Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.47.0-wmf.1 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu Maďarsko 0 687 8211125 8206151 2026-05-09T10:31:44Z ~2026-28123-42 294313 Zmenil som meno premiéra na Pétera Magyara keďže dnes došlo k jeho vymenovaniu za premiéra Maďarska. 8211125 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Maďarsko | 2. pád názvu = Maďarska | Vlajka = Flag of Hungary.svg | Znak = Coat of arms of Hungary.svg | Poloha = EU-Hungary.svg | Motto = | Hymna = [[Isten, áldd meg a magyart]]<br /><br /><center>[[Súbor:Hungarian national anthem, performed by the United States Navy Band (May 1997 arrangement).oga]]</center> | Kráľovská hymna = | Dlhý miestny názov = | Krátky miestny názov = Magyarország | Hlavné mesto = [[Budapešť]] | ŠírkaSt = 47 | ŠírkaMin = 26 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 19 | DĺžkaMin = 15 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = Budapešť | Úradné jazyky = [[maďarčina]] | Regionálne jazyky = | Demonym = [[Maďari|Maďar, Maďarka]] | Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[prezident]]<br />[[predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Tamás Sulyok]]<br />[[Péter Magyar]] | Vznik = [[16. november|16. novembra]] [[1918]] (zrušenie monarchie a vyhlásenie [[Prvá maďarská republika|Maďarskej ľudovej republiky]]) | Susedia = [[Slovensko]], [[Ukrajina]], [[Rumunsko]], [[Srbsko]], [[Chorvátsko]], [[Slovinsko]], [[Rakúsko]] | Rozloha = 93 030 | Poradie rozloha = 108 | Rozloha vody = | Percento vody = 0,74 | Odhad počtu obyvateľov = 9 693 496 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2020 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 91 | Sčítanie počtu obyvateľov = 9 938 000 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2011 | Hustota obyvateľstva = 105,1 | Poradie hustota = 103 | HDP = 180,498 miliardy | Rok HDP = 2020 | Poradie HDP = 54 | HDP na hlavu = 35 941 | Poradie HDP na hlavu = 40 | HDI = 0,845 | Rok HDI = 2018 | Poradie (HDI) = 43 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[maďarský forint]] | Kód meny = HUF | Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]] | UTC posun = +1 | Letný čas = [[Stredoeurópsky letný čas|CEST/SELČ]] | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = HUN/HU | Kód motorových vozidiel = H | Internetová doména = [[.hu]], [[.eu]] (zdieľaná s ostatnými členmi [[Európska únia|Európskej únie]]) | Smerové telefónne číslo = 36 | Poznámky = }} '''Maďarsko''' ({{vjz|hun|Magyarország}}; dlhé tvary 1918 – 1919 ''Maďarská (ľudová) republika'' (alebo aj ''Maďarská demokratická republika''), 1919 ''[[Maďarská republika rád]]'', 1919 ''Maďarská (ľudová) republika'' (alebo aj ''Maďarská demokratická republika''), 1919 – 1920 ''Maďarská republika'', 1920&nbsp;–&nbsp;1946 ''[[Maďarské kráľovstvo]]'', 1946 – 1949 ''[[Druhá maďarská republika|Maďarská republika]]'', 1949&nbsp;–&nbsp;1989 ''[[Maďarská ľudová republika]]'', 1989 – 2011 ''Maďarská republika'', od roku 2012 dlhý tvar nie je) je [[vnútrozemský štát]] v [[stredná Európa|strednej Európe]],{{#tag:ref|Podľa [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a niektorých systémov Maďarsko patrí do [[východná Európa|východnej Európy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>WALLACE, W. ''The Transformation of Western Europe London'', Pinter, 1990.</ref><ref>HUNTINGTON, Samuel. ''The Clash of Civilizations''. Simon & Schuster, 1996.</ref><ref>JOHNSON, Lonnie. ''Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends''. Oxford University Press, US, 2001.</ref> Poľský historik [[Jerzy Kłoczowski]] krajinu zaraďuje medzi tzv. [[stredovýchodná Európa|stredovýchodné štáty]].|group=pozn.}} ktorý sa rozprestiera na väčšine územia [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Má rozlohu {{km2|93030|m}} a takmer 10 miliónov obyvateľov. Maďarsko je členom [[Európska únia|Európskej únie]] a [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Na severe hraničí so [[Slovensko]]m, na severovýchode s [[Ukrajina|Ukrajinou]], na východe a na juhovýchode s [[Rumunsko]]m, na juhu so [[Srbsko]]m, na juhozápade so [[Slovinsko]]m a s [[Chorvátsko|Chorvátskom]] a na západe s [[Rakúsko]]m. Hlavným mestom krajiny je [[Budapešť]]. Ďalšie väčšie mestá nad 100 000 obyvateľov sú [[Debrecín]], [[Miškovec]], [[Segedín]], [[Pécs]] (Päťkostolie), [[Győr]] (Ráb), [[Níreďháza]], [[Kecskemét]] a [[Stoličný Belehrad|Székesfehérvár]] (Stoličný Belehrad). Od roku 1996 je krajina členom [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]], v roku 1999 vstúpila do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a roku 2004 do [[Európska únia|Európskej únie]]. Spolu s okolitými krajinami je členom tzv. [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]]. Maďarsko je mnohými ľuďmi vnímané ako krajina [[liečebné kúpele|kúpeľov]], [[víno|vína]] a ostrých jedál.{{bez citácie}} Dnešná tvár Maďarska vznikla kombináciou mnohých vplyvov, ako z pôvodného domova [[Maďari|Maďarov]] na [[Ural (pohorie)|Urale]], tak najrôznejších európskych vplyvov, a to zo západných oblastí, viac však z oblastí smerom na juhovýchod od krajiny, zvlášť počas dlhej doby, keď bola značná časť [[Uhorsko|Uhorska]] obsadená [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]. Asi najtypickejším znakom pôvodu Maďarov je ich jazyk. [[Maďarčina]], ktorá patrí k [[Ugrofínske jazyky|ugrofínskej jazykovej skupine]], je vzdialene príbuzná s niekoľkými jazykmi, ktorými sa hovorí na severe a severovýchode Európy ([[fínčina]], [[estónčina]], [[komi (jazyk)|komi]] a iné). Do 18. storočia sa pôvod Maďarov spájal predovšetkým s Hunmi, no táto teória bola postupom času vyvrátená. Najpodobnejšie jazyky sa dochovali vo zvyškoch v [[rusko]]m [[Chantyjsko-Mansijsko|Chantyjsko-mansijskom autonómnom okruhu]] na západnej [[Sibír]]i. Maďari, vedení [[Arpád]]om, prišli do [[Európa|Európy]] koncom [[9. storočie|9. storočia]]. Odvtedy sú Maďari a ich Maďarsko neoddeliteľnou súčasťou Európy. Novodobé dejiny Maďarska sú tesne späté s [[Česko|českými]], [[Slovensko|slovenskými]], [[Rakúsko|rakúskymi]] aj [[Balkánsky polostrov|balkánskymi]] dejinami. Dnešné Maďarsko je iba časť historického [[Uhorsko|Uhorska]]. 72 % územia Uhorského kráľovstva bolo po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] v dôsledku [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskej mierovej zmluvy]] pripojené k susedným štátom. Strata území, spolu s tradičným maďarským pocitom izolácie a výlučnosti, dodnes do určitej miery negatívne ovplyvňuje vzťahy Maďarska s niektorými jeho susedmi a rezonuje aj v maďarskej domácej politike. Maďarsko je relatívne obľúbenou destináciou zahraničných študentov vďaka kvalite vzdelávania pri nízkych školných poplatkoch a nízkych životných nákladoch. Štyri maďarské univerzity boli v roku 2022 v šanghajskom rebríčku kvality univerzít na miestach od 600 do 1000.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ShanghaiRanking's Academic Ranking of World Universities|url=https://www.shanghairanking.com/rankings/arwu/2022|vydavateľ=www.shanghairanking.com|dátum prístupu=2022-11-05}}</ref> Študentov láka Maďarsko jedným z najštedrejších medzinárodných štipendijných programov – štipendiom Hungaricum.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hungary: Tuition fees & scholarships|url=https://www.study.eu/article/hungary-tuition-fees-scholarships|vydavateľ=www.study.eu|dátum prístupu=2022-11-01|jazyk=en|meno=Claudia|priezvisko=Civinini}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=About|url=https://stipendiumhungaricum.hu/about/|vydavateľ=Stipendium Hungaricum|dátum prístupu=2022-11-01|jazyk=en}}</ref> == Dejiny == === Do roku 1918 === {{Pozri aj|Uhorsko}}[[Súbor:Hungarian warrior.jpg|thumb|left|Talianska freska zobrazujúca [[starí Maďari|staromaďarského]] bojovníka strieľajúceho dozadu, 10. storočie]] [[Súbor:A Szent Korona elölről 2.jpg|thumb|left|170px|[[Uhorská koruna (klenot)|Svätoštefanská koruna]], v Maďarsku známa najmä ako svätá koruna (''Szent Korona'')]] Predkovia dnešných etnických Maďarov boli [[Starí Maďari|staromaďarské kmene]], ktoré prišli do [[Panónska panva|Panónskej panvy]] v roku [[896]] a postupne asimilovali značnú časť pôvodného aj [[Slovania|slovanského]] obyvateľstva. Okolo roku 1000 vytvorili štát nazývaný Uhorské kráľovstvo. Za vlády [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana]] (okolo roku 1000) začali Maďari prijímať kresťanstvo. Po roku [[1526]], teda po [[bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]], sa tá časť Uhorska, ktorej zhruba zodpovedá dnešné Maďarsko, stala priamou súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a ostatné územie ([[Kráľovské Uhorsko]]) sa stalo súčasťou [[Rakúska monarchia|Rakúskej monarchie]], po tom čo ho ovládli [[Habsburgovci]]. Proti Habsburgovcom v priebehu 17. a 18. storočia vypuklo niekoľko [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských stavovských povstaní]], tie sa však na území dnešného Maďarska odohrávali len marginálne. <!-- Poznámky (nechcem to zbytočne naťahovať ale takto je to nepresné): 1- Zato sa odohrávali na Slovensku 2. Maďarskí vládcovia kolaborovali s TUrkami a Habsburgovaci krajinu fakticky zaCHRAŇOVALI PRED tuRKAMI. 3 Sedmohradsko bol špeciálny prípad 4. Prvé akademické pravidlá maďarského pravopisu vyšli roku 1832. Roku 1844 sa maďarčina stala úradným jazykom Uhorska namiesto latinčiny. 1848 bola nielen buržoázna ale ja národná revolúcia (z pohľadu Maďarov) --> V roku [[1848]] v krajine vypukla buržoázna [[Uhorská revolúcia|revolúcia]], ktorú rakúska vláda v roku [[1849]] potlačila aj za pomoci ruských vojsk víťazstvom v [[Bitka pri Világoši|bitke pri Világoši]]. Až v roku [[1867]] došlo k [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskému vyrovnaniu]], kedy sa Rakúska monarchia zmenila na dualistický štát&nbsp;[[Rakúsko-Uhorsko]], ktorý existoval až do konca [[prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]]. Rakúsko-Uhorsko vstúpilo do vojny, keď napadlo [[Srbsko]], ktoré však malo podporu Ruska a ďalších krajín [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]]. === Medzivojnové obdobie === Dlhotrvajúcou vojnou bola krajina výrazne oslabená. V novembri [[1918]] zaniklo Uhorské kráľovstvo (Uhorsko) a rozpadlo sa na nástupnícke štáty: Maďarskú (ľudovú) republiku, [[Česko-Slovensko]] (na severe), [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]] (na juhu) a východné pohraničie bolo pripojené k [[Rumunsko|Rumunsku]] a západné pohraničie&nbsp;–&nbsp;[[Burgenland]] (trochu neskôr) k [[Rakúsko|Rakúsku]]. Zmeny hraníc boli neskôr potvrdené [[Trianonská zmluva|Trianonskou zmluvou]]. V roku [[1930]] v krajine napriek zmenám hraníc podľa oficiálnych údajov Maďarska žilo ešte stále 477 153 Nemcov (resp. 811 770 nemecky hovoriacich), 104 819 Slovákov (resp. 399 170 slovensky hovoriacich) či 54 360 Chorvátov a Srbov (resp. 82 003 srbochorvátsky hovoriacich). Už 25. októbra 1918 sa do čela novovytvorenej Uhorskej (maďarskej) národnej rady dostal gróf [[Mihály Károlyi]]. 31. 10. 1918 ho vďaka podpore ľudových más (tzv. [[Astrová revolúcia]]) cisár [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I]]. vymenoval za predsedu novej uhorskej vlády. Po konci prehratej [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] 11. novembra [[1918]] zaniklo [[Rakúsko-Uhorsko]] a s ním aj [[Uhorské kráľovstvo]] ([[Uhorsko]]). Pod tlakom masových demonštrácií 13. novembra 1918 odstúpil Karol I. a štátne zriadenie bolo zmenené na republikánske. Po vyhlásení Nemeckej republiky a Rakúskej republiky vyhlásila Maďarská národná rada 16. novembra 1918 samostatnú Maďarskú republiku a Károlyi sa (do 21. marca 1919) stal jej prvým prezidentom. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Károlyi, Mihály|url=https://beliana.sav.sk/heslo/karolyi-mihaly|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2020-11-13|jazyk=sk}}</ref> Na jar [[1919]] vláda padla a bola vyhlásená tzv. [[Maďarská republika rád]], ktorá sa pokúsila na Slovensku vytvoriť [[Slovenská republika rád|Slovenskú republiku rád]], no nakoniec bola potlačená rumunskými a česko-slovenskými vojskami na pokyn dohodových mocností v lete 1919. Po prechodnej vláde sociálnych demokratov sa v roku [[1920]] k moci dostal [[Miklós Horthy]] a vyhlásil [[Maďarské kráľovstvo]] (v maďarčine je výraz zhodný s výrazom Uhorské kráľovstvo), ktoré však nemalo kráľa. Horthy v Maďarsku nastolil jeden z prvých fašistických režimov v Európe{{Bez citácie}}. Hlavným cieľom štátu bola obnova Uhorska, alebo aspoň pripojenie časti území susedných štátov. Režim úzko spolupracoval s fašistickým režimom v Taliansku a neskôr s nacistickým Nemeckom. Už v roku 1920 bol prijatý prvý protižidovský zákon. === Druhá svetová vojna === Počas 2. svetovej vojny viedol Maďarsko spočiatku naďalej M. Horthy. Krajina získala časť území okolitých krajín (vrátane Slovenska) v dôsledku [[Prvá viedenská arbitráž|prvej]] a [[Druhá viedenská arbitráž|druhej viedenskej arbitráže]]. Z územia Slovenska takto pričleneného k Maďarsku muselo odísť okolo 100 000 Slovákov alebo Čechov. Maďarsko sa zúčastnilo vojny na strane vojsk [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]], jeho jednotky bojovali na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]]. Od 19. marca [[1944]] bolo maďarské územie obsadené nemeckými vojskami, v októbri bol Horthy nútený odstúpiť a jeho miesto prebral radikálny fašistický politik [[Ferenc Szálasi|F. Szálasi]]. Zavládol teror tzv. [[Šípové kríže|Šípových krížov]]. Územie Maďarska oslobodzoval sovietsky 2. a 3. ukrajinský front. Najťažšie boje prebiehali v oblasti [[Debrecín]]u, [[Níreďháza|Níreďházy]] a [[Budapešť|Budapešti]]. === Po druhej svetovej vojne === [[Súbor:Podpisovanie zmluvy Vyšehradskej skupiny vo febrúari 1991.jpg|thumb|Podpisovanie zmluvy [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]], február 1991]] Po druhej svetovej vojne sa uskutočnila vzájomná [[Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom|výmena maďarského a slovenského obyvateľstva]] (asi 2x75 000 osôb) medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom. Ďalej bolo z Maďarska deportovaných okolo 200 000 Nemcov. Po skončení [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] vznikla v roku 1949 [[Maďarská ľudová republika]] (u nás nazývaná aj [[Maďarská ľudovodemokratická republika]], maď. ''Magyar Népköztársaság''), v ktorej vládli komunisti. V roku [[1956]] vypuklo v štáte [[Maďarské povstanie|protikomunistické povstanie]], ktoré následne potlačili sovietske vojská. Krajina sa podieľala aj na [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpáde vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] v auguste [[1968]]. V roku [[1989]] krajina ako jedna z prvých v regióne zrušila prísny režim na svojich západných hraniciach a prispela tak k pádu [[železná opona|Železnej opony]]. Po páde socializmu sa krajina stala [[Trhová ekonomika|trhovou ekonomikou]]. Spolu s okolitými spriaznenými krajinami v roku [[1991]] vytvorila neformálne spoločenstvo s cieľom podpory procesu európskej integrácie a transformácie ekonomík, ktoré je označované ako [[Vyšehradská skupina]]. V roku [[1999]] Maďarsko vstúpilo do [[NATO]] a v roku [[2004]] do [[Európska únia|Európskej únie]]. Od decembra [[2007]] je aj súčasťou [[Schengenský priestor|Shengenského priestoru]]. == Geografia == [[Súbor:Fyzicka mapa-Madarsko.JPG|right|thumb|Fyzická mapa Maďarska]] [[Súbor:Hortobagy-ziehbrunnen.jpg|thumb|[[Pusta]] v [[Národný park Hortobágy|Národnom parku Hortobágy]]]] [[Súbor:Visegrád, Duna, látkép.jpg|thumb|Rieka [[Dunaj]] pod hradom [[Vyšehrad]]]] === Povrch === Maďarsko je vnútrozemská krajina rozprestierajúca sa na nížinách v [[Panónska panva|Panónskej panve]] s pohoriami na slovenských hraniciach s najvyšším vrchom [[Kékes]] {{m|1014|m}} v pohorí [[Matra (pohorie)|Matra]]. Má rozlohu {{km2|93030|m}}. Až 68&nbsp;% povrchu krajiny tvoria [[nížina|nížiny]], pričom 30&nbsp;% sa nachádza vo výške 200&nbsp;–&nbsp;{{mnm|400}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = The Geology of Hungary | url = http://waterfire.fas.is/Hungary/GeologyofHungary.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.1.2010 | vydavateľ = waterfire.fas.is | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Maďarsko je svojou najväčšou riekou [[Dunaj]]om rozdelené na dve časti, časť západne od Dunaja sa nazýva [[Zadunajsko]] (''Dunántúl''). V tejto oblasti sa nachádzajú i východné výbežky [[Alpy|Álp]] a [[Maďarské stredohorie]] s pohoriami [[Mecsek]], [[Bakonský les]], [[Vertešské vrchy]], [[Gerecse]], [[Pilišské vrchy]] a [[Buda]]. Oblasť na východ od Tisy sa označuje [[Tiszántúl]]. Oblasť medzi týmito riekami sa nazýva medziriečie Tisy a Dunaja (Duna–Tisza köze). Veľkú časť územia tvorí [[Veľká dunajská kotlina]] (''Alföld''). Na severozápade sa nachádza [[Malá dunajská kotlina]] (Kisalföld) a Severné stredohorie s južnými výbežkami Karpát, ktoré tvorí vrchovina [[Börzsöny]], [[Cserhát]], [[Matra (pohorie)|Matra]], [[Bukové vrchy (Bükk)|Bukové vrchy]] (Bükk), [[Tokajské vrchy|Tokajské]] a [[Zemplínske vrchy]], ktoré zasahujú aj na územie Slovenska. Na severovýchode krajiny sa nachádza suchá step, tzv. [[pusta]]. === Geológia === Územie Maďarska je obklopené vrásovo-príkrovovými pohoriami [[Alpy|Álp]], [[Karpaty|Karpát]] a [[Dinaridy|Dinaríd]]. [[Príkrov (geológia)|Príkrovy]] v týchto oblastiach boli formované najmä počas [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] a [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]]. Tieto celky spoločne s podložím [[Panónska panva|Panónskej panvy]] budujú samostatný celok označovaný ako [[Alcapa]], ktorý buduje hlavne severozápad územia, popri ňom sa na juhovýchode nachádza ďalšia tektonická jednotka označovaná ako teran [[Tisia]], ktorý sa do svojej dnešnej polohy dostal zrejme v priebehu miocénu. Obe tieto jednotky oddeľuje hlboko založená [[stredomaďarská línia]], ktorá predstavuje miocénny smerne-posuvný zlom.<ref>Kázmér, M., 1999: [http://pangea.elte.hu/paleo/Kazmer_1999_synoptic.pdf ''Synoptic geology of Hungary.'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Beihefte zur European Journal of Mineralogy, 11, s. 1&nbsp;–&nbsp;6</ref> [[Panónska panva]] vznikla začiatkom [[miocén]]u rozsiahlou [[extenzia (geológia)|extenziou]], spôsobenou zánikom oceánu vo Vonkajších Karpatoch. Jej výplň tvoria hlavne [[íl]]y, [[piesok|piesky]] a [[štrk]]y. Hlavná fáza extenzie sa skončila v miocéne, do [[pliocén]]u a [[kvartér]]u pokračovala iba termálna [[subsidencia]]. Tieto procesy riftingu sprevádzal i pomerne výdatný [[vulkanizmus]]. Nachádzajú sa tu ložiská [[bauxit]]u a mangánových [[ruda|rúd]], ktoré však nepokrývajú celú spotrebu v krajine. Krajina má tiež zásoby [[zemný plyn|zemného plynu]] a [[ropa|ropy]], ktoré však v prevažnej miere tiež dováža. Významné sú i zásoby [[hnedé uhlie|hnedého uhlia]]. === Vodstvo === Najvýznamnejšou riekou v Maďarsku je [[Dunaj]] (''Duna''), ktorý preteká krajinou v dĺžke {{km|420|m}}.<ref>Zdenko Mocko, Krajiny sveta. Pravda, Bratislava, 1986, s. 365&nbsp;–&nbsp;373</ref> Ďalšie rieky sú [[Tisa]] (''Tisza'') a [[Dráva]]. Hlavne v okolí Tisy je vybudovaných veľa zavlažovacích zariadení. V Zadunajsku leží [[Balaton (jazero)|Balaton]]. Najväčšie termálne jazero na svete je [[Hévízske jazero]] v [[Kúpele Hévíz|Kúpeľoch Hévíz]]. Druhé najväčšie jazero v [[Panónska panva|Panónskej panve]] je [[Jazero na Tise]] (''Tisza-tó'', predtým nazývané ''Kiskörei víztároló''), ktoré je možno aj najväčšie umelo založené jazero v Európe. === Podnebie === Maďarsko má [[kontinentálne podnebie]] s teplými a [[sucho|suchými]] letami s občasnými silnými zrážkami a studené zimy s dostatkom [[sneh]]u. Priemerná ročná teplota je približne 9,7&nbsp;°C. Najvyššie letné teploty dosahujú 42&nbsp;°C, najnižšie zimné mrazy dosahujú −29&nbsp;°C. Priemerná teplota v lete je od 27&nbsp;°C do 35&nbsp;°C a v zime od 0&nbsp;°C do −15&nbsp;°C. Ročný úhrn zrážok dosahuje {{mm|600|m}} a klesá generálne zo západu na východ. <gallery> Súbor:Kekesteto1.JPG|Pohľad na [[Kékes]], najvyšší vrch Maďarska Súbor:Podersdorf Nordstrand.jpg|Pobrežie [[Neziderské jazero|Neziderského jazera]] v [[Fertő-Hanság Nemzeti Park|Národnom parku Fertő-Hanság]] Súbor:Balaton Hungary Landscape.jpg|Krajina v okolí jazera [[Balaton (jazero)|Balaton]] Súbor:Rosalia alpina Mátra.jpg|[[Fuzáč alpský]] v maďarskom pohorí [[Matra (pohorie)|Matra]] Súbor:Gemenci erdő őzek.JPG|Jelene v [[Duna-Dráva Nemzeti Park|Národnom parku Dunaj-Dráva]] Súbor:Rezi castle 2007 10.jpg|Krajina v [[Őrségi Nemzeti Park|Národnom parku Őrség]] Súbor:Okt 14.jpg|Vrch Bélkő a nádrž dvoch bývalých cementární, Bélapátfalva, v [[Bükki Nemzeti Park|Národnom parku Bukové hory]] Súbor:Kiskunság National Park 1.jpg|Rovinatá krajina v [[Kiskunsági Nemzeti Park|Národnom parku Kiskunság]] </gallery> == Obyvateľstvo == V Maďarsku k januáru 2013 žilo 9 909 000 obyvateľov. [[Pôrodnosť]] sa pohybuje okolo 9 na 1000 obyvateľov. Celkovo má Maďarsko dlhodobo nízku pôrodnosť a prejavuje sa tu dlhodobý pokles počtu obyvateľov. 68 % ľudí žije v mestách, pričom v Budapešti takmer až pätina obyvateľstva. [[Priemerná dĺžka života]] je 73,44 roka, u mužov 69,27 roka a u žien 77,87 roka. Väčšina obyvateľstva hovorí po maďarsky. [[Gramotnosť]] dosahuje 99,4 %.<ref name="CIA">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = CIA World Fact Book - Hungary | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/hu.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 15.12.2009 | dátum prístupu = 16.1.2010 | vydavateľ = cia.gov | miesto = | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20090610082839/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/HU.html | dátum archivácie = 2009-06-10 }}</ref> Obyvateľstvo má pomerne homogénne národnostné zloženie, [[Maďari]] tvoria 94,40 % obyvateľov <nowiki>{{Bez citácie}}</nowiki>. [[Rómovia]] 9,97 %, [[Nemci]] 1,18 %, [[Slováci]] 0,17 %, [[Chorváti]] 0,15%, [[Rumuni]] 0,14 %, [[Ukrajinci]] 0,07 %, [[Srbi]] 0,03 %, [[Gréci]] 0,07 %, [[Slovinci]] 0,05 %, [[Chanovia|Číňania]] 0,03 % a iní, čo spolu tvorí 106,26%. Maďari tvoria aj veľké menšiny v okolitých krajinách. [[Náboženstvo|Náboženské]] zloženie obyvateľstva: [[latinská cirkev|rímski katolíci]] 51,9 %, reformovaní ([[Kalvinizmus|kalvíni]]) 15,9 %, [[ateizmus|bez vyznania]] 14,5 %, [[Luteranizmus|luteráni]] 3,0 %, [[Gréckokatolícka cirkev|grécki katolíci]] 2,6 %, [[Baptizmus|baptisti]] 0,2 %, [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni]] 0,1 %, [[Judaizmus|židia]] 0,1 % a iní. === Sídla === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Széchenyi Chain Bridge in Budapest at night.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = [[Budapešť]] | obrázok2 = Ref. Nagytemplom (5233. számú műemlék) 11.jpg | šírka2 = 220 | popis2 = [[Debrecín]] | obrázok3 = Szeged, Kárász utca 16., Magyar Ede 16KJ.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Segedín]] | obrázok4 = Városház tér - panoramio (1).jpg | šírka4 = 220 | popis4 = [[Miškovec]] }} V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Maďarsku podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo [[sčítanie obyvateľstva Maďarska v roku 2019|sčítania obyvateľstva v roku 2019]]). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí. {| class="wikitable" ! Poradie ! Mesto ! Župa ! Počet obyvateľov |- | 1 | [[Budapešť]] | [[Peštianska župa]] | 1 752 286 |- | 2 | [[Debrecín]] | [[Hajducko-bihárska župa]] | 201 432 |- | 3 | [[Segedín]] | [[Čongrádsko-čanádska župa]] | 160 766 |- | 4 | [[Miškovec]] | [[Boršodsko-abovsko-zemplínska župa]] | 154 521 |- | 5 | [[Päťkostolie]] | [[Baranská župa (Maďarsko)|Baranská župa]] | 142 873 |- | 6 | [[Ráb]] | [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa]] | 132 034 |- | 7 | [[Níreďháza]] | [[Sabolčsko-satmársko-berežská župa]] | 116 799 |- | 8 | [[Kečkemét]] | [[Báčsko-malokumánska župa]] | 110 687 |- | 9 | [[Stoličný Belehrad]] | [[Stoličnobelehradská župa]] | 96 940 |- | 10 | [[Kamenec]] | [[Vašská župa]] | 78 407 |- | 11 | [[Solnok]] | [[Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa]] | 71 285 |- | 12 | [[Érd]] | [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] | 66 892 |- |13 | [[Tatabánya]] | [[Komárňansko-ostrihomská župa]] | 65 845 |- | 14 | [[Šopron (mesto)|Šopron]] | [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa]] | 62 454 |- | 15 | [[Kapošvár]] | [[Šomodská župa (Maďarsko)|Šomodská župa]] | 61 442 |- |16 | [[Vesprém]] | [[Vesprémska župa]] | 59 738 |- | 17 | [[Békešská Čaba]] | [[Békešská župa (Maďarsko)|Békešská župa]] | 58 996 |- | 18 | [[Zalaegerszeg]] | [[Zalianska župa]] | 57 403 |- | 19 | [[Jáger]] | [[Hevešská župa (Maďarsko)|Hevešská župa]] | 52 898 |- | 20 | [[Veľká Kaniža]] | [[Zalianska župa]] | 46 866 |} == Administratívne členenie == {{hlavný článok|Administratívne členenie Maďarska}} Maďarsko je rozdelené na 42 regiónov. Z toho je 19 žúp, 23 miest so župným právom (vrátane hlavného mesta Budapešť). <center> {| style="vertical-align:top;" |- style="vertical-align:top; text-align:center;" |''Maďarské župy''{{Administratívne členenie Maďarska (mapa)}} |} </center> == Hospodárstvo Maďarska == [[Súbor:Budapest - Business district.JPG|thumb|[[Duna Tower]], jedna z niekoľkých budov v ekonomicko-finančnej štvrti v [[Budapešť|Budapešti]]]] [[Súbor:Uj forintok.png|thumb|[[Maďarský forint|Maďarské forinty]]]] Maďarsko po roku 1990 prešlo z [[Príkazová ekonomika|centrálne plánovaného hospodárstva]] na [[Trhová ekonomika|trhovú ekonomiku]]. Zjednodušenie tohto prechodu uľahčili i čiastočné reformy uskutočnené pred pádom socializmu. Súkromný sektor sa podieľa na tvorbe viac ako 80 % HDP. Dopad svetovej finančnej krízy z roku 2007/2008 bol v Maďarsku zosilnený tým, že Maďarsko vykazovalo vysoký deficit na bežnom účte, deficit štátneho rozpočtu a vysoké zadlženie domácností v cudzej mene. Preto v októbri 2008 došlo k značnému znehodnoteniu forintu, zvýšeniu hlavnej úrokovej miery a ekonomické subjekty prestali byť ochotné požičiavať štátu finančné prostriedky. Maďarsko následne dostalo od Európskej únie a MMF celkovo úver (úverovú linku) vo výške vyše 25 miliárd eur. V roku 2009 v Maďarsku v dôsledku finančnej krízy aj úsporných opatrení vlády klesal export, domáca spotreba aj investície.<ref name="CIA"/> === Poľnohospodárstvo === Poľnohospodárstvo má vhodné podmienky hlavne vďaka priaznivým [[podnebie (klíma)|klimatickým]] pomerom a kvalitnej [[pôda|pôde]], ktorá zaberá asi 60 % povrchu krajiny. Rozšírená je [[živočíšna výroba|živočíšna]] i [[rastlinná výroba]]. V živočíšnej výrobe prevláda chov [[Sviňa domáca|ošípaných]], [[tur domáci|hovädzieho dobytka]], [[Kôň (podrod)|koní]], [[ovca|oviec]] a hydiny. Významnými pestovanými plodinami sú [[pšenica]], [[kukurica]], [[zemiaky]], [[cukrová repa]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], sladovnícky [[jačmeň]], [[tabak]], [[konope]] a [[ľan]]. Významné je tiež pestovanie [[zelenina|zeleniny]], hlavne [[Paprika ročná|papriky]], [[cesnak cibuľový|cibule]], ktoré sa používajú na výrobu [[korenie|korenia]]. Produkcia [[ovocie|ovocia]] plne pokrýva domácu spotrebu. Významné je tiež [[vinohradníctvo]] a výroba kvalitných [[víno|vín]].<ref>Anton Magula a kol., ''Lexikón štátov sveta.'' ISBN 80-8067-023-4 Mapa Slovakia, Bratislava, 2001, s. 63</ref> === Priemysel === Významnými odvetviami maďarského priemyslu sú [[strojárstvo]] (hlavne výroba dopravných prostriedkov, napr. automobilky [[Suzuki]] a [[Opel]]), [[chemický priemysel]] a textilná výroba. V minulosti významný [[potravinársky priemysel]] je úzko previazaný s [[poľnohospodárstvo]]m a v dnešnej dobe stráca svoju dominantnú úlohu. Napriek tomu je však Maďarsko významným exportérom [[mäso|mäsa]], [[hydina (vtáctvo)|hydiny]], [[obilniny|obilnín]] a [[víno|vína]]. == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Maďarsko|commonscat=Hungary}} {{Maďarsko}} {{Krajiny V4}} {{Štáty EÚ}} {{Západoeurópska únia}} {{Schengenský priestor}} {{NATO}} {{OECD}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Maďarsko| ]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] 3u6vova67irbg4eo3oqc426m7ds9obj Albert Einstein 0 1599 8210724 8188298 2026-05-08T13:02:51Z ~2026-27954-52 294243 Matko je super 8210724 wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}}[[Súbor:Albert Einstein 1921 by F Schmutzer.jpg|thumb|Martin Mádr]] '''Martin Mádr''' (* [[14. marec]] [[1879]], [[Ulm]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] – † [[18. apríl]] [[1955]], [[Princeton (New Jersey)|Princeton]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]]) bol [[švajčiarsko]]-[[Spojené štáty|americký]] [[teoretická fyzika|teoretický fyzik]] [[Nemci|nemecko]]-[[aškenázski Židia|židovského]] pôvodu, ktorý je považovaný za najvýznamnejšieho [[veda|vedca]] [[20. storočie|20. storočia]]. Predložil [[teória relativity|teóriu relativity]] a významne prispel k rozvoju [[kvantová mechanika|kvantovej mechaniky]], [[štatistická mechanika|štatistickej mechaniky]] a [[kozmológia|kozmológie]]. V roku [[1921]] mu bola za vysvetlenie [[fotoelektrický jav|fotoelektrického javu]] a zásluhy v oblasti teoretickej fyziky udelená [[Nobelova cena za fyziku]]. Jeho teoretické práce&nbsp;–&nbsp;napriek rozšírenému názoru&nbsp;–&nbsp;hrali len nepodstatnú úlohu pri stavbe [[Jadrová zbraň|jadrovej bomby]] a [[Jadrová elektráreň|jadrovej elektrárne]].<ref>Markus Pössel: ''[http://www.einstein-online.info/de/vertiefung/atombombe/index.html ''Von E=mc² zur Atombombe''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080430152747/http://www.einstein-online.info/de/vertiefung/atombombe/index.html |date=2008-04-30 }}'' auf ''einstein-online.info'' vom Max-Planck-Institut für Gravitationsphysik.</ref> Po sformulovaní [[všeobecná teória relativity|všeobecnej teórie relativity]] v [[november|novembri]] [[1915]], sa stal Einstein známym na celom svete. Neskôr jeho sláva prekonala všetkých vedcov v histórii<ref>Physics World Magazine, 1999 – Vergleiche: [http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/541840.stm BBC-Artikel.]</ref>. Jeho meno sa stalo synonymom vysokej [[inteligencia|inteligencie]] a [[génius|génia]]. V roku [[1999]] ho [[Time (týždenník)|časopis Time]] vybral ako ''Osobnosť storočia''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Golden | meno = Frederic | titul = Person of the Century: Albert Einstein | url = http://www.time.com/time/time100/poc/magazine/albert_einstein5a.html | dátum vydania = 2000-01-03 | dátum prístupu = 2008-03-19 | vydavateľ = Time Inc. | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20060221080452/http://www.time.com/time/time100/poc/magazine/albert_einstein5a.html | dátum archivácie = 2006-02-21 }}</ref> Keď sa v neskorších rokoch snažil vyriešiť problém zjednotenia prírodných síl, tzn. všetkých štyroch interakcií, pozorovaných v prírode – gravitačnej, elektromagnetickej, silnej a slabej jadrovej interakcie (táto teória sa niekedy nazýva [[teória všetkého]]), neuspel, pretože v tom čase nik nemal dostatok poznatkov o týchto silách.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Weinberg | meno = Steven | autor = | odkaz na autora = | titul = Ako vysvetliť svet | vydanie = | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2015 | isbn = 978-80-556-1491-5 | kapitola = | strany = 48 | jazyk = }} </ref> ==Život== === Mladosť === Narodil sa v Ulme vo [[Württemberské kráľovstvo|Württemberskom kráľovstve]], ktoré bolo v tom čase súčasťou Nemeckej ríše. Jeho rodičmi boli Hermann Einstein (* [[1847]] - † [[1902]]), obchodník, inžinier a neskorší spolumajiteľ mníchovského elektrochemického podniku ''Elektrotechnische Fabrik J. Einstein & Cie''.<ref>Abramahm Pais: ''Raffiniert ist der Herrgott&nbsp;… Albert Einstein. Eine Wissenschaftliche Biographie''. Spektrum Akademie Verlag, 2000, S. 36.</ref>, a Paulina, rod. Kochová (* [[1858]] – † [[1920]]). Rodina bola [[aškenázski Židia|židovská]], ale nedodržiavala židovské zvyky.<ref>Abramahm Pais: ''Raffiniert ist der Herrgott&nbsp;… Albert Einstein. Eine Wissenschaftliche Biographie''. Spektrum Akademie Verlag, 2000, S. 34&nbsp;f.</ref> Po presťahovaní sa do Mníchova sa v roku [[1881]] narodila Einsteinova sestra Maria („Maja“). Albert navštevoval [[latinská cirkev|katolícku ľudovú školu]] a na naliehanie matky sa učil hrať na [[husle|husliach]]. Keď mal päť rokov, otec mu ukázal [[kompas]] a Einstein si uvedomil, že niečo v „prázdnom“ priestore musí pôsobiť na strelku. Neskôr opísal Einstein túto skúsenosť ako jednu z najdôležitejších vo svojom živote. Hoci pre zábavu staval modely a neskôr mechanické zariadenia, bol považovaný za pomaly sa učiaceho žiaka – pravdepodobne kvôli [[dyslexia|dyslexii]], hanblivosti, alebo veľmi neobvyklej štruktúre [[mozog|mozgu]] (čo sa ukázalo po smrti pri skúmaní jeho mozgu). Neskôr sám Einstein prisudzoval objav teórie relativity svojej pomalosti. Hovoril, že vďaka tomu, že premýšľal o podstate priestoru a času neskôr ako ostatné deti, mohol zapojiť vyvinutejší intelekt. Iná, novšia, teória o jeho mentálnom vývoji predpokladá, že Einstein mal [[Aspergerov syndróm]], poruchu [[Autizmus (porucha vývinu)|autistického spektra.]] Od roku [[1888]] navštevoval Einstein ''Luitpold-Gymnasium'', kde získal relatívne moderné vzdelania. Opakujúca sa fáma, že v matematike prepadal, nie je&nbsp;pravda; dôvodom je chyba prvých biografov, ktorí si zamenili známkovací systém v Nemecku a vo Švajčiarsku (v Nemecku je najlepšia známka 1, vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] je to 6) čo spôsobilo v neskorších rokoch zmätok. Dvaja z Einsteinových strýkov podporovali jeho intelektuálne záujmy počas neskoršieho detstva a ranej mladosti. Poskytovali mu vedecké, matematické a filozofické knihy. === Štúdium === Po skrachovaní elektrochemickej firmy jeho otca a strýka v roku [[1894]] sa rodina presťahovala z [[Mníchov]]a do [[Pavia|Pavie]] a neskôr blízkeho [[Miláno|Milána]]. Albert však kvôli škole ostal v Mníchove. Disciplína a poriadok školského systému Nemeckého cisárstva mu ale nevyhovoval, čo sa ani nesnažil skrývať. Učitelia mu navyše vyčítali, že svojou neúctou ovplyvňoval aj ostatných spolužiakov. Preto [[29. december|29. decembra]] [[1894]] opustil školu pomocou lekárskeho potvrdenia od spriateleného doktora, v ktorom bolo napísané, že jeho zdravotný stav vyžaduje pokoj a zdržiavanie sa u rodiny v Taliansku. Takisto mal aj potvrdenie od svojho profesora matematiky, že jeho vedomosti prevyšujú úroveň gymnázia, a že je dostatočne pripravený na vysokú školu. Keďže svojich rodičov neinformoval, že opustil školu, tí boli prekvapení, keď ich šestnásťročný syn nečakane prišiel do ich domu v Pavii v Taliansku. {{ref|privatelives1}} {{ref|Mladosť}} Einstein nevyhovel prianiu svojho otca študovať [[elektrotechnika|elektrotechniku]]. Namiesto toho sa rozhodol, na odporúčanie rodinného priateľa, uchádzať sa o miesto na Zürišskej [[Polytechnika|Polytechnike]], dnes [[Eidgenössische Technische Hochschule]] (Švajčiarska vysoká škola technická). Urobil to napriek tomu, že bol iba šestnásťapolročný a predpísaný vek na vstup bol osemnásť rokov. Navyše mal v tom čase absolvovaných iba šesť rokov vyššieho vzdelania. Keďže mu chýbala maturita, musel v lete [[1895]] – ako najmladší účastník pohovorov – absolvovať prijímacie skúšky. Namiesto intenzívnej prípravy však uprednostnil cestovanie po severnom Taliansku. Hoci výborne zvládol prírodovednú časť skúšky, všeobecná časť nedopadla najlepšie a Einstein nebol prijatý. Napriek tomu vďaka výsledkom z matematiky a fyziky zanechal dobrý dojem a presvedčil rektora aby mu sprostredkoval miesto na liberálne vedenej Kantonálnej strednej škole v [[Aarau]], kde nastúpil [[26. október|26. októbra]] 1895 do tretieho ročníka (11. trieda) so zameraním na techniku. Počas štúdia býval u rodiny profesora [[Jost Winteler|Josta Wintelera]] v dome naproti škole a zaľúbil sa do Marie, jednej z troch profesorových dcér. (Neskôr, v roku [[1910]] sa Albertova sestra Maja zosobášila s Paulom, synom profesora Wintlera a Albertov priateľ [[Michele Besso]] sa oženil Annou, ďalšou dcérou profesora.) Aby sa vyhol armáde, koncom januára [[1896]] sa Einstein vzdal nemeckého občianstva a navyše vystúpil aj zo židovského náboženského spoločenstva. V septembri [[1896]] tu ukončil štúdium a získal [[maturita|maturitu]]. Začiatkom školského roka [[1896]]/[[1897]] začal so štúdiom na Polytechnike v Zürichu<ref>Armin Hermann: Einstein. Der Weltweise und sein Jahrhundert. Eine Biographie. Piper, 1994, ISBN 3-492-03477-2, S. 91–93.</ref>, kde bol prijatý už bez prijímacích skúšok a Marie sa presťahovala do [[Olsberg]]u. Na rovnakú školu prestúpila aj [[Srbsko|Srbka]] [[Mileva Marić]]ová, ktorá v tomto ročníku študovala ako jediná žena rovnaký smer ako Einstein. Einsteinov vzťah k nej prerástol časom do ľúbostného. V roku [[1900]] získal učiteľský diplom a po piatich rokoch bez štátneho občianstva získal v roku [[1901]] švajčiarske občianstvo, ktoré si ponechal až do smrti. V tej dobe diskutoval Einstein svoje vedecké záujmy so skupinou blízkych priateľov, vrátane Milevy. S Milevou mal nemanželskú dcéru Lieserl, narodenú v januári [[1902]]. Jej osud nie je známy. Nie je vylúčené, že v roku [[1903]] zomrela na [[šarlach]], alebo bola daná na [[Adopcia (osvojenie osoby)|adopciu]].<ref>Armin Hermann: ''Einstein. Der Weltweise und sein Jahrhundert. Eine Biographie.'' Piper, 1994, ISBN 3-492-03477-2, S. 112, 119–120.</ref><ref>Frederic Golden: [http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,31490-1,00.html ''Einstein's lost Child''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20010214020526/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,31490-1,00.html |date=2001-02-14 }}. Time, 26. September 1999.</ref> === Práca a doktorát === Po absolvovaní štúdia mal Einstein problémy s nájdením učiteľského miesta. Jeho žiadosti na miesto asistenta na Polytechnike ale aj na iných univerzitách boli neúspešné. Pracoval ako domáci učiteľ vo [[Winterthur]]e, [[Schaffhausen (mesto)|Schaffhausene]] a nakoniec v [[Bern (mesto)|Berne]]. Na odporučenie sa Einsteinovi nakoniec [[16. jún]]a [[1902]] podarilo získať stále miesto: Ako expert 3. triedy na [[patentový úrad|patentovom úrade]] v Berne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Swiss Federal Institute of Intellectual Property :: Institute |url=http://www.ipi.ch/E/institut/i1.shtm |dátum prístupu=2013-09-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070928123827/http://www.ipi.ch/E/institut/i1.shtm |dátum archivácie=2007-09-28 }}</ref>. Roku [[1903]] si vzal svoju dlhoročnú partnerku [[Mileva Marićová|Milevu Marićovú]], ([[Srbsko|srbskú]] matematičku a priateľku [[Nikola Tesla|Nikolu Teslu]], ktorá s ním študovala v Zürichu), lebo bola ''„rovnako silná a nezávislá“'' ako Einstein. Mali spolu nemanželskú dcéru a dvoch synov. Podľa niektorých názorov je údajne spoluautorkou ''Špeciálnej teórie relativity''. Vo svojich prvých prácach vytvoril základy modernej štatistickej fyziky. Roku [[1905]] dostal na Zürišskej Univerzite doktorát z fyziky za dizertáciu na tému ''Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen'' (Nové určenie molekulárnych dimenzií). V tom istom roku vydal 4 zo svojich najdôležitejších prác, čím formuloval [[kvantová teória|kvantovú teóriu]] svetla, vysvetlil [[fotoelektrický efekt]], [[Brownov pohyb]] a mnoho ďalších fyzikálnych zákonov (Einstein pôvodne ani nevedel, že bol Brownov pohyb pozorovaný, ale myšlienkovou úvahou odvodil, že by mal existovať). Einstein predovšetkým významne prispel ku vzniku kvantovej teórie (zaviedol predstavu kvánt svetla ([[fotón]]ov), neskôr kvantové predstavy rozšíril na ďalšie fyzikálne procesy) a uverejnil aj svoju prevratnú [[Špeciálna teória relativity|Špeciálnu teóriu relativity]], z ktorej vyplýva vzťah medzi hmotnosťou a energiou (E = m c²). === Vysokoškolský pedagóg === [[Súbor:Einstein deska.jpg|thumb|upright|left|Pamätná tabuľa v Prahe, kde učil v rokoch 1911 a 1912]] V roku [[1908]] habilitoval na Bernskej univerzite. V roku [[1909]] sa stal docentom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Universität Zürich: Geschichte |url=http://www.uzh.ch/about/portrait/history.html |dátum prístupu=2013-09-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180605041826/http://www.uzh.ch/about/portrait/history.html |dátum archivácie=2018-06-05 }}</ref> teoretickej fyziky na Zürišskej univerzite, v rokoch [[1911]]&nbsp;–&nbsp;[[1912]] pôsobil ako riadny profesor na nemeckej Pražskej univerzite. V roku 1912 sa vrátil do Zürichu, kde robil výskum a učil na Veľkovojvodskej vysokej škole technickej. V roku [[1914]] ho „získali“ do Berlína do [[Pruská akadémia vied|Pruskej akadémie vied]], kde sa stal riaditeľom Ústavu cisára Viliama (Kaiser-Wilhelm-Institut), ktorý bol predchodcom známych Max Planckových inštitútov. Bol tiež profesorom na Berlínskej univerzite. Jeho rodina sa po čase odsťahovala bez Einsteina z Berlína späť do Zürichu a Einstein si roku [[1919]] vzal za ženu svoju sesternicu Elsu Löwenthalovú, ktorá sa o často chorého Einsteina v rokoch [[1917]]&nbsp;–&nbsp;[[1920]] starala. V tomto období Einstein spoznal aj Maxa Wertheimera, zakladateľa gestaltizmu (gestalt teórie). Komunikovali až do Wertheimovej smrti a Einstein sa začal vyjadrovať aj k politickým otázkam. === Všeobecná teória relativity === V roku [[1916]] uverejnil [[všeobecná teória relativity|Všeobecnú teóriu relativity]], ktorá sa stala jednotnou teóriou [[priestor (fyzika)|priestoru]], [[čas (fyzika)|času]] a [[gravitácia|gravitácie]]. V roku [[1919]] bol počas [[Zatmenie Slnka|zatmenia Slnka]] pozorovaním potvrdený Einsteinom predpovedaný odklon svetla v gravitačnom poli Slnka, čo z Einsteina urobilo [[Celebrita|celebritu]] (Anglická kráľovská akadémia: ''„Tento výsledok je jedným z najväčších výdobytkov ľudského myslenia.“''). V roku [[1921]] dostal [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovu cenu]] za prínos pre rozvoj teoretickej fyziky, ako aj za jeho fyzikálne objavy. V roku [[1922]] s manželkou navštívili [[Japonsko]], [[Singapur]] a [[Čína (civilizácia)|Čínu]]. Potom prednášal po celom svete, dostal čestné doktoráty najpoprednejších svetových univerzít (vrátane Princetonskej) a stal sa členom mnohých Akadémií vied. === Odchod z Nemecka === Po [[Požiar Ríšskeho snemu|požiari Ríšskeho snemu]] 27. februára 1933, vstúpili v Nemecku v marci 1933 do platnosti dve mimoriadne nariadenia ''Na ochranu národa a štátu'' a ''Proti zrade a velezradným činom''. Na ich základe boli zrušené mnohé občianske práva a slobody. V tom čase bol Einstein na svojom treťom dvojmesačnom turné hosťujúceho profesora v USA.<!--na Kalifornskom technologickom inštitúte v Pasadene--> S manželkou Elsou sa v marci 1933 vracali do Európy ale dozvedeli sa, že nebudú môcť pokračovať v ceste do Nemecka (Berlína) a že nacisti skonfiškovali jeho chatu a plachetnicu. V belgických [[Antverpy|Antverpách]] 28. marca 1933 na nemeckom konzuláte odovzdal pas, čím sa formálne vzdal nemeckého občianstva. Nacisti neskôr predali jeho čln a jeho chatu premenili na tábor [[Hitlerova mládež|Hitlerovej mládeže]]. V apríli 1933 nová nemecká vláda prijala zákony zakazujúce [[Židia|Židom]] zastávať akékoľvek oficiálne funkcie vrátane výučby na univerzite. 26. mája 1933 (a potom znova v júli) odišiel Einstein do Anglicka. Do októbra 1933 žil v prenajatom dome v [[De Haan]] v Belgicku, aby nakoniec odišiel s manželkou na [[Institute for Advanced Study]], [[Princeton University|Princeton]], [[New Jersey]] kde sa zamestnal ako učiteľ. V apríli a máji 1933 boli Einsteinove knihy (Einstein bol jedným z vybraných 282 autorov) cieľom, na ktoré sa nemecké študentské zväzy zamerali pri [[Pálenie kníh nacistami|pálení kníh]]. Nacistický minister propagandy [[Joseph Goebbels]] 10. mája 1933 v Berlíne povedal: „židovský intelektualizmus je mŕtvy.“ Jeden nemecký časopis zaradil Einsteina na zoznam nepriateľov nemeckého režimu a ponúkol za neho odmenu 5 000 dolárov. Je smutné, že práve v tomto období vyvrcholil Einsteinov spor s [[Filip Lenard|Filipom Lenardom]], ktorý začal v roku 1920. Lenard s [[Johannes Stark|Johannesom Starkom]] budovali hnutie „za árijskú fyziku“, ktoré hlásalo, že jedinú správnu vedu môžu robiť vedci bez rasových „kazov“. Na protest proti nacizmu a proti rasovému prenasledovaniu v Nemecku sa Einstein vzdal svojich miest v Berlíne, vystúpil z Pruskej akadémie vied a emigroval do [[Spojené štáty|USA]] – do Princetonu, kde žil až do smrti. Do Nemecka sa nikdy viac nevrátil. V roku [[1936]] mu zomrela druhá manželka Elsa. Od roku [[1939]] bývala uňho až do svojej smrti ([[1951]]) sestra Mária, ktorej manželovi nedovolili vstup do USA. Roku [[1940]] získal Einstein aj americké občianstvo, pričom mu švajčiarske občianstvo zostalo. Už krátko pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] Einstein napísal americkému prezidentovi [[Franklin D. Roosevelt|Franklinovi D. Rooseveltovi]] v liste (známy ako [[Einsteinov-Szilárdov list]]<ref>Laut Jürgen Neffe diktierte Einstein selbst den Entwurf des dann überreichten Briefes. Siehe Jürgen Neffe: Einstein: eine Biographie. Rowohlt 2005, S. 419.</ref>), že Nemecko pravdepodobne vyvíja a vlastní „bombu nového typu“<ref>[http://www.spiegel.de/spiegel/print/d-41751428.html ''BIOGRAPHIEN: Sündenfall des Physikers''] in: Der Spiegel vom 29. April 1974.</ref> a varoval, že USA musia zintenzívniť výskum v tejto oblasti. Nato začali aj USA vyvíjať (bez Einsteinovej účasti) atómovú bombu (výbor pre výskum využitia [[Urán (chemický prvok)|uránu]], neskôr [[Projekt Manhattan]]) a vďaka tejto Einsteinovej iniciatíve sa im to nakoniec podarilo. Neskôr Einstein (spolu s [[Albert Schweitzer|Albertom Schweitzerom]] a [[Bertrand Russell|Bertrandom Russellom]]) bojoval proti zneužívaniu atómovej energie na vojnové účely a bol za zákaz atómových zbraní. === Posledné roky a smrť=== Svoje posledné roky strávil Einstein s knihovníčkou Johannou Fantovou, ktorej denník nájdený v roku [[2004]] podáva informácie o Einsteinových posledných rokoch. Údajne sa prirovnával k ''„autu, ktoré je plné mechanických problémov“''. Eisteinov syn trpel [[Schizofrénia|schizofréniou]]. Einstein zomrel v skorých ranných hodinách 18. apríla [[1955]] v nemocnici v [[Princeton (New Jersey)|Princetone]]. Dôvodom úmrtia bola aneuryzma brušnej aorty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Famous Patients, Famous Operations, 2002 - Part 3: The Case of the Scientist with a Pulsating Mass | url = https://www.medscape.com/viewarticle/436253?form=fpf | vydavateľ = medscape.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Einsteinovo telo sa po smrti dostalo k patológovi [[Thomas Stoltz Harvey|Thomasovi Stoltz Harveymu]], ktorý z neho bez povolenia rodiny vyňal mozog a zakonzervoval ho pre neurologické štúdium pre budúce generácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NPR | odkaz na autora = | titul = The Long, Strange Journey of Einstein's Brain | url = https://www.npr.org/2005/04/18/4602913/the-long-strange-journey-of-einsteins-brain | vydavateľ = npr.org | dátum vydania = 2005-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na základe svojej poslendej vôle bolo Einsteinovo telo spopolnené a popol rozsypaný na neznámom mieste. Einstein odkázal svoj osobný archív, knižnicu a intelektuálny majetok [[Hebrejská jeruzalemská univerzita|Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme]] v [[Izrael]]i. == Názory == Einstein bol typický roztržitý a zábudlivý [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]], ktorý sa veľmi nestaral o vzhľad a svoje oblečenie. Rád hral na husliach a člnkoval. Mal tiež zmysel pre humor. Einstein bol [[humanizmus (ľudomilnosť)|humanista]], [[pacifizmus|pacifista]] a s výhradami [[sionizmus|sionista]] (myšlienku samostatného židovského štátu nepovažoval za najšťastnejšiu). Pôvodne si predstavoval, že budú Židia a Arabi žiť spolu na rovnakej pôde. Po smrti [[Chajim Weizmann|Chajima Weizmanna]] mu Izrael ponúkol, aby sa stal izraelským prezidentom, čo odmietol.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gilbert | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Izrael: Dějiny | vydavateľ = BB Art | miesto = Praha | rok = 2002 | isbn = 80-7257-740-9 | strany = 61 }}</ref> V oblasti svojich filozofických názorov Einstein spočiatku uznával viaceré výsledky [[Rakúsko|rakúskeho]] fyzika a filozofa [[Ernst Mach|E. Macha]] (1838&nbsp;–&nbsp;1916) či [[Baruch Spinoza|B. Spinozu]] (1632&nbsp;–&nbsp;1677). Neskôr začal byť [[materializmus|materialistom]] a racionalistom, odmietal subjektívny idealizmus a bol proti [[indeterminizmus|indeterminizmu]]. Uznával existenciu vonkajšieho sveta, ktorý vnímajúci subjekt má poznávať a formovať. Fyzika (a veda) má podľa Einsteina vykladať skutočnosť v priestore a čase, a to s čo možno najväčšou úplnosťou. Zdôrazňoval matematickú evidenciu a presnosť ako kritériá pravdivosti. V oblasti [[gnozeológia|teórie vedeckého poznania]] pri vedeckej práci vychádzal zo skúsenosti, ale zároveň tvrdil, že k axiomatickým tvrdeniam, kategóriám a zákonom možno dospieť iba [[rozum]]om. == Dielo == {{Gutenberg autor|id=Albert+Einstein|meno=Albert Einstein}} === Vedecké === Do roku [[1907]] kompletné, neskôr výber (hlavne do roku [[1922]], po ktorý zatiaľ vyšli zväzky publikácie „Collected Papers of Albert Einstein“ (pozri dolu)) * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 4'' (1901): ** ''Folgerungen aus den Capillaritätserscheinungen'' * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 8'' (1902): ** ''Über die thermodynamische Theorie der Potentialdifferenz zwischen Metallen und vollständig dissociierten Lösungen ihrer Salze und über eine elektrische Methode zur Erforschung der Molecularkräfte'' * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 9'' (1902): ** ''Kinetische Theorie des Wärmegleichgewichts und des zweiten Hauptsatzes der Thermodynamik'' * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 11'' (1902): ** ''Eine Theorie der Grundlagen der Thermodynamik'' * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 14'' (1904): ** ''Zur allgemeinen molekularen Theorie der Wärme'' * ''Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen'', Buchdruckerei L. J. Wyss, Bern (dizertácia) * in: ''Annalen der Physik und Chemie, IV. Folge, Band 17'' (1905): ** ''[http://www.wiley-vch.de/berlin/journals/adp/549_560.pdf Über die von der molekularkinetischen Theorie der Wärme geforderte Bewegung von in ruhenden Flüssigkeiten suspendierten Teilchen] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20040723021242/http://www.wiley-vch.de/berlin/journals/adp/549_560.pdf |date=2004-07-23 }}'' ('''O molekulárnou kinetickou teóriou tepla podnecovanom pohybe častíc rozpustených v pokojovej (stálej) kvapaline''') ** ''Über einen die Erzeugung und Verwandlung des Lichtes betreffenden heuristischen Gesichtspunkt'' ('''O heuristickom pohľade týkajúcom sa vzniku a premeny svetla''') ** ''[http://www.wiley-vch.de/berlin/journals/adp/890_921.pdf Zur Elektrodynamik bewegter Körper] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050130110333/http://www.wiley-vch.de/berlin/journals/adp/890_921.pdf |date=2005-01-30 }}''('''O elektrodynamike pohybujúcich sa telies''') ** ''Ist die Trägheit eines Körpers von seinem Energieinhalt abhängig?'' ('''Závisí zotrvačnosť telesa od jeho obsahu energie (vnútornej energie)?''') * in : ''Annalen der Physik und Chemie, Band 19'' (1906): ** Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen (doplnená dizertácia) ** '' Zur Theorie der Brownschen Bewegung," (po anglicky ''Investigations on the Theory of the Brownian Movement'' (1926)) * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 20'' (1906): ** ''Zur Theorie der Lichterzeugung und Lichtabsorption'' ** ''Das Prinzip von der Erhaltung der Schwerpunktsbewegung und die Trägheit der Energie'' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 21'' (1906): ** ''Über eine Methode zur Bestimmung des Verhältnisses der transversalen und longitudinalen Masse des Elektrons'' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 22'' (1907): ** '' Die Plancksche Theorie der Strahlung und die Theorie der spezifischen Wärme," i ** '' Über die Gültigkeitsgrenze des Satzes vom thermodynamischen Gleichgewicht und über die Möglcihkeite einer neuen Bestimmung der Elementarquanta'' ** ''Berichtigung zu meiner Arbeit: „Die Placksche Theorie der Strahlung etc.“ '' * in: '' Zeitschrift für Elektrochemie und angewandte physikalische Chemie'' (1907) ** Theoretische Bemerkungen über die Brownsche Bewegung * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 23'' (1907): ** ''Über die Möglichkeit einer neuen Prüfung des Relativitätsprinzips'' ** ''Bemerkungen zu der Notiz von Hrn. Paul Ehrenfest: „Die Translation deformierbarer Elektronen und der Flächensatz “ '' ** '' Über die vom Relativitätsprinzip geforderte Trägheit der Energie'' * ''Über die Natur der Bewegungen mikroskopisch kleiner, in Flüssigkeiten suspendierter Teilchen '', prednáška (1907) v Berne * in: ''Jahrbuch der Radioaktivität und Elektronik, Band 4'' (1908): ** ''Über das Relativitätsprinzip und die aus demselben gezogenen Folgerungen'' * in: ''Physikalische Zeitschrift'', Band 9 (1908): ** ''Eine neue elektrostatische Methode zur Messung kleiner Elektriyitätsmengen'' * in: ''Elementare Theorie der Brownschen Bewegung, Band 14'' (1908): ** ''Elementare Theorie der Brownschen Bewegung '' * in : ''Annalen der Physik und Chemie, Band 26'' (1908) spolu s Jakobom Laubom: ** '' Über die elektromagnetischen Grundgleichungen für bewegte Körper'' * in: ''Physikalische Zeitschrift, Band 10 '' (1909): ** ''Zum gegenwärtigen Stand des Strahlungsproblems '' ** ''Über die Entwicklung unserer Anschauungen über das Wesen und die Konstitution der Strahlung '' * in: ''Archives des sciences physiques et naturelles, 29 '' (1910) ** ''Le pricipe de relativité et ses conséquences dans la physique moderne '' (preložené z nemčiny) ** '' Sur la théorie des qunatités lumineuses et la question de la localisation de l'énergie électromagnétique'' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 33 '' spolu s Ludwigom Hopfom ** ''Über einen Satz der Wahrscheinlichkeitsrechnung und seine Anwendung in der Strahlungstheorie '' ** '' Statistische Untersuchung der Bewegung eines Resonators in einem Strahlungsfeld'' * ''Die Relativitäts-Theorie'', prednáška v Zürichu (1911) * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 35 '' (1911) ** ''Über den Einfluss der Schwerkraft auf die Ausbreitung des Lichtes '' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 38 '' (1911) ** '' Lichtgeschwindigkeit und Statik des Gravitationsfeldes'' ** '' Zur Theorie des statischen Gravitationsfeldes'' ** '' Antwort auf eine Bemerkung von J. Stark: „Über eine Anwendung des Plankschen Elementargesetzes “ '' ** '' Relativität und Gravitation. Erwiderung auf eine Bemerkung von M. Abraham'' * ''Entwurf einer verallgemeinerten Relativitätstheorie und einer Theorie der Gravitation'', Verlag B. G. Teubner, Leipzig, 1913 (matematickú časť napísal Marcel Grossman) * '' Physikalische Grundlagen einer Gravitationstheorie'', prednáška (1913) vo Frauenfelde * in: ''Physikalische Zeitschrift, Band 15 '' (1914) **$''Prinzipielles zur verallgemeinerten Relativitätstheorie und Gravitationstheorie '' * in:''Vossische Zeitung '' (1914) ** ''Vom Relativitäts-Prinzip'' * in ''Die Kultur der Gegenwart. Ihre Entwicklung und ihre Ziele, Teil 3, Abt. 3, Band 1 '' (1915): ** ''Theoretische Atomistik'' ** ''Die Relativitätstheorie'' * '#Experimenteller Nachweis der Amperschen Molekularströme '', viaceré pramene (1915) * in: ''Sitzungsberichte der Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1915) ** ''Zur allgemeinen Relativitätstheorie '' * in: ''Sitzungsberichte der Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1916) ** ''Eine neue formale Deutung der Maxwellschen Feldgleichungen der Elektrodynamik '' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 49'' (1916) ** ''Die Grundlage der allgemeinen Relativitätstheorie '' ('''Základy všeobecnej teórie relativity''') * in: ''Deutsche Physikalische Gesellschaft, Verhandlungen 18'' (1916) ** ''Strahlungs-Emission und -absorption nach der Quantentheorie'' * in: ''Physikalische Gesellschaft Zürich'' (1916) ** ''Zur Quantentheorie der Strahlung '' * in: ''Die Naturwisschenschaften'', Band 4 (1916): ** ''Elementare Theorie der Wasserwellen und des Fluges '' * ''Über die spezielle und die allgemeine Relativitätstheorie (Gemeinverständlich) '', Vieweg-Verlag, Braunschweig, 1917 * in: ''Physikalische Zeitschrift '' (1917) ** ''Zur Quantentheorie der Strahlung" * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften'' (1918) ** ''Die Gravitationswellen'' * in: '' Annalen der Physik und Chemie, Band 55'' (1918): ** ''Prinzipielles zur allgemeinen Relativitätstheorie'' * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1918) ** ''Der Energiesatz in der allgemeinen Relativitätstheorie'' * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1919) ** '' Spielen Gravitationsfelder im Aufbau der materiellen Elementarteilchen eine wesentliche Rolle?'' ** '' Bemerkung über periodische Schwankungen der Mondlänge, welche bisher nach der Newtonschen Mechanik nicht erklärbar schienen'' * in: ''Naturwissenschaften, Band 7'' (1919) ** ''Prüfung der allgemeinen Relativitätstheorie'' * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1920) ** ''Schallausbreitung in teilweise dissoziierten Gasen '' * ''Äther und Relativitätstheorie'', prednáška v Leidene (1920) * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1921) ** ''Geometrie und Erfahrung '' ** '' Über eine naheliegende Ergänzung des Fundamentes der allgemeinen Relativitätstheorie'' * ''The meaning of relativity '', 4 prednášky v Princetone, 1921 (preložené z nemčiny) * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1922) ** ''Über ein den Elementarprozess der Lichtemission betreffendes Experiment'' * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1924 a 1925) ** '' Quantentheorie des einatomigen idealen Gases '' a mnohé ďalšie === Zobrané spisy === * H. A. Lorentz: ''Das Relativitätsprinzip, eine Sammlung von Abhandlungen'' ([[1913]]) – výber * Princeton University a Hebrew University of Jerusalem: ''Collected papers of Albert Einstein '' (asi 2017, zatiaľ 9 zväzkov) – všetky === Iné diela === * ''About Zionism: Speeches and Letters'' (preklad do angl. Sir Leon Simon) ([[1931]]) * ''Builders of the Universe'' ([[1932]]) * spolu so Sigmundom Freudom: ''Warum Krieg?'' (Why War?, preklad do angl. Stuart Gilbert) ([[1933]]) * spolu s Leopoldom Infeldom: ''The Evolution of Physics'' ([[1938]]) * ''The World As I See It'' (preklad do angl. Alan Harris) ([[1949]]) * ''Out of My Later years'' ([[1950]]) == Bibliografia == * Edmund Blair Bolles (2004). ''Einstein Defiant: Genius versus Genius in the Quantum Revolution.'' ISBN 0-309-08998-0 * Ronald W. Clark (1971). ''Einstein: The Life and Times''. ISBN 0-380-44123-3 * Abraham Pais (1982). ''Subtle is the Lord. The Science and the Life of Albert Einstein''. ISBN 0-19-520438-7 * John Stachel, ''Einstein's Miraculous year: Five Papers That Changed the Face of Physics'', Princeton University Press, 1998, ISBN 0-691-05938-1 * Peter D. Smith, ''Einstein (Life & Times Series)'', Haus Publishing Ltd, 2003, ISBN 1-904341-15-2 * Martinez, Alberto A. ''Physics World'', April 2004. [http://physicsweb.org/articles/world/17/4/2 "Arguing about Einstein's wife"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060108061728/http://physicsweb.org/articles/world/17/4/2 |date=2006-01-08 }} * [http://www.pugwash.org/publication/phs/phslist.htm The Origins of the Russell-Einstein Manifesto] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061010130809/http://www.pugwash.org/publication/phs/phslist.htm |date=2006-10-10 }}, by Sandra Ionno Butcher, March 2005 * {{note|privatelives1}}{{note|privatelives2}}{{cite book|author=Roger Highfield, Paul Carter|title=The Private Lives of Albert Einstein|publisher=faber and faber, London, Boston|year=1993|ID=ISBN 0-571-17170-2 (US ed. ISBN 0-312-11047-2)}} * {{cite book|author=Clifford A. Pickover|title=Sex, Drugs, Einstein, and Elves: Sushi, Psychedelics, Parallel Universes, and the Quest for Transcendence (Discusses the final disposition of Einstein's brain, hair, and eyes as well as the importance of Einstein and his work in the shaping of science and culture) |publisher=Smart Publications|year=[[August]], [[2005]]|ID=ISBN 1-890572-17-9 }} * {{note|Mladosť}}{{cite book| author=Dord Krstić|title=Mileva&Albert Einstein|publisher=Didakta d.o.o. Radovljica|year=2004|ID=ISBN 961-6530-08-9}} == Referencie == {{reflist|2}} == Iné projekty == {{Projekt|s=Kategória:Albert Einstein|q=Albert Einstein|commonscat=Albert Einstein}}. == Externé odkazy == {{Portál|Fyzika||Astronómia}} *https://sciencecue.it/ruolo-kurt-godel-vita-albert-einstein/41560/ * S. Morgan Friedman, "[http://www.westegg.com/einstein/ Albert Einstein Online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080903165108/http://www.westegg.com/einstein/ |date=2008-09-03 }}" * ''Zvukové úryvky známych výrokov: '' [http://www.time.com/time/time100/poc/audio/einstein2.ram Atómová energia] {{Webarchive|url=http://webarchive.loc.gov/all/20050415131730/http://www.time.com/time/time100/poc/audio/einstein2.ram |date=2005-04-15 }}, [http://www.time.com/time/time100/poc/audio/einstein3.ram Preteky v zbrojení] {{Webarchive|url=http://webarchive.loc.gov/all/20050415131729/http://www.time.com/time/time100/poc/audio/einstein3.ram |date=2005-04-15 }} (Z archívu časopisu Time) * [http://www-gap.dcs.st-and.ac.uk/~history/Mathematicians/Einstein.html MacTutorova história Einsteina] * [http://www.nobel.se/physics/laureates/1921/press.html Nobelova cena za fyziku v roku 1921]&nbsp;–&nbsp;[http://www.nobel.se/physics/laureates/1921/index.html Albert Einstein] * [http://www.muppetlabs.com/~breadbox/txt/al.html Teória relativity v krátkych slovách]{{Nedostupný zdroj|date=november 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.idsia.ch/~juergen/einstein.html Významné okamihy v Einsteinovom živote od Jürgena Schmidhubera] * [https://web.archive.org/web/20040810044240/http://foia.fbi.gov/foiaindex/einstein.htm FBI files]&nbsp;–&nbsp;vyšetrovanie ohľadne spolupráce s Komunistickou stranou. * [http://www.th.physik.uni-frankfurt.de/~jr/physpiceinfam.html Obrázky Einsteinovej rodiny] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051108205359/http://www.th.physik.uni-frankfurt.de/~jr/physpiceinfam.html |date=2005-11-08 }} * [http://www.pbs.org/wgbh/nova/einstein/ NOVA&nbsp;–&nbsp;Einstein] * [http://www.pbs.org/opb/einsteinswife/ Einsteinova žena] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150512054746/http://www.pbs.org/opb/einsteinswife/ |date=2015-05-12 }}: Mileva Maričová * [http://dir.salon.com/people/feature/2000/07/06/einstein/index.html Podvádzal Einstein?] * [http://www.alberteinstein.info/ Oficiálny online Einsteinov archív]&nbsp;–&nbsp;3&nbsp;000 dokumentov * [http://reference.allrefer.com/encyclopedia/E/Einstein-1.html Život Alberta Einsteina] * [http://www.albert-einstein.org/ Archív Alberta Einsteina] * [http://www.einstein.caltech.edu/ Projekt Einsteinových prác] * [http://zope.mpiwg-berlin.mpg.de/living_einstein žijúci Einstein na stránkach Planckovho fyzikálneho inštitútu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060114140956/http://zope.mpiwg-berlin.mpg.de/living_einstein |date=2006-01-14 }} * [http://www.aip.org/history/einstein/index.html Einstein na stránkach Amerického fyzikálneho inštitútu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051125123930/http://www.aip.org/history/einstein/index.html |date=2005-11-25 }} * [http://www.amnh.org/exhibitions/einstein/index.php Einstein v Americkom Múzeu prírodnej histórie] *https://sciencecue.it/ruolo-kurt-godel-vita-albert-einstein/41560/ * [http://gtalumni.org/StayInformed/magazine/sum98/einsrefr.html Einsteinova chladnička] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070310224750/http://gtalumni.org/StayInformed/magazine/sum98/einsrefr.html |date=2007-03-10 }} {{Nositelia Nobelovej ceny za fyziku 1901 – 1925}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Einstein, Albert}} [[Kategória:Albert Einstein| ]] [[Kategória:Nemeckí fyzici]] [[Kategória:Švajčiarski fyzici]] [[Kategória:Fyzici USA]] [[Kategória:Fyzici židovského pôvodu]] [[Kategória:Teoretickí fyzici]] [[Kategória:Nemeckí vynálezcovia]] [[Kategória:Švajčiarski vynálezcovia]] [[Kategória:Vynálezcovia USA]] [[Kategória:Nemeckí vedeckí spisovatelia]] [[Kategória:Vedeckí spisovatelia USA]] [[Kategória:Kozmológovia]] [[Kategória:Nemeckí filozofi]] [[Kategória:Filozofi USA]] [[Kategória:Švajčiarski filozofi]] [[Kategória:Filozofi židovského pôvodu]] [[Kategória:Filozofi 20. storočia]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za fyziku]] [[Kategória:Držitelia Copleyovej medaily]] [[Kategória:Držitelia Gold Medal of the Royal Astronomical Society]] [[Kategória:Držitelia Radu Pour le Mérite]] [[Kategória:Členovia Göttingenskej akadémie vied]] [[Kategória:Členovia Nemeckej akadémie prírodných vied Leopoldina]] [[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]] [[Kategória:Zahraniční členovia Kráľovskej spoločnosti]] [[Kategória:Zahraniční členovia American Philosophical Society]] [[Kategória:Osobnosti na argentínskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na indických poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na izraelských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na portugalských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na rumunských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na sovietskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na švajčiarskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na talianskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na poštových známkach USA]] [[Kategória:Absolventi Univerzity v Zürichu]] [[Kategória:Vyučujúci na Univerzite v Zürichu]] [[Kategória:Vyučujúci na Humboldt-Universität zu Berlin]] [[Kategória:Nemeckí socialisti]] [[Kategória:Socialisti USA]] [[Kategória:Agnostici]] [[Kategória:Pacifisti]] [[Kategória:Vegetariáni]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti USA]] [[Kategória:Osobnosti z Ulmu]] s2xk06ckmja4jp9bon9u7ir9cnlw9q9 8210728 8210724 2026-05-08T13:10:27Z ~2026-27954-52 294243 Matko je zly 8210728 wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}}Albert Einstein '''Albert Einstein''' (* [[14. marec]] [[1879]], [[Ulm]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] – † [[18. apríl]] [[1955]], [[Princeton (New Jersey)|Princeton]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]]) bol [[švajčiarsko]]-[[Spojené štáty|americký]] [[teoretická fyzika|teoretický fyzik]] [[Nemci|nemecko]]-[[aškenázski Židia|židovského]] pôvodu, ktorý je považovaný za najvýznamnejšieho [[veda|vedca]] [[20. storočie|20. storočia]]. Predložil [[teória relativity|teóriu relativity]] a významne prispel k rozvoju [[kvantová mechanika|kvantovej mechaniky]], [[štatistická mechanika|štatistickej mechaniky]] a [[kozmológia|kozmológie]]. V roku [[1921]] mu bola za vysvetlenie [[fotoelektrický jav|fotoelektrického javu]] a zásluhy v oblasti teoretickej fyziky udelená [[Nobelova cena za fyziku]]. Jeho teoretické práce&nbsp;–&nbsp;napriek rozšírenému názoru&nbsp;–&nbsp;hrali len nepodstatnú úlohu pri stavbe [[Jadrová zbraň|jadrovej bomby]] a [[Jadrová elektráreň|jadrovej elektrárne]].<ref>Markus Pössel: ''[http://www.einstein-online.info/de/vertiefung/atombombe/index.html ''Von E=mc² zur Atombombe''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080430152747/http://www.einstein-online.info/de/vertiefung/atombombe/index.html |date=2008-04-30 }}'' auf ''einstein-online.info'' vom Max-Planck-Institut für Gravitationsphysik.</ref> Po sformulovaní [[všeobecná teória relativity|všeobecnej teórie relativity]] v [[november|novembri]] [[1915]], sa stal Einstein známym na celom svete. Neskôr jeho sláva prekonala všetkých vedcov v histórii<ref>Physics World Magazine, 1999 – Vergleiche: [http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/541840.stm BBC-Artikel.]</ref>. Jeho meno sa stalo synonymom vysokej [[inteligencia|inteligencie]] a [[génius|génia]]. V roku [[1999]] ho [[Time (týždenník)|časopis Time]] vybral ako ''Osobnosť storočia''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Golden | meno = Frederic | titul = Person of the Century: Albert Einstein | url = http://www.time.com/time/time100/poc/magazine/albert_einstein5a.html | dátum vydania = 2000-01-03 | dátum prístupu = 2008-03-19 | vydavateľ = Time Inc. | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20060221080452/http://www.time.com/time/time100/poc/magazine/albert_einstein5a.html | dátum archivácie = 2006-02-21 }}</ref> Keď sa v neskorších rokoch snažil vyriešiť problém zjednotenia prírodných síl, tzn. všetkých štyroch interakcií, pozorovaných v prírode – gravitačnej, elektromagnetickej, silnej a slabej jadrovej interakcie (táto teória sa niekedy nazýva [[teória všetkého]]), neuspel, pretože v tom čase nik nemal dostatok poznatkov o týchto silách.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Weinberg | meno = Steven | autor = | odkaz na autora = | titul = Ako vysvetliť svet | vydanie = | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2015 | isbn = 978-80-556-1491-5 | kapitola = | strany = 48 | jazyk = }} </ref> ==Život== === Mladosť === Narodil sa v Ulme vo [[Württemberské kráľovstvo|Württemberskom kráľovstve]], ktoré bolo v tom čase súčasťou Nemeckej ríše. Jeho rodičmi boli Hermann Einstein (* [[1847]] - † [[1902]]), obchodník, inžinier a neskorší spolumajiteľ mníchovského elektrochemického podniku ''Elektrotechnische Fabrik J. Einstein & Cie''.<ref>Abramahm Pais: ''Raffiniert ist der Herrgott&nbsp;… Albert Einstein. Eine Wissenschaftliche Biographie''. Spektrum Akademie Verlag, 2000, S. 36.</ref>, a Paulina, rod. Kochová (* [[1858]] – † [[1920]]). Rodina bola [[aškenázski Židia|židovská]], ale nedodržiavala židovské zvyky.<ref>Abramahm Pais: ''Raffiniert ist der Herrgott&nbsp;… Albert Einstein. Eine Wissenschaftliche Biographie''. Spektrum Akademie Verlag, 2000, S. 34&nbsp;f.</ref> Po presťahovaní sa do Mníchova sa v roku [[1881]] narodila Einsteinova sestra Maria („Maja“). Albert navštevoval [[latinská cirkev|katolícku ľudovú školu]] a na naliehanie matky sa učil hrať na [[husle|husliach]]. Keď mal päť rokov, otec mu ukázal [[kompas]] a Einstein si uvedomil, že niečo v „prázdnom“ priestore musí pôsobiť na strelku. Neskôr opísal Einstein túto skúsenosť ako jednu z najdôležitejších vo svojom živote. Hoci pre zábavu staval modely a neskôr mechanické zariadenia, bol považovaný za pomaly sa učiaceho žiaka – pravdepodobne kvôli [[dyslexia|dyslexii]], hanblivosti, alebo veľmi neobvyklej štruktúre [[mozog|mozgu]] (čo sa ukázalo po smrti pri skúmaní jeho mozgu). Neskôr sám Einstein prisudzoval objav teórie relativity svojej pomalosti. Hovoril, že vďaka tomu, že premýšľal o podstate priestoru a času neskôr ako ostatné deti, mohol zapojiť vyvinutejší intelekt. Iná, novšia, teória o jeho mentálnom vývoji predpokladá, že Einstein mal [[Aspergerov syndróm]], poruchu [[Autizmus (porucha vývinu)|autistického spektra.]] Od roku [[1888]] navštevoval Einstein ''Luitpold-Gymnasium'', kde získal relatívne moderné vzdelania. Opakujúca sa fáma, že v matematike prepadal, nie je&nbsp;pravda; dôvodom je chyba prvých biografov, ktorí si zamenili známkovací systém v Nemecku a vo Švajčiarsku (v Nemecku je najlepšia známka 1, vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] je to 6) čo spôsobilo v neskorších rokoch zmätok. Dvaja z Einsteinových strýkov podporovali jeho intelektuálne záujmy počas neskoršieho detstva a ranej mladosti. Poskytovali mu vedecké, matematické a filozofické knihy. === Štúdium === Po skrachovaní elektrochemickej firmy jeho otca a strýka v roku [[1894]] sa rodina presťahovala z [[Mníchov]]a do [[Pavia|Pavie]] a neskôr blízkeho [[Miláno|Milána]]. Albert však kvôli škole ostal v Mníchove. Disciplína a poriadok školského systému Nemeckého cisárstva mu ale nevyhovoval, čo sa ani nesnažil skrývať. Učitelia mu navyše vyčítali, že svojou neúctou ovplyvňoval aj ostatných spolužiakov. Preto [[29. december|29. decembra]] [[1894]] opustil školu pomocou lekárskeho potvrdenia od spriateleného doktora, v ktorom bolo napísané, že jeho zdravotný stav vyžaduje pokoj a zdržiavanie sa u rodiny v Taliansku. Takisto mal aj potvrdenie od svojho profesora matematiky, že jeho vedomosti prevyšujú úroveň gymnázia, a že je dostatočne pripravený na vysokú školu. Keďže svojich rodičov neinformoval, že opustil školu, tí boli prekvapení, keď ich šestnásťročný syn nečakane prišiel do ich domu v Pavii v Taliansku. {{ref|privatelives1}} {{ref|Mladosť}} Einstein nevyhovel prianiu svojho otca študovať [[elektrotechnika|elektrotechniku]]. Namiesto toho sa rozhodol, na odporúčanie rodinného priateľa, uchádzať sa o miesto na Zürišskej [[Polytechnika|Polytechnike]], dnes [[Eidgenössische Technische Hochschule]] (Švajčiarska vysoká škola technická). Urobil to napriek tomu, že bol iba šestnásťapolročný a predpísaný vek na vstup bol osemnásť rokov. Navyše mal v tom čase absolvovaných iba šesť rokov vyššieho vzdelania. Keďže mu chýbala maturita, musel v lete [[1895]] – ako najmladší účastník pohovorov – absolvovať prijímacie skúšky. Namiesto intenzívnej prípravy však uprednostnil cestovanie po severnom Taliansku. Hoci výborne zvládol prírodovednú časť skúšky, všeobecná časť nedopadla najlepšie a Einstein nebol prijatý. Napriek tomu vďaka výsledkom z matematiky a fyziky zanechal dobrý dojem a presvedčil rektora aby mu sprostredkoval miesto na liberálne vedenej Kantonálnej strednej škole v [[Aarau]], kde nastúpil [[26. október|26. októbra]] 1895 do tretieho ročníka (11. trieda) so zameraním na techniku. Počas štúdia býval u rodiny profesora [[Jost Winteler|Josta Wintelera]] v dome naproti škole a zaľúbil sa do Marie, jednej z troch profesorových dcér. (Neskôr, v roku [[1910]] sa Albertova sestra Maja zosobášila s Paulom, synom profesora Wintlera a Albertov priateľ [[Michele Besso]] sa oženil Annou, ďalšou dcérou profesora.) Aby sa vyhol armáde, koncom januára [[1896]] sa Einstein vzdal nemeckého občianstva a navyše vystúpil aj zo židovského náboženského spoločenstva. V septembri [[1896]] tu ukončil štúdium a získal [[maturita|maturitu]]. Začiatkom školského roka [[1896]]/[[1897]] začal so štúdiom na Polytechnike v Zürichu<ref>Armin Hermann: Einstein. Der Weltweise und sein Jahrhundert. Eine Biographie. Piper, 1994, ISBN 3-492-03477-2, S. 91–93.</ref>, kde bol prijatý už bez prijímacích skúšok a Marie sa presťahovala do [[Olsberg]]u. Na rovnakú školu prestúpila aj [[Srbsko|Srbka]] [[Mileva Marić]]ová, ktorá v tomto ročníku študovala ako jediná žena rovnaký smer ako Einstein. Einsteinov vzťah k nej prerástol časom do ľúbostného. V roku [[1900]] získal učiteľský diplom a po piatich rokoch bez štátneho občianstva získal v roku [[1901]] švajčiarske občianstvo, ktoré si ponechal až do smrti. V tej dobe diskutoval Einstein svoje vedecké záujmy so skupinou blízkych priateľov, vrátane Milevy. S Milevou mal nemanželskú dcéru Lieserl, narodenú v januári [[1902]]. Jej osud nie je známy. Nie je vylúčené, že v roku [[1903]] zomrela na [[šarlach]], alebo bola daná na [[Adopcia (osvojenie osoby)|adopciu]].<ref>Armin Hermann: ''Einstein. Der Weltweise und sein Jahrhundert. Eine Biographie.'' Piper, 1994, ISBN 3-492-03477-2, S. 112, 119–120.</ref><ref>Frederic Golden: [http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,31490-1,00.html ''Einstein's lost Child''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20010214020526/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,31490-1,00.html |date=2001-02-14 }}. Time, 26. September 1999.</ref> === Práca a doktorát === Po absolvovaní štúdia mal Einstein problémy s nájdením učiteľského miesta. Jeho žiadosti na miesto asistenta na Polytechnike ale aj na iných univerzitách boli neúspešné. Pracoval ako domáci učiteľ vo [[Winterthur]]e, [[Schaffhausen (mesto)|Schaffhausene]] a nakoniec v [[Bern (mesto)|Berne]]. Na odporučenie sa Einsteinovi nakoniec [[16. jún]]a [[1902]] podarilo získať stále miesto: Ako expert 3. triedy na [[patentový úrad|patentovom úrade]] v Berne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Swiss Federal Institute of Intellectual Property :: Institute |url=http://www.ipi.ch/E/institut/i1.shtm |dátum prístupu=2013-09-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070928123827/http://www.ipi.ch/E/institut/i1.shtm |dátum archivácie=2007-09-28 }}</ref>. Roku [[1903]] si vzal svoju dlhoročnú partnerku [[Mileva Marićová|Milevu Marićovú]], ([[Srbsko|srbskú]] matematičku a priateľku [[Nikola Tesla|Nikolu Teslu]], ktorá s ním študovala v Zürichu), lebo bola ''„rovnako silná a nezávislá“'' ako Einstein. Mali spolu nemanželskú dcéru a dvoch synov. Podľa niektorých názorov je údajne spoluautorkou ''Špeciálnej teórie relativity''. Vo svojich prvých prácach vytvoril základy modernej štatistickej fyziky. Roku [[1905]] dostal na Zürišskej Univerzite doktorát z fyziky za dizertáciu na tému ''Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen'' (Nové určenie molekulárnych dimenzií). V tom istom roku vydal 4 zo svojich najdôležitejších prác, čím formuloval [[kvantová teória|kvantovú teóriu]] svetla, vysvetlil [[fotoelektrický efekt]], [[Brownov pohyb]] a mnoho ďalších fyzikálnych zákonov (Einstein pôvodne ani nevedel, že bol Brownov pohyb pozorovaný, ale myšlienkovou úvahou odvodil, že by mal existovať). Einstein predovšetkým významne prispel ku vzniku kvantovej teórie (zaviedol predstavu kvánt svetla ([[fotón]]ov), neskôr kvantové predstavy rozšíril na ďalšie fyzikálne procesy) a uverejnil aj svoju prevratnú [[Špeciálna teória relativity|Špeciálnu teóriu relativity]], z ktorej vyplýva vzťah medzi hmotnosťou a energiou (E = m c²). === Vysokoškolský pedagóg === [[Súbor:Einstein deska.jpg|thumb|upright|left|Pamätná tabuľa v Prahe, kde učil v rokoch 1911 a 1912]] V roku [[1908]] habilitoval na Bernskej univerzite. V roku [[1909]] sa stal docentom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Universität Zürich: Geschichte |url=http://www.uzh.ch/about/portrait/history.html |dátum prístupu=2013-09-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180605041826/http://www.uzh.ch/about/portrait/history.html |dátum archivácie=2018-06-05 }}</ref> teoretickej fyziky na Zürišskej univerzite, v rokoch [[1911]]&nbsp;–&nbsp;[[1912]] pôsobil ako riadny profesor na nemeckej Pražskej univerzite. V roku 1912 sa vrátil do Zürichu, kde robil výskum a učil na Veľkovojvodskej vysokej škole technickej. V roku [[1914]] ho „získali“ do Berlína do [[Pruská akadémia vied|Pruskej akadémie vied]], kde sa stal riaditeľom Ústavu cisára Viliama (Kaiser-Wilhelm-Institut), ktorý bol predchodcom známych Max Planckových inštitútov. Bol tiež profesorom na Berlínskej univerzite. Jeho rodina sa po čase odsťahovala bez Einsteina z Berlína späť do Zürichu a Einstein si roku [[1919]] vzal za ženu svoju sesternicu Elsu Löwenthalovú, ktorá sa o často chorého Einsteina v rokoch [[1917]]&nbsp;–&nbsp;[[1920]] starala. V tomto období Einstein spoznal aj Maxa Wertheimera, zakladateľa gestaltizmu (gestalt teórie). Komunikovali až do Wertheimovej smrti a Einstein sa začal vyjadrovať aj k politickým otázkam. === Všeobecná teória relativity === V roku [[1916]] uverejnil [[všeobecná teória relativity|Všeobecnú teóriu relativity]], ktorá sa stala jednotnou teóriou [[priestor (fyzika)|priestoru]], [[čas (fyzika)|času]] a [[gravitácia|gravitácie]]. V roku [[1919]] bol počas [[Zatmenie Slnka|zatmenia Slnka]] pozorovaním potvrdený Einsteinom predpovedaný odklon svetla v gravitačnom poli Slnka, čo z Einsteina urobilo [[Celebrita|celebritu]] (Anglická kráľovská akadémia: ''„Tento výsledok je jedným z najväčších výdobytkov ľudského myslenia.“''). V roku [[1921]] dostal [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovu cenu]] za prínos pre rozvoj teoretickej fyziky, ako aj za jeho fyzikálne objavy. V roku [[1922]] s manželkou navštívili [[Japonsko]], [[Singapur]] a [[Čína (civilizácia)|Čínu]]. Potom prednášal po celom svete, dostal čestné doktoráty najpoprednejších svetových univerzít (vrátane Princetonskej) a stal sa členom mnohých Akadémií vied. === Odchod z Nemecka === Po [[Požiar Ríšskeho snemu|požiari Ríšskeho snemu]] 27. februára 1933, vstúpili v Nemecku v marci 1933 do platnosti dve mimoriadne nariadenia ''Na ochranu národa a štátu'' a ''Proti zrade a velezradným činom''. Na ich základe boli zrušené mnohé občianske práva a slobody. V tom čase bol Einstein na svojom treťom dvojmesačnom turné hosťujúceho profesora v USA.<!--na Kalifornskom technologickom inštitúte v Pasadene--> S manželkou Elsou sa v marci 1933 vracali do Európy ale dozvedeli sa, že nebudú môcť pokračovať v ceste do Nemecka (Berlína) a že nacisti skonfiškovali jeho chatu a plachetnicu. V belgických [[Antverpy|Antverpách]] 28. marca 1933 na nemeckom konzuláte odovzdal pas, čím sa formálne vzdal nemeckého občianstva. Nacisti neskôr predali jeho čln a jeho chatu premenili na tábor [[Hitlerova mládež|Hitlerovej mládeže]]. V apríli 1933 nová nemecká vláda prijala zákony zakazujúce [[Židia|Židom]] zastávať akékoľvek oficiálne funkcie vrátane výučby na univerzite. 26. mája 1933 (a potom znova v júli) odišiel Einstein do Anglicka. Do októbra 1933 žil v prenajatom dome v [[De Haan]] v Belgicku, aby nakoniec odišiel s manželkou na [[Institute for Advanced Study]], [[Princeton University|Princeton]], [[New Jersey]] kde sa zamestnal ako učiteľ. V apríli a máji 1933 boli Einsteinove knihy (Einstein bol jedným z vybraných 282 autorov) cieľom, na ktoré sa nemecké študentské zväzy zamerali pri [[Pálenie kníh nacistami|pálení kníh]]. Nacistický minister propagandy [[Joseph Goebbels]] 10. mája 1933 v Berlíne povedal: „židovský intelektualizmus je mŕtvy.“ Jeden nemecký časopis zaradil Einsteina na zoznam nepriateľov nemeckého režimu a ponúkol za neho odmenu 5 000 dolárov. Je smutné, že práve v tomto období vyvrcholil Einsteinov spor s [[Filip Lenard|Filipom Lenardom]], ktorý začal v roku 1920. Lenard s [[Johannes Stark|Johannesom Starkom]] budovali hnutie „za árijskú fyziku“, ktoré hlásalo, že jedinú správnu vedu môžu robiť vedci bez rasových „kazov“. Na protest proti nacizmu a proti rasovému prenasledovaniu v Nemecku sa Einstein vzdal svojich miest v Berlíne, vystúpil z Pruskej akadémie vied a emigroval do [[Spojené štáty|USA]] – do Princetonu, kde žil až do smrti. Do Nemecka sa nikdy viac nevrátil. V roku [[1936]] mu zomrela druhá manželka Elsa. Od roku [[1939]] bývala uňho až do svojej smrti ([[1951]]) sestra Mária, ktorej manželovi nedovolili vstup do USA. Roku [[1940]] získal Einstein aj americké občianstvo, pričom mu švajčiarske občianstvo zostalo. Už krátko pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] Einstein napísal americkému prezidentovi [[Franklin D. Roosevelt|Franklinovi D. Rooseveltovi]] v liste (známy ako [[Einsteinov-Szilárdov list]]<ref>Laut Jürgen Neffe diktierte Einstein selbst den Entwurf des dann überreichten Briefes. Siehe Jürgen Neffe: Einstein: eine Biographie. Rowohlt 2005, S. 419.</ref>), že Nemecko pravdepodobne vyvíja a vlastní „bombu nového typu“<ref>[http://www.spiegel.de/spiegel/print/d-41751428.html ''BIOGRAPHIEN: Sündenfall des Physikers''] in: Der Spiegel vom 29. April 1974.</ref> a varoval, že USA musia zintenzívniť výskum v tejto oblasti. Nato začali aj USA vyvíjať (bez Einsteinovej účasti) atómovú bombu (výbor pre výskum využitia [[Urán (chemický prvok)|uránu]], neskôr [[Projekt Manhattan]]) a vďaka tejto Einsteinovej iniciatíve sa im to nakoniec podarilo. Neskôr Einstein (spolu s [[Albert Schweitzer|Albertom Schweitzerom]] a [[Bertrand Russell|Bertrandom Russellom]]) bojoval proti zneužívaniu atómovej energie na vojnové účely a bol za zákaz atómových zbraní. === Posledné roky a smrť=== Svoje posledné roky strávil Einstein s knihovníčkou Johannou Fantovou, ktorej denník nájdený v roku [[2004]] podáva informácie o Einsteinových posledných rokoch. Údajne sa prirovnával k ''„autu, ktoré je plné mechanických problémov“''. Eisteinov syn trpel [[Schizofrénia|schizofréniou]]. Einstein zomrel v skorých ranných hodinách 18. apríla [[1955]] v nemocnici v [[Princeton (New Jersey)|Princetone]]. Dôvodom úmrtia bola aneuryzma brušnej aorty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Famous Patients, Famous Operations, 2002 - Part 3: The Case of the Scientist with a Pulsating Mass | url = https://www.medscape.com/viewarticle/436253?form=fpf | vydavateľ = medscape.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Einsteinovo telo sa po smrti dostalo k patológovi [[Thomas Stoltz Harvey|Thomasovi Stoltz Harveymu]], ktorý z neho bez povolenia rodiny vyňal mozog a zakonzervoval ho pre neurologické štúdium pre budúce generácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NPR | odkaz na autora = | titul = The Long, Strange Journey of Einstein's Brain | url = https://www.npr.org/2005/04/18/4602913/the-long-strange-journey-of-einsteins-brain | vydavateľ = npr.org | dátum vydania = 2005-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na základe svojej poslendej vôle bolo Einsteinovo telo spopolnené a popol rozsypaný na neznámom mieste. Einstein odkázal svoj osobný archív, knižnicu a intelektuálny majetok [[Hebrejská jeruzalemská univerzita|Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme]] v [[Izrael]]i. == Názory == Einstein bol typický roztržitý a zábudlivý [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]], ktorý sa veľmi nestaral o vzhľad a svoje oblečenie. Rád hral na husliach a člnkoval. Mal tiež zmysel pre humor. Einstein bol [[humanizmus (ľudomilnosť)|humanista]], [[pacifizmus|pacifista]] a s výhradami [[sionizmus|sionista]] (myšlienku samostatného židovského štátu nepovažoval za najšťastnejšiu). Pôvodne si predstavoval, že budú Židia a Arabi žiť spolu na rovnakej pôde. Po smrti [[Chajim Weizmann|Chajima Weizmanna]] mu Izrael ponúkol, aby sa stal izraelským prezidentom, čo odmietol.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gilbert | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Izrael: Dějiny | vydavateľ = BB Art | miesto = Praha | rok = 2002 | isbn = 80-7257-740-9 | strany = 61 }}</ref> V oblasti svojich filozofických názorov Einstein spočiatku uznával viaceré výsledky [[Rakúsko|rakúskeho]] fyzika a filozofa [[Ernst Mach|E. Macha]] (1838&nbsp;–&nbsp;1916) či [[Baruch Spinoza|B. Spinozu]] (1632&nbsp;–&nbsp;1677). Neskôr začal byť [[materializmus|materialistom]] a racionalistom, odmietal subjektívny idealizmus a bol proti [[indeterminizmus|indeterminizmu]]. Uznával existenciu vonkajšieho sveta, ktorý vnímajúci subjekt má poznávať a formovať. Fyzika (a veda) má podľa Einsteina vykladať skutočnosť v priestore a čase, a to s čo možno najväčšou úplnosťou. Zdôrazňoval matematickú evidenciu a presnosť ako kritériá pravdivosti. V oblasti [[gnozeológia|teórie vedeckého poznania]] pri vedeckej práci vychádzal zo skúsenosti, ale zároveň tvrdil, že k axiomatickým tvrdeniam, kategóriám a zákonom možno dospieť iba [[rozum]]om. == Dielo == {{Gutenberg autor|id=Albert+Einstein|meno=Albert Einstein}} === Vedecké === Do roku [[1907]] kompletné, neskôr výber (hlavne do roku [[1922]], po ktorý zatiaľ vyšli zväzky publikácie „Collected Papers of Albert Einstein“ (pozri dolu)) * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 4'' (1901): ** ''Folgerungen aus den Capillaritätserscheinungen'' * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 8'' (1902): ** ''Über die thermodynamische Theorie der Potentialdifferenz zwischen Metallen und vollständig dissociierten Lösungen ihrer Salze und über eine elektrische Methode zur Erforschung der Molecularkräfte'' * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 9'' (1902): ** ''Kinetische Theorie des Wärmegleichgewichts und des zweiten Hauptsatzes der Thermodynamik'' * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 11'' (1902): ** ''Eine Theorie der Grundlagen der Thermodynamik'' * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 14'' (1904): ** ''Zur allgemeinen molekularen Theorie der Wärme'' * ''Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen'', Buchdruckerei L. J. Wyss, Bern (dizertácia) * in: ''Annalen der Physik und Chemie, IV. Folge, Band 17'' (1905): ** ''[http://www.wiley-vch.de/berlin/journals/adp/549_560.pdf Über die von der molekularkinetischen Theorie der Wärme geforderte Bewegung von in ruhenden Flüssigkeiten suspendierten Teilchen] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20040723021242/http://www.wiley-vch.de/berlin/journals/adp/549_560.pdf |date=2004-07-23 }}'' ('''O molekulárnou kinetickou teóriou tepla podnecovanom pohybe častíc rozpustených v pokojovej (stálej) kvapaline''') ** ''Über einen die Erzeugung und Verwandlung des Lichtes betreffenden heuristischen Gesichtspunkt'' ('''O heuristickom pohľade týkajúcom sa vzniku a premeny svetla''') ** ''[http://www.wiley-vch.de/berlin/journals/adp/890_921.pdf Zur Elektrodynamik bewegter Körper] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050130110333/http://www.wiley-vch.de/berlin/journals/adp/890_921.pdf |date=2005-01-30 }}''('''O elektrodynamike pohybujúcich sa telies''') ** ''Ist die Trägheit eines Körpers von seinem Energieinhalt abhängig?'' ('''Závisí zotrvačnosť telesa od jeho obsahu energie (vnútornej energie)?''') * in : ''Annalen der Physik und Chemie, Band 19'' (1906): ** Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen (doplnená dizertácia) ** '' Zur Theorie der Brownschen Bewegung," (po anglicky ''Investigations on the Theory of the Brownian Movement'' (1926)) * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 20'' (1906): ** ''Zur Theorie der Lichterzeugung und Lichtabsorption'' ** ''Das Prinzip von der Erhaltung der Schwerpunktsbewegung und die Trägheit der Energie'' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 21'' (1906): ** ''Über eine Methode zur Bestimmung des Verhältnisses der transversalen und longitudinalen Masse des Elektrons'' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 22'' (1907): ** '' Die Plancksche Theorie der Strahlung und die Theorie der spezifischen Wärme," i ** '' Über die Gültigkeitsgrenze des Satzes vom thermodynamischen Gleichgewicht und über die Möglcihkeite einer neuen Bestimmung der Elementarquanta'' ** ''Berichtigung zu meiner Arbeit: „Die Placksche Theorie der Strahlung etc.“ '' * in: '' Zeitschrift für Elektrochemie und angewandte physikalische Chemie'' (1907) ** Theoretische Bemerkungen über die Brownsche Bewegung * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 23'' (1907): ** ''Über die Möglichkeit einer neuen Prüfung des Relativitätsprinzips'' ** ''Bemerkungen zu der Notiz von Hrn. Paul Ehrenfest: „Die Translation deformierbarer Elektronen und der Flächensatz “ '' ** '' Über die vom Relativitätsprinzip geforderte Trägheit der Energie'' * ''Über die Natur der Bewegungen mikroskopisch kleiner, in Flüssigkeiten suspendierter Teilchen '', prednáška (1907) v Berne * in: ''Jahrbuch der Radioaktivität und Elektronik, Band 4'' (1908): ** ''Über das Relativitätsprinzip und die aus demselben gezogenen Folgerungen'' * in: ''Physikalische Zeitschrift'', Band 9 (1908): ** ''Eine neue elektrostatische Methode zur Messung kleiner Elektriyitätsmengen'' * in: ''Elementare Theorie der Brownschen Bewegung, Band 14'' (1908): ** ''Elementare Theorie der Brownschen Bewegung '' * in : ''Annalen der Physik und Chemie, Band 26'' (1908) spolu s Jakobom Laubom: ** '' Über die elektromagnetischen Grundgleichungen für bewegte Körper'' * in: ''Physikalische Zeitschrift, Band 10 '' (1909): ** ''Zum gegenwärtigen Stand des Strahlungsproblems '' ** ''Über die Entwicklung unserer Anschauungen über das Wesen und die Konstitution der Strahlung '' * in: ''Archives des sciences physiques et naturelles, 29 '' (1910) ** ''Le pricipe de relativité et ses conséquences dans la physique moderne '' (preložené z nemčiny) ** '' Sur la théorie des qunatités lumineuses et la question de la localisation de l'énergie électromagnétique'' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 33 '' spolu s Ludwigom Hopfom ** ''Über einen Satz der Wahrscheinlichkeitsrechnung und seine Anwendung in der Strahlungstheorie '' ** '' Statistische Untersuchung der Bewegung eines Resonators in einem Strahlungsfeld'' * ''Die Relativitäts-Theorie'', prednáška v Zürichu (1911) * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 35 '' (1911) ** ''Über den Einfluss der Schwerkraft auf die Ausbreitung des Lichtes '' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 38 '' (1911) ** '' Lichtgeschwindigkeit und Statik des Gravitationsfeldes'' ** '' Zur Theorie des statischen Gravitationsfeldes'' ** '' Antwort auf eine Bemerkung von J. Stark: „Über eine Anwendung des Plankschen Elementargesetzes “ '' ** '' Relativität und Gravitation. Erwiderung auf eine Bemerkung von M. Abraham'' * ''Entwurf einer verallgemeinerten Relativitätstheorie und einer Theorie der Gravitation'', Verlag B. G. Teubner, Leipzig, 1913 (matematickú časť napísal Marcel Grossman) * '' Physikalische Grundlagen einer Gravitationstheorie'', prednáška (1913) vo Frauenfelde * in: ''Physikalische Zeitschrift, Band 15 '' (1914) **$''Prinzipielles zur verallgemeinerten Relativitätstheorie und Gravitationstheorie '' * in:''Vossische Zeitung '' (1914) ** ''Vom Relativitäts-Prinzip'' * in ''Die Kultur der Gegenwart. Ihre Entwicklung und ihre Ziele, Teil 3, Abt. 3, Band 1 '' (1915): ** ''Theoretische Atomistik'' ** ''Die Relativitätstheorie'' * '#Experimenteller Nachweis der Amperschen Molekularströme '', viaceré pramene (1915) * in: ''Sitzungsberichte der Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1915) ** ''Zur allgemeinen Relativitätstheorie '' * in: ''Sitzungsberichte der Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1916) ** ''Eine neue formale Deutung der Maxwellschen Feldgleichungen der Elektrodynamik '' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 49'' (1916) ** ''Die Grundlage der allgemeinen Relativitätstheorie '' ('''Základy všeobecnej teórie relativity''') * in: ''Deutsche Physikalische Gesellschaft, Verhandlungen 18'' (1916) ** ''Strahlungs-Emission und -absorption nach der Quantentheorie'' * in: ''Physikalische Gesellschaft Zürich'' (1916) ** ''Zur Quantentheorie der Strahlung '' * in: ''Die Naturwisschenschaften'', Band 4 (1916): ** ''Elementare Theorie der Wasserwellen und des Fluges '' * ''Über die spezielle und die allgemeine Relativitätstheorie (Gemeinverständlich) '', Vieweg-Verlag, Braunschweig, 1917 * in: ''Physikalische Zeitschrift '' (1917) ** ''Zur Quantentheorie der Strahlung" * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften'' (1918) ** ''Die Gravitationswellen'' * in: '' Annalen der Physik und Chemie, Band 55'' (1918): ** ''Prinzipielles zur allgemeinen Relativitätstheorie'' * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1918) ** ''Der Energiesatz in der allgemeinen Relativitätstheorie'' * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1919) ** '' Spielen Gravitationsfelder im Aufbau der materiellen Elementarteilchen eine wesentliche Rolle?'' ** '' Bemerkung über periodische Schwankungen der Mondlänge, welche bisher nach der Newtonschen Mechanik nicht erklärbar schienen'' * in: ''Naturwissenschaften, Band 7'' (1919) ** ''Prüfung der allgemeinen Relativitätstheorie'' * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1920) ** ''Schallausbreitung in teilweise dissoziierten Gasen '' * ''Äther und Relativitätstheorie'', prednáška v Leidene (1920) * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1921) ** ''Geometrie und Erfahrung '' ** '' Über eine naheliegende Ergänzung des Fundamentes der allgemeinen Relativitätstheorie'' * ''The meaning of relativity '', 4 prednášky v Princetone, 1921 (preložené z nemčiny) * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1922) ** ''Über ein den Elementarprozess der Lichtemission betreffendes Experiment'' * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1924 a 1925) ** '' Quantentheorie des einatomigen idealen Gases '' a mnohé ďalšie === Zobrané spisy === * H. A. Lorentz: ''Das Relativitätsprinzip, eine Sammlung von Abhandlungen'' ([[1913]]) – výber * Princeton University a Hebrew University of Jerusalem: ''Collected papers of Albert Einstein '' (asi 2017, zatiaľ 9 zväzkov) – všetky === Iné diela === * ''About Zionism: Speeches and Letters'' (preklad do angl. Sir Leon Simon) ([[1931]]) * ''Builders of the Universe'' ([[1932]]) * spolu so Sigmundom Freudom: ''Warum Krieg?'' (Why War?, preklad do angl. Stuart Gilbert) ([[1933]]) * spolu s Leopoldom Infeldom: ''The Evolution of Physics'' ([[1938]]) * ''The World As I See It'' (preklad do angl. Alan Harris) ([[1949]]) * ''Out of My Later years'' ([[1950]]) == Bibliografia == * Edmund Blair Bolles (2004). ''Einstein Defiant: Genius versus Genius in the Quantum Revolution.'' ISBN 0-309-08998-0 * Ronald W. Clark (1971). ''Einstein: The Life and Times''. ISBN 0-380-44123-3 * Abraham Pais (1982). ''Subtle is the Lord. The Science and the Life of Albert Einstein''. ISBN 0-19-520438-7 * John Stachel, ''Einstein's Miraculous year: Five Papers That Changed the Face of Physics'', Princeton University Press, 1998, ISBN 0-691-05938-1 * Peter D. Smith, ''Einstein (Life & Times Series)'', Haus Publishing Ltd, 2003, ISBN 1-904341-15-2 * Martinez, Alberto A. ''Physics World'', April 2004. [http://physicsweb.org/articles/world/17/4/2 "Arguing about Einstein's wife"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060108061728/http://physicsweb.org/articles/world/17/4/2 |date=2006-01-08 }} * [http://www.pugwash.org/publication/phs/phslist.htm The Origins of the Russell-Einstein Manifesto] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061010130809/http://www.pugwash.org/publication/phs/phslist.htm |date=2006-10-10 }}, by Sandra Ionno Butcher, March 2005 * {{note|privatelives1}}{{note|privatelives2}}{{cite book|author=Roger Highfield, Paul Carter|title=The Private Lives of Albert Einstein|publisher=faber and faber, London, Boston|year=1993|ID=ISBN 0-571-17170-2 (US ed. ISBN 0-312-11047-2)}} * {{cite book|author=Clifford A. Pickover|title=Sex, Drugs, Einstein, and Elves: Sushi, Psychedelics, Parallel Universes, and the Quest for Transcendence (Discusses the final disposition of Einstein's brain, hair, and eyes as well as the importance of Einstein and his work in the shaping of science and culture) |publisher=Smart Publications|year=[[August]], [[2005]]|ID=ISBN 1-890572-17-9 }} * {{note|Mladosť}}{{cite book| author=Dord Krstić|title=Mileva&Albert Einstein|publisher=Didakta d.o.o. Radovljica|year=2004|ID=ISBN 961-6530-08-9}} == Referencie == {{reflist|2}} == Iné projekty == {{Projekt|s=Kategória:Albert Einstein|q=Albert Einstein|commonscat=Albert Einstein}}. == Externé odkazy == {{Portál|Fyzika||Astronómia}} *https://sciencecue.it/ruolo-kurt-godel-vita-albert-einstein/41560/ * S. Morgan Friedman, "[http://www.westegg.com/einstein/ Albert Einstein Online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080903165108/http://www.westegg.com/einstein/ |date=2008-09-03 }}" * ''Zvukové úryvky známych výrokov: '' [http://www.time.com/time/time100/poc/audio/einstein2.ram Atómová energia] {{Webarchive|url=http://webarchive.loc.gov/all/20050415131730/http://www.time.com/time/time100/poc/audio/einstein2.ram |date=2005-04-15 }}, [http://www.time.com/time/time100/poc/audio/einstein3.ram Preteky v zbrojení] {{Webarchive|url=http://webarchive.loc.gov/all/20050415131729/http://www.time.com/time/time100/poc/audio/einstein3.ram |date=2005-04-15 }} (Z archívu časopisu Time) * [http://www-gap.dcs.st-and.ac.uk/~history/Mathematicians/Einstein.html MacTutorova história Einsteina] * [http://www.nobel.se/physics/laureates/1921/press.html Nobelova cena za fyziku v roku 1921]&nbsp;–&nbsp;[http://www.nobel.se/physics/laureates/1921/index.html Albert Einstein] * [http://www.muppetlabs.com/~breadbox/txt/al.html Teória relativity v krátkych slovách]{{Nedostupný zdroj|date=november 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.idsia.ch/~juergen/einstein.html Významné okamihy v Einsteinovom živote od Jürgena Schmidhubera] * [https://web.archive.org/web/20040810044240/http://foia.fbi.gov/foiaindex/einstein.htm FBI files]&nbsp;–&nbsp;vyšetrovanie ohľadne spolupráce s Komunistickou stranou. * [http://www.th.physik.uni-frankfurt.de/~jr/physpiceinfam.html Obrázky Einsteinovej rodiny] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051108205359/http://www.th.physik.uni-frankfurt.de/~jr/physpiceinfam.html |date=2005-11-08 }} * [http://www.pbs.org/wgbh/nova/einstein/ NOVA&nbsp;–&nbsp;Einstein] * [http://www.pbs.org/opb/einsteinswife/ Einsteinova žena] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150512054746/http://www.pbs.org/opb/einsteinswife/ |date=2015-05-12 }}: Mileva Maričová * [http://dir.salon.com/people/feature/2000/07/06/einstein/index.html Podvádzal Einstein?] * [http://www.alberteinstein.info/ Oficiálny online Einsteinov archív]&nbsp;–&nbsp;3&nbsp;000 dokumentov * [http://reference.allrefer.com/encyclopedia/E/Einstein-1.html Život Alberta Einsteina] * [http://www.albert-einstein.org/ Archív Alberta Einsteina] * [http://www.einstein.caltech.edu/ Projekt Einsteinových prác] * [http://zope.mpiwg-berlin.mpg.de/living_einstein žijúci Einstein na stránkach Planckovho fyzikálneho inštitútu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060114140956/http://zope.mpiwg-berlin.mpg.de/living_einstein |date=2006-01-14 }} * [http://www.aip.org/history/einstein/index.html Einstein na stránkach Amerického fyzikálneho inštitútu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051125123930/http://www.aip.org/history/einstein/index.html |date=2005-11-25 }} * [http://www.amnh.org/exhibitions/einstein/index.php Einstein v Americkom Múzeu prírodnej histórie] *https://sciencecue.it/ruolo-kurt-godel-vita-albert-einstein/41560/ * [http://gtalumni.org/StayInformed/magazine/sum98/einsrefr.html Einsteinova chladnička] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070310224750/http://gtalumni.org/StayInformed/magazine/sum98/einsrefr.html |date=2007-03-10 }} {{Nositelia Nobelovej ceny za fyziku 1901 – 1925}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Einstein, Albert}} [[Kategória:Albert Einstein| ]] [[Kategória:Nemeckí fyzici]] [[Kategória:Švajčiarski fyzici]] [[Kategória:Fyzici USA]] [[Kategória:Fyzici židovského pôvodu]] [[Kategória:Teoretickí fyzici]] [[Kategória:Nemeckí vynálezcovia]] [[Kategória:Švajčiarski vynálezcovia]] [[Kategória:Vynálezcovia USA]] [[Kategória:Nemeckí vedeckí spisovatelia]] [[Kategória:Vedeckí spisovatelia USA]] [[Kategória:Kozmológovia]] [[Kategória:Nemeckí filozofi]] [[Kategória:Filozofi USA]] [[Kategória:Švajčiarski filozofi]] [[Kategória:Filozofi židovského pôvodu]] [[Kategória:Filozofi 20. storočia]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za fyziku]] [[Kategória:Držitelia Copleyovej medaily]] [[Kategória:Držitelia Gold Medal of the Royal Astronomical Society]] [[Kategória:Držitelia Radu Pour le Mérite]] [[Kategória:Členovia Göttingenskej akadémie vied]] [[Kategória:Členovia Nemeckej akadémie prírodných vied Leopoldina]] [[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]] [[Kategória:Zahraniční členovia Kráľovskej spoločnosti]] [[Kategória:Zahraniční členovia American Philosophical Society]] [[Kategória:Osobnosti na argentínskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na indických poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na izraelských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na portugalských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na rumunských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na sovietskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na švajčiarskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na talianskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na poštových známkach USA]] [[Kategória:Absolventi Univerzity v Zürichu]] [[Kategória:Vyučujúci na Univerzite v Zürichu]] [[Kategória:Vyučujúci na Humboldt-Universität zu Berlin]] [[Kategória:Nemeckí socialisti]] [[Kategória:Socialisti USA]] [[Kategória:Agnostici]] [[Kategória:Pacifisti]] [[Kategória:Vegetariáni]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti USA]] [[Kategória:Osobnosti z Ulmu]] lxwv5wp03akc84tl3u7wk3hgeoz63dc 8210736 8210728 2026-05-08T13:25:56Z Teslaton 12161 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-27954-52|~2026-27954-52]] ([[User_talk:~2026-27954-52|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-19296-33 8188298 wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Vedec |Meno = Albert Einstein |Rodné meno = |Portrét = Albert Einstein Head.jpg |Veľkosť portrétu = |Profesia = švajčiarsko-americký teoretický fyzik |Známy vďaka = [[špeciálna teória relativity|špeciálnej]] a [[všeobecná teória relativity|všeobecnej teórii relativity]], [[fotoelektrický jav|fotoelektrickému javu]], [[jednotná teória poľa|jednotnej teórii poľa]] |Významné práce = |Vedecké pôsobenie = |Počet citácií = |Alma mater = Spolková vysoká škola v Zürichu, <br />Univerzita v Zürichu |Akademický titul = |Vedecká hodnosť = |Ocenenia = '''1921''': [[Nobelova cena]] za fyziku – za vysvetlenie fotoelektrického javu a zásluhy v oblasti teoretickej fyziky; '''1925''': Coplayova medaila; '''1929''': Medaila Maxa Plancka |Dátum narodenia = [[14. marec]] [[1879]] |Miesto narodenia = [[Ulm]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] |Dátum úmrtia ={{duv|1955|4|18|1879|3|14}} |Miesto úmrtia = [[Princeton (New Jersey)|Princeton]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]] |Národnosť = |Štátna príslušnosť= '''do 1896''': württemberská; <br />'''1896&nbsp;–&nbsp;1901''': bez príslušnosti; <br />'''od 1901''': švajčiarska; <br />'''1911&nbsp;–&nbsp;1912''': rakúska; <br />'''1914&nbsp;–&nbsp;1933''': nemecká; <br />'''od 1940''': americká (USA) |Poznámky = |Manželka = [[Mileva Marićová]] (1903&nbsp;–&nbsp;1919)<br />[[Elsa Einsteinová]] (1919&nbsp;–&nbsp;1936) |Manžel = |Partnerka = |Partner = |Deti = |Príbuzní = |Podpis = Albert Einstein signature 1934.svg |Webstránka = |eMail = |Údaje = }} [[Súbor:Albert Einstein 1921 by F Schmutzer.jpg|thumb|Albert Einstein v roku 1921]] '''Albert Einstein''' (* [[14. marec]] [[1879]], [[Ulm]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] – † [[18. apríl]] [[1955]], [[Princeton (New Jersey)|Princeton]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]]) bol [[švajčiarsko]]-[[Spojené štáty|americký]] [[teoretická fyzika|teoretický fyzik]] [[Nemci|nemecko]]-[[aškenázski Židia|židovského]] pôvodu, ktorý je považovaný za najvýznamnejšieho [[veda|vedca]] [[20. storočie|20. storočia]]. Predložil [[teória relativity|teóriu relativity]] a významne prispel k rozvoju [[kvantová mechanika|kvantovej mechaniky]], [[štatistická mechanika|štatistickej mechaniky]] a [[kozmológia|kozmológie]]. V roku [[1921]] mu bola za vysvetlenie [[fotoelektrický jav|fotoelektrického javu]] a zásluhy v oblasti teoretickej fyziky udelená [[Nobelova cena za fyziku]]. Jeho teoretické práce&nbsp;–&nbsp;napriek rozšírenému názoru&nbsp;–&nbsp;hrali len nepodstatnú úlohu pri stavbe [[Jadrová zbraň|jadrovej bomby]] a [[Jadrová elektráreň|jadrovej elektrárne]].<ref>Markus Pössel: ''[http://www.einstein-online.info/de/vertiefung/atombombe/index.html ''Von E=mc² zur Atombombe''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080430152747/http://www.einstein-online.info/de/vertiefung/atombombe/index.html |date=2008-04-30 }}'' auf ''einstein-online.info'' vom Max-Planck-Institut für Gravitationsphysik.</ref> Po sformulovaní [[všeobecná teória relativity|všeobecnej teórie relativity]] v [[november|novembri]] [[1915]], sa stal Einstein známym na celom svete. Neskôr jeho sláva prekonala všetkých vedcov v histórii<ref>Physics World Magazine, 1999 – Vergleiche: [http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/541840.stm BBC-Artikel.]</ref>. Jeho meno sa stalo synonymom vysokej [[inteligencia|inteligencie]] a [[génius|génia]]. V roku [[1999]] ho [[Time (týždenník)|časopis Time]] vybral ako ''Osobnosť storočia''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Golden | meno = Frederic | titul = Person of the Century: Albert Einstein | url = http://www.time.com/time/time100/poc/magazine/albert_einstein5a.html | dátum vydania = 2000-01-03 | dátum prístupu = 2008-03-19 | vydavateľ = Time Inc. | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20060221080452/http://www.time.com/time/time100/poc/magazine/albert_einstein5a.html | dátum archivácie = 2006-02-21 }}</ref> Keď sa v neskorších rokoch snažil vyriešiť problém zjednotenia prírodných síl, tzn. všetkých štyroch interakcií, pozorovaných v prírode – gravitačnej, elektromagnetickej, silnej a slabej jadrovej interakcie (táto teória sa niekedy nazýva [[teória všetkého]]), neuspel, pretože v tom čase nik nemal dostatok poznatkov o týchto silách.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Weinberg | meno = Steven | autor = | odkaz na autora = | titul = Ako vysvetliť svet | vydanie = | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2015 | isbn = 978-80-556-1491-5 | kapitola = | strany = 48 | jazyk = }} </ref> ==Život== === Mladosť === Narodil sa v Ulme vo [[Württemberské kráľovstvo|Württemberskom kráľovstve]], ktoré bolo v tom čase súčasťou Nemeckej ríše. Jeho rodičmi boli Hermann Einstein (* [[1847]] - † [[1902]]), obchodník, inžinier a neskorší spolumajiteľ mníchovského elektrochemického podniku ''Elektrotechnische Fabrik J. Einstein & Cie''.<ref>Abramahm Pais: ''Raffiniert ist der Herrgott&nbsp;… Albert Einstein. Eine Wissenschaftliche Biographie''. Spektrum Akademie Verlag, 2000, S. 36.</ref>, a Paulina, rod. Kochová (* [[1858]] – † [[1920]]). Rodina bola [[aškenázski Židia|židovská]], ale nedodržiavala židovské zvyky.<ref>Abramahm Pais: ''Raffiniert ist der Herrgott&nbsp;… Albert Einstein. Eine Wissenschaftliche Biographie''. Spektrum Akademie Verlag, 2000, S. 34&nbsp;f.</ref> Po presťahovaní sa do Mníchova sa v roku [[1881]] narodila Einsteinova sestra Maria („Maja“). Albert navštevoval [[latinská cirkev|katolícku ľudovú školu]] a na naliehanie matky sa učil hrať na [[husle|husliach]]. Keď mal päť rokov, otec mu ukázal [[kompas]] a Einstein si uvedomil, že niečo v „prázdnom“ priestore musí pôsobiť na strelku. Neskôr opísal Einstein túto skúsenosť ako jednu z najdôležitejších vo svojom živote. Hoci pre zábavu staval modely a neskôr mechanické zariadenia, bol považovaný za pomaly sa učiaceho žiaka – pravdepodobne kvôli [[dyslexia|dyslexii]], hanblivosti, alebo veľmi neobvyklej štruktúre [[mozog|mozgu]] (čo sa ukázalo po smrti pri skúmaní jeho mozgu). Neskôr sám Einstein prisudzoval objav teórie relativity svojej pomalosti. Hovoril, že vďaka tomu, že premýšľal o podstate priestoru a času neskôr ako ostatné deti, mohol zapojiť vyvinutejší intelekt. Iná, novšia, teória o jeho mentálnom vývoji predpokladá, že Einstein mal [[Aspergerov syndróm]], poruchu [[Autizmus (porucha vývinu)|autistického spektra.]] Od roku [[1888]] navštevoval Einstein ''Luitpold-Gymnasium'', kde získal relatívne moderné vzdelania. Opakujúca sa fáma, že v matematike prepadal, nie je&nbsp;pravda; dôvodom je chyba prvých biografov, ktorí si zamenili známkovací systém v Nemecku a vo Švajčiarsku (v Nemecku je najlepšia známka 1, vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] je to 6) čo spôsobilo v neskorších rokoch zmätok. Dvaja z Einsteinových strýkov podporovali jeho intelektuálne záujmy počas neskoršieho detstva a ranej mladosti. Poskytovali mu vedecké, matematické a filozofické knihy. === Štúdium === Po skrachovaní elektrochemickej firmy jeho otca a strýka v roku [[1894]] sa rodina presťahovala z [[Mníchov]]a do [[Pavia|Pavie]] a neskôr blízkeho [[Miláno|Milána]]. Albert však kvôli škole ostal v Mníchove. Disciplína a poriadok školského systému Nemeckého cisárstva mu ale nevyhovoval, čo sa ani nesnažil skrývať. Učitelia mu navyše vyčítali, že svojou neúctou ovplyvňoval aj ostatných spolužiakov. Preto [[29. december|29. decembra]] [[1894]] opustil školu pomocou lekárskeho potvrdenia od spriateleného doktora, v ktorom bolo napísané, že jeho zdravotný stav vyžaduje pokoj a zdržiavanie sa u rodiny v Taliansku. Takisto mal aj potvrdenie od svojho profesora matematiky, že jeho vedomosti prevyšujú úroveň gymnázia, a že je dostatočne pripravený na vysokú školu. Keďže svojich rodičov neinformoval, že opustil školu, tí boli prekvapení, keď ich šestnásťročný syn nečakane prišiel do ich domu v Pavii v Taliansku. {{ref|privatelives1}} {{ref|Mladosť}} Einstein nevyhovel prianiu svojho otca študovať [[elektrotechnika|elektrotechniku]]. Namiesto toho sa rozhodol, na odporúčanie rodinného priateľa, uchádzať sa o miesto na Zürišskej [[Polytechnika|Polytechnike]], dnes [[Eidgenössische Technische Hochschule]] (Švajčiarska vysoká škola technická). Urobil to napriek tomu, že bol iba šestnásťapolročný a predpísaný vek na vstup bol osemnásť rokov. Navyše mal v tom čase absolvovaných iba šesť rokov vyššieho vzdelania. Keďže mu chýbala maturita, musel v lete [[1895]] – ako najmladší účastník pohovorov – absolvovať prijímacie skúšky. Namiesto intenzívnej prípravy však uprednostnil cestovanie po severnom Taliansku. Hoci výborne zvládol prírodovednú časť skúšky, všeobecná časť nedopadla najlepšie a Einstein nebol prijatý. Napriek tomu vďaka výsledkom z matematiky a fyziky zanechal dobrý dojem a presvedčil rektora aby mu sprostredkoval miesto na liberálne vedenej Kantonálnej strednej škole v [[Aarau]], kde nastúpil [[26. október|26. októbra]] 1895 do tretieho ročníka (11. trieda) so zameraním na techniku. Počas štúdia býval u rodiny profesora [[Jost Winteler|Josta Wintelera]] v dome naproti škole a zaľúbil sa do Marie, jednej z troch profesorových dcér. (Neskôr, v roku [[1910]] sa Albertova sestra Maja zosobášila s Paulom, synom profesora Wintlera a Albertov priateľ [[Michele Besso]] sa oženil Annou, ďalšou dcérou profesora.) Aby sa vyhol armáde, koncom januára [[1896]] sa Einstein vzdal nemeckého občianstva a navyše vystúpil aj zo židovského náboženského spoločenstva. V septembri [[1896]] tu ukončil štúdium a získal [[maturita|maturitu]]. Začiatkom školského roka [[1896]]/[[1897]] začal so štúdiom na Polytechnike v Zürichu<ref>Armin Hermann: Einstein. Der Weltweise und sein Jahrhundert. Eine Biographie. Piper, 1994, ISBN 3-492-03477-2, S. 91–93.</ref>, kde bol prijatý už bez prijímacích skúšok a Marie sa presťahovala do [[Olsberg]]u. Na rovnakú školu prestúpila aj [[Srbsko|Srbka]] [[Mileva Marić]]ová, ktorá v tomto ročníku študovala ako jediná žena rovnaký smer ako Einstein. Einsteinov vzťah k nej prerástol časom do ľúbostného. V roku [[1900]] získal učiteľský diplom a po piatich rokoch bez štátneho občianstva získal v roku [[1901]] švajčiarske občianstvo, ktoré si ponechal až do smrti. V tej dobe diskutoval Einstein svoje vedecké záujmy so skupinou blízkych priateľov, vrátane Milevy. S Milevou mal nemanželskú dcéru Lieserl, narodenú v januári [[1902]]. Jej osud nie je známy. Nie je vylúčené, že v roku [[1903]] zomrela na [[šarlach]], alebo bola daná na [[Adopcia (osvojenie osoby)|adopciu]].<ref>Armin Hermann: ''Einstein. Der Weltweise und sein Jahrhundert. Eine Biographie.'' Piper, 1994, ISBN 3-492-03477-2, S. 112, 119–120.</ref><ref>Frederic Golden: [http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,31490-1,00.html ''Einstein's lost Child''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20010214020526/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,31490-1,00.html |date=2001-02-14 }}. Time, 26. September 1999.</ref> === Práca a doktorát === Po absolvovaní štúdia mal Einstein problémy s nájdením učiteľského miesta. Jeho žiadosti na miesto asistenta na Polytechnike ale aj na iných univerzitách boli neúspešné. Pracoval ako domáci učiteľ vo [[Winterthur]]e, [[Schaffhausen (mesto)|Schaffhausene]] a nakoniec v [[Bern (mesto)|Berne]]. Na odporučenie sa Einsteinovi nakoniec [[16. jún]]a [[1902]] podarilo získať stále miesto: Ako expert 3. triedy na [[patentový úrad|patentovom úrade]] v Berne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Swiss Federal Institute of Intellectual Property :: Institute |url=http://www.ipi.ch/E/institut/i1.shtm |dátum prístupu=2013-09-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070928123827/http://www.ipi.ch/E/institut/i1.shtm |dátum archivácie=2007-09-28 }}</ref>. Roku [[1903]] si vzal svoju dlhoročnú partnerku [[Mileva Marićová|Milevu Marićovú]], ([[Srbsko|srbskú]] matematičku a priateľku [[Nikola Tesla|Nikolu Teslu]], ktorá s ním študovala v Zürichu), lebo bola ''„rovnako silná a nezávislá“'' ako Einstein. Mali spolu nemanželskú dcéru a dvoch synov. Podľa niektorých názorov je údajne spoluautorkou ''Špeciálnej teórie relativity''. Vo svojich prvých prácach vytvoril základy modernej štatistickej fyziky. Roku [[1905]] dostal na Zürišskej Univerzite doktorát z fyziky za dizertáciu na tému ''Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen'' (Nové určenie molekulárnych dimenzií). V tom istom roku vydal 4 zo svojich najdôležitejších prác, čím formuloval [[kvantová teória|kvantovú teóriu]] svetla, vysvetlil [[fotoelektrický efekt]], [[Brownov pohyb]] a mnoho ďalších fyzikálnych zákonov (Einstein pôvodne ani nevedel, že bol Brownov pohyb pozorovaný, ale myšlienkovou úvahou odvodil, že by mal existovať). Einstein predovšetkým významne prispel ku vzniku kvantovej teórie (zaviedol predstavu kvánt svetla ([[fotón]]ov), neskôr kvantové predstavy rozšíril na ďalšie fyzikálne procesy) a uverejnil aj svoju prevratnú [[Špeciálna teória relativity|Špeciálnu teóriu relativity]], z ktorej vyplýva vzťah medzi hmotnosťou a energiou (E = m c²). === Vysokoškolský pedagóg === [[Súbor:Einstein deska.jpg|thumb|upright|left|Pamätná tabuľa v Prahe, kde učil v rokoch 1911 a 1912]] V roku [[1908]] habilitoval na Bernskej univerzite. V roku [[1909]] sa stal docentom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Universität Zürich: Geschichte |url=http://www.uzh.ch/about/portrait/history.html |dátum prístupu=2013-09-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180605041826/http://www.uzh.ch/about/portrait/history.html |dátum archivácie=2018-06-05 }}</ref> teoretickej fyziky na Zürišskej univerzite, v rokoch [[1911]]&nbsp;–&nbsp;[[1912]] pôsobil ako riadny profesor na nemeckej Pražskej univerzite. V roku 1912 sa vrátil do Zürichu, kde robil výskum a učil na Veľkovojvodskej vysokej škole technickej. V roku [[1914]] ho „získali“ do Berlína do [[Pruská akadémia vied|Pruskej akadémie vied]], kde sa stal riaditeľom Ústavu cisára Viliama (Kaiser-Wilhelm-Institut), ktorý bol predchodcom známych Max Planckových inštitútov. Bol tiež profesorom na Berlínskej univerzite. Jeho rodina sa po čase odsťahovala bez Einsteina z Berlína späť do Zürichu a Einstein si roku [[1919]] vzal za ženu svoju sesternicu Elsu Löwenthalovú, ktorá sa o často chorého Einsteina v rokoch [[1917]]&nbsp;–&nbsp;[[1920]] starala. V tomto období Einstein spoznal aj Maxa Wertheimera, zakladateľa gestaltizmu (gestalt teórie). Komunikovali až do Wertheimovej smrti a Einstein sa začal vyjadrovať aj k politickým otázkam. === Všeobecná teória relativity === V roku [[1916]] uverejnil [[všeobecná teória relativity|Všeobecnú teóriu relativity]], ktorá sa stala jednotnou teóriou [[priestor (fyzika)|priestoru]], [[čas (fyzika)|času]] a [[gravitácia|gravitácie]]. V roku [[1919]] bol počas [[Zatmenie Slnka|zatmenia Slnka]] pozorovaním potvrdený Einsteinom predpovedaný odklon svetla v gravitačnom poli Slnka, čo z Einsteina urobilo [[Celebrita|celebritu]] (Anglická kráľovská akadémia: ''„Tento výsledok je jedným z najväčších výdobytkov ľudského myslenia.“''). V roku [[1921]] dostal [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovu cenu]] za prínos pre rozvoj teoretickej fyziky, ako aj za jeho fyzikálne objavy. V roku [[1922]] s manželkou navštívili [[Japonsko]], [[Singapur]] a [[Čína (civilizácia)|Čínu]]. Potom prednášal po celom svete, dostal čestné doktoráty najpoprednejších svetových univerzít (vrátane Princetonskej) a stal sa členom mnohých Akadémií vied. === Odchod z Nemecka === Po [[Požiar Ríšskeho snemu|požiari Ríšskeho snemu]] 27. februára 1933, vstúpili v Nemecku v marci 1933 do platnosti dve mimoriadne nariadenia ''Na ochranu národa a štátu'' a ''Proti zrade a velezradným činom''. Na ich základe boli zrušené mnohé občianske práva a slobody. V tom čase bol Einstein na svojom treťom dvojmesačnom turné hosťujúceho profesora v USA.<!--na Kalifornskom technologickom inštitúte v Pasadene--> S manželkou Elsou sa v marci 1933 vracali do Európy ale dozvedeli sa, že nebudú môcť pokračovať v ceste do Nemecka (Berlína) a že nacisti skonfiškovali jeho chatu a plachetnicu. V belgických [[Antverpy|Antverpách]] 28. marca 1933 na nemeckom konzuláte odovzdal pas, čím sa formálne vzdal nemeckého občianstva. Nacisti neskôr predali jeho čln a jeho chatu premenili na tábor [[Hitlerova mládež|Hitlerovej mládeže]]. V apríli 1933 nová nemecká vláda prijala zákony zakazujúce [[Židia|Židom]] zastávať akékoľvek oficiálne funkcie vrátane výučby na univerzite. 26. mája 1933 (a potom znova v júli) odišiel Einstein do Anglicka. Do októbra 1933 žil v prenajatom dome v [[De Haan]] v Belgicku, aby nakoniec odišiel s manželkou na [[Institute for Advanced Study]], [[Princeton University|Princeton]], [[New Jersey]] kde sa zamestnal ako učiteľ. V apríli a máji 1933 boli Einsteinove knihy (Einstein bol jedným z vybraných 282 autorov) cieľom, na ktoré sa nemecké študentské zväzy zamerali pri [[Pálenie kníh nacistami|pálení kníh]]. Nacistický minister propagandy [[Joseph Goebbels]] 10. mája 1933 v Berlíne povedal: „židovský intelektualizmus je mŕtvy.“ Jeden nemecký časopis zaradil Einsteina na zoznam nepriateľov nemeckého režimu a ponúkol za neho odmenu 5 000 dolárov. Je smutné, že práve v tomto období vyvrcholil Einsteinov spor s [[Filip Lenard|Filipom Lenardom]], ktorý začal v roku 1920. Lenard s [[Johannes Stark|Johannesom Starkom]] budovali hnutie „za árijskú fyziku“, ktoré hlásalo, že jedinú správnu vedu môžu robiť vedci bez rasových „kazov“. Na protest proti nacizmu a proti rasovému prenasledovaniu v Nemecku sa Einstein vzdal svojich miest v Berlíne, vystúpil z Pruskej akadémie vied a emigroval do [[Spojené štáty|USA]] – do Princetonu, kde žil až do smrti. Do Nemecka sa nikdy viac nevrátil. V roku [[1936]] mu zomrela druhá manželka Elsa. Od roku [[1939]] bývala uňho až do svojej smrti ([[1951]]) sestra Mária, ktorej manželovi nedovolili vstup do USA. Roku [[1940]] získal Einstein aj americké občianstvo, pričom mu švajčiarske občianstvo zostalo. Už krátko pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] Einstein napísal americkému prezidentovi [[Franklin D. Roosevelt|Franklinovi D. Rooseveltovi]] v liste (známy ako [[Einsteinov-Szilárdov list]]<ref>Laut Jürgen Neffe diktierte Einstein selbst den Entwurf des dann überreichten Briefes. Siehe Jürgen Neffe: Einstein: eine Biographie. Rowohlt 2005, S. 419.</ref>), že Nemecko pravdepodobne vyvíja a vlastní „bombu nového typu“<ref>[http://www.spiegel.de/spiegel/print/d-41751428.html ''BIOGRAPHIEN: Sündenfall des Physikers''] in: Der Spiegel vom 29. April 1974.</ref> a varoval, že USA musia zintenzívniť výskum v tejto oblasti. Nato začali aj USA vyvíjať (bez Einsteinovej účasti) atómovú bombu (výbor pre výskum využitia [[Urán (chemický prvok)|uránu]], neskôr [[Projekt Manhattan]]) a vďaka tejto Einsteinovej iniciatíve sa im to nakoniec podarilo. Neskôr Einstein (spolu s [[Albert Schweitzer|Albertom Schweitzerom]] a [[Bertrand Russell|Bertrandom Russellom]]) bojoval proti zneužívaniu atómovej energie na vojnové účely a bol za zákaz atómových zbraní. === Posledné roky a smrť=== Svoje posledné roky strávil Einstein s knihovníčkou Johannou Fantovou, ktorej denník nájdený v roku [[2004]] podáva informácie o Einsteinových posledných rokoch. Údajne sa prirovnával k ''„autu, ktoré je plné mechanických problémov“''. Eisteinov syn trpel [[Schizofrénia|schizofréniou]]. Einstein zomrel v skorých ranných hodinách 18. apríla [[1955]] v nemocnici v [[Princeton (New Jersey)|Princetone]]. Dôvodom úmrtia bola aneuryzma brušnej aorty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Famous Patients, Famous Operations, 2002 - Part 3: The Case of the Scientist with a Pulsating Mass | url = https://www.medscape.com/viewarticle/436253?form=fpf | vydavateľ = medscape.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Einsteinovo telo sa po smrti dostalo k patológovi [[Thomas Stoltz Harvey|Thomasovi Stoltz Harveymu]], ktorý z neho bez povolenia rodiny vyňal mozog a zakonzervoval ho pre neurologické štúdium pre budúce generácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NPR | odkaz na autora = | titul = The Long, Strange Journey of Einstein's Brain | url = https://www.npr.org/2005/04/18/4602913/the-long-strange-journey-of-einsteins-brain | vydavateľ = npr.org | dátum vydania = 2005-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na základe svojej poslendej vôle bolo Einsteinovo telo spopolnené a popol rozsypaný na neznámom mieste. Einstein odkázal svoj osobný archív, knižnicu a intelektuálny majetok [[Hebrejská jeruzalemská univerzita|Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme]] v [[Izrael]]i. == Názory == Einstein bol typický roztržitý a zábudlivý [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]], ktorý sa veľmi nestaral o vzhľad a svoje oblečenie. Rád hral na husliach a člnkoval. Mal tiež zmysel pre humor. Einstein bol [[humanizmus (ľudomilnosť)|humanista]], [[pacifizmus|pacifista]] a s výhradami [[sionizmus|sionista]] (myšlienku samostatného židovského štátu nepovažoval za najšťastnejšiu). Pôvodne si predstavoval, že budú Židia a Arabi žiť spolu na rovnakej pôde. Po smrti [[Chajim Weizmann|Chajima Weizmanna]] mu Izrael ponúkol, aby sa stal izraelským prezidentom, čo odmietol.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gilbert | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Izrael: Dějiny | vydavateľ = BB Art | miesto = Praha | rok = 2002 | isbn = 80-7257-740-9 | strany = 61 }}</ref> V oblasti svojich filozofických názorov Einstein spočiatku uznával viaceré výsledky [[Rakúsko|rakúskeho]] fyzika a filozofa [[Ernst Mach|E. Macha]] (1838&nbsp;–&nbsp;1916) či [[Baruch Spinoza|B. Spinozu]] (1632&nbsp;–&nbsp;1677). Neskôr začal byť [[materializmus|materialistom]] a racionalistom, odmietal subjektívny idealizmus a bol proti [[indeterminizmus|indeterminizmu]]. Uznával existenciu vonkajšieho sveta, ktorý vnímajúci subjekt má poznávať a formovať. Fyzika (a veda) má podľa Einsteina vykladať skutočnosť v priestore a čase, a to s čo možno najväčšou úplnosťou. Zdôrazňoval matematickú evidenciu a presnosť ako kritériá pravdivosti. V oblasti [[gnozeológia|teórie vedeckého poznania]] pri vedeckej práci vychádzal zo skúsenosti, ale zároveň tvrdil, že k axiomatickým tvrdeniam, kategóriám a zákonom možno dospieť iba [[rozum]]om. == Dielo == {{Gutenberg autor|id=Albert+Einstein|meno=Albert Einstein}} === Vedecké === Do roku [[1907]] kompletné, neskôr výber (hlavne do roku [[1922]], po ktorý zatiaľ vyšli zväzky publikácie „Collected Papers of Albert Einstein“ (pozri dolu)) * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 4'' (1901): ** ''Folgerungen aus den Capillaritätserscheinungen'' * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 8'' (1902): ** ''Über die thermodynamische Theorie der Potentialdifferenz zwischen Metallen und vollständig dissociierten Lösungen ihrer Salze und über eine elektrische Methode zur Erforschung der Molecularkräfte'' * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 9'' (1902): ** ''Kinetische Theorie des Wärmegleichgewichts und des zweiten Hauptsatzes der Thermodynamik'' * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 11'' (1902): ** ''Eine Theorie der Grundlagen der Thermodynamik'' * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 14'' (1904): ** ''Zur allgemeinen molekularen Theorie der Wärme'' * ''Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen'', Buchdruckerei L. J. Wyss, Bern (dizertácia) * in: ''Annalen der Physik und Chemie, IV. Folge, Band 17'' (1905): ** ''[http://www.wiley-vch.de/berlin/journals/adp/549_560.pdf Über die von der molekularkinetischen Theorie der Wärme geforderte Bewegung von in ruhenden Flüssigkeiten suspendierten Teilchen] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20040723021242/http://www.wiley-vch.de/berlin/journals/adp/549_560.pdf |date=2004-07-23 }}'' ('''O molekulárnou kinetickou teóriou tepla podnecovanom pohybe častíc rozpustených v pokojovej (stálej) kvapaline''') ** ''Über einen die Erzeugung und Verwandlung des Lichtes betreffenden heuristischen Gesichtspunkt'' ('''O heuristickom pohľade týkajúcom sa vzniku a premeny svetla''') ** ''[http://www.wiley-vch.de/berlin/journals/adp/890_921.pdf Zur Elektrodynamik bewegter Körper] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050130110333/http://www.wiley-vch.de/berlin/journals/adp/890_921.pdf |date=2005-01-30 }}''('''O elektrodynamike pohybujúcich sa telies''') ** ''Ist die Trägheit eines Körpers von seinem Energieinhalt abhängig?'' ('''Závisí zotrvačnosť telesa od jeho obsahu energie (vnútornej energie)?''') * in : ''Annalen der Physik und Chemie, Band 19'' (1906): ** Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen (doplnená dizertácia) ** '' Zur Theorie der Brownschen Bewegung," (po anglicky ''Investigations on the Theory of the Brownian Movement'' (1926)) * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 20'' (1906): ** ''Zur Theorie der Lichterzeugung und Lichtabsorption'' ** ''Das Prinzip von der Erhaltung der Schwerpunktsbewegung und die Trägheit der Energie'' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 21'' (1906): ** ''Über eine Methode zur Bestimmung des Verhältnisses der transversalen und longitudinalen Masse des Elektrons'' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 22'' (1907): ** '' Die Plancksche Theorie der Strahlung und die Theorie der spezifischen Wärme," i ** '' Über die Gültigkeitsgrenze des Satzes vom thermodynamischen Gleichgewicht und über die Möglcihkeite einer neuen Bestimmung der Elementarquanta'' ** ''Berichtigung zu meiner Arbeit: „Die Placksche Theorie der Strahlung etc.“ '' * in: '' Zeitschrift für Elektrochemie und angewandte physikalische Chemie'' (1907) ** Theoretische Bemerkungen über die Brownsche Bewegung * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 23'' (1907): ** ''Über die Möglichkeit einer neuen Prüfung des Relativitätsprinzips'' ** ''Bemerkungen zu der Notiz von Hrn. Paul Ehrenfest: „Die Translation deformierbarer Elektronen und der Flächensatz “ '' ** '' Über die vom Relativitätsprinzip geforderte Trägheit der Energie'' * ''Über die Natur der Bewegungen mikroskopisch kleiner, in Flüssigkeiten suspendierter Teilchen '', prednáška (1907) v Berne * in: ''Jahrbuch der Radioaktivität und Elektronik, Band 4'' (1908): ** ''Über das Relativitätsprinzip und die aus demselben gezogenen Folgerungen'' * in: ''Physikalische Zeitschrift'', Band 9 (1908): ** ''Eine neue elektrostatische Methode zur Messung kleiner Elektriyitätsmengen'' * in: ''Elementare Theorie der Brownschen Bewegung, Band 14'' (1908): ** ''Elementare Theorie der Brownschen Bewegung '' * in : ''Annalen der Physik und Chemie, Band 26'' (1908) spolu s Jakobom Laubom: ** '' Über die elektromagnetischen Grundgleichungen für bewegte Körper'' * in: ''Physikalische Zeitschrift, Band 10 '' (1909): ** ''Zum gegenwärtigen Stand des Strahlungsproblems '' ** ''Über die Entwicklung unserer Anschauungen über das Wesen und die Konstitution der Strahlung '' * in: ''Archives des sciences physiques et naturelles, 29 '' (1910) ** ''Le pricipe de relativité et ses conséquences dans la physique moderne '' (preložené z nemčiny) ** '' Sur la théorie des qunatités lumineuses et la question de la localisation de l'énergie électromagnétique'' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 33 '' spolu s Ludwigom Hopfom ** ''Über einen Satz der Wahrscheinlichkeitsrechnung und seine Anwendung in der Strahlungstheorie '' ** '' Statistische Untersuchung der Bewegung eines Resonators in einem Strahlungsfeld'' * ''Die Relativitäts-Theorie'', prednáška v Zürichu (1911) * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 35 '' (1911) ** ''Über den Einfluss der Schwerkraft auf die Ausbreitung des Lichtes '' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 38 '' (1911) ** '' Lichtgeschwindigkeit und Statik des Gravitationsfeldes'' ** '' Zur Theorie des statischen Gravitationsfeldes'' ** '' Antwort auf eine Bemerkung von J. Stark: „Über eine Anwendung des Plankschen Elementargesetzes “ '' ** '' Relativität und Gravitation. Erwiderung auf eine Bemerkung von M. Abraham'' * ''Entwurf einer verallgemeinerten Relativitätstheorie und einer Theorie der Gravitation'', Verlag B. G. Teubner, Leipzig, 1913 (matematickú časť napísal Marcel Grossman) * '' Physikalische Grundlagen einer Gravitationstheorie'', prednáška (1913) vo Frauenfelde * in: ''Physikalische Zeitschrift, Band 15 '' (1914) **$''Prinzipielles zur verallgemeinerten Relativitätstheorie und Gravitationstheorie '' * in:''Vossische Zeitung '' (1914) ** ''Vom Relativitäts-Prinzip'' * in ''Die Kultur der Gegenwart. Ihre Entwicklung und ihre Ziele, Teil 3, Abt. 3, Band 1 '' (1915): ** ''Theoretische Atomistik'' ** ''Die Relativitätstheorie'' * '#Experimenteller Nachweis der Amperschen Molekularströme '', viaceré pramene (1915) * in: ''Sitzungsberichte der Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1915) ** ''Zur allgemeinen Relativitätstheorie '' * in: ''Sitzungsberichte der Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1916) ** ''Eine neue formale Deutung der Maxwellschen Feldgleichungen der Elektrodynamik '' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 49'' (1916) ** ''Die Grundlage der allgemeinen Relativitätstheorie '' ('''Základy všeobecnej teórie relativity''') * in: ''Deutsche Physikalische Gesellschaft, Verhandlungen 18'' (1916) ** ''Strahlungs-Emission und -absorption nach der Quantentheorie'' * in: ''Physikalische Gesellschaft Zürich'' (1916) ** ''Zur Quantentheorie der Strahlung '' * in: ''Die Naturwisschenschaften'', Band 4 (1916): ** ''Elementare Theorie der Wasserwellen und des Fluges '' * ''Über die spezielle und die allgemeine Relativitätstheorie (Gemeinverständlich) '', Vieweg-Verlag, Braunschweig, 1917 * in: ''Physikalische Zeitschrift '' (1917) ** ''Zur Quantentheorie der Strahlung" * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften'' (1918) ** ''Die Gravitationswellen'' * in: '' Annalen der Physik und Chemie, Band 55'' (1918): ** ''Prinzipielles zur allgemeinen Relativitätstheorie'' * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1918) ** ''Der Energiesatz in der allgemeinen Relativitätstheorie'' * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1919) ** '' Spielen Gravitationsfelder im Aufbau der materiellen Elementarteilchen eine wesentliche Rolle?'' ** '' Bemerkung über periodische Schwankungen der Mondlänge, welche bisher nach der Newtonschen Mechanik nicht erklärbar schienen'' * in: ''Naturwissenschaften, Band 7'' (1919) ** ''Prüfung der allgemeinen Relativitätstheorie'' * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1920) ** ''Schallausbreitung in teilweise dissoziierten Gasen '' * ''Äther und Relativitätstheorie'', prednáška v Leidene (1920) * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1921) ** ''Geometrie und Erfahrung '' ** '' Über eine naheliegende Ergänzung des Fundamentes der allgemeinen Relativitätstheorie'' * ''The meaning of relativity '', 4 prednášky v Princetone, 1921 (preložené z nemčiny) * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1922) ** ''Über ein den Elementarprozess der Lichtemission betreffendes Experiment'' * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1924 a 1925) ** '' Quantentheorie des einatomigen idealen Gases '' a mnohé ďalšie === Zobrané spisy === * H. A. Lorentz: ''Das Relativitätsprinzip, eine Sammlung von Abhandlungen'' ([[1913]]) – výber * Princeton University a Hebrew University of Jerusalem: ''Collected papers of Albert Einstein '' (asi 2017, zatiaľ 9 zväzkov) – všetky === Iné diela === * ''About Zionism: Speeches and Letters'' (preklad do angl. Sir Leon Simon) ([[1931]]) * ''Builders of the Universe'' ([[1932]]) * spolu so Sigmundom Freudom: ''Warum Krieg?'' (Why War?, preklad do angl. Stuart Gilbert) ([[1933]]) * spolu s Leopoldom Infeldom: ''The Evolution of Physics'' ([[1938]]) * ''The World As I See It'' (preklad do angl. Alan Harris) ([[1949]]) * ''Out of My Later years'' ([[1950]]) == Bibliografia == * Edmund Blair Bolles (2004). ''Einstein Defiant: Genius versus Genius in the Quantum Revolution.'' ISBN 0-309-08998-0 * Ronald W. Clark (1971). ''Einstein: The Life and Times''. ISBN 0-380-44123-3 * Abraham Pais (1982). ''Subtle is the Lord. The Science and the Life of Albert Einstein''. ISBN 0-19-520438-7 * John Stachel, ''Einstein's Miraculous year: Five Papers That Changed the Face of Physics'', Princeton University Press, 1998, ISBN 0-691-05938-1 * Peter D. Smith, ''Einstein (Life & Times Series)'', Haus Publishing Ltd, 2003, ISBN 1-904341-15-2 * Martinez, Alberto A. ''Physics World'', April 2004. [http://physicsweb.org/articles/world/17/4/2 "Arguing about Einstein's wife"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060108061728/http://physicsweb.org/articles/world/17/4/2 |date=2006-01-08 }} * [http://www.pugwash.org/publication/phs/phslist.htm The Origins of the Russell-Einstein Manifesto] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061010130809/http://www.pugwash.org/publication/phs/phslist.htm |date=2006-10-10 }}, by Sandra Ionno Butcher, March 2005 * {{note|privatelives1}}{{note|privatelives2}}{{cite book|author=Roger Highfield, Paul Carter|title=The Private Lives of Albert Einstein|publisher=faber and faber, London, Boston|year=1993|ID=ISBN 0-571-17170-2 (US ed. ISBN 0-312-11047-2)}} * {{cite book|author=Clifford A. Pickover|title=Sex, Drugs, Einstein, and Elves: Sushi, Psychedelics, Parallel Universes, and the Quest for Transcendence (Discusses the final disposition of Einstein's brain, hair, and eyes as well as the importance of Einstein and his work in the shaping of science and culture) |publisher=Smart Publications|year=[[August]], [[2005]]|ID=ISBN 1-890572-17-9 }} * {{note|Mladosť}}{{cite book| author=Dord Krstić|title=Mileva&Albert Einstein|publisher=Didakta d.o.o. Radovljica|year=2004|ID=ISBN 961-6530-08-9}} == Referencie == {{reflist|2}} == Iné projekty == {{Projekt|s=Kategória:Albert Einstein|q=Albert Einstein|commonscat=Albert Einstein}}. == Externé odkazy == {{Portál|Fyzika||Astronómia}} *https://sciencecue.it/ruolo-kurt-godel-vita-albert-einstein/41560/ * S. Morgan Friedman, "[http://www.westegg.com/einstein/ Albert Einstein Online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080903165108/http://www.westegg.com/einstein/ |date=2008-09-03 }}" * ''Zvukové úryvky známych výrokov: '' [http://www.time.com/time/time100/poc/audio/einstein2.ram Atómová energia] {{Webarchive|url=http://webarchive.loc.gov/all/20050415131730/http://www.time.com/time/time100/poc/audio/einstein2.ram |date=2005-04-15 }}, [http://www.time.com/time/time100/poc/audio/einstein3.ram Preteky v zbrojení] {{Webarchive|url=http://webarchive.loc.gov/all/20050415131729/http://www.time.com/time/time100/poc/audio/einstein3.ram |date=2005-04-15 }} (Z archívu časopisu Time) * [http://www-gap.dcs.st-and.ac.uk/~history/Mathematicians/Einstein.html MacTutorova história Einsteina] * [http://www.nobel.se/physics/laureates/1921/press.html Nobelova cena za fyziku v roku 1921]&nbsp;–&nbsp;[http://www.nobel.se/physics/laureates/1921/index.html Albert Einstein] * [http://www.muppetlabs.com/~breadbox/txt/al.html Teória relativity v krátkych slovách]{{Nedostupný zdroj|date=november 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.idsia.ch/~juergen/einstein.html Významné okamihy v Einsteinovom živote od Jürgena Schmidhubera] * [https://web.archive.org/web/20040810044240/http://foia.fbi.gov/foiaindex/einstein.htm FBI files]&nbsp;–&nbsp;vyšetrovanie ohľadne spolupráce s Komunistickou stranou. * [http://www.th.physik.uni-frankfurt.de/~jr/physpiceinfam.html Obrázky Einsteinovej rodiny] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051108205359/http://www.th.physik.uni-frankfurt.de/~jr/physpiceinfam.html |date=2005-11-08 }} * [http://www.pbs.org/wgbh/nova/einstein/ NOVA&nbsp;–&nbsp;Einstein] * [http://www.pbs.org/opb/einsteinswife/ Einsteinova žena] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150512054746/http://www.pbs.org/opb/einsteinswife/ |date=2015-05-12 }}: Mileva Maričová * [http://dir.salon.com/people/feature/2000/07/06/einstein/index.html Podvádzal Einstein?] * [http://www.alberteinstein.info/ Oficiálny online Einsteinov archív]&nbsp;–&nbsp;3&nbsp;000 dokumentov * [http://reference.allrefer.com/encyclopedia/E/Einstein-1.html Život Alberta Einsteina] * [http://www.albert-einstein.org/ Archív Alberta Einsteina] * [http://www.einstein.caltech.edu/ Projekt Einsteinových prác] * [http://zope.mpiwg-berlin.mpg.de/living_einstein žijúci Einstein na stránkach Planckovho fyzikálneho inštitútu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060114140956/http://zope.mpiwg-berlin.mpg.de/living_einstein |date=2006-01-14 }} * [http://www.aip.org/history/einstein/index.html Einstein na stránkach Amerického fyzikálneho inštitútu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051125123930/http://www.aip.org/history/einstein/index.html |date=2005-11-25 }} * [http://www.amnh.org/exhibitions/einstein/index.php Einstein v Americkom Múzeu prírodnej histórie] *https://sciencecue.it/ruolo-kurt-godel-vita-albert-einstein/41560/ * [http://gtalumni.org/StayInformed/magazine/sum98/einsrefr.html Einsteinova chladnička] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070310224750/http://gtalumni.org/StayInformed/magazine/sum98/einsrefr.html |date=2007-03-10 }} {{Nositelia Nobelovej ceny za fyziku 1901 – 1925}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Einstein, Albert}} [[Kategória:Albert Einstein| ]] [[Kategória:Nemeckí fyzici]] [[Kategória:Švajčiarski fyzici]] [[Kategória:Fyzici USA]] [[Kategória:Fyzici židovského pôvodu]] [[Kategória:Teoretickí fyzici]] [[Kategória:Nemeckí vynálezcovia]] [[Kategória:Švajčiarski vynálezcovia]] [[Kategória:Vynálezcovia USA]] [[Kategória:Nemeckí vedeckí spisovatelia]] [[Kategória:Vedeckí spisovatelia USA]] [[Kategória:Kozmológovia]] [[Kategória:Nemeckí filozofi]] [[Kategória:Filozofi USA]] [[Kategória:Švajčiarski filozofi]] [[Kategória:Filozofi židovského pôvodu]] [[Kategória:Filozofi 20. storočia]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za fyziku]] [[Kategória:Držitelia Copleyovej medaily]] [[Kategória:Držitelia Gold Medal of the Royal Astronomical Society]] [[Kategória:Držitelia Radu Pour le Mérite]] [[Kategória:Členovia Göttingenskej akadémie vied]] [[Kategória:Členovia Nemeckej akadémie prírodných vied Leopoldina]] [[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]] [[Kategória:Zahraniční členovia Kráľovskej spoločnosti]] [[Kategória:Zahraniční členovia American Philosophical Society]] [[Kategória:Osobnosti na argentínskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na indických poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na izraelských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na portugalských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na rumunských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na sovietskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na švajčiarskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na talianskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na poštových známkach USA]] [[Kategória:Absolventi Univerzity v Zürichu]] [[Kategória:Vyučujúci na Univerzite v Zürichu]] [[Kategória:Vyučujúci na Humboldt-Universität zu Berlin]] [[Kategória:Nemeckí socialisti]] [[Kategória:Socialisti USA]] [[Kategória:Agnostici]] [[Kategória:Pacifisti]] [[Kategória:Vegetariáni]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti USA]] [[Kategória:Osobnosti z Ulmu]] ghniyi0safg0zrd0bq1bgekxtivvzws Josif Vissarionovič Stalin 0 2352 8210723 8207510 2026-05-08T13:01:36Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210723 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Josif Stalin | Rodné meno = Ioseb Besarionis dze Džugašvili | Popis osoby = sovietsky politik, revolucionár a diktátor, vodca Sovietskeho zväzu v rokoch 1924{{--}}1953 | Portrét = Joseph Stalin official portrait.jpg | Popis portrétu = Stalin v roku 1945 | Podpis = Stalin Signature.svg | Poradie = 1. | Úrad = [[zoznam vodcov Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|generálny tajomník ÚV KSSZ]] | Začiatok obdobia = [[3. apríl]] [[1922]] | Koniec obdobia = [[16. október]] [[1952]]{{#tag:ref|Napriek zrušeniu funkcie generálneho tajomníka v roku 1952 Stalin naďalej vykonával jeho právomoci ako najvyššie postavený člen sekretariátu.|group=pozn.}} | Predchodca = ''založenie úradu'' | Nástupca = [[Nikita Sergejevič Chruščov|N. S. Chruščov]] | Poradie2 = 4. | Úrad2 = [[predseda vlády Sovietskeho zväzu]] | Začiatok obdobia2 = [[6. máj]] [[1941]] | Koniec obdobia2 = [[5. marec]] [[1953]] | Predchodca2 = [[Viačeslav Michajlovič Molotov|V. M. Molotov]] | Nástupca2 = J. V. Stalin (ako predseda Rady ministrov) | Dátum narodenia = [[18. december]] [[1878]] | Miesto narodenia = [[Gori]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1953|3|5|1878|12|18}} | Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]] | Politická strana = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistická strana ZSSR]] | Alma mater = [[Teologický seminár v Tbilisi|Duchovný seminár v Tiflise]] | Rodičia = [[Besarion Džugašvili]]<br />[[Jekaterine Geladzeová]] | Manželka = [[Jekaterine Svanidzeová]]<br>(1906–1907)<br />[[Nadežda Sergejevna Allilujevová|Nadežda Allilujevová]]<br>(1919–1932) | Deti = [[Jakov Josifovič Džugašvili|Jakov Džugašvili]]<br />[[Vasilij Josifovič Stalin|Vasilij Stalin]]<br />[[Svetlana Josifovna Allilujevová|Svetlana Allilujevová]]<br />[[Arťom Fiodorovič Sergejev|Arťom Sergejev]] (adoptovaný) }} '''Josif Vissarionovič Stalin''' ({{vjz|rus|{{audio|Ru-Stalin.ogg|Иосиф Виссарионович Сталин}}}}; rodným menom {{v jazyku|kat|იოსებ ბესარიონის ძე ჯუღაშვილი|'''Ioseb Besarionis dze Džugašvili'''}}; * [[6. december]]<sup>[[juliánsky kalendár|jul.]]</sup>/[[18. december]]<sup>[[gregoriánsky kalendár|greg.]]</sup> [[1878]], [[Gori]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]]{{--}}† [[5. marec]] [[1953]], [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]]) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[politik]], [[revolucionár (osoba)|revolucionár]] a [[diktatúra|diktátor]], ktorý viedol [[Sovietsky zväz]] od roku [[1924]] až do svojej smrti v roku [[1953]]. V rokoch [[1922]] – [[1952]] bol [[Zoznam vodcov Sovietskeho zväzu|generálnym tajomníkom]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] a [[predseda vlády Sovietskeho zväzu|predsedom vlády]] od roku [[1941]] až do svojej smrti. Hoci spočiatku vládol krajine v rámci [[kolektívne vedenie v Sovietskom zväze|kolektívneho vedenia]], nakoniec počas [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] skonsolidoval moc a stal sa absolútnym diktátorom. Stalin kodifikoval oficiálny výklad [[Marxizmus|marxizmu]] v podobe [[Marxizmus-leninizmus|marxizmu-leninizmu]], pričom jeho vlastná interpretácia sa označuje ako [[Stalinizmus|stalinizmus]]. Narodil sa v chudobnej [[Gruzínci|gruzínskej]] rodine v [[Gori]] v [[Ruská ríša|Ruskom impériu]]. Predtým, než vstúpil do marxistickej [[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana|Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany]], navštevoval [[Teologický seminár v Tbilisi|Teologický seminár v Tiflise]]. Pre [[Vladimir Iľjič Lenin|Leninovu]] [[Boľševik|boľševickú]] frakciu získaval prostriedky prostredníctvom bankových lúpeží a inej trestnej činnosti a redigoval stranícky denník ''[[Pravda (denník, ZSSR)|Pravda]]''. Opakovane bol zatýkaný a viackrát vyhostený do vyhnanstva na [[Sibír]]. Po uchopení moci boľševikmi počas [[Októbrová revolúcia|októbrovej revolúcie]] v roku [[1917]] Stalin pôsobil ako člen [[Politbyro Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|politbyra]] a od roku 1922 využíval svoju pozíciu generálneho tajomníka na získanie kontroly nad straníckym aparátom. Po Leninovej smrti v roku 1924 zvíťazil v boji o vedenie nad svojimi súpermi, vrátane [[Lev Davidovič Trockij|Leva Trockého]]. Stalinova doktrína „[[socializmus v jednej krajine|socializmu v jednej krajine]]“ sa stala ústrednou súčasťou straníckej ideológie a jeho [[päťročný plán|päťročné]] plány, ktoré začali v roku [[1928]], viedli k násilnej [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizácii]] poľnohospodárstva, rýchlej industrializácii a vytvoreniu centralizovanej [[príkazová ekonomika|plánovanej ekonomiky]]. Jeho politika prispela k [[hladomor v Sovietskom zväze (1932 – 1933)|hladomoru]] v rokoch [[1932]] – [[1933]], ktorý zabil milióny ľudí, vrátane obetí [[Hladomor na Ukrajine|hladomoru na Ukrajine]]. V rokoch [[1936]] až [[1938]] nechal Stalin v rámci [[Veľký teror|veľkého teroru]] popraviť státisíce svojich skutočných aj domnelých politických protivníkov. Za jeho vlády prešlo systémom nútených pracovných táborov [[Gulag (1930 – 1960)|gulag]] podľa odhadov 18 miliónov ľudí a viac než šesť miliónov osôb, vrátane [[kulak]]ov a celých etnických skupín, bolo [[Nútené presuny obyvateľstva v Sovietskom zväze|deportovaných do odľahlých oblastí krajiny]]. Prostredníctvom [[Kominterna|Kominterny]] Stalin presadzoval marxizmus-leninizmus v zahraničí a podporoval európske [[Antifašizmus|antifašistické]] hnutia. V roku [[1939]] jeho vláda podpísala [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt Molotov-Ribbentrop]] s [[Nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]], čím umožnila [[Sovietska invázia do Poľska|sovietsku inváziu do Poľska]] na začiatku [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Ďalej vyvolal [[Zimná vojna|zimnú vojnu]] s [[Fínsko]]m. Nemecko pakt porušilo [[Operácia Barbarossa|inváziou do Sovietskeho zväzu]] v roku 1941, čo viedlo Stalina k pripojeniu sa k [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencom]]. [[Červená armáda]], ktorej vrchným veliteľom bol Stalin, odrazila nemeckú inváziu a v roku [[1945]] [[Bitka o Berlín|dobyla Berlín]], čím ukončila [[druhá svetová vojna v Európe|vojnu v Európe]]. Sovietsky zväz následne vytvoril vo [[východná Európa|východnej Európe]] [[Východný blok|prosovietske satelitné štáty]] a spolu so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] sa stal svetovou [[superveľmoc]]ou, pričom obe krajiny vstúpili do obdobia súperenia známeho ako [[Studená vojna|studená vojna]]. Stalin dohliadal na povojnovú obnovu a prvý sovietsky test [[Jadrová zbraň|atómovej bomby]] v roku [[1949]]. V týchto rokoch krajina zažila [[hladomor v Sovietskom zväze (1946 – 1947)|ďalší hladomor]] a štátom podporovanú [[Antisemitizmus|antisemitskú]] kampaň, ktorá vyvrcholila tzv. „[[sprisahanie lekárov|sprisahaním lekárov]]“. V roku 1953 Stalin zomrel po [[cievna mozgová príhoda|mozgovej príhode]]. Vo vedení ho nahradil [[Georgij Maximilianovič Malenkov|Georgij Malenkov]] a neskôr [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]], ktorý v roku [[1956]] odsúdil Stalinovu vládu a začal kampaň „[[Destalinizácia|destalinizácie]]“. Stalin patrí k najvýznamnejším osobnostiam [[20. storočie|20. storočia]], pričom jeho odkaz je hlboko sporný. Počas svojej vlády bol v rámci medzinárodného marxisticko-leninistického hnutia stredobodom rozsiahleho [[Stalinov kult osobnosti|kultu osobnosti]], ktoré ho uctievalo ako obhajcu [[Socializmus|socializmu]] a [[Robotnícka trieda|robotníckej triedy]]. Od [[Rozpad Sovietskeho zväzu|rozpadu Sovietskeho zväzu]] v roku [[1991]] si Stalin zachováva v niektorých [[postsovietske štáty|postsovietskych štátoch]] (najmä v [[Rusko|Rusku]] a [[Gruzínsko|Gruzínsku]]) určitú mieru popularity ako modernizátor hospodárstva a víťazný vojvodca, ktorý premenil Sovietsky zväz na industrializovanú superveľmoc. Naopak, jeho režim je široko odsudzovaný za masové represie a umelo vyvolané hladomory, ktoré viedli k utrpeniu a smrti miliónov sovietskych občanov. Podľa súčasného odhadu historikov si Stalinova politika vyžiadala medzi tromi až 8,7 milióna obetí.<ref>{{Citácia knihy | autor = Geoffrey A. Hosking | titul = Russia and the Russians: a history | url = http://books.google.com/?id=oh-5AAmboMUC&pg=PA469| rok = 2001 | vydavateľ = Harvard University Press | isbn = 978-0-674-00473-3 | strana = 469 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://sovietinfo.tripod.com/WCR-German_Soviet.pdf |dátum prístupu=2025-12-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110717103830/http://sovietinfo.tripod.com/WCR-German_Soviet.pdf |dátum archivácie=2011-07-17 }}</ref> Ide predovšetkým o obete hladomoru v poľnohospodárskych oblastiach južného ZSSR počas násilnej kolektivizácie poľnohospodárstva a veľkého teroru v 30. rokoch 20. storočia.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Thurston | meno = Robert W. | titul = Life and terror in Stalin's Russia, 1934–1941 | url = https://www.worldcat.org/oclc/33132601 | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven | počet strán = xxi, 296 strán, 12 nečíslovaných strán obrazových príloh | isbn = 0-300-06401-2 | isbn2 = 978-0-300-06401-8 | oclc = 33132601 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ellman | meno = Michael | titul = Soviet Repression Statistics: Some Comments | periodikum = Europe-Asia Studies | dátum vydania = 2002-11-01 | ročník = 54 | číslo = 7 | strany = 1151–1172 | issn = 0966-8136 | doi = 10.1080/0966813022000017177 | url = https://doi.org/10.1080/0966813022000017177| dátum prístupu = 2020-01-26 }}</ref> Vďaka úspechom vo vojne a Stalinovej povojnovej politike získal Sovietsky zväz nové územia, okrem iného aj [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]], ktorú mu odovzdalo [[Česko-Slovensko|Československo]], a výrazne rozšíril svoju sféru vplyvu. Na konci Stalinovej vlády a krátko po jeho smrti sa ZSSR ocitol na vrchole svojej moci a prestíže. == Mladosť == Narodil sa [[18. december|18. decembr]]a [[1878]] v meste [[Gori]] vo vtedajšej [[Ruská ríša|Ruskej ríši]] (dnes na území [[Gruzínsko|Gruzínska]]), ako dokazuje záznam z cirkevnej matriky v mieste rodiska (podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]] [[6. december|6. decembra]]). Tento dátum uvádzal Stalin až do roku [[1921]]. Po príchode k moci dátum svojho narodenia zmenil na [[21. december|21. decembra]], deň [[Zimný slnovrat|zimného slnovratu]] ([[9. december|9. decembra]] podľa juliánskeho kalendára) [[1879]].<ref>Dátum 21. decembra 1879 uvádza i [[Allan Bullock]]: ''Hitler a Stalin. Paralelní životopisy.'' Mustang, Plzeň 1995, p. 13.</ref> Ruský spisovateľ [[Edvard Radzinskij]] argumentuje, že tak učinil, pretože v roku [[1928]] ešte nemal absolútnu moc ale chcel svoje 50. narodeniny osláviť celoštátne v nedeľu 28. decembra 1928.<ref>Edvard Radzinsky: ''Stalin. The First In-depth Biography Based on Explosive New Documents from Russia's Secret Archives'' ([[1997]]) ISBN 0-385-47954-9 (paperback)</ref> Od tej doby jeho priaznivci dodnes slávia jeho výročie narodenia v tento deň. Jeho otec [[Besarion Džugašvili]] bol obuvník a alkoholik, a svojho syna veľmi často bil.<ref>Allan Bullock: ''Hitler a Stalin'', p. 16.</ref> Podľa Roberta Tuckera sa tým z neho stal neurotik. Podľa [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščova]] bol Stalinov otec továrnik s 10 zamestnancami.<ref>[[Václav Veber]]: ''Stalin. Stručný životopis.'' [[Karlova univerzita]] 1996, p. 5.</ref> Svedectvo Stalinovej dcéry [[Svetlana Josifovna Allilujevová|Svetlany]] alkoholizmus starého otca potvrdzuje.<ref>Václav Veber: ''Stalin'', p. 6.</ref> Otec aj matka boli [[Gruzínci]] a doma rozprávali len [[gruzínčina|gruzínsky]]. Stalinova matka [[Jekaterine Geladzeová]], ktorej bol Stalin jedine dieťa, ktoré prežilo, opustila so synom domov v roku 1883. V priebehu nasledujúceho desaťročia bývali v deviatich rôznych prenájmoch. V roku 1886 sa presťahovali do domu rodinného priateľa, farára Charkvianiho. Jekaterina pracovala ako upratovačka a práčka v domácnosti a bola rozhodnutá poslať svojho syna do školy. V septembri 1888 sa Stalin prihlásil na cirkevnú školu v Gori. Stalin mal výborné študijné výsledky, prejavoval svoj talent v maľbe a dramatickej výchove, písal svoju vlastnú poéziu a spieval v zbore. Stalin čelil niekoľkým vážnym zdravotným problémom: infekcia po kiahňach z roku 1884 mu spôsobila jazvy na tvári a vo veku 12 rokov bol vážne zranený, keď ho zrazil koč, čo bola pravdepodobne príčina doživotného postihnutia jeho ľavej ruky. Keď sa v roku 1917 hlásil ako vojak do armády meral 162 cm a bol odmietnutý, pretože mal jednu ruku kratšiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Apocalypse: Staline (TV Mini Series 2015) - IMDb|url=https://www.imdb.com/title/tt5287808/|vydavateľ=www.imdb.com|dátum prístupu=2021-06-02|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vládnu svetu trpaslíci? Vzrast a moc nejdú ruka v ruke|url=https://www.aktuality.sk/clanok/325957/vladnu-svetu-trpaslici-vzrast-a-moc-nejdu-ruka-v-ruke/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-06-02|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> == Tiflis a Batumi (1894 – 1907) == [[Súbor:Stalin 1894 Colour.jpg|thumb|left|170px|Portét mladého Ioseba Džugašviliho z roku 1894]] Stalinova matka bola striktná a zbožná [[kresťan]]ka a chcela mať zo syna [[kňaz]]a. V 16 rokoch tak na jej želanie Stalin vstúpil do [[pravoslávna cirkev|pravoslávneho]] [[seminár]]a v [[Tbilisi|Tiflise]] (dnešné Tbilisi), ktoré bolo centrom gruzínskeho intelektuálneho života (v Gruzínsku nebola [[univerzita]]), kde sa zoznámil aj s ideológiou [[Karl Heinrich Marx|Karola Marxa]] a [[Friedrich Engels|Fridricha Engelsa]]. Bol výborný študent, [[premiant]], napriek tomu, že bol náhle vyučovací jazyk zmenený z gruzínčiny na ruštinu. V roku [[1898]] sa stal členom tajnej organizácie [[Sociálna demokracia|sociálnych demokratov]] ''Mesame dasi'' (Tretia skupina), ktorá mala napojenie na petrohradských sociálnych demokratov a ktorej členovia boli z väčšej časti absolventi tbiliského seminára.<ref>Jej predchodcovia boli ''Pirveli dasi'' (Prvá skupina) a ''Meore dasi'' (Druhá skupina). ''Mesame dasi'' bola založená roku [[1893]].</ref> Prestal sa venovať štúdiu a bol hodnotený ako "tvrdohlavý rušiteľ poriadku".<ref>Allan Bullock: ''Hitler a Stalin'', p. 26.</ref> V roku [[1899]] bol zo seminára vylúčený, podľa svojho tvrdenia za propagáciu [[marxizmus|marxizmu]], pravdepodobnejšie ale za nedostavenie sa k záverečným skúškam. Podľa správy ochranky z roku [[1903]] bol [[menševik]].<ref name = "úvod">Václav Veber: ''Stalin'', p. 15.</ref> [[Súbor:Stalin 1902 Colour.jpg|thumb|upright|Džugašvili v roku 1902]] V rokoch [[1899]]{{--}}[[1901]] pracoval v tbiliskom observatóriu.<ref name = "úvod" /> Získal podporovateľov a ako svoju prvú revolučnú akciu zorganizoval robotnícke oslavy [[1. máj]]a [[1900]] v Tiflise. Od prelomu rokov [[1900]]/[[1901]] ho pre protištátnu činnosť hľadala [[cár]]ska [[polícia]]. V marci 1901 mu polícia prvýkrát prehľadala byt.<ref name = "úvod" /> Na protest proti tomu odišiel zo zamestnania a stal sa profesionálnym revolucionárom. Už vtedy presadzoval „čo možno najkrvavejší“ boj, ktorý mal podľa neho priniesť najrýchlejšie a najlepšie riešenie. Koncom roka 1901 odišiel z Tiflisu do [[Batumi]]. Policajné hlásenia z roku [[1902]] ho uvádzajú ako vodcu batumskej organizácie radikálov, dodávajú, že jeho brutalita a despotizmus viedli k rozštiepeniu skupiny.<ref>Vladislav Moulis: Běsové ruské revoluce, Dokořán, Praha 2002, ISBN 80-86569-07-1, str. 63</ref> Zorganizoval niekoľko štrajkov a demonštrácií. Za vyvolávanie nepokojov a výzvy k ozbrojeným akciám požadoval vodca batumských sociálnych demokratov [[Nikolaj Semionovič Čcheidze]] ([[1864]]{{--}}[[1926]]) jeho návrat do Tiflisu. V apríli 1902 bol Stalin zatknutý, koncom 1903 ho poslali na [[Sibír]]. V januári [[1904]] Stalin však z vyhnanstva utiekol a vrátil sa do Tiflisu. Prestal sa venovať politike a oženil sa (alebo pred tým vo väzbe) s [[Jekaterine Svanidzeová|Jekaterine Svanidzeovou]]<ref>Dátum je sporný. Podľa Levinea v novembri 1902, Palocziho 1903, Bullocka (p. 44) to bol až jún 1906.</ref> (zomrela v novembri 1907) a narodil sa mu syn [[Jakov Josifovič Džugašvili|Jakov]]. Na konci roka 1904 sa vrátil k politike a v Rusku vypukla revolúcia. V roku [[1905]] sa Stalin na konferencii vo [[fínsko]]m [[Tampere]] po prvý raz stretol s [[Vladimir Iľjič Lenin|Leninom]]. <!-- 1905 Lenin odišiel do Finska, vraj s pomocou STalina.. nebol preto v roku 1906 prvy krat v zahraniči... Jakova vychovavali prarodiči. K Stalinovi sa dostal az cez vojnu. Ked bol zajay STalin sa vsak od neho distancoval -->Bol zvolený za delegáta na dvoch zahraničných zjazdoch (1906, 1907), kde sa opakovane stretával s tzv. [[menševici|menševikmi]]. Stalinov spolužiak Josif Iremašvili zhrnul jeho vtedajšie názory takto ''„Keby mohol, vyhubil by všetko ohňom a mečom...“''<ref>Podľa Bullocka (p. 962) nie je kniha Josif Iremašvili: ''Stalin und die Tragödie Georgiens.'' Berlin 1932 hodnoverná.</ref> === Údajná spolupráca s ochrankou a expropriácie === V apríli 1906 bol prvý raz v zahraničí – na IV. zjazde [[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana|SDRSR]] v Štockholme. Tento zjazd zakázal pomerom hlasov 64 : 24 prepady bánk a iné [[lúpež]]e, ktoré riadil [[Leonid Krasin]] a organizoval ich Koba (Stalin) a Kamo ([[Semion Ter-Petrosjan]]).<ref name = "expropriácie">Dmitrij Volkogonov: ''Lenin. Počátek teroru.'' Dialog, Liberec 1996, p. 54.</ref> V roku [[1906]] bol Stalin zatknutý a z väzby utiekol. Boľševici O. Šatunovská a S. Šaumjan vyslovili názor, že Stalin v rokoch [[1906]]{{--}}[[1912]] spolupracoval s ochrankou, a dávali ho do súvislosti s agentom Vasilijom (jediný agent cárskej polície v Gruzínsku, pri ktorom sa nepodarilo po roku [[1917]] zistiť jeho totožnosť). G. Aruntjunov označil Stalina za agenta pod krycím menom Fikus.<ref name = "Agent">Václav Veber: ''Stalin'', p. 26.</ref> Na prelome apríla a mája 1907 bol Stalin po druhý raz v zahraničí – na V. zjazde SDRSR v Londýne – s poradným hlasom. V roku [[1907]] sa podľa svojho vlastného tvrdenia údajne súkromne stretol v [[Berlín]]e s Leninom. [[26. jún]]a (13. júna podľa [[Juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]) 1907 Koba a Kamo zorganizovali prepadnutie transportu peňazí do Tbiliskej [[Banka (inštitúcia)|banky]] – na rušnej ulici. Výsledkom bolo 340 000 rubľov a asi 30 mŕtvych, len menšinu z toho tvorila ochrana transportu.<ref name = "expropriácie" /><ref>Václav Veber: ''Stalin'', p. 23.</ref> Peniaze boli odovzdané straníckej pokladni, menševici vyslovili pobúrenie nad konaním stranícky zakázaných ''expropriácií'' a požadovali Stalinovo vylúčenie. Lenin však presadil, že Stalinovo vylúčenie vedenie strany nepotvrdilo. == Baku (1907 – 1910) == [[Súbor:Stalin's Mug Shot.jpg|thumb|left|Z kartotéky políciou hľadaných osôb (1902 – 1910)]] V roku [[1908]] bol Stalin zatknutý, podľa oficiálneho životopisu za ilegálnu politickú činnosť, pravdepodobne ale skôr za vydieranie obchodníkov v Tiflise (ďalší svojrázny spôsob, ako zaopatriť sebe a strane peniaze). V nasledujúcich rokoch sa v Stalinovom živote rýchlo striedali zatknutia, vyhnanstvá, úteky… Keď S. Šaumjan v marci 1910 Stalina verejne obvinil z práce pre ochranku, Stalin z Baku odišiel do Petrohradu a už sa do neho nevrátil.<ref name = "Agent" /> == Petrohrad a Sibír (1910 – 1917) == V marci 1910 bol Stalin tiež zatknutý a v októbri 1910 bol poslaný do Solvyčegorska vo vologdskej gubernii. Nedostal žiadny nový [[trest]], iba si musel odsedieť ten pôvodný. Keď mu vypršal trest, odišiel v septembri 1911 do [[Petrohrad]]u. Žil tam u svojich kaukazských boľševických známych Allilujevových. Ich dom bol strážený a Stalin bol po troch dňoch zadržaný. Po 3 mesiacoch vyšetrovania bol odsúdený na nové 3 roky vyhnanstva do Vologdy. [[Súbor:Stalin in exile 1915 Colour.jpg|thumb|upright|Stalin v roku 1915]] V [[január]]i [[1912]] Lenin zvolal stranícku konferenciu SDRSR do [[Praha|Prahy]] – iba pre boľševikov. Menševici neuznali konferenciu za právoplatnú. Konferencia zvolila nový [[ústredný výbor]]. Lenin navrhoval, aby bol zvolený aj Stalin, no neprešiel. Bol však doň kooptovaný.<ref>Allan Bullock: ''Hitler a Stalin'', p. 50, tvrdí, že ho presadil Lenin. Václav Veber: ''Stalin'', p. 28, tvrdí, že to navrhol agent ochranky Roman Malinovskij.</ref> ÚV menoval svoju časť ako ruské byro, ktoré pôsobilo vo vlasti: [[Ordžonikidze]], Spandarjan (skoro zomrel vo vyhnanstve) a Stalin. Vo februári 1912 Stalinovi vo vyhnanstve Ordžonikidze povedal o jeho novej funkcii. Stalin ihneď utiekol a v Petrohrade vydal niekoľko letákov a článkov. Intenzívne pripravoval vydávanie legálnej ''Pravdy''. No [[22. apríl]]a [[1912]] bol opäť zatknutý a v júli 1912 bol poslaný do vzdialenejších oblastí Sibíri, ale dlho tam nevydržal. V septembri 1912 utiekol do Petrohradu, kde organizoval volebnú kampaň do IV. dumy. V októbri 1912 si Lenin pozval Stalina na koberček do [[Krakov]]a. Lenin kritizoval paktovanie boľševikov s menševikmi. V decembri 1912 prišiel Stalin na Leninovo pozvanie do Krakova po druhý raz – tentoraz kvôli štúdiu národnostnej otázky. Preto pobudol v januári a februári [[1913]] vo [[Viedeň|Viedni]]. Zišiel sa tam s [[Lev Davidovič Trockij|Trockým]]. Výsledkom bola publikácia ''Národnostná otázka a sociálna demokracia'', ktorú podpísal pod novým pseudonymom ako ''K. Stalin''. Po návrate do Petrohradu býval u Skrajabinových ([[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotova]]). [[23. február]]a [[1913]] bol zatknutý a júni 1913 odsúdený na 4 roky vyhnanstva do Kostiny, kde býval so [[Jakov Michajlovič Sverdlov|Sverdlovom]]. Na začiatku roku [[1914]] bol prevelený do stanice [[Kurejka]] za polárny kruh. Odtiaľ už nemohol utiecť. Rezignoval preto na politiku. Dňa [[21. marec|21. marca]] [[1917]] využil pád cárskeho režimu a za 4 dni sa legálne vrátil do Petrohradu a opäť býval u Allilujevových. Kamenev, Stalin a Muranov prevzali ''Pravdu''. Pôvodne propagovali spojenectvo so všetkými stranami ľavého spektra a opätovné zjednotenie SDRSR. Keď sa Lenin [[16. apríl]]a [[1917]] vrátil do Ruska, ani Stalina nepozdravil a povedal mu: "Čo to v tej ''Pravde'' píšete za táraniny?" ''Pravda'' preto po príjazde Lenina prijala jeho ideu nezmieriteľného boja proti [[Dočasná vláda Ruska|dočasnej vláde]]. Vo voľbách do ÚV potom získal tretí najvyšší počet hlasov (po Leninovi a [[Grigorij Jevsejevovič Zinoviev|Zinovievovi]]). V máji 1917 Lenin vytvoril štvorčlenné byro ÚV v zložení Lenin, Zinoviev, [[Lev Borisovič Kamenev|Kamenev]] a Stalin. Od júla 1917, kedy Lenin odišiel do ilegality, viedol Stalin toto byro aj ÚV. Počas [[Veľká októbrová socialistická revolúcia|novembrového prevratu]] hral Stalin zanedbateľnú úlohu, lebo boľševickú revolúciu viedli Lenin a Trockij. == Občianska vojna (1917 – 1920) == [[Súbor:Stalin 1917-1.2.jpg|thumb|upright|Mladý ľudový komisár Stalin v roku 1917]] Po uchopení moci [[boľševik]]mi Lenin zostavil vládu, v ktorej sa Stalin stal komisárom pre národnostnú problematiku, ale väčšina okrajových provincií obývaných inými národnosťami, bola pod kontrolou bielych, ktorí mali v úmysle červených rozdrviť, pri čom sa spoliehali na svoje schopnosti a na neschopnosť červených. Boľševici však rýchlo ovládli jadro ríše so všetkými dôležitými centrami. Bieli boli do značnej miery závislí na rozsiahlej podpore zo zahraničia. Lenin navyše vydal dekrét prehlasujúci právo národov cárskeho impéria na [[sebaurčenie]] až do odtrhnutia. To poskytlo veľkú vzpruhu boľševickým frakciám v týchto provinciách, ktoré tak získali ako zástancovia politiky sebaurčenia v očiach obyvateľov veľké plus oproti bielym generálom, ktorí im toto právo odopierali. Pri zvážení týchto aspektov sa dá súhlasiť s tvrdením niektorých historikov, ktorí považujú víťazstvo boľševikov v [[občianska vojna|občianskej vojne]] za „historickú nutnosť“ a tvrdia, že bieli nemali nikdy reálnu šancu na víťazstvo.{{Bez citácie}} Pretože za vyššie popísanej situácie bola národnostná politika boľševickej vlády dosť nekomplikovaná, bol Stalin vyslaný na front, aby prospieval strane tam. Dostal za úlohu obranu [[Volgograd|Caricynu]] (neskorší Stalingrad, dnes Volgograd) v Povolží a zaistenie dodávok [[obilie|obilia]] pre centrálne Rusko. Tu sa v roku [[1919]] oženil s osemnásťročnou [[Nadežda Sergejevna Allilujevová|Nadeždou Allilujevovou]]. Úlohu zadanú Leninom splnil, ale už tu naplno používal metódy, ktoré prekážali aj časti spolustranníkov. Išlo predovšetkým o vyvražďovanie rodín všetkých podozrivých z nedostatku oddanosti, vrátane malých detí (spočiatku došlo takmer k vzbure červenoarmejcov, ktorí mali popravy vykonávať) a intrigy proti konkurentom – v tomto prípade proti vojenským veliteľom, a tvorcovi armády Trockému. Stalin vybudoval v Caricyne vlastnú „despociu“ (formálne miestny [[soviet]] so sebou samým v čele), začal viesť politický boj proti armádnym silám a presadzoval robotnícke a [[partizán]]ske jednotky. Došlo k prvému z radu zúrivých stretov s Trockým, ktorý sa obrátil na Lenina so žiadosťou na Stalinovo odvolanie. Lenin mu vyhovel a poslal Stalina na Sibír, kde spoločne s [[Felix Edmundovič Dzerdžinskij|Dzerdžinským]] utužili morálku jednotiek a obyvateľstva masovými popravami, a následne do [[Petrohrad]]u, kde vykonal to isté. V rokoch [[1919]]{{--}}[[1920]] sa zúčastnil úderu Červenej armády na [[Poľsko]]. Lenin, [[Michail Nikolajevič Tuchačevskij|Tuchačevskij]] aj Stalin v tom čase verili, že by mohli ovládnuť podstatnú časť [[Európa|Európy]] (po porazení Poľska a spojení sa s maďarskými, nemeckými a francúzskymi súdruhmi). Ako politický komisár sa mal podieľať na vedení južného krídla armády útočiaceho na [[Ľvov]] (fakticky ho viedol). Bol to on, kto najskôr odmietol splniť Trockého rozkazy a odovzdať elitnú [[Semion Michajlovič Buďonnyj|Buďonného]] jazdeckú armádu Tuchačevskému, a kto mu ju nakoniec potom, čo mu ju predsa len odovzdal, zase svojvoľne odobral, a oslabil tak v kritický moment ľavé krídlo Tuchačevského severnej skupiny stojacej pred [[Varšava|Varšavou]]. Cieľom konania bolo zvýšenie Stalinovej osobnej prestíže (chcel dobyť Ľvov pred tým ako Tuchačevskij dobyje Varšavu). V tomto ohľade síce uspel, ale následky mali katastrofický dosah na dianie na fronte. Tuchačevského vojská boli v [[bitka o Varšavu|bitke o Varšavu]] porazené, a krátko nato sa vojská maršala [[Józef Piłsudski|Pilsudského]] porazili aj Stalinové zoskupenie. Víťazné ťaženie sa zmenilo na útek a skončilo sa stratou podstatnej časti [[Bielorusko|Bieloruska]] a [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Táto porážka znamenala aj zmarenie snáh o znovudobytie Pobaltia a Fínska. Tuchačevský vraj požadoval Stalinovu popravu, ale Lenin ho opäť podržal. == Boj o nástupníctvo po Leninovi (1920 – 1927) == [[Súbor:Stalin 1920-1.jpg|thumb|left|170px|Stalin v roku 1920]] V roku [[1921]] Stalina znovu zvolili do politbyra a o rok neskôr sa stal generálnym tajomníkom strany (opäť vďaka výdatnej podpore Lenina). Funkciu okamžite využil k upevneniu svojej moci. V straníckej funkcii používal mnohé nečestné praktiky. V roku [[1922]] sa stretol so samým Leninom. Spor viedli o tom, ako naložiť so Zakaukazskom, Ukrajinou a Bieloruskom, ktoré boli formálne samostatné a neboli tak súčasťou Ruska. Lenin sa pravdepodobne plánoval spojiť s Trockým a Stalina zničiť (Stalin bol už v tej dobe taký silný, že sa mu už mohol postaviť), ale jeho zdravotný stav sa prudko zhoršoval a [[mŕtvica]] spolu s [[progresívna paralýza|progresívnou paralýzou]] mu znemožnili bojovať. Stihol už iba spísať [[závet]], v ktorom napísal okrem iného: [[Súbor:Lenin and stalin crop.jpg|thumb|Stalin (vpravo) sa radí s chorým [[Vladimir Iľjič Lenin|Leninom]] v [[Gorki Leninskije|Gorki]], september 1922]] :''Súdruh Stalin ako generálny tajomník sústredil do svojich rúk obrovskú moc a ja som si nie istý, či ju dokáže vždy dosť obozretne využívať…'' :''S. Stalin je príliš hrubý. Táto jeho chyba… je neprijateľná vo funkcii generálneho tajomníka. Preto navrhujem s. Stalina z tejto funkcie odvolať.'' Stalin si bol svojou pozíciou už natoľko istý, že keď sa zmocnil Leninovho závetu, tak ho osobne prečítal na Ústrednom výbore, pričom maximálne využil fakt, že kritizoval aj ďalších jeho členov. Vzápätí na to poskytol svoju rezignáciu, ktorú však výbor odmietol. Odmietli ju dokonca aj jeho najväčší oponenti, ktorí síce boli ako celok silnejší, ale vzájomne sa natoľko nenávideli, že im dočasné ponechanie Stalina pripadalo ako rozumné riešenie. Zahodili tak poslednú vážnu šancu na zosadenie Stalina a záchranu svojich životov. V nasledujúcich piatich rokoch zlikvidoval Stalin všetkých svojich významných odporcov. Najskôr s pomocou Zinoveva a Kameneva odstavil od velenia armády Trockého a potom za prizerania sa Trockého vyhnal Zinoveva z politbyra. Potom s Kamenevom vyhnal z politbyra Trockého a celkom ho ovládol. V roku [[1927]] presadil vylúčenie Trockého a Zinoveva zo strany a Trockého nechal dokonca vyhostiť zo Sovietskeho zväzu. Trockij v zahraničí nemlčal a jeho prejavy, články a knihy spôsobovali Stalinovi množstvo problémov minimálne na medzinárodnej úrovni. Situácia sa vyriešila až potom, keď sa podarilo Stalinovi zorganizovať Trockého vraždu. Posledným verejne vystupujúcim odporcom Stalina vo vedení strany bol [[Nikolaj Ivanovič Bucharin|Bucharin]], ktorý sa postavil proti násilnej kolektivizácii vidieka a teroru, ktorý Stalin rozpútal. Išlo však viac-menej skôr o gesto, lebo v tom čase už proti Stalinovi nemal nikto šancu. == Diktátor upevňuje moc (1927 – 1938) == [[Súbor:Stalin.jpg|thumb|left|170px|Stalin niekedy pred rokom 1935]] Potom čo odstavil svojich oponentov, začal Stalin upevňovanie svojej moci. Zničil všetkých potenciálnych odporcov a začal budovať ríšu a armádu, ktorá mala znovu ovládnuť najskôr bývalé cárske impérium. Svojimi plánmi sa od polovice 30. rokov nijako netajil, boli prezentované na schôdzach ÚV, na straníckych zjazdoch a v tlači. V zahraničí sa jeho plány stretávali so zmiešanými odozvami. Zatiaľ čo veľmoci (s výnimkou [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]]) a ostatné bohaté krajiny ich často prijímali zhovievavo a niektoré z nich uzatvárali so ZSSR spojenecké zmluvy; Britov, [[Poľsko|Poliakov]], [[Fínsko|Fínov]] a obyvateľov Pobaltia vážne znepokojovali. V roku [[1932]] zomrela za záhadných okolností Stalinova druhá manželka. Príčinou smrti bolo strelné zranenie, otázkou však ostáva, či sa zastrelila sama, alebo či ju Stalin zavraždil. Stalin na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov rozpútal v krajine teror. Jeho plánom bola [[Kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizácie vidieka]], čo malo byť dosiahnuté obrovskou brutalitou. Roľníkom bolo odoberané aj [[obilie]] na siatie, a keď potom vypestovali málo, boli postihovaní za [[sabotáž]]. To isté čakalo aj predsedov [[kolchoz]]ov. Vidiek mal byť zlomený a zotročený. Ich obyvatelia boli vyvražďovaní a odosielaní na [[Sibír]] do [[gulag|pracovných táborov]]. Pridala sa aj ďalšia metóda – [[Hladomor na Ukrajine|umelo vyvolaný hladomor]]. Podľa Stalinovho vlastného priznania Churchillovi počet obetí kolektivizácie bol desať miliónov. [[Súbor:Joseph Stalin with daughter Svetlana, 1935.jpg|náhľad|vpravo|Stalin s dcérou [[Svetlana Josifovna Allilujevová|Svetlanou]], 1935]] Výsledkom bol pokles poľnohospodárskej produkcie, aj počtu obyvateľstva. To sa Stalinovi nepáčilo, on plánoval vzostup a rast, takže neostalo než pre neho falšovať štatistiky (do [[sčítanie obyvateľstva|sčítania obyvateľstva]] boli napríklad započítavané aj ešte nenarodené [[embryo|embryá]] a „odhady počtu“ tých, čo sčítaniu „nejako unikli“) atď. Vidiek nebol jedinou obeťou, ďalším cieľom boli ideoví nepriatelia: inteligencia a predstavitelia neboľševických strán. V polovici tridsiatych rokov sa pridala vnútrostranícka čistka. Stalin totiž tvrdil, že napredovaním k socializmu sa triedny boj zostruje. Ako zámienka poslúžila Stalinom objednaná vražda [[Sergej Mironovič Kirov|Kirova]] (pri posledných voľbách do ÚV získal ako jediný viac hlasov ako Stalin), po ktorej prakticky vyhladil väčšinu svojich spolupracovníkov a spolubojovníkov z občianskej vojny. To malo za následok hrubé porušovanie ľudských práv a neodôvodnené masové represálie, ktoré boli ešte podporované anonymnými ohováračmi. Negatívne procesy v sovietskej spoločnosti sa navyše prehlbovali aj tým, že kontrolu strany a vlády nad orgánmi štátnej bezpečnosti prevzal do rúk on sám. Prispelo to najmä k zločinnej činnosti [[Genrich Grigorievič Jagoda|Jagodu]], [[Nikolaj Ivanovič Ježov|Ježova]] a [[Lavrentij Berija|Beriju]]. Prácu „dokončil“ obrovskými [[Stalinské čistky v armáde|čistkami v armáde]], pri ktorej Stalin zlikvidoval výkvet svojej generality: [[Alexandr Iľjič Jegorov|Jegorova]], [[Vasilij Konstantinovič Bľucher|Bľuchera]], [[Iona Emmanuilovič Jakir|Jakira]] či [[Michail Nikolajevič Tuchačevskij|Tuchačevského]]. Takto si celkom podrobil aj armádu, zlikvidoval však aj veľa schopných a skúsených dôstojníkov, ktorých nahradili síce ľudia politicky spoľahliví, ale neskúsení a často úplne neschopní. Stalin to však zrejme nepovažoval za problém. Známy je jeho výrok, že v modernej dobe „vojnu vyhrá ten, kto bude mať väčšie množstvo lepších zdrojov“. Teraz bol pripravený na expanziu a obnovenie cárskeho impéria. == Expanzia (1939 – 1941) == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-H27337, Moskau, Stalin und Ribbentrop im Kreml.jpg|thumb|left|170px|Stalin víta nemeckého ministra zahraničných vecí [[Joachim von Ribbentrop|Joachima von Ribbentropa]] v [[Moskovský kremeľ|Kremli]], 1939]] Stalin bol v oblasti zahraničnej politiky opatrným pragmatikom. Chcel expandovať, ale mal obavy, aby sa proti nemu svet nespojil. Považoval za nutné mať spojencov a záruky, že svet bude natoľko rozštiepený, že sa o jeho ťaženie nebude nikto zaujímať. Mal v úmysle zostať silný a postupovať pomaly. Tento systém je zrejmý na celom jeho ťažení v rokoch [[1939]]{{--}}[[1941]], kde dôsledne dbal, aby sa vždy postavil iba jednému nepriateľovi. V auguste 1939 Sovietsky zväz uzavrel [[pakt o neútočení]] s [[Hitler]]ovým Nemeckom, a v jeho dodatkoch si oba štáty rozparcelovali priľahlú časť Európy a prisľúbili si vzájomnú podporu. ZSSR napadlo Poľsko [[17. september|17. septembra]] 1939, ktoré prehrávalo svoj boj s Nemeckom, pričom tvrdil, že ide chrániť [[Ukrajina|ukrajinské]] a [[Bielorusko|bieloruské]] obyvateľstvo. Rezervné jednotky [[Poľská armáda|poľskej armády]] na východných hraniciach nedokázali Červenú armádu zastaviť. Po obsadení východných častí medzivojnového Poľska sovietske orgány zatkli veľké množstvo nepohodlných poľských občanov spolu s nimi internovali množstvo vojnových zajatcov. Časť týchto zajatcov, najmä príslušníkov dôstojníckeho zboru, považovali za nebezpečných a rozhodili sa ich zlikvidovať. Stalin spolu s [[Lavrentij Pavlovič Berija|Berijom]] a členmi politbyra, napr. [[Vjačeslav Molotov|Molotovom]], [[Kliment Jefremovič Vorošilov|Vorošilovom]] a [[Michail Ivanovič Kalinin|Kalininom]], podpísal dokumenty, ktoré viedli ku [[Katynský masaker|Katynskému masakru]]. Hrozbou násilím si vynútil spojenecké zmluvy a rozmiestnenie svojich vojsk v [[Litva|Litve]], [[Lotyšsko|Lotyšsku]] a [[Estónsko|Estónsku]]. Keď sa však s týmito a ďalšími požiadavkami obrátil na [[Fínsko]], odmietlo ho. [[Súbor:Katyn - decision of massacre p1.jpg|thumb|upright|Príkaz k vražde v Katyni podpísaný Stalinom, [[Kliment Jefremovič Vorošilov|Klimentom Vorošilovom]], [[Vjačeslav Michajlovič Molotov|Molotovom]], [[Anastáz Ivanovič Mikojan|Mikojanom]] a súhlas na vraždu podpísaný [[Michail Ivanovič Kalinin|Michailom Kalininom]] a [[Lazar Mojsejevič Kaganovič|Lazarom Kaganovičom]]]] „Budúca zväzová republika“, ako Stalin Fínsko opakovane nazýval, veľmi dobre chápala zmysel a ciele jeho politiky a bola odhodlaná bojovať. [[30. november|30. novembra]] 1939 [[Zimná vojna|ZSSR napadlo Fínsko]]. Vzápätí bola ustanovená robotnícko-roľnícka vláda pod vedením [[Otto Kuusinen|Otta Kuusinena]], ktorú Stalin označil za jedinú legitímnu vládu Fínska, s ktorou je ochotný rokovať. [[Fíni]], hoci horšie vyzbrojení a niekoľkonásobne prečíslení, bojovali s neuveriteľnou urputnosťou. [[Červená armáda]] zdecimovaná čistkami mala s lámaním ich odporu veľké problémy. Svet navyše vyjadril svoju nespokojnosť a ZSSR za nevyprovokovanú agresiu vylúčili zo [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]] a [[Spojené kráľovstvo]] a [[Francúzsko]] začali navzdory svojej vojne s Nemeckom uvažovať o intervencii. Stalin sa teda rozhodol ustúpiť od podmanenia celého Fínska a uspokojil sa s vysokými územnými ziskami. Celkovo si však veľmi sťažil situáciu, lebo nepodarené ťaženie zničilo vynikajúcu povesť, ktorú Červená armáda získala obsadením Poľska a porážkou [[Japonsko|Japoncov]] a [[Čína|Číňanov]] v predchádzajúcich rokoch. Krátko po ukončení zimnej vojny ZSSR násilím obsadil [[Pobaltie]] (vrátane [[Litva|Litvy]] čo bolo v rozpore s Paktom, ale Nemecko to nechalo bez následkov) a potom prinútil [[Rumunsko]] k odovzdaniu [[Besarábia|Besarábie]]. Nato obrátil znova svoju pozornosť na Fínsko, ale to už získalo podporu a záruky Nemecka. Keď sa potom v severnom Fínsku objavili nemecké jednotky, Stalin sa rozhodol dočasne od jeho obsadenia ustúpiť. Následne musel svoju expanziu v [[Európa|Európe]] ukončiť, pretože na konflikt s Nemeckom sa necítil a všetky potenciálne ciele už boli pod Nemeckou ochranou. Sústredil sa na budovanie armády a pacifikáciu dobytých území, kde rozpútal teror takých rozmerov, že vzhľadom naň sa inak hrozivé straty Fínska v zimnej vojne (25 000 mŕtvych a 60 000 ranených pri celkovom počte 3,8 milióna obyvateľov) javili ako „dobrý obchod“ (iba počet priamo zavraždených Litovcov počas rokov [[1940]]{{--}}[[1941]] sa odhaduje na minimálne 100 000). Väčšina historikov sa domnieva, že Stalin už v tej dobe počítal s vojnou proti Nemecku a čakal na príležitosť, kedy Nemecko napadnúť. Stalin zjavne dúfal, že sa Hitler pokúsi [[Operácia Seelöwe|vylodiť v Británii]] a utrpí pri tom značné straty. Ale [[Viktor Suvorov|Suvorova]] téza, že Hitler svojím útokom predbehol Stalina iba o pár týždňov, je všeobecne odmietaná. Väčšinový názor je, že Stalin mal v úmysle zaútočiť až po podstatnom oslabení Nemecka, t. j. po jeho invázii do Anglicka, alebo až po tom, ako by si bol istý svojou úplnou prevahou (odhadujú sa roky [[1942]]{{--}}[[1943]]). Stalin bol síce znepokojený ochladením vzťahov s Nemeckom, ale snažil sa o ich vylepšenie. Nepripúšťal nič čo by mohlo Nemecko využiť ako zámienku pre rozpútanie vojny, čím sa snažil získať čas na dokončenie reforiem v armáde a jej prezbrojenie. Urobil však obrovskú chybu, keď si neuvedomil, že prekročil hranicu, za ktorou sa takáto činnosť stáva nielenže nepotrebnou, ale aj škodlivou. Hoci mal dosť správ o pripravovanom útoku, odmietol im uveriť a znemožnil včasné vykonanie protiopatrení. Okrem varovaní, ktoré mu zasielala britská diplomacia a boli pokladané iba za provokáciu, dostala sovietska spravodajská služba hodnoverné a veľmi presné informácie od [[Richard Sorge|Richarda Sorgeho]], ktoré dokonca hovorili o tom, že sa vojna začne [[22. jún]]a. Jediný rozkaz, ktorý sa v smere obrany vydal pred vpádom sa týkal maskovania letísk a rozptýlenia lietadiel na letiskách. Bol nariadený [[Georgij Žukov|Žukovom]] a [[Semion Timošenko|Timošenkom]] [[19. jún]]a<ref>{{Knižná referencia|autor=Chazanov, D.|názov=''Velikaja Otečestvennaja: Neizvestnaja vojna/1941 Gorkije uroku Vojna v vozduche'' ISBN 5-699-17846-5|mesto=Moskva|vydavateľstvo=Cjauza, Eksmo|strana= 394|rok=2006}}</ref>, ale na jeho realizáciu už nebol dostatočný čas. == Nemecko-sovietska vojna (1941 – 1945) == [[Súbor:JStalin Secretary general CCCP 1942.jpg|thumb|left|170px|Stalin okolo roku 1942]] Keď [[22. jún]]a [[1941]] nacistické Nemecko [[operácia Barbarossa|prepadlo Sovietsky zväz]], bol to pre Stalina veľký šok. Najskôr tomu nemohol uveriť a tvrdil, že ide o provokáciu nemeckých generálov, a že [[Adolf Hitler|Hitler]] o tom nemôže vedieť. Stalin sa už predtým chystal na útočnú vojnu voči Nemecku. 15. mája bol dokonca schválený plán útoku na východné hranice Nemeckej ríše a následné rozvinutie sovietskych vojsk. Nemecký vpád však útočné plány zmaril. Naopak, sovietske vojská úplne nepripravené sa museli brániť vo veľmi nevýhodnej pozícii. Trvalo 11 dní, kým sa po prvýkrát na verejnosti vyjadril o nacistickom vpáde. Vo svojom rozhlasovom prejave [[3. júl]]a [[1941]] sa prihovoril občanom ZSSR ''bratia a sestry'' a požiadal ich o pomoc vo ''vlasteneckej vojne''. Ale viaceré jeho diletantské zásahy do riadenia operácií mali na [[ZSSR]] a jeho armádu zničujúci dopad. Straty [[Červená armáda|Červenej armády]] boli obrovské. Jej [[Vojenské vzdušné sily ZSSR|letectvo]] bolo spolovice eliminované a ešte horší osud postihol [[tank (vozidlo)|tankové]] vojská, ktoré boli z takmer 90% zničené aj napriek ich početnej ba dokonca i kvalitatívnej prevahe nad nemeckými tankmi. V oblasti [[Umaň|Umane]], [[Kyjev]]a a [[Viazma|Viazmy]] boli do konca roka zničené celé [[armáda (vojenská jednotka)|armády]]. V období ťažkých bojov vydal Stalin [[16. august]]a [[1941]] [[rozkaz č. 270]], v ktorom bolo prikázané všetkým vojakom a dôstojníkom bojovať do poslednej možnosti a vyhýbať sa dobrovoľnému padnutiu do zajatia. Tí, ktorí sa vzdali nepriateľovi bez odporu, boli považovaní za [[zradca|zradcov]], ich rodiny boli automaticky považované za nebezpečných rodinných príslušníkov nepriateľov vlasti, zatknuté a uväznené. Takto bola uväznená i rodina Stalinovho najstaršieho syna [[Jakov Josifovič Džugašvili|Jakova Džugašviliho]], ktorý padol do zajatia v bojoch pri [[Vitebsk]]u. Nemožno však povedať, že by všetky jeho vojenské a politické rozhodnutia boli nesprávne. Vo svojom prejave [[3. júl]]a [[1941]] sa obrátil na obyčajných ľudí, apeloval na národné cítenie všetkých obyvateľov [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], pričom spomenul slávnych ruských vojvodcov ako bol [[Alexander Nevský]]. Prejav, ktorý sa začínal slovami: „''Súdruhovia, občania, bratia a sestry, príslušníci armády a námorníctva! Obraciam sa na vás priatelia moji!''“<ref>{{Knižná referencia|autor=Alexander Werth|názov=''Od paktu po Stalingrad''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Vydavateľstvo politickej literatúry|strana= 184|rok=1968}}</ref>, bol neklamnou známkou toho, že niečo nie je v poriadku. Ľudia to pochopili aj napriek tomu, že v prejave tvrdil, že: „''najlepšie nepriateľské divízie sú už zničené.''“ Snahy obyvateľstva celej krajiny skĺbené so Stalinovými organizačnými schopnosťami ako i nekompromisnými rozkazmi sa ukázali byť rozhodujúcim elementom v nasledujúcom období. Podporil tiež masívnu evakuáciu priemyslu, ktorá zachránila pred zničením a obsadením mnoho priemyselných podnikov, ktoré boli evakuované na východ, najmä na [[Ural (ekonomický rajón)|Ural]], prípadne ďalej na [[Sibír]]. Ešte stále však nedal na názory svojich generálov, a tak sa opakovala situácia z roku [[1941]], keď podobný osud postihol ďalších sovietskych vojakov na jar [[1942]], keď Stalin trval napriek varovaniam viacerých dôstojníkov na protiútokoch, keďže považoval [[Wehrmacht]], ktorý utrpel v [[Bitka o Moskvu|bojoch cez zimu]] ťažké straty za porazený. Následne zle odhadol nemecké plány na letnú ofenzívu a sústredil väčšinu svojich záloh v strednej časti frontu na obranu Moskvy. Nemecké vojská však zaútočili na juhu, zlikvidovali [[Semion Buďonnyj|Buďonného]] [[Druhá bitka o Charkov|protiútok pri Charkove]] a postupovali k [[Stalingrad]]u a na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]]. Známy sa stal tvrdý Stalinov [[rozkaz č. 227]] z [[28. júl]]a [[1942]], ktorý vošiel do povedomia ako: „''Ani krok späť!''“ Tento rozkaz nedovoľoval jednotkám opustiť zverené pozície a navyše ustanovil takzvané [[uzáverové jednotky]], ktoré mali aj s pomocou zbraní zabrániť samovoľným ústupom vojenských jednotiek. Boli taktiež vytvorené [[trestné jednotky]] tzv. „štrafbaty“, do ktorých sa dostali vojaci a velitelia za najrôznejšie priestupky ale aj neodôvodnené opustenie zverených pozícií. Tieto jednotky boli nasadzované na najnebezpečnejšie úseky frontov a ich príslušníci museli „zmyť svoje zločiny voči vlasti svojou krvou“. Straty v týchto jednotkách boli preto veľmi vysoké. V existujúcej situácii to však bol nevyhnutný krok, ktorý do značnej miery pomohol dosiahnuť zvrat v situácii na frontoch. [[Súbor:Shahstalinmolotov.JPG|náhľad|Stalin a Molotov s iránskymi politikmi na [[teheránska konferencia|teheránskej konferencii]]]] Medzi [[28. november|28. novembrom]] a [[1. december|1. decembrom]] [[1943]] sa po prvýkrát stretol so svojimi dôležitými spojencami na [[teheránska konferencia|teheránskej konferencii]], kde rokoval o dôležitých otázkach otvorenia západného frontu, či poľskej otázke. Zaviazal sa navyše, že po porážke Nemecka pomôže spojencom v boji s [[Japonsko]]m. Na prelome rokov [[1942]]/[[1943]] využil Sovietsky zväz sériu Hitlerových strategických omylov, zozbieral dostatok záloh a prešiel na krídlach nemeckých armád [[bitka o Stalingrad|pri Stalingrade do protiútoku]]. V kotli pod Stalingradom bola po prvýkrát v druhej svetovej vojne zničená celá nemecká armáda. Keď sa sovietskym vojskám podarilo zajať nemeckého poľného maršala [[Friedrich Paulus|Friedricha Paulusa]], navrhol mu Hitler jeho výmenu za vlastného syna Jakova. Verzií Stalinovej odpovede existuje niekoľko, nech už však znela akokoľvek bola jednoznačne odmietavá. (Jedna z verzií jeho odpovede znie: ''„Poručíka za maršala nevymieňajú.“'') Sovietski generáli získali po bitke o Stalingrad veľký kredit, ale aj Stalinovu dôveru. Tým sa výrazne líšil od Hitlera, ktorý napriek svojim vlastným chybám z väčšiny neúspechov obviňoval práve svojich generálov. [[Súbor:RIAN archive 602161 Center of Stalingrad after liberation.jpg|thumb|left|Centrum [[Volgograd|Stalingradu]] po oslobodení, 2. február 1943]] Na jar [[1943]] sa však Nemcom podarilo víťazný postup od Stalingradu zastaviť trpkou [[tretia bitka o Charkov|porážkou pri Charkove]]. Len blatisté jarné počasie zachránilo sovietske vojská pred veľkým nebezpečenstvom, ktoré po tejto bitke vzniklo. Stalin po porade so svojimi generálmi potom súhlasil, aby sa po skončení [[Rasputica|rasputice]] nezačínala nová ofenzíva, ale aby vojská vyčkali na nemecký útok, ktorého cieľom mali byť jednotky v oblasti [[Kursk]]ého oblúku – rozsiahleho výbežku frontu zasahujúcemu asi 80 až {{km|90|m}} do nemeckých postavení medzi mestami [[Oriol]] a [[Belgorod]]. Sovieti pripravili v oblasti pre Nemcov kruté prekvapenie vo forme rozčlenenej obrany s ôsmimi obrannými líniami, z ktorých sa nacistom podarilo preraziť iba tri. Obidve strany vrhli do bitky svoju najmodernejšiu techniku a najlepšie vojská. Z bitky nakoniec vyšli víťazne sovietske jednotky, ktoré okamžite začali energicky vytláčať nepriateľa po celom úseku frontu. Červená armáda tak vyvrátila mýtus o tom, že dokáže víťaziť iba v zime. V priebehu nasledujúceho obdobia boli Nemci vytlačení z blízkosti [[Leningrad]]u, bol oslobodený [[Charkov]], [[Kyjev]], po [[operácia Bagration|bojoch v Bielorusku]] v lete [[1944]] aj [[Minsk]]. Mobilitu sovietskej armády vtedy výrazne podporili [[Lend-Lease|dodávky]] množstva [[nákladný automobil|nákladných automobilov]] od západných [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]]. Stalin tak onedlho získal opäť všetko čo stratil, a znovu ovládol [[Pobaltie]], [[Ukrajina|Ukrajinu]] aj [[Besarábia|Besarábiu]]. Sovietske jednotky rýchlo prenikli do [[Rumunsko|Rumunska]] a na [[Balkán]]. [[Fínsko]] na severe mu však znova uniklo, keď najprv zastavilo sovietsku ofenzívu zhruba v oblasti, kde sa bojovalo i počas zimnej vojny a neskôr prinútilo nemecké vojská k odchodu z krajiny a rýchlo požiadalo a [[prímerie]]. Stalo sa síce satelitom [[ZSSR]] pokiaľ ide o medzinárodnú politiku a zahraničný obchod, ale zachovalo si nezávislosť pokiaľ ide o väčšinu vnútornej politiky a štátneho zriadenia. [[Súbor:Yalta Conference 1945 Churchill, Stalin, Roosevelt (cropped).jpg|thumb|upright|Stalin na [[jaltská konferencia|jaltskej konferencii]], 1945]] Vo [[východná Európa|východnej Európe]] sovietske vojská rýchlo postupovali. I tu však ich postup poznamenali Stalinove politické ambície, keď zahatal podporu pre [[Varšavské povstanie]], či naopak pre politický kredit v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] prikázal svojim vojskám [[Karpatsko-duklianska operácia|útočiť v nevhodných podmienkach]] cez [[Dukliansky priesmyk]]. Posledným nerozumným krokom Stalina vo vojne bol [[bitka o Berlín|útok na Berlín]]. Keďže bol presvedčený, že sa ho Západní Spojenci, ktorí mali mesto na dosah, pokúsia dobyť ako prví<ref>{{Knižná referencia|autor=John Macdonald|názov=''Veľké bitky druhej svetovej vojny'' ISBN 80-7145-185-1|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovart|strana= 168|rok=1995}}</ref>. Namiesto toho, aby svoje vojská, ktoré počas vojny vybojovali najťažšie bitky a utrpeli ťažké straty, šetril, pustil sa do priameho útoku na mesto. Vysokým stratám, ktoré jeho jednotky v týchto bojoch utrpeli, by išlo predísť napríklad obliehaním mesta. Faktom však je, že každý deň vojny prinášal Sovietskemu zväzu obrovské straty na životoch (v priemere 14 000 denne) a skrátenie bojov ich teoreticky mohlo znížiť. Podľa dohôd so Spojencami, zaútočil v auguste [[1945]] na japonské vojská v [[Mandžusko|Mandžusku]]. Do konca vojny sa sovietskym vojskám podarilo oslobodiť aj severnú časť [[Kórea|Kórey]]. V Európe spadali do sovietskej sféry vplyvu [[Poľsko]], [[Československo|Česko-Slovensko]], [[Rumunsko]], [[Maďarsko]], [[Bulharsko]] a [[NDR|Východné Nemecko]], ktoré sa stali sovietskymi satelitmi v každom ohľade, aj keď sa režimy, ktoré v nich vznikli, nedajú so Stalinovou diktatúrou porovnávať. Stalin získal ako víťaz nad [[nacizmus|nacizmom]] najmä vďaka svojmu [[Kult osobnosti|kultu osobnosti]] gloriolu bojovníka za slobodu a osloboditeľa národov, ktorá oslepila mnoho ľavicových intelektuálov po celom svete. Tí potom veľkoryso prehliadali zverstvá, ktoré doma páchal (pokiaľ správam o nich vôbec verili). Víťazstvá sovietskych vojsk boli v rámci Stalinovho kultu osobnosti všeobecne označované ako výsledky jeho geniálnych vojvodcovských schopností, pričom sa cielene bagatelizovalo jeho pričinenie k úvodným porážkam Červenej armády v rokoch [[1941]]{{--}}[[1942]]. Rozpútal štátom vedené prenasledovanie a presídlenie národov, ktoré považoval za spojencov nacizmu počas [[operácia Barbarossa|vpádu do ZSSR]]. Boli to napríklad [[Čečeni]], [[Tatári|Krymskí Tatári]] a mnohí ďalší. Táto činnosť mala za následok ohromné ľudské a kultúrne škody a mnohými je považovaná za [[genocída (právo)|genocídu]]. == Povojnové obdobie (1945 – 1953) == [[Súbor:Mao, Bulganin, Stalin, Ulbricht Tsedenbal.jpeg|thumb|left|[[Mao Ce-tung]] na oslavách Stalinových 70. narodenín v [[Moskva|Moskve]], 1949]] Stalin v povojnových rokoch síce aj naďalej plánoval expanziu a upevnenie impéria, ale jeho postupy sa zmenili. Aby si uchoval svoju pozitívnu tvár, snažil sa postupovať menej nápadne. Mal obavy zo západných spojencov, ktorí sa ukázali silnejší, ako čakal, tým skôr, že [[Sovietsky zväz]] bol vojnou ekonomicky vyčerpaný a vojnové škody krajinu uvrhli späť do stavu, ktorý krajina zažila po skončení občianskej vojny pred dvadsiatimi rokmi. Navyše sa Stalinov zdravotný stav začal zhoršovať a strácal silu. Jeho zahraničná politika sa v mnohých ohľadoch míňala účinku. Síce sa mu podarilo celkom ovládnuť štáty v jeho sfére vplyvu s výnimkou [[Juhoslávia|Juhoslávie]], ale jeho podpora odsunu [[Nemci|Nemcov]] z nemeckého územia sa obrátila proti nemu – vyhnanci, ktorí mali rozvrátiť ekonomiku [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západného Nemecka]], ju naopak posilnili a skonsolidovali. [[Izrael]] sa k ZSSR aj napriek Stalinovej počiatočnej podpore nakoniec obrátil chrbtom a ani [[Kórejská vojna]] sa nevyvíjala dobre. Princípy budovania a riadenia hospodárstva, ktoré zaviedol, boli síce vhodné na vojnové pomery, ale v čase mieru boli neefektívne. Stalinské čistky navyše potierali akúkoľvek iniciatívu obyvateľstva, aj preto sa sovietske hospodárstvo v nasledujúcich obdobiach stalo charakteristické technickou zaostalosťou, nízkou produktivitou práce a vysokou materiálovou a energetickou náročnosťou. V rokoch [[1948]]{{--}}[[1949]] Stalin upustil od masových vrážd nepohodlných osôb, aké realizoval v skoršom období. Prenasledovanie politických nepriateľov však malo podobný charakter. Začal [[antisemitizmus|antisemitskú]] kampaň proti [[kozmopolitizmus|kozmopolitizmu]]. Všetkých Židov plánoval presunúť na východ krajiny do už dlhšie existujúcej [[Židovská autonómna oblasť|autonómnej oblasti]] k Čínskym hraniciam, pri tom síce nemalo dochádzať k ich popravám, ale počas transportu mala veľká časť z nich zahynúť. Presunu Židov sa malo týkať aj vytvorenie ďalších pracovných táborov pre asi štvrť milióna ľudí. Tesne pred svojou smrťou rozpútal propagandistickú kampaň a zatýkanie lekárov po celej krajine. Celá kampaň sa začala zatýkaním lekárov, ktorí sa starali o politikov v moskovskom [[Moskovský kremeľ|Kremli]]. V roku [[1953]] sa už našli vo vedení strany ľudia, ktorí sa s ním odvážili nesúhlasiť, hoci iba na neverejných zasadaniach. == Smrť == [[Súbor:Stalin's funeral procession entering Manezhnaya Square from Okhotny Ryad.jpg|thumb|Stalinov pohreb, 9. marec 1953]] [[Súbor:Stalin's grave in 1965.jpg|thumb|Stalinov hrob pri kremeľskom múre, 1965]] Večer 1. marca alebo ráno 2. marca došlo u Stalina k výronu krvi do mozgu (mŕtvici). Pár hodín pred tým mal hostí: Malenkova, Beriju, Bulganina a Chruščova , ktorí odišli o štvrtej hodine ráno. Stalin vstával obvykle neskoro, ochranka si myslela, že ešte spí a neodvážila sa ho rušiť. Večer 22:30 hod. ho našli ležať v bezvedomí na zemi a preniesli ho na gauč. Pre teóriu Stalinovej vraždy nie sú žiadne dôkazy. Ignaťjev ihneď zavolal Chruščova, ktorý dorazil na daču za Stalinom ako prvý spolu s Bulganinom. 2. marca ráno dorazili lekári. Tlak mal 190/110, prerušovane dýchal. Stalin ešte žil 4. a 5. marca. 4. marca začal omodrievať a dusiť sa a ráno 5. marca vracal krv. Večer mal pulz 150 úderov za minútu. Zomrel 5. marca 1953 o 21:50 hod. vo veku 74 rokov. Berija síce v tej dobe patril k jedným z najmocnejších ľudí v ZSSR a bol Stalinovým osobným priateľom, ale v poslednom čase sa okolo neho začali objavovať podozrivé príznaky, napríklad zatýkanie jeho blízkych spolupracovníkov. To bolo v Stalinovom Sovietskom zväze obvykle predzvesťou útoku a likvidácie. Je nemožné, aby si Berija nebol vedomý tejto skutočnosti. Treba teda brať jeho tvrdenie, že Stalinovi bolo lepšie a nebol dôvod volať lekára okamžite, s veľkou rezervou. Za oveľa pravdepodobnejšiu je historikmi považovaná možnosť, že Berija úmyselne zdržal privolanie lekárskej pomoci a napomohol tak k Stalinovej smrti. Podľa niektorých spolupracovníkov túto verziu niekoľkokrát potvrdil v súkromných rozhovoroch krátko po Stalinovej smrti, v ktorých so sebavedomým úsmevom niekoľkokrát povedal vetu ''„Ja som ho odstránil...“'' Stalin bol jediný zo sovietskych štátnikov, na počesť ktorého bola po jeho smrti usporiadaná v pravoslávnom chráme [[panychída]]. Po informáciách o jeho smrti bola veľká časť obyvateľstva krajiny otrasená. Pri jeho pohrebe a snahách ľudí dostať sa k rakve a vidieť jeho telo dni predtým boli v mnohopočetných davoch ušliapaní viacerí ľudia. Deň 5. marec sa v Česko-Slovensku dostal medzi pamätné dni. Česko-slovenský ľud si ho pripomínal do roku 1956, teda do odsúdenia [[Kult osobnosti|kultu osobnosti]] novým lídrom [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitom Chruščovom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na Slovensku mal štátne oslavy aj Stalin|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/567026-na-slovensku-mal-statne-oslavy-aj-stalin/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-10-29|dátum prístupu=2020-10-29|jazyk=sk-SK}}</ref> Zabalzamované telo Stalina umiestnili do [[Mauzóleum Vladimira Iľjiča Lenina|Mauzólea Lenina]], ktoré sa v r. [[1953]]{{--}}[[1961]] volalo Mauzóleum V. I. Lenina a I. V. Stalina. Na základe uznesenia XXII. zjazdu z [[30. október|30. októbra]] [[1961]], v noci z 31. októbra na [[1. november|1. novembra]] [[1961]] Stalinovo telo vyniesli z mauzólea a pochovali do hrobu pri kremeľskom múre. Stalinovu sochu v strede mesta jeho narodenia presunuli Gruzínci do múzea v noci z 24. na [[25. jún]]a [[2010]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Gruzínsko: Sochu Stalina v jeho rodnom meste Gori odstránili z hlavného námestia | url = http://www.tasr.sk/24.axd?k=20100625TBB00170 | dátum vydania = 25.6.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.6.2010 | vydavateľ = tasr.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. == Vyznamenania == * [[Hrdina socialistickej práce]] (1939) * [[Hrdina Sovietskeho zväzu]] (1945) * [[Rad Víťazstva]] (1943, 1945), * 3x [[Rad červenej zástavy]] * [[Rad Lenina]] (1939, 1945, 1949) * [[Rad Suvorova]] 1. stupňa (1943). V roku [[1946]] [[Bratislava]] udelila Stalinovi [[čestné občianstvo]], ale v roku 2020 mu ho odňala, pretože jeho konanie „nebolo zlúčiteľné s takýmto ocenením“.<ref name="dennikn-bratislava-odnala-cestne-obcianstvo">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava odňala čestné občianstvo Stalinovi | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2192168/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-17 | dátum prístupu = 2020-12-18 }}</ref> == Súčasné názory na Stalina == * liberálni demokrati: Autori vychádzajúci z liberálnych a humanistických pozícií, pokladajú Stalina za potláčateľa všetkej slobody, iniciatívy, za pôvodcu totalitnej spoločnosti, vinníka a iniciátora zločinov proti ľudskosti, porovnateľného s [[Hitler]]om. Táto mienka prevláda na Západe, v čase Perestrojky a začiatkom 90. rokov 20. storočiam prevládala i v ZSSR. * komunisti-stalinisti: plne uznávajú Stalina, pokladajú ho za verného pokračovateľa Lenina. Ich názory v podstate zodpovedajú oficiálnym tézam sovietskej propagandy [[30. roky 20. storočia|30. rokov]]. Ako príklad možno uviesť knihu М.S. Dokučajeva ''Dejiny nezabúdajú''. Počas Stalinovho života na neho v ľavicových kruhoch na Západe nahliadali zhovievavo až nadšene, keďže ho pokladali za tvorcu zaujímavého sociálneho experimentu – takto k nemu pristupovali napríklad [[George Bernard Shaw|G.B. Shaw]], [[Lion Feuchtwanger]], [[Henri Barbusse]]. Po odhaleniach XX. zjazdu strany stalinizmus na Západe ako jav zanikol. * komunisti-antistalinisti: obviňujú Stalina zo zničenia strany, z odstúpenia od ideálov Lenina. Tento prístup sa zrodil ešte v „leninskej garde“ ([[Martemian Riutin|M. Riutin]], [[Fjodor Raskoľnikov|F. Raskoľnikov]], [[Lev Davidovič Trockij|L.D. Trockij]], či [[Nikolaj Ivanovič Bucharin|Bucharinov]] list napísaný pred popravou) a stalo sa prevládajúcim po XX. zjazde. * nacionalisti-stalinisti: kritizujú Lenina i demokratov, zároveň vysoko oceňujú Stalina za prínos k upevneniu ruskej imperiálnej vlády. Pokladajú ho za hrobára rusofóbov-boľševikov. Oceňujú jeho antisemitské kroky. Ako príklad možno uviesť diela I. S. Šiškina ''Vnútorný nepriateľ'' a V. A. Mičurina ''«Dvadsiate storočie v Rusku cez prizmu teórie etnogenézy L. N. Gumiľova'' a práce V. V. Kožinova. Posledný pokladá stalinské represálie v mnohom za nevyhnutné, kolektivizáciu a industrializáciu za ekonomicky opodstatnené. * nacionalisti-antistalinisti: (napr. [[Alexandr Isajevič Solženicyn|Alexandr Solženicyn]]) odsudzujú Stalina ako boľševika, narušiteľa tradičnej ruskej kultúry a tradičnej ruskej spoločnosti. Podľa výskumu verejnej mienky z 18. – [[19. február]]a 2006, 47 % obyvateľov Ruska pokladá rolu Stalina v histórii za pozitívnu, 29 % za negatívnu. Priaznivci Stalina z rôznych politických táborov vyzdvihujú najmä politickú stabilitu a poriadok, ktorý za jeho vlády panoval. Po XXII. zjazde pamätníky Stalina boli po celom Sovietskom zväze demontované, okrem pamätníka v rodnom meste. V súčasnosti na mnohých miestach Ruska mu znovu budujú pamätníky. == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * FISHMAN, J. {{--}} HUTTON, J. B.: ''Soukromý život Josefa Stalina.'' Praha : Práce, 1993. 113 s. ISBN 80-208-0286-X * MEDVEDEV, Roj: ''Stalin a stalinizmus.'' Bratislava : Obzor, 1990. 230 s. ISBN 80-215-0079-4 * MOULIS, Vladislav: ''Běsové ruské revoluce.'' Praha : Dokořán, 2002. 204 s. ISBN 80-86569-07-1 * VEBER, Václav: ''Stalinovo impérium (Rusko 1924-1953).'' Praha: Triton, 2003. 167 s. ISBN 80-7254-391-1 == Pozri aj == * [[Stalinov kult osobnosti]] * [[Stalinizmus]] == Iné projekty == {{Projekt|s=Kategória:Josif Vissarionovič Stalin|q=Josif Vissarionovič Stalin|commonscat=Joseph Stalin}}. {{Maršali ZSSR}} {{Studená vojna}} {{Osobnosť roka časopisu Time 1927-1950}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Stalin, Josif Vissarionovič}} [[Kategória:Sovietski politici]] [[Kategória:Predsedovia vlády ZSSR]] [[Kategória:Maršali ZSSR]] [[Kategória:Sovietske osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Sovietske osobnosti studenej vojny]] [[Kategória:Hrdinovia Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Nositelia Radu Víťazstva]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Ruskí ateisti]] [[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti ruskej občianskej vojny]] [[Kategória:Starí boľševici]] [[Kategória:Nositelia Radu červenej zástavy]] 15oov6abdi8zegsir4vq89eozayrfop Kalkata 0 3598 8210908 8159260 2026-05-08T20:52:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210908 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Flag of India 1906 (Calcutta Flag).svg|náhľad|Vlajka Kalkaty]] [[Súbor:Kolkata map.jpg|náhľad|mapa [[India|Indie]]]] '''Kalkata''' alebo '''Kolkata''' (do roku 2000 '''Calcutta''', bengálsky কলকাতা {{audio|Hi-Kolkata.ogg|Bengálska výslovnosť}} {{audio|Hi-Calcutta.ogg|Indická výslovnosť}}) je hlavné mesto štátu [[Západné Bengálsko]], ktorý je súčasťou [[India|Indie]]. Je tretie najväčšie mesto Indie (hneď po [[Bombaj]]i a [[Čennai]]), samotné mesto má 4,6 mil. obyvateľov, aglomerácia vyše 15,6 miliónov (poznámka: toto je oficiálne číslo obyvateľov, ktorí majú „strechu nad hlavou“, miestni obyvatelia hovoria o 18 – 20 mil.) == Dejiny == Zakladateľ mesta [[Job Charnock]] († 1693) v auguste v roku [[1690]] si prenajal od predkov Roy Chowdhryovcov dedinu ''Sutanati'' (Sutanuti), v ktorej vystaval pevnosť Fort William. Hneď po dostavaní pevnosti (1699) spojil so Sutanati dve okolité dediny ''Govindpur'' (Gobindapur) a ''Kalikagate'' (Kolkata) a vytvoril tak prosperujúce mesto Kalkata. V Kalikagate bol starý chrám bohyne Kálí, nazývaný ''Kalikutir'', a predpokladá sa, že Job Charnock dal Kalkate meno práve podľa tohto chrámu. Tento chrám je dodnes významné kultúrne hinduistické centrum. V roku [[1780]] James Hicky začal vydávať prvé noviny ''The Bengal Gazzette''. O 4 roky neskôr Kalkata začala vydávať svoje prvé noviny s názvom: ''The Calcutta Gazzette''. V roku [[1814]] v Kalkate založené prvé moderné múzeum v Ázii. Od [[1839]] do [[1847]] tu bola postavená prvá katolícka katedrála sv. Pavla. V roku [[1854]] bola postavená prvá [[železnica]] v Indii z Kalkaty do Hooghly. V roku [[1857]] si mesto vyslúžilo prezývku Mesto palácov. Už v tom čase boli postavené Court House, Government House, katedrála sv. Pavla, Writers Building. V 70. tich rokoch 19. storočia dôležitosť mesta Kalkaty začína klesať tým, že dostala tri rany: otvorenie [[Suezský prieplav|Suezského prieplavu]], založenie mesta [[Bombaj]] a ukončenie obchodu s ópiom (najväčší vývoz do Číny). Definitívne sláva Kalkaty, hlavného mesta Britskej Indie končí rokom [[1911]], potom Angličania presúvajú koloniálne hlavné mesto Indie do [[Dillí]]. Angličania síce stratili politickú moc, ale nie ekonomickú a mesto ako-tak prosperovalo až do [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. [[9. august]]a [[1975]] začala vysielať prvá televízna stanica ''DoorDarshan''. V roku [[1984]] bolo postavené v Kalkate prvé metro v Indii. Dnes metro má 17 staníc. V roku [[1995]] sa zavádza prvý servis na [[Mobilný telefón|mobilné telefóny]]. V roku [[1997]] v Kalkate zomiera [[Matka Tereza]] (* 1929). [[1. január]]a [[2001]] Kalkata zmenila oficiálny názov mesta na '''Kolkata''' (je to priblíženie sa k bengálskej výslovnosti). == Jazyk == [[Súbor:Strajk1.JPG|náhľad|Štrajk v uliciach Kalkaty, ktorý je priam na pravidelnom dennom programe]] V Kalkate je povinná školská dochádzka, v ktorej sa učia: [[hindčina|hindčinu]], [[angličtina|angličtinu]] a [[bengálčina|bengálsky jazyk]]. [[Móhandás Karamčand Gándhí|Mahátma Gándhí]] túžil zjednotiť jazyk celej Indie a odporúčal jazyk [[hindčina|hindi]]. Južná India to do dnes neprijala. Anglický jazyk sa miestni obyvatelia učia už od čias britskej kolonizácie, a bengálčina je oficiálny jazyk Kalkaty, ale miestni obyvatelia zväčša rozprávajú [[nepálčina|nepálsky]]. == Mesto == [[Súbor:The Howrah Bridge, Kolkata, India.jpg|náhľad|Most Howrah – postavený angličanmi v roku [[1943]]]] Mesto je [[verejná správa|správne]] stredisko Západného Bengálska. Kalkata vždy bola a je kultúrnou metropolou Západného Bengálska. Sú tu tri [[univerzita|univerzity]]. V Kalkate sa narodili a žili slávni indickí spisovatelia. [[Rámakrišna]] tu došiel k osvieteniu. Rozpadajúce sa budovy a jednotvárne ulice vyvolávajú zlý prvý dojem. Ale je potrebné zostať v meste pár dní. Človek neskôr zistí, že je to fascinujúce mesto – mesto náboženstiev, rôznych vplyvov a štýlov. Kalkata je emocionálne náročné mesto. Je ťažké zostať stáť bokom. Mesto dáva výnimočné a trvalé nároky na zmysly: [[farba|farby]], pouličný život, úpadok mesta; pachy, [[vegetácia]], stoky, továrne, pouličné varenie (vôňa bengálskych sladkostí a [[Ryby (v najširšom zmysle)|rýb]]), podivná príchuť [[vzduch]]u; zvuky áut, pouličných predavačov, zvuky písacích strojov, vrán, hádiek, detských [[hra|hier]] a nemôžeme zabudnúť aj na dotyk – dotyk druhých [[človek|ľudí]] a občas [[Koza|kozy]] alebo posvätnej [[krava (náboženstvo)|kravy]]. Mapy mesta nám môžu pomôcť iba sa orientovať, ale nie spoľahnúť sa na názvy ulíc, nakoľko ulice mesta sa od 60. rokov minulého storočia menia až do dnešných dní, ale dodnes mnohé ulice používajú oba názvy (dokonca kalkaťania používajú ešte ďalší názov ulice, ktorý vraj je najpôvodnejší). Preto človek ak chce nájsť napríklad ulicu ''Rafi Ahmed Kidwai Street'', musí s ňou hľadať aj ''Wellesley Street''. A ak domorodec pozná iba pôvodný názov, pomôže nám už iba hľadať známe budovy v konkrétnej časti (v tomto prípade Majestic cinema, alebo Muslim institute) == Mosty == Cez Kalkatu preteká rieka [[Hooghly]]. Pre [[Ind]]ov je to posvätná rieka, je to „vlas Matky Gangy“. V roku [[1943]] cez rieku postavili prvý '''[[most]] Howrah''' (''Howrah bridge – Rabindra Setu''), dovtedy bola premostená pontónmi. Most je dlhý {{m|705|m}} a vysoký {{m|97|m}}. V roku [[1993]] postavili cez rieku Hoogly '''druhý most''' (''second Howrah bridge – Vidyasagar Setu''), ktorý patrí so siedmimi miliónmi ľudí a sto tisícmi áut, ktorí denne po ňom prejdú, medzi najfrekventovanejšie mosty na svete. Dnes už je rovnako ako prvý most neúmerne preťažený. Je zároveň tretím najväčším konzolovým mostom na svete. Stavba mostu trvala 15 rokov. Most je dlný {{m|457|m}} (medzi pilierami) a vysoký {{m|127|m}}. == Univerzity == * Bengálska Technická univerzita (založená v roku 1856) * Kalkatská Univerzita (založená v roku 1857) * Univerzita Jadavpur (založená v roku 1905) == Doprava == [[Súbor:riksa v kalkate.jpg|náhľad|Rikše v uliciach Kalkaty pred chrámom Káli.]] V Kalkate sa na prepravu ľudí a materiálu používajú: * '''Rikše''' – Kreslo pre 2 až 3 osoby na veľkých kolesách, ktoré ťahá ľudská sila. Prvé indické [[rikša|rikše]] neboli v Kalkate, ale sa používali v [[himaláje|Himalájach]] ([[1880]]). V Kalkate sú až od roku [[1900]], kde mohli prepravovať iba náklad. Až [[1914]] bolo dovolené prevážať ľudí. V roku [[1939]] mesto rozhodlo, že bude udeľovať licenciu maximálne pre 6 000 ríkš. Ale do 80-tych rokov stúpol počet ríkš na 50 000. ''Cena 2 až 3 rupie.'' * '''Cyklorikše''' – Prevážajú 2 až 3 osoby. Je to [[bicykel]] spojený s rikšou. Cyklorikše na prevoz nákladu majú namiesto rikše vozík o veľkosti {{m|1.5|m}} × {{m|2|m}}. ''Cena 3 až 4 rupie.'' * '''Autorikše''' – Je to [[dvojtaktný motor|dvojtaktný]] [[motocykel]] pre 3 – 6 osôb na troch kolesách, zakrytý plachtou. Výhradný výrobca autoríkš je firma ''Bajaj''. Autorikše sú vybavené niekoľkými klaksónmi a audio-technikou, ktorá je veľmi hlučná. Ľudská tvorivosť je tu nevyčerpateľná: Autorikše plne vymaľované, a majitelia si do autoríkš vkladajú svoje [[Boh|božstvá]]. ''Cena 5 až 7 rupií.'' * '''Skútre, motorky''' – prevládajú tu značky Honda Hero a Bajaj * '''Autá''' – Miestne cesty sú plné osobných áut (najviac azda ''Ambasador'' a ''Tata''). Aj keď miestne komunikácie sú stavané ako dvojpruhové, často jazdia vedľa seba aj tri autá alebo, ak je to možné, aj viac. Maximálna rýchlosť je {{km|40|m}}/h. Taxíky sa líšia od áut tým, že sú celé žlté a cez stred majú čierny pás, v ktorom je napísané číslo taxíka. ''Cena taxíka je rôzna'', lebo sa zjednáva, výhodnejšie je predplatiť si taxislužbu, ktorú je možné nájsť v hoteloch či staniciach. Odporúča sa dať si vypočítať jednu trasu taxíkom (a zaplatiť dohodnutú cenu na konci) nakoľko taxikári používajú dva systémy taxametrov. Zvykom je, že cena sa zdvojnásobuje (oproti taxametru) + 20% + batožina. * '''Minibusy''' – chodia poväčšine nadmernou rýchlosťou (mimochodom v Kalkate je najvyššia dovolená rýchlosť {{km|40|m}}/h) po "náhodných" trasách, ktoré momentálne sú priepustné. Minibusy sú vymaľované na hnedo a na boku majú napísané cieľové stanice ktoré sú v bengálčine. * '''[[Autobus]]y''' / '''[[Električka|električky]]''' – Mzda šoféra a sprievodcu, ktorý vyberá peniaze za cestu, závisí od počtu pasažierov. Autobusy a električky po svojich trasách chodia veľmi často. CTC (Calcutta Transport Corporation) má rozdelené linky na minimálne 3 kategórie. Pred bengálskym číslom linky človek musí a rozoznať znak E – tzv. executive (tzv. "rýchly") alebo znak S – special (iba na vybrané miesta), inak si priplatí na cestovnom. Teda problémom je azda len to, že človek buď musí rozumieť bengálsky (nápis trasy), alebo musí veľmi dobre počúvať, kam autobus ide, lebo sprievodca stojí vo dverách a stále dookola kričí cieľovú zastávku, tretím problémom už je len „nastúpiť“ do autobusu, či električky. Nastupuje sa doslovne za jazdy (na križovatke idú autobusy a električky najpomalšie – tam je to pre Európana najjednoduchšie). ''Cena 3 – 4 rupie podľa vzdialenosti''. * '''[[Metro]]''' – Podľa ruských návrhov je to prvé postavené (1984) a používané metro v Indii. Metro je na indické pomery kvalitné a čisté – je priamym protikladom kalkatských ulíc. Metro chodí presnejšie ako indické vlaky ale iba 14 hodín denne (v nedeľu len poobede 6 hodín). ''Lístok stojí 4 a 8 rupií podľa vzdialenosti''. * '''[[Vlak]]''' – Vlaky používajú širokorozchodné koľaje. V Kalkate sú 2 veľké stanice (stanica Howrah a Sealdah), ostatné sú veľmi husto roztrúsené po meste, čo uľahčuje prevoz ľudí na miesta, kde nejazdí metro, alebo iný dopravný prostriedok. ''30 min. jazda vyjde na 4 – 6 rupií''. * '''[[Loď]]''' – Kalkata má významný svetový prístav. * '''[[Letisko]]''' – {{km|20|m}} od mesta Kalkata je medzinárodné letisko (NSCBI – ''Netaji Subhash Chandra Bose International Airport''), ktoré sa nachádza v časti mesta Dum Dum, neslávne preslávenej tým, že sa tu počas [[Búrska vojna|búrskej vojny]] vyrábali dnes zakázané [[poloplášťová strela|expanzné strely]], ktoré dostali meno po tejto štvrti (''Dum dum''). == Osobnosti == Osobnosti, ktoré sa narodili alebo žili v Kalkate: * [[Matka Tereza]] – bola rehoľná sestra zakladateľka rádu ''Kongregácie misionárok lásky''. Rád pomáhal najchudobnejším obyvateľom mesta. Získala Nobelovu cenu za mier. * [[Rabíndranáth Thákur|Thákur Rabíndranáth]] (Tagore) – Indický filozof, súčasník získal Nobelovu cenu za literatúru. * [[William Makepeace Thackeray]] – spisovateľ * [[Ráj Satjadžít]] – filmový režisér * [[Vivékánanda|Swami Vivekananda]] – (* 12. január 1863 – † 4. júl 1902) indický jogín, filozof. * [[Amartya Sen]] – ekonóm. Získal ''Cenu Švédskej národnej banky za rozvoj ekonomickej vedy na pamiatku Alfreda Nobela''. * a mnohí ďalší. == Pozoruhodnosti == [[Súbor:Victoria Memorial and Gardens 2, Kolkata, India.jpg|náhľad|Victoria memorial]] * '''Viktóriin pamätník''' – je najstaršou pamiatkou po britskej nadvláde. V tejto budove, obloženého z makranského mramoru, býval britský [[vicekráľ]] do roku 1947, kým bola India súčasťou britského impéria. Budova má bielu lesklú kopulu, na ktorej je 5 metrov veľký bronzový anjel (súčasná miestna (socialistická) vláda sa snaží presvedčiť návštevníkov, že ide o bronzovú sochu víťazstva). V budove je 25 galérií kde sú spomienky na britský imperializmus. Najväčšiu pozornosť v tejto budove dnes priťahuje [[klavír]] z ružového dreva, na ktorom kráľovná [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Viktória]] hrávala ako dieťa (no nikdy v tejto budove nebola). Pred budovou je veľká socha znázorňujúca sediacu kráľovnú. Existujú už 30 rokov pokusy o zmenu názvu tohto monumentu, zatiaľ bezúspešne. * '''Chrám bohyne Kálí''' (''Kalighat''). Známe [[hinduizmus|hinduistické]] pútnické miesto. Do roku 1972 sa tu vykonávali ľudské obete. Dnes tu každé ráno obetujú [[koza|kozu]]. * Most '''Howrah''' – šiesty najväčší konzolový most na svete (prvý je [[Pont de Québec]]). * '''Vidyasagar setu''', ktorý je dizajnovo veľmi podobný s [[Golden Gate Bridge]] v [[San Francisco|San Franciscu]]. [[Súbor:St Paul's Cathedral, Kolkata.jpg|thumb|Katedrála sv. Pavla]] * '''Katedrála sv. Pavla''' – postavená v roku 1847 majorom W. N. Forbesom. Vo svojej dobe bolo rozpätie katedrálnej strechy najväčšie na svete ({{m|75|m}} × {{m|24|m}}). Pôvodná veža bola zničená zemetrasením v roku 1897. V roku 1934 budova bola zrekonštruovaná podľa vzoru katedrály v Canterbury. * '''[[Planetárium (budova)|Planetárium]] Birla''' – ktoré patrí medzi najväčšie v [[Ázia|Ázii]]. Vstup od 15 rupií. * '''City of joy''' – pozostáva z rozostavaných panelových domov, ešte z čias britskej správy, dnes obytná štvrť. Podľa tejto časti pomenoval francúzsky spisovateľ [[Dominique Lapierre]] svoju známu knihu. * Sídlo '''navába z Muršidábádu''' – dnes už zanedbaná budova na ulici Park Street. * '''Eden gardens''' – záhrada vytvorená v roku [[1840]]. * '''Botanická záhrada''' – záhrada vytvorená v roku 1786. * '''Zoological gardens''' – otvorená [[1. január]]a [[1876]] princom z Walesu * '''New market''' (Sir Stuart Hogg Market) – červená budova, ktorá je neďaleko indického múzea, v ktorej sa dá kúpiť hádam všetko... Založená v roku 1874 [[Súbor:Indian Museum, Courtyard, Kolkata, India.jpg|thumb|Indické múzeum]] * '''Indické múzeum''' – postavené v roku 1875 na ulici Jawaharlal Nehru Road (je možné tam vidieť prírodopisné, umelecké a archeologické zbierky) – kalkatské múzeum je jedno z najväčších múzeí v Ázií. Vstupné 150 rupií. * '''Shaheed minar''' – pamätník mučeníkov postavený v roku 1828 na pamiatku Davida Ochterlona, ktorý zvíťazil v nepálskych vojnách (1814 – 1816). {{m|50|m}} vysoký minaret je postavený v bohatej štvrti na konci Maidanu. Stavba je kombináciou architektúry Tureckej, Egyptskej a Sýrskej. Stavba minaretu začala v roku 1828. * '''Fort William''' – dnes už nenápadná pevnosť postavená Jobom Charnockom na brehu rieky Hooghli. Verejnosť môže vidieť iba niektoré časti budovy, nakoľko budova patrí vojskám Estern Command. Budova pomenovaná na počesť kráľa [[William III.|Williama III]]. * '''Nehru Children's Museum''' – múzeum zamerané na hindusitickú klasiku (hračky, bábky, obrázky) * '''Akadémia výtvarných umení''' (Academy of Fine Arts) – výstava súčasného bengálskeho umenia. Rovnako je tu stála výstava veľkých umelcov (napr.: [[Rabíndranáth Thákur]]). * '''Hlavná pošta (GPO)''' – postavená v roku 1868 na mieste pôvodnej pevnosti Fort William, ktorú zničil Siradžuddaula. * '''Writer's Building''' – dnes sídlo vlády Západného Bengálska. Pôvodné určenie budovy – ubytovňa pre úradníkov tzv. pisárov postavená v roku 1780. == Priemysel == Priemysel je najmä textilný, strojársky, chemický a potravinársky. Najdôležitejšia je výroba lodí a [[juta|juty]]. Vznik nového štátu [[Bangladéš]] v roku [[1971]] pripravil Kalkatu o zdroje surovín, na ktorých stál miestny priemysel. Mnohí sa dodnes snažia žiť zo zvyškov mesta, žijú v [[slum]]och, ktoré sú azda najväčšie v Indii. === Film === S Kalkatou je spojený vznik indického filmového priemyslu. V roku [[1897]] v kine ''Star'' bol po prvýkrát v [[India|Indii]] premietnutý film '''Panorama of Calcutta'''. V okolí Kalkaty sú známe tzv. pojazdné kiná, ktoré chodia z dediny do dediny a pre chudobných je to vlastne najlacnejšia zábava, ktorú si môžu dovoliť (2 – 3 rupie). '''City of joy''' (Mesto radosti, 1992) v hlavnej úlohe [[Patrick Swayze]]. Obraz slumov v Kalkate. Samotný kalkatčania hovoria, že tento film skresľuje reálnu skutočnosť mesta. == Slováci, ktorí tu pôsobili == * [[Karol Nižňanský]] (* [[1919]]{{--}}† [[1984]]){{--}} rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], misionár (misionárom bol 46 rokov; India, USA). == Iné projekty == {{Projekt|wikt=Kalkata|q=Kalkata|commonscat=Kolkata}} == Externé odkazy == ''(prevzaté z anglickej wiki)'' * [http://news.bbc.co.uk/2/hi/programmes/from_our_own_correspondent/881148.stm Calcutta's revival] * [http://www.ess.co.at/GAIA/CASES/IND/CAL/CALmain.html Not the City of Joy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190107040134/http://www.ess.co.at/GAIA/CASES/IND/CAL/CALmain.html%20 |date=2019-01-07 }} * [http://www.calcuttaweb.com Calcuttaweb.com] – Informácie o Kalkate * [http://www.calcuttaweb.com/history.shtml History of Calcutta on calcuttaweb.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070510193408/http://www.calcuttaweb.com/history.shtml |date=2007-05-10 }} * [http://www.bengalweb.com/hist/histframe.html History of West Bengal and Calcutta] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120114081811/http://www.bengalweb.com/hist/histframe.html |date=2012-01-14 }} * [http://www.bengalonthenet.com Bengalonthenet.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050829031350/http://bengalonthenet.com/ |date=2005-08-29 }} * [http://www.bengalweb.com Bengalweb.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101023071205/http://www.bengalweb.com/ |date=2010-10-23 }} * [http://www.westbengal.com/calcutta Westbengal.com] * [http://www.thestatesman.net The Statesman] * [http://www.telegraphindia.com The Telegraph] * [http://www.kolkatabeckons.com Kolkata Beckons] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130611072833/http://www.kolkatabeckons.com/ |date=2013-06-11 }} * [http://cityofpalaces.tripod.com Calcutta: City of Palaces] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200823202233/http://cityofpalaces.tripod.com/ |date=2020-08-23 }} * [http://www.banglalive.com Banglalive.com] * [http://calcutta.usconsulate.gov/wwwhmhis.html Consulate of the United States of America] * [http://www.cafekolkata.com Calcutta] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201027234549/https://cafekolkata.com/ |date=2020-10-27 }} – Fórum * [http://www.bixee.com/index.php?l=kolkata&st=1 Jobs in Kolkata] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111212005746/http://www.bixee.com/index.php/?l=kolkata&st=1 |date=2011-12-12 }} * [http://www.mohunbaganclub.com National Club of India, Situated at Kolkata] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210430192856/http://www.mohunbaganclub.com/ |date=2021-04-30 }} {{Mestá v Indii}} [[Kategória:Kalkata| ]] [[Kategória:Mestá v Indii]] 21xxen4vroxg3pfi90qqjbe4amleg1z Krásna Hôrka 0 4854 8210807 8210598 2026-05-08T16:28:42Z ~2026-27065-36 293875 Revízia [[Special:Diff/8210598|8210598]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-27901-12|~2026-27901-12]] ([[User talk:~2026-27901-12|diskusia]]) bola vrátená 8210807 wikitext text/x-wiki {{pozri|časti mesta Tvrdošín|Krásna Hôrka (Tvrdošín)}} {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Krásna Hôrka | native_name = | other_name = | category = hrad <!-- *** Image *** --> | image = Hrad Krasna Horka.jpg | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Košický kraj|Košický]] | region_type = Kraj | district = [[Okres Rožňava|Rožňava]] | commune_type = Obec | commune = [[Krásnohorské Podhradie]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 485 | elevation_round = | lat_d = 48.65829 | long_d = 20.600401 | coordinates_type = dim:500_region:SK-KI_type:landmark <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 14. storočie | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti neprístupný do odvolania | access = z Krásnohorského Podhradia <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Krásna Hôrka | statistics = | website = [http://muzeumbetliar.sk/hrad/o-hrade/ muzeumbetliar.sk] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = Hrad, Krásna Hôrka | dátum nkp = 1970 | číslo nkp = | dátum uzpf = 06.05.1963 | číslo uzpf = 518/1-18 | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = http://www.pamiatky.sk/po/po?Kraj=8&Okres=76&Obec=2733&KatastralneUzemie=&Ulica=&OrientacneCislo=&UnifikovanyNazovPO=&CUZText=518&SearchButton=Hľadať | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = 2015/12/8 |Portal1=Slovensko}} '''Krásna Hôrka'''<ref>{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-01}}</ref> je hrad zo [[14. storočie|14. storočia]], ktorý sa nachádza nad obcou [[Krásnohorské Podhradie]] neďaleko [[Rožňava|Rožňavy]]. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku [[1333]]. Hrad je od roku [[1961]] [[Národná kultúrna pamiatka|národnou kultúrnou pamiatkou]]. Vlastnili ho tri významné rody: [[Mariášiovci]], [[Bubekovci|Bebekovci]] a [[Andrášiovci (šľachtický rod)|Andrášiovci]]. Hrad Krásna Hôrka je od 10. marca 2012 z dôvodu rekonštrukčných prác až do odvolania zatvorený. == Dejiny == [[Súbor:Krasna horka x.jpg|náhľad|Hrad Krásna Hôrka po požiari (2012)]] [[Súbor:Krásna Hôrka.jpg|náhľad|krásna Hôrka v rekonštrukcii]] Hrad vznikol na ochranu stredovekej cesty, ktorá viedla cez banícke oblasti [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]]. Pravdepodobne stojí na mieste staršieho hradiska, ktoré poskytlo v roku [[1241]] útočisko kráľovi [[Belo IV.|Belovi IV.]] pred Tatármi. Kráľ daroval Ákošovcom (z ktorých pochádzajú [[Bubekovci|Bebekovci]]) rozsiahle majetky v [[Gemer (župa)|Gemeri]], kde sa aj usadili a vládli na krásnohorských majetkoch vyše 300 rokov. Pôvodný hrad, ktorý vznikol niekedy v [[13. storočie|13. storočí]], tvorila hranolová veža a obytný palác so spoločným opevnením. V roku [[1441]] [[Ján Jiskra|Jiskrovo]] vojsko obsadilo Gemer, ale hrad nezničilo a keď posádka hrad opustila, patril až do roku [[1566]] opäť [[Bubekovci|Bebekovcom]]. Hrozba tureckého vpádu a boje o kráľovský trón prinútili Františka Bebeka [[1546]] vybudovať nové opevnenie podľa projektov talianskeho architekta A. de Vedano. Aj jeho [[Fiľakovský hrad|hrad Fiľakovo]] napadli a obsadili Turci. Potom, čo zistil, že Turci sa zmocnili Fiľakova s cisárovým súhlasom, napadol jeho vojská a napádal aj šľachtické sídla v okolí. Poškodení si vymohli potrestanie Bebeka vyhnanstvom a potom čo jeho syn Juraj strávil 5 rokov v Tureckom zajatí a bol podozrievaný z organizovaného povstania proti cisárovi. Jeho vojská tak obsadili Bebekove majetky a v roku [[1567]] v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]] vymrel smrťou Juraja aj rod [[Bubekovci|Bebekovcov]]. Na hrade sa striedali kráľovskí kapitáni, čo hradu veľmi neprospievalo, pokiaľ sa na hrad nedostal mladý, ambiciózny Peter Andráši. Keď hrad získal do dlhodobého prenájmu, začal koncom [[16. storočie|16. storočia]] s prestavbou hradu, ktorá napokon trvala 100 rokov. V roku [[1642]] získali [[Andrášiovci (šľachtický rod)|Andrášiovci]] hrad donačnou listinou a postupne ho prebudovali na šľachtické reprezentačné sídlo, ktoré obsahovalo všetky prvky dômyselnej obrany. Juraj Andráši, syn Mikuláša, sa stal zakladateľom novej vetvy rodu. Hrad po roku [[1710]] upravili, súčasne s kaštieľom [[Betliarsky kaštieľ|Betliar]], ktorý vlastnil jeho brat Štefan. [[Barok]]ová kaplnka vznikla prestavbou delovej bašty v roku [[1770]]. Hrad v roku [[1818]] vyhorel a bol núdzovo opravený manželkou Štefana. Jeho syn Juraj pokračoval v prácach a Krásna Hôrka sa napokon stala v roku [[1857]] ich rodovým múzeom, sprístupneným verejnosti po roku [[1875]]. V [[1903]] gróf [[Dionýz Andráši]] zriadil v priestoroch hradu pietne múzeum grófky [[Františka Hablawcová|Františky Hablawcovej]]. Vplyvní Andrášiovci si po reštaurácii hradu v rokoch [[1903]] – [[1905]] svoje pozície udržali do roku [[1945]]. Odvtedy je hrad majetkom štátu a po jeho pamiatkovej obnove je opäť sprístupnený verejnosti. V sobotu [[10. marec|10. marca]] [[2012]] popoludní na hrade vypukol [[požiar]]. Zhoreli šindľové strechy, expozícia v hornom gotickom paláci a zvonica. V kongregačnej sieni sa preboril strop.<ref>[http://roznava.korzar.sme.sk/c/6297027/krasnu-horku-po-poziari-prestahuju.html Krásnu Hôrku po požiari presťahujú]</ref> Hasiči zachránili 90 percent exponátov, vnútorné časti hradného areálu však zostali zadymené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Je dokonané: Krásnu Hôrku poničil rozsiahly požiar |url=http://aktualne.atlas.sk/hrad-krasna-horka-zachvatili-plamene/dnes/regiony/ |dátum prístupu=2012-03-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120409092250/http://aktualne.atlas.sk/hrad-krasna-horka-zachvatili-plamene/dnes/regiony/ |dátum archivácie=2012-04-09 }}</ref><ref name=ref1>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Krásnu Hôrku podpálili deti, chceli si zapáliť cigaretu |url=http://aktualne.atlas.sk/krasnu-horku-podpalili-deti-chceli-si-zapalit-cigaretu/dnes/regiony/ |dátum prístupu=2012-03-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130921054542/http://aktualne.atlas.sk/krasnu-horku-podpalili-deti-chceli-si-zapalit-cigaretu/dnes/regiony/ |dátum archivácie=2013-09-21 }}</ref> Škody boli vyčíslené na 8 miliónov eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Škody na Krásnej Hôrke sa vyšplhali na osem miliónov eur |url=http://aktualne.atlas.sk/skody-na-krasnej-horke-sa-vysplhali-na-osem-milionov-eur/dnes/regiony/ |dátum prístupu=2012-03-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130921054416/http://aktualne.atlas.sk/skody-na-krasnej-horke-sa-vysplhali-na-osem-milionov-eur/dnes/regiony/ |dátum archivácie=2013-09-21 }}</ref> Požiar sa rozšíril po neopatrnej manipulácii s otvoreným ohňom. Od horiacej trávy sa vznietil krovinatý porast na svahoch hradného vrchu, odkiaľ sa požiar rýchlo rozšíril na strechy hradu.<ref name=ref1 /> Strecha hradu bola kompletne zničená, ale v decembri [[2012]] bola strecha nahradená drevenou dočasnou strechou, ktorá mala byť nahradená v apríli [[2013]]. Práce boli zastavené na Vianočné sviatky, po nich sa začalo s opravami na streche a v interiéri. V marci 2013 práce pokračovali.<ref name=galeriasme>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ako vyzerá Krásna Hôrka rok po požiari | url = http://roznava.korzar.sme.sk/c/6726565/ako-vyzera-krasna-horka-rok-po-poziari.html | dátum vydania = 08.03.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 09.03.2013 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa odhadu z roku 2019 sa mala dolná a stredná časť hradu otvoriť pre verejnosť v roku 2024. Horná časť hradu bude otvorená až neskôr kvôli rozsiahlym škodám a prebiehajúcemu archeologickému výskumu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Obnova hradu Krásna Hôrka pokračuje, otvoriť sľubujú v roku 2021|url=https://gemer.korzar.sme.sk/c/22070441/obnove-hradu-krasna-horka-pokracuje-otvorit-slubuju-v-roku-2021.html|vydavateľ=gemer.korzar.sme.sk|dátum prístupu=2019-03-08|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> == Exteriér == Na najvyššom mieste homoľovitého kopca stojí palác s obrannou vežou, pod ním sa rozkladajú ďalšie opevnené paláce, kaplnka a ďalšie obytné a hospodárske budovy, dokumentujúce postupné rozširovanie hradného areálu. Hrad tvorili pôvodne len veža s obranným múrom, ku ktorej bol pristavaný obytný palác. Objekt bol uzavretý opevnením a vstupovalo sa doň bránou. František Bebek urobil v polovici 16. storočia rozsiahle stavebné úpravy. Hrad nadobudol trojuholníkový pôdorys s polkruhovými baštami na nárožiach. Pôvodný hrad sa tak dostal do stredu areálu. Vstup do hradu bránila z juhovýchodu nová viacpodlažná polvalcová bašta. Pred juhozápadnou baštou bol do hradu druhý vstup – brána s padacím mostom. Medzi juhovýchodnou a severovýchodnou baštou bol široký parkanový múr a na terase dodnes stoja ťažké delá odliate v rokoch [[1545]] a [[1547]]. Súčasne uskutočnili aj úpravu hradných interiérov. Andrášiovci zmenili horný hrad na reprezentačné sídlo a dobudovali najmä dolný hrad. Postavili novú bránu pod delovou baštou, čím sa predĺžilo dolné nádvorie a uzavreli ho obytným traktom pre posádku a stajňami pod ním. V druhej polovici [[17. storočie|17. storočia]] postavili medzi juhovýchodnou baštou a treťou bránou pred juhozápadnou baštou reprezentačné obytné krídlo, spojili ho s hradným palácom a na hornom podlaží vybudovali zasadaciu župnú sieň. Postavili krytú [[renesancia|renesančnú]] pavlač a schodište do reprezentačných priestorov. Priestor paláca zvýšili o jedno poschodie a v nádvorí medzi palácom a severným múrom postavili nový objekt. Na západnej strane v dolnom hrade vznikla pekáreň a kuchyňa. V [[30. roky 18. storočia|30-tych rokoch 18. storočia]] vybudovali malé reprezentačné nádvorie, barokovú kaplnku pred vstupom do hradu v roku [[1770]] dali Andrášiovci prestavať podkovovitú baštu nad vstupom na kaplnku, a na prelome [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie|20. storočia]] vybudovali v prízemných priestoroch stredného hradu kryptu a v bebekovskom krídle pietne priestory. Tým bolo prebudovanie hradu na rodové múzeum dokončené a poslednou úpravou bola už rekonštrukcia Pamiatkového úradu Žilina v druhej polovici 20. storočia. == Interiér == Špecializovaná stála hradná expozícia prezentuje fortifikačné staviteľstvo od 13. do 18. storočia, základné informácie o hrade a jeho majiteľoch. Expozícia je rozmiestnená v troch častiach hradu, v najstaršej časti (jadre hradu) je expozícia venovaná dávnej minulosti – [[pravek]]u východnej časti Gemera, vzácnym exponátom románskej a [[gotika|gotickej doby]] (bojová výzbroj a výstroj), remeselnej činnosti na hrade a v jeho okolí. Mučiareň dokumentuje ukážky unikátnych nástrojov používaných pri donucovaní. Vzácna je zbierka stredovekých zbraní: bodné, sečné, rezné, bicie a viacúčelové (halapartne, kopije, palcáty, meče), zbierka strelných zbraní (hradných pušiek, pištolí a historických diel) a zbierka zbraní orientálneho pôvodu. V obytných priestoroch stredného hradu dominuje pôvodné zariadenie zo 17. storočia, ktoré je v úzkom spojení s dejinami hradu (zasadacia sieň župných kongregácií, veľká ozdobná skriňa z konca 17. storočia) a ďalšia vzácna zbierka historického nábytku a obrazov. V štyroch miestnostiach bebekovského krídla je sprístupnené pietne múzeum, ďalej hradná kaplnka s klasicistickým interiérom, so vzácnym obrazom Krásnohorskej Madony z roku [[1739]] a v susedstve kaplnky rodinná hrobka Andrášiovcov. V dolnom hrade patrí k najzaujímavejším miestnostiam traktu hradná kuchyňa, s otvoreným ohniskom a pôvodným zariadením a hudobný salón so vzácnou zbierkou hudobných nástrojov. == Prístup == Do obce SAD, MHD Rožňava. Z obce vedie na hrad autom cesta ({{km|3|m}}) až na parkovisko pred hradom. Pešo po ceste od mauzólea cez obec 1/2 h, alebo po (zo západnej strany) z cesty do [[Pača|Pače]] taktiež 1/2 h. == Galéria == <gallery> Súbor:Krásna Hôrka 124.JPG Súbor:Krásna Hôrka 140.JPG|vitrína s múmiou hradnej panej Žofie Serédyovej Súbor:KrasnaHorFotoThaleTamas.JPG| Súbor:Krasznahorka1FotoThalerTamas.jpg| Súbor:Krásna_Hôrka,_vstupná_brána_(2021).jpg| Súbor:Krasznahorka11FotoThalerTamas.jpg| Súbor:Krasznahorka9FotoThalerTamas.jpg Súbor:Krasznahorka15FotoThalerTamas.jpg </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * https://web.archive.org/web/20140726101028/http://www.zamky.sk/hrady-a-zamky/krasna-horka-hrad * [http://www.hradkrasnahorka.sk/ Hrad Krásna Hôrka] * [http://www.slovenskehrady.sk/hrad-krasna-horka Hrad Krásna Hôrka na Slovenskéhrady.sk] * [http://www.snm.sk/?hrad-krasna-horka-o-muzeu Slovenské národné múzeum, Krásna Hôrka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110904093324/http://www.snm.sk/?hrad-krasna-horka-o-muzeu |date=2011-09-04 }} * [http://www.inforoznava.sk/autorske-rubriky/blogforum/o-poziari-hradu-krasna-horka O požiari hradu Krásna Hôrka]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Koncové šablóny |{{Národné kultúrne pamiatky na Slovensku}} |{{Slovenské národné múzeum}} |{{Volovské vrchy}} }} [[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]] [[Kategória:Krásnohorské Podhradie]] [[Kategória:Stavby v okrese Rožňava]] g3rktccdqwyaxuwn212ibeirwi6ncj3 Južnoslovanské jazyky 0 6375 8210823 8152042 2026-05-08T17:15:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210823 wikitext text/x-wiki {{Pozri|starší zriedkavý názov srbochorvátčiny|srbochorvátčina|južnoslovanských jazykoch všeobecne}} :: '''Južnoslovanské jazyky'''<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = južnoslovanský | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 5 | typ vydania = dopl. a uprav. | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 2020 | isbn = 978-80-8128-261-4 | počet strán = 960 | strany = 243 }}</ref><ref name="Krupa" /> (staršie: '''južné slovanské jazyky'''<ref name="D">DVONČ, L. K otázke termínov Juhoslovan (-ia), juhoslovanský. In: Slovenská reč 4 1957 [https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1957/4/sr1957-4-lq.pdf]</ref>, '''juhoslovanské jazyky'''<ref>juhoslovanský. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref><ref name="D" /> - ale porovnaj [[juhoslovanské jazyky]]) sú vetva [[Slovanské jazyky|slovanských jazykov]]. Vyskytujú sa na [[Balkánsky polostrov|Balkánskom polostrove]]. Hovoria nimi [[južní Slovania]]. [[Súbor:Map of South Slavic languages.png|thumb|right|300px|Južnoslovanské jazyky: politická mapa {{small|{{legenda|#FFC0CB|[[slovinčina]]}} {{legenda|#FF0000|[[chorvátčina]]}} {{legenda|#7CFC00|[[bosniačtina]]}} {{legenda|#FFD700|[[čiernohorčina]]}} {{legenda|#EE82EE|[[srbčina]]}} {{legenda|#4169E1|[[macedónčina]]}} {{legenda|#9932CC|[[bulharčina]]}}}}]] [[Súbor:South_Slavic_dialect_continuum.svg|thumb|desno|300px|Juhoslovanské jazyky: nárečové kontinuum]] == Členenie == južnoslovanské jazyky:<ref name=Krupa>{{Citácia knihy | priezvisko = Krupa | meno = Viktor | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Genzor | meno2 = Jozef | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Jazyky sveta v priestore a čase | vydanie = 2. dopl. a preprac | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 356 | url = | isbn = 80-224-0459-4 | kapitola = | strany = 78, 88-90| jazyk = }}</ref><ref name=M>{{Citácia knihy | priezvisko = Mruškovič | meno = Viliam | odkaz na autora = Viliam Mruškovič | titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | odkaz na titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 2008 | isbn = 978-80-7090-858-7 | počet strán = 517 | strany = 64{{--}}95, 12 }}</ref><ref>KREJČÍ: Jihoslovanské jazyky. Základní informace o jihoslovanských jazycích pro posluchače předmětu Slovanské areály. Slovinština; srbochorvatština (srbština, chorvatština, bosenština, černohorština); makedonština; bulharština. (?)2016 [https://is.muni.cz/el/1421/podzim2016/AREAb03/um/Jihoslovanske_jazyky_pro_Slovanske_arealy.pdf]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slavic | url = https://www.ethnologue.com/subgroups/slavic | vydavateľ = ethnologue.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Glottolog 4.4 - South Slavic | url = https://glottolog.org/resource/languoid/id/sout3147 | vydavateľ = glottolog.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sprachenlexikon | url = https://eeo.aau.at/eeo.aau.at/indexbc6e.html?title=Sprachenlexikon | vydavateľ = eeo.aau.at | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-30 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200804044433/https://eeo.aau.at/eeo.aau.at/indexbc6e.html?title=Sprachenlexikon | dátum archivácie = 2020-08-04 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Magocsi | meno = Paul R. | autor = | odkaz na autora = | titul = A New Slavic Language is Born (The Rusyn Literary Language of Slovakia) | vydanie = | vydavateľ = East European Monographs | miesto = | rok = 1996 | počet strán = 147 | url = | isbn = 978-0-88033-331-3 | kapitola = | strany =7,8 | jazyk = }}</ref><ref name=IE/><ref>NOSKOVÁ, M. MATEJ ŠEKLI (ed.): MEZI SLOVANY ALIČ T. ET AL.: MED SLOVANI Ljubljana, Univerza v Ljubljani, Filozofska fakulteta 2017, 83 p.. In: LINGUA VIVA ODBORNÝ ČASOPIS PRO TEORII A PRAXI VYUČOVÁNÍ CIZÍM JAZYKŮM A ČEŠTINĚ JAKO CIZÍMU JAZYKU - ROČNÍK XIV/ 2018/ ČÍSLO 27</ref><ref>BOGOZCOVÁ, I. Úvod do studia jazyků a gramatiky staroslověnštiny. Ostrava: Ostravská univerzita v Ostravě, 2012, S. 7 (citovaná napr. tu [https://is.muni.cz/th/ejr5k/DP_FINAL_VERZE_.pdf) </ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Tafel | meno = Karin | autor = | odkaz na autora = | titul = Slavische Interkomprehension (eine Einführung) | vydanie = | vydavateľ = Gunter Narr Verlag | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 267 | url =https://books.google.sk/books?id=Hs_cWAd7_YsC&pg=PA19&lpg=PA19&dq=jekavisch+ijekavisch&source=bl&ots=xKsLIm6olk&sig=ACfU3U25GSwlfdLRFb36shrNDE73mgmUwA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjc1_CC2e_zAhW17rsIHV5GA8IQ6AF6BAgMEAM#v=onepage&q=jekavisch%20ijekavisch&f=false | isbn = 978-3-8233-6478-8 | kapitola = | strany = 16-21| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Лингвистический энциклопедический словарь | url = http://tapemark.narod.ru/les/600a.html | vydavateľ = tapemark.narod.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="HKS">Slovanské jazyky v historicko-kulturních souvislostech - Jihoslovanské jazyky [https://docplayer.cz/85649300-Slovanske-jazyky-v-historicko-kulturnich-souvislostech-jihoslovanske-jazyky.html]</ref> * [[západné južnoslovanské jazyky]] ([[západojužnoslovanské jazyky]], [[juhozápadoslovanské jazyky]]): ** [[slovinčina]] v širšom zmysle: *** [[slovinčina]] v užšom zmysle *** [[vindčina]] - jazyk malej časti rakúskych Slovincov, silno ovplyvnený nemčinou<ref name=M/><ref>[http://www.statistik.at/wcm/idc/idcplg?IdcService=GET_NATIVE_FILE&RevisionSelectionMethod=LatestReleased&dDocName=007131#page81] Volkszählung 2001</ref> *** (†) [[prekmurčina]] ([[východná slovinčina]], [[panónska slovinčina]], [[zámurčina]], [[vendčina]]) - jazyk uhorských Slovincov *** [[resijčina]] (rezjančina,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.slavu.sav.sk/casopisy/slavica/1998_02/1998_02.pdf |dátum prístupu=2021-10-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200926202600/http://www.slavu.sav.sk/casopisy/slavica/1998_02/1998_02.pdf |dátum archivácie=2020-09-26 }}</ref> reziančina, rozajančina, ako nárečie: resijská/rezjanská/rezianská/rozajanská slovinčina) - v Taliansku; niekedy považovaná za slovanský jazyk nesúvisiaci so slovinčinou<ref name=M/><ref>http://resianlanguage.blogspot.com/2016/03/language-and-history-of-resian-valley.html</ref><ref>Martina Lukáčová: TERSTSKÁ LITERATÚRA: JAZYKOVO – KULTÚRNO – SPOLOČENSKÝ FENOMÉN NA PRELOME 19. A 20. STOROČIA [http://www.jc.ff.ukf.sk/images/publikacie/zb06-Jazyk_kultura.pdf]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} S. 172</ref> ** [[bosniačtina-chorvátčina-čiernohorčina-srbčina]] ([[bosniačtina-chorvátčina-srbčina]], [[srbčina-chorvátčina-bosniačtina]], [[srbčina-chorvátčina]], [[srbochorvátčina]], [[chorvátosrbčina]], [[stredojužnoslovančina]], [[stredné južnoslovanské jazyky]], [[centrálny južnoslovanský diasystém]]; zastarano: [[ilýrčina]], [[juhoslovančina]], [[južnoslovančina]]; ako súčasný štandardný jazyk aj: [[štandardná novoštokavčina]], [[štokavčina]]<ref>Pozri zdroje týchto názvov uvedené v článku [[srbochorvátčina]]</ref>): *** [[srbčina]] (srbský variant srbochorvátčiny) *** †[[slavenosrbčina]] ([[slovanskosrbčina]]) - zmes srbčiny a ruskej redakcie cirkevnej slovančiny (ruskoslovanského jazyka); niekedy považovaná za súčasť srbčiny *** [[čiernohorčina]] - staršie považovaná za súčasť srbčiny *** [[bosniačtina]] ([[bosniančina]]) - staršie považovaná za súčasť srbčiny *** [[chorvátčina]] v širšom zmysle (= chorvátsky variant srbochorvátčiny): **** [[chorvátčina]] v užšom zmysle - t. j. západná časť štokavských nárečí a (dnešný či historický) spisovný jazyk na nich založený **** [[kajkavčina]] (ako nárečie: [[kajkavské nárečia]]) resp. [[kajkavský literárny jazyk]] <ref>ISO 639-3 Registration Authority Request for Change to ISO 639-3 Language Code Change Request Number: 2014-056 (completed by Registration authority) Date: 2014-7-3 [https://iso639-3.sil.org/sites/iso639-3/files/change_requests/2014/2014-056.pdf] </ref><ref>ISO 639-3 Registration Authority Request for New Language Code Element in ISO 639-3 This form is to be used in conjunction with a “Request for Change to ISO 639-3 Language Code” form Date: 2013-7-25 [https://iso639-3.sil.org/sites/iso639-3/files/change_requests/2013/2013-018_hkj.pdf]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kajkavski jezík | url = http://www.zvirek.net/Kajkavskijezik/en/kajkavske-knjige-i-navucni-clanki/ | vydavateľ = zvirek.net | dátum vydania = 2013-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-29 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211030004056/http://www.zvirek.net/Kajkavskijezik/en/kajkavske-knjige-i-navucni-clanki/ | dátum archivácie = 2021-10-30 }}</ref> - prechod medzi chorvátčinou v užšom zmysle a čakavčinou na jednej strane a slovinčinou na strane druhej; od stredoveku do začiatku 19. storočia niekedy považovaná za súčasť slovinčiny<ref name=Šaf>{{Citácia knihy | priezvisko = Šafařik | meno = Pavel Jozef | autor = | odkaz na autora = | titul = Geschichte der slawischen Sprache und Literatur nach allen Mundarten von Paul Joseph Schaffarik | vydanie = | vydavateľ = Mit Kö. Ung. Universitäts - Schriften | miesto = | rok = 1826 | počet strán = 548 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 235-236| jazyk = }}</ref>; v 18. a na zač. 19. storočia niekedy označovaná ako (pravá) chorvátčina (namiesto dnešnej chorvátčiny v užšom zmysle)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = August Ludwig von Schlözer | odkaz na autora = | titul = Allgemeine Nordische Geschichte | vydanie = | vydavateľ = Gebauer | miesto = | rok = 1771 | počet strán = 644 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 334| jazyk = }}</ref><ref name=Šaf/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.zvirek.net/Kajkavskijezik/en/ |dátum prístupu=2021-10-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20211103194902/https://www.zvirek.net/Kajkavskijezik/en/ |dátum archivácie=2021-11-03 }}</ref> **** [[čakavčina]] (ako nárečie: [[čakavské nárečia]]) - dnes na Istrii a jadranských ostrovoch, v stredoveku aj v južnom pevninskom Chorvátsku; v stredoveku a ranom novoveku označovaná ako (pravá) chorvátčina (namiesto dnešnej chorvátčiny v užšom zmysle) **** † zmes čakavčiny a chorvátskej (čakavskej) redakcie cirkevnej slovančiny - v stredovekom Chorvátsku; existencia sporná <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kempgen | meno = Sebastian | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kosta | meno2 = Peter | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Berger | meno3 = Tilman | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Gutschmidt | meno4 = Karl | autor4 = | odkaz na autora4 = | titul = Die slavischen Sprachen / The Slavic Languages. Halbband 2 | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter GmbH & Co KG | miesto = | rok = 2014 | počet strán = 1187 | url = https://books.google.sk/books?id=GACTBgAAQBAJ&pg=PA1398&lpg=PA1398&dq=%C4%8Dakavische+kirchenslawisch&source=bl&ots=snG2qIRDd9&sig=ACfU3U1ub-x5RlIlx9uAFoFQryYN2tcF7w&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjr5bD24fTzAhWggv0HHfzJD1UQ6AF6BAgXEAM#v=onepage&q=%C4%8Dakavische%20kirchenslawisch&f=false| isbn = 978-3-11021547-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=HKS/> **** [[burgenlandská chorvátčina]] (=gradiščanská chorvátčina)<ref>Benčić, Nikola, Csenar-Schuster, Agnes, Kinda-Berlaković, Andrea Zorka et al.: Gramatika gradišćanskohrvatskoga jezika. Znanstveni institut Gradišćanskih Hrvatov / Wissenschaftliches Institut der Burgenländischen Kroaten, Željezno/Eisenstadt 2003.</ref> - z čisto jazykového hľadiska väčšinou spadá pod čakavské nárečia, ale sčasti aj štokavské a kajkavské nárečia ** [[moliská slovančina]] (molizská/molisanská/molizanská slovančina, ako nárečie: moli(z)ská/molisanská/molizanská chorvátčina) - v Taliansku; často považovaná za nárečie chorvátčiny * [[torlačtina]] (ako nárečie: torlacké nárečia, prizrensko-timocké nárečia, šopské nárečia) - tvorí prechod medzi srbčinou a bulharčinou (a teda západnými a východnými južnoslovanskými jazykmi), často sa považuje za nárečie srbčiny<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Moseley | meno = Christopher | autor = | odkaz na autora = | titul = Atlas of the World's Languages in Danger | vydanie = | vydavateľ = UNESCO | miesto = | rok = 2010 | počet strán = 218 | url = | isbn = 978-92-3-104096-2 | kapitola = | strany = 37| jazyk = }}</ref><ref name=M/> * [[východné južnoslovanské jazyky]] ([[východojužnoslovanské jazyky]], [[juhovýchodoslovanské jazyky]]; zastarano: [[bulharčina]] v širšom zmysle): ** [[bulharsko-macedónske jazyky]] ([[macedónsko-bulharské jazyky]], [[balkánskoslovanské jazyky]]<ref>BIDWELL, C. E. THE MORPHO-SYNTACTIC TYPOLOGY OF THE SLAVIC LANGUAGES 1964 [https://eric.ed.gov/?id=ED010682], S. 16</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://kalender.univie.ac.at/einzelansicht/?tx_univieevents_pi1&#91;id&#93;=24917 |dátum prístupu=2021-10-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20211029220058/https://kalender.univie.ac.at/einzelansicht/?tx_univieevents_pi1&#91;id&#93;=24917 |dátum archivácie=2021-10-29 }}</ref>, [[bulharské jazyky]]<ref name=Pom/>): ***[[bulharčina]] v užšom zmysle ***[[pomáčtina]]<ref name=M/><ref name=Pom>https://eeo.aau.at/wwwg.uni-klu.ac.at/eeo/Pomakisch.pdf</ref> - často považovaná za súčasť bulharčiny v užšom zmysle ***[[banátska bulharčina]]<ref>https://eeo.aau.at/wwwg.uni-klu.ac.at/eeo/BanaterBulgarisch.pdf</ref> - v Banáte; často považovaná za súčasť bulharčiny v užšom zmysle ***[[macedónčina]] - staršie považovaná za súčasť bulharčiny v užšom zmysle ***[[egejská macedónčina]]<ref>https://eeo.aau.at/wwwg.uni-klu.ac.at/eeo/Aegaeis-Makedonisch.pdf</ref> - v Grécku; často považovaná za súčasť macedónčiny ** †[[staroslovienčina]] a [[cirkevná slovančina]] - zaradenie do južnoslovanských jazykov nie je isté, pretože staroslovienčina sa dá tiež považovať za podobnú praslovančine<ref name=IE>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Indo-European Languages Balto-Slavic Family | url = http://mnabievart.com/oldwebsite/old/info_mn/article_1.html | vydavateľ = mnabievart.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prechod medzi západoslovanskými a južnoslovanskými jazykmi tvorila †[[panónčina]] (=[[panónska slovančina]]) - pozri napr. v článku [[západoslovanské jazyky]]. V minulosti niektorí autori (napr. Czambel) považovali aj [[slovenčina|slovenčinu]] za (pôvodom) južnoslovanský jazyk, ktorý bol neskôr počeštený a prípadne popoľštený.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko: Kultúra | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1979 | počet strán = 1084 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 122| jazyk = }}</ref> ==Charakteristika == Južné slovanské jazyky sa vyznačujú týmito javmi:<ref>Prevzaté z článku [[slovanské jazyky]].</ref> * [[Futurum]] tvoria opisne pri [[dokonavé sloveso|dokonavých]] aj [[nedokonavé sloveso|nedokonavých]] slovesách spojením [[pomocné sloveso|pomocného slovesa]] ''byti'', ''choteti'' a tvaru [[infinitív]]neho, prézentného alebo [[l-ové particípium|l-ového príčastia]]. Príklady: chorvátčina: ''pisat ću'', ''napisat ću,'' ''budem pisao'' ; srbčina: ''pisaću'', ''napisaću'', ''hoću da napišem'' ; bulharčina: ''šte piša'', ''šte napiša'', macedónčina: ''ḱe pišuvam, ḱe napišam''. * Krátke aj dlhé [[prídavné meno|adjektívne]] tvary. Príklady: chorvátčina: ''mlad'', ''mladi'' ; bulharčina: ''chubav den, chubavijat den;'' macedónčina: ''star, postar, najstar''. * [[Formant]] ''–ov-'' je príznakom [[plurál]]ových tvarov. Príklady. Srbčina: ''drug – drugovi''. Bulharčina: ''dǎb – dǎbove'' (porovnaj, čiastočne v [[čeština|češtine]] ''pán – pánové''). Macedónčina: ''den - denovi''. * Zachovali sa jednoduché minulé časy [[aorist]] a [[imperfektum]] == Referencie == {{referencie}} {{Slovanské jazyky}} [[Kategória:Južnoslovanské jazyky| ]] 7cjdhxqs6jc7pgxf4j1rrqle8zvwvfb Košice 0 7248 8211095 8198552 2026-05-09T08:46:40Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211095 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Najlepší článok}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Košice | other_name = | category = [[mesto (Slovensko)|mesto]] <!-- *** Image *** --> | image_compl = {{Koláž| |color=#ffffff | photo1a = Dóm svätej Alžbety.jpg | photo1b = Kaplnka svätého Michala Koszyce 2SM.jpg | photo2a = Letecká panoráma Košíc (cropped).jpg | photo3a = Statne divadlo Kosice (1899) (cropped).jpg | photo3b = Szlovákia, Kassa, 6 (cropped).jpg | photo3c = Košice (cropped).jpg | position = center | spacing = 2 | border = 0 | size = 270}} | image_compl_caption = Hore: [[Dóm sv. Alžbety]] a [[Kostol svätého Michala (Košice)|kaplnka sv. Michala]]<br/>Stred: panoráma z lietadla<br/>Dole (zľava do prava): [[Národné divadlo Košice|Národné divadlo]]; Centrum [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulice]]; Plastika [[Erb Košíc|erbu mesta]] <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Košice.png | symbol = Coat of Arms of Košice.svg | logo = Kosice logo.png | logo_size = 155px <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = Mesto tolerancie | nickname_note =<ref name="mesto tolerancie">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Feman - Európsky festival kultúry národov a národností | url = http://www.feman.sk/obsah/festival-feman | dátum vydania = 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Združenie Feman | miesto = Košice }}</ref> <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Košický kraj|Košický]] | region_type = Kraj | histregion = [[Abovská župa|Abov]] ([[Košice a okolie]]) | district = [[Okres Košice I|Košice I]] | district1 = [[Okres Košice II|II]] | district2 = [[Okres Košice III|III]] | district3 = [[Okres Košice IV|IV]] | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = [[Hornád]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 208 | lat_d = 48 | lat_m = 43 | lat_s = 12 | lat_NS = S | long_d = 21 | long_m = 15 | long_s = 29 | long_EW = V | coordinates_type = region:SK_type:city | highest = [[Vysoký vrch ({{mnm|851}})|Vysoký vrch]] | highest_elevation = 851 | highest_lat_d = 48 | highest_lat_m = 49 | highest_lat_s = 28.38 | highest_lat_NS = S | highest_long_d = 21 | highest_long_m = 09 | highest_long_s = 21.96 | highest_long_EW = V | lowest = Krásna nad Hornádom | lowest_elevation = 184 | lowest_lat_d = 48 | lowest_lat_m = 40 | lowest_lat_s = 08.58 | lowest_lat_NS = S | lowest_long_d = 21 | lowest_long_m = 20 | lowest_long_s = 23.52 | lowest_long_EW = V <!-- *** Dimensions *** --> | area = 242.768069 | area2 = 1776.66 | area3 = 6751.9 | area2_type = aglomerácia | area3_type = kraj <!-- *** Population *** --> | population = {{OBP|SK|599981|N}} | population_date = {{OBD|SK|599981|dmr1}} | population_note = <ref name="pocet obyvatelov">{{OBZ|SK|582000}}</ref> | population_density = auto | population2_density = auto | population3_density = auto | population2 = 368725 | population3 = 801460 | population2_type = aglomerácia | population2_date = 31. 12. 2019 | population2_note = <ref name="pocet obyvatelov"/> | population3_type = kraj | population3_date = {{OBD|SK|1|dmr1}} | population3_note = <ref name="pocet obyvatelov"/> <!-- *** History & management *** --> | established = 1230 | established_type = Prvá pís. zmienka | mayor = [[Jaroslav Polaček]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref><br /> | mayor_party = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[SME RODINA]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]], [[Strana rómskej koalície – SRK|SRK]], [[DOBRÁ VOĽBA a Umiernení]], [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA]] <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 040 00 | area_code = +421-55 | area_code_type = Tel. predvoľba | code = 599981 | code1 = KE | code1_type = [[Evidenčné číslo vozidiel na Slovensku|EČV]] <!-- *** Free frields *** --> | free_type = Patrónka mesta -------------------------------------------------------------------- | free = [[Alžbeta Uhorská (svätica)|Alžbeta Uhorská]] -------------------------------------------------------------------- | free1_type = Adresa [[Magistrát mesta Košice|magistrátu]] | free1 = [[Trieda SNP (Košice)|Trieda SNP]] 48A, 040 11<br/>[[Košice - Západ|Košice-Západ]] | free2_type = Telefón / Fax | free2 = 055/641 91 11 | free3_type = E-mail | free3 = [mailto:kontakt@kosice.sk kontakt@kosice.sk] | free4_type = | free4 = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha mesta v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = <!-- Poloha v rámci Košického kraja --> | map1_locator = <!-- Košický kraj --> | map2 = Kosice.20080908.png | map2_caption = Mapa mesta | map_compl = {{maplink|frame=yes|plain=yes|frame-align=center|type=shape|fill=#ffffff|fill-opacity=0|stroke-width=2|frame-width=270}} | map_compl_caption = Interaktívna mapa mesta | freemap_zoom = 13 <!-- *** Websites *** --> | commons = Košice | statistics = {{MOŠ/MIS|599981}} | website = [http://www.kosice.sk kosice.sk] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = '''Demonym:''' ''Košičan, Košičanka''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Košičan}}</ref> }} '''Košice''' (iné názvy pozri [[Košice#Názov|kapitolu Názov]]) sú metropolou [[Východné Slovensko|východného]] [[Slovensko|Slovenska]] a s takmer 230 000 obyvateľmi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2021 - Agregované údaje za Košice|url=https://www.scitanie.sk/storage/app/media/dokumenty/SK599981.pdf|vydavateľ=Štatistický úrad SR|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=24.8.2023|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> [[Zoznam miest na Slovensku|druhým najľudnatejším mestom na Slovensku]]. Mesto je súčasťou [[Košická aglomerácia|Košickej aglomerácie]] s 367 000 obyvateľmi a [[Košicko-prešovská aglomerácia|Košicko-prešovskej aglomerácie]], ktorá s 555 800 obyvateľmi patrí medzi najväčšie [[Urbanizácia|urbanizované]] oblasti na Slovensku. V roku [[2013]] sa Košice stali [[Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013|Európskym hlavným mestom kultúry]]. Od roku [[2016]] nesú titul [[Európske hlavné mesto športu|Európske mesto športu]], od toho istého roku sa tu koná prestížny medzinárodný filmový festival [[MFF Art Film]]. Prostredníctvom podpory rozvoja kreatívneho priemyslu a informačných technológií sa Košice zaradili do Siete kreatívnych miest [[UNESCO]] v roku [[2017]], keď im bol priznaný štatút ''UNESCO Creative City of Media Arts''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Creative Cities Network Košice | url = https://en.unesco.org/creative-cities/kosice | dátum vydania = 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2018 | jazyk = anglický }}</ref> Košice v roku [[2019]] získali taktiež titul ''Európske hlavné mesto dobrovoľníctva 2019''. Ocenenie udeľuje ''Európske dobrovoľnícke centrum'' so sídlom v [[Brusel]]i. Košice sa tak stali historicky prvým mestom z krajín [[Stredná Európa|strednej]] a [[Východná Európa|východnej Európy]] a po [[Barcelona|Barcelone]], [[Lisabon]]e, [[Londýn]]e, [[Sligo (mesto v Írsku)|Sligu]] a [[Aarhus]]e šiestym európskym mestom, ktoré získalo toto prestížne ocenenie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Košice získali titul Európske hlavné mesto dobrovoľníctva 2019 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20709132/kosice-ziskali-titul-europske-hlavne-mesto-dobrovolnictva-2019.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-12-01 | dátum prístupu = 2019-03-22 }}</ref> Košice sú centrom celého [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] a sídlom regionálnej samosprávy – [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]]. Sú významným centrom politického, hospodárskeho, kultúrneho a cirkevného života, sídlom [[Košická rímskokatolícka arcidiecéza|Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy]], [[Košická gréckokatolícka eparchia|Košickej gréckokatolíckej eparchie]], [[Michalovsko-košická pravoslávna eparchia|Michalovsko-košickej pravoslávnej eparchie]] a [[Ústavný súd SR|Ústavného súdu SR]]. Zároveň sú významným univerzitným centrom (sídlom troch [[univerzita|univerzít]] a jednej vysokej školy, ako aj fakúlt a detašovaných pracovísk iných slovenských vysokých škôl) a ôsmich ústavov [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]]. Mesto je strediskom významných kultúrnych inštitúcií s celoslovenskou a regionálnou pôsobnosťou, medzi ktoré patria [[Národné divadlo Košice]], [[Štátna filharmónia Košice]], [[Slovenské technické múzeum]], [[Východoslovenské múzeum]], [[Východoslovenská galéria]] a [[Štátna vedecká knižnica Košice|Štátna vedecká knižnica v Košiciach]]. Mesto má pestrú národnostnú skladbu, najväčšiu menšinu na území mesta tvorí [[Maďari na Slovensku|maďarská]] menšina (takmer 3 % podľa kvalifikovaného odhadu [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|Štatistického úradu SR]])<ref name=su18/> a [[Rómovia na Slovensku|rómska]] menšina s podielom takmer 2 %.<ref name=su18/> Mesto hrá rolu v dopravnom prepojení východ – západ, kde tvorí spojnicu medzi [[Východná Európa|východnou]] a [[Stredná Európa|strednou]] [[Európa|Európou]] na jednej strane a [[Ukrajina|Ukrajinou]] a [[Rusko]]m na druhej strane prostredníctvom [[Trať z Užhorodu do Hanisky pri Košiciach|širokorozchodnej železničnej trate]]. Košické [[Letisko Košice|medzinárodné letisko]] sprostredkúva letecké spojenie so západnou a stredovýchodnou Európou pre spádovú oblasť [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. V meste je zastúpený [[hutníctvo|hutnícky]] a [[strojárstvo|strojársky]] priemysel, umiestnená je tu skupina firiem [[Informačné a komunikačné technológie|informačných a telekomunikačných technológií]], ktorá je združená v klastri [[Košice IT Valley]]. Odrazom bohatej histórie mesta je jeho centrum s početnými pamiatkami [[Gotická architektúra|gotickej]], [[Baroková architektúra|barokovej]], [[Klasicistická architektúra|klasicistickej]] a historizujúcej architektúry, ktoré tvorí najväčšiu [[pamiatková rezervácia|mestskú pamiatkovú rezerváciu]] na Slovensku ({{ha|85.4|m|w}}).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mokriš | meno = Radoslav | odkaz na autora = | titul = História Košíc pre budúcnosť mesta. Zásady ochrany pamiatkovej rezervácie | vydavateľ = Krajský pamiatkový úrad Košice | miesto = Košice | rok = 2005 | isbn = 80-89089-42-9 | kapitola = | strany = 7 | jazyk = }}</ref> Jej najvýznamnejšou dominantou je rozlohou najväčšia sakrálna stavba na Slovensku – gotická [[katedrála]] [[Dóm svätej Alžbety]]. [[Hlavná (Košice)|Hlavná ulica]], lemovaná palácovými a meštianskymi domami s reštauráciami, butikmi a kaviarňami, je promenádnym [[korzo]]m mesta. == Geografia == [[Súbor:Occupation du sol Kosice.png|náhľad|'''Plocha mesta'''<br />Legenda :<br /> {{Legenda|#FF5555|Historické centrum}} {{Legenda|#FFAAAA|Zastavaná plocha}} {{Legenda|#FFEEAA|Poľnohospodárska oblasť}} {{Legenda|#DDE9AF|Zalesnená plocha}} [[Súbor:Sign bw stripes r.png|14px]] <span style="font-size:90%">Zastavaná plocha okolo roku 1910</span>]] Mesto leží vo [[Východné Slovensko|východnej]] časti Slovenska v [[Košický kraj|Košickom kraji]], v blízkosti hraníc s [[Maďarsko]]m ({{km|20|m}}), [[Ukrajina|Ukrajinou]] ({{km|70|m}}) a [[Poľsko]]m ({{km|70|m}}) na križovatke historických obchodných ciest. Od hlavného mesta [[Bratislava|Bratislavy]] je vzdialené asi {{km|310|m}}. Mesto sa rozprestiera na oboch brehoch rieky [[Hornád]] v geografickom styku severného výbežku [[Východopanónska panva|Východopanónskej panvy]] – [[Košická kotlina|Košickej kotliny]] a [[Karpaty|karpatského]] pohoria [[Slovenské rudohorie]], ktoré mesto ohraničuje na severozápade masívom [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čiernej hory]] a [[Volovské vrchy|Volovských vrchov]]. Z východu ho obklopuje hradba [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]] sopečného pôvodu. Centrum mesta leží v nadmorskej výške 208 metrov, najvyšším bodom mesta je vrch [[Hradová (vrch)|Hradová]] – {{mnm|466.1|w}}, ktorý patrí do masívu [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čiernej hory]]. === Geológia === Tektonickej stavbe okolia Košíc dominuje [[hornádsky zlomový systém]], kolmo obmedzujúci [[gemerikum]], [[veporikum]] a [[vnútrokarpatský paleogén]] od [[Východopanónska panva|Východopanónskej panvy]]. Pozdĺž zlomu došlo v [[miocén]]e k silnej [[vulkanizmus|sopečnej aktivite]] v [[Slanské vrchy|Slanských vrchoch]]. Južná a juhovýchodná časť mesta stojí na vápnitých [[íl]]och kochanovského súvrstvia sarmatského veku ([[miocén]]) a mladších riečnych [[piesok|pieskoch]], [[štrk]]och a [[hlina|hlinách]] [[kvartér]]u. Západná a severná časť mesta leží na starších horninách [[Veporikum|veporika]] a [[Gemerikum|gemerika]]. V oblasti [[Košice – mestská časť Ťahanovce|Ťahanoviec]] to sú [[granodiorit]]y až [[tonalit]]y komplexu Bujanovej a nadložné premenené [[pieskovec|pieskovce]] a [[zlepenec|zlepence]] a tiež [[mezozoikum|mezozoické]] [[vápenec|vápence]] patriace k [[Veporikum|veporiku]]. V západnej časti dominujú premenené horniny [[Gemerikum|gemerika]], hlavne [[fylit]]y čermeľskej skupiny, [[zlepenec|zlepence]] a [[brekcia|brekcie]] krompašskej skupiny a [[amfibolit]]y a metabazity rakoveckej skupiny.<ref>{{Citácia knihy | autor = | spoluautori = | titul = Geologická mapa Západných Karpát a priľahlých území | odkaz na titul = | editori = Lexa, J., Bezák, V., Elečko, M., Mello, J., Polák, M., Potfaj, M., Vozár, J. | vydavateľ = MŽPSR, ŠGÚDŠ | miesto = Bratislava | rok = 2000 | url = | isbn = | poznámka = }}</ref> Z [[nerastná surovina|nerastného]] bohatstva sú v severozápadnej časti mesta v masíve Bankov významnejšie ložiská [[magnezit]]u, ktoré sa do roku [[1997]] ťažili a spracovávali v košickej magnezitke. V oblasti [[Jahodná (vrch)|Jahodnej]] sa nachádzajú i dosiaľ neťažené bilančné zásoby [[uraninit|uránovej rudy]] s významnou prímesou [[molybdén]]u.<ref>{{Citácia knihy | autor = | spoluautori = | titul = Nerastné suroviny Slovenska | odkaz na titul = | edícia = Ročenka 2006 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | miesto = Bratislava | rok = 2000 | url = http://www.geology.sk/images/obchod/roc_ns/SK_yearbook06.zip | isbn = | poznámka = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131203002634/http://www.geology.sk/images/obchod/roc_ns/SK_yearbook06.zip | dátum archivácie = 2013-12-03 }}</ref> === Podnebie a počasie === Podnebie Košíc je kontinentálne, mierne s priemernými teplotami –3 [[°C]] v januári a 19 [[°C]] v júli. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 8,4{{--}}8,7 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok je asi 600{{--}}{{mm|650|m}}.<ref>{{Citácia knihy | autor = Veľký, J. a kolektív | spoluautori = | titul = [[Encyklopédia Slovenska]] III. zväzok K - M. | odkaz na titul = | edícia = | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 1979 | url = | isbn = | poznámka = }}</ref> * '''Absolútne maximum''': 38,5 °C ([[20. júl]] [[2007]]). * '''Absolútne minimum''': –30,5 °C ([[16. február]] [[1940]]). {{Infobox Počasie |metric_first=yes |single_line=yes |location=Košice / [[Letisko Košice|Medzinárodné letisko Košice]] (LZKZ) {{mnm|230|w}} (6 [[km]] od Košíc) |Jan_Hi_°C = 0 |Feb_Hi_°C = 3 |Mar_Hi_°C = 9 |Apr_Hi_°C = 15 |May_Hi_°C = 20 |Jun_Hi_°C = 23 |Jul_Hi_°C = 25 |Aug_Hi_°C = 25 |Sep_Hi_°C = 20 |Oct_Hi_°C = 14 |Nov_Hi_°C = 6 |Dec_Hi_°C = 1 |Year_Hi_°C = 13 |Jan_Lo_°C = -5 |Feb_Lo_°C = -4 |Mar_Lo_°C = 0 |Apr_Lo_°C = 4 |May_Lo_°C = 9 |Jun_Lo_°C = 12 |Jul_Lo_°C = 13 |Aug_Lo_°C = 13 |Sep_Lo_°C = 9 |Oct_Lo_°C = 4 |Nov_Lo_°C = 0 |Dec_Lo_°C = -4 |Year_Lo_°C = 4 |Jan_MEAN_°C = -3 |Feb_MEAN_°C = 0 |Mar_MEAN_°C = 4 |Apr_MEAN_°C = 10 |May_MEAN_°C = 15 |Jun_MEAN_°C = 18 |Jul_MEAN_°C = 19 |Aug_MEAN_°C = 19 |Sep_MEAN_°C = 14 |Oct_MEAN_°C = 9 |Nov_MEAN_°C = 3 |Dec_MEAN_°C = -1 |Year_MEAN_°C = 9 |Jan_Precip_cm = 5 |Feb_Precip_cm = 5 |Mar_Precip_cm = 5 |Apr_Precip_cm = 8 |May_Precip_cm = 9 |Jun_Precip_cm = 10 |Jul_Precip_cm = 9 |Aug_Precip_cm = 7 |Sep_Precip_cm = 7 |Oct_Precip_cm = 6 |Nov_Precip_cm = 7 |Dec_Precip_cm = 7 |Year_Precip_cm = 85 |source = Norwegian Meteorological Institute (2018) |accessdate=17. marec 2019 <ref name="Weather Underground">{{citácia elektronického dokumentu |url=https://www.yr.no/place/Slovakia/Ko%C5%A1ice/Ko%C5%A1ice/statistics.html |titul=Norwegian Meteorological Institute - Weather History for Košice |dátum prístupu=2019-03-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180628032736/http://www.yr.no/place/Slovakia/Ko%C5%A1ice/Ko%C5%A1ice/statistics.html |dátum archivácie=2018-06-28 }}</ref> }} === Vodné toky === {{graf počasia|Košice |-5|0|50 |-4|3|50 |0|9|50 |4|15|80 |9|20|90 |12|23|100 |13|25|90 |13|25|70 |9|20|70 |4|14|60 |0|6|70 |-4|1|70 |float=right |zdroj=[https://www.yr.no/place/Slovakia/Košice/Košice/statistics.html Norwegian Meteorological Institute] }} Mesto patrí do povodia riek [[Hornád]] – [[Slaná]] – [[Tisa]]. Rieka [[Hornád]] preteká východnou časťou mesta v smere sever – juh. Pravostrannými prítokmi [[Hornád]]u sú východo-západným smerom [[Myslavský potok]] a severozápadným smerom potok [[Črmeľ|Čermeľ]]. Mestskou časťou [[Košice – mestská časť Šaca|Šaca]] v západnej časti mesta tečie zo severu na juh rieka [[Ida (rieka)|Ida]]. Južne od Košíc sa do Hornádu vlievajú ľavostranné prítoky [[Torysa (rieka)|Torysa]] a [[Oľšava (prítok Hornádu)|Oľšava]]. Ochranu pred povodňami zabezpečujú pre mesto priehrady na Hornáde [[Ružín (vodná nádrž)|Ružín I]] a [[Ružín (vodná nádrž)|Ružín II]]. * ''Pozri aj: [[Zoznam vodných tokov v Košiciach]]'' === Vodné plochy a jazerá === Vodné pomery mesta neboli priaznivé pre vytvorenie prírodných vodných plôch. V intraviláne mesta a v jeho okolí sa nachádzajú umelé vodné nádrže na riekach [[Hornád]] a [[Ida (rieka)|Ida]], viaceré bagroviská, resp. štrkoviská a rybníky. Pozdĺž Hornádu v južnej časti mesta sú zachované slepé ramená. * vodná plocha [[Jazero (Košice)|Jazero]] * [[Seligovo jazero]] * [[Čanianske jazerá]] – štrkoviská * vodná nádrž [[Bukovec (okres Košice-okolie)|Bukovec]] – zásobáreň pitnej vody * vodná nádrž [[Poľov (vodná nádrž)|Poľov]] – zásobáreň úžitkovej vody pre železiarne [[U. S. Steel Košice, s.r.o.|U. S. Steel Košice]] * vodná nádrž Pod Bukovcom – zásobáreň úžitkovej vody pre železiarne [[U. S. Steel Košice, s.r.o.|U. S. Steel Košice]] {{Galéria |Názov=Jazerá |veľkosť=náhľad |pozícia=right |Súbor:Nad jazerom.JPG|Jazero |Súbor:Slovakia Kosice Bukovec-lake.png|Bukovec |Súbor:Čanianske jazero - panoráma - panoramio.jpg|Čanianske jazero }} ''Pozri aj: [[Zoznam vodných plôch v Košiciach a okolí]]'' === Susedné obce === Najbližšie ku hraniciam mesta sa nachádza 26 obcí. Všetky tieto obce sú [[Spoločenstvo obcí|vidiecke spoločenstvá]] a nachádzajú sa v okrese [[Okres Košice okolie|Košice-okolie]]. [[Súbor:Letecká panoráma Košíc.jpg|náhľad|Letecká panoráma Košíc]] {|width ="45%" border="0" cellspacing="2" cellpadding="0" align="center" style="border:1px solid #AAA;background-color:#F9F0EA" |+ Susedné obce mesta '''{{{Commune|{{{Košice|Košice}}}}}}'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ZBGIS| url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster?bm=zbgis&z=10&c=21.289872,48.740263| vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-13| miesto = Bratislava| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190607100314/https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster?bm=zbgis&z=10&c=21.289872,48.740263| dátum archivácie = 2019-06-07}}</ref> |- |width ="33%" align="center"| {{{Severozápad|{{{Košická Belá|[[Košická Belá]]<br>[[Veľká Lodina]]}}}}}} |width ="33%" align="center"| {{{Sever|{{{Sokoľ|[[Sokoľ]]<br>[[Kostoľany nad Hornádom]]<br>[[Družstevná pri Hornáde]]}}}}}} |width ="33%" align="center"| {{{Severovýchod|{{{Budimír|[[Budimír]]<br>[[Beniakovce]]}}}}}} |- |width ="33%" align="center"| {{{Západ|{{{Malá Ida|[[Malá Ida]]<br>[[Baška (okres Košice-okolie)|Baška]]<br>[[Nižný Klátov]]<br>[[Vyšný Klátov]]}}}}}} |width ="33%" align="center"| [[Image:Brosen windrose-sl.svg|80px|{{{Commune|{{{Košice|Košice}}}}}}]] |width ="33%" align="center"| {{{Východ|{{{Hrašovík|[[Hrašovík]]<br>[[Košické Olšany]]<br>[[Sady nad Torysou]]<br>[[Košická Polianka]]}}}}}} |- |width ="33%" align="center"| {{{Juhozápad|{{{Šemša|[[Šemša]]<br>[[Veľká Ida]]}}}}}} |width ="33%" align="center"| {{{Juh|{{{Haniska|[[Haniska (okres Košice-okolie)|Haniska]]<br>[[Sokoľany]]<br>[[Bočiar]]<br>[[Seňa]]}}}}}} |width ="33%" align="center"| {{{Juhovýchod|{{{Vyšná Hutka|[[Vyšná Hutka]]<br>[[Nižná Hutka]]<br>[[Nižná Myšľa]]<br>[[Kokšov-Bakša]]<br>[[Valaliky]]}}}}}} |} == Politika == [[Súbor:TownHallKošice.jpg|náhľad|vpravo|Historická radnica, reprezentatívne sídlo primátora mesta]] [[Súbor:Kosice zastupitelstvo 2022-2026.svg|náhľad|'''Zloženie zastupiteľstva'''<br />Legenda :<br /> {{Legenda|#BDBDBD|[[Nezávislý politik|NEKA]] – 21 kresiel}} {{Legenda|#28A6FA|koalícia [[KDH]], [[SaS]], [[SME RODINA]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG - ALIANCIA]], [[JEDNOTNÉ SLOVENSKO]], [[DOBRÁ VOĽBA a Umiernení]], [[OĽANO]] – 8 kresiel}} {{Legenda|#FFEE00|[[STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]]  – 6 kresiel}} {{Legenda|#22468D|[[ZA ĽUDÍ]] – 2 kreslá}} {{Legenda|#00BCFF|[[Progresívne Slovensko]] – 1 kreslo}} {{Legenda|#50168E|koalícia [[Demokrati (politická strana)|Demokrati]], [[Demokratická strana (2006)|Demokratická strana]], [[ŠANCA]], [[ODS – Občianski demokrati Slovenska|ODS]] – 1 kreslo}} {{Legenda|#3D104D|[[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] – 1 kreslo}} {{Legenda|#F10000|koalícia [[SMER-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[ŽIVOT – národná strana|ŽIVOT]], [[STRANA MODERNÉHO SLOVENSKA (SMS)|SMS]] – 1 kreslo}}]] [[Súbor:133-3381 IMG.JPG|thumb|upright 0.6|Plastika mestského erbu]] [[Súbor:DivisionKE.jpg|náhľad|upright 0.6|Budova ''Divízie'' je sídlom [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]]]] === Mestská samospráva === {{hlavný článok|Mestské časti Košíc}} Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra [[1990]] o meste Košice ''401/1990 Zb.'' určil Košiciam štatút mesta spravovaného [[magistrát]]om, [[Mestské zastupiteľstvo|mestským zastupiteľstvom]] a [[primátor (Slovensko)|primátorom]] mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice | url = http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=gov_zakon401_index.htm | dátum vydania = 01.10.1990 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120106154710/http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=gov_zakon401_index.htm | dátum archivácie = 2012-01-06 }}</ref> Novelizácia zákona z roku [[2006]] ''222/2006 Zb.'' rozšírila napríklad právomoci miestnych zastupiteľstiev mestských častí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon Slovenskej národnej rady č. 222/2006 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov | url = http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=gov_novelake_index.htm | dátum vydania = 16.03.2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090326002832/http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=gov_novelake_index.htm | dátum archivácie = 2009-03-26 }}</ref> [[Mestské zastupiteľstvo]] je orgánom samosprávy mesta a rozhoduje o najdôležitejších otázkach celomestského charakteru. Má 41 poslancov, volených priamo podľa proporcionálneho princípu veľkosti jednotlivých [[mestská časť|mestských častí]] na obdobie štyroch rokov. [[primátor (Slovensko)|Primátor]] je výkonným a reprezentatívnym orgánom mesta, volený priamo na 4-ročné obdobie v jednokolovej voľbe [[Systém relatívnej väčšiny|systémom relatívnej väčšiny]]. Vedie rokovania [[Mestské zastupiteľstvo|mestského zastupiteľstva]] a mestskej rady a podpisuje ich uznesenia. Má dvoch námestníkov. Mestská rada je výkonným a poradným orgánom primátora, skladá sa z 15 členov volených mestským zastupiteľstvom zo svojich radov, ďalej všetkých starostov jednotlivých mestských častí a primátora mesta. [[Magistrát mesta Košice|Magistrát]] je odbornou a administratívnou zložkou, delí sa na oddelenia a referáty, na jeho čele stojí riaditeľ. Mesto Košice je ďalej delené na 22 samosprávnych [[mestská časť|mestských častí]], ktoré sú spravované vlastnými miestnymi zastupiteľstvami na čele so [[starosta]]mi. {| class="wikitable" border="1" style="margin:0 auto; text-align:center;" |- | rowspan="10" | [[Súbor:Košice city parts colored.svg|140px]] | colspan="5" | Okresy a mestské časti |- |style="background:#44e0f5;"| '''[[Košice I (okres)|Košice I]]''' |style="background:#6df3a4;"| '''[[Košice II (okres)|Košice II]]''' |style="background:#ee7f40;"| '''[[Košice III (okres)|Košice III]]''' |style="background:#fd4dd0;"| '''[[Košice IV (okres)|Košice IV]]''' |- | [[Košice – mestská časť Džungľa|Džungľa]] | [[Košice – mestská časť Lorinčík|Lorinčík]] | [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Dargovských hrdinov]] | [[Košice – mestská časť Barca|Barca]] |- | [[Košice – mestská časť Kavečany|Kavečany]] | [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]] | [[Košice – mestská časť Košická Nová Ves|Košická Nová Ves]] | [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] |- | [[Košice – mestská časť Sever|Sever]] | [[Košice – mestská časť Myslava|Myslava]] |   | [[Košice – mestská časť Krásna|Krásna]] |- | [[Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce|Sídlisko Ťahanovce]] | [[Košice – mestská časť Pereš|Pereš]] |   | [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad jazerom]] |- | [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré mesto]] | [[Košice – mestská časť Poľov|Poľov]] |   | [[Košice – mestská časť Šebastovce|Šebastovce]] |- | [[Košice – mestská časť Ťahanovce|Ťahanovce]] | [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisko KVP]] |   | [[Košice – mestská časť Vyšné Opátske|Vyšné Opátske]] |- |   | [[Košice – mestská časť Šaca|Šaca]] |   |   |- |   | [[Košice – mestská časť Západ|Západ]] |   |   |} === Symboly === [[Erb Košíc]] je najstaršie doloženým mestským [[erb]]om v [[Európa|Európe]] <ref name="najstarší erb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Erb mesta Košice | url = http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=history_erb_indexsk.htm | dátum vydania = 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Magistrát mesta Košice | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120323113045/http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=history_erb_indexsk.htm | dátum archivácie = 2012-03-23 }}</ref>. Strieborná veľká pečať mesta z roku [[1504]] je jednou z najkrajších [[Uhorsko|uhorských]] [[renesancia|renesančných]] pečatidiel. Ďalšími symbolmi sú zástava mesta, insígnie a štandarda [[primátor (Slovensko)|primátora]]. [[11. apríla]] [[2019]] mestskí poslanci odsúhlasili za [[Patrónka|patrónku]] mesta svätú [[Alžbeta Uhorská (svätica)|Alžbetu Uhorskú]], ktorá je taktiež patrónkou známej košickej [[Dóm svätej Alžbety|katedrály]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Patrónkou mesta Košice bude svätá Alžbeta Uhorská| periodikum = teraz.sk| odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/regiony/mestski-poslanci-odobrili-aby-bola-sv/389507-clanok.html| issn = | vydavateľ = TASR| miesto = Bratislava| dátum = 2019-04-11| dátum prístupu = 2019-04-12}}</ref> === Regionálna samospráva a štátna správa === {{hlavný článok|Košický samosprávny kraj|Košický kraj}} Decentralizáciou verejnej správy od roku [[2002]] prešla väčšina kompetencií [[Kraj (štátna správa)|krajov]] a [[okres]]ov na [[samosprávny kraj]]. Košice sú sídlom [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]]. Na úrovni štátnej správy je územie mesta spravované [[obvodný úrad|Obvodným úradom Košice]] s pôsobnosťou pre celý [[Košický kraj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obvodný úrad Košice | url = http://www.vs.sk/ouke/ | dátum vydania = 17.04.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Obvodný úrad Košice | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100111052951/http://www.vs.sk/ouke/ | dátum archivácie = 2010-01-11 }}</ref> === Primátori === * 1990 – 1993: [[Ján Kopnický]] * 1993 – 1994: [[Rudolf Bauer]] * 1994 – 1999: [[Rudolf Schuster]] * 1999 – 2006: [[Zdenko Trebuľa]] * 2006 – 2010: [[František Knapík]] * 2010 – 2018: [[Richard Raši]] * 2018 – 2026: [[Jaroslav Polaček]] {{Predstavitelia Košíc}} == Dejiny == {|class="infobox" style="width: 368px; border-spacing: 0px; text-align: left; " |- style="background: lightsteelblue; text-align: center" ! Historická príslušnosť |- style="background: lightsteelblue; " | style="font-size:97%;" | [[Súbor:Flag of Louis II of Hungary.svg|24px]] [[Uhorsko]] okolo 1000 – 1526<br> [[Súbor:Flag_of_the_Habsburg_Monarchy.svg|22px]] [[Habsburská monarchia]] 1526 – 1804<br> [[Súbor:Flag_of_the_Habsburg_Monarchy.svg|22px]] [[Rakúske cisárstvo]] 1804 – 1867<br> [[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Rakúsko-Uhorsko]] 1867 – 1918<br> [[Súbor:Red flag.svg|24px]] [[Slovenská republika rád]] 1919 – 1919<br> {{flagicon|Czechoslovakia}} [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-slovenská republika]] 1918 – 1938<br> [[Súbor:Flag_of_Hungary_(1920–1946).svg|24px]] [[Maďarské kráľovstvo]] 1938 – 1945<br> {{flagicon|Czechoslovakia}} [[Tretia česko-slovenská republika|Česko-slovenská republika]] 1945 – 1960<br> {{flagicon|Czechoslovakia}} [[Československá socialistická republika]] 1960 – 1990<br> {{flagicon|Czechoslovakia}} [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]] 1990 – 1992<br> {{flagicon|Slovakia}} [[Slovensko|Slovenská republika]] od 1993 |} [[Súbor:Kosice by Braun Hogenberg (middle size) (97692526).jpg|náhľad|vpravo|Cassovia – Hlavné mesto Horného Uhorska (1617)]] [[Súbor:Erb1502.jpg|náhľad|Erb mesta Košice]] [[Súbor:Cathedral of St. Elizabeth in Košice.jpg|náhľad|Dóm svätej Alžbety]] {{Hlavný článok|Dejiny Košíc}} Dejiny mesta sú oveľa staršie ako jeho prvá písomná zmienka z roku [[1230]], ktorá spomína [[kostol]] v kráľovskej [[osada|osade]] – ''Villa Cassa'' – predchodkyni neskoršieho mesta. Mestom sa Košice stali po roku [[1241]], keď kráľ [[Belo IV.]] podporoval znovuosídlenie [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] po [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolskom vpáde]] prizvanými „hosťami“ zo [[Sasko|saského]] [[Nemecko|Nemecka]]. Stredoveká zástavba, sústrediaca sa okolo charakteristicky predĺženého šošovkovitého [[Hlavná ulica (Košice)|námestia]], bola v rokoch [[1270]]{{--}}[[1290]] obohnaná [[hradby|mestskými hradbami]]. Opevnené mesto zostalo významnou vojenskou pevnosťou až do konca [[18. storočie|18. storočia]]. V roku [[1312]], v dobe bojov o uhorský trón, mesto vyzbrojilo vojská a po boku kráľa [[Karol I. (Uhorsko)|Karola Róberta z Anjou]] porazilo v [[Bitka pri Rozhanovciach|Bitke pri Rozhanovciach]] oligarchov [[Omodej Aba|Omodeja Abu]] a [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka Trenčianskeho]], za čo si vyslúžili lukratívne privilégiá. V roku [[1369]] Košice získali [[erb|mestský znak]], ktorý je najstarším písomne doloženým mestským erbom v [[Európa|Európe]] <ref name="najstarší erb"/>. Stali sa druhým najdôležitejším mestom v [[Uhorsko|Uhorskom kráľovstve]], s rovnakými právami, ako malo hlavné mesto [[Budapešť|Budín]]. Boli kultúrnym, remeselníckym a obchodným centrom celej hornouhorskej oblasti a na dôležitých obchodných trasách, predovšetkým z [[Pobaltie|Pobaltia]] na [[Balkánsky polostrov|Balkán]]. Za vlády [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda Luxemburského]] v prvej polovici 15. storočia došlo k okázalej [[gotika|gotickej]] výstavbe, ktorej najvýznamnejšou ukážkou je [[Dóm svätej Alžbety]]. Za humanistického panovania [[Matej Korvín|Mateja Korvína]] dosiahol rozkvet Košíc svoj vrchol, keď sa s 10 000 obyvateľmi radili k najväčším mestám [[Európa|Európy]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Halaga | meno = Ondrej Richard | odkaz na autora = | titul = Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | miesto = Košice | rok = 1967 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Od [[16. storočie|16. storočia]] Košice hrali rolu protihabsburskej bašty v početných [[protihabsburské stavovské povstania|stavovských povstaniach]] uhorskej šľachty, z ktorých najvýznamnejšie z rokov [[1703]]{{--}}[[1711]] viedol knieža [[František II. Rákoci]], pochovaný v Košiciach. Mesto bolo hlavnou [[Horné Uhorsko|hornouhorskou]] protitureckou vojenskou pevnosťou a centrom [[Katolícka cirkev|katolíckej]] vzdelanosti s etablovanou [[Košická univerzita|Košickou univerzitou]], založenou v roku [[1657]]. V [[19. storočie|19. storočí]] sa Košice stali výstavným posádkovým mestom s prenikajúcim priemyslom, početnými [[secesia|secesnými]] budovami štátnych úradov a inštitúcií a vlastnou konskou ([[1891]]), neskôr [[Električková doprava v Košiciach|elektrickou mestskou železnicou]] ([[1913]]). Po roku 1918 sa začlenili do rámca novovzniknutého Česko-Slovenska. V meste sa r.1899 do rodiny hoteliérov narodila [[Sára Salkaháziová|Sára Salkaházi]], blahoslavená rímskokatolícka rehoľníčka maďarského pôvodu. Pôsobila pôvodne ako učiteľka a neskôr aj ako novinárka. V roku 1927 vstúpila do rehoľnej [[Spoločnosti sociálnych sestier]] v Košiciach V rokoch [[1938]]{{--}}[[1945]] patrili Košice [[Maďarské kráľovstvo|horthyovskému Maďarsku]]. V roku [[1945]] tu bola sformovaná prvá povojnová česko-slovenská vláda a vyhlásený [[Košický vládny program]]. V roku [[1960]] sa stali krajským mestom [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. V 60. rokoch bol na juhovýchodnom predmestí vybudovaný [[U. S. Steel Košice, s.r.o.|hutnícky kombinát]], čo bolo príčinou masového prisťahovalectva a výstavby početných [[košické sídliská|panelových sídlisk]]. Košice si vyslúžili označenie najrýchlejšie rastúceho mesta v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] a až do zániku spoločného štátu obsadzovali tradičnú priečku piateho najväčšieho mesta v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Historické centrum zostalo chránené štatútom [[mestská pamiatková rezervácia|mestskej pamiatkovej rezervácie]], najväčšej na [[Slovensko|Slovensku]] (ustanovená v [[1983]] s rozlohou {{ha|85.375|m}}). Od roku [[1990]] sú spravované [[Magistrát mesta Košice|magistrátom]] s 22 samosprávnymi [[mestské časti Košíc|mestskými časťami]] a od roku [[1993]] sú sídlom [[Ústavný súd SR|Ústavného súdu Slovenskej republiky]]. == Názov == Názov mesta Košice je odvodený od slovanského osobného mena ''Koša''. Pôvodný význam názvu bol ''osada ľudu Košovcov''. Názov ''Koša'' prevzali po svojom príchode do Košickej kotliny v [[40. roky 11. storočia|40. rokoch 11. storočia]] aj [[Maďari]] v paralele ''Kassa'', ''Kossa'', ''Cossa''. Slovenská patronymická prípona "-ice" je neskorším dodatkom. Napokon [[latinčina]] a [[nemčina]] prevzali maďarskú formu Kassa, z čoho vzniklo neskoršie ''Cassovia'' a ''Kaschau''. Nasledujúca tabuľka obsahuje chronologický prehľad výskytu jednotlivých názvov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Halaga | meno = Ondrej Richard | odkaz na autora = Ondrej Richard Halaga | titul = Počiatky Košíc a zrod metropoly | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | miesto = Košice | rok = 1992 | isbn = 80-85174-57-X | kapitola = | strany = 82 – 89 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Varsik | meno = Branislav | odkaz na autora = Branislav Varsik | titul = Osídlenie Košickej kotliny | zväzok = I | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Vydavateľstvo SAV]] | rok = 1964 | počet strán = 476 | strany = 155{{--}}163 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = II | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1977 | počet strán = 517 | strany = }}</ref> Výslovnosť terajšieho názvu mesta je v [[Slovenčina|slovenčine]] nasledujúca – {{Audio-IPA|Kosice.wav|ˈkɔʃitsɛ|help=no}} a v [[Maďarčina|maďarčine]] znie takto – {{Audio-IPA|Kassa.ogg|ˈkɒʃʃɒ|help=no}}. {|class="wikitable" !Rok||Názov||Rok||Názov |- |align="right"|1230||Villa Cassa||align="center"|1388||Cassovia, Cassa-Cassouia |- |align="right"|1249||Kassa||align="center"|1394||Cassow |- |align="right"|1257||Cassa||align="center"|1420||Caschowia |- |align="right"|1261||Cassa, Cassa Superior||align="center"|1441||Cassovia, Kassa, Kaschau, Košice |- |align="right"|1288||Kossa||align="center"|1613 – 1684||Cassovia, Kassa, Kaşa, Kossicze |- |align="right"|1297||Civitas Cassa||align="center"|1773||Cassovia, Kassa, Kaschau, Kossicze |- |align="right"|1300||Cossa||align="center"|1786||Cassovia, Kascha, Kaschau, Kossice |- |align="right"|1307||Casscha||align="center"|1808||Cassovia, Kaschau, Kassa, Kossice |- |align="right"|1324||Casschaw||align="center"|1863{{--}}1913||Kassa |- |align="right"|1342||Kassa||align="center"|1920{{--}}1938||Košice |- |align="right"|1371||Cassouia||align="center"|1938{{--}}1945||Kassa |- |align="right"|1382||Cosszicze||align="center"|1945 – súčasnosť||Košice |} [[Latinčina|Latinský]] názov znie ''Cassovia'', ďalšie názvy mesta: {{V jazyku|fra|''Cassovie''}}, {{v jazyku|deu|''Kaschau''}}, {{V jazyku|hun|''Kassa''}}, {{v jazyku|hrv|''Kašava''}}, {{V jazyku|pol|''Koszyce''}}, {{v jazyku|heb|''קושיצה''}}, {{v jazyku|rom|''Kasha''}}, {{v jazyku|ukr|''Кошицi''}} Za svoje dlhoročné mierové aktivity Košice v roku [[1985]] získali od [[Svetová rada mieru|Svetovej rady mieru]] titul ''Mesto mieru'' a v roku [[1988]] od [[Organizácia Spojených národov]] zase titul ''Posol mieru'', mieru je venovaný aj samotný [[Medzinárodný maratón mieru]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mesto Košice schválilo čestné občianstvo pre Michaila Gorbačova | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/regiony/kosice-cestne-obcianstvo-gorbacov/186734-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-03-14 | dátum prístupu = 2019-03-19 }}</ref> == Obyvateľstvo == === Charakteristika === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = Ľudia v Košiciach | šírka = 200 | obrázok1 = Kosice during veteran car display.jpg | popis1 = Ľudia počas výstavy veteránov ''Cassovia Classic'' na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] | obrázok2 = Crowds of people during White Night in Kosice.jpg | popis2 = Davy ľudí počas festivalu svetiel – [[Biela noc (festival)|Biela noc]] | obrázok3 = Hlavná from St Elizabeth tower.jpg | popis3 = Pohľad na ulicu z najvyššej veže Dómu svätej Alžbety | obrázok4 = Alžbetina z veže Dómu v Košiciach.jpg | popis4 = Pohľad na [[Mlynská ulica (Košice)|Mlynskú ulicu]] }} Podľa sčítania obyvateľstva z roku [[2018]] žilo v Košiciach 238 757 obyvateľov.<ref name=su18/> Národnostné zloženie mesta je nasledujúce: [[Slováci]] – 75.7 %, Maďari – 2.8 %, [[Rómovia]] – 1,98 %, [[Rusíni]] – 0.67 %, [[Česi]] – 0.72 %, [[Ukrajinci]] – 0.46 %, [[Nemci]] – 0.29 %, [[Poliaci]] – 0.17 %, [[Rusi]] – 0.09 %. Až 16.68 % obyvateľov Košíc neuviedlo žiadnu národnosť.<ref name=su18/> K [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] sa prihlásilo 45 % veriacich, ku [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíckej cirkvi]] – 6,12 %, [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelickej cirkvi augsburského vyznania]] – 2,33 %, ku [[Kalvinizmus|kalvinizmu]] – 2 %, k [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávnej cirkvi]] – 1,24 %. Bez vyznania je 16,6 % obyvateľov.<ref name=Sc11C>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Základné údaje zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, obyvateľstvo podľa náboženského vyznania | url = http://portal.statistics.sk/files/ev_v2-nabozenske-vyznanie.pdf | dátum vydania = 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.7.2012 | vydavateľ = Štatistický úrad Slovenskej republiky | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120813012440/http://portal.statistics.sk/files/ev_v2-nabozenske-vyznanie.pdf | dátum archivácie = 2012-08-13 }}</ref> V roku [[2008]] mali Košice 233 659 obyvateľov, čo bol pokles o 578 v porovnaní s rokom [[2007]]. Najviac detí v pomere k počtu obyvateľstva sa narodilo v mestskej časti [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]] (34,69 na 1000 obyvateľov). Mesto zaznamenalo kladný prirodzený prírastok obyvateľstva (na 1000 obyvateľov sa narodilo 10,64 detí), ale migráciou obyvateľstva došlo k jeho poklesu. Za rok [[2008]] sa do mesta prisťahovalo 1 583 ľudí, ale odsťahovalo sa ich až 2 628, z toho 73 odišlo do zahraničia. 2 555 Košičanov zmenilo miesto svojho bydliska v rámci Slovenska, predovšetkým sa vysťahovali do západných častí Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Podhorská | meno = Kveta | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Košičanov je stále menej | periodikum = SME | odkaz na periodikum = | rok = 16.05.2009 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://korzar.sme.sk/c/4845131/kosicanov-je-stale-menej.html | issn = }} </ref> V roku [[2011]] bol zaznamenaný prirodzený úbytok obyvateľstva v okrese [[Košice IV (okres)|Košice IV]]. Najvyššiu relatívnu živorodenosť vykazoval okres [[Košice III (okres)|Košice III]] (14,46), najnižšiu okres [[Košice I (okres)|Košice I]] (9,82 detí na 1 000 obyvateľov). V Košiciach migráciou ubudlo 546 obyvateľov, ale po započítaní prirodzeného prírastku obyvateľstva Košíc (718 osôb) od začiatku roka 2011 celkovo pribudlo v Košiciach 172 trvalo bývajúcich obyvateľov, na celkový koncoročný stav 240 688 obyvateľov. Najväčšími mestskými časťami podľa počtu obyvateľstva sú: [[Košice – mestská časť Západ|Západ]] (40 599), [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Dargovských hrdinov]] (27 477), [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad jazerom]] (25 702), [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisko KVP]] (25 335), [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] (23 477), [[Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce|Sídlisko Ťahanovce]] (23 250), [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] (20 592), [[Košice – mestská časť Sever|Sever]] (20 368) a najmenšími mestské časti [[Košice – mestská časť Lorinčík|Lorinčík]] (441), [[Košice – mestská časť Šebastovce|Šebastovce]] (663) a [[Košice – mestská časť Džungľa|Džungľa]] (671).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obyvateľstvo trvale bývajúce v obciach SR podľa veku a pohlavia SODB2011 | url = http://portal.statistics.sk/files/obce-pohl-vek.pdf | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.7.2012 | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131012053526/http://portal.statistics.sk/files/obce-pohl-vek.pdf | dátum archivácie = 2013-10-12 }}</ref> V roku [[2018]] sa v Košiciach narodilo 2 280 detí (9,54 detí na 1 000 obyvateľov) a zomrelo 2 096 ľudí čo znamená prirodzený prírastok obyvateľstva o 181 osôb. Do mesta sa ďalej prisťahovalo 2 289 osôb no odsťahovalo sa 2 808 čo charakterizuje migračné saldo v hodnote -519 osôb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = STATdat. | url = http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=%2fcontent%2ffolder%5b%40name%3d%27Štatistiky%27%5d%2ffolder%5b%40name%3d%27Demografia%20a%C2%A0sociálne%20štatistiky%27%5d%2ffolder%5b%40name%3d%27Obyvateľstvo%20a%20migrácia%27%5d%2freport%5b%40name%3d%27Prehľad%20pohybu%20obyvateľstva%20-%20SR%2c%20oblasti%2c%20kraje%2c%20okresy%2c%20mesto%2c%20vidiek%20(ročne)%20%5bom7104rr%5d%27%5d&ui.name=Prehľad%20pohybu%20obyvateľstva%20-%20SR%2c%20oblasti%2c%20kraje%2c%20okresy%2c%20mesto%2c%20vidiek%20(ročne)%20%5bom7104rr%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&ui.backURL=%2fcognosext%2fcgi-bin%2fcognos.cgi%3fb_action%3dxts.run%26m%3dportal%2fcc.xts%26m_folder%3diE40D5BB5CB3B425EB051B89FE090B512 | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Ďalej sa v okresoch [[Košice I (okres)|Košice I.]] a [[Košice III (okres)|III.]] zaznamenal úbytok obyvateľstva no v okresoch [[Košice II (okres)|Košice II.]] a [[Košice IV (okres)|IV.]] zase prírastok. Najvyššiu mieru živorodenosti zaznamenal okres Košice II. (11,11 ‰), najnižšiu okres Košice IV. (8,19 ‰). Najväčšími mestskými časťami podľa počtu obyvateľstva sú: [[Košice – mestská časť Západ|Západ]] (39 978), [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Dargovských hrdinov]] (26 169), [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad jazerom]] (24 803), [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisko KVP]] (23 864), [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] (23 030), [[Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce|Sídlisko Ťahanovce]] (22 340), [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] (20 751), [[Košice – mestská časť Sever|Sever]] (20 281) a najmenšími mestské časti [[Košice – mestská časť Džungľa|Džungľa]] (697), [[Košice – mestská časť Lorinčík|Lorinčík]] (718) a [[Košice – mestská časť Šebastovce|Šebastovce]] (732).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Public Database - IBM Cognos Connection | url = http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=xts.run&m=portal/cc.xts&gohome= | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <br/><br/><br/><br/> === Vývoj počtu obyvateľov === <center><timeline> Colors= id:lightgrey value:gray(0.9) id:darkgrey value:gray(0.7) id:sfondo value:rgb(1,1,1) id:barra value:rgb(0.6,0.7,0.8) ImageSize = width:800 height:400 PlotArea = left:50 bottom:50 top:30 right:30 DateFormat = x.y Period = from:0 till:250000 TimeAxis = orientation:vertical AlignBars = justify ScaleMajor = gridcolor:darkgrey increment:10000 start:0 ScaleMinor = gridcolor:lightgrey increment:2000 start:0 BackgroundColors = canvas:sfondo BarData= bar:1480 text:1480 bar:1700 text:1700 bar:1800 text:1800 bar:1820 text:1820 bar:1846 text:1846 bar:1869 text:1869 bar:1890 text:1890 bar:1910 text:1910 bar:1921 text:1921 bar:1930 text:1930 bar:1938 text:1938 bar:1941 text:1941 bar:1950 text:1950 bar:1961 text:1961 bar:1970 text:1970 bar:1980 text:1980 bar:1991 text:1991 bar:2001 text:2001 bar:2011 text:2011 bar:2017 text:2017 bar:2018 text:2018 bar:2019 text:2019 PlotData= color:barra width:20 align:left bar:1480 from:0 till: 10000 bar:1700 from:0 till: 4000 bar:1800 from:0 till: 8000 bar:1820 from:0 till: 8700 bar:1846 from:0 till: 13700 bar:1869 from:0 till: 21700 bar:1890 from:0 till: 28900 bar:1910 from:0 till: 44200 bar:1921 from:0 till: 52900 bar:1930 from:0 till: 70100 bar:1938 from:0 till: 58000 bar:1941 from:0 till: 67000 bar:1950 from:0 till: 60700 bar:1961 from:0 till: 79400 bar:1970 from:0 till: 142200 bar:1980 from:0 till: 202400 bar:1991 from:0 till: 235160 bar:2001 from:0 till: 236093 bar:2011 from:0 till: 240688 bar:2017 from:0 till: 239095 bar:2018 from:0 till: 238757 bar:2019 from:0 till: 238593 PlotData= bar:1480 at: 10000 fontsize:S text: 10 000 shift:(-11,5) bar:1700 at: 4000 fontsize:S text: 4_000 shift:(-11,5) bar:1800 at: 8000 fontsize:S text: 8 000 shift:(-11,5) bar:1820 at: 8700 fontsize:S text: 8 700 shift:(-11,5) bar:1846 at: 13700 fontsize:S text: 13 700 shift:(-11,5) bar:1869 at: 21700 fontsize:S text: 21 700 shift:(-11,5) bar:1890 at: 28900 fontsize:S text: 28 900 shift:(-11,5) bar:1910 at: 44200 fontsize:S text: 44 200 shift:(-11,5) bar:1921 at: 52900 fontsize:S text: 52 900 shift:(-11,5) bar:1930 at: 70100 fontsize:S text: 70_100 shift:(-11,5) bar:1938 at: 58000 fontsize:S text: 58_000 shift:(-11,5) bar:1941 at: 67000 fontsize:S text: 67 000 shift:(-11,5) bar:1950 at: 60700 fontsize:S text: 60 700 shift:(-11,5) bar:1961 at: 79400 fontsize:S text: 79 400 shift:(-11,5) bar:1970 at: 142200 fontsize:S text: 142_200 shift:(-11,5) bar:1980 at: 202400 fontsize:S text: 202_400 shift:(-11,5) bar:1991 at: 235160 fontsize:S text: 235_160 shift:(-16,5) bar:2001 at: 236093 fontsize:S text: 236_093 shift:(-9,5) bar:2011 at: 240688 fontsize:S text: 240_688 shift:(-10,5) bar:2017 at: 239095 fontsize:S text: 239_095 shift:(-9,5) bar:2018 at: 238757 fontsize:S text: 238_757 shift:(-8,5) bar:2019 at: 238593 fontsize:S text: 238_593 shift:(-6,5) TextData= fontsize:S pos:(20,20) </timeline></center> === Národnosti === Národnostné zloženie obyvateľstva mesta prešlo historickými zmenami a menilo sa podľa politických okolností, keď záviselo od toho, koľko [[občan]]ov sa prihlásilo k [[Slováci|slovenskej]] a koľko k [[Maďari|maďarskej]] národnosti. S populáciou 28 884 v roku [[1891]], iba polovica (49,9 %) Košičanov deklarovala [[maďarčina|maďarčinu]] ako svoj materský jazyk, 33,6 % – [[slovenčina|slovenčinu]] a 13,5 % – [[nemčina|nemčinu]]. V roku [[1910]] z populácie 44 211 až 75,4 % sa deklarovalo Maďarmi, 14,8 % – Slovákmi, 7,2 % – Nemcami a 1,8 % – Poliakmi.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Atlas and Gazetteer of Historic Hungary 1914 | vydavateľ = Talma Kiadó | miesto = Pécs | rok = 2003 | isbn = | jazyk = po maďarsky }}</ref> Po roku [[1918]] v [[Prvá česko-slovenská republika|prvej Česko-slovenskej republike]] sa národnostná štruktúra menila výrazne v prospech slovenskej národnosti. Taktiež pribudlo [[Česi|Čechov]], ktorí pôsobili v štátnych inštitúciách. Pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] mali Košice aj čulú [[Židia|židovskú]] komunitu. V rokoch [[1944]]{{--}}[[1945]] okolo 10 000 Židov bolo deportovaných stranou [[Šípové kríže|Šípových krížov]] do [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Osvienčimu]].<ref name="zidia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bobríková | meno = Zuzana | odkaz na autora = | titul = Židia v Košiciach | url = http://www.cassovia.sk/hist/zidia/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = cassovia.sk | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> Po roku [[1989]] došlo k čiastočnej renesancii židovského života v Košiciach. Tunajšia [[Židia na Slovensku|židovská komunita]] je s 280 členmi druhá najväčšia na Slovensku.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ivan | meno = Kolin | odkaz na autora = | titul = Ekumena Košice 1994 - 2011 | vydavateľ = Ekumenické spoločenstvo cirkví a náboženských spoločností na území mesta Košice | miesto = Martin | rok = 2012 | isbn = 978-80-89621-01-9 | kapitola = Židovská náboženská obec | strany = 58 – 61 | jazyk = }}</ref> Od roku [[2012]] sa v Košiciach usporadúva festival židovskej kultúry ''Mazal tov!''. {|align="center" |{{Menšiny Košíc}}<center>''Podiel národnostných menšín v Košiciach od roku [[1850]] po súčasnosť <ref>Údaje pochádzajú z oficiálnych štatistík. Štatistiky do roku [[1910]] berú do úvahy materinský jazyk, [[Židia]] sú preto zaznamenaní podľa tohto kritéria no všeobecne sa počítajú ako [[Nemci]] alebo [[Maďari]].</ref>''</center> |} Pre pestré dejiny a mnohé zmeny v národnostnom a náboženskom živote mesta sa Košice označujú ako ''mesto tolerancie''.<ref name="mesto tolerancie"/> [[Klub národnostných menšín]] bol symbolicky zriadený v pamätnom dome košického rodáka, maďarského spisovateľa [[Sándor Márai|Sándora Máraiho]]. Klub zastrešuje kultúrne aktivity maďarskej, českej, karpatonemeckej, bulharskej, rómskej, poľskej, rusínskej a židovskej menšiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Klub národnostných menšín | url = http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=kultura_institucie_mensiny_index.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = košice.sk | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090913100137/http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=kultura_institucie_mensiny_index.htm | dátum archivácie = 2009-09-13 }}</ref> Od roku [[2000]] sa každý september usporadúva [[FEMAN - Európsky festival kultúry národov a národností]]. Niekoľkoročná tradícia spoločného ekumenického pašiového sprievodu ulicami mesta združuje deväť kresťanských [[cirkev|cirkví]] a Židovskú náboženskú obec so štatútom pozorovateľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ekumenický pašiový sprievod pomáha jednote kresťanov | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/kosice/ekumenickypasiovys1206110820.phtml | dátum vydania = 21.03.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = mesto.sk | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090321055035/http://mesto.sk/prispevky_velke/kosice/ekumenickypasiovys1206110820.phtml | dátum archivácie = 2009-03-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pašiový sprievod | url = http://ekumena.ktfke.sk/3b.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 30.07.2009 | vydavateľ = Ekumena | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> Pre potreby maďarskej menšiny bol zriadený [[Maďarsko|maďarský]] generálny konzulát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = A magyar köztarsaság főkonzulátosa Kassa | url = http://www.mfa.gov.hu/kulkepviselet/Kassa/hu | dátum vydania = 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = A Magyar Köztársaság Külügyminisztériuma | miesto = Košice | jazyk = po maďarsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20090705165751/http://www.mfa.gov.hu/kulkepviselet/Kassa/hu | dátum archivácie = 2009-07-05 }}</ref> Košickú divadelnú scénu výrazne obohacuje obľúbené maďarské [[divadlo Thália]]. Mesto je medzinárodne známe<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Crowe | meno = David M. | odkaz na autora = | titul = A History of the Gypsies of Eastern Europe and Russia | url = http://books.google.co.uk/books?id=--1dGfeGtD0C&pg=PA46&lpg=PA46&dq=gypsies+from+ko%C5%A1ice&source=bl&ots=hOO8F8PLcb&sig=UGmc7gopGU77-L6Upk7q1q3uLzI&hl=en&ei=fk1wSqDkAYasjAfrk5WfBQ&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=1 | dátum vydania = 1995 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Google Books | miesto = Kanada | jazyk = po anglicky }}</ref> aj ako stredisko [[Rómovia|rómskej]] menšiny, ktorá sa sústreďuje v mestskej časti [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]]. [[Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity]] tu má zriadenú regionálnu kanceláriu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inštituálne zabezpečenie riešenia záležitostí rómskych komunít | url = http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/2AA02702EFC66962C1256E000042CDFF/$FILE/Zdroj.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = rokovania.sk | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Rómske [[divadlo Romathan]] je jediné svojho druhu na Slovensku. V Košiciach sídli ''Rómske mediálne centrum'', kultúrno-osvetová ''Nadácia Dobrá rómska víla Kesaj'' a súkromná základná škola a gymnázium so zameraním na výučbu rómskeho jazyka a rómskych reálií. [[Súbor:Košice - Grešákova 1.jpg|náhľad|[[Divadlo Thália]]]] [[Súbor:Consulate General of Hungary, Main Street in Kosice 2018-05.jpg|náhľad|Generálny konzulát Maďarska]] {| class="wikitable sortable" |+údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky<ref name=su18>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DATAcube. | url = http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_DEM/om7002rr/Bilancia%20podľa%20národnosti%20a%20pohlavia%20-%20SR-oblasť-kraj-okres,%20m-v%20%5Bom7002rr%5D | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> !národnosť !2018 !2001 !1991 !1930 !1910 !1880 |- |{{flagicon|Slovakia}}slovenská |180802 (75.7 %) |210340 |212659 |42245 |6547 |10857 |- |{{flagicon|Hungary}}maďarská |6749 (2.83 %) |8940 |10760 |11504 |33350 |10215 |- |[[Súbor:Flag of the Romani people.svg|22px]] rómska |4728 (1.98 %) |5055 |4282 | | | |- |{{flagicon|Ukraine}}rusínska, ukrajinská |2675 (1.12 %) |2356 |1713 |801 |210 |16 |- |{{flagicon|Czech Republic}}česká, moravská |1844 (0.77 %) |2946 |3887 | |227 | |- |{{flagicon|Germany}}nemecká |690 (0.29 %) |398 |322 |3354 |3189 |4257 |- |[[File:Flag of Vietnam.svg|22px]] vietnamská |436 (0.18 %) |116 | | | | |- |{{flagicon|Poland}}poľská |409 (0.17 %) |123 | | | | |- |{{flagicon|Russia}}ruská |227 (0.09 %) |167 | | | | |- |{{flagicon|Greece}}grécka |103 (0.043 %) |84 | | | | |- |{{flagicon|Bulgaria}}bulharská |94 (0.039 %) |91 | | | | |- |{{flagicon|Romania}}rumunská |93 (0.038 %) |17 | | | | |- |{{flagicon|Izrael}}židovská |55 (0.023 %) |35 | | | | |- |{{flagicon|Austria}}rakúska |37 (0.015 %) |6 | | | | |- |{{flagicon|Poland}}sliezska |1 (0.0004 %) |0 | | | | |- |[[Súbor:White flag with question mark.png|25px]] iné a nezistené |39814 (16.68 %) |6058 |1537 |12213 |688 |1575 |} == Partnerské mestá == [[Súbor:Kosice (Slovakia) - Tree of Partnership.jpg|náhľad|Strom partnerských miest pred [[Obchodný dom Dargov (Košice)|OD Dargov]]]] {|class="wikitable" |- valign="top" | *{{minivlajka|Maďarsko}} [[Budapešť]], [[Maďarsko]] (spolupráca v oblasti kultúry, podpísaná [[9. máj]]a [[1997]])<ref name=partmesta>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Oficiálne stránky mesta Košice| odkaz na autora = | titul = Twin cities of the City of Kosice| url = http://www.kosice.sk/clanok.php?file=gov_s_c-00_uk.html| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = | jazyk = eng| url archívu = https://web.archive.org/web/20131105130201/http://www.kosice.sk/clanok.php?file=gov_s_c-00_uk.html| dátum archivácie = 2013-11-05}}</ref><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Maďarsko}} [[Miskolc]], [[Maďarsko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[7. máj]]a [[1997]] v Košiciach a [[11. máj]]a [[1997]] v Miškolci)<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Maďarsko}} [[Abaújszántó]], [[Maďarsko]] (memorandum o spolupráci podpísana [[20. júna]] [[2007]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{Flagicon|Poľsko}} [[Krosno]], [[Poľsko]] (dohoda o partnerstve a spolupráci podpísaná [[6. mája]] [[2009]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{Flagicon|Poľsko}} [[Katowice]], [[Poľsko]] (dohoda o partnerstve a spolupráci podpísaná [[18. septembra]] [[2009]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Poľsko}} [[Rzeszów]], [[Poľsko]] (prehlásenie o regionálnej spolupráci, podpísané [[23. november|23. novembra]] [[1991]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Turecko}} [[Bursa]], [[Turecko]] (dohoda o partnerstve, podpísaná [[29. marec|29. marca]] [[2000]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> || *{{minivlajka|Nemecko}} [[Wuppertal]], [[Nemecko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[22. máj]]a [[1980]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Partnerské mestá mesta Košice| url = https://www.kosice.sk/mesto/partnerske-mesta-mesta-kosice| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = Košice| jazyk = }}</ref> *{{minivlajka|Nemecko}} [[Cottbus]], [[Nemecko]] (dohoda o partnerstve, podpísaná [[6. júl]]a [[1992]])<ref name=partmesta/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Stadt Cottbus| odkaz na autora = | titul = Our twin cities| url = http://www.cottbus.de/buerger/leben/cbinternational/our_twin_cities%2C255001242.en.html| vydavateľ = cottbus.de| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = Cottbus| jazyk = eng| url archívu = https://web.archive.org/web/20131104002625/http://www.cottbus.de/buerger/leben/cbinternational/our_twin_cities%2C255001242.en.html| dátum archivácie = 2013-11-04}}</ref><ref name=partmesta2/> *{{Flagicon|Vietnam}} [[Da Nang]], [[Vietnam]] (memorandum o porozumení a nadviazaní priateľstva a spolupráce [[16. apríla]] [[2015]])<ref name=partmesta2/> *{{Flagicon|Vietnam}} [[Hočiminovo Mesto]], [[Vietnam]] (memorandum o porozumení a nadviazaní priateľstva a spolupráce [[15. decembra]] [[2016]])<ref name=partmesta2/> *{{Flagicon|Čína}} [[Wuhan]], [[Čína]] (memorandum o vzájomnej spolupráci medzi mestami [[6. novembra]] [[2012]])<ref name=partmesta2/> || *{{minivlajka|Spojené štáty}} [[Mobile (Alabama)|Mobile, AL]], [[Spojené štáty|USA]] (dohoda o partnerstve podpísaná [[12. apríl]]a [[1991]] v Mobile a [[20. marec|20. marca]] [[1992]] v Košiciach)<ref name=partmesta/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora =| titul = Welcome to City of Mobile Special Events| url = http://ncsmobile.org/sister_cities.php| vydavateľ = ncsmobile.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = Mobile| jazyk = eng}}</ref><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Srbsko}} [[Niš]], [[Srbsko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[22. marec|22. marca]] [[2001]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Česko}} [[Ostrava]], [[Česko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[24. máj]]a [[2001]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{Flagicon|Slovensko}} [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], [[Slovensko]] (memorandum o spolupráci podpísané [[30. júna]] [[2006]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Bulharsko}} [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]], [[Bulharsko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[29. november|29. novembra]] [[2000]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Ukrajina}} [[Užhorod]], [[Ukrajina]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[16. január]]a [[1993]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> || *{{minivlajka|Fínsko}} [[Raahe]], [[Fínsko]] (dohoda o družobných vzťahoch, podpísaná [[28. jún]]a [[1987]], obnovená [[1991]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Taliansko}} [[Verona]], [[Taliansko]] (prehlásenie o spolupráci, podpísané [[20. august]]a [[1992]])<ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Francúzsko}} [[Lyon]], [[Francúzsko]] (memorandum o spolupráci, podpísané [[30. apríla]] [[2008]]) |} === Bývalé partnerské mestá === *{{minivlajka|Rusko}} [[Petrohrad]], [[Rusko]] (protokol o partnerstve a spolupráci, podpísaný [[28. október|28. októbra]] [[1995]])<ref name=partmesta/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Official Portal of the City Governement: International and Interregional Ties| url = http://eng.gov.spb.ru/figures/ities| vydavateľ = archive.is| dátum vydania = 2009-02-24| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = | jazyk = eng| url archívu = https://archive.ph/20090224073839/http://eng.gov.spb.ru/figures/ities| dátum archivácie = 2009-02-24}}</ref><ref name=partmesta2/> *{{Flagicon|Bielorusko}} [[Vitebsk]], [[Bielorusko]] (memorandum o spolupráci medzi Vitebskou regionálnou výkonnou radou a mestom Košice [[8. júla]] [[2015]])<ref name=partmesta2/> Poslanci mesta Košice [[17. marec|17. marca]] [[2022]] odhlasovali poslanecký návrh na zrušenie partnerstiev s Petrohradom a Vitebskom v reakcii na [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojnovú situáciu na Ukrajine]].<ref name="tasr-kosice-mesto-zrusi-partnerstva-s">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Košice: Mesto zruší partnerstvá s ruským Petrohradom a bieloruským Vitebskom| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022031700000104| vydavateľ = tasr.sk| dátum vydania = 2022-03-17| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2022-03-18| miesto =| jazyk =}}</ref> == Kultúra == === Európske hlavné mesto kultúry 2013 === {{hlavný článok|Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013}} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = Nasvietenie [[Dóm svätej Alžbety|Dómu]] | šírka = 200 | obrázok1 = DomPocasOtvaraciehoCeremonialu.JPG | popis1 = | obrázok2 = Cathedral of St Elizabeth, Košice EHMK 20.01.2012.JPG | popis2 = Slávnostné nasvietenie dómu počas otváracieho ceremoniálu Európskeho hlavného mesta kultúry v januári 2013 }} Prestížny titul [[Európske hlavné mesto kultúry]] udeľuje [[Európska komisia]] a [[Európsky parlament]] od roku [[1985]] s cieľom podpory trvale udržateľného kultúrneho rozvoja daného mesta so zapojením všetkých kultúrnych subjektov a zvýšením záujmu obyvateľov vybraného európskeho mesta o dianie v ňom. V roku [[2008]] zvíťazili Košice s projektom Interface 2013 nad ostatnými slovenskými kandidujúcimi mestami [[Nitra|Nitrou]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martinom]] a [[Prešov]]om a stali sa tak prvým slovenským mestom s týmto titulom. Projekt Interface 2013 sa usiluje o transformáciu Košíc ako silného priemyselného centra na postindustriálne mesto s kreatívnym potenciálom, univerzitným zázemím a novou kultúrnou infraštruktúrou. Tvorcovia priniesli do Košíc koncept kreatívnej ekonomiky – prepojenia ekonomiky a priemyslu s umením – čím sa vytvoril priestor pre rozvíjanie oblastí kreatívneho priemyslu (dizajn, médiá, architektúra, hudobná produkcia, film, informačné technológie, počítačové hry) a kreatívneho turizmu. Umelecký a kultúrny program na samotný rok [[2013]] vychádzal z koncepcie udržateľných aktivít s dlhodobým efektom na kultúrny život mesta a regiónu.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Beskyd | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Košice2013 Európske hlavné mesto kultúry : pred a po konci sveta | vydavateľ = Košice - Európske hlavné mesto kultúry 2013, n. o. | miesto = Košice | rok = 2012 | isbn = 978-80-970926-3-4 | kapitola = | strany = 194 | jazyk = }}</ref> Hlavné investičné projekty Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013: * [[Kasárne Kulturpark]] – prestavba kasární na Kukučínovej ulici na novú kreatívnu, vzdelávaciu a oddychovú štvrť Košíc; * SPOTs – prestavba vybraných sídliskových výmenníkových staníc na kultúrne komunitné centrá; * [[Kunsthalle Košice|Kunsthalle/Hala umenia]] – prestavba nevyužívanej starej krytej plavárne na multifunkčné kultúrne centrum s medzinárodným programom; * [[Mestský park (Košice)|Mestský park]], parky [[Park Komenského (Košice)|Komenského]] a [[Park Moyzesova|Moyzesova]] – revitalizácia verejného priestoru; * [[Košický hrad]], [[Amfiteáter Košice|Amfiteáter]], kaštieľ v Krásnej, [[Dóm svätej Alžbety]], [[Hrnčiarska ulica (Košice)|Ulička remesiel]] – rekonštrukcia. <gallery> Súbor:Kulturpark Kasárne Košice 2013.JPG|Kasárne Kulturpark Súbor:KunsthalleKošice.JPG|Kunsthalle Súbor:SPOT Važecká.jpg|SPOT Važecká </gallery> === Kunsthalle === {{Hlavný článok|Kunsthalle Košice}} [[Súbor:Kunsthalle - panoramio (8).jpg|náhľad|Pohľad na Kunsthalle zo [[Štefánikova ulica (Košice)|Štefánikovej ulice]]]] Stará krytá plaváreň v [[Mestský park (Košice)|Mestskom parku]] na Rumanovej ulici, postavená v rokoch [[1957]]{{--}}[[1961]], bola následkom vypustenia Mlynského náhona, pretekajúceho v blízkosti budovy, poškodená a pre verejnosť uzatvorená v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]]. Odvtedy chátrala a s jej obnovou sa začalo až v súvislosti s projektom [[Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013|Európskeho hlavného mesta kultúry]], ktorý dal stavbe novú náplň – premenu na prvú halu umenia na Slovensku. Rekonštrukcia v rokoch [[2012]]{{--}}[[2013]] ponechala v centrálnom priestore haly bazén, čím sa zachováva kontinuita pôvodného účelu objektu s novým využitím. [[Kunsthalle Košice|Kunsthalle]] takto ponúka prepojenie sveta vody s kultúrou. Multifunkčná hala slúži ako výstavný priestor na prezentáciu súčasného vizuálneho výtvarného umenia, ale aj ako koncertná sála s kapacitou 750 miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = K13| odkaz na autora = | titul = Kunsthalle/Hala umenia| url = https://www.k13.sk/o-nas/centra/hala-umenia/| vydavateľ = k13.sk| dátum vydania = 2014-02-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210203033308/https://www.k13.sk/o-nas/centra/hala-umenia/| dátum archivácie = 2021-02-03}}</ref> === Kasárne Kulturpark === {{Hlavný článok|Kasárne Kulturpark}} [[Súbor:KulturparkKošice.JPG|náhľad|Areál [[Kasárne Kulturpark|Kulturparku]]]] V súvislosti so získaním titulu [[Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013|Európskeho hlavného mesta kultúry 2013]] pre Košice bol areál bývalých [[Kasárne|kasární]] a vojenských skladov na Kukučínovej ulici vyčlenený pre vytvorenie centra súčasného [[Umenie|umenia]] a modernej nezávislej kultúry. [[Kasárne Kulturpark|Kulturpark]] prezentuje tvorbu vo všetkých umeleckých oblastiach, podporuje začínajúcich [[Umelec|umelcov]] a poskytuje priestor pre spoluprácu umeleckého a [[podnikateľ]]ského sektora. V jeho rozsiahlych priestoroch sa usporadúva [[festival]] moderného umenia, rôzne [[koncert]]y, [[Výstava|výstavy]], vernisáže, inscenované čítania, divadelné predstavenia, filmové premietania, ale organizujú sa tu aj tvorivé dielne pre deti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = K13| odkaz na autora = | titul = Kasárne/Kulturpark| url = https://www.k13.sk/o-nas/centra/kasarne-kulturpark/| vydavateľ = k13.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181214012454/https://www.k13.sk/o-nas/centra/kasarne-kulturpark/| dátum archivácie = 2018-12-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Referát projektov EÚ MMK| odkaz na autora = | titul = Kasárne / Kulturpark| url = https://www.kosice.sk/mesto/kasarne-kulturpark| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> === Tabačka Kulturfabrik === {{Hlavný článok|Tabačka Kulturfabrik}} [[Súbor:Tabačka Kulturfabrik - panoramio.jpg|náhľad|Večerné nasvietenie [[Tabačka Kulturfabrik|Tabačky]]]] Druhým košickým centrom umeleckej kreativity je [[Tabačka Kulturfabrik]] na Gorkého ulici na severe širšieho centra Košíc. Objekt bývalej erárnej tabakovej továrne z rokov [[1851]]{{--}}[[1854]] bol prebudovaný na kultúrno-sociálne centrum pre výstavné a rezidenčné aktivity a rôzne divadelné, tanečné, hudobné či mutimediálne produkcie. Súčasťou [[Tabačka Kulturfabrik|Tabačky]] je divadelná a kinová sála, výstavné, diskusné a koncertné priestory, hudobné vydavateľstvo a kaviareň.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Tabačka Kulturfabrik| odkaz na autora = | titul = Príbeh Tabačky| url = https://www.tabacka.sk/o-tabacke/| vydavateľ = tabacka.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-31| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V areáli Tabačky vznikne aj ''Kreatívne centrum'' pre Košický kraj za 18 miliónov [[€]]. Nachádzať sa v ňom budú priestory na školenia, moderné ateliéry, ale aj priestory na scénické a vizuálne umenie. Kompletná realizácia centra by mala byť hotová do roku [[2023]].<ref>{{Citácia periodika| priezvisko = | meno = | autor = Komunikačné oddelenie Úradu KSK| odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | titul = V Košickou kraji vznikne Kreatívne centrum| prekladatelia = | ilustrátori = | fotografi = | ďalší = | periodikum = Rozhýbaný kraj| odkaz na periodikum = | vydavateľ = Košický samosprávny kraj| miesto = Košice| dátum = 2020-12-18| rok = 2020| mesiac = 12| deň = 18| ročník = 2| typ ročníka = ročník| číslo = 6| typ čísla = číslo| strany = 10| poznámky = | url = https://web.vucke.sk/files/sk/fakty-kraji/magazin-ksk/2020_december.pdf| dátum prístupu = 2020-12-31| rok prístupu = 2020| mesiac prístupu = 12| deň prístupu = 31| formát = PDF| issn = 2644-4259| doi = | pmid = | id = EV 5720/18| jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Košická župa môže od roku 2021 čerpať peniaze na Kreatívne centrum| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/22563033/kosicka-zupa-moze-od-roku-2021-cerpat-peniaze-na-kreativne-centrum.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2020-12-28| dátum prístupu = 2020-12-31}}</ref> === Divadlá === [[Súbor:InterierSD.jpg|náhľad|right|Interiér [[Národné divadlo Košice|Národného divadla]]]] Divadelná scéna mesta Košice je bohato zastúpená škálou štátnych i nezávislých súborov. Najväčšie divadlá spravidla majú okrem hlavnej scény aj sesterské štúdiá. [[Národné divadlo Košice|Národné divadlo]] je klasickým divadlom s [[činohra|činoherným]], [[opera|operným]] a [[balet]]ným súborom. Predstavenia sa konajú v [[Národné divadlo Košice|historickej budove]] na [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulici]] a v ''Malej scéne'', ktorá uvádza komorné činohry a komédie. [[Bábkové divadlo Košice]] vzniklo v roku [[1956]] a v roku [[1997]] popri ňom vznikla činoherná ''scéna Jorik''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Bábkové divadlo Košice| odkaz na autora = | titul = O divadle| url = https://www.bdke.sk/o-divadle/| vydavateľ = bdke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Divadlo Thália]], uvádzajúce svoje predstavenia v [[maďarčina|maďarčine]], bolo otvorené v roku [[1969]] a v roku [[1995]] si otvorilo ''Divadelný súbor Máraiho''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Thália Színház| odkaz na autora = | titul = O divadle – Thália Színház| url = http://www.thaliaszinhaz.sk/sk/szinhazunkrol/| vydavateľ = thaliaszinhaz.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://archive.today/20210121181526/http://www.thaliaszinhaz.sk/sk/szinhazunkrol/| dátum archivácie = 2021-01-21}}</ref> Iným divadlom národnostnej menšiny v Košiciach je [[Divadlo Romathan]], založené v roku [[1992]] ako jediné svojho druhu na Slovensku. Svoje predstavenia uvádza v [[rómčina|rómčine]] i [[slovenčina|slovenčine]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kupčík| meno = Peter| autor = | odkaz na autora = | titul = Divadlo Romathan| url = https://abov.vucke.sk/trip/abov/abov/kultura/nositelia-tradicii/divadlo-romathan.html| vydavateľ = abov.vucke.sk| dátum vydania = 2013-06-26| dátum aktualizácie = 2013-07-09| dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Košické rómske divadlo Romathan pripravilo na dnešný večer premiéru hry Čierna mačka| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/4530862/kosicke-romske-divadlo-romathan-pripravilo-na-dnesny-vecer-premieru-hry-cierna-macka.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2005-06-03| dátum prístupu = 2021-01-29}}</ref> Po roku [[1989]] vznikol celý rad alternatívnych divadiel, z ktorých najvýznamnejšie [[Staromestské divadlo]] založila v roku [[1997]] legendárna košická herecká dvojica [[Ľubica Blaškovičová]] a [[Peter Rašev]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Staromestské divadlo| odkaz na autora = | titul = Info| url = http://www.staromestske-divadlo.sk/o-nas/| vydavateľ = staromestske-divadlo.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Ďalšími sú [[Divadlo Maškrta]], [[Divadlo na Peróne]], [[Divadlo v kufri]] a [[Divadlo Cassia Dance]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Visit Košice| odkaz na autora = Visit Košice| titul = Divadlá| url = https://www.visitkosice.org/sk/umenie-a-kultura/divadla| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210203151523/https://www.visitkosice.org/sk/umenie-a-kultura/divadla| dátum archivácie = 2021-02-03}}</ref> Mnohé z nich boli zapojené do projektu [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013]]. === Kiná === Prvé kino v Košiciach ''Uránia'' otvorili v roku [[1909]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Historické výročia v roku 2009 | url = http://www.filmsk.sk/show_article.php?id=5893&movie=&archive=1. | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> (zaniklo v roku [[1940]]). Niekoľko kinosál vzniklo v centre mesta v prvorepublikovom období (''[[Kino Úsmev (Košice)|Úsmev]]'', ''Slovan'') a za socialistického režimu (''Partizán'', ''Tatra''). V roku [[1973]] vybudovali na sídlisku [[Košice – mestská časť Západ|Terasa]] veľkokapacitné panoramatické kino ''Družba'' s kapacitou cez 500 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kino Družba | url = http://www.register.ustarch.sav.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=364:kino-druba&catid=137:koice&Itemid=55 | dátum vydania = 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Register modernej architektúry Slovenska | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131202223642/http://www.register.ustarch.sav.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=364:kino-druba&catid=137:koice&Itemid=55 | dátum archivácie = 2013-12-02 }}</ref> Pred nástupom [[multiplex|multikín]] v roku [[2008]] existovalo v meste ešte päť tradičných kín. Sedemsálové multikino je súčasťou obchodného centra [[Atrium Optima]], štvorsálové multikino sa nachádza v obchodnom centre [[Obchodné centrum Galéria (Košice)|Galéria]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = kamdomesta| odkaz na autora = | titul = CINEMAX KOŠICE| url = https://kamdomesta.sk/kosice/kulturne-institucie/kina/cinemax-kosice| vydavateľ = kamdomesta.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-12| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = kamdomesta| odkaz na autora = | titul = Ster Century Cinemas| url = https://kamdomesta.sk/kosice/kulturne-institucie/kina/ster-century-cinemas1| vydavateľ = kamdomesta.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-12| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V tradičnom "kamennom" kine ''[[Kino Úsmev (Košice)|Úsmev]]'' pôsobí od roku [[2015]] alternatívne umelecké kino pre náročného diváka, ktoré prevádzkuje združenie ''Cinefil''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nový Impulz pre Kino Úsmev| url = https://indexmag.sk/2018/11/12/novy-impulz-pre-kino-usmev/| vydavateľ = indexmag.sk| dátum vydania = 2018-11-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-12| miesto = | jazyk =}}</ref> [[Súbor:Kosice State Theatre 1.JPG|náhľad|[[Národné divadlo Košice]]]] === Hudba === [[Štátna filharmónia Košice]] bola založená v roku [[1969]] ako druhý profesionálny [[symfonický orchester]] na Slovensku. Okrem svojej aktívnej koncertnej činnosti doma i v zahraničí prezentuje hudobné umenie aj prostredníctvom nahrávok pre rozhlas, televíziu a gramofónové spoločnosti. Je organizátorom troch medzinárodných festivalov: [[Košická hudobná jar|Košickej hudobnej jari]], [[Medzinárodný organový festival Ivana Sokola|Medzinárodného organového festivalu Ivana Sokola]] a [[Festival súčasného umenia|Festivalu súčasného umenia]]. Sídlom filharmónie je ''[[Dom umenia (Košice)|Dom umenia]]''. K festivalom klasickej a organovej hudby prispieva aj Hudobná spoločnosť Hemerkovcov a [[Konzervatórium v Košiciach|Konzervatórium Košice]]. === Folklór === Najstarším [[Folklórny súbor|folklórnym súborom]] z Košíc je folklórny súbor ''Čarnica'', založený v roku [[1957]]. Z jeho radov vzišiel aj legendárny ľudový rozprávač [[Ján Pisančin]] alias [[Ander z Košíc]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = FS Čarnic| odkaz na autora = | titul = Folklórny súbor Čarnica| url = http://carnica.sk/carnica/| vydavateľ = carnica.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Veľmi známym a na Slovensku populárnym je folklórny súbor ''Železiar''. Ďalšími sú folklórne súbory ''Borievka'', ''[[Hornád (folklórny súbor)|Hornád]]'', ''Jahodná'' a rad detských súborov. Košické folklórne súbory prezentujú spev a [[tanec]] regiónu [[Abov (župa)|Abova]], [[Šariš (región)|Šariša]], [[Spiš (región)|Spiša]] a iných [[Východné Slovensko|východoslovenských]] oblastí. Pre priaznivcov [[Folklór (kultúra)|folklór]]u je organizovaný [[Cassovia folkfest]] každý jún s prehliadkou lokálnych, slovenských i zahraničných súborov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Cassovia Folkfest| odkaz na autora = | titul = O podujatí| url = https://folkfest.sk/o-podujati/| vydavateľ = folkfest.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210204210707/https://folkfest.sk/o-podujati/| dátum archivácie = 2021-02-04}}</ref> Regionálny charakter majú [[Abovské folklórne slávnosti]] konané v neďalekých [[Rozhanovce|Rozhanovciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Kultúrne centrum Abova| odkaz na autora = | titul = Abovské folklórne slávnosti| url = https://slovakia.travel/abovske-folklorne-slavnosti| vydavateľ = slovakia.travel| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = | jazyk =}}</ref> === Múzeá === [[Súbor:VslMuzeum.jpg|náhľad|[[Východoslovenské múzeum]]]] [[Súbor:Rodošto2.jpg|náhľad|[[Socha Františka II. Rákócziho v Košiciach|Socha Františka II. Rákociho]] pred [[Rodošto]]m, replikou jeho tureckého exilového domu]] [[Súbor:Kosice (Slovakia) - The Slovak Technical Museum.jpg|náhľad|[[Slovenské technické múzeum]]]] [[Súbor:Vsgkosice.JPG|náhľad|Nádvorie [[Východoslovenská galéria|Východoslovenskej galérie]] slúži rôznym umeleckým podujatiam]] [[Súbor:American Corner Kosice.jpg|náhľad|''American Corner'' v [[Štátna vedecká knižnica v Košiciach|Štátnej vedeckej knižnici]]]] [[Súbor:Verejná knižnica Jána Bocatia 2.JPG|náhľad|[[Verejná knižnica Jána Bocatia]]]] [[Súbor:Miklušova väznica.jpg|náhľad|[[Miklušova väznica]] so stredovekou mučiarňou a katovým bytom je najnavštevovanejším múzeom v meste]] V Košiciach, v meste s bohatou históriou, bol už v roku [[1872]] založený ''Hornouhorský muzeálny spolok'', predchodca dnešného [[Východoslovenské múzeum|Východoslovenského múzea]]. Záujemcom o históriu približuje dejiny mesta a celého regiónu [[Východné Slovensko|Východného Slovenska]] vo svojich desiatich stálych expozíciách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Východoslovenské múzeum| url = https://www.kosice.sk/mesto/vychodoslovenske-muzeum| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V hlavnej budove na [[Námestie Maratónu mieru|Námestí Maratónu mieru]] sa nachádzajú expozície ''historická, numizmatická, zlatnícka'' a ''expozícia [[Košický zlatý poklad|Košického zlatého pokladu]]''. V náprotivnej budove ''Divízie'' sú inštalované expozície ''prírodovedná'' a ''umeleckopriemyselná''.<ref name="vsmex">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = VSM| odkaz na autora = | titul = Expozície| url = https://www.vsmuzeum.sk/expozicie/| vydavateľ = vsmuzeum.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210118233935/https://www.vsmuzeum.sk/expozicie/| dátum archivácie = 2021-01-18}}</ref> V areáli [[Katova bašta|Katovej bašty]], východného pozostatku [[Košické mestské opevnenie|košického mestského opevnenia]] vznikol nový muzeálny areál. ''Expozícia dejín mesta'' s katovým bytom a dobovou mučiarňou v [[Miklušova väznica|Miklušovej väznici]] je najnavštevovanejším košickým múzeom. V Katovej bašte sa nachádza ''expozícia umeleckého kovolejárstva'' a k nej upínajúca sa replika tureckého domu [[Rodošto]] je hlavným exponátom ''expozície [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]]''.<ref name="vsmex"/> Počiatky technického múzea v Košiciach spadajú do vojnového roku [[1943]]. Časť jeho exponátov tvorilo základ pri budovaní [[Slovenské technické múzeum|Slovenského technického múzea]], jediného svojho druhu na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = STM Košice| odkaz na autora = | titul = História| url = http://www.stm-ke.sk/index.php/sk/o-nas-2/zakladne-informacie-o-stm| vydavateľ = stm-ke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231123121913/https://www.stm-ke.sk/index.php/sk/o-nas-2/zakladne-informacie-o-stm| dátum archivácie = 2023-11-23}}</ref> Vo svojich 21 expozíciách pokrýva dejiny techniky vo všetkých technických odboroch. V samotnom meste je inštalovaných 13 expozícií a v hlavnej budove je umiestnené aj [[Planetárium pri Slovenskom technickom múzeu Košice|planetárium]]. V areáli [[Letisko Košice|letiska Košice]] sa nachádza [[Múzeum letectva Košice|Múzeum letectva]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = STM Košice| odkaz na autora = | titul = O nás| url = http://www.stm-ke.sk/index.php/sk/o-nas| vydavateľ = stm-ke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Múzeum Vojtecha Löfflera]] je špecializovaným múzeom, ktoré vzniklo v roku [[1993]] ako dar mestu od významného košického sochára [[Vojtech Löffler|Vojtecha Löfflera]] a jeho manželky Kláry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = RO SSN Košice| odkaz na autora = | titul = Dve desaťročia Múzea Vojtecha Löfflera Košice| url = http://www.ssn.sk/8099/dve-desatrocia-muzea-vojtecha-lofflera-kosice/| vydavateľ = ssn.sk| dátum vydania = 2013-12-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-10| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Základ múzea tvorí 2000 exponátov majstrovej súkromnej zbierky. Okrem toho je múzeum významným výstavným priestorom trojrozmerného umenia.<ref name="stala">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Múzeum Vojtecha Löfflera| odkaz na autora = | titul = Stála expozícia múzea| url = https://www.lofflermuzeum.sk/sk/o-muzeu/stala-expozicia-muzea| vydavateľ = lofflermuzeum.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-10| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V [[Klub národnostných menšín|Klube národnostných menšín]] je zriadená ''pamätná izba [[Sándor Márai|Sándora Máraiho]]''. Tento významný spisovateľ, ktorý patrí k svetovej literárnej klasike 20. storočia, sa narodil v Košiciach a v mnohých svojich dielach reflektoval svoj vrúcny vzťah k rodisku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Klub národnostných menšín| url = https://www.kosice.sk/mesto/klub-narodnostnych-mensin| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Archeologické múzeum (Košice)|Archeologické múzeum]] dokumentuje vývoj [[košické mestské opevnenie|mestského opevnenia]]. Vzniklo po rekonštrukcii [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulice]] v roku [[1998]], kedy sa mesto rozhodlo pod veľkou betónovou platňou sprístupniť pozostatky stredovekej ''Dolnej brány''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Podzemné Archeologické múzeum pod Hlavnou ulicou v Košiciach| url = https://www.kosice.sk/mesto/podzemne-archeologicke-muzeum-pod-hlavnou-ulicou-v-kosiciach| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Najnovším múzeom v Košiciach je [[Múzeum obetí komunizmu]] na [[Moyzesova ulica (Košice)|Moyzesovej ulici]] 24. Vzniklo na počesť pamiatky obetiam [[Komunizmus|komunizmu]]. Návštevníkom umožňuje nahliadnuť do príbehov väznených a mučených preživších.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Haniková| meno = Lenka| autor =| odkaz na autora =| priezvisko2 = Čermáková| meno2 = Judita| autor2 =| odkaz na autora2 =| titul = Po odchode tankov to trvalo 32 rokov. Východ má vlastné múzeum obetí komunizmu| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/22689882/trvalo-to-32-rokov-kosice-maju-vlastne-muzeum-obeti-komunizmu.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2021-06-29| dátum prístupu = 2021-12-19}}</ref> === Galérie === [[Východoslovenská galéria]] vznikla v roku [[1951]] a v súčasnosti eviduje 6 400 diel z 19. a 20. storočia. V hlavnej budove na [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulici]], ktorou je [[Župný dom (Košice)|Župný dom]] sídlia expozície ''Maliarstvo 19. storočia na Východnom Slovensku'', ''Umenie 20. storočia na Východnom Slovensku'' a ''Slovenská grafika 20. storočia''. Druhá budova galérie v pseudohistorizujúcom štýle na [[Alžbetina ulica (Košice)|Alžbetinej ulici]] hostí expozíciu ''[[Július Jakoby]] – výber z tvorby'' a ''Košice vo výtvarnom umení''. [[Popart]]ová [[Mihal Gallery]] v ulici Pri prachárni v blízkosti obchodného centra [[Obchodné centrum Cassovia|Cassovia]], ponúka expozíciu 25 originálnych obrazov svetoznámeho maliara s [[Východné Slovensko|východoslovenskými]] koreňmi [[Andy Warhol|Andyho Warhola]]. Medzi nimi aj známe dielo [[Marylin Monroe]], ale aj [[Wayne Gretzky]], [[Hans Christian Andersen]], [[Martha Graham]] a [[Teddy Roosevelt]]. Ďalšími atrakciami galérie sú niektoré Warholove sieťotlače, portfólio ''Kosáky a kladivá'' a dielo ''Zvestovanie'' na motívy [[Leonardo da Vinci|Leonarda da Vinci]]. [[Galéria KOPA DeSIGN]] na [[Kováčska ulica (Košice)|Kováčskej ulici]] sa sústreďuje na moderné umenie, pričom ponúka svoje priestory pre výstavy rôznych umelcov. Taktiež sa špecializuje na promovanie začínajúcich tvorcov. === Knižnice === [[Štátna vedecká knižnica Košice]] naväzuje na bohatú knižničnú tradíciu [[Košická univerzita|Košickej univerzity]], založenej v roku [[1657]]. Historický fond predstavuje 90 000 zväzkov kníh od [[Inkunábula|inkunábul]] (tlačí do roku [[1500]]) po knihy zo začiatku 20. storočia, najmä z oblasti [[Teológia|teológie]], práva, [[Medicína|medicíny]], histórie a [[Prírodná veda|prírodných vied]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = ŠVK Košiciach| odkaz na autora = | titul = História knižnice| url = https://www.svkk.sk/historia-kninice.html| vydavateľ = svkk.sk| dátum vydania = 2009-11-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210205205453/https://www.svkk.sk/historia-kninice.html| dátum archivácie = 2021-02-05}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = ŠVK Košice| odkaz na autora = | titul = Štátna vedecká knižnica v Košiciach| url = https://www.svkk.sk/index.php/zakladne-informacie| vydavateľ = svkk.sk| dátum vydania = 2009-12-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210209194952/https://www.svkk.sk/index.php/zakladne-informacie| dátum archivácie = 2021-02-09}}</ref> Súčasná organizácia, založená v roku [[1946]], má právo povinného výtlačku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zákon č. 212/1997 Z. z.Zákon o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel| url = https://www.zakonypreludi.sk/zz/1997-212| vydavateľ = zakonypreludi.sk| dátum vydania = 2020-07-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210203132402/https://www.zakonypreludi.sk/zz/1997-212| dátum archivácie = 2021-02-03}}</ref> Popri knižnici funguje ''Nemecká študovňa Goetheho inštitútu'', ''Informačné stredisko Rady Európy'', ''Britské centrum'' a americké informačné a poradenské centrum ''American Space in Košice'' (predtým ''InfoUSA'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Štátna vedecká knižnica v Košiciach| odkaz na autora = | titul = Nemecká knižnica| url = https://www.svkk.sk/nemecka-kniznica.html| vydavateľ = svkk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Štátna vedecká knižnica v Košiciach| odkaz na autora = | titul = Americké centrum| url = https://www.svkk.sk/americk%C3%A9-centrum.html| vydavateľ = svkk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210205022009/https://www.svkk.sk/americk%C3%A9-centrum.html| dátum archivácie = 2021-02-05}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Veľvyslanectvo USA na Slovensku| odkaz na autora =| titul = InfoUSA Slovakia sa mení na American Spaces Slovakia| url = https://sk.usembassy.gov/sk/infousa-slovakia-sa-meni-na-american-spaces-slovakia/| vydavateľ = sk.usembassy.gov| dátum vydania = 2020-01-31| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-02-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> [[Verejná knižnica Jána Bocatia]] je je najstaršou a zároveň najväčšou verejnou knižnicou na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Almášiová| meno = Monika| autor = | odkaz na autora = | titul = Najstaršia a najväčšia verejná knižnica je rajom pre milovníkov kníh| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20771715/najstarsia-a-najvacsia-verejna-kniznica-je-rajom-pre-milovnikov-knih.html#ixzz58o13tn36| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-03-03| dátum prístupu = 2021-01-29}}</ref> Knižnica má sedem pobočiek v najväčších mestských častiach. Jej počiatky siahajú až do [[17. storočie|17. storočia]], a má samostatné oddelenie čitárne časopisov, hudobné oddelenie a oddelenie regionálnej literatúry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = VKJB| odkaz na autora = | titul = Čitáreň| url = https://vkjb.sk/citaren/| vydavateľ = vkjb.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Knižnica pre mládež mesta Košice]] je špecializovaná knižnica pre prácu s [[Dieťa|deťmi]] a [[Mládež|mládežou]]. V prevádzke je od roku [[1955]] s 20 pobočkami prevažne v [[Základná škola|základných školách]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Knižnica pre mládež mesta Košice| odkaz na autora = | titul = Kto sme| url = https://www.kosicekmk.sk/index.php/album-grid| vydavateľ = kosicekmk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Knižnica pre mládež mesta Košice| odkaz na autora = | titul = Pobočky| url = https://www.kosicekmk.sk/index.php/o-kniznici| vydavateľ = kosicekmk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> === Médiá === Od roku [[1962]] vysiela z Košíc štúdio štátnej verejnoprávnej televízie (dnes [[STV]]), ktoré prispieva najmä regionálnym spravodajstvom. Košická televízia [[TV Naša]] začala vysielanie v roku [[1996]] a bola jednou z prvých lokálnych televízií na Slovensku. V roku [[2015]] sa začlenila do portfólia [[Týždenník|týženníka]] [[KOŠICE:DNES]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = KOŠICE:DNES| titul = Päť výnimočných udalostí| url = https://kosicednes.sk/udalosti/pat-vynimocnych-udalosti/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2019-09-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-21| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Tradícia medzinárodného festivalu lokálnych televízií [[Zlatý žobrák]] siaha po rok [[1995]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Zlatý žobrák| odkaz na autora = | titul = O Festivale| url = https://festival.sk/sk/festival/| vydavateľ = festival.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Rozhlas]]ové vysielanie v Košiciach bolo spustené v roku [[1927]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Draxler| meno = Vladimír| autor = RTVS| odkaz na autora = | titul = História SRo| url = https://www.rtvs.org/o-rtvs/historia/historia-sro| vydavateľ = rtvs.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-21| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> Okrem [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] sídli v meste niekoľko lokálnych komerčných rádií s pôsobnosťou pre mesto, alebo aj celé [[Východné Slovensko]]. Z nich najvýznamnejšie je [[Rádio Kiss|Rádio KISS]] a [[Rádio Košice]] – najpočúvanejšie regionálne rádio na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Rádio Košice| odkaz na autora = | titul = Hlavná stránka {{!}} Rádio Košice| url = https://www.radiokosice.sk/sekcia/55| vydavateľ = radiokosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-21| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Regionálnym denníkom pre mesto Košice je [[Korzár (denník)|Korzár]]. Večerné noviny [[Košický večer]] boli založené v roku [[1968]] a denne vychádzali do roku [[2004]]. Tradícia tohoto legendárneho košického denníku bola zachovaná a do roku [[2014]] vychádzal v rámci skupiny [[Korzár (denník)|Korzár]] raz týždenne, v piatok. V septembri [[2014]] začal vychádzať nový mestský večerník (dnes [[týždenník]]) s názvom [[KOŠICE:DNES]]. Ten sa za krátky čas stal najväčším a najpopulárnejším regionálnym mediálnym domom na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Košičania si od piatka zalistujú v novom večerníku| periodikum = teraz.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/import/kosice-vecernik-novy/97415-clanok.html| issn = | vydavateľ = TASR| miesto = Bratislava| dátum = 2014-09-10| dátum prístupu = 2020-06-21}}</ref> [[Listy košické]] boli kultúrno-spoločenský magazín mapujúci súčasnosť i históriu Košíc a blízkeho okolia. Vychádzali raz za dva mesiace. Ostatné celorepublikové periodiká majú v Košiciach svoje detašované redakcie. Z online médií bol v roku [[2015]] spustený portál [http://www.kosicak.sk Košicak], ktorý je skratkou pre označenie Košice aktuálne. Tento portál mapoval aktuality v regióne a prinášal aj zaujímavosti z histórie, aktualizovaný býval denne až do roku [[2018]]. Druhým novším lokálnym informátorom v Košiciach je mediálny portál [https://www.kosiceonline.sk košiceonline.sk], ktorý vznikol v roku [[2017]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Košice Online| odkaz na autora = | titul = O portáli| url = https://www.kosiceonline.sk/o-portali| vydavateľ = kosiceonline.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-21| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Súbor:Kosice City Days.jpg|náhľad|Oslavy Dní mesta Košice]] [[Súbor:Rušňoparáda Košice 2018.jpg|náhľad|Rušňoparáda historických vlakov v železničnom depe]] [[Súbor:Cassovia Retro Košice.jpg|náhľad|Festival ''Cassovia Retro'' na Hlavnej ulici]] [[Súbor:St Elisabeth Cathedral during White Night festival.jpg|náhľad|Dóm svätej Alžbety počas festivalu Biela Noc 2019]] [[Súbor:Christmas in Košice.jpg|náhľad|Košické hlavné [[vianočné trhy]]]] === Pravidelné podujatia === * Potulky mestom Košice – pravidelné pešie prehliadky mesta Košice – organizované každý prvý víkend v mesiaci, vždy s inou témou a trasou. * Dni mesta Košice – máj – týždenné oslavy mesta pri príležitosti udelenia mestského erbu. * [[Veľká cena Košíc]] – máj – medzinárodný bridžový festival. * Dni francúzskej kultúry – marec/apríl. * Košická hudobná jar – máj – festival klasickej hudby v Dome umenia. * Noc múzeí – máj – celoeurópske podujatie pod záštitou Rady Európy. * Use the City festival – máj – festival pouličného umenia / street-art. * Cassovia Retro – máj – festival historických automobilov * Imaginácie – máj/jún – multižánrové plenérové site-specific predstavenie so zakomponovaním historických reálií v urbánnom prostredí. * [[MFF Art Film]] Košice – jún – medzinárodný filmový festival (predtým Trenčianske Teplice, Trenčín [[1993]] – [[2015]]). * Konvergencie – jún – medzinárodný festival komornej hudby. * Cyklistické preteky Košice – Tatry – Košice – jún – športové podujatie s dlhou históriou. * Cassovia folkfest – jún – festival folklóru s vystúpeniami folklórnych súborov. * Medzinárodná balónová fiesta – jún – prelety balónov nad mestom. * [[Zlatý žobrák]] – jún – prvý a najstarší medzinárodný festival lokálnych televízií. * Haliganda – jún – festival umeleckej tvorby pre deti a rodiny. * Košice Gurmán Fest – jún – festival výnimočných chutí. * Mazaltov! – jún – festival židovskej kultúry, na košickej kultúrnej scéne je od roku 2012. * Letné shakespearovské slávnosti – jún – po Prahe a Bratislave aj pri košickej Dolnej bráne. * Leto v parku – august – festival mestského typu v oblasti hudby, divadla, filmu v Mestskom parku. * [[FEMAN - Európsky festival kultúry národov a národností|Feman - európsky festival kultúry národov a národností]] – september. * Medzinárodný organový festival Ivana Sokola – september – organový festival v Dóme a Dome umenia. * Festival divadiel strednej Európy – september. * Košické slávnosti vína – september – ochutnávka vín v Dolnej bráne a pri Miklušovej väznici spojená s trhom tradičných remesiel. * [[Biela noc (festival)|Biela noc/Nuit Blanche]] – október – najsledovanejší a najmasovejší umelecký projekt v Košiciach, ponúkajúci hudobné a svetelné inštalácie v urbánnom prostredí, etablovaný festival vo vybraných svetových mestách, v Košiciach od roku 2010. * [[Medzinárodný maratón mieru]] – október – najstarší európsky maratón a druhý najstarší na svete. * Dni českej kultúry – október. * Dni španielskej kultúry – október. * Festival Rozmanitosť / polievkový festival – október. * Medzinárodný jazzový festival – október – po bratislavskom druhý najväčší na Slovensku. * Dni nového tanca – október – festival súčasného tanca (bienále). * Festival súčasného umenia Ars nova Cassoviae – október – festival súčasnej vážnej hudby. * [http://www.matrioshka.sk/ Festival Matrioshka] – multižánrový kultúrny festival reflektujúci totalitný režim v Česko-Slovensku v období rokov 1948 – 1989. * Art Dance – november – medzinárodný festival súčasného scénického tanca. * Festival sakrálneho umenia – november/december – oslavy patrónky mesta [[Alžbeta Uhorská (svätica)|svätej Alžbety]], ojedinelý festival na Slovensku s prezentáciou európskeho sakrálneho umenia v oblasti hudby, spevu, výtvarného umenia a slova. * ICSM ''New Music Days'' – december – medzinárodný festival súčasnej hudby organizovaný Slovenskou sekciou Medzinárodnej spoločnosti pre súčasnú hudbu (ISCM). * Košické Vianoce, Silvester Košice – vianočné trhy, anjelská kapustnica, primátorský punč, koncerty, ohňostroje. * Free Summer Košice Medzinárodný festival elektronickej a tanečnej hudby. * Illegal Night Košice – obľúbené stretnutie motoristov, jeden z najväčších zrazov na Slovensku. * [[JBL]] Jump Fest – jedno z najväčších európskych atletických podujatí, konajúce sa v centrách miest. * Rušňoparáda – každoročná prehliadka historických rušňov v železničnom depe == Stavby == [[Súbor:HrnciarskaKE.jpg|náhľad|[[Hrnčiarska ulica (Košice)|Hrnčiarska ulica]] – ulička remesiel. V pozadí [[Kalvínsky kostol (Košice)|Kalvínsky kostol]].]] [[Súbor:Kosice (Slovakia) - Main Street 5.jpg|náhľad|Imitácia [[Čermeľský potôčik|Čermeľského potoka]] v dolnom úseku [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulice]], pod ktorou sa nachádza [[Archeologické múzeum (Košice)|Archeologické múzeum]].]] [[Súbor:Košice, Slovakia (2005).jpg|náhľad|[[Mlynská ulica (Košice)|Mlynská ulica]] je pešou zónou vedúcou ku [[Železničná stanica Košice|železničnej stanici]]]] === Pamiatky === Historické centrum mesta je najväčšou [[mestská pamiatková rezervácia|mestskou pamiatkovou rezerváciou]] na Slovensku. Bola vyhlásená v roku [[1983]]. Zo všetkých slovenských pamiatkových rezervácií eviduje aj najviac pamiatkovo chránených objektov, ktorých je 501.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Pamiatkový úrad SR| odkaz na autora = | titul = Register pamiatkových rezervácií| url = http://www.pamiatky.sk/sk/page/register-pamiatkovych-rezervacii| vydavateľ = Pamiatkový úrad SR| dátum vydania = 2011-11-11| dátum aktualizácie = 2017-04-24| dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> Jadro mesta pretína šošovkovito roztiahnuté námestie – [[Hlavná (Košice)|Hlavná ulica]] s dĺžkou 1200 metrov. Jej stredom pretekal [[Čermeľský potôčik|Čermeľský potok]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KETURIST.sk| url = http://www.keturist.sk/info/kam-do-prirody/potok-cermel-cermelsky-potok/| vydavateľ = keturist.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Novodobá imitácia potoka bola v severnom a južnom úseku ulice inštalovaná v roku [[1996]]. Potok vytváral v strede ulice ostrov, kde boli sústredené najdôležitejšie stavby mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Potôčik na Hlavnej ulici| url = https://kosicednes.sk/historia/potocik-na-hlavnej-ulici/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2015-09-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Dóm svätej Alžbety]] je najväčšou [[gotika|gotickou]] [[katedrála|katedrálou]] a zároveň najväčším kostolom na Slovensku. Bol budovaný od konca 14. storočia do roku [[1508]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Prcínová| meno = Eva| autor = | odkaz na autora = | titul = Objavte to NAJ zo Slovenska: 7 NAJkrajších kostolov, chrámov a sakrálnych stavieb| url = https://travelking.sk/blog/objavte-to-naj-zo-slovenska-7-najkrajsich-kostolov-chramov-a-sakralnych-stavieb| vydavateľ = travelking.sk| dátum vydania = 2020-07-02| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = | jazyk =}}</ref> Po jeho južnej strane stojí gotická [[Kaplnka svätého Michala (Košice)|Kaplnka svätého Michala]], pôvodne slúžiaca ako pohrebný [[kostol]] pre okolitý [[cintorín]] na mieste dnešného parčíku. Dóm má aj samostatnú [[Zvonica|zvonicu]], ktorou je dodnes funkčná [[Urbanova veža]]. V severnej časti ostrova sa nachádzala mestská [[radnica]], od 18. storočia ju však nahradila [[Klasicistická architektúra|klasicistická]] reduta s divadlom. Dnešná monumentálna [[Eklekticizmus (umenie)|eklektická]] budova [[Národné divadlo Košice|Národného divadla]] bola postavená v roku [[1899]]. Ulica je po celej svojej dĺžke lemovaná meštianskymi domami a šľachtickými palácmi [[Čákiho-Dezőfiho palác|Dežőfiovcov]], [[Čákiho-Dezőfiho palác|Čákihovcov]], [[Andrášiho palác (Košice)|Andrášiovcov]], [[Hadik-Barkóciho palác|Barkóciovcov]], Meškovcov a [[Pongrácovsko-forgáčovský palác|Forgáčovcov]]. Z kostolných objektov tu okrem Dómu stojí aj ranobarokový [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Košice)|Premonštrátny kostol]] (taktiež ''Jezuitský'' alebo ''Univerzitný'' kostol) a pôvodne gotický, neskôr barokovo upravovaný [[Kostol svätého Antona Paduánskeho (Košice)|Františkánsky kostol]]. Rozsiahle parcely zaberajú cirkevné stavby arcibiskupského paláca a farského úradu, uršulínskeho, františkánskeho a jezuitského kláštora, konviktu a [[Kňazský seminár sv. Karola Boromejského|kňazského seminára]]. Početne sú zastúpené na Hlavnej ulici i administratívne budovy [[Palác Spišskej komory|Paláca Spišskej komory]], starého a nového [[Župný dom (Košice)|Župného domu]], [[Stará radnica (Košice)|mestskej radnice]] a [[Palác hornouhorského generálneho kapitanátu|Paláca]] [[Hornouhorský hlavný kapitanát|Hornouhorského hlavného kapitanátu]]. Najkrajšou barokovou pamiatkou v meste je [[Immaculata (Košice)|Súsošie Immaculata]]. Na severe Hlavná ulica ústi do [[Námestie Maratónu mieru|Námestia Maratónu mieru]]. V jeho strede je [[Pamätník maratónu mieru]]. Na námestí stoja reprezentatívne budovy [[Východoslovenské múzeum|Východoslovenského múzea]] a [[Košický samosprávny kraj|Úradu Košického samosprávneho kraja]]. V dolnej časti Hlavnej ulice boli odhalené pozostatky Dolnej brány [[košické mestské opevnenie|mestského opevnenia]]. Od roku [[1998]] je tu otvorené [[Archeologické múzeum (Košice)|Archeologické múzeum]]. Vo východnej časti historického jadra na bývalom ''Kalvínovom námestí'' vznikla spojením dvoch gotických meštianskych domov [[Miklušova väznica]]. Medzi ňou a pozostatkom [[Košické mestské opevnenie|košického mestského opevnenia]] [[Katova bašta|Katovou baštou]] sa nachádza [[Kalvínsky kostol (Košice)|Kalvínsky kostol]]. Vo dvore muzeálneho komplexu [[Katova bašta|Katovej bašty]] vybudovali repliku exilového tureckého domu [[Socha Františka II. Rákociho (Košice)|Františka II. Rákociho]] [[Rodošto]]. Malebná [[Hrnčiarska ulica (Košice)|Hrnčiarska ulica]] je reštaurovaná do podoby ''uličky remesiel''. Na [[Mlynská ulica (Košice)|Mlynskej ulici]], spájajúcej Hlavnú ulicu so [[Železničná stanica Košice|železničnou stanicou]], sa nachádza klasicistický [[Evanjelický kostol (Košice)|evanjelický kostol]]. Pri ústí ulice do [[Mestský park (Košice)|Mestského parku]] si nechal vybudovať mestský architekt ''[[Péter Jakab (architekt)|Jakab]]'', [[Jakabov palác|palác]] v historizujúcom štýle. V západnej časti historického jadra stojí najstaršie zachovaný kostol v Košiciach – [[Dominikánsky kostol (Košice)|Dominikánsky kostol s kláštorom]], ktorý je zároveň najstaršie stojacou stavbou v meste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Dominikánsky kostol| url = https://www.kosice.sk/mesto/dominikansky-kostol| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kolcun| meno = Milan| autor = | odkaz na autora = | titul = Dominikánsky kostol| url = https://kosice-city.sk/13dominikansky-kostol/| vydavateľ = kosice-city.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201204194042/https://kosice-city.sk/13dominikansky-kostol/| dátum archivácie = 2020-12-04}}</ref> Na severovýchodnom svahu ''Červeného brehu'' sa nachádza stále funkčný cintorín Rozália, ktorý je ojedinelým súborom funerálnych historizujúcich stavieb z prelomu 19. a 20. storočia. Slúžil pre pohreby bohatého miestneho meštianstva a šľachty od začiatku 18. storočia. Neďaleko cintorína sa nachádza barokový komplex košickej Kalvárie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Labudová|meno=Zuzana|titul=Kaplnka sv. Rozálie, Cintorín Rozália, Košice|url=https://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=zobrave-rehole-ii-stredoveka-architektura-medikantov|dátum vydania=|dátum prístupu=29.12.2020|vydavateľ=Ústav dejín umenia SAV|poznámka=In: Arslexicon - výtvarné umenie na Slovensku. Eds.: Balážová, Barbara - Pomfyová, Bibiana}}</ref> Na vrchu [[Hradová (vrch)|Hradová]] stál v [[stredovek]]u [[Košický hrad]]. Značná časť jeho základov bola archeologicky preskúmaná a odkrytá v roku [[1996]]. * ''Pozri aj: [[Zoznam meštianskych domov a palácov v Košiciach]].'' * ''Pozri aj: [[Zoznam kostolov v Košiciach]].'' === Pamätníky === V Košiciach sa nachádza množstvo pamätníkov, z nich je ale najznámejší už spomínaný [[Pamätník maratónu mieru]]. Medzi ďalšie významné pamätníky patria aj [[Pamätník neznámeho protifašistického bojovníka]] a [[Pamätník vojakov Sovietskej armády]] na [[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestí osloboditeľov]]. Na [[Verejný cintorín|Verejnom cintoríne]] sa nachádzajú 3 pamätníky – Pamätník talianskych partizánov a Pamätníky I. a II. svetovej vojny. Pamätníkom najväčšej košickej dopravnej tragédie je Pamätník obetiam nehody električky {{rcb|Doprava v Košiciach|6|inline=croute}} ([[30. októbra]] [[1978]]) pri košickom [[Amfiteáter Košice|Amfiteátri]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Novotná| meno = Anna| autor = | odkaz na autora = | titul = Od najväčšej dopravnej tragédie v Košiciach uplynie 40 rokov| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20946514/od-najvacsej-dopravnej-tragedie-v-kosiciach-uplynie-40-rokov.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-10-28| dátum prístupu = 2019-03-17}}</ref> K najnovším pamätníkom v meste sa radí [[Pamätník za Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú]] vytvorený košickým výtvarníkom Peterom Kalmusom. Pamätník bol slávnostne odhalený [[21. august|21. augusta]] [[2018]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = V Košiciach odhalili pamätník Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej| periodikum = Trend| odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)| url = https://www.etrend.sk/ekonomika/v-kosiciach-odhalili-pamatnik-janovi-kuciakovi-a-martine-kusnirovej.html| issn = 1336-2674| vydavateľ = TREND Holding| miesto = Bratislava| dátum = 2018-08-22| dátum prístupu = 2019-03-17}}</ref> Je umiestnený neďaleko [[Kostol Svätého Ducha (Košice)|Kostola Svätého Ducha]]. Druhým novším pamätníkom je od [[6. februára]] [[2018]], moderný pamätník [[Bjørnstjerne Bjørnson|Bjørnstjerna Bjørnsona]] vytvorený architektom Miroslavom Beličákom v [[Mestský park (Košice)|Mestskom parku]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Spisovateľovi Björnsonovi odhalili v Mestskom parku pamätník| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20754436/norskemu-spisovatelovi-bjornsonovi-odhalili-v-mestskom-parku-pamatnik.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-02-06| dátum prístupu = 2019-03-17}}</ref> Ďalej sa nachádza množstvo menších pamätných tabúľ a sôch najmä v mestskej časti [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]]. === Moderné stavby === Architektúru [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] v Košiciach zastupuje [[Hotel Yasmin (Košice)|Hotel Yasmin]] ([[1960]]{{--}}[[1962]] pôvodne ''Hutník'', zrekonštruovaný v rokoch [[2007]]{{--}}[[2008]]) a [[Obchodný dom Tesco (Košice)|obchodný dom Tesco]] ([[1965]]{{--}}[[1968]] pôvodne ''Prior'', od 2020 OD Urban).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Mikulová| meno = Eva| autor =| odkaz na autora = | titul = V ikonickej budove starého Tesca bude Obchodný dom Urban, už rekonštruujú priestory, FOTO| url = https://kosice.dnes24.sk/v-ikonickej-budove-stareho-tesca-bude-obchodny-dom-urban-uz-rekonstruuju-priestory-foto-358634| vydavateľ = kosice.dnes24.sk| dátum vydania = 2020-04-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V roku [[1971]] dostavaný hotel ''Slovan'' bol rekonštruovaný v rokoch [[2007]]{{--}}[[2009]] na [[DoubleTree by Hilton Hotel Kosice|DoubleTree by Hilton]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobinkovič| meno = Branislav| autor = | odkaz na autora = | titul = Hotel Slovan bude Doubletree by Hilton| periodikum = Trend| odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)| url = https://reality.trend.sk/komercne-nehnutelnosti/hotel-slovan-bude-doubletree-hilton| issn = 1336-2674| vydavateľ = News and Media Holding| miesto = Bratislava| dátum = 2008-04-04| dátum prístupu = 2020-12-29}}</ref> Najvyššou budovou v meste ostal monoblok [[Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice|Novej nemocnice]] s výškou 83 metrov, ktorý bol dokončený v roku [[1981]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Vargová| meno = Jana| autor = | odkaz na autora = | titul = Najvyššie budovy v Košiciach| url = https://kosicednes.sk/zaujimavosti/najvyssie-budovy-v-kosiciach/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-02-01| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Najväčší administratívny komplex v meste, známy ako ''Biely dom'', bol dokončený v roku [[1985]] pre vtedajšie [[KSČ|komunistické]] stranícke orgány. Dnes je sídlom [[Magistrát mesta Košice|Magistrátu mesta Košice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Ako vyrástol „Biely dom“| url = https://kosicednes.sk/historia/ako-vyrastol-biely-dom/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2015-01-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> {{Galéria |Názov=Pamätníky |veľkosť=náhľad |pozícia=right |Súbor:Košice - Bjørnstjerne Bjørnson - pamätník -a.jpg|Pamätník [[Bjørnstjerne Bjørnson|Bjørnstjerna Bjørnsona]] |Súbor:Košice hrob neznámeho vojaka.jpg|[[Pamätník neznámeho protifašistického bojovníka]] |Súbor:Kosice (Slovakia) - Memorial of the International Peace Marathon 2.jpg|[[Pamätník maratónu mieru]] na [[Námestie Maratónu mieru|Námestí Maratónu mieru]] }} Ojedinelou stavebnou aktivitou v 90. rokoch v meste bola [[Budova Národnej banky Slovenska v Košiciach|budova expozitúry]] [[Národná banka Slovenska|Národnej banky Slovenska]] (1994{{--}}1996) a [[Business Centre Košice|Biznis Centra I.]] ([[1994]]{{--}}[[1996]], bývalá budova dnes už neexistujúcej Priemyselnej banky). V rokoch [[2007]]{{--}}[[2011]] ho doplnilo [[Business Centre Košice|Biznis Centrum II]]. V roku [[2006]] siluetu mesta výrazne oživila [[Steel Aréna]], ktorá s kapacitou 8 400 miest okrem športových podujatí ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|2019]]) hostí aj [[Koncert|koncerty]] zahraničných a domácich hviezd [[Populárna hudba|populárnej hudby]]. Prvým moderným polyfunkčným objektom s kanceláriami, 91 bytmi a službami sa stal [[Cassovar (polyfunkčný komplex)|Cassovar]] z rokov [[2007]]{{--}}[[2012]]. Vyrástol na mieste asanovaného košického [[Pivovar|pivovaru]], pričom išlo o prvú revitalizáciu košického urbánneho brownfieldu v širšom centre mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Cassovar business center a.s.| odkaz na autora = | titul = Cassovar KOMPLEX| url = http://www.cassovar.sk/#o_nas| vydavateľ = cassovar.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Výrazný zásah do urbanistickej štruktúry centra Košíc znamenala výstavba nákupno-zábavného centra [[Aupark (Košice)|Aupark]], spolu s [[Aupark Tower (Košice)|Aupark Tower]] ako biznis centrom (2011).<ref>{{Citácia periodika| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KOŠICE: Začala výstavba Auparku| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/154432/kosice-zacala-vystavba-auparku/| issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2010-01-14| dátum prístupu = 2020-12-29}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> {{hlavný článok|Košické sídliská}} * ''Pozri aj: [[Zoznam moderných a administratívnych budov v Košiciach]].'' [[Súbor:Nová Terasa Košice.jpg|náhľad|Časť komplexu Novej Terasy]] === Nové mestské štvrte === [[Súbor:Rezidencia pri Radnici Košice.jpg|náhľad|Časť budovy Rezidencie pri radnici]] Po stavebnej stagnácii v 90. rokoch 20. storočia a 1. dekáde 21. storočia sa stavebný boom v Košiciach prejavil až v 2. dekáde 21. storočia po odznení finančnej a [[Hospodárska kríza|hospodárskej krízy]] z roku 2008. [[Dopyt]] po bytoch v Košiciach neustále rastie, pričom realitný trh zaznamenáva vyššie ceny nielen nových, ale aj starších bytov na pôvodných [[Košické sídliská|košických sídliskách]], čo značí príchod množstva nových obyvateľov najmä z [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] a [[Košice-okolie (okres)|okolia Košíc]].<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Ferko| meno = Ľubomír| autor = | odkaz na autora = | titul = V centre Košíc vypukol stavebný boom| url = https://kosicednes.sk/udalosti/centre-kosic-vypukol-stavebny-boom/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 07.04.16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-20| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200714132249/https://kosicednes.sk/udalosti/centre-kosic-vypukol-stavebny-boom/| dátum archivácie = 2020-07-14}}</ref> V mestskej časti [[Košice – mestská časť Západ|Západ]] medzi [[Trieda SNP (Košice)|Triedou SNP]] a Ondavskou ulicou pribudol v rokoch 2013 – 2019 rezidenčný komplex ''Nová Terasa'' realizovaný spoločnosťou [[Penta Investments]]. So 640 bytmi je ''Nová Terasa'' najväčším novodobým rezidenčným projektom na území Košíc, ktorého prvé dve etapy získali ocenenie ''Stavba roka 2017 – bytový dom roka''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Tóth| meno = Gabriel| autor = | odkaz na autora = | titul = Začala výstavba košického projektu Nová Terasa 3| url = https://www.pentainvestments.com/sk/press-release/zacala-vystavba-kosickeho-projektu-nova-terasa-3-7u1a3E.aspx| vydavateľ = pentainvestments.com| dátum vydania = 2018-06-08| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-28| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200701035042/https://www.pentainvestments.com/sk/press-release/zacala-vystavba-kosickeho-projektu-nova-terasa-3-7u1a3E.aspx| dátum archivácie = 2020-07-01}}</ref> Košický developer MM Invest Košice postavil v rokoch 2014 – 2016 v rekreačnej lokalite ''Anička'' v mestskej časti [[Košice – mestská časť Sever|Sever]] bytový komplex ''Park Anička''. So 120 bytmi ponúka moderné bývanie v prírode neďaleko rieky [[Hornád]]. Projekt získal ocenenie ''Stavba roka 2017'' za architektonické riešenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Suchý| meno = Daniel| autor = | odkaz na autora = | titul = Košický Park Anička spúšťa predaj stovky bytov| url = https://reality.trend.sk/byvanie/kosicky-park-anicka-spusta-predaj-stovky-bytov| vydavateľ = reality.trend.sk| dátum vydania = 2014-10-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-28| miesto = | jazyk =}}</ref> Košický developer MM Invest Košice rozbehol v roku 2014 aj výstavbu novej rezidenčnej štvrte ''Panoráma'' v mestskej časti [[Košice – mestská časť Vyšné Opátske|Vyšné Opátske]] v lokalite Heringeš. Ide o kombinovanú rezidenčnú štvrť s bývaním vo viladomoch, radových rodinných domoch a bytovkách.<ref name="boom">{{Citácia periodika | priezvisko = Gécziová| meno = Katarína| autor = | odkaz na autora = | titul = Realitný boom: Byty sa v Košiciach predávajú skôr ako ich postavia| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/8190664/realitny-boom-byty-sa-v-kosiciach-predavaju-skor-ako-ich-postavia.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2016-05-19| dátum prístupu = 2020-06-28}}</ref> Pôvodom holandský developer Cere Invest začal v roku 2015 výstavbu mestskej štvrte ''Lorinčík Háje'' tvorenej kombináciou 267 obytných jednotiek v rodinných domoch, radovej zástavbe, viladomoch aj bytovkách. Táto nová rezidenčná štvrť sa rozprestiera medzi mestskými časťami [[Košice – mestská časť Lorinčík|Lorinčík]] a [[Košice – mestská časť Pereš|Pereš]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Suchý| meno = Daniel| autor = | odkaz na autora = | titul = Košický Lorinčík – Háje spustil výstavbu a predaj prvej fázy| url = https://reality.trend.sk/byvanie/kosicky-lorincik-haje-spustil-vystavbu-predaj-prvej-fazy| vydavateľ = reality.trend.sk| dátum vydania = 2015-10-07| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-28| miesto = | jazyk =}}</ref> Ďalšou novopostavenou obytnou štvrťou je ''Zelená stráň'' v mestskej časti [[Košická Nová Ves]]. Pôvodom izraelský developer Nes - Pan & Marada Development rozvrhol výstavbu desiatich blokov projektu s 314 bytmi do troch etáp medzi rokmi 2014 – 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Fedorová| meno = Lenka| autor = | odkaz na autora = | titul = Boom v Košiciach: Stavby, čo menia tvár mesta, FOTO| url = https://kosice.dnes24.sk/boom-v-kosiciach-stavby-co-menia-tvar-mesta-foto-265311| vydavateľ = kosice.dnes24.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-20| miesto = | jazyk =}}</ref> V mestskej časti [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] pozorovať stavebný boom predovšetkým v okolí Kasární Kulturpark, ktoré sa v rámci [[Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013|Európskeho hlavného mesta kultúry – Košice 2013]] stali hlavným dejiskom kultúrnych podujatí a revitalizácie brownfieldu niekdajších kasárenských objektov. V bezprostrednom susedstve Kasární Kulturpark košický developer Safran Slovakia vybudoval medzi rokmi 2012 – 2015 v dvoch etapách obytné jednotky ''Šafránová záhrada'' spolu so 110 bytmi. Ten istý developer dokončil v roku 2018 komplex 54 terasovitých domov s názvom ''Herberia'' na Žižkovej ulici. Nové bytové jednotky sa začali stavať aj na Bleskovej a Jánošíkovej ulici.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Stavebný boom na Juhu pokračuje| url = https://kosicednes.sk/byvanie/stavebny-boom-na-juhu-pokracuje/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-10-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-20| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Neustále dochádza k ďalšiemu zahusťovaniu územia širšieho centra Košíc v mestskej časti [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] s pešou dostupnosťou od [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulice]]. Bratislavský devepoler Cresco Real Estate v areáli národnej kultúrnej pamiatky ''Mlynskej bašty'' v roku 2019 dokončil rezidenčný komplex s rovnomenným názvom, v ktorom sa nachádza 134 bytov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Poláš| meno = Martin| autor = | odkaz na autora = | titul = Projekt Mlynská Bašta skolaudovali, na trh prináša 134 bytov| url = https://reality.trend.sk/byvanie/projekt-mlynska-basta-skolaudovali-trh-prinasa-134-bytov| vydavateľ = reality.trend.sk| dátum vydania = 2019-11-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-28| miesto = | jazyk =}}</ref> Rakúsko-česká developerská skupina CTR Group v ''Rezidencii pri radnici'' na Strojárenskej ulici ponúkla 359 bytov, ktoré dokončila v roku 2018.<ref name="boom"/> V rokoch 2019 – 2020 stavia ďalších 120 bytov v rámci Business Centre III. na Štúrovej ulici a na severnom okraji mestskej časti [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] rozbehla výstavbu rezidenčného komplexu ''Albelli'' (Alvinczyho – Bellova) s 390 bytmi v piatich bytových domoch.<ref name="ref1" /> === Galéria architektúry === <gallery> Kosice - St. Elisabeth Cathedral retouched.jpg|''Svätyňa najväčšieho gotického chrámu na Slovensku – [[Dóm sv. Alžbety|Dómu sv.Alžbety]]'' La Tour Urban.JPG|''Pôvodne gotická, neskôr renesančne upravovaná [[Urbanova veža]]'' ZofiaBatoriKostol.jpg|''Ojedinelá architektúra neskorej renesancie a raného baroka [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Košice)|Premonštrátskeho kostola]]'' BiskupskýPalácKošice.jpg|''Barokový [[Arcibiskupský palác (Košice)|Arcibiskupský palác]]'' Čákiho-Dezőfiho palác.jpg|''Klasicistický [[Čákiho-Dezőfiho palác]]'' Vedecká knižnica.jpg|''Empírový [[Pongrácovsko-forgáčovský palác]]'' LevočskýDom.jpg|''Neogoticky reštaurovaný [[Levočský dom]]'' Jakabov palác 2010.JPG|''Historizujúci [[Jakabov palác]]'' Andrášiho palác, Hlavná 81, Košice.jpg|''Neorenesančný [[Andrášiho palác (Košice)|Andrášiho palác]]'' SláviaKošice2.jpg|''Secesná [[Hotel a kaviareň Slávia (Košice)|kaviareň Slávia]]'' Puškinova - Synagóga.jpg|''[[Nová ortodoxná synagóga v Košiciach|Nová ortodoxná synagóga]]'' Hlavná 004 - Assicurazioni Generali.JPG|''Funkcionalistický [[Osemposchoďák (Košice)|Osemposchoďák]]'' Old New Košice.jpg|''[[Business Centre Košice|Business Centre I.]]'' Cassovar.JPG|''[[Cassovar (polyfunkčný komplex)|Cassovar]]'' </gallery> == Turizmus == [[Súbor:Botanická ZáhradaKošice.jpg|thumb|[[Botanická záhrada UPJŠ Košice|Košická botanická záhrada]]]] [[Súbor:Košice ZOO 8.jpg|thumb|[[Košická zoologická záhrada]]]] [[Súbor:Jazero01.JPG|thumb|Piesková pláž na košickom [[Jazero (Košice)|Jazere]]]] [[Súbor:Košice - Hlavná ulica -a.jpg|náhľad|Hlavná ulica]] V roku [[2018]] bolo v Košiciach ubytovaných 386 088 turistov, čo je oproti predošlému rekordnému roku [[2017]] nárast o 5,45 percenta. Výraznejší je aj príchod zahraničných návštevníkov, ich počet sa medziročne zvýšil o 9,9 percenta na 135 430, čo sa prejavilo aj v náraste počtu prenocovaní cudzincov o 10,8 percenta. Súbežne s rastom počtu návštevníkov, narástli v kraji medziročne aj tržby ubytovacích zariadení, a to o 7,81 percenta na 22 558 763 eur za celý rok [[2018]]. Hlavnú časť medzi zahraničnými hosťami tvorili návštevníci z okolitých krajín a to – [[Česko|Česka]], [[Poľsko|Poľska]] a [[Maďarsko|Maďarska]]. Až 30-percentný medziročný nárast dosiahol počet návštevníkov z [[Nemecko|Nemecka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Rok 2018 bol v Košickom kraji rekordný v ubytovaní návštevníkov| url = https://kosicednes.sk/udalosti/rok-2018-bol-v-kosickom-kraji-rekordny-v-ubytovani-navstevnikov/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 15.03.19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-15| miesto = Košice| jazyk = }}</ref> K uvedenému roku bolo v meste 230 ubytovacích zariadení, z toho až 50 hotelov alebo penziónov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Košice| url = https://www.booking.com/searchresults.sk.html?dest_id=-843247;dest_type=city;iata=KSC;ss=Ko%C3%85%C2%A1ice%2C%2BSlovensko| vydavateľ = booking.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-15| miesto = | jazyk = }}</ref> Počet návštevníkov Košíc dosiahol v roku [[2019]] číslo 240 345. Počet prenocovaní v meste bol 560 580 za rok 2019. V meste sa ku koncu roka 2019 nachádzalo 117 ubytovacích zariadení, ktoré poskytovali 6 807 lôžok. Podiel návštevnosti Košíc je oproti [[Košický kraj|Košickému kraju]] 53 %. ''Návštevnícke centrum'' za celý rok 2019, navštívilo 11 912 ľudí.<ref name="visit19">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Halász| meno = Michaela| autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa organizácie KOŠICE – Turizmus za rok 2019| url = https://www.visitkosice.org/sites/default/files/inline-files/KETur_V%C3%9DRO%C4%8CN%C3%81%20SPR%C3%81VA%202019.pdf| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = 2020-03-06| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-22| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210126054804/http://www.visitkosice.org/sites/default/files/inline-files/KETur_V%C3%9DRO%C4%8CN%C3%81%20SPR%C3%81VA%202019.pdf| dátum archivácie = 2021-01-26}}</ref> V auguste [[2020]] Košice taktiež trpeli poklesom zahraničnej návštevnosti spôsobenej [[Pandémia COVID-19 na Slovensku|Pandémiou COVID-19]]. Pokles činil 65,1 %, ale na druhej strane pokles kompenzoval rast počtu domácich hostí o 21,4 %. Celková návštevnosť Košíc bola v medziročnom porovnaní nižšia o 22,3 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Ústredie ŠÚ SR| odkaz na autora = Štatistický úrad Slovenskej republiky| titul = Vývoj cestovného ruchu v ubytovacích zariadeniach SR v auguste 2020| url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/b8208dcf-3db8-45aa-bc5a-aa4e82fabf40/!ut/p/z1/tVLBcoIwFPwWDxxDngQk9hadVrTaGetYNZdOwCAUIQgp1L9v6PTSmdraQ3N5ybzdfZtsMMdbzAvRpAehU1WIoznv-OB56U_paNRnAKM5gensfvUQjO-cydrDT5hjHhW61AneqbAWCaozlBYxEpm2wGxUlRu1ppCoLivRnC1oaqkzU0PqAN1HMSL7kCLXEwKFkSeQEK6kTizC2IVOvozSPd5dhd785pebNlxYrOPzD8h4wgLXnwPQ-cSDKQvWj8MlIcDIJ-AHjZ3x4F_00Pfxpklli9dF9zJHvPrjFQPAM8zTMLfbKLfB9qkPxPep67jDgUdIl5lTLcaLg5EVOunCUHh7lbahpi-nE2cmU1Vo-abx9j9CNXNYERJqLFYylpWs7NfK_LZE67K-scCCtm3tg1KHo7QjlVvfUhJVG39fkbjMc0rOKIsXt8Tl4Zkcmzljvd47-YM7uQ!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/| vydavateľ = Štatistický úrad SR| dátum vydania = 2020-10-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-06| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> S cieľom zvýšiť atraktivitu Košíc a Košického kraja ako turistickej destinácie a pritiahnutia západoeurópskych turistov na predĺžené víkendy ("''city breaks''") Košický samosprávny kraj založil v roku [[2012]] krajskú organizáciu cestovného ruchu, ktorý nesie názov [[Košice Región Turizmus]]. Úlohou tejto organizácie je primárne zatraktívniť samotný [[Košický región]] ako turistickú oblasť a prilákať čo najviac návštevníkov zo zahraničných krajín, hlavne zo [[Západná Európa|západnej Európy]]. Dopomôcť k tomu má viacero projektov a podujatí zameraných na objavovanie jednotlivých destinácií v tomto regióne ako sú napríklad [[Spiš (región)|Spiš]], [[Slovenský raj]], [[Gemer (región)|Gemer]], Košice, [[Dolný Zemplín]] a [[Tokajský okres|Tokaj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanovy Krajskej organizácie cestovného ruchu Košice Región Turizmus| url = https://kosiceregion.com/sites/default/files/atoms/files/stanovy_krt_v.pdf| vydavateľ = kosiceregion.com| dátum vydania = 2017-04-07| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2019-03-15| miesto = Košice| jazyk = }}</ref> Ďalšou oblastnou organizáciou [[Cestovný ruch|cestovného ruchu]] je inštitúcia s názvom [[Visit Košice]], ktorá pre domácich a zahraničných návštevníkov zabezpečuje informácie a možnosti ako spoznať bližšie samotné mesto, prostredníctvom info centra, webu ale aj mobilnej aplikácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Visit Košice| odkaz na autora = Visit Košice| titul = O nás – Visit Košice| url = https://www.visitkosice.org/index.php/sk/o-nas| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-19| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180706185501/http://www.visitkosice.org/index.php/sk/o-nas| dátum archivácie = 2018-07-06}}</ref> V meste fungujú tri informačné turistické centrá. Prvým je ''Návštevnícke centrum Košice,'' druhým je ''Regionálny informačný bod pre celý Región Košice, tretím je MiC KOŠICE.'' ''Návštevnícke centrum Košice'' sídli v budove [[Stará radnica (Košice)|Starej radnice]] na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] 59 a Regionálny informačný bod nájdete na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] 48. Informačné centrum ''MiC KOŠICE'' organizuje pravidelné tematické prehliadky mestských pamätihodností a pozoruhodností pod názvom ''Potulky mestom Košice'', ktoré sú Košičanmi veľmi obľúbeným zdrojom poznávania svojho mesta. * ''Pozri aj:'' [[Zoznam hotelov v Košiciach]] === Atrakcie === Najväčšou atrakciou Košíc je ich samotné historické jadro s mnohými architektonickými skvostmi. V jeho strede, na [[Hlavné námestie (Košice)|Hlavnom námestí]], sa nachádza [[Spievajúca fontána (Košice)|Spievajúca fontána]]. Vedľa fontány je umiestnená zvonkohra v tvare zvonmi ovešaného stromu. Každú hodinu hrá jednu zo svojich sto melódií, podľa ktorej „tancuje“ aj neďaleká fontána.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Luxová| meno = Michaela| autor = | odkaz na autora = | titul = Tri najkrajšie fontány v našom meste| url = https://kosicednes.sk/zaujimavosti/tri-najkrajsie-fontany-v-nasom-meste/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-11-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Malebná [[Hrnčiarska ulica (Košice)|Hrnčiarska ulička]] je uličkou remesiel so špecializovanými obchodíkmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Visit Košice| odkaz na autora = Visit Košice| titul = Ulička remesiel| url = http://www.visitkosice.org/sk/atraktivity/ulicka-remesiel| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180621154329/http://www.visitkosice.org/sk/atraktivity/ulicka-remesiel| dátum archivácie = 2018-06-21}}</ref> V hornatom prírodnom prostredí mestskej časti [[Košice – mestská časť Kavečany|Kavečany]] sa nachádza [[Košická zoologická záhrada]], [[DinoPark Košice]] a letná [[bobová dráha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = MČ Kavečany| odkaz na autora = | titul = ZOO Košice| url = https://kosicekavecany.sk/navstevnik/zoo-kosice/| vydavateľ = kosicekavecany.sk| dátum vydania = 2020-03-16| dátum aktualizácie = 2020-06-08| dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = MČ Kavečany| odkaz na autora = | titul = Letná bobová dráha| url = https://kosicekavecany.sk/navstevnik/letna-bobova-draha/| vydavateľ = kosicekavecany.sk| dátum vydania = 2020-03-16| dátum aktualizácie = 2020-06-08| dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V mestskej časti [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad jazerom]], na ploche tunajšieho [[Jazero (Košice)|Jazera]], je inštalovaný vodnolyžiarsky vlek. Časť brehu jazera je upravená na pieskovú pláž. V okolí tejto pláže sa nachádzajú volejbalové a futbalové ihriská, športový areál pre posilňovanie a oddychová zóna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = MČ Nad jazerom| odkaz na autora = | titul = Rekreácia a šport| url = https://www.jazerokosice.sk/cms/?page_id=627| vydavateľ = jazerokosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210128211448/https://www.jazerokosice.sk/cms/?page_id=627| dátum archivácie = 2021-01-28}}</ref> Oddychový areál s pieskovou úpravou ''Beach Club'' pri Mestskej krytej plavárni v centre mesta tiež ponúka plážové volejbalové ihriská. V rekreačnom údolí [[Črmeľ|Čermeľského potoka]] vedie [[Úzkorozchodná železnica|úzkorozchodná]] [[Čermeľská železnica]] s historickými [[parná lokomotíva|parnými lokomotívami]]. Jej cieľovou stanicou je prímestská oddychová zóna ''Alpinka'' s detskými ihriskami, golfovým ihriskom a areálom [[paintball]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Detská železnica Košice| odkaz na autora = | titul = História| url = https://www.detskazeleznica.sk/-historia| vydavateľ = detskazeleznica.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Botanická záhrada UPJŠ Košice]], založená v roku [[1950]], ponúka prehliadku tropickej a subtropickej [[Flóra (kvetena)|flóry]], dekoratívnej [[Flóra (kvetena)|flóry]] a [[arborétum|arboréta]]. S vysokými [[skleník]]mi a obrovskou [[Opunciovité|kaktusovou]] zbierkou sa rozprestiera na ploche {{ha|33|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Visit Košice| odkaz na autora = Visit Košice| titul = Botanická záhrada| url = https://www.visitkosice.org/sk/atraktivity/botanicka-zahrada| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200610142031/https://www.visitkosice.org/sk/atraktivity/botanicka-zahrada| dátum archivácie = 2020-06-10}}</ref> === Sedem divov Košíc === V Košiciach sa zorganizovala na prelome rokov [[2008]]{{--}}[[2009]] anketa medzi Košičanmi o siedmich divoch svojho mesta. Výsledky boli oficiálne vyhlásené [[22. február]]a [[2009]] v historickej radnici. Jednoznačným víťazom sa stal [[Dóm svätej Alžbety]]. Za ním sa umiestnili [[Národné divadlo Košice]], [[Medzinárodný maratón mieru]], [[Spievajúca fontána (Košice)|Spievajúca fontána]], [[Kaplnka svätého Michala (Košice)|Kaplnka svätého Michala]], [[Hlavná (Košice)|Hlavná ulica]] a [[Jakabov palác]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Všetkých sedem divov je v Starom Meste | url = http://www.kosice-city.sk/clanky-detail/vsetkych-sedem-divov-je-v-starom-meste/ | dátum vydania = 22.02.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Košice-Staré Mesto | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131202221645/http://www.kosice-city.sk/clanky-detail/vsetkych-sedem-divov-je-v-starom-meste/ | dátum archivácie = 2013-12-02 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oficiálne výsledky – 7 divov Košíc | url = http://www.potulka.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=80&Itemid=16 | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = potulka.sk | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> == Parky == [[Súbor:Košice - Altánok v mestskom parku.jpg|náhľad|Altánok v mestskom parku]] [[Súbor:Barca jazierko.jpg|náhľad|Jazierko v barčianskom parku]] Najväčším mestským parkom v Košiciach je [[Mestský park (Košice)|Mestský park]] založený v [[60. roky 19. storočia|60. rokoch 19. storočia]] medzi [[Železničná stanica Košice|železničnou stanicou]] a centrom mesta. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] bol mierne redukovaný v prospech nových komunikačných spojení v predstaničnom priestore. V 90. rokoch v ňom bolo zriadené jazierko s umelým potôčikom a obnovený hudobný altánok. Rozsiahlou rekonštrukciou prešiel park v rokoch [[2012]]{{--}}[[2013]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Luxová| meno = Michaela| autor = | odkaz na autora = | titul = Poznáte unikáty Mestského parku? Priblížime vám ich| url = https://kosicednes.sk/zaujimavosti/poznate-unikaty-mestskeho-parku-priblizime-vam-ich/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2017-01-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Stará krytá plaváreň z rokov [[1957]]{{--}}[[1961]] na Rumanovej ulici bola prerobená na prvú [[Kunsthalle Košice|Kunsthalle]] na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = K13| odkaz na autora = | titul = Kunsthalle/Hala umenia| url = https://www.k13.sk/o-nas/centra/hala-umenia| vydavateľ = k13.sk| dátum vydania = 2014-02-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210119175227/https://www.k13.sk/o-nas/centra/hala-umenia/| dátum archivácie = 2021-01-19}}</ref> Niekdajší secesný korčuliarsky pavilón z roku [[1909]] zrekonštruovali na bálový palác, za ktorým po rekonštrukcii vznikol prvý 5-hviezdičkový hotel v Košiciach s názvom ''Parkhotel Villa Sandy''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = kosice-estranky.sk| odkaz na autora = | titul = Košice - estránky - fotografie, výstavba, projekty, história..| url = http://www.kosice-estranky.sk/clanky/vystavba/projekty---skolstvo--sport--kultura/city-park-center.html| vydavateľ = kosice-estranky.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-15| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180808210300/http://www.kosice-estranky.sk/clanky/vystavba/projekty---skolstvo--sport--kultura/city-park-center.html| dátum archivácie = 2018-08-08}}</ref> Druhý najvýznamnejší park sa nachádza v mestskej časti [[Košice – mestská časť Barca|Barca]], ktorý je chránenou zónou so vzácnymi drevinami. V roku [[1998]] v 7 hektárovom parku bolo obnovené južné jazierko s vodnou [[Flóra (kvetena)|flórou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KETURIST| odkaz na autora = | titul = Barčiansky park| url = http://www.keturist.sk/info/zaujimavosti/barciansky-park/| vydavateľ = keturist.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Typom pozdĺžneho alejového parku je [[Park Moyzesova|park]] na [[Moyzesova ulica (Košice)|Moyzesovej ulici]]. Parky [[Park Komenského (Košice)|Komenského]] Východ a Západ sa nachádzajú po oboch stranách [[Komenského ulica (Košice)|triedy Komenského]]. V mestských častiach [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Dargovských hrdinov]] a [[Košice - Sídlisko Ťahanovce|Sídlisko Ťahanovce]] sa rozprestiera rozsiahly lesopark.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Otvorenie vynoveného Lesoparku na Furči| url = https://kosicednes.sk/udalosti/otvorenie-vynoveneho-lesoparku-na-furci/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2017-04-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Medzi mestskými časťami [[Košice – mestská časť Západ|Západ]] a [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídliskom KVP]] sa nachádza borovicový háj. * ''Pozri aj:'' [[Zoznam parkov v Košiciach]] == Zábava == [[Súbor:Košická fontána v noci.jpg|náhľad|[[Spievajúca fontána (Košice)|Spievajúca fontána]]]] Večerná zábava v Košiciach sa sústreďuje v niekoľkých lokalitách. Veľkej obľúbenosti sa tešia multikiná v obchodnom centre [[Atrium Optima]] na juhozápadnom okraji mesta a v obchodnom centre [[Obchodné centrum Galéria (Košice)|Galéria]]. Otvorenie [[Steel Aréna|Steel Arény]] v roku [[2006]] prinieslo do mesta kvalitnú a kapacitnú halu. Vystúpenia známych domácich, ale najmä zahraničných interpretov v aréne výrazne obohatilo koncertnú scénu v Košiciach. Košické centrum so [[Spievajúca fontána (Košice)|spievajúcou fontánou]] a osvetlenými fasádami pamiatok je ideálne pre večerné korzovanie spojené s návštevou početných reštaurácií, barov a pubov s letnými záhradami na [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulici]]. Komornejšiu atmosféru nočného života si možno vychutnať na Vrátnej ulici, v okolí [[Dominikánske námestie|Dominikánskeho námestia]] a [[Miklušova väznica|Miklušovej väznice]]. Klubová scéna s trendovými barmi sa sústreďuje na [[Kováčska ulica (Košice)|Kováčskej ulici]], [[Dominikánske námestie|Dominikánskom námestí]] a v [[Kasárne Kulturpark|Kulturparku]]. == Kulinárske špeciality == [[Súbor:TreskaTTRyba.jpg|náhľad|Treskoslovenská Treska]] Košická kuchyňa je zmesou tradičných špecialít [[Slovenská kuchyňa|slovenskej]] a maďarskej [[gastronómia|gastronómie]]. Vyslovene košickými špecialitami sú [[treska v majonéze]] a povestná košická zmrzlina, košický med, krémovníky a venčeky miestneho cukrárenského reťazca [[Aida (cukráreň)|Aida]], ktorý má po meste tri cukrárne. ''Košické zlato'' je oficiálny koktejl mesta, ktorý bol vytvorený na barmanskej show v roku [[2010]]. Nápoj tajnej receptúry má aj teplú verziu pre zimné obdobie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Košické zlato | url = http://www.visitkosice.eu/sk/co-vidiet-a-zazit/kosicke-zlato | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 24.7.2012 | vydavateľ = visitKošice.eu | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120724141831/http://www.visitkosice.eu/sk/co-vidiet-a-zazit/kosicke-zlato | dátum archivácie = 2012-07-24 }}</ref> == Verejné ustanovizne == [[Súbor:Ustavny sud - hlavné priecelie.jpg|náhľad|Priečelie [[Budova Ústavného súdu Slovenskej republiky|budovy Ústavného súdu SR]]]] [[Súbor:Kancelária prezidenta SR - pracovisko Košice 1.JPG|náhľad|Kancelária prezidenta SR – pracovisko Košice]] Košice, druhé najväčšie mesto na Slovensku, sú sídlom dôležitej ústavnej inštitúcie – [[Ústavný súd|Ústavného súdu Slovenskej republiky]], ako aj celorepublikovej kancelárie [[Národný inšpektorát práce|Národného inšpektorátu práce]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Ústavný súd SR| odkaz na autora = | titul = Kontakt - Ústavný súd Slovenskej republiky| url = https://www.ustavnysud.sk/kontakt| vydavateľ = Ústavný súd SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Národný inšpektorát práce| odkaz na autora = | titul = Kontakty| url = https://www.ip.gov.sk/kontakt/| vydavateľ = ip.gov.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Detašované pracoviská tu zriadili [[Kancelária prezidenta Slovenskej republiky|Kancelária prezidenta SR]], Kancelária predsedu NR SR a [[Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity]]. Ako krajské mesto je sídlom [[Košický samosprávny kraj|Úradu Košického samosprávneho kraja]] a [[Obvodný úrad|Obvodného úradu]] [[Košický kraj|Košického kraja]]. Národnostným menšinám tu slúži rad organizácií. Pre potreby maďarskej menšiny bola zriadená miestna organizácia ''Čemadoku''. [[Klub národnostných menšín]] združuje všetky menšiny žijúce v meste. === Konzuláty === V Košiciach pôsobí Generálny [[Konzul (diplomacia)|konzulát]] [[Maďarsko|Maďarska]], umiestnený na [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulici]]. Okrem neho sídli v meste aj 15 [[Konzul (diplomacia)|honorárnych konzulátov]] nasledujúcich štátov:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Zlaté stránky, Referát protokolu a zahraničných vzťahov MMK| odkaz na autora = | titul = Úrady a inštitúcie| url = https://www.kosice.sk/mesto/urady-a-institucie#konzulaty| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-14| miesto = Košice| jazyk = }}</ref> [[Súbor:Srbský konzulát - panoramio.jpg|right|thumb|Konzulát Srbska]] {| class="wikitable" |- ! Štát !! Adresa |- | {{flagicon|Hungary}} [[Maďarsko]] || Hlavná 67 |- | {{flagicon|Belgium}} [[Belgicko]] || Moldavská cesta 10/B |- | {{flagicon|Serbia}} [[Srbsko]] || Jesenského 12 |- | {{flagicon|Poland}} [[Poľsko]] || [[Puškinova ulica (Košice)|Puškinova]] 1 |- | {{flagicon|Izrael}} [[Izrael]] || Garbiarska 5 |- | {{flagicon|Spain}} [[Španielsko]] || Hutnícka 1 |- | {{flagicon|Russia}} [[Rusko]] || Moldavská 10 |- | {{flagicon|France}} [[Francúzsko]] || Hlavná 104 |- | {{flagicon|Turkey}} [[Turecko]] || [[Mlynská ulica (Košice)|Mlynská]] 2 |- | {{flagicon|Finland}} [[Fínsko]] || Žriedlová 12 – 14 |- | {{flagicon|Mongolia}} [[Mongolsko]] || Národná trieda 56 |- | {{flagicon|Latvia}} [[Lotyšsko]] || [[Krmanova ulica (Košice)|Krmanova]] 1 |- | {{flagicon|Germany}} [[Nemecko]] || Timonova 27 |- | {{flagicon|Georgia}} [[Gruzínsko]] || Hlavná 24 |- | {{flagicon|Moldova}} [[Moldavsko]] || [[Trieda SNP (Košice)|Trieda SNP]] 39 |- | {{flagicon|Vietnam}} [[Vietnam]] || Hlavná 70 |} === Veda === Košice ako sídlo štyroch univerzít a významných priemyselných podnikov sústreďuje mnoho špecializovaných vedecko-výskumných pracovísk, prevažne technického zamerania, ale aj z oblasti [[veterinárna medicína|veterinárnej medicíny]] a [[Duchovná veda|humanitných vied]]. {| | valign=top | Vedecké ústavy [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Geografická poloha pracovísk SAV| url = https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=sas-geo| vydavateľ = Slovenská akadémia vied| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-14| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> * Ústav experimentálnej fyziky * Ústav materiálového výskumu * Ústav geotechniky * Neurobiologický ústav (Medicínske centrum SAV) * Parazitologický ústav * Ústav fyziológie hospodárskych zvierat (Centrum biovied SAV) * Centrum biomedicínskej mikrobiológie a imunológie (Neuroimunologický ústav SAV) * Spoločenskovedný ústav (Centrum spoločenských a psychologických vied SAV) * Archeologický ústav – pracovisko Košice * Matematický ústav – detašované pracovisko || | valign=top | K ďalším výskumným pracoviskám patria: * BOOS – Biologické substancie – vývoj v oblasti organickej chémie a farmaceutiky * Edis – Výskumné a vývojové družstvo pre elektronické a digitálne systémy * Výskumný ústav veterinárnej medicíny * Výskumný ústav stavebnej informatiky * ZŤS – Výskumno-vývojový ústav |} Košice majú dve [[planetárium (budova)|planetáriá]]. Širokej a odbornej verejnosti slúži planetárium v hlavnej budove [[Slovenské technické múzeum|Slovenského technického múzea]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Planetárium – špecializované zariadenie | url = http://www.stm-ke.sk/stale/planetarium.htm | dátum vydania = 1999 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = [[Slovenské technické múzeum]] | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20111115131519/http://www.stm-ke.sk/stale/planetarium.htm | dátum archivácie = 2011-11-15 }}</ref> Mestská výchovno-vzdelávacia inštitúcia pre deti a mládež ''Centrum voľného času DOMINO'' disponuje ďalším planetáriom, ktoré je spojené aj s [[hvezdáreň|hvezdárňou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hvezdáreň a planetárium | url = http://www.cvcdomino.sk/data/planetarium/pre_verejnost.html | dátum vydania = 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Centrum voľného času DOMINO | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> === Vysoké školy === [[Súbor:Technická univerzita Košice XXV.JPG|náhľad|vpravo|Aula [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzity]]]] [[Súbor:Lekárska fakulta UPJŠ Košice.jpg|náhľad|vpravo|Zrekonštruovaná budova [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Lekárskej fakulty UPJŠ]]]] Košice majú dlhú tradíciu strediska univerzitného vzdelávania. V roku [[1657]] založená [[Košická univerzita]] symbolizovala prevahu katolíckej Európy pri vytlačovaní [[Turci|Turkov]] z [[Uhorsko|Uhorska]]. Košice sú v súčasnosti druhým najvýznamnejším centrom slovenského vysokého školstva. [[Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach]], založená [[1949]], je jedinou svojho druhu na Slovensku. Počiatky [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzity]] spadajú do roku [[1937]], ale vojnové udalosti spôsobili jej presun do [[Bratislava|Bratislavy]]. Opätovne založená v roku [[1952]] je dnes s deviatimi fakultami a takmer 10 000 poslucháčmi je najnavštevovanejšou spomedzi košických vysokých škôl.<ref>{{Citácia periodika| priezvisko = | meno = | autor = TUKE| odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Študenti - počty a štruktúra| periodikum = Správa o činnosti Technickej univerzity v Košiciach 2019| odkaz na periodikum = | rok = 2020| mesiac = | ročník = | číslo = | strany = 368| url = http://web.tuke.sk/tu/vyrocne_spravy/sprava-o-cinnosti-tuke2019.pdf| dátum prístupu = 2021-01-30| issn = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210127201121/http://web.tuke.sk/tu/vyrocne_spravy/sprava-o-cinnosti-tuke2019.pdf| dátum archivácie = 2021-01-27}}</ref> Popri nej existuje aj záujmové vzdelávanie tretieho veku. [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] mala v roku [[2019]] na fakultách [[Fakulta verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|verejnej správy]], [[Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|filozofickej]], [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|lekárskej]], [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|prírodovedeckej]] a [[Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|právnickej]] spolu viac ako 7 000 poslucháčov.<ref name="vyrsprava2019upjs">{{Citácia periodika| priezvisko = Sovák| meno = Pavol| autor = | odkaz na autora = | spoluautori = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach| titul = | periodikum = Výročná správa o činnosti Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach za rok 2019| odkaz na periodikum = | rok = 2020| mesiac = 04| ročník = | číslo = | strany = 116| url = https://www.upjs.sk/public/media/23246/sprava-o-cinnosti-upjs-2019.pdf| dátum prístupu = 2021-01-30| issn = }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V meste je umiestnených aj niekoľko fakúlt univerzít so sídlom v iných slovenských mestách. [[Ekonomická univerzita v Bratislave]] sem umiestnila svoju [[Podnikovohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave so sídlom v Košiciach|podnikovohospodársku fakultu]] v roku [[1969]] a [[Katolícka univerzita v Ružomberku]] svoju [[Teologická fakulta v Košiciach Katolíckej univerzity v Ružomberku|teologickú fakultu]] v roku [[2003]]. [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave]] tu má detašované pracovisko bl. Z.G. Mallu. V meste od roku [[2006]] sídli aj [[Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach|Vysoká škola bezpečnostného manažérstva]]. === Stredné školy === V Košiciach je stredné školstvo orientované predovšetkým na štvorročné a osemročné [[gymnázium|gymnáziá]], ktorých bolo v roku [[2021]] v meste 20. Medzi nimi sú dve športové gymnáziá, jedno [[Evanjelická cirkev|evanjelické]], tri [[Cirkev|cirkevné]], tri súkromné a jedno s vyučovacím jazykom [[maďarčina|maďarským]].<ref name=zoz21/> Šesť z nich má v zriadovateľskej pôsobnosti [[Košický samosprávny kraj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kupčík| meno = Peter| autor = | odkaz na autora = | titul = Gymnáziá| url = https://web.vucke.sk/sk/samosprava/organizacie-zp/skolske/gymnazia/gymnazia.html| vydavateľ = web.vucke.sk| dátum vydania = 2014-04-28| dátum aktualizácie = 2020-12-14| dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210207091255/https://web.vucke.sk/sk/samosprava/organizacie-zp/skolske/gymnazia/gymnazia.html| dátum archivácie = 2021-02-07}}</ref> Stredné priemyselné školy zastupujú hutnícka, [[Stredná priemyselná škola dopravná (Košice, Hlavná 113)|dopravná]], stavebno-geodetická, elektrotechnická a strojnícka. V meste sú tri stredné zdravotné školy, dve obchodné akadémie, dve [[konzervatórium|konzervatóriá]] a [[hotelová akadémia]]. Ďalej je tu rad [[stredná odborná škola|stredných odborných škôl]], širokého zamerania z toho jedna s vyučovacím jazykom [[Maďarčina|maďarským]] a 6 súkromných. Dokopy 22 v roku [[2021]].<ref name=zoz21>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stredné školy| url = http://www.zoznamskol.eu/typ/stredna-skola/?kraj=kosicky&okres=kosice-1| vydavateľ = zoznamskol.eu| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = | jazyk = }}</ref> Väčšinu z nich má v zriadovateľskej pôsobnosti [[Košický samosprávny kraj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kupčík| meno = Peter| autor = | odkaz na autora = | titul = Stredné odborné školy| url = https://web.vucke.sk/sk/samosprava/organizacie-zp/skolske/stredne-odborne-skoly/stredne-odborne-skoly.html| vydavateľ = web.vucke.sk| dátum vydania = 2014-04-16| dátum aktualizácie = 2020-11-16| dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210302140738/https://web.vucke.sk/sk/samosprava/organizacie-zp/skolske/stredne-odborne-skoly/stredne-odborne-skoly.html| dátum archivácie = 2021-03-02}}</ref> * ''Pozri aj: [[Zoznam stredných škôl v Košiciach]].'' [[Súbor:Lôžková časť Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.jpg|náhľad|[[Fakultná nemocnica Louisa Pasteura Košice]] – Nová nemocnica je najvyššou budovou v Košiciach ({{m|83|m}})]] === Základné školy === Základné školstvo je v Košiciach za rok [[2021]] zastúpené až 55 [[Základná škola|základnými školami]]. Z toho je 12 súkromných, 3 umelecké a 3 cirkevné.<ref name="zakladneskoly">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = just4web.cz s.r.o.| odkaz na autora = | titul = Základná škola – Košice I| url = http://www.zoznamskol.eu/typ/zakladna-skola/?kraj=kosicky&okres=kosice-1| vydavateľ = zoznamskol.eu| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Všetky štátne školy sú v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Košice.<ref name="zakladneskoly"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Kontakty na základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Košice k 1.9.2019| url = https://static.kosice.sk/s/b3337f9a7a7313b6acd209| vydavateľ = static.kosice.sk| dátum vydania = 2019-09-01| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Mesto Košice spolu zriaďuje 100 škôl (základné, materské, jazykové, ZUŠ, CVČ), čo z neho robí najväčšieho zriaďovateľa škôl na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = TV KOŠICE.sk| odkaz na autora =| titul = VIDEO: Minister školstva v Košiciach informoval o otváraní škôl| url = https://www.tvkosice.sk/video/611e3dd9c36e1fffbef1e59c| vydavateľ = tvkosice.sk| dátum vydania = 2021-08-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-19| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> * ''Pozri aj: [[Zoznam základných škôl v Košiciach]].'' === Zdravotnícke zariadenia === [[Súbor:VÚSCH Košice.jpg|thumb|[[Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb]]]] [[Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice]] bola založená v roku [[1924]] a je druhou najväčšou nemocnicou na Slovensku. Má 1616 lôžok a 3 700 zamestnancov v dvoch prevádzkach, ''Starej nemocnici'' v mestskej časti [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] a ''Novej nemocnici'' ([[1973]]{{--}}[[1981]]) v mestskej časti [[Košice – mestská časť Západ|Západ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UN L. Pasteura Košice| url = http://www.unlp.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=477&Itemid=111| vydavateľ = unlp.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190607100242/http://www.unlp.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=477&Itemid=111| dátum archivácie = 2019-06-07}}</ref> Detská fakultná nemocnica Košice s 240 lôžkami bola založená v roku [[1966]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Detská fakultná nemocnica Košice| url = http://www.dfnkosice.sk/onas.html| vydavateľ = dfnkosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190424205714/http://www.dfnkosice.sk/onas.html| dátum archivácie = 2019-04-24}}</ref> Korene špecializovanej bezlôžkovej Leteckej vojenskej nemocnice siahajú do roku [[1858]]. Je jedinou tohto druhu na Slovensku a slúži aj ako výučbová základňa [[Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave|Slovenskej zdravotníckej univerzity Bratislava]] v odbore letecké lekárstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LVN, a. s.| url = http://www.lvn.sk/index.php/sk/about-us.html| vydavateľ = lvn.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190424205712/http://www.lvn.sk/index.php/sk/about-us.html| dátum archivácie = 2019-04-24}}</ref> Železničná nemocnica s poliklinikou Košice je v prevádzke od roku [[1955]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = MUDr.Ján Baláž, MUDr.Peter Keczer| odkaz na autora = | titul = Naša história| url = http://www.zzke.sk/pre-pacientov/o-nas/nasa-historia/| vydavateľ = zzke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = }}</ref> [[Nemocnica Košice-Šaca]] vznikla v roku [[1959]] ako závodný zdravotný ústav pri [[Východoslovenské železiarne|Východoslovenských železiarňach]]. Dnes s 380 lôžkami je jedinou veľkou súkromnou nemocnicou na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nemocnici| url = https://www.nemocnicasaca.sk/o-nemocnici.html| vydavateľ = nemocnicasaca.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190424205713/https://www.nemocnicasaca.sk/o-nemocnici.html| dátum archivácie = 2019-04-24}}</ref> V meste sídlia s pôsobnosťou pre celé [[Východné Slovensko]] špecializované zariadenia Východoslovenský onkologický ústav Košice, [[Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb|Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb Košice]] a Vysokošpecializovaný odborný ústav geriatrický sv. Lukáša Košice. V najväčších mestských častiach existujú samostatné polikliniky, ktorých je dokopy jedenásť (z toho dve súkromné). Centrálu tu má taktiež najväčší poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby na Slovensku – [[Falck (spoločnosť)|Falck]] (Falck Záchranná, a.s.)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kontakty| url = http://www.falck.sk/spolocnosti-falck/falck-zachranna-as/kontakt/| vydavateľ = falck.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190506193723/http://www.falck.sk/spolocnosti-falck/falck-zachranna-as/kontakt/| dátum archivácie = 2019-05-06}}</ref> * ''Pozri aj: [[Zoznam nemocníc v Košiciach]].'' == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Zamestnanosť a mzdy === [[Súbor:Úrad práce Košice.jpg|thumb|Hlavná budova Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nachádzajúca sa na [[Staničné námestie|Staničnom námestí]]]] [[Východné Slovensko]] patrí k chudobnejším regiónom [[Európska únia|Európskej únie]], no ekonomické ukazovatele za samotné mesto Košice sa v 1. a 2. dekáde 21. storočia výrazne zlepšili a sú konkurencieschopné s ukazovateľmi západoslovenských miest. V roku [[2016]] dosahoval [[hrubý domáci produkt]] východoslovenského regiónu 69 % priemeru Slovenska.<ref name="ref2">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Regionálny hrubý domáci produkt (v bežných cenách) - IBM Cognos Viewer| url = http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22iE4AE24456DDC4A849B0F3372E2C731CA%22)&ui.name=Regionálny%20hrubý%20domáci%20produkt%20(v%20bežných%20cenách)%20[nu3001rr]&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=/cognosext/cps4/portlets/common/close.html&run.outputLocale=sk| vydavateľ = Štatistický úrad SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-16| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> Samotný [[Košický kraj]] dosahoval 78 % priemeru [[hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] Slovenska.<ref name="ref2" /> Podľa indexu konkurencieschopnosti okresov Slovenska (najlepšie podmienky na rozvoj podnikateľských aktivít) sa košické okresy umiestnili nasledovne: [[Košice II (okres)|Košice II.]] na 11. mieste, [[Košice I (okres)|Košice I.]] na 14., [[Košice IV (okres)|Košice IV.]] na 20. a [[Košice III (okres)|Košice III.]] na 31. mieste.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Prieskum: Najhoršie sa podniká v Gelnici, najlepšie v Bratislave| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://ekonomika.sme.sk/c/5841443/prieskum-najhorsie-sa-podnika-v-gelnici-najlepsie-v-bratislave.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2011-04-07| dátum prístupu = 2020-12-29}}</ref> Nezamestnanosť v [[Košický kraj|Košickom kraji]] bola k [[31. december|31. decembru]] [[2008]] 13,50 %, v okrese [[Košice-okolie]] 17,37 % a samotné mesto vykazovalo 7,19 % percentnú nezamestnanosť. V roku [[2010]] miera nezamestnanosti v meste Košice dosiahla hodnotu 9,57 %, no v roku [[2018]] už len 4 %.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gécziová| meno = Katarína| autor = | odkaz na autora = | titul = Košiciam sa darí. Nezamestnanosť padla na štyri percentá| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20854658/kosiciam-sa-dari-nezamestnanost-padla-na-styri-percenta.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-06-24| dátum prístupu = 2020-12-29}}</ref> [[Nezamestnanosť]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]] dosiahla k [[31. január|31. januáru]] [[2019]] 8,38 %, v okrese [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] 9,97 % a samotné mesto vykazovalo po spriemerovaní jednotlivých okresov Košíc iba 3,84 % percentnú [[nezamestnanosť]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MESAČNÁ ŠTATISTIKA o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie za mesiac január 2019| url = https://www.upsvr.gov.sk/buxus/generate_page.php?page_id=855042| dátum vydania = 31.01.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.03.2019| vydavateľ = Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> V roku [[2018]] klesol počet dlhodobo evidovaných uchádzačov o zamestnanie na 2 019 osôb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Uchádzači o zamestnanie - IBM Cognos Viewer| url = http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=xts.run&m=portal/cc.xts&gohome=| vydavateľ = Štatistický úrad SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> V roku 2019 v Košiciach evidovali priemerný počet zamestnaných osôb 97 409. Z toho v druhom sektore ([[priemysel]] a [[stavebníctvo]]) pracovalo 22 118 osôb (22,7 %) a v treťom sektore (bez štatistických kategórií informácie a komunikácie, odborné vedecké a technické činnosti, administratívne a podporné služby) pracovalo 56 366 osôb (57,9 %). Potom vo štvrtom sektore v kategóriách ''informácie a komunikácie, odborné vedecké a technické činnosti, administratívne a podporné služby'' pracovalo 17 144 osôb (17,6 %).<ref name="slovak.statistics.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Krajské mesto Košice 2019 | url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/8d1727af-201e-417d-98bd-22a05080ec11/!ut/p/z1/rZRbc6IwFMc_jY9pTi6Q8Iho44WyAoLKyw4itqwVrbJav_3Gbjuz6oruzOaBAc7_XPI7OcEJHuOkTHfFc1oVqzJ91d-TxPzui65sNokNIIwWdHtRy1ehRYADHp0KpBe0oTu0ByrocS0wcKLNj-GA2hZXTiv49qjNDpWha1IAgmOc4CQrq3X1gier6TZ9QdsFWv-cNkA_XotFmhV5A3bbvFoc_vwjZ0RQkc4RBZIjTsQMWXI6Q5SmYICEPCPkGHudFTM8uUs9urXZ417gyrK_WDjK7nDhAkhXGdC1O1Fg-YyBzT78bd_3QzeOQcVUs2BEgRdFAIH49K9JcJd_DezkpFV9x4GuZwxbRuyxQZtf9PJCcPSP3cFvsxJDos1eGMXSZzL48q8RnOSHpss03n7odZxHqiLjgv-FILl1FpMPSV0HbvUwuQW5XjA0PwV1XTjdh-pEUmNqglKWS3jPOBf8pQ-1NTRNHG4XeKJpiqu4-hSPdkW-x1G52iz1pIf_OCwdwD2cFNPlwz5bPsADoVKYnBIuLcr0-_HqKH68vSW2nu9VWeXvFR7_9wHXSejmyXl61rWn1QsqyvkKj-9yPedzetqIuM5nPhOc5pIhg2cZ4hljaCqYQBaZznKglJnpGRwhBTAhJKfcMg3GrtR9V-BarjoOShdVA44Bdd1VsStztF1v0t3hC3ID7sqzXkZLyQ7Fx0KLoB20562mh9RIVnI_nC9HcvsLBcrIHA!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/ | vydavateľ = Pracovisko ŠÚ SR Košice | dátum vydania = 2020-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28 | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> Priemerná mesačná mzda v Košickom kraji v roku 2000 dosahovala 369 €, v roku 2007 zase 668,7 €, v roku 2018 982 €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Matuščáková | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Priemerná mzda pokorila hranicu 1000 eur. Rozdiel medzi Bratislavou a Prešovom je extrémny | url = https://www.forbes.sk/priemerna-mzda-pokorila-hranicu-1000-eur-rozdiel-medzi-bratislavou-presovom-je-extremny/ | vydavateľ = forbes.sk | dátum vydania = 2019-01-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Priemerná mesačná mzda v meste Košice bola v roku 2019 na úrovni 1303 €.<ref name="slovak.statistics.sk"/> ==== Vývoj miery nezamestnanosti v Košiciach k 31.12.2019 ==== {|align="center" |{{Graph:Chart|width=500|height=200|type=line|xAxisTitle=Rok|yAxisTitle=Miera nezamestnanosti (%)|xAxisMin=2000|xAxisMax=2019|linewidth=2.5|x=2000,2001,2002,2003,2004,2005,2006,2007,2008,2009,2010,2011,2012,2013,2014,2015,2016,2017,2018,2019|showSymbols=|y=17.94,17.88,16.55,15.11,12.51,11.11,9.21,7.44,7.19,9.73,9.57,11.02,11.52,11.51,10.40,9.11,7.79,5.58,4.53,4.36|colors=#0000aa}}<center>''Zdroj údajov: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny''<ref>{{Citácia periodika| priezvisko = Čičváková| meno = Emília| autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Chlebáková| meno2 = Dominika| autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Kačurová| meno3 = Marcela| autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | titul = Vývoj nezamestnanosti| prekladatelia = | ilustrátori = | fotografi = | ďalší = Grafická úprava Marcela Kačurová| periodikum = Krajské mesto Košice 2019| odkaz na periodikum = | vydavateľ = Štatistický úrad Slovenskej republiky| miesto = Košice| dátum = | rok = 2019| mesiac = 11| deň = | ročník = | typ ročníka = ročník| číslo = | typ čísla = | strany = 31| poznámky = | url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/8d1727af-201e-417d-98bd-22a05080ec11/!ut/p/z1/rVPJktowEP2V5MBRqLVgyUczMzEQoGIYs-iSkhdAMdgMaGDI10eEykyoCsshOmjrp1f9up-wwhOsSr0zc21NVeqlO0-V9z0SbdlskgBANB6h3Ykfo3DoE-CAx-cA2R88Qfs5-BYOOtwBGli5cBBF0bA7GkE4ol-gzUgI_TgGGAg8wgqrtLRru8DTKtnqBdoWaP2a1MBNS1Po1OQ12G1zWxz-vpEZEVToGaJAcsSJyJAvkwxRqqEBEvKUkCP3OjUZnt6FPmm5kqy6pxYPYdDiogsgu2ED2kErHvgRYxCwW7U4vYcLI4D73l9JUF2nHx_rdUPBLQ51NclnDw-3BZ66RMVFUJ_j8c7kexyX1WblTDj86KOmPqEk9xAV6QxxymdIi5yhWeLlnswaOuEUtwB3sDLJqr5PV3WocyYlMCAcKPF9nx1dTTe9h97c0Wq7QKacVXhSaKuX1fzTu8vMEWh-vLyowHm0Km3-ZvHkj0lrsLXum6Tod6S0zrCbKnst7OHcuv-gPem_1Kiv9LL-u3x8Jp5QKTxOCZc-ZW5_QfxdxNfK8d_-7HoVryQ7GGNQMZC9J8ZVcmA_m33k1n3w-ReizA3-/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/| dátum prístupu = 2020-12-31| rok prístupu = 2020| mesiac prístupu = 12| deň prístupu = 31| formát = PDF| issn = | doi = | pmid = | id = ISBN 978-80-8121-784-5| jazyk = sk}}</ref></center> |} === Priemyselná produkcia a stavebníctvo === Košice sú najdôležitejším priemyselným centrom [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] so zastúpením ťažkého hutníckeho, elektroenergetického, strojárenského a stavebného priemyslu. V období štátneho socializmu (1948 – 1989) vzniklo v meste viacero etablovaných závodov kovospracujúceho, potravinárskeho a strojárenského priemyslu, ktoré neprežili neoliberálnu ekonomickú transformáciu po roku 1989. Medzi tieto patrili ''Slovenské magnezitové závody – závod Košice-Ťahanovce'', ktorý bol zrušený v roku 1997 a ''Východoslovenské strojárne'' s exportnou výrobou strojov a nákladných automobilov do krajín [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rady vzájomnej hospodárskej pomoci]]. Tento podnik definitívne zanikol v roku 2013. ==== U. S. Steel Košice ==== [[Súbor:Ussteel kosice slovakia.JPG|náhľad|vpravo|Od roku 2000 sú Východoslovenské železiarne v rukách amerického investora pod názvom [[U. S. Steel Košice, s.r.o.]]]] [[Súbor:Tepláreň Košice.jpg|náhľad|vpravo|Tepláreň Košice]] Hutnícky kombinát ''Východoslovenské železiarne'', založený v roku 1959, odkúpil v roku 2000 americký koncern United States Steel Corporation ([[Pittsburgh]], [[Pensylvánia]]) a v súčasnosti funguje pod názvom [[U. S. Steel Košice, s.r.o.]] S výrobnou kapacitou 4,5 ton ocele ročne je U. S. Steel Košice najväčším producentom plochých valcovaných výrobkov v [[Stredná Európa|strednej Európe]]. Výroba podniku sa sústreďuje prevažne na produkty s vyššou pridanou hodnotou pre obalový, elektrotechnický, spotrebný, stavebný a [[Automobilový priemysel|automobilový]] priemysel ako sú oceľ valcovaná za tepla, oceľ valcovaná za studena, elektrotechnická oceľ, žiarovo pozinkovaná oceľ, oceľ s organickými povlakmi, pocínovaná oceľ alebo špirálovo zvárané rúry. V roku [[2008]] spoločnosť zamestnávala 12 227 pracovníkov, čo ju radilo medzi najväčších zamestnávateľov na [[Slovensko|Slovensku]] a na prvé miesto medzi najväčšími súkromnými (neštátnymi) zamestnávateľmi na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa a IFRS účtovná závierka | url = http://www.usske.sk/corpinfo/2008/ussk_AR_2008_indiv_sk.pdf | dátum vydania = 29.05.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = [[U. S. Steel Košice, s.r.o.]] | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120127131027/http://www.usske.sk/corpinfo/2008/ussk_AR_2008_indiv_sk.pdf | dátum archivácie = 2012-01-27 }}</ref> V roku [[2017]] sa podnik s 12 028 zamestnancami radil na druhú priečku najväčších súkromných zamestnávateľov na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FInančné výkazy| url = https://www.usske.sk/sk/o-nas/informacie-o-spolocnosti/financne-vykazy| vydavateľ = usske.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22| miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ==== Tepláreň Košice ==== {{Hlavný článok|Tepláreň Košice}} Od roku [[1967]] funguje v mestskej časti [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] [[tepelná elektráreň]] TEKO Košice, ktorá patrí medzi najväčších výrobcov a distributérov tepla vo forme horúcej vody a pary v sústave centralizovaného zásobovania teplom na Slovensku. Podnik tiež vyrába [[Elektrická energia|elektrickú energiu]] a poskytuje podporné služby a regulačnú elektrinu pre potreby [[elektrizačná sústava|elektrizačnej sústavy]] Slovenskej republiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = TEKO Profil spoločnosti | url = http://www.teko.sk/web/guest/profil-spolocnosti | dátum vydania = 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.12.2020 | vydavateľ = Tepláreň Košice | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220411082556/http://www.teko.sk/web/guest/profil-spolocnosti | dátum archivácie = 2022-04-11 }}</ref> ==== Kosit Košice ==== {{Hlavný článok|KOSIT}} [[Súbor:0870 August 2019 in Košice.jpg|náhľad|vpravo|Podnikové vozidlo na odvoz odpadu prechádzajúce časťou Hlavnej ulice]] Spoločnosť KOSIT, a.s. od roku 2001 pôsobí v oblasti zberu a spracovania komunálneho [[odpad]]u, pričom vlastní jedno zariadenie na energetické využitie odpadov, t. j. spaľovňu odpadov na území mestskej časti [[Košice – mestská časť Barca|Barca]] v blízkosti obce [[Kokšov-Bakša]]. Spoločnosť zhodnotí 195 000 [[Tona|ton]] odpadu ročne, vyprodukuje 48 000 [[MWh]] elektrickej energie pre 20 000 [[Domácnosť|domácností]] a v čase zimného obdobia zabezpečuje vykurovanie pre 2400 domácností.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = KOSIT O spoločnosti | url = https://www.kosit.sk/o-spolocnosti/ | dátum vydania = 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.12.2020 | vydavateľ = KOSIT Košice | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> ==== Colas Slovakia ==== V období socialistickej industrializácie v roku 1955 vznikol v Košiciach stavebný podnik ''Inžinierske stavby'' zameraný na výstavbu ciest, mostov, vodných nádrží, železničných a električkových tratí na východnom Slovensku. V roku 2004 sa podnik stal členom francúzskeho stavebného koncernu COLAS a v súčasnosti spolu s ostatnými slovenskými divíziami patrí medzi lídrov vo výstavbe a údržbe dopravnej infraštruktúry v krajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Profil spoločnosti | url = https://www.colas-sk.sk/sk/o-nas/profil-spolocnosti | dátum vydania = 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.12.2020 | vydavateľ = Colas Slovakia | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> ==== Priemyselný park Immopark ==== Pri [[Medzinárodné letisko Košice|medzinárodnom letisku Košice]] na území mestskej časti [[Košice – mestská časť Barca|Barca]] bol založený [[Priemyselný a logistický Park Košice|priemyselný a logictický park Immopark]]. Prvými investormi na jeho 60 hektárovom území sú globálne firmy vyrábajúce automobilové súčiastky: U-Shin Slovakia (prístupové systémy do automobilov a vývojové centrum), Faurecia Slovakia (interiéry a príslušenstvo do automobilov), Howe (kožené sedadlá) a Windsor Maschine Group (operadlá). V roku 2018 tu otvorila svoj závod japonská spoločnosť Minebea Mitsubi pre 2000 zamestnancov, ktorých zamestná do roku 2022. Firma vyrába elektronické a strojárske súčiastky pre [[automobilový priemysel]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = New Kosice Plant in Slovakia Started Production of Automotive Motors| url = https://www.minebeamitsumi.com/english/news/press/2018/1196179_11786.html| vydavateľ = minebeamitsumi.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = | jazyk = }}</ref> Okrem toho tu sídli rad logistických a prepravných spoločností. ==== Priemyselný park Kechnec ==== Najvýznamnejší a najväčší priemyselný park v regióne Košíc sa nachádza pri obci [[Kechnec]]. [[Priemyselný park Kechnec]] s rozlohou {{ha|332|m}} je od Košíc vzdialený {{km|18|m}} a má v ňom prevádzku okolo 14 podnikov: Getrag Ford (výroba prevodoviek), Kuenz-SK (výroba oceľových konštrukcií), Magneti Marelli Slovakia (výroba komponentov pre automobilový priemysel), Crown Bevcan Slovakia (výroba obalových materiálov), Schelling Slovakia (výroba oceľových konštrukcií), Gefko Slovakia (logistické služby), Swep Slovakia (výroba výmeníkov tepla), Ave SK (recyklácia odpadov), Evans Slovakia (výroba plastových obalov), Molex Slovakia (výroba elektro komponentov pre automobilový priemysel).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Priemyselná zóna Kechnec| url = http://www.kechnec.sk/clanok/priemyselna-zona-kechnec| vydavateľ = kechnec.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190510132149/http://www.kechnec.sk/clanok/priemyselna-zona-kechnec| dátum archivácie = 2019-05-10}}</ref> ==== Priemyselný park Veľká Ida ==== [[Priemyselný park Veľká Ida]] s rozlohou {{ha|30|m}} je od Košíc vzdialený {{km|10|m}} a majú v ňom prevádzku štyri firmy. Strojárskou výrobou sa zaoberajú podniky firiem Energyco a Steelcon Slovakia. Predmetom výroby firmy Oerlikon Balzers je plazmová úprava súčiastok a firma IEE Sensing Slovakia podniká v oblasti senzoriky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KKP Invest s.r.o.| odkaz na autora = | titul = Všeobecné informácie / Lokalita| url = http://pozemkyke.sk/sk/o-priemyselnom-parku| vydavateľ = pozemkyke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220411082557/http://pozemkyke.sk/sk/o-priemyselnom-parku| dátum archivácie = 2022-04-11}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KKP Invest s.r.o.| odkaz na autora = | titul = Investori v parku| url = http://pozemkyke.sk/sk/investori| vydavateľ = pozemkyke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ==== Priemyselný park Valaliky ==== Budovaním nového strategického priemyselného parku južne od Košíc od roku 2021 sledovala [[Vláda SR|vláda SR]] zníženie regionálnych rozdielov. Park s rozlohou 910 [[Hektár|ha]] sa má zaradiť medzi najväčšie na Slovensku. V roku 2022 švédsky výrobca osobných automobilov [[Volvo Group|Volvo]] oznámil, že v priemyselnom parku Valaliky vybuduje svoj nový európsky závod na výrobu elektromobilov v hodnote 1,2 miliardy eur. Piata automobilka na Slovensku s 3300 zamestnancami má spustiť prevádzku v roku 2026.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Investícia automobilky Volvo bude mať pre mesto a okolie veľký význam| periodikum = kosice.sk| odkaz na periodikum = kosice.sk| url = https://www.kosice.sk/clanok/investicia-automobilky-volvo-bude-mat-pre-mesto-a-okolie-velky-vyznam| issn = | vydavateľ = | miesto = Košice| dátum = 2022-07-01| dátum prístupu = 2022-09-7}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno = | autor = Pravda| odkaz na autora = | titul = Plat od tisíc do dvetisíc. Nájde Volvo dosť pracovníkov a čo to spraví so zárobkami?| periodikum = Pravda| odkaz na periodikum = Pravda| url = https://ekonomika.pravda.sk/firmy-a-trhy/clanok/632431-megainvesticia-volva-smeruje-do-kosic-bude-to-vzpruha-pre-region| issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava| dátum = 2022-07-03| dátum prístupu = 2022-09-07}}</ref> === Tretí sektor, informačné služby a inovácie === [[Súbor:IT centrum Cassovar - panoramio.jpg|náhľad|vpravo|Časť komplexu [[Cassovar (polyfunkčný komplex)|Cassovar]] v ktorom sídli spoločnosť [[Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia]]]] ==== Košice IT Valley ==== {{Hlavný článok|Košice IT Valley}} Po období intenzívneho budovania ťažkého [[Hutníctvo|hutníckeho]] a [[strojárstvo|strojárenského]] priemyslu v období štátneho [[Socializmus|socializmu]] v 2. polovici [[20. storočie|20. storočia]] sa Košice v [[21. storočie|21. storočí]] profilujú predovšetkým ako centrum špičkových [[Informačné a komunikačné technológie|informačných a telekomunikačných technológií]] a kreatívneho priemyslu. Svoje kancelárie do mesta umiestnili globálne spoločnosti ako [[Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia]] (Nemecko), AfB (Nemecko), FPT Slovakia (Vietnam), Accenture Slovensko, GlobalLogic Slovakia, Deloitte, [[Ness Košice]], [[Siemens AG|Siemens PSE]], VSE IT služby, [[AT&T]], [[ESET]], [[IBM]], FPT Software, [[Cisco Systems|Cisco Systems Slovakia]], Embraco, [[Microsoft Corporation|Microsoft Slovakia]], Freudenberg IT aj [[Slovenskí mobilní operátori|mobilní operátori]] [[Orange Slovensko|Orange]], [[Slovak Telekom]] a [[O2 Slovakia|O2]]. V roku [[2007]] sa košický IT sektor pod záštitou [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]] združil do inovatívneho klastra [[Košice IT Valley]] s cieľom podpory vzájomnej spolupráce v oblasti spoločných vedecko-výskumných projektov a zlepšovania kvality IT vzdelávacích programov na košických univerzitách. Od svojho vzniku v roku 2007 klaster narástol z desiatich zakladajúcich členov na 55 subjektov. V roku 2009 zamestnával IT sektor okolo 3000 a<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Košice IT Valley | url = http://www.kosiceitvalley.sk/index.php?ids=13 | dátum vydania = 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = I.T.Valley | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090720074627/http://www.kosiceitvalley.sk/index.php?ids=13 | dátum archivácie = 2009-07-20 }}</ref> v roku 2015 už vyše 7000 kvalifikovaných odborníkov. Z nich najvýznamnejšia spoločnosť [[Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia|Deutsche Telekom]] zamestnávala v roku 2016 okolo 3850 pracovníkov a radí sa tak do priečky druhého najväčšieho zamestnávateľa v Košiciach. Košická prevádzka predstavuje druhé najväčšie centrum zdieľaných služieb na Slovensku a zároveň patrí do prvej pätnástky najväčších zamestnávateľov na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Nemec | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Košíc sa stáva digitálna veľmoc | periodikum = HN | odkaz na periodikum = | rok = 28.10.2015 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/z-kosic-sa-stava-digitalna-velmoc-952233 | issn = | dátum prístupu = 2015-10-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20151028130518/http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/z-kosic-sa-stava-digitalna-velmoc-952233 | dátum archivácie = 2015-10-28 }}</ref> V roku 2020 vznikla v Košiciach štátna akciová spoločnosť ''Slovensko IT'', ktorej štátne orgány zverili budovanie lacnejších, modernejších a flexibilnejších štátnych informačných systémov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vicepremiérka Remišová odštartovala fungovanie spoločnosti Slovensko IT | url = https://touchit.sk/vicepremierka-remisova-odstartovala-fungovanie-spolocnosti-slovenko-it/308514 | dátum vydania = 12.9.2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.12.2020 | vydavateľ = TouchIT | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210118235243/https://touchit.sk/vicepremierka-remisova-odstartovala-fungovanie-spolocnosti-slovenko-it/308514 | dátum archivácie = 2021-01-18 }}</ref> ==== Cassovia Medi Valley ==== Cassovia Medi Valley je [[Klaster (ekonomika)|klaster]] zdravotníckych, vzdelávacích, vedeckých a administratívnych subjektov zameraných na koordinovanie výskumno-vedeckých, vývojových a inovačných aktivít v oblasti biomedicíny, farmácie a kozmetiky. Zakladajúcimi členmi klastra sú spoločnosť MM Medical, orientovaná na výrobu a vývoj dermatologických laserov, a Juhapharm, firma podnikajúca v oblasti estetickej medicíny. Hlavnými vývojovými partnermi súkromného sektora sú [[Technická univerzita v Košiciach]], [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] a [[Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čo je Cassovia Medi Valley | url = https://www.cmv.sk/co-je-cmv | dátum vydania = 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.12.2020 | vydavateľ = CMV | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201203180220/https://cmv.sk/co-je-cmv | dátum archivácie = 2020-12-03 }}</ref> ==== Inovačné centrum Košického kraja ==== V lete 2021 vznikne v Košiciach koordinačný orgán rozvoja inovácií a nových technológií s názvom Inovačné centrum Košického kraja, ktoré si kladie za cieľ rozvinutie nového high-tech priemyslu v kraji. Inovačné centrum zakladá v areáli košickej ''Tabačky'' na Strojárenskej ulici päť partnerov, medzi ktorých patrí [[Košický samosprávny kraj]], mesto Košice, [[Technická univerzita v Košiciach]], [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] a [[Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach]]. V rámci pripravovaného ''Košického klastra nového priemyslu'' partneri inovačného centra v spolupráci so [[Slovenská akadémia vied|Slovenskou akadémiou vied]], [[Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice|Univerzitnou nemocnicou Louisa Pasteura]] a spoločnosťou Cassovia Discovery Park vytvoria podmienky pre biomedicínsky výskum a vývoj nových materiálov v oblasti životného prostredia a zelenej energetiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Terezková | meno = Anna | odkaz na autora = | titul = Košický samosprávny kraj spolu s partnermi pracuje na využití inovačného potenciálu | url = https://www.upjs.sk/public/media/24094/inovacne-centrum-kosickeho-kraja.pdf | dátum vydania = 17.12.2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.12.2020 | vydavateľ = Košický samosprávny kraj | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210620175903/https://www.upjs.sk/public/media/24094/inovacne-centrum-kosickeho-kraja.pdf | dátum archivácie = 2021-06-20 }}</ref> ==== Prekladisko tovarov Interport ==== V mestskej časti [[Košice – mestská časť Šaca|Košice-Šaca]] v blízkosti [[Medzinárodné letisko Košice|medzinárodného letiska Košice]] vyrástlo v roku 1970 popri hutníckom kombináte s dnešným názvom [[U. S. Steel Košice]] prekladisko tovarov s napojením na [[Železničná trať Zvolen – Košice|železničnú trať č. 160 Košice - Zvolen]] a [[Železničná trať Užhorod – Haniska|širokorozchodnú trať do Užhorodu s rozchodom koľajníc 1520 mm]]. Cez prekladisko sa pred rokom 1989 v rámci obchodnej výmeny medzi krajinami [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rady vzájomnej hospodárskej pomoci]] importovali do Československa automobily typu [[Lada (automobil)|Lada]], [[Moskvič]] a [[Volga (automobil)|Volga]]. V súčasnosti na prekladisku spoločnosť Interport Service poskytuje služby logistického charakteru pri vývoze a dovoze produktov z [[Rusko|Ruska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Bielorusko|Bieloruska]] nadnárodným spoločnostiam ako sú [[U. S. Steel Košice]], [[Volkswagen]], OFZ, Budamar, SMZ Jelšava, Rail Cargo Operator, AS Trade, Gefco, C&T, Cosmotrade, Investex groups a Zberko. Súčasťou prekladiska je kontajnerový terminál, nácestné stredisko a verejný colný sklad.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Interport Service - profil spoločnosti | url = https://www.interport.sk/spolocnost/profil-spolocnosti | dátum vydania = 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.12.2020 | vydavateľ = Interport Service | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210513185518/https://www.interport.sk/spolocnost/profil-spolocnosti | dátum archivácie = 2021-05-13 }}</ref> ====Iné podniky tretieho a štvrtého sektora==== Ďalšími významnými podnikmi sídliacimi v Košiciach sú [[Východoslovenská vodárenská spoločnosť]], ktorá zásobuje pitnou vodou takmer milión obyvateľov Slovenska, a [[Východoslovenská energetika]], ktorá poskytuje komplexné služby spojené s odberom elektriny a plynu pre zhruba pol milióna obyvateľov Slovenska. Štátne autority v roku 2020 poprorili v Košiciach vznik ''Centra výskumu vodíkových technológií'', ktoré sa bude zaoberať využitím vodíkového pohonu v oblasti dopravy. Prostredníctvom aplikácie výsledkov výskumu sa od centra očakáva, že by sa Slovensko mohlo priblížiť požadovaným cieľom [[Európska komisia|Európskej komisie]] do roku [[2050]] o uhlíkovej neutralite.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Košiciach vznikne výskumné vodíkové centrum | url = https://nvas.sk/sk/2020/09/21/v-kosiciach-vznikne-vyskumne-vodikove-centrum/ | dátum vydania = 20.9.2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.12.2020 | vydavateľ = Národná vodíková asociácia Slovenska | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201204015135/https://nvas.sk/sk/2020/09/21/v-kosiciach-vznikne-vyskumne-vodikove-centrum/ | dátum archivácie = 2020-12-04 }}</ref> === Dopravná infraštruktúra === {{Hlavný článok|Doprava v Košiciach}} ==== Medzinárodné letisko Košice ==== [[Súbor:Medzinárodné letisko Košice.jpg|náhľad|Terminál [[Medzinárodné letisko Košice|Medzinárodného Letiska Košice]]]] [[Súbor:Kuzmanyho0.jpg|náhľad|Paralelná k vnútornému [[Mestský okruh číslo 1 (Košice)|mestskému okruhu I.]] je [[Kuzmányho ulica (Košice)|Kuzmányho ulica]]]] [[Súbor:PrešovskáSečovská.jpg|náhľad|[[Mestský okruh číslo 2 (Košice)|Vonkajší okruh mesta II.]] – Mimoúrovňová križovatka Prešovská-Sečovská]] [[Súbor:Košice Railway Station.jpg|náhľad|[[Železničná stanica Košice]]]] [[Súbor:Košice-linka4-Kuzmányho ulica.jpg|thumb|Košická električka [[Vario LF2 plus|Vario FL2+]] na linke {{rcb|Doprava v Košiciach|4|inline=croute}} – [[Kuzmányho ulica (Košice)|Kuzmányho]] ulica]] Na juhozápade mesta sa nachádza [[Medzinárodné letisko Košice]], s pravidelnými linkami do [[Bratislava|Bratislavy]] ([[Wizz Air]]), [[Letisko Václava Havla Praha|Prahy]] ([[Ryanair]]), [[Letisko Viedeň-Schwechat|Viedne]] ([[Austrian Airlines]]), [[Letisko Fryderyka Chopina Varšava|Varšavy]] ([[LOT]]), [[Letisko Londýn Luton|Londýna Lutonu]] ([[Wizz Air]]), [[Letisko Londýn Stansted|Londýna Stanstedu]] ([[Ryanair]]), [[Letisko Zürich|Zürichu]] ([[Swiss International Air Lines]]), [[Letisko Zadar|Zadaru]] ([[Ryanair]]), [[Letisko Dublin|Dublinu]] ([[Ryanair]]), [[Liverpool]]u ([[Ryanair]]) a letnými [[Charterový let|chartrovými letmi]] do niektorých [[Stredomorie (Stredozemné more)|stredomorských]] a [[Čierne more|čiernomorských]] dovolenkových destinácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapa destinácií| url = https://www.airportkosice.sk/sk/pre-cestujucich/aktuality/mapa-destinacii| vydavateľ = airportkosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-26| miesto = Košice| jazyk = }}</ref> Z mesta je taktiež zabezpečovaný autobusový resp. transferový prípoj na [[Budapešť|budapeštianske]] letisko [[Medzinárodné letisko Ferenca Liszta Budapešť|Ferihegy]], [[letisko Viedeň-Schwechat]] aj na Letisko Jána Pavla II. Kraków-Balice. ==== Cestná doprava ==== Košice sú spojené diaľnicou [[Súbor:D1-SVK-2020.svg|30px|link=Diaľnica D1 (Slovensko)]] s [[Prešov]]om, [[Poprad]]om a [[Ružomberok|Ružomberkom]]. Dokončenie jej nadväzujúcich úsekov, umožňujúcich diaľničné spojenie do [[Bratislava|Bratislavy]] a [[Žilina|Žiliny]], je predpokladané najskôr do roku [[2030]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Je známy nový termín dokončenia diaľnice D1. Nikoho nepoteší| url = https://www.autoviny.sk/novinky/121372/je-znamy-novy-termin-dokoncenia-dialnice-d1-nikoho-nepotesi| vydavateľ = autoviny.sk| dátum vydania = 2020-07-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-05| miesto = | jazyk =}}</ref> Kvalitné prepojenie južným ťahom cez [[Zvolen]] má priniesť rýchlostná cesta [[Súbor:R2-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)]]. Diaľničné spojenie na maďarské hranice smerom na juh na [[Budapešť]] a [[Miškovec]] priniesla rýchlostná cesta [[Súbor:R4-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)]], ktorej výstavba prebehla v rokoch [[2010]]{{--}}[[2013]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Košice – Milhosť | url = http://ndsas.sk/rychlostne-cesty/12329s?ids=12329&idc=12329&prm1=2&prm2=69 | dátum vydania = 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20101125182125/http://ndsas.sk/rychlostne-cesty/12329s?ids=12329&idc=12329&prm1=2&prm2=69 | dátum archivácie = 2010-11-25 }}</ref> Jej pokračovanie až do maďarského Miškolca bude zabezpečené dokončením diaľnice [[Súbor:M30 (Hu) Otszogletu kek tabla.svg|27px|link=Diaľnica M30 (Maďarsko)]]. Vzhľadom na priaznivú urbanistickú štruktúru existujú v Košiciach dva ''mestské dopravné okruhy'' (sú označené zvislými informatívnymi [[dopravná značka|dopravnými značkami]]), [[Obchvat Košíc|vnútorný mestský obchvat]] a vonkajší [[Košický obchvat|diaľničný obchvat]].<ref name="obchvat">{{Citácia periodika | priezvisko = Jabrik| meno = Peter| autor =| odkaz na autora =| titul = Vodičom sa trochu uľaví. Otvorili nový úsek juhovýchodného obchvatu Košíc, nebude spoplatnený| periodikum = Korzár| odkaz na periodikum = Korzár (denník)| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/23548401/vodicom-sa-trochu-ulavi-otvorili-novy-usek-juhovychodneho-obchvatu-kosic-nebude-spoplatneny.html| issn =| vydavateľ = Petit Press| miesto = Košice| dátum = 2025-09-24| dátum prístupu = 2025-10-08}}</ref> [[Mestský okruh číslo 1 (Košice)|Vnútorný mestský okruh (I.)]] [[Súbor:Okruh 1.svg|20px]] obkolesuje historické jadro a je tvorený širokými štvorpruhovými ulicami: [[Štefánikova ulica (Košice)|Štefánikova]], Protifašistických bojovníkov, [[Senný trh (Košice)|Senný trh]], [[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestie osloboditeľov]], Štúrova, [[Moyzesova ulica (Košice)|Moyzesova]] a [[Hviezdoslavova ulica (Košice)|Hviezdoslavova]] (v opačnom smere [[Bačíkova ulica|Bačíkova]]-Továrenská).<ref name="vkú">{{cite book|title=Košice. Mapa mesta|publisher=Vojenský kartografický ústav ([[Harmanec]])|origdate=[[2003]]|isbn=80-8042-362-8}}</ref> [[Mestský okruh číslo 2 (Košice)|Vonkajší mestský okruh (II.)]] [[Súbor:Okruh 2.svg|20px]] prebieha okrajovými [[mestské časti Košíc|mestskými časťami]] štvorpruhovými komunikáciami: Alejová, [[Trieda SNP (Košice)|Trieda SNP]], Watsonova, Hlinkova, Prešovská, Južné nábrežie, Nižné Kapustníky. Východná časť mestského okruhu sa v rokoch [[1987]]{{--}}[[2008]] budovala ako [[diaľničný privádzač]] ku diaľnici [[Súbor:D1-SVK-2020.svg|30px|link=Diaľnica D1 (Slovensko)]] mimoúrovňovo. Väčšina východnej časti okruhu dotvára vnútorný [[obchvat Košíc]].<ref name="vkú"/> [[Košický obchvat|Diaľničný košický obchvat]] obchádza mesto a odkloňuje tranzitnú dopravu na všetky smery, spája diaľnicu [[Súbor:D1-SVK-2020.svg|30px|link=Diaľnica D1 (Slovensko)]] a rýchlostnú cestu [[Súbor:R4-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)]]. Začína v križovatke ''[[Súbor:D1-SVK-2020.svg|30px|link=Diaľnica D1 (Slovensko)]] Budimír'', pokračuje v smere na východ, tam sa plánuje pokračovanie diaľnice na ukrajinskú hranicu, košický obchvat ďalej pokračuje na juh, a napája sa na [[Súbor:R4-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)]] pokračujúcu k maďarským hraniciam, následne vznikne priame napojenie na rýchlostnú cestu pre spoločnosť [[U. S. Steel Košice]] a západná časť košického obchvatu skončí v križovatke ''Košice, Šaca'', tu sa plánuje pokračovanie rýchlostnej cesty [[Súbor:R2-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)]] až do [[Bratislava|Bratislavy]]. Výstavba obchvatu sa začala [[11. november|11. novembra]] [[2016]]. Prvý úsek obchvatu bol dokončený [[24. september|24. septembra]] [[2025]]. Druhý úsek je v procese vydávania stavebného povolenia.<ref name="obchvat"/> '''Autobusová doprava''' je zabezpečovaná z [[Autobusová stanica Košice|autobusovej]] stanice susediacej so [[Železničná stanica Košice|železničnou]], na prímestských, štátnych i medzinárodných linkách prevádzkovaná spoločnosťou [[Eurobus|eurobus, a.s.]] Okrem tradičných [[Západná Európa|západoeurópskych]] liniek je zabezpečované aj kvalitné spojenie s [[Ukrajina|Ukrajinou]] do miest [[Užhorod]] a [[Mukačevo]], ale aj s poľským mestom [[Krakov]] pomocou autobusových a mikrobusových liniek súkromného dopravcu Leo Express.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Leo Express & SYMBIO| odkaz na autora = | titul = Vlakové a autobusové lístky| url = https://www.leoexpress.com/sk/kam-jazdime/mapa-spojov| vydavateľ = leoexpress.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-16| miesto = | jazyk = }}</ref> * ''Pozri aj:'' [[Autobusová stanica Košice]] ==== Železničná doprava ==== Železničná doprava v Košiciach existuje od [[14. augusta]] [[1860]], kedy bola predĺžená ''Potiská železnica'' od [[Miškovec|Miškovca]] do Košíc. Neskôr pribudli i ďalšie trate: * [[1870]]: ''[[Košicko-bohumínska železnica]]'' cez [[Žilina|Žilinu]] do [[Sliezsko|sliezskeho]] [[Bohumín]]a, s odbočkou do [[Prešov]]a. * [[1873]]: ''Zemplínska železnica'' do [[Michaľany|Michalian]] a ďalej na [[Čierna nad Tisou|Čiernu nad Tisou]]. * [[1890]]: ''Turnianska železnica'' cez [[Turňa nad Bodvou|Turňu nad Bodvou]] a [[Tornanádaska|Tornanádasku]] do [[Miškovec|Miškovca]], jej prepojením s [[Rožňava|Rožňavou]] od roku [[1955]] sa získalo aj južné spojenie so [[Západné Slovensko|západom Slovenska]]. [[Železničná stanica Košice]] vo východnej časti širšieho centra je hlavnou stanicou mesta, na ktorého území sa nachádzajú aj železničné stanice ''[[Košice – mestská časť Barca|Barca]]'', ''[[Košice – mestská časť Krásna|Krásna nad Hornádom]]'' a železničné zastávky ''Košice predmestie'' a ''[[Košice – mestská časť Ťahanovce|Ťahanovce]]''. V Čermeľskom údolí na severovýchode mesta je v letnej sezóne v prevádzke úzkorozchodná [[Železničná trať Čermeľ – Alpinka|Košická detská historická železnica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Detská železnica Košice| odkaz na autora = | titul = Cestovný poriadok| url = https://www.detskazeleznica.sk/-cestovny-poriadok| vydavateľ = detskazeleznica.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V Košiciach končí [[Trať z Užhorodu do Hanisky pri Košiciach|širokorozchodná železničná trať]], po ktorej sa dopravuje [[železná ruda]] z [[Ukrajina|Ukrajiny]] do [[U. S. Steel Košice, s.r.o.|U. S. Steel Košice]]. V minulosti sa vážne uvažovalo o jej predĺžení až do [[Viedeň|Viedne]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA| odkaz na autora = | titul = Širokorozchodná trať by mohla byť do siedmich rokov| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://ekonomika.sme.sk/c/3318374/sirokorozchodna-trat-by-mohla-byt-do-siedmich-rokov.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2007-05-28| dátum prístupu = 2020-12-29}}</ref> ==== Mestská hromadná doprava ==== {{hlavný článok|Mestská hromadná doprava v Košiciach}} {{hlavný článok|Dopravný podnik mesta Košice}} V Košiciach je prevádzkovaná najstaršia [[Mestská hromadná doprava v Košiciach|mestská hromadná doprava]] na území dnešného Slovenska. Začiatok prevádzky koľajovej dopravy spadá do novembra [[1891]]. Pomerne neskoro, až v 50. rokoch minulého storočia, sa v uliciach mesta objavuje nový dopravný prostriedok – [[autobus]]. V 60. rokoch bola vybudovaná veľkokapacitná [[košická rýchlodráha|električková rýchlodráha]] na prepravu zamestnancov do [[U. S. Steel Košice|VSŽ (dnešný U.S. Steel)]]. V rokoch [[1993]]{{--}}[[2015]] premávali v Košiciach i [[Trolejbus|trolejbusy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Baran| meno = Sebastián| autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = História MHD v Košiciach: Na počiatku električky (1909 - 1918)| url = https://imhd.sk/ke/doc/sk/10711/Historia-MHD-v-Kosiciach-Na-pociatku-elektricky-1909-1918| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = 2013-11-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Mestskú hromadnú dopravu zabezpečuje [[Dopravný podnik mesta Košice]], ktorý prevádzkuje spolu 65 liniek pravidelnej mestskej hromadnej dopravy týmito dopravnými prostriedkami:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky| url = https://imhd.sk/ke/cestovne-poriadky| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2020-12-01| dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> * [[autobus]]y (na 52 linkách, z toho 7 nočných liniek a jedna školská) * [[električka|električky]] (na 15 linkách, z toho sedem mestských liniek a osem pre obsluhu železiarní) * [[trolejbus]]y (na 2 linkách, pozastavená prevádzka, nahradené autobusmi, občasné historické jazdy) {{hlavný článok|Autobusová doprava v Košiciach}} {{hlavný článok|Električková doprava v Košiciach}} {{hlavný článok|Trolejbusová doprava v Košiciach}} ==== Mosty v Košiciach ==== Cez neveľkú rieku [[Hornád]] vedie v Košiciach niekoľko mostov pre cestnú a železničnú dopravu. Niektoré sú určené iba pre peších. * ''Pozri aj: [[Zoznam mostov v Košiciach]].'' == Šport == [[Súbor:Steel Arena Košice.jpg|náhľad|Steel Aréna]] [[Súbor:CROW arena - panoramio.jpg|náhľad|Crow Aréna]] [[Súbor:MMM2006.jpg|náhľad|Medzinárodný maratón mieru]] [[Súbor:Vyhliadkova veza Kosice 3.jpg|náhľad|[[Štadión Lokomotívy|Futbalový štadión Lokomotíva]]]] [[Súbor:Košice - Staničné nám. 5 - Verejné kúpalisko.jpg|náhľad|Letné kúpalisko v [[Mestský park (Košice)|Mestskom parku]]]] [[Súbor:Jahodná - panoramio.jpg|náhľad|[[Jahodná (vrch)|Areál zimných športov Košice – Jahodná]] na jar]] [[Súbor:Kosice - Anicka pond.jpg|náhľad|Kúpalisko Ryba Anička]] [[Súbor:GC Alpinka club house - panoramio.jpg|náhľad|Budova golfového ihriska na Alpinke]] Košice sú mestom s bohatou športovou tradíciou, ktorá sa výrazným spôsobom podieľa na šírení dobrého mena mesta. Už v roku [[1924]] sa v Košiciach konal prvý ročník najstaršieho maratónu v [[Európa|Európe]] – [[Medzinárodný maratón mieru|Medzinárodného maratónu mieru]], čím sa stali po [[Spojené štáty|americkom]] [[Boston (Massachusetts)|Bostone]] druhým mestom na svete, kde usporiadali tento typ [[Beh|bežeckej]] športovej disciplíny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Charakteristika MMM| url = http://www.cassovia.sk/mmm/| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.08.2009| vydavateľ = cassovia.sk| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Ďalším zviditeľnením Košíc v zahraničí bol ich futbalový klub [[1. FC Košice]] (neskôr [[FC VSS Košice]]), ktorého hráči sa ako prvý tím zo Slovenska kvalifikovali do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Silný| meno = Boris| autor = FutbalovýSvet| odkaz na autora = | titul = VIDEO+FOTO Slovenský futbal prišiel o jeden z najúspešnejších tímov: Takýto bol klub z metropoly východu!| url = https://www.futbalovysvet.sk/clanok/30922/video-foto-slovensky-futbal-prisiel-o-jeden-z-najuspesnejsich-timov-takyto-bol-klub-z-metropoly-vychodu| vydavateľ = futbalovysvet.sk| dátum vydania = 2017-07-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Košický hokej je desiatky rokov pojmom na domácej i medzinárodnej scéne. [[HC Košice]] sa posledne stali v sezóne [[Tipos extraliga 2024/2025|2024/2025]] majstrami Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = Sportnet| odkaz na autora =| titul = Rekordný titul je realitou. Košice vystriedali Nitru na tróne extraligy po veľkej dráme| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-kosice-nitra-vysledok-7-zapas-finale-play-off-tipos-extraliga-2024-2025/| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2025-04-29| dátum prístupu = 2025-10-08}}</ref> === Kluby === {| | valign=top | * [[Americký futbal]] ** Cassovia Steelers * [[Atletika]] ** AK Olympia ŠG Košice ** Akademik TU AO Košice ** BK STEEL Košice ** KAC Jednota Košice ** Maratónsky klub Košice ** TJ Obalservis Košice * [[Balón (aerostat)|Balonové lietanie]] ** ADS ballooning * [[Basketbal]] ** [[Good Angels Košice]] jeden z najlepších basketbalovích klubov na Slovensku ** [[BK Cassovia Košice]] ** KAC Jednota Košice ** Basketbalová akadémia Košice ** Basketbalový klub Geotrend Košice ** Basketbalový klub Viktoria basket Košice * [[Bedminton]] ** Bedmintonový klub Lokomotíva Košice * [[Bejzbal]] ** Softbalový Klub Crows ** [[1. Baseballový klub Slávia UPJŠ Košice]] ** SEALS – 1. baseballový klub Slávia Košice * [[Bridž]] ** [[Košický bridžový klub]] * [[Florbal]] ** [[FK ATU Košice]] ** [[FbO Florko Košice]] * [[Futbal]] **[[FC Lokomotíva Košice]] ** [[FC VSS Košice]] (iné názvy: [[1. FC Košice]], [[MFK Košice]]) **[[FC Košice]] (predtým FK Vyšné Opátske) ** Futbalový klub Košice-Barca ** Futbalový klub Košice-Košická Nová Ves ** Futbalový klub Hornád ** Futbalový klub Poľov ** Lokomotíva AS Košice ** FK Lokomotíva Železničiar Košice ** Futbalový klub ŠK Roma Sever ** Futbalový klub Real Košice ** Futbalový klub Šaca ** Futbalový klub Baník Ťahanovce ** Futbalový klub KAC JEDNOTA Košice * [[Go]] – dva go kluby * [[hádzaná (7 hráčov)|Hádzaná]] ** [[1. MHK Košice]] * [[Hokejbal]] ** [[HBC Košice]] ** Mestská Hokejbalová únia Košice || | valign=top | * [[Kanoistika]] ** Lokomotíva Košice, UVL Košice, TJ Akademik TU Košice ** Dom detí a mládeže Košice * [[Krasokorčuľovanie]] ** Kraso Centrum Košice * [[Kulturistika]] ** Veterinary BBC Košice ** Pro bodybuilding team Košice * [[Kynologický šport|Kynologické športy]] ** [[Kynologický Klub Anička Košice]] * [[Ľadový hokej]] ** [[HC Košice]], dvojnásobný majster [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a desaťnásobný majster [[Slovensko|Slovenska]] * [[Nohejbal]] – V Košiciach pôsobí niekoľko nohejbalových klubov ** [[NK DPMK Košice]] – niekoľkonásobní majstri Slovenska, Európy a sveta ** Prometal Šaca ** AL KAC Košice * [[Stolný tenis]] ** Stolnotenisový klub Lokomotíva Košice * Streetbal ** Košická streetbalová liga * [[Šach (hra)|Šach]] **[[TJ Slávia UPJŠ Košice|TJ Slávia Košice]] **1. ŠK Košice **Šachy Reinter Košice **Šachová škola Košice **ŠK Furča * [[Tenis]] ** Tenisový klub Lucky Tennis Club ** Tenisový klub DRANaM Košice ** Tenisový klub Anička Košice ** Tenisový klub Šaca *[[Ultimate frisbee]] **[http://www.kosiceultimate.sk/sk/ KEfear Košice Ultimate]{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} *[[Vodné pólo]] **[[ŠKP Košice|ŠKP Modrí Draci Košice]] **[[ŠK Hornets Košice]] **[[ŠK Olympia Košice]] * [[Volejbal]] ** Mestská volejbalová liga * Vodné lyžovanie ** KVL Trixen * [[Skejtbording]] ** Ťahanovský skateboardový klub (TSC) * [[Zápasenie (šport)|Zápasenie]] ** ZK Lokomotíva Košice * Letecký šport * Letecká akrobacia * Plachtenie * Futsal ** Podpor Pohyb Košice ** Dynamo Podhradová |- | | | |} {| | valign=top | === Športoviská === * [[Jahodná (vrch)|Areál zimných športov Košice – Jahodná]] * [[Kavečany (stredisko)|Areál zimných športov Košice-Kavečany]] * Golfový areál Alpinka Košice * Všešportový areál [[Štadión Lokomotívy|TJ Lokomotíva]] – Čermeľ * [[Steel Aréna|Steel Aréna – Košický štadión Ladislava Trojáka]] * [[Crow Arena]] * [[Športová hala Stará jazdiareň]] * Tenis komplex * Tenisový areál Anička Košice * NTC Košice * [[Košická futbalová aréna]] || | valign=top | === Kúpaliská === * Národné olympijské centrum plaveckých športov – 50 metrový olympijský bazén * Mestská plaváreň v [[Mestský park (Košice)|Mestskom parku]] pri [[Kunsthalle Košice|Kunsthalle]] – 50 metrový bazén * Kúpalisko Červená hviezda – zrekonštruovaná národná kulturna pamiatka * plážové kúpalisko Triton v mestskej časti [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] (prevádzka dočasne pozastavená) * plážové kúpalisko Ryba v rekreačnej oblasti Anička * prírodné kúpalisko [[Jazero (Košice)|Jazero]] v mestskej časti [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad Jazerom]] – vodný lyžiarsky vlek * Vodna nádrž Bukovec ''Pozri aj:'' [[Zoznam vodných plôch v Košiciach a okolí]] |} == Osobnosti Košíc == * ''Bližšie informácie pozri v: [[Zoznam osobností Košíc]].'' <gallery> Obrázok:StElisabethKošiceAltar.JPG|Svätica [[Alžbeta Uhorská (svätica)|Alžbeta Uhorská]] Obrázok:Orlai P Nadasdy es Tinodi.jpg|Spevák [[Sebastián Tinódy]] Obrázok:Stephan Bocskay.png|Knieža [[Štefan Bočkaj]] Obrázok:II._Rákóczi_Ferenc_Mányoki.jpg|Knieža [[František II. Rákoci]] Obrázok:Kazinczy.jpg|Jazykovedec [[František Kazinci]] Obrázok:Jonáš Záborský.jpg|Národný buditeľ [[Jonáš Záborský]] Obrázok:Henszlmann Imre.jpg|Architekt [[Imrich Henszlmann]] Obrázok:Horowitz selfportrait.jpg|Maliar [[Leopold Horowitz]] Obrázok:Marai2.jpg|Spisovateľ [[Sándor Márai]] Obrázok:Gajda-portret.JPG|Generál [[Radola Gajda]] Obrázok:JUDr. Josef Polák.jpg|Muzeológ [[Josef Polák]] Obrázok:Portrait pridavok-anton.jpg|Publicista [[Anton Prídavok]] Obrázok:Ladislav Troják.jpg|Hokejista [[Ladislav Troják]] Obrázok:Rudolf Schuster 2011.jpg|Prezident [[Rudolf Schuster]] Obrázok:Ladislav Nagy.jpg|Hokejista [[Ladislav Nagy]] </gallery> === Čestné občianstvo === Do roku [[2020]] bolo Košicami udelených 39 čestných občianstiev. V roku [[1844]] boli udelené prvé čestné občianstvá [[František Valentin|Františkovi Valentinovi]] a [[Anton Sirmaj|Antonovi Sirmajovi]].<ref name=kednesobcianstvo/> [[Cena mesta Košice|Cenu mesta Košice]] dostalo v období rokov [[1994]] – [[2021]], 249 jednotlivcov a 78 kolektívov, Cenu primátora mesta Košice, 288 jednotlivcov a 67 kolektívov a Plaketu primátora mesta Košice, 225 jednotlivcov a 25 kolektívov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Mestskí poslanci schválili návrhy na Cenu mesta Košice| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/22331496/mestski-poslanci-schvalili-navrhy-na-cenu-mesta-kosice.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2020-02-21| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Fabián| meno = Vladimír| autor =| odkaz na autora =| titul = V Historickej radnici udelili najvyššie mestské ocenenia| url = https://www.kosice.sk/clanok/v-historickej-radnici-udelili-najvyssie-mestske-ocenenia| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 2021-11-12| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-11-12| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Známe čestné občianstvá po vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]:<ref name=kednesobcianstvo>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = KOŠICE:DNES| titul = Michail Gorbačov sa stal čestným občanom mesta Košice| url = https://kosicednes.sk/udalosti/michail-gorbacov-sa-stal-cestnym-obcanom-mesta-kosice/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-03-15| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> * [[Tomáš Garrigue Masaryk]], česko-slovenský filozof, udelené v [[1947]]<ref name=kednesobcianstvo/> * [[Josif Vissarionovič Stalin]], sovietsky diktátor, udelené v [[1947]]<ref name="cestne2">{{Citácia periodika | priezvisko = Jesenský| meno = Mikuláš| autor =| odkaz na autora = | titul = Komunistov si Košice cenia| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://www.sme.sk/c/3544088/komunistov-si-kosice-cenia.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2007-10-19| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref> (dodatočne odobraté v októbri [[2007]])<ref name="cestne3">{{Citácia periodika | priezvisko = Jaloviarová| meno = Renáta| autor =| odkaz na autora =| titul = Stalinov list sa vrátil z Ameriky do nášho archívu| periodikum = Pravda| odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)| url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/405556-stalinov-list-sa-vratil-z-ameriky-do-nasho-archivu/| issn = 1336-197X| vydavateľ = Perex| miesto = Bratislava| dátum = 2016-09-20| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref> * [[Klement Gottwald]], česko-slovenský politik, udelené v [[1948]]<ref name="cestne2"/> (dodatočne odobraté v októbri [[2007]])<ref name="cestne3"/> * [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], česko-slovenský generál, udelené v [[1968]]<ref name="cestne2"/> * [[Doc.]] [[MUDr.]] [[Anton Neuwirth]], CSc., slovenský veľvyslanec vo [[Vatikán]]e, udelené [[25. apríl]]a [[1997]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 1997| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-1997| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 1997| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref name="cestne1">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Generálny konzul ČR Josef Byrtus prevzal čestné občianstvo Košíc| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://domov.sme.sk/c/163766/generalny-konzul-cr-josef-byrtus-prevzal-cestne-obcianstvo-kosic.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2001-11-19| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Anton Neuwirth sa stal čestným občanom Košíc| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://www.sme.sk/c/2072523/anton-neuwirth-sa-stal-cestnym-obcanom-kosic.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 1997-04-25| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref> * [[Ivan Sokol]], slovenský organista, udelené v [[1998]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 1998| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-1998| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 1998| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref name="cestne1"/> * [[Hans-Dietrich Genscher]], nemecký politik, udelené [[28. apríl]]a [[1999]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 1999| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-1999| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 1999| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref name="cestne1"/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalý minister zahraničných vecí NSR H. D. Genscher čestným občanom Košíc| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://www.sme.sk/c/2186504/byvaly-minister-zahranicnych-veci-nsr-h-d-genscher-cestnym-obcanom-kosic.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 1999-04-22| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref> * [[JUDr.]] [[Ing.]] [[Josef Byrtus]], český teológ, udelené v [[2001]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora =| titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 2001| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-2001| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 2001| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref name="cestne1"/> * [[Jozef Tomko|Jozef kardinál Tomko]], slovenský rímskokatolícky arcibiskup, udelené [[12. marca]] [[2004]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 2004| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-2004| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 2004| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Kardinál Tomko prevzal Čestné občianstvo Košíc a Cenu predsedu KSK| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/4584020/kardinal-tomko-prevzal-cestne-obcianstvo-kosic-a-cenu-predsedu-ksk.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2004-03-13| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref> * [[Gyula Kosice]], argentínsky umelec, udelené [[7. máj]]a [[2010]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Vrábeľ| meno = Jaroslav| autor =| odkaz na autora =| titul = Slávnostné odovzdávanie mestských ocenení| url = https://www.kosice.sk/clanok/slavnostne-odovzdavanie-mestskych-oceneni| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 2010-05-07| dátum aktualizácie = 2019-06-26| dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = KOŠICE:DNES| titul = Dali by ste si meno Košice? Svetoznámy umelec Ferdinand Fallik to urobil| url = https://kosicednes.sk/kultura/dali-by-ste-si-meno-kosice-svetoznamy-umelec-ferdinand-fallik-to-urobil/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-02-13| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> * [[Michail Sergejevič Gorbačov]], prvý prezident ZSSR, udelené [[14. marca]] [[2016]]<ref name=kednesobcianstvo/> == Panoráma z Námestia osloboditeľov == {{Široký obrázok|Sckeskova panoráma Košíc.jpg|1500px|'''''Panoráma Košíc od juhovýchodu''''': [[Steel Aréna]], [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisko KVP]], [[Košice – mestská časť Západ|Sídlisko Terasa]], komín komplexu [[Cassovar (polyfunkčný komplex)|Cassovar]], [[Business Centre Košice|Business Centre I.]], [[Obchodný dom Dargov (Košice)|OD Dargov]], v popredí – základy [[Aupark (Košice)|OC Aupark]], Vojenská nemocnica, „[[Osemposchoďák (Košice)|Osemposchoďák]]“, [[Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice|Nová nemocnica]], [[DoubleTree by Hilton Hotel Kosice|DoubleTree by Hilton]], [[Dominikánsky kostol (Košice)|Dominikánsky kostol]], [[Dóm sv. Alžbety|Dóm sv.Alžbety]], [[Urbanova veža]], [[Stará radnica (Košice)|Radnica Starého Mesta]], Baňa Bankov v pozadí}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Dejiny Košíc]] * [[Zoznam meštianskych domov a palácov v Košiciach]] * [[Zoznam ulíc a námestí v Košiciach]] * [[Košické sídliská]] * [[:Kategória:Ulice v Košiciach|Ulice v Košiciach]] * [[:Kategória:Námestia v Košiciach|Námestia v Košiciach]] * [[:Kategória:Košické zoznamy|Košické zoznamy]] * [[Zoznam osobností Košíc]] * Zoznamy kultúrnych pamiatok: ** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Košice I|Košice I]] ** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Košice II|Košice II]] ** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Košice III|Košice III]] ** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Košice IV|Košice IV]] * [[Košicko-prešovská aglomerácia]] == Iné projekty == {{Projekt|wikt=Košice|commonscat=Košice}} * {{wikivoyage|Košice}} == Zdroje == * [http://www.cassovia.sk www.cassovia.sk] – oddiely Košice, Okolie, Kultúra, Médiá, História, Doprava, Šport, Služby * [http://www.kosice.sk www.kosice.sk] – oddiely Kartografické a demografické údaje, Partnerské mestá, Samospráva, História * [http://www.statistics.sk Štatistický úrad Slovenskej republiky] * ''[https://www.difmoe.eu/d/search/?collections=vc:db969bfd-994e-47ff-a110-2efc8bd49b36 Cassovia Digitalis] Mestská digitálna knižnica'' – {{deu icon}}{{slk icon}}{{hun icon}}{{eng icon}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kolektív autorov | meno = | odkaz na autora = | titul = Košice – sprievodca | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | miesto = Košice | rok = 1989 | isbn = 80-85174-40-5 | kapitola = | strany = 166 | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kolcun | meno = Milan | odkaz na autora = | priezvisko2 = Jiroušek | meno2 = Alexander | titul = Potulky mestom Košice 1 – 2 | vydavateľ = Vydaveteľstvo JES Košice | miesto = Košice | rok = 2009 | isbn = 978-80-88900-29-0 | kapitola = | strany = 149 | jazyk = }} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický}} * [https://www.kosice.sk www.kosice.sk] – oficiálna stránka mesta * [https://www.kosiceonline.sk www.kosiceonline.sk] – aktuálne spravodajstvo z Košíc a okolia {{Košice}} {{Mestské časti Košíc}} {{Okresy Košického kraja}} {{Turistické zaujímavosti Košíc}} {{NKP v Košiciach}} {{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}} {{Karpatský euroregión}} {{Európske hlavné mesto kultúry}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Košice| ]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]] [[Kategória:Európske hlavné mestá kultúry]] [[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]] ghtqdx75jqpdqgiz8zdanr3xp9wimbf Vranov nad Topľou 0 7285 8211126 8180815 2026-05-09T10:41:41Z ~2026-28071-56 294314 dodanie osobnosti mesta 8211126 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom okrese|Vranov nad Topľou (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Vranov nad Topľou | Iné názvy = | Prezývka = Vranov | Obrázok = Vranov nad Topľou.jpg | Popis obrázku = | Znak = Coat of Arms of Vranov nad Topľou.svg | Vlajka = Vranov nad toplou-vranov nad toplou-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Vranov nad Topľou | Región = Horný Zemplín | Časti = | Rieka = Topľa | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.880833 | Zemepisná dĺžka = 21.673333 | Nadmorská výška = 132 | Najvyšší bod = Šimonka 1092 m | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = Kataster obce Nižný Hrušov 105 m | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = [[1270]] | Starosta = Ján Ragan<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 093 01 | Kód = 544051 | EČV = VT | Predvoľba = +421-57 | Adresa = Mestský úrad<br/>Dr. C. Daxnera 87<br/>093 16 Vranov nad Topľou | E-mail = mesto@vranov.sk | Telefón = 057 / 442 25 51 | Fax = 057 / 442 29 29 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.vranov.sk | Commons = Vranov nad Topľou | Pôvod názvu = | Poznámky = }} [[Súbor:Šimonka 021.jpg|náhľad|[[Šimonka (vrch)|Šimonka]] najvyšší vrch okolitých [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]], zároveň najvyšší bod [[Okres (Slovensko)|okresu]] [[Vranov nad Topľou (okres)|Vranov nad Topľou]]]] '''Vranov nad Topľou''' je [[okresné mesto]] ležiace v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. == Polohopis == Mesto leží na rieke [[Topľa]] v teplej klimatickej oblasti Vranovskej pahorkatiny, na južnom okraji [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskýd]] v nadmorskej výške {{mnm|132}} Južným okrajom mesta prechádza [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cesta I/18]], ktorú križuje severne smerujúca [[Cesta I. triedy 15 (Slovensko)|I/15]] na [[Stropkov]] a na juh k [[Trebišov]]u vedúca [[Cesta I. triedy 79 (Slovensko)|I/79]]. Vo Vranove sa križuje [[železničná trať Prešov – Humenné]] s [[Železničná trať Trebišov – Vranov nad Topľou|traťou do Trebišova]]. Je východiskom do [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]], vypínajúcich sa v blízkom okolí, kde je možnosť pešej turistiky, cykloturistiky a v zime aj bežkovania. Turistami vyhľadávaný je najvyšší vrch pohoria [[Šimonka (vrch)|Šimonka]], ktorý je tiež najvyšším bodom [[Okres (Slovensko)|okresu]] [[Vranov nad Topľou (okres)|Vranov nad Topľou]]. === Časti mesta === * Mestské časti: ** Vranov ** Čemerné ** Lomnica * Sídliská: ** 1.mája ** Dubník ** Juh ** Lúčna ** Okulka ** Sídlisko I ** Sídlisko II * Osady: ** Ferovo ** Lopaty ** Ortáše ** Rodinná Oblasť ** Polovice ** Rómska osada ** Taňa <!-- ==== Vranov ==== --> ==== Čemerné ==== {{sekcia bez zdroja}} Čemerné leží v údolí potoka [[Lomnica (prítok Tople)|Lomnica]], ktorý je západným prítokom rieky [[Topľa]]. Nadmorská výška je približne {{mnm|135}} Je západnou časťou mesta Vranov nad Topľou. V minulosti bolo Čemerné samostatnou obcou<ref>{{Citácia knihy|titul=Chytilův místopis Československé republiky|miesto=Praha|rok=1930|strany=149|url=https://ndk.cz/view/uuid:a5c01980-066f-11ed-be35-5ef3fc9bb22f?page=uuid:c670bd84-4273-4007-aef6-851db8bbac2c}}</ref> a podľa sčítania obyvateľov v roku [[1930]] malo samostatné Čemerné 2 011 a mesto Vranov nad Topľou 2 856 obyvateľov. Čemerné patrilo do panstva Lipovec a prvá písomná zmienka o obci Čemerné pochádza z roku [[1282]].<ref name="U"/>{{rp|102-104}} V chotári tejto obce sa našli stopy po slovanskom sídlisku. Pôvodný slovenský názov korení v slove čemer. Táto obec patrila medzi najväčšie obce v okolí a bola dôležitou križovatkou ciest. Na moste cez rieku Topľa sa vyberalo mýto. Svoj statok, pílu a hospodársky dvor tu mal aj veľkostatkár gróf Hádik-Barkóczy. V [[19. storočie|19. storočí]] existovala v obci píla, garbiareň a tri pálenice. V Čemernom až do roku [[1944]] sídlili vojenské kasárne, kde niektoré budovy stoja dodnes v areáli novej tehelne. V tejto posádke slúžili aj významné mena ako generál [[Ján Ambruš]], Dr. [[Cyril Daxner]] a mnoho ďalších predstaviteľov odboja a pod. V roku [[1903]] bola z Čemerného postavená železničná trať do [[Trebišov]]a. Taktiež v Čemernom bol lesný sklad a odtiaľ jazdila uzkokoľajka do obce [[Zamutov]]. Ďalších 40 rokov bolo toto jediné možné železničné spojenie z mesta Vranov nad Topľou. Osobnú dopravu na tejto trati na škodu obyvateľov okresu ukončili v roku [[2003]]. V dnešnej dobe sídli v Čemernom množstvo firiem a podnikov a Čemerne je vyhľadávanou lokalitou na bývanie pre svoju polohu a vybavenosť. ==== Lomnica ==== {{sekcia bez zdroja}} Lomnica je najstaršia obývaná časť okresu [[Vranov nad Topľou (okres)|Vranov nad Topľou]]. Od roku [[2006]] je samostatnou mestskou časťou mesta Vranov nad Topľou. Prvá písomná zmienka je z roku [[1356]].<ref name="U"/>{{rp|283-284}} Leží {{km|4}} [[juh|južne]] od mesta pri ceste [[Cesta I. triedy 79 (Slovensko)|I/79]], z ktorej odbočuje cesta do obce [[Kamenná Poruba (okres Vranov nad Topľou)|Kamenná Poruba]]. Nachádza sa vo [[Východoslovenská pahorkatina|Východoslovenskej pahorkatine]] na pravej nive rieky [[Topľa]], pričom južným okrajom intravilánu preteká rieka [[Rakovec (prítok Tople, Lomnica)|Rakovec]] a severným okrajom potok [[Trnava (prítok Tople)|Trnava]]. V obci majú [[monastier]] pre [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] redemptoristky, ktoré žijú kontemplatívnym spôsobom života. === Vodné toky === Mestom preteká [[Topľa|rieka Topľa]]. == Symboly mesta == === Erb === V archívoch sa uchovala medzimestská korešpondencia Vranova. Písomnosti vyhotovené mestskou kanceláriou boli opatrené mestskou pečaťou. V [[15. storočie|15. storočí]] Vranov používal pečatidlo so znakom raka. Od začiatku [[16. storočie|16. storočia]] bol tento nahradený neheraldickým znakom s vyobrazením [[Svätý Štefan|sv. Štefana]], [[patrón]]a [[Farský kostol|farského kostola]]. Svoj heraldický erb s vyobrazením leva mesto začalo používať roku [[1622]] a tento v nezmenenej podobe používa až dodnes. Erb mesta v dnešnej podobe zobrazuje zlatého leva ozbrojeného striebornou šabľou vyrastajúceho zo zlatej koruny v modrom štíte. == Dejiny == Najstarší písomný doklad o existencii je donačná listina Uhorského kráľa z roku [[1270]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=e-obce.sk: Vranov nad Topľou - História |url=http://www.e-obce.sk/obec/vranovnadtoplou/2-historia.html |dátum prístupu=2014-05-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131226194537/http://www.e-obce.sk/obec/vranovnadtoplou/2-historia.html |dátum archivácie=2013-12-26 }}</ref> [[Súbor:Pamätná tabuľa pripojenia k Česko-Slovensku.jpg|alt=Pamätná tabuľa pripojenia k Česko-Slovensku|náhľad|Pamätná tabuľa na vojakov Pluku slovenskej slobody, ktorí pripojili mesto k Česko-slovensku]] Dňa [[19. január|19. januára]] [[1919]] vstúpili do Vranova nad Topľou vojaci 4. stotniny 1. práporu 1. pluku Slovenskej slobody, čím doslo k oslobodeniu mesta spod maďarskej nadvlády a jeho začleneniu do [[Česko-Slovensko|Česko-slovenskej republiky]]. Počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] pôsobilo v meste niekoľko protirežimovo naladených odbojárov, ktorí založili aj revolučný národný výbor a v roku 1944 začali organizovať aj [[Vranovská partizánska skupina|partizánsku skupinu]] so základňou pri obci [[Zámutov|Zamutov]]. Najznámejším z nich bol [[Cyril Daxner]]. Dňa [[19. apríl|19. apríla]] [[1944]] sa však v meste začala rozsiahlym zatýkaním represívna akcia namierená proti odboju. Predchádzala príchodu prvých jednotiek [[Východoslovenská armáda|poľnej tzv. Východoslovenskej armády]] Okrem iných bol zatknutý aj [[Cyril Daxner]] a jeho manželka.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Michnovič|meno=Imrich|titul=Vranov nad Topľou v 20. storočí|vydanie=1|vydavateľ=mesto Vranov nad Topľou|miesto=Vranov nad Topľou|rok=2002|isbn=80-968841-8-2|strany=272}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pažurova|meno=Helena|titul=Slovenský partizánsky zväzok Čapajev|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2014|isbn=9788089514267|strany=192}}</ref> Od 4. do 31. augusta 1944 sídlilo v meste veliteľstvo poľnej jednotky Pluku útočnej vozby a v kasárňach v Čemernom zase velenia podriadených práporov, == Obyvateľstvo == === Náboženstvo === Podľa sčítania ľudu v roku [[2011]] bolo náboženské zloženie obyvateľstva nasledovné:<ref>ZÁKLADNÉ ÚDAJE zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011. OBYVATEĽSTVO PODĽA NÁBOŽENSKÉHO VYZNANIA, s. 156-157. [http://portal.statistics.sk/files/ev_v2-nabozenske-vyznanie.pdf Dostupné online.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120813012440/http://portal.statistics.sk/files/ev_v2-nabozenske-vyznanie.pdf |date=2012-08-13 }}</ref> {|class="wikitable sortable" ! Cirkev ! Počet [%] |- | [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] | 53,49 % |- | [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]] | 18,34 % |- | [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev a.v.]] | 6,56 % |- | Bez vyznania | 5,69 % |} == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícka]] bazilika Narodenia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová pôvodne [[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanuou vežou, z obdobia po roku [[1441]]. Pôvodne vznikol ako kláštorný kostol [[Františkáni|františkánov]], ktorí z mesta odišli počas [[reformácia|reformácie]]. V rekatolizačnom období kostol prebrali pavlíni, ktorí nechali náročne upraviť jeho interiér. V roku [[2008]] získal titul bazilika minor. Interiér kostola je významným [[barok]]ovým dielom. Nachádzajú sa tu [[oltár]]e a [[kazateľnica]] z dielne [[košice|košického]] rezbára Jozefa Hartmana z prvej polovice [[18. storočia]]. Steny sú pokryté [[freska]]mi maliara [[Johann Lucas Kracker|J. L. Krackera]]. Na hlavnom oltári je umiestnená zázračná [[ikona]] Panny Márie, ktorá dala kostolu súčasné patrocínium. V kostole ďalej uchovávajú kolekciu liturických predmetov významného barokového zlatníka [[Ján Silaši|Jána Silašiho]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bazilika Narodenia Panny Márie | url = https://www.vranov.sk/O-meste/Historia/Historicke-pamiatky/ | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Vranov nad Topľou | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211113211703/https://www.vranov.sk/O-meste/Historia/Historicke-pamiatky/ | dátum archivácie = 2021-11-13 }}</ref> Fasády kostola sú členené opornými piliermi a vysokými oknami ukončenými lomeným oblúkom. Veža je lemovaná šabránami a ukončená trojuholníkovými štítmi s terčíkmi s hodinami a ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Vranov 17 Slovakia49.jpg|Bazilika Narodenia Panny Márie Súbor:Vranov 17 Slovakia48.jpg Súbor:Basilica Vranov nad Topľou front side.JPG Súbor:Vranov 17 Slovakia72.jpg|Interiér baziliky Súbor:Vranov 17 Slovakia73.jpg|Detail hlavného oltára </gallery> * Kláštor [[Pavlíni|Pavlínov]], trojkrídlová dvojpodlažná dvojtraktová baroková stavba z roku [[1672]]. Kláštor vznikol na pozvanie grófky Márie [[Esterháziovci|Esterházy]]. Úpravami prešiel v rokoch [[1718]] – [[1735]] po ničivom požiari. V tejto etape vznikol vstupný [[portál]] lemovaný párom predstupujúcich stĺpov s rozeklaným štítom. Na schodisku kláštora je freska Nanebovzatie proroka Eliáša od J. L. Krackera. Priečeliu kláštora, ktoré je členené vysokým [[pilaster|pilastrovým]] rádom, dominuje trojosový [[rizalit]] ukončený trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bývalý kláštor pavlínov | url = https://www.vranov.sk/O-meste/Historia/Historicke-pamiatky/ | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Vranov nad Topľou | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211113211703/https://www.vranov.sk/O-meste/Historia/Historicke-pamiatky/ | dátum archivácie = 2021-11-13 }}</ref> <gallery> Súbor:Kláštor pavlínov vo Vranove.jpg|Pavlínsky kláštor Súbor:Okresný súd vo Vranove nad Topľou.jpg Súbor:Vranov 17 Slovakia60.jpg|Detail portálu Súbor:Vranov 17 Slovakia19.jpg Súbor:Vranov 17 Slovakia18.jpg </gallery> * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[neogotika|neogotická]] stavba s pravouhlým záverom, z roku [[1931]]. Zariadenie pochádza z doby jeho výstavby. Fasády sú členené opornými piliermi z lomového kameňa a oknami s lomeným oblúkom a profilovanými šabránami. Veži dominuje trojité združené okno ukončené lomeným oblúkom a slnečné hodiny, ukončená je ihlancovou helmicou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vranov nad Topľou - Kalvínsky kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/vranov-nad-toplou-kalvinsky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * Súsošie Panny Márie a [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]], kamenné barokové súsošie z roku [[1770]]. Súsošie je umiestnené na podstavci obkolesenom balustrádou. Skladá sa zo sochy Panny Márie s [[Ježiš Kristus|Ježišom]] na iluzívnych mračnách, pod ktorými kľačí Ján Nepomucký s palmovým listom. Reštaurovaním súsošie prešlo v roku [[2001]]. Na Námestí Slobody je dnes umiestnená jeho kópia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vranov nad Topľou - súsošie Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/vranov-nad-toplou-susosie-panny-marie-a-sv-jana-nepomuckeho | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Vranov 17 Slovakia20.jpg|Kópia Súsošia Panny Márie a Jána Nepomuckého Súbor:Vranov 17 Slovakia9.jpg Súbor:Vranov 17 Slovakia38.jpg Súbor:Vranov nad Topľou, Slovakia.jpg|Reformovaný kostol </gallery> * Náhrobok Almássy Ferenczné (1783 – 1848), [[neogotika|neogotický]] náhrobok z roku [[1848]]. Nachádza sa v blízkosti pavlínskeho kláštora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18150 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Budova okresného súdu, dvojpodlažná trojtraktová [[secesia|secesná]] stavba na pôdoryse písmena U z roku [[1911]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=24513 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády budovy sú členené rizalitmi s vysokými trojuholníkovými štítmi. Sú dekorované režným tehlovým murivom, ktoré tvorí dekoratívnu korunnú rímsu a šambrány okien. * [[Židia na Slovensku|Židovský]] cintorín založený v 18. storočí. <gallery> Súbor:Vranov 17 Slovakia7.jpg|Náhrobok Almássy Ferenczné Súbor:Okresný súd Vranov.jpg|Budova okresného súdu Súbor:Budova Okresného súdu vo Vranove nad Topľou.jpg </gallery> * Pamätník oslobodenia od fašizmu a pamätná tabuľa na pripojenie Vranova nad Topľou ku Česko-slovenskej republike. === Zaujímavosti === * Viac ako storočná lipa vysadená v meste v roku [[1918]] pri príležitosti vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-slovenska]]-.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Srtomy slobody 1918 - 2018|url=https://www.stromysvobody.cz/DetailStromu.aspx?id=740|dátum prístupu=27.05.2023|vydavateľ=stromyslobody.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20230527161249/https://www.stromysvobody.cz/DetailStromu.aspx?id=740|dátum archivácie=2023-05-27}}</ref> * Počas pobytu v meste zložil český spevák [[Dalibor Janda]] svoju pieseň ''Kde jsi''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hit za 300: Dalibor Janda napísal vo Vranove nad Topľou pesničku Kde jsi? | url = https://www.radiomelody.sk/21893/hit-za-300-dalibor-janda-napisal-vo-vranove-nad-toplou-pesnicku-kde-jsi/ | dátum vydania = 2024-05-07 | dátum prístupu = 2024-05-12 | vydavateľ = radiomelody.sk}}</ref> == Hospodárstvo a infraštruktúra == V meste sídlil významný drevospracujúci podnik na Slovensku. == Školstvo == V meste Vranov nad Topľou funguje sústava všetkých škôl od materských až po existujúce detašované pracovisko [[Fakulta manažmentu Prešovskej univerzity|Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity]] v [[Prešov]]e. Nachádza sa tu aj [[Akadémia vzdelávania]], [[Centrum voľného času]] a kluby pre deti aj dospelých. === Materské školy === * Materská škola Ulica 1. mája 1227 * Materská škola Juh 1051 * Materská škola Sídlisko 1. mája * Materská škola Okulka * Materská škola Dlhá ulica * Materská škola Domašská ulica 604 * Materská škola Kukučínova * Materská škola Vajanského * Cirkevná materská škola sv. Kláry * Materská škola Najklisa Krajčíka === Základné školy === * ZŠ Sídlisko II. * ZŠ Bernolákova * ZŠ Juh * ZŠ Lúčna * ZŠ Kukučínova * ZŠ Lomnická ulica * ZŠ pre telesne postihnutých * Cirkevná základná škola sv. Dominika Savia ==== Osemročné gymnáziá a stredné školy ==== * Osemročné súkromné gymnázium Bernolákova * Cirkevné gymnázium sv. Františka z Assisi *Gymnázium C. Daxnera *Združená stredná škola, Ulica A. Dubčeka *Stredná odborná škola drevárska *Obchodná akadémia *Zváračská škola === Umelecké školy === * ZUŠ výtvarná, hudobná, tanečná a literárno-dramatická * SZUŠ výtvarná * SZUŠ hudobná * SZUŠ tanečná == Šport == <!-- === MFK Vranov nad Topľou === Hrá [[3. liga|III. futbalovú ligu]]. --> === MŠK Vranov nad Topľou === Združuje tieto športy: * [[stolný tenis]] * [[atletika]] * [[box (šport)|box]] * [[hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]] * [[hokejbal]] * [[judo]] * [[karate]] * [[šach (hra)|šach]] * [[volejbal]] == Osobnosti mesta == [[Súbor:Vladimir Kobielsky 2016-01 Kristalove kridlo 2015 a.jpg|náhľad|[[Vladimír Kobielsky]]]] === Rodáci === * [[Gyula Dahlström]] (* [[1834]] – † [[1907]]), [[entomológ]] * Štefan Čačko (* 1901 – † 1972), právnik, národohospodár, politik * [[Magdaléna Tóthová]] (* [[1944]]– † [[1999]]), slovenská [[Fyzik|fyzička]] * [[Vojtech Christov]] (* [[1945]]), bývalý futbalový rozhodca * [[Jaroslav Boroš]] (* [[1947]]), bývalý [[futbalista]] * [[František Hoholko]] (* [[1947]] – † [[2005]]), bývalý futbalista * [[Viera Petríková]] (* [[1957]]), právnička, bývalá ministerka spravodlivosti a podpredsedníčka vlády SR pre legislatívu v kabinete Roberta Fica, sudkyňa na Najvyššom súde SR * [[Pavol Hudák (básnik)|Pavol Hudák]] (* [[1959]] – † [[2011]]), [[básnik]] * [[Miroslav Kudzia]] (* [[1962]]), slovenský [[maliar (umelec)|maliar]] * [[Maria Kobielska]] (* [[1964]]), sólistka opery [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla v Prahe]] * [[Vladimír Kobielsky]] (* [[1975]]), [[herec]] * [[Marián Gešper]] (* [[1980]]), spisovateľ, právnik, predseda Mladej Matice (2010 – 2016), predseda Matice slovenskej od roku 2017 * Martin Pavlečko (*2009) , slovenský vodár, predseda buchnutia a hovedzstva a KSVnT, vek 900 miliard. rokov, ´´Je to šílene,šíleny svet toto´´ === Čestné občianstvo === * [[Ján Figeľ]] (* [[1960]]), politik, bývalý predseda KDH a bývalý minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR === Pôsobili tu === * [[Jakub Jakobeus]] (* [[1591]] – † [[1645]]), básnik, učiteľ, evanjelický farár, pôsobil v Kučíne a Soli. Venoval sa literárnej činnosti, v ktorej reaguje i komentuje duchovné, politické a spoločenské problémy doby. Napísal Slzy, vzdychy a prosby národa Slovenského. * [[Hartmann Jozef]] (* [[1700]] – † [[1764]]), sochár, rezbár, pracoval vo Vranove pre paulínsku rehoľu, v Kostole narodenia Panny Márie vytvoril hlavný a bočné oltáre, kazateľnicu a vstupný portál. * [[František Barkóci (arcibiskup)|František Barkóci]] (* [[1710]] – † [[1765]]), bol uhorský cirkevný hodnostár, prímas, arcibiskup, náboženský spisovateľ, mecén umenia a vedy, biskup [[jáger]]ský (1746 – 1761) a arcibiskup [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomský]] (1761 – 1765). * [[Ján Lukáš Kracker]] (* [[1717]] – † [[1779]]), maliar, predstaviteľ stredoeurópskeho neskorobarokového maliarstva. Uskutočnil pre Vranov rozsiahly súbor prác - výzdobu portálu, priečelia a schodiska, domácej kaplnky a reprezentačným miestností konventu, výzdobu klenby a chóru kostola. Ďalším jeho autentickým dielom je výjav sv. Pavla Pustovníka na voze ťahanom levmi na klenbe kláštorného schodiska kláštora pavlínov. * [[Andrej Čorba]] (* [[1770]] – † [[1845]]), [[farár]] a učiteľ, pôsobil v Hanušovciach v polovici 19. storočia. Udalosti východoslovenského roľníckeho povstania zachytil vo veršovanej kronike, vydanej v roku 1839 pod názvom Summowni opis hrozného rozbroju. Tento zachovaný rukopis patrí medzi prvé historické dokumenty napísané v zemplínčine. * [[Adam Hlovík]] (* [[1793]] – † [[1851]]), [[evanjelický farár]], pôsobil v Kladzanoch v rokoch 1826 – 1831. Záujem o prostredie, v ktorom pôsobil, vyjadril aj tak, že zanietene zbieral východoslovenský piesňový folklór a zasielal ho Jánovi Kollárovi. Ním sústredený zemplínsky a šarišský piesňový materiál zaradil Ján Kollár do Národných spievaniek. Skladal duchovné piesne a venoval sa otázkam pedagogického, didaktického a národnobuditeľského charakteru. Za svojho pobytu v Giraltovciach vypracoval dielo Porádek školských dúležitostí. Je hlavnou postavou poviedky J. Záborského Hlovík medzi vzbúreným ľudom. Záborský tu podáva literárny obraz východoslovenského roľníckeho povstania a o prenasledovaní ľudu naklonenej časti kléru (Adam Hlovík) počas cholerovej epidémie práve nevďačným roľníctvom. * [[Jozef Bencúr (podnikateľ)|Jozef Bencúr]] (* [[1806]] – † [[1886]]), zakladateľ a majiteľ prvej cementárne na výrobu roménskeho cementu v Uhorsku v Skrabskom. Cementáreň pracovala od roku 1856 do roku 1910. Tu vyrobený cement v roku 1868 na krajinskej výstave v Budapešti bol vyznamenaný zlatou medailou, v roku 1905 na svetovej výstave v Paríži vyznamenali cementáreň za výbornú kvalitu cementu. * [[Anna Lesnaiová]] (* [[1885]] – † [[1966]]), spisovateľka, insitná maliarka. Žila v kaštieli svojich rodičov v Nižnom Hrušove. Namaľovala obraz Slovenské lurdy (Mystérium), ktorý zobrazuje udalosť z roku 1929, kedy sa v Dlhom Klčove Márii Šaffovej zjavila Panna Mária. Je autorkou knihy Na začiatku bola záhrada, v ktorej opisuje miestne zvyky, piesne a folklórne zaujímavosti z prelomu storočia. * [[Cyril Daxner]] (* [[1904]] – † [[1945]]), [[právnik]], dôstojník, [[novinár]], národný a kresťanský aktivista, radí sa medzi hrdinov v Malej vojne (1939), organizátor [[SNP]] na východnom Slovensku. * [[Juraj Šaffa]] (* [[1907]] – † [[1990]]), ľudový tanečník, rozprávač, veršovník, kronikár a spevák, žil v Dlhom Klčove. == Galéria == <gallery> Súbor:P1010156.JPG|Gréckokatolícky chrám Najsvätejšej Eucharistie vo Vranove nad Topľou Súbor:P10101601.JPG|Gréckokatolícký kríž pri vranovskej cerkvi. Súbor:P1000634.JPG|Farský kostol v mestskej časti Vranov nad Topľou - Juh. Súbor:Vranov nad Topľou, general view.jpg|Pohľad na mesto zo sídliska 1. mája Súbor:132-3279 IMG.JPG|Pamätník bojovníkov proti fašizmu Súbor:133-3339 IMG.JPG|Gréckokatolícky chrám Najsvätejšej Eucharistie Súbor:Vranov nad Topľou, mestský úrad.jpg|Mestský úrad Súbor:Vranov nad Topľou, Halleyova kometa a kultúrny dom.jpg|Dom kultúry Súbor:Vranov nad Topľou, gymnázium.jpg|Gymnázium Súbor:Slovakia_Vranov_Monument_Soviet_Friendship.jpg|Pamätník večnej slávy osloboditeľom Súbor:Cemerne.jpg|Rímskokatolícky kostol sv. Anny a Joachima vo Vranove nad Topľou - Čemernom </gallery> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="U">{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Michalovce | vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | rok = 2001 | isbn = 80-968579-1-6 | počet strán = 760 | strany = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok vo Vranove nad Topľou]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.vranovskenovinky.sk/ Vranovské novinky] * [http://www.vranovskenoviny.sk/ Vranovské noviny] * [http://regionvt.sk/ Región VT, nezávislé spravodajstvo] * [http://www.e-domasa.sk Vodná nádrž Domaša] * [http://www.msdk-vt.sk Mestský dom kultúry] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050731100059/http://msdk-vt.sk/ |date=2005-07-31 }} * [http://www.slovanet.sk/kniznica-vranov/ Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140122132948/http://www.slovanet.sk/kniznica-vranov/ |date=2014-01-22 }} {{Obce okresu Vranov nad Topľou}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vranov nad Topľou| ]] [[Kategória:Okres Vranov nad Topľou]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] 00odkarfyzwfxz5htawpti0uv5kre5y 8211130 8211126 2026-05-09T10:44:25Z ~2026-27881-71 294317 8211130 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom okrese|Vranov nad Topľou (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Vranov nad Topľou | Iné názvy = | Prezývka = Vranov | Obrázok = Vranov nad Topľou.jpg | Popis obrázku = | Znak = Coat of Arms of Vranov nad Topľou.svg | Vlajka = Vranov nad toplou-vranov nad toplou-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Vranov nad Topľou | Región = Horný Zemplín | Časti = | Rieka = Topľa | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.880833 | Zemepisná dĺžka = 21.673333 | Nadmorská výška = 132 | Najvyšší bod = Šimonka 1092 m | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = Kataster obce Nižný Hrušov 105 m | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = [[1270]] | Starosta = Ján Ragan<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 093 01 | Kód = 544051 | EČV = VT | Predvoľba = +421-57 | Adresa = Mestský úrad<br/>Dr. C. Daxnera 87<br/>093 16 Vranov nad Topľou | E-mail = mesto@vranov.sk | Telefón = 057 / 442 25 51 | Fax = 057 / 442 29 29 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.vranov.sk | Commons = Vranov nad Topľou | Pôvod názvu = | Poznámky = }} [[Súbor:Šimonka 021.jpg|náhľad|[[Šimonka (vrch)|Šimonka]] najvyšší vrch okolitých [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]], zároveň najvyšší bod [[Okres (Slovensko)|okresu]] [[Vranov nad Topľou (okres)|Vranov nad Topľou]]]] '''Vranov nad Topľou''' je [[okresné mesto]] ležiace v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. == Polohopis == Mesto leží na rieke [[Topľa]] v teplej klimatickej oblasti Vranovskej pahorkatiny, na južnom okraji [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskýd]] v nadmorskej výške {{mnm|132}} Južným okrajom mesta prechádza [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cesta I/18]], ktorú križuje severne smerujúca [[Cesta I. triedy 15 (Slovensko)|I/15]] na [[Stropkov]] a na juh k [[Trebišov]]u vedúca [[Cesta I. triedy 79 (Slovensko)|I/79]]. Vo Vranove sa križuje [[železničná trať Prešov – Humenné]] s [[Železničná trať Trebišov – Vranov nad Topľou|traťou do Trebišova]]. Je východiskom do [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]], vypínajúcich sa v blízkom okolí, kde je možnosť pešej turistiky, cykloturistiky a v zime aj bežkovania. Turistami vyhľadávaný je najvyšší vrch pohoria [[Šimonka (vrch)|Šimonka]], ktorý je tiež najvyšším bodom [[Okres (Slovensko)|okresu]] [[Vranov nad Topľou (okres)|Vranov nad Topľou]]. === Časti mesta === * Mestské časti: ** Vranov ** Čemerné ** Lomnica * Sídliská: ** 1.mája ** Dubník ** Juh ** Lúčna ** Okulka ** Sídlisko I ** Sídlisko II * Osady: ** Ferovo ** Lopaty ** Ortáše ** Rodinná Oblasť ** Polovice ** Rómska osada ** Taňa <!-- ==== Vranov ==== --> ==== Čemerné ==== {{sekcia bez zdroja}} Čemerné leží v údolí potoka [[Lomnica (prítok Tople)|Lomnica]], ktorý je západným prítokom rieky [[Topľa]]. Nadmorská výška je približne {{mnm|135}} Je západnou časťou mesta Vranov nad Topľou. V minulosti bolo Čemerné samostatnou obcou<ref>{{Citácia knihy|titul=Chytilův místopis Československé republiky|miesto=Praha|rok=1930|strany=149|url=https://ndk.cz/view/uuid:a5c01980-066f-11ed-be35-5ef3fc9bb22f?page=uuid:c670bd84-4273-4007-aef6-851db8bbac2c}}</ref> a podľa sčítania obyvateľov v roku [[1930]] malo samostatné Čemerné 2 011 a mesto Vranov nad Topľou 2 856 obyvateľov. Čemerné patrilo do panstva Lipovec a prvá písomná zmienka o obci Čemerné pochádza z roku [[1282]].<ref name="U"/>{{rp|102-104}} V chotári tejto obce sa našli stopy po slovanskom sídlisku. Pôvodný slovenský názov korení v slove čemer. Táto obec patrila medzi najväčšie obce v okolí a bola dôležitou križovatkou ciest. Na moste cez rieku Topľa sa vyberalo mýto. Svoj statok, pílu a hospodársky dvor tu mal aj veľkostatkár gróf Hádik-Barkóczy. V [[19. storočie|19. storočí]] existovala v obci píla, garbiareň a tri pálenice. V Čemernom až do roku [[1944]] sídlili vojenské kasárne, kde niektoré budovy stoja dodnes v areáli novej tehelne. V tejto posádke slúžili aj významné mena ako generál [[Ján Ambruš]], Dr. [[Cyril Daxner]] a mnoho ďalších predstaviteľov odboja a pod. V roku [[1903]] bola z Čemerného postavená železničná trať do [[Trebišov]]a. Taktiež v Čemernom bol lesný sklad a odtiaľ jazdila uzkokoľajka do obce [[Zamutov]]. Ďalších 40 rokov bolo toto jediné možné železničné spojenie z mesta Vranov nad Topľou. Osobnú dopravu na tejto trati na škodu obyvateľov okresu ukončili v roku [[2003]]. V dnešnej dobe sídli v Čemernom množstvo firiem a podnikov a Čemerne je vyhľadávanou lokalitou na bývanie pre svoju polohu a vybavenosť. ==== Lomnica ==== {{sekcia bez zdroja}} Lomnica je najstaršia obývaná časť okresu [[Vranov nad Topľou (okres)|Vranov nad Topľou]]. Od roku [[2006]] je samostatnou mestskou časťou mesta Vranov nad Topľou. Prvá písomná zmienka je z roku [[1356]].<ref name="U"/>{{rp|283-284}} Leží {{km|4}} [[juh|južne]] od mesta pri ceste [[Cesta I. triedy 79 (Slovensko)|I/79]], z ktorej odbočuje cesta do obce [[Kamenná Poruba (okres Vranov nad Topľou)|Kamenná Poruba]]. Nachádza sa vo [[Východoslovenská pahorkatina|Východoslovenskej pahorkatine]] na pravej nive rieky [[Topľa]], pričom južným okrajom intravilánu preteká rieka [[Rakovec (prítok Tople, Lomnica)|Rakovec]] a severným okrajom potok [[Trnava (prítok Tople)|Trnava]]. V obci majú [[monastier]] pre [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] redemptoristky, ktoré žijú kontemplatívnym spôsobom života. === Vodné toky === Mestom preteká [[Topľa|rieka Topľa]]. == Symboly mesta == === Erb === V archívoch sa uchovala medzimestská korešpondencia Vranova. Písomnosti vyhotovené mestskou kanceláriou boli opatrené mestskou pečaťou. V [[15. storočie|15. storočí]] Vranov používal pečatidlo so znakom raka. Od začiatku [[16. storočie|16. storočia]] bol tento nahradený neheraldickým znakom s vyobrazením [[Svätý Štefan|sv. Štefana]], [[patrón]]a [[Farský kostol|farského kostola]]. Svoj heraldický erb s vyobrazením leva mesto začalo používať roku [[1622]] a tento v nezmenenej podobe používa až dodnes. Erb mesta v dnešnej podobe zobrazuje zlatého leva ozbrojeného striebornou šabľou vyrastajúceho zo zlatej koruny v modrom štíte. == Dejiny == Najstarší písomný doklad o existencii je donačná listina Uhorského kráľa z roku [[1270]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=e-obce.sk: Vranov nad Topľou - História |url=http://www.e-obce.sk/obec/vranovnadtoplou/2-historia.html |dátum prístupu=2014-05-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131226194537/http://www.e-obce.sk/obec/vranovnadtoplou/2-historia.html |dátum archivácie=2013-12-26 }}</ref> [[Súbor:Pamätná tabuľa pripojenia k Česko-Slovensku.jpg|alt=Pamätná tabuľa pripojenia k Česko-Slovensku|náhľad|Pamätná tabuľa na vojakov Pluku slovenskej slobody, ktorí pripojili mesto k Česko-slovensku]] Dňa [[19. január|19. januára]] [[1919]] vstúpili do Vranova nad Topľou vojaci 4. stotniny 1. práporu 1. pluku Slovenskej slobody, čím doslo k oslobodeniu mesta spod maďarskej nadvlády a jeho začleneniu do [[Česko-Slovensko|Česko-slovenskej republiky]]. Počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] pôsobilo v meste niekoľko protirežimovo naladených odbojárov, ktorí založili aj revolučný národný výbor a v roku 1944 začali organizovať aj [[Vranovská partizánska skupina|partizánsku skupinu]] so základňou pri obci [[Zámutov|Zamutov]]. Najznámejším z nich bol [[Cyril Daxner]]. Dňa [[19. apríl|19. apríla]] [[1944]] sa však v meste začala rozsiahlym zatýkaním represívna akcia namierená proti odboju. Predchádzala príchodu prvých jednotiek [[Východoslovenská armáda|poľnej tzv. Východoslovenskej armády]] Okrem iných bol zatknutý aj [[Cyril Daxner]] a jeho manželka.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Michnovič|meno=Imrich|titul=Vranov nad Topľou v 20. storočí|vydanie=1|vydavateľ=mesto Vranov nad Topľou|miesto=Vranov nad Topľou|rok=2002|isbn=80-968841-8-2|strany=272}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pažurova|meno=Helena|titul=Slovenský partizánsky zväzok Čapajev|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2014|isbn=9788089514267|strany=192}}</ref> Od 4. do 31. augusta 1944 sídlilo v meste veliteľstvo poľnej jednotky Pluku útočnej vozby a v kasárňach v Čemernom zase velenia podriadených práporov, == Obyvateľstvo == === Náboženstvo === Podľa sčítania ľudu v roku [[2011]] bolo náboženské zloženie obyvateľstva nasledovné:<ref>ZÁKLADNÉ ÚDAJE zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011. OBYVATEĽSTVO PODĽA NÁBOŽENSKÉHO VYZNANIA, s. 156-157. [http://portal.statistics.sk/files/ev_v2-nabozenske-vyznanie.pdf Dostupné online.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120813012440/http://portal.statistics.sk/files/ev_v2-nabozenske-vyznanie.pdf |date=2012-08-13 }}</ref> {|class="wikitable sortable" ! Cirkev ! Počet [%] |- | [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] | 53,49 % |- | [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]] | 18,34 % |- | [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev a.v.]] | 6,56 % |- | Bez vyznania | 5,69 % |} == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícka]] bazilika Narodenia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová pôvodne [[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanuou vežou, z obdobia po roku [[1441]]. Pôvodne vznikol ako kláštorný kostol [[Františkáni|františkánov]], ktorí z mesta odišli počas [[reformácia|reformácie]]. V rekatolizačnom období kostol prebrali pavlíni, ktorí nechali náročne upraviť jeho interiér. V roku [[2008]] získal titul bazilika minor. Interiér kostola je významným [[barok]]ovým dielom. Nachádzajú sa tu [[oltár]]e a [[kazateľnica]] z dielne [[košice|košického]] rezbára Jozefa Hartmana z prvej polovice [[18. storočia]]. Steny sú pokryté [[freska]]mi maliara [[Johann Lucas Kracker|J. L. Krackera]]. Na hlavnom oltári je umiestnená zázračná [[ikona]] Panny Márie, ktorá dala kostolu súčasné patrocínium. V kostole ďalej uchovávajú kolekciu liturických predmetov významného barokového zlatníka [[Ján Silaši|Jána Silašiho]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bazilika Narodenia Panny Márie | url = https://www.vranov.sk/O-meste/Historia/Historicke-pamiatky/ | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Vranov nad Topľou | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211113211703/https://www.vranov.sk/O-meste/Historia/Historicke-pamiatky/ | dátum archivácie = 2021-11-13 }}</ref> Fasády kostola sú členené opornými piliermi a vysokými oknami ukončenými lomeným oblúkom. Veža je lemovaná šabránami a ukončená trojuholníkovými štítmi s terčíkmi s hodinami a ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Vranov 17 Slovakia49.jpg|Bazilika Narodenia Panny Márie Súbor:Vranov 17 Slovakia48.jpg Súbor:Basilica Vranov nad Topľou front side.JPG Súbor:Vranov 17 Slovakia72.jpg|Interiér baziliky Súbor:Vranov 17 Slovakia73.jpg|Detail hlavného oltára </gallery> * Kláštor [[Pavlíni|Pavlínov]], trojkrídlová dvojpodlažná dvojtraktová baroková stavba z roku [[1672]]. Kláštor vznikol na pozvanie grófky Márie [[Esterháziovci|Esterházy]]. Úpravami prešiel v rokoch [[1718]] – [[1735]] po ničivom požiari. V tejto etape vznikol vstupný [[portál]] lemovaný párom predstupujúcich stĺpov s rozeklaným štítom. Na schodisku kláštora je freska Nanebovzatie proroka Eliáša od J. L. Krackera. Priečeliu kláštora, ktoré je členené vysokým [[pilaster|pilastrovým]] rádom, dominuje trojosový [[rizalit]] ukončený trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bývalý kláštor pavlínov | url = https://www.vranov.sk/O-meste/Historia/Historicke-pamiatky/ | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Vranov nad Topľou | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211113211703/https://www.vranov.sk/O-meste/Historia/Historicke-pamiatky/ | dátum archivácie = 2021-11-13 }}</ref> <gallery> Súbor:Kláštor pavlínov vo Vranove.jpg|Pavlínsky kláštor Súbor:Okresný súd vo Vranove nad Topľou.jpg Súbor:Vranov 17 Slovakia60.jpg|Detail portálu Súbor:Vranov 17 Slovakia19.jpg Súbor:Vranov 17 Slovakia18.jpg </gallery> * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[neogotika|neogotická]] stavba s pravouhlým záverom, z roku [[1931]]. Zariadenie pochádza z doby jeho výstavby. Fasády sú členené opornými piliermi z lomového kameňa a oknami s lomeným oblúkom a profilovanými šabránami. Veži dominuje trojité združené okno ukončené lomeným oblúkom a slnečné hodiny, ukončená je ihlancovou helmicou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vranov nad Topľou - Kalvínsky kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/vranov-nad-toplou-kalvinsky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * Súsošie Panny Márie a [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]], kamenné barokové súsošie z roku [[1770]]. Súsošie je umiestnené na podstavci obkolesenom balustrádou. Skladá sa zo sochy Panny Márie s [[Ježiš Kristus|Ježišom]] na iluzívnych mračnách, pod ktorými kľačí Ján Nepomucký s palmovým listom. Reštaurovaním súsošie prešlo v roku [[2001]]. Na Námestí Slobody je dnes umiestnená jeho kópia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vranov nad Topľou - súsošie Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/vranov-nad-toplou-susosie-panny-marie-a-sv-jana-nepomuckeho | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Vranov 17 Slovakia20.jpg|Kópia Súsošia Panny Márie a Jána Nepomuckého Súbor:Vranov 17 Slovakia9.jpg Súbor:Vranov 17 Slovakia38.jpg Súbor:Vranov nad Topľou, Slovakia.jpg|Reformovaný kostol </gallery> * Náhrobok Almássy Ferenczné (1783 – 1848), [[neogotika|neogotický]] náhrobok z roku [[1848]]. Nachádza sa v blízkosti pavlínskeho kláštora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18150 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Budova okresného súdu, dvojpodlažná trojtraktová [[secesia|secesná]] stavba na pôdoryse písmena U z roku [[1911]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=24513 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády budovy sú členené rizalitmi s vysokými trojuholníkovými štítmi. Sú dekorované režným tehlovým murivom, ktoré tvorí dekoratívnu korunnú rímsu a šambrány okien. * [[Židia na Slovensku|Židovský]] cintorín založený v 18. storočí. <gallery> Súbor:Vranov 17 Slovakia7.jpg|Náhrobok Almássy Ferenczné Súbor:Okresný súd Vranov.jpg|Budova okresného súdu Súbor:Budova Okresného súdu vo Vranove nad Topľou.jpg </gallery> * Pamätník oslobodenia od fašizmu a pamätná tabuľa na pripojenie Vranova nad Topľou ku Česko-slovenskej republike. === Zaujímavosti === * Viac ako storočná lipa vysadená v meste v roku [[1918]] pri príležitosti vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-slovenska]]-.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Srtomy slobody 1918 - 2018|url=https://www.stromysvobody.cz/DetailStromu.aspx?id=740|dátum prístupu=27.05.2023|vydavateľ=stromyslobody.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20230527161249/https://www.stromysvobody.cz/DetailStromu.aspx?id=740|dátum archivácie=2023-05-27}}</ref> * Počas pobytu v meste zložil český spevák [[Dalibor Janda]] svoju pieseň ''Kde jsi''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hit za 300: Dalibor Janda napísal vo Vranove nad Topľou pesničku Kde jsi? | url = https://www.radiomelody.sk/21893/hit-za-300-dalibor-janda-napisal-vo-vranove-nad-toplou-pesnicku-kde-jsi/ | dátum vydania = 2024-05-07 | dátum prístupu = 2024-05-12 | vydavateľ = radiomelody.sk}}</ref> == Hospodárstvo a infraštruktúra == V meste sídlil významný drevospracujúci podnik na Slovensku. == Školstvo == V meste Vranov nad Topľou funguje sústava všetkých škôl od materských až po existujúce detašované pracovisko [[Fakulta manažmentu Prešovskej univerzity|Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity]] v [[Prešov]]e. Nachádza sa tu aj [[Akadémia vzdelávania]], [[Centrum voľného času]] a kluby pre deti aj dospelých. === Materské školy === * Materská škola Ulica 1. mája 1227 * Materská škola Juh 1051 * Materská škola Sídlisko 1. mája * Materská škola Okulka * Materská škola Dlhá ulica * Materská škola Domašská ulica 604 * Materská škola Kukučínova * Materská škola Vajanského * Cirkevná materská škola sv. Kláry * Materská škola Najklisa Krajčíka === Základné školy === * ZŠ Sídlisko II. * ZŠ Bernolákova * ZŠ Juh * ZŠ Lúčna * ZŠ Kukučínova * ZŠ Lomnická ulica * ZŠ pre telesne postihnutých * Cirkevná základná škola sv. Dominika Savia ==== Osemročné gymnáziá a stredné školy ==== * Osemročné súkromné gymnázium Bernolákova * Cirkevné gymnázium sv. Františka z Assisi *Gymnázium C. Daxnera *Združená stredná škola, Ulica A. Dubčeka *Stredná odborná škola drevárska *Obchodná akadémia *Zváračská škola === Umelecké školy === * ZUŠ výtvarná, hudobná, tanečná a literárno-dramatická * SZUŠ výtvarná * SZUŠ hudobná * SZUŠ tanečná == Šport == <!-- === MFK Vranov nad Topľou === Hrá [[3. liga|III. futbalovú ligu]]. --> === MŠK Vranov nad Topľou === Združuje tieto športy: * [[stolný tenis]] * [[atletika]] * [[box (šport)|box]] * [[hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]] * [[hokejbal]] * [[judo]] * [[karate]] * [[šach (hra)|šach]] * [[volejbal]] == Osobnosti mesta == [[Súbor:Vladimir Kobielsky 2016-01 Kristalove kridlo 2015 a.jpg|náhľad|[[Vladimír Kobielsky]]]] === Rodáci === * [[Gyula Dahlström]] (* [[1834]] – † [[1907]]), [[entomológ]] * Štefan Čačko (* 1901 – † 1972), právnik, národohospodár, politik * [[Magdaléna Tóthová]] (* [[1944]]– † [[1999]]), slovenská [[Fyzik|fyzička]] * [[Vojtech Christov]] (* [[1945]]), bývalý futbalový rozhodca * [[Jaroslav Boroš]] (* [[1947]]), bývalý [[futbalista]] * [[František Hoholko]] (* [[1947]] – † [[2005]]), bývalý futbalista * [[Viera Petríková]] (* [[1957]]), právnička, bývalá ministerka spravodlivosti a podpredsedníčka vlády SR pre legislatívu v kabinete Roberta Fica, sudkyňa na Najvyššom súde SR * [[Pavol Hudák (básnik)|Pavol Hudák]] (* [[1959]] – † [[2011]]), [[básnik]] * [[Miroslav Kudzia]] (* [[1962]]), slovenský [[maliar (umelec)|maliar]] * [[Maria Kobielska]] (* [[1964]]), sólistka opery [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla v Prahe]] * [[Vladimír Kobielsky]] (* [[1975]]), [[herec]] * [[Marián Gešper]] (* [[1980]]), spisovateľ, právnik, predseda Mladej Matice (2010 – 2016), predseda Matice slovenskej od roku 2017 === Čestné občianstvo === * [[Ján Figeľ]] (* [[1960]]), politik, bývalý predseda KDH a bývalý minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR === Pôsobili tu === * [[Jakub Jakobeus]] (* [[1591]] – † [[1645]]), básnik, učiteľ, evanjelický farár, pôsobil v Kučíne a Soli. Venoval sa literárnej činnosti, v ktorej reaguje i komentuje duchovné, politické a spoločenské problémy doby. Napísal Slzy, vzdychy a prosby národa Slovenského. * [[Hartmann Jozef]] (* [[1700]] – † [[1764]]), sochár, rezbár, pracoval vo Vranove pre paulínsku rehoľu, v Kostole narodenia Panny Márie vytvoril hlavný a bočné oltáre, kazateľnicu a vstupný portál. * [[František Barkóci (arcibiskup)|František Barkóci]] (* [[1710]] – † [[1765]]), bol uhorský cirkevný hodnostár, prímas, arcibiskup, náboženský spisovateľ, mecén umenia a vedy, biskup [[jáger]]ský (1746 – 1761) a arcibiskup [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomský]] (1761 – 1765). * [[Ján Lukáš Kracker]] (* [[1717]] – † [[1779]]), maliar, predstaviteľ stredoeurópskeho neskorobarokového maliarstva. Uskutočnil pre Vranov rozsiahly súbor prác - výzdobu portálu, priečelia a schodiska, domácej kaplnky a reprezentačným miestností konventu, výzdobu klenby a chóru kostola. Ďalším jeho autentickým dielom je výjav sv. Pavla Pustovníka na voze ťahanom levmi na klenbe kláštorného schodiska kláštora pavlínov. * [[Andrej Čorba]] (* [[1770]] – † [[1845]]), [[farár]] a učiteľ, pôsobil v Hanušovciach v polovici 19. storočia. Udalosti východoslovenského roľníckeho povstania zachytil vo veršovanej kronike, vydanej v roku 1839 pod názvom Summowni opis hrozného rozbroju. Tento zachovaný rukopis patrí medzi prvé historické dokumenty napísané v zemplínčine. * [[Adam Hlovík]] (* [[1793]] – † [[1851]]), [[evanjelický farár]], pôsobil v Kladzanoch v rokoch 1826 – 1831. Záujem o prostredie, v ktorom pôsobil, vyjadril aj tak, že zanietene zbieral východoslovenský piesňový folklór a zasielal ho Jánovi Kollárovi. Ním sústredený zemplínsky a šarišský piesňový materiál zaradil Ján Kollár do Národných spievaniek. Skladal duchovné piesne a venoval sa otázkam pedagogického, didaktického a národnobuditeľského charakteru. Za svojho pobytu v Giraltovciach vypracoval dielo Porádek školských dúležitostí. Je hlavnou postavou poviedky J. Záborského Hlovík medzi vzbúreným ľudom. Záborský tu podáva literárny obraz východoslovenského roľníckeho povstania a o prenasledovaní ľudu naklonenej časti kléru (Adam Hlovík) počas cholerovej epidémie práve nevďačným roľníctvom. * [[Jozef Bencúr (podnikateľ)|Jozef Bencúr]] (* [[1806]] – † [[1886]]), zakladateľ a majiteľ prvej cementárne na výrobu roménskeho cementu v Uhorsku v Skrabskom. Cementáreň pracovala od roku 1856 do roku 1910. Tu vyrobený cement v roku 1868 na krajinskej výstave v Budapešti bol vyznamenaný zlatou medailou, v roku 1905 na svetovej výstave v Paríži vyznamenali cementáreň za výbornú kvalitu cementu. * [[Anna Lesnaiová]] (* [[1885]] – † [[1966]]), spisovateľka, insitná maliarka. Žila v kaštieli svojich rodičov v Nižnom Hrušove. Namaľovala obraz Slovenské lurdy (Mystérium), ktorý zobrazuje udalosť z roku 1929, kedy sa v Dlhom Klčove Márii Šaffovej zjavila Panna Mária. Je autorkou knihy Na začiatku bola záhrada, v ktorej opisuje miestne zvyky, piesne a folklórne zaujímavosti z prelomu storočia. * [[Cyril Daxner]] (* [[1904]] – † [[1945]]), [[právnik]], dôstojník, [[novinár]], národný a kresťanský aktivista, radí sa medzi hrdinov v Malej vojne (1939), organizátor [[SNP]] na východnom Slovensku. * [[Juraj Šaffa]] (* [[1907]] – † [[1990]]), ľudový tanečník, rozprávač, veršovník, kronikár a spevák, žil v Dlhom Klčove. == Galéria == <gallery> Súbor:P1010156.JPG|Gréckokatolícky chrám Najsvätejšej Eucharistie vo Vranove nad Topľou Súbor:P10101601.JPG|Gréckokatolícký kríž pri vranovskej cerkvi. Súbor:P1000634.JPG|Farský kostol v mestskej časti Vranov nad Topľou - Juh. Súbor:Vranov nad Topľou, general view.jpg|Pohľad na mesto zo sídliska 1. mája Súbor:132-3279 IMG.JPG|Pamätník bojovníkov proti fašizmu Súbor:133-3339 IMG.JPG|Gréckokatolícky chrám Najsvätejšej Eucharistie Súbor:Vranov nad Topľou, mestský úrad.jpg|Mestský úrad Súbor:Vranov nad Topľou, Halleyova kometa a kultúrny dom.jpg|Dom kultúry Súbor:Vranov nad Topľou, gymnázium.jpg|Gymnázium Súbor:Slovakia_Vranov_Monument_Soviet_Friendship.jpg|Pamätník večnej slávy osloboditeľom Súbor:Cemerne.jpg|Rímskokatolícky kostol sv. Anny a Joachima vo Vranove nad Topľou - Čemernom </gallery> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="U">{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Michalovce | vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | rok = 2001 | isbn = 80-968579-1-6 | počet strán = 760 | strany = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok vo Vranove nad Topľou]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.vranovskenovinky.sk/ Vranovské novinky] * [http://www.vranovskenoviny.sk/ Vranovské noviny] * [http://regionvt.sk/ Región VT, nezávislé spravodajstvo] * [http://www.e-domasa.sk Vodná nádrž Domaša] * [http://www.msdk-vt.sk Mestský dom kultúry] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050731100059/http://msdk-vt.sk/ |date=2005-07-31 }} * [http://www.slovanet.sk/kniznica-vranov/ Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140122132948/http://www.slovanet.sk/kniznica-vranov/ |date=2014-01-22 }} {{Obce okresu Vranov nad Topľou}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vranov nad Topľou| ]] [[Kategória:Okres Vranov nad Topľou]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] 4o98a50lc0j73g00duivy5je9bnkwoj Ján Čarnogurský 0 13269 8210883 8149842 2026-05-08T19:16:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210883 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Ján Čarnogurský | Rodné meno = <!-- často rodné priezvisko u žien, u ostatných stačí Meno --> | Popis osoby = slovenský advokát a bývalý politik | Portrét = Ján Čarnogurský (2012).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Ján Čarnogurský v roku 2012 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = Bývalý | Úrad = [[Zoznam predsedov vlády Slovenska|predseda vlády SR]] | Začiatok obdobia = [[6. máj]]a [[1991]] | Koniec obdobia = [[24. jún]]a [[1992]] | Predchodca = [[Vladimír Mečiar]] | Nástupca = [[Vladimír Mečiar]] | Poradie2 = 4. | Úrad2 = [[zoznam ministrov spravodlivosti Slovenskej republiky|minister spravodlivosti SR]] | Začiatok obdobia2 = [[30. október|30. októbra]] [[1998]] | Koniec obdobia2 = [[15. október|15. októbra]] [[2002]] | Prezident2 = <!-- často podstatné len pri predsedoch vlády --> | Viceprezident2 = | Premiér2 = | Predchodca2 = [[Jozef Liščák]] | Nástupca2 = [[Daniel Lipšic]] | Poradie3 = 1. | Úrad3 = predseda [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | Predchodca3 = ''novovzniknutá funkcia'' | Nástupca3 = [[Pavol Hrušovský]] | Začiatok obdobia3 = [[1990]] | Koniec obdobia3 = [[2000]] | Dátum narodenia = {{dnv|1944|1|1}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = Právnická fakulta [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]]<br />[[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = [[Pavol Čarnogurský]] | Príbuzní = | Súrodenci = [[Ivan Čarnogurský]]<br />[[Marina Čarnogurská]]<br />[[Oľga Slivková]]<br />[[Pavol Čarnogurský mladší|Pavol Čarnogurský ml.]] | Manželka = Marta | Partnerka = | Deti = Ján, Peter | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Doktor práv|JUDr.]] '''Ján Čarnogurský''' (* [[1. január]] [[1944]], [[Bratislava]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[advokát]] a bývalý [[disident]], člen [[Bratislavská päťka|Bratislavskej päťky]], [[kresťanská demokracia|kresťansko-demokratický]] [[politik]], v rokoch 1991{{--}}1992 [[predseda vlády Slovenskej republiky|predseda vlády SR]]. == Život == Jeho otec, [[Pavol Čarnogurský]], bol poslancom [[Snem Slovenskej republiky|Snemu Slovenskej republiky]] (1938{{--}}1945). Kvôli tomu nebola v roku 1957 Jánova sestra [[Marina Čarnogurská]] (spolužiačka [[Milan Lasica|Milana Lasicu]]) pripustená na prijímacie skúšky. O niekoľko rokov neskôr sa už pomery uvoľnili a Ján mohol študovať.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lasica | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = Milan Lasica | priezvisko2 = Ormandík | meno2 = Marek | autor2 = | odkaz na autora2 = Marek Ormandík | titul = V krátkosti : denníkové zápisky Milana Lasicu z rokov 2009 – 2015 a denníkové kresby Mareka Ormandíka z roku 2020 | vydanie text = Prvé slovenské vyd. | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2021 | počet strán = 403 | url = | isbn = 978-80-556-5447-8 | kapitola = | strany = 90}}</ref> Na strednú školu bol prijatý v [[Kežmarok|Kežmarku]], po roku prestúpil do Bratislavy, kde zmaturoval. Absolvoval jeden ročník na [[Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Stavebnej fakulte STU]] v Bratislave, kde sa zoznámil s budúcou manželkou Martou. Prestúpil na štúdium práva najskôr v Bratislave, vysokoškolské vzdelanie však ukončil v roku [[1969]] na univerzite v Prahe, <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Čarnogurský (1944)|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jan-carnogursky-1944|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum prístupu=2019-09-09|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> kde vyštudoval právo na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]]. Doktorát práv získal v r. [[1971]] na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="uk-absolvent">Ján Čarnogurský In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Jan+Carnogursky | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-08 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20211017180135/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Jan+Carnogursky | dátum archivácie = 2021-10-17 }}</ref> V rokoch [[1970]]{{--}}[[1981]] pracoval ako [[advokát]] v Bratislave a v tomto povolaní sa stal známym ako zástupca náboženských aktivistov a politických [[disident]]ov v rámci celého [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Obhajoval napríklad [[Perla Karvašová|Perlu Karvašovú]],<!-- , hlásateľku Slovenského rozhlasu a manželku dramatika Petra Karvaša --> keď ju zo Slovenského rozhlasu vyhodili po tom, ako v rámci normalizácie neprešla previerkou. Obhajoval tiež dvoch kňazov, ktorí podpísali Chartu 77, ako aj veriacich, ktorí vydávali kresťanský samizdat.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Čarnogurský. Najprv disident proti komunizmu, dnes bojovník proti liberalizmu|url=https://www.tyzden.sk/spolocnost/69051/lesk-a-bieda-disidenta-carnogurskeho/|vydavateľ=.týždeň - iný pohľad na spoločnosť|dátum vydania=2020-11-27|dátum prístupu=2021-11-21|jazyk=sk|meno=Filip|priezvisko=Vačko}}</ref> V roku [[1981]] ho vylúčili z advokácie. Dôvodom bola jeho účasť v politickom procese, obhajoval Češku, ktorá na písacom stroji prepisovala diela zakázaných českých spisovateľov.<ref name=":1" /> Pracoval potom ako šofér, neskôr bol podnikovým právnikom.<ref name="bn-2018">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ján Čarnogurský: Veril som, že z bývalého disidenta by mohol byť dobrý prezident | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/rozhovory/52167-rozhovor-jan-carnogursky-veril-som-ze-z-byvaleho-disidenta-by-mohol-byt-dobry-prezident | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-24 | dátum prístupu = 2019-10-08 }}</ref> V roku [[1987]] úplne stratil zamestnanie. Pokračoval v poskytovaní právnych konzultácií náboženským a opozičným politickým aktivistom a v r. [[1988]] začal vydávať samizdatový časopis [[Bratislavské listy]].<ref name="bn-2018" /> [[14. august]]a [[1989]] ho uväznili a obvinili <!-- spolu s Kusým, ich troch spoločníkov stíhali na slobode. --> z trestného činu poburovania a z „nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jancura | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = August 1989: Blížilo sa rozuzlenie | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/522991-august-1989-blizilo-sa-rozuzlenie/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-08-20 | dátum prístupu = 2019-10-08 }}</ref> Žaloba spočívala z týchto troch bodov: z vydávania [[Bratislavské listy|Bratislavských listov]], z prípravy kladenia vencov a kvetov obetiam sovietskej okupácie z roku [[1968]] a z prednesenia požiadavky slobodných volieb v júni 1989 na zhromaždení v [[Predmier (okres Bytča)|Predmieri]] pri Žiline (ako člen [[Bratislavská päťka|Bratislavskej päťky]]). V novembri 1989 sa konal súdny proces, na základe ktorého bol 23. novembra oslobodený. Prepustený bol však až po udelení amnestie od prezidenta Gustáva Husáka 25. novembra<ref name=":0" /> až v období prebiehajúcej [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcie]]. (Približne 15 000 ľudí [[22. november|22. novembra]] [[1989]] demonštrovalo pred [[Justičný palác (Bratislava)|Justičným palácom]] v Bratislave za jeho prepustenie). Medzi osobnosťami nežnej revolúcie však existovali aj hlasy, považujúce Čarnogurského za extrémistu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Palko | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = Vladimír Palko | titul = Ako som dal rozhovor BBC o liberálnej demokracii a ako to vŕzgalo | periodikum = Štandard | odkaz na periodikum = | url = https://standard.sk/343603/ako-som-dal-rozhovor-bbc-o-liberalnej-demokracii-a-ako-to-vrzgalo/ | issn = | vydavateľ = DENNÍK ŠTANDARD | miesto = Bratislava | dátum = 2023-04-16 | dátum prístupu = 2023-04-19}}</ref> Od [[10. december|10. decembra]] [[1989]] do [[6. apríl]]a [[1990]] bol prvým podpredsedom federálnej [[vláda národného porozumenia|vlády národného porozumenia]] a predsedom Legislatívnej rady vlády ČSFR od februára do augusta 1990. Neskôr bol podpredsedom vlády ČSFR (od [[6. apríl]]a [[1990]] do [[27. jún]]a [[1990]]). Od [[27. jún]]a 1990 do [[23. apríl]]a 1991) na Slovensku zastával funkciu prvého podpredsedu vlády SR, predsedu Rady vlády SR pre informačnú politiku a masmédiá, predsedu Rady vlády SR pre národnosti a etnické skupiny. V novembri 1990 bol na dvadsať dní ([[2. november]] až [[22. november]]) poverený prechodne riadiť Ministerstvo vnútra SR. Predsedom vlády SR bol od apríla 1991 do júna 1992. Od roku [[1998]] do roku [[2002]] (prvá Dzurindova vláda) bol ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky. Od roku [[1990]] do roku [[2000]] bol predsedom [[Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratického hnutia]]. Je členom [[Valdajský diskusný klub|Valdajského diskusného klubu]]. [[11. október|11. októbra]] [[2013]] oznámil na tlačovej konferencii vystúpenie z [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zakladateľ KDH Ján Čarnogurský vystupuje z hnutia | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/zakladatel-kdh-carnogursky-kdh-von/60954-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2013-10-11 | dátum prístupu = 2019-10-08}}</ref> Čarnogurský kandidoval v [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|prezidentských voľbách 2014]].<ref name="aktuality">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentské voľby sa blížia. Kto bude stáť na čele SR o dva roky? | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/213412/volby-prezident-sr-kto-bude-hlavou-statu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2012-09-09 | dátum prístupu = 2019-10-08 }}</ref> V prvom kole voľby získal len 12 207 hlasov (0,64 % z odovzdaných hlasov) a zo 14 kandidátov skončil na 9. mieste, teda nepostúpil do druhého kola.<ref name="volebnyvysledok2014">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky za Slovenskú republiku | url = http://prezident2014.statistics.sk/Prezident-dv/Tabulka7_sk.htmll | dátum vydania = 17.03.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 02.05.2014 | vydavateľ = [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|Štatistický úrad SR]] | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Názory a aktivity == === Postoj k Slovenskému štátu (1939 – 1945) === Jedno z vyjadrení Jána Čarnogurského o vojnovej SR z októbra 1991: „Stretávam sa na Slovensku s množstvom ľudí, ktorí majú skôr dobré spomienky na Slovenský štát, vedia ich aj racionálne odôvodniť; a ich pocity a argumenty jednoducho nie som schopný ani z morálneho hľadiska vyvrátiť.“<ref>Respekt 21. 10. 1991 s. 16</ref> === Pohľad na úlohu Ruska v súčasných dejinách === Citát z mája 2007 publikovaný v ruských médiách: {{Citát|Rusko sa dokázalo relatívne rýchlo zotaviť z rozpadu Sovietskeho zväzu. Je potrebné, aby americká hegemonistická politika našla svoju protiváhu. Zdá sa, že pre túto úlohu je Rusko prirodzeným kandidátom. Brániac sa imperialistickej americkej politike Washingtonu môže si Rusko získať vo svete nových spojencov. V mníchovskej reči oboznámil Putin svet s touto novou rolou po prvýkrát.<ref>[http://km.ru/glavnoe/2007/11/20/tsitata/yan-charnogurskii-eks-premer-slovakii-mai-2007-g KM.RU: ''Ян Чарногурский, экс-премьер Словакии, май 2007 г.'']</ref>||200}} Ján Čarnogurský sa angažuje aj v oblasti hospodárskych stykov s Ruskom. V r. [[2006]] zastupoval v súdnom spore Leonida Sviridova proti Mladej Fronte Dnes, ktorá o ňom uviedla, že dôvodom odmietnutia jeho novinárskej akreditácie v Česku bola Sviridova spolupráca s ruskými tajnými službami. === Angažovanie sa v spore o Kosovo === Vyhlásenie nezávislosti Kosova považuje za porušenie medzinárodného práva. Svoje články publikoval v slovenskej<ref>Ján Čarnogurský, Problém Kosovo (Literárny týždenník 2006/1-2)</ref><ref>[http://www.impulzrevue.sk/article.php?178 Ján Čarnogurský, Kosovo ako test pre Rusko] (Revue Impulz 1/2007)</ref><ref>[http://blog.aktualne.centrum.cz/blogy/jan-arnogursky.php?itemid=2043 Ján Čarnogurský, Kosovo sa osamostatní a čo bude nasledovať, 15.11.2007]</ref> i ruskej<ref>[http://www.globalaffairs.ru/numbers/24/7048.html Ян Чарногурский, Косово как тест для России]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} (Время новостей №21, 2007)</ref> tlači. Zúčastnil sa na manifestácii [[5. apríl]]a [[2008]] pred americkou ambasádou v Bratislave proti samostatnosti Kosova. === Iné === [[13. marec|13. marca]] [[2019]] v štvrtej časti ankety [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] [[Najväčší Slovák]] obhajoval [[Andrej Hlinka|Andreja Hlinku]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ( | odkaz na autora = | titul = Najväčší Slovák: Andreja Hlinku bude obhajovať Ján Čarnogurský | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/media/1905826-najvacsi-slovak-andreja-hlinku-bude-obhajovat-jan-carnogursky | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-13 | dátum prístupu = 2019-10-08}}</ref> V auguste 2019 sa ako hosť zúčastnil na letnom cvičení [[Slovenskí Branci|Slovenských brancov]] o čom napísal status na Facebook a článok do [[Hlavné správy|Hlavných správ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Čarnogurský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = [Koniec uplynulého týždňa som strávil ako hosť na letnom cvičení Slovenských brancov] | url = https://www.facebook.com/jan.carnogursky/posts/2305338816245754 | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = 2019-08-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> 6. novembra 2024 získal v Rusku vyznamenanie Radu cti, ktoré mu udelil [[Vladimír Putin]] a odovzdal predseda Prezídia Štátnej rady Republiky Krym Vladimir Konstantinov. Čarnogurský tiež získal „krymské vyznamenanie“ Za vernosť povinnosti.<ref name="postoj-carnogursky-v-moskve-putin-udelil">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Postoj | odkaz na autora = | titul = Čarnogurský v Moskve Putin udelil Jánovi Čarnogurskému ruské vyznamenanie Rad cti | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/165462/putin-udelil-janovi-carnogurskemu-ruske-vyznamenanie-rad-cti | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-11-11 | dátum prístupu = 2026-01-17 }}</ref> V septembri 2025 sa Čarnogurský na pozvanie ruskej organizácie Vaše Novosti zúčastnil zájazdu na [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ruskom okupované]] územia [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Vo svojom blogu cestu nazval „Cesta po Rusku“. Navštívil mestá [[Mariupoľ]] a [[Horlivka]], zastrieľal si z [[AK-47]]. Zo situácie v Horlivke obviňoval [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a nezmienil ruské ostreľovanie ukrajinských civilistov.<ref name="sme-jan-carnogursky-si-bol-v-mariupoli">{{Citácia periodika | priezvisko = Hodás | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Ján Čarnogurský si bol v Mariupoli zastrieľať z kalašnikova na pozvanie ruského spolku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/domov/c/jan-carnogursky-si-bol-v-mariupoli-zastrielat-z-kalasnikova-na-pozvanie-ruskeho-spolku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-10-06 | dátum prístupu = 2026-01-17 }}</ref><ref name="idnes-slovensky-expremier-carnogursky-si">{{Citácia periodika | priezvisko = Havlická | meno = Kateřina | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenský expremiér Čarnogurský si zastřílel s Rusy v Mariupolu. A vinil NATO | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/slovensko-jan-carnogursky-mariupol-cesta-ukrajina-rusko-valka.A251008_105714_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2025-10-08 | dátum prístupu = 2026-01-17 }}</ref> == Rodina == Je synom [[Pavol Čarnogurský|Pavla Čarnogurského]] a Kristíny rod. Fašungovej, bratom niekdajšieho politika [[Ivan Čarnogurský|Ivana Čarnogurského]], [[Pavol Čarnogurský (mladší)|Pavla Čarnogurského ml.]], sinologičky [[Marina Čarnogurská|Mariny Čarnogurskej]] a prekladateľky [[Oľga Slivková|Oľgy Slivkovej]]. S manželkou Martou majú synov Jána a Petra. Čarnogurského krstným otcom bol [[Karol Sidor]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Daniška|meno=Jaroslav|titul=Vypočujte si podcast o Sidorovi. Čarnogurský, Kamenec a Zajac diskutujú o jeho význame v našich dejinách|url=https://standard.sk/473460/vypocujte-si-podcast-o-sidorovi-carnogursky-kamenec-a-zajac-diskutuju-o-jeho-vyzname-v-nasich-dejinach|dátum vydania=20.10.2023|dátum prístupu=9.11.2023|vydavateľ=Štandard}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČARNOGURSKÝ Pavol 22.1.1908-27.12.1992|url=http://biography.hiu.cas.cz/Personal/index.php/%C4%8CARNOGURSK%C3%9D_Pavol_22.1.1908-27.12.1992|dátum prístupu=09.10.2023|vydavateľ=Historický ústav AV ČR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oľga Slivková: Podľa toho, ako sa cítime, sa odrátava náš vek|url=https://www.charita.sk/olga-slivkova-podla-toho-ako-sa-citime-sa-odratava-nas-vek/|dátum vydania=07.08.2012|dátum prístupu=09.11.2023|vydavateľ=Slovenská katolícka charita}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ján Čarnogurský}} == Externé odkazy == * [http://www.jancarnogursky.sk/ Osobný weblog] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220122001716/http://jancarnogursky.sk/ |date=2022-01-22 }} * [https://web.archive.org/web/20000816190932/http://www.government.gov.sk/VLADA/VLADA_1998/CLENOVIA/sk_minister_mspsr_1_1998.shtml Životopis, Úrad vlády SR] * [http://www.teraz.sk/tag/jan-carnogursky Články týkajúce sa Jána Čarnogurského] na portáli teraz.sk TASR * [https://www.bratislavskenoviny.sk/rozhovory/52167-rozhovor-jan-carnogursky-veril-som-ze-z-byvaleho-disidenta-by-mohol-byt-dobry-prezident Ján Čarnogurský: Veril som, že z bývalého disidenta by mohol byť dobrý prezident] – rozhovor v Bratislavských novinách (2018) * [https://www.aktuality.sk/clanok/728698/carnogursky-pre-mna-komunizmus-skoncil-a-ja-som-patril-k-vitazom/ Pre mňa sa komunizmus skončil. A ja som patril k víťazom] – Ján Čarnogurský v diskusnej relácii Fair Play Michala Kovačiča (2019) {{Predsedovia vlády Slovenska}} {{Ministri zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky}} {{Vláda Slovenska z 27. júna 1990}} {{Vláda Slovenska z 23. apríla 1991}} {{Vláda Slovenska z 30. októbra 1998}} {{Ministri spravodlivosti Slovenskej republiky}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čarnogurský, Ján}} [[Kategória:Slovenskí advokáti]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici KDH]] [[Kategória:Predsedovia vlády Slovenska]] [[Kategória:Podpredsedovia vlády Slovenska]] [[Kategória:Ministri zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky]] [[Kategória:Ministri spravodlivosti Slovenskej republiky]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Slovenskí politickí väzni]] [[Kategória:Poslanci česko-slovenského Federálneho zhromaždenia]] [[Kategória:Poslanci NR SR (1994 – 1998)]] [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2014)]] [[Kategória:Disidenti v komunistickom Česko-Slovensku]] [[Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Osobnosti Nežnej revolúcie]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Karlovej univerzity]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Súrodenci v politike]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu za zásluhy Poľskej republiky]] el41wsl850o3kv35npijttf9alcj2hh Bologna 0 13325 8210810 8193376 2026-05-08T16:32:14Z Maximilián Fedora 259749 8210810 wikitext text/x-wiki {{Iné významy}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Bologna | native_name = | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Bologna-SanPetronioPiazzaMaggiore1.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Bologna.svg | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Taliansko | country_flag = 1 | region = Emilia-Romagna | district = [[Bologna (provincia)|Bologna]] | district_type = Provincia | district_label = Provincia <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 44 | lat_m = 30 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 11 | long_m = 21 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 140.86 <!-- *** Population *** --> | population = 390198 | population_date = 27. 7. 2018 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 40100 | area_code = 051 | area_code_type = Tel. predvoľba <!-- *** Maps *** --> | map = Italy relief location map.jpg | map_caption = Poloha mesta v rámci Talianska | map_locator = Taliansko <!-- *** Websites *** --> | commons = Bologna | website = [http://www.comune.bologna.it/ comune.bologna.it] }} '''Bologna''' (normovaný slovenský názov; výslovnosť: [boloňa]; prídavné meno ''bolonský''; nesprávne [[Slovenčina|slovensky]] ''Boloňa''; názov pochádza z latinského ''Bononia'', v miestnom dialekte ''Bulåggna''<ref>{{citácia knihy|autor=Luigi Lepri, Daniele Vitali |titul=Dizionario Bolognese Italiano / Italiano-Bolognese |rok=2007 |vydavateľ=Pendragon |miesto=Bologna |isbn= 978-88-8342-594-3| strany= 348-354}}</ref>) je hlavné mesto [[Región (Taliansko)|regiónu]] [[Emilia-Romagna]] v severnom [[Taliansko|Taliansku]], medzi [[rieka|riekou]] [[Pád (rieka)|Pád]] a [[Apeniny|Apeninami]]. Podľa štatistík k dňu 27. 7. 2018 malo mesto 390 198 obyvateľov a aglomerácia 1 010 389 obyvateľov.<ref>{{citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=I numeri di Bologna metropolitana|url=http://inumeridibolognametropolitana.it/|dátum vydania=|dátum prístupu=27.7.2018|vydavateľ=|autor=|publisher=}}</ref> Mesto je sídlom [[biskupstvo|biskupa]] a jednej z [[Bolonská univerzita|najstarších univerzít]] v Európe. V roku [[2000]] bolo [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskym hlavným mestom kultúry]]<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.travelplan.it/bologna_guide_history_culture.htm |titul=Bologna history – Bologna culture – Bologna – attractions in Bologna – art Bologna – history guide Bologna |vydavateľ=Travelplan.it |dátum vydania = |dátum prístupu=2010-04-19}}</ref> a v roku [[2006]] ju [[UNESCO]] vyhlásilo za „città della musica“ [[UNESCO]]<ref>[http://www.comune.bologna.it/cittadellamusica/ "Bologna Città della Musica UNESCO" dal sito del comune]</ref>. V roku [[2010]] participovalo na ''Expo 2010'' v [[Šanghaj]]i spolu s ďalšími 45 mestami sveta<ref name="bolognaexpo2010.it">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Bologna Shangai World Expo 2010 |url=http://www.bolognaexpo2010.it/ |dátum prístupu=2013-06-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110722024926/http://www.bolognaexpo2010.it/ |dátum archivácie=2011-07-22 }}</ref>. Bologna patrí k najbohatším mestám v Taliansku, často sa umiestňuje na vrchole rebríčka miest s najlepšími podmienkami pre život: v roku [[2011]] bola prvá zo 107 talianskych miest<ref>{{citácia elektronického dokumentu |url=http://www.ilsole24ore.com/speciali/qvita_2011/home.shtml |titul=Qualità della vita |vydavateľ=Il Sole 24 ORE |dátum vydania= |dátum prístupu=2011-12-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130729122929/http://www.ilsole24ore.com/speciali/qvita_2011/home.shtml |dátum archivácie=2013-07-29 }}</ref>. == Dejiny == Bolognu založili [[Etruskovia]] s menom ''Felsina'', ale v roku [[189 pred Kr.]] sa už pod menom ''Bononia'' stalo [[Staroveký Rím|rímskou]] kolóniou. Cisár [[Henrich V. (Svätá rímska ríša)|Henrich V.]] vyhlásil Bolognu za slobodné mesto, ktoré sa stalo členom Lombardského zväzu miest a zúčastnilo sa na bojoch proti [[Hohenstaufovci|Hohenstaufovcom]]. Právnická škola v Bologni, ktorá vznikla už v 5. storočí pred Kr. sa rozšírila v roku [[1088]] na najstaršiu univerzitu v [[Európa|Európe]]. V [[14. storočie|14. storočí]] si [[šľachta|šľachtické rody]] v ustavičných bojoch proti [[pápež]]om udržali svoju moc, až kým pápež [[Július II.]] v roku [[1506]] nepripojil mesto k cirkevnému štátu<ref name="Itálie">{{Citácia knihy | priezvisko = Autorský kolektiv | titul = Itálie | vydavateľ = Olympia | miesto = Praha | rok = 1990 | kapitola = Bologna | strany = 39 | isbn = 80-7033-101-1 }}</ref>. V roku [[1530]] korunovali v Bologni [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karla V.]], čo bola posledná korunovácia cisára na talianskej pôde. Za [[Napoleon Bonaparte|Napoleona Bonaparte]] pričlenili mesto v roku [[1796]] k [[Cisalpínska republika|Cisalpínskej republike]] a v roku [[1860]] k zjednotenému [[Taliansko|Taliansku]]. [[2. august]]a [[1980]] došlo v Bologni na hlavnej železničnej stanici k [[atentát v Bologni|veľkému teroristickému útoku]], ktorý si vyžiadal 85 mŕtvych. == Pamiatky == Historické centrum s rozlohou 141,64 ha je druhé najväčšie v Európe<ref>{{Citácia knihy| autor = National League of Cities, American Municipal Association| titul = Nation's cities, Volume 14| vydavateľ = National League of Cities | rok= 1976 | miesto = USA | strany = | isbn = }}</ref>. Je pozoruhodné [[stredovek]]ým rozvrhnutím ulíc, [[veža (stavba)|vežami]] a budovami z neomietnutých [[tehla (stavebníctvo)|tehál]], čo jej získalo prezývku ''Červená Bologna''. Pôvab mesta je umocnený početnými elegantnými [[portikus|portikami]] (taliansky portici). Významné stavby vznikli až v [[gotika|gotike]]. Viac zastúpená je [[renesancia]] a [[barok]]. Najväčším [[kostol]]om mesta je [[San Pietronio]], zasvätený patrónovi mesta. Stavať ho začali v roku [[1390]] v gotickom štýle, ale okolo roku [[1650]], keď dokončili hlavnú sieň ktorej dĺžka je 117 metrov a šírka 48 metrov, práce zastavili. Na nedokončenej fasáde sa vyníma hlavný portál so sochami od [[Iacopo della Quercia|Iacopa della Querciu]]. [[Interiér]] patrí k najkrajším v talianskej gotike. == Vývoj počtu obyvateľov == ''Počet obyvateľov'' <timeline> Colors= id:lightgrey value:gray(0.9) id:darkgrey value:gray(0.7) id:sfondo value:rgb(1,1,1) id:barra value:rgb(0.6,0.7,0.8) ImageSize = width:455 height:300 PlotArea = left:50 bottom:50 top:30 right:30 DateFormat = x.y Period = from:0 till:500000 TimeAxis = orientation:vertical AlignBars = justify ScaleMajor = gridcolor:darkgrey increment:50000 start:0 ScaleMinor = gridcolor:lightgrey increment:10000 start:0 BackgroundColors = canvas:sfondo BarData= bar:1861 text:1861 bar:1871 text:1871 bar:1881 text:1881 bar:1901 text:1901 bar:1911 text:1911 bar:1921 text:1921 bar:1931 text:1931 bar:1936 text:1936 bar:1951 text:1951 bar:1961 text:1961 bar:1971 text:1971 bar:1981 text:1981 bar:1991 text:1991 bar:2001 text:2001 PlotData= color:barra width:20 align:left bar:1861 from:0 till:116874 bar:1871 from:0 till:118217 bar:1881 from:0 till:126178 bar:1901 from:0 till:153271 bar:1911 from:0 till:179311 bar:1921 from:0 till:212754 bar:1931 from:0 till:249226 bar:1936 from:0 till:281162 bar:1951 from:0 till:340526 bar:1961 from:0 till:444872 bar:1971 from:0 till:490528 bar:1981 from:0 till:459080 bar:1991 from:0 till:404378 bar:2001 from:0 till:371217 PlotData= bar:1861 at: 116874 fontsize:S text:116.874 shift:(-8,5) bar:1871 at: 118217 fontsize:S text:118.217 shift:(-10,5) bar:1881 at: 126178 fontsize:S text:126.178 shift:(-10,5) bar:1901 at: 153271 fontsize:S text:153.271 shift:(-10,5) bar:1911 at: 179311 fontsize:S text:179.311 shift:(-10,5) bar:1921 at: 212754 fontsize:S text:212.754 shift:(-10,5) bar:1931 at: 249226 fontsize:S text:249.226 shift:(-10,5) bar:1936 at: 281162 fontsize:S text:281.162 shift:(-10,5) bar:1951 at: 340526 fontsize:S text:340.526 shift:(-10,5) bar:1961 at: 444872 fontsize:S text:444.872 shift:(-10,5) bar:1971 at: 490528 fontsize:S text:490.528 shift:(-10,5) bar:1981 at: 459080 fontsize:S text:459.080 shift:(-10,5) bar:1991 at: 404378 fontsize:S text:404.378 shift:(-10,5) bar:2001 at: 371217 fontsize:S text:371.217 shift:(-10,5) TextData= fontsize:S pos:(20,20) text:"Zdroj: ISTAT" </timeline> == Univerzita == Univerzita bola založená v roku [[1088]] a je považovaná za najstaršiu svetovú univerzitu<ref name="Hunt Janin 2008">Hunt Janin: "The university in medieval life, 1179–1499", McFarland, 2008, ISBN 0-7864-3462-7, p. 55f.</ref><ref name="Ridder-Symoens 1992">de Ridder-Symoens, Hilde: [http://books.google.com/books?id=5Z1VBEbF0HAC&printsec=frontcover ''A History of the University in Europe: Volume 1, Universities in the Middle Ages''], Cambridge University Press, 1992, ISBN 0-521-36105-2, pp. 47–55</ref>. V stredoveku bola dôležitým centrom intelektuálneho života. Medzi jej absolventov patrili napríklad [[Dante Alighieri]], [[Erasmus Rotterdamský]], [[Mikuláš Kopernik]], [[Tomáš Becket]] a [[Francesco Petrarca]]<ref name=unibo>[http://www.unibo.it/Portale/Ateneo/La+nostra+storia/NoveSecoli.htm Nove secoli di storia] - Università di Bologna</ref>. Bologna je stále dôležitým univerzitným mestom – študuje v nej takmer 100 000 [[vysokoškolák|študentov]]. == Kuchyňa == Bologna je preslávená svojou kulinárskou tradíciou. Miestna bohatá kuchyňa sa vyznačuje jedlami z mäsa a syrov. Dôležitou súčasťou miestneho jedálnička sú, rovnako ako v ostatných mestách oblasti [[Emilia-Romagna]], výrobky zo sušeného bravčového mäsa, najmä [[prosciutto]] (šunka) a [[mortadella]]. Miestnymi špecialitami z cestovín sú dobre známe [[tortellini]] so šunkou a [[tagliatelle]] al ragù. Miestne špeciality tu nájdete na každom rohu a takisto aj supermarkety/večierky. Treba si však dávať pozor na otváracie doby reštaurácií. Priemer prevádzkovej doby je '''12.30 – 15.00, 19.00 – 1.00.''' Taliani skrátka žijú aj v týždni a nemajú problém vypiť flašku vína na obed. {{Široký obrázok|Panorama di Bologna.jpg|1800px|''Panoramatická fotografia mesta Bologna''}} == Osobnosti == * [[Dominik Guzmán]] (* cca [[1170]] – † [[1221]]), [[svätec]], kastílsky teológ, odporca albigéncov, zakladateľ [[Rehoľa kazateľov|dominikánskej rehole]] * [[Katarína z Bologne]] (* [[1413]] – † [[1463]]), [[Svätec|svätica]], rehoľníčka - [[Klarisky|klariska]], [[opátka]] spisovateľka, učiteľka, mystička, umelkyňa * [[Gaspare Tagliacozzi]] (*[[1545]] – †[[1599]]), profesor na univerzite, chirurg ktorý položil základy pre moderné plastické operácie * [[Agostino Carracci]] (* [[1557]] – † [[1602]]), maliar a grafik * [[Domenichino]] (* [[1581]] – † [[1641]]), maliar * [[Benedikt XIV. (pápež)|Benedikt XIV.]] (* [[1675]] – † [[1758]]), pápež * [[Farinelli]] (* [[1705]] – † [[1782]]), operný spevák, kastrát-soprán * [[Laura Bassiová]] (* [[1711]] – † [[1778]]), fyzička a filozofka, prvá profesorka prírodných vied na svete * [[Luigi Galvani]] (* [[1737]] – † [[1798]]), lekár (anatóm, fyziológ) a fyzik * [[Giosuè Carducci]] (* [[1835]] – † [[1906]]), básnik, držiteľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru| Nobelovej ceny]] * [[Pier Paolo Pasolini]] (* [[1922]] – † [[1975]]), básnik, spisovateľ a filmový režisér * [[Pierluigi Collina]] (* [[1960]]), bývalý futbalový rozhodca * [[Paolo Canè]] (* [[1965]]), bývalý tenista * [[Christian Vieri]] (* [[1973]]), futbalový útočník * [[Simone Bolelli]] (* [[1985]]), tenista * [[Andrea Kimi Antonelli]] (* 2006), pretekár F1 == Partnerské mestá == {| width=700 | * {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Coventry]], [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[1984]] * {{minivlajka|Ukrajina}} [[Charkov]], [[Ukrajina]], [[1966]] * {{minivlajka|Argentína}} [[La Plata (mesto)|La Plata]], [[Argentína]], [[1988]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Lipsko]], [[Nemecko]], [[1962]] * {{minivlajka|USA}} [[Portland (Oregon)|Portland]] [[Oregon]], [[Spojené štáty|USA]], [[2003]] * {{minivlajka|Česko}} [[Praha]], [[Česko]] * {{minivlajka|Senegal}} [[Saint-Louis (Senegal)|Saint-Louis]], [[Senegal]], [[1991]] | * {{minivlajka|Nikaragua}} [[San Carlos (Nikaragua)|San Carlos]], [[Nikaragua]], [[1988]] * {{minivlajka|Grécko}} [[Solún]], [[Grécko]], [[1981]] * {{minivlajka|USA}} [[St. Louis]], [[Missouri (štát USA)|Missouri]], [[Spojené štáty|USA]], [[1987]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Toulouse]], [[Francúzsko]], [[1981]] * {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Tuzla]], [[Bosna a Hercegovina]], [[1994]] * {{minivlajka|Španielsko}} [[Valencia (mesto)|Valencia]], [[Španielsko]], [[1976]] * {{minivlajka|Chorvátsko}} [[Záhreb]], [[Chorvátsko]], [[1963]] |} == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Portál|Taliansko||Geografia}}{{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.comune.bologna.it/ oficiálna stránka - www.comune.bologna.it] * [http://italie.orbion.cz/emilia-romagna/bologna/ italie.orbion.cz/emilia-romagna/bologna] {{Taliansky výhonok}} {{Provincia Bologna}} {{Európske hlavné mesto kultúry}} [[Kategória:Bologna| ]] [[Kategória:Mestá v regióne Emilia-Romagna]] [[Kategória:Európske hlavné mestá kultúry]] 5u8ap6n4gsjjnog3zo8wrqlahxg25so Wiki 0 13349 8210879 8015058 2026-05-08T19:10:18Z ~2026-28019-09 294269 8210879 wikitext text/x-wiki [[Súbor:HNL Wiki Wiki Bus.jpg|right|thumb|Wiki Wiki autobus v Honolulu]] '''Wiki''' je webová stránka, ktorá umožňuje návštevníkom pridávať, odstraňovať a upravovať obsah, čo sa zakladá na myšlienke spoločného spravovania informácií na web stránkach. Prvá wiki ([[WikiWikiWeb]]) bola vyvinutá [[Ward Cunningham]]om v polovici 90. rokov 20. storočia. Wiki poskytovala odkazy na množstvo stránok. Táto jednoduchosť v upravovaní urobila z wiki veľmi užitočný nástroj pre spoluautorstvo. [[Wikipédia]], on-line encyklopédia, je jedna z najznámejších wiki. Wiki, ktoré je možné voľne upravovať (ako napríklad gggggg [[Wikipédia]]), sú kritizované pre ich nespoľahlivosť jednoducho preto, že niektoré indivíduá môžu zlomyseľne vložiť nepravdivé alebo zavádzajúce informácie. Zástancovia sa spoliehajú na svoju komunitu používateľov, ktorí môžu zachytiť zlomyseľný obsah a opraviť ho. Wiki sú v podstate založené na viere v základnú slušnosť ľudí. ''Wiki'' sa tiež nazýva softvér, ktorý sa používa pri tvorbe takýchto internetových stránok (''pozri [[Wiki softvér]]''). ''Wiki'' (písané s veľkým ''W'') a ''WikiWikiWeb'' sa používajú, keď hovoríme o [[Portland Pattern Repository]], prvom wiki webe. Názov pochádza z havajského základu ''wiki wiki'', čo znamená ''rýchly'' alebo ''veľmi rýchly''. Niekedy sa používa aj označenie ''wikiwiki'', ''WikiWiki'' alebo ''wiki''. == Iné projekty == {{projekt|wikt=wiki}} [[Kategória:Wiki| ]] [[Kategória:Webové stránky]] [[Kategória:Internet]] [[Kategória:Spolupráca]] [[Kategória:Groupware]] 5q9itb6b23se8vm3j2dtf0gigdy7z98 8210880 8210879 2026-05-08T19:10:27Z Quinlan83 192973 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28019-09|~2026-28019-09]] ([[User talk:~2026-28019-09|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 78.99.208.110 (8210879): revert vandalismu 8015058 wikitext text/x-wiki [[Súbor:HNL Wiki Wiki Bus.jpg|right|thumb|Wiki Wiki autobus v Honolulu]] '''Wiki''' je webová stránka, ktorá umožňuje návštevníkom pridávať, odstraňovať a upravovať obsah, čo sa zakladá na myšlienke spoločného spravovania informácií na web stránkach. Prvá wiki ([[WikiWikiWeb]]) bola vyvinutá [[Ward Cunningham]]om v polovici 90. rokov 20. storočia. Wiki poskytovala odkazy na množstvo stránok. Táto jednoduchosť v upravovaní urobila z wiki veľmi užitočný nástroj pre spoluautorstvo. [[Wikipédia]], on-line encyklopédia, je jedna z najznámejších wiki. Wiki, ktoré je možné voľne upravovať (ako napríklad [[Wikipédia]]), sú kritizované pre ich nespoľahlivosť jednoducho preto, že niektoré indivíduá môžu zlomyseľne vložiť nepravdivé alebo zavádzajúce informácie. Zástancovia sa spoliehajú na svoju komunitu používateľov, ktorí môžu zachytiť zlomyseľný obsah a opraviť ho. Wiki sú v podstate založené na viere v základnú slušnosť ľudí. ''Wiki'' sa tiež nazýva softvér, ktorý sa používa pri tvorbe takýchto internetových stránok (''pozri [[Wiki softvér]]''). ''Wiki'' (písané s veľkým ''W'') a ''WikiWikiWeb'' sa používajú, keď hovoríme o [[Portland Pattern Repository]], prvom wiki webe. Názov pochádza z havajského základu ''wiki wiki'', čo znamená ''rýchly'' alebo ''veľmi rýchly''. Niekedy sa používa aj označenie ''wikiwiki'', ''WikiWiki'' alebo ''wiki''. == Iné projekty == {{projekt|wikt=wiki}} [[Kategória:Wiki| ]] [[Kategória:Webové stránky]] [[Kategória:Internet]] [[Kategória:Spolupráca]] [[Kategória:Groupware]] 5l1v3x6f31mv5iyr6ql9ip5h7art67t 12. máj 0 14014 8211076 8127722 2026-05-09T08:22:32Z Fillos X. 212061 8211076 wikitext text/x-wiki {{Máj}} {{Deň v roku|132|[[Pankrác (prvé meno)|Pankrác]]}} * Medzinárodný deň ošetrovateliek (zdravotných sestier) * Medzinárodný deň podpory chorých s chronickým únavovým syndrómom == Udalosti == * [[1364]] – v [[Krakov]]e bola založená [[Uniwersytet Jagielloński|Jagelovská univerzita]], najstaršia poľská univerzita * [[1743]] – [[Mária Terézia]] bola v [[Praha|Prahe]] korunovaná za českú kráľovnú (tzv. Korunovácia za uzmierenie) * [[1870]] – [[Manitoba]] sa stala [[Kanada|kanadskou]] provinciou * [[1926]] – [[Roald Amundsen]] preletel [[vzducholoď]]ou [[vzducholoď Norge|''Norge'']] spolu s [[Umberto Nobile|Umbertom Nobilem]] a Lincolnom Ellsworthom [[severný pól]], išlo o prvé potvrdené dosiahnutie severného pólu * [[1937]] – korunovácia britského kráľa [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|Juraja VI.]] vo Westminsterskom opátstve * [[1943]] – začala sa druhá Washingtonská konferencia (Trident) – stretnutie amerického prezidenta [[Franklin Delano Roosevelt|Franklina D. Roosevelta]] a britského premiéra [[Winston Churchill|Winstona Churchilla]], ktorá trvala do [[27. máj]]a * [[1949]] – [[studená vojna]]: skončila sa [[berlínska blokáda]], počas ktorej boli [[Západný Berlín|západné sektory]] [[Berlín]]a zásobované zo vzduchu tzv. leteckým mostom * [[1965]] – [[Nemecko|Západné Nemecko]] a [[Izrael]] nadviazali diplomatické vzťahy * [[2000]] – v [[Londýn]]e bola otvorená galéria moderného umenia [[Tate Modern]] * [[2002]] – bývalý americký prezident [[Jimmy Carter]] prišiel na [[Kuba|Kubu]] na päťdňovú návštevu [[Fidel Castro|Fidela Castra]] a stal sa prvým [[prezident Spojených štátov|prezidentom USA]], či už v úrade alebo mimo neho, ktorý navštívil ostrov od [[kubánska revolúcia|kubánskej revolúcie]] * [[2022]] – na tlačovej konferencii [[Európska vesmírna agentúra|ESA]] bola zverejnená prvá snímka [[supermasívna čierna diera|supermasívnej čiernej diery]] [[Sagittarius A*]], ktorá sa nachádza v [[Jadro Galaxie|strede našej Galaxie]] * [[2024]] – koncert [[Jean-Michel Jarre|J.-M. Jarra]] [[Bridge From the Future]] v [[Bratislava|Bratislave]] * [[2025]] – [[Strana kurdských pracujúcich]] oficiálne oznámila svoje rozpustenie a ukončenie konfliktu s [[Turecko]]m * 2025 – [[Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo]] uznala [[Rusko]] za zodpovedné za zostrelenie [[let Malaysia Airlines 17|letu Malaysia Airlines 17]] nad východnou [[Ukrajina|Ukrajinou]], pri ktorom [[17. júl]]a [[2014]] zahynulo 298 ľudí == Narodenia == [[Súbor:Daniel Libeskind.jpg|thumb|upright|[[Daniel Libeskind]] (* 1946)]] [[Súbor:David Kostelecky.jpg|thumb|upright|[[David Kostelecký]] (* 1975)]] [[Súbor:Florent AMODIO NHK Trophy 2010.jpg|thumb|upright|[[Florent Amodio]] (* 1990)]] * [[1523]] – [[Oldřich Prefát z Vlkanova]], český spisovateľ, matematik, astronóm a cestovateľ († [[1565]]) * [[1587]] – [[Johann Baptist Cysat]], švajčiarsky jezuitský matematik a astronóm († [[1657]]) * [[1670]] – [[August II. Silný]], poľský kráľ, veľkoknieža litovské a saský kurfirst († [[1733]]) * [[1732]] – [[Martin Lauček]], slovenský evanjelický kňaz, prekladateľ a náboženský spisovateľ († [[1802]]) * [[1820]] – [[Josef Mánes]], český maliar († [[1871]]) * 1820 – [[Florence Nightingalová]], anglická ošetrovateľka, zakladateľka prvej školy pre ošetrovateľky na svete († [[1910]]) * [[1828]] – [[Dante Gabriel Rossetti]], anglický maliar a básnik talianskeho pôvodu († [[1882]]) * [[1842]] – [[Jules Massenet]], francúzsky skladateľ († [[1912]]) * [[1845]] – [[Henri Brocard]], francúzsky meteorológ a matematik († [[1922]]) * 1845 – [[Gabriel Fauré]], francúzsky skladateľ († [[1924]]) * [[1865]] – [[Žigmund Pauliny-Tóth]], slovenský spisovateľ a národohospodár († [[1906]]) * [[1905]] – [[Emil Szmutkó|Emil Szmutko]], katolícky kňaz pôsobiaci na Slovensku († [[1944]]) * [[1907]] – [[Katharine Hepburnová]], americká herečka († [[2003]]) * [[1910]] – [[Dorothy Mary Hodgkinová]], anglická biochemička († [[1994]]) * [[1912]] – [[Ján Hollý (entomológ)|Ján Hollý]], slovenský stredoškolský učiteľ, amatérsky entomológ a botanik († [[2007]]) * [[1914]] – [[Bertus Aafjes]], holandský spisovateľ a básnik († [[1993]]) * [[1915]] – [[Roger Louis Schütz-Marsauche]], švajčiarsky mních, zakladateľ ekumenického spoločenstva v Taizé († [[2005]]) * [[1922]] – [[Tibor Bártfay]], slovenský sochár († [[2015]]) * [[1925]] – [[Tibor Biath]], slovenský kameraman († [[2012]]) * [[1930]] – [[Jess Franco]], španielsky filmový režisér, scenárista, herec a skladateľ († [[2013]]) * [[1932]] – [[Jaroslav Ševčík]], slovenský tanečný choreograf, režisér umeleckých programov a profesionálny tanečník († [[2005]]) * [[1933]] – [[Andrej Andrejevič Voznesenskij]], ruský básnik († [[2010]]) * [[1937]] – [[George Carlin]], americký komik, herec a autor († [[2008]]) * [[1946]] – [[Yuri Dojč]], slovensko-kanadský fotograf * 1946 – [[Daniel Libeskind]], americký architekt * [[1948]] – [[Steve Winwood]], britský hudobník * [[1956]] – [[Homer Simpson]], americká kreslená postava * [[1958]] – [[Eric Singer]], americký bubeník * [[1962]] – [[Emilio Estevez]], americký herec * [[1963]] – [[Stefano Modena]], taliansky automobilový pretekár * [[1966]] – [[Stephen Baldwin]], americký herec * [[1968]] – [[Tony Hawk]], americký skateboardista * [[1969]] – [[Igor Kováč]], slovenský atlét * 1969 – [[Wojciech Tochman]], poľský reportér a publicista * [[1975]] – [[David Kostelecký]], český športový strelec * 1975 – [[Jonah Lomu]], novozélandský hráč rugby († [[2015]]) * [[1977]] – [[Graeme Dott]], škótsky snookerový hráč * [[1978]] – [[Malin Åkermanová]], kanadská herečka, speváčka a modelka * 1978 – [[Jason Biggs]], americký herec * [[1979]] – [[Joaquim Rodríguez]], španielsky cestný cyklista * [[1981]] – [[Laura Granvillová]], americká tenistka * 1981 – [[David Kočí]], český hokejista * [[1982]] – [[Anastasija Rodionovová]], ruská tenistka * [[1983]] – [[Virginie Razzanová]], francúzska tenistka * [[1985]] – [[Andrew Howe]], taliansky atlét * [[1988]] – [[Marcelo Vieira da Silva Júnior|Marcelo]], brazílsky futbalista * 1988 – [[Barbora Švidraňová]], slovenská herečka, speváčka * [[1990]] – [[Florent Amodio]], francúzsky krasokorčuliar * [[1992]] – [[Erik Durm]], nemecký futbalista * [[1996]] – [[Kostas Tsimikas]], grécky futbalista == Úmrtia == [[Súbor:Smetana.jpg|thumb|upright|[[Bedřich Smetana]] († 1884)]] * [[1003]] – [[Silvester II.]], pápež (* cca [[950]]) * [[1684]] – [[Edme Mariotte]], francúzsky rímskokatolícky kňaz a fyzik (* [[1620]]) * [[1748]] – [[Thomas Lowndes]], anglický astronóm (* [[1692]]) * [[1788]] – [[Dmitrij Sergejevič Aničkov]], ruský filozof, osvietenec, logik, matematik a profesor (* [[1733]]) * [[1845]] – [[August Wilhelm Schlegel]], teoretik nemeckého romantizmu (* [[1767]]) * [[1884]] – [[Bedřich Smetana]], český hudobný skladateľ (* [[1824]]) * [[1910]] – [[William Huggins]], britský astronóm (* [[1824]]) * [[1935]] – [[Józef Piłsudski]], poľský revolucionár, štátnik a diktátor (* [[1867]]) * [[1942]] – [[Emanuel Rádl]], český filozof (* [[1873]]) * [[1944]] – [[Max Brand]], americký spisovateľ (* [[1892]]) * [[1955]] – [[Charlie Parker]], americký altsaxofonista (* [[1920]]) * [[1962]] – [[Pedro Pablo Ramírez]], argentínsky politik (* [[1884]]) * [[1970]] – [[Nelly Sachsová]], nemecká spisovateľka a prekladateľka, nositeľka [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] (* [[1891]]) * [[1994]] – [[Mikuláš Dušek]], slovenský archeológ (* [[1913]]) * 1994 – [[Erik Erikson]], nemecko-americký vývinový psychológ a psychoanalytik rakúskeho pôvodu (* [[1902]]) * [[2001]] – [[Perry Como]], americký spevák (* [[1912]]) * [[2004]] – [[Ivan Laučík]], slovenský básnik (* [[1944]]) * [[2008]] – [[Irena Sendlerowa]], poľská katolícka sociálna pracovníčka (* [[1910]]) * [[2013]] – [[Milan Čorba]], slovenský kostýmový výtvarník a scénograf (* [[1940]]) * [[2014]] – [[Hans Rudolf Giger]], švajčiarsky maliar, sochár a návrhár (* [[1940]]) * 2014 – [[Ľudo Lehen]], slovenský maliar a šachový skladateľ (* [[1925]]) * [[2017]] – [[Alain Colmerauer]], francúzsky informatik, autor logického programovacieho jazyka Prolog (* [[1941]]) * 2017 – [[Mauno Koivisto]], fínsky prezident (* [[1923]]) * [[2023]] – [[Ábel Kráľ]], slovenský jazykovedec, vysokoškolský pedagóg a politik (* [[1932]]) {{mesiace}} [[Kategória:12. máj| ]] [[Kategória:Máj| 12]] [[Kategória:Dni|~0512]] ap5afl4silxkn1nl0n00cxgfyhq7nvn Karel Kryl 0 14767 8210954 8140138 2026-05-08T23:12:02Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210954 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Karel Kryl | Obrázok = Karel Kryl v roce 1990.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Karel Kryl v roku 1990 | Popis umelca = [[pesničkár]] a [[básnik]] | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = [[12. apríl]] [[1944]] | Miesto narodenia = [[Kroměříž]], [[Protektorát Čechy a Morava]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1994|3|3|1944|4|12}} | Miesto úmrtia = [[Mníchov]], [[Nemecko]] | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner = [[Folk]] | Roky pôsobenia = [[1968]]{{--}}[[1994]] | Hrá na nástroje = [[Gitara]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Slobodná Európa]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Panton]], [[Šafrán 78]], [[’68 Publishers]], [[Bonton Music|Bonton]], [[Supraphon]] | Webstránka = {{url|karelkryl.cz}} }} [[Súbor:Kryluv hrob1.jpg|thumb|Hrob Karla Kryla na Břevnovskom cintoríne v Prahe]] [[Súbor:Karel Kryl - memorial marker in Prague Letna.JPG|náhľad|Pamätná doska v Prahe na Letné]] '''Karel Kryl''' (* [[12. apríl]] [[1944]], [[Kroměříž]] – † [[3. marec]] [[1994]], [[Mníchov]], [[Nemecko]]) bol [[česko|český]] [[pesničkár]] a [[básnik]].<ref name="klub-cv" /><ref name="rozhlas-2004" /> == Život == Známy ako „''básnik s gitarou''“, bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov českého [[protestsong]]u v rokoch [[1968]]{{--}}[[1993]].<ref name="lidovky-2014" /> Piesne si písal sám, v jeho repertoári boli ako krátke úderné pamfletické [[pieseň|piesne]], tak aj dlhšie poetické a melancholické skladby. Otec i starý otec boli kníhtlačiarmi. V [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] bola ich rodinná tlačiareň zlikvidovaná [[komunizmus|komunistami]]. Karel Kryl chcel byť spočiatku [[Keramikárstvo|hrnčiarom]] po pradedovi, neskôr sa ale celkom oddáva hudbe a poézii. Pieseň „''Nevidomá dívka''“ nahrala a vydala v roku [[1968]] kapela [[The Bluesmen]] s vynikajúcou Hankou Ulrychovou. V ostravskom štúdiu nahral v roku [[1968]] ďalšiu Krylovu pieseň „''Král a klaun''“ Arnošt Bracháček. Jeho piesne prespievali po roku [[1989]] mnohí umelci. Jeho prvá platňa bola vydaná pol roka po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]], pričom titulná skladba „''Bratříčku, zavírej vrátka''“ vznikla úplne spontánne v noci [[22. august]]a [[1968]] ako okamžitá reakcia na vpád vojsk [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] do [[Československá socialistická republika|ČSSR]]. Karel Kryl odišiel z [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] [[9. september|9. septembra]] [[1969]] na pesničkársky festival, ktorý sa konal na západonemeckom hrade Waldeck. Po dvoch týždňoch sa rozhodol podať žiadosť o politický azyl a v Nemecku tak zostal ďalších 20 rokov. V roku [[1975]] sa po poldruharočnom manželstve rozviedol so svojou prvou ženou. Spolupracoval s redakciou rádia [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Slobodná Európa]], najskôr externe, od roku [[1983]] ako jej stály zamestnanec. Po novembri [[1989]] sa na čas vrátil späť do vlasti. Vystupoval proti prechmatom politikov, [[Václav Klaus|Klausovej]] ekonomickej reforme a rozdeleniu Česko-Slovenska, ktoré sa ho hlboko dotklo. Karel Kryl zomrel [[3. marec|3. marca]] [[1994]] v mníchovskej nemocnici na [[infarkt myokardu]].<ref name="klub-cv" /> Karel Kryl je držiteľom striebornej pamätnej medaily [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] za prínos pre duchovný rozvoj a morálnu podporu národa [[in memoriam]] ([[1994]]). Bol ocenený ''Cenou Františka Kriegla'' ([[1995]]) a cenou českej Grammy (''Sieň slávy'' – 1995) a [[28. október|28. októbra]] [[1995]] mu [[prezident]] [[Václav Havel]] udelil in memoriam medailu ''Za zásluhy II. stupňa''. == Bibliografia == * [[1969]] – ''Hraje a zpívá Karel Kryl'', 1969 (Praha) spevník * [[1972]] – ''Kníška Karla Kryla'', 1972 (Kolín nad Rýnem) piesňové texty a výber z poézie 1960-1971 * [[1974]] – ''Sedm básniček na zrcadlo'', 1974 (Mníchov) milostná poézia * [[1977]] – ''Pochyby'', 1977 (Mníchov) piesňový text * [[1978]] – ''(Z pod stolu) sebrané spisy'', 1978 (Toronto, '68 Publishers) piesňové texty a výber z poézie * [[1978]] – ''17 kryptogramů na dívčí jména'', 1978 (Mníchov) milostná poézia * [[1980]] – ''Slovíčka'', 1980 (Toronto, '68 Publishers) poetický scenár * [[1982]] – ''Amoresky'', 1982 (Mníchov) milostná poézia * [[1986]] – ''Z mého plíživota'', 1986 (Toronto, '68 Publishers) piesňové texty a výber z poézie * [[1987]] – ''Zbraně pro Erató'', 1987 (Mníchov) báseň * [[1990]] – ''Lot'', 1990 (Praha) báseň * [[1993]] – ''Sněhurka v hadřících'', 1993 (Praha) báseň * [[1993]] – ''Půlkacíř'', 1993 (Praha) rozhovor * [[1994]] – ''Nebýt stádem Hamletů'', 1994 (kolektív) esej * [[1994]] – ''Krylogie'', 1994 (Praha) seriál o jeho pesničkách * [[1995]] – ''Krylias & Odysea'' * [[1996]] – ''Znamení doby'', 1996 (Praha) výber z piesňových textov * [[1997]] – ''Básně'', 1997 (Praha) súhrnné vydanie básnických zbierok * [[1997]] – ''Texty písní'', 1997 (Praha) súhrnné vydanie piesňových textov * [[1999]] – ''Karel Kryl s námi'', 1999 (Praha) spomienkový zborník * [[2004]] – ''Je jaro desáté'', 2004 (Praha) spomienkový zborník * [[2005]] – ''Ostrov pokladů'', 2005 (Praha) výber z tvorby * [[2006]] – ''Karel Kryl – rozhovory'', 2006 (Praha) výber z rozhovorov * [[2006]] – ''Pochyby'', 2006 (Praha) výber z tvorby * [[2012]] – ''Země lhostejnost'', 2012 (Praha) nerýmované politické komentáre * [[2013]] – ''Rýmované komentáře'', 2013 (Praha) rýmované politické komentáre === Diskografia === * ''[[Bratříčku, zavírej vrátka]]'' ([[1969]], LP, [[Panton]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]]) ** ([[1971]], LP, Caston, NSR, live) ([[1980]], LP, [[1984]], MC, [[Šafrán 78]], Švédsko, live) ([[1990]], LP, [[1991]], MC a CD, Panton, ČSFR) ([[1995]], CD, MC Bonton, Česko) ([[2002]], CD, Bonton, Česko) ([[2006]], originál + live, [[Supraphon]], Česko) * ''[[Rakovina (album)|Rakovina]]'' (1969, LP, [[Primaphon]], NSR) ** (1970, LP, Caston, NSR) ([[1980]], LP, [[1984]], MC, Šafrán 78, Švédsko) (1990, LP, CD, [[1991]] MC, Bonton, Česko) ([[2003]], CD, Bonton, Česko) * ''[[Maškary]]'' ([[1970]], LP, Caston, NSR) ** ([[1980]], LP, Šafrán 78, Švédsko) ([[1991]], LP, MC, CD, Bonton, ČSFR) ([[2004]], CD, Bonton, Česko) * ''[[Carmina resurrectionis]]'' ([[1974]], EP, Caston, NSR) ** ([[1990]], EP, Bonton, ČSFR) * ''[[Dívka havířka / Azbuk]]'' ([[1978]], SP, [[’68 Publishers]], Kanada) ** ([[1996]], CD, MC Jedůfky, Bonton, Česko) * ''[[Karavana mraků]]'' ([[1979]], LP, [[1984]], MC, Šafrán 78, Švédsko) ** ([[1994]], CD, MC, Bonton, Česko) (2007, CD, Supraphon, bonusy, Česko) * ''[[Plaváček (album)|Plaváček]]'' ([[1983]], LP, [[1984]], MC, Šafrán 78, Švédsko) ** ([[1995]], CD, MC, Bonton, Česko) (2008, CD, Supraphon, bonusy, Česko) * ''[[Ocelárna]]'' ([[1984]], EP, Iron Curtain Records, Austrálie) ** ([[1994]], CD, MC, Monitor, Česko) ([[2004]], CD, Levné knihy, Česko) ([[2006]], CD, [[And The End Record]], Česko) * ''[[Omezená seuverenita / Jedůfka]]'' ([[1986]], SP, '68 Publishers, Kanada) ** ([[1996]], CD, MC Jedůfky, Bonton, Česko) * ''[[Nachtasyl 31.10.1987]]'' ([[1988]], VHS, Video Skalak, Rakousko) * ''[[Karel Kryl in Boston ’88]]'' I., II. (1988, MC, [[Czechoslovak Documentation Center]], USA) live * ''[[Dopisy (Karel Kryl)|Dopisy]]'' ([[1988]], MC, Rhea Publishing co., Austrálie) ** ([[1992]], LP, MC, CD, Best I.A., Česko) ([[1997]], CD, MC, Happy Music, Česko) ([[2001]], CD, AS Happy, Česko) ([[2006]], CD, And The End Record, Česko) * ''[[Tekuté písky]]'' ([[1990]], LP, MC, CD, Bonton, ČSFR) * ''[[Filmový portrét]]'' ([[1991]], VHS, Bonton, ČSFR) ** ([[2011]], DVD, Supraphon, Česko) súčasť DVD Koncerty 1989/1990 * ''[[Dvě půle lunety aneb rebelant o lásce]]'' ([[1992]], H&H, ČSFR) poézia * ''[[Monology]]'' ([[1992]] LP, CD, MC Janez, ČSFR) ** ([[1996]], CD, MC, Bonton, Česko) * ''[[PF 93 (Karel Kryl)|PF 93]]'' ([[1992]], MC, [[Klub Karla Kryla]], Česko) kompilácia * ''[[To nejlepší]]'' ([[1993]], CD, MC, Bonton, Česko) kompilácia * ''[[Kdo jsem?]]'' ([[1993]], VHS, Intersonic, Slovensko) profil ** ([[2004]], DVD, Dikrama, Slovensko) * ''[[Krylogie 19. 4. a 24. 5. 1993]]'' ([[1994]], VHS, Klub Karla Kryla, Česko) live z Reduty v Prahe * ''[[Australské momentky]]'' ([[1995]], CD, MC, Monitor, Česko) ** ([[2004]], CD, Levné knihy, Česko) ([[2006]], CD, And The End Record, Česko) kompilácia * ''[[Děkuji (Karel Kryl)|Děkuji]]'' ([[1995]], CD, MC, Bonton, Česko) kompilácia * ''[[Jedůfky]]'' ([[1996]], CD, MC, Bonton, Česko) kompilácia * ''[[Krylogie – Reduta (9. 6. 1993 a 24. 5. 1993)]]'' ([[1996]], VHS, Klub Karla Kryla, Česko) live z Reduty v Prahe * ''[[To nejlepší 2]]'' ([[1998]], CD, MC, Bonton, Česko) kompilácia * ''Karel Kryl śpiewa we Wrocławiu...'' ([[2004]], CD, [[Stowarzyszenie Festiwal Wyszehradzki]], Poľsko) live * ''[[Šuplíky (Karel Kryl)|Šuplíky]]'' ([[2005]], CD, Supraphon, Česko) kompilácia * ''[[LIVE! (Karel Kryl)|LIVE!]]'' ([[2006]], CD, Supraphon, Česko) live * ''[[Koncert z Melbourne]]'' (2006, 2CD, And The End Record, Česko) live * ''[[Koncert ze Sydney]]'' (2006, 2CD, And The End Record, Česko) live * ''[[Miláčku]]'' (2007, CD, Supraphon, Česko) kompilácia * ''[[Akordy]]'' (2008, CD, Supraphon, Česko) kompilácia * ''[[Živě v Československu]]'' (2009, CD, Supraphon, Česko) live * ''[[Ostrava 1967-1969]]'' (2009, CD, Supraphon, Česko) kompilácia nahrávok z ostravského rozhlasu * ''[[Zas padá listí...]]'' (2010, CD, Supraphon, Česko) poézia * ''[[Koncerty 1989/1990]]'' (2011, DVD, Supraphon, Česko) výber záznamov Československej televízie * ''[[Karel Kryl v Poděbradech]]'' (2011, CD, Levné knihy, Česko) Poděbradské dni poézie 2.6.1990 * ''[[Koncert 1989]]'' (2012, CD, [[EMI Music]], Česko) * ''[[Solidarita (album)|Solidarita]]'' (2014, CD, Supraphon, Česko) live 1982 == Ocenenia == * [[1996]]: [[Cena Františka Kriegla]] in memoriam od [[Nadace Charty 77|Nadácie Charty 77]] za celoživotné dielo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cena Františka Kriegla | url = https://www.kontobariery.cz/Nadace-Charty-77/Ceny/Cena-Frantiska-Kriegla | vydavateľ = Nadace Charty 77 : Konto Bariéry | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-10 | miesto = Praha | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210514021655/https://www.kontobariery.cz/Nadace-Charty-77/Ceny/Cena-Frantiska-Kriegla | dátum archivácie = 2021-05-14 }}</ref> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="rozhlas-2004">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Moudrý | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Karel Kryl mezi nebem a peklem | url = http://www.rozhlas.cz/komentare/portal/_zprava/karel-kryl-mezi-nebem-a-peklem--107330 | vydavateľ = rozhlas.cz | dátum vydania = 2004-03-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="klub-cv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Karel Kryl – Curriculum vitae | url = http://www.kryl.kat.cz/curriculum_vitae/curriculum_vitae.htm | vydavateľ = Klub Karla Kryla | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120127153856/http://www.kryl.kat.cz/curriculum_vitae/curriculum_vitae.htm | dátum archivácie = 2012-01-27 }}</ref> <ref name="lidovky-2014">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Legenda protestsongů. Karel Kryl zůstal věrný kytaře a slušným lidem | url = http://www.lidovky.cz/legenda-protestsongu-karel-kryl-zustal-verny-kytare-a-slusnym-lidem-1jw-/lide.aspx?c=A140228_155508_lide_hm | vydavateľ = lidovky.cz | dátum vydania = 2014-03-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt|q=Karel Kryl}} == Externé odkazy == * [http://karelkryl.cz/ Oficiálna stránka] * [http://home.tiscali.cz:8080/cz010955/zivot01.htm Životní příběh Karla Kryla] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140320190843/http://home.tiscali.cz:8080/cz010955/zivot01.htm |date=2014-03-20 }} * [http://zilina-gallery.sk/picture.php?/2850/category/277 Pamätná tabuľa v Žiline] {{Cena Františka Kriegla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kryl, Karel}} [[Kategória:Karel Kryl| ]] [[Kategória:Skladatelia hudby 20. storočia]] [[Kategória:Českí speváci-skladatelia]] [[Kategória:Českí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Českí folkoví speváci]] [[Kategória:Českí folkoví gitaristi]] [[Kategória:Českí básnici]] [[Kategória:Kresťanskí speváci]] [[Kategória:Nositelia Radu T. G. Masaryka]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)]] [[Kategória:Laureáti Ceny Františka Kriegla]] [[Kategória:Osobnosti z Kroměříža]] [[Kategória:Osobnosti Nežnej revolúcie]] [[Kategória:Pracovníci Slobodnej Európy]] gep6r5avsbvih3p5ojbjbd7nvka2vrt Roberto Luongo 0 16107 8211037 7765732 2026-05-09T07:36:23Z ~2026-27065-36 293875 8211037 wikitext text/x-wiki {{Olympijské zlato}} {{Infobox Hokejista | Meno = Roberto Luongo | Portrét =Roberto Luongo 2009 training camp 2.jpg | Veľkosť obrázka = | Popis = kanadský hokejový brankár | Dátum narodenia = {{dnv|1979|4|4}} | Miesto narodenia = [[Montreal]], [[Quebec]], [[Kanada]] | Rok1 = 1994 | Rok2 =2019 | Pozícia = brankár | Streľba = | Výška = 190 | Váha = 98 | Prezývka = "Bobby Lou, Louie, Lu, Bolo" |Bývalé tímy=[[New York Islanders]] (NHL) [[Florida Panthers]] (NHL) [[Vancouver Canucks]] (NHL) [[Lowell Lock Monsters]] (AHL) [[Louisville Panthers]] (AHL) [[Val-d'Or Foreurs]] (QMJHL) [[Acadie Bathurst-Titan]] (QMJHL) [[Montréal-Bourassa Collège Fr.]] (QMAAA)|Draft=4. celkovo, [[NHL Entry Draft 1997|1997]]<br> [[New York Islanders]]|Lapačka=ľavá |Sieň slávy rok = 2022}} '''Roberto Luongo''' (* [[4. apríl]] [[1979]], [[Montreal]], [[Quebec]], [[Kanada]]) je bývalý kanadský [[ľadový hokej|hokejový]] brankár, ktorý odohral 19 sezón v [[National Hockey League|NHL]]. == Klubový hokej == V [[NHL]] sa objavil prvýkrát v sezóne [[1999]]/[[2000]] v drese [[New York Islanders]]. Od nasledujúcej sezóny chytal s číslom 1 za klub [[Florida Panthers]]. Na sezónu [[2005]]/[[2006]] mal s Floridou uzavretú zmluvu na 3,2 mil. [[Americký dolár|dolárov]] ročne. Od sezóny 2006/2007 do 2013/2014 chytal za [[Vancouver Canucks]]. V tíme [[Florida Panthers]] pôsobil od roku 2014 do roku 2019, kedy ukončil profesionálnu hokejovú kariéru. Držiteľ ceny [[Jennings Trophy]] za najnižší priemer inkasovaných gólov v sezóne [[2010]]/[[2011]] spolu s [[Cory Schneider|Corym Schneiderom]]. Päťnásobný účastník All-Stare Game NHL. Dvojnásobný víťaz [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]] s tímom [[Val-d´Or Fureous]]. Je prvým hráčom v histórii [[Florida Panthers|Floridy Panthers]], ktorého číslo (#1) bolo vyradené. == Reprezentácia == Reprezentoval [[Kanada|Kanadu]] na [[majstrovstvá sveta v hokeji 2005|majstrovstvách sveta]] v rokoch 2001, 2003, 2004 a 2005, získal tak dve zlaté a jednu striebornú medailu. V drese Kanady sa predstavil aj na [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2004|Svetovom pohári]] v roku 2004 (kde priviedol Kanadu k víťazstvu) a na [[Olympijské hry (moderné)|Olympijských hrách]] v rokoch 2006, 2010 a 2014. Striebornú medailu získal aj na Majstrovstvách sveta juniorov do 20 rokov (kde bol vyhlásený za najlepšieho brankára turnaja). == Externé odkazy == * {{Hokejové odkazy}} {{Biografický výhonok}} {{Kanadské hokejové mužstvo na MS 2005}} {{Kanadské hokejové mužstvo na ZOH 2006}} {{Kanadské národné hokejové mužstvo na Zimných olympijských hrách v hokeji 2010}} {{Kanadské národné hokejové mužstvo na Zimných olympijských hrách v hokeji 2014}} {{DEFAULTSORT:Luongo, Roberto}} [[Kategória:Osobnosti z Montrealu]] [[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Kanadskí olympijskí víťazi]] [[Kategória:Olympijskí víťazi v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Brankári v NHL]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom New York Islanders]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2001]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2003]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2004]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2005]] [[Kategória:Majstri sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Brankári Vancouver Cancuks]] [[Kategória:Brankári Florida Panthers]] [[Kategória:Brankári New York Islanders]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2006]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2010]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2014]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] [[Kategória:Kanadské osobnosti talianskeho pôvodu]] hzmzdo6l06ipi3j8r7st8n2d7c90nrk Martin Brodeur 0 16137 8211033 8201582 2026-05-09T07:33:46Z ~2026-27065-36 293875 8211033 wikitext text/x-wiki {{olympijské zlato}} {{Infobox Hokejista | Meno = Martin Brodeur | Portrét = MartinBrodeur.jpg | Veľkosť obrázku = 200px | Popis = | Celé meno =Martin Pierre Brodeur | Štátna príslušnosť =Kanada | Štátna príslušnosť 2= | Dátum narodenia = {{dnv|1972|5|6}} | Miesto narodenia = [[Montreal]], [[Quebec]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Rok1 = 1991 | Rok2 = 2015 | Pozícia = brankár | Lapačka = ľavá ruka | Výška = 188 | Váha = 98 | Tím = [[New Jersey Devils]]<br />[[St. Louis Blues]] | Bývalé tímy = | Draft = 20. celkovo, [[NHL Draft (1990)|1990]]<br />[[New Jersey Devils]] | WHA Draft = | Sieň slávy rok = | Prezývka = Marty }} '''Martin Brodeur''' (* [[6. máj]] [[1972]], [[Montreal]], [[Quebec]], [[Kanada]]) je bývalý kanadský reprezentant v [[ľadový hokej|ľadovom hokeji]]. == Charakteristika == Takmer celú svoju kariéru v [[National Hockey League|NHL]] odohral v tíme [[New Jersey Devils]], v ktorom po sezóne [[NHL 2013/2014|2013/2014]] ukončil svoje pôsobenie. V [[november|novembri]] [[2014]] po zranení brankára [[Brian Elliott|Briana Elliotta]] podpísal jednoročnú skúšobnú zmluvu so [[St. Louis Blues]], kde v [[január]]i [[2015]] ukončil kariéru.<ref>''sport.sk:'' [http://sport.aktuality.sk/c/182178/nhl-opusta-brankarska-legenda-martin-brodeur-konci NHL opúšťa brankárska legenda, Martin Brodeur končí]</ref> Tím New Jersey Devils doviedol k trom [[Stanley Cup]]om a každý rok aspoň do 1. kola play-off, s výnimkou sezóny [[NHL 2010/2011|2010/2011]], kedy Devils skončili na 11. mieste v konferencii. Brodeur získal dve zlaté olympijské medaily v rokoch [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|2002]] a [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|2010]] a dve strieborné medaily na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|majstrovstvách sveta]] v rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|1996]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|2005]], obidve vo [[Viedeň|Viedni]] po finálových prehrách s [[České národné hokejové mužstvo|Českom]]. Brodeur je držiteľom mnohých ligových rekordov. Od sezóny 1996 – 1997 až do sezóny 2007 – 2008 vždy zaznamenal za sezónu viac ako 35 víťazstiev. Je štvornásobný držiteľ [[Vezina Trophy|Vezinovej trofeje]], päťnásobný držiteľ [[William M. Jennings Trophy]], desaťkrát hral v Zápase hviezd, je víťaz [[Calder Memorial Trophy]] a jeden z dvoch brankárov, ktorí dali gól v sezóne aj v play-off. Brodeur má štýl chytania nazvaný Hybrid. Je považovaný za brankára s najlepším ovládaním hokejky a má výborné reflexy. == Mladosť == Nasledoval svojho otca Denisa Brodeura, ktorý bol tiež brankárom. [[Denis Brodeur]] hral v roku [[1956]] na Olympijských hrách za Kanadu, kde krajina získala 3. miesto. Po skončení aktívnej kariéry sa stal fotografom tímu [[Montreal Canadiens]]. Denis chodil na všetky zápasy Montrealu a od malička bral syna so sebou. Martin v tom období získal svoj idol, ktorým bol brankár [[Patrick Roy]]. Spočiatku nemal byť brankár, ale útočník. Sám o tom hovorí: „''Tréner prišiel za mnou a spýtal sa ma, či chcem byť na ďalšiu sezónu brankár alebo útočník. Bolo to najväčšie rozhodnutie v mojom živote; ja som mal vtedy sedem rokov a tak som si povedal, že byť brankárom by mohlo byť zábavné.''“ Brodeurovu hru si čoskoro všimli fanúšikovia aj skauti. Do roku [[1990]] hral v [[Quebec Major Junior League]] za klub [[Saint-Hyacinthe Laser]]. V QMJHL sa dvakrát dostal do Zápasu hviezd juniorov. Brodeur bol draftovaný z 20. miesta do tímu New Jersey Devils a zahájil tak svoju seniorskú kariéru v NHL. == 1991 – 1995 == V sezóne 1991 – 1992 dostal príležitosť chytať, lebo brankári Devils [[Chris Terreri]] a [[Craig Billington]] boli zranení. Jeho debut dopadol dobre, klub vyhral nad [[Boston Bruins]] 4 – 2 a hral v jednom zápase play-off. Nasledujúce dve sezóny strávil v [[American Hockey League|AHL]] v tíme [[Utica Devils]]. V sezóne 1993 – 1994 získal Calder Memorial Trophy za najlepšieho nováčika, keď doviedol Devils k druhému najlepšiemu výsledku v lige až do Východného finále, kde podľahlo [[New York Rangers|New Yorku Rangers]] po siedmich zápasoch. Nasledujúca sezónu sa kvôli výluke NHL skrátila o 48 zápasov. Devils skončili vo svojej Konferencii na 5. mieste a tak neboli žiadnymi favoritmi na zisk Stanley Cupu. Ale Brodeur v prvom kole play-off proti [[Boston Bruins]], aj v 2. kole proti [[Pittsburgh Penguins]] mužstvo podržal, v súboji s Pittsburghom dostal iba 8 gólov a významne tak prispel k víťazstvu na 5 zápasov. V treťom kole porazili Devils klub [[Philadelphia Flyers]] v šiestich zápasoch a prvýkrát sa dostali do finále. Klub tu nastúpil proti [[Detroit Red Wings]], kde Brodeur opäť chytal výborne a získal tak v roku 1995 svoj prvý Stanley Cup. == 1995 – 2003 == [[Image:Brodeur2003.jpg|thumb|right|Brodeur v zápase v marci 2003]] Po úspešnom roku sa čakal istý postup do play-off. Martin v sezóne 1995 – 1996 odchytal 74 z 82 zápasov. V sezóne mal 2. najvyšší počet čistých kont a tak bolo jasné, že sa dostane aj do zápasu hviezd, kde chytal 1. tretinu. V zápase čelil 12 strelám a všetky úspešne zastavil. V tejto sezóne skončil štvrtý v hlasovaní o Vezinovu trofej. V roku [[1996]] hral aj na MS za tím Kanady, ktorá skončila na 2. mieste, keď prehrala s [[Česká hokejová reprezentácia|Českom]] 4:2. V sezóne 1996 – 1997 Devils skončili v NHL na 3. mieste a 1. kolo play-off hrali proti [[Montreal Canadiens|Montrealu Canadiens]]. V prvom zápase, 17. apríla 1997, keď Devils vyhrávali 4:2 a Montreal odvolal brankára, Brodeur vystrelil cez celú ľadovú plochu, dal gól a uzavrel výsledok na konečných 5:2. Bolo to iba druhýkrát, čo brankár dal gól v play-off a piatykrát celkovo. New Jersey síce 1. kolo vyhrali, ale v 2. neprešli cez [[New York Rangers]]. Brodeur bol v tomto roku opäť nominovaný na Vezinovu trofej, nakoniec získal iba [[William M. Jennings Trophy]]. Bol opäť nominovaný na Zápas hviezd. V sezóne 1997 – 1998 vychytal 10 čistých kont a 43 výhier. Devils skončili vo Východnej Konferencii na 1. mieste, ale vypadli už v 1. kole proti [[Ottawa Senators]]. Brodeur obhájil William M. Jennings Trophy a znova sa dostal do Zápasu hviezd. V sezóne 1998 – 1999 Devils znova skončili na 1. mieste Východnej Konferencie a Brodeur vyhral 39 zápasov v sezóne. Bol opäť nominovaný na Vezinovú Trofej a opäť si zahral v Zápase hviezd, čo bol jeho štvrtý zápas. Lenže v play-off sa mu nedarilo a tak Devils opäť vypadli už v 1. kole proti [[Pittsburgh Penguins]]. == 1999 – 2003 == Brodeur v sezóne 1999 – 2000 zaznamenal svoj druhý gól v NHL (proti Philadelphia Flyers). Ako posledný sa dotkol puku za svojou bránkou a Flyers mali hrať presilovku. Ich brankár išiel na striedačku, [[Simon Gagne]] si zle spracoval puk, ktorý sa odrazil od jeho hokejky do brány. Keďže Brodeur sa z Devils dotkol puku ako posledný, gól bol pripísaný jemu. Cez toto obdobie hral v 43 víťazných zápasoch, druhý raz v jeho kariére. Devils skončili na 4. mieste Východnej Konferencie. Brodeur pomohol tímu v 1. kole proti [[Florida Panthers|Floride Panthers]] a dostal za štyri zápasy iba šesť gólov. V 2. kole play-off hrali proti [[Toronto Maple Leafs]]; v tejto víťaznej sérii zaznamenal 2 čisté kontá a podieľal sa na postupe do finále konferencie proti Philadelphia Flyers. Flyers vyhrávali na zápasy 3 – 1, ale vďaka veľmi dobrému Brodeurovmu výkonu sa nakoniec musel hrať aj 7-my zápas. V ňom Devils vyhrali postúpili do bojov o Stanley Cup. Tam sa stretli s [[Dallas Stars]]. Brodeur opäť inkasoval len šesť gólov a New Jersey Devils tak získali po šiestich rokoch druhý Stanley Cup. V ďalšom roku Brodeur už po tretíkrát prekonal hranicu 40 vyhraných zápasov. Hral svoj 6. zápas hviezd. V 1. kole play-off vychytal 2 čisté kontá a tak Devils postúpili cez [[Carolina Hurricanes|Carolinu Hurricanes]]. V 2. kole sa stretli s Torontom, ktoré porazili po 7. zápasoch, nasledoval Pittsburgh Penguins, v ktorom Brodeur opäť zaznamenal 2 čisté kontá. Vo finále Devils podľahli [[Colorado Avalanche|Coloradu Avalanche]]. V sezóne 2001 – 2002 bol nominovaný na Vezinovu Trofej, ale stále sa k nej nedostal. To sa mu podarilo až v nasledujúcej sezóne 2002-03. Získal opäť William M. Jennings Trophy, bol finalistom [[Hart Memorial Trophy]] a bol opäť nominovaný do Zápasu hviezd. V 1. kole play-off Devils hrali proti [[Boston Bruins]], pričom zvíťazili na zápasy v pomere 4 – 1. V 2. kole proti [[Tampa Bay Lightning]] opäť vyhrali 4 – 1 a postúpili do Konferenčného finále. Tu porazili Ottawa Senators 4 – 3 na zápasy a rovnakým skóre aj vo finále Stanley Cupu [[Anaheim Ducks]]. Získali tak tretí Stanley Cup. == 2003 – 2007 == [[Image:Brodeur in stance.jpg|thumb|175px|right|Brodeur v akcii, rok 2007]] V sezóne 2003 – 2004 vyhral Brodeur druhú Vezinovu trofej kariéry a William M. Jennings Trophy. Bol nominovaný na Hart Trophy a do Zápasu hviezd. Devils prehrali titul Atlantickej divízie o 1 bod. Po výluke v roku 2004 – 2005 sa Devils s Brodeurom dohodli na šesťročnej zmluve, ktorá mu priniesla 31 200 000 dolárov. V sezóne 2005 – 2006 Brodeur zaznamenal 43 víťazstiev; piatykrát v kariére dosiahol viac ako 40 a desiatykrát viac ako 30 víťazstiev. Bol opäť nominovaný na Vezinovu trofej. V 1. kole play-off Devils porazili [[New York Rangers]], v 2. kole však podľahli Caroline Hurricanes 4 – 1 na zápasy. V sezóne 2006 – 2007 bol nominovaný na svoj deviaty zápas hviezd a tretíkrát vyhral Vezinovu trofej. 9. decembra 2006 sa vyrovnal v počte vyhraných zápasov (462) [[Ed Belfour|Edovi Belfourovi]] a v tom istom mesiaci, 26. decembra, výhrou 3:0 nad Pittsburghom Penguins zaknihoval svoje 85. čisté konto v kariére, ktoré ho posunulo na 3. miesto v celkovom poradí brankárov NHL. 1. februára 2007 vyhral svoj 45 zápas po riadnej hracej dobe a to sa pred ním podarilo iba [[Patrick Roy|Patrickovi Royovi]]. <br>V tej istej sezóne sa mu podarilo nazbierať 48 vyhraných zápasov a vytvoriť nový rekord NHL v počte vyhraných zápasov za sezónu. <br>V play-off Devils v 1. kole vyradili Tampa Bay Lighting, opäť však v druhom prehrali, tentokrát s Ottawa Senators. ==2007 – 2015== [[Image:Brodeurflames.jpg|thumb|left|Brodeur v akcii proti [[Calgary Flames]] v roku 2007.]] V sezóne 2007 – 2008 sa stal druhým brankárom v histórii, ktorý vyhral viac ako 500 zápasov. Podarilo sa to okrem neho iba Patrickovi Royovi. Bol nominovaný na Zápas hviezd, ale kvôli rodinným problémom sa ho nemohol zúčastniť. V play-off Devils vypadli hneď v 1. kole, keď nastúpili proti New York Rangers. Brodeur na konci zápasu odmietol potriasť rukou [[Sean Avery|Seanovi Averymu]]. Avery sa v presilovke 5 na 3 otočil čelom k Brodeurovi a začal pred ním mávať hokejkou. Rozptýlený Brodeur inkasoval gól. Následne sa do NHL zaviedlo tzv. "pravidlo Seana Averyho", ktoré podobnú činnosť zakazuje. [[Image:Averyrule.jpg|right|thumb|[[Sean Avery]] a Brodeur v roku 2008 v zápase play-off]] Brodeur v sezóne 2008 – 2009 začal nosiť novú masku. Jednoduché vyobrazenie "MB30" vymenilo pôvodné "J" na jej prednej časti. Po bokoch masky a vzadu zostali plamene. 1. novembra 2008 počas zápasu si Brodeur zranil lakeť, najvážnejšie zranenie jeho doterajšej kariéry. 29. februára 2009 zaznamenal svoje 100. čisté konto proti Philadelphia Flyers. Pre Brodeura znamenal rok 2009 tieto rekordy: * Najviac výhier v kariére, prekonanie rekordu Patricka Roya 551 * Najviac čistých kont v play-off <!-- viazanie na rekord Patricka Roya 23 rokov. --> * Najviac zápasov, prekonal rekord Patricka Roya 1029 * Najviac čistých kont, prekonal [[Terry Sawchuk|Terryho Sawchuka]] (103) * Najviac hraných minút, prekonal rekord Patricka Roya (60 235 minút) 30. decembra 2009 Devils vyhral nad Pittsburghom 2:0; Brodeur tak zaknihoval 105-ty zápas s čistým kontom, takže prekonal aj [[George Hainsworth|Georgea Hainswortha]] (104 čistých kont), ktoré nazbieral v NHL (94) a vo [[Western Canada Hockey League]] (10). Sezónu 2009 – 2010 Brodeur vedie v počte víťazstiev (45), shutoutov (9), hraných zápasov (77) a minút (4499). V tejto sezóne vyhral piaty raz William W. Jennings Trophy. V play-off sa však Devils nedarilo, keď vypadli už v 1. kole proti Philadelphia Flyers. V sezóne 2010/11 sa stal novým trénerom New Jersey Devils John MacLean (na žiadosť Loua Lamoriella). Čakalo sa, že Devils pôjdu aspoň do play-off. Lenže pre zranenie Pariseho hneď na začiatku sezóny a trápenie Brodeura s lakťom Devils tento ciel nesplnili. <!-- Boli za tým neúspechy Kovaľčuka, ale najmä zlé vodcovstvo zo strany MacLeana. --> Po Vianociach sa k Devils preto vracia bývalý tréner Jacques Lemaire. Devils sa pod jeho vedením podarilo prepracovať z posledného miesta vo Východnej konferencií na 11te, s 81 bodmi. V januári [[2015]] ukončil profesionálnu kariéru v drese [[St. Louis Blues]].<ref>http://sport.sme.sk/c/7616627/martin-brodeur-definitivne-ukoncil-karieru-bude-poradcom-generalneho-manazera.html</ref> == Medzinárodné hry == Brodeur bol nominovaný na [[Zimné olympijské hry 1998|Olympijské hry v Nagane v roku 1998]], ale len ako náhradník Patricka Roya. Kanade sa vtedy nepodarilo dosiahnuť na medaily, keď v súboji o 3. miesto prehrali s Fínskom. Na [[Zimné olympijské hry 2002|Olympijských hrách v Salt Lake City v roku 2002]] Brodeur a tím Kanady získali zlatú medailu. Vo finále vyhrali nad USA 5:2. Brodeur potom viedol tím Kanady na [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2004|Svetovom pohári v ľadovom hokeji v roku 2004]]. Brodeur bol nominovaný aj na [[Zimné olympijské hry 2006|Olympijské hry v roku 2006 v Turíne]]. Kanada nezískala medailu, vypadla v štvrťfinále proti Rusku. Bol vybratý aj na [[Zimné olympijské hry 2010|Olympijské hry 2010 vo Vancouveri]]. Chytal vo víťaznom zápase proti Švajčiarsku, ale podieľal sa na prehre s USA. Nakoniec bol do konca turnaja jednotkou v bráne [[Roberto Luongo]]. Kanada tu vyhrala zlaté medaily. == Reprezentácia == Brodeur hral za Kanadu v rokoch: * 1996 IIHF Svetový Šampionát (striebro) * 1996 Svetový Pohár v Hokeji * 1998 Zimné Olympijské Hry (4. miesto) * 2002 Zimné Olympijské Hry (zlato) * 2004 Svetový Pohár v Hokeji (šampióni) * 2005 IIHF Svetový Šampionát (striebro) * 2006 Zimné Olympijské hry (štvrťfinále) * 2010 Zimné Olympijské Hry (zlato) == Osobný život == Martin Brodeur a Melanie Dubois (rodáčka zo Saint-Liboire, Quebec, Kanada) sa vzali v roku [[1995]] a majú štyri deti. Najstarší Anthony je narodený v roku 1995, William a Jeremy sa narodili v roku [[1996]] a najmladšia Annabelle Antoinette v roku [[2002]]. Melanie podala žiadosť o rozvod v roku [[2003]], keď zistila, že Martin ju podvádza s manželkou jej brata Genevieve. Martin a Genevieve sa zobrali v roku [[2008]]. Ich prvé dieťa Maxime Phillipe Brodeur sa narodil v roku [[2009]]. Jeho brat Denis Jr. je fotograf, jeho druhý brat Claude je nadhadzovač v Montreal Expos' farm system. Má dve sestry, Line a Sylvie. V roku 2005 začal Martin v spolupráci s publicistom do Toronto Star a ESPN prispievateľom Damienom Coxom písať svoju biografiu ''Brodeur: Beyond the crease''. Brodeur má spolu so [[Sheldon Souray|Sheldonom Sourayom]] vlastnú pizzeriu, ktorá sa volá La Pizzeria Etc. Žije v Orange West, New Jersey v blízkosti starej arény South Mouintan Arena. 1. decembra 2009 sa stal naturalizovaným občanom Spojených štátov; má dvojité občianstvo. == Štatistiky == === Základná časť === {| border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" style="width:95%;" |- ! colspan="3" style="background:#fff;"| ! rowspan="104" style="background:#fff;" | |- style="background:#e0e0e0; text-align:center;" ! Sezóna ! Tým ! Liga ! Zápasy ! Výhry ! Prehry ! Remízy ! Predĺženie ! Minúty ! Obdržané góly ! Čisté konto ! Priemerný počet inkasovaných gólov ! Percento |- style="text-align:center; background:#f0f0f0;" | 1989 – 90 | [[Saint-Hyacinthe Laser]] | [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]] | 42 | 23 | 13 | 2 | — | 2333 | 156 | 0 | 4.01 | — |- style="text-align:center;" | 1990 – 91 | Saint-Hyacinthe Laser | QMJHL | 52 | 22 | 24 | 4 | — | 2946 | 162 | 2 | 3.30 | — |- style="text-align:center; background:#f0f0f0;" | 1991 – 92 | Saint-Hyacinthe Laser | QMJHL | 48 | 27 | 16 | 4 | — | 2846 | 161 | 2 | 3.39 | — |- style="text-align:center;" | 1991 – 92 | [[New Jersey Devils]] | [[National Hockey League|NHL]] | 4 | 2 | 1 | 0 | — | 179 | 10 | 0 | 3.35 |.882 |- style="text-align:center; background:#f0f0f0;" | 1992 – 93 | [[Utica Devils]] | [[American Hockey League|AHL]] | 32 | 14 | 13 | 5 | — | 1952 | 131 | 0 | 4.03 |.884 |- style="text-align:center;" | 1993 – 94 | New Jersey Devils | NHL | 47 | 27 | 11 | 8 | — | 2625 | 105 | 3 | 2.40 |.915 |- style="text-align:center; background:#f0f0f0;" | 1994 – 95 | New Jersey Devils | NHL | 40 | 19 | 11 | 6 | — | 2184 | 89 | 3 | 2.05 |.902 |- style="text-align:center;" | 1995 – 96 | New Jersey Devils | NHL | 77 | 34 | 30 | 12 | — | '''4434''' | 173 | 6 | 2.14 |.911 |- style="text-align:center; background:#f0f0f0;" | 1996 – 97 | New Jersey Devils | NHL | 67 | 37 | 14 | 13 | — | 3838 | 120 | '''10''' | '''1.88''' |.927 |- style="text-align:center;" | 1997 – 98 | New Jersey Devils | NHL | 70 | '''43''' | 17 | 8 | — | 4128 | 130 | 10 | 1.89 |.917 |- style="text-align:center; background:#f0f0f0;" | 1998 – 99 | New Jersey Devils | NHL | 70 | '''39''' | 21 | 10 | — | 4239 | 162 | 4 | 1.79 |.906 |- style="text-align:center;" | 1999 – 00 | New Jersey Devils | NHL | 72 | '''43''' | 20 | 8 | — | 4312 | 161 | 6 | 2.04 |.910 |- style="text-align:center; background:#f0f0f0;" | 2000 – 01 | New Jersey Devils | NHL | 72 | '''42''' | 17 | 11 | — | 4297 | 166 | 9 | 2.32 |.906 |- style="text-align:center;" | 2001 – 02 | New Jersey Devils | NHL | '''73''' | 38 | 26 | 9 | — | '''4347''' | 156 | 4 | 2.15 |.906 |- style="text-align:center; background:#f0f0f0;" | 2002 – 03 | New Jersey Devils | NHL | 73 | '''41''' | 23 | 9 | — | 4374 | 147 | '''9''' | 2.02 |.914 |- style="text-align:center;" | 2003 – 04 | New Jersey Devils | NHL | '''75''' | '''38''' | 26 | 11 | — | '''4554''' | 154 | '''11''' | 2.03 |.917 |- style="text-align:center; background:#f0f0f0;" | 2004 – 05 | DNP — [[Lockout v NHL]] | — | — | — | — | — | — | — | — | — | — | — |- style="text-align:center;" | 2005 – 06 | New Jersey Devils | NHL | 73 | '''43''' | 23 | — | 7 | 4364 | 187 | 5 | 2.57 |.911 |- style="text-align:center; background:#f0f0f0;" | 2006 – 07 | New Jersey Devils | NHL | '''78''' | '''48''' | 23 | — | 7 | '''4697''' | 171 | '''12''' | 2.18 |.922 |- style="text-align:center;" | 2007 – 08 | New Jersey Devils | NHL | 77 | 44 | 27 | — | 6 | '''4635''' | 168 | 4 | 2.17 |.920 |- style="text-align:center; background:#f0f0f0;" | 2008 – 09 | New Jersey Devils | NHL | 31 | 19 | 9 | — | 3 | 1814 | 73 | 5 | 2.41 |.916 |- style="text-align:center;" | 2009 – 10 | [[New Jersey Devils]] | NHL | '''77''' | '''45''' | 25 | — | 6 | '''4499''' | 168 | '''9''' | 2.24 |.916 |- style="text-align:center; background:#f0f0f0;" |2010 – 11 |[[New Jersey Devils]] |NHL |56 |23 |26 | |3 |3116 |172 |6 |2.45 |.903 |- style="text-align:center;" |2011 – 12 |[[New Jersey Devils]] |NHL |59 |31 |2621 | |4 |3392 |136 |4 |2.41 |.908 |- style="text-align:center; background:#f0f0f0;" |2012 – 13 |[[New Jersey Devils]] |NHL |29 |13 |9 | |7 |1757 |65 |2 |2.22 |.901 |- style="text-align:center;" |2013 – 14 |New Jersey Devils |NHL |39 |19 |14 | |6 |2297 |96 |3 |2.51 |.901 |- style="text-align:center; background:#f0f0f0;" |2014 – 15 |[[St. Louis Blues]] |NHL |7 |3 |3 | |0 |356 |17 |1 |2.87 |.899 |- style="text-align:center; background:#e0e0e0;" ! colspan="3" style="text-align:center;" | NHL spolu !1266 !691 ! 397 ! 105 !49 !74,438 !2,781 !125 !2.24 !.912 |- style="text-align:center; background:#e0e0e0;" ! colspan="3" style="text-align:center;"| AHL spolu ! 32 ! 14 ! 13 ! 5 ! — ! 1952 ! 131 ! 0 ! 4.03 !.884 |- style="text-align:center; background:#e0e0e0;" ! colspan="3" style="text-align:center;"| QMJHL spolu ! 142 ! 72 ! 53 ! — ! — ! 8125 ! 479 ! 4 ! 3.53 ! — |} === Play-off === {| border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" style="width:95%;" |- ! colspan="3" style="background:#fff;"| ! rowspan="100" style="background:#fff;" | |- style="background:#e0e0e0; text-align:center;" ! Sezóna ! Tým ! Liga ! Zápasy ! Výhry ! Prehry ! Minúty ! Obdržané góly ! Čisté konto konto ! Priemerný počet inkasovaných gólov |- style="text-align:center; background:#f0f0f0;" | 1989 – 90 | Saint-Hyacinthe Laser | QMJHL | 12 | 5 | 7 | 678 | 46 | 0 | 4.07 |- style="text-align:center;" | 1990 – 91 | Saint-Hyacinthe Laser | QMJHL | 4 | 0 | 4 | 232 | 16 | 0 | 4.14 |- style="text-align:center; background:#f0f0f0;" | 1991 – 92 | Saint-Hyacinthe Laser | QMJHL | 5 | 2 | 3 | 317 | 14 | 0 | 2.65 |- style="text-align:center;" | 1991 – 92 | New Jersey Devils | NHL | 1 | 0 | 1 | 32 | 3 | 0 | 5.62 |- style="text-align:center; background:#f0f0f0;" | 1992 – 93 | Utica Devils | AHL | 4 | 1 | 3 | 258 | 18 | 0 | 4.18 |- style="text-align:center;" | 1993 – 94 | New Jersey Devils | NHL | 17 | 8 | 9 | 1171 | 38 | 1 | 1.95 |- style="text-align:center; background:#f0f0f0;" | 1994 – 95 | New Jersey Devils | NHL | '''20''' | '''16''' | 4 | '''1222''' | 34 | '''3''' | '''1.67''' |- style="text-align:center;" | 1996 – 97 | New Jersey Devils | NHL | 10 | 5 | 5 | 659 | 19 | 2 | '''1.73''' |- style="text-align:center; background:#f0f0f0;" | 1997 – 98 | New Jersey Devils | NHL | 6 | 2 | 4 | 366 | 12 | 0 | 1.97 |- style="text-align:center;" | 1998 – 99 | New Jersey Devils | NHL | 7 | 3 | 4 | 425 | 20 | 0 | 2.83 |- style="text-align:center; background:#f0f0f0;" | 1999 – 00 | New Jersey Devils | NHL | '''23''' | '''16''' | 7 | '''1450''' | 39 | 2 | '''1.61''' |- style="text-align:center;" | 2000 – 01 | New Jersey Devils | NHL | 25 | 15 | 10 | 1505 | 52 | '''4''' | 2.07 |- style="text-align:center; background:#f0f0f0;" | 2001 – 02 | New Jersey Devils | NHL | 6 | 2 | 4 | 381 | 9 | 1 | 1.42 |- style="text-align:center;" | 2002 – 03 | New Jersey Devils | NHL | '''24''' | '''16''' | 8 | '''1491''' | 41 | '''7''' | 1.65 |- style="text-align:center; background:#f0f0f0;" | 2003 – 04 | New Jersey Devils | NHL | 5 | 1 | 4 | 298 | 13 | 0 | 2.62 |- style="text-align:center;" | 2005 – 06 | New Jersey Devils | NHL | 9 | 5 | 4 | 473 | 17 | 1 | 2.25 |- style="text-align:center; background:#f0f0f0;" | 2006 – 07 | New Jersey Devils | NHL | 11 | 5 | 6 | 688 | 28 | 1 | 2.44 |- style="text-align:center;" | 2007 – 08 | New Jersey Devils | NHL | 5 | 1 | 4 | 300 | 16 | 0 | 3.19 |- style="text-align:center; background:#f0f0f0;" | 2008 – 09 | New Jersey Devils | NHL | 7 | 3 | 4 | 427 | 17 | 1 | 2.39 |- style="text-align:center;" | 2009 – 10 | New Jersey Devils | NHL | 5 | 1 | 4 | 299 | 15 | 0 | 3.01 |- style="text-align:center; background:#f0f0f0;" |2011 – 12 |New Jersey Devils |NHL |24 |14 |9 |1417 |52 |1 |2.12 |- style="text-align:center; background:#e0e0e0;" ! colspan="3" style="text-align:center;" | NHL spolu !205 !113 !91 !12,717 !428 ! 24 ! '''2.02''' |- style="text-align:center; background:#e0e0e0;" ! colspan="3" style="text-align:center;"| AHL spolu ! 4 ! 1 ! 3 ! 258 ! 18 ! 0 ! 4.18 |- style="text-align:center; background:#e0e0e0;" ! colspan="3" style="text-align:center;"| QMJHL spolu ! 21 ! 7 ! 14 ! 1227 ! 76 ! 0 ! 3.71 |} == Míľniky == Martin Brodeur je najmladší brankár, ktorý dosiahol 300, 400 a 500 víťazstiev; má už za sebou aj hranicu 600 víťazstiev, presne 602. 300 dosiahol 15. decembra 2001 proti Ottawa Senators; 400 dňa 23. marca 2004, keď Devils vyhrali nad Florida Panthers. Je jediný brankár, ktorý (vy)hral zápasy v NHL iba za jeden tím. 500. víťazstvo dosiahol 17. novembra 2007, keď vyhrali 6 – 2 nad Philadelphia Flyers. 15. marca 2008 mal po siedmykrát v sezóne 40 vyhraných zápasov. 6. apríla 2010 dosiahol 600. víťazstvo 3 – 0 a ešte aj s čistým kontom proti [[Atlanta Thrashers]]. 15. decembra 2009 sa dotiahol s víťazstvami na Patricka Roya (551). Bolo to na ľade, kde Roy hrával, v Montreal Canadiens. O tri dni neskôr jeho rekord prekonal v zápase proti [[Chicago Blackhawks|Chicagu Blackhawks]] 3 – 2. 27. novembra 2009 prekonal rekord Patricka Roya v počte minút v NHL na ľade (60 235). 7. decembra 2009 sa vyrovnal rekordu Terryho Sawchuka v čistých kontách (103). Devils vyhrali 3 – 0 nad [[Buffalo Sabres|Buffalom Sabres]]. O dvanásť dní neskôr Brodeur prekonal rekord Patricka Roya v počte hraných zápasov v National Hockey League (1030 zápasov). Dva týždne po vyrovnaní Sawchukovho rekordu dosiahol proti Pittsburghu Penguins víťazstvo 4 – 0, keď zlikvidoval 35 striel súpera. 30. decembra 2009 opäť nastúpil proti Pittsburghu Penguins a získal svoje 105. čisté konto, čím predbehol aj Georgea Hainswortha, ktorý v NHL získal 94 a v Západnej Kanadskej Lige 10 čistých kont. == Rekordy == === Kariéra === Záznamy sú aktualizované na sezónu 2010/11: * Najviac víťazstiev: 625 * Najviac víťazstiev s čistým kontom: 116 * Najviac zápasov s čistým kontom, za sezónu aj play-off: 137 * Najviac výhier v predĺžení a samostatných nájazdoch: 45 * Najviac sezón, v ktorých mal viac ako 30 vyhraných zápasov: 12 * Najviac sezón, v ktorých mal viac ako 35 vyhraných zápasov: 11 * Najviac sezón, v ktorých mal viac ako 40 vyhraných zápasov: 8 * Bol najmladší brankár, keď dosiahol 300, 400 a 500 kariérových výhier * Najviac zápasov, v ktorých hral: 1132 * Najviac odohraných minút v NHL z brankárov: 66,636 * Jediný brankár, ktorý dal víťazný gól * Jeden z dvoch brankárov ([[Ron Hextall]]), ktorý skóroval aj v sezóne aj v play-off === Sezóna === * Najviac vyhraných zápasov cez sezónu (48, 2006 – 2007) * Najviac hraných minút za jednu sezónu (4697, v 2006 – 2007) === Play-off === * Najviac shutoutov v jednej play-off (7, 2002 – 2003) * Najviac shutoutov vo všetkých play-off (23, delí sa o 1. miesto s Royom) * Najviac shutoutov vo finále o Stanley Cup (3, v 2002 – 2003 proti Torontu Maple Leafs) * 2. miesto: 99 výhier * 3. brankár, ktorý vyhral [[Stanley Cup]] so 7 shutoutmi v 2002 – 2003 * 1. brankár, ktorý v 2-krát v play-off získal 3 shutouty v jednej sérii (1995 proti Bostonu Bruins a 2003 proti Anaheimu Ducks) == Ocenenia == * Stanley Cup – 1995, 2000, 2003 * Zlaté olympijské medaily – 2002, 2010 * Svetový pohár v hokeji – 2004 * [[William M. Jennings Trophy]] – 1997 (+ [[Mike Dunham]]), 1998, 2003 (+ [[Roman Čechmánek]] a [[Robert Esche]]), 2004, 2010 * [[Vezina Trophy|Vezinova trofej]] – 2003, 2004, 2007, 2008 * [[Calder Memorial Trophy]] – 1994 * NHL prvého All-Star Team – 2003, 2004, 2007 * NHL druhého All-Star Team – 1997, 1998, 2006, 2008 * NHL All-Rookie tímu – 1994 * NHL All-Star Game – 1996, 1997, 1998, 1999, 2000, 2001, 2003, 2004, 2007, 2008 * QMJHL druhého All-Star tímu – 1992 * QMJHL All-Rookie tímu – 1990 * [[Primus World'Stars Challenge Bowl]] – 2004 == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Ihdb hokej|id=587|meno=Martin Brodeur}} * {{NHL hráči|id=8455710|meno=Martin Brodeur}} * [http://www.newjerseydevils.com/2005/html/history/azplayers/historyprofiles.php?id=22 Martin Brodeur na stránke New Jersey Devils] * [http://www.martinbrodeur30.com stránka, v ktorej je všetko o Brodeurovi] {{Kanadské hokejové mužstvo na MS 2005}} {{Kanadské hokejové mužstvo na ZOH 2006}} {{Kanadské národné hokejové mužstvo na Zimných olympijských hrách v hokeji 2010}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Brodeur, Martin}} [[Kategória:Osobnosti z Montrealu]] [[Kategória:Kanadskí hokejisti]] [[Kategória:Víťazi Stanleyho pohára]] [[Kategória:Kanadskí olympijskí víťazi]] [[Kategória:Olympijskí víťazi v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Brankári v NHL]] [[Kategória:Držitelia Vezina Trophy]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] [[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1996]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2005]] [[Kategória:Brankári New Jersey Devils]] [[Kategória:Brankári St. Louis Blues]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 1998]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2002]] d113elzyst1o6g2tby0h7kxm7brwws9 Trident (mesto) 0 20247 8211118 7569692 2026-05-09T10:08:27Z RONALDO-SK 11297 8211118 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Trident | native_name = Trento | other_name = | category = Mesto <!-- *** Image *** --> | image = Panorama Trento Italy.JPG | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Trento.png | symbol = Trient.JPG <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Taliansko | country_flag = 1 | region = Tridentsko-Horná Adiža | district = [[Trident (provincia)|Trident]] | district_type = Provincia | district_label = Provincia <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 194 | lat_d = 46 | lat_m = 4 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 11 | long_m = 7 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 157.92 <!-- *** Population *** --> | population = 115511 | population_date = 31. 12. 2009 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 38121-38123 | area_code = 0461 | area_code_type = Tel. predvoľba <!-- *** Maps *** --> | map = Italy relief location map.jpg | map_caption = Poloha mesta v rámci Talianska | map_locator = Taliansko | map1 = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Trento | website = [http://www.comune.trento.it/ comune.trento.it] }} '''Trident''' (po [[taliančina|taliansky]]: ''Trento'', po [[latinčina|latinsky]]: ''Tridentum'') je mesto na severe [[Taliansko|Talianska]]. Je situované v údolí rieky [[Adiža]] v talianskom regióne [[Tridentsko-Horná Adiža]]. Je to hlavné mesto tohto regiónu a autonómnej provincie [[Trident (provincia)|Trident]]. V rokoch [[1545]]-[[1563]] sa tu konal [[Tridentský koncil]]. == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Nemecko}} [[Berlín]], [[Nemecko]] * {{minivlajka|Španielsko}} [[Donostia-San Sebastián]], [[Španielsko]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Ergolding]], Nemecko * {{minivlajka|Rakúsko}} [[Fließ]], [[Rakúsko]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Herrsching am Ammersee]], Nemecko * {{minivlajka|Nemecko}} [[Kempten]], Nemecko * {{minivlajka|Nemecko}} [[Neufahrn bei Freising]], Nemecko * {{minivlajka|Česko}} [[Praha]], [[Česko]] * {{minivlajka|Rakúsko}} [[Schwaz]], Rakúsko * {{minivlajka|Česko}} [[Znojmo]], Česko == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Trento}} == Externé odkazy == [http://www.comune.trento.it/ Oficiálna stránka] {{taliansky výhonok}} [[Kategória:Trident (mesto)| ]] [[Kategória:Mestá v regióne Tridentsko-Horná Adiža]] cf83xi8hi01qc3fmmqgbm8yyrjrijfl Titanic (parník) 0 20417 8210825 8132174 2026-05-08T17:22:39Z ~2026-27943-33 294259 8210825 wikitext text/x-wiki {{Infobox civilná loď | názov = Kokot | typ = [[zaoceánska loď|zaoceánsky]] [[parník]] | trieda = [[Olympic (trieda lodí)|''Olympic'']] | majiteľ = [[Súbor:House flag of White Star Line.svg|25px]] [[White Star Line]] | domovský prístav = {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Liverpool]], [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojené kráľovstvo]] | číslo trupu = 401 (390904) | obrázok = Titanic in color.png | vlajka = Government Ensign of the United Kingdom.svg | popis = ''Titanic'' odchádza zo [[Southampton (mesto)|Southamptonu]], 10. apríl 1912 | objednaná = 17. septembra 1908 | začiatok stavby = 31. marca 1909 | spustená na vodu = 30. mája 1911 |uvedená do služby = 10. apríla 1912 | panenská plavba = 10. apríla 1912 | osud = potopený 15. apríla 1912<br /> po zrážke s ľadovcom | poloha vraku = 41°43′32″ s. š., 49°56′49″ z. d. | cena = | sesterské lode = ''[[RMS Olympic|Olympic]]'', ''[[HMHS Britannic|Britannic]]'' | poznámka = | tonáž = 46 328 BRT | výtlak = 52 310 ton | dĺžka = {{m|269.1|}} | šírka = {{m|28.25|m}} | ponor = {{m|10.54|m}} | pohon = 29 parných kotlov<br />3 lodné skrutky | výkon pohonu = 50 000 hp | palivo = uhlie | rýchlosť = Cestovná: 21 uzlov ({{km|39|m}}/h)<br />Maximálna: 24 uzlov ({{km|44|m}}/h) | dosah = neznámy | posádka = 885 / 944 | kapacita = Cestujúci a posádka<br /> (plne naložený): 3 547<br /> Cestujúci:<br />1. trieda: 833 – 1 034 / 905<br />2. trieda: 510 – 614 / 564<br />3. trieda: 1 006 – 1 022 / 1 134<br />Celkovo: 2 453 – 2 566 / 2 603 }} '''''Titanic''''' (často nesprávne: ''Titanik'') alebo '''RMS ''Titanic''''' (RMS je skratka výrazu Royal Mail Steamer – Kráľovský poštový parník) bol [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|britský]] luxusný [[zaoceánska loď|zaoceánsky]] [[parník]] triedy [[Olympic (trieda lodí)|''Olympic'']] patriaci spoločnosti [[White Star Line]]. Jeho úlohou mal byť prevoz cestujúcich a [[pošta|pošty]] medzi [[Európa|Európou]] a [[Severná Amerika|Severnou Amerikou]]. Kapacita lode dovoľovala nalodenie 2 453 až 2 603 cestujúcich, batožiny a obmedzený počet kočiarov alebo automobilov. O prevádzku lode a o pohodlie cestujúcich sa staralo 885 až 899 členov posádky. Na trase Európa–Amerika mal konkurovať podobným parníkom spoločnosti [[Cunard Line]] (''[[Mauretania (parník, 1906)|Mauretanii]]'' a ''[[Lusitania (parník)|Lusitanii]]''). ''Titanic'' však stroskotal už počas svojej prvej plavby v noci zo [[14. apríl|14.]] na [[15. apríl]]a roku [[1912]]. Zahynulo okolo 1 455 cestujúcich a členov posádky. V tom čase išlo o najväčší osobný parník sveta. Postavený bol v lodeniciach [[Harland and Wolff]] v [[Belfast]]e v [[Írsko|Írsku]]. Prvá cesta, vyplávanie z prístavu [[10. apríl]]a 1912, smerovala z anglického [[Southampton (mesto)|Southamptonu]] cez francúzsky [[Cherbourg-Octeville|Cherbourg]] a írsky [[Cobh|Queenstown]] (dnes Cobh v [[Grófstvo Cork|grófstve Cork]]) do amerického [[New York (mesto)|New Yorku]] s 2 224 ľuďmi na palube. K tragédii došlo [[14. apríl]]a [[1912]] o 23:40 hod., kedy sa ''Titanic'' zrazil s [[kryha (ľad)|ľadovcom]]. Po necelých troch hodinách, nad ránom [[15. apríl]]a o 02:20 hod., klesol ku dnu. Príčinou vysokého počtu obetí bol nedostatok záchranných člnov a súhra ďalších okolností. Skaza ''Titanicu'' je jednou z najznámejších námorných katastrof. ''Titanic'' sa stal námornou legendou z niekoľkých dôvodov: stroskotal pri prvej (panenskej) plavbe, hoci bol označovaný za nepotopiteľný, katastrofa priniesla vysoký počet obetí. Katastrofe sa neskôr dostalo širokej mediálnej publicity aj kvôli legendám, ktoré vznikli okolo príčiny a priebehu potopenia, a v neposlednom rade aj objavením zachovalého vraku v hlbinách [[Atlantický oceán|Atlantiku]]. == Konštrukcia a stavba lode == [[Súbor:Cd51-1000g.gif|vľavo|náhľad|RMS ''Titanic'', kresba]] [[Súbor:En mary titanic cz.svg|thumb|left|Porovnanie ''Titanicu'' (tmavý obrys) s ''[[Queen Mary 2]]'' a ďalšími objektmi]] [[Súbor:Thomas Andrews ül.jpg|thumb|left|Thomas Andrews, šéfkonštruktér|256x256bod]] [[Súbor:RMS Titanic ready for launch, 1911.jpg|thumb|Predná časť ''Titanicu'' pri stavbe v lodeniciach, 1911|vľavo]] ''Titanic'' bol postavený v [[Belfast]]e v lodeniciach [[Harland and Wolff]] na objednávku spoločnosti [[White Star Line]], ako druhý zo série troch lodí triedy Olympic ([[Olympic (parník)|''Olympic'']], ''Titanic'' a [[Britannic (parník z roku 1914)|''Britannic'']]). Stavba týchto lodí bola odpoveďou konkurenčnej spoločnosti [[Cunard Line]] vlastniacej parníky [[Lusitania (parník)|''Lusitania'']] a ''[[Mauretania (parník, 1906)|Mauretania]]''. Projekt ''Titanicu'' navrhol [[Lord Pirrie]], ktorý bol riaditeľom lodeníc Harland and Wolff i plavebnej spoločnosti White Star. Na stavbe a konštrukcii pracoval šéfkonštruktér [[Thomas Andrews]], stavbyvedúci a vedúci konštrukcie [[Alexander Carlisle]], generálny manažér a vedúci projektant zodpovedný nielen za výzdobu interiéru lode, a ktorý taktiež navrhol mechanizmus spustenia záchranných člnov. Carlisle však v roku [[1910]] odišiel k spoločnosti Welin Davit & Engineering Company Ltd. a ďalších prác sa na ''Titanicu'' nezúčastnil. Titanic bol 269,1 metrov dlhý a 28,25 metrov široký. Hrubá tonáž predstavovala 46 328 [[brutto registrovaná tona|BRT]] pri výtlaku 52 310 ton pri maximálnom ponore {{m|10.54|m}}. Výška paluby od čiary ponoru bola {{m|18|m}}. Tieto hodnoty vypovedajú o tom, že ''Titanic'' bol väčší než jeho predchodca [[Olympic (parník)|''Olympic'']] a vo svojej dobe bol najväčším námorným plavidlom. Trup bol z bezpečnostných dôvodov rozdelený na 16 záplavových komôr a dno lode bolo zdvojené. Táto konštrukcia mala ''Titanicu'' zaistiť najvyššiu bezpečnosť a prispela k predstave, že je nepotopiteľný. Túto domnienku zveličil aj odborný časopis ''Shipbuilder'', ktorý napísal, že „po uzavretí vodotesných dverí v predeloch sa loď stáva prakticky nepotopiteľnou“. Loď sa mala udržať na hladine aj v prípade zaplavenia až štyroch vodotesných komôr súčasne. [[Súbor:RMS Olympic's propellers.jpg|thumb|right|Lodné skrutky ''Olympicu (sesterskej lode Titanicu)'']] Pre pohon lodných skrutiek, pomocné agregáty a dodávku energie bolo inštalovaných celkom 29 [[parný kotol|parných kotlov]] (24 obojstranných parných kotlov so 6 ohniskami a 5 jednostranných kotlov s 3 ohniskami) v 6 samostatných kotolniach, celkom so 159 ohniskami. Všetky kotle mali priemer {{m|4.79|m}}. Dĺžka obojstranných kotlov bola {{m|6.08|m}} a jednostranných 3,5 metra. Dym z kotlov bol odvádzaný do troch, 19 metrov vysokých, [[komín]]ov s prirodzeným ťahom. Pomocou [[ventilátor]]ov sa vháňal vzduch pod rošty ohniska. Okrem troch hlavných komínov bol inštalovaný aj jeden falošný komín na korme slúžiaci ako hlavný vývod [[klimatizácia|ventilácie]] a komín [[kuchyňa (miestnosť)|kuchyne]]. Loď potom so štyrmi komínmi vyzerala väčšia a dôstojnejšia. V kotloch sa vyvíjala [[vodná para|para]] pre dva štvorvalcové [[združený parný stroj|združené parné stroje]] s trojstupňovou postupnou expanziou, každý s výkonom 15 000 [[konská sila|koní]] s možnosťou reverzácie chodu, a jednu nízkotlakovú [[parná turbína|turbínu]] s výkonom 16 000 koní bez možnosti reverzácie. Parná turbína bola umiestnená v piatej vodotesnej komore od zadnej časti, piestové stroje v šiestej. Registrovaný výkon bol 50 000 koní, ale združený [[výkon (mechanický)|výkon]] všetkých agregátov bol odhadovaný až na 55 000 koní. Loď mala tri [[lodná skrutka|lodné skrutky]], prostredná s hmotnosťou 22 ton so štyrmi listami, krajné s hmotnosťou 38 ton s tromi listami. Maximálna rýchlosť lode bola odhadovaná na 24 [[námorný uzol|uzlov]] ({{km|44|m}}/h), tou sa však ''Titanic'' nikdy neplavil. Kormidlo mal ''Titanic'' len jedno, navyše bolo krátke a malé plochou. Kormidlo sa pohybovalo vo štvrťkruhu (± 45°) a bolo ovládané prevodom cez [[ozubené koleso]]. Pre obmedzenie [[kmitanie|vibrácií]] vznikajúcich prúdením vody za lodnými skrutkami a pre prípad rýchlej zmeny polohy boli do mechanizmu vložené tuhé [[pružina|pružiny]], tlmiace tieto vibrácie. Kormidlo bolo ovládané dvoma samostatnými parnými strojmi. V prevádzke však bol využívaný len jeden, druhý bol záložný, a pracovali na spoločný hriadeľ. V prípade núdze bolo možné kormidlo ovládať lanovými prevodmi cez dva navijaky. So stavbou ''Titanicu'' sa začalo [[31. marec|31. marca]] [[1909]]. Stavba bola financovaná [[John Pierpont Morgan|J. P. Morganom]] a jeho spoločnosťou [[JPMorgan Chase|International Mercantile Marine Co.]] Trup bol spustený na vodu [[31. máj]]a [[1911]] o 12:13. Ďalšie práce na dokončení trvali takmer ďalší rok a boli dokončené [[31. marec|31. marca]] [[1912]], kedy nasledovala skúšobná plavba. [[Súbor:Titanic side plan 1911.png|thumb|center|600px|Bočný nákres ''Titanicu'']] == Vybavenie == === Komfort === [[Súbor:Photograph of Olympic's Grand Staircase with the crystal dome and the clock. Photograph taken at the boat deck level.jpg|thumb|left|Predné veľké schodisko v prvej triede]] [[Súbor:Titanic cafe parisien.jpg|thumb|right|''Le Café Parisien'', parížska kaviareň]] [[Súbor:Gym.jpg|vľavo|náhľad|213x213bod|Telocvičňa]] [[Súbor:B-58.jpg|thumb|right|Luxusná kajuta B-58]] Už pri návrhu interiéru a vybavenia pre ''Titanic'' sa počítalo s tým, že by mal predstavovať [[luxusný statok|luxus]] a [[bohatstvo]]. Loď bola vybavená palubným [[telefón]]nym komunikačným systémom, [[knižnica|knižnicou]] a [[holičstvo]]m. Pre cestujúcich prvej triedy bol k dispozícii aj [[bazén]], [[telocvičňa]], ihrisko na [[squash]], [[turecké kúpele]], elektrické kúpele a ''Veranda Cafe''. Taktiež ''Café Parisien'' ponúkalo špeciality pre cestujúcich prvej triedy, ktoré mohli konzumovať na slnečnej verande s dekorovaným mrežovaním. Spoločenské miestnosti prvej triedy boli obložené vyrezávaným [[drevo|dreveným]] obložením, drahým [[nábytok|nábytkom]] a ďalšími [[dekorácia]]mi. V tretej triede bolo vybavenie skromné, [[borovica|borovicové]] obloženie a robustný [[tík]]ový nábytok. O rozdiele vybavenosti kajút a poskytovaného [[komfort]]u svedčia aj cenové rozdiely lodných lístkov. Cena salónnej [[kajuta|kajuty]]: 4 350 [[americký dolár|USD]] / 870 [[anglická libra|libier šterlingov]] (v dnešných cenách 128 000 USD); kajuta v prvej triede: 150 USD / 30 libier (v dnešných cenách 4 400 USD); kajuta v druhej triede: 60 USD / 13 libier (v dnešných cenách 1 900 USD) a palubný lístok pre tretiu triedu: 20 – 40 USD / 3 – 8 libier (v dnešných cenách 440 – 1 170 USD). Loď bola vybavená vtedy špičkovou technológiou. Medzi tieto vymoženosti patrili aj tri elektrické [[výťah (dopravný prostriedok)|výťahy]] v prvej triede a jeden v triede druhej. ''Titanic'' bol kompletne vybavený elektrickým osvetlením. Komunikáciu lode s okolitým svetom zabezpečovali dve rádiové stanice [[Guglielmo Marconi|Marconi]] s výkonom 5 000 [[watt (jednotka)|wattov]]. U jednej stanice sa vo smenách striedali dvaja operátori spoločnosti Marconi a ich úlohou bolo odosielanie a prijímanie osobných správ. Táto [[telegraf]]ická služba bola určená pre cestujúcich prvej triedy. Najdrahší jednosmerný transatlantický prenos stál 870 libier, čo zodpovedá 63 837 librám v roku 2011, alebo 1 363 dolárov, t. j. 30 917 dolárov v roku 2011. K ďalšiemu vybaveniu patril priestor pre venčenie psov, fotolaboratórium, nemocnica s operačnou sálou namiesto bežnej lodnej ošetrovne, mraziace skladisko rezaných kvetín, ubytovacie priestory pre služobníctvo prvej triedy a iné. === Záchranné člny === {{hlavný článok|Záchranné člny na RMS Titanic}} ''Titanic'', rovnako ako iné plavidlá na prepravu cestujúcich po vode, musel byť vybavený [[Záchranné člny na RMS Titanic|záchrannými člnmi]]. Spoločnosť White Star pri schvaľovaní počtu záchranných člnov a ich kapacity vychádzala z vtedy platných námorných predpisov a požiadaviek ''Board of Trade''. Tieto predpisy vyžadovali len takú kapacitu záchranných člnov, ktorá zodpovedá výtlaku plavidla a predpokladanému množstvo prepravovaných cestujúcich. Pre toto určenie boli však nesprávne použité údaje od sesterskej lodi [[Olympic (parník)|''Olympic'']] z roku [[1911]], keď počet cestujúcich na ''Olympicu'' nepresiahol 1 100 osôb. Výsledkom bola inštalácia iba 20 záchranných člnov s celkovou kapacitou 1 178 osôb, to je približne 1/3 celkovej kapacity ''Titanicu''. V čase katastrofy bolo na ''Titanicu'' vyše 2 200 osôb. Podľa platných predpisov ''Board of Trade'' bolo stanovenie počtu záchranných člnov správne, pretože britské lode s výtlakom nad 10 000 ton mali niesť 16 člnov s celkovou tonážou 5 500 ft³ (kubických stôp), t. j. {{m3|160}} a k tomu ďalšiu dostatočnú kapacitu iných záchranných plavidiel s kapacitou 75 %, ktorá je znížená na 50 % u lodí s vodotesnými prepážkami, oproti kapacite záchranných člnov. V tomto prípade mohla spoločnosť ''White Star Line'' využiť výnimky pre lode s vodotesnými prepážkami a celkovú kapacitu v záchranných prostriedkoch znížiť až na 756 osôb. Podľa týchto predpisov mohla spoločnosť ''White Star Line'' inštalovať aj menej člnov ale poskytla ich viac, než jej bolo predpismi ukladané. Ani toto zvýšenie, nad požiadavku predpisov, nebolo neskôr dostačujúce. [[Súbor:Titanic-lifeboat.gif|thumb|right|Jeden z Engelhardtových skladacích člnov ''Titanicu'' so stroskotancami, foto z paluby ''Carpathie'']] Z 20 člnov bolo 14 veľkých drevených [[čln]]ov s kapacitou 65 osôb, dva tzv. pohotovostné [[kuter (loď)|kutre]] s kapacitou 40 osôb a štyri [[Engelhardtov skladací čln|Engelhardtove skladacie člny]] s kapacitou 47 osôb. Tieto mali plátené bočnice s korkovou obrubou a mohli slúžiť buď ako [[plť]] pri spustení bočníc alebo ako čln pri ich zdvihnutí. Veľké člny a kutre boli označené číslami 1 až 16. Člny s párnymi číslami boli upevnené na ľavoboku, s nepárnymi na pravoboku. Skladacie člny boli označené písmenami A, B, C a D. Dva pohotovostné kutre boli úplne vpredu vedľa kormidlovne, po jednom na pravoboku a jednom na ľavoboku. Štrnásť veľkých člnov bolo rozdelených po siedmich na každý bok lode, tri vpredu a štyri vzadu. Skladacie člny boli rozdelené po dvoch na pravobok a ľavobok. Člny C a D boli uložené vedľa kutrov, v druhom rade, a mali byť spúšťané rovnakými [[člnový žeriav|člnovými žeriavmi]]. Skladacie člny A a B boli nevýhodne umiestnené až na streche dôstojníckych kajút, v treťom rade, a aj za normálnych podmienok bolo ťažké tieto člny, vážiace asi 1 350 kilogramov, dostať na člnovú [[paluba|palubu]] medzi ramená člnových žeriavov a spustiť na hladinu. ''Titanic'' bol vybavený modernými Welinovými dvojitými člnovými žeriavmi. Ich ramená mohli byť vyklonené na obidve strany, tak aby mohli obsluhovať druhý rad záchranných člnov umiestnený vnútri na palube. Od toho však bolo upustené, pretože člnová paluba by bola preplnená, čím by sa zmenšil priestor pre promenádu cestujúcich a zhoršil výhľad na oceán. === Čerpadlá === ''Titanic'' bol vybavený systémom piatich [[balastná nádrž|balastných nádrží]] s [[čerpadlo|čerpadlami]] a ďalšími troma čerpadlami, každé s prečerpávajúcou kapacitou 150 ton/hod. Kapacita všetkých súčasne pracujúcich čerpadiel dosahovala celkovej výtlačnej kapacity 1 700 ton [[morská voda|morskej vody]] za hodinu. Dve hlavné [[potrubie|potrubia]] balastných nádrží s priemerom 10″ (~{{mm|250|m}}), s [[ventil (armatúra)|ventilmi]] rozvodu vody, boli položené v celej dĺžke trupu nad prepážkami. Uvádza sa, že v priebehu katastrofy sa podarilo pomocou čerpadiel spomaliť zaplavenie 6. kotolne v prvých desiatich minútach po zrážke s ľadovcom a znížiť rýchlosť zaplavovania 5. kotolne. Ani odčerpávanie vody nemohlo zachovať potrebný [[vztlak]] trupu, spomalilo však zaplavovanie. Čerpadlá pracovali až do 23:50, kedy boli zaplavené a vyradené z činnosti. === Porovnanie s ''Olympicom'' === [[Súbor:Olympic and Titanic.jpg|thumb|right|''Olympic'' (vľavo) a ''Titanic'' (vpravo)]] RMS ''Titanic'' a [[Olympic (parník)|RMS ''Olympic'']] boli sesterské lode, pričom ''Olympic'' bol dokončený skôr ([[31. máj]]a [[1911]]). Určitú dobu boli obe lode vyrábané súčasne vedľa seba v rovnakej lodenici. Obe lode mali trup rovnako dlhý (rozdiel {{cm|10|m}}), len ''Titanic'' mal väčšiu registrovanú hmotnosť (BRT) a obe lode mali aj veľmi podobný vzhľad. Líšili sa v tom, že predná promenáda na palube A ''Titanicu'' bola uzavretá pre ochranu cestujúcich pred [[počasie|počasím]], paluby B mali iné usporiadanie a na ''Olympicu'' nebola ''Café Parisien''. Pri stavbe ''Titanicu'' boli odstránené aj niektoré konštrukčné nedostatky zistené na ''Olympicu''. Svetlá na palube A ''Titanicu'' boli guľaté, na ''Olympicu'' oválne. Kormidlovňa na ''Titanicu'' bola pretiahnutejšia – užšia a dlhšia. Ďalšie vykonané úpravy prispeli k tomu, že ''Titanic'' bol pri spustení na vodu v roku 1912 o 1 004 BRT väčší, a loď sa javila užšia a dlhšia. == Spustenie na vodu == [[Súbor:Launching of Titanic 2.jpg|thumb|right|Spustenie trupu ''Titanicu'' na vodu, 31. máj 1911]] Trup ''Titanicu'' bol spustený na vodu rieky Lagan dňa [[31. máj]]a [[1911]] o 12:13, kedy dal predseda správnej rady lodenice William James Pirrie pokyn na začatie spustenia. Udalosti prihliadalo množstvo pozvaných osôb a zvedavých občanov. Spustenie lodi však prebehlo bez obvyklých [[obrad]]ov ako je, napríklad krst lode. Spoločnosť White Star Line síce nikdy svoje lode nekrstila, ale neskôr bola absencia krstu [[laik]]mi považovaná za jednu z príčin [[katastrofa|katastrofy]]. Po spustení bol ''Titanic'' odvlečený do lodeníc Harland and Wolff na dokončenie. Bolo nutné osadiť kotle, [[parný stroj|parné stroje]], namontovať [[stožiar]]e, [[komín]]y a zariadiť a vybaviť [[interiér]]y a iné. Tieto práce trvali skoro ďalší rok. === Skúšky === [[Súbor:RMS Titanic sea trials April 2, 1912.jpg|thumb|left|''Titanic'' prechádzajúci kanálom k skúškam v Írskom mori, 2. apríl 1912]] Následne, po dohotovení dokončovacích prác, začali [[1. apríl]]a [[1912]] zaťažkávacie skúšky a [[2. apríl]]a bol ''Titanic'' po skúškach uznaný plavbyschopným, a dostal povolenie k plavbe Victoriiným kanálom z [[Belfast]]u do [[Írske more|Írskeho mora]], a krátko po polnoci [[3. apríl]]a 1912 priplával ''Titanic'' do [[Southampton (mesto)|Southamptonu]]. Skúšky prebiehali bez obsluhujúceho personálu cestujúcich. Na palube ''Titanicu'' bolo 78 [[kurič]]ov, lodných strojníkov a 41 členov posádky. Na lodnej palube boli prítomní zástupcovia rôznych spoločností, napríklad Harold A. Sanderson z I.M.M, Thomas Andrews a Edward Wilding z Harland and Wolff. Pre chorobu sa ospravedlnili [[Joseph Bruce Ismay|J. Bruce Ismay]] a Lord Pirrie. Jack Phillips a Harold Bride boli operátori rádiostanice Marconi a vykonávali jemné doladenie stanice. Hlavnou osobou bol Francis Carruthers z ''Board of Trade'', ktorý po preverení lode podpísal dokument ''Agreement and Account of Voyages and Crew'', oprávňujúci loď na plavbu s [[cestujúci]]mi po dobu dvanástich mesiacov. Po šiestich hodinách plavebných skúšok na mori opustil ''Titanic'' napoludnie Belfast a vydal sa na 550 míľ dlhú cestu do Southamptonu pod velením kapitána [[Herbert Haddock|Herberta Haddocka]]. [[10. apríl]]a bola vykonaná posledná inšpekcia lode, ktorú vykonal sám konštruktér ''Titanicu'', [[Thomas Andrews]]. == Prvá a posledná plavba == [[Súbor:Edward J. Smith.jpg|vľavo|náhľad|266x266bod|[[Edward John Smith|Edward J. Smith]], kapitán ''Titanicu'']] Prvá, a zároveň aj posledná, plavba smerovala z anglického [[Southampton (mesto)|Southamptonu]] cez francúzsky [[Cherbourg-Octeville|Cherbourg]] a írsky [[Cobh|Queenstown]] (dnes Cobh) do amerického [[New York (mesto)|New Yorku]]. Na plavbu sa ''Titanic'' vydal [[10. apríl]]a [[1912]] pod velením kapitána [[Edward John Smith|Edwarda J. Smitha]], ktorý bol [[komodor]]om flotily White Star Line a predtým slúžil na ''Olympicu''. === V Európe === [[Súbor:Titanic in Southampton.jpg|thumb|right|''Titanic'' v Southamptone, 10. apríl 1912]] V [[Anglicko|Anglicku]] bolo [[tradícia (zvyky)|tradíciou]], že spoločnosť [[White Star Line]] vypravovala zvláštny vlak z [[Londýn]]a do prístavu tak, aby cestujúci, ktorí strávili poslednú noc na pevnine, v hoteli, mali zaistenú dopravu k jej lodiam. Na palubu bolo nalodených vyše 1 300 [[cestujúci]]ch, z toho viac ako 300 v prvej triede, takmer 300 osôb v druhej triede a vyše 700 v triede tretej. ''Titanic'' teda nebol na svojej prvej plavbe kapacitne úplne vyťažený, spoločne s posádkou bolo potom na palube až 2 223 ľudí. Velenie lode bolo v rukách kapitána Edwarda J. Smitha, ktorý mal k ruke 7 dôstojníkov (vrchný dôstojník H. T. Wilde, 1. dôstojník William McMaster Murdoch, 2. Charles Herbert Lightoller, 3. Herbert John Pitman, 4. Joseph Grove Boxhall, 5. Harold Godfrey Lowe, 6. James Pell Moody). Na palube lodi sa nachádzal aj generálny riaditeľ lodnej spoločnosti White Star Line lord [[Joseph Bruce Ismay|J. Bruce Ismay]] a šéfkonštruktér [[Thomas Andrews]], projektant R. R. C. Chisholm, elektrikári W. H. M. Parr a E. H. Watson, zámočníci A. F. Cunnigham, A. W. Frost, R. J. Knight a inštalatér Francis „Frank“ Parkers. Prvá plavba bola úspešná len pre niekoľko málo cestujúcich, ktorí sa plavili len zo [[Southampton (mesto)|Southamptonu]] do [[Cherbourg-Octeville|Cherbourgu]] alebo [[Cobh|Queenstownu]] a ďalšej plavby sa nezúčastnili. Prístav v Queenstowne nebol stavebne vybavený pre tak veľkú loď a naloďovanie a vyloďovanie neprebiehalo u móla, ale pomocou člnov, ktoré pasažierov prevážali medzi loďou a pevninou. Po vyplávaní z Queenstownu smer New York bolo na palube 2 201 osôb; 1 316 cestujúcich a 855 členov posádky. Na prvej plavbe ''Titanicu'' cez [[Atlantický oceán]] bolo veľa významných cestujúcich z prvej triedy ako boli: * milionár [[John Jacob Astor IV]] a jeho manželka [[Madeleine Astorová|Madeleine Force Astorová]], * priemyselník [[Benjamin Guggenheim]], * majiteľ obchodného reťazca Mac's; [[Isidor Straus]] a jeho manželka Ida, * milionárka [[Margaret Brownová|Margaret „Molly“ Brownová]] z [[Denver]]u, neskôr prezývaná ako „nepotopiteľná Molly“ pre jej pomoc ostatným pri stroskotaní, * sir [[Cosmo Duff-Gordon]] a jeho manželka, módna návrhárka [[Lucy Duff-Gordonová]], * [[George Dunton Widener]] a jeho manželka Eleanor so synom [[Harry Elkins Widener|Harrym]], hráčom [[kriket]]u, * obchodník [[John Borland Thayer]] s manželkou Marian a sedemnásťročným synom [[Jack Thayer|Jackom]], * novinár [[William Thomas Stead]], ktorý v roku 1892 napísal knihu o zaoceánskom parníku potopenom ľadovou kryhou, * [[Lucy Noël Martha Leslieová|grófka Rothes]], * asistent prezidenta Spojených štátov amerických [[Archibald Butt]], * spisovateľka a sociologička [[Helen Churchill Candeeová]], * spisovateľ [[Jacques Futrelle]] s manželkou May a ich priatelia, producenti z Broadwaya, * Henry a Rene Harrisoví, * herečka nemého filmu [[Dorothy Gibsonová]], * a ďalší. Plavby sa naopak nezúčastnil bankár [[John Pierpont Morgan|J. P. Morgan]], ktorý na poslednú chvíľu plavbu zrušil. ==== Streda 10. apríla ==== [[Súbor:Titanic-and-Newyork.JPG|thumb|right|''Titanic'' sa tesne míňa s parníkom ''New York'']] Plavba ''Titanicu'' začínala [[10. apríl]]a [[1912]] o 12:14 vyvedením lode z prístavných vôd v Southamptone pod velením [[lodivod]]a Georgea Bowyera. ''Titanic'' bol príliš veľký a neohrabaný, aby mohol sám vymanévrovať z prístavu. Z tohto dôvodu mu tu, ale aj v iných prístavoch, pomáhalo niekoľko [[remorkér]]ov. Tu došlo k prvému incidentu, ktorý mohol predčasne plavbu ukončiť. Neďaleko plavebnej trasy ''Titanicu'' boli ukotvené ďalšie dva parníky, ''[[SS City of New York|New York]]'' a ''[[RMS Oceanic|Oceanic]]''. Pri obiehaní ''New Yorku'' došlo vplyvom prúdenia vody, hnanej skrutkami ''Titanicu'', k saciemu efektu, ktorý bol natoľko silný, že sa pretrhli kotviace laná ''New Yorku'' a jeho zadná časť sa začala nebezpečne približovať k ''Titanicu''. Hroziacu kolíziu odvrátil kapitán E. J. Smith, ktorý nechal zastaviť stroje na ''Titanicu'' a jeden z remorkérov, ktorý oboplával ''New York'' a pomocou lana ho ťahal späť ku brehu. Obe lode sa nakoniec minuli vo vzdialenosti desiatok metrov. Kolízii s ''Titanicom'' bolo síce zabránené, ale ''New York'' sa následne oprel o bok ''Oceanicu'', našťastie bez väčších škôd. [[Súbor:Titanic voyage map.png|thumb|right|Trasa plavby ''Titanicu'']] Pri plavbe cez [[Lamanšský prieliv]] do [[Francúzsko|Francúzska]] zistil George Symons, člen hliadkovej služby, že v pozorovacom koši „vraňom hniezde“ na prednom stožiari chýbajú [[ďalekohľad]]y. Vyhľadal a požiadal 2. dôstojníka Lightollera o zabezpečenie ďalekohľadov, a ten túto požiadavku ďalej odovzdal 1. dôstojníkovi Murdochovi. Zatiaľ bol George Symons oboznámený s tým, že vec sa rieši. Pri plavbe z Belfastu bol pozorovací kôš ešte ďalekohľadmi vybavený, ale keď 2. dôstojník Blair opúšťal v Southamptone loď, uložil tieto ďalekohľady v kajute. Jeho nástupca, 2. dôstojník Lightoller, však o tomto nevedel, a tak hliadky v pozorovacom koši zostali bez ďalekohľadov. V podvečer doplával ''Titanic'' do francúzskeho Cherbourgu, kde boli doplnené ďalšie zásoby a nalodení ďalší cestujúci. Po krátkej zastávke sa potom o 21:30 vydal k pobrežiu Írska. ==== Štvrtok 11. apríla ==== [[11. apríl]]a [[1912]] mal ''Titanic'' poslednú zastávku pri európskom pobreží, v írskom prístave Queenstown. V prístave, kde je menšia hĺbka, sa opäť prejavila veľká sacia sila lodných skrutiek a bolo zvírené veľké množstvo piesku. Tento jav znepokojil cestujúcich a posádka musela vysvetľovať príčinu tohto javu. Neskôr sa zistilo, že ''Titanic'' pri plavbe v queenstownskom prístave dokonca ťahal potopený ťahací čln asi 800 metrov. Rovnako ako pri predchádzajúcej zastávke v Cherbourgu, boli aj tu doplnené zásoby, nalodených bolo posledných 130 cestujúcich a 1 400 vriec pošty. O 12:30 vyplával západným smerom do Atlantiku, smer New York. === Cez Atlantik === Ešte popoludní 11. apríla plával ''Titanic'' neďaleko pobrežia Írska, a až k večeru, keď na juhozápade preplával okolo Fastnet Rocku, sa definitívne dostal do vôd [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. ==== Piatok 12. apríla ==== Plavba prebiehala bez komplikácií, cestujúci 1. a 2. triedy si dopriali komfortu poskytnutého lodnou spoločnosťou a nimi zaplateného. Ale aj o cestujúcich 3. triedy bolo veľmi dobre postarané. To, čo cestujúci nevedeli a čo bolo hlavne určené pre kapitána a dôstojníkov ''Titanicu'', boli správy o ľadovom poli pred nimi. Tieto správy prichádzali rádiodepešami, konkrétne z parníku ''Touraine''. Informácie o výskyte ľadu boli zaznamenané na mape, dôstojníci sa však zhodli, že neleží v plánovanej trase plavby. Od poludnia 11. apríla do poludnia 12. apríla preplával ''Titanic'' 386 míľ. ==== Sobota 13. apríla ==== Plavba prebiehala rovnako pokojne ako v predošlý deň. Od poludnia 12. apríla do poludnia 13. apríla preplával ''Titanic'' 519 míľ. ==== Nedeľa 14. apríla ==== Počasie bolo stále dobré, v dopoludňajších hodinách slúžil kapitán E. J. Smith [[bohoslužba|bohoslužbu]] v jedálni, a potom bola jedáleň opäť pripravená na stolovanie. Podľa zaznamenávaných rýchlostných údajov sa rýchlosť ''Titanicu'' stále zvyšovala a k poludniu 14. apríla preplával ďalších 546 míľ. Generálny riaditeľ J. Bruce Ismay a kapitán E. J. Smith síce v prvých dňoch po vyplávaní predpokladali vyššiu rýchlosť, napriek tomu kapitán pri zachovaní dobrého počasia predpokladal, že dosiahne rekordného času plavby do New Yorku. Hoci sa zapálenie pod ďalšími kotlami, k zvýšeniu rýchlosti, plánovalo až na 15. alebo 16. apríla, bolo pod kotlami zapálené už 14. apríla a ''Titanic'' už plával rýchlosťou 21 uzlov. [[Súbor:Titanic and Iceberg's.svg|thumb|right|Poloha nahlásených ľadovcov pred kolíziou a polohy lodí v okolí po kolízii podľa záznamov<br />• krížik – poloha vraku ''Titanicu''<br />• tmavý bod – poloha ''Titanicu'' pri vysielaní [[CQD (signál)|CQD]]<br />• trojuholník – hlásené ľadovce<br />• žltý bod – ostatné lode]] Už v priebehu dopoludnia prichádzali ďalšie rádiodepeše – „marconigramy“ sa znepokojujúcimi informáciami o výskyte ľadového poľa. 9:00, správa lode ''Caronia'': ''ľadové pole v oblasti 42°0′ s. š., 49°0′ z. d. až 42°0′ s. š., 51°0′ z. d.'', 11:40 potvrdzuje parník ''Noordam'' predchádzajúcu správu, o 13:42 bola prijatá správa parníku ''Baltic'': ''Mierny, premenlivý vietor, jasné a dobré počasie'' a odovzdal správu gréckej lodi ''Athenai'': ''ľadové pole v oblasti 41°51′ s. š., 49°0′ z. d.'', o 13:45 správa nemeckého parníku ''Amerika'': ''stretnutie sa s dvoma veľkými ľadovcami na pozícii 41°27′ s. š., 50°8′ z. d.''. O tomto čase plával ''Titanic'' rýchlosťou približne 22 uzlov a blížil sa k plytčinám v kurze 242°, kde mal zmeniť kurz na 265°, New York. Asi 200 míľ severne od tejto trasy sa nachádzali ľadové polia, na ktoré upozornila loď ''Caronia''. Tieto informácie ukazovali, že ľadové polia sa vyskytujú nezvyčajne južnejšie, než sa očakávalo. Velenie ''Titanicu'' malo dostatok informácií o výskyte ľadovcov, ale so správami nebolo účelne zaobchádzané. Napríklad, správu z parníku ''Baltic'', ktorý taktiež patril spoločnosti White Star Line, kapitán Smith potvrdil, ale ponechal si ju u seba a po obede ju odovzdal J. B. Ismayovi, riaditeľovi spoločnosti. Ten si ju síce prečítal, ale ponechal taktiež u seba a popoludní ju ukázal niektorým cestujúcim. Potom na ňu zabudol. Správa sa tak nedostala na kapitánsky mostík k veliacemu dôstojníkovi. Pri správe z parníku ''Amerika'' nie je taktiež úplne zrejmé, či bola doručená až na kapitánsky mostík. Správa bola totiž zachytená na rádiostanici, ktorá bola určená pre „občiansku prevádzku“, teda na vlnách, ktoré neboli určené pre námornú prevádzku. Pred večerným striedaním služieb, o 17:50 zmenil ''Titanic'' kurz na 289°. O šiestej hodine večer prebehlo striedanie dôstojníkov na mostíku. Do služby nastúpil 2. dôstojník Lightoller, dôstojníci H. G. Lowe a H. J. Pitman, ku kormidlu nastúpil 2. [[kormidelník]] Robert Hitchens. O tomto čase plával ''Titanic'' v kurze 289° a kurz mal udržiavať aj naďalej. Pri striedaní služieb nastúpili do pozorovacieho koša na prednom stožiari Jewell a Symons. 5. dôstojník Lowe sa po nástupe do služby zastavil v mapovni, kde zazrel lístok s poznámkou „ľad“ s udanými súradnicami. Vykonal výpočet, z ktorého mu vyšlo, že k miestu stretnutia s ľadom dôjde až po ukončení jeho služby a ďalej sa o toto nezaujímal. Okolo siedmej hodiny prišiel na mostík 1. dôstojník Murdoch a vystriedal Lightollera, ktorý odišiel na večeru. Murdoch si bol vedomý toho, že sa blíži k ľadovému poľu. Pre zlepšenie pozorovania požiadal námorníka Samuela Hemminga, aby uzavrel všetky otvory, ktorými na prednú palubu prenikalo svetlo. O 19:30 bola zachytená správa parníku ''Californian'' a parníku ''Antillian'': ''tri veľké ľadovce na pozícii 42°3′ s. š., 49°9′ z. d.''. Okolo ôsmej hodiny večer prebehlo ďalšie striedanie a na miesta mladších dôstojníkov nastúpili Boxhall a Moody, boli vystriedané hliadky vo vraňom hniezde a taktiež kormidelník Robert Hitchens. Na mostíku zostal dôstojník Lightoller, ktorému končila služba až o 22:00. Moody bol Lightollerom požiadaný, aby podľa posledných údajov vykonal prepočet vzájomnej polohy lode a oblasti ľadovcov. Podľa výsledku malo k stretnutiu dôjsť až pred jedenástou hodinou. Okolo 21:00 hovoril kapitán Smith s 2. dôstojníkom Lightollerom o vývoji počasia, znížení teploty nad oceánom a o pravdepodobnom stretnutí s plávajúcim ľadom. Vzhľadom na to, že nevial vietor, bola hladina oceánu pokojná. V prípade vĺn na hladine by sa tieto vlny trieštili o ľadovec a vzniknutá pena by bola lepšie pozorovateľná, rovnako tak tmavý ľadovec na nej. O 21:40 bola prijatá ďalšia správa o výskyte ľadu z parníku ''Mesaba'': ''ľad v oblasti 41°25′ s. š., 49°30′ z. d. až 42°25′ s. š., 49°30′ z. d., veľké kusy ľadu a značný počet veľkých ľadových hôr, ľadové polia''. O 22:15 sa parník ''Californian'' dostal do ľadového poľa, o 22:30 prišla správa z parníku ''Rappahannock'': „preplávali sme ľadovým poľom a medzi niekoľkými ľadovými horami“. Okolo 23:00 spozoroval kapitán parníka ''Californian'' na obzore svetlo, jeho 3. dôstojník sa neskôr domnieval, že išlo o svetlá osobného parníku. O 23:30 sa radista Cyril Evans na palube parníku ''Californian'' snažil varovať ''Titanic'' pred ľadovými poľami. Radista ''Titanicu'' ho však prerušil a o 23:35 Evans ukončil vysielanie a unavený išiel spať. ''Titanic'' pláva stále rýchlosťou okolo 21 – 22 uzlov smerom k ľadovému poľu. === Ľadovec === [[Súbor:Titanic iceberg.jpg|thumb|right|Ľadovec v blízkosti stroskotania ''Titanicu''. U jeho päty bola nájdená červená farba – dôkaz, že sa nedávno otrel o nejakú loď]] Pár minút po varovaní od ''Californianu'' hliadka v prednom vraňom hniezde (v zložení Reginald Robinson Lee a Frederick Fleet) spozorovala hmlový opar vpredu, pred prednou časťou (známka blízkosti ľadovca, hmla navyše znižuje dohľadnosť). Fleet potom rozoznal ľadovú masu pred nimi a o '''23:39''' troma údermi zvona signalizoval '''„Predmet pred loďou“'''. Zároveň pomocou telefónu odovzdal 6. dôstojníkovi J. P. Moodymu na mostík hlásenie '''„Ľad priamo pred nami“'''. Zvuk zvona vyburcoval 1. dôstojníka Murdocha, ktorý pribehol na mostík. Murdoch po vypočutí správy okamžite prikázal strojovni '''„STOP“''' a kormidelníkovi Robertovi Hitchensovi zavelil '''„Úplne vpravo“''', čo v lodnej terminológii v roku 1912 znamená ''zadná časť doprava, predná časť doľava''. Sled vydaných povelov však bol pre ''Titanic'' tragický. Moody potvrdil uskutočnenie Murdochovho rozkazu „Úplne vpravo“. Následne Murdoch vydal povel strojovni '''„Plný spätný chod“''' a ku kormidlu '''„Úplne vľavo“'''. ==== Zrážka ==== [[Súbor:Titanic turning circle.svg|thumb|right|Uhýbací manéver a zrážka s ľadovcom]] Od hlásenia z vranieho hniezda do kolízie s ľadovcom uplynulo 37 sekúnd. ''Titanic'' mal veľkú hmotnosť a teda aj veľkú zotrvačnosť, malé kormidlo, ľadovec bol spozorovaný neskoro a 1. dôstojník nevydal úplne správne povely. To malo za následok, že sa ''Titanic'' veľmi pomaly začal odkláňať od svojho pôvodného kurzu, prednou časťou doľava. Zmena kurzu nestačila na to, aby sa ''Titanic'' ľadovej kryhe vyhol. ''Titanic'' narazil do ľadovca pravým bokom hneď za prednou časťou. K nárazu došlo v okamihu, keď dôstojník vydal povel k spätnému chodu strojov a vzápätí uzavrel vodotesné prepážky. Aj keď posádka a cestujúci nepocítili priamy náraz, ale iba chvenie lode v priebehu 10 sekúnd, vznikla trhlina pod čiarou ponoru, ale nad úrovňou dvojitého dna, v dĺžke 90 metrov, ktorá zasahovala až do vodotesnej komory č. 6, zásobníka uhlia pre piatu kotolňu. Trhlina sa tiahla približne vo výške 3 metrov nad kýlom. Aj keď na horných palubách nevyzeral náraz nijako "dramaticky", v podpalubí tomu bolo inak. Na palube D, ktorá slúžila ako ubytovacie priestory kuričov, bol náraz cítiť veľmi silno. Kurič John Thompson neskôr uviedol, že nárazom niektorí vypadli z lôžok. Hlavný kurič William Small všetkým prikázal „dole“ (do kotolne), ale toto už nebolo možné, pretože priestory pod prielezmi už zaplavovala voda. Ihneď po náraze prišiel kapitán Smith na mostík, aby zistil, čo sa stalo. Ešte predtým uzavrel 1. dôstojník vodotesné dvere v predeloch jednotlivých komôr. Komory však boli vodotesné len medzi sebou, ale zhora, smerom k palubám, tomu tak nebolo. Plniace sa predné komory zaťažovali trup lode tak, že ten začal klesať prednou časťou pod hladinu a voda sa postupne začala prelievať do ďalších komôr cez hornú hranu. [[Súbor:Titanic side plan annotated English.png|thumb|center|800px|Bočný nákres lode s popisom jednotlivých častí podpalubia (po anglicky), vrátane vodotesných priedelov (červenou) a ľadovcom spôsobených trhlín (zelenou)]] ==== Pondelok 15. apríla ==== Prehliadka poškodenej prednej časti priniesla zistenie, že ''Titanic'' nemožno udržať na hladine ani pri odčerpávaní vody balastnými čerpadlami. Šéfkonštruktér Andrews odhadoval, že loď sa udrží na hladine približne jednu až jeden a pol hodiny a, že čerpadlá môžu pridať len pár minút pred potopením. Výkon čerpadiel síce dovoľoval prečerpanie 1 700 ton vody za hodinu, ale v priebehu 10 minút po náraze dosahovala úroveň zatopenia prednej časti až 14 metrov v 5 predných oddieloch a hladina rýchlo stúpala. Toto množstvo vody už nemohli čerpadlá pojať. ===== Záchranné člny ===== [[Súbor:Leaving the sinking liner.jpg|thumb|right|Spúšťanie záchranných člnov, kresba]] Okolo polnoci, približne 20 minút po zrážke už prenikla voda do obytných priestorov 3. triedy. Kapitán s Andrewsom sa zhodli na tom, že by mohla vzniknúť panika, pretože počet miest v záchranných člnoch nebol dostačujúci. Všetci cestujúci aj posádka dostali záchranné vesty, ale to nemalo veľký význam. V ľadovej vode severného Atlantiku mohli netrénovaní ľudia prežiť asi 5 – 10 minút a aj najodolnejší jedinci nemohli podchladeniu odolávať dlhšie ako dvadsať minút. Päť minút po polnoci vydáva kapitán rozkaz na prípravu záchranných člnov, o 00:10 bolo vykonané vyklonenie člnov a o '''00:25''' rozkaz na opustenie lode, podľa lodných zvyklostí '''„ženy a deti prvé“'''. O 00:30 sa prvé člny začali plniť deťmi a ženami, o 00:45 dosadol na hladinu prvý záchranný čln číslo 7 na pravoboku, kde riadili nástup dôstojníci Lowe a Pitman, s kapacitou 65 osôb, ale naplnený iba 28 cestujúcimi. Na ľavoboku riadil nastupovanie do člnov 2. dôstojník C. H. Lightoller, ktorý podľa rozkazu ''ženy a deti prvé'' radšej spustil čln neúplne obsadený, než aby dovolil nastúpiť mužom, aj v prípade, že ďalšie ženy ani deti práve nečakali na nastúpenie. Záchranné člny č. 6 a 5 na ľavoboku boli spustené o desať minút neskôr. Čln č. 1 na pravoboku bol piatym spusteným, iba s 12 cestujúcimi. Naopak, čln č. 11 bol preplnený 70 cestujúcimi. Skladací čln D bol posledným spusteným člnom. Spúšťanie člnov sa na ''Titanicu'' neobišlo bez ťažkostí: nebolo posádkou nacvičené a ani cestujúci, pod vplyvom stále svietiacich svetiel na palube, nechceli nastupovať do člnov a ponoriť sa do tmy nad oceánom a taktiež sa niektoré manželské páry nechceli rozdeliť. Nastupovanie sťažovala aj nevhodná organizácia záchranných prác, aj keď stevardi John Edward Hart a William Denton Cox úspešne viedli skupiny cestujúcich z tretej triedy do záchranných člnov. Z rôznych dôvodov sa nepodarilo spustiť skladacie člny A a B. Z ''Titanicu'' sa v člnoch zachránilo 706 cestujúcich a členov posádky. Posledné dva záchranné člny už neboli použiteľné, skladací čln B bol hore dnom, ďalšie čiastočne zaplavené potom, čo bolo plátno bočníc pretrhnuté pádom zo strechy kajút dôstojníkov. ===== Radisti ===== [[Súbor:Titanic's Marconi room antique.jpg|thumb|right|Pracovisko radistov na ''Titanicu'']] Medzitým, o '''00:15''', začali radisti Jack Phillips a Harold Bride vysielať medzinárodný núdzový signál „[[CQD (signál)|CQD]]“, ktorý postupne zachytilo niekoľko lodí ako ''Mount Temple'' spoločnosti [[CP Ships|Canadian Pacific]], ''Frankfurt'' spoločnosti [[Norddeutscher Lloyd]], ''Virginian'' spoločnosti [[Allan Line Royal Mail Steamers|Allan Line]], sesterská loď ''Olympic'', ruský parník ''Birma'' i japonská loď ''Ypiranga''. Popri tradičných znakoch CQD vysielal Jack Phillips aj nový signál „[[SOS (signál)|SOS]]“ – na upozornenie druhého radistu, že tento signál bol už skôr u White Star Line použitý v roku [[1909]] pri stroskotaní lode SS ''Florida''. Ako prvý toto volanie zachytil radista Cottam na parníku ''Carpathia'' v tom istom čase, kedy bolo odvysielané. Ihneď informoval kapitána Arthura Rostrona o núdzovom vysielaní a ten okamžite nariadil zmenu kurzu. ''Carpathia'' bola najbližšou loďou, ktorá sa mohla ponáhľať na pomoc. Vzdialenosť 58 míľ ({{km|93|m}}) však nemohla prekonať skôr, ako za 4 hodiny. O 00:26 vysielali radisti opravenú polohu ''Titanicu'' a žiadali o pomoc parník ''Frankfurt''. Oznámili mu, že sa ''Titanic'' potápa. Lode v dosahu odpovedali, že priplávajú na pomoc, ale žiadna nebola tak blízko, aby dosiahla ''Titanic'' skôr, než sa potopil. Jediným suchozemským miestom, ktoré zachytilo núdzové volanie z ''Titanicu'', bola rádiová stanica [[Cape Race]] na [[Newfoundland]]e. Hoci na niektorých lodiach pochopili vážnosť situácie okamžite, na iných ešte o 01:30, teda 90 minút po prvom vysielaní CQD, nemali o situácii reálny obraz. Z ''Olympicu'', sesterskej lode, sa pýtali, či pláva ''Titanic'' južným smerom a z parníku ''Frankfurt'' stále žiadali o viac informácií. O '''02:05''' kapitán Smith osobne navštívil radistov, aby im oznámil, že už urobili všetko, čo mohli, a nariadil im opustiť kabínu a pokúsiť sa o záchranu. To isté zopakoval svojím dôstojníkom a všetkým členom posádky, ktorých stretol. V ten moment zostávalo ''Titanicu'' do potopenia už len '''15 minút'''. ==== Potopenie ==== [[Súbor:Thayer-Sketch-of-Titanic.png|thumb|left|Potopenie ''Titanicu'', ktoré nakreslil L.P. Skidmore, pasažier na lodi ''Carpathia'', podľa opisu [[Jack Thayer|Jacka Thayera]], preživšieho cestujúceho prvej triedy]] [[Súbor:Stöwer Titanic (colourized).jpg|thumb|right|Farebná verzia kresby potápajúceho sa ''Titanicu'' v podaní [[Nemci|nemeckého]] [[maliar (umelec)|maliara]] [[Willy Stöwer|Willyho Stöwera]], ktorý však nebol očitým svedkom udalosti]] Keď voda siahala po provovú nadstavbu, loď sa naklonila asi 10˚ na ľavobok, keďže sa na chodbu zvanej "Scotland Road" na ľavoboku dostalo veľké množstvo vody. Približne 130 minút po náraze sa začala voda prelievať zo šiestej do siedmej komory. Okolo 02:10 siahala hladina po člnovú palubu a krátko potom sa zrútil predný komín, keď popraskali jeho kotviace laná. Komín pádom rozdrvil niekoľko ľudí na palube a aj vo vode. O 02:17 sa začala dvíhať z vody zadná časť a začali sa vynárať [[lodná skrutka|lodné skrutky]]. Na palube sa ľudia snažili dostať na zadnú časť ''Titanicu'' alebo skákali cez palubu v nádeji, že sa ešte dostanú do niektorého záchranného člnu na hladine. So zvyšujúcim sa náklonom začali padať nezaistené predmety na palube a aj vnútri lode. S ďalším zaplavovaním podpalubia došlo k zaplaveniu posledných kotolní, a tým boli vyradené aj [[generátor]]y na výrobu [[elektrická energia|elektrickej energie]] – ''Titanic'' sa ponoril do tmy. Loď tak zostala visieť v náklone 20 – 30˚. Krátko potom sa trup ''Titanicu'' rozlomil za polovicou dĺžky trupu. Predná časť išla okamžite pod hladinu. Zadná časť sa po odľahčení na chvíľu narovnala, ale ako roztrhnutým trupom prenikala voda dovnútra, začala sa po chvíli potápať a vo zvislej polohe sa ponorila. '''15. apríla 1912 o 02:20 zmizol ''Titanic'' pod hladinou'''. Po potopení ''Titanicu'' sa iba dva z 20 člnov vrátili na miesto potopenia a hľadali tých, čo prežili. Záchranný čln číslo 4 bol pomerne blízko a vyzdvihol päť ľudí; dvaja z nich neskôr zomreli. Asi o hodinu neskôr sa vrátil ešte záchranný čln číslo 14 a zachránil štyri osoby, z ktorých jeden neskôr zomrel. Niektorým sa to podarilo, niektorí boli odmietaní v obave, že by mohlo dôjsť k preplneniu člna a jeho prevráteniu. Posádky člnov sa snažili odplávať čo najďalej od miesta potopenia z obavy zo sacieho [[efekt]]u; ako sa neskôr ukázalo, tento efekt bol veľmi malý. ==== Najnovšie poznatky a alternatívne teórie ==== Podľa najnovších poznatkov vznikol na prove lodi približne 10 dní pred vyplávaní požiar v uhoľnom skladisku, ktorý oslabil trup lode a zapríčinil tak jej skazu. Ľadovec sám o sebe by bol v skutočnosti príliš mäkký na to, aby pri takej malej rýchlosti prerazil oceľové pláty lode a ich oslabenie pomocou ohňa sa ukázalo ako logické vysvetlenie. Podľa inej teórie je tiež rovnako pravdepodobné, že bol osudný ľadovec pokrytý úlomkami skál, ktoré nakoniec prerazili trup. Experti skúmajúci vrak lode potvrdili, že v súčasnosti je takmer isté, že '''''Titanic'' sa nerozlomil nad hladinou, ale {{km|1|m}} pod ňou'''. K tomuto tvrdeniu prispel fakt, že trosky lodi nie sú rozptýlené ani na 2 [[Km²|km<sup>2</sup>]] a kebyže sa loď rozlomí nad hladinou, trosky by boli omnoho viac rozostúpené. Túto teóriu podporuje výpoveď preživších kuričov, ktorí sa v čase potopenia nachádzali na zadnej časti člnovej paluby, t. j. najbližšie k údajnému miestu zlomenia. Títo ľudia údajne popisovali iba padanie komínov, k žiadnemu väčšiemu rozpadu, či dokonca rozlomeniu však podľa nich nedošlo. 45 oslovených preživších tejto katastrofy však jednoznačne súhlasilo s tvrdením, že ''Titanic'' sa rozlomil ešte nad hladinou. Podľa nich však náklon pri rozlomení trupu bol veľmi malý a '''za rozlomením lode stojí akási explózia''' (pravdepodobne stlačený vzduch unikajúci zo zatápajúcich sa kajút). Kvôli tejto explózii sa tak mohol ''Titanic'' rozlomiť od kýlu po člnovú palubu a nie opačne, čo by mohlo vysvetľovať nejasné výpovede kuričov. Ďalšou možnosťou je, že aj keď sa loď rozlomila ešte nad hladinou, tak prova by sa mohla od kormy oddeliť teoreticky až {{km|1|m}} pod hladinou, ako bolo spomínané. ==== Neznáma loď ==== Neďaleko ''Titanicu'' bola uvidená loď, asi vo vzdialenosti 5 míľ, ktorá stála cez noc v ľadovom poli. Táto loď predstavuje dodnes záhadu. Z paluby ''Titanicu'' bolo vidieť loď, ktorú nemohli identifikovať. Mohol to byť parník ''Californian'' ale aj nórska loď ''Samson''. Táto loď nereagovala na rádiové vysielanie, a tak sa 4. proviantný dôstojník, Joseph Grove Boxhall, pokúsil o priame spojenie [[medzinárodná Morseova abeceda|Morseovou lampou]]. Keďže loď nereagovala, začal vystreľovať svetlice, ktoré medzitým priniesol kormidelník George Rowe, a Rowe pokračoval v signalizovaní Morseovou lampou. == Záchrana == [[Súbor:Titanic survivors on the Carpathia, 1912.jpg|thumb|right|Ľudia z ''Titanicu'' na palube ''Carpathie'']] [[Súbor:Lifeboat12oncarpathia.jpg|thumb|left|Vyťahovanie člnu č. 12 na palubu ''Carpathie'']] Najbližšou reagujúcou loďou bola ''Carpathia'' kapitána Arthura A. Rostrona, patriaca spoločnosti Cunard, s výtlakom 8 700 ton, ktorá sa plavila z New Yorku smerom ku [[Gibraltársky prieliv|Gibraltárskemu prielivu]]. Rovnako ako na ''Titanicu'', aj tu radisti prijali správy o výskyte ľadovcov. Radista Cottam sa už chystal vypnúť rádiostanicu, keď začul prvé volanie ''Titanicu'' o pomoc – CQD a súradnice 41°46′″ s. š., 50°14′″ z. d.. Správa bola okamžite doručená až ku kapitánovi. ''Carpathia'' bola vzdialená 58 míľ od ''Titanicu''. Kapitán okamžite nariadil kurz 308° a rozostavil hliadky pre sledovanie hladiny a hlásenia pozorovaných ľadovcov. Bol si dobre vedomý toho, čo čaká cestujúcich v ľadovej vode, a urobil všetko pre to, aby k nim dorazil čo najskôr, za čo si vyslúžil ako aj pochvalu, tak aj kritiku za podstúpenie prílišného rizika, pretože s loďou, ktorej maximálna rýchlosť mala byť 14 uzlov, prekľučkoval ľadovým poľom a medzi kryhami rýchlosťou minimálne o viac ako 3 uzly vyššou. Posledná rádiová správa bola na ''Carpathii'' zachytená o 01:45. [[Súbor:Carpathia-54.jpg|thumb|right|''Carpathia'' po príchode do New Yorku aj so stroskotancami z ''Titanicu'']] Rýchlosťou 17,5 uzlov ({{km|32.4|m}}/h) priplávala ''Carpathia'' k miestu stroskotania. O 03:45 bola ''Carpathia'' takmer na mieste, pred štvrtou hodinou ráno nechal kapitán zastaviť stroje. Po štvrtej hodine ráno bola z ''Carpathie'' uvidená signálna raketa z jedného zo záchranných člnov ''Titanicu'', približne 400 metrov ďaleko. O necelých desať minút, o 04:10, začali námorníci vyzdvihovať prvých stroskotancov. Prvý vyzdvihnutý čln a zachránení boli z člnu č. 2, ktorému velil 4. dôstojník ''Titanicu'' Boxhall. Potom nasledovalo vyzdvihnutie ďalších člnov. Situáciu komplikovali vlny a ľadovce plávajúce po hladine, ktorým sa museli člny i ''Carpathia'' vyhýbať. Posledným člnom bol čln č. 12 pod velením 2. dôstojníka Lightollera z ''Titanicu''. Čln bol preťažený, nemohol dobre manévrovať vo vlnách, a hrozilo, že sa prevráti niekoľko stoviek metrov od ''Carpathie''. Kapitán Rostron preto otočil ''Carpathiu'' prednou časťou smerom k člnu, a tak skrátil vzdialenosť na „len“ 100 metrov. Ani tak však stroskotanci nemali záchranu istú, pretože počas približovania sa niekoľko vĺn prelialo cez predok člna a museli oboplávať prednú časť ''Carpathie'' na záveternú stranu, kde bola hladina pokojnejšia. O 08:30 boli zachránení poslední stroskotanci. O 08:50 sa ''Carpathia'' vybrala smerom k New Yorku, pôvodnému cieľu plavby ''Titanicu''. === Obete a zachránení === Z celkového počtu presahujúceho 2 200 osôb na palube zahynulo následkom potopenia ''Titanicu'' okolo 1 500 osôb, čo približne predstavuje 2/3. Hlavným dôvodom ľudských strát bolo [[podchladenie]] v studenej vode severného Atlantiku (s teplotou −2 °C) v blízkosti ľadovcov, kedy k úmrtiu na podchladenie dochádza počas 15 minút. Medzi obeťami boli kapitán lode, vrchný dôstojník, prvý a šiesty dôstojník. Ďalej šéfkonštruktér lode so svojimi 8 spolupracovníkmi z lodenice, vrchný strojmajster so všetkými strojníkmi a ďalší členovia posádky. Zomrela väčšina z 57 milionárov cestujúcich prvou triedou, vrátane multimilionárov [[John Jacob Astor IV|Johna Jacoba Astora IV]], [[Benjamin Guggenheim|Benjamina Guggenheima]], [[Ida Strausová|Idy]] a [[Isidor Straus|Isidora Strausových]] a stovky ďalších cestujúcich. V chladných vodách zahynulo aj všetkých 5 poštových úradníkov; W. L. Gwynn, J. S. March, J. R. J. Smith, J. B. Williamson a O. S. Woody, celý lodný orchester; T. R. Brailey, R. M. Bricoux, J. F. P. Clarke, W. H. Hartley, J. L. Hume, G. A. Krins, P. C. Taylor, J. W. Woodward a aj J. G. Phillips, jeden z telegrafistov, ktorí do poslednej chvíle rádiom žiadali o pomoc. Poslednou žijúcou osobou, ktorá bola prítomná na palube ''Titanicu'' (vtedy 9-týždňové dojča), bola [[Millvina Deanová]], ktorá zomrela [[31. máj]]a [[2009]]. {| class="wikitable plainrowheaders" style=" width:100%; margin: 1em auto; text-align: center;" |- !colspan="2" style="background:LightSteelBlue; color:black;"| Počet osôb na palube ''Titanicu'' !colspan="2" style="background:LightSteelBlue; color:black;"| Celkom !colspan="2" style="background:LightSteelBlue; color:black;"| Zachránení !colspan="2" style="background:LightSteelBlue; color:black;"| Obete |- ! rowspan="3" | I. trieda !! deti |rowspan="3"| 325 / 322 / 329 || 6 / 5 / * ||rowspan="3"| 203 / 202 / 199 || 6 / 5 / * ||rowspan="3"| 122 / 120 / 130 || 0 / 0 / * |- ! ženy | 144 / 144 / 156 * || 140 / 139 / 199 * || 4 / 5 / 11 * |- ! muži | 175 / 173 / 173 || 57 / 58 / 54 || 118 / 115 / 119 |- ! rowspan="3" | II. trieda !! deti |rowspan="3"| 285 / 277 / 285 || 24 / 24 / * ||rowspan="3"| 118 / 115 / 119 || 24 / 24 / * ||rowspan="3"| 167 / 162 / 166 || 0 / 0 / * |- ! ženy | 93 / 93 / 119 * || 80 / 78 / 104 * || 13 / 15 / 24 * |- ! muži | 168 / 160 / 157 || 14 / 13 / 15 || 154 / 147 / 142 |- ! rowspan="3" | III. trieda !! deti |rowspan="3"| 706 / 709 / 710 || 79 / 76 / – ||rowspan="3"| 178 / 176 / 174 || 27 / 23 / * ||rowspan="3"| 528 / 533 / 536 || 52 / 53 / – |- ! ženy | 165 / 179 / – || 76 / 98 / 105 * || 89 / 81 / – |- ! muži | 462 / 454 / – || 75 / 55 / 69 || 387 / 399 / – |- ! rowspan="2" | posádka !! ženy |rowspan="2"| 885 / 898 / 899 || 23 / 23 / 23 || rowspan="2"| 212 / 210 / 214 || 20 / 21 / 20 ||rowspan="2"| 673 / 688 / 685 || 3 / 2 / 3 |- ! muži | 862 / 875 / 876 || 192 / 189 / 194 || 670 / 686 / 682 |- class="sortbottom" style="font-weight: bold; border-top: medium solid silver;" ! colspan="2" | '''Celkom''' |colspan="2"| 2 201 / 2 206 / 2 223||colspan="2"| 711 / 703 / 706 ||colspan="2"| 1 490 / 1 503 / 1 517 |- | colspan="2" align="right" valign="top" bgcolor="FFFFFF" | ''vysvetlivky: '' | colspan="6" align="left" bgcolor="FFFFFF" |'' * = deti a ženy spolu<br /> – = údaj nedostupný'' |} == Vyšetrovanie stroskotania == [[Súbor:Titanic-New York Herald front page.jpeg|thumb|right|Noviny ''The New York Herald'' prinášajú správu o katastrofe ''Titanicu'']] Ešte pred tým, než ''Carpathia'' so zachránenými doplávala do New Yorku, bolo vzhľadom na rozsah katastrofy rozhodnuté o vyšetrení celej udalosti. [[Senát Spojených štátov|Senát Spojených štátov amerických]] začal vyšetrovanie nasledujúci deň potom, [[19. apríl]]a [[1912]] čo ''Carpathia'' priplávala. Vyšetrovanie viedol senátor William Alden Smith až do [[25. máj]]a 1912. Počas vyšetrovania boli zapísané výpovede všetkých preživších a ostatné svedectvá s prípadom súvisiace. Až po ukončení podávania svedectiev bolo britským občanom povolené opustiť Spojené štáty americké. Medzi tým britská tlač očiernila senátora Smitha ako osobu, ktorá z nešťastia chcela vytĺcť politický kapitál. Smith však mal skôr povesť zástancu bezpečnosti, konkrétne na železnici, a chcel preskúmať vzťahy medzi spoločnosťou [[Railroad Tycoon]] a ''Titanicom'', pretože mali spoločného majiteľa: J. P. Morgana. Taktiež na britskej strane bola ustanovená vyšetrovacia komisia British Board of Trade, ktorú viedol lord Mersey. Komisia pracovala od [[2. máj]]a 1912 do [[3. júl]]a 1912. Komisia vypočula preživších cestujúcich i členov posádky ''Titanicu'', kapitána Arthura Rostrona lode ''Carpathia'', posádku lode spoločnosti Leyland Line ''Californian'' a ďalších. === Prípad SS ''Californian'' === [[Súbor:Californian.jpg|thumb|left|SS ''Californian'', aj keď nepomohol obetiam ''Titanicu'', varoval ho pred ľadovcami, radista na ''Titanicu'' však jeho varovanie pominul]] Prípad lode SS ''Californian'' sa stal súčasťou vyšetrovania britskej vyšetrovacej komisie. Z podaných svedectiev kapitána Stanley Lorda a tretieho dôstojníka C. V. Grovesa vyplýva, že z paluby lode boli južným smerom pozorované svetlá inej lode, pravdepodobne osobného parníku. C. V. Groves o 23:10 ukončil službu. Ešte o 23:30 sa radista Cyril Evans na palube parníku ''Californian'' snažil ''Titanic'' varovať pred ľadovcami, ale ten na jeho varovanie nereagoval. Z paluby ''Californianu'' pozorovali loď, ktorej svetlá poblikávali a zdalo sa, že sa otočila zadnou časťou k pozorovateľom. Taktiež na rozkaz kapitána S. Lorda boli z ''Californianu'' odvysielané správy pomocou Morseovej lampy v čase 23:30 a 01:15. Na tieto správy však neznáma loď neodpovedala. V zápise je taktiež uvedené, že Morseova lampa na ''Californiane'' bola viditeľná na vzdialenosť 4 míľ (asi {{km|6|m}}), takže na ''Titanicu'' nemohla byť uvidená. O 23:30 išiel kapitán Lord spať a na palube zostal 2. dôstojník Herbert Stone. O 01:15 oznámil kapitánovi, že zahliadol svetlicu a po nej ďalšie štyri. Všetky svetlice však mali bielu farbu, takže podľa farby svetlíc nebolo možné určiť loď lodnej spoločnosti, ktorá rakety vystrelila. Kapitán Lord iba nariadil ďalšie sledovanie neznámej lode a odvysielanie ďalšej Morseovej správy lampou a šiel opäť spať. O 01:50 boli z paluby ''Californianu'' pozorované ďalšie svetlice, dôstojník Stone pritom poznamenal, že neznáma loď vyzerá čudne, ako naklonená. O 02:15 sa kapitán Lord opäť pýtal na neznámu loď a jej svetlice, opäť dostal odpoveď, že sú biele. ''Californian'' sa do záchrannej akcie zapojil až o 05:30 kedy radista Cyril Furmstone Evans opäť zapol rádiostanicu a ''Californian'' dostal rádiový príkaz od generálneho riaditeľa Georgea Stewarta k pomoci ''Titanicu''; až vtedy sa kapitán Lord dozvedel o potopení ''Titanicu''. [[Súbor:Titanic's life jacket.jpg|thumb|right|Záchranná vesta z ''Titanicu'']] Neskoršie vyšetrovanie britskej komisie stotožnilo túto neznámu loď s parníkom SS ''Californian'' a komisia obvinila kapitána Lorda a jeho dôstojníkov z hrubého pochybenia. Kapitán Lord toto odmietal a po celý zvyšok svojho života sa pokúšal očistiť svoje meno od rozsudku, ktorý mu zničil kariéru. Odmietal, že by loď, ktorú on a jeho dôstojníci videli z mostíka, bol ''Titanic'', podľa nich sa medzi ''Californianom'' a ''Titanicom'' nachádzala tretia loď, ktorú videli obidve strany, a ktorá odplávala ešte pred tým, než sa ''Titanic'' potopil. Aj keď neexistujú priame dôkazy pre jeho obhajobu, je toto pravdepodobnejšie než záver vyšetrovacej komisie. Chybou však zostáva, že kapitán Lord nenechal vzbudiť radistu a neprikázal mu zistiť, čo sa v okolí deje; toto opomenutie stálo životy mnohých ľudí. Parník SS ''Californian'' bol najbližšou loďou k potápajúcemu sa ''Titanicu'', a to vo vzdialenosti 19,5 míľ ({{km|31.4|m}}). === Bezpečnosť a predpisy === V priebehu vyšetrovania bolo zistené, že mnoho bezpečnostných predpisov bolo už zastaraných a nevyhovujúcich; to viedlo k aktualizácii predpisov podľa nových potrieb. Išlo o rad inovovaných a nových bezpečnostných predpisov pre zaoceánske lode, ktoré ukladali vylepšenie vodotesných priedelov v trupe a ich konštrukciu, technickú zmenu pre nástup a výstup cestujúcich, nové požiadavky na záchranné člny, lepšie prevedenie a funkčnosť záchranných viest, organizovanie cvičení na opustenie lode, lepšie odovzdávanie správ a informácií, rádiokomunikačné zákony a ďalšie. Vyšetrovatelia tiež zistili, že na ''Titanicu'' boli kapacitne zodpovedajúce záchranné člny iba pre cestujúcich prvej triedy, nie pre nižšie triedy. Pri vyšetrovaní sa tiež zistilo, že cestujúci tretej triedy ani nevedeli, kde sa na palube ''Titanicu'' záchranné člny nachádzajú a ani nevedeli, ako sa dostať na hornú, člnovú palubu. Imigračné zákony Spojených štátov amerických taktiež v tej dobe nariaďovali, že cestujúci tretej triedy majú byť oddelení od ostatných cestujúcich, toto potom viedlo k sťaženému prístupu z tretej triedy na horné paluby. === Možné príčiny katastrofy === Je evidentné, že hlavnou príčinou stroskotania ''Titanicu'' bola kolízia s ľadovcom, ktorý spôsobil trhlinu pod čiarou ponoru pri prechode cez niekoľko vodotesných komôr v prednej časti na pravoboku. Tento fakt je však dôsledkom predchádzajúcich udalostí i konštrukcie samotného ''Titanicu''. K potopeniu ''Titanicu'' mohla značnou mierou prispieť aj neobvyklá [[aspekt (astronómia)|konštelácia]] Mesiaca a Slnka voči Zemi, ktorá vytvorila silný príliv, umožňujúci prienik štatisticky výrazne nadpriemerného množstva veľkých ľadovcov do Atlantického oceánu. ==== Konštrukcia a metalurgia ==== [[Súbor:Iceberg and titanic (cz).svg|thumb|right|Ľadovec prelomil a skrivil pláty trupu, trhlinami pod čiarou ponoru môže prenikať voda dovnútra trupu ''Titanicu'']] Prvé úvahy o trhline spôsobené ľadovcom boli také, že ľadovec doslova prerezal trup lode. Podľa [[sonar]]ových výskumov vraku, vykonaných neskôr, sa zistilo, že kolízia medzi ľadovcom a trupom spôsobila „iba“ deformáciu lodných plátov trupu. Tieto [[oceľ]]ové pláty mali hrúbku 1 až 1½ palca, t. j. 2,5 až {{cm|3.8|m}}. Podrobnou analýzou malých kúskov ocele z trupu ''Titanicu'' sa zistilo, že bola použitá uhlíková oceľ, ktorá stráca húževnatosť a skrehne v studenej alebo ľadovej vode, teda stráca pružnosť a je náchylná k pretrhnutiu. Chemickou analýzou sa zistilo, že oceľ mala vysoký obsah [[fosfor]]u (4×) a [[síra|síry]] (2×) v porovnaní s modernou oceľou a pomer [[mangán]]u a síry bol 6,8:1 (u moderných ocelí je tento pomer väčší ako 200:1). Súhrn týchto pomerov, ako je vysoký obsah fosforu napomáha vzniku lomu, síra tvorí zrná [[sulfid železnatý|sulfidu železnatého]], ktoré uľahčujú šírenie trhlín, a nedostatok mangánu znižuje tvárnosť ocele. I cez toto bola použitá oceľ najkvalitnejšia, aká bola v čase stavby k dispozícii aj pri použití v nízkych teplotách. Správanie ocele pri namáhaní taktiež ovplyvňuje smer, akým je [[valcovanie kovov|valcovaná]], teda akým smerom je vytvorená štruktúra, smer zŕn, ocele pri výrobe a akým smerom pôsobia sily pri zaťažení. Oceľové pláty pre ''Titanic'' boli dodané firmou David Colville & Sons z oceliarní Dalzell Steel and Iron Works v [[Motherwell]]e neďaleko [[Glasgow]]a, čo vysvetlilo vysoký obsah fosforu a síry. Posledné analýzy šiestich malých častí trupu pri izbovej teplote a pri teplote 0 °C (32 °F) však ukazujú, že použitá oceľ nebola krehká, a to aj pri teplote okolo 0 °C. Predchádzajúce testy boli totiž vykonané so simulovaným nárazom, ale simulované „pomalé prehýbanie“ viac zodpovedá skutočnému priebehu deformácie pri náraze na ľadovec. Ďalším faktorom ovplyvňujúcim rozsah trhliny boli [[nitovanie|nity]], držiace trup pohromade. Niektoré nity boli totiž krehkejšie, než sa predpokladalo. Použité nity boli osadzované na trup pomocou nitovacieho stroja, ale ten nebolo možné použiť v malých priestoroch ako je predná časť a zadná časť lode. Tu sa používalo ručné nitovanie. Z niekoľkých miliónov nitov držiacich ''Titanic'' pohromade bolo vylovených štyridsať osem; šesť z nich bolo identifikovaných ako nity z trupu. Neskôr Američania pomocou experimentov s nitmi vyrobenými čo najpresnejšie podľa nitov na ''Titanicu'' zistili, že nity obsahovali veľkú koncentráciu trosky, ktorá spôsobila ich väčšiu krehkosť. Preto pri náraze ''Titanicu'' na ľadovec, kedy bol podľa výpočtov na každý nit vyvinutý tlak asi {{kg|6350}}, nity praskali, a to zrejme už pri tlaku {{kg|4530}}, aj keď mali vydržať až dvojnásobok. V archívoch sa následne zistilo, že pre kovanie nitov bolo nakúpené [[železo]] č. 3 „best“ (v preklade ''najlepšie'') s pevnosťou v ťahu cca 73 % pevnosti ocele, ale správne malo byť nakúpené železo č. 4 „best-best“ s pevnosťou v ťahu 80 % pevnosti ocele. I cez nevhodné nity na prove, utrpeli najväčšie škody priestory s kotolňami 5 a 6, kde boli použité oceľové nity. ==== Kormidlo a možnosť manévrovania ==== [[Súbor:View of the stern and rudder of the TITANIC in drydock.png|thumb|right|Kormidlo lode ''Olympic'' a ľavá i stredná lodná skrutka (rovnaká konštrukcia ako na ''Titanicu'')]] [[Súbor:Passerelle de navigation du RMS Olympic.jpg|thumb|left|Kapitánsky mostík na ''Olympicu'', sesterskej lode ''Titanicu''. Vľavo a vpravo od kormidla sú stojany s lodnými telegrafmi]] [[Kormidlo]] „Titanicu“ malo pre svoju rozmerovú veľkosť zdanlivo dostačujúcu plochu pre ovládanie smeru plavby a manévrovanie. Dnes je zrejmé, že pre takto veľkú loď bolo kormidlo poddimenzované (malá plocha). Pri návrhu neboli vykonané žiadne výpočty alebo pokusy s modelom v malom meradle, ktoré by overili ovládateľnosť lode dlhej 269,10 metrov v prípade núdzového manévrovania, doslova išlo o [[Achillova päta|Achillovu pätu]] ''Titanicu''. Reálne, pri návrhu kormidla bol neuvážene použitý model, kedy použitie vysokého kormidla je účelné pre lode s bežnou (v tej dobe) rýchlosťou plavby, kedy kratšie kormidlo je výhodnejšie pri manévrovaní pri malých rýchlostiach. Pri porovnaní veľkosti kormidla podľa dnešných predpisov, kedy je požadované, aby kormidlo malo veľkosť 1,5 % až 5 % z profilu lode pod vodou, bol tento pomer u ''Titanicu'' 1,9 %, teda bližšie k dolnej medzi. Toto usporiadanie je však výhodnejšie pre lepšie laminárne prúdenie vody. Počas prvej svetovej vojny bol ''Olympic'', rovnako ako väčšina významných lodí, vybavený rovnakým polooválnym kormidlom ako ''Titanic'', aby mohli tieto lode dosiahnuť vyššiu rýchlosť a uniknúť [[ponorka|ponorkám]]. K tragédii čiastočne prispela aj konštrukcia pohonu [[lodná skrutka|lodných skrutiek]], kde mal ''Titanic'' dve postranné skrutky s možnosťou [[parný stroj|reverzácie]] chodu, poháňané parnými strojmi, ale prostredná skrutka bola poháňaná [[parná turbína|parnou turbínou]] bez možnosti reverzácie. Podľa 4. dôstojníka Josepha Boxhalla, ktorý prišiel na mostík po zrážke, prvý dôstojník Murdoch síce vydal strojovni povel „spätný chod“, aby odvrátil zrážku s ľadovcom, ale pretože stredná skrutka bola poháňaná turbínou, nemohla byť reverzovaná na spätný chod, a tak bola zastavená. Z obrázku je zrejmé, že stredná skrutka je umiestnená v osi kormidla a pri zastavení chodu skrutky, došlo aj k podstatnému zníženiu obtekania kormidla prúdiacou vodou, ktoré je potrebné na vyvodenie sily otáčajúcu loď. Ak by Murdoch vydal iba povel „úplne vpravo“, teda bez rozkazu „spätný chod“, mohol sa ''Titanic'' ľadovcu ešte vyhnúť. Zachránený strojník Frederick Scott však pri výpovedi uviedol, že všetky štyri súbory telegrafov sa zmenili na „STOP“, ale až po kolízii s ľadovcom. == Vrak lode == [[Súbor:Titanic wreck bow.jpg|náhľad|Prova vraku ''Titanicu'']] Krátko po potopení lode sa objavili prvé nápady na nájdenie lode a vyzdvihnutie jej trupu, ale keďže hĺbka v danej oblasti sa pohybuje okolo 4 kilometrov, muselo sa od týchto plánov upustiť, pretože neboli s vtedajšou technikou realizovateľné. Prvý vážny pokus o nájdenie vraku Titanicu podnikol [[texas]]ký naftár a multimilionár [[Jack Grimm]] v [[júl]]i [[1980]], neuspel však ani vtedy, ani v žiadnom z dvoch ďalších pokusov. Nasledoval ho [[Robert D. Ballard]], ktorého expedícia objavila prvé trosky [[1. september|1. septembra]] [[1985]]. Najväčší objav predstavoval lodný kotol. O deň neskôr bola nájdená predná časť trupu (dokázalo sa tak, že mali pravdu tie svedectvá, ktoré boli vyšetrovacou komisiou odmietnuté a ktoré tvrdili, že trup lode sa krátko pred potopením rozlomil na dve časti). Neskôr bola nájdená aj korma ležiaca 650 metrov od provy. Keďže prova bola zaborená v bahne, nebolo možné preskúmať celú trhlinu, napriek tomu od tretej prepážky ďalej, kde bola inkriminovaná časť trupu prístupná, bolo zaznamenané rozsiahle poškodenie zjavne súvisiace s nárazom na kryhu. Nešlo o celistvú trhlinu, ale o vytrhané nity a rozostúpenie a poprehýbanie oceľových plátov tvoriacich trup. Experti došli k názoru, že vrak sa nedá vytiahnuť, korózia ho už podľa nich musela narušiť natoľko, že by sa pri pokuse o jeho vytiahnutie rozpadol na kusy. Neskôr bol vrak navštívený ešte niekoľkokrát, v roku [[1987]] z neho francúzska výprava vytiahla niekoľko sto predmetov, čo sa stretlo s hlbokým nesúhlasom najmä americkej a britskej verejnosti, stále žijúcich účastníkov katastrofy a príbuzných obetí. Francúzska expedícia bola označená za vykrádačov hrobov a boli vznesené požiadavky, aby bol Titanic oficiálne prehlásený za hrob a pamätník nešťastia, to sa však nepodarilo naplniť, keďže leží v medzinárodných vodách a nemá majiteľa. [[Kongres Spojených štátov]] v roku [[1987]] schválil zákon, ktorý zakazuje predaj a vystavovanie predmetov vytiahnutých z Titanicu na území [[Spojené štáty|USA]] a vyzval k rešpektovaniu vraku ako medzinárodného pamätníka a hrobu 1 538 ľudí. Neskoršie analýzy ocele dokázali príliš vysoký obsah síry a fosforu v oceli plášťa lode.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Analýza zlyhania konštrukcie Titaniku (anglicky) |url=http://www.writing.eng.vt.edu/uer/bassett.html |dátum prístupu=2006-12-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090815055004/http://www.writing.eng.vt.edu/uer/bassett.html |dátum archivácie=2009-08-15 }}</ref> Fosfor uľahčuje praskanie ocele a síra zase tvorbu sulfidových zŕn, ktoré spôsobujú šírenie trhlín. Mangánu, ktorý eliminuje vplyv síry a podporuje nekrehnutie pri nízkych teplotách, bolo v oceli asi 50× menej ako predpisuje norma pre nekrehnúce ocele. {{bez citácie}} Oceľ Titanicu bola údajne k tomu ešte aj neupokojená, čo môže spôsobiť skrehnutie dokonca aj pri bežných prevádzkových teplotách. Oceľové pláty boli vyrobené vo Vítkovických železiarňach v bývalom [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] (dnešnom [[Česko|Česku]]). {{bez citácie}} == Poslední pamätníci == [[Súbor:Titanic Engineers' Memorial, Southampton.jpg|thumb|right|Pamätník obetiam v Southamptone]] [[7. máj]]a [[2006]] oznámila tlačová agentúra [[Associated Press]], že zomrel posledný americký občan, ktorý prežil stroskotanie lode. Bola ňou [[Lillian Gertrud Asplundová]], ktorá mala v čase stroskotania päť rokov. Zomrela [[6. máj]]a [[2006]] v spánku vo svojom dome v meste Worcester, vo veku 99 rokov. Lillian mala v čase stroskotania lode päť rokov. Stroskotanie prežila ona, matka a trojročný brat Felix, o život prišli jej otec a traja bratia. Ako posledná zomrela Angličanka Millvin Deanová, ktorá bola na palube ako deväťtýždňové dojča. Deanová zomrela 31. mája 2009 (na 98. výročie spustenia Titanicu na vodu) vo veku 97 rokov. == Filmy == Prvé [[film]]ové spracovanie katastrofy (v podobe nemého filmu) sa objavilo už niekoľko mesiacov po katastrofe, v jednej z hlavných úloh sa objavila herečka, ktorá katastrofu prežila. Nasledovali ďalšie filmy: * ''Atlantik'' (1929) * ''Titanic'' (1943, nemecký) * ''Titanic'' (1953, [[Academy Awards|Oscar]] za scenár) * ''A Night to Remember'' (1958) * ''S.O.S. Titanic'' (1979) * ''Raise the Titanic'' (1980) * ''Titanica'' (94-minútový dokument so zábermi z vraku) * ''Titanic'' (1996) * ''[[Titanic (film z roku 1997)|Titanic]]'' (1997, veľkofilm režiséra [[James Cameron|Jamesa Camerona]], 11 Oscarov) * ''Ghosts of the Abyss'' (2003, dokument, réžia James Cameron) * ''Titanic'' (2012, štvordielna britská koprodukčná televízna miniséria) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Titanic (ship, 1912)}} == Externé odkazy == * [http://www.titanichistoricalsociety.org Titanic Historical Society] * [http://www.titanic-online.com/ RMS Titanic, Inc] * [http://www.lva.lib.va.us/whoweare/exhibits/titanic/p2.htm Zoznam pasažierov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050729111359/http://www.lva.lib.va.us/whoweare/exhibits/titanic/p2.htm |date=2005-07-29 }} [[Kategória:Titanic| ]] [[Kategória:Lode Spojeného kráľovstva]] [[Kategória:Námorné katastrofy]] [[Kategória:Parníky Spojeného kráľovstva]] [[Kategória:Lode White Star Line]] dk8d5c1jf3j6hspzgmaok5wohkdkshd 8210827 8210825 2026-05-08T17:24:47Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-27943-33|~2026-27943-33]] ([[User_talk:~2026-27943-33|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Andrej-airliner 8132174 wikitext text/x-wiki {{Infobox civilná loď | názov = ''Titanic'' | typ = [[zaoceánska loď|zaoceánsky]] [[parník]] | trieda = [[Olympic (trieda lodí)|''Olympic'']] | majiteľ = [[Súbor:House flag of White Star Line.svg|25px]] [[White Star Line]] | domovský prístav = {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Liverpool]], [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojené kráľovstvo]] | číslo trupu = 401 (390904) | obrázok = Titanic in color.png | vlajka = Government Ensign of the United Kingdom.svg | popis = ''Titanic'' odchádza zo [[Southampton (mesto)|Southamptonu]], 10. apríl 1912 | objednaná = 17. septembra 1908 | začiatok stavby = 31. marca 1909 | spustená na vodu = 30. mája 1911 |uvedená do služby = 10. apríla 1912 | panenská plavba = 10. apríla 1912 | osud = potopený 15. apríla 1912<br /> po zrážke s ľadovcom | poloha vraku = 41°43′32″ s. š., 49°56′49″ z. d. | cena = | sesterské lode = ''[[RMS Olympic|Olympic]]'', ''[[HMHS Britannic|Britannic]]'' | poznámka = | tonáž = 46 328 BRT | výtlak = 52 310 ton | dĺžka = {{m|269.1|}} | šírka = {{m|28.25|m}} | ponor = {{m|10.54|m}} | pohon = 29 parných kotlov<br />3 lodné skrutky | výkon pohonu = 50 000 hp | palivo = uhlie | rýchlosť = Cestovná: 21 uzlov ({{km|39|m}}/h)<br />Maximálna: 24 uzlov ({{km|44|m}}/h) | dosah = neznámy | posádka = 885 / 944 | kapacita = Cestujúci a posádka<br /> (plne naložený): 3 547<br /> Cestujúci:<br />1. trieda: 833 – 1 034 / 905<br />2. trieda: 510 – 614 / 564<br />3. trieda: 1 006 – 1 022 / 1 134<br />Celkovo: 2 453 – 2 566 / 2 603 }} '''''Titanic''''' (často nesprávne: ''Titanik'') alebo '''RMS ''Titanic''''' (RMS je skratka výrazu Royal Mail Steamer – Kráľovský poštový parník) bol [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|britský]] luxusný [[zaoceánska loď|zaoceánsky]] [[parník]] triedy [[Olympic (trieda lodí)|''Olympic'']] patriaci spoločnosti [[White Star Line]]. Jeho úlohou mal byť prevoz cestujúcich a [[pošta|pošty]] medzi [[Európa|Európou]] a [[Severná Amerika|Severnou Amerikou]]. Kapacita lode dovoľovala nalodenie 2 453 až 2 603 cestujúcich, batožiny a obmedzený počet kočiarov alebo automobilov. O prevádzku lode a o pohodlie cestujúcich sa staralo 885 až 899 členov posádky. Na trase Európa–Amerika mal konkurovať podobným parníkom spoločnosti [[Cunard Line]] (''[[Mauretania (parník, 1906)|Mauretanii]]'' a ''[[Lusitania (parník)|Lusitanii]]''). ''Titanic'' však stroskotal už počas svojej prvej plavby v noci zo [[14. apríl|14.]] na [[15. apríl]]a roku [[1912]]. Zahynulo okolo 1 455 cestujúcich a členov posádky. V tom čase išlo o najväčší osobný parník sveta. Postavený bol v lodeniciach [[Harland and Wolff]] v [[Belfast]]e v [[Írsko|Írsku]]. Prvá cesta, vyplávanie z prístavu [[10. apríl]]a 1912, smerovala z anglického [[Southampton (mesto)|Southamptonu]] cez francúzsky [[Cherbourg-Octeville|Cherbourg]] a írsky [[Cobh|Queenstown]] (dnes Cobh v [[Grófstvo Cork|grófstve Cork]]) do amerického [[New York (mesto)|New Yorku]] s 2 224 ľuďmi na palube. K tragédii došlo [[14. apríl]]a [[1912]] o 23:40 hod., kedy sa ''Titanic'' zrazil s [[kryha (ľad)|ľadovcom]]. Po necelých troch hodinách, nad ránom [[15. apríl]]a o 02:20 hod., klesol ku dnu. Príčinou vysokého počtu obetí bol nedostatok záchranných člnov a súhra ďalších okolností. Skaza ''Titanicu'' je jednou z najznámejších námorných katastrof. ''Titanic'' sa stal námornou legendou z niekoľkých dôvodov: stroskotal pri prvej (panenskej) plavbe, hoci bol označovaný za nepotopiteľný, katastrofa priniesla vysoký počet obetí. Katastrofe sa neskôr dostalo širokej mediálnej publicity aj kvôli legendám, ktoré vznikli okolo príčiny a priebehu potopenia, a v neposlednom rade aj objavením zachovalého vraku v hlbinách [[Atlantický oceán|Atlantiku]]. == Konštrukcia a stavba lode == [[Súbor:Cd51-1000g.gif|vľavo|náhľad|RMS ''Titanic'', kresba]] [[Súbor:En mary titanic cz.svg|thumb|left|Porovnanie ''Titanicu'' (tmavý obrys) s ''[[Queen Mary 2]]'' a ďalšími objektmi]] [[Súbor:Thomas Andrews ül.jpg|thumb|left|Thomas Andrews, šéfkonštruktér|256x256bod]] [[Súbor:RMS Titanic ready for launch, 1911.jpg|thumb|Predná časť ''Titanicu'' pri stavbe v lodeniciach, 1911|vľavo]] ''Titanic'' bol postavený v [[Belfast]]e v lodeniciach [[Harland and Wolff]] na objednávku spoločnosti [[White Star Line]], ako druhý zo série troch lodí triedy Olympic ([[Olympic (parník)|''Olympic'']], ''Titanic'' a [[Britannic (parník z roku 1914)|''Britannic'']]). Stavba týchto lodí bola odpoveďou konkurenčnej spoločnosti [[Cunard Line]] vlastniacej parníky [[Lusitania (parník)|''Lusitania'']] a ''[[Mauretania (parník, 1906)|Mauretania]]''. Projekt ''Titanicu'' navrhol [[Lord Pirrie]], ktorý bol riaditeľom lodeníc Harland and Wolff i plavebnej spoločnosti White Star. Na stavbe a konštrukcii pracoval šéfkonštruktér [[Thomas Andrews]], stavbyvedúci a vedúci konštrukcie [[Alexander Carlisle]], generálny manažér a vedúci projektant zodpovedný nielen za výzdobu interiéru lode, a ktorý taktiež navrhol mechanizmus spustenia záchranných člnov. Carlisle však v roku [[1910]] odišiel k spoločnosti Welin Davit & Engineering Company Ltd. a ďalších prác sa na ''Titanicu'' nezúčastnil. Titanic bol 269,1 metrov dlhý a 28,25 metrov široký. Hrubá tonáž predstavovala 46 328 [[brutto registrovaná tona|BRT]] pri výtlaku 52 310 ton pri maximálnom ponore {{m|10.54|m}}. Výška paluby od čiary ponoru bola {{m|18|m}}. Tieto hodnoty vypovedajú o tom, že ''Titanic'' bol väčší než jeho predchodca [[Olympic (parník)|''Olympic'']] a vo svojej dobe bol najväčším námorným plavidlom. Trup bol z bezpečnostných dôvodov rozdelený na 16 záplavových komôr a dno lode bolo zdvojené. Táto konštrukcia mala ''Titanicu'' zaistiť najvyššiu bezpečnosť a prispela k predstave, že je nepotopiteľný. Túto domnienku zveličil aj odborný časopis ''Shipbuilder'', ktorý napísal, že „po uzavretí vodotesných dverí v predeloch sa loď stáva prakticky nepotopiteľnou“. Loď sa mala udržať na hladine aj v prípade zaplavenia až štyroch vodotesných komôr súčasne. [[Súbor:RMS Olympic's propellers.jpg|thumb|right|Lodné skrutky ''Olympicu (sesterskej lode Titanicu)'']] Pre pohon lodných skrutiek, pomocné agregáty a dodávku energie bolo inštalovaných celkom 29 [[parný kotol|parných kotlov]] (24 obojstranných parných kotlov so 6 ohniskami a 5 jednostranných kotlov s 3 ohniskami) v 6 samostatných kotolniach, celkom so 159 ohniskami. Všetky kotle mali priemer {{m|4.79|m}}. Dĺžka obojstranných kotlov bola {{m|6.08|m}} a jednostranných 3,5 metra. Dym z kotlov bol odvádzaný do troch, 19 metrov vysokých, [[komín]]ov s prirodzeným ťahom. Pomocou [[ventilátor]]ov sa vháňal vzduch pod rošty ohniska. Okrem troch hlavných komínov bol inštalovaný aj jeden falošný komín na korme slúžiaci ako hlavný vývod [[klimatizácia|ventilácie]] a komín [[kuchyňa (miestnosť)|kuchyne]]. Loď potom so štyrmi komínmi vyzerala väčšia a dôstojnejšia. V kotloch sa vyvíjala [[vodná para|para]] pre dva štvorvalcové [[združený parný stroj|združené parné stroje]] s trojstupňovou postupnou expanziou, každý s výkonom 15 000 [[konská sila|koní]] s možnosťou reverzácie chodu, a jednu nízkotlakovú [[parná turbína|turbínu]] s výkonom 16 000 koní bez možnosti reverzácie. Parná turbína bola umiestnená v piatej vodotesnej komore od zadnej časti, piestové stroje v šiestej. Registrovaný výkon bol 50 000 koní, ale združený [[výkon (mechanický)|výkon]] všetkých agregátov bol odhadovaný až na 55 000 koní. Loď mala tri [[lodná skrutka|lodné skrutky]], prostredná s hmotnosťou 22 ton so štyrmi listami, krajné s hmotnosťou 38 ton s tromi listami. Maximálna rýchlosť lode bola odhadovaná na 24 [[námorný uzol|uzlov]] ({{km|44|m}}/h), tou sa však ''Titanic'' nikdy neplavil. Kormidlo mal ''Titanic'' len jedno, navyše bolo krátke a malé plochou. Kormidlo sa pohybovalo vo štvrťkruhu (± 45°) a bolo ovládané prevodom cez [[ozubené koleso]]. Pre obmedzenie [[kmitanie|vibrácií]] vznikajúcich prúdením vody za lodnými skrutkami a pre prípad rýchlej zmeny polohy boli do mechanizmu vložené tuhé [[pružina|pružiny]], tlmiace tieto vibrácie. Kormidlo bolo ovládané dvoma samostatnými parnými strojmi. V prevádzke však bol využívaný len jeden, druhý bol záložný, a pracovali na spoločný hriadeľ. V prípade núdze bolo možné kormidlo ovládať lanovými prevodmi cez dva navijaky. So stavbou ''Titanicu'' sa začalo [[31. marec|31. marca]] [[1909]]. Stavba bola financovaná [[John Pierpont Morgan|J. P. Morganom]] a jeho spoločnosťou [[JPMorgan Chase|International Mercantile Marine Co.]] Trup bol spustený na vodu [[31. máj]]a [[1911]] o 12:13. Ďalšie práce na dokončení trvali takmer ďalší rok a boli dokončené [[31. marec|31. marca]] [[1912]], kedy nasledovala skúšobná plavba. [[Súbor:Titanic side plan 1911.png|thumb|center|600px|Bočný nákres ''Titanicu'']] == Vybavenie == === Komfort === [[Súbor:Photograph of Olympic's Grand Staircase with the crystal dome and the clock. Photograph taken at the boat deck level.jpg|thumb|left|Predné veľké schodisko v prvej triede]] [[Súbor:Titanic cafe parisien.jpg|thumb|right|''Le Café Parisien'', parížska kaviareň]] [[Súbor:Gym.jpg|vľavo|náhľad|213x213bod|Telocvičňa]] [[Súbor:B-58.jpg|thumb|right|Luxusná kajuta B-58]] Už pri návrhu interiéru a vybavenia pre ''Titanic'' sa počítalo s tým, že by mal predstavovať [[luxusný statok|luxus]] a [[bohatstvo]]. Loď bola vybavená palubným [[telefón]]nym komunikačným systémom, [[knižnica|knižnicou]] a [[holičstvo]]m. Pre cestujúcich prvej triedy bol k dispozícii aj [[bazén]], [[telocvičňa]], ihrisko na [[squash]], [[turecké kúpele]], elektrické kúpele a ''Veranda Cafe''. Taktiež ''Café Parisien'' ponúkalo špeciality pre cestujúcich prvej triedy, ktoré mohli konzumovať na slnečnej verande s dekorovaným mrežovaním. Spoločenské miestnosti prvej triedy boli obložené vyrezávaným [[drevo|dreveným]] obložením, drahým [[nábytok|nábytkom]] a ďalšími [[dekorácia]]mi. V tretej triede bolo vybavenie skromné, [[borovica|borovicové]] obloženie a robustný [[tík]]ový nábytok. O rozdiele vybavenosti kajút a poskytovaného [[komfort]]u svedčia aj cenové rozdiely lodných lístkov. Cena salónnej [[kajuta|kajuty]]: 4 350 [[americký dolár|USD]] / 870 [[anglická libra|libier šterlingov]] (v dnešných cenách 128 000 USD); kajuta v prvej triede: 150 USD / 30 libier (v dnešných cenách 4 400 USD); kajuta v druhej triede: 60 USD / 13 libier (v dnešných cenách 1 900 USD) a palubný lístok pre tretiu triedu: 20 – 40 USD / 3 – 8 libier (v dnešných cenách 440 – 1 170 USD). Loď bola vybavená vtedy špičkovou technológiou. Medzi tieto vymoženosti patrili aj tri elektrické [[výťah (dopravný prostriedok)|výťahy]] v prvej triede a jeden v triede druhej. ''Titanic'' bol kompletne vybavený elektrickým osvetlením. Komunikáciu lode s okolitým svetom zabezpečovali dve rádiové stanice [[Guglielmo Marconi|Marconi]] s výkonom 5 000 [[watt (jednotka)|wattov]]. U jednej stanice sa vo smenách striedali dvaja operátori spoločnosti Marconi a ich úlohou bolo odosielanie a prijímanie osobných správ. Táto [[telegraf]]ická služba bola určená pre cestujúcich prvej triedy. Najdrahší jednosmerný transatlantický prenos stál 870 libier, čo zodpovedá 63 837 librám v roku 2011, alebo 1 363 dolárov, t. j. 30 917 dolárov v roku 2011. K ďalšiemu vybaveniu patril priestor pre venčenie psov, fotolaboratórium, nemocnica s operačnou sálou namiesto bežnej lodnej ošetrovne, mraziace skladisko rezaných kvetín, ubytovacie priestory pre služobníctvo prvej triedy a iné. === Záchranné člny === {{hlavný článok|Záchranné člny na RMS Titanic}} ''Titanic'', rovnako ako iné plavidlá na prepravu cestujúcich po vode, musel byť vybavený [[Záchranné člny na RMS Titanic|záchrannými člnmi]]. Spoločnosť White Star pri schvaľovaní počtu záchranných člnov a ich kapacity vychádzala z vtedy platných námorných predpisov a požiadaviek ''Board of Trade''. Tieto predpisy vyžadovali len takú kapacitu záchranných člnov, ktorá zodpovedá výtlaku plavidla a predpokladanému množstvo prepravovaných cestujúcich. Pre toto určenie boli však nesprávne použité údaje od sesterskej lodi [[Olympic (parník)|''Olympic'']] z roku [[1911]], keď počet cestujúcich na ''Olympicu'' nepresiahol 1 100 osôb. Výsledkom bola inštalácia iba 20 záchranných člnov s celkovou kapacitou 1 178 osôb, to je približne 1/3 celkovej kapacity ''Titanicu''. V čase katastrofy bolo na ''Titanicu'' vyše 2 200 osôb. Podľa platných predpisov ''Board of Trade'' bolo stanovenie počtu záchranných člnov správne, pretože britské lode s výtlakom nad 10 000 ton mali niesť 16 člnov s celkovou tonážou 5 500 ft³ (kubických stôp), t. j. {{m3|160}} a k tomu ďalšiu dostatočnú kapacitu iných záchranných plavidiel s kapacitou 75 %, ktorá je znížená na 50 % u lodí s vodotesnými prepážkami, oproti kapacite záchranných člnov. V tomto prípade mohla spoločnosť ''White Star Line'' využiť výnimky pre lode s vodotesnými prepážkami a celkovú kapacitu v záchranných prostriedkoch znížiť až na 756 osôb. Podľa týchto predpisov mohla spoločnosť ''White Star Line'' inštalovať aj menej člnov ale poskytla ich viac, než jej bolo predpismi ukladané. Ani toto zvýšenie, nad požiadavku predpisov, nebolo neskôr dostačujúce. [[Súbor:Titanic-lifeboat.gif|thumb|right|Jeden z Engelhardtových skladacích člnov ''Titanicu'' so stroskotancami, foto z paluby ''Carpathie'']] Z 20 člnov bolo 14 veľkých drevených [[čln]]ov s kapacitou 65 osôb, dva tzv. pohotovostné [[kuter (loď)|kutre]] s kapacitou 40 osôb a štyri [[Engelhardtov skladací čln|Engelhardtove skladacie člny]] s kapacitou 47 osôb. Tieto mali plátené bočnice s korkovou obrubou a mohli slúžiť buď ako [[plť]] pri spustení bočníc alebo ako čln pri ich zdvihnutí. Veľké člny a kutre boli označené číslami 1 až 16. Člny s párnymi číslami boli upevnené na ľavoboku, s nepárnymi na pravoboku. Skladacie člny boli označené písmenami A, B, C a D. Dva pohotovostné kutre boli úplne vpredu vedľa kormidlovne, po jednom na pravoboku a jednom na ľavoboku. Štrnásť veľkých člnov bolo rozdelených po siedmich na každý bok lode, tri vpredu a štyri vzadu. Skladacie člny boli rozdelené po dvoch na pravobok a ľavobok. Člny C a D boli uložené vedľa kutrov, v druhom rade, a mali byť spúšťané rovnakými [[člnový žeriav|člnovými žeriavmi]]. Skladacie člny A a B boli nevýhodne umiestnené až na streche dôstojníckych kajút, v treťom rade, a aj za normálnych podmienok bolo ťažké tieto člny, vážiace asi 1 350 kilogramov, dostať na člnovú [[paluba|palubu]] medzi ramená člnových žeriavov a spustiť na hladinu. ''Titanic'' bol vybavený modernými Welinovými dvojitými člnovými žeriavmi. Ich ramená mohli byť vyklonené na obidve strany, tak aby mohli obsluhovať druhý rad záchranných člnov umiestnený vnútri na palube. Od toho však bolo upustené, pretože člnová paluba by bola preplnená, čím by sa zmenšil priestor pre promenádu cestujúcich a zhoršil výhľad na oceán. === Čerpadlá === ''Titanic'' bol vybavený systémom piatich [[balastná nádrž|balastných nádrží]] s [[čerpadlo|čerpadlami]] a ďalšími troma čerpadlami, každé s prečerpávajúcou kapacitou 150 ton/hod. Kapacita všetkých súčasne pracujúcich čerpadiel dosahovala celkovej výtlačnej kapacity 1 700 ton [[morská voda|morskej vody]] za hodinu. Dve hlavné [[potrubie|potrubia]] balastných nádrží s priemerom 10″ (~{{mm|250|m}}), s [[ventil (armatúra)|ventilmi]] rozvodu vody, boli položené v celej dĺžke trupu nad prepážkami. Uvádza sa, že v priebehu katastrofy sa podarilo pomocou čerpadiel spomaliť zaplavenie 6. kotolne v prvých desiatich minútach po zrážke s ľadovcom a znížiť rýchlosť zaplavovania 5. kotolne. Ani odčerpávanie vody nemohlo zachovať potrebný [[vztlak]] trupu, spomalilo však zaplavovanie. Čerpadlá pracovali až do 23:50, kedy boli zaplavené a vyradené z činnosti. === Porovnanie s ''Olympicom'' === [[Súbor:Olympic and Titanic.jpg|thumb|right|''Olympic'' (vľavo) a ''Titanic'' (vpravo)]] RMS ''Titanic'' a [[Olympic (parník)|RMS ''Olympic'']] boli sesterské lode, pričom ''Olympic'' bol dokončený skôr ([[31. máj]]a [[1911]]). Určitú dobu boli obe lode vyrábané súčasne vedľa seba v rovnakej lodenici. Obe lode mali trup rovnako dlhý (rozdiel {{cm|10|m}}), len ''Titanic'' mal väčšiu registrovanú hmotnosť (BRT) a obe lode mali aj veľmi podobný vzhľad. Líšili sa v tom, že predná promenáda na palube A ''Titanicu'' bola uzavretá pre ochranu cestujúcich pred [[počasie|počasím]], paluby B mali iné usporiadanie a na ''Olympicu'' nebola ''Café Parisien''. Pri stavbe ''Titanicu'' boli odstránené aj niektoré konštrukčné nedostatky zistené na ''Olympicu''. Svetlá na palube A ''Titanicu'' boli guľaté, na ''Olympicu'' oválne. Kormidlovňa na ''Titanicu'' bola pretiahnutejšia – užšia a dlhšia. Ďalšie vykonané úpravy prispeli k tomu, že ''Titanic'' bol pri spustení na vodu v roku 1912 o 1 004 BRT väčší, a loď sa javila užšia a dlhšia. == Spustenie na vodu == [[Súbor:Launching of Titanic 2.jpg|thumb|right|Spustenie trupu ''Titanicu'' na vodu, 31. máj 1911]] Trup ''Titanicu'' bol spustený na vodu rieky Lagan dňa [[31. máj]]a [[1911]] o 12:13, kedy dal predseda správnej rady lodenice William James Pirrie pokyn na začatie spustenia. Udalosti prihliadalo množstvo pozvaných osôb a zvedavých občanov. Spustenie lodi však prebehlo bez obvyklých [[obrad]]ov ako je, napríklad krst lode. Spoločnosť White Star Line síce nikdy svoje lode nekrstila, ale neskôr bola absencia krstu [[laik]]mi považovaná za jednu z príčin [[katastrofa|katastrofy]]. Po spustení bol ''Titanic'' odvlečený do lodeníc Harland and Wolff na dokončenie. Bolo nutné osadiť kotle, [[parný stroj|parné stroje]], namontovať [[stožiar]]e, [[komín]]y a zariadiť a vybaviť [[interiér]]y a iné. Tieto práce trvali skoro ďalší rok. === Skúšky === [[Súbor:RMS Titanic sea trials April 2, 1912.jpg|thumb|left|''Titanic'' prechádzajúci kanálom k skúškam v Írskom mori, 2. apríl 1912]] Následne, po dohotovení dokončovacích prác, začali [[1. apríl]]a [[1912]] zaťažkávacie skúšky a [[2. apríl]]a bol ''Titanic'' po skúškach uznaný plavbyschopným, a dostal povolenie k plavbe Victoriiným kanálom z [[Belfast]]u do [[Írske more|Írskeho mora]], a krátko po polnoci [[3. apríl]]a 1912 priplával ''Titanic'' do [[Southampton (mesto)|Southamptonu]]. Skúšky prebiehali bez obsluhujúceho personálu cestujúcich. Na palube ''Titanicu'' bolo 78 [[kurič]]ov, lodných strojníkov a 41 členov posádky. Na lodnej palube boli prítomní zástupcovia rôznych spoločností, napríklad Harold A. Sanderson z I.M.M, Thomas Andrews a Edward Wilding z Harland and Wolff. Pre chorobu sa ospravedlnili [[Joseph Bruce Ismay|J. Bruce Ismay]] a Lord Pirrie. Jack Phillips a Harold Bride boli operátori rádiostanice Marconi a vykonávali jemné doladenie stanice. Hlavnou osobou bol Francis Carruthers z ''Board of Trade'', ktorý po preverení lode podpísal dokument ''Agreement and Account of Voyages and Crew'', oprávňujúci loď na plavbu s [[cestujúci]]mi po dobu dvanástich mesiacov. Po šiestich hodinách plavebných skúšok na mori opustil ''Titanic'' napoludnie Belfast a vydal sa na 550 míľ dlhú cestu do Southamptonu pod velením kapitána [[Herbert Haddock|Herberta Haddocka]]. [[10. apríl]]a bola vykonaná posledná inšpekcia lode, ktorú vykonal sám konštruktér ''Titanicu'', [[Thomas Andrews]]. == Prvá a posledná plavba == [[Súbor:Edward J. Smith.jpg|vľavo|náhľad|266x266bod|[[Edward John Smith|Edward J. Smith]], kapitán ''Titanicu'']] Prvá, a zároveň aj posledná, plavba smerovala z anglického [[Southampton (mesto)|Southamptonu]] cez francúzsky [[Cherbourg-Octeville|Cherbourg]] a írsky [[Cobh|Queenstown]] (dnes Cobh) do amerického [[New York (mesto)|New Yorku]]. Na plavbu sa ''Titanic'' vydal [[10. apríl]]a [[1912]] pod velením kapitána [[Edward John Smith|Edwarda J. Smitha]], ktorý bol [[komodor]]om flotily White Star Line a predtým slúžil na ''Olympicu''. === V Európe === [[Súbor:Titanic in Southampton.jpg|thumb|right|''Titanic'' v Southamptone, 10. apríl 1912]] V [[Anglicko|Anglicku]] bolo [[tradícia (zvyky)|tradíciou]], že spoločnosť [[White Star Line]] vypravovala zvláštny vlak z [[Londýn]]a do prístavu tak, aby cestujúci, ktorí strávili poslednú noc na pevnine, v hoteli, mali zaistenú dopravu k jej lodiam. Na palubu bolo nalodených vyše 1 300 [[cestujúci]]ch, z toho viac ako 300 v prvej triede, takmer 300 osôb v druhej triede a vyše 700 v triede tretej. ''Titanic'' teda nebol na svojej prvej plavbe kapacitne úplne vyťažený, spoločne s posádkou bolo potom na palube až 2 223 ľudí. Velenie lode bolo v rukách kapitána Edwarda J. Smitha, ktorý mal k ruke 7 dôstojníkov (vrchný dôstojník H. T. Wilde, 1. dôstojník William McMaster Murdoch, 2. Charles Herbert Lightoller, 3. Herbert John Pitman, 4. Joseph Grove Boxhall, 5. Harold Godfrey Lowe, 6. James Pell Moody). Na palube lodi sa nachádzal aj generálny riaditeľ lodnej spoločnosti White Star Line lord [[Joseph Bruce Ismay|J. Bruce Ismay]] a šéfkonštruktér [[Thomas Andrews]], projektant R. R. C. Chisholm, elektrikári W. H. M. Parr a E. H. Watson, zámočníci A. F. Cunnigham, A. W. Frost, R. J. Knight a inštalatér Francis „Frank“ Parkers. Prvá plavba bola úspešná len pre niekoľko málo cestujúcich, ktorí sa plavili len zo [[Southampton (mesto)|Southamptonu]] do [[Cherbourg-Octeville|Cherbourgu]] alebo [[Cobh|Queenstownu]] a ďalšej plavby sa nezúčastnili. Prístav v Queenstowne nebol stavebne vybavený pre tak veľkú loď a naloďovanie a vyloďovanie neprebiehalo u móla, ale pomocou člnov, ktoré pasažierov prevážali medzi loďou a pevninou. Po vyplávaní z Queenstownu smer New York bolo na palube 2 201 osôb; 1 316 cestujúcich a 855 členov posádky. Na prvej plavbe ''Titanicu'' cez [[Atlantický oceán]] bolo veľa významných cestujúcich z prvej triedy ako boli: * milionár [[John Jacob Astor IV]] a jeho manželka [[Madeleine Astorová|Madeleine Force Astorová]], * priemyselník [[Benjamin Guggenheim]], * majiteľ obchodného reťazca Mac's; [[Isidor Straus]] a jeho manželka Ida, * milionárka [[Margaret Brownová|Margaret „Molly“ Brownová]] z [[Denver]]u, neskôr prezývaná ako „nepotopiteľná Molly“ pre jej pomoc ostatným pri stroskotaní, * sir [[Cosmo Duff-Gordon]] a jeho manželka, módna návrhárka [[Lucy Duff-Gordonová]], * [[George Dunton Widener]] a jeho manželka Eleanor so synom [[Harry Elkins Widener|Harrym]], hráčom [[kriket]]u, * obchodník [[John Borland Thayer]] s manželkou Marian a sedemnásťročným synom [[Jack Thayer|Jackom]], * novinár [[William Thomas Stead]], ktorý v roku 1892 napísal knihu o zaoceánskom parníku potopenom ľadovou kryhou, * [[Lucy Noël Martha Leslieová|grófka Rothes]], * asistent prezidenta Spojených štátov amerických [[Archibald Butt]], * spisovateľka a sociologička [[Helen Churchill Candeeová]], * spisovateľ [[Jacques Futrelle]] s manželkou May a ich priatelia, producenti z Broadwaya, * Henry a Rene Harrisoví, * herečka nemého filmu [[Dorothy Gibsonová]], * a ďalší. Plavby sa naopak nezúčastnil bankár [[John Pierpont Morgan|J. P. Morgan]], ktorý na poslednú chvíľu plavbu zrušil. ==== Streda 10. apríla ==== [[Súbor:Titanic-and-Newyork.JPG|thumb|right|''Titanic'' sa tesne míňa s parníkom ''New York'']] Plavba ''Titanicu'' začínala [[10. apríl]]a [[1912]] o 12:14 vyvedením lode z prístavných vôd v Southamptone pod velením [[lodivod]]a Georgea Bowyera. ''Titanic'' bol príliš veľký a neohrabaný, aby mohol sám vymanévrovať z prístavu. Z tohto dôvodu mu tu, ale aj v iných prístavoch, pomáhalo niekoľko [[remorkér]]ov. Tu došlo k prvému incidentu, ktorý mohol predčasne plavbu ukončiť. Neďaleko plavebnej trasy ''Titanicu'' boli ukotvené ďalšie dva parníky, ''[[SS City of New York|New York]]'' a ''[[RMS Oceanic|Oceanic]]''. Pri obiehaní ''New Yorku'' došlo vplyvom prúdenia vody, hnanej skrutkami ''Titanicu'', k saciemu efektu, ktorý bol natoľko silný, že sa pretrhli kotviace laná ''New Yorku'' a jeho zadná časť sa začala nebezpečne približovať k ''Titanicu''. Hroziacu kolíziu odvrátil kapitán E. J. Smith, ktorý nechal zastaviť stroje na ''Titanicu'' a jeden z remorkérov, ktorý oboplával ''New York'' a pomocou lana ho ťahal späť ku brehu. Obe lode sa nakoniec minuli vo vzdialenosti desiatok metrov. Kolízii s ''Titanicom'' bolo síce zabránené, ale ''New York'' sa následne oprel o bok ''Oceanicu'', našťastie bez väčších škôd. [[Súbor:Titanic voyage map.png|thumb|right|Trasa plavby ''Titanicu'']] Pri plavbe cez [[Lamanšský prieliv]] do [[Francúzsko|Francúzska]] zistil George Symons, člen hliadkovej služby, že v pozorovacom koši „vraňom hniezde“ na prednom stožiari chýbajú [[ďalekohľad]]y. Vyhľadal a požiadal 2. dôstojníka Lightollera o zabezpečenie ďalekohľadov, a ten túto požiadavku ďalej odovzdal 1. dôstojníkovi Murdochovi. Zatiaľ bol George Symons oboznámený s tým, že vec sa rieši. Pri plavbe z Belfastu bol pozorovací kôš ešte ďalekohľadmi vybavený, ale keď 2. dôstojník Blair opúšťal v Southamptone loď, uložil tieto ďalekohľady v kajute. Jeho nástupca, 2. dôstojník Lightoller, však o tomto nevedel, a tak hliadky v pozorovacom koši zostali bez ďalekohľadov. V podvečer doplával ''Titanic'' do francúzskeho Cherbourgu, kde boli doplnené ďalšie zásoby a nalodení ďalší cestujúci. Po krátkej zastávke sa potom o 21:30 vydal k pobrežiu Írska. ==== Štvrtok 11. apríla ==== [[11. apríl]]a [[1912]] mal ''Titanic'' poslednú zastávku pri európskom pobreží, v írskom prístave Queenstown. V prístave, kde je menšia hĺbka, sa opäť prejavila veľká sacia sila lodných skrutiek a bolo zvírené veľké množstvo piesku. Tento jav znepokojil cestujúcich a posádka musela vysvetľovať príčinu tohto javu. Neskôr sa zistilo, že ''Titanic'' pri plavbe v queenstownskom prístave dokonca ťahal potopený ťahací čln asi 800 metrov. Rovnako ako pri predchádzajúcej zastávke v Cherbourgu, boli aj tu doplnené zásoby, nalodených bolo posledných 130 cestujúcich a 1 400 vriec pošty. O 12:30 vyplával západným smerom do Atlantiku, smer New York. === Cez Atlantik === Ešte popoludní 11. apríla plával ''Titanic'' neďaleko pobrežia Írska, a až k večeru, keď na juhozápade preplával okolo Fastnet Rocku, sa definitívne dostal do vôd [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. ==== Piatok 12. apríla ==== Plavba prebiehala bez komplikácií, cestujúci 1. a 2. triedy si dopriali komfortu poskytnutého lodnou spoločnosťou a nimi zaplateného. Ale aj o cestujúcich 3. triedy bolo veľmi dobre postarané. To, čo cestujúci nevedeli a čo bolo hlavne určené pre kapitána a dôstojníkov ''Titanicu'', boli správy o ľadovom poli pred nimi. Tieto správy prichádzali rádiodepešami, konkrétne z parníku ''Touraine''. Informácie o výskyte ľadu boli zaznamenané na mape, dôstojníci sa však zhodli, že neleží v plánovanej trase plavby. Od poludnia 11. apríla do poludnia 12. apríla preplával ''Titanic'' 386 míľ. ==== Sobota 13. apríla ==== Plavba prebiehala rovnako pokojne ako v predošlý deň. Od poludnia 12. apríla do poludnia 13. apríla preplával ''Titanic'' 519 míľ. ==== Nedeľa 14. apríla ==== Počasie bolo stále dobré, v dopoludňajších hodinách slúžil kapitán E. J. Smith [[bohoslužba|bohoslužbu]] v jedálni, a potom bola jedáleň opäť pripravená na stolovanie. Podľa zaznamenávaných rýchlostných údajov sa rýchlosť ''Titanicu'' stále zvyšovala a k poludniu 14. apríla preplával ďalších 546 míľ. Generálny riaditeľ J. Bruce Ismay a kapitán E. J. Smith síce v prvých dňoch po vyplávaní predpokladali vyššiu rýchlosť, napriek tomu kapitán pri zachovaní dobrého počasia predpokladal, že dosiahne rekordného času plavby do New Yorku. Hoci sa zapálenie pod ďalšími kotlami, k zvýšeniu rýchlosti, plánovalo až na 15. alebo 16. apríla, bolo pod kotlami zapálené už 14. apríla a ''Titanic'' už plával rýchlosťou 21 uzlov. [[Súbor:Titanic and Iceberg's.svg|thumb|right|Poloha nahlásených ľadovcov pred kolíziou a polohy lodí v okolí po kolízii podľa záznamov<br />• krížik – poloha vraku ''Titanicu''<br />• tmavý bod – poloha ''Titanicu'' pri vysielaní [[CQD (signál)|CQD]]<br />• trojuholník – hlásené ľadovce<br />• žltý bod – ostatné lode]] Už v priebehu dopoludnia prichádzali ďalšie rádiodepeše – „marconigramy“ sa znepokojujúcimi informáciami o výskyte ľadového poľa. 9:00, správa lode ''Caronia'': ''ľadové pole v oblasti 42°0′ s. š., 49°0′ z. d. až 42°0′ s. š., 51°0′ z. d.'', 11:40 potvrdzuje parník ''Noordam'' predchádzajúcu správu, o 13:42 bola prijatá správa parníku ''Baltic'': ''Mierny, premenlivý vietor, jasné a dobré počasie'' a odovzdal správu gréckej lodi ''Athenai'': ''ľadové pole v oblasti 41°51′ s. š., 49°0′ z. d.'', o 13:45 správa nemeckého parníku ''Amerika'': ''stretnutie sa s dvoma veľkými ľadovcami na pozícii 41°27′ s. š., 50°8′ z. d.''. O tomto čase plával ''Titanic'' rýchlosťou približne 22 uzlov a blížil sa k plytčinám v kurze 242°, kde mal zmeniť kurz na 265°, New York. Asi 200 míľ severne od tejto trasy sa nachádzali ľadové polia, na ktoré upozornila loď ''Caronia''. Tieto informácie ukazovali, že ľadové polia sa vyskytujú nezvyčajne južnejšie, než sa očakávalo. Velenie ''Titanicu'' malo dostatok informácií o výskyte ľadovcov, ale so správami nebolo účelne zaobchádzané. Napríklad, správu z parníku ''Baltic'', ktorý taktiež patril spoločnosti White Star Line, kapitán Smith potvrdil, ale ponechal si ju u seba a po obede ju odovzdal J. B. Ismayovi, riaditeľovi spoločnosti. Ten si ju síce prečítal, ale ponechal taktiež u seba a popoludní ju ukázal niektorým cestujúcim. Potom na ňu zabudol. Správa sa tak nedostala na kapitánsky mostík k veliacemu dôstojníkovi. Pri správe z parníku ''Amerika'' nie je taktiež úplne zrejmé, či bola doručená až na kapitánsky mostík. Správa bola totiž zachytená na rádiostanici, ktorá bola určená pre „občiansku prevádzku“, teda na vlnách, ktoré neboli určené pre námornú prevádzku. Pred večerným striedaním služieb, o 17:50 zmenil ''Titanic'' kurz na 289°. O šiestej hodine večer prebehlo striedanie dôstojníkov na mostíku. Do služby nastúpil 2. dôstojník Lightoller, dôstojníci H. G. Lowe a H. J. Pitman, ku kormidlu nastúpil 2. [[kormidelník]] Robert Hitchens. O tomto čase plával ''Titanic'' v kurze 289° a kurz mal udržiavať aj naďalej. Pri striedaní služieb nastúpili do pozorovacieho koša na prednom stožiari Jewell a Symons. 5. dôstojník Lowe sa po nástupe do služby zastavil v mapovni, kde zazrel lístok s poznámkou „ľad“ s udanými súradnicami. Vykonal výpočet, z ktorého mu vyšlo, že k miestu stretnutia s ľadom dôjde až po ukončení jeho služby a ďalej sa o toto nezaujímal. Okolo siedmej hodiny prišiel na mostík 1. dôstojník Murdoch a vystriedal Lightollera, ktorý odišiel na večeru. Murdoch si bol vedomý toho, že sa blíži k ľadovému poľu. Pre zlepšenie pozorovania požiadal námorníka Samuela Hemminga, aby uzavrel všetky otvory, ktorými na prednú palubu prenikalo svetlo. O 19:30 bola zachytená správa parníku ''Californian'' a parníku ''Antillian'': ''tri veľké ľadovce na pozícii 42°3′ s. š., 49°9′ z. d.''. Okolo ôsmej hodiny večer prebehlo ďalšie striedanie a na miesta mladších dôstojníkov nastúpili Boxhall a Moody, boli vystriedané hliadky vo vraňom hniezde a taktiež kormidelník Robert Hitchens. Na mostíku zostal dôstojník Lightoller, ktorému končila služba až o 22:00. Moody bol Lightollerom požiadaný, aby podľa posledných údajov vykonal prepočet vzájomnej polohy lode a oblasti ľadovcov. Podľa výsledku malo k stretnutiu dôjsť až pred jedenástou hodinou. Okolo 21:00 hovoril kapitán Smith s 2. dôstojníkom Lightollerom o vývoji počasia, znížení teploty nad oceánom a o pravdepodobnom stretnutí s plávajúcim ľadom. Vzhľadom na to, že nevial vietor, bola hladina oceánu pokojná. V prípade vĺn na hladine by sa tieto vlny trieštili o ľadovec a vzniknutá pena by bola lepšie pozorovateľná, rovnako tak tmavý ľadovec na nej. O 21:40 bola prijatá ďalšia správa o výskyte ľadu z parníku ''Mesaba'': ''ľad v oblasti 41°25′ s. š., 49°30′ z. d. až 42°25′ s. š., 49°30′ z. d., veľké kusy ľadu a značný počet veľkých ľadových hôr, ľadové polia''. O 22:15 sa parník ''Californian'' dostal do ľadového poľa, o 22:30 prišla správa z parníku ''Rappahannock'': „preplávali sme ľadovým poľom a medzi niekoľkými ľadovými horami“. Okolo 23:00 spozoroval kapitán parníka ''Californian'' na obzore svetlo, jeho 3. dôstojník sa neskôr domnieval, že išlo o svetlá osobného parníku. O 23:30 sa radista Cyril Evans na palube parníku ''Californian'' snažil varovať ''Titanic'' pred ľadovými poľami. Radista ''Titanicu'' ho však prerušil a o 23:35 Evans ukončil vysielanie a unavený išiel spať. ''Titanic'' pláva stále rýchlosťou okolo 21 – 22 uzlov smerom k ľadovému poľu. === Ľadovec === [[Súbor:Titanic iceberg.jpg|thumb|right|Ľadovec v blízkosti stroskotania ''Titanicu''. U jeho päty bola nájdená červená farba – dôkaz, že sa nedávno otrel o nejakú loď]] Pár minút po varovaní od ''Californianu'' hliadka v prednom vraňom hniezde (v zložení Reginald Robinson Lee a Frederick Fleet) spozorovala hmlový opar vpredu, pred prednou časťou (známka blízkosti ľadovca, hmla navyše znižuje dohľadnosť). Fleet potom rozoznal ľadovú masu pred nimi a o '''23:39''' troma údermi zvona signalizoval '''„Predmet pred loďou“'''. Zároveň pomocou telefónu odovzdal 6. dôstojníkovi J. P. Moodymu na mostík hlásenie '''„Ľad priamo pred nami“'''. Zvuk zvona vyburcoval 1. dôstojníka Murdocha, ktorý pribehol na mostík. Murdoch po vypočutí správy okamžite prikázal strojovni '''„STOP“''' a kormidelníkovi Robertovi Hitchensovi zavelil '''„Úplne vpravo“''', čo v lodnej terminológii v roku 1912 znamená ''zadná časť doprava, predná časť doľava''. Sled vydaných povelov však bol pre ''Titanic'' tragický. Moody potvrdil uskutočnenie Murdochovho rozkazu „Úplne vpravo“. Následne Murdoch vydal povel strojovni '''„Plný spätný chod“''' a ku kormidlu '''„Úplne vľavo“'''. ==== Zrážka ==== [[Súbor:Titanic turning circle.svg|thumb|right|Uhýbací manéver a zrážka s ľadovcom]] Od hlásenia z vranieho hniezda do kolízie s ľadovcom uplynulo 37 sekúnd. ''Titanic'' mal veľkú hmotnosť a teda aj veľkú zotrvačnosť, malé kormidlo, ľadovec bol spozorovaný neskoro a 1. dôstojník nevydal úplne správne povely. To malo za následok, že sa ''Titanic'' veľmi pomaly začal odkláňať od svojho pôvodného kurzu, prednou časťou doľava. Zmena kurzu nestačila na to, aby sa ''Titanic'' ľadovej kryhe vyhol. ''Titanic'' narazil do ľadovca pravým bokom hneď za prednou časťou. K nárazu došlo v okamihu, keď dôstojník vydal povel k spätnému chodu strojov a vzápätí uzavrel vodotesné prepážky. Aj keď posádka a cestujúci nepocítili priamy náraz, ale iba chvenie lode v priebehu 10 sekúnd, vznikla trhlina pod čiarou ponoru, ale nad úrovňou dvojitého dna, v dĺžke 90 metrov, ktorá zasahovala až do vodotesnej komory č. 6, zásobníka uhlia pre piatu kotolňu. Trhlina sa tiahla približne vo výške 3 metrov nad kýlom. Aj keď na horných palubách nevyzeral náraz nijako "dramaticky", v podpalubí tomu bolo inak. Na palube D, ktorá slúžila ako ubytovacie priestory kuričov, bol náraz cítiť veľmi silno. Kurič John Thompson neskôr uviedol, že nárazom niektorí vypadli z lôžok. Hlavný kurič William Small všetkým prikázal „dole“ (do kotolne), ale toto už nebolo možné, pretože priestory pod prielezmi už zaplavovala voda. Ihneď po náraze prišiel kapitán Smith na mostík, aby zistil, čo sa stalo. Ešte predtým uzavrel 1. dôstojník vodotesné dvere v predeloch jednotlivých komôr. Komory však boli vodotesné len medzi sebou, ale zhora, smerom k palubám, tomu tak nebolo. Plniace sa predné komory zaťažovali trup lode tak, že ten začal klesať prednou časťou pod hladinu a voda sa postupne začala prelievať do ďalších komôr cez hornú hranu. [[Súbor:Titanic side plan annotated English.png|thumb|center|800px|Bočný nákres lode s popisom jednotlivých častí podpalubia (po anglicky), vrátane vodotesných priedelov (červenou) a ľadovcom spôsobených trhlín (zelenou)]] ==== Pondelok 15. apríla ==== Prehliadka poškodenej prednej časti priniesla zistenie, že ''Titanic'' nemožno udržať na hladine ani pri odčerpávaní vody balastnými čerpadlami. Šéfkonštruktér Andrews odhadoval, že loď sa udrží na hladine približne jednu až jeden a pol hodiny a, že čerpadlá môžu pridať len pár minút pred potopením. Výkon čerpadiel síce dovoľoval prečerpanie 1 700 ton vody za hodinu, ale v priebehu 10 minút po náraze dosahovala úroveň zatopenia prednej časti až 14 metrov v 5 predných oddieloch a hladina rýchlo stúpala. Toto množstvo vody už nemohli čerpadlá pojať. ===== Záchranné člny ===== [[Súbor:Leaving the sinking liner.jpg|thumb|right|Spúšťanie záchranných člnov, kresba]] Okolo polnoci, približne 20 minút po zrážke už prenikla voda do obytných priestorov 3. triedy. Kapitán s Andrewsom sa zhodli na tom, že by mohla vzniknúť panika, pretože počet miest v záchranných člnoch nebol dostačujúci. Všetci cestujúci aj posádka dostali záchranné vesty, ale to nemalo veľký význam. V ľadovej vode severného Atlantiku mohli netrénovaní ľudia prežiť asi 5 – 10 minút a aj najodolnejší jedinci nemohli podchladeniu odolávať dlhšie ako dvadsať minút. Päť minút po polnoci vydáva kapitán rozkaz na prípravu záchranných člnov, o 00:10 bolo vykonané vyklonenie člnov a o '''00:25''' rozkaz na opustenie lode, podľa lodných zvyklostí '''„ženy a deti prvé“'''. O 00:30 sa prvé člny začali plniť deťmi a ženami, o 00:45 dosadol na hladinu prvý záchranný čln číslo 7 na pravoboku, kde riadili nástup dôstojníci Lowe a Pitman, s kapacitou 65 osôb, ale naplnený iba 28 cestujúcimi. Na ľavoboku riadil nastupovanie do člnov 2. dôstojník C. H. Lightoller, ktorý podľa rozkazu ''ženy a deti prvé'' radšej spustil čln neúplne obsadený, než aby dovolil nastúpiť mužom, aj v prípade, že ďalšie ženy ani deti práve nečakali na nastúpenie. Záchranné člny č. 6 a 5 na ľavoboku boli spustené o desať minút neskôr. Čln č. 1 na pravoboku bol piatym spusteným, iba s 12 cestujúcimi. Naopak, čln č. 11 bol preplnený 70 cestujúcimi. Skladací čln D bol posledným spusteným člnom. Spúšťanie člnov sa na ''Titanicu'' neobišlo bez ťažkostí: nebolo posádkou nacvičené a ani cestujúci, pod vplyvom stále svietiacich svetiel na palube, nechceli nastupovať do člnov a ponoriť sa do tmy nad oceánom a taktiež sa niektoré manželské páry nechceli rozdeliť. Nastupovanie sťažovala aj nevhodná organizácia záchranných prác, aj keď stevardi John Edward Hart a William Denton Cox úspešne viedli skupiny cestujúcich z tretej triedy do záchranných člnov. Z rôznych dôvodov sa nepodarilo spustiť skladacie člny A a B. Z ''Titanicu'' sa v člnoch zachránilo 706 cestujúcich a členov posádky. Posledné dva záchranné člny už neboli použiteľné, skladací čln B bol hore dnom, ďalšie čiastočne zaplavené potom, čo bolo plátno bočníc pretrhnuté pádom zo strechy kajút dôstojníkov. ===== Radisti ===== [[Súbor:Titanic's Marconi room antique.jpg|thumb|right|Pracovisko radistov na ''Titanicu'']] Medzitým, o '''00:15''', začali radisti Jack Phillips a Harold Bride vysielať medzinárodný núdzový signál „[[CQD (signál)|CQD]]“, ktorý postupne zachytilo niekoľko lodí ako ''Mount Temple'' spoločnosti [[CP Ships|Canadian Pacific]], ''Frankfurt'' spoločnosti [[Norddeutscher Lloyd]], ''Virginian'' spoločnosti [[Allan Line Royal Mail Steamers|Allan Line]], sesterská loď ''Olympic'', ruský parník ''Birma'' i japonská loď ''Ypiranga''. Popri tradičných znakoch CQD vysielal Jack Phillips aj nový signál „[[SOS (signál)|SOS]]“ – na upozornenie druhého radistu, že tento signál bol už skôr u White Star Line použitý v roku [[1909]] pri stroskotaní lode SS ''Florida''. Ako prvý toto volanie zachytil radista Cottam na parníku ''Carpathia'' v tom istom čase, kedy bolo odvysielané. Ihneď informoval kapitána Arthura Rostrona o núdzovom vysielaní a ten okamžite nariadil zmenu kurzu. ''Carpathia'' bola najbližšou loďou, ktorá sa mohla ponáhľať na pomoc. Vzdialenosť 58 míľ ({{km|93|m}}) však nemohla prekonať skôr, ako za 4 hodiny. O 00:26 vysielali radisti opravenú polohu ''Titanicu'' a žiadali o pomoc parník ''Frankfurt''. Oznámili mu, že sa ''Titanic'' potápa. Lode v dosahu odpovedali, že priplávajú na pomoc, ale žiadna nebola tak blízko, aby dosiahla ''Titanic'' skôr, než sa potopil. Jediným suchozemským miestom, ktoré zachytilo núdzové volanie z ''Titanicu'', bola rádiová stanica [[Cape Race]] na [[Newfoundland]]e. Hoci na niektorých lodiach pochopili vážnosť situácie okamžite, na iných ešte o 01:30, teda 90 minút po prvom vysielaní CQD, nemali o situácii reálny obraz. Z ''Olympicu'', sesterskej lode, sa pýtali, či pláva ''Titanic'' južným smerom a z parníku ''Frankfurt'' stále žiadali o viac informácií. O '''02:05''' kapitán Smith osobne navštívil radistov, aby im oznámil, že už urobili všetko, čo mohli, a nariadil im opustiť kabínu a pokúsiť sa o záchranu. To isté zopakoval svojím dôstojníkom a všetkým členom posádky, ktorých stretol. V ten moment zostávalo ''Titanicu'' do potopenia už len '''15 minút'''. ==== Potopenie ==== [[Súbor:Thayer-Sketch-of-Titanic.png|thumb|left|Potopenie ''Titanicu'', ktoré nakreslil L.P. Skidmore, pasažier na lodi ''Carpathia'', podľa opisu [[Jack Thayer|Jacka Thayera]], preživšieho cestujúceho prvej triedy]] [[Súbor:Stöwer Titanic (colourized).jpg|thumb|right|Farebná verzia kresby potápajúceho sa ''Titanicu'' v podaní [[Nemci|nemeckého]] [[maliar (umelec)|maliara]] [[Willy Stöwer|Willyho Stöwera]], ktorý však nebol očitým svedkom udalosti]] Keď voda siahala po provovú nadstavbu, loď sa naklonila asi 10˚ na ľavobok, keďže sa na chodbu zvanej "Scotland Road" na ľavoboku dostalo veľké množstvo vody. Približne 130 minút po náraze sa začala voda prelievať zo šiestej do siedmej komory. Okolo 02:10 siahala hladina po člnovú palubu a krátko potom sa zrútil predný komín, keď popraskali jeho kotviace laná. Komín pádom rozdrvil niekoľko ľudí na palube a aj vo vode. O 02:17 sa začala dvíhať z vody zadná časť a začali sa vynárať [[lodná skrutka|lodné skrutky]]. Na palube sa ľudia snažili dostať na zadnú časť ''Titanicu'' alebo skákali cez palubu v nádeji, že sa ešte dostanú do niektorého záchranného člnu na hladine. So zvyšujúcim sa náklonom začali padať nezaistené predmety na palube a aj vnútri lode. S ďalším zaplavovaním podpalubia došlo k zaplaveniu posledných kotolní, a tým boli vyradené aj [[generátor]]y na výrobu [[elektrická energia|elektrickej energie]] – ''Titanic'' sa ponoril do tmy. Loď tak zostala visieť v náklone 20 – 30˚. Krátko potom sa trup ''Titanicu'' rozlomil za polovicou dĺžky trupu. Predná časť išla okamžite pod hladinu. Zadná časť sa po odľahčení na chvíľu narovnala, ale ako roztrhnutým trupom prenikala voda dovnútra, začala sa po chvíli potápať a vo zvislej polohe sa ponorila. '''15. apríla 1912 o 02:20 zmizol ''Titanic'' pod hladinou'''. Po potopení ''Titanicu'' sa iba dva z 20 člnov vrátili na miesto potopenia a hľadali tých, čo prežili. Záchranný čln číslo 4 bol pomerne blízko a vyzdvihol päť ľudí; dvaja z nich neskôr zomreli. Asi o hodinu neskôr sa vrátil ešte záchranný čln číslo 14 a zachránil štyri osoby, z ktorých jeden neskôr zomrel. Niektorým sa to podarilo, niektorí boli odmietaní v obave, že by mohlo dôjsť k preplneniu člna a jeho prevráteniu. Posádky člnov sa snažili odplávať čo najďalej od miesta potopenia z obavy zo sacieho [[efekt]]u; ako sa neskôr ukázalo, tento efekt bol veľmi malý. ==== Najnovšie poznatky a alternatívne teórie ==== Podľa najnovších poznatkov vznikol na prove lodi približne 10 dní pred vyplávaní požiar v uhoľnom skladisku, ktorý oslabil trup lode a zapríčinil tak jej skazu. Ľadovec sám o sebe by bol v skutočnosti príliš mäkký na to, aby pri takej malej rýchlosti prerazil oceľové pláty lode a ich oslabenie pomocou ohňa sa ukázalo ako logické vysvetlenie. Podľa inej teórie je tiež rovnako pravdepodobné, že bol osudný ľadovec pokrytý úlomkami skál, ktoré nakoniec prerazili trup. Experti skúmajúci vrak lode potvrdili, že v súčasnosti je takmer isté, že '''''Titanic'' sa nerozlomil nad hladinou, ale {{km|1|m}} pod ňou'''. K tomuto tvrdeniu prispel fakt, že trosky lodi nie sú rozptýlené ani na 2 [[Km²|km<sup>2</sup>]] a kebyže sa loď rozlomí nad hladinou, trosky by boli omnoho viac rozostúpené. Túto teóriu podporuje výpoveď preživších kuričov, ktorí sa v čase potopenia nachádzali na zadnej časti člnovej paluby, t. j. najbližšie k údajnému miestu zlomenia. Títo ľudia údajne popisovali iba padanie komínov, k žiadnemu väčšiemu rozpadu, či dokonca rozlomeniu však podľa nich nedošlo. 45 oslovených preživších tejto katastrofy však jednoznačne súhlasilo s tvrdením, že ''Titanic'' sa rozlomil ešte nad hladinou. Podľa nich však náklon pri rozlomení trupu bol veľmi malý a '''za rozlomením lode stojí akási explózia''' (pravdepodobne stlačený vzduch unikajúci zo zatápajúcich sa kajút). Kvôli tejto explózii sa tak mohol ''Titanic'' rozlomiť od kýlu po člnovú palubu a nie opačne, čo by mohlo vysvetľovať nejasné výpovede kuričov. Ďalšou možnosťou je, že aj keď sa loď rozlomila ešte nad hladinou, tak prova by sa mohla od kormy oddeliť teoreticky až {{km|1|m}} pod hladinou, ako bolo spomínané. ==== Neznáma loď ==== Neďaleko ''Titanicu'' bola uvidená loď, asi vo vzdialenosti 5 míľ, ktorá stála cez noc v ľadovom poli. Táto loď predstavuje dodnes záhadu. Z paluby ''Titanicu'' bolo vidieť loď, ktorú nemohli identifikovať. Mohol to byť parník ''Californian'' ale aj nórska loď ''Samson''. Táto loď nereagovala na rádiové vysielanie, a tak sa 4. proviantný dôstojník, Joseph Grove Boxhall, pokúsil o priame spojenie [[medzinárodná Morseova abeceda|Morseovou lampou]]. Keďže loď nereagovala, začal vystreľovať svetlice, ktoré medzitým priniesol kormidelník George Rowe, a Rowe pokračoval v signalizovaní Morseovou lampou. == Záchrana == [[Súbor:Titanic survivors on the Carpathia, 1912.jpg|thumb|right|Ľudia z ''Titanicu'' na palube ''Carpathie'']] [[Súbor:Lifeboat12oncarpathia.jpg|thumb|left|Vyťahovanie člnu č. 12 na palubu ''Carpathie'']] Najbližšou reagujúcou loďou bola ''Carpathia'' kapitána Arthura A. Rostrona, patriaca spoločnosti Cunard, s výtlakom 8 700 ton, ktorá sa plavila z New Yorku smerom ku [[Gibraltársky prieliv|Gibraltárskemu prielivu]]. Rovnako ako na ''Titanicu'', aj tu radisti prijali správy o výskyte ľadovcov. Radista Cottam sa už chystal vypnúť rádiostanicu, keď začul prvé volanie ''Titanicu'' o pomoc – CQD a súradnice 41°46′″ s. š., 50°14′″ z. d.. Správa bola okamžite doručená až ku kapitánovi. ''Carpathia'' bola vzdialená 58 míľ od ''Titanicu''. Kapitán okamžite nariadil kurz 308° a rozostavil hliadky pre sledovanie hladiny a hlásenia pozorovaných ľadovcov. Bol si dobre vedomý toho, čo čaká cestujúcich v ľadovej vode, a urobil všetko pre to, aby k nim dorazil čo najskôr, za čo si vyslúžil ako aj pochvalu, tak aj kritiku za podstúpenie prílišného rizika, pretože s loďou, ktorej maximálna rýchlosť mala byť 14 uzlov, prekľučkoval ľadovým poľom a medzi kryhami rýchlosťou minimálne o viac ako 3 uzly vyššou. Posledná rádiová správa bola na ''Carpathii'' zachytená o 01:45. [[Súbor:Carpathia-54.jpg|thumb|right|''Carpathia'' po príchode do New Yorku aj so stroskotancami z ''Titanicu'']] Rýchlosťou 17,5 uzlov ({{km|32.4|m}}/h) priplávala ''Carpathia'' k miestu stroskotania. O 03:45 bola ''Carpathia'' takmer na mieste, pred štvrtou hodinou ráno nechal kapitán zastaviť stroje. Po štvrtej hodine ráno bola z ''Carpathie'' uvidená signálna raketa z jedného zo záchranných člnov ''Titanicu'', približne 400 metrov ďaleko. O necelých desať minút, o 04:10, začali námorníci vyzdvihovať prvých stroskotancov. Prvý vyzdvihnutý čln a zachránení boli z člnu č. 2, ktorému velil 4. dôstojník ''Titanicu'' Boxhall. Potom nasledovalo vyzdvihnutie ďalších člnov. Situáciu komplikovali vlny a ľadovce plávajúce po hladine, ktorým sa museli člny i ''Carpathia'' vyhýbať. Posledným člnom bol čln č. 12 pod velením 2. dôstojníka Lightollera z ''Titanicu''. Čln bol preťažený, nemohol dobre manévrovať vo vlnách, a hrozilo, že sa prevráti niekoľko stoviek metrov od ''Carpathie''. Kapitán Rostron preto otočil ''Carpathiu'' prednou časťou smerom k člnu, a tak skrátil vzdialenosť na „len“ 100 metrov. Ani tak však stroskotanci nemali záchranu istú, pretože počas približovania sa niekoľko vĺn prelialo cez predok člna a museli oboplávať prednú časť ''Carpathie'' na záveternú stranu, kde bola hladina pokojnejšia. O 08:30 boli zachránení poslední stroskotanci. O 08:50 sa ''Carpathia'' vybrala smerom k New Yorku, pôvodnému cieľu plavby ''Titanicu''. === Obete a zachránení === Z celkového počtu presahujúceho 2 200 osôb na palube zahynulo následkom potopenia ''Titanicu'' okolo 1 500 osôb, čo približne predstavuje 2/3. Hlavným dôvodom ľudských strát bolo [[podchladenie]] v studenej vode severného Atlantiku (s teplotou −2 °C) v blízkosti ľadovcov, kedy k úmrtiu na podchladenie dochádza počas 15 minút. Medzi obeťami boli kapitán lode, vrchný dôstojník, prvý a šiesty dôstojník. Ďalej šéfkonštruktér lode so svojimi 8 spolupracovníkmi z lodenice, vrchný strojmajster so všetkými strojníkmi a ďalší členovia posádky. Zomrela väčšina z 57 milionárov cestujúcich prvou triedou, vrátane multimilionárov [[John Jacob Astor IV|Johna Jacoba Astora IV]], [[Benjamin Guggenheim|Benjamina Guggenheima]], [[Ida Strausová|Idy]] a [[Isidor Straus|Isidora Strausových]] a stovky ďalších cestujúcich. V chladných vodách zahynulo aj všetkých 5 poštových úradníkov; W. L. Gwynn, J. S. March, J. R. J. Smith, J. B. Williamson a O. S. Woody, celý lodný orchester; T. R. Brailey, R. M. Bricoux, J. F. P. Clarke, W. H. Hartley, J. L. Hume, G. A. Krins, P. C. Taylor, J. W. Woodward a aj J. G. Phillips, jeden z telegrafistov, ktorí do poslednej chvíle rádiom žiadali o pomoc. Poslednou žijúcou osobou, ktorá bola prítomná na palube ''Titanicu'' (vtedy 9-týždňové dojča), bola [[Millvina Deanová]], ktorá zomrela [[31. máj]]a [[2009]]. {| class="wikitable plainrowheaders" style=" width:100%; margin: 1em auto; text-align: center;" |- !colspan="2" style="background:LightSteelBlue; color:black;"| Počet osôb na palube ''Titanicu'' !colspan="2" style="background:LightSteelBlue; color:black;"| Celkom !colspan="2" style="background:LightSteelBlue; color:black;"| Zachránení !colspan="2" style="background:LightSteelBlue; color:black;"| Obete |- ! rowspan="3" | I. trieda !! deti |rowspan="3"| 325 / 322 / 329 || 6 / 5 / * ||rowspan="3"| 203 / 202 / 199 || 6 / 5 / * ||rowspan="3"| 122 / 120 / 130 || 0 / 0 / * |- ! ženy | 144 / 144 / 156 * || 140 / 139 / 199 * || 4 / 5 / 11 * |- ! muži | 175 / 173 / 173 || 57 / 58 / 54 || 118 / 115 / 119 |- ! rowspan="3" | II. trieda !! deti |rowspan="3"| 285 / 277 / 285 || 24 / 24 / * ||rowspan="3"| 118 / 115 / 119 || 24 / 24 / * ||rowspan="3"| 167 / 162 / 166 || 0 / 0 / * |- ! ženy | 93 / 93 / 119 * || 80 / 78 / 104 * || 13 / 15 / 24 * |- ! muži | 168 / 160 / 157 || 14 / 13 / 15 || 154 / 147 / 142 |- ! rowspan="3" | III. trieda !! deti |rowspan="3"| 706 / 709 / 710 || 79 / 76 / – ||rowspan="3"| 178 / 176 / 174 || 27 / 23 / * ||rowspan="3"| 528 / 533 / 536 || 52 / 53 / – |- ! ženy | 165 / 179 / – || 76 / 98 / 105 * || 89 / 81 / – |- ! muži | 462 / 454 / – || 75 / 55 / 69 || 387 / 399 / – |- ! rowspan="2" | posádka !! ženy |rowspan="2"| 885 / 898 / 899 || 23 / 23 / 23 || rowspan="2"| 212 / 210 / 214 || 20 / 21 / 20 ||rowspan="2"| 673 / 688 / 685 || 3 / 2 / 3 |- ! muži | 862 / 875 / 876 || 192 / 189 / 194 || 670 / 686 / 682 |- class="sortbottom" style="font-weight: bold; border-top: medium solid silver;" ! colspan="2" | '''Celkom''' |colspan="2"| 2 201 / 2 206 / 2 223||colspan="2"| 711 / 703 / 706 ||colspan="2"| 1 490 / 1 503 / 1 517 |- | colspan="2" align="right" valign="top" bgcolor="FFFFFF" | ''vysvetlivky: '' | colspan="6" align="left" bgcolor="FFFFFF" |'' * = deti a ženy spolu<br /> – = údaj nedostupný'' |} == Vyšetrovanie stroskotania == [[Súbor:Titanic-New York Herald front page.jpeg|thumb|right|Noviny ''The New York Herald'' prinášajú správu o katastrofe ''Titanicu'']] Ešte pred tým, než ''Carpathia'' so zachránenými doplávala do New Yorku, bolo vzhľadom na rozsah katastrofy rozhodnuté o vyšetrení celej udalosti. [[Senát Spojených štátov|Senát Spojených štátov amerických]] začal vyšetrovanie nasledujúci deň potom, [[19. apríl]]a [[1912]] čo ''Carpathia'' priplávala. Vyšetrovanie viedol senátor William Alden Smith až do [[25. máj]]a 1912. Počas vyšetrovania boli zapísané výpovede všetkých preživších a ostatné svedectvá s prípadom súvisiace. Až po ukončení podávania svedectiev bolo britským občanom povolené opustiť Spojené štáty americké. Medzi tým britská tlač očiernila senátora Smitha ako osobu, ktorá z nešťastia chcela vytĺcť politický kapitál. Smith však mal skôr povesť zástancu bezpečnosti, konkrétne na železnici, a chcel preskúmať vzťahy medzi spoločnosťou [[Railroad Tycoon]] a ''Titanicom'', pretože mali spoločného majiteľa: J. P. Morgana. Taktiež na britskej strane bola ustanovená vyšetrovacia komisia British Board of Trade, ktorú viedol lord Mersey. Komisia pracovala od [[2. máj]]a 1912 do [[3. júl]]a 1912. Komisia vypočula preživších cestujúcich i členov posádky ''Titanicu'', kapitána Arthura Rostrona lode ''Carpathia'', posádku lode spoločnosti Leyland Line ''Californian'' a ďalších. === Prípad SS ''Californian'' === [[Súbor:Californian.jpg|thumb|left|SS ''Californian'', aj keď nepomohol obetiam ''Titanicu'', varoval ho pred ľadovcami, radista na ''Titanicu'' však jeho varovanie pominul]] Prípad lode SS ''Californian'' sa stal súčasťou vyšetrovania britskej vyšetrovacej komisie. Z podaných svedectiev kapitána Stanley Lorda a tretieho dôstojníka C. V. Grovesa vyplýva, že z paluby lode boli južným smerom pozorované svetlá inej lode, pravdepodobne osobného parníku. C. V. Groves o 23:10 ukončil službu. Ešte o 23:30 sa radista Cyril Evans na palube parníku ''Californian'' snažil ''Titanic'' varovať pred ľadovcami, ale ten na jeho varovanie nereagoval. Z paluby ''Californianu'' pozorovali loď, ktorej svetlá poblikávali a zdalo sa, že sa otočila zadnou časťou k pozorovateľom. Taktiež na rozkaz kapitána S. Lorda boli z ''Californianu'' odvysielané správy pomocou Morseovej lampy v čase 23:30 a 01:15. Na tieto správy však neznáma loď neodpovedala. V zápise je taktiež uvedené, že Morseova lampa na ''Californiane'' bola viditeľná na vzdialenosť 4 míľ (asi {{km|6|m}}), takže na ''Titanicu'' nemohla byť uvidená. O 23:30 išiel kapitán Lord spať a na palube zostal 2. dôstojník Herbert Stone. O 01:15 oznámil kapitánovi, že zahliadol svetlicu a po nej ďalšie štyri. Všetky svetlice však mali bielu farbu, takže podľa farby svetlíc nebolo možné určiť loď lodnej spoločnosti, ktorá rakety vystrelila. Kapitán Lord iba nariadil ďalšie sledovanie neznámej lode a odvysielanie ďalšej Morseovej správy lampou a šiel opäť spať. O 01:50 boli z paluby ''Californianu'' pozorované ďalšie svetlice, dôstojník Stone pritom poznamenal, že neznáma loď vyzerá čudne, ako naklonená. O 02:15 sa kapitán Lord opäť pýtal na neznámu loď a jej svetlice, opäť dostal odpoveď, že sú biele. ''Californian'' sa do záchrannej akcie zapojil až o 05:30 kedy radista Cyril Furmstone Evans opäť zapol rádiostanicu a ''Californian'' dostal rádiový príkaz od generálneho riaditeľa Georgea Stewarta k pomoci ''Titanicu''; až vtedy sa kapitán Lord dozvedel o potopení ''Titanicu''. [[Súbor:Titanic's life jacket.jpg|thumb|right|Záchranná vesta z ''Titanicu'']] Neskoršie vyšetrovanie britskej komisie stotožnilo túto neznámu loď s parníkom SS ''Californian'' a komisia obvinila kapitána Lorda a jeho dôstojníkov z hrubého pochybenia. Kapitán Lord toto odmietal a po celý zvyšok svojho života sa pokúšal očistiť svoje meno od rozsudku, ktorý mu zničil kariéru. Odmietal, že by loď, ktorú on a jeho dôstojníci videli z mostíka, bol ''Titanic'', podľa nich sa medzi ''Californianom'' a ''Titanicom'' nachádzala tretia loď, ktorú videli obidve strany, a ktorá odplávala ešte pred tým, než sa ''Titanic'' potopil. Aj keď neexistujú priame dôkazy pre jeho obhajobu, je toto pravdepodobnejšie než záver vyšetrovacej komisie. Chybou však zostáva, že kapitán Lord nenechal vzbudiť radistu a neprikázal mu zistiť, čo sa v okolí deje; toto opomenutie stálo životy mnohých ľudí. Parník SS ''Californian'' bol najbližšou loďou k potápajúcemu sa ''Titanicu'', a to vo vzdialenosti 19,5 míľ ({{km|31.4|m}}). === Bezpečnosť a predpisy === V priebehu vyšetrovania bolo zistené, že mnoho bezpečnostných predpisov bolo už zastaraných a nevyhovujúcich; to viedlo k aktualizácii predpisov podľa nových potrieb. Išlo o rad inovovaných a nových bezpečnostných predpisov pre zaoceánske lode, ktoré ukladali vylepšenie vodotesných priedelov v trupe a ich konštrukciu, technickú zmenu pre nástup a výstup cestujúcich, nové požiadavky na záchranné člny, lepšie prevedenie a funkčnosť záchranných viest, organizovanie cvičení na opustenie lode, lepšie odovzdávanie správ a informácií, rádiokomunikačné zákony a ďalšie. Vyšetrovatelia tiež zistili, že na ''Titanicu'' boli kapacitne zodpovedajúce záchranné člny iba pre cestujúcich prvej triedy, nie pre nižšie triedy. Pri vyšetrovaní sa tiež zistilo, že cestujúci tretej triedy ani nevedeli, kde sa na palube ''Titanicu'' záchranné člny nachádzajú a ani nevedeli, ako sa dostať na hornú, člnovú palubu. Imigračné zákony Spojených štátov amerických taktiež v tej dobe nariaďovali, že cestujúci tretej triedy majú byť oddelení od ostatných cestujúcich, toto potom viedlo k sťaženému prístupu z tretej triedy na horné paluby. === Možné príčiny katastrofy === Je evidentné, že hlavnou príčinou stroskotania ''Titanicu'' bola kolízia s ľadovcom, ktorý spôsobil trhlinu pod čiarou ponoru pri prechode cez niekoľko vodotesných komôr v prednej časti na pravoboku. Tento fakt je však dôsledkom predchádzajúcich udalostí i konštrukcie samotného ''Titanicu''. K potopeniu ''Titanicu'' mohla značnou mierou prispieť aj neobvyklá [[aspekt (astronómia)|konštelácia]] Mesiaca a Slnka voči Zemi, ktorá vytvorila silný príliv, umožňujúci prienik štatisticky výrazne nadpriemerného množstva veľkých ľadovcov do Atlantického oceánu. ==== Konštrukcia a metalurgia ==== [[Súbor:Iceberg and titanic (cz).svg|thumb|right|Ľadovec prelomil a skrivil pláty trupu, trhlinami pod čiarou ponoru môže prenikať voda dovnútra trupu ''Titanicu'']] Prvé úvahy o trhline spôsobené ľadovcom boli také, že ľadovec doslova prerezal trup lode. Podľa [[sonar]]ových výskumov vraku, vykonaných neskôr, sa zistilo, že kolízia medzi ľadovcom a trupom spôsobila „iba“ deformáciu lodných plátov trupu. Tieto [[oceľ]]ové pláty mali hrúbku 1 až 1½ palca, t. j. 2,5 až {{cm|3.8|m}}. Podrobnou analýzou malých kúskov ocele z trupu ''Titanicu'' sa zistilo, že bola použitá uhlíková oceľ, ktorá stráca húževnatosť a skrehne v studenej alebo ľadovej vode, teda stráca pružnosť a je náchylná k pretrhnutiu. Chemickou analýzou sa zistilo, že oceľ mala vysoký obsah [[fosfor]]u (4×) a [[síra|síry]] (2×) v porovnaní s modernou oceľou a pomer [[mangán]]u a síry bol 6,8:1 (u moderných ocelí je tento pomer väčší ako 200:1). Súhrn týchto pomerov, ako je vysoký obsah fosforu napomáha vzniku lomu, síra tvorí zrná [[sulfid železnatý|sulfidu železnatého]], ktoré uľahčujú šírenie trhlín, a nedostatok mangánu znižuje tvárnosť ocele. I cez toto bola použitá oceľ najkvalitnejšia, aká bola v čase stavby k dispozícii aj pri použití v nízkych teplotách. Správanie ocele pri namáhaní taktiež ovplyvňuje smer, akým je [[valcovanie kovov|valcovaná]], teda akým smerom je vytvorená štruktúra, smer zŕn, ocele pri výrobe a akým smerom pôsobia sily pri zaťažení. Oceľové pláty pre ''Titanic'' boli dodané firmou David Colville & Sons z oceliarní Dalzell Steel and Iron Works v [[Motherwell]]e neďaleko [[Glasgow]]a, čo vysvetlilo vysoký obsah fosforu a síry. Posledné analýzy šiestich malých častí trupu pri izbovej teplote a pri teplote 0 °C (32 °F) však ukazujú, že použitá oceľ nebola krehká, a to aj pri teplote okolo 0 °C. Predchádzajúce testy boli totiž vykonané so simulovaným nárazom, ale simulované „pomalé prehýbanie“ viac zodpovedá skutočnému priebehu deformácie pri náraze na ľadovec. Ďalším faktorom ovplyvňujúcim rozsah trhliny boli [[nitovanie|nity]], držiace trup pohromade. Niektoré nity boli totiž krehkejšie, než sa predpokladalo. Použité nity boli osadzované na trup pomocou nitovacieho stroja, ale ten nebolo možné použiť v malých priestoroch ako je predná časť a zadná časť lode. Tu sa používalo ručné nitovanie. Z niekoľkých miliónov nitov držiacich ''Titanic'' pohromade bolo vylovených štyridsať osem; šesť z nich bolo identifikovaných ako nity z trupu. Neskôr Američania pomocou experimentov s nitmi vyrobenými čo najpresnejšie podľa nitov na ''Titanicu'' zistili, že nity obsahovali veľkú koncentráciu trosky, ktorá spôsobila ich väčšiu krehkosť. Preto pri náraze ''Titanicu'' na ľadovec, kedy bol podľa výpočtov na každý nit vyvinutý tlak asi {{kg|6350}}, nity praskali, a to zrejme už pri tlaku {{kg|4530}}, aj keď mali vydržať až dvojnásobok. V archívoch sa následne zistilo, že pre kovanie nitov bolo nakúpené [[železo]] č. 3 „best“ (v preklade ''najlepšie'') s pevnosťou v ťahu cca 73 % pevnosti ocele, ale správne malo byť nakúpené železo č. 4 „best-best“ s pevnosťou v ťahu 80 % pevnosti ocele. I cez nevhodné nity na prove, utrpeli najväčšie škody priestory s kotolňami 5 a 6, kde boli použité oceľové nity. ==== Kormidlo a možnosť manévrovania ==== [[Súbor:View of the stern and rudder of the TITANIC in drydock.png|thumb|right|Kormidlo lode ''Olympic'' a ľavá i stredná lodná skrutka (rovnaká konštrukcia ako na ''Titanicu'')]] [[Súbor:Passerelle de navigation du RMS Olympic.jpg|thumb|left|Kapitánsky mostík na ''Olympicu'', sesterskej lode ''Titanicu''. Vľavo a vpravo od kormidla sú stojany s lodnými telegrafmi]] [[Kormidlo]] „Titanicu“ malo pre svoju rozmerovú veľkosť zdanlivo dostačujúcu plochu pre ovládanie smeru plavby a manévrovanie. Dnes je zrejmé, že pre takto veľkú loď bolo kormidlo poddimenzované (malá plocha). Pri návrhu neboli vykonané žiadne výpočty alebo pokusy s modelom v malom meradle, ktoré by overili ovládateľnosť lode dlhej 269,10 metrov v prípade núdzového manévrovania, doslova išlo o [[Achillova päta|Achillovu pätu]] ''Titanicu''. Reálne, pri návrhu kormidla bol neuvážene použitý model, kedy použitie vysokého kormidla je účelné pre lode s bežnou (v tej dobe) rýchlosťou plavby, kedy kratšie kormidlo je výhodnejšie pri manévrovaní pri malých rýchlostiach. Pri porovnaní veľkosti kormidla podľa dnešných predpisov, kedy je požadované, aby kormidlo malo veľkosť 1,5 % až 5 % z profilu lode pod vodou, bol tento pomer u ''Titanicu'' 1,9 %, teda bližšie k dolnej medzi. Toto usporiadanie je však výhodnejšie pre lepšie laminárne prúdenie vody. Počas prvej svetovej vojny bol ''Olympic'', rovnako ako väčšina významných lodí, vybavený rovnakým polooválnym kormidlom ako ''Titanic'', aby mohli tieto lode dosiahnuť vyššiu rýchlosť a uniknúť [[ponorka|ponorkám]]. K tragédii čiastočne prispela aj konštrukcia pohonu [[lodná skrutka|lodných skrutiek]], kde mal ''Titanic'' dve postranné skrutky s možnosťou [[parný stroj|reverzácie]] chodu, poháňané parnými strojmi, ale prostredná skrutka bola poháňaná [[parná turbína|parnou turbínou]] bez možnosti reverzácie. Podľa 4. dôstojníka Josepha Boxhalla, ktorý prišiel na mostík po zrážke, prvý dôstojník Murdoch síce vydal strojovni povel „spätný chod“, aby odvrátil zrážku s ľadovcom, ale pretože stredná skrutka bola poháňaná turbínou, nemohla byť reverzovaná na spätný chod, a tak bola zastavená. Z obrázku je zrejmé, že stredná skrutka je umiestnená v osi kormidla a pri zastavení chodu skrutky, došlo aj k podstatnému zníženiu obtekania kormidla prúdiacou vodou, ktoré je potrebné na vyvodenie sily otáčajúcu loď. Ak by Murdoch vydal iba povel „úplne vpravo“, teda bez rozkazu „spätný chod“, mohol sa ''Titanic'' ľadovcu ešte vyhnúť. Zachránený strojník Frederick Scott však pri výpovedi uviedol, že všetky štyri súbory telegrafov sa zmenili na „STOP“, ale až po kolízii s ľadovcom. == Vrak lode == [[Súbor:Titanic wreck bow.jpg|náhľad|Prova vraku ''Titanicu'']] Krátko po potopení lode sa objavili prvé nápady na nájdenie lode a vyzdvihnutie jej trupu, ale keďže hĺbka v danej oblasti sa pohybuje okolo 4 kilometrov, muselo sa od týchto plánov upustiť, pretože neboli s vtedajšou technikou realizovateľné. Prvý vážny pokus o nájdenie vraku Titanicu podnikol [[texas]]ký naftár a multimilionár [[Jack Grimm]] v [[júl]]i [[1980]], neuspel však ani vtedy, ani v žiadnom z dvoch ďalších pokusov. Nasledoval ho [[Robert D. Ballard]], ktorého expedícia objavila prvé trosky [[1. september|1. septembra]] [[1985]]. Najväčší objav predstavoval lodný kotol. O deň neskôr bola nájdená predná časť trupu (dokázalo sa tak, že mali pravdu tie svedectvá, ktoré boli vyšetrovacou komisiou odmietnuté a ktoré tvrdili, že trup lode sa krátko pred potopením rozlomil na dve časti). Neskôr bola nájdená aj korma ležiaca 650 metrov od provy. Keďže prova bola zaborená v bahne, nebolo možné preskúmať celú trhlinu, napriek tomu od tretej prepážky ďalej, kde bola inkriminovaná časť trupu prístupná, bolo zaznamenané rozsiahle poškodenie zjavne súvisiace s nárazom na kryhu. Nešlo o celistvú trhlinu, ale o vytrhané nity a rozostúpenie a poprehýbanie oceľových plátov tvoriacich trup. Experti došli k názoru, že vrak sa nedá vytiahnuť, korózia ho už podľa nich musela narušiť natoľko, že by sa pri pokuse o jeho vytiahnutie rozpadol na kusy. Neskôr bol vrak navštívený ešte niekoľkokrát, v roku [[1987]] z neho francúzska výprava vytiahla niekoľko sto predmetov, čo sa stretlo s hlbokým nesúhlasom najmä americkej a britskej verejnosti, stále žijúcich účastníkov katastrofy a príbuzných obetí. Francúzska expedícia bola označená za vykrádačov hrobov a boli vznesené požiadavky, aby bol Titanic oficiálne prehlásený za hrob a pamätník nešťastia, to sa však nepodarilo naplniť, keďže leží v medzinárodných vodách a nemá majiteľa. [[Kongres Spojených štátov]] v roku [[1987]] schválil zákon, ktorý zakazuje predaj a vystavovanie predmetov vytiahnutých z Titanicu na území [[Spojené štáty|USA]] a vyzval k rešpektovaniu vraku ako medzinárodného pamätníka a hrobu 1 538 ľudí. Neskoršie analýzy ocele dokázali príliš vysoký obsah síry a fosforu v oceli plášťa lode.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Analýza zlyhania konštrukcie Titaniku (anglicky) |url=http://www.writing.eng.vt.edu/uer/bassett.html |dátum prístupu=2006-12-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090815055004/http://www.writing.eng.vt.edu/uer/bassett.html |dátum archivácie=2009-08-15 }}</ref> Fosfor uľahčuje praskanie ocele a síra zase tvorbu sulfidových zŕn, ktoré spôsobujú šírenie trhlín. Mangánu, ktorý eliminuje vplyv síry a podporuje nekrehnutie pri nízkych teplotách, bolo v oceli asi 50× menej ako predpisuje norma pre nekrehnúce ocele. {{bez citácie}} Oceľ Titanicu bola údajne k tomu ešte aj neupokojená, čo môže spôsobiť skrehnutie dokonca aj pri bežných prevádzkových teplotách. Oceľové pláty boli vyrobené vo Vítkovických železiarňach v bývalom [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] (dnešnom [[Česko|Česku]]). {{bez citácie}} == Poslední pamätníci == [[Súbor:Titanic Engineers' Memorial, Southampton.jpg|thumb|right|Pamätník obetiam v Southamptone]] [[7. máj]]a [[2006]] oznámila tlačová agentúra [[Associated Press]], že zomrel posledný americký občan, ktorý prežil stroskotanie lode. Bola ňou [[Lillian Gertrud Asplundová]], ktorá mala v čase stroskotania päť rokov. Zomrela [[6. máj]]a [[2006]] v spánku vo svojom dome v meste Worcester, vo veku 99 rokov. Lillian mala v čase stroskotania lode päť rokov. Stroskotanie prežila ona, matka a trojročný brat Felix, o život prišli jej otec a traja bratia. Ako posledná zomrela Angličanka Millvin Deanová, ktorá bola na palube ako deväťtýždňové dojča. Deanová zomrela 31. mája 2009 (na 98. výročie spustenia Titanicu na vodu) vo veku 97 rokov. == Filmy == Prvé [[film]]ové spracovanie katastrofy (v podobe nemého filmu) sa objavilo už niekoľko mesiacov po katastrofe, v jednej z hlavných úloh sa objavila herečka, ktorá katastrofu prežila. Nasledovali ďalšie filmy: * ''Atlantik'' (1929) * ''Titanic'' (1943, nemecký) * ''Titanic'' (1953, [[Academy Awards|Oscar]] za scenár) * ''A Night to Remember'' (1958) * ''S.O.S. Titanic'' (1979) * ''Raise the Titanic'' (1980) * ''Titanica'' (94-minútový dokument so zábermi z vraku) * ''Titanic'' (1996) * ''[[Titanic (film z roku 1997)|Titanic]]'' (1997, veľkofilm režiséra [[James Cameron|Jamesa Camerona]], 11 Oscarov) * ''Ghosts of the Abyss'' (2003, dokument, réžia James Cameron) * ''Titanic'' (2012, štvordielna britská koprodukčná televízna miniséria) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Titanic (ship, 1912)}} == Externé odkazy == * [http://www.titanichistoricalsociety.org Titanic Historical Society] * [http://www.titanic-online.com/ RMS Titanic, Inc] * [http://www.lva.lib.va.us/whoweare/exhibits/titanic/p2.htm Zoznam pasažierov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050729111359/http://www.lva.lib.va.us/whoweare/exhibits/titanic/p2.htm |date=2005-07-29 }} [[Kategória:Titanic| ]] [[Kategória:Lode Spojeného kráľovstva]] [[Kategória:Námorné katastrofy]] [[Kategória:Parníky Spojeného kráľovstva]] [[Kategória:Lode White Star Line]] cgprhr6wxaysttgu21vnek9nsom5ggw Josef Somr 0 22022 8210715 7812408 2026-05-08T12:48:32Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210715 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Josef Somr | fotka = Josef Somr.jpg | veľkosť fotky = | komentár = [[herectvo|herec]] | celé meno = | dátum narodenia = [[15. apríl]] [[1934]] | miesto narodenia = [[Vracov]], [[Česko]] | dátum úmrtia = {{dúv|2022|10|16|1934|04|15}} | miesto úmrtia = | prezývky = | alma mater = | povolanie = | roky pôsobenia = [[1956]]{{--}}[[2022]] | manželka = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = | Český lev = <center>[[2011]] – za dlhoročný umelecký prínos českému filmu</center> }} '''Josef Somr''' (* [[15. apríl]] [[1934]], [[Vracov]] – † [[16. október]] [[2022]])<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Dnes zemřel filmový a divadelní herec Josef Somr, bylo mu 88 let | periodikum = České noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/dnes-zemrel-filmovy-a-divadelni-herec-josef-somr-bylo-mu-88-let/2271995 | issn = 1213-5003 | vydavateľ = ČTK | miesto = Praha | dátum = 2022-10-16 | dátum prístupu = 2022-10-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20221025045623/https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/dnes-zemrel-filmovy-a-divadelni-herec-josef-somr-bylo-mu-88-let/2271995 | dátum archivácie = 2022-10-25 }}</ref> bol [[česko|český]] [[herectvo|herec]]. V roku [[1956]] absolvoval [[Janáčkova akademie múzických umění|JAMU]] v [[Brno|Brne]]. Pôsobil v divadlách v [[Český Těšín|Českom Těšíne]], v Brne (Divadlo bratří Mrštíků) a v [[Pardubice|Pardubiciach]]. V rokoch [[1965]]{{--}}[[1978]] bol členom Činoherního klubu v [[Praha|Prahe]], v rokoch [[1978]]{{--}}[[2002]] [[Národné divadlo (Praha)|Národního divadla]] v Prahe. Z divadelných úloh: Osip (N. V. Gogoľ Revizor), Gajev (A. P. Čechov Višňový sad), James Tyrone (E. G. O’Neill Cesta dlouhého dne do noci), Bušek (L. Stroupežnický Naši furianti), Oldřich Pludek (V. Havel Zahradní slavnost), Mamajev (A. N. Ostrovskij Deník ničemy), Kunz (A. a V. Mrštíkovci Rok na vsi). Roly vo filmoch a v televízii (seriály ''Byl jednou jeden dům, Nemocnice na kraji města''). == Filmografia == * [[1964]]: [[Obžalovaný]] (''väzenský lekár'') * [[1966]]: [[Hotel pro cizince]] (''recepčný'') * [[1966]]: [[Ostře sledované vlaky]] (''výpravca Hubička'') * [[1967]]: [[Muž, který stoupl v ceně]] (''vrátnik'') * [[1967]]: [[Piknik]] (''Tall'') * [[1967]]: [[Soukromá vichřice]] (''Ada Vinš'') * [[1967]]: [[Údolí včel]] (''Rotgier'') * [[1968]]: [[Pražské noci]] (''obuvník, abbé, benátske domino'') * [[1968]]: [[Žert (film)|Žert]] (''Ludvík Jahn'') * [[1969]]: [[Smuteční slavnost]] (''Devera'') * [[1970]]: [[Jeden z nich je vrah]] (''Jelínek'') * [[1970]]: [[Nahota]] (''Petráš'') * [[1970]]: [[Adagi]] (''veliteľ tábora'') * [[1970]]: [[Velká neznámá]] (''psychiater'') * [[1971]]: [[Smrt černého krále]] (''Vycpálek'') * [[1971]]: [[Touha Sherlocka Holmese]] (''sprievodca'') * [[1971]]: [[Vražda v hotelu Excelsior]] (''Matouš'') * [[1972]]: [[Morgiana]] (''opilec'') * [[1972]]: [[Návraty]] (''Kuneš'') * [[1972]]: [[Půlnoční kolona]] (''major'') * [[1972]]: [[Rodeo]] (''Oto Hasman'') * [[1972]]: [[Slečna Golem]] (''svadobný podvodník'') * [[1973]]: [[Třicet panen a Pythagoras]] (''riaditeľ'') * [[1973]]: [[Zatykač na královnu]] (''ing. Vaněček'') * [[1974]]: [[Hvězda padá vzhůru]] (''Vocílka'') * [[1974]]: [[Motiv pro vraždu]] (''Roček'') * [[1974]]: [[Poslední ples na rožnovské plovárně]] (''Lenkin otec'') * [[1974]]: [[Případ mrtvého muže]] (''Voráč'') * [[1975]]: [[Dva muži hlásí příchod]] (''kpt. Sychra'') * [[1975]]: [[Na konci světa]] (''Permanenc'') * [[1975]]: [[Páni kluci]] (''Lopata'') * [[1975]]: [[Plavení hříbat]] (''Ludva'') * [[1975]]: [[Pomerančový kluk]] (''Šáňo'') * [[1975]]: [[Sebechlebskí hudci]] (''vezír'') * [[1976]]: [[Dým bramborové natě]] (''Vlach'') * [[1976]]: [[Léto s kovbojem]] (''prof. Studnička'') * [[1976]]: [[Osvobození Prahy]] (''Grospic'') * [[1976]]: [[Smrt mouchy]] (''Hlaváček'') * [[1977]]: [[Což takhle dát si špenát]] (''Pereira'') * [[1977]]: [[Hop – a je tu lidoop]] (''hostinský Merta'') * [[1977]]: [[Proč nevěřit na zázraky]] (''Petrus'') * [[1978]]: [[Báječní muži s klikou]] (''úradník'') * [[1978]]: [[Čekání na déšť]] (''Pavlov otec'') * [[1978]]: [[Deváté srdce]] (''hajtman'') * [[1978]]: [[Já jsem stěna smrti]] (''Fery'') * [[1978]]: [[Radost až do rána]] (''Kazan'') * [[1978]]: [[Tajemství Ocelového města]] (''Vent'') * [[1979]]: [[Božská Ema]] (''kapitán'') * [[1979]]: [[Brontosaurus (film)|Brontosaurus]] (''inšpektor'') * [[1979]]: [[Čas pracuje pro vraha]] (''Šimandl'') * [[1979]]: [[Indiáni z Větrova]] (''Podešva'') * [[1979]]: [[Kam nikdo nesmí]] (''Milan'') * [[1979]]: [[Postavení mimo hru]] (''Arnold'') * [[1980]]: [[Blázni, vodníci a podvodníci]] (''por. Mácha'') * [[1980]]: [[Něco je ve vzduchu]] (''Macoun'') * [[1980]]: [[Půl domu bez ženicha]] (''Sámek'') * [[1980]]: [[Útěky domů]] * [[1981]]: [[Evžen mezi námi]] (''Koutný'') * [[1981]]: [[Pozor, vizita!]] (''dezinfektor Kafka'') * [[1981]]: [[Pytláci]] (''otec'') * [[1981]]: [[Zralé víno]] (''Ovečka'') * [[1982]]: [[Jak svět přichází o básníky]] (''prof. Ječmen'') * [[1982]]: [[Poslední propadne peklu]] (''Fyzikus'') * [[1982]]: [[Vinobraní]] (''Procházka'') * [[1983]]: [[Anděl s ďáblem v těle]] (''strážmajster Halík'') * [[1983]]: [[Modré z nebe]] (''inšpektor, starosta, principál'') * [[1983]]: [[Slavnosti sněženek]] (''Vyhnálek'') * [[1983]]: [[Tři veteráni]] (''Servác'') * [[1984]]: [[Fešák Hubert]] (''Pašek'') * [[1984]]: [[Hele, on letí!]] (''vedúci komunálu Karel Bican'') * [[1984]]: [[Jak básníci přicházejí o iluze]] (''prof. Ječmen'') * [[1985]]: [[Vesničko má středisková]] (''riaditeľ Dřevoplech n. p.'') * [[1986]]: [[Kam doskáče ranní ptáče]] (''Mráz'') * [[1986]]: [[Kdo se boji, utíká]] (''Smrček'') * [[1986]]: [[Mladé víno]] (''Ovečka'') * [[1986]]: [[Můj hříšný muž]] (''doc. Bárta'') * [[1987]]: [[Jak básníkům chutná život]] (''prof. Ječmen'') * [[1987]]: [[Strašidla z vikýře]] (''Napakunk'') * [[1988]]: [[Anděl svádí ďábla]] (''strážmajster Halík'') * [[1988]]: [[Dobří holubi se vracejí]] (''primár Dobrotka'') * [[1989]]: [[Blázni a děvčátka]] (''Kozel'') * [[1989]]: [[Evropa tančila valčík]] (''gróf Berchtold'') * [[1989]]: [[Konec starých časů]] (''Charousek'') * [[1989]]: [[Skřivánčí ticho]] (''Jára'') * [[1990]]: [[Poslední motýl]] (''Stadler'') * [[1980]]: [[Začátek dlouhého podzimu]] * [[1992]]: [[Černí baroni]] (''hostinský'') * [[1992]]: [[Kačenka a strašidla]] (''notár Weber'') * [[1992]]: [[Kačenka a zase ta strašidla]] (''notár Weber'') * [[1993]]: [[Helimadoe]] (''doktor Hanzelín'') * [[1993]]: [[Jedna kočka za druhou]] (''Viktor'') * [[1993]]: [[Konec básníků v Čechách…]] (''prof. Ječmen'') * [[1996]]: [[Akáty bílé]] (''kňaz'') * [[1997]]: [[Zdivočelá země]] (''Holubec'') * [[1998]]: [[Stůj, nebo se netrefím]] (''Pecka'') * [[2000]]: [[Pramen života – Der Lebensborn]] (''učiteľ'') * [[2001]]: [[Královský slib]] (''magister'') * [[2001]]: [[Mach, Šebestová a kouzelné sluchátko]] (''vojvoda Albert'') * [[2003]]: [[Čert vie prečo]] / Čert ví proč (''kráľ Dobromil'') * [[2004]]: [[Jak básníci neztrácejí naději]] (''profesor Ječmen'') * [[2005]]: [[Konečná stanica (film)|Konečná stanica]] (''výpravca'') * [[2016]]: Jak básnící čekají na zázrak (''profesor Ječmen'') == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|983}} * {{imdb meno|0814162}} {{Český lev - dlhodobý umelecký prínos českému filmu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Somr, Josef}} [[Kategória:Českí dabingoví herci]] [[Kategória:Českí divadelní herci]] [[Kategória:Českí filmoví herci]] [[Kategória:Českí televízni herci]] [[Kategória:Držitelia Ceny Thálie]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)]] [[Kategória:Držitelia ceny Krištáľový glóbus]] [[Kategória:Herci Národného divadla (Praha)]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] 4glc06xtobn7ao605qlmraisy4frqpc Tom Cruise 0 26810 8211085 8149514 2026-05-09T08:32:46Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Modeli USA]] pomocou použitia HotCat 8211085 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Tom Cruise | fotka = Tom Cruise in South Korea, 7 May 2025 02.png | komentár = Cruise v [[Južná Kórea|Južnej Kórei]] (2025) | celé meno = Thomas Cruise Mapother IV | dátum narodenia = {{dnv|1962|7|3}} | miesto narodenia = [[Syracuse (New York)|Syracuse]], [[New York (štát USA)|New York]], [[USA]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = | roky pôsobenia = 1980{{--}}súčasnosť | manžel = | manželka = Mimi Rogers<br />(1987{{--}}1990)<br />[[Nicole Kidmanová]]<br />(1990{{--}}2001)<br />[[Katie Holmes]]<br />(2006{{--}}2012) | priateľ = | priateľka = | deti = 3 | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = {{url|tomcruise.com}} | Oscar = | Australian Film Institute Awards = | Ariel Awards = | BAFTA Awards = | Cézar = | Cena Emmy = | Filmfare Awards = | Gemini Awards = | Zlatý glóbus ='''Najlepší mužský herecký výkon (dráma)''' <br /> [[1989]] ''[[Narodený 4. júla]]'' <br /> '''Najlepší mužský herecký výkon (komédia / muzikál)''' <br /> [[1996]] ''Jerry Maguire'' <br /> '''Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe''' <br /> [[1999]] ''Magnólia'' | Zlatá malina ='''Najhorší pár''' <br /> [[1995]] ''Interview s upírom'' <br /> '''Najotravnejší cieľ bulvárnej tlače''' <br /> [[2006]] (spolu s [[Katie Holmesová|Katie Holmes]], pohovkou [[Oprah Winfreyová|Oprah Winfrey]], [[Eiffelova veža|Eiffelovou vežou]], a Tomovou dcérkou) | Goya Awards = | Cena Grammy = | Laurence Olivier Awards = | IFTA Awards = | NAACP Image Awards = | National Film Awards = | Screen Actors Guild Awards = | Tony Awards = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď = }} '''Tom Cruise''', rodným menom '''Thomas Cruise Mapother IV''' (* [[3. júl]] [[1962]], [[Syracuse (New York)|Syracuse]], [[New York (štát USA)|New York]], [[USA]]) je americký herec a filmový producent. Bol nominovaný na troch [[Academy Awards|Oscarov]] a získal tri [[Zlatý glóbus|Zlaté glóbusy]]. Svoju kariéru začal, keď mal 19 rokov, vo filme ''[[Nekonečná láska (film)|Nekonečná láska]]'' z roku 1981. Vo filmoch ''[[Taps]]'' (1981) a ''[[Outsideri]]'' (1983) stvárnil vedľajšie role. V hlavnej úlohe sa prvýkrát predstavil v romantickej komédii ''[[Riskantné podnikanie]]'', ktorá mala premiéru v auguste 1983. Až po stvárnení Petea "Maverick" Mitchella v akčnej dráme ''[[Top Gun]]'' (1986) odštartoval skutočnú hereckú kariéru a stal sa jednou z najväčších hollywoodskych hviezd. Objavil sa v niekoľkých úspešných filmoch z 80. rokov, vrátane drámy ''Farba peňazí'' (1986), ''Koktail'' (1988), ''[[Rain Man]]'' (1988) a ''[[Narodený 4. júla]]'' (1989).<ref>{{cite web|url =5'9"( 1, 75 m).http://www.contactmusic.com/article/tom-cruise-edge-of-tomorrow-reviews_4220782|title = 'Edge of Tomorrow': Is Tom Cruise Still The World's Biggest Movie Star? [Poll]|author = Michael West|publisher =|accessdate = April 2, 2015}}</ref><ref>{{cite web|url = http://www.hollywood.com/news/movies/11492381/four-reasons-why-tom-cruise-is-still-the-biggest-star-in-the-world|title = Four Reasons Why Tom Cruise is Still the Biggest Star in the World|date = December 20, 2011|work = Hollywood.com|accessdate = April 2, 2015}}</ref> V 90. rokoch hral v niekoľkých úspešných filmoch, vrátane romantického filmu ''Navždy a ďaleko'' (1992), drámy ''Zopár správnych chlapov'' (1992), trileru z právnického prostredia ''[[Firma (film)|Firma]]'' (1993), hororu ''Interview s upírom'' (1994), filmu ''Jerry Maguire'' (1996), erotického trileru ''Eyes Wide Shut - Spaľujúca vášeň'' a drámy ''Magnólia'' (oba z roku 1999). Jeho najznámejšou rolou je rola tajného agenta Ethana Hunta vo filmovej sérii ''[[Mission: Impossible]]''. V rokoch 2000{{--}}2009 sa objavil v ďalších úspešných filmoch, vrátane sci-fi trileru ''Vanilkové nebo'' (2001) a ''Minority Report'' (2002), epického vojnového filmu ''[[Posledný samuraj]]'' (2003), krimi filmu ''Collateral'' (2004), katastrofického sci-fi trileru ''[[Vojna svetov (film)|Vojna svetov]]'' (2005) a historického trileru ''Valkýra'' (2008). Od roku 2010 hral v akčnej komédii ''Zatiaľ spolu, zatiaľ nažive'' (2010), trileri ''Jack Reacher: Posledný výstrel'' (2012), post-apokalyptickom sci-fi filme ''[[Oblivion: Nevedomí]]'' (2013) a akčnom sci-fi filme ''[[Na hrane zajtrajška]]'' (2014). V roku 2012 bol najlepšie plateným hercom v [[Hollywood]]e.<ref>{{cite news|first = Dorothy|last = Pomerantz|url = http://www.forbes.com/sites/dorothypomerantz/2012/07/03/tom-cruise-tops-our-list-of-hollywoods-highest-paid-actors/|title = Tom Cruise Tops Our List Of Hollywood's Highest-Paid Actors|publisher = Forbes|date = April 18, 2012|accessdate = July 23, 2012}}</ref> Až 16 z jeho filmov zarobilo vyše 100 miliónov dolárov na americkom domácom trhu; 22 filmov zarobilo viac ako 200 miliónov dolárov celosvetovo.<ref>{{cite web|title = Tom Cruise|url = http://www.boxofficemojo.com/people/chart/?view=Actor&id=tomcruise.htm|publisher = boxofficemojo.com|accessdate = June 3, 2013}}</ref> V roku 1990 získal [[Zlatý glóbus]] za najlepší mužský herecký výkon v dramatickom filme ''[[Narodený 4. júla]]''; v roku 1997 za najlepší mužský herecký výkon v komédii/muzikáli ''Jerry Maguire''; a v roku 2000 za najlepší mužský herecký vo vedľajšej úlohe vo filme ''Magnólia''. V roku 2002 získal Saturn Award za najlepšieho herca vo filme ''Vanilkové nebo''. V roku 2003 získal AFI Movie of the Year Award za film ''[[Posledný samuraj]]'' a cenu Empire za najlepšieho herca vo filme ''Minority Report''. Cruise otvorene zastáva [[Scientológia (hnutie)|scientologickú cirkev]] a jej pridružené sociálne programy a pomoc pri vyliečení z [[Dyslexia|dyslexie]] pripisuje na účet [[Scientológia (hnutie)|scientológii]]. Jeho kritika psychiatrie a [[Antidepresívum|antidepresív]], najmä terapie záchranárov, a úsilie vložené do propagácie scientologickej cirkvi ako náboženstva v [[Európa|Európe]] vyvolali po uniknutí videa, v ktorom propagoval scientológiu, kontroverzie.<ref>{{cite news|title = Is Tom Cruise is Really Sick....???|url = http://www.firstshowreview.com/2015/11/is-tom-cruise-is-really-sick.html|accessdate = October 23, 2015|date = October 23, 2015}}</ref> == Skorý život == Cruise sa narodil v [[Syracuse (New York)|Syracuse]] v [[New York (štát USA)|New Yorku]]. Je synom Mary Lee (rod. Pfeiffer), špeciálnej pedagogičky, a elektrotechnika Thomasa Cruise Mapothera III.<ref>{{cite news|url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,1002716,00.html|title=About Tom|work=Time|accessdate=February 3, 2013|date=June 24, 2002}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130824141456/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,1002716,00.html |date=2013-08-24 }}</ref> Cruise má [[Angličania|anglických]], [[Nemci|nemeckých]] a [[Íri|írskych]] predkov.<ref name="Tom Cruise's Irish Ancestry">{{cite web|title=Tom Cruise's Irish Ancestry|url=http://www.eneclann.ie/exhibitions/tomcruise/|date=March 28, 2013|publisher=Eneclann|accessdate=April 4, 2013}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.wargs.com/other/mapother.html|title=Ancestry of Tom Cruise|work=Wargs.com|accessdate=August 8, 2009}}</ref> Má tri sestry: Lee Anne, Marian a Cass.<ref name="Tom Cruise's Irish Ancestry" /> Jeho pra-pra-pra-dedo z otcovej strany, Patrick Russell Cruise, sa narodil v severnom grófstve Dublinu v roku 1799 a v roku 1825 si v grófstve Meath vzal Teresu Johnson. V tom istom roku odišli z [[Írsko|Írska]] do [[Spojené štáty|Spojených štátov]] a usadili sa v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Mali dcéru Marie Paulina Russell Cruise, ktorej syn, Thomas Cruise O'Mara, Jr., bol Cruisov pradedo.<ref>{{cite web|url=http://www.eneclann.ie/exhibitions/tomcruise/the-life-and-times-of-mary-pauline-russell-cruise/|title=The life and times of Mary Pauline Russell Cruise|work=eneclann.ie}}</ref><ref name="oid">Stated on ''Inside the Actors Studio'' interview with Cruise, January 11, 2004</ref><ref name="genes 1">{{cite web|title=Genealogy.com: Ancestry of Tom Cruise|url=http://www.genealogy.com/famousfolks/tomc/index.htm#toc|accessdate=March 31, 2010|publisher=Genealogy.com|date=August 8, 2002|work=Genealogy.com website|deadurl=yes|archiveurl=https://web.archive.org/web/20060509184148/http://www.genealogy.com/famousfolks/tomc/index.htm#toc|archivedate=2006-05-09}}</ref><ref name="BBC Wales 2">{{cite news|title=North East Wales: Cruise's Welsh roots uncovered|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/wales/north_east/3407861.stm|accessdate=March 31, 2010|publisher=BBC|date=January 18, 2004|work=BBC News website|deadurl=yes|archiveurl=https://web.archive.org/20070210094125/http://news.bbc.co.uk:80/1/hi/wales/north_east/3407861.stm|archivedate=February 10, 2007}}</ref> Cruise je bratrancom herca Williama Mapothera, s ktorým sa objavil v piatich filmoch.<ref>{{cite web|url=http://www.ew.com/gallery/stars-you-didnt-know-were-related/2266243_tom-cruise-and-william-mapother|title=Stars you didn't know were related|work=ew.com}}</ref> Vyrástol v biede a mal [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícku]] výchovu. Jeho otec bol násilník.<ref name="parade">{{cite web|url=http://www.parade.com/articles/editions/2006/edition_04-09-2006/Tom_Cruise_cover|title=I Can Create Who I Am|work=Parade|date=April 9, 2006|accessdate=February 18, 2011|deadurl=yes}}</ref> Cruise uviedol, že ho otec bil a označil ho za "tyrana a zbabelca". Vyhlásil: "Bol to typ človeka, ktorý ak sa niečo pokazilo, kopal do vás. Bola to veľká lekcia v mojom živote – najskôr vás upokojil, aby ste sa cítili v bezpečí a potom prásk! Cítil som, že niečo s tým chlapom nie je v poriadku. Neverím mu. Dávajte si na neho pozor." Časť svojho detstva strávil v [[Kanada|Kanade]]. Koncom roka 1971 sa jeho rodina presťahovala do Beacon Hill v [[Ottawa|Ottawe]], aby Cruisov otec mohol zaujať pozíciu poradcu kanadských ozbrojených síl.<ref name="Unauthorized">{{cite web|url=http://i.usatoday.net/life/books/tom_cruise_excerpt.pdf|title=Tom Cruise: An Unauthorized Biography|accessdate=September 25, 2012}}</ref> Tam navštevoval novootvorenú Robert Hopkins Public School.<ref>{{cite web|url=http://www.ocdsb.ca/sch/20102011%20Elementary%20School%20Profile/RHOP.pdf|title=Robert Hopkins School Profile|accessdate=September 25, 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130117025444/http://www.ocdsb.ca/sch/20102011%20Elementary%20School%20Profile/RHOP.pdf|archivedate=2013-01-17}}</ref> Vo štvrtej triede sa prvýkrát zapojil do drámy pod vedením Georgea Steinburga. Hral [[pozemný hokej]], hoci bol známy viac pre svoju agresivitu ako talent. Do šiestej triedy chodil na Henry Munro High School, avšak na jar toho istého roku matka opustila jeho otca a spolu s jeho sestrami sa vrátili späť do [[Spojené štáty|Spojených štátov]]. Jeho otec zomrel na [[Rakovina|rakovinu]] v roku 1984.<ref>[http://abcnews.go.com/Entertainment/tom-cruise-katie-holmes-upbringings-torn/story?id=16742057#.UNvwbW_7Ljg "Tom Cruise and Katie Holmes: Very Different Upbringings"]. ''ABC''. July 10, 2012.</ref> V [[Cincinnati]] v [[Ohio|Ohiu]] krátko navštevoval [[Františkáni|františkánsky]] seminár a ešte pred tým, ako sa začal zaujímať o herectvo, chcel sa stať katolíckym kňazom.<ref>Cf. ''Tom Cruise: An Unauthorized Biography'', [https://books.google.com/books?id=zB_eC5Y8OEkC&printsec=frontcover&dq=tom+cruise+an+unauthorized+biography&hl=en&ei=t7dGTvTqKcLngQe1sunSBg&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=1&ved=0CCoQ6AEwAA#v=onepage&q=seminary&f=false pp.24-26].</ref><ref>{{cite web|url=http://www.famousbirthdays.com/people/tom-cruise.html|title=Tom Cruise biography|last=|first=|date=|access-date=16 July 2016}}</ref> V poslednom ročníku hral [[Americký futbal|futbal]] za univerzitný tím ako univerzálny obranca, ale bol vyradený z tímu po tom, ako ho pristihli piť pivo pred zápasom.<ref>Cf. ''Tom Cruise: An Unauthorized Biography'', page 47</ref><ref>[http://www.biography.com/people/tom-cruise-9262645 Tom Cruise Biography - Facts, Birthday, Life Story]. Biography.com. Retrieved on June 13, 2012.</ref> Celkom navštívil 15 škôl za 14 rokov, vrátane stáží v najmenej dvoch predmestiach [[New Jersey]] a Glen Ridge.<ref name="FamousNJ">{{cite web|title=Famous New Jerseyans|url=http://www.famousnewjerseyans.com/entertainers.htm|website=NEW JERSEY ENTERTAINERS|accessdate=October 7, 2014}}</ref> == Kariéra == === Herectvo === Cruise sa prvýkrát objavil v drobnej úlohe vo filme ''Nekonečná láska'' z roku 1981 a neskôr v tom istom roku vo vedľajšej úlohe vo filme ''Taps'' ako pobláznený študent vojenskej akadémie. V roku 1983 si zahral vo filme ''Outsideri''. V tom istom roku sa objavil vo filmoch ''Správna hra'' a ''Riskantné podnikanie''.<ref name="rottentomatoes">{{cite web|url=http://www.rottentomatoes.com/m/1017641-risky_business/|title=Risky Business|publisher=Rottentomatoes.com|accessdate=April 15, 2012}}</ref> V roku 1985 stvárnil hlavnú rolu vo filme ''Legenda.''<ref>{{cite news|title=Ridley Scott's beautiful dark twisted fantasy: the making of Legend|url=http://www.telegraph.co.uk/film/legend-ridley-scott/tom-cruise-making-of/|work=The Daily Telegraph|location=London|date=October 9, 2015}}</ref> [[Súbor:Tom cruise 1989.jpg|vľavo|náhľad|Cruise na 61. ročníku odovzdávania [[Academy Awards|Oscarov]] v roku 1989]] V roku 1986 sa predstavil v hlavnej úlohe vo filmoch ''[[Top Gun]]'' a ''Farba peňazí'', ktoré vyšli v tom istom roku. Tu sa zoznámil s [[Paul Newman|Paulom Newmanom]]. V roku 1988 hral vo filme ''Koktail'', za ktorý získal nomináciu na [[Zlatá malina|Zlatú malinu]] pre najhoršieho herca. Neskôr v tom istom roku hral s [[Dustin Hoffman|Dustinom Hoffmanom]] v ''[[Rain Man]]'', ktorý získal [[Cena Akadémie za najlepší film|Oscara]] za najlepší film a Cruise obdržal Kansas City Film Critics Circle Award za najlepšiu vedľajšiu rolu. V roku 1989 vo filme ''[[Narodený 4. júla]]'' stvárnil skutočného ochrnutého vietnamského vojnového veterána Rona Kovica, za čo získal [[Zlatý glóbus za najlepší mužský herecký výkon (dráma)|Zlatý glóbus]] pre najlepšieho herca v dráme, Chicago Film Critics Association Award pre najlepšieho herca, [[People’s Choice Awards|People's Choice Award]] pre obľúbeného filmového herca, nomináciu na cenu [[British Academy of Film and Television Arts|BAFTA]] pre najlepšieho herca v hlavnej úlohe a jeho prvú nomináciu na [[Academy Awards|Oscara]] v kategórii najlepší herec. Medzi jeho ďalšie filmy patrí film ''Dni hromu'' (1990) a ''Navždy a ďaleko'' (1992). V oboch filmoch si zahral s [[Nicole Kidmanová|Nicole Kidmanovou]]. V roku 1994 si zahral po boku [[Brad Pitt|Brada Pitta]], [[Antonio Banderas|Antonia Banderasa]] a Christiana Slatera v gotickej dráme/horore ''Interview s upírom'', ktorý bol nakrútený podľa bestselleru [[Anne Riceová|Anne Riceovej]]. Film získal pozitívne recenzie, hoci Riceová bola spočiatku veľmi kritická k obsadeniu Cruisa. Po zhliadnutí filmu však zaplatila 7 740 $ za dvojstranovú reklamu v magazíne ''Daily Variety'', v ktorej pochválila jeho herecký výkon a ospravedlnila sa za svoje predchádzajúce pochybnosti.<ref>[http://www.ew.com/ew/article/0,,305073,00.html Go Figure] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201229041528/https://www.ew.com/ew/article/0,,305073,00.html |date=2020-12-29 }}, ''[[Entertainment Weekly]]'', December 30, 1994.</ref> V roku 1996 sa objavil v kasovom trháku ''[[Mission: Impossible]]'' ako špión Ethan Hunt. V roku 1996 sa objavil v hlavnej úlohe vo filme ''Jerry Maguire'', za ktorú získal [[Zlatý glóbus]] a svoju druhú nomináciu na [[Academy Awards|Oscara]]. V roku 1999 si zahral spolu s [[Nicole Kidmanová|Nicole Kidmanovou]] v erotickom filme ''Eyes Wide Shut - Spaľujúca vášeň'' a za herecký výkon vo filme ''Magnólia'' získal ďalší [[Zlatý glóbus]] a nomináciu na [[Academy Awards|Oscara]]. [[Súbor:Tom Cruise 2006.jpg|náhľad|Cruise v marci 2006]] V roku 2000 sa vrátil ako Ethan Hunt v ''Mission: Impossible II'', pokračovaní filmu ''Mission: Impossible''. Film režíroval hongkonský režisér John Woo. Film bol kasovým trhákom, pričom celosvetovo zarobil viac ako 547 miliónov $. Stal sa tretím najúspešnejším filmom roka aj napriek tomu, že spolu s predchádzajúcim filmom získali rôznorodé recenzie. Cruise za tento film dostal cenu [[MTV (televízna stanica)|MTV]] Movie Award za najlepší mužský herecký výkon. Jeho ďalšie filmy boli kriticky a komerčne úspešné.<ref name="boxofficemojotomcruise">{{cite web|url=http://boxofficemojo.com/people/chart/?view=Actor&id=tomcruise.htm|title=Tom Cruise|publisher=Boxofficemojo.com|accessdate=April 15, 2012}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.rottentomatoes.com/celebrity/tom_cruise/|title=Tom Cruise Movies, News, and Pictures on Rotten Tomatoes|publisher=Rottentomatoes.com|accessdate=July 31, 2010}}</ref> Nasledujúci rok hral v romantickom trileri ''Vanilkové nebo'' (2001) s [[Cameron Diazová|Cameron Diazovou]] a [[Penélope Cruzová|Penélope Cruzovou]]. V roku 2002 hral v dystopickom sci-fi trileri ''Minority Report'' založenom na sci-fi poviedke [[Philip Kindred Dick|Philipa K. Dicka]]. Film režíroval [[Steven Spielberg]]. [[Súbor:Tom Cruise avp 2014 3.jpg|vľavo|náhľad|Cruise v [[Paríž]]i na premiére filmu ''[[Na hrane zajtrajška]]'' v máji 2014]] V roku 2003 hral v historickej dráme ''[[Posledný samuraj]]'', za ktorú získal nomináciu na [[Zlatý glóbus]] pre najlepšieho herca. V roku 2005 opäť spolupracoval so [[Steven Spielberg|Stevenom Spielbergom]] vo filme ''[[Vojna svetov (film)|Vojna svetov]]'', adaptácii rovnomenného románu [[Herbert George Wells|Herberta George Wellsa]]. Film bol štvrtým najúspešnejším filmom a zarobil viac ako 591 400 000 $ po celom svete. V roku 2005 získal [[People’s Choice Awards|People's Choice Award]] pre obľúbenú filmovú hviezdu a MTV Generation Award. V rokoch 2002 až 2009 bol nominovaný na sedem Saturn Awards a z toho raz vyhral. Deväť z desiatich filmov, v ktorých hral v priebehu desaťročia, zarobilo viac ako 100 miliónov $. V roku 2006 sa objavil v treťom pokračovaní filmovej série ''[[Mission: Impossible]]''. Film získal pozitívnejšie recenzie než predchádzajúce filmy a zarobil takmer 400 milión $.<ref>{{cite web|url=http://boxofficemojo.com/movies/?id=mi3.htm|title=Mission: Impossible III (2006)|publisher=Boxofficemojo.com|accessdate=August 8, 2009}}</ref> V roku 2008 si zahral vo filme ''Tropická búrka'' s [[Ben Stiller|Benom Stillerom]], [[Jack Black|Jackom Blackom]] a [[Robert Downey Jr.|Robertom Downey Jr]]. Za svoj herecký výkon získal nomináciu na [[Zlatý glóbus]]. Hral hlavnú úlohu v historickom trileri ''Valkýra'', ktorý mal premiéru 25. decembra 2008.<ref>{{cite web|url=http://boxofficemojo.com/movies/?id=valkyrie.htm|title=Valkyrie (2008)|publisher=Box Office Mojo|date=April 16, 2009|accessdate=July 31, 2010}}</ref> V marci 2010 dokončil nakrúcanie akčnej komédie ''Zatiaľ spolu, zatiaľ nažive'', v ktorej sa opäť stretol s [[Cameron Diazová|Cameron Diazovou]]. Film mal premiéru 23. júna 2010.<ref>{{cite web|url=http://www.knightanddaymovie.com/|title=Knight and Day|publisher=Knightanddaymovie.com|accessdate=July 31, 2010|archiveurl=https://web.archive.org/web/20100819114931/http://www.knightanddaymovie.com/|archivedate=2010-08-19}}</ref> Dňa 9. februára 2010 potvrdil, že bude hrať v ''Mission: Impossible – Ghost Protocol'' (štvrté pokračovanie filmovej série ''Mission: Impossible''). Film mal premiéru v decembri 2011.<ref>{{cite web|url=http://www.msnbc.msn.com/id/35321981|title=Cruise to star in 'Mission: Impossible 4' – Entertainment – Access Hollywood|publisher=MSNBC|date=February 9, 2010|accessdate=July 31, 2010}}</ref> Získal pozitívne hodnotenia kritikov a stal sa kasovým trhákom.<ref name="rt">{{cite web|url=http://www.rottentomatoes.com/m/mission_impossible_ghost_protocol/|title=Mission: Impossible Ghost Protocol (2011)|work=Rotten Tomatoes|accessdate=June 20, 2012}}</ref><ref name="ox">{{cite web|url=http://www.boxofficemojo.com/movies/?id=mi4.htm|title=Mission: Impossible – Ghost Protocol (2011)|work=Box Office Mojo|accessdate=April 13, 2012}}</ref> 6. mája 2011 získal humanitárne ocenenie od Simon Wiesenthal Centre and Museum of Tolerance za svoju prácu oddaného [[filantrop]]a.<ref>{{cite web|url=http://itn.co.uk/home/18258/Cruise|title=Tom Cruise wins humanitarian award|publisher=ITN|date=May 7, 2011|accessdate=May 9, 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110509022206/http://www.itn.co.uk/home/18258/Cruise|archivedate=2011-05-09}}</ref> V polovici roka 2011 začal nakrúcať film ''Rock of Ages'', v ktorom hral Stacee Jaxx. Film mal premiéru v júni 2012.<ref>{{cite news|url=http://www.nydailynews.com/entertainment/movies/tom-cruise-flaunts-abs-fake-tattoos-rock-ages-inspired-photo-shoot-w-magazine-article-1.1078665|title=Tom Cruise flaunts his abs, fake tattoos in 'Rock of Ages'-inspired photo shoot for W magazine|first=Christina|last=Everett|work=Daily News|location=New York|date=May 15, 2012}}</ref> Cruise stvárnil Jacka Reachera v rovnomennom filme, ktorý je adaptáciou románu britského autora Leeho Childa ''On shot''. Film vyšiel 21. decembra 2012.<ref>{{cite news|last=Schwarzbaum|first=Lisa|title=Jack Reacher (2012)|url=http://www.ew.com/ew/article/0,,20483133_20620438,00.html|accessdate=July 13, 2013|newspaper=[[Entertainment Weekly]]|date=January 3, 2013}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140907224224/http://www.ew.com/ew/article/0,,20483133_20620438,00.html |date=2014-09-07 }}</ref> Film získal pozitívne recenzie od kritikov a bol kasovým trhákom, pričom celosvetovo zarobil 216 568 266 $.<ref>{{cite web|title=Jack Reacher – Rotten Tomatoes|url=http://www.rottentomatoes.com/m/jack_reacher/|publisher=Rotten Tomatoes|accessdate=July 12, 2013}}</ref><ref>{{cite web|title=Jack Reacher|url=http://www.boxofficemojo.com/movies/?id=oneshot.htm|publisher=Box office mojo|accessdate=July 13, 2013}}</ref> V roku 2013 hral v sci-fi filme ''Nevedomí''. Film získal protichodné recenzie a celosvetovo zarobil 285 600 588 $. Vo filme sa objavil aj [[Morgan Freeman]] a [[Olga Kurylenko]].<ref>{{cite web|title=Oblivion|url=http://www.metacritic.com/movie/oblivion|publisher=Metacritic|accessdate=July 13, 2013}}</ref><ref>{{cite web|title=Oblivion|url=http://www.boxofficemojo.com/movies/?id=oblivion.htm|publisher=Box office mojo|accessdate=July 13, 2013}}</ref> == Vzťahy == [[Súbor:Tom Cruise & Katie Holmes WHCAD.jpg|náhľad|Tom Cruise a [[Katie Holmesová]] v máji [[2009]]]] Cruise bol ženatý a rozvedený spolu trikrát a má tri deti (dve adoptované a jedno biologické). === Pred manželstvom === Od začiatku do polovice 80. rokov randil so staršími ženami, vrátane [[Rebecca De Mornay|Rebeccy De Mornay]] (staršia o 3 roky)<ref>{{cite web|url=http://www.vh1.com/news/articles/1502989/20050527/index.jhtml|title=Cruise Control|work=Vh1|date=May 27, 2005|accessdate=June 5, 2011|archive-url=https://web.archive.org/web/20110629061048/www.vh1.com/news/articles/1502989/20050527/index.jhtml|archive-date=June 29, 2011}}</ref>; Patti Scialfa (staršia o 9 rokov)<ref>{{cite news|url=http://www.people.com/people/archive/article/0,,20100160,00.html|title=Romancing the Boss|work=People.com}}</ref> a [[Cher (speváčka)|Cher]] <ref>{{cite web|url=http://www.news.com.au/entertainment/celebrity/cher-once-dated-tom-cruise/story-e6frfmqi-1111116193761|title=Cher reveals affair with Tom Cruise|work=NewsComAu|accessdate=April 2, 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20100617043717/http://www.news.com.au/entertainment/celebrity/cher-once-dated-tom-cruise/story-e6frfmqi-1111116193761|archivedate=2010-06-17}}</ref> (staršia o 16 rokov). [[Cher (speváčka)|Cher]] žila spolu so svojou dcérou Chastity Bonos a Tomom Cruisom v jednej domácnosti.<ref>{{cite book|author=Jason Larocque|title=You Haven't Seen The Last of Me|year=2013|publisher=Lulu.com|isbn=130088858X}}</ref> === Manželstvo s Mimi Rogers === Cruise si vzal herečku Mimi Rogers 9. mája 1987.<ref>{{cite web|url=http://www.people.com/people/article/0,,20096360,00.html|title=Now Married to Mimi Rogers, Tom's Cruising Days Are Over|work=People.com}}</ref> Pár sa rozviedol 4. februára 1990. Rogers zasvätila Cruisa do [[Scientológia (hnutie)|scientológie]].<ref>{{cite journal|last=Masters|first=Kim|date=September–October 2005|title=The Passion of Tom Cruise|journal=Radar}} as excerpted by ''Radar'' at [http://www.radaronline.com/from-the-magazine/2005/08/the_passion_of_tom_cruise_excerpt.php RadarOnline.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061019111857/http://www.radaronline.com/from-the-magazine/2005/08/the_passion_of_tom_cruise_excerpt.php |date=2006-10-19 }}</ref> === Manželstvo s Nicole Kidman === Cruise sa stretol so svojou druhou manželkou, herečkou [[Nicole Kidmanová|Nicole Kidman]], na natáčaní filmu ''Dni hromu'' (1990). Pár sa vzal 24. decembra 1990. Cruise a Kidman si adoptovali dve deti, Isabellu a Connora Antonyho. Vo februári 2001 podal Cruise žiadosť o rozvod, zatiaľ čo bola Kidman nevedomky tehotná. Tehotenstvo skončilo [[Potrat|potratom]]. V roku 2007 Kidman vyhlásila, že zvesti o potrate boli chybné a vysvetlila, že mala mimomaternicové tehotenstvo.<ref>{{cite web|last=Gordon|first=Meryl|url=http://www.marieclaire.com/celebrity-lifestyle/celebrities/Nicole-Kidman-Interview-3|title=Nicole Kidman Tells It Like It Is|work=Marie Claire|date=November 11, 2007|accessdate=July 23, 2012}}</ref> Pred svojím ďalším manželstvom s Keithom Urbanom v roku 2006 prehovorila o tom, ako stále miluje Cruisa.<ref>{{cite web|url=http://today.msnbc.msn.com/id/12690470/ns/today-entertainment/t/nicole-kidman-says-she-still-loves-tom-cruise/|title=Nicole Kidman says she still loves Tom Cruise|work=Today.msnbc.msn.com|date=May 9, 2006|accessdate=July 23, 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120727004019/http://today.msnbc.msn.com/id/12690470/ns/today-entertainment/t/nicole-kidman-says-she-still-loves-tom-cruise|archivedate=2012-07-27}}</ref> === Vzťahy od roku 2000 a zvesti súvisiace so scientológiou === [[Súbor:KatieHolmesTomCruiseJune09.jpg|vľavo|náhľad|Tom Cruise a [[Katie Holmesová]] v júni 2009]] V roku 2001 začal chodiť s [[Penélope Cruzová|Penélope Cruz]], s ktorou sa stretol na nakrúcaní filmu ''Vanilkové nebo'', ale vzťah sa skončil v roku 2004.<ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/3570639.stm|title=Cruise and Cruz end relationship|publisher=BBC News|date=March 26, 2004|accessdate=October 31, 2008}}</ref> Časopis ''[[Vanity Fair]]'' v októbri 2012 uviedol, že niektoré zdroje uvádzajú, že po rozchode s [[Penélope Cruzová|Penélope Cruz]] zahájila [[Scientológia (hnutie)|scientologická cirkev]] tajný projekt nájsť Cruisovi novú priateľku. Podľa týchto zdrojov Cruise na základe série "konkurzov" krátko chodil s britsko-iránskou herečkou Nazanin Boniadi, ktorá následne scientológiu opustila.<ref>{{cite news|title=Tom Cruise's Scientology Marriages: The Secret Wife-Auditioning Process Before Katie Holmes, Revealed|url=http://www.vanityfair.com/online/daily/2012/09/tom-cruise-scientology-marriage-katie-holmes|date=September 1, 2012|accessdate=September 5, 2012|work=Vanity Fair}}</ref>  Scientologická cirkev a Cruisovi právnici tieto informácie popreli, hrozili žalobou a ''[[Vanity Fair]]'' obvinili z "náboženského fanatizmu."<ref>{{cite news|last=Adams|first=Guy|title=Scientology threatens Vanity Fair over Tom Cruise 'auditions' claims|url=http://www.independent.co.uk/news/world/americas/scientology-threatens-vanity-fair-over-tom-cruise-auditions-claims-8122450.html|accessdate=September 12, 2012|newspaper=The Independent|date=September 11, 2012|quote=Citing a mixture of "shoddy journalism" and "religious bigotry," the Church of Scientology is threatening to sue Vanity Fair over a recent article claiming that it helped "audition" young actresses to find a suitable girlfriend for Tom Cruise.|location=London}}</ref> Novinár Roger Friedman neskôr oznámil, že dostal e-mail od režiséra a ex-scientológa Paula Haggisa, v ktorom tieto informácie potvrdil. === Manželstvo s Katie Holmes === V apríli 2005 začal randiť s herečku [[Katie Holmesová|Katie Holmes]]. 27. apríla toho istého roku sa Cruise a Holmes, médiami prezývaní "TomKat", prvýkrát spolu ukázali na verejnosti v [[Rím|Ríme]].<ref name="usatoday.com2">Soriano, César G. (May 5, 2005). [http://www.usatoday.com/life/people/2005-05-03-cruise-main_x.htm "Tom, Katie flying high on romance"]. ''USA Today''.</ref> O mesiac neskôr vyznal Holmes lásku ''v The Oprah Winfrey Show'', skákajúc počas show hore-dole na pohovke.<ref>Lynch, Jason (June 6, 2005). [http://www.people.com/people/archive/article/0,,20147743,00.html "Tom & Katie: Truly, Madly, Deeply"]. ''People''.</ref> 6. októbra 2005 oznámili, že čakajú dieťa.<ref>Smith, Ryan E. (October 6, 2005). [http://toledoblade.com/apps/pbcs.dll/article?AID=/20051006/ART09/51006019/-1/ART "Baby frenzy begins: Katie Holmes and Tom Cruise are expecting their first child together"]. ''The Blade''</ref> V apríli 2006 sa im narodila dcéra Suri. Dňa 18. novembra 2006 sa za účasti mnohých hollywoodskych hviezd zosobášili v Odescalchi Castle (z 15. storočia) v Bracciano v [[Taliansko|Taliansku]].<ref>{{cite news|last=Soriano|first=César G|title=Mr. and Mrs. TomKat: Inside their fairy-tale wedding|work=USA Today|date=November 20, 2006|url=http://www.usatoday.com/life/people/2006-11-19-tomkat-highlights_x.htm|accessdate=February 12, 2008}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.toledoblade.com/apps/pbcs.dll/article?AID=/20061119/NEWS08/611190359|title=Cruise, Holmes exchange vows in castle|work=Toledo Blade|date=November 19, 2006|accessdate=September 5, 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080203185150/http://www.toledoblade.com/apps/pbcs.dll/article?AID=/20061119/NEWS08/611190359|archivedate=February 3, 2008}}</ref> Hercov hovorca povedal, že ich manželstvo „zoficiálnili“ v [[Los Angeles]] deň pred obradom v [[Taliansko|Taliansku]].<ref>Sanminiatelli, Maria (November 19, 2006). "Now they are one: The TomKat is officially united at long last". ''Orlando Sentinel''.</ref> Dňa 29. júna 2012 bolo oznámené, že Holmes podala po 5 a pol roku manželstva žiadosť o rozvod.<ref>{{cite news|title=Tom Cruise, Katie Holmes to divorce|url=http://marquee.blogs.cnn.com/2012/06/29/report-tom-cruise-katie-holmes-set-to-divorce/?|publisher=CNN Entertainment|date=June 29, 2012|accessdate=June 29, 2012}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120629212600/http://marquee.blogs.cnn.com/2012/06/29/report-tom-cruise-katie-holmes-set-to-divorce/ |date=2012-06-29 }}</ref><ref>{{cite news|last=Heyman|first=J.D.|title=Tom Cruise and Katie Holmes Are Divorcing|url=http://www.people.com/people/article/0,,20608003,00.html|work=People|date=June 29, 2012|accessdate=June 29, 2012}}</ref> Dňa 9. júla 2012 bolo oznámené, že pár podpísal rozvodové papiere.<ref>{{cite news|last=Duke|first=Alan|title=Tom Cruise, Katie Holmes settle divorce|url=http://www.cnn.com/2012/07/09/showbiz/cruise-holmes-divorce/index.html|publisher=CNN|accessdate=July 9, 2012|date=July 10, 2012}}</ref> Vzhľadom k tomu, že zákony štátu [[New York (štát USA)|New York]] vyžadujú, aby všetky rozvodové dokumenty zostali tajné, údaje o vysporiadaní nie sú verejnosti prístupné.<ref>{{cite web|last=Sternberg|first=Louis|title=Did Katie Holmes File for Divorce from Tom Cruise in New York to Protect Her Privacy?|url=http://www.louislsternberglaw.com/2012/07/14/did-katie-holmes-file-for-divorce-from-tom-cruise-in-new-york-to-protect-her-privacy/|accessdate=July 14, 2012}}</ref> == Scientológia == [[Súbor:Tom Cruise and Mimi Rogers in 1989.jpg|náhľad|Tom Cruise a Mimi Rogers na [[Academy Awards|Oscaroch]] v roku 1989]] Cruise je stúpencom [[Scientológia (hnutie)|scientologickej cirkvi]] a jej pridružených sociálnych programov. K scientologickej cirkvi ho priviedla v roku 1990 jeho prvá manželka Mimi Rogers.<ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/showbiz/1791617.stm|title=Cruise lobbies over Scientology|publisher=BBC News|date=January 30, 2002|accessdate=April 15, 2012}}</ref> V ranom veku bojoval s [[Dyslexia|dyslexiou]]<ref>{{cite web|url=http://www.people.com/people/archive/article/0,,20140587,00.html|title=Tom Cruise: My Struggle to Read|publisher=|accessdate=April 2, 2015}}</ref> a neskôr vyhlásil, že scientológia, konkrétne [[L. Ron Hubbard]] Study Tech, mu pomohol dyslexiu prekonať.<ref>{{cite news|title=Cruise credits Scientology for his success|work=msnbc.com|date=May 24, 2005|url=http://www.msnbc.msn.com/id/7968809/|accessdate=May 11, 2008}}</ref> === Cruisove presadzovanie scientológie === Okrem podpory rôznych programov, ktoré zasväcujú ľudí k scientológii, propagoval scientológov a usiloval sa o uznanie scientológie ako náboženstva v Európe. V roku 2005 Parížska mestská rada vyhlásila, že Cruise ovplyvňoval vtedajšieho ministra vnútra [[Nicolas Sarkozy|Nicolasa Sarkozyho]] a predsedu Senátu Jean-Claude Gaudina, ktorí ho označili za militantného hovorcu scientológov a zablokovali s ním akúkoľvek ďalšiu komunikáciu.<ref>{{cite web|author=|url=http://www.examiner.ie/breaking/story.asp?j=182470131&p=y8z47x994&n=182471074&x=|title=Paris snubs Scientology 'militant' Cruise|work=Irish Examiner|date=July 13, 2005|accessdate=April 15, 2012}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Cruise bol spoluzakladateľom detoxikačnej terapie pre záchranárov Downtown Medical v [[New York (mesto)|New Yorku]], založenej na diele L. Ron Hubbarda. Od [[Lekár|lekárov]] a [[Hasič|hasičov]] si za to vyslúžil kritiku.<ref>O'Donnell, Michelle (October 4, 2003). [http://www.nytimes.com/2003/10/04/nyregion/04DETO.html?ex=1148011200&en=c46507c25827d1c3&ei=5070 "Scientologist's Treatments Lure Firefighters"]. ''[[The New York Times]]''.</ref><ref>{{cite news|first=Roger|last=Friedman|title=Tom Cruise Can't Put Out These Fires|url=http://www.foxnews.com/story/0,2933,238238,00.html#2|publisher=Fox News|date=December 22, 2006|accessdate=December 30, 2006|deadurl=yes|archiveurl=https://web.archive.org/20070109070250/http://www.foxnews.com:80/story/0%2C2933%2C238238%2C00.html|archivedate=January 9, 2007}}</ref> V roku 2004 David Miscavige vytvoril a za jeho aktivity Cruisovi udelil Scientology Freedom Medal of Valor.<ref name="vanity">{{cite web|title=What Katie Didn't Know|work=Vanity Fair|date=October 2012|author=Maureen Orth|url=http://www.vanityfair.com/hollywood/2012/10/katie-holmes-divorce-scientology}}</ref> === Kritika psychiatrie === V januári 2004 urobil kontroverzné vyhlásenie: "''Myslím, že psychiatria by mala byť vyhlásená za nezákonnú.''"<ref name="Desai">{{cite journal|last=Desai|first=Nimesh|title=Antipsychiatry: Meeting the challenge|journal=Indian Journal of Psychiatry|date=Oct–Dec 2005|pages=185–187}}</ref>  Ďalšie diskusie vybuchli v roku 2005 po tom, čo otvorene kritizoval herečku [[Brooke Shieldsová|Brooke Shields]] za to, že brala liek Paxil (paroxetín) - [[antidepresívum]], ktoré užívala na zotavenie sa z popôrodnej [[Depresia (psychológia)|depresie]] po narodení jej prvej dcéry v roku 2003. Cruise tvrdil, že neexistuje nič také ako chemická nerovnováha a že psychiatria je forma [[Pseudoveda|pseudovedy]]. Shields odpovedala, že Cruise "''by mal pokračovať v zachraňovaní sveta pred mimozemšťanmi a nechať ženy, ktoré trpia popôrodnou depresiou rozhodnúť sa, aké možnosti liečby sú pre ne najlepšie''."<ref>{{Cite news|title=Brooke Shields Lashes Out at Tom Cruise|url=http://www.people.com/people/article/0,,1067822,00.html|date=June 2, 2005|work=People}}</ref> To viedlo 24. júna 2005 k vášnivej hádke medzi Mattom Lauerom a Cruisom na ''NBC Today''. Shields nazvala Cruisove komentáre ako „ubližujúce všetkým matkám“.<ref>{{cite news|last=Shields|first=Brooke|authorlink=Brooke Shields|work=The New York Times|title=War of Words|date=July 1, 2005|url=http://www.nytimes.com/2005/07/01/opinion/01shields.html|accessdate=January 20, 2009}}</ref> Neskôr v auguste 2006 sa Cruise za svoje vyjadrenia Schieldsovej osobne ospravedlnil. [[Scientológia (hnutie)|Scientológia]] je dobre známa pre svoj odpor voči [[Psychiatria|psychiatrii]] a psychoaktívnym liekom, ktoré sú na liečbu bežne predpisované. Cruisove anti-psychiatrické aktivity viedli k roztržke s režisérom [[Steven Spielberg|Stevenom Spielbergom]]. Spielberg údajne v Cruisovej prítomnosti spomenul meno svojho priateľa lekára, ktorý predpisoval psychiatrické lieky. Krátko potom scientológovia štrajkovali pred jeho ordináciou, čo malo Spielberga naštvať.<ref>{{cite web|url=http://www.newyorker.com/magazine/2006/07/24/hollywood-ending|title=Hollywood Ending|author=Ken Auletta|date=July 24, 2006|work=The New Yorker}}</ref> === Odstránenie videa z YouTube === Dňa 15. januára 2008 bolo na [[YouTube]] zverejnené interview s Cruisom, v ktorom hovoril o tom, čo pre neho scientológia znamená.<ref name="warne">{{cite news|last=Warne|first=Dan|title='Anonymous' threatens to 'dismantle' Church of Scientology via internet|work=APC Magazine|publisher=National Nine News|date=January 24, 2008|url=http://www.apcmag.com/7905/anonymous_threatens_to_dismantle_church_of_scientology_via_internet|accessdate=January 25, 2008}}</ref><ref name="knbc">{{cite news|title=Hacker Group Declares War On Scientology: Group Upset Over Church's Handling Of Tom Cruise Video|publisher=KNBC|location=Los Angeles|date=January 24, 2008|url=http://www.knbc.com/news/15132759/detail.html|accessdate=January 25, 2008}}</ref> Scientologická cirkev vyhlásila, že video bolo "ukradnuté a editované", a bolo prevzaté z trojhodinového videa vyrobeného pre členov scientológie.<ref name="Church of Scientology Slams German Tabloid">{{cite news|title=Report: Church of Scientology Slams German Tabloid for Publishing Comments Comparing Tom Cruise to Nazi Minister|publisher=Fox News|date=January 23, 2008|url=http://www.foxnews.com/story/0,2933,324885,00.html|accessdate=January 25, 2008}}</ref> YouTube pod hrozbou súdneho sporu video z webu odstránil.<ref name="vamosi anonymous hackers">{{cite news|last=Vamosi|first=Robert|title=Anonymous hackers take on the Church of Scientology|work=CNET News|publisher=CNET Networks, Inc.|date=January 24, 2008|url=http://www.news.com/8301-10789_3-9857666-57.html|accessdate=January 25, 2008}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120127212752/http://news.cnet.com/8301-10789_3-9857666-57.html |date=2012-01-27 }}</ref> Po tom, čo YouTube preskúmal tieto tvrdenia, zistili, že video neporušuje autorský zákon, pretože sa naň vzťahuje ''[[Fair use|klauzula fair use]]''. Následne ho znovu uverejnili na webe a k júnu 2015 video dosiahlo vyše 10 miliónov videní. YouTube ho neskôr vzhľadom na jeho popularitu a na následné zmeny autorskej politiky na internetových stránkach znovu odstránil. === Údajný vplyv scientológov na Cruisove vzťahy === V roku 2013 Cruise uviedol, že sa s ním jeho ex-manželka [[Katie Holmesová|Katie Holmes]] rozviedla čiastočne kvôli tomu, aby chránila dcéru Suri pred scientológmi. Povedal tiež, že Suri už nie je praktizujúcim členom cirkvi.<ref>{{cite news|title=Tom Cruise Admits Katie Holmes Divorced Him To Protect Suri From Scientology|url=http://www.huffingtonpost.com/2013/11/08/tom-cruise-katie-holmes-protect-suri-scientology_n_4240715.html?ir=Entertainment|work=The Huffington Post|first=Stephanie|last=Marcus|date=November 8, 2013}}</ref> V marci 2004 jeho hovorca po 14 rokoch odstúpil z funkcie. Cruisovým ďalším hovorcom do novembra 2005 bola jeho sestra Lee Anne DeVette, ktorá bola tiež scientologičkou.<ref>{{cite news|url=http://www.variety.com/article/VR1117932447?categoryid=13&cs=1|title=Cruise will go with pro|work=Variety|first=Chris|last=Gardner|date=November 6, 2005|accessdate=October 31, 2008}}</ref> DeVette nahradila Paul Bloch v snahe obmedziť diskusie súvisiace s jeho vzťahom s [[Katie Holmesová|Katie Holmes]].<ref>{{cite news|url=http://film.guardian.co.uk/features/featurepages/0,,1499693,00.html|title=What's eating Tom Cruise?|work=The Observer|location=London|first=Edward|last=Helmore|date=June 4, 2005|accessdate=October 31, 2008}}</ref><ref>{{cite web|url=http://abcnews.go.com/Entertainment/JustSaying/story?id=798031&page=1|title=Is Tom's Love Life Cruisin' for a Bruisin'?|last=Oringer|first=Heidi|publisher=ABC News|date=May 31, 2005|accessdate=October 31, 2008}}</ref> Dokument ''Going Clear: Scientology and the Prison of Belief'' z roku 2015 vrhol svetlo na Cruisovo postavenie v scientológii. Film uvádzal, že Cruise využíval pracovníkov Sea Org ako zdroj lacnej pracovnej sily.<ref>{{cite web|url=http://www.businessinsider.com/tom-cruises-secret-scientology-girlfriend-nazanin-boniadi-2015-3|title=Tom Cruise's secret Scientology girlfriend Nazanin Boniadi|date=April 1, 2015|work=Business Insider}}</ref> Cruisov bývalý účtovník Marty Rathbun vyhlásil, že jeho bývalá žena [[Nicole Kidmanová|Nicole Kidman]] bola na Cruisov príkaz odpočúvaná (čo Cruisovi právnici popreli).<ref>{{cite news|url=http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/northamerica/usa/11370754/Scientology-leaders-ordered-Nicole-Kidman-wiretap-during-Tom-Cruise-marriage.html|title=Scientology leaders 'ordered Nicole Kidman wiretap' during Tom Cruise marriage|date=January 26, 2015|work=The Daily Telegraph|location=London}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.eonline.com/news/618897/controversial-scientology-documentary-alleges-tom-cruise-wiretapped-nicole-kidman-s-phone-church-slams-claims|title=Controversial Scientology Documentary Alleges Tom Cruise Wiretapped Nicole Kidman's Phone, Church Slams Claims|work=E! Online}}</ref> == Médiá == [[Súbor:Tom Cruise and Katie Holmes Yahoo 2006.jpg|náhľad|Cruise a [[Katie Holmesová]] s fanúšikmi v marci 2006]] V roku 2006 zaradil magazín ''Premiere'' Cruisa na 13. miesto v rebríčku najvplyvnejších hercov.<ref>{{cite web|url=http://www.premiere.com/newsletter/2851/the-power-list-2006-page13.html|title=The Power List 2006|work=Premiere|accessdate=July 3, 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070120122143/http://www.premiere.com/newsletter/2851/the-power-list-2006-page13.html|archivedate=2007-01-20}}</ref> V rovnakom roku ho časopis ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' označil za najvplyvnejšiu celebritu na svete.<ref>{{cite news|url=http://www.forbes.com/lists/2006/53/6YG2.html|title=Tom Cruise ranked 1 among The Top 100 Celebrities In 2006|work=Forbes|accessdate=May 1, 2007|date=May 1, 2007|archiveurl=https://web.archive.org/web/20060617132837/http://www.forbes.com/lists/2006/53/6YG2.html|archivedate=June 17, 2006}}</ref> V auguste 2006 ''[[Paramount Pictures|Paramount]]'' uviedol Cruisove "nedávne správanie" ako dôvod, prečo s ním neobnovili zmluvu.<ref>{{cite news|work=San Diego Union-Tribune|title=Paramount Drops Cruise|url=http://www.signonsandiego.com/uniontrib/20060823/news_lz1n23pubeye.html|date=August 23, 2006|accessdate=January 20, 2009}}</ref> Okrem toho ''Marketing Evaluations'' vyhlásil, že Cruisove Q skóre (miera popularity celebrít) sa prepadlo o 40 percent.<ref>{{cite web|title=Q Scores: Tom Cruise's popularity has dropped|url=http://www.chinadaily.com.cn/entertainment/2006-08/29/content_676908.htm|work=China Daily|date=August 29, 2006|accessdate=May 6, 2013}}</ref><ref>{{cite news|title=WSJ: What Tom Cruise's "Q scores" reveal|url=http://www.mediabistro.com/fishbowlla/wsj-what-tom-cruises-q-scores-reveal_b2086|accessdate=May 6, 2013|date=May 1, 2006}} {{Webarchive|url=https://archive.today/20130629205642/http://www.mediabistro.com/fishbowlla/wsj-what-tom-cruises-q-scores-reveal_b2086 |date=2013-06-29 }}</ref> Dňa 10. októbra 2006 bol v [[Japonsko|Japonsku]] vyhlásený „Deň Toma Cruisa“.<ref>{{cite web|url=http://www.hollywood.com/news/Cruise_Day_Declared_in_Japan/3563377|title=Tom Cruise Day|publisher=Hollywood.com|accessdate=August 8, 2009}}</ref> == Súdne spory == Počas manželstva s [[Nicole Kidmanová|Nicole Kidman]] sa šírili špekulácie o ich sexuálnom živote a klebety o tom, že Cruise je [[Homosexualita|homosexuál]]. V roku 1998 úspešne žaloval britskú bulvárnu tlač ''Daily Express'', ktorá tvrdila, že jeho manželstvo s Kidman je podvod, ktorým zakrýva svoju homosexualitu.<ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/203779.stm|title=Cruise and Kidman win libel case|publisher=BBC News|date=October 29, 1998|accessdate=April 15, 2012}}</ref> V máji 2001 podal žalobu na gay pornoherca Chada Slatera. Slater údajne povedal časopisu ''Actustar'', že mal s Cruisom aféru. Toto tvrdenie Cruise rázne poprel a v auguste 2001 súd nariadil Slaterovi zaplatiť Cruisovi odškodné vo výške 10 miliónov $.<ref>{{cite news|last=Davis|first=Simon|title=Cruise sues porn star over gay love claims|url=http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/northamerica/usa/1329163/Cruise-sues-porn-star-over-gay-love-claims.html|accessdate=May 6, 2013|newspaper=[[The Daily Telegraph]]|date=May 4, 2001|location=London}}</ref><ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/showbiz/2664159.stm|title=Cruise wins 'gay' claims legal battle|publisher=BBC News|date=January 16, 2003|accessdate=April 15, 2012}}</ref> Cruise žaloval Michaela Davisa, vydavateľa časopisu ''Bold'', ktorý verejne vyhlasoval, že má video preukazujúce Cruisovu homosexualitu, avšak nikdy údajné video neukázal. Cruise stiahol žalobu výmenou za verejné vyhlásenie, že video neexistuje a že Cruise je [[Heterosexualita|heterosexuál]].<ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/showbiz/1686039.stm|title=Cruise gay claims dropped|publisher=BBC News|date=December 1, 2001|accessdate=April 15, 2012}}</ref> V roku 2006 žaloval Jeffa Burgara, ktorý získal kontrolu nad Cruisovou oficiálnou stránkou TomCruise.com. Burgar presmeroval Cruisovu stránku na Celebrity1000.com. 5. júla 2006 [[Svetová organizácia duševného vlastníctva]] (WIPO) nariadila Burgarovi, aby presmerovanie zrušil.<ref>{{cite web|author=Arbitration and Mediation Center|url=http://arbiter.wipo.int/domains/decisions/html/2006/d2006-0560.html|title=WIPO Domain Name Decision: D2006-0560|publisher=Arbiter.wipo.int|date=July 5, 2006|accessdate=August 8, 2009}}</ref> V roku 2009 Michael Davis Sapir podal žalobu, pretože Cruis nariadil odpočúvať jeho telefón. Žaloba bola z dôvodu premlčania zamietnutá.<ref>{{cite web|url=http://www.thewrap.com/movies/article/tom-cruise-bert-fields-win-dismissal-wiretapping-suit-81691/|title=Tom Cruise, Bert Fields Win Dismissal of Pellicano Wiretapping Suit|work=TheWrap|accessdate=2016-07-23|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304073325/http://www.thewrap.com/movies/article/tom-cruise-bert-fields-win-dismissal-wiretapping-suit-81691/|archivedate=2016-03-04}}</ref> V októbri 2012 podal na ''In Touch'' a ''Life & Style'' žalobu pre ohováranie potom, čo časopisy tvrdili, že Cruise "opustil" svoju šesťročnú dcéru.<ref>{{cite news|url=http://www.tmz.com/2012/10/24/tom-cruise-50-million-dollar-lawsuit-life-and-style-abandoned-suri/|title=Tom Cruise Files $50 Mil Lawsuit Over Mag Claiming He Abandoned Suri|date=October 24, 2012|work=TMZ|accessdate=October 24, 2012}}</ref> Počas výpovede uznal, že svoju dcéru skutočne nevidel 110 dní. Žaloba bola nakoniec zamietnutá.<ref>{{cite news|url=http://www.nydailynews.com/entertainment/gossip/tom-cruise-settles-50m-lawsuit-reports-abandoned-suri-article-1.1554419|title=Tom Cruise settles $50M lawsuit over reports he 'abandoned' Suri|work=New York Daily News}}</ref> == Filmografia == {| class="wikitable" !Rok !Názov !Rola !Poznámky |- |1981 |''Nekonečná láska'' |Billy | |- |1981 |''Taps'' |David Shawn | |- |1983 |''Outsideri'' |Steve Randle | |- |1983 |''Losin' It'' |Woody | |- |1983 |''Riskantné podnikanie'' |Joel Goodson | |- |1983 |''Správna hra'' |Stefen Djordjevic | |- |1985 |''Legenda'' |Jack | |- |1986 |''[[Top Gun]]'' |por. Pete "Maverick" Mitchell | |- |1986 |''Farba peňazí'' |Vincent Lauria | |- |1988 |''Koktail'' |Brian Flanagan | |- |1988 |''[[Rain Man]]'' |Charlie Babbitt | |- |1989 |''[[Narodený 4. júla]]'' |Ron Kovic | |- |1990 |''Dni hromu'' |Cole Trickle | |- |1992 |''Navždy a ďaleko'' |Joseph Donelly | |- |1992 |''Zopár správnych chlapov'' |por. Daniel Kaffee | |- |1993 |''[[Firma (film)|Firma]]'' |Mitch McDeere | |- |1993 |''Fallen Angels'' |— |TV seriál; epizóda: "''The Frightening Frammis''" (režisér) |- |1994 |''Interview s upírom'' |Lestat de Lioncourt | |- |1996 |''[[Mission: Impossible]]'' |Ethan Hunt |tiež producent |- |1996 |''Jerry Maguire'' |Jerry Maguire | |- |1998 |''Za hranicami možností'' |— |producent |- |1999 |''Eyes Wide Shut - Spaľujúca vášeň'' |William Harford | |- |1999 |''Magnólia'' |Frank T. J. Mackey | |- |2000 |''Mission: Impossible II'' |Ethan Hunt |tiež producent |- |2001 |''Stanley Kubrick: Život v obrazoch'' |rozprávač | |- |2001 |''Tí druhí'' |— |výkonný producent |- |2001 |''Vanilkové nebo'' |David Aames |tiež producent |- |2002 |''Space Station 3D'' |rozprávač | |- |2002 |''Minority Report'' |John Anderton | |- |2002 |''Austin Powers v Zlatom úde'' |sám seba ako Austin Powers |epizódna rola |- |2002 |''Narkotiká'' |— |výkonný producent |- |2003 |''Shattered Glass'' |— |výkonný producent |- |2003 |''[[Posledný samuraj]]'' |Nathan Algren |tiež producent |- |2004 |''Collateral'' |Vincent | |- |2005 |[[Vojna svetov (film)|''Vojna svetov'']] |Ray Ferrier | |- |2005 |''Elizabethtown'' |— |producent |- |2006 |''Spýtaj sa prachu'' |— |producent |- |2006 |''Mission: Impossible III'' |Ethan Hunt |tiež producent |- |2007 |''Hrdinovia a zbabelci'' |senátor Jasper Irving | |- |2008 |''Tropická búrka'' |Les Grossman | |- |2008 |''Valkýra'' |[[Claus von Stauffenberg]] | |- |2010 |''Zatiaľ spolu, zatiaľ nažive'' |Roy Miller | |- |2011 |''Mission: Impossible 4'' |Ethan Hunt |tiež producent |- |2012 |''Rock of Ages'' |Stacee Jaxx | |- |2012 |''Jack Reacher: Posledný výstrel'' |Jack Reacher |tiež producent |- |2013 |''Nevedomí'' |Jack Harper | |- |2014 |''[[Na hrane zajtrajška]]'' |major William Cage | |- |2015 |''Mission Impossible: Národ grázlov'' |Ethan Hunt | |- |2016 |''Jack Reacher: Nevracaj sa'' |Jack Reacher |''post-produkcia; producent'' |- |2017 |''Mena'' |Barry Seal |''post-produkcia'' |- |2017 |''The Mummy'' |Tyler Colt | |- |2018 |''Mission Impossible: Fallout'' |Ethan Hunt |tiež producent |- |2022 |''Top Gun: Maverick'' |por. Pete "Maverick" Mitchell | |- |2023 |''Mission: Impossible Odplata - Prvá časť'' |Ethan Hunt | |- |2025 |''[[Mission: Impossible - Posledné zúčtovanie]]'' |Ethan Hunt | |} == Referencie == {{Referencie|3}} * {{Preklad|en|Tom Cruise|730935033}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id = 72|meno = Tom Cruise}} * {{Imdb meno|id = 0000129|meno = Tom Cruise}} {{Navboxes |title = Ceny Toma Cruisa |list = {{Zlatý glóbus - najlepší herec (dráma) 1981 - 2000}} {{Zlatý glóbus - najlepší herec vo vedľajšej úlohe 1981 - 2000}} {{Držitelia ceny National Board of Review Award pre najlepšieho herca}} {{Držitelia ceny Hasty Pudding pre Muža roka}} {{Držitelia ceny Saturn Award pre najlepšieho herca}} {{Držitelia ceny Satellite pre najlepšieho herca - film}} }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cruise, Tom}} [[Kategória:Filmoví herci USA]] [[Kategória:Filmoví producenti USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Zlatý glóbus za najlepší mužský herecký výkon (dráma)]] [[Kategória:Držitelia ceny Zlatý glóbus za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]] [[Kategória:Hollywoodsky chodník slávy]] [[Kategória:Držitelia ceny Zlatá malina za najhorší pár na plátne]] [[Kategória:Osobnosti zo Syracuse (New York)]] [[Kategória:Osobnosti USA anglického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA nemeckého pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA írskeho pôvodu]] [[Kategória:Scientologické osobnosti]] [[Kategória:Kaskadéri USA]] [[Kategória:Modeli USA]] m2wczxviwfhjdtuxskc5hxaa1hvrl3w Pečeňany 0 27653 8211004 8164235 2026-05-09T06:19:40Z ~2026-28119-93 294295 /* */ Rieku 8211004 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Pečeňany | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = Coa_Slovakia_Town_Bánpecsenyéd.svg | Vlajka = Pecenany-banovce nad bebravou-flag.svg | Kraj = Trenčiansky | Okres = Bánovce nad Bebravou | Región = Horná Nitra | Časti = | Rieka = | Rieka Bebrava = | Zemepisná šírka = 48.6741 | Zemepisná dĺžka = 18.2273 | Nadmorská výška = 197 | Prvá zmienka = 1323 | Starosta = Jozef Lukniš<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | PSČ = 956 36 (pošta [[Rybany]]) | Kód = 505331 | EČV = BN | Predvoľba = +421-38 | Adresa = Pečeňany 105 | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = obecpecenany.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Pečeňany''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Bánovce nad Bebravou (okres)|Bánovce nad Bebravou]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Bánovce nad Bebravou}} [[Kategória:Pečeňany| ]] [[Kategória:Obce okresu Bánovce nad Bebravou]] traeo3yyc1lxnr9lj0e4jjpr4s06kti 8211014 8211004 2026-05-09T06:55:23Z ~2026-27065-36 293875 Revízia [[Special:Diff/8211004|8211004]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-28119-93|~2026-28119-93]] ([[User talk:~2026-28119-93|diskusia]]) bola vrátená 8211014 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Pečeňany | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = Coa_Slovakia_Town_Bánpecsenyéd.svg | Vlajka = Pecenany-banovce nad bebravou-flag.svg | Kraj = Trenčiansky | Okres = Bánovce nad Bebravou | Región = Horná Nitra | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.6741 | Zemepisná dĺžka = 18.2273 | Nadmorská výška = 197 | Prvá zmienka = 1323 | Starosta = Jozef Lukniš<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | PSČ = 956 36 (pošta [[Rybany]]) | Kód = 505331 | EČV = BN | Predvoľba = +421-38 | Adresa = Pečeňany 105 | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = obecpecenany.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Pečeňany''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Bánovce nad Bebravou (okres)|Bánovce nad Bebravou]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Bánovce nad Bebravou}} [[Kategória:Pečeňany| ]] [[Kategória:Obce okresu Bánovce nad Bebravou]] nmiu8toh8186y1o5d1bleyjyue1rocv Erik 0 28145 8210834 7945852 2026-05-08T17:29:19Z Erikzel107 223667 8210834 wikitext text/x-wiki {{Infobox Meno | Meno = Erik | Pohlavie = mužské | Iné formy = Eiric, Eirik, Eric, Éric, Erico, Érico, Erich, Eryk | Domáce podoby = Ero,<ref name="sssj" /> Eriček, Riky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Erik | priezvisko = Mlčoch | meno = Zbyněk | autor = | odkaz na autora = | titul = Původy jmen, význam jmen a jejich domácí podoby | url = https://www.zbynekmlcoch.cz/texty/ruzne/puvody-jmen-vyznam-jmen-a-jejich-domaci-podoby#:~:text=Erik | vydavateľ = zbynekmlcoch.cz | dátum vydania = 2008-01-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Ženský tvar = [[Erika]] | Sviatok = [[2. február]] (Slovensko) | Pôvod = škandinávsky | Význam mena = „ctihodný vládca“, „večný vládca“ }} '''Erik''' je mužské [[meno (prvé meno)|krstné meno]] [[škandinávia|škandinávskeho]] pôvodu.<ref name="sssj">Erik. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Erik | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Pôvod má v staronemeckých slovách ''era'' + ''richi'', ktoré znamenajú „ctihodný vládca“{{chýba citácia}} alebo ''ei'' + ''ríkr'' – „večný vládca“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Eric | priezvisko = Campbell | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = Behind the Name | url = https://www.behindthename.com/name/eric | vydavateľ = Mike Campbell | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-02 | miesto = Victoria | jazyk = }}</ref> Meniny na [[Slovensko|Slovensku]] má [[2. február]]a.<ref>{{Kalendárium}}</ref> == Niektorí známi nositelia == * [[Erik Aresta]] (* 1971), slovenský spevák, DJ, skladateľ * [[Erik Baláž]] (* 1978), slovenský ekológ, aktivista, režisér, autor kníh o ochrane prírody a bývalý politik * [[George Orwell|Eric Arthur Blair]], známy ako George Orwell (* 1903 – † 1950), britský novinár a spisovateľ * [[Eric Cantona]] (* 1966), bývalý francúzsky futbalista * [[Eric Carr]] (* 1950 – † 1991), americký hudobník, v rokoch 1980 až 1991 bubeník hardrockovej skupiny [[Kiss (skupina)|Kiss]] * [[Eric Clapton]] (* 1945), anglický rockový a bluesový gitarista, spevák a skladateľ * [[Erik Černák]] (* 1997), slovenský hokejový obranca * [[Erik Červený]] (* 950 – † 1003), vikingský moreplavec, ktorý objavil a preskúmal južné pobrežie [[Grónsko|Grónska]] * [[Erik Daniel]] (* 1992), český futbalista hrajúci za slovenský klub [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] * [[Eric Davis]] (* 1991), panamský futbalista hrajúci za slovenský klub [[FC DAC 1904 Dunajská Streda]] * [[Erik Erikson]] (* 1902 – † 1994), nemecko-americký vývinový psychológ a psychoanalytik rakúskeho pôvodu * [[Erik ten Hag]] (* 1970), holandský futbalový tréner a bývalý futbalista * [[Erik Jendrišek]] (* 1986), slovenský futbalista, hráva na pozícii útočníka * [[Erik Jirka]] (* 1997), slovenský futbalový záložník a reprezentant * [[Erik Pačinda]] (* 1989), slovenský futbalista hrajúci za slovenský prvoligový klub [[FC Košice]] * [[Eric Ramírez]] (* 1998), venezuelský futbalista hrajúci za ukrajinský klub [[FK Dynamo (Kyjev)|FK Dynamo Kyjev]] * [[Eric Singer]] (* 1958), americký hardrockový a heavy metalový hráč na bicie nástroje ([[Kiss (skupina)|Kiss]], [[Alice Cooper (skupina)|Alice Cooper]]) * [[Erik Tomáš]] (* 1975), slovenský moderátor a politik, poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]], minister práce, sociálnych vecí a rodiny vo [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|štvrtej vláde]] [[Robert Fico|Roberta Fica]] * [[Erik Kaliňák]] (* 1991), slovenský politik, podpredseda strany [[SMER – sociálna demokracia]], bývalý poslanec NR SR a poslanec [[Európsky parlament|Európskeho Parlamentu]]. * [[Erik Vlček]] (* 1981), slovenský reprezentant v [[Rýchlostná kanoistika|rýchlostnej kanoistike]] * [[Eazy-E|Eric Lynn Wright]], známy ako Eazy-E (* 1964 – † 1995), americký reper * [[Eric Dane]] (* 1972 - † 2026), americký filmový a televízny herec * [[Erik Karlsson]] (* 1990), švédsky hokejový obranca hrajúci za [[Pittsburgh Penguins]] v severoamerickej [[National Hockey League|NHL]] * [[Eric Trump]] (*1984), americký obchodník a podnikateľ, syn amerického prezidenta [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] a [[Ivana Trumpová|Ivany Trumpovej]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * {{Názvy na}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Behind the Name}} [[Kategória:Krstné mená]] [[Kategória:Mužské mená]] fs5hwsnmrqy91p4qy4hoe668uwlvn20 Zádielska tiesňava 0 30303 8210713 8069524 2026-05-08T12:45:40Z Akul59 168826 autoritné údaje 8210713 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Košický kraj|Košický]] | district = [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]]. [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | municipality = [[Háj (okres Košice-okolie)|Háj]], [[Bôrka]] | established = 1954 | established1 = 1986 | established1_type = posledná novelizácia | category = [[národná prírodná rezervácia]] | name = Zádielska tiesňava | image = Zadielska tiesnava.jpg | image_caption = Pohľad od obce [[Zádiel]] | code = 713 | management = ŠOP - Slovenský kras | area = 2.1473 | commons = Zádielska tiesňava | lat_d = 48.625592 | long_d = 20.830936 }} [[File:Zadielska tiesnava ustie.jpg|thumb|upright|Ústie Zádielskej tiesňavy – pohľad do Turnianskej kotliny v Slovenskom krase zo severozápadu. Neprístupné skalné útvary pokrýva pôvodný vegetačný kryt.]] [[File:Cukrova homola.jpg|thumb|upright|Cukrová homoľa je legendárny, asi {{m|100|m}} vysoký, skalný, erózno-denudačný relikt pôvodného skalného reliéfu. Budujú ju masívne wettersteinské vápence. Z hľadiska geomorfológie patrí medzi tzv. skalné ihly. Nachádza sa približne v strede Zádielskej tiesňavy. V jej masíve sa vytvorilo niekoľko menších jaskýň. Jej vrchol je už vyše sto rokov cieľom horolezeckých výstupov.]] [[File:Kralovska jaskyna.jpg|thumb|Kráľovská jaskyňa je najznámejšia jaskyňa v Zádielskej tiesňave, nie však najväčšia. Má dĺžku {{m|17|m}} a korózny pôvod. Leží vo východnom svahu Zádielskej tiesňavy, resp. v západnom svahu Zádielskej planiny, v nadmorskej výške {{mnm|420}} Spája sa s ňou legenda o uhorskom kráľovi Belovi IV. V Zádielskej tiesňave v súčasnosti poznáme približne 100 jaskýň.]] '''Zádielska tiesňava''' alebo v širšom slova zmysle '''Zádielska dolina''' je monumentálna, relatívne mladá, kvartérna dolina s osobitým geomorfologickým vývojom v [[Slovenský kras|Slovenskom krase]]. Označuje sa ako ''dolina v krase''. == Názvoslovie a omyly v názvosloví == Podľa niektorých interpretácií pochádza názov ''Zádiel'' z maďarského ''Szád-elő'', čo veľmi približne a opisne značí ''široko rozovreté ústie'' [doliny]. Je možné, že pôvodne bola pomenovaná obec podľa morfologicky výraznej doliny, a nie opačne. Už desaťročia sa v literatúre, mapách i médiách používa tiež nesprávny názov Zádielsky [[kaňon]], pričom kaňony v Slovenskom krase poznáme len dva: [[kaňon Štítnika]] medzi [[Kunova Teplica|Kunovou Teplicou]] a [[Plešivec|Plešivcom]] a [[kaňon Slanej]] medzi [[Brzotín (okres Rožňava)|Brzotínom]] a Plešivcom. Rozdiel medzi ''kaňonom'' a ''tiesňavou'' z geomorfologického hľadiska je pritom signifikantný, a tkvie v tom, že: * ''tiesňava'' je úzka, zovretá dolina s nevyrovnaným spádom a relatívne veľkým výškovým rozdielom, zatiaľ čo * ''kaňon'' predstavuje širokú dolinu s plochým dnom, vyrovnaným spádom a relatívne malým výškovým rozdielom medzi obomi koncami doliny. == Geomorfológia, geológia, hydrológia, morfológia, administratívne hranice a právny status == Zádielska tiesňava sa nachádza medzi krasovými planinami [[Horný vrch]] (na západe) a [[Zádielska planina|Zádielskou planinou]] (na východe). Vyerodovala ju v strednotriasových [[wettersteinský vápenec|wettersteinských vápencoch]] riečka [[Blatnica]] (syn. Blatný potok) pritekajúca spod [[Osadník (vrch)|Osadníka]] vo [[Volovské vrchy|Volovských vrchoch]], teda z oblasti s [[kras|nekrasovým]] vývojom (paleozoické fylity). Blatnica má aj menší prítok z [[Baksova dolina|Baksovej doliny]] (syn. Vinkelyho údolie), ktorý oddeľuje od planiny [[Horný vrch]] (sensu stricto) tzv. [[Borčianska planina|Borčiansku planinu]] (tá sa v súčasnosti<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-02 | miesto = Bratislava }}</ref> chápe ako súčasť Horného vrchu sensu latto). V čase meteorologicko-hydrologických extrémov naberá riečka Blatnica na sile a mení sa v dravú rieku s obrovskou [[erózia|eróznou]] (vymieľacou) energiou, ktorá výrazne premodelúva dno tiesňavy. Naposledy došlo k extrémnemu rozvodnenie na prelome mája a júna 2010, kedy región zasiahla tzv. tisícročná voda. Blatnica na niekoľkých miestach úplne zničila miestnu komunikáciu na dne tiesňavy, niekde v nej vyerodovala aj vyše {{m|1|m}} hlboké a desiatky metrov dlhé ryhy a výmole. V súčasnej dobe je komunikácia po sanácii a turisti ju môžu znovu používať. Tiesňava má hĺbku takmer {{m|400|m}}, dĺžku {{km|2|m}}, najužšiu šírku pri dne menej ako {{m|10|m}} (uvedené miesto sa nachádza tesne za [[Cukrová homoľa|Cukrovou homoľou]], resp. ZSZ od nej). Nachádza sa pri obci [[Zádiel]]. ale v katastrálnom území obcí [[Háj (okres Košice-okolie)|Háj]] a [[Bôrka]] v [[Košice-okolie (okres)|okrese Košice-okolie]] a v [[Rožňava (okres)|okrese Rožňava]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Od roku [[1954]] je táto oblasť s výmerou {{ha|214.73|m|w}} [[Národná prírodná rezervácia|Národnou prírodnou rezerváciou]]<ref>{{ŠZOCHČPSR|713}}</ref>. == Cukrová homoľa == Pozornosť zaujme najmä {{m|105|m}} vysokým ihlanovitým útvarom, ktorý vďaka svojmu tvaru dostal názov ''Cukrová homoľa''. ''Cukrová homoľa'' je najvyšší skalný útvar tohto typu na Slovensku. Z geomorfologického hľadiska sa radí v užšom slova zmysle medzi tzv. skalné ihly, a predstavuje erózno-denudačný relikt (zvyšok) niekdajšieho skalného reliéfu v Zádielskej doline. Na jej genéze a formovaní sa podieľala svojou eróznou i abráznou činnosťou aj riečka Blatnica, ktorá v procese vývoja tiesňavy tiekla v rôznych výškových úrovniach. Je zaujímavé, že v hornej časti tiesňavy, v jej východnej stráni, vyníma sa v jej spodnej tretine jej analógia, tzv. ''Malá cukrová homoľa'', ktorá dosahuje asi 1/5 výšky jej slávnej menovkyne. [[File:Mala cukrova homola.jpg|thumb|upright|Malá cukrová homoľa v svahu Zádielskej planiny.]] == Jaskyne == V súčasnosti poznáme v Zádielskej tiesňave asi 100 jaskýň rôznych morfologických a speleogenetických typov. Najznámejšia je {{m|17|m}} dlhá [[Kráľovská jaskyňa]], s ktorou sa spája miestna legenda o uhorskom kráľovi Belovi IV, ktorý sa v regióne skrýval pred hordami Tatárov. Súdiac podľa jej parametrov ťažko uvažovať o tom, že útočisko našiel práve v tejto jaskyni; vhodnejším úkrytom preňho i jeho družinu by bola neďaleká jaskyňa [[Erňa]] na Zádielskej planine. Určite najvýraznejšou jaskyňou, ktorú možno vidieť aj zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov, je ''Orlia diera'' (lokálny názov ''Sas-lyuk'') – {{m|8|m}} dlhá jaskyňa, ktorej neprístupný vchod leží v mohutnej skalnej stene (''Orlia bašta''), vysoko nad obcou [[Zádiel]], vpravo od osi doliny. Pripomína veľkú čiernu oválnu škvrnu. Najväčšou jaskyňou Zádielskej doliny je [[Tajná jaskyňa]], ktorej dĺžka dosahuje až {{m|60|m}} a hĺbka {{m|8|m}}. Druhou najväčšou jaskyňou je archeologicky významná [[Kostrová jaskyňa]]. Medzi pozoruhodné jaskyne určite patrí [[Stará jaskyňa]] ležiaca v extrémnom teréne nad ''Kolovou vežou'', ktorá je zvetraným pozostatkom kedysi mohutnej jaskyne. Úplne v jej závere rastie asi {{m|10|m}} vysoký dub. Prakticky žiadna známa jaskyňa v tiesňave neprekonala fluviokrasový vývoj, a ak niekedy taká jestvovala, intenzívna a dlhotrvajúca modelácia ju vymazala z pomyselnej mapy jaskýň. Jaskyne ''Zádielskej tiesňavy'' patria k rôznym speleogenetickým subtypom [[korózna jaskyňa|koróznych jaskýň]], [[rozsadlinová jaskyňa|rozsadlinových jaskýň]] či [[sutinová jaskyňa|sutinových jaskýň]]. Ich dĺžky sa pohybujú najčastejšie v rozmedzí od 2{{--}}{{m|10|m}}, jaskýň s dĺžkou nad {{m|20|m}} je pomerne málo. Medzi zaujímavé jaskyne patrí [[Kozia jaskyňa]], [[Jaskyňa pod valom]], [[Skrytá jaskyňa]], [[Hotel (jaskyňa)|Hotel]], [[Zrnový previs]], [[Javisko (jaskyňa)|Javisko]], [[Skrytá sieň]], [[Zádielska zrkadlová jaskyňa]], [[Jaskyňa v Oddreli]], [[Zelená jaskyňa]] a ďalšie. == Jaskyne ako útočiská == Jaskyne v Zádielskej tiesňave plnili významnú refugiálnu úlohu – poskytovali útočisko miestnym obyvateľom v čase druhej svetovej vojny, kedy v blízkom okolí prebiehali intenzívne delostrelecké boje. Dokázaný je pobyt Miklósa Bélyiho rodáka z [[Bôrka|Bôrky]], v tom čase chlapca, ktorý sa so svojím otcom vybral hľadať úkryt pred zúriacimi bojmi do tiesňavy v januári či februári 1944. Na istom mieste v hornej časti tiesňavy, v svahu Zádielskej planiny, sfúkol chlapcovmu otcovi vietor klobúk z hlavy, na čo malý Miklós, ktorý sa vybral klobúk hľadať, zvolal na otca: "Apu, ott van a kalap, és ott van a barlang!" ("Oci, tu je klobúk, a tu je jaskyňa!"). V nájdenej jaskyni, ktorá dnes nesie názov [[Lôžková jaskyňa]], prežil chlapec približne 2 mesiace v extrémnych podmienkach (kamenné lôžko, krutá zima, vysoká snehová pokrývka). Približne z polovice svahu planiny schádzal do tiesňavy napiť sa vody len pod rúškom noci. Živil sa korienkami rastlín. Do jaskyne, ktorá ležala {{m|8|m}} vysoko v skalnej stene, sa dostával po kmeni [[Smrek (rod)|smreka]] s otesanými konármi. Podľa jeho svedectva zúrila v tom čase medzi severným a južným koncom doliny intenzívna delostrelecká paľba. Po roku 2000 sa trom jaskyniarom Slovenskej speleologickej spoločnosti v spolupráci s jeho synovcom podarilo (aj s pomocou lana) už starého pána Bélyiho (t. č. z maďarského Miškolca) dopraviť až pod jaskyňu, v ktorej kedysi prebýval – bolo to jeho posledné želanie, keďže od vojny jaskyňu, v ktorej toľký čas trávil sám, nevidel, ani už netušil, kde sa vôbec nachádza. Štastné okolnosti (Lôžková jaskyňa sa našla ako jedna z posledných, identifikácia jaskyne, osobné kontakty atď.) priviedli niekdajšieho nedobrovoľného väzňa na staré miesto, a tu sa jaskyniari stali aj svedkami jeho veľkého dojatia. == Vývoj tiesňavy, analógia – Hájska tiesňava == Vývoj tiesňavy je stále zahalený rúškom tajomstva, a jestvuje viacero teórií o tom, ako tiesňava vznikala. Podľa teórie geológa a speleológa [[Ján Seneš|Jána Seneša]] z päťdesiatych rokov min. st. vznikla prevalením povál jaskynných priestorov. Český geológ [[Václav Cílek]] v deväťdesiatych rokoch min. st. predpokladal, že aspoň časť terajšej Zádielskej doliny tvorili riečne jaskyne, v ktorých sa vinul podzemný tok – predchodca Blatnice. Za významnú z hľadiska vývoja tiesňavy predpokladá výraznú drvenú zónu medzi obomi materskými planinami. Intenzívny výskum jaskýň azda prinesie z tamojších jaskýň indície, ktoré by poodhalili tajomstvo jej vzniku a vývoja. Za analogický útvar sa považuje aj východne situovaná [[Hájska tiesňava]], ktorá sa zarezala medzi Zádielsku planinu a [[Jasovská planina|Jasovskú planinu]]. Zaujímavá je tým, že jej dnové časti na juhu vypĺňajú relatívne mocné polohy recentných vápencov (penovce, travertíny), ktoré sa dlhodobo exploatovali (porézna stavebnina s vynikajúcimi izolačnými vlastnosťami; iskrivé omietky). == Flóra, fauna, archeológia == Charakteristiku flóry a fauny podmieňuje hraničné položenie medzi Slovenským krasom a [[Slovenské rudohorie|Slovenským rudohorím]]. Územie je známe aj zvratom vegetačných pásiem. Skalné útvary pokrýva pôvodný ihličnatý porast (borovice, tisy). Sutinové polia v stráňach tiesňavy obsadili spoločenstvá rôznych zaujímavých druhov našej kveteny. Veľmi často sa vyskytuje omamne voňajúca mesačnica trváca (''Lunaria rediviva''), papraď jelení jazyk celolistý (''Phyllitis scolopendrium''); z drevín je hojne zastúpený buk, hrab, dub, smrek, menej jedľa, lipa, javor poľný atď. Ešte začiatkom 20. storočia bola veľká časť dnových a priúpätných partií tiesňavy bez drevinovej vegetácie, pravdepodobne v dôsledku pastvy a odlesňovaniu. Prirodzená [[sukcesia]] a ochrana jedinečného prírodného výtvoru sa podpísala na súčasnom vzhľade tiesňavy. Jedinečným faunistickým prvkom je endemický ulitník Alopia zádielska (''Alopia clathrata''), ktorú možno nájsť vo vlhkej sutine. Vyskytuje sa tu i nádherný, tyrkysovosfarbený slizniak ''Bielzia coerulans''. Častá je salamandra škvrnitá (''Salamandra salamandra''). Popri Blatnici veľmi často vídať loviace vodnáre (''Cinclus'' sp.) a rybáriky (''Alcedo'' sp.). V neprístupných častiach tiesňavy sa sezónne môže zdržiavať medveď hnedý (''Ursus arctos''). Zádielska dolina je známa už od [[pravek]]u, prechádzala tadiaľto dôležitá komunikácia spájajúca [[Rožňavská kotlina|Rožňavskú]] a [[Košická kotlina|Košickú kotlinu]], čoho svedkom sú aj skromné historické pamiatky, najmä zo staršej [[Doba bronzová|doby bronzovej]] a valy [[Hradisko (archeológia)|hradiska]] na západnom svahu tiesňavy. == Legendy == Už v devätnástom storočí vyšli tlačou na základe rozprávania miestnych obyvateľov zo Zádielu niektoré legendy o Zádielskej tiesňave, takisto začiatkom dvadsiateho storočia (1901)<ref>Zsigmond Kovács (1901): A Szádelői völgy regéi. V. Rosa [vydavateľstvo kníh], Kassa [Košice]</ref>, a v osemdesiatych rokoch ich znovuvydanie vďaka už zosnulému Gustávovi Stibrányimu st., lekárnikovi a amatérskemu archeológovi z Moldavy nad Bodvou. Zádielska dolina je už takmer storočie zobrazovaná na pohľadniciach, fotografiách či rytinách. == Turistika, horolezectvo, jaskyniarstvo == Zádielska dolina je verejnosti prístupná červenou turistickou trasou z obce Zádiel. Za tiesňavou, resp. vyústením Baksovej doliny, sa nachádza aj turistická reštaurácia, resp. bufet. Kedysi sa v tiesňave nachádzala aj turistická útulňa, ktorá však cez druhú svetovú vojnu vyhorela. V tiesňave sa v podobe skalných stien, brál a veží nachádza horolezcami hojne navštevovaný pestrý horolezecký terén. Práve horolezci dali už pred vyše sto rokmi názvy všetkým významným skalným útvarom (napr. Orlia bašta, Zelená stena, Trojkráľový hrebeň, Zmývač krvi, Mesačná stena, Sirota, Javisko a pod.). V teréne môžu aktívne pôsobiť v období mimo hniezdenia vzácnych druhov avifauny. V Zádielskej tiesňave prieskumne a dokumentačne dlhodobo a systematicky pôsobia aj jaskyniari [[Slovenská speleologická spoločnosť|Slovenskej speleologickej spoločnosti]] a pracovníci košického pracoviska [[Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva|Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.panoramy.net/thumbnails.php?album=75 Panoramatické fotografie zo Zádielskej tiesňavy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070312001615/http://www.panoramy.net/thumbnails.php?album=75 |date=2007-03-12 }} == Zdroj == Eduard Kladiva (1991): ŠPR Zádielska tiesňava, speleologický inventarizačný výskum. Manuskript. Archív SMOPaJ, 35 s. Gabriel Lešinský (2002): Inventarizačný výskum krasu Zádielskej planiny v Slovenskom krase. Záverečná správa z úlohy III/14 (PHÚ). SMOPaJ – pracovisko Košice. Košice, 63 s. + tab. príloha {{Slovenský kras}} {{Chránené územia v Košiciach}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Doliny na Slovensku]] [[Kategória:Tiesňavy na Slovensku]] [[Kategória:Horný vrch]] [[Kategória:Zádielska planina]] [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Košickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia Národného parku Slovenský kras]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Košice-okolie]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Rožňava]] [[Kategória:Háj (okres Košice-okolie)]] [[Kategória:Bôrka]] 4jhaj6o3k2quziydok9jk7ci2baizju Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha 0 33366 8210966 8135053 2026-05-09T01:06:34Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210966 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol |Názov kostola=Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha |Druh kostola=Metropolitná katedrála |Štát=Česko |Štát typ=Republika |Mesto=Praha |Mesto typ=Mesto |Mestská časť=[[Hradčany (Praha)|Hradčany]] |Cirkev=[[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] |Náboženstvo=[[Kresťanstvo]] |Provincia=[[Česká cirkevná provincia]] |Diecéza=[[Pražská arcidiecéza]] |Farnosť=[[Rímskokatolícka farnosť Praha-Hradčany]] |Dĺžka=124&nbsp;<ref name="pis"/> |Šírka=60&nbsp;<ref name="pis"/> |Výška hlavnej lode=33 |Architekt=[[Matej z Arrasu]]<br>[[Peter Parler]] |Sloh=[[Gotika]], [[Novogotika]] |Portál1=Česko}} [[Súbor:Prague st Vitus Easter ringing 2012.ogg|náhľad|Veľké zvonenie na sviatok [[Zmŕtvychvstanie Pána|Zmŕtvychvstania Pána]] 2012]] '''Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha'''<ref name="pis">[http://www.praguewelcome.cz/cs/informace/o-praze/pamatky/top-10-prazskych-pamatek/30-sv-vit-vaclav-a-vojtech-katedrala.shtml Sv. Vít, Václav a Vojtěch - katedrála]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}, Pražská informační služba</ref>, (tiež Chrám sv. Víta), je najväčšou a najvýznamnejšou sakrálnou stavbou [[Praha|Prahy]]. Do roku [[1997]] bol pre katedrálu používaný názov Katedrála sv. Víta. V tomto roku pražský arcibiskup, kardinál [[Miloslav Vlk]] svojím dekrétom udelil katedrále súčasné pomenovanie. Katedrála je zasvätená trom svätcom a patrónom Čiech: [[Svätý Vít|Vítovi]], mučeníkovi, přemyslovskému kniežaťu [[Svätý Václav|Václavovi]], ktorý na terajšom mieste založil prvú rotundu a [[Svätý Vojtech|Vojtechovi]], druhému pražskému biskupovi. == Rotunda == [[Súbor:Praha Veitsdom 2003.jpg|vpravo|náhľad|Západné dvojvežové priečelie katedrály]] Prvý kostol, zasvätený svätému Vítovi, uctievanému vo vtedy spriatelenom [[Sasko|Sasku]], založilo knieža [[Svätý Václav|Václav]]. Kruhová románska [[rotunda]] s priemerom 13 metrov bola dokončená niekedy v 30-tych rokoch [[10. storočia]] a po smrti tu boli uložené pozostatky jej zakladateľa. O sto rokov neskôr sem knieža [[Břetislav I.]] z [[Gniezno|Gniezna]] preniesol i ostatky [[Svätý Vojtech|sv. Vojtecha]]. Presná podoba rotundy je predmetom mnohých vedeckých sporov, lebo sa z nej v podzemí dnešného chrámu dochovali len malé časti základového muriva. Z kruhovej stavby najskôr vybiehali štyri [[Apsida (architektúra)|apsidy]], dodávajúce celému kostolu pôdorys kríža. Rotunda sv. Víta bola zo začiatku kniežacím dvorským kostolom, po zriadení [[Pražská arcidiecéza|pražského biskupstva]] v roku [[973]] sa stala katedrálnym kostolom biskupským. Spolu s kostolom Panny Márie a sv. Juraja tvorila rotunda prvú kamennú architektúru hradu.<ref name="skoda">{{Citácia knihy | priezvisko = Škoda | meno = Eduard | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | odkaz na autora3 = | titul = Pražské svatyně | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 2002 | isbn = 80-7277-098-5 | kapitola = | strany = | jazyk = česky}}</ref> == Bazilika == Břetislavov syn a nástupca knieža [[Spytihněv II.]] dal namiesto priestorovo nedostačujúcej rotundy vybudovať oveľa väčšiu a reprezentatívnejšiu románsku [[Bazilika|baziliku]] sv. Víta, Vojtecha a Panny Márie.<ref name="skoda" />. Stavba začala v roku [[1060]]<ref name="skoda" /> a po [[požiar]]i, ktorý už hotové dielo postihol v roku [[1091]], bola definitívne dokončená v roku [[1096]]. K roku [[1074]] je pri kostole zmieňovaná krypta sv. Kozmu a Damiána.<ref name="skoda" /> Trojloďová bazilika s dvojicou apsidálne zakončených [[chór (priestor pri oltári)|chórov]] (východným a západným), priečnou loďou na západnom konci a dvojicou veží mala podstatne monumentálnejšie rozmery než predchádzajúci kostol – dĺžku {{m|70|m}} a šírku {{m|35|m}}. Jej pôdorys je dobre doložený; v podzemí južnej časti dnešnej katedrály sa dochovali bohato zdobené stĺpy západnej i východnej krypty, fragmenty muriva, dlažby a nosných stĺpov. == Katedrála == [[Súbor:Prague 2006-11 054.jpg|vľavo|náhľad|Svätovítska katedrála tvorí výraznú dominantu Hradčan]] Základný kameň ku [[Gotika|gotickej]] katedrále bol položený za účasti kráľa [[Ján Luxemburský|Jána Luxemburského]], jeho synov [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] a [[Ján Henrich Luxemburský|Jána Henricha]], arcibiskupa [[Arnošt z Pardubíc|Arnošta z Pardubíc]], duchovenstva, šľachty a rytierstva [[21. november|21. novembra]] [[1344]]. Chrám bol založený ako stavba katedrálneho typu podľa vzoru francúzskych katedrál, s vencom kaplniek okolo vlastného chóru a zložitým oporným systémom. Prvý staviteľ [[Matej z Arrasu]], majster povolaný z [[pápež]]ského [[Avignon]]u vystaval počas ôsmich rokov (1344{{--}}[[1352]]) časť prízemného chórového záveru; na neho nadviazal [[Petr Parléř]] zo švábskeho [[Schwäbisch Gmünd|Gmündu]], ktorý dokončil spodnú kaplnkovú časť, postavil vysoký chór so sifónovou klenbou (v r. [[1371]]{{--}}[[1376]]) a oporný systém (v r. 1371{{--}}[[1385]]). Po vysvätení chóru chrámu v r. 1385 bol položený v r. [[1392]] základný kameň k chrámovej lodi a v r. [[1396]] k veľkej chrámovej veži, v stavbe ktorej pokračovali po Parléřovej smrti (v r. 1399) jeho synovia. Husitské revolučné hnutie prerušilo stavbu chrámu na veľa rokov. Chrám bol pri obsadzovaní [[Pražský hrad|Pražského hradu]] [[Husiti|husitmi]] v r. [[1421]] poškodený, množstvo [[oltár]]ov a chrámového zariadenia bolo zničených. Počas panovania [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislava II. Jagelovského]] boli položené základy k severnej veži a k pilierom hlavnej lode (v r. [[1509]]{{--}}[[1511]]), ale v stavbe sa nepokračovalo. [[Súbor:PragueCathedral02.jpg|vpravo|náhľad|Oporný systém katedrály]] V roku 1[[541]] bol chrám poškodený požiarom; opravovali ho stavitelia Hans Tirol a Bonifác Wohlmut. Počas stavovského povstania bol v r. [[1619]] chrám [[protestant]]mi vyplienený a zmenený na modlitebňu. V roku [[1673]] bol uskutočnený ďalší pokus o dostavbu katedrály počas návštevy cisára [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopolda I.]] a položené základy [[barok]]ovej lode podľa projektu staviteľa Giovanniho Domenica Orsiho. Chrám bol silno poškodený [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|pruským]] [[delostrelectvo]]m počas [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročnej vojny]] v roku [[1757]]. V roku [[1861]] začala svoju činnosť ''Jednota pre dostavbu chrámu'', ktorá po dôkladnej oprave starej gotickej časti, pri ktorej bol odstránený negotický mobiliár, v rokoch [[1873]]{{--}}[[1929]] chrám dostavala do dnešnej podoby. Činnosť hnutia začal Josef Kranner v r. [[1871]], po ňom do r. [[1899]] ju viedol Josef Mocker a po jeho smrti Kamil Hilbert. == Rozmery chrámu == [[Súbor:Praha, Pražský hrad, JZ strana katedrály SV Víta.jpg|vľavo|náhľad|Južná časť katedrály]] * Dĺžka chrámu: {{m|124|m}} * Najväčšia šírka v krížovej lodi: {{m|60|m}} * Najväčšia šírka v západnom priečelí: {{m|37.5|m}} * Výška chrámu do klenby: {{m|33|m}} * Výška priečelných veží: {{m|82|m}} * Výška hlavnej južnej veže: {{m|96.6|m}} * Výška vyhliadkovej ochodze: {{m|58|m}} (287 schodov) * Priemer ružice v západnom priečelí: {{m|10.4|m}} == Exteriér chrámu == [[Súbor:Cathedrale_Saint-Guy_Prague_facade_sud_mosaique_Jugement_dernier.jpg|náhľad|Mozaika s výjavom ''Posledného súdu'']] Na západnom priečelí katedrály, tvorenom dvojicou štihlych veží, sa nachádza štrnásť sôch svätcov a sochy českého kráľa [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] a prvého pražského arcibiskupa [[Arnošt z Pardubíc|Arnošta z Pardubíc]]. Ružicové okno (z r. [[1921]]) nad portálom s priemerom {{m|10|m}} zachytáva tému ''Stvorenia sveta''. Na oboch vežiach, po stranách ružice, sú [[reliéf (sochárske dielo)|reliéfy]] Vojtecha Suchardu z r. [[1929]] a portréty budovateľov chrámu. V troch portáloch priečelia je osadených štvoro bronzových dverí a reliéfy sochára [[Otakar Španiel|Otakara Španiela]] podľa návrhu maliara Vratislava Huga Brunnera. Na stredných dverách sú výjavy zo stavebných dejín chrámu, na ľavých zo života [[Svätý Vojtech|sv. Vojtecha]], na pravých zo života [[Svätý Václav|sv. Václava]]. V južnom priečelí chrámu z III. nádvoria je slávnostný vchod tvorený tzv. Zlatou bránou. Je ozdobená unikátnou gotickou mozaikou talianskeho typu s tematikou ''Posledného súdu'' s vyobrazením kráľa Karola IV. a jeho štvrtej manželky [[Alžbeta Pomoranská|Elišky Pomoranskej]], ktorá je dielom neznámych majstrov z r. [[1370]]{{--}}[[1371]]. Jej unikátnosť spočíva v prevedení mozaiky, na ktorú bolo použitých okolo milióna sklenených dielikov a kamienkov vo viac ako 30 farebných odtieňoch. Súčasťou vchodu je [[bronz]]ová mreža, zdobená znameniami [[zverokruh]]u z r. [[1955]]. Na tejto strane katedrály sa týči južná chrámová veža, ktorú ako nedokončenú po husitských vojnách z r. [[1419]] dokončili [[Bonifác Wohlmut]] a [[Hans Tirol]] v rokoch [[1560]]{{--}}[[1562]]. Veža sa tiež nazýva veľká zvonová, pretože je miestom zavesenia najväčšieho českého zvonu „Žigmunda“ z roku [[1549]] (hmotnosť 18 t, výška {{cm|303|m}}, dolný priemer {{cm|256|m}}), patriaceho k najväčším zvonom na svete. <ref>[http://www.radio.cz/de/rubrik/spazier/die-glocken-des-veitsdoms-nach-100-jahren-sind-sie-wieder-komplett Radio Prag: Die Glocken des Veitsdoms - nach 100 Jahren sind sie wieder komplett]</ref> Pochádza zo zvonolejárskej dielne Tomáša Jaroša. == Interiér chrámu == [[Súbor:St Vitus stained glass.jpg|vľavo|náhľad|Chór katedrály s vitrážovými oknami]] '''Kaplnke sv. Ludmily (zv. krstnej)''' dominuje novogotický oltár z r. [[1849]], ktorý projektoval staviteľ Josef Kranner. Socha [[Svätá Ludmila|sv. Ludmily]] z carraského mramoru na oltári od sochára Amanuela Maxa pochádza z r. [[1845]]. Nad barokovou krstiteľnicou zo [[17. storočia]] pri južnej strane kaplnky sa nachádza plastika ''Krst sv. Ludmily'' od Karla Pokorného ([[1935]]). Barokové okno navrhol [[Max Švabinský]] na námet ''Zoslanie Ducha svätého'' (v r. [[1934]]{{--}}1935). Max Švabinský je rovnako autorom mozaiky ''Krst Kristov v Jordáne'' z r. [[1953]]. Najvzácnejšími umeleckými dielami '''kaplnky Božieho hrobu''' sú na východnej strane umiestnený obraz ''Pochovávanie Krista'' od talianskeho majstra z okruhu [[Michelangelo Merisi da Caravaggio|Michelangela Carravaggia]] a na západnej stene obraz ''Svätá Mária Magdaléna'' od [[Aurelio Lomi|Aurelia Lomiho]] (okolo r. [[1600]]). Ústredným miestom '''Thunovskej kaplnky''' je oltár s [[rokoko]]vým nadstavcom zachytávajúcim výjav ''Anjeli s mŕtvym Kristom'' z obdobia okolo roku 1600. Na západnej strane kaplnky sa nachádzajú neskorogotické reliéfy [[Svätá Margaréta z Antiochie|sv. Margity]] a [[Uršuľa (svätica)|sv. Uršule]] zo zlateného lipového dreva. V rohu kaplnky sú umiestnené dvere vedúce do kapitulskej knižnice. '''Házmburská kaplnka''' tvorí prízemie veľkej veže. Na stene kaplnky je umiestnený votívny obraz rodiny cisára [[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinanda II. Habsburského]] z r. [[1631]] od Matyáša Mayera. Z kaplnky vedie vstup do veže, k zvonom a k orloju. V južnom krídle priečnej lode najzaujímavejšími artefaktami je osem pozlátených drevených sôch zemských patrónov v nadživotnej veľkosti od hradčanského rezbára Františka Preissa z r. [[1699]] ([[Svätý Václav|sv. Václav]], [[Svätá Ludmila|sv. Ludmila]], [[Svätý Vojtech|sv. Vojtech]], [[Svätý Žigmund|sv. Žigmund]], [[Ján Nepomucký|sv. Ján Nepomucký]], [[Svätý Vít|sv. Vít]], sv. Ivan a sv. Norbert). [[Súbor:Vaclav katedrala Prague 2311.JPG|vpravo|náhľad|Socha sv. Václava]] Prvou kaplnkou za priečnou loďou je '''[[Kaplnka svätého Václava (Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha)|Svätováclavská kaplnka]]''', ktorá je najvýznamnejšou kaplnkou chrámu. Kaplnka bola postavená [[Petr Parléř|Petrom Parléřom]] na mieste južnej apsidy Václavovej svätovítskej rotundy, v ktorej bolo knieža pochované, v rokoch [[1362]]{{--}}[[1367]]. Kaplnka ako stredisko štátneho svätováclavského kultu, na ktorý kráľ [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV. Luxemburský]] nadväzoval, sa stala najposvätnejším miestom chrámu i celého Pražského hradu. Bola vyzdobená nádhernou výzdobou úmernou svojmu významu a hrala dôležitú úlohu v korunovačných ceremoniáloch. Bola svedkom voľby [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinanda I. Habsburského]] na českého kráľa v r. [[1526]]. Do kaplnky sa vchádza polkruhovým portálom zdobeným figurálnymi výjavmi Judáša, ktorému diabol vytrháva jazyk, a [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] zapierajúceho Krista z rokov 1370 – 1373. Priamo oproti vchodu sa nachádza ústredný oltár postavený v rokoch 1912 – 1913 architektom Kamilom Hilbertom na pôvodných základoch prvotného svätcovho hrobu. Steny oltára sú zdobené doskami z leštených polodrahokamov. Nad oltárom sa vyníma gotická maľba Kalvárie s kľačiacim [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karolom IV.]] a jeho poslednou manželkou [[Alžbeta Pomoranská|Eliškou Pomoranskou]]. Spodný pás stien pod rímsou je obložený viac ako 1300 kusmi polodrahokamov českého pôvodu vsadenými do zlatenej omietky. Priestory medzi nimi sú zdobené cyklom nástenných malieb na tému ''Utrpenie Krista'' – dielo neznámeho českého majstra z rokov 1372{{--}}1373. Na vstupnom pilieri kaplnky je zavesený tabuľový obraz, dielo monogramistu IW z r. 1543, znázorňujúci smrť [[Svätý Václav|Václava]] v Starej Boleslavi. Na podokennej rímse pri východnej stene stojí opuková svätcova socha, predstavujúca Václava ako ušľachtilého gotického rytiera. Socha so zvyškami pôvodnej [[Polychrómia|polychrómie]] je dielom kamenárskeho majstra Jindřicha Parléřa z r. 1373. Pozadie sochy tvorí neskorogotická maľba dvoch anjeloch, pridŕžajúcich za postavou sv. Václava plášť. V juhovýchodnom rohu kaplnky je umiestnené sanktuárium (schránka slúžiaca na uloženie sviatosti oltárnej), napodobujúca vrchol gotickej veže. V južnej stene kaplnky sú umiestnené kované dvere z r. 1867, vedúce do tzv. Korunnej komory. Plochy stien pod rímsou sú až po klenbu pokryté nástennými maľbami zachytávajúcimi výjavy zo života sv. Václava, práca dielne vedenej [[Majster litoměřický|Majstrom litoměřickým]] z r. 1509. '''Korunná komora''', miesto uloženia [[České korunovačné klenoty|českých korunovačných klenotov]] je trvale uzamknutá od r. 1867 na sedem zámkov. Aby sa do nej mohlo vstúpiť musí sa na jej otvorenie použiť súčasne všetkých sedem kľúčov, z ktorých každý má iného držiteľa: prezident republiky, predseda Poslaneckej snemovne ČR, predseda Senátu ČR, predseda vlády ČR, dekan Metropolitnej kapituly pri sv. Vítovi, pražský arcibiskup a primátor Prahy. Tradícia siedmich kľúčov vznikla po tom, čo v roku 1791 kráľ [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold II. Habsburský]] vyhovel žiadosti českých stavov o vrátenie korunovačných klenotov z Viedne do Prahy. Pôvodne boli uložené v korunnom archíve za Svätováclavskou kaplnkou za železnými dverami s piatimi zámkami. Tu sa nachádzali v zvláštnej skrini s dvoma zámkami. Kľúče mali dvaja strážcovia pokladu. Časom sa miesto uloženia klenotov menilo, no tradícia siedmich kľúčov ostala zachovaná dodnes. V susedstve kaplnky sv. Václava sa nachádza '''Martinická kaplnka (kaplnka sv. Ondreja)''', ktorej dominujú nástenné maľby zobrazujúce výjavy zo života [[Ondrej (apoštol)|sv. Ondreja]]. '''Kaplnka sv. Kríža (sv. Šimona a Júdu a sv. Silvestra)''' bola založená Matyášom z Arrasu, ale dokončená Petrom Parléřom. Z kaplnky sa zostupuje do podzemia a do kráľovskej hrobky. V podzemí je dochovávaná '''krypta sv. Kozmu a Damiána''' Spytihněvovej baziliky so zvyškami románskych podperných stĺpov. Posledná úprava '''kráľovskej hrobky''' je dielom architekta Kamila Roškota z r. 1928{{--}}1935. Pozostatky kráľov a členov ich rodín boli umiestnené do nových sarkofágov. Steny i klenbu pokrýva žltozelená mozaika bez ornamentov, na podlahe sú mramorové dosky, ktorých ornament sleduje pôdorys jednotlivých sarkofágov. Hrobka bola slávnostne vysvätená pražským arcibiskupom Karolom Boromejským Kašparom 2.11.1935; posledný antropologický výskum sa konal v 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia. V nadzemnej časti hrobky v chóre pred hlavným oltárom je umiestnené '''kráľovské mauzóleum''', dielo holandského sochára Alexandra Collina z rokov 1566 – 1589. Mauzóleum objednali [[Maximilián II. Habsburský|Maximilián II.]] a jeho brat [[Ferdinand II. (Rakúsko)|Ferdinand]], dokončiť ho v r. 1590 dal [[Rudolf II. Habsburský|Rudolf II.]] Tumba z bieleho mramoru je zdobená na hornej doske ležiacimi postavami cisára a kráľa [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinanda I.]] († 1564), po pravej ruke so synom [[Maximilián II. Habsburský|Maximiliánom II.]] († 1576) a po ľavej s manželkou [[Anna Jagelovská (1503 – 1547)|Annou Jagelovskou]] († 1547). Všetci traja sú v nadzemnej časti mauzólea tiež pochovaní. Po stranách náhrobku sa nachádza sedem sošiek anjelov, v nohách Ferdinanda I. socha vzkrieseného Krista. Bočné steny mauzólea sú zdobené medailónmi a poprsiami českých panovníkov s erbami cisárskych krajín. Okolo celého náhrobku je umiestnená vzácna renesančná železná a tepaná mreža, dielo malostranského zámočníka Jiřího Schmidthammera (pred r. 1552) [[Súbor:Interior of St. Vitus Cathedral Prague 01.jpg|vľavo|náhľad|Z interiéru katedrály]] V susedstve kaplnky sv. Kríža sa nachádza '''kráľovské oratórium''', pochádzajúce z konca 15. storočia. Vo '''Valdštejnskej kaplnke''' sú pri stenách umiestnené gotické náhrobníky staviteľov chrámu, Matyáša z Arrasu a Petra Parléřa. V '''Kaplnke sv. Jána Nepomuckého (Vlašimskej)''' sa v novodobom oltári v zasklenej skrini nachádzajú ostatky [[Svätý Vojtech|sv. Vojtecha]]. Na oltári sa nachádzajú poprsia štyroch českých patrónov – sv. Václava, sv. Víta, sv. Vojtecha a sv. Cyrila – tepané zo striebra. Vpravo pri západnej bočnej stene kaplnky sa nachádza náhrobok arcibiskupa [[Jan Očko z Vlašimi|Jana Očka z Vlašimi]] z r. 1370. Nad jeho náhrobkom sa vynímajú tri gotické, pôvodne polychrómované erby Jána Očka – ako olomouckého biskupa, pražského arcibiskupa a kardinála. Ďalšou z kaplniek je '''Saská kaplnka (Sv. ostatkov, Šternberská)'''. V kaplnke sa po stranách nachádzajú opukové gotické náhrobky českých kráľov – [[Přemysl Otakar I.|Přemysla Otakara I.]] a [[Přemysl Otakar II.|Přemysla Otakara II.]] Na západnej stene kaplnky sú umiestnené fragmenty gotickej nástennej maľby ''Klaňanie Troch kráľov'' z okruhu [[Majster Theodorik|Majstra Theodorika]]. V závere chóru sa nachádza '''kaplnka Panny Márie (cisárska, sv. Trojice)''' s gotickými náhrobkami – kniežaťa [[Břetislav I.|Břetislava I.]] a [[Spytihněv II.|Spytihněva II.]] Oproti kaplnke sa nachádza náhrobný oltár sv. Víta z r. 1640. '''Kaplnka sv. Jána Krstiteľa''' bola po zrútení muriva v r. 1864 novopostavená v r. 1878. V arkádových výklenkoch oltára kaplnky stoja sochy sv. Jána Krstiteľa, Cyrila a Metoda. Pri bočnej stene sa nachádza náhrobok kniežaťa [[Břetislav II.|Břetislava II.]] a [[Bořivoj II.|Bořivoja II.]] Ďalšou z kaplniek je '''Stará arcibiskupská kaplnka (Pernštejnská)''' s novogotickým oltárom. V rokoch 1793{{--}}1899 bola používaná ako pohrebisko pražských arcibiskupov. Pred kaplnkou je umiestnená monumentálna plastika sochára [[Josef Václav Myslbek|Josefa Václava Myslbeka]] – pomník arcibiskupa Bedřicha Josefa Schwarzenberga († 1895). Vo výplni medzi arkádami sa nachádza drevorezba znázorňujúca útek zimného kráľa [[Fridrich V. Falcký|Fridricha V. Falckého]] po prehratej bielohorskej bitke do Vratislavi v r. 1620. V '''kaplnke sv. Anny (Nostickej)''' sa na stenách nachádzajú maľby zachytávajäce výjavy zo života tejto svätice z r. 1878 – 1880. Ďalším významným umeleckým artefaktom tejto kaplnky je figurálne farebné okno znázorňujúce rodokmeň Panny Márie. '''Stará sakristia (kaplnka sv. Michala)''' obsahuje pôvodnú parléřovskú klenbu s dvoma visutými svorníkmi. Pre kaplnkou sa nachádza baroková spovedeľnica zo 17. storočia. Nad ňou je umiestnená kópia [[Tizian]]ovho obrazu ''Kristov príchod do Jeruzalema'' a obrazy [[Petr Brandl|Petra Brandla]] ''Kristov krst v Jordáne'' a Jána Juraja Heringa ''Navštívenie Panny Márie''. '''Kaplnka sv. Žigmunda (Černínska)''' uzatvára rad stredovekých kaplniek. Do jej stien je vsadených viacero náhrobníkov významných kniežat. Na východnej stene kaplnku sa nachádza obrazový cyklus zo života tohto svätca pochádzajúci z konca 18. storočia. V chóre je dominantným '''hlavný oltár''' z opuky z rokov 1868{{--}}1873 podľa projektu J. Krannera a J. Mockera. Veľké figurálne farebné '''okná''' boli vyhotovené podľa návrhov [[Max Švabinský|Maxa Švabinského]] v rokoch 1946{{--}}1948. V ľavom, severnom okne Panna Mária so svätováclavskou korunou na hlave, s blahoslavenou [[Mlada|Mladou]] a [[Svätá Ludmila|svätou Ludmilou]]. dole kľačí knieža [[Spytihněv II.]] s modelom románskej baziliky; v spodnej časti okna prvý pražský arcibiskup [[Arnošt z Pardubíc]] a [[Eliška Přemyslovna]]. Stredné okno predstavuje sv. Trojicu a symbolu evanjelistov. V pravom južnom okne kľačí [[svätý Václav]], dolu v pokľaku [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] s modelom gotického chrámu. Pod oknami chóru prebieha '''trifórium''', chodba s hrúbkou múru, v ktorej sa nad zamurovanými priechodmi nachádza dvadsaťjeden búst z rokov 1374 – 1385, jedinečný súbor českej gotickej plastiky – diela parléřovskej huty. Sú tu spodobnení členovia panovníckej rodiny Karola IV., pražskí arcibiskupi, riaditelia chrámovej stavby i obaja architekti Matyáš z Arrasu a Petr Parléř. ''Poradie portrétnych búst trifória zľava doprava z pohľadu k hlavnému oltáru:'' * Václav z Radče († asi 1418), kanonik v Regensburgu, kanonik kapituly sv. Víta, sekretár arcibiskupa [[Ján z Jenštejna|Jána z Jenštejna]], boleslavský arcidiakon, dekan kapituly pri sv. Apolinárovi v Prahe, piaty riaditeľ stavby katedrály * [[Matyáš z Arrasu]] * [[Petr Parléř]] * Ondřej Kotlík († 1380), kanonik pražského kostola sv. Víta, štvrtý riaditeľ stavby katedrály * [[Beneš Krabice z Weitmile]] († 27.7. 1375), kanonik kapituly sv. Víta v Prahe, tretí riaditeľ stavby katedrály, dvorný kronikár cisára [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] * Václav (* 25.2.1337, † 18.12.1383), luxemburský vojvoda, syn kráľa [[Ján Luxemburský|Jána Luxemburského]] * [[Ján Jindřich]] * [[Blanka z Valois]] * [[Anna Falcká]] * [[Anna Svídnická]] * [[Alžbeta Pomoranská|Alžbeta (Eliška) Pomoranská]] * [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] * [[Ján Luxemburský]] * [[Eliška Přemyslovna]] * [[Václav IV.]] * [[Johanna Bavorská]] * [[Arnošt z Pardubíc]] * [[Jan Očko z Vlašimi]] * [[Ján z Jenštejna]] * Mikuláš Holubec († 1355), kanonik kapituly sv. Víta v Prahe, druhý riaditeľ stavby katedrály * Leonard Bušek († 1350), kanonik kapituly sv. Víta v Prahe a kouřimský arcidiakon, prvý riaditeľ stavby katedrály Vnútornému trifóriu zodpovedá vonkajšie s bustami Ježiša Krista, Panny Márie a zemských svätcov. V novej časti chrámu pokračuje trifórium bustami novodobých osobností, ktoré sa zaslúžili o dostavbu katedrály (diela J. Štursu, L. Kofránka, B. Kafku a ďalších). '''Nová arcibiskupská kaplnka''' slúži ako pohrebná kaplnka arcibiskupov od 20. storočia. Rodová '''Schwarzenberská kaplnka''' obsahuje doskový obraz ''Zmŕtvychvstanie Krista'' (z r. 1597) a farebné okno Karola Svolinského na námet výjavov z histórie rodu Schwarzenbergovcov. Poslednou kaplnkou katedrály je '''kaplnka Bartoňovcov z Dubenína''' s významnou gotickou archou z obdobia okolo r. 1400 pochádzajúcou zo severného Talianska. == Zaujímavosti == V chráme je uložený i tzv. Svätovítsky chrámový poklad, súbor vzácnych starožitností. Najvzácnejším artefaktom pokladu je Trevírska doska z r. 1266, významná zlatnícka práca zdobená drahokamami s ostatkami svätých. Medzi vzácne predmety nachádzajúcich sa v katedrále patrí mramorový náhrobok arcibiskupa [[Ján Očka z Vlašimi|Jána Očka z Vlašimi]], šesť přemyslovských náhrobkov, strieborný náhrobok sv. Jána Nepomuckého a pomník kardinála Fridricha Schwarzenberga. == Zoznam pochovaných osôb == * [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV. Luxemburský]] († 1378), český kráľ, rímskonemecký cisár * [[Jiří z Poděbrad|Juraj Poděbradský]] († 1471), český kráľ * spoločný sarkofág manželiek Karola IV. – [[Blanka z Valois|Blanky z Valois]] († 1348), [[Anna Falcká|Anny Falckej]] († 1353), [[Anna Svídnická|Anny Svídnickej]] († 1362) a [[Alžbeta Pomoranská|Alžbety Pomoranskej]] († 1393) * [[Ján Zhořelecký]] († 1396), brandenburský markgróf, syn Karola IV.; v sarkofágu je uložený spolu s pozostatkami neznámych osôb * [[Ladislav Pohrobok]] († 1457), český a uhorský kráľ * [[Václav IV.|Václav IV. Luxemburský]] († 1419), český kráľ a rímskonemecký cisár; spoločne s ním sú v sarkofágu uložené ostatky jeho prvej manželky [[Johanna Bavorská|Johanny Bavorskej]] * [[Rudolf II. Habsburský]] († 1612), rímskonemecký cisár, český a uhorský kráľ * Václav (* 1350, † 1351) v sarkofágu spoločne s ostatkami nedospelých detí Karola IV. * Eleonóra († 1580), dcéra [[Maximilián II. Habsburský|Maximiliána II. Habsburského]] a [[Mária Španielska|Márie Španielskej]] * [[Rudolf Habsburský]] († 1307), český kráľ * [[Rudolf II. (Rakúsko)|Rudolf II.]] († 1290), rakúsky vojvoda * [[Mária Amália Habsbursko-Lotrinská|Mária Amália]] † (1804), rakúska arcivojvodkyňa, parmská vojvodkyňa, dcéra [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka Štefana I. Lotrinského]] a [[Mária Terézia|Márie Terézie]] == Ďalšie osobnosti pochované v katedrále == Okrem ostatkov osôb uložených v kráľovskej hrobke a Collinovom mauzóleu sú v katedrále pochované ďalšie významné osobnosti: * [[Chór (priestor pri oltári)|Chór]] katedrály – české kniežatá [[Břetislav I.]], [[Spytihněv II.]], [[Břetislav II.]], [[Bořivoj II.]], českí králi [[Přemysl Otakar I.]] a [[Přemysl Otakar II.]] * Valdštejnská kaplnka – stavitelia [[Matyáš z Arrasu]] a [[Petr Parléř]] * Saská kaplnka – niektorí Šternbergovci * Príslušníci šľachtických rodov * Medzi pochovanými sú i príslušníci českých šľachtických rodov a niekoľko svätcov (príp. častí ich tiel) – [[Ján Nepomucký|sv. Ján Nepomucký]], [[Svätý Vojtech|sv. Vojtech]], [[Svätý Žigmund|sv. Žigmund]], [[Svätý Vít|sv. Vít]], [[Svätý Lukáš|sv. Lukáš Evanjelista]]. == Referencie == <references /> == Literatúra == * AMBROS, August Wilhelm. Der Dom zu Prag. Praha : K. André, 1858. 376 s. * BIRNBAUM, Vojtěch. K datování portrétní galerie v triforiu chrámu svatovítského. Praha : s.n., 1930. Shrnutí odborných poznatků o portrétní galerii v triforiu Svatovítského chrámu, na základě kterého byla stanovena doba vzniku soch. * EKERT, František. Posvátná místa král. hl. města Prahy. Svazek I. Praha : Dědictví sv. Jana Nepomuckého, 1883. Dostupné online. – kapitola Metropolitní chrám sv. Víta, s. 9 – 77. * JEŘÁBEK, Luboš. Chrám a věže svatovítské. Praha : vl.n., 1906.. * KOŠNÁŘ, Julius. Staropražské pověsti a legendy. Praha : Vincentinum, 1933. Dostupné online. – kapitola O nynějším kostele sv. Víta a jeho památkách, s. 29 – 56. * KUTHAN, Jiří; ROYT, Jan. Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtěcha. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2011. 688 s. ISBN 978-80-7422-090-6. * KYBALOVÁ, Ludmila. Pražské zvony. Praha: Nakladatelství československých výtvarných umělců, 1958. * PODLAHA, Antonín; ŠITTLER, Eduard. Chrámový poklad u sv. Víta v Praze : Jeho dějiny a popis. Praha : Dědictví sv. Prokopa, 1903. * PODLAHA, Antonín; HILBERT, Kamil. Soupis památek historických a uměleckých : Metropolitní chrám svatého Víta. Praha : Česká akademie císaře Františka Josefa I. pro vědy, slovesnost a umění, 1906. * PALACKÝ, František. Staří letopisové čeští od roku 1378 do roku 1527. Praha: L. Mazáč, 1941, s. 268. * RYBIČKA, Antonín. O českém zvonařství. Praha: Královská česká společnost nauk, 1886. * SVÁTEK, Josef. Pražské pověsti a legendy. 2. vyd. Praha: Paseka, Praha 1997 (1. vydání 1883). * SUCHÝ, Marek. Solutio Hebdomadaria Pro Structura Templi Pragensis. Stavba svatovítské katedrály v letech 1372-1378. Díl I. Praha: Archeologický ústav AV ČR, 2003. * ŠORM, Antonín. Pověsti o českých zvonech. Praha: V. Kotrba, 1926. * VLČEK, Pavel, a kol. Umělecké památky Prahy. Pražský hrad a Hradčany. Praha : Academia, 2000. 521 s. ISBN 80-200-0832-2. s. 106 – 107. * ZAP, Karel Vladislav. Popis královského hradu, hlavního chrámu u sv. Víta a všech jiných kostelův a světských stavení na Hradčanech v Praze. Praha : Kober, 1868. * ZAP, Karel Vladislav. Pražský hlavní chrám sv. Víta, jeho nynější stav a potřeba, aby se již ruka přiložila k dostavění této nejpřednější svatyně v zemi České. Praha : Archaeologický sbor Musea království Českého, 1868. . == Iné projekty == {{projekt|commons=St. Vitus Cathedral}} == Pozri aj == * [[Kaplnka svätého Václava (Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha)|Kaplnka svätého Václava]] == Externé odkazy == * [http://www.katedralasvatehovita.cz/cs Oficiálna stránka] == Zdroj == * Pražský hrad, Olympia, Praha, 1980 * Jiří Spěváček: ''Václav IV.'', Nakladatelství Svoboda, Praha, 1986 [[Kategória:Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha| ]] [[Kategória:Pražský hrad]] [[Kategória:Pražská arcidiecéza]] [[Kategória:Katedrály v Česku]] [[Kategória:Kostoly v Prahe]] [[Kategória:Kráľovské pohrebiská]] [[Kategória:Korunovačné kostoly]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Česku|Praha]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Václavovi|Praha]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Vítovi|Praha]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Vojtechovi|Praha]] [[Kategória:Gotické katedrály]] [[Kategória:Gotické kostoly v Česku]] [[Kategória:Katolícke pútnické miesta]] [[Kategória:Pútnické miesta v Česku]] dimct4nd602cnu365b4xiewvcsaxifn ESET 0 33585 8211068 8102354 2026-05-09T07:59:53Z Fillos X. 212061 /* Pozri aj */ + 8211068 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.134162|17.105552|format=dms|display=title}} {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = ESET | Logo spoločnosti = ESET logo.svg | Veľkosť loga = 180px | Právna forma = [[spoločnosť s ručením obmedzeným]] | Odvetvie = [[software]] [[development]] | Založená = [[1992]]<ref name=historia>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História | http://www.eset.com/sk/o-nas/spolocnost/historia/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.1.2012 | vydavateľ = ESET| miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina}}</ref> | Zakladateľ = [[Miroslav Trnka]]<br>[[Peter Paško]]<br>[[Rudolf Hrubý]]<ref name=historia/> | Sídlo = [[Bratislava]] | Štát sídla = Slovensko | Pôvod = Slovensko | Vedenie = [[Richard Marko]]<br><small>generálny riaditeľ (od 1.1.2011)</small><ref name=vedenie>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Novým generálnym riaditeľom spoločnosti ESET bude Richard Marko | http://www.eset.com/sk/o-nas/press-centrum/tlacove-spravy/article/novym-generalnym-riaditelom-spolocnosti-eset-bude-richard-marko/ | dátum vydania = 29.12.2010 | dátum prístupu = 23.1.2012 | vydavateľ = ESET | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina}}</ref><ref name="vedenie_2018">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Press Kit | url = https://www.eset.com/sk/o-nas/press-centrum/press-kit/ | dátum prístupu = 23.11.2019 | vydavateľ = ESET | jazyk = slovenčina | url archívu = https://web.archive.org/web/20170718194315/https://www.eset.com/sk/o-nas/press-centrum/press-kit/ | dátum archivácie = 2017-07-18 }}</ref> | Územný rozsah = | Produkcia = antivírusové riešenia <ref>{{cite web | url = https://www.eset.com/sk/uzitocne-informacie-vop/vsetky-eset-produkty-riesenia/ | title = Zoznam ESET produktov | publisher = ESET | date = | accessdate = 2019-11-23 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20190505160329/https://www.eset.com/sk/uzitocne-informacie-vop/vsetky-eset-produkty-riesenia/ | archivedate = 2019-05-05 }}</ref> | Aktíva = {{rast}} 158.678 mil. [[Euro|EUR]] <small>(2018)</small><ref name="fin_report_2018">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výkaz ziskov a strát: ESET, spol. s r.o. | url = http://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/show/6745788/552 | dátum prístupu = 23.11.2019 | vydavateľ = Register účtovných závierok | jazyk = slovenčina}}</ref> | Obrat = {{rast}} 485.483 mil. EUR <small>(2018)</small><ref name="fin_report_2018"/> | Zisk = {{rast}} 68.138 mil. EUR <small>(2018)</small><ref name="fin_report_2018"/> | Prevádzkový príjem = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = {{unbulleted list | 855 na Slovensku <small>(2018)</small><ref name="report_2018">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Správa o zodpovednom podnikaní Esetu na Slovensku 2018 | url = https://cdn1.esetstatic.com/ESET/SK/Docs/ESET-CSR-Report-2018.pdf | dátum vydania = 30.9.2019 | vydavateľ = ESET | jazyk = slovenčina | dátum prístupu = 2019-11-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20191123160100/https://cdn1.esetstatic.com/ESET/SK/Docs/ESET-CSR-Report-2018.pdf | dátum archivácie = 2019-11-23 }}</ref> | 1 600+ celkovo <small>(2018)</small><ref name="report_2018"/>}} | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Farby spoločnosti = {{Box farby|#FFFFFF}} {{Box farby|#0094A1}} | Slogan spoločnosti = „Nezáleží odkiaľ prichádzate, my vás dokážeme ochrániť.“ | Domáca stránka = [https://www.eset.com/sk www.eset.com/sk] | Zánik = | Poznámka = }} [[Súbor:Aupark Tower 2009.jpg|náhľad|Sídlo na Einsteinovej ulici v Bratislave]] [[Súbor:BSK 2017-10-12 Teach for Slovakia 160811 Richard Marko.jpg|náhľad|Generálny riaditeľ spoločnosti ESET Richard Marko na konferencii k projektu Teach for Slovakia v októbri 2017]] '''ESET, spol. s r. o.''' je slovenská [[softvér|softvérová]] firma. Hlavné sídlo má v Bratislave v [[Aupark Tower (Bratislava)|Aupark Tower]], pobočky má v [[Buenos Aires]], [[San Diego (Kalifornia)|San Diegu]], [[São Paulo|São Paule]], [[Montreal|Montreale]], [[Singapur|Singapure]], [[Praha|Prahe]], [[Brno|Brne]], [[Jablonec nad Nisou|Jablonci nad Nisou]], [[Krakov|Krakove]], [[Košice|Košiciach]], [[Jasy]], [[Tokio|Tokiu]], [[Miláno|Miláne]]<ref name="prehlad">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prehľad | http://www.eset.com/sk/o-nas/spolocnost/| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 06.06.2013 | vydavateľ = ESET| miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina }} </ref>. Je zastúpená v 24 pobočkách vo viac ako 200 krajinách sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2020 CONSOLIDATED ANNUAL REPORT|url=https://www.eset.com/fileadmin/ESET/SK/Docs/Vyrocne-spravy/vyrocna-sprava-2020-eng.pdf|dátum prístupu=2023/05/17|vydavateľ=Eset}}</ref> Vznikla v roku [[1992]] zlúčením dvoch spoločností, pričom jej počiatky sa datujú od roku [[1987]]<ref name="historia"></ref>. Názov spoločnosti je odvodený od mena staroegyptskej bohyne [[Eset]]. Eset je bohyňa plodnosti, známa ako liečiteľka chorých a ochrankyňa mŕtvych. V rokoch [[2008]], [[2009]] a [[2010]] sa ako prvá slovenská spoločnosť vôbec stala trikrát po sebe firmou roka. Svoje víťazstvá zopakovala aj v rokoch 2016, 2017 a 2018 a tak si z ankety TREND TOP Firma roka odniesla už šesť titulov. == Produkty == Prvým produktom spoločnosti ESET bol antivírusový softvér NOD bežiaci pod operačným systémom [[MS-DOS]]. V [[1998]] bol vydaný NOD32 1.0 pre [[Microsoft Windows]]. V novembri [[2007]] uverejnili ESET Smart Security 3 kombinujúci ESET NOD32 antivírus s funkciou [[Firewall|firewallu]] a [[Antispam|antispamu]]. V roku [[2010]] ESET vydal antivírusové riešenie pre Mac OS X s názvom ESET Cybersecurity<ref name="historia"/>, o rok neskôr pre operačný systém Linux. Pre mobilné zariadenia využívajúce [[Windows Mobile]], [[Symbian]] či [[Android (operačný systém)|Android]] existuje antivírusový produkt ESET Mobile Security. == Vedenie == K [[1. január|1. januáru]] [[2011]] odstúpilo pôvodné vedenie zložené z majiteľov na čele s [[Miroslav Trnka|Miroslavom Trnkom]] a prenechalo pozície novému vedeniu, ktoré pozostáva z dlhoročných vrcholových zamestnancov spoločnosti ESET. Generálnym riaditeľom sa stal Richard Marko, ktorý zastával post technického riaditeľa. Pôvodní majitelia prenechaním riadiacich pozícií však neodišli úplne, naďalej sú vo firme aktívni.<ref name="vedenie"/> Vedenie spoločnosti<ref name="vedenie_2018"/>: * generálny riaditeľ: Richard Marko * prezident ESET Severná Amerika: Anton Zajac * finančný riaditeľ: Martin Balušík * marketingová riaditeľka: Mária Trnková * prevádzkový riaditeľ: Palo Luka * riaditeľ pre technológie: Juraj Malcho * riaditeľ pre IT: Vladimír Paulen * marketingový riaditeľ: Miroslav Mikuš == Firemné aktivity == Od roku 2019 Nadácia ESET organizuje [[ESET Science Award]] - ocenenie pre výnimočné osobnosti vedy na Slovensku v troch kategóriách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ocenenie výnimočných vedcov ESET Science Award|url=https://www.esetscienceaward.sk/sk|vydavateľ=www.esetscienceaward.sk|dátum prístupu=2023-05-17|jazyk=sk|meno=ESET Science|priezvisko=Award}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[NOD32]] * [[Antivírusový softvér]] * [[Bridge From the Future]] == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|ESET|558121106}} [[Kategória:ESET| ]] [[Kategória:Slovenské softwarové firmy]] [[Kategória:Podniky založené v 1992]] ssmk8130qw75q830yio47egqs29aphz Baktérie 0 33879 8210742 7990444 2026-05-08T14:06:13Z ~2026-13203-35 287535 Vymazal som vetu 8210742 wikitext text/x-wiki {{Infobox baktérie| Farba=green| Názov=Baktérie| Obrázok=[[Súbor:Gram Stain Anthrax.jpg|250px]]| Titulok=Paličkovité baktérie ''[[Bacillus anthracis]]'', pôvodcovia choroby [[antrax]], medzi bunkami [[mozgomiechový mok|mozgomiechového moku]]<br />([[svetelný mikroskop]])| Farba2=pink| Skry0=áno| Ríša po slovensky='''baktérie'''|Ríša po latinsky=Bacteria| Farba3=pink| Binomické meno=Bacteria| Klasifikátor1=| Dátum1=| Synonymá=Eubacteria, Schizomycetes, Bacteriophyta| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Baktérie''' (lat. ''Bacteria''; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) sú v súčasnom ponímaní [[doména (taxonómia)|doména]] z taxónu [[bunkovce]] (=[[bunkové organizmy]]; lat. ''Cellulata''). Spolu s [[archeóny|archeónmi]] tvoria neformálnu skupinu [[prokaryoty]]. Pojem baktérie sa pri bližšom pohľade v literatúre rôzne chápe (pozri nižšie); predmetom tohto článku (okrem čiastočne kapitoly o systematike) sú baktérie v najužšom zmysle, tzv. '''eubaktérie''' (''Eubacteria''). Bakteriálna [[bunka]] sa bežne skladá z [[peptidoglykán]]ovej [[bunková stena|bunkovej steny]], jadrovej oblasti ([[nukleoid]]u), [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] bez [[intrón]]ov, [[plazmid]]ov a [[ribozóm]]ov prokaryotického typu. U baktérií sa nevyskytuje [[pohlavné rozmnožovanie]], namiesto toho sa najčastejšie delia [[binárne delenie|binárne]]. Baktérie sú najrozšírenejšou skupinou organizmov na svete. Baktérie majú veľký význam v [[biogeochemický cyklus|planetárnom obehu živín]] a často vstupujú do obojstranne prospešných [[spolužitie|vzťahov]] s inými organizmami. Na druhej strane je známych aj veľa [[bakteriálna infekcia|patogénnych baktérií]], teda druhov, ktoré spôsobujú [[infekcia|infekcie]]. ==Názvy == ===Vedecké názvy === Vedecké (latinské) názvy sú: ''Bacteria''<ref name="Tir">TIRJAKOVÁ et al. SYSTÉM EUKARYOTICKÝCH JEDNOBUNKOVCOV A ŽIVOČÍCHOV 2015 [https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/biol/kzo/Profily/Tirjakova_Eva/System_Eucaryota_1vydanie.pdf]</ref><ref name=Buch/>, ''Bacteriae''<ref name=Meyen>{{Citácia knihy | priezvisko = Meyen | meno = Sergei | autor = | odkaz na autora = | titul = Fundamentals of Palaeobotany | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2012 | počet strán = 446 | url = | isbn = 978-94-009-3151-0 | kapitola = | strany =21 | jazyk = }}</ref>, ''Bacteriophyta''<ref name=Meyen/><ref name=ZNP/><ref name=MEB>baktérie. In: Malá encyklopédia biológie, 1975, S. 48</ref>, ''Bacteriaceae''<ref name=Buch/>, ''Bacteriomycetes''<ref name=ZNP>Z našej prírody - rastliny... Bratislava: Prírody. 1984, S. 15</ref>; staršie: ''Schizomycetes''<ref name=MEB/><ref name=Buch/>, ''Schistomycetes''<ref name=Hlava/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = United States. Department of Agriculture | odkaz na autora = | titul = Special Report | vydanie = | vydavateľ = U.S. Government Printing Office | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 322 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 62| jazyk = }}</ref>, ''Schizomycet(ac)eae''<ref name="Buch">BUCHANAN, R. E. STUDIES IN THE NOMENCLATURE ANDCLASSIFICATION OF THE BACTERIA II. THE PRIMARY SUBDIVISIONS OF THE SCHIZOMYCETES 1916 [https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC378699/pdf/jbacter01091-0077.pdf]</ref><ref>SYTNIANSKY . Niečo o mikroskopických hubách. In: Slovenské pohľady 1891 [http://www.columbia.edu/cu/lweb/digital/collections/cul/texts/ldpd_7090151_011/pages/ldpd_7090151_011_00000384.html?toggle=image&menu=maximize&top=&left=]</ref>, ''Schizomycophyta''<ref>https://www.oxfordreference.com/view/10.1093/acref/9780199211944.001.0001/acref-9780199211944-e-7452</ref>. V textoch, v ktorých sú baktérie definované ako synonymum [[prokaryoty|prokaryotov]] (porovnaj nižšie) sú ďalšími vedeckými názvami baktérií vedecké názvy prokaryotov (i keď prokaryoty v minulosti niekedy zahŕňali aj [[vírus]]y resp. [[nebunkovce]]). <u>Eubacteria</u>:<br> V roku 1977 Woese vyčlenil z baktérií archeóny do samostatného taxónu. Názvy prokaryotov (teda baktérií v tradičnom ponímaní) bez archeónov sú: ''Eubacteria'' (Woese 1977)<ref name=Bel/>, [bez siníc] ''Eubacteriophyta''<ref name="TUZ">Skriptá z prednášok Lesnícka botanika – Technická univerzita Zvolen [https://kf.tuzvo.sk/sites/default/files/Sylaby_1.pdf]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://bvbr.bib-bvb.de:8991/exlibris/aleph/a23_1/apache_media/BCMKBY39ST9Q4SSTR457LT4J47U84S.pdf |dátum prístupu=2021-12-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20211213194735/http://bvbr.bib-bvb.de:8991/exlibris/aleph/a23_1/apache_media/BCMKBY39ST9Q4SSTR457LT4J47U84S.pdf |dátum archivácie=2021-12-13 }}</ref>, zriedkavo ''Neobacteria''<ref name=M/>, zriedkavo [bez siníc] ''Bacteriobionta''<ref name=M>Möhn, E. System und Phylogenie der Lebewesen. Band 1. Physikalische, chemische und biologische Evolution. Prokaryonta. Eukaryonta (bis Ctenophora). E. Schweizerbartsche Verlagsbuchhandlung, Stuttgart. 1984 </ref>, ale dnes sa zďaleka najčastejšie používa názov ''Bacteria'' v užšom zmysle (Woese 1990)<ref name=Tir/><ref>https://www.ncbi.nlm.nih.gov/Taxonomy/Browser/wwwtax.cgi?mode=Info&id=2&lvl=3&lin=f&keep=1&srchmode=1&unlock</ref>. Názov ''Eubacteria'' sa teda vo význame prokaryoty bez archeónov používa od roku 1977; do začiatku 20. storočia sa však názvom ''Eubacteria'' označovalo niečo iné, a to všetky prokaryoty okrem [[sírne baktérie|sírnych baktérií]] (''[[Thiobacteria]]''), prípadne aj okrem [[myxobaktérie|myxobaktérií]]. <ref>MIGULA, W. Ueber ein neues System der Bakterien. Arbeiten aus dem Bakteriologischen Institut der Technischen Hochschule zu Karlsruhe, 1894, 1, Hft. 2, S. 235-238</ref><ref>ENGLER, A., GILG, E. Syllabus der Pflanzenfamilien, Gebrüder Borntraeger Verlag, Berlin, 1919</ref><ref>SMITH, E. F. Bacteria in relation to plant diseases. Vol. 1. 1905</ref>. Okrem toho Möhn 1984 názvom Eubacteria označil všetky ''Bacteriobionta'' (pozri vyššie) okrem spirochét a myxobaktérií <ref name=M/>. <u>Eubacteriae</u>:<br> V 40. - 60. rokov 20. storočia sa u niektorých autorov v rámci baktérií vyskytoval taxón (trieda, kmeň a pod.) ''Eubacteriae'', ktorým sa označovala podskupina baktérií zahŕňajúca typické baktérie, t.j. spravidla všetky prokaryoty okrem [[sinice|siníc]], [[rickettsie|rickettsií]] v širšom zmysle (=rickettsie v užšom zmysle + [[Bartonellaceae|bartonely]] + [[chlamýdie]]<ref>Bergey's Manual 1957 [https://www.biodiversitylibrary.org/bibliography/10728]</ref>), [[Mycoplasmales|mykoplaziem]], [[spirochéty|spirochét]] a [[myxobaktérie|myxobaktérií]], neskôr aj okrem [[aktinomycéty|aktinomycét]].<ref name=Stan/><ref>KRASSILNIKOV, N. A. Guide to the identification of the bacteria and Actinomycetes. Academy of Sciences U.S.S.R., 1949 (preklad 1957) [https://www.microbiologyresearch.org/docserver/fulltext/ijsem/7/3/ijs-7-3-143.pdf?expires=1639438693&id=id&accname=guest&checksum=E03B26A2E9E965FA97E9D000A7D228C1] (Poznámka: Chlamydozoa, použité v tomto článku, v tom čase zahŕňalo chlamýdie, rickettsie, bartonely, časť či všetky mykoplazmy a časť vírusov (ako uvádza napr. Moškovskij 1945))</ref><ref>WHITTAKER, R. New Concepts of Kingdoms of Organisms 1969</ref> <u>Eubacteriales</u>:<br> V 20. - 70. rokoch 20. storočia sa u mnohých autorov v rámci baktérií vyskytoval rad ''Eubacteriales'' (v niektorých systémoch bol zaradený ako jeden z radov vyššie spomínaného taxónu ''Eubacteriae''<ref name=Stan>STANIER, R. Y. et al.. The main outlines of bacterial classification. In: J. Bact., 42, 1941, S. 437-466</ref>). Rad ''Eubacteriales'' zahŕňal najtypickejšie baktérie; t.j. konkrétne: * a) podľa Bergey's Manual 1948 zahŕňal všetky prokaryoty okrem taxónov: [[sinice]], [[rickettsie]] v širšom zmysle (porov. vyššie), [[aktinomycéty]], ''[[Chlamydobacteriales]]'' (vrátane [[Beggiatoales]]; <small>toto nie je zhodné s [[chlamýdia]]mi</small>), ''[[Caryophanales]]'', [[myxobaktérie]], [[spirochéty]] a [[Mycoplasmales|mykoplazmy]] (=[[Borrelomycetaceae]]), * b) podľa Bergey's Manual 1957 zahŕňal to isté ako v bode a), ale navyše okrem taxónov ''[[Pseudomonadales]]'' (zahŕňa aj ''[[Rhodobacteriales]]'' - po slovensky: purpurové baktérie) a ''[[Hyphomicrobiales]]''.<ref name=MEB/><ref>Eubacteriales. In: [[Malá československá encyklopedie]]</ref><ref>Bergey's Manual 1957 [https://www.biodiversitylibrary.org/bibliography/10728] najmä obsah a str. 10, 11</ref><ref>Bergey's Manual 1948 [https://www.biodiversitylibrary.org/bibliography/60376]</ref> Taxónu ''Eubacteriales'' podľa definície a) je podobný zriedkavo sa vyskytujúci taxón (trieda) ''Bacteridae''<ref name=TUZ/>. ===Slovenské názvy === Slovenské názvy sú: '''baktérie'''<ref name=Bel>baktérie. In: [[Encyclopaedia Beliana]] 1 S. 550 </ref>; staršie: '''poltivky'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Daubner | meno = Imrich | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikrobiológia vody | vydanie = | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | miesto = | rok = 1967 | počet strán = 462 | url = | isbn = | kapitola = | strany =51 | jazyk = }}</ref><ref>SYTNIANSKY . Niečo o mikroskopických hubách. In: Slovenské pohľady 1891 [https://books.google.sk/books?id=9X8-AAAAYAAJ&printsec=frontcover&dq=poltivky&hl=sk&sa=X&redir_esc=y#v=onepage&q=poltivky&f=false] (Poznámka: Názov poltivky je priradený k lat. názvu Schizomycetae [http://www.columbia.edu/cu/lweb/digital/collections/cul/texts/ldpd_7090151_011/pages/ldpd_7090151_011_00000384.html?toggle=image&menu=maximize&top=&left=])</ref><ref name=VLSN/>, '''schizomycéty'''<ref>schizomycéta. In: ŠALING, S. et al. [[Veľký slovník cudzích slov]]. 2000, S. 1106 (Poznámka: V hesle uvedená definícia pojmu je vecne chybná.)</ref>; neformálne alebo staršie: '''[[mikróby]]'''<ref name=VLSN>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Velký lidový slovník naučný (všeobecný pramen osvěty, vzdělání a poučení pro všecky vrstvy českoslovanského národa ...) | vydanie = | vydavateľ = Nákladem B. Kočího | miesto = | rok = 1907 | počet strán = 1702 | url = https://books.google.sk/books?id=BYoyAQAAMAAJ&q=ru%C5%A1enky&dq=ru%C5%A1enky&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjNsZrt8eD0AhU4SPEDHdc-CZwQ6AF6BAgGEAI| isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>Bakterien. In: Brockhaus' Kleines Konversations-Lexikon, fünfte Auflage, Band 2. Leipzig 1911., S. 183</ref><ref name=Hlava/>, '''[[bacil]]y'''<ref name=VLSN/>; zastarano nevhodne: ''[[plesne]]''<ref name=VLSN/><ref name=Hlava>{{Citácia knihy | priezvisko = Hlava | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Pathologická anatomie a bakteriologie ... | vydanie = | vydavateľ = Bursik & Kohout | miesto = | rok = 1894 | počet strán = 806 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 62| jazyk = }}</ref>. <u>Eubacteria</u>:<br> Slovenský ekvivalent vyššie spomínaného Woesovho latinského názvu ''Eubacteria'' (= prokaryoty okrem archeónov) je '''eubaktérie'''<ref name=Bel/> alebo '''pravé baktérie'''<ref name=Bel/>. Keďže tento taxón dnes spravidla označujeme po latinsky ako ''Bacteria'' v užšom zmysle, označujeme ho aj po slovensky spravidla ako '''baktérie''' v užšom zmysle<ref name=Tir/>. Slovenský ekvivalent vyššie spomínaného podobného pojmu ''Eubacteriophyta'' (=''Eubacteria'' okrem siníc) je '''pravé baktérie'''<ref name=TUZ/>. <u>Eubacteriales</u>:<br> Slovenský ekvivalent vyššie spomínaného radu baktérií nazývaného ''Eubacteriales'' je '''baktérie [v užšom zmysle]''' <ref name=MEB/>, '''pravé baktérie'''<ref name=Š>eubaktérie. In: ŠALING, S. et al. [[Veľký slovník cudzích slov]] 2000, S. 344</ref> alebo ojedinele '''eubaktérie'''<ref name=Š/>. Slovenský ekvivalent vyššie spomínanej triedy ''Bacteridae'' je '''baktérie pravé'''<ref name=TUZ/>. == Systematická klasifikácia == [[Súbor:E. coli Bacteria (7316101966).jpg|thumb|Baktérie ''Escherichia coli'' pod elektrónovým [[mikroskop]]om.]] === Rozsah pojmu a zaradenie v systéme === Rozsah pojmu baktéria sa menil v závislosti od času aj autora. Pojem "baktérie" môže teda v závislosti od použitého systému označovať: * v minulosti: ** [[prokaryoty]] ** prokaryoty okrem [[sinice|siníc]], [[rickettsie|rickettsií]] v širšom zmysle (= rickettsií v užšom zmysle, [[Bartonellaceae|bartonel]] a [[chlamýdie|chlamýdií]]) a prípadne [[mykoplazmy|mykoplaziem]], niekedy aj okrem [[spirochéty|spirochét]] a občas aj okrem [[aktinomycéty|aktinomycét]] <small>(Rickettsie, bartonely, chlamýdie a mykoplazmy sa v takýchto systémoch považovali za vírusy alebo organizmy na prechode medzi baktériami a vírusmi; spirochéty sa považovali za živočíchy alebo organizmy na prechode medzi baktériami a živočíchmi; aktinomycéty sa považovali za huby alebo za organizmy na prechode medzi baktériami a hubami.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schneeweiss | meno = Ulrich | autor = | odkaz na autora = | titul = Allgemeine Mikrobiologie (Leitsätze für Studierende und Ärzte) | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter GmbH & Co KG | miesto = | rok = 2019 | počet strán = 355 | url = https://books.google.sk/books?id=HXqcDwAAQBAJ&pg=PA170&dq=%22gro%C3%9Fe+viren%22+Aktinomyzeten&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiTveGP1eH0AhVUQ_EDHYM0Ck4Q6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=%22gro%C3%9Fe%20viren%22%20Aktinomyzeten&f=false| isbn = 978-3-11150493-3 | kapitola = | strany = 170| jazyk = }}</ref><ref>Spirochaety. In: [[Masarykův slovník naučný]] VI., 1932, S. 852</ref><ref>mikroorganizmy; riketsie; Mycoplasma. In: Malá encyklopédia biológie. 1975 </ref><ref>nižšie rastliny. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)]]</ref><ref>WALKSMAN, S. A. ON THE CLASSIFICATION OF ACTINOMYCETES 1940 [https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC374595/pdf/jbacter00741-0070.pdf]</ref><ref>Bergey's Manual of Determinative Bacteriology, 6th ed. The Williams and Wilkins Co., Baltimore 1948</ref>)</small> ** prokaryoty (prípadne okrem siníc) vrátane [[nebunkovce|nebunkovcov]], najmä [[vírusy|vírusov]] ** prokaryoty okrem siníc ** prokaryoty okrem archeónov a siníc (<small>Tento variant je pomerne zriedkavý. Synonymum: ''Eubacteriophyta''</small>) * dnes: ** prokaryoty okrem archeónov (<small>Synonymum:''Eubacteria''</small>) Vysvetlivka: Termín prokaryoty tu zahŕňa klasické baktérie (vrátane rickettsií, bartonel, chlamýdií, mykoplaziem, spirochét, aktinomycét), archeóny a sinice (vrátane prvozelených rias). O variantoch zaradenia baktérií v systéme živých organizmov pozri [[Systém živých organizmov]]. === Delenie === Uvádzame príklady delenia baktérií (Z tu uvedených delení baktérií niektoré do pojmu baktérie zahŕňajú sinice a/alebo archeóny, iné ich nezahŕňajú): ====Tradičné systémy ==== ===== Podľa 8. vydania Bergey's Manual of Determinative Bacteriology (1974) (Delenie na 19 častí plus cyanobaktérie)===== ríša [[prokaryoty]] (Procaryotae): *oddelenie [[cyanobaktérie]] [G-] (v neskorších systémoch uvádzané aj ako "oxygénne fototrofné baktérie") *oddelenie baktérie: **časť 1 [[fototrofné baktérie]] [G-] (v neskorších systémoch uvádzané aj ako "anoxygénne fototrofné baktérie") ***rad [[Rhodospirillales]] **časť 2 [[kĺzavé baktérie]] (iný slovenský názov: [[kĺzajúce baktérie]]) [G-] ***rad [[myxobaktérie]] (Myxobacterales) (v neskorších systémoch uvádzané aj ako "fruktifikujúce kĺzavé baktérie") ***rad [[Cytophagales]] (v neskorších systémoch uvádzané aj ako "nefotosyntetizujúce nefruktifikujúce kĺzavé baktérie") **časť 3 [[pošvovité baktérie]] (iné slovenské názvy: [[pošvaté baktérie]], [[opuzdrené baktérie]], [[baktérie v spoločnej pošve]]) [G-] **časť 4 [[pučiace baktérie a/alebo príveskovité baktérie]] [G-] **časť 5 [[spirochéty]] [G-] ***rad [[spirochéty]] (Spirochaetales) **časť 6 [[špirálovité a zakrivené baktérie]] [G-] (v neskorších systémoch uvádzané aj ako "aeróbne/mikroaerofilné pohyblivé vibrioidné/helikálne gramnegatívne baktérie" + "nepohyblivé (alebo ojedinele pohyblivé) gramnegatívne zakrivené baktérie") **časť 7 [[gramnegatívne aeróbne paličky a koky]] [G-] (vrátane časti toho, čo sa neskôr označovalo ako archebaktérie) **časť 8 [[gramnegatívne fakultatívne anaeróbne paličky]] [G-] **časť 9 [[gramnegatívne anaeróbne baktérie]] [G-] (v neskorších systémoch uvádzané aj ako "anaeróbne gramnegatívne rovné, ohnuté alebo závitnicovité paličky" + "baktérie disimilačne redukujúce sulfát a síru") **časť 10 [[gramnegatívne koky a kokobacily]] [G-] (v neskorších systémoch uvádzané ako súčasť gramnegatívnych aeróbnych paličiek a kokov - pozri vyššie) **časť 11 [[gramnegatívne anaeróbne koky]] [G-] **časť 12 [[gramnegatívne chemolitotrofné baktérie]] [G-] (v neskorších systémoch nazývané "aeróbne chemolitotrofné baktérie a súvisiace organizmy") **časť 13 [[baktérie produkujúce metán]] [G+] (v neskorších systémoch uvádzané ako súčasť archebaktérií) **časť 14 [[grampozitívne koky]] [G+] **časť 15 [[paličky a koky tvoriace endospóry]] [G+] (v neskorších systémoch nazývané "grampozitívne paličky a koky tvoriace endospóry") **časť 16 [[grampozitívne nesporulujúce paličkovité baktérie]] [G+] (v neskorších systémoch nazývané "pravidelné nesporulujúce grampozitívne paličky") **časť 17 [[aktinomycéty a príbuzné organizmy]] [G+] (v neskorších systémoch uvádzané aj rozdelené na viacero častí) ***koryneformná skupina baktérií ***rad [[aktinomycéty]] (Actinomycetales) - vrátane napr. mykobaktérií a nokardiovitých baktérií **časť 18 [[rickettsie]] [G-] ***rad [[rickettsie]] (Rickettsiales) ***rad [[chlamýdie]] (Chlamydiales) **časť 19 [[Mollicutes]] [G-] ***rad [[mykoplazmy]] (Mycoplasmatales) Poznámky: :- Tie časti, ktoré nemajú uvedené rady, sa delia buď priamo na čeľade alebo priamo na rody. :- G+ znamená gramnegatívne, G- znamená grampozitívne :- Vyššie je zahrnuté aj to, čo sa neskôr označovalo ako archebaktérie, a to konkrétne jednak pod názvom "baktérie produkujúce metán" a jednak ako súčasť "gramnegatívnych aeróbnych paličiek". Toto delenie baktérií na 19 skupín ("častí") je založené na rôznych charakteristikách ako [[Gramovo farbenie]], tvar bunky, usporiadanie buniek do kolónií, požiadaviek na kyslík, pohyblivosti, či výživových a metabolických vlastnostiach. V úvode tejto knihy je uvedené alternatívne základné delenie (chápané ako akýsi návrh do budúcnosti), a to takéto:<br> ríša [[prokaryoty]] (Procaryotae): *oddelenie [[fototrofné prokaryoty]] (Photobacteria) **trieda [[modrozelené fotobaktérie]] - t.j. vyššie uvedené prvé oddelenie ([[cyanobaktérie]]) **trieda [[červené fotobaktérie]] - t.j. časť vyššie uvedenej časti 1 (fototrofné baktérie) **trieda [[zelené fotobaktérie]] - t.j. časť vyššie uvedenej časti 1 (fototrofné baktérie) *oddelenie [[prokaryoty indiferentné voči svetlu]] (Scotobacteria) **trieda baktérie [v užšom zmysle] - t.j. vyššie uvedené časti 2 až 17 **trieda [[obligátne vnútrobunkové Scotobacteria v eukaryotických bunkách]] (Rickettsiae) - t.j. vyššie uvedená časť 18 (rickettsie) **trieda [[Scotobacteria bez bunkových stien]] (Mollicutes) - t.j. vyššie uvedená časť 19 (mykoplazmy) <small>Zdroje tejto kapitoly:<ref>bakterie. In: [[Malá československá encyklopedie]] 1, S. 323-324 (Poznámka: V texte je chybne uvedený rok vydania 1984, správne má byť 1974)</ref><ref>úryvky knihy sú dostupné na Google Books [https://books.google.sk/books?redir_esc=y&hl=sk&id=99FI5tjqG7gC&focus=searchwithinvolume&q=Rickettsiales]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Tauro | meno = P. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kapoor | meno2 = K. K. | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Yadav | meno3 = K. S. | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = An Introduction to Microbiology | vydanie = | vydavateľ = New Age International | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 412 | url =https://books.google.sk/books?id=xU85I7R-kFsC&pg=PA85&lpg=PA85&dq=%22part+1+phototrophic%22&source=bl&ots=zK7BwfX8Be&sig=ACfU3U1FiDVjjbVX2MrBxz94TEE4nLReyg&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjas93rje3yAhWRoBQKHb7GBuIQ6AF6BAgPEAM#v=onepage&q=%22part%201%20phototrophic%22&f=false | isbn = 978-0-85226-878-0 | kapitola = | strany = 85 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>KRAMAR, O. G., KRAVTSOVA, E. O. eds. General Microbiology. Morphology and ultrastructure of microorganisms. Part 1. 2007 [http://attic.volgmed.ru/depts/microbiology/s/morph.doc] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210908140517/http://attic.volgmed.ru/depts/microbiology/s/morph.doc |date=2021-09-08 }}</ref><ref>CARVER, B. Clinical Laboratory Procedure: Bacteriology. 1977 [https://books.google.sk/books?id=u8wk08_oLxYC&pg=PA11&lpg=PA11&dq=%22procaryotes+indifferent+to+light%22&source=bl&ots=CTHpxKldh4&sig=ACfU3U0w9TWs99z53ZZsx5I2QssNdwoFEQ&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjJ4Mysr-_yAhWkQuUKHbdbBdYQ6AF6BAglEAM#v=onepage&q=%22procaryotes%20indifferent%20to%20light%22&f=false] chapter 1</ref><ref name=SNA>slovenské názvy sčasti podľa: baktérie. In: [[Encyclopaedia Beliana]] 1, S. 550</ref> </small> ===== Podľa 1. vydania Bergey's Manual of Systematic Bacteriology (1984-1989) (Delenie na 33 sekcií) ===== ríša [[Procaryotae]] ([[prokaryoty]]): * oddelenie [[Gracilicutes]] ([[gramnegatívne baktérie]] okrem mykoplaziem a archebaktérií) ** trieda [[Scotobacteria]] (gramnegatívne nefotosyntetizujúce baktérie) *** sekcia 1 [[spirochéty]] **** rad [[spirochéty]] (Spirochaetales) **** ďalšie taxóny *** sekcia 2 [[aeróbne/mikroaerofilné pohyblivé vibrioidné/helikálne gramnegatívne baktérie]] *** sekcia 3 [[nepohyblivé (alebo ojedinele pohyblivé) gramnegatívne zakrivené baktérie]] *** sekcia 4 [[gramnegatívne aeróbne paličky a koky]] *** sekcia 5 [[fakultatívne anaeróbne gramnegatívne paličky]] (inde nazývané: [[gramnegatívne fakultatívne anaeróbne paličky]]) *** sekcia 6 [[anaeróbne gramnegatívne rovné, ohnuté alebo závitnicovité paličky]] *** sekcia 7 [[baktérie disimilačne redukujúce sulfát a síru]] *** sekcia 8 [[anaeróbne gramnegatívne koky]] *** sekcia 9 [[rickettsie a chlamýdie]] **** rad [[rickettsie]] (Rickettsiales) **** rad [[chlamýdie]] (Chlamydiales) *** sekcia 20 [[aeróbne chemolitotrofné baktérie a súvisiace organizmy]] (inde nazývané: [[gramnegatívne chemolitotrofné baktérie]]) *** sekcia 21 [[pučiace a/alebo príveskovité baktérie]] *** sekcia 22 [[pošvovité baktérie]] *** sekcia 23 [[nefotosyntetizujúce nefruktifikujúce kĺzavé baktérie]] **** rad [[Cytophagales]] **** rad [[Lysobacterales]] **** rad [[Baggiatoales]] **** ďalšie taxóny *** sekcia 24 [[fruktifikujúce kĺzavé baktérie]] **** rad [[myxobaktérie]] (Myxobacteriales/Myxococcales) ** trieda [[Anoxyphotobacteria]] (gramnegatívne fotosyntetizujúce baktérie neprodujujúce kyslík) *** sekcia 18 [[anoxygénne fototrofné baktérie]] ** trieda [[Oxyphotobacteria]] (gramnegatívne fotosyntetizujúce baktérie produjujúce kyslík, t.j. [[sinice|sinice/cyanobaktérie]] a [[prvozelené riasy|prvozelené riasy/prochlorofyty]]) *** sekcia 19 [[oxygénne fotosyntetizujúce baktérie]] (inde nazývané: [[oxygénne fototrofné baktérie]]) **** skupina [[cyanobaktérie]] ***** rad [[Chroococcales]] ***** rad [[Pleurocapsales]] ***** rad [[Oscillatoriales]] ***** rad [[Nostocales]] ***** rad [[Stigonemales]] **** skupina/rad [[prochlorofyty]]/[[prvozelené riasy]] (Prochlorales) * oddelenie [[Firmicutes]] ([[grampozitívne baktérie]] okrem archebaktérií) ** trieda [[Firmibacteria]] (grampozitívne jednoduché [[tyčinka (baktéria)|paličky]] a [[kokus|koky]]) *** sekcia 12 [[grampozitívne koky]] *** sekcia 13 [[grampozitívne paličky a koky tvoriace endospóry]] *** sekcia 14 [[pravidelné nesporulujúce grampozitívne paličky]] ** trieda [[Thallobacteria]] (grampozitívne vetviace sa baktérie, t.j. [[aktinomycéty]] a príbuzné organizmy) *** sekcia 15 [[nepravidelné nesporulujúce grampozitívne paličky]] *** sekcia 16 [[mykobaktérie]] *** sekcia 17 [[nokardiovité]] (iný slovenský názov: [[nokardioformné baktérie]]) - porov. komentár k sekcii 26 *** sekcia 26 [[nokardiovité aktinomycéty]] (iný slovenský názov: [[nokardioformné aktinomycéty]]) - tu ide zrejme o duplicitu k sekcii 17, ktorá vznikla tým, že sekcie 17 a 26 vyšli v dvoch rôznych zväzkoch *** sekcia 27 [[aktinomycéty s multilokulárnymi sporangiami]] *** sekcia 28 [[aktinoplanety]] (iný slovenský názov: [[aktinoplanéty]]) *** sekcia 29 [[streptomycéty]] a príbuzné rody *** sekcia 30 [[maduromycéty]] *** sekcia 31 [[termomonospóry]] a príbuzné rody *** sekcia 32 [[termoaktinomycéty]] *** sekcia 33 iné rody - t.j. rody ''[[Glycomyces]]'', ''[[Kibdelosporangium]]'', ''[[Kitasatosporia]]'' a ''[[Sascharothrix]]'' * oddelenie [[Tenericutes]] (prokaryoty bez bunkovej steny) ** trieda [[Mollicutes]] *** sekcia 10 [[mykoplazmy]] **** rad [[mykoplazmy]] (Mycoplasmatales) **** niekoľko rodov * oddelenie [[Mendosicutes]] (prokaryoty s nezvyčajnou bunkovou stenou) ** trieda [[Archaebacteria]] *** sekcia 25 [[archebaktérie]] **** skupina [[metanogénne archebaktérie]] ***** rad [[Methanobacteriales]] ***** rad [[Methanococcales]] ***** rad [[Methanomicrobiales]] **** skupina [[archebakteriálni sulfátoví reducenti]] ***** rad [[Archaeoglobales]] **** skupina [[extrémne halofilné archebaktérie]] ***** rad [[Halobacteriales]] **** skupina [[archebaktérie bez bunkovej steny]] ***** rad [[Thermoplasmales]] **** skupina [[extrémne termofilní sulfátoví metabolizéri]] ***** rad [[Thermoproteales]] ***** rad [[Thermococcales]] ***** rad [[Sulfolobales]] * sekcia 11 [[endosymbionty]] (zvláštna skupina) Základ tohto systému tvorí delenie na 33 sekcií; týchto 33 sekcií vlastne predstavuje len rozpracovanejšiu verziu vyššie spomínaných 19 "častí" z 8. vydania Bergey's Manual of Determinative Bacteriology. Tieto sekcie sa buď delia priamo na rody alebo sa delia na čeľade (a tie na rody) alebo sa delia na rady (a tie na čeľade a tie na rody) alebo sa delia na skupiny (a tie na spomínané rody resp. čeľade resp. rady). Toto delenie je založené na podobných (teda nie fylogenetických) princípoch ako vyššie uvedené delenie z 8. vydania Bergey's Manual of Determinative Bacteriology. Rozdiel medzi (33) "sekciami" tohto systému a (19 resp. 20) "časťami" vyššie uvedeného systému podľa 8. vydania Bergey's Manual of Determinative Bacteriology spočíva (popri niektorých štylistických úpravách názvov) v tom, že: :-časť "špirálovité a zakrivené baktérie" (časť 6) bola rozdelená na dve sekcie (sekcie 2 a 3) :-časť "gramnegatívne koky a kokobacily" (časť 10) bola včlenená do gramnegatívnych aeróbnych paličiek a kokov (sekcia 4) :-časť "kĺzavé baktérie" (časť 2) bola rozdelená na dve sekcie (sekcie 23 a 24) :-časť "gramnegatívne anaeróbne baktérie" (časť 9) bola rozdelená na dve sekcie (sekcie 6 a 7) :-časť "aktinomycéty a príbuzné organizmy" (časť 17) bola rozdelená na 11 samostatných sekcií (všetky sekcie v triede Thallobacteria) :-archebaktérie (predtým časť 13 plus jedna súčasť časti 7) teraz tvoria 1 samostatnú skupinu (sekcia 25) :-sinice a prvozelené riasy, ktoré predtým tvorili špecifický taxón (prvé oddelenie), teraz tvoria normálnu sekciu (sekcia 19) :-pribudla nová sekcia "endosymbionty" (sekcia 11) <small>Zdroje tejto kapitoly:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://mayatan.web.fc2.com/bacteria.htm | vydavateľ = mayatan.web.fc2.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Systém uvedený pod názvom Krieg & Holt (1984-1989) Bergey's Manual of Systematic Bacteriology na [http://taxonomicon.taxonomy.nl/Default.aspx]</ref><ref>originál čiastočne dostupný na Google Books [https://books.google.nl/books?id=xk5RAAAAMAAJ], obsah je aj tu [https://www.worldcat.org/title/bergeys-manual-of-systematic-bacteriology/oclc/9042846]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Präve | meno = Paul | autor = | odkaz na autora = | titul = Handbuch der Biotechnologie (mit 150 Tabellen, 26 Fliessschemata sowie 80 Strukturformeln und zahlreichen weiteren Zusammenstellungen und Formeln) | vydanie = | vydavateľ = Oldenbourg Industrieverlag | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 1045 | url = https://books.google.sk/books?id=DxoJYfxFo-wC&pg=PA22&dq=Bakterien-Klassifikation+Gracilicutes&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiSgYbp4evyAhUFR_EDHdQACZoQ6AEwBHoECAQQAg#v=onepage&q=Bakterien-Klassifikation%20Gracilicutes&f=false| isbn = 978-3-8356-6223-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} (Poznámka: Namiesto "trieda" sa tu z neznámych dôvodov používa názov "pododdelenie")</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Krishna's Diversity of Microbes, Fungi & Lichens | vydanie = | vydavateľ = Krishna Prakashan Media | miesto = | rok = | počet strán = 432 | url = https://books.google.sk/books?id=0ygbqTWTATIC&pg=SA2-PA85&dq=Thallobacteria&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwix64mY8uzyAhXLBGMBHQQSCuM4ChDoATAGegQIAhAC#v=onepage&q=Thallobacteria&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 1.85| jazyk = }}</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20160406133819/https://microbiologiabasica.files.wordpress.com/2011/03/ut120.pdf]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = D. J. BAGYARAJ | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = G. RANGASWAMI | odkaz na autora2 = | titul = AGRICULTURAL MICROBIOLOGY | vydanie = | vydavateľ = PHI Learning Pvt. Ltd. | miesto = | rok = 2007 | počet strán = 440 | url =https://books.google.sk/books?id=shiA41L-rTIC&pg=PA74&dq=Natronococcus+%22AGRICULTURAL+MICROBIOLOGY%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwigo76_7e3yAhUF-hQKHbUrA-MQ6AF6BAgDEAI#v=onepage&q=Natronococcus%20%22AGRICULTURAL%20MICROBIOLOGY%22&f=false| isbn = 978-81-203-0668-4 | kapitola = | strany = 62 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = D.K.Maheshwari | odkaz na autora = | titul = A Textbook of Microbiology | vydanie = | vydavateľ = S. Chand Publishing | miesto = | rok = 1999 | počet strán = 912 | url = https://books.google.sk/books?id=LkyoucMYOVwC&pg=PA41&lpg=PA41&dq=%22section+26%22+%22nocardioform+actinomycetes%22&source=bl&ots=6ynlC3mr1L&sig=ACfU3U1lIoBldaBonTD_OZymzXkz3HrS7w&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiU5I2p7-3yAhXJ0KQKHW1PCGIQ6AF6BAgWEAM#v=onepage&q=%22section%2026%22%20%22nocardioform%20actinomycetes%22&f=false| isbn = 978-81-219-2620-1 | kapitola = | strany = 37 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>KOŽURKOVÁ, M. Cvičenia z biochémie mikroorganizmov. Košice. 2011 [https://unibook.upjs.sk/img/cms/2011/pf/cvicenia-z-biochemie-mikroorganizmov.pdf]</ref><ref name=SŽP/><ref name=SNA/> </small> ===== Podľa 9. vydania Bergey's Manual of Determinative Bacteriology (1994) (Delenie na 35 skupín)===== V tomto vydaní je vlastne použitý modifikovaný systém z vyššie uvedeného 1. vydania Bergey's Manual of Systematic Bacteriology. Formálne oddelenia sú tu nahradené nasledujúcimi skôr neformálnymi "kategóriami": * gramnegatívne eubaktérie, ktoré majú bunkové steny (zodpovedá oddeleniu Gracilicutes) * grampozitívne eubaktérie, ktoré majú bunkové steny (zodpovedá oddeleniu Firmicutes) * eubaktérie bez bunkových stien (zodpovedá oddeleniu Tenericutes) * archebaktérie (zodpovedá oddeleniu Mendosicutes) Tieto kategórie sa nedelia na triedy, ale sa priamo delia na 35 "skupín" (veľmi podobných sekciám z 1. vydania Bergey's Manual of Systematic Bacteriology), ktoré sa buď delia priamo na rody alebo sa ďalej delia na "podskupiny" a tie na rody, pričom niektoré z týchto podskupín sú zároveň rady alebo čeľade. Rozdiel medzi (35) "skupinami" tohto systému a (33) "sekciami" vyššie uvedeného systému podľa 1. vydania Bergey's Manual of Systematic Bacteriology spočíva v tom, že: :-ubudol taxón "endosymbionty" :-ubudla jedna skupina z bývalého taxónu "aktinomycéty a príbuzné organizmy" :-archebaktérie teraz už netvoria jednu sekciu, ale tvoria 5 samostatných skupín <small>Zdroje tejto kapitoly:<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Holt | meno = John G. | autor = | odkaz na autora = | titul = Bergey's Manual of Determinative Bacteriology | vydanie = | vydavateľ = Lippincott Williams & Wilkins | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 787 | url = https://books.google.sk/books?id=jtMLzaa5ONcC&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false| isbn = 978-0-683-00603-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>Bakterien. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.</ref></small> ===== Varianty odvodené z delení podľa Bergey's Manual z konca 20. storočia ===== V literatúre existujú rôzne varianty vyššie uvedených delení z 1. vydania Bergey's Manual of Systematic Bacteriology (1984-1989) alebo z 9. vydania Bergey's Manual of Determinative Bacteriology (1994). V jednom takomto upravenom systéme sa baktérie delia priamo na 21 sekcií. Takéto delenie vzniká tak, že sa 33 sekcií z 1. vydania Bergey's Manual of Systematic Bacteriology (1984-1989) zredukuje nasledujúcimi úpravami<ref>Systém živej prírody (kompletný) 2008 [https://biopedia.sk/system-zivej-prirody/system-zivej-prirody-kompletny-2008] (Poznámka: Tu je uvedených len 20 sekcií, pretože vypadla sekcia "nepohyblivé (alebo ojedinele pohyblivé) gramnegatívne zakrivené baktérie")</ref>: :-početné sekcie pokrývajúce aktinomycéty sú spojené do jedinej sekcie pod názvom "aktinomycéty" (ale nasledujúce organizmy, ktoré sú s aktinomycétami príbuzné, majú samostatné sekcie: nepravidelné nesporulujúce gramnegatívne paličky, nokardiovité, mykobaktérie) :-sekcia "endosymbionty" je vynechaná :-sekcie "oxygénne fototrofné baktérie" (t.j. sinice a prvozelené riasy) a "anoxygénne fototrofné baktérie" sú spojené do jednej sekcie (pod názvom: "anoxygénne alebo oxygénne fotosyntetizujúce gramnegatívne baktérie") :-sekcie "pučiace a/alebo príveskovité baktérie", "pošvovité baktérie", "kĺzavé nefotosyntetizujúce nefruktifikujúce kĺzavé baktérie" a "fruktifikujúce kĺzavé baktérie" sú spojené do jednej sekcie (pod názvom: "pučiace a (alebo) príveskovité; pošvovité; nefotosyntetizujúce nefruktifikujúce kĺzavé; fruktifikujúce gramnegatívne baktérie") V inom systéme sa baktérie delia priamo na 25 skupín. Takéto delenie vzniká tak, že sa z úprav uvedených v predchádzajúcom odseku vykonajú prvé dve, ale nevykonajú sa posledné dve.<ref>baktérie. In: [[Encyclopaedia Beliana]] 1, S. 550 (Poznámka: V zozname sú pre svoj relatívne malý význam vynechané skupiny "nepohyblivé (alebo ojedinele pohyblivé) gramnegatívne zakrivené baktérie" a "gramnegatívne anaeróbne koky")</ref> ====Fylogenetické systémy ==== ===== Podľa Woese 1987 (Delenie na 11 kmeňov) ===== praríša eubaktérie (Eubacteria): * kmeň [[purpurové baktérie]] - t.j. väčšina toho, čo dnes voláme [[proteobaktérie]] (vrátane [[rickettsie|rickettsií]]) * kmeň [[grampozitívne baktérie|grampozitívne eubaktérie]] - vrátane [[mykoplazmy|mykoplaziem]] * kmeň [[sinice|cyanobaktérie]] a [[chloroplast]]y - chloroplastmi sa tu myslia [[prvozelené riasy|prvozelené riasy/prochlorofyty]] * kmeň [[spirochéty]] a príbuzné organizmy - napr. rody ''Spirochaeta'', ''Leptospira'' * kmeň [[zelené sírne baktérie]] - napr. rody ''Chlorobium'', ''Chloroherpeton'' * kmeň [[Bacteroides]], [[flavobaktérie]] a príbuzné organizmy - napr. rody ''Bacteroides'', ''Fusobacterium'', ''Flavobacterium'' * kmeň [[Planctomyces]] a príbuzné organizmy - napr. rody ''Planctomyces'', ''Isocystis'' * kmeň [[chlamýdie]] * kmeň [[rádiorezistentné mikrokoky]] a príbuzné organizmy - napr. rody ''Deinococcus'', ''Thermus'' * kmeň [[zelené nesírne baktérie]] a príbuzné organizmy - napr. rody ''Chloroflexus'', ''Thermomicrobium'' * rod ''[[Thermothoga]]'' - sesterský taxón všetkých vyššie uvedených kmeňov Toto je jeden z prvých čisto fylogenetických systémov baktérií. Archebaktérie v tomto systéme tvoria samostatnú praríšu. <small>Zdroje tejto kapitoly: <ref>WOESE, C. R. Bacterial evolution. In: MICROBIOLOGICAL REVIEWS, June 1987, p. 221-271 [https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC373105/pdf/microrev00049-0051.pdf]</ref><ref name="SŽP">Systém živej prírody (kompletný) 2008 [https://biopedia.sk/system-zivej-prirody/system-zivej-prirody-kompletny-2008]</ref></small> ===== Podľa 2. vydania Bergey's Manual of Systematic Bacteriology (stav 2004) a Systema naturae 2000 (stav 2005) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Systema naturae 2000 (stav cca. 2005) |url=http://www.taxonomy.nl/Taxonomicon/ |dátum prístupu=2006-04-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070926212334/http://www.taxonomy.nl/taxonomicon/ |dátum archivácie=2007-09-26 }}</ref> ===== '''Toto delenie používame v [[Slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédii]]'''. Doména: [[Bacteria]]* ([[Eubacteria]]; nepresne [[Prokarya]], [[Prokaryota]]) – baktérie ([[eubaktérie]]) skladajúca sa z jedinej rovnomennej ríše sa delí takto: {| class=wikitable ! style="background:#bbccff;" |''Kmeň/Oddelenie'' ! style="background:#bbccff;" |''Trieda'' ! style="background:#bbccff;" |''Rad'' |- | [[Aquificae]] | [[Aquificae]] | [[Aquificales]] |- | [[Thermotogae]] | [[Thermotogae]] | [[Thermotogales]] |- | [[Thermodesulfobacteria]] | [[Thermodesulfobacteria]] | [[Thermodesulfobacteriales]] |- | rowspan=2 | [[Deinococcus-Thermus]] | rowspan=2 | [[Deinococci]] | [[Deinococcales]] |- | [[Thermales]] |- | [[Chrysiogenetes]] | [[Chrysiogenetes]] | [[Chrysiogenales]] |- | rowspan=3 | [[Chloroflexi]] | rowspan=2 | [[Chloroflexi]] | [[Chloroflexales]] |- | [[Herpetosiphonales]] |- | [[Anaerolineae]] | [[Anaerolineales]] |- | [[Thermomicrobia]] | [[Thermomicrobia]] | [[Thermomicrobiales]] |- | [[Nitrospira]] | [[Nitrospira]] | [[Nitrospirales]] |- | [[Deferribacteres]] | [[Deferribacteres]] | [[Deferribacterales]] |- | [[Cyanobacteria]] | [[Cyanobacteria]] | Subsekcie I – V |- | [[Chlorobi]] | [[Chlorobia]] | [[Chlorobiales]] |- | rowspan=37 | [[Proteobacteria]] | rowspan=7 | [[Alphaproteobacteria]] | [[Rhodospirillales]] |- | [[Rickettsiales]] |- | [[Rhodobacterales]] |- | [[Sphingomonadales]] |- | [[Caulobacterales]] |- | [[Rhizobiales]] |- | [[Parvularculales]] |- | rowspan=7 | [[Betaproteobacteria]] | [[Burkholderiales]] |- | [[Hydrogenophilales]] |- | [[Methylophilales]] |- | [[Neisseriales]] |- | [[Nitrosomonadales]] |- | [[Rhodocyclales]] |- | [[Procabacteriales]] |- | rowspan=14 | [[Gammaproteobacteria]] | [[Chromatiales]] |- | [[Acidithiobacillales]] |- | [[Xanthomonadales]] |- | [[Cardiobacteriales]] |- | [[Thiotrichales]] |- | [[Legionellales]] |- | [[Methylococcales]] |- | [[Oceanospirillales]] |- | [[Pseudomonadales]] |- | [[Alteromonadales]] |- | [[Vibrionales]] |- | [[Aeromonadales]] |- | [[Enterobacteriales]] |- | [[Pasteurellales]] |- | rowspan=8 | [[Deltaproteobacteria]] | [[Desulfurellales]] |- | [[Desulfovibrionales]] |- | [[Desulfobacterales]] |- | [[Desulfarcales]] |- | [[Desulfuromonales]] |- | [[Syntrophobacterales]] |- | [[Bdellovibrionales]] |- | [[Myxococcales]] (3 podrady) |- | [[Epsilonproteobacteria]] | [[Campylobacterales]] |- | rowspan=10 | [[Firmicutes]] | rowspan=3 | [[Clostridia]] | [[Clostridiales]] |- | [[Thermoanaerobacteriales]] |- | [[Haloanaerobiales]] |- | rowspan=5 | [[Mollicutes]] | [[Mycoplasmatales]] |- | [[Entomoplasmatales]] |- | [[Acholeplasmatales]] |- | [[Anaeroplasmatales]] |- | Incertae sedis |- | rowspan=2 | [[Bacilli]] | [[Bacillales]] |- | [[Lactobacillales]] |- | rowspan=6 | [[Actinobacteria]] | rowspan=6 | [[Actinobacteria]] | [[Acidimicrobiales]] |- | [[Rubrobacterales]] |- | [[Coriobacteriales]] |- | [[Sphaerobacterales]] |- | [[Actinomycetales]] (17 podradov) |- | [[Bifidobacterales]] |- | [[Planctomycetes]] | [[Planctomycetacia]] | [[Planctomycetales]] |- | [[Chlamydiae]] | [[Chlamydiae]] | [[Chlamydiales]] |- | [[Spirochaetes]] | [[Spirochaetes]] | [[Spirochaetales]] |- | [[Fibrobacteres]] | [[Fibrobacteres]] | [[Fibrobacterales]] |- | [[Acidobacteria]] | [[Acidobacteria]] | [[Acidobacteriales]] |- | rowspan=3 | [[Bacteroidetes]] | [[Bacteroidetes]] | [[Bacteroidales]] |- | [[Flavobacteria]] | [[Flavobacteriales]] |- | [[Sphingobacteria]] | [[Sphingobacteriales]] |- | [[Fusobacteria]] | [[Fusobacteria]] | [[Fusobacteriales]] |- | [[Verrucomicrobia]] | [[Verrucomicrobiae]] | [[Verrucomicrobiales]] |- | [[Dictyoglomi]] | [[Dictyoglomi]] | [[Dictyoglomales]] |- | [[Gemmatimonadetes]] | [[Gemmatimonadetes]] | [[Gemmatimonadales]] |} plus: * Čeľaď [[Halanaerobiaceae]] * Rod [[Acetanaerobacterium]] Chen & Dong, 2004 * Rod [[Acidilobus]] Prokofeva et al., 2000 * Rod [[Actinopolymorpha]] Wang et al., 2001 * Rod [[Advenella]] Coenye et al., 2005 * Rod [[Aequorivita]] Bowman & Nichols, 2002 * Rod [[Aeriscardovia]] Simpson et al., 2004 * Rod [[Aestuariibacter]] Yi et al., 2004 * Rod [[Agarivorans]] Kurahashi & Yokota, 2004 * Rod [[Agreia]] Evtushenko et al., 2001 * Rod [[Akkermansia]] Derrien et al., 2004 * Rod [[Albibacter]] Doronina et al., 2001 * Rod [[Albidovulum]] Albuquerque et al., 2003 * Rod [[Algibacter]] Nedashkovskaya et al., 2004 * Rod [[Algoriphagus]] Bowman et al., 2003 * Rod [[Alicycliphilus]] Mechichi et al., 2003 * Rod [[Alistipes]] Rautio et al., 2003 * Rod [[Alkalibacterium]] Ntougias & Russell, 2001 * Rod [[Alkalilimnicola]] corrig. Yakimov et al., 2001 * Rod [[Alkaliphilus]] Takai et al., 2001 * Rod [[Alkalispirillum]] Rijkenberg et al., 2002 * Rod [[Alkanindiges]] Bogan et al., 2003 * Rod [[Allisonella]] Garner et al., 2003 * Rod [[Allofustis]] Collins et al., 2003 * Rod [[Amorphosporangium]] Couch, 1963 * Rod [[Amycolata]] Lechevalier et al., 1986 * Rod [[Anaerococcus]] Ezaki et al., 2001 * Rod [[Anaerofustis]] Finegold et al., 2004 * Rod [[Anaeroglobus]] Carlier et al., 2002 * Rod [[Anaerolinea]] Sekiguchi et al., 2003 * Rod [[Anaeromyxobacter]] Sanford et al., 2002 * Rod [[Anaerophaga]] Denger et al., 2002 * Rod [[Anaerostipes]] Schwiertz et al., 2002 * Rod [[Anaerotruncus]] Lawson et al., 2004 * Rod [[Anoxynatronum]] Garnova, Zhilina & Tourova, 2003 * Rod [[Aquicella]] Santos et al., 2004 * Rod [[Aquiflexum]] Brettar et al., 2004 * Rod [[Aquimarina]] Nedashkovskaya et al., 2005 * Rod [[Arcicella]] Nikitin et al., 2004 * Rod [[Arenibacter]] Ivanova et al., 2001 * Rod [[Asanoa]] Lee & Hah, 2002 * Rod [[Atopostipes]] Cotta et al., 2004 * Rod [[Aurantimonas]] Denner et al., 2003 * Rod [[Avibacterium]] Blackall et al., 2005 * Rod [[Azomonotrichon]] Thompson & Skerman, 1981 * Rod [[Azorhizophilus]] Thompson & Skerman, 1981 * Rod [[Bactoderma]] Tepper & Korshunova, 1973 * Rod [[Balnearium]] Takai et al., 2003 * Rod [[Balneimonas]] corrig. Takeda et al., 2004 * Rod [[Halanaerobacter]] * Rod [[Halanaerobium]] * Rod [[Pelagibacter]] * Rod [[Tetrachloris]] Pascher, 1925 == Iné rozdelenie == Podľa '''vzťahu ku [[kyslík]]u''' sa delia na : * aeróbne – [[kyslík]] je pre nich nenahraditeľný * fakultatívne anaeróbne – v prítomnosti kyslíka ho využívajú, inak získavajú energiu anaeróbne * anaeróbne – nepotrebujú (alebo netolerujú) kyslík Podľa '''vzťahu k uhlíku''' sa delia na: * [[autotrofia|autotrofné]] (primárnym zdrojom je CO<sub>2</sub>) * [[heterotrofia|heterotrofné]] (primárnym zdrojom sú organické zlúčeniny) Podľa '''spôsobu získavania energie''' sa delia na: * [[chemotrofia|chemotrofné]] (primárnym zdrojom je chemická energia) * [[fototrofia|fototrofné]] (primárnym zdrojom energie je svetelná energia) Podľa '''zdroja dusíka''' * nitrogénne (žijú na koreňoch hľúzkovitých rastlín) * renitrifikačné (rozkladajú dusičnany na molekulový dusík) Podľa '''štruktúry bunkovej steny''' sa delia na: * [[grampozitívne baktérie]] - sem patria: ** [[Firmicutes]] [v novšom ponímaní] okrem mykloplaziem a taxónu Negativicutes ** [[Actinobacteria]] ** časť taxónu [[Deinococcus-Thermus]] ** [[Saccharibacteria]] (=[[TM7]]) ** časť [[archebaktérie|archebaktérií]] * [[gramnegatívne baktérie]] - sem patria všetky ostatné baktérie, t.j. v podstate Gracilicutes v tradičnom ponímaní a mykoplazmy Poznámka: Archebaktérie (Mendosicutes) patria do oboch kategórií (t.j. niektoré sú grampozitívne a niektoré sú gramnegatívne). Podľa '''[[pH]] optimálneho pre rast''' sa delia na: * acidofilné * alkalifilné Podľa '''teploty optimálnej pre rast''' sa delia na: * psychrofilné * mezofilné * termofilné == Fotosyntetizujúce baktérie == U fotosyntetizujúcich baktérií sa vyskytuje [[bakteriochlorofyl]], farbivo potrebné na priebeh [[fotosyntéza|fotosyntézy]]. Fotosyntetizujúce baktérie majú [[cytoplazmatická membrána|cytoplazmatickú membránu]] na niektorých miestach preliačenú. Utvára vačky, ktoré obsahujú farbivo umožňujúce premenu energie svetelného (slnečného) žiarenia na energiu chemickú. Je to látka podobná [[chlorofyl]]u. Bakteriálna fotosyntéza je anoxygénna (produktom nie je kyslík). == Tvar == [[Súbor:Bacteria shape.png|right|thumb|A – [[Tyčinka (baktéria)|paličky (tyčinky)]]; B – [[streptokok]]y; C – [[sarcína|sarcíny]]; D – [[diplokok]]y; E – [[spirily]], F – [[vibrio]]]] Podľa tvaru bunky delíme baktérie na: * [[Kokus|koky]] (guľovité baktérie): guľovité bunky usporiadané do retiazok sa volajú [[streptokok]]y, koky zoskupené do strapca sú [[stafylok]]oky, [[sarcin]]y (balíčkovité kolónie), diplokoky (kolónie tvorené dvoma bunkami), tetrakoky (štyri bunky v kolónií) * [[Tyčinka (baktéria)|paličky]] (= tyčinky, paličkovité baktérie, tyčinkovité baktérie): sú rovné, rožtekovito zahnuté, špirálovité alebo vláknité útvary: Tvar baktérií je premenlivý v závislosti od mnohých faktorov, napríklad rastová fáza, vek kultúry, zloženia, kultivačného média, účinku [[antibiotikum|antibiotík]]. Premenlivosť sťažuje diagnostiku. == Stavba == === Veľkosť === Priemerná veľkosť bunky baktérií sa pohybuje okolo 0,3 – 2,0&nbsp;µm. Len niektoré vodné baktérie majú veľkosť niekoľko desiatok i stoviek mikrometrov. Dajú sa pozorovať pod [[svetelný mikroskop|svetelným]] mikroskopom <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Max Planck Society -- Research News Release|url=http://www.mpg.de/english/illustrationsDocumentation/documentation/pressReleases/1999/news17_99.htm|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2010-01-20|dátum prístupu=2020-04-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20100120043846/http://www.mpg.de/english/illustrationsDocumentation/documentation/pressReleases/1999/news17_99.htm|dátum archivácie=2010-01-20}}</ref> [[Súbor:Bau-des-bakteriums.jpg|right|500px]] === Cytoplazma === [[Cytoplazma]] tvorí 75 – 95 % bunkovej hmoty. Obsahuje mnohé vysokomolekulové a nízkomolekulárne látky. K nim patria rozpustné [[lipid]]y, [[bielkoviny]], stopové prvky a minerálne soli. V cytoplazme sa nachádzajú ribozómy, [[chromozóm]], [[plazmid]]y. Okrem toho sa v cytoplazme nachádzajú ešte rôzne [[inklúzia|inklúzie]]. Ide o granulá a vezikuly. === Cytoplazmatická membrána === Cytoplazma je obklopená membránou, ktorá sa volá [[cytoplazmatická membrána]]. Pozostáva z dvojitej vrstvy [[fosfolipid]]ov. Fosfátová časť je hydrofilná, [[lipid]]ická časť ležiaca vo vnútri membrány vodu odpudzuje. Cytoplazmatická membrána má funkciu bariéry. Nachádzajú sa v nej mnohé [[polypeptid]]ové molekuly, ktoré bunke umožňujú kontrolovať výmenu látok medzi vnútorným a vonkajším prostredím. Vďaka [[membránový transport|membránovému transportu]] sa tak môžu látky dostať do bunky alebo von. V membráne sa nachádzajú [[enzým]]y dýchacieho reťazca a enzýmy nutné pre stavbu bunkovej steny. === Bunková stena === S výnimkou mykoplaziem majú baktérie bunkovú stenu, ktorá im určuje vonkajší tvar. Hlavnou časťou steny baktérií je [[mureín]]. Bunková stena tvorí pri Grampozitívnych baktériách až jednu tretinu hmoty baktérie. Pri Gramnegatívnych baktériách je to len 10 %. Bunka baktérie má na vonkajšej strane bunkovej steny [[sliz]]ovitú vrstvu (puzdro), niekedy aj [[bičík]]y. ==== Bičíky ==== Bičíky umožňujú baktériám pohyb. Bičíky pôsobia ako silný [[antigén]]. Nazývajú sa aj H-antigény. Existuje rôzne rozmiestnenie bičíkov: * monotriché (jeden bičík) * lofotriché (viac zväzkovitých bičíkov) * peritriché baktérie (bičíky rozdelené po celom povrchu) ==== Glykokalyx ==== Útvary na povrchu baktérie sú oveľa menšie než bičíky. Slúžia baktériám na pevné prilepenie k podkladu. Skladajú sa z vláknitých [[proteín]]ov, ktoré sa spájajú s [[glykoproteín]]mi hostiteľskej bunky. Sú buď vo forme fimbrií (vlákienok) alebo pilusov (vláskov). == Gramovo farbenie == {{Hlavný článok|Gramovo farbenie|grampozitívne baktérie}} Gramovo farbenie zaviedol v roku [[1884]] [[Hans Christian Gram]]. Je to diferenciačné farbenie založené na sfarbení grampozitívnych a gramnegatívnych buniek baktérií. Rozdiel medzi týmito dvoma bunkami je predovšetkým v ich bunkovej stene. Bunkové steny G+ baktérií majú oveľa hrubšiu vrstvu peptidoglykánu ako bunkové steny G− baktérií. G− bunky majú vo vonkajšej bunkovej stene aj množstvo lipidov. Princíp Gramovo farbenia spočíva v tom, že sa obidve bunky (G+ aj G−) zafarbia farbivom [[kryštálová violeť|kryštálovou violeťou]], čím sa obe sfarbia do fialova. Preparát sa potom morí [[jód]]om v roztoku [[jodid draselný|jodidu draselného]], ktorý s farbivom vytvorí komplex v obidvoch bunkách. Potom sa farbivo vymýva [[etanol]]om (alebo [[acetón]]om), pričom komplex sa vyplavuje len z G− baktérií (rozpúšťa sa vonkajšia lipidová vrstva bunkovej steny), ktoré sa odfarbia. Napokon sa preparát dofarbuje [[karbolfuchsín]]om (alebo [[safranín]]om). G+ bunky teda po Gramovom farbení ostávajú fialové, G− bunky sú červené (alebo ružové). Rozdelenie baktérií na základe Gramovo farbenia má hlbší význam, medzi obidvoma kategóriami existujú mnohé ďalšie rozdiely (napríklad v citlivosti na antibakteriálne látky typu antibiotík). == Rozmnožovanie == Rozmnožujú sa [[nepohlavné rozmnožovanie|nepohlavne]], priečnym delením, prípadne pučaním. Pri priečnom delení sa bunka predĺži na dvojnásobnú veľkosť, pričom sa uprostred vytvorí septum (prehriadka zložená z membrány a základu bunkovej steny), ktoré bunku rozdelia na dve rovnaké časti. Z každej potom vznikne jedna sesterská bunka. Pri priečnom delení dochádza k [[replikácia DNA|replikácii DNA]]. Pučanie prebieha tak, že zrelá bunka začne na svojom povrchu vytvárať novú bunku. Keď dcérska bunka dorastie do dostatočnej veľkosti, je do nej vpustená DNA a bunka je odpojená. Časom dorastie a môže sa začať sama rozmnožovať. == Výskyt == Baktérie patria k najstarším organizmom nájdeným vo forme [[fosília|fosílií]]. Môžeme ich nájsť už v staršom [[proterozoikum|proterozoiku]]. Skupina baktérie sa považuje za najrozšírenejšie živé organizmy. Dokážu prežiť vo [[vesmír]]e, v 100&nbsp;°C teplých plameňov i v činných kráteroch na dne [[Mariánska priekopa|Mariánskej priekopy]]. Sú to prvé organizmy, ktoré kolonizujú oblasť, ktorá je napríklad postihnutá [[sopečná erupcia|sopečnou erupciou]]. Baktérie obývajú rôzne [[biotop]]y. Vyskytujú sa vo vzduchu, vo vode (sladkej i slanej) aj v pôde, vyskytujú sa na povrchu i vo vnútri organizmov. <!-- Nie sú iba v [[krv]]i zdravého človeka. - No neviem neviem, a iné živočíchy ich v krvi majú?--> Ich rozšírenie a množstvo závisí od vhodnosti životných podmienok: od zdroja potravy, teploty, pH prostredia. Aeróbne baktérie vyžadujú kyslík, anaeróbne baktérie žijú v prostredí bez kyslíka. Prevažná časť baktérií patrí medzi heterotrofné organizmy – [[saprofyt]]y a [[parazit]]y. Početné sú aj [[symbiotické baktérie]]. Dajú sa odstrániť buď [[sterilizácia|sterilizáciou]] (plameň, para, tlak, [[manganistan draselný]], antibiotiká), alebo [[pasterizácia|pasterizáciou]]. === Spóry === Pri zhoršení životných podmienok, napríklad pri nedostatku potravy, môže dôjsť k tvoreniu [[bakteriálna spóra|spór]]. Spóry sú trvalou formou baktérií, ktoré prežívajú dlhodobo a môžu byť infekčné aj po dlhom čase. Spóry vznikajú zmršťovaním a zmenšovaním pôvodných buniek. Počas tejto fázy je zastavená výmena bunkových látok. Baktéria tak nepotrebuje ani potravu ani energiu na udržiavanie svojich životných pochodov. Len čo spóra natrafí na výhodnejšie životné podmienky, zmení sa opäť na živú baktériu. == Štúdium baktérií == Štúdiom mikroskopických organizmov sa zaoberá [[mikrobiológia]]. Jej zakladateľom bol v 19. storočí [[Louis Pasteur]]. Neskoršie sa mikrobiológia rozdelila na viacero disciplín. Štúdiom baktérií sa zaoberá [[bakteriológia]], o jej vznik sa výrazne zaslúžil nemecký lekár [[Robert Koch]]. == Význam == === Pozitívne vlastnosti === Hlavný význam spočíva v tom, že spolu s [[huby|hubami]] sa zúčastňujú na rozkladaní potravových reťazcov a premieňajú odumretú organickú hmotu späť na anorganickú (mineralizujú ju), čím umožňujú jej ďalšie využitie v prírodných ekologických systémoch. Baktérie ''[[Escherichia coli]]'' žijú v hrubom čreve. Baktérie (aj niektoré [[nálevníky]]) majú v prírode aj veľkú úlohu v čistení vôd. Využívajú sa pre tento účel aj priemyselne. Niektoré druhy dokážu rozkladať uhľovodíky pochádzajúce z ropných havárií. Veľké využitie baktérií je hlavne v potravinárskom priemysle. Používajú sa na výrobu syrov (''Streptococcus thermophilus'' – ementál, ''Brevibacterium linens'' – [[olomoucké syrečky]]), pri výrobe smotany (''Streptococcus cremoris''), pri spracovaní mlieka (''Streptococcus lactis''), acidofilného mlieka (''Lactobacillus acidophilus'') a mliečnych výrobkov (jogurty – ''[[Lactobacillus delbrueckii subsp. bulgaricus|Lactobacillus bulgaricus]]'', ''[[Streptococcus thermophillus]]''). Využívajú sa na maslové kvasenie, alkoholové kvasenie (prebieha anaeróbne), octové kvasenie (prebieha aeróbne), výroba rozpúšťadiel ([[acetón]], [[butanol]] – ''Clostridium acetobutylicum''), [[enzým]]ov, výroba [[lieh]]u zo [[škrob]]u, mliekarenský priemysel, výroba [[vitamín]]ov, antibiotik, [[alkaloid]]ov, aminokyselín, bielkovín. V súčasnosti má veľký význam aj šľachtenie baktérií, ktoré nám umožňuje docielenie nadprodukcie žiadaných látok. === Negatívne vlastnosti === Okrem žiadúceho rozkladu odumretého materiálu dochádza často k nechcenému rozkladu, hlavne potravín, ale aj iných výrobkov. Najväčší negatívny význam majú baktérie, ktoré spôsobujú rozličné ochorenia [[človek|ľudí]]. Veľký význam v boji proti týmto patogénnym baktériám má [[očkovanie]]. Väčšina baktérii spôsobuje infekcie svojim premnožením, sú však aj baktérie, ktoré spôsobujú intoxikácie. Do tejto skupiny patrí pôvodca tetanu. Ale oveľa nebezpečnejším ochorením je botulizmus. [[Botulotoxín]], produkt druhu ''Clostridium botulinum'', je jedným z najsilnejších bakteriálnych [[toxín]]ov vôbec. Okrem chorôb človeka spôsobujú veľké ekonomické straty aj choroby poľnohospodárskych zvierat ([[mor ošípaných]], [[hydina (vtáctvo)|hydiny]]). Rastlinné bakteriálne infekcie sú pomerne nevýrazné. == Choroby == Prenášajú sa priamym stykom, potravou, vdychovaním, poranenou [[koža|kožou]] (infekcia rán, [[pohlavná choroba|pohlavné choroby]], tetanus), bodnutím [[hmyz]]om. * [[slezinová sneť|antrax]] – ''[[Bacillus anthracis]]'' * [[čierny kašeľ]] – ''[[Bordetella pertussis]]'' * [[tuberkulóza]] (TBC) – ''[[Mycobacterium tuberculosis]]'' * [[záškrt]] – ''[[Corynebacterium diphtheriae]]'' * [[tetanus]] – ''[[Clostridium tetani]]'' * [[zápal pľúc]] – ''[[Streptococcus pneumoniae]]'' * [[salmonelóza]] – ''Salmonella'' sp. * [[cholera]] – ''[[Vibrio cholerae]]'' * [[mor (pestis)|mor]] – ''[[Yersinia pestis]]'' * [[škvrnitý týfus]] – ''[[Rickettsia prowazeki]]'' * [[tularémia]] – ''[[Francisella tularensis]]'' * [[gangréna]] – ''[[Clostridium perfringens]]'' * [[lepra]] – ''[[Mycobacterium leprae]]'' * [[syfilis]] – ''[[Treponema pallidum]]'' * [[kvapavka]] – ''[[Neisseria gonorrhoeae]]'' * [[dyzentéria]] – ''[[Campylobacter pylori]]'' ''[[Shigella dysenteriae]]'' Iné bakteriálne choroby sú napríklad: [[kokcidióza]], [[angína]], [[úplavica]], [[paratýfus]],[[enterotoxikóza]], [[trachóm]], [[borelióza]] == Iné projekty == {{portál|Biológia|Biologický}} {{Projekt|wikispecies=Bacteria|commonscat=Bacteria|wikt= baktéria}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://141.150.157.117:8080/prokPUB/index.htm Odborná encyklopédia prokaryotov (po anglicky)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070210025218/http://141.150.157.117:8080/prokPUB/index.htm |date=2007-02-10 }} {{Taxonbar}} [[Kategória:Baktérie| ]] [[Kategória:Bakteriológia]] 58lnbjk7efb7pze8puxjrgb52c1vsjp 8210812 8210742 2026-05-08T16:37:08Z ~2026-27065-36 293875 Revízia [[Special:Diff/8210742|8210742]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-13203-35|~2026-13203-35]] ([[User talk:~2026-13203-35|diskusia]]) bola vrátená 8210812 wikitext text/x-wiki {{Infobox baktérie| Farba=green| Názov=Baktérie| Obrázok=[[Súbor:Gram Stain Anthrax.jpg|250px]]| Titulok=Paličkovité baktérie ''[[Bacillus anthracis]]'', pôvodcovia choroby [[antrax]], medzi bunkami [[mozgomiechový mok|mozgomiechového moku]]<br />([[svetelný mikroskop]])| Farba2=pink| Skry0=áno| Ríša po slovensky='''baktérie'''|Ríša po latinsky=Bacteria| Farba3=pink| Binomické meno=Bacteria| Klasifikátor1=| Dátum1=| Synonymá=Eubacteria, Schizomycetes, Bacteriophyta| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Baktérie''' (lat. ''Bacteria''; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) sú v súčasnom ponímaní [[doména (taxonómia)|doména]] z taxónu [[bunkovce]] (=[[bunkové organizmy]]; lat. ''Cellulata''). Spolu s [[archeóny|archeónmi]] tvoria neformálnu skupinu [[prokaryoty]]. Pojem baktérie sa pri bližšom pohľade v literatúre rôzne chápe (pozri nižšie); predmetom tohto článku (okrem čiastočne kapitoly o systematike) sú baktérie v najužšom zmysle, tzv. '''eubaktérie''' (''Eubacteria''). Bakteriálna [[bunka]] sa bežne skladá z [[peptidoglykán]]ovej [[bunková stena|bunkovej steny]], jadrovej oblasti ([[nukleoid]]u), [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] bez [[intrón]]ov, [[plazmid]]ov a [[ribozóm]]ov prokaryotického typu. U baktérií sa nevyskytuje [[pohlavné rozmnožovanie]], namiesto toho sa najčastejšie delia [[binárne delenie|binárne]]. Baktérie sú najrozšírenejšou skupinou organizmov na svete. Baktérie majú veľký význam v [[biogeochemický cyklus|planetárnom obehu živín]] a často vstupujú do obojstranne prospešných [[spolužitie|vzťahov]] s inými organizmami. Na druhej strane je známych aj veľa [[bakteriálna infekcia|patogénnych baktérií]], teda druhov, ktoré spôsobujú [[infekcia|infekcie]]. ==Názvy == ===Vedecké názvy === Vedecké (latinské) názvy sú: ''Bacteria''<ref name=Tir>TIRJAKOVÁ et al. SYSTÉM EUKARYOTICKÝCH JEDNOBUNKOVCOV A ŽIVOČÍCHOV 2015 [https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/biol/kzo/Profily/Tirjakova_Eva/System_Eucaryota_1vydanie.pdf]</ref><ref name=Buch/>, ''Bacteriae''<ref name=Meyen>{{Citácia knihy | priezvisko = Meyen | meno = Sergei | autor = | odkaz na autora = | titul = Fundamentals of Palaeobotany | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2012 | počet strán = 446 | url = | isbn = 978-94-009-3151-0 | kapitola = | strany =21 | jazyk = }}</ref>, ''Bacteriophyta''<ref name=Meyen/><ref name=ZNP/><ref name=MEB>baktérie. In: Malá encyklopédia biológie, 1975, S. 48</ref>, ''Bacteriaceae''<ref name=Buch/>, ''Bacteriomycetes''<ref name=ZNP>Z našej prírody - rastliny... Bratislava: Prírody. 1984, S. 15</ref>; staršie: ''Schizomycetes''<ref name=MEB/><ref name=Buch/>, ''Schistomycetes''<ref name=Hlava/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = United States. Department of Agriculture | odkaz na autora = | titul = Special Report | vydanie = | vydavateľ = U.S. Government Printing Office | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 322 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 62| jazyk = }}</ref>, ''Schizomycet(ac)eae''<ref name=Buch>BUCHANAN, R. E. STUDIES IN THE NOMENCLATURE ANDCLASSIFICATION OF THE BACTERIA II. THE PRIMARY SUBDIVISIONS OF THE SCHIZOMYCETES 1916 [https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC378699/pdf/jbacter01091-0077.pdf]</ref><ref>SYTNIANSKY . Niečo o mikroskopických hubách. In: Slovenské pohľady 1891 [http://www.columbia.edu/cu/lweb/digital/collections/cul/texts/ldpd_7090151_011/pages/ldpd_7090151_011_00000384.html?toggle=image&menu=maximize&top=&left=]</ref>, ''Schizomycophyta''<ref>https://www.oxfordreference.com/view/10.1093/acref/9780199211944.001.0001/acref-9780199211944-e-7452</ref>. V textoch, v ktorých sú baktérie definované ako synonymum [[prokaryoty|prokaryotov]] (porovnaj nižšie) sú ďalšími vedeckými názvami baktérií vedecké názvy prokaryotov (i keď prokaryoty v minulosti niekedy zahŕňali aj [[vírus]]y resp. [[nebunkovce]]). <u>Eubacteria</u>:<br> V roku 1977 Woese vyčlenil z baktérií archeóny do samostatného taxónu. Názvy prokaryotov (teda baktérií v tradičnom ponímaní) bez archeónov sú: ''Eubacteria'' (Woese 1977)<ref name=Bel/>, [bez siníc] ''Eubacteriophyta''<ref name=TUZ>Skriptá z prednášok Lesnícka botanika – Technická univerzita Zvolen [https://kf.tuzvo.sk/sites/default/files/Sylaby_1.pdf]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://bvbr.bib-bvb.de:8991/exlibris/aleph/a23_1/apache_media/BCMKBY39ST9Q4SSTR457LT4J47U84S.pdf |dátum prístupu=2021-12-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20211213194735/http://bvbr.bib-bvb.de:8991/exlibris/aleph/a23_1/apache_media/BCMKBY39ST9Q4SSTR457LT4J47U84S.pdf |dátum archivácie=2021-12-13 }}</ref>, zriedkavo ''Neobacteria''<ref name=M/>, zriedkavo [bez siníc] ''Bacteriobionta''<ref name=M>Möhn, E. System und Phylogenie der Lebewesen. Band 1. Physikalische, chemische und biologische Evolution. Prokaryonta. Eukaryonta (bis Ctenophora). E. Schweizerbartsche Verlagsbuchhandlung, Stuttgart. 1984 </ref>, ale dnes sa zďaleka najčastejšie používa názov ''Bacteria'' v užšom zmysle (Woese 1990)<ref name=Tir/><ref>https://www.ncbi.nlm.nih.gov/Taxonomy/Browser/wwwtax.cgi?mode=Info&id=2&lvl=3&lin=f&keep=1&srchmode=1&unlock</ref>. Názov ''Eubacteria'' sa teda vo význame prokaryoty bez archeónov používa od roku 1977; do začiatku 20. storočia sa však názvom ''Eubacteria'' označovalo niečo iné, a to všetky prokaryoty okrem [[sírne baktérie|sírnych baktérií]] (''[[Thiobacteria]]''), prípadne aj okrem [[myxobaktérie|myxobaktérií]]. <ref>MIGULA, W. Ueber ein neues System der Bakterien. Arbeiten aus dem Bakteriologischen Institut der Technischen Hochschule zu Karlsruhe, 1894, 1, Hft. 2, S. 235-238</ref><ref>ENGLER, A., GILG, E. Syllabus der Pflanzenfamilien, Gebrüder Borntraeger Verlag, Berlin, 1919</ref><ref>SMITH, E. F. Bacteria in relation to plant diseases. Vol. 1. 1905</ref>. Okrem toho Möhn 1984 názvom Eubacteria označil všetky ''Bacteriobionta'' (pozri vyššie) okrem spirochét a myxobaktérií <ref name=M/>. <u>Eubacteriae</u>:<br> V 40. - 60. rokov 20. storočia sa u niektorých autorov v rámci baktérií vyskytoval taxón (trieda, kmeň a pod.) ''Eubacteriae'', ktorým sa označovala podskupina baktérií zahŕňajúca typické baktérie, t.j. spravidla všetky prokaryoty okrem [[sinice|siníc]], [[rickettsie|rickettsií]] v širšom zmysle (=rickettsie v užšom zmysle + [[Bartonellaceae|bartonely]] + [[chlamýdie]]<ref>Bergey's Manual 1957 [https://www.biodiversitylibrary.org/bibliography/10728]</ref>), [[Mycoplasmales|mykoplaziem]], [[spirochéty|spirochét]] a [[myxobaktérie|myxobaktérií]], neskôr aj okrem [[aktinomycéty|aktinomycét]].<ref name=Stan/><ref>KRASSILNIKOV, N. A. Guide to the identification of the bacteria and Actinomycetes. Academy of Sciences U.S.S.R., 1949 (preklad 1957) [https://www.microbiologyresearch.org/docserver/fulltext/ijsem/7/3/ijs-7-3-143.pdf?expires=1639438693&id=id&accname=guest&checksum=E03B26A2E9E965FA97E9D000A7D228C1] (Poznámka: Chlamydozoa, použité v tomto článku, v tom čase zahŕňalo chlamýdie, rickettsie, bartonely, časť či všetky mykoplazmy a časť vírusov (ako uvádza napr. Moškovskij 1945))</ref><ref>WHITTAKER, R. New Concepts of Kingdoms of Organisms 1969</ref> <u>Eubacteriales</u>:<br> V 20. - 70. rokoch 20. storočia sa u mnohých autorov v rámci baktérií vyskytoval rad ''Eubacteriales'' (v niektorých systémoch bol zaradený ako jeden z radov vyššie spomínaného taxónu ''Eubacteriae''<ref name=Stan>STANIER, R. Y. et al.. The main outlines of bacterial classification. In: J. Bact., 42, 1941, S. 437-466</ref>). Rad ''Eubacteriales'' zahŕňal najtypickejšie baktérie; t.j. konkrétne: * a) podľa Bergey's Manual 1948 zahŕňal všetky prokaryoty okrem taxónov: [[sinice]], [[rickettsie]] v širšom zmysle (porov. vyššie), [[aktinomycéty]], ''[[Chlamydobacteriales]]'' (vrátane [[Beggiatoales]]; <small>toto nie je zhodné s [[chlamýdia]]mi</small>), ''[[Caryophanales]]'', [[myxobaktérie]], [[spirochéty]] a [[Mycoplasmales|mykoplazmy]] (=[[Borrelomycetaceae]]), * b) podľa Bergey's Manual 1957 zahŕňal to isté ako v bode a), ale navyše okrem taxónov ''[[Pseudomonadales]]'' (zahŕňa aj ''[[Rhodobacteriales]]'' - po slovensky: purpurové baktérie) a ''[[Hyphomicrobiales]]''.<ref name=MEB/><ref>Eubacteriales. In: [[Malá československá encyklopedie]]</ref><ref>Bergey's Manual 1957 [https://www.biodiversitylibrary.org/bibliography/10728] najmä obsah a str. 10, 11</ref><ref>Bergey's Manual 1948 [https://www.biodiversitylibrary.org/bibliography/60376]</ref> Taxónu ''Eubacteriales'' podľa definície a) je podobný zriedkavo sa vyskytujúci taxón (trieda) ''Bacteridae''<ref name=TUZ/>. ===Slovenské názvy === Slovenské názvy sú: '''baktérie'''<ref name=Bel>baktérie. In: [[Encyclopaedia Beliana]] 1 S. 550 </ref>; staršie: '''poltivky'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Daubner | meno = Imrich | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikrobiológia vody | vydanie = | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | miesto = | rok = 1967 | počet strán = 462 | url = | isbn = | kapitola = | strany =51 | jazyk = }}</ref><ref>SYTNIANSKY . Niečo o mikroskopických hubách. In: Slovenské pohľady 1891 [https://books.google.sk/books?id=9X8-AAAAYAAJ&printsec=frontcover&dq=poltivky&hl=sk&sa=X&redir_esc=y#v=onepage&q=poltivky&f=false] (Poznámka: Názov poltivky je priradený k lat. názvu Schizomycetae [http://www.columbia.edu/cu/lweb/digital/collections/cul/texts/ldpd_7090151_011/pages/ldpd_7090151_011_00000384.html?toggle=image&menu=maximize&top=&left=])</ref><ref name=VLSN/>, '''schizomycéty'''<ref>schizomycéta. In: ŠALING, S. et al. [[Veľký slovník cudzích slov]]. 2000, S. 1106 (Poznámka: V hesle uvedená definícia pojmu je vecne chybná.)</ref>; neformálne alebo staršie: '''[[mikróby]]'''<ref name=VLSN>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Velký lidový slovník naučný (všeobecný pramen osvěty, vzdělání a poučení pro všecky vrstvy českoslovanského národa ...) | vydanie = | vydavateľ = Nákladem B. Kočího | miesto = | rok = 1907 | počet strán = 1702 | url = https://books.google.sk/books?id=BYoyAQAAMAAJ&q=ru%C5%A1enky&dq=ru%C5%A1enky&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjNsZrt8eD0AhU4SPEDHdc-CZwQ6AF6BAgGEAI| isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>Bakterien. In: Brockhaus' Kleines Konversations-Lexikon, fünfte Auflage, Band 2. Leipzig 1911., S. 183</ref><ref name=Hlava/>, '''[[bacil]]y'''<ref name=VLSN/>; zastarano nevhodne: ''[[plesne]]''<ref name=VLSN/><ref name=Hlava>{{Citácia knihy | priezvisko = Hlava | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Pathologická anatomie a bakteriologie ... | vydanie = | vydavateľ = Bursik & Kohout | miesto = | rok = 1894 | počet strán = 806 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 62| jazyk = }}</ref>. <u>Eubacteria</u>:<br> Slovenský ekvivalent vyššie spomínaného Woesovho latinského názvu ''Eubacteria'' (= prokaryoty okrem archeónov) je '''eubaktérie'''<ref name=Bel/> alebo '''pravé baktérie'''<ref name=Bel/>. Keďže tento taxón dnes spravidla označujeme po latinsky ako ''Bacteria'' v užšom zmysle, označujeme ho aj po slovensky spravidla ako '''baktérie''' v užšom zmysle<ref name=Tir/>. Slovenský ekvivalent vyššie spomínaného podobného pojmu ''Eubacteriophyta'' (=''Eubacteria'' okrem siníc) je '''pravé baktérie'''<ref name=TUZ/>. <u>Eubacteriales</u>:<br> Slovenský ekvivalent vyššie spomínaného radu baktérií nazývaného ''Eubacteriales'' je '''baktérie [v užšom zmysle]''' <ref name=MEB/>, '''pravé baktérie'''<ref name=Š>eubaktérie. In: ŠALING, S. et al. [[Veľký slovník cudzích slov]] 2000, S. 344</ref> alebo ojedinele '''eubaktérie'''<ref name=Š/>. Slovenský ekvivalent vyššie spomínanej triedy ''Bacteridae'' je '''baktérie pravé'''<ref name=TUZ/>. == Systematická klasifikácia == [[Súbor:E. coli Bacteria (7316101966).jpg|thumb|Baktérie ''Escherichia coli'' pod elektrónovým [[mikroskop]]om.]] === Rozsah pojmu a zaradenie v systéme === Rozsah pojmu baktéria sa menil v závislosti od času aj autora. Pojem "baktérie" môže teda v závislosti od použitého systému označovať: * v minulosti: ** [[prokaryoty]] ** prokaryoty okrem [[sinice|siníc]], [[rickettsie|rickettsií]] v širšom zmysle (= rickettsií v užšom zmysle, [[Bartonellaceae|bartonel]] a [[chlamýdie|chlamýdií]]) a prípadne [[mykoplazmy|mykoplaziem]], niekedy aj okrem [[spirochéty|spirochét]] a občas aj okrem [[aktinomycéty|aktinomycét]] <small>(Rickettsie, bartonely, chlamýdie a mykoplazmy sa v takýchto systémoch považovali za vírusy alebo organizmy na prechode medzi baktériami a vírusmi; spirochéty sa považovali za živočíchy alebo organizmy na prechode medzi baktériami a živočíchmi; aktinomycéty sa považovali za huby alebo za organizmy na prechode medzi baktériami a hubami.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schneeweiss | meno = Ulrich | autor = | odkaz na autora = | titul = Allgemeine Mikrobiologie (Leitsätze für Studierende und Ärzte) | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter GmbH & Co KG | miesto = | rok = 2019 | počet strán = 355 | url = https://books.google.sk/books?id=HXqcDwAAQBAJ&pg=PA170&dq=%22gro%C3%9Fe+viren%22+Aktinomyzeten&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiTveGP1eH0AhVUQ_EDHYM0Ck4Q6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=%22gro%C3%9Fe%20viren%22%20Aktinomyzeten&f=false| isbn = 978-3-11150493-3 | kapitola = | strany = 170| jazyk = }}</ref><ref>Spirochaety. In: [[Masarykův slovník naučný]] VI., 1932, S. 852</ref><ref>mikroorganizmy; riketsie; Mycoplasma. In: Malá encyklopédia biológie. 1975 </ref><ref>nižšie rastliny. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)]]</ref><ref>WALKSMAN, S. A. ON THE CLASSIFICATION OF ACTINOMYCETES 1940 [https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC374595/pdf/jbacter00741-0070.pdf]</ref><ref>Bergey's Manual of Determinative Bacteriology, 6th ed. The Williams and Wilkins Co., Baltimore 1948</ref>)</small> ** prokaryoty (prípadne okrem siníc) vrátane [[nebunkovce|nebunkovcov]], najmä [[vírusy|vírusov]] ** prokaryoty okrem siníc ** prokaryoty okrem archeónov a siníc (<small>Tento variant je pomerne zriedkavý. Synonymum: ''Eubacteriophyta''</small>) * dnes: ** prokaryoty okrem archeónov (<small>Synonymum:''Eubacteria''</small>) Vysvetlivka: Termín prokaryoty tu zahŕňa klasické baktérie (vrátane rickettsií, bartonel, chlamýdií, mykoplaziem, spirochét, aktinomycét), archeóny a sinice (vrátane prvozelených rias). O variantoch zaradenia baktérií v systéme živých organizmov pozri [[Systém živých organizmov]]. === Delenie === Uvádzame príklady delenia baktérií (Z tu uvedených delení baktérií niektoré do pojmu baktérie zahŕňajú sinice a/alebo archeóny, iné ich nezahŕňajú): ====Tradičné systémy ==== ===== Podľa 8. vydania Bergey's Manual of Determinative Bacteriology (1974) (Delenie na 19 častí plus cyanobaktérie)===== ríša [[prokaryoty]] (Procaryotae): *oddelenie [[cyanobaktérie]] [G-] (v neskorších systémoch uvádzané aj ako "oxygénne fototrofné baktérie") *oddelenie baktérie: **časť 1 [[fototrofné baktérie]] [G-] (v neskorších systémoch uvádzané aj ako "anoxygénne fototrofné baktérie") ***rad [[Rhodospirillales]] **časť 2 [[kĺzavé baktérie]] (iný slovenský názov: [[kĺzajúce baktérie]]) [G-] ***rad [[myxobaktérie]] (Myxobacterales) (v neskorších systémoch uvádzané aj ako "fruktifikujúce kĺzavé baktérie") ***rad [[Cytophagales]] (v neskorších systémoch uvádzané aj ako "nefotosyntetizujúce nefruktifikujúce kĺzavé baktérie") **časť 3 [[pošvovité baktérie]] (iné slovenské názvy: [[pošvaté baktérie]], [[opuzdrené baktérie]], [[baktérie v spoločnej pošve]]) [G-] **časť 4 [[pučiace baktérie a/alebo príveskovité baktérie]] [G-] **časť 5 [[spirochéty]] [G-] ***rad [[spirochéty]] (Spirochaetales) **časť 6 [[špirálovité a zakrivené baktérie]] [G-] (v neskorších systémoch uvádzané aj ako "aeróbne/mikroaerofilné pohyblivé vibrioidné/helikálne gramnegatívne baktérie" + "nepohyblivé (alebo ojedinele pohyblivé) gramnegatívne zakrivené baktérie") **časť 7 [[gramnegatívne aeróbne paličky a koky]] [G-] (vrátane časti toho, čo sa neskôr označovalo ako archebaktérie) **časť 8 [[gramnegatívne fakultatívne anaeróbne paličky]] [G-] **časť 9 [[gramnegatívne anaeróbne baktérie]] [G-] (v neskorších systémoch uvádzané aj ako "anaeróbne gramnegatívne rovné, ohnuté alebo závitnicovité paličky" + "baktérie disimilačne redukujúce sulfát a síru") **časť 10 [[gramnegatívne koky a kokobacily]] [G-] (v neskorších systémoch uvádzané ako súčasť gramnegatívnych aeróbnych paličiek a kokov - pozri vyššie) **časť 11 [[gramnegatívne anaeróbne koky]] [G-] **časť 12 [[gramnegatívne chemolitotrofné baktérie]] [G-] (v neskorších systémoch nazývané "aeróbne chemolitotrofné baktérie a súvisiace organizmy") **časť 13 [[baktérie produkujúce metán]] [G+] (v neskorších systémoch uvádzané ako súčasť archebaktérií) **časť 14 [[grampozitívne koky]] [G+] **časť 15 [[paličky a koky tvoriace endospóry]] [G+] (v neskorších systémoch nazývané "grampozitívne paličky a koky tvoriace endospóry") **časť 16 [[grampozitívne nesporulujúce paličkovité baktérie]] [G+] (v neskorších systémoch nazývané "pravidelné nesporulujúce grampozitívne paličky") **časť 17 [[aktinomycéty a príbuzné organizmy]] [G+] (v neskorších systémoch uvádzané aj rozdelené na viacero častí) ***koryneformná skupina baktérií ***rad [[aktinomycéty]] (Actinomycetales) - vrátane napr. mykobaktérií a nokardiovitých baktérií **časť 18 [[rickettsie]] [G-] ***rad [[rickettsie]] (Rickettsiales) ***rad [[chlamýdie]] (Chlamydiales) **časť 19 [[Mollicutes]] [G-] ***rad [[mykoplazmy]] (Mycoplasmatales) Poznámky: :- Tie časti, ktoré nemajú uvedené rady, sa delia buď priamo na čeľade alebo priamo na rody. :- G+ znamená gramnegatívne, G- znamená grampozitívne :- Vyššie je zahrnuté aj to, čo sa neskôr označovalo ako archebaktérie, a to konkrétne jednak pod názvom "baktérie produkujúce metán" a jednak ako súčasť "gramnegatívnych aeróbnych paličiek". Toto delenie baktérií na 19 skupín ("častí") je založené na rôznych charakteristikách ako [[Gramovo farbenie]], tvar bunky, usporiadanie buniek do kolónií, požiadaviek na kyslík, pohyblivosti, či výživových a metabolických vlastnostiach. V úvode tejto knihy je uvedené alternatívne základné delenie (chápané ako akýsi návrh do budúcnosti), a to takéto:<br> ríša [[prokaryoty]] (Procaryotae): *oddelenie [[fototrofné prokaryoty]] (Photobacteria) **trieda [[modrozelené fotobaktérie]] - t.j. vyššie uvedené prvé oddelenie ([[cyanobaktérie]]) **trieda [[červené fotobaktérie]] - t.j. časť vyššie uvedenej časti 1 (fototrofné baktérie) **trieda [[zelené fotobaktérie]] - t.j. časť vyššie uvedenej časti 1 (fototrofné baktérie) *oddelenie [[prokaryoty indiferentné voči svetlu]] (Scotobacteria) **trieda baktérie [v užšom zmysle] - t.j. vyššie uvedené časti 2 až 17 **trieda [[obligátne vnútrobunkové Scotobacteria v eukaryotických bunkách]] (Rickettsiae) - t.j. vyššie uvedená časť 18 (rickettsie) **trieda [[Scotobacteria bez bunkových stien]] (Mollicutes) - t.j. vyššie uvedená časť 19 (mykoplazmy) <small>Zdroje tejto kapitoly:<ref>bakterie. In: [[Malá československá encyklopedie]] 1, S. 323-324 (Poznámka: V texte je chybne uvedený rok vydania 1984, správne má byť 1974)</ref><ref>úryvky knihy sú dostupné na Google Books [https://books.google.sk/books?redir_esc=y&hl=sk&id=99FI5tjqG7gC&focus=searchwithinvolume&q=Rickettsiales]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Tauro | meno = P. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kapoor | meno2 = K. K. | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Yadav | meno3 = K. S. | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = An Introduction to Microbiology | vydanie = | vydavateľ = New Age International | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 412 | url =https://books.google.sk/books?id=xU85I7R-kFsC&pg=PA85&lpg=PA85&dq=%22part+1+phototrophic%22&source=bl&ots=zK7BwfX8Be&sig=ACfU3U1FiDVjjbVX2MrBxz94TEE4nLReyg&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjas93rje3yAhWRoBQKHb7GBuIQ6AF6BAgPEAM#v=onepage&q=%22part%201%20phototrophic%22&f=false | isbn = 978-0-85226-878-0 | kapitola = | strany = 85 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>KRAMAR, O. G., KRAVTSOVA, E. O. eds. General Microbiology. Morphology and ultrastructure of microorganisms. Part 1. 2007 [http://attic.volgmed.ru/depts/microbiology/s/morph.doc] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210908140517/http://attic.volgmed.ru/depts/microbiology/s/morph.doc |date=2021-09-08 }}</ref><ref>CARVER, B. Clinical Laboratory Procedure: Bacteriology. 1977 [https://books.google.sk/books?id=u8wk08_oLxYC&pg=PA11&lpg=PA11&dq=%22procaryotes+indifferent+to+light%22&source=bl&ots=CTHpxKldh4&sig=ACfU3U0w9TWs99z53ZZsx5I2QssNdwoFEQ&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjJ4Mysr-_yAhWkQuUKHbdbBdYQ6AF6BAglEAM#v=onepage&q=%22procaryotes%20indifferent%20to%20light%22&f=false] chapter 1</ref><ref name=SNA>slovenské názvy sčasti podľa: baktérie. In: [[Encyclopaedia Beliana]] 1, S. 550</ref> </small> ===== Podľa 1. vydania Bergey's Manual of Systematic Bacteriology (1984-1989) (Delenie na 33 sekcií) ===== ríša [[Procaryotae]] ([[prokaryoty]]): * oddelenie [[Gracilicutes]] ([[gramnegatívne baktérie]] okrem mykoplaziem a archebaktérií) ** trieda [[Scotobacteria]] (gramnegatívne nefotosyntetizujúce baktérie) *** sekcia 1 [[spirochéty]] **** rad [[spirochéty]] (Spirochaetales) **** ďalšie taxóny *** sekcia 2 [[aeróbne/mikroaerofilné pohyblivé vibrioidné/helikálne gramnegatívne baktérie]] *** sekcia 3 [[nepohyblivé (alebo ojedinele pohyblivé) gramnegatívne zakrivené baktérie]] *** sekcia 4 [[gramnegatívne aeróbne paličky a koky]] *** sekcia 5 [[fakultatívne anaeróbne gramnegatívne paličky]] (inde nazývané: [[gramnegatívne fakultatívne anaeróbne paličky]]) *** sekcia 6 [[anaeróbne gramnegatívne rovné, ohnuté alebo závitnicovité paličky]] *** sekcia 7 [[baktérie disimilačne redukujúce sulfát a síru]] *** sekcia 8 [[anaeróbne gramnegatívne koky]] *** sekcia 9 [[rickettsie a chlamýdie]] **** rad [[rickettsie]] (Rickettsiales) **** rad [[chlamýdie]] (Chlamydiales) *** sekcia 20 [[aeróbne chemolitotrofné baktérie a súvisiace organizmy]] (inde nazývané: [[gramnegatívne chemolitotrofné baktérie]]) *** sekcia 21 [[pučiace a/alebo príveskovité baktérie]] *** sekcia 22 [[pošvovité baktérie]] *** sekcia 23 [[nefotosyntetizujúce nefruktifikujúce kĺzavé baktérie]] **** rad [[Cytophagales]] **** rad [[Lysobacterales]] **** rad [[Baggiatoales]] **** ďalšie taxóny *** sekcia 24 [[fruktifikujúce kĺzavé baktérie]] **** rad [[myxobaktérie]] (Myxobacteriales/Myxococcales) ** trieda [[Anoxyphotobacteria]] (gramnegatívne fotosyntetizujúce baktérie neprodujujúce kyslík) *** sekcia 18 [[anoxygénne fototrofné baktérie]] ** trieda [[Oxyphotobacteria]] (gramnegatívne fotosyntetizujúce baktérie produjujúce kyslík, t.j. [[sinice|sinice/cyanobaktérie]] a [[prvozelené riasy|prvozelené riasy/prochlorofyty]]) *** sekcia 19 [[oxygénne fotosyntetizujúce baktérie]] (inde nazývané: [[oxygénne fototrofné baktérie]]) **** skupina [[cyanobaktérie]] ***** rad [[Chroococcales]] ***** rad [[Pleurocapsales]] ***** rad [[Oscillatoriales]] ***** rad [[Nostocales]] ***** rad [[Stigonemales]] **** skupina/rad [[prochlorofyty]]/[[prvozelené riasy]] (Prochlorales) * oddelenie [[Firmicutes]] ([[grampozitívne baktérie]] okrem archebaktérií) ** trieda [[Firmibacteria]] (grampozitívne jednoduché [[tyčinka (baktéria)|paličky]] a [[kokus|koky]]) *** sekcia 12 [[grampozitívne koky]] *** sekcia 13 [[grampozitívne paličky a koky tvoriace endospóry]] *** sekcia 14 [[pravidelné nesporulujúce grampozitívne paličky]] ** trieda [[Thallobacteria]] (grampozitívne vetviace sa baktérie, t.j. [[aktinomycéty]] a príbuzné organizmy) *** sekcia 15 [[nepravidelné nesporulujúce grampozitívne paličky]] *** sekcia 16 [[mykobaktérie]] *** sekcia 17 [[nokardiovité]] (iný slovenský názov: [[nokardioformné baktérie]]) - porov. komentár k sekcii 26 *** sekcia 26 [[nokardiovité aktinomycéty]] (iný slovenský názov: [[nokardioformné aktinomycéty]]) - tu ide zrejme o duplicitu k sekcii 17, ktorá vznikla tým, že sekcie 17 a 26 vyšli v dvoch rôznych zväzkoch *** sekcia 27 [[aktinomycéty s multilokulárnymi sporangiami]] *** sekcia 28 [[aktinoplanety]] (iný slovenský názov: [[aktinoplanéty]]) *** sekcia 29 [[streptomycéty]] a príbuzné rody *** sekcia 30 [[maduromycéty]] *** sekcia 31 [[termomonospóry]] a príbuzné rody *** sekcia 32 [[termoaktinomycéty]] *** sekcia 33 iné rody - t.j. rody ''[[Glycomyces]]'', ''[[Kibdelosporangium]]'', ''[[Kitasatosporia]]'' a ''[[Sascharothrix]]'' * oddelenie [[Tenericutes]] (prokaryoty bez bunkovej steny) ** trieda [[Mollicutes]] *** sekcia 10 [[mykoplazmy]] **** rad [[mykoplazmy]] (Mycoplasmatales) **** niekoľko rodov * oddelenie [[Mendosicutes]] (prokaryoty s nezvyčajnou bunkovou stenou) ** trieda [[Archaebacteria]] *** sekcia 25 [[archebaktérie]] **** skupina [[metanogénne archebaktérie]] ***** rad [[Methanobacteriales]] ***** rad [[Methanococcales]] ***** rad [[Methanomicrobiales]] **** skupina [[archebakteriálni sulfátoví reducenti]] ***** rad [[Archaeoglobales]] **** skupina [[extrémne halofilné archebaktérie]] ***** rad [[Halobacteriales]] **** skupina [[archebaktérie bez bunkovej steny]] ***** rad [[Thermoplasmales]] **** skupina [[extrémne termofilní sulfátoví metabolizéri]] ***** rad [[Thermoproteales]] ***** rad [[Thermococcales]] ***** rad [[Sulfolobales]] * sekcia 11 [[endosymbionty]] (zvláštna skupina) Základ tohto systému tvorí delenie na 33 sekcií; týchto 33 sekcií vlastne predstavuje len rozpracovanejšiu verziu vyššie spomínaných 19 "častí" z 8. vydania Bergey's Manual of Determinative Bacteriology. Tieto sekcie sa buď delia priamo na rody alebo sa delia na čeľade (a tie na rody) alebo sa delia na rady (a tie na čeľade a tie na rody) alebo sa delia na skupiny (a tie na spomínané rody resp. čeľade resp. rady). Toto delenie je založené na podobných (teda nie fylogenetických) princípoch ako vyššie uvedené delenie z 8. vydania Bergey's Manual of Determinative Bacteriology. Rozdiel medzi (33) "sekciami" tohto systému a (19 resp. 20) "časťami" vyššie uvedeného systému podľa 8. vydania Bergey's Manual of Determinative Bacteriology spočíva (popri niektorých štylistických úpravách názvov) v tom, že: :-časť "špirálovité a zakrivené baktérie" (časť 6) bola rozdelená na dve sekcie (sekcie 2 a 3) :-časť "gramnegatívne koky a kokobacily" (časť 10) bola včlenená do gramnegatívnych aeróbnych paličiek a kokov (sekcia 4) :-časť "kĺzavé baktérie" (časť 2) bola rozdelená na dve sekcie (sekcie 23 a 24) :-časť "gramnegatívne anaeróbne baktérie" (časť 9) bola rozdelená na dve sekcie (sekcie 6 a 7) :-časť "aktinomycéty a príbuzné organizmy" (časť 17) bola rozdelená na 11 samostatných sekcií (všetky sekcie v triede Thallobacteria) :-archebaktérie (predtým časť 13 plus jedna súčasť časti 7) teraz tvoria 1 samostatnú skupinu (sekcia 25) :-sinice a prvozelené riasy, ktoré predtým tvorili špecifický taxón (prvé oddelenie), teraz tvoria normálnu sekciu (sekcia 19) :-pribudla nová sekcia "endosymbionty" (sekcia 11) <small>Zdroje tejto kapitoly:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://mayatan.web.fc2.com/bacteria.htm | vydavateľ = mayatan.web.fc2.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Systém uvedený pod názvom Krieg & Holt (1984-1989) Bergey's Manual of Systematic Bacteriology na [http://taxonomicon.taxonomy.nl/Default.aspx]</ref><ref>originál čiastočne dostupný na Google Books [https://books.google.nl/books?id=xk5RAAAAMAAJ], obsah je aj tu [https://www.worldcat.org/title/bergeys-manual-of-systematic-bacteriology/oclc/9042846]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Präve | meno = Paul | autor = | odkaz na autora = | titul = Handbuch der Biotechnologie (mit 150 Tabellen, 26 Fliessschemata sowie 80 Strukturformeln und zahlreichen weiteren Zusammenstellungen und Formeln) | vydanie = | vydavateľ = Oldenbourg Industrieverlag | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 1045 | url = https://books.google.sk/books?id=DxoJYfxFo-wC&pg=PA22&dq=Bakterien-Klassifikation+Gracilicutes&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiSgYbp4evyAhUFR_EDHdQACZoQ6AEwBHoECAQQAg#v=onepage&q=Bakterien-Klassifikation%20Gracilicutes&f=false| isbn = 978-3-8356-6223-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} (Poznámka: Namiesto "trieda" sa tu z neznámych dôvodov používa názov "pododdelenie")</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Krishna's Diversity of Microbes, Fungi & Lichens | vydanie = | vydavateľ = Krishna Prakashan Media | miesto = | rok = | počet strán = 432 | url = https://books.google.sk/books?id=0ygbqTWTATIC&pg=SA2-PA85&dq=Thallobacteria&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwix64mY8uzyAhXLBGMBHQQSCuM4ChDoATAGegQIAhAC#v=onepage&q=Thallobacteria&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 1.85| jazyk = }}</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20160406133819/https://microbiologiabasica.files.wordpress.com/2011/03/ut120.pdf]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = D. J. BAGYARAJ | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = G. RANGASWAMI | odkaz na autora2 = | titul = AGRICULTURAL MICROBIOLOGY | vydanie = | vydavateľ = PHI Learning Pvt. Ltd. | miesto = | rok = 2007 | počet strán = 440 | url =https://books.google.sk/books?id=shiA41L-rTIC&pg=PA74&dq=Natronococcus+%22AGRICULTURAL+MICROBIOLOGY%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwigo76_7e3yAhUF-hQKHbUrA-MQ6AF6BAgDEAI#v=onepage&q=Natronococcus%20%22AGRICULTURAL%20MICROBIOLOGY%22&f=false| isbn = 978-81-203-0668-4 | kapitola = | strany = 62 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = D.K.Maheshwari | odkaz na autora = | titul = A Textbook of Microbiology | vydanie = | vydavateľ = S. Chand Publishing | miesto = | rok = 1999 | počet strán = 912 | url = https://books.google.sk/books?id=LkyoucMYOVwC&pg=PA41&lpg=PA41&dq=%22section+26%22+%22nocardioform+actinomycetes%22&source=bl&ots=6ynlC3mr1L&sig=ACfU3U1lIoBldaBonTD_OZymzXkz3HrS7w&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiU5I2p7-3yAhXJ0KQKHW1PCGIQ6AF6BAgWEAM#v=onepage&q=%22section%2026%22%20%22nocardioform%20actinomycetes%22&f=false| isbn = 978-81-219-2620-1 | kapitola = | strany = 37 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>KOŽURKOVÁ, M. Cvičenia z biochémie mikroorganizmov. Košice. 2011 [https://unibook.upjs.sk/img/cms/2011/pf/cvicenia-z-biochemie-mikroorganizmov.pdf]</ref><ref name=SŽP/><ref name=SNA/> </small> ===== Podľa 9. vydania Bergey's Manual of Determinative Bacteriology (1994) (Delenie na 35 skupín)===== V tomto vydaní je vlastne použitý modifikovaný systém z vyššie uvedeného 1. vydania Bergey's Manual of Systematic Bacteriology. Formálne oddelenia sú tu nahradené nasledujúcimi skôr neformálnymi "kategóriami": * gramnegatívne eubaktérie, ktoré majú bunkové steny (zodpovedá oddeleniu Gracilicutes) * grampozitívne eubaktérie, ktoré majú bunkové steny (zodpovedá oddeleniu Firmicutes) * eubaktérie bez bunkových stien (zodpovedá oddeleniu Tenericutes) * archebaktérie (zodpovedá oddeleniu Mendosicutes) Tieto kategórie sa nedelia na triedy, ale sa priamo delia na 35 "skupín" (veľmi podobných sekciám z 1. vydania Bergey's Manual of Systematic Bacteriology), ktoré sa buď delia priamo na rody alebo sa ďalej delia na "podskupiny" a tie na rody, pričom niektoré z týchto podskupín sú zároveň rady alebo čeľade. Rozdiel medzi (35) "skupinami" tohto systému a (33) "sekciami" vyššie uvedeného systému podľa 1. vydania Bergey's Manual of Systematic Bacteriology spočíva v tom, že: :-ubudol taxón "endosymbionty" :-ubudla jedna skupina z bývalého taxónu "aktinomycéty a príbuzné organizmy" :-archebaktérie teraz už netvoria jednu sekciu, ale tvoria 5 samostatných skupín <small>Zdroje tejto kapitoly:<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Holt | meno = John G. | autor = | odkaz na autora = | titul = Bergey's Manual of Determinative Bacteriology | vydanie = | vydavateľ = Lippincott Williams & Wilkins | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 787 | url = https://books.google.sk/books?id=jtMLzaa5ONcC&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false| isbn = 978-0-683-00603-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>Bakterien. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.</ref></small> ===== Varianty odvodené z delení podľa Bergey's Manual z konca 20. storočia ===== V literatúre existujú rôzne varianty vyššie uvedených delení z 1. vydania Bergey's Manual of Systematic Bacteriology (1984-1989) alebo z 9. vydania Bergey's Manual of Determinative Bacteriology (1994). V jednom takomto upravenom systéme sa baktérie delia priamo na 21 sekcií. Takéto delenie vzniká tak, že sa 33 sekcií z 1. vydania Bergey's Manual of Systematic Bacteriology (1984-1989) zredukuje nasledujúcimi úpravami<ref>Systém živej prírody (kompletný) 2008 [https://biopedia.sk/system-zivej-prirody/system-zivej-prirody-kompletny-2008] (Poznámka: Tu je uvedených len 20 sekcií, pretože vypadla sekcia "nepohyblivé (alebo ojedinele pohyblivé) gramnegatívne zakrivené baktérie")</ref>: :-početné sekcie pokrývajúce aktinomycéty sú spojené do jedinej sekcie pod názvom "aktinomycéty" (ale nasledujúce organizmy, ktoré sú s aktinomycétami príbuzné, majú samostatné sekcie: nepravidelné nesporulujúce gramnegatívne paličky, nokardiovité, mykobaktérie) :-sekcia "endosymbionty" je vynechaná :-sekcie "oxygénne fototrofné baktérie" (t.j. sinice a prvozelené riasy) a "anoxygénne fototrofné baktérie" sú spojené do jednej sekcie (pod názvom: "anoxygénne alebo oxygénne fotosyntetizujúce gramnegatívne baktérie") :-sekcie "pučiace a/alebo príveskovité baktérie", "pošvovité baktérie", "kĺzavé nefotosyntetizujúce nefruktifikujúce kĺzavé baktérie" a "fruktifikujúce kĺzavé baktérie" sú spojené do jednej sekcie (pod názvom: "pučiace a (alebo) príveskovité; pošvovité; nefotosyntetizujúce nefruktifikujúce kĺzavé; fruktifikujúce gramnegatívne baktérie") V inom systéme sa baktérie delia priamo na 25 skupín. Takéto delenie vzniká tak, že sa z úprav uvedených v predchádzajúcom odseku vykonajú prvé dve, ale nevykonajú sa posledné dve.<ref>baktérie. In: [[Encyclopaedia Beliana]] 1, S. 550 (Poznámka: V zozname sú pre svoj relatívne malý význam vynechané skupiny "nepohyblivé (alebo ojedinele pohyblivé) gramnegatívne zakrivené baktérie" a "gramnegatívne anaeróbne koky")</ref> ====Fylogenetické systémy ==== ===== Podľa Woese 1987 (Delenie na 11 kmeňov) ===== praríša eubaktérie (Eubacteria): * kmeň [[purpurové baktérie]] - t.j. väčšina toho, čo dnes voláme [[proteobaktérie]] (vrátane [[rickettsie|rickettsií]]) * kmeň [[grampozitívne baktérie|grampozitívne eubaktérie]] - vrátane [[mykoplazmy|mykoplaziem]] * kmeň [[sinice|cyanobaktérie]] a [[chloroplast]]y - chloroplastmi sa tu myslia [[prvozelené riasy|prvozelené riasy/prochlorofyty]] * kmeň [[spirochéty]] a príbuzné organizmy - napr. rody ''Spirochaeta'', ''Leptospira'' * kmeň [[zelené sírne baktérie]] - napr. rody ''Chlorobium'', ''Chloroherpeton'' * kmeň [[Bacteroides]], [[flavobaktérie]] a príbuzné organizmy - napr. rody ''Bacteroides'', ''Fusobacterium'', ''Flavobacterium'' * kmeň [[Planctomyces]] a príbuzné organizmy - napr. rody ''Planctomyces'', ''Isocystis'' * kmeň [[chlamýdie]] * kmeň [[rádiorezistentné mikrokoky]] a príbuzné organizmy - napr. rody ''Deinococcus'', ''Thermus'' * kmeň [[zelené nesírne baktérie]] a príbuzné organizmy - napr. rody ''Chloroflexus'', ''Thermomicrobium'' * rod ''[[Thermothoga]]'' - sesterský taxón všetkých vyššie uvedených kmeňov Toto je jeden z prvých čisto fylogenetických systémov baktérií. Archebaktérie v tomto systéme tvoria samostatnú praríšu. <small>Zdroje tejto kapitoly: <ref>WOESE, C. R. Bacterial evolution. In: MICROBIOLOGICAL REVIEWS, June 1987, p. 221-271 [https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC373105/pdf/microrev00049-0051.pdf]</ref><ref name=SŽP>Systém živej prírody (kompletný) 2008 [https://biopedia.sk/system-zivej-prirody/system-zivej-prirody-kompletny-2008]</ref></small> ===== Podľa 2. vydania Bergey's Manual of Systematic Bacteriology (stav 2004) a Systema naturae 2000 (stav 2005) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Systema naturae 2000 (stav cca. 2005) |url=http://www.taxonomy.nl/Taxonomicon/ |dátum prístupu=2006-04-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070926212334/http://www.taxonomy.nl/taxonomicon/ |dátum archivácie=2007-09-26 }}</ref> ===== '''Toto delenie používame v [[Slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédii]]'''. Doména: [[Bacteria]]* ([[Eubacteria]]; nepresne [[Prokarya]], [[Prokaryota]]) – baktérie ([[eubaktérie]]) skladajúca sa z jedinej rovnomennej ríše sa delí takto: {| class=wikitable ! style="background:#bbccff;" |''Kmeň/Oddelenie'' ! style="background:#bbccff;" |''Trieda'' ! style="background:#bbccff;" |''Rad'' |- | [[Aquificae]] | [[Aquificae]] | [[Aquificales]] |- | [[Thermotogae]] | [[Thermotogae]] | [[Thermotogales]] |- | [[Thermodesulfobacteria]] | [[Thermodesulfobacteria]] | [[Thermodesulfobacteriales]] |- | rowspan=2 | [[Deinococcus-Thermus]] | rowspan=2 | [[Deinococci]] | [[Deinococcales]] |- | [[Thermales]] |- | [[Chrysiogenetes]] | [[Chrysiogenetes]] | [[Chrysiogenales]] |- | rowspan=3 | [[Chloroflexi]] | rowspan=2 | [[Chloroflexi]] | [[Chloroflexales]] |- | [[Herpetosiphonales]] |- | [[Anaerolineae]] | [[Anaerolineales]] |- | [[Thermomicrobia]] | [[Thermomicrobia]] | [[Thermomicrobiales]] |- | [[Nitrospira]] | [[Nitrospira]] | [[Nitrospirales]] |- | [[Deferribacteres]] | [[Deferribacteres]] | [[Deferribacterales]] |- | [[Cyanobacteria]] | [[Cyanobacteria]] | Subsekcie I – V |- | [[Chlorobi]] | [[Chlorobia]] | [[Chlorobiales]] |- | rowspan=37 | [[Proteobacteria]] | rowspan=7 | [[Alphaproteobacteria]] | [[Rhodospirillales]] |- | [[Rickettsiales]] |- | [[Rhodobacterales]] |- | [[Sphingomonadales]] |- | [[Caulobacterales]] |- | [[Rhizobiales]] |- | [[Parvularculales]] |- | rowspan=7 | [[Betaproteobacteria]] | [[Burkholderiales]] |- | [[Hydrogenophilales]] |- | [[Methylophilales]] |- | [[Neisseriales]] |- | [[Nitrosomonadales]] |- | [[Rhodocyclales]] |- | [[Procabacteriales]] |- | rowspan=14 | [[Gammaproteobacteria]] | [[Chromatiales]] |- | [[Acidithiobacillales]] |- | [[Xanthomonadales]] |- | [[Cardiobacteriales]] |- | [[Thiotrichales]] |- | [[Legionellales]] |- | [[Methylococcales]] |- | [[Oceanospirillales]] |- | [[Pseudomonadales]] |- | [[Alteromonadales]] |- | [[Vibrionales]] |- | [[Aeromonadales]] |- | [[Enterobacteriales]] |- | [[Pasteurellales]] |- | rowspan=8 | [[Deltaproteobacteria]] | [[Desulfurellales]] |- | [[Desulfovibrionales]] |- | [[Desulfobacterales]] |- | [[Desulfarcales]] |- | [[Desulfuromonales]] |- | [[Syntrophobacterales]] |- | [[Bdellovibrionales]] |- | [[Myxococcales]] (3 podrady) |- | [[Epsilonproteobacteria]] | [[Campylobacterales]] |- | rowspan=10 | [[Firmicutes]] | rowspan=3 | [[Clostridia]] | [[Clostridiales]] |- | [[Thermoanaerobacteriales]] |- | [[Haloanaerobiales]] |- | rowspan=5 | [[Mollicutes]] | [[Mycoplasmatales]] |- | [[Entomoplasmatales]] |- | [[Acholeplasmatales]] |- | [[Anaeroplasmatales]] |- | Incertae sedis |- | rowspan=2 | [[Bacilli]] | [[Bacillales]] |- | [[Lactobacillales]] |- | rowspan=6 | [[Actinobacteria]] | rowspan=6 | [[Actinobacteria]] | [[Acidimicrobiales]] |- | [[Rubrobacterales]] |- | [[Coriobacteriales]] |- | [[Sphaerobacterales]] |- | [[Actinomycetales]] (17 podradov) |- | [[Bifidobacterales]] |- | [[Planctomycetes]] | [[Planctomycetacia]] | [[Planctomycetales]] |- | [[Chlamydiae]] | [[Chlamydiae]] | [[Chlamydiales]] |- | [[Spirochaetes]] | [[Spirochaetes]] | [[Spirochaetales]] |- | [[Fibrobacteres]] | [[Fibrobacteres]] | [[Fibrobacterales]] |- | [[Acidobacteria]] | [[Acidobacteria]] | [[Acidobacteriales]] |- | rowspan=3 | [[Bacteroidetes]] | [[Bacteroidetes]] | [[Bacteroidales]] |- | [[Flavobacteria]] | [[Flavobacteriales]] |- | [[Sphingobacteria]] | [[Sphingobacteriales]] |- | [[Fusobacteria]] | [[Fusobacteria]] | [[Fusobacteriales]] |- | [[Verrucomicrobia]] | [[Verrucomicrobiae]] | [[Verrucomicrobiales]] |- | [[Dictyoglomi]] | [[Dictyoglomi]] | [[Dictyoglomales]] |- | [[Gemmatimonadetes]] | [[Gemmatimonadetes]] | [[Gemmatimonadales]] |} plus: * Čeľaď [[Halanaerobiaceae]] * Rod [[Acetanaerobacterium]] Chen & Dong, 2004 * Rod [[Acidilobus]] Prokofeva et al., 2000 * Rod [[Actinopolymorpha]] Wang et al., 2001 * Rod [[Advenella]] Coenye et al., 2005 * Rod [[Aequorivita]] Bowman & Nichols, 2002 * Rod [[Aeriscardovia]] Simpson et al., 2004 * Rod [[Aestuariibacter]] Yi et al., 2004 * Rod [[Agarivorans]] Kurahashi & Yokota, 2004 * Rod [[Agreia]] Evtushenko et al., 2001 * Rod [[Akkermansia]] Derrien et al., 2004 * Rod [[Albibacter]] Doronina et al., 2001 * Rod [[Albidovulum]] Albuquerque et al., 2003 * Rod [[Algibacter]] Nedashkovskaya et al., 2004 * Rod [[Algoriphagus]] Bowman et al., 2003 * Rod [[Alicycliphilus]] Mechichi et al., 2003 * Rod [[Alistipes]] Rautio et al., 2003 * Rod [[Alkalibacterium]] Ntougias & Russell, 2001 * Rod [[Alkalilimnicola]] corrig. Yakimov et al., 2001 * Rod [[Alkaliphilus]] Takai et al., 2001 * Rod [[Alkalispirillum]] Rijkenberg et al., 2002 * Rod [[Alkanindiges]] Bogan et al., 2003 * Rod [[Allisonella]] Garner et al., 2003 * Rod [[Allofustis]] Collins et al., 2003 * Rod [[Amorphosporangium]] Couch, 1963 * Rod [[Amycolata]] Lechevalier et al., 1986 * Rod [[Anaerococcus]] Ezaki et al., 2001 * Rod [[Anaerofustis]] Finegold et al., 2004 * Rod [[Anaeroglobus]] Carlier et al., 2002 * Rod [[Anaerolinea]] Sekiguchi et al., 2003 * Rod [[Anaeromyxobacter]] Sanford et al., 2002 * Rod [[Anaerophaga]] Denger et al., 2002 * Rod [[Anaerostipes]] Schwiertz et al., 2002 * Rod [[Anaerotruncus]] Lawson et al., 2004 * Rod [[Anoxynatronum]] Garnova, Zhilina & Tourova, 2003 * Rod [[Aquicella]] Santos et al., 2004 * Rod [[Aquiflexum]] Brettar et al., 2004 * Rod [[Aquimarina]] Nedashkovskaya et al., 2005 * Rod [[Arcicella]] Nikitin et al., 2004 * Rod [[Arenibacter]] Ivanova et al., 2001 * Rod [[Asanoa]] Lee & Hah, 2002 * Rod [[Atopostipes]] Cotta et al., 2004 * Rod [[Aurantimonas]] Denner et al., 2003 * Rod [[Avibacterium]] Blackall et al., 2005 * Rod [[Azomonotrichon]] Thompson & Skerman, 1981 * Rod [[Azorhizophilus]] Thompson & Skerman, 1981 * Rod [[Bactoderma]] Tepper & Korshunova, 1973 * Rod [[Balnearium]] Takai et al., 2003 * Rod [[Balneimonas]] corrig. Takeda et al., 2004 * Rod [[Halanaerobacter]] * Rod [[Halanaerobium]] * Rod [[Pelagibacter]] * Rod [[Tetrachloris]] Pascher, 1925 == Iné rozdelenie == Podľa '''vzťahu ku [[kyslík]]u''' sa delia na : * aeróbne – [[kyslík]] je pre nich nenahraditeľný * fakultatívne anaeróbne – v prítomnosti kyslíka ho využívajú, inak získavajú energiu anaeróbne * anaeróbne – nepotrebujú (alebo netolerujú) kyslík Podľa '''vzťahu k uhlíku''' sa delia na: * [[autotrofia|autotrofné]] (primárnym zdrojom je CO<sub>2</sub>) * [[heterotrofia|heterotrofné]] (primárnym zdrojom sú organické zlúčeniny) Podľa '''spôsobu získavania energie''' sa delia na: * [[chemotrofia|chemotrofné]] (primárnym zdrojom je chemická energia) * [[fototrofia|fototrofné]] (primárnym zdrojom energie je svetelná energia) Podľa '''zdroja dusíka''' * nitrogénne (žijú na koreňoch hľúzkovitých rastlín) * renitrifikačné (rozkladajú dusičnany na molekulový dusík) Podľa '''štruktúry bunkovej steny''' sa delia na: * [[grampozitívne baktérie]] - sem patria: ** [[Firmicutes]] [v novšom ponímaní] okrem mykloplaziem a taxónu Negativicutes ** [[Actinobacteria]] ** časť taxónu [[Deinococcus-Thermus]] ** [[Saccharibacteria]] (=[[TM7]]) ** časť [[archebaktérie|archebaktérií]] * [[gramnegatívne baktérie]] - sem patria všetky ostatné baktérie, t.j. v podstate Gracilicutes v tradičnom ponímaní a mykoplazmy Poznámka: Archebaktérie (Mendosicutes) patria do oboch kategórií (t.j. niektoré sú grampozitívne a niektoré sú gramnegatívne). Podľa '''[[pH]] optimálneho pre rast''' sa delia na: * acidofilné * alkalifilné Podľa '''teploty optimálnej pre rast''' sa delia na: * psychrofilné * mezofilné * termofilné == Fotosyntetizujúce baktérie == U fotosyntetizujúcich baktérií sa vyskytuje [[bakteriochlorofyl]], farbivo potrebné na priebeh [[fotosyntéza|fotosyntézy]]. Fotosyntetizujúce baktérie majú [[cytoplazmatická membrána|cytoplazmatickú membránu]] na niektorých miestach preliačenú. Utvára vačky, ktoré obsahujú farbivo umožňujúce premenu energie svetelného (slnečného) žiarenia na energiu chemickú. Je to látka podobná [[chlorofyl]]u. Bakteriálna fotosyntéza je anoxygénna (produktom nie je kyslík). == Tvar == [[Súbor:Bacteria shape.png|right|thumb|A – [[Tyčinka (baktéria)|paličky (tyčinky)]]; B – [[streptokok]]y; C – [[sarcína|sarcíny]]; D – [[diplokok]]y; E – [[spirily]], F – [[vibrio]]]] Podľa tvaru bunky delíme baktérie na: * [[Kokus|koky]] (guľovité baktérie): guľovité bunky usporiadané do retiazok sa volajú [[streptokok]]y, koky zoskupené do strapca sú [[stafylok]]oky, [[sarcin]]y (balíčkovité kolónie), diplokoky (kolónie tvorené dvoma bunkami), tetrakoky (štyri bunky v kolónií) * [[Tyčinka (baktéria)|paličky]] (= tyčinky, paličkovité baktérie, tyčinkovité baktérie): sú rovné, rožtekovito zahnuté, špirálovité alebo vláknité útvary: Tvar baktérií je premenlivý v závislosti od mnohých faktorov, napríklad rastová fáza, vek kultúry, zloženia, kultivačného média, účinku [[antibiotikum|antibiotík]]. Premenlivosť sťažuje diagnostiku. == Stavba == === Veľkosť === Priemerná veľkosť bunky baktérií sa pohybuje okolo 0,3 – 2,0 µm. Len niektoré vodné baktérie majú veľkosť niekoľko desiatok i stoviek mikrometrov. Dajú sa pozorovať pod [[svetelný mikroskop|svetelným mikroskopom]]. Najväčšou známou baktériou je ''[[Epulopiscium fishelsoni]]'' dlhá až pol milimetra do roku 1999. Vtedy bola objavená baktéria ''Thiomargarita namibiensis'' s dĺžkou až 0,75 mm.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Max Planck Society -- Research News Release|url=http://www.mpg.de/english/illustrationsDocumentation/documentation/pressReleases/1999/news17_99.htm|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2010-01-20|dátum prístupu=2020-04-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20100120043846/http://www.mpg.de/english/illustrationsDocumentation/documentation/pressReleases/1999/news17_99.htm|dátum archivácie=2010-01-20}}</ref> [[Súbor:Bau-des-bakteriums.jpg|right|500px]] === Cytoplazma === [[Cytoplazma]] tvorí 75 – 95 % bunkovej hmoty. Obsahuje mnohé vysokomolekulové a nízkomolekulárne látky. K nim patria rozpustné [[lipid]]y, [[bielkoviny]], stopové prvky a minerálne soli. V cytoplazme sa nachádzajú ribozómy, [[chromozóm]], [[plazmid]]y. Okrem toho sa v cytoplazme nachádzajú ešte rôzne [[inklúzia|inklúzie]]. Ide o granulá a vezikuly. === Cytoplazmatická membrána === Cytoplazma je obklopená membránou, ktorá sa volá [[cytoplazmatická membrána]]. Pozostáva z dvojitej vrstvy [[fosfolipid]]ov. Fosfátová časť je hydrofilná, [[lipid]]ická časť ležiaca vo vnútri membrány vodu odpudzuje. Cytoplazmatická membrána má funkciu bariéry. Nachádzajú sa v nej mnohé [[polypeptid]]ové molekuly, ktoré bunke umožňujú kontrolovať výmenu látok medzi vnútorným a vonkajším prostredím. Vďaka [[membránový transport|membránovému transportu]] sa tak môžu látky dostať do bunky alebo von. V membráne sa nachádzajú [[enzým]]y dýchacieho reťazca a enzýmy nutné pre stavbu bunkovej steny. === Bunková stena === S výnimkou mykoplaziem majú baktérie bunkovú stenu, ktorá im určuje vonkajší tvar. Hlavnou časťou steny baktérií je [[mureín]]. Bunková stena tvorí pri Grampozitívnych baktériách až jednu tretinu hmoty baktérie. Pri Gramnegatívnych baktériách je to len 10 %. Bunka baktérie má na vonkajšej strane bunkovej steny [[sliz]]ovitú vrstvu (puzdro), niekedy aj [[bičík]]y. ==== Bičíky ==== Bičíky umožňujú baktériám pohyb. Bičíky pôsobia ako silný [[antigén]]. Nazývajú sa aj H-antigény. Existuje rôzne rozmiestnenie bičíkov: * monotriché (jeden bičík) * lofotriché (viac zväzkovitých bičíkov) * peritriché baktérie (bičíky rozdelené po celom povrchu) ==== Glykokalyx ==== Útvary na povrchu baktérie sú oveľa menšie než bičíky. Slúžia baktériám na pevné prilepenie k podkladu. Skladajú sa z vláknitých [[proteín]]ov, ktoré sa spájajú s [[glykoproteín]]mi hostiteľskej bunky. Sú buď vo forme fimbrií (vlákienok) alebo pilusov (vláskov). == Gramovo farbenie == {{Hlavný článok|Gramovo farbenie|grampozitívne baktérie}} Gramovo farbenie zaviedol v roku [[1884]] [[Hans Christian Gram]]. Je to diferenciačné farbenie založené na sfarbení grampozitívnych a gramnegatívnych buniek baktérií. Rozdiel medzi týmito dvoma bunkami je predovšetkým v ich bunkovej stene. Bunkové steny G+ baktérií majú oveľa hrubšiu vrstvu peptidoglykánu ako bunkové steny G− baktérií. G− bunky majú vo vonkajšej bunkovej stene aj množstvo lipidov. Princíp Gramovo farbenia spočíva v tom, že sa obidve bunky (G+ aj G−) zafarbia farbivom [[kryštálová violeť|kryštálovou violeťou]], čím sa obe sfarbia do fialova. Preparát sa potom morí [[jód]]om v roztoku [[jodid draselný|jodidu draselného]], ktorý s farbivom vytvorí komplex v obidvoch bunkách. Potom sa farbivo vymýva [[etanol]]om (alebo [[acetón]]om), pričom komplex sa vyplavuje len z G− baktérií (rozpúšťa sa vonkajšia lipidová vrstva bunkovej steny), ktoré sa odfarbia. Napokon sa preparát dofarbuje [[karbolfuchsín]]om (alebo [[safranín]]om). G+ bunky teda po Gramovom farbení ostávajú fialové, G− bunky sú červené (alebo ružové). Rozdelenie baktérií na základe Gramovo farbenia má hlbší význam, medzi obidvoma kategóriami existujú mnohé ďalšie rozdiely (napríklad v citlivosti na antibakteriálne látky typu antibiotík). == Rozmnožovanie == Rozmnožujú sa [[nepohlavné rozmnožovanie|nepohlavne]], priečnym delením, prípadne pučaním. Pri priečnom delení sa bunka predĺži na dvojnásobnú veľkosť, pričom sa uprostred vytvorí septum (prehriadka zložená z membrány a základu bunkovej steny), ktoré bunku rozdelia na dve rovnaké časti. Z každej potom vznikne jedna sesterská bunka. Pri priečnom delení dochádza k [[replikácia DNA|replikácii DNA]]. Pučanie prebieha tak, že zrelá bunka začne na svojom povrchu vytvárať novú bunku. Keď dcérska bunka dorastie do dostatočnej veľkosti, je do nej vpustená DNA a bunka je odpojená. Časom dorastie a môže sa začať sama rozmnožovať. == Výskyt == Baktérie patria k najstarším organizmom nájdeným vo forme [[fosília|fosílií]]. Môžeme ich nájsť už v staršom [[proterozoikum|proterozoiku]]. Skupina baktérie sa považuje za najrozšírenejšie živé organizmy. Dokážu prežiť vo [[vesmír]]e, v 100 °C teplých plameňov i v činných kráteroch na dne [[Mariánska priekopa|Mariánskej priekopy]]. Sú to prvé organizmy, ktoré kolonizujú oblasť, ktorá je napríklad postihnutá [[sopečná erupcia|sopečnou erupciou]]. Baktérie obývajú rôzne [[biotop]]y. Vyskytujú sa vo vzduchu, vo vode (sladkej i slanej) aj v pôde, vyskytujú sa na povrchu i vo vnútri organizmov. <!-- Nie sú iba v [[krv]]i zdravého človeka. - No neviem neviem, a iné živočíchy ich v krvi majú?--> Ich rozšírenie a množstvo závisí od vhodnosti životných podmienok: od zdroja potravy, teploty, pH prostredia. Aeróbne baktérie vyžadujú kyslík, anaeróbne baktérie žijú v prostredí bez kyslíka. Prevažná časť baktérií patrí medzi heterotrofné organizmy – [[saprofyt]]y a [[parazit]]y. Početné sú aj [[symbiotické baktérie]]. Dajú sa odstrániť buď [[sterilizácia|sterilizáciou]] (plameň, para, tlak, [[manganistan draselný]], antibiotiká), alebo [[pasterizácia|pasterizáciou]]. === Spóry === Pri zhoršení životných podmienok, napríklad pri nedostatku potravy, môže dôjsť k tvoreniu [[bakteriálna spóra|spór]]. Spóry sú trvalou formou baktérií, ktoré prežívajú dlhodobo a môžu byť infekčné aj po dlhom čase. Spóry vznikajú zmršťovaním a zmenšovaním pôvodných buniek. Počas tejto fázy je zastavená výmena bunkových látok. Baktéria tak nepotrebuje ani potravu ani energiu na udržiavanie svojich životných pochodov. Len čo spóra natrafí na výhodnejšie životné podmienky, zmení sa opäť na živú baktériu. == Štúdium baktérií == Štúdiom mikroskopických organizmov sa zaoberá [[mikrobiológia]]. Jej zakladateľom bol v 19. storočí [[Louis Pasteur]]. Neskoršie sa mikrobiológia rozdelila na viacero disciplín. Štúdiom baktérií sa zaoberá [[bakteriológia]], o jej vznik sa výrazne zaslúžil nemecký lekár [[Robert Koch]]. == Význam == === Pozitívne vlastnosti === Hlavný význam spočíva v tom, že spolu s [[huby|hubami]] sa zúčastňujú na rozkladaní potravových reťazcov a premieňajú odumretú organickú hmotu späť na anorganickú (mineralizujú ju), čím umožňujú jej ďalšie využitie v prírodných ekologických systémoch. Baktérie ''[[Escherichia coli]]'' žijú v hrubom čreve. Baktérie (aj niektoré [[nálevníky]]) majú v prírode aj veľkú úlohu v čistení vôd. Využívajú sa pre tento účel aj priemyselne. Niektoré druhy dokážu rozkladať uhľovodíky pochádzajúce z ropných havárií. Veľké využitie baktérií je hlavne v potravinárskom priemysle. Používajú sa na výrobu syrov (''Streptococcus thermophilus'' – ementál, ''Brevibacterium linens'' – [[olomoucké syrečky]]), pri výrobe smotany (''Streptococcus cremoris''), pri spracovaní mlieka (''Streptococcus lactis''), acidofilného mlieka (''Lactobacillus acidophilus'') a mliečnych výrobkov (jogurty – ''[[Lactobacillus delbrueckii subsp. bulgaricus|Lactobacillus bulgaricus]]'', ''[[Streptococcus thermophillus]]''). Využívajú sa na maslové kvasenie, alkoholové kvasenie (prebieha anaeróbne), octové kvasenie (prebieha aeróbne), výroba rozpúšťadiel ([[acetón]], [[butanol]] – ''Clostridium acetobutylicum''), [[enzým]]ov, výroba [[lieh]]u zo [[škrob]]u, mliekarenský priemysel, výroba [[vitamín]]ov, antibiotik, [[alkaloid]]ov, aminokyselín, bielkovín. V súčasnosti má veľký význam aj šľachtenie baktérií, ktoré nám umožňuje docielenie nadprodukcie žiadaných látok. === Negatívne vlastnosti === Okrem žiadúceho rozkladu odumretého materiálu dochádza často k nechcenému rozkladu, hlavne potravín, ale aj iných výrobkov. Najväčší negatívny význam majú baktérie, ktoré spôsobujú rozličné ochorenia [[človek|ľudí]]. Veľký význam v boji proti týmto patogénnym baktériám má [[očkovanie]]. Väčšina baktérii spôsobuje infekcie svojim premnožením, sú však aj baktérie, ktoré spôsobujú intoxikácie. Do tejto skupiny patrí pôvodca tetanu. Ale oveľa nebezpečnejším ochorením je botulizmus. [[Botulotoxín]], produkt druhu ''Clostridium botulinum'', je jedným z najsilnejších bakteriálnych [[toxín]]ov vôbec. Okrem chorôb človeka spôsobujú veľké ekonomické straty aj choroby poľnohospodárskych zvierat ([[mor ošípaných]], [[hydina (vtáctvo)|hydiny]]). Rastlinné bakteriálne infekcie sú pomerne nevýrazné. == Choroby == Prenášajú sa priamym stykom, potravou, vdychovaním, poranenou [[koža|kožou]] (infekcia rán, [[pohlavná choroba|pohlavné choroby]], tetanus), bodnutím [[hmyz]]om. * [[slezinová sneť|antrax]] – ''[[Bacillus anthracis]]'' * [[čierny kašeľ]] – ''[[Bordetella pertussis]]'' * [[tuberkulóza]] (TBC) – ''[[Mycobacterium tuberculosis]]'' * [[záškrt]] – ''[[Corynebacterium diphtheriae]]'' * [[tetanus]] – ''[[Clostridium tetani]]'' * [[zápal pľúc]] – ''[[Streptococcus pneumoniae]]'' * [[salmonelóza]] – ''Salmonella'' sp. * [[cholera]] – ''[[Vibrio cholerae]]'' * [[mor (pestis)|mor]] – ''[[Yersinia pestis]]'' * [[škvrnitý týfus]] – ''[[Rickettsia prowazeki]]'' * [[tularémia]] – ''[[Francisella tularensis]]'' * [[gangréna]] – ''[[Clostridium perfringens]]'' * [[lepra]] – ''[[Mycobacterium leprae]]'' * [[syfilis]] – ''[[Treponema pallidum]]'' * [[kvapavka]] – ''[[Neisseria gonorrhoeae]]'' * [[dyzentéria]] – ''[[Campylobacter pylori]]'' ''[[Shigella dysenteriae]]'' Iné bakteriálne choroby sú napríklad: [[kokcidióza]], [[angína]], [[úplavica]], [[paratýfus]],[[enterotoxikóza]], [[trachóm]], [[borelióza]] == Iné projekty == {{portál|Biológia|Biologický}} {{Projekt|wikispecies=Bacteria|commonscat=Bacteria|wikt= baktéria}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://141.150.157.117:8080/prokPUB/index.htm Odborná encyklopédia prokaryotov (po anglicky)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070210025218/http://141.150.157.117:8080/prokPUB/index.htm |date=2007-02-10 }} {{Taxonbar}} [[Kategória:Baktérie| ]] [[Kategória:Bakteriológia]] e47h72ro9yr8jgegrx32t2eij3i3vfr Bitka v ústí Šeldy 0 35375 8211065 7737028 2026-05-09T07:53:47Z Polandball 143 289450 8211065 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka v ústí Šeldy |súčasť= [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] |obrázok= Alligators passing Terrepin amphibious vehicles.jpg |text k obr= Spojenecké obojživelné vozidlá na Šelde, október 1944 |dátum= [[2. október]] [[1944]] - [[8. november]] [[1944]] |miesto= Severné [[Belgicko]] a juhozápadné [[Holandsko]] |casus= |územie= |výsledok= Spojenecké víťazstvo |protivník1= [[Obrázok:Flag of the United Kingdom.svg|25px]] [[Spojené kráľovstvo]]<br>[[Obrázok:Canadian Red Ensign (1957-1965).svg|25px]] [[Kanada]]<br>[[Obrázok:Flag of Poland.svg|25px]] [[Poľsko]] |protivník2= [[Obrázok:Flag_of_Germany_1933.svg|25px]] [[Nacistické Nemecko]] |velitel1=[[Obrázok:Canadian Red Ensign (1957-1965).svg|25px]] [[Guy Simonds]]<br>[[Obrázok:Flag of the United Kingdom.svg|25px]] [[Bernard Montgomery]] |velitel2=[[Obrázok:Flag_of_Germany_1933.svg|25px]] [[Gustav-Adolf von Zangen]] |sila1= ? |sila2= 90 000 mužov |straty1= 6367 Kanaďanov<br />12 873 spolu |straty2= 10- 12,000 mŕtvych<br />41,043 zajatý |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox 2. svetová vojna - západný front}} '''Bitka v ústí Šeldy''' je označenie bojovej operácie v severnom [[Belgicko|Belgicku]] a v juhozápadnom [[Holandsko|Holandsku]]. Spojenci plánovali vyčistiť ústie rieky [[Šelda]] od nemeckých síl, aby sa spojenecké dodávky zásob mohli dostať do [[Antverpy|Antverp]]. Táto úloha bola pridelená kanadskej Prvej armáde zloženej z vojakov kanadskej, britskej a poľskej príslušnosti. Po piatich týždňoch zložitých bojov, ktoré zahrňovali aj obojživelné útoky jednotky kanadskej Prvej armády zvíťazili. O tri týždne neskôr bol prístav v Antverpách otvorený pre spojenecké námorníctvo. Aj keď táto bitka nie je veľmi známa, víťazstvo bolo pre spojencov dôležité, aby mohli zásobovať svoje jednotky a pokračovať v bojoch na západnom fronte až do konca vojny. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Battle of the Scheldt estuary}} == Externé odkazy == * [http://www.vac-acc.gc.ca/remembers/sub.cfm?source=feature/belgium60&CFID=1487383&CFTOKEN=76534652 Canada Remembers – The Liberation of Belgium] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070226170502/http://www.vac-acc.gc.ca/remembers/sub.cfm?source=feature/belgium60&CFID=11745818&CFTOKEN=40186316 |date=2007-02-26 }} * [http://www.vac-acc.gc.ca/remembers/sub.cfm?source=history/secondwar/scheldt/introduction Canada Remembers – The Scheldt] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070217234222/http://www.vac-acc.gc.ca/remembers/sub.cfm?source=history/secondwar/scheldt/introduction |date=2007-02-17 }} * [http://www.junobeach.org/e/2/can-eve-rod-sch-e.htm#null The Battle of the Scheldt] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140318020040/http://www.junobeach.org/e/2/can-eve-rod-sch-e.htm#null |date=2014-03-18 }} * [http://www.canadianbattleofnormandyfoundation.ca/Route_of_Honour/Text/Belgium.htm Liberation of Belgium] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070927121221/http://www.canadianbattleofnormandyfoundation.ca/Route_of_Honour/Text/Belgium.htm |date=2007-09-27 }} * [http://zeus.zeit.de/text/zeitlaeufte/antwerpen Die Zeit: Raketen auf Antwerpen] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050426044338/http://zeus.zeit.de/text/zeitlaeufte/antwerpen |date=2005-04-26 }} {{Portál|Belgicko|Belgický|História|Historický}} {{Dejepisný výhonok}} {{vojenský výhonok}} {{DEFAULTSORT:Šelda}} [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v Holandsku]] [[Kategória:Bitky v Belgicku]] [[Kategória:Bitky na západnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1944]] pvgtautsgow5g8agvh497k5b6qzq2ua 8211067 8211065 2026-05-09T07:58:16Z Polandball 143 289450 8211067 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka v ústí Šeldy |súčasť= [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] |obrázok= Alligators passing Terrepin amphibious vehicles.jpg |text k obr= Spojenecké obojživelné vozidlá na Šelde, október 1944 |dátum= [[2. október]] [[1944]] - [[8. november]] [[1944]] |miesto= Severné [[Belgicko]] a juhozápadné [[Holandsko]] |casus= |územie= |výsledok= Spojenecké víťazstvo |protivník1= [[Obrázok:Flag of the United Kingdom.svg|25px]] [[Spojené kráľovstvo]]<br>[[Obrázok:Canadian Red Ensign (1957-1965).svg|25px]] [[Kanada]]<br>[[Obrázok:Flag of Poland.svg|25px]] [[Poľsko]]<br>[[Obrázok:Flag of the United States.svg|25px]] [[Spojené Štáty]]<br>[[Obrázok:Flag of Belgium.svg|25px]] [[Belgicko]]<br>[[Obrázok:Flag of Netherlands.svg|25px]] [[Holandsko]]<br>[[Obrázok:Flag of Norway.svg|25px]] [[Nórsko]] |protivník2= [[Obrázok:Flag_of_Germany_1933.svg|25px]] [[Nacistické Nemecko]] |velitel1=[[Obrázok:Canadian Red Ensign (1957-1965).svg|25px]] [[Guy Simonds]]<br>[[Obrázok:Flag of the United Kingdom.svg|25px]] [[Bernard Montgomery]] |velitel2=[[Obrázok:Flag_of_Germany_1933.svg|25px]] [[Gustav-Adolf von Zangen]] |sila1= ? |sila2= 90 000 mužov |straty1= 6367 Kanaďanov<br />12 873 spolu |straty2= 10- 12,000 mŕtvych<br />41,043 zajatý |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox 2. svetová vojna - západný front}} '''Bitka v ústí Šeldy''' je označenie bojovej operácie v severnom [[Belgicko|Belgicku]] a v juhozápadnom [[Holandsko|Holandsku]]. Spojenci plánovali vyčistiť ústie rieky [[Šelda]] od nemeckých síl, aby sa spojenecké dodávky zásob mohli dostať do [[Antverpy|Antverp]]. Táto úloha bola pridelená kanadskej Prvej armáde zloženej z vojakov kanadskej, britskej a poľskej príslušnosti. Po piatich týždňoch zložitých bojov, ktoré zahrňovali aj obojživelné útoky jednotky kanadskej Prvej armády zvíťazili. O tri týždne neskôr bol prístav v Antverpách otvorený pre spojenecké námorníctvo. Aj keď táto bitka nie je veľmi známa, víťazstvo bolo pre spojencov dôležité, aby mohli zásobovať svoje jednotky a pokračovať v bojoch na západnom fronte až do konca vojny. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Battle of the Scheldt estuary}} == Externé odkazy == * [http://www.vac-acc.gc.ca/remembers/sub.cfm?source=feature/belgium60&CFID=1487383&CFTOKEN=76534652 Canada Remembers – The Liberation of Belgium] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070226170502/http://www.vac-acc.gc.ca/remembers/sub.cfm?source=feature/belgium60&CFID=11745818&CFTOKEN=40186316 |date=2007-02-26 }} * [http://www.vac-acc.gc.ca/remembers/sub.cfm?source=history/secondwar/scheldt/introduction Canada Remembers – The Scheldt] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070217234222/http://www.vac-acc.gc.ca/remembers/sub.cfm?source=history/secondwar/scheldt/introduction |date=2007-02-17 }} * [http://www.junobeach.org/e/2/can-eve-rod-sch-e.htm#null The Battle of the Scheldt] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140318020040/http://www.junobeach.org/e/2/can-eve-rod-sch-e.htm#null |date=2014-03-18 }} * [http://www.canadianbattleofnormandyfoundation.ca/Route_of_Honour/Text/Belgium.htm Liberation of Belgium] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070927121221/http://www.canadianbattleofnormandyfoundation.ca/Route_of_Honour/Text/Belgium.htm |date=2007-09-27 }} * [http://zeus.zeit.de/text/zeitlaeufte/antwerpen Die Zeit: Raketen auf Antwerpen] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050426044338/http://zeus.zeit.de/text/zeitlaeufte/antwerpen |date=2005-04-26 }} {{Portál|Belgicko|Belgický|História|Historický}} {{Dejepisný výhonok}} {{vojenský výhonok}} {{DEFAULTSORT:Šelda}} [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v Holandsku]] [[Kategória:Bitky v Belgicku]] [[Kategória:Bitky na západnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1944]] chxv8v7f11ymxsuoud5h2jiuft7rl6o 8211070 8211067 2026-05-09T08:01:56Z Polandball 143 289450 8211070 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka v ústí Šeldy |súčasť= [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] |obrázok= Alligators passing Terrepin amphibious vehicles.jpg |text k obr= Spojenecké obojživelné vozidlá na Šelde, október 1944 |dátum= [[2. október]] [[1944]] - [[8. november]] [[1944]] |miesto= Severné [[Belgicko]] a juhozápadné [[Holandsko]] |casus= |územie= |výsledok= Spojenecké víťazstvo |protivník1= [[Obrázok:Flag of the United Kingdom.svg|25px]] [[Spojené kráľovstvo]]<br>[[Obrázok:Canadian Red Ensign (1957-1965).svg|25px]] [[Kanada]]<br>[[Obrázok:Flag of Poland.svg|25px]] [[Poľsko]]<br>[[Obrázok:Flag of the United States.svg|25px]] [[Spojené Štáty]]<br>[[Obrázok:Flag of Belgium.svg|25px]] [[Belgicko]]<br>[[Obrázok:Flag of Netherlands.svg|25px]] [[Holandsko]]<br>[[Obrázok:Flag of Norway.svg|25px]] [[Nórsko]] |protivník2= [[Obrázok:Flag_of_Germany_1933.svg|25px]] [[Nacistické Nemecko]] |velitel1=[[Obrázok:Canadian Red Ensign (1957-1965).svg|25px]] [[Guy Simonds]]<br>[[Obrázok:Flag of the United Kingdom.svg|25px]] [[Bernard Montgomery]]<br> [[Obrázok:Canadian Red Ensign (1957-1965).svg|25px]] [[Harry Crerar]]<br>[[Obrázok:Flag of the United Kingdom.svg|25px]] [[Bertram Ramsay]] |velitel2=[[Obrázok:Flag_of_Germany_1933.svg|25px]] [[Gustav-Adolf von Zangen]] |sila1= ? |sila2= 90 000 mužov |straty1= 6367 Kanaďanov<br />12 873 spolu |straty2= 10- 12,000 mŕtvych<br />41,043 zajatý |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox 2. svetová vojna - západný front}} '''Bitka v ústí Šeldy''' je označenie bojovej operácie v severnom [[Belgicko|Belgicku]] a v juhozápadnom [[Holandsko|Holandsku]]. Spojenci plánovali vyčistiť ústie rieky [[Šelda]] od nemeckých síl, aby sa spojenecké dodávky zásob mohli dostať do [[Antverpy|Antverp]]. Táto úloha bola pridelená kanadskej Prvej armáde zloženej z vojakov kanadskej, britskej a poľskej príslušnosti. Po piatich týždňoch zložitých bojov, ktoré zahrňovali aj obojživelné útoky jednotky kanadskej Prvej armády zvíťazili. O tri týždne neskôr bol prístav v Antverpách otvorený pre spojenecké námorníctvo. Aj keď táto bitka nie je veľmi známa, víťazstvo bolo pre spojencov dôležité, aby mohli zásobovať svoje jednotky a pokračovať v bojoch na západnom fronte až do konca vojny. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Battle of the Scheldt estuary}} == Externé odkazy == * [http://www.vac-acc.gc.ca/remembers/sub.cfm?source=feature/belgium60&CFID=1487383&CFTOKEN=76534652 Canada Remembers – The Liberation of Belgium] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070226170502/http://www.vac-acc.gc.ca/remembers/sub.cfm?source=feature/belgium60&CFID=11745818&CFTOKEN=40186316 |date=2007-02-26 }} * [http://www.vac-acc.gc.ca/remembers/sub.cfm?source=history/secondwar/scheldt/introduction Canada Remembers – The Scheldt] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070217234222/http://www.vac-acc.gc.ca/remembers/sub.cfm?source=history/secondwar/scheldt/introduction |date=2007-02-17 }} * [http://www.junobeach.org/e/2/can-eve-rod-sch-e.htm#null The Battle of the Scheldt] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140318020040/http://www.junobeach.org/e/2/can-eve-rod-sch-e.htm#null |date=2014-03-18 }} * [http://www.canadianbattleofnormandyfoundation.ca/Route_of_Honour/Text/Belgium.htm Liberation of Belgium] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070927121221/http://www.canadianbattleofnormandyfoundation.ca/Route_of_Honour/Text/Belgium.htm |date=2007-09-27 }} * [http://zeus.zeit.de/text/zeitlaeufte/antwerpen Die Zeit: Raketen auf Antwerpen] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050426044338/http://zeus.zeit.de/text/zeitlaeufte/antwerpen |date=2005-04-26 }} {{Portál|Belgicko|Belgický|História|Historický}} {{Dejepisný výhonok}} {{vojenský výhonok}} {{DEFAULTSORT:Šelda}} [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v Holandsku]] [[Kategória:Bitky v Belgicku]] [[Kategória:Bitky na západnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1944]] 3qyycih5k32ryely6wscgrmjn4djrxq Ján Nepomucký 0 36080 8210725 8049691 2026-05-08T13:05:41Z ~2026-27839-79 294244 /* */ 8210725 wikitext text/x-wiki {{Infobox Svätec | Titul = Svätý | Meno = Ján Nepomucký | Popis osoby = mučeník | Obrázok = Jose Campeche y Jordan - San Juan Nepomuceno - Google Art Project.jpg | Popis obrázka = | Dátum narodenia = okolo [[1345]] | Miesto narodenia = Pomuk, dnešný [[Nepomuk (okres Plzeň-juh)|Nepomuk]] | Dátum úmrtia = [[20. marec]] [[1993]] | Miesto úmrtia = [[Praha]] | Začatie beatifikačného procesu = | Začal beatifikačný proces = | Beatifikačný proces diecéza = | Dátum vyhlásenia za ctihodného = | Vyhlásil za ctihodného = | Dátum blahorečenia = [[31. máj]] [[1721]] | Miesto blahorečenia = | Blahorečil = [[Inocent XIII.]] | Dátum svätorečenia = [[19. marec]] [[1729]] | Miesto svätorečenia = | Svätorečil = [[Benedikt XIII.]] | Atribúty = päť hviezd okolo hlavy, kríž v ruke, prst cez ústa, palma | Patronát = [[Čechy|Čiech]], [[Bavorsko|Bavorska]], rejdárov, pltínkov, mylnárov, duchovných, cti a zodpovedného tajomstva, spovedníkov, pred potopou a chorobami jazyka | Cirkev = [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]]<br>[[Starokatolícka cirkev]] | Sviatok = [[16. máj]] <small>na [[Slovensko|Slovensku]] a v [[Česko|Česku]]</small><br>[[20. marec]] <small>v nemecky hovoriacich krajinách</small> | Stupeň liturgického slávenia = spomienka }} [[Súbor:John of Nepomuk.jpg|thumb|Socha sv. Jána Nepomuckého na [[Karlov most|Karlovom moste]] ([[Jan Brokof]], [[1683]])]] '''Sv. Ján Nepomucký''' je [[mučeník]] [[katolícka cirkev|katolíckej cirkvi]] a jeden z [[patrón]]ov českej zeme. == Život == Ján z Pomuku sa narodil niekedy okolo roku [[1340]] v dedine [[Nepomuk (okres Plzeň-juh)|Pomuk]], ktorá patrila neďalekému cisterciánskemu [[kláštor]]u pod [[Zelená Hora|Zelenou Horou]]. V mieste, kde dnes stojí barokový kostol sv. Jána Nepomuckého, stál podľa ústneho podania domček, kde sa Ján narodil. Jánov otec [[Velflín]] (či Welflin) bol v Pomuku v rokoch [[1355]]{{--}}[[1367]] richtárom, o matke nie je nič známe. Základne vzdelanie získal zrejme v škole zriadenej v roku [[1344]] pri kostole sv. Jakuba. Ďalšie štúdiá nie sú s istotou doložené, ďalej študoval na pražskej [[Karlova univerzita|univerzite]]. Od roku [[1369]] pôsobil ako verejný [[notár]] v [[Praha|Prahe]] a od roku [[1380]] bol u sv. Víta oltárnikom. Medzi rokmi [[1383]] a [[1387]] študoval [[cirkevné právo]] v [[Padova|Padove]]. Po návrate sa stáva [[kanonik]]om u sv. Jiljí a doktorom dekrétov. O dva roky neskôr je už kanonikom [[Vyšehrad (Praha)|vyšehradskej]] [[kapitula|kapituly]] a generálnym vikárom pražského arcibiskupa vo veciach duchovných. Nasledujúceho roku mení Ján svoju [[farnosť]] u sv. Havla za úrad [[žatec]]kého arcidiakona. Dňa [[20. marec|20. marca]] [[1393]] Ján umiera počas mučenia (v dnešnom dome č. 12 na rohu ulíc ''Rytířská'' a ''Na Můstku''), pravdepodobne okolo pol deviatej, jeho telo je zhodené z dnešného [[Karlov most|Karlovho mosta]] do [[Vltava|Vltavy]]. [[17. apríl]]a nachádzajú Jánovo telo zachytené na pravom brehu [[Vltava|Vltavy]] (v mieste dnešného Čechovho mosta) [[cyriaci]], ktorí ho pochovávajú v kostole sv. Kríža pri svojom [[kláštor]]e. == Okolnosti Jánovej smrti == Dôvodov, ktoré zapríčinili Jánovu smrť, existuje viac. Kvôli veľkej západnej schizme vzniká nepriateľstvo medzi českým [[kráľ]]om [[Václav IV.|Václavom IV.]] a arcibiskupom [[Jan z Jenštejna|Janom z Jenštejna]]. Ich spor bol tiež sporom o menovanie biskupov a vôbec vysokých cirkevných úradov. Tieto spory sa vyhrotili na začiatku roku [[1393]] kvôli voľbe nového opáta kláštora v Kladruboch. Ján z Pomuku bol Jenštejnovým úradníkom, a túto voľbu potvrdil tak rýchlo, že kráľ čakajúci niekoľko rokov na smrť predchádzajúceho [[opát]]a, nestačil vzniesť formálnu námietku a dosadiť svojho človeka. Podľa katolíckych prameňov z 15. storočia Ján z Pomuku kritizoval samého kráľa a nechcel vyzradiť kráľovi spovedné tajomstvo kráľovnej, ktorej mal byť spovedníkom. Podľa katolíckej cirkvi svedčí o tom, že dôvodom umučenia je posledný z uvedených, i kráľova neobvyklá aktivita v mučiarni. Kráľ mal osobne Jána páliť na boku pochodňou, a tak ho nútiť, aby vyzradil potrebné informácie. Opačný názor je, že kráľ sa pomstil predovšetkým za zmarenie svojich mocenských plánov. == Ján Nepomucký ako legenda == [[Súbor:John of Nepomuk2.jpg|thumb|left|Miesto, z ktorého bol na Karlovom moste zhodený do Vltavy Ján Nepomucký]] Osudy Jána z Pomuku nekončia jeho smrťou, ale osud jeho života je v priebehu ďalších českých dejín veľmi zaujímavý a vrtkavý. Po Jánovej smrti podáva [[Jan z Jenštejna]] k rímskej kúrii sťažnosť na [[Václav IV.|Václava IV.]], v ktorej už Jána označuje ako mučeníka. Už niekoľko rokov po jeho smrti ([[1401]]) jeho životopis uvádza zázračné okolnosti nájdenia jeho tela a opäť ho označuje za mučeníka. Augustiniánsky opát Ludolf okolo roku [[1398]] označuje Jána z Pomuku za „ctihodného muža, milého Bohu i ľuďom, Čechom i Nemcom“. Pred rokom [[1416]] je telo bývalého generálneho vikára pochované v katedrále sv. Víta. V roku [[1449]] zverejňuje Tomáš Ebendorfer z Haselbachu domnienku, že Ján bol zabitý kvôli spovednému tajomstvu. Majster Pavel Žídek vo svojej ''Spravovně'' uvádza v roku [[1471]] príbeh o doktorovi Johánkovi, spovedníkovi kráľovnej. Okolo roku [[1480]] zachytáva [[inventár]] svätovítskeho pokladu votívny dar ku cti „blahoslaveného Jána z Pomuku“. [[Jan z Krumlova]], [[dekan]] svätovítskej kapituly zaznamenáva v roku [[1483]] omylom nesprávny dátum smrti Jána z Pomuka – rok [[1383]]. Tieto svedectvá hovoria o tom, že spomienka na Jána z Pomuku zostávala počas husitského hnutia v českých zemiach živá. [[Václav Hájek z Libočan]] vo svojej ''Kronike českej'' ([[1541]]) rozlišuje dvoch Jánov, Jána Nepomuckého a doktora Jána z Pomuku. Obaja podľa neho boli utopení, jeden však v roku [[1383]], druhý v roku [[1393]]. Tento názor z veľmi populárnej kroniky svojej doby nakoniec prevládol, i keď pravdepodobne šlo o omyl zo strany kronikára. V roku [[1599]] však zaraďuje [[Jiří Barthold Pontanus z Breitenberka]] "Jána Spovedníka" medzi patrónov českých zemí. To potvrdzuje domnienku [[Josef Pekař|J. Pekařa]], že kult sv. Jána by sa v [[Čechy|Čechách]] najskôr presadil, i keby nebolo [[Bitka na Bielej hore|Bielej hory]]. Druhá polovica [[17. storočie|17. storočia]] je obdobím dvoch dôležitých životopisov Jána Nepomuckého – v jazyku [[latinčina|latinskom]] od kanonika Jana Ignáca Dlouhoveského ([[1668]]) a od Bohuslava Balbína z roku [[1680]]. V roku [[1683]] bola na pražskom moste, terajšom [[Karlov most|Karlovom]], vztýčená socha Jána Nepomuckého od [[Jan Brokof|Jana Brokofa]]. V roku [[1708]] bol v [[Hradec Králové|Hradci Králové]] sv. Jánovi Nepomuckému zasvätený prvý [[kostol]]. Už v roku [[1639]] bola v [[Nepomuk]]u, Jánovom rodisku začatá stavba chrámu na údajnom mieste jeho rodného domu, zasvätenému samozrejme [[Ján Krstiteľ|Jánovi Krstiteľovi]]. === Kanonizácia === [[Súbor:Buchach-Yan-Nepomuk-14098784.jpg|thumb|right|Socha sv. Jána Nepomuckého, [[Bučač]]]] [[Súbor:Svatý Jan Nepomucký, Trakai.jpg|thumb|right|Socha sv. Jána Nepomuckého, [[Trakai (mesto)|Trakai]]]] Snaha o kanonizáciu Jána z Pomuku začína v druhej polovici [[17. storočie|17. storočia]]. Odporcovia tohto svätorečenia boli predovšetkým jezuiti, ktorí sa držali Balbínovho životopisu sledujúceho Hájkovu kroniku. Dôvodom snahy o svätorečenie, ak by k tomu došlo až v tejto dobe, kedy bola rekatolizácia Čiech už v podstate skončená, potom ale zjavne nemohla byť snaha jezuitov použiť si sv. Jána ako nástroj katolíckej reformácie (Pekař, 288). Rím sa k snahe o kanonizáciu staval od začiatku veľmi skepticky a až v roku [[1715]] pražský [[arcibiskup]] [[Ferdinand Khünburg]] začal [[beatifikícia|beatifikačný]] proces Jána Nepomuckého. [[31. máj]]a [[1721]] vyhlásil [[pápež]] [[Inocent XIII.]] ([[1721]]{{--}}[[1724]]) Jána za [[blahoslavený|blahoslaveného]]. Nasledujúceho roku bol zahájený kanonizačný proces, [[kanonizácia (cirkev)|kanonizácia]] pápežom [[Benedikt XIII.|Benediktom XIII.]] prebehla [[19. marec|19. marca]] [[1729]]. V roku [[1736]] bolo inštalované strieborné mauzóleum Jána Nepomuckého v [[Katedrála sv. Víta|katedrále sv. Víta]]. Katolíci vysvetľujú omyl uskutočnený pri beatifikačnom a kanonizačnom procese tým, že v otázke kanonizácie došlo pri stave vtedajšieho dejepisectva a zmätenosti prameňov k tomu, že základom obrazu svätého, ktorého sa kongregácia rozhodla kanonizovať, bola osoba, ktorú Hájek a Balbín líčia ako Jána z Nepomuku, ktorý bol utopený v roku [[1383]]. === Spor o sv. Jána až do 20. storočia === V roku [[1747]] Eliáš Sandrich vyvrátil Hájkov omyl, ktorý rozdelil Jána do dvoch postáv a datuje Jánovu smrť do roku [[1393]]. O päť rokov neskôr sa do Prahy dostáva text Jenštejnovej žaloby z doby tesne po Jánovej smrti. [[Gelasius Dobner]] v roku [[1784]] kritickým skúmaním prameňov na konci [[18. storočie|18. storočia]] potvrdzuje nespoľahlivosť Hájkovej kroniky a konkrétne odhalil tiež Hájkove chybné čítanie dobových prameňov. Podľa neho je teda historický vikár Ján z Pomuku totožný s legendárnym mučeníkom spovedného tajomstva. S Dobnerom polemizuje [[Josef Dobrovský]], ktorý vylučuje spoveď ako dôvod Jánovej smrti. Dobnerovho názoru sa neskôr pridrží napr. [[František Palacký]]. V roku [[1849]] publikoval [[Ferdinand Břetislav Mikovec]] teóriu, podľa ktorej pravým dôvodom „umelého vytvorenia“ postavy sv. Jána, jeho kanonizácia v [[18. storočie|18. storočí]] a podporovaného kultu bola snaha zatieniť touto postavou pamiatku [[Ján Hus|Jána Husa]]. Základom argumentácie odporcov kultu sv. Jána sa stáva v roku [[1855]] kniha Otta Abela ''Legenda o svätom Jánovi Nepomuckom''. Po vzniku [[Československo|Československej republiky]] dochádza v rokoch [[1919]]{{--}}[[1920]] k vlne ničenia nepomuckých pamiatok. V reakcii na toto ničenie a celé ideové pozadie uverejňuje v roku [[1921]] [[Josef Pekař]] sériu novinových článkov, neskôr zhrnutých do spisu ''Tri kapitoly z boja o sv. Jána Nepomuckého'', kde sa bráni tomu, aby sa osoba sv. Jána Nepomuckého stavala proti osobe Jána Husa. V roku [[1925]] zrušila československá vláda sviatok sv. Jána Nepomuckého ako deň pracovného pokoja. V 70. rokoch je uskutočnený antropologický prieskum pozostatkov Jána z Pomuku, ktorý potvrdzuje ich autenticitu. Ten istý výskum zároveň potvrdzuje, že domnelý svätcov jazyk je v skutočnosti pozostatkom mozgového tkaniva. Tento pozostatok Jánovho tela hral svoju roľu pri kanonizačnom procese, pretože bol mylne považovaný za [[zázrak|zázračný]] a mal potvrdzovať, že dôvodom Jánovej smrti bolo nevyzradenie spovedného tajomstva. [[Súbor:John of Nepomuk statue in Olomouc.jpg|thumb|Socha sv. Jána Nepomuckého s typickými atribútmi: piatimi hviezdami a [[kríž]]om. Je blízko [[Dóm sv. Václava|dómu sv. Václava]] v [[Olomouc]]i.]] == Kategorizácia chápania Jána Nepomuckého == August Amrhein delí účastníkov spor o Jána Nepomuckého takto:<ref>Vít Vlnas, p. 261.</ref> # '''dualisti''' (Hájek, Balbín, Berghauer, Sexstetter, pôvodný Pelcl, Pubička, Schiffner, Zimmermann, Dudík, Schmude, Sternberg): JUDr. Johannes von Pomuk a Ján Nepomucký sú dve rôzne existujúce postavy. Túto teóriu zaviedol Václav Hájek z Libočan a bola omylom považovaná za správnu pri kanonizačnom procese. Historickým bádaním bola vyvrátená a dnes ju nezastáva nikto. # '''intrasingenti''' (Dobrovský, Abel, Tomek, Herben, Masaryk): JUDr. Johannes von Pomuk a Ján Nepomucký sú dve rôzné postavy. Prvý existoval a nebol svätorečený; druhý neexistoval, no napriek tomu bol svätorečený. Túto teóriu dodnes zastávajú liberálni a neveriaci historici. # '''identikovia''': JUDr. Johannes von Pomuk a Ján Nepomucký sú jedna a tá istá postava. Svätorečený bol Ján (Ne)pomucký. Túto teoriu dodnes zastávajú katolícki historici. ## (Ne)pomucký bol mučeník spovedného tajomstva: Sandrich, Florenz, Dobner, Frind ## (Ne)pomucký bol mučeník obrany církevnych práv: revidovaný Pelcl, Guolfinger von Steinsberg, Pekař, Vlnas Toto všeobecne prijímané delenie modifikoval roku [[1922]] František Stejskal. == Úcta k sv. Jánovi == Sv. Ján Nepomucký má vďaka [[jezuiti|jezuitským]] misiám dobrý zvuk po celom svete, predovšetkým v [[Bavorsko|Bavorsku]] a krajinách [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]]. Je uctievaný ako mučeník [[spoveď|spovedného]] tajomstva a patrón pri prírodných pohromách a [[povodeň|povodniach]] (vďaka spôsobu jeho smrti). Jeho vyobrazenie možno nájsť na mnohých miestach, predovšetkým na mostoch. Tieto sochy sú väčšinou obmenou Brokofovho vyobrazenia – kňaz v [[rocheta|rochete]], s biretom na hlave a piatimi hviezdami okolo nej, v ruke drží [[kríž]], prípadne tiež palmovú ratolesť. Palma je symbolom víťazstva, hviezdy zastupujú legendu, podľa ktorej vltavskí rybári našli po smrti Jánove telo, prípadne päť rán [[Ježiš Kristus|Kristových]] či písmená latinského ''tacui'' (mlčal som). Nevyzradenie spovedného tajomstva je symbolizované prstom na ústach. Hviezdy okolo hlavy sú atribút medzi svätcami veľmi zvláštny, pretože s hviezdami okolo hlavy je zobrazovaná iba [[Panna Mária]]. Iným atribútom je jazyk, ktorý mal byť nájdený v [[18. storočie|18. storočí]] v Janovej lebke neporušený; podľa nových výskumov však išlo o mozgové tkanivo. Ďalšími atribútmi sú paládium Zeme českej v [[Stará Boleslav|Starej Boleslavi]] (podľa [[barok]]ovej legendy sem sv. Ján putoval), most, kotva či chudák, ktorému Ján dáva almužnu. Kult sv. Jána Nepomuckého je nerozlučne spojený s českým [[barok]]om, kedy patril k najvýznamnejším svätcom. Je patrónom [[Česko|Čiech]] a [[Bavorsko|Bavorska]]. So stovkami kostolov a kaplniek zasvätených sv. Jánovi Nepomuckému sa môžeme stretnúť nielen v [[Česko|Česku]], ale aj za hranicami. Svätojánske sochy patria k typickým atribútom tradičnej českej krajiny. Nájdeme ich najmä na mostoch (patrón vôd), ale i na ďalších miestach. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * [[Václav Hájek z Libočan]]. ''Kronika česká'', 1541. * [[Jan Herben]], ''Spor dějin českých s církví římskou'', 1893. * "Jan Nepomucký". ''[[Ottův slovník naučný]]'' XII, s. 1055{{--}}1056. * Arnošt Kraus: ''Husitství v literatuře, zejména německé.'' I–III. Praha 1917{{--}}1924 * František Stejskal: ''Svatý Jan Nepomucký.'' I. ''Životopis''. Praha 1921 – II. ''Úcta, kanonisace a obrana.'' Praha 1922 * [[Josef Pekař]], ''Tři kapitoly z boje o sv. Jana Nepomuckého''. In: [[idem]], ''O smyslu českých dějin''. Praha : Rozmluvy, 1990. ISBN 0-946352-70-4. * [[Vít Vlnas]], ''Jan Nepomucký, česká legenda''. Praha : Mladá fronta, 1993. == Pozri aj == * [[Kostol svätého Jána Nepomuckého]] – zoznam niektorých kostolov pomenovaných po Jánovi Nepomuckom * Sv. [[Ján Sarkander]] – mučeník spovedného tajomstva == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=John of Nepomuk}} == Externé odkazy == * [http://www.sjn.cz Svätý Ján Nepomucký] * [http://www.mlp.cz/cz/offline/perlie/J/113828.htm Literatúra o sv. Jánovi – Mestská knižnica Praha] * [http://orava.it.home.pl Ján Nepomucký na Orave] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 14. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 1393]] [[Kategória:Českí katolícki svätci]] [[Kategória:Osobnosti na českých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Kanonizovaní Benediktom XIII.]] [[Kategória:Blahorečení Inocentom XIII.]] [[Kategória:Pochovaní v katedrále svätého Víta v Prahe]] [[Kategória:Českí kresťanskí mučeníci]] [[Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 16. mája]] lhf0aqqgz5zpf1r4q4775891pwpvj7b 8210737 8210725 2026-05-08T13:26:58Z Teslaton 12161 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-27839-79|~2026-27839-79]] ([[User_talk:~2026-27839-79|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Marmat564 8049691 wikitext text/x-wiki {{Infobox Svätec | Titul = Svätý | Meno = Ján Nepomucký | Popis osoby = mučeník | Obrázok = Jose Campeche y Jordan - San Juan Nepomuceno - Google Art Project.jpg | Popis obrázka = | Dátum narodenia = okolo [[1345]] | Miesto narodenia = Pomuk, dnešný [[Nepomuk (okres Plzeň-juh)|Nepomuk]] | Dátum úmrtia = [[20. marec]] [[1393]] | Miesto úmrtia = [[Praha]] | Začatie beatifikačného procesu = | Začal beatifikačný proces = | Beatifikačný proces diecéza = | Dátum vyhlásenia za ctihodného = | Vyhlásil za ctihodného = | Dátum blahorečenia = [[31. máj]] [[1721]] | Miesto blahorečenia = | Blahorečil = [[Inocent XIII.]] | Dátum svätorečenia = [[19. marec]] [[1729]] | Miesto svätorečenia = | Svätorečil = [[Benedikt XIII.]] | Atribúty = päť hviezd okolo hlavy, kríž v ruke, prst cez ústa, palma | Patronát = [[Čechy|Čiech]], [[Bavorsko|Bavorska]], rejdárov, pltínkov, mylnárov, duchovných, cti a zodpovedného tajomstva, spovedníkov, pred potopou a chorobami jazyka | Cirkev = [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]]<br>[[Starokatolícka cirkev]] | Sviatok = [[16. máj]] <small>na [[Slovensko|Slovensku]] a v [[Česko|Česku]]</small><br>[[20. marec]] <small>v nemecky hovoriacich krajinách</small> | Stupeň liturgického slávenia = spomienka }} [[Súbor:John of Nepomuk.jpg|thumb|Socha sv. Jána Nepomuckého na [[Karlov most|Karlovom moste]] ([[Jan Brokof]], [[1683]])]] '''Sv. Ján Nepomucký''' je [[mučeník]] [[katolícka cirkev|katolíckej cirkvi]] a jeden z [[patrón]]ov českej zeme. == Život == Ján z Pomuku sa narodil niekedy okolo roku [[1340]] v dedine [[Nepomuk (okres Plzeň-juh)|Pomuk]], ktorá patrila neďalekému cisterciánskemu [[kláštor]]u pod [[Zelená Hora|Zelenou Horou]]. V mieste, kde dnes stojí barokový kostol sv. Jána Nepomuckého, stál podľa ústneho podania domček, kde sa Ján narodil. Jánov otec [[Velflín]] (či Welflin) bol v Pomuku v rokoch [[1355]]{{--}}[[1367]] richtárom, o matke nie je nič známe. Základne vzdelanie získal zrejme v škole zriadenej v roku [[1344]] pri kostole sv. Jakuba. Ďalšie štúdiá nie sú s istotou doložené, ďalej študoval na pražskej [[Karlova univerzita|univerzite]]. Od roku [[1369]] pôsobil ako verejný [[notár]] v [[Praha|Prahe]] a od roku [[1380]] bol u sv. Víta oltárnikom. Medzi rokmi [[1383]] a [[1387]] študoval [[cirkevné právo]] v [[Padova|Padove]]. Po návrate sa stáva [[kanonik]]om u sv. Jiljí a doktorom dekrétov. O dva roky neskôr je už kanonikom [[Vyšehrad (Praha)|vyšehradskej]] [[kapitula|kapituly]] a generálnym vikárom pražského arcibiskupa vo veciach duchovných. Nasledujúceho roku mení Ján svoju [[farnosť]] u sv. Havla za úrad [[žatec]]kého arcidiakona. Dňa [[20. marec|20. marca]] [[1393]] Ján umiera počas mučenia (v dnešnom dome č. 12 na rohu ulíc ''Rytířská'' a ''Na Můstku''), pravdepodobne okolo pol deviatej, jeho telo je zhodené z dnešného [[Karlov most|Karlovho mosta]] do [[Vltava|Vltavy]]. [[17. apríl]]a nachádzajú Jánovo telo zachytené na pravom brehu [[Vltava|Vltavy]] (v mieste dnešného Čechovho mosta) [[cyriaci]], ktorí ho pochovávajú v kostole sv. Kríža pri svojom [[kláštor]]e. == Okolnosti Jánovej smrti == Dôvodov, ktoré zapríčinili Jánovu smrť, existuje viac. Kvôli veľkej západnej schizme vzniká nepriateľstvo medzi českým [[kráľ]]om [[Václav IV.|Václavom IV.]] a arcibiskupom [[Jan z Jenštejna|Janom z Jenštejna]]. Ich spor bol tiež sporom o menovanie biskupov a vôbec vysokých cirkevných úradov. Tieto spory sa vyhrotili na začiatku roku [[1393]] kvôli voľbe nového opáta kláštora v Kladruboch. Ján z Pomuku bol Jenštejnovým úradníkom, a túto voľbu potvrdil tak rýchlo, že kráľ čakajúci niekoľko rokov na smrť predchádzajúceho [[opát]]a, nestačil vzniesť formálnu námietku a dosadiť svojho človeka. Podľa katolíckych prameňov z 15. storočia Ján z Pomuku kritizoval samého kráľa a nechcel vyzradiť kráľovi spovedné tajomstvo kráľovnej, ktorej mal byť spovedníkom. Podľa katolíckej cirkvi svedčí o tom, že dôvodom umučenia je posledný z uvedených, i kráľova neobvyklá aktivita v mučiarni. Kráľ mal osobne Jána páliť na boku pochodňou, a tak ho nútiť, aby vyzradil potrebné informácie. Opačný názor je, že kráľ sa pomstil predovšetkým za zmarenie svojich mocenských plánov. == Ján Nepomucký ako legenda == [[Súbor:John of Nepomuk2.jpg|thumb|left|Miesto, z ktorého bol na Karlovom moste zhodený do Vltavy Ján Nepomucký]] Osudy Jána z Pomuku nekončia jeho smrťou, ale osud jeho života je v priebehu ďalších českých dejín veľmi zaujímavý a vrtkavý. Po Jánovej smrti podáva [[Jan z Jenštejna]] k rímskej kúrii sťažnosť na [[Václav IV.|Václava IV.]], v ktorej už Jána označuje ako mučeníka. Už niekoľko rokov po jeho smrti ([[1401]]) jeho životopis uvádza zázračné okolnosti nájdenia jeho tela a opäť ho označuje za mučeníka. Augustiniánsky opát Ludolf okolo roku [[1398]] označuje Jána z Pomuku za „ctihodného muža, milého Bohu i ľuďom, Čechom i Nemcom“. Pred rokom [[1416]] je telo bývalého generálneho vikára pochované v katedrále sv. Víta. V roku [[1449]] zverejňuje Tomáš Ebendorfer z Haselbachu domnienku, že Ján bol zabitý kvôli spovednému tajomstvu. Majster Pavel Žídek vo svojej ''Spravovně'' uvádza v roku [[1471]] príbeh o doktorovi Johánkovi, spovedníkovi kráľovnej. Okolo roku [[1480]] zachytáva [[inventár]] svätovítskeho pokladu votívny dar ku cti „blahoslaveného Jána z Pomuku“. [[Jan z Krumlova]], [[dekan]] svätovítskej kapituly zaznamenáva v roku [[1483]] omylom nesprávny dátum smrti Jána z Pomuka – rok [[1383]]. Tieto svedectvá hovoria o tom, že spomienka na Jána z Pomuku zostávala počas husitského hnutia v českých zemiach živá. [[Václav Hájek z Libočan]] vo svojej ''Kronike českej'' ([[1541]]) rozlišuje dvoch Jánov, Jána Nepomuckého a doktora Jána z Pomuku. Obaja podľa neho boli utopení, jeden však v roku [[1383]], druhý v roku [[1393]]. Tento názor z veľmi populárnej kroniky svojej doby nakoniec prevládol, i keď pravdepodobne šlo o omyl zo strany kronikára. V roku [[1599]] však zaraďuje [[Jiří Barthold Pontanus z Breitenberka]] "Jána Spovedníka" medzi patrónov českých zemí. To potvrdzuje domnienku [[Josef Pekař|J. Pekařa]], že kult sv. Jána by sa v [[Čechy|Čechách]] najskôr presadil, i keby nebolo [[Bitka na Bielej hore|Bielej hory]]. Druhá polovica [[17. storočie|17. storočia]] je obdobím dvoch dôležitých životopisov Jána Nepomuckého – v jazyku [[latinčina|latinskom]] od kanonika Jana Ignáca Dlouhoveského ([[1668]]) a od Bohuslava Balbína z roku [[1680]]. V roku [[1683]] bola na pražskom moste, terajšom [[Karlov most|Karlovom]], vztýčená socha Jána Nepomuckého od [[Jan Brokof|Jana Brokofa]]. V roku [[1708]] bol v [[Hradec Králové|Hradci Králové]] sv. Jánovi Nepomuckému zasvätený prvý [[kostol]]. Už v roku [[1639]] bola v [[Nepomuk]]u, Jánovom rodisku začatá stavba chrámu na údajnom mieste jeho rodného domu, zasvätenému samozrejme [[Ján Krstiteľ|Jánovi Krstiteľovi]]. === Kanonizácia === [[Súbor:Buchach-Yan-Nepomuk-14098784.jpg|thumb|right|Socha sv. Jána Nepomuckého, [[Bučač]]]] [[Súbor:Svatý Jan Nepomucký, Trakai.jpg|thumb|right|Socha sv. Jána Nepomuckého, [[Trakai (mesto)|Trakai]]]] Snaha o kanonizáciu Jána z Pomuku začína v druhej polovici [[17. storočie|17. storočia]]. Odporcovia tohto svätorečenia boli predovšetkým jezuiti, ktorí sa držali Balbínovho životopisu sledujúceho Hájkovu kroniku. Dôvodom snahy o svätorečenie, ak by k tomu došlo až v tejto dobe, kedy bola rekatolizácia Čiech už v podstate skončená, potom ale zjavne nemohla byť snaha jezuitov použiť si sv. Jána ako nástroj katolíckej reformácie (Pekař, 288). Rím sa k snahe o kanonizáciu staval od začiatku veľmi skepticky a až v roku [[1715]] pražský [[arcibiskup]] [[Ferdinand Khünburg]] začal [[beatifikícia|beatifikačný]] proces Jána Nepomuckého. [[31. máj]]a [[1721]] vyhlásil [[pápež]] [[Inocent XIII.]] ([[1721]]{{--}}[[1724]]) Jána za [[blahoslavený|blahoslaveného]]. Nasledujúceho roku bol zahájený kanonizačný proces, [[kanonizácia (cirkev)|kanonizácia]] pápežom [[Benedikt XIII.|Benediktom XIII.]] prebehla [[19. marec|19. marca]] [[1729]]. V roku [[1736]] bolo inštalované strieborné mauzóleum Jána Nepomuckého v [[Katedrála sv. Víta|katedrále sv. Víta]]. Katolíci vysvetľujú omyl uskutočnený pri beatifikačnom a kanonizačnom procese tým, že v otázke kanonizácie došlo pri stave vtedajšieho dejepisectva a zmätenosti prameňov k tomu, že základom obrazu svätého, ktorého sa kongregácia rozhodla kanonizovať, bola osoba, ktorú Hájek a Balbín líčia ako Jána z Nepomuku, ktorý bol utopený v roku [[1383]]. === Spor o sv. Jána až do 20. storočia === V roku [[1747]] Eliáš Sandrich vyvrátil Hájkov omyl, ktorý rozdelil Jána do dvoch postáv a datuje Jánovu smrť do roku [[1393]]. O päť rokov neskôr sa do Prahy dostáva text Jenštejnovej žaloby z doby tesne po Jánovej smrti. [[Gelasius Dobner]] v roku [[1784]] kritickým skúmaním prameňov na konci [[18. storočie|18. storočia]] potvrdzuje nespoľahlivosť Hájkovej kroniky a konkrétne odhalil tiež Hájkove chybné čítanie dobových prameňov. Podľa neho je teda historický vikár Ján z Pomuku totožný s legendárnym mučeníkom spovedného tajomstva. S Dobnerom polemizuje [[Josef Dobrovský]], ktorý vylučuje spoveď ako dôvod Jánovej smrti. Dobnerovho názoru sa neskôr pridrží napr. [[František Palacký]]. V roku [[1849]] publikoval [[Ferdinand Břetislav Mikovec]] teóriu, podľa ktorej pravým dôvodom „umelého vytvorenia“ postavy sv. Jána, jeho kanonizácia v [[18. storočie|18. storočí]] a podporovaného kultu bola snaha zatieniť touto postavou pamiatku [[Ján Hus|Jána Husa]]. Základom argumentácie odporcov kultu sv. Jána sa stáva v roku [[1855]] kniha Otta Abela ''Legenda o svätom Jánovi Nepomuckom''. Po vzniku [[Československo|Československej republiky]] dochádza v rokoch [[1919]]{{--}}[[1920]] k vlne ničenia nepomuckých pamiatok. V reakcii na toto ničenie a celé ideové pozadie uverejňuje v roku [[1921]] [[Josef Pekař]] sériu novinových článkov, neskôr zhrnutých do spisu ''Tri kapitoly z boja o sv. Jána Nepomuckého'', kde sa bráni tomu, aby sa osoba sv. Jána Nepomuckého stavala proti osobe Jána Husa. V roku [[1925]] zrušila československá vláda sviatok sv. Jána Nepomuckého ako deň pracovného pokoja. V 70. rokoch je uskutočnený antropologický prieskum pozostatkov Jána z Pomuku, ktorý potvrdzuje ich autenticitu. Ten istý výskum zároveň potvrdzuje, že domnelý svätcov jazyk je v skutočnosti pozostatkom mozgového tkaniva. Tento pozostatok Jánovho tela hral svoju roľu pri kanonizačnom procese, pretože bol mylne považovaný za [[zázrak|zázračný]] a mal potvrdzovať, že dôvodom Jánovej smrti bolo nevyzradenie spovedného tajomstva. [[Súbor:John of Nepomuk statue in Olomouc.jpg|thumb|Socha sv. Jána Nepomuckého s typickými atribútmi: piatimi hviezdami a [[kríž]]om. Je blízko [[Dóm sv. Václava|dómu sv. Václava]] v [[Olomouc]]i.]] == Kategorizácia chápania Jána Nepomuckého == August Amrhein delí účastníkov spor o Jána Nepomuckého takto:<ref>Vít Vlnas, p. 261.</ref> # '''dualisti''' (Hájek, Balbín, Berghauer, Sexstetter, pôvodný Pelcl, Pubička, Schiffner, Zimmermann, Dudík, Schmude, Sternberg): JUDr. Johannes von Pomuk a Ján Nepomucký sú dve rôzne existujúce postavy. Túto teóriu zaviedol Václav Hájek z Libočan a bola omylom považovaná za správnu pri kanonizačnom procese. Historickým bádaním bola vyvrátená a dnes ju nezastáva nikto. # '''intrasingenti''' (Dobrovský, Abel, Tomek, Herben, Masaryk): JUDr. Johannes von Pomuk a Ján Nepomucký sú dve rôzné postavy. Prvý existoval a nebol svätorečený; druhý neexistoval, no napriek tomu bol svätorečený. Túto teóriu dodnes zastávajú liberálni a neveriaci historici. # '''identikovia''': JUDr. Johannes von Pomuk a Ján Nepomucký sú jedna a tá istá postava. Svätorečený bol Ján (Ne)pomucký. Túto teoriu dodnes zastávajú katolícki historici. ## (Ne)pomucký bol mučeník spovedného tajomstva: Sandrich, Florenz, Dobner, Frind ## (Ne)pomucký bol mučeník obrany církevnych práv: revidovaný Pelcl, Guolfinger von Steinsberg, Pekař, Vlnas Toto všeobecne prijímané delenie modifikoval roku [[1922]] František Stejskal. == Úcta k sv. Jánovi == Sv. Ján Nepomucký má vďaka [[jezuiti|jezuitským]] misiám dobrý zvuk po celom svete, predovšetkým v [[Bavorsko|Bavorsku]] a krajinách [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]]. Je uctievaný ako mučeník [[spoveď|spovedného]] tajomstva a patrón pri prírodných pohromách a [[povodeň|povodniach]] (vďaka spôsobu jeho smrti). Jeho vyobrazenie možno nájsť na mnohých miestach, predovšetkým na mostoch. Tieto sochy sú väčšinou obmenou Brokofovho vyobrazenia – kňaz v [[rocheta|rochete]], s biretom na hlave a piatimi hviezdami okolo nej, v ruke drží [[kríž]], prípadne tiež palmovú ratolesť. Palma je symbolom víťazstva, hviezdy zastupujú legendu, podľa ktorej vltavskí rybári našli po smrti Jánove telo, prípadne päť rán [[Ježiš Kristus|Kristových]] či písmená latinského ''tacui'' (mlčal som). Nevyzradenie spovedného tajomstva je symbolizované prstom na ústach. Hviezdy okolo hlavy sú atribút medzi svätcami veľmi zvláštny, pretože s hviezdami okolo hlavy je zobrazovaná iba [[Panna Mária]]. Iným atribútom je jazyk, ktorý mal byť nájdený v [[18. storočie|18. storočí]] v Janovej lebke neporušený; podľa nových výskumov však išlo o mozgové tkanivo. Ďalšími atribútmi sú paládium Zeme českej v [[Stará Boleslav|Starej Boleslavi]] (podľa [[barok]]ovej legendy sem sv. Ján putoval), most, kotva či chudák, ktorému Ján dáva almužnu. Kult sv. Jána Nepomuckého je nerozlučne spojený s českým [[barok]]om, kedy patril k najvýznamnejším svätcom. Je patrónom [[Česko|Čiech]] a [[Bavorsko|Bavorska]]. So stovkami kostolov a kaplniek zasvätených sv. Jánovi Nepomuckému sa môžeme stretnúť nielen v [[Česko|Česku]], ale aj za hranicami. Svätojánske sochy patria k typickým atribútom tradičnej českej krajiny. Nájdeme ich najmä na mostoch (patrón vôd), ale i na ďalších miestach. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * [[Václav Hájek z Libočan]]. ''Kronika česká'', 1541. * [[Jan Herben]], ''Spor dějin českých s církví římskou'', 1893. * "Jan Nepomucký". ''[[Ottův slovník naučný]]'' XII, s. 1055{{--}}1056. * Arnošt Kraus: ''Husitství v literatuře, zejména německé.'' I–III. Praha 1917{{--}}1924 * František Stejskal: ''Svatý Jan Nepomucký.'' I. ''Životopis''. Praha 1921 – II. ''Úcta, kanonisace a obrana.'' Praha 1922 * [[Josef Pekař]], ''Tři kapitoly z boje o sv. Jana Nepomuckého''. In: [[idem]], ''O smyslu českých dějin''. Praha : Rozmluvy, 1990. ISBN 0-946352-70-4. * [[Vít Vlnas]], ''Jan Nepomucký, česká legenda''. Praha : Mladá fronta, 1993. == Pozri aj == * [[Kostol svätého Jána Nepomuckého]] – zoznam niektorých kostolov pomenovaných po Jánovi Nepomuckom * Sv. [[Ján Sarkander]] – mučeník spovedného tajomstva == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=John of Nepomuk}} == Externé odkazy == * [http://www.sjn.cz Svätý Ján Nepomucký] * [http://www.mlp.cz/cz/offline/perlie/J/113828.htm Literatúra o sv. Jánovi – Mestská knižnica Praha] * [http://orava.it.home.pl Ján Nepomucký na Orave] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 14. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 1393]] [[Kategória:Českí katolícki svätci]] [[Kategória:Osobnosti na českých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Kanonizovaní Benediktom XIII.]] [[Kategória:Blahorečení Inocentom XIII.]] [[Kategória:Pochovaní v katedrále svätého Víta v Prahe]] [[Kategória:Českí kresťanskí mučeníci]] [[Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 16. mája]] 51u9wua7gjf8j6hdi9oeo8nygsd1045 8210837 8210737 2026-05-08T17:35:34Z ~2026-27065-36 293875 8210837 wikitext text/x-wiki {{Infobox Svätec | Titul = Svätý | Meno = Ján Nepomucký | Popis osoby = mučeník | Obrázok = Jose Campeche y Jordan - San Juan Nepomuceno - Google Art Project.jpg | Popis obrázka = | Dátum narodenia = okolo [[1345]] | Miesto narodenia = Pomuk, dnešný [[Nepomuk (okres Plzeň-juh)|Nepomuk]] | Dátum úmrtia = [[20. marec]] [[1393]] | Miesto úmrtia = [[Praha]] | Začatie beatifikačného procesu = | Začal beatifikačný proces = | Beatifikačný proces diecéza = | Dátum vyhlásenia za ctihodného = | Vyhlásil za ctihodného = | Dátum blahorečenia = [[31. máj]] [[1721]] | Miesto blahorečenia = | Blahorečil = [[Inocent XIII.]] | Dátum svätorečenia = [[19. marec]] [[1729]] | Miesto svätorečenia = | Svätorečil = [[Benedikt XIII.]] | Atribúty = päť hviezd okolo hlavy, kríž v ruke, prst cez ústa, palma | Patronát = [[Čechy|Čiech]], [[Bavorsko|Bavorska]], rejdárov, pltínkov, mylnárov, duchovných, cti a zodpovedného tajomstva, spovedníkov, pred potopou a chorobami jazyka | Cirkev = [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]]<br>[[Starokatolícka cirkev]] | Sviatok = [[16. máj]] <small>na [[Slovensko|Slovensku]] a v [[Česko|Česku]]</small><br>[[20. marec]] <small>v nemecky hovoriacich krajinách</small> | Stupeň liturgického slávenia = spomienka }} [[Súbor:John of Nepomuk.jpg|thumb|Socha sv. Jána Nepomuckého na [[Karlov most|Karlovom moste]] ([[Jan Brokof]], [[1683]])]] Sv. '''Ján Nepomucký''' je [[mučeník]] [[katolícka cirkev|katolíckej cirkvi]] a jeden z [[patrón]]ov českej zeme. == Život == Ján z Pomuku sa narodil niekedy okolo roku [[1340]] v dedine [[Nepomuk (okres Plzeň-juh)|Pomuk]], ktorá patrila neďalekému cisterciánskemu [[kláštor]]u pod [[Zelená Hora|Zelenou Horou]]. V mieste, kde dnes stojí barokový kostol sv. Jána Nepomuckého, stál podľa ústneho podania domček, kde sa Ján narodil. Jánov otec [[Velflín]] (či Welflin) bol v Pomuku v rokoch [[1355]]{{--}}[[1367]] richtárom, o matke nie je nič známe. Základne vzdelanie získal zrejme v škole zriadenej v roku [[1344]] pri kostole sv. Jakuba. Ďalšie štúdiá nie sú s istotou doložené, ďalej študoval na pražskej [[Karlova univerzita|univerzite]]. Od roku [[1369]] pôsobil ako verejný [[notár]] v [[Praha|Prahe]] a od roku [[1380]] bol u sv. Víta oltárnikom. Medzi rokmi [[1383]] a [[1387]] študoval [[cirkevné právo]] v [[Padova|Padove]]. Po návrate sa stáva [[kanonik]]om u sv. Jiljí a doktorom dekrétov. O dva roky neskôr je už kanonikom [[Vyšehrad (Praha)|vyšehradskej]] [[kapitula|kapituly]] a generálnym vikárom pražského arcibiskupa vo veciach duchovných. Nasledujúceho roku mení Ján svoju [[farnosť]] u sv. Havla za úrad [[žatec]]kého arcidiakona. Dňa [[20. marec|20. marca]] [[1393]] Ján umiera počas mučenia (v dnešnom dome č. 12 na rohu ulíc ''Rytířská'' a ''Na Můstku''), pravdepodobne okolo pol deviatej, jeho telo je zhodené z dnešného [[Karlov most|Karlovho mosta]] do [[Vltava|Vltavy]]. [[17. apríl]]a nachádzajú Jánovo telo zachytené na pravom brehu [[Vltava|Vltavy]] (v mieste dnešného Čechovho mosta) [[cyriaci]], ktorí ho pochovávajú v kostole sv. Kríža pri svojom [[kláštor]]e. == Okolnosti Jánovej smrti == Dôvodov, ktoré zapríčinili Jánovu smrť, existuje viac. Kvôli veľkej západnej schizme vzniká nepriateľstvo medzi českým [[kráľ]]om [[Václav IV.|Václavom IV.]] a arcibiskupom [[Jan z Jenštejna|Janom z Jenštejna]]. Ich spor bol tiež sporom o menovanie biskupov a vôbec vysokých cirkevných úradov. Tieto spory sa vyhrotili na začiatku roku [[1393]] kvôli voľbe nového opáta kláštora v Kladruboch. Ján z Pomuku bol Jenštejnovým úradníkom, a túto voľbu potvrdil tak rýchlo, že kráľ čakajúci niekoľko rokov na smrť predchádzajúceho [[opát]]a, nestačil vzniesť formálnu námietku a dosadiť svojho človeka. Podľa katolíckych prameňov z 15. storočia Ján z Pomuku kritizoval samého kráľa a nechcel vyzradiť kráľovi spovedné tajomstvo kráľovnej, ktorej mal byť spovedníkom. Podľa katolíckej cirkvi svedčí o tom, že dôvodom umučenia je posledný z uvedených, i kráľova neobvyklá aktivita v mučiarni. Kráľ mal osobne Jána páliť na boku pochodňou, a tak ho nútiť, aby vyzradil potrebné informácie. Opačný názor je, že kráľ sa pomstil predovšetkým za zmarenie svojich mocenských plánov. == Ján Nepomucký ako legenda == [[Súbor:John of Nepomuk2.jpg|thumb|left|Miesto, z ktorého bol na Karlovom moste zhodený do Vltavy Ján Nepomucký]] Osudy Jána z Pomuku nekončia jeho smrťou, ale osud jeho života je v priebehu ďalších českých dejín veľmi zaujímavý a vrtkavý. Po Jánovej smrti podáva [[Jan z Jenštejna]] k rímskej kúrii sťažnosť na [[Václav IV.|Václava IV.]], v ktorej už Jána označuje ako mučeníka. Už niekoľko rokov po jeho smrti ([[1401]]) jeho životopis uvádza zázračné okolnosti nájdenia jeho tela a opäť ho označuje za mučeníka. Augustiniánsky opát Ludolf okolo roku [[1398]] označuje Jána z Pomuku za „ctihodného muža, milého Bohu i ľuďom, Čechom i Nemcom“. Pred rokom [[1416]] je telo bývalého generálneho vikára pochované v katedrále sv. Víta. V roku [[1449]] zverejňuje Tomáš Ebendorfer z Haselbachu domnienku, že Ján bol zabitý kvôli spovednému tajomstvu. Majster Pavel Žídek vo svojej ''Spravovně'' uvádza v roku [[1471]] príbeh o doktorovi Johánkovi, spovedníkovi kráľovnej. Okolo roku [[1480]] zachytáva [[inventár]] svätovítskeho pokladu votívny dar ku cti „blahoslaveného Jána z Pomuku“. [[Jan z Krumlova]], [[dekan]] svätovítskej kapituly zaznamenáva v roku [[1483]] omylom nesprávny dátum smrti Jána z Pomuka – rok [[1383]]. Tieto svedectvá hovoria o tom, že spomienka na Jána z Pomuku zostávala počas husitského hnutia v českých zemiach živá. [[Václav Hájek z Libočan]] vo svojej ''Kronike českej'' ([[1541]]) rozlišuje dvoch Jánov, Jána Nepomuckého a doktora Jána z Pomuku. Obaja podľa neho boli utopení, jeden však v roku [[1383]], druhý v roku [[1393]]. Tento názor z veľmi populárnej kroniky svojej doby nakoniec prevládol, i keď pravdepodobne šlo o omyl zo strany kronikára. V roku [[1599]] však zaraďuje [[Jiří Barthold Pontanus z Breitenberka]] "Jána Spovedníka" medzi patrónov českých zemí. To potvrdzuje domnienku [[Josef Pekař|J. Pekařa]], že kult sv. Jána by sa v [[Čechy|Čechách]] najskôr presadil, i keby nebolo [[Bitka na Bielej hore|Bielej hory]]. Druhá polovica [[17. storočie|17. storočia]] je obdobím dvoch dôležitých životopisov Jána Nepomuckého – v jazyku [[latinčina|latinskom]] od kanonika Jana Ignáca Dlouhoveského ([[1668]]) a od Bohuslava Balbína z roku [[1680]]. V roku [[1683]] bola na pražskom moste, terajšom [[Karlov most|Karlovom]], vztýčená socha Jána Nepomuckého od [[Jan Brokof|Jana Brokofa]]. V roku [[1708]] bol v [[Hradec Králové|Hradci Králové]] sv. Jánovi Nepomuckému zasvätený prvý [[kostol]]. Už v roku [[1639]] bola v [[Nepomuk]]u, Jánovom rodisku začatá stavba chrámu na údajnom mieste jeho rodného domu, zasvätenému samozrejme [[Ján Krstiteľ|Jánovi Krstiteľovi]]. === Kanonizácia === [[Súbor:Buchach-Yan-Nepomuk-14098784.jpg|thumb|right|Socha sv. Jána Nepomuckého, [[Bučač]]]] [[Súbor:Svatý Jan Nepomucký, Trakai.jpg|thumb|right|Socha sv. Jána Nepomuckého, [[Trakai (mesto)|Trakai]]]] Snaha o kanonizáciu Jána z Pomuku začína v druhej polovici [[17. storočie|17. storočia]]. Odporcovia tohto svätorečenia boli predovšetkým jezuiti, ktorí sa držali Balbínovho životopisu sledujúceho Hájkovu kroniku. Dôvodom snahy o svätorečenie, ak by k tomu došlo až v tejto dobe, kedy bola rekatolizácia Čiech už v podstate skončená, potom ale zjavne nemohla byť snaha jezuitov použiť si sv. Jána ako nástroj katolíckej reformácie (Pekař, 288). Rím sa k snahe o kanonizáciu staval od začiatku veľmi skepticky a až v roku [[1715]] pražský [[arcibiskup]] [[Ferdinand Khünburg]] začal [[beatifikícia|beatifikačný]] proces Jána Nepomuckého. [[31. máj]]a [[1721]] vyhlásil [[pápež]] [[Inocent XIII.]] ([[1721]]{{--}}[[1724]]) Jána za [[blahoslavený|blahoslaveného]]. Nasledujúceho roku bol zahájený kanonizačný proces, [[kanonizácia (cirkev)|kanonizácia]] pápežom [[Benedikt XIII.|Benediktom XIII.]] prebehla [[19. marec|19. marca]] [[1729]]. V roku [[1736]] bolo inštalované strieborné mauzóleum Jána Nepomuckého v [[Katedrála sv. Víta|katedrále sv. Víta]]. Katolíci vysvetľujú omyl uskutočnený pri beatifikačnom a kanonizačnom procese tým, že v otázke kanonizácie došlo pri stave vtedajšieho dejepisectva a zmätenosti prameňov k tomu, že základom obrazu svätého, ktorého sa kongregácia rozhodla kanonizovať, bola osoba, ktorú Hájek a Balbín líčia ako Jána z Nepomuku, ktorý bol utopený v roku [[1383]]. === Spor o sv. Jána až do 20. storočia === V roku [[1747]] Eliáš Sandrich vyvrátil Hájkov omyl, ktorý rozdelil Jána do dvoch postáv a datuje Jánovu smrť do roku [[1393]]. O päť rokov neskôr sa do Prahy dostáva text Jenštejnovej žaloby z doby tesne po Jánovej smrti. [[Gelasius Dobner]] v roku [[1784]] kritickým skúmaním prameňov na konci [[18. storočie|18. storočia]] potvrdzuje nespoľahlivosť Hájkovej kroniky a konkrétne odhalil tiež Hájkove chybné čítanie dobových prameňov. Podľa neho je teda historický vikár Ján z Pomuku totožný s legendárnym mučeníkom spovedného tajomstva. S Dobnerom polemizuje [[Josef Dobrovský]], ktorý vylučuje spoveď ako dôvod Jánovej smrti. Dobnerovho názoru sa neskôr pridrží napr. [[František Palacký]]. V roku [[1849]] publikoval [[Ferdinand Břetislav Mikovec]] teóriu, podľa ktorej pravým dôvodom „umelého vytvorenia“ postavy sv. Jána, jeho kanonizácia v [[18. storočie|18. storočí]] a podporovaného kultu bola snaha zatieniť touto postavou pamiatku [[Ján Hus|Jána Husa]]. Základom argumentácie odporcov kultu sv. Jána sa stáva v roku [[1855]] kniha Otta Abela ''Legenda o svätom Jánovi Nepomuckom''. Po vzniku [[Československo|Československej republiky]] dochádza v rokoch [[1919]]{{--}}[[1920]] k vlne ničenia nepomuckých pamiatok. V reakcii na toto ničenie a celé ideové pozadie uverejňuje v roku [[1921]] [[Josef Pekař]] sériu novinových článkov, neskôr zhrnutých do spisu ''Tri kapitoly z boja o sv. Jána Nepomuckého'', kde sa bráni tomu, aby sa osoba sv. Jána Nepomuckého stavala proti osobe Jána Husa. V roku [[1925]] zrušila československá vláda sviatok sv. Jána Nepomuckého ako deň pracovného pokoja. V 70. rokoch je uskutočnený antropologický prieskum pozostatkov Jána z Pomuku, ktorý potvrdzuje ich autenticitu. Ten istý výskum zároveň potvrdzuje, že domnelý svätcov jazyk je v skutočnosti pozostatkom mozgového tkaniva. Tento pozostatok Jánovho tela hral svoju roľu pri kanonizačnom procese, pretože bol mylne považovaný za [[zázrak|zázračný]] a mal potvrdzovať, že dôvodom Jánovej smrti bolo nevyzradenie spovedného tajomstva. [[Súbor:John of Nepomuk statue in Olomouc.jpg|thumb|Socha sv. Jána Nepomuckého s typickými atribútmi: piatimi hviezdami a [[kríž]]om. Je blízko [[Dóm sv. Václava|dómu sv. Václava]] v [[Olomouc]]i.]] == Kategorizácia chápania Jána Nepomuckého == August Amrhein delí účastníkov spor o Jána Nepomuckého takto:<ref>Vít Vlnas, p. 261.</ref> # '''dualisti''' (Hájek, Balbín, Berghauer, Sexstetter, pôvodný Pelcl, Pubička, Schiffner, Zimmermann, Dudík, Schmude, Sternberg): JUDr. Johannes von Pomuk a Ján Nepomucký sú dve rôzne existujúce postavy. Túto teóriu zaviedol Václav Hájek z Libočan a bola omylom považovaná za správnu pri kanonizačnom procese. Historickým bádaním bola vyvrátená a dnes ju nezastáva nikto. # '''intrasingenti''' (Dobrovský, Abel, Tomek, Herben, Masaryk): JUDr. Johannes von Pomuk a Ján Nepomucký sú dve rôzné postavy. Prvý existoval a nebol svätorečený; druhý neexistoval, no napriek tomu bol svätorečený. Túto teóriu dodnes zastávajú liberálni a neveriaci historici. # '''identikovia''': JUDr. Johannes von Pomuk a Ján Nepomucký sú jedna a tá istá postava. Svätorečený bol Ján (Ne)pomucký. Túto teoriu dodnes zastávajú katolícki historici. ## (Ne)pomucký bol mučeník spovedného tajomstva: Sandrich, Florenz, Dobner, Frind ## (Ne)pomucký bol mučeník obrany církevnych práv: revidovaný Pelcl, Guolfinger von Steinsberg, Pekař, Vlnas Toto všeobecne prijímané delenie modifikoval roku [[1922]] František Stejskal. == Úcta k sv. Jánovi == Sv. Ján Nepomucký má vďaka [[jezuiti|jezuitským]] misiám dobrý zvuk po celom svete, predovšetkým v [[Bavorsko|Bavorsku]] a krajinách [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]]. Je uctievaný ako mučeník [[spoveď|spovedného]] tajomstva a patrón pri prírodných pohromách a [[povodeň|povodniach]] (vďaka spôsobu jeho smrti). Jeho vyobrazenie možno nájsť na mnohých miestach, predovšetkým na mostoch. Tieto sochy sú väčšinou obmenou Brokofovho vyobrazenia – kňaz v [[rocheta|rochete]], s biretom na hlave a piatimi hviezdami okolo nej, v ruke drží [[kríž]], prípadne tiež palmovú ratolesť. Palma je symbolom víťazstva, hviezdy zastupujú legendu, podľa ktorej vltavskí rybári našli po smrti Jánove telo, prípadne päť rán [[Ježiš Kristus|Kristových]] či písmená latinského ''tacui'' (mlčal som). Nevyzradenie spovedného tajomstva je symbolizované prstom na ústach. Hviezdy okolo hlavy sú atribút medzi svätcami veľmi zvláštny, pretože s hviezdami okolo hlavy je zobrazovaná iba [[Panna Mária]]. Iným atribútom je jazyk, ktorý mal byť nájdený v [[18. storočie|18. storočí]] v Janovej lebke neporušený; podľa nových výskumov však išlo o mozgové tkanivo. Ďalšími atribútmi sú paládium Zeme českej v [[Stará Boleslav|Starej Boleslavi]] (podľa [[barok]]ovej legendy sem sv. Ján putoval), most, kotva či chudák, ktorému Ján dáva almužnu. Kult sv. Jána Nepomuckého je nerozlučne spojený s českým [[barok]]om, kedy patril k najvýznamnejším svätcom. Je patrónom [[Česko|Čiech]] a [[Bavorsko|Bavorska]]. So stovkami kostolov a kaplniek zasvätených sv. Jánovi Nepomuckému sa môžeme stretnúť nielen v [[Česko|Česku]], ale aj za hranicami. Svätojánske sochy patria k typickým atribútom tradičnej českej krajiny. Nájdeme ich najmä na mostoch (patrón vôd), ale i na ďalších miestach. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * [[Václav Hájek z Libočan]]. ''Kronika česká'', 1541. * [[Jan Herben]], ''Spor dějin českých s církví římskou'', 1893. * "Jan Nepomucký". ''[[Ottův slovník naučný]]'' XII, s. 1055{{--}}1056. * Arnošt Kraus: ''Husitství v literatuře, zejména německé.'' I–III. Praha 1917{{--}}1924 * František Stejskal: ''Svatý Jan Nepomucký.'' I. ''Životopis''. Praha 1921 – II. ''Úcta, kanonisace a obrana.'' Praha 1922 * [[Josef Pekař]], ''Tři kapitoly z boje o sv. Jana Nepomuckého''. In: [[idem]], ''O smyslu českých dějin''. Praha : Rozmluvy, 1990. ISBN 0-946352-70-4. * [[Vít Vlnas]], ''Jan Nepomucký, česká legenda''. Praha : Mladá fronta, 1993. == Pozri aj == * [[Kostol svätého Jána Nepomuckého]] – zoznam niektorých kostolov pomenovaných po Jánovi Nepomuckom * Sv. [[Ján Sarkander]] – mučeník spovedného tajomstva == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=John of Nepomuk}} == Externé odkazy == * [http://www.sjn.cz Svätý Ján Nepomucký] * [http://www.mlp.cz/cz/offline/perlie/J/113828.htm Literatúra o sv. Jánovi – Mestská knižnica Praha] * [http://orava.it.home.pl Ján Nepomucký na Orave] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 14. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 1393]] [[Kategória:Českí katolícki svätci]] [[Kategória:Osobnosti na českých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Kanonizovaní Benediktom XIII.]] [[Kategória:Blahorečení Inocentom XIII.]] [[Kategória:Pochovaní v katedrále svätého Víta v Prahe]] [[Kategória:Českí kresťanskí mučeníci]] [[Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 16. mája]] 8yv2k9f1jr4bj3yawwu5zocjrsxf3ed Iveta Radičová 0 36327 8210904 8175682 2026-05-08T20:42:50Z Teslaton 12161 + /* Literatúra */, fmt., wl., kat., drob. 8210904 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Iveta Radičová | Rodné meno = Karafiátová | Popis osoby = slovenská sociologička | Portrét = Iveta Radičová, 28 October 2010.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Iveta Radičová v roku 2010 | Podpis = Accession Treaty 2011 Iveta Radičová signature.svg | Poradie = [[Zoznam predsedov vlády Slovenska|6.]] | Úrad = [[predseda vlády Slovenskej republiky|predseda vlády Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia = [[8. júl]] [[2010]] | Koniec obdobia = [[4. apríl]] [[2012]] | Predchodca = [[Robert Fico]] | Nástupca = [[Robert Fico]] | Poradie2 = [[Zoznam poslancov NR SR (2006 – 2010)|Bývalá]] | Úrad2 = [[Národná rada Slovenskej republiky#Poslanci Národnej rady|poslankyňa Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia2 = [[8. júl]] [[2006]] | Koniec obdobia2 = [[24. apríl]] [[2009]] | Poradie3 = [[Zoznam ministrov práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|10.]] | Úrad3 = [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia3 = [[17. október]] [[2005]] | Koniec obdobia3 = [[4. júl]] [[2006]] | Predchodca3 = [[Ľudovít Kaník]] | Nástupca3 = [[Viera Tomanová]] | Dátum narodenia = {{dnv|1956|12|7}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]] <small>(2006-2012)</small><br />[[Verejnosť proti násiliu|VPN]] <small>(1990-1992)</small><br /> | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]], [[Univerzita Komenského v Bratislave]] | Profesia = vedecká pracovníčka, sociologička | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = [[Stano Radič]] <small>(1980{{--}}2005)</small> | Partner = [[Ján Riapoš]] <small>(2006{{--}}2009)</small><br />[[Marián Balázs]] <small>(2012{{--}})</small> | Deti = Eva | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Premiér3 = [[Mikuláš Dzurinda]] | Prezident = [[Ivan Gašparovič]] }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Iveta Radičová''', [[Doktor (PhD.)|PhD.]], rod. '''Karafiátová''' (* [[7. december]] [[1956]], [[Bratislava]]) je [[slovensko|slovenská]] [[sociológia|sociologička]]. V rokoch [[2005]] až [[2006]] bola [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny]], v rokoch 2011 až 2012 bola zastupujúcou ministerkou obrany a v rokoch [[2010]] až [[2012]] [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|predsedníčkou vlády Slovenskej republiky]]. Bola tiež podpredsedníčkou politickej strany [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]. V roku [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|2009]] neúspešne kandidovala na funkciu [[prezident Slovenskej republiky|prezidenta Slovenskej republiky]]. Kandidatúru v roku [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|2014]] odmietla. Od novembra 2012 pôsobí na Fakulte masmédií [[Paneurópska vysoká škola|Paneurópskej vysokej školy]]<ref name=register>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Iveta Radičová (prof., PhD., PhDr.) | url = http://www.portalvs.sk/regzam/default/detail/5364?do=filterForm-submit&surname=radi%C4%8Dov%C3%A1&university=732000000&sort=surname&employment_state=yes&filter=Vyh%C4%BEada%C5%A5 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2016-09-30| dátum prístupu = 2017-01-12 | vydavateľ = [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky]] | miesto = | jazyk = }}</ref>, od septembra 2015 vyučuje na [[Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií|Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií]].<ref name=joinedbisla2015>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = THE FORMER PRIME MINISTER IVETA RADIČOVÁ JOINS BISLA FACULTY | url = http://www.bisla.sk/english/?headlines=the-former-prime-minister-iveta-radicova-joins-bisla-faculty | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-12-08 | vydavateľ = [[Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií]] | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20151210203348/http://www.bisla.sk/english/?headlines=the-former-prime-minister-iveta-radicova-joins-bisla-faculty | dátum archivácie = 2015-12-10 }}</ref><ref name=vyucujucibisla2015>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vyučujúci | url = http://www.bisla.sk/sk/?page_id=57 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-12-08 | vydavateľ = [[Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií|Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií]] | miesto = | jazyk = }}</ref> == Životopis == Iveta Karafiátová sa narodila v [[Bratislava|Bratislave]] v [[Česko-Slovensko|Československu]] [[7. december|7. decembra]] [[1956]] do rodiny novinára a zdravotnej laborantky. Jej otec sa nedokázal v socializme uplatniť, a preto Karafiátovej rodina žila vo veľmi skromných pomeroch.<ref name="Neriadená profesorka">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Eva Čobejová, Jozef Majchrák | odkaz na autora = | titul = Neriadená profesorka | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/casopis/4261/neriadena-profesorka/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2009-03-28 | dátum prístupu = 2025-09-15}}</ref> Na zápise do škôlky jej riaditeľ umožnil vynechať materskú školu a prihlásiť sa rovno na základnú školu, lebo vedela čítať aj písať. Na konci strednej školy nedostala maturitné vysvedčenie, pretože jej trieda odmietla mať socialistické slogany na tablách. Napriek tomu bola prijatá na univerzitu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Almášiová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Iveta Radičová: Väčšina života je za mnou | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/20404930/iveta-radicova-vacsina-zivota-je-za-mnou.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2016-12-09 | dátum prístupu = 2025-09-15 }}</ref> Na vysokú školu si podala prihlášku na kombináciu odborov sociológia-matematika, no pre nízky záujem sa ročník neotvoril, a tak sa rozhodla študovať len sociológiu. Karafiátová navštevovala [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickú fakultu Univerzity Komenského]] v rokoch 1975 až 1979.<ref name="uk-absolvent-karafiatova">Iveta Karafiátová In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Iveta+Karafiatova | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-02 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20181203055532/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Iveta+Karafiatova | dátum archivácie = 2018-12-03}}</ref><ref name="tasr-2016-60">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prvá premiérka v ére samostatnosti SR I.Radičová oslavuje šesťdesiatku | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/iveta-radicova-oslavuje-sestdesiatku/231833-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-12-07 | dátum prístupu = 2018-12-02 }}</ref> Na univerzite sa stretla so [[Stano Radič|Stanom Radičom]], za ktorého sa v roku 1979 vydala a o rok na to sa im narodila dcéra Eva. Po získaní titulu Radičová začala vedeckú kariéru v Ústave filozofie a sociológie [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]].<ref name="Neriadená profesorka"/> ===Akademická kariéra a aktivizmus=== Na SAV pracovala na oddelení sociológie rodiny, kde sa venovala metodológii, aby sa vyhla sociologickým témam v duchu [[Marxizmus-leninizmus|marxizmu-leninizmu]]. Ako jedna z mála jasne a verejne vyjadrila svoje odmietavé stanovisko ku [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|komunistickému režimu v Československu]], ponuku na členstvo v [[KSS|Komunistickej strane Slovenska]] odmietla. Spolupracovala s ľuďmi, ktorí v roku 1987 vydali publikáciu [[Bratislava/nahlas|''Bratislava nahlas'']]. V septembri 1989 patrila k iniciátorom listu slovenských sociológov prezidentovi [[Gustáv Husák|Gustávovi Husákovi]], v ktorom protestovali proti väzneniu [[Bratislavská päťka|Bratislavskej päťky]].<ref name="Neriadená profesorka" /> Na začiatku [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]] v roku [[1989]] sa Radičová zapojila do hnutia [[Verejnosť proti násiliu]] a stala sa jeho hovorkyňou. V tejto funkcii bola jednou z mála žien, ktoré sa prominentne angažovali v Nežnej revolúcii.<ref name="Twenty Years of Maturing">{{Cite journal |last=Bútorová |first=Zora |date=2009-10-08 |title=Twenty Years of Maturing: Slovak Women Exploring the Frontiers of Democracy |url=http://link.springer.com/10.1007/s10767-009-9083-7 |journal=International Journal of Politics, Culture, and Society |volume=22 |issue=4 |pages=557–578 |language=en |doi=10.1007/s10767-009-9083-7 |issn=0891-4486|url-access=subscription }}</ref> Počas revolúcie opustila Slovenskú akadémiu vied a nasledujúci rok strávila na [[University of Oxford|Oxfordskej univerzite]] spoluprácou s Ralfom Dahrendorfom. Radičová sa v roku 1990 vrátila na Slovensko, kde začala vyučovať sociológiu a politológiu na Katedre sociológie Univerzity Komenského.<ref name="tasr-2016-60" /> Založila tiež Centrum pre analýzu sociálnej politiky, kde v rokoch 1992 až 2005 pôsobila ako výkonná riaditeľka. Špecializovala sa na štúdium rodových otázok, a to ako na Komenskom, tak aj v Centre pre analýzu sociálnej politiky. Od roku 1993 do 1997 bola zástupkyňa riaditeľa na [[Universitas Istropolitana|Academia Istropolitana]]. V roku 1997 získala docentúru.<ref name="uk-absolvent-radicova">Iveta Radičová In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Iveta+Radicova | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-02 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20181203055624/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Iveta+Radicova | dátum archivácie = 2018-12-03}}</ref> Medzi [[1997]]{{--}}[[2005]] pôsobila na Katedre politológie FiF UK. 13. júna [[2005]] bola vymenovaná za [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorku]] sociológie prezidentom [[Ivan Gašparovič|Gašparovičom]].<ref name="uk-absolvent-radicova" /><ref name=vymenovaniezaprof>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vymenovanie vysokoškolských profesorov| url = http://www.prezident.sk/?vymenovanie-vysokoskolskych-profesorov| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.10.2013| vydavateľ = [[Kancelária prezidenta Slovenskej republiky]]| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> V roku [[2005]] bola riaditeľkou [[Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied|Sociologického ústavu SAV]]. == Politická kariéra == Vo [[Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006|vláde Mikuláša Dzurindu]] bola po demisii [[Ľudovít Kaník|Ľudovíta Kaníka]] stranou SDKÚ-DS nominovaná na post [[zoznam ministrov práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|ministerky práce, rodiny a sociálnych vecí]]. Do funkcie ju prezident vymenoval [[17. október|17. októbra]] [[2005]]. Po uplynutí funkčného obdobia v júli 2006 sa v novembri 2006 stala členkou [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]. Na kongrese strany [[17. november|17. novembra]] [[2006]] bola zvolená za podpredsedníčku strany pre sociálne veci a zdravotníctvo. Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|parlamentných voľbách v roku 2006]] sa stala [[národná rada Slovenskej republiky|poslankyňou národnej rady]] za SDKÚ-DS. Na kandidátke SDKÚ-DS bola ako nestraníčka, získala najviac preferenčných hlasov spomedzi kandidátov strany. Bola podpredsedníčkou Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie. Iveta Radičová sa v sociálnej politike orientuje predovšetkým na oblasť zamestnanosti, na problémy sociálne znevýhodnených skupín a na ochranu práv detí. Iveta Radičová sa [[23. apríl]]a [[2009]] vzdala poslaneckého mandátu po tom, ako vyšlo najavo, že neoprávnene hlasovala za poslankyňu SDKÚ-DS [[Tatiana Rosová|Tatianu Rosovú]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Iveta Radičová sa vzdala poslaneckého mandátu| url = http://www.sme.sk/c/4811325/iveta-radicova-sa-vzdala-poslaneckeho-mandatu.html| dátum vydania = 23.4.2009| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk }}</ref> Podľa Radičovej nešlo o podvod, ale o skratovú reakciu, Rosová by sa nestačila pred hlasovaním vrátiť na svoje miesto po hlasovaciu kartičku.<ref name=menovanie/> === Prezidentské voľby 2009 === [[Súbor:Iveta Radičová 2.jpg|náhľad|270x270bod|Iveta Radičová počas kampane k [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|prezidentským voľbám]] v [[Prešov|Prešove]].]] V [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|prezidentských voľbách v roku 2009]] kandidovala s podporou strán [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]], [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|SMK]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[Občianska konzervatívna strana|OKS]].<ref name="menovanie" /> V prvom kole konanom [[21. marec|21. marca]] [[2009]] získala najväčšiu podporou v Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji kde zvíťazila. Len v Bratislavskom kraji získala nadpolovičnú väčšinu 52,6 %. Z volebných obvodov získala najviac v Dunajskej Strede: 88,55 %.<ref name="interaktivne">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = INTERAKTÍVNE: Kompletné výsledky prezidentských volieb 2009 | url = https://domov.sme.sk/c/4359766/interaktivne-kompletne-vysledky-prezidentskych-volieb-2009.html | dátum vydania = 2009-03-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-28 | vydavateľ = Perex | miesto = | jazyk = }}</ref> Celkovo Radičová získala 713 735 hlasov (38,05 %), Ivan Gašparovič 876 061 (46,7 %). Obaja postúpili do druhého kola. V druhom kole konanom 4. apríla získala 988 808 hlasov (44,46 %), jej súper Gašparovič 1 234 787 (55,53 %). Tretím prezidentom Slovenska sa tak stal [[Ivan Gašparovič]].<ref name="volebnyprehlad">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prehľad výsledkov prezidentských volieb od roku 1993 | url = http://www.teraz.sk/slovensko/prehlad-vysledky-prezidentske-volby/75255-clanok.html | dátum vydania = 2014-02-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-28 | vydavateľ = TASR | miesto = | jazyk = }}</ref> === Predsedníčka vlády === [[8. júl]]a [[2010]] ju o 20:40 prezident [[Ivan Gašparovič]] vymenoval za [[predseda vlády Slovenskej republiky|predsedníčku vlády Slovenskej republiky]]. Radičová sa stala prvou ženou na tomto poste a druhou osobou bez komunistickej minulosti. Gašparovič poveril Radičovú zostavením vlády 23. júna potom, čo sa to [[Robert Fico|Robertovi Ficovi]] nepodarilo.<ref name=menovanie>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Radičová je už oficiálne prvá slovenská premiérka | url = http://www.webnoviny.sk/politika/radicova-je-uz-oficialne-prva-slove/179506-clanok.html | dátum vydania = 2010-07-08 | dátum aktualizácie = 2010-07-09| dátum prístupu = 2017-01-28 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = }}</ref> Po odobratí poverenia [[Ľubomír Galko|Ľubomíra Galka]] (SaS) a po dohode s prezidentom Gašparovičom sa stala [[28. november|28. novembra]] [[2011]] dočasnou [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|ministerkou obrany]].<ref name=mosrpravda>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Radičová dočasne prebrala ministerstvo obrany | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/172530-radicova-docasne-prebrala-ministerstvo-obrany/ | dátum vydania = 2011-11-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-28 | vydavateľ = Perex | miesto = | jazyk = }}</ref> Ministerstvo mala viesť do predčasných volieb v marci 2012.<ref name=mosrmosr>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ministerstvo obrany bude riadiť premiérka Iveta Radičová | url = http://www.mosr.sk/ministerstvo-obrany-bude-riadit-premierka-iveta-radicova/ | dátum vydania = 2011-11-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-28 | vydavateľ = [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerkou obrany SR]] | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170202035736/http://www.mosr.sk/ministerstvo-obrany-bude-riadit-premierka-iveta-radicova/ | dátum archivácie = 2017-02-02 }}</ref> ==== Pád vlády ==== [[11. október|11. októbra]] [[2011]] pri hlasovaní v Národnej rade o dôvere vláde hlasovalo zo 126 poslancov 55 za a 9 sa zdržalo. Vláda Ivety Radičovej tak nezískala potrebných 76 hlasov, stratila dôveru parlamentu a padla. Otázka jej dôvery bola spojená s otázkou prijatia eurovalu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Minúta po minúte: Vláda padla, euroval neprešiel| url = http://www.sme.sk/c/6091870/minuta-po-minute-vlada-padla-euroval-nepresiel.html | dátum vydania = 11.10.2011 | dátum aktualizácie = 11.10.2011 22:14| dátum prístupu = 11.10.2011 | vydavateľ = sme.sk}}</ref> Hlasovanie o eurovale Radičová spojila v to ráno s hlasovaním o dôvere vlády. Po viac než šesť hodinovom hlasovaní strany [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[MOST – HÍD]] hlasovali za euroval. [[Sloboda a Solidarita|SaS]] nehlasovala, upozorňujúc, že nebudú hlasovať proti programovému vyhláseniu vlády. Členovia [[SMER – sociálna demokracia|Smeru]], najsilnejšieho klubu v parlamente, za euroval tiež nehlasovali.<ref name=pravdapad>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vláda Ivety Radičovej stratila dôveru, poslanci neschválili euroval | url = http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243573-vlada-ivety-radicovej-stratila-doveru-poslanci-neschvalili-euroval/ | dátum vydania = 2012-10-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-28 | vydavateľ = Perex | miesto = | jazyk = }}</ref> == Návrat na akademickú pôdu == Po ukončení aktívnej politickej kariéry sa Iveta Radičová plánuje vrátiť na svoju alma mater. Na St Anthony College [[University of Oxford|Oxfordskej univerzity]] mala prednášať od októbra 2012.<ref name=backtooxfordme>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Radičovej prednášky v Oxforde sa chystá aj Cameron| url = http://www.sme.sk/c/6274715/na-radicovej-prednasky-v-oxforde-sa-chysta-aj-cameron.html| dátum vydania = 25.2.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.2.2012| vydavateľ = Denník SME| miesto = | jazyk = slovenský}} </ref> Prednášala aj [[11. november|11. novembra]] [[2011]]. Témou prednášky bolo „Restoring Trust – a talk on Slovakia and the current European Economic Crisis“.<ref name=news2011>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = News for 2011| url = http://www.sant.ox.ac.uk/news/2011.html| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.2.2012| vydavateľ = St Anthony College, [[University of Oxford|Oxfordská univerzita]] miesto = Oxford, Anglicko| jazyk = anglický| url archívu = https://web.archive.org/web/20120224081230/http://www.sant.ox.ac.uk/news/2011.html| dátum archivácie = 2012-02-24}}</ref> Od novembra 2012 pracovala na polovičný úväzok na Fakulte masmédií [[Paneurópska vysoká škola|Paneurópskej vysokej školy]].<ref name=register/> Počas jarného trimestra v roku [[2013]] prednášala šesťkrát na [[University of Oxford]] a dvakrát na iných univerzitách.<ref name=news2013fses>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Working Activities| url = http://www.fses.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/O_fakulte/Zahranicne_vztahy/2013/2013_Working_Activities.pdf| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.10.2013| vydavateľ = [[Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave]]| miesto = Bratislava| jazyk = anglický| url archívu = https://web.archive.org/web/20131029201139/http://www.fses.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/O_fakulte/Zahranicne_vztahy/2013/2013_Working_Activities.pdf| dátum archivácie = 2013-10-29}}</ref> Popritom mávala pravidelné semináre v European Study Centre na St. Antony College. Jej výskum bol „ERC Project on Media and Democracy in Central and Eastern Europe“ na Katedre politiky a medzinárodných vzťahov.<ref name=news2013fses/> Pôsobí ďalej na [[Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave]].<ref name=staffses>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pracovníci| url = http://www.fses.uniba.sk/index.php?id=5608| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.10.2013| vydavateľ = [[Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave]]| miesto = Bratislava| jazyk = anglický| url archívu = https://web.archive.org/web/20131029200317/http://www.fses.uniba.sk/index.php?id=5608| dátum archivácie = 2013-10-29}}</ref> V akademickom roku 2013/2014 spoluvyučuje predmet o politike EÚ.<ref name=courses20132014>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Study plan - Approved| url = https://www.fses.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/En/Mgr_strudium/2013_mES_studyPlan.htm| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.10.2013| vydavateľ = [[Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave]]| miesto = Bratislava| jazyk = anglický| url archívu = https://web.archive.org/web/20131029201326/https://www.fses.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/En/Mgr_strudium/2013_mES_studyPlan.htm| dátum archivácie = 2013-10-29}}</ref> V januári 2015 Radičová pôsobí na Robert Bosch Academy v Berlíne.<ref name=radicovareagujereferendum>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Radičová: Diskusia k referendu nie je o problémoch rodiny | url = http://www.sme.sk/c/7623270/radicova-diskusia-k-referendu-nie-je-o-problemoch-rodiny.html | dátum vydania = 02.02.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 02.02.2015 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = |jazyk = }}</ref> Prijala tiež pozvanie do [[Club de Madrid|Madridského klubu]] bývalých politikov, ktorí sa delia o svoje skúsenosti.<ref name=radicovareagujereferendum/> Od septembra 2015 vyučuje na [[Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií|Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií]]. Jej akademickými záujmami sú sociálna politika a politika EÚ.<ref name=joinedbisla2015/><ref name=vyucujucibisla2015/> == Ponuky návratu na politickú scénu == Kandidatúru na prezidentku vo [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|voľbách v roku 2014]] Radičová odmietla už v septembri 2012.<ref name=ta3radicova>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Radičová nebude kandidovať za prezidentku | url = http://www.ta3.com/clanok/1005266/radicova-nebude-kandidovat-za-prezidentku.html | dátum vydania = 03.09.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 09.01.2013 | vydavateľ = TA3 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130111052529/http://www.ta3.com/clanok/1005266/radicova-nebude-kandidovat-za-prezidentku.html | dátum archivácie = 2013-01-11 }}</ref> V decembri 2012 prezídium SDKÚ-DS podporilo návrh [[Pavol Frešo|Pavla Freša]], že Radičová je najvhodnejšou kandidátkou do prezidentských volieb.<ref name=navrhprezidia>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tódová, Prušovská| meno = Monika, Veronika| odkaz na autora = |titul = SDKÚ chce za prezidentku Radičovú, tá odmieta kandidovať | url = http://www.sme.sk/c/6642399/sdku-chce-za-prezidentku-radicovu-ta-odmieta-kandidovat.html | dátum vydania = 10.12.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.02.2013 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref> Samotná Radičová však kandidatúru odmietla.<ref name=navrhprezidia/> Svoj zámer nekandidovať potvrdila opäť vo februári 2013.<ref name=radicovaeefeb>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tódová| meno = Monika| odkaz na autora = |titul = Radičová píše z Oxfordu: Nie som už Frešovi povedala a nezmením to | url = t | dátum vydania = 12.10.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.01.2013 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo viacerých prieskumoch volebných preferencií získava dobré umiestnenie. V prieskume agentúry MVK z júna 2012 by voľby vyhrala s 33,8 % voličskej podpory, pred súčasným premiérom [[Robert Fico|Robertom Ficom]] s 30,1 % a na treťom mieste by sa umiestnil [[Ján Čarnogurský]] s 14,9 % hlasov.<ref name=ta3prieskum>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ak by Radičová kandidovala, vyhrala by prezidentské voľby | url = http://www.ta3.com/clanok/1002287/ak-by-radicova-kandidovala-vyhrala-by-prezidentske-volby.html | dátum vydania = 11.07.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 09.01.2013 | vydavateľ = TA3 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130119093804/http://www.ta3.com/clanok/1002287/ak-by-radicova-kandidovala-vyhrala-by-prezidentske-volby.html | dátum archivácie = 2013-01-19 }}</ref> V septembri 2015 Radičová opakovane odmietla ponuku [[Igor Matovič|Igora Matoviča]], aby sa stala líderkou koalície [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽaNO]]-[[NOVA (politická strana)|NOVA]].<ref name=eeaug15>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno =| odkaz na autora = |titul = RADIČOVÁ: Jedným z pilierov politickej kultúry je vedieť, kedy odísť | url = http://www.teraz.sk/slovensko/radicova-pilier-politika-kultura-odchod/153741-clanok.html | dátum vydania = 03.09.2015| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.09.2015 | vydavateľ = TASR | miesto = | jazyk = }}</ref> == Ocenenia == V januári 2017 vrátila ocenenie ''Zlatý biatec'' za rok [[2012]], ktoré dostala od NEF – Hospodárskeho klubu. Dôvodom bolo vyhlásenie klubu o migrantoch a jeho podpis vtedajším policajným prezidentom [[Tibor Gašpar|Tiborom Gašparom]].<ref name=vraciam>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Radičová vracia ocenenie od klubu s konšpiračným vyhlásením: Ako to mohol šéf polície podpísať? | url = https://dennikn.sk/minuta/668355/ | dátum vydania = 2017-01-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-28 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}</ref> == Súkromný život == Iveta Radičová je vdova, jej manželom bol humorista [[Stano Radič]]. S dcérou Evou žije v [[Nová Dedinka|Novej Dedinke]], okres Senec. Od roku [[2006]] do roku [[2009]] žila s partnerom [[Ján Riapoš|Jánom Riapošom]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Petková | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Radičová o rozchode s Riapošom: Čelili sme útokom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/162259-radicova-o-rozchode-s-riaposom-celili-sme-utokom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2009-06-22 | dátum prístupu = 2018-12-02 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Slovensko podľa Radičovej potrebuje zmenu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/4337342/slovensko-podla-radicovej-potrebuje-zmenu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2009-03-06 | dátum prístupu = 2018-12-02}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Lavrík | meno = Silvester | autor = | odkaz na autora = Silvester Lavrík | priezvisko2 = Radičová | meno2 = Iveta | titul = Iveta Radičová: Dokážeme to! | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 42 | url = | isbn = 978-80-970120-0-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Synek | meno = Bohumil | autor = | odkaz na autora = | titul = Som za slušnosť (aj) v politike - Iveta Radičová | vydanie = 1 | vydavateľ = [Serafín] | miesto = [Bratislava] | rok = 2010 | počet strán = | url = | isbn = 978-80-8081-093-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Lesná | meno = Ľuba | autor = | odkaz na autora = Ľuba Lesná | priezvisko2 = Radičová | meno2 = Iveta | titul = Krajina hrubých čiar | vydanie = 1 | vydavateľ = Ikar | miesto = Bratislava | rok = 2013 | počet strán = 173 | url = | isbn = 978-80-551-3427-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Bárdy | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = Peter Bárdy | titul = Radičová | vydanie = 1 | vydavateľ = Ringier Slovakia Media | miesto = Bratislava | rok = 2026 | počet strán = 280 | url = | isbn = 978-80-69052-55-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt|q=Iveta Radičová}} == Externé odkazy == * [https://www.teraz.sk/tag/iveta-radicova Spravodajstvo týkajúce sa Ivety Radičovej] na portáli Teraz.sk TASR * [https://sita.sk/osobnosti/iveta-radicova/ Spravodajstvo týkajúce sa Ivety Radičovej] na portáli agentúry SITA * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Radi%C4%8Dov%C3%A1,+Iveta,+1956-&sort=dateNewest&theme=system Zoznam diel Ivety Radičovej] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Vláda Slovenska z 8. júla 2010}} {{Vláda Slovenska zo 16. októbra 2002}} {{Predsedovia vlády Slovenska}} {{Ministri práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky}} {{Ministri obrany Slovenskej republiky}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Radičová, Iveta}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí sociológovia]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Slovenské političky]] [[Kategória:Ministerky]] [[Kategória:Premiérky]] [[Kategória:Politici SDKÚ]] [[Kategória:Ministri práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky]] [[Kategória:Ministri obrany Slovenskej republiky]] [[Kategória:Predsedovia vlády Slovenska]] [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2009)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2006 – 2010)]] [[Kategória:Riaditelia ústavov Slovenskej akadémie vied]] [[Kategória:Fulbrightovi štipendisti]] [[Kategória:Vyučujúci na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií]] [[Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Paneurópskej vysokej škole]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] ga0g7m9cqqljpg19hz588nrwft408ag František Vnuk 0 36949 8210930 8201761 2026-05-08T21:50:27Z Teslaton 12161 IB norm., wl., kat., typografia 8210930 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = František Vnuk | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský historik, technik, publicista a vysokoškolský profesor | Portrét = Vnuk frantisek.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1926|4|8}} | Miesto narodenia = [[Červený Hrádok]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = University of Adelaide; Univerzita Komenského v Bratislave | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = História | Portál2 = | Portál3 = }} '''František Vnuk''' (* [[8. apríl]] [[1926]], [[Červený Hrádok]]) je [[slovensko|slovenský]] [[historik]], technik, publicista a vysokoškolský profesor. Vo svojich dielach sympatizuje so [[Slovenská republika (1939 – 1945)|slovenským štátom]], odsudzuje [[Slovenské národné povstanie]], má kritický postoj k [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Publikuje prevažne o cirkevnej histórii. František Vnuk patrí medzi najproduktívnejších slovenských historikov súčasnosti. Je autorom viac ako tridsiatich knižných prác a obrovského množstva štúdií, článkov, úvodníkov, recenzií, ktoré spolu tvoria približne dvetisíc bibliografických jednotiek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=LACKO|meno=Martin|titul=Samostatnosť si nevážime, lebo sme za ňu nekrvácali. Rozhovor s historikom Františkom Vnukom.|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-03-2012.pdf|dátum vydania=2012|dátum prístupu=7.7.2023|vydavateľ=Ústav pamäti národa|edícia=Pamäť národa, ročník VIII, číslo 3|strany=116,117}}</ref> [[Súbor:Záznam Štb o kontrole Vnukovho listu rodine.png|náhľad|Záznam Štb o kontrole Vnukovho listu rodine, AÚPN]] Študoval na Vysokej škole banskej v [[Ostrava|Ostrave]]. Po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] v roku [[1948]], kedy sa k moci v Československu dostali komunisti, čelil spolu so svojimi spolužiakmi ideologickým čistkám. Emigroval v r. [[1949]] do [[Rakúsko|Rakúska]], od r. [[1950]] žil v [[Austrália (štát)|Austrálii]]. Kvôli emigrácii a činnosti v zahraničí bola Vnukova rodina pod prísnym dohľadom [[Štátna bezpečnosť|Štb]], ktorá okrem iného zadržiavala jeho listy domov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=LACKO|meno=Martin|titul=Samostatnosť si nevážime, lebo sme za ňu nekrvácali. Rozhovor s historikom Františkom Vnukom.|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-03-2012.pdf|dátum prístupu=7.7.2023|vydavateľ=Ústav pamäti národa|edícia=Pamäť národa, ročník VIII, číslo 3|strany=128,129|dátum vydania=2012}}</ref> V Austrálii doštudoval metalurgiu na South Australian Institute of Technology v [[Adelaide (Južná Austrália)|Adelaide]], kde potom pracoval ako asistent, neskôr docent a profesor v odbore fyzikálna metalurgia a fyzika pevných telies. V r. [[1955]] až [[1960]] absolvoval štúdium histórie a politických vied a neskôr postgraduálne štúdium: Stredná Európa v [[20. storočie|20. storočí]] na [[University of South Australia|University of Adelaide]]. V nasledujúcich rokoch absolvoval študijné pobyty na univerzitách v [[Birmingham|Birminghame]], [[Stuttgart|Stuttgarte]], [[Oxford|Oxforde]] a [[Kingston (Ontário)|Kingstone]]. V roku [[1987]] pôsobil ako hosťujúci profesor na Queen's University at Kingston v Kanade. V rokoch [[1987]] a [[1988]] pôsobil v slovenskej redakcii Vatikánskeho rozhlasu v [[Rím|Ríme]]. V tom čase bol spoluorganizátorom aktivít slovenských katolíckych emigrantov v Austrálii. Od roku [[1970]] spolupracoval s a od roku [[1974]] bol členom poradného výboru [[Svetový kongres Slovákov|Svetového kongresu Slovákov]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Fidei et Patriae. Jubilejník na počesť 80. narodenín Františka Vnuka|vydavateľ=Libri Historiae, Dobrá kniha|miesto=Bratislava|rok=2008|isbn=978-80-89348-01-5|strany=13,14,15|meno=autorov|priezvisko=Kolektív}}</ref> Na rodné [[Slovensko]] sa mohol vrátiť až po páde [[Komunistický režim|komunistického režimu]] v roku [[1990]]. Po návrate sa aktívne zapojil do vedeckej, pedagogickej a publicistickej činnosti. V rokoch [[1992]] až [[1997]] pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na [[Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]], kde sa v roku [[1996]] habilitoval na docenta v odbore cirkevné dejiny prácou ''Pokus o schizmu a iné proticirkevné opatrenia v rokoch [[1949]]{{--}}[[1950]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zoznam habilitačných prác.|url=https://frcth.uniba.sk/fileadmin/rkcmbf/studijne_oddelenie/Habilitacne_prace/Habilitacne_prace.pdf|dátum prístupu=7.7.2023}}</ref> Od roku [[1998]] pôsobil ako vedecký pracovník v Slovenskom historickom ústave [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] v Bratislave so zameraním na cirkevné a politické dejiny Slovenska po roku [[1918]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOLEKTÍV|meno=autorov|titul=Fidei et Patriae. Jubilejník na počesť 80. narodenín Františka Vnuka|vydavateľ=Libri Historiae, Dobrá kniha|miesto=Bratislava|rok=2008|isbn=978-80-89348-01-5|strany=14,21}}</ref> ==Výber z diela== * Neuveriteľné sprisahanie, vojenské a politické akcie proti Slovenskej republike v roku 1944 (1964) * Sedemnásť neúrodných rokov, náčrt dejín slovenskej literatúry v roku 1945{{--}}1962 (1965) * Dr. Josef Tiso, President of the Slovak Republic (1967) * Slovensko na Západe v roku 1939{{--}}40 (1975) * Rebelanti a suplikanti (Lakewood 1987) * Dedičstvo otcov (Vydavateľstvo Alfa Omega Brat. 1991) * Mať svoj štát znamená život. Politická biografia Alexandra Macha (pôv. 1987 Cleveland, Odkaz Brat. 1991) * Dokumenty o postavení katolíckej cirkvi na Slovensku v rokoch 1945{{--}}1948, * Andrej Hlinka : tribún slovenského národa * Vládni zmocnenci na biskupských úradoch v rokoch 1949{{--}}1951 * Popustené putá : Katolícka cirkev na Slovensku v období liberalizácie a nástupu normalizácie : 1967{{--}}1971 * Príručný slovník kresťanstva (2003) * Slovakia and Slovaks in the Twentieth Century. Historical Essays and Studies (2021) == Vyznamenania a ocenenia == * Strieborná medaila Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (1996) * Pamätná medaila Matice slovenskej (1996) * Pamätná medaila Konfederácie politických väzňov Slovenska (1996) * Veľká medaila sv. Gorazda Ministerstva školstva Slovenskej republiky (1997) * Rytiersky rád sv. Gregora Veľkého (1996) * Zlatá medaila Matice slovenskej (2001) * Cena Daniela Rapanta (2001) * Cena Andreja Hlinku (2021)<br /> == Referencie == {{Referencie}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vnuk, František}} [[Kategória:Osobnosti z Červeného Hrádku]] [[Kategória:Slovenskí historici]] [[Kategória:Slovenskí emigranti a exulanti]] [[Kategória:Storoční ľudia]] [[Kategória:Vyučujúci na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy banskej – Technickej univerzity Ostrava]] src6ciozw8lo4dqnfqttc4eokz90w7z San Maríno 0 37745 8210790 8047574 2026-05-08T16:15:38Z DurMar12 181423 Pridané wikilinky 8210790 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom hlavnom meste|San Maríno (mesto)}} {{Infobox štát | Celý názov = Sanmarínska republika | 2. pád názvu = San Marína | Vlajka = Flag of San Marino.svg | Znak = Coat of arms of San Marino.svg | Poloha = San Marino Europe Location.svg | Motto = Libertas (Sloboda) | Hymna = Inno Nazionale | Dlhý miestny názov = (Serenissima) Repubblica di San Marino | Krátky miestny názov = San Marino | Hlavné mesto = [[San Maríno (mesto)|San Maríno]] | ŠírkaSt = 43 | ŠírkaMin = 56 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 12 | DĺžkaMin = 27 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = San Maríno | Úradné jazyky = [[taliančina]] | Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[hlava štátu|kapitáni regenti]] | Politickí predstavitelia = [[Denise Bronzetti]]<br />[[Italo Righi]] | Vznik = [[3. september]] [[301]] | Susedia = [[Taliansko]] | Rozloha = 61,2 | Poradie rozloha = 191 | Rozloha vody = 0 | Percento vody = 0 | Odhad počtu obyvateľov = 34 010 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2021 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 188 | Sčítanie počtu obyvateľov = 34 010 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2021 | Hustota obyvateľstva = 472 | Poradie hustota = 21 | HDP =1,83 miliardy | Rok HDP = 2020 | Poradie HDP = | HDP na hlavu = 52 949 | Poradie HDP na hlavu = | HDI = | Rok HDI = | Poradie (HDI) = | Kategória HDI = | Mena = [[Euro]] (€) (= 100 centov) | Kód meny = EUR | Časové pásmo = | UTC posun = +1 | Letný čas = | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = SMR / SM | Kód motorových vozidiel = RSM | Internetová doména = .sm | Smerové telefónne číslo = 378 | Poznámky = Gramotnosť: 100% |Regionálne jazyky=[[Romagnol]]|Demonym=Sanmarínec, Sanmarínčanka}} '''San Maríno''' (v slovenčine staršie: ''San Marino''<ref>[[Pravidlá slovenského pravopisu]] z roku 1991 (S. 359)</ref><ref>San Marino. In: {{Citácia knihy | titul = Malá slovenská encyklopédia | odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav SAV]]; Goldpress Publishers | rok = 1993 | isbn = 80-85584-12-3 | počet strán = 822 | strany = 634}}</ref><ref name=MEZS>''[[Malá encyklopédia zemepisu sveta|Malá encyklopédia zemepisu sveta: Svetadiely, štáty, mestá, moria, rieky, jazerá, vrchy, nižiny, ostrovy]]''. Bratislava: Obzor, 1977, S. 417</ref>; po taliansky: ''San Marino'' [vyslov: sanmaríno]), dlhý tvar '''Sanmarínska republika''' (staršie: ''Sanmarinská republika''<ref name=MEZS/>), je [[vnútrozemský štát]] v [[južná Európa|južnej Európe]], ktorý je úplne obklopený [[Taliansko]]m. Patrí medzi veľmi malé štáty Európy. Hlavné mesto je [[San Maríno (mesto)|San Maríno]]. San Maríno je najmenšia [[republika]] a tretí najmenší štát v Európe a je piatym najmenším samosprávnym štátom na svete. Sanmarínska republika je pokojná [[enkláva (politická geografia)|enkláva]] ležiaca na východných svahoch [[Apeniny|Apenín]]. San Maríno nie je členom [[Európska únia|Európskej únie]], no napriek tomu používa ako svoju menu [[euro]]. S Talianskom vytvorili [[Colná únia|colnú]] a menovú úniu a medzi oboma krajinami neexistujú hraničné kontroly. Úradným jazykom je [[taliančina]], aj napriek tomu, že väčšina obyvateľov rozpráva starším [[dialekt]]om. == Dejiny == Legendy kladú počiatok San Marína do obdobia okolo roku [[301]], keď tu [[Svätý Marinus]], [[Dalmácia|dalmátsky]] kamenár so svojimi kresťanskými následníkmi založil opevnený [[kláštor]]. Vznik štátu je doložený listinami z roku [[1253]]. V roku [[1600]] bola zavedená ústava, ktorá zostala platná až dodnes. [[Viedenský kongres]], ktorý rozhodoval o budúcom usporiadaní Európy po [[Napoleonské vojny|napoleonských vojnách]], súhlasil so zachovaním nezávislosti San Marína. V [[19. storočie|19. storočí]] našli v San Maríne útočisko vodcovia hnutia za zjednotené Taliansko, medzi nimi aj [[Giuseppe Garibaldi]]. Pevnejšie postavenie spolu s výstavbou nových komunikácií odstránilo niekdajšiu izoláciu krajiny. Mnohí pôvodní obyvatelia sa odsťahovali do Talianska alebo [[Spojené štáty|USA]], ale veľké množstvo Talianov sa zase nasťahovalo do San Marína. [[Súbor:San Marino.png|left|thumb|Mapa San Marína]] * Najvyššie položený bod: [[Monte Titano]] ({{mnm|756}}) * Najväčšie mestá: [[Serravalle]] ([[Serravalle|8 700 obyv.]]), [[San Maríno (mesto)|San Maríno]] ([[San Maríno (mesto)|4 252 obyv.]]) * Národnostné zloženie: Sanmarínci 80 %, Taliani 17,5 % * Náboženská príslušnosť: rímski katolíci 95% == Administratívne členenie == {{Hlavný článok|Kastel (San Maríno)}} San Maríno sa delí na 9 cirkevných obcí nazývaných [[Kastel (San Maríno)|kastely]]. == Hospodárstvo == Turistika tvorí v San Maríne 62,24% [[Hrubý domáci produkt|HDP]]. V roku [[1997]] navštívilo San Maríno viac ako 3,3 milióna turistov. Väčšina návštevníkov prichádza z neďalekého letoviska [[Rimini]], s ktorým ho spája autobusová linka. Poľnohospodárstvo nemá veľký význam. Pestuje sa obilie, vínna réva a olivy, vyrábajú sa syry, rozšírený je chov kôz. Tradičná je výroba keramiky, textilný priemysel - výroba vlny a trikotáže, ďalej papier, sklo. Vydáva cenné zberateľské známky a mince. == Galéria == <gallery> Súbor:SM2X.jpg|Jedna z troch veží na hore Monte Titano. Súbor:SM3X.jpg|Historické centrum. Súbor:SM4X.jpg|Uličky v starom meste. </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam miest v San Maríne]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Eurozóna}} {{Európa}} {{OBSE}} {{Schengenský priestor}} [[Kategória:San Maríno (štát)| ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Európske mikroštáty]] [[Kategória:Štáty v Európe]] g3vd8fy0lxiasqlsc9vn7dw6wmz9lzh Raymond Emery 0 38929 8211045 8078313 2026-05-09T07:40:44Z ~2026-27065-36 293875 8211045 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno = Ray Emery | Portrét = Rayemery2.jpg | Veľkosť obrázka = 200px | Popis = Kanadský hokejový brankár | Dátum narodenia = [[28. september]] [[1982]] | Miesto narodenia = [[Hamilton (Ontário)|Hamilton]], [[Ontário]], [[Kanada]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2018|7|15|1982|9|28}} | Miesto úmrtia = [[Hamilton (Ontário)|Hamilton]], [[Ontário]], [[Kanada]] | Rok1 = 2002 | Rok2 =2016 | Pozícia = brankár | Streľba = | Výška = 188 | Váha = 92 | Prezývka = Razor, Sugar Ray |Úmrtie={{dnv|2018|7|15}}|Bývalé tímy='''[[NHL]]'''<br /> [[Ottawa Senators]]<br /> [[Philadelphia Flyers]]<br /> [[Anaheim Ducks]] <br /> [[Chicago Blackhawks]]<br /><br /> '''[[AHL]]'''<br /> [[Binghamton Senators]] <br /> [[Syracuse Crunch]]<br /> [[Adirondack Phantoms]]<br /> [[Ontario Reign]]<br /> [[Toronto Marlies]]<br /><br /> '''[[KHL]]'''<br /> [[Atlant Mitišči]] <br /><br /> '''[[DEL]]'''<br /> [[Adler Mannheim]]<br /><br /> '''[[OHL]]'''<br /> [[Soo Greyhounds]]|Štátna príslušnosť=Kanada|Draft=4. kolo (99. celkovo), [[Ottawa Senators]], 2001}} '''Ray Emery''' (* [[28. september]] [[1982]], [[Hamilton (Ontário)|Hamilton]], [[Ontário]], [[Kanada]]{{--}}† [[15. júl]] [[2018]], tamže<ref>https://hokej.idnes.cz/ray-emery-hokej-ottawa-philadlephia-jakub-voracek-fvi-/nhl.aspx?c=A180715_221536_nhl_tie</ref>) bol kanadský [[ľadový hokej|hokejový]] brankár. == Klubový hokej == Ray Emery bol draftovaný v úvodnom drafte [[NHL]] v roku [[2001]] klubom [[Ottawa Senators]] v štvrtom kole ako 99. v poradí. Prvýkrát sa dostal na ľad NHL v sezóne [[2002]]/[[2003|03]], odchytal však iba 3 zápasy, rovnako ako v nasledujúcej sezóne. V sezóne [[2005]]/[[2006|06]], po odchode brankárov [[Patrick Lalime|Patricka Lalima]] a [[Martin Prusek|Martina Pruseka]] sa stal brankárskou dvojkou tímu za [[Dominik Hašek|Dominikom Hašekom]] a začal dostávať oveľa viac príležitostí. Po Hašekovom odchode po sezóne 2005-06 okamžite zastúpil jeho miesto skúsený [[Švajčiarsko|švajčiarsky]] gólman [[Martin Gerber]] z [[Carolina Hurricanes|Caroliny Hurricanes]]. V priebehu sezóny [[2006]]-[[2007|07]] sa ale vďaka nepresvedčivým výkonom Gerbera dostal Emery až na post brankárskej jednotky klubu. No v sezóne 2007/2008 to akoby ani nebol on a prišiel o post jednotky v tíme. Na konci sezóny 2007/2008 bol vyplatený zo zmluvy a podpísal zmluvu s tímom novovytvorenej KHL [[CHK Atlant|Atlant Mytišči]]. Od roku 2016 chytal v [[nemecko]]m klube [[Adler Mannheim]] v [[Mannheim]]e. === Míľniky === * [[29. november]] [[2005]] - 1. shutout (zápas bez inkasovaného gólu) v NHL: Ottawa Senators - [[Montreal Canadiens]] 4:0. == Úmrtie == Ray Emery sa vydal začiatkom júla 2018 na dovolenku do [[Hamilton (Ontário)|Hamiltonu]], kde hral v exhibičnom zápase. V nedeľu 15. júna ráno, po noci bez spánku, si išiel zaplávať s partičkou priateľov v jednom z prístavov. Ako výzvu chcel preplávať cez 30 metrov pod vodou medzi loďami a mólom, následne sa už ale neobjavil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Robson | meno = Dan | titul = What really happened to Ray Emery? | url = https://theathletic.com/813857/2019/02/19/what-really-happened-to-ray-emery/ | periodikum = [[The Athletic]] | dátum vydania = 2019-02-19 | jazyk = en}}</ref> Ľudia ho našli v 18:00 utopeného, pomoc miestnych lékárov bola zbytočná. Bolo mu 35 let. O jeho smrti informoval ako prvý miestny denník The Hamilton Spectator, že sa jednalo o Raya Emeryho nasledne potvrdil fotograf Andrew Collins.<ref>https://hokej.idnes.cz/ray-emery-hokej-ottawa-philadlephia-jakub-voracek-fvi-/nhl.aspx?c=A180715_221536_nhl_tie</ref> == Štatistiky == ===Základná časť a Play-off=== {| border="0" cellpadding="1" cellspacing="0" style="width:90%; text-align:center;" |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" bgcolor="#ffffff"| ! rowspan="99" bgcolor="#ffffff"| ! colspan="10" bgcolor="#e0e0e0"| Základná časť ! rowspan="99" bgcolor="#ffffff"| ! colspan="8" bgcolor="#e0e0e0"| Play-off |- bgcolor="#e0e0e0" ! Sezóna ! Tím ! Liga ! Z !! V !! P !! R !! PPP !! MIN !! OG !! ČK !! GAA !! SV% ! Z !! V !! P !! MIN !! OG !! ČK !! GAA !! SV% |- | 1998–99 | Dunnville Terriers | NDJCHL | 22 || 3 || 19 || 0 || — || 1320 || 140 || 0 || 6.36 || — | — || — || — || — || — || — || — || — |- bgcolor="#f0f0f0" | 1999–00 | Welland Cougars | GHL | 23 || 13 || 10 || 0 || — || 1323 || 62 || 1 || 2.81 || — | — || — || — || — || — || — || — || — |- | 1999–00 | Sault Ste. Marie Greyhounds | [[Ontario Hockey League|OHL]] | 16 || 9 || 3 || 0 || — || 716 || 36 || 1 || 3.02 || .908 | 15 || 8 || 7 || 883 || 33 || 3 || 2.24 || .926 |- bgcolor="#f0f0f0" | 2000–01 | Sault Ste. Marie Greyhounds | OHL | 52 || 18 || 29 || 2 || — || 2938 || 174 || 1 || 3.55 || .904 | — || — || — || — || — || — || — || — |- | 2001–02 | Sault Ste. Marie Greyhounds | OHL | 59 || 33 || 17 || 9 || — || 3477 || 158 || 4 || 2.73 || .914 | 6 || 2 || 4 || 360 || 19 || 1 || 3.16 || .925 |- bgcolor="#f0f0f0" | 2002–03 | [[Binghamton Senators]] | [[American Hockey League|AHL]] | 50 || 27 || 17 || 6 || — || 2924 || 118 || 7 || 2.42 || .924 | 14 || 8 || 6 || 848 || 40 || 2 || 2.83 || .912 |- | [[NHL 2002/2003|2002–03]] | [[Ottawa Senators]] | [[National Hockey League|NHL]] | 3 || 1 || 0 || 0 || — || 84 || 2 || 0 || 1.42 || .923 | — || — || — || — || — || — || — || — |- bgcolor="#f0f0f0" | 2003–04 | Binghamton Senators | AHL | 53 || 21 || 23 || 7 || — || 3109 || 128 || 3 || 2.47 || .922 | 2 || 0 || 2 || 120 || 6 || 0 || 3.00 || .912 |- | [[NHL 2003/2004|2003–04]] | Ottawa Senators | NHL | 3 || 2 || 0 || 0 || — || 126 || 5 || 0 || 2.38 || .904 | — || — || — || — || — || — || — || — |- bgcolor="#f0f0f0" | 2004–05 | Binghamton Senators | AHL | 51 || 28 || 18 || 5 || — || 2993 || 132 || 0 || 2.65 || .910 | 6 || 2 || 4 || 409 || 14 || 0 || 2.05 || .925 |- | 2005–06 | Ottawa Senators | NHL | 39 || 23 || 11 || — || 4 || 2167 || 102 || 3 || 2.82 || .902 | 10 || 5 || 5 || 604 || 29 || 0 || 2.88 || .900 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2006/2007|2006–07]] | Ottawa Senators | NHL | 58 || 33 || 16 || — || 6 || 3351 || 138 || 5 || 2.47 || .918 | 20 || 13 || 7 || 1,249 || 47 || 3 || 2.26 || .907 |- | [[NHL 2007/2008|2007–08]] | Ottawa Senators | NHL | 31 || 12 || 13 || — || 4 || 1689 || 88 || 0 || 3.13 || .890 | — || — || — || — || — || — || — || — |- bgcolor="#f0f0f0" | 2007–08 | Binghamton Senators | AHL | 2 || 1 || 1 || — || 0 || 120 || 6 || 0 || 3.00 || .930 | — || — || — || — || — || — || — || — |- | [[KHL 2008/2009|2008–09]] | [[CHK Atlant|Atlant Moskovská Oblasť]] | [[Kontinentálna hokejová liga|KHL]] | 36 || 22 || 8 || — || 0 || 2070 || 73 || 0 || 1.86 || .926 | 7 || 3 || 3 || 419 || 13 || 0 || 1.86 || .941 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2009/2010|2009–10]] | [[Philadelphia Flyers]] | NHL | 29 || 16 || 11 || — || 1 || 1684 || 74 || 3 || 2.64 || .905 | — || — || — || — || — || — || — || — |- | 2009–10 | [[Adirondack Phantoms]] | AHL | 1 || 0 || 1 || — || 0 || 59 || 2 || 0 || 2.03 || .857 | — || — || — || — || — || — || — || — |- bgcolor="#f0f0f0" | 2010–11 | [[Syracuse Crunch]] | AHL | 5 || 4 || 1 || — || 0 || 303 || 10 || 0 || 1.98 || .943 | — || — || — || — || — || — || — || — |- | [[NHL 2010/2011|2010–11]] | [[Anaheim Ducks]] | NHL | 10 || 7 || 2 || — || 0 || 527 || 20 || 0 || 2.28 || .926 | 6 || 2 || 3 || 319 || 17 || 0 || 3.19 || .897 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2011/2012|2011–12]] | [[Chicago Blackhawks]] | NHL | 34 || 15 || 9 || — || 4 || 1774 || 83 || 0 || 2.81 || .900 | — || — || — || — || — || — || — || — |- | [[NHL 2012/2013|2012–13]] |Chicago Blackhawks | NHL | 21 || 17 || 1 || — || 0 || 1116 || 36 || 3 || 1.94 || .922 | — || — || — || — || — || — || — || — |- bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2013/2014|2013–14]] | Philadelphia Flyers | NHL | 28 || 9 || 12 || — || 2 || 1398 || 69 || 2 || 2.96 || .903 | 3 || 1 || 2 || 172 || 10 || 0 || 3.49 || .888 |- | [[NHL 2014/2015|2014–15]] | Philadelphia Flyers | NHL | 31 || 10 || 11 || — || 7 || 1570 || 80 || 0 || 3.06 || .894 | — || — || — || — || — || — || — || — |- bgcolor="#f0f0f0" | 2015–16 | Ontario Reign | AHL || 3 || 1 || 1 || — || 1 || 182 || 10 || 0 || 3.30 || .878 | — || — || — || — || — || — || — || — |- | 2015–16 | [[Toronto Marlies]] | AHL | 3 || 2 || 1 || — || 0 || 178 || 8 || 0 || 2.69 || .897 | — || — || — || — || — || — || — || — |- bgcolor="#f0f0f0" | 2015–16 | [[Adler Mannheim]] | [[Deutsche Eishockey Liga|DEL]] | 7 || 2 || 5 || — || 0 || 420 || 20 || 0 || 2.86 || .900 | 1 || 0 || 0 || 21 || 3 || 0 || 8.65 || .667 |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3"| NHL spolu ! 287 !! 145 !! 86 !! 0 !! 28 !! 15.488 !! 697 !! 16 !! 2.70 !! .906 ! 39 !! 21 !! 17 !! 2,344 !! 103 !! 3 !! 2.64 !! .902 |} Štatistiky podľa Eliteprospects<ref>{{cite web|title=Ray Emery|url=https://www.eliteprospects.com/player/9146/ray-emery|publisher=Eliteprospects|access-date=July 15, 2018}}</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * {{Ihdb hokej|id=50255|meno=Ray Emery}} * [http://www.nhl.com/players/8469548.html Ray Emery na nhl.com] * [http://www2.ottawasenators.com/eng/team/redirect.cfm?sectionID=hockey/hockeyPlayer.cfm&playerID=19&lang=eng Ray Emery na stránke Ottawa Senators]{{Nedostupný zdroj|date=august 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Emery, Raymond}} [[Kategória:Osobnosti z Hamiltonu (Ontário)]] [[Kategória:Kanadskí hokejisti]] [[Kategória:Brankári v NHL]] [[Kategória:Hráči Ottawa Senators]] [[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Brankári Ottawa Senators]] [[Kategória:Brankári Anaheim Ducks]] [[Kategória:Brankári Philadelphia Flyers]] [[Kategória:Brankári Chicago Blackhawks]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] fmu692cterwe9euhy565yav6vqak2j0 8211046 8211045 2026-05-09T07:41:25Z ~2026-27065-36 293875 8211046 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno = Ray Emery | Portrét = Rayemery2.jpg | Veľkosť obrázka = 200px | Popis = Kanadský hokejový brankár | Dátum narodenia = [[28. september]] [[1982]] | Miesto narodenia = [[Hamilton (Ontário)|Hamilton]], [[Ontário]], [[Kanada]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2018|7|15|1982|9|28}} | Miesto úmrtia = [[Hamilton (Ontário)|Hamilton]], [[Ontário]], [[Kanada]] | Rok1 = 2002 | Rok2 =2016 | Pozícia = brankár | Streľba = | Výška = 188 | Váha = 92 | Prezývka = Razor, Sugar Ray |Úmrtie={{dnv|2018|7|15}}|Bývalé tímy='''[[NHL]]'''<br /> [[Ottawa Senators]]<br /> [[Philadelphia Flyers]]<br /> [[Anaheim Ducks]] <br /> [[Chicago Blackhawks]]<br /><br /> '''[[AHL]]'''<br /> [[Binghamton Senators]] <br /> [[Syracuse Crunch]]<br /> [[Adirondack Phantoms]]<br /> [[Ontario Reign]]<br /> [[Toronto Marlies]]<br /><br /> '''[[KHL]]'''<br /> [[Atlant Mitišči]] <br /><br /> '''[[DEL]]'''<br /> [[Adler Mannheim]]<br /><br /> '''[[OHL]]'''<br /> [[Soo Greyhounds]]|Štátna príslušnosť=Kanada|Draft=4. kolo (99. celkovo),{{break}}[[Ottawa Senators]], 2001}} '''Ray Emery''' (* [[28. september]] [[1982]], [[Hamilton (Ontário)|Hamilton]], [[Ontário]], [[Kanada]]{{--}}† [[15. júl]] [[2018]], tamže<ref>https://hokej.idnes.cz/ray-emery-hokej-ottawa-philadlephia-jakub-voracek-fvi-/nhl.aspx?c=A180715_221536_nhl_tie</ref>) bol kanadský [[ľadový hokej|hokejový]] brankár. == Klubový hokej == Ray Emery bol draftovaný v úvodnom drafte [[NHL]] v roku [[2001]] klubom [[Ottawa Senators]] v štvrtom kole ako 99. v poradí. Prvýkrát sa dostal na ľad NHL v sezóne [[2002]]/[[2003|03]], odchytal však iba 3 zápasy, rovnako ako v nasledujúcej sezóne. V sezóne [[2005]]/[[2006|06]], po odchode brankárov [[Patrick Lalime|Patricka Lalima]] a [[Martin Prusek|Martina Pruseka]] sa stal brankárskou dvojkou tímu za [[Dominik Hašek|Dominikom Hašekom]] a začal dostávať oveľa viac príležitostí. Po Hašekovom odchode po sezóne 2005-06 okamžite zastúpil jeho miesto skúsený [[Švajčiarsko|švajčiarsky]] gólman [[Martin Gerber]] z [[Carolina Hurricanes|Caroliny Hurricanes]]. V priebehu sezóny [[2006]]-[[2007|07]] sa ale vďaka nepresvedčivým výkonom Gerbera dostal Emery až na post brankárskej jednotky klubu. No v sezóne 2007/2008 to akoby ani nebol on a prišiel o post jednotky v tíme. Na konci sezóny 2007/2008 bol vyplatený zo zmluvy a podpísal zmluvu s tímom novovytvorenej KHL [[CHK Atlant|Atlant Mytišči]]. Od roku 2016 chytal v [[nemecko]]m klube [[Adler Mannheim]] v [[Mannheim]]e. === Míľniky === * [[29. november]] [[2005]] - 1. shutout (zápas bez inkasovaného gólu) v NHL: Ottawa Senators - [[Montreal Canadiens]] 4:0. == Úmrtie == Ray Emery sa vydal začiatkom júla 2018 na dovolenku do [[Hamilton (Ontário)|Hamiltonu]], kde hral v exhibičnom zápase. V nedeľu 15. júna ráno, po noci bez spánku, si išiel zaplávať s partičkou priateľov v jednom z prístavov. Ako výzvu chcel preplávať cez 30 metrov pod vodou medzi loďami a mólom, následne sa už ale neobjavil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Robson | meno = Dan | titul = What really happened to Ray Emery? | url = https://theathletic.com/813857/2019/02/19/what-really-happened-to-ray-emery/ | periodikum = [[The Athletic]] | dátum vydania = 2019-02-19 | jazyk = en}}</ref> Ľudia ho našli v 18:00 utopeného, pomoc miestnych lékárov bola zbytočná. Bolo mu 35 let. O jeho smrti informoval ako prvý miestny denník The Hamilton Spectator, že sa jednalo o Raya Emeryho nasledne potvrdil fotograf Andrew Collins.<ref>https://hokej.idnes.cz/ray-emery-hokej-ottawa-philadlephia-jakub-voracek-fvi-/nhl.aspx?c=A180715_221536_nhl_tie</ref> == Štatistiky == ===Základná časť a Play-off=== {| border="0" cellpadding="1" cellspacing="0" style="width:90%; text-align:center;" |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" bgcolor="#ffffff"| ! rowspan="99" bgcolor="#ffffff"| ! colspan="10" bgcolor="#e0e0e0"| Základná časť ! rowspan="99" bgcolor="#ffffff"| ! colspan="8" bgcolor="#e0e0e0"| Play-off |- bgcolor="#e0e0e0" ! Sezóna ! Tím ! Liga ! Z !! V !! P !! R !! PPP !! MIN !! OG !! ČK !! GAA !! SV% ! Z !! V !! P !! MIN !! OG !! ČK !! GAA !! SV% |- | 1998–99 | Dunnville Terriers | NDJCHL | 22 || 3 || 19 || 0 || — || 1320 || 140 || 0 || 6.36 || — | — || — || — || — || — || — || — || — |- bgcolor="#f0f0f0" | 1999–00 | Welland Cougars | GHL | 23 || 13 || 10 || 0 || — || 1323 || 62 || 1 || 2.81 || — | — || — || — || — || — || — || — || — |- | 1999–00 | Sault Ste. Marie Greyhounds | [[Ontario Hockey League|OHL]] | 16 || 9 || 3 || 0 || — || 716 || 36 || 1 || 3.02 || .908 | 15 || 8 || 7 || 883 || 33 || 3 || 2.24 || .926 |- bgcolor="#f0f0f0" | 2000–01 | Sault Ste. Marie Greyhounds | OHL | 52 || 18 || 29 || 2 || — || 2938 || 174 || 1 || 3.55 || .904 | — || — || — || — || — || — || — || — |- | 2001–02 | Sault Ste. Marie Greyhounds | OHL | 59 || 33 || 17 || 9 || — || 3477 || 158 || 4 || 2.73 || .914 | 6 || 2 || 4 || 360 || 19 || 1 || 3.16 || .925 |- bgcolor="#f0f0f0" | 2002–03 | [[Binghamton Senators]] | [[American Hockey League|AHL]] | 50 || 27 || 17 || 6 || — || 2924 || 118 || 7 || 2.42 || .924 | 14 || 8 || 6 || 848 || 40 || 2 || 2.83 || .912 |- | [[NHL 2002/2003|2002–03]] | [[Ottawa Senators]] | [[National Hockey League|NHL]] | 3 || 1 || 0 || 0 || — || 84 || 2 || 0 || 1.42 || .923 | — || — || — || — || — || — || — || — |- bgcolor="#f0f0f0" | 2003–04 | Binghamton Senators | AHL | 53 || 21 || 23 || 7 || — || 3109 || 128 || 3 || 2.47 || .922 | 2 || 0 || 2 || 120 || 6 || 0 || 3.00 || .912 |- | [[NHL 2003/2004|2003–04]] | Ottawa Senators | NHL | 3 || 2 || 0 || 0 || — || 126 || 5 || 0 || 2.38 || .904 | — || — || — || — || — || — || — || — |- bgcolor="#f0f0f0" | 2004–05 | Binghamton Senators | AHL | 51 || 28 || 18 || 5 || — || 2993 || 132 || 0 || 2.65 || .910 | 6 || 2 || 4 || 409 || 14 || 0 || 2.05 || .925 |- | 2005–06 | Ottawa Senators | NHL | 39 || 23 || 11 || — || 4 || 2167 || 102 || 3 || 2.82 || .902 | 10 || 5 || 5 || 604 || 29 || 0 || 2.88 || .900 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2006/2007|2006–07]] | Ottawa Senators | NHL | 58 || 33 || 16 || — || 6 || 3351 || 138 || 5 || 2.47 || .918 | 20 || 13 || 7 || 1,249 || 47 || 3 || 2.26 || .907 |- | [[NHL 2007/2008|2007–08]] | Ottawa Senators | NHL | 31 || 12 || 13 || — || 4 || 1689 || 88 || 0 || 3.13 || .890 | — || — || — || — || — || — || — || — |- bgcolor="#f0f0f0" | 2007–08 | Binghamton Senators | AHL | 2 || 1 || 1 || — || 0 || 120 || 6 || 0 || 3.00 || .930 | — || — || — || — || — || — || — || — |- | [[KHL 2008/2009|2008–09]] | [[CHK Atlant|Atlant Moskovská Oblasť]] | [[Kontinentálna hokejová liga|KHL]] | 36 || 22 || 8 || — || 0 || 2070 || 73 || 0 || 1.86 || .926 | 7 || 3 || 3 || 419 || 13 || 0 || 1.86 || .941 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2009/2010|2009–10]] | [[Philadelphia Flyers]] | NHL | 29 || 16 || 11 || — || 1 || 1684 || 74 || 3 || 2.64 || .905 | — || — || — || — || — || — || — || — |- | 2009–10 | [[Adirondack Phantoms]] | AHL | 1 || 0 || 1 || — || 0 || 59 || 2 || 0 || 2.03 || .857 | — || — || — || — || — || — || — || — |- bgcolor="#f0f0f0" | 2010–11 | [[Syracuse Crunch]] | AHL | 5 || 4 || 1 || — || 0 || 303 || 10 || 0 || 1.98 || .943 | — || — || — || — || — || — || — || — |- | [[NHL 2010/2011|2010–11]] | [[Anaheim Ducks]] | NHL | 10 || 7 || 2 || — || 0 || 527 || 20 || 0 || 2.28 || .926 | 6 || 2 || 3 || 319 || 17 || 0 || 3.19 || .897 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2011/2012|2011–12]] | [[Chicago Blackhawks]] | NHL | 34 || 15 || 9 || — || 4 || 1774 || 83 || 0 || 2.81 || .900 | — || — || — || — || — || — || — || — |- | [[NHL 2012/2013|2012–13]] |Chicago Blackhawks | NHL | 21 || 17 || 1 || — || 0 || 1116 || 36 || 3 || 1.94 || .922 | — || — || — || — || — || — || — || — |- bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2013/2014|2013–14]] | Philadelphia Flyers | NHL | 28 || 9 || 12 || — || 2 || 1398 || 69 || 2 || 2.96 || .903 | 3 || 1 || 2 || 172 || 10 || 0 || 3.49 || .888 |- | [[NHL 2014/2015|2014–15]] | Philadelphia Flyers | NHL | 31 || 10 || 11 || — || 7 || 1570 || 80 || 0 || 3.06 || .894 | — || — || — || — || — || — || — || — |- bgcolor="#f0f0f0" | 2015–16 | Ontario Reign | AHL || 3 || 1 || 1 || — || 1 || 182 || 10 || 0 || 3.30 || .878 | — || — || — || — || — || — || — || — |- | 2015–16 | [[Toronto Marlies]] | AHL | 3 || 2 || 1 || — || 0 || 178 || 8 || 0 || 2.69 || .897 | — || — || — || — || — || — || — || — |- bgcolor="#f0f0f0" | 2015–16 | [[Adler Mannheim]] | [[Deutsche Eishockey Liga|DEL]] | 7 || 2 || 5 || — || 0 || 420 || 20 || 0 || 2.86 || .900 | 1 || 0 || 0 || 21 || 3 || 0 || 8.65 || .667 |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3"| NHL spolu ! 287 !! 145 !! 86 !! 0 !! 28 !! 15.488 !! 697 !! 16 !! 2.70 !! .906 ! 39 !! 21 !! 17 !! 2,344 !! 103 !! 3 !! 2.64 !! .902 |} Štatistiky podľa Eliteprospects<ref>{{cite web|title=Ray Emery|url=https://www.eliteprospects.com/player/9146/ray-emery|publisher=Eliteprospects|access-date=July 15, 2018}}</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * {{Ihdb hokej|id=50255|meno=Ray Emery}} * [http://www.nhl.com/players/8469548.html Ray Emery na nhl.com] * [http://www2.ottawasenators.com/eng/team/redirect.cfm?sectionID=hockey/hockeyPlayer.cfm&playerID=19&lang=eng Ray Emery na stránke Ottawa Senators]{{Nedostupný zdroj|date=august 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Emery, Raymond}} [[Kategória:Osobnosti z Hamiltonu (Ontário)]] [[Kategória:Kanadskí hokejisti]] [[Kategória:Brankári v NHL]] [[Kategória:Hráči Ottawa Senators]] [[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Brankári Ottawa Senators]] [[Kategória:Brankári Anaheim Ducks]] [[Kategória:Brankári Philadelphia Flyers]] [[Kategória:Brankári Chicago Blackhawks]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] 811qfk255r5kxnst5yra7zl0lhz3a9n Alan Greenspan 0 40158 8210929 7460348 2026-05-08T21:44:16Z Teslaton 12161 IB norm., ref., wl., kat., typografia; substub 8210929 wikitext text/x-wiki {{Na rozšírenie}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Alan Greenspan | Rodné meno = | Popis osoby = americký ekonóm | Portrét = Alan Greenspan color photo portrait.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1926|3|6}} | Miesto narodenia = [[Manhattan]], [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Alan C. Greenspan''' (* [[6. marec]] [[1926]], [[Manhattan]], [[New York (mesto)|New York]])<ref name="britannica" /> je americký [[ekonómia|ekonóm]] a bývalý šéf amerického [[Federal Reserve System|Federálneho rezervného systému]] (Fed).<ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Alan Greenspan | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/money/Alan-Greenspan | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Greenspan, Alan}} [[Kategória:Osobnosti z Manhattanu]] [[Kategória:Ekonómovia USA]] [[Kategória:Podnikatelia USA]] [[Kategória:Členovia Republikánskej strany (USA)]] [[Kategória:Osobnosti USA židovského pôvodu]] [[Kategória:Ekonómovia židovského pôvodu]] [[Kategória:Libertariáni]] [[Kategória:Storoční ľudia]] [[Kategória:Členovia American Philosophical Society]] [[Kategória:Nositelia Presidential Medal of Freedom]] [[Kategória:Absolventi Juilliard School]] fh7khxw27y96dbdsseh1g1lk3iqgwbu Ľudovít Košut 0 42048 8210702 8180451 2026-05-08T12:18:36Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Košútovci]] pomocou použitia HotCat 8210702 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ľudovít Košut | Popis osoby = uhorský právnik a politik | Portrét = Portrait of Lajos Kossuth, 1852.jpg | Popis portrétu = Košut v roku 1852 | Dátum narodenia = [[19. september]] [[1802]] | Miesto narodenia = [[Monok]], [[habsburská monarchia]] (dnešné [[Maďarsko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1894|3|20|1802|9|19}} | Miesto úmrtia = [[Turín]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]] (dnešné [[Taliansko]]) | Príbuzní = [[Juraj Košút]] (strýko) | Manželka = Terézia Meszlényiová | Deti = [[Ferenc Kossuth|Ferenc Lajos Ákos]]<br />Vilma<br />Lajos Tódor Károly | Podpis = Kossuth Lajos aláírása.jpg | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Ľudovít Košut''' alebo '''Ľudovít Košút''' (staršie písanie ''Ľudovít Kossuth''; {{vjz|hun|''Kossuth Lajos''}}; šľachtický prídomok ''Kossuth de Udvard et Kossut''; * [[19. september]] [[1802]], [[Monok]], [[habsburská monarchia]] – † [[20. marec]] [[1894]], [[Turín]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]]) bol [[Uhorsko|uhorský]] [[právnik]], [[politik]], bojovník za etnickú čistotu Uhorska a nezávislosť Uhorska od [[Rakúske cisárstvo|Rakúska]], vodca [[uhorská revolúcia|uhorskej revolúcie v rokoch 1848 – 1849]]. V roku [[1849]] bol predsedom uhorskej vlády. Medzi Slovákmi bol vnímaný negatívne kvôli svojim názorom a politike zameranej na likvidáciu nemaďarských etník. Príkladom je Košútov prejav na poslednom Uhorskom sneme pred povstaním, v roku 1847: "Nikdy neuznám v rámci Uhorskej svätej koruny inú národnosť ako maďarskú. Viem že sú rasy a ľudia, ktorí hovoria iným jazykom, národ v Maďarsku je však jeden!". Pre Uhorsko aj Maďarsko používal zásadne jeden maďarský výraz "Magyar". == Životopis == === Pôvod === Pôvod L. Košuta je jasný, avšak niektorí historici, rôzne politické a nacionalistické kruhy mu dávajú protirečivú interpretáciu. Priezvisko Košut (Kossuth) má slovanský pôvod. Toto slovo znamená v slovenčine "koza", alebo "cap" (Od roku [[1479]] mal rod Košutovcov modro-červený [[erb]] a v ňom capa, ktorý sa opiera o bielu trojkvetú ľaliu). Rod Košutovcov je pôvodom z [[Historické župy na Slovensku|Turčianskej stolice]] a postavenie šľachticov získali v roku [[1263]] od kráľa [[Belo IV.|Bela IV]], ktorý daroval výsady Cosswth-ovi, ktorý bol jeho poddaným. Odtiaľ pochádza aj priezvisko rodiny<ref name="vas_835">Vas, Z.:Kossuth Lajos élete. Budapešť, Magvető kiadó, 1976, s. 835</ref>. Meno Košut sa v slovenčine píše v poslovenčenej forme "''Košut/Košút''" (písanie Košut vyplýva z [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] pre uhorské historické mená od roku 1991 ako ekvivalent pre písanie Kossuth; Košút je tradičné písanie, je to podľa PSP ekvivalent súdobého písania rodu Ko(s)súth a napokon aj súčasného písania názvu osady "Košúty" v Martine). V časoch, keď sa Košut narodil, sa rodisko jeho otca písalo ako Kosúth alebo Kossúty (1808). Keďže ešte neexistoval štúrovský pravopis pre slovenčinu, meno sa nezapisovalo Košút, ale používal sa - tak ako v iných textoch - rozličný zložkový pravopis, ktorý sa v maďarčine používa dodnes. Samotný Ľudovít Košut sa narodil v [[Monok]]u roku [[1802]] ako najstaršie zo štyroch detí. Veľa času v detstve ale trávil u svojho strýka [[Juraj Košút|Juraja Košúta]] v [[Turiec (región)|Turci]], ktorý bol veľký slovenský vlastenec (dopisoval si s Ľ. Štúrom, Jánom Kollárom, bol odporca maďarizácie atď.). Ľudovítov otec, Ladislav Košút, bol slovenský právnik, zeman, ktorý pochádzal z dediny [[Košúty (Martin)|Košúty]] v Turci (dnes súčasť [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]]) a neskôr sa usadil v južnom [[Zemplín (región)|Zemplíne]]. Maďarskí autori ho uvádzajú ako uhorského/maďarského šľachtica "László Kossuth" (napr. [http://www.hungarian-history.hu/lib/hunspir/hsp33.htm]; všetci šľachtici v Uhorsku boli uhorskí), pričom v maďarčine a iných jazykoch je pre výraz uhorský a maďarský to isté slovo (magyar, Hungarian etc.). Ľudovítova matka, Karolina Weberová, bola pôvodom z [[Nemci|nemeckej]] [[luterán]]skej rodiny zo [[Spiš (župa)|Spiša]], ktorá sa usadila v [[Prešov]]e <ref name="lendvai457"> Lendvai, P.:Tisíc let Maďarského národa. Academia, Praha, 2002, 457 s.</ref>. Podľa oxfordského historika Setona-Watsona <ref>Viator, Scotus: Národnostná otázka v Uhorsku, Bratislava, 1995</ref> bol Košút slovenského pôvodu, navštevoval slovenskú [[ľudová škola|ľudovú školu]] v [[Záturčie|Záturčí]], až do konca svojho detstva neovládal maďarčinu a notár Vrútok neskôr pyšne ukazoval slovenský šlabikár, z ktorého sa bývalý predseda vlády učieval. Podľa Crankshawa<ref>Crankshaw, E.: The fall of the House Habsburg. Londýn, 1963</ref> bol Ľudovít Košut čistý Slovák a jeho matka vôbec neovládala maďarčinu (čomu ale protirečí skutočnosť, že si s ním neskôr dopisovala po maďarsky<ref name="lendvai457" />). Podobne Košuta za Slováka považujú niektorí iní historici, napr. <ref>Herre F.: Kaiser Franz Jozeph von Österreich. Kolín n. Rýnom, 1978</ref>. Podľa Lendvaia <ref name="lendvai457" />, rakúskeho historika maďarského pôvodu, bola Košutovou materčinou naopak "nepochybne maďarčina" a ako argument uvádza skutočnosť, že západoeurópski historici (najmä rakúski a českí) boli voči Maďarom zaujatí, a že sám Košut tvrdil, že sa narodil ako Maďar/Uhor a bol vychovaný ako Maďar/Uhor (pričom ale iní autori nespochybňujú, že toto o sebe neskôr tvrdil), a že Košut považoval vo svojom vysokom veku za "svojráznosť" rakúskych historikov, že mu pribásnili slovenský pôvod <ref> Lendvai, P.:Tisíc let Maďarského národa. Academia, Praha, 2002, s. 172</ref>. Podľa Istvána/Stephena Sisu,<ref name=":0">Stephen Sisa : The Spirit of Hungary, Lajos Kossuth: Champion of Liberty. Povodne dostupné online [http://www.hungarian-history.hu/lib/hunspir/hsp33.htm tu], teraz na [https://web.archive.org/web/20110126223004/http://hungarian-history.hu/lib/hunspir/hsp33.htm webarchive.org]</ref> amerického novinára maďarského pôvodu, sa Ľudovít slovenčinu iba naučil ako dieťa, pretože tak jeho otec rozprával so sluhami. Košut každopádne, ako to bolo na Slovensku vtedy bežné, ovládal (minimálne) tri jazyky - slovenčinu, nemčinu a maďarčinu<ref name=":0" /> a faktom zostáva, že aj keď mal čiastočne aj slovenské korene, hlásil sa za [[Maďari|Maďara]]/Uhra a dokonca otvorene popieral existenciu [[Slováci|slovenského národa]].<ref>"Kamkoľvek sa v Maďarsku pozriete, nikde nie je vidieť to čo by tvorilo slovenský národ." ("Bármerre tekintünk is Magyarországon, sehol sem látunk anyagot ily tót nemzetiségre."); A. B. [Ľudovít Košut], "Visszapillantás a szláv mozgalmakra." Pesti Hírlap, 26 June 1842.</ref> Práve jeho slovenský pôvod mohol byť dôvodom pre jeho hungarofilskú horlivosť. Košut v duchu národného romantizmu prakticky celý svoj život zasvätil boju za nezávislosť a slobodu maďarského národa. Je dôležité poznamenať, že Košut (ako aj [[Sándor Petőfi]]) vyrastali v asimilovaných rodinách. [[Asimilácia|Asimiláciu]] považovali za správny vzor pri výchove svojich synov, verili, že len tak môžu v budúcnosti prosperovať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kossuth és Petőfi szlovák volt? (Magyar–szlovák történelmi mítoszok 6.)|url=https://napunk.dennikn.sk/hu/3091227/kossuth-es-petofi-szlovak-volt-magyar-szlovak-tortenelmi-mitoszok-6/|vydavateľ=Napunk|dátum vydania=2022-11-10|dátum prístupu=2022-12-13|jazyk=hu-HU|meno=Kacsinecz|priezvisko=Krisztián}}</ref> === Kariéra === [[Súbor:Monok (Kossuth Lajos).jpg|náhľad|vľavo|Dom, v ktorom sa narodil L. Kossuth ([[Monok]])]] Košutova rodina sa v roku [[1803]] presťahovala z Monoku do dediny [[Olaszliszka]] a v roku [[1808]] do [[Sátoraljaújhely|Nového Mesta pod Šiatrom]], kde v rokoch [[1808]] až [[1810]] navštevoval základnú školu a v rokoch [[1810]]-[[1816]] gymnázium. Právo študoval Košut v Sátoraljaújhely a Prešove<ref name="vas_835" /><ref>[http://www.historia.hu/archivum/2002/020910reznak.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100326182253/http://www.historia.hu/archivum/2002/020910reznak.htm |date=2010-03-26 }} po maďarsky</ref> Deväť rokov praxoval v Zemplíne a od roku [[1832]] bol juristom na [[Uhorský snem|Uhorskom sneme]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Tam okolo seba zhromaždil skupinku nadšencov a s ich pomocou vydával opozične ladené Snemové správy, ktoré vo forme súkromných listov rozposielali do stolíc. Za svoje nacionalistické názory bol odsúdený na štyri roky väzenia, ktoré znamenali obrat v jeho životnej kariére. Stal sa politickým symbolom. Roku [[1840]] ho na nátlak šľachtickej opozície prepustili. Do väzenia šiel ako odsúdený previnilec, vrátil sa z neho ako martýr a víťaz, lebo súčasne s väzenským prepúšťacím listom dostal povolenie opäť vydávať noviny. [[Súbor:Roznava_plastika_Lajosa_Kosutha.jpg|náhľad|upright|Socha Lajosa Kosutha v Rožňave. Napriek kontroverzii a sťažnostiam etnických Slovákov, nebola doposiaľ odstránená.]] V januári 1841 začal pod jeho vedením vychádzať Pesti Hírlap (Peštiansky spravodaj). Tieto noviny sa stali významným organizátorom a ideovým usmerňovateľom opozičného hnutia, nekompromisným tlmočníkom stredno–šľachtických ideí premeny Uhorska a jeho nového štátoprávneho a hospodárskeho postavenia v rámci habsburského cisárstva. Intolerantne sa on i jeho noviny zasadzovali za pretvorenie mnohonárodnostného Uhorska na jednonárodný maďarský štát. On sám sa postupne vypracoval na vedúcu osobnosť maďarského nacionalistického hnutia. Ako príslušník vtedajšej opozície vyvinul enormné úsilie v záujme konštitučných premien i na Uhorskom sneme v Bratislave ([[1847]]–[[1848|48]]) a pri ich kodifikovaní v [[Marcové zákony|marcových konštitučných zákonoch]]. Košut bol nepochybne impozantný, až démonický muž činu – ale aj vojny. Vo funkcii ministra financií novej maďarskej vlády sa upriamil na budovanie samostatnej armády a vlastnej uhorskej meny. Úspech, ktorý pri týchto strategických úlohách dosiahol, ho vyniesol na najvyššiu politickú priečku – 15. septembra 1848 sa stal predsedom Výboru na obranu vlasti a hlavným vodcom a organizátorom nacionalistického a separatistického hnutia za nezávislé Uhorsko. V [[Debrecín]]e [[24. apríl]]a [[1849]] vyhlásil detronizáciu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Pred [[Revolúcia v rokoch 1848 – 1849|revolúciou v rokoch 1848 – 1849]] i počas nej tento vášnivý bojovník za práva Maďarov kategoricky upieral tie isté práva iným národom a nepripustil ani najmenšie zblíženie stanovísk s požiadavkami nemaďarských politikov. Spravodlivé požiadavky druhých národov uhorských za práva jazykové, samostatnosť cirkevnú a samosprávu politickú podľa programu Palackého o spravodlivom Rakúsku a Uhorsku odbil Košut príkro slovami: „Nuž nech teda rozhodne medzi nami meč!“ Košut bol zástancom [[Maďarizácia|maďarizácie]]. V ''Pesti Hírlap'' napísal: "Ponáhľajme sa, ponáhľajme sa maďarizovať Chorvátov, Rumunov a Nemcov lebo inak zahynieme".<ref>[[Ioan Lupaș]]. [http://books.google.ro/books?id=_0ppAAAAMAAJ&q=%22the+Croats,+the+Romanians+and+the+saxons%22&dq=%22the+Croats,+the+Romanians+and+the+saxons%22&hl=ro&sa=X&ei=PenTUtriDoSmhAeR-4HACg&ved=0CDIQ6AEwAA The Hungarian Policy of Magyarization] (str. 14). The Center for Transylvanians Studies</ref> V roku 1842 argumentoval, že maďarčina má byť jediným úradným jazykom. <ref>http://mek.oszk.hu/03400/03407/html/357.html</ref> Tiež napísal: ''Je nemožné aby sa v jednej krajine hovorilo sto jazykmi. Musí byť len jeden jazyk a v Uhorsku to musí byť maďarčina.''<ref>Laszlo Deme. [http://books.google.ro/books?id=r91nAAAAMAAJ&q=%22in+one+country+it+is+impossible+to+speak%22&dq=%22in+one+country+it+is+impossible+to+speak%22&hl=ro&sa=X&ei=8X_WUsC3FI-QhQfh9oC4AQ&ved=0CDIQ6AEwAA ''The radical left in the Hungarian revolution of 1848'']</ref> Nerealistická nekompromisnosť však znamenala v konečnom dôsledku vlastné oslabenie. Maďari sa pripravili o možných spojencov a cisár prizval na pomoc [[Rusko|ruskú]] [[cár]]sku armádu. Po príchode ruských kozákov, spomenul si Košut na druhé národy uhorské v narýchlo pripravenom národnostnom zákone ([[júl]] 1849). Jedenásteho augusta [[1849]] odstúpil vedenie obrany generálovi [[Artúr Görgei|Artúrovi Görgeimu]] a ešte pred porážkou maďarskej armády pri [[Bitka pri Világoši|Világoši]] ušiel z Uhorska. Zvyšok života strávil Košut v zahraničí, najmä v talianskom Turíne (najmä na Via dei Mille 22), kde naďalej organizoval protihabsburský odboj. V exile navštívil aj [[Anglicko]] a [[Spojené štáty|USA]], kde ho pomerne veľkolepo oslavovali. Nevzdával sa plánu na získanie nezávislosti Uhorska. Vypracoval niekoľko návrhov na nové štátoprávne usporiadanie v strednej Európe. V emigrácii čiastočne revidoval svoj postoj k národnostnej otázke, no Slovákov zo svojich federalizačných plánov zakaždým vynechal. Zomrel v Turíne 20. marca 1894. Jeho pozostatky boli prevezené do Budapešti, kde sa uskutočnil slávnostný veľkolepý pohreb.  == Hodnotenie, spomienky, rodina == [[File:Budapest Kossuth 1.jpg|náhľad|Košutov pomník v Budapešti]] Maďari ho považujú za najvýznamnejšieho maďarského štátnika 19. storočia, ktorého už aj vtedajší súčasníci pokladali za „živé stelesnenie maďarského národa“. Naproti tomu slovenská strana ho vníma ako maďarského politika slovenského pôvodu, ktorý nielenže zradil svoj vlastný národ, ale mu aj najviac uškodil. [[Jozef Miloslav Hurban]] to sformuloval nasledovne: ''„Košut je ten pták, který do svého slovenského hnízda nejvíce nanečistil.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nakoľko bol Lajos Kossuth Slovák?|url=https://dennikn.sk/2940306/nakolko-bol-lajos-kossuth-slovak/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2022-07-21|dátum prístupu=2022-08-15|jazyk=sk-SK|meno=József|priezvisko=Demmel}}</ref> Po Košutovi je pomenovaná univerzita v Debrecíne, ulica Via Lajos Kossuth v Turíne a ulice v mnohých ďalších maďarských mestách. Jeho meno nieslo aj terajšie [[Hviezdoslavovo námestie (Bratislava)|Hviezdoslavovo námestie]] (bývalá Promenáda) v Bratislave v rokoch 1899 – 1920. V Budapešti jeho meno stále nesie námestie, na ktorom je maďarský parlament a pomník v jeho blízkosti. Podľa en.wikipedia Košutove pamätníky mimo Maďarska zohrávajú dôležitú úlohu ako symboly národnej identity maďarskej menšiny. Na Slovensku je Košutova socha v Rožňave.<ref>[http://www.retep.sk/roznava/kossuth/kossuth.php Rožňava, Socha Kossuth Lajos, retep.sk, ProjektR13]</ref> Košut mal syna Ferenca (16. novembra 1841- 25. mája 1914), ktorý pôsobil ako staviteľ v Maďarsku a Taliansku a bol od 8 apríla 1906 do 17. januára 1910 maďarským ministrom hospodárstva. Kosutovým potomkom je aj [[Joseph Kosuth]] narodený 31. januára 1945 v Toledo, Ohio, USA - americký konceptuálny umelec. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Prezidenti Maďarska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Košut, Ľudovít}} [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Poslanci uhorského snemu]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] [[Kategória:Osobnosti na talianskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti Evanjelického kolégia v Prešove]] [[Kategória:Osobnosti na maďarských bankovkách]] [[Kategória:Osobnosti z Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Kerepesi]] [[Kategória:Osobnosti Uhorskej revolúcie]] [[Kategória:Košútovci|Ľudovít]] gml6dm41aajz07knks4il5hqskqqw9k 8210703 8210702 2026-05-08T12:19:32Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Košútovci]] pomocou použitia HotCat 8210703 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ľudovít Košut | Popis osoby = uhorský právnik a politik | Portrét = Portrait of Lajos Kossuth, 1852.jpg | Popis portrétu = Košut v roku 1852 | Dátum narodenia = [[19. september]] [[1802]] | Miesto narodenia = [[Monok]], [[habsburská monarchia]] (dnešné [[Maďarsko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1894|3|20|1802|9|19}} | Miesto úmrtia = [[Turín]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]] (dnešné [[Taliansko]]) | Príbuzní = [[Juraj Košút]] (strýko) | Manželka = Terézia Meszlényiová | Deti = [[Ferenc Kossuth|Ferenc Lajos Ákos]]<br />Vilma<br />Lajos Tódor Károly | Podpis = Kossuth Lajos aláírása.jpg | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Ľudovít Košut''' alebo '''Ľudovít Košút''' (staršie písanie ''Ľudovít Kossuth''; {{vjz|hun|''Kossuth Lajos''}}; šľachtický prídomok ''Kossuth de Udvard et Kossut''; * [[19. september]] [[1802]], [[Monok]], [[habsburská monarchia]] – † [[20. marec]] [[1894]], [[Turín]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]]) bol [[Uhorsko|uhorský]] [[právnik]], [[politik]], bojovník za etnickú čistotu Uhorska a nezávislosť Uhorska od [[Rakúske cisárstvo|Rakúska]], vodca [[uhorská revolúcia|uhorskej revolúcie v rokoch 1848 – 1849]]. V roku [[1849]] bol predsedom uhorskej vlády. Medzi Slovákmi bol vnímaný negatívne kvôli svojim názorom a politike zameranej na likvidáciu nemaďarských etník. Príkladom je Košútov prejav na poslednom Uhorskom sneme pred povstaním, v roku 1847: "Nikdy neuznám v rámci Uhorskej svätej koruny inú národnosť ako maďarskú. Viem že sú rasy a ľudia, ktorí hovoria iným jazykom, národ v Maďarsku je však jeden!". Pre Uhorsko aj Maďarsko používal zásadne jeden maďarský výraz "Magyar". == Životopis == === Pôvod === Pôvod L. Košuta je jasný, avšak niektorí historici, rôzne politické a nacionalistické kruhy mu dávajú protirečivú interpretáciu. Priezvisko Košut (Kossuth) má slovanský pôvod. Toto slovo znamená v slovenčine "koza", alebo "cap" (Od roku [[1479]] mal rod Košutovcov modro-červený [[erb]] a v ňom capa, ktorý sa opiera o bielu trojkvetú ľaliu). Rod Košutovcov je pôvodom z [[Historické župy na Slovensku|Turčianskej stolice]] a postavenie šľachticov získali v roku [[1263]] od kráľa [[Belo IV.|Bela IV]], ktorý daroval výsady Cosswth-ovi, ktorý bol jeho poddaným. Odtiaľ pochádza aj priezvisko rodiny<ref name="vas_835">Vas, Z.:Kossuth Lajos élete. Budapešť, Magvető kiadó, 1976, s. 835</ref>. Meno Košut sa v slovenčine píše v poslovenčenej forme "''Košut/Košút''" (písanie Košut vyplýva z [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] pre uhorské historické mená od roku 1991 ako ekvivalent pre písanie Kossuth; Košút je tradičné písanie, je to podľa PSP ekvivalent súdobého písania rodu Ko(s)súth a napokon aj súčasného písania názvu osady "Košúty" v Martine). V časoch, keď sa Košut narodil, sa rodisko jeho otca písalo ako Kosúth alebo Kossúty (1808). Keďže ešte neexistoval štúrovský pravopis pre slovenčinu, meno sa nezapisovalo Košút, ale používal sa - tak ako v iných textoch - rozličný zložkový pravopis, ktorý sa v maďarčine používa dodnes. Samotný Ľudovít Košut sa narodil v [[Monok]]u roku [[1802]] ako najstaršie zo štyroch detí. Veľa času v detstve ale trávil u svojho strýka [[Juraj Košút|Juraja Košúta]] v [[Turiec (región)|Turci]], ktorý bol veľký slovenský vlastenec (dopisoval si s Ľ. Štúrom, Jánom Kollárom, bol odporca maďarizácie atď.). Ľudovítov otec, Ladislav Košút, bol slovenský právnik, zeman, ktorý pochádzal z dediny [[Košúty (Martin)|Košúty]] v Turci (dnes súčasť [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]]) a neskôr sa usadil v južnom [[Zemplín (región)|Zemplíne]]. Maďarskí autori ho uvádzajú ako uhorského/maďarského šľachtica "László Kossuth" (napr. [http://www.hungarian-history.hu/lib/hunspir/hsp33.htm]; všetci šľachtici v Uhorsku boli uhorskí), pričom v maďarčine a iných jazykoch je pre výraz uhorský a maďarský to isté slovo (magyar, Hungarian etc.). Ľudovítova matka, Karolina Weberová, bola pôvodom z [[Nemci|nemeckej]] [[luterán]]skej rodiny zo [[Spiš (župa)|Spiša]], ktorá sa usadila v [[Prešov]]e <ref name="lendvai457"> Lendvai, P.:Tisíc let Maďarského národa. Academia, Praha, 2002, 457 s.</ref>. Podľa oxfordského historika Setona-Watsona <ref>Viator, Scotus: Národnostná otázka v Uhorsku, Bratislava, 1995</ref> bol Košút slovenského pôvodu, navštevoval slovenskú [[ľudová škola|ľudovú školu]] v [[Záturčie|Záturčí]], až do konca svojho detstva neovládal maďarčinu a notár Vrútok neskôr pyšne ukazoval slovenský šlabikár, z ktorého sa bývalý predseda vlády učieval. Podľa Crankshawa<ref>Crankshaw, E.: The fall of the House Habsburg. Londýn, 1963</ref> bol Ľudovít Košut čistý Slovák a jeho matka vôbec neovládala maďarčinu (čomu ale protirečí skutočnosť, že si s ním neskôr dopisovala po maďarsky<ref name="lendvai457" />). Podobne Košuta za Slováka považujú niektorí iní historici, napr. <ref>Herre F.: Kaiser Franz Jozeph von Österreich. Kolín n. Rýnom, 1978</ref>. Podľa Lendvaia <ref name="lendvai457" />, rakúskeho historika maďarského pôvodu, bola Košutovou materčinou naopak "nepochybne maďarčina" a ako argument uvádza skutočnosť, že západoeurópski historici (najmä rakúski a českí) boli voči Maďarom zaujatí, a že sám Košut tvrdil, že sa narodil ako Maďar/Uhor a bol vychovaný ako Maďar/Uhor (pričom ale iní autori nespochybňujú, že toto o sebe neskôr tvrdil), a že Košut považoval vo svojom vysokom veku za "svojráznosť" rakúskych historikov, že mu pribásnili slovenský pôvod <ref> Lendvai, P.:Tisíc let Maďarského národa. Academia, Praha, 2002, s. 172</ref>. Podľa Istvána/Stephena Sisu,<ref name=":0">Stephen Sisa : The Spirit of Hungary, Lajos Kossuth: Champion of Liberty. Povodne dostupné online [http://www.hungarian-history.hu/lib/hunspir/hsp33.htm tu], teraz na [https://web.archive.org/web/20110126223004/http://hungarian-history.hu/lib/hunspir/hsp33.htm webarchive.org]</ref> amerického novinára maďarského pôvodu, sa Ľudovít slovenčinu iba naučil ako dieťa, pretože tak jeho otec rozprával so sluhami. Košut každopádne, ako to bolo na Slovensku vtedy bežné, ovládal (minimálne) tri jazyky - slovenčinu, nemčinu a maďarčinu<ref name=":0" /> a faktom zostáva, že aj keď mal čiastočne aj slovenské korene, hlásil sa za [[Maďari|Maďara]]/Uhra a dokonca otvorene popieral existenciu [[Slováci|slovenského národa]].<ref>"Kamkoľvek sa v Maďarsku pozriete, nikde nie je vidieť to čo by tvorilo slovenský národ." ("Bármerre tekintünk is Magyarországon, sehol sem látunk anyagot ily tót nemzetiségre."); A. B. [Ľudovít Košut], "Visszapillantás a szláv mozgalmakra." Pesti Hírlap, 26 June 1842.</ref> Práve jeho slovenský pôvod mohol byť dôvodom pre jeho hungarofilskú horlivosť. Košut v duchu národného romantizmu prakticky celý svoj život zasvätil boju za nezávislosť a slobodu maďarského národa. Je dôležité poznamenať, že Košut (ako aj [[Sándor Petőfi]]) vyrastali v asimilovaných rodinách. [[Asimilácia|Asimiláciu]] považovali za správny vzor pri výchove svojich synov, verili, že len tak môžu v budúcnosti prosperovať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kossuth és Petőfi szlovák volt? (Magyar–szlovák történelmi mítoszok 6.)|url=https://napunk.dennikn.sk/hu/3091227/kossuth-es-petofi-szlovak-volt-magyar-szlovak-tortenelmi-mitoszok-6/|vydavateľ=Napunk|dátum vydania=2022-11-10|dátum prístupu=2022-12-13|jazyk=hu-HU|meno=Kacsinecz|priezvisko=Krisztián}}</ref> === Kariéra === [[Súbor:Monok (Kossuth Lajos).jpg|náhľad|vľavo|Dom, v ktorom sa narodil L. Kossuth ([[Monok]])]] Košutova rodina sa v roku [[1803]] presťahovala z Monoku do dediny [[Olaszliszka]] a v roku [[1808]] do [[Sátoraljaújhely|Nového Mesta pod Šiatrom]], kde v rokoch [[1808]] až [[1810]] navštevoval základnú školu a v rokoch [[1810]]-[[1816]] gymnázium. Právo študoval Košut v Sátoraljaújhely a Prešove<ref name="vas_835" /><ref>[http://www.historia.hu/archivum/2002/020910reznak.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100326182253/http://www.historia.hu/archivum/2002/020910reznak.htm |date=2010-03-26 }} po maďarsky</ref> Deväť rokov praxoval v Zemplíne a od roku [[1832]] bol juristom na [[Uhorský snem|Uhorskom sneme]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Tam okolo seba zhromaždil skupinku nadšencov a s ich pomocou vydával opozične ladené Snemové správy, ktoré vo forme súkromných listov rozposielali do stolíc. Za svoje nacionalistické názory bol odsúdený na štyri roky väzenia, ktoré znamenali obrat v jeho životnej kariére. Stal sa politickým symbolom. Roku [[1840]] ho na nátlak šľachtickej opozície prepustili. Do väzenia šiel ako odsúdený previnilec, vrátil sa z neho ako martýr a víťaz, lebo súčasne s väzenským prepúšťacím listom dostal povolenie opäť vydávať noviny. [[Súbor:Roznava_plastika_Lajosa_Kosutha.jpg|náhľad|upright|Socha Lajosa Kosutha v Rožňave. Napriek kontroverzii a sťažnostiam etnických Slovákov, nebola doposiaľ odstránená.]] V januári 1841 začal pod jeho vedením vychádzať Pesti Hírlap (Peštiansky spravodaj). Tieto noviny sa stali významným organizátorom a ideovým usmerňovateľom opozičného hnutia, nekompromisným tlmočníkom stredno–šľachtických ideí premeny Uhorska a jeho nového štátoprávneho a hospodárskeho postavenia v rámci habsburského cisárstva. Intolerantne sa on i jeho noviny zasadzovali za pretvorenie mnohonárodnostného Uhorska na jednonárodný maďarský štát. On sám sa postupne vypracoval na vedúcu osobnosť maďarského nacionalistického hnutia. Ako príslušník vtedajšej opozície vyvinul enormné úsilie v záujme konštitučných premien i na Uhorskom sneme v Bratislave ([[1847]]–[[1848|48]]) a pri ich kodifikovaní v [[Marcové zákony|marcových konštitučných zákonoch]]. Košut bol nepochybne impozantný, až démonický muž činu – ale aj vojny. Vo funkcii ministra financií novej maďarskej vlády sa upriamil na budovanie samostatnej armády a vlastnej uhorskej meny. Úspech, ktorý pri týchto strategických úlohách dosiahol, ho vyniesol na najvyššiu politickú priečku – 15. septembra 1848 sa stal predsedom Výboru na obranu vlasti a hlavným vodcom a organizátorom nacionalistického a separatistického hnutia za nezávislé Uhorsko. V [[Debrecín]]e [[24. apríl]]a [[1849]] vyhlásil detronizáciu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Pred [[Revolúcia v rokoch 1848 – 1849|revolúciou v rokoch 1848 – 1849]] i počas nej tento vášnivý bojovník za práva Maďarov kategoricky upieral tie isté práva iným národom a nepripustil ani najmenšie zblíženie stanovísk s požiadavkami nemaďarských politikov. Spravodlivé požiadavky druhých národov uhorských za práva jazykové, samostatnosť cirkevnú a samosprávu politickú podľa programu Palackého o spravodlivom Rakúsku a Uhorsku odbil Košut príkro slovami: „Nuž nech teda rozhodne medzi nami meč!“ Košut bol zástancom [[Maďarizácia|maďarizácie]]. V ''Pesti Hírlap'' napísal: "Ponáhľajme sa, ponáhľajme sa maďarizovať Chorvátov, Rumunov a Nemcov lebo inak zahynieme".<ref>[[Ioan Lupaș]]. [http://books.google.ro/books?id=_0ppAAAAMAAJ&q=%22the+Croats,+the+Romanians+and+the+saxons%22&dq=%22the+Croats,+the+Romanians+and+the+saxons%22&hl=ro&sa=X&ei=PenTUtriDoSmhAeR-4HACg&ved=0CDIQ6AEwAA The Hungarian Policy of Magyarization] (str. 14). The Center for Transylvanians Studies</ref> V roku 1842 argumentoval, že maďarčina má byť jediným úradným jazykom. <ref>http://mek.oszk.hu/03400/03407/html/357.html</ref> Tiež napísal: ''Je nemožné aby sa v jednej krajine hovorilo sto jazykmi. Musí byť len jeden jazyk a v Uhorsku to musí byť maďarčina.''<ref>Laszlo Deme. [http://books.google.ro/books?id=r91nAAAAMAAJ&q=%22in+one+country+it+is+impossible+to+speak%22&dq=%22in+one+country+it+is+impossible+to+speak%22&hl=ro&sa=X&ei=8X_WUsC3FI-QhQfh9oC4AQ&ved=0CDIQ6AEwAA ''The radical left in the Hungarian revolution of 1848'']</ref> Nerealistická nekompromisnosť však znamenala v konečnom dôsledku vlastné oslabenie. Maďari sa pripravili o možných spojencov a cisár prizval na pomoc [[Rusko|ruskú]] [[cár]]sku armádu. Po príchode ruských kozákov, spomenul si Košut na druhé národy uhorské v narýchlo pripravenom národnostnom zákone ([[júl]] 1849). Jedenásteho augusta [[1849]] odstúpil vedenie obrany generálovi [[Artúr Görgei|Artúrovi Görgeimu]] a ešte pred porážkou maďarskej armády pri [[Bitka pri Világoši|Világoši]] ušiel z Uhorska. Zvyšok života strávil Košut v zahraničí, najmä v talianskom Turíne (najmä na Via dei Mille 22), kde naďalej organizoval protihabsburský odboj. V exile navštívil aj [[Anglicko]] a [[Spojené štáty|USA]], kde ho pomerne veľkolepo oslavovali. Nevzdával sa plánu na získanie nezávislosti Uhorska. Vypracoval niekoľko návrhov na nové štátoprávne usporiadanie v strednej Európe. V emigrácii čiastočne revidoval svoj postoj k národnostnej otázke, no Slovákov zo svojich federalizačných plánov zakaždým vynechal. Zomrel v Turíne 20. marca 1894. Jeho pozostatky boli prevezené do Budapešti, kde sa uskutočnil slávnostný veľkolepý pohreb.  == Hodnotenie, spomienky, rodina == [[File:Budapest Kossuth 1.jpg|náhľad|Košutov pomník v Budapešti]] Maďari ho považujú za najvýznamnejšieho maďarského štátnika 19. storočia, ktorého už aj vtedajší súčasníci pokladali za „živé stelesnenie maďarského národa“. Naproti tomu slovenská strana ho vníma ako maďarského politika slovenského pôvodu, ktorý nielenže zradil svoj vlastný národ, ale mu aj najviac uškodil. [[Jozef Miloslav Hurban]] to sformuloval nasledovne: ''„Košut je ten pták, který do svého slovenského hnízda nejvíce nanečistil.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nakoľko bol Lajos Kossuth Slovák?|url=https://dennikn.sk/2940306/nakolko-bol-lajos-kossuth-slovak/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2022-07-21|dátum prístupu=2022-08-15|jazyk=sk-SK|meno=József|priezvisko=Demmel}}</ref> Po Košutovi je pomenovaná univerzita v Debrecíne, ulica Via Lajos Kossuth v Turíne a ulice v mnohých ďalších maďarských mestách. Jeho meno nieslo aj terajšie [[Hviezdoslavovo námestie (Bratislava)|Hviezdoslavovo námestie]] (bývalá Promenáda) v Bratislave v rokoch 1899 – 1920. V Budapešti jeho meno stále nesie námestie, na ktorom je maďarský parlament a pomník v jeho blízkosti. Podľa en.wikipedia Košutove pamätníky mimo Maďarska zohrávajú dôležitú úlohu ako symboly národnej identity maďarskej menšiny. Na Slovensku je Košutova socha v Rožňave.<ref>[http://www.retep.sk/roznava/kossuth/kossuth.php Rožňava, Socha Kossuth Lajos, retep.sk, ProjektR13]</ref> Košut mal syna Ferenca (16. novembra 1841- 25. mája 1914), ktorý pôsobil ako staviteľ v Maďarsku a Taliansku a bol od 8 apríla 1906 do 17. januára 1910 maďarským ministrom hospodárstva. Kosutovým potomkom je aj [[Joseph Kosuth]] narodený 31. januára 1945 v Toledo, Ohio, USA - americký konceptuálny umelec. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Prezidenti Maďarska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Košut, Ľudovít}} [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Poslanci uhorského snemu]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] [[Kategória:Osobnosti na talianskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti Evanjelického kolégia v Prešove]] [[Kategória:Osobnosti na maďarských bankovkách]] [[Kategória:Osobnosti z Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Kerepesi]] [[Kategória:Osobnosti Uhorskej revolúcie]] c4udyf2c53g1p7zubimpe0vc77krui5 Dominik Hašek 0 45066 8211062 8084152 2026-05-09T07:47:59Z ~2026-27065-36 293875 8211062 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno = Dominik Hašek | Portrét = Dominik Hasek face cropped.jpg | Veľkosť obrázka = | Popis = český hokejista | Dátum narodenia = {{dnv|1965|1|29}} | Miesto narodenia = [[Pardubice]], [[Česko-Slovensko]] | Rok1 = 1981 | Rok2 = 2011 | Pozícia = brankár | Streľba = | Výška = 181 | Váha = 82 | Draft = 199. celkovo, [[NHL Draft (1983)|1983]],<br />[[Chicago Blackhawks]] | Prezývka = Dominátor }} {{olympijské zlato}} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila šport|Mužský [[ľadový hokej]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Ľadový hokej na Olympijských hrách|Zimné olympijské hry]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Zimné olympijské hry 1998|Nagano 1998]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Zimné olympijské hry 2006|Turín 2006]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1983|Nemecko 1983]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1987|Rakúsko 1987]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1989|Švédsko 1989]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1990|Švajčiarsko 1990]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvá sveta juniorov]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji juniorov 1983|ZSSR 1983]] </center>|}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji juniorov 1985|Fínsko 1985]] </center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy juniorov]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy juniorov 1982|Švédsko 1982]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Stanleyho pohár]]}} {{Infobox-medaila farba|víťaz||<center>[[Detroit Red Wings|2001/2002]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|víťaz||<center>[[Detroit Red Wings|2007/2008]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Česko-slovenská hokejová liga]]}} {{Infobox-medaila farba|víťaz||<center>[[TJ Tesla Pardubice|1986/1987]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|víťaz||<center>[[TJ Tesla Pardubice|1988/1989]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Česká hokejová extraliga]]}} {{Infobox-medaila farba|víťaz||<center>[[HC Eaton Pardubice|2009/2010]]</center>|}} {{Infobox koniec}} '''Dominik Hašek''' (rod. ''Kaštánek'') (* [[29. január]] [[1965]], [[Pardubice]]) je bývalý [[Česko|český]] [[ľadový hokej|hokejový]] brankár. == Životopis == Hokej začal hrať v šiestich rokoch. V 18-tich rokoch sa stal najmladším reprezentačným brankárom v histórii [[Česko-slovenské národné hokejové mužstvo|Česko-Slovenska]]. V rokoch [[1987]] a [[1989]] sa stal s klubom [[HC Moeller Pardubice|Tesla Pardubice]] majstrom ČSSR. Ešte v roku [[1983]] si ho v úvodnom drafte [[NHL]] vybral klub [[Chicago Blackhawks]] v 10. kole ako 199. v poradí. Na ľad NHL sa prvýkrát dostal v sezóne [[1990]]-[[1991|91]] za Chicago Blakhawks. Po dvoch sezónach prestúpil do klubu [[Buffalo Sabres]], kde pôsobil 9 ďalších sezón a získal svoje najväčšie úspechy. Počas sezón [[2001]]-[[2002|02]] a [[2003]]-[[2004|04]] bol hráčom klubu [[Detroit Red Wings]] a v roku [[2002]] s ním získal [[Stanley Cup]]. Sezónu [[2005]]-[[2006|06]] začal ako hlavný brankár klubu [[Ottawa Senators]]. Napriek veku 41 rokov sa stal oporou klubu a zaradil sa opäť medzi najlepších brankárov NHL. Na [[Zimné olympijské hry 2006|olympiáde v Turíne]] však utrpel zranenie, ktoré ho vyradilo z hry na tri mesiace a zotavil sa až v čase, keď Ottawa v bránke s náhradníkom [[Ray Emery|Rayom Emerym]] vypadla s jeho bývalým klubom [[Buffalo Sabres]]. Mal podpísanú zmluvu na 1,52 mil. [[Americký dolár|dolárov]] a obliekal dres číslo 39. V sezóne [[2006]]-[[2007|07]] hrával v klube [[Detroit Red Wings]] a svojimi výkonmi sa držal na čele tabuľky v priemere inkasovaných gólov na zápas. Aj napriek vyššiemu veku s klubom podpísal jednoročný kontrakt, ktorý mu spolu s bonusmi vyniesol 4 milióny dolárov. <br />V sezóne 2007/08 začínal ako tímová jednotka, v priebehu play-off sa však prvým brankárom stal [[Chris Osgood]]. Detroit vyhral [[Stanley Cup]] po finálovom víťazstve nad [[Pittsburgh Penguins|Pittsburghom Penguins]] a Hašek po niekoľkých dňoch ohlásil ukončenie kariéry. V máji roku 2009 ohlásil návrat a od septembra 2009 znovu obliekal dres [[HC Moeller Pardubice]] a dovtedajší brankár klubu, Slovák [[Ján Lašák]], sa vrátil do [[HC Košice]]. <br />V sezóne [[2009]]/[[2010]] Hašek ako 45-ročný získal s klubom [[HC Eaton Pardubice]] titul v [[Česká hokejová extraliga|českej extralige]]. Budúci a poslednú sezónu odchytal vo [[CHK Spartak Moskva|Spartaku Moskva]] v ruskej [[KHL]]. Hašek je šesťnásobný nositeľ [[Vezina Trophy]], dvojnásobný víťaz ceny pre najužitočnejšieho hráča NHL - [[Hart Memorial Trophy]] (1996-1997, 1997-1998), dvakrát vyhral tiež [[Lester B. Pearson Award]] (1997, 1998), trikrát potom [[William M. Jennings Trophy]] ( 1994, 2001, 2008). Od roku [[2008]] je členom Siene slávy českého hokeja. V roku [[2014]] bol uvedený do [[Hokejová sieň slávy|Hokejovej siene slávy]] v Toronte<ref>http://hokej.idnes.cz/dominik-hasek-byl-jako-prvni-cech-uveden-do-hokejove-sine-slavy-v-torontu-1q5-/nhl.aspx?c=A141118_071808_nhl_ten</ref> a v roku [[2015]] do [[Sieň slávy IIHF|Siene slávy IIHF]].<ref>https://sport.aktuality.sk/c/179866/hasek-reichel-a-niedermeyer-vstupia-do-siene-slavy-iihf/</ref> 1. decembra 2013 bol v pardubickej ČEZ Aréne vyvesený Haškov dres s číslom 9 s ktorým nastupoval za materské Pardubice.<ref>https://www.idnes.cz/hokej/extraliga/vyrazeni-haskova-dresu-v-pardubicich.A131201_200013_hokej_tp</ref> 13. januára 2015 vyradilo [[Buffalo Sabres]] jeho číslo 39 a jeho banner od tohoto dňa visí pri strope haly [[KeyBank Center]] v Buffale.<ref>https://sport.aktuality.sk/c/165271/pocta-pre-haseka-sabres-vyradia-jeho-cislo-39/</ref> == Reprezentácia == Dominik Hašek reprezentoval víťazné [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] na olympiáde v [[Japonsko|japonskom]] [[Nagano|Nagane]]. Bol nominovaný aj na [[zimné olympijské hry 2006|olympiádu 2006]] v [[Turín]]e, kde získal bronz. === Zimné olympijské hry 2006 === [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] získalo na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006|Zimných olympijských hrách 2006]] bronzové medaily. Úvod olympiády mu síce nevyšiel, keď v základnej skupine skončilo družstvo až na štvrtom, poslednom postupovom mieste, po prehrách so [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarskom]] 2:3, [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínskom]] 2:4 a [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanadou]] 2:3. Vo štvrťfinále Česko vyradilo [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovensko]], no v semifinále ich vyradili neskorší zlatí medailisti [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédi]]. V boji o bronzové medaily porazili [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] 3:0. Dominik Hašek odohral iba 9 minút v úvodnom zápase s [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemeckom]] a po zranení musel z olympiády odstúpiť. === Štatistika na ZOH === {| class="wikitable" !bgcolor="#7fffd4" |Rok !bgcolor="#7fffd4" |Počet zápasov !bgcolor="#7fffd4" |Odohrané minúty !bgcolor="#7fffd4" |Strely na bránu !bgcolor="#7fffd4" |Zásahy !bgcolor="#7fffd4" |Obdržané góly !bgcolor="#7fffd4" |Úspešnosť !bgcolor="#7fffd4" |Góly/60 minút) !bgcolor="#7fffd4" |Umiestnenie |- align=center |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006|2006]]||1||9||4||4||0||'''100,00 %'''||0||3. |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Hokejové odkazy}} * [http://www2.ottawasenators.com/eng/team/redirect.cfm?sectionID=hockey/hockeyPlayer.cfm&playerID=8&lang=eng Dominik Hašek na stránke Ottawa Senators]{{Nedostupný zdroj|date=september 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Biografický výhonok}} {{České hokejové mužstvo na ZOH 1998}} {{České hokejové mužstvo na ZOH 2006}} {{Zostava Detroitu Red Wings pri zisku Stanley Cupu 2007/08}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hašek, Dominik}} [[Kategória:Českí hokejisti draftovaní NHL]] [[Kategória:Česko-slovenskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Českí hokejoví brankári]] [[Kategória:Českí olympijskí víťazi]] [[Kategória:Olympijskí víťazi v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Českí bronzoví olympijskí medailisti]] [[Kategória:Bronzoví olympijskí medailisti v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Brankári v NHL]] [[Kategória:Hráči Buffalo Sabres]] [[Kategória:Hráči Detroit Red Wings]] [[Kategória:Hráči Ottawa Senators]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1983]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1986]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1987]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1989]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1990]] [[Kategória:Osobnosti z Pardubíc]] [[Kategória:Osobnosti na českých poštových známkach]] [[Kategória:Brankári Ottawa Senators]] [[Kategória:Brankári Detroit Red Wings]] [[Kategória:Brankári Buffalo Sabres]] [[Kategória:Brankári Chicago Blackhawks]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 1998]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2002]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)]] [[Kategória:Držitelia Vezina Trophy]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] p6rpw951vkhnny5rsycibnybvtxejsz 8211064 8211062 2026-05-09T07:50:23Z ~2026-27065-36 293875 8211064 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno = Dominik Hašek | Portrét = Dominik Hasek face cropped.jpg | Veľkosť obrázka = | Popis = český hokejista | Dátum narodenia = {{dnv|1965|1|29}} | Miesto narodenia = [[Pardubice]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] (dnes [[Česko]]) | Rok1 = 1981 | Rok2 = 2011 | Pozícia = brankár | Streľba = | Výška = 181 | Váha = 82 | Draft = 199. celkovo, [[NHL Draft (1983)|1983]],<br />[[Chicago Blackhawks]] | Prezývka = Dominátor }}{{olympijské zlato}} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila šport|Mužský [[ľadový hokej]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Ľadový hokej na Olympijských hrách|Zimné olympijské hry]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Zimné olympijské hry 1998|Nagano 1998]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Zimné olympijské hry 2006|Turín 2006]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1983|Nemecko 1983]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1987|Rakúsko 1987]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1989|Švédsko 1989]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1990|Švajčiarsko 1990]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvá sveta juniorov]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji juniorov 1983|ZSSR 1983]] </center>|}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji juniorov 1985|Fínsko 1985]] </center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy juniorov]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy juniorov 1982|Švédsko 1982]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Stanleyho pohár]]}} {{Infobox-medaila farba|víťaz||<center>[[Detroit Red Wings|2001/2002]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|víťaz||<center>[[Detroit Red Wings|2007/2008]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Česko-slovenská hokejová liga]]}} {{Infobox-medaila farba|víťaz||<center>[[TJ Tesla Pardubice|1986/1987]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|víťaz||<center>[[TJ Tesla Pardubice|1988/1989]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Česká hokejová extraliga]]}} {{Infobox-medaila farba|víťaz||<center>[[HC Eaton Pardubice|2009/2010]]</center>|}} {{Infobox koniec}} '''Dominik Hašek''' (rod. ''Kaštánek'') (* [[29. január]] [[1965]], [[Pardubice]]) je bývalý [[Česko|český]] [[ľadový hokej|hokejový]] brankár. == Životopis == Hokej začal hrať v šiestich rokoch. V 18-tich rokoch sa stal najmladším reprezentačným brankárom v histórii [[Česko-slovenské národné hokejové mužstvo|Česko-Slovenska]]. V rokoch [[1987]] a [[1989]] sa stal s klubom [[HC Moeller Pardubice|Tesla Pardubice]] majstrom ČSSR. Ešte v roku [[1983]] si ho v úvodnom drafte [[NHL]] vybral klub [[Chicago Blackhawks]] v 10. kole ako 199. v poradí. Na ľad NHL sa prvýkrát dostal v sezóne [[1990]]-[[1991|91]] za Chicago Blakhawks. Po dvoch sezónach prestúpil do klubu [[Buffalo Sabres]], kde pôsobil 9 ďalších sezón a získal svoje najväčšie úspechy. Počas sezón [[2001]]-[[2002|02]] a [[2003]]-[[2004|04]] bol hráčom klubu [[Detroit Red Wings]] a v roku [[2002]] s ním získal [[Stanley Cup]]. Sezónu [[2005]]-[[2006|06]] začal ako hlavný brankár klubu [[Ottawa Senators]]. Napriek veku 41 rokov sa stal oporou klubu a zaradil sa opäť medzi najlepších brankárov NHL. Na [[Zimné olympijské hry 2006|olympiáde v Turíne]] však utrpel zranenie, ktoré ho vyradilo z hry na tri mesiace a zotavil sa až v čase, keď Ottawa v bránke s náhradníkom [[Ray Emery|Rayom Emerym]] vypadla s jeho bývalým klubom [[Buffalo Sabres]]. Mal podpísanú zmluvu na 1,52 mil. [[Americký dolár|dolárov]] a obliekal dres číslo 39. V sezóne [[2006]]-[[2007|07]] hrával v klube [[Detroit Red Wings]] a svojimi výkonmi sa držal na čele tabuľky v priemere inkasovaných gólov na zápas. Aj napriek vyššiemu veku s klubom podpísal jednoročný kontrakt, ktorý mu spolu s bonusmi vyniesol 4 milióny dolárov. <br />V sezóne 2007/08 začínal ako tímová jednotka, v priebehu play-off sa však prvým brankárom stal [[Chris Osgood]]. Detroit vyhral [[Stanley Cup]] po finálovom víťazstve nad [[Pittsburgh Penguins|Pittsburghom Penguins]] a Hašek po niekoľkých dňoch ohlásil ukončenie kariéry. V máji roku 2009 ohlásil návrat a od septembra 2009 znovu obliekal dres [[HC Moeller Pardubice]] a dovtedajší brankár klubu, Slovák [[Ján Lašák]], sa vrátil do [[HC Košice]]. <br />V sezóne [[2009]]/[[2010]] Hašek ako 45-ročný získal s klubom [[HC Eaton Pardubice]] titul v [[Česká hokejová extraliga|českej extralige]]. Budúci a poslednú sezónu odchytal vo [[CHK Spartak Moskva|Spartaku Moskva]] v ruskej [[KHL]]. Hašek je šesťnásobný nositeľ [[Vezina Trophy]], dvojnásobný víťaz ceny pre najužitočnejšieho hráča NHL - [[Hart Memorial Trophy]] (1996-1997, 1997-1998), dvakrát vyhral tiež [[Lester B. Pearson Award]] (1997, 1998), trikrát potom [[William M. Jennings Trophy]] ( 1994, 2001, 2008). Od roku [[2008]] je členom Siene slávy českého hokeja. V roku [[2014]] bol uvedený do [[Hokejová sieň slávy|Hokejovej siene slávy]] v Toronte<ref>http://hokej.idnes.cz/dominik-hasek-byl-jako-prvni-cech-uveden-do-hokejove-sine-slavy-v-torontu-1q5-/nhl.aspx?c=A141118_071808_nhl_ten</ref> a v roku [[2015]] do [[Sieň slávy IIHF|Siene slávy IIHF]].<ref>https://sport.aktuality.sk/c/179866/hasek-reichel-a-niedermeyer-vstupia-do-siene-slavy-iihf/</ref> 1. decembra 2013 bol v pardubickej ČEZ Aréne vyvesený Haškov dres s číslom 9 s ktorým nastupoval za materské Pardubice.<ref>https://www.idnes.cz/hokej/extraliga/vyrazeni-haskova-dresu-v-pardubicich.A131201_200013_hokej_tp</ref> 13. januára 2015 vyradilo [[Buffalo Sabres]] jeho číslo 39 a jeho banner od tohoto dňa visí pri strope haly [[KeyBank Center]] v Buffale.<ref>https://sport.aktuality.sk/c/165271/pocta-pre-haseka-sabres-vyradia-jeho-cislo-39/</ref> == Reprezentácia == Dominik Hašek reprezentoval víťazné [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] na olympiáde v [[Japonsko|japonskom]] [[Nagano|Nagane]]. Bol nominovaný aj na [[zimné olympijské hry 2006|olympiádu 2006]] v [[Turín]]e, kde získal bronz. === Zimné olympijské hry 2006 === [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] získalo na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006|Zimných olympijských hrách 2006]] bronzové medaily. Úvod olympiády mu síce nevyšiel, keď v základnej skupine skončilo družstvo až na štvrtom, poslednom postupovom mieste, po prehrách so [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarskom]] 2:3, [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínskom]] 2:4 a [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanadou]] 2:3. Vo štvrťfinále Česko vyradilo [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovensko]], no v semifinále ich vyradili neskorší zlatí medailisti [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédi]]. V boji o bronzové medaily porazili [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] 3:0. Dominik Hašek odohral iba 9 minút v úvodnom zápase s [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemeckom]] a po zranení musel z olympiády odstúpiť. === Štatistika na ZOH === {| class="wikitable" !bgcolor="#7fffd4" |Rok !bgcolor="#7fffd4" |Počet zápasov !bgcolor="#7fffd4" |Odohrané minúty !bgcolor="#7fffd4" |Strely na bránu !bgcolor="#7fffd4" |Zásahy !bgcolor="#7fffd4" |Obdržané góly !bgcolor="#7fffd4" |Úspešnosť !bgcolor="#7fffd4" |Góly/60 minút) !bgcolor="#7fffd4" |Umiestnenie |- align=center |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006|2006]]||1||9||4||4||0||'''100,00 %'''||0||3. |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Hokejové odkazy}} * [http://www2.ottawasenators.com/eng/team/redirect.cfm?sectionID=hockey/hockeyPlayer.cfm&playerID=8&lang=eng Dominik Hašek na stránke Ottawa Senators]{{Nedostupný zdroj|date=september 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Biografický výhonok}} {{České hokejové mužstvo na ZOH 1998}} {{České hokejové mužstvo na ZOH 2006}} {{Zostava Detroitu Red Wings pri zisku Stanley Cupu 2007/08}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hašek, Dominik}} [[Kategória:Osobnosti z Pardubíc]] [[Kategória:Česko-slovenskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Českí hokejoví brankári]] [[Kategória:Českí olympijskí víťazi]] [[Kategória:Olympijskí víťazi v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Českí bronzoví olympijskí medailisti]] [[Kategória:Bronzoví olympijskí medailisti v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Českí hokejisti draftovaní NHL]] [[Kategória:Brankári v NHL]] [[Kategória:Hráči Buffalo Sabres]] [[Kategória:Hráči Detroit Red Wings]] [[Kategória:Hráči Ottawa Senators]] [[Kategória:Brankári Ottawa Senators]] [[Kategória:Brankári Detroit Red Wings]] [[Kategória:Brankári Buffalo Sabres]] [[Kategória:Brankári Chicago Blackhawks]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1983]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1986]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1987]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1989]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1990]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 1998]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2002]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)]] [[Kategória:Držitelia Vezina Trophy]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] [[Kategória:Osobnosti na českých poštových známkach]] gjlu2ert0d9ilu48ok7mi0w9ovtm7dw Serekunda 0 45259 8210819 7824009 2026-05-08T16:49:30Z Jetam2 30982 ib 8210819 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Serekunda | other_name = | category = Mesto <!-- *** Image *** --> | image = Serrekundamadrassa.JPG | image_caption = | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_type = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Gambia | country_flag = 1 | histcountry = | state = | region = | region_type = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 13 | lat_m = 26 | lat_s = 42 | lat_NS = S | long_d = 16 | long_m = 40 | long_s = 30 | long_EW = Z | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = <!-- *** Population *** --> | population = cca 320000 | population_date = [[2005]] | population_density = | population_metro = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code_type = | code1 = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Gambia adm location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Gambii | map_locator = Gambia | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Serekunda | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Serekunda''' alebo aj '''Serrekunda''' je najväčšie mesto v [[Gambia (štát)|Gambii]] s počtom obyvateľov okolo 320 000 (2005). == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Serekunda}} {{geografický výhonok}} [[Kategória:Mestá v Gambii]] 3tzw6f3doqaauae36efhbddxqrqdami 8210886 8210819 2026-05-08T19:34:33Z ~2026-27065-36 293875 základ 8210886 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Serekunda | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Senegambia, Serekunda roundabout 2 Gambia 2025.jpg | image_caption = | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_type = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Gambia | country_flag = 1 | histcountry = | state = | region = | region_type = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 13 | lat_m = 26 | lat_s = 42 | lat_NS = S | long_d = 16 | long_m = 40 | long_s = 30 | long_EW = Z | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = <!-- *** Population *** --> | population = cca 320000 | population_date = [[2005]] | population_density = | population_metro = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code_type = | code1 = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Gambia adm location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Gambii | map_locator = Gambia | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Serekunda | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Serekunda''' alebo aj '''Serrekunda''' je veľké mesto a najväčšia metropolitná oblasť v [[Gambia|Gambii]]. Nachádza sa blízko pobrežia [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]], na [[Gambia (rieka)|rieke Gambia]], neďaleko hlavného mesta [[Banjul]]. Serekunda a Banjul tvoria mestskú oblasť známu ako ''Kombos'', v ktorej žije približne polovica obyvateľstva Gambie. Serekunda bola pomenovaná po Sayerrovi Jobeovi, ktorý ju založil v 19. storočí. Zlúčila sa s niekoľkými dedinami do väčšej mestskej oblasti. Rast [[Banjul]]u bol obmedzený kvôli tomu, že je malým ostrovom, čo viedlo k rastu populácie Serekundy a presťahovaniu podnikov z Banjulu. Od 80. rokov 20. storočia je Serekunda regionálnym centrom náboženského hnutia [[Tablighi Jamaat]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Serekunda|1343325112}} {{geografický výhonok}} [[Kategória:Mestá v Gambii]] crts9kgk8aikovebzpt2mpxfkx55y0w 8210891 8210886 2026-05-08T19:52:20Z Pe3kZA 39673 wl. 8210891 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Serekunda | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Senegambia, Serekunda roundabout 2 Gambia 2025.jpg | image_caption = | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_type = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Gambia | country_flag = 1 | histcountry = | state = | region = | region_type = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 13 | lat_m = 26 | lat_s = 42 | lat_NS = S | long_d = 16 | long_m = 40 | long_s = 30 | long_EW = Z | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = <!-- *** Population *** --> | population = cca 320000 | population_date = [[2005]] | population_density = | population_metro = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code_type = | code1 = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Gambia adm location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Gambii | map_locator = Gambia | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Serekunda | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Serekunda''' alebo aj '''Serrekunda''' je mesto a najväčšia metropolitná oblasť v [[Gambia (štát)|Gambii]]. Nachádza sa blízko pobrežia [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]], na [[Gambia (rieka)|rieke Gambia]], neďaleko hlavného mesta [[Banjul]]. Serekunda a Banjul tvoria mestskú oblasť známu ako ''Kombos'', v ktorej žije približne polovica obyvateľstva Gambie. Serekunda bola pomenovaná po Sayerrovi Jobeovi, ktorý ju založil v 19. storočí. Zlúčila sa s niekoľkými dedinami do väčšej mestskej oblasti. Rast [[Banjul]]u bol obmedzený kvôli tomu, že je malým ostrovom, čo viedlo k rastu populácie Serekundy a presťahovaniu podnikov z Banjulu. Od 80. rokov 20. storočia je Serekunda regionálnym centrom náboženského hnutia [[Tablighi Jamaat]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Serekunda|1343325112}} {{geografický výhonok}} [[Kategória:Mestá v Gambii]] mr9qcqxe3bi38ps0o7wztwklacxow47 8210900 8210891 2026-05-08T20:22:15Z DurMar12 181423 Pridané wikilinky, portál 8210900 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Serekunda | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Senegambia, Serekunda roundabout 2 Gambia 2025.jpg | image_caption = | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_type = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Gambia | country_flag = 1 | histcountry = | state = | region = | region_type = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 13 | lat_m = 26 | lat_s = 42 | lat_NS = S | long_d = 16 | long_m = 40 | long_s = 30 | long_EW = Z | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = <!-- *** Population *** --> | population = cca 320000 | population_date = [[2005]] | population_density = | population_metro = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code_type = | code1 = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Gambia adm location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Gambii | map_locator = Gambia | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Serekunda | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = | Portal1 = Afrika }} '''Serekunda''' alebo aj '''Serrekunda''' je mesto a najväčšia [[metropolitná oblasť]] v [[Gambia (štát)|Gambii]]. Nachádza sa blízko pobrežia [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]], na [[Gambia (rieka)|rieke Gambia]], neďaleko hlavného mesta [[Banjul]]. Serekunda a Banjul tvoria mestskú oblasť známu ako ''Kombos'', v ktorej žije približne polovica obyvateľstva Gambie. Serekunda bola pomenovaná po [[Sayerr Jobe|Sayerrovi Jobeovi]], ktorý ju založil v [[19. storočie|19. storočí]]. Zlúčila sa s niekoľkými dedinami do väčšej mestskej oblasti. Rast [[Banjul]]u bol obmedzený kvôli tomu, že je malým ostrovom, čo viedlo k rastu populácie Serekundy a presťahovaniu podnikov z Banjulu. Od [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] je Serekunda regionálnym centrom náboženského hnutia [[Tablighi Jamaat]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Serekunda|1343325112}} {{geografický výhonok}} [[Kategória:Mestá v Gambii]] oy4v08q7wpy8s9wsckidvmxf366qds4 Červená krvinka 0 45835 8210814 8173360 2026-05-08T16:37:54Z ~2026-27065-36 293875 Revízia [[Special:Diff/8173360|8173360]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-13203-35|~2026-13203-35]] ([[User talk:~2026-13203-35|diskusia]]) bola vrátená 8210814 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Red White Blood cells.jpg|náhľad|Zľava doprava: červená krvinka, [[krvná doštička]], [[biela krvinka]]]] '''Červené krvinky''' alebo '''erytrocyty''' predstavujú jednu z najšpecializovanejších a zároveň najjednoduchších [[bunka|buniek]]. == Morfológia a základné údaje == Všeobecne majú okrúhly až elipsovitý diskovitý tvar, u [[cicavec|cicavcov]] bikonkávny (sú v strede preliačené), čo zväčšuje ich povrch a teda aj kontaktnú plochu na výmenu plynov - [[kyslík]]a a [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]]. Na rozdiel od červených krviniek rýb, obojživelníkov, plazov a vtákov erytrocyty cicavcov neobsahujú jadro ani väčšinu ostatných bunkových [[organela|organel]]. Obsahujú 60% vody, 40 % sušiny. Asi 90-95 % ich sušiny tvorí červené krvné farbivo [[hemoglobín]]. Veľkosť červených krviniek je druhovo rozdielna a do istej miery kolíše aj u toho istého jedinca. Z cicavcov má najväčšie erytrocyty ťava (10,5 µm) a mrož (10 µm). Najmenšie erytrocyty má [[kabar pižmový]] (Moschus moschiferus) 2,5 µm. Červené krvinky človeka majú veľkosť 7,2 µm. Počet erytrocytov je u jednotlivých živočíšnych druhov rozdielny a približne závisí od veľkosti krviniek (čím sú väčšie, tým ich je menej). U človeka: U mužov 5 x 10<sup>12</sup> v litri, u žien 4 x 10<sup>12</sup> v litri. Červené krvinky vznikajú v červenej [[kostná dreň|kostnej dreni]] z [[proerytroblast]]ov. Pre ich správnu tvorbu je potrebné [[železo]], ktoré sa získava "recykláciou", zo starých rozpadnutých erytrocytov. Nedostatok železa spôsobuje [[chudokrvnosť]]. Takisto dôležité sú rôzne vitamíny, napríklad B12, kyselina listová či vitamín C. Životnosť červených krviniek u človeka je okolo 120 dní (štyri mesiace). Vznikajú v kostnej dreni. Zanikajú v [[pečeň|pečeni]] a [[slezina|slezine]]. Ich počet určuje vonkajšie prostredie, [[nadmorská výška]], [[stres]]. == Funkcia == Hlavnou úlohou červených krviniek je prenos dýchacích plynov - kyslíka z [[pľúca|pľúc]] do tkanív a oxidu uhličitého z tkanív do pľúc. Kyslík sa v pľúcach viaže na [[hemoglobín]] (150g/l u mužov, 140g/l u žien), pričom vzniká [[oxyhemoglobín]]. V tkanivách sa kyslík uvoľňuje, pretože ho vytláča oxid uhličitý, ktorý sa s hemoglobínom viaže o trochu silnejšou väzbou ako kyslík. Vzniká [[karbaminohemoglobín]]. Táto väzba sa uvoľňuje v pľúcach, kde je vyšší tlak kyslíka. Opäť vzniká oxyhemoglobín. Na hemoglobín sa môžu viazať aj iné plyny, čo je nebezpečné. Napríklad väzba hemoglobínu s [[oxid uhoľnatý|oxidom uhoľnatým]] (CO) je asi 300x silnejšia ako jeho väzba s kyslíkom. Takýto hemoglobín sa nazýva [[karboxyhemoglobín]] alebo karbonylhemoglobín. Ak nie je poskytnutá rýchla pomoc alebo sa človek nadýcha príliš veľa tohto plynu, môže to viesť k smrti. == Iné projekty == {{projekt|wikt=červená krvinka}} {{Medicínsky výhonok}} {{krv}} [[Kategória:Krv]] g6kut5tkyjgzcutdk367ug5etf6zlif Lúčanské jazierko 0 51243 8210711 8210085 2026-05-08T12:39:54Z Akul59 168826 doplnenie, autoritné údaje, ref., 8210711 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Lucanske_jezirko.jpg|thumb|Lúčanské jazierko]] '''Lúčanské jazierko''' je bývalé krasové [[jazero]] v [[Slovenský kras|Slovenskom krase]], na planine [[Horný vrch]],<ref>''Slovenský kras – Domica. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.</ref> v katastrálnom území obce [[Lúčka (okres Rožňava)|Lúčka]] v [[Rožňava (okres)|okrese Rožňava]] a je súčasťou [[Národný park Slovenský kras|Národného parku Slovenský kras]] Leží v nadmorskej výške {{mnm|729}} a pôvodne zaberalo plochu {{ha|0.17|m}} Vzniklo upchatím ponoru v plytkej preliačine. Bolo napájané svahovým krasovým prameňom asi {{m|40|m}} severozápadne od jazera. Vodná hladina v minulosti kolísala, jazero postupne zarastalo vodným rastlinstvom a v súčasnosti (apríl 2012) sa na jeho mieste nachádza [[mokraď (ekológia)|mokraď]]. == Prístup == * po {{Turistická značka|červená}} červeno značenej turistickej trase: ** od východu z obce [[Zádiel]] ** od západu z [[Jablonovské sedlo|Jablonovského sedla]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=20.7207&y=48.6193&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Súradnice|48.619867|20.72059|type:landmark|format=dms|display=title}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Mokrade na Slovensku]] [[Kategória:Jazerá na Slovensku]] [[Kategória:Horný vrch]] [[Kategória:Vodstvo v okrese Rožňava]] [[Kategória:Lúčka (okres Rožňava)]] 953d51w57lgpkttao1qmgb0fxhmso6k Východoafrická priekopová prepadlina 0 52362 8210870 7529792 2026-05-08T18:49:10Z Jetam2 30982 citácia názvu 8210870 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tectonical map of East Africa.png|thumb|Schéma Východoafrického riftu.]] '''Východoafrická priekopová prepadlina'''<ref name="skgeodesy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2022| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> (po angl. ''Great Rift Valley'', doslova ''Veľké zlomové údolie'') je [[priekopová prepadlina]] vo východnej časti [[Afrika|Afriky]]. Prebieha tu proces rozpadu - extenzie [[Africká platňa|africkej platne]] a jej vzďaľovanie od [[Arabská platňa|arabskej]] a jazerá, ktoré sú súčasťou Východoafrickej priekopovej prepadliny: Avalath, Karanie, Oldumi, Abern, Osloj, Salvara, Korsta, Koral, Buisto a Ovperd. Ťahá sa v dĺžke {{km|5000|m}} od severu [[Sýria|Sýrie]] na [[Blízky východ|Blízkom východe]] až po stred [[Mozambik]]u v juhovýchodnej [[Afrika|Afrike]]. Šírka údolia sa pohybuje v rozsahu 30 až 100 kilometrov a hĺbka od sto po niekoľko tisíc metrov. Na severe sa tento proces začal asi pred 35 miliónmi rokov, v [[Afrika|Afrike]] asi pred 15 miliónmi rokov. Pomenovanie dostala od bádateľa [[John Walter Gregory|Johna Waltera Gregoryho]]. Najsevernejšia časť prepadliny tvorí údolie [[Biká]] v [[Libanon]]e, ktoré oddeľuje pohoria [[Libanon]] a [[Antilibanon]]. V [[Izrael]]i prechádza do údolia [[Chula]] nachádzajúceho sa medzi pohorím [[Galilea (pohorie)|Galilea]] a [[Golanské výšiny|Golanskými výšinami]] a pokračuje [[Jordánske údolie|Jordánskym údolím]] cez [[Tiberiadske jazero|Galilejské jazero]], [[Mŕtve more]], [[Arabah]], [[Akabský záliv]] až po [[Červené more]]. Tento segment sa označuje aj ako [[zlom Mŕtveho mora]]. [[Afarská panva]] (Danakilská preliačina) v [[Eritrea|Eritrei]] je miestom stretu trhlín, z ktorých jedna smeruje [[Adenský záliv|Adenským zálivom]] do [[Indický oceán|Indického oceánu]] a druhá, ktorá je súčasťou Veľkej priekopovej prepadliny, smerom na juh do [[Východná Afrika|východnej Afriky]]. Najprv prechádza [[Etiópska vysočina|Etiópskou vysočinou]], ktorú delí na dve časti, a južnejšie, v oblasti [[Veľké africké jazerá|Veľkých afrických jazier]], sa rozchádza do Východoafrickej priekopy a Stredoafrickej priekopy. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|Great Rift Valley}} {{Portál|Vedy o Zemi}} [[Kategória:Rifty]] [[Kategória:Geografia Afriky]] [[Kategória:Geografia Ázie]] 259ndb67ksfpwkurcolfqmni8zylhv0 Banjul 0 52721 8210815 6525148 2026-05-08T16:40:31Z Jetam2 30982 wl 8210815 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Banjul | other_name = | category = Mesto <!-- *** Image *** --> | image = Banjul-King-Fahad-Mosque-2007.jpg | image_caption = | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_type = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Gambia | country_flag = 1 | histcountry = | state = | region = | region_type = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 5 | lat_d = 13 | lat_m = 27 | lat_s = 00 | lat_NS = S | long_d = 16 | long_m = 35 | long_s = 00 | long_EW = Z | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 12 <!-- *** Population *** --> | population = 31301 | population_date = [[2013]] | population_density = | population_metro = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code_type = | code1 = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Gambia adm location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Gambii | map_locator = Gambia | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Banjul | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Banjul''' (do roku 1973 ''Bathurst'') je hlavné mesto [[Gambia (štát)|Gambie]]. Vlastné mesto má 34 828 obyvateľov, ale aglomerácia 523 589 (sčítanie z roku 2003). Nachádza sa na ostrove [[St Mary's Island]] („Ostrov svätej Márie“), nazývanom aj Banjul, čiže na mieste, kde sa rieka [[Gambia (rieka)|Gambia]] vlieva do [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Bolo založené roku [[1816]] ako britská obchodná stanica. == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Grimsby]], [[Spojené kráľovstvo]] * {{minivlajka|USA}} [[Newark (New Jersey)|Newark]], [[Spojené štáty|USA]] * {{minivlajka|Belgicko}} [[Ostende]], [[Belgicko]] * {{minivlajka|Taiwan}} [[Tchaj-pej]], [[Taiwan]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Banjul}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Mestá v Gambii]] [[Kategória:Hlavné mestá v Afrike]] [[Kategória:Prístavné mestá Atlantického oceánu]] hwwh5hd76k45qfa96slxlx19ilprp6j Karel Kaplan 0 57738 8210953 7549927 2026-05-08T23:11:47Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210953 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Karel Kaplan | Rodné meno = | Popis osoby = český historik | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[28. august]] [[1928]] | Miesto narodenia = [[Horní Jelení]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2023|3|12|1928|8|28}} | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = História | Portál2 = | Portál3 = }} '''Karel Kaplan''' (* [[28. august]] [[1928]], [[Horní Jelení]] – † [[12. marec]] [[2023]])<ref>[http://biblio.hiu.cas.cz/authorities/7514 Karel Kaplan na BDČZ]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zemřel historik Karel Kaplan, odborník na komunistické Československo {{!}} ČeskéNoviny.cz|url=https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/2338251|vydavateľ=www.ceskenoviny.cz|dátum prístupu=2023-03-13|jazyk=cs|dátum vydania=2023-03-13}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> bol [[Česko|český]] [[historik]] so zameraním na najnovšie [[Dejiny Česko-Slovenska|dejiny ČSR]], pôvodne politický pracovník. V roku [[1970]] musel opustiť HÚ [[Česko-slovenská akadémia vied|ČSAV]] a šesť rokov pracoval ako robotník. Od roku [[1976]] žil v [[Mníchov]]e, od roku [[1990]] v [[Praha|Prahe]]. == Dielo == * ''Utváření generální linie výstavby socialismu v Československu'', 1966 * ''Zpráva o organizovaném násilí'' ; Spoluautor: Vilém Hejl (Sixty-Eight Publishers Toronto 1986) * ''Pravda o Československu 1945 – 1948'' (Panorama Praha 1990) * ''Nekrvavá revoluce'', 1993 == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.ceskatelevize.cz/porady/10160488386-vzkaz/209452801410013-vzkaz-karla-kaplana/ Vzkaz Karla Kaplana] {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kaplan, Karel}} [[Kategória:Českí historici]] [[Kategória:Českí publicisti]] [[Kategória:Politici KSČ]] [[Kategória:Pracovníci Akadémie vied Českej republiky]] [[Kategória:Českí emigranti a exulanti]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)]] [[Kategória:Osobnosti z okresu Pardubice]] 07r876bistw319oeabloxexuomb04je Ján Holonič 0 61347 8210843 8010857 2026-05-08T17:50:00Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210843 wikitext text/x-wiki '''Arcibiskup Ján''' (vlastným menom '''Ján Holonič'''; * [[29. január]] [[1937]], [[Kravany (okres Trebišov)|Kravany]] – † [[2. august]] [[2012]], Prešov) bol hlavou [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnej cirkvi]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Pravoslávnu bohosloveckú fakultu v [[Prešov]]e ukončil v roku 1958 a v tom istom roku bol vysvätený na [[diakon]]a a neskôr na kňaza. Pôsobil na farnostiach [[Rakovec nad Ondavou]], neskôr [[Šamudovce]]. V roku [[1983]] prijal mníšsky postrih v [[Trojicko-sergijevská lavra|Trojicko-Sergejevskej Lavre]] v [[Sergijev Posad|Zagorsku]]. Krátko nato bol zvolený a vysvätený za michalovského pravoslávneho biskupa. Arcibiskup Ján bol slávnostne intronizovaný [[7. apríl]]a [[2006]] v pravoslávnom Katedrálnom chráme svätého kniežaťa Alexandra Nevského v Prešove. Arcibiskup Ján sa stal súčasne aj eparchom prešovského biskupstva. Prebral tak uvoľnený úrad po zosnulom eparchovi [[Arcibiskup Nikolaj |Nikolajovi]]. Arcibiskup Ján doteraz zastával úrad biskupa michalovského, kde pôsobil 23 rokov. == Externé odkazy == * [http://drevo-info.ru/articles/15868.html Иоанн (Голонич)]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} // Открытая православная энциклопедия «Древо» * [http://korzar.sme.sk/c/4497210/intronizovali-pravoslavneho-arcibiskupa-jana.html Intronizovali pravoslávneho arcibiskupa Jána] * [http://www.pcopresov.sk/jeho_vysokopreosvietenos%C5%A5_jan_-_arcibiskup_presovs.html Jeho Vysokopreosvietenosť Ján - arcibiskup prešovský a Slovenska] * [http://www.scribd.com/doc/50775150/%C4%8Casopis-Ikona-%D0%96%D1%83%D1%80%D0%BD%D0%B0%D0%BB-%D0%98%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D0%B0-1-2011 Časopis "Ikona" №1 2011] {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Holonič, Ján}} [[Kategória:Narodenia v 1937]] [[Kategória:Slovenskí pravoslávni biskupi]] gfpk30uc8l3rt4uchqrjrh83usledvz Rimini 0 62178 8210817 6950499 2026-05-08T16:46:45Z DurMar12 181423 /* Slováci, ktorí tu pôsobili */ Upravený formát 8210817 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Rimini | native_name = | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Rimini Montage.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Taliansko | country_flag = 1 | region = Emilia-Romagna | district = [[Rimini (provincia)|Rimini]] | district_type = Provincia | district_label = Provincia <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 44 | lat_m = 3 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 12 | long_m = 34 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 134.52 <!-- *** Population *** --> | population = 144545 | population_date = 01. 01. 2012 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 47921-47924 | area_code = 0541 | area_code_type = Tel. predvoľba <!-- *** Maps *** --> | map = Italy relief location map.jpg | map_caption = Poloha mesta v rámci Talianska | map_locator = Taliansko <!-- *** Websites *** --> | commons = Rimini | website = [http://www.comune.rimini.it/ comune.rimini.it] }} '''Rimini''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Taliansko|Taliansku]] v regióne [[Emilia-Romagna]] a je hlavným mestom provincie [[Rimini (provincia)|Rimini]]. Žije tu 144 000 obyvateľov. Nachádza sa na pobreží [[Jadranské more|Jadranského mora]], medzi riekami Marecchia (v staroveku Ariminus) a Ausa (v staroveku Aprusa) a spolu s [[Riccione]] je to medzi Talianmi pravdepodobne najobľúbenejšie prímorské stredisko [[Jadranská riviéra|Jadranskej riviéry]]. Aj vďaka takmer 20km dlhých piesočných pláží dostalo pomenovanie Slnečná riviéra. == Osobnosti mesta == * [[Federico Fellini]] (* [[1920]] – † [[1993]]), filmový režisér a scenárista == Slováci, ktorí tu pôsobili == * [[Ján Šebela]] (* [[1907]]{{--}}† [[1992]]), rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], internovaný, prinútený emigrovať pre vieru.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kubanovič | meno = Zlatko | autor = | odkaz na autora = | titul = Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov : od dona Bosca do roku 1924 | vydanie = | vydavateľ = Don Bosco | miesto = Bratislava | rok = 2019 | počet strán = | url = | isbn = 978-80-8074-436-6 | kapitola = | strany = 278 | jazyk = }}</ref> == Partnerské mestá == * {{flagicon|USA}} [[Fort Lauderdale]], [[Florida]], [[Spojené štáty|USA]], [[1985]] * {{flagicon|Čína}} [[Jangzhou]], [[Čína]], [[1999]] * {{flagicon|FRA}} [[Saint-Maur-des-Fossés]], [[Francúzsko]], [[1967]] * {{flagicon|Belgicko}} [[Seraing]], [[Belgicko]], [[1976]] * {{flagicon|RUS}} [[Soči]], [[Rusko]], [[1977]] * {{flagicon|Senegal}} [[Ziguinchor]], [[Senegal]], [[1974]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Rimini}}. == Externé odkazy == * [http://www.comune.rimini.it/ oficiálna stránka] {{taliansky výhonok}} {{Provincia Rimini}} [[Kategória:Rimini| ]] [[Kategória:Mestá v regióne Emilia-Romagna]] [[Kategória:Prístavné mestá Jadranského mora]] 7eblvlm9fr46fojoigyxmcil6ny1cam 8210821 8210817 2026-05-08T16:55:20Z DurMar12 181423 Upravený infobox, externý odkaz, pridaná šablóna km, wikilink 8210821 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Rimini | native_name = | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Rimini Montage.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Taliansko | country_flag = 1 | region = Emilia-Romagna | district = [[Rimini (provincia)|Rimini]] | district_type = Provincia | district_label = Provincia <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 44 | lat_m = 3 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 12 | long_m = 34 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 134.52 <!-- *** Population *** --> | population = 144545 | population_date = 01. 01. 2012 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 47921-47924 | area_code = 0541 | area_code_type = Tel. predvoľba <!-- *** Maps *** --> | map = Italy relief location map.jpg | map_caption = Poloha mesta v rámci Talianska | map_locator = Taliansko <!-- *** Websites *** --> | commons = Rimini | website = {{URL|https://www.comune.rimini.it}} | Portal1 = Taliansko }} '''Rimini''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Taliansko|Taliansku]] v regióne [[Emilia-Romagna]] a je hlavným mestom provincie [[Rimini (provincia)|Rimini]]. Žije tu 144 000 obyvateľov. Nachádza sa na pobreží [[Jadranské more|Jadranského mora]], medzi riekami Marecchia (v staroveku Ariminus) a [[Ausa]] (v staroveku Aprusa) a spolu s [[Riccione]] je to medzi Talianmi pravdepodobne najobľúbenejšie prímorské stredisko [[Jadranská riviéra|Jadranskej riviéry]]. Aj vďaka takmer {{km|20|m}} dlhých piesočných pláží dostalo pomenovanie Slnečná riviéra. == Osobnosti mesta == * [[Federico Fellini]] (* [[1920]]{{--}}† [[1993]]), filmový režisér a scenárista == Slováci, ktorí tu pôsobili == * [[Ján Šebela]] (* [[1907]]{{--}}† [[1992]]), rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], internovaný, prinútený emigrovať pre vieru.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kubanovič | meno = Zlatko | autor = | odkaz na autora = | titul = Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov : od dona Bosca do roku 1924 | vydanie = | vydavateľ = Don Bosco | miesto = Bratislava | rok = 2019 | počet strán = | url = | isbn = 978-80-8074-436-6 | kapitola = | strany = 278 | jazyk = }}</ref> == Partnerské mestá == * {{flagicon|USA}} [[Fort Lauderdale]], [[Florida]], [[Spojené štáty|USA]], [[1985]] * {{flagicon|Čína}} [[Jangzhou]], [[Čína]], [[1999]] * {{flagicon|FRA}} [[Saint-Maur-des-Fossés]], [[Francúzsko]], [[1967]] * {{flagicon|Belgicko}} [[Seraing]], [[Belgicko]], [[1976]] * {{flagicon|RUS}} [[Soči]], [[Rusko]], [[1977]] * {{flagicon|Senegal}} [[Ziguinchor]], [[Senegal]], [[1974]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}}. == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Ita icon}} {{taliansky výhonok}} {{Provincia Rimini}} [[Kategória:Rimini| ]] [[Kategória:Mestá v regióne Emilia-Romagna]] [[Kategória:Prístavné mestá Jadranského mora]] gzh53pjr13nrrj0ax7aiknn2wfkj1ja Program (počítačový) 0 64733 8210781 8207338 2026-05-08T16:03:07Z Lp0 on fire 280547 Reverted 1 edit by [[Special:Contributions/VexSilk76|VexSilk76]] ([[User talk:VexSilk76|talk]]): Cross-wiki spam (TwinkleGlobal) 8210781 wikitext text/x-wiki '''Počítačový program''' (alebo len '''program''', syn. [[Aplikácia (informatika)|'''aplikácia''']]<ref name=":0">{{Citácia knihy |titul=Nebojte se počítače: pro Windows 7 a Office 2010 |vydavateľ=[[Grada Publishing]] |rok=2011 |isbn=978-80-247-7414-5 |meno=Procházka |priezvisko=David |miesto=Praha |strany=15}}</ref>) je [[Súbor (informatika)|súbor]] [[Programový príkaz|príkazov]] a [[Inštrukcia (informatika)|inštrukcií]], respektíve ich postupnosť v zápise zrozumiteľnom [[počítač]]u, ktorá slúži na vykonanie úlohy v tomto počítači. Počítačový program tvorí [[programátor]] zápisom [[Algoritmus|algoritmu]] v [[Programovací jazyk|programovacom jazyku]]. Je zapísaný v [[Strojový kód|strojovom (binárnom) kóde]] alebo [[Zdrojový kód|zdrojovom kóde]]. Spustený program sa nazýva [[Proces (informatika)|proces]], jeden program môže vytvoriť viac procesov. Všetky počítačové programy tvoria [[softvér]]. Počítačovými programami sú napríklad [[Webový prehliadač|internetové prehliadače]], editory či [[Počítačová hra|počítačové hry]].<ref name=":0" /><ref name=":3" /> Synonymom, respektíve príbuzným pojmom počítačového programu je (počítačová) aplikácia, ''„ktorá označuje obvykle komplexnejší súhrn často i niekoľkých programov, ktoré plnia úlohy danej oblasti“''<ref name=":3">{{Citácia knihy |titul=CyberCrime |vydavateľ=[[CZ.NIC]] |rok=2016 |isbn=978-80-88168-16-4 |meno=Jan |priezvisko=Kolouch |miesto=Praha |strany=63}}</ref>. Počítačový program je osobitným predmetom [[Autorské právo|autorskoprávnej ochrany]]. Je chránený podobne ako [[literárne dielo]].<ref name=":3" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> [[Právna norma|Právne normy]] poskytujú viaceré [[Legálna definícia|legálne definície]] pojmu, pre územie [[Slovensko|Slovenska]] je relevantný § 87 slovenského [[Autorský zákon (2015)|Autorského zákona]] (pozri nižšie). == Právna ochrana == === Všeobecne a medzinárodná právna úprava === Počítačový program býva v súčasnosti za predpokladu splnenia právom definovaných podmienok (typicky [[Tvorivá duševná činnosť|kreatívna duševná činnosť]]) chránený [[Autorské právo|autorskoprávnou ochranou]]. V 70. a 80. rokoch 20. storočia však o charaktere možnej duševnoprávnej ochrany prebiehala diskusia, pričom až medzinárodná právna úprava (čl. 10 [[TRIPS]], čl. 4 [[Zmluva WIPO o autorských právach|Zmluvy WIPO o autorskom práve]]) ustálila názor, že ochrana sa neposkytne v oblasti [[Patentové právo|patentov]] a že nejde o osobitné [[právo duševného vlastníctva]], ale naopak že program predstavuje dielo chránené podobne ako literárne diela podľa čl. 2 [[Bernská dohoda o ochrane literárnych a umeleckých diel|Bernského dohovoru]]. Patentové právo môže následne chrániť prístroje používajúce softvér alebo vynálezy s ním súvisiace. Medzinárodná právna úprava termín počítačový program neupravuje a otázku ponecháva na štáty. Modelové ustanovenia o ochrane počítačových programov, prijatých medzinárodnou organizáciou WIPO v roku 1978 počítačový program definujú (časť 1 písm. i) ako: ''„sadu inštrukcií, ktoré, pokiaľ sú zaznamenané na strojovo čitateľnom médiu, sú schopné prístroju umožniť spracovanie informácií v zmysle vyjadrovať alebo vykonávať určité funkcie alebo úlohy alebo dosahovať určitých výsledkov“''. Ako počítačový program sa zároveň rozumie aj prípravný koncepčný materiál.<ref name=":2">{{Citácia knihy |priezvisko=Adamová |meno=Zuzana |titul=Autorský zákon |vydavateľ=[[C. H. Beck]] |miesto=Bratislava |rok=2018 |priezvisko2=Hazucha |meno2=Branislav |kapitola zborník = § 87 [Počítačový program]}}</ref>{{rp| 642{{--}}643}} V európskom práve [[smernica o právnej ochrane počítačových programov]] (2009/24/ES) pre svoje účely definuje počítačový program ako ''„programy v akejkoľvek forme vrátane tých, ktoré sú včlenené do technického vybavenia počítača (hardvéru). Tento pojem zahŕňa aj prípravnú koncepčnú prácu vedúcu k vyvinutiu počítačového programu pod podmienkou, že na základe jej povahy bude možné v neskoršom štádiu vytvoriť počítačový program.“'' (bod 7). === Slovensko === V [[Slovenský právny poriadok|slovenskom právnom poriadku]] (k dňu 7. 4. 2023) definuje počítačový program z. č. 185/2015 Z.z. [[Autorský zákon (2015)|Autorský zákon]] (ďalej aj „AZ“), podľa ktorého (§ 87) ide o ''„súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení“''. Počítačový program definuje slovenský Autorský zákon v súlade s [[Medzinárodné právo verejné|medzinárodnou úpravou]] a [[Európske právo|európskou právnou úpravou]] (pozri vyššie) chránené v obdobnom režime ako [[Autorské dielo|autorské diela]] (presnejšie [[Literárne dielo|literárne diela]] či v terminológii slovenského AZ iné [[slovesné dielo]]). Autorskoprávna ochrana sa priznáva len tým počítačovým programom, ktoré sú výsledkom [[Tvorivá duševná činnosť|tvorivej duševnej činnosti]] autora (zvyčajne programátora). V porovnaní s inými dielami nemusí ísť o „jedinečný“ výsledok tvorivej duševnej činnosti autora (porov. §3 AZ).<ref name=":2"/>{{rp|645{{--}}647;}} <ref name=":1" /> Ako počítačový program zároveň Autorský zákon vníma súbor príkazov a inštrukcií napísaných alebo vyjadrených v [[Zdrojový kód|zdrojovom kóde]] alebo v [[Strojový kód|strojovom kóde]]. Chránená je však zároveň aj súvisiaca dokumentácia (materiál použitý na jeho vytvorenie). Program tak nemusí byť vyjadrený iba v binárnom alebo textovom kóde, môže ísť napríklad o [[algoritmus]] opísaný v knihe.<ref name=":2" />{{rp|645{{--}}647}} Obdobne ako pri iných autorských dielach, aj počítačovému programu je ochrana poskytovaná iba ako konkrétnemu prevedeniu (vyjadreniu) [[Myšlienka|myšlienky]], nie ako myšlienke či funkcie samotnej. Vyčerpanie [[Distribučné právo|distribučného práva]] k počítačovému programu upravuje slovenská právna úprava samostatne (§ 88 AZ) Všeobecná právna úprava princípu vyčerpania distribučného práva sa nachádza v § 22 ods. 2 AZ, pričom sa od § 88 AZ líši už len tým, že vyčerpanie viaže na prevod [[Užívacie právo|užívacieho práva]]. Autor počítačového programu požíva [[Osobnostné právo|osobnostné]] i [[Majetkové právo|majetkové práva]]. Autorský zákon pozná viaceré výnimky a obmedzenia majetkových práv autora k počítačovému programu (§89 AZ). Od počítačového programu odlišným predmetom právnej ochrany je [[Grafické používateľské rozhranie|grafické užívateľské rozhranie]].<ref name=":1">{{Citácia knihy |priezvisko=Adamová |meno=Zuzana |titul=Právo duševného vlastníctva |vydavateľ=TINCT |miesto=Bratislava |rok=2020 |isbn=978-80-973544-0-4 |strany=43{{--}}44}}</ref> Odlišným termínom je tiež širší termín [[softvér]].<ref name=":2" />{{rp|647{{--}}648}} == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy |priezvisko=Adamová |meno=Zuzana |titul=Autorský zákon |vydavateľ=[[C. H. Beck]] |miesto=Bratislava |rok=2018 |priezvisko2=Hazucha |meno2=Branislav |strany= 639{{--}}690 |kapitola zborník = § 87, 88, 89}} [[Kategória:Programovanie]] 0hqjxaeigzrt76inkmws481uqijlekn Niklas Bäckström 0 69377 8211051 7436935 2026-05-09T07:43:03Z ~2026-27065-36 293875 8211051 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno = Nicklas Bäckström | Portrét = Niklas Bäckström.jpg | Veľkosť obrázka = | Popis = {{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko|fínsky]] [[ľadový hokej|hokejista]] | Dátum narodenia = {{dnv|1978|2|13}} | Miesto narodenia = [[Helsinki]], [[Fínsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Rok1 = 1996 | Rok2 = | Pozícia = brankár | Streľba = ľavou rukou | Výška = 184 | Váha = 88 | Prezývka = }} {{Pozri|švédskom hokejovom útočníkovi|Nicklas Bäckström}} {{olympijské striebro}} '''Niklas Bäckström''' (* [[13. február]] [[1978]], [[Helsinki]], [[Fínsko]]) je [[Fínsko|fínsky]] [[ľadový hokej|hokejový]] brankár. == Klubový hokej == Je odchovancom [[HIFK Helsinki]]. Od ročníka 2002/03 bol hráčom [[Kärpät Oulu]]. Pred sezónou 2006/07 ho angažovala [[Minnesota Wild]] ([[NHL]]). == Reprezentácia == Reprezentoval na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS 2005]], odchytal päť zápasov. Zúčastnil sa aj na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS 2006]] (bronz) a [[Ľadový hokej na ZOH 2006|ZOH 2006]] (striebro), do brány však nenastúpil. Na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS 2008]] bol brankárskou jednotkou svojho tímu, ktorý vybojoval bronz. Nosí dres číslo 32. === Reprezentačná štatistika === {|!bgcolor="#f7f8ff" cellpadding="3" cellspacing="0" border="1" style="font-size: 95%; text-align: center; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse;" |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="11" | |- align=center bgcolor=#e0e0e0 !Podujatie||&nbsp;Z&nbsp;||Minúty||Strely||Zásahy||G||%||G/Z||TM||SO||Miesto |- align=center |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS 2005]] |5||||||||||90,2||2,32||||||7. |- align=center bgcolor=#e0e0e0 |[[Ľadový hokej na ZOH 2006|ZOH 2006]] |0||||||||||||||||||2. |- align=center |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS 2006]] |0||||||||||||||||||3. |- align=center bgcolor=#e0e0e0 |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS 2008]] |8||483:22||218||201||17||92,20||2,11||2||1||3. |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Niklas Bäckström}} == Externé odkazy == * {{Eurohockey|639}} * {{Ihdb hokej|id=42585|meno=Niklas Bäckström}} {{portál|Fínsko|Fínsky|Šport|Športový|Ľudia|Biogafický}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Bäckström, Niklas}} [[Kategória:Osobnosti z Helsínk]] [[Kategória:Fínski hokejoví brankári]] [[Kategória:Strieborní olympijskí medailisti v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Bronzoví olympijskí medailisti v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Fínski strieborní olympijskí medailisti]] [[Kategória:Fínski bronzoví olympijskí medailisti]] [[Kategória:Hráči Minnesota Wild]] [[Kategória:Hráči Oulun Kärpät]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2006]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2008]] [[Kategória:Brankári v NHL]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2005]] [[Kategória:Brankári Minnesota Wild]] [[Kategória:Brankári Calgary Flames]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] pce3afs2a0xyvibu9dysqzlfo8rli7w List (botanika) 0 69561 8211099 7846736 2026-05-09T09:32:41Z Dušan Kreheľ 52078 fix lat. meno 8211099 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}}[[Súbor:Lisc lipy.jpg|náhľad|List [[Lipa|lipy]]]] '''List''' ([[latinčina|lat.]] ''Folium'') je bočný [[orgán (anatómia)|orgán]] [[rastlina|rastliny]]. Jeho rast je na rozdiel od [[stonka|stonky]] a [[koreň (botanika)|koreňa]] obmedzený. Obsahuje zelené farbivo [[chlorofyl]], ktoré umožňuje priebeh procesu [[Fotosyntéza|fotosyntézy]]. Spolu so stonkou tvorí jednotný celok, označovaný ako [[výhonok]] (''frons''). == Funkcie == *[[fotosyntéza]] - funkcia listu *[[Transpirácia (botanika)|transpirácia]] - odparovanie vody * výmena plynov - medzi rastlinou a prostredím * niektoré rastliny sa ním nepohlavne rozmnožujú List okrem toho môže vykonávať aj iné funkcie a vznikajú tak tzv. '''metamorfózy.''' Tieto zmeny sú obvykle výsledkom adaptácie rastliny na určité podmienky prostredia, v ktorých je rastlina schopná existovať. == Metamorfózy listov == *[[Súbor:Leaf Varieties (15 sp).png|náhľad|[[Metamorfóza|Metamorfózy]] listov]]'''mäsité listy''' - sú veľmi tenké s bohato vyvinutým [[vodné pletivo|vodným pletivom]]. Slúžia na hromadenie vody u rastlín rastúcich na suchých stanovištiach. Takéto listy majú napr. [[skalnica]], [[rozchodník]]. * '''listy mäsožravých rastlín''' - sú rôzne zariadené na lákanie, chytanie a súčasne aj na rozkladanie (pomocou [[enzým]]ov) [[hmyz]]u alebo iných drobných živočíchov. Napr. [[rosička (rod)|rosička]] má na povrchu listov stopkaté žliazky, [[tučnica]] zas lepkavé žliazky. * '''listové úponky''' - slúžia na prichytávanie stoniek tzv. popínavých rastlín a majú ich [[hrach]] a [[vika]]. * '''listové tŕne''' - chránia rastlinu pred bylinožravcami * . Môžu vzniknúť buď len z časti listu (napr. [[bodliak]], [[pichliač]]) alebo i z celého listu (napr. [[dráč]]). * '''listové korene''' - nahrádzajú funkciu koreňov a majú vláknitý tvar napr. [[salvínia]], alebo vodná [[papraď]]. * '''zdužinatelé listy''' - tvoria spolu so skrátenou časťou stonky [[cibuľa (stonka)|cibuľu]]. Cibuľa môže vzniknúť premenou jediného listu tzv. plná cibuľa (napr. snežienka), alebo zdužinatením spodných častí väčšieho počtu listov (napr. cibuľa kuchynská) * '''šupinaté listy - šupiny''' - obaľujú a chránia [[púčik]]y, sú nezelené, často kožovité, ich ochrannú funkciu zvyšujú [[trichóm]]y, alebo povlak vylučovaných živíc ako u [[jabloň|jabloni]]. == Kategórie listov == V priebehu vývinu rastliny, vyrastá na stonke niekoľko typov listov s rozličným umiestnením a to: * '''[[klíčny list|klíčne listy]]''' - ich základ sa tvorí v zárodku. Majú jednoduchú stavbu a tvar. * '''šupiny''' - sú to najčastejšie nezelené listové orgány, vyrastajúce väčšinou v dolných častiach stonky alebo na postranných vetvách. * '''asimilačné listy''' - sú najčastejšie ploché a sú orgánmi [[fotosyntéza|fotosyntézy]] a [[transpirácia|transpirácie]]. * '''[[listeň|listene]]''' - sú to premenené listy v súkvetí, v pazuchách, ktorých vyrastajú [[kvet]]y. Sú zelené alebo suchoblanité * '''kvetné listy''' - vyvinuli sa z nich kvety. == Postavenie listov na stonke == * striedavé - z každého uzla vyrastá len jeden list (napr. [[marhuľa]]) * protistojné - na uzle stonky vyrastajú vždy dva a dva listy oproti sebe * praslenovité - v uzle vyrastá tri a viac listov (napr. [[praslička]]) * v prízemnej ružici - ružica listov pri zemi (napr. [[Púpava lekárska]]) == Anatómia listu == [[Súbor:Leaf anatomy cs.svg|náhľad|Schéma anatómie listu]] === Pokožka - epidermis === Pokožka listu je tvorená jednou vrstvou tesne k sebe priliehajúcich buniek, ktoré väčšinou neobsahujú [[chlorofyl]]. Na vonkajšej strane listu sa nachádza [[kutikula]] a na spodnej sa nachádzajú [[prieduch]]y. Prieduchy sa môžu nachádzať aj na vrchnej strane listu ale len u vodných rastlín a niektorých suchozemských. Suchomilné rastliny majú prieduchy ponorené pod úroveň pokožky, vlhkomilné rastliny ich majú nad úrovňou pokožky. Najväčšie prieduchy sa nachádzajú u jednoklíčnolistových rastlín. Na okraji listov sa nachádzajú tzv. '''hydatódy'''. === Listový mezofyl === '''[[Listový mezofyl]]''' je u väčšiny rastlín rozlíšený na * '''palisádový parenchým''' - tvorí ho niekoľko radov stĺpikovitých buniek s veľkým množstvom chloroplastov * '''špongiovitý, hubovitý parenchým''' - nachádza sa pod palisádovým a tvoria ho nepravidelné laločnaté bunky s menším počtom chloroplastov a s medzibunkovými priestormi, ktoré ústia do prieduchov na spodnej strane listu. Mezofyl je u vodných rastlín vyplnení vzduchom a nazýva sa '''aerenchým'''. Mezofyl sukulentov (rastliny, ktoré žijú na suchu) tvoria bunky, ktoré uskladňujú vodu. === Žilnatina (venatio) listov === [[Súbor:Leaf 1 web.jpg|náhľad|List s výraznou [[Žilnatina (rastlina)|žilnatinou]]]] Súbor cievnych zväzkov prebiehajúcich listom sa nazýva '''''žilnatina listu'''''. Tvoria ju '''žily'''. Cievne zväzky prechádzajú zo stonky do listov a majú v súlade s usporiadaním cievnych zväzkov v stonke drevo orientované k vrchnej strane a lyko k spodnej strane listu. Cievne zväzky su často sprevádzané sklerenchymatickými povrazcami, ktoré ich vystužujú. V listoch niektorých druhov rastlín sa nachádza iba jediná žila (väčšina ihličnatých rastlín, vodný mor), čepeľou iných prebieha väčšie množstvo '''žíl''' - '''listová žilnatina''', ktorá nielen rozvádza roztoky v liste, ale aj mechanickou oporou jemných pretív jeho čepele. ==== Typy žilnatín ==== * '''žilnatina otvorená''' - žilky sú voľné, navzájom sa nespájajú ** žilnatina sperená - od hlavnej žily odbočujú žily druhého stupňa, od nich žily tretieho stupňa a všetky končia slepo na okraji listu (napr. [[papraď|paprade]]) ** žilnatina nahosemenných rastlín - stredom listu prechádza buď jedna žila alebo dve * '''žilnatina uzavretá''' - žilky sa navzájom spájajú a vytvárajú sieť ** žilnatina perovitá - tvorí ju jedna hlavná žila z nej odbočujú ďalšie žily (napr. [[čerešňa]]) ** žilnatina dlaňovitá - z vrchola stopky vstupuje do čepele väčšie množstvo žíl, ktoré sa v nej lúčovite rozbiehajú a po celej dĺžke rozvetvujú (napr. [[javor]]) ** žilnatina odnožená - hlavná žila sa rozvetvuje na dve žily na každú stranu a každá zo žiliek sa rozkonáruje vždy na vonkajšiu stranu, žilnatina podobná dlaňovitej žilnatine. * '''žilnatina jednoklíčnolistových rastlín''' - je tvorená žilami, ktoré prebiehajú rovnobežne - '''rovnobežná žilnatina''', navzájom sa nespájajú (navzájom ich spájajú priečne žilky). == Morfológia listu - vonkajšia stavba listu == [[Súbor:Leaf Diagram 1.png|thumb|right|200px|a) čepeľ<br> b) žila<br>c) stopka<br>d) pošva]] U väčšiny rastlín je vnútorná stavba listovej čepele iná na vrchnej ako na spodnej strane. List je zvonka rozlíšený na '''líce''' a '''rub''' tzv '''bifaciálny list (dorziventrálny)''' nachádza sa u dvojklíčnolistových rastlín. Zriedkavejšie sú '''listy na oboch stranách rovnaké''' takéto listy sa nazývajú '''monofaciálne (ekvifaciálne)''', sú typické pre výslnné, tropické, väčšinou jednoklíčnolistové rastliny napr. [[tulipán]]. Po morfologickej stránke môžeme na liste rozoznať tri základné časti: === Pošva === '''Pošva''' je rozšírená spodná časť listu, ktorá obrastá stonku v mieste, kde sa list pripája ku stonke. Všeobecne je vyvinutá u jednoklíčnolistých, z dvojklíčnolistých, kde je vzácnejšia, vyznačujú sa s ňou najmä iskerníkovité, ružovité a mrkvovité rastliny… Pošvy tráv bývajú rozšírené v ušká. Časti ušiek bývajú metamorfované na blanitý jazýček. === Stopka (petiolus) === '''Stopka''' je zúžená časť listov, ktorá spája čepeľ so stonkou. Listy, ktoré majú stopku výrazne vyvinutú sa nazývajú '''''stopkaté listy''''', listy bez stopiek nazývame '''''sediace listy'''''. Ak sú sediace listy na báze čepele srdcovito vykrojené a laloky čepele objímajú stonku nazývame ich '''''listy objímavé''''' a ak stonka listom zdanlivo prerastá hovoríme o '''''prerastených listoch'''''. === Čepeľ (lamina) === '''Čepeľ''' je hlavnou časťou listu a preberá asimilačnú a transpiračnú funkciu. U rôznych druhov rastlín býva veľmi rozmanitého tvaru, ale pre určitý druh je tento tvar stály a charakteristický a využíva sa pri opise rastliny, aj keď sa niekedy vplyvom vonkajších podmienok stanovišťa môže zmeniť. Morfológia rozoznáva veľké množstvo rôznych listových foriem a to ako podľa členenia listovej čepele, tak aj podľa tvaru či celkového obrysu.: ==== Tvary listovej čepele ==== Podľa tvaru čepele rozlišujeme: ''list okrúhly, elipsový, vajcovitý, obrátene vajcovitý, predĺžený, kopijovitý, obrátene kopijovitý, klinovitý, kosoštvorcovitý, ihlicovitý, srdcovitý, obličkovitý, šípovitý, vyhnutý, štítovitý''. ===== Listy jednoduché ===== Medzi jednoduchými listami rozlišujeme: * '''celistvé''' – majú nedelenú čepeľ, na okraji hladkú. Takéto listy sú ''list celistvookrajový'' alebo s drobnými zárezmi a zúbkami ''list pílkovitý, zúbkatý, vrúbkovaný, vykrajovaný'', * '''delené''' – majú čepeľ delenú plytkými alebo hlbokými výkrojkami napr. ako [[javor]]. ===== Listy zložené ===== Majú čepeľ rozdelenú na samostatné navzájom nesúvisiace časti tzv. lístky, ktoré mávajú najčastejšie krátku stopôčku ako napr. [[agát]]. U niektorých druhov rastlín býva rozdelená aj čepielka lístkov na jednotlivé lístočky a vytvárajú tak tzv. '''viacnásobné zložené listy'''. == Opadávanie listov == [[Súbor:FL autumn leaves.jpg|thumb|right|200px|Opadané lístie]] * rastlina sa opadávaním listov zbavuje škodlivého účinku zostarnutých častí. V listoch sa totiž ukladajú nepotrebné produkty metabolizmu, [[exkrét]]y, [[vápnik]] a i. * listy zastavujú pred zimou rast a starnú. Rozklad chlorofylu spôsobuje odpad lístia na [[jeseň]]. == Hospodársky význam listu == Listy rastlín majú význam najmä ako krmivá a zelenina bohatá na vitamíny a stopové prvky, napr. trávy, bôbovité a iné krmoviny, [[kapusta]], [[šalát]], [[špenát]], [[Cibuľa kuchynská|cibuľa]], [[rebarbora]]. Listy mnohých rastlín poskytujú korenie ako napr. „bôbkový list“, [[vavrín]], [[tymian]], [[majorán]]. Iné zas poskytujú liečivá napr. [[náprstník]], [[mäta]], [[durman]], čierne ríbezle, [[pŕhľava]]. Niektoré z nich sa upravujú na [[čaj]] alebo [[tabak]]. == Pozri aj == {{Portál|Biológia}} * [[Koreň (botanika)|Koreň]] * [[Stonka]] * [[Kvet]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Leaves}} [[Kategória:Anatómia a morfológia rastlín]] 5w51jkbbb2isgbivdlnifs93xkj4kbj Komsomoľsk na Amure 0 74912 8210997 7963396 2026-05-09T05:06:17Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210997 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Komsomoľsk na Amure | other_name = {{V jazyku|rus|Комсомольск на Амуре}} | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Komsomolsk na Amuru.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Komsomolsk-on-Amur (Khabarovsk kray).png | symbol = Coat_of_Arms_of_Komsomolsk-na-Amure_(Khabarovsk_kray)_(1999).png <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Rusko | country_flag = 1 | state = | region = [[Chabarovský kraj|Chabarovský]] | region_type = Kraj | histregion = | district = Komsomoľský rajón | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = [[Amur (rieka)|Amur]] | river1 = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 30 | lat_d = 50.55 | long_d = 137 | coordinates_type = dim:10000_type:city | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 325.1 <!-- *** Population *** --> | population = 263906 | population_date = 2010 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = 1933 | established_type = Mesto od roku | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Moskovský čas|MSK]]+7 | utc_offset =+11 | timezone_DST = | postal_code = 6810xx | area_code = +7 4217 | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha mesta v Rusku | map_locator = Rusko | map1 = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Komsomolsk-on-Amur | statistics = | website = [http://www.kmscity.ru www.kmscity.ru] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Komsomoľsk na Amure''' je mesto v [[Rusko|Rusku]], v [[Chabarovský kraj|Chabarovskom kraji]]. Leží na ľavom brehu rieky [[Amur (rieka)|Amur]], 360 kilometrov od [[Chabarovsk]]a. V roku 2017 tu žilo 249 810 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Čislennosť naselenia Rossijskoj Federacii po municipaľnym obrazovaniam na 1 janvaria 2017 goda (Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2017 года) | url = http://www.gks.ru/free_doc/doc_2017/bul_dr/mun_obr2017.rar | vydavateľ = Federaľnaja služba gosudarstvennoi statistiki, gks.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-05 | miesto = | jazyk = }} </ref> Mesto je dopravným uzlom na [[Bajkalsko-amurská magistrála|Bajkalsko-amurskej magistrále]]. == Galéria == <gallery> Súbor:Street komsomolsk.jpg|Ulica v Komsomoľsku </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Odkazy == * [http://www.komcity.ru/ Mestský server] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070726203446/http://www.komcity.ru/ |date=2007-07-26 }} * [http://www.adm.khv.ru/invest2.nsf/pages/ru/geninfo/koms_city.htm Mesto Komsomoľsk na Amure] * [http://fc-smena.ru/ FC Smena (futbal)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190729020223/http://www.fc-smena.ru/ |date=2019-07-29 }} {{Ruský výhonok}} [[Kategória:Komsomoľsk na Amure| ]] [[Kategória:Mestá v Rusku]] [[Kategória:Geografia Chabarovského kraja]] 8zm8i2iviyeunc5m7xnqwan7pgzan8s Karpaty 0 83642 8210962 8191842 2026-05-09T00:34:14Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210962 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Geobox| Range <!-- *** Name section *** --> | name = Karpaty | native_name = | other_name = | category = Pohorie <!-- *** Image *** --> | image = Pop Ivan Massif, Maramures.jpg | image_size = | image_caption = Maramureský masív, Rumunsko <!-- *** Country etc. *** --> | country = Česko | country_flag = 1 | country1 = Maďarsko | country2 = Poľsko | country3 = Rakúsko | country4 = Rumunsko | country5 = Slovensko | country6 = Srbsko | country7 = Ukrajina | city = | city1 = <!-- *** Orography *** --> | parent = | part_fold = 1 | part_type = Vertikálne delenie | part = Západné Karpaty | part1 = Juhovýchodné Karpaty | part2 = [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východné Karpaty]] | part3 = Južné Karpaty | part4 = Rumunské Západné Karpaty | part5 = Transylvánska panva | part6 = Srbské Karpaty | border = | border1 = | geology = [[flyšové pásmo]], [[neovulkanity]],<br />[[oravikum]] | geology1 = | period = [[Terciér]] | period1 = | orogeny = [[Alpínske vrásnenie]] | orogeny1 = <!-- *** Locations *** --> | location = | highest_coordinates_type = region:SK_type:mountain | highest = Gerlachovský štít | highest_country = Slovensko | highest_region = Prešovský kraj | highest_district = [[Poprad (okres)|Poprad]] | highest_elevation = 2655 | highest_lat_d = 49 | highest_lat_m = 09 | highest_lat_s = 49 | highest_lat_NS = S | highest_long_d = 20 | highest_long_m = 08 | highest_long_s = 02 | highest_long_EW = V | woods = <!-- *** Geography *** --> | area = 210000 | length = 1400 | length_orientation = | length_round = | width = | width_orientation = | width_round = <!-- *** Free fields *** --> | free_name = | free_value = <!-- *** Map section *** --> | map = Geographic_map_of_Carpathian_mountains_CS.svg{{!}}lang=cs | map_size = 300px | map_caption = Karpatský oblúk od Viedne a Bratislavy až po Srbské Karpaty | map_first = | commons = Carpathian Mountains }} [[Súbor:Gerlach south face B.jpg|náhľad|Gerlachovský štít]] '''Karpaty''' (iné názvy: '''Karpatská sústava, Karpatský systém, karpatský oblúk''') je rozsiahle [[Pásmové pohorie|pásmové]] [[pohorie]] v strednej a východnej [[Európa|Európe]], súčasť [[Alpsko-himalájska sústava|alpsko-himalájskeho]] geologického systému. Vznikli počas mladších [[Terciér|treťohôr]], patria teda k mladým európskym pohoriam. Zasahujú na územie [[Rakúsko|Rakúska]], [[Česko|Česka]], [[Slovensko|Slovenska]], [[Maďarsko|Maďarska]], [[Poľsko|Poľska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Rumunsko|Rumunska]] a [[Srbsko|Srbska]]. Na severozápade ich [[Viedenská kotlina|Viedenská panva]] a [[Karnuntská brána]] oddeľujú od [[Alpy|Álp]], zo severu sú obklopené [[Čelná karpatská priehlbina|čelnou karpatskou priehlbinou]], na juhovýchode, vo východnom Srbsku, plynulo prechádzajú do [[Balkanidy|Balkanidov]]. Vonkajšie pásmo je tvorené z [[flyš]]ových príkrovov, centrálne pásmo hlbinnými vyvreninami a vápencami, vnútorné povrchovými vyvreninami, pozostatky treťohorného vulkanizmu. Celková rozloha pohoria sa uvádza na približne 200<ref name=":8" /> – {{km2|210000}}, celá Karpatská oblasť s priľahlými panvami, nížinami a pahorkatinami tak až 530 tisíc km².{{Bez citácie}} Dĺžka karpatského oblúka počítaná od Bratislavy po [[Železné vráta (roklina)|Železné vráta]] je zhruba 1 450 – {{km|1500|m}}, šírka sa pohybuje medzi 12 a {{km|350|m}}.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Carpathian Mountains | periodikum = Encyclopedia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Carpathian-Mountains | jazyk = en | dátum prístupu = 2021-05-05 }}</ref> Najvyšší bod Karpát je [[Gerlachovský štít]] v slovenských [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]] s výškou {{mnm|2655}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poloha a geomorfologické členenie Tatier | periodikum = spravatanap.sk | url = http://spravatanap.sk/web/index.php/2012-08-24-09-58-43/poloha-a-geomorfologicke-clenienie-tatier-sk | dátum prístupu = 2021-05-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210526212233/http://spravatanap.sk/web/index.php/2012-08-24-09-58-43/poloha-a-geomorfologicke-clenienie-tatier-sk | dátum archivácie = 2021-05-26 }}</ref> Ďalšie oblasti vysokohorského charakteru sa rozkladajú v rumunských Južných Karpatoch s reťazcom masívov [[Munții Retezat|Retezat]], [[Munții Parâng|Parâng]], [[Munții Făgăraș|Fagaraš]] a [[Munții Bucegi|Bucegi]], ktoré presahujú 2 500 metrov; inak má väčšina Karpát skôr ráz lesnatých stredohôr. Nad [[Horná hranica lesa|hornou hranicou lesa]] sa nachádza asi 5 % rozlohy pohoria; časti trvalo nad [[Snežná čiara|snežnou čiarou]] ani [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovce]] sa tu nenachádzajú. Karpaty sú jedným z najvýznamnejších území divokej prírody v Európe. Žije tu okrem iného najväčšia európska populácia [[Medveď hnedý|medveďa hnedého]], [[Vlk dravý|vlka]], [[Kamzík vrchovský|kamzíka]] a [[Rys ostrovid|rysa]], mnoho vzácnych vtákov ako [[orol skalný]] či [[orol krikľavý]] a taktiež viac než tretina všetkých európskych druhov rastlín vrátane mnohých [[endemit]]ných a [[Relikt (biológia)|reliktných]] druhov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Carpathian montane conifer forests – The Encyclopedia of Earth | periodikum = editors.eol.org | url = https://editors.eol.org/eoearth/wiki/Carpathian_montane_conifer_forests | jazyk = en | dátum prístupu = 2021-05-05 }}</ref> V Rumunsku sa nachádza druhá najväčšia plocha [[prales]]ov v Európe po Rusku, celkom 250 000 hektárov (65 %); väčšina z nich sa nachádza v Karpatoch,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Salvaţi pădurile virgine! | periodikum = web.archive.org | url = http://www.jurnalul.ro/stiri/observator/salvati-padurile-virgine-594667.html | dátum vydania = 2011-10-27 | jazyk = ro | dátum prístupu = 2021-05-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20111027163558/http://www.jurnalul.ro/stiri/observator/salvati-padurile-virgine-594667.html | dátum archivácie = 2011-10-27 }}</ref> pričom [[Južné Karpaty]] predstavujú najväčšiu nefragmentovanú lesnú oblasť v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EUROPE: New Move to Protect Virgin Forests | periodikum = www.globalissues.org | url = https://www.globalissues.org/news/2011/05/30/9865 | jazyk = en-gb | dátum prístupu = 2021-05-05 }}</ref> Najviac lesov tvoria podhorské [[Bučina (biotop)|bučiny]] a horské [[Smrečina (biotop)|smrečiny]]. Miera odlesňovania v dôsledku nezákonnej ťažby dreva je ale vysoká.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Romania breaks up alleged €25m illegal logging ring | periodikum = the Guardian | url = http://www.theguardian.com/environment/2018/may/31/romania-breaks-up-alleged-25m-illegal-logging-ring | dátum vydania = 2018-05-31 | jazyk = en | dátum prístupu = 2021-05-05 }}</ref> Mimoriadne druhovo bohatá je v Karpatoch náhradná vegetácia lúk, [[bielokarpatské lúky]] v Česku držia dokonca svetový rekord v absolútnom počte druhov na malej a strednej ploche.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chytrý | meno = Milan | priezvisko2 = Härtel | meno2 = Handrij | priezvisko3 = Šumberová | meno3 = Kateřina | titul = Rodinné stříbro české vegetace: máme u nás něco, co jinde nemají? | periodikum = Živa | vydavateľ = Academia | url = https://ziva.avcr.cz/files/ziva/pdf/rodinne-stribro-ceske-vegetace-mame-u-nas-neco-co.pdf | dátum prístupu = 2021-06-15 }}</ref> V horách a ich [[Podhorie (geomorfologický podcelok)|podhoriach]] vyviera mnoho [[Termálny prameň|termálnych]] a [[Minerálna voda|minerálnych vôd]], pričom na Rumunsko pripadá tretina všetkých týchto európskych vôd.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CAPITAL | meno = de | titul = Bucureşti, staţiune balneară – o glumă bună? | periodikum = www.capital.ro | url = https://www.capital.ro/bucuresti-statiune-balneara-o-gluma-buna-115796.html | jazyk = Ro | dátum prístupu = 2021-05-05 }}</ref> V karpatskej oblasti sa stretávajú vplyvy mnohých národov, jazykov a kultúr, prejavujúce sa podobným folklórom a tradíciami; charakteristická podoba pastevnej horskej krajiny aj mnohých miestopisných názvov je spojená predovšetkým s tzv. [[Valašská kolonizácia|valašskou kolonizáciou]] v stredoveku a ranom novoveku. Okrem prírodného bohatstva sa tu nachádza aj mnoho kultúrnych pamiatok: na zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO sú zapísané [[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy|pôvodné bukové lesy Karpát]], ale tiež aj ľudové drevené chrámy [[Karpatské drevené chrámy v Poľsku a na Ukrajine|poľských, ukrajinských]], [[Drevené kostoly v oblasti Maramureș|rumunských]] a [[Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka|slovenských]] dedín, [[Dediny s opevnenými kostolmi v Transylvánii|opevnené dediny Sedmohradska]], pravoslávne kláštory v bývalom [[Moldavské kniežatstvo|Moldavskom kniežatstve]] alebo unikátne jaskyne [[Slovenský raj|Slovenského raja]] a [[Slovenský kras|krasu]]. == Názov == Pohorie sa v modernej dobe nazýva ''Karpaty'' v [[Čeština|češtine]], [[Poľština|poľštine]] a [[Slovenčina|slovenčine]] a ''Карпати'' (''Karpaty'') v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], ''Карпати''/''Karpati'' v [[Srbčina|srbčine]], ''Carpați'' (čítaj [karpac]) v [[Rumunčina|rumunčine]], ''Карпаты'' v [[Rusínčina|rusínčine]], ''Karpaten'' v [[Nemčina|nemčine]] a ''Kárpátok'' v [[Maďarčina|maďarčine]].<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Moldovanu | meno = Dragoș | titul = Toponimie de origine Romană în Transilvania și în sud-vestul Moldovei | periodikum = Anuar de Lingvistică şi Istorie Literară | vydavateľ = Geografický ústav Rumunské akademie | url = http://www.alil.ro/wp-content/uploads/2012/05/Toponime-de-origine-roman%C4%83-%C3%AEn-Transilvania-%C5%9Fi-%C3%AEn-sud-vestul-Moldovei.pdf | dátum vydania = 2010 | jazyk = ro | dátum prístupu = 2021-05-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160305184711/http://www.alil.ro/wp-content/uploads/2012/05/Toponime-de-origine-roman%C4%83-%C3%AEn-Transilvania-%C5%9Fi-%C3%AEn-sud-vestul-Moldovei.pdf | dátum archivácie = 2016-03-05 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | titul = Korai magyar történeti lexikon : 9-14. század | vydavateľ = Akadémiai Kiadó | miesto = Budapest | počet strán = 753 | isbn = 963-05-6722-9 | isbn2 = 978-963-05-6722-0 | oclc = 32052132 | jazyk = hu }}</ref> Aj keď toponymum (v tvare ''Karpates oros'') zaznamenal [[Klaudios Ptolemaios|Ptolemaios]] už v 2. storočí nášho letopočtu,<ref name="Král">{{Citácia knihy | priezvisko1 = Král | meno1 = Václav | titul = Fyzická geografie Evropy | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 1999 | počet_strán = 348 | kapitola = Alpsko-Karpatská oblast | strany = 131 – 175 | isbn = 80-200-0684-2 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BUZA | meno = MIRCEA | titul = Rev. Roum. Géogr./Rom. Journ. Geogr., 55, (1), p. 23–36, 2011, Bucureşti.ON THE ORIGINS AND HISTORICAL EVOLUTION OF TOPONYMY ON THE TERRITORY OF ROMANIA | url = http://www.rjgeo.ro/atasuri/revue%20roumaine_55_1/M.%20Buza.pdf | vydavateľ = Revue Roumaine de Géographie / Romanian Journal of Geography | dátum vydania = 2011 | dátum prístupu = 2021-05-05 | jazyk = ro | url archívu = https://web.archive.org/web/20180410004328/http://www.rjgeo.ro/atasuri/revue%20roumaine_55_1/M.%20Buza.pdf | dátum archivácie = 2018-04-10 | nedostupné = ano }}</ref> je moderná forma mena vo väčšine jazykov [[Neologizmus|neologizmom.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Buza | meno = Mircea | titul = On the origins and historical evolution of toponymy on the territory of Romania | url = http://www.rjgeo.ro/atasuri/revue%20roumaine_55_1/M.%20Buza.pdf | vydavateľ = Revue Roumaine de Géographie / Romanian Journal of Geography. | dátum vydania = 2011 | dátum prístupu = 27 June 2015 | jazyk = ro | url archívu = https://web.archive.org/web/20180410004328/http://www.rjgeo.ro/atasuri/revue%20roumaine_55_1/M.%20Buza.pdf | dátum archivácie = 2018-04-10 | nedostupné = ano }}</ref> Napríklad ich stredoveké [[Maďarčina|uhorské]] meno bolo ''Havasok'' („Snežné hory“); ruské kroniky ich označovali ako „Uhorské hory“.{{Sfn|Blazovich|1994|s=332}}{{Sfn|Moldovanu|2010|s=18}} Neskoršie zdroje ako [[Dimitrie Cantemir]] a taliansky kronikár Giovanandrea Gromo označovali pohorie ako „Transylvánske hory“, zatiaľ čo historik zo 17. storočia Constantin Cantacuzino preložil názov hôr pre taliansko-rumunský glosár ako „Rumunské hory“.<ref name=":9" /> Meno „Karpaty“ je úzko späté so starými dáckymi kmeňmi nazývanými „Karpes“ alebo „[[Karpovia]]“, ktorí žili na rozsiahlom území od východného a severovýchodného brehu Čierneho mora až po sedmohradské pláne v dnešnom Rumunsku a Moldavsku. Názov ''Karpaty'' môže nakoniec pochádzať z [[Praindoeurópčina|protoindoeurópskeho]] koreňa ''*sker-''/''* ker-'', z ktorého pochádza [[Albánčina|albánske]] slovo ''karpë'' (skala) a [[Slovanské jazyky|slovanské]] slovo ''skala'' (aj útes), možno prostredníctvom [[Dáčtina|dáckeho]] kognátu, ktorý znamenal horu, skalu alebo drsný terén (porov. germánsky koreň ''*skerp-'', staronórsky ''harfr'' „brázda“, gótsky ''skarpo'', stredonemecky ''scharf'' „hrnčiar“ a moderný hornonemecký ''Scherbe'' „črepina“, staroanglicky ''scearp'' a anglicky ''sharp'' (ostrý'')'', litovsky ''kar~pas'' „rezať, sekať, zárez“, lotyšsky ''cirpt'' „strih, klip“). Archaické poľské slovo ''karpa'' znamenalo „členité nerovnosti, podvodné prekážky/skaliská, členité korene alebo kmene“. Častejšie slovo ''skarpa'' znamená ostrý útes alebo iný zvislý terén. Názov môže taktiež pochádzať z indoeurópskeho ''*kwerp'' „otáčať“, podobné staroanglickému ''hweorfan'' „otáčať, meniť“ (anglicky warp) a gréckemu ''καρπός'' ''karpós'' „zápästie“, možno odkazujúce na to, ako sa pohorie ohýba alebo stáča do tvaru písmena L.<ref>Room, Adrian. ''Placenames of the World''. London: MacFarland and Co., Inc., 1997.</ref> V neskorších [[Rímske cisárstvo|rímskych]] dokumentoch boli [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|východné Karpaty]] označované ako ''Montes Sarmatici'' (čo znamená [[Sarmati|Sarmatské]] pohorie).<ref>E.g. in work ''Tractatus de duabus Sarmatiis, Asiana et Europiana, et de contentis in eis'' by [[Maciej Miechowita|Mathias de Miechow]], first edition from 1517. [https://www.hs-augsburg.de/~harsch/Chronologia/Lspost16/Miechow/mie_tr21.html Second book, chapter 1].</ref> [[Západné Karpaty]] sa nazývaly ''Carpates'', meno, ktoré je po prvýkrát zaznamenané v [[Klaudios Ptolemaios|Ptolemaiovej]] ''[[Geografia (Ptolemaios)|Geografii]]'' (2. stor. n. l.).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dictionary of Greek and Roman Geography (1854), CARPATES MONS | periodikum = www.perseus.tufts.edu | url = http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus:text:1999.04.0064:entry=carpates-mons-geo | dátum prístupu = 2021-05-05 }}</ref> V škandinávskej ''ságe Hervarar'', ktorá rozpráva starogermánske legendy o bojoch medzi [[Góti|Gótmi]] a [[Huni|Hunmi]], sa meno ''Karpates'' objavuje v predvídateľnej germánskej podobe ako ''Harvaða fjöllum'' (viac [[Grimmov zákon]]). [[Gervasius z Tilbury]] vo svojom ''Otia Imperialia'' („Rekreácia pre cisára“) z roku 1211 písal o pohorí ako o ''Hunských alpách''. Uhorské listiny z 13. – 15. storočia pomenovávajú hory ''Thorchal'', ''Tarczal'' alebo menej často ''Montes Nivium'' („Zasnežené hory“). V Poľsku názov „Karpaty“ prvýkrát použil prírodovedec a geograf [[Stanisław Staszic]] (1755 – 1826) v roku 1815 vo svojom diele ''O ziemiorództwie Karpatów i innych gór i równin Polski'' (O pozemkovom hospodárstve Karpát a iných hôr a pláňach Poľska).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O ziemiorodztwie Karpatow i innych gor i rownin Polski – Stanisław Staszic | periodikum = winntbg.bg.agh.edu.pl | url = https://winntbg.bg.agh.edu.pl/skrypty3/0431/ | jazyk = pl | dátum prístupu = 2021-05-05 }}</ref> == Geografické vymedzenie == [[Obrázok:Mapcarpat2.png|thumb| {{legenda|#00FF00|Vonkajšie Západné Karpaty}} {{legenda|#9AFF9A|Vnútorné Západné Karpaty}} {{legenda|#D2691E|Vonkajšie Východné Karpaty}} {{legenda|#E9967A|Vnútorné Východné Karpaty}} {{legenda|#87CEFA|Južné Karpaty}} {{legenda|#B22222|Carpații Occidentali (Západorumunské Karpaty)}} {{legenda|#9370DB|Transilvánska kotlina}} {{legenda|#FF00FF|Karpatske planine (srbské Karpaty)}} rieky :a – Visla, b – Dunaj, c – Tisa, d – Sáva, e – Dnester, f – Prut]] Podľa [[geomorfológia|geomorfologického delenia]] sú [[Členenie Karpát|Karpaty]] [[Podsústava (geomorfológia)|geomorfologickým subsystémom]] [[Alpsko-himalájsky systém|Alpsko-himalájskeho systému]]. Ich presné vymedzenie sa však v literatúre rôzni a existujú na neho rôzne pohľady; často, ale nie výlučne, je prijímaná definícia poľského geológa [[Jerzy Kondracki|Jerzyho Kondrackého]] z roku 1989.<ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kadlečík | meno = Ján | spoluautori = (ed.) | titul = Draft List Of Invasive Alien Species Of The Carpathian Region // Carpathian Red List Of Forest Habitats And Species Carpathian List Of Invasive Alien Species. | url = https://www.researchgate.net/publication/281032951_DRAFT_CARPATHIAN_RED_LIST_OF_BIRDS_AVES | vydavateľ = State Nature Conservancy Of The Slovak Republic | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 2021-05-25 }}</ref> Po geologickej stránke je hranicou Karpát na západe prietok Dunaja [[Viedenská kotlina|Viedenskou kotlinou]] a ďalej [[Karnuntská brána]], ktorá tvorí hranicu medzi [[Hainburské vrchy|Hainburskými vrchmi]] (Karpaty) a [[Litavské vrchy|Litavskými vrchmi]] (najvýchodnejší výbežok celého systému [[Alpy|Álp]]). Zo západu, severu a východu je pohorie obklopené pásmom tzv. [[Čelná karpatská priehlbina|karpatskými priehlbinami]] – tektonických poklesov, ktoré ich oddeľujú od susedných horských celkov. Na západe sú to [[Moravská brána]], [[Vyškovská brána]] a moravské úvaly v Česku hranicou medzi Karpatmi a pohoriami hercýnskeho [[Geológia Českého masívu|Českého masívu]], na severe ich pás zníženín oddeľuje od taktiež hercýnskej [[Poľská vysočina|Poľskej vysočiny]], na východe od hornatého [[Podolie (historické územie)|Podolia]]. Na juhu a juhovýchode svahy Karpát spadajú do [[Dolnodunavska nizina|Dolnodunajskej nížiny]]. Priestor vnútri karpatského oblúka vypĺňajú nížiny [[Panónska panva|Panónskej panvy]], v [[Vyšehradská brána|dunajskom ohybe]] tak plynulo nadväzuje [[Zadunajské stredohorie]].<ref name=":8" /> Transylvánska vysočina je spravidla považovaná za súčasť Karpát, existujú však aj poňatia, kedy tomu tak nie je.<ref name=":13" /> Najproblematickejšie je vymedzenie hranice Karpát v [[Srbsko|Srbsku]] vzhľadom na to, že hranica s nadväzujúcimi [[Balkanidy|Balkanidmi]] nie je geologická (obe pohoria patria do Alpsko-himalájskeho systému) a je teda viac-menej záležitosťou konvencie. Ako hranica sa v literatúre uvádza až päť rôznych možností.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vystrčil | meno = Robert | titul = Srbské Karpaty | periodikum = DuseKarpat.cz | url = https://www.dusekarpat.cz/srbsko/ | dátum prístupu = 2021-05-16 }}</ref> Niekedy je za hranicu považovaný už samotný Dunaj, ako aj u spomínaného Kondrackého, pre účely Karpatských dohovorov je prijímaná definícia Srbskej akadémie vied, ktorá za súčasť Karpát považuje iba južný breh úžiny [[Železné vráta (roklina)|Železné vráta]] v rozsahu územia národného parku [[Národný park Đerdap|Djerdap]]. Často je hranica vedená údolím rieky [[Timok|Crni Timok]], po línii [[Stalać]] – [[Sokobanja]] – [[Knjaževac]] (masívy [[Ozren]] a [[Devica]] by potom patrili už pod Balkán), alebo ešte o niečo južnejšie údoliami riek [[Nišava]] a [[Svrljiški Timok.]]'''<ref name=":8" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = kolektiv autorů | titul = Current State of Forest Resources in the Carpathians | url = http://www.carpathianconvention.org/tl_files/carpathiancon/Downloads/02%20Activities/Forest/Current%20state%20of%20Forest%20Resources%20in%20the%20Carpathians%20(1).pdf | dátum prístupu = 2021-05-06 }}</ref>''' == Delenie Karpát == {{Hlavný článok|Členenie Karpát}} [[Súbor:Carpathians division.svg|náhľad|Mapka č. 2: Novšie delenie podľa Kondrackého (1989): Západné Karpaty sú delené na Vonkajšie (1), Centrálne (2) a Vnútorné (3), Rumunské západné Karpaty zjednotené s Transylvánskou vysočinou (7). Pohorie Poiana Ruscă a Banátske Karpaty sú zahrnuté do Južných Karpát (6) rovnako ako Srbské Karpaty, tu v úzkom pojatí zahrňujúcom iba južný breh Dunaja. Východné Karpaty (4, 5) sú rovnaké ako v mapke hore, hranica medzi Západnými a Východnými je posunutá viac na východ. (I. – Čelná karpatská priehlbina, II. – Dolnodunajská nížina, III. – Panónska panva)]] Podobne ako samotné vymedzenie Karpát, aj ich delenie je predmetom rozporov a v jednotlivých zdrojoch a krajinách sa dosť líši.<ref name=":4" /> Najčastejšie sa Karpaty v literatúre delia na tri [[Provincia (geomorfológia)|geomorfologické provincie]] – [[Západné Karpaty|Západné]], [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východné]] a [[Južné Karpaty]]. Hranica medzi Západnými a Východnými Karpatmi je kladená buď do oblasti [[Lupkovský priesmyk|Lupkovského priesmyku]], alebo ďalej na západ do [[Kurovské sedlo|Kurovského sedla]] (taktiež aj Tyličského) na slovensko-poľskej hranici, zhruba na spojnici miest [[Bardejov]] a [[Nowy Sącz]].<ref name="#1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vněkarpatské sníženiny | url = http://moravske-karpaty.cz/prirodni-pomery/geomorfologie/vnekarpatske-snizeniny/ | dátum prístupu = 2021-05-06 }}</ref> Hranicou medzi Východnými a Južnými Karpatmi je tradične rumunský priesmyk [[Predeal]] ({{mnm|1033}}) na spojnici mesta [[Brašov (mesto)|Brašov]] na severe a údolím rieky [[Prahova (rieka)|Prahova]] na juhu, objavujú sa však aj názory na jej mierne posunutie do údolia rieky [[Dâmbovița (rieka)|Dâmbovițy]]; v tom prípade by pohorie [[Munții Bucegi|Bucegi]] spadalo ešte pod Východné Karpaty.<ref name=":14" /> Tieto tri základné provincie sú ďalej delené do subprovincií podľa tektonickej a geologickej stavby. Podľa klasického delenia zodpovedajú subprovincie Vonkajších Západných a Vonkajších Východných Karpát flyšovému pásmu, vnútorné patria k jadrovým kryštalickým a niekde aj k vulkanickým pohoriam. V modernejšom pojatí sú Západné Karpaty členené podľa tektonickej stavby na tri časti: Vonkajšie (flyšové), [[Centrálne Západné Karpaty|Centrálne]] (tzv. [[Pásmo jadrových pohorí]]) a Vnútorné (viac spodná mapka).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Západní Karpaty {{!}} Moravské-Karpaty.cz | url = http://moravske-karpaty.cz/prirodni-pomery/geomorfologie/zapadni-karpaty/ | dátum prístupu = 2021-05-26 | jazyk = cs }}</ref> Na západe tvorí hranicu medzi Vonkajšími a Vnútornými Karpatmi taktiež vápencové [[Pieninské bradlové pásmo|Bradlové pásmo]] (viac nižšie [[#Geológia|kapitola Geológie]]).<ref name=":4"/> Čelná karpatská priehlbina je obvykle považovaná za súčasť (subprovinciu) jednotlivých provincií, ku ktorým prilieha.<ref name="#1"/> Neustálené je delenie rumunských Karpát, ktoré je v rumunskej literatúre menej prepracované a nesleduje rovnaké geomorfologické kritéria a ich hierarchiu. Južné Karpaty, [[Carpații Occidentali (v širšom zmysle)|Rumunské Západné Karpaty]] (alebo aj Apuseni) a Transylvánska vysočina sa tu posudzujú obvykle samostatne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Geomorfologické členění moravských Karpat {{!}} Moravské-Karpaty.cz | url = http://moravske-karpaty.cz/prirodni-pomery/geomorfologie/geomorfologicke-cleneni/ | dátum prístupu = 2021-05-26 | jazyk = cs }}</ref> Rumunské západné Karpaty sú pritom vymedzené taktiež nejednoznačne: hranica buď prebieha údoliami riek [[Cerna (rieka)|Cerna]] a [[Timiș (rieka)|Timiș]] (pozri mapka č. 1, časti 5, 6), alebo sú pohoria [[Munții Poiana Ruscă|Poiana Rusca]] a [[Banátske vrchy]] priradené k Južným Karpatom a hranicou je údolie [[Mureš (rieka)|Mureše]] (v mapke č. 2 časti 6, 7). Odlišne je tu taktiež delenie Východných Karpát (pozri nižšie).<ref name=":14">Jiří Čížek a kolektiv: ''Rumunské a bulharské hory.'' 223 pp. Olympia, Praha, 1986. Str. 9.</ref> Prehľad karpatských geomorfologických subprovincií a ich najvyšších vrcholov je nasledujúci: #[[Vonkajšie Západné Karpaty]] ([[Babia hora|Babia góra]] v Poľsku, {{mnm|1725}}) #[[Vnútorné Západné Karpaty]] ([[Gerlachovský štít]], {{mnm|2654}}, tiež delené na Centrálne a Vnútorné) #[[Vonkajšie Východné Karpaty]] ([[Hoverla]], {{mnm|2061}}) #[[Vnútorné Východné Karpaty]] ([[Pietrosul]], {{mnm|2303}}) #[[Južné Karpaty]] ([[Moldoveanu]], {{mnm|2544}}) #[[Carpații Occidentali (v širšom zmysle)|Rumunské Západné Karpaty]] ([[Cucurbăta Mare]], {{mnm|1849}}) #[[Transilvánska kotlina]] (najvyššie vrcholy ojedinele okolo {{mnm|800}}) #[[Srbské Karpaty]] ([[Šiljak]], {{mnm|1560}}); niekedy sú priraďované k Južným Karpatom, inokedy do Karpát vôbec nie sú zaraďované. [[Súbor:Stříbrnické paseky (8).jpg|náhľad|Krajina v Chříboch]] Najväčšia časť Karpát, zhruba 55 % ich rozlohy, sa nachádza v Rumunsku. Z ostatných krajín pripadá na Slovensko 17 %, na Ukrajinu necelých 11 %, na Poľsko necelých 10 %, na Maďarsko 3,8 %, na Česko 3,3 % a na Rakúsko a Srbsko (v najužšej definícii) menej než 0,5 % rozlohy.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fitogeograficzne problemy Karpat | periodikum = ROCZNIKI BIESZCZADZKIE | url = https://www.bdpn.pl/dokumenty/roczniki/tom17/art_02.pdf | jazyk = pl | dátum prístupu = 2021-04-27 }}</ref> Vzhľadom na nejednoznačné vymedzenie v literatúre predovšetkým pri srbských horách je však tieto počty treba brať iba ako orientačné. V nasledujúcich odsekoch je podaný výber niektorých karpatských pohorí podľa jednotlivých štátov; pre úplný a geomorfologicky usporiadaný prehľad pozri článok [[Členenie Karpát]]. [[Súbor:Vršatské bradlá z hradu.jpg|náhľad|[[Vršatské bradlá|Vršatské bradlo]] na Slovensku, súčasť vápencového Bradlového pásma Karpát]] === Rakúske Karpaty === Do Rakúska zasahuje karpatský systém len úplne okrajovo a pokrýva iba 0,5 % krajiny. Severná časť patrí do [[Jihomoravské Karpaty|Jihomoravských Karpát]]: leží tu aj najvyšší bod rakúskych Karpát kopec [[Buschberg]] ({{mnm|491}}) v oblasti [[Leiser Berge]]. Južná časť, [[Hainburské vrchy]], je južným výbežkom [[Malé Karpaty|Malých Karpát]]. [[Karnuntská brána]], južne od Hainburských vrchov, tvorí hranicu medzi Karpatmi a Alpami.<ref name=":16" /> === Moravské Karpaty === V Česku pokrývajú karpatské pohoria najvýchodnejšiu časť Česka, celkovo zhruba 8,5 % krajiny.<ref name=":1" /> Najvyšším vrcholom Karpát v Česku je [[Lysá hora (vrch v Česku)|Lysá hora]] ({{mnm|1324}}). Všetky pohoria patria do subprovincie Vonkajších Západných Karpát a ich vymedzenie v Česku aj na Slovensku je ustálené a jednotné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vnější Západní Karpaty {{!}} Moravské-Karpaty.cz | url = http://moravske-karpaty.cz/prirodni-pomery/geomorfologie/vnejsi-zapadni-karpaty/ | dátum prístupu = 2021-05-26 | jazyk = cs }}</ref> {{stĺpce|šírka = 27em| *[[Jihomoravské Karpaty]] vrátane [[Pavlovské vrchy|Pavlovských vrchov]] *[[Středomoravské Karpaty]]: [[Ždánický les]], [[Chřiby]], [[Kyjovská pahorkatina]], [[Litenčická pahorkatina]] * [[Slovensko-moravské Karpaty]]: **[[Biele Karpaty]] **[[Javorníky]] **[[Vizovická vrchovina]] *[[Západobeskydské podhůří]] **[[Podbeskydská pahorkatina]] **[[Pogórze Śląskie]] * [[Západné Beskydy]] (Západná časť Západných Beskýd) ** [[Hostýnsko-vsetínská hornatina]] ** [[Moravskoslezské Beskydy]] ** [[Jablunkovská brázda]] ** [[Rožnovská brázda]] ** [[Jablunkovské mezihoří]] ** [[Sliezske Beskydy]] }} [[Súbor:Łomnica a1.jpg|náhľad|[[Lomnický štít]] ({{m|2634|m}}) vo Vysokých Tatrách, tretia najvyššia hora Karpát]] [[Súbor:Belá (ZA), ovce - panoramio.jpg|náhľad|Pastva oviec na Slovensku]] [[Súbor:Dreveník, 2019 (08).jpg|náhľad|Krajina na [[Spišská župa (Uhorsko)|Spiši]] so [[Spišský hrad|Spišským hradom]]]] === Slovenské Karpaty === Na Slovensku Karpaty zaberajú takmer 72 % územia,<ref name=":1" /> nachádzajú sa tu taktiež najvyššie vrcholy celého pohoria. O časť svojich vrcholov sa Slovensko delí s Poľskom, [[Gerlachovský štít]] ({{mnm|2654}}) ja najvyšším vrcholom Karpát vôbec. Členenie do nižších geomorfologických celkov je ustálené; pre usporiadanie je použité klasické delení Západných Karpát na Vonkajšie a Vnútorné,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mazúr | menno = E. | priezvisko2 = Lukniš | meno2 = M. | titul = GEOMORFOLOGICKÉ ČLENENIE SLOVENSKA | url = https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/geog/kfg/Studium/predmety_1._stupen/geomorfoskripta_len_lit/PrilohaC_geomorfol_clen_slov.pdf | dátum prístupu = 2021-05-26 }}</ref> v komentári tiež modernejšie Kondrackého delenie.<ref name=":15">{{Citácia knihy | priezvisko = Kondracki | meno = Jerzy | titul = Karpaty | url = | vydanie = 2. opr | vydavateľ = Wydawnictwa Szkolne i Pedagogiczne | miesto = Warszawa | počet strán = 260 | isbn = 83-02-04067-3 | isbn2 = 978-83-02-04067-2 | oclc = 69640214 }}</ref> {{stĺpce|šírka = 27em| '''Vonkajšie Západné Karpaty''' * [[Slovensko-moravské Karpaty]] ** [[Biele Karpaty]] ** [[Javorníky]] ** [[Myjavská pahorkatina]] ** [[Považské podolie]] * [[Západné Beskydy]], resp. Západná časť Západných Beskýd ** [[Hostýnsko-vsetínská hornatina]] ** [[Moravsko-sliezske Beskydy]] ** [[Turzovská vrchovina]] ** [[Jablunkovské mezihoří]] * [[Stredné Beskydy]] ** [[Beskid Żywiecki]], [[Oravské Beskydy]], [[Kysucké Beskydy]], [[Kysucká vrchovina]], [[Oravská Magura]], [[Oravská vrchovina]] * [[Východné Beskydy]] ** [[Ľubovnianska vrchovina]], [[Čergov (pohorie)|Čergov]], [[Pieniny]] * [[Podhôľno-magurská oblasť]], napr. [[Levočské vrchy]] (v novších pojatiach radená do celku Centrálnych Západných Karpát) '''[[Vnútorné Západné Karpaty]]''' * [[Pásmo jadrových pohorí|Fatransko-tatranská oblasť]] (v novších pojatiach radená do Centrálnych Západných Karpát), napr.: ** [[Malé Karpaty]], [[Považský Inovec]], [[Tribeč]], [[Strážovské vrchy]], [[Malá Fatra]], [[Veľká Fatra]], [[Súľovské vrchy]], [[Chočské vrchy]], [[Tatry]], [[Nízke Tatry]] * [[Slovenské rudohorie]], napr. [[Veporské vrchy]], [[Slovenský kras]] * [[Slovenské stredohorie]], napr. ** [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]], [[Pohronský Inovec]], [[Štiavnické vrchy]], [[Kremnické vrchy]], [[Poľana (pohorie)|Poľana]], [[Krupinská planina]] * [[Lučensko-košická zníženina]] * [[Matransko-slanská oblasť]] ** [[Burda (pohorie)|Burda]], [[Cerová vrchovina]], [[Slanské vrchy]], [[Zemplínske vrchy]] '''Vonkajšie Východné Karpaty''' * [[Nízke Beskydy]] * [[Poloniny]] '''Vnútorné Východné Karpaty''' *[[Vihorlatsko-gutinská oblasť]] ** [[Vihorlatské vrchy]] }} [[Súbor:Połonina Wetlińska - panoramio.jpg|náhľad|Typická karpatská polonina, východné Poľsko]] === Poľské Karpaty === Väčšinu hraničných pohorí na juhu krajiny zdieľa Poľsko so Slovenskom a Ukrajinou, ďalej sem zasahuje podhorie vonkajších západných a východných Karpát. Najvyššou horou Poľska sú [[Rysy]] ({{m|2500|m}}) vo Vysokých Tatrách. Celkom pohorie zaberá necelých 6,5 % štátu.<ref name=":1" /> Použitý prehľad zodpovedá klasickému deleniu Karpát na vnútorné a vonkajšie.<ref name=":16">{{Citácia knihy | priezvisko = Kondracki | meno = Jerzy | titul = Karpaty | url = | vydanie = Wyd. 2 popr | vydavateľ = Wydawnictwa Szkolne i Pedagogiczne | miesto = Warszawa | počet strán = 260 | isbn = 83-02-04067-3 | isbn2 = 978-83-02-04067-2 | oclc = 69640214 }}</ref> {{stĺpce|šírka = 27em| '''Vonkajšie Západné Karpaty''' * [[Západobeskydské podhůří]] (Pogórze Zachodniobeskidzkie) * [[Západné Beskydy]] (v širšom zmysle), napr. ** [[Sliezske Beskydy]] ** [[Kotlina Żywiecka]] ** [[Beskid Żywiecki]] ** [[Kysucká vrchovina]] (Góry Kisuckie) ** [[Oravská Magura]] (Magura Orawska) ** [[Malé Beskydy]] * [[Podhôľno-magurská oblasť]] (v novších geologických pojatiach radená do Centrálnych Západných Karpát spolu s nasledujúcou oblasťou) '''Vnútorné Západné Karpaty''' * [[Pásmo jadrových pohorí|Fatransko-tatranská oblast]] ** [[Tatry]] '''Vonkajšie Východné Karpaty''' * [[Pogórze Środkowobeskidzkie]] * [[Nízke Beskydy]] * [[Poloniny]] ** [[Bukovské vrchy]] (Bieszczady) }} [[Súbor:Вид на Говерлу та Говерляну.jpg|náhľad|[[Hoverla]] ({{m|2061|m}}) – najvyššia hora Ukrajiny]] === Ukrajinské Karpaty === Na Ukrajine Karpaty zaberajú prevažne oblasť bývalej [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a južnú časť [[Halič (región)|Haliča]] na samom západe krajiny, celkom iba asi 3,6 % z celkovej rozlohy.<ref name=":1" /> Niektoré pohoria sem presahujú zo Slovenska a Poľska a zodpovedajú ich geomorfologickému začleneniu. Najvyšším vrcholom je [[Hoverla]] ({{m|2061|m}}). '''Vonkajšie Východné Karpaty''' * [[Poloniny]], napr. [[Bukovské vrchy]], [[Čornohora]], [[Polonina Boržava|Boržava]], [[Polonina Krásná|Krásná]], [[Gorgany]], [[Svidovec]] '''Vnútorné Východné Karpaty''' * [[Vihorlatsko-gutinská oblasť]] * [[Maramurešsko-rodenská oblasť]], napr. [[Munții Maramureșulu|Maramurešské pohorie]] (Rachivs'ki hory) [[Súbor:Pietrosu Mare.jpg|náhľad|Krajina východných Karpát, pohorie [[Rodna]]]] === Rumunské Karpaty === [[Súbor:Lacul Bucura, Lacul Ana a Lacul Bucurelu.jpg|náhľad|Jazero [[Bucura]] v pohorí [[Munții Retezat|Retezat]], Rumunsko]] [[Súbor:Bucegi jepiimici.JPG|náhľad|Bucegi v Rumunsku]] V Rumunsku sa nachádza väčšina pohoria, ktoré zaberá zhruba 47,5 % rumunského územia.<ref name=":1" /> [[Moldoveanu]] ({{m|2544|m}}) je najvyššou rumunskou horou a zároveň najvyšším karpatským vrcholom mimo Vysoké Tatry. Delenie Karpát v rumunskej literatúre sa odlišuje od toho používaného v Česku a na Slovensku: Východné Karpaty sú tu namiesto Vonkajších a Vnútorných delené na tri časti: severné ([[Carpații Maramureșului și Bucovinei|Maramurešské a Bukovinské Karpaty]]), stredné ([[Carpații Moldo-Transilvani|Moldavsko-transilvánske Karpaty]]) a južnú časť ([[Carpații de Curbură|Oblúkové Karpaty]]). V nasledujúcom prehľade je zachované delenie použité v ostatných kapitolách článku.<ref name=":15" /> {{stĺpce|šírka = 300px|'''Vonkajšie Východní Karpaty''' (taktiež [[Munții Carpați ai Moldo-Munteniei|Moldavsko-muntenské Karpaty]]), napr.: * [[Tarcău]] * [[Buzău]] * [[Nemirei]] * [[Vrancea]] '''Vnútorné Východné Karpaty''' * [[Munții Maramureșulu|Maramureš]] * [[Rodna]] * [[Igniș]] * [[Harghita (pohorie)|Harghita]] * [[Hășmaș]] * [[Ciucaș]] * [[Ceahlău]] * [[Gurghiu]] * [[Munții Bistriței|Bistrița]] * [[Căliman]] * [[Bărgău]] * [[Țibleș]] '''Južné Karpaty''' * [[Bucegi (pohorie)|Bucegi]] * [[Piatra Craiului]] * [[Munții Făgăraș|Fagaraš]] * [[Iezer Păpușa]] * [[Munții Parâng|Parâng]] * [[Munții Șureanu|Șureanu]] * [[Semenic]] * [[Godeanu]] * [[Mehedinți (pohorie)|Mehedinți]] * [[Vâlcan]] * [[Munții Retezat|Retezat]] * [[Căpățâni]] * [[Lotru]] * [[Cindrel]] * [[Poiana Ruscă]] (niekedy radené k nasledujúcemu celku) * [[Banát (pohorie)|Banátské hory]] (niekedy radené k nasledujúcemu celku) '''Rumunské západné Karpaty''' * [[Apusenské vrchy]] * [[Trascău]] * [[Bihor (pohorie)|Bihor]] * [[Muntele Mare]] * [[Gilău]] * [[Vlădeasa]] * [[Sedmohradské rudohorie]] *'''[[Transilvánska kotlina]]'''}} [[Súbor:Bükk, Háromkő.JPG|náhľad|Panoráma vápencového pohoria Bükk v&#x20;Maďarsku]] === Maďarské Karpaty === Všetky hornatiny v maďarských Karpatoch ležia v [[Északi-középhegység|Severomaďarskom stredohorí]], čo je geomorfologická oblasť Vnútorných Západných Karpát na severovýchode krajiny. Niektoré maďarské pohoria zasahujú tiež na Slovensko. Najvyšším vrcholom Maďarska je [[Kékes]] ({{mnm|1014}}) v pohorí Matra. Celkom Karpaty zaujímajú 8,3 % maďarského územia.<ref name=":1" /> {{stĺpce|šírka=27em| * [[Börzsöny]] * [[Vyšehradské vrchy]] * [[Gödöllő (pohorie)|Gödöllő]] * [[Cerová vrchovina|Cserhát-hegység]] (Cerová vrchovina) * [[Matra (pohorie)|Matra]] * [[Bukové vrchy (Bükk)|Bukové hory]] (Bükk) * [[Cserehát]] * [[Slanské vrchy]] (Tokaji-hegység či Zemplényi-hegység) * [[Zemplínske vrchy]] (Zempléni-szigethegység) }} === Srbské Karpaty === Názory na priebeh hranice srbských Karpát sa v literatúre líšia (potri vyššie). V širokom pojatí by ich najvyšším vrcholom bol [[Šiljak]] v masíve [[Rtanj]] s nadmorskou výškou {{m|1560|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KARPATY.net – Jižní Karpaty (Carpatii Meridionali), základní informace a členění | periodikum = karpaty.net | url = http://karpaty.net/karpaty/jizni-karpaty.htm | dátum prístupu = 2021-05-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210511053031/http://www.karpaty.net/karpaty/jizni-karpaty.htm | dátum archivácie = 2021-05-11 }}</ref> * [[Rtanj|Rtanj planina]] * [[Homoljske planine|Homolje]] * [[Beljanica]] == Geológia == === Geologická stavba === [[Súbor:Петрашівська стінка.JPG|vlevo|náhľad|Zvrásnené vrstvy [[flyš]]ových usadenín, typické pre vonkajšie pásmo Karpát]] Karpaty sú [[pásmové pohorie]] s komplexnou geologickou štruktúrou, ktorá nadväzuje na Alpy. Geologicky je vonkajšia časť západných a východných Karpát tvorená širokým pásmom [[flyš]]ových príkrovov, tvorených paleogénnymi až kriedovými usadeninami [[ílovec|ílovcov]], [[Pieskovec|pieskovcov]] a [[Zlepenec|zlepencov]]. V centrálnych, jadrových častiach Západných Karpát a prakticky v celých Južných Karpatoch prevládajú staré hlbinné vyvreniny a metamorfované horniny [[Kryštalinikum|kryštalinika]], prevažne [[granit]]y a [[granitoid]]y. Na ne potom často aj v celých subpohoriach, ako sú [[Malá Fatra|Malá]] a [[Veľká Fatra]], [[Pieniny]], [[Slovenský raj]], [[Hășmaș]], [[Ceahlău]], [[Piatra Craiului]] alebo [[Apusenské vrchy]], nasadajú mladšie, druhohorné [[Vápenec|vápence]] a [[Dolomit (hornina)|dolomity]], ktoré sú mnohokrát silno skrasovatené (napríklad v masíve [[Bihor (pohorie)|Bihor]]). Tieto horniny vystupujú na povrch taktiež v [[Pieninské bradlové pásmo|Bradlovom pásme]] na rozhraní medzi Vonkajšími a Vnútornými západnými Karpatmi. Vo vnútorných oblastiach priliehajúcich k Panónskej a Transilvánskej panve je potom prstenec [[Sopečná činnosť|vulkanických pohorí]] zložených z povrchových vyvrenín – [[andezit]]ov, [[dacit]]ov a [[bazalt]]ov: [[Matra (pohorie)|Matra]], [[Căliman]], [[Harghita (pohorie)|Harghita]], [[Vihorlatské vrchy|Vihorlat]], [[Zemplínske vrchy]] a ďalšie, miestami so zachovanými postvulkanickými javmi. [[Transilvánska kotlina]] je tvorená prevažne kenozoickými usadenými horninami.<ref name="Král" /><ref name=":6" /> [[Čelná karpatská priehlbina]] je pozostatok niekdajších prielivov medzi horskými pásmami Karpát a hercynikom a ako také sú vyplnené morskými sedimentmi, následne po vyzdvihnutí aj riečnymi sedimentmi a eolickou [[spraš]]ou, svoje uloženiny zanechal na severe taktiež aj pevninský ľadovec. Podobne [[Panónska panva|Panónia]] je stále poklesávajúci pozostatok pevninskej dosky Tisie prekrytý od druhohôr nánosmi sedimentov. V rôznych oblastiach karpatského oblúka sa nachádzajú ložiská [[minerál]]ov a nerastných surovín, napríklad [[Ropa|ropy]], [[Zemný plyn|zemného plynu]], [[Čierne uhlie|čierneho]] a [[Hnedé uhlie|hnedého uhlia]], [[Ruda|kovových rúd]] (najviac v [[Slovenské rudohorie|Slovenskom rudohorí]] a v pohorí [[Sedmohradské rudohorie]] v Apusenských vrchoch) a [[Halit|kamennej soli]], ktorá sa ťažila okrem iného v oblasti Maramureša a [[Solotvyno|Solotvyny]]; pozostatky po ťažbe sú tu soľné jazerá využívané v súčasnosti k liečebným a rekreačným účelom.<ref name="Král" /><ref name=":4" /><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Carpathian Mountains | periodikum = Encyclopedia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Carpathian-Mountains | jazyk = en | dátum prístupu = 2021-05-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kopecký | meno = Pavel | titul = Z obrovské sovětské továrny zbylo jen torzo a vyschlé krátery | periodikum = Deník.cz | dátum vydania = 2017-09-17 | jazyk = cs | url = https://www.denik.cz/cestovani/slavna-tezba-soli-na-podkarpatske-rusi-zbylo-jen-torzo-20170830.html | dátum prístupu = 2021-05-30 }}</ref> === Geologický vývoj === [[Súbor:Carpathians_dem.jpg|náhľad|Reliéf pohorí]] Vznik karpatského pohoria je výsledkom dlhodobého procesu [[Alpínske vrásnenie|alpínskeho vrásnenia]], ktorého impulzom bola kolízia [[Africká platňa|Africkej tektonickej dosky]] s niekoľkými okrajovými krustálnymi blokmi (Apulia, Tisia, Alcapa, moesijska doska, [[Geológia Českého masívu|Český masív]]) [[Eurázijská platňa|Eurázijskej dosky]]. Vrásnenie začalo už v spodnej [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriede]] vyzdvihnutím vnútorných [[Kryštalinikum|kryštalinických]] útvarov z druhohorného geosynklinálneho mora; tým vznikli jadrové pohoria Karpát, po ktorých obvode dochádzalo k usadzovaniu flyšových vrstiev. Vrásnenie pokračovalo v starších až mladších treťohorách zdvihnutím týchto vrstiev a vyvrásnením vonkajšieho pásu pohoria. Nadväzujúcom orografickým prejavom bolo prebudenie vulkanickej činnosti (zhruba pred 50 miliónmi rokov), ktoré dali vzniknúť pásu vnútorných sopečných pohorí; posledné erupcie karpatských vulkánov sú odhadované do doby pred 40 až 10 tisícmi rokmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Global Volcanism Program | periodikum = Global Volcanism Program | url = https://volcano.si.edu/volcano.cfm?vn=210801 | jazyk = en | dátum prístupu = 2021-05-20 }}</ref> Medzitým dochádzalo k postupnému uzatváraniu okrajových pozostatkov starého [[Tethys (more)|mora Tethys]] obklopujúcich nové pohorie, jeho vysušovanie a sedimentácii usadenín počas vzniku Panónskej a Transilvánskej panvy. Dotvorenie profilu pohorí o glaciálne typy reliéfu bolo dokonané v [[Kvartér|štvrtohorách]] posunom ľadovcov počas [[ľadová doba|ľadových dôb]]; v Karpatoch malo ale vplyv len okrajový vzhľadom na ich celkovo malé zaľadnenie iba v najvyšších častiach. Ďalej na podobu reliéfu pôsobila erózna sila vody, keď vyzdvihnutie starých plošín v treťohorách dalo vzniknúť niektorým hlbokým údoliam riek ([[prielom Hornádu]], [[prielom Dunajca]], [[Bicazská súteska]]), [[kras]]ovatenie vápencov a taktiež časté [[Zosuv svahu|svahové zosuvy]] hlavne vo flyšovom pásme. Tektonická činnosť ale trvá aj naďalej: najvyššie horské pásma sa dvíhajú o 4 až 10 milimetrov ročne a niektoré časti južných a východných Karpát, predovšetkým oblasť [[Carpații de Curbură|Oblúkových Karpát]] ([[Vrancea]]), sú stále tektonicky nepokojné v dôsledku [[Subdukcia|subdukcie dosiek]] a z času na čas tu dochádza k zemetraseniam.<ref name="Král" /><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KLÁŠTERKOVÁ | meno = Hana | titul = Klimatická charakteristika horní hranice lesa v Karpatech (bakalářská práce) | url = https://dspace.cuni.cz/handle/20.500.11956/90550 | vydavateľ = Univerzita Karlova | miesto = Praha | dátum vydania = 2017 | dátum prístupu = 2021-04-29 }}</ref><ref name=":6" /> == Geomorfológia == [[Súbor:Rysy, wierzcholek slowacki.jpg|náhľad|Najvyššie partie Tatier aj celých Karpát: vľavo [[Gerlachovský štít]], uprostred [[Rysy]], vpravo [[Vysoká (vrch v Tatrách)|Vysoká]]]] Oproti iným alpidským pohoriam sú Karpaty mene kompaktné. To znamená, že tu nie je žiadny súvislý hlavný hrebeň, ale horstvo sa skladá z väčšieho množstva nadväzujúcich subpohorí oddelených kotlinami a priesmykmi.<ref name=":8" /> [[Reliéf (geomorfológia)|Reliéf]] Karpát je hlavne štruktúrny. Zrejmé je to napríklad vo Vonkajších Karpatoch, kde paralelné horské chrbty zodpovedajú [[Vrása|antiklinálam]] či [[Príkrov (geológia)|príkrovovým]] jednotkám. Vnútorné Západné Karpaty a celé Južné Karpaty majú [[Kra (geologie)|kernou stavbu]]-*(preložiť), keď vyvýšené kry tvoria horské pásma a masívy a poklesnuté kry tvoria medzihorské [[Panva (geomorfológia)|panvy]], [[Kotlina|kotliny]] a [[Brázda|brázdy]]. Štruktúrne je aj usporiadanie riečnej siete – hojné sú pozdĺžne údolia, prebiehajúce v smere horských pásiem, zatiaľ čo priečne údolia sú obvykle krátke a kaňonovité; niekedy však pretínajú aj celé horské pásma, tak ako prielom [[Olt (rieka v Rumunsku)|Oltu]] priesmykom [[Priesmyk Turnu Roșu|Červenej veže]] alebo [[Železné vráta (roklina)|Železné vráta]] na Dunaji, s 144 kilometrami najdlhšia roklina v Európe.<ref name="Král" /> Väčšina pohorí má lesnatý ráz [[Hornatina|stredohôr]], modelovaný činnosťou riek a [[Zosuv svahu|svahovými pohybmi]]. V rôznych nadmorských výškach sú zachované zvyšky [[neogén]]nych zarovnaných povrchov, ktoré dokladajú obdobie tektonického pokoja a zmenšovania výškových rozdielov medzi fázami horotvorných procesov. V Južných a Západných Karpatoch sú rozlišované tri úrovne týchto zarovnaných povrchov.<ref name="Král" /> Transilvánska vysočina, väčšina moravských Karpát mimo hlavné hraničné pohorie a slovenské aj poľské podhoria majú zvlnený ráz [[Pahorkatina|pahorkatín]] a [[Vrchovina|vrchovín]]. [[Súbor:Cheile Turzii (Turda Gorges).jpg|vľavo|náhľad|Vápencová roklina [[Cheile Turzii]] v Apusenskom pohorí]] [[Veľhornatina|Vysokohorské]] oblasti s veľhorským reliéfom sa vyskytujú po celej dĺžke karpatského oblúka, v Západných a Južných Karpatoch a v strednej časti Východných Karpát, ale iba izolovane. V týchto veľhorských oblastiach bol reliéf modelovaný v období [[pleistocén]]u činnosťou [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcov]]. Zaľadnenie malo ostrovný charakter a bolo plošne malého rozsahu. Išlo o karové a údolné ľadovce, z ktorých najdlhšie dosahovali dĺžok necelých {{km|14|m}}. Pleistocénna [[snežná čiara]] bola o niečo nižšie v Západných Karpatoch (1 600 – {{m|1700|m}}) než v Južných Karpatoch (1 700 – {{m|1900|m}}), typický ľadovcový reliéf je vyvinutý v pohoriach, ktoré významne prevyšujú tieto nadmorské výšky. V takýchto pohoriach sú početné ľadovcové [[Kar (geológia)|kary]], [[Údolie tvaru U|trogové údolia]], [[Moréna|morény]] a početné [[Ľadovcové jazero|ľadovcové jazerá]].<ref name="Král" /> V horských masívoch, kde geologický podklad tvoria [[Vápenec|vápence]] či [[Dolomit (minerál)|dolomity]], je vyvinutý [[Kras|krasový reliéf]]. Nachádzajú sa tu tvary povrchového aj podpovrchového krasu. Tvary povrchového krasu ([[škrapy]], [[závrt]]y, [[priepasť|priepasti]], [[úval]]y, výnimočne [[polje]]) sú najlepšie vyvinuté na plošinách, ako je [[Slovenský kras]] alebo [[Mehedinți (pohorie)|Munții Mehedinți]]. Podpovrchový kras vytvára na mnohých miestach výdatné zásoby [[Podzemná voda|podzemných vôd]]. Nachádzajú sa tu aj rozsiahle [[Jaskyňa|jaskynné systémy]], ako je [[Peștera Vântului]] s dĺžkou cez {{km|48|m}},<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko1 = Manolache | meno1 = Elena | priezvisko2 = Ponac | meno2 = Bogdan | titul = Geomicrobiology of black sediments in Vantului Cave (Romania): preliminary results | periodikum = Cave and Karst Science | vydavateľ = British Cave Research Association | ročník = 27 | číslo = 3 | dátum_vydania = 2000-12-21 | strany = 109 – 112 | url = http://cavescience2-cloud.bcra.org.uk/3_CaveAndKarstScience/cks081.pdf | issn = 1356-191x | dátum_prístupu = 2021-06-03 | jazyk = anglicky }}</ref> alebo [[Demänovské jaskyne]] s dĺžkou cez {{km|41|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tabuľka najdlhších jaskýň na Slovensku | url = https://sss.sk/tabulka-najdlhsich-jaskyn-na-slovensku/ | vydavateľ = Slovenská speleologická spoločnosť | dátum_vydania = 2020 | dátum_prístupu = 2021-06-03 | jazyk = slovensky }}</ref> Vo vyšších nadmorských výškach sú aj ľadové jaskyne ([[Ghețarul de la Scărișoara]], [[Dobšinská ľadová jaskyňa]] a iné).<ref name="Král" /> [[Súbor:Pohľad na Vihorlat z Červenej skaly.JPG|náhľad|Vrchol [[Vihorlat (vrch)|Vihorlatu]] ({{mnm|1076}}) je vyhasnutým vulkánom]] Vo Vnútorných Karpatoch je zastúpený aj reliéf neovulkanických pohorí. Z charakteristických tvarov takéhoto reliéfu sú tu zastúpené napríklad vypreparované [[Sopečný sopúch|sopúchy]] a [[Žila (geológia)|žily]], lávové príkrovy, [[Sopečný kráter|krátery]] a [[Kaldera|kaldery]]. Príkladom môže byť pohorie [[Poľana (pohorie)|Poľana]] v Západných Karpatoch s kalderou s priemerom {{km|6|m}}, pohorie [[Căliman]] s kalderou s priemerom {{km|10|m}} alebo pohorie [[Gurghiu]], kde má kráter Saca šírku 14 – {{km|20|m}}. V niektorých pohoriach vulkanického pôvodu sa vyskytujú [[postvulkanické javy]] ako [[Fumarola|solfatary]], [[Mofeta|mofety]] s únikmi dusivých sírnych a uhličitých plynov alebo [[Bahenná sopka|bahennými sopkami]] (napríklad [[Bahenné sopky v Berce|v Berce]]), s ktorými súvisí aj hojný výskyt [[Minerálna voda|minerálnych vôd]].<ref name="Král" /> Najvyššou časťou celého pohoria sú slovenské [[Vysoké Tatry]], v ktorých aj cez ich malú rozlohu leží 15 najvyšších vrcholov vrátane [[Gerlachovský štít|Gerlachovského štítu]] ({{mnm|2654}}).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko1 = Chovancová | meno1 = Barbara | priezvisko2 = Koutná | meno2 = Alena | priezvisko3 = Ładygin | meno3 = Zbigniew | priezvisko4 = Šmatlák | meno4 = Josef | titul = Tatry – příroda | vydavateľ = Baset | rok = 2010 | počet_strán = 648 | isbn = 978-80-7340-114-6 }}</ref> Okrem 16. mieste sa objavuje iný než slovenský vrchol, a to [[Moldoveanu]] v rumunskom masíve [[Munții Făgăraș|Fagaraš]] ({{mnm|2544}}).<ref name="rumstat">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko1 = Virdol | meno1 = Daniel Celu | titul = 2017: Anuarul statistic al Romăniei; Romanian Statistical Yearbook | url = https://insse.ro/cms/sites/default/files/field/publicatii/anuarul_statistic_al_romaniei_carte_en.pdf | vydavateľ = Romania Institutul Naţional de Statistică | dátum_vydania = 2018 | dátum_prístupu = 2021-06-03 | jazyk = rumunsky, anglicky | strany = 11 }}</ref> Tretím najvyšším pohorím je taktiež rumunský [[Munții Parâng|Parâng]] s horou [[Parângul Mare]] ({{mnm|2519}}).<ref name="rumstat" /> Výšku 2 500 metrov presahujú ešte pohoria [[Munții Retezat|Retezat]] ([[Peleaga]], {{mnm|2509}})<ref name="rumstat" /> a [[Bucegi (pohorie)|Bucegi]] ([[Omu]], {{mnm|2505}})<ref name="rumstat" /> a 2 400 metrov masív [[Iezer Păpușa|Iezer Păpuşa]] ([[Roșu (Iezer Păpușa)|Roşu]], {{mnm|2469}})<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vârful Roșu – Peakbagger.com | periodikum = www.peakbagger.com | url = https://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=71449 | dátum prístupu = 2021-06-08 }}</ref>; všetky spomínané pohoria patria do Južných Karpát. Najvyšším pohorím Východných Karpát je [[Rodna]] s vrcholom [[Pietrosul Rodnei|Pietrosul]] ({{mnm|2303}}).<ref name="rumstat" /> Za najnižší bod sa považuje hladina Dunaja v rokline [[Železné vráta (roklina)|Železné vráta]], s nadmorskou výškou {{mnm|70}}<ref name=":13" /> == Klimatické pomery == [[Súbor:Брескул.jpg|náhľad|Zimná inverzia v ukrajinskej [[Čornohora|Čornohore]]|vľavo]] Klíma Karpát je prevažne typicky [[Mierne pásmo|stredoeurópska]] a mierne [[Kontinentálne podnebie|kontinentálna]], pričom jej kontinentalita narastá smerom od západu na východ, čo sa prejavuje aj na posune nadmorských výšok pri [[vegetačná stupňovitosť|vegetačnou stupňovitosťou]]. Čo do vlhkosti sa tu prejavuje [[zrážkový tieň]] Álp a [[Geológia Českého masívu|Českého masívu]], ktoré ležia bližšie k oceánu. Najsuchšie sú najnižšie polohy, napríklad celoročný [[Zrážky|zrážkový úhrn]] v Transilvánskej panve je iba 600 mm. Zrážkové úhrny stúpajú s nadmorskou výškou a taktiež západ pohoria je výrazne vlhší než jeho východ a juh: v Tatrách môžu zrážky presahovať aj 2000 mm ročne, zatiaľ čo vo východných a južných Karpatoch sa úhrny pohybují medzi 1000 – 1200 mm. Najviac zrážok spadne priemerne v júni, ale vo vyšších polohách sú zrážky počas roka rozložené rovnomernejšie než v nízkych; na juhu pôsobí už vplyv submediteránnej klímy so zrážkovými maximami na jar a na jeseň a so suchším letom. Priemerné ročné teploty pochopiteľne klesajú s nadmorskou výškou, častým javom je ale v Karpatoch zimná [[Inverzia teploty vzduchu|teplotná inverzia]], keď chladný vzduch steká z úbočí do horských údolí a kotlín a spôsobuje tu výrazne dlhotrvajúce mrazy (až -30 °C), zatiaľ čo slnečné vrcholy sú teplejšie. Vo vyšších polohách je taktiež menší ročný výkyv priemerných teplôt než v údoliach. Najteplejším mesiacom je v nižších polohách júl, vo vysokých august; najchladnejším potom január, respektíve február. Sneh leží na záveterných svahoch najvyšších horských štítov nepretržite až 10 mesiacov, miestami sa tvoria aj dlhodobo trvajúce [[Firn|firnové polia]].<ref name=":8" /><ref name="Král" /><ref name=":4" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Tatrách stále přežívá ledovec » Zpráva » Tatry.CZ | periodikum = www.tatry.cz | url = https://www.tatry.cz/cs/v-tatrach-stale-preziva-ledovec | dátum prístupu = 2021-05-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210513230148/https://www.tatry.cz/cs/v-tatrach-stale-preziva-ledovec | dátum archivácie = 2021-05-13 }}</ref> == Vodstvo == [[Súbor:Djerdap (Iron Gate) gorge.JPG|náhľad|Prielom Dunaja Železnými vrátami]] Prevažná väčšina Karpát (zhruba 90 %) patrí k úmoriu [[Čierne more|Čierneho mora]], kam je odvodňovaná predovšetkým množstvom ľavostranných prítokov Dunaja; k najvýznamnejším z nich patrí [[Váh]], [[Ipeľ]], [[Tisa]], [[Mureš (rieka)|Mureș]], [[Olt (rieka v Rumunsku)|Olt]], [[Siret]] či [[Prut]]. Na svahoch Východných Karpát pramení rieka [[Dnester]]. Severná časť pohoria je odvodňovaná do [[Baltské more|Baltského mora]] [[Visla|Vislou]] a [[San (rieka)|Sanom]] a niekoľkými prítokmi Odry. Horské rieky sú spravidla prudké, s veľkým spádom a skalnatým dnom, v nižších polohách sú doposiaľ zachované [[Divočiaca rieka|divočiace rieky]] s voľným modelovaním koryta štrkovými náplavmi. [[Odtokový režim]] karpatských riek je prevažne snehovo-dažďový, s maximálnymi prietokmi a rozvodňovaním na jar v marci a  v apríli a ďalej v lete (jún a júl). Občas bývajú záplavy kvôli horším [[Retencia (hydrológia)|retenčným]] vlastnostiam flyšových pôd na okrajoch pohorí katastrofické. Najväčšia priehradná nádrž (z približne päťdesiatich v Karpatoch), [[Železné vráta (roklina)|Železné vráta]], sa nachádza na rumunsko-srbskej hranici, ďalšia v údolí [[Bistrița (rieka)|Bistrițy]] v Rumunsku, jedna v údolí rieky [[Sana (rieka)|Sana]] v Poľsku a priehrada [[Orava (vodná nádrž)|Orava]] na severnom Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Carpathian Mountains – Drainage | periodikum = Encyclopedia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Carpathian-Mountains | jazyk = en | dátum prístupu = 2021-05-03 }}</ref><ref name=":10">{{Citácia periodika | titul = ABOUT THE CARPATHIANS – Carpathian Heritage Society | periodikum = archive.wikiwix.com | url = http://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http://www.carpathians.pl/carpathians03.html | jazyk = en | dátum prístupu = 2021-05-05 }}</ref> Aj keď je v Karpatoch asi 450 jazier, ich celková rozloha je menšia než 4 km². Jazerá vo vysokých horách sú prevažne ľadovcového pôvodu.<ref name=":10" /> Najviac [[Ľadovcové jazero|ľadovcových jazier]] je v Tatrách a v Južných Karpatoch. Najväčšie je [[Morské oko (pleso)|Morskie oko]] na poľskej strane Tatier s plochou necelých 35 ha; v Južných Karpatoch je najväčšie desaťhektárové jazero [[Bucura]] v pohorí Retezat. Existujú tu tiež aj [[Morénové jazero|morénové jazerá]], ako [[Morské oko (jazero)|Veľké Vihorlatské]] alebo [[Lacul Roșu|jazero Roșu]], a taktiež jediné sopečné [[Lacul Sfânta Ana|jazero svätej Anny]] vo vyhasnutom kráteri niekdajšieho vulkánu. Svetovým unikátom je slané heliotermické [[Ursu|jazero Ursu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bear Lake, in Sovata, a holder of three world records – AGERPRES | periodikum = www.agerpres.ro | url = https://www.agerpres.ro/english/2013/07/18/bear-lake-in-sovata-a-holder-of-three-world-records-09-24-55 | jazyk = ro | dátum prístupu = 2021-06-08 | url archivu = https://web.archive.org/web/20210608162344/https://www.agerpres.ro/english/2013/07/18/bear-lake-in-sovata-a-holder-of-three-world-records-09-24-55 | dátum archivácie = 2021-06-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210608162344/https://www.agerpres.ro/english/2013/07/18/bear-lake-in-sovata-a-holder-of-three-world-records-09-24-55 }}</ref> Vo vulkanických pohoriach vyviera niekoľko desiatok [[Minerálny prameň|minerálnych]] a [[Termálny prameň|termálnych prameňov]], často využitých pre kúpeľné účely, a dokonca aj gejzírov ([[Herliansky gejzír]] na úpätí Slanských vrchov).<ref name=":4" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ledovcová jezera v Jižních Karpatech – outdoor web Treking.cz | periodikum = www.treking.cz | url = https://www.treking.cz/karpaty/ledovcova-jezera-v-jiznich-karpatech.htm | dátum prístupu = 2021-04-26 }}</ref> == Pôdy == [[Súbor:Tatry - panorama z Polskiego Spiszu.jpg|náhľad|vľavo|Pohľad na Tatry z poľskej strany]] Pôdy Karpát sa medzi sebou líšia v závislosti na geologickom zložení [[pôdotvorný substrát|pôdotvorného substrátu]] a na klimatických pomeroch, poťažmo teda nadmorskej výške. Karpatské pôdy vznikajú v horských podmienkach s mrazovým [[zvetrávanie|zvetrávaním]] a s intenzívnymi a rýchlymi [[Zosuv svahu|svahovými]] a [[fluviálne procesy|fluviálnymi]] procesmi. Typický pre pôdy Karpát je tak plytký [[pôdny profil]] a veľký podiel [[klast]]ov; rôznorodosť stanovísk vedie k mozaikovitému pôdnemu pokryvu. V alpínskom pásme nad hornou hranicou lesa prevládajú [[leptosol]]y, ako sú [[litozem]]e, [[ranker]]y, na vápencoch [[Rendzina|rendziny]]. Typické sú taktiež [[organosol]]y v miestach akumulácie nerozloženého organického materiálu. Pri hranici lesa v subalpínskom pásme prevládajú [[podzol]]y. Pod hranicou lesa prevládajú vo flyšovom pásme hôr vo Vonkajších Karpatoch nenásytené [[kambisol]]y. Kambické rankery alebo nasytené kambisoly tu pokrývajú len malé plochy na flyši v karbonátovom vývoji. Vo Vnútorných Karpatoch, rovnako ako v Južnych Karpatoch, majú pôdy značne rozrôznený geologický podklad. Na nekarbonátových horninách tu prevládajú kyslé pôdy (hlavne podzoly, na strmých svahoch podzolové rankery), vo vápencových pohoriach sú vyvinuté [[Rendzina|rendziny]], vo vulkanických okrem nasýtených kambisolov tiež humózne sopečné [[andosol]]y.<ref name="Král" /><ref name="UNEP">{{Citácia knihy | autor1 = UNEP | titul = Carpathians Environment Outlook | vydavateľ = United Nations Environment Programme | miesto = Geneva | rok = 2007 | počet_stran = 233 | strany = 22–24, 114–123 | isbn = 978-92-807-2870-5 | jazyk = anglicky }}</ref> Pôdy Karpát sú ohrozené [[Erózia pôdy|pôdnou eróziou]], ktorá je následkom nevhodného poľnohospodárskeho a lesníckeho managementu, a taktiež [[odlesňovanie|odlesňovaním]].<ref name="UNEP"/> == Biologická diverzita == === Vegetačné stupne a biotopy === [[Súbor:NPR-Stužica2015f.jpg|náhľad|Bukovojedľový prales v [[Stužica|NPR Stužica]] na Slovensku]] [[Biogeografia|Biogeograficky]] patria Karpaty k stredoeurópskej provincii Holarktickej ríše; východné svahy tvoria jej východnú hranicu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Holarctis – Cirkumboreální oblast – Středoevropská provincie {{!}} BOTANY.cz | url = https://botany.cz/cs/stredoevropska-provincie/ | dátum prístupu = 2021-06-08 }}</ref> Ich [[vegetačná stupňovitosť]] je ovplyvnena výššie spomínaným klimatickým rozdielom medzi západnou a východnou časťou pohoria; na východe a juhu sú preto posunuté až o niekoľko sto metrov vyššie. V nízkych pahorkatinách podhorí (do 500, resp. {{mnm|650}}) vrátane juhomoravských Karpát či Transilvánskej vysočiny prevládajú [[Dubovo-hrabové lesy lipové|dubohrabiny]] a na klimaticky príjemných stanoviskách južných svahov taktiež aj [[Teplomilná dúbrava|teplomilné dúbravy]], [[suché trávniky]] a [[lesostep]]y s teplomilnými druhmi rastlín. Vyššie sú pre Karpaty typické rozsiahle plochy podhorských a horských [[Bučina (biotop)|bučín a jedľobučín]], miestami doposiaľ pralesovitého charakteru; na západe sa rozkladajú zhruba medzi 500 a {{mnm|1100}}, na juhu a východe medzi 650 až 1400. Časť z nich bola vyhlásená súčasťou prírodného dedičstva UNESCO ako [[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]. Na ne vo vyšších polohách (1100 – 1400, resp. 1400 – 1900) nadväzujú zonálne horské [[Smrek (rod)|smrečiny]]. Lesy so smrekom a [[Jedľa biela|jedľou bielou]] nahradzujú bučiny taktiež v kotlinách centrálnych častí; smrek bol avšak lesnícky rozšírený aj do ďalších vegetačných stupňov, často vo forme monokultúry.<ref name=":7" /> [[Súbor:Rzekabiałka.jpg|náhľad|vľavo|Štrkonosná rieka [[Biela voda (prítok Dunajca)|Biela voda]] v južnom Poľsku, v pozadí Vysoké Tatry]] [[Horná hranica lesa|Hranica lesa]] sa v Karpatoch v priemere nachádza vo výškach zhruba 1650 – {{mnm|1750}}, smerom na juh a východ stúpa miestami až k 2 000 metrom.<ref name=":4" /> Na mnohých miestach bola umelo znížená tvorbou letných pastvín, tzv. [[Polonina|polonín]], a to aj o stovky metrov; fytocenologicky sú to prevažne [[Lúka|lúky]], ktoré po opustení pastvy opäť podliehajú sukcesii [[Brusnica (rod)|brusnicových]] krovín a neskôr stromov. Lesná hranica je tvorená [[Smrek obyčajný|smrekom obyčajným]], [[Jarabina vtáčia|jarabinou]], miestami aj [[Smrekovec opadavý|smrekovcom]] a [[Borovica limbová|limbou]], v poloninách aj [[Buk lesný|bukom]].<ref name=":4" /> Subalpínsky stupeň je tvorený porastami [[Borovica horská|kosodreviny]], [[Breza karpatská|brezy karpatskej]], [[Vŕba sliezska|vŕby sliezskej]], v južných a východných Karpatoch aj [[Jelša zelená|jelše zelenej]], zakrpatenej [[Borievka obyčajná|borievky]] a karpatského [[Rhododendron|rododendrónu]]. V najvyšších polohách sú [[Hoľa (pasienok)|alpínske lúky]] (na bazických stanoviskách druhovo bohaté, na kyslých s prevládajúcimi [[sítina trojklaná|sítinou trojklanou]] a na východe s [[carex curvula|ostricou]]) a taktiež snehové polia. Niválny stupeň, teda vysokohorská oblasť večného snehu a ľadu, v Karpatoch nie je vyvinutý; iba niekoľko najvyšších masívov zasahuje do stupňa subniválneho ([[Vysoké Tatry]] nad {{mnm|2300}}, ojedinele aj exponované najvyššie štíty južných Karpát).<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chytrý | meno = Milan | titul = Vegetace a biotopy Evropy: Karpaty | url = https://www.youtube.com/watch?v=En6Soo8AHW0&t=1975s | vydavateľ = Přírodovědecká fakulta Masarykovy univerzity | dátum vydania = 2020 | dátum prístupu = 2021-05-10 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Biota_Slovenska | periodikum = www.herber.webz.cz | url = http://www.herber.webz.cz/www_slovakia/biogeografie.html | dátum prístupu = 2021-04-29 }}</ref> [[Súbor:Bocicoel 2009b.JPG|náhľad|Po stáročia obhospodárované karpatské lúky patria k druhovo najbohatším biotopom na svete (Rumunsko)]] Náhradnou poloprirodzenou vegetáciou stredných a podhorských polôh sú [[Lúka|lúky]], [[Sad (poľnohospodárstvo)|lúčne sady]] a [[Pasienok|pasienky]], a to v širokej škále podôb od trvalejšie zamokrených cez mezofílne až po suché trávniky. Vďaka dlhodobému pôsobeniu tradičných spôsobov extenzívneho hospodárenia (pastva, kosenie) a veľkým rozlohám sú často mimoriadne druhovo bohaté; [[bielokarpatské lúky]] v Česku s mnohými [[Vstavačovité|orchidejami]] alebo niektoré lúky v Transilvánii na bazických pôdach držia svetové rekordy v počte druhov zaznamenaných na ploche malého a stredného rozsahu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chytrý | meno = M. | priezvisko2 = Dražil | meno2 = Tomáš | priezvisko3 = Hájek | meno3 = M. | titul = The most species-rich plant communities in the Czech Republicand Slovakia (with new world records) | periodikum = Preslia | url = http://www.preslia.cz/P153Chytry_highres.pdf | dátum vydania = 2015 | jazyk = en | dátum prístupu = 2021-06-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210616043343/http://www.preslia.cz/P153Chytry_highres.pdf | dátum archivácie = 2021-06-16 }}</ref> Predovšetkým na flyšových vrstvách sú časté lúčne svahové [[pramenisko]] a [[slatinisko]], v oblastiach vyvierania minerálnych prameňov tiež s unikátnou [[Halofilné rastliny|halofilnou]] vegetáciou.<ref name=":7" /> Pravé [[vrchovisko]] sa v Karpatoch vyskytujú menej, napríklad na Orave. Pestro sú zastúpené spoločenstvá bazických aj kyslých skál a sutí, a to ako bylinné, tak lesné, ako sú [[Suťový les|suťové lesy]] a druhovo bohaté [[Bor (les)|reliktné bory]] na vápencoch, obsahujúce množstvo endemitov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Erico-Pinetea • Pladias: Databáze české flóry a vegetace | periodikum = pladias.cz | url = https://pladias.cz/vegetation/description/Erico-Pinetea | dátum prístupu = 2021-05-20 }}</ref> Veľký spád doposiaľ neregulovaných horských riek voľne modelujúcich svoje korytá umožňuje tiež existenciu vzácnych spoločenstiev štrkových náplavov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Salicion elaeagno-daphnoidis • Pladias: Databáze české flóry a vegetace | periodikum = pladias.cz | url = https://pladias.cz/vegetation/description/Salicion%20elaeagno-daphnoidis | dátum prístupu = 2021-05-20 }}</ref> Ako bolo už spomínané, počas ľadových dôb boli Karpaty zaľadnené iba máloplošne v niekoľkých najvyšších oblastiach; prevládajúca vegetácia tu inak v tej dobe bola chladná [[lesostep]] až [[lesotundra]] analogická krajinám súčasného južného Sibíra, s odolnými ihličnanmi a na vhodných miestach aj listnáčmi, ako duby, buky či bresty. Pohorie tak mohlo predstavovať [[Refugium (ekológia)|refugium]] mnohých aj mezofilných druhov rastlín, ktoré sa tu zachovali ako treťohorné relikty, a po odoznení glaciálu taktiež jednu z migračných trás pre šírenie hlavne horských druhov do novo dostupných oblastí Európy.<ref>HORSÁK, Michal a Milan CHYTRÝ. „Krajiny zamrzlé v čase I. Jižní Sibiř – současná analogie střední Evropy v době ledové.“ ''Živa.'' 2010, roč. 58, č. 3, s. 118–120. ISSN 0044-4812.</ref> === Flóra === [[Súbor:Rhododendron myrtifolium (kotschyi) (35280457661).jpg|náhľad|Rhododendron myrtifolium v subalpínskom stupni hôr]] Pohorie patrí k floristicky najvýznačnejším a na [[endemit]]y a [[Relikt (biológia)|relikty]] (vrátane paleoendemitov a treťohôrných reliktov) najbohatším oblastiam Európy, hoci jeho flóra je o niečo menej výrazná než v susedných Alpách. Dôvodom tohto bohatstva sú pestré fytogeografické podmienky, členitý reliéf geologicky mladého pohoria aj zastúpenie kyslého silikátového aj bázického vápencového a vulkanického podložia. Mnoho prvkou majú společných s Alpami, predovšetkým východnými, ale tiež aj s [[Pyreneje|Pyrenejami]], alebo naopak s jižnými pohoriami Balkánu. Fytogeograficky od juhu do najteplejších oblastí zasahuje [[Elementy flóry|element]] teplomilnej [[Fytogeografické členení Európy|submediteránnej kveteny]], od východu a z panónskej kotliny vplyv ponticko-panónsky s druhmi kontinentálnych stepí, ktorý dosahuje okrem Transilvánie až na južnú Moravu. Boreálna eurosibírska flóra sa v Karpatoch objavuje v horských smrečinách a [[Vrchovisko|rašeliniskách]] a konečne k [[Fytogeografické členenie Európy|alpsko-karpatskému floroelementu]] patria horské a vysokohorské rastliny ako [[prvosienka holá]] (''Primula auricula''), [[prvosienka najmenšia]] (''P. minima''), [[horec bodkovaný]] (''Gentiana punctata'') a [[Horec Clusiov|Clusiov]] (''G. clusii'') alebo [[ostrica pevná]] (''Carex firma''), ktoré sú z väčšej časti glaciálnymi reliktami.<ref name=":3">{{Citácia knihy | priezvisko = Turis | meno = Peter | priezvisko2 = Košťál | meno2 = Jaroslav | titul = Rostliny Karpat | vydavateľ = Academia | místo = Praha | rok vydania = 2019 | isbn = 978-80-200-2937-9 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fytogeografie I. | periodikum = www.naturabohemica.cz | url = http://www.naturabohemica.cz/fytogeografie-i/? | dátum prístupu = 2021-05-04 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hendrych | meno = Radovan | titul = Fytogeografie | vydavateľ = SPN | miesto = Praha | rok vydania = 1984 }}</ref> [[Súbor:Hepatica_transsilvanica_01.jpg|vľavo|náhľad|Hepatica transsilvanica rastie prevažne v bukových lesoch]] Flóra samotných Karpát obsahuje okolo 3900 pôvodných druhov, z čoho je 250 (resp. 420 vrátane [[Apomixia|apomiktov]]) endemických druhov. Len málo z nich je pritom rozšírených po celej dĺžke karpatského oblúka: k takýmto endemitom či subendemitom patria napríklad [[zvonček karpatský]] (''Campanula carpatica''), [[zubačka žliazkatá]] (''Dentaria glandulosa''), [[scila karpatská]] (''Scilla kladnii'') alebo [[kostihoj srdcovitolistý]] (''Symphytum cordatum''). Medzi Západnými a Východnými Karpatami prebieha výrazná fytogeografická hranica. Endemity Západných Karpát sú [[poniklec slovenský]] (''Pulsatilla slavica''), rastúcí v [[Bor (les)| reliktných boroch]] na vápencových svahoch, [[Lykovec muránsky]] (''Daphne arbuscula'') z [[Muránska planina|Muránskej planiny]], [[lomikameň tatranský]] (''Saxifraga wahlenbergii''), [[stračonôžka tatranská]] (''Delphinium oxysepalum''), [[klinček lesklý]] (''Dianthus nitidus''), [[soldanelka karpatská]] (''Soldanella carpatica'') či [[prilbica tuhá moravská]] (''Aconitum firmum'' subsp. ''moravicum''). Iba vo Východných a Južných Karpatoch rastie [[šafran karpatský]] (''Crocus heuffelianus''), [[Syringa josikaea]] (''Syringa josikaea''), [[hepatica transsilvanica]] (''Hepatica transsilvanica''), [[iskerník karpatský]] (''Ranunculus carpaticus''), [[Rhododendron myrtifolium]] (''Rhododendron myrtifolium'') alebo žlto kvitnúci [[Mak (rod)|mak]] ''Papaver corona-sancti-stephani''.<ref name=":3" /><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Urfus | meno = Tomáš | priezvisko2 = Chrtek | meno2 = Jindřich | titul = Karpaty – nedoceněné centrum evropské diverzity rostlin | periodikum = Živa | vydavateľ = Academia | url = https://ziva.avcr.cz/files/ziva/pdf/karpaty-nedocenene-centrum-evropske-diverzity-rost.pdf | číslo = 5/2019 | dátum prístupu = 2021-04-26 }}</ref> === Fauna === [[Súbor:Hucul ZHKH BdPN Wolosate 1.jpg|náhľad|Voľne sa pasúce huculské kone – plemeno pochádzajúce z východných Karpát]] V oblasti fauny patria Karpaty so svojim množstvom odľahlých plôch s malým zaľudnením a nenarušenou prírodou k najcennejším priestorom Európy. Prežíva tu doposiaľ napríklad množstvo veľkých šeliem (viac než tretina všetkých európskych populácií), ako sú [[medveď hnedý]] (''Ursus arctos'', okolo 8 000 kusov), [[vlk dravý]] (''Canis lupus'', cez 4 000 kusov), [[rys ostrovid]] (''Lynx lynx'', 3 000 kusov)<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Heritage in the Natural Environment | periodikum = www.ccibis.org | url = http://www.ccibis.org/carpathian-features/82-heritage-in-the-natural-environment | jazyk = en | dátum prístupu = 2021-05-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210506205736/http://www.ccibis.org/carpathian-features/82-heritage-in-the-natural-environment | dátum archivácie = 2021-05-06 | nedostupné = ano }}</ref>, ďalej tiež [[mačka divá]] (''Felis silvestris silvestris'') alebo [[vydra riečna]] (''Lutra lutra''). Pre veľké šelmy sú karpatské hory nielen životným priestorom, ale taktiež najdôležitejším európskym migračným koridorom.<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = THE STATUS OF THE CARPATHIANS | url = https://wwfeu.awsassets.panda.org/downloads/ceri_statusofthecarpathians_wwfdcp2001.pdf | vydavateľ = The Carpathian Ecoregion Initiative | dátum vydania = 2001 | dátum prístupu = 2021-05-13 }}</ref> K ďalším významným cicavcom patrí napríklad [[kamzík vrchovský tatranský]] (''Rupicapra rupicapra'' subsp. ''tatrica''), [[jeleň lesný]] (''Cervus elaphus'' var. ''carpathica''), [[svišť vrchovský]] s jedným [[svišť tatranský|endemickým poddruhom]] (''Marmota marmota latirostris'') v Tatrách či niekoľko reintrodukovaných populácií [[zubor lesný|zubra lesného]] (''Bison bonasus''); k drobnejším endemitom patrí hlodavec [[hrabošík tatranský]] (''Pitymys tatricus'') z vysokohorských tatranských lúk. V [[Poloniny|poloninách]] sa dá miestami naraziť aj na stáda polodivokých [[Hucul (kôň)|huculských koní]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eastern Europe: Czech Republic, Poland, Romania, Slovakia, and Ukraine | periodikum = World Wildlife Fund | url = https://www.worldwildlife.org/ecoregions/pa0504 | jazyk = en | dátum prístupu = 2021-04-26 }}</ref> Hory sú bohaté taktiež na zástupcov vtáctva, ktorého tu žije okolo 300 druhov. Vysoké horské polohy sú hniezdiskom [[Orol skalný|orla skalného]] (''Aquila heliaca'', takmer polovica európskej populácie) a [[Orol krikľavý|orla krikľavého]] (''Aquila promarina''), v hlbokých lesoch žije [[hlucháň hôrny]] (''Tetrao urogallus''), [[ďateľ bielochrbtý]] (''Dendrocopos leucotos'') či [[sova dlhochvostá]] (''Strix uralensis'', pätina európskej populácie). V strmých skalných trhlinách má hniezdisko [[murárik červenokrídly]] (''Tichodroma muraria''), na horských lúkach a poloninách ohrozený [[chrapkáč poľný]] (''Crex crex''). Ďalej tu žije mnoho ohrozených či dokonca endemických druhov obojživelníkov a plazov: vo vlhkých bukových lesoch je to napríklad [[mlok karpatský]] (''Triturus montandini''), na teplých južných svahoch v krovinách a sadoch [[užovka stromová]] (''Zamenis longissima''). Rýb je tu okolo 100 druhov, z toho 10 endemitov. Okrem toho sa tu odhaduje okolo 35 – 40 000 druhov hmyzu.<ref name=":11" /><ref name=":12" /> == Ochrana prírody == [[Súbor:Lake Synevyr.jpg|náhľad|vľavo|Jazero [[Sinevir]] ve rovnakomennom národnom parku]] Prvé prírodné rezervácie vznikali v Karpatoch od 30. rokov 20. storočia, ale sieť chránených území sa pomerne dobre rozvinula až od 80. rokov 20. storočia. Chránených je asi 16 % rozlohy Karpát, avšak miera ochrany sa v jednotlivých krajinách regiónu líši.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Carpathian montane conifer forests - The Encyclopedia of Earth | periodikum = editors.eol.org | url = https://editors.eol.org/eoearth/wiki/Carpathian_montane_conifer_forests | dátum prístupu = 2021-05-30 }}</ref> Na území Karpát sa nachádza 36 [[Národný park|národných parkov]], 51 [[Prírodný park|prírodných parkov]] a veľkoplošných [[Chránená krajinná oblasť|chránených území]], 19 [[Biosférická rezervácia|biosférických rezervácií]] a okolo 200 ďalších chránených oblastí, s celkovou rozlohou 36 000 km².<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Carpathian Network of Protected Areas | periodikum = www.carpathianparks.org | url = http://www.carpathianparks.org/description.html | jazyk = en | dátum prístupu = 2021-04-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210419223101/http://www.carpathianparks.org/description.html | dátum archivácie = 2021-04-19 }}</ref> K najvýznamnejším patria napríklad [[Zoznam národných parkov na Slovensku|národné parky na Slovensku]], [[Magurský národný park|Magurský park]] v Poľsku, [[Karpatský národný prírodný park]] a [[Sinevir (národný prírodný park)|národný prírodný park Sinevir]] s rehabilitačným centrom medveďa hnedého na Ukrajine, alebo národné parky [[Národný park Piatra Craiului|Piatra Craiului]], [[Munții Retezat|Retezat]], [[Národný park Cozia|Cozia]], [[Národný park Domogled-Valea Cernei|Domogled]], [[Národný park Cheile Nerei-Beușnița|Cheile Nerei]] či [[Národný park Rodna|Rodna]] v Rumunsku a [[Národný park Đerdap|Đerdap]] v Srbsku, chrániace územie okolo prielomu Dunaja tiesňavou [[Železné vráta (roklina)|Železné vrata]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Carpathian Network of Protected Areas | periodikum = www.carpathianparks.org | url = http://www.carpathianparks.org/map.html | jazyk = en | dátum prístupu = 2021-04-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210420094803/http://www.carpathianparks.org/map.html | dátum archivácie = 2021-04-20 }}</ref> Ohrozením pre karpatskú prírodu je hlavne intenzívna a často nelegálna ťažba dreva s premenou druhovej skladby lesov, nevhodné zalesňovanie nelesných biotopov, pytliactvo a nekontrolovaná výstavba dopravnej, športovej a turistickej infraštruktúry.<ref name=":2" /> Ochrana prírody vo východnej časti pohoria je taktiež menej efektívnejšia než v západnej a podľa rôznych referencií mnohokrát prebieha iba formálne.<ref name=":12" /> Pre zachovanie prírodných hodnôt funguje od roku 2006 [[Karpatská zmluva]], v ktorej sa sedem karpatských štátov (všetky až na Rakúsko) zaviazalo k ochrane prírodného a kultúrneho dedičstva a k udržateľnému rozvoju na celom území Karpát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ČR | meno = MŽP | titul = Karpatská úmluva | periodikum = http:// | url = https://www.mzp.cz/cz/karpatska_umluva | dátum vydania = 2020-02-19 | dátum prístupu = 2021-04-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210427113221/https://www.mzp.cz/cz/karpatska_umluva | dátum archivácie = 2021-04-27 }}</ref> == História == [[Súbor:Zabytkowa cerkiew wpisana na listę UNESCO.jpg|náhľad|Drevený kostol sv. Paraskevy v [[Kwiatoň|Kwiatoni]] v Poľsku, [[Karpatské drevené chrámy v Poľsku a na Ukrajine|pamiatka UNESCO]]]] Ľudské osídlenie karpatskej oblasti trvá nepretržite od doby kamennej; najstarší z nich, [[Človek neandertálsky|neandertálske]], je dochované z [[paleolit]]u objavmi z [[Šipka (národná prírodná pamiatka)|jaskyne Šipka]] pri Štramberku. Od [[Železná doba|doby železnej]] sa tu postupne vystriedalo či prelínalo [[Kelti|keltské]], [[Tráci|trácke]] a [[Dákovia|dácke]] osídlenie a neskôr [[Provincia (staroveký Rím)|rímske]] osídlenie, v [[Sťahovanie národov|dobe sťahovania národov]] [[Germáni|germánske]], [[Góti|gótske]], [[Kumáni (západní Kypčakovia)|kumánske]], [[Avari (Stredná Ázia)|avarské]] či [[Huni|hunské]] osídlenie, neskôr aj [[Slovania|slovanské]] (Češi, Slováci, Poliaci, Ukrajinci), [[Valasi (severné Karpaty)|valaské]], [[Židia|židovské]] a [[Rómovia|rómske]]. [[Maďari|Maďarské]] etnikum vybudovalo vo vnútri karpatského oblúka v 10. – 11. storočí mocnú [[Uhorsko|uhorskú ríšu]], susediace cez horský hrebeň s kniežatstvami [[Kyjevská Rus|kyjevskej Rusi]].<ref>{{Citácia knihy | titul = Školní atlas světových dějin | vydavateľ = Geodetický a kartografický podnik | miesto = Praha | rok vydania = 1971 }}</ref> Pravdepodobne najvýznamnejšou a do značnej miery zjednocujúcou historickou udalosťou bola v 13. – 16. storočí [[valašská kolonizácia]] – spontánna, nijako nekoordinovaný proces, pri ktorom pastierske, pôvodne valašské (rumunské) etnikum pozvoľna postupovalo od juhu po hrebeňoch karpatského oblúka smerom na sever a západ a pritom sa [[Asimilácia (sociológia)|asimilovalo]] s existujúcimi obyvateľmi. Hrebeň hôr tvoril historickú hranicu [[Moldavské kniežatstvo|Moldavského]], [[Valašsko (Rumunsko)|Valašského]] a [[Sedmohradské kniežatstvo|Sedmohradského kniežatstva]] a na severe [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] a niekdajšieho [[Malopoľsko|Malopoľska]]. Územie na juhovýchode bolo od 16. storočia pod vplyvom [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a ich vazalov a po vypudení Osmanov osídľovaná obyvateľstvom z rôznych oblastí strednej Európy.<ref name="Král" /> Odľahlé pohorie mnohokrát slúžilo ako útočisko pre obyvateľstvo vyhnané alebo prenasledované v okolitých rovinách, ako boli [[Huculi]], [[Lipovania]], [[hajduci]], ale aj rôzni [[Zbojníctvo|zbojníci]]; v [[Lesné kostoly v Beskydách|lesných kostoloch Beskýd]] sa v dobe [[protireformácia|protireformácie]] zhromažďovali [[Luteránstvo|evanjelici]] k tajným bohoslužbám.<ref>Súhrnné zdroje podľa francúzskej verzie: « ''Westermann Grosser Atlas zur Weltgeschichte'' », 1985, {{ISBN|3-14-100919-8}}; « ''DTV Atlas zur Weltgeschichte'' », 1987, {{ISBN|2-7242-3596-7}}; « ''Putzger historischer Weltatlas Cornelsen'' » 1990, {{ISBN|3-464-00176-8}}; « ''Atlas historique Georges Duby'' », Larousse 1987, {{ISBN|2-03-503009-9}}; série « ''Atlas des Peuples'' » d'André et Jean Sellier, La Découverte : « ''Europe centrale'' » : 1992, {{ISBN|2-7071-2032-4}} et « ''Orient'' » : 1993, {{ISBN|2-7071-2222-X}}; « ''Történelmi atlasz a középiskolák számára'' » (« Atlas historique pour les collèges »), Budapest 1991, {{ISBN|963-351-422-3}} a « ''Atlas istorico-geografic'' », l'Académie roumaine, 1995, {{ISBN|973-27-0500-0}}.</ref> [[Súbor:Austria hungary 1911.jpg|náhľad|vľavo|Etnická mapa Rakúska-Uhorska ukazuje národnostnú pestrosť karpatského priestoru v roku 1911]] V 19. storočí patrila väčšina Karpát, vrátane historických území [[Halič (región)|Halič]], [[Bukovina (krajina)|Bukovina]], [[Sedmohradsko]] a [[Sikulská oblasť|Sikulsko]] pod správu [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]]; po hrebeni Južných a časti Východných Karpát prechádzala jeho hranica s [[Rumunské kráľovstvo|Rumunským kráľovstvom]]. V priebehu oboch svetových vojen boli Karpaty miestom tuhých frontových aj partizánskych bojov, na čo spomína mnoho pamätníkov a vojenských cintorínov v oblasti, napríklad v [[Dukliansky priesmyk|Duklianskeho priesmyku]]. Doba 20. a 21. storočia priniesla [[Kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizáciu]] a intenzifikáciu poľnohospodárstva, budovanie priemyselnej, dopravnej a turistickej infraštruktúry a hlavne s nástupom východoeurópskeho kapitalizmu aj neriadenou a bezohľadnou exploatáciou prírodného bohatstva lesov holorubmi, expanziou turistických rezortov, zjazdoviek aj postupné opúšťanie tradičnej pastierskej a poľnohospodárskej kultúry vedúcej k zarastaniu nevyužívaných polonín, sadov a lúk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EUROPE: New Move to Protect Virgin Forests | periodikum = www.globalissues.org | url = https://www.globalissues.org/news/2011/05/30/9865 | jazyk = en-gb | dátum prístupu = 2021-05-04 }}</ref> Celkom na území Karpát žije okolo 17 miliónov ľudí,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Carpathian Network of Protected Areas | periodikum = www.carpathianparks.org | url = http://www.carpathianparks.org/home.html | jazyk = en | dátum prístupu = 2021-04-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210421022421/http://www.carpathianparks.org/home.html | dátum archivácie = 2021-04-21 }}</ref> pričom hustota osídlenie je značne nevyrovnaná: zatiaľ čo v medzihorských panvách a údoliach prekračuje priemerne 200 obyvateľov na 1 km², rozsiahle horské oblasti sú prakticky trvalo neosídlené.<ref name="Král" /> K najväčším mestám vo vnútri horského systému patrí [[Zlín]], [[Trenčín]], [[Žilina]], [[Banská Bystrica]], [[Košice]], [[Baia Mare]], [[Sibiu (mesto)|Sibiu]], [[Brašov (mesto)|Brašov]], [[Petroșani|Petrosani]] či [[Kluž]]. == Kultúra == [[Súbor:Hutsul musicians with trembits.jpg|náhľad|Huculskí hudobníci s tradičnými nástrojmi]] Karpaty sú oblasťou, kde sa vždy vzájomne stretávali rôzne kultúrne vplyvy. Sú alebo boli domovom mnohých malých národov, ako sú [[Rusíni]], [[Huculi]], [[Lemkovia]], [[Bojkovia]], [[Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)|Gorali]], a národnostných enkláv, ako napr. [[Sedmohradskí Sasi|sedmohradskí Nemci]] a Maďari ([[Sikuli (Rumunsko)|Sikuli]]), [[Česi v Rumunsku|Banátski Česi]] a ďalší. Stýka sa tu západný ([[Latinská cirkev|rímskokatolícky]]) a východný ([[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávny]], [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]]) kresťanský ritus. Táto zmes kultúr tu zanechala dedičstvo v podobe pestro prepletenej mozaiky jazykov, vzájomne podobných legiend a povestí, ale aj pamiatok architektúry, remesiel, použitého umenia (výšivky, rezbárstvo, keramika), oblečenia, hudby, tanca (slovenský [[odzemok]], huculský [[Arkan (tanec)|arkan]]), kuchyne aj tradícií. Valašská kultúra salašníckeho [[pastier]]stva silno prispela k vytvoreniu charakteristickej podoby karpatskej krajiny s vysokohorskými pastvinami, mýtinami, lúkami a [[koliba]]mi, ale podpísala sa an na kultúrnej stránke. V jazyku patrí medzi spoločné dedičstvo valašskej kolonizácia takzvané [[Karpatizmus|karpatizmy]] – výrazy zdieľané od Rumunska až po moravské [[Moravské Valašsko|Valašsko]] a pomenovávacie objekty spojené s pastierskym životom, ako sú výrobky z mlieka (''bryndza,'' ''žinčica'', ''oštiepok''), typické potraviny (''kyselica'', ''halušky''), pastiersky život (''bača'', ''fujara'', ''gazda'') alebo krajinné útvary (''chotár'', ''kyčera'', ''magura'', ''grúň'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Magda | meno = Pavel | titul = Vliv pastevectví na krajinu a lidovou kulturu moravských Karpat | periodikum = www.casopisveronica.cz | url = http://www.casopisveronica.cz/clanek.php?id=1705 | jazyk = | dátum prístupu = 2021-04-26 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Goláňová | meno = Hana | titul = NÁŘEČNÍ LEXIKUM NA VÝCHODNÍ MORAVě A KARPATSKÁ SALAŠNICKÁ KOLONIZACE | periodikum = Národopisná revue | vydavateľ = Národní ústav lidové kultury | url = http://revue.nulk.cz/pdf/r4-2016.pdf | dátum vydania = 4/2016 | dátum prístupu = 2021-05-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210517160537/http://revue.nulk.cz/pdf/r4-2016.pdf | dátum archivácie = 2021-05-17 }}</ref> Spoločný menovateľ života v odľahlých horách sa pri horalských národoch prejavil na charakteristických spoločenských tradíciách kombinujúcich ľudové kresťanstvo a magické povery,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Calendar habits and Boyko region rituals | url = https://carpathianculture.eu/calendar-habits-and-boyko-region-rituals/ | dátum prístupu = 2021-05-17 | jazyk = en-GB | url archívu = https://web.archive.org/web/20210517175146/https://carpathianculture.eu/calendar-habits-and-boyko-region-rituals/ | dátum archivácie = 2021-05-17 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Traditional spiritual culture of Boykos | url = https://carpathianculture.eu/traditional-spiritual-culture-of-boykos/ | dátum prístupu = 2021-05-17 | jazyk = en-GB }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> tradíciu prírodného liečiteľstva („bohyne“ na [[Moravské Kopanice|Kopaniciach]], huculskí [[Molfar|molfari]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A visit at a herbalist | url = https://carpathianculture.eu/a-visit-at-a-herbalist/ | dátum prístupu = 2021-05-17 | jazyk = en-GB | url archívu = https://web.archive.org/web/20210517190949/https://carpathianculture.eu/a-visit-at-a-herbalist/ | dátum archivácie = 2021-05-17 }}</ref>) aj naskrz podobnej kuchyni využívajúcej vo veľkej miere zemiaky, kyslú kapustu, pohanku, proso, výrobkov z kozieho a ovčieho mlieka, ľanového oleja, lesných plodov, lieskových orieškov, medu či húb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Carpathian table | url = https://carpathianculture.eu/carpathian-table/ | dátum prístupu = 2021-05-17 | jazyk = en-GB | url archívu = https://web.archive.org/web/20210517175143/https://carpathianculture.eu/carpathian-table/ | dátum archivácie = 2021-05-17 }}</ref> == Ekonomika, cestovný ruch == [[Súbor:Demanova Ice Cave 27.jpg|náhľad|vľavo|[[Demänovská ľadová jaskyňa]] na Slovensku patrí k významným turistickým cieľom]] Priemysel v Karpatoch nie je príliš významný, obzvlášť po jeho úpadku so zánikom komunizmu; hlavnými ekonomickými zdrojmi doposiaľ zostávajú poľnohospodárstvo (v nižších polohách a v údoliach) a lesníctvo. V teplejších oblastiach a na južných svahoch sa pestuje [[Kukurica siata|kukurica]], [[cukrová repa]], [[Vinič hroznorodý|vinná réva]] či [[tabak]], v chladnejších oblastiach [[Raž siata|žito]], [[Ovos siaty|ovos]], [[pšenica]] a [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]]. Charakteristickým rysom krajiny v podhorí sú staré extenzívne [[Sad (poľnohospodárstvo)|ovocné sady]] s krajovou produkciou predovšetkým jabĺk a sliviek. Na horách stále prevažuje [[pastier]]níctvo so stádami ovcí, dobytku a koní, aj keď s generačnou výmenou postupne zaniká, predovšetkým na západe. Hlavným zdrojom príjmov je v mnohých oblastiach odjakživa ťažba dreva, ktoré sa skôr po horských riekach plavilo dole do podhorí. Veľká exploatácia karpatských lesov začala v 19. storočí so zavedením železníc a postupne viedla k vyrúbaniu mnohých pôvodných porastov a ich nahradením smrekovými monokultúrami. Naopak na udržateľnom hospodárskom sprístupňovaní pralesov Bukoviny a Podkarpatskej Rusi začiatkom 20. storočia sa významne podieľal český lesnícky inžinier [[Josef Opletal]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Opletal | meno = Josef | titul = Moje paměti | vydanie = 2 | vydavateľ = Mendelova univerzita | miesto = Brno | rok vydania = 2005 | isbn = 80-7157-837-1 }}</ref> V 21. storočí sa v krajinách západných Karpát postupne presadzuje šetrnejšie lesnícke hospodárenie, na východe však dochádza stále k masívnym, často aj nelegálnym holorubom.<ref name=":5" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Carpathian montane conifer forests – The Encyclopedia of Earth | periodikum = editors.eol.org | url = https://editors.eol.org/eoearth/wiki/Carpathian_montane_conifer_forests | jazyk = en | dátum prístupu = 2021-05-07 }}</ref> Rastúcim zdrojom príjmov je [[turistika]] a [[agroturistika]]. Pohoria karpatského oblúka patria k obľúbeným cieľom ako pre bežných turistov, tak aj viacdenných trekov a diaľkových prechodov; čiastočne po hrebeňoch Karpát vedú [[Európska diaľková trasa|európske diaľkové trasy]][[Medzinárodná diaľková turistická trasa E3|E3]] a [[Medzinárodná diaľková turistická trasa E8|E8]] (slovenská časť ako [[Cesta hrdinov SNP|Cesta hrdinov Slovenského národného povstania]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trail across the Carpathian mountains | url = https://www.transcarpathian.org/trail/ | dátum vydania = 2019-06-09 | dátum prístupu = 2021-05-03 | jazyk = en-US }}</ref> Dobré podmienky sú tu pre horské bicykle, [[horolezectvo]] i [[kajak]]ing či [[rafting]]. Významnými strediskami [[Zimné športy|zimných športov]] sú slovenské letoviská Vysokých Tatier, [[Zakopané|Zakopane]] v Poľsku alebo rumunská [[Sinaia]]. Pri termálnych a minerálnych prameňoch vznikli početné kúpele ([[Piešťany]], [[Luhačovice]], [[Vyšné Ružbachy]], [[Smrdáky|Smrďáky]], [[Eger]], [[Krynica-Zdrój|Krynica]], [[Soločín]], [[Borsec]], [[Băile Herculane]] a mnoho ďalších).<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Carpathian Mountains – The economy | periodikum = Encyclopedia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Carpathian-Mountains | jazyk = en | dátum prístupu = 2021-05-03 }}</ref> V mnohých oblastiach sa dá stretnúť s tradičnou ľudovou architektúrou a kultúrnymi pamiatkami, z ktorých sú mnohé zaradené na zoznam pamiatok UNESCO, či už ide o typické drevené kostolíky [[Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka|na Slovensku]], v [[Karpatské drevené chrámy v Poľsku a na Ukrajine|Poľsku a na Ukrajine]] a [[Drevené kostoly v oblasti Maramureș|v Maramureši]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = tošovský | titul = DŘEVĚNÉ PERLY KARPAT | periodikum = ikoktejl | url = http://www.czech-press.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=1139:devne-perly-karpat-sp-1088753669&catid=1655&Itemid=148 | jazyk = | dátum prístupu = 2021-04-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210429070252/http://www.czech-press.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=1139:devne-perly-karpat-sp-1088753669&catid=1655&Itemid=148 | dátum archivácie = 2021-04-29 }}</ref> [[Dediny s opevnenými kostolmi v Transylvánii|opevnené dediny Sedmohradska]] alebo pravoslávne kláštory v bývalej [[Moldávia|Rumunskej Moldávii]] a [[Bukovina (krajina)|Bukovine]] ([[Kláštor Putna|Putna]], [[Kláštor Moldovița|Moldovița]] a ďalšie). Turistov lákajú taktiež aj unikátne ľadové jaskyne [[Slovenský raj|Slovenského raja]] a [[Slovenský kras|krasu]] či bývalé soľné bane Maramurešských hôr. Zaujímavosťou je sieť úzkorozchodných lesných železníc, budovaných na prelome 19. a 20. storočia za účelom dopravy dreva a lesných pracovníkov do odľahlých oblastí hôr. Mnoho ich v 20. storočí zaniklo, [[Bieszczadská lesná dráha|niektoré]] doposiaľ slúžia ako turistická atrakcia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KARPATY.net – Lesní železnice v Karpatech, přehled funkčních i nefunkčních lesních železnic | periodikum = www.karpaty.net | url = http://www.karpaty.net/zeleznice/zeleznice.htm | dátum prístupu = 2021-04-30 | url archívu = https://web.archive.org/web/20211023220833/http://www.karpaty.net/zeleznice/zeleznice.htm | dátum archivácie = 2021-10-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Karpatské lesní železnice, obrazová publikace – outdoor web Treking.cz | periodikum = www.treking.cz | url = https://www.treking.cz/archiv/lesnizeleznice.htm | dátum prístupu = 2021-04-30 }}</ref> == Odraz v umení a vede == [[Súbor:"Grojcowianie" folklore group in Żywiec Beskids clothing.jpg|náhľad|Folklórna slávnosť v poľských Beskydách]] Vzhľadom k bohatej a pestrej histórii sa Karpaty objavujú tiež v mnohých umeleckých dielach, ktoré je obtiažné stručne a v úplnosti postihnúť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vyhledávání | periodikum = www.databazeknih.cz | url = https://www.databazeknih.cz/search?q=karpat&sm=books | dátum prístupu = 2021-05-10 }}</ref> Ako kulisa slúži odľahlé pohorie napríklad románom ''[[Dracula (román)|Drakula]]'' [[Bram Stoker|Brama Stokera]] alebo ''[[Tajomný hrad v Karpatoch]]'' [[Jules Verne|Julesa Verna]]. Česká literatúra počas prvej československej republiky spracovávala témy novo pripojenej Podkarpatskej Rusi: odohráva sa tu mnoho próz a reportáži [[Ivan Olbracht|Ivana Olbrachta]] (''[[Země beze jména]]'', ''[[Hory a staletí]]'', ''[[Nikola Šuhaj loupežník]]'', ''[[Golet v údolí|Golet v  údolí]]''), črty Stanislava Kostky Neumanna (''Enciány s Popa Ivana'') alebo ''[[Hordubal]]'' Karola Čapka. Život v horských vsách Bukoviny zachycovala ukrajinská spisovateľka [[Olha Kobyljanska]], život karpatskej zveri a všeobecná prírodná tématika je obsahom próz českého spisovateľa a lesníka Jaroslava Hubálka (''Ze stínů karpatských pralesů'' a iné).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Databazeknih.cz | titul = Jaroslav Hubálek | periodikum = www.databazeknih.cz | url = https://www.databazeknih.cz/autori/jaroslav-hubalek-19464 | dátum prístupu = 2021-05-22 }}</ref> Tradície a problémy moravsko-slovenských Karpát v modernej literatúre prozaicky stvárnila Květa Legátová (''[[Želary]]'') alebo Kateřina Tučková (''[[Žítkovské bohyně (kniha)|Žítkovské bohyně]]''). Poetickými literárnymi sprievodcami po Karpatoch, hlavne rumunských, sú ''[[Karpatské hry]]'' Miloslava Nevrlého alebo ''[[Vábení ducha Karpat]]'' Věry Koutecké. Život pastierov na ukrajinských poloninách zobrazuje ukrajinský dokument režiséra Ostapa Kostyuka ''[[Živý oheň (dokument)|Živý oheň]]'' z roku 2015. Svojbytným a vyhraneným literárnym typom objavujúcim sa v mnohých podobách je karpatský zbojník s typickými atribútmi ako je nezraniteľnosť, nadprirodzené schopnosti, silné sociálne cítenie s odbojom proti panstvu a podobne; k takýmto patrí aj sliezsky [[Ondráš]], slovenský [[Juraj Jánošík|Jánošík]], podkarpatský [[Nikola Šuhaj]] či ukrajinský [[Oleksa Dovbuš]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Votruba | meno = Adam | titul = Jsme takoví, jaké máme loupežníky | periodikum = Deník Referendum | url = https://denikreferendum.cz/clanek/19473-jsme-takovi-jake-mame-loupezniky | jazyk = | dátum prístupu = 2021-05-18 }}</ref> Mnoho pohorí aj jednotlivých vrcholov je opradených ľudovými legendami a povesťami. Napríklad [[Ceahlău]], prezývaný „rumunský Olymp“, bolo posvätným pohorím starých [[Dákovia|Dákov]] a sídlom ich najvyššieho boha [[Zalmoxis]]a,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CEAHLAU National Park, Carpathian Mountains – ROMANIA, Travel and Tourism Information. | periodikum = romaniatourism.com | url = http://romaniatourism.com/park-national-ceahlau.html | dátum prístupu = 2021-05-16 }}</ref> tatranský vrch [[Kriváň]] je národným symbolom Slovenska a jeho historického obrodenia,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vysoké Tatry: Kriváň – symbol Slovenska (www.infoglobe.cz) | periodikum = www.infoglobe.cz | url = https://www.infoglobe.cz/tip-na-vylet/vysoke-tatry-krivan-symbol-slovenska/ | dátum prístupu = 2021-05-16 }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> mnoho pohanských aj kresťanských legiend je spojených s horou [[Radhošť (vrch)|Radhošť]] v Moravskosliezských Beskydách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Radhošť – mystická hora, skrývající mnoho tajemství. | periodikum = beskydy.org | url = http://beskydy.org/radhost/ | dátum prístupu = 2021-05-20 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Podľa Karpát pomenoval nemecký astronóm [[Johann Heinrich von Mädler]] pohorie [[Montes Carpatus]] na [[Privrátená strana Mesiaca|privrátenej strane Mesiaca]].<ref name="rukl3">{{Citácia knihy | priezvisko = Rükl | meno = Antonín | odkaz na autora = Antonín Rükl | titul = Atlas Měsíce | vydavateľ = Aventinum | miesto = Praha | kapitola = Copernicus | strany = 88/31 | isbn = 80-85277-10-7 | rok = 1991 }}</ref><ref name="nasa">[https://archive.today/20120713003312/http://planetarynames.wr.usgs.gov/Feature/4006 Montes Carpatus], Gazetteer of Planetary Nomenclature, [[Medzinárodná astronomická únia|IAU]], [[United States Geological Survey|USGS]], [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] {{en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Bílek | meno = Aleš | priezvisko2 = Kučera | meno2 = Aleš | titul = Karpatské lesní železnice | vydavateľ = Konting | rok vydania = 2007 | miesto = Náchod | isbn = 978-80-903308-1-8 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Čihař | meno = Martin | titul = Příroda hor a velehor: Karpaty | vydavateľ = Karolinum | miesto = Praha | rok vydania = 2000 | isbn = 80-246-0137-0 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Herianová | meno = Silvia | priezviko2 = Královičová | meno2 = Andrea | titul = Svet Karpát – príručka k environmentálnej výchove | vydavateľ = Daphne | rok vydania = 2009 | isbn = 978-80-89133-17-8 | miesto= Bratislava | jazyk = sk }} *{{Citácia knihy | priezvisko = Kondracki | meno = Jerzy | titul = Karpaty | vydavateľ = Wydawnictwa Szkolne i Pedagogiczne | miesto = Warszawa | rok vydania = 1989 | isbn = 83-02-04067-3​ | jazyk = pl }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Nevrlý | meno = Miloslav | titul = Karpatské hry | vydanie = | vydavateľ = Vestri | rok vydania = 2006 | miesto = Liberec | isbn=80-903029-5-5 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Sándor | meno = Szakáll | autor = | spoluautori = et al. | titul = Minerals of the Carpathians | vydavateľ = Granit | miesto = Praha | rok vydania = 2002 | isbn = 80-7296-014-8 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Sičynskij | meno = Vladimír | titul = Dřevěné stavby v karpatské oblasti | vydavateľ = Slovanský ústav AV ČR | miesto= Praha | rok vydania = 1940 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Urban | meno = Peter | titul = Karpatské povesti | vydavateľ = Matica slovenská | rok vydania = 2013 | isbn = 978-80-8115-113-2 | miesto= Martin | jazyk = sk }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Carpathian Mountains|wikt=Karpaty}} == Zdroj == {{preklad|cs|Karpaty|21109656}} [[Kategória:Karpaty| ]] [[Kategória:Alpsko-himalájska sústava]] [[Kategória:Pohoria v Česku]] [[Kategória:Pohoria v Maďarsku]] [[Kategória:Pohoria v Poľsku]] [[Kategória:Pohoria v Rumunsku]] [[Kategória:Pohoria na Slovensku]] [[Kategória:Pohoria na Ukrajine]] [[Kategória:Pohoria v Európe]] jdxxb55402j02ql5t52yn8oevqwc60w Dubová (prítok Váhu) 0 87954 8210897 8035623 2026-05-08T20:10:44Z Pescan 229 Literatúra 8210897 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Dubová | other_name = | category = [[vodný tok]] <!-- *** Image *** --> | image = Pobedim - potok Dubová.jpg | image_caption = Dubová pri Pobedime <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | region1 = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | district = [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]] | district1 = [[Piešťany (okres)|Piešťany]] | commune = | municipality = Čachtice | municipality1 = Častkovce | municipality2 = [[Podolie (okres Nové Mesto nad Váhom)|Podolie]] | municipality3 = Pobedim | municipality4 = Bašovce | municipality5 = Veľké Orvište | municipality6 = Piešťany | municipality7 = Drahovce <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = Oddelenie od koryta [[Jablonka (potok)|Jablonky]] | source_type = Vznik | source_location = [[Čachtice]], [[Podunajská pahorkatina]] | source_elevation = 180 | source_lat_d = 48.716301 | source_long_d = 17.789621 | mouth = Drahovský kanál | mouth_location = [[Drahovce]] | mouth_elevation = 157 | mouth_lat_d = 48.544063 | mouth_long_d = 17.816524 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 21,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Dubová (Váh tributary) | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = III. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-10-004 | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-10-1551 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Dubová''' (často hovorovo označovaná ako ''Dubové'') je [[vodný tok]] na západnom Slovensku, na území okresov [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]] a [[Piešťany (okres) |Piešťany]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to pravostranný prítok [[Váh]]u s dĺžkou {{km|21.5|m}}. == Prameň == Dubová pramení v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]], podcelok [[Trnavská pahorkatina]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-16 | miesto = Bratislava }}</ref> v obci [[Čachtice]] ({{mnm|180}}), kde sa zo severozápadu pritekajúca [[Jablonka (potok)|Jablonka]] vetví na dve ramená, pričom pravostranné rameno pokračuje ďalej pod názvom ''Dubová''. == Opis toku == Preteká severojužným smerom cez [[Čachtice]], tu sprava priberá kratší prítok z [[Malé Karpaty|Malých Karpát]]. Pokračuje okrajom susednej obce [[Častkovce]], kde vytvára menší ohyb, východne od obce [[Podolie (okres Nové Mesto nad Váhom)|Podolie]] priberá zľava rameno [[Čachtický kanál|Čachtického kanála]] a pokračuje k obci [[Pobedim]]. Pri obci [[Pobedim]] vytvára väčšiu sihoť a preteká okolo významného [[Očkov|archeologického náleziska]] na pravom brehu. Potom tečie cez [[Bašovce]] a okrajom [[Veľké Orvište|Veľkého Orvišťa]], tu sa zľava oddeľuje [[Orvištský kanál]], Dubová sa stáča na juhovýchod a vteká na územie mesta [[Piešťany]]. Časť toku v Piešťanoch je lemovaná chodníkom pre peších a cyklistov. Revitalizácia v kilometri 4,32 – 5,27 bola ocenená cenou [[CE.ZA.AR#CE.ZA.AR_2008|CE.ZA.AR 2008]].<ref name="CV">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Duffek | meno = Kornel | odkaz na autora = | titul = CE.ZA.AR 2008 | url = http://www.enviromagazin.sk/enviro2009/enviro2/10_cezar.pdf | druh nosiča = .pdf | dátum vydania = 2009-04-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-11 | vydavateľ = ENVIROMAGAZÍN | miesto = | jazyk = }}</ref> Intravilánom mesta preteká v podstate severojužným smerom vytvárajúc niekoľko oblúkov. V rekreačnej oblasti [[Sĺňava I]] sa približuje k vodnej nádrži [[Sĺňava]], pričom ďalej preteká po jej západnom brehu za oddeľujúcou hrádzou. V blízkosti výtoku [[Váh]]u zo [[Sĺňava|Sĺňavy]] sa sprava vlieva do koryta [[Drahovský kanál|Drahovského kanála]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.816524&y=48.544063&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Medzi [[Čachtice|Čachticami]] a [[Pobedim]]om je koryto toku chráneným územím (prírodná pamiatka [[Brehové porasty Dubovej]]), bolo vyhlásené v roku 1983 za účelom ochrany cca {{km|5|m}} dlhého úseku so zachovanými brehovými porastami vŕb. Ide o významný ekostabilizačný a krajinársky pôsobivý prvok uprostred odlesnenej poľnohospodárskej krajiny [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]]. Je hniezdiskom a útočiskom niektorých chránených druhov vtáctva. == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == *{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Chrastina | meno zborník = Peter | kapitola zborník = Dubová: Príbeh vodného toku v krajine Dolnovážskej nivy | url kapitoly zborník = | titul = Krajina a lidé, Recenzovaný sborník z mezinárodního odborného workshopu. Konaný dne 20. 10. 2020 v Opavě | odkaz na titul = | url = | editori = Lenka Jarošová, Jindřiška Tyranová | vydavateľ = Slezské zemské muzeum | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | miesto = Opava | rok = 2020 | počet strán = 244 | dátum prístupu = | kapitola = | typ kapitoly = | url kapitoly = | diel = | typ dielu = | strany = 55{{--}}61 | isbn = 978-80-87789-72-8 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = | dátum archivácie = 2022-03-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220302201533/https://atlas-slezska.cz/wokrkshop/02_krajina/02_Krajina_a_lide_sbornik.pdf }} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Vodné toky v povodí Dubovej}} {{Vodné toky v povodí Váhu (8. časť)}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v Trnavskej pahorkatine]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Nové Mesto nad Váhom]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Piešťany]] 74cvpflnmyjci65se4uqa4ql6qkhhku Gabčíkovo (vodné dielo) 0 88318 8210826 8136800 2026-05-08T17:22:56Z Pe3kZA 39673 /* Dejiny */ wl. 8210826 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|47.88|17.539|dim:3000_type:landmark|display=title}} [[Súbor:GabcikovoStauwerk.jpg|náhľad|Vodné dielo Gabčíkovo.]] '''Gabčíkovo'''<ref name="UGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ostatné názvy vôd | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 11.10.2017 | dátum prístupu = 27.9.2019 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | miesto = Bratislava }}</ref> je [[vodné dielo]] na rieke [[Dunaj]], vybudované neďaleko mesta [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]], juhovýchodne od [[Bratislava|Bratislavy]]. == Dejiny == [[Súbor:Gabčíkovo sluice Slovakia.jpg|náhľad|Plavebná komora Gabčíkovo.]] [[Súbor:Gabčíkovo reservoir.JPG|náhľad|Hladina priehradnej nádrže.]] V stále sa meniacej rieke [[Dunaj]] sa nedarilo vytvoriť spoľahlivú plavebnú dráhu na dlhý čas. Už v polovici [[19. storočie|19. storočia]] vznikol názor, že najlepšie by bolo plavbu riešiť odklonením sa od pôvodného koryta Dunaja. Napokon bol vybratý práve tento variant. Podľa neho sa Dunaj odkláňa zo zdrže Hrušov cez [[Dunajský kanál|prívodný kanál]], hydrocentrálu Gabčíkovo a odpadový kanál. Rozhodnutie o výstavbe bolo podmienené tiež odporúčaním Dunajskej komisie na vylepšenie parametrických podmienok pre vodnú cestu medzi Bratislavou a Budapešťou. Rozhodnutie urýchlila aj [[ropný šok|ropná kríza]] v roku [[1973]]. Vodné dielo bolo budované od roku [[1977]], pôvodne ako vodné dielo [[Gabčíkovo-Nagymaros]] na základe medzinárodnej zmluvy z roku 1977 a predovšetkým s cieľom zabrániť pravidelným záplavám v tejto oblasti (napr. [[1954]] a [[1965]]). Maďarsko v máji/novembri roku [[1989]] jednostranne a bez toho, aby to Slovensku oznámilo, ukončilo práce na stavbe svojej časti, čím donútilo [[Česko-Slovensko]] od novembra [[1991]] realizovať len časť diela pri Bratislave v pozmenenej podobe. Toto dielo bolo uvedené do prevádzky v októbri [[1992]], sekundárne časti stavby ([[vodná elektráreň|elektráreň]] a podobne) boli uvedené do prevádzky v roku (?) [[1996]]. Odstúpenie Maďarska od zmluvy bolo dlhé roky predmetom medzinárodného právneho sporu medzi Slovenskom (ako dedičom záväzkov po Česko-Slovensku) a Maďarskom. Medzinárodný súdny dvor v októbri [[1997]] rozhodol, že zmluva z roku [[1977]] stále platí. Maďarsko taktiež nebolo oprávnené v roku [[1989]] prerušiť a neskôr pozastaviť práce na vodnom diele. Elektráreň vodného diela prevádzkovali v období od 10. marca 2006 do 10. marca 2015 [[Slovenské elektrárne]].<ref name="seas-gabcikovo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = © Slovenské elektrárne | odkaz na autora = | titul = Gabčíkovo | url = https://www.seas.sk/ve-gabcikovo | vydavateľ = Slovenské elektrárne | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zmluvu o prevádzke, ktorá bola pôvodne na obdobie 30 rokov, vypovedala [[Vodohospodárska výstavba|Vodohospodárska výstavba (VV)]] 4. decembra 2014 podľa práva vyplývajúceho zo zmluvy bez explicitného uvedenia dôvodu. Príčinou mali byť vážne porušenia zmluvy zo strany majoritného akcionára Slovenských elektrární, talianskeho Enelu. Vláda (zástupca VV) argumentovala aj údajnou neochotou Slovenských elektrární urobiť potrebnú generálnu opravu, ktorá bola podľa vládnych predstaviteľov akútna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vodnú elektráreň Gabčíkovo spustili do stálej prevádzky pred 23 rokmi | url = https://www.noviny.sk/440885-historia-vodnu-elektraren-gabcikovo-spustili-do-stalej-prevadzky-pred-23-rokmi | vydavateľ = www.noviny.sk | dátum vydania = 2024-04-01 | dátum prístupu = 2024-04-01 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fico ide vypovedať zmluvu o prenájme VE Gabčíkovo Slovenským elektrárňam | url = https://www.aktuality.sk/clanok/266648/fico-ide-vypovedat-zmluvu-o-prenajme-vodnej-elektrarne-gabcikovo-slovenskym-elektrarnam/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2014-12-04 | dátum prístupu = 2024-04-01 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref> Od 10. marca 2015 pokračuje v prevádzke elektrární vodného diela Gabčíkovo [[Vodohospodárska výstavba]]. == Časti vodného diela == [[Súbor:Gabčíkovo - Vodné dielo.jpg|náhľad|Vodné dielo z leteckej perspektívy.]] [[Súbor:Gabčíkovo Reservoir Areal of Water Sports.JPG|náhľad|upright|Areál vodných športov v [[Bratislava – mestská časť Čunovo|Čunove]].]] === Vodné dielo Čunovo === * Hať Dunakiliti: je celá vybudovaná na maďarskom území. Jej úlohou je vzduť hladinu a tým zaistiť elektrárni požadovaný spád a prietok. Doplňujúcimi objektmi hate sú zimný [[prístav]], prevádzkové objekty a príjazdová cesta do obce. [[Maďarsko]] ju odmietlo uviesť do prevádzky. * Zdrž Hrušov: jej úlohou je akumulovať vodu pre špičkovú prevádzku elektrárne Gabčíkovo. Je dlhá asi 16 kilometrov so šírkou 1 až 4 kilometre. Je postavená prevažne na slovenskom území. * Prívodný kanál: Zabezpečuje prívod vody zo zdrže Hrušov na vodnú elektráreň. Tvorí tiež medzinárodnú plavebnú cestu a pomáha odvádzaniu vôd v prípade [[povodeň|povodní]]. Je umiestnený nad terénom, preto musí byť zo všetkých strán tesnený. Je dlhý 17 kilometrov. * Stupeň Gabčíkovo: tvoria ho 2 hlavné objekty: [[vodná elektráreň]] a plavebné komory. Bol postavený na využívanie utvoreného spádu na výrobu elektrickej energie, na prekonávanie rozdielu hladín v plavebných komorách a na odvádzanie prípadných povodňových vôd. Komory sú situované na ľavej strane rieky, elektráreň vpravo mala vyrobiť pri špičkovej prevádzke priemerne 2650 GWh za rok. Ponad vodný stupeň vedie 10 metrov široký cestný [[most]]. Prevádzka vodnej elektrárne je plne automatizovaná. Každá z komôr má pôdorysné rozmery 34 x 275 metrov s minimálnou hĺbkou vody 4,5 metra a umožňuje lodiam prekonať výškový rozdiel v rozmedzí 16 – 23,3 metra. Preplavovanie je riadené z dozorne, ktorá je situovaná na tridsaťmetrovom pilieri. * Odpadový kanál: odvádza vody od vodnej elektrárne Gabčíkovo späť do pôvodného koryta Dunaja a okrem toho podobne ako prívodný kanál pomáha prevádzať časti povodňových prietokov. Kanál má miskovitý tvar a je dlhý 8,2 kilometra. Šírka dna je 185 metrov. Kanál vyúsťuje do Dunaja pri obci Sap (Palkovičovo). * Regulačné opatrenia v starom koryte a ramenách Dunaja. === Vodné dielo Nagymaros === Súčasťou vodných diel na Dunaji má byť aj vodné dielo Nagymaros tvorené zdržou dlhou asi 95 kilometrov a stupňom Nagymaros. Stupeň bude situovaný v Maďarsku medzi obcami [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehrad]] a [[Nagymaros]] a jeho úlohou je využívať vzniknutý spád zdrže na výrobu elektrickej energie a zabezpečiť dostatočné plavebné hĺbky požadované medzinárodnými dohovormi, ktoré sa nedajú uskutočniť pomocou regulačných opatrení. Vodné dielo Gabčíkovo bolo navrhované na regulačnú a špičkovú prevádzku vodnej elektrárne a vodné dielo Nagymaros ako vyrovnávacia elektráreň, na zlepšenie podmienok plavby a vyrovnávanie špičkových odtokov z vodnej elektrárne Gabčíkovo. Prevádzka vodnej elektrárne Nagymaros sa teda predpokladala ako priebežná. Zdržanie vybudovania stupňa Nagymaros neumožňuje vodnej elektrárni Gabčíkovo pracovať v špičkovej prevádzke. Dôvodom na zastavenie prác zo strany Maďarska boli protesty občanov, pretože Vodné dielo sa začalo chápať ako symbol socializmu. Odporcovia diela v Maďarsku tiež argumentovali tým, že dielo by výrazne poškodilo životné prostredie. Po zanechaní prác maďarskou stranou a nerešpektovaním tzv. ''Zmluvného projektu'' v čase, kedy bolo vodné dielo Gabčíkovo na 90% dokončené, sa v roku [[1992]] našlo 7 hlavných variantov na dobudovanie vodného diela Gabčíkovo. Napokon bol vybraný variant C, teda ''zmenšenie zdrže, vybudovanie vodného diela výlučne na území Slovenska a odsunutie výstavby vodného diela Nagymaros''. Ako najlepšie riešenie však naďalej zostáva variant A, teda ''dokončenie oboch vodných diel podľa platnej medzinárodnej Zmluvy z roku 1977, vrátane všetkých spoločne dohodnutých zmien v spoločnom zmluvnom projekte''. V novembri [[1991]] začala slovenská strana realizáciu objektov náhradného riešenia výlučne na slovenskom území. == Charakteristika == Vodné dielo Gabčíkovo je viacúčelová stavba.<ref name="dmp">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DOČASNÝ MANIPULAČNÝ PORIADOK PRE SÚSTAVU VODNÝCH DIEL GABČÍKOVO – NAGYMAROS NA ÚZEMÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY Aktualizácia X | url = http://www.vvb.sk/manipulacny_poriadok/DMP_G-N_Aktualizacia_X-web.pdf | vydavateľ = Vodohospodárska výstavba, š.p. Bratislava, vvb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2015-10 | dátum prístupu = 2017-12-10 | miesto = Bratislava | jazyk = slovenský | poznámka = Platnosť do decembra 2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160326202140/http://www.vvb.sk/manipulacny_poriadok/DMP_G-N_Aktualizacia_X-web.pdf | dátum archivácie = 2016-03-26 }}</ref> Charakteristika a účel diela: * produkcia elektriny - 8 hydroagregátorov generuje 720 MW (asi 8% celkovej spotreby energie na Slovensku, asi 12-15% celkovej spotreby energie v Maďarsku), * ochrana územia pred záplavami, ktoré v minulosti spôsobili veľké škody, * regulácia výšky hladiny Dunaja: **celoročná (dlhodobá) regulácia zabezpečujúca splavnosť rieky, **dočasná úprava výšky hladiny počas krízových situácií – napr. počas havárie výletnej lode v Budapešti<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Webnoviny.sk|url=https://www.webnoviny.sk/gabcikovo-znizi-prietok-dunaja-a-pomoze-tym-pri-vytahovani-vraku-lode/|dátum vydania=2019-06-07|dátum prístupu=2019-08-10|jazyk=sk-SK}}</ref>, * stabilizácia toku rieky znamenala zlepšenie environmentálnych parametrov - zvýšenie kvality pitnej vody a zastavenie poklesu podzemnej vody, ktorý nastal ako dôsledok uzatvárania meandrov, prehlbovania riečneho koryta atď., * stabilizácia vlastností dna a prúdu. == Referencie == {{referencie}} * Chmelár, V.: Dunaj energetický, vyd. Electra Žilina, 1992 * [http://www.gabcikovo.gov.sk Gabčíkovo.gov.sk] * Rozsudok MSD * http://www.gabcikovo.gov.sk/doc/msd/index.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120220102706/http://www.gabcikovo.gov.sk/doc/msd/index.html |date=2012-02-20 }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://skcold.sk/priehrady/najvyznamnejsie_priehrady_na_slovensku/vd_gabcikovo Vodné dielo Gabčíkovo - Slovenský priehradný výbor] * [http://www.siea.sk/bezplatne_poradenstvo_aktuality/c-2400/vodna-elektraren-gabcikovo-zblizka/ Vodná elektráreň Gabčíkovo zblízka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140219101025/http://www.siea.sk/bezplatne_poradenstvo_aktuality/c-2400/vodna-elektraren-gabcikovo-zblizka/ |date=2014-02-19 }} * [https://www.youtube.com/watch?v=fJ3xDfNvhSE&t=1774s VD Gabčíkovo po 10 rokoch v cykle reportáží Mýtus o...] * [http://www.energia.sk/tema/obnovitelne-zdroje/pred-20-rokmi-spustili-vodne-dielo-gabcikovo/8516/ Pred 20 rokmi spustili Vodné dielo Gabčíkovo] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140219044000/http://www.energia.sk/tema/obnovitelne-zdroje/pred-20-rokmi-spustili-vodne-dielo-gabcikovo/8516/ |date=2014-02-19 }} * [http://vedanadosah.cvtisr.sk/25-rokov-vodneho-diela-gabcikovo 25 rokov Vodného diela Gabčíkovo] * [https://pado.blog.sme.sk/c/467966/vodne-dielo-gabcikovo-netreba-len-oslavovat.html Stanovisko S-O-S k 25. výročiu prehradenia Dunaja a spustenia Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky] * [http://www.vuvh.sk/rsv2/ Rámcová smernica o vode] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171210232329/http://www.vuvh.sk/rsv2/ |date=2017-12-10 }} {{Elektrárne na Slovensku}} {{Vodné nádrže na Slovensku}} {{Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (1. časť)}} {{DEFAULTSORT:Gabčíkovo}} [[Kategória:Vodné diela na Slovensku]] [[Kategória:Vodné elektrárne na Slovensku]] [[Kategória:Elektrárne v Trnavskom kraji]] [[Kategória:Povodie Dunaja]] [[Kategória:Maďarsko-slovenské vzťahy]] [[Kategória:Prietokové vodné elektrárne]] 0jlrk0k7f93axyfamumf9nqt833o5vz Expertný systém 0 101908 8210769 8148034 2026-05-08T15:43:11Z Lp0 on fire 280547 Reverted 1 edit by [[Special:Contributions/Arcedros|Arcedros]] ([[User talk:Arcedros|talk]]): Cross-wiki spam (TwinkleGlobal) 8210769 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bez nazvu.png|náhľad|Základná štruktúra expertného systému]] '''Expertný systém''' je [[aplikačný počítačový program]] alebo systém kooperujúcich programov, ktorý [[rozhodovanie|rozhoduje]] alebo [[riešenie problému|rieši problémy]] v istej špecializovanej oblasti ([[financie]], [[medicína]], a i.) s použitím [[znalosť|znalostí]] a [[pravidlo|pravidiel]] definovaných [[expert]]ami z príslušnej oblasti. Expertné systémy sa vytvárajú pre kognitívne riešenie problémov na expertnej úrovni. Ide o také problémy, pre ktoré nie sú známe riešiace algoritmy. Algoritmy stelesnené v expertných systémoch zodpovedajú všeobecným metódam vyhľadávania vhodných riešiacich postupov. Tieto metódy nie sú špecifické pre jednotlivé problémy. Korešpondujú so všeobecne platnými postupmi cieleného prehľadávania tzv. problémového priestoru. == Architektúra expertných systémov == Jednotlivé programové celky tejto sústavy sú prvkami funkčne vymedzených a svojím poslaním odlišných modulov, ktorých vzájomné väzby vytvárajú architektúru znalostného systému. Súbor znalostí zahrnutých v expertom systéme sú formálneho aj heuristickeho charakteru s možnosťou [[fuzzy]] prístupu k riešeniu úlohy. Vedomosti experta sú vyjadrené explicitne v podobe bázy vedomostí (znalostí) a je stanovená stratégia ich využívania. Množina údajov pre konkrétne riešený prípad je bázou údajov (dát). Inferenčný (odvodzovací) mechanizmus pracujúci s bázou vedomosti a údajov tvorí jadro expertného systému. Zložky expertných systémov sú: * báza vedomostí a báza údajov - sú to pasívne zložky, * inferenčný mechanizmus - aktívna zložka, pretože napodobňuje spôsobilosti experta uvažovať. Expertný systém (ES) je systém, ktorý poskytuje rady týkajúce sa optimálneho výberu, vie diagnostikovať problém a podáva odporúčanie na vyriešenie problému. V zásade ES používa ľudské znalosti na vyriešenie reálneho problému, ktorý by na vyriešenie normálne vyžadoval ľudskú inteligenciu, respektíve špecialistu – experta. == Externé odkazy == * {{filit|fvs/system_expertny.html}} {{Počítačový výhonok}} [[Kategória:Informačné systémy]] ocpdtpbjfk9w7cbnlspxzdyoecqf8c9 Karáči 0 110366 8210964 7949615 2026-05-09T00:39:07Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210964 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Karáči | other_name = <span style="line-height:1.6">ڪراچي</span> | category = Metropolitné mesto <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = Karáči | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = Brána do Pakistanu, Hlavné mesto Sindh, Mini Pakistan, Mesto jasných svetiel | nickname_type = Prezývky <!-- *** Country etc. *** --> | country = Pakistan | country_flag = 1 | histcountry = | state = Pakistan | state_type = | state_label = | region = | histregion = | district = | district_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = | river1 = | river2 = | river3 = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 8 | lat_d = 24 | lat_m = 51 | lat_s = 36 | lat_NS = S | long_d = 67 | long_m = 0 | long_s = 36 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 3527 <!-- *** Population *** --> | population = 20877000 | population_date = 2013 | population_metro = | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Pakistan Standard Time|PST]] +05:00 | timezone_DST = +06:00 | postal_code = 74XXX – 75XXX | area_code = +9221-XXXX XXXX | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code_type = | code1 = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha mesta Karáči v štáte Pakistan | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = Pakistan <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = [http://www.karachicity.gov.pk KarachiCity.gov.pk] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Karáči'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 11.10.2017 | dátum prístupu = 16.3.2020 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava }}</ref> alebo '''Karáčí'''<ref>{{beliana|8|Karáčí|156{{--}}157}}</ref> (angl.: ''Karachi'', po urdsky: كراچى, po sindhsky: ڪراچي alebo कराची; po slovensky staršie ''Karáčí'', čo je aj názov viac zodpovedajúci lokálnej výslovnosti) je najväčšie a najľudnatejšie [[pakistan]]ské mesto, významný námorný prístav, ekonomické centrum krajiny a správne sídlo provincie [[Sindh (pakistanská provincia)|Sindh]]. Nachádza sa na pobreží [[Arabské more|Arabského mora]], severozápadne od delty rieky [[Indus]]. V roku [[2013]] tu žilo 23,5 milióna obyvateľov<ref>{{citácia elektronického dokumentu |url=http://tribune.com.pk/story/614409/population-explosion-put-an-embargo-on-industrialisation-in-karachi/ |titul=Population explosion: Put an embargo on industrialisation in Karachi |vydavateľ=http://tribune.com.pk |dátum= 6 October 2013 |dátum prístupu=17 January 2014}}</ref> a hustota obyvateľstva je približne 6 662 ľudí na kilometer štvorcový. <ref>{{cite news |url=http://www.thenews.com.pk/Todays-News-13-13637-Sindh-population-surges-by-81.5-pc,-households-by-83.9-pc |title=Sindh population surges by 81.5 pc, households by 83.9 pc |publisher=Thenews.com.pk |date=2 April 2012 |accessdate=21 April 2013 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151017232747/http://www.thenews.com.pk/Todays-News-13-13637-Sindh-population-surges-by-81.5-pc,-households-by-83.9-pc |date=2015-10-17 }}</ref> Karáčí je tretie najväčšie mesto na svete podľa počtu obyvateľov v rámci mesta<ref name="citymayors1">{{cite web|url=http://www.citymayors.com/statistics/largest-cities-mayors-1.html|title=Largest cities and their mayors in 2011 |publisher=City Mayors|accessdate=5 February 2010}}</ref>, jedenásta najväčšia mestská aglomerácia a najväčšie mesto moslimského sveta.<ref name="citymayors2">{{cite web|url=http://esa.un.org/wup2009/unup/index.asp?panel=2|title=World Urbanization Prospects, 2009 revision (online data)|accessdate=11 May 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131031010136/http://esa.un.org/wup2009/unup/index.asp?panel=2|archivedate=2013-10-31}}</ref> Je tiež centrum bankovníctva, priemyslu, hospodárskej aktivity, obchodu a je domovom najväčších pakistanských korporácií s predmetom činnosti v textílii, prepravy tovaru, automobilového priemyslu, zábavy, umenia, módy, reklamy, publikácií, vývoja softwaru a zdravotníckeho výskumu.<br /> Mesto je tiež centrom vyššieho vzdelania v južnej Ázií a moslimského sveta. Karáči je tiež zaraďované medzi [[svetové mesto|svetové mestá]] <ref>{{cite web|url=http://www.lboro.ac.uk/gawc/world2008t.html|title=GaWC&nbsp;– The World According to GaWC 2008|publisher=Lboro.ac.uk|date=3 June 2009|accessdate=14 September 2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160811203314/http://www.lboro.ac.uk/gawc/world2008t.html|archivedate=2016-08-11}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.diserio.com/gawc-world-cities.html|title=GAWC World Cities Ranking List|publisher=Diserio.com|accessdate=14 September 2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20100222031432/http://www.diserio.com/gawc-world-cities.html|archivedate=2010-02-22}}</ref>. == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Saudská Arábia}} [[Džidda]], [[Saudská Arábia]] * {{Flagicon|USA}} [[Houston]], [[Spojené štáty|USA]] * {{Flagicon|Turecko}} [[Istanbul]], [[Turecko]] * {{Flagicon|Turecko}} [[Izmir]], [[Turecko]] * {{Flagicon|France}} [[Paríž]], [[Francúzsko]] * {{Flagicon|Maurícius}} [[Port Louis (Maurícius)|Port Louis]], [[Maurícius]] * {{Flagicon|Čína}} [[Šanghaj]], [[Čína]] * {{Flagicon|Uzbekistan}} [[Taškent]], [[Uzbekistan]] == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Karachi}} == Externé odkazy == * [http://www.karachicity.gov.pk Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020325142014/http://www.karachicity.gov.pk/ |date=2002-03-25 }} == Zdroj == {{Preklad|en|Karachi|601001769}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Karáči| ]] [[Kategória:Mestá v Pakistane]] [[Kategória:Prístavné mestá Arabského mora]] [[Kategória:Bývalé hlavné mestá]] 0uv0ippih8gvkljcnqh8or7a0njqvvr Kladno 0 113510 8210981 8184952 2026-05-09T03:00:47Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210981 wikitext text/x-wiki {{pozri|obci v okrese Chrudim|Kladno (okres Chrudim)}} {{Infobox Česká obec | názov = Kladno | typ = štatutárne mesto | znak = Kladno znak mesta.jpg | vlajka = Kladno prapor.gif | obrázok = Kladno CZ Town Hall 01.jpg | popis = Centrum mesta | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 381 | zemepisná šírka = 50,147222 | zemepisná dĺžka = 14,102778 | najvyšší bod = | najvyšší bod výška = | najvyšší bod šírka = | najvyšší bod dĺžka = | najnižší bod = | najnižší bod výška = | najnižší bod šírka = | najnižší bod dĺžka = | rozloha = 36,97 | prvá zmienka = | starosta = Milan Volf ([[Volba pro kladno|VPK]]) | PSČ = 272 01 | početč = 6 | početzsj = 51 | početk = 7 | NUTS5 = CZ0203 532053 | adresa = Magistrát města Kladna<br />nám. Starosty Pavla 44<br />272 52 Kladno | email = magistrat@mestokladno.cz | mapa = Map cz Kladno kroton.svg | popis mapy = | web = www.mestokladno.cz | commons = Kladno }} '''Kladno''' je [[štatutárne mesto]] v stredných [[Čechy|Čechách]] a najväčšie mesto [[Stredočeský kraj|Stredočeského kraja]]. Má rozlohu {{km2|36.97}} a žije tu 70-tisíc obyvateľov. == Osobnosti mesta == * [[Kilián Ignác Dientzenhofer]] (* [[1689]]{{--}}† [[1751]]), architekt a staviteľ * [[Vojtěch Lanna]] (* [[1805]]{{--}}† [[1866]]), priemyselník, loďmajster a staviteľ * [[Antonín Čermák|Anton Joseph Cermak]] (* [[1873]]{{--}}† [[1933]]), americký podnikateľ a politik, starosta Chicaga * [[Marie Majerová]] (* [[1882]]{{--}}† [[1967]]), prozaička, komunistická novinárka a národná umelkyňa * [[Antonín Raymond]] (* [[1888]]{{--}}† [[1976]]), architekt * [[Cyril Bouda]] (* [[1901]]{{--}}† [[1984]]), maliar a ilustrátor * [[Josef Bican]] (* [[1913]]{{--}}† [[2001]]), futbalista, tréner SK Kladno * [[Bohumil Hrabal]] (* [[1914]]{{--}}† [[1997]]), spisovateľ * [[Jiří Kolář]] (* [[1914]]{{--}}† [[2002]]), básnik a výtvarník * [[Zdeněk Miler]] (* [[1921]]), režisér a výtvarník animovaných filmov pre deti * [[Rudolf Battěk]] (* [[1924]]), filozof, disident a politik * [[Wabi Ryvola|Jiří (Wabi) Ryvola]] (* [[1935]]{{--}}† [[1995]]), trampský pesničkár * [[Jiří Dienstbier (1937)|Jiří Dienstbier]] (* [[1937]]{{--}}† [[2011]]), politik a disident * [[Petr Pithart]] (* [[1941]]), politik * [[Miki Ryvola|Mirko (Miki) Ryvola]] (* [[1942]]), trampský pesničkár, spevák a gitarista * [[Eliška Wagnerová]] (* [[1948]]{{--}}† [[2025]]), česká právnička: právna teoretička a sudkyňa * [[Vlastimil Vondruška]] (* [[1955]]), český spisovateľ historických románov a detektívok * [[Michal Pivoňka]] (* 1966), hokejista * [[Jaromír Jágr]] (* [[1972]]), hokejista * [[Milan Hnilička]] (* 1973), hokejový brankár * [[František Kaberle (1973)|František Kaberle]] (* 1973), hokejista * [[Petr Tenkrát]] (* [[1977]]), hokejista * [[Tomáš Plekanec]] (* 1982), hokejista == Partnerské mestá <ref name="partner">[https://mestokladno.cz/partnerska%2Dmesta/d-1401504/p1=2100050450 Partnerská města]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>== * {{flagicon|USA}} [[Bellevue (Washington)|Bellevue]], [[Washington (štát USA)|Bellevue]] [[Spojené štáty|USA]] * {{flagicon|FRA}} [[Vitry-sur-Seine]], [[Francúzsko]] Kladno také neformálne spolupracuje s mestom [[Aachen]] v [[Nemecko|Nemecku]].<ref name="partner"/> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam miest v Česku]] * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kladno}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{český výhonok}} {{Obce okresu Kladno}} {{Štatutárne mestá v Česku}} [[Kategória:Kladno| ]] [[Kategória:Mestá v Česku]] [[Kategória:Okresné mestá v Česku]] [[Kategória:Štatutárne mestá v Česku]] [[Kategória:Banské sídla v Česku]] kwjrdhmh1zt7td7f2rxsb61a1ha1lkg 8211011 8210981 2026-05-09T06:43:36Z Akul59 168826 ref. 8211011 wikitext text/x-wiki {{pozri|obci v okrese Chrudim|Kladno (okres Chrudim)}} {{Infobox Česká obec | názov = Kladno | typ = štatutárne mesto | znak = Kladno znak mesta.jpg | vlajka = Kladno prapor.gif | obrázok = Kladno CZ Town Hall 01.jpg | popis = Centrum mesta | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 381 | zemepisná šírka = 50,147222 | zemepisná dĺžka = 14,102778 | najvyšší bod = | najvyšší bod výška = | najvyšší bod šírka = | najvyšší bod dĺžka = | najnižší bod = | najnižší bod výška = | najnižší bod šírka = | najnižší bod dĺžka = | rozloha = 36,97 | prvá zmienka = | starosta = Milan Volf ([[Volba pro kladno|VPK]]) | PSČ = 272 01 | početč = 6 | početzsj = 51 | početk = 7 | NUTS5 = CZ0203 532053 | adresa = Magistrát města Kladna<br />nám. Starosty Pavla 44<br />272 52 Kladno | email = magistrat@mestokladno.cz | mapa = Map cz Kladno kroton.svg | popis mapy = | web = www.mestokladno.cz | commons = Kladno }} '''Kladno''' je [[štatutárne mesto]] v stredných [[Čechy|Čechách]] a najväčšie mesto [[Stredočeský kraj|Stredočeského kraja]]. Má rozlohu {{km2|36.97}} a žije tu 70-tisíc obyvateľov. == Osobnosti mesta == * [[Kilián Ignác Dientzenhofer]] (* [[1689]]{{--}}† [[1751]]), architekt a staviteľ * [[Vojtěch Lanna]] (* [[1805]]{{--}}† [[1866]]), priemyselník, loďmajster a staviteľ * [[Antonín Čermák|Anton Joseph Cermak]] (* [[1873]]{{--}}† [[1933]]), americký podnikateľ a politik, starosta Chicaga * [[Marie Majerová]] (* [[1882]]{{--}}† [[1967]]), prozaička, komunistická novinárka a národná umelkyňa * [[Antonín Raymond]] (* [[1888]]{{--}}† [[1976]]), architekt * [[Cyril Bouda]] (* [[1901]]{{--}}† [[1984]]), maliar a ilustrátor * [[Josef Bican]] (* [[1913]]{{--}}† [[2001]]), futbalista, tréner SK Kladno * [[Bohumil Hrabal]] (* [[1914]]{{--}}† [[1997]]), spisovateľ * [[Jiří Kolář]] (* [[1914]]{{--}}† [[2002]]), básnik a výtvarník * [[Zdeněk Miler]] (* [[1921]]), režisér a výtvarník animovaných filmov pre deti * [[Rudolf Battěk]] (* [[1924]]), filozof, disident a politik * [[Wabi Ryvola|Jiří (Wabi) Ryvola]] (* [[1935]]{{--}}† [[1995]]), trampský pesničkár * [[Jiří Dienstbier (1937)|Jiří Dienstbier]] (* [[1937]]{{--}}† [[2011]]), politik a disident * [[Petr Pithart]] (* [[1941]]), politik * [[Miki Ryvola|Mirko (Miki) Ryvola]] (* [[1942]]), trampský pesničkár, spevák a gitarista * [[Eliška Wagnerová]] (* [[1948]]{{--}}† [[2025]]), česká právnička: právna teoretička a sudkyňa * [[Vlastimil Vondruška]] (* [[1955]]), český spisovateľ historických románov a detektívok * [[Michal Pivoňka]] (* 1966), hokejista * [[Jaromír Jágr]] (* [[1972]]), hokejista * [[Milan Hnilička]] (* 1973), hokejový brankár * [[František Kaberle (1973)|František Kaberle]] (* 1973), hokejista * [[Petr Tenkrát]] (* [[1977]]), hokejista * [[Tomáš Plekanec]] (* 1982), hokejista == Partnerské mestá <ref name="partner">[https://mestokladno.cz/partnerska%2Dmesta/d-1401504/p1=2100095565 Partnerská města]</ref>== * {{flagicon|USA}} [[Bellevue (Washington)|Bellevue]], [[Washington (štát USA)|Bellevue]] [[Spojené štáty|USA]] * {{flagicon|FRA}} [[Vitry-sur-Seine]], [[Francúzsko]] Kladno také neformálne spolupracuje s mestom [[Aachen]] v [[Nemecko|Nemecku]].<ref name="partner"/> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam miest v Česku]] * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kladno}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{český výhonok}} {{Obce okresu Kladno}} {{Štatutárne mestá v Česku}} [[Kategória:Kladno| ]] [[Kategória:Mestá v Česku]] [[Kategória:Okresné mestá v Česku]] [[Kategória:Štatutárne mestá v Česku]] [[Kategória:Banské sídla v Česku]] lzvc90x8aa7ocmynfl02qpjr1n6hjux Karviná 0 113513 8210963 8157292 2026-05-09T00:38:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210963 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Karviná | typ = štatutárne mesto | znak = Karwina herb.svg | vlajka = Karwina flag.svg | obrázok = Masarykovo náměstí v Karviné.jpg | popis = Masarykovo náměstí v Karviné-Fryštátě | krajina = [[České Sliezsko|Slezsko]] | rieka = [[Olše]] | nadmorská výška = 221 | zemepisná šírka = 49,854167 | zemepisná dĺžka = 18,542778 | najvyšší bod = | najvyšší bod výška = | najvyšší bod šírka = | najvyšší bod dĺžka = | najnižší bod = | najnižší bod výška = | najnižší bod šírka = | najnižší bod dĺžka = | rozloha = 57,49 | prvá zmienka = 1268 | starosta = Jan Wolf ([[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]]) | PSČ = 733 01, 733 24, 735 06, 734 01 | početč = 9 | početzsj = | početk = 6 | NUTS5 = CZ0803 598917 | adresa = Magistrát města Karviné<br />Fryštátská 72/1<br />733 24 Karviná | email = podatelna@karvina.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.karvina.cz | commons = Karviná }} '''Karviná''' ({{v jazyku|deu|''Karwin''}}, {{V jazyku|pol|''Karwina''}}) je [[Sliezsko|sliezske]] [[štatutárne mesto]] v [[Moravskosliezsky kraj|Moravskosliezskom kraji]]. Leží na hraniciach s [[Poľsko]]m, 18&nbsp;km východne od [[Ostrava|Ostravy]] na rieke [[Olše]]. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] bola dnešná Karviná projektovaná ako piata česká metropola pre 120&nbsp;000 obyvateľov. Dnes (2025) tu žije 48 937 obyvateľov s&nbsp;významnou slovenskou a poľskou menšinou. Je univerzitným, turistickým, kúpeľným a ekonomickým centrom česko-poľskej aglomerácie s viac než 400&nbsp;000 obyvateľmi a najväčším mestom na rieke Olši. Jadrom dnešného mesta Karviná je pôvodné kniežacie mesto [[Fryštát]]. Karviná vznikla v roku [[1949]] premiestnením obyvateľov pôvodnej baníckej [[Doly (Karviná)|Karvinej]] na fryštátske Horné Předměstí, ktoré sa silne rozvíjalo už od konca 19. storočia. Úradným spojením týchto dvoch miest a pripojením Rája, Darkova a Starého Města vzniklo nové mesto s názvom Karviná, ale s historickým základom Fryštátu, na katastri ktorého nové mesto stojí. Úrad primátora mesta Karviná vykonáva od 8. januára [[2018]] Jan Wolf ([[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]]), bývalý prvý námestník, ktorý na čele mesta nahradil svojho straníckeho kolegu Tomáša Hanzela.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novým primátorem Karviné se stal dosavadní první náměstek Jan Wolf z ČSSD | url = https://zpravy.aktualne.cz/domaci/novym-primatorem-karvine-se-stal-dosavadni-prvni-namestek-ja/r~15cf4026f44f11e794dbac1f6b220ee8/?redirected=1549709392 | vydavateľ = zpravy.aktualne.cz | dátum vydania = 2018-01-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha a význam == Význam Karvinej (predtým Fryštátu) v minulosti predurčovala jej strategicky výhodná poloha na obchodnej ceste z [[Uhorsko|Uhorska]] do [[Pobaltský štát|Pobaltia]], ktorá z nej urobila obchodné, hospodárske a kultúrne centrum celej tunajšej oblasti. Od konca 13. storočia do roku 1572 tunajší [[Fryštát|zámok Fryštát]] bol sídelným miestom sliezskych kniežat z kráľovského rodu Piastovcov. Prvkom, ktorý významne ovplyvnil ďalší rozvoj mesta, bol nález čierneho uhlia v 2. polovici 18. storočia a rozvoj železiarenského priemyslu na začiatku 20. storočia. Naďalej bol význam mesta daný rastúcou ťažbou čierneho uhlia, rozvojom ťažkého priemyslu a železnice, ktoré predurčili ako stavebný, tak demografický vývoj mesta v druhej polovici 20. storočia. Moderná Karviná vznikla v roku 1949 zlúčením mesta [[Fryštát]] (nemecky ''Freistadt''; dnešná Karviná&nbsp;1, centrum starého Fryštátu je mestskou pamiatkovou zónou), pôvodnej Karvinej (vinou intenzívnej ťažby uhlia dnes už neexistuje; je to predmestská časť [[Doly (Karviná)|Karviná-Doly]]), [[Lázně Darkov|Darkova]] (Karviná 3), [[Ráj (Karviná)|Rája]] (Karviná 4) a [[Staré Město (Karviná)|Starého Města]] (Karviná 5).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Turek | meno = Adolf | odkaz na autora = | titul = Místopisný rejstřík obcí českého Slezska a severní Moravy | vydavateľ = Zemský archiv v Opavě | miesto = Opava | rok = 2004 | isbn = 80-86388-23-9 | strany = 321-322 | počet strán = 979 | url = | jazyk = }}</ref> Neskôr ešte boli pripojené [[Louky (Karviná)|Louky nad Olší]]. Novo vzniknuté mesto sa začalo budovať v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia na katastri fryštátského Horného Předměstí, ktoré sa rozvíjalo už od čias, keď [[Severná železnica cisára Ferdinanda|Severná dráha cisára Ferdinanda]] priviedla do Fryštátu [[Železniční trať Petrovice u Karviné – Karviná|železnicu]]. [[Súbor:Karvinské_dominanty.jpg|vľavo|náhľad|Panoráma s budovami Trojčatá v centre novej Karvinej (Fryštátu)]] Karviná leží na [[Štátna hranica|hranici]] s [[Poľsko]]m a priamo v meste sú dva [[Hraničný priechod|hraničné priechody]] (z toho jeden iba pre osobné vozidlá) v miestnej časti Karviná-Ráj. Mesto sa rozprestiera na severnom okraji predhoria [[Beskydy|Beskýd]]. Karviná leží v údolí rieky [[Olše]] a od krajského mesta [[Ostrava|Ostravy]] je vzdialená 18&nbsp;km východným smerom. [[Súbor:2013_Karwina,_Frysztat,_Ratusz_01.jpg|alt=Karviná|náhľad|Renesančnú radničnú vežu postavil knieža Kazimír II.]] [[Súbor:Universitní_náměstí.jpg|alt=Karviná|náhľad|Univerzitné námestie na triede 17. novembra]] Karviná vždy patrila k oblastiam s vysokou koncentráciou priemyslu, najmä ťažobného, ​​na ktorý nadväzujú ďalšie výrobné odvetvia. Mesto dosiahlo európsky význam aj vďaka kúpeľníctvu, keďže po nálezoch liečivej jódobrómovej soľanky sa už od konca 19. storočia budovali kúpele Darkov. V posledných rokoch sa posilnil význam mesta ako obchodného a turistického centra. Vznikom Obchodno-podnikateľskej fakulty [[Slezská univerzita v Opavě|Sliezskej univerzity v Opave]] sa Karviná stala univerzitným mestom. == História == Územie dnešnej Karvinej patrí v tunajšej oblasti k miestam s najstarším osídlením, o existencii ktorého svedčia nálezy kamenných nástrojov z obdobia mladšej doby kamennej. Najstaršia zachovaná písomná zmienka o území dnešného mesta (o osade Solca) je z roku [[1268]]. Fryštát však bol založený po rozpade [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskej ríše]] v roku [[906]] a medzi rokmi [[1024]] – 1032 za vlády poľského kráľa [[Mešek II. (Poľsko)|Meška II. Lamberta]] bol nositeľom [[Mestské právo (súhrn práv)|mestských práv]], ktoré mu v neskorších rokoch boli niekoľko ráz potvrdené. Na dnešné miesto bol Fryštát premiestnený po roku 1290 kniežaťom [[Mešek I. Těšínský|Meškom I. Těšínskym]]. Vratislavský desiatok z rokov 1302 – 1315 obsahuje pôvodné názvy niektorých tunajších lokalít ako ''Fryenstat'' (Fryštát), ''Roy'' (Ráj), ''Carwin'' (Karviná), ''Berthold Villa'' (Darkov) . Vzhľadom na strategicky výhodnú polohu Fryštátu na obchodnej ceste z Uhorska do Pobaltia sa tu vytvorilo významné stredisko obchodu a remesiel, ktoré sa medzi rokmi 1290 až 1945 stalo sídlom najvyššej sliezskej aristokracie. Fryštát dal tiež základ pre vznik úplne nového mesta Karvinej, ktoré sa na jeho katastrálnom území začalo budovať od 50. rokov 20. storočia. [[Súbor:Těšínsko_v_roce_1888.jpg|vľavo|náhľad|Tešínsko v roku 1888]] Zásadný obrat v rozvoji celej tunajšej oblasti znamenal nález čierneho [[Uhlie|uhlia]] v 2. polovici 18. storočia a začiatkom 20. storočia už bolo územie mesta svojím ekonomickým potenciálom významnou oblasťou v rámci celého [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. K rozvoju mesta prispela výstavba železničných tratí: [[Severná železnica cisára Ferdinanda|Severná dráha cisára Ferdinanda]] v Petroviciach, [[Košicko-bohumínska železnica]] v dnešnej časti Doly a v roku 1898 aj [[Karvinská místní dráha KFNB]] so stanicou [[Fryštát]], dnes Karviná–mesto, a tiež električková trať Karviná, nádraží – Karviná, sídliště. Počas rokov 1918 – 1920 prebiehal medzi Československom a Poľskom [[Česko-slovensko-poľský spor o Těšínsko|spor o Těšínsko]]. Po krátkom [[Sedemdňová vojna|vojenskom stretnutí]] bolo územie Těšínska v roku 1920 medzi oba štáty rozdelené arbitrážou víťazných mocností. Územie mesta pripadlo Československu. V roku 1938 Poľsko začalo voči Československu opäť vznášať územné požiadavky. Tie boli formulované poľskou vládou 21. septembra 1938 a vznesené ako súčasť [[Adolf Hitler|Hitlerovho]] [[Godesberské memorandum|godesberského memoranda]]. 30. septembra 1938 poľská vláda zaslala československej vláde ultimátum o okamžitom vydaní požadovaných oblastí a 1. októbra 1938 poľské vojsko obsadilo požadované územia, vrátane územia dnešnej Karvinej. Obdobie poľského záboru však netrvalo ani rok. Po [[Poľská obranná vojna (1939)|porážke Poľska Nemeckom]] na začiatku [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] oblasť obsadil Wehrmacht a územie mesta s germánskym pôvodom bolo pričlenené k [[Nacistické Nemecko|Nemecku]]. V roku 1944 došlo k zlúčeniu miest [[Doly (Karviná)|Karvinná]] (dve písmená ''N'' v názve mesta sa používali od roku 1920<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Wojnar | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Hornická historie: Od krav k dolům aneb Jak se měnila a přesouvala Karviná | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/ostrava/zpravy/od-krav-k-dolum-aneb-jak-se-menila-a-presouvala-karvina.A160805_2264418_ostrava-zpravy_jog | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2016-08-05 | dátum prístupu = 2019-02-09 }}</ref>), [[Fryštát]] a obcí [[Staré Město (Karviná)|Staré Město]], [[Ráj (Karviná)|Ráj]] a [[Lázně Darkov|Darkov]] v jeden územný celok s názvom Karwin-Freistadt. Po oslobodení mesta 3. mája 1945 sa dvojmestie rozpadlo a oblasť sa vrátila späť pod správu Československa. [[Súbor:Vídeňská_kašna_v_Karviné.jpg|náhľad|Špica Viedenskej studne v&nbsp;historickom centre Karvinej (Fryštátu)]] [[Súbor:Karviná_10.jpg|vľavo|náhľad|Najvyššie karvinské obytné budovy]] Prvú výstavbu budúceho nového mesta, ulicu Zakladateľskú, otvoril predseda Benešovej vlády Klement Gottwald slávnostným výkopom v roku 1946. Roku 1949 nasledovalo opätovné zlúčenie okolitých obcí v jeden územný celok pomenovaný Karviná. Na území zlúčeného mesta nastal veľký stavebný rozvoj, ktorý trval až do 80. rokov 20. storočia. Svoj vrchol dosiahla Karviná na konci 80. rokov 20. storočia s počtom obyvateľov takmer 90. tisíc. Stavebný vývoj mesta, ktoré sa malo stať piatou českou metropolou s počtom obyvateľov 120 000, zastavili až novembrové udalosti roku 1989. Moderná mestská zástavba leží predovšetkým na katastrálnom území historického mesta Fryštát (''Karviná-město'') a bývalej obce Ráj. == Metropola Karviná == V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa realizoval projekt v&nbsp;architektúre bruselského štýlu na výstavbu nového, moderného centra Karvinej, ktoré sa malo stať piatou českou metropolou. Hlavnou cestnou tepnou sa mala stať centrálna ulica, dnes tř. 17. listopadu, ktorá mala plniť úlohu mestského bulváru a vďaka prítomnosti kúpeľov v meste navodiť atmosféru pohodového a príjemného miesta. Na tejto centrálnej ulici sa mali vyskytovať voľné priestory plné mestskej zelene s&nbsp;dominantnými budovami. To sa naozaj podarilo. Aj keď je na tejto ulici hustá cestná premávka, stále láka k prechádzke po nej, a to v celej svojej dĺžke. A to platí zvlášť v čase kvitnutia sakurovej aleje, ktorá tu vysadili a dodnes sa vzorne udržiava. Centrálna ulica sa však počas rokov dočkala na niektorých miestach necitlivých zásahov: * mestská zeleň sa rozrástla do nežiaducich rozmerov * módna dlažba bola zakrytá nevkusným asfaltom * dominantné budovy dostali nevhodnú fasádu alebo ich prerástla zeleň [[Súbor:Karviná_04.jpg|alt=|náhľad|Slezská univerzita ako jedna z dominánt centrálnej triedy 17. novembra]] Vyvrcholením centrálnej ulice je priestor medzi križovatkami pri VšZP a OD Prior. Tento priestor, ktorému dominuje vzdialenejšia skupina výškových budov, pôsobí zanedbaným dojmom. Prítomnosť nevkusne situovaných autobusových zastávok ešte viac vytvára dojem periférneho miesta než centra mesta. Všadeprítomný asfalt a zeleň zatieňujúca dominantné budovy tento dojem ešte viac umocňuje. Pritom tento centrálny priestor môže aj naďalej byť centrálnym parkom bez toho, aby kazil dojem centra mesta. Na tomto centrálnom priestore je totiž za bujnou zeleňou schovaný rad architektonických slohov, ktoré po vyrúbaní časti zelene vytvoria dominantné prvky celého centra. Ide predovšetkým o nádhernú prvorepublikovú budovu Jiráskovej školy, roh takisto prvorepublikovej budovy Magistrátu, modernu zastupujúci OD Prior a reštauráciu s obytným blokom alebo funkcionalistické trojpodlažné obytné domy. Hlavnou dominantou celého tohto centrálneho priestoru je potom už spomínaná vzdialená skupina výškových domov (Trojčata). Centrálnemu priestoru takisto chýba výškový solitér, napr. v podobe hodinovej veže, pomníka či sochy alebo fontány. V posledných rokoch sa vyskytlo množstvo urbanistických štúdií na dotvorenie mestského centra. Pre finančnú náročnosť sa nikdy nerealizovalo. Netreba stavať nové budovy, stačí celému bulváru a predovšetkým centrálnemu priestoru vrátiť zašlý lesk šesťdesiatych rokov: * vyrúbať zeleň, ktorá zatieňuje dominantné prvky * dominantným budovám dať reprezentatívnu fasádu * verejný priestor zbaviť asfaltu * inštalovať dominantnú výškovú solitéru * rekonštruovať autobusové zastávky do vzhľadu hodného centra mesta * inštalovať informačné tabule o zaujímavostiach mesta, nový mobiliár a reprezentatívne verejné osvetlenie === Povesti === [[Súbor:Karviná_06.jpg|alt=Karviná|náhľad|Jiráskova škola z 20. rokov 20. storočia je dominantou centrálneho priestoru na triede 17. novembra]] [[Zvon]] v tunajšom kostole mal najsilnejší a najlahodnejší hlas v [[Sliezsko|Sliezsku]], lebo vraj do [[Zvonovina|zvonoviny]] pri odlievaní vhodili diel striebra. Bol starší než samotné mesto, pri zániku pôvodnej obce sa stratil, až po rokoch ho na poli vyhrabala sviňa. Zvon bolo počuť až do [[Těšín]]a a jeho hlasu načúvala tešínska kňažná s takou obľubou, že sa rozhodla zvon kúpiť. Fryštátčania ho však nechceli predať, a preto jej povedali, že by zaň musela vysadiť toľko [[Český dukát|dukátov]], že by to siahalo po ceste z Těšína až do Fryštátu. Lenže kňažná na obchod pristúpila, a tak jej radní museli zvon vydať. Kňažná si zvon zavesila na svojom hrade, ale zvon cez noc uletel späť do Fryštátu. Kňažná vidiac ten zázrak to vzdala a nechala Fryštátu ako zvon, tak i peniaze. Len okná kostolnej veže smerom k Těšínu dala zamurovať, aby ju hlas zvonu nelákal. == Mestské pamiatky == === Historická pamiatková zóna === Mesto bolo založené ako nové mesto fryštátské jeho prvým kniežaťom [[Mešek I. Těšínský|Meškom I. Piastovským]] v roku 1290. Najstaršou stavbou nového mesta, povýšeného na sliezske kniežacie mesto, je areál zámku s kostolom, ktorý pochádza z prelomu 13. a 14. storočia a po celý čas svojej existencie bol sídlom najvyššej sliezskej aristokracie. Priľahlé mesto pochádza z počiatku 14. storočia. V druhej polovici 19. storočia boli na fryštátskom predmestí objavené jódobrómové pramene, vďaka ktorým tu vznikli známe kúpele. Počas svojej existencie sa v nich liečil celý rad významných osôb. Roku 1992 tu bola vyhlásená mestská pamiatková zóna. Podrobný zoznam pamiatok je uvedený v článku [[Fryštát]], [[Lázně Darkov]], [[Doly (Karviná)|Doly]] a [[Staré Město (Karviná)|Staré Město]]. [[Súbor:Karviná-nádražní-hala2015.jpg|alt=Karviná|náhľad|Vestibul hlavnej stanice v bruselskom štýle]] ==== Sliezske kniežacie mesto ==== [[Súbor:2012_Karwina,_Frysztat,_Pałac_01.jpg|alt=Karviná|náhľad|Sliezsky kniežací zámok Fryštát, pohľad z juhu]] * Sliezsky kniežací zámok s kostolom a parkom * Stará radnica s vežou a bývalým kniežacím pivovarom * Kniežací dom * Viedenská fontána * Kostol sv. Marka [[Súbor:Panelový_dům.jpg|alt=Karviná|náhľad|Výškových domov "Brusel" je na triede 17. novembra niekoľko]] ==== Staré kúpele ==== * Kúpeľný most * Sanatorium * Spoločenský dom Kurhaus ==== Ostatné historické pamiatky ==== * Kostol sv. Petra z Alkantara * Zámocký dvor grófa Taafa === Metropolitná pamiatková zóna === [[Súbor:Rehabilitační_sanatorium_v_Karviné.jpg|alt=Karviná|náhľad|Výškový blok rehabilitačného Sanatória]] Predovšetkým v 60. rokoch 20. storočia bol vybudovaný základ na výstavbu piatej českej a najväčšej [[České Sliezsko|sliezskej]] metropoly. Mesto malo dosiahnuť 120 000 obyvateľov. Jeho novovzniknuté centrum, tvorené třídou Osvobození a třídou 17. listopadu bolo doplnené radou významných stavebných dominánt, postavených v architektúre "bruselský štýl". Tieto budovy dodnes pripomínajú pôvodný zámer vytvoriť z Karvinej novú metropolu. ==== Oblasť třídy Osvobození ==== * dom Pionýrů a mládeže * administratívna výšková budova na tř. Osvobození * námestie Budovatelů * mestský dom kultúry * administratívna výšková budova Kovona * spoločenské centrum Kovona [[Súbor:2013_Karwina,_Stare_Miasto,_Dwór_Olszyny_02.jpg|alt=Karviná|náhľad|Zámocký dvor grófa Taafa]] ==== Oblasť trídy 17. listopadu ==== * zimný štadión * obchodný dom PRIOR * magistrát mesta Karvinej * Slezská univerzita * bytový výškový blok s tlačiarňou Hutník * výškové budovy Brusel * sakurová alej * nemocnica v Ráji [[Súbor:Karviná,_důl_Barbora_(1).JPG|alt=Karviná|náhľad|Banícka pamiatka – baňa Barbora]] ==== Oblasť Horného okruhu ==== * námestie Jurije Gagarina * bytový výškový blok s kaviarňou U Slunka * kino Centrum * obchodné stredisko JAS * výškové bloky Sanatória Lázní Darkov * administratívna výšková budova na tr. Havířská * hala hádzanej * hlavná stanica [[Súbor:Technické_muzeum_v_Brně,_depozitář_MHD_v_Líšni_(18).jpg|alt=Karviná|náhľad|Vlečný voz karvinskej električky č. 117]] === Industriálne pamiatky === * priemyselná zóna Kovona a Jäkl * železničná stanica Karviná-mesto * vodárenská veža * Důl Gabriela * Důl Barbora * železničná stanica Karviná–Louky nad Olší * úzkorozchodné električky * automobil Škoda 100 MB === Pamätná miesta mesta Karvinej === * kostol sv. Petra z Alkantara * kaplnka Anjelov strážnych * nádraží Severnej dráhy cisára Ferdinanda [[Súbor:Kostel_sv._Petra_z_Alkantary,_Karviná_(1).JPG|náhľad|Kostol sv. Petra z Alkantara v Karvinej-Doly]] [[Súbor:Nádraží_Karviná_-_Louky.jpg|alt=Karviná|náhľad|Historická budova Košicko-bohumínskej dráhy na karvínskom predmestí Lúky]] == Obyvateľstvo == === Počet obyvateľov === {| class="wikitable" |+Vývoj počtu obyvateľov pôvodnej Karvinej<ref name="Lexikon 1869–2011">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oficiální stránky Českého statistického úřadu | url = https://www.czso.cz/csu/czso/historicky-lexikon-obci-1869-az-2015 | vydavateľ = czso.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> !1869 !1880 !1890 !1900 !1910 !1921 !1930 |- |3 384 |5 488 |7 746 |14 326 |16 808 |19 229 |22 317 |} {| class="wikitable" |+Vývoj počtu obyvateľov súčasnej Karvinej<ref name="Lexikon 1869–2011" /> !1950 !1961 !1970 !1980 !1991 !2001 !2011 |- |36 172 |46 883 |76 014 |78 334 |68 405 |65 141 |56 897 |} === Štruktúra populácie === Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva v roku 2001 sa 8,5&nbsp;%&nbsp;obyvateľov mesta hlásilo k [[Slováci|slovenskej]] a 8% obyvateľov k [[Poliaci|poľskej]] národnosti.<ref>[http://vdb.czso.cz/vdbtab/tabnahledzdr.jsp?cislotab=OB006_OK.27&verze=2&zdr_cislotab=OB006_OK&kapitola_id=20&kontext=t&razeni=ta&stranka=1&uroven= http://vdb.czso.cz/vdbtab/tabnahledzdr.jsp?cislotab = OB006_OK.27 & amp; verzia = 2 & amp; zdr_cislotab = OB006_OK & amp; kapitola_id = 20 & amp; kontext = t & amp; radené = tá & amp; stranka = 1 & amp; uroven =]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Zaujímavosťou mesta je vysoký podiel obyvateľov bývajúcich v [[Panelový dom|panelových domoch]], ktorý dosahuje 92%.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ministerstvo pre miestny rozvoj, Vestník, 1 - 2000, BYTOVÁ POLITIKA, Súčasný stav a rozsah panelovej bytovej výstavby |url=http://www.obce.cz/mmr/vestniky/vestnik00-01/0001v02.htm |dátum prístupu=2019-02-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190210152531/http://www.obce.cz/mmr/vestniky/vestnik00-01/0001v02.htm |dátum archivácie=2019-02-10 }}</ref> <gallery> File:Sčítání obyvatelstva 2011, 598917 Karviná, věková struktura.svg|Veková štruktúra obyvateľov obce Karviná roku 2011 File:Sčítání obyvatelstva 2011, 598917 Karviná, rodinný stav.svg|Rodinný stav obyvateľov obce Karviná roku 2011 File:Sčítání obyvatelstva 2011, 598917 Karviná, vzdělání.svg|Vzdelanie obyvateľov obce Karviná roku 2011 </gallery> == Členenie mesta == [[Súbor:Katastrální_mapa_Karviné.png|náhľad|Katastrálne územie Karvinej]] Karviná sa člení na 6 katastrálnych území, na ktorých leží 9 [[Miestna časť|miestnych častí]]: * Darkov - časť [[Lázně Darkov|Kúpele Darkov]] * Karviná-Doly - časť [[Doly (Karviná)|Doly]] * Karviná-město - časti [[Fryštát]], [[Hranice (Karviná)|Hranice]], [[Mizerov]], [[Nové Město (Karviná)|Nové Město]] * Louky nad Olší - časť [[Louky (Karviná)|Louky]] * Ráj - časť [[Ráj (Karviná)|Ráj]] * Staré Město u Karviné - časť [[Staré Město (Karviná)|Staré Město]] Miestne časti sú niekedy číslované: * [[Fryštát|Karviná 1 – Fryštát]] – miestna časť Fryštát * [[Doly (Karviná)|Karviná 2 – Doly]] – miestna časť Doly * [[Lázně Darkov|Karviná 3 – Darkov]] – miestna časť Lázně Darkov * [[Ráj (Karviná)|Karviná 4 – Ráj]] – miestna časť Ráj * [[Staré Město (Karviná)|Karviná 5 – Staré Město]] – miestna časť Staré Město * [[Nové Město (Karviná)|Karviná 6 – Nové Mesto]] – miestna časť Nové Mesto * [[Mizerov|Karviná 7 – Mizerov]] – miestna časť Mizerov * [[Hranice (Karviná)|Karviná 8 – Hranice]] – miestna časť Hranice * [[Louky (Karviná)|Karviná 9 – Louky]] – miestna časť Louky nad Olší == Správne územie == Karviná bola predtým [[Okresné mesto|okresným mestom]], v súčasnosti je [[Obec s rozšírenou pôsobnosťou|obcou s rozšírenou pôsobnosťou]] a [[Poverený obecný úrad|povereným obecným úradom]]. [[Okres Karviná]] ale stále existuje a skladá sa zo 17 obcí, obvod obce s rozšírenou pôsobnosťou Karviná zo 4 obcí – [[Dětmarovice|Dětmarovíc]], Karvinej, [[Petrovice u Karviné|Petrovíc u Karviné]] a [[Stonava|Stonavy]]. Stále tu však pôsobí okresný súd, okresné štátne zastupiteľstvo i okresný archív. == Šport == Najznámejším športovým klubom v meste je bezpochyby [[HC Baník OKD Karviná|HCB Karviná]]. Tento hádzanársky klub, založený už v roku [[1955]], v&nbsp;poslednom čase pravidelne zbiera tituly majstra republiky (je desaťnásobným majstrom samostatného Česka - naposledy v&nbsp;sezóne 2017/2018) a od roku [[2000]] do roku 2006 bol každoročným účastníkom najprestížnejšej európskej klubovej súťaže - Ligy majstrov. Ďalším významným klubom je futbalový klub [[MFK OKD Karviná|MFK Karviná]], ktorý od sezóny 2016/2017 hrá najvyššiu českú futbalovú súťaž. Za zmienku stojí tiež ľadový hokej, ktorý sa hrá v Karvinej už od 50. rokov, ale súčasný klub SK Karviná bol založený roku 1993. V meste sa tiež nachádza basketbalový klub [[TJ Sokol Karviná]], pričom jeho juniori patria medzi špičku v&nbsp;Česku; muži však hrajú iba 3. najvyššiu súťaž. Karviná má tiež zastúpenie v extralige hokejbalu ([[HbK Karviná|HBK Karviná]]), džuda, športovej streľby a v meste sa tiež hrá florbal. V poslednej čase je veľmi obľúbená nová športová disciplína [[workout]]. V meste tak vyrastajú nové workoutové ihriská, na ktorých trénuje jeden z najlepších svetových pretekárov [[Marek Matis]]. == Životné prostredie == [[Súbor:Darkov_celkovy_pohled.jpg|náhľad|200x200bod|Komplex bane Darkov v Karvinej]] === Znečistenie ovzdušia === V súvislosti s vysokou koncentráciou ťažkého priemyslu v oblastí patrí ovzdušie v Karvinej medzi najviac znečistené v Česku.<ref>[http://www.ceskenoviny.cz/domov/zpravy/nejhorsi-vzduch-dychaji-v-cr-obyvatele-ostravsko-karvinska/400661 Najhorší vzduch dýchajú v ČR obyvatelia Ostravsko-Karvinska]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V znečistení [[Karcinogén|rakovinotvorným]] benzopyrénom patrí podľa Štátneho zdravotného ústavu k najzamorenejším oblastiam. V roku [[2005]] priemerná celoročná koncentrácia benzo-a-pyrénu predstavovala 5,1&nbsp;ng.m<sup>-3</sup>.<ref>Miroslav Šuta: ''Účinky výfukových plynů z automobilů na lidské zdraví'', Děti Země 2008, ISBN 80-86678-10-5</ref> Podľa výskumu vykonávaného spoločným laboratóriom Ústavu experimentálnej medicíny [[Akademie věd České republiky|Akadémie vied Českej republiky]] a Zdravotného ústavu Stredočeského kraja na vzorke 23 mestských stanovíšť v Karvinej bolo vo vzduchu namerané 6,6&nbsp;ng.m<sup>-3</sup> benzo-a-pyrénu, pokým napr. [[Praha|Prahe]] to bolo iba 0,8&nbsp;ng.m<sup>-3</sup>.<ref>[http://havirovsky.denik.cz/zpravy_region/20090529vzduch.html Preukázané: Ľudia na Karvinsku dýchajú jedy]</ref> === Následky ťažby === Niektoré časti mesta sa tiež stretávajú s dôsledkami hlbinnej ťažby [[Uhlie|uhlia]], najmä s podkopaním, ktoré narušuje statiku budov, mnohé z ktorých sa museli opustiť a strhnúť. Postupne tak ťažbe padla za obeť pôvodná Karviná, vrátane radu pozoruhodných stavebných pamiatok. Ťažba si následne vyžiadala likvidáciu ďalších prímestských lokalít. Zlikvidovaná a podkopaná bola prevažná väčšina miestnych častí Louky alebo Darkov. Ďalej sa uvažuje o ťažbe pod štvrťou Staré Město alebo Starý Ráj. Keďže sa však uhoľné sloje nachádzajú pod prevažnou časťou mesta, je jeho budúci rozvoj značne limitovaný.<ref>Andrea Canova: ''[http://www.rozhlas.cz/radiozurnal/publicistika/_zprava/468336 Karviná a ťažba uhlia]'', 23. júna 2008</ref> === Ekonomika === V minulosti patrila Karviná k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim priemyselným mestám u nás. Počet obyvateľov rástol súčasne s&nbsp;objemom ťažby a svoj vrchol dosiahol koncom 70. rokov (vtedy tu žilo bezmála 80 tisíc obyvateľov). Základom prosperity bola ťažba kvalitného kamenného uhlia, ktoré sa stalo základom rozvoja priemyslu na celom Ostravsku. Na katastri mesta postupne vzniklo zlučovaním niekdajších menších baní niekoľko veľkobaní – [[Důl ČSA]], [[Důl Darkov]], [[Důl ČSM]]. Obrat v tomto vývoji nastal v 90. rokoch v súvislosti s útlmom ťažby (v ostravskej časti revíru bola ťažba úplne zastavená). V posledných rokoch klesol počet obyvateľov mesta o bezmála 20 tisíc, vzrástla naopak nezamestnanosť. Okrem uhoľných baní sídli v meste rad ďalších podnikov. Sídlila tu Kovona Karviná – niekdajší najväčší producent bytových jadier a sklolaminátových materiálov v Česko-Slovensku. Po roku 2000 vznikla v meste priemyselná zóna Nové Pole. Výrobné haly tu majú firmy, ako [[Robe lighting]], [[Shimano]], Sejong, Gates, Mölnlycke Health Care a ďalšie. === Plán na výstavbu spaľovne odpadov === Do mestskej časti Karviná-Doly naplánoval krajský úrad výstavbu veľkokapacitnej spaľovne odpadu, do ktorej by sa zo širokého okolia mohlo ročne zvážať 200 tisíc ton komunálneho odpadu. So zámerom nesúhlasia miestni obyvatelia, ktorí sa obávajú, že by spaľovňa odpadov zhoršila kvalitu už dnes značne znečisteného ovzdušia.<ref>Nikola Klimšova: [http://www.sedmicka.cz/karvina/clanek?id=129681 Ľudia spaľovňu nechcú], 25. februára 2010</ref> == Školstvo == Karviná je okrem iného tiež univerzitným mestom. V meste sídli Obchodno-podnikateľská fakulta [[Slezská univerzita v Opavě|Sliezskej univerzity v Opave]]. Ďalej sa tu nachádza niekoľko stredných škôl: gymnázium, stredná priemyselná škola, obchodné akadémie, stredná zdravotnícka škola a i. Okrem stredných škôl tiež základné a materské školy. == Osobnosti == * [[Gustaw Morcinek]] ([[1891]] - [[1963]]), poľský spisovateľ * [[Dana Zátopková]] (* [[1922]]), oštepárka, zlatá medaila na [[Letné olympijské hry 1952|OH v Helsinkách]] * [[Radek Štěpánek]] (* [[1978]]), tenista * [[Petra Němcová]] (* [[1979]]), topmodelka * [[Jaroslav Bába]] (* [[1984]]), skokan do výšky * [[Denisa Ščerbová]] (* [[1986]]), atlétka == Partnerské mestá == * {{flagicon|Poľsko}} [[Jastrzębie Zdrój]], [[Poľsko]] * {{flagicon|Poľsko}} [[Jaworzno]], [[Poľsko]] * {{flagicon|Slovensko}} [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Slovensko]] * {{Flagicon|Španielsko}} [[Mieres]], [[Španielsko]] * {{flagicon|Poľsko}} [[Rybnik]], [[Poľsko]] * {{flagicon|Poľsko}} [[Wodzisław Śląski]], [[Poľsko]] * {{flagicon|Čína}} Kaili, Čína == Pozri aj == * [[Zoznam miest v Česku]] * [[Zoznam obcí v Česku]] == Referencie == <references /> == Literatúra == * Wenig, Adolf. ''České povesti.'' Praha: [[Nakladatelství Olympia|Olympia]], 1975. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Karviná}} == Externé odkazy == * [http://www.karvina.cz Oficiálna stránka] * [https://dejiny-mesta-karvina.webnode.cz/ Dejiny mesta Karvinej] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180311201817/https://dejiny-mesta-karvina.webnode.cz/ |date=2018-03-11 }} == Zdroj== *{{Preklad|cs|Karviná|16914407}} {{Obce okresu Karviná}} {{Štatutárne mestá v Česku}} [[Kategória:Karviná| ]] [[Kategória:Mestá v Česku]] [[Kategória:Okresné mestá v Česku]] [[Kategória:Štatutárne mestá v Česku]] [[Kategória:Mestské pamiatkové zóny v Česku]] [[Kategória:Banské sídla v Česku]] nkwxjbaqvloxfksjs40i28fllzxqtk1 Gigant (mytológia) 0 117748 8210849 7856746 2026-05-08T18:03:49Z ~2026-27065-36 293875 8210849 wikitext text/x-wiki [[súbor:Gigant.PNG|náhľad|Gigant bojuje s [[Artemis (bohyňa)|Artemis]]]] '''Giganti''' (po [[starogréčtina|grécky]] a [[latinčina|latinsky]] ''Gigantes'', j.&nbsp;č. ''Gigas'') boli v [[grécka mytológia|starogréckej mytológii]] obludní vlasatí [[obor (bytosť)|obri]], synovia bohyne zeme [[Gaia (mytológia)|Gaie]], zrodení z kvapiek krvi boha neba [[Uranos|Urana]]. Boli to napríklad [[Alkyoneus (Gigant)|Alkyoneus]], [[Klytios (Gigant)|Klytios]] a [[Enkelados (Gigant)|Enkelados]]. Neuznávali vládu [[Zeus|Dia]] a vzbúrili sa proti nemu a olympským bohom. Zeus na nich poslal [[Herakles (mytológia)|Herakla]], ten porazil Alkyonea a ostatných postupne zničili posmelení olympskí bohovia a čiastočne Herakles. Tzv. [[gigantomachia]] (boj Gigantov s bohmi) sa stala veľmi častým námetom gréckych umelcov. == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Giganti| ]] [[Kategória:Bájne tvory gréckej mytológie]] 9eznln208qnuy7qymvfo6f52d6hhiq3 Sekčov (sídlisko) 0 121503 8210833 8043049 2026-05-08T17:28:10Z ~2026-27924-67 294260 8210833 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mestská časť<!-- "obec", "mesto", "mestská časť", "miestna časť", "vojenský obvod" --> | Časť čoho = [[Prešov]]<!-- len v prípade mestskej/miestnej časti --> | Názov = Sekčov | Iné názvy = | Obrázok = Január sídlisko Sekčov Prešov 19 Slovakia5.jpg | Popis obrázku = Pohľad z kopca na Exnárovu a Karpatskú ulicu | Veľkosť obrázku = <!-- uvádzať výhradne v prípade obr. s problematickým pomerom strán --> | Znak = <!-- stačí presný názov z Commons. Nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- stačí presný názov z Commons. Nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Prešovský<!-- len názov, bez slova "kraj" – napr. "Banskobystrický" --> | Okres = Prešov<!-- len názov, bez slova "okres" – napr. "Brezno" --> | Región = Šariš<!-- len názov, bez slova "okres" – napr. "Brezno" --> | Časti = | Rieka = [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] | Rieka 1 = | Rieka 2 = | Rieka 3 = | Zemepisná šírka = 48.989679924<!-- len stupne, desatinný tvar s bodkou, napr. 48.4588 --> | Zemepisná dĺžka = 21.269016266<!-- len stupne, desatinný tvar s bodkou, napr. 18.8922 --> | Nadmorská výška = <!-- len číslo --> | Najvyšší bod = <!-- pri obciach neuvádzať --> | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = <!-- uvádzať len v prípade mestských/miestnych časti bez ŠÚJ kódu. Ak je Kód uvedený, dosad sa automaticky. --> | Rozloha = <!-- v km², len číslo, napr. 1.23 --> | Počet obyvateľov = 24 596 | Počet obyvateľov k = 19. 12. 2015 | Počet obyvateľov ref = <ref name="egov.presov.sk">http://egov.presov.sk/Default.aspx?NavigationState=910:0:</ref> | Prvá zmienka = 1978 <!-- len rok --> | Starosta = <!-- pri miestnych/mestských častiach bez vlastného starostu neuvádzať --> | Politická strana = | UNESCO názov = <!-- len tam, kde je relevantné (Banská Štiavnica, Bardejov, Levoča) --> | UNESCO typ = | UNESCO rok = | UNESCO rozširenia = | UNESCO ohrozenie = | UNESCO číslo = | UNESCO kritériá = | PSČ = 08009 | Kód = <!-- ŠÚJ kód bez medzier, napr "516643". Nevyhnutný pre automatické zobrazovanie údajov. --> | EČV = | Predvoľba = <!-- preferovaný tvar: "+421-45" --> | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = <!-- len pre schematické mapky mestských častí, poloha sa zobrazuje automaticky --> | Popis mapy = | Web = | Commons = Sídlisko Sekčov<!-- len názov kategórie z Commons --> | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Sídlisko Sekčov''' je najväčšie [[prešov]]ské [[sídlisko]], s počtom obyvateľov 24 596 k 19. 12. 2015.<ref name="egov.presov.sk">http://egov.presov.sk/Default.aspx?NavigationState=910:0:</ref> Nachádza sa na ľavom brehu [[Sekčov (rieka)|rovnomennej rieky]]. == História == Pôvodne na pozemkoch, kde sa dnes rozprestiera sídlisko Sekčov, boli rozsiahle lúky a lány polí, ktoré katastrálne patrili k Solivaru a Šalgovíku.<ref name="peterkrajnak.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najväčšie panelové sídlisko v Prešove a siedme na Slovensku|url=http://www.peterkrajnak.sk/n11.html|dátum prístupu=2023-04-25|dátum archivácie=2016-04-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20160413141511/http://www.peterkrajnak.sk/n11.html|vydavateľ=Peter Krajňák}}</ref> Miestni obyvatelia toto územie nazývali „Kučere“. Archeologický výskum, pri výstavbe Rusínskej ulice v roku 2001, v blízkosti dnešného obchodného domu Lidl potvrdil, že na území sídliska Sekčov, sa už v 6. storočí nachádzalo slovanské sídlisko, ktoré malo asi 50 obyvateľov. Toto nálezisko bolo odkryté v tesnej blízkosti dnešného Lidlu.<ref>Korzár, 5. október 2001 str. 2</ref> == Vznik sídliska Sekčov == S výstavbou bytov na tomto sídlisku sa začalo 22. novembra 1978 slávnostným aktom, pri ktorom stavbári Pozemných stavieb n.p. v Prešove<ref>Kolektív autorov:Istoty stavbárskych právd 1948 – 1988 str. 43, 47, vytlačili Duklianske tlačiarne, n.p. Prešov, rok vydania máj 1988</ref> položili prvý panel, prvého obytného bloku B1 na ulici Pavla Horova, ktorý má vchody číslo: 1-5. Prví nájomníci sa do tohto bytového domu nasťahovali na jar 1980.<ref>Kronika mesta Prešov, rok 1980, zväzok XXIII str. 222</ref> Výstavba sa mala rozširovať ďalej k [[Ľubotice|Ľuboticiam]], ale s pádom [[socializmus|socializmu]] sa nerealizovala. Územie vyčlenené pre bytovú výstavbu dnes patrí obci [[Ľubotice]] a na tejto časti územia sa nachádza [[sídlisko Pod Hájom (Ľubotice)|sídlisko Pod Hájom]], vrátane domov a radových jednotiek. Posledný novopostavený 8-poschodový obytný dom obsahujúci 71 bytových jednotiek sa nachádza na rozhraní ulíc Magurskej a Sibírskej. Dokončený bol v [[december 2009|decembri 2009]]. Dĺžka sídliska od ul. Pavla Horova až po ulicu Sibírsku je {{km|2.2|m}}. Šírka je v priemere {{km|0.8|m}}. Návrh na urbanistické riešenie celého územia sídliska vznikol v r. 1969 a jeho autormi boli: Ing. arch. T. Alexy, CSc., Ing. arch. J. Kavan, CSc. a Ing. arch. F. Trnkus. Konečnú projektovú štúdiu vypracovali pracovníci prešovského Stavoprojektu na čele s Ing. arch. Petrom Timkaničom. == Ulice a námestie sídliska Sekčov == === Ulice === Alexandra Matušku, Armádneho generála Svobodu, Bernolákova, Bratislavská, Čergovská, Dargovská, Dubová, Ďumbierska, Exnárova, Federátov, Jurkovičova, Justičná. K studničke, Karpatská, Kozmonautov, Laca Novomeského, Magurská, Martina Benku, Oravská, Pavla Horova, Pod Táborom (časť ulice), Popradská, Rusínska, Sekčovská, Sibírska, Smreková, Šoltésovej, Šrobárova, Vansovej, Vihorlatská, Višňová, Zemplínska, Zimná. === Námestia === Keratsinské námestie, Májové námestie, Námestie Krista Kráľa. == Občianska vybavenosť == V druhej polovici [[90. roky 20. storočia|deväťdesiatych rokov]] na sídlisku vyrástol prvý Supermarket Vario (dnešná Billa) na Čergovskej ulici, ktorý otvorili 13. februára 1997. O sedem rokov neskôr sa pokračovalo výstavbou hypermarketu Hypernova (dnešný CBA Komfos) ktorý bol otvorený 21. [[október 2004|októbra 2004]]. Následne koncom [[november 2004|novembra 2004]] bol dostavaný aj supermarket [[Lidl]] na Rusínskej ulici. O 3,5 roka neskôr, presnejšie 29. [[marec 2008|marca 2008]], bolo otvorené prvé Prešovské zábavno-obchodné centrum MAX. Po ňom nasledoval [[Fast food]] [[McDonald’s]], ktorý bol dokončený na opačnej strane štvorprúdovej cesty Arm. Gen. Svobodu koncom roka [[2009]].<ref>https://presov.korzar.sme.sk/c/5104245/presovsky-mcdonalds-otvoria-koncom-roka.html</ref><ref>https://kosice.korzar.sme.sk/c/4435566/presov-zaziva-stavebny-boom.html</ref> Neďaleko obchodného strediska Opál sa nachádza veľkosklad Karmen. Bol otvorený v [[marec 2008|marci 2008]]. Na sídlisku sa ďalej nachádza športová predajňa [[Inter Sport]], dom nábytku [[Möbelix]] a hypermarket [[Kaufland]]. V [[december 2010|decembri 2010]] bolo otvorené obchodné centrum FMZ (v súčasnosti StopShop), ktoré sa nachádza medzi Kauflandom a Möbelixom. V [[december 2016|decembri 2016]]<ref>https://reality.etrend.sk/komercne-nehnutelnosti/v-presove-otvaraju-nakupne-centrum-koral.html</ref> bolo vybudované zábavné centrum Koral, ktoré bolo otvorené oproti obchodnému centru [[ZOC MAX Prešov|MAX]]. V súčasnosti najnovším vybudovaným obchodným centrom na sídlisku je [[Eperia]], otvorená [[24. november|24. novembra]] [[2017]].<ref>https://www.eperia.sk/blizi-sa-slavnostne-otvorenie-oc-eperia-1</ref><ref>http://presov.korzar.sme.sk/c/8140367/presovu-chybaju-obchodne-centra-polus-arkadia-ci-ikea-nebudu.html</ref> V septembri 2021 bola otvorená 2. etapa Eperie, ktorá priniesla ďalších {{m2|11000}} obchodných plôch, päťsálové kino Star a samostatnú prevádzku Burger King. Dostavbou 2. etapy vzniklo napojenie obchodného centra aj na Rusínsku cestu a zastávka MHD priamo pred Eperiou. Medzi obchodným centrom a Rusínskou cestou bol vybudovaný park Dažďová záhrada s retenčným jazierkom na zachytávanie dažďovej vody, s novými chodníkmi, osvetlením, lavičkami a cyklotrasou. V obchodnom centre [[Eperia]] sa od [[8. január]]a [[2019]] zlúčili dve doterajšie pobočky [[Slovenská pošta|Slovenskej pošty]] na sídlisku a vytvorili jednu pobočku s názvom [[Pošta Prešov 9]]. Toto zlúčenie prijali najmä obyvatelia v okolí Sibírskej ulice s nevôľou a začali spisovať petíciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=a.s|meno=Petit Press|titul=Dve pobočky pošty zmizli z prešovského sídliska Sekčov|url=https://presov.korzar.sme.sk/c/22023615/dve-pobocky-posty-zmizli-z-presovskeho-sidliska-sekcov.html|dátum prístupu=2019-01-12|vydavateľ=presov.korzar.sme.sk|jazyk=sk}}</ref> V rokoch 2019 a 2020 bol vybudovaný aj projekt Hobby Park Prešov, ktorý zahŕňa maloobchodnú hobby predajňu Hornbach, predajňu SIKO kúpeľne a predajňu ASKO nábytok. Výstavbou obchodných centier vznikla v tejto časti Sekčova komplexná obchodná zóna. Koncom roka 2022 bol na Vihorlatskej ulici pri zastávke MHD Sibírska otvorený nový supermarket Fresh Plus, ktorý je už druhým na Sekčove. Prvý sa nachádza pri OC Dubník na Justičnej 13. Komplexné zdravotnícke služby zabezpečuje Poliklinika Sekčov (ProCare) na Jurkovičovej 19, kde je aj lekáreň a pohotovostná služba. V hornej časti Sekčova na Justičnej ulici v rámci OC Dubník sa nachádza ďalšie menšie zdravotnícke zariadenie. Ostatné lekárne sa nachádzajú najmä v obchodných centrách. Pobočky pošty a bánk poskytujú aj bankomatové služby. Ubytovanie zabezpečuje Študentský domov Prešovskej univerzity, ul. Exnárova 36 a hotel POLO, ul. Karpatská 18/A. Motoristi môžu využívať čerpacie stanice na ulici Rusínskej, armádneho generála Svobodu a Vihorlatskej. Drobní podnikatelia a malé prevádzky služieb sú sústredené najmä pri obchodných centrách Opál, Dubník, [[ZOC MAX Prešov|MAX]], [[Eperia]] či v prízemných priestoroch bytových domov. Filmové predstavenia uvádza kino Cinemax Prešov, Vihorlatská 1/A a kino Star v OC [[Eperia]]. Knižnica P. O. Hviezdoslava Prešov, má svoje oddelenie na Exnárovej 5, kde je zároveň aj sekčovská pobočka PKO s kultúrnym centrom. Krytý bazén určený pre verejnosť je na Májovom námestí. V [[november 2009|novembri 2009]] bola pri zvonici [[Kostol Krista Kráľa (Prešov)|kostola Krista Kráľa]] dokončená oddychová zóna Park Angelinum s fontánou. Veľké športové ihriská môže verejnosť využívať na Májovom námestí, na Šrobárovej a Sibírskej ulici. Na Májovom námestí a na Sibírskej ulici boli realizované aj exteriérové fitness ihriská. Veriacim slúži [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] farský [[Kostol Krista Kráľa (Prešov)|kostol Krista Kráľa]] na námestí Krista Kráľa, ktorý bol vystavaný v rokoch [[1993]] až [[2000]]. Pri nákupnom centre Opál sa nachádza [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolícky]] farský [[Kostol Povýšenia svätého Kríža (Prešov)|kostol Povýšenia sv. Kríža]], tento kostol je zároveň [[Filiálka|filiálkou]] rímskokatolíckeho kostola, v nedele a sviatky sa tam slúži aj rímskokatolícka svätá omša (obvykle o 11.45).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Farnosť Krista Kráľa, Prešov-Sekčov|url=http://sekcov.fara.sk/aktualne-farske-oznamy-z-nedele-30-juna-2/|dátum vydania=2019-07-01|dátum prístupu=2019-07-02|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20190702151412/http://sekcov.fara.sk/aktualne-farske-oznamy-z-nedele-30-juna-2/|dátum archivácie=2019-07-02}}</ref> Súčasťou Polikliniky Sekčov je aj verejnosti prístupná kaplnka Božieho milosrdenstva. Na námestí Krista Kráľa sa taktiež nachádza pastoračné centrum Dom [[Ján Pavol II|Jána Pavla II.]] V areáli Spojenej školy, Ľudmily Podjavorinskej 22 otvorili [[7. november|7. novembra]] [[2016]] PSK Arénu, hokejovú tréningovú halu s umelou ľadovou plochou. ==Mestská doprava== [[Trolejbusová doprava v Prešove|Prešovská trolejbusová doprava]] na tomto sídlisku bola zavedená [[22. novembra]] [[1992]] a dodnes premáva bez väčších zmien. Premávajú sem linky č. 4, 8 a 38, na ktoré sú vypravované kĺbové trolejbusy. Posledný krátky trolejbus zavítal na Sekčov v roku [[2007]], dnes už ako nočné spoje jazdia autobusy. Autobusové linky, ktoré tu premávajú sú: 10, 11, 12, 13, 19, 22, 32, 32A, 33, 34, 35, 36, 37, a 44. == Školy == Na sídlisku Sekčov sa nachádza: * 5 materských škôl (Čergovská, Jurkovičova, Bernolákova, Bratislavská, Zemplínska) * 4 základné školy ([[Základná škola Sibírska|Sibírska]], [[Základná škola Šrobárova|Šrobárova]], [[Základná škola Májové námestie|Májové námestie]], [[Cirkevná základná škola bl. Pavla Petra Gojdiča]]) * 1 špeciálna základná škola ([[Súkromná základná škola pre žiakov s poruchami aktivity a pozornosti]]) * 2 stredné školy ([[Gymnázium bl. Pavla Petra Gojdiča]] a [[Spojená škola, Ľudmily Podjavorínskej 22]]) * 1 konzervatórium ([[Súkromné konzervatórium Dezidera Kardoša]]) Pri materských a niektorých základných školách sú vybudované detské ihriská. == Galéria == <gallery> Súbor:Presov15postcard20.jpg|Pohľadnica sídliska Sekčov Súbor:Presov15Slovakia45.JPG|Prvý bytový dom na sídlisku Sekčov, rok 1978 Súbor:Slovakia Town Presov 264.jpg|Preteky motokár rok 1985, ulica arm. gen. Svobodu Súbor:Presov15Slovakia47.JPG|Panoráma sídliska Sekčov, rok 1988 Súbor:SekcovPanorama2011.jpg|Panoráma sídliska Sekčov, rok 2011 Súbor:Presov10Slovakia642.JPG|Prvý bytový dom postavený na Sekčove, ulica Pavla Horova Súbor:Slovakia15Presov188.JPG|Panoráma sídliska, pohľad od rieky Sekčov Súbor:Towns14Slovakia339.JPG|Dopravná špička rok 2014, ulica arm. gen. Svobodu Súbor:Bloksekcov8.jpg|Napravo posledný 8-poschodový dostavaný obytný dom na ulici Magurskej Súbor:Towns14Slovakia58.JPG|Májové námestie Súbor:Presov13Slovakia692.JPG|Keratsínske námestie Súbor:Presov Slovakia 2138.JPG|Námestie Krista Kráľa Súbor:Town Presov Slovakia 052.jpg|Kostol Krista Kráľa Súbor:Presov13Slovakia696.JPG|Základná škola, ulica Šrobárova Súbor:Presov slovakia 1121.JPG|Základná škola, Májové námestie Súbor:Slovakia Presov 1912.JPG|Základná škola, ulica Sibírska Súbor:Presov13Slovakia378.JPG|Cirkevná základná škola, bl. P. P. Gojdiča, ulica Bernolákova Súbor:Presov13Slovakia376.JPG|Gymnázium bl. P. P. Gojdiča, ulica Bernolákova Súbor:Presov13Slovakia768.JPG|Súkromné konzervátorium Dezidera Kardoša, ulica arm. gen.Svobodu Súbor:Presov Slovakia 1387.JPG|Poliklinika Sekčov Súbor:Presov Slovakia 2156.JPG|Pohľad na Exnárovu a Karpatskú ulicu z Námestia Krista Kráľa Súbor:Slovakia Presov 538.jpg|OC Max, Billa a Hypernova na sídlisku Sekčov Súbor:Slovakia15Presov374.JPG|Fontána Opal, ulica arm. gen. Svobodu Súbor:Presov13Slovakia531.JPG|Obchodné centrum FMZ, ulica arm. gen. Svobodu Súbor:Eperia Prešov 17 Slovakia14.jpg|Obchodné centrum Eperia, ulica arm. gen. Svobodu Súbor:Hobby park Sekčov, Prešov 20 Slovakia 1.jpg|Hobby park Sekčov, ulica Rusínska Súbor:Hornbach slávnostné otvorenie, Prešov 19 Slovakia7.jpg|Obchodný dom Hornbach Sekčov, ulica Rusínska Súbor:Towns14Slovakia12.JPG|Pohľad zo Sekčova na Tatry </gallery> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Sídlisko Sekčov}} {{Mestské časti Prešova}} [[Kategória:Sídliská na Slovensku]] [[Kategória:Prešovské sídliská]] [[Kategória:Miestne časti na Slovensku]] ramm93yodtd8cseyk8ccl86qu575hye Petra Brocková 0 125752 8210709 8185587 2026-05-08T12:35:45Z Auto-épreuve 128612 8210709 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Petra Polnišová (Brocková) | fotka = Polnisova crop.JPG | popis = [[Slovensko|slovenská]] herečka | dátum narodenia = {{dnv|1976|02|24}} | miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave]] | ostatné ocenenia = '''[[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]]'''<br/>[[2008]] – Humorista/tka za rok 2007<ref>[http://www.bleskovky.sk/cl/15/223026/OTO-2007-Absolutnou-vitazkou-sa-stala-Petra-Polnisova- OTO 2007 v Novom Čase]</ref><br>[[2008]] – Absolútny OTO za rok 2007 <br>[[2010]] – Herečka za rok 2009 | rodné meno = Petra Polnišová | priateľ = Matthieu Darras <small>(2009 – 2017)</small> | manžel = Jaroslav Takáč <small>(2005 – 2008)</small><br>Juraj Brocko <small>(od 2022)</small> | deti = Simon Darras<br>Félix Darras }} [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Petra Brocková''' (rodená '''Polnišová'''; * [[24. február]] [[1976]], [[Bratislava]]) je [[Slovensko|slovenská]] [[herec|herečka]] a [[Producent (umenie)|producentka]]. == Osobný život == Tri roky bola vydatá za architekta Jaroslava Takáča. Od roku [[2009]] – [[2017]] tvorila pár s francúzskym publicistom Matthieu Darrasom. 16. júna [[2010]] sa im narodil prvý syn Simon a 25. augusta [[2012]] druhý syn Félix. V roku [[2022]] sa vydala za filmového distribútora a producenta Juraja Brocka. == Štúdium a divadlo == Vyštudovala bábkoherectvo na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]]. Predtým pôsobila v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a dva roky v [[Miláno|milánskom]] divadle Teatro laboratorio mangiafuoco. Po návrate na Slovensko sa stala jedným z kľúčových členov divadla [[GUnaGU]] v [[Bratislava|Bratislave]], pôsobí v [[Štúdio L+S|Štúdiu L+S]], spolupracovala s divadlami [[Nová scéna]], [[Divadlo Aréna|Aréna]], [[SND]]. == Televízia a improvizácia == Do povedomia širšej verejnosti vstúpila účinkovaním v humoristickej relácii ''[[S.O.S. (televízna relácia)|S.O.S.]]'' na [[Slovenská televízia|STV]] (spolu so svojimi kolegami z divadla), kde sa podieľala aj na scenári a dramaturgii. Počas účinkovania získala niekoľko ocenení. Účinkovala aj v známom sitkome ''[[Hoď svišťom]]'', kde bola autorkou scenára niekoľkých dielov. Od roku [[2014]] rovnako pôsobila v humoristickej skečovej relácii [[Kredenc (televízna relácia)|''Kredenc'']] v televízii [[TV Markíza|Markíza]]. V nej okrem iného vytvorila so [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzanou Kubovčíkovou Šebovou]] známu komickú dvojicu Cuky Luky. Tá sa stala predlohou na natočenie komédie ''Cuky Luky Film''. Petra Polnišová účinkovala v televíznej humornej improvizačnej šou ''[[Partička (slovenská televízna relácia)|Partička]]'', kde spolu s hereckými kolegami [[Lukáš Latinák|Lukášom Latinákom]], [[Marián Miezga|Mariánom Miezgom]], [[Róbert Jakab|Robom Jakabom]], [[Juraj Kemka|Jurajom Kemkom]], [[Roman Pomajbo|Romanom Pomajbom]] a [[Daniel Dangl|Danom Danglom]] improvizovali na vybrané témy. Petra účinkovala aj v televíznom seriáli ''[[Ordinácia v ružovej záhrade]]''. Ďalej hrá v seriáli ''[[Pán profesor]]'' a v dobovom seriáli ''[[Dunaj, k vašim službám]]''. == Film == Petra Polnišová sa venuje okrem divadla aj filmu. Nielen ako herečka, ale aj ako kreatívna producentka. Spolu so svojím manželom založili produkčnú spoločnosť Angry Tiger, ktorá sa venuje filmovej tvorbe. Stoja za filmami ako: [[Známi Neznámi|''Známi Neznámi'']], ''[[Vitaj doma, brate!]]'', ''[[Jedeme na teambuilding]], Dream team.'' == Podcasty == Od roku [[2019]] spolu s [[Eva Kramerová|Evou „Evelyn“ Kramerovou]] nahrávajú jeden z najúspešnejších podcastov na Slovensku ''jauuu, PS: to bolelo'', v ktorom sa cez humornú optiku pozerajú na vzťahové témy. Ich podcast má od svojho vzniku viac ako 13 mil. vypočutí.{{chýba zdroj}} == Filmografia == === Film === {| class="wikitable" |+ !Rok !Film !Rola !Poznámky |- |[[2007]] |[[Muzika]] |Milada Bučičová | |- |[[2015]] |[[Svätojánsky venček]] | | |- |[[2015]] |[[Horná Dolná (seriál)|Horná Dolná]] |Erika Bednáriková | |- |[[2017]] |[[Cuky Luky Film]] |Cecília Kováčová / Cuky | |- |[[2019]] |[[Môj dedo spadol z marsu]] | | |- |[[2020]] |[[Bourák]] | | |- | rowspan="2" |[[2021]] |[[Prvok, Šampón, Tečka a Karel]] | | |- |[[Známi Neznámi]] | | |- |[[2022]] |[[Vitaj doma, brate!]] | | |- |[[2023]] |[[Invalid (film)]] | | |- |[[2023]] |[[Jedeme na teambuilding]] | | |- |[[2023]] |[[Dunaj, k vašim službám|Dunaj k vašim službám]] |Anna Urbanová | |- |[[2025]] |[[Dream Team (film)|Dream Team]] |Jana Popelová | |- |[[2026]] |[[Pán profesor|Pán Profesor]] |Barbara Sádlovská Hudáková | |} === Televízia === * [[2004]]: [[S.O.S. (televízna relácia)|S.O.S.]] ''(Mora Monsterová, doktorka Elena Vypatlaná, veverica Eliška, reportérka Lujza Mlsná, kaderníčka Duňa, cvičiteľka Edita Papeky, Nataša Geržová...)'' * [[2009]]: [[Partička (slovenská televízna relácia)|Partička]] * [[2011]]: [[Hoď svišťom]] (''Sandra Bojová'') * [[2014]]: [[Kukátko (televízna relácia)|Kukátko]] (''Gabriela Kurejová'') * [[2014]]: [[Kredenc (televízna relácia)|Kredenc]] * [[2015]]: Doktor Martin * 2015 – [[2022]]: [[Horná Dolná (seriál)|Horná Dolná]] (''Erika Bednáriková'') * [[2017]]: [[Mária Terézia (seriál)|Mária Terézia]] * [[2021]]: [[Pán profesor]] (''Barbara'' Sádlovská Hudáková) * [[2023]]: [[Dunaj, k vašim službám]] (''Anna Urbanová'') * [[2024]]: [[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let's dance]] (Porotkyňa) * 2024-2025 Možné je všetko === Dabing (výber) === * [[2016]]: Angry Birds vo filme – Maya Rudolph (''Matilda'') * [[2017]]: Emoji Film – Maya Rudolph (''Smajly'') == Diskografia, kompilácie (výber) == * [[2008]] – ''Veľkí herci spievajú malým deťom 2'' – Kniha s CD – Enigma, ISBN 978-80-969830-1-8, Texty: Peter Konečný – [[Alena Michalidesová]] – [[Oľga Záblacká]] – [[Svetozár Sprušanský]], Hudba: [[Sisa Michalidesová]], (na CD spievajú: [[Stano Dančiak]], [[Marián Labuda]], [[Marián Geišberg]], [[Martin Huba]], [[Monika Hilmerová]], [[Robert Roth]], Petra Polnišová, [[Ladislav Kerata]], [[Oľga Belešová]], [[Alexander Bárta]], [[Ivo Gogál]] a [[Gabriela Dzuríková]]) * [[2017]] – ''Čiernobiely'' – [[Smola a hrušky]] – Spoko Music – 05. „Gruľa“ == Ocenenia a nominácie == {| class="wikitable" ! Rok ! Nominovaná práca ! Ocenenie ! Kategória ! Výsledok |- |rowspan=2|2006 |rowspan=2|Petra Polnišová |Talent roka |– |{{won}} |- |Cena Stana Radiča |Talent roka |{{won}} |- |2007 |postava Milady Bučičovej vo filme Muzika |[[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]] |Vedľajší herecký výkon |{{nom}} |- |} '''[[Osobnosť televíznej obrazovky|Osobnosť televíznej obrazovky (OTO)]]''' {| class="wikitable" ! Rok ! Nominovaná práca ! Kategória ! Výsledok |- |2006 |rowspan=10|Petra Polnišová |rowspan=2|Humorista |{{nom}} |- |rowspan=2|2007 |{{won}} |- |Absolútny OTO |{{won}} |- |2009 |Herečka |{{won}} |- |2010 |rowspan=2|Herečka v komediálnom žánri |{{won}} |- |rowspan=2|2011 |{{won}} |- |Absolútny OTO |{{won}} |- |2012 |rowspan=3|Herečka |{{nom}} |- |2014 |{{nom}} |- |2015 |{{nom}} |} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Petra Polnišová}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|39986|Petra Polnišová}} * {{imdb meno|3136695|Petra Polnišová}} * [http://www.sme.sk/c/2622862/herecka-petra-polnisova-ludia-vzdy-spochybnuju-stav-v-ktorom-prave-ziju.html Rozhovor pre denník SME, 2006] * [http://style.hnonline.sk/vikend-140/petra-polnisova-rada-hram-komicke-chuderky-237813 Rozhovor pre denník Hospodárske noviny, 2007]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Polnišová, Petra}} [[Kategória:Slovenské dabingové herečky]] [[Kategória:Slovenské divadelné herečky]] [[Kategória:Slovenské filmové herečky]] [[Kategória:Slovenské televízne herečky]] [[Kategória:Slovenskí scenáristi]] [[Kategória:Slovenskí divadelní dramaturgovia]] [[Kategória:Slovenskí televízni dramaturgovia]] [[Kategória:Slovenskí humoristi]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Riadni členovia SFTA]] c178um6gqrf3pxywk8e6d3rdyq3mypv Jovan Uglješa 0 130822 8210726 8053580 2026-05-08T13:06:24Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210726 wikitext text/x-wiki '''Jovan Uglješa''' alebo '''Ivan Uglješa''', niekedy tiež '''Uglješa Mrnjavčević''' († [[1371]] v [[Bitka pri rieke Marica|bitke pri rieke Marica]]) bol [[Srbsko|srbský]] [[Despota (titul)|despota]], brat [[Vukašin Mrnjavčević|Vukašina Mrnjavčevića]]. Bol županom [[Zachumlje|Zachumlja]], od roku [[1366]] guvernérom v meste Ser na východe Srbska (dnes mesto a prefektúra [[Serres (mesto v Grécku)|Serres]] v [[Grécko|Grécku]]). Súčasne s korunováciou svojho brata Vukašina bol korunovaný za despotu. == Genealógia == * otec Mrnjava * starší brat [[Vukašin Mrnjavčević]] * brat Gojko (?) * od [[1364]] manželka Jelena, dcéra [[Drama (mesto)|dramského despotu]] [[Vojihna|Vojihnu]] ([[kláštorné meno|kláštorným menom]] Jefimija/Euphemia) ** syn Tvrtko ** syn Uglješa ** dcéra Eupraxia == Externé odkazy == * [http://www.rastko.org.yu/istorija/loza_nemanjica/fajfric-svloza_5.html#gl48 Despot Uglješa Mrnjavčević] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081030021257/http://www.rastko.org.yu/istorija/loza_nemanjica/fajfric-svloza_5.html#gl48 |date=2008-10-30 }} (sr) * [http://fmg.ac/Projects/MedLands/SERBIA.htm#_Toc105321924 Kings of Serbia, Mrnjavčevići] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110904025736/http://fmg.ac/Projects/MedLands/SERBIA.htm#_Toc105321924 |date=2011-09-04 }} (en) {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Mrnjavčevićovci]] [[Kategória:Úmrtia v 1371|Uglješa, Jovan]] kn6e6da9e0j20sgfuw65k72lin1v6l0 Jaroslav Halák 0 132087 8211054 8204348 2026-05-09T07:44:05Z ~2026-27065-36 293875 8211054 wikitext text/x-wiki {{Olympijská účasť}} {{Infobox Hokejista | Meno = Jaroslav Halák | Portrét = Jaroslav Halak - New York Islanders.jpg | Veľkosť obrázku = 250 | Popis = | Celé meno =Jaroslav Halák | Štátna príslušnosť = Slovensko | Štátna príslušnosť 2= | Dátum narodenia = {{dnv|1985|5|13}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Pozícia = brankár | Výška = 182 | Váha = 76 | Rok1 = 2001 | Rok2 =2025 | Tím = '''[[New York Rangers]]''' | Bývalé tímy =[[HK Ružinov]]<br>[[HC Slovan Bratislava]]<br>[[HC Dukla Senica]]<br> [[Lewiston Maineiacs]]<br> [[Long Beach Ice Dogs]]<br> [[Hamilton Bulldogs]]<br> [[Montreal Canadiens]]<br> [[St. Louis Blues]]<br> [[Buffalo Sabres]]<br> [[Washington Capitals]]<br>[[New York Islanders]]<br> [[Bridgeport Sound Tigers]]<br>[[Boston Bruins]]<br>[[Vancouver Canucks]] | Draft = 271. celkovo, [[NHL draft (2003)|2003]]<br />[[Montreal Canadiens]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{SVK|lh|1}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvá sveta do 18 rokov]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2003|Jaroslavľ 2003]]</center>|}} {{Infobox koniec}} '''Jaroslav Halák''' (* [[13. máj]] [[1985]], [[Bratislava]]) je bývalý slovenský [[ľadový hokej|hokejový]] brankár. == Klubový hokej == S hokejom začínal v [[Bratislava|bratislavskom]] tíme [[HK Ružinov 99 Bratislava|HK Ružinov]], neskôr hrával za [[HC Slovan Bratislava]] a v roku 2004 hosťoval v [[HC Dukla Senica]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Súťaže a štatistiky {{!}} 1. Hokejová liga SR {{!}} HC Dukla Senica {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja|url=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/teams/40/1-hokejova-liga-sr/team/18040/hc-dukla-senica|dátum prístupu=2018-12-31|vydavateľ=www.hockeyslovakia.sk}}</ref>. V roku 2003 ho draftoval v 9. kole z celkového 271. miesta klub [[NHL]] – [[Montreal Canadiens]] a v roku 2004 si ho v [[CHL Import Draft]]e z 24. miesta vybral klub [[Lewiston MAINEiacs]] z [[Quebec Major Junior Hockey League]], v ktorého drese pôsobil v sezóne 2004/2005. Svoju druhú sezónu v zámorí začal v drese tímu [[ECHL]] [[Long Beach Ice Dogs]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/halaka-poslali-do-echl|titul=Haláka poslali do ECHL|vydavateľ=hockeyslovakia.sk|dátum vydania=04.10.2005}}</ref>, druhú polovicu sezóny odohral na na farme Montrealu [[Hamilton Bulldogs]]. == NHL == [[File:Jaroslav Halak - Blues vs. Wild.jpg|thumb|330px|right|Halák v drese [[St. Louis Blues]] (2011).]] Sezónu 2006/2007 začal v [[Hamilton Bulldogs|Hamiltone]] a so šiestimi shut-outmi bol najlepším brankárom celej [[AHL]]. Po spomínaných úspešných výkonoch a zranení brankára [[Cristobal Huet|Cristobala Hueta]] bol vo februári 2007 povolaný do prvého tímu Montrealu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.slovaknhl.sk/2770-jaroslav-halak-povolany-do-prveho-timu.html|titul=Jaroslav Halák povolaný do prvého tímu Montrealu|vydavateľ=slovaknhl.sk|dátum vydania=03.12.2007}}</ref> a stal sa tak štvrtým slovenským brankárom v [[NHL]] (po [[Ján Lašák|Jánovi Lašákovi]], [[Rastislav Staňa|Rastislavovi Staňovi]] a [[Peter Budaj|Petrovi Budajovi]]). Vo februári 2007 pri svojej premiére v NHL proti Columbusu pomohol mužstvu k víťazstvu 31 úspešnými zásahmi (z 33 striel) a bol vyhlásený za druhú hviezdu zápasu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://hokej.pravda.sk/nhl/clanok/86401-halak-debutoval-v-nhl-vitazne/|titul=Halák debutoval v NHL víťazne|vydavateľ=pravda.sk|dátum vydania=19.02.2007}}</ref> Spolu absolvoval vo svojej premiérovej sezóne v NHL 16 štartov, z toho dosiahol 10 víťazstiev. Sezónu 2007/2008 odohral prevažne na farme v Hamiltone, v prvom tíme Montréalu Canadiens odohral šesť zápasov, v ktorých dvakrát zvíťazil, z toho raz vychytal čisté konto a mal 93.38% úspešnosť zákrokov. V play-off nastúpil na ďalšie dva zápasy. V júli 2008 podpísal s Montrealom novú dvojročnú zmluvu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://hokej.pravda.sk/nhl/clanok/127759-halak-podpisal-s-montrealom-novu-zmluvu/|titul=Halák podpísal s Montrealom novú zmluvu|vydavateľ=pravda.sk|dátum vydania=08.07.2008}}</ref> a v nasledujúcej sezóne 2008/2009 vytvoril brankársku dvojicu s [[Carey Price|Careym Priceom]]. Do zápasov nastupoval prevažne ako brankárska dvojka, na svoje konto si pripísal 34 štartov s 91.46% úspešnosťou zákrokov. V sezóne 2009/2010, ktorá bola posledná v tíme Montrealu, odohral spolu 43 duelov s priemerom 2,40 inkasovaného gólu na jeden zápas a úspešnosťou zásahov 92,4%. V play-off nastúpil v ďalších osemnástich stretnutiach a výraznou mierou sa pričinil o prenik Habs až do finále Východnej konferencie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://sport.sme.sk/c/5373030/halak-doviedol-montreal-do-finale-konferencie.html|titul=Halák doviedol Montreal do finále konferencie|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=13.05.2010}}</ref> Pred sezónou 2010/2011 bol [[17. júna]] vymenený do tímu [[St. Louis Blues]] za dvojicu útočníkov Larsa Ellera a Iana Schultza<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hokejportal.net/?q=clanok/27913/jaroslav-halak-z-montrealu-do-st-louis|titul=Halak z Montrealu do St. Louis|vydavateľ=pravda.sk|dátum vydania=17.06.2010}}</ref> a s tímom sa následne dohodol na podmienkach štvorročnej zmluvy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.slovaknhl.sk/7271-halak-podpisal-s-blues-stvorrocny-kontrakt.html|titul=Halák podpísal s Blues štvorročný kontrakt|vydavateľ=slovaknhl.sk|dátum vydania=06.07.2010}}</ref> V tejto sezóne odchytal 57 zápasov s 91.04% úspešnosťou zákrokov a za najnižší počet inkasovaných gólov v základnej časti (spolu 165 gólov) získal cenu [[William M. Jennings Trophy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/hokej-nhl-halak-ziskal-william-jennings-trophy|titul=Halák získal William Jennings Trophy|vydavateľ=hockeyslovakia.sk|dátum vydania=08.04.2012}}</ref> V sezóne 2011/2012 odohral 46 zápasov základnej časti (26 víťazných) a dva zápasy play-off. V čase [[Lockout v NHL|lock-outu v NHL]] v sezóne 2012/2013 podpísal kontrakt s nemeckým druholigovým klubom [[Lausitzer Füchse]], za ktorý napokon odohral len jeden zápas.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://sport.aktuality.sk/c/140772/jaroslava-halaka-caka-premiera-v-branke-lausitzer-fuchse/|titul=Halák do tímu Lausitzer Füchse|vydavateľ=sport.sk|dátum vydania=22.11.2012}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=Lausitzer Füchse|titul=Jaroslav Halák a jeho výborná premiéra v Nemecku|vydavateľ=sport.sk|dátum vydania=26.11.2012 }}</ref> Po skončení lockoutu sa vrátil do tímu St. Louis a odchytal 16 zápasov základnej časti. V sezóne 2013/2014 odchytal 40 zápasov, v ktorých dosiahol 24 víťazstiev pri 91,7% úspešnosti zákrokov a priemere 2,23 inkasovaného gólu na zápas. V priebehu sezóny bol vymenený do [[Buffalo Sabres|Buffala Sabres]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.slovaknhl.sk/18633-halak-bol-vymeneny-do-buffala-miller-si-zachyta-za-blues.html|titul=Halák bol vymenený do Buffala|vydavateľ=slovaknhl.sk|dátum vydania=01.03.2014}}</ref>, za klub však neodohral žiaden zápas a angažoval ho [[Washington Capitals]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.slovaknhl.sk/18727-halak-bol-vymeneny-do-washingtonu_.html|titul=Halák bol vymenený do Washingtonu|vydavateľ=slovaknhl.sk|dátum vydania=05.03.2014}}</ref> Pred sezónou 2014/2015 podpísal s tímom [[New York Islanders]] zmluvu na štyri roky s platnosťou od 1. júla 2014 do konca júna 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hokejportal.net/?q=clanok/halak-podpisal-s-ny-islanders-zmluvu-na-styri-roky/53418|titul=Halák podpísal s NY Islanders zmluvu na štyri roky|vydavateľ=hokejportal.net|dátum vydania=22.05.2014}}</ref> 4. decembra 2014 Halák vychytal svoje 11. víťazstvo v rade v drese New York Islanders proti [[Ottawa Senators|Ottawe Senators]] a nastavil tak nový klubový rekord ako brankár v počte vychytaných vítazstiev v rade. 15. januára 2015 bol vybraný do [[2015 NHL All Star Game]], hral za tím vedený [[Jonathan Toews|Jonahtanom Toewson]], do ktorého sa dostal ako náhrada za zraneného brankára [[Nashville Predators|Nashvillu Predators]] [[Pekka Rinne|Pekku Rinneho]]. V marci 2016 Halák utrpel zranenie v dolnej časti tela a nedochytal zvyšok sezóny. Počas sezóny 2016/2017 bol 30. decembra 2016 zaradený na waivers listinu a na ďalší deň bol preradený do tímu [[Bridgeport Sound Tigers]] pôsobiacemu v nižšej lige [[AHL]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jaroslav Halak, Odd Man Out With Islanders, Settles Into Life in Minors | url = https://www.nytimes.com/2017/02/02/sports/hockey/jaroslav-halak-bridgeport-sound-tigers.html | vydavateľ = nytimes.com | dátum vydania = 2017-02-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-29 }}</ref> Po skončení platnosti jeho kontraktu s Islanders, Haláka 1 . júla 2018 podpísal klub [[Boston Bruins]] na dva roky. Svoj debut v drese Bruins odchytal 4. októbra 2018, jeho tím zvíťazil 4-0 nad [[Buffalo Sabres|Buffalom Sabres]] a pripísal si tak prvé čisté konto za <nowiki>''medveďov''</nowiki>. Aj keď Halák prišiel do nového klubu robiť dvojku fínskemu brankárovi [[Tuukka Rask|Tuukovi Raskovi]], svojimi výkonmi si získal dôveru trénera [[Bruce Cassidy|Brucea Cassidiho]] a s Raskom sa v bráne počas sezóny striedali. Fín hral v 46 stretnutiach a slovák v 40, pričom 22 skončilo vítazne a z toho 5 s čistým kontom. Trend o striedaní týchto dvoch brankárov pokračoval aj počas skrátenej sezóny 2019/2020, keď Halák zaznamenal v 31 odohratých zápasoch 18 výhier a 3 čisté kontá. Jaroslav Halák vyhral v tejto sezóne druhý krát v kariére [[William M. Jennings Trophy]] o ktorú sa delil spolu s Tuukom Raskom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Halák získal v NHL prestížne ocenenie, už druhý raz v kariére | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/jaroslav-halak-ziskal-william-m-jennings-trophy-2020/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-10-29 }}</ref> Halák predĺžil zmluvu s Bostonom 1. mája 2020 na jeden rok. Po sezóne sa stal voľným hráčom, v lete 2021 podpísal zmluvu s klubom [[Vancouver Canucks]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Potvrdené, Halák sa sťahuje do Kanady. Čo bude s Chárom? | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://hokej.pravda.sk/nhl/clanok/595955-zaujemca-o-volneho-halaka-je-z-nhl-co-bude-s-charom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2021-07-28 | dátum prístupu = 2021-10-29 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Čop | meno = Šimon | autor = OhMyHockey | odkaz na autora = | titul = ANALÝZA: Jaroslav Halák je „kosatkou“. Vancouver získal skvelého gólmana za lacný peniaz | url = https://www.ohmyhockey.com/analyza-jaroslav-halak-je-kosatkou-vancouver-ziskal-skveleho-golmana-za-lacny-peniaz/ | vydavateľ = ohmyhockey.com | dátum vydania = 2021-08-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-29 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211029123157/https://www.ohmyhockey.com/analyza-jaroslav-halak-je-kosatkou-vancouver-ziskal-skveleho-golmana-za-lacny-peniaz/ | dátum archivácie = 2021-10-29 }}</ref> === Míľniky === * [[18. február]] [[2007]] - '''1. zápas v NHL''': Montreal Canadiens - [[Columbus Blue Jackets]] 3:2. Jaroslav Halák odchytal celých 60 minút. Z 33 striel dostal 2 góly.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Montreal beats Columbus to end season-worst six-game skid | url = https://www.espn.com/nhl/recap/_/gameId/270218029 | vydavateľ = espn.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[21. marec]] [[2007]] - '''1. shut-out v kariére NHL''': Montreal Canadiens - [[Boston Bruins]]. Halák chytil všetkých 30 striel Bostonu. === Klubová štatistika === {| class="toccolours" style="width:90%; text-align:center;" |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" bgcolor="#ffffff" | &nbsp; ! rowspan="101" bgcolor="#ffffff" | &nbsp; ! colspan="9" | Základná časť ! rowspan="101" bgcolor="#ffffff" | &nbsp; ! colspan="9" | Play-off |- bgcolor="#e0e0e0" ! Sezóna ! Tím ! Liga ! {{tooltip|Z|Odohrané zápasy}} ! {{tooltip|V|Víťazné zápasy}} ! {{tooltip|P|Prehrané zápasy}} ! {{tooltip|GO|Góly inkasované}} ! {{tooltip|SO|Strely obdržané}} ! {{tooltip|GAA|Góly na zápas}} ! {{tooltip|%|Percentuálna úspešnosť}} ! {{tooltip|MIN|Obohrané minúty}} ! {{tooltip|TM|Trestné minúty}} ! {{tooltip|Z|Odohrané zápasy}} ! {{tooltip|V|Víťazné zápasy}} ! {{tooltip|P|Prehrané zápasy}} ! {{tooltip|GO|Góly inkasované}} ! {{tooltip|SO|Strely obdržané}} ! {{tooltip|GAA|Góly na zápas}} ! {{tooltip|%|Percentuálna úspešnosť}} ! {{tooltip|MIN|Obohrané minúty}} ! {{tooltip|TM|Trestné minúty}} |- | 2003/2004 | [[HC Slovan Bratislava]] | {{minivlajka|SVK}} SVK | 12 | – | – | 18 | 312 | 1.66 | 94.23 | 651 | 0 | 1 | – | – | 6 | 62 | 7.95 | 90.32 | 45 | 0 |- bgcolor="#f0f0f0" | 2004/2005 | [[Lewiston MAINEiacs]] | {{minivlajka|CAN}}[[QMJHL]] | 47 | 24 | 17 | 125 | 1442 | 2.78 | 91.33 | 2697 | 6 | 8 | 4 | 4 | 27 | 292 | 3.52 | 90.75 | 460 | 0 |- | 2005/2006 | [[Hamilton Bulldogs]] | [[AHL]] | 13 | 7 | 6 | 30 | 409 | 2.29 | 92.67 | 786 | 0 | – | – | – | – | – | – | – | – | – |- bgcolor="#f0f0f0" | | [[Long Beach Ice Dogs]] | [[ECHL]] | 20 | 11 | – | 35 | 516 | 2.05 | 93.22 | 1026 | 0 | 4 | 2 | 2 | 13 | 144 | 3.10 | 90.97 | 252 | 2 |- | 2006/2007 | [[Montreal Canadiens]] | [[NHL]] | 16 | 10 | 6 | 44 | 469 | 2.89 | 90.62 | 912 | 2 | – | – | – | – | – | – | – | – | – |- bgcolor="#f0f0f0" | | Hamilton Bulldogs | AHL | 28 | 16 | 11 | 54 | 796 | 2.00 | 93.22 | 1618 | 2 | – | – | – | – | – | – | – | – | – |- | 2007/2008 | Montreal Canadiens | NHL | 6 | 2 | 1 | 10 | 151 | 2.11 | 93.38 | 285 | 0 | 2 | 0 | 1 | 3 | 27 | 2.34 | 88.89 | 77 | 0 |- bgcolor="#f0f0f0" | | Hamilton Bulldogs | AHL | 28 | 15 | 10 | 57 | 803 | 2.10 | 92.9 | 1630 | 0 | – | – | – | – | – | – | – | – | – |- | 2008/2009 | Montreal Canadiens | NHL | 34 | 18 | 14 | 92 | 1077 | 2.86 | 91.46 | 1931 | 0 | 1 | 0 | 1 | 0 | 5 | 0.00 | 100 | 20 | 0 |- bgcolor="#f0f0f0" | 2009/2010 | Montreal Canadiens | NHL | 45 | 27 | 13 | 105 | 1386 | 2.40 | 92.42 | 2630 | 0 | 18 | 9 | 9 | 43 | 562 | 2.55 | 92.35 | 1013 |0 |- | 2010/2011 | [[St. Louis Blues]] | NHL | 57 | 27 | 21 | 136 | 1518 | 2.48 | 91.04 | 3294 | 6 | – | – | – | – | – | – | – | – | – |- bgcolor="#f0f0f0" | 2011/2012 | St. Louis Blues | NHL | 46 | 26 | 12 | 90 | 1211 | 1.97 | 92.57 | 2746 | 0 | 2 | 1 | 1 | 3 | 46 | 1.72 | 93.48 | 104 |0 |- | 2012/2013 | St. Louis Blues | NHL | 16 | 6 | 5 | 29 | 286 | 2.14 | 89.86 | 813 | 0 | – | – | – | – | – | – | – | – | – |- bgcolor="#f0f0f0" | | Lausitzer Füchse | {{minivlajka|GER}} [[Deutsche Eishockey Liga|DEL2]] | 1 | 1 | 0 | – | 1 | 0.92 | – | 65 | 0 | – | – | – | – | – | – | – | – | – |- | 2013/2014 | St. Louis Blues | NHL | 40 | 24 | 9 | 83 | 1002 | 2.23 | 91.72 | 2238 | 0 | – | – | – | – | – | – | – | – | – |- bgcolor="#f0f0f0" | | [[Washington Capitals]] | NHL | 12 | 5 | 3 | 27 | 381 | 2.31 | 92.91 | 701 | 0 | – | – | – | – | – | – | – | – | – |- | 2014/2015 | [[New York Islanders]] | NHL | 59 | 38 | 16 | 144 | 1673 | 2.43 | 91.39 | 3551 | 2 | 7 | 4 | 3 | 16 | 215 | 2.30 | 92.56 | 418 | 2 |- bgcolor="#f0f0f0" | 2015/2016 | New York Islanders | NHL | 36 | 18 | 13 | 80 | 984 | 2.30 | 91.87 | 2091 | 0 | – | – | – | – | – | – | – | – | – |- | 2016/2017 | New York Islanders | NHL | 28 | 12 | 9 | 75 | 885 | 2.80 |91.5 | 1606 | 0 | - | - | - | - |<nowiki>-</nowiki> | - |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> | - |- | |Bridgeport Sound Tigers |AHL |27 |17 |7 |55 |733 |2.15 |92.5 |1536 |0 | - | - | - | - | - | - | - | - | - |- |2017/2018 |New York Islanders |NHL |54 |20 |13 |161 |1744 |3.19 |90.8 |3041 |0 |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |- bgcolor="#e0e0e0" style="font-weight:bold;" | colspan="3" | NHL celkovo | | | | | | | | | | | | | | | | | | |} [[Súbor:Jaroslav Halak 2017-12-07 3.jpg|náhľad|226x226bod|Jaroslav Halák v drese New Yorku Islanders so sezónny 2017/2018]] == Reprezentácia == [[File:JaroslavHalak2010WinterOlympics.jpg|250px|thumb|left|Jaroslav Halák na ZOH 2010.]] [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovensko]] reprezentoval na juniorských majstrovstvách sveta v rokoch 2002, 2003 (striebro), 2004 a 2005. Na majstrovstvách sveta seniorov sa zúčastnil v rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|2007]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|2009]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|2011]] a na Zimných olympijských hrách v rokoch [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|2010]] a [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|2014]]. V slovenskom drese odohral celkom '''24''' zápasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/register-slovenskych-reprezentantov-od-roku-1940|titul=Reprezentačná štatistika k 24. augustu 2016|vydavateľ=hockeyslovakia.net|dátum vydania=24.08.2016}}</ref> === Reprezentačná štatistika === {| class="toccolours" style="width:50%; text-align:center;" |- bgcolor="#e0e0e0" ! Rok ! Tím ! Turnaj ! rowspan="100" bgcolor="#ffffff" | ! {{tooltip|Z|Odohrané zápasy}} ! {{tooltip|V|Víťazné zápasy}} ! {{tooltip|P|Prehrané zápasy}} ! {{tooltip|MIN|Obohrané minúty}} ! {{tooltip|GO|Góly inkasované}} ! {{tooltip|SO|Strely obdržané}} ! {{tooltip|GAA|Góly na zápas}} ! {{tooltip|%|Percentuálna úspešnosť}} |- | 2002 | Slovensko | MSJ 18 | 7 | 3 | 3 | 416 | 18 | 159 | 2,59 | 88,68 |- bgcolor="#f0f0f0" | 2003 | Slovensko | MSJ 18 | 7 | 5 | 2 | 420 | 14 | 206 | 2,00 | 93,20 |- | 2004 | Slovensko | MSJ 20 | 6 | 2 | 3 | 360 | 14 | 173 | 2,33 | 91,91 |- bgcolor="#f0f0f0" | 2005 | Slovensko | MSJ 20 | 6 | 4 | 2 | 360 | 13 | 154 | 2,17 | 91,56 |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|2007]] | Slovensko | MS | 2 | 1 | 1 | 119 | 5 | 52 | 2,52 | 90,38 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|2009]] | Slovensko | MS | 4 | 1 | 2 | 189 | 10 | 78 | 3,17 | 87,18 |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|2010]] | Slovensko | ZOH | 7 | 3 | 3 | 423 | 17 | 1 | 2,41 | 91,05 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|2011]] | Slovensko | MS | 6 | 2 | 4 | 354 | 15 | 0 | 2,54 | 90,9 |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|2014]] | Slovensko | ZOH | 2 | 0 | 2 | 93:30 | 8 | 0 | 5.13 | 85,70 |- |2016 |Europe |WCH |6 |3 |3 |362 |13 |222 |2.19 |94.1 |} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Jaroslav Halák}} == Externé odkazy == * {{Hokejové odkazy}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2007}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2009}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2011}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2010}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2014}} {{DEFAULTSORT:Halák, Jaroslav}} [[Kategória:Hráči HK Ružinov]] [[Kategória:Hráči HC Dukla Senica]] [[Kategória:Hráči HC Slovan Bratislava]] [[Kategória:Hráči Montreal Canadiens]] [[Kategória:Hráči St. Louis Blues]] [[Kategória:Hráči Washington Capitals]] [[Kategória:Hráči New York Islanders]] [[Kategória:Hráči Boston Bruins]] [[Kategória:Hráči Vancouver Canucks]] [[Kategória:Slovenskí hokejisti draftovaní NHL]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Montreal Canadiens]] [[Kategória:Brankári v NHL]] [[Kategória:Slovenskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Slovenskí hokejisti]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2007]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2009]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2011]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Brankári St. Louis Blues]] [[Kategória:Brankári Washington Capitals]] [[Kategória:Brankári Vancouver Cancuks]] [[Kategória:Brankári New York Islanders]] [[Kategória:Brankári Montreal Canadiens]] [[Kategória:Brankári New York Rangers]] [[Kategória:Brankári Boston Bruins]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2010]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2014]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] kg4ryo2euulqo7jum7k5n35tva3g8bf Ján Brokoff 0 136962 8210831 8074555 2026-05-08T17:26:03Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210831 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ján Brokoff | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = Johann Brokoff | Umelecké mená = | Dátum narodenia = [[23. jún]] [[1652]] | Miesto narodenia = [[Spišská Sobota]], [[Uhorsko]], (dnes miestna časť mesta [[Poprad]], [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1718|12|28|1652|6|23}} | Miesto úmrtia = [[Praha]] | Bydlisko = [[Praha]] | Roky pôsobenia = 1672{{--}}1718 | Pôsobenie = [[sochárstvo|sochár]], [[rezbár]] | Súvisiace články = | Vplyvy = [[Pavol Gross starší]] | Webstránka = | Portál 1 = Umenie }} [[File:Jan Nepomucky na Karlove moste detail.jpg|thumb|Jan Nepomucky,Karlov most, 1683]] [[File:Kno triton brokoff.jpg|thumb|Triton, zámecká záhrada, Klášterec nad Ohří]] [[File:Pieta Jan Brokoff Petrin 5947v.jpg|thumb|Pieta, 1695-96, Praha, Nemocnica Pod Petřínom]] [[File:Čtyři živly - země.JPG|thumb|Alegória Zeme, zo Štyroch elementov, Most – u radnice]] [[Image:Charles Bridge St Barbara Margaret Elizabeth.jpg|thumb|Trojplastika Sv. Barbora, Sv. Margaréta a sv. Alžbeta, ([[Karlov most]], Praha – 1707]] '''Ján Brokoff''', známy aj ako '''Johann Brokoff''', alebo v dobovej transkripcii tiež ako '''Johann Brockoff''' a '''Jan Brokov''' (* [[23. jún]] [[1652]], [[Spišská Sobota]], [[Uhorsko]], dnes [[Slovensko]] – † [[28. december]] [[1718]], [[Praha]]) bol [[barok]]ový [[sochárstvo|sochár]] a rezbár [[Karpatskí Nemci|karpatsko-nemeckého]] pôvodu, narodený v regióne [[Spiš (región)|Spiš]], na dnešnom severovýchodnom [[Slovensko|Slovensku]]. == Rodinné zázemie == Rodina Brokoff pôvodne pochádzala zo Spišského Podhradia, odkiaľ presídlila do Spišskej Soboty. Ján pochádzal z rodiny spišskosobotského obuvníka Ondreja Brokoffa. Bol ženatý a mal 7 detí, z nich 5 synov. Manželka – Alžbeta rod. Spinglerová.Synovia Jána Brokoffa [[Michal Jan Josef Brokoff]] a [[Ferdinand Maxmilián Brokoff]] boli tiež sochári. Syn [[Anton Šebastián Brokoff]] bol dvorný básnik vo Viedni. Neskôr rodina presídlila do [[Čechy|Čiech]]. == Štúdiá == Nizšie školy vychodil vo svojom rodisku. Od roku 1672 na vandrovkách. Výučný list rezbára získal pravdepodobne v [[Regensburg|Regensburgu]]. == Životné osudy a umelecká tvorba == V roku 1675 Ján Brokoff počas svojej vandrovky prišiel prvýkrát do Prahy. V rokoch 1680{{--}}1682 pôsobil na hrade Ronsberg (južné Čechy). Pravdepodobne sa tu zrodila myšlienky odísť do Čiech natrvalo. Pracoval na rôznych miestach najmä v západných Čechách napríklad v rokoch 1682{{--}}1685 v Manětíne neďaleko Plzne. V roku 1682 konvertoval ku katolíckej viere. Po morovej epidémii, v roku [[1692]] sa usadil na [[Staré Mesto (Praha)|Starom Meste pražskom]], kde si otvoril dielňu na rohu Skořepky a Uhelného trhu, neskôr v (dnes už neexistujúcom) dome U Salátů na [[Národní (Praha)|Národní třídě]]. Ferdinand Maxmilián po otcovej smrti prevzali vedenie rodinnej sochárskej dielne. V rokoch 1706{{--}}1709 realizoval niekoľko plastík pre bebediktínsky klaštor v Broumove. Jan Brokoff svoje rané práce vytváral samostatne, na neskorších dielach spolupracovali aj jeho synovia. Medzi najznámejšie diela Jana Brokoffa patrí socha [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] na [[Karlov most|Karlovom moste]] a ďalšie sochy z pôvodnej sochárskej výzdoby mosta: súsošie ''Pieta'', ktoré bolo v&nbsp;roku [[1859]] presunuté do nemocnice Milosrdných sestier sv. Karola Boromejského (nemocnica pod Petřínom), sochy ''Sv. Jozef'' a ''Krst Krista'', obe boli zničené počas revolúcie roku [[1848]], ich torza sú dnes súčasťou zbierok [[lapidárium|Lapidária]] v [[Národní muzeum|Národním muzeu]] v [[Praha|Prahe]]. So svojimi synmi pracoval na sochárskej výzdobe [[Toskánsky palác|Toskánskeho paláca]] na [[Hradčany (Praha)|Hradčanoch]], sú autormi [[inotaj|alegórie]] Siedmich slobodných umení na [[atika (na rímse)|atike]] a dvoch erbov na priečelí. Jan Brokoff vytvoril aj mnoho ďalších umeleckých diel na rôznych miestach v Čechách, napríklad vyrezávané sochy svätých v kostole Sv. Barbory v [[Manětín|Manětíne]], plastiky na zámku v [[Klášterec nad Ohří|Klášterci nad Ohří]] a [[Červený Hrádek|Červenom Hrádku]], výzdobu krbu v Saturnovej sále na zámku v [[Libochovice|Libochoviciach]], hlavný [[oltár]] v kostole sv. Vojtecha [[Rád svätého Benedikta|benediktinského]] kláštora v [[Broumov (okres Náchod)|Broumove]] a ďalšie. == Dielo == * Sv. Ján Nepomucký (1681-82), Karlov most, Praha * Sv. Ján Nepomucký (1682), kostel sv. Jána Na Skalke, Praha * Sv. Vít ( 1684-85), cintorínsky kostol sv. Barbory, [[Manětín]] * Saturnov kozub (1689-90), zámok Libochovice * Sv. Vít (1692), kostol Nanebovzatia Panny Márie,[[Tachov]] * Triton, kašna v zámeckej záhrade, [[Klášterec nad Ohří]] * Pieta na morovom stĺpu, [[Jirkov]] u Chomutova * Sv. Ján Nepomucký, na moste, [[Jirkov]] u Chomutova * Štyri elementy, alegorické sochy prenesené pred Magistrát, Radničná ulice v [[Most]]e * Pieta (1695), z Karlova mostu prenesená ku špitálu Pod Petřínem, Praha * Pieta (kolem 1700), [[Mníšek pod Brdy]] – Skalka * Sv. Václav vo vinici (okolo 1702), z vinice pod Vyšehradom prenesené do Lapidária Národného múzea v Prahe * Kristov hrob (1706); Mariánsky stĺp (1706), [[Broumov]] * sochy na hlavnom oltári, benediktínsky kostel sv. Vojtecha, Broumov * Kristov krst (1706), torzo z Karlova mostu prenesené do Lapidária Národného múzea v Prahe * Sv. Josef (1706-07), Karlov most, Praha (zničené) * Sv. Barbora, Margaréta a Alžbeta (1709), Karlov most, Praha (dielňa so synmi) * Sv. František Borgia (1710), Karlov most, Praha (dielňa: so synmi) == Pamätná tabuľa == Na dome č. 1165 v Spišskej Sobote je umiestnená bronzová pamätná tabuľa, pripomínajúca jeho miesto narodenia, odhalená v roku 1985, jej autorom je popradský umelec [[Imrich Svitana]]. == Literatúra == * Pollak Oskar: Johann und Ferdinand Maximilian Brokoff, Ein Beitrag zur Geschichte der österreichischen Barockplastik. Prag, Calve, 1846 * Kolektív autorov: ''[[Slovenský biografický slovník]]'', I. zväzok, A–D, Martin 1989 * Kolektív autorov: ''Kdo byl kdo v našich dějinách do roku 1918'', Praha 1992 * [[Oldřich J. Blažíček|Blažíček, Oldřich J.]] ''Ferdinand Brokof'', Odeon, Praha 1976, s. 23-43, (tu predovšetkým kapitola ''Léta učení a studia'') * Vošahlíková Pavla a kol.: ''Biografický slovník českých zemí'', 7. sešit, Praha 2007 == Referencie == * [http://www.jirkov.cz/mesto-jirkov/vyznamne-osobnosti/rodina-brokoffu Rodina Brokoffů] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130707082911/http://www.jirkov.cz/mesto-jirkov/vyznamne-osobnosti/rodina-brokoffu/ |date=2013-07-07 }} * [http://www.krasnecesko.cz/encyklopedie/80-jan-brokoff-sochar.html Jan Brokoff (sochař)]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.ivychod.sk/osobnosti-vychodu/jan-brokoff Ján Brokoff] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090913024213/http://www.ivychod.sk/osobnosti-vychodu/jan-brokoff |date=2009-09-13 }} * [http://www.deutsche-biographie.de/sfz5944.html Johann Brokoff in Deutsche Biographie] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Jan Brokoff}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Jan Brokoff|1068434}} == Externé odkazy == * [https://www.familysearch.org/ark:/61903/3:1:33S7-9R7S-94X4?i=71&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] – evanjelická farnosť [[Spišská Sobota]]; pokrstený ako Johannes Brokoff {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Brokoff Jan}} [[Kategória:Narodenia v 1652]] [[Kategória:Úmrtia v 1718]] [[Kategória:Osobnosti zo Spišskej Soboty]] [[Kategória:Českí sochári]] [[Kategória:Barokoví sochári]] [[Kategória:Slovenskí sochári]] [[Kategória:Slovenskí rezbári]] [[Kategória:Slovenské osobnosti nemeckého pôvodu]] dpu5iiqgocc67ep0lpwnk0ys86w3mpm Kôň (podrod) 0 140234 8210934 8183077 2026-05-08T22:09:17Z KormiSK 91359 8210934 wikitext text/x-wiki {{Bez riadkových referencií}}[[Súbor:Preszwalski-Pferde im Schnee.jpg|thumb|Kôň Przewalského (kertak)]] [[Súbor:Camargue-Pferd-28-9-2006-17h03.jpg|thumb|Kôň domáci - camargueský kôň. Patrí medzi jazdecké kone.]] [[Súbor:Frisian horse.jpg|thumb|Kôň domáci - frízsky kôň. Patrí medzi záprahové kone.]] '''Kôň''' ([[latinčina|lat.]] ''Equus'') je podrod rovnomenného rodu [[Kôň (rod)|kôň]] (''Equus'') a slovenské rodové meno druhov tohto podrodu. V niektorých starších systémoch má tento podrod postavenie samostatného rodu (rod kôň – ''Equus'' v užšom zmysle). V niektorých (skôr novších) systémoch tento podrod pozostáva z jediného druhu (alebo alternatívne: je nahradený jediným druhom) '''kôň divý''' (iné názvy: '''tarpan''', '''kôn tarpan''', '''kôň obyčajný''') v najširšom zmysle (lat. ''Equus ferus'' či ''Equus caballus'' v najširšom zmysle); tieto názvy sa však používajú aj v rôznych užších významoch - pozri nižšie. Neformálne sa tento podrod označuje ako '''caballoidné kone''' alebo '''cabalinné kone''' (toto označenie je odvodené od názvu ''Equus caballus''). ==Evolúcia == Podrod ''Equus'' vznikol v Severnej Amerike a následne sa cez Áziu rozšíril až do Európy a severnej Afriky. Domestikovaná podoba tohto podrodu (t.j. [[kôň domáci]]) sa následne rozšírila z Európy do celého sveta. V Amerike všetci príslušníci [[kôň (rod)|rodu kôň]] (t.j. nielen podrodu Equus) vyhynuli okolo roku 10 000 pred naším letopočtom a Amerika teda bola tisícročia úplne bez koní. Všetky dnešné americké kone sú potomkami koní, ktoré boli dovezené do Ameriky Európanmi od začiatku 16. storočia. Aj americké kone v bežnom povedomí označované ako divé, t. j. najmä tzv. [[Mustang (kôň)|mustangy]], sú len [[Zdivočenie|zdivočené]] kone domáce pôvodne pochádzajúce od týchto prvých Európanov (najmä Španielov) v Amerike. <ref>Pozri zdroje uvedené ku kapitole Systematika.</ref> == Systematika == podrod kôň (Equus) = kôň divý A / [[tarpan|(kôň) tarpan]] A/ kôň obyčajný A (''Equus ferus'' A, synonymum: ''Equus caballus'' A): * ''taxóny zo Severnej Ameriky:'' ** †''[[Equus scotti]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''scotti'') <small>- POZNÁMKA: Zahŕňa aj ''[[Equus bautistensis]]''.</small> ** †''[[Equus giganteus]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''giganteus'') <small>- POZNÁMKA: Niekedy považovaný za poddruh druhu ''Equus scotti''.</small> ** †''[[Equus complicatus]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''complicatus'') ** †''[[Equus hatcheri]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''hatcheri'') ** †''[[Equus leidyi]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''leidyi'') ** †''[[Equus niobrarensis]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''niobrarensis'') ** †''[[Equus pacificus]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''pacificus'') <small>- POZNÁMKA: Možno je súčasťou druhu ''Equus giganteus''<ref>[https://twilightbeasts.org/2017/07/07/the-stuff-of-night-mares/]</ref></small> ** †''[[Equus alaskae]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''alaskae'') <small>- POZNÁMKA: Niekedy býva stotožňovaný s druhom ''Equus lambei'', staršie bol považovaný za poddruh druhu ''Equus niobrarensis''.</small> ** †''[[Equus lambei]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''lambei'') ** ''pozri aj americké druhy incertae sedis uvedené v článku [[kôň (rod)]]'' *? †''[[Equus simionescui]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''simionescui'') <small>- POZNÁMKA: Toto je problematický nález. Niektorí autori ho zaradili ako súčasť druhu ''[[Equus stenonis]]'' a niektorí do rodu ''[[Hypsohipparion]]'' (ako druh ''[[Hypsohipparion simionescui]]'').</small> * †''[[Equus mosbachensis]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''mosbachensis'') <small>- POZNÁMKY: 1. Zahŕňa aj ''[[Equus palustris]]'' a pravdepodobne aj ''[[Equus chosaricus]]''. 2. Niekedy zaraďovaný (na rozdiel od napr. Equus steinheimensis) do ''Equus ferus'' B.</small> * ?†''[[Equus abeli]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''abeli'') <small>- POZNÁMKA: 1. Podľa niektorých názorov ide o chybne vytvorený taxón, ktorý je v skutočnosti zmesou rôznych iných (aj domácich) koní. 2. Často uvádzaný spolu s ''Equus mosbachensis'' (a prípadne niektorými ďalšími tu uvedenými druhmi) pod názvom ''[[Equus mosbachensis-abeli]]''.</small> * †''[[Equus insulidens]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''insulidens'') * †''[[Equus podolicus]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''podolicus'') * †''[[Equus steinheimensis]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''steinheimensis'') * †''[[Equus torralbae]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''torralbae'') * †''[[Equus achenheimensis]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''achenheimensis'') * †''[[Equus algericus]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''algericus'') <small>- POZNÁMKA: Staršie bol občas považovaný za súčasť druhu ''Equus pumpelli'' (pozri nižšie). </small> * kôň divý B/ [[tarpan|(kôň) tarpan]] B/ kôň obyčajný B/ [[kôň Przewalského]] A/ [[kôň Prževaľského]] A (''Equus ferus'' B, synonymá: ''Equus caballus'' B, [staršie:] ''Equus przewalskii'' A) ** (bez mena) <small>- POZNÁMKA: Tento taxón podľa novších zistení vývojovo patrí v systéme dovnútra taxónu ''Equus ferus'' C (čiže ''Equus ferus'' B splýva s ''Equus ferus'' C), a to konkrétne zhruba niekde vedľa ''Equus gallicus'' (keďže sa od ostatných taxónov oddelil počas [[Kyslíkové izotopové štádium|MIS 3]], čo je zhruba obdobie výskytu ''Equus gallicus''). Tradične sa však zaraďuje takto oddelene, najmä preto, lebo tradične sa predpokladalo, že kôň Przewalského je sesterská skupina taxónu ''Equus ferus'' C či D. </small> *** †nepomenovaný taxón (pravdepodobne domácich) koní z náleziska [[Borly]] (6. tisícročie pred Kr.) *** †nepomenovaný taxón (pravdepodobne domácich) koní [[botajská kultúra|botajskej kultúry]] (Botai) (6. tisícročie pred Kr.) *** [[kôň Przewalského]] B/ [[kôň Prževaľského]] B <ref>Prževaľskij, Nikolaj Michajlovič. In: Pyramída (encyklopedický časopis)</ref>/ [[kôň obyčajný Przewalského]]/ [[divý kôň Przewalského]]/ [[kôň Przewalského - kertak]]/ [[kertak]]/ [[kertag]]/ [[kôň divý mongolský]]/ [[mongolský divý kôň]] (''Equus przewalskii'', synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''przewalskii'', ''Equus equiferus'' A, ''Equus ferus'' F) <small>- POZNÁMKY: 1. Zahŕňa aj taxóny ''[[Equus caballus gutsenensis]]'' a ''[[Equus hagenbecki]]''. 2. Kôň Przewalského podľa niektorých novších názorov nie je divý kôň, ale len zdivený domáci kôň botajskej kultúry. 3. Podľa niektorých starších názorov z tohto taxónu vznikli stepné kone (iný názov: mongolské kone) kôňa domáceho.</small> **kôň divý C/ [[tarpan|(kôň) tarpan]] C (''Equus ferus'' C, synonymum: ''Equus caballus'' C) ***kôň divý D/ [[tarpan|(kôň) tarpan]] D (''Equus ferus'' D, synonymá: ''Equus caballus'' D, staršie: ''Equus fossilis'', staršie: ''Equus caballus fossilis'', ''Equus caballus ferus'') <small>- POZNÁMKA: 1. Toto je z dnešného pohľadu parafyletický taxón, keďže nezahŕňa koňa domáceho, ktorý však doň z vývojového hľadiska patrí. 2. ''Equus fossilis'' môže alternatívne znamenať synonymum druhu ''Equus stenonis''.</small> **** †''[[Equus lenensis]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''lenensis'') <small>- POZNÁMKA: Zahŕňa aj ''[[Equus tscherskii]]'' a asi aj ''[[Equus orientalis]]'' A (Pozor na zámenu: Ako ''Equus orientalis'' sa niekedy označuje orientálny kôň ako podskupina koňa domáceho alebo tarpan stepný).</small> **** †''[[Equus uralensis]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''uralensis'') **** †nepomenovaný taxón pôvodných (divých a domácich) pyrenejských koní <small>- POZNÁMKY: 1. Tento taxón je doložený iba z 3. a 2. tisícročia pred Kr., ale vznikol možno už pred 300-400 tisíc rokmi. 2. Nie všetky vyhynuté pyrenejské kone patria do tohto taxónu.</small> **** ...(ďalšie nepomenované nálezy) **** †''[[Equus taubachensis]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''taubachensis'') **** †''[[Equus piveteaui]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''piveteaui'') **** †''[[Equus eaensis]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''eaensis'') **** †''[[Equus missi]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''missi'') **** †''[[Equus antoniusi]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''antoniusi'') **** †''[[Equus germanicus]]'' (synonymá: ''Equus remagen(en)sis'', ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''germanicus'' [alebo ''remagen(en)sis'']) <small>- POZNÁMKY: 1. Zahŕňa aj ''[[Equus transilvanicus]]'' . 2. Ojedinele sa považuje za súčasť taxónu ''Equus mosbachensis'' alebo taxónu ''Equus przewalskii''. 3. Druh ''Equus remagensis'' (správnejšie: ''Equus remagenensis'') bol pôvodne opísaný tak, že zahŕňal aj taxóny ''Equus piveteaui'' a ''Equus latipes''.</small> **** ?†''[[Equus woldrichi]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''woldrichi'') - POZNÁMKA: Toto je z dnešného pohľadu pochybný taxón. **** †''[[Equus cracoviensis]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''cracoviensis'') **** †''[[Equus antunesi]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''antunesi'') **** †''[[Equus casarensis]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''casarensis'') **** †''[[Equus vyniavensis]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''vyniavensis'') **** †''[[Equus gallicus]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''gallicus'') <small>- POZNÁMKA: Zahŕňa aj ''[[Equus spelaeus]]'' a ''[[Equus cazaroi]]''.</small> **** †''[[Equus latipes]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''latipes'') <small>- POZNÁMKY: 1. Zahŕňa aj niekedy oddelene uvádzaný taxón ''[[Equus equus]]'' (do ktorého patria niektoré nálezy z Ukrajiny). 2. Podľa niektorých starších názorov (porov. <ref>ASPEREN, E. N. van. Equids from Emine-Bair-Khosar Cave (Crimea, Ukraine): co-occurrence of the stenonid Equus hydruntinus and the caballoid E. ferus latipes based on skull and postcranial remains. 2012 [https://palaeo-electronica.org/content/2012-issue-1-articles/124-equids-from-emine-bair-khosar]</ref>) ''Equus latipes'' zahŕňa aj ''Equus taubachensis'', ''Equus piveteaui'', ''Equus germanicus'', ''Equus chosaricus'' a ''Equus orientalis''.</small> **** †''[[Equus tyvericus]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''tyvericus'') **** †''[[Equus arcelini]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''arcelini'') <small>- POZNÁMKA: Pravdepodobne zahŕňa aj ''[[Equus solutreensis]]'' (synonymum: ''[[Equus ferus solutreensis]]''), ktorý býva (čiastočne či úplne) stotožňovaný aj s druhom ''Equus gallicus''.</small> **** †[[tarpan|(kôň) tarpan]] E/ [[kôň obyčajný tarpan]]/ [[kôň divý európsky]]/ [[kôň Gmeliniho]]/ (divý) [[kôň východný]]/ (divý) [[kôň orientálny]] (''Equus ferus'' E, synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''ferus'' [alebo ''gmelini''] A, ''Equus gmelini'' A) <small>- POZNÁMKY: 1. Existencia tohto taxónu je (a už v minulosti bola) sporná, lebo je veľmi slabo doložený nálezmi a možno v skutočnosti nešlo o divé kone, ale len o zdivené kone domáce a/alebo o nejaké hybridy medzi koňmi domácimi a nejakými divými koňmi. 2. Podľa niektorých starších názorov z tohto taxónu vznikli východné kone (iný názov: orientálne kone) koňa domáceho resp. teplokrvné kone koňa domáceho. Tieto však podľa iných starších názorov vznikli z taxónu ''Equus pumpelli''. 3. U niektorých autorov sa tarpan delí na:</small> ***** †[[kôň tarpan stepný]]/[[tarpan stepný]]/[[stepný tarpan]] (''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii'' alebo ''gmelini''] ''ferus'' [alebo ''gmelini''] B, synonymá: ''Equus ferus scythicus'', ''Equus gmelini'' B, ''Equus orientalis'' B, ''Equus tarpan'',''Equus caballus Equiferus'' [Pallas 1831 (1811); uvádzané aj v podobe ''Equus equiferus'' B alebo jednoducho ''Equiferus''<ref name=Pallas1831/><ref>PALLAS, P. S. Reise durch verschiedene Provinzen des Rußischen Reichs III, 1776, S. 510, 511 [https://gdz.sub.uni-goettingen.de/id/PPN33004978X?tify={%22pages%22:[56] (Poznámka: Sem odkazuje Pallas 1831. Text neobsahuje latinský názov, ale obsahuje autorov komentár k taxónu, ktorý v nemčine nazýva "divé kone")</ref><ref name=UT/><ref name=Harper/>]) ***** †[[kôň tarpan lesný]]/[[tarpan lesný]]/[[lesný tarpan]] (''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii'' alebo ''gmelini''] ''sylvestris'' [alebo ''silvaticus'' alebo ''silvatica''], ''Equus sylvestris'', ''Equus silvaticus'' A) <small>- POZNÁMKA: 1. Zahŕňa aj, resp. synonymá sú: ''Equus ferus lusitanicus'', ''Equus caballus nehringi'' a ''Equus juvillacus''. 2. V Mammal Species of the World 2005 sa tarpan lesný uvádza mimo tarpana E, čiže tarpan E je zredukovaný na tarpana stepného.</small> *** [[kôň domáci]]/[[kôň]] v najužšom zmysle (''Equus caballus'' E, synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''caballus'', ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] f. ''caballus''; zastarané názvy: ''Equus domesticus'', ''Equus caballus domesticus'') <small>– POZNÁMKY: 1. Toto je taxón dnešných domácich koní; preto "dnešných", lebo ako vidno vyššie, v dávnej minulosti existovali aj od tohto taxónu nezávislé domáce kone, pravdepodobne napr. v botajskej kultúre a na Pyrenejskom polostrove. 2. Tak ako pri väčšine domácich zvierat, je aj pri koňovi domácom sporné, ako ho presne zaradiť do systému (t.j. či ide o samostatný druh, poddruh nejakého divého druhu, formu nejakého divého druhu a podobne). 3. Ak sa slovenský názov kôň domáci chápe ako univerzálny ekvivalent latinského názvu ''Equus caballus'', potom by bolo možné analogicky k vyššie uvedenému rozlišovaniu ''Equus caballus'' A, B, C, D, E rozlišovať aj koňa domáceho A, B, C, D, E, ale v slovenských textoch (a tak aj vo vyššie uvedenom systéme) zvykne byť názov kôň domáci obmedzený čisto na taxón ''Equus caballus'' E. 4. Kôň domáci zahŕňa aj dnes už neuznávaný taxón †(divý) [[kôň severský]]/ (divý) [[severský kôň]]/ [[kôň obyčajný severský]]/ (divý) [[kôň severský]]/ [[severský horský kôň]]/ (divý) [[kôň nordický]]/ [[Ewartov kôň]] (''Equus gracilis'', synonymá: ''Equus przewalskii'' [alebo ''caballus'' alebo ''ferus''] ''gracilis'', ''Equus europaeus'', ''Asinus fossilis''), ktorý sa staršie uvádzal separátne od koňa domáceho a považoval sa za divý taxón, z ktorého vznikli severské kone (iné názvy: nordické kone, pony) koňa domáceho. 5. Kôň domáci zrejme zahŕňa aj dnes už neuznávaný taxón "horský pony" (''[[Equus muninensis]]'', synonymum: ''Equus caballus muninensis'', nesprávne: ...''muniensis''), ktorý sa staršie uvádzal separátne od koňa domáceho a považoval sa za divý taxón, z ktorého podľa niektorých názorov vznikla časť severských koní. 6. Dnes sú vyvrátené staršie názory, podľa ktorých je kôň domáci výsledkom viacerých od seba nezávislých domestikácií, napríklad, že vznikol domestikáciami druhov kôň západný (''Equus robustus''), kôň severský (''Equus gracilis''), kôň tarpan (''Equus ferus'' E) a kôň Przewalského (''Equus Przewalskii'' B). V skutočnosti kôň domáci vznikol jednorazovou domestikáciou niekde pri Čiernom mori, ale konkrétny východiskový taxón zatiaľ nie je známy. 7. Pozri aj Poznámky nižšie.</small> Poznámky: :- Písmená A, B, C atď. tu pomocne označujú rôzne významy toho istého názvu. :- Systém je v detailoch do značnej miery sporný. :- Ako vidno, pre najznámejšie taxóny existujú zjednodušene povedané tri postupy pomenúvania: Buď sa považujú za poddruhy široko chápaného druhu ''[[Equus ferus]]'' (čo je inak pôvodne názov tarpana) alebo za poddruhy široko chápaného druhu ''[[Equus caballus]]'' (čo je inak pôvodne názov koňa domáceho resp. podrodu Equus) alebo staršie za poddruhy široko chápaného druhu ''[[Equus Przewalskii]]'' (čo je inak pôvodne názov koňa Przewalského z Mongolska). Pokiaľ ide o široko poňaté názvy ''[[Equus ferus]]'' a ''[[Equus caballus]]'': Podľa pravidla priority má síce prednosť názov ''Equus caballus'', lebo je starší. Ale podľa výnimky Medzinárodnej komisie pre zoologickú nomenklatúru z roku 2003 sa meno divej formy (teda ''Equus ferus'') nestáva neplatným, ak by dôvodom neplatnosti mala byť len skutočnosť, že meno domácej formy (teda ''Equus caballus'') je staršie; t.j. v takýchto prípadoch možno používať buď meno divej formy alebo meno domácej formy. Najneskôr od roku 2003 preto veľa autorov pracuje so široko poňatým názvom ''Equus ferus'' namiesto rovnako prípustnej možnosti použiť široko poňatý názov ''Equus caballus''. Treba ale poznamenať, že (a) názov ''Equus caballus'' je Linnaeusov termín a z Linnaeusovho textu nie je isté, či ním myslel len domáce kone, (b) typové nálezy druhu ''Equus ferus'', teda klasického tarpana, v skutočnosti možno čiastočne alebo vôbec nie sú divé (divosť je ale predpokladom výnimky z roku 2003). Ak sa akceptuje uvedený argument (a) a/alebo (b), potom treba používať široko poňatý názov ''Equus caballus'' namiesto široko poňatého názvu ''Equus ferus''. :-Názov <u>''Equus caballus''</u> doslova znamená "Equus koňový" <small>(Slová equus aj caballus síce obe po latinsky znamenajú kôň, čiže ''Equus caballus'' úplne doslova znamená "kôň koňový", ale Linnaeus názov Equus použil ako označenie [[kôň (rod)|rodu zahŕňajúceho nielen kone, ale aj somáre a zebry]])</small>. Z pôvodného opisu taxónu ''Equus caballus'', ktorého autorom je Linnaeus 1758, nie je jasné, či podľa Linneausa taxón zahŕňa len domáce kone alebo aj divé kone. Linnaeus 1758 na jednej strane neuvádza iný taxón, do ktorého by divé kone mohli patriť (takže možno mal na mysli kone domáce aj divé), na druhej strane použil ako typový exemplár fjordského pony, čo je plemeno koňa domáceho (takže skôr opísal len koňa domáceho). Pokiaľ ide o územie, Linnaeus uvádza výskyt taxónu takto: "v Európe". Z tohto nejasného textu a z iných dôvodov vyplývajú rôzne prístupy neskorších autorov k názvu ''Equus caballus'': ::(1) Niektorí (najmä novší) autori obmedzujú názov ''Equus caballus'' na kone domáce (t.j. ''Equus caballus'' E). ::(2) Niektorí autori používajú názov ''Equus caballus'' ako synonymum toho, čo dnes označujeme ako podrod ''Equus'' alebo nejaká väčšia podskupina tohto podrodu, t.j. používajú ho vo významoch ''Equus caballus'' A až D. Robia tak jedni autori preto, lebo takto chápu Linneaov text, a naopak iní autori preto, že kôň divý ako taxón zahŕňa aj koňa domáceho a názov ''Equus caballus'' ako (podľa nich pôvodne) názov koňa domáceho je starší a má teda prioritu pred akýmkoľvek latinským názvom koňa divého. Po slovensky (a v doslovnom preklade po česky, nemecky a pod.) sa takýto ''Equus caballus'' tradične označuje ako kôň obyčajný. ::(3) Ojedinele sa ako ''Equus caballus'' označovala časť podrodu ''Equus'' iná než sa spomína v predchádzajúcom bode 2. Príklady: Fitzinger 1858 do ''Equus caballus'' zahŕňa tarpana a len časť koní domácich. Bennett 1999 uvádza taxón ''Equus caballus caballus'', ktorým označuje ťažné kone západnej a severnej Európy (autor tento názov taxónu odvádza od Linnaeusovho textu z roku 1761, v ktorom je vraj ''Equus caballus'' obmedzený na časti južného Švédska, čo však nie je pravda<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Karl : af Linné | odkaz na autora = | titul = Caroli Linnaei ... Fauna svecica sistens animalia Sveciae Regni: mammalia, aves, amphibia, pisces, insecta, vermes. Distributa per classes & ordines, genera & species, cum differentiis specierum, synonimis auctorum, nominibus incolarum, locis natalium, descriptionibus insectorum | vydanie = | vydavateľ = sumtu & literis direct. Laurentii Salvii | miesto = | rok = 1761 | počet strán = 640 | url = https://books.google.sk/books?id=_5VANzC25eMC&pg=PA26&dq=Fauna+Svecia.+Salvii&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjZtfmnnJT2AhUOSvEDHb6AAY0Q6AF6BAgJEAI#v=onepage&q=Fauna%20Svecia.%20Salvii&f=false| isbn = | kapitola = | strany =16 | jazyk = }}</ref>). Tieto významy nie sú vo vyššie uvedenom systéme označené. :-Názov <u>''Equus ferus''</u> doslova znamená "Equus divý" a dnes sa používa vo význame ''Equus ferus'' Boddaert 1785, t.j. vo vyššie uvedenom význame ''Equus ferus'' E či vo vyššie uvedených odvodených významoch ''Equus ferus'' A, B, C a D. V niektorých starších textoch mal však tento názov tieto (úplne alebo čiastočne) iné významy: ::(1) ''Equus ferus'' (alebo ''Equus caballus ferus'') bolo označenie akýkoľvek divých príslušníkov toho, čo dnes označujeme ako podrod ''Equus'', čiže označenie dnešného podrodu ''Equus'' okrem koňa domáceho<ref name=Don/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Carl von Linné | odkaz na autora = | titul = Caroli a Linné ... Systema naturae per regna tria naturae Secundum Classes, Ordines, Genera, Species, cum Characteribus, Differentiis, Synonymis, Locis ...: Pars I: Mammalia, Aves. Pars II: Aves. Pars III: Amphibia reptilia, Serpentes, Pisces. Pars IV: Insecta Coleoptera, Hemiptera. Pars V: Insecta lepidoptera. Pars VI: Vermes. Pars VII: Index ; T.2: Regnum vegetabile ; T.3: Regnum lapideum | vydanie = | vydavateľ = apud J. B. Delamolliere | miesto = | rok = 1789 | počet strán = 4120 | url = https://books.google.sk/books?id=KKryMF12p7YC&pg=PA210&dq=%22equus+ferus%22+%22equus+domesticus%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjimr_fq5T2AhWEQ_EDHc9mDdsQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=%22equus%20ferus%22%20%22equus%20domesticus%22&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 210| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Signorile | meno = Lisa | autor = | odkaz na autora = | titul = Missgeschicke der Evolution (Warum Sie diese Tiere trotzdem lieben sollten) | vydanie = | vydavateľ = btb Verlag | miesto = | rok = 2014 | počet strán = 384 | url = https://books.google.sk/books?id=37tjBAAAQBAJ&pg=PT141&dq=Wildpferd+Hauspferd+%22Equus+ferus%22+%22equus+caballus%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj3kdODtJT2AhUcRPEDHXWpDhcQ6AF6BAgLEAI#v=onepage&q=Wildpferd%20Hauspferd%20%22Equus%20ferus%22%20%22equus%20caballus%22&f=false| isbn = 978-3-641-12585-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>. Vo vyššie uvedenom systéme tomu zodpovedá ''Equus ferus'' A či B okrem koňa domáceho alebo ''Equus ferus'' D. ::(2) Názov ''Equus ferus'' sa používal vo význame ''Equus ferus'' Antonius 1912 (spravidla nesprávne uvádzanom ako ''Equus ferus'' Pallas, 1811 [publikované až v roku 1831]), čo je len iné označenie koňa Przewalského (''Equus Przewalskii'') B. Vyššie je tento význam označený ako ''Equus ferus'' F <ref name=Harper>HARPER, F. The Nomenclature and Type Localities of Certain Old World Mammals. Journal of Mammalogy, 21(2), 191. 1940 doi:10.2307/1374976 </ref><ref name="Antonius">ANTONIUS, O. Was ist der Tarpan? 1912 (S. 516) [https://www.biodiversitylibrary.org/item/17809#page/529/mode/1up]</ref><ref name="Pallas1831">PALLAS. Zoographia Rosso-Asiatica : sistens omnium animalium in extenso Imperio Rossico... 1831 [napísané de facto: 1811] [https://www.biodiversitylibrary.org/item/92513#page/286/mode/1up] S. 255, 256</ref> ::(3) Názov ''Equus ferus'' sa používal vo význame ''Equus asinus ferus'' Erxleben 1777, čo je len iné označenie somára ázijského (''Equus hemionus'')<ref>[https://www.gbif.org/species/10993264]</ref><ref name=MSW1/>. :-V starších systémoch sa vyskytoval aj taxón †(divý) [[kôň západný]]/ (divý) [[západný kôň]]/ [[kôň obyčajný západný]]/ (divý) [[kôň okcidentálny]]/ [[kôň lesný]]/ [[západný lesný kôň]]/ [[západný diluviálny kôň]] (''Equus robustus'' Pomel 1853 <small>[resp. Fitzinger 1858, Stegman 1924, Hooijer, 1947]</small>, synonymá: ''Equus przewalskii'' [alebo ''caballus'' alebo ''ferus''] ''robustus'', ''Equus occidentalis'' <small>[pozor na zámenu s rovnomenným americkým druhom Equus occidentalis - porov. [[kôň (rod)]]]</small>, ''Equus silvaticus'' B, ''Equus adamicus''). Z tohto taxónu podľa starších názorov vznikli západné kone (iný názov: okcidentálne kone) koňa domáceho resp. chladnokrvné kone koňa domáceho. Definícia taxónu ''Equus robustus'' bola v detailoch pomerne hmlistá. Dnes tento taxón zodpovedá druhu †''[[Equus major]]'' (resp. †''[[Equus bressanus]]''), ktorý nepatrí do podrodu ''Equus'', a z ktorého podľa dnešných vedomostí nevznikli žiadne kone domáce. Pri niektorých vymedzeniach Equus robustus navyše zodpovedá aj časti vyhynutých taxónov z ''Equus ferus'' B (konkrétne minimálne †''[[Equus gallicus]]'' a †''[[Equus germanicus]]'') a možno aj časti [[kôň domáci|koňa domáceho]] (''Equus caballus'' E)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Geologie van Nederland | odkaz na autora = | titul = ZOEKEN | url = https://www.geologievannederland.nl/fossielen/zoogdier-register/equus-major-boule-1927 | vydavateľ = geologievannederland.nl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-16 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Faure/><ref name=MSW2/><ref>Fitzinger 1858 [https://books.google.sk/books?id=cLNoAAAAcAAJ&pg=PR10&lpg=PR10&dq=equus+alpium&source=bl&ots=g_cEAxi2xg&sig=ACfU3U3KIp1wj4xmpvqHJfaU7k4hpofoMQ&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiVivrwpoL2AhWzSvEDHSpxBxYQ6AF6BAhGEAM#v=onepage&q=equus%20alpium&f=false]; Fitzinger 1859 [https://www.biodiversitylibrary.org/page/6444113#page/321/mode/1up]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hendricks | meno = Bonnie L. | autor = | odkaz na autora = | titul = International Encyclopedia of Horse Breeds | vydanie = | vydavateľ = University of Oklahoma Press | miesto = | rok = 2007 | počet strán = 486 | url =https://books.google.sk/books?id=CdJg3qXssWYC&pg=PA196&lpg=PA196&dq=%22equus+occidentalis%22+robustus&source=bl&ots=cmDhX19T-1&sig=ACfU3U0aKsGJvUR0tsc9Khsiz8jAmLzbwA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjb1ffV-Iv2AhWSOOwKHeMkDMUQ6AF6BAglEAM#v=onepage&q=%22equus%20occidentalis%22%20robustus&f=false | isbn = 978-0-8061-3884-8 | kapitola = | strany = 196| jazyk = }}</ref><ref>POMEL Catalogue méthodique et descriptif des vértébrés fossiles découverts dans les bassins de la Loire et de Allier. 1853. S. 116 [https://books.google.sk/books?id=EZoDAAAAMAAJ&pg=PA116&lpg=PA116&dq=%22Equus+robustus+Nob.%22&source=bl&ots=CtNw3EuoJQ&sig=ACfU3U100ZMhdiqzOdiFEhCEetipQYtdmQ&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiJ1-j964D2AhVcSfEDHQnpD68Q6AF6BAgCEAM#v=onepage&q=%22Equus%20robustus%20Nob.%22&f=false]</ref><ref>EWART, J. C.. The principles of breeding and the origin of domesticated breeds of animals. In: 27th Annual Report of the Bureau of Animal Industry for the Year 1910 [https://books.google.sk/books?id=u_MEAQAAIAAJ&pg=PA163&dq=Equus+pumpelli&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjAwuPztoz2AhVphf0HHcvTCEw4FBDoAXoECAYQAg#v=onepage&q=Equus%20pumpelli&f=false] S. 163, 164</ref><ref name=Atlas>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozdělení plemen | url = http://sites.zf.jcu.cz/projekty/atlasHZ/czech/konedeleni.html | vydavateľ = sites.zf.jcu.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-19 | miesto = | jazyk = }}</ref>. :-V starších systémoch sa vyskytoval aj taxón ''[[Equus pumpelli]]'' (synonymá: ''Equus'' ''ferus'' [alebo ''caballus''] ''pumpelli'', ''Equus fossilis persicus''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.caspian.org/chsa/wp-content/uploads/2017/05/1999Foundation_Stock.pdf |dátum prístupu=2022-02-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220219192039/https://www.caspian.org/chsa/wp-content/uploads/2017/05/1999Foundation_Stock.pdf |dátum archivácie=2022-02-19 }}</ref>, ''Equus agilis''). Tento sa staršie uvádzal ako (skôr hypotetický) divý taxón, z ktorého vznikli východné (=orientálne) kone koňa domáceho (ktoré ale podľa iných starších názorov vznikli z tarpana stepného). Porovnaj aj vyššie komentár k Equus algericus. V súčasnosti nie je jasné, kam tento taxón patrí, dá sa považovať za neexistujúci taxón (čiže omyl) alebo za súčasť koňa domáceho. <small>Zdroje kapitoly systematika (ak vyššie nie je uvedené inak): a) cudzojazyčné zdroje: <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bernor | meno = Raymond Louis | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Semprebon | meno2 = Gina Marie | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Rivals | meno3 = Florent | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Avilla | meno4 = Leonardo Santos | autor4 = | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = Scott | meno5 = Eric | autor5 = | odkaz na autora5 = | titul = Examining Evolutionary Trends in Equus and its Close Relatives from Five Continents | vydanie = | vydavateľ = Frontiers Media SA | miesto = | rok = 2020 | počet strán = 243 | url = | isbn = 978-2-88963-555-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }} (Najdôležitejšie kapitoly (de facto články) tejto knihy uvádzame uvedené ešte raz ako samostatné zdroje)</ref><ref>BOULBES, N., ASPEREN Eline N. van. Biostratigraphy and Palaeoecology of European Equus. In: Frontiers in Ecology and Evolution, vol. 7, 2019 [https://www.frontiersin.org/article/10.3389/fevo.2019.00301] najmä Table 2</ref><ref>Librado, P., Khan, N., Fages, A. et al. The origins and spread of domestic horses from the Western Eurasian steppes. Nature 598, 634–640 (2021). [https://www.nature.com/articles/s41586-021-04018-9]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = root | odkaz na autora = | titul = Origin of DOM2 closing in on the Pontic-Caspian steppes | url = https://indo-european.eu/2020/09/origin-of-modern-domesticated-horses-still-at-large/ | vydavateľ = indo-european.eu | dátum vydania = 2020-09-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-17 | miesto = | jazyk = }} (najmä Conclusions)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikko's Phylogeny Archive | url = https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/synapsida/eutheria/perissodactyla/equidae/equus.html | vydavateľ = mv.helsinki.fi | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>KAAGEN, L. M. THE HORSE IN LATE PLEISTOCENE AND HOLOCENE BRITAIN. 2000 [https://discovery.ucl.ac.uk/id/eprint/1318059/1/322047.pdf] najmä Table 2.1 a 2.2</ref><ref>Pferde. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.</ref><ref name=MSW1>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mammal Species of the World 2005 - Browse: caballus | url = https://www.departments.bucknell.edu/biology/resources/msw3/browse.asp?id=14100015 | vydavateľ = departments.bucknell.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=MSW2>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mammal Species of the World 2005 - Browse: caballus | url = https://www.departments.bucknell.edu/biology/resources/msw3/browse.asp?id=14100016 | vydavateľ = departments.bucknell.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-18 | miesto = | jazyk = }} (Poznámka: Viaceré tu uvedené synonymá sú tu uvedené chybne, pretože v skutočnosti nepatria do tohto poddruhu.)</ref><ref>BENNETT, D., HOFFMANN, R. S. Equus caballus. In: MAMMALIAN SPECIES No. 628, pp. 1-14. 1999 [https://academic.oup.com/mspecies/article/doi/10.2307/3504442/2600771]</ref><ref>LOVÁSZ, L. et al. Konik, Tarpan, European wild horse: An origin story with conservation implications. In: Global Ecology and Conservation, Volume 32, 2021, e01911, [https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2351989421004613]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Foidl | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | titul = The European Wild Horse | url = https://www.theextinctions.com/articles-1/5wa1nzaq7zveeuawomiqu2n3c6cfdj | vydavateľ = theextinctions.com | dátum vydania = 2021-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-19 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Die Evolution des Pferdes - Equus | url = http://www.amleto.de/pferd/equus.htm | vydavateľ = amleto.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>GEPTNER, V. G. [=HEPTNER] et al. Mammals of the Soviet Union zv. 1. 1988 [oroginál: 1964]), S. 1037-1050 [https://library.si.edu/digital-library/book/mammalsofsovietu11988gept]</ref><ref name=UT>{{Citácia knihy | priezvisko = Groves | meno = Colin | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Grubb | meno2 = Peter | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ungulate Taxonomy | vydanie = | vydavateľ = JHU Press | miesto = | rok = 2011 | počet strán = 336 | url =https://books.google.sk/books?id=XAX0bqw-I2oC&pg=PA13&lpg=PA13&q=equus+gutsenensis&source=bl&ots=K-bCbfex2w&sig=ACfU3U0EC-2ULAplY2e0foTRxEIYizhVGg&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiVssL9jYD2AhVDRPEDHccVAdkQ6AF6BAgZEAM#v=onepage&q=equus%20gutsenensis&f=false | isbn = 978-1-4214-0329-8 | kapitola = | strany = 13 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Grzimek | meno = Bernhard | autor = | odkaz na autora = | titul = Tierleben (Enzyklopädie des Tierreiches) | vydanie = | vydavateľ = Kindler, 1967-74 &#x5B;v. | miesto = | rok = 1967 | počet strán = 664 | url = | isbn = | kapitola = | strany =600 | jazyk = }}</ref><ref name=Don>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = J.A. Donmdorff | odkaz na autora = | titul = Zoologische Beitrage zus XIII | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 1792 | počet strán = 926 | url = https://books.google.sk/books?id=eI5XtK_KqvYC&pg=PA712&lpg=PA712&dq=%22Equus+sylvaticus%22&source=bl&ots=dS3MJEWKFE&sig=ACfU3U18Nx0fVM7YciuXSBsPEs5mnJ6z5Q&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjR1cCj6JP2AhUEQ_EDHXZvDioQ6AF6BAgYEAM#v=onepage&q=%22Equus%20sylvaticus%22&f=false| isbn = | kapitola = | strany =706 a nasl. | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Zeitler-Feicht | meno = Margit | autor = | odkaz na autora = | titul = Horse Behaviour Explained (Origins, Treatment and Prevention of Problems) | vydanie = | vydavateľ = CRC Press | miesto = | rok = 2003 | počet strán = 224 | url = https://books.google.sk/books?id=mUFZDwAAQBAJ&pg=PA14&dq=%22wild+horse%22+%22domestic+horse%22+caballus&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwi9zfP9_5P2AhVlS_EDHSXHCjEQ6AF6BAgJEAI#v=onepage&q=%22wild%20horse%22%20%22domestic%20horse%22%20caballus&f=false| isbn = 978-1-4822-2113-8 | kapitola = | strany = 14-16| jazyk = }}</ref><ref>Sun, Boyang & Deng, Tao. (2019). The Equus Datum and the Early Radiation of Equus in China. Frontiers in Ecology and Evolution. najmä Fig. 1 a Fig. 13 [https://www.researchgate.net/publication/337216995_The_Equus_Datum_and_the_Early_Radiation_of_Equus_in_China]</ref><ref>BARRÓN-ORTIZ, Ch. et al. What Is Equus? Reconciling Taxonomy and Phylogenetic Analyses. In: Frontiers in Ecology and Evolution, vol. 7, 2019 [https://www.frontiersin.org/article/10.3389/fevo.2019.00343]</ref><ref>Кузьмина И.Е. Лошади Северной Евразии от плиоцена до современности. In: Труды Зоологического института, Том 273. 1997. najmä S. 17-18 [https://www.rfbr.ru/rffi/ru/books/o_61437#17] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220130134416/https://www.rfbr.ru/rffi/ru/books/o_61437#17 |date=2022-01-30 }}</ref><ref>Ascent and decline of monodactyl equids: a case for prehistoric overkill. In: Ann. Zool. Fennici 1992, najmä S. 159 [http://www.annzool.net/PDF/anzf28/anz28-151-163.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220217191452/http://www.annzool.net/PDF/anzf28/anz28-151-163.pdf |date=2022-02-17 }}</ref><ref>Cirilli, O., Pandolfi, L., Rook, L. et al. Evolution of Old World Equus and origin of the zebra-ass clade Sci Rep 11, 10156 (2021). [https://www.nature.com/articles/s41598-021-89440-9#citeas]</ref><ref>Evolution of the horse. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/animal/horse/Evolution-of-the-horse | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Przewalski's Horse (Equus ferus przewalskii) Fact Sheet: Taxonomy & History | url = https://ielc.libguides.com/sdzg/factsheets/przewalskishorse/taxonomy | vydavateľ = ielc.libguides.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Eisenmann, Véra. Les chevaux Quaternaires Européens (Mammalia, Perissodactyla). Taille, typologie, biostratigraphie et taxonomie. Geobios. 24. 10.1016/S0016-6995(06)80303-7. 1991 [https://www.researchgate.net/publication/40663707_Les_chevaux_Quaternaires_Europeens_Mammalia_Perissodactyla_Taille_typologie_biostratigraphie_et_taxonomie]</ref><ref> Véra Eisenmann, “L’évolution des Équidés”, Études mongoles et sibériennes, centrasiatiques et tibétaines [Online], 41 | 2010, Online since 15 April 2010, connection on 16 February 2022. [http://journals.openedition.org/emscat/1542]</ref><ref>Tracking Five Millennia of Horse Management with Extensive Ancient Genome Time Series. In: Cell Volume 177, Issue 6, 30 May 2019, Pages 1419-1435.e31 [https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0092867419303848#mmc5]</ref><ref>ORLANDO, L. Ancient Genomes Reveal Unexpected Horse Domestication and Management Dynamics. In: BioEssays Volume 42, Issue 1, January 2020 [https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1002/bies.201900164]</ref><ref>KHAN, Naveed. The genomic origins of modern horses revealed by ancient DNA: from early domestication to modern breeding 2019 [http://www2.bio.ku.dk/bibliotek/phd/Naveed%20Khan.pdf]</ref><ref>FORSTEN, A. The horses (Mammalia, Equidae) from the early Wuermian of Villa Seckendorff, Stuttgart-Bad Cannstatt, Germany. In: Stuttgarter Beitr. Naturk. Ser. B Nr. 224 22 pp., 1 pl., 10 figs., 6 tabs. Stuttgart, 20. 3. 1995 [https://www.zobodat.at/pdf/Stuttgarter-Beitraege-Naturkunde_224_B_0001-0022.pdf]</ref><ref name="Faure">FAURE, M., GUÉRIN, C. La grande faunde d'Europe occidentale au Pléistocene moyen et supérieur...In: Mem. Soc. France 1992, No. 160 [http://www.rhinoresourcecenter.com/pdf_files/135/1358966833.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220216150225/http://www.rhinoresourcecenter.com/pdf_files/135/1358966833.pdf |date=2022-02-16 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lindsay | meno = Everett H. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Fahlbusch | meno2 = Volker | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Mein | meno3 = Pierre | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = European Neogene Mammal Chronology | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 658 | url = https://books.google.sk/books?id=Wi8BCAAAQBAJ&pg=PA349&lpg=PA349&dq=mosbachensis+steinheimensis&source=bl&ots=ZBfkCqRByV&sig=ACfU3U0kJUWobGzgnsIAuDQ1D4cl_tdESw&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjs2Irf2YX2AhU5Q_EDHSqNA-0Q6AF6BAgdEAM#v=onepage&q=mosbachensis%20steinheimensis&f=false| isbn = 978-1-4899-2513-8 | kapitola = | strany = najmä 349-350| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Equidae | url = https://www.utep.edu/leb/pleistnm/taxaMamm/Equus.htm | vydavateľ = utep.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-17 | miesto = | jazyk = }} (vrátane podstránok)</ref><ref>Barron-Ortiz, Christina, Rodrigues, Antonia, Theodor, Jessica et al. Cheek Tooth Morphology and Ancient Mitochondrial DNA of Late Pleistocene Horses from the Western Interior of North America: Implications for the Taxonomy of North American Late Pleistocene Equus. PLoS ONE. 2017 ISSN 1932-6203 [https://eprints.whiterose.ac.uk/120354/1/Barron_Ortiz_et_al._2017.pdf]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = First North American Caballines | url = https://vera-eisenmann.com/first-north-american-caballines | vydavateľ = vera-eisenmann.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-19 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Caballines from Hay Springs | url = https://vera-eisenmann.com/caballines-from-hay-springs | vydavateľ = vera-eisenmann.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-19 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>GROVES C. P.: Morphology, habitat and taxonomy. In: BOYD L. & HOUPT K. A. (eds.): Przewalski’s Horse: The History and Biology of an Endangered Species. Suny Press, Albany, NY, 1994 [https://www.noanswersingenesis.org.au/cg_przewalski_horse.htm] (Poznámka: Článok sa neozaoberá len koňom Przewalským, ale aj ostatnými koňami.)</ref><ref>ZELLER, D. The Przewalski horse, a symbol of preservation of the species. In: Zoo Report 2005 [https://www.zoobrno.cz/img/old/en/more-about-us/zoo-report/zoo-report/_files/journal-zooreport-profi-3-2005-pdf.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220626105309/https://www.zoobrno.cz/img/old/en/more-about-us/zoo-report/zoo-report/_files/journal-zooreport-profi-3-2005-pdf.pdf |date=2022-06-26 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = PAYER, A.| odkaz na autora = | titul = Einführung in Entwicklungsländerstudien - 8. Grundgegebenheiten: Tierische Produktion - 4. Equiden: Pferde, Esel, Maultiere, Maulesel| url = http://www.payer.de/entwicklung/entw084.htm | vydavateľ = payer.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Kirkpatrick, J.F., and P.M. Fazio. Revised January 2010. Wild Horses as Native North American Wildlife. The Science and Conservation Center, ZooMontana, Billings. [https://awionline.org/content/wild-horses-native-north-american-wildlife]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Willekes | meno = Carolyn | autor = | odkaz na autora = | titul = The Horse in the Ancient World (From Bucephalus to the Hippodrome) | vydanie = | vydavateľ = Bloomsbury Publishing | miesto = | rok = 2016 | počet strán = 288 | url = https://books.google.sk/books?id=97iKDwAAQBAJ&pg=PT73&dq=robustus+Stegman&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiM2cObhoD2AhVCQ_EDHfZIDuQQ6AF6BAgHEAI#v=onepage&q=robustus%20Stegman&f=false| isbn = 978-1-78672-009-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>Mecozzi B. & Strani F. 2022. — Equids from the late Middle Pleistocene to Early Holocene of the Apulia Peninsula (southern Italy): reassessment of their taxonomy and biochronology. Geodiversitas 44 (2): 17-45. [https://sciencepress.mnhn.fr/sites/default/files/articles/pdf/g2022v44a2.pdf]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Myssy, Introduction (Français, English) | url = https://vera-eisenmann.com/myssy-introduction-francais-english | vydavateľ = vera-eisenmann.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>SPASSKAYA, N. N. et al. Morphometric and genetic analyses of diversity of the Lena horse (Equus lenensis Russanov, 1968; Mammalia: Equidae). In: Russian J. Theriol. 20(1): 82–95 [https://zmmu.msu.ru/rjt/articles/ther20_1_082-095.pdf]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Allobroges, E. algericus | url = https://vera-eisenmann.com/allobroges-e-algericus?lang=en | vydavateľ = vera-eisenmann.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>CAROTENUTO, F. THE PLIO-HOLOCENE LARGE MAMMALS OF THE WESTERN EURASIA: MACROECOLOGICAL AND EVOLUTIONARY ANALYSES OF THE FAUNAS. UNIVERSITÀ DEGLI STUDI DI NAPOLI FEDERICO II. 2009 (Appenix A) [http://www.fedoa.unina.it/4197/1/Carotenuto_Francesco.pdf]</ref><ref>Torres Pérez-Hidalgo, Trinidad José (2006). Datación por racemización de aminoácidos del yacimiento de Equus caballus eaensis Torres 1970 de la ría de Ea (Vizcaya). "Sautuola: Revista del Instituto de Prehistoria y Arqueología Sautuola", v. 12 ; pp. 333-337. ISSN 1133-2166. [https://oa.upm.es/3961/]</ref><ref>Д.М. Дригант. ПРО ВИДОВУ НАЛЕЖНІСТЬ ПІЗНЬОПЛЕЙСТОЦЕНОВИХ КОНЕЙ (РІД Equus L., 1758) ПЕРЕДКАРПАТТЯ. In: НАУКОВІ ЗАПИСКИ ДЕРЖАВНОГО ПРИРОДОЗНАВЧОГО МYЗЕЮ Випуск 22 Львів, 2006 [http://dpm.pip-mollusca.org/tom/22/drygant_t22.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220217191450/http://dpm.pip-mollusca.org/tom/22/drygant_t22.pdf |date=2022-02-17 }}</ref><ref>Д.М. Дригант. ТАКСОНОМІЯ ТА ЕВОЛЮЦІЯ ПЛЕЙСТОЦЕН–ГОЛОЦЕНОВИХ КОНЕЙ НА ПЕРЕДКАРПАТТІ І ВОЛИНО-ПОДІЛЛІ. In: НАУКОВІ ЗАПИСКИ ДЕРЖАВНОГО ПРИРОДОЗНАВЧОГО МYЗЕЮ Випуск 32 Львів, 2016 [http://dpm.pip-mollusca.org/tom/32/drygant_t32.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220217191453/http://dpm.pip-mollusca.org/tom/32/drygant_t32.pdf |date=2022-02-17 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lemoine | meno = Rhys | autor = | odkaz na autora = | titul = Equine Taxonomy as It Applies to European Rewilding Initiatives | url = https://www.linkedin.com/pulse/equine-taxonomy-applies-european-rewilding-rhys-lemoine | vydavateľ = linkedin.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>EISENMANN, V. Equus: An evolution without lineages? 2004 [http://extinction-workshop.psu.edu/pubs/eisenmann.pdf] </ref><ref>The horses (genus Equus) from the Middle Pleistocene of Steinheim, Germany. In: Haynes, G., Klimowicz, J. & Reumer, J.W. F. (eds.) – MAMMOTHS AND THE MAMMOTH FAUNA: STUDIES OF AN EXTINCT ECOSYSTEM – DEINSEA 6: 147-154 [ISSN 0923-9308]. Published 17 May 1999. [https://natuurtijdschriften.nl/pub/538609/DEIN1999006001011.pdf]</ref><ref>Beniamino Mecozzi, Flavia Strani. Equids from the late Middle Pleistocene to Early Holocene of the Apulia Peninsula (southern Italy): reassessment of their taxonomy and biochronology. 2021. [https://hal.archives-ouvertes.fr/hal-03162830/document]</ref><ref>Stegmann von Pritzwald, F. P. Die Rassengeschichte der Wirtschaftstiere und ihre Bedeutung für die Geschichte der Menschheit. 1924 [https://www.digi-hub.de/viewer/fullscreen/BV042562887/213/] S. 201 - 212</ref><ref>ALBERDI, M. T. et al. Study of Cedral Horses and their place in the Mexican Quaternary [Rev. mex. cienc. geol vol.31 no.2 Ciudad de México ago. 2014]</ref><ref>SAMSON, P. Les Equidés fossiles de Roumanie. In: Geologica Rom., 14. 1975. [http://www.dst.uniroma1.it/Volumi/VOL%2014/GR_14_165_351_Samson.pdf]</ref><ref>FORSTEN, A. The small caballoid horse of the upper Pleistocene and Holocene. In: J. Anim. Breed. Genet. 105 (1988) 161-176 [https://vdocuments.mx/the-small-caballoid-horse-of-the-upper-pleistocene-and-holocene.html?page=1] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220219175706/https://vdocuments.mx/the-small-caballoid-horse-of-the-upper-pleistocene-and-holocene.html?page=1 |date=2022-02-19 }}</ref><ref>SCHMITSBERGER, O. et al. Hunting horse at the Danube – A Late Pleistocene cannon bone with cut-marks from Vienna-Nussdorf and its (re)discovery. 2019 [https://www.zobodat.at/pdf/BerichteGeolBundesanstalt_132_0155-0183.pdf]</ref><ref>EWART, J. C. The possible ancestors of the horses living under domestication. 1909 [https://royalsocietypublishing.org/doi/pdf/10.1098/rspb.1909.0039]</ref><ref>ANTONIUS, O. Equus abeli, nov. spec. 1913 [https://www.biodiversitylibrary.org/item/163293#page/292/mode/1up], najmä str. 277-278</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Woodward | meno = Henry | autor = | odkaz na autora = | titul = Geological Magazine | vydanie = | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 638 | url =https://books.google.sk/books?id=6N5kAAAAIAAJ&pg=PA448&dq=%22caballus+fossilis%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj9scWOi4z2AhWWO-wKHciRCUYQ6AF6BAgHEAI#v=onepage&q=%22caballus%20fossilis%22&f=false | isbn = | kapitola = | strany = 447| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = A *monograph of the *british Pleistocene Mammalia (Part 1.: Introduction) | vydanie = | vydavateľ = Palaeontographical Society | miesto = | rok = 1866 | počet strán = 28 | url = https://books.google.sk/books?id=JcnTTga8wE8C&pg=PR29&dq=equus+fossilis&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjOk5aBjoz2AhWRgv0HHXCHAAcQ6AF6BAgFEAI#v=onepage&q=equus%20fossilis&f=false| isbn = | kapitola = | strany = xxix| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Geological and Geographical Survey of the Territories (U.S.) | odkaz na autora = | titul = Annual Report of the United States Geological and Geographical Survey of the Territories ... | vydanie = | vydavateľ = U.S. Government Printing Office | miesto = | rok = 1872 | počet strán = 526 | url = https://books.google.sk/books?id=e5YtAQAAMAAJ&pg=PA359&dq=equus+fossilis&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjspJCkj4z2AhWVu6QKHUiSAUA4WhDoAXoECAIQAg#v=onepage&q=equus%20fossilis&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 359-360| jazyk = }}</ref><ref>PUMPELLY, R. Explorations in Turkestan : Expedition of 1904 Prehistoric Civilizations of Anau : Origins, Growth, and Influence of Environment.”, vol. 2, 1908. najmä S. 431 [http://dsr.nii.ac.jp/toyobunko/VIII-5-A-a-3/V-2/images/PDF/0271.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220219175707/http://dsr.nii.ac.jp/toyobunko/VIII-5-A-a-3/V-2/images/PDF/0271.pdf |date=2022-02-19 }}</ref><ref name=Antonius/><ref name=Harper/><ref>Linnaeus 1758, S. 73 [https://www.biodiversitylibrary.org/page/726886#page/87/mode/1up]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Geological Survey of India | odkaz na autora = | titul = Memoirs of the Geological Survey of India (Palæontologia Indica) | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 1884 | počet strán = 580 | url =https://books.google.sk/books?id=J4o5AQAAMAAJ&pg=PA71&dq=%22equus+caballus%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwixh5jvpJT2AhUdQ_EDHc_JBDk4KBDoAXoECAMQAg#v=onepage&q=%22equus%20caballus%22&f=false | isbn = | kapitola = | strany = 71| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jardine | meno = Sir William | autor = | odkaz na autora = | titul = The Naturalist's Library: Ornithology | vydanie = | vydavateľ = W. H. Lizars | miesto = | rok = 1841 | počet strán = 372 | url = https://books.google.sk/books?id=wFILAQAAIAAJ&pg=PR13&dq=%22wild+horse%22+%22domestic+horse%22+caballus&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjxt-3hhZT2AhXOS_EDHRq2AZAQ6AF6BAgEEAI#v=onepage&q=caballus&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 192 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mammalogical information | vydanie = | vydavateľ = Franckh'sche Verlagshandlung, W. Keller | miesto = | rok = 1962 | počet strán = 632 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 163| jazyk = }}</ref><ref>THENIUS, E. V. Die Cervidae und Perissodactyla (Equidae, Rhinocerotidae). 1966 [https://www.zobodat.at/pdf/DAKW_112_0061-0082.pdf]</ref>; b) slovenské a české zdroje: <ref>koňovité. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lupták | meno = Peter | titul = Slovenské mená cicavcov sveta | vydanie text = [1. vyd.] | miesto = Bojnice | vydavateľ = Zoologická záhrada | rok = 2003 | isbn = 80-969059-9-6 | počet strán = 218 | strany = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kôň Przewalského - Národná zoo Bojnice | url = https://zoobojnice.sk/zviera/kon-przewalskeho/ | vydavateľ = zoobojnice.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Svet živočísnej ríše. Osveta. 1984. S. 199-204</ref><ref>STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. 1965, S. 535</ref><ref>Atlas ABC Lichokopytníci - koně. In: ABC MLADÝCH TECHNIKŮ A PŘÍRODOVĚDCŮ 33. ročník - číslo 15., 7. 4. 1989</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Reichholf | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Cicavce | vydanie = | vydavateľ = Ikar | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 287 | url = | isbn = 80-7118-236-2 | kapitola = | strany = 198| jazyk = }} (preklad: P. Lupták)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.polytechnika.sk/admin/files/2293.pdf | vydavateľ = polytechnika.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-18 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220219005913/https://www.polytechnika.sk/admin/files/2293.pdf | dátum archivácie = 2022-02-19 }}</ref><ref>koňovité. In: Malá encyklopédia biológie 1975, S. 227</ref><ref>pleistocénna fauna. In: [[Encyklopédia archeológie]] 1986, S. 695 a 696</ref><ref>kůň domácí. In: [[Malá československá encyklopedie]] III. S. 659</ref><ref>Pôvod druhov hospodárskych zvierat Zootechnická taxonómia [https://moodle.uniag.sk/pluginfile.php/12648/mod_resource/content/4/01%20PR%20ZPVL%20Fylogeneza%20taxonomia.pdf]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kadlečík | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kasarda | meno2 = Radovan | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Všeobecná zootechnika | vydanie = 2 | vydavateľ = Slovenská poľnohospodárska univerzita | miesto = Nitra | rok = 2012 | počet strán = 237 | url = | isbn = 978-80-552-0818-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>Kliment a kol.: Všeobecná zootechnika, Príroda Bratislava, 1985</ref><ref>Staršia verzia tohto článku z 13.2.2007 (id.č. 800807)</ref><ref>heslá 798, 1648, 1756, 1970. In: {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Český a slovenský terminologický slovník obecná zootechnika a genetika (s ruskými, německými a anglickými ekvivalenty) | vydanie = | vydavateľ = Československá akademie zemědělská, Ústav vědeckotechnických informací pro zemědělství | miesto = | rok = 1979 | počet strán = 400 | url = https://books.google.sk/books?hl=sk&id=9ig6AAAAIAAJ&dq=%22k%C3%B4%C5%88+nordick%C3%BD%22&focus=searchwithinvolume&q=okcident%C3%A1lny| isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KONE | url = https://dokumen.tips/documents/kone56815027550346895dbe1498.html | vydavateľ = dokumen.tips | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-19 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220219005917/https://dokumen.tips/documents/kone56815027550346895dbe1498.html | dátum archivácie = 2022-02-19 }}</ref><ref>kôň domáci. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Országhová | meno = Zlatica | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Schlarmannová | meno2 = Janka | autor2 = | odkaz na autora2 = | spoluautori = a kol. | titul = Slovník zoologických termínov a taxónov | vydanie = 1 | vydavateľ = Univerzita Komenského | miesto = Bratislava | rok = 2010 | počet strán = 343 | url = | isbn = 978-80-223-2903-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }} (Poznámka: 1. Uvedený latinský názov koňa je nesprávny. 2. Skoro celý text hesla je plagiát staršej verzie tohto článku wikipédie. Prevzaté boli žiaľ aj závažné vecné chyby.)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = HUČKO, V. História chovu koní na Slovensku | url = http://www.horses.sk/konfer/k-hislo.htm | vydavateľ = horses.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-18 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230729103605/http://www.horses.sk/konfer/k-hislo.htm | dátum archivácie = 2023-07-29 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Perissodactyla - Lichokopytníci - Odd toed Ungulates | url = http://www.savci.upol.cz/lichokop.htm | vydavateľ = savci.upol.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-18 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220219005728/http://www.savci.upol.cz/lichokop.htm | dátum archivácie = 2022-02-19 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fylogenie koně | url = http://media0.wgz.cz/files/media0:51010339a482e.pdf.upl/Fylogenie+kon%C4%9B.pdf | vydavateľ = media0.wgz.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-18 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220219005911/http://media0.wgz.cz/files/media0:51010339a482e.pdf.upl/Fylogenie+kon%C4%9B.pdf | dátum archivácie = 2022-02-19 }}</ref><ref>DOBOS, G. UČEBNÉ TEXTY Chov hospodárskych zvierat - 4. ročník Stredná poľnohospodárska škola Veľké Kapušany [https://www.polytechnika.sk/admin/files/894.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240615223529/https://www.polytechnika.sk/admin/files/894.pdf |date=2024-06-15 }}</ref><ref>DOSTÁL, D. et al. Divoký kůň (Equus ferus) a pratur (Bos primigenius): klíčové druhy pro formování české krajiny. Česká krajina o.p.s. 2014, S. 30, 31 [http://www.ceska-krajina.cz/wp-content/uploads/2015/01/Dostal-et-al_2014_Divoky_kun_a_pratur_Studie_Equus_Ferus_Bos_primigenius.pdf]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gaisler | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Zima | meno2 = Jan | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Zoologie obratlovců | vydanie = 3., přepracované | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 2018 | počet strán = 693 | url = | isbn = 978-80-200-2702-3 | kapitola = | strany = 612, 625| jazyk = }}</ref><ref name=Atlas/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Předkové dnešních koní třikrát jinak | url = https://www.equichannel.cz/predkove-dnesnich-koni-trikrat-jinak?order=1 | vydavateľ = equichannel.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220217191451/https://www.equichannel.cz/predkove-dnesnich-koni-trikrat-jinak?order=1 | dátum archivácie = 2022-02-17 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Vysoká škola zemědělská a lesnická v Brně. Fakulta agronomická | odkaz na autora = | titul = Acta Universitatis Agriculturae (Facultas Agronomica) | vydanie = | vydavateľ = Vydava Vysoká škola zemědělská. | miesto = | rok = 1966 | počet strán = 726 | url = https://books.google.sk/books?id=ldxFAAAAYAAJ&q=%22pojmenov%C3%A1n%C3%AD+kon%C4%9B+dom%C3%A1c%C3%ADho+toto%22&dq=%22pojmenov%C3%A1n%C3%AD+kon%C4%9B+dom%C3%A1c%C3%ADho+toto%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwihw5-Vtof2AhWnQ_EDHZyJDU0Q6AF6BAgCEAI| isbn = | kapitola = | strany =418 | jazyk = }}</ref><ref name=Presl>{{Citácia knihy | priezvisko = Presl | meno = Jan Svatopluk | autor = | odkaz na autora = | titul = Ssawectwo | vydanie = | vydavateľ = Kronberger | miesto = | rok = 1834 | počet strán = 416 | url =https://books.google.sk/books?id=CqFbAAAAcAAJ&pg=PA49&dq=presl+ssawectvo&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjF2sazoYT2AhWTSvEDHTuICAAQ6AF6BAgLEAI#v=onepage&q=equus&f=false | isbn = | kapitola = | strany = 321| jazyk = }}</ref><ref>Průmysl a hospodářstvo. In: Slovenské Noviny. 16. nov. 1858 [https://books.google.sk/books?id=0H40OSpjBLQC&pg=PA539&dq=%22k%C5%AF%C5%88+v%C3%BDchodn%C3%AD%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj_gdb4n4r2AhWkQ_EDHZJrB8EQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=%22k%C5%AF%C5%88%20v%C3%BDchodn%C3%AD%22&f=false]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tajemní tarpani: Co znamená tarpan? | url = https://www.equichannel.cz/tajemni-tarpani-co-znamena-tarpan | vydavateľ = equichannel.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-21 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220221194028/https://www.equichannel.cz/tajemni-tarpani-co-znamena-tarpan | dátum archivácie = 2022-02-21 }}</ref><ref>kůň. In: [[Ottův slovník naučný]]</ref></small> == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Equus caballus|commons=Equus caballus|štítok=Kôň|q=Kôň|wikispecies_štítok=Equus caballus}} == Referencie == {{referencie}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Zootechnika]] [[Kategória:Koňovité]] [[Kategória:Kone| ]] cgv1483ljbno5vbgp1hx3h6b47p3exp 8210946 8210934 2026-05-08T22:24:54Z KormiSK 91359 8210946 wikitext text/x-wiki {{Bez riadkových referencií}} [[Súbor:Preszwalski-Pferde im Schnee.jpg|thumb|Kôň Przewalského (kertak)]] [[Súbor:Camargue-Pferd-28-9-2006-17h03.jpg|thumb|Kôň domáci - camargueský kôň. Patrí medzi jazdecké kone.]] [[Súbor:Frisian horse.jpg|thumb|Kôň domáci - frízsky kôň. Patrí medzi záprahové kone.]] '''Kôň''' ([[latinčina|lat.]] ''Equus'') je podrod rovnomenného rodu [[Kôň (rod)|kôň]] (''Equus'') a slovenské rodové meno druhov tohto podrodu. V niektorých starších systémoch má tento podrod postavenie samostatného rodu (rod kôň – ''Equus'' v užšom zmysle). V niektorých (skôr novších) systémoch tento podrod pozostáva z jediného druhu (alebo alternatívne: je nahradený jediným druhom) '''kôň divý''' (iné názvy: '''tarpan''', '''kôn tarpan''', '''kôň obyčajný''') v najširšom zmysle (lat. ''Equus ferus'' či ''Equus caballus'' v najširšom zmysle); tieto názvy sa však používajú aj v rôznych užších významoch - pozri nižšie. Neformálne sa tento podrod označuje ako '''caballoidné kone''' alebo '''cabalinné kone''' (toto označenie je odvodené od názvu ''Equus caballus''). ==Evolúcia == Podrod ''Equus'' vznikol v Severnej Amerike a následne sa cez Áziu rozšíril až do Európy a severnej Afriky. Domestikovaná podoba tohto podrodu (t.j. [[kôň domáci]]) sa následne rozšírila z Európy do celého sveta. V Amerike všetci príslušníci [[kôň (rod)|rodu kôň]] (t.j. nielen podrodu Equus) vyhynuli okolo roku 10 000 pred naším letopočtom a Amerika teda bola tisícročia úplne bez koní. Všetky dnešné americké kone sú potomkami koní, ktoré boli dovezené do Ameriky Európanmi od začiatku 16. storočia. Aj americké kone v bežnom povedomí označované ako divé, t. j. najmä tzv. [[Mustang (kôň)|mustangy]], sú len [[Zdivočenie|zdivočené]] kone domáce pôvodne pochádzajúce od týchto prvých Európanov (najmä Španielov) v Amerike. <ref>Pozri zdroje uvedené ku kapitole Systematika.</ref> == Systematika == podrod kôň (Equus) = kôň divý A / [[tarpan|(kôň) tarpan]] A/ kôň obyčajný A (''Equus ferus'' A, synonymum: ''Equus caballus'' A): * ''taxóny zo Severnej Ameriky:'' ** †''[[Equus scotti]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''scotti'') <small>- POZNÁMKA: Zahŕňa aj ''[[Equus bautistensis]]''.</small> ** †''[[Equus giganteus]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''giganteus'') <small>- POZNÁMKA: Niekedy považovaný za poddruh druhu ''Equus scotti''.</small> ** †''[[Equus complicatus]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''complicatus'') ** †''[[Equus hatcheri]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''hatcheri'') ** †''[[Equus leidyi]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''leidyi'') ** †''[[Equus niobrarensis]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''niobrarensis'') ** †''[[Equus pacificus]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''pacificus'') <small>- POZNÁMKA: Možno je súčasťou druhu ''Equus giganteus''<ref>[https://twilightbeasts.org/2017/07/07/the-stuff-of-night-mares/]</ref></small> ** †''[[Equus alaskae]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''alaskae'') <small>- POZNÁMKA: Niekedy býva stotožňovaný s druhom ''Equus lambei'', staršie bol považovaný za poddruh druhu ''Equus niobrarensis''.</small> ** †''[[Equus lambei]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''lambei'') ** ''pozri aj americké druhy incertae sedis uvedené v článku [[kôň (rod)]]'' *? †''[[Equus simionescui]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''simionescui'') <small>- POZNÁMKA: Toto je problematický nález. Niektorí autori ho zaradili ako súčasť druhu ''[[Equus stenonis]]'' a niektorí do rodu ''[[Hypsohipparion]]'' (ako druh ''[[Hypsohipparion simionescui]]'').</small> * †''[[Equus mosbachensis]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''mosbachensis'') <small>- POZNÁMKY: 1. Zahŕňa aj ''[[Equus palustris]]'' a pravdepodobne aj ''[[Equus chosaricus]]''. 2. Niekedy zaraďovaný (na rozdiel od napr. Equus steinheimensis) do ''Equus ferus'' B.</small> * ?†''[[Equus abeli]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''abeli'') <small>- POZNÁMKA: 1. Podľa niektorých názorov ide o chybne vytvorený taxón, ktorý je v skutočnosti zmesou rôznych iných (aj domácich) koní. 2. Často uvádzaný spolu s ''Equus mosbachensis'' (a prípadne niektorými ďalšími tu uvedenými druhmi) pod názvom ''[[Equus mosbachensis-abeli]]''.</small> * †''[[Equus insulidens]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''insulidens'') * †''[[Equus podolicus]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''podolicus'') * †''[[Equus steinheimensis]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''steinheimensis'') * †''[[Equus torralbae]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''torralbae'') * †''[[Equus achenheimensis]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''achenheimensis'') * †''[[Equus algericus]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus''] ''algericus'') <small>- POZNÁMKA: Staršie bol občas považovaný za súčasť druhu ''Equus pumpelli'' (pozri nižšie). </small> * kôň divý B/ [[tarpan|(kôň) tarpan]] B/ kôň obyčajný B/ [[kôň Przewalského]] A/ [[kôň Prževaľského]] A (''Equus ferus'' B, synonymá: ''Equus caballus'' B, [staršie:] ''Equus przewalskii'' A) ** (bez mena) <small>- POZNÁMKA: Tento taxón podľa novších zistení vývojovo patrí v systéme dovnútra taxónu ''Equus ferus'' C (čiže ''Equus ferus'' B splýva s ''Equus ferus'' C), a to konkrétne zhruba niekde vedľa ''Equus gallicus'' (keďže sa od ostatných taxónov oddelil počas [[Kyslíkové izotopové štádium|MIS 3]], čo je zhruba obdobie výskytu ''Equus gallicus''). Tradične sa však zaraďuje takto oddelene, najmä preto, lebo tradične sa predpokladalo, že kôň Przewalského je sesterská skupina taxónu ''Equus ferus'' C či D. </small> *** †nepomenovaný taxón (pravdepodobne domácich) koní z náleziska [[Borly]] (6. tisícročie pred Kr.) *** †nepomenovaný taxón (pravdepodobne domácich) koní [[botajská kultúra|botajskej kultúry]] (Botai) (6. tisícročie pred Kr.) *** [[kôň Przewalského]] B/ [[kôň Prževaľského]] B <ref>Prževaľskij, Nikolaj Michajlovič. In: Pyramída (encyklopedický časopis)</ref>/ [[kôň obyčajný Przewalského]]/ [[divý kôň Przewalského]]/ [[kôň Przewalského - kertak]]/ [[kertak]]/ [[kertag]]/ [[kôň divý mongolský]]/ [[mongolský divý kôň]] (''Equus przewalskii'', synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''przewalskii'', ''Equus equiferus'' A, ''Equus ferus'' F) <small>- POZNÁMKY: 1. Zahŕňa aj taxóny ''[[Equus caballus gutsenensis]]'' a ''[[Equus hagenbecki]]''. 2. Kôň Przewalského podľa niektorých novších názorov nie je divý kôň, ale len zdivený domáci kôň botajskej kultúry. 3. Podľa niektorých starších názorov z tohto taxónu vznikli stepné kone (iný názov: mongolské kone) kôňa domáceho.</small> **kôň divý C/ [[tarpan|(kôň) tarpan]] C (''Equus ferus'' C, synonymum: ''Equus caballus'' C) ***kôň divý D/ [[tarpan|(kôň) tarpan]] D (''Equus ferus'' D, synonymá: ''Equus caballus'' D, staršie: ''Equus fossilis'', staršie: ''Equus caballus fossilis'', ''Equus caballus ferus'') <small>- POZNÁMKA: 1. Toto je z dnešného pohľadu parafyletický taxón, keďže nezahŕňa koňa domáceho, ktorý však doň z vývojového hľadiska patrí. 2. ''Equus fossilis'' môže alternatívne znamenať synonymum druhu ''Equus stenonis''.</small> **** †''[[Equus lenensis]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''lenensis'') <small>- POZNÁMKA: Zahŕňa aj ''[[Equus tscherskii]]'' a asi aj ''[[Equus orientalis]]'' A (Pozor na zámenu: Ako ''Equus orientalis'' sa niekedy označuje orientálny kôň ako podskupina koňa domáceho alebo tarpan stepný).</small> **** †''[[Equus uralensis]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''uralensis'') **** †nepomenovaný taxón pôvodných (divých a domácich) pyrenejských koní <small>- POZNÁMKY: 1. Tento taxón je doložený iba z 3. a 2. tisícročia pred Kr., ale vznikol možno už pred 300-400 tisíc rokmi. 2. Nie všetky vyhynuté pyrenejské kone patria do tohto taxónu.</small> **** ...(ďalšie nepomenované nálezy) **** †''[[Equus taubachensis]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''taubachensis'') **** †''[[Equus piveteaui]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''piveteaui'') **** †''[[Equus eaensis]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''eaensis'') **** †''[[Equus missi]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''missi'') **** †''[[Equus antoniusi]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''antoniusi'') **** †''[[Equus germanicus]]'' (synonymá: ''Equus remagen(en)sis'', ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''germanicus'' [alebo ''remagen(en)sis'']) <small>- POZNÁMKY: 1. Zahŕňa aj ''[[Equus transilvanicus]]'' . 2. Ojedinele sa považuje za súčasť taxónu ''Equus mosbachensis'' alebo taxónu ''Equus przewalskii''. 3. Druh ''Equus remagensis'' (správnejšie: ''Equus remagenensis'') bol pôvodne opísaný tak, že zahŕňal aj taxóny ''Equus piveteaui'' a ''Equus latipes''.</small> **** ?†''[[Equus woldrichi]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''woldrichi'') - POZNÁMKA: Toto je z dnešného pohľadu pochybný taxón. **** †''[[Equus cracoviensis]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''cracoviensis'') **** †''[[Equus antunesi]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''antunesi'') **** †''[[Equus casarensis]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''casarensis'') **** †''[[Equus vyniavensis]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''vyniavensis'') **** †''[[Equus gallicus]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''gallicus'') <small>- POZNÁMKA: Zahŕňa aj ''[[Equus spelaeus]]'' a ''[[Equus cazaroi]]''.</small> **** †''[[Equus latipes]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''latipes'') <small>- POZNÁMKY: 1. Zahŕňa aj niekedy oddelene uvádzaný taxón ''[[Equus equus]]'' (do ktorého patria niektoré nálezy z Ukrajiny). 2. Podľa niektorých starších názorov (porov. <ref>ASPEREN, E. N. van. Equids from Emine-Bair-Khosar Cave (Crimea, Ukraine): co-occurrence of the stenonid Equus hydruntinus and the caballoid E. ferus latipes based on skull and postcranial remains. 2012 [https://palaeo-electronica.org/content/2012-issue-1-articles/124-equids-from-emine-bair-khosar]</ref>) ''Equus latipes'' zahŕňa aj ''Equus taubachensis'', ''Equus piveteaui'', ''Equus germanicus'', ''Equus chosaricus'' a ''Equus orientalis''.</small> **** †''[[Equus tyvericus]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''tyvericus'') **** †''[[Equus arcelini]]'' (synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''arcelini'') <small>- POZNÁMKA: Pravdepodobne zahŕňa aj ''[[Equus solutreensis]]'' (synonymum: ''[[Equus ferus solutreensis]]''), ktorý býva (čiastočne či úplne) stotožňovaný aj s druhom ''Equus gallicus''.</small> **** †[[tarpan|(kôň) tarpan]] E/ [[kôň obyčajný tarpan]]/ [[kôň divý európsky]]/ [[kôň Gmeliniho]]/ (divý) [[kôň východný]]/ (divý) [[kôň orientálny]] (''Equus ferus'' E, synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''ferus'' [alebo ''gmelini''] A, ''Equus gmelini'' A) <small>- POZNÁMKY: 1. Existencia tohto taxónu je (a už v minulosti bola) sporná, lebo je veľmi slabo doložený nálezmi a možno v skutočnosti nešlo o divé kone, ale len o zdivené kone domáce a/alebo o nejaké hybridy medzi koňmi domácimi a nejakými divými koňmi. 2. Podľa niektorých starších názorov z tohto taxónu vznikli východné kone (iný názov: orientálne kone) koňa domáceho resp. teplokrvné kone koňa domáceho. Tieto však podľa iných starších názorov vznikli z taxónu ''Equus pumpelli''. 3. U niektorých autorov sa tarpan delí na:</small> ***** †[[kôň tarpan stepný]]/[[tarpan stepný]]/[[stepný tarpan]] (''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii'' alebo ''gmelini''] ''ferus'' [alebo ''gmelini''] B, synonymá: ''Equus ferus scythicus'', ''Equus gmelini'' B, ''Equus orientalis'' B, ''Equus tarpan'',''Equus caballus Equiferus'' [Pallas 1831 (1811); uvádzané aj v podobe ''Equus equiferus'' B alebo jednoducho ''Equiferus''<ref name=Pallas1831/><ref>PALLAS, P. S. Reise durch verschiedene Provinzen des Rußischen Reichs III, 1776, S. 510, 511 [https://gdz.sub.uni-goettingen.de/id/PPN33004978X?tify={%22pages%22:[56] (Poznámka: Sem odkazuje Pallas 1831. Text neobsahuje latinský názov, ale obsahuje autorov komentár k taxónu, ktorý v nemčine nazýva "divé kone")</ref><ref name=UT/><ref name=Harper/>]) ***** †[[kôň tarpan lesný]]/[[tarpan lesný]]/[[lesný tarpan]] (''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii'' alebo ''gmelini''] ''sylvestris'' [alebo ''silvaticus'' alebo ''silvatica''], ''Equus sylvestris'', ''Equus silvaticus'' A) <small>- POZNÁMKA: 1. Zahŕňa aj, resp. synonymá sú: ''Equus ferus lusitanicus'', ''Equus caballus nehringi'' a ''Equus juvillacus''. 2. V Mammal Species of the World 2005 sa tarpan lesný uvádza mimo tarpana E, čiže tarpan E je zredukovaný na tarpana stepného.</small> *** [[kôň domáci]]/[[kôň]] v najužšom zmysle (''Equus caballus'' E, synonymá: ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] ''caballus'', ''Equus ferus'' [alebo ''caballus'' alebo ''przewalskii''] f. ''caballus''; zastarané názvy: ''Equus domesticus'', ''Equus caballus domesticus'') <small>– POZNÁMKY: 1. Toto je taxón dnešných domácich koní; preto "dnešných", lebo ako vidno vyššie, v dávnej minulosti existovali aj od tohto taxónu nezávislé domáce kone, pravdepodobne napr. v botajskej kultúre a na Pyrenejskom polostrove. 2. Tak ako pri väčšine domácich zvierat, je aj pri koňovi domácom sporné, ako ho presne zaradiť do systému (t.j. či ide o samostatný druh, poddruh nejakého divého druhu, formu nejakého divého druhu a podobne). 3. Ak sa slovenský názov kôň domáci chápe ako univerzálny ekvivalent latinského názvu ''Equus caballus'', potom by bolo možné analogicky k vyššie uvedenému rozlišovaniu ''Equus caballus'' A, B, C, D, E rozlišovať aj koňa domáceho A, B, C, D, E, ale v slovenských textoch (a tak aj vo vyššie uvedenom systéme) zvykne byť názov kôň domáci obmedzený čisto na taxón ''Equus caballus'' E. 4. Kôň domáci zahŕňa aj dnes už neuznávaný taxón †(divý) [[kôň severský]]/ (divý) [[severský kôň]]/ [[kôň obyčajný severský]]/ (divý) [[kôň severský]]/ [[severský horský kôň]]/ (divý) [[kôň nordický]]/ [[Ewartov kôň]] (''Equus gracilis'', synonymá: ''Equus przewalskii'' [alebo ''caballus'' alebo ''ferus''] ''gracilis'', ''Equus europaeus'', ''Asinus fossilis''), ktorý sa staršie uvádzal separátne od koňa domáceho a považoval sa za divý taxón, z ktorého vznikli severské kone (iné názvy: nordické kone, pony) koňa domáceho. 5. Kôň domáci zrejme zahŕňa aj dnes už neuznávaný taxón "horský pony" (''[[Equus muninensis]]'', synonymum: ''Equus caballus muninensis'', nesprávne: ...''muniensis''), ktorý sa staršie uvádzal separátne od koňa domáceho a považoval sa za divý taxón, z ktorého podľa niektorých názorov vznikla časť severských koní. 6. Dnes sú vyvrátené staršie názory, podľa ktorých je kôň domáci výsledkom viacerých od seba nezávislých domestikácií, napríklad, že vznikol domestikáciami druhov kôň západný (''Equus robustus''), kôň severský (''Equus gracilis''), kôň tarpan (''Equus ferus'' E) a kôň Przewalského (''Equus Przewalskii'' B). V skutočnosti kôň domáci vznikol jednorazovou domestikáciou niekde pri Čiernom mori, ale konkrétny východiskový taxón zatiaľ nie je známy. 7. Pozri aj Poznámky nižšie.</small> Poznámky: :- Písmená A, B, C atď. tu pomocne označujú rôzne významy toho istého názvu. :- Systém je v detailoch do značnej miery sporný. :- Ako vidno, pre najznámejšie taxóny existujú zjednodušene povedané tri postupy pomenúvania: Buď sa považujú za poddruhy široko chápaného druhu ''[[Equus ferus]]'' (čo je inak pôvodne názov tarpana) alebo za poddruhy široko chápaného druhu ''[[Equus caballus]]'' (čo je inak pôvodne názov koňa domáceho resp. podrodu Equus) alebo staršie za poddruhy široko chápaného druhu ''[[Equus Przewalskii]]'' (čo je inak pôvodne názov koňa Przewalského z Mongolska). Pokiaľ ide o široko poňaté názvy ''[[Equus ferus]]'' a ''[[Equus caballus]]'': Podľa pravidla priority má síce prednosť názov ''Equus caballus'', lebo je starší. Ale podľa výnimky Medzinárodnej komisie pre zoologickú nomenklatúru z roku 2003 sa meno divej formy (teda ''Equus ferus'') nestáva neplatným, ak by dôvodom neplatnosti mala byť len skutočnosť, že meno domácej formy (teda ''Equus caballus'') je staršie; t.j. v takýchto prípadoch možno používať buď meno divej formy alebo meno domácej formy. Najneskôr od roku 2003 preto veľa autorov pracuje so široko poňatým názvom ''Equus ferus'' namiesto rovnako prípustnej možnosti použiť široko poňatý názov ''Equus caballus''. Treba ale poznamenať, že (a) názov ''Equus caballus'' je Linnaeusov termín a z Linnaeusovho textu nie je isté, či ním myslel len domáce kone, (b) typové nálezy druhu ''Equus ferus'', teda klasického tarpana, v skutočnosti možno čiastočne alebo vôbec nie sú divé (divosť je ale predpokladom výnimky z roku 2003). Ak sa akceptuje uvedený argument (a) a/alebo (b), potom treba používať široko poňatý názov ''Equus caballus'' namiesto široko poňatého názvu ''Equus ferus''. :-Názov <u>''Equus caballus''</u> doslova znamená "Equus koňový" <small>(Slová equus aj caballus síce obe po latinsky znamenajú kôň, čiže ''Equus caballus'' úplne doslova znamená "kôň koňový", ale Linnaeus názov Equus použil ako označenie [[kôň (rod)|rodu zahŕňajúceho nielen kone, ale aj somáre a zebry]])</small>. Z pôvodného opisu taxónu ''Equus caballus'', ktorého autorom je Linnaeus 1758, nie je jasné, či podľa Linneausa taxón zahŕňa len domáce kone alebo aj divé kone. Linnaeus 1758 na jednej strane neuvádza iný taxón, do ktorého by divé kone mohli patriť (takže možno mal na mysli kone domáce aj divé), na druhej strane použil ako typový exemplár fjordského pony, čo je plemeno koňa domáceho (takže skôr opísal len koňa domáceho). Pokiaľ ide o územie, Linnaeus uvádza výskyt taxónu takto: "v Európe". Z tohto nejasného textu a z iných dôvodov vyplývajú rôzne prístupy neskorších autorov k názvu ''Equus caballus'': ::(1) Niektorí (najmä novší) autori obmedzujú názov ''Equus caballus'' na kone domáce (t.j. ''Equus caballus'' E). ::(2) Niektorí autori používajú názov ''Equus caballus'' ako synonymum toho, čo dnes označujeme ako podrod ''Equus'' alebo nejaká väčšia podskupina tohto podrodu, t.j. používajú ho vo významoch ''Equus caballus'' A až D. Robia tak jedni autori preto, lebo takto chápu Linneaov text, a naopak iní autori preto, že kôň divý ako taxón zahŕňa aj koňa domáceho a názov ''Equus caballus'' ako (podľa nich pôvodne) názov koňa domáceho je starší a má teda prioritu pred akýmkoľvek latinským názvom koňa divého. Po slovensky (a v doslovnom preklade po česky, nemecky a pod.) sa takýto ''Equus caballus'' tradične označuje ako kôň obyčajný. ::(3) Ojedinele sa ako ''Equus caballus'' označovala časť podrodu ''Equus'' iná než sa spomína v predchádzajúcom bode 2. Príklady: Fitzinger 1858 do ''Equus caballus'' zahŕňa tarpana a len časť koní domácich. Bennett 1999 uvádza taxón ''Equus caballus caballus'', ktorým označuje ťažné kone západnej a severnej Európy (autor tento názov taxónu odvádza od Linnaeusovho textu z roku 1761, v ktorom je vraj ''Equus caballus'' obmedzený na časti južného Švédska, čo však nie je pravda<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Karl : af Linné | odkaz na autora = | titul = Caroli Linnaei ... Fauna svecica sistens animalia Sveciae Regni: mammalia, aves, amphibia, pisces, insecta, vermes. Distributa per classes & ordines, genera & species, cum differentiis specierum, synonimis auctorum, nominibus incolarum, locis natalium, descriptionibus insectorum | vydanie = | vydavateľ = sumtu & literis direct. Laurentii Salvii | miesto = | rok = 1761 | počet strán = 640 | url = https://books.google.sk/books?id=_5VANzC25eMC&pg=PA26&dq=Fauna+Svecia.+Salvii&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjZtfmnnJT2AhUOSvEDHb6AAY0Q6AF6BAgJEAI#v=onepage&q=Fauna%20Svecia.%20Salvii&f=false| isbn = | kapitola = | strany =16 | jazyk = }}</ref>). Tieto významy nie sú vo vyššie uvedenom systéme označené. :-Názov <u>''Equus ferus''</u> doslova znamená "Equus divý" a dnes sa používa vo význame ''Equus ferus'' Boddaert 1785, t.j. vo vyššie uvedenom význame ''Equus ferus'' E či vo vyššie uvedených odvodených významoch ''Equus ferus'' A, B, C a D. V niektorých starších textoch mal však tento názov tieto (úplne alebo čiastočne) iné významy: ::(1) ''Equus ferus'' (alebo ''Equus caballus ferus'') bolo označenie akýkoľvek divých príslušníkov toho, čo dnes označujeme ako podrod ''Equus'', čiže označenie dnešného podrodu ''Equus'' okrem koňa domáceho<ref name=Don/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Carl von Linné | odkaz na autora = | titul = Caroli a Linné ... Systema naturae per regna tria naturae Secundum Classes, Ordines, Genera, Species, cum Characteribus, Differentiis, Synonymis, Locis ...: Pars I: Mammalia, Aves. Pars II: Aves. Pars III: Amphibia reptilia, Serpentes, Pisces. Pars IV: Insecta Coleoptera, Hemiptera. Pars V: Insecta lepidoptera. Pars VI: Vermes. Pars VII: Index ; T.2: Regnum vegetabile ; T.3: Regnum lapideum | vydanie = | vydavateľ = apud J. B. Delamolliere | miesto = | rok = 1789 | počet strán = 4120 | url = https://books.google.sk/books?id=KKryMF12p7YC&pg=PA210&dq=%22equus+ferus%22+%22equus+domesticus%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjimr_fq5T2AhWEQ_EDHc9mDdsQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=%22equus%20ferus%22%20%22equus%20domesticus%22&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 210| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Signorile | meno = Lisa | autor = | odkaz na autora = | titul = Missgeschicke der Evolution (Warum Sie diese Tiere trotzdem lieben sollten) | vydanie = | vydavateľ = btb Verlag | miesto = | rok = 2014 | počet strán = 384 | url = https://books.google.sk/books?id=37tjBAAAQBAJ&pg=PT141&dq=Wildpferd+Hauspferd+%22Equus+ferus%22+%22equus+caballus%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj3kdODtJT2AhUcRPEDHXWpDhcQ6AF6BAgLEAI#v=onepage&q=Wildpferd%20Hauspferd%20%22Equus%20ferus%22%20%22equus%20caballus%22&f=false| isbn = 978-3-641-12585-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>. Vo vyššie uvedenom systéme tomu zodpovedá ''Equus ferus'' A či B okrem koňa domáceho alebo ''Equus ferus'' D. ::(2) Názov ''Equus ferus'' sa používal vo význame ''Equus ferus'' Antonius 1912 (spravidla nesprávne uvádzanom ako ''Equus ferus'' Pallas, 1811 [publikované až v roku 1831]), čo je len iné označenie koňa Przewalského (''Equus Przewalskii'') B. Vyššie je tento význam označený ako ''Equus ferus'' F <ref name=Harper>HARPER, F. The Nomenclature and Type Localities of Certain Old World Mammals. Journal of Mammalogy, 21(2), 191. 1940 doi:10.2307/1374976 </ref><ref name="Antonius">ANTONIUS, O. Was ist der Tarpan? 1912 (S. 516) [https://www.biodiversitylibrary.org/item/17809#page/529/mode/1up]</ref><ref name="Pallas1831">PALLAS. Zoographia Rosso-Asiatica : sistens omnium animalium in extenso Imperio Rossico... 1831 [napísané de facto: 1811] [https://www.biodiversitylibrary.org/item/92513#page/286/mode/1up] S. 255, 256</ref> ::(3) Názov ''Equus ferus'' sa používal vo význame ''Equus asinus ferus'' Erxleben 1777, čo je len iné označenie somára ázijského (''Equus hemionus'')<ref>[https://www.gbif.org/species/10993264]</ref><ref name=MSW1/>. :-V starších systémoch sa vyskytoval aj taxón †(divý) [[kôň západný]]/ (divý) [[západný kôň]]/ [[kôň obyčajný západný]]/ (divý) [[kôň okcidentálny]]/ [[kôň lesný]]/ [[západný lesný kôň]]/ [[západný diluviálny kôň]] (''Equus robustus'' Pomel 1853 <small>[resp. Fitzinger 1858, Stegman 1924, Hooijer, 1947]</small>, synonymá: ''Equus przewalskii'' [alebo ''caballus'' alebo ''ferus''] ''robustus'', ''Equus occidentalis'' <small>[pozor na zámenu s rovnomenným americkým druhom Equus occidentalis - porov. [[kôň (rod)]]]</small>, ''Equus silvaticus'' B, ''Equus adamicus''). Z tohto taxónu podľa starších názorov vznikli západné kone (iný názov: okcidentálne kone) koňa domáceho resp. chladnokrvné kone koňa domáceho. Definícia taxónu ''Equus robustus'' bola v detailoch pomerne hmlistá. Dnes tento taxón zodpovedá druhu †''[[Equus major]]'' (resp. †''[[Equus bressanus]]''), ktorý nepatrí do podrodu ''Equus'', a z ktorého podľa dnešných vedomostí nevznikli žiadne kone domáce. Pri niektorých vymedzeniach Equus robustus navyše zodpovedá aj časti vyhynutých taxónov z ''Equus ferus'' B (konkrétne minimálne †''[[Equus gallicus]]'' a †''[[Equus germanicus]]'') a možno aj časti [[kôň domáci|koňa domáceho]] (''Equus caballus'' E)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Geologie van Nederland | odkaz na autora = | titul = ZOEKEN | url = https://www.geologievannederland.nl/fossielen/zoogdier-register/equus-major-boule-1927 | vydavateľ = geologievannederland.nl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-16 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Faure/><ref name=MSW2/><ref>Fitzinger 1858 [https://books.google.sk/books?id=cLNoAAAAcAAJ&pg=PR10&lpg=PR10&dq=equus+alpium&source=bl&ots=g_cEAxi2xg&sig=ACfU3U3KIp1wj4xmpvqHJfaU7k4hpofoMQ&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiVivrwpoL2AhWzSvEDHSpxBxYQ6AF6BAhGEAM#v=onepage&q=equus%20alpium&f=false]; Fitzinger 1859 [https://www.biodiversitylibrary.org/page/6444113#page/321/mode/1up]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hendricks | meno = Bonnie L. | autor = | odkaz na autora = | titul = International Encyclopedia of Horse Breeds | vydanie = | vydavateľ = University of Oklahoma Press | miesto = | rok = 2007 | počet strán = 486 | url =https://books.google.sk/books?id=CdJg3qXssWYC&pg=PA196&lpg=PA196&dq=%22equus+occidentalis%22+robustus&source=bl&ots=cmDhX19T-1&sig=ACfU3U0aKsGJvUR0tsc9Khsiz8jAmLzbwA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjb1ffV-Iv2AhWSOOwKHeMkDMUQ6AF6BAglEAM#v=onepage&q=%22equus%20occidentalis%22%20robustus&f=false | isbn = 978-0-8061-3884-8 | kapitola = | strany = 196| jazyk = }}</ref><ref>POMEL Catalogue méthodique et descriptif des vértébrés fossiles découverts dans les bassins de la Loire et de Allier. 1853. S. 116 [https://books.google.sk/books?id=EZoDAAAAMAAJ&pg=PA116&lpg=PA116&dq=%22Equus+robustus+Nob.%22&source=bl&ots=CtNw3EuoJQ&sig=ACfU3U100ZMhdiqzOdiFEhCEetipQYtdmQ&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiJ1-j964D2AhVcSfEDHQnpD68Q6AF6BAgCEAM#v=onepage&q=%22Equus%20robustus%20Nob.%22&f=false]</ref><ref>EWART, J. C.. The principles of breeding and the origin of domesticated breeds of animals. In: 27th Annual Report of the Bureau of Animal Industry for the Year 1910 [https://books.google.sk/books?id=u_MEAQAAIAAJ&pg=PA163&dq=Equus+pumpelli&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjAwuPztoz2AhVphf0HHcvTCEw4FBDoAXoECAYQAg#v=onepage&q=Equus%20pumpelli&f=false] S. 163, 164</ref><ref name=Atlas>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozdělení plemen | url = http://sites.zf.jcu.cz/projekty/atlasHZ/czech/konedeleni.html | vydavateľ = sites.zf.jcu.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-19 | miesto = | jazyk = }}</ref>. :-V starších systémoch sa vyskytoval aj taxón ''[[Equus pumpelli]]'' (synonymá: ''Equus'' ''ferus'' [alebo ''caballus''] ''pumpelli'', ''Equus fossilis persicus''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.caspian.org/chsa/wp-content/uploads/2017/05/1999Foundation_Stock.pdf |dátum prístupu=2022-02-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220219192039/https://www.caspian.org/chsa/wp-content/uploads/2017/05/1999Foundation_Stock.pdf |dátum archivácie=2022-02-19 }}</ref>, ''Equus agilis''). Tento sa staršie uvádzal ako (skôr hypotetický) divý taxón, z ktorého vznikli východné (=orientálne) kone koňa domáceho (ktoré ale podľa iných starších názorov vznikli z tarpana stepného). Porovnaj aj vyššie komentár k Equus algericus. V súčasnosti nie je jasné, kam tento taxón patrí, dá sa považovať za neexistujúci taxón (čiže omyl) alebo za súčasť koňa domáceho. <small>Zdroje kapitoly systematika (ak vyššie nie je uvedené inak): a) cudzojazyčné zdroje: <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bernor | meno = Raymond Louis | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Semprebon | meno2 = Gina Marie | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Rivals | meno3 = Florent | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Avilla | meno4 = Leonardo Santos | autor4 = | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = Scott | meno5 = Eric | autor5 = | odkaz na autora5 = | titul = Examining Evolutionary Trends in Equus and its Close Relatives from Five Continents | vydanie = | vydavateľ = Frontiers Media SA | miesto = | rok = 2020 | počet strán = 243 | url = | isbn = 978-2-88963-555-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }} (Najdôležitejšie kapitoly (de facto články) tejto knihy uvádzame uvedené ešte raz ako samostatné zdroje)</ref><ref>BOULBES, N., ASPEREN Eline N. van. Biostratigraphy and Palaeoecology of European Equus. In: Frontiers in Ecology and Evolution, vol. 7, 2019 [https://www.frontiersin.org/article/10.3389/fevo.2019.00301] najmä Table 2</ref><ref>Librado, P., Khan, N., Fages, A. et al. The origins and spread of domestic horses from the Western Eurasian steppes. Nature 598, 634–640 (2021). [https://www.nature.com/articles/s41586-021-04018-9]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = root | odkaz na autora = | titul = Origin of DOM2 closing in on the Pontic-Caspian steppes | url = https://indo-european.eu/2020/09/origin-of-modern-domesticated-horses-still-at-large/ | vydavateľ = indo-european.eu | dátum vydania = 2020-09-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-17 | miesto = | jazyk = }} (najmä Conclusions)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikko's Phylogeny Archive | url = https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/synapsida/eutheria/perissodactyla/equidae/equus.html | vydavateľ = mv.helsinki.fi | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>KAAGEN, L. M. THE HORSE IN LATE PLEISTOCENE AND HOLOCENE BRITAIN. 2000 [https://discovery.ucl.ac.uk/id/eprint/1318059/1/322047.pdf] najmä Table 2.1 a 2.2</ref><ref>Pferde. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.</ref><ref name=MSW1>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mammal Species of the World 2005 - Browse: caballus | url = https://www.departments.bucknell.edu/biology/resources/msw3/browse.asp?id=14100015 | vydavateľ = departments.bucknell.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=MSW2>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mammal Species of the World 2005 - Browse: caballus | url = https://www.departments.bucknell.edu/biology/resources/msw3/browse.asp?id=14100016 | vydavateľ = departments.bucknell.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-18 | miesto = | jazyk = }} (Poznámka: Viaceré tu uvedené synonymá sú tu uvedené chybne, pretože v skutočnosti nepatria do tohto poddruhu.)</ref><ref>BENNETT, D., HOFFMANN, R. S. Equus caballus. In: MAMMALIAN SPECIES No. 628, pp. 1-14. 1999 [https://academic.oup.com/mspecies/article/doi/10.2307/3504442/2600771]</ref><ref>LOVÁSZ, L. et al. Konik, Tarpan, European wild horse: An origin story with conservation implications. In: Global Ecology and Conservation, Volume 32, 2021, e01911, [https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2351989421004613]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Foidl | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | titul = The European Wild Horse | url = https://www.theextinctions.com/articles-1/5wa1nzaq7zveeuawomiqu2n3c6cfdj | vydavateľ = theextinctions.com | dátum vydania = 2021-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-19 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Die Evolution des Pferdes - Equus | url = http://www.amleto.de/pferd/equus.htm | vydavateľ = amleto.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>GEPTNER, V. G. [=HEPTNER] et al. Mammals of the Soviet Union zv. 1. 1988 [oroginál: 1964]), S. 1037-1050 [https://library.si.edu/digital-library/book/mammalsofsovietu11988gept]</ref><ref name=UT>{{Citácia knihy | priezvisko = Groves | meno = Colin | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Grubb | meno2 = Peter | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ungulate Taxonomy | vydanie = | vydavateľ = JHU Press | miesto = | rok = 2011 | počet strán = 336 | url =https://books.google.sk/books?id=XAX0bqw-I2oC&pg=PA13&lpg=PA13&q=equus+gutsenensis&source=bl&ots=K-bCbfex2w&sig=ACfU3U0EC-2ULAplY2e0foTRxEIYizhVGg&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiVssL9jYD2AhVDRPEDHccVAdkQ6AF6BAgZEAM#v=onepage&q=equus%20gutsenensis&f=false | isbn = 978-1-4214-0329-8 | kapitola = | strany = 13 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Grzimek | meno = Bernhard | autor = | odkaz na autora = | titul = Tierleben (Enzyklopädie des Tierreiches) | vydanie = | vydavateľ = Kindler, 1967-74 &#x5B;v. | miesto = | rok = 1967 | počet strán = 664 | url = | isbn = | kapitola = | strany =600 | jazyk = }}</ref><ref name=Don>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = J.A. Donmdorff | odkaz na autora = | titul = Zoologische Beitrage zus XIII | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 1792 | počet strán = 926 | url = https://books.google.sk/books?id=eI5XtK_KqvYC&pg=PA712&lpg=PA712&dq=%22Equus+sylvaticus%22&source=bl&ots=dS3MJEWKFE&sig=ACfU3U18Nx0fVM7YciuXSBsPEs5mnJ6z5Q&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjR1cCj6JP2AhUEQ_EDHXZvDioQ6AF6BAgYEAM#v=onepage&q=%22Equus%20sylvaticus%22&f=false| isbn = | kapitola = | strany =706 a nasl. | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Zeitler-Feicht | meno = Margit | autor = | odkaz na autora = | titul = Horse Behaviour Explained (Origins, Treatment and Prevention of Problems) | vydanie = | vydavateľ = CRC Press | miesto = | rok = 2003 | počet strán = 224 | url = https://books.google.sk/books?id=mUFZDwAAQBAJ&pg=PA14&dq=%22wild+horse%22+%22domestic+horse%22+caballus&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwi9zfP9_5P2AhVlS_EDHSXHCjEQ6AF6BAgJEAI#v=onepage&q=%22wild%20horse%22%20%22domestic%20horse%22%20caballus&f=false| isbn = 978-1-4822-2113-8 | kapitola = | strany = 14-16| jazyk = }}</ref><ref>Sun, Boyang & Deng, Tao. (2019). The Equus Datum and the Early Radiation of Equus in China. Frontiers in Ecology and Evolution. najmä Fig. 1 a Fig. 13 [https://www.researchgate.net/publication/337216995_The_Equus_Datum_and_the_Early_Radiation_of_Equus_in_China]</ref><ref>BARRÓN-ORTIZ, Ch. et al. What Is Equus? Reconciling Taxonomy and Phylogenetic Analyses. In: Frontiers in Ecology and Evolution, vol. 7, 2019 [https://www.frontiersin.org/article/10.3389/fevo.2019.00343]</ref><ref>Кузьмина И.Е. Лошади Северной Евразии от плиоцена до современности. In: Труды Зоологического института, Том 273. 1997. najmä S. 17-18 [https://www.rfbr.ru/rffi/ru/books/o_61437#17] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220130134416/https://www.rfbr.ru/rffi/ru/books/o_61437#17 |date=2022-01-30 }}</ref><ref>Ascent and decline of monodactyl equids: a case for prehistoric overkill. In: Ann. Zool. Fennici 1992, najmä S. 159 [http://www.annzool.net/PDF/anzf28/anz28-151-163.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220217191452/http://www.annzool.net/PDF/anzf28/anz28-151-163.pdf |date=2022-02-17 }}</ref><ref>Cirilli, O., Pandolfi, L., Rook, L. et al. Evolution of Old World Equus and origin of the zebra-ass clade Sci Rep 11, 10156 (2021). [https://www.nature.com/articles/s41598-021-89440-9#citeas]</ref><ref>Evolution of the horse. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/animal/horse/Evolution-of-the-horse | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Przewalski's Horse (Equus ferus przewalskii) Fact Sheet: Taxonomy & History | url = https://ielc.libguides.com/sdzg/factsheets/przewalskishorse/taxonomy | vydavateľ = ielc.libguides.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Eisenmann, Véra. Les chevaux Quaternaires Européens (Mammalia, Perissodactyla). Taille, typologie, biostratigraphie et taxonomie. Geobios. 24. 10.1016/S0016-6995(06)80303-7. 1991 [https://www.researchgate.net/publication/40663707_Les_chevaux_Quaternaires_Europeens_Mammalia_Perissodactyla_Taille_typologie_biostratigraphie_et_taxonomie]</ref><ref> Véra Eisenmann, “L’évolution des Équidés”, Études mongoles et sibériennes, centrasiatiques et tibétaines [Online], 41 | 2010, Online since 15 April 2010, connection on 16 February 2022. [http://journals.openedition.org/emscat/1542]</ref><ref>Tracking Five Millennia of Horse Management with Extensive Ancient Genome Time Series. In: Cell Volume 177, Issue 6, 30 May 2019, Pages 1419-1435.e31 [https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0092867419303848#mmc5]</ref><ref>ORLANDO, L. Ancient Genomes Reveal Unexpected Horse Domestication and Management Dynamics. In: BioEssays Volume 42, Issue 1, January 2020 [https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1002/bies.201900164]</ref><ref>KHAN, Naveed. The genomic origins of modern horses revealed by ancient DNA: from early domestication to modern breeding 2019 [http://www2.bio.ku.dk/bibliotek/phd/Naveed%20Khan.pdf]</ref><ref>FORSTEN, A. The horses (Mammalia, Equidae) from the early Wuermian of Villa Seckendorff, Stuttgart-Bad Cannstatt, Germany. In: Stuttgarter Beitr. Naturk. Ser. B Nr. 224 22 pp., 1 pl., 10 figs., 6 tabs. Stuttgart, 20. 3. 1995 [https://www.zobodat.at/pdf/Stuttgarter-Beitraege-Naturkunde_224_B_0001-0022.pdf]</ref><ref name="Faure">FAURE, M., GUÉRIN, C. La grande faunde d'Europe occidentale au Pléistocene moyen et supérieur...In: Mem. Soc. France 1992, No. 160 [http://www.rhinoresourcecenter.com/pdf_files/135/1358966833.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220216150225/http://www.rhinoresourcecenter.com/pdf_files/135/1358966833.pdf |date=2022-02-16 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lindsay | meno = Everett H. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Fahlbusch | meno2 = Volker | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Mein | meno3 = Pierre | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = European Neogene Mammal Chronology | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 658 | url = https://books.google.sk/books?id=Wi8BCAAAQBAJ&pg=PA349&lpg=PA349&dq=mosbachensis+steinheimensis&source=bl&ots=ZBfkCqRByV&sig=ACfU3U0kJUWobGzgnsIAuDQ1D4cl_tdESw&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjs2Irf2YX2AhU5Q_EDHSqNA-0Q6AF6BAgdEAM#v=onepage&q=mosbachensis%20steinheimensis&f=false| isbn = 978-1-4899-2513-8 | kapitola = | strany = najmä 349-350| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Equidae | url = https://www.utep.edu/leb/pleistnm/taxaMamm/Equus.htm | vydavateľ = utep.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-17 | miesto = | jazyk = }} (vrátane podstránok)</ref><ref>Barron-Ortiz, Christina, Rodrigues, Antonia, Theodor, Jessica et al. Cheek Tooth Morphology and Ancient Mitochondrial DNA of Late Pleistocene Horses from the Western Interior of North America: Implications for the Taxonomy of North American Late Pleistocene Equus. PLoS ONE. 2017 ISSN 1932-6203 [https://eprints.whiterose.ac.uk/120354/1/Barron_Ortiz_et_al._2017.pdf]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = First North American Caballines | url = https://vera-eisenmann.com/first-north-american-caballines | vydavateľ = vera-eisenmann.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-19 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Caballines from Hay Springs | url = https://vera-eisenmann.com/caballines-from-hay-springs | vydavateľ = vera-eisenmann.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-19 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>GROVES C. P.: Morphology, habitat and taxonomy. In: BOYD L. & HOUPT K. A. (eds.): Przewalski’s Horse: The History and Biology of an Endangered Species. Suny Press, Albany, NY, 1994 [https://www.noanswersingenesis.org.au/cg_przewalski_horse.htm] (Poznámka: Článok sa neozaoberá len koňom Przewalským, ale aj ostatnými koňami.)</ref><ref>ZELLER, D. The Przewalski horse, a symbol of preservation of the species. In: Zoo Report 2005 [https://www.zoobrno.cz/img/old/en/more-about-us/zoo-report/zoo-report/_files/journal-zooreport-profi-3-2005-pdf.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220626105309/https://www.zoobrno.cz/img/old/en/more-about-us/zoo-report/zoo-report/_files/journal-zooreport-profi-3-2005-pdf.pdf |date=2022-06-26 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = PAYER, A.| odkaz na autora = | titul = Einführung in Entwicklungsländerstudien - 8. Grundgegebenheiten: Tierische Produktion - 4. Equiden: Pferde, Esel, Maultiere, Maulesel| url = http://www.payer.de/entwicklung/entw084.htm | vydavateľ = payer.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Kirkpatrick, J.F., and P.M. Fazio. Revised January 2010. Wild Horses as Native North American Wildlife. The Science and Conservation Center, ZooMontana, Billings. [https://awionline.org/content/wild-horses-native-north-american-wildlife]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Willekes | meno = Carolyn | autor = | odkaz na autora = | titul = The Horse in the Ancient World (From Bucephalus to the Hippodrome) | vydanie = | vydavateľ = Bloomsbury Publishing | miesto = | rok = 2016 | počet strán = 288 | url = https://books.google.sk/books?id=97iKDwAAQBAJ&pg=PT73&dq=robustus+Stegman&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiM2cObhoD2AhVCQ_EDHfZIDuQQ6AF6BAgHEAI#v=onepage&q=robustus%20Stegman&f=false| isbn = 978-1-78672-009-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>Mecozzi B. & Strani F. 2022. — Equids from the late Middle Pleistocene to Early Holocene of the Apulia Peninsula (southern Italy): reassessment of their taxonomy and biochronology. Geodiversitas 44 (2): 17-45. [https://sciencepress.mnhn.fr/sites/default/files/articles/pdf/g2022v44a2.pdf]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Myssy, Introduction (Français, English) | url = https://vera-eisenmann.com/myssy-introduction-francais-english | vydavateľ = vera-eisenmann.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>SPASSKAYA, N. N. et al. Morphometric and genetic analyses of diversity of the Lena horse (Equus lenensis Russanov, 1968; Mammalia: Equidae). In: Russian J. Theriol. 20(1): 82–95 [https://zmmu.msu.ru/rjt/articles/ther20_1_082-095.pdf]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Allobroges, E. algericus | url = https://vera-eisenmann.com/allobroges-e-algericus?lang=en | vydavateľ = vera-eisenmann.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>CAROTENUTO, F. THE PLIO-HOLOCENE LARGE MAMMALS OF THE WESTERN EURASIA: MACROECOLOGICAL AND EVOLUTIONARY ANALYSES OF THE FAUNAS. UNIVERSITÀ DEGLI STUDI DI NAPOLI FEDERICO II. 2009 (Appenix A) [http://www.fedoa.unina.it/4197/1/Carotenuto_Francesco.pdf]</ref><ref>Torres Pérez-Hidalgo, Trinidad José (2006). Datación por racemización de aminoácidos del yacimiento de Equus caballus eaensis Torres 1970 de la ría de Ea (Vizcaya). "Sautuola: Revista del Instituto de Prehistoria y Arqueología Sautuola", v. 12 ; pp. 333-337. ISSN 1133-2166. [https://oa.upm.es/3961/]</ref><ref>Д.М. Дригант. ПРО ВИДОВУ НАЛЕЖНІСТЬ ПІЗНЬОПЛЕЙСТОЦЕНОВИХ КОНЕЙ (РІД Equus L., 1758) ПЕРЕДКАРПАТТЯ. In: НАУКОВІ ЗАПИСКИ ДЕРЖАВНОГО ПРИРОДОЗНАВЧОГО МYЗЕЮ Випуск 22 Львів, 2006 [http://dpm.pip-mollusca.org/tom/22/drygant_t22.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220217191450/http://dpm.pip-mollusca.org/tom/22/drygant_t22.pdf |date=2022-02-17 }}</ref><ref>Д.М. Дригант. ТАКСОНОМІЯ ТА ЕВОЛЮЦІЯ ПЛЕЙСТОЦЕН–ГОЛОЦЕНОВИХ КОНЕЙ НА ПЕРЕДКАРПАТТІ І ВОЛИНО-ПОДІЛЛІ. In: НАУКОВІ ЗАПИСКИ ДЕРЖАВНОГО ПРИРОДОЗНАВЧОГО МYЗЕЮ Випуск 32 Львів, 2016 [http://dpm.pip-mollusca.org/tom/32/drygant_t32.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220217191453/http://dpm.pip-mollusca.org/tom/32/drygant_t32.pdf |date=2022-02-17 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lemoine | meno = Rhys | autor = | odkaz na autora = | titul = Equine Taxonomy as It Applies to European Rewilding Initiatives | url = https://www.linkedin.com/pulse/equine-taxonomy-applies-european-rewilding-rhys-lemoine | vydavateľ = linkedin.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>EISENMANN, V. Equus: An evolution without lineages? 2004 [http://extinction-workshop.psu.edu/pubs/eisenmann.pdf] </ref><ref>The horses (genus Equus) from the Middle Pleistocene of Steinheim, Germany. In: Haynes, G., Klimowicz, J. & Reumer, J.W. F. (eds.) – MAMMOTHS AND THE MAMMOTH FAUNA: STUDIES OF AN EXTINCT ECOSYSTEM – DEINSEA 6: 147-154 [ISSN 0923-9308]. Published 17 May 1999. [https://natuurtijdschriften.nl/pub/538609/DEIN1999006001011.pdf]</ref><ref>Beniamino Mecozzi, Flavia Strani. Equids from the late Middle Pleistocene to Early Holocene of the Apulia Peninsula (southern Italy): reassessment of their taxonomy and biochronology. 2021. [https://hal.archives-ouvertes.fr/hal-03162830/document]</ref><ref>Stegmann von Pritzwald, F. P. Die Rassengeschichte der Wirtschaftstiere und ihre Bedeutung für die Geschichte der Menschheit. 1924 [https://www.digi-hub.de/viewer/fullscreen/BV042562887/213/] S. 201 - 212</ref><ref>ALBERDI, M. T. et al. Study of Cedral Horses and their place in the Mexican Quaternary [Rev. mex. cienc. geol vol.31 no.2 Ciudad de México ago. 2014]</ref><ref>SAMSON, P. Les Equidés fossiles de Roumanie. In: Geologica Rom., 14. 1975. [http://www.dst.uniroma1.it/Volumi/VOL%2014/GR_14_165_351_Samson.pdf]</ref><ref>FORSTEN, A. The small caballoid horse of the upper Pleistocene and Holocene. In: J. Anim. Breed. Genet. 105 (1988) 161-176 [https://vdocuments.mx/the-small-caballoid-horse-of-the-upper-pleistocene-and-holocene.html?page=1] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220219175706/https://vdocuments.mx/the-small-caballoid-horse-of-the-upper-pleistocene-and-holocene.html?page=1 |date=2022-02-19 }}</ref><ref>SCHMITSBERGER, O. et al. Hunting horse at the Danube – A Late Pleistocene cannon bone with cut-marks from Vienna-Nussdorf and its (re)discovery. 2019 [https://www.zobodat.at/pdf/BerichteGeolBundesanstalt_132_0155-0183.pdf]</ref><ref>EWART, J. C. The possible ancestors of the horses living under domestication. 1909 [https://royalsocietypublishing.org/doi/pdf/10.1098/rspb.1909.0039]</ref><ref>ANTONIUS, O. Equus abeli, nov. spec. 1913 [https://www.biodiversitylibrary.org/item/163293#page/292/mode/1up], najmä str. 277-278</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Woodward | meno = Henry | autor = | odkaz na autora = | titul = Geological Magazine | vydanie = | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 638 | url =https://books.google.sk/books?id=6N5kAAAAIAAJ&pg=PA448&dq=%22caballus+fossilis%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj9scWOi4z2AhWWO-wKHciRCUYQ6AF6BAgHEAI#v=onepage&q=%22caballus%20fossilis%22&f=false | isbn = | kapitola = | strany = 447| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = A *monograph of the *british Pleistocene Mammalia (Part 1.: Introduction) | vydanie = | vydavateľ = Palaeontographical Society | miesto = | rok = 1866 | počet strán = 28 | url = https://books.google.sk/books?id=JcnTTga8wE8C&pg=PR29&dq=equus+fossilis&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjOk5aBjoz2AhWRgv0HHXCHAAcQ6AF6BAgFEAI#v=onepage&q=equus%20fossilis&f=false| isbn = | kapitola = | strany = xxix| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Geological and Geographical Survey of the Territories (U.S.) | odkaz na autora = | titul = Annual Report of the United States Geological and Geographical Survey of the Territories ... | vydanie = | vydavateľ = U.S. Government Printing Office | miesto = | rok = 1872 | počet strán = 526 | url = https://books.google.sk/books?id=e5YtAQAAMAAJ&pg=PA359&dq=equus+fossilis&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjspJCkj4z2AhWVu6QKHUiSAUA4WhDoAXoECAIQAg#v=onepage&q=equus%20fossilis&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 359-360| jazyk = }}</ref><ref>PUMPELLY, R. Explorations in Turkestan : Expedition of 1904 Prehistoric Civilizations of Anau : Origins, Growth, and Influence of Environment.”, vol. 2, 1908. najmä S. 431 [http://dsr.nii.ac.jp/toyobunko/VIII-5-A-a-3/V-2/images/PDF/0271.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220219175707/http://dsr.nii.ac.jp/toyobunko/VIII-5-A-a-3/V-2/images/PDF/0271.pdf |date=2022-02-19 }}</ref><ref name=Antonius/><ref name=Harper/><ref>Linnaeus 1758, S. 73 [https://www.biodiversitylibrary.org/page/726886#page/87/mode/1up]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Geological Survey of India | odkaz na autora = | titul = Memoirs of the Geological Survey of India (Palæontologia Indica) | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 1884 | počet strán = 580 | url =https://books.google.sk/books?id=J4o5AQAAMAAJ&pg=PA71&dq=%22equus+caballus%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwixh5jvpJT2AhUdQ_EDHc_JBDk4KBDoAXoECAMQAg#v=onepage&q=%22equus%20caballus%22&f=false | isbn = | kapitola = | strany = 71| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jardine | meno = Sir William | autor = | odkaz na autora = | titul = The Naturalist's Library: Ornithology | vydanie = | vydavateľ = W. H. Lizars | miesto = | rok = 1841 | počet strán = 372 | url = https://books.google.sk/books?id=wFILAQAAIAAJ&pg=PR13&dq=%22wild+horse%22+%22domestic+horse%22+caballus&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjxt-3hhZT2AhXOS_EDHRq2AZAQ6AF6BAgEEAI#v=onepage&q=caballus&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 192 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mammalogical information | vydanie = | vydavateľ = Franckh'sche Verlagshandlung, W. Keller | miesto = | rok = 1962 | počet strán = 632 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 163| jazyk = }}</ref><ref>THENIUS, E. V. Die Cervidae und Perissodactyla (Equidae, Rhinocerotidae). 1966 [https://www.zobodat.at/pdf/DAKW_112_0061-0082.pdf]</ref>; b) slovenské a české zdroje: <ref>koňovité. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lupták | meno = Peter | titul = Slovenské mená cicavcov sveta | vydanie text = [1. vyd.] | miesto = Bojnice | vydavateľ = Zoologická záhrada | rok = 2003 | isbn = 80-969059-9-6 | počet strán = 218 | strany = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kôň Przewalského - Národná zoo Bojnice | url = https://zoobojnice.sk/zviera/kon-przewalskeho/ | vydavateľ = zoobojnice.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Svet živočísnej ríše. Osveta. 1984. S. 199-204</ref><ref>STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. 1965, S. 535</ref><ref>Atlas ABC Lichokopytníci - koně. In: ABC MLADÝCH TECHNIKŮ A PŘÍRODOVĚDCŮ 33. ročník - číslo 15., 7. 4. 1989</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Reichholf | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Cicavce | vydanie = | vydavateľ = Ikar | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 287 | url = | isbn = 80-7118-236-2 | kapitola = | strany = 198| jazyk = }} (preklad: P. Lupták)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.polytechnika.sk/admin/files/2293.pdf | vydavateľ = polytechnika.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-18 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220219005913/https://www.polytechnika.sk/admin/files/2293.pdf | dátum archivácie = 2022-02-19 }}</ref><ref>koňovité. In: Malá encyklopédia biológie 1975, S. 227</ref><ref>pleistocénna fauna. In: [[Encyklopédia archeológie]] 1986, S. 695 a 696</ref><ref>kůň domácí. In: [[Malá československá encyklopedie]] III. S. 659</ref><ref>Pôvod druhov hospodárskych zvierat Zootechnická taxonómia [https://moodle.uniag.sk/pluginfile.php/12648/mod_resource/content/4/01%20PR%20ZPVL%20Fylogeneza%20taxonomia.pdf]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kadlečík | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kasarda | meno2 = Radovan | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Všeobecná zootechnika | vydanie = 2 | vydavateľ = Slovenská poľnohospodárska univerzita | miesto = Nitra | rok = 2012 | počet strán = 237 | url = | isbn = 978-80-552-0818-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>Kliment a kol.: Všeobecná zootechnika, Príroda Bratislava, 1985</ref><ref>Staršia verzia tohto článku z 13.2.2007 (id.č. 800807)</ref><ref>heslá 798, 1648, 1756, 1970. In: {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Český a slovenský terminologický slovník obecná zootechnika a genetika (s ruskými, německými a anglickými ekvivalenty) | vydanie = | vydavateľ = Československá akademie zemědělská, Ústav vědeckotechnických informací pro zemědělství | miesto = | rok = 1979 | počet strán = 400 | url = https://books.google.sk/books?hl=sk&id=9ig6AAAAIAAJ&dq=%22k%C3%B4%C5%88+nordick%C3%BD%22&focus=searchwithinvolume&q=okcident%C3%A1lny| isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KONE | url = https://dokumen.tips/documents/kone56815027550346895dbe1498.html | vydavateľ = dokumen.tips | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-19 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220219005917/https://dokumen.tips/documents/kone56815027550346895dbe1498.html | dátum archivácie = 2022-02-19 }}</ref><ref>kôň domáci. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Országhová | meno = Zlatica | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Schlarmannová | meno2 = Janka | autor2 = | odkaz na autora2 = | spoluautori = a kol. | titul = Slovník zoologických termínov a taxónov | vydanie = 1 | vydavateľ = Univerzita Komenského | miesto = Bratislava | rok = 2010 | počet strán = 343 | url = | isbn = 978-80-223-2903-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }} (Poznámka: 1. Uvedený latinský názov koňa je nesprávny. 2. Skoro celý text hesla je plagiát staršej verzie tohto článku wikipédie. Prevzaté boli žiaľ aj závažné vecné chyby.)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = HUČKO, V. História chovu koní na Slovensku | url = http://www.horses.sk/konfer/k-hislo.htm | vydavateľ = horses.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-18 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230729103605/http://www.horses.sk/konfer/k-hislo.htm | dátum archivácie = 2023-07-29 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Perissodactyla - Lichokopytníci - Odd toed Ungulates | url = http://www.savci.upol.cz/lichokop.htm | vydavateľ = savci.upol.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-18 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220219005728/http://www.savci.upol.cz/lichokop.htm | dátum archivácie = 2022-02-19 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fylogenie koně | url = http://media0.wgz.cz/files/media0:51010339a482e.pdf.upl/Fylogenie+kon%C4%9B.pdf | vydavateľ = media0.wgz.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-18 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220219005911/http://media0.wgz.cz/files/media0:51010339a482e.pdf.upl/Fylogenie+kon%C4%9B.pdf | dátum archivácie = 2022-02-19 }}</ref><ref>DOBOS, G. UČEBNÉ TEXTY Chov hospodárskych zvierat - 4. ročník Stredná poľnohospodárska škola Veľké Kapušany [https://www.polytechnika.sk/admin/files/894.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240615223529/https://www.polytechnika.sk/admin/files/894.pdf |date=2024-06-15 }}</ref><ref>DOSTÁL, D. et al. Divoký kůň (Equus ferus) a pratur (Bos primigenius): klíčové druhy pro formování české krajiny. Česká krajina o.p.s. 2014, S. 30, 31 [http://www.ceska-krajina.cz/wp-content/uploads/2015/01/Dostal-et-al_2014_Divoky_kun_a_pratur_Studie_Equus_Ferus_Bos_primigenius.pdf]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gaisler | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Zima | meno2 = Jan | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Zoologie obratlovců | vydanie = 3., přepracované | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 2018 | počet strán = 693 | url = | isbn = 978-80-200-2702-3 | kapitola = | strany = 612, 625| jazyk = }}</ref><ref name=Atlas/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Předkové dnešních koní třikrát jinak | url = https://www.equichannel.cz/predkove-dnesnich-koni-trikrat-jinak?order=1 | vydavateľ = equichannel.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220217191451/https://www.equichannel.cz/predkove-dnesnich-koni-trikrat-jinak?order=1 | dátum archivácie = 2022-02-17 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Vysoká škola zemědělská a lesnická v Brně. Fakulta agronomická | odkaz na autora = | titul = Acta Universitatis Agriculturae (Facultas Agronomica) | vydanie = | vydavateľ = Vydava Vysoká škola zemědělská. | miesto = | rok = 1966 | počet strán = 726 | url = https://books.google.sk/books?id=ldxFAAAAYAAJ&q=%22pojmenov%C3%A1n%C3%AD+kon%C4%9B+dom%C3%A1c%C3%ADho+toto%22&dq=%22pojmenov%C3%A1n%C3%AD+kon%C4%9B+dom%C3%A1c%C3%ADho+toto%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwihw5-Vtof2AhWnQ_EDHZyJDU0Q6AF6BAgCEAI| isbn = | kapitola = | strany =418 | jazyk = }}</ref><ref name=Presl>{{Citácia knihy | priezvisko = Presl | meno = Jan Svatopluk | autor = | odkaz na autora = | titul = Ssawectwo | vydanie = | vydavateľ = Kronberger | miesto = | rok = 1834 | počet strán = 416 | url =https://books.google.sk/books?id=CqFbAAAAcAAJ&pg=PA49&dq=presl+ssawectvo&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjF2sazoYT2AhWTSvEDHTuICAAQ6AF6BAgLEAI#v=onepage&q=equus&f=false | isbn = | kapitola = | strany = 321| jazyk = }}</ref><ref>Průmysl a hospodářstvo. In: Slovenské Noviny. 16. nov. 1858 [https://books.google.sk/books?id=0H40OSpjBLQC&pg=PA539&dq=%22k%C5%AF%C5%88+v%C3%BDchodn%C3%AD%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj_gdb4n4r2AhWkQ_EDHZJrB8EQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=%22k%C5%AF%C5%88%20v%C3%BDchodn%C3%AD%22&f=false]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tajemní tarpani: Co znamená tarpan? | url = https://www.equichannel.cz/tajemni-tarpani-co-znamena-tarpan | vydavateľ = equichannel.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-21 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220221194028/https://www.equichannel.cz/tajemni-tarpani-co-znamena-tarpan | dátum archivácie = 2022-02-21 }}</ref><ref>kůň. In: [[Ottův slovník naučný]]</ref></small> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Equus caballus|commons=Equus caballus|štítok=Kôň|q=Kôň|wikispecies_štítok=Equus caballus}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Zootechnika]] [[Kategória:Koňovité]] [[Kategória:Kone| ]] 97uojfwm1noof1y26jxp2si2d8ghkx2 Kôň (rod) 0 140757 8210933 8175391 2026-05-08T22:07:45Z KormiSK 91359 /* Zdroje */ 8210933 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20220302}} '''Kôň''' (lat. ''Equus'') je rod z čeľade [[koňovité]]. Je to jediný rod zo spomínanej čeľade, ktorý obsahuje aj recentné druhy. Patrí doň najmä [[kôň (podrod)|kôň]] v užšom zmysle (napr. kôň domáci), [[zebra]] a [[somár]]. == Systematika == rod kôň (Equus): *incertae sedis v rámci rodu Equus: **''v Amerike:'' *** †[[Equus francisci]] - vrátane [[Equus arellanoi]], [[Equus quinni]], [[Equus zoytalis]], [[Equus calobatus]], [[Equus littoralis]] a [[Equus tau]]; niekedy zaraďovaný niekde vedľa Equus quagga alebo do podrodu Equus alebo do podrodu Hemionus (resp. Asinus), inokedy zaraďovaný mimo rodu Equus do samostatného rodu Haringtonhippus (t.j. ako druh [[Haringtonhippus francisci]]) *** †[[Equus conversidens]] - vrátane [[Equus semiplicatus]]; zaraďovaný ako súčasť druhu Equus francisci alebo do podrodu Plesippus *** †[[Equus excelsus]] - zaraďovaný niekde vedľa Equus conversidens alebo do podrodu Plesippus alebo ako súčasť druhu [[Equus scotti]], staršie býval zaraďovaný do podrodu Hippotigris alebo ako jediný druh do samostatného podrodu Allozebra. *** †[[Equus mexicanus]] - novšie zaraďovaný do rodu Dinohippus (ako Dinohippus mexicanus), staršie niekedy zaraďovaný do podrodu Amerhippus alebo Hesperohippus *** †[[Equus occidentalis]] - zaraďovaný napr. ako nomen dubium alebo ako súčasť druhu Equus mexicanus alebo ako totožný s druhom Equus scotti (a Equus niobrarensis a Equus laurentius) alebo ako súčasť druhu Equus simplicidens; pozor na zámenu s Equus occidentalis ako synonymným označením koňa západného (Equus robustus) *** †[[Equus enormis]] - zaraďovaný napr. ako príbuzný s druhom Equus idahoensis (čiže do podrodu Plesippus) *** †[[Equus midlandensis]] - býva stotožňovaný buď s [[Equus scotti]] alebo s Equus mexicanus *** †[[Equus laurentius]] - zaraďovaný aj do podrodu Equus alebo ako synonymum druhu Equus occidentalis (a Equss scotti a Equus niobrarensis), staršie niekedy zaraďovaný do podrodu Amerhippus alebo Hesperohippus *** †[[Equus cumminsii]] - niekedy zaraďovaný ako súčasť druhu Equus simplicidens *** †[[Equus fraternus]] - vrátane ''[[Equus pectinatus]]''; zaraďovaný do (pod)rodu Amerhippus alebo do podrodu Equus **''v juhovýchodnej Ázii:'' *** †[[Equus qingyangesis]] - zaraďovaný buď ako samostatná vetva alebo do podrodu Plesippus (prípadne ako synonymum Equus simplicidens) alebo do stenoidných koňov (podrod Allohippus) alebo do podrodu Equus *** †[[Equus eisenmannae]] - zaraďovaný napríklad do podrodu Sussemionus alebo niekde vedľa podrodu Plesippus *** †[[Equus sanmeniensis]] - zaraďovaný napríklad vedľa Equus eisenmannae alebo do podrodu Equus *** †[[Equus wangi]] - zaraďovaný napríklad vedľa Equus eisenmannae alebo do podrodu Equus *** †[[Equus huanghoensis]] - zaraďovaný napríklad niekde vedľa Equus stenonis alebo do podrodu Equus *** †[[Equus teilhardi]] - zaraďovaný napríklad niekde vedľa podrodu Plesippus alebo do podrodu Equus *** †[[Equus yunnanensis]] - zaraďovaný napríklad niekde vedľa Equus teilhardi **''v Afrike:'' ***† [[Equus tabeti]] - zaraďovaný napr. ako bazálny druh podrodu Asinus v širšom zmysle (ako predchodca druhu Equus altidens) alebo ako synonymum rodu Equus burchelli **''v Európe'': ***† [[Equus altidens]] - vrátane [[Equus marxi]] a [[Equus wuesti]]; zaraďovaný buď do druhu Equus francisci alebo do podrodu Sussemionus alebo do podrodu Asinus v širšom zmysle (ako predchodca druhu Equus hydruntinus) * † podrod [[Plesippus]] (v užšom zmysle) = tzv. plesippinné kone - staršie niekedy zaraďované ako súčasť podrodu Allohipus alebo podrodu Dolichohippus alebo (aspoň sčasti) podrodu Hippotigris; niekedy zaraďované ako samostatný rod Plesippus ** † [[Equus simplicidens]] ** † [[Equus shoshonensis]] - niekedy zaraďovaný do resp. stotožňovaný s Equus simplicidens ** † [[Equus pons]] - možno súčasť druhu Equus simplicidens ** † [[Equus fromanius]] ** ?† [[Equus crenidens]] ** † [[Equus idahoensis]] ** † [[Equus francescana]] * † podrod [[Parastylidequus]] ** † [[Equus parastylidens]] * † podrod [[Amerhippus]] = [[Equus neogeus]] v širšom zmysle - niekedy zaraďovaný ako samostatný rod Amerhippus ** † [[Equus insulatus]] - vrátane [[Equus martinei]] a [[Equus santae-elenae]] ** † [[Equus andium]] ** † [[Equus neogeus]] v užšom zmysle - vrátane [[Equus lasallei]] a [[Equus curvidens]] * podrod [[kôň]] (Equus) = tzv. caballoidné kone (=caballinné kone; čiže príbuzné s druhom Equus caballus) = [[kôň divý]]/[[kôň tarpan]]/[[tarpan]] v najširšom zmysle (Equus ferus v najširšom zmysle, = Equus caballus v najširšom zmysle) **... (pozri v článku [[kôň (podrod)]]) *tzv. stenon(o)idné kone (čiže príbuzné s druhom Equus stenonis) v širšom zmysle = podrod [[Allohippus]] v širšom zmysle (≈ podrod [[Hesperohippus]]): ** † podrod [[Stenonis]] (= podrod [[Allohippus]] v užšom zmysle = tzv. stenon(o)idné kone v užšom zmysle) - novšie niekedy zaraďované ako samostatný rod [[Allohippus]] *** †[[Equus stenonis]] - pravdepodobne vrátane jedného severoamerického poddruhu ([[Equus stenonis anguinus]]) *** †[[Equus senezensis]] - vrátane [[Equus stehlini]]; alternatívne zaraďovaný ako poddruh druhu Equus stenonis *** †[[Equus livenzovensis]] - staršie zaraďovaný ako poddruh druhu Equus stenonis ** † podrod [[Sussemionus]] *** †[[Equus nalaikhaensis]] – staršie zaraďovaný do podrodu Dolichohippus *** †[[Equus major]] (=[[Equus bressanus]], Equus stenonis major) ≈ [[kôň západný]]/[[kôň lesný]] (Equus robustus) – o koňovi západnom, ktorý sa tradične zaraďoval ako jeden z bezprostredných predchodcov koňa domáceho, pozri bližšie napr. v článku [[kôň (podrod)]] *** †[[Equus sussenbornensis]] *** †[[Equus verae]] *** †[[Equus coliemensis]] - pravdepodobne vrátane [[Equus nordostensis]]; alternatívne zaraďovaný ako súčasť (pod)druhu [[Equus lenensis|Equus (ferus) lenensis]] * podrod [[zebra]] (Hippotigris) v najširšom zmysle ** podrod [[prvozebra]] (Dolichohippus) *** †[[Equus numidicus]] *** †[[Equus koobiforensis]] *** †[[Equus oldowayensis]] *** [[zebra Grévyho]]/[[zebra bielobruchá]]/[[prvozebra Grévyho]] (Equus grevyi; =Equus grevyi berberensis; (čiastočne) Equus faurei) ** podrod [[zebra]] (Hippotigris) v širšom zmysle *** podrod [[zebra]] (Hippotigris) v užšom zmysle **** ...(pozri v článku [[zebra]] ) *** podrod [[kvaga]] (Quagga) - jediný druh [[zebra kvaga]] v širšom zmysle (Equus guagga) – v niektorých starších deleniach dva samostatné druhy: [[zebra Burchellova]]/[[zebra stepná]] (Equus burchellii) a [[zebra kvaga]] (Equus quagga) ****... (pozri v článku [[zebra kvaga (v širšom zmysle)]]) * podrod [[somár]] (Asinus) v širšom zmysle ** podrod [[somár]] (Asinus) v užšom zmysle ***... (pozri v článku [[somár]]) ** podrod [[polosomár]] (Hemionus) ***... (pozri v článku [[polosomár]]) ''Poznámky:'' :- Systematika rodu Equus je v detailoch značne sporní. Členenie na podrody sa značne líši podľa zdroja. Mnohé z vyššie uvedených podrodov sú podľa niektorých názorov parafyletické. :- V niektorých starších systémoch sa za samostatné rody nepovažujú len tie, ktoré sú označené vyššie (t.j. Plesippus, Allohippus, prípadne Amerhippus), ale aj všetky ostatné vyššie uvedené podrody. Názvy druhov sa potom samozrejme patrične zmenia, napr. namiesto druhu "Equus hemionus" patriaceho do podrodu Asinus je potom druh "Asinus hemionus" (t.j. druh z rodu Asinus). Zdroje kapitoly systematika: :-a) základné: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikko's Phylogeny Archive | url = https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/synapsida/eutheria/perissodactyla/equidae/equus.html | vydavateľ = mv.helsinki.fi | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>koňovité. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Perissodactyla - Lichokopytníci - Odd toed Ungulates | url = http://www.savci.upol.cz/lichokop.htm | vydavateľ = savci.upol.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-18 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220219005728/http://www.savci.upol.cz/lichokop.htm | dátum archivácie = 2022-02-19 }}</ref><ref>Кузьмина И.Е. Лошади Северной Евразии от плиоцена до современности. In: Труды Зоологического института, Том 273. 1997. najmä S. 17-18 [https://www.rfbr.ru/rffi/ru/books/o_61437#17] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220130134416/https://www.rfbr.ru/rffi/ru/books/o_61437#17 |date=2022-01-30 }}</ref><ref>Ascent and decline of monodactyl equids: a case for prehistoric overkill. In: Ann. Zool. Fennici 1992, najmä S. 159 [http://www.annzool.net/PDF/anzf28/anz28-151-163.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220217191452/http://www.annzool.net/PDF/anzf28/anz28-151-163.pdf |date=2022-02-17 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Groves | meno = Colin | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Grubb | meno2 = Peter | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ungulate Taxonomy | vydanie = | vydavateľ = JHU Press | miesto = | rok = 2011 | počet strán = 336 | url =https://books.google.sk/books?id=XAX0bqw-I2oC&pg=PA13&lpg=PA13&dq=equus+gutsenensis&source=bl&ots=K-bCbfex2w&sig=ACfU3U0EC-2ULAplY2e0foTRxEIYizhVGg&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiVssL9jYD2AhVDRPEDHccVAdkQ6AF6BAgZEAM#v=onepage&q=equus%20gutsenensis&f=false | isbn = 978-1-4214-0329-8 | kapitola = | strany = 13 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Bruce J. MacFadden | odkaz na autora = | titul = Fossil Horses (Systematics, Paleobiology, and Evolution of the Family Equidae) | vydanie = | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 369 | url = | isbn = 978-0-521-47708-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. 1965, S. 531-536</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Die Evolution des Pferdes - Equus | url = http://www.amleto.de/pferd/equus.htm | vydavateľ = amleto.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>GEPTNER, V. G. [=HEPTNER] et al. Mammals of the Soviet Union zv. 1. 1988 [oroginál: 1964]), S. 1009-1050 [https://library.si.edu/digital-library/book/mammalsofsovietu11988gept]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Werdelin | meno = Lars | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Sanders | meno2 = William Joseph | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Cenozoic Mammals of Africa | vydanie = | vydavateľ = Univ of California Press | miesto = | rok = 2010 | počet strán = 986 | url = | isbn = 978-0-520-25721-4 | kapitola = | strany = 706| jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.cabi-publishing.org/pdf/Books/0851994296/4296ch1.pdf |dátum prístupu=2006-06-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20060603150623/http://www.cabi-publishing.org/pdf/Books/0851994296/4296ch1.pdf |dátum archivácie=2006-06-03 }}</ref> <ref>[https://www.researchgate.net/publication/230597882_A_quantitative_review_of_European_stenonoid_horses] (pôvodný link: [http://www.findarticles.com/p/articles/mi_qa3790/is_199803/ai_n8783496/pg_1]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }})</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.iucn.org/themes/ssc/sgs/equid/docs/part3chapter8.pdf |dátum prístupu=2004-05-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20040503082529/http://www.iucn.org/themes/ssc/sgs/equid/docs/part3chapter8.pdf |dátum archivácie=2004-05-03 }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20050530061521/http://www.iucn.org:80/themes/ssc/sgs/equid/docs/part1chapter4.pdf]</ref> :-b) k americkým taxónom aj:<ref>REPENNING, Ch. A. et al. The Early Pleistocene (Latest Blancan-Earliest Irvingtonian) Froman Ferry Fauna and History of the Glenns Ferry Formation, Southwestern Idaho 1995 [https://pubs.er.usgs.gov/publication/b2105]</ref><ref>Barron-Ortiz, Christina, Rodrigues, Antonia, Theodor, Jessica et al. Cheek Tooth Morphology and Ancient Mitochondrial DNA of Late Pleistocene Horses from the Western Interior of North America: Implications for the Taxonomy of North American Late Pleistocene Equus. PLoS ONE. 2017 ISSN 1932-6203 [https://eprints.whiterose.ac.uk/120354/1/Barron_Ortiz_et_al._2017.pdf]</ref><ref>MORGAN, G. S., HARRY, A. H. Pliocene and Pleistocene Mammals of New Mexico. In: Vertebrate Paleontology in New Mexico: Bulletin 68 2015 [https://books.google.sk/books?id=S--oDQAAQBAJ&pg=PA305&dq=equus+cumminsii&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwi_gtGL7Yn2AhXZRPEDHWSXCcYQ6AF6BAgLEAI#v=onepage&q=equus%20cumminsii&f=false]</ref><ref>EFFECTS OF CLIMATE CHANGE ON MAMMALIAN FAUNA COMPOSITION AND STRUCTURE DURING THE ADVENT OF NORTH AMERICAN CONTINENTAL GLACIATION IN THE PLIOCENE by Dennis Russell Ruez, Jr., BS, MS; Dissertation Presented to the Faculty of the Graduate School of The University of Texas at Austin in Partial Fulfillment of the Requirements for the Degree of Doctor of Philosophy The University of Texas at Austin May 2007 [https://repositories.lib.utexas.edu/bitstream/handle/2152/3226/ruezjrd04382.pdf?sequence=2]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Equidae | url = https://www.utep.edu/leb/pleistnm/taxaMamm/Equus.htm | vydavateľ = utep.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-18 | miesto = | jazyk = }}(vrátane podstránok)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = L. Barry Albright III | odkaz na autora = | titul = Biostratigraphy and Vertebrate Paleontology of the San Timoteo Badlands, Southern California | vydanie = | vydavateľ = University of California Press | miesto = | rok = 2000 | počet strán = 134 | url = https://books.google.sk/books?id=rCzDRraFFAEC&pg=PA98&lpg=PA98&dq=plesippus+sensu+lato&source=bl&ots=H2Z7ZmrjaB&sig=ACfU3U2GaB_kgQ5TTqtAxLwRyf-BXqqyfA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwi6l5uV0In2AhWTSfEDHby-C-QQ6AF6BAgYEAM#v=onepage&q=plesippus%20sensu%20lato&f=false| isbn = 978-0-520-91598-5 | kapitola = | strany = 97-101| jazyk = }}</ref><ref>SCOTT, E. Equus idahoensis from the Pliocene of Arizona, and its role in plesippine evolution in the American southwest. 2005 [http://www.sbcounty.gov/museum/discover/divisions/geo/pdf/SVP_2005b_EquusIdahoensis.pdf]{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>SCOTT, E. Ch. 15 - Fossil horses and their relatives. In:Fossil Treasures of the Anza-Borrego Desert 2006 [https://www.academia.edu/218793/Extinct_horses_and_their_relatives]</ref><ref>GARY S. MORGAN, RICHARD S. WHITE, JR. MIOCENE AND PLIOCENE VERTEBRATES FROM ARIZONA [https://www.academia.edu/1626954/Miocene_and_Pliocene_Vertebrates_from_Arizona] 2005</ref> == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Equus|commons=Category:Equus}} == Referencie == {{referencie}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Koňovité]] sd8xbf8jbz8r7hlmhw9589xlgvncfsq Brian May 0 142383 8211069 8116153 2026-05-09T08:00:57Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8211069 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Brian May | Obrázok = Queen And Adam Lambert - The O2 - Tuesday 12th December 2017 QueenO2121217-70 (39254360454).jpg | Popis obrázku = Brian May v roku 2017 | Popis umelca = britský hudobník, spevák, gitarista, hudobný skladateľ, producent a astrofyzik | Dátum narodenia = {{dnv|1947|7|19}} | Miesto narodenia = [[Londýn|Hampton]], [[Spojené kráľovstvo]] | Rodné meno = Brian Harold May | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[hard rock]], [[heavy metal]], [[glam rock]],<br />[[pop rock]], [[progresívny rock]] | Roky pôsobenia = 1963{{--}}súčasnosť | Pôsobenie = | Hrá na nástroje = gitara, klavír | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Queen (skupina)|Queen]], [[Phenomena (band)|Phenomena]], [[G3]], [[Black Sabbath]], [[Queen + Paul Rodgers]], [[Anita Dobson]], [[Kerry Ellis]], [[Queen + Adam Lambert]], [[Lady Gaga]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Hollywood Records]]<br />[[Parlophone Records]] | Webstránka = [http://brianmay.com brianmay.com] | Portál 1 = Spojené kráľovstvo }} [[Sir]] '''Brian Harold May''', [[Rad britského impéria|CBE]] (* [[19. júl]] [[1947]]) je anglický hudobník, spevák a [[Astrofyzika|astrofyzik]], ktorý dosiahol medzinárodný úspech ako sólový gitarista rockovej skupiny [[Queen (skupina)|Queen]]. Brian May je od roku [[2005]] držiteľom [[Rad britského impéria|Radu britského impéria]] (Commander). Dostal ho za svoje zásluhy v hudobnom priemysle a charitatívne činy.<ref name="knighted">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BBC NEWS {{!}} UK {{!}} Queen's Birthday Honours 2005 recipient lists | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/4079816.stm | vydavateľ = BBC | dátum vydania =2005-06-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-21 | miesto = Londýn | jazyk = }}</ref> V roku [[2007]] dostal na [[The Imperial College of Science, Technology and Medicine|Imperial College London]] doktorát z [[Astrofyzika|astrofyziky]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Masters | meno = Tim| autor = | odkaz na autora = | titul = Queen star May hails Muse album B|url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/8304176.stm | vydavateľ = [[British Broadcasting Corporation|BBC]] | dátum vydania = 2009-10-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-21 | miesto = Londýn | jazyk = }}</ref> a v rokoch [[2008]]{{--}}[[2013]] bol kancelárom univerzity v [[Liverpool]]e.<ref name="bbc1">{{cite news |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/england/merseyside/7345958.stm |title=May installed as uni chancellor |date=14 April 2008 |publisher=BBC |accessdate=23 October 2009 }}</ref> Býva v Londýne a vo [[Windlesham]]e ([[Surrey (Anglicko)|Surrey]]).<ref>{{cite news | first = Rachel | last = Cooke | date = 2010-09-05 | url = http://www.guardian.co.uk/music/2010/sep/05/brian-may-interview-blogging | title = Brian May: The Interview | newspaper = The Guardian | location = London | accessdate =8 October 2010}}</ref> Je aktívny v hnutí za práva a ochranu zvierat a od septembra roku [[2012]] je vymenovaný za viceprezidenta organizácie [[Royal Society for the Prevention of Cruelty to Animals|RSPCA]].<ref>{{cite web|url=http://www.fwi.co.uk/articles/13/09/2012/135177/brian-may-named-vice-president-of-rspca.htm|title=Brian May named vice-president of RSPCA|work=Farmers Weekly|accessdate=27 September 2014}}</ref>V roku [[2005]] Briana Maya v ankete rozhlasovej stanici [[Planet Rock]] zvolili na siedmu priečku zoznamu najlepších gitaristov všetkých čias.<ref>{{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/music/4669597.stm |title=BBC News: Planet Rock Radio poll |accessdate=28 January 2008 | date=10 July 2005}}</ref> Časopis ''[[Rolling Stone]]'' ho dal na 26. miesto zoznamu [[Rolling Stone's 100 greatest guitarists of all time|Stovky najlepších gitaristov všetkých čias]].<ref name="Rolling Stone">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rolling Stone | url = https://www.rollingstone.com/music/music-lists/100-greatest-guitarists-153675/brian-may-2-154589/ | vydavateľ = rollingstone.com | dátum vydania = 2015-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Čitatelia časopisu ''[[Guitar World]]'' mu v roku [[2012]] pridelili druhé miesto medzi „najlepšími gitaristami histórie“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Total Guitar editors | odkaz na autora = | titul = The 100 greatest guitarists of all time | url = https://www.guitarworld.com/features/the-100-greatest-guitarists-of-all-time#slide-98 | vydavateľ = guitarworld.com | dátum vydania = 2020-07-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Brian May sa preslávil ako zakladateľ, gitarista a spevák skupiny [[Queen (skupina)|Queen]]. Má významný podiel aj ako autor ich viacerých skladieb, vrátane hitov akými sú: „Now I'm Here“, „Keep Yourself Alive“, „Tie Your Mother Down“, „I Want It All“, [[We Will Rock You]], „Save Me“, alebo „Who Wants To Live Forever“. == Mladosť == Brian Harold May je [[anglicko]]-[[Škótsko|śkótskeho]] pôvodu.<ref>{{cite web| url=http://www.brianmay.com/brian/brianssb/brianssbsep14a.html#13| title=I'm Exactly Half English and Half Scot...| work=Brian's Soapbox| date=2014-09-13| accessdate=2015-04-30| archiveurl=https://web.archive.org/web/20151016064332/http://www.brianmay.com/brian/brianssb/brianssbsep14a.html#13| archivedate=2015-10-16}}</ref> Je jediné dieťa Harolda a Ruth Mayovcov. Narodil sa na londýnskom predmestí, v [[Hampton]]e, kde navštevoval základnú školu a gymnázium.<ref name=Grdn2014>{{Citácia periodika | priezvisko = Huntman | meno = Ruth | autor = | odkaz na autora = | titul = Brian May: Me, my dad and ‘the old lady’ | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/lifeandstyle/2014/oct/18/brian-may-queen-guitar-red-special-dad?CMP=ema_630 | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2014-10-18 | dátum prístupu = 2022-01-25 }}</ref><ref>{{cite book | title = Queen: The Early Years | last = Hodkinson | first = Mark | page = 40 | publisher = Omnibus Press | date = 1995 | isbn = 978-1-84449-012-7}}</ref> V tomto období založil spolu so svojím spolužiakom, spevákom a basgitaristom [[Tim Staffell|Timom Staffellom]], svoju prvú skupinu, ktorú nazvali [[1984 (román)|podľa románu]] [[George Orwell]]a „1984“.<ref name="rcnov95">{{cite web |url= http://www.brianmay.com/queen/queenbeforequeen/rcnov95/rcnov95.html |title= The dude in the cardigan with the guitar |accessdate= 27 July 2008 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20190411093841/https://brianmay.com/queen/queenbeforequeen/rcnov95/rcnov95.html |archivedate= 2019-04-11 }}</ref> Na gymnáziu zmaturoval okrem všeobecných predmetov aj z fyziky, matematiky a aplikovanej matematiky.<ref name="rcnov95"/> Po maturite pokračoval v štúdiu matematiky a fyziky na [[Imperial College London]], kde získal [[bakalár]]sky titul.<ref>{{cite web|url=http://www.telegraph.co.uk/news/2008210/List-of-lists-Celebrities-and-remarkable-people.html|title=List of lists: Celebrities and remarkable people|date=22 May 2008|work=Telegraph.co.uk|accessdate=27 September 2014}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Brian May |url=http://riaus.org.au/people/brian-may/ |dátum prístupu=2015-04-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120521210752/http://riaus.org.au/people/brian-may/ |dátum archivácie=2012-05-21 }}</ref> == Hudobná kariéra == === 1968 – 1970: The Smile === V roku [[1968]] spolu s Timom Staffelom založili skupinu, ktorú nazvali [[Smile]]. Staffel spieval a hral na [[Basová gitara|basovú gitaru]], neskôr sa k nim pridal hráč na [[bicie nástroje]] [[Roger Taylor]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.queenfans.com/articles/prequeen2.shtml |titul=Pre-Queen – Smile! |vydavateľ=Web.archive.org |dátum prístupu=2010-12-20 |odkaz na periodikum = http://web.archive.org/web/20040530091352/http://www.queenfans.com/articles/prequeen2.shtml |archivedate = 30 May 2004}}</ref><ref>Hodkinson, Mark (2009). "Queen: The Early Years". p.118</ref> Skupina Smile mala oficiálne nacvičených deväť skladieb a existovala krátko medzi rokmi [[1968]]{{--}}[[1970]].<ref name="ultimateclassicrock">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The History of Smile: The Band That Set the Stage for Queen | url = https://ultimateclassicrock.com/queen-smile-band-history/ | vydavateľ = ultimateclassicrock.com | dátum vydania = 2018-11-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[22. december|22. decembra]] [[1992]] boli na koncert Talyorovej kapely [[The Cross]] prizvaný aj Brian May spolu so Staffelom a zahrali si spolu ako The Smile ich spoločné skladby „Earth“ a „If I Were a Carpenter“.<ref name="ultimateclassicrock"/> === 1970 – 1991: Queen === {{Hlavný článok|Queen (skupina)}} [[File:Hannover7907.jpg|thumb|left|May (vpravo) na pódiu s kapelou Queen ([[Hannover]], 1979).]] Neskôr v roku [[1970]], keď od skupiny Smile odišiel Tim Staffell, sa k skupine pripojil Timov kamarát z umeleckej školy [[Ealing Art College]], [[Freddie Mercury|Farrokh Bulsara]], chlapec indického pôvodu, ktorý sa narodil v [[Zanzibarský sultanát|Zanzibare]]. Farrokh sa nechával oslovovať anglickým menom Freddie. Na jeho podnet si skupina zmenila na názov „Queen“.<ref name="QueenZoneBiography1970">{{citácia elektronického dokumentu|titul=Queen Biography for 1970|vydavateľ=Queen Zone|url=http://www.queenzone.com/biography/queen-biography-for-1970.aspx|dátum prístupu=2015-04-30|url archívu=https://web.archive.org/web/20110723131648/http://queenzone.com/biography/queen-biography-for-1970.aspx|dátum archivácie=2011-07-23}}</ref> V skupine sa spočiatku prestriedalo niekoľko hráčov na basovú gitaru až do roku 1971, kedy sa k nim pripojil posledný člen, [[John Deacon]]. Niekedy v tomto čase si Freddie pridal priezvisko Mercury. Inšpiroval ho k nemu verš „Mother Mercury, look what they've done to me...“ z piesne „My Fairy King“, ktorú neskôr nahrali na [[Queen (album)|svojom debutovom albume]].<ref>Blake, Mark. "Is This the Real Life?: The Untold Story of Queen". p. 96</ref> Dňa 2. júla 1971 hrala na internáte v Surrey pri [[Londýn]]e skupina Queen prvýkrát v kompletnom zložení: Mercury, May, Deacon a Taylor.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jackson | meno = Laura | autor = | odkaz na autora = | titul = Freddie Mercury (The biography) | vydanie = | vydavateľ = Hachette UK | miesto = | rok = 2011 | počet strán = 224 | url = | isbn = 978-0-7481-2907-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Od roku [[1970]] až do súčasnosti je Brian May spolu s Rogerom Taylorom vlastníkom značky Queen a aj po smrti Freddieho Mercuryho, či neskoršou (1997) Deaconovou rozlúčkou s účinkovaním v hudobnom biznise sa pod touto značkou vytvárajú niektoré novšie projekty a kolaborácie s ďalšími osobnosťami populárnej hudby. Počas kariéry v skupine Queen, Brian May často pre ich repertoár písal skladby, ktoré sa stali celosvetovými hitmi. Sú nimi napríklad: „[[We Will Rock You]]“, „[[Tie Your Mother Down]]“, „[[I Want It All]]“, „[[Fat Bottomed Girls]]“, „[[The Show Must Go On]]“, „[[Hammer to Fall]]“, či „[[Brighton Rock]]“ a mnoho ďalších. May v kapele Queen figuroval aj ako vokalista. Jeho spev bol neoddeliteľnou súčasťou harmonických vokálov v nižších rozsahoch. V niektorých svojich piesňach v tejto skupine často vynikol aj ako sólový spevák. Najvýznamnejšími z nich sú „[[Who Wants to Live Forever]]“, či „[[Mother Love]]“, ale výrazný je jeho spev aj v mnohých iných kompozíciách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Elliott | meno = Paul | autor = | odkaz na autora = | titul = The 10 best Queen songs Freddie Mercury didn't sing | url = https://www.loudersound.com/features/the-10-best-queen-songs-freddie-didn-t-sing | vydavateľ = loudersound.com | dátum vydania = 2018-10-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-26 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181120095448/https://www.loudersound.com/features/the-10-best-queen-songs-freddie-didn-t-sing | dátum archivácie = 2018-11-20 }}</ref> Spolu s Mercurym patril medzi autorov väčšiny nahrávok na albumoch kapely. Po slávnom vystúpení v roku [[1985]] na akcii [[Live Aid]] a v nasledujúcich rokoch niekedy označovaných aj ako ''Magic Years'', sa skupina autorsky spájala. Autormi skladieb boli stále viac všeobecne označovaní všetci ako skupina Queen. Ich jednotlivý podiel bol ešte zjavný, ako to bolo napríklad v gitarovej pasáži „[[One Vision]]“, ktorú mal pod svojou taktovkou Brian May.<ref name="Allmusic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = One Vision | url = https://www.allmusic.com/song/one-vision-mt0006333591 | vydavateľ = allmusic.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od albumu ''[[Innuendo (album)|Innuendo]]'' a aj počas výroby nasledujúcich projektov skupiny Queen, bol Brian May aktívny skôr ako hudobný aranžér. V súčasnosti je zameraný aj na supervíziu počas výrob nových remastrovaných reedícií hudobných projektov a niektorých nových kompilácií. Zároveň spolu s Rogerom Taylorom vystupujú s hosťujúcimi umelcami. Už krátko po smrti Freddieho Mercuryho, po [[Koncert na počesť Freddieho Mercuryho|koncert na jeho počesť]], vydali niekoľko nahrávok coververzií songov skupiny Queen, na ktorý sa podieľali: [[David Bowie]], [[Annie Lennox]], [[Lisa Stansfield]], [[George Michael]], neskôr [[Elton John]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BBC Music and BBC Two presents Freddie Mercury: The Final Act | url = https://www.bbc.co.uk/mediacentre/2021/freddie-mercury-the-final-act-bbc-music-bbc-two | vydavateľ = BBC | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-26 | miesto = Londýn | jazyk = }}</ref> či [[Zucchero]], alebo aj [[Robbie Williams]]. Z mladších súčasných umelcov a vychádzajúcich hviezd so skupinou Queen hosťoval [[Kris Allen]], [[Jessie J]], či [[Lady Gaga]] a iní. ==== Queen + Paul Rodgers, Adam Lamber ==== Skupina Queen organizuje aj otvorené projekty, ktoré bývajú označované ako „''Queen + (niektorá osobnosť)''“. Ako formácia ''[[Queen + Paul Rodgers]]'' po osemnástich rokoch, od roku [[1986]] v roku [[2004]], absolvovali spolu so spevákom [[Paul Rodgers|Paulom Rodgersom]] (ex [[Free]]/[[Bad Company]]) koncertné turné<ref name="2005Guardian">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Queen most loved band | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/uk/2005/jul/05/arts.artsnews1 | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2005-07-05 | dátum prístupu = 2022-04-26 }}</ref> a v roku [[2008]] vyprodukovali spoločný štúdiový album ''[[The Cosmos Rocks]]'', po ktorom nasledovalo ďalšie turné.<ref>{{cite web|url=http://www.ultimatequeen.co.uk/live/queenpr.htm#2008cosmos|title=2008 The Cosmos Rocks Tour|publisher=Ultimatequeen.co.uk|accessdate=27 September 2014}}</ref> Skupina Queen po roku [[2000]] niekoľkokrát svojou účasťou podporila talentové spevácke súťaže, ako je ''[[X Factor]]'', či hlavne na dvoch ročníkoch ''[[American Idol]]'', kde pri jednom podujatí nadviazala spoluprácu s mladým talentovaným spevákom, [[Adam Lambert|Adamom Lambertom]]. V roku [[2012]] tak vznikol projekt, ktorý dostal názov ''[[Queen + Adam Lambert]]''. V [[jún 2012|júni 2012]] vystúpili v ukrajinskom [[Kyjev]]e,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Queen Rock Kiev With Adam Lambert | url = https://ultimateclassicrock.com/queen-rock-kiev-with-adam-lambert/ | vydavateľ = ultimateclassicrock.com | dátum vydania = 2012-07-01| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> v júli pokračovali v [[Rusko|Rusku]] na Olympijskom štadióne v [[Moskva|Moskve]],<ref>{{cite news|url=http://queenonline.com/en/news-archive/press-release-queen-adam-lambert-will-rock-moscow/|title=Press Release: Queen + Adam Lambert Will Rock Moscow|date=28 February 2012|accessdate=3 March 2012}}</ref><ref>{{cite news|url=http://content.usatoday.com/communities/idolchatter/post/2012/02/adam-lambert-has-second-show-with-queen/1 |title=Adam Lambert has second show with Queen |publisher=Content.usatoday.com |date=28 February 2012}}</ref> nasledovala [[Poľsko|poľská]] [[Wroclaw]],<ref>{{cite news|url=http://queenonline.com/en/news-archive/press-release-queen-adam-lambert-announce-poland-show/|title=Press Release: Queen + Adam Lambert Announce Poland Show|date=27 April 2012|accessdate=30 April 2012}}</ref> potom nasledovali tri londýnske vystúpenia.<ref>{{cite news|url=http://www.queenonline.com/en/news-archive/press-release-queen-play-hammersmith/|title=Press Release: Queen To Play Hammersmith|date=12 April 2012|accessdate=12 April 2012}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/497064/queen-adam-lambert-playing-four-shows-this-summer |title=Queen + Adam Lambert Playing Four Shows This Summer |publisher=Billboard.com |date=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul="After 'Instant' Sell-out, Queen and Adam Lambert Add Third London Date" |url=http://finance.yahoo.com/news/instant-sell-queen-adam-lambert-060000198.html |dátum prístupu=2015-05-01 |url archívu=https://archive.is/20120708160118/http://finance.yahoo.com/news/instant-sell-queen-adam-lambert-060000198.html |dátum archivácie=2012-07-08 }}</ref> Dňa [[20. september|20. septembra]] [[2013]] zoskupenie Queen + Adam Lambert vystúpilo na podujatí [[iHeartRadio Music Festival]], ktoré sa konalo v druhom najväčšom hoteli sveta, [[MGM Grand Hotel & Casino]] v Las Vegas.<ref>{{cite web|url=http://www.cbsnews.com/news/lineup-announced-for-the-2013-iheartradio-festival/|title=Lineup announced for the 2013 iHeartRadio festival|date=15 July 2013|publisher=Cbsnews.com|accessdate=28 September 2014}}</ref> Ku krátkej virtuálnej reinkarnácii skupiny Queen došlo počas záverečného ceremoniálu [[Letné olympijské hry 2012|Letných olympijských hier v roku 2012]] v [[Londýn]]e, kedy po klasickom, z upraveného videa vysielanom koncertnom dialógu [[Freddie Mercury|Freddieho Mercuryho]] a prítomných na Olympijskom štadióne,<ref name="Olympics2012">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Olympics Closing Ceremony: Jessie J Joins Queen For 'We Will Rock You' Performance | url = https://www.capitalfm.com/artists/jessie-j/news/queen-olympics-closing-ceremony/ | vydavateľ = capitalfm.com | dátum vydania = 2012-08-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-26 | miesto = | jazyk = }}</ref>zazneli najprv v podaní Briana Maya gitarové variácie na tému skladby „Brighton Rock“, ktoré nadviazali na bicie v podaní Rogera Taylora v rytme počas ktorého potom mohli za pomoci speváčky [[Jessie J]] zahrať a zaspievať skladbu „[[We Will Rock You]]“.<ref name="Olympics2012" /><ref>{{cite web|url=http://www.telegraph.co.uk/sport/olympics/london-2012/9470803/Olympics-closing-ceremony-playlist.html|title=Olympics closing ceremony – playlist|date=12 August 2012|work=Telegraph.co.uk|accessdate=27 September 2014}}</ref> === 1983 – 1998: The Brian May Band === [[File:Brian-May with red special.jpg|thumb|upright|May v roku 1979|left]] V roku [[1983]] sa viacerí členovia skupiny Queen začali venovať projektom, ktoré boli mimo oficiálnej činnosti kapely. Brian May bol 21. a 22. apríla spolu s [[Eddie Van Halen|Eddiem Van Halenom]] v nahrávacom štúdiu, kde spolu skúšali bez priameho zámeru vydať nejaký oficiálny projekt. Vznikol tak mini album nazvaný 'Star Fleet Project', ktorý nemal byť publikovaný. Brian May tiež spolupracoval s bývalým členom kapely [[Genesis (skupina)|Genesis]], gitaristom [[Steve Hackett|Stevem Hackettom]] na albume ''[[Feedback 86]]'', kde nahral gitarové party v piesni „Cassandra“ a okrem gitary prispel vokálmi v nahrávke „Slot Machine“, ktorej bol aj spoluautorom. So svojou druhou manželkou, [[Anita Dobsonová|Anitou Dobsonovou]], Brian May spolupracoval na jej prvom hudobnom albume, na ktorom spievala vokály štýle anglickej [[Mydlová opera|mydlovej opery]] [[EastEnders]]. V takejto podobe bola nahratá pieseň „[[Anyone Can Fall in Love]]“, ktorá sa v [[UK Singles Chart|britských hudobných rebríčkoch]] v auguste roku [[1986]] umiestnila na štvrtej priečke.<ref>"ANITA DOBSON AND BRIAN MAY SURPRISE WEDDING". ''[[Hello!]]'', 5 December 2000, republished at [http://www.brianmay.com/anita/marriage/reports.html "Brian May and Anita Dobson Wedding Reports"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201112024352/https://brianmay.com/anita/marriage/reports.html|date=2020-11-12}}. BRIANMAY.com. Retrieved 22 May 2010.</ref><ref>Roberts, David (2006). [[British Hit Singles & Albums]]. London: Guinness World Records Limited</ref> V roku [[1989]] sa Brian May podieľal na nahrávaní štrnásteho albumu skupiny [[Black Sabbath]], ''[[Headless Cross]]'', kde nahral gitarové sóla v piesni „When Death Calls“. Skupine [[Living in a Box]] v tom istom roku nahral gitaru v skladbe „Blow the House Down“ na ich albume ''[[Gatecrashing]]''. Po [[Freddie Mercury|Mercuryho]] smrti v novembri 1991, bol May hospitalizovaný na klinike v [[Arizona|Arizone]]. Podľa jeho vlastného vyjadrenia „sa cítil úplne mizerne, bol fyzicky zničený, mal silné depresie a mal pocity úplnej prázdnoty“.<ref name=Mail>{{cite web|url=http://www.dailymail.co.uk/tvshowbiz/article-2035367/Dave-Clark-reveals-Freddie-Mercury-chose-die-life-stopped-fun.html|title=This week the Queen idol would've been 65... now pop star Dave Clark reveals: 'Freddie chose to die when his life stopped being fun' |work=Mail Online|accessdate=27 September 2014}}</ref> Svoje problémy sa rozhodol riešiť čo najväčšou pracovnou zaneprázdnenosťou a začal tým, že nahral sólový album ''[[Back to the Light]]'', po ktorom nasledovalo koncertné turné. Často pre tlač poznamenával, že „je to jeho cesta ako sa zamestnať inými myšlienkami“.<ref>{{cite web |last=Horne |first=Nicky |url=http://queen.musichall.cz/en/interviews/brian-may-talk-radio-98.html |title=Queen – Royal Legend: Interviews: Brian May: Talk Radio '98 |work=Queen.musichall.cz |accessdate=24 October 2011 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110928205737/http://queen.musichall.cz/en/interviews/brian-may-talk-radio-98.html |archivedate=2011-09-28 }}</ref> Koncom roku [[1992]] oficiálne vznikla skupina, nazvaná [[The Brian May Band]]. V tejto [[superskupina|superskupine]] okrem gitaristu a speváka Briana Maya spolupracovali: [[Cozy Powell]] (bicie, perkusie), [[Mike Moran]] a [[Rick Wakeman]] (klávesy), [[Chris Thompson]] (gitara, vokály) a [[Maggie Ryder]]ová, [[Miriam Stockley]]ová (vokály). Neskôr Mayova skupina prešla zmenami. Priviedol do nej gitaristu [[Jamie Moses|Jamieho Mosesa]], ktorý nahradil Mikeho Caswella. Zmenou prešla aj skupina vokalistov, ktorých nahradili [[Catherine Porter]]ová a [[Shelley Preston]]ová. Dňa [[23. február]]a [[1993]] táto nová zostava začala v Spojených štátoch svetové turné, kde skôr vystupovala v programe, kde účinkovali aj [[Guns N' Roses]], neskôr niekoľkokrát aj samostatne.<ref>{{cite web|url=http://www.ultimatequeen.co.uk/live/brian.htm#1993bttlnorthamerica1|title=1993 Back To The Light North American Tour (1st leg)|publisher=Ultimatequeen.co.uk|accessdate=27 September 2014}}</ref> Ďalšie koncerty boli v Európe a Japonsku. Po skončení tohto turné spolu s ostatnými členmi kapely Queen, Rogerom Taylorom a Johnom Deaconom sa vrátili do nahrávacieho štúdia, kde skompletizovali album ''[[Made in Heaven]]''.<ref name="Buckley">Buckley, Peter (2003). "The Rough Guide to Rock". p.837. Rough Guides, 2003</ref> Použili naň Mercuryho sólové [[demonahrávka|demá]] a niektoré posledné nahrávky, ktoré zostali z výroby albumu ''[[Innuendo (album)|Innuendo]]''. Tieto archívne zvukové stopy boli prepojené zvukovou mixážou spolu s novými vokálnymi a inštrumentálnymi prídavkami, ktoré aktuálne nahrali zvyšní členovia skupiny Queen. Niektoré z nich vyrobili spolu Deacon a May ešte v roku [[1992]].<ref name="Buckley" /><ref>{{cite web|url=http://www.queenonline.com/en/the-band/discography/made-heaven/|title=Made in Heaven|publisher=Queenonline.com|accessdate=27 September 2014}}</ref> V roku [[1995]], okrem práce na rôznych televíznych a filmových projektoch, začal Brian May pracovať na svojom druhom sólovom albume s pracovným názvom ''Heroes''. Zmenil pritom svoj pôvodný spôsob a od coveverzií sa zameral na spoluprácu a nové hudobné materiály. Piesne boli vydané na albume ''[[Another World (album)|Another World]]''. Nahrávali ho okrem iných aj [[Spike Edney]], Cozy Powell, Neil Murray a Jamie Moses. Dňa [[5. apríl]]a [[1998]] Cozy Powel zahynul pri autonehode na diaľnici neďaleko [[Bristol]]u. Táto nehoda, nakoľko bolo treba v krátkom čase nájsť iného bubeníka, skomplikovala dokončovanie albumu a pripravované turné. Na nahrávanie albumu a na počiatočné, promočné turné vypomohol najprv [[Steve Ferrone]], pre zvyšok roku [[1998]] sa k Brianovi Mayovi na koncertoch pripojil (vtedy) bývalý bubeník skupiny [[Kiss (skupina)|Kiss]], [[Eric Singer]]. === 1998 – súčasnosť === [[File:Brian May.JPG|thumb|right|180px|May v Čile (2008).]] Od oficiálneho posledného projektu ''[[Another World (album)|Another World]]'' z roku [[1998]] sa Brian May prezentuje skôr ako sólový umelec, prípadne spolupracuje na projektoch iných skupín, či umelcov, menej sa prezentuje s Rogerom Taylorom ako súčasť kapely Queen. Dňa [[22. október|22. októbra]] [[2000]] sa Brian May predstavil ako hosť na show, ktorá sa konala v [[Brixton Academy]] pri 25. výročí skupiny [[Motörhead]], kde vystúpil spolu s bývalým gitaristom tejto kapely, [[Eddie Clarke|Eddiem Clarkem]] a zahrali song „Overkill“. Brian May je dobrý priateľ speváka a hudobníka, [[Phil Collins|Phila Collinsa]], a bol v roku [[2007]] špeciálnym hosťom pri opätovnom spojení na koncerte skupiny [[Genesis (skupina)|Genesis]] v londýnskom [[Twickenham Stadium]]. Za výpomoc bubeníka [[John Miceli|Johna Miceliho]] sa Brian May odvďačil [[Meat Loaf|Meatovi Loafovi]] tým že v roku [[2010]] pridal svoje gitarové sólo na jeho album ''[[Hang Cool, Teddy Bear]]''. Dňa [[18. apríl]]a [[2011]] [[Lady Gaga]] potvrdila, že Brian May hrá na gitaru v skladbe „[[You and I]]“, ktorá je na jej albume ''[[Born This Way]]'', ktorý vydala 23. mája toho istého roku.<ref>{{cite news | url=http://www.mirror.co.uk/celebs/news/2011/04/18/lady-gaga-to-collaborate-with-queen-guitarist-brian-may-115875-23068887/ | title=Lady Gaga to collaborate with Queen guitarist Brian May | last=Rainbird | first=Ashley | date=18 April 2011 |work=Daily Mirror |location=UK | accessdate=1 June 2011 }}</ref> Dňa 28. augusta túto pieseň spolu zahrali Lady Gaga a Brian May v [[Los Angeles]] na [[MTV Video Music Awards]].<ref>{{cite web|url=http://www.mtv.com/photos/vma-2011-performers/1668990/6498737/photo.jhtml|title=Lady Gaga as Jo Calderone and Brian May perform 'Yoü And I' on stage during the 2011 MTV Video Music Awards|publisher=Mtv.com|accessdate=27 September 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140809195801/http://www.mtv.com/photos/vma-2011-performers/1668990/6498737/photo.jhtml|archivedate=2014-08-09}}</ref> V júni roku [[2011]] Brian May vystúpil s [[Tangerine Dream]] na podujatí [[Starmus Festival]] na [[Tenerife]], ktoré sa konalo v rámci osláv 50. výročia prvého letu kozmonauta, [[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurija Gagarina]].<ref>{{cite web |title=Sonic Universe featuring Brian May on 25th April |url=http://www.queenonline.com/en/news-archive/press-release-tangerine-dream-release-starmus-sonic-universe-featuring-brian-may-on-25th-april/ |work=The Official Queen Website}}</ref> Dňa [[26. august]]a [[2011]], Brian May na [[Reading Festival]]e zahral skladby „[[We Will Rock You]]“ a „[[Welcome to the Black Parade]]“ s americkou kapelou [[My Chemical Romance]].<ref>{{cite web|url=http://www.nme.com/news/my-chemical-romance/58869|title=My Chemical Romance joined by Queen's Brian May at Reading Festival|date=26 August 2011|work=NME.COM|accessdate=27 September 2014}}</ref> Dňa 10. októbra sa May s podporou skupiny [[Dark Stares]] ukázal na oslavách opätovného spojenia britskej kapely [[The Darkness]] v londýnskom klube [[100 Club]].<ref name="The Darkness Wow The 100 Club At Intimate Show">{{cite web|url= http://www.justinhawkinsrocks.co.uk/index.php?start_from=308&ucat=&archive=&subaction=&id=& |title= The Darkness Wow The 100 Club At Intimate Show |date=11 October 2011|publisher=[[Justin Hawkins|JustinHawkinsRocks.co.uk]]}}</ref><ref name="The Darkness @ 100 Club 10 October 2011">{{cite web|url= http://planetmusicreviews.wordpress.com/2011/10/13/the-darkness-100-club-10th-october-2011/ |title= The Darkness @ 100 Club 10th October 2011 |date=13 October 2011|publisher=Planet Music Reviews}}</ref> Ako ich dlhodobý fanúšik si May s nimi zahral na pódiu na ich následnom turné v [[Hammersmith Apollo]] medziiným aj skladbu od Queen, „[[Tie Your Mother Down]]“.<ref name="Queen Guitarist Brian May Joins The Darkness On Stage">{{cite web|url= http://ultimateclassicrock.com/queen-guitarist-brian-may-joins-the-darkness-on-stage/ |title= Queen Guitarist Brian May Joins The Darkness On Stage |date=26 December 2011|publisher=Ultimate Classic Rock}}</ref><ref name="QUEEN's BRIAN MAY Performs With THE DARKNESS In London">{{cite web|url= http://www.blabbermouth.net/news/queen-s-brian-may-performs-with-the-darkness-in-london-pro-shot-video-available/ |title= QUEEN's BRIAN MAY Performs With THE DARKNESS In London |date=26 December 2011|publisher=Blabber Mouth}}</ref> Dňa [[16. september|16. septembra]] [[2012]] sa Brian May predstavil v [[Royal Albert Hall]] na charitatívnom koncerte Sunflower Jam, kde vystúpil spolu s [[John Paul Jones|Johnom Paulom Jonesom]] ([[Led Zeppelin]]), [[Ian Paice|Ianom Paicem]] ([[Deep Purple]]) a spevákmi: [[Bruce Dickinson]]om ([[Iron Maiden]]) a [[Alice Cooper]]om.<ref>{{cite web|url=http://www.nme.com/news/led-zeppelin/66153|title=Led Zeppelin, Iron Maiden and Queen band members perform at charity rock show|date=17 September 2012|work=NME.COM|accessdate=27 September 2014}}</ref> V januári roku [[2012]] sa podieľal Brian May na nahrávaní singlu „Rockstar“, ktorý vydal ako svoj sólový projekt [[Dappy]], frontman [[N-Dubz]].<ref name="Dappy 'pays tribute to Amy Winehouse'">{{cite web|url=http://www.nme.com/news/queen/61513 |title=Dappy says his hook-up with Queen's Brian May 'pays tribute to Amy Winehouse and 27 club' |publisher=[[NME]] |date=18 January 2012}}</ref> Brian May vytvoril v tejto skôr typickej [[Hip-hop (hudba)|hip hopovej]] kreácii gitarové rífy, ktoré kulminujú do elektrifikovaného sóla.<ref name="'Rockstar' – Single review">{{cite web|url=http://www.digitalspy.co.uk/music/review/a366106/dappy-ft-brian-may-rockstar-single-review.html#~oPE1D3N6H2p4iO |title=Dappy ft. Brian May: 'Rockstar' – Single review |publisher=[[Digital Spy]] |date=16 February 2012}}</ref> Táto dvojica sa stretla v programe [[Live Lounge]] (vysielané v [[BBC Radio One]]), kde spolu naplno využili hiphopovo rockový potenciál skladby „[[We Will Rock You]]“.<ref name="Dappy Will Rock You in the Live Lounge">{{cite web|url=http://www.bbc.co.uk/programmes/p00pjhv2 |title=Dappy & Brian May perform We Will Rock You in the Live Lounge |publisher=[[BBC]] |date=27 February 2012}}</ref> V roku [[2014]] Brian May nahral soundtrack pre nezávislý film ''[[51 Degrees]]'',<ref name="Brian May's IMDB page">{{cite web|url=http://www.imdb.com/name/nm0006190/?ref_=nv_sr_1/|title=Brian May IMDB|work=IMDb|accessdate=27 September 2014}}</ref> ktorý režíroval nemecký filmový režisér Grigorij Richters.<ref name="Brian May's Official Blog">{{cite web|url=http://brianmay.com/brian/briannews/briannewsjun14a.html#04|title=Brian May's Official Blog|publisher=Brianmay.com|accessdate=27 September 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150330063405/http://www.brianmay.com/brian/briannews/briannewsjun14a.html#04|archivedate=2015-03-30}}</ref> Film mal premiéru v tom istom roku na [[Starmus Festival]]e.<ref name="Starmus announces 51 Degrees">{{cite web|url=http://www.starmus.com/en/sci-fi-thriller-51-degrees-screening-adds-to-growing-programme-of-events-at-starmus-festival-2014-in-tenerife/|title=Starmus announces 51 Degrees|publisher=Starmus.com|accessdate=27 September 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150402124503/http://www.starmus.com/en/sci-fi-thriller-51-degrees-screening-adds-to-growing-programme-of-events-at-starmus-festival-2014-in-tenerife/|archivedate=2015-04-02}}</ref><ref name="Starmus announces Stephen Hawking">{{cite web|url=http://www.starmus.com/en/stephen-hawking-will-be-headlining-the-starmus-festival-2/|title=Starmus announces Stephen Hawking|publisher=Starmus.com|accessdate=27 September 2014}}{{Nedostupný zdroj|date=november 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V roku [[2005]] bol od kráľovnej pri príležitosti jej narodením udelený Brianovi Mayovi [[Rad britského impéria]] za „služby pre britský hudobný priemysel“.<ref name="knighted"/> ==== Spolupráca s Kelly Ellisovou ==== Potom, ako účinkovala v muzikáli ''[[We Will Rock You (muzikál)|We Will Rock You]]'', nadviazal Brian May aktívnu spoluprácu so speváčkou a herečkou [[Kerry Ellis]]ovou. Produkoval a aranžoval jej debutový štúdiový album ''[[Anthems (album)|Anthems]]'' (2010), ktorý nasledoval po [[extended play|EP]], ''[[Wicked in Rock]]'' (2008). Viackrát ju aj sprevádzal na gitare počas jej verejných koncertných vystúpení. Vo februári roku [[2011]] bolo oznámené, že Brian May spolu s [[Kerry Ellis]]ovou absolvujú naprieč Britániou dvanásť koncertov.<ref>{{cite web|url=http://www.ultimatequeen.co.uk/live/brian.htm#2011kerryellistour|title=2011 Brian May Concertography: Kerry Ellis 'Anthems' Tour|publisher=Ultimatequeen.co.uk|accessdate=27 September 2014}}</ref> Dňa 1. marca May a Ellis zahrali spolu na londýnskej železničnej stanici v rámci benefície bez nároku na vstupné tridsaťminútový akustický set, v ktorom bola aj skladba „[[Crazy Little Thing Called Love]]“.<ref>{{cite news| url=http://www.dailymail.co.uk/tvshowbiz/article-2286827/They-Will-Rock-You-Former-The-Voice-star-Kerry-Ellis-Brian-May-kick-outdoor-charity-gig.html | location=London | work=Daily Mail | title=They Will Rock You! Former The Voice star Kerry Ellis and Brian May kick off outdoor charity gig | date=1 March 2013}}</ref> == Inštrumentalizmus == Prvým hudobným nástrojom, na ktorom sa Brian May začal učiť hrať bolo [[banjolele]] (brnkací nástroj, ktorý je spojením medzi [[bendžo]]m a [[ukulele]]), ktoré použil pri hraní v skladbe „Bring Back That Leroy Brown“. Pri piesni „Good Company“ použil bežné barytónové ukulele, ktoré si kúpil na dovolenke na Havaji. Príležitostne si May vedel pri nahrávaní pomôcť využitím aj ďalších hudobných nástrojov, ako napríklad hrou na [[Harfa|harfe]] (jedným akordom, ktorý mu potom zvukový technik upravil do súvislého hrania), či basovú gitaru, ktorú bežne používal pri demonahrávkach, či vo svojich sólových projektoch, alebo v čase prípravy albumu pre kombináciu Queen + Paul Rodgers. V detstve sa Brian May učil hrať aj na [[klavír]] a aj keď primárne bol v skupine Queen hráčom na tento nástroj [[Freddie Mercury]], počas koncertov ho Brian bežne za klávesmi zaskočil. Od roku [[1979]] Brian May hrával aj na [[syntetizátor]]och, či používal programované bicie nástroje. Brian May je takisto rešpektovaný ako [[spevák]].<ref>{{cite web|url=http://www.dailymail.co.uk/tvshowbiz/reviews/article-1365179/We-STILL-rock-Re-releases-chart-Queens-rise-power.html|title=We STILL rock you: Re-releases chart Queen's rise to power|work=Mail Online|accessdate=27 September 2014}}</ref> Od [[Queen II|druhého albumu skupiny Queen]] po ''[[The Game]]'' na každom z projektov naspieval aspoň jeden song. Spolu so skladateľom, [[Lee Holdridge|Leem Holdridgem]] je spoluautorom mini-opery ''Il Colosso'', ktorá bola komponovaná v roku [[1996]] pre film ''The Adventures of Pinocchio'' (réžia [[Steve Barron]]). May v tejto opere aj spieva, no nie je priamo na obraze, ale znie v [[dabing]]u, ktorý hrá pre účinkujúce bábky. === Gitarista === V prvom rade je Brian May vo viacerých publikáciách odborníkmi, ako aj ďalšími hudobníkmi z brandže hodnotený ako virtuózny hráč na gitaru.<ref>{{Cite book |date=2007 |title=Queen |work=[[Encyclopædia Britannica]]}}</ref><ref>{{Cite book |last=Sharpe-Young |first=Garry |title=Brian May |publisher=Rockdetector |url=http://rockdetector.com/artist,1371.sm }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080501053440/http://www.rockdetector.com/artist,1371.sm |date=2008-05-01 }}</ref><ref>{{Cite news |last=Coleman |first=Mark |date=9 October 1986 |title=''A Kind of Magic'' |periodical=Rolling Stone |issue=484 |url=http://rollingstone.com/artists/queen/albums/album/210159/review/5946266/a_kind_of_magic }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071001090826/http://www.rollingstone.com/artists/queen/albums/album/210159/review/5946266/a_kind_of_magic |date=2007-10-01 }}</ref><ref>{{Cite news |last=Donaghy|first=James |date=17 February 2007 |title=Not another axe to grind |periodical=The Guardian |url= http://guardian.co.uk/theguide/music/story/0,,2013600,00.html | location=London | accessdate=26 April 2010}}</ref><ref name="Sutcliffe">Phil Sutcliffe, Peter Hince, Reinhold Mack [http://books.google.com/books?id=adNONbUWLjgC&pg=PT167&dq=sammy+hagar+on+QUEEN#v=onepage&q=sammy%20hagar%20on%20QUEEN&f=false Queen: The Ultimate Illustrated History of the Crown Kings of Rock]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} p.164. Voyageur Press, 2009</ref> Jeho meno sa nachádza na popredných pozíciách hodnotení najlepších gitaristov: 26. miesto má v rebríčku časopisu ''[[Rolling Stone]]'' medzi [[Rolling Stone's 100 greatest guitarists of all time|stovkou najlepších gitaristov všetkých čias]].<ref name="Rolling Stone"/> Bývalý spevák kapely [[Van Halen]], [[Sammy Hagar]] sa pozitívne vyjadruje k hudobným diela skupiny Queen a skvelej gitarovej technike Briana Maya.<ref name="Sutcliffe"/> ==== Gitary ==== Pre Briana Maya je charakteristická, dnes už legendárna gitara, ktorá dostala meno „[[Red Special]]“. Nahrával s ňou albumy a často ju používal na koncertoch. Gitaru mu vyrobil jeho otec, elektrotechnický inžinier, keď mal šestnásť rokov.<ref name=Grdn2014/><ref>{{cite web|url=http://www.guardian.co.uk/music/2010/aug/09/hey-sound-homemade-guitars|title=Hey, what's that sound: Homemade guitars|author=David McNamee|work=the Guardian|accessdate=27 September 2014}}</ref><ref>{{cite web|cPD7_hQk7hk|Brian May Interview}} The Music Biz (1992). Retrieved 19 August 2011</ref><ref>{{cite web|url=http://www.songwritershalloffame.org/exhibits/bio/C2341|title=Songwriters Hall of Fame – Brian May Biography|publisher=Songwritershalloffame.org|accessdate=27 September 2014}}</ref> Bola vyrobená z dreva z kozuba, ktorý pochádzal z osemnásteho storočia. Brian bol na ňu zvyknutý a vyjadroval sa, že „sa mu páči, že má hrubý plochý a široký krk. Sám lakoval plastovou vrstvou jej hmatník. Páka tremola gitary bola zaujímavá tým, že bola vyrobená z bicyklového nosiča, pri výrobe gitary boli použité štrikovacie ihlice, či tlačné pružiny z ventilového rozvodu starej motorky.“ V súčasnosti je Brian May vlastníkom spoločnosti, ktorá vyrába gitary majúce dizajn založený na pôvodnom originálnom modele Red Special. Okrem tejto gitary samozrejme používa aj iné modely. Boli to napríklad: * júl 1973 – máj 1974: [[Fender Stratocaster]] * október 1974 – máj 1975: [[Gibson Les Paul]] Deluxe, a Stratocaster od predchádzajúceho turné. * november 1975 – máj 1976: tie isté dva modely ako predtým, plus repliku Red Special, ktorú urobil John Birch. * september 1976: tie isté tri ako predtým, plus akustickú gitaru Martin D-18 pre skladbu „'39“. * január 1977 – august 1979: iba repliku od Bircha a v niektorých skladbách akustickú dvanásťstrunovku Ovation Pacemaker („'39“, „Love of My Life“, „Dreamer's Ball“). * november 1979 – jún 1982: repliku od Bircha, [[Fender Telecaster]] („Crazy Little Thing Called Love“), Ovation (akustické piesne). * júl – november 1982: zo záloh pribudla gitara [[Gibson Flying V]]. Dňa 9. augusta Brian rozbil repliku od Bircha a musel používať záložnú gitaru. * august – október 1984: Gitara Flying V sa stala záložnou a používal repliku od firmy Guild. Používal aj Taylorovu gitaru Gibson Chet-Atkins Classical Electric. * júl 1985 – august 1986: prestal dlhodobo používať gitaru Gibson Flying V. * Inv roku [[2012]] dostal dvojkrkú repliku gitary Red Special, ktorá má druhý krk dvanásťstrunový. Použil ju niekoľkokrát aj pri vystúpeniach, na ktorých spieval [[Adam Lambert]].<ref name="Double-neck Red Special">{{cite web|url=http://www.musicradar.com/guitarist/brian-mays-guyton-double-neck-549856|title=Brian May's Guyton Double Neck|author=Simon Bradley|publisher=Musicradar.com|accessdate=27 September 2014}}</ref> Pre [[Akustická gitara|akustickú hru]] sú Mayovými favoritmi gitary Ovation, Martin, [[Tōkai Guitars|Tōkai]] Hummingbird, Godin a Guild. Na niektorých videách ho môžeme vidieť aj s inými nástrojmi ako napríklad kópia gitary Stratocaster pri skladbe „Play the Game“ (1980) a [[Washburn RR-V Tour Series|Washburn RR2V]] pri „Princes of the Universe“ (1986). V roku [[1984]] firma [[Guild Guitar Company|Guild]] začala vyrábať prvé oficiálne repliky gitary Red Special a bol vyrobený aj súbor prototypov pre Briana Maya. Nakoľko táto verzia gitary mala rozdielnu konštrukciu, nebola úplne presná a May s takouto verziou nebol spokojný. Asi po 300 vyrobených kusoch bola preto výroba replík stopnutá. V roku [[1993]] sa firma Guild vrátila k výrobe týchto replík, no po 1000 vyrobených kópiách ich výroba skončila. Niektoré z nich May používa ako záložné nástroje. V súčasnosti používa May aj dve gitary, ktoré vyrobil husliar Greg Fryer a v roku [[1998]] opravenú „Starú dámu“, ktorú má už iba ako zálohu. Repliky od Fryera sú takmer identické s pôvodnou, len majú na vretenníku Fryerove logo. Mayova pôvodná Red Original má ako logo šesťpencovú mincu. Okrem toho, že používa doma vyrobenú gitaru, bolo o Brianovi známe, že na brnkanie rád používal mince. Užíval si pritom kvality brnkania s šesť-pencovej britskej mince, najlepšie zo súboru z roku [[1970]]. Vyhovovalo mu, že tvrdosť kovu mu oproti plastovým trsátkam dáva možnosť lepšej kontroly nad hrou.<ref name="Jackson"/> Pre tento jeho zvyk bol všeobecne známy, tým, že vždy musel mať vo vrecku niekoľko mincí.<ref name="Jackson">Laura Jackson (2011). [http://books.google.com/books?id=9bMW7YFSiuoC&pg=PT14&dq=brian+may+sixpence&hl=en&sa=X&ei=Kw37TrCuG8OIhQfbp4TSAQ&ved=0CDYQ6AEwAA#v=onepage&q=brian%20may%20sixpence&f=false "Brian May: The Definitive Biography"] Hachette UK, 2011</ref> ==== Mayove gitarové inšpirácie ==== Prvými inšpiráciam pre Briana Maya bol [[Cliff Richard]] a [[the Shadows]]. O mnoho rokov neskôr si užil možnosť zahrať si pri rôznych príležitostiach s oboma: s Cliffom Richardom a gitaristom Shadows, [[Hank Marvin|Hankom Marvinom]]. Spolupracoval s Cliffom a skupinou The Shadows na reedícii ich hitu z roku [[1958]], „[[Move It]]“, ktorý vyšiel [[6. november|6. novembra]] [[2006]] na duetovom albume Cliffa richarda s názvom ''Two's Company''.<ref>{{cite web|url=http://www.allmusic.com/album/twos-company-the-duets-mw0000448982|title=Two's Company: The Duets|work=AllMusic|accessdate=27 September 2014}}</ref> Podľa vyjadrení Briana Maya boli jeho veľkými vzormi aj [[The Beatles]], [[Led Zeppelin]], [[The Who]] a [[Jimi Hendrix]]. V roku [[1989]] počas interview pre BBC Radio 1 Brian May ako svoje gitarové vzory vymenoval: [[Jimi Hendrix|Jimiho Hendrixa]], [[Jeff Beck|Jeffa Becka]] a [[Eric Clapton|Erica Claptona]]. V roku [[1991]] v rozhovore pre magazín ''[[Guitar World]]'' pridal k svojim vzorom aj kapely [[The Who]] a [[Led Zeppelin]].<ref>{{cite web |url=http://www.intellectualonly-mercury.ru/interview/The_Life_Of_Brian.htm |title=The Life of Brian in Guitar World |publisher=Intellectualonly-mercury.ru |accessdate=29 August 2011 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110810112604/http://www.intellectualonly-mercury.ru/interview/The_Life_Of_Brian.htm |archivedate=2011-08-10 }}</ref> [[Jimmy Page]] bol podľa neho „jeden z najväčších mozgov rockovej hudby“.<ref>{{cite web|url=http://www.imdb.com/name/nm0006190/bio|title=Brian May: Personal Quotes|work=IMDb|accessdate=27 September 2014}}</ref><ref>{{cite web|last=Prato |first=Greg |url={{Allmusic|class=artist|id=p13633|pure_url=yes}} |title=Brian May at Allmusic |publisher=Allmusic.com |date=18 July 2012 |accessdate=18 July 2012}}</ref> === Ďalšie nástroje === V štúdio May používal klávesy [[Yamaha DX7]]. Bolo to napríklad pri začiatku nahrávky „One Vision“ a na pozadí skladieb „Who Wants to Live Forever“, „Scandal“ a „The Show Must Go On“. Používal a aj dodnes vlastní Mercuryho klavír Steinway. Stávalo sa, že May použil ako hudobné nástroje aj niektoré hračky ako napríklad plastikové piáno značky [[Yamaha]] v piesni „Teo Torriatte“ a miniverziu nástroja [[Koto (nástroj)|Koto]] v nahrávke „The Prophet's Song“ (album ''A Night at the Opera''), či ukulele-bendžo napríklad v skladbách „Bring Back That Leroy Brown“ a „Good Company“. == Osobný život == [[File:Brian May Portrait - David J Cable.jpg|thumb|right|Brian May v roku 2010]] Medzi rokmi [[1974]] až [[1988]] bol Brian May ženatý s Chrissie Mullen, s ktorou má tri deti: Jimmy (* [[15. jún]] [[1978]]), Louisa (* [[22. máj]] [[1981]]) a Emily Ruth (* [[18. február]] [[1987]]). Ich rozvod v roku [[1988]] bol bulvárom komentovaný ako dôsledok vzťahu s herečkou [[Anita Dobsonová|Anitou Dobsonovou]] (v Británii sa preslávila v 80. rokoch v mydlovej opere ako postava menom [[Angie Watts]]), s ktorou sa stretol v roku [[1986]].<ref>{{cite web|url=http://www.dailymail.co.uk/femail/article-2043176/How-Anita-Dobson-weathered-loss-parents-help-husband-Queens-Brian-May.html|title=I'll be dancing my heart out in memory of my mum! How Anita Dobson weathered the loss of her parents with the help of her husband, Queen's Brian May|work=Mail Online|accessdate=27 September 2014}}</ref> V roku [[1986]] po koncerte na štadióne vo Wembley Dobsonová inšpirovala Maya na napísanie skladby „I Want It All“. Brian May s Anitou Dobsonovou uzavreli manželstvo [[18. november|18. novembra]] [[2000]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.bbc.co.uk/strictlycomedancing/2011/dancers/celebrity/anita_dobson.shtml |dátum prístupu=2015-05-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120829083922/http://www.bbc.co.uk/strictlycomedancing/2011/dancers/celebrity/anita_dobson.shtml |dátum archivácie=2012-08-29 }}</ref> Brian May sa priznáva, že koncom 80. a začiatkom 90. rokov trpel ťažkými depresiami do takej miery, že uvažoval o samovražde.<ref>{{cite web| last =May| first =Brian| url =http://www.brianmay.com/brian/briannews/briannewsdec05.html| title =News December&nbsp;2005| accessdate =14 August 2007| archiveurl =https://web.archive.org/web/20060504184823/http://www.brianmay.com/brian/briannews/briannewsdec05.html| archivedate =2006-05-04}}</ref> Ťažko vtedy vnímal ako dopadlo jeho manželstvo, že zlyhal aj ako otec aj ako manžel, zasiahla ho otcova smrť a ochorenie a smrť Freddieho Mercuryho.<ref>{{cite web |url=http://www.brianmay.com/brian/magsandpress/okjun98/okjun98.html |title=The Legendary Rock Star at home in Surrey, 19 June 1998 |work=Brianmay.com |date=19 June 1998 |accessdate=24 October 2011 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130829005931/http://www.brianmay.com/brian/magsandpress/okjun98/okjun98.html |archivedate=2013-08-29 }}</ref> Mayov otec, Harold pracoval ako technický kreslič na ministerstve letectva a bol dlhodobým silným fajčiarom.<ref name=Grdn2014/> Výsledkom toho bolo, že Brian má averziu voči fajčeniu,<ref>{{cite web| last=May| first=Brian|url= http://www.brianmay.com/brian/brianssb/brianssbfeb06.html#07| title = SMOKING: WE DO NOT HAVE TO WAIT !! |work=Brian's Soapbox Feb 06 |date=6 February 2006| accessdate=27 July 2008}}</ref> až do takej miery, že je počas koncertov zakázané fajčiť vo všetkých vnútorných priestoroch.<ref>{{cite news|title=QUEEN WANTS MOSCOW SPORTS COMPLEX TO BECOME NON-SMOKING AREA|publisher=REGNUM News Agency|url=http://www.brianmay.com/queen/queennews/queennewsjun08b.html#19|work=Queen News June 2008|date=19 June 2008|accessdate=27 July 2008}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080727004014/http://www.brianmay.com/queen/queennews/queennewsjun08b.html#19 |date=2008-07-27 }}</ref> Brianov otec bol sklamaný, že jeho syn pre kariéru rockového hudobníka zanechal seriózne vzdelanie, ale potom ako vzal obidvoch svojich rodičov na ich prvý koncert do New Yorku v [[Madison Square Garden]], otec uznal, že to „vychytil“.<ref name=Grdn2014/><ref name="dm25apr10">{{cite news | title=Brian May: Snivelling dweeb? I let that hunt-loving Tory get off lightly! |work=Daily Mail |location=UK | url=http://www.dailymail.co.uk/news/article-1268757/Brian-May-Snivelling-dweeb-I-let-hunt-loving-Tory-lightly.html | accessdate=26 November 2011 | author=Johnston, Jenny | date=25 April 2010}}</ref> Podľa novín ''[[The Sunday Times]]'' bol v roku [[2011]] majetok Briana Maya odhadovaný na 85 miliónov libier, respektíve na 135 miliónov dolárov.<ref>{{cite web|url=http://www.thisismoney.co.uk/money/article-1722112/The-50-richest-people-music.html|title=The top 50 richest people in music: Sunday Times Rich List|work=This is Money|accessdate=27 September 2014}}</ref> Brian May je vegetarián a od 2020 je vegán.<ref>{{Cite web|url = http://www.dailymail.co.uk/debate/article-2193595/Brian-May-I-voted-Tory-But-Ill-vote-Cameron-bloody-badger-cull.html|title = Vegetarian rock stars don't vote Tory. I did. But I'll never vote for Cameron after his bloody badger cull|date = 28 August 2012|accessdate = |website = Daily Mail Online|publisher = }}</ref> == Astrofyzik == Brian May skončil štúdium fyziky a matematiky na [[Imperial College London]] s bakalárskym titulom. Medzi rokmi [[1970]] až [[1974]] pokračoval v doktorandskom štúdiu na tému: odrazené svetlo od medziplanetárneho prachu a rýchlosť prachu v rovine slnečnej sústavy. Potom, čo skupina Queen začala mať v roku [[1974]] medzinárodný úspech, doktorandské štúdium prerušil, no Brian zostal ako spoluautor dvoch vedeckých prác: ''MgI Emission in the Night-Sky Spectrum'' (1972)<ref>{{cite journal | journal=Nature | volume = 240 | issue=5381 | pages = 401 – 402 | date = 1972 | doi = 10.1038/240401a0 | title = MgI Emission in the Night Sky Spectrum | author=T. R. Hicks| author2=B. H. May | author3=N. K. Reay|bibcode = 1972Natur.240..401H | issn=0028-0836 }}</ref> a ''An Investigation of the Motion of [[Zodiacal light|zodiacal dust]] Particles (Part I)'' (1973),<ref>{{cite journal | journal=[[Monthly Notices of the Royal Astronomical Society]] | volume = 166 | pages = 439 – 448 | date = 1975 | bibcode = 1974MNRAS.166..439H | title = An investigation of the motion of zodiacal dust particles-1. Radial velocity measurements on Fraunhofer line profiles | author=T. R. Hicks | author2=B. H. May | author3=N. K. Reay | doi=10.1093/mnras/166.2.439}}</ref>, ktoré pochádzali z jeho pozorovania na observatóriu Teide nachádzajúcom sa na [[Tenerife]]. V roku [[2006]] sa Brian May znovu zaregistroval na doktorandské štúdium na Imperial College a v auguste v roku [[2007]], rok skôr ako bol odhadovaný čas, predložil svoju prácu, ktorá sa zaoberala javmi súvisiacimi s jeho predošlými prácami o skúmaní pásu zodiakálneho prachu s prihliadnutím na 33 ročnú históriu pozorovaní s podporou výskumov získaných zo satelitu [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] [[IRAS]].<ref name=buzzcocksphd>{{cite web| title=Never Mind The Buzzcocks| station=BBC| seriesno=21| number=10| minutes=25}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.brianmay.com/brian/biog.html |title=BRIAN MAY – Official Biography |work=Brianmay.com |accessdate=24 October 2011}}</ref><ref>{{cite web| last =May| first =Brian| title =News| url =http://www.brianmay.com/brian/briannews/briannewsjul07.html}}</ref><ref>{{cite news |title =Queen star hands in science PhD|publisher=BBC News|url =http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/6929290.stm |accessdate=3 August 2007<!--| accessdate=2 January 2010--> | date=3 August 2007 }}</ref><ref>{{cite news| title=Queen star celebrates doctorate |publisher=BBC News |url= http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/6961171.stm |accessdate=25 August 2007 | date=23 August 2007 }}</ref> Štúdium ukončil slávnostnou ceremóniou, ktorá sa konala v [[Royal Albert Hall]] dňa [[14. máj]]a [[2008]]. V [[október 2007|októbri 2007]] bol May menovaný ako hosťujúci vedec v Imperial College a odvtedy pokračuje v jeho záujme o astronómiu a zapája sa do činnosti spolu s Imperial Astrophysics Group. Spolu s astrofyzikmi [[Sir Patrick Moore|Patrickom Moorom]] a [[Chris Lintott|Chrisom Lintottom]] je Brian May spoluautorom publikácií ''Bang! – The Complete History of the Universe'' (2006)<ref>{{cite news |date=9 March 2007 |title= Queen star hands in science PhD |work=BBC News |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/6929290.stm | accessdate=2 January 2010}}</ref> a "The Cosmic Tourist" (2012). Na návrh, ktorý podal [[Sir Patrick Moore]] je od [[18. jún]]a [[2008]] na počesť Briana Maya pomenovaný asteroid [[52665 Brianmay]].<!-- MPC 63173 --><ref name="rdspecial">{{cite web |url= http://www.brianmayworld.com/Brian_May.htm |title=the may-keeters homepage |last=May|first=Brian |date=2004 |publisher=brianmayworld.com |accessdate=2 December 2008}}</ref><ref>{{cite web |url= http://ssd.jpl.nasa.gov/sbdb.cgi?sstr=52665 |title= JPL Small-Body Database Browser |author=NASA |accessdate=19 July 2010}}</ref> Brian May spolu s Chrisom Lintottom, [[Jon Culshaw|Jonom Culshawom]], Prof. [[Brian Cox|Brianom Coxom]], bol hosťom 700. pokračovania populárnovedeckého týždenníka ''[[The Sky at Night]]'', ktorý od roku [[1957]] do 2013 vysielala BCC a po celý čas, až do smrti, ho moderoval Sir Patrick Moore. S nimi bol v štúdiu aj držiteľ titulu [[Astronomer Royal]], [[Martin Rees]], ktorý pri pohľade na prítomných hodil smero k Brainovi poznámku, že „ešte nestretol vedca, ktorý sa na [[Isaac Newton|Isaaca Newtona]] podobal tak veľmi ako on“.<ref name="Guardian">{{cite news|url=http://www.guardian.co.uk/tv-and-radio/2011/mar/13/monroe-james-nesbitt-brian-cox|title=Wonders of the Universe; The Sky at Night|publisher=The Guardian|accessdate=23 May 2012|location=London|first=Andrew|last=Anthony|date=13 March 2011}}</ref> Dňa 8. januára, 2013 bol Brian May hosťom v prvej časti tretej série programu BBC, ''[[Stargazing Live]]''. Dňa [[17. november|17. novembra]] [[2007]] Brian May prebral od [[Cherie Blair]]ovej vymenovanie za kancelára liverpoolskej školy [[Liverpool John Moores University]],<ref name="New Chancellor confirmed">{{cite web |url=http://www.ljmu.ac.uk/NewsUpdate/index_92016.htm |title=New Chancellor confirmed |work=Ljmu.ac.uk |publisher=Liverpool John Moores University |date=23 November 2007 |accessdate=24 October 2011 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100906210108/http://www.ljmu.ac.uk/NewsUpdate/index_92016.htm |archivedate=2010-09-06 }}</ref><ref name="May installed as uni chancellor">{{cite news |title=May installed as uni chancellor |work=BBC News |url= http://news.bbc.co.uk/1/hi/england/merseyside/7345958.stm |date=14 April 2008 |accessdate=14 April 2008}}</ref> Tento post zastával medzi rokmi [[2008]] až [[2013]].<ref name="Guardian"/> V roku [[2011]], pri príležitosti 50. výročia prvého letu človeka do vesmíru, Brian May participoval na organizácii podujatia [[Starmus Festival]], ktorý sa s mottom „Čo robíme vo vesmíre?“ konal na Kanárskych ostrovoch. Zámerom festivalu, na ktorého oragnizácii participoval aj Mayov kolega, [[Garik Israelian]], bolo spopularizovať astronómiu. V predstavenstve predstavenstva bol aj kozmonaut [[Alexei Leonov]], fyzik [[Stephen Hawking]], evolučný biológ [[Richard Dawkins]] a iní. Súčasťou akcie boli kultúrne podujatia spojené s hudobným koncertom, na ktorom vystúpil aj [[Edgar Froese]] a [[Tangerine Dream]]. V roku [[2014]] Brian May participoval na druhom ročníku tohto festivalu, ktorý sa konal tiež na Kanárskych ostrovoch. tentoraz sa na ňom vyjadroval o svojej vášni k stereskopickej imaginácii astronomických objektov, ktoré u prítomných zdôraznil sledovaním špeciálnych 3-D snímkoch. Festival vrcholil koncertom, na ktorom účinkoval okrem Briana Maya aj [[Rick Wakeman]]. == Aktivizmus == [[File:Brian May filming for the BBC's 'The One Show'.jpg|thumb|right|220px|Brian May pri nakrúcaní pre [[BBC]] v ''The One Show'' roku 2011, pri kampani za záchranu [[jazvec]]ov.]] Brian May je zakladateľom hnutia na ochranu práv zvierat. Aj keď väčšinu svojho života bol voličom [[Konzervatívna a unionistická strana|Konzervatívnej a unionistickej strany]],<ref>{{cite news| url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/programmes/the_daily_politics/8730078.stm |work=BBC News | title=Brian May on saving the fox | date=9 June 2010}}</ref> hovorí že pre postoj konzervatívcov k tradičného honu na líšku a hubeniu jazvecov sa rozhodol, že počas volieb v roku [[2010]] ich voličom nestane. Jeho ochranárske združenie, ktoré podľa známeho hitu skupiny Queen nazval „[[Save Me]]“, začalo kampaň na ochranu všetkých zvierat proti neprípustnému, krutému a ponižujúcemu zaobchádzaniu. Vzhľadom na pôvod je silne zameraný na príklad, akým sa na britských ostrovoch zaobchádza s líškami a jazvecmi.<ref>{{cite news| url=http://www.guardian.co.uk/commentisfree/2010/jul/12/badger-cull-wales-brian-may?showallcomments=true#start-of-comments |location=London |work=The Guardian | title=Kill the cull, not the badgers | first=Brian | last=May | date=12 July 2010}}</ref> Primárne je zameraný na dodržiavanie britského zákona známeho ako ''Hunting Act 2004'', ktorý sa zaoberá zákazom lovu lesných zvierat prenasledovaním psou svorkou a ďalšími, či dodržanie ostatných miestnych ochranných zákonov a nariadení.<ref name="save-me.org.uk">{{cite web|url=http://www.save-me.org.uk/ |title=SAVE ME 2010 &#124; Home – Welcome |work=Save-me.org.uk |publisher=Duck Productions |accessdate=24 October 2011}}</ref> Ako volič Brian May v poslednej dobe aktívne podporuje britských kandidátov [[Strana zelených|Strany zelených]], či ekologicky zameraných politikov z Konzervatívnej strany.<ref>https://www.youtube.com/watch?v=HjKP4p4njB0</ref><ref>http://www.crawleynews.co.uk/Queen-legend-Brian-urges-Crawley-residents-vote/story-26243354-detail/story.html</ref> V jednom z interview v septembri roku [[2010]] pre televíziu BBC v programe ''[[HARDtalk]]'', Brian May poznamenal, že by sa chcel stať radšej známy za to, čo urobil pre práva zvierat, ako pre jeho hudbu, či vedecké práce.<ref>HARDtalk {{cite web|MZ4eeS5D8dc|"clip of May's interview"}}, [[BBC]], 22 September 2010.</ref> May je horlivým stúpencom [[RSPCA]], medzinárodného fondu na ochranu zvierat, ligy proti krutým športom, [[People for the Ethical Treatment of Animals|PETA]] a ochrany voľne žijúcich zvierat. == Stereoskopia == V roku [[2003]] May oznámil, že sa zaujíma o vyhľadanie skutočných miest, kde vznikli obrázky publikované v knihe ''Scenes in Our Village''. V roku [[2004]] miesta lokalizoval na vidieckom sídle a farnosti [[Hinton Waldrist]] v [[Oxfordshire]]. Spolu so spisovateľkou [[Elena Vidalová|Elenou Vidalovou]] vydal Brian May v roku [[2009]] knihu nazvanú ''[[A Village Lost and Found|A Village Lost and Found: Scenes in Our Village]]''.<ref>{{cite news |title= A Village Preserved, Green and All: Brian May's Photographic Recovery |first=Randy |last=Kennedy |newspaper=[[The New York Times]] |date=25 July 2010 |url= http://www.nytimes.com/2010/07/24/arts/design/24may.html?_r=1&src=me&ref=arts }}</ref> Kniha je komentovanou zbierkou stereoskopických obrázkov, ktoré vo [[Viktoriánska éra|Viktoriánskom období]] urobil fotograf [[Thomas Richard Williams]]. Je predávaná spolu so [[streoskop]]om. Zanietenosť pre stereskopické fotografie u Briana Maya pochádza ešte z čias jeho detstva, a koncom 60. rokov kedy sa prvýkrát stretol s Williamsovou prácou. Potom, čo v roku [[1973]] kúpil prvú kartu, ktorá patrila k sérii obrázkov [[Les Diableries]], pochádzajúcich z [[19. storočie|19. storočia]], sa po celý život zaujímal o vyhľadávanie a zbieranie týchto výtvarných dielok,<ref>{{cite web|url=http://www.mojo4music.com/8322/brian-mays-visions-hell/|title=Brian May’s Visions Of Hell|work=MOJO|accessdate=27 September 2014}}</ref> ktoré sa v trojdimenzionálnom zobrazení zaoberajú „každodenným životom v pekle“. Dňa [[10. október|10. októbra]] [[2013]]<ref>{{cite web|url=http://www.londonstereo.com/books.html|title=Retrieved 8 March 2014|publisher=Londonstereo.com|accessdate=27 September 2014}}</ref> bola publikovaná kniha ''Diableries: Stereoscopic Adventures in Hell'', na vzniku, ktorej sa spoločne podieľali: Brian May, Denis Pellerin a Paula Flemingová.<ref>{{cite web|url=http://www.telegraph.co.uk/culture/books/10401890/Brian-May-theres-life-in-the-old-devil-yet.html|title=Brian May: there’s life in the old devil yet|date=25 October 2013|work=Telegraph.co.uk|accessdate=27 September 2014}}</ref> V roku [[2012]] Brian May dostal od [[Kráľovská fotografická spoločnosť|Kráľovskej fotografickej spoločnosti]] Saxbyho medailu za zásluhy na poli trojdimenzionálneho zobrazovania.<ref>{{cite web|url=http://www.rps.org/annual-awards/Saxby-Award|title=Royal Photographic Society's Saxby Award Accessed 29 October 2012|publisher=Rps.org|accessdate=27 September 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131231031111/http://www.rps.org/Annual-awards/Saxby-Award|archivedate=2013-12-31}}</ref> == Sólová diskografia == ;Štúdiové albumy * ''[[Back to the Light]]'' (1992) * ''[[Another World (album)|Another World]]'' (1998) * ''[[Furia (album)|Furia]]'' (2000) [[soundtrack]] ;Koncertné albumy * ''[[Live at the Brixton Academy (Brian May)|Live at the Brixton Academy]]'' (1994) ;EP * ''[[Star Fleet Project]]'' (1983) * ''[[Resurrection]]'' (1993) * ''[[Red Special]]'' (1998) == Bibliografia == * {{cite book |last1=May|first1=Brian |authorlink1= Brian May|last2=Moore |first2=Patrick |last3= Lintott|first3= Chris |title=Bang! The Complete History of the Universe |url= |edition= |series= |date=2006 |publisher=Carlton |isbn=1-84442-552-5 |oclc= }} * {{cite book |last1=May |first1= Brian Harold|authorlink1=Brian May |title= A Survey of Radial Velocities in the Zodiacal Dust Cloud|url=http://spiral.imperial.ac.uk/handle/10044/1/1333 |format= PhD thesis |date=2008 |publisher=Springer |location= New York |isbn= 978-0-387-77705-4|oclc= }} * {{cite book |last1=May|first1=Brian |authorlink1= Brian May|last2=Moore |first2=Patrick |last3= Lintott|first3= Chris |title=The Cosmic Tourist |url= |edition= |series= |date=2012 |publisher=Carlton |isbn=978-1-84732-619-5 |oclc= }} * {{cite book |last1=May|first1=Brian |authorlink1= Brian May|last2=Bradley |first2=Simon |title=Brian May's Red Special |url= |edition= |series= |date=2014 |publisher=Prion Books |isbn=978-1-78097-276-3 |oclc= }} * {{cite book |last1=May |first1= Brian|authorlink1=Brian May |last2=Vidal |first2=Elena |title= A Village Lost and Found|url=http://www.londonstereo.com/book.html |format=book with stereoscopic viewer |publisher=[[Frances Lincoln Publishers|Frances Lincoln]]|isbn=978-0-7112-3039-2 |oclc= }} == Referencie == {{Referencie|3}} == Pozri aj == * [[Bridge From the Future]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Brian May}} == Zdroj == {{Portál|Astronómia}} {{Preklad|en|Brian May|660435089}} {{Queen}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:May, Brian}} [[Kategória:Anglickí rockoví speváci]] [[Kategória:Anglickí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Britskí astrofyzici]] [[Kategória:Queen]] [[Kategória:Commanders of the Order of the British Empire]] [[Kategória:Osobnosti z Londýna]] s7wghh4mkz5m2owrfjgy6yg2yjk0ddz Šablóna:Víťazky US Open 10 146337 8211144 7773021 2026-05-09T11:15:22Z Feriontly17x17x7 228747 akt. 2024, 2025 8211144 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Víťazky US Open |nadpis = [[US Open]]: Víťazky ženskej dvojhry v [[Otvorená éra svetového tenisu|otvorenej ére]] |štýl nadpisu = background:#B2C8FF; |zoznam1 = * ([[Ženská dvojhra na US Open 1968|1968]]) [[Virginia Wadeová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1969|1969]]) [[Margaret Smithová Courtová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1970|1970]]) [[Margaret Smithová Courtová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1971|1971]]) [[Billie Jean Kingová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1972|1972]]) [[Billie Jean Kingová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1973|1973]]) [[Margaret Smith Courtová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1974|1974]]) [[Billie Jean Kingová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1975|1975]]) [[Chris Evertová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1976|1976]]) [[Chris Evertová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1977|1977]]) [[Chris Evertová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1978|1978]]) [[Chris Evertová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1979|1979]]) [[Tracy Austinová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1980|1980]]) [[Chris Evertová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1981|1981]]) [[Tracy Austinová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1982|1982]]) [[Chris Evertová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1983|1983]]) [[Martina Navrátilová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1984|1984]]) [[Martina Navrátilová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1985|1985]]) [[Hana Mandlíková]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1986|1986]]) [[Martina Navrátilová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1987|1987]]) [[Martina Navrátilová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1988|1988]]) [[Steffi Grafová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1989|1989]]) [[Steffi Grafová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1990|1990]]) [[Gabriela Sabatiniová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1991|1991]]) [[Monika Selešová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1992|1992]]) [[Monika Selešová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1993|1993]]) [[Steffi Grafová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1994|1994]]) [[Arantxa Sánchezová Vicariová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1995|1995]]) [[Steffi Grafová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1996|1996]]) [[Steffi Grafová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1997|1997]]) [[Martina Hingisová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1998|1998]]) [[Lindsay Davenportová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 1999|1999]]) [[Serena Williamsová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 2000|2000]]) [[Venus Williamsová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 2001|2001]]) [[Venus Williamsová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 2002|2002]]) [[Serena Williamsová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 2003|2003]]) [[Justine Heninová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 2004|2004]]) [[Svetlana Alexandrovna Kuznecovová|Svetlana Kuznecovová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 2005|2005]]) [[Kim Clijstersová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 2006|2006]]) [[Marija Jurievna Šarapovová|Maria Šarapovová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 2007|2007]]) [[Justine Heninová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 2008|2008]]) [[Serena Williamsová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 2009|2009]]) [[Kim Clijstersová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 2010|2010]]) [[Kim Clijstersová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 2011|2011]]) [[Samantha Stosurová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 2012|2012]]) [[Serena Williamsová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 2013|2013]]) [[Serena Williamsová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 2014|2014]]) [[Serena Williamsová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 2015|2015]]) [[Flavia Pennettová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 2016|2016]]) [[Angelique Kerberová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 2017|2017]]) [[Sloane Stephensová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 2018|2018]]) [[Naomi Ósaková]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 2019|2019]]) [[Bianca Andreescu]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 2020|2020]]) [[Naomi Ósaková]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 2021|2021]]) [[Emma Raducanuová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 2022|2022]]) [[Iga Świąteková]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 2023|2023]]) [[Coco Gauffová]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 2024|2024]]) [[Aryna Sabalenka]] * ([[Ženská dvojhra na US Open 2025|2025]]) [[Aryna Sabalenka]] }}<noinclude>[[Kategória:Tenisové navigačné šablóny]]</noinclude> eg2ay0954u9lhtfvjgi55mq5t449mb1 Patrick Roy 0 147290 8211034 7782793 2026-05-09T07:34:08Z ~2026-27065-36 293875 8211034 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno = Patrick Roy | Portrét = Remparts-Saguenéens-16-12-2012 (4).JPG | Popis = [[Kanada|kanadský]] [[ľadový hokej|hokejista]] | Dátum narodenia = {{dnv|1965|10|5}} | Miesto narodenia = [[Quebec (mesto)|Quebec]], [[Quebec]], [[Kanada]] | Rok1 = 1985 | Rok2 = 2003 | Pozícia = brankár | Chytá = ľavou rukou | Výška = 188 | Váha = 86 | Prezývka = St. Patrick / Casseau | Hral za = [[Montreal Canadiens]]{{break}}[[Colorado Avalanche]] | Draft = 51. celkovo, 1984{{break}}[[Montreal Canadiens]] }} '''Patrick Roy''' (* [[5. október]] [[1965]], [[Quebec (mesto)|Quebec]], [[Quebec]], [[Kanada]]) je bývalý kanadský [[Brankár (ľadový hokej)|hokejový brankár]] a v súčasnosti tréner mužstva [[New York Islanders]] v [[NHL]]. Zároveň je spolumajiteľ juniorského tímu [[Québec Remparts]] v [[QMJHL]]. Do 17. marca 2009 držal rekord NHL v počte víťazstiev a zápasov brankárov, kedy ho prekonal [[Martin Brodeur]]. V NHL nastupoval za tímy [[Montreal Canadiens]] a [[Colorado Avalanche]]. V roku 2003 sa stal členom [[Hokejová sieň slávy|Hokejovej siene slávy]]. Roy je doteraz idolom pre začínajúcich mladých brankárov. ==Klubová kariéra== ===Začiatky v NHL=== Roy začínal s hokejom v tíme Granby Bisons v Quebec Major Junior Hockey Leauge. Do NHL sa dostal v roku [[1984]], keď ho draftoval tím [[Montreal Canadiens]] z 51. miesta. V sezóne 1984/85 odohral za Montreal iba jeden zápas. Naplno sa usídlil v tíme v sezóne 1985/86, v ktorej odchytal 47 zápasov. ===Pôsobenie v Montreale=== Roy odchytal v Montreale úctyhodných 10 rokov a už v roku [[1986]] sa tešil zo [[Stanley Cup]]u. Roy sa stal vo veku 20 rokov najmladším hráčom, ktorý získal [[Conn Smythe Trophy]] (pre najužitočnejšieho hráča play-off). Počas pôsobenie v tíme Canadiens patril medzi hviezdy tímu. V roku [[1993]] sa po prehre prvých dvoch zápasov Canadiens v prvom kole play-off s [[Quebec Nordiques]] špekulovalo o výmene Roya. Nakoniec Montreal otočil sériu z 0-2 na 4-2 a pokračoval na ceste za svojím druhým Stanley Cupom. Zlom prišiel v decembri [[1995]], keď v zápase proti [[Detroit Red Wings|Detroitu Red Wings]] Montreal vysoko prehral a tréner [[Mario Tremblay]] nechal Roya v bráne, aj keď už dostal 9 gólov. ===Pôsobenie v Colorade=== [[Obrázok:Patrick_Roy_1999.jpg|náhľad|Patrick Roy počas zápasu, 1998]] Ešte v decembri 1995 prestúpil do [[Colorado Avalanche|Colorada]] v rámci výmeny ''"Le Trade"'' (Roy spolu s vtedajším kapitánom [[Mike Keane|Mikeom Keanom]] boli vymenení do Colorada za brankára [[Jocelyn Thibalut|Jocelyna Thibaluta]], českého útočníka [[Martin Ručinský|Martina Ručinského]] a ruského útočníka [[Andrej Kovalenko|Andreja Kovalenka]]). Roy doviedol Colorado k víťazstvu v play-off hneď v svojej prvej sezóne v tíme. Tento úspech v roku [[1996]] znamenal aj prvý zisk Stanley Cupu pre Colorado Avalanche. [[2001]] vyhral Stanleyho pohár po štvrtýkrát. [[22. apríl]]a [[2003]] odohral svoj posledný zápas v kariére, Colorado vypadlo v siedmom zápase prvého kola play-off s tímom [[Minnesota Wild]]. ==Reprezentáčná kariéra== Reprezentoval Kanadu na [[Zimné olympijské hry 1998|ZOH 1998]] v Naganu, kde Kanada obsadila v konečnom poradí štvrté miesto. Roy odohral 6 zápasov v ktorých vychytal jeden shotout. Jeho gólový priemer na zápas bol 1,46. ==Trénerská kariéra== Po ukončení hráčskej kariéry sa stal Patrick Roy v septembri [[2005]] trénerom juniorského mužstva Québec Remparts v QMJHL. Hneď v prvej sezóne vyhral so svojím tímom Memorial Cup, najdôležitejší pohár v kanadskom juniorskom hokeji. V klube, ktorého spolumajiteľom je, pôsobil do roku [[2013]] v tejto funkcii. Jeho dobré výsledky nezostali ani NHL bez povšimnutia: v sezóne 2013/14 predstavilo Colorado Avalanche svojho bývalého hráča ako nového trénera. Na konci sezóny, v ktorej mužstvo pod jeho vedením nazbieralo 112 bodov a sa dostalo do prvého kola play-off, stálo ocenenie [[Jack Adams Award]]om, trofej pre najlepšieho trénera. Colorado však v nasledujúcich dvoch sezónach nepostúpilo do play-off, a preto Patrick Roy v lete 2016 odstúpil z funkcie. V roku [[2018]] sa vrátil do tímu Québec Remparts a [[2023]] s ním opäť vyhral Memorial Cup. Po tom, čo [[New York Islanders]] v januári [[2024]] prepustili [[Lane Lambert|Lanea Lamberta]], prijal Roy ponuku tímu z [[Long Island]]u a po druhýkrát prevzal post hlavného trénera v NHL. ==Štatistiky== ====Základná sezóna==== {| BORDER="0" CELLPADDING="3" CELLSPACING="0" |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" bgcolor="#ffffff" | &nbsp; ! rowspan="99" bgcolor="#ffffff" | &nbsp; |- bgcolor="#e0e0e0" ! Sezóna ! Tím ! Liga ! GP ! W ! L ! T ! MIN ! GA ! SO ! GAA |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1982-83 | [[Granby Bisons]] | [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]] | 54 | 13 | 35 | 1 | 2808 | 293 | 0 | 6.26 |- ALIGN="center" | 1983-84 | Granby Bisons | QMJHL | 69 | 29 | 29 | 1 | 3585 | 265 | 0 | 4.44 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1984-85 | Granby Bisons | QMJHL | 44 | 16 | 25 | 1 | 2463 | 228 | 0 | 5.55 |- ALIGN="center" | 1984-85 | [[Sherbrooke Canadiens]] | [[American Hockey League|AHL]] | 1 | 1 | 0 | 0 | 60 | 4 | 0 | 4.00 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1984-85 | [[Montreal Canadiens]] | [[National Hockey League|NHL]] | 1 | 1 | 0 | 0 | 20 | 0 | 0 | 0.00 |- ALIGN="center" | 1985-86 | Montreal Canadiens | NHL | 47 | 23 | 18 | 3 | 2651 | 148 | 1 | 3.35 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1986-87 | Montreal Canadiens | NHL | 46 | 22 | 16 | 6 | 2686 | 131 | 1 | 2.93 |- ALIGN="center" | 1987-88 | Montreal Canadiens | NHL | 45 | 23 | 12 | 9 | 2586 | 125 | 3 | 2.90 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1988-89 | Montreal Canadiens | NHL | 48 | 33 | 5 | 6 | 2744 | 113 | 4 | 2.47 |- ALIGN="center" | 1989-90 | Montreal Canadiens | NHL | 54 | 31 | 16 | 5 | 3173 | 134 | 3 | 2.53 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1990-91 | Montreal Canadiens | NHL | 48 | 25 | 15 | 6 | 2835 | 128 | 1 | 2.71 |- ALIGN="center" | 1991-92 | Montreal Canadiens | NHL | 67 | 36 | 22 | 8 | 3935 | 155 | 5 | 2.36 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1992-93 | Montreal Canadiens | NHL | 62 | 31 | 25 | 5 | 3595 | 192 | 3 | 3.20 |- ALIGN="center" | 1993-94 | Montreal Canadiens | NHL | 68 | 35 | 17 | 11 | 3867 | 161 | 7 | 2.50 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1994-95 | Montreal Canadiens | NHL | 43 | 17 | 20 | 6 | 2566 | 127 | 1 | 2.97 |- ALIGN="center" | 1995-96 | Montreal Canadiens | NHL | 22 | 12 | 9 | 1 | 1260 | 62 | 1 | 2.95 |- ALIGN="center" | 1995-96 | [[Colorado Avalanche]] | NHL | 39 | 22 | 15 | 1 | 2305 | 103 | 1 | 2.68 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1996-97 | Colorado Avalanche | NHL | 62 | 38 | 15 | 7 | 3698 | 143 | 7 | 2.32 |- ALIGN="center" | 1997-98 | Colorado Avalanche | NHL | 65 | 31 | 19 | 13 | 3835 | 153 | 4 | 2.39 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1998-99 | Colorado Avalanche | NHL | 61 | 32 | 19 | 8 | 3648 | 139 | 5 | 2.29 |- ALIGN="center" | 1999-00 | Colorado Avalanche | NHL | 63 | 32 | 21 | 8 | 3704 | 141 | 2 | 2.28 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 2000-01 | Colorado Avalanche | NHL | 62 | 40 | 13 | 7 | 3585 | 132 | 4 | 2.21 |- ALIGN="center" | 2001-02 | Colorado Avalanche | NHL | 63 | 32 | 23 | 8 | 3773 | 122 | 9 | 1.94 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 2002-03 | Colorado Avalanche | NHL | 63 | 35 | 15 | 13 | 3769 | 137 | 5 | 2.18 |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan=3 | Spolu NHL ! 1029 ! 551 ! 315 ! 131 ! 60235 ! 2546 ! 66 ! 2.54 |} ====Play-off==== {| BORDER="0" CELLPADDING="3" CELLSPACING="0" |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" bgcolor="#ffffff" | &nbsp; ! rowspan="99" bgcolor="#ffffff" | &nbsp; |- bgcolor="#e0e0e0" ! Sezóna ! Tím ! Liga ! GP ! W ! L ! MIN ! GA ! SO ! GAA |- ALIGN="center" | 1983-84 | Granby Bisons | QMJHL | 4 | 0 | 4 | 244 | 22 | 0 | 5.40 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1984-85 | Sherbrooke Canadiens | AHL | 13 | 10 | 3 | 769 | 37 | 0 | 2.88 |- ALIGN="center" | 1985-86 | Montreal Canadiens | NHL | 20 | 15 | 5 | 1218 | 39 | 1 | 1.92 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1986-87 | Montreal Canadiens | NHL | 6 | 4 | 2 | 330 | 22 | 0 | 4.00 |- ALIGN="center" | 1987-88 | Montreal Canadiens | NHL | 8 | 3 | 4 | 430 | 24 | 0 | 3.34 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1988-89 | Montreal Canadiens | NHL | 19 | 13 | 6 | 1206 | 42 | 2 | 2.08 |- ALIGN="center" | 1989-90 | Montreal Canadiens | NHL | 11 | 5 | 6 | 641 | 26 | 1 | 2.43 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1990-91 | Montreal Canadiens | NHL | 13 | 7 | 5 | 785 | 40 | 0 | 3.05 |- ALIGN="center" | 1991-92 | Montreal Canadiens | NHL | 11 | 4 | 7 | 686 | 30 | 1 | 2.62 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1992-93 | Montreal Canadiens | NHL | 20 | 16 | 4 | 686 | 30 | 1 | 2.62 |- ALIGN="center" | 1993-94 | Montreal Canadiens | NHL | 6 | 3 | 3 | 375 | 16 | 0 | 2.56 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1995-96 | Colorado Avalanche | NHL | 22 | 16 | 6 | 1454 | 51 | 3 | 2.10 |- ALIGN="center" | 1996-97 | Colorado Avalanche | NHL | 17 | 10 | 7 | 1034 | 38 | 3 | 2.20 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1997-98 | Colorado Avalanche | NHL | 7 | 3 | 4 | 430 | 18 | 0 | 2.51 |- ALIGN="center" | 1998-99 | Colorado Avalanche | NHL | 19 | 11 | 8 | 1173 | 52 | 1 | 2.65 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1999-00 | Colorado Avalanche | NHL | 17 | 11 | 6 | 1039 | 30 | 3 | 1.79 |- ALIGN="center" | 2000-01 | Colorado Avalanche | NHL | 23 | 16 | 7 | 1451 | 41 | 4 | 1.69 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 2001-02 | Colorado Avalanche | NHL | 21 | 11 | 10 | 1241 | 52 | 3 | 2.51 |- ALIGN="center" | 2002-03 | Colorado Avalanche | NHL | 7 | 3 | 4 | 423 | 16 | 1 | 2.26 |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan=3 | Spolu NHL ! 247 ! 151 ! 94 ! 15209 ! 584 ! 23 ! 2.30 |} ==Ocenenia== *[[Conn Smythe Trophy]] - získal ju v rokoch 1986, 1993 a 2001 *[[Vezina Trophy]] - získal ju v rokoch 1989, 1990 a 1992 *[[William M. Jennings Trophy]] - získal ju v rokoch 1987-89, 1992, 2002 *[[Stanley Cup]] vyhral v rokoch 1986, 1993, 1996 a 2001 *Hral v 11.tich zápasoch all-star - 1988, 1990, 1991, 1992, 1993, 1994, 1997, 1998, 2001, 2002, 2003 *V roku 2006 ho prijali do [[Hokejová sieň slávy|Siene slávy NHL]] <ref name="legends">{{ cite web|url=http://www.cbc.ca/news/story/2006/06/28/hhof-inductions.html|publisher=CBC.ca/Sports Online|title=Roy tops 2006 Hall of Fame class|date=[[28. jún]] [[2006]]}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== *{{ihdb hokej|id=4688|meno=Patrick Roy}} *{{NHL hráči|id=8451033|meno=Patrick Roy}} * [http://www.hockeygoalies.org/bio/roy.html Profil na hockeygoalies.com] * [http://www.legendsofhockey.net/html/ind06Roy.htm Profil na legendsofhockey.net] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Roy, Patrick}} [[Kategória:Kanadskí hokejisti]] [[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Kanadskí hokejoví tréneri]] [[Kategória:Kanadskí olympionici]] [[Kategória:Hráči Montreal Canadiens]] [[Kategória:Hráči Colorado Avalanche]] [[Kategória:Brankári Montreal Canadiens]] [[Kategória:Brankári Colorado Avalanche]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Montreal Canadiens]] [[Kategória:Brankári v NHL]] [[Kategória:Víťazi Stanleyho pohára]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 1998]] [[Kategória:Držitelia Vezina Trophy]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] [[Kategória:Členovia Hokejovej siene slávy]] [[Kategória:Osobnosti z Quebecu (mesto)]] alxnuamc27lef960zrne8tqu5akb5uu Wikipédia:Nástenka správcov 4 150968 8210937 8210467 2026-05-08T22:15:13Z KormiSK 91359 /* Wikipédia ako úložný priestor nevýznamného textu */ odpoveď 8210937 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == MediaWiki:Edittools == Ahojte, vedl by tam niekto pridať základnú šablónu Experimenty? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:14, 16. marec 2026 (UTC) :Neriešili sme toto už náhodou niekde (či len osobne)? Inak teda sú to nástroje pre redaktorov, nie nutne pre patrolu, ale asi nevidím problém to tam pridať. {{Re|Teslaton}} Máš niečo proti? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:08, 16. marec 2026 (UTC) ::{{re|Fillos X.|KormiSK|s=1}} Bol som v tom, že sa to rendruje staticky, tzn. že tam nebude fungovať podmienkovanie podľa NS (v takom prípade by nemalo moc zmysel nafukovať to šablónami diskusných upozornení, nadbytočných pre úpravy v NS0). ::Funguje ale, takže som tam na vyskúšanie doplnil najbežnejšie šablóny oznamov a upozornení do diskusií s redaktormi (+ texty ''„Upozornenie“'' a ''„Blok“'', vložiteľné do zhrnutia). Šablóny sa vkladajú už vrátane podpisu, s kurzorom umiestneným tesne pred podpis pre prípad, že chce človek k šablóne ešte niečo doplniť vlastnými slovami (mimo š. {{tl|copytext}}, do ktorej volania treba doplniť názov čl., tam je kurzor na mieste hodnoty parametra). Či to takto nechať (vrátane vkladania makra podpisu) môže byť diskutabilné, niekomu to tak asi vyhovovať nemusí (môže to napr. kolidovať s prípadným zámerom vložiť viacero šablón s jediným podpisom na záver); v najbežnejšom scenári to ale šetrí jeden ďalší klik (pričom napr. na mobiloch a tabletoch sa na toolbar tl. s podpisom nekliká moc slávne). ::Dajte prípadne vedieť feedback, zatiaľ je to v rovine experimentu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:14, 18. marec 2026 (UTC) :::Ahoj, dik. Súčasný stav by som nechal s podpismi je to rýchlejšie obzvlášť z mobilu (za mňa: z 10 na 4 kliky) na ktorom viacero ľudí zvykne patrolingovať. Neviem či to funguje na mobile pri nezapnutej funkcii web pre počítače? :::Čo som si všimol a vyskúšal tak: :::# základnú šablónu experimentov tam dáva v tvare {{Tl|Experimenty}} i s podpisom ''ale aj s nežiadúcou červenou bodkou'' :::# 2x šablóna {{Tl|Vandalizmus}} :::# príp. by som doplnil možno {{Tl|Urgentne upraviť}}, {{Tl|Urgentne upraviť autor}} :::# Upoz a Blok mi pridávajú iba strohý text (možno tým, že nie som správca [neviem ?]) :::# ak by sa dalo rozpísať {{Tl|ZL}} na nepresmerovačku, čiže {{Tl|Zmazať lebo}} a zmeniť #REDIRECT [[XYZ]] na slovenský tvar, čiže #PRESMERUJ [[XYZ]] bolo by to super. :::# dalo by sa aj pri {{Tl|Preklad}} doplniť {{Tl|Preklad|||}} s troma | :::# všeobecne možno doplniť: {{Tl|Wikifikovať}}, {{Tl|Na revíziu}}, {{Tl|Bez zdroja}}, {{Tl|Významnosť}} či {{Tl|Aktualizovať}} :::--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:06, 18. marec 2026 (UTC) ::::* 1 a 2 som fixol; ::::* 3 UU ešte vyskúšam, či by cez to nešlo vkladať vrátane akt. dátumu, UUA sa dá kopírovať z čl. z vyrendrovanej UU ::::* 4 áno, sú to prosté texty na vloženie do zhrnutia, keďže [[:mw:Extension:CharInsert|charinsert]] nedokáže súbežne s vložením makra vyplniť zhrnutie (ak by dokázal, dali by sa oznamy a upozornenia vkladať vrátane zhrnutia na jediný klik). A teda sú tam práve preto, že pri vypĺňaní z mobilu je opruz vypisovať zhrnutie po znakoch na virt. klávesnici a nejaké zhrnutie je dobré k oznamom/upozorneniam vkladať. Alternatíva by bola aj do zrnutia vkladať samotný markup šablóny (e.g.<code><nowiki>{{Experimenty}}</nowiki></code>) focusnutím zhrnutia a opätovným kliknutím na rovnaké makro, ktorým som vložil oznam. Tam je ale zase na prekážku ten vkladaný podpis, ktorý sa do zhrnutia moc nehodí. ::::* 5 nie som moc zástanca slovakizácie kľúčových slov (<code>DEFAULTSORT</code> → <code>KLÍČŘAZENÍ</code> /VE tu už dlhšiu dobu vkladá tento cs default pretože sa zatiaľ nikto neunúval s tým niečo robiť, sk obdoba by bola zrejme <code>KĽÚČRADENIA</code>/; <code>REDIRECT</code> → <code>PRESMERUJ</code> a pod.), pričom samostatný vyšší level opruzu predstavujú najmä tie, kde sú znaky s diakritikou (ten čechizovaný/slovakizovaný „kľúč radenia“ budiž príkladom), vyžaduje to cvičenia s predradníkmi, prepínaniami klávesnice, na touchscreene s čakaním na rozbalenie alt. ponuky k znaku a následný klik na správnu položku z ponuky. Pričom ani toto 1-klikové vkladanie cez EditTools nie je vždy spásou, pretože to zas vyždauje posun obsahu okna tak, aby bola ponuka viditeľná, čo je triv. keď má človek prst na srolovátku myši, v iných prípadoch (práca čisto s klávesnicou, touchscreen) to už tak pohodlné nie je. ::::* 6 hej, to je asi bezosporné ::::* 7 neviem či je nutné, ale dá sa, samozrejme :::: --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:53, 18. marec 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Dali by sa tie nesporné záležitosti zapracovať nech sa na to nezabudne. Inak k 5. bodu je v zdrojáku Wiki (horné ikony) prednastavený SK tvar presmerovania (#presmeruj [[Cieľový názov stránky]]). Doterajšie zmeny fungujú pekne. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:46, 30. marec 2026 (UTC) == Zabudnuté urgenty == Milí kolegovia, viem, že vás je málo a práce veľa, ale urgent mesiac či dokonca viac po lehote na zmazanie ([[XXXTentacion]], [[Iplikátor Kuznecova]], ...) je predsa len trochu priveľa. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:44, 19. marec 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Ak sa k mazaniu dlho nikto nemá, ide pravdepodobne o sporný/hraničný prípad. Ktokoľvek ho môže dať na hlasovanie, nestojí to na správcovskej akcii. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:45, 19. marec 2026 (UTC) :: Dtto, nejde o počet a o množství práce, ale že v mnohých případech netuším, proč mají být takové články smazány. Například [[Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony]]: je to strojový překlad (jako nerodilý mluvčí nechci úplně posuzovat, každopádně dnes jsou překládací nástroje na bázi AI natolik dokonalé, že jimi produkovaný text bývá přinejmenším na první pohled použitelný)? Nedostatek zdrojů (nějaké tam jsou, článek nemusí být dokonalý na první pokus)? Generický infobox (zmiňuje Teslaton, ale nevidím jako důvod na urgent)? Netuším, proč bych takový článek měl mazat. Po odebrání urgentu si ho tam ale zase protlačí nejčastěji IP editor, jako kdyby snad on sám byl správcem. Většinou takové případy tedy po čase posunu do SNZ. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 09:02, 20. marec 2026 (UTC) :::Prechádzanie UU a SNZ som v istom momente viac-menej prebral ja, ale v poslednej dobe vôbec nemám čas sa tomu poriadne venovať (ako ani Wiki všeobecne). Navyše u niektorých stránok, ktoré sú rozsahom dlhšie, ako vyššie uvedená alebo [[Rockstar Dundee]], nemám osobne kapacitu prechádzať detailne celý text; taktiež podobne ako OJJ nemyslím, že niektoré tieto argumenty (napr. ten infobox) sú validným argumentom na mazanie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:23, 20. marec 2026 (UTC) :::{{ping|OJJ}} Ad [[Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony]]: ide o výstup redaktora, ktorý sem začal hromadne chŕliť úpravy a strojové preklady článkov hier a herných štúdií, pričom kompletne ignoruje [[Diskusia s redaktorom:Peter 51345|opakované upozornenia]] na margo nežiadúcich čachrov s infoboxami (náhrady konkrétnych ad-hoc generickými v existujúcich článkoc a vkladanie generických do nových); nové články (vrátane tamtoho) neobsahujú kategorizáciu a ďalšie náležitosti, v niektorých boli jazykové problémy. Nevidím veľmi dôvod tu výstupy s takýmto prístupom k veci ponechávať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:45, 20. marec 2026 (UTC) :::A teda áno, aj samotný takto vložený infobox je problém – celá pointa infoboxov je v tom, poskytovať naprieč nejakou širšou skupinou článkov premyslenú, konzistentnú a centrálne spravovateľnú sadu popisujúcich údajov. Nie ad-hoc sady čo si ktorý nový príchodzí zmyslí per konkrétny článok. Nejde ale o jediný problém, ktorý tam je (napr. tá chýbajúca kategorizácia je aspekt explicitne spadajúci pod [[Pomoc:Minimálny článok|minimálny čl.]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:45, 20. marec 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} Články by se IMO neměly mazat apriorně s ohledem na autora, pokud ''mohou ''být obsahově i formálně alespoň ''přijatelné''. Fakticky samozřejmě souhlasím s tím, že takový způsob přispívání není ideální a jsem i celkem realistou v tom, že za příčetnou podobu mnohých příspěvků mohou spíše stále dokonalejší modely translátorů a LLM asistentů, kteří nedokonalosti opraví a podchytí před lidským editorem... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:50, 20. marec 2026 (UTC) :::::Viď vyššie. Ten čl. momentálne prosto nespĺňa ani ''formálne'' minimálne požiadavky. Áno, kategórie sa dajú triv. doplniť, generický IB sa dá triv. vymazať. Ak to niekto spraví (a skontroluje príčetnosť výkladu), nech údržbovú š. pokojne odstráni a môže to tu zostať. Ja to pri takomto prístupe autora riešiť nebudem. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:56, 20. marec 2026 (UTC) ::::::{{Re|Teslaton}} To jsou každopádně důvody spíš pro {{tl|na úpravu}}, resp. {{tl|Kategorizovať}}, než pro smazání. Primárně by se měl řešit článek a jestli je potenciálně užitečný pro čtenáře, sekundárně osoba autora. Smazat článek pro absentující kategorie jen kvůli přístupu autora by mě nikdy nenapadlo a zdá se mi to být na hranici [[Wikipédia:Nenarušujte Wikipédiu kvôli ilustrácii tvrdenia]] --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:04, 20. marec 2026 (UTC) :::::::Nie, nesúhlasím. Nevidím dôvod cieliť údržbovú aktivitu tým smerom, aby sa tu množili odfláknuté články olepené neurgentnými údržbovými šablónami, ktorým sa nikto nie je ochotný ďalej venovať. Ak niekto nie je ochotný prispievať príčetne, opakovane ignoruje upozornenia a úplne zámerne ďalej generuje takéto výstupy, je urgent a následné mazanie za mňa vhodnejśia cesta, ako s tým naložiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 20. marec 2026 (UTC) ::::::::{{Re|Teslaton}} Pak to ale musí někdo smazat (což můžeš). Já osobně bych si to ale sám na zodpovědnost nevzal a soudě dle retence těchto článků nebudu jediný admin. Všechny články označené na urgent totiž takové prodlevy "po lehote" nemívají – a ani dle statistik to nevypadá, že by se správci na skwiki flákali. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:19, 20. marec 2026 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Lalina|Lalina]] Pre info doplnil som zatiaľ 4 návrhy na [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|SNZ]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:49, 20. marec 2026 (UTC) :::::::::Pridávam k tomu ešte príklady neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, ktoré majú byť zmazané: [[Redaktor:Chlpatacicina1/pieskovisko]], [[Redaktor:Evolution Shock]], [[Redaktor:Pro100tem41k47/Stereolitografia]], [[Redaktor:Stereolitografia]], [[Redaktor:Abcedu]]. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 15:37, 20. marec 2026 (UTC) ::::::::::Něco jsem promazal, [[Redaktor:Stereolitografia]] je asi náhrada pískoviště, tak to ponechávám. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:33, 20. marec 2026 (UTC) :::::::::::Je to duplicita, bolo dvakrát presunuté, z pieskoviska [[Redaktor:Pro100tem41k47/Stereolitografia]] chybne na [[Redaktor:Stereolitografia]] a potom správne na [[Stereolitografia]], preto tie ostatné chybné stránky treba zmazať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 16:58, 20. marec 2026 (UTC) ::::::::::::{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 17:03, 20. marec 2026 (UTC) :::::::::::::diky.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 17:24, 20. marec 2026 (UTC) Tými zabudnutými urgentmi som primárne myslela tie na ktorých už po označení za urgent nikto podstatne nič nezlepšil. To sa dá rýchlo zistiť v histórii a také urgenty ani netreba dávať na hlasovanie.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:54, 20. marec 2026 (UTC) == Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled == Pripomínam nových redaktorov na [[Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:48, 20. marec 2026 (UTC) : Viděl jsem, nemyslím si, že je nutné to připomínat tu. Ale budiž. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 09:02, 20. marec 2026 (UTC) == Vandalizmus – odstraňovanie informácií ~2026-20335-96 == Dobrý deň! ~2026-20335-96 odstraňuje informácie zo stránok. Napríklad zo stránky Trenčín odstránil oberené informácie a nahradil ich zastaralými a neaktuálnymi. Dával som mu za Vandalizmsu ale zakaždým si ich zmazal. A dáva mi neoprávnene na diskusnú stránku vandalizmus atď… poprosím o vyriešenie. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:28, 3. apríl 2026 (UTC) :Všetky tvoje doterajšie úpravy sú na prd. Láskavo prestaň ničiť obsah wikipédie a nájdi si inú zábavku pre deti. Všetky tvoje úpravy bez zdroja budem vracať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:32, 3. apríl 2026 (UTC) ::Môžem sa opýtať z ktorého mesta si ty? Lebo ja som už hodne dávno nevidel v TN takú linku 28 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:36, 3. apríl 2026 (UTC) :::Alebo nákupné centrá? Podľa teba v TN neni OC Laugarício? Vlastne ako keby si povedal že v Bratislave neni Avion --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:37, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Encyklopédia sa nepíše podľa toho, že čo kde si ty videl. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:53, 3. apríl 2026 (UTC) :::::Takže na Wikipédií budeme mať 5 rokov staré informácie? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:56, 3. apríl 2026 (UTC) ::::::Nie, budeme sa pýtať teba, či si to niekde videl a potom to pridáme. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 22:46, 3. apríl 2026 (UTC) == Zámok == Ping @[[Redaktor:OJJ|OJJ]] často riešené TV záležitosti na Discorde. Bol by som rád, za zámok (i dlhodobejší) na článkoch TV staníc napr. [[TV Doma]] ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=TV_Doma&curid=286242&diff=8194247&oldid=8194197 link]), [[TV Markíza|Markíza]] a iné s bujnelou / problematickou históriou, ktoré sú tu pravidelne menené / vandalizované. IMHO niekedy ani neviem koľko je tam % správnych informácii. Často-krát pri týchto „ľahko zraniteľných“ témach bývajú uvedené hlúpostí / zavádzania či nezmysly. Opäť je to podobné ako pri tej [[Farma (televízna relácia)|Farme]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 6. apríl 2026 (UTC) :Problém je ten, že těžko lze hromadně zamknout všechny články týkající se "televize", protože taková věc by odporovala i základním principům projektu. Souhlasím ale s tím, že "IMHO niekedy ani neviem koľko je tam % správnych informácii", a proto jsou takové články patrolou ignorovány. Je to špatně. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 06:30, 7. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 == {{Redaktor|~2026-23362-75}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC) : {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC) == Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok == Dala by sa pls. zamknúť daná stránka. Pravidelné je vytváraná s nesúvisiacim obsahom a následne i mazaná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 17. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:08, 17. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24565-49 == {{Redaktor|~2026-24565-49}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24390-07 == {{Redaktor|~2026-24390-07}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o blok == Ahojte, žiadam o blok redaktorského účtu [[Redaktor:Ěmil rokov]], myslím, že toho vandalizmu už bolo dosť. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:53, 23. apríl 2026 (UTC) :+ Trebalo by omrknúť aj pravdivosť ešte nevrátených úprav [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 23. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} Blokol som na 3 dni.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:14, 23. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25452-96 == {{Redaktor|~2026-25452-96}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 12:41, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-20868-16 == {{Redaktor|~2026-20868-16}} Vandalism. Please check IP, 3 vandals in a row <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 12:42, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Kotilnik93 == {{Redaktor|Kotilnik93}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:31, 28. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:33, 28. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25877-41 == {{Redaktor|~2026-25877-41}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:10, 29. apríl 2026 (UTC) : {{re|Icodense}} One test edit is not a case for sysops. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:24, 29. apríl 2026 (UTC) :: {{re|OJJ}} There were two edits and also that wasn't testing but the usual 67-vandalism. --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:27, 29. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Icodense}} It's testing for this community (in contrast with experiments after warning notification, vulgarities & defamations etc.). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:36, 29. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-26345-67 == {{Redaktor|~2026-26345-67}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:50, 30. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o obnovenie stránky Roman Vaľo do pieskoviska == Žiadam o obnovenie zmazanej stránky „Roman Vaľo“ do môjho používateľského pieskoviska (Redaktor:RomanValo/pieskovisko), aby som ju mohol upraviť do neutrálnej encyklopedickej podoby a doplniť nezávislé zdroje. Nežiadam o návrat do hlavného menného priestoru, iba o obnovenie na pracovnú verziu pre úpravy v súlade s pravidlami Wikipédie. Ďakujem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC)</nowiki> --[[Redaktor:Tomasskuk|Tomasskuk]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk|diskusia]]) 16:57, 7. máj 2026 (UTC) :{{ping|Tomasskuk|s=1}}Máš to na [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC) ::Wikipédia neslúži ako úložisko nevýznamných textov. Nepatrí to ani na pieskovisko, keď bolo raz odhlasované za zmazanie, tak má byť zmazaný celkom, nie takto to obchádzať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:06, 7. máj 2026 (UTC) === Wikipédia ako úložný priestor nevýznamného textu === Pridávam sem príklady stránok na zmazanie ako neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, kde si niekto spravil z wikipédie úložný priestor nevýznamného textu: [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora dz/pieskovisko]], [[Redaktor:Milan Konar/pieskovisko]], [[Redaktor:Klaudia Gal/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora Papaya POS/pieskovisko]], [[Redaktor:Kgdeg/pieskovisko]], [[Redaktor:Svadkovia pizze/pieskovisko]], [[Redaktor:Katarina Krajciova - Aliter/pieskovisko]], [[Redaktor:JassminK/Pieskovisko]], [[Redaktor:Riaditeľ poslednej triedy]], [[Redaktor:Jan-CZ-Wiki/Österreichischer Alpenverein]], [[Redaktor:Bicotopo/pieskovisko]], [[Redaktor:Lsd studio]], [[Redaktor:SH1246/IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied]] (článok už existuje, duplicita) ... --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:24, 7. máj 2026 (UTC) :Väčšinu som vymazal. Tie dve ostatné: súhlasím, že právoplatne vymazaný obsah by nemal byť ani na pieskovisku. Ako to vnímajú ostatní? Aliter nejakú tú významnosť teoreticky môže mať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:20, 7. máj 2026 (UTC) ::V prípade Romana Vaľa nevidím problém s obnovením, keďže v [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo|hlasovaní]] sa zmazalo kvôli nedostatku zdrojov dokladajúcich významnosť. Ak budú zdroje dodané, môže stránka byť ponechaná. Nikde nikto predsa nezakazuje vytvorenie stránky znovu po tom, čo už bola zmazaná; nerozumiem, prečo by to tu malo byť inak. V tom druhom prípade je stránka aktívne upravovaná s potenciálom na presun do hlavného priestoru. Aktuálne tam prebehlo 61 úprav za 40 dní, tzn. 1,5 úpravy denne priemerne - to je podľa mňa článok, na ktorom niekto stále pracuje. Nemám s takým článkom problém, ak to nie je vyložene reklama; myslím ale, že v tom prípade sa to dá vyriešiť diskusiou a premazaním časti obsahu - samozrejme za predpokladu, že je doložená významnosť. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:15, 8. máj 2026 (UTC) ifmxpxao9l7fr2khkqip96ll4ri2z7s Kaliningradská oblasť 0 152951 8210844 8175610 2026-05-08T17:55:14Z ~2026-27871-90 294264 8210844 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Kaliningrad Oblast within Europe.svg|right|thumb|Poloha oblasti]] [[Súbor:Kaliningrad in Russia.svg|right|thumb|Poloha v rámci Ruska]] '''Kaliningradská oblasť''' (po [[ruština|rusky]] Калининградская область, inak aj Kráľovecká oblasť) je [[Rusko|ruská]] [[exkláva]] v [[severovýchodná Európa|severovýchodnej Európe]] hraničiaca s [[Litva|Litvou]] a s [[Poľsko]]m. Zo západu má prístup k [[Baltské more|Baltskému moru]]. Okrem [[Kaliningrad]]u sú ďalšie významné mestá prístav [[Sovietsk]] a [[Čerňachovsk]]. Hlavné rieky sú [[Pregoľa]] a [[Neman]]. Meno je odvodené od správneho strediska Kaliningradu. Územie patrilo od 13. storočia [[Rád nemeckých rytierov|Rádu nemeckých rytierov]], potom tvorilo súčasť [[Východné Prusko|Východného Pruska]], ktoré bolo po vyhnaní nemeckého obyvateľstva v roku [[1945]] rozdelené medzi [[Poľsko]] a [[ZSSR]]. Autochtónnym obyvateľstvom boli baltské kmene, predovšetkým [[Prusi (baltský národ)|Prusi]]. Väčšina z baltských kmeňov bola v 13. až 19. storočí germanizovaná, iba na [[Malá Litva|Malej Litve]] prežili zvyšky pôvodného obyvateľstva. ''Základné údaje:'' * Rozloha: 15 100 km² * Počet obyvateľov: 968 200 (r. 2004) * Hustota zaľudnenia: 64,1 obyvateľov/km² * Geografická poloha: 54° 43' s. g. š., 20° 31' v. g. d. (Kaliningrad) Kaliningradská oblasť je [[oblasť (Rusko)|administratívnou súčasťou]] Ruskej federácie na pobreží [[Baltské more|Baltského mora]]. Od materského územia ju oddeľuje teritórium Poľska (hranica na juhu) a Litvy (hranica na východe a severe), je teda ruskou exklávou. Po vstupe susedných štátov do [[Európska únia|Európskej únie]] v [[máj]]i [[2004]] sa oblasť zároveň stala [[Enkláva (politická geografia)|enklávou]] v rámci EÚ. Z historického hľadiska je pozostatkom územia Východného Pruska ako jeho jadrová časť. Z administratívneho hľadiska je súčasťou [[Severozápadný federálny okruh|Severozápadného federálneho okruhu]] (rusky Северо-Западный федеральный округ; centrum [[Petrohrad]]). Súčasťou oblasti je aj úzka piesočná [[Kuršská kosa]] (južná časť, sever patrí Litve), ktorá oddeľuje Baltské more od [[Kurská zátoka|Kurskej zátoky]]. [[Súbor:Port of Kaliningrad.jpg|náhľad|vpravo|Kaliningradský prístav]] Hlavným a zároveň najväčším mestom oblasti je Kaliningrad (430 003 obyvateľov, r. 2002). Administratívne sa oblasť delí do 13 rajónov (районы): Bagrationovský, Čerňakovský, Gurievský, Gusevský, Gvardejský, Krasnoznamenský, Nemanský, Nesterovský, Ozerský, Polesský, Pravdinský, Slavský a Zelenogradský. Územie obývali od [[7. storočie|7. storočia]] baltskí Prusi. Od roku [[1226]] sa stalo súčasťou územia Rádu nemeckých rytierov. V roku [[1239]] tu vybudovali prvú pevnosť, hrad Balga. Pri [[Križiacka výprava|krížovej výprave]] proti Prusom bolo rozhodnutím českého kráľa [[Přemysl Otakar II.|Přemysla Otakara II.]] založené v roku [[1255]] mesto Kráľovec (nemecky Königsberg), kde bola v roku [[1544]] založená univerzita, tzv. Albertina. V období rokov [[1808]] až [[1809]] bolo mesto hlavným mestom [[Pruské kráľovstvo|Pruského kráľovstva]], v roku [[1871]] celá oblasť pripadla [[Nemecko|Nemecku]]. Počas [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] bol Kaliningrad dôležitou námornou základňou a v roku [[1946]] bolo mesto premenované z Königsbergu na Kaliningrad a vytvorená Kaliningradská oblasť vtedajšej [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskej SFSR]]. Až do roku [[1969]] potrebovali sovietski občania na vstup do oblasti špeciálne povolenie a v oblasti boli rozmiestnené jadrové zbrane. Vo [[február]]i [[1975]] sa na morskom [[šelf]]e pri pobreží oblasti začala ťažiť [[ropa]]. Podpisom zmlúv „2+4“ v roku [[1990]] sa Nemecko zrieklo svojich nárokov na všetky oblasti východne od línie [[Odra]] – [[Nisa]] a uznalo vtedajšiu sovietsku nadvládu nad územím oblasti. [[Súbor:Angrapa.jpg|náhľad|vpravo|Rieka Angrapa]] Po rozpade [[ZSSR]] v roku [[1991]] sa dovtedy hermeticky uzavretá oblasť začala otvárať sovietskym občanom i cudzincom. V [[jún]]i roku 1991 bola vytvorená slobodná ekonomická zóna Jantár, prvá na území vtedajšieho ZSSR. [[22. január]]a [[1996]] podpísal ruský prezident [[Boris Jeľcin]] zákon o zvláštnej ekonomickej zóne Kaliningrad. Pred rozšírením Európskej únie o pobaltské štáty, sa o Kaliningradskej oblasti hovorilo ako o budúcom ekonomickom zázraku („nový [[Hongkong]]“). Po vstupe Litvy a Poľska do EÚ ([[1. máj]]a [[2004]]) došlo k izolácii tohto exteritoriálneho územia Ruskej federácie a k vytvoreniu enklávy v rámci územia Európskej únie. Od [[29. marec|29. marca]] [[2004]] je oblasť zo všetkých strán obklopená aj členskými štátmi [[NATO]], čo vyvolalo diskusie ohľadom prítomnosti kontingentu vojakov ruskej armády v oblasti (v súčasnosti cca 15 000 vojakov). == Úvahy o pripojení k iným krajinám == V reakcii na ruskú okupáciu časti ukrajinského územia sa po roku 2014 začali ozývať hlasy, ktoré požadovali pripojenie regiónu k iným krajinám. Napríklad litovský poslanec Linas Balsis na konferencii Svet 2017 navrhol odobrať Rusku Kaliningradskú oblasť. Podľa jeho slov malo byť možné alebo dokonca nevyhnutné otvoriť otázku, komu patrí tento región, keďže Sovietsky zväz ho dočasne prevzal pod svoju správu - až do podpísania mierových dohôd v Európe, pričom Rusko sa zmocnilo ukrajinského Krymu a ako prvé tak porušilo pravidlo nedotknuteľnosti povojnových hraníc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rusko a Litva vedou spor o Kaliningradskou oblast. Měli by ji vrátit, tvrdí litevský poslanec|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/rusko-a-litva-vedou-spor-o-kaliningradskou-oblast-meli-by-ji-vratit-tvrdi-litevsky-poslanec_201701300734_pjadrny|vydavateľ=iROZHLAS|dátum prístupu=2022-10-05|jazyk=cs}}</ref> Po vypuknutí vojny v roku 2022 poľský generál a bývalý veliteľ poľských pozemných síl [[Waldemar Skrzypczak]] v rozhovore pre konzervatívny týždenník [[Do Rzeczy]] vyhlásil, že toto územie bolo od roku 1945 pod ruskou okupáciou a historicky nikdy nepatrilo Rusku, ale Prusku a neskôr Poľsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gen. Skrzypczak: Obwód Kaliningradzki jest okupowany. Warto się o niego upomnieć|url=https://dorzeczy.pl/opinie/280465/gen-skrzypczak-chce-by-polska-odzyskala-kaliningrad.html|vydavateľ=Do Rzeczy|dátum vydania=2022-03-25|dátum prístupu=2022-10-05|jazyk=pl}}</ref> Dňa 28. septembra 2022 poľský bloger s prezývkou papieź internetu zverejnil na Twitteri príspevok so slovami: "Je čas rozdeliť Kaliningrad, aby naši českí bratia mali konečne prístup k moru.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://twitter.com/mihaszek/status/1575168383447961601|url=https://twitter.com/mihaszek/status/1575168383447961601|vydavateľ=Twitter|dátum prístupu=2022-10-05|jazyk=sk}}</ref>  Tweet zdieľal aj český europoslanec [[Tomáš Zdechovský]], ktorý pridal slová: "A potom nemilujte Poliakov."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://twitter.com/tomaszdechovsky/status/1575523830952448070|url=https://twitter.com/tomaszdechovsky/status/1575523830952448070|vydavateľ=Twitter|dátum prístupu=2022-10-05|jazyk=sk}}</ref> Hoci išlo o satiru, ruský spravodajský portál EurAsia Daily informoval o Zdechovského príspevku ako o vážnom návrhu a napísal, že "europoslanec navrhol rozdelenie Kaliningradskej oblasti medzi Česko a Poľsko".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Евродепутат предложил разделить Калининградскую область между Чехией и Польшей|url=https://eadaily.com/ru/news/2022/09/30/evrodeputat-predlozhil-razdelit-kaliningradskuyu-oblast-mezhdu-chehiey-i-polshey|vydavateľ=EADaily|dátum prístupu=2022-10-05|jazyk=ru}}</ref> Následne vznikla aj petícia za pripojenie Kaliningradu k Česku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Petice za vyhlášení referenda o připojení Kaliningradu k České republice|url=https://www.petice.com/petice_za_vyhlaeni_referenda_o_pipojeni_kaliningradu_k_eske_republice|vydavateľ=Petice.com|dátum prístupu=2022-10-05}}</ref> Pripojenie Kaliningradskej oblasti k Česku sa stalo predmetom mnohých [[mém]]ov na sociálnych sieťach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko anektuje Kaliningrad vďaka lietadlovej lodi Karel Gott. Internet sa smeje na vtipnom pláne, ako Rusom vziať kus územia|url=https://refresher.sk/122622-Cesko-anektuje-Kaliningrad-vdaka-lietadlovej-lodi-Karel-Gott-Internet-sa-smeje-na-vtipnom-plane-ako-Rusom-vziat-kus-uzemia|vydavateľ=refresher.sk|dátum prístupu=2022-10-05|jazyk=sk|priezvisko=REFRESHER}}</ref> == Kaliningrad v obrazoch == <gallery> File:Kaliningrad 05-2017 img09 Kant Island.jpg|Historická katedrála. File:Kaliningrad oblast Kurortnoe (Gross-Wonsdorf) abandoned castle.JPG|Zvyšky nemeckého zámku, zničeného počas 2. svetovej vojny. File:Kaliningrad 05-2017 img18 Kings Gate.jpg|Hrad, ktorý dal meno celej oblasti. File:Kaliningrad 1200.jpg|Pomník 1200 padlým vojakom červenej armády, ktorí padli pri dobíjaní Kaliningradu. </gallery> == Reference == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kaliningrad Oblast}} {{Portál|Rusko|Ruský}} {{Ruské federálne subjekty}} [[Kategória:Kaliningradská oblasť| ]] [[Kategória:Exklávy]] [[Kategória:Enklávy v Európe]] [[Kategória:Dejiny Pruska]] e9vtdp50hgq541lie1t75rpath8mlxp Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi) 0 153286 8210969 8197883 2026-05-09T01:13:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210969 wikitext text/x-wiki {{Kresťanstvo}} '''Katolícka cirkev''' je cirkev (buď jednotlivá z viacerých cirkví alebo tieto všetky cirkvi ako celok), ktorá uznáva za svoju hlavu rímskeho [[pápež]]a, zástupcu [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] na Zemi.<ref>[https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/kodex-kanonickeho-prava/c/2-bozi-lud CIC kán. 331]</ref> Katolícka cirkev je tvorená cirkvami sui iuris. Aktuálne je to 24 cirkví sui iuris – 23 východných ([[východné katolícke cirkvi]]) a jedna západná (tzv. [[latinská cirkev]]). Na [[Slovensko|Slovensku]] má Katolícka cirkev dva obrady, latinský obrad – [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] a byzantský obrad – [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]].<ref>[https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/cirkev Katolícka cirkev v Slovenskej republike - kbs.sk]</ref> Pojmom ''Katolícka cirkev''<ref>V oficiálnych dokumentoch sa názov „Katolícka cirkev“ píše s veľkým začiatočným písmenom na odlíšenie od všeobecného pojmu "[[katolícka cirkev]]", pozri napr. [http://kbs.sk/?cid=1184747346 údaje na oficálnej stránke Katolíckej cirkvi na Slovensku], [[Katechizmus katolíckej cirkvi]] apod.</ref> označujeme celý rad cirkevných hierarchických spoločenstiev, inštitúcií a zriadení na subnárodnej, národnej aj nadnárodnej úrovni po celom svete. Do pojmu zahrňujeme rôzne právne samostatné celky či osoby typu [[Farnosť (cirkev)|farnosť]], [[Diecéza (biskupstvo)|diecéza]] či národná [[cirkevná provincia|provincia]]; Katolícka cirkev nie je sama osebe ako celok právnym subjektom. Hlavným významným zjednocujúcim prvkom všetkých týchto ustanovizní je uznávanie rímskeho [[biskup]]a – [[pápež]]a za hlavu cirkvi (primát pápeža), a teda uznanie jeho právnej a duchovnej moci nad sebou (hovoríme o ''zjednotení s Rímom''). == Názov == {{Hlavný článok|Katolícky}} Slovo [[Katolícky|katolícka]] v jej názve znamená ''všeobecná'' (v zmysle ''celá'', ''úplná''). Spojenie ''katolícka cirkev'' ([[Gréčtina|gr.]] Καθολικὴ Εκκλησία) sa prvý raz vyskytuje v liste [[Ignác Antiochijský|sv. Ignáca Antiochijského]] do Smyrny okolo r. 150. Katolícka cirkev zo svojho pohľadu nemá vyhranené pomenovanie (vychádzajúc zo svojej vierouky sa označuje za jednu, svätú, všeobecnú a apoštolskú cirkev). == Pôvod a zakladateľ == Cirkvi Katolíckej cirkvi sa chápu a definujú v spoločenstve s inými cirkvami ako [[Ježiš Kristus|Ježišom Kristom]] založený ľud Novej zmluvy. Tvrdia a navzájom si uznávajú nepretržitú dejinnú kontinuitu s cirkvou založenou [[Ježiš Kristus|Ježišom Kristom]], ktorá je zaručená neprerušenou apoštolskou postupnosťou biskupským a kňazským svätením. Zdieľajú vieru, že [[Cirkev]] bola založená zoslaním Ducha Svätého na [[Turíce]] (Sk 2, 1-4), pričom jej hlavou má byť [[Peter apoštol|Peter]], povolaný za jej hlavu (Jn 21, 15-17), a jeho nástupcovia. Katolícka cirkev uznáva apoštolskú postupnosť pravoslávnych cirkví a [[starokatolícka cirkev|starokatolíckej cirkvi]], ale vyslovila sa negatívne o apoštolskej postupnosti cirkví vzniknutých z [[reformácia|reformácie]] (vrátane [[Anglikánska cirkev|anglikánskej cirkvi]]). Katolícka cirkev teda vyvodzuje ako svojho zakladateľa Ježiša Krista a povolaného apoštola Petra. Historické podmienky otvorenej cirkvi sa rodili postupne, keďže prvotná cirkev bola zasiahnutá ťažkým prenasledovaním zo strany Rímskej ríše. Prvými koncilmi, dokončením zbierky kánonických biblických kníh a uznaním kresťanstva rímskym cisárom [[Konštantín Veľký|Konštantínom I. Veľkým]] roku [[313]] [[Milánsky edikt|Milánskym ediktom]] sa Katolícka cirkev vo svojej pôvodnej podobe dožíva skutočného životaschopného zrodu. == Cirkvi sui iuris, ktoré tvoria Katolícku cirkev == {{Pozri aj|Latinská cirkev|Východná katolícka cirkev}} Katolícku cirkev tvorí 24 cirkví ''sui iuris.'' Tieto sú rozdelené do 5 tradícií (alexandrijská, antiochijská, arménska, chaldejská, konštantínopolská a latinská). Každá z cirkví tiež patrí k niektorému z obradov. '''Východné obrady''': * [[etiópsky obrad]] * [[koptský obrad]] * [[arménsky obrad]] * [[maronitský obrad]] * [[východosýrsky obrad]] * [[západosýrsky obrad]] * [[Byzantský obrad|grécky obrad]] '''Západné obrady''': * [[rímsky obrad]] Hoci [[Latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]] patrí k rímskemu obradu, lokálne sa v nej vyskytujú aj iné západné obrady ako napr. [[Ambroziánsky rítus|amboziánsky]] či [[Mozarabský rítus|mozarabský]]. '''<big>Cirkvi sui iuris ktoré tvoria Katolícku cirkev</big>''' ''Poznámka: Zoradené sú podľa tradícií a v abecednom poradí.'' ; 1. Tradícia alexandrijská: :* [[Eritrejská katolícka cirkev]] (etiópsky obrad) :* [[Etiópskokatolícka cirkev|Etiópska katolícka cirkev]] (etiópsky obrad) :* [[Koptská katolícka cirkev]] (koptský obrad) ; 2. Tradícia antiochijská: :* [[Maronitská cirkev|Maronitská katolícka cirkev]] (maronitský obrad) :* [[Sýrska katolícka cirkev]] (západosýrsky obrad) :* [[Sýrsko-malankarská katolícka cirkev]] (západosýrsky obrad) ; 3. Tradícia arménska: :* [[Arménska katolícka cirkev]] (arménsky obrad) ; 4. Tradícia chaldejská: :* [[Chaldejsko-katolícka cirkev|Chaldejská katolícka cirkev]] (východosýrsky obrad) :* [[Sýrsko-malabarská katolícka cirkev]] (východosýrsky obrad) ; 5. Tradícia konštantínopolská ([[Gréckokatolícka cirkev|Gréckokatolícke cirkvi]]) :* [[Albánska gréckokatolícka cirkev]] :* [[Bieloruská gréckokatolícka cirkev]] :* [[Bulharská gréckokatolícka cirkev]] :* [[Grécka gréckokatolícka cirkev]] :* [[Gréckokatolícka cirkev v Chorvátsku|Chorvátska gréckokatolícka cirkev]] :* [[Italo-albánska gréckokatolícka cirkev]] :* [[Gréckokatolícka cirkev v Macedónsku|Macedónska gréckokatolícka cirkev]] :* [[Maďarská gréckokatolícka cirkev]] :* [[Melchitská gréckokatolícka cirkev]] :* [[Rumunská gréckokatolícka cirkev]] :* [[Rusínska gréckokatolícka cirkev]] :* [[Ruská gréckokatolícka cirkev]] :* [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Slovenská gréckokatolícka cirkev]] :* [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev]] :* (všetky cirkvi konštantínopolskej tradície sú gréckeho obradu) :* ; 6. Tradícia latinská: :* [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] (rímsky obrad) Apoštolský exarchát pre Srbsko a Čiernu horu zatiaľ nie je výslovne uznaný ako cirkev sui iuris.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Congregazione per le Chiese Orientali: Scheda informativa sulle Chiese Cattoliche Orientali |url=http://press.catholica.va/news_services/bulletin/news/26140.php?index=26140&lang=it#SCHEDA%20INFORMATIVA%20SULLE%20CHIESE%20CATTOLICHE%20ORIENTALI |dátum prístupu=2010-11-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120118051443/http://press.catholica.va/news_services/bulletin/news/26140.php?index=26140&lang=it#SCHEDA%20INFORMATIVA%20SULLE%20CHIESE%20CATTOLICHE%20ORIENTALI |dátum archivácie=2012-01-18 }}</ref> === Čo je Cirkev sui iuris === „Svätá katolícka Cirkev, tajomné Telo Kristovo, sa skladá z veriacich, čo sú organicky spojení v Duchu Svätom tou istou vierou, tými istými sviatosťami a tou istou správou a ktorí, zoskupení do rozličných hierarchicky spojených celkov, tvoria miestne cirkvi a či obrady. Medzi nimi jestvuje podivuhodná vospolnosť, takže rozmanitosť v Cirkvi nielenže nie je na škodu jej jednote, ale ju skôr robí očividnou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Orientalium ecclesiarum, č. 4 |url=https://www.grkat.net/texty/dekret_oe.html }}</ref> „Spoločnosť veriacich, ktorí sú spojení podľa právnych predpisov s hierarchiou, ktorú výslovne alebo mlčky uznáva najvyššia autorita Cirkvi, sa v tomto zákonníku označuje cirkvou sui iuris.“<ref>[http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/apost_constitutions/documents/hf_jp-ii_apc_19901018_codex-can-eccl-orient-1_lt.html CCEO, can. 27]</ref> „Partikulárne cirkvi sú plne katolícke prostredníctvom spoločenstva s jednou z nich: s Rímskou cirkvou, ktorá ‚predsedá v láske‘.“ (KKC, č. 834) „Pod názvom partikulárna cirkev, ktorou je predovšetkým [[Diecéza (biskupstvo)|diecéza]] (alebo [[Eparchia (biskupstvo)|eparchia]]), rozumie sa pospolitosť veriacich, ktorí sú v spoločenstve viery a sviatostí so svojím biskupom vysväteným v apoštolskom nástupníctve. Tieto partikulárne cirkvi sú utvorené „na obraz všeobecnej Cirkvi; v nich a z nich [utvorená] jestvuje jedna a jediná Katolícka cirkev“.“ (KKC, č. 833) V niektorých, najmä starších dokumentoch a literatúre, sú cirkvi sui iuris nazývané aj partikulárne alebo miestne cirkvi, ale chápanie významu pojmov partikulárna cirkev a miestna cirkev sa líši v rozličných dokumentoch. Cirkvi ''sui iuris'' (teda cirkvi ''svojho práva'') sú obdobou autonómnych cirkví v [[Pravoslávna cirkev|pravosláví]]. === Cirkevná hierarchia === Základom cirkevného usporiadania je ''cirkevná hierarchia'', ktorá má presnú štruktúru. Na čele cirkvi stojí rímsky biskup – [[pápež]]. Jemu podliehajú v duchovnej a v [[Kánonické právo|Kanonickým právom]] presne definovanej právnej rovine všetci biskupi sveta, ktorí sú nástupcovia apoštolov. V duchovnej rovine sú nad biskupmi kardinálni biskupi ([[kardinál]]i), ktorí sú akýmisi vernými, blízkymi spoločníkmi [[pápež]]a a zároveň majú právo voliť nového pápeža. Biskupi majú svojich kňazov a diakonov, ktorí sú ich pomocníkmi, pričom títo taktiež uplatňujú apoštolskú službu. Inštitucionálna správa Katolíckej cirkvi kopíruje jednotlivú moc cirkevnej hierarchie. [[Pápež]] je na čele mestského štátu [[Vatikán]], v ktorom sídlia ústredné inštitúcie Katolíckej cirkvi. Biskupi a kardináli predsedajú kongregáciám, ktoré by sa dali prirovnať k akýmsi cirkevným ministerstvám. Najznámejšími kongregáciami sú Kongregácia pre doktrínu viery, Kongregácia pre božskú úctu a sviatosti a Kongregácia pre kauzy svätých == Rozšírenosť Katolíckej cirkvi == {{na revíziu}} === Početnosť členov Katolíckej cirkvi === [[Súbor:Catholic population.svg|náhľad|vpravo|Rozmiestnenie katolíckej populácie podľa krajín]] Katolícka cirkev je najväčšou kresťanskou cirkvou na svete. Podľa Štatistickej ročenky Cirkvi bolo ku koncu roka 2003 evidovaných v globálnom meradle ''1 085 557 000 členov'' Katolíckej cirkvi, čo predstavuje vyše polovicu všetkých kresťanov vo svete. Z celkového počtu katolíkov na svete je okolo 17,1 mil. východných katolíkov.<ref>štatistiky o východných katolíckych cirkvách sú na stránke [http://www.cnewa.org/default.aspx?ID=125&pagetypeID=1&sitecode=HQ&pageno=1 Eastern Catholic Churches Statistics] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190518233329/http://www.cnewa.org/default.aspx?ID=125&pagetypeID=1&sitecode=HQ&pageno=1 |date=2019-05-18 }}</ref> Na Slovensku má Katolícka cirkev spolu okolo 3,6 mil. veriacich (z toho okolo 3,4 mil. má Rímskokatolícka cirkev a asi 206 tis. Gréckokatolícka cirkev).<ref>[http://www.scitanie2011.sk/wp-content/uploads/Tab.-141.pdf Obyvateľstvo SR podľa náboženského vyznania – sčítanie 2011, 2001, 1991] </ref> Počet členov Katolíckej cirkvi má v súčasnosti vzrastajúcu tendenciu, a to predovšetkým v [[Afrika|Afrike]] a v [[Ázia|Ázii]], hoci katolicizmus v Európe a v USA naďalej stráca svoj tradičný politický vplyv. Nárast v počte medzi rokmi 1978 a 2000 predstavoval asi 288 miliónov. Najväčší počet katolíkov žije v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]]. V porovnaní medzi rokmi 1910 a 2010 percentuálne zastúpenie katolíkov v populácii pokleslo v Európe zo 44 na 35%, v Latinskej Amerike a Karibiku z 90 na 72%, naopak stúplo v Severnej Amerike z 16 na 26% a [[Subsaharská Afrika|Subsaharskej Afrike]] z 1 na 21%.[https://www.pewforum.org/2013/02/13/the-global-catholic-population/] V uplynulom roku (2017) bolo prvýkrát podľa údajov belgickej biskupskej konferencie pokrstených v Katolíckej cirkvi menej ako 50 percent zo všetkých narodených detí. Čísla ukazujú, že úbytok krstov je od roku 2010 najsilnejší v bruselskej diecéze (32%) a v Antverpách (31%).[https://www.krestandnes.cz/katolici-zaznamenali-v-belgii-pokles-evangelikalove-a-muslimske-komunity-rostou/] === Katolícka cirkev v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia === [[Súbor:PA160249.JPG|náhľad|vpravo|[[Sagrada Familia]] v Barcelone]] Na začiatku pontifikátu [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] bolo 739 126 000 rímskych katolíkov, t. j. 18% svetového obyvateľstva. Táto ľudská masa predstavovala významnú výchovnú a kultúrnu moc; mala 79 207 základných a viac než 28 000 stredných škôl a takmer milión študijných príležitostí na univerzitách. Ešte začiatkom šesťdesiatych rokov bolo v tradičných krajinách srdca Európy (a v Severnej Amerike) vcelku 51,5% katolíkov. Zo šestnástich krajín, ktoré mali viac než 10 miliónov katolíkov, patrilo do tretieho sveta osem. Rátalo sa, že v roku 2 000 bude 70% katolíkov žiť v rozvojových krajinách, hlavne v [[Afrika|Afrike]] a v [[Latinská Amerika|Latinskej Amerike]]. Katolicizmus na jednej strane prestal byť prevažne európskym javom, na druhej strane sa stal náboženstvom miest a veľkomiest. Okolo roku 2 000 bude väčšina katolíkov žiť v obrích metropolách s viac než 5 miliónmi obyvateľov, najmä vo vôbec najväčších mestách sveta, ktorými sú [[Mexiko (mesto)|Mexiko]] (31 miliónov) a [[Sao Paolo]] (26 miliónov). Ale zatiaľ čo sa demografické ťažisko katolicizmu presunulo do [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]] v dôsledku vysokej pôrodnosti, ktorou sa obyvateľstvo po roku [[1945]] zdvojnásobilo, v skutočnosti sa najrýchlejšie šírilo konverziami v Subsaharskej Afrike. Podľa štatistík sedemdesiatych rokov sa o rozvoj kresťanstva v Afrike z 25 miliónov v roku [[1950]] približne na 100 miliónov v roku [[1975]] zaslúžila hlavne Katolícka cirkev, ktorá od roku [[1950]] zdvojnásobila počet misionárov.<ref name=ref1>[http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvj/jan_pavol_ii_-_krestanstvo_za_jeho_pontifikatu.html Ján pavol ii. - kresťanstvo za jeho pontifikátu]</ref> Z týchto závažných zmien vyplynuli ďalšie paradoxy. V [[Latinská Amerika|Latinskej Amerike]], najmä v [[Brazília|Brazílii]] a [[Stredná Amerika|Strednej Amerike]] bola najpopulárnejšou stránkou katolicizmu takzvaná [[teológia oslobodenia]]. Omnoho silnejším a takmer všadeprítomným javom v Latinskej Amerike sedemdesiatych rokov bola narastajúca [[religiosidad popular]].<ref name=ref1/> == Kanonické právo == Právny systém latinskej cirkvi tvorí [[Kánonické právo|Kódex Kanonického práva]]. Východné katolícke cirkvi sa riadia vlastným kánonickým právom, ktorého základným prameňom je [[Kódex kánonov východných cirkví]]. == Viera Katolíckej cirkvi == {{Hlavný článok|Katolicizmus}} == Referencie == <references /> == Pozri aj == *  [[Latinská cirkev]] *  [[Východné katolícke cirkvi|Východná katolícka cirkev]] * [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike]] == Zdroje == * [http://old.grkatpo.sk/liturgika/?zobrazit=lit.0104 ROZDELENIE CIRKVÍ PODĽA JEDNOTLIVÝCH TRADÍCIÍ] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120123193412/http://old.grkatpo.sk/liturgika/?zobrazit=lit.0104 |date=2012-01-23 }} * ''Katechizmus katolíckej cirkvi.'' Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1998. X + 918 s. ISBN 80-7162-253-2 (online verzia: [http://katechizmus.sk/ Katechizmus katolíckej cirkvi]) * [http://press.catholica.va/news_services/bulletin/news/26140.php?index=26140&lang=it#SCHEDA%20INFORMATIVA%20SULLE%20CHIESE%20CATTOLICHE%20ORIENTALI Congregazione per le Chiese Orientali: Scheda informativa sulle Chiese Cattoliche Orientali] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120118051443/http://press.catholica.va/news_services/bulletin/news/26140.php?index=26140&lang=it#SCHEDA%20INFORMATIVA%20SULLE%20CHIESE%20CATTOLICHE%20ORIENTALI |date=2012-01-18 }} [[Kategória:Katolícka cirkev]] 6sf5cv3waq9oz0bcst896cwhv1lcsjk Kategória:Držitelia Vezina Trophy 14 154286 8210990 7375134 2026-05-09T04:51:14Z Dobrovolnylucifer 186936 8210990 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Brankári v NHL]] [[Kategória:Trofeje a ocenenia NHL]] l52jnpglij7piwrdj0u0belhtgyf892 Mike Dunham 0 158963 8211052 7436686 2026-05-09T07:43:15Z ~2026-27065-36 293875 8211052 wikitext text/x-wiki {{Olympijské striebro}} {{Infobox Hokejista | Meno = Mike Dunham | Portrét = | Veľkosť obrázka = | Celé meno = |Štátna príslušnosť = USA | Popis = [[Spojené štáty|americký]] [[ľadový hokej|hokejista]] | Dátum narodenia = {{dnv|1972|6|1}} | Miesto narodenia = [[Johnson City]], [[New York]], [[Spojené štáty|USA]] | Rok1 = 1993 | Rok2 = 2007 | Pozícia = brankár | Lapačka = ľavá ruka | Výška = 180 | Váha = 84 | Prezývka = | Hral za =[[New Jersey Devils]]<br>[[Nashville Predators]]<br>[[New York Rangers]]<br>[[Atlanta Thrashers]]<br>[[New York Islanders]] }} '''Mike Dunham''' (* [[1. jún]] [[1972]]) je bývalý americký hokejový brankár, ktorý naposledy chytal za klub [[New York Islanders]] v [[NHL]]. Dunham reprezentoval [[Spojené štáty|USA]] na [[Zimné olympijské hry 2002|Zimných olympijských hrách 2002]] v Salt Lake City, kde získal striebornú medailu. ==Klubová kariéra== Dunham bol draftovaný klubom [[New Jersey Devils]] v roku [[1990]]. Devils si ho vybrali ako celkovo 53. v poradí. Počas svojej kariéry nastupoval aj za kluby [[Nashville Predators]], [[New York Rangers]], [[Atlanta Thrashers]], a [[New York Islanders]]. Získal ocenenie [[William M. Jennings Trophy]] v roku [[1996]]. ==Externé odkazy== *{{Hokejové odkazy}} {{DEFAULTSORT:Dunham, Mike}} [[Kategória:Hokejoví brankári USA]] [[Kategória:Strieborní olympijskí medailisti v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Strieborní olympijskí medailisti USA]] [[Kategória:Brankári v NHL]] [[Kategória:Hráči Nashville Predators]] [[Kategória:Hráči New York Islanders]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom New Jersey Devils]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1992]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1993]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1998]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2004]] [[Kategória:Brankári Nashville Predators]] [[Kategória:Brankári New York Rangers]] [[Kategória:Brankári New Jersey Devils]] [[Kategória:Brankári Atlanta Thrashers]] [[Kategória:Brankári New York Islanders]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] orc2yb67fiklb1m66gx66ak5ve28f6b K3b 0 159905 8210898 7713354 2026-05-08T20:12:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210898 wikitext text/x-wiki {{Infobox Softvér |názov = K3b |logo = Breezeicons-apps-48-k3b.svg |obrázok = K3b screenshot (PL).png |popis = Obrazovka K3b v poľštine |autor = |vývojár = Sebastian Trüg, Christian Kvasny |stabilná verzia = 2.0.3 |dátum stabilnej verzie = {{dátum vydania a vek|2014|11|4}} |aktuálna verzia = |dátum aktuálnej verzie = |testovacia verzia = |dátum testovacej verzie = |operačný systém = [[Unix-like]] ([[KDE]]) |jazyk = |stav vývoja = |typ = Napaľovací program |licencia = [[GNU General Public License|GPL]] |štandard = |webová stránka = [http://www.k3b.org/ www.k3b.org] |commons = }} '''K3b''' (''KDE Burn, Baby, Burn!'') je [[slobodný softvér]] na napaľovanie diskov [[Kompaktný disk|CD]] a [[DVD]] pre operačný systém [[Linux|GNU/Linux]] a ďalšie [[Unix-like]] [[operačný systém|operačné systémy]] s [[KDE]]. Ako je zvykom pre väčšinu KDE aplikácií<ref>[http://kde.org/whatiskde/devview.php] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070202191430/http://www.kde.org/whatiskde/devview.php |date=2007-02-02 }} vývojársky pohľad na KDE (en)</ref><ref>[http://developer.kde.org/language-bindings/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070329083426/http://developer.kde.org/language-bindings/ |date=2007-03-29 }} jazyky v ktorých možno písať KDE aplikácie (en)</ref>, K3b je napísané v [[C++]] a používa knižnicu [[Qt (knižnica)|Qt]]. Sprostredkúva [[GUI|grafické užívateľské rozhranie]] aj pre jednoduché funkcie, ako je napr. vytvorenie hudobného CD z množiny audio súborov alebo kopírovanie CD/DVD, ale aj pre komplexnejšie úlohy, ako je napr. vytvorenie [[eMoviX]] CD/DVD. Môže aj priamo kopírovať z média na médium. Má veľa preddefinovaných parametrov, ktoré si môžu pokročilejší používatelia meniť. V súčasnosti je napaľovanie v K3B vykonávané [[príkazový riadok|command line]] nástrojmi [[cdrecord]], [[cdrdao]] a [[growisofs]]. Od verzie 1.0 má K3b v sebe zabudovaný [[Ripping|DVD ripper]]. K3b bolo na LinuxQuestions zvolené multimediálnym nástrojom roka 2006 <ref>[http://www.linuxquestions.org/questions/showthread.php?t=514982] hlasovanie na LinuxQuestions</ref>. == Referencie == <references/> == Externé odkazy == * [http://www.k3b.org/ K3b website] {{eng icon}} * [http://docs.kde.org/stable/en/extragear-multimedia/k3b/index.html The K3b Handbook] {{eng icon}} * [http://docs.kde.org/stable/en/extragear-multimedia/k3b/k3b.pdf The K3b Handbook (pdf)] {{eng icon}} * [http://www.theblackpawn.com/step-by-step-tutorial-to-burn-a-multisession-cd-in-linux.php Tutorial to burn a multisession cd in linux using K3b] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071009213048/http://www.theblackpawn.com/step-by-step-tutorial-to-burn-a-multisession-cd-in-linux.php |date=2007-10-09 }} {{eng icon}} {{KDE}} [[Kategória:KDE]] [[Kategória:Slobodný softvér]] prga3r8gpilstaoz0nnjs76s9ioaok5 Bernardov 0 170546 8210996 7730761 2026-05-09T05:03:01Z Akul59 168826 Ext, odkazy, autoritné údaje, wl 8210996 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Bernardov | typ = obec | znak = Bernardov CZ CoA.jpg | vlajka = Bernardov CZ flag.png | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Kutná Hora | pov.ob = Kutná Hora | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 235 | zemepisná šírka = 50,015000 | zemepisná dĺžka = 15,400000 | rozloha = 3,45 | prvá zmienka = 1700 | starosta = Jan Pavel | PSČ = 285 73 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0205 531111 | adresa = Bernardov 13<br />284 01 Kutná Hora 1 | email = obec@bernardov.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.bernardov.cz | commons = Bernardov }} '''Bernardov''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Kutná Hora|okrese Kutná Hora]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 184 obyvateľov, z toho 88 mužov a 96 žien, pričom priemerný vek v obci bol 42,2 roka (muži 42,0 roka, ženy 42,3 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Bernardov}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{český výhonok}} {{Obce okresu Kutná Hora}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Obce okresu Kutná Hora]] g1sc9o314urbhtei7rjcfc4evqf35po Kobylnice (okres Kutná Hora) 0 170829 8211000 7714359 2026-05-09T06:12:40Z Safíček 270527 Aktualizovať 8211000 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať|Obyvateľstvo}}{{Infobox Česká obec | názov = Kobylnice | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Kobylnice, old school.jpg | popis = <!-- Bývalá škola v Kobylnici --> | ob.roz.pôs = Kutná Hora | pov.ob = Kutná Hora | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 214 | zemepisná šírka = 50,010556 | zemepisná dĺžka = 15,378333 | rozloha = 2,36 | prvá zmienka = 1306 | starosta = Jiří Rambousek | PSČ = 284 01 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0205 531405 | adresa = Kobylnice 38 | email = ou.kob@quick.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.kobylnice.kh.cz | commons = Kobylnice (Kutná Hora District) }} '''Kobylnice''' je [[obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Kutná Hora|Kutná Hora]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 204 obyvateľov, z toho 99 mužov a 105 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,1 roka (muži 37,3 roka, ženy 40,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kobylnice (Kutná Hora District)}} == Externé odkazy == * [http://www.kobylnice.kh.cz Oficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160303182408/http://www.kobylnice.kh.cz/ |date=2016-03-03 }} {{český výhonok}} {{Obce okresu Kutná Hora}} [[Kategória:Obce okresu Kutná Hora]] d47jhzxexjydlhb9irj7e4jw1suybqq 8211017 8211000 2026-05-09T06:57:09Z Scholastikos 174170 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Safíček|Safíček]] ([[User_talk:Safíček|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 7714359 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Kobylnice | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Kobylnice, old school.jpg | popis = <!-- Bývalá škola v Kobylnici --> | ob.roz.pôs = Kutná Hora | pov.ob = Kutná Hora | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 214 | zemepisná šírka = 50,010556 | zemepisná dĺžka = 15,378333 | rozloha = 2,36 | prvá zmienka = 1306 | starosta = Jiří Rambousek | PSČ = 284 01 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0205 531405 | adresa = Kobylnice 38 | email = ou.kob@quick.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.kobylnice.kh.cz | commons = Kobylnice (Kutná Hora District) }} '''Kobylnice''' je [[obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Kutná Hora|Kutná Hora]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 204 obyvateľov, z toho 99 mužov a 105 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,1 roka (muži 37,3 roka, ženy 40,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kobylnice (Kutná Hora District)}} == Externé odkazy == * [http://www.kobylnice.kh.cz Oficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160303182408/http://www.kobylnice.kh.cz/ |date=2016-03-03 }} {{český výhonok}} {{Obce okresu Kutná Hora}} [[Kategória:Obce okresu Kutná Hora]] dgu47sx9kjet6qesc10rtadcc6hdox3 Grant Fuhr 0 180602 8211038 7459673 2026-05-09T07:37:41Z ~2026-27065-36 293875 8211038 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista |Meno = Grant Fuhr |Portrét = Grant Fuhr - Farewell Rexall Place (26190344112) (cropped).jpg |Veľkosť obrázku= |Celé meno = |Štátna príslušnosť = Kanada |Štátna príslušnosť 2= |Dátum narodenia= {{dnv|1962|9|28}} |Miesto narodenia= [[Spruce Grove]], [[Alberta]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = |Popis = |Rok1 = 1981 |Rok2 = 2000 |Pozícia = brankár |Streľba = |Výška = 178 |Váha = 83 |Tím = |Bývalé tímy = |Draft = 8. celkovo, 1981<br>[[Edmonton Oilers]] |WHA draft = |Sieň slávy rok = 2003 |Prezývka = }} '''Grant Fuhr''' (* [[28. september]] [[1962]]) je bývalý [[Kanada|kanadský]] hokejový brankár. Patril k brankárskym osobnostiam [[NHL]] v 80. a 90. rokov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Grant Fuhr | url = https://www.thecanadianencyclopedia.ca/en/article/grant-fuhr | vydavateľ = thecanadianencyclopedia.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ground | meno = Stephen | autor = | odkaz na autora = | titul = Grant Fuhr’s Historic 1995-96 Season | url = https://thehockeywriters.com/fuhrs-historic-1995-96-season-blues/ | vydavateľ = thehockeywriters.com | dátum vydania = 2020-09-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Hráčska kariéra == Fuhr bol draftoavný v prvom kole draftu v roku [[1981]] klubom [[Edmonton Oilers]]. Za Edmonton odohral 10 sezón, vyhral 5-krát [[Stanley Cup]]. Neskôr hrával za kluby [[Toronto Maple Leafs]], [[Buffalo Sabres]], [[Los Angeles Kings]], [[St. Louis Blues]] a [[Calgary Flames]]. V roku [[2000]] ohlásil koniec svojej aktívnej kariéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Grant Fuhr retires, expected to be named assistant coach | url = https://www.cbc.ca/sports/hockey/grant-fuhr-retires-expected-to-be-named-assistant-coach-1.233585 | vydavateľ = cbc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Ocenenia == * [[Vezina Trophy]] - [[1988]] * [[Hokejová sieň slávy|Sieň slávy NHL]] - od roku [[2003]] == Štatistiky == {| BORDER="0" CELLPADDING="0" CELLSPACING="0" width="95%" |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" bgcolor="#ffffff" | ! rowspan="99" bgcolor="#ffffff" | |- bgcolor="#e0e0e0" ALIGN="center" ! Team ! League ! GP ! W ! L ! T ! MIN ! GA ! [[Shutout#Ice hockey|SO]] ! [[Goals against average|GAA]] ! [[Save percentage|SV%]] |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[1979–80 WHL season|1979–80]] | [[Victoria Cougars]] | [[Western Hockey League|WHL]] | 43 | 30 | 12 | 0 | 2488 | 130 | 3 | 3.14 | .911 |- ALIGN="center" | [[1980–81 WHL season|1980–81]] | Victoria Cougars | WHL | 59 | 48 | 9 | 1 | 3448 | 160 | 4 | 2.78 | .908 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[1981–82 NHL season|1981–82]] | [[Edmonton Oilers]] | [[NHL]] | 48 | 28 | 5 | 14 | 2847 | 157 | 0 | 3.31 | .899 |- ALIGN="center" | [[1982–83 NHL season|1982–83]] | Edmonton Oilers | NHL | 32 | 13 | 12 | 5 | 1803 | 129 | 0 | 4.29 | .868 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[1982–83 AHL season|1982–83]] | [[Moncton Alpines]] | [[American Hockey League|AHL]] | 10 | - | - | - | 604 | 40 | 0 | 3.98 | - |- ALIGN="center" | [[1983–84 NHL season|1983–84]] | Edmonton Oilers | NHL | 45 | 30 | 10 | 4 | 2625 | 171 | 1 | 3.91 | .883 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[1984–85 NHL season|1984–85]] | Edmonton Oilers | NHL | 46 | 26 | 8 | 7 | 2559 | 165 | 1 | 3.87 | .884 |- ALIGN="center" | [[1985–86 NHL season|1985–86]] | Edmonton Oilers | NHL | 40 | 29 | 8 | 0 | 2184 | 143 | 0 | 3.93 | .890 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[1986–87 NHL season|1986–87]] | Edmonton Oilers | NHL | 44 | 22 | 13 | 3 | 2388 | 137 | 0 | 3.44 | .881 |- ALIGN="center" | [[1987–88 NHL season|1987–88]] | Edmonton Oilers | NHL | 75 | 40 | 24 | 9 | 4304 | 246 | 4 | 3.43 | .881 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[1988–89 NHL season|1988–89]] | Edmonton Oilers | NHL | 59 | 23 | 26 | 6 | 3341 | 213 | 1 | 3.83 | .875 |- ALIGN="center" | [[1989–90 AHL season|1989–90]] | [[Cape Breton Oilers]] | AHL | 2 | 2 | - | - | 120 | 6 | 0 | 3.00 | .919 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[1989–90 NHL season|1989–90]] | Edmonton Oilers | NHL | 21 | 9 | 7 | 3 | 1081 | 70 | 1 | 3.89 | .868 |- ALIGN="center" | [[1990–91 AHL season|1990–91]] | Cape Breton Oilers | AHL | 4 | 2 | 2 | 0 | 240 | 17 | 0 | 4.25 | .870 |- ALIGN="center" | [[1990–91 NHL season|1990–91]] | Edmonton Oilers | NHL | 13 | 6 | 4 | 3 | 778 | 39 | 1 | 3.01 | .897 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[1991–92 NHL season|1991–92]] | [[Toronto Maple Leafs]] | NHL | 65 | 25 | 33 | 5 | 3774 | 230 | 2 | 3.66 | .881 |- ALIGN="center" | [[1992–93 NHL season|1992–93]] | Toronto Maple Leafs | NHL | 29 | 13 | 9 | 4 | 1665 | 87 | 1 | 3.14 | .895 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1992–93 | [[Buffalo Sabres]] | NHL | 29 | 11 | 15 | 2 | 1694 | 98 | 0 | 3.47 | .891 |- ALIGN="center" | [[1993–94 AHL season|1993–94]] | [[Rochester Americans]] | AHL | 5 | 3 | 0 | 2 | 310 | 10 | 0 | 1.94 | .935 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[1993–94 NHL season|1993–94]] | Buffalo Sabres | NHL | 32 | 13 | 12 | 3 | 1726 | 106 | 2 | 3.68 | .883 |- ALIGN="center" | [[1994–95 NHL season|1994–95]] | Buffalo Sabres | NHL | 3 | 1 | 2 | 0 | 180 | 12 | 0 | 4.00 | .859 |- ALIGN="center" | 1994–95 | [[Los Angeles Kings]] | NHL | 14 | 1 | 7 | 3 | 698 | 47 | 0 | 4.04 | .876 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[1995–96 NHL season|1995–96]] | [[St. Louis Blues]] | NHL | 79 | 30 | 28 | 16 | 4365 | 209 | 3 | 2.87 | .903 |- ALIGN="center" | [[1996–97 NHL season|1996–97]] | St. Louis Blues | NHL | 73 | 33 | 27 | 11 | 4261 | 193 | 3 | 2.72 | .901 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[1997–98 NHL season|1997–98]] | St. Louis Blues | NHL | 58 | 29 | 21 | 6 | 3274 | 138 | 3 | 2.53 | .883 |- ALIGN="center" | [[1998–99 NHL season|1998–99]] | St. Louis Blues | NHL | 39 | 16 | 11 | 8 | 2193 | 89 | 2 | 2.44 | .892 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[1999–00 AHL season|1999–00]] | [[Saint John Flames]] | AHL | 2 | 0 | 2 | 0 | 99 | 10 | 0 | 6.05 | .839 |- ALIGN="center" | [[1999–00 NHL season|1999–00]] | [[Calgary Flames]] | NHL | 23 | 5 | 13 | 2 | 1205 | 77 | 0 | 3.83 | .856 |- ALIGN="center" bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" align="center" | NHL totals ! 868 ! 403 ! 295 ! 114 ! 48,924 ! 2,756 ! 25 ! 3.38 ! — |} == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * {{Hokejové odkazy}} * [http://www.legendsofhockey.net/html/ind03fuhr.htm Profil na legendsofhockey.net] {{eng icon}} == Zdroj == * {{preklad|en|Grant Fuhr|288807773}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Fuhr, Grant}} [[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Brankári v NHL]] [[Kategória:Hráči Edmonton Oilers]] [[Kategória:Hráči Toronto Maple Leafs]] [[Kategória:Hráči St. Louis Blues]] [[Kategória:Hráči Calgary Flames]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1989]] [[Kategória:Brankári Edmonton Oilers]] [[Kategória:Brankári Calgary Flames]] [[Kategória:Brankári Toronto Maple Leafs]] [[Kategória:Brankári St. Louis Blues]] [[Kategória:Brankári Buffalo Sabres]] [[Kategória:Brankári Los Angeles Kings]] [[Kategória:Držitelia Vezina Trophy]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] [[Kategória:Členovia Hokejovej siene slávy]] [[Kategória:Osobnosti z Alberty]] ipo471xe0ajmf1go0jv0ea48sh60hbz Roman Čechmánek 0 182580 8211050 8049613 2026-05-09T07:42:44Z ~2026-27065-36 293875 8211050 wikitext text/x-wiki {{aktualizovať}} {{Infobox Hokejista | Meno = Roman Čechmánek | Portrét = | Veľkosť obrázka = | Štátna príslušnosť = Česko | Popis = [[Česko|český]] [[ľadový hokej|hokejista]] | Dátum narodenia = {{dn|1971|03|02}} | Miesto narodenia = [[Zlín|Gottwaldov]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2023|11|11|1971|03|02}} | Miesto úmrtia = [[Všemina]], [[Česko]] | Rok1 = 1988 | Rok2 = 2009 | Pozícia = brankár | Streľba = | Výška = 193 | Váha = 94 | Draft = 171. celkovo, [[NHL Draft (2000)|2000]]<br />[[Philadelphia Flyers]] | Prezývka = }} {{Olympijské zlato}} '''Roman Čechmánek''' (* [[2. marec]] [[1971]], [[Zlín|Gottwaldov]]{{--}}† [[11. november]] [[2023]], [[Všemina]]) bol [[česko|český]] hokejový brankár. Ako brankár českého klubu [[Vsetínská hokejová|HC Slovnaft Vsetín]] dosiahol v 90. rokoch viaceré úspechy, štyrikrát získal titul ligy a päťkrát získal ocenenie Najlepší brankár extraligy. V roku [[2000]] bol draftovaný klubom [[Philadelphia Flyers]], kde odohral tri sezóny. V roku [[1998]] reprezentoval Česko na [[Zimné olympijské hry 1998|Olympijských hrách]] v [[Nagano|Nagane]], kde český tím získal zlaté medaily. Čechmánek bol považovaný za výborného brankára s výbušnou a neskrotnou povahou.<ref>{{cite web|url=http://sport.aktuality.sk/hokej/europske-ligy/slovaci-v-trinci-sa-mozu-opriet-o-cechmanka|title=Slováci v Třinci sa môžu oprieť o Čechmánka|publisher=Sport.sk}}</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * {{Hokejové odkazy}} {{České hokejové mužstvo na ZOH 1998}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čechmánek, Roman}} [[Kategória:Českí hokejoví brankári]] [[Kategória:Českí olympijskí víťazi]] [[Kategória:Olympijskí víťazi v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Brankári v NHL]] [[Kategória:Hráči Philadelphia Flyers]] [[Kategória:Hráči Los Angeles Kings]] [[Kategória:Brankári Philadelphia Flyers]] [[Kategória:Brankári Los Angeles Kings]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Philadelphia Flyers]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1996]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1997]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1998]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1999]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2000]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2004]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2007]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] [[Kategória:Osobnosti zo Zlína]] rt99were8v6gpkjvicj4tsf8b3cszjx Gallipoli 0 185485 8211102 5308827 2026-05-09T09:42:37Z RONALDO-SK 11297 8211102 wikitext text/x-wiki '''Gallipoli''' môže byť: * starší a anglický názov pre [[Gelibolu]] (mesto aj polostrov) * mesto v Taliansku, pozri [[Gallipoli (Taliansko)]] * polostrov v Taliansku, pozri [[Gallipoli (polostrov)]] * austrálsky film o bitke o Gallipoli, pozri [[Gallipoli (1981)]] * turecký film o bitke o Gallipoli, pozri [[Gallipoli (2005)]] * román od autora menom [[Alan Moorehead]] == Pozri aj == * [[bitka o Gallipoli]] * [[Gallipoli Calcio]] {{Rozlišovacia stránka}} 1ciu7m1xbjb0xzu6moqp5mnhkygx855 Nehnuteľnosť 0 194679 8210770 8150258 2026-05-08T15:43:34Z Lp0 on fire 280547 Restored revision 7972530 by [[Special:Contributions/2A02:AB04:3135:7F00:7D3D:2398:220A:50DB|2A02:AB04:3135:7F00:7D3D:2398:220A:50DB]] ([[User talk:2A02:AB04:3135:7F00:7D3D:2398:220A:50DB|talk]]): Cross-wiki spam (TwinkleGlobal) 8210770 wikitext text/x-wiki '''Nehnuteľnosť''' alebo '''nehnuteľná vec''' (iné názvy pozri nižšie) je (podľa slovenského Občianskeho zákonníka) [[pozemok]] a [[stavba (budova)|stavba]] spojená so zemou pevným základom. Je to opak [[hnuteľná vec|hnuteľnej veci]].<ref name=Obč/> == Názvy == Súčasné právne názvy sú '''nehnuteľnosť'''<ref name=Obč/> alebo '''nehnuteľná vec'''<ref name=Obč>§ 119 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník</ref><ref>LUBY, Š. et al. Československé občianske právo. Bratislava: Obzor, 1974. S. 60, 73</ref>. Názvy mimo súčasného práva sú aj '''realita'''<ref>realita. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020. S. 606</ref><ref>realita. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]</ref>, (jednotlivý) '''nehnuteľný majetok'''<ref name=Pov/><ref>realita. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref> alebo zriedkavo '''imobília'''<ref name=Rak>RAKUŠAN, K. Zo sveta čísel - pracovná kniha pre meštianske školy. Praha: Štátne nakladateľstvo, 1935, S. 134</ref> (obyčajne v množnom čísle, t. j. '''imobílie'''<ref>imobílie. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]</ref>, resp. staršie: ''imobíliá''<ref>BARTEK, H. Slovník cudzích slov a výrazov v slovenčine. Praha: Česko-slovenská grafická Únia, 1939. S. 282</ref>). Nesprávne (bohemizmus) alebo staršie sa nehnuteľnosť označuje názvom ''nemovitosť''<ref name=KS-N>nemovitý, nemovitosť. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]</ref><ref name=SSJ-N>nemovitý, nemovitosť. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)</ref><ref name=Pov>POVAŽAJ, M. Nemovitosť je nehnuteľnosť. In: Kultúra slova č. 5 1995. S. 309, 310</ref>, ''nemovitá vec''<ref>PONIČAN, P. Príručka administratívneho práva platného na území Slovenska so zvláštnym zreteľom na župnú reformu. Bratislava: Nákladom vlastným, 1925, S. 200</ref><ref name=KS-N/><ref name=SSJ-N/> či ''nemovitý majetok''<ref>IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. et al. Slovník cudzích slov A-Z. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1979. S. 197</ref><ref name=KS-N/><ref name=SSJ-N/><ref name=Pov/>. Zastarano sa používali názvy ''nepohnuteľnosť''<ref>Poznámky na Pravidlá slovenského pravopisu s pravopisným slovníkom, 1940. S. 274</ref><ref name=Rak/>, ''nepohnutá vec''<ref>Na margo našej právnickej terminológie. In: Slovenská reč č. 1 1932-1933. S. 89</ref>, ''nepohnuteľný majetok''<ref>nepohnuteľný. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref> či ''nehnutiteľný majetok''<ref>nehnuteľný. In: [[Historický slovník slovenského jazyka]]</ref>. == Charakteristika == Podľa § 120 Občianskeho zákonníka nie je stavba, vodný tok ani podzemná voda súčasťou pozemku, a teda ani nehnuteľnosti.<ref name=Obč/> V slovenskom práve neplatí zásada [[superficies solo cedit]]. == Referencie == {{Referencie}} ==Pozri aj== * [[hnuteľná vec]] [[Kategória:Vecné právo]] [[Kategória:Bývanie]] 0ql0n6bj15gncd49qaopst8js6ay5qo Kościuszkov vrch 0 201209 8211088 8150663 2026-05-09T08:36:26Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211088 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Kościuszkov vrch | native_name = Mount Kosciuszko | other_name = | category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = Mount Kosciuszko01Oct06.JPG | image_size = | image_caption = pohľad na vrch z východu <!-- *** Country etc. *** --> | country = Austrália | country_flag = 1 | state = | region = [[Nový Južný Wales]] | region_type = Federálny štát | region_label = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | range = [[Snowy Mountains]] | partk = [[Austrálske Alpy]] / [[Veľké predelové vrchy]] | partk_type = Horská skupina | partk_label = Horská skupina, v ktorej sa vrch nachádza <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 2228 | elevation_note = | prominence = 2228 | lat_d = 36 | lat_m = 27 | lat_s = 22 | lat_NS = J | long_d = 148 | long_m = 15 | long_s = 48 | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = | discovery = Paweł Edmund Strzelecki<br />([[Poľsko]]) | discovery_date = 1840 | discovery_date_label = Dátum prvovýstupu | discovery_type = Prvovýstup | discovery_label = Prvovýstup | ascent = | ascent_date = | ascent_type = <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Australia relief map.jpg | map_caption = Poloha v rámci Austrálie | map_size = | map_background = | map_locator = Austrália | map1 = | map1_caption = | map1_size = | map1_background = | map1_locator = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = Mount Kosciuszko <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Kościuszkov vrch''' ({{V jazyku|eng|Mount Kosciuszko}}) je najvyšší vrch v [[Austrália (štát)|Austrálii]]. Leží v pohorí [[Snowy Mountains]] v štáte [[Nový Južný Wales]] pri hranici s [[Viktória (Austrália)|Viktóriou]] a neďaleko hlavného mesta [[Austrália|Austrálie]] - [[Canberra|Canberry]]. Vrch je súčasťou [[Národný park Kosciusko|národného parku Kosciuszko]], ktorý má rozlohu {{km2|6469}}. V tomto národnom parku sa nachádza niekoľko lyžiarskych stredísk - [[Thredbo]], [[Charlotte Pass]], a [[Perisher Blue]]. == Poloha == Kościuszkov vrch je časťou veľkého hrebeňa ktorý tvorí významné [[rozvodie]] a zároveň štátne hranice [[Viktória (Austrália)|Viktórie]] a [[Nový Južný Wales|Nového Južného Walesu]]. Tá sa nachádza v bezprostrednej blízkosti vrchu. Mount Kosciusko leží uprostred pomyselnej čiary medzi [[Sydney]] a [[Melbourne]] na juhovýchode [[kontinent]]u (tj. {{km|450|m}} na obe strany). == Podnebie == Vrchol a jeho okolie je pokryté snehom cez zimu a na jar na južnej pologuli - zvyčajne od júna až do októbra. Teploty klesajú v júli na -6[[Stupeň Celzia|°C]] a vystupujú v januári až na 21[[Stupeň Celzia|°C]]. ([http://www.snowymountains.com.au/Geography_and_Climate.html Geografia a klíma] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090406153843/http://www.snowymountains.com.au/Geography_and_Climate.html |date=2009-04-06 }}) == Dejiny == Od roku [[1997]] sa oficiálne Mount Kosciusko píše so „z“ (Mount Kosciuszko). Ako prvý na vrch vystúpil [[Poľsko|poľský]] bádateľ [[Paul Edmund Strzelecki]] [[15. februára]] [[1840]]. Pred ním však na vrch pravdepodobne vystúpili pôvodní obyvatelia [[Austrália|Austrálie]] - [[Aborigéni]]. Vrchol dostal meno podľa generála [[Tadeusz Kościuszko|Tadeusza Kościuszka]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Mount Kosciuszko}} == Externé odkazy == * [http://mtkosciuszko.org.au/ MtKosciuszko Inc] Perth - Australia * [http://www.peakware.com/peaks.html?pk=145 Peakware- World Mountain Encyclopaedia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160729135130/http://www.peakware.com/peaks.html?pk=145 |date=2016-07-29 }} - fotografie ''Mount Kosciuszka'' {{Najvyššie vrchy Austrálie}} [[Kategória:Veľké predelové vrchy]] [[Kategória:Dvojtisícovky v Austrálii]] [[Kategória:Koruna Zeme]] [[Kategória:Geografia Nového Južného Walesu]] [[Kategória:Najvyššie vrchy štátov]] [[Kategória:Eponymické termíny v geografii]] g64koj2350a4t6sirc4p2n91fk326o7 Vzdušné sily Slovenskej republiky 0 207726 8210916 8203640 2026-05-08T21:14:02Z AlexanderVegso 264239 8210916 wikitext text/x-wiki {{Iný význam|vzdušných silách súčasnej [[Slovensko|Slovenskej republiky]]|vzdušných silách [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnového Slovenského štátu]] |Slovenské vzdušné zbrane}} {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky |obrázok = Slovak Air Force logo.png |šírka obrázka = 200px |popis obrázka = Emblém Vzdušných síl OS SR |krajina = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] |existencia = 1993 – súčasnosť |vznik = 1. január 1993 (ako ''Letectvo a protivzdušná obrana Veliteľstva Armády Slovenskej republiky'') |zánik = |typ = [[vojenské letectvo|vzdušné sily]] a [[protivzdušná obrana]] |funkcia = obrana vzdušného priestoru Slovenska, zvrchovanosti Slovenskej republiky, dôležitých politických a hospodárskych centier, regiónov a vojsk pred údermi vzdušného protivníka, priama podpora boja pozemných síl |veľkosť = ~3 200 príslušníkov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lang | meno = Pavel | odkaz na autora = | titul = Střežíme vzdušný prostor Slovenska | periodikum = ATM+ Informační příloha MO ČR a AČR | ročník = 46 | číslo = 2/2014 | strany = 81–83 | issn = 1802-4823}}</ref><br />24 lietadiel, 11 vrtuľníkov<ref name="flightglobal">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = World Air Forces 2023 | url = https://www.flightglobal.com/download?ac=90688 | vydavateľ = flightglobal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> |posádka = |prezývka = |motto = |velitelia = [[generálmajor]] [[inžinier (akademický titul)|Ing.]] [[Adolf Daubner]] |podriadené jednotky= <div> * [[46. krídlo Kuchyňa]] * [[81. krídlo Sliač]] * [[51. krídlo Prešov]] * [[11. brigáda Vzdušných síl Nitra|11. brigáda VzS Nitra]] * [[2. brigáda Vzdušných síl Zvolen|2. brigáda VzS Zvolen]] </div> |nadradené jednotky = [[Súbor:Slovak Armed Forces logo.svg|22px]] [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojené sily SR]] |vojny = |bitky = |znak = <center>[[Súbor:Coat of Arms of Slovakia.svg|75px]]<br />'''Znak'''<br />[[Súbor:Roundel of Slovakia – Low Visibility.svg|75px]]<br />'''Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou'''</center> |útočné lietadlá = [[Aero L-39 Albatros|L-39ZAM]] |bombardovacie lietadlá = |prieskumné lietadlá = [[Let L-410 Turbolet|L-410FG]] |stíhacie lietadlá = [[F-16|F-16C/D Block 70]] |výcvikové lietadlá = [[Aero L-39 Albatros|L-39CM/ZAM]] |dopravné lietadlá = [[Alenia C-27J Spartan|C-27J]], [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-E14/20]], [[Bombardier Global 5000]] |bezpilotné lietadlá = |vrtuľníky = |bojové vrtuľníky = |dopravné vrtuľníky = [[Sikorsky UH-60 Black Hawk|UH-60M]], [[Mil Mi-17|Mi-17M/LPZS]] |výcvikové vrtuľníky = }} '''Vzdušné sily Slovenskej republiky''' (oficiálne: '''''Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky'''''; skratka: '''''VzS OS SR''''') sú [[vojenské letectvo|leteckou zložkou]] [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojených síl Slovenskej republiky]], ktorej úlohou je zabezpečenie obrany vzdušného priestoru [[Slovensko|Slovenska]], obrana zvrchovanosti Slovenskej republiky, dôležitých politických a hospodárskych centier, regiónov a vojsk pred údermi vzdušného protivníka, ako aj priama podpora boja [[Pozemné sily Slovenskej republiky|pozemných síl]].<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veliteľstvo vzdušných síl OS SR | url = http://www.vvzs.mil.sk/86/ | vydavateľ = vvzs.mil.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170524154942/http://www.vvzs.mil.sk/86/ | dátum archivácie = 2017-05-24 }}</ref> Veliteľom vzdušných síl je od [[31. január]]a [[2025]] generálmajor Ing. [[Adolf Daubner]] M.Sc.<ref name="mil-slavnostny-akt-odovzdania-a-prevzatia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slávnostný akt odovzdania a prevzatia velenia u Vzdušných síl OS SR | url = https://www.mil.sk/113204/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-16 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Názov == * od 1. januára 1993 do 1. januára 2000: '''''Letectvo a protivzdušná obrana Armády Slovenskej republiky''''' * od 1. januára 2000 do 1. júla 2002: '''''Vzdušné sily Armády Slovenskej republiky''''' * od 1. júla 2002: '''''Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky''''' == Velitelia Vzdušných síl == * od 1. januára 1993 do 1. septembra 1994: genmjr. Ing. [[Štefan Gombík]] (veliteľ Letectva a protivzdušnej obrany Veliteľstva ASR)<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vzdušné sily OS SR | url = https://www.mosr.sk/vzdusne-sily-os-sr/?mnu=286 | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * od 1. septembra 1994 do 1. januára 2000: genpor. Ing. Štefan Gombík (náčelník Štábu letectva a protivzdušnej obrany GŠ ASR)<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/> * od 1. januára 2000 do 1. novembra 2005: genmjr. Ing. [[Jozef Dunaj]] (veliteľ vzdušných síl)<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/> * od 1. novembra 2005 do 26. mája 2010: genmjr. Ing. [[Juraj Baránek]]<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/> * od 26. mája 2010 do 15. septembra 2012: genmjr. Ing. [[Martin Babiak]]<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov vesmírnej misie Štefánik | url = http://kozmonautika.sk/2019/01/24/20rokovstefanik/ | vydavateľ = kozmonautika.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> * od 15. septembra 2012 do 1. augusta 2017: genmjr. Ing. [[Miroslav Korba]]<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/> * od 1. augusta 2017 do 1. januára 2021: genmjr. Ing. [[Ľubomír Svoboda]]<ref name="mil-zmeny-2021"/><ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/> * od 1. januára 2021: genmjr. Ing. [[Róbert Tóth]]<ref name="ossr-zmeny2020">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vzdušné sily majú nového zástupcu veliteľa a náčelníka štábu | url = https://www.ossr.sk/93718/?pg=1 | vydavateľ = ossr.sk | dátum vydania = 2020-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220318080349/https://www.ossr.sk/93718/?pg=1 | dátum archivácie = 2022-03-18 }}</ref> * od 1. januára 2025: brig. gen. Ing. [[Martin Kuterka]].<ref name="mil-zmeny-2021">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zmeny vo velení vzdušných síl | url = https://vvzs.mil.sk/94601/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-28 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210128123621/https://vvzs.mil.sk/94601/?pg=1 | dátum archivácie = 2021-01-28 }}</ref> * od 31. januára 2025: genmjr. Ing. [[Adolf Daubner]] == História == === Vznik === V dôsledku zmenenej geopoliticko-vojenskej situácie po roku [[1989]] sa velenie vtedajšej federálnej [[Česko-slovenská armáda|Česko-slovenskej armády]] snažilo posilniť vzdušnú obranu [[Slovenská republika (1990 – 1992)|Slovenska]]. Od [[7. máj]]a [[1991]] tak bola na leteckej základni [[Letecká základňa Sliač|Sliač]] dislokovaná 81. samostatná stíhacia letka, ktorá spolu so zabezpečovacím práporom plnila úlohy pohotovostného systému a položila základ súčasných Vzdušných síl OS SR. Neskôr bola zreorganizovaná na 1. stíhací letecký pluk. Dňa [[30. november|30. novembra]] 1991 bolo vo [[Zvolen]]e vytvorené veliteľstvo 1. divízie protivzdušnej obrany. Postupne mu boli podriadené protilietadlové raketové útvary v [[Nitra|Nitre]], [[Rožňava|Rožňave]] a [[Pezinok|Pezinku]], ako aj rôzne zabezpečovacie útvary.<ref name=historia>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fórum portálu CS PVO 1950-1992 | url = https://forum.presscont.eu/viewtopic.php?f=82&t=303 | vydavateľ = forum.presscont.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171023230552/https://forum.presscont.eu/viewtopic.php?f=82&t=303 | dátum archivácie = 2017-10-23 }}</ref> V [[október|októbri]] [[1992]] bola federálnym ministerstvom obrany [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]] vyčlenená skupina pod velením [[generálmajor]]a [[inžinier (akademický titul)|Ing.]] Jána Váňu. Cieľom tejto skupiny bolo vytvoriť organizačné štruktúry budúceho letectva a protivzdušnej obrany SR a zabezpečiť bojaschopnosť letectva a protivzdušnej obrany Slovenska po zániku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Postupne sa táto skupina rozrastala a [[1. november|1. novembra]] 1992 vznikla Správa letectva a protivzdušnej obrany pre Slovensko so sídlom v [[Trenčín]]e, ktorej činnosť skončila [[31. december|31. decembra]] 1992. Dňom [[1. január]]a [[1993]], spolu so vznikom samostatného [[Slovensko|Slovenska]], vzniká ''Letectvo a protivzdušná obrana Veliteľstva Armády Slovenskej republiky'', ktorého veliteľom bol menovaný [[generálporučík]] Ing. Štefan Gombík. === Obdobie pred vstupom do NATO (1993 – 2004) === [[Súbor:Slovakian Aerobatics Team The Albatrosses (4632150769).jpg|thumb|left|Akrobatická skupina [[Biele Albatrosy]] na [[Royal International Air Tattoo]] 1993 vo [[RAF Fairford|Fairforde]]]] Zánikom Česko-Slovenska a následným delením majetku Slovensko prevzalo a presunulo na svoje územie 167 lietadiel a 64 vrtuľníkov<ref name=fv>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prehľad rozdelenia vojenských lietadiel po rozpade ČSFR : Vyhledávací přehledy letounů databáze Naše letadla | url = http://forum.valka.cz/topic/view/91146 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref>, spolu s príslušným materiálom a niekoľko protilietadlových kompletov. Zároveň sa organizovalo preškoľovanie niekoľko desiatok technikov a [[pilot]]ov. Letectvo a protivzdušná obrana Armády SR bolo dislokované na piatich leteckých základniach a malo vo výzbroji 229<ref>brožúra II. Slovenský medzinárodný letecký deň SIAD 1994, str. 8</ref> lietadiel a vrtuľníkov rôznych typov; [[stíhacie lietadlo|stíhačky]](9× [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29A]], 1× [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29UB]], 13× [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21MA]], 36× [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21MF]], 8× [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21R]], 11× [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21UM]] a 2× [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21US]]), [[stíhací bombardér|stíhacie bombardéry]] (18× [[Suchoj Su-22 (Su-17, Su-20)|Su-22M4]] a 3× [[Suchoj Su-22 (Su-17, Su-20)|Su-22UM-3K]]), [[bojové lietadlo|bojové]] (12× [[Suchoj Su-25|Su-25K]] a 1× [[Suchoj Su-25|Su-25UBK]]), [[cvičné lietadlo|cvičné]] [[prúdový motor|prúdové]] (16× [[Aero L-29 Delfín|L-29]], 8× [[Aero L-39 Albatros|L-39C]], 2× [[Aero L-39 Albatros|L-39MS]], 2× [[Aero L-39 Albatros|L-39V]] a 9× [[Aero L-39 Albatros|L-39ZA]]), [[helikoptéra|vrtuľníky]] (17× [[Mil Mi-2|Mi-2]], 1× [[Mil Mi-8|Mi-8PPA]], 2× [[Mil Mi-8|Mi-8PS]], 6× [[Mil Mi-8|Mi-8T]], 15× [[Mil Mi-17|Mi-17]], 2× [[Mil Mi-17|Mi-17Z-2]], 8× [[Mil Mi-24|Mi-24D]], 1× [[Mil Mi-24|Mi-24DU]], 10× [[Mil Mi-24|Mi-24V]]), [[dopravné lietadlo|dopravné]] (2× [[Let L-410 Turbolet|L-410MA]], 2× [[Let L-410 Turbolet|L-410FG]], 1× [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP]], 1× [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-E]], 3× [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-T]], 1× [[Antonov An-12|An-12BP]], 2× [[Antonov An-24|An-24V]], 2× [[Antonov An-26|An-26]] a 1× [[Tupolev Tu-154|Tu-154B-2]]) a [[bezpilotné lietadlo|bezpilotné prostriedky]] VR-3 Rejs.<ref name=fv /> V rámci prvej deblokácie [[Rusko|ruského]] dlhu, od [[december|decembra]] [[1993]] do [[január]]a [[1994]], bolo na Slovensko dodaných päť stíhacích MiGov-29A (reg. č. 0619, 0820, 0921, 2022, 2123) a 1 cvičný MiG-29UB (reg. č. 1303). V roku 1994 bol v súlade s Koncepciou výstavby Armády SR do roku 2000 vytvorený Generálny štáb Armády SR a v jeho rámci Štáb letectva a protivzdušnej obrany. V tom istom roku bola zrušená 1. divízia protivzdušnej obrany a letectva a na jej základoch [[1. november|1. novembra]] 1994 vznikol 3. zbor letectva a protivzdušnej obrany (3. zbor LaPVO).<ref name=historia/> [[Súbor:Slovak Air Force Mikoyan-Gurevich MiG-21MF Kral-4.jpg|thumb|left|[[Mikojan-Gurevič MiG-21|Mikojan-Gurevič MiG-21MF]] (reg. č. 7713) na Slovenskom medzinárodnom leteckom dni SIAD 1997 na [[Letisko M. R. Štefánika|bratislavskom letisku]]]] Od [[1. marec|1. marca]] [[1995]] slovenské vojenské letectvo nahradilo organizáciu leteckých plukov [[Sovietsky zväz|sovietskeho]] typu západným systémom [[krídlo (letecká jednotka)|krídel]] a [[letka (letecká jednotka)|letiek]]. Významnou udalosťou v existencii 3. zboru LaPVO sa v roku 1995 stali bojové streľby stíhacieho letectva na strelnici [[Ustka]] v [[Poľsko|Poľsku]] a v roku [[1996]] bojové streľby protilietadlových raketových kompletov na strelnici [[Šabla (obec)|Šabla]] v [[Bulharsko|Bulharsku]]. Stíhacie lietadlá MiG-29A a MiG-21MF 31. stíhacieho leteckého krídla zo základne Sliač po prvý raz v histórii slovenského letectva odpálili riadené strely [[K-13 (raketa vzduch-vzduch)|R-3S]], [[K-13 (raketa vzduch-vzduch)|R-13]] a [[R-60 (raketa vzduch-vzduch)|R-60]] na cvičný cieľ SAB-250-200. Podobne vybrané obsluhy protilietadlových raketových kompletov 37. protilietadlovej raketovej brigády Pezinok vykonali ostré bojové streľby raketami [[S-125 Neva|S-125]] na cvičný cieľ Koliber. Ďalšou významnou udalosťou v histórii Letectva a protivzdušnej obrany Armády SR bola reprezentácia slovenského stíhacieho pilota [[podplukovník|pplk.]] Ing. [[Ivan Hůlek|Ivana Hůleka]], ktorý ako prvý na svete získal dvakrát putovnú cenu ''The Super King Trophy'' pre najlepšieho stíhacieho pilota na [[Royal International Air Tattoo]] vo [[RAF Fairford|Fairforde]] v rokoch 1995 a 1998.<ref name=historia/> V roku 1995 bolo tiež vyradených 21 stíhačiek MiG-21 v súlade s [[Európa|európskymi]] dohodami o počte zbraní. Dňa [[15. marec|15. marca]] 1995 havaroval L-29 Delfín (reg. č. 3302) pri cvičnom lete vo výcvikovom priestore Javorina. Pri nehode zahynul pilot [[major|mjr.]] Ing. Jaroslav Horník †.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = L-29 993302 : L-29 | url = http://forum.valka.cz/topic/view/52319 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od [[december|decembra]] 1995 do [[január]]a [[1996]], v rámci druhej deblokácie ruského dlhu, bolo na Slovensko dodaných sedem stíhacích MiGov-29A (reg. č. 6124, 6425, 6526, 6627, 6728, 6829, 6930) a 1 cvičný MiG-29UB (reg. č. 5304). [[Súbor:Een MiG-29 van de Slowaakse luchtmacht in de vlucht (2156 018809).jpg|thumb|[[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29A]] (reg. č. 6728) počas letu, 1999]] Koniec [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] bol charakteristický hlavne nedostatkom finančných prostriedkov prideľovaných na prevádzku celého vojenského letectva, čo bolo príčinou postupného znižovania počtu letuschopných lietadiel. Obdobie rokov [[1998]] až [[1999]] bolo najkritickejšie, pretože financie neboli takmer na nič. Letectvo a protivzdušná obrana Armády SR síce mali 24 stíhačiek MiG-29, ale letuschopné boli iba tri stroje.{{#tag:ref|Pravdepodobne z tohto obdobia pochádzala fáma o troch letuschopných slovenských stíhačkách, ktorá sa udržiavala hlavne medzi laickou verejnosťou. Napriek tomu, že v rokoch 2005 až 2006 bolo čiastočne zmodernizovaných 12 kusov stíhačiek MiG-29, ktoré boli formálne odovzdané vzdušným silám v roku 2008, bola táto nepravdivá informácia stále pomerne rozšírená. Jedným z dôvodov bola nesprávna interpretácia informácie médiami alebo samotnými ľuďmi ohľadom troch ozbrojených stíhačiek, ktoré boli vyčlenené pre pohotovostný systém ochrany vzdušného priestoru SR v rámci integrovaného systému NATINAMDS. Zvyšné lietadlá MiG-29 slúžili na zabezpečenie výcviku, kým niektoré boli na pravidelných servisných prácach.|group=pozn.}} K [[1. január]]u [[2000]] vzniká [[Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky|Veliteľstvo vzdušných síl]] z bývalého 3. zboru letectva a protivzdušnej obrany, čím bola zrealizovaná jedna z úloh reformného procesu rezortu obrany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Veliteľstvo vzdušných síl OS SR | url = http://www.vvzs.mil.sk/86/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.07.2017 | vydavateľ = Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky | miesto = Zvolen | jazyk = slovenčina | url archívu = https://web.archive.org/web/20170524154942/http://www.vvzs.mil.sk/86/ | dátum archivácie = 2017-05-24 }}</ref> Bola vytvorená nová organizačná štruktúra veliteľstva podľa vzoru armád NATO a zároveň vypracované základné dokumenty potrebné pre činnosť veliteľstva. Do funkcie veliteľa vzdušných síl bol ustanovený [[plukovník generálneho štábu|plk. gšt.]] Ing. [[Jozef Dunaj]]. Dňa [[3. jún]]a 2000 havaroval počas letovej ukážky skupiny [[Biele Albatrosy]] jeden L-39C Albatros (reg. č. 4355). Pri tejto nehode zahynul pilot mjr. Ing. Ľuboš Novák †. V roku [[2002]] sa uskutočnili ostré bojové streľby letectva a protivzdušnej obrany v Poľsku lietadlami MiG-29 a protilietadlovými raketovými kompletmi [[2K12 Kub]] s výbornými výsledkami. Rok 2002 bol aj tragický. Večer [[6. november|6. novembra]] 2002 vykonávala dvojica pilotov mjr. Ing. Martin Hronec a mjr. Ing. Marián Katuška nácvik vzdušného boja na stíhačkách MiG-29A. Vzlietli zo základne Sliač, pričom v ten deň boli obaja piloti už tretíkrát vo vzduchu. Pri nácviku bojovej situácie mal Hronec v svojom lietadle (reg. č. 6930) unikať a Katuška ho mal so svojím strojom (reg. č. 6829) stíhať, zamerať [[radar]]om a simulovať zostrelenie. Okolo 20:40 [[stredoeurópsky čas|SEČ]] však v priestore nad [[Slovenský raj|Slovenským rajom]] vo výške asi 4 000 [[meter|m]] Katuškovo lietadlo z dnes už neznámych príčin odzadu alebo zboku narazilo do Hroncovho stroja. Lietadlá sa začali rútiť k zemi. Hronec sa úspešne katapultoval a pristál na [[padák]]u. Katuškov osud bol zatiaľ nejasný. Začala sa pátracia a záchranná akcia. O 22:07 hod. sa v lokalite [[Grajnár (sedlo)|Grajnár]] našli trosky stíhačky reg. č. 6930 a o 22:25 hod. záchranári našli pilota Martina Hronca vďaka ohňu, ktorý založil. Pilot mal na tele odreniny a bol v zlom psychickom stave. Vypočuli ho a odovzdali do starostlivosti Rýchlej zdravotníckej pomoci. Previezli ho do nemocnice v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] a potom do Leteckej vojenskej nemocnice v [[Košice|Košiciach]]. Medzitým sa pokračovalo v pátraní po troskách lietadla reg. č. 6829 a jeho pilotovi Mariánovi Katuškovi. Kvôli tme a zníženej viditeľnosti sa pátranie muselo na niekoľko hodín prerušiť a pokračovalo sa až ráno [[7. november|7. novembra]]. Záchranári našli telo Mariána Katušku bez známok života zakliesnené v kokpite jeho lietadla asi 300 metrov od cesty na kopci Grajnár neďaleko obce [[Hnilčík]]. Vojaci sa na mieste nehody vyjadrili, že mal odistenú kabínu. Možno predpokladať, že predtým, ako sa zrútil na zem, sa pokúsil katapultovať. Na zemi nebol nikto zranený. Trosky oboch stíhačiek boli roztrúsené asi v [[kilometer|kilometrovom]] okruhu v členitom teréne. Príčinou havárie bolo ľudské zlyhanie pri organizácii výcviku a riadenia letovej prevádzky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = (rf,ČTK; top) | odkaz na autora = | titul = Cvičný boj stál pilota stíhačky život | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/719813/cvicny-boj-stal-pilota-stihacky-zivot.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-11-08 | dátum prístupu = 2022-09-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Slováci přišli o migy a zkušeného pilota | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/slovaci-prisli-o-migy-a-zkuseneho-pilota.A021106_232533_zahranicni_itu | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2002-11-07 | dátum prístupu = 2022-09-03 }}</ref> S blížiacim sa vstupom Slovenska do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] boli z výzbroje do roku [[2003]] vyradené v tom čase už zastarané lietadlá Su-22, Su-25, L-29 Delfín a MiG-21. === 2004 – 2019 === [[Súbor:MiG-29 Slovakia (20933685810).jpg|thumb|right|MiG-29AS (reg. č. 0619) v digitálnej kamufláži po modernizácii]] Po vstupe Slovenska do NATO bolo potrebné modernizovať lietadlá vzdušných síl, respektíve dosiahnuť kompatibilitu s technikou NATO. V rokoch [[2005]] až [[2006]] bola v [[Letecké opravovne Trenčín|Leteckých opravovniach Trenčín]] vykonaná čiastočná modernizácia stíhačiek MiG-29 v spolupráci s výrobcom lietadiel [[MiG|RSK MiG]] a spoločnosťami [[Rockwell Collins]] a [[BAE Systems]]. Stroje boli vybavené vyspelejšími komunikačnými prostriedkami a systémami kompatibilnými s technikou NATO (navigačný a komunikačný systém, systém identifikácie vlastný/cudzí, [[Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo|ICAO]] normy), pričom morálne a technicky zastaraný zbraňový systém lietadla už nebol modernizovaný. Okrem iného avionika prešla na anglosaský nemetrický systém. Dvanásť modernizovaných strojov (10 jednomiestnych verzie AS a 2 dvojmiestne UBS), z ktorých dva (reg. č. 0619 a 0921) získali aj novú tzv. digitálnu kamufláž, bolo formálne odovzdaných vzdušným silám [[29. február]]a [[2008]] na základni Sliač. Dňa [[19. január]]a 2006 stratili slovenské vzdušné sily jeden Antonov An-24 (reg. č. 5605) pri [[Letecké nešťastie slovenského An-24|leteckej katastrofe]]. Pri náraze lietadla do zalesneného kopca medzi obcami [[Hejce]] a [[Telkibánya]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] zahynulo 41 vojakov a jeden civilný zamestnanec [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerstva obrany SR]]. Nehodu prežil jeden vojak, pplk. [[Martin Farkaš]]. Lietadlo sa za tmy a priaznivých meteorologických podmienok blížilo ku [[Letisko Košice|košickému letisku]], pričom privážalo späť slovenských príslušníkov síl [[Sily pre Kosovo|KFOR]] z polročnej služby v [[Kosovo|Kosove]]. V [[september|septembri]] [[2011]] boli vyradené zo služby všetky zostávajúce vrtuľníky Mil Mi-24.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Timková | meno = Ingrid | autor = | odkaz na autora = | titul = Vrtuľníky Mi-24 vzlietli v Prešove naposledy | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://presov.korzar.sme.sk/c/6064088/vrtulniky-mi-24-vzlietli-v-presove-naposledy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2011-09-21 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref> Dňa [[20. december|20. decembra]] [[2012]] došlo k incidentu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/uvlni/SKS2012004_web.pdf | vydavateľ = telecom.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170907124638/http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava%2Fuvlni%2FSKS2012004_web.pdf | dátum archivácie = 2017-09-07 }}</ref>, kedy sa MiG-29AS (reg. č. 0921) slovenských vzdušných síl nebezpečne priblížil k civilnému súkromnému lietadlu [[Beechcraft Super King Air|Beechcraft B200 Super King Air]], na ktorom sa inicializoval protizrážkový systém.<ref name=blizkastihacka>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = |titul = Vojenská stíhačka ohrozila civilné lietadlo | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/258939-vojenska-stihacka-ohrozila-civilne-lietadlo/ | dátum vydania = 13.02.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.02.2013 | vydavateľ = Pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[28. júl]]a [[2015]] počas cvičenia pristávania v teréne došlo následkom poveternostných podmienok k zrúteniu vrtuľníka Mi-17M (reg. č. 0812) pri osade Hradisko (na území obce [[Terňa]]). Krátko po havárii podľahol svojím zraneniam druhý pilot [[kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] Ing. Richard Sépi. Kapitán vrtuľníka kpt. Ing. Peter Pavlinský a palubný technik [[podpráporčík|pprap.]] Tibor Šoltés utrpeli ťažké zranenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = |titul = Prehľad nehôd Slovenského vojenského letectva a lietadiel Leteckého útvaru Ministerstva vnútra SR. | url = http://forum.valka.cz/topic/view/91981 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 01.09.2017 | vydavateľ = forum.valka.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Vzhľadom na zámer komplexného zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenska a vzdušného priestoru [[Česko|Česka]] prostredníctvom vzájomnej spolupráce, vláda SR vyslovila súhlas s vyslaním príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky na územie Česka a s prítomnosťou príslušníkov [[Armáda Českej republiky|Armády Českej republiky]] na území Slovenska za účelom spolupráce pri vzájomnej obrane vzdušného priestoru na základe Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci pri vzájomnej obrane vzdušného priestoru, ktorá bola podpísaná v [[Brusel]]i [[15. február]]a [[2017]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = vlastnymat.docx | url = http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-209083?prefixFile=m_ | vydavateľ = rokovania.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[27. marec|27. marca]] 2017 došlo na základni Sliač k závažnej leteckej nehode, pri ktorej havarovalo súkromné lietadlo L-29 Delfín (OM-JLP, rok výroby 1965, výrobné číslo 591683, vlastník Ing. Ľudovít Francl, PhD.)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://letectvo.nsat.sk/wp-content/uploads/sites/2/2014/07/WEB-03_05_20181.pdf | vydavateľ = letectvo.nsat.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-06 | miesto = | jazyk = }}</ref>, havaroval Jozef Vaško, odídený z Armády SR za požívanie alkoholu v ostrej hotovosti, za spôsobenú škodu nikdy nezaplatil, pričom sa kĺzalo 755 metrov po [[vzletová a pristávacia dráha|vzletovej a pristávacej dráhe]] (VPD). Následne bola VPD zablokovaná, čo znemožnilo prípadný štart pohotovostných lietadiel MiG-29, a tak celkovo 1 hodinu a 42 minút bola narušená nepretržitá obrana nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenska v rámci integrovaného systému [[NATO Integrated Air and Missile Defence System|NATINAMDS]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/uvlni/ZS_SKA2017002_web.pdf | vydavateľ = telecom.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171012151746/http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava%2Fuvlni%2FZS_SKA2017002_web.pdf | dátum archivácie = 2017-10-12 }}</ref> V oblasti medzi mestom [[Sliač]] a obcou [[Kováčová (okres Zvolen)|Kováčová]] sa [[10. október|10. októbra]] [[2018]] o 14:07 [[stredoeurópsky letný čas|SELČ]] zrútil kvôli zlyhaniu motora L-39ZAM Albatros (reg. č. 4711), pričom sa piloti kpt. Ing. Tomáš Kropáček a mjr. Ing. Peter Gregor úspešne katapultovali a z incidentu vyviazli bez zranení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Medzi Sliačom a Kováčovou sa zrútilo vojenské lietadlo L-39, piloti sa katapultovali | url = https://www.mod.gov.sk/42848-sk/medzi-sliacom-a-kovacovou-sa-zrutilo-vojenske-lietadlo-l-39-piloti-sa-katapultovali/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-10-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Hlavnou príčinou vzniku nehody bolo presunutie páky ovládania motora do polohy stop, z dôvodu čiastočného zlyhania kulisy zarážky voľnobehu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Piloti z havarovaného lietadla L-39 sú mimo ohrozenia života | url = https://www.mod.gov.sk/42849-sk/piloti-z-havarovaneho-lietadla-l-39-su-mimo-ohrozenia-zivota/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-10-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pilotov z havarovaného lietadla L-39 už prepustili z nemocnice do domáceho liečenia | url = https://www.mod.gov.sk/42853-sk/pilotov-z-havarovaneho-lietadla-l-39-uz-prepustili-z-nemocnice-do-domaceho-liecenia/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-10-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> K udalosti došlo pri plnení cvičných úloh – vzdušných bojov a pri príprave na pristátie na sliačskom letisku. ''„Lietadlo už bolo v pristávacej konfigurácii, malo už vysunutý podvozok a klapky,“'' priblížil veliteľ Vzdušných síl OS SR generálmajor Ing. [[Ľubomír Svoboda]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Gajdoš: Vojenské lietadlo sa zrútilo pre poruchu motora | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/brief-p-gajdos-vojenske-lietadlo/353814-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-10-10 | dátum prístupu = 2018-10-10 }}</ref> ==== Havária MiGu-29 v roku 2019 ==== [[Súbor:Slovak Air Force Mikoyan-Gurevich MiG-29AS (9-12A) Kral-1.jpg|thumb|right|MiG-29AS (reg. č. 6526), ktorý sa 28. septembra 2019 zrútil pri obci [[Nové Sady (okres Nitra)|Nové Sady]]]] Dňa [[28. september|28. septembra]] [[2019]] o 20:08 SELČ vzlietla zo základne Sliač dvojica MiGov-29AS na pravidelný [[Quick Reaction Alert|vzlet v ostrej pohotovosti]] (''Quick Reaction Alert'', ''QRA''), ktorý sa uskutočnil na základe výzvy kombinovaného centra vzdušných operácií v [[Combined Air Operations Centre Uedem|Uedeme]] v [[Nemecko|Nemecku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.ta3.com/clanok/1187779/tb-j-nada-o-vysledkoch-vysetrovania-nehody-mig-29.html |dátum prístupu=2020-07-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200716101501/https://www.ta3.com/clanok/1187779/tb-j-nada-o-vysledkoch-vysetrovania-nehody-mig-29.html |dátum archivácie=2020-07-16 }}</ref> Nakoniec išlo o cvičný vzlet. O 21:12 hod. jedno z dvojice lietadiel QRA pristálo na Sliači. Pilot, ktorému sa podarilo na druhý pokus, z opačného smeru (RWY18) úspešne pristáť na Sliači, bol pplk. Ing. Marián Bukovský, ktorý pôsobil ako zástupca veliteľa [[81. krídlo Sliač|Taktického krídla Sliač]]. Ministerstvo obrany jeho meno oficiálne nepotvrdilo, na tlačovej konferencii ho označovalo len skratkou „SK-01“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Pilot dostal nesprávne pokyny a došlo mu palivo, ukázalo vyšetrovanie pádu stíhačky | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1965761/pilot-dostal-nespravne-pokyny-a-doslo-mu-palivo-ukazalo-vysetrovanie-padu-stihacky/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-13 | dátum prístupu = 2020-07-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Videovizitka pplk. Marian “BUKER” Bukovský | url = https://www.siaf.sk/aktuality/archiv/2012/videovizitka-pplk-marian-buker-bukovsky.html | vydavateľ = siaf.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200714150653/https://www.siaf.sk/aktuality/archiv/2012/videovizitka-pplk-marian-buker-bukovsky.html | dátum archivácie = 2020-07-14 }}</ref> Druhý MiG-29AS (reg. č. 6526), ktorý pilotoval mjr. Ing. Ján Kurtík, označovaný skratkou „SK-02“, sa takisto pokúsil pristáť na základni Sliač, čo sa mu však kvôli ďalej sa zhoršujúcim poveternostným podmienkam nepodarilo a bol navigovaný na záložné [[Letisko M. R. Štefánika|letisko v Bratislave]]. Približne o 21:30 hod. sa však zrútil pri obci [[Nové Sady (okres Nitra)|Nové Sady]] v miestnej časti Ceroviny (okres [[Nitra (okres)|Nitra]]).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Pilot dostal nesprávne pokyny a došlo mu palivo, ukázalo vyšetrovanie pádu stíhačky | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1965761/pilot-dostal-nespravne-pokyny-a-doslo-mu-palivo-ukazalo-vysetrovanie-padu-stihacky/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-13 | dátum prístupu = 2024-04-14 }}</ref> Lietadlo začalo po páde horieť a na miestne zasahovalo 12 hasičov z Nitry. Pilot sa úspešne katapultoval a po pristátí na padáku v priestore obce [[Podhorany (okres Nitra)|Podhorany]] si aj s pomocou miestneho občana privolal sanitku, ktorá ho previezla do nitrianskej nemocnice. ''„Predtým, ako sa stihol katapultovať, nasmeroval pád lietadla do neobývanej oblasti, kde nevznikli škody na životoch ani majetku civilnému obyvateľstvu,“'' skonštatoval vtedajší minister obrany [[Peter Gajdoš]]. Príčinou nehody bol nedostatok paliva a následné rozhodnutie pilota o katapultáži.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Príčinou nehody MiG-29 bol nedostatok paliva | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/557181-pricinou-nehody-mig-29-bol-nedostatok-paliva/? | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-13 | dátum prístupu = 2020-07-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cuprik | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Piloti neodhadli palivo. Skončilo sa vyšetrovanie pádu MiG-29 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22445774/skoncilo-sa-vysetrovanie-padu-stihacky-mig-29.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-13 | dátum prístupu = 2020-07-14 }}</ref> Minister obrany ďalej zdôraznil, že nehodu nezapríčinil stav lietadla, ani nedostatok kompetencie zo strany pilota.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR/TERAZ.sk | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Pri Nových Sadoch spadlo stíhacie lietadlo MiG-29 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/pri-zlatych-moravciach-spadlo-stihacie/421224-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-28 | dátum prístupu = 2019-09-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = Cuprik | meno2 = Roman | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Pri Nových Sadoch v nitrianskom okrese spadlo stíhacie lietadlo MiG-29 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22223927/pri-zlatych-moravciach-spadlo-stihacie-lietadlo-mig-29.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-28 | dátum prístupu = 2019-09-29 }}</ref> V roku 2019 sa priemerný ročný nálet na operačného pilota MiGu-29 znížil na 40:55 letových hodín (základná kvalifikácia na plnenie úloh – 75 letových hodín, štandard NATO – 180 letových hodín) najmä v dôsledku nízkej prevádzkyschopnosti lietadiel MiG-29. Na prevádzkyschopnosti lietadiel v prvom polroku 2019 sa napriek zásobovaniu náhradnými dielcami odrazil, okrem ďalších faktorov, dlhodobo neriešený problém otázky náhrady motorov [[Klimov RD-33|RD-33]] po vyčerpaní ich technickej životnosti. Aby nedošlo ku kolapsu prevádzky, Ministerstvo obrany SR na vlastné náklady opravilo deväť motorov RD-33, ktoré boli dodané z opravy [[30. júl]]a 2019. Časť z nich bola zaradená do prevádzky z dôvodu náhrady motorov poškodených nasatím cudzích predmetov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Komplexné hodnotenie obrany Slovenskej republiky za rok 2019 | url = https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=E39A744C4DA14B1593D75C60FDDF2AC2-CC24FB99522A36CEE7E18A9BA90DCAC6 | vydavateľ = rokovania.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Revízia výdavkov na obranu - Záverečná správa | url = https://www.mfsr.sk/files/archiv/63/revizia_obrana_20200701.pdf | vydavateľ = mfsr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2019 sa celkovo zaznamenalo 43 leteckých udalostí, čo bol nárast oproti predchádzajúcemu roku o 15 udalostí. Ale nálet na jednu leteckú udalosť klesol zo 152 letových hodín (LH) v roku 2018 na 96 LH, pričom požadovaná hodnota bola 160 LH. Tento hlavný ukazovateľ bol meradlom bezpečnosti letov. Opätovne sme nedosiahli hlavný ukazovateľ, čo spôsobilo predovšetkým prevádzkové opotrebenie techniky, ktorá bola na konci svojej životnosti. Týkalo sa to predovšetkým lietadiel MiG-29, pričom bezpečnosť letov a nízky nálet pilotov silno ovplyvňovala nízka dostupnosť leteckej techniky, ktorá bola spôsobená najmä zdĺhavým a nepružným obstarávaním náhradných dielov a služieb, napriek jestvujúcej abonentnej zmluve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ROČENKA MINISTERSTVA OBRANY SLOVENSKEJ REPUBLIKY | url = https://www.mosr.sk/data/files/4075_rocenka_2019_web-redux.pdf | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Veliteľ Marián Bukovský po havárii odišiel na začiatku roka [[2020]] z ozbrojených síl, pilot Ján Kurtík po zotavení sa ďalej lietal a z armády odišiel o dva roky neskôr. Škoda na lietadle a munícii bola ministerstvom obrany odhadnutá na 38 miliónov [[euro|eur]]. Ministerstvo obrany však muselo ruskej štátnej spoločnosti RSK MiG vyplatiť 2,6 mil. eur ako kompenzáciu zničeného materiálu. Do stíhačiek sa pri údržbe montovali zariadenia, ktoré boli vo vlastníctve tejto spoločnosti. Podľa ministerstva boli „prakticky na všetkých“ MiGoch. Zariadenia montovali pracovníci spoločnosti MiG z Ruska v priestoroch základne Sliač na základe abonentnej zmluvy. Prvá bola podpísaná za [[Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006|druhej Dzurindovej vlády]] v [[december|decembri]] 2005. Podľa ministra Jaroslava Naďa na Sliači pôsobilo 15 až 40 ľudí z RSK MiG. Abonentný systém mal súčiastky zlacnieť a zároveň skrátiť opravu lietadiel. Kvôli utajeniu nie je jasné, koľko slovenské vzdušné sily platili ruskej štátnej firme. Podľa dokumentu vtedajšieho ministra obrany Petra Gajdoša z roku 2019 malo Slovensko do roku [[2023]] zaplatiť viac než 120 miliónov eur.<ref name="dennikn-preco-slovensko-zaplati-rusom-2-6">{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Prečo Slovensko zaplatí Rusom 2,6 milióna eur za to, že nám havarovala stíhačka | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2420148/preco-slovensko-zaplati-rusom-26-miliona-eur-za-to-ze-nam-havarovala-stihacka/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-07 | dátum prístupu = 2021-06-28 }}</ref> === 2020 – súčasnosť === [[Súbor:VeliteľstvoVzdušnýchSílOzbrojenýchSílSlovenskejRepubliky2022.jpg|thumb|Budova Veliteľstva Vzdušných síl vo [[Zvolen|Zvolene]]]] [[Súbor:SIAF Kuchyňa 2021 (51424046999).jpg|thumb|[[Alenia C-27J Spartan|C-27J Spartan]] (reg. č. 1962) na Medzinárodných leteckých dňoch SIAF 2021 na základni [[Letecká základňa Malacky|Malacky/Kuchyňa]]]] V čase [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]] pristálo [[1. máj]]a 2020 vo večerných hodinách na základni [[Letecká základňa Malacky|Malacky/Kuchyňa]] taktické dopravné lietadlo [[Alenia C-27J Spartan|C-27J Spartan]] slovenských vzdušných síl, ktoré dopravilo repatriantov z [[Libanon]]u a hneď na druhý deň leteckým mostom zabezpečilo prepravu 15 slovenským občanom a ďalším občanom Česka, Maďarska a [[Rakúsko|Rakúska]] z [[Cyprus|Cypru]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vojenskými lietadlami sme zabezpečili ďalšiu repatriáciu našich občanov zo zahraničia - aktualizované | url = https://lzkuchyna.mil.sk/89658/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200622050029/https://lzkuchyna.mil.sk/89658/?pg=1 | dátum archivácie = 2020-06-22 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Spartan opäť repatriuje | url = https://www.mil.sk/89764/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-21 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V súvislosti s nákupom novej leteckej techniky [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|F-16C/D Block 70]] bolo potrebné vybudovať, rekonštruovať a modernizovať nevyhnutnú infraštruktúru na základni Sliač, nakoľko vtedajší stav nezodpovedal technickým požiadavkám na prevádzkovanie novej leteckej techniky. Cieľom projektu bolo zabezpečenie prevádzky stavby, leteckej základne Sliač, pre novú leteckú techniku a technológiu a vytvorenie korektných podmienok nevyhnutnej logistickej podpory. Nesplnenie požiadaviek dodávateľa leteckej techniky na infraštruktúru mohlo spôsobiť, že letecká technika by nebola dodaná na Slovensko v súlade so zmluvným harmonogramom. Odhadované náklady na projektovú prípravu a realizáciu stavby vrátane projektového manažmentu NSPA (agentúra NATO) a rezervy na nepredvídané okolnosti 1. a 2. časť stavby na základni Sliač v súvislosti s nákupom novej leteckej techniky F-16C/D Block 70 predstavovali sumu vo výške 67 868 420,61 eur bez DPH.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=9D4CA375BA784534844F1D446BBB944C-BA21FA1D7FAD39669E0FC701C46A4D80 | vydavateľ = rokovania.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na základni Malacky/Kuchyňa sa v roku 2020 dokončilo vybudovanie spojovacej dráhy ECHO-1 za 3,8 milióna eur. Dňa [[23. apríl]]a [[2021]] [[nadporučík|npor.]] Lukáš Kúdela ako prvý zo slovenských pilotov absolvoval let v stíhačke F-16 pod dohľadom inštruktora. Po pristátí sa vyjadril: ''„Naše dojmy (ako sme sa tak s chalanmi rozprávali) sú dosť technického-pilotážneho rázu. Citlivosť joysticku, poskakovanie lietadla pri pristátí, odozva na inputy do riadenia a podobne. Ak sa na to pozrieme z tej laickej stránky, tak určite môžem povedať za všetkých, že sme pristáli ‚vytešení‘. Po celkom náročnej a dlhej ceste, kde sme začínali takmer od nuly sme sa predsa len dostali do kokpitu F-16 a vzali ju do vzduchu. Môj subjektívny názor je, že lietadlo sa pilotovalo jednoduchšie ako T-38. Na rozdiel od Talonu chce letieť a nie padať. Výkonnostne je samozrejme niekde inde, ako všetky doterajšie lietadlá, na ktorých sme lietali.“''<ref name="dennikn-porucik-lukas-kudela-ako-prvy-zo">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poručík Lukáš Kúdela ako prvý zo | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2365223/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-25 | dátum prístupu = 2021-05-02 }}</ref> Dňa [[27. august]]a [[2022]] bola počas Medzinárodných leteckých dní SIAF 2022 na základni Malacky/Kuchyňa podpísaná dohoda o obrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom na obdobie do dodania a sprevádzkovania nových stíhačiek F-16 pre Vzdušné sily OS SR. Dohodu podpísali slovenský minister obrany Jaroslav Naď, česká šéfka rezortu Jana Černochová a poľský minister Mariusz Blaszczak. Na leteckých dňoch SIAF 2022 sa 27. a [[28. august]]a uskutočnila aj rozlúčka lietadiel MiG-29 s verejnosťou. K [[31. august]]u boli MiGy-29 vyradené z pohotovostného systému obrany vzdušného priestoru. Dňa [[9. september|9. septembra]] sa za účasti ústavných činiteľov a príslušníkov 81. krídla uskutočnila na základni Sliač rozlúčka s lietadlami MiG-29. Prevádzku stíhačiek sprevádzali problémy z technického, medzinárodno-politického i bezpečnostného hľadiska, ale aj z hľadiska dostupnosti pilotov. Za 30 rokov služby na nich piloti nalietali celkovo 20 246 letových hodín a bolo vycvičených 52 pilotov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = SR uzavrela dohodu o ochrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/sr-uzavrela-dohodu-o-ochrane-vzdusneho/656763-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-27 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SR uzavrela dohodu o ochrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/08/sr-uzavrela-dohodu-o-ochrane-vzdusneho-priestoru-s-ceskom-a-polskom/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Heger sa poďakoval Česku a Poľsku za ochranu vzdušného priestoru | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/heger-sa-podakoval-cesku-a-polsku-za/656845-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-28 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Slovensko uzavrelo dohodu o ochrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22994877/slovensko-uzavrelo-dohodu-o-ochrane-vzdusneho-priestoru-s-ceskom-a-polskom.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-27 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR aSITA | odkaz na autora = | titul = Rozlúčka s migmi aj najmodernejší Raptor. Pozrite si fotografie z leteckých dní | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22994952/rozlucka-s-migmy-aj-najmodernejsi-raptor-pozrite-si-fotografie-z-lepteckych-dni.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-27 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Letecké dni v Kuchyni lákajú na rozlúčku s armádnymi migmi | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/638529-letecke-dni-v-kuchyni-lakaju-na-rozlucku-s-armadnymi-migmi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-27 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Sovietske migy na Slovensku dolietali. Absolvujú posledný let | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/638451-sovietske-migy-na-slovensku-dolietali-absolvuju-posledny-let/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-26 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref> [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021|Dočasne poverená vláda SR]] [[17. marec|17. marca]] 2023 rozhodla, že Slovensko daruje [[Ukrajina|Ukrajine]] 13 vyradených MiGov-29 a časť systému [[protivzdušná obrana|protivzdušnej obrany]] Kub. Konkrétnejšie, desať stíhačiek s motormi, tri kusy bez motorov, ale s príslušnými pohonnými hmotami a mazivami, náhradnými dielmi, pozemným prevádzkovým vybavením, skladom náhradných dielov aj kontrolno-meracou technikou. Dva kusy odpaľovacích zariadení Kub s príslušnými náhradnými dielmi a skladom náhradných dielov, jednu radarovú stanicu Kub, 52 protilietadlových rakiet 3M9ME a 148 rakiet 3M9M3E.<ref name="rtvs-vlada-rozhodla-slovensko-daruje">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Nicol Tomečková, RTVS | odkaz na autora = | titul = Vláda rozhodla: Slovensko daruje stíhačky MiG-29 Ukrajine | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/03/slovensko-daruje-stihacky-mig-29-ukrajine-uviedol-heger-po-rokovani-vlady/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-03-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Dňa [[23. marec|23. marca]] v poobedných hodinách ukrajinskí piloti za pomoci slovenských vzdušných síl, ukrajinského personálu a ďalších zložiek odleteli zo základne Sliač s prvými štyrmi MiGmi-29AS (reg. č. 0921, 2123, 6124, 6627) na Ukrajinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PRVÉ ŠTYRI STÍHACIE LIETADLÁ MIG-29 SÚ UŽ NA UKRAJINE | url = https://www.mosr.sk/52653-sk/prve-styri-stihacie-lietadla-mig-29-su-uz-na-ukrajine/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2023-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> K [[17. apríl]]u už bolo na Ukrajine všetkých 13 avizovaných slovenských MiGov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Všetky stíhacie lietadlá MiG-29 sú už na Ukrajine | url = https://www.mosr.sk/52733-sk/vsetky-stihacie-lietadla-mig-29-su-uz-na-ukrajine/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2023-04-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Poverený minister obrany SR [[Martin Sklenár]] navštívil [[6. september|6. septembra]] 2023 fabriku spoločnosti [[Lockheed Martin]] v [[Spojené štáty|americkom]] meste [[Greenville (Južná Karolína)|Greenville]] v [[Južná Karolína|Južnej Karolíne]], kde slovenskej delegácii vrátane pilotov oficiálne predstavili prvé lietadlo F-16C Block 70 (reg. č. 1001) nesúce slovenské výsostné označenie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = cho | odkaz na autora = | titul = V USA vyrobili prvú stíhačku F-16 pre Slovensko (fotogaléria a video) | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/slovensko/96103127-v-usa-vyrobili-prvu-stihacku-f-16-pre-slovensko-fotogaleria-a-video | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-07 | dátum prístupu = 2023-09-07 }}</ref> Dňa [[30. september|30. septembra]] 2023 Ministerstvo obrany SR oznámilo, že lietadlo F-16C Block 70 (reg. č. 1001) úspešne absolvovalo prvý let. Dňa [[15. december|15. decembra]] 2023 uskutočnilo prvý let dvojmiestne lietadlo F-16D Block 70 (reg. č. 1101).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvé stíhacie lietadlo F-16 so slovenským znakom má za sebou úspešný prvý let | url = https://www.mosr.sk/53336-sk/-prve-stihacie-lietadlo-f-16-so-slovenskym-znakom-ma-za-sebou-uspesny-prvy-let/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2023-09-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Prvé dva kusy, F-16C Block 70 (reg. č. 1001) a F-16D Block 70 (reg. č. 1101), boli oficiálne odovzdané Slovensku [[10. január]]a [[2024]]. Preberací ceremoniál sa uskutočnil [[29. február]]a vo výrobnom závode v Greenville za prítomnosti ministra obrany [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]].<ref name="mosr-slovensko-si-v-usa-oficialne-prevzalo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko si v USA oficiálne prevzalo prvé dve stíhačky F-16 | url = https://www.mosr.sk/53798-sk/slovensko-si-v-usa-oficialne-prevzalo-prve-dve-stihacky-f-16/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2024-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Modernizácia == === Stíhacie lietadlá === Cieľom vlády SR bolo vybrať nové stíhacie lietadlá, ktoré boli v plnej miere schopné nahradiť stíhačky MiG-29 a zároveň rozšíriť operačné spôsobilosti taktického letectva v súlade s operačnými požiadavkami a možnými typmi úloh vyplývajúcimi z bezpečnostného prostredia a členstva Slovenska v NATO.<ref name="leteckymagazin-vlada-schvalila-nakup-f-16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vláda schválila nákup F-16 | url = https://www.leteckymagazin.sk/l/vlada-schvalila-nakup-f-16/ | vydavateľ = leteckymagazin.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180712153247/https://www.leteckymagazin.sk/l/vlada-schvalila-nakup-f-16/ | dátum archivácie = 2018-07-12 }}</ref> V [[január]]i [[2014]] tak Slovensko začalo rokovania so [[švédsko]]u vládou ohľadom prenájmu alebo nákupu stíhačiek [[Saab JAS 39 Gripen|JAS 39 Gripen]], ktoré mali nahradiť MiGy-29.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.defensenews.com/article/20140113/DEFREG01/301130017/Slovakia-Plans-Acquire-Fighter-Jets/ | vydavateľ = defensenews.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TT | odkaz na autora = | titul = Slovakien intresserat av Gripen | url = https://www.svd.se/slovakien-intresserat-av-gripen | vydavateľ = svd.se | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[21. apríl]]a 2014 Slovensko podpísalo s výrobcom RSK MiG zmluvu na tri roky programu údržby a opráv MiGov-29.<ref>http://www.janes.com/article/26739/russia-to-upgrade-slovakian-mig-29s</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister Glváč odpísal sovietske Migy, opravy by stáli veľa | url = https://www.webnoviny.sk/minister-glvac-odpisal-sovietske-migy-opravy-by-stali-vela/ | vydavateľ = webnoviny.sk | dátum vydania = 2014-04-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onuferová | meno = Marianna | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská armáda je závislá od ruských dodávok | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://ekonomika.sme.sk/c/7195940/slovenska-armada-je-zavisla-od-ruskych-dodavok.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-05-08 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krbatová | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Nové stíhačky si armáda prenajme | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/315452-armada-si-planuje-prenajat-stihacky/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2014-04-22 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref> V [[júl]]i 2014 slovenský minister obrany [[Martin Glváč]] potvrdil, že JAS 39 Gripen bol vybraný ako nové stíhacie lietadlo pre Vzdušné sily Slovenskej republiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia “wants Gripen” from 2016 | url = http://airheadsfly.com/2014/07/28/slovakia-wants-gripen-from-2016/ | vydavateľ = airheadsfly.com | dátum vydania = 2014-07-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141224132944/http://airheadsfly.com/2014/07/28/slovakia-wants-gripen-from-2016/ | dátum archivácie = 2014-12-24 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://en.rsi.rtvs.sk/clanok/rubriky/news/top-deal-of-the-slovak-army-goes-to-sweden?currentPage=1 |dátum prístupu=2014-08-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140808054723/http://en.rsi.rtvs.sk/clanok/rubriky/news/top-deal-of-the-slovak-army-goes-to-sweden?currentPage=1 |dátum archivácie=2014-08-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Uppgifter: Slovakien väljer Jas Gripen | url = https://www.expressen.se/nyheter/uppgifter-slovakien-valjer-jas-gripen/ | vydavateľ = expressen.se | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Netky.sk | odkaz na autora = | titul = Nové stíhačky pre našu armádu zabezpečia Švédi! | url = http://www.netky.sk/clanok/nove-stihacky-pre-nasu-armadu-zabezpecia-svedi | vydavateľ = netky.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.defensenews.com/article/20140728/DEFREG01/307280009/Saab-Eyes-Other-Markets-After-Dropping-Denmark-Bid/ | vydavateľ = defensenews.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>http://www.defensenews.com/apps/pbcs.dll/article?AID=2014307200012{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bednár | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Gripeny podľa súčasného MO, ďalšie znižovanie obranyschopnosti SR | periodikum = blog.sme.sk | odkaz na periodikum = | url = https://vladimirbednar.blog.sme.sk/c/359915/gripeny-podla-sucasneho-mo-dalsie-znizovanie-obranyschopnosti-sr.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-06-26 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref> Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 139 z [[18. marec|18. marca]] [[2015]] súhlasila so začatím priamych rokovaní so švédskou stranou (zastúpenou FXM – obrannou a bezpečnostnou exportnou agentúrou Ministerstva obrany Švédska)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FXM | url = http://fxm.se/en/ | vydavateľ = fxm.se | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171002211551/http://fxm.se/en/ | dátum archivácie = 2017-10-02 }}</ref>, ktorých cieľom bolo uzatvorenie potrebných zmluvných dokumentov na prenájom stíhacích lietadiel JAS 39 Gripen ako náhrady za lietadlá MiG-29 v zmysle schválenej koncepcie rozvoja vzdušných síl. Ďalej súhlasila so začatím priamych rokovaní s Vládou Spojených štátov amerických cestou [[Foreign Military Sales|FMS]] (Foreign Military Sales), ktorých cieľom bola príprava a uzatvorenie zmluvy na dodávku zbraňových systémov, prostriedkov elektronickej ochrany a komunikačných prostriedkov pre lietadlá JAS 39 Gripen.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 139_2015.doc | url = http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-14730?listName=Uznesenia&prefixFile=m_ | vydavateľ = rokovania.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Švédska strana ale ''„počas celých rozhovorov deklarovala iný právny výklad pojmu ,prenájom‘ než slovenská strana. Švédska strana požadovala zmluvu podľa verejného medzinárodného práva, požadovala absenciu sankcií, švédske rozhodné právo a neuplatnenie zrážkovej dane.“''<ref name="armadninoviny-udalosti">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grohmann | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Potvrzeno: Slovensko kupuje stíhačky F-16 Block 70/72 | url = http://www.armadninoviny.cz/potvrzeno-slovensko-kupuje-stihacky-f-16-block-7072.html | vydavateľ = armadninoviny.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2016]] preto slovenská vláda prehodnotila svoje pôvodné stanovisko (rokovať iba so Švédmi o prenájme) a požiadala Švédsko a USA o zaslanie návrhu (vrátane cenovej ponuky) k dodávkam stíhacích lietadiel pre slovenské vzdušné sily. Vláda SR požadovala uzavretie zmluvy na úrovni vláda – vláda. Rusko ponúklo svoje stíhačky [[MiG-35]], ale Slovensko ruskú ponuku z geopolitických dôvodov finálne neposudzovalo. Ruská ponuka nakoniec poslúžila len na cenové porovnanie podobných typov lietadiel.<ref name="leteckymagazin-vlada-schvalila-nakup-f-16"/><ref name="armadninoviny-udalosti"/> Slovenskí odborníci pri vyhodnocovaní ponúk viedli diskusie so zástupcami štátov, ktoré prevádzkujú stíhačky JAS 39 Gripen a F-16 Fighting Falcon. V prípade JAS 39 išlo o Švédsko, Maďarsko a Česko, pričom svoje skúsenosti s prevádzkou F-16 potom slovenskej strane oznámili zástupcovia Poľska, [[Taliansko|Talianska]] a [[Grécko|Grécka]].<ref name="armadninoviny-udalosti"/> Dňa [[4. apríl]]a [[2018]] [[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov]], resp. Agentúra pre obrannú a bezpečnostnú spoluprácu (''Defense Security Cooperation Agency'') odsúhlasila potenciálny predaj 14 stíhačiek F-16C/D Block 70 Vzdušným silám OS SR. Ide o najmodernejšiu verziu stíhačky typu F-16, nad ktorou sú už len „neviditeľné“ stíhačky [[Lockheed Martin F-35 Lightning II|F-35 Lightning II]] a [[Lockheed Martin F-22 Raptor|F-22 Raptor]]. ''„Slovenskému ministerstvu sme ponúkli nacenenie a informácie o dostupnosti lietadiel F-16, a to konkrétne verzie F-16C/D Block 70,“''<ref>{{cite web|url=http://lockheedmartin.com/us/products/f16/F-16-Block-70.html|title=F-16V Viper|website=lockheedmartin.com}}</ref> potvrdil hovorca americkej ambasády Griffin Rozell. Verzia s označením „V“ má špičkový radar i elektroniku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Government of Bahrain – F-16V Aircraft with Support: The Official Home of the Defense Security Cooperation Agency | url = http://www.dsca.mil/major-arms-sales/government-bahrain-f-16v-aircraft-support | vydavateľ = dsca.mil | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Počítače v nej vychádzajú z technológií, ktoré USA inštalujú aj do supermoderných stíhačiek F-35.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Americké stíhačky sú pridrahé, znie z Belgicka. Šancu cítia Francúzi, prišli so zaujímavou ponukou | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/455572-americke-stihacky-su-pridrahe-znie-z-belgicka-sancu-citia-francuzi-prisli-so-zaujimavou-ponukou/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-22 | dátum prístupu = 2018-07-02 }}</ref> Táto verzia umožňuje pilotovi, napríklad rýchlejšie zamerať viac cieľov naraz a na väčšiu vzdialenosť.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Dankovi úradníci rokujú o špičkovej verzii stíhačky F-16, ktorú zatiaľ kúpil len Bahrajn | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/914663/dankovi-uradnici-rokuju-o-spickovej-verzii-stihacky-f-16-ktoru-zatial-kupil-len-bahrajn/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-10-19 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dankovi úradníci rokujú o najmodernejšej verzii stíhačky F-16 | url = https://www.webnoviny.sk/dankovi-uradnici-rokuju-o-spickovej-verzii-stihacky-f-16/ | vydavateľ = webnoviny.sk | dátum vydania = 2017-10-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> '''„JAS 39 Gripen je dobré lietadlo, ale je lepšie sa orientovať na Spojené štáty americké z dôvodu geopolitiky,“''' povedal bývalý šéf českej vojenskej kontrarozviedky Ándor Sándor.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kubovič | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Dilema slovenského letectva: Gripeny majú navrch v cene, F-16 v skúsenostiach | periodikum = aktuálne.sk | odkaz na periodikum = | url = https://aktualne.centrum.sk/dilema-slovenskeho-letectva-gripeny-maju-navrch-v-cene-f-16-v-skusenostiach/slovensko/spolocnost/ | issn = | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2014-06-16 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Česko nereagovalo na ponuku Američanov na prenájom stíhačiek F-16 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/usa-cr-sr-stihacky-f-16/79118-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2014-03-27 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref> O type nového stíhacieho lietadla pre Vzdušné sily OS SR rozhodla vláda SR na rokovaní vlády [[11. júl]]a 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lockheed F-16V, Saab Gripen Compete for Slovakian Order | url = http://www.defense-aerospace.com/articles-view/feature/5/192342/lockheed-f_16v%2C-saab-gripen-compete-for-slovakian-order.html | vydavateľ = defense-aerospace.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Atašé USA na Slovensku Jon Dunn: F16 je schopné lietadlo | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/470454-atase-jon-dunn-f16-je-schopne-lietadlo/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-05-22 | dátum prístupu = 2018-07-02 }}</ref><ref name="gov-vlada-prijala-historicke-rozhodnutie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vláda prijala historické rozhodnutie, slovenské nebo budú vzdušné sily chrániť s americkými stíhacími lietadlami F-16 | url = https://www.mod.gov.sk/42280-sk/vlada-prijala-historicke-rozhodnutie-slovenske-nebo-budu-vzdusne-sily-chranit-s-americkymi-stihacimi-lietadlami-f-16/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-07-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Podľa ostatných verejných informácií Švédsko ponúklo Slovensku iba starší model stíhačky JAS 39C/D Gripen. V prípade USA ide o strategického spojenca (Bezpečnostná stratégia SR 2005), pričom aj vládou SR na jeseň 2017 schválená Bezpečnostná stratégia SR 2017<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BEZPEČNOSTNÁ STRATÉGIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY | url = http://mepoforum.sk/wp-content/uploads/2017/09/Návrh-Bezpečnostnej-stratégie-SR.pdf | vydavateľ = mepoforum.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> hovorí, že ''„Osobitné postavenie z hľadiska presadzovania bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky majú vzťahy so Spojenými štátmi americkými (USA), ktoré sú kľúčové pre bezpečnosť Európy.“'' Obstaranie ďalšej veľkej platformy (po vrtuľníkoch [[Sikorsky UH-60 Black Hawk|UH-60M Black Hawk]]) od USA prehĺbilo toto spojenectvo a vytvorilo silnejšie puto pre rozvoj v oblasti ekonomiky i bezpečnosti, čo je veľkou devízou po zhoršení bezpečnostného prostredia v susedstve Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.mosr.sk/data/files/3669_navrh-na-obstaranie-novych-taktickych-stihacich-lietadiel.pdf | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-20 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180720140019/http://www.mosr.sk/data/files/3669_navrh-na-obstaranie-novych-taktickych-stihacich-lietadiel.pdf | dátum archivácie = 2018-07-20 }}</ref> Z analýzy obmeny taktických stíhacích lietadiel pri zohľadnení všetkých faktorov: nákup lietadiel, munícia, náklady na výcvik na pilotov a pozemný personál, logistické zabezpečenie, dobudovanie infraštruktúry, dodacie lehoty a ďalších nákladov na prevádzkovanie a prípadnú modernizáciu, s perspektívou používania nového taktického stíhacieho lietadla za horizont roku 2060 vyplynulo, že je výhodnejšie obstaranie 14 kusov lietadiel F-16C/D Block 70. Ministerstvo obrany SR tak navrhlo v rámci obmeny stíhacích lietadiel MiG-29 realizovať americkú ponuku a uzatvoriť príslušné zmluvné vzťahy s vládou Spojených štátov amerických.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://rokovania.gov.sk/RPO/Material/Download?id=1702&version=1 | vydavateľ = rokovania.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> V prospech stíhačky F-16 boli rozhodujúcim faktorom jej väčšie operačné možnosti a väčší taktický dolet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.finance.gov.sk/LoadDocument.aspx?categoryId=11154&documentId=16577 | vydavateľ = finance.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Světnička | meno = Lubomír | autor = | odkaz na autora = | titul = Slováci si v F-16 vybrali osvědčeného bojovníka, asi posledního svého druhu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/slovensko-nato-f-16-nadzvuk-stihacka-gripen-usa-fqj-/zpr_nato.aspx?c=A180724_125128_zpr_nato_inc | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-07-26 | dátum prístupu = 2018-09-07 }}</ref> Jazyková príprava a letecký výcvik pilotov trval celkovo 40 mesiacov a prebiehal v USA na [[Medzinárodné letisko Tucson|Morrisovej základni Národnej leteckej gardy]],<ref name="janes.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovak Air Force seeks training aircraft | url = https://www.janes.com/article/90382/slovak-air-force-seeks-training-aircraft | vydavateľ = janes.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> ktorá sa nachádza na IAP pri meste [[Tucson]] v [[Arizona|Arizone]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Americký výrobca F-16: Stíhačky vám dodáme začiatkom roku 2023 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20907378/americky-vyrobca-f-16-stihacky-vam-dodame-zaciatkom-roku-2023.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-05 | dátum prístupu = 2018-09-06 }}</ref> Základný výcvik prebehol na lietadle [[Beechcraft T-6 Texan II|T-6A Texan II]] na [[Laughlin Air Force Base|Laughlinovej leteckej základni]] v [[Texas|Texase]]<ref name="af-video">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Video | url = https://www.aetc.af.mil/News/Video/videoid/764301/ | vydavateľ = aetc.af.mil | dátum vydania = 2020-08-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> a pokračovací výcvik na lietadle [[Northrop T-38 Talon|T-38C Talon]] na leteckej základni [[Columbus Air Force Base|Columbus]] v štáte [[Mississippi (štát USA)|Mississippi]].<ref name="af-video-ohio">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Video | url = https://www.aetc.af.mil/News/Video/videoid/764303/dvpcc/false/#DVIDSVideoPlayer20345 | vydavateľ = aetc.af.mil | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220318134032/https://www.aetc.af.mil/News/Video/videoid/764303/dvpcc/false/#DVIDSVideoPlayer20345 | dátum archivácie = 2022-03-18 }}</ref> Neskôr, po absolvovaní výcviku na T-6A resp. T-38C, prebiehal výcvik na stíhačkách F-16C/D na [[Morris Air National Guard Base|Morrisovej základni leteckej národnej gardy]] v Tucsone v Arizone.<ref>https://www.luke.af.mil/Portals/58/Luke%20One%20Pager%20Jun%202020.pdf</ref> Viceprezidentka spoločnosti Lockheed Martin Ana Wugofski a minister obrany Peter Gajdoš [[12. december|12. decembra]] 2018 slávnostne podpísali tri „Dohody o podmienkach predaja“ (Letter of Offer and Acceptance LO-D-TAA, LO-P-LAH a LO-D-SAA) stíhačiek F-16C/D Block 70.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Turček | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Bol to najväčší nákup v dejinách armády. Obrana zverejnila utajované zmluvy na F-16 | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/792338/bol-to-najvacsi-nakup-v-dejinach-armady-obrana-zverejnila-utajovane-zmluvy-na-f-16/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = Domáce správy | dátum prístupu = 2020-05-26 }}</ref> Najväčšia investícia v celkovej výške 1 872 568 591 [[americký dolár|USD]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=D9E89A965585428F88969FD49CF8F83F-30FCB2B2486BD63E87D509008566396B | vydavateľ = rokovania.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> do slovenskej armády v ére samostatnosti dostala zelenú. Uvedená celková suma už bola postupne uhradená.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Česká pozice | odkaz na autora = | titul = Slováci budou mít 14 stíhaček F-16. Za 1,589 miliardy eur | periodikum = Lidovky.cz | odkaz na periodikum = | url = http://ceskapozice.lidovky.cz/slovaci-budou-mit-14-stihacek-f-16-za-1-589-miliardy-eur-fs2-/tema.aspx?c=A180821_180134_pozice-tema_lube | issn = 1213-1385 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-08-24 | dátum prístupu = 2019-03-29 }}</ref> Súčasťou podpísaného kontraktu je aj komplexný výcvik 22 pilotov a 160 technikov pozemného personálu v USA. Spojené štáty nám vyprodukujú hotového pilota, ktorý po príchode lietadiel F-16C/D v roku 2025 bude spôsobilý zabezpečovať pohotovostný systém a obranu vzdušného priestoru, čiže plnenie záväzku NATINAMDS a Renegát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvé stíhačky F-16 dorazia v roku 2022: Pilotov pripravia v USA | url = https://www.dnes24.sk/prve-stihacky-f-16-dorazia-v-roku-2022-pilotov-pripravia-v-usa-319042 | vydavateľ = dnes24.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> Slovensko má voľbou stíhačky F-16C/D vystarané minimálne do roku 2060 resp. dovtedy, dokým budú k dispozícii náhradné diely. === Cvičné prúdové lietadlá === Po nehode lietadla L-39ZAM Albatros (reg. č. 4711) 10. októbra 2018 začala byť situácia s cvičnými prúdovými lietadlami kritická a v rámci modernizácie vzdušných síl si zaslúžia osobitnú pozornosť, pretože zostávajúcim kusom L-39 sa blíži koniec technickej životnosti.<ref name="janes.com"/> Situáciu treba promptne riešiť buď dočasným leasingom troch [[Aero L-159 Alca|L-159T2 Alca]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Letoun L-159T2 pro českou armádu absolvoval první let | url = http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/letoun-l-159t2-pro-ceskou-armadu-absolvoval-prvni-let/ | vydavateľ = aero.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181011133519/http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/letoun-l-159t2-pro-ceskou-armadu-absolvoval-prvni-let/ | dátum archivácie = 2018-10-11 }}</ref> alebo objednaním 8 kusov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Aero Vodochody nabídlo Slovensku strategickou spolupráci na výcviku pilotů | url = http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/tiskove-zpravy/aero-vodochody-nabidlo-slovensku-strategickou-spolupraci-na/ | vydavateľ = aero.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-19 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200622022044/http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/tiskove-zpravy/aero-vodochody-nabidlo-slovensku-strategickou-spolupraci-na/ | dátum archivácie = 2020-06-22 }}</ref> nových [[Aero L-39NG]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia offered long-term industrial participation in L-39NG | url = https://www.flightglobal.com/fixed-wing/slovakia-offered-long-term-industrial-participation-in-l-39ng/138855.article | vydavateľ = flightglobal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nový český proudový letoun L-39NG absolvoval svůj první let (VIDEO) | url = http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/novy-cesky-proudovy-letoun-l-39ng-absolvoval-svuj-prvni-let/ | vydavateľ = aero.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190213005519/http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/novy-cesky-proudovy-letoun-l-39ng-absolvoval-svuj-prvni-let/ | dátum archivácie = 2019-02-13 }}</ref> formou vláda – vláda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = První letoun L-39NG pokročil do další fáze a směřuje k roll-outu | url = http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/prvni-letoun-l-39ng-pokrocil-do-dalsi-faze-smeruje-k-roll-ou/ | vydavateľ = aero.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181011133619/http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/prvni-letoun-l-39ng-pokrocil-do-dalsi-faze-smeruje-k-roll-ou/ | dátum archivácie = 2018-10-11 }}</ref> Niektoré štáty NATO ako napríklad Maďarsko využívajú Letový výcvikový program NATO v Kanade (''NATO Flying Training in Canada''; ''NFTC''). Maďarské vzdušné sily vyradili všetky lietadlá typu L-39 a MiG-29 už v roku [[2010]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ARCHIVED - Hungary Joins Nato Flying Training in Canada (NFTC) Program | url = http://www.forces.gc.ca/en/news/article.page?doc=hungary-joins-nato-flying-training-in-canada-nftc-program/hnmx1bgj | vydavateľ = forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200705080025/http://www.forces.gc.ca/en/news/article.page?doc=hungary-joins-nato-flying-training-in-canada-nftc-program/hnmx1bgj | dátum archivácie = 2020-07-05 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Meet the Moosemen | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/article-template-standard.page?doc=meet-the-moosemen/ix1xz22c | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171119102422/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/article-template-standard.page?doc=meet-the-moosemen/ix1xz22c | dátum archivácie = 2017-11-19 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Training squadrons add instructors, students to generate more fighter pilots | url = https://www.skiesmag.com/news/training-squadrons-add-instructors-students-to-generate-more-fighter-pilots/ | vydavateľ = skiesmag.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jednou z možností je, aby naši mladí piloti, ktorí budú vybraní na letecký výcvik v USA na stíhačky F-16 predtým prešli preškolením v Kanade, kde by si zdokonalili angličtinu a lietali na cvičných prúdových lietadlách typu [[BAE Systems Hawk|CT-155 Hawk]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NATO Flying Training in Canada (NFTC) | url = https://www.cae.com/media/documents/Defence_Security/DM077_NATO_Flying_Training_in_Canada_NFTC_v4.pdf | vydavateľ = cae.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181011214444/https://www.cae.com/media/documents/Defence_Security/DM077_NATO_Flying_Training_in_Canada_NFTC_v4.pdf | dátum archivácie = 2018-10-11 }}</ref> Ďalšou možnosťou pre našich budúcich pilotov je absolvovať letecký výcvik na [[Sheppard Air Force Base|Sheppardovej základni]] v [[Texas]]e v rámci programu Euro-NATO Joint Jet Pilot Training Program (ENJJPT).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Euro-NATO Joint Jet Pilot Training Program (ENJJPT) | url = https://www.sheppard.af.mil/Library/Fact-Sheets/Display/Article/367537/euro-nato-joint-jet-pilot-training-program-enjjpt/ | vydavateľ = sheppard.af.mil | dátum vydania = 2012-10-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Výcvik našich nových pilotov bude trvať 40 mesiacov na lietadlách typu T-6A, T-38C a F-16C/D. Keď [[United States Air Force|Vzdušné sily USA]] dostanú v roku 2025 nové lietadlá typu T-7A Red Hawk, tak sa výcvik skráti na 22 mesiacov, čo významne ušetrí čas a peniaze na výcvik nového stíhacieho pilota, v budúcnosti napríklad aj slovenského.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ACC Aims to Cut Pilot Training Time By Up to Half | url = https://www.airforcemag.com/acc-aims-to-cut-pilot-training-time-by-up-to-half/ | vydavateľ = airforcemag.com | dátum vydania = 2020-06-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Dopravné lietadlá === Zmluva o nákupe dvoch lietadiel C-27J Spartan bola s výrobcom podpísaná [[29. október|29. októbra]] 2014. Lietadlá mali byť pre potreby [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|ozbrojených síl]] dodané 26 až 38 mesiacov po podpise zmluvy. Prvé lietadlo C-27J Spartan (reg. č. 1931) absolvovalo svoj prvý let [[7. august]]a 2017 na letisku Turín a na Slovensko bolo dodané [[24. október|24. októbra]] 2017.<ref name="mosr-prve-z-dvoch-lietadiel-spartan-je-uz">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = AGLO solutions (www.aglo.sk) | odkaz na autora = | titul = Prvé z dvoch lietadiel Spartan je už na Slovensku :: Ministerstvo obrany SR | url = http://www.mosr.sk/40735-sk/prve-z-dvoch-lietadiel-spartan-je-uz-na-slovensku/ | vydavateľ = mosr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-24 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171024154000/http://www.mosr.sk/40735-sk/prve-z-dvoch-lietadiel-spartan-je-uz-na-slovensku/ | dátum archivácie = 2017-10-24 }}</ref> Druhé z lietadiel (reg. č. 1962) absolvovalo svoj prvý let na letisku Turín [[26. február]]a 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = C-27J 1962 | url = https://forum.valka.cz/topic/view/210685 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na Slovensko bolo dodané [[9. apríl]]a 2018.<ref name=spartan>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lietadlo Spartan príde neskôr, ministerstvo si uplatní možné sankcie | url = http://www.mod.gov.sk/40055-sk/lietadlo-spartan-pride-neskor-ministerstvo-si-uplatni-mozne-sankcie/ | dátum vydania = 2017-06-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-27 | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = LOMTEC.com | odkaz na autora = | titul = Zálet Spartana C-27J Slovak Air Force v Turíne | url = https://www.gonzoaviation.com/clanok/zalet-spartana-c-27j-pre-slovak-air-force-v-turine | vydavateľ = gonzoaviation.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170817162529/https://www.gonzoaviation.com/clanok/zalet-spartana-c-27j-pre-slovak-air-force-v-turine | dátum archivácie = 2017-08-17 }}</ref><ref name="teraz-v-letke-vzdusnych-sil-ozbrojenych-sil">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V letke vzdušných síl Ozbrojených síl SR je druhý Spartan | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/v-letke-vzdusnych-sil-os-sr-je-druhy-spa/318392-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-04-09 | dátum prístupu = 2018-04-09 }}</ref> Od podpisu zmluvy až po dodávku prvého lietadla nakoniec uplynuli dlhé tri roky. Na druhé lietadlo čakala Dopravná letka takmer tri a pol roka. Koncom roka 2018 sme mali na Spartany preškolených na dvoch úrovniach osem pilotov, pričom štyria z nich mohli pilotovať aj prepravné lety.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Obrana 01/2019 | url = http://www.mosr.sk/obrana-012019/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-27 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190125183239/http://www.mosr.sk/obrana-012019/ | dátum archivácie = 2019-01-25 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Odlet rotácie do Lotyšska zabezpečovali aj vzdušné sily | url = http://www.vvzs.mil.sk/82289/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190126000744/http://www.vvzs.mil.sk/82289/?pg=1 | dátum archivácie = 2019-01-26 }}</ref> Podľa kapitána Jána Susányiho: ''„Spartan je nová generácia, digitalizácia, kompozitné materiály, skrátka lietadlo do tejto doby.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = C-27J SPARTAN - THE UNRIVALLED MULTI-MISSION AIRLIFTER | url = https://www.leonardocompany.com/documents/20142/3159740/C+27J+SPARTAN_brochure.pdf?t=1543587781456 | vydavateľ = leonardocompany.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2019 Spartany Vzdušných síl OS SR nalietali spolu 730 letových hodín. V roku 2022 došlo k dvom zásadným udalostiam vo flotile C-27J. Prvou bol incident v [[Gruzínsko|Gruzínsku]], po ktorom pravdepodobne bez preletového povolenia na technický prelet, po poškodení letúna a bez štrukturálnej kontroly na mieste incidentu Spartan preletel na základňu Malacky/Kuchyňa. Druhým momentom bolo zverejnenie a následne zrušenie súťaže na náhradné diely a údržbu pre C-27J, čo znamenalo uzemnenie oboch strojov v októbri 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Rasťo Striško, redakcia/LH, noviny.sk | odkaz na autora = | titul = Incident slovenského Spartana v Gruzínsku: Toto sú dôvody nehody | url = https://plus.noviny.sk/686571-incident-slovenskeho-spartana-v-gruzinsku-toto-su-dovody-nehody | vydavateľ = plus.noviny.sk | dátum vydania = 2022-06-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Vrtuľníky === Dňa [[29. apríl]]a 2015 Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 225 schválila návrh „Dohody o podmienkach predaja“ (''Letter of Offer and Acceptance'') LO-B-UCI Vlády Spojených štátov amerických z [[21. apríl]]a 2015 na obstaranie komplexnej dodávky systému deviatich viacúčelových vrtuľníkov UH-60M Black Hawk.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Turček | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Ministerstvo obrany zverejnilo roky utajovanú zmluvu na vrtuľníky Blackhawk za 235 miliónov | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/789861/ministerstvo-obrany-zverejnilo-roky-utajovanu-zmluvu-na-vrtulniky-blackhawk-za-235-milionov/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = Domáce správy | dátum prístupu = 2020-05-26 }}</ref> Zároveň uložila ministrovi financií a ministrovi obrany v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy zabezpečiť v rokoch 2015 – 2024 financovanie obmeny viacúčelových vrtuľníkov vo výške 261 745 857 USD v súlade so splátkovým kalendárom uvedeným v „Dohode o podmienkach predaja“ zvýšené o súvisiace dane, clá a poplatky. Uvedená suma za vrtuľníky už bola uhradená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 225_2015.doc | url = http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-14802?listName=Uznesenia&prefixFile=m_ | vydavateľ = rokovania.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia – UH-60M Black Hawk Helicopters: The Official Home of the Defense Security Cooperation Agency | url = http://www.dsca.mil/major-arms-sales/slovakia-uh-60m-black-hawk-helicopters | vydavateľ = dsca.mil | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[26. jún]]a 2017 pristáli na základni [[Letecká základňa Prešov|Prešov]] prvé dva z celkových deviatich objednaných viacúčelových vrtuľníkov UH-60M Black Hawk.<ref name=bhdosli17>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé dva vrtuľníky Black Hawk sú už na Slovensku | url = http://www.mod.gov.sk/40052-sk/prve-dva-vrtulniky-black-hawk-su-uz-na-slovensku/ | dátum vydania = 2017-06-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-26 | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR| miesto = |jazyk = }}</ref> Ďalšie dva vrtuľníky boli dodané [[12. júl]]a 2018 a ďalšia dvojica [[26. august]]a 2019.<ref name="gov-do-vyzbroje-ozbrojenych-sil-pribudli">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Do výzbroje ozbrojených síl pribudli ďalšie dva vrtuľníky UH-60M Black Hawk | url = https://www.mod.gov.sk/42295-sk/do-vyzbroje-ozbrojenych-sil-pribudli-dalsie-dva-vrtulniky-uh-60m-black-hawk/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-07-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="mod.gov.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Sliači pristáli ďalšie dva nové vrtuľníky Black Hawk | url = https://www.mod.gov.sk/45309-sk/na-sliaci-pristali-dalsie-dva-nove-vrtulniky-black-hawk/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2019-08-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Zvyšné tri kusy boli dodané [[11. január]]a 2020.<ref name=dodavka2019>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vojaci majú dva nové vrtuľníky Black Hawk | url = https://www.facebook.com/spravy.rtvs/videos/1845798405680973/| dátum vydania = 2017-06-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-28 | vydavateľ = RTVS | miesto = |jazyk = }}</ref> Vrtuľníky sú už vyzbrojené guľometmi typu [[M240|M240H]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Armádne vrtuľníky už budú môcť strieľať, no v boji by ešte neobstáli | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20916193/vrtulniky-black-hawk-potrebuju-milionove-investicie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-17 | dátum prístupu = 2018-09-18 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grohmann | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko kupuje vrtulníky H145M | url = http://www.armadninoviny.cz/madarsko-kupuje-vrtulniky-h145m.html | vydavateľ = armadninoviny.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vrtuľníky Black Hawk budú doplnené o guľomety, minister Gajdoš hovoril aj o Slovenských brancoch | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/vrtulniky-black-hawk-budu-doplnene-o-gulomety-minister-gajdos-hovoril-aj-o-slovenskych-brancoch/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-16 | dátum prístupu = 2018-12-20 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gajdoš prezradil plány ministerstva v súvislosti s viacúčelovými vrtuľníkmi typu Black Hawk | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/gajdos-prezradil-plany-ministerstva-v-suvislosti-s-viacucelovymi-vrtulnikmi-typu-black-hawk/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-12-30 | dátum prístupu = 2019-02-07 }}</ref> ''„Ak sme za šesť mesiacov v roku 2017 odlietali s prvými dvomi UH-60M Black Hawk približne 230 hodín. V roku 2018 sme so štyrmi vrtuľníkmi nalietali 826 hodín, teda 146 hodín nad ročný plán,“'' konštatoval veliteľ prešovského vrtuľníkového krídla plukovník Róbert Tóth na otázku, ako sa darí rozlietavať nové vrtuľníky.<ref name="mosr_obrana_5_2019">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = Obrana | odkaz na periodikum = | url = https://www.mosr.sk/data/disk/casopis/Obrana_05_2019.pdf | issn = 1336-1910 | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | miesto = Bratislava | dátum = | rok = | mesiac = | deň = | ročník = XXVII. | typ ročníka = ročník | číslo = 5 | typ čísla = číslo | strany = 14 – 15 | dátum prístupu = 2019-05-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190514102850/https://www.mosr.sk/data/disk/casopis/Obrana_05_2019.pdf | dátum archivácie = 2019-05-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vrtuľník vzdušných síl zasahoval pri požiari v Nízkych Tatrách | url = http://www.vvzs.mil.sk/85851/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-10 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V rámci grantu ERIP3 vo výške 50 miliónov USD Slovensko od vlády USA získa ďalšie dva nové vrtuľníky UH-60M, ktoré budú využívané pre potreby leteckej pátracej a záchrannej služby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mehta | meno = Aaron | autor = | odkaz na autora = | titul = Inside America’s multimillion-dollar plan to get allies off Russian equipment | url = https://www.defensenews.com/global/europe/2019/05/29/inside-americas-multimillion-dollar-plan-to-get-allies-off-russian-equipment/ | vydavateľ = defensenews.com | dátum vydania = 2019-05-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-22 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = European Recapitalization Incentive Program (ERIP) | url = https://www.state.gov/european-recapitalization-incentive-program-erip/ | vydavateľ = state.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2019 MSPO Preview: CEE Defense Modernization Initiatives | url = http://www.defense-aerospace.com/articles-view/feature/5/205473/mspo-preview%3A-defense-modernization-in-eastern-europe.html | vydavateľ = defense-aerospace.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Slovensko sa podľa oznámenia ministra obrany rozhodlo využiť ponuku vlády USA. Nové vrtuľníky budú dodané v roku [[2025]]. Celková cena kontraktu je 100 miliónov USD. == Obrana vzdušného priestoru == {{Hlavný článok|Quick Reaction Alert|NATO Integrated Air and Missile Defence System}} [[Súbor:122nd Fighter Wing pilot delivers Slovakia's first F-16s (8549602).jpg|thumb|right|[[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|F-16C Block 70]] Vzdušných síl OS SR na základni Malacky/Kuchyňa]] Obrana vlastného vzdušného priestoru je jednou z hlavných priorít Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Vstupom do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) v roku 2004 sa Slovensko zaviazalo, že bude prispievať do Systému integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO (''NATO Integrated Air and Missile Defence System'', ''NATINAMDS''), ktorého podstatou je nepretržitá obrana národných vzdušných priestorov európskych členských štátov NATO a [[Turecko|Turecka]]. NATINAMDS je pod kontrolou [[Allied Air Command|Spojeneckého veliteľstva vzdušných síl]] (''Allied Air Command'', ''AIRCOM'') so sídlom na základni [[Letecká základňa Ramstein|Ramstein]] v Nemecku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = NATO Integrated Air and Missile Defence | url = http://www.nato.int/cps/en/natolive/topics_8206.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 09.02.2016 | dátum prístupu = 18.07.2017 | vydavateľ = NATO.int | miesto = Zvolen | jazyk = angličtina}}</ref> Za realizáciu a výkon obrany nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenska v systéme NATINAMDS zodpovedá veliteľ Vzdušných síl OS SR, ktorý má na starosti aj činnosť leteckej pátracej a záchrannej služby pri pátraní po posádkach a cestujúcich lietadiel, ktoré sa ocitli v stave núdze a od [[jún]]a 2011 aj poskytovanie leteckých navigačných služieb na letisku Sliač všetkým lietadlám bez rozdielu na štátnu a rezortnú príslušnosť. Týmito úlohami slovenské vzdušné sily od [[1. september|1. septembra]] 2022 dočasne poverili [[Vzdušné sily Poľskej republiky]] a [[Vzdušné sily Armády Českej republiky]], kým Slovensko získa nové stíhacie lietadlá F-16. Poľské vzdušné sily plnia tieto úlohy lietadlami F-16C primárne zo základne [[Letecká základňa Łask|Łask]]. České vzdušné sily pôsobia za týmto účelom so stíhačkami JAS 39C Gripen zo základne [[Letisko Čáslav|Čáslav]]. Od [[12. jún]]a [[2023]] sa k tejto iniciatíve oficiálne pripojili aj [[maďarské vzdušné sily]] s lietadlami JAS 39C Gripen EBS HU na základni [[Letecká základňa Kecskemét|Kecskemét]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochrana slovenského neba sa stala spoločným vyšehradským projektom | url = https://www.mosr.sk/52950-sk/ochrana-slovenskeho-neba-sa-stala-spolocnym-vysehradskym-projektom/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2023-06-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Od [[2. september|2. septembra]] do [[22. december|22. decembra]] 2023 podporovala vzdušnú obranu Slovenska aj pohotovostná dvojica stíhačiek [[Eurofighter Typhoon|Eurofighter EF 2000GS]] [[Luftwaffe (Bundeswehr)|nemeckých vzdušných síl]] zo základne [[Letecká základňa Neuburg|Neuburg]] v [[Bavorsko|Bavorsku]]. Na tieto úlohy majú spojenci k dispozícii aj základňu Malacky/Kuchyňa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slowakei – Air Shielding | url = https://www.bundeswehr.de/de/organisation/luftwaffe/slowakei-air-shielding | vydavateľ = bundeswehr.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Na slovenské nebo budú dozerať aj nemecké stíhačky, do konca roka | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/679912-na-slovenske-nebo-budu-dozerat-aj-nemecke-stihacky-do-konca-roka/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-01 | dátum prístupu = 2023-09-01 }}</ref> Stíhačky sú schopné vzlietnuť v krátkom čase a zasiahnuť proti prípadnému narušiteľovi vzdušného priestoru, resp. pomôcť lietadlu v núdzi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochrana vzdušného priestoru - systém NATINADS | url = https://www.mosr.sk/ochrana-vzdusneho-priestoru-system-natinamds/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Najčastejším dôvodom pohotovostných vzletov stíhačov QRA býva strata spojenia medzi pilotmi civilného lietadla a miestom riadenia letovej prevádzky. Od [[február]]a 2017 spolupracujú slovenské vzdušné sily s českými pri obrane vzdušného priestoru nad Slovenskom a Českom. V praxi to znamená, že pohotovostné lietadlá (QRA) môžu za účelom splnenia misie vstupovať do vzdušného priestoru susedného štátu. V prípade, že podozrivé lietadlo prelietava z územia jedného členského štátu do druhého, je nutná koordinácia lietadiel QRA takým spôsobom, aby bolo zabezpečené aj priame „odovzdanie a prevzatie“ tohto lietadla medzi jednotlivými skupinami lietadiel QRA vo vzduchu. Pokiaľ je v rámci NATINAMDS zistené vzdušné ohrozenie nevojenského charakteru (napr. civilné lietadlo, ktoré má byť zneužité ako nástroj teroristického útoku), použitie akýchkoľvek síl a prostriedkov proti tejto hrozbe nie je v právomoci velenia NATO. V takýchto situáciách dochádza k predaniu do národnej podriadenosti, čo znamená predanie velenia na poverenú národnú vládnu autoritu. Táto osoba má potom právomoc vydať rozkaz k zásahu na lietadlo označené ako [[Renegade]], čo je ohrozenie v čase mieru, a to najčastejšie civilným lietadlom, ktoré je predmetom protiprávneho činu. Stíhači QRA zasahujú samozrejme aj proti vojenským lietadlám, ktoré narušia alebo sa nebezpečne priblížia k vzdušnému priestoru niektorej z krajín NATO, pričom podobne ako u civilných lietadiel, nie vždy ide o úmyselné narušenie vzdušného priestoru, ale týmto spôsobom, môžu byť preverované aj schopnosti protivzdušnej obrany nejakej krajiny. == Štruktúra == [[File:Slovak Air Force - Organization 2026.png|thumb|right|600px|Štruktúra Vzdušné sily Slovenskej republiky 2025]] {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 600 | caption = '''Bojové jednotky:'''<br />[[Súbor:Fighter-jet-blue-icon.svg|15px]] 81. krídlo<br />[[Súbor:Helicopter-blue-icon.svg|15px]] 51. krídlo '''Jednotky bojovej podpory:'''<br />[[Súbor:Aiga departingflights inv.svg|15px]] 46. krídlo<br />[[Súbor:Red ff0000 pog.svg|8px]] 11. brigáda Vzdušných síl<br />[[Súbor:Yellow ffff00 pog.svg|8px]] 2. brigáda Vzdušných síl | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Letecká základňa Sliač|'''Sliač''']] | position = left | lat = 48.637778 | lon = 19.133889 | mark = Fighter-jet-blue-icon.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Letecká základňa Malacky|'''Malacky''']] | lat = 48.401944 | lon = 17.118333 | mark = Aiga departingflights inv.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Letecká základňa Prešov|'''Prešov''']] | lat = 49.026944 | lon = 21.310833 | mark = Helicopter-blue-icon.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Brigáda riadenia vzdušných operácií Zvolen|Zvolen]] | lat = 48.587368 | lon = 19.132007 | mark = Yellow ffff00 pog.svg | marksize = 8 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Protilietadlová raketová brigáda Nitra|Nitra]] | lat = 48.323735 | lon = 18.108630 | mark = Red ff0000 pog.svg | marksize = 8 }} }} * '''[[Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky|Veliteľstvo Vzdušných síl OS SR]]''', sídlo vo [[Zvolen]]e **'''[[46. krídlo Kuchyňa|46. krídlo]]''', základňa [[Letecká základňa Malacky|Malacky/Kuchyňa]] *** Detašovaná 1. taktická letka: 9× [[F-16|F-16C]], 1× [[F-16|F-16D]] *** Detašovaná 2. taktická letka: 1× [[Aero L-39 Albatros|L-39CM]], 1× [[Aero L-39 Albatros|L-39ZAM]] *** Dopravná letka: 2× [[Alenia C-27J Spartan|C-27J]], 1× [[Let L-410 Turbolet|L-410FG]], 1× [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-E14]], 4× [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-E20]]<ref name="flightglobal"/> *** Technická letka opráv a predpísaných prác (TLOPP) *** Letka riadenia letovej prevádzky *** Prápor zabezpečenia letovej prevádzky *** Letecká strelnica *** Obväzisko ** '''[[81. krídlo Sliač|81. krídlo]]''', základňa [[Letecká základňa Sliač|Sliač]]<ref name=doma>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = http://www.vvzs.mil.sk | titul = Konečne doma | url = http://www.vvzs.mil.sk/12177/konecne-doma.php?pg=1 | dátum vydania = 1.10.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 22.4.2011 | vydavateľ = Zmiešané krídlo Sliač | miesto = Sliač | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120111123211/http://www.vvzs.mil.sk/12177/konecne-doma.php?pg=1 | dátum archivácie = 2012-01-11 }}</ref> *** 1. taktická letka: 9× [[F-16|F-16C]], 1× [[F-16|F-16D]] *** 2. taktická letka: 3× [[Aero L-39 Albatros|L-39CM]], 1× [[Aero L-39 Albatros|L-39ZAM]]<ref name="flightglobal"/> *** Technická letka opráv a predpísaných prác (TLOPP) *** Letka riadenia letovej prevádzky *** Prápor zabezpečenia letovej prevádzky *** Prápor podpory *** Obväzisko ** '''[[51. krídlo Prešov|51. krídlo]]''', základňa [[Letecká základňa Prešov|Prešov]] *** 1. vrtuľníková letka: 9× [[Sikorsky UH-60 Black Hawk|UH-60M]]<ref name="flightglobal"/> *** 2. vrtuľníková letka: 1× [[Mil Mi-17|Mi-17M]], 1× [[Mil Mi-17|Mi-17LPZS]]<ref name="flightglobal"/> *** Technická letka opráv a predpísaných prác (TLOPP) *** Letka riadenia letovej prevádzky *** Prápor zabezpečenia letovej prevádzky *** Obväzisko ** '''[[11. brigáda Vzdušných síl Nitra|11. brigáda Vzdušných síl]]''', sídlo v [[Nitra|Nitre]] *** 1. protilietadlová raketová skupina: 1× batéria BARAK MX, 2× batéria MANTIS *** 2. protilietadlová raketová skupina: 3× batéria [[2K12 Kub|2K12M2 Kub-M2]] (SA-6 Gainful) *** Protilietadlový raketový oddiel Igla: 54× [[9K38 Igla|9K38 Igla-2]] (SA-18 Grouse) *** Technický oddiel Viničné *** Prápor logistiky *** Prevádzková jednotka Kolíňanský vrch *** Obväzisko ** '''[[2. brigáda Vzdušných síl Zvolen|2. brigáda Vzdušných síl]]''', sídlo vo [[Zvolen]]e *** Prápor rádiolokačného prieskumu: 6× [[EL/M-2084|EL/M-2084M-MMR]], 5× [[EL/M-2084|EL/M-2084 S-MMR/GBAD]], 6× [[EL/M-2138|EL/M-2138M MC]], 1× [[pasívny rádiolokátor Věra|VERA-NG]] *** Operačné centrum Zvolen *** Rota podpory velenia vzdušných síl *** Obväzisko == Lietadlový park == === Prevádzkované stroje === <hr> {| class="wikitable" ! width="240" style="text-align: left;" |Lietadlo ! style="text-align: left;" |Fotografia ! width="140" style="text-align: left;" |Krajina pôvodu ! width="230" style="text-align: left;" |Typ ! width="100" style="text-align: left;" |Verzie ! width="60" style="text-align: left;" |V službe ! style="text-align: left;" |Poznámky |- ! colspan="7" style="align: center; background: #E6E6E6;" | [[Stíhacie lietadlo|Stíhacie lietadlá]] |- | [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|Lockheed Martin F-16 Fighting Falcon]] | [[Súbor:122nd Fighter Wing pilot delivers Slovakia's first F-16s (8549570).jpg|150px]] | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty|USA]] | viacúčelové stíhacie lietadlo<hr>cvičné/stíhacie lietadlo | F-16C Block 70<hr>F-16D Block 70 | 12<ref>{{Citácia | titul = Na Slovensko priletia ďalšie tri stíhačky F-16 | druh nosiča = online | periodikum = Future Army | miesto = Bratislava | vydavateľ = Headlines s.r.o. | dátum vydania = 2025-12-17 | dátum prístupu = 2025-12-18 | url = https://www.futurearmy.sk/2025/12/17/na-slovensko-priletia-dalsie-tri-stihacky-f-16/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20251217235246/https://www.futurearmy.sk/2025/12/17/na-slovensko-priletia-dalsie-tri-stihacky-f-16/ | dátum archivácie = 2025-12-18 }}</ref><hr>2 | Prvé dve vyrobené F-16C #1001 a F-16D #1101 boli oficiálne odovzdané Slovensku 10. januára 2024 a poslúžili pre výcvik slovenských technikov v závode Lockheed Martin SC. F-16D #1102 priletela 13. júna 2024 do Tucsonu ku 162nd Wing na základňu Morris ANGB, kde slúži pre výcvik slovenských pilotov. Prvé doručenie na Slovensko zahŕňalo dve F-16C #1002 a #1003, ktoré pristáli 22. júla 2024 na LZ Malacky.<ref name="mosr-slovensko-si-v-usa-oficialne-prevzalo"/> Druhé doručenie zahŕňalo jednu F-16C #1004, ktorá pristála 12. decembra 2024 na LZ Malacky. Tretie doručenie zahŕňalo dve F-16C #1005 a #1007, ktoré pristáli 2. apríla 2025. Štvrté doručenie zahŕňalo jednu F-16C #1009 a jednu F-16D #1101, ktoré pristáli 2. októbra 2025. Piate doručenie zahŕňalo tri F-16C #1010, #1011 a #1012, ktoré pristáli 30. decembra 2025. Dve F-16C #1006 a #1008 prileteli v máji 2025 do Tucsonu ku 162nd Wing, na základňu Morris ANGB, kde slúžia pre výcvik slovenských pilotov. |- ! colspan="7" style="align: center; background: #E6E6E6;" | [[Bojové lietadlo|Bojové a cvičné lietadlá]] |- | [[Aero L-39 Albatros]] | [[Súbor:Aero L-39CM Albatros, Slovakia - Air Force AN2279352.jpg|150px]] | {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]] | cvičné prúdové lietadlo<hr>cvičné prúdové/ľahké bojové lietadlo | L-39CM<hr>L-39ZAM | 1<hr>1<ref name="flightglobal" /> | Lietadlá boli vyrobené v rokoch 1972 až 1989. Ďalšie kusy sú odstavené. Ostatným z nich končí v roku 2027 technická životnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/uvlni/ZS_SKS2016001_web.pdf | vydavateľ = telecom.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170909012702/http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/uvlni/ZS_SKS2016001_web.pdf | dátum archivácie = 2017-09-09 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.leonardocompany.com/documents/63265270/66626649/WEB_Brochure_M_345_.pdf?download_file | vydavateľ = leonardocompany.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vzdušné sily OS SR sa zaujímajú o 6 kusov nových [[Pilatus PC-21]], ako náhradu za lietadlá L-39 Albatros.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vlková | meno = Jitka | autor = | odkaz na autora = | titul = Šéf Aera Vodochody vede firmu novou cestou. Začne opět vyrábět letadla | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://ekonomika.idnes.cz/aero-vodochody-giuseppe-giordo-reditel-tryskace-letouny-vyroba-p8b-/ekonomika.aspx?c=A180413_204928_ekonomika_pmk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-04-15 | dátum prístupu = 2018-04-16 }}</ref> |- ! colspan="7" style="align: center; background: #E6E6E6;" | [[Prieskumné lietadlo|Prieskumné lietadlá]] |- | [[Let L-410 Turbolet]] | [[Súbor:L-410FG Turbolet of the Slovak Air Force.jpg|150px]] | {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]] | [[fotogrametria|fotogrametrické lietadlo]] | L-410FG | 1<ref name="flightglobal" /> | Používa sa na fotografické mapovanie. |- ! colspan="7" style="align: center; background: #E6E6E6;" | [[Dopravné lietadlo|Dopravné lietadlá]] |- | [[Alenia C-27J Spartan|Leonardo C-27J Spartan]] | [[Súbor:SIAF Kuchyňa 2021 (cropped).jpg|150px]] | {{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] | taktické dopravné lietadlo | C-27J | 2<ref name="flightglobal" /> | Prvé lietadlo C-27J Spartan bolo dodané 24. októbra 2017 a druhé 9. apríla 2018.<ref name="mosr-prve-z-dvoch-lietadiel-spartan-je-uz" /><ref name="teraz-v-letke-vzdusnych-sil-ozbrojenych-sil" /> |- | [[Let L-410 Turbolet]] | [[Súbor:L-410UVP Slovak Air Force.JPG|150px]] | {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]]<br />{{minivlajka|Česko}} [[Česko]] | viacúčelové dopravné lietadlo | L-410UVP-E14<hr>L-410UVP-E20 | 1<ref name="flightglobal" /><hr>4<ref name="flightglobal" /> | Používa sa na dopravu ľahkého nákladu, výcvik parašutistov a dopravu VIP. |- ! colspan="7" style="align: center; background: #E6E6E6;" | [[Helikoptéra|Vrtuľníky]] |- | [[Mil Mi-17]] | [[Súbor:Mil Mi-17, Slovakia - Air Force AN2224387.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | dopravný vrtuľník<hr>záchranný vrtuľník | Mi-17M<hr>Mi-17LPZS | 1<hr>1<ref name="flightglobal" /> | Vrtuľníky boli vyrobené v rokoch 1987 a 1989. Niektoré sú v úprave Search and Rescue (SAR) – LPZS (Letecká pátracia a záchranná služba).<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|autor=SITA|titul=Kúpime deväť vrtuľníkov Black Hawk. Cena je vynikajúca, hovorí Glváč|url=http://www.sme.sk/c/7779200/kupime-devat-vrtulnikov-black-hawk-cena-je-vynikajuca-hovori-glvac.html|dátum vydania=29.04.2015|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=19.08.2015|vydavateľ=Petit Press|miesto=|jazyk=}}</ref><ref name=":1">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Slovensko kúpi americké vrtuľníky Black Hawk za 261 miliónov dolárov | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/353558-slovensko-kupi-americke-vrtulniky-black-hawk-za-261-milionov-eur/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2015-04-29 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika | priezvisko = Petrovič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Armádu čaká výmena vrtuľníkov. Porovnali sme končiaceho Hrocha s Čiernym jastrabom | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/275120/armadu-caka-vymena-vrtulnikov-porovnali-sme-konciaceho-hrocha-s-ciernym-jastrabom/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2015-05-04 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref> |- | [[Sikorsky UH-60 Black Hawk]] | [[Súbor:Slovenský UH-60M 7449.jpg|150px]] | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty|USA]] | viacúčelový vrtuľník | UH-60M | 9<ref name="flightglobal" /> | Prvé dva vrtuľníky boli dodané 26. júna 2017.<ref name="bhdosli17" /> Do služby u 1. vrtuľníkovej letky v Prešove boli prvé dva kusy odovzdané 3. augusta 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Ministerstvo obrany Slovenskej republiky | titul = Minister Gajdoš odovzdal vzdušným silám prvé dva vrtuľníky Black Hawk | url = http://www.mod.gov.sk/40252-sk/minister-gajdos-odovzdal-vzdusnym-silam-prve-dva-vrtulniky-black-hawk/ | dátum vydania = 03.08.2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.08.2017 | vydavateľ = MO SR | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalšie dva vrtuľníky boli dodané 12. júla 2018 a do služby odovzdané 20. júla 2018.<ref name="gov-do-vyzbroje-ozbrojenych-sil-pribudli" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister Gajdoš odovzdal vojakom ďalšie dva vrtuľníky Black Hawk, využívať ich budú aj na pomoc v krízových situáciách | url = https://www.mod.gov.sk/42339-sk/minister-gajdos-odovzdal-vojakom-dalsie-dva-vrtulniky-black-hawk-vyuzivat-ich-budu-aj-na-pomoc-v-krizovych-situaciach/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Ďalšie dva kusy boli dodané a odovzdané do služby 26. augusta 2019.<ref name="mod.gov.sk" /> Posledné tri kusy boli dodané 11. januára 2020.<ref name="hnonline-vrtulniky-black-hawk-pridu-na">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vrtuľníky Black Hawk prídu na Slovensko neskôr, potvrdil minister Gajdoš | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/2057404-vrtulniky-black-hawk-pridu-na-slovensko-neskor-potvrdil-minister-gajdos | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-12 | dátum prístupu = 2020-01-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Vrtuľníky Black Hawk pristanú ešte v tomto roku, rezort obrany ich plánuje dodatočne vyzbrojiť | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/519489-vrtulniky-black-hawk-pristanu-este-v-tomto-roku-rezort-obrany-ich-planuje-dodatocne-vyzbrojit/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-17 | dátum prístupu = 2019-07-24 }}</ref> |} === Objednané stroje === {| class="wikitable" ! width="240" style="text-align: left;"|Lietadlo ! style="text-align: left;"|Fotografia ! width="105" style="text-align: left;"|Krajina pôvodu ! width="175" style="text-align: left;"|Typ ! width="100" style="text-align: left;"|Verzie ! width="130" style="text-align: left;"|Počet objednaných ! style="text-align: left;"|Poznámky |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Stíhacie lietadlo|Stíhacie lietadlá]] |- | [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|Lockheed Martin F-16 Fighting Falcon]] | [[Súbor:122nd Fighter Wing pilot delivers Slovakia's first F-16s (8549570).jpg|150px]] | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty|USA]] | viacúčelové stíhacie lietadlo<hr>cvičné/stíhacie lietadlo | F-16C Block 70<hr>F-16D Block 70 | 12<hr>2 | Prvé dve F-16C prileteli na LZ Malacky-Kuchyňa dňa 22. júla 2024.<ref>https://www.lockheedmartin.com/en-us/news/features/2024/SlovakianF16Arrival.html</ref>Tretia F-16C priletela 12. decembra 2024. Štvrtá a piata F-16C priletela 2. apríla 2025. Šiesta a siedma F-16C/D priletela 2. októbra 2025. Dňa 30. decembra 2025 prileteli tri ďalšie F-16C. Ďalšie štyri kusy F-16C/D slúžia v Tucsone na Morris ANGB u 162nd Wing, pre potreby výcviku slovenských pilotov. Zo základne v Tucsone priletia na Slovensko až v septembri 2027, keď bude dokončená rekonštrukcia LZ Sliač.<ref name="leteckymagazin-vlada-schvalila-nakup-f-16"/><ref name="armadninoviny-udalosti"/> |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Helikoptéra|Vrtuľníky]] |- | [[Sikorsky UH-60 Black Hawk|Sikorsky UH-60M Black Hawk]] | [[Súbor:Slovenský UH-60M 7449.jpg|150px]] | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty|USA]] | viacúčelový CSAR vrtuľník | UH-60M, UH-60L | 2+12 | Dodávka dvoch nových vrtuľníkov typu UH-60M sa uskutoční v prvom polroku 2026. Budú používané špeciálnymi jednotkami na bojové pátracie a záchranné operácie (CSAR). Vrtuľníky typu UH-60L budú zgenerálkované firmou Israel Aerospace Industries. |} === Vyradené lietadlá Vzdušných síl SR === {| class="wikitable" ! style="text-align: left;"|Lietadlo ! style="text-align: left;"|Fotografia ! style="text-align: left;"|Krajina pôvodu ! style="text-align: left;"|Typ ! style="text-align: left;"|Verzie ! style="text-align: left;"|Počet získaných kusov ! style="text-align: left;"|Obdobie služby |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Stíhacie lietadlo|Stíhacie lietadlá]] |- | [[Mikojan-Gurevič MiG-21]] | [[Súbor:MiG-21 (12891131583).jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | stíhacie lietadlo<hr>prieskumné lietadlo<hr>cvičné/stíhacie lietadlo | MiG-21MA<hr>MiG-21MF<hr>MiG-21R<hr>MiG-21UM<hr>MiG-21US | 13<hr>36<hr>8<hr>11<hr>2 | 1993 – 2003 |- | [[Mikojan-Gurevič MiG-29]] | [[Súbor:Slovak Air Force MiG-29AS.JPG|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]<br />{{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] | stíhacie lietadlo<hr>cvičné/stíhacie lietadlo | MiG-29A<hr>MiG-29UB | 21<hr>3 | 1993 – 2022 |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Bojové lietadlo|Bojové lietadlá]] |- | [[Suchoj Su-17 (Su-20, Su-22)|Suchoj Su-22]] | [[Súbor:Su-22M4 Slovakia (21986303628).jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | stíhací bombardér<hr>cvičné/bojové lietadlo | Su-22M4<hr>Su-22UM-3K | 18<hr>3 | 1993 – 2002 |- | [[Suchoj Su-25]] | [[Súbor:Su-25 Slovakia (21553040383).jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | lietadlo priamej podpory pozemných vojsk<hr>cvičné/bojové lietadlo | Su-25K<hr>Su-25UBK | 12<hr>1 | 1993 – 2002 |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Dopravné lietadlo|Dopravné lietadlá]] |- | [[Antonov An-12]] | [[Súbor:An-12 Slovakia (23377218494).jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | taktické dopravné lietadlo | An-12BP | 1 | 1993 – 1999 |- | [[Antonov An-24]] | [[Súbor:Antonov An-24B, Slovakia - Air Force JP6766148.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | taktické dopravné lietadlo | An-24V | 2 | 1993 – 2006 |- | [[Antonov An-26]] | [[Súbor:Slovak Air Force Antonov An-26 Bidini-1.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | taktické dopravné lietadlo | An-26B-100 | 2 | 1993 – 2016 |- | [[Jakovlev Jak-40]] | [[Súbor:Slovak Air Force Yakovlev Yak-40 Lebeda-1.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | dopravné lietadlo (pre cestujúcich) | Jak-40 | 1 | 1993 – 1999 |- | [[Tupolev Tu-154]] | [[Súbor:122ai - Slovak Republic Tupolev 154M, OM-BYR@ZRH,28.01.2001 - Flickr - Aero Icarus.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | dopravné lietadlo (VIP) | Tu-154B-2 | 1 | 1993 – 1995 |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Cvičné lietadlo|Cvičné lietadlá]] |- | [[Aero L-29 Delfín]] | [[Súbor:L-29 Sovakia (22211294871).jpg|150px]] | {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]] | cvičné prúdové lietadlo | L-29 | 16 | 1993 – 2003 |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Helikoptéra|Vrtuľníky]] |- | [[Mil Mi-2]] | [[Súbor:Mi-2 Slovakia (22589902916).jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]<br />{{minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] | ľahký cvičný vrtuľník | Mi-2 | 17 | 1993 – 2013 |- | [[Mil Mi-8]] | [[Súbor:Slovak Air Force Mil Mi-8P Potters-1.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | vrtuľník pre rádioelektronický boj<hr>dopravný vrtuľník | Mi-8PPA<hr>Mi-8PS<hr>Mi-8T | 1<hr>2<hr>6 | 1993 – 2011 |- | [[Mil Mi-24]] | [[Súbor:Slovak Air Force Mil Mi-24D Kral-1.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | bojový/dopravný vrtuľník<hr>cvičný/bojový/dopravný vrtuľník | Mi-24D<hr>Mi-24V<hr>Mi-24DU | 8<hr>10<hr>1 | 1993 – 2011 |} == Pozemná protivzdušná obrana == {{Hlavný článok|11. brigáda Vzdušných síl Nitra}} Úlohou zabezpečenia protivzdušnej obrany (PVO) bojových jednotiek, vzdušného priestoru Slovenskej republiky a objektov štátneho významu je poverená [[11. brigáda Vzdušných síl Nitra|11. brigáda Vzdušných síl]] sídliaca v [[Nitra|Nitre]].<ref>https://www.haaretz.com/israel-news/security-aviation/2024-09-03/ty-article/.premium/wary-of-russia-slovakia-buys-advanced-air-defense-systems-from-israel/00000191-b894-dd1b-a7db-bfde84380000&#x3C{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name=":4" /> {| class="wikitable" ! width="65" style="text-align: left;"|Systém ! style="text-align: left;"|Fotografia ! width="105" style="text-align: left;"|Krajina pôvodu ! width="345" style="text-align: left;"|Typ ! width="110" style="text-align: left;"|Verzie ! width="60" style="text-align: left;"|V službe ! style="text-align: left;"|Poznámky |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | Protilietadlové systémy |- | [[2K12 Kub]] | [[Súbor:Slovak 2K12M2 Kub-M2 at SIAF 2017.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | protilietadlový raketový komplet stredného dosahu | 2K12M2 Kub-M2 | 3 batérie | Dodané v roku 1980. Maximálna diaľka ničenia cieľa je do {{km|24|m}} a maximálna výška do {{km|7|m}}. Jedna batéria má 12 rakiet typu 2K12M3E. NATO designácia (SA-6 Gainful).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = AGLO solutions (www.aglo.sk) | odkaz na autora = | titul = M. Glváč: Ostré bojové streľby sú pre vojakov najlepšou príležitosťou vyskúšať si to, čo doma cvičia | url = http://www.vvzs.mil.sk/35257/?pg=1 | vydavateľ = vvzs.mil.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141224150221/http://www.vvzs.mil.sk/35257/?pg=1 | dátum archivácie = 2014-12-24 }}</ref> Technická životnosť končí v roku 2027. Tri batérie SA-6 budú nahradené šiestimi izraelskými batériami typu BARAK-MX od roku 2026. |- | [[MANTIS]] | [[Súbor:GAF MANTIS NBS C-RAM Fassberg 2019.jpg|150px]] | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] | systém protivzdušnej obrany s veľmi krátkym dosahom | MANTIS | 2 batérie | Dodané 24. októbra 2023. Slovensko dostalo dve batérie od Nemecka za pomoc Ukrajine. Každá batéria pozostáva zo šiestich plne automatických kanónov kalibru 30 mm a jedného radaru.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Slovensko si prevzalo systém protivzdušnej obrany Mantis | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/slovensko-si-prevzalo-system-protivzdu/749792-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-24 | dátum prístupu = 2024-04-14 }}</ref> |- | [[Igla (prenosný protilietadlový komplet)|9K38 Igla]] | [[Súbor:Slovakian MANPADS during a training exercise, 2012, Nitra, Slovakia -01.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | protilietadlový raketový komplet veľmi krátkeho dosahu | 9K38 Igla-2 | 54 kusov | Prenosný protilietadlový raketový komplet (MANPADS). NATO designácia (SA-18 Grouse). Technická životnosť končí v roku 2025. |} Vyradený systém PVO typu [[9K35 Strela-10|Strela-10M3]] (SA-13) bol odpredaný v roku 2018 za sumu 2 240 880 eur a neskôr predaný do [[Arménsko|Arménska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kúpna zmluva na odpredaj prebytočného hnuteľného majetku štátu - vojenský materiál, munícia | url = https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=3750420&l=sk | vydavateľ = crz.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[apríl]]i 2022 Slovensko darovalo Ukrajine svoju jedinú batériu protilietadlového raketového systému [[S-300]] na obranu pred [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou]] na základe žiadosti Ukrajiny o pomoc pri výkone sebaobrany v zmysle článku 51 Charty [[Organizácia Spojených národov|OSN]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Brezáni | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Pomoc zo Slovenska | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/103323/dnes-treba-vediet | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Odvtedy sa na zabezpečení pozemnej protivzdušnej obrany Slovenska striedajú spojenci z NATO, kým Vzdušné sily OS SR získajú nový vlastný systém protivzdušnej obrany. Po odchode S-300 chránili slovenský vzdušný priestor štyri batérie systému [[MIM-104 Patriot]] – dve z Nemecka, jedna z [[Holandsko|Holandska]] rozmiestnené na leteckej základni Sliač a jedna z USA na základni Malacky/Kuchyňa. Od [[marec|marca]] 2023 do [[apríl]]a 2024 Patrioty nahradil systém [[SAMP/T]] z Talianska, ktorý bol dislokovaný v Malackách-Kuchyni.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Taliansky systém protivzdušnej obrany končí na Slovensku o pár dní. Ministerstvo náhradu nedohodlo | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/705561-taliansky-system-protivzdusnej-obrany-konci-na-slovensku-o-tyzden-ministerstvo-obrany-nahradu-nedohodlo-nebo-je-dostatocne-straz/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-08 | dátum prístupu = 2024-04-13 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = Slovenské nebo už nestráži protivzdušná obrana. V hre je kúpa techniky z Izraela | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/04/slovenske-nebo-uz-nestrazi-protivzdusna-obrana-v-hre-je-kupa-techniky-z-izraela/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-04-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V roku 2023 Slovensko darovalo Ukrajine aj dve odpaľovacie zariadenia systému Kub s príslušnými náhradnými dielmi a skladom náhradných dielov, jednu radarovú stanicu Kub, 52 protilietadlových rakiet 3M9ME a 148 rakiet 3M9M3E.<ref name="rtvs-vlada-rozhodla-slovensko-daruje"/> == Rádiotechnické vojsko == {{Hlavný článok|2. brigáda Vzdušných síl Zvolen}} Rádiotechnické vojsko zabezpečuje nepretržité rádiolokačné pokrytie vzdušného priestoru do výšky 30 km. Túto úlohu zabezpečuje [[2. brigáda Vzdušných síl Zvolen|2. brigáda Vzdušných síl]] s veliteľstvom vo [[Zvolen]]e, ktorému je podriadený prápor rádiolokačného prieskumu monitorujúci celé územie Slovenskej republiky. Výstupy z vojenských i civilných rádiolokátorov a vojenských pasívnych sledovacích systémov [[pasívny rádiolokátor Věra|VERA-NG]] sú spracovávané vo Zvolene v Operačnom centre (OPCEN) a výsledné informácie o vzdušnej situácii sú posielané na nadradené stupne velenia vrátane aliančného systému NATINAMDS. Dňa [[13. január]]a 2021 vláda súhlasila s návrhom rezortu obrany na obstaranie 17 kusov 3D rádiolokátorov formou vláda-vláda z [[Izrael]]a. Ide o najvýhodnejšiu komplexnú ponuku za obstarávaciu cenu 123 500 000 eur bez DPH, ktorá v plnom rozsahu vyhovuje technickým a operačným požiadavkám Ozbrojených síl SR. Nová technika nahradí 24 radarov, ktoré sú už po technickej životnosti.<ref name=":3">https://www.iai.co.il/17-iai-radar-systems-will-deliver-to-slovak-ministry-of-defense</ref> Zmluva medzi Slovenskom a Izraelom bola podpísaná [[25. marec|25. marca]] 2021. Nové radary budú dodávané postupne v rokoch 2026 až 2027.<ref>Slovensko podpísalo s Izraelom zmluvu na nové 3D rádiolokátory pre Ozbrojené sily SR, finálny kontrakt znamená úsporu 11,7 milióna eur a garantuje zapojenie slovenského obranného priemyslu :: Ministerstvo obrany SR (mosr.sk)</ref> {| class="wikitable" ! width="70" style="text-align: left;"|Radar ! style="text-align: left;"|Fotografia ! width="140" style="text-align: left;"|Krajina pôvodu ! width="295" style="text-align: left;"|Typ ! width="165" style="text-align: left;"|Verzie ! width="60" style="text-align: left;"|V službe ! style="text-align: left;"|Poznámky |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Radar|Rádiolokátory]] |- | [[EL/M-2084]] | [[Súbor:Iron Dome radar.jpg|150px]] | {{minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] | mobilný 3D rádiolokátor stredného dosahu | EL/M-2084M-MMR | 1/6 | Dosah radaru je do 400 km. Používa sa na radarový prieskum vzdušného priestoru a navádzanie protivzdušných prostriedkov k iným vzdušným objektom a riadenie letovej prevádzky. |- | [[EL/M-2084]] | [[Súbor:Iron Dome radar.jpg|150px]] | {{minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] | mobilný 3D rádiolokátor krátkeho dosahu | EL/M-2084 S-MMR/GBAD | 1/5 | Dosah radaru je od 1 do 150 km. Určený na vzdušný prieskum a navádzanie protivzdušných prostriedkov a riadenie letovej prevádzky. |- | [[EL/M-2138]] | | {{minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] | mobilný 3D rádiolokátor veľmi krátkeho dosahu | EL/M-2138M MC | 0/6 | Dosah radaru je od 1 do 50 km. Určený na obranu pozemných jednotiek pred blízkymi vzdušnými prostriedkami nepriateľa. |- | [[pasívny rádiolokátor Věra|VERA-NG]] | [[Súbor:ILA Berlin 2012 PD 042.JPG|80px|center]] | {{minivlajka|Česko}} [[Česko]] | pasívny sledovací systém | VERA-NG | 1 | Pasívny sledovací systém, ktorý funguje na princípe prijímania a spracovania signálov. Senzor nie je zamerateľný. Presnosť systému je lepšia ako v prípade mikrovlného prehľadového radaru. Komplet rádiotechnického prieskumu bol zakúpený a dodaný v roku 2023 za sumu 21,95 miliónov € bez DPH. |} == Hodnosti == === Dôstojníci === {| style="border:1px solid #8888aa; background-color:#f7f8ff; padding:5px; font-size:95%; margin: 0px 12px 12px 0px;" |- style="text-align:center;" bgcolor="#dadada" !colspan=4 bgcolor="#dadada"| Nižší !!colspan=4 bgcolor="#dadada"| Vyšší |- style="text-align:center;" |rowspan=3| {{flagicon|Slovakia}}<br />'''VzS OS SR''' |- style="text-align:center;" |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-01a.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-01b.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-02.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-03.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-04.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-05.svg|60px]] | |- style="text-align:center;" ! [[poručík]] !! [[nadporučík]] !! [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]] ! [[major]] !! [[podplukovník]] !! [[plukovník]] !! [[Plukovník generálneho štábu|plukovník]]<br />[[Plukovník generálneho štábu|generálneho štábu]] |- bgcolor="#dadada" style="text-align:center;" |[[Súbor:NATO flag.svg|25px|center]] !colspan=2 |OF-1 !! OF-2 !! OF-3 !! OF-4 !!colspan=2| OF-5 |} === Generáli === {| style="border:1px solid #8888aa; background-color:#f7f8ff; padding:5px; font-size:95%; margin: 0px 12px 12px 0px;" |- style="text-align:center;" bgcolor="#dadada" !colspan=6 "|Generáli |- style="text-align:center;" |rowspan=2| {{flagicon|Slovakia}}<br />'''VzS OS SR''' |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-06.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-07.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-08.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-09.svg|60px]] |- style="text-align:center;" ![[brigádny generál]] !! [[generálmajor]] !! [[generálporučík]] !! [[generál]] |- bgcolor="#dadada" style="text-align:center;" |[[Súbor:NATO flag.svg|25px|border|center]] ! OF-6 !! OF-7 !! OF-8 !! OF-9 |} == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Letecké nešťastie slovenského An-24]] * [[Slovenské vzdušné zbrane]] * [[Letecký útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky]] * [[Česko-slovenské vojenské letectvo]] * [[Kombinovaná letka (Slovenské povstalecké letectvo)|Kombinovaná letka]] * [[Vzdušné sily Armády Českej republiky]] * [[Zoznam lietadiel Vzdušných síl Slovenskej republiky]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Air force of Slovakia}} == Externé odkazy == * [https://vvzs.mil.sk/ Oficiálna stránka] * [http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/91146 Prehľad rozdelenia vojenských lietadiel po rozpade ČSFR] * [http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/88662 Prehľad lietadiel používaných v Ozbrojených silách SR (ASR)] {{Portál|Letectvo|Letecký|Slovensko|Slovenský}} {{Ozbrojené sily Slovenskej republiky}} [[Kategória:Vzdušné sily Slovenskej republiky| ]] [[Kategória:Vojenské letectvo podľa štátu|Slovensko]] 482tf8mjsh3fwnac2q6uzxnk1unxoup Katymár 0 210667 8210970 7308525 2026-05-09T01:20:23Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210970 wikitext text/x-wiki {{Infobox Maďarská obec | názov = Katymár | obrázok = | erb = HUN Katymár COA.svg | župa = [[Báčsko-malokumánska župa|Báčsko-malokumánska]] | obvod = [[Bácsalmássky okres|Bácsalmássky]] | rozloha = 71.08 | PSČ = 6455 | kód = 79 | lat_deg = 46 | lat_min = 02 | lat_sec = 16 | lon_deg = 19 | lon_min = 12 | lon_sec = 28 | KSH = 11280 }} '''Katymár''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Báčsko-malokumánska župa|Báčsko-malokumánskej župe]] v [[Bácsalmássky okres|Bácsalmásskom okrese]]. Má rozlohu 7 108 ha a žije tu {{OBP|HU|11280}} obyvateľov ({{OBD|HU|11280}}). == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.katymar.hu/ Oficiálna stránka]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Maďarský výhonok}} {{Bácsalmássky okres}} [[Kategória:Obce v Maďarsku]] ekfjb2ojme2gn4xifn6q2yuqr1yg37r Klaus Ebner 0 212274 8210982 7714193 2026-05-09T03:06:11Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210982 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Klaus Ebner (2008) |Portrét = KlausEbner.jpg |Popis = rakúsky spisovateľ |Veľkosť obrázka = 150px |Dátum narodenia = {{dnv|1964|8|8}} |Miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = }} '''Klaus Ebner''' (* [[8. august]] [[1964]], [[Viedeň]], [[Rakúsko]]) je rakúsky [[spisovateľ]] (prozaik, esejista, básnik) a [[prekladateľ]]. Vyštudoval germanistiku a romanistiku vo [[Viedeň|Viedni]]. Autor krátkych [[próza|próz]] a [[román]]ov, prekladov z [[Francúzština|francúzštiny]] a z [[Katalánčina|katalánčiny]]. Básne píše po [[nemčina|nemecky]] a po katalánsky. Ebner je člen asociácie organizácií rakúskych spisovateľov ''Grazer Autorenversammlung (GAV)'' a ''Österreichischer Schriftstellerverband''. == Ceny za literatúru == * 2008 Arbeitsstipendium, [[Rakúsko]] * 2007 Wiener Werkstattpreis 2007, ([[Viedeň]]) * 2007 Reisestipendium für Literatur, [[Rakúsko]] * 2007 »Menzione« Premio Internazionale di Poesia Nosside, ([[Reggio Calabria]]) * 2005 Feldkircher Lyrikpreis (4.) * 2004 La Catalana de Lletres 2004, ([[Barcelona]]) * 1988 Erster Österreichischer Jugendpreis za [[román]] ''Nils'' * 1984 Hörspielpreis časopisa TEXTE (3.) * 1982 Erster Österreichischer Jugendpreis za [[novela (literatúra)|novelu]] ''Das Brandmal'' == Dielo == * ''Vermells''; básne, SetzeVents Editorial, Urús 2009, ISBN 978-8492555109 * ''Hominide''; poviedka, FZA Verlag, Viedeň 2008, ISBN 978-3950229974 * ''Auf der Kippe''; krátka [[próza]], Arovell Verlag, Gosau 2008, ISBN 978-3902547675 * ''Lose''; [[poviedka|poviedky]], Edition Nove, Neckenmarkt 2007, ISBN 978-3852511979 == V antalógiach == * ''Die Stadt und das Meer''; [[esej]], v: ''Reisenotizen'', FAZ Verlag, Viedeň 2007, ISBN 978-3950229943 * ''Routiniert''; poviedka, ve: ''Sexlibris'', Schreiblust Verlag, [[Dortmund]] 2007, ISBN 978-3-9808-2781-2 * ''Weinprobe''; poviedka, v: ''Das Mädchen aus dem Wald'', Lerato-Verlag, Oschersleben (SRN) 2006, ISBN 3-938882-14-X * ''Das Begräbnis''; poviedka, v: ''Kaleidoskop'', Edition Atelier, Viedeň 2005, ISBN 3-902498-01-3 * ''Abflug''; poviedka, v: ''Gedanken-Brücken'', Edition Doppelpunkt, Viedeň 2000, ISBN 3-85273-102-X * ''Island''; poésia, v: ''Vom Wort zum Buch'', Edition Doppelpunkt, Viedeň 1997, ISBN 3-85273-056-2 * ''Heimfahrt''; poviedka, v: ''Ohnmacht Kind'', Boesskraut & Bernardi, Viedeň 1994, ISBN 3-7004-0660-6 * ''Träume''; krátka próza, v: ''Junge Literatur aus Österreich 85/86'', Österreichischer Bundesverlag, Viedeň 1986, ISBN 3-215-06096-5 == Publikácie po katalánsky == * ''El perquè de tot plegat''; báseň, v: La Catalana de Lletres 2004, Cossetània Edicions, [[Barcelona]] 2005, ISBN 84-9791-098-2 * [http://www.joescric.com/publica/comunidad/obra.aspx?cod=5354/ ''Capvespre venecià'']; báseň, v: Jo Escric.com == Literatúra == * ''Literarisches Leben in Österreich'' Nr. 5, IG Autorinnen Autoren, Vídeň 2001, ISBN 3-900419-29-9, s. 730 * Anthologia ''Kaleidoskop'', ed. Eleonore Zuzak, Edition Atelier, Vídeň 2005, ISBN 3-902498-01-3, Životopis s. 368 * Časopis pre literatúru ''Lichtungen'' Nr. 109/2007, [[Graz]] 2007, ISSN 1012-4705, Životopis s. 114 * Časopis pre literatúru ''Literatur und Kritik'' Nr. 397/398, [[Salzburg]] 2005, Životopis s. 111 * [http://www.dum.at/doc/autor.php?autnr=23&nav=aut Časopis pre literatúru ''DUM''], Životopis * Časopis pre literatúru ''Neue Sirene'' Nr. 21, [[Mníchov]] 2007, ISBN 978-3-00-020358-9, ISSN 0945-9995, Životopis s. 131 == Externé odkazy == * [http://www.klausebner.eu/ Stránka autora: www.klausebner.eu] * [http://www.gav.at/member.html?menu=3&sel=2&mid=694&sub= Životopis, Grazer Autorinnen Autorenversammlung (GAV)]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.schreib-lust.de/verlag/autoren/klaus_ebner.php Životopis Schreiblust-Verlag] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071117075815/http://www.schreib-lust.de/verlag/autoren/klaus_ebner.php |date=2007-11-17 }} * [http://schreibkraft.adm.at/ausgaben/13-mitte/reflektor/ »Reflektor«, poviedka (ve: Schreibkraft 13)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071024211208/http://schreibkraft.adm.at/ausgaben/13-mitte/reflektor/ |date=2007-10-24 }} * [http://schreibkraft.adm.at/ausgaben/15-noch-fragen/selbsterklarend/ »Selbsterklärend«, poviedka (v: Schreibkraft 15)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110815073630/http://schreibkraft.adm.at/ausgaben/15-noch-fragen/selbsterklarend/ |date=2011-08-15 }} * [http://www.lyrik.ch/lyrzeit/ebner/ Poésia po nemecky (v: Lyrikzeit)] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ebner, Klaus}} [[Kategória:Rakúski spisovatelia]] [[Kategória:Narodenia v 1964]] [[Kategória:Osobnosti z Viedne]] d58mfdkm1uqw14kb0hojtpc9u3n58c6 Komló 0 212929 8210995 7218045 2026-05-09T05:02:07Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210995 wikitext text/x-wiki {{Infobox Maďarská obec | názov = Komló | typ = mesto | rozloha = 46.55 | obyvateľov = 25299 | obrázok = | erb = Coat of arms of Komló.svg | vlajka = Flag of Komló.svg | župa = [[Baranská župa (Maďarsko)|Baranská]] | obvod = [[Komlósky okres|Komlósky]] | PSČ = 7300| kód = | KSH = 26408| lat_deg = 46| lat_min = 11| lat_sec = 14| lon_deg = 18| lon_min = 15| lon_sec = 55| }} '''Komló''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Baranská župa (Maďarsko)|Baranskej župe]] v [[Komlósky okres|Komlóskom okrese]]. Má rozlohu 4 655 ha a žije tu {{OBP|HU|26408}} obyvateľov ''({{OBD|HU|26408}})''. == Partnerské mestá == * {{flagicon|Rumunsko}} [[Beiuș]], [[Rumunsko]] * {{flagicon|France}} [[Éragny]], [[Francúzsko]] * {{flagicon|Germany}} [[Neckartenzlingen]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Italy}} [[Torrice]], [[Taliansko]] * {{flagicon|Germany}} [[Valpovo]], [[Chorvátsko]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Komló}} == Externé odkazy == * [http://www.komlo.hu/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220329171630/http://www.komlo.hu/ |date=2022-03-29 }} {{maďarský výhonok}} {{Komlósky okres}} [[Kategória:Mestá v Maďarsku]] hyu04v0n0pqxp79gmm9gdesb54xul7a Kapusta obyčajná 0 217561 8210950 8202867 2026-05-08T22:51:06Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210950 wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny| Názov=kapusta obyčajná| Obrázok=Raštika03186.JPG| Titulok=divo rastúca kapusta obyčajná| Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Plantae| Podríša po slovensky= [[zelené rastliny|zelené]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta| Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny|cievnaté]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta| Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny|semenné]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta| Skupina 1 po slovensky= [[krytosemenné rastliny|krytosemenné]]|Skupina 1 po latinsky=Angiospermae| Oddelenie po slovensky= [[magnóliorasty]] |Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta| Trieda po slovensky= [[magnólie]]|Trieda po latinsky=Magnoliopsida| Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=| Rad po slovensky=|Rad po latinsky=| Čeľaď po slovensky= [[kapustovité]]|Čeľaď po latinsky=Brassicaceae| Rod po slovensky= [[kapusta]]|Rod po latinsky=Brassica | Druh po slovensky=kapusta obyčajná|Druh po latinsky=B. oleracea| Binomické meno=Brassica oleracea| Klasifikátor1=[[Carolus Linnaeus|L.]]| Dátum1=| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2=| }} :''Kapusta obyčajná môže byť zriedkavo aj označenie hlávkovej kapusty (Brassica oleracea var. capitata), pozri [[kapusta obyčajná hlávková]].'' '''Kapusta obyčajná''' (v dávnej slovenčine aj: ''kapusta''<ref name="ref1">KARDOŠ, G. Stručný prírodopis pre slovenské národné školy – Sväzok II. Skalica (Tlačou Fr. X. Škarnycla synov), 1871. S. 17</ref><ref>BABILON, J., IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M., ŠTUKOVÁ, Ľ. Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči. Bratislava: Tatran, 1989 (pôvodne: 1870). Kapitola “Slovníček” [http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1286/Babilon_Prva-kucharska-kniha-uvod-a-slovnicek/2 dostupné online] („kapusta (hlávková, zelená)“) </ref><ref name=Rieger>Brassica. In: RIEGER, F. L., ed. a MALÝ, J., ed. ''Slovník naučný. díl 1. A-Bžeduchové''. Praha: Kober & Markgraf, 1860. s. 872</ref>{{#tag:ref|Pozri aj poznámku pod čiarou v článku [[kapusta]].|group=pozn}}, ''kel''<ref>kel. In: [[Anton Bernolák|BERNOLÁK, Anton]]. ''[[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]''. [http://slovniky.korpus.sk/?d=bernolak dostupné online]</ref>, ''kapusta obecná''<ref name="r1">[[Gustáv Reuss|REUSS, G.]] Května Slovenska. Banská Štiavnica (Tiskem Františka Lorbera), 1853. S. 38</ref>; lat. ''Brassica oleracea'', synonymné vedecké názvy pozri nižšie) je druh z rodu [[kapusta]] (Brassica) z čeľade kapustovité (Brassicaceae). Patria doň okrem divej kapusty rôzne známe pestované druhy – najmä [[hlávková kapusta]], kely ([[hlávkový kel]], [[kučeravý kel]] a [[ružičkový kel]]), [[karfiol]], [[brokolica]] a [[kaleráb]]. Jednotlivé druhy kapusty obyčajnej sú z poľnohospodárskeho hľadiska hlavnými zástupcami tzv. [[hlúbová zelenina|hlúbovej zeleniny]]. == Rozsah definície == Kapusta obyčajná (Brassica oleracea) býva v literatúre vymedzená jedným z nasledujúcich spôsobov: *a) súhrnné označenie pre tieto taxóny<ref>Zdroje pozri nižšie pod Systematika</ref>: **[[kapusta obyčajná pravá]] (Brassica oleracea var. oleracea) **[[hlávková kapusta]] (Brassica oleracea var. capitata) **[[hlávkový kel]] (Brassica oleracea var. sabauda) **[[kŕmny kel listový]] (Brassica oleracea var. viridis) **[[kučeravý kel]] (Brassica oleracea var. sabellica) **[[okrasný kel]] (Brassica oleracea var. selenisia) **[[palmový kel]] (Brassica oleracea var. palmifolia) **[[hlúbová kapusta]] (Brassica oleracea var. medullosa) **[[kaleráb]] (Brassica oleracea var. gongylodes) **[[karfiol]] (Brassica oleracea var. botrytis) **[[brokolica]] (Brassica oleracea var. italica) **[[čínska brokolica]] (Brassica oleracea var. alboglabra) **[[kŕmna kapusta]] (Brassica oleracea var. ramosa) **[[ružičkový kel]] (Brassica oleracea var. gemmifera) **[[kapusta bezhlávková]] (Brassica oleracea var. costata) *b) ako bod a) + nasledujúce divé poddruhy (inde klasifikované ako samostatné druhy): Brassica oleracea subsp. bourgaei, Brassica oleracea subsp. cretica, Brassica oleracea subsp. hilarionis, Brassica oleracea subsp. incana, Brassica oleracea subsp. insularis, Brassica oleracea subsp. macrocarpa, Brassica oleracea subsp. robertiana, Brassica oleracea subsp. rupestris a Brassica oleracea subsp. villosa<ref>HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops 1 (Except Ornamentals). Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1436-1438</ref><ref name=WILD>HAMMER, K. et al. The wild and the grown –remarks on Brassica. In: International Journal of AgriScience Vol. 3(6): 453-480, June 2013https://www.cabi.org/isc/FullTextPDF/2013/20133227404.pdf dostupné online]</ref> *c) v minulosti: ako bod a) + [[kvaka]] (dnes: Brassica napus var. napobrassica) a prípadne aj [[okrúhlica]] (dnes: Brassica rapa subsp. rapa)<ref>HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops 1 (Except Ornamentals). Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1438 dole</ref><ref> ROLLAND, E. Flore populaire, 1896-1914 [http://uses.plantnet-project.org/fr/Brassica_(Rolland,_Flore_populaire)#Brassica_oleracea._.28Var._viridis_crispa.29._.E2.80.94_LE_CHOU_DE_MILAN dostupné online] </ref><ref>Kraut. In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 9. Altenburg 1860, S. 779. [http://www.zeno.org/nid/20010274707]</ref><ref name=SBN>{{Citácia knihy | priezvisko = Červenka | meno = Martin | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba | odkaz na titul = | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Príroda|Príroda]] | rok = 1986 | počet strán = 517 | strany = 134{{--}}135 }}</ref> *d) ako bod a) okrem [[kaleráb]]u (Brassica oleracea var. gongylodes) a okrem [[karfiol]]u (Brassica oleracea var. botrytis)<ref name=MEB>kapustovité. In: BETINA, Vladimír et al. ''Malá encyklopédia biológie''. Bratislava: Obzor, 1975. S. 216</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zöldségtermesztés szabadföldön {{!}} Digitális Tankönyvtár | url = http://www.tankonyvtar.hu/hu/tartalom/tamop425/2011_0001_521_Zoldsegterm_szabadfoldon/ch17s03.html | vydavateľ = tankonyvtar.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> *e) ako bod a) okrem [[čínska brokolica|čínskej brokolice]] (Brassica oleracea var. alboglabra)<ref name="TAO">Derwent Publications. ''Thesaurus of Agricultural Organisms: Pests, Weeds and Diseases. Volume One A to M''. London: Chapman and Hall, 1990. ISBN 0-412-37290-8. S. 176-177 </ref> *f) len kŕmny kel listový, kučeravý kel, okrasný kel, hlúbová kapusta, kŕmna kapusta, ružičkový kel (lat. názov je potom síce Brassica oleracea, ale domáci názov skôr listový kel než kapusta obyčajná)<ref name=FSSSR>BREŽNEV, D. D. et al. ''Kuľturnaja flora SSSR – XI – Kapusta''. Leningrad: Kolos, 1984.</ref> *g) len hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata)<ref> Usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky k nariadeniu vlády SR č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb [http://www.mpsr.sk/download.php?fID=9136 14 dostupné online] S. 14 </ref><ref>kapustovité. In: ''Školský lexikón''. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1992. ISBN 80-08-01570-5. S. 144 </ref> Nasledujúci text článku sa (okrem niektorých delení v časti Systematika) vzťahuje len na definíciu a). == Synonymá == Nasleduje zoznam vedeckých názvov druhu ''Brassica oleracea'' definovaného podľa definície a) uvedenej v kapitole Rozsah definície (čiže tak, že nezahŕňa taxóny inde obyčajne klasifikované ako ''Brassica cretica'', ''Brassica incana'', ''Brassica rupestris'' atď.): *''Brassica oleracea'' (Linné 1753)<ref name=FS702>{{Citácia knihy| priezvisko = Goliašová| meno = Kornélia, ed.| priezvisko2 = Šípošová| meno2 = Helena| spoluautori = ed.| titul = Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales| odkaz na titul = | vydanie = 1| miesto = Bratislava| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| rok = 2002| isbn = 80-224-0710-0| edícia = | zväzok edície = | počet strán =| strany = 702}}</ref> *''Brassica oleracea'' ssp. ''oleracea'' + ''Brassica oleracea'' ssp. ''capitatoides'' + ''Brassica oleracea'' ssp. ''capitata''<ref name="r2">GLADIS, T., HAMMER, K. ''Die Brassica-oleracea-Gruppe''. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [https://www.nutzpflanzenvielfalt.de/sites/nutzpflanzenvielfalt.de/files/publikationen/bd1brassica1.pdf]</ref> *''Brassica'' aggr. ''oleracea'' (t.j. ''Brassica oleracea'' + ''Brassica capitata'' + ''Brassica sabauda'' + ''Brassica gongylodes'' +?''Brassica sylvestris'')<ref name=FSSSR/> *''Brassica oleracea'' + ''Brassica cretica'' var. ''botrytis'' + ''Brassica rupestris'' var.''gongylo(i)des''<ref name=MEB/><ref name=SBN/> *historické synonymá<ref>HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). ''Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1''. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1438</ref>: **''Raphanus brassica officinalis'' **''Napus oleracea'' **''Crucifera brassica'' **''Brassica oleracea'' var. ''suttoniana'' == Charakteristika == Kapusta obyčajná má nasledujúce charakteristiky<ref name=FS702/>: *Je morfologicky veľmi variabilná, čiže máva veľmi rôzne tvary. *Ide o dvojročnú alebo krátkodobo trvácu, zriedkavo jednoročnú [[bylina|bylinu]]. *[[Stonka]] je priama, jednoduchá, zriedkavo rozkonárená, vysoká 30-150 cm, holá alebo trochu chlpatá, niekedy drevnatie na báze (od [[hypokotyl]]u), býva sivozelená, často fialkastá. Pri taxóne kapusta obyčajná pravá je stonka jednoduchá alebo rozkonárená, bylinná; pri pestovaných taxónoch je stonka rôznym spôsobom metamorfovaná, napríklad: a) je utvorená stonková hľuza, b) stonka je krátka, drevnatá na báze a na vrchole zdužnatená do [[hlúb]]u, c) stonka je dlhá, celá zdrevnatená a v pazuchách listov má zväčsené hlávkovité púčiky, d) stonka je celá zdužnatená, vrátane súkvetia. *Tvar [[list]]ov sa výrazne mení v závislosti od konkrétneho [[taxón]]u, listy sú mäsité, sivozelené (ale aj farebné), holé, oinovatené. Dolné stonkové listy sú stopkaté, lýrovité, niekedy až 80 cm dlhé. Horné stonkové listy sú sediace, podlhovasté, na báze čiastočne objímavé. [[Čepeľ]] máva rôzne tvary, niekedy je zvlnená, hlavná žila je väčšinou mohutná, často zdužnatená. *[[Kvet]]y sú veľké a stopkaté. Kališné lístky sú pritlačené ku korunným lupienkom a podlhovasto kopijovité. Korunné lupienky sú hore plytko vykrojené. *[[Koreň]] je rozkonárený. == Dejiny == Pestované taxóny kapusty obyčajnej (Brassica oleracea) všetky pôvodne pochádzajú zo Stredomoria a prímorskej západnej Európy. Pôvodne asi pochádzajú z kapusty obyčajnej pravej (Brassica oleracea var. oleracea), ale úlohu pri ich vzniku zohrali aj iné druhy z rodu Brassica (napr. pri karfioli Brassica cretica). Kŕmny kel listový (Brassica oleracea var. viridis) a kŕmna kapusta (Brassica oleraceavar. ramosa) sú asi najstaršími pestovanými formami, pestovali ich totiž už starovekí Rimania a Gréci. Títo však poznali už aj kučeravý kel (Brassica oleracea var. sabellica) a hlávkový kel (Brassica oleracea var. sabauda). Hlávková kapusta je doložená z 11. storočia z Kyjevskej Rusi, ale zdá sa, že vznikla už v ranom stredoveku v západnej a strednej Európe. Kel bezhlávkový (Brassica oleracea var. costata) je doložený z Portugalska takisto z 11. storočia. Z východného Stredomoria (Grécka) pochádza karfiol a brokolica. Karfiol prvýkrát spomína arabský text z 12. stor.; brokolica je síce doložená až zo 17. storočia, ale pravdepodobne sa predtým nerobil rozdiel medzi karfiolom a brokolicou. Kaleráb (Brassica oleracea var. gongylodes) je doložený v strednej Európe od 16. storočia, ale podobnú rastlinu spomínajú už niektorí starorímski autori. Ružičkový kel (Brassica oleracea var. gemmifera) je prvýkrát doložený z Belgicka v 18. storočí. Hlúbová kapusta (Brassica oleracea var. medullosa) je doložená od začiatku 19. storočia vo [[Francúzsko|Francúzsku]], odkiaľ sa rozšíril do Anglicka, Dánska a Nemecka.<ref>HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). ''Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1''. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1439-1440</ref> == Systematika == === Zhrnutie === Nasleduje zhrnutie aktuálne najčastejšie používaných systematík (A, B,C označuje rôzne významy toho istého názvu; “/” oddeľuje synonymá): kapusta obyčajná (Brassica oleracea): *[[divá kapusta]]/[[kapusta obyčajná pravá]] (Brassica oleracea var. oleracea) *[[hlávková kapusta]] A (Brassica oleracea convar. capitata): **[[hlávková kapusta]] B/ [[kapusta obyčajná hlávková]]/ [[kapusta]] - Brassica oleracea var. capitata/ Brassica oleracea Skupina Capitata: ***[[biela hlávková kapusta]]/ [[kapusta obyčajná hlávková biela]] - Brassica oleracea var. capitata f. alba ***[[červená hlávková kapusta]]/ [[kapusta obyčajná hlávková červená]] – Brassica oleracea var. capitata f. rubra **[[hlávkový kel]]/ [[kapusta obyčajná kelová]]/ [[kel]] – Brassica oleracea var. sabauda/ Brassica oleracea Skupina Sabauda *[[kučeravý kel]] A/ [[kapusta obyčajná kučeravá]] A/ [[listový kel]] A/ [[kŕmny kel]]/ [[zimná kapusta]] – Brassica oleracea convar. acephala / Brassica oleracea var. viridis A/ Brassica oleracea var. acephala A: **[[kučeravý kel]] B / [[kapusta obyčajná kučeravá]] B – Brassica oleracea var. viridis B ***[[listový kel]] B/ [[kŕmny kel listový]] - Brassica oleracea var. viridis C/ Brassica oleracea var. acephala B/ Brassica oleracea Skupina Viridis (vrátane [[kapusta obyčajná predĺžená|kapusty obyčajnej predĺženej]] (Brassica oleracea var. viridis f. exaltata, angl. Jersey kale) ***[[okrasný kel]] A/ [[kapusta obyčajná vrúbkovaná]]/ [[kučeravý kel]] C/ [[kapusta obyčajná kučeravá]] C – lat. Brassica oleracea var. sabellica A/ Brassica oleracea Skupina Sabellica A: ****[[kučeravý kel]] D/ [[kapusta obyčajná kučeravá]] D – Brassica oleracea var. sabellica B/ Brassica oleracea Skupina Sabellica B ****[[okrasný kel]] B(?)/ [[kapusta obyčajná vrúbkovaná]] B (?) – Brassica oleracea var. selenisia/ Brassica oleracea Skupina Selenisia ***[[palmový kel]] – Brassica oleracea var. palmifolia/ Brassica oleracea Skupina Palmifolia (niekedy sa zaraďuje pod listový kel B alebo pod okrasný kel A) **[[hlúbová kapusta]]/ [[kapusta obyčajná hlúbová]]/ [[kŕmny kel dreňový]]/ [[dreňový kel]] – Brassica oleracea var. medullosa/ Brassica oleracea Skupina Medullosa * [[kaleráb]]/ [[kapusta obyčajná kalerábová]] – Brassica oleracea var. gongylodes/ Brassica oleracea Skupina Gongylodes (niekedy zaraďované pod kučeravý kel A) *Brassica oleracea convar. botrytis: **[[karfiol]] A/ [[kapusta obyčajná karfiolová]] - Brassica oleracea var. botrytis/ Brassica oleracea Skupina Botrytis ***[[karfiol]] B ***[[brokolica karfiolová]] (alebo časť z nej) **[[brokolica]]/ [[kapusta obyčajná špargľová]]/ [[brokolica stonková]]/ [[špargľový kel]] – Brassica oleracea var. italica/ Brassica oleracea Skupina Italica **[[čínska brokolica]]/ [[čínsky kel]] – Brassica oleracea var. alboglabra/ Brassica oleracea Skupina Alboglabra * [[kŕmna kapusta]]/ [[kapusta obyčajná kŕmna]]/ [[tisíchlavý kel]] – Brassica oleracea var. ramosa/ Brassica oleracea Skupina Ramosa/ Brassica oleracea convar. fruticosa (staršie sa niekedy zaraďovala pod kučeravý kel A) * [[ružičkový kel]]/ [[kapusta obyčajná ružičková]] – Brassica oleracea var. gemmifera/ Brassica oleracea Skupina Gemmifera * [[kapusta bezhlávková]]/ [[kapusta obyčajná bezhlávková]]/ [[kapusta tronchuda]] - Brassica oleracea var. costata/ Brassica oleracea Skupina Costata Podrobnosti o systémoch pozri nižšie. Ďalšie synonymá slovenských a vedeckých (latinských) názvov pre väčšinu vyššie uvedených taxónov sú uvedené v nižšie uvedenej tabuľke: {| class="wikitable" ! style="background:#E6EAFF" | Vymedzenie taxónu (všetky jednotlivé slová uvedené v tomto stĺpci sa chápu podľa ich najužšej definície) ! style="background:#E6EAFF" | Slovenské názvy ! style="background:#E6EAFF" | Vedecké názvy (tam, kde sa názov začína malým písmenom, si treba predeň domyslieť slová „Brassica oleracea“) |- valign="top" |'''oleracea''' | kapusta obyčajná pravá<ref name=FS704>{{Citácia knihy| priezvisko = Goliašová| meno = Kornélia, ed.| priezvisko2 = Šípošová| meno2 = Helena| spoluautori = ed.| titul = Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales| odkaz na titul = | vydanie = 1| miesto = Bratislava| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| rok = 2002| isbn = 80-224-0710-0| edícia = | zväzok edície = | počet strán =| strany = 704}}</ref>, divá kapusta<ref> Carter, David: Denné a nočné motýle. Martin: Osveta 1998. 304 s. Preklad: Milan Thurzo. In: http://korpus.sk/ (hľadať “divou kapustou”</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Farma Blatnička | url = http://www.farmablatnicka.eu/sk/diva-kapusta/ | vydavateľ = farmablatnicka.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Rieger/> |var. oleracea<ref name=FS704/><ref name="JAN"> SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). ''Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables''. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7, [http://edepot.wur.nl/326103 dostupné online]</ref>, var. sylvestris<ref name="MN1440">HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). ''Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1''. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1440 </ref>, convar. fruticosa var. silvestris<ref name=MN1440/>, var. maritima<ref name=MN1440/>, ssp. oleracea var. silvestris<ref name=MN1440/>, convar. oleracea var. oleracea<ref name=HELM>HELM, J.: Morphologisch-taxonomische Gliederung der Kultursippen von Brassica oleracea L. In: Die Kultupflanze. dec. 1963, roč. 11, s. 92-210 [https://link.springer.com/article/10.1007/BF02136113 dostupné online], prístup 13. 12. 2017</ref>, subsp. oleracea<ref name=MN1440/><ref name="BGBM">MARHOLD, K. (2011): Brassicaceae. – In: Euro+Med Plantbase - the information resource for Euro-Mediterranean plant diversity. Dostupné online: [http://ww2.bgbm.org/EuroPlusMed/PTaxonDetail.asp?NameId=14208&PTRefFk=7200000], prístup 13.12.2017 </ref>, Brassica sylvestris<ref name=MN1440/>, Brassica sylvestris ssp. sylvestris<ref>GLADIS, T., HAMMER, K. ''Die Brassica-oleracea-Gruppe''. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V., 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [https://www.nutzpflanzenvielfalt.de/sites/nutzpflanzenvielfalt.de/files/publikationen/bd1brassica1.pdf] S. 20</ref>, oleracea<ref name="TAO177">Derwent Publications. ''Thesaurus of Agricultural Organisms: Pests, Weeds and Diseases. Volume One A to M''. London: Chapman and Hall, 1990. ISBN 0-412-37290-8. S. 177</ref> |-valign="top" | '''capitata + sabauda''' |hlávková kapusta a hlávkový kel<ref>NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 634/2006 ktorým sa stanovuje obchodná norma pre hlávkovú kapustu a hlávkový kel a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1591/87 (Poznámka: en headed cabbage, de Kopfkohl, sk: hlávková kapusta a hlávkový kel)</ref>, hlávková kapusta<ref>NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 752/2014 z 24. júna 2014, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 (časť B 0242020)</ref><ref>GLADIS, T., HAMMER, K. ''Die Brassica-oleracea-Gruppe''. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V., 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [https://www.nutzpflanzenvielfalt.de/sites/nutzpflanzenvielfalt.de/files/publikationen/bd1brassica1.pdf] S. 29</ref> |convar. capitata<ref name="MN1444">HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). ''Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1''. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1444</ref>, ssp. capitata convar. capitata<ref name=MN1444/>, Brassica capitata (okrem costata)<ref name="ref2">BREŽNEV, D. D. et al. ''Kuľturnaja flora SSSR – XI – Kapusta''. Leningrad: Kolos, 1984. S. 50</ref>, Brassica bullata<ref name=MN1444/>, var. capitata<ref name="HORT">RHODES, D.: Classification of Brassicas (HORT410 - Vegetable Crops, Department of Horticulture and Landscape Architecture - Purdue University), dostupné online: [https://www.hort.purdue.edu/rhodcv/hort410/cole/co00001.htm], dátum prístupu 13. 12. 2017 (a [https://web.archive.org/web/19990117034956/https://www.hort.purdue.edu/rhodcv/hort410/cole/co00001.htm]) </ref>, subsp. capitata<ref name=HORT/> |-valign="top" |''' capitata''' |hlávková kapusta/kapusta hlávková, kapusta obyčajná hlávková, kapusta, zelé, zelie, zeľ, hlavatá kapusta, hlavičková kapusta, kapusta obyčajná<ref name="r3">Zdroje pozri v článku [[kapusta obyčajná hlávková]]</ref> |var. capitata, conv. capitata,skupina Capitata, Skupina Capitata+Skupina Rubra+Skupina Pyramidalis, cv. group White Headed Cabbage + cv. group Red Headed Cabbage, Skupina White/Green Cabbage+Skupina Red Cabbage, subsp. oleracea convar. capitata, convar. capitata var. capitata, ssp. capitata (convar. capitata) var. capitata, Brassica capitata, ssp. capitata laevis, Brassica capitata (okrem subsp. costata), capitata, subs./var. capitata podskupina alba + podskupina rubra<ref name="r3" /> |-valign="top" |'''sabauda''' | hlávkový kel, kel hlávkový, kapusta obyčajná kelová, kel, keľ, kelová kapusta /kapusta kelová, talianska kapusta, sladká kapusta, vlaština, vlaščina, vlaš(s)ká kapusta, savojská kapusta, kapusta bublinatá, savoyská kapusta, savojský kel<ref name="r4">Zdroje pozri v článku [[kapusta obyčajná kelová]]</ref> |var. sabauda, convar. sabauda, skupina Sabauda, Skupina Sabauda, cv. group Savoy Headed Cabbage, Skupina Savoy Cabbage, subsp. bullata, ssp. sabauda, var. bullata, var. bullata (okrem var. gemmifera), convar. bullata, subsp. oleracea convar. sabauda, convar. capitata var. sabauda, ssp. capitata (convar. capitata) var. sabauda, Brassica sabauda subsp. sabauda, Brassica sabauda, Brassica oleracea sabauda, Brassica bullata, var. bullata subvar. sabauda, subs./var. capitata podskupina sabauda, convar. oleracea var. sabauda<ref name="r4" /> |-valign="top" | '''viridis+ sabellica (a selenisia)+ palmifolia+ medullosa (prípadne + gongylodes)''' |kŕmny kel<ref>okopaniny. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]''.</ref><ref> Sborník prác o Tatranskom národnom parku, roč. 3, 1953, Obzor, S. 228 </ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 10 Krmná (kadeřavá) kapusta (Brassica oleracea L., conv. acephala (DC.) Alef. var. viridis); angl. - fodder kale; něm. - Futterkohl; slov. - krmný kel | url = http://agrobiologie.cz/SMEP3/Okopaniny/okopaniny/php/skripta/kapitola1482.html?titul_key=5&idkapitola=97 | vydavateľ = agrobiologie.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. ....../2003 Z.z.- Charakteristické znaky a minimálne podmienky skúšania odrôd poľnohospodárskych plodín| url = http://www.mpsr.sk/download.php?pkfID=2824 | vydavateľ = mpsr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> / kel kŕmny<ref>Vedecké práce (7-10). Výskumný ústav závlahového hospodárstva v Bratislave. Slovenská pol̕nohospodárska akadémia vo vydavateľstve Príroda, 1969. S. 427</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kapusta krmná | url = http://dobrasemena.cz/Kapusta-krmna_15.html | vydavateľ = dobrasemena.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>, kŕmna kapusta<ref>Veterinársky časopis. Roč. 9. 1960. S. 612</ref> /kapusta kŕmna<ref>Náuka o krmivách (3. časť) – Čo môže spôsobiť hruška. In: Lovu zdar!, č. 3, marec 2012, S. 41 [https://poľovníctvo.com/images/upload/Image/2012/sajto/lovu_zdar/marec/40-44_web.pdf dostupné online]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, kapusta obyčajná kučeravá<ref name=SBN/><ref name="VK">DOSTÁL, J., ČERVENKA, M. ''Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín''. Bratislava: SPN, 1991. ISBN 80-08-00273-5. položka 647</ref><ref>BUFFA, F. Zásady pri ustaľovaní slovenskej botanickej nomenklatúry. In: Slovenská reč, roč. 19, č. 8, 1954, S. 248 [http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1954/8/sr1954-8-lq.pdf dostupné online]</ref><ref name=SONA>Komisia pre botanickú terminológiu: Nomenklatúra československej kveteny III. In: Slovenské odborné názvoslovie, roč. II, 1954, č. 2 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1954/SON_1954_02.pdf dostupné online] S. 45</ref>, kučeravý kel<ref name=VK/>/ kel kučeravý<ref name=SBN/><ref name=Agrovoc>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = AGROVOC | url = http://artemide.art.uniroma2.it:8081/agrovoc/agrovoc/en/page/c_4070 | vydavateľ = artemide.art.uniroma2.it | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171223102616/http://artemide.art.uniroma2.it:8081/agrovoc/agrovoc/en/page/c_4070 | dátum archivácie = 2017-12-23 }}</ref>, kel kadernatý<ref name="r6" />, kučeravá kapusta<ref name="ref9">Smernica Rady zo 6. decembra 1972, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice zo 14. júna 1966 o obchodovaní s osivom repy, osivom krmovín, osivom obilnín, sadivom zemiakov, smernica z 30. júna 1969 o obchodovaní s osivom olejnín a priadnych rastlín a smernice z 29. septembra 1970 o obchodovaní s osivom zeleniny a o spoločnom katalógu odrôd druhov poľnohospodárskych plodín [http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:31972L0418 dostupné online]</ref>/kapusta kučeravá<ref name="ref3">Vysvetlivky ku kombinovanej nomenklatúrE Európskej únie (2011/C 137/01) [http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELLAR%3A3d07da71-85a9-4654-aa89-59d7c30b58f3 dostupné online]</ref>, zimná kapusta<ref name=SLN>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brokolica | url = http://slnieckova.sk/bylinky/brokolica/ | vydavateľ = slnieckova.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171201041439/http://slnieckova.sk/bylinky/brokolica/ | dátum archivácie = 2017-12-01 }}</ref><ref>ŠIESTA SMERNICA RADY zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (77/388/EHS)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = admin | odkaz na autora = | titul = Kel kučeravý – Zimná dávka vitamínov | url = http://www.zdravieportal.sk/kel-kuceravy-zimna-davka-vitaminov/ | vydavateľ = zdravieportal.sk | dátum vydania = 2015-06-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180118064850/http://www.zdravieportal.sk/kel-kuceravy-zimna-davka-vitaminov/ | dátum archivácie = 2018-01-18 }}</ref><ref>Kohl. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 11. Leipzig 1907, S. 228-229. Permalink: [http://www.zeno.org/nid/20006910963]</ref> /zimný kel<ref>KOLEK, J. et al. ''Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník''. Bratislava: Príroda, 1971. S. 88</ref><ref>HORNIAK, V. Zdravie z ekozáhrady. 7. aug 2004.In: SME [https://www.sme.sk/c/1705065/zdravie-z-ekozahrady.html dostupné online]</ref>, listový kel/kel listový<ref>REHM, G. Multilingual Dictionary of Agronomic Plants. Springer Science+Business Media. 1994.ISBN 978-94-010-4421-9. S. 34</ref><ref name="UL">Kohl. In: BASTIAN, H. ''Ullstein-Lexikon der Pflanzenwelt''. Frankfurt: Ullstein, 1973. ISBN 3-550-16019-4. S. 235</ref><ref name="FSSSR" />, listová kapusta<ref name=Agrovoc/>/ kapusta listová<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = COEX CZ, s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Kapusta listová - Černá Toskánská | url = http://www.farmavicemil.cz/sortiment/listova-kapusta-cerna-toskanska | vydavateľ = farmavicemil.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref>, zelená kapusta/zelený kel/kel zelený<ref>Pozri zdroje v článku [[zelená kapusta]]</ref>, (zastarano:) kapusta bezhlavá<ref name="ref1" /><ref>Za socialistické zemědelství. roč. 4, 1954, S. 167 [https://books.google.sk/books?hl=sk&id=NXEiAQAAIAAJ&dq=%22kapusta+bezhlav%C3%A1%22&focus=searchwithinvolume&q=d%29+subvar.] </ref><ref name="r1" /> |{{strong|a) viridis +sabellica (selenisia) +palmifolia + medullosa}}: var. acephala<ref name=ČSJR>MACHEK, Václav. ''Česká a slovenská jména rostlin''. Praha: Nakladatelství Československé akademie věd, 1954. S. 58-59</ref><ref name=UL/>, var. viridis<ref name=KU>MARTINOVSKÝ, J. ''Kľúč na určovanie rastlín''. 4. preprac. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987. S. 195 </ref>, convar. viridis<ref name=VK/>, convar. acephala<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ondrej Zicha; ondrej.zicha(at)gmail.com | odkaz na autora = | titul = Profil taxonu | url = https://www.biolib.cz/cz/taxon/id653543/ | vydavateľ = biolib.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref>, Brassica subspontanea<ref name="NPV25">GLADIS, T., HAMMER, K. ''Die Brassica-oleracea-Gruppe''. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V., 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [https://www.nutzpflanzenvielfalt.de/sites/nutzpflanzenvielfalt.de/files/publikationen/bd1brassica1.pdf] S. 25</ref>, subsp./var. acephala (okrem podskupiny millecapitata)<ref name=HORT/>, Brassica oleracea (okrem ramosa a gemmifera) + Brassica sabauda susp. palmifolia<ref name="FSSSR" />, convar. oleracea var. acephala<ref name="r5">MALÝ, Ivan a kol. Polní zelinářství. Praha: Agrospoj, 1998. 196 s. ISBN 80-239-4232-8.</ref> {{strong|b) viridis +sabellica (selenisia) +palmifolia + medullosa + gongylodes}}: convar. acephala<ref>HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). ''Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1''. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1442</ref>, ssp. capitata convar. acephala<ref name=NPV25/>, ssp. acephala<ref name=NPV25/> |-valign="top" | '''viridis + sabellica (a selenisia) + palmifolia''' |kel kučeravý<ref name=NAR>NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 752/2014 z 24. júna 2014, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 (Poznámka: Porovnaj sk a en verziu; taxón medullosa je zvlášť) </ref><ref>kadeřávek. In: ''Zahradnický slovník naučný 3. CH-M''. Praha: Ústav zemědělských a potravinářských informací, 1997. ISBN 80-85120-62-3. S. 142 (Poznámka: medullosa je zvlášť.)</ref>, kapusta obyčajná kučeravá<ref name=NAR/>(implicitne: kučeravý kel<ref name=FS705>{{Citácia knihy| priezvisko = Goliašová| meno = Kornélia, ed.| priezvisko2 = Šípošová| meno2 = Helena| spoluautori = ed.| titul = Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales| odkaz na titul = | vydanie = 1| miesto = Bratislava| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| rok = 2002| isbn = 80-224-0710-0| edícia = | zväzok edície = | počet strán =| strany = 705}}</ref>, kel kadernatý<ref name="r6">KAYS, S. J. ''Cultivated Vegetables of the World (A Multilingual Onomasticon) ''. Wageningen: Wageningen Academic Publishers, 2011. ISBN 978-90-8686-164-4. S. 110</ref>, kučeravá kapusta<ref name="ref9" />/kapusta kučeravá<ref name="ref3" />) |var. viridis<ref name=NAR/>, var acephala (bez ramosa)<ref name=CA>FAO: Codex Alimentarius, Vol. 2, Pesticide Residues in Foods, 1993</ref>, subsp. acephala<ref>kadeřávek. In: ''Zahradnický slovník naučný 3. CH-M''. Praha: Ústav zemědělských a potravinářských informací, 1997. ISBN 80-85120-62-3. S. 142 (Poznámka: Priradenie nejednoznačné.)</ref> |-valign="top" | '''viridis (t. j. bez sabellica a selenisia) ''' |listový kel, kel listový, listová kapusta, kapusta listová, kŕmny kel listový,kŕmny kel, kel kŕmny, kŕmna kapusta, kapusta kŕmna, stromčekový kel, kel stromový, kravský kel, kravská kapusta listová, stonkový kel, zimný kel, zimná kapusta<ref name="r7">Zdroje pozri v článku [[listový kel]]</ref> |var. viridis, var. acephala, skupina Viridis, Skupina Acephala, Skupina Collard, cv. Group Acephala, cv. group Collard,var. plana, subsp./var. acephala podskupina plana, var. acephala subvar. plana, convar. acephala var. viridis, ssp. capitata (convar. acephala) var. viridis, convar. acephala var. acephala, viridis<ref name="r7" /> |-valign="top" |''' sabellica +selenisia''' |kel kučeravý<ref name=ABC6>STRÁNSKÁ, K. Atlas abc – Krmné košťáloviny. In: ABC, roč. 34, č. 6, 1989</ref><ref>ÚKSÚP: Kel kučeravý - Brassica oleracea L. var. sabellica L. - TG/90/6 - 31.3.2004 [http://www.uksup.sk/index.php?start&t=oos-td-zeleniny&t2 dostupné online]</ref><ref>naradenie č. 164/2004 (NARIADENIE VLÁDY Slovenskej republiky z 3. marca 2004, ktorým sa vykonáva registrácia odrôd poľnohospodárskych plodín) – Časť B</ref><ref>VITEKOVÁ, A. Ružičkový, kučeravý, listový: Ako pestujeme kel. In: iZáhradkár 14. 5. 2009 </ref><ref name=SONA/> (implicitne: kučeravý kel/kapusta obyčajná kučeravá<ref name=FS705/>, kel kadernatý<ref name="r6" />, kučeravá kapusta<ref name="ref9" />/kapusta kučeravá<ref name="ref3" />), okrasný kel/kel okrasný<ref name=FS705/><ref name="WEP115">WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: ''World Economic Plants (A Standard Reference) ''. 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 115</ref>, kapusta obyčajná vrúbkovaná<ref name=FS705/>, zastarano: strapačka, zastarano: (svetlý kel/načervenastý kel+zelený kel+) strapačka/strapatá kapusta/kučeravá/čipkovatá kapusta<ref>Pozri zdroje v článku [[Kel kučeravý (sabellica)]] </ref> |var. sabellica<ref name=FS705/><ref name=GRIN>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GRIN - taxon: Brassica oleracea L. | url = https://npgsweb.ars-grin.gov/gringlobal/taxonomydetail.aspx?7668 | vydavateľ = npgsweb.ars-grin.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-13 | miesto = | jazyk = }}</ref>, var. acephala<ref name=WEP115/>, skupina Sabellica<ref name=FS705/>, Skupina Acephala<ref name=WEP115/>, cv. group Borecole<ref name=JAN/>, cv. group Curly Kale<ref name=JAN/>, var. laciniata<ref name=JAN/>, subsp./var. acephala podskupina laciniata<ref name=HORT/>, convar. acephala var. sabellica<ref name="MN1443">HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). ''Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1''. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1443</ref>, Brassica subspontanea ssp. crispifolia<ref name=MN1443/>, sabellica<ref name=TAO177/> |-valign="top" | '''sabellica (t.j. bez selenisia) ''' | kel kučeravý, kučeravý kel, kapusta obyčajná kučeravá, kel kadernatý, kučeravá kapusta, kapusta kučeravá, zelená kapusta, zelený kel, kel zelený, zimný kel, zimná kapusta, svetlý kel/načervenastý kel+zelený kel (+strapačka/strapatá/kučeravá/čipkovatá kapusta)<ref name="r8">Zdroje pozri v článku [[kel kučeravý (sabellica)]]</ref> |var. sabellica, Skupina Sabellica , ssp. capitata (convar. acephala) var. sabellica, var. acephala subvar. laciniata f. sabellica, var. aloides, var. acephala crispa, var. crispa, var. acephala svar. laciniata f. crispa, subsp. acephala var. viridis subvar. laciniata f. crispa, convar. oleracea var. acephala f. crispa, *var. fimbriata, *Brassica fimbriata, *fimbriata<ref name="r8" /> |-valign="top" |'''selenisia''' |okrasný kel, kel okrasný, kapusta obyčajná vrúbkovaná<ref name="r9">Zdroje pozri v článku [[Brassica oleracea var. selenisia]]</ref> |var. selenisia, Skupina Selenisia, ssp. capitata (convar. acephala) var. selenisia, Brassica oleracea subsp selenisia (vrátane sabellica), convar. acephala var. selenisia, var. acephala subvar. laciniata f. selenisia, var. fimbriata subvar. pinnata<ref name="r9" /> |-valign="top" |'''palmifolia''' | palmový kel, kel palmový, čierny kel, dino kel, toskánsky (čierny) kel<ref name="r10">Zdroje pozri v článku [[kel palmový]]</ref> |var. palmifolia, Skupina Palmtree Kale, Skupina Jersey Kale, Skupina Palmifolia, cv. group Palmtree Kale, convar. acephala var. palmifolia, ssp. capitata (convar. acephala) var. palmifolia, Brassica sabauda ssp. palmifolia, var- acephala subvar. palmifolia, Brassica bullata palmaeformis, subsp./var. acephala podskupina palmifolia, palmifolia<ref name="r10" /> |-valign="top" |'''medullosa''' | hlúbová kapusta, kapusta obyčajná hlúbová, kŕmny kel dreňový, kŕmny kel, kel kŕmny, kŕmna kapusta, dreňový kel, kel dreňový, kravský kel hlúbový, kravský kel dreňový<ref name="r11">Zdroje pozri v článku [[kapusta obyčajná hlúbová]]</ref> |var. medullosa, skupina Medullosa, Skupina Merrowstem Kale, Skupina Medullosa, cv. group Merrowstem Kale, convar. acephala var. medullosa, ssp. capitata (convar. acephala) var. medullosa, var. acephala subvar. medullosa, subsp./var. acephala podskupina medullosa, medullosa<ref name="r11" /> |-valign="top" |'''gongylodes''' | kaleráb, kapusta obyčajná kalerábová, kapusta kalerábová, kaleráb kŕmny<ref name="r12">Zdroje pozri v článku [[kapusta obyčajná kalerábová]]</ref> |var. gongylodes (staršie písané aj: gongyloides), convar. gongylodes, convar. caulorapa, var. caulorapa, skupina Gongylodes, Skupina Kohlrabi, Skupina Gongylodes, subsp. gongylodes, cv. group [cv. Group] Kohlrabi, Brassica rupestris subsp. gongylodes, Brassica rupestris var. gongyloides, subsp. oleracea convar. gongylodes, convar. acephala var. gongylodes, ssp. capitata (convar. acephala) var. gongylodes, Brassica gongylodes, Brassica caulorapa, ssp. caulo-rapa, subsp. caulorapa, caulorapa, gongyloides, gongylodes, var. rapa, subsp./var. gongylodes podskupina caulo-rapa<ref name="r12" /> |-valign="top" |'''botrytis''' |karfiol, kapusta obyčajná karfiolová, kapusta karfiolová, kvetná kapusta, kveták, kvetenec, hlavatica, kvetová kapusta, ružová kapusta, kartifiol, kartifiól, kauli, hlúbek<ref name="r13">Zdroje pozri v článku [[kapusta obyčajná karfiolová]]</ref> |var. botrytis, convar. botrytis, skupina Botrytis, Skupina Cauliflower, Skupina Botrytis, Brassica cauliflora, Brassica botrytis, cv. group Cauliflower, Brassica cretica var. botrytis, Brassica cretica subsp. botrytis var. cauliflora, subsp. oleracea convar. botrytis, convar. botrytis var. botrytis, ssp. capitata (convar. botrytis) var. botrytis, var. cauliflora, B. cauliflora ssp. abortiva, Brassica botrytis subsp. botrytis, botrytis, subsp./var. botrytis podskupina cauliflora<ref name="r13" /> |-valign="top" |'''italica''' |brokolica, kapusta obyčajná špargľová, kel špargľový /špargľový kel, kapusta špargľová, špargľová kapusta, brokolica stonková, stonková brokolica, brokolica výhonková, výhonková brokolica<ref name="r14">Zdroje pozri v článku [[kapusta obyčajná špargľová]]</ref> |var. italica, var. asparagoides, convar. italica,skupina Italica, Skupina Broccoli, Skupina Cymosa, cv. group Broccoli, subsp. oleracea convar. italica, convar. botrytis var. italica, ssp. capitata (convar. botrytis) var. italica, var. botrytis subvar. cymosa . Brassica botrytis subsp. italica, Brassica cauliflora ssp. simplex, var. botrytis (!), Brassica cretica ssp. botrytis var. cymosa, subsp./var. botrytis podskupina cymosa/italic, italica<ref name="r14" /> |-valign="top" |''' alboglabra''' |čínska brokolica<ref name=NAR752> Nariadenie Komisie (EÚ) č. 752/2014 z 24. júna 2014, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 Text s významom pre EHP</ref><ref name=BROC>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Broccolini | vydanie = | vydavateľ = nutriblog.sk | miesto = | rok = | url = http://nutriblog.sk/surovina/broccolini/ingredient_nutri_id/2417 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180118122445/http://nutriblog.sk/surovina/broccolini/ingredient_nutri_id/2417 | dátum archivácie = 2018-01-18 }}</ref><ref name=SLN/>, brokolica čínska<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = AGROVOC | url = http://artemide.art.uniroma2.it:8081/agrovoc/agrovoc/en/page/?clang=cs&uri=c_15789 | vydavateľ = artemide.art.uniroma2.it | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-18 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180118181759/http://artemide.art.uniroma2.it:8081/agrovoc/agrovoc/en/page/?clang=cs&uri=c_15789 | dátum archivácie = 2018-01-18 }}</ref>, čínsky kel<ref name=BROC/>, kai-lan<ref name=NAR752/> |var. alboglabra<ref name=JAN/>, var. albiflora<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brassica oleracea var. albiflora in Flora of China @ efloras.org | url = http://efloras.org/florataxon.aspx?flora_id=2&taxon_id=241000003 | vydavateľ = efloras.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref>, Skupina Chinese Kale<ref name="WEP114">WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: ''World Economic Plants (A Standard Reference) ''. 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 114</ref>, Skupina Kailaan<ref name=WEP114/>, Skupina Alboglabra<ref name="PN">Brassica oleracea. In: CHAUVET, M.: Pl@ntUse, dostupné online [http://uses.plantnet-project.org/fr/Brassica_oleracea] a [http://uses.plantnet-project.org/en/Brassica_oleracea_(Common_names)], prístup 11. 12. 2017</ref>, cv. group Chinese Kale<ref name=JAN/>, convar. botrytis var. alboglabra<ref name="MN1445">HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). ''Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1''. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1445</ref>, ssp. capitata convar. botrytis var. alboglabra<ref>GLADIS, T., HAMMER, K. ''Die Brassica-oleracea-Gruppe''. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V., 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [https://www.nutzpflanzenvielfalt.de/sites/nutzpflanzenvielfalt.de/files/publikationen/bd1brassica1.pdf]</ref>, Brassica alboglabra<ref name=MN1445/>, var acephala subvar. albo-glabra<ref name=MN1445/>, albiflora<ref>Derwent Publications. ''Thesaurus of Agricultural Organisms: Pests, Weeds and Diseases. Volume One A to M''. London: Chapman and Hall, 1990. ISBN 0-412-37290-8. S. 175 </ref> |-valign="top" |'''ramosa''' | kŕmna kapusta, kapusta kŕmna, kapusta obyčajná kŕmna, *tisíchlavý kel, *kel tisíchlavý<ref name="r15">Zdroje pozri v článku [[kapusta obyčajná kŕmna]]</ref> |var. ramosa, var. racemosa, convar. ramosa, skupina Ramosa, Skupina Thousand Head Kale, Skupina Ramosa, cv. group Thousand-headed Kale,*var. millecapitata, *millecapitata, var. frutescens, var. silvestris f. ramosa, subsp. oleracea convar. ramosa, ssp. oleracea var. silvestris f. ramosa, convar. fruticosa var. ramosa, ssp. capitata (convar. fruticosa) var. ramosa, convar. oleracea var. ramosa, subsp./var. acephala podskupina millecapitata, fruticosa, ramosa<ref name="r15" /> |-valign="top" |'''gemmifera''' |ružičkový kel, kel ružičkový, kapusta obyčajná ružičková, kapusta ružičková, ružičková kapusta, kapusta púčková, púčková kapusta, kel púčkový, púčkový kel, kapusta obyčajná pupencová,kapusta pupencová, pukovica, kel pupencový, (kelové) šprosle, kapusta pukonosná<ref name="r16">Zdroje pozri v článku [[kapusta obyčajná ružičková]]</ref> |var. gemmifera, convar. gemmifera, skupina Gemmifera, Skupina Gemmifera, Skupina Brussels Sprouts, cv. group Brussels Sprouts, subsp. oleracea convar. gemmifera, convar. gemmifera var. gemmifera, ssp. capitata convar. gemmifera (var. gemmifera + var. polycephala), ssp. capitata var. gemmifera, subsp. gemmifera, var. bullata subvar. gemmifera, Brassica gemmifera, convar. fruticosa var. gemmifera, convar. oleracea var. gemmifera, gemmifera, var. polycephala, subsp./var. gemmifera<ref name="r16" /> |-valign="top" |'''costata''' | kapusta obyčajná bezhlávková<ref name=NAR752/>, kapusta bezhlávková<ref>NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 600/2010 z 8. júla 2010, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005, pokiaľ ide o doplnenie a úpravu príkladov príbuzných odrôd alebo iných produktov, na ktoré sa vzťahujú rovnaké MRL</ref>, kapusta tronchuda<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = Brassica | titul = Zahradnický slovník naučný | odkaz na titul = | zväzok = 1. A{{--}}C | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Ústav zemědělských a potravinářských informací | rok = 1994 | isbn = 80-85120-51-8 | počet strán = 440 | strany = 233 }}</ref><ref>Kapusta tronchuda (Brassica oleracea var. costata). In. mojazahrada.org [http://www.mojazahrada.org/plants/3116-Kapusta-tronchuda]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023|bot=InternetArchiveBot|fix-attempted=yes}}, prístup 13. 1. 2017</ref> |var. costata<ref name=JAN/>, var. tronchuda<ref name=MN1444/>, convar. costata<ref name=MN1444/>, Skupina Costata<ref name=PN/>, Portuguese Kale Group<ref name="WEP114" />, cv. group Portuguese Kale<ref name=JAN/>, ssp. capitata convar. costata var. costata<ref>GLADIS, T., HAMMER, K. ''Die Brassica-oleracea-Gruppe''. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V., 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [https://www.nutzpflanzenvielfalt.de/sites/nutzpflanzenvielfalt.de/files/publikationen/bd1brassica1.pdf] S. 30</ref>, convar. capitata var. costata<ref name=HELM/>, convar. acephala var. luteola<ref name=MN1444/>, Brassica capitata subsp. costata<ref name="ref2" />, costata<ref>Derwent Publications. ''Thesaurus of Agricultural Organisms: Pests, Weeds and Diseases. Volume One A to M''. London: Chapman and Hall, 1990. ISBN 0-412-37290-8. S. 176 </ref> |- |} Vysvetlivka k tabuľke: * znamená: s výhradami === Vedecké názvy=== Ako vidno vyššie, základné položky delenia (t. j. sabauda, gongylodes atď.) majú v rôznych textoch priradené rôzne označenia taxonomickej úrovne, najčastešie [[varieta]] (var.) alebo Skupina (prípadne skupina), menej často [[konvarieta]] (convar.), skupina [[kultivar]]ov (cv. group), [[poddruh]] (subsp.) či dokonca ako samostatný druh a podobne. Rôznosť označenia taxonomickej úrovne nič nemení na tom, ktoré kultivary do danej položky patria. Z aktuálneho znenia ICNCP vyplýva, že by mala existovať len jedna úroveň delenia a tá by sa mala volať “Skupina” (s veľkým S<ref>International Code of Nomenclature for Cultivated Plants, 8th edition. [http://www.upov.int/edocs/mdocs/upov/en/caj_66/caj_66_www_219065.pdf dostupné online] (Poznámka: Pozri napr. str. 143, kde sa výslovne rozlišuje medzi "skupina" a "Skupina") </ref>; v slovenský textoch často nesprávne s malým s<ref name="r17">{{Citácia knihy| priezvisko = Goliašová| meno = Kornélia, ed.| priezvisko2 = Šípošová| meno2 = Helena| spoluautori = ed.| titul = Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales| odkaz na titul = | vydanie = 1| miesto = Bratislava| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| rok = 2002| isbn = 80-224-0710-0| edícia = | zväzok edície = | počet strán =| strany = 702-707}}</ref>); v starších vydaniach ICNCP sa táto úroveň volala “skupina kultivarov XY” [cv. group] (takto aj napr. Jansen, Siemonsma et al. (1993) a Vossen (1993)<ref>Oboje: SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). ''Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables''. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7, S. 108-112 [http://edepot.wur.nl/326103 dostupné online]</ref>) a v ešte starších vydaniach ICNCP sa volala “konvarieta “ [convar.] (takto aj napr. v Červenka et al. (1986) či v Dostála a Červenka (1991)<ref name=SBN/><ref name=VK/>)<ref name="r18">Ochsmann, J. Current Problems in Nomenclature and Taxonomy of Cultivated Plants [https://wwwlib.teiep.gr/images/stories/acta/Acta%20634/634_5.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171201035610/https://wwwlib.teiep.gr/images/stories/acta/Acta%20634/634_5.pdf|date=2017-12-01}} S. 55,56</ref>. Súčasná literatúra (a samozrejme aj literatúra z čias pred 1. vydaním ICNCP) a právne predpisy však toto pravidlo väčšinou ignoruje/-jú a používa/-jú (tak ako to napokon dovoľuje aj ICN<ref> International Code of Nomenclature for algae, fungi, and plants (Melbourne Code) [http://www.iapt-taxon.org/nomen/main.php?page=title dostupné online] 28.1 Note 3</ref>) buď len jednu úroveň delenia nazvanú varieta [var.] alebo viaceré úrovne delenia nazvané konvarieta [convar.] - varieta [var.] (a prípadne aj subvarieta [subvar.]) - forma [f.]<ref>HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). ''Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1''. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1438 – 1446, Preface XXV</ref><ref name=GRIN/><ref>WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: ''World Economic Plants (A Standard Reference) ''. 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 114-115</ref><ref name=WILD/>. ===Slová kapusta, kel atď. === O významoch slova '''kapusta''' pozri [[kapusta]]. Ako vidno vyššie, v slovenských názvoch niektorých druhov kapusty obyčajnej sa namiesto slova kapusta alternatívne používa slovo '''kel'''. Konkrétne sa ako kel v užšom zmysle označuje hlávkový kel (=kel v najužšom zmysle), ružičkový kel, všetky druhy z taxónu Brassica oleracea convar. acephala (prípadne okrem hlúbovej kapusty) a problematický taxón tisíchlavý kel (dnes obyčajne taxonomicky stotožňovaný s kŕmnou kapustou); takto definovaný kel netvorí taxonomickú jednotku (jedinú výnimku tvorí jeden dosť atypický systém – pozri nižšie pod Malý (1998): Brassica oleracea convar. oleracea). V širšom zmysle sa ako kel označuje: staršie aj brokolica (špargľový kel), občas aj čínska brokolica (čínsky kel); inak povedané, ako kel sa v širšom zmysle dá označiť každá pestovaná kapusta obyčajná okrem hlávkovej kapusty, karfiolu a kalerábu<ref> Pozri slovenské názvy a zdroje v tabuľke synoným</ref><ref>kel. In [[Encyclopaedia Beliana]] 8 </ref>. Okrem toho sa v prekladoch z angličtiny (najmä európskych predpisov) zvykne nevhodne používať slovenské slovo kel ako preklad anglického slova “kale” (je to nevhodné, lebo anglické slovo kale nezahŕňa práve hlavný typ slovenského kelu – kel hlávkový); o anglickom slove kale pozri nižšie<ref name=NAR752/>. ====Etymológia slovenských slov a nemčina ==== Slovenské slovo kel pochádza z hornonemeckého (čiže na juhu nemecky hovoriacich krajín sa vyskytujúceho) nárečového slova Köhl/Kehl, ktoré pôvodne znamenalo to isté, čo dnešné spisovné slovo Kohl (pozri nižšie), ale neskôr znamenalo a dodnes znamená prevažne kučeravý kel alebo hlávkový kel, pričom špeciálne hlávkový kel znamená najmä vo východnom [[Rakúsko|Rakúsku]], a to aj v podobách Kelch [vyslov: kö(l)ch]/Kälch [vyslov: kö(l)ch]/Kölch/Kehlig.<ref name=ČSJR/><ref name=Králik263>{{Citácia knihy | kapitola zborník = kel² | priezvisko = Králik | meno = Ľubor | odkaz na autora = Ľubor Králik | titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny | odkaz na titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2015 | isbn = 978-80-224-1493-7 | počet strán = 704 | strany = 263 }}</ref><ref name=Kluge>{{Citácia knihy | priezvisko = Kluge | meno = Friedrich | autor = | odkaz na autora = | titul = Etymologisches Wörterbuch der deutschen Sprache | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter GmbH & Co KG | miesto = | rok = 1989 | počet strán = 887 | url = | isbn = 978-3-11084503-7 | kapitola = | strany = 388| jazyk = }}</ref><ref>Österreichisches Wörterbuch. 37. Auflage (Nachdrucj). Viedeň: Österreichischer Bundesverlag, 1991. ISBN 3-215-07050-2. S. 269</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Eichhoff | meno = Jürgen | autor = | odkaz na autora = | titul = Jürgen Eichhoff - Wortatlas der Deutschen Umgangssprachen | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter | miesto = | rok = 1978 | počet strán = 50 | url = | isbn = 978-3-11096969-6 | kapitola = | strany =27 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Höfer | meno = Matthias | autor = | odkaz na autora = | titul = Etymologisches Wörterbuch der in Oberdeutschland, vorzüglich aber in Oesterreich üblichen Mundart | vydanie = | vydavateľ = Kastner | miesto = | rok = 1815 | počet strán = 362 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 151| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fenske | meno = Hannelore | autor = | odkaz na autora = | titul = Schweizerische und österreichische Besonderheiten in deutschen Wörterbüchern | vydanie = | vydavateľ = Narr | miesto = | rok = 1973 | počet strán = 397 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 150| jazyk = }}</ref><ref>Kölch. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Sedlaczek | meno = Robert | autor = | odkaz na autora = | titul = Wörterbuch des Wienerischen | vydanie = | vydavateľ = Haymon Verlag | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 320 | url = | isbn = 978-3-7099-7650-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Marzell | meno = Heinrich | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Wissmann | meno2 = Wilhelm | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Paul | meno3 = Hein | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Worterbuch der deutschen Pflanzennamen | vydanie = | vydavateľ = S. Hirzel | miesto = | rok = 1966 | počet strán = 68 | url = | isbn = | kapitola = | strany =649 | jazyk = }}</ref>. Nemecké slovo Kohl/Köhl atď. vzniklo v ranom stredoveku z latinského slova caulis, ktoré vtedy znamenalo stonkový kel (t. j. Brassica oleracea var. viridis<ref name=ABC6/>), ale pôvodne znamenalo stonku, stopku, byľ, lodyhu, (kapustný) hlúb<ref name=Kluge/><ref>caulis. In: Karl Ernst Georges: Ausführliches lateinisch-deutsches Handwörterbuch. Hannover 81913 (Nachdruck Darmstadt 1998), Band 1, Sp. 1038. [http://www.zeno.org/nid/20002268221] </ref><ref name=Králik263/><ref>ŠPAŇÁR, Július; HRABOVSKÝ, Jozef. Latinsko-slovenský slovensko-latinský slovník. 4. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987. S. 89</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Riemer | meno = Friedrich Wilhelm | autor = | odkaz na autora = | titul = Griechisch-Deutsches Hand-Wörterbuch | vydanie = | vydavateľ = Frommann | miesto = | rok = 1819 | počet strán = 1128 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 996| jazyk = }}</ref> Z nemčiny pochádza nielen slovenské slovo kel, aj slovenské slová kapusta (starohornonem. kappust), karfiol (nem. Karfiol), kaleráb (nem. Kohlrabi, Kellrabl, Kellrüben a pod.), špargľový kel (nem. Spargelkohl) a ako kalky asi aj niektoré ďalšie názvy (kŕmny kel – Futterkohl, kravská kapusta – Kuhkohl atď.)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Králik | meno = Ľubor | odkaz na autora = Ľubor Králik | titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny | odkaz na titul = | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2015 | isbn = 978-80-224-1493-7 | počet strán = 704 | strany = 249, 255, 257, 588 }}</ref><ref name=ČSJR/>. V súčasnej spisovnej nemčine sa názvy všetkých druhov kapusty obyčajnej v zásade tvoria spojením nejakého prívlastku so slovom Kohl (napr. Krauskohl = kučeravý kel). V prípade hlávkového kelu, brokolice, karfiolu a kalerábu existujú alternatívne aj jednoslovné špeciálne označenia (konkrétne: Wirsing, Brokkoli, Karfiol a Kohlrabi). V prípade hlávkovej kapusty (v širšom zmysle aj hlávkového kelu a v minulosti aj časti Brassica oleracea var. ramosa a var. viridis) sa používa namiesto slova Kohl alternatívne aj slovo '''Kraut''' (napr. Weißkohl/Weißkraut/Kraut = biela hlávková kapusta).<ref name="r2" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kraut, das | url = https://www.duden.de/rechtschreibung/Kraut_Pflanze_Kohl | vydavateľ = duden.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>KOLEK, J. et al. ''Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník''. Bratislava: Príroda, 1971. S. 292.</ref><ref>Pierer's Universal-Lexikon, Band 9. Altenburg 1860, S. 779. [http://www.zeno.org/nid/20010274707 dostupné online] </ref>. Nemecké slovo '''Kohl''' môže mať (v botanike) celkovo tieto významy: 1. kapusta (rod Brassica), 2. kapusta obyčajná (čiže Brassica oleracea)<ref name=UL/><ref>Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 11. Leipzig 1907, S. 228-229. [http://www.zeno.org/nid/20006910963 dostupné online]</ref>, 3. ako bod 2 + niektoré ďalšie taxóny z rodu Brassica, konkrétne + kapusta čínska (Brassica chinensis) + kapusta pekinská (Brassica pekinensis) + kapusta repková stopková (Brassica napus ssp. napus var. pabularia) a prípadne aj brokolica raab (Brassica ruvo, =Brassica rapa var. cymosa, nem. Wildbroccoli alebo Stängelkohl)<ref>JÄGER, E. J. (ed.) et al. ''Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland - Krautige Zier- und Nutzpflanzen''. Berlin: Springer-Verlag, 2007. ISBN 978-3-662-50419-2. S. 251-252</ref><ref>WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: ''World Economic Plants (A Standard Reference) ''. 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 117</ref><ref>VERORDNUNG (EU) Nr. 51/2014 DER KOMMISSION vom 20. Januar 2014 zur Änderung von Anhang II der Verordnung (EG) Nr. 396/2005 des Europäischen Parlaments und des Rates hinsichtlich der Höchstgehalte an Rückständen von Dimethomorph, Indoxacarb und Pyraclostrobin in oder auf bestimmten Erzeugnissen</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Broccoli Raab, Broccoli Rabe, Brocoletti, Cima di Rapa 'Spring Raab' | url = https://davesgarden.com/guides/pf/go/98550/ | vydavateľ = davesgarden.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Christoph | meno = Jacqueline | autor = | odkaz na autora = | titul = DuMont Reise-Taschenbuch Reiseführer Apulien | vydanie = | vydavateľ = Mair Dumont DE | miesto = | rok = 2016 | počet strán = 296 | url = | isbn = 978-3-616-42053-0 | kapitola = | strany = 30| jazyk = }}</ref>, 4. hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata), najmä biela<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Dudenredaktion (Bibliographisches Institut) | odkaz na autora = | titul = The Oxford-Duden Pictorial German-English Dictionary | vydanie = | vydavateľ = Clarendon Press | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 868 | url = | isbn = 978-0-19-864502-3 | kapitola = | strany = 112| jazyk = }}</ref><ref name=DUDK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kohl, der | url = https://www.duden.de/rechtschreibung/Kohl_Gemuese | vydavateľ = duden.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref>, 5. (zelený) kučeravý kel (Brassica oleracae var. sabellica)<ref name=DUDK/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Allgemeines ökonomisches Lexikon, oder Erklärung der Worte und Belehrung über alle Gegenstände, welche bey einer vollständigen Landwirthschaft im Allgemeinen vorkommen | vydanie = | vydavateľ = Hartleben | miesto = | rok = 1812 | počet strán = 480 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 399| jazyk = }}</ref> ====Čeština ==== Pre súčasnú češtinu platí: *Tam, kde je v slovenčine slovo kel, používa sa v češtine slovo '''kapusta''' (pričom ale kapusta je v češtine štandardne aj Brassica oleracea var. ramosa). *Tam, kde je v slovenčine slovo kapusta, používa sa v češtine podľa okolností buď slovo zelí (Brassica oleracea var. capitata) alebo slovo brukev (rod Brassica). České slovo '''zelí''' má tieto významy: 1. hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata), 2.hlávková kapusta+kapusta čínska (Brassica rapa subsp. chinensis) + kapusta pekinská (Brassica rapa subsp. pekinensis)+prípadne v spojení “kravské zelí” aj kŕmny kel listový (Brassica oleracea var. viridis) a v spojení “bruselské zelí” aj ružičkový kel (Brassica oleracea var. gemmifera), 3. súčasť ľudových názvov niektorých rastlín mimo rodu Brassica. České slovo '''brukev''' má tieto významy: 1. kapusta (rod Brassica), 2. kaleráb. V dávnej češtine však slovo kapusta znamenalo (tak ako dnes v slovenčine) primárne Brassica oleracea var. capitata, a v češtine 19. storočia (keď už české slovo kapusta znamenalo primárne hlávkový kel – Brassica oleracea var. sabauda) sa ako kapusta (podobne ako vtedy aj v slovenčine<ref>ERTL, H. Rövid természetrajz tótajkú elemi iskolák számára - Krátky prírodopis pre slovenské elementárne školy. Budapest 1891 [http://digit.spgk.sk/UCEBNICE%20DO%20ROKU%201918/Ertl%2c%20H.%2c%20Kr%c3%a1tky%20pr%c3%adrodopis%20pre%20slov.%20elem.%20%c5%a1koly.%20Budapest%201891.pdf dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180118181330/http://digit.spgk.sk/UCEBNICE%20DO%20ROKU%201918/Ertl%2c%20H.%2c%20Kr%c3%a1tky%20pr%c3%adrodopis%20pre%20slov.%20elem.%20%c5%a1koly.%20Budapest%201891.pdf |date=2018-01-18 }}</ref><ref>KARDOŠ, G. Stručný prírodopis pre slovenské národné školy – Sväzok II. Skalica (Tlačou Fr. X. Škarnycla synov), 1871. S. 17 [http://digit.spgk.sk/UCEBNICE%20DO%20ROKU%201918/Kordo%C5%A1%2C%20G.%2C%20Stru%C4%8Dn%C3%BD%20pr%C3%ADrodopis.%20Sv.%202.%20O%20rastlin%C3%A1ch%20a%20nerastoch.%20Skalica%201871.pdf dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180118181233/http://digit.spgk.sk/UCEBNICE%20DO%20ROKU%201918/Kordo%C5%A1%2C%20G.%2C%20Stru%C4%8Dn%C3%BD%20pr%C3%ADrodopis.%20Sv.%202.%20O%20rastlin%C3%A1ch%20a%20nerastoch.%20Skalica%201871.pdf |date=2018-01-18 }}</ref> ) označoval buď rod Brassica alebo druh Brassica oleracea.<ref name=VK/><ref name=ABC6/><ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = | titul = Zahradnický slovník naučný | odkaz na titul = | zväzok = 1. A{{--}}C | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Ústav zemědělských a potravinářských informací | rok = 1994 | isbn = 80-85120-51-8 | počet strán = 440 | strany = 233 }}</ref><ref>''Zahradnický slovník naučný 5 R-Ž''. Praha: Ústav zemědělských a potravinářských informací, 2001. ISBN . 80-7271-075-3. S. 643-5</ref><ref name=ČSJR/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veškeré druhy rostlin České republiky (Abies – Hyssopus) | url = http://botany.cz/cs/kvetena-ceske-republiky/ | vydavateľ = botany.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IDA RYSTONOVÁ - BYLINY A JEJICH LIDOVÉ NÁZVY | url = http://www.darius.cz/archeus/BB_K.html | vydavateľ = darius.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170822232724/http://www.darius.cz/archeus/bb_k.html | dátum archivácie = 2017-08-22 }}</ref><ref>brukev. In: ''Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 1. A{{--}}Č''. Praha: Československý kompas, 1925.</ref><ref name=Rieger/><ref>NEČAS, J. KOPECKÝ, M. Slovensko-český a česko-slovenský slovník rozdílnych výrazů. 2. vydání. Praha: Státní pedagogické nakladatelství. 1963, S. 154</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Sloboda | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | titul = Rostlinnictví ((VIII. Theil der kleinen Encyklopädie der Wiss.: "Malá Encyklopedie nauk")) | vydanie = | vydavateľ = Museum | miesto = | rok = 1852 | počet strán = 736 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 688 | jazyk = }}</ref> Slovo zelie (a pod.) sa najmä v minulosti a v nárečiach vyskytuje aj v slovenčine – pozri v článku [[kapusta obyčajná hlávková]]. ====Angličtina ==== V angličtine možno pestovanú kapustu obyčajnú pojmovo rozdeliť na nasledujúce „typy“ (ak sa použijú najbežnejšie definície jednotlivých pojmov): cabbage, kale, collard, cauliflower (karfiol), broccoli (brokolica), brussels sprouts (ružičkový kel) a kohlrabi (kaleráb). Problematické sú len prvé tri z uvedených názvov: *Slovo '''cabbage''' má tieto významy: 1. hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata), 2. kapusta obyčajná s hlávkou (tvorenou listami), teda hlávková kapusta+hlávkový kel (Brassica oleracea convar. capitata), 3. ako bod 2+niektoré ďalšie taxóny z rodu Brassica, konkrétne: kapusta čínska (Brassica rapa subsp. chinensis)+kapusta pekinská (Brassica rapa subsp. pekinensis) +Brassica rapa subsp. narinosa + Brassica rapa subsp. nipposinica (+prípadne aj: Brassica carinata + kapusta poľná kvitnúca [Brassica rapa var. parachinensis] + Brassica juncea var. sareptona + kapusta Tournefortova [Brassica Tournerfortii]), 4. ako bod 2/3 + niektoré ďalšie taxóny z druhu kapusta obyčajná (Brassica oleracea), konkrétne: kaleráb („turnip cabbage“) + kŕmny kel listový („cow cabbage“) + kŕmna kapusta („branching cabbage“) + kapusta bezhlávková („Portuguese/tronchuda cabbage“), 5. zriedkavo: kapusta obyčajná pravá (Brassica oleracea var. oleracea), 6. kapusta obyčajná (Brassica oleracea), 7. zriedkavo: rod Brassica, 8. súčasť názvov niektorých rastlín napatriacich do rodu Brassica<ref>WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: ''World Economic Plants (A Standard Reference) ''. 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 111-117, 814</ref><ref>cabbage. In: Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM (v. 4.0). Oxford University Press, 2009, ISBN ISBN 978-0-19-956383-8.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cabbage | url = https://www.britannica.com/plant/cabbage | vydavateľ = britannica.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). ''Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1''. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1439, 1442, 1444</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Small | meno = Ernest | autor = | odkaz na autora = | titul = Top 100 Food Plants | vydanie = | vydavateľ = NRC Research Press | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 636 | url = | isbn = 978-0-660-19858-3 | kapitola = | strany = 126 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Li | meno = Thomas S. C. | autor = | odkaz na autora = | titul = Vegetables and Fruits (Nutritional and Therapeutic Values) | vydanie = | vydavateľ = CRC Press | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 304 | url = | isbn = 978-1-4200-6873-3 | kapitola = | strany = 239| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Rehm | meno = G. | autor = | odkaz na autora = | titul = Multilingual Dictionary of Agronomic Plants | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2012 | počet strán = 286 | url = | isbn = 978-94-011-0972-7 | kapitola = | strany = 34-35| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Taxonomicon & Systema Naturae 2000 | url = http://taxonomicon.taxonomy.nl/ | vydavateľ = taxonomicon.taxonomy.nl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090824160507/http://taxonomicon.taxonomy.nl/ | dátum archivácie = 2009-08-24 }}</ref><ref name=GRIN/> *Slovo '''kale''' má významy: 1. kapusta obyčajná bez hlávky, t. j. v užšom zmysle Brassica oleracea convar. acephala a v širšom zmysle aj kŕmna kapusta (Brassica oleracea var. ramosa), kapusta bezhlávková (Brassica oleracea var. costata), čínska brokolica (Brassica oleracea var. alboglabra) a prípadne aj listy kalerábu, 2. ako bod 1. + niektoré ďalšie taxóny z rodu Brassica, konkrétne brokolica raab (Brassica ruvo) a kapusta repková stopková (Brassica napus ssp. napus var. pabularia) , 3. kapusta obyčajná (Brassica oleracea), 4. zriedkavo: rod Brassica, 5. súčasť niektorých názvov rastlín nepatriacich do rodu Brassica<ref>WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: ''World Economic Plants (A Standard Reference) ''. 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 111-117, 975</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Genus: Brassica L. | url = https://npgsweb.ars-grin.gov/gringlobal/taxonomygenus.aspx?id=1687 | vydavateľ = npgsweb.ars-grin.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>kale. In: Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM (v. 4.0). Oxford University Press, 2009, ISBN ISBN 978-0-19-956383-8.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kale | url = https://www.britannica.com/plant/kale | vydavateľ = britannica.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=TOP284/><ref>COMMISSION REGULATION (EU) No 752/2014 of 24 June 2014 replacing Annex I to Regulation (EC) No 396/2005 of the European Parliament and of the Council </ref><ref name=NAR752/> (Hlavný rozdiel voči slovenskému podobnému slovu “kel” je ten, že kale nezahŕňa hlavný typ slovenského kelu – kel hlávkový) *Slovo '''collard''' má tieto významy: 1. kapusta, ktorá je prechodnou formou medzi cabbage (v zmysle 2.) a kale (v zmysle 1.) s hladkými listami, čiže kapusta, ktorá rastie podobne ako hlávková kapusta tesne pri zemi, ale má len náznak hlávky, pestuje sa hlavne v južných USA (dnes obyčajne zaraďovaná pod kŕmny kel listový, a tým pádom ako podtyp pojmu „kale“), 2. kŕmny kel listový (Brassica oleracea var. viridis), 3. súčasť jedného z názvov Brassica carinata<ref>Brassica oleracea Acephala Group. In: Pl@ntUse, dostupné online [http://uses.plantnet-project.org/en/Brassica_oleracea_Acephala_Group_(Common_names) dostupné online] (dole)</ref><ref name=NIEU/><ref>collard. In: Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM (v. 4.0). Oxford University Press, 2009, ISBN ISBN 978-0-19-956383-8.</ref><ref>WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: ''World Economic Plants (A Standard Reference) ''. 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 111, 115</ref><ref name=HELM/><ref name=TOP284>{{Citácia knihy | priezvisko = Small | meno = Ernest | autor = | odkaz na autora = | titul = Top 100 Food Plants | vydanie = | vydavateľ = NRC Research Press | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 636 | url = | isbn = 978-0-660-19858-3 | kapitola = | strany = 284 | jazyk = }}</ref><ref> SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). ''Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables''. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7 [http://edepot.wur.nl/326103 dostupné online] (collard je uvedený ako podtyp kale)</ref> ===Príklady systematík === Systematika kapusty obyčajnej je v literature uvádzané značne nejednotne. Nasledujúce príklady systematík sú vybrané tak, aby čo najlepšie reprezentovali všetky v súčasnosti sa vyskytujúce typy delenia. Poznámka: V položkách obsahujúcich v celom názve viac než jeden stupeň delenia medzi druhom a varietou sú tieto medzistupne kvôli prehľadnosti z názvu väčšinou vynechané (napr. namiesto Brassica oleracea convar. capitata var. sabauda je uvedené len Brassica oleracea var. sabauda) ==== Systémy obsahujúce len jednu úroveň delenia ==== ===== Rôzne zdroje (2002 – 2014)<ref name=GRIN/><ref>WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: ''World Economic Plants (A Standard Reference) ''. 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 113-115</ref><ref name="r17" /><ref name=PN/> ===== Brassica oleracea: *varieta [[Brassica oleracea var. oleracea]] (1, 2: var. oleracea) – 2: [[kapusta obyčajná pravá]] *varieta [[Brassica oleracea var. capitata]] (1: var. capitata/Skupina Red Cabbage+Skupina White [al. Green] Cabbage, 2: skupina Capitata) – 2: [[hlávková kapusta]]/[[kapusta obyčajná hlávková]]/[[kapusta hlávková]] *varieta [[Brassica oleracea var. sabauda]] (1: var. sabauda/Skupina Savoy Cabbage, 2: skupina Sabauda) – 2: [[hlávkový kel]]/[[kapusta obyčajná kelová]]/[[kel hlávkový]] *varieta [[Brassica oleracea var. viridis]] (1: var. viridis/var. acephala/Skupina Collard, 2: skupina Viridis) – 2: [[listový kel]] [nesprávne: kučeravý kel/kapusta obyčajná kučeravá/kel kučeravý {{#tag:ref| Pozri vysvetlenie v poznámke pod čiarou v článku [[listový kel]]|group=pozn}} ] *varieta [[Brassica oleracea var. sabellica]] (1: var. sabellica/var. acephala/Skupiny Acephala, 2: skupina Sabellica) – 2: [[okrasný kel]]/[[kapusta obyčajná vrúbkovaná]]/[[kel okrasný]] *varieta [[Brassica oleracea var. palmifolia]] (1: var. palmifolia/Skupina Jersey Kale/Skupina Palmtree Kale, 2: -) *varieta [[Brassica oleracea var. medullosa]] (1. var. medullosa/Skupina Merrowstem Kale, 2: skupina Medullosa) – 2: [[hlúbová kapusta]]/[[kapusta obyčajná hlúbová]] *varieta [[Brassica oleracea var. gongylodes]] (1: var. gongylodes/var. caulorapa/Skupina Kohlrabi, 2: skupina Gongylodes)-2: [[kaleráb]]/[[kapusta obyčajná kalerábová]] *varieta [[Brassica oleracea var. botrytis]] (1: var. botrytis/Skupina Cualiflower, 2: skupina Botrytis) – 2: [[karfiol]]/[[kapusta obyčajná karfiolová]] *varieta [[Brassica oleracea var. italica]] (1: var. italica/Skupina Broccoli, 2: skupina Italica) – 2: [[brokolica]]/[[kapusta obyčajná špargľová]] *varieta [[Brassica oleracea var. alboglabra]] (1: var. alboglabra/Skupina Chinese Kale/Skupina Kailaan, 2: -) *varieta [[Brassica oleracea var. ramosa]] (1: var. ramosa/Skupina Thousand Head Kale, 2: skupina Ramosa) – 2: [[kŕmna kapusta]]/[[kapusta obyčajná kŕmna]]/[[kapusta kŕmna]] *varieta [[Brassica oleracea var. gemmifera]] (1: var. gemmifera/Skupina Brussels Sprouts, 2: skupina Gemmifera) -2: [[ružičkový kel]]/[[kapusta obyčajná ružičková]]/[[kel ružičkový]] *varieta [[Brassica oleracea var. costata]] (1: var. costata/var. tronchuda/Skupina Portuguese Kale, 2: -) Vysvetlivky: *var. = varieta, / = oddeľuje synonymá, - = neuvedené *prvý názov je vždy podľa GRIN (2011), 1 je názov podľa León a Wiersema (2013), 2 je názov podľa Goliašová et al. (2002; uvádza len taxóny zo Slovenska) Podobné delenie (s vedeckými názvami tvorenými rovnako ako v Goliašová et al. (2002)) má Chauvet (2014) s nasledujúcimi odlišnosťami: Skupina Sabellica je rozdelená na Skupinu Sabellica a Skupinu Selenisia, namiesto názvu Viridis má názov Acephala a namiesto Skupiny Capitata má tri taxóny – Skupina Capitata (v užšom zmysle, teda biela hlávková kapusta guľatá), Skupina Rubra (teda červená hlávková kapusta) a Skupina Pyramidalis (teda špicatá kapusta). V iných systémoch sa zvykne hlávková kapusta tiež deliť na dve skupiny (biela hlávková kapusta a červená hlávková kapusta) alebo tri skupiny (biela hlávková kapusta guľatá, červená hlávková kapusta, špicatá kapusta), ale toto delenie sa najčastejšie robieva na úrovni foriem (lat. forma) v rámci hlávkovej kapusty (teda v rámci var. capitata, resp. v rámci Skupiny capitata) - porov. napr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Preferences | url = https://wheat-urgi.versailles.inra.fr/sequence/common/card.do?id=5028&dbName=common&className=genres.taxonomy.TaxonImpl | vydavateľ = wheat-urgi.versailles.inra.fr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180118122605/https://wheat-urgi.versailles.inra.fr/sequence/common/card.do?id=5028&dbName=common&className=genres.taxonomy.TaxonImpl | dátum archivácie = 2018-01-18 }}</ref>. Podobné delenie obsahuje Thesaurus of Agricultural Organisms (1990) s nasledujúcimi odlišnosťami: 1. Názvy sú utvorené ako v GRIN ale s vynechaním slova “var.” (napr. namiesto Brassica oleracea var. sabauda je Brassica oleracea sabauda), 2. Čínska brokolica tvorí samostatný druh Brassica alboglabra, 3. Uvedené sú ďalšie dva taxóny: Brassica oleracea fimbriata (v iných deleniach je obyčajne pod sabellica) {{#tag:ref|Pozri pozn. pod čiarou č. 5.|group=pozn}} a Brassica oleracea millecapitata (tisíchlavý kel, v iných deleniach je obyčajne pod ramosa) {{#tag:ref|Pozri vysvetlenie v článku [[kapusta obyčajná kŕmna]]|group=pozn}}.<ref name="TAO" /> Treba ale dodať, že názvy rastlín utvorené spôsobom “Brassica oleracea sabauda” sú v rozpore s dnešným aj vtedajším znením tak ICN ako aj ICNCP; podľa ICN majú mať správne podobu “Brassica oleracea subsp. sabauda”<ref> International Code of Nomenclature for algae, fungi, and plants (Melbourne Code) [http://www.iapt-taxon.org/nomen/main.php?page=title dostupné online] article 24 </ref><ref>International Code of Botanical Nomenclature, 1988 — Berlin Code [http://www.iapt-taxon.org/historic/1988.htm dostupné online] article 24</ref><ref name=ICNCP>International Code of Nomenclature for Cultivated Plants, 8th edition. [http://www.upov.int/edocs/mdocs/upov/en/caj_66/caj_66_www_219065.pdf dostupné online] </ref><ref name="r18" /> =====Rôzne zdroje (1973 – 2005)<ref name=UL/><ref name=PYR>kapustovité. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]''. s. 1826.</ref><ref>kapustovité. In: ''Encyklopédia Slovenska 3. zväzok K{{--}}M''. Bratislava: Veda, 1979. s. 40-41 </ref><ref name=KU/><ref>Pekárková, Eva. Nejnovější směry ve šlechtění zelenin (7.). Košťáloviny. In: živa 6/2005, S. 259 dostupné online [http://ziva.avcr.cz/files/ziva/pdf/nejnovejsi-smery-ve-slechteni-zelenin-7-kostalovin.pdf]</ref><ref name=SBN/><ref name=VK/> ===== (Len stredoeurópske taxóny) Brassica oleracea: *varieta [[Brassica oleracea var. capitata]] (1, 2, 3, 4: var. capitata, 5, 6: convar. capitata) - 5: [[kapusta obyčajná hlávková]] *varieta [[Brassica oleracea var. sabauda]]/bullata (1, 2, 3, 4: var. sabauda, 5, 6: convar. sabauda) – 5: [[kapusta obyčajná kelová]]/[[kel hlávkový]] *varieta [[Brassica oleracea var. acephala]] (1: svar. laciniata f. crispa(*), 2: var. acephala, 3: var. viridis/acephala, 4: acephala, 5, 6: convar. viridis) – 5: [[kapusta obyčajná kučeravá]]/[[kel kučeravý]] *varieta [[Brassica oleracea var. gongylodes]] (1, 2: var. gongyloides, ,3, 4: var. gongylodes, 5, 6: convar. gongylodes) – 5: [[kapusta obyčajná kalerábová]]/[[kaleráb]] *varieta [[Brassica oleracea var. botrytis]]/cauliflora (1, 2, 3: var. botrytis, 4: cauliflora, 5, 6: convar. botrytis) – 5: [[kapusta obyčajná karfiolová]]/[[karfiol]] *varieta [[Brassica oleracea var. italica]] (1, 2, 3: var. italica, 4: botrytis (!), 5, 6: convar. italica) – 5: [[kapusta obyčajná špargľová]]/[[brokolica]] *- (1, 2, 3, 4: -, 5, 6: [[Brassica oleracea convar. ramosa]]) – 5: [[kapusta obyčajná kŕmna]] *varieta [[Brassica oleracea var. gemmifera]] (1, 2, 3, 4: var. gemmifera, 5, 6: convar. gemmifera) – 5: [[kapusta obyčajná ružičková]]/[[kel ružičkový]] Poznámky/vysvetlivky: *var.=varieta, convar. = konvarieta (v Dostal a Červenka (1991) nazývaná „odroda“), / = oddeľuje synonymá, - = neuvedené; *Prvý uvedený latinský názov je podľa Bastian (1973), 1 je názov podľa Pyramída (1976), 2 je názov podľa Encyklopédie Slovenska (1979), 3 je názov podľa Martinovský (1987), 4 je názov podľa Pekárková (2005), 5 je názov podľa Červenka et al. (1986), 6 je názov podľa Dostál a Červenka (1991) *Slovenské názvy sú tu opísané len zo zdroja č. 5, ostatné (t.j. aj zo zdrojov č. 1,2,3 a 6) pozri vyššie v tabuľke synoným resp. článkoch o jednotlivých druhoch. *(*) tento názov pokrýva len časť taxónu acephala *Dostál a Červenka (1991) v texte upresňujú, že všetky uvedené taxóny vyskytujúce sa na Slovensku patria do poddruhu Brassica oleracea subsp. oleracea ===== Marhold (2011)<ref name=BGBM/> ===== (len európske taxóny) Brassica oleracea: *poddruh [[Brassica oleracea subsp. oleracea]] – t.j. divá kapusta *poddruh [[Brassica oleracea subsp. capitata]] – t.j. to, čo je inde var. capitata a var. sabauda *poddruh [[Brassica oleracea subsp. fruticosa]] – t.j. to, čo je inde var. viridis, var. sabellica (selenisia, palmifolia), var. gemmifera a zrejme aj var. ramosa *poddruh [[Brassica oleracea subsp. caulorapa]] – t.j. to, čo je inde var. gongylodes *poddruh [[Brassica oleracea subsp. botrytis]] –t.j. to, čo je inde var. botrytis a var. italica Poznámky: 1. K. Marhold je Slovák. 2. Takéto delenie kapusty obyčajnej je veľmi zriedkavé. ==== Systémy obsahujúce viac ako jednu úroveň delenia ==== ===== Gladis a Hammer (2002)<ref name="r2" /> ===== Brassica oleracea: *poddruh [[Brassica oleracea ssp. bourgaei]] *poddruh [[Brassica oleracea ssp. cretica]] – viacero variet *poddruh [[Brassica oleracea ssp. hilarionis]] *poddruh [[Brassica oleracea ssp. incana]] – viacero variet *poddruh [[Brassica oleracea ssp. insularis]] – viacero variet *poddruh [[Brassica oleracea ssp. macrocarpa]] – viacero variet *poddruh [[Brassica oleracea ssp. robertiana]] *poddruh [[Brassica oleracea ssp. rupestris]] –viacero variet *poddruh [[Brassica oleracea ssp. villosa]] – viacero variet *poddruh [[Brassica oleracea ssp. oleracea]] (t.j. divá kapusta) *poddruh [[Brassica oleracea ssp. capitatoides]] (t.j. polodivá kapusta) *poddruh [[Brassica oleracea ssp. capitata]] (t.j. pestovaná kapusta) **konvarieta [[Brassica oleracea ssp. capitata convar. capitata]] ***varieta [[Brassica oleracea var. capitata]] ***varieta [[Brassica oleracea var. sabauda]] **konvarieta [[Brassica oleracea ssp. capitata convar. acephala]] ***polodivé kely „galega“ z Portugalska ***varieta [[Brassica oleracea var. viridis]] ***varieta [[Brassica oleracea var. sabellica]] ***varieta [[Brassica oleracea var. selenisia]] ***varieta [[Brassica oleracea var. palmifolia]] ***varieta [[Brassica oleracea var. medullosa]] ***varieta [[Brassica oleracea var. gongylodes]] **konvarieta [[Brassica oleracea ssp. capitata convar. botrytis]] ***varieta [[Brassica oleracea var. botrytis]] ***varieta [[Brassica oleracea var. italica]] ***varieta [[Brassica oleracea var. alboglabra]] **konvarieta [[Brassica oleracea ssp. capitata convar. fruticosa]] – len [[Brassica oleracea var. ramosa]] **konvarieta [[Brassica oleracea ssp. capitata convar. gemmifera]] ***varieta [[Brassica oleracea var. gemmifera]] ***varieta [[Brassica oleracea var. polycephala]] (inde nazývané: Brassica oleracea var. dalechampii) **konvarieta [[Brassica oleracea ssp. capitata convar. costata]] ***varieta [[Brassica oleracea var. costata]] ***varieta [[Brassica oleracea var. helmii]] (opísané v roku 2001, ide o prechod medzi convar. capitata a convar. acephala) Podobný systém je uvedený v Jäger et al. (2007), ale je obmedzený na taxóny vyskytujúce sa v strednej Európe a úroveň “konvarieta” je z deleneia vynechaná.<ref>JÄGER, E. J. (ed.) et al. ''Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland - Krautige Zier- und Nutzpflanzen''. Berlin: Springer-Verlag, 2007. ISBN 978-3-662-50419-2. S. 250-251 </ref> ===== Diederichsen in: Hanelt et al. (2001)<ref>HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). ''Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1''. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1436-1446</ref> ===== skupina [druhov] Brassica oleracea: *druh [[Brassica bourgaei]] *druh [[Brassica cretica]] – dva poddruhy *druh [[Brassica hilarionis]] *druh [[Brassica incana]] *druh [[Brassica insularis]] *druh [[Brassica macrocarpa]] *druh [[Brassica montana]] *druh [[Brassica rupestris]] *druh [[Brassica villosa]] *druh Brassica oleracea: **poddruh [[Brassica oleracea ssp. oleracea]] – divá kapusta **konvarieta [[Brassica oleracea convar. capitata]] ***varieta [[Brassica oleracea var. capitata]] ***varieta [[Brassica oleracea var. sabauda]] **konvarieta [[Brassica oleracea convar. acephala]] ***varieta [[Brassica oleracea var. viridis]] ***varieta [[Brassica oleracea var. sabellica]] ***varieta [[Brassica oleracea var. palmifolia]] ***varieta [[Brassica oleracea var. medullosa]] ***varieta [[Brassica oleracea var. gongylodes]] **konvarieta [[Brassica oleracea convar. botrytis]] ***varieta [[Brassica oleracea var. botrytis]] ***varieta [[Brassica oleracea var. italica]] ***varieta [[Brassica oleracea var. alboglabra]] **konvarieta [[Brassica oleracea convar. fruticosa]] – len varieta [[Brassica oleracea var. ramosa]] **konvarieta [[Brassica oleracea convar. gemmifera]] – len varieta [[Brassica oleracea var. gemmifera]] **konvarieta [[Brassica oleracea convar. costata]] Rovnaký systém uvádza Liberei et al. (2007), ale je (asi omylom) vynechaná položka convar. fruticosa/var. ramosa a divá kapusta je zaznačená ako keby išlo o poddruh platný aj pre pestované rastliny (Diederichsen striktne oddeľuje divú kapustu od ostatných, teda pestovaných druhov).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lieberei | meno = Reinhard | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Franke | meno2 = Wolfgang | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Reisdorff | meno3 = Christoph | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Nutzpflanzenkunde (118 Tabellen) | vydanie = | vydavateľ = Georg Thieme Verlag | miesto = | rok = 2007 | počet strán = 476 | url = | isbn = 978-3-13-530407-6 | kapitola = | strany = 245| jazyk = }}</ref> ===== Rhodes (1999)<ref name=HORT/> ===== Brassica oleracea: *poddruh [alebo varieta] Brassica oleracea subsp. [alebo var.] capitata **podskupina alba **podskupina rubra **podskupina sabauda *poddruh [alebo varieta] Brassica oleracea subsp. [alebo var.] acephala **podskupina plana – hladké listy **podskupina laciniata – veľmi kučeravé listy **podskupina palmifolia **podskupina medullosa **podskupina millecapitata *poddruh [alebo varieta] Brassica oleracea subsp. [alebo var.] gongylodes – len podskupina caulo-rapa *poddruh [alebo varieta] Brassica oleracea subsp. [alebo var.] botrytis **podskupina cauliflora **podskupina cymosa/italica * poddruh [alebo varieta] Brassica oleracea subsp. [alebo var.] gemmifera ===== Malý (1998), Koudela (2010)<ref name="r5"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Koudela| meno = M.| autor = | odkaz na autora = | titul = Ekologická produkce zeleniny | url = http://kz.agrobiologie.cz/ekozem/?m=specialni&p=specialni_kostalova | vydavateľ = kz.agrobiologie.cz | dátum vydania = 2010| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref>===== (Len stredeoeurópske taxóny) Brassica oleracea: *konvarieta [[Brassica oleracea convar. capitata]] – len [[Brassica oleracea var. capitata]] (hlávková kapusta) *konvarieta [[Brassica oleracea convar. oleracea]] (t.j. kely) **varieta [[Brassica oleracea var. sabauda]] (hlávkový kel) **varieta [[Brassica oleracea var. acephala|Brassica oleracea (var.) acephala]] (kučeravý kel v širšom zmysle) **varieta [[Brassica oleracea var. gemmifera]] (ružičkový kel) *konvarieta [[Brassica oleracea convar. botrytis]] **varieta [[Brassica oleracea var. botrytis]] (karfiol) **varieta [[Brassica oleracea var. italica]] (brokolica) *konvarieta [[Brassica oleracea convar. acephala]] – len [[Brassica oleracea var. gongylodes]] (kaleráb) Rovnaké delenia uvádza<ref>Cole Cropas - Inovace studijních programů AF a ZF MENDELU směřující k vytvoření mezioborové integrace CZ.1.07/2.2.00/28.0302, dostupné online: [http://web2.mendelu.cz/af_291_projekty/files/23/23-ep__p4_kostalova1.pdf] a [http://web2.mendelu.cz/af_291_projekty/files/23/23-kostalova2.pdf] prístup 13.1.2017</ref>. Podobné delenie používa aj Valšíková (2010), ale: 1. Hlávkový kel nie je zaradený pod convar. oleracea, 2. Kučeravý kel je uvedený len ako špecifická forma nazvaná “convar. oleracea var. acephala f. crispa”, 3. Karfiol (zrejme omylom) nie je zaradený pod convar. botrytis.<ref>VALŠÍKOVÁ, M. Hlúbová zelenina. (prebraté z: DVD "Pestovanie a ochrana rastlín", Agroinštitút Nitra, 2010; vystavené 7.10.2011) [http://old.agroporadenstvo.sk/rv/zelenina/valsikova_dvd/hlubova_zelenina.pdf dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171230115324/http://old.agroporadenstvo.sk/rv/zelenina/valsikova_dvd/hlubova_zelenina.pdf|date=2017-12-30}} (nadradený link [http://old.agroporadenstvo.sk/rv/oi-zelenina.php] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180118181022/http://old.agroporadenstvo.sk/rv/oi-zelenina.php|date=2018-01-18}})</ref> Poznámky: Toto veľmi osobité delenie sa, zdá sa, vyskytuje len v časti českej a slovenskej poľnohospodárske literatúry, inde sa nevyskytuje. Okrem toho je v tomto systéme z taxonomického hľadiska nesprávne spracovaný taxón “acephala”, pretože je zaradený v systéme na dvoch rôznych miestach dvoma úplne rôznymi spôsobmi. ===== Jansen, Siemonsma et al. (1993) a Vossen (1993)<ref name=JAN/> ===== Brassica oleracea: *varieta Brassica oleracea var. oleracea (divá kapusta) *skupiny kultivarov White Headed Cabbage, Red Headed Cabbage a Savoy Cabbage **skupina kultivarov [[Brassica oleracea cv. group White Headed Cabbage]]/forma Brassica oleracea var. capitata f. alba **skupina kultivarov [[Brassica oleracea cv. group Red Headed Cabbage]]/forma Brassica oleracea var. capitata f. rubra **skupina kultivarov [[Brassica oleracea cv. group Savoy Cabbage]]/varieta Brassica oleracea var. sabauda *skupiny kultivarov „kales” okrem čínskej brokolice/Brassica oleracea var. acephala: **skupina kultivarov [[Brassica oleracea cv. group Collard]]/varieta Brassica oleracea var. viridis **skupina kultivarov [[Brassica oleracea cv. group Borecole]] [alebo Curly Kale]/varieta Brassica oleracea var. sabellica **skupina kultivarov [[Brassica oleracea cv. group Palmtree Kale]]/varieta Brassica oleracea var. palmifolia **skupina kultivarov [[Brassica oleracaea cv. group Merrowstem Kale]]/varieta Brassica oleracea var. medullosa *skupina kultivarov [[Brassica oleracea cv. group Kohlrabi]]/varieta Brassica oleracea var. gongylodes *skupiny kultivarov Cauliflower a Broccoli **skupina kultivarov [[Brassica oleracea cv. group Cauliflower]]/varieta Brassica oleracea var. botrytis **skupina kultivarov [[Brassica oleracea cv. group Broccoli]]/varieta Brassica oleracea var. italica *skupina kultivarov [[Brassica oleracea cv. group Chinese Kale]]/varieta Brassica oleracea var. albogabra *skupina kultivarov [[Brassica oleracea cv. group Thousand-headed Kale]]/varieta Brassica oleracea var. ramosa *skupina kultivarov [[Brassica oleracea cv. group Brussels Sprouts]]/varieta Brassica oleracea var. gemmifera *skupina kultivarov [[Brassica oleracea cv. group Portuguese Kale]]/varieta Brassica oleracea var. costata ===== Codex Alimentarius (1993)<ref name=CA/> ===== rod Brassica: *… *druh Brassica oleracea: **konvarieta [[Brassica oleracea convar. capitata]] ***varieta [[Brassica oleracea var. rubra]] ***varieta [[Brassica oleracea var. alba]] (vrátane: forma conica) ***varieta [[Brassica oleracea var. sabauda]] **konvarieta Brassica oleracea convar. acephala ***varieta [[Brassica oleracea var. acephala]] (t.j. to, čo je inde viridis+sabellica(+selenisia+palmifolia)+ramosa) - pričom kučeravý kel je aj „var. sabellica“ a „cow cabbage“ je „var. acephala subvar. viridis“ ***varieta [[Brassica olereacea var. medullosa]] ***varieta [[Brassica oleracea var. gongylodes]] **konvarieta [[Brassica oleracea convar. botrytis]] ***varieta [[Brassica oleracea var. botrytis]] ***varieta [[Brassica oleracea var. italica]] **konvarieta [[Brassica oleracea convar. oleracea var. gemmifera]] *druh [[Brassica campestris]]: ** ... **varieta [[Brassica campestris var. alboglabra]] ===== Lizgunova et al. in: Flora SSSR (1984)<ref name="FSSSR" /> ===== agregát [druhov] Brassica aggr. oleracea (t.j. strednomorsko-európske druhy kapusty): *druh [[Brassica capitata]] („hlávková kapusta“, t. j. hlávková kapusta vrátane kapusty bezhlávkovej) **poddruh [[Brassica capitata subsp. capitata]] (t. j. európska) **poddruh [[Brassica capitata subsp. orientalis]] (t. j. východná) **poddruh [[Brassica capitata subsp. costata]] *druh [[Brassica sabauda]] („hlávkový kel“, t. j. hlávkový kel vrátane palmového kelu) **poddruh [[Brassica sabauda subsp. sabauda]] **poddruh [[Brassica sabauda subsp. palmifolia]] *druh [[Brassica oleracea]] („listový kel“, t. j. kučeravý/listový kel v širšom zmysle [okrem palmového kelu] a kŕmna kapusta a ružičkový kel): **poddruh [[Brassica oleracea subsp. oleracea]] (t.j. to, čo je inde var. viridis, medullosa a ramosa) **poddruh [[Brassica oleracea subsp. selenisia]] (t.j. kučeravý kel v užšom zmysle, t. j. to, čo je inde var. sabellica, selenisia a laciniata) **poddruh [[Brassica oleracea subsp. gemmifera]] *druh [[Brassica gongylodes]] (kaleráb) **poddruh [[Brassica gongylodes subsp. gongylodes]] (t. j. západoeurópsky kaleráb) **poddruh [[Brassica gongylodes subsp. asiatica]] (t. j. ázijský kaleráb) *druh [[Brassica botrytis]] („karfiol“, t.j. karfiol vrátane brokolice) **poddruh [[Brassica botrytis subsp. botrytis]] **poddruh [[Brassica botrytis subsp. italica]] Poznámka: Zdroj uvádza aj druh Brassica sylvestris (patria doň taxóny incana a pod. [porov. vyššie napr. Diederichsen]), ale z textu nie je jasné, či tento druh patrí tiež pod “Brassica aggr. oleracea” alebo mimo neho. ===== Betina et al. (1975)<ref name=MEB/> ===== (Len stredoeurópske taxóny) rod Brassica: *... *druh Brassica oleracea (*) – kapusta obyčajná: **odroda „[[Brassica capitata]]“ (*) – [[kapusta hlávková]] **odroda „[[Brassica sabauda]]“ (*) – [[kel hlávkový]] **odroda „[[Brassica acephala]]“ (*) – [[kel kučeravý]] **odroda „[[Brassica gemmifera]]“ (*) – [[kel ružičkový]] *druh [[Brassica rupestris]]: **... **[[Brassica rupestris var. gongyloides]] – [[kaleráb]] *druh [[Brassica cretica]]: **... **[[karfiol]] Poznámky: *Brokolica nie je uvedená *Text z MEB prebrala aj Encyklopédia medicíny *Podobný systém je tu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zöldségtermesztés szabadföldön {{!}} Digitális Tankönyvtár | url = http://www.tankonyvtar.hu/hu/tartalom/tamop425/2011_0001_521_Zoldsegterm_szabadfoldon/ch17s03.html | vydavateľ = tankonyvtar.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> *(*) Táto časť systému je taxonomicky neprípustná, pretože dvojslovný zápis typu „Brassica capitata“ znamená v taxonómii vždy druh (species), ale text článku tieto položky označuje ako odrody (a nie ako druhy), čiže si protirečí charakteristika uvedená v texte a charakteristika vyplývajúca z formálneho zápisu názvu. Správne má byť buď namiesto „Brassica capitata“ (atď.) - Brassica (con)var. capitata (atď.), alebo sa môže síce ponechať Brassica capitata (atď.) ako druh, ale zároveň sa musí „Brassica oleracea“ preklasifikovať z druhu na skupinu druhov, agregát alebo nejaký podobný (kvázi-)taxón nadradený druhu. ===== Nieuwhof (1969)<ref name=NIEU>NIEUWHOF, M. Cole crops: botany, cultivation, and utilization, 1969. Citované in: McGregor S. E. Insect Pollination Of Cultivated Crop Plants, 1976 – Chapter 6 [http://www.apiservices.biz/htm/pollination_handbook/cole00000000022D7776.html dostupné online]</ref> ===== Brassica oleracea: *varieta [[Brassica oleracea var. capitata]] *varieta [[Brassica oleracea var. sabauda]] *prechod medzi var. capitata/sabauda a var. acephala: **”collards“ (definíciu pozri vyššie v tomto článku) **[[kapusta tronchuda]] *varieta [[Brassica oleracea var. acephala]]: **subvarieta [[Brassica oleracea var. acephala subvar. plana]] (ale okrem collards – pozri vyššie) **subvarieta [[Brassica oleracea var. acephala subvar. Iaciniata]] **subvarieta [[Brassica oleracea var. acephala subvar. palmifolia]] **subvarieta [[Brassica oleracea var. acephala subvar. medullosa]] **subvarieta [[Brassica oleracea var. acephala subvar. millecapitata]] *varieta [[Brassica oleracea var. gongylodes]] *varieta [[Brassica oleracea var. botrytis]] **subvarieta [[Brassica oleracea subvar. cauliflora]] **subvarieta [[Brassica oleracea subvar. cymosa]] *varieta [[Brassica oleracea var. gemmifera]] ===== Vuľf a Malejev (1969)<ref>VUĽF, E. V., MALEJEV, O. F. Mirovyje resursy poleznych rastenij. 1969 [http://bio.niv.ru/doc/dictionary/useful-plants/fc/slovar-66-3.htm dostupné online]</ref>===== rod Brassica: *… *druh [[Brassica capitata]] *druh [[Brassica sabauda]] *druh [[Brassica subspontanea]] („kel listový zelený, kŕmny“) – t.j. convar. acephala a var. ramosa *druh [[Brassica fimbriata]] {{#tag:ref| Fimbriata je problematický taxón, ktorý sa v literatúre používa v zásade dvoma spôsobmi: 1. ako označenie jedného typu z taxónu Brassica oleracea convar. acephala (spravidla konkrétnejšie Brassica oleracea var. sabellica), pričom ale podľa niektorých názorov zahŕňa aj kapustu repkovú stopkovú (Brassica napus ssp. napus var. pabularia), 2. ako označenie tzv. „maslového kelu“, čo je podtyp hlávkového kelu.<ref>Brassica. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Miller | meno = Philip | autor = | odkaz na autora = | titul = The Gardeners Dictionary (Containing the Best and Newest Methods of Cultivating and Improving the Kitchen, Fruit, Flower Garden, and Nursery .... A - L) | vydanie = | vydavateľ = author | miesto = | rok = 1759 | počet strán = 650 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oekonomische Encyclopaedie oder allgemeines System der Staats- Stadt- Haus- und Landwirthschaft in alphabetischer Ordnung von Johann Georg Krünitz &#x5B;fortgesetzt von - Bd 73-77: Friedrich Jakob Floerke, Bd 78-123: Heinrich Gustav Flörke, Bd 124-225: Johann Wilhelm David Korth, sow. teilw. Ludwig Kossarski u. Carl Otto Hoffmann, 226-242: Carl Otto Hoffmann&#x5D; | vydanie = | vydavateľ = Poculi | miesto = | rok = 1788| počet strán = 820 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 671| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Gardener and Practical Florist | vydanie = | vydavateľ = R. Groombridge | miesto = | rok = 1844 | počet strán = 652 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 81 | jazyk = }}</ref><ref>Brassica. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Dickson | meno = R. W. | autor = | odkaz na autora = | titul = A Complete Dictionary of Practical Gardening (Comprehending All the Modern Improvements in the Art; Whether in the Raising of the Various Esculent Vegetables, Or in the Forcing and Managing of Different Sorts of Fruits and Plants, and that of Laying Out, Ornamenting, and Planting, Gardens and Pleasure Grounds: with Correct Engravings ... from Original Drawings by Sydenham Edwards) | vydanie = | vydavateľ = George Kearsley | miesto = | rok = 1807 | počet strán = 1206 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>BAILEY, L. H. Manual of Cultivated Plants. 1963, S. 436</ref><ref>MUSIL, A. F. Distinguishing the species of Brassica by their seed. US Department of Agriculture. Miscellaneous Publication No. 643, April 1948 [https://archive.org/stream/distinguishingsp643musi#page/10/mode/2up dostupné online] s. 11</ref><ref>KAYS, S. J. ''Cultivated Vegetables of the World (A Multilingual Onomasticon) ''. Wageningen: Wageningen Academic Publishers, 2011. ISBN 978-90-8686-164-4. S. 630 </ref><ref>VUĽF, E. V., MALEJEV, O. F. Mirovyje resursy poleznych rastenij. 1969 [http://bio.niv.ru/doc/dictionary/useful-plants/fc/slovar-66-2.htm dostupné online]</ref><ref>GLADIS, T., HAMMER, K. ''Die Brassica-oleracea-Gruppe''. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [https://www.nutzpflanzenvielfalt.de/sites/nutzpflanzenvielfalt.de/files/publikationen/bd1brassica1.pdf] S. 26</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Flora von Württemberg und Hohenzollern von Georg von Martens und Carl Albert Kemmler | vydanie = | vydavateľ = Osiander | miesto = | rok = 1865 | počet strán = 844 | url = | isbn = | kapitola = | strany =35 | jazyk = }}</ref><ref>HEGI, G. Illustrierte Flora von Mitteleuropa, IV. Band, 1. Hälfte. Dicotyledones (II. Teil). 1. vydanie. Mníchov: J. F. Lehmanns Verlag. 1919, S. 247 [http://dfg-viewer.de/show/?tx_dlf%5Bpage%5D=1&tx_dlf%5Bid%5D=http%3A%2F%2Fdigital.ub.uni-duesseldorf.de%2Foai%2F%3Fverb%3DGetRecord%26metadataPrefix%3Dmets%26identifier%3D1720931&tx_dlf%5Bdouble%5D=0&cHash=9805f51bd3423bd91b3c98d726b79b4d dostupné online]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Heberer | meno = Gerhard | autor = | odkaz na autora = | titul = Die Evolution der Organismen: Grundlagen und Methoden | vydanie = | vydavateľ = G. Fischer | miesto = | rok = 1959 | počet strán = 1326 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 733| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Butterkohl kommt wieder in die Nutzung | url = https://www.nutzpflanzenvielfalt.de/butterkohl-kommt-wieder-die-nutzung | vydavateľ = nutzpflanzenvielfalt.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = MF DNES, , Lucie Martínková | odkaz na autora = | titul = Uspávání zahrady: co byste ještě měli stihnout před zimou | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://hobby.idnes.cz/priprava-zahrady-na-zimu-0xa-/hobby-zahrada.aspx?c=A131114_222401_mazlicci-mfdnes_mce | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-11-16 | dátum prístupu = 2018-01-18 }}</ref> |group=pozn}} *druh [[Brassica caulorapa]] *druh [[Brassica cauliflora]] *druh [[Brassica alboglabra]] *druh [[Brassica gemmifera]] Podobný systém má Lizgunova (1948), ale bez Brassica fimbriata a Brassica alboglabra<ref>Lizgunova 1948 citovaná in: heslo kapusta v knihe Boľšaja sovetskaja enciklopedija [http://bse.sci-lib.com/article058832.html dostupné online]</ref>, a niektoré iné ruské texty<ref>GIŠ, R. A. (ed.).Klassifikacija ovoščnych rastenij: učebnoje posobije. 2. vyd. Krasnodar 2007. [https://kubsau.ru/upload/iblock/4ab/4abe94df9f47bd76547465451fea1f15.pdf dostupné online] </ref>. ===== Helm (1963)<ref name=HELM/> ===== Brassica oleracea: *(…divé taxóny) *konvarieta [[Brassica oleracea convar. capitata]] **varieta [[Brassica oleracea var. capitata]] ***forma subacuta – t.j. tvar obráteného vajca ***forma conica – t.j. tvar vajca alebo elipsy ***forma capitata – t.j. tvar gule alebo sploštenej gule **varieta [[Brassica oleracea var. sabauda]] ***forma ovata – t.j. tvar obráteného vajca ***forma oblonga – t. j. pozdĺžny tvar ***forma sabauda – t.j. okrúhly tvar **varieta [[Brassica oleracea var. costata]] *konvarieta [[Brassica oleracea convar. acephala]] – t. j. [[listový kel]], [[kravský kel]] **varieta [[Brassica oleracea var. acephala]] ***forma acephala – t j. zelený listový kel ***forma purpurascens – t.j. modrý listový kel ***forma exaltata – t .j. “Jersey Kale” **varieta [[Brassica oleracea var. selenisia]] – t.j. [[okrasný kel]] ***forma selenisia – t.j. zelený ***forma scotica – t.j. pestrofarebný **varieta [[Brassica oleracea var. sabellica]] –t j. [[kel kučeravý (sabellica)|kučeravý kel]] v užšom zmysle ***forma sabellica – t.j. zelený ***forma rubra – t.j. inej farby **varieta [[Brassica oleracea var. palmifolia]] **varieta [[Brassica oleracea var. medullosa]] **varieta [[Brassica oleracea var. gongylodes]] ***forma gongylodes – t.j. kaleráb biely ***forma violacea – t.j. kaleráb modrý *konvarieta [[Brassica oleracea convar. botrytis]] **varieta [[Brassica oleracea var. botrytis]] – t.j. [[karfiol]] a [[brokolica karfiolová]] ***forma erytrobotrytis – fialová brokolica karfiolová ***forma phaeusa – brokolica karfiolová medenej farby ***forma chlorusa – zelená brokolica karfiolová ***forma theiusa – sírovožltá brokolica karfiolová ***forma botrytis – karfiol v užšom zmysle (t.j. biely alebo krémovej farby) a brokolica karfiolová bielej alebo krémovej farby **varieta [[Brassica oleracea var. italica]] – t.j. [[brokolica stonková]] ***forma cymosa – t.j. zelená brokolica stonková ***forma albida – t.j. biela brokolica stonková ***forma flava – t.j. žltá brokolica stonková ***forma italica – t.j. fialová brokolica stonková *konvarieta [[Brassica oleracea convar. oleracea]] **varieta [[Brassica oleracea var. oleracea]] (divá kapusta) **varieta [[Brassica oleracea var. ramosa]] **varieta [[Brassica oleracea var. gemmifera]] **varieta [[Brassica oleracea var. dalechampii]] Podobné delenie má Mundt et al. (1992)/Hegi et al. (1986/1963) s tým rozdielom, že: 1. namiesto var. ramosa sú dva taxóny: var. ramosa a var. millecapitata, 2. var. selenisia je zaradená pod var. sabellica, 3. divé taxóny ani Brassica oleracea var. oleracea nie sú uvedené.<ref>system podľa “Hegi: Illustrierte Flora von Mittel-Europa. zväzok IV, časť 1, 2./3. vydanie (2. vydanie 1958-1963, 3. vydanie 1986)“, citované v hesle: Brassica oleracea L. (autorka: Mundt). In: HÄNSEL, R. et al. Hagers Handbuch der Pharmazeutischen Praxis -4 Drogen A-D. Berlin: Springer-Verlag, 1992. ISBN 978-3-642-63468-0, S. 552 [https://books.google.sk/books?id=q5WoBgAAQBAJ&pg=PA552&dq=Drogen+Brassica+Stengelkohl&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwi0-8u58P_XAhUH6KQKHdzCA-MQ6AEIKTAA#v=onepage&q=Brassica&f=false dostupné online]</ref> =====Hegi (1919)<ref>HEGI, G. Illustrierte Flora von Mitteleuropa, IV. Band, 1. Hälfte. Dicotyledones (II. Teil). 1. vydanie. Mníchov: J. F. Lehmanns Verlag. 1919, S. 245 - 249 [http://dfg-viewer.de/show/?tx_dlf%5Bpage%5D=1&tx_dlf%5Bid%5D=http%3A%2F%2Fdigital.ub.uni-duesseldorf.de%2Foai%2F%3Fverb%3DGetRecord%26metadataPrefix%3Dmets%26identifier%3D1720931&tx_dlf%5Bdouble%5D=0&cHash=9805f51bd3423bd91b3c98d726b79b4d dostupné online]</ref>===== (Tento systém je tu uvedený preto, lebo bol značne vplyvný na systémy 20. storočia.) Brassica oleracea: *poddruh [[Brassica oleracea subsp. Robertiana]] *poddruh [[Brassica oleracea subsp. montana sensu]] Pourret *poddruh [[Brassica oleracea subsp. montana]] sensu Raffin. *poddruh [[Brassica oleracea subsp. insularia]] *poddruh [[Brassica oleracea subsp. rupestris]] *poddruh [[Brassica oleracea subsp. villosa]] *poddruh [[Brassica oleracea subsp. incana]] *poddruh [[Brassica oleracea subsp. Cretica]] *poddruh [[Brassica oleracea subsp. Atlantica]] *poddruh [[Brassica oleracea subsp. oleracea]] **varieta [[Brassica oleracea var. silvestris]] – t.j. divá forma na atlantickom pobreží Európy ***forma silvestris – t.j. vlastná divá forma ***forma ramosa – t. j. pestovaná forma veľmi podobná divej forme (dnes: kapusta obyčajná kŕmna) **varieta [[Brassica oleracea var. capitata]] – t.j. [[hlávková kapusta]] ***subvarieta [[Brassica oleracea var. capitata subvar. compressa]] – t.j. hlávka v tvare stlačenej gule ***subvarieta [[Brassica oleracea var. capitata subvar. sphaerica]] - t.j. hlávka v tvare gule ****forma alba – t.j. hlávka bielo-zelenej farby ****forma rubra – t.j. hlávka fialovo-červenej farby ***subvarieta [[Brassica oleracea var. capitata subvar. obovata]] – t.j. hlávka v tvare obráteného vajca ***subvarieta [[Brassica oleracea var. capitata subvar. elliptica]] – t.j. hlávka pozdĺžno-eliptická ***subvarieta [[Brassica oleracea var. capitata subvar. conica]] – t.j. hlávka vajcovo-kuželovitá ***zvláštny podtyp: forma [[Brassica oleracea var. capitata forma fimbriata]] – t.j. listy na okrajoch kučeravé a so zárezmi {{#tag:ref|Pozri pozn. pod čiarou č. 5.|group=pozn}} **varieta [[Brassica oleracea var. Sabauda]] – t.j. [[hlávkový kel]] ***subvarieta [[Brassica oleracea var. Sabauda subvar. vulgaris]] – t.j. s guľatou hlávkou ***subvarieta [[Brassica oleracea var. Sabauda subvar. oblonga]] – t.j. s pozdĺžnou hlávkou ***subvarieta [[Brassica oleracea var. Sabauda subvar. dissecta]] – t.j. s listami so zárezmi **varieta [[Brassica oleracea var. acephala]] – t.j. „kríkovitý zimný kel“ (listy netvoria hlávku) ***subvarieta [[Brassica oleracea var. acephala subvar. plana]] – t.j. s rovnými listami ([[listový kel]]) ****forma viridis – t.j. zelený listový kel ****forma purpurascens – t.j. modrý listový kel ****forma exaltata – t.j. „Jersey Kale“ ***subvarieta [[Brassica oleracea var. acephala subvar. laciniata]] – t.j. s kučeravými alebo vrúbkovanými listami ****forma quercifolia – t.j. s dubovitými listami ****forma selenisia – t.j. okrasný kel ****forma sabellica – t.j. kučeravý kel v užšom zmysle (s kučeravými listami) ****forma crassa – t.j. so zhrubnutými a mäsitými hlavnými žilkami listov ****forma prolifera – t.j. na listových rebrách sú nápadné výhonky ****forma nepenthiformis – t.j. listové žilky majú prívesky a listy sú skrútené ***subvarieta [[Brassica oleracea var. acephala subvar. palmifolia]] – t. j. [[palmový kel]] ***subvarieta [[Brassica oleracea var. acephala subvar. millecapitata]] – t..j. [[tisíchlavý kel]] **varieta [[Brassica oleracea var. gongylodes]] - t.j. [[kaleráb]] ***forma alboviridis – t.j. bledozelený ***forma violacea – t.j. fialový alebo modrý ***(?) forma crispa – t.j. listy sú na okraji kučeravé ***forma dissecta – t.j. listy majú zárezy **(?) varieta [[Brassica oleracea var. medullosa]] – t.j. [[dreňový kel]] ** varieta [[Brassica oleracea var. Botrytis]] ***subvarieta [[Brassica oleracea var Botrytis subvar. cymosa]] – t.j. [[brokolica]] ****forma albida – t.j. žltobiela ****forma flava – t.j. žltá ****forma violascens – t.j. fialová *** subvarieta [[Brassica oleracea var Botrytis subvar. cauliflora]] – t.j. [[karfiol]] (len biely/bieložltý) **(?) varieta [[Brassica oleracea var. polycephala]] – t.j. na krátkom hlúbe je viacero menších hlávok (veľmi zriedkavé), asi prechod medzi capitata (alebo Sabauda) a gemmifera ** varieta [[Brassica oleracea var. gemmifera]] – t.j. [[ružičkový kel]] Poznámka: Veľké písmená v niektorých názvoch (napr. Sabauda, Botrytis...) nie sú preklep, pretože Hegi ich tak výslovne uvádza. == Poznámky == <references group=pozn/> ==Referencie== {{referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|q=Kapusta|wikispecies=Brassica oleracea|commons=Category:Brassica oleracea|q_štítok=kapusta}} {{Zelenina}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Hlúbová zelenina]] [[Kategória:Flóra na Slovensku]] [[Kategória:Kapustovité]] k89o81unhtyk2diqrzh3z803pm8brb7 Tiberius Coruncanius 0 218267 8210797 7520578 2026-05-08T16:21:28Z ~2026-27065-36 293875 8210797 wikitext text/x-wiki '''Tiberius Coruncanius''' († [[241 pred Kr.]]) bol [[Staroveký Rím|rímsky]] [[politik]] a vojenský veliteľ počas vojny s kráľom [[Pyrrhos Epirský|Pyrrhom]]. Ako prvý plebejec dosiahol úrad najvyššieho kňaza (''[[Pontifex Maximus]]''). Preslávil sa ako právnik a učiteľ práva. == Životopis == Coruncianius údajne pochádzal z [[Tusculum|Tuscula]]. Roku [[280 pred Kr.]] bol zvolený spolu s [[Publius Valerius Laevinus|Publiom Valeriom Laevinom]] za konzula a viedol rímsky útok proti [[Etruskovia|etruským]] mestám v [[Etrúria|Etrúrii]]. Po porážke Laeviniových légii kráľom Pyrrhom v [[bitka pri Herakleie|bitke pri Herakleie]] bol Coruncanius odvolaný do [[Rím]]a, aby ho bránil pred možným útokom [[Epirus (historické územie)|epirského]] kráľa. V roku 254 alebo [[253 pred Kr.]] bol Coruncianius zvolený za pontifika (tento úrad bol doživotný, teda v ňom zotrval až do roku [[241 pred Kr.]]). V tejto funkcii mal na starosti mnohé právne procedúry, ako uzatváranie sobášov, [[adopcia (osvojenie osoby)|adopciu]] a vykonávanie závetov, s čím súvisela jeho právnická kariéra. == Kariéra právnika == Coruncianius bol údajne prvý Riman, ktorý sa právnej činnosti nevenoval len z titulu svojho kňazského úradu, ale aj ako verejný činiteľ. Umožňoval tak svojim žiakom ako širokej verejnosti, aby sa zúčastňovali na jeho právnych jednaniach, uskutočňovaných pravdepodobne na verejnom priestranstve pred Kolégiom pontifikov (''Collegium Pontificum''). Ako prvý zaviedol v Ríme kategóriu osôb, ktoré boli zbehlé v práve a slúžili ako právni poradcovia pre verejnosť (''iurisprudentes''). Po jeho smrti bolo právne poradenstvo podchytené aj predpismi a k jeho potrebe začali byť vydávané právne príručky. Sám žiadne dielo nenapísal. Pre Rimanov bol Coruncianius prvý skutočný učiteľ práva. Do histórie vstúpil svojimi rozsiahlymi znalosťami a veľkou výrečnosťou. == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Conte | meno = Gian Biagio | odkaz na autora = | prekladatelia = Dagmar Bartoňková et al | titul = Dějiny římské literatury | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = KLP | rok = 2003 | isbn = 80-85917-87-4 | počet strán = 790 | strany = }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Coruncanius, Tiberius}} [[Kategória:Úmrtia v 241 pred Kr.]] [[Kategória:Právnici starovekého Ríma]] [[Kategória:Rímski konzuli]] mfluiz6awzqtvgbmnl65nllfomepb3q Tim Thomas 0 222931 8211048 7436870 2026-05-09T07:42:20Z ~2026-27065-36 293875 8211048 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Hokejista | Meno = Tim Thomas | Portrét = Tim thomas.JPG | Veľkosť obrázka = | Popis = [[Spojené štáty|americký]] [[ľadový hokej|hokejista]] | Dátum narodenia = {{dnv|1974|4|15}} | Miesto narodenia = {{minivlajka|USA}} [[Flint]], [[Michigan]], [[Spojené štáty|USA]] | Rok1 = 1997 | Rok2 = 2014 | Číslo = 30 | Pozícia = brankár | Chytá = pravou rukou | Výška = 180 | Váha = 91 | Prezývka = tank }} '''Timothy Thomas, Jr.''' (* [[15. apríl]] [[1974]], [[Flint]], [[Michigan]], [[Spojené štáty|USA]]) je bývalý americký hokejový brankár. Vyrastal v meste [[Davison]] v Michigane. V roku [[1994]] ho draftoval [[Quebec Nordiques]], neskôr hrával univerzitnú ligu za [[University of Vermont]]. V [[NHL]] dostal príležitosť až v roku [[2002]], keď v drese Bruins odohral štyri stretnutia. Po ďalších sezónach v nižších zámorských súťažiach a vo [[Fínsko|Fínsku]] sa presadil ako jednotka Bruins v sezóne 2005-06. V sezóne 2007-08 dostal príležitosť v NHL All-Star zápase. Od roku 2002 hrá v Bostone. V rokoch 2009 a 2011 sa stal víťazom vezinovej trofeje pre najlepšieho brankára v roku 2011 aj víťazom stanleyho pohára a držitelom Conn Smyth Trophy pre najužitočnejšieho hráča play-off. == Externé odkazy == {{hokejové odkazy}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Thomas, Tim}} [[Kategória:Osobnosti z Flintu]] [[Kategória:Hokejoví brankári USA]] [[Kategória:Strieborní olympijskí medailisti v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Strieborní olympijskí medailisti USA]] [[Kategória:Hráči Boston Bruins]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1996]] [[Kategória:Brankári Boston Bruins]] [[Kategória:Brankári Florida Panthers]] [[Kategória:Brankári Dallas Stars]] [[Kategória:Víťazi Stanleyho pohára]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] nefmw1qzzr31mogywyxjeczmy08k30f Kostol svätého Michala (Košice) 0 224260 8211063 7220820 2026-05-09T07:48:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211063 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | NKP = áno | Názov kostola = | Druh kostola = | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = St. Michael's Chapel, Košice, Slovakia 2.jpg | Popis obrázka = | Patrocínium = [[Michal (anjel)|Michal archanjel]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Slovensko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Košický kraj | Okres typ = | Okres = [[Košice I (okres)|Košice I]] | Mesto typ = | Mesto = Košice | Mestská časť typ = | Mestská časť = [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] | Adresa = | Zemepisná šírka = 48.719725 | Zemepisná dĺžka = 21.258436 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = [[Arcibiskupstvo Košice]] | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Sloh = gotický | Výstavba = [[1340]]{{--}}[[1380]] | Dokončenie = | Rekonštrukcia = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = | Commons = | nkp pred rokom 2002 = áno | súčasť nkp = Dóm sv. Alžbety | názov nkp pred 2002 = Dóm sv. Alžbety | dátum nkp = 1970 | číslo nkp = | dátum uzpf = 16.10.1963 | číslo uzpf = 1117/2 | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = 18590 | PUSR web dátum citovania = 9.9.2015 }} [[Súbor:Exteriér.JPG|náhľad|Pohľad na Kostol sv. Michala zo severozápadnej strany]] '''Kostol svätého Michala''' (do roku 2006 nazývaný ''Kaplnka sv. Michala'') je [[Gotika|gotická]] stavba nachádzajúca sa južne od [[Dóm svätej Alžbety|Dómu sv. Alžbety v Košiciach]]. Pôvodne cintorínska kaplnka (''[[karner]]'') bola postavená v druhej polovici 14. storočia a je, po kostole rádu [[Rehoľa kazateľov|dominikánov]], druhou najstaršou stavebnou pamiatkou [[Košice|Košíc]]. Zasvätená je svätému [[Michal (anjel)|Michalovi archanjelovi]], patrónovi zosnulých. Jeho vyobrazenie nájdeme, spolu s vyobrazeniami apoštolov [[Pavol (apoštol)|sv. Pavla]] a [[Peter (apoštol)|sv. Petra]], v [[Tympanón|tympane]] nad bránou kaplnky. == História == === Začiatok výstavby (14. storočie) === Vznik stavby sa datuje do rokov [[1340]] – [[1380]]. Vtedy ešte vedľa existoval jednoloďný [[Románsky sloh|románsky]] kostol, predchodca [[Dóm svätej Alžbety|Dómu sv. Alžbety]]. Jedna z teórií umeleckých historikov tvrdí, že kaplnka môže byť svätyňou väčšieho kostola, ktorého výstavbu mesto nakoniec nerealizovalo. Zamurovaním víťazného oblúka projektovaného kostola mohlo vzniknúť dnešné [[priečelie]] kaplnky. Podľa inej teórie pôvodne slúžila ako [[kostnica]], v ktorej sa pochovávali kosti, ktoré vykopali pri vytváraní nových hrobov na cintoríne okolo dómu. V kaplnke sa konali zádušné [[Omša (bohoslužba)|omše]], t. j. [[Omša (bohoslužba)|omše]] za duše zosnulých. === 15. storočie === V 15. storočí bola kaplnka ťažko poškodená delostreleckým útokom poľsko-litovského vojska. Bolo to prvýkrát, čo bolo voči mestu využité delostrelectvo. Gule vtedy poškodili nielen kaplnku, ale aj dóm a úplne zničili vtedajšiu mestskú nemocnicu. === Prvá písomná zmienka (1452) === Prvá písomná zmienka o kaplnke pochádza z roku [[1452]]. Je ňou listina, ktorú vydal košický starosta v spolupráci s mestskou radou. Podľa tejto listiny vo svojom závete ''Mikuláš Schonnelzer'' s manželkou Barborou odkázali jednu z viníc "na ciele večného svetla pred Sviatosťou oltárnou v kaplnke sv. Michala". === Szatmáriovská prestavba === V roku [[1508]] došlo k najradikálnejšej prestavbe v dejinách kaplnky. K pôvodne jednoloďovej stavbe s pôdorysom 18,2x{{m|12.5|m}} sa pristavala takmer rovnako veľká bočná [[Loď (architektúra)|loď]]. Kaplnka tak takmer dvojnásobne nabrala na objeme a zo štíhlej a elegantnej stavby sa stala stavba robustná a ťažkopádna. Iniciátorom dostavby bol kráľovský hlavný kancelár, prímas a neskôr aj ostrihomský arcibiskup ''Juraj Szatmáry''. Ten mestu ponúkol bohaté majetky ako základinu pre kaplnku, ale aj pre farský kostol. Výmenou za tieto statky sa košická mestská rada listinou zaviazala zabezpečiť pravidelné bohoslužby za spásu duše donátora, jeho rodičov a príbuzných. Pri prestavbe sa vnútro oboch lodí prepojilo [[Arkáda (architektúra)|arkádovými oblúkmi]], došlo k zbúraniu malej [[Sakristia|sakristie]] na severnej strane a vybudovaniu malého prístavku novej na južnej strane. Zbúrané bolo aj [[Oratórium (architektúra)|oratórium]]. === Požiar v roku 1556 === Roku [[1556]] kaplnka vyhorela počas obrovského požiaru Košíc. Požiar zdevastoval mnohé kostoly, kláštory, zničil radnicu, mestské brány, [[Bašta (hradby)|bašty]], drevené časti vnútorného opevnenia, vonkajšie [[palisáda (stena)|palisády]], obranné zariadenia, ako aj celé ulice v južnej a západnej časti mesta. Mestská rada bola nútená poprosiť panovníka [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda I. Habsburského]] o oslobodenie od daní a iných poplatkov na osem rokov. Výnosy košického tridsiatku (triceziny) kráľ určil na obnovu Košíc v „predošlej nádhere. === Kaplnka v období reformácie a protireformácie === Po tom, ako sa Košice stali roku [[1552]] súčasťou [[Uhorsko|Kráľovského Uhorska]] odovzdal hlavný kapitán ''Lazár Schwendi'' kaplnku veriacim maďarského jazyka. V roku [[1567]] zasiahla kaplnku [[obrazoborectvo|obrazoborecká]] násilnosť. Dvaja mešťania ''Šebastián Bakay'' a ''František Tóth'' značne poškodili jej vnútorné zariadenie. Počas obdobia [[reformácia|reformácie]] sa dostala kaplnka do rúk [[evanjelik]]ov a fungovala ako fília dómu. 7. januára [[1604]] ju hlavný kapitán ''Barbiano Belgioso'' na rozkaz [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|kráľa Rudolfa]] vrátil katolíkom, ale [[Štefan Bočkaj|Štefan Bocskay]] ju ešte toho roku opätovne odovzdal evanjelikom, a to veriacim slovenského jazyka. Vďaka tomu, že sa v kaplnke za nepokojného obdobia [[reformácia|reformácie]] a [[protireformácia|protireformácie]] konali [[bohoslužba|bohoslužby]] v [[slovenčina|slovenčine]], zaužívalo sa označenie kaplnky ''Slovenský kostol'' ("Windische Kirche") Osud kaplnky bol neskôr podobný ako dómu sv. Alžbety okrem prípadu, keď snem roku [[1705]] ponechal dóm v užívaní [[Latinská cirkev|katolíkov]], zatiaľ čo kaplnku prepustil veriacim [[Augsburské vyznanie|augsburského vyznania]] pod podmienkou, že vchod kaplnky na strane dómu sa zamuruje a zriadia sa dvere z ulice. 11. novembra [[1711]], po potlačení povstania [[František II. Rákoci|Františka Rákocziho II]], vrátili kaplnku do užívania [[Východná katolícka cirkev|katolíkom]]. V tomto roku bolo zakázané používanie cintorína a okolie kaplnky sa zmenilo na park. Dôvody sú prozaické. Pri prieskumoch sa kosti na cintoríne našli až v 8 vrstvách nad sebou <!-- kvôli čomu sa okolo kaplnky vytvorila geopatogénna zóna -->. Vzhľadom na lokalizáciu kaplnky v strede Košíc bola táto situácia nežiaduca. Roku [[1748]] vydala mestská rada podnet na vykonanie rozsiahlejšej údržby kaplnky pričom sa opravili okná, lavice a nanovo sa uliali dva zvony. Súčasne sa postarala o to, aby sa v kaplnke konali pravidelné [[Bohoslužba|bohoslužby]] dvakrát týždenne. Jedna sv. omša na úctu [[Michal (anjel)|sv. Michala]] a ostatných [[archanjel]]ov, druhá za zosnulých veriacich. === Renovácia v roku 1821 === V roku [[1821]] došlo k opravám kaplnky hlavne vďaka prípravám na blížiacu sa storočnicu košickej [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]]. Podnet na opravy podal prepošť-kanonik ''Ondrej Kozora'' a ''Krajský pamiatkový výbor''. Obnova sa realizovala na spoločné náklady [[cirkev|cirkvi]], mesta a štátu a aj s príspevkami súkromných darcov, pod vedením ''Uhorskej pamiatkovej komisie''. Košický kamenár lichtenbergského pôvodu ''Gottfired Jenne'' vtedy vybudoval novú štvorhrannú vežu. Hlavným projektantom obnovy sa stal ''Otto Sztehlo'' a práce viedol kamenosochár ''Michal Nagrand''. Došlo k úpravám terénu okolo kaplnky a južne od neho. Ten znížili na niekdajšiu pôvodnú úroveň až po jeho základové murivo. Stúpanie terénu smerom k Dómu bolo vyriešené kamenným schodiskom popred celej jeho južnej fasády. Pred portálom potom zriadili väčšiu plošinu, na ktorú sa vystupovalo po schodišti so štyrmi stupňami ale toto riešenie bolo zakrátko nahradené schodmi priamo až ku vchodu. Nápis na severnom boku veže: RENOV. 1821, RESTAURATA A. D. 1904 (Obnovená roku 1821. Reštaurovaná roku pána 1904) pojednáva o týchto stavebných úpravách. === Reštaurovanie v roku 1904 === Reštaurácia prebehla v duchu [[Gotika|gotického]] [[Purizmus (pamiatková starostlivosť)|purizmu]]. Došlo k strhnutiu masívneho objemu ''Szatmáriovskej lode'' na severnom boku, takže kaplnka nadobudla opäť svoju elegantnú podobu. Na severozápadnom nárožnom pilieri kaplnky obnovili schodiskovú vežičku s kupolou. Jej polohu a tvar zrekonštruovali podľa starých nákresov a kamenných prvkov, sekundárne zamurovaných v stenách. Zbúrala sa aj novšia sakristia na južnej strane a obnovila sa pôvodná [[sakristia]] s [[Oratórium (architektúra)|oratóriom]], taktiež spred ''Szatmáriovskej prestavb''y. Do otvorov podkrovia a veže sa osadili ochranné dubové žalúzie, ktoré sú dnes nahradené sklenenými výplňami. Socha [[svätý Florián|sv. Floriána]] na vonkajšom múre bočnej lode bola preložená k zvonici [[Urban I.|sv. Urbana]] a lampáš kráľa Mateja k západnému okraju južného portálu Dómu. [[Krypta|Kryptu]] kaplnky usporiadali a do jej bokov vložili staré náhrobky, objavené pri reštaurácií dómu. Došlo k obnoveniu stredovekého reliéfu [[Michal (anjel)|sv. Michala archanjela]], asi z roku 1400, v ktorom ohnivým mečom váži hriechy duší pri poslednom súde. Reštauračné práce projektoval a viedol ''prof. E. Schulek.'' Autorom nového reliéfu je budapeštiansky sochár ''Ferenc Mikula'', ktorý vyhotovil sochy aj pre [[interiér]]. Reštaurácie sa zúčastnili maliari ''M. K. Reiszmann'' (návrh výmaľby) a ''K. Kató'' (reštaurovanie fragmentov nástenných malieb). Vitráže sú z dielne ''M. Rotha'' v Budapešti.<ref>GÜNTHEROVÁ, Alžbeta. ''Súpis pamiatok na Slovensku II..'' Bratislava: Obzor, 1968.</ref><ref>GAŠPAR, Ján. ''Košice – Pohľady do histórie mesta na starých pohľadniciach'', Region Poprad. [[Special:BookSources/9788096934454|ISBN 978-80-969344-5-4]]</ref> Vynovený kostol bol posvätený 3. septembra [[1904]]. === Reštaurácia interiéru (20. storočie) === Približne o dvadsať rokov na to prebehla reštaurácia interiéru. Táto reštaurácia nie je považovaná za historicky odpovedajúcu. Reštaurátori zvolili odvážne zásahy do stredovekej maľby a niektoré sporné [[fragment]]y pozmenili. Zmenami prešla nástená Maľba [[Michal (anjel)|sv. Michala]], ktorému sa prizerajú [[Kozma a Damián|sv. Kozma a Damián]]. Rozsiahla časť interiéru bola vymaľovaná historizujúcou [[dekorácia|dekoráciou]] v nevhodne tmavom odtieni. ''Viktor Myskovszky'', priekopník ochrany pamiatok v Hornom Uhorsku napísal o reštaurovaní interiéru kaplnky toto: ”... Pôvodne bolo celé vnútro kaplnky vyzdobené nástennými maľbami, z ktorých sa zachovalo pár detailov vo svätyni a v poliach organovej empory. Na ploche južnej steny bol výjav z legendy [[Ladislav I. (Uhorsko)|sv. Ladislava]], keď [[Ladislav I. (Uhorsko)|sv. Ladislav]] bojuje s kumánskym vodcom Ákošom, ale túto fresku pri poslednej obnove pretreli vápnom ! Takéto vandalstvo sa môže stať len u nás! Existuje síce Krajinská pamiatková komisia, ktorej povinnosťou i povolaním by malo byť zabezpečenie údržby a ochrany našich pamiatok, pri reštaurovaní pamiatok však u nás dodnes chýba dôsledná kontrola....”.<ref>http://www.cassovia.sk/svmichal/</ref> V priebehu 20. storočia bola kaplnka pre verejnosť otvorená len výnimočne. Po [[Druhá svetová vojna|II. svetovej vojne]] len raz v roku, na sviatok sv. Michala. V roku [[1986]], počas reštaurovania [[svätyňa|svätyne]] Dómu sv. Alžbety sa vnútri kaplnky uskladnili tabuľové maľby hlavného oltára z dómu. Po ukončení reštaurovania nebola kaplnka viac pre verejnosť prístupná. === Rekonštrukcia v rokoch 1998 – 2006 === Po roku [[1903]], kedy sa odohrávali posledné veľké regotizačné úpravy, neprešla kaplnka takmer žiadnou údržbou. Až v 90-tych rokoch sa začalo pripravovať komplexné reštaurovanie a odborníci pod vedením ''prof. Jozefa Poruboviča'' pripravovali podklady. Tento výskum odhalil rozsiahle plochy stredovekej výzdoby. Rekonštrukcia potom prebiehala v rokoch [[1998]]{{--}}[[2006]] a realizovali ju odborníci zo ''Združenia pre reštaurovanie a obnovu pamiatok- Villard''. Vďaka nej získala kaplnka cenu Fénix za najlepšie zrekonštruovanú pamiatku roka [[2006]].<ref name=":0">http://korzar.sme.sk/c/4472429/obnova-kostola-sv-michala-trvala-desat-rokov.html</ref> V tomto roku došlo k preklasifikovaniu kaplnky na kostol.<ref>BAUER, Juraj. ''A plynuli stáročia...''. Košice : Mesto Košice, 2007. ISBN 978-8-969686-1-9. S. 16.</ref> == Interiér == Ide o jednoloďovú stavbu s málo vyvýšenou, polygonálne uzavretou [[Svätyňa|svätyňou]] a do západného priečelia vstavanou vežou. Vnútro kaplnky má všetky atribúty kostola počnúc [[Pastofórium|pastofóriom]] cez [[sakristia|sakristiu]], [[Oratórium (architektúra)|oratórium]] a [[chór]]. [[Súbor:Paprskovitá klenba v presbytériu kaplnky sv. Michala.JPG|náhľad|Paprskovitá klenba v presbytériu kaplnky sv. Michala]] === Presbytérium === Strop kaplnky je delený na dve polia krížovej rebrovej [[klenba|klenby]] a jedno pole paprskovitej [[Klenba|klenby]]. To sa nachádza v [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytériu]]. Svorník tohto poľa znázorňuje [[Michal (anjel)|sv. Michala]] so svojim typickým atribútom- váhami. Na medziklenbovom rebre, medzi stredným poľom a poľom presbytéria, nájdeme vloženú jednoduchú, no veľmi ojedinele používanú [[kružba|kružbu]]. Rebrá [[klenba|klenieb]] jednoduchej hruškovej profilácie sú zvedené na prípory s vegetabilne dekorovanými hlavicami. Prípory majú profil jednoduchého vyžľabeného rebra. [[Abakus|Abaky]] ich hlavíc sú oktogonálneho tvaru. V rovine [[rímsa|okennej rímsy]] sú prerušené tanierovým prstencom, ďalej sú zvedené na jednoduché pätky. ==== Hlavný oltár ==== V polygonálnom [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytériu]] sa nachádza [[oltár]] zhotovený roku [[1896]] v [[Šopron]]i. Mestu ho daroval niekdajší košický [[biskup]] [[Žigmund Bubič|Žigmund Bubics]]. Hlavnou postavou oltára je socha [[Michal (anjel)|sv. Michala]], ktorý víťazí nad [[satan]]om. Po jeho bokoch sa nachádzajú sochy archanjelov [[Rafael (anjel)|Rafaela]] a [[Gabriel (anjel)|Gabriela]]. Pod [[baldachýn]]om oltára, zakončeným krížovým kvetom je socha [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]]. Na zlatom oltári z 19. storočia sa nachádzajú typické [[Gotika|gotické]] prvky ako [[Kružba|kružby]], lomené oblúky, [[fiála|fiály]] s krabmi,... * Sedilie – Napravo od oltára sú do steny vyhĺbené tri bohato zdobené sedilie s vegetabilným dekorom a troma pomerne veľkými kamennými [[ruža]]mi ukrytými za [[Kružba|kružbou]] lomených oblúkov. Kvôli výške [[Tympanón|tympanonu]] sedílií je okno nad nimi skrátené oproti ostatným o tretinu dĺžky. [[Tympanón|Tympanony]] sú polychromované a z vonkajšej strany pokryté výrazným vegetabilným dekorom. ==== Pastofórium ==== Neskorogotické kamenné [[pastofórium]] sa nachádza v severnej časti svätyne. Na tordovanom [[stĺp]]e [[baldachýn]] členený fiálami, pod ktorým stojí soška Vir dolorum. Na skrinke tri kované gotické dvierka. ==== Sakristia ==== Na protiľahlej severnej stene oproti sedíliám je nenápadný vstup do [[sakristia|sakristie]], ktorý je tvarovaný ako jednoduchý oslí chrbát. ==== Oratórium ==== Nad vstupom do [[sakristia|sakristie]] sa nachádza zábradlie [[Oratórium (architektúra)|oratória]] na ktorom nájdeme motív troch slepých [[kružba|kružieb]] a košický erb v strede. [[Oratórium (architektúra)|Oratórium]] je zaklenuté lomeným oblúkom, ktorý končí na kamennom zábradlí. === Loď === Centrálny priestor lode je zaklenutý jedným poľom jednoduchej krížovej [[klenba|klenby]] so [[svorník]]om zobrazujúcim [[portrét]] [[Ježiš Kristus|Krista]], obklopeného rastlinným motívom. [[Klenba]] dosadá do zväzkov prípor s vegetabilnou kruhovou [[Hlavica (architektúra)|hlavicou]]. Prípory majú zväzkový obdĺžnikovitý prierez. Zaujímavé je zvedenie [[klenba|klenby]] medzi [[Loď (architektúra)|loďou]] a [[Chór (priestor pri oltári)|chórom]]. Rebrá sú tu ukončené štvorcovým [[abakus|abakom]], pod ktorým sú vytvorené konzoly štylizované do podoby [[baldachýn]]ov. V nich boli pravdepodne [[socha|sochy]], a to [[Michal (anjel)|sv. Michala]], [[patrón]]a kaplnky, na južnej strane, čo poznáme podľa vyobrazenia diabla a anjela na konzole. Na náprotivnom [[baldachýn]]e nájdeme rastlinný [[Dekorácia|dekor]]. Horná časť [[baldachýn]]ov má podobu štítu s krabmi, [[fiála]]mi, motívom ruží a krížovou [[klenba|klenbou]]. === Chór === [[Chór (priestor pri oltári)|Chór]] bol vybudovaný v západnom poli kaplnky. Je zaklenutý jednoduchou rebrovou [[Klenba|klenbou]] so [[svorník]]om s motívom ruže. V časti tohto poľa sa podarilo zreštaurovať [[Útvar (geometria)|geometricky]] štylizovanú [[Maľba|maľbu]] v čiernej a červenej farbe. Chór je zdvihnutý dvojicou [[stĺp]]ov, ktoré vytvárajú [[Arkáda (architektúra)|arkádu]]. Ich pätky sú štvorhranné, no driek, [[Hlavica (architektúra)|hlavice]] a [[abakus]] už majú tvar osemuholníka. [[Hlavica (architektúra)|Hlavice]] sú zdobené dvojvrstvým vegetabilným motívom, ktorý sa na oboch [[stĺp]]och líši. Priestor medzi nimi je zaklenutý troma lomenými oblúkmi, ktoré sú na južnej a severnej stene uchytené pomocou konzol s maskarónmi. Priestor medzi oblúkmi je zdobený maľbami, ktoré znázorňujú štyroch [[apoštol]]ov, Mareka s podobou leva, Matúša ako anjela, Lukáša v podobe býka a Jána ako orla. Podklenutie chóru je riešené troma poľami krížovej [[Klenba|klenby]] so svorníkmi s vegetabilným motívom. [[Zábradlie]] chóru je opäť dekorované slepým [[kružba|kružbovým]] motívom. === Vitrážové okná === [[Pilier]]e delia stenu na 7 častí. Vo väčšine sa nachádzajú [[Vitráž (chrám)|vitrážové]] okná lomeného tvaru. Osadenie okien je zdobené geometrickou maľbou. [[Kružba|Kružby]] týchto okien sú trojlisty a štvorlisty typické pre 14. storočie. Okno za [[oltár]]om je trojpoľové, ostatné sú dvojpoľové. Zobrazujú postavy svätcov: 1. Sv. Ján Almužník – darovala ho košická sporiteľňa a sv. Paulína – dar rodiny Polinských. 2. Sv. Andrej – dal ho zhotoviť niekdajší Košický farár Andrej Kozora. Patrona Hungariae – Je dar katedrálnej kapituly. [[Svätá Alžbeta|Sv. Alžbeta]] – dar spolku sv. Ruženca v Košiciach. 3. Sv. kráľ Štefan – Daroval ho kaplán Štefan Illés. Sv. Imrich – dala ho zhotoviť košická školská mládež. 4. Sv. Angelika – dar košického hlavného župana Žigmunda Péchyho a manželky Angeliky Wodianerovej. Sv. Helena – dar Karola Zichyho a manželky Heleny Karácsoniy. 5. Sv. Anton Paduánsky – dar spolku chleba sv. Antona v Košiciach. [[Svätý Jozef|Sv. Jozef]] – darovalí ho robotníci košickej [[Tabak (produkt)|tabakovej]] továrne. 6. Na okne organového [[chór]]u sa nachádza sv. Cecília s [[organ]]om. === Fresky === V kaplnke sa nachádzajú reštaurované [[Freska|fresky]], ktoré predstavujú [[Michal (anjel)|sv. Michala]], [[Kozma a Damián|sv. Kosmasa a sv. Damiána]]. [[Freska|Fresky]] pod [[chór]]om symbolizujú [[Marek (evanjelista)|evanjelistov]] a nástenná maľba severnej steny z roku [[1904]] zobrazuje sv. Dionýza, sv. Františku, sv. Žigmunda a sv. Annu. V lodi sú sochy sv. Ladislava a blahoslavenej Margity. Nad dverami [[sakristia|sakristie]] sa nachádza maďarský nápis, ktorý sa týka poslednej reštaurácie kaplnky a obsahuje historické údaje. Jeho slovenský preklad znie takto: "V roku spasenia 1904, v prvom roku pápežstva Pia X., v 56. roku panovania jeho cis. a apošt. kráľ. Veličenstva Františka Jozefa I., v 17. roku vlády a v roku diamantovej omše košického diecézneho biskupstva Žigmunda Bubicsa, v 12. roku hlavného županstva osvieteného pána Žigmunda Péchyho z Pečovskej Novej Vsi a v 33. roku starostenstva kráľovského radcu Teodora Munstera túto cirkev Božiu reštaurovali v jej starodávnej podobe na povďačné a pietne zvečnenie pamiatky storočného jestvovania košického biskupstva, a to z darov arcipastiera, katedrálnej kapituly, obecenstva mesta a horlivých veriacich, s podporou excelentnej uh. kráľ. správy vecí náboženských a verejnej výučby a pod vedením krajinského výboru uh. umeleckých pamiatok."<ref name=":1">WICK, Vojtech. ''Dóm svätej Alžbety v Košiciach.'' Košice: Tlačiareň "Sv. Alžbety", 1936. [[Special:BookSources/9788096709649|ISBN 978-80-967096-4-9]] S. 388</ref> == Exteriér == [[Súbor:Veža zvonice na kaplnke sv. Michala.JPG|náhľad|Veža zvonice na kaplnke sv. Michala]] Kaplnka sv. Michala sa vyznačuje ušľachtilými tvarmi a malebným priečelím. Podľa stavebnej dispozície ide o zvyčajné [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytérium]] gotického kostola s vchodom lemovaným [[víťazný oblúk|víťazným oblúkom]], ktorý sa nachádza v priečelí. Pod ním je umiestnený portál so štítom s úpravou na spôsob vimpergu. Jeho plochu vypĺňa [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéf]] s postavou [[Michal (anjel)|sv. Michala]], vážiaceho duše. V jednej mise váh archanjel váži spasenú dušu, zobrazenú v podobe dieťaťa, v druhej čert v podobe kozla stráži spotvorené postavy zatratených. Štít vyúsťuje do [[fiála|fiály]] s kyticou. V dvoch výklenkoch priečelia s osemuholníkovými konzolami s rastlinným dekorom a strieškou s krabmi vidíme novšie sochy [[apoštol]]ov [[svätý Pavol|sv. Pavla]] a [[Peter (apoštol)|sv. Petra]]. [[Súbor:Priečelie kaplnky sv. Michala.JPG|náhľad|Priečelie kaplnky sv. Michala]] Nad štítom [[Portál (architektúra)|portálu]] je neveľké kamenné [[rozeta|rozetové]] okno. V [[Priečelie|priečelí]] ďalej na úrovni [[krov]]u vidíme zaujímavé štvrťkruhové výsečové okná rámujúce dvojposchodovú zvonicu umiestnenú v osi kaplnky. Obe poschodia zvonice majú v západnom priečelí dvojdielne okná s kružbami v lomenom oblúku. Sú rámované podstavcami a [[baldachýn]]mi. Na severnej strane zvonice sa nachádza nápis pojednávajúci o rekonštrukcii vykonanej v 19. storočí. Na okrajoch hrebeňa veže sú vo výške 27,7 m dva kamenné kríže. Počas rekonštrukcie kostola udrel do kríža na južnom boku blesk. Kríž potom z výšky spadol na zem vedľa robotníka a rozbil sa. Išlo o ešte pôvodný kríž z roku 1821. Kríž na severnej strane bol obnovený už predtým.<ref>GAŠPAR, Ján. ''Košice - Pohľady do histórie mesta na starých pohľadniciach'', Region Poprad. [[Special:BookSources/9788096934454|ISBN 978-80-969344-5-4]] O. 035</ref> Valbová strecha kaplnky je pokrytá bobrovkami v dvoch farbách- zlatej a tmavej hnedej, dopĺňa ju štylizovaný odkvap. Nezvyčajným dojmom pôsobí zo statického hľadiska atypicky riešená vežička, s točitým schodiskom vnútri, na severnej fasáde. Postavená je nad bokom lomenej klenby čiže statické sily sú zvedené do nárožia kaplnky. Ukončená je kamennou strechou s výraznými krabmi a štvorhranným kvetom. Pod vežičkou sa nachádza vstup do [[Kostnica|kostnice]]. Hmota [[sakristia|sakristie]] a [[chór]]u prerušuje okennú rímsu. [[Sakristia]] má vlastné rozetové okno a na [[fasáda|fasáde]] sa nachádzajú staré náhrobky. Na nárožiach a oporách kaplnky je použité kvádrové murivo, zvyšok fasád je omietnutý. V stredoveku bol kostol pravdepodobne pomaľovaný o čom svedčí fragment maľby na južnej fasáde blízko priečelia. Opory kaplnky sú jednoduché a masívne, beží po nich okenná rímsa a v ich hornej časti sa opakuje motív podstavca a baldachýnu. [[Súbor:Epitaf Petra Roussela.JPG|náhľad|Epitaf burgundského rytiera [[Peter z Rousselu|Petra z Rousselu]] z roku 1577]] === Staré náhrobky dómu (Stredoveké a renesančné náhrobné kamene) === Roku [[1845]] zasiahli [[Košice]] povodne a voda vnikla aj do [[Dóm svätej Alžbety|Dómu sv. Alžbety]] a dlážka sa na niektorých miestach preborila. Počal obnovy dómu v rokoch 1857 – 63 a najmä roku 1877 – 96 vybrali zo stien, podlahy a základov stredoveké a renesančné náhrobné kamene. V dóme ponechali iba náhrobky košických biskupov, a to v ''kaplnke Mettercia'' a barokový epitaf neznámeho zosnulého na stene pri ''oltári navštívenia Panny Márie''. S náhrobkami ktoré boli vyňaté nebolo zaobchádzané šetrne a veľký záujem o ich kúpu nebol ani zo strany verejnosti. 17 z týchto kameňov napokon osadili na bočné fasády kaplnky sv. Michala, 29 pod arkády [[Urbanova veža|Urbanovej veže]], 15 na západný dvor [[Východoslovenské múzeum|Východoslovenského múzea]]. Časť náhrobkov sa medzitým zničila. Náhrobky na bokoch kaplnky (počínajúc od severu po obvode) sú umiestnené takto: # pamätná tabuľa manželky a troch deťoch prefekta zbrojnice ''Michala Turza'' z r.[[1623]]. # náhrobok s gotickým nápisom z konca XV. storočia # náhrobok košického konzula ''Augustína Cromera'' z r. [[1472]]. # náhrobný kameň dvoch synov lekára a doktora filozofie ''Antoniusa'' z r. [[1583]] # náhrobok ''Žofie Titili'', manželky ''Jána Nagymihályiho'' z roku [[1635]]. # náhrobok klužského mešťana ''Petra B''... z roku [[1674]]. # Náhrobný kameň košického senátora ''Václava Schwertla'' z roku [[1638]] # Náhrobok košického senátora a starostu ''Jána Langha'' z roku [[1630]] # Náhrobok vojenského inšpektora ''Ulricha Rothveta'' z roku [[1594]] # Epitaf [[Peter z Rousselu|Petra z Rousselu]], kráľovského hlavného čiašnika, kapitána hradu [[Szendrő]] z roku [[1577]] # náhrobný kameň neznámeho zosnulého s erbom # náhrobok matky mešťana ''Jakuba'' s rodinným znakom z r. [[1375]] # náhrobok účtovníka komory ''Juraja Jezernického'' z r. [[1577]] # náhrobný kameň senátora ''Andreja Varannayho'', pokladničného dozorcu [[Gabriel Betlen|Gabriela Bethlena]] # časť náhrobného kameňa s ''Perenyiovským erbom'' # náhrobok detí košického mešťana ''Juraja Kalmára'' z r. [[1622]] # Epitaf s erbom === Zvony === Vo veži kaplnky viseli pôvodne dva zvony. Väčší {{kg|29}} z roku [[1744]] a menší zvon z roku [[1886]]. Starší zvon zabavili na vojenské účely v roku [[1916]]. V roku [[1924]] bol zostávajúci zvon nahradený dvoma, ktoré sú v kaplnke dodnes. Prvý z nich je zdobený reliéfom [[Michal (anjel)|sv. Michala]] a nápisom v maďarčine, ktorý znie v preklade takto: "Sv. Michal archanjel, pros Boha za nás. Pane Bože môj, nech tvoja milosť dovolí, aby môj zvuk vzbudzoval v ľuďoch vieru a lásku. Na slávu Božiu uliali a darovali bratia Buchnerovci, košickí zvonolejári."<ref name=":1" /> Váži {{kg|115}}. Druhý zvon má hmotnosť {{kg|55}}. Zdobený je obrazom [[svätý Ondrej|sv. Ondreja]] a latinským nápisom : "S povďačnou dušou mal ma zhotoviť pán Andrej Julius Síposs, predseda a kurátor košickej kat. náboženskej obce. Roku pána 1923."<ref name=":1" /> Oba zvony sú dnes národnými kultúrnymi pamiatkami. [[Súbor:Kostnica kaplnky sv. Michala.JPG|náhľad|Vnútrajšok kostnice pod Kaplnkou sv. Michala v Košiciach]] === Kostnica === V okolí farského Kostola sv. Alžbety a vtedy ešte cintorínskej Kaplnky sv. Michala sa už v ranom [[stredovek]]u rozprestierali najstaršie mestské cintoríny. Obmedzená rozloha týchto cintorínov vyžadovala na pochovávanie viacnásobné využitie parciel. Kosti z predošlých hrobov sa preto ukladali do kostnice – hrobky, ktorá sa rozprestiera po celej dĺžke kaplnky. Vedú do nej železné dvere na severnom boku. V roku [[1771]] bolo z hygienických dôvodov zakázané pochovávanie vo vnútromestských cintorínoch. Tie boli v Košiciach úplne zrušené roku [[1805]], kedy zbúrali ich kamenné oplotenie. [[Šľachta]] a bohatší [[mešťania]] sa sporadicky nechávali ešte určitú dobu pochovávať do kostnice v kaplnke. V rokoch [[1750]] – [[1862]] tam bolo pochovaných 97 nebožtíkov. Ako poslednú v hrobke pochovali ''Máriu Schwandovú'', manželku ''Jána Adamkoviča'', mestského lesného radcu, dňa 31. augusta [[1862]]. === Priľahlý park === Keď po zrušení cintorína nechalo mesto v roku [[1831]] zbúrať aj schátranú kasáreň pri dolnej mestskej bráne južne od cintorína, priestor zarovnali a postupne tu vznikla tzv. ''Malá promenáda''. Už roku ''[[1805]]'' tu osadili sochu [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]], ktorá predtým stále pri ''súsoší Immaculaty'' vysadili dve stromoradia vlašských topoľov. Po roku [[1855]] osadili 4 rady košatých listnatých stromov a roku [[1896]] skupinu 7 pamätných mileniárnych [[lipa|líp]] na počesť tisícročia príchodu [[Maďari|Maďarov]] do [[karpatská kotlina|karpatskej kotliny]]. Táto skupina líp sa nazýva ''Arpádovou'' a slávnostne bola odhalená v máji [[1896]]. == Literatúra == *WICK, Vojtech. ''Dóm svätej Alžbety v Košiciach.'' Košice : Tlačiareň "Sv. Alžbety", 1936. ISBN 978-80-967096-4-9 *''Košice - sprievodca''. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1989. ISBN 80-85174-40-5 *KAHOUN, Karol. ''Neskorogotická architektúra na Slovensku a stavitelia východného okruhu''; Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1973. Signatura: TK-A-0171.806 *GAŠPAR, Ján. ''Košice - Pohľady do histórie mesta na starých pohľadniciach'', Region Poprad. ISBN 978-80-969344-5-4 * KOŠICE. In: {{Citácia knihy | titul = Súpis pamiatok na Slovensku | odkaz na titul = Súpis pamiatok na Slovensku | zväzok = II. K{{--}}P | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1968 | počet strán = 584 | strany = 99 }} *HEROUT, Jaroslav. ''Slabikář návštěvníků památek.'' Praha: Tvorba, 2011. ISBN 978-80-8651-640-0 *FOLTYN, Ladislav. ''Architektúra na Slovensku do polovice XIX storočia.'' Bratislava : Slovenské vydavatel'stvo krásnej literatúry, 1958. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický}} * [http://kms.sk/~ivka Model Kaplnky sv. Michala]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.cassovia.sk/svmichal/ Kaplnka svätého Michala] {{NKP v Košiciach}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Kostoly v Košiciach|Michal]] [[Kategória:Architektúra v 14. storočí]] [[Kategória:Gotické kostoly na Slovensku|Košice]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly na Slovensku|Košice]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Michalovi archanjelovi na Slovensku|Košice]] [[Kategória:Pamiatky ocenené v súťaži Kultúrna pamiatka roka]] [[Kategória:Košice - Staré Mesto]] 1gn2cxqw4bg23ubnyo8lgqpkmosntlc Sokotra 0 229057 8210744 8049470 2026-05-08T14:08:01Z ~2026-25835-64 293305 8210744 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHS = Socotra Archipelago |názov = Socotra Archipelago |obrázok = Socotra 76.jpg |titulok = Socotra |štát = {{minivlajka|Jemen|w}} |typ = prírodná pamiatka |kritériá = x |ID = 1263 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v arabských štátoch|Arabské štáty]] |súradnice = |rok = 2008 |zasadnutie = |dodatky = |ohrozenie = }} '''Sokotra''' ({{ara|{{ar|سقطرى}}}} - ''Sukutrá'') je [[súostrovie]] štyroch väčších ostrovov a niekoľkých skalnatých ostrovčekov v [[Indický oceán|Indickom oceáne]]. Sú súčasťou guvernorátu [[Adan]] v [[Jemen]]e. Okrem hlavného ostrova [[Sukutrá]] sem patria aj menšie ostrovy [[Abd al Kúrí]], [[Darsa]] a [[Samha]], spoločne nazývané ''Bratia''. Na ostrovoch žije asi 80 000 obyvateľov, z toho 43 000 v najväčšom meste [[Hádíbú]]. == Biodiverzita == Od 8. júla [[2008]] je súostrovie Sokotra [[Svetové dedičstvo UNESCO|lokalitou svetového prírodného dedičstva]] [[UNESCO]], ako biotop s jedinečnou živočíšnou aj rastlinnou [[biodiverzita|biodiverzitou]]. Z 825 rastlinných druhov sa 37 % nevyskytuje nikde inde na svete, podobne 90 % druhov plazov a 95 % druhov suchozemských slimákov. Na ostrovoch žije 192 vtáčích druhov, z toho 44 tam hniezdi. V pobrežných vodách sa vyskytuje 253 druhov útesotvorných koralov, 730 druhov rýb a 300 druhov kôrovcov.<ref>http://whc.unesco.org/en/list/1263/</ref> == História == Dejiny Sokotry úzko súvisia s vývojom regiónu dnešného Jemenu. Najstaršie civilizačné stopy v tejto oblasti siahajú až do obdobia pred 7 000 rokmi. Vďaka svojej strategickej polohe pri prielive Bab al-Mandab bola Sokotra dôležitým bodom na námorných obchodných trasách medzi Arabským polostrovom, Afrikou a Indickým subkontinentom. V antike sa región Jemenu a priľahlé územia označovali ako Arabia Felix (šťastná Arábia), čo odkazovalo na jeho úrodnosť a bohatstvo. Tento pojem sa objavuje u antických autorov, ako boli Strabón (Eudaímōn Arabia) či Plínius Starší (Arabia Felix). Náboženské dejiny Sokotry sú spojené najmä s kresťanstvom. Ostrov mal kresťanskú komunitu už v 1. storočí, pričom viaceré artefakty tohto obdobia sa na ostrove zachovali. V 13. storočí spomína prítomnosť kresťanov na Sokotre aj Marco Polo. Kresťanský vplyv bol na Sokotre dominantný až do 15. storočia. V roku 1507 dorazili na ostrov Portugalci pod vedením Tristãa da Cunha a vojenského veliteľa Afonza de Albuquerque, ktorý bol neskôr guvernérom portugalskej Goy. Ich cieľom bolo obnoviť kresťanskú prítomnosť na ostrove. Napriek počiatočnej snahe Portugalci ostrov v roku 1511 opustili pre nepriaznivé podmienky, čím sa otvoril priestor pre úplnú islamizáciu ostrova, ktorá pretrváva dodnes. V súčasnosti je islam prakticky jediným náboženstvom Sokotry, pričom väčšina obyvateľstva vyznáva sunnitskú vetvu. Počas novodobých dejín patrila Sokotra pod britský protektorát Aden, až do jeho ukončenia v roku 1967, keď vznikla Ľudová demokratická republika Jemen (Južný Jemen) – jediný marxistický štát v arabskom svete. V tom období bola Sokotra súčasťou Južného Jemenu, podporovaného Sovietskym zväzom. Na Sokotru boli dokonca vyslané sovietske vojenské jednotky ako symbol geopolitického vplyvu. Po zjednotení Severného a Južného Jemenu v roku 1990 sa ostrov stal súčasťou jednotného jemenského štátu. Aj napriek formálnemu zjednoteniu krajiny pretrvávajú v regióne silné vnútorné rozpory. V súčasnosti je Sokotra politicky a administratívne prepojená s juhom Jemenu, konkrétne s Southern Transitional Council (STC), ktorý má podporu Spojených arabských emirátov. Emiráty realizujú na ostrove viaceré investície do infraštruktúry, vrátane výstavby škôl a nemocníc, a poskytujú zdravotnú pomoc obyvateľstvu. Obyvatelia Sokotry, ktorí sú sunnitského vierovyznania, sa výrazne dištancujú od šiítskych Húsiov, ktorí majú kontrolu nad časťami severného Jemenu. == Referencie == {{Referencie}} {{Svetové dedičstvo - Jemen}} [[Kategória:Ostrovy Jemenu]] [[Kategória:Ostrovy Indického oceánu]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Jemene]] 6c8fnrrs8r4l690vv5ztgjtmkx4h99o 8210745 8210744 2026-05-08T14:09:42Z ~2026-25835-64 293305 rv na verziu pred spamom 8210745 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHS = Socotra Archipelago |názov = Socotra Archipelago |obrázok = Socotra 76.jpg |titulok = Socotra |štát = {{minivlajka|Jemen|w}} |typ = prírodná pamiatka |kritériá = x |ID = 1263 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v arabských štátoch|Arabské štáty]] |súradnice = |rok = 2008 |zasadnutie = |dodatky = |ohrozenie = }} '''Sokotra''' ({{ara|{{ar|سقطرى}}}} - ''Sukutrá'') je [[súostrovie]] štyroch väčších ostrovov a niekoľkých skalnatých ostrovčekov v [[Indický oceán|Indickom oceáne]]. Sú súčasťou guvernorátu [[Adan]] v [[Jemen]]e. Okrem hlavného ostrova [[Sukutrá]] sem patria aj menšie ostrovy [[Abd al Kúrí]], [[Darsa]] a [[Samha]], spoločne nazývané ''Bratia''. Na ostrovoch žije asi 80 000 obyvateľov, z toho 43 000 v najväčšom meste [[Hádíbú]]. == Biodiverzita == Od 8. júla [[2008]] je súostrovie Sokotra [[Svetové dedičstvo UNESCO|lokalitou svetového prírodného dedičstva]] [[UNESCO]], ako biotop s jedinečnou živočíšnou aj rastlinnou [[biodiverzita|biodiverzitou]]. Z 825 rastlinných druhov sa 37 % nevyskytuje nikde inde na svete, podobne 90 % druhov plazov a 95 % druhov suchozemských slimákov. Na ostrovoch žije 192 vtáčích druhov, z toho 44 tam hniezdi. V pobrežných vodách sa vyskytuje 253 druhov útesotvorných koralov, 730 druhov rýb a 300 druhov kôrovcov.<ref>http://whc.unesco.org/en/list/1263/</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Svetové dedičstvo - Jemen}} [[Kategória:Ostrovy Jemenu]] [[Kategória:Ostrovy Indického oceánu]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Jemene]] 0726fn3so7k2vydpp4ajbf5jvlrya0n Komunistická strana Peru – Svetlý chodník 0 231011 8210998 7714467 2026-05-09T05:10:44Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210998 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Flag of Sendero Luminoso.svg|right|thumb|Vlajka hnutia ''Svetlý chodník'']] '''Komunistická strana Peru - Svetlý chodník''' ([[španielčina|špan]]. ''Partido Comunista del Perú – Sendero Luminoso'', PCP-SL) viac známa len ako '''Svetlý chodník''' (''Sendero Luminoso'') je [[Maoizmus|maoistická]] [[Partizánska vojna|guerilová]] organizácia pôsobiaca v [[Peru]]. V roku [[1980]] bol Svetlý chodník v Peru hlavným iniciátorom takmer dve desaťročia trvajúcej [[občianska vojna|občianskej vojny]], počas ktorej sa pokúsil prevziať nad Peru politickú moc. Oficiálnym cieľom skupiny bolo nahradenie buržoáznej demokracie spoločenským systémom zvaným „[[Nová demokracia (politický koncept)|Nová demokracia]]“. Princípom bolo presvedčenie, že nastolenie [[diktatúra proletariátu|diktatúry proletariátu]] a [[kultúrna revolúcia|kultúrnej revolúcie]] spustí svetovú revolúciu, ktorá povedie k čistému [[Komunizmus|komunizmu]]. Členovia skupiny ''Svetlý chodník'' verili, že existujúce socialistické krajiny sú príliš [[Revizionizmus (marxizmus)|revizionistické]] a že skupina je jediným skutočným predvojom svetového komunistického hnutia. Ideológia a taktika skupiny mala vplyv aj na iné maoistické skupiny, najmä na [[Komunistická strana Nepálu (Maoistická)|Komunistickú stranu Nepálu (Maoistickú)]]. Skupina sa v Peru považuje za [[terorizmus|teroristickú]] organizáciu. Je predmetom odsudzovania kvôli brutalite a násiliu, ktoré páchala proti svojim politickým odporcom, roľníkom, voleným štátnym funkcionárom ale aj celkovo civilnému obyvateľstvu, ktoré s nimi nespolupracovalo. Svetlý chodník často organizoval aj sabotáže a teroristické útoky proti civilnej a ekonomickej infraštruktúre, neskôr sa tiež začal zapájať do obchodov s [[kokaín]]om. Skupina je tiež na zozname teroristických organizácií viacerých iných štátov, vrátane [[Spojené štáty|USA]], [[EÚ]] a [[Kanada|Kanady]]. Odkedy bol v roku [[1992]] zajatý vodca [[Abimael Guzmán|Abimael Guzmán Reynoso]], skupina ''Svetlý chodník'' výrazne oslabila a v súčasnosti je aktívna len sporadicky. == Vznik == [[Súbor:Mirador del Cerro Acuchimay.jpg|right|thumb|Mesto Ayacucho - hlavná bašta hnutia Svetlý chodník]] ''Svetlý chodník'' bol založený na konci 60. tych rokov ako odnož ''Komunistickej strany Peru (Bandera Roja)'' profesorom filozofie Abimaelom Guzmánom (jeho prívrženci ho volali "Presidente Gonzalo"), ktorého učenie vytvorilo základ pre militantnú maoistickú doktrínu hnutia. Prvýkrát sa hnutie prejavilo na univerzite San Cristobál v Huamange v [[región (Peru)|regióne]] [[Ayacucho]], kde Guzmán učil. Mnoho jeho študentov si osvojilo radikálnu ideológiu hnutia a medzi rokmi [[1973]] a [[1975]] ''Svetlý chodník'' získal kontrolu v študentskych radách nielen v Huamange, ale aj na univerzitách v [[Huancayo]] a [[La Cantuta]] a jeho členovia mali významnú účasť aj vo viacerých univerzitách v [[Lima|Lime]]. O nejaký čas neskôr, keď na univerzitách prehrali viacero študentských volieb, vrátane Guzmánovej vlastnej v Huamangu, rozhodli sa ich opustiť a začali sa viac zapájať do aktivít smerujúcich k ozbrojenému povstaniu. Zhromažďovali zbrane a do konca 70. rokov sa transformovali na rozsiahlu paramilitantnú organizáciu s ústredným velením, ktorého jadro tvorili takmer výlučne univerzitní profesori a študenti. Začínajúc [[17. marec|17. marcom]] [[1980]] ''Svetlý chodník'' organizoval sériu tajných mítingov v ''Ayacuche'', kde ''Ústredný výbor'' vytvoril revolučné vedenie, ktoré organizovalo milície k presunu do strategických oblastí v provinciách k začiatku ozbrojeného boja. Skupina tiež udržovala vlastnú vojenskú školu a výcvikové tábory, kde boli militanti cvičený v taktikách partizánskeho boja, používania zbraní a tiež maoistickým praktikám sebazdokonaľovania a sebadisciplíny. == Guerrillová vojna == Keď peruánska vojenská vláda v r. 1980 povolila voľby prvýkrát po dvanástich rokoch, ''Svetlý chodník'' bol jednou z niekoľkých ľavicových politických skupín, ktoré sa ich rozhodli bojkotovať a namiesto toho odštartovali proti vláde partizánsku vojnu. [[17. máj]]a 1980, v predvečer prezidentských volieb napadli členovia skupiny volebný úrad a spálili schránky s neoznačenými volebnými lístkami v meste ''Chuschi'' v ''Ayacucho'', čo sa pokladá za ich prvý "akt vojny" . [[Súbor:Zones registering Sendero Luminoso (Shining Path) activity.svg|náhľad|Oblasti pôsobenia Svetlého chodníka v [[Peru]]]] Počas 80.tych rokov organizácia výrazne nabrala na sile, počet jej členov dosiahol vyše 23 000 a do roku [[1991]] mal už ''Svetlý chodník'' pod kontrolou veľkú časť vidieka v centrálnom a južnom Peru a výrazne sa tiež prejavoval aj na predmestiach hlavného mesta Limy, kde jeho členovia podnikali útoky proti civilnému obyvateľstvu a infraštruktúre. Napr. v júni [[1985]] odpálili výbušninu v aute blízko vládneho a justičného paláca, v roku [[1983]] zapríčinili rozsiahle výpadky prúdu zničením transformačných veží a vypálili tiež ''Bayerovu'' priemyselnú továreň, pričom ju úplne zničili. V jednom z ich posledných útokov [[16. júl]]a [[1992]] odpálili silnú bombu na ''Taratskej ulici'' v luxusnej štvrti ''Miraflore'' v ''Lime'', pričom zahynulo 25 ľudí a ďalších 155 sa zranilo. Na vidieku sa pokúšali zabezpečovať si podporu praktizovaním tzv. "ľudových súdov", pri ktorých svojvoľne odsudzovali na smrť miestnych štátnych úradníkov, zámožných obchodníkov, zlodejov dobytka či iných medzi chudobným vidieckym obyvateľstvom neobľúbených ľudí. Túto podporu však nie vždy dostávali a tak sa stávalo, že medzi ''Svetlým chodníkom'' a miestnym roľníckym obyvateľstvom vznikali konflikty, a to hlavne potom, ako peruánska vláda začala podporovať roľnícke domobranné skupiny zvané ''rondas''. Konflikty vyvrcholili, keď v marci 1983 ''rondasisti'' v provincii [[Huancasancos]] v mestečku ''Lucanamarca'' brutálne zabili miestneho veliteľa ''Svetlého chodníka'', ''Olegaria Curitomaya''. Ako odpoveď na to členovia ''Svetlého chodníka'' [[3. apríl]]a 1983 napadli ''Lucanamarcu'' a ďalšie okolité dediny a zavraždili v nich celkovo 69 ľudí, vrátane žien a detí. Táto udalosť sa stala známa ako ''Lucanamarcský masaker'' a bola prvým z viacerých veľkých útokov ''Svetlého chodníka'' proti roľníckej komunite. Počas vojny bol ''Svetlý chodník'' v ozbrojenom konflikte okrem vládnych vojsk a nimi podporovaných milícií ''rondas'' aj s inou významnou guerrillovou skupinou, umiernenejším [[Revolučné hnutie Tupac Amaru|Revolučným hnutím Tupaca Amaru]]. Stál však aj za mnohými individuálnymi vraždami svojich oponentov, politikov, odborárov, aktivistov, no aj cudzincov pôsobiacich v Peru a tiež niekoľkých turistov. Z týchto aktov najväčšie pobúrenie spôsobila napr. vražda populárnej afro-peruánskej aktivistky ''Maríe Eleny Moyanovej'' z [[15. február]]a 1992, či vražda 2 poľských a talianskeho kňaza z augusta 1991. == Reakcia vlády == Vláda spočiatku zareagovala na akcie ''Svetlého chodníka'' dosť vlažne, čo však organizáciu len viac posilnilo. Až [[29. december|29. decembra]] [[1981]] vláda vyhlásila výnimočný stav v troch [[Andy|Andských]] regiónoch; Ayacucho, [[Huancavelica]] a [[Apurímac]], pričom poslala do týchto oblastí armádu a povolila vojenskej sile svojvolné zatýkanie podozrivých osob. Vojenské jednotky však často porušovali ľudské práva, používali neprimerané násilie a zabili mnoho nevinných civilistov, ničili dediny, vraždili a mučili ľudí podozrivých z podpory organizácie a tiež sa stali zodpovednými za niekoľko veľkých masakier civilného obyvateľstva spôsobených počas konfliktu (napr. usmrtenie 74 civilistov v ''Accomarce'' zo [[14. augusta]] 1985). Štát okrem nasadenia armády do boja proti Svetlému chodníku široko zapojil aj tajné služby, ktoré sa ale tiež stali zodpovedné za mnoho zverstiev, predovšetkým za masakre v ''La Cantuta'' (10 obetí) a ''Barrios Altos'' (15 obetí), ktoré priamo v Lime spáchali ich polovojenské [[eskadry smrti]] známe ako [[Grupo Colina]], navyše na podnet samotného prezidenta [[Alberto Fujimori|Alberta Fujimoriho]] (ktorý bol za to neskôr odsúdený na 25 rokov väzenia). Vládne jednotky tiež brutálne potlačili viacero väzenských vzbúr, pričom usmrtili stovky zadržaných členov Svetlého chodníka. V konečnom dôsledku všetky tieto aspekty zapríčinili, že mnohý ľudia v Peru začali vnímať ''Svetlý chodník'' ako menšie zlo a jeho podpora sa do začiatku 90. rokov zvyšovala. Po páde vlády prezidenta Alberta Fujimoriho dočasný prezident [[Valentín Paniagua]] založil ''"Komisiu pre pravdu a zmierenie"'' kvôli vyšetrovaniu konfliktu. Tá vo svojej záverečnej správe z roku [[2003]] zverejnila, že medzi rokmi 1980 až [[2000]] zahynulo alebo zmizlo kvôli ozbrojenému konfliktu v Peru 69 280 ľudí. Uvádza, že ''Svetlý chodník'' je zodpovedný za polovicu obetí konfliktu, za zvyšok sú zodpovedné vládne jednotky a v menšej miere aj iné malé guerrillové skupiny a miestne milície. == Zajatie Guzmána a pád hnutia == [[12. september|12. septembra]] 1992 peruánska polícia zatkla ''Guzmána'' a niekoľko ďalších lídrov ''Svetlého chodníka'' v apartmáne nad tanečným štúdiom v štvrti ''Surquillo'' v ''Lime''. Polícia monitorovala apartmán spolu s viacerými ďalšími podozrivými miestami, kde boli videní členovia skupiny. Guzmána odhalila prehliadka odpadkového koša apartmánu, kde objavili prázdnu tubu od kožného krému proti psoriáze, ktorou Guzmán trpel. Zatknutie prišlo práve v čase, keď aktivity ''Svetlého chodníka'' dosahovali svoj vrchol a po mnohých aktoch teroru bolo veľa ľudí presvedčených o tom, že by mohol reálne destabilizovať vládu a uchopiť moc v krajine. Hoci vysoká aktivita ''Svetlého chodníka'' nejaký čas pokračovala aj po Guzmánovom zatknutí, keď v r. [[1993]] začal hovoriť o mieri, organizácia sa rozdelila, niektorí členovia súhlasili s Guzmánom, iný nie. V tej militantnejšej frakcii Guzmánovu rolu lídra prevzal ''Oscar Feliciano Ramirez'', ktorého zatkli peruánske úrady až v r. [[1999]]. Po Ramirézovom zatknutí sa skupina ešte viac roztrieštila, guerrillové aktivity rapídne klesli a do oblastí v ktorých predtým organizácia pôsobila, sa vrátil relatívny pokoj. Napriek silnému oslabeniu militantná frakcia ''Svetlého chodníka'' nazývaná ''Proseguir'' (Napred) stále existuje, pričom jej aktivity do roku [[2010]] pozvoľna narastali. Napr.[[9. jún]]a [[2003]] členovia skupiny zaútočili na tábor v ''Ayacucho'' a zobrali 68 zamestnancov argentínskej spoločnosti ''Techint'' a troch policajtov ako rukojemníkov. V januári [[2004]] sa v interview pre médiá muž známy ako "súdruh ''Artemio'' " predstavil ako nový líder organizácie a povedal, že pokiaľ vláda nedá amnestiu vrcholným lídrom ''Svetlého chodníka'', opäť začnú s násilnými akciami. [[22. december|22. decembra]] [[2005]] prepadli policajnú hliadku v regióne [[Huánuco]] a zabili 8 policajtov, na čo prezident ''Alejandro Toledo'' vyhlásil v regióne výnimočný stav. [[19. február]]a [[2006]] polícia zabila ''Hectora Aponteho'', veliteľa, ktorý bol pravdepodobne za útok v Huanacu zodpovedný. V decembri [[2006]] bola v súvislosti s aktivitami ''Svetlého chodníka'' peruánska armáda opäť poslaná do regiónu. V októbri [[2008]] pri útoku guerríl na vojenský konvoj zahynulo 12 vojakov a 7 civilistov. V súčasnosti sú navyše frakcie Svetlého chodníka výrazne zapojené do obchodu s [[kokaín]]om, ktorý, podobne ako [[FARC]] v [[Kolumbia|Kolumbii]], využívajú na financovanie svojich aktivít. Podľa vládnych zdrojov sa počet členov ''Svetlého chodníka'' odhadoval v roku 2006 asi na 300. Po roku 2010 bolo vďaka zvýšeným aktivitám peruánskej armády a polície viacero veliteľov frakcii Svetlého chodníka zneškodnených a [[12. februára]] [[2012]] bol zadržaný aj súdruh Artemio. Následne na to vyhlásil prezident [[Ollanta Humala]] frakciu Svetlého chodníka v oblasti rieky [[Huallaga]] za porazenú a oznámil zámer definitívne zneškodniť aj zvyšné frakcie militantov. == Externé odkazy == * [http://www.blythe.org/peru-pcp/ The People's War in Perú Archive - Information about the Communist Party of Perú (PCP)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070119020616/http://www.blythe.org/peru-pcp/ |date=2007-01-19 }} * [http://www.cverdad.org.pe/ifinal/index.php Správa peruánskej Komisie pre pravdu a zmierenie (PDF)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20040603101314/http://www.cverdad.org.pe/ifinal/index.php |date=2004-06-03 }} * [http://www.specialista.info/view.php?cisloclanku=2006022001 História Svetlého chodníka a zoznam teroristických útokov v rokoch 1989-2002.] [[Kategória:Politické strany v Peru]] [[Kategória:Dejiny Peru]] [[Kategória:Skupiny označené za teroristické]] [[Kategória:Komunizmus]] [[Kategória:Maoizmus]] q71zuaraefm7xdi7wx8c5bjgpzbhv97 Josef Vavroušek 0 232527 8210718 7987053 2026-05-08T12:49:07Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210718 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Josef Vavroušek | Rodné meno = | Popis osoby = český ekológ a politik | Portrét = Josef Vavroušek a Dennis Meadows, STUŽ, Praha,26.8.1994 03 croped.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Josef Vavroušek v roku 1994 | Dátum narodenia = [[15. september]] [[1944]] | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Protektorát Čechy a Morava]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1995|3|18|1944|9|15}} | Miesto úmrtia = [[Parichvost (dolina)|dolina Parichvost]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[České vysoké učení technické v Praze|ČVUT v Prahe]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Politika | Portál2 = | Portál3 = }} [[Docent|Doc.]] [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Josef Vavroušek''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[15. september]] [[1944]], [[Praha]] – † [[18. marec]] [[1995]], [[Parichvost (dolina)|dolina Parichvost]], [[Slovensko]]) bol [[Česi|český]] [[ekológia|ekológ]] a [[politik]]. Bol prvým česko-slovenským ministrom životného prostredia v rokoch [[1990]]{{--}}[[1992]] a zakladateľom [[Spoločnosť pre trvalo udržateľný život|Spoločnosti pre trvalo udržatelný život]] (1992). == Cena Josefa Vavrouška == [[Cena Josefa Vavrouška]] je ocenenie, ktoré zriadila [[Nadácia Charty 77]] v roku [[1996]] na jeho počesť, cena je udeľovaná „za aktívne presadzovanie trvale udržateľného spôsobu života, za činnosť usilujúcu sa o pozitívne riešenie vzájomne spojených ekologických, sociálnych, ekonomických a ďalších problémov alebo za výnimočný čin alebo činnosť v oblasti ochrany životného prostredia a udržateľného rozvoja“.<ref>[http://www.bariery.cz/Projekty/Ceny/Cena-Josefa-Vavrouska.aspx Cena Josefa Vavrouška]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Ocenenia == * [[1996]]: [[Cena Františka Kriegla]] in memoriam od [[Nadace Charty 77|Nadácie Charty 77]] za tvorivú prácu pre trvalo udržateľný život<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cena Františka Kriegla | url = https://www.kontobariery.cz/Nadace-Charty-77/Ceny/Cena-Frantiska-Kriegla | vydavateľ = Nadace Charty 77 : Konto Bariéry | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-10 | miesto = Praha | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210514021655/https://www.kontobariery.cz/Nadace-Charty-77/Ceny/Cena-Frantiska-Kriegla | dátum archivácie = 2021-05-14 }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.stuz.cz/view.php?nazevclanku=&cisloclanku=2004121103 Mikuláš Huba: Josef Vavroušek by práve oslavoval šesťdesiatku] * [http://www.stuz.cz/ Společnost pro trvale udržitelný život - oficiální stránka] * [http://www.seps.sk/zp/stuz/ Spoločnosť pre trvalo udržatelný život v SR] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080612064012/http://www.seps.sk/zp/stuz/ |date=2008-06-12 }} {{Cena Františka Kriegla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vavroušek, Josef}} [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Českí ekológovia]] [[Kategória:Českí aktivisti]] [[Kategória:Českí horolezci]] [[Kategória:Ochrancovia prírody]] [[Kategória:Ministri životného prostredia Československa]] [[Kategória:Absolventi Českého vysokého učení technického]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)]] [[Kategória:Laureáti Ceny Františka Kriegla]] j5rayb6ovkdyjpbksevy2j23md8bcog Josef Kalbáč 0 240274 8210710 8065110 2026-05-08T12:36:37Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210710 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Josef Kalbáč | Rodné meno = | Portrét = Josef Kalbáč.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis = český politik |Dátum narodenia = {{dnv|1940|2|17}} |Miesto narodenia = [[Třebohostice]], [[Česko]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Josef Kalbáč''' (* [[17. február]] [[1940]], [[Třebohostice]]) je český politik, bývalý senátor a jeden z najvýraznejších kritikov [[Lisabonská zmluva|Lisabonskej zmluvy]]. Od mladosti pracoval v poľnohospodárstve, diaľkovovo vyštudoval vysokú školu poľnohospodársku. Od roku [[1968]] je členom [[Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová|KDÚ-ČSL]], za ktorú bol zvolený senátorom za obvod [[Strakonice]]. V [[Senát Parlamentu Českej republiky|senáte]] patril k najvýraznejším kritikom [[Lisabonská zmluva|Lisabonskej zmluvy]]. V prezidentských voľbách v roku [[2008]] podporil prezidenta [[Václav Klaus|Václava Klausa]]. Vo voľbách v roku [[2008]] postúpil do druhého kola, ale v ňom ho tesne porazil kandidát [[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]]. V marci [[2009]] potvrdil hovorca prezidenta Václava Klausa Radim Ochvat, že Kalbáč pôsobí ako externý poradca prezidenta.<ref>[http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/byvaly-senator-kalbac-dela-klausovi-externiho-poradce/364203 Bývalý senátor Kalbáč dělá Klausovi externího poradce]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://kalbac.kdu.cz Oficiálna stránka] * [http://www.euportal.cz/Authors/kalbac_josef.aspx Články Josefa Kalbáče na euportal.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080701050333/http://www.euportal.cz/Authors/kalbac_josef.aspx |date=2008-07-01 }} * [http://www.mediainfo.cz/hitparada.php?t=p&s=cd&c=300&r=&w=0&q=&p=0&fM=0&tM=0&fY=0&tY=0&fD=0&tD=0&s=cd&action=graph&id=705 Josef Kalbáč - graf medializácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120112031059/http://www.mediainfo.cz/hitparada.php?t=p&s=cd&c=300&r=&w=0&q=&p=0&fM=0&tM=0&fY=0&tY=0&fD=0&tD=0&s=cd&action=graph&id=705 |date=2012-01-12 }} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kalbáč, Josef}} [[Kategória:Českí politici]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)]] ch6egsl0f2ti2rd2mxeozzlykhqx73p Michael Giacchino 0 241325 8210869 7651449 2026-05-08T18:47:15Z ~2026-27503-96 294267 8210869 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Michael Giacchino | fotka = Michael Giacchino Sep 2017.jpg | dátum narodenia = {{dnv|1967|10|10}} | miesto narodenia = [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]] | povolanie = [[Filmová hudba|skladateľ filmovej hudby]] | roky pôsobenia = 1997–doteraz | webstránka = [http://www.michaelgiacchino.com/ Oficiálna webstránka] | Cena Emmy = '''Vynikajúca hudba k seriálu (dramatické zdôraznenie)'''<br/>[[2004]] ''[[Nezvestní]]'' | Cena Grammy = '''Najlepší soundtrackový album k filmu'''<br/>[[2007]] ''[[Ratatouille]]'' }} '''Michael Giacchino''' (talianska výslovnosť [dʒaˈkkino]) (* [[10. október]] [[1967]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký skladateľ [[soundtrack]]ov, nositeľ [[Academy Award|Oscara]], ktorý skomponoval viacero ocenených [[filmová hudba|skladieb]] k známym filmom, televíznym seriálom a [[videohra|videohrám]].<ref>[http://www.imdb.com/name/nm0315974/ IMDb - Michael Giacchino]</ref> Jeho skladby sú známe použitím [[plechový dychový nástroj|plechových dychových nástrojov]]. == Životopis == Michael Giacchino sa narodil v Riverside Township, [[New Jersey]]. Predkovia jeho otca pochádzali zo Sicílie a predkovia jeho matky emigrovali z mesta Abruzzo v strede Talianska. Jeho brat Anthony Giacchino je tvorca dokumentárnych filmov a má dvojité občianstvo: americké a talianske. Giacchino vyrástol v Edgewater Park Township, New Jersey.<ref>{{Citácia periodika|titul=Michael Giacchino's Mission: Make the Old Music New|url=https://www.nytimes.com/2006/05/07/movies/07burl.html|periodikum=The New York Times|dátum=2006-05-07|dátum prístupu=2021-12-05|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Jon|priezvisko=Burlingame}}</ref> Zmaturoval na škole Holy Cross High School v Delran Township, New Jersey v roku 1986.<ref>Longsdorf, Amy. "Success sounds great for Giacchino", ''Courier-Post'', February 24, 2008. Accessed February 3, 2013. "Giacchino, a graduate of Holy Cross High School (Class of '86), was scoring video games when Abrams gave him his first big break writing the music for TV's ''Alias'' and ''Lost.''"</ref> Giacchino začal kombinovať obrázky a hudbu vo veku 10 rokov, keď v suteréne začal vytvárať fázové animácie s podomácky vytvorenou hudbou. Počas strednej školy učiteľ umenia, ktorý bol Giacchinovým mentorom, odporučil jeho rodičom, aby ho prihlásili do školy vizuálneho umenia School of Visual Arts v [[New York (mesto)|New Yorku]].<ref name=":0">Lincourt, Carrie. "Q + A". ''Visual Arts Journal''. Volume 19, Number 1. Spring 2011. School of Visual Arts. Pages 46–49.</ref> Giacchino sa prihlásil na hlavný odbor filmová produkcia s vedľajším odborom história. Počas svojho posledného roku na škole prijal neplatenú stáž v [[Universal Pictures]]. Giacchino, ktorý bol jediným uchádzačom, získal pozíciu na 6 mesiacov. Venoval sa jej v noci a cez deň chodil do školy a pracoval v obchodnom reťazci Macy’s, aby dokázal zaplatiť nájom. V roku 1990 zmaturoval a získal titul bakalár umenia Bachelor of Fine Arts. Potom chodil na hodiny hudby na Juilliard School a neskôr na [[University of California, Los Angeles|Kalifornskej univerzite]] (UCLA).<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citácia periodika|titul=Michael Giacchino's Mission: Make the Old Music New|url=https://www.nytimes.com/2006/05/07/movies/07burl.html|periodikum=The New York Times|dátum=2006-05-07|dátum prístupu=2021-12-05|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Jon|priezvisko=Burlingame}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mackie - Featured Users|url=http://www.mackie.com/artists/index.html?id=357&y=2005|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2006-05-23|dátum prístupu=2021-12-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20060523004709/http://www.mackie.com/artists/index.html?id=357&y=2005|dátum archivácie=2006-05-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Biography » Michael Giacchino|url=https://michaelgiacchino.com/biography/|dátum prístupu=2021-12-05|jazyk=en-US}}</ref> Po skončení stáže a po zmaturovaní dostal prácu v [[Universal Pictures]]. Neskôr pracoval v oblasti reklamy v [[The Walt Disney Company|Disney]] a po tom, čo sa Disney presťahovalo do Los Angeles, Giacchino sa presťahoval tiež. V noci navštevoval nočné hodiny inštrumentácie na UCLA. Vďaka práci pre Disney prišiel do kontaktu s rôznymi osobnosťami filmového priemyslu, vrátane producentov zodpovedných za najímanie skladateľov. Preto, keď sa otvorila pozícia producenta v Disney Interactive, Giacchino sa o ňu uchádzal a získal ju.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mackie - Featured Users|url=http://www.mackie.com/artists/index.html?id=357&y=2005|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2006-05-23|dátum prístupu=2021-12-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20060523004709/http://www.mackie.com/artists/index.html?id=357&y=2005|dátum archivácie=2006-05-23}}</ref>   == Kariéra == === Videohry === Giacchinova tvorba pre Disney Interactive počas 16-bitovej éry zahŕňa Sega Genesis hru ''Gargoyles'', SNES hru ''Maui Mallard in Cold Shadow'' a rozličné verzie hier ''The Lion King'' pre konzolu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michael Giacchino Video Game Credits and Biography|url=https://www.mobygames.com/developer/sheet/view/developerId,47852/|vydavateľ=MobyGames|dátum prístupu=2021-12-05}}</ref> Ale jeho prvým dôležitým projektom bola videoherná adaptácia filmu ''The Lost World: Jurassic Park'' z roku 1997 pre DreamWorks.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=michael giacchino. the official website|url=http://www.michaelgiacchino.com/works.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2008-03-30|dátum prístupu=2021-12-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20080330044225/http://www.michaelgiacchino.com/works.html|dátum archivácie=2008-03-30}}</ref> Giacchino pokračoval v spolupráci s DreamWorks napríklad na hudbe pre ''Small Soldiers'' v roku 1998. Spolupracoval aj s Pandemic studios a vytvoril hudobnú tému pre ''Mercenaries: Playground of Destruction''. Zoznam projektov, za ktoré bol Giacchino ocenený, zahŕňa štyri pokračovania série ''Medal of Honor'', ''Heroes: 2'', a tiež niekoľko ďalších hier o 2. svetovej vojne ako ''Secret Weapons Over Normandy'', ''Call of Duty'' a ''Call of Duty: Finest Hour''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=michael giacchino. the official website|url=http://www.michaelgiacchino.com/works.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2008-03-30|dátum prístupu=2021-12-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20080330044225/http://www.michaelgiacchino.com/works.html|dátum archivácie=2008-03-30}}</ref> Okrem toho Giacchino skomponoval témy pre ''The Incredibles: Rise of the Underminer'' a spolupracoval na téme pre ''Black'' so skladateľom Chris Tiltonom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chris Tilton: Composer|url=http://www.christilton.com/black.htm|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2006-08-30|dátum prístupu=2021-12-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20060830210811/http://www.christilton.com/black.htm|dátum archivácie=2006-08-30}}</ref> Je autorom hudby pre hru ''Alias'', ktorá je založená na televíznom seriáli s rovnakým názvom. V roku 2008 Giacchino zložil hudbu pre ''Turning Point: Fall of Liberty''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://news.teamxbox.com/xbox/13807/Michael-Giacchino-to-Score-Turning-Point-Fall-of-Liberty/ |dátum prístupu=2013-01-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130720120131/http://news.teamxbox.com/xbox/13807/Michael-Giacchino-to-Score-Turning-Point-Fall-of-Liberty/ |dátum archivácie=2013-07-20 }}</ref> V roku 2007 sa vrátil ku ''Medal of Honor'' a skomponoval hudbu ku hre ''Medal of Honor: Airborne''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=News|url=https://www.scoringsessions.com/news|vydavateľ=ScoringSessions.com|dátum prístupu=2021-12-05|jazyk=en-US}}</ref> === Film a televízia === Giacchinova práca na mnohých videohrách viedla k jeho vstupu do sveta televízie a filmu. V roku 2001 J. J. Abrams, producent televízneho seriálu ''Alias'', objavil Giacchina a požiadal ho, aby skomponoval hudbu k novému seriálu. Hudba, ktorú vytvoril, bola kombináciou orchestrálnej hudby pretkanej s elektronickou hudbou. Giacchino vytvoril veľmi uznávanú sprievodnú hudbu aj k ďalšiemu televíznemu seriálu J. J. Abramsa: ''Lost''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lost Soundtrack|url=https://www.amazon.com/dp/B000EHSVDM|dátum vydania=2004|dátum prístupu=2021-12-05}}</ref>, v ktorej použil ako perkusie náhradné diely z trupu lietadla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=theLogBook.com Music Reviews » Lost - music by Michael Giacchino|url=http://www.thelogbook.com/music/lost-music-by-michael-giacchino/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2007-03-03|dátum prístupu=2021-12-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20070303080708/http://www.thelogbook.com/music/lost-music-by-michael-giacchino/|dátum archivácie=2007-03-03}}</ref>   V roku 2004 získal Giacchino po prvýkrat poverenie skomponovať hudbu na veľký celovečerný film. Brad Bird, riaditeľ štúdia [[Pixar Animation Studios|Pixar]] sa na neho obrátil kvôli filmu ''[[Rodinka úžasných]]'' po tom, čo si vypočul Giacchinovu hudbu na ''Alias''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maintenance – Cinemusic|url=http://www.cinemusic.net/maintenance/|dátum prístupu=2021-12-05|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20211208164845/https://www.cinemusic.net/maintenance/|dátum archivácie=2021-12-08}}</ref> V roku 2005 bol Giacchino  za tento film nominovaný na cenu Grammy v 2 kategóriách : za najlepšiu hudbu k filmu a za najlepšiu inštrumentálnu kompozíciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wayback Machine|url=http://www.mlscmusic.com/Charts%20Awards/48%20grammy/48Grammy%20Nom%20List.pdf|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2007-09-29|dátum prístupu=2021-12-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20070929174801/http://www.mlscmusic.com/Charts%20Awards/48%20grammy/48Grammy%20Nom%20List.pdf|dátum archivácie=2007-09-29}}</ref> Giacchino skomponoval hudbu aj k filmom ''Sky High'' a ''The Family Stone'' a k televíznemu filmu ''The Muppets' Wizard of Oz''. Je autorom hudby k poslednému dielu ''[[Tom a Jerry]]'' od [[Joseph Barbera|Josepha Barberu]] a slávnemu Abramsovovmu filmu z 2006 ''Mission: Impossible III''.<ref>M:I – Iii. CDUniverse (May 9, 2006). Retrieved on August 21, 2011.</ref> Giacchinovým ďalším hudobným úspechom bola Parížom inšpirovaná hudba k Disneyho animovanému filmu ''Ratatouille''. Za hudbu k tomuto filmu získal svoju prvú nomináciu na Oscara. Cenu Oscar získal v kategórii najlepšia skladba (Best Original Score) za Pixar film ''Up''. Bola to prvá výhra filmu z dielne Pixar v tejto kategórii.[4] Z ďalších úspešných kompozícií môžeme spomenúť hudbu k Abramsovmu filmu ''Star Trek'' v 2009, Marvel filmu ''Doctor Strange'' v 2016 a hudbu k Disneyho filmu ''Zootopia''. Giacchino zložil hudbu ešte k dvom filmom štúdia Marvel: ''Spider-Man: Homecoming'' v 2017 a jeho pokračovanie v 2019 ''Spider-Man: Far From Home.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Spider-Man: Homecoming’ to Be Scored by Michael Giacchino|url=https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-news/spider-man-homecoming-be-scored-by-michael-giacchino-944508/|dátum vydania=2016-11-06|dátum prístupu=2021-12-05|jazyk=en-US|meno=Aaron|priezvisko=Couch|meno2=Aaron|priezvisko2=Couch}}</ref> V septembri 2016 Giacchino nahradil skladateľa Alexandra Desplata pre film ''Star Wars:'' ''Rogue One''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Star Wars: Rogue One’ Replaces Its Composer (Exclusive)|url=https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-news/star-wars-rogue-one-replaces-929387/|dátum vydania=2016-09-15|dátum prístupu=2021-12-05|jazyk=en-US|meno=Borys|priezvisko=Kit|meno2=Borys|priezvisko2=Kit}}</ref> Giacchino sa vrátil k Pixaru a zložil hudbu ku ''Coco'' (2017) a ''Incredibles 2'' (2018).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Incredibles 2: Brad Bird Confirms Michael Giacchnio Back As Composer|url=https://comicbook.com/movies/news/incredibles-2-brad-bird-confirms-michael-giacchnio-back-as-compo/|vydavateľ=Movies|dátum prístupu=2021-12-05|jazyk=en}}</ref> V roku 2022 Giacchino spolupracoval s Mattom Reevesom na hudbe k filmu ''The Batman''. V roku 2018 Giacchino napísal, režíroval a zložil hudbu ku krátkemu satirickému filmu Monster Challenge.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Monster Challenge Archives » Michael Giacchino|url=https://michaelgiacchino.com/tag/monster-challenge/|dátum prístupu=2021-12-05|jazyk=en-US}}</ref> === Ďalšie kompozície === Okrem dlhého zoznamu skomponovaných diel v roku 2005 Giacchino spolupracoval s Walt Disney Imagineering a vytvoril dva nové soundtracky pre novú verziu exhibície Vesmírna hora v Disneylande: Vesmírna hora: Misia 2 v Disneyland Paris a Vesmírna hora v Hong Kong Disneyland.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Space Mountain - Tomorrowlnad - Disneyland|url=https://allears.net/disneyland/dlr-planning/space-mountain-tomorrowland-disneyland/|dátum prístupu=2021-12-05|jazyk=en-US}}</ref> Giacchina si najala aj Sarah Vowell, ktorá hrala postavu Violet vo filme Rodinka úžasných, aby skomponoval hudbu k audio verzii jej knihy ''Assassination Vacation''. V roku 2009 dostal Giacchino príležitosť viesť orchester na 81. odovzdávaní cien Akadémie (Oscar). Pre tento projekt prerobil mnoho slávnych hudobných tém z v rozličných štýloch, ako téma z filmu ''Lawrence of Arabia'' a bossanova z ''Moon River''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oscar- and Emmy-winning Film Composer Michael Giacchino to receive lifetime achievement award|url=https://inlandempire.us/oscar-and-emmy-winning-film-composer-michael-giacchino-to-receive-lifetime-achievement-award/|dátum vydania=2011-08-22|dátum prístupu=2021-12-05|jazyk=en-US|meno=Press|priezvisko=Release}}</ref> Giacchino skomponoval fanfáry k novému logu Marvel Studios, ktoré sa prvýkrát objavilo vo filme ''Doctor Strange''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marvel Studios Debuts New Logo and Fanfare {{!}} Collider|url=http://collider.com/marvel-studios-new-logo-fanfare-michael-giacchino/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2016-07-25|dátum prístupu=2021-12-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20160725145310/http://collider.com/marvel-studios-new-logo-fanfare-michael-giacchino/|dátum archivácie=2016-07-25}}</ref> Noty z týchto fanfár použil na konci úvodnej témy ''Marvel Studios: Legends.'' Ďalšie fanfáry zložil pre sté výročie loga [[Paramount Pictures]], ktoré zazneli po prvý raz vo filme ''Mission: Impossible – Ghost Protocol'' 7. decembra 2011 na Medzinárodnom filmovom festivale v [[Dubaj (mesto)|Dubaji]]. Michael Giacchino má na svojom konte fanfáry pre logo Paramount Players, Paramount Animation, Paramount Television Studios, Paramount Network Original Productions.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Paramount Logo|url=http://musicbehindthescreen.blogspot.com/2011/12/paramount-logo.html|dátum prístupu=2021-12-05}}</ref> === Herectvo === V roku 2015 Giacchino hral rolu pracovníka Disneylandu vo filme ''Tomorrowland'', ku ktorému aj zložil hudbu.<ref>"Tomorrowland: Press Kit" (PDF). The Walt Disney Studios. Retrieved May 14, 2015.</ref> Navyše v tom istom roku hral vojaka stormtroopera Prvého rádu vo filme J. J. Abramsa: ''Star Wars: The Force Awakens''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Force Awakens Cameos: Michael Giacchino, Daniel Craig, Nigel Godrich|url=https://www.slashfilm.com/541684/star-wars-the-force-awakens-cameos/|vydavateľ=SlashFilm.com|dátum vydania=2015-12-18|dátum prístupu=2021-12-05|jazyk=en-US|meno=Peter|priezvisko=Sciretta}}</ref> V roku 2018 nahovoril postavu v animovanom filme ''Ralph Breaks the Internet''.<ref>"Ralph Breaks the Internet" (PDF). The Walt Disney Company. Disney Enterprises, Inc. 2018. p. 33. Retrieved February 21, 2019.</ref> V roku 2019 sa vrátil ako vojak Sith trooper vo filme ''Star Wars: The Rise of Skywalker'', tiež režírovanom Abramsom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Star Wars Composer’s Secret Rise of Skywalker Sith Trooper Cameo Revealed|url=https://screenrant.com/star-wars-rise-skywalker-sith-trooper-michael-giacchino-cameo/|vydavateľ=ScreenRant|dátum vydania=2020-06-29|dátum prístupu=2021-12-05|jazyk=en-US}}</ref> == Skomponované skladby == {| class="wikitable" ! Dielo !! Rok !! Útvar |- |Star Trek Beyond |2016 |film |- | ''Star Trek'' || 2009 || film |- | ''[[Fringe]]'' || 2008 – doteraz || televízny seriál |- | ''Speed Racer'' || 2008 || film |- | ''Cloverfield'' || 2008 || Film |- | ''Turning Point: Fall of Liberty'' || 2007 || videohra |- | ''[[Medal of Honor: Airborne]]'' || 2007 || videohra |- | ''[[Ratatouille]]'' || 2007 || film |- | ''Lifted'' || 2006 || krátky film |- | ''Black'' || 2006 || videohra |- | ''Mission Impossible III'' || 2006 || film |- | ''Looking for Comedy in the Muslim World'' || 2006 || film |- | ''One Man Band'' || 2005 || krátky film |- | ''The Family Stone'' || 2005 || film |- | ''Space Mountain'' || 2005 || zvučka k zábavnému parku |- | ''The Muppets' Wizard of Oz'' || 2005 || televízny film |- | ''Mercenaries: Playground of Destruction'' || 2005 || videohra |- | ''Call of Duty: Finest Hour'' || 2004 || videohra |- | ''Rodinka Úžasných'' || 2004 || film |- | ''Videohra Rodinka Úžasných'' || 2004 || videohra |- | ''[[Nezvestní]]'' || 2004 – doteraz || televízny seriál |- | ''Secret Weapons Over Normandy'' || 2003 || videohra |- | ''Call of Duty'' || 2003 || videohra |- | ''Medal of Honor: Frontline'' || 2002 || videohra |- | ''[[Medal of Honor: Allied Assault]]'' || 2002 || videohra |- | ''[[Alias (seriál)|Alias]]'' || 2001{{--}}2006 || televízny seriál |- | ''Medal of Honor: Underground'' || 2000 || videohra |- | ''My Brother the Pig'' || 1999 || film |- | ''[[Medal of Honor]]'' || 1999 || videohra |- | ''Warpath: Jurassic Park'' || 1999 || videohra |- | ''T'ai Fu: Wrath of the Tiger'' || 1999 || videohra |- | ''Chaos Island'' || 1997 || videohra |} == Referencie == {{referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Michael Giacchino|1058544163}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Michael Giacchino}} == Externé odkazy == * [http://www.michaelgiacchino.com/ Oficiálna webstránka] * {{imdb meno|id = 0315974|meno = Michael Giacchino}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Giacchino, Michael}} [[Kategória:Hudobní skladatelia USA]] [[Kategória:Skladatelia filmovej hudby USA]] [[Kategória:Držitelia Oscara za najlepšiu hudbu]] [[Kategória:Osobnosti z New Jersey]] 46yw8ot1a5bpzqx6vqm03yoj2z3e8fd Škoda Fabia 0 241617 8210860 8197233 2026-05-08T18:10:08Z ~2026-27957-36 294266 Rok ukončenia produkcie bol chybný.Podla mojich informácií ukončenie produkcie bolo 2014 nie 2022 8210860 wikitext text/x-wiki '''Škoda Fabia''' je [[automobil]] [[Česko|českej]] automobilky [[Škoda Auto]] a nástupca [[Škoda Felicia|Škody Felicia]]. Jej výroba sa začala v roku [[1999]] a trvá dodnes. == Škoda Fabia (6Y) (1999 – 2007) == {{Infobox Automobil | obrazok =Škoda Fabia Yellow.jpg | nazov = Škoda Fabia I | vyrobca = [[Škoda Auto|Škoda Auto a.s.]] | produkcia = 1999 – 2007 | krajina_povodu = [[Česko]] | predchodca = [[Škoda Felicia]] | nasledovnik = Škoda Fabia II | typ_karoserie = [[hatchback]], [[kombi|combi]], [[sedan]] | usporiadanie = motor vpredu naprieč<br />[[predný náhon]] | platforma = PQ24 | motor = '''[[Zážihový motor|Zážihové]]'''<br /> 1,0 MPI (37 [[kW]])<br /> 1,2 HTP (40 [[kW]])<br /> 1,2 HTP (47 [[kW]])<br /> 1,4 MPI (44 [[kW]])<br /> 1,4 MPI (50 [[kW]])<br /> 1,4 16V (55 [[kW]])<br /> 1,4 16V (74 [[kW]])<br /> 1,4 16V (59 [[kW]])<br /> 2,0 MPI (85 [[kW]])<br /> '''[[Zážihový motor|Vznetové]]'''<br /> 1,4 TDI PD (55 [[kW]])<br /> 1,4 TDI PD (51 [[kW]])<br /> 1,4 TDI PD (59 [[kW]])<br /> 1,9 SDI (47 [[kW]])<br /> 1,9 TDI PD (74 [[kW]])<br /> 1,9 TDI PD (96 [[kW]]) | prevodovka = 5-stupňová [[manuálna prevodovka|manuálna]] 6-stupňová [[manuálna prevodovka|manuálna]] 4-stupňová samočinná (automatická) [[automatická prevodovka|automatická]] | vyska = {{mm|1450|m|w}} | sirka = {{mm|1650|m|w}} | dlzka = {{mm|3960|m|w}} / {{mm|4220|m|w}} ([[kombi|combi]], [[sedan]]) | razvor = {{mm|2462|m|w}} | rozchod = 1 419/{{mm|1408|m|w}} | svetla_vyska = {{mm|135|m|w}} | kapacita_nadrze = 45 [[Liter|l]] }} Prvá generácia Fabie bola predstavená v roku [[1999]]. [[Facelift]] bol uvedený v roku [[2002]]. Prvá generácia sa vyrábala v karosárskych verziách [[hatchback]], [[kombi|combi]] a [[sedan]]. V modelovom roku [[2003]] [[Škoda Auto|Škoda]] predstavila nový motor svojej produkcie, HTP (High Torque Performance), ktorým nahradila staré motory [[Systém viacbodového vstrekovania paliva|MPI (Multi Point Injection)]], nevyhovujúce novým emisným normám. === Stupne výbavy === *Junior *Classic *Ambiente / Comfort *Joy *Attractive *Elegance *RS === Motorizácia === {|class="wikitable" cellpadding="0" cellspacing="0" style="text-align: center; font-size: 90%;" |- style="background:#DCDCDC" align="center" valign="middle" !Model !Typ motora !Objem !Výkon !Krútiaci moment !Poznámka |- bgcolor=#ffffff |colspan="6" align="center" bgcolor=#C0C0C0| '''[[Zážihový motor|Zážihové]]''' |- bgcolor=#ffffff |'''1,0 MPI'''||[[Štvorvalcový radový motor|radový štvorvalec]] OHV 8V||997 [[Kubický centimeter|ccm]]||37 [[kW]]/5 000 ot./min||84 [[Newton meter|Nm]]/2 750 ot./min|| |- bgcolor=#ffffff |'''1,2 HTP'''||[[Trojvalcový radový motor|radový trojvalec]] OHC 6V||1198 [[Kubický centimeter|ccm]]||40 [[kW]]/4 750 ot./min||106 [[Newton meter|Nm]]/3 000 ot./min|| |- bgcolor=#ffffff |'''1,2 HTP'''||[[Trojvalcový radový motor|radový trojvalec]] DOHC 12V||1198 [[Kubický centimeter|ccm]]||47 [[kW]]/5 400 ot./min||112 [[Newton meter|Nm]]/3 000 ot./min|| |- bgcolor=#ffffff |'''1,4 MPI'''||[[Štvorvalcový radový motor|radový štvorvalec]] OHV 8V||1397 [[Kubický centimeter|ccm]]||44 [[kW]]/4 500 ot./min||118 [[Newton meter|Nm]]/2 600 ot./min|| |- bgcolor=#ffffff |'''1,4 MPI'''||[[Štvorvalcový radový motor|radový štvorvalec]] OHV 8V||1397 [[Kubický centimeter|ccm]]||50 [[kW]]/5 000 ot./min||120 [[Newton meter|Nm]]/2 500 ot./min|| |- bgcolor=#ffffff |'''1,4 16V'''||[[Štvorvalcový radový motor|radový štvorvalec]] DOHC 16V||1390 [[Kubický centimeter|ccm]]||55 [[kW]]/5 000 ot./min||126 [[Newton meter|Nm]]/3 800 ot./min|| |- bgcolor=#ffffff |'''1,4 16V'''||[[Štvorvalcový radový motor|radový štvorvalec]] DOHC 16V||1390 [[Kubický centimeter|ccm]]||74 [[kW]]/6 000 ot./min||126 [[Newton meter|Nm]]/4 400 ot./min|| |- |1,4 16V |radový štvorvalec DOHC 16V |1 390 ccm |59 kW/5 000 ot./min |132 Nm/3 800 ot./min | |- bgcolor=#ffffff |'''2,0 MPI'''||[[Štvorvalcový radový motor|radový štvorvalec]] SOHC 8V||1 984 [[Kubický centimeter|ccm]]||85 [[kW]]/5 200 ot./min||170 [[Newton meter|Nm]]/2 400 ot./min|| |- bgcolor=#ffffff |colspan="6" align="center" bgcolor=#C0C0C0| '''[[Vznetový motor|Vznetové]]''' |- bgcolor=#ffffff |'''1,4 TDI PD'''||[[Trojvalcový radový motor|radový trojvalec]] SOHC 6V s [[turbodúchadlo]]m s nastaviteľnými lopatkami||1 422 [[Kubický centimeter|ccm]]||55 [[kW]]/4 000 ot./min||195 [[Newton meter|Nm]]/2 200 ot./min|| |- bgcolor=#ffffff |'''1,9 SDI'''||[[Štvorvalcový radový motor|radový štvorvalec]] SOHC 8V||1 896 [[Kubický centimeter|ccm]]||47 [[kW]]/4 000 ot./min||125 [[Newton meter|Nm]]/1 600 – 2 800 ot./min|| |- bgcolor=#ffffff |'''1,9 TDI PD'''||[[Štvorvalcový radový motor|radový štvorvalec]] SOHC 8V s [[turbodúchadlo]]m s nastaviteľnými lopatkami||1 896 [[Kubický centimeter|ccm]]||74 [[kW]]/4 000 ot./min||240 [[Newton meter|Nm]]/1 800 – 2 400 ot./min|| |- bgcolor=#ffffff |'''1,9 TDI PD'''||[[Štvorvalcový radový motor|radový štvorvalec]] SOHC 8V s [[turbodúchadlo]]m s nastaviteľnými lopatkami||1 896 [[Kubický centimeter|ccm]]||96 [[kW]]/4 000 ot./min||310 [[Newton meter|Nm]]/1 900 ot./min||RS |} == Škoda Fabia II (5J) (2007 – 2014) == {{Infobox Automobil | nazov = Škoda Fabia II | obrazok = Škoda Fabia.jpg | vyrobca = [[Škoda Auto]] | produkcia = 2007 – 2014 | krajina_povodu = [[Česko]] | predchodca = Škoda Fabia I | nasledovnik = Škoda Fabia III | typ_karoserie = [[hatchback]], [[kombi|combi]] | usporiadanie = motor vpredu naprieč<br />[[predný náhon]] | platforma = PQ24, PQ25 (facelift) | motor = '''[[Zážihový motor|Zážihové]]'''<br /> 1,2 HTP (44 [[kW]])<br /> 1,2 HTP (51 [[kW]])<br /> 1,2 TSI (63 [[kW]])<br /> 1,2 TSI (77 [[kW]])<br /> 1,4 16V (63 [[kW]])<br /> 1,6 16V (77 [[kW]])<br /> '''[[Vznetový motor|Vznetové]]'''<br /> 1,4 TDI PD (51 [[kW]])<br /> 1,4 TDI PD (59 [[kW]])<br /> 1,4 TDI (55 [[kW]])<br /> 1,6 TDI (66 [[kW]])<br /> 1,9 TDI PD (77 [[kW]]) | prevodovka = 5-stupňová [[manuálna prevodovka|manuálna]]<br /> 4-stupňová [[automatická prevodovka|automatická]] 5-stupňová [[automatická prevodovka|automatická]] 6-stupňová [[automatická prevodovka|automatická]] 7-stupňová [[automatická prevodovka|automatická]] | vyska = {{mm|1498|m|w}}/{{mm|1513|m|w}} (paket pre zlé cesty) | sirka = {{mm|1642|m|w}} | dlzka = {{mm|3992|m|w}}/{{mm|4239|m|w}} ([[kombi|combi]]) | kapacita_nadrze = 45 [[Liter|l]] }} Druhá generácia bola uvedená na trh v roku [[2007]]. Postavená je na rovnakom koncernovom podvozku PQ24 ako aj prvá generácia. Dizajnovo vychádza z modelu [[Škoda Roomster|Roomster]], s ktorým zdieľa rovnakú prednú polovicu karosérie. Interiér je rovnako prebratý z [[Škoda Roomster|Roomsteru]]. V roku [[2010]] bol uvedený facelift modelu. S drobnými zmenami na karosérii sa zmenila aj technika vozidla, ktorú Fabia zdieľa s modelmi [[Volkswagen Polo|VW Polo V]] alebo [[SEAT Ibiza|Seat Ibiza IV]]. Vyrába sa ako [[hatchback]] a [[kombi|combi]]. === Stupne výbavy === *Easy *Classic *Ambiente *Greenline *Elegance *Monte Carlo *Sportline *RS *Scout === Motorizácia === {|class="wikitable" cellpadding="0" cellspacing="0" style="text-align: center; font-size: 90%;" |- style="background:#DCDCDC" align="center" valign="middle" !Model !Typ motora !Objem !Výkon !Krútiaci moment !Poznámka |- bgcolor=#ffffff |colspan="6" align="center" bgcolor=#C0C0C0| '''[[Zážihový motor|Zážihové]]''' |- bgcolor=#ffffff |'''1,2 HTP'''||[[Trojvalcový radový motor|radový trojvalec]] OHC 6V||1 198 [[Kubický centimeter|ccm]]||44 [[kW]]/5 200 ot./min||108 [[Newton meter|Nm]]/3 000 ot./min|| |- bgcolor=#ffffff |'''1,2 HTP'''||[[Trojvalcový radový motor|radový trojvalec]] DOHC 12V||1 198 [[Kubický centimeter|ccm]]||51 [[kW]]/5 400 ot./min||112 [[Newton meter|Nm]]/3 000 ot./min|| |- bgcolor=#ffffff |'''1,2 TSI'''||[[Štvorvalcový radový motor|radový štvorvalec]] DOHC 8V s [[turbodúchadlo]]m||1 197 [[Kubický centimeter|ccm]]||63 [[kW]]/4 800 ot./min||160 [[Newton meter|Nm]]/1 500 – 3 500 ot./min|| |- bgcolor=#ffffff |'''1,2 TSI'''||[[Štvorvalcový radový motor|radový štvorvalec]] DOHC 8V s [[turbodúchadlo]]m||1 197 [[Kubický centimeter|ccm]]||77 [[kW]]/5 000 ot./min||175 [[Newton meter|Nm]]/1 550 – 4 100 ot./min|| |- bgcolor=#ffffff |'''1,4 16V'''||[[Štvorvalcový radový motor|radový štvorvalec]] DOHC 16V||1390 [[Kubický centimeter|ccm]]||63 [[kW]]/5 000 ot./min||132 [[Newton meter|Nm]]/3 800 ot./min|| |- bgcolor=#ffffff |'''1,4 TSI'''||[[Štvorvalcový radový motor|radový štvorvalec]] DOHC 16V s [[turbodúchadlo]]m a kompresorom||1 397 [[Kubický centimeter|ccm]]||132 [[kW]]/6 200 ot./min||250 [[Newton meter|Nm]]/2 000 – 4 200 ot./min||RS |- bgcolor=#ffffff |'''1,6 16V'''||[[Štvorvalcový radový motor|radový štvorvalec]] DOHC 16V||1 598 [[Kubický centimeter|ccm]]||77 [[kW]]/5 600 ot./min||153 [[Newton meter|Nm]]/3 800 ot./min|| |- bgcolor=#ffffff |colspan="6" align="center" bgcolor=#C0C0C0| '''[[Vznetový motor|Vznetové]]''' |- bgcolor=#ffffff |'''1,2 TDI CR'''||[[Trojvalcový radový motor|radový trojvalec]] SOHC 12V s [[turbodúchadlo]]m s nastaviteľnými lopatkami||1 119 [[Kubický centimeter|ccm]]||55 [[kW]]/4 200 ot./min||180 [[Newton meter|Nm]]/2 000 ot./min|| |- bgcolor=#ffffff |'''1,4 TDI PD'''||[[Trojvalcový radový motor|radový trojvalec]] SOHC 6V s [[turbodúchadlo]]m s nastaviteľnými lopatkami||1 422 [[Kubický centimeter|ccm]]||51 [[kW]]/4 000 ot./min||155 [[Newton meter|Nm]]/1 600 – 2 800 ot./min|| |- bgcolor=#ffffff |'''1,4 TDI PD'''||[[Trojvalcový radový motor|radový trojvalec]] SOHC 6V s [[turbodúchadlo]]m s nastaviteľnými lopatkami||1 422 [[Kubický centimeter|ccm]]||59 [[kW]]/4 000 ot./min||195 [[Newton meter|Nm]]/2 200 ot./min|| |- bgcolor=#ffffff |'''1,6 TDI CR'''||[[Štvorvalcový radový motor|radový štvorvalec]] DOHC 16V s [[turbodúchadlo]]m s nastaviteľnými lopatkami||1 598 [[Kubický centimeter|ccm]]||55 [[kW]]/4 000 ot./min||195 [[Newton meter|Nm]]/1 500 – 2 000 ot./min|| |- bgcolor=#ffffff |'''1,6 TDI CR'''||[[Štvorvalcový radový motor|radový štvorvalec]] DOHC 16V s [[turbodúchadlo]]m s nastaviteľnými lopatkami||1 598 [[Kubický centimeter|ccm]]||66 [[kW]]/4 200 ot./min||230 [[Newton meter|Nm]]/1 500 – 2 500 ot./min|| |- bgcolor=#ffffff |'''1,6 TDI CR'''||[[Štvorvalcový radový motor|radový štvorvalec]] DOHC 16V s [[turbodúchadlo]]m s nastaviteľnými lopatkami||1 598 [[Kubický centimeter|ccm]]||77 [[kW]]/4 400 ot./min||250 [[Newton meter|Nm]]/1 500 – 2 500 ot./min|| |- bgcolor=#ffffff |'''1,9 TDI PD'''||[[Štvorvalcový radový motor|radový štvorvalec]] SOHC 8V s [[turbodúchadlo]]m s nastaviteľnými lopatkami||1 896 [[Kubický centimeter|ccm]]||77 [[kW]]/4 000 ot./min||240 [[Newton meter|Nm]]/1 800 ot./min|| |} == Škoda Fabia III (SK260) (2014 – 2021) == {{Infobox Automobil | nazov = Škoda Fabia III | obrazok = 2018 Skoda Fabia SE MPi 1.0.jpg | vyrobca = [[Škoda Auto]] | produkcia = 2014 – 2021 | krajina_povodu = [[Česko]] | predchodca = Škoda Fabia II | typ_karoserie = [[hatchback]], [[kombi|combi]] | usporiadanie = motor vpredu naprieč<br />[[predný náhon]] | platforma = MQB | motor = '''[[Zážihový motor|Zážihové]]'''<br /> 1,0 MPI (44 [[kW]])<br /> 1,0 MPI (55 [[kW]])<br /> 1,0 TSI (70 [[kW]])<br /> 1,0 TSI (81 [[kW]])<br /> 1,2 TSI (66 [[kW]])<br /> 1,2 TSI (81 [[kW]])<br /> 1,4 TSI (92 [[kW]])<br /> '''[[Vznetový motor|Vznetové]]'''<br /> 1,4 TDI PD (66 [[kW]])<br /> 1,4 TDI (77 [[kW]]) | prevodovka = 5-stupňová [[manuálna prevodovka|manuálna]]<br />6-stupňová [[manuálna prevodovka|manuálna]]<br />7-stupňová [[automatická prevodovka|automatická]] | vyska = {{mm|1467|m|w}} | sirka = {{mm|1732|m|w}} | dlzka = {{mm|3992|m|w}}/{{mm|4239|m|w}} (combi) | kapacita_nadrze = }} Tretia generácia Fabie bola predstavená [[2. október|2. októbra]] [[2014]] na Parížskom autosalóne a uvedená na český trh už 11. novembra. Postavená je na podvozkovej platforme MQB a dizajnovo sa približuje k ostatným modelom značky. Interiér prešiel výraznou inováciou, rovnako ako takmer celá technika, ktorú Fabia zdieľa s modelmi [[Volkswagen Polo]] alebo [[SEAT Ibiza]]. Vyrába sa ako [[hatchback]] a [[kombi|combi]]. Po facelifte v roku 2018, sa mierne zmenila predná maska odstránili sa [[Vznetový motor|vznetové]] motory. === Stupne výbavy === * Active * Ambition * Style *Monte Carlo *Scout === Motorizácia<ref>[http://www.auto.cz/skoda-fabia-iii-predseriove-jizdni-dojmy-82927 Základný popis modelu]</ref> === {|class="wikitable" cellpadding="0" cellspacing="0" style="text-align: center; font-size: 90%;" |- style="background:#DCDCDC" align="center" valign="middle" !Model !Typ motora !Objem !Výkon !Krútiaci moment !Poznámka |- bgcolor=#ffffff |colspan="6" align="center" bgcolor=#C0C0C0| '''[[Zážihový motor|Zážihové]]''' |- bgcolor=#ffffff |'''1,0 MPI'''||[[Trojvalcový radový motor|radový trojvalec]] DOHC 12V||999 [[Kubický centimeter|ccm]]||55 [[kW]]/6200 ot./min||95 [[Newton meter|Nm]]/3 000 ot./min||5°MP |- bgcolor=#ffffff |'''1,0 TSI'''||radový [[Trojvalcový radový motor|trojvalec]] DOHC 12V s [[turbodúchadlo]]m ||999 [[Kubický centimeter|ccm]]||70 [[kW]]/4 400 ot./min||160 [[Newton meter|Nm]]/1 500 ot./min||5°MP |- bgcolor=#ffffff |'''1,0 TSI'''||radový [[Trojvalcový radový motor|trojvalec]] DOHC 12V s [[turbodúchadlo]]m ||999 [[Kubický centimeter|ccm]]||81 [[kW]]/4 600 ot./min||200 [[Newton meter|Nm]]/2 000 ot./min||6°MP/7°DSG |- bgcolor=#ffffff |'''1,2 TSI'''||radový [[Štvorvalcový radový motor|štvorvalec]] DOHC 16V s [[turbodúchadlo]]m ||1 197 [[Kubický centimeter|ccm]]||81 [[kW]]/4 600 ot./min||170 [[Newton meter|Nm]]/2 300 ot./min||6°MP/7°DSG |- |'''1,4 TSI''' |radový [[Štvorvalcový radový motor|štvorvalec]] DOHC 16V s [[turbodúchadlo]]m |1 395 ccm |92 kW/5000-6000 ot./ min |200 Nm/1400 až 4000 ot./min |7°DSG |- bgcolor=#ffffff |colspan="6" align="center" bgcolor=#C0C0C0| '''[[Vznetový motor|Vznetové]]''' |- bgcolor=#ffffff |'''1,4 TDI PD'''||[[Trojvalcový radový motor|radový trojvalec]] SOHC 12V s [[turbodúchadlo]]m s nastaviteľnými lopatkami||1 422 [[Kubický centimeter|ccm]]||66 [[kW]]/3 000 ot./min||230 [[Newton meter|Nm]]/1 750 ot./min||5°MP/7°DSG |- bgcolor=#ffffff |'''1,4 TDI PD'''||[[Trojvalcový radový motor|radový trojvalec]] SOHC 12V s [[turbodúchadlo]]m s nastaviteľnými lopatkami||1 422 [[Kubický centimeter|ccm]]||77 [[kW]]/3 000 ot./min||250 [[Newton meter|Nm]]/1 750 ot./min||5°MP |} <gallery> [[File:Fabia III Topaz Brown.JPG|thumb|Fabia III Topaz Brown]] </gallery> == Škoda Fabia IV (2021 – súčasnosť) == {{Na úpravu}} Škoda Fabia IV bola predstavená na jar 2021 v prevedení hatchback. Pôvodne sa počítalo tiež s verziou kombi, jeho projekt bol ale v auguste 2021 zrušený. Fabia IV hatchback bola o niečo dlhšia ako predchádzajúci model, s batožinovým priestorom zväčšeným o 50 litrov na 380 l. Je postavená na platforme MQB A0, ktorú už využívali existujúce generácie vozidiel Volkswagen Polo, Seat Ibiza alebo Škoda Scala. Škoda vo svojej tlačovej správe spomína tiež skutočnosť, že vozidlo už nie je ponúkaný s naftovým pohonom. Motory sú spriahnuté s päťstupňovou a šesťstupňovou manuálnou alebo so sedemstupňovou dvojspojkovou prevodovkou DSG. Dizajn automobilu navrhoval tím Olivera Stefaniho. === Stupne výbavy === * Active * Ambition * Style *Monte Carlo (2022) === Motorizácia === {| class="wikitable" cellpadding="0" cellspacing="0" style="text-align: center; font-size: 90%;" |- style="background:#DCDCDC" align="center" valign="middle" !Model !Typ motora !Objem !Výkon !Krútiaci moment !Poznámka |- bgcolor="#ffffff" | colspan="6" align="center" bgcolor="#C0C0C0" | '''[[Zážihový motor|Zážihové]]''' |- |'''1,0 MPI''' |[[Trojvalcový radový motor|radový trojvalec]] DOHC 12V |999 [[Kubický centimeter|ccm]] |48 [[kW]]/5250 - 6300 ot./min |93 [[Newton meter|Nm]]/3700 - 3 900 ot./min |5°MP |- bgcolor="#ffffff" |'''1,0 MPI'''||[[Trojvalcový radový motor|radový trojvalec]] DOHC 12V||999 [[Kubický centimeter|ccm]]||59 [[kW]]/6300 ot./min||93 [[Newton meter|Nm]]/3700 - 3 900 ot./min||5°MP |- bgcolor="#ffffff" |'''1,0 TSI'''||radový [[Trojvalcový radový motor|trojvalec]] DOHC 12V s [[turbodúchadlo]]m ||999 [[Kubický centimeter|ccm]]||70 [[kW]]/5000 - 5500 ot./min||175 [[Newton meter|Nm]]/1600 - 3 500 ot./min||5°MP |- |'''1,0 TSI''' |radový [[Trojvalcový radový motor|trojvalec]] DOHC 12V s [[turbodúchadlo]]m |999 [[Kubický centimeter|ccm]] |81 [[kW]]/5500 ot./min |200 [[Newton meter|Nm]]/2000 - 3 000 ot./min |6°MP/7°DSG |- bgcolor="#ffffff" |'''1,5 TSI'''||radový [[Štvorvalcový radový motor|štvorvalec]] DOHC 16V s [[turbodúchadlo]]m ||1 498 [[Kubický centimeter|ccm]]||110 [[kW]]/5000 - 6000 ot./min||250 [[Newton meter|Nm]]/1500 - 3500 ot./min||7°DSG |- |'''1,5 TSI''' |radový [[Štvorvalcový radový motor|štvorvalec]] DOHC 16V s [[turbodúchadlo]]m |1 498 [[Kubický centimeter|ccm]] |130 [[kW]]/5000 - 6000 ot./min |250 [[Newton meter|Nm]]/1500 - 4000 ot./min |7°DSG |} == Galéria == <gallery> File:2018 Skoda Fabia SE MPi 1.0 Front.jpg|Škoda Fabia III File:2018 Skoda Fabia SE MPi 1.0 Rear.jpg|Škoda Fabia III File:Fabia III interior.JPG|Škoda Fabia III, interiér </gallery> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Škoda Fabia}} == Referencie == {{Referencie}} {{Škoda Auto}} {{Škoda Auto 2}} [[Kategória:Automobily Škoda|Fabia]] [[Kategória:Malé automobily]] [[Kategória:WRC]] hnopoq5fvwfqtist1ybuprfosu4m045 Tom Barrasso 0 253672 8211043 7631790 2026-05-09T07:39:57Z ~2026-27065-36 293875 8211043 wikitext text/x-wiki {{olympijské striebro}} {{Infobox Hokejista | Meno = Tom Barrasso | Portrét = Tom Barrasso.jpg | Veľkosť obrázka = 200px | Popis = | Národnosť = USA | Národnosť 2= | Dátum narodenia = {{dnv|1965|3|31}} | Miesto narodenia = [[Boston (Massachusetts)|Boston]], [[Massachusetts]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Rok1 = [[1983]] | Rok2 = [[2003]] | Pozícia = | Streľba = | Výška = 191 | Váha = 95 | Tím = | Bývalé tímy = [[Buffalo Sabres]]<br />[[Pittsburgh Penguins]]<br />[[Ottawa Senators]]<br />[[Carolina Hurricanes]]<br />[[Toronto Maple Leafs]]<br />[[St. Louis Blues]]<br />[[Rochester Americans]] ([[AHL]]) | Draft = 5. celkovo, [[NHL Draft (1983)|1983]] <br />[[Buffalo Sabres]] | WHA Draft = | Sieň slávy rok = | Prezývka = }} '''Thomas Patrick Barrasso''' známy aj pod menom '''Tom Barrasso''' (* [[31. marec]] [[1965]], [[Boston (Massachusetts)|Boston]], [[Massachusetts]], [[Spojené štáty|USA]]) je bývalý americký brankár. V [[NHL]] odchytal 18 sezón. Vyhral 2x [[Stanley Cup]] s tímom [[Pittsburgh Penguins|Pittsburghu]], získal [[Vezina Trophy]], [[Calder Memorial Trophy]], [[William M. Jennings Trophy]], jedenkrát hral v All-Star Game, jedenkrát sa prebojoval do prvého All-Star Teamu, dvakrát do druhého All-Star Teamu a v roku [[2002]] získal s celkom [[Spojené štáty americké|USA]] strieborné medaily na Zimných olympijských hrách v [[Salt Lake City]]. V roku [[2007]] sa dostal do Siene slávy amerických športovcov s talianskymi predkami. == Externé odkazy == * {{Ihdb hokej|id=216|meno=Tom Barrasso}} * {{NHL hráči|id=8445275|meno=Tom Barrasso}} * {{Eliteprospects|id=21393|meno=Tom Barrasso}} * [http://www.hockey-reference.com/players/b/barrato01.html štatistika na hockey-reference.com] == Zdroj == {{Preklad|cs|Tom Barrasso|3205888}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Barrasso, Tom}} [[Kategória:Osobnosti z Bostonu (Massachusetts)]] [[Kategória:Hokejoví brankári USA]] [[Kategória:Strieborní olympijskí medailisti v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Strieborní olympijskí medailisti USA]] [[Kategória:Brankári Pittsburgh Penguins]] [[Kategória:Brankári Buffalo Sabres]] [[Kategória:Brankári St. Louis Blues]] [[Kategória:Brankári Ottawa Senators]] [[Kategória:Brankári Toronto Maple Leafs]] [[Kategória:Brankári Carolina Hurricanes]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2002]] [[Kategória:Víťazi Stanleyho pohára]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] 34obr6hexq1vi4tqnn255jzyfgw2zxe Julien Lizeroux 0 257614 8210760 7621490 2026-05-08T15:30:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210760 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lyžiar | Meno = Julien Lizeroux | Portrét = Julien_Lizeroux_Schladming_2008.jpg | Veľkosť obrázka = 230px | Popis = | Prezývka = | Národnosť = Francúzsko | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1979|9|5}} | Miesto narodenia = [[Moûtiers (obec)|Moûtiers]], [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Rok1 = 2001 | Rok2 = | Klub = Douanes- La Plagne | Značka lyží = Dynastar | Víťazstvá = 3 | Pódiá = 8 | TdS = }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center> [[Majstrovstvá sveta v zjazdovom lyžovaní 2009|Val d'Isère 2009]] </center>|<center> Super-Kombinácia}} {{Infobox-medaila farba|2||<center> [[Majstrovstvá sveta v zjazdovom lyžovaní 2009|Val d'Isère 2009]] </center>|<center> Slalom}} {{Infobox koniec}} '''Julien Lizeroux''' (* [[5. september]] [[1979]], [[Moûtiers (obec)|Moûtiers]], [[Francúzsko]]) je bývalý francúzsky lyžiar. Svoje prvé preteky vo Svetovom pohári vyhral [[25. január|25. januára]] [[2009]].<ref>{{cite web|url=http://sport.sme.sk/c/4278744/slalom-pre-lizerouxa-kombinacia-pre-zurbriggena.html|title=Slalom pre Lizerouxa|publisher=sme.sk|date=25. január 2009}}</ref> Špecializuje sa najmä na točivé disciplíny, slalom a obrovský slalom. ==Víťazstvá vo Svetovom pohári== {| class="wikitable" |- ! Dátum ! Miesto ! Disciplína |- | [[25. január]] [[2009]] || {{AUT}} [[Kitzbühel]] || Slalom |- | [[1. marec]] [[2009]] || {{SVN}} [[Kranjska Gora]] || Slalom |- | [[10. január]] [[2010]] || {{CHE}} [[Adelboden]] || Slalom |} == Umiestnenie vo Svetovom pohári == {| class="wikitable" style="font-size: 90%;" |- !rowspan="2" colspan="2" | Sezóna/Poradie !colspan="2" | '''Celkovo''' !!colspan="2" | Zjazd !!colspan="2" | Super G!!colspan="2" | Obr.slalom!!colspan="2" | Slalom!!colspan="2" | Kombinácia |- align="center" | Poradie | Body | Poradie | Body | Poradie | Body | Poradie | Body | Poradie | Body | Poradie | Body |- align="center" | colspan="2" | 2000/01 || '''78.''' || 59 || - || - || - || - || - || - || '''28.''' || 59 || - || - |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | colspan="2" | 2006/07 || '''74.''' || 89 || - || - || - || - || - || - || '''24.''' || 89 || - || - |- align="center" | colspan="2" | 2007/08 || '''17.''' || 479 || - || - || - || - || - || - || '''6.''' || 389 || '''11.''' || 90 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | colspan="2" | 2008/09 || '''13.''' || 558 || - || - || - || - || - || - || style="background: #cc9966; color: black;" | '''3.''' || 419 || '''7.''' || 139 |- align="center" | colspan="2" | 2009/10 || '''9.''' || 614 || - || - || - || - || '''38.''' || 14 || style="background: silver; color: black;" | '''2.''' || 512 || '''10.''' || 88 |} ==Referencie== <references /> ==Externé odkazy== *{{FIS|D=AL|ID=35599|meno=Julien Lizeroux|}} *{{Ski-DB profil|ID=lzrju}} * [http://www.lizeroux.com/ Oficiálne stránky]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{fra icon}} {{Športový výhonok}} {{DEFAULTSORT:Lizeroux, Julien}} [[Kategória:Francúzski alpskí lyžiari]] 441jcicuhatpee92r8ijqyrz4eqqzl5 Aero L-29 Delfín 0 259125 8210918 8021269 2026-05-08T21:24:22Z AlexanderVegso 264239 8210918 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo | názov = L-29 Delfín | obrázok = Súbor:L-29 Sovakia (22211294871).jpg | text = Slovenský L-29 Delfín | typ = cvičné vojenské lietadlo | výrobca = [[Aero Vodochody]] | konštruktér = Zdeněk Rublič a Karel Tomáš | prvý let = [[5. apríl]]a [[1959]] | zavedený = [[1963]] | vyradený = [[2003]] ([[Slovensko]]) | výroba = [[1963]] – [[1974]] | vyrobených kusov = 3 500 | charakter = niekoľko strojov ešte v službe | cena za kus = 915 200 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]] (exportná cena v roku 1963)<ref>Zdeněk Hurt, Pavel Kučera, Oliver Chalas: ''De Havilland Tiger Moth, Avia/Letov C-2 (Arado Ar 96).'' Praha, Naše vojsko 1992, s. 113</ref> | varianty = | hlavný používateľ = [[Česko-Slovensko]] | viac používateľov = [[Vojenské vzdušné sily ZSSR]]<br />štáty [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] }} '''Aero L-29 Delfín''' ([[Air Standardization Coordinating Committee|v kóde NATO]]: "'''Maya'''") je vojenské prúdové [[cvičné lietadlo]], ktoré sa v priebehu 60. rokov stalo štandardným cvičným prúdovým lietadlom štátov [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]]. Bolo prvým prúdovým lietadlom navrhnutým a vyrábaným v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. == Vznik a vývoj == [[Súbor:L-29.jpg|thumb|Česko-slovenský L-29 Delfín]] Názov lietadla je odvodený od dátumu kedy sa prejednávali technické podmienky – [[29. september|29. septembra]] [[1954]]. Vývoj a následne aj výroba lietadla sa začala pod vedením Ing. Karla Tomáša, Ing. Jana Vlčka, Ing. Zdeňka Rubliča v závode [[Aero Vodochody]] v [[Praha|Prahe]]. Vývoj motora [[Motorlet M-701|M-701]] prebiehal pod vedením Ing. Jiřího Radu a Ing. Vladimíra Pospíšila. Veľkým úspechom lietadla, a tým aj česko-slovenského leteckého priemyslu bolo, že lietadlo L-29 Delfín vyhralo súťaž o štandardné lietadlo pre letectvá štátov Varšavskej zmluvy. Súťaže sa zúčastnili lietadlá L-29, [[Jakovlev Jak-30 (1960)|Jak-30]] (ZSSR), [[PZL TS-11 Iskra|TS-11 Iskra]] (Poľsko). Pôvodný motor M-701 bol koncipovaný ako motor s [[axiálny kompresor|axiálnym kompresorom]]. Požiadavka, aby lietadlo lietalo aj na letiskách s nespevneným povrchom viedla ku zmene koncepcie a konečná verzia motora bola riešená s jednostupňovým, jednostranným radiálnym kompresorom. Vzhľadom na skutočnosť, že vo [[február]]i [[1958]] bol ukončený vývoj draku lietadla, ale nebol hotový vývoj motora M-701, bol použitý v prvej fáze britský motor [[Armstrong Siddeley Viper|Bristol Siddeley Viper]]. [[5. apríl]]a [[1959]] bol uskutočnený prvý let pilotom Ing. Rudolfom Duchoňom na letisku [[Letisko Praha-Kbely|Praha-Kbely]]. V roku 1971 sa v Leteckom skúšobnom ústave testoval nový kamuflážovy náter, od ktorého sa čakalo zníženie infračervenej viditeľnosti. Projekt mal názov '''úkol LERAN''' a sfarbenie sa skladalo z tmavo-šedej a svetlo-zelenej. Takto nafarbený Delfín bol iba jeden, pod imatrikuláciou 0108. Po generálnej oprave v LOTN prišiel o svoje špeciálne sfarbenie, a nový nástrek bol vyhotovený obyčajnými syntetickými farbami. Takto sfarbený letúň je dodnes uchovaný v depozitári leteckého múzea Kbely. Lietadlo je nositeľom svetových rekordov: * 1963 – rýchlosť na {{km|100|m}} okruhu pre lietadlá triedy C-1-d (lietadla s prúdovým motorom do hmotnosti {{kg|3000}}) == Verzie == * '''L-129''': (verzia s vysokotlakovým hydraulickým systémom) * '''L-229''': (jednomiestna, ľahká špeciálna verzia) * '''L-29R''': (prieskumná verzia) * '''L-29A''': (špeciálna, akrobatická verzia) Lietadlo sa vyrábalo vo veľkých sériách. Do roku [[1974]] bolo celkovo vyrobených okolo 3 500 kusov. == Používatelia == [[File:BlankMap-World gray svg.png|450px|thumb|right|Vojenský používatelia L-29: {{legend|#1a00ff|Súčasní používatelia}} {{legend|#ed0017|Bývalí používatelia}}]] === Vojenskí === ==== Súčasní ==== *{{minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]] *{{minivlajka|Angola}} [[Angola]] ==== Bývalí ==== *{{minivlajka|Afganistan}} [[Afganistan]] : [[Afganské vzdušné sily]] *{{minivlajka|Azerbajdžan}}[[Azerbajdžan]] *{{minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]] *{{minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]] *{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]] *{{minivlajka|Česko}} [[Česko]] : [[Vzdušné sily Armády Českej republiky|Vzdušné sily armády Českej republiky]] *{{minivlajka|Egypt}} [[Egypt]] *{{minivlajka|Ghana}} [[Ghana]] *{{minivlajka|Guinea-Bissau}} [[Guinea-Bissau]] [[Súbor:Georgian Aero L-29 Delfin.jpg|thumb|right|Gruzínske Delfíny]] *{{minivlajka|Indonézia}} [[Indonézia]] *{{minivlajka|Irak}} [[Irak]] *{{minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]] *{{minivlajka|Mali}} [[Mali]] *{{minivlajka|Nigéria}} [[Nigéria]] *{{minivlajka|NDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]] *{{minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]] *{{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] *{{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] : [[Vzdušné sily Slovenskej republiky]] *{{minivlajka|ZSSR}}[[Sovietsky zväz]] : [[Vojenské vzdušné sily ZSSR]] *{{minivlajka|Sýria}} [[Sýria]] *{{minivlajka|Tadžikistan}} [[Tadžikistan]] *{{minivlajka|Uganda}} [[Uganda]] *{{minivlajka|Vietnam}} [[Vietnam]] [[Súbor:NAS Jacksonville Air Show 2279.JPG|thumb|right|Delfín na leteckej šou v [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]] na [[Florida|Floride]]]] *{{minivlajka|USA}} [[USA]] === Civilní === *{{minivlajka|Česko}} [[Česko]] **Blue Sky Service s.r.o. OK-DDR *{{minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]] *{{minivlajka|Juhoafrická republika}} [[Juhoafrická republika]] *{{minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]] *{{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]][[Súbor:L29-OM-FLP.jpg|náhľad|Aero L29 Delfin OM-FLP]][https://www.JetsFly.sk Jets Fly s.r.o.] OM-FLP *{{minivlajka|USA}} [[USA]] == Špecifikácie (L-29) == [[File:Aero L-29 Delfin sketch.svg|right|300px]] === Technický popis === Aero L-29 Delfín je dvojmiestny jednomotorový samonosný [[stredoplošník]]. Kovová kostra krídel, pevných a pohyblivých chvostových plôch i trupu je potiahnutá [[dural]]om. Krycie plechy sú takisto duralové. Motor je uložený v trupe. Podvozok je zaťahovací, hlavné podvozkové nohy sa zaťahujú do krídel, predné do trupu.<ref>Vávlav Šorel: ''Letadla československých pilotů.'' Praha, Albatros 1986, s. 168</ref> === Technické údaje === [[Súbor:Aero L-29 Delphin.jpg|thumb|right|L-29 Delfín]] [[Súbor:Motorlet M701 turbojet.jpg|thumb|right|Motor M-701]] * '''Posádka:''' 2 (žiak, inštruktor) * '''Dĺžka:''' {{m|10.81|m}} * '''Rozpätie:''' {{m|10.29|m}} * '''Výška:''' {{m|3.13|m}} * '''Nosná plocha:''' {{m2|19.8}} * '''Rozchod podvozku:''' {{m|3.45|m}} * '''Rázvor podvozku:''' {{m|3.89|m}} * '''Hmotnosť prázdneho lietadla:''' {{kg|2280}} * '''Vzletová hmotnosť:''' {{kg|3286}} * '''Maximálna vzletová hmotnosť:''' {{kg|3540}} * '''Pohonná jednotka:''' 1 × [[prúdový motor]] [[Motorlet M-701|Motorlet M-701C]] s ťahom 8,7 kN === Výkony === * '''Maximálna rýchlosť:''' {{km|620|m}}/h (pri vodorovnom lete), {{km|655|m}}/h (vo výške {{m|5000|m}}), {{km|860|m}}/h (pri strmhlavom lete) * '''Pádová rýchlosť:''' {{km|130|m}}/h (s vysunutými klapkami) * '''Dolet:''' {{km|894|m}} (s prídavnými nádržami na koncoch krídel) * '''Vytrvalosť:''' 2 hodiny 30 minút * '''Dostup:''' {{m|11500|m}} * '''Stúpavosť:''' {{m|14.0|m}}/s * '''Plošné zaťaženie:''' {{kg|166}}/m² * '''Pomer ťah/hmotnosť:''' 2,5 N/kg === Výzbroj === * {{kg|200}} rôznych zbraní (kanóny, bomby, rakety a strely na vonkajších závesníkoch) == Bibliografia == Letectví & kosmonautika č. 20, LI., 1975 * March, Peter R., ''Directory of military aircraft of the world'', Cassel&Co, ISBN 1-85409-527-7 == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == [[Aero L-39 Albatros]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Aero L-29}} {{Portál|Letectvo|Letecký|Slovensko|Slovenský|Česko|Český}} [[Kategória:Lietadlá Aero]] [[Kategória:Česko-slovenské cvičné lietadlá]] 60xeay8h9kvm8w54gu4whg011hd0729 8210920 8210918 2026-05-08T21:28:27Z AlexanderVegso 264239 8210920 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo | názov = L-29 Delfín | obrázok = Súbor:L-29 Sovakia (22211294871).jpg | text = Slovenský L-29 Delfín | typ = cvičné vojenské lietadlo | výrobca = [[Aero Vodochody]] | konštruktér = Zdeněk Rublič a Karel Tomáš | prvý let = [[5. apríl]]a [[1959]] | zavedený = [[1963]] | vyradený = [[2003]] ([[Slovensko]]) | výroba = [[1963]] – [[1974]] | vyrobených kusov = 3 500 | charakter = niekoľko strojov ešte v službe | cena za kus = 915 200 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]] (exportná cena v roku 1963)<ref>Zdeněk Hurt, Pavel Kučera, Oliver Chalas: ''De Havilland Tiger Moth, Avia/Letov C-2 (Arado Ar 96).'' Praha, Naše vojsko 1992, s. 113</ref> | varianty = | hlavný používateľ = [[Česko-Slovensko]] | viac používateľov = [[Vojenské vzdušné sily ZSSR]]<br />štáty [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] }} '''Aero L-29 Delfín''' ([[Air Standardization Coordinating Committee|v kóde NATO]]: "'''Maya'''") je vojenské prúdové [[cvičné lietadlo]], ktoré sa v priebehu 60. rokov stalo štandardným cvičným prúdovým lietadlom štátov [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]]. Bolo prvým prúdovým lietadlom navrhnutým a vyrábaným v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. == Vznik a vývoj == [[Súbor:L-29.jpg|thumb|Česko-slovenský L-29 Delfín]] Názov lietadla je odvodený od dátumu kedy sa prejednávali technické podmienky – [[29. september|29. septembra]] [[1954]]. Vývoj a následne aj výroba lietadla sa začala pod vedením Ing. Karla Tomáša, Ing. Jana Vlčka, Ing. Zdeňka Rubliča v závode [[Aero Vodochody]] v [[Praha|Prahe]]. Vývoj motora [[Motorlet M-701|M-701]] prebiehal pod vedením Ing. Jiřího Radu a Ing. Vladimíra Pospíšila. Veľkým úspechom lietadla, a tým aj česko-slovenského leteckého priemyslu bolo, že lietadlo L-29 Delfín vyhralo súťaž o štandardné lietadlo pre letectvá štátov Varšavskej zmluvy. Súťaže sa zúčastnili lietadlá L-29, [[Jakovlev Jak-30 (1960)|Jak-30]] (ZSSR), [[PZL TS-11 Iskra|TS-11 Iskra]] (Poľsko). Pôvodný motor M-701 bol koncipovaný ako motor s [[axiálny kompresor|axiálnym kompresorom]]. Požiadavka, aby lietadlo lietalo aj na letiskách s nespevneným povrchom viedla ku zmene koncepcie a konečná verzia motora bola riešená s jednostupňovým, jednostranným radiálnym kompresorom. Vzhľadom na skutočnosť, že vo [[február]]i [[1958]] bol ukončený vývoj draku lietadla, ale nebol hotový vývoj motora M-701, bol použitý v prvej fáze britský motor [[Armstrong Siddeley Viper|Bristol Siddeley Viper]]. [[5. apríl]]a [[1959]] bol uskutočnený prvý let pilotom Ing. Rudolfom Duchoňom na letisku [[Letisko Praha-Kbely|Praha-Kbely]]. V roku 1971 sa v Leteckom skúšobnom ústave testoval nový kamuflážovy náter, od ktorého sa čakalo zníženie infračervenej viditeľnosti. Projekt mal názov '''úkol LERAN''' a sfarbenie sa skladalo z tmavo-šedej a svetlo-zelenej. Takto nafarbený Delfín bol iba jeden, pod imatrikuláciou 0108. Po generálnej oprave v LOTN prišiel o svoje špeciálne sfarbenie, a nový nástrek bol vyhotovený obyčajnými syntetickými farbami. Takto sfarbený letúň je dodnes uchovaný v depozitári leteckého múzea Kbely. Lietadlo je nositeľom svetových rekordov: * 1963 – rýchlosť na {{km|100|m}} okruhu pre lietadlá triedy C-1-d (lietadla s prúdovým motorom do hmotnosti {{kg|3000}}) == Verzie == * '''L-129''': (verzia s vysokotlakovým hydraulickým systémom) * '''L-229''': (jednomiestna, ľahká špeciálna verzia) * '''L-29R''': (prieskumná verzia) * '''L-29A''': (špeciálna, akrobatická verzia) Lietadlo sa vyrábalo vo veľkých sériách. Do roku [[1974]] bolo celkovo vyrobených okolo 3 500 kusov. == Používatelia == [[File:BlankMap-World gray svg.png|450px|thumb|right|Vojenský používatelia L-29: {{legend|#1a00ff|Súčasní používatelia}} {{legend|#ed0017|Bývalí používatelia}}]] === Vojenskí === ==== Súčasní ==== *{{minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]] *{{minivlajka|Angola}} [[Angola]] ==== Bývalí ==== *{{minivlajka|Afganistan}} [[Afganistan]] : [[Afganské vzdušné sily]] *{{minivlajka|Azerbajdžan}}[[Azerbajdžan]] *{{minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]] *{{minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]] *{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]] *{{minivlajka|Česko}} [[Česko]] : [[Vzdušné sily Armády Českej republiky|Vzdušné sily armády Českej republiky]] *{{minivlajka|Egypt}} [[Egypt]] *{{minivlajka|Ghana}} [[Ghana]] *{{minivlajka|Guinea-Bissau}} [[Guinea-Bissau]] [[Súbor:Georgian Aero L-29 Delfin.jpg|thumb|right|Gruzínske Delfíny]] *{{minivlajka|Indonézia}} [[Indonézia]] *{{minivlajka|Irak}} [[Irak]] *{{minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]] *{{minivlajka|Mali}} [[Mali]] *{{minivlajka|Nigéria}} [[Nigéria]] *{{minivlajka|NDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]] *{{minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]] *{{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] *{{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] : [[Vzdušné sily Slovenskej republiky]] *{{minivlajka|ZSSR}}[[Sovietsky zväz]] : [[Vojenské vzdušné sily ZSSR]] *{{minivlajka|Sýria}} [[Sýria]] *{{minivlajka|Tadžikistan}} [[Tadžikistan]] *{{minivlajka|Uganda}} [[Uganda]] *{{minivlajka|Vietnam}} [[Vietnam]] [[Súbor:NAS Jacksonville Air Show 2279.JPG|thumb|right|Delfín na leteckej šou v [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]] na [[Florida|Floride]]]] *{{minivlajka|USA}} [[USA]] === Civilní === *{{minivlajka|Česko}} [[Česko]] **Blue Sky Service s.r.o. OK-DDR *{{minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]] *{{minivlajka|Juhoafrická republika}} [[Juhoafrická republika]] *{{minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]] *{{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] **[[Súbor:L29-OM-FLP.jpg|náhľad|Aero L29 Delfin OM-[https://www.JetsFly.sk FLP]]][https://www.JetsFly.sk Jets Fly s.r.o.] OM-FLP *{{minivlajka|USA}} [[USA]] == Špecifikácie (L-29) == [[File:Aero L-29 Delfin sketch.svg|right|300px]] === Technický popis === Aero L-29 Delfín je dvojmiestny jednomotorový samonosný [[stredoplošník]]. Kovová kostra krídel, pevných a pohyblivých chvostových plôch i trupu je potiahnutá [[dural]]om. Krycie plechy sú takisto duralové. Motor je uložený v trupe. Podvozok je zaťahovací, hlavné podvozkové nohy sa zaťahujú do krídel, predné do trupu.<ref>Vávlav Šorel: ''Letadla československých pilotů.'' Praha, Albatros 1986, s. 168</ref> === Technické údaje === [[Súbor:Aero L-29 Delphin.jpg|thumb|right|L-29 Delfín]] [[Súbor:Motorlet M701 turbojet.jpg|thumb|right|Motor M-701]] * '''Posádka:''' 2 (žiak, inštruktor) * '''Dĺžka:''' {{m|10.81|m}} * '''Rozpätie:''' {{m|10.29|m}} * '''Výška:''' {{m|3.13|m}} * '''Nosná plocha:''' {{m2|19.8}} * '''Rozchod podvozku:''' {{m|3.45|m}} * '''Rázvor podvozku:''' {{m|3.89|m}} * '''Hmotnosť prázdneho lietadla:''' {{kg|2280}} * '''Vzletová hmotnosť:''' {{kg|3286}} * '''Maximálna vzletová hmotnosť:''' {{kg|3540}} * '''Pohonná jednotka:''' 1 × [[prúdový motor]] [[Motorlet M-701|Motorlet M-701C]] s ťahom 8,7 kN === Výkony === * '''Maximálna rýchlosť:''' {{km|620|m}}/h (pri vodorovnom lete), {{km|655|m}}/h (vo výške {{m|5000|m}}), {{km|860|m}}/h (pri strmhlavom lete) * '''Pádová rýchlosť:''' {{km|130|m}}/h (s vysunutými klapkami) * '''Dolet:''' {{km|894|m}} (s prídavnými nádržami na koncoch krídel) * '''Vytrvalosť:''' 2 hodiny 30 minút * '''Dostup:''' {{m|11500|m}} * '''Stúpavosť:''' {{m|14.0|m}}/s * '''Plošné zaťaženie:''' {{kg|166}}/m² * '''Pomer ťah/hmotnosť:''' 2,5 N/kg === Výzbroj === * {{kg|200}} rôznych zbraní (kanóny, bomby, rakety a strely na vonkajších závesníkoch) == Bibliografia == Letectví & kosmonautika č. 20, LI., 1975 * March, Peter R., ''Directory of military aircraft of the world'', Cassel&Co, ISBN 1-85409-527-7 == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == [[Aero L-39 Albatros]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Aero L-29}} {{Portál|Letectvo|Letecký|Slovensko|Slovenský|Česko|Český}} [[Kategória:Lietadlá Aero]] [[Kategória:Česko-slovenské cvičné lietadlá]] d5kpdu3j7syx8apcrntcov9nkyp92pm Tuukka Rask 0 259329 8211049 7810563 2026-05-09T07:42:31Z ~2026-27065-36 293875 8211049 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno = Tuukka Rask | Portrét = Tuukka Rask 091031.jpg | Veľkosť obrázka = | Popis = {{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko|fínski]] [[ľadový hokej|hokejista]] | Dátum narodenia = {{dnv|1987|3|10}} | Miesto narodenia = {{minivlajka|Fínsko}} [[Savonlinna]], [[Fínsko]] | Rok1 = 2004 | Rok2 = 2022 | Pozícia = brankár | Lapačka = ľavá ruka | Výška = 185 | Tím NHL = '''''[[NHL]]'''''<br />[[Boston Bruins]] | Tím Európa = '''''[[Česká hokejová extraliga|Tipsport Extraliga]]'''''<br />[[HC Plzeň 1929]] | Bývalé tímy = '''''[[SM-liiga]]'''''<br /> [[Ilves]] <br /> '''''[[AHL]]'''''<br />[[Providence Bruins]] | Váha = 88 | Prezývka = | Draft = 21. celkovo, [[NHL draft (2005)|2005]]<br/>[[Toronto Maple Leafs]] }} '''Tuukka Rask''' (* [[10. marec]] [[1987]], [[Savonlinna]], [[Fínsko]]) je bývalý fínsky profesionálny hokejový brankár, ktorý bol draftovaný v prvom kole [[NHL draft (2005)|draftu v roku 2005]] klubom [[Toronto Maple Leafs]]. [[24. jún]]a [[2006]] bol vymenený do klubu [[Boston Bruins]] za brankára [[Andrew Raycroft|Andrewa Raycrofta]]. ==Hráčska kariéra== ===Začiatky=== Rask začal kariéru v mládežníckych tímoch jeho domáceho klubu [[SaPKo]]. Potom hrával v juniorskej fínskej lige za mládežnícky klub [[Ilves]]. Jeho štatistika bola z 26 zápasov mal úspešnosť zásahov 93,5% a inkasoval v priemere 1.86 góla na zápas. V roku 2005 bol zaradený v drafte medzi európskymi brankármi. Svoju poslednú sezónu v Európe pred odchodom do NHL zažil vo fínskej lige za [[Ilves]], kde bol v pozícii jednotky. ===Toronto Maple Leafs=== [[Toronto Maple Leafs]] ho draftoval v prvom kole z 21. miesta, v roku [[NHL draft (2005)|2005]]. Síce neodohral žiadny zápas, bol vymenený do klubu [[Boston Bruins]] za brankára, bývalého víťaza [[Calder Memorial Trophy]] [[Andrew Raycroft]]a. ===Boston Bruins=== Dňa 5. mája 2007 podpísal Rask trojročný kontrakt s klubom [[Boston Bruins]]. Hneď bol zaradení do farmárskeho klubu [[Boston Bruins|Providence Bruins]] v americkej lige [[AHL]]. Síce prišiel v priebehu druhého kola Calder cupu, kde hral Providens proti [[Manchester Monarchs]]. Providens nepostúpil, ale Rask začal naplno trénovať s klubom. Dňa 5. novembra 2007 bol Rask povolaný z Providence do Boston Bruins. Len o dva týždne neskôr, 20. novembra, uhral svoje prvé víťazstvo v NHL, keď vychytal víťazstvo 4-2 nad svojím bývalým tímom Toronto Maple Leafs. Dňa 3. októbra 2008, Bruins Raska poslali do Providence Bruins. Mal síce najlepšie percento úspešnosti zákrokov v pred sezónnom kempe (95,2%) medzi brankármi v Bostone, na rozdiel od svojich spoluhráčov [[Manny Fernandez|Mannyho Fernandeza]] (87,5%), [[Tim Thomas|Tima Thomasa]] (86,9%) a [[Kevin Regan|Kevina Regana]]] (85,7%), ale tím sa rozhodol pre svojich najstarších a najskúsenejších brankárov, Thomasa a Fernandeza, pre sezónu [[NHL 2008/2009|2008-09]]. Kvôli zraneniu Mannyho Fernandeza po All-Star Game, bol Rask 31. januára 2009 povolaný zase naspäť. Odohral len jeden zápas proti [[New York Rangers]], kde dosiahol svoje prvé čisté konto, pri výhre 1-0, keď v 40. minúte rozhodol [[Marc Savard]]. Krátko po začiatku sezóny [[NHL 2009/2010|2009-10]], bol určený ako brankárska dvojka za Thomasom. 5. novembra 2009 podpísal dvojročné predĺženie zmluvy s Bruins na 2,5 milióna [[Dolár|dolárov]] , ktorá vyprší až v sezóne 2011-12. V sezóne [[NHL 2009/2010|2009-10]] bol Rask jediným brankárom s priemerom pod dva góly na zápas. Tiež mal najvyšší percentuálny úspech zákrokov (93%). Získal ocenenie [[Roger Crozier Saving Grace Award]] pre najlepšiu percentuálnu úspešnosť zákrokov. Nebol však nominovaný pre cenu najlepšieho nováčika a ani na [[Vezina Trophy]], pre najlepšieho brankára ligy. V sezóne [[NHL 2010/2011|2010-11]] sa Thomas vrátil do formy a odtlačil Raska do úlohy dvojky. Na konci sezóny slávil Boston zisk [[Stanley cup]]u, a Rask sa stal len druhým fínskym brankárom so Stanley cupom, predným to dosiahol [[Antti Niemi]]i s Chicagom, minulú sezónnu. ===HC Škoda Plzeň 1929=== Sezónu 2012/2013 začal kvôli výluke v NHL v českom tíme [[HC Plzeň 1929]]. ==Štatistika== ===Základná časť=== {| border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" style="text-align:center; width:95%" |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" bgcolor="#ffffff" | ! rowspan="99" bgcolor="#ffffff" | |- bgcolor="#e0e0e0" ! Sezóna ! Tím ! Liga ! Z ! V ! P ! R ! PPP ! MIN ! IG ! Č ! G/Z ! % |- | 2004–05 | [[Ilves]] | [[SM-liiga|FNL]] | 4 | 0 | 1 | 1 | — | 202 | 15 | 0 | 4.46 | 87,5 |- bgcolor="#f0f0f0" | 2005–06 | Ilves | FNL | 30 | 12 | 7 | 8 | — | 1724 | 60 | 2 | 2.09 | 92,6 |- | 2006–07 | Ilves | FNL | 49 | 18 | 18 | 10 | — | 2872 | 114 | 3 | 2.38 | 92,8 |- bgcolor="#f0f0f0" | 2007–08 | [[Providence Bruins]] | [[American Hockey League|AHL]] | 45 | 27 | 13 | — | 2 | 2570 | 100 | 1 | 2.33 | 90,5 |- | [[NHL 2007/2008|2007–08]] | [[Boston Bruins]] | [[NHL]] | 4 | 2 | 1 | — | 1 | 184 | 10 | 0 | 3.25 | 88,6 |- bgcolor="#f0f0f0" | 2008–09 | Providence Bruins | AHL | 57 | 33 | 20 | — | 4 | 3340 | 139 | 4 | 2.50 | 91,5 |- | [[NHL 2008/2009|2008–09]] | Boston Bruins | NHL | 1 | 1 | 0 | — | 0 | 60 | 0 | 1 | 0.00 | 100 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2009/2010|2009–10]] | Boston Bruins | NHL | 45 | 22 | 12 | — | 5 | 2562 | 84 | 5 | 1.97 | 93,1 |- | [[NHL 2010/2011|2010–11]] | Boston Bruins | NHL | 29 | 11 | 14 | — | 2 | 1594 | 71 | 2 | 2.67 | 91,8 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2011/2012|2011–12]] | Boston Bruins | NHL | 23 | 11 | 8 | — | 3 | 1289 | 44 | 3 | 2.05 | 92,9 |- ALIGN="center" bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" align="center" | NHL celkovo ! 102 ! 47 ! 35 ! — ! 11 ! 5690 ! 209 ! 11 ! 2.20 ! 92,6 |- | 2012–13 | [[Boston Bruins]] | [[NHL]] | | | | — | 1 | 125 | 8 | 0 | 3.84 | 87,3 |- ALIGN="center" bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" align="center" | [http://www.hcskoda.cz/hrac.asp?id=Tuukka-Rask-1112&sezona=2013&kategorie=MUZ Európa celkovo] ! 147 ! — ! — ! — ! — ! — ! — ! — ! 3.04 ! 92,9 |- bgcolor="#e0e0e0" |} === Play off === {| border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" style="text-align:center; width:95%" |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" bgcolor="#ffffff" | ! rowspan="99" bgcolor="#ffffff" | |- bgcolor="#e0e0e0" ! Sezóna ! Team ! Liga ! Z ! V ! P ! MIN ! IG ! ČK ! G/Z ! % |- ALIGN="center" | 2006 | Ilves | FNL | 3 | 0 | 3 | 180 | 7 | 0 | 2.33 | 92,4 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 2007 | Ilves | FNL | 7 | 2 | 5 | 397 | 20 | 0 | 3.02 | 92,4 |- ALIGN="center" | 2008 | Providence Bruins | AHL | 10 | 6 | 4 | 605 | 22 | 2 | 2.18 | 90,8 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 2009 | Providence Bruins | AHL | 16 | 9 | 7 | 977 | 36 | 0 | 2.21 | 93,0 |- ALIGN="center" | 2010 | Boston Bruins | NHL | 13 | 7 | 6 | 829 | 36 | 0 | 2.61 | 91,0 |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Tuukka Rask}} == Externé odkazy == * {{Ihdb hokej|id=84346|meno=Tuukka Rask}} * {{NHL hráči|id=8471695|meno=Tuukka Rask}} * [http://www.hcskoda.cz/hrac.asp?id=Tuukka-Rask-1112&sezona=2013&kategorie=MUZ Tuukka Rask] na ''hcskoda.cz'' {{DEFAULTSORT:Rask, Tuukka}} [[Kategória:Fínski hokejoví brankári]] [[Kategória:Bronzoví olympijskí medailisti v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Fínski bronzoví olympijskí medailisti]] [[Kategória:Hráči Boston Bruins]] [[Kategória:Brankári v NHL]] [[Kategória:Brankári Boston Bruins]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] 1t5s8l4wtuq322yisisno4ue9eolnth Kniha džunglí (Kipling) 0 261053 8210985 8039855 2026-05-09T03:53:03Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210985 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kniha | Názov = Kniha džunglí | Obrázok = JunglebookCover.jpg | Popis obrázku = Prebal prvého vydania | Autor = [[Rudyard Kipling]] | Originálny názov = The Jungle Book | Spoluautor = | Pôvodný jazyk = angličtina | Krajina vydania = [[Spojené kráľovstvo|Spojené Kráľovstvo]] | Nakladateľstvo originálneho vydania = Macmillan Publishers | Počet vydaní originálu = | Dátum 1. vydania originálu = [[1894]] | ISBN 1. vydania originálu = | Ilustrátor originálneho vydania = | Literárne obdobie = | Literárny smer = | Literárny druh = | Literárny žáner = dobrodružná literatúra pre deti a mládež <!--ODKAZY--> | Commons = | Odkaz = <!--INFO O SLOVENSKYCH VYDANIACH KNIHY--> <!--PRVE VYDANIE KNIHY--> | Dátum slovenského vydania = | Väzba = | Formát = | Hmotnosť = | Edícia = | Zväzok = | Vydavateľstvo = | Číslo publikácie = | Prekladateľ = | Ilustrátor = | Autor obalu = | Autor fotografií = | Redigoval = | Hlavný redaktor = | Zodpovedný redaktor = | Technický redaktor = | Grafický redaktor = | Výtvarný redaktor = | Jazykový redaktor = | Recenzent = | Autor doslovu = | Náklad = | Počet strán = | Tlač = | ISBN = }} '''''Kniha džunglí''''' alebo staršie '''''Kniha džungle''''' je dvojdielna kniha britského spisovateľa [[Rudyard Kipling|Rudyarda Kiplinga]] z roku [[1894]] a [[1895]]. V origináli ide o dve samostatné knihy ''The Jungle Book'' a ''The Second Jungle Book''; v roku 2002 vyšlo dielo aj po slovensky v podobe dvoch kníh '''''Kniha džunglí''''' a '''''Druhá kniha džunglí'''''. Postavami sú zvieratá a chlapec [[Mauglí (Kniha džunglí)|Mauglí]], ktorého vychovali vlci. == Slovenské vydania == Slovenské vydania knihy <ref>http://listky.ulib.sk/</ref><ref>http://aleph.nkp.cz/F/{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>Kniha džunglí. In: KNĚZEK, Libor, ed. ''[[Encyklopédia literárnych diel]]''. 1. vyd. Bratislava: [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], 1989. 858 s. ISBN 80-215-0010-7. s. 268-269.</ref><ref name=1a>KIPLING Joseph Rudyard. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Juríček | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Juríček | spoluautori = ed. et al. | titul = Encyklopédia spisovateľov sveta | odkaz na titul = Encyklopédia spisovateľov sveta | vydanie = 3 | typ vydania = preprac. a dopln. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Obzor | rok = 1987 | edícia = Encyklopédie Vydavateľstva Obzor | zväzok edície = | počet strán = 648 | strany = 291 }}</ref><ref>http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59476</ref>: *1912: ''Z indických chrastí'' (preklad: Margita Pauliny-Tóthová) – v Slovenských pohľadoch <ref>[http://www.klubsk.net/Listy/Listy_03_07.pdf Listy, ročník 14, č. 3, 2007] (Informácia uvedená v tomto texte, že už prvé vydanie z roku 1912 bolo prekladom oboch dielov anglického originálu je sporná (porovnaj text vyššie). Informácia uvedená v tomto texte o ďalšom vydaní z roku 1964 v preklade Margity Príbusovej je nesprávna, pretože táto prekladateľka v roku 1964 len vydala preklad inej knihy Kiplinga – Just So Stories)</ref> *1921: ''Z indických chrastí'' (preklad: Margita Pauliny-Tóthová) *1932: ''Kniha džungle'' (preklad: Margita Pauliny-Tóthová; v popise knihy sa píše, že ide o druhé vydanie) *1938 (?): ''Kniha džungle'' (preklad: Margita Pauliny-Tóthová; v popise knihy sa píše, že ide o tretie vydanie) *1948: ''Z knihy džungle''/(?-)''Maugli''(zostavil: prof. G. Bolda) *1956: ''Maugli – výber poviedok z Knihy džunglí'' (preklad: Ada Kuzmányová-Bruothová) *1957: ''Kniha džunglí (. Druhá kniha džunglí)'' (preklad: Ada Kuzmányová-Bruothová, piesne prebásnila:Ružena Jamrichová) *1965: ''Kniha džunglí I-II.'' (preklad: Ada Kuzmányová-Bruothová) *1972: ''Kniha džunglí'' (1, 2.) (preklad: Ada Kuzmányová-Bruothová) *1978: ''Kniha džunglí'' (1, 2.) (preklad: Ada Kuzmányová-Bruothová) *1984: ''Kniha džunglí'' (1, 2.) (preklad: Ada Kuzmányová-Bruothová) *1993: ''Kniha džunglí'' (preklad: Ľuba Jedlovská; prebásnili: Božena Trilecová, Ján Kvapil) *2002: ''Kniha džunglí'' a ''Druhá kniha džunglí'' (preklad: Ada Kuzmányová-Bruothová) – dve knihy *2006: ''Kniha džunglí'' (preklad: Jarmila Samcová) Preklady Margity Pauliny Tóthovej sú pravdepodobne prekladmi len prvého dielu (naznačuje to text Encyklopédie spisovateľov sveta, ktorý uvádza ako prvý rok slov. vydania druhého dielu rok 1957, ako aj popisy v knižničných katalógoch; pozri ale poznámku nižšie k informácii časopisu Listy). V roku 1978 vyšla slovenská dramatizácia knihy (preklad: Mikuláš Fehér, úprava: Dagmar Martincová, Václav Martinec). == Obsah == {{spoiler}} Prvá Kniha džunglí má v originálom vydaní sedem [[Poviedka|poviedok]], pričom prvé tri sú poviedky o Mauglím a ďalšie poviedky tematizujú prevažne hovoriace zvieratá. Medzi každou kapitolou sú v originálnom vydaní spevy, ktoré v slovenskom prvom vydaní nie sú. ===Kniha džunglí I.=== *''Maugliho bratia'' Mladý indický chlapec je po útoku chromého tigra Šer Chána na jeho rodičov od nich oddelený a náhodou natrafí v džungli Síoni ([[Madhjapradéš]]) na [[Vlk dravý|vlčiu]] rodinu, ktorá ho pod vedením vlčice Rakši spoločne so svojimi mláďatami vychová. Vlci ho pomenujú Maugli a postupne sa učí všetky schopnosti pre potrebu prežitia v džungli. Po nejakom čase, aby získal uznanie, je ako ostatné mláďatá predvedený celej vlčej svorke. Potom ako sa za neho prihovorí medveď Balú a panter Bagíra ho do svorky prijmú. Pretože hlavný vlk Akela je už starý a slabý, Šer Chánovi, ktorý si na chlapca neústupne robí nároky, sa podarí presvedčiť čím ďalej tým viac vlkov, až napokon svorka bez vodcu a disciplíny Mauglího vylúči. Varovanému a zbraňou ohňa, pred ktorou zvieratá utekajú, obdarenému Mauglimu sa podarí zabrániť, aby ho vlci a Šer Chán napadli. Nakoľko ho presvedčili o tom, že je človek, Maugli opúšťa džungľu a vracia s k ľuďom. *''Kaa na poľovačke'' Druhý príbeh o Mauglim je časovo zaradený medzi udalosti prvého príbehu. Kamaráti Balú a Bagíra Mauglího naučili, ako v nebezpečenstve privolať rôzne zvieratá a vysvetlili mu zákon džungle. Keď Mauglího unesie zdivený Bandar-Log, z radu ostatnými zvieratami opovrhovaných opíc, má možnosť si naučené zručnosti vyskúšať. Balú a Bagíra mu prídu na pomoc, ale zachrániť Mauglího sa im podarí iba s pomocou pytóna Kaa. *''Tiger! Tiger!'' V tretej poviedke o Mauglim sa píše o tom, ako po udalostiach v prvej poviedke prišiel medzi ľudí a len ťažko sa učil ich reč a primeranému vystupovaniu medzi nimi. Stane sa pastier a dáva pozor na dedinské byvoly. Vlčí bratia Maugliho varujú, že ho opäť sleduje Šer Chán. Maugli využije byvoly nato, aby Šer Chána zahnal do úžiny a nechá ho nimi udupať. Po jeho triumfe nad úhlavným nepriateľom ho dedinčania obvinia z bosoráctva a z dediny ho vyženú. Maugli sa vráti do džungle, aby tam žil so svojimi vlčími bratmi, s ktorými ho vychovala matka Rakša. *''Biely tuleň'' V žiadnej súvislosti s ostatnými príbehmi z knihy nie je príbeh o Kotíkovi, bielom tuleňovi v severnom [[Pacifik]]u. Keď sa Kotík hrá s rovesníkmi, prídu lovci tuleňov, zaženú tulene na odľahlé miesto a tam ich usmrtia. Iba Kotík ostane vďaka výnimočne bielej koži a poverám lovcov ušetrený. Zdesene sa pokúša zažitú situáciu opísať ostatným tuleňom. Ale ešte žiadny tuleň na vlastné oči nevidel zabíjanie a preto mu lenivo nevenujú žiadnu pozornosť. V nasledujúcich rokoch, v ktorých vyrastá, sa zúfalo snaží nájsť východisko z každoročného umierania tuleňov. Konečne sa mu podarí natrafiť na [[sirény]], ktoré mu ukážu odľahlé opustené miesto, na ktoré ešte nikdy nevkročila ľudská noha a ktoré ponúka rajské podmienky pre život tuleňov. Vráti sa naspäť a v boji porazí najsilnejšieho tuleňa. Jeho ľud ho na základe sľubu, že ak tuleňa porazí, budú ho nasledovať, odvedie do novej krajiny, kde sa dá žiť v istote. *''Rikki-tikki-tavi'' Rikki-Tikki-Tavi je malá [[promyka mungo]], ktorá sa zatúla do záhrady bielej rodiny. Dôverčivo sa tam udomácni a rodinu viackrát udatne obráni pred nebezpečnými útokmi hadov, raz pred malým jedovatým hadom a dvakrát pred veľkými [[kobra]]mi. *''Túmai od slonov'' Túmai je desaťročný chlapec, ktorý sprevádza svojho otca, sprievodcu slonov v tretej generácii, v pohorí Garo ([[Meghálaj]]), aby ulovili a zabili niekoľko slonov. Túmai sa správa nebojácne a statočne a jeho najväčším prianím je stať sa lovcom slonov. Ale z rozprávania sa dozvedel, že lovcom slonov sa môže stať iba ten, kto videl tanec slonov. Keďže takýto tanec ešte nikto nevidel, znamená to, že sa lovcom slonov nikdy stať nemôže. Jednej noci odcvála na slonovi svojho otca do džungle a naozaj sa tam stane svedkom tejto výnimočnej udalosti. *''Služobníci jej veličenstva'' V noci pred vojenskou prehliadkou jeden vojak tajne vypočuje rozhovor hovoriacich zvierat. ===Kniha džunglí II.=== *Ako sa zrodil strach Príbeh sa odohráva predtým, ako Mauglí zabil Šer Chána. Počas suchôt sa zvieratá stretnú pri napájadle vyschnutej rieky pre vyhlásenie vodného mieru, pričom slon Hatí rozpráva príbeh o tom, ako prvý tiger získal svoje pruhy. *Zázrak Purána Bhágata *Útok džungle *Hrobári *Kráľov ankus *Quiquern *Ryšaví psi *Príchod jari<ref>KIPLING, R.: ''Kniha džunglí'', Mladé letá, 1972</ref> {{endspoiler}} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty== {{projekt|commons=Category:The Jungle Book}} {{Literárny výhonok}} [[Kategória:Knihy z 1894]] [[Kategória:Diela Rudyarda Kiplinga]] [[Kategória:Zbierky poviedok]] 2d4r7v2ztkm2nkmxl9yy89e4u07s21x Jasovská planina 0 266324 8211001 7970128 2026-05-09T06:15:44Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Slovenský kras]] pomocou použitia HotCat 8211001 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Mountain Range <!-- *** Name section *** --> | name = Jasovská planina | native_name = | other_name = | category = [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologický podcelok]] <!-- *** Image *** --> | image = Jasovska_planina.jpg | image_size = | image_caption = Jasovská planina <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | state1 = | region = [[Košický kraj|Košický]] | region1 = | district = [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] | district1 = | district2 = | city = | city1 = <!-- *** Orography *** --> | parent = [[Slovenský kras]] | parent_type = Nadradená <br/>jednotka | border_type = Susedné <br/>jednotky | border = [[Pipitka (podcelok)|Pipitka]]<br/>[[Zádielska planina]]<br/>[[Košická rovina]]<br/>[[Medzevská pahorkatina]] | part_type = Podradené <br/>jednotky | part = | geology = | geology1 = | period = | period1 = | orogeny = | orogeny1 = <!-- *** Geography *** --> | area = | lat_d = 48.644 | long_d = 20.897 | length = | length_orientation = | length_round = | width = | width_orientation = | width_round = | highest = [[Železná brána (vrch v Slovenskom krase)|Železná brána]] | highest location = | highest_country = | highest_state = | highest_region = | highest_district = | highest_elevation = 721 | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = južný okraj podcelku | lowest_location = | lowest_country = | lowest_state = | lowest_region = | lowest_district = | lowest_elevation = cca 190 | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = | woods = <!-- *** Free fields *** --> | free_name = | free_value = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Slovakia.png | map_background = | map_caption = Poloha územia na Slovensku | map_locator = Slovensko-reliéf <!-- *** Websites *** --> | commons = Jasovská planina | statistics = | website = }} '''Jasovská planina''' je [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologický podcelok]] [[Slovenský kras|Slovenského krasu]]. Zaberá jeho najvýchodnejšiu časť. == Polohopis == <center><small>'''[[Geomorfologické členenie Slovenska|Hierarchia]]'''</small></center> <center><small>''[[Alpsko-himalájska sústava]]'' → ''[[Karpaty]]'' → ''[[Západné Karpaty]]'' → ''[[Vnútorné Západné Karpaty]]'' → ''[[Slovenské rudohorie]]'' → ''[[Slovenský kras]]'' → '''''Jasovská planina'''''</small></center> <center><small>***</small></center> Podcelok zaberá východnú časť Slovenského krasu a v rámci krajinného celku susedí na západe so [[Zádielska planina|Zádielskou planinou]], oddelenou hlbokou dolinou [[Hájsky potok (prítok Turne)|Hájskeho potoka]]. Južným smerom leží [[Košická rovina]], východným [[Medzevská pahorkatina]], oba podcelky [[Košická kotlina|Košickej kotliny]]. Severným smerom nadväzujú [[Volovské vrchy]] s podcelkom [[Pipitka (podcelok)|Pipitka]], ktorý oddeľuje potok [[Teplica (prítok Bodvy)|Teplica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-02| miesto = Bratislava }}</ref> Planina je súčasťou [[Národný park Slovenský kras|Národného parku Slovenský kras]]. == Geomorfológia == Planina má pomerne kompaktný tvar s rozmermi 16 × 10 km. Potok [[Miglinc]], ktorý pramení v jej centrálnej časti svojou pomerne hlbokou dolinou planinu rozčleňuje na jej väčšiu severnú a menšiu južnú časť. Planina je uklonená od severu k juhu, kde dosahuje nadmorskú výšku aj pod 600 m. Najvyšším bodom planiny je kóta [[Železná brána (vrch v Slovenskom krase)|Železná brána]] ({{mnm|721.4}}), v južnej časti planiny je to [[Vysoká (vrch v Slovenskom krase)|Vysoká]] ({{mnm|706.4}}). == Geológia == Z hľadiska [[kras]]ovatenia sú podmienky na Jasovskej planine rovnaké ako na ostatných planinách Slovenského krasu. Viazané sú na [[vápenec|vápence]] budujúce podstatnú časť [[silicikum|silicika]]. Aj napriek tomu je počet povrchových a podpovrchových krasových foriem nižší ako inde. Pri obci Jasov sa nachádza sprístupnená [[Jasovská jaskyňa]]. Osobitosťou je brázda [[Miglinca]], ktorá sa vyvinula na siliciklasitckých horninách [[verfénske súvrstve|verfénskeho súvrstvia]]<ref name="Encyklopédia Slovenska">Veľký, J. a kolektív, 1978: ''[[Encyklopédia Slovenska]] II. zväzok E — J.'' [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 491</ref>. == Rastlinstvo == Oblasť pokrývajú sekundárne [[les]]y a [[pasienok|pasienky]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Slovenský kras}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Jasovská planina| ]] [[Kategória:Planiny na Slovensku]] [[Kategória:Geomorfologické podcelky na Slovensku]] [[Kategória:Slovenský kras]] b7o3gzos5ixqnn2ndjydl647bo1n7y5 Ťava 0 271228 8210935 7955091 2026-05-08T22:09:46Z KormiSK 91359 /* Zdroj */ 8210935 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20241211}} {{iné významy}} ::''Ťava môže znamenať aj hlupáka, najmä hlúpu ženu, pozri [[hlupák]]''. {{Infobox živočíchy| Názov=ťava| Obrázok=07. Camel Profile, near Silverton, NSW, 07.07.2007.jpg| Titulok=[[ťava jednohrbá]]| Obrázok1=Bactrian Camel.jpg| Titulok1=[[ťava dvojhrbá]]| Stupeň ohrozenia=| Skry12=áno| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia| Rad po slovensky= [[párnokopytníky]]|Rad po latinsky=Artiodactyla| Podrad po slovensky= [[ťavy]]|Podrad po latinsky=Tylopoda| Čeľaď po slovensky= [[ťavovité]]|Čeľaď po latinsky=Carnelidae| Skupina po slovensky=|Skupina po latinsky=Camelini| Rod po slovensky=ťava|Rod po latinsky=Camelus| Binomické meno=Camelus | Klasifikátor1=[[Linnaeus]]| Dátum1=[[1758]]| Synonymá=''Camellus'' <small>Molina, 1782</small><br> ''Dromedarius'' <small>Gloger, 1841</small><ref name="Mammal">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mammal Species of the World - Browse: Camelus | url = http://www.departments.bucknell.edu/biology/resources/msw3/browse.asp?s=y&id=14200111 | vydavateľ = departments.bucknell.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-27 | miesto = | jazyk = }}</ref>| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Ťava''' (iné názvy pozri nižšie; lat. ''Camelus'') je rod z čeľade [[ťavovité]]. == Názvy == Zastarané slovenské názvy rodu ''Camelus'' sú: ''ťáva''<ref>ťava. In: [[Historický slovník slovenského jazyka]]</ref>, ''ťeva''<ref>ťewa. In: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]</ref>, ''kamel''<ref>kamel. In: [[Historický slovník slovenského jazyka]]</ref>. Nárečové tvary sú ''tava''<ref name=KS/>, ''čava''<ref name=KS>Ťava ― velblúd, velbludorys. In: Kultúra slova č. 2 2002 [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2002/2/ks2002-2.pdf]</ref><ref name=Cizí/>, ''ščava''<ref name=Cizí>{{Citácia knihy | priezvisko = Matzenauer | meno = Antoni | autor = | odkaz na autora = | titul = Cizí slova ve slovanských (řec̆ech) | vydanie = | vydavateľ = Nákladem Matice moravskě | miesto = | rok = 1870 | počet strán = 422 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 347| jazyk = }}</ref>. Okrem toho sa do roku 1940, ale najmä v 19. storočí, v slovenčine ako spisovné synonymum slova ťava alternatívne používal názov ''veľblúd''<ref>veľblúd. In: [[Pravidlá slovenského pravopisu]] 1931. S. 317</ref><ref>veľblúd. In: [[Pravidlá slovenského pravopisu]] 1940. S. 428</ref><ref>veľblúd. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, ''veľblud''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 50</ref>, ''velblúd''<ref>MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 22</ref>, ''velblud''<ref name=HSv/>. V nárečiach (spravidla východoslovenských) sa dodnes vyskytujú tvary: ''velblud'', ''velblut'', ''veľbľud'', ''velbľud''<ref name=KS/>. Niektorí autori slovo veľblúd (resp. jeho uvedené varianty) nepoužívali ako označenie rodu ''Camelus'', ale ho používali v niektorom z nasledujúcich významov: * len [[ťava dvojhrbá]] (rovnako sa niekedy používa aj názov ťava, t. j. ťava ako opak dromedára)<ref>Kožehuba, J. Prírodopis pre nár. školy. Diel 1. Živočíchopis. Turč. Sv. Martin 1872. S. 19</ref>; * len [[ťava jednohrbá]] (zatiaľ čo celý rod sa volal ťava)<ref>Győrffy, I. Prírodopis ... pre žiakov ľud. škôl. 9. vyd. Ostrihom 1899. S. 12</ref>. Podľa Bernoláka (okolo roku 1800) slovo velblúd (ktoré on považoval za bohemizmus) znamenalo popri zvierati aj [[kotevné lano]] alebo [[kotvica|kotvicu]] (pričom ale nie je upresnené, ktorý z dvoch významov slova kotvica - rastlina [[kotvica plávajúca]] alebo vojenská kotva typu murex - má na mysli).<ref>welblúd, kotwica, kotwa. In: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]</ref> === Etymológia === Slovo ťava je v slovenčine doložené od 17. storočia. Pochádza z maďarského slova ''teve'' (ťava) prevzatého z [[turkické jazyky|turk. jazykov]].<ref>ťava. KRÁLIK, Ľ. Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava: Veda. 2015. S. 606</ref> Slovo veľblúd je v slovenčine doložené od 16., častejšie od 17. storočia. Nie je isté, či toto slovo bolo do slovenčiny prevzaté z češtiny (v dnešnej češtine: ''velbloud'', v starej češtine: ''velblúd''), alebo či bolo prevzaté už z praslovančiny, keďže sa obdobné slovo vyskytuje v mnohých nových i starých slovanských jazykoch (napr. v poľštine wielbłąd, po starorusky velьbudъ, dnes po rusky, ukrajinsky a bulharsky verbľud, po slovinsky velblod, po hornolužicky wjelbłud). Bernolák (okolo roku 1800) uvádzal slovo ťava ako slovenské slovo a slovo velblúd ako zodpovedajúce slovo české resp. bohemizmus<ref>ťawa. In: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]</ref>. V starej češtine (a teda možno aj v starej slovenčine, ale priamych dokladov niet) slovo velblúd znamenalo ťavu i [[slon]]a, zatiaľ čo v ostatných slovanských jazykoch obdobné slovo znamenalo a znamená len ťavu. Praslovanské slovo zodpovedajúce dnešnému slovenskému veľblúd (jeho presný tvar je neistý, možno *velьbǫdъ) znamenalo len ťavu. Toto slovanské slovo pochádza z [[gótčina|gótskeho]] slova ''ulbandus'', ktoré takisto znamenalo len ťavu. Pôvod gótskeho slova je sporný, navrhuje sa napríklad vznik z latinského (z gréčtiny prevzatého) slova ''elephantus'' (slon) alebo priamo z gréckeho slova ''elefas'' (slon; genitív: ''elefantos'') alebo z nejakého anatólskeho jazyka (možno z [[chetitčina|chetitčiny]] či [[luvijčina|luvijčiny]]).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kopecká | meno = Martina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Laliková | meno2 = Tatiana | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Ondrejková | meno3 = Renáta | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Skladaná | meno4 = Jana | autor4 = | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = Valentová | meno5 = Iveta | autor5 = | odkaz na autora5 = | titul = Staršia slovenská lexika v medzijazykových vzťahoch | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2011 | počet strán = 202 | url = | isbn = 978-80-224-1217-9 | kapitola = | strany = 27| jazyk = }}</ref><ref name=HSv>veľblúd. In: [[Historický slovník slovenského jazyka]]</ref><ref>The mysterious origin of Goth. 𐌿𐌻𐌱𐌰𐌽𐌳𐌿𐍃 /ulbandus/Insights into European camel history. Jonathan Beyer, University of Marburg. Indo-European Linguistics. 2022 [https://talks.stuts.de/system/event_attachments/attachments/000/000/577/original/The_mysterious_origin_of_Goth_ulbandus.pdf?1667663927]</ref><ref>Lehmann, W. P.: “U20. *ulbandus”. In: A Gothic Etymological Dictionary, based on the 3rd ed. of Feist’s dictionary, Leiden: E. J. Brill, 1986. S. 375</ref><ref>PUHVEL, J. On the origin of Gothic ulbandus 'camel'. Linguistica 33.1 (1993). S. 187-190.</ref><ref>velblúd. In: Vokabulář webový. [https://vokabular.ujc.cas.cz/hledani.aspx]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = верблюд | url = https://gufo.me/dict/vasmer/%D0%B2%D0%B5%D1%80%D0%B1%D0%BB%D1%8E%D0%B4 | vydavateľ = gufo.me | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>[https://dvojka.rozhlas.cz/proc-je-velbloud-velbloud-7531475]</ref><ref>slon. KRÁLIK, Ľ. Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava: Veda. 2015. S. 539</ref><ref name=KS/> == Systematika == rod ťava (''Camelus'')<ref name="Mammal"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fossilworks: Camelus | url = http://fossilworks.org/cgi-bin/bridge.pl?action=taxonInfo&taxon_no=42521 | vydavateľ = fossilworks.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181128034820/http://fossilworks.org/cgi-bin/bridge.pl?action=taxonInfo&taxon_no=42521 | dátum archivácie = 2018-11-28 }}</ref>: *viaceré ''[[Camelus]]'' sp. *†''[[Camelus grattardi]]'' *?†''[[Camelus sivalensis]]'' (vrátane ''[[Camelus antiquus]]'') *†''[[Camelus thomasi]]'' *†''[[Camelus roris]]'' *†''[[Camelus moreli]]'' *†''[[Camelus concordiae]]'' *†''[[Camelus knoblochi]]'' * [[ťava dvojhrbá]] v užšom zmysle/[[domáca ťava dvojhrbá]]/ťava v užšom zmysle/[[drabár]] (''Camelus bactrianus'') – domestifikovaný druh * [[ťava divá]] v užšom zmysle/[[divá ťava dvojhrbá]] (''Camelus ferus'') <small>(Przewalski, 1878)</small> – divý druh. V minulosti aj v súčasnosti niektorými autormi klasifikovaný ako poddruh ''Camelus bactrianus ferus'' ([[ťava dvojhrbá divá]]) alebo ''Camelus ferus bactrianus''<ref name="IUCN"/><ref>Grubb, P. 2005. Artiodactyla. In: D.E. Wilson & D.M. Reeder (ed.), ''Mammal Species of the World. A Taxonomic and Geographic Reference (3rd ed)'', pp. 637-722. Johns Hopkins University Press, Baltimore, USA.</ref><ref name="Mammal"/> * [[ťava jednohrbá]]/[[dromedár]] (''Camelus dromedarius'') Podľa Grzimeka sa v minulosti rod ''Camelus'' klasifikoval s dvoma recentnými druhmi ''Camelus ferus bactrianus'' a ''Camelus ferus dromedarius''. Táto klasifikácia je zastaraná. Dnes sa uznávajú ''Camelus bactrianus'' a ''Camelus dromedarius'' ako samostatné a domestifikované druhy nezávislé na divom druhu ''Camelus ferus''. ''Camelus ferus'' (ktorý sa od ''Camelus bactrianus'' líši na genetickej úrovni<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Wild camels 'genetically unique' | url = http://news.bbc.co.uk/earth/hi/earth_news/newsid_8151000/8151804.stm | vydavateľ = news.bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-27 | miesto = | jazyk = en }}</ref> aj vzhľadom) v púšti [[Gobi]] sa klasifikuje ako samostatný druh, rozhodne nejde o predka ''Camelus bactrianus'', ten nie je známy. ''Camelus ferus'' a divoký predok druhu ''Camelus bactrianus'' sa oddelili už pred 1,5–0,7 miliónmi rokov a ''Camelus bactrianus'' bol domestifikovaný až pred 6000–4000 rokmi. Divoký predok ''Camelus dromedarius'' tiež nie je známy.<ref>Grzimek's Animal Life Encyclopedia, 2nd edition. Volumes 15, s. 321</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Živa – Domácí savci a jejich původ 3. Druhá domestikační vlna (Jan Zima)|url=https://ziva.avcr.cz/2019-3/domaci-savci-a-jejich-puvod-3-druha-domestikacni-vlna.html|vydavateľ=ziva.avcr.cz|dátum prístupu=2020-09-05}}</ref> Stanovisko International Commission on Zoological Nomenclature (2003) teda udáva, že divá ťava dvojhrbá je označovaná ako ''Camelus ferus'' a domestifikovaná ako ''Camelus bactrianus''. Toto označenie prebrala aj [[IUCN]]<ref name="IUCN">Hare, J. 2008. Camelus ferus. The IUCN Red List of Threatened Species 2008: e.T63543A12689285. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2008.RLTS.T63543A12689285.en. Prístup 28. november 2018</ref>. Krížením medzi ''Camelus bactrianus'' a ''Camelus dromedarius'' vzniká schopný hybrid ''Camelus dromedarius hybridus'', ale samce sú sterilné.<ref name="IUCN"/> == Opis == Ťava je dosť vysoký, statný prežúvavec s malou hlavou na mohutnom krku. Dosahuje výšku do dva a pol metra, dĺžku do tri a pol metra. Srsť je nerovnomerná, na krku prechádza do hrivy. Ťava je zásadne bylinožravá, nie je vyberavá. Ťavy majú pre ľudí široké využitie. Poskytujú im mäso, mlieko, krv, kožu, vlasy a ich výkaly sa používajú ako palivo.<ref>Grzimek's Animal Life Encyclopedia, 2nd edition. Volumes 12</ref> [[Arabi]] rozoznávajú viac než 20 plemien tiav.{{chýba citácia}} == Výskyt == Na svete žije asi 15 miliónov domácich tiav, prevažne v severnej [[Afrika|Afrike]] a západnej [[Ázia|Ázii]]. V [[Mongolsko|mongolských]] púšťach sa vyskytujú malé skupinky divokých tiav (''[[Camelus ferus]]''). V [[Austrália (štát)|Austrálii]] nájdeme asi 25 tisíc zdivočených dromedárov (podľa iných prameňov až 700 tisíc), potomkov tiav dovezených z [[Arábia|Arábie]].{{chýba citácia}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Ťava|wikt=ťava|wikispecies=Camelus|commons=Category:Camelus}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Velbloud|3827786}} {{Zoologický výhonok}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Ťavovité]] cmwvk2zggwhd2l5lfbh160fgkhc2ejx Alain Delon 0 279026 8211079 8181211 2026-05-09T08:25:48Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Francúzski modeli]] pomocou použitia HotCat 8211079 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Alain Delon | fotka = Alain Delon 1961.jpg | komentár = Alain Delon v roku 1961 | podpis = Signature d'Alain Delon - svg.svg | celé meno = Alain Fabien Maurice Marcel Delon | dátum narodenia = [[8. november]] [[1935]] | miesto narodenia = [[Sceaux (Hauts-de-Seine)|Sceaux]], [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = {{duv|2024|08|18|1935|11|08}} | miesto úmrtia = [[Douchy (Loiret)|Douchy]], [[Francúzsko]] | prezývky = | alma mater = | povolanie = francúzsky herec | roky pôsobenia = 1949{{--}}2019 | manželka = Nathalie Delonová<br />(r. Barthélémyová) 1964–1969 (rozvedení) | priateľka = [[Romy Schneiderová]] (1958-1964)<br />[[Mireille Darcová]] (1968-1983)<br />Rosalie van Breemenová (1987-2001) | otec = Fabien Delon | matka = Edith Delon | deti = Najmenej 3:<br />[[Anthony Delon]]<br />[[Anouchka Delonová]]<ref>{{cite news | url=https://www.lematin.ch/story/alain-delon-assigne-en-justice-par-son-fils-illegitime-613486380947 | title=Alain Delon assigné en justice par son fils illégitime | newspaper=Le Matin | date=19 September 2019 }}</ref><br />[[Alain-Fabien Delon]]<ref>{{cite web | url=https://www.vogue.fr/culture/article/alain-delon-et-les-7-femmes-marquantes-de-sa-vie | title=Alain Delon et les femmes de sa vie | website=[[Vogue France]]| date=24 July 2023}}</ref> | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | portál 1 = Francúzsko | portál 2 = }} '''Alain Delon''', celým menom '''Alain Fabien Maurice Marcel Delon''' (* [[8. november]] [[1935]], [[Sceaux (Hauts-de-Seine)|Sceaux]], [[Francúzsko]] – † [[18. august]] [[2024]] [[Douchy (Loiret)|Douchy]], Francúzsko)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zomrel francúzsky herec Alain Delon | url = https://www.aktuality.sk/clanok/zw9P8bX/zomrel-francuzsky-herec-alain-delon/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2024-08-18 | dátum prístupu = 2024-08-18 | jazyk = sk | priezvisko =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alain Delon est décédé - Elle | url = https://www.elle.fr/Loisirs/News/Alain-Delon-est-decede-3794061 | vydavateľ = elle.fr | dátum vydania = 2024-08-18 | dátum prístupu = 2024-08-18 | jazyk = fr}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=French screen star Alain Delon dies aged 88|url=https://www.theguardian.com/film/article/2024/aug/18/french-screen-star-alain-delon-dies-aged-88|periodikum=The Guardian|dátum=2024-08-18|dátum prístupu=2024-08-18|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Andrew|priezvisko=Pulver}}</ref> bol francúzsky [[herec]], zároveň aj [[Producent (umenie)|producent]] a príležitostný [[režisér]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alain DELON|url=https://en.notrecinema.com/communaute/stars/stars.php3?staridx=15463|vydavateľ=notreCinema.com|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CINEFICHES : Cinéma, DVD,|url=http://www.cinefiches.com/cv.php?id_cv=9023&nom=DELON+Alain|vydavateľ=www.cinefiches.com|dátum prístupu=2023-07-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20230713142352/http://www.cinefiches.com/cv.php?id_cv=9023&nom=DELON+Alain|dátum archivácie=2023-07-13}}</ref> Počas svojej žiarivej kariéry spolupracoval s najznámejšími filmovými režisérmi, akými boli alebo sú [[Luchino Visconti]], [[Jean-Luc Godard]], [[Jean-Pierre Melville]], [[Michelangelo Antonioni]] alebo [[Louis Malle]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Biography and filmography of Alain Delon|url=http://www.frenchfilms.org/biography/alain-delon.html|vydavateľ=frenchfilms.org|dátum vydania=2011-01-01|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=en|meno=James|priezvisko=Travers}}</ref> Jeho syn [[Anthony Delon]] je tiež herec.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kdo je Anthony Delon? Životopis, informace, biografie, herectví|url=https://kdojeto.superia.cz/herectvi/anthony_delon.php|vydavateľ=kdojeto.superia.cz|dátum prístupu=2023-07-13}}</ref> == Životopis == Otec [[Fabien Delon]] bol riaditeľom [[Kino|kina]] a matka Edith pracovala v [[Lekáreň|lekárni]]. Vyrastal v [[Sceaux (Hauts-de-Seine)|Sceaux]] (departement [[Hauts-de-Seine]], dnes ide o predmestie [[Paríž|Paríža]]). Keď sa manželstvo jeho rodičov skončilo rozvodom, zobrala si ho do pestúnskej starostlivosti rodina, ktorej otec pracoval ako strážnik väznice. Po smrti pestúnov bol poslaný do jezuitského internátu, kde mal problémy so správaním a odkiaľ opakovane utekal. Chvíľu pracoval ako mäsiar v obchode nevlastného otca, ale v 17-tich rokoch sa napokon nechal naverbovať do radov [[Marine nationale| francúzskej námornej pechoty]]. V rokoch [[1953]]{{--}}[[1954]] sa zúčastnil [[Prvá indočínska vojna|prvej indočínskej vojny]]. V armáde vydržal necelé štyri roky ([[1952]]{{--}}[[1956]]), často bol trestaný väzením za rôzne priestupky, ktoré súviseli s jeho zložitou a rebelskou povahou. Po návrate do [[Paríž|Paríža]] roku 1956 sa snažil živiť ako vrátnik, čašník, predavač zeleniny. V [[Paríž]]i sa náhodne zoznámil s herečkou [[Brigitte Auber|Brigitte Auberovou]] a v jej spoločnosti v roku [[1956]] podnikol výlet na [[filmový festival v Cannes]], kde sa zase viac-menej zhodou náhod začala jeho hviezdna herecká kariéra. Brigitte Auberová ho zoznámila s niekoľkými režisérmi a hercami, a Delon vďaka svojej charizme získal v roku 1956 prvú úlohu vo filme. Zaujal režiséra [[Yves Allegret|Yvesa Allegreta]], ktorý mu venoval vedľajšiu úlohu nájomného vraha vo filme ''Keď sa do toho zapletie žena'' ([[1957]]). O rok neskôr už Delon exceloval v komédii ''Buď pekná a mlč'' ([[1958]]), v ktorej hral s iným neskôr populárnym hercom [[Jean-Paul Belmondo|Jeanom-Paulom Belmondom]]. Vo filme ''Kristína'' (1958) sa prvýkrát herecky stretol s nemeckou herečkou [[Romy Schneider]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Romy Schneider and Alain Delon|url=https://artblart.com/tag/romy-schneider-and-alain-delon/|vydavateľ=Art Blart|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=en}}</ref> Obaja sa do seba zamilovali a v [[Marec|marci]] [[1959]] dokonca zasnúbili. V čase vzťahu s Romy mal ale Delon aj milenecký pomer so speváčkou [[Nico]]. S [[Romy Schneider]] tvoril pár päť rokov, vzťah ukončil Alain Delon v [[December|decembri]] [[1963]] pre inú ženu (herečku [[Nathalie Barthelémy]], vlastným menom Francine Canovas). Podľa spoločných vyjadrení ostali po rozchode priateľmi, ale [[Romy Schneider]] rozpad ich vzťahu ťažko niesla a dokonca chcela spáchať [[Samovražda|samovraždu]]. S Romy Schneider sa Delon herecky ešte stretol vo filme ''Bazén'' ([[1969]]). Najvýznamnejším hereckým obdobím Alaina Delona boli [[60. roky 20. storočia|60.]] a [[70. roky 20. storočia|70. roky]], kedy stvárnil niekoľko veľkých filmových úloh vo filmoch takých režisérov, ako boli [[Luchino Visconti]] (film ''Rocco a jeho bratia'', [[1960]], alebo ''[[Gepard (film)|Gepard]]'', [[1963]]), [[Michelangelo Antonioni]] (film ''[[Zatmenie (rozlišovacia stránka)|Zatmenie]]'', [[1962]]), [[René Clément]] (''V žiari slnka'', [[1960]]), [[Louis Malle]] (film ''Podivuhodné príbehy'', [[1968]]), [[Jean-Pierre Melville]] (filmy ''Samuraj'', [[1967]] a ''Osudový kruh'', [[1970]]). Od [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] jeho herecké umenie stratilo presvedčivosť a snahu o vystihnutie duševného sveta hrdinov (výnimkou je snáď iba film ''Návrat Casanovu'' z roku [[1992]], v ktorom bravúrne stvárnil starnúceho dobrodruha a milovníka žien [[Giacomo Casanova|Giacoma Casanovu]]). Filmy natočené od polovice 80. rokov boli kasovými „prepadákmi“, neúspešné obdobie vyvrcholilo prepadom filmu ''Polovičná šanca'' (''Une chance sur deux'', [[1998]]), ktorú režíroval [[Patrice Leconte]] (Delon si v tomto filme po tretíkrát zahral s [[Jean-Paul Belmondo|Jeanom-Paulom Belmondom]]). V tom roku Alain Delon ohlásil ukončenie svojej filmovej hereckej kariéry a neskôr prijal iba drobné filmové roly, ako napríklad v rozprávke ''Asterix a olympijské hry'' ([[2008]]). Delon začal od 70. rokov niektoré svoje filmy aj produkovať a v 80. rokoch sa pokúsil aj o réžiu (film ''Kto nastaví kožu'', [[1981]] a ''[[Bojovník]]'' [[1983]]). V roku [[1985]] Delon po prvýkrát získal filmovú cenu [[César]] za najlepší herecký výkon, a to vo filme [[Bertrand Blier|Bertranda Bliera]] ''Náš príbeh'' (natočený v roku [[1984]]). Delon vďaka svojej mužnej postave a vnútornej charizme hral najmä mladých (''Dobrodruhovia'', [[1967]]) či starších zvodcov či milovníkov žien (''Návrat Casanovu'', [[1992]]), ale tiež zločincov či komplikovaných vrahov (''V žiari slnka'', [[1960]], ''Dvaja muži v meste'', [[1973]], ''Osudový kruh'', [[1970]]), prípadne nekompromisných policajných vyšetrovateľov (''Poviedka o policajtovi'', [[1975]], ''Kto nastaví kožu'', [[1981]], ''Slovo policajta'', [[1985]], ''Nebuďte policajta!'', [[1988]]). Divácky veľmi obľúbené a zároveň umelecky hodnotné sú najmä detektívky natočené v 70. rokoch. V bývalom [[Československo|Československu]] sa s veľkým diváckym úspechom hrali najmä historické hrané filmy s Delonom v hlavných úlohách, ako boli filmy ''[[Gepard (film)|Gepard]]'' ([[1963]]) alebo ''Čierny tulipán'' ([[1964]]). Delon utrpel roku [[2019]] mozgovú príhodu a odvtedy bol v zlom zdravotnom stave.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Ukrajina sa rozhodla udeliť najvyššie štátne vyznamenanie A. Delonovi|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajina-sa-rozhodla-udelit-najvyssie/789259-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2024-04-19|dátum prístupu=2024-04-19}}</ref> == Súkromný život == [[Súbor:Alain Delon Cannes 2019.jpg|náhľad|Alain Delon v Cannes v roku 2019]] Delon sa prvýkrát oženil s herečkou [[Nathalie Barthelémy]] (vlastným menom Francine Canovas), ktorú si vzal v roku [[1964]]. Má s ňou syna [[Anthony Delon|Anthonyho]], narodeného v roku 1964. Po rozvode s [[Nathalie Barthelémy]] v roku [[1969]] mal Delon dlhoročný vzťah s herečkou [[Mireille Darc]], ktorý skončil v roku [[1984]]. V roku [[1987]] sa Alain Delon zoznámil s [[Modelka|modelkou]] holandského pôvodu [[Rosalie van Breemen]], s ktorou neskôr uzavrel sobáš a mal dve deti: dcéru Anouchku (nar. [[1990]]) a syna Alaina-Fabiena (nar. [[1994]]). Rozviedli sa v roku [[2002]]. Syna Ariho Pfäffgena, ktorého mal splodiť so speváčkou [[Nico]], nikdy neuznal za svojho. Od roku [[1999]] mal Alain Delon aj švajčiarske štátne občianstvo a žil v blízkosti [[Ženeva|Ženevy]]. == Fakty a zaujímavosti == * V roku [[1991]] získal Delon hodnosť rytiera [[Rad čestnej légie|Čestnej légie]] a v roku [[2005]] bol vtedajším prezidentom [[Jacques Chirac|Jacquesom Chiracom]] povýšený do hodnosti dôstojníka [[Rad čestnej légie|Čestnej légie]] za osobný prínos svetovému filmovému umeniu. * V [[November 2015|novembri]] [[2015]] mal vo Francúzsku premiéru dokument o ňom s názvom ''Alain Delon, ten neznámy'' (''Alain Delon, cet inconnu''), ktorý pri príležitosti jeho osemdesiatin natočil režisér [[Philippe Kohly]]. * Bol vlastníkom vlastnej produkčnej spoločnosti Adel Productions, ktorú vytvoril v roku [[1968]]. Adel Productions vyrobila v rokoch [[1968]] až [[1986]] dvadsaťsedem filmov. Spoločnosť bola zrušená [[11. február|11. februára]] [[1988]]. == Filmografia == * [[1960]]: [[Rocco a jeho bratia]] (Rocco e suoi fratelli) * [[1962]]: [[Zatmenie (film)|Zatmenie]] (L'Eclisse) * [[1963]]: [[Gepard (film)|Gepard]] (Il Gattopardo) * [[1963]]: [[Melódia podzemia]] (Mélodie en sous-sol) * [[1964]]: [[Žltý Rolls-Royce]] (The Yellow Rolls-Royce) * [[1964]]: [[Čierny Tulipán]] (La Tulipe Noire) * [[1967]]: [[Dobrodruhovia]] (Les Aventuriers) * [[1969]]: [[Sicílsky klan]] (Le clan des siciliens) * [[1970]]: [[Borsalino]] (Borsalino) * [[1973]]: [[Spálené stodoly]] (Les Granges brulées) * [[1973]]: [[Dvaja muži v meste]] (Deux hommes dans la ville) * [[1975]]: [[Zorro]] (Zorro) * [[1975]]: [[Poviedka o policajtovi]] (Flic Story) * [[1976]]: [[Pán Klein]] (Monsieur Klein) * [[1977]]: [[Smrť darebáka]] (Mort d'un pourri) * [[1979]]: [[Letisko '79 – Prípad Concorde]] (The Concorde ... Airport '79) * [[1980]]: [[Traja muži na zabitie]] (Trois hommes à abattre) * [[1981]]: [[Kto nastaví kožu]] (Pour la peau d'un flic) * [[1981]]: [[Teherán-43]] (Teheran 43) * [[1984]]: [[Swannova láska]] (Un amour de Swann) * [[1984]]: [[Náš príbeh]] (Notre histoire) * [[1992]]: [[Návrat Casanovu]] (Le Retour de Casanova) * [[2000]]: [[Herci (film z roku 2000)|Herci]] (Les Acteurs) * [[2001]]: [[Fabio Montale]] TV (krimicyklus) * [[2003]]: [[Frank Riva]] TV (Frank Riva) * [[2008]]: [[Asterix a olympijské hry]] (Astérix aux jeux olympiques) [[Súbor:Georges Cravenne Sigourney Weaver Alain Delon.jpg|náhľad|283x283bod|[[Georges Cravenne]], [[Sigourney Weaverová|Sigourney Weaver]] a Alain Delon na ceremoniáli cien [[César]] v roku [[2000]]]] == Ocenenia == * [[1962]]{{--}}Zvláštna cena poroty na [[Filmový festival v Cannes |festivale v Cannes]] za film'' [[Zatmenie (rozlišovacia stránka)|Zatmenie]]'' * [[1963]]{{--}}[[Zlatá palma]] na [[Filmový festival v Cannes |festivale v Cannes]] za film ''[[Gepard (film)|Gepard]]'' * [[1963]]{{--}}[[Zlatý glóbus]] za najlepší cudzojazyčný film ''Melódia podzemia'' * [[1976]]{{--}}César za film'' [[Pán Klein]]'', hlavná rola * [[1985]]{{--}}[[César|César pre najlepšieho herca]] za rolu Roberta Avranchesa vo filme'' [[Náš príbeh]]'' režiséra[[Bertrand Blier | Bertranda Bliera]] * [[1991]]{{--}}vymenovanie za rytiera francúzskej [[Rad čestnej légie|Čestnej légie]] * [[2005]]{{--}}povýšenie do hodnosti dôstojníka Čestnej légie za osobný prínos k svetovému filmovému umeniu. Akt vykonal osobne vtedajší prezident Francúzskej republiky [[Jacques Chirac]]. * [[2024]] {{--}} najvyššie štátne vyznamenanie [[Hrdina Ukrajiny]]<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Adel Productions]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|2009}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Alain Delon|4034155}} {{Držitelia Césara za najlepšieho herca v hlavnej úlohe}} {{Predsedovia poroty Césara}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Delon, Alain}} [[Kategória:Francúzski filmoví herci]] [[Kategória:Francúzski televízni herci]] [[Kategória:Francúzski divadelní herci]] [[Kategória:Francúzski filmoví režiséri]] [[Kategória:Francúzski filmoví producenti]] [[Kategória:Držitelia Césara za najlepšieho herca v hlavnej úlohe]] [[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]] [[Kategória:Hrdinovia Ukrajiny]] [[Kategória:Francúzski modeli]] 1vjm0zi082qaojw5p3athynqb2a6oq3 Kostol Všetkých svätých (Humenné) 0 284437 8211027 7845769 2026-05-09T07:26:29Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211027 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Kostol Všetkých svätých | Druh kostola = farský kostol | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Humenné kościół 19.08.08 p.jpg | Popis obrázka = | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Slovensko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Prešovský kraj | Okres typ = | Okres = [[Humenné (okres)|Humenné]] | Mesto typ = | Mesto = Humenné | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Historický región typ = | Historický región = | Je súčasťou = | Adresa = Brestovská 1 | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = rkc | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = košice | Dekanát typ = | Dekanát = Humenné | Farnosť typ = | Farnosť = Humenné | Dĺžka = | Šírka = | Výška = | Dĺžka hlavnej lode = | Dĺžka svätyne = | Dĺžka3 typ = | Dĺžka3 = | Šírka hlavnej lode = | Šírka svätyne = | Šírka v transepte = | Šírka4 typ = | Šírka4 = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Výška najvyššej veže = | Výška v kupole = | Výška v kupole typ = | Počet lodí = | Počet veží = | Počet kupol typ = | Počet kupol = | Počet4 typ = | Počet4 = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Plocha typ = | Plocha = | Plocha1 typ = | Plocha1 = | Architekt = | Architekt poznámka = | Architekt1 = | Architekt1 poznámka = | Sloh = gotika | Sloh1 = | Materiál = | Materiál1 = | Výstavba = | Dokončenie = 1. tretina 18. storočia | Rekonštrukcia = | Rekonštrukcia typ = | Objavenie = | Objavenie typ = | Dátum posvätenia = | Svätiteľ = | Dátum zániku = | Dátum odsvätenia = | Správa = | Vlastník = | Náklady na výstavbu = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Mapa1 lokátor = | Web = | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = 24.04.1963 | číslo uzpf = 702-110/2 | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = 13692 | PUSR web dátum citovania = 28.06.2016 }} '''Kostol Všetkých svätých''' je gotická sakrálna stavba situovaná v severozápadnej časti mesta [[Humenné]], ktorý bol v čase svojho vzniku na okraji mesta. Ide o najvýchodnejšie situovaný gotický kostol na Slovensku. Bol pôvodne spolu s kláštorom zasvätený Panne Márii. == História stavby == Pôvodný farský kostol sv. Petra stál v centre stredovekého [[Humenné (okres)|Humenného]], na ľavom brehu miestneho potoka. Archívne dokumenty nepriamo posúvajú existenciu rímskokatolíckej farnosti pred rok 1322. Náboženský život v Humennom prehĺbilo účinkovanie františkánov, ktorí prišli do Humenného v 14. storočí na podnet Drugetovcov. Žobravá rehoľa sv. [[František z Assisi|Františka z Assisi]] stavala kostoly a kláštory spravidla pri mestských hradbách a tam, kde ich nebolo - taký prípad bol v Humennom, postavila kostol a kláštor mimo centra, námestia. Humenskí [[františkáni]] zasvätili kostol a kláštor Panne Márii . Vybudovali ho v 14. a 15. storočí. Roku 1531 františkánsky kláštor v Humennom načas zanikol. Mienka, že františkánov z Humenného vyhnali Drugetovci, korí v tom čase už údajne boli protestantmi a v [[Horný Zemplín|Hornom Zemplíne]] sa postavili na čelo reformačného hnutia, nemá seriózny podklad. Reformácia v Uhorsku nachádzala sprvu ohlas v pomerne úzkych kruhoch vzdelancov a meštianstva, najmä nemeckého pôvodu. Uhorská šľachta sa spočiatku stavala k reformácii odmietavo, zdôrazňujúc jej nemeckú provenienciu. Po [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] sa Štefan Druget pridržiaval [[Ján Zápoľský|Jána Zápoľského]], ktorý bol katolíkom. Po Zápoľského smrti prešiel do tábora Habsburgovcov, korí boli takisto katolíkmi. Zdá sa, že hlavnou príčinou odchodu františkánov z Humenného bol veľký požiar, ktorý vyčíňal v mestečku v roku 1529. Za obeť požiaru padol kostol Panny Márie i priľahlý františkánsky kláštor, ktorý úplné vyhorel. Kláštor bol obnovený až po príchode [[Jezuiti|jezuitov]] do Humenného. V roku 1642 k nemu pristavili južnú kaplnku ku kostolu. Kláštor už v roku 1676 opäť vyhorel po zničení vojskami [[Imrich Tököli|Imricha Tököliho]], bol opravený však až koncom 1. tretiny 18. storočia. Roku 1735 bol zostavený mramorový oltár do opravenej južnej kaplnky, ktorá bola krátko predtým zaklenutá. V roku 1765 bola zaklenutá loď a postavený organový chór, dokončenie opravných prác datuje letopočet nad vstupným portálom (1765). Bežné opravné práce boli uskutočnené v roku 1816, 1906 a 1911 sa zväčša týkali len interiérových úprav. Pri poslednej oprave roku 1911 boli vymenené pôvodne trojlistové a plamienkové kružby gotických okien za verné kópie a bol upravený štít vstupného priečelia na spôsob štítov zo 14. storočia s ustupujúcimi hrotito zakončenými vertikálnymi výplňami. V posledných rokoch prebehla rekonštrukcia v interiéri aj exteriéri, čo je poznať hlavne na fasáde kostola. [[Súbor:Západná strana kostola.jpg|vľavo|náhľad|Západné priečelie kostola]] == Architektonický popis exteriéru == Vstup do kostola je na západnej strane, hneď vedľa kláštora. Západné [[priečelie]] tvorí trojuholníkový hladký štít s vypadlinami, ukončený krížom. V predsunutej predsieni je vstupný portál so slepím [[tympanón]]om a dvoma slepými oknami, ktoré sú ukončené lomenými oblúkmi, sú tu zachované aj gotické nábehy lomeného oblúka portálu. Strecha je v priečelí ukončená krížovou kyticou. Na priečelí chrámu sa nachádzajú dve lomené okná, jedno je zdobené [[Kružba|kružbou]] v tvare trojlistu, zatiaľ čo druhá kružba je v tvare dvojplamienku, pod každou kružbou sú dve mníšky oddelené jedným prutom. Spoločnú sedlovú strechu má hlavná loď s presbytériom, ktoré je ukončené polygonálnym uzáverom. Na tejto streche si môžeme povšimnúť vežičku [[sanktusník]]. Ďalšou dominantou je zvonicová veža, ktorá má po obvode lomené okná s kružbami. Na južnej strane sa nachádza jedna bočná kaplnka so sedlovou strechou a polygonálnym uzáverom. Po obvode kostola môžeme vidieť oporné piliere so strieškou, jedenkrát členené. Gotické okná majú lomený oblúk, ich kružba je v tvare trojlístku alebo dvojplamienku, pod nimi sa nachádzajú dve mníšky oddelené jedným prútom, celé okná sú zdobené [[Vitráž (chrám)|vitrážou]]. Vitráže okien sú dielom akad. maliara [[Mikuláš Klimčák|Mikuláša Klimčáka]]. === Kláštor === Severná stena kostola a trojkrídlová stavba kláštora vytvárajú ústredný dvor – rajskú záhradu. Okolo dvora po všetkých štyroch stranách bola umiestnená chodba, pri gotických kláštoroch krytá krížovou [[Klenba|klenbou]], preto zvaná aj krížová chodba. [[Súbor:Vitráž okna .jpg|vľavo|náhľad|Vitráž okna]] == Interiér == === Architektonický popis interiéru === [[Súbor:Interiér kostola.jpg|náhľad|Podkruchtie]] Samostatný kostol je jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončenou svätyňou – [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytérium]] a zachované architektonické prvky ju datujú do 15. storočia. Neskorogotická hviezdicová klenba v závere presbytéria je tvorená vyžliabkovanými štíhlymi rebrami v ďalších dvoch poliach je klenba sieťová. Niektoré styčné body rebier sú opatrené drobnými štítkami. Rebrá sú ukončené na konzolách ihlancovitého tvaru, na jednej z konzol je tiež štitok. V lodi sú barokové krížové klenby na nástenných pilieroch a klenba kaplnky je dokladom barokovej pseudogotickej klenby so štukovými rebrami, tvoriacimi gotické hviezdice. V západnej časti lodi sa nachádza baroková kruchta s varhanmi. Predsieň je zaklenutá valene. === Kláštor === Dvojpodlažná budova kláštora zachováva vo svojom pôdoryse a interiéroch staršie architektonické prvky zo 17. a 18. storočia. V miestnostiach sa nachádzajú hrebienkové krížové klenby. [[Súbor:Hlavný oltár v sanktuáriu .jpg|náhľad|Pohľad do presbytéria/svätyne]] === Hlavný oltár === Hlavný oltár je v sanktuáriu nad troma schodmi. Na štyroch stĺpcoch z červeného mramoru spočíva ťažká kamenná menza. Na menze spočíval novogotický z dreva krásne vypracovaný oltár, zhotovený Jozefom Riffeserom Altábauer. St. Ulrich grodan Tirol (Rakúsko) rok 1900. Celý oltár zobrazuje uhorských sv. patrónov, ako Panne Márii vzdávajú hold: sv. Štefan, kráľ, sv. Ladislav, kráľ, sv. Imrich, kráľ, sv. Alžbeta, kráľovná a Blah. Margita z rodu Arpádovcov. Po bokoch sú sv. Gerard a sv. Asrik. Oni doniesli z Ríma [[Svätoštefanská koruna|Svätoštefanskú korunu]] a korunovali svätého Štefana za prvého kráľa Uhorska. V strede oltára je dvojité tabernákulum pre monštranciu a pre cibórium separátne. Po bokoch [[Tabernákulum|tabernákula]] sú plastickí štyria evanjelisti a štyria gotickí anjeli. === Oltár Panny Márie Karmelskej === Oltár Panny Márie Karmelskej bol zhotovený v Tirolsku v roku 1900. Celý je z kameňa a umelej kameniny v novogotickom slohu a je v kostolnej lodi na pravom boku. V strede oltára je umiestnená kamenná socha Panny Márie Karmelskej. Po bokoch sú: sv. Anna a sv. Terezka, ktoré spočívajú na stĺpcoch z červeného mramoru. Menza je plná, jednoducho jemne zdobená nad jedným kamenným schodom. === Oltár sv. Jána Nepomuckého === Oltár [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]], ktorý je umiestnený v kostolnej lodi na ľavom boku, je celý z kameňa a umelej kameniny v novogotickom slohu. Vrchnú časť spájajú osem stĺpcov z červeného mramoru. V strede oltára je socha sv. Jána Nepomuckého. Napravo od nej sa nachádza socha [[Anton Paduánsky|sv. Antona Paduanského]] a socha [[Svätý Bonifác|sv. Bonifáca]] naľavo. Všetky sú z bieleho kameňa. Pod menzou sú uložené relikvie sv. Bonifáca. [[Súbor:Kazateľnica (Humenné).jpg|náhľad|Kazateľnica]] === Oltár sv. Kríža === Oltár sv. Kríža je novogotický, zhotovený z kameňa v Tirolsku v roku 1900. Zobrazuje sv. Kríž, na kríži bez korpusu je prevesené plátno po sňatí Ježiša. Pod krížom je pieta, po bokoch dvaja adorujúci anjeli, a pod menzou Boží hrob. Celý oltár je umiestnený v separátnej gotickej kaplnke, spojenej s kostolnou loďou. Pod klenbou sa nachádza plastický erb s dátumom 1734 Ren. Po boku oltára sa nachádza jedna mramorová čierna doska s dlhším latinským popisom a dvoma rebami a druhá drevená tabuľa s nápisom: „Fundatum Sacrum Menstruale pro defunctis Comitibus Drugeth hm. Csákiniss Wenderranathionius 1807″. === Kazateľnica === [[Kazateľnica]] bola zhotovená v Tirolsku roku 1900. Spodná časť je z kameňa a umelej kameniny, celá v novogotickom slohu. Vrchná časť baldachýnu je z dreva. Je to jemná rezbárska a kamenná práca s piatimi plastickými obrazmi. Zobrazuje Ježiša so zemeguľou s nápismi Alfa a Omega a štyroch evanjelistov. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == * ANTALOVÁ,M et al.: ''Pamätnica gymnázia v Humennom''. Humenné: Riaditeľstvo školy, 1970, 112 s. * STOLÁRIK,S: ''Humenské kolégium a traja košickí mučeníci''. Humenné: Miestny odbor Matice slovenskej, 1995, 97 s. ISBN 80-967302-1-5. * FEDIČ,V a kol.: ''Humenné (Dejiny Humenného)''. Humenné: Redos, 2002, 465 s. ISBN 80-968790-4-9. * HUMENNÉ. In: {{Citácia knihy | titul = Súpis pamiatok na Slovensku | odkaz na titul = Súpis pamiatok na Slovensku | zväzok = I. A{{--}}J | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1967 | počet strán = 536 | strany = 469 }} * Eliaš, Pavol. 2016. ''História – farnosť'' http://humenne.rimkat.sk/historia-farnost{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [[Kategória:Stavby v Humennom]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Všetkým svätým|Humenné]] [[Kategória:Gotické kostoly na Slovensku|Humenné]] [[Kategória:Barokové kostoly na Slovensku|Humenné]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly na Slovensku|Humenné]] [[Kategória:Kostoly v okrese Humenné|Humenné]] iusugf7h79jh7adbgpy46wtqtsu08aw Ed Belfour 0 284602 8211035 7436867 2026-05-09T07:35:36Z ~2026-27065-36 293875 8211035 wikitext text/x-wiki {{Olympijské zlato}} {{Infobox Hokejista |Meno = Ed Belfour |Portrét = Ed Belfour.JPG |Veľkosť obrázku= |Celé meno = Edward John Belfour |Štátna príslušnosť = Kanada |Štátna príslušnosť 2= |Dátum narodenia= {{dnv|1965|4|21}} |Miesto narodenia= [[Carman]], [[Kanada]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = |Popis = |Rok1 = 1989 |Rok2 = 2008 |Pozícia = brankár |Streľba = |Výška = 183 |Váha = 98 |Tím = |Bývalé tímy = '''''[[NHL]]'''''<br />[[Chicago Blackhawks]]<br />[[San José Sharks]]<br />[[Dallas Stars]]<br />[[Toronto Maple Leafs]]<br />[[Florida Panthers]]<br />'''''[[Hockeyallsvenskan|Swe.2]]'''''<br />[[Leksands IF]] |Draft = |WHA draft = |Sieň slávy rok = |Prezývka = ''Orol'' }} '''Edward John Belfour''' (* [[21. apríl]] [[1965]], [[Carman]], [[Kanada]]) je bývalý kanadský [[ľadový hokej|hokejový]] brankár. V sezóne 1986–87 sa stal majstrom univerzitnej súťaže [[NCAA]] v drese [[University of North Dakota]]. Nasledujúci rok podpísal ako voľný agent zmluvu s klubom [[NHL]] [[Chicago Blackhawks]]. Na začiatku 90. rokov sa stal jedným z najuznávanejších brankárov v NHL, počas svojej prvej sezóny NHL dosiahol [[Calder Trophy]] pre najlepšieho nováčika ako aj ďalšie významné ocenenia. [[2. júl]]a [[1997]] sa stal hráčom [[Dallas Stars]] a v roku [[1999]] v jeho drese získal [[Stanley Cup]]. Neskôr hrával ešte za [[Toronto Maple Leafs]] a [[Florida Panthers]], v roku 2007 odohral 20 zápas za švédsky druholigový klub [[Leksands IF]]. Celkovo odohral v NHL vyše 1000 zápasov a s počtom víťazstiev 484 je tretím najlepším brankárom histórie NHL. Belfour mal na svojej maske zobrazeného [[orol (rod)|orla]], preto dostal aj prezývku orol. == Ocenenia == *[[MJHL]] Prvý All-Star Team (1986) *MJHL Najlepší brankár (1986) *[[NHL]] [[William M. Jennings Trophy]] (1990–91, 1992–93, 1994–95, 1998–99) *NHL [[Calder Memorial Trophy]] (1990–91) *NHL [[Vezina Trophy]] (1990–91, 1992–93) *NHL All-Rookie Team (1991) *NHL First All-Star Team (1991, 1993) *[[NHL All-Star Game]] (1992, 1993, 1996, 1998, 1999, 2003) *NHL Second All-Star Team (1995) *[[Stanley Cup]]: (1998–99, [[Dallas Stars]]) == Štatistiky == ===Základná časť=== {| BORDER="0" CELLPADDING="0" CELLSPACING="0" width="95%" |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" bgcolor="#ffffff" | ! rowspan="99" bgcolor="#ffffff" | |- bgcolor="#e0e0e0" ALIGN="center" ! Sezóna ! Tím ! Liga ! GP ! W ! L ! T ! OTL ! MIN ! GA ! SO ! GAA ! SV% |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1986–87 | [[University of North Dakota]] | [[NCAA]] | 33 | 29 | 4 | 0 | — | 2049 | 81 | 3 | 2.43 | .915 |- ALIGN="center" | 1987–88 | [[Saginaw Hawks]] | [[International Hockey League (1945-01)|IHL]] | 61 | 32 | 20 | 5 | — | 3446 | 183 | 0 | 3.19 | — |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1988–89 | Saginaw Hawks | IHL | 29 | 12 | 10 | 6 | — | 1760 | 92 | 0 | 3.10 | — |- ALIGN="center | |1988–89 | [[Chicago Blackhawks]] | [[National Hockey League|NHL]] | 23 | 4 | 12 | 3 | — | 1148 | 74 | 0 | 3.87 | .887 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1990–91 | Chicago Blackhawks | NHL | 74 | 43 | 19 | 7 | — | 4127 | 170 | 4 | 2.47 | .910 |- ALIGN="center" | 1991–92 | Chicago Blackhawks | NHL | 52 | 21 | 18 | 10 | — | 2928 | 132 | 5 | 2.70 | .894 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1992–93 | Chicago Blackhawks | NHL | 71 | 41 | 18 | 11 | — | 4106 | 177 | 7 | 2.59 | .906 |- ALIGN="center" | 1993–94 | Chicago Blackhawks | NHL | 70 | 37 | 24 | 6 | — | 3998 | 178 | 7 | 2.67 | .906 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1994–95 | Chicago Blackhawks | NHL | 42 | 22 | 15 | 3 | — | 2450 | 93 | 5 | 2.28 | .906 |- ALIGN="center" | 1995–96 | Chicago Blackhawks | NHL | 50 | 22 | 17 | 10 | — | 2956 | 135 | 1 | 2.74 | .902 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1996–97 | Chicago Blackhawks | NHL | 33 | 11 | 15 | 6 | — | 1966 | 88 | 1 | 2.69 | .907 |- ALIGN="center" | 1996–97 | [[San Jose Sharks]] | NHL | 13 | 3 | 9 | 0 | — | 757 | 43 | 1 | 3.41 | .884 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1997–98 | [[Dallas Stars]] | NHL | 61 | 37 | 12 | 10 | — | 3581 | 112 | 9 | 1.88 | .916 |- ALIGN="center" | 1998–99 | Dallas Stars | NHL | 61 | 35 | 15 | 9 | — | 3536 | 117 | 5 | 1.99 | .915 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1999–00 | Dallas Stars | NHL | 62 | 32 | 21 | 7 | 0 | 3620 | 127 | 4 | 2.10 | .919 |- ALIGN="center" | 2000–01 | Dallas Stars | NHL | 63 | 35 | 20 | 7 | 0 | 3687 | 144 | 8 | 2.34 | .905 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 2001–02 | Dallas Stars | NHL | 60 | 21 | 27 | 11 | 0 | 3467 | 153 | 1 | 2.65 | .895 |- ALIGN="center" | 2002–03 | [[Toronto Maple Leafs]] | NHL | 62 | 37 | 20 | 5 | 0 | 3738 | 141 | 7 | 2.26 | .922 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 2003–04 | Toronto Maple Leafs | NHL | 59 | 34 | 19 | 6 | 0 | 3444 | 122 | 10 | 2.13 | .918 |- ALIGN="center" | 2005–06 | Toronto Maple Leafs | NHL | 49 | 22 | 22 | — | 4 | 2897 | 159 | 0 | 3.29 | .892 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 2006–07 | [[Florida Panthers]] | NHL | 58 | 27 | 17 | — | 10 | 3289 | 152 | 1 | 2.77 | .902 |- ALIGN="center" | 2007–08 | [[Leksands IF]] | [[Hockeyallsvenskan|Swe-1]] | 20 | 16 | 3 | 1 | — | 1206 | 36 | 6 | 1.79 | .921 |- ALIGN="center" bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" align="center" | NHL spolu ! 963 ! 484 ! 320 ! 125 ! 14 ! 55,696 ! 2,317 ! 76 ! 2.50 ! .906 |} === Play-off === {| BORDER="0" CELLPADDING="0" CELLSPACING="0" width="95%" |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" bgcolor="#ffffff" | ! rowspan="99" bgcolor="#ffffff" | |- bgcolor="#e0e0e0" ALIGN="center" ! Sezóna ! Tím ! Liga ! GP ! W ! L ! MIN ! GA ! SO ! GAA ! SV% |- ALIGN="center" | 1987–88 | Saginaw Hawks | IHL | 9 | 4 | 5 | 561 | 33 | 0 | 3.52 | — |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1988–89 | Saginaw Hawks | IHL | 5 | 2 | 3 | 298 | 14 | 0 | 2.81 | — |- ALIGN="center" | 1989–90 | Chicago Blackhawks | NHL | 9 | 4 | 2 | 409 | 17 | 0 | 2.49 | — |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1990–91 | Chicago Blackhawks | NHL | 6 | 2 | 4 | 295 | 20 | 0 | 4.06 | .901 |- ALIGN="center" | 1991–92 | Chicago Blackhawks | NHL | 18 | 12 | 4 | 949 | 39 | 1 | 2.46 | .911 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1992–93 | Chicago Blackhawks | NHL | 4 | 0 | 4 | 249 | 13 | 0 | 3.13 | .882 |- ALIGN="center" | 1993–94 | Chicago Blackhawks | NHL | 6 | 2 | 4 | 360 | 15 | 0 | 2.50 | .927 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1994–95 | Chicago Blackhawks | NHL | 16 | 9 | 7 | 1014 | 37 | 1 | 2.18 | .928 |- ALIGN="center" | 1995–96 | Chicago Blackhawks | NHL | 9 | 6 | 3 | 666 | 23 | 1 | 2.07 | .934 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1997–98 | Dallas Stars | NHL | 17 | 10 | 7 | 1039 | 31 | 1 | 1.79 | .928 |- ALIGN="center" | 1998–99 | Dallas Stars | NHL | 23 | 16 | 7 | 1544 | 43 | 3 | 1.67 | .935 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1999–00 | Dallas Stars | NHL | 23 | 14 | 9 | 1443 | 45 | 4 | 1.87 | .931 |- ALIGN="center" | 2000–01 | Dallas Stars | NHL | 10 | 4 | 6 | 671 | 25 | 0 | 2.23 | .910 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 2002–03 | Toronto Maple Leafs | NHL | 7 | 3 | 4 | 532 | 24 | 0 | 2.70 | .915 |- ALIGN="center" | 2003–04 | Toronto Maple Leafs | NHL | 13 | 6 | 7 | 774 | 27 | 3 | 2.09 | .929 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 2007–08 | Leksands IF | Swe-1 | 9 | 4 | 5 | 510 | 22 | 1 | 2.59 | .911 |- ALIGN="center" bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" align="center" | NHL spolu ! 161 ! 88 ! 68 ! 9945 ! 359 ! 14 ! 2.17 ! .920 |} == Zdroj == {{preklad|en|Ed Belfour}} == Externé odkazy == * [http://www.belfour.com Oficiálna stránka] * {{ihdb hokej|id=295|meno=Ed Belfour}} * [http://www.hockeygoalies.org/bio/belfour.html Ed Belfour] na hockeygoalies.org == Zdroj == {{preklad|en|Ed Belfour}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Belfour, Ed}} [[Kategória:Brankári v NHL]] [[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Kanadskí olympijskí víťazi]] [[Kategória:Olympijskí víťazi v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Hráči Chicago Blackhawks]] [[Kategória:Hráči San José Sharks]] [[Kategória:Hráči Dallas Stars]] [[Kategória:Hráči Toronto Maple Leafs]] [[Kategória:Hráči Florida Panthers]] [[Kategória:Brankári Dallas Stars]] [[Kategória:Brankári Chicago Blackhawks]] [[Kategória:Brankári Toronto Maple Leafs]] [[Kategória:Brankári Florida Panthers]] [[Kategória:Brankári San Jose Sharks]] [[Kategória:Držitelia Vezina Trophy]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] [[Kategória:Osobnosti z Manitoby]] czmb79sqmbyq0w2bdsjsypqnyu0dks5 Mario Cimarro 0 288425 8210938 7935885 2026-05-08T22:15:24Z ~2026-28069-91 294283 /* */ 8210938 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Mario Cimarro | fotka = Mario_Cimarro's_Head_Shot.jpg | komentár = | celé meno = Mario Antonio Cimarro Paz | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1971|6|1}} | miesto narodenia = [[Havana]], [[Kuba]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = [[Herectvo|herec]], [[Modelka|model]], [[spevák]] | roky pôsobenia = 1995 – súčasnosť | manželka = [[Natalia Streignard]]{{small|(1999 – 2006)}} [[Bronislava Gregušová]] {{small|(od 2018)}} | priateľka = [[Vanessa Villela]] {{small|(2009 – 2015)}}<br> | deti = Briana Cimarro {{small|(nar. 31. augusta 2022)}} | rodičia = Antonio Luis Cimarro,<br>María Caridad Paz | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = }} '''Mario Antonio Cimarro Paz''' (* [[1. jún]] [[1971]], [[Havana]], [[Kuba]]) je kubánsky televízny, filmový a divadelný herec známy z úspešných [[telenovela|telenoviel]] ako ''[[Divoška Rosaura]]'', ''[[Skrytá vášeň (kolumbijská telenovela)|Skrytá vášeň]]'' a ''[[Túžba tela]]''. Jeho rodičia sa volajú Antonio Luis Cimarro a María Caridad Paz. Má staršiu sestru Maríu Antoniu. Momentálne Mario tvorí pár s finalistkou súťaže Miss Slovensko [[2015]] [[Bronislava Gregušová|Bronislavou Gregušovou]]. Majú spolu dcéru Brianu, ktorá sa narodila [[31. august]]a [[2022]]. == Pracovný život == V roku 1994 pozbieral všetky svoje úspory a emigroval do [[Mexiko|Mexika]], aby si splnil svoj sen stať sa hercom. Vyštudoval herectvo a dramatické umenie. Pre mexickú televíznu spoločnosť [[Televisa]] natočil telenovely ako ''Gente bien'' a ''La Usurpadora'', ktorá bola veľmi úspešná v medzinárodnom meradle. Mario v nej stvárnil postavu Luciana Alcántaru, milenca Paoly Brachovej ([[Gabriela Spanic]]). V roku 1998 účinkoval v [[Miami]] v telenovele ''La mujer de mi vida'' po boku venezuelskej herečky [[Natalia Streignard|Natalie Streignard]]. Obidvaja sa do seba zamilovali a vzali sa v roku 1999. Ich manželstvo trval do roku 2006. O niekoľko mesiacov neskôr sa pár presťahoval znovu do [[Mexiko|Mexika]], kde Mario hral v telenovele ''La casa en la playa''. V roku 2000 Mario odcestoval do [[Argentína|Argentíny]], kde účinkoval po boku [[Diego Ramos|Diega Ramosa]] v telenovele ''Amor latino''. V tom čase sa už začali šíriť klebety, že Mario a jeho manželka [[Natalia Streignard]] žijú oddelene, obaja však vyhlásili, že žijú spolu ďalej. V roku 2001 Mario natočil telenovelu ''Más que amor, frenesí''. V roku 2002 sa vrátil do [[Miami]], aby účinkoval v telenovele ''[[Divoška Rosaura]]'', ktorá mu priniesla medzinárodný úspech, a v ktorej stvárnil postavu Luisa Maria Arismendiho, mladého milionára, ktorý po tom ako stratí svoju manželku v búrke na mori sa zamiluje do chudobného a rebelantského dievčaťa ([[Marlene Favela]]). O rok neskôr vstúpil do spoločnosti [[Telemundo]] a odcestoval do [[Kolumbia|Kolumbie]], aby natočil svoju ďalšiu veľmi úspešnú telenovelu ''[[Skrytá vášeň (kolumbijská telenovela)|Skrytá vášeň]]'' (Skrytá vášeň). Mario v nej hral postavu Juana Reyesa, muža silného a bojovného, ktorý sa zamiloval do krásnej Normy Elizondovej, ([[Danna García]]), ktorej rodinu viní zo smrti svojej sestry. V telenovele ''[[Túžba tela]]'' hral dvojúlohu: Pedra José Donosa, starého a bohatého muža, ktorý sa po svojej smrti prevtelil do tela mladého roľníka Salvadora Cerinzu. V roku 2006 sa Mario rozviedol so svojou manželkou [[Natalia Streignard|Nataliou Streignard]], no napriek tomu tri dni po rozvode ich videli tancovať spolu na diskotéke v [[Miami]]. Neskôr Mario tvoril pár s mexickou herečkou [[Vanessa Villela|Vanessou Villela]], ktorá s ním účinkovala v telenovele ''[[Túžba tela]]'' ako Ángela Donosová, dcéra starého Pedra José Donosa. Ďalšou telenovelou bola ''[[La Traición]]'', kde hral opäť dvojúlohu – dvojčatá Huga a Alcidesa de Medinovcov, ktorí bojujú o lásku tej istej ženy Soledad de Obregón ([[Danna García]]). V rokoch 2009 – 2010 si zahral po boku herečky [[Zuria Vega|Zurie Vega]] v mexickej telenovele ''[[More lásky]]'' kde stvárnil postavu Víctor Manuela Galíndeza, kapitána lode, syna z významnej rodiny, ktorý sa stal sirotou a poslali ho študovať do zahraničia, kde strávil mnoho rokov. V roku 2011 účinkoval v telenovele ''[[Vojna Monteovcov]]'', kde stvárnil hlavnú postavu Juana del Monteho. Medzi rokmi 2016 a 2017 si zahral v telenovele ''Vuelve temprano'' ako inšpektor Antonio Avelica. V roku 2019 odišiel do [[Paraguaj|Paraguaja]], kde bol súčasťou poroty v 8. sérii tanečného programu ''Baila conmigo Paraguay''. Od októbra 2021 do februára 2022 nakrúcal v Kolumbii 2. sériu telenovely ''[[Skrytá vášeň – Príbeh pokračuje|Skrytá vášeň]]'' po boku [[Danna García|Danny García]], kde po 18 rokoch opäť stvárnil postavu Juana Reyesa. V roku 2023 prišiel na [[Slovensko]] a ako súťažiaci sa zúčastnil 8. série tanečnej šou ''[[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let’s Dance]]'', v ktorej skončil na 7. mieste. Medzi jeho hobby patria [[motocykel|motorky]]. So svojou prešiel niekoľko krajín, napríklad [[Argentína|Argentínu]], [[Kolumbia|Kolumbiu]] a [[Venezuela|Venezuelu]]. Nosí obuv veľkosti 47. == Filmografia == === Telenovely === {| class="wikitable" |- !Rok !Názov !Postava !Poznámka |- | 1995 || ''Acapulco, cuerpo y alma'' || Ali || špeciálna účasť |- | 1996 || ''Sentimientos ajenos'' || Ramiro || |- | 1997 || ''Gente bien'' || Gerardo Felipe || hlavná úloha |- | 1997 || ''[[Esmeralda]]'' || Héctor || špeciálna účasť |- | 1998 || ''La usurpadora'' || Luciano Alcántara || |- | 1998 || ''La mujer de mi vida'' || Antonio Adolfo Thompson Reyes || hlavná úloha |- | 2000 || ''La casa en la playa'' || Roberto Villarreal || hlavná úloha |- | 2000 || ''Amor latino'' || Ignacio "Nacho" Domeq || hlavná úloha |- | 2001 || ''Más que amor, frenesí'' || Santiago Guerrero || hlavná úloha |- | 2002 – 2003 || ''[[Divoška Rosaura]]'' || Luis Mario Arismendi || hlavná úloha |- | 2003 – 2004 || ''[[Skrytá vášeň (kolumbijská telenovela)|Skrytá vášeň]]'' || Juan Reyes Guerrero || hlavná úloha |- | 2005 – 2006 || ''[[Túžba tela]]'' || Salvador Cerinza / Pedro José Donoso || hlavná úloha |- | 2008 || ''[[La Traición|La traición]]''|| Hugo de Medina / Alcides de Medina || hlavná úloha |- | 2009 – 2010 || ''[[More lásky]]'' || Víctor Manuel Galíndez || hlavná úloha |- | 2011 || ''[[Vojna Monteovcov]]'' || Juan del Monte || hlavná úloha |- | 2016 – 2017 || ''Vuelve temprano'' || Inspector Antonio Avelica / „Lobo“ || |- | 2022 || ''[[Skrytá vášeň – Príbeh pokračuje]]'' || Juan Reyes Guerrero || hlavná úloha |- |} === Programy === {| class="wikitable" |- ! Rok !! Názov !! Úloha |- | 2005 || ''Miss Universo'' || rowspan="3" | porotca |- | 2012 || ''Festival Internacional de la Canción de Viña del Mar'' |- | 2019 || ''Baila conmigo Paraguay'' |- | 2023 || ''[[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let’s Dance]]'' || súťažiaci |} === Filmy === {| class="wikitable" !Rok !Názov !Úloha |- | rowspan="2" | 1996 | ''Romeo y Julieta'' | Capulet Bouncer |- | ''The Cuban Connection'' | Pablo |- | 1997 | ''Managua'' | Chico |- | rowspan="2" | 2007 | ''Rockaway'' | |- | ''Puras joyitas'' | |- | 2012 |''Mediterranean Blue'' | |- | 2013 | ''The Black Russian'' | |} === Divadlo === * 1992: ''Maria Antonia'' * 1997: ''La importancia llamarse Ernesto'' * 2002: ''Amor salvaje'' == Diskografia == {| class="wikitable" ! Album !! Vydanie |- | ''Tu deseo''|| 2008 |- |} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=65435|meno=Mario Cimarro}} * {{imdb meno|id=0162333|meno=Mario Cimarro}} * [http://instagram.com/mariocimarro Mario Cimarro] na [[Instagram]]e == Zdroj == {{preklad|es|Mario Cimarro|29174970}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cimarro, Mario}} [[Kategória:Kubánski televízni herci]] [[Kategória:Kubánski divadelní herci]] [[Kategória:Kubánski filmoví herci]] [[Kategória:Osobnosti z Havany]] olssa85cgrtnywese5a4rvvlwyn20kd 8210939 8210938 2026-05-08T22:15:59Z ~2026-28069-91 294283 /* */ 8210939 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Mario Cimarro | fotka = Mario_Cimarro's_Head_Shot.jpg | komentár = | celé meno = Mario Antonio Cimarro Paz | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1971|6|1}} | miesto narodenia = [[Havana]], [[Kuba]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = [[Herectvo|herec]], [[Modelka|model]], [[spevák]] | roky pôsobenia = 1995 – súčasnosť | manželka = [[Natalia Streignard]]{{small|(1999 – 2006)}} [[Bronislava Gregušová]] {{small|(od 2022)}} | priateľka = [[Vanessa Villela]] {{small|(2009 – 2015)}}<br> | deti = Briana Cimarro {{small|(nar. 31. augusta 2022)}} | rodičia = Antonio Luis Cimarro,<br>María Caridad Paz | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = }} '''Mario Antonio Cimarro Paz''' (* [[1. jún]] [[1971]], [[Havana]], [[Kuba]]) je kubánsky televízny, filmový a divadelný herec známy z úspešných [[telenovela|telenoviel]] ako ''[[Divoška Rosaura]]'', ''[[Skrytá vášeň (kolumbijská telenovela)|Skrytá vášeň]]'' a ''[[Túžba tela]]''. Jeho rodičia sa volajú Antonio Luis Cimarro a María Caridad Paz. Má staršiu sestru Maríu Antoniu. Momentálne Mario tvorí pár s finalistkou súťaže Miss Slovensko [[2015]] [[Bronislava Gregušová|Bronislavou Gregušovou]]. Majú spolu dcéru Brianu, ktorá sa narodila [[31. august]]a [[2022]]. == Pracovný život == V roku 1994 pozbieral všetky svoje úspory a emigroval do [[Mexiko|Mexika]], aby si splnil svoj sen stať sa hercom. Vyštudoval herectvo a dramatické umenie. Pre mexickú televíznu spoločnosť [[Televisa]] natočil telenovely ako ''Gente bien'' a ''La Usurpadora'', ktorá bola veľmi úspešná v medzinárodnom meradle. Mario v nej stvárnil postavu Luciana Alcántaru, milenca Paoly Brachovej ([[Gabriela Spanic]]). V roku 1998 účinkoval v [[Miami]] v telenovele ''La mujer de mi vida'' po boku venezuelskej herečky [[Natalia Streignard|Natalie Streignard]]. Obidvaja sa do seba zamilovali a vzali sa v roku 1999. Ich manželstvo trval do roku 2006. O niekoľko mesiacov neskôr sa pár presťahoval znovu do [[Mexiko|Mexika]], kde Mario hral v telenovele ''La casa en la playa''. V roku 2000 Mario odcestoval do [[Argentína|Argentíny]], kde účinkoval po boku [[Diego Ramos|Diega Ramosa]] v telenovele ''Amor latino''. V tom čase sa už začali šíriť klebety, že Mario a jeho manželka [[Natalia Streignard]] žijú oddelene, obaja však vyhlásili, že žijú spolu ďalej. V roku 2001 Mario natočil telenovelu ''Más que amor, frenesí''. V roku 2002 sa vrátil do [[Miami]], aby účinkoval v telenovele ''[[Divoška Rosaura]]'', ktorá mu priniesla medzinárodný úspech, a v ktorej stvárnil postavu Luisa Maria Arismendiho, mladého milionára, ktorý po tom ako stratí svoju manželku v búrke na mori sa zamiluje do chudobného a rebelantského dievčaťa ([[Marlene Favela]]). O rok neskôr vstúpil do spoločnosti [[Telemundo]] a odcestoval do [[Kolumbia|Kolumbie]], aby natočil svoju ďalšiu veľmi úspešnú telenovelu ''[[Skrytá vášeň (kolumbijská telenovela)|Skrytá vášeň]]'' (Skrytá vášeň). Mario v nej hral postavu Juana Reyesa, muža silného a bojovného, ktorý sa zamiloval do krásnej Normy Elizondovej, ([[Danna García]]), ktorej rodinu viní zo smrti svojej sestry. V telenovele ''[[Túžba tela]]'' hral dvojúlohu: Pedra José Donosa, starého a bohatého muža, ktorý sa po svojej smrti prevtelil do tela mladého roľníka Salvadora Cerinzu. V roku 2006 sa Mario rozviedol so svojou manželkou [[Natalia Streignard|Nataliou Streignard]], no napriek tomu tri dni po rozvode ich videli tancovať spolu na diskotéke v [[Miami]]. Neskôr Mario tvoril pár s mexickou herečkou [[Vanessa Villela|Vanessou Villela]], ktorá s ním účinkovala v telenovele ''[[Túžba tela]]'' ako Ángela Donosová, dcéra starého Pedra José Donosa. Ďalšou telenovelou bola ''[[La Traición]]'', kde hral opäť dvojúlohu – dvojčatá Huga a Alcidesa de Medinovcov, ktorí bojujú o lásku tej istej ženy Soledad de Obregón ([[Danna García]]). V rokoch 2009 – 2010 si zahral po boku herečky [[Zuria Vega|Zurie Vega]] v mexickej telenovele ''[[More lásky]]'' kde stvárnil postavu Víctor Manuela Galíndeza, kapitána lode, syna z významnej rodiny, ktorý sa stal sirotou a poslali ho študovať do zahraničia, kde strávil mnoho rokov. V roku 2011 účinkoval v telenovele ''[[Vojna Monteovcov]]'', kde stvárnil hlavnú postavu Juana del Monteho. Medzi rokmi 2016 a 2017 si zahral v telenovele ''Vuelve temprano'' ako inšpektor Antonio Avelica. V roku 2019 odišiel do [[Paraguaj|Paraguaja]], kde bol súčasťou poroty v 8. sérii tanečného programu ''Baila conmigo Paraguay''. Od októbra 2021 do februára 2022 nakrúcal v Kolumbii 2. sériu telenovely ''[[Skrytá vášeň – Príbeh pokračuje|Skrytá vášeň]]'' po boku [[Danna García|Danny García]], kde po 18 rokoch opäť stvárnil postavu Juana Reyesa. V roku 2023 prišiel na [[Slovensko]] a ako súťažiaci sa zúčastnil 8. série tanečnej šou ''[[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let’s Dance]]'', v ktorej skončil na 7. mieste. Medzi jeho hobby patria [[motocykel|motorky]]. So svojou prešiel niekoľko krajín, napríklad [[Argentína|Argentínu]], [[Kolumbia|Kolumbiu]] a [[Venezuela|Venezuelu]]. Nosí obuv veľkosti 47. == Filmografia == === Telenovely === {| class="wikitable" |- !Rok !Názov !Postava !Poznámka |- | 1995 || ''Acapulco, cuerpo y alma'' || Ali || špeciálna účasť |- | 1996 || ''Sentimientos ajenos'' || Ramiro || |- | 1997 || ''Gente bien'' || Gerardo Felipe || hlavná úloha |- | 1997 || ''[[Esmeralda]]'' || Héctor || špeciálna účasť |- | 1998 || ''La usurpadora'' || Luciano Alcántara || |- | 1998 || ''La mujer de mi vida'' || Antonio Adolfo Thompson Reyes || hlavná úloha |- | 2000 || ''La casa en la playa'' || Roberto Villarreal || hlavná úloha |- | 2000 || ''Amor latino'' || Ignacio "Nacho" Domeq || hlavná úloha |- | 2001 || ''Más que amor, frenesí'' || Santiago Guerrero || hlavná úloha |- | 2002 – 2003 || ''[[Divoška Rosaura]]'' || Luis Mario Arismendi || hlavná úloha |- | 2003 – 2004 || ''[[Skrytá vášeň (kolumbijská telenovela)|Skrytá vášeň]]'' || Juan Reyes Guerrero || hlavná úloha |- | 2005 – 2006 || ''[[Túžba tela]]'' || Salvador Cerinza / Pedro José Donoso || hlavná úloha |- | 2008 || ''[[La Traición|La traición]]''|| Hugo de Medina / Alcides de Medina || hlavná úloha |- | 2009 – 2010 || ''[[More lásky]]'' || Víctor Manuel Galíndez || hlavná úloha |- | 2011 || ''[[Vojna Monteovcov]]'' || Juan del Monte || hlavná úloha |- | 2016 – 2017 || ''Vuelve temprano'' || Inspector Antonio Avelica / „Lobo“ || |- | 2022 || ''[[Skrytá vášeň – Príbeh pokračuje]]'' || Juan Reyes Guerrero || hlavná úloha |- |} === Programy === {| class="wikitable" |- ! Rok !! Názov !! Úloha |- | 2005 || ''Miss Universo'' || rowspan="3" | porotca |- | 2012 || ''Festival Internacional de la Canción de Viña del Mar'' |- | 2019 || ''Baila conmigo Paraguay'' |- | 2023 || ''[[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let’s Dance]]'' || súťažiaci |} === Filmy === {| class="wikitable" !Rok !Názov !Úloha |- | rowspan="2" | 1996 | ''Romeo y Julieta'' | Capulet Bouncer |- | ''The Cuban Connection'' | Pablo |- | 1997 | ''Managua'' | Chico |- | rowspan="2" | 2007 | ''Rockaway'' | |- | ''Puras joyitas'' | |- | 2012 |''Mediterranean Blue'' | |- | 2013 | ''The Black Russian'' | |} === Divadlo === * 1992: ''Maria Antonia'' * 1997: ''La importancia llamarse Ernesto'' * 2002: ''Amor salvaje'' == Diskografia == {| class="wikitable" ! Album !! Vydanie |- | ''Tu deseo''|| 2008 |- |} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=65435|meno=Mario Cimarro}} * {{imdb meno|id=0162333|meno=Mario Cimarro}} * [http://instagram.com/mariocimarro Mario Cimarro] na [[Instagram]]e == Zdroj == {{preklad|es|Mario Cimarro|29174970}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cimarro, Mario}} [[Kategória:Kubánski televízni herci]] [[Kategória:Kubánski divadelní herci]] [[Kategória:Kubánski filmoví herci]] [[Kategória:Osobnosti z Havany]] g3587tb9a31le5yk2pf7orgs499jqav Kategória:Louvre 14 293263 8211096 7871656 2026-05-09T09:02:07Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Galérie vo Francúzsku]] pomocou použitia HotCat 8211096 wikitext text/x-wiki {{Catmore|Louvre}} {{Commonscat|Louvre}} [[Kategória:1. obvod (Paríž)]] [[Kategória:Paláce v Paríži]] 17cp9uoq565im1r1lix6p8yyvqe0155 Miikka Kiprusoff 0 300863 8211040 7575200 2026-05-09T07:38:13Z ~2026-27065-36 293875 8211040 wikitext text/x-wiki {{olympijský bronz}} {{Infobox Hokejista | Meno = | Portrét = | Veľkosť obrázka = | Štátna príslušnosť = Fínsko | Popis = fínsky hokejový brankár | Dátum narodenia = {{dnv|1976|10|26}} | Miesto narodenia = [[Turku]],<br />[[Fínsko]] | Rok1 = 1994 | Rok2 =2013 | Pozícia = brankár | Streľba = | Výška =188 | Váha = 85 | Tím = | Hral za = [[TPS Turku|TPS]]<br>[[AIK IF Stockholm|AIK IF]]<br>[[San Jose Sharks]]<br>[[Calgary Flames]]<br>[[Timrå IK]] | Draft = | WHA Draft = | Prezývka = }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Ľadový hokej na Olympijských hrách|Ľadový hokej na OH]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center> [[Zimné olympijské hry 2010|Vancouver 2010]] </center>|<center></center>}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|Hannover 2001]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž| [[SM-liiga]] </center>}} {{Infobox-medaila farba|1||<center> 1994/95 – [[TPS Turku]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|1||<center> 1998/99 – [[TPS Turku]]</center>|}} {{Infobox koniec}} '''Miika Kiprusoff''' (* [[26. október]] [[1976]], [[Turku]]) je bývalý fínsky profesionálny [[ľadový hokej|hokejový]] brankár ktorý odohral najväčšiu časť svojej kariéry v [[National Hockey League|NHL]] za tím [[Calgary Flames]]. Miika Kiprusoff začal svoju profesionálnu kariéru v roku [[1995]] v tíme fínskej ligy [[TPS Turku]], nasledoval angažmán v švédskej lige v [[AIK IF Stockholm|AIK Solna]] a v severoamerickej [[AHL]] v tíme [[Kentucky Thoroughblades]]. V rokoch [[2001]] až [[2004]] hral Kiprusoff za tím [[San Jose Sharks]] v NHL, bol ale brankárskou dvojkou a za štyri sezóny odchytal iba 48 zápasov. Situácia sa zmenila až po prestupe do Calgary, kde sa vypracoval na brankára číslo 1 a v sezóne [[2005]] – [[2006|06]] získal ocenenie [[Vezina Trophy]] pre najlepšieho brankára celej NHL. Je mladším bratom bývalého reprezentačného obrancu [[Marko Kiprusoff|Marka Kiprusoffa]]. ==Hráčska kariéra== *1994 – 95 [[TPS Turku]] *1995 – 96 [[TPS Turku]] *1996 – 97 [[AIK Solna]] ('''Švédsko''') *1997 – 98 [[AIK Solna]] ('''Švédsko''') *1998 – 99 [[TPS Turku]] *1999 – 00 Kentucky Thoroughblades AHL *2000 – 01 Kentucky Thoroughblades AHL, [[San Jose Sharks]] *2001 – 02 [[San Jose Sharks]], Cleveland Barons AHL *2002 – 03 [[San Jose Sharks]] *2003 – 04 [[Calgary Flames]], [[San Jose Sharks]] *2004 – 05 [[Timra IK]] ('''Švédsko''') *2005 – 06 [[Calgary Flames]] *2006 – 07 [[Calgary Flames]] *2007 – 08 [[Calgary Flames]] *2008 – 09 [[Calgary Flames]] == Externé odkazy == * [http://www.nhlfinns.com/players.aspx?pid=39 Miikka Kiprusoff - nhlfinns.com] *{{Hokejové odkazy}} == Zdroj == {{preklad|cs|Miikka Kiprusoff}} {{portál|Fínsko|Fínsky|Šport|Športový|Ľudia|Biogafický}} {{DEFAULTSORT:Kiprusoff, Miika}} [[Kategória:Fínski hokejoví brankári]] [[Kategória:Bronzoví olympijskí medailisti v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Fínski bronzoví olympijskí medailisti]] [[Kategória:Brankári v NHL]] [[Kategória:Hráči San José Sharks]] [[Kategória:Hráči Calgary Flames]] [[Kategória:Hráči Timrå IK]] [[Kategória:Hráči AIK IF Stockholm]] [[Kategória:Hráči TPS Turku]] [[Kategória:Brankári San Jose Sharks]] [[Kategória:Brankári Calgary Flames]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1999]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2001]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] [[Kategória:Osobnosti z Turku]] ip7vesl4445gbddn67z6ntk1nrloo0b Marc-André Fleury 0 300864 8211039 8186652 2026-05-09T07:37:57Z ~2026-27065-36 293875 8211039 wikitext text/x-wiki {{olympijské zlato}} {{Infobox Hokejista | Meno = Marc-André Fleury | Portrét = Marc-Andre_Fleury_2018-02-06_1.jpg | Veľkosť obrázku = 220px | Popis = kanadský hokejový brankár | Celé meno = | Štátna príslušnosť = | Štátna príslušnosť 2= | Dátum narodenia = {{dnv|1984|11|28}} | Miesto narodenia = [[Sorel-Tracy]], [[Quebec]], [[Kanada]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Rok1 =2003 | Rok2 =2025 | Pozícia = brankár | Streľba = | Výška = 188 | Váha = 82 | Draft =1. celkovo, [[NHL draft (2003)|2003]]<br />[[Pittsburgh Penguins]] | WHA Draft = | Sieň slávy rok = | Prezývka = |Hral za=[[Pittsburgh Penguins]]<br/>[[Vegas Golden Knights]]<br/>[[Chicago Blackhawks]]<br/>[[Minnesota Wild]]}} '''Marc-André Fleury''' (* [[28. november]] [[1984]], [[Sorel-Tracy]], [[Quebec]], [[Kanada]]) je bývalý kanadský [[Ľadový hokej|hokejový]] brankár. Stal sa iba tretím brankárom, ktorý sa stal [[Zoznam draftových jednotiek NHL|jednotkou draftu]] v [[National Hockey League|NHL]]. Je trojnásobným držiteľom [[Stanleyho pohár|Stanlyeho pohára]]. == Kariéra == Fleury bol draftovaný do NHL v roku [[NHL Entry Draft 2003|2003]] z [[Ligue de hockey junior Maritimes Québec|QMJHL]] ako celkovo [[Zoznam draftových jednotiek NHL|prvý]] v drafte klubom [[Pittsburgh Penguins]]. Fleury hral štyri sezóny v hlavnej juniorskej lige za [[Cape Breton Screaming Eagles]], kde získal Mike Bossy Trophy ako najlepší prospekt ligy a Telus Cup ako najlepší defenzívny hráč v roku 2003. K Penguins sa pripojil v [[NHL 2003/2004|sezóne 2003/04]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fleury named top rookie - Pittsburgh Tribune-Review | url = http://www.pittsburghlive.com/x/pittsburghtrib/s_163512.html | vydavateľ = www.pittsburghlive.com | dátum prístupu = 2026-03-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20090615005127/http://www.pittsburghlive.com/x/pittsburghtrib/s_163512.html | dátum archivácie = 2009-06-15 }}</ref> a počas trinástich sezón s tímom získal [[Stanleyho pohár|Stanley Cup]] v rokoch [[NHL 2008/2009|2009]], [[NHL 2015/2016|2016]] a [[NHL 2016/2017|2017]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marc-André Fleury - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/3655/marc-andre-fleury | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-03-21}}</ref> Jeho juniorský tím (Eagles) vyradil jeho číslo (29) [[25. január|25. januára]] [[2008]]. Po tom, čo si ho v roku [[2017]] v rozširovacom drafte NHL vybrali [[Vegas Golden Knights]], sa Fleury v roku [[2018]] opäť dostal do finále a v roku [[2021]] získal [[William M. Jennings Trophy]] a [[Vezina Trophy]].<ref name=":0" /> Okrem klubov Penguins a Golden Knights Fleury krátko pôsobil aj v kluboch [[Chicago Blackhawks]] a [[Minnesota Wild]], s ktorými dosiahol niekoľko míľnikov a nakoniec v roku [[2025]] ukončil kariéru. Je tretím brankárom, ktorý dosiahol hranicu 500 víťazstiev v NHL, po [[Patrick Roy|Patrickovi Royovi]] a [[Martin Brodeur|Martinovi Brodeurovi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marc-Andre Fleury earns 500th win as Blackhawks shut out Canadiens | url = https://www.sportsnet.ca/nhl/article/marc-andre-fleury-earns-500th-win-blackhawks-beat-canadiens/ | vydavateľ = Sportsnet.ca | dátum vydania = 2021-12-09 | dátum prístupu = 2026-03-21 | jazyk = en | meno = Canadian | priezvisko = Press}}</ref> Je tiež štvrtým brankárom, ktorý dosiahol 1 000 odohraných zápasov, po Royovi, Brodeurovi a [[Roberto Luongo|Robertovi Luongovi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Minnesota Wild goalie Marc-Andre Fleury joins 1,000-game club | url = https://www.sportsnet.ca/nhl/article/minnesota-wild-goalie-marc-andre-fleury-joins-1000-game-club/ | vydavateľ = Sportsnet.ca | dátum vydania = 2023-12-31 | dátum prístupu = 2026-03-21 | jazyk = en | meno = Associated | priezvisko = Press}}</ref> Na medzinárodnej úrovni Fleury dvakrát reprezentoval kanadský juniorský tím a v rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2003|2003]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2004|2004]] získal dve strieborné medaily za sebou na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvách sveta juniorov]].<ref name=":0" /> Na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|Zimných olympijských hrách 2010]] získal so [[Kanadské národné hokejové mužstvo|seniormi Kanady]] zlatú medailu.<ref name=":0" /> == Osobný život == Fleury sa narodil v [[Sorel-Tracy]], malom meste neďaleko [[Montreal]]u otcovi Andrému a matke France. Má sestru Marylene a brata Martina. == Ocenenia == {| class="wikitable" !Ocenenie !Rok |- ! colspan="2" |[[QMJHL]] |- |Mike Bossy Trophy |2003 |- |Telus defenzívny hráč roka |2003 |- |QMJHL druhý All-Star tím |2003 |- |CHL/NHL Top Prospects Game |2003 |- |[[Canadian Hockey League|CHL]] tretí All-Star tím |2003 |- ! colspan="2" |[[National Hockey League|NHL]] |- |NHL najlepší nováčik mesiaca |október 2003 |- |[[Stanley Cup]] šampión |2009, 2016, 2017 |- |[[NHL All-Star Game]]<ref>{{cite news|last=Molinari|first=Dave|title=Fleury Savors All-Star Spot|work=Pittsburgh Post-Gazette|url=http://www.post-gazette.com/sports/penguins/2011/01/28/Penguins-Fleury-savors-all-star-spot/stories/201101280171|date=January 28, 2011}}</ref> |2011, 2015, 2018, 2019, 2020 |- |NHL prvý tím dekády<ref>{{cite web|url=https://nhl.nbcsports.com/2020/01/24/crosby-kane-ovechkin-highlight-nhls-all-decade-team/|publisher=NBC Sports|title=Crosby, Kane, Ovechkin highlight NHL's All-Decade Team|date=January 24, 2020|first=Sean|last=Leahy}}</ref> |2010 - 2020 |- |NHL Fan Choice Award (zákrok roka) |2019, 2020, 2021 |- |[[William M. Jennings Trophy]] |2021 |- |[[Vezina Trophy]] |2021 |- |NHL druhý All-Star tím |2021 |- ! colspan="2" |[[International Ice Hockey Federation|Medzinárodné]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|MSJ]] najlepší brankár |2003 |- |MSJ najužitočnejší hráč |2003 |- ! colspan="2" |[[Pittsburgh Penguins]] |- |Ocenenie Aldege "Baz" Bastien Memorial Good Guy |2010, 2012 |- |Najužitočnejší hráč tímu<ref>{{cite web|url=http://penguins.nhl.com/club/news.htm?id=557400|publisher=National Hockey League|title=Notebook: Records Were Made To Be Broken|date=March 27, 2011|first=Tony|last=Jovenitti|access-date=June 17, 2024|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110329035915/http://penguins.nhl.com/club/news.htm?id=557400|archivedate=March 29, 2011}}</ref> |2011 |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{preklad|cs|Marc-André Fleury|8384001}} {{Draftové jednotky NHL}} {{Kanadské národné hokejové mužstvo na Zimných olympijských hrách v hokeji 2010}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Fleury, Marc-André}} [[Kategória:Osobnosti zo Sorel-Tracy]] [[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Kanadskí olympionici]] [[Kategória:Kanadskí olympijskí víťazi]] [[Kategória:Olympijskí víťazi v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Brankári Pittsburgh Penguins]] [[Kategória:Brankári Chicago Blackhawks]] [[Kategória:Brankári Vegas Golden Knights]] [[Kategória:Brankári Minnesota Wild]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Pittsburgh Penguins]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2010]] [[Kategória:Víťazi Stanleyho pohára]] [[Kategória:Držitelia Vezina Trophy]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] pkjf2seesqfxxsllv3fvee4hmh2riia Robert Esche 0 301231 8211042 7436910 2026-05-09T07:39:27Z ~2026-27065-36 293875 8211042 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{aktualizovať}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Robert Esche |Portrét = Robert Esche.jpg |Popis = americký hokejista |Dátum narodenia = {{dnv|1978|1|22}} |Miesto narodenia = [[Whitesboro]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = |}} '''Robert Esche''' ([[22. január]] [[1978]], [[Whitesboro]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký hokejový brankár, hrajúci za [[SKA Saint Petersburg]] v [[Kontinentálna hokejová liga|KHL]]. Prvú sezónu v [[NHL]] nastúpil v roku [[1998]] za tím [[Phoenix Coyotes]]. Na sezónu 2002/2003 prestúpil do [[Philadelphia Flyers]]. Niekoľkokrát nastúpil za reprezentačný celok USA. V rokoch [[1997]] a [[1998]] nastúpil s reprezentáciou USA na majstrovstvá sveta juniorov. == Ocenenia == * 1997–98: Prvý All-Star Team ([[OHL]]) * 1998–99: All-Rookie Team ([[AHL]]) * 2002–03: [[William M. Jennings Trophy]] obdržal s [[Roman Čechmánek|Romanom Čechmánkom]] ([[Philadelphia Flyers]]) a [[Martin Brodeur|Martinom Brodeurom]] ([[New Jersey Devils]]) ([[NHL]]) * 2002–03: [[Yanick Dupre Memorial]] (Philadelphia Flyers) * 2003–04: [[Pelle Lindbergh Memorial]] (Philadelphia Flyers) == Externé odkazy == * {{Ihdb hokej|id=23035|meno=Robert Esche}} * {{NHL hráči|id=8465093|meno=Robert Esche}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Robert Esche|4255284}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Esche, Robert}} [[Kategória:Hokejoví brankári USA]] [[Kategória:Brankári v NHL]] [[Kategória:Hráči Phoenix Coyotes]] [[Kategória:Hráči Philadelphia Flyers]] [[Kategória:Brankári Arizona Coyotes]] [[Kategória:Brankári Philadelphia Flyers]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] [[Kategória:Osobnosti zo štátu New York]] pblx810sw9myxo3m6a0vzozm1478aif Chris Osgood 0 301233 8211044 7436674 2026-05-09T07:40:21Z ~2026-27065-36 293875 8211044 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno = Chris Osgood | Portrét = Chris Osgood 2008.jpg | Veľkosť obrázka = | Popis = [[Kanada|kanadský]] [[ľadový hokej|hokejista]] | Dátum narodenia = {{dnv|1972|11|26}} | Miesto narodenia = {{minivlajka|Kanada}} [[Peace River]], [[Alberta]], [[Kanada]] | Rok1 = 1992 | Rok2 = 2011 | Pozícia = brankár | Lapačka = ľavá ruka | Výška = 185 | Tím = | Bývalé tímy = '''''[[NHL]]'''''<br />[[Detroit Red Wings]]<br />[[St. Louis Blues]]<br />[[New York Islanders]] | Váha = 88 | Prezývka = | Draft = 54. celkovo, [[NHL Draft (1991)|1991]]<br />[[Detroit Red Wings]] }} '''Chris Osgood''' (* [[26. november]] [[1972]], [[Peace River]], [[Alberta]], [[Kanada]]) je bývalý kanadský [[ľadový hokej|hokejový]] [[brankár]]. Hrával za kluby [[Detroit Red Wings]], [[St. Louis Blues]] a [[New York Islanders]]. Získal celkovo 3-krát [[Stanley cup]]. V NHL vychytal až 401 víťazstiev a bol len desiaty brankár, ktorý prekonal hranicu 400 víťazstiev. ==Kariéra== Osgood bol v roku [[1991]] [[draft]]ovaný tímom [[Detroit Red Wings]] v treťom kole na celkovom 54. mieste. Svoj debut v [[NHL]] si odohral v sezóne 1993/1994. Nasledujúcu sezónu bol v tíme jednotkou [[Mike Vernon]]. Detroit postúpil až do finále [[Stanley Cup]]u proti [[New Jersey Devils]], kde prehral 0:4. O rok neskôr Osgood dostal viac šancí, odohral 50 zápasov s [[priemer obdržaných gólov na zápas|priemerom obdržaných gólov na zápas]] 2,17. Spoločne s [[Mike Vernon|Mikom Vernonon]] získal [[William M. Jennings Trophy]]. V sezóne 1996/1997 sa Detroit opäť prebojoval do finále [[Stanley Cup]]u, kde porazil [[Philadelphia Flyers|Philadelphiu Flyers]]. Aj nasledujúcu sezónu sa tím dostal do finále Stanley Cup, tentoraz nastúpil proti [[Washington Capitals|Washingtonu Capitals]], ktorý podľahol 4:0. Osgood tak získal dvakrát po sebe Stanley cup. V lete [[2001]] do Detroitu prestúpil [[Dominik Hašek]]. Dňa 28. septembra] [[2001]] preto Osgood podpísal novú zmluvu s [[New York Islanders]]. Tu zotrval jeden a pol sezóny. Následne prestúpil do [[St. Louis Blues]]. Kde zostal do roku [[2005]]. Po lockoutu sa opäť vrátil do Detroitu. V roku 2006 sa do tímu vrátil aj [[Dominik Hašek]], tak Osgood odohral v NHL iba 26 zápasov. Nasledujúcu sezónu bol brankárskou jednotkou stále Hašek, no sprevádzali ho zranenia. Preto na záver súťaže nastupoval na viac zápasov Osgood, ktorý aj odohral väčšinu zápasov v play-off, kde Detroit postúpil až do finále a porazil [[Pittsburgh Penguins]]. O rok neskôr sa opäť prebojoval do finále, tentoraz však vyhral Stanley cup [[Pittsburgh Penguins]]. Po skončení sezónny 2010 – 11 ukončili svoju bohatú aktívnu kariéru. == Ocenenia == * držiteľ [[Stanley Cup]]u – [[1997]], [[1998]], [[2008]] * držiteľ [[William M. Jennings Trophy]] (spoločne s [[Mike Vernon]] – [[1996]]), (spoločne s [[Dominik Hašek|Haškom]] – [[2008]]) * hráč [[NHL All-Star Game]] v rokoch [[1996]], [[1997]], [[1998]], [[2008]] * hráč druhého All-Star tímu po sezóne 1995 – 96 == Klubová štatistika == {| BORDER="0" CELLPADDING="0" CELLSPACING="0" width="98%" |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" bgcolor="#ffffff" | &nbsp; ! rowspan="99" bgcolor="#ffffff" | &nbsp; ! colspan="10" | Základná časť ! rowspan="99" bgcolor="#ffffff" | &nbsp; ! colspan="8" | Play off |- bgcolor="#e0e0e0" ! Sezóna ! Tím ! Liga ! Z ! V ! P ! R ! PP ! MIN ! iG ! ČK ! G/Z ! % ! Z ! V ! R ! MIN ! IG ! ČK ! G/Z ! % |- ALIGN="center" | 1989–90 | [[Medicine Hat Tigers]] | [[Western Hockey League|WHL]] | 57 | 24 | 28 | 2 | — | 3094 | 228 | 0 | 4.42 | — | 3 | 0 | 3 | 173 | 17 | 0 | 5.89 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1990–91 | Medicine Hat Tigers | WHL | 46 | 23 | 18 | 3 | — | 2630 | 173 | 2 | 3.95 | — | 12 | 7 | 5 | 712 | 42 | 0 | 3.53 | — |- ALIGN="center" | 1991–92 | Medicine Hat Tigers | WHL | 15 | 10 | 3 | 0 | — | 819 | 44 | 0 | 3.22 | — | — | — | — | — | — | — | — | — |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1991–92 | [[Brandon Wheat Kings]] | WHL | 16 | 3 | 10 | 1 | — | 890 | 60 | 1 | 4.04 | — | — | — | — | — | — | — | — | — |- ALIGN="center" | 1991–92 | [[Seattle Thunderbirds]] | WHL | 21 | 12 | 7 | 1 | — | 1217 | 65 | 1 | 3.20 | — | 15 | 9 | 6 | 904 | 51 | 0 | 3.38 | — |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1992–93 | [[Adirondack Red Wings]] | [[American Hockey League|AHL]] | 45 | 19 | 19 | 4 | — | 2438 | 159 | 0 | 3.91 | — | 1 | 0 | 1 | 59 | 2 | 0 | 2.03 | — |- ALIGN="center" | 1993–94 | Adirondack Red Wings | AHL | 4 | 3 | 1 | 0 | — | 239 | 13 | 0 | 3.26 | — | — | — | — | — | — | — | — | — |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 1993/1994|1993–94]] | [[Detroit Red Wings]] | [[National Hockey League|NHL]] | 41 | 23 | 8 | 5 | — | 2206 | 105 | 2 | 2.86 | 89,5 | 6 | 3 | 2 | 307 | 12 | 1 | 2.35 | 89,1 |- ALIGN="center" | 1994–95 | Adirondack Red Wings | AHL | 2 | 1 | 1 | 0 | — | 120 | 6 | 0 | 3.00 | — | — | — | — | — | — | — | — | — |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 1994/1995|1994–95]] | Detroit Red Wings | NHL | 19 | 14 | 5 | 0 | — | 1087 | 41 | 1 | 2.26 | 91,7 | 2 | 0 | 0 | 68 | 2 | 0 | 1.76 | 92,0 |- ALIGN="center" | [[NHL 1995/1996|1995–96]] | Detroit Red Wings | NHL | 50 | 39 | 6 | 5 | — | 2933 | 106 | 5 | 2.17 | 91,1 | 15 | 8 | 7 | 936 | 33 | 2 | 2.12 | 89,8 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 1996/1997|1996–97]] | Detroit Red Wings | NHL | 47 | 23 | 13 | 9 | — | 2769 | 106 | 6 | 2.30 | 91,0 | 2 | 0 | 0 | 47 | 2 | 0 | 2.55 | 90,5 |- ALIGN="center" | [[NHL 1997/1998|1997–98]] | Detroit Red Wings | NHL | 64 | 33 | 20 | 11 | — | 3807 | 140 | 6 | 2.21 | 91,3 | 22 | 16 | 6 | 1,381 | 48 | 2 | 2.12 | 91,8 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 1998/1999|1998–99]] | Detroit Red Wings | NHL | 63 | 34 | 25 | 4 | — | 3691 | 149 | 3 | 2.42 | 91,0 | 6 | 4 | 2 | 358 | 14 | 1 | 2.35 | 91,9 |- ALIGN="center" | [[NHL 1999/2000|1999–00]] | Detroit Red Wings | NHL | 53 | 30 | 14 | 8 | — | 3148 | 126 | 6 | 2.40 | 90,7 | 9 | 5 | 4 | 547 | 18 | 2 | 1.97 | 92,4 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2000/2001|2000–01]] | Detroit Red Wings | NHL | 52 | 25 | 19 | 4 | — | 2834 | 127 | 1 | 2.69 | 90,3 | 6 | 2 | 4 | 365 | 15 | 1 | 2.47 | 90,5 |- ALIGN="center" | [[NHL 2001/2002|2001–02]] | [[New York Islanders]] | NHL | 66 | 32 | 25 | 6 | — | 3743 | 156 | 4 | 2.50 | 91,0 | 7 | 3 | 4 | 392 | 17 | 0 | 2.60 | 91,2 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2002/2003|2002–03]] | New York Islanders | NHL | 37 | 17 | 14 | 4 | — | 1993 | 97 | 2 | 2.92 | 89,4 | — | — | — | — | — | — | — | — |- ALIGN="center" | 2002–03 | [[St. Louis Blues]] | NHL | 9 | 4 | 3 | 2 | — | 532 | 27 | 2 | 3.05 | 88,8 | 7 | 3 | 4 | 417 | 17 | 1 | 2.45 | 90,7 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2003/2004|2003–04]] | St. Louis Blues | NHL | 67 | 31 | 25 | 8 | — | 3861 | 144 | 3 | 2.24 | 91,0 | 5 | 1 | 4 | 287 | 12 | 0 | 2.51 | 89,0 |- ALIGN="center" | 2005–06 | [[Grand Rapids Griffins]] | AHL | 3 | 2 | 1 | — | 0 | 180 | 10 | 0 | 3.33 | — | — | — | — | — | — | — | — | — |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2005/2006|2005–06]] | Detroit Red Wings | NHL | 32 | 20 | 6 | — | 5 | 1846 | 85 | 2 | 2.76 | 89,7 | — | — | — | — | — | — | — | — |- ALIGN="center" | [[NHL 2006/2007|2006–07]] | Detroit Red Wings | NHL | 21 | 11 | 3 | — | 6 | 1161 | 46 | 0 | 2.38 | 90,7 | — | — | — | — | — | — | — | — |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2007/2008|2007–08]] | Detroit Red Wings | NHL | 43 | 27 | 9 | — | 4 | 2409 | 84 | 4 | 2.09 | 91,4 | 19 | 14 | 4 | 1159 | 30 | 3 | 1.55 | 93,0 |- ALIGN="center" | [[NHL 2008/2009|2008–09]] | Detroit Red Wings | NHL | 46 | 26 | 9 | — | 8 | 2663 | 137 | 2 | 3.09 | 88,7 | 23 | 15 | 8 | 1406 | 47 | 2 | 2.01 | 92,6 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2009/2010|2009–10]] | Detroit Red Wings | NHL | 23 | 7 | 9 | — | 4 | 1252 | 63 | 1 | 3.02 | 88,8 | — | — | — | — | — | — | — | — |- ALIGN="center" | [[NHL 2010/2011|2010–11]] | Detroit Red Wings | NHL | 11 | 5 | 3 | — | 2 | 629 | 29 | 0 | 2.77 | 90,3 | — | — | — | — | — | — | — | — |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" | WHL celkovo ! 155 ! 72 ! 66 ! 7 ! — ! 8650 ! 570 ! 4 ! 3.95 ! — ! 30 ! 16 ! 14 ! 1789 ! 110 ! 0 ! 3.68 ! — |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" | AHL celkovo ! 54 ! 25 ! 22 ! 4 ! 0 ! 2977 ! 188 ! 0 ! 3.79 ! — ! 1 ! 0 ! 1 ! 59 ! 2 ! 0 ! 2.03 ! — |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" | NHL celkovo ! 744 ! 401 ! 216 ! 66 ! 29 ! 42564 ! 1768 ! 50 ! 2.49 ! 90,5 ! 129 ! 74 ! 49 ! 7651 ! 267 ! 15 ! 2.09 ! 91,6 |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Chris Osgood}} == Externé odkazy == * {{Ihdb hokej|id=4089|meno=Chris Osgood}} * [http://www.nhl.com/ice/player.htm?id=8458568#&navid=nhl-keymatch Chris Osgood] štatistika na NHL.com {{DEFAULTSORT:Osgood, Chris}} [[Kategória:Osobnosti z Alberty]] [[Kategória:Kanadskí hokejisti]] [[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Brankári v NHL]] [[Kategória:Hráči Detroit Red Wings]] [[Kategória:Hráči New York Islanders]] [[Kategória:Hráči St. Louis Blues]] [[Kategória:Brankári Detroit Red Wings]] [[Kategória:Brankári St. Louis Blues]] [[Kategória:Brankári New York Islanders]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] ondqxer3sjl4s3k79v8m5a4o65v8unb Most Márie Valérie 0 302337 8210717 7858463 2026-05-08T12:49:03Z ~2026-27921-79 294242 Gramatická oprava opytovacieho zámena kedy na spojku keď 8210717 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Mária_Valéria´s_bridge.jpg|náhľad|Most Márie Valérie]] '''Most Márie Valérie''' ({{V jazyku|hun|Mária Valéria híd}}) je železný [[most]] postavený v roku [[1895]] ponad rieku [[Dunaj]], spájajúci slovenské [[Štúrovo]] a maďarský [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]]. == História prechodu cez Dunaj do roku 1895 == === Rímska ríša === Najstaršia písomná zmienka pochádza z [[rímska ríša|rímskeho obdobia]], z druhej polovice druhého storočia nášho letopočtu. Cisár [[Marcus Aurelius]] viedol vojenské výpravy na dolné Pohronie a predpokladá sa, že rímske légie prechádzali Dunaj práve v tomto mieste. === Turecký pontónový most === Po obsadení Ostrihomu [[Osmanská ríša|Turkami]] v roku [[1543]] bol v roku [[1585]] vybudovaný [[pontónový most]], ktorý takmer 100 rokov zabezpečoval spojenie medzi oboma brehmi [[Dunaj]]a. Most bol v roku [[1663]] zničený a následne obnovený. Avšak v roku [[1683]] bol most definitívne zničený počas [[Bitka pri Parkane|bitky pri Parkane]]. === Lietajúci most === V roku [[1762]] bola daná do prevádzky nová mobilná konštrukcia, tzv. lietajúci most. Lietajúci most je plávajúce zariadenie ([[kompa]]), ktoré bolo pomocou asi 400 metrov dlhého [[lano|lana]] položeného na 7 loďkách v 50 metrových vzdialenostiach. Most bol počas revolúcie v [[Uhorsko|Uhorsku]] zničený, ale následne aj opravený. == Most Márie Valérie == === Výstavba === ==== Určenie polohy mosta ==== Poloha mosta Márie Valérie bola vytýčená približne o 120 metrov proti prúdu rieky od osovej čiary pôvodného pontónového mosta. Hlavným dôvodom bolo to, aby sa doprava najkratšou cestou nasmerovala do centra [[Ostrihom]]u. Most leží na 1718,5 [[riečny kilometer|riečnom kilometri]] rieky [[Dunaj]]. ==== Geologický prieskum ==== Prieskum podložia pre zakladanie mostných [[pilier]]ov sa vykonal medzi 3.novembrom [[1893]] a 16.januárom [[1894]]. Početnými vrtmi sa zistila táto charakteristika a mocnosť vrstiev podložia Dunaja: {{chýba citácia}} * ostrihomský breh - piesčitý [[íl]] - 100 cm, hrubý [[štrk]] - 750 cm, tvrdý piesčitý sivý [[íl]] - 200 cm a tvrdý modrý [[íl]] * štúrovský breh - hrubý [[štrk]] - 250 cm, tvrdý sivý [[íl]] - 200 cm, piesčitý [[íl]] - 500 cm, ílovitý [[piesok]] - 350 cm, modrý [[íl]] ==== Tvar mosta ==== Z estetického hľadiska boli aplikované mostné polia s rôznymi dĺžkami. Pôvodný nápad patrí maďarskému [[architekt]]ovi [[János Feketeházy|Jánosovi Feketeházymu]], ktorý navrhol aj cestný most v [[Komárno|Komárne]]. Na premostenie bolo navrhnutých 5 mostných polí v celkovej dĺžke 496 metrov. === Prvé zničenie mosta === Po prvej svetovej vojne, 22. júla 1919 bol most vyhodený do vzduchu. Jeho obnova sa začala v roku 1922 a trvala do roku 1927, keď sa obnovila premávka na moste.<ref name="teraz.sk"/> === Druhé zničenie mosta === Most bol opäť zničený v roku 1944 ustupujúcou nemeckou armádou. Odvtedy ostali na dlhé roky Štúrovo a Ostrihom bez mostného spojenia. To sa zmenilo až po 57 rokoch, keď bol v roku 2001 znovu otvorený obnovený most Márie Valérie.<ref name="teraz.sk"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="teraz.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Obnovený most Márie Valérie spája Štúrovo a Ostrihom už 15 rokov|url=https://www.teraz.sk/magazin/historia-obnoveny-most-marie-valeri/221903-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2016-10-11|dátum prístupu=2020-04-03|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Súradnice|47.795342|18.729372|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Doprava v Štúrove]] [[Kategória:Stavby v Ostrihome]] [[Kategória:Cestné mosty na Slovensku|Márie Valérie]] [[Kategória:Cestné mosty v Maďarsku|Márie Valérie]] [[Kategória:Mosty cez Dunaj|Márie Valérie]] [[Kategória:Stavby v Štúrove]] 7xlt1zi8585yurg9m5k6qazliu2ar2e Kovačica (mesto) 0 305343 8211073 8185762 2026-05-09T08:08:50Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211073 wikitext text/x-wiki {{Na revíziu}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Kovačica | native_name = Ковачица | other_name = | category = obec <!-- *** Image *** --> | image = Kovačica,_Evangelical_(Slovak)_Church.jpg | image_caption = Evanjelický kostol v Kovačici <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = Kovačica2004.jpg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Srbsko | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = Vojvodina | region_type = Kraj | histregion = | district = Juhobanátsky obvod | commune = | municipality = [[Kovačica (obec)|Kovačica]] | capital = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 90 | elevation_note = | lat_d = 45 | lat_m = 7 | lat_s = 0 | lat_NS = S | long_d = 20 | long_m = 37 | long_s = 0 | long_EW = V | coordinates_type = country_region:RS | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 401.5 | area_note = <!-- *** Population *** --> | population = 5398 | population_date = 2022 | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = 1802 | established_type = Založenie | established2 = | established2_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 26210 | area_code = (+381) 13 | area_code_type = Tel. predvoľba | code = | code1 = PA | code1_type = [[Evidenčné číslo (vozidlá sveta)|EČV]] <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Serbia location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha obce v Srbsku | map_locator = Srbsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = [http://www.kovacica.org/ www.kovacica.org] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Kovačica''' ({{vjz|srp|Ковачица}}) je mesto v [[Srbsko|Srbsku]], v pokrajine [[Vojvodina]], neďaleko sútoku riek [[Tisa|Tisy]] a [[Dunaj]]a. Novú osadu Kovačica založili v roku [[1802]] [[Slováci]] a v roku [[2022]] mala 5398 obyvateľov, kým celý okres Kovačice 21178 obyvateľov. == Poloha == [[File:Kovacica mun.png|left|thumb|200px|Kovačický obvod]] Obec Kovačica katastrálnym územím hraničí s dedinami [[Uzdin]] (11 km od Kovačice), [[Padina (Vojvodina)|Padina]] (8 km), Crepaja (10 km), [[Debeljača]] (5 km) a [[Idvor]] (14 km). Do okresu patria ešte dediny Putnikovo a Sámoš. * severný bod: 45° 9´ 20´´ severnej zemepisnej šírky * južný bod: 45° 4´ 50´´ severnej zemepisnej šírky * západný bod: 20° 36´ 10´´ východnej zemepisnej šírky. * východný bod: 20° 43´ 40´´ východnej zemepisnej šírky. Celková plocha územia obce Kovačica je 401,5 ha, s najnižšou nadmorskou výškou 81 m a najvyššou {{mnm|90}} == Dejiny == Prvý písomný doklad o tomto území je z roku [[1458]] ako Kovašdinc, keď sa Peter Sydo a jeho synovia odvrátili od [[Ján Huňady|Jána Huňadyho]] a spolu so Srbmi zápasili proti nemu. Za zradu si kráľ [[Matej I. (Uhorsko)|Matej]] privlastnil toto územie spolu s Kovačicou. Z historického hľadiska je pre Kovačicu významný rok [[1784]], keď bol zaznamenaný príchod prvých Slovákov na Dolnú zem. Obec založili obyvatelia, pôvodom Slováci, s povolením od vrchnosti uhorského štátu. Keďže obec patrila vtedy ešte Uhorsku, bola pomenovaná po Jozefovi Antalovi – veľkom uhorskom princovi – a volala sa Antalfalva. == Obyvateľstvo == V Kovačici žije podľa sčítania v roku [[2022]] 4 130 obyvateľov slovenskej národnosti, čo predstavuje 76.51 % populácie. Samotný okres obýva 8 676 (40.97 %) [[Slováci|Slovákov]], 7 249 (34.23 %) [[Srbi|Srbov]] a 1 597 (7.54 %) [[Maďari|Maďarov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ethnic composition of Serbia 2022|url=http://pop-stat.mashke.org/serbia-ethnic-loc2022.htm|vydavateľ=pop-stat.mashke.org|dátum prístupu=2025-11-27}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Slovensko}} [[Banská Bystrica]], [[Slovensko]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.kovacica.org Kovačica, oficiálne stránky – kovacica.org] * [http://www.vojvodinaslovakart.com Vytvarné umenie vojvodinských Slovákov – vojvodinaslovakart.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180808084030/http://vojvodinaslovakart.com/ |date=2018-08-08 }} {{srbský výhonok}} [[Kategória:Obce v Srbsku]] [[Kategória:Sídla Slovákov v Srbsku]] [[Kategória:Kovačica| ]] qkrqyxd55zuj117ndhd5nuxibc5lrzt Kefalonia 0 319607 8210973 7934692 2026-05-09T01:54:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210973 wikitext text/x-wiki {{Geo|38_12_0_N_20_30_0_E_region:GR|38° 12′ 00″ s.š., 20° 30′ 00″ v.d.}} [[Súbor:GreeceKefallinia.png|náhľad|Poloha ostrova]] [[Súbor:Kefallonia IthakiWW.jpg|thumb|Ostrov Kefalonia pri pohľade z vesmíru]] '''Kefalonia''' (iné názvy pozri nižšie) je najväčší ostrov v [[Iónske more|Iónskom mori]] a šiesty najväčší ostrov patriaci [[Grécko|Grécku]], administratívne je to [[krajská jednotka]]. Má rozlohu približne {{km2|780}} (v závislosti od zdroja {{km2|688,8}} až {{km2|904}}). == Názvy == Súčasné (teda novogrécke) názvy sú: * ''Κεφαλονιά'' [vyslov: ťefaloňa alebo k<sup>j</sup>efaloňa<ref name=X>Porov. napr. [[výslovnosť novogréčtiny]] a [https://de.langenscheidt.com/griechisch-deutsch/%CE%BA%CE%B5%CF%86%CE%B1%CE%BB%CE%BB%CE%BF%CE%BD%CE%B9%CE%AC]</ref>] - prepis: '''Kefalonia'''/starší prepis: ''Kephalonia''<ref>Sentimenty a fakty v politike. In: Nové slovo. Banská Bystrica. 1946, č. 42, S. 40</ref>/ (nevhodný) prepis s vyznačením ostrého prízvuku: ''Kefaloniá'' (Poznámka: V slovenčine sa tento názov často vyskytuje aj v tvare '''Kefalónia'''<ref>VANTUCH, A. Homér a homérsky svet. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960, S. 157</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kefalónia | url = https://www.satur.sk/turisticky-sprievodca/grecko/kefalonia | vydavateľ = satur.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo zriedkavo v tvaroch ''Cefalonia''<ref>DOLINSKÝ, J. Dejiny cirkvi, Kresťanský starovek. Trnava: Dobrá kniha, 1996. S. 101</ref>, či v nevhodnom tvare ''Keffalonia''<ref>Cestovanie s Ing. Mikulášom Milkom. In: Cestovateľ. č. 1 2008. S. 5</ref> resp. ''Keffalónia''<ref>Kto, čo, kde v cestovnom ruchu. In: Cestovateľ. č. 1 2008. S. 12</ref>.) * ''Κεφαλλονιά''<ref>ISO 3166-2 NEWSLETTER - Date issued: 2010-02-03 No II-1 - Corrected and reissued 2010-02-19 - Changes in the list of subdivision names and code elements S. 15 [https://www.iso.org/files/live/sites/isoorg/files/archive/pdf/en/iso_3166-2_newsletter_ii-1_corrected_2010-02-19.pdf]</ref> [vyslov: ťefaloňa alebo k<sup>j</sup>efaloňa<ref name=X/>] - prepis: '''Kefallonia'''/starší prepis ''Kephallonia''/ (nevhodný) prepis s vyznačením ostrého prízvuku: ''Kefalloniá'' (Poznámka: Ojedinele sa vyskytuje v nevhodnom tvare ''Keffallonia''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mandolína kapitána Corelliho - Captain Corelli's Mandolin | periodikum = České noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/13248 | issn = 1213-5003 | vydavateľ = ČTK | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2024-07-07 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>.) * ''Κεφαλληνία'' [vyslov: ťefaľiňa alebo k<sup>j</sup>efaľiňa<ref name=X/>] - prepis: '''Kefallinia'''/ staršie prepisy: '''Kefallénia'''<ref>[[Malá encyklopédia zemepisu sveta]]. 1977. S. 200</ref>, '''Kefallenia'''<ref>Iónske ostrovy. In: [[Slovenský náučný slovník]] I. 1932. S. 184</ref>, ''Kephallenia''<ref>KUCHAŘ, K., BOROVÝ, R.. Celým svetom. Bratislava: Osveta, 1961. S. 144</ref>/ (nevhodný) prepis s vyznačením ostrého prízvuku: ''Kefallinía''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch | vydanie = 1. slov | vydavateľ = Cesty | miesto = Bratislava | rok = 2006 | počet strán = 751 | url = | isbn = 80-969159-2-4 | kapitola = | strany = 618| jazyk = }}</ref> (Poznámky: 1. V slovenčine sa tento názov vyskytuje aj v tvare '''Kefalénia'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mruškovič | meno = Viliam | odkaz na autora = Viliam Mruškovič | titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | odkaz na titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 2008 | isbn = 978-80-7090-858-7 | počet strán = 517 | strany = 429 }}</ref><ref>KOLEROVÁ, H. Madonna z Madridu. In: Zdravie. č. 9 september 2001</ref>, staršie ''Kefalenia'', ojedinele ''Kefalínia''<ref>MEZENCEV, V. A. et al. Povery strašia. Bratislava: SVPL, 1961. S. 182</ref>, a nevhodne ''Keffalénia''<ref>Grécko. In: TELGÁRSKY, F., OKTAVEC, F. Príručný encyklopedický slovník G. 1955. S. 275</ref><ref>LIPTÁKOVÁ, D. Geografia - Európa - pracovný zošit pre ZŠ a 8-ročné gymnáziá. Nové Zámky: Litera - združenie, 1997. S. 44</ref>. 2. Tvar Κεφαλληνία, prevzatý zo starogréčtiny, sa vyskytuje najmä buď v starších textoch alebo na označenie administratívnej jednotky aj v novších textoch<ref>Nomos 3852/2010 [https://www.kodiko.gr/nomothesia/document/132966/nomos-3852-2010]</ref>). Starogrécke názvy sú: * ''Κεφαλληνία''<ref name=Smith/> [výslovnosť staroveká: kep<sup>h</sup>alléniá; na prelome letopočtov: kep<sup>h</sup>allenia; byzantská: ťefa(l)linia/k<sup>j</sup>efal(l)inia] - prepis podľa [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]]: '''Kefallénia'''/ iné prepisy: '''Kefalléniá'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bartoněk | meno = Antonín | autor = | odkaz na autora = | titul = Řecko, Turecko, Kypr (Průvodce) | vydanie = | vydavateľ = Olympia | miesto = | rok = 1990 | počet strán = 380 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 378| jazyk = }}</ref><ref>PEČÍREK, J. et al. Dějiny pravěku a starověku II. 1979. S. 1050</ref><ref>SVOBODA, L. Encyklopedie antiky. Praha: Academia, 1973, S. 528</ref>, '''Kefallenia'''<ref>Xenofón. Grécke dejiny. Bratislava: Tatran, 1985, S. 267</ref>/ starší prepis: ''Kephallenia'' (Poznámka: V slovenčine sa tento názov vyskytuje aj v tvare '''Kefalénia'''<ref>ZAMAROVSKÝ, V., ZAMAROVSKÝ, P. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava: Perfekt, 2002. S. 230, 308</ref>, staršie ''Kefalenia''<ref>Sparta. In: Dom a škola č. 10-11 1892. S. 335</ref>, a nevhodne ''Keffalénia''<ref>Homér, OKÁL, M., MOJÍK, I., ZMETÁK, E. Odysseia. Bratislava: Mladé letá, 1986. S. 142</ref>.) * ''Κεφαληνία''<ref name=Smith>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dictionary of Greek and Roman Geography (1854) William Smith, LLD, Ed. | url = http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus:text:1999.04.0064:entry=cephallenia-geo | vydavateľ = perseus.tufts.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> - prepis podľa PSP: '''Kefalénia'''/iné prepisy: '''Kefaléniá''', '''Kefalenia'''/ starší prepis: ''Kephalenia''. * [[Homér]] ostrov označuje názvom Σάμη - '''Samé''' či Σάμος - '''Samos'''<ref name=Smith/>. Talianske názvy sú: ''Cefalonia'', staršie ''Ceffalonia'', ''Ceffalenia'' či ''Cefalogna''. Latinský názov je ''Cephallenia''. == Dejiny == Podľa legendy získal ostrov svoje meno po aténskom vodcovi a bojovníkovi Kefalovi, ktorý pomohol mykénskemu kráľovi Anfitrionovi vo vojne proti vtedajšiemu kráľovi ostrova Thapiovi. Za odmenu dostal tento ostrov a pomenoval ho Kefallénia (dnes Kefalonia). Štyri samostatné mestské celky potom niesli mená po jeho synoch. Kefalléňanov, ako obyvateľov kráľovstva, ktoré zahŕňalo Kefalléniu, [[Ithaka|Ithaku]], [[Zakynthos (ostrov)|Zakynthos]] a [[Lefkada (ostrov)|Lefkadu]], prvýkrát spomína grécky básnik [[Homér]]. Ako vyplýva z výskumu mnohých fosílií rastlín, zvierat a kostí nájdených v blízkosti miest Skala a Fiskardo, ostrov Kefalonia bol jednou z prvých obývaných oblastí Grécka. Mnohí historici a archeológovia sa zhodujú v názore, že Kefalonia mala všetky predpoklady potrebné pre demografický rast. Na ostrove sa nachádzal obrovský les, ktorý bol v minulosti zdrojom dreva na stavbu lodí a na rozvoj obchodných aktivít medzi Kefaloniou a inými prístavmi. Nedávne výskumy poukázali na to, že aj niektoré časti paláca [[Knóssos|Knossos]] boli postavené z jedlí z Kefalonie. Rôzne nálezy nekropol potvrdzujú, že Kefalonia bola osídlená už od 11. storočia pred naším letopočtom. Na ostrove Kefalonia, tak ako aj vo zvyšku [[Staroveké Grécko|Grécka]], boli [[Monarchia|monarchie]] nahradené [[Oligarchia|oligarchiami]]. Okolo 7. storočia pred Kr. sa všetky oligarchie vyvinuli do [[Tyrania (Grécko)|tyranie]] a koncom 7. storočia sa začali rodiť prvé demokracie. Po úpadku tyranie sa na ostrove Kefalonia zrodili 4 mocné mestá – Pali, Krani, Sami a Proni. [[Thoukydides]] uvádza, že boli autonómne a často medzi sebou bojovali, čo dokazujú aj obrovské múry, ktoré ich obkolesovali. Najvýznamnejším z týchto miest, ktoré malo tiež veľký politický význam, bolo staroveké Pali. Pali bolo od začiatku dôležitým prístavom pre ľudí, ktorí sa vydávali z Grécka smerom k pobrežiu [[Sicília (ostrov)|Sicílie]]. Počas [[Peloponézske vojny|peloponézskych vojen]] (431 – 404 pred Kr.) bojovali všetky štyri mestá po boku Atén. Vojaci z Atén používali Kefaloniu ako strategický bod na boj proti svojim súperom z Korintu. Po peloponézskych vojnách, v období medzi rokmi 404 a 322 pred Kr., je ostrov Kefalonia obsadený najskôr vojakmi zo [[Sparta (starovek)|Sparty]], potom vojakmi z Atén a nakoniec macedónskym kráľom [[Filip II. (Macedónia)|Filipom II.]] Po smrti [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] bola Kefalonia zaradená do [[Aitólsky spolok|Aitólskeho spolku]], čo ostrovu prinieslo rozvoj obchodu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = HISTORY OF KEFALONIA ISLAND | url = http://www.kefalonia-island.gr/history.php | vydavateľ = kefalonia-island.gr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == *[http://kefalonia.svetom.sk Kefalónia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110927020620/http://kefalonia.svetom.sk/ |date=2011-09-27 }} == Zdroj == {{preklad|cs|Kefalonia|5030394}} {{grécky výhonok}} {{Administratívne členenie Grécka}} {{Staroveké Grécko}} [[Kategória:Ostrovy Grécka]] [[Kategória:Krajské jednotky v Grécku]] [[Kategória:Iónske more]] exdws7doi6wrt4fyn33aosrvjx02d3f Kométy Pásma planétok 0 328294 8210999 8114764 2026-05-09T05:20:20Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210999 wikitext text/x-wiki '''Kométy Pásma planétok''' sú telesá, ktoré obiehajú vo vnútri [[Pásmo planétok|pásma planétok]] a prejavujú kometárnu aktivitu počas určitej doby svojho obehu okolo Slnka. Na rozdiel od väčšiny [[Kométa|komét]], ktorých [[Obežná dráha|obežné dráhy]] sa nachádzajú v približne rovnakej vzdialenosti od [[Slnko|Slnka]] ako [[Jupiter]], kométy pásma planétok sa pohybujú po takmer kruhových obežných dráhach vnútri pásma planétok a ich obežné dráhy sú nerozoznateľné od obežných dráh väčšiny [[planétka|asteroidov]]. Podľa niektorých [[Hypotéza|hypotéz]] môžu byť kométy pásma asteroidov (ľadové asteroidy) zdrojom [[Voda|vody]] na [[Zem]]i.<ref name="spacedaily">''[http://www.spacedaily.com/reports/Main_Belt_Comets_May_Have_Been_Source_Of_Earths_Water.html Main-Belt Comets May Have Been Source Of Earths Water] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110816083413/http://www.spacedaily.com/reports/Main_Belt_Comets_May_Have_Been_Source_Of_Earths_Water.html |date=2011-08-16 }}'', Space Daily, Mar 23, (2006).</ref> == Kométy == V súčasnosti patrí do tejto skupiny 5 identifikovaných komét:<ref>Carl W. Hergenrother's [http://tech.groups.yahoo.com/group/comets-ml/message/14883 message] on Comets mailing list</ref><ref>[http://tech.groups.yahoo.com/group/comets-ml/message/15036 Discussion] between Gonzalo Tancredi and Carl Hergenrother on Comets mailing list</ref><ref name="5th_mbc">[http://www2.ess.ucla.edu/~jewitt/MBC5.html David Jewitt. P/2010 A2 (LINEAR): The 5th Main-Belt Comet]</ref> * [[133P/Elst-Pizarro]] * [[118401 LINEAR]] * [[P/2005 U1]] * [[P/2008 R1]] * [[P/2010 A2]] == Referencie == <references/> == Pozri aj == * [[Pásmo planétok]] * [[Kentaur (planétka)]] == Zdroj == {{Portál|Astronómia||Slnečná sústava}} {{Preklad|en|Main-belt comet|381579310}} {{Astronomický výhonok}} {{planétky}} {{Slnečná sústava}} [[Kategória:Kométy]] [[Kategória:Slnečná sústava]] 5gnqybrwlp8okllg5tyccf7fql1e9h8 Agis IV. 0 332460 8210794 7454242 2026-05-08T16:20:15Z ~2026-27065-36 293875 8210794 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Agis IV. |titul = kráľ [[Sparta (starovek)|Sparty]] |obrázok = |panovanie = [[245 pred Kr.]] – [[241 pred Kr.]] |korunovácia = |pôvodné meno = |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[265 pred Kr.]] |miesto narodenia = [[Sparta (starovek)|Sparta]] |dátum úmrtia = [[241 pred Kr.]] |miesto úmrtia = [[Sparta (starovek)|Sparta]] |miesto pochovania = |predchodca = [[Eudamidas II.]] |regent = |nástupca = [[Eudamidas III.]] |manžel = |manželka = [[Agiatis]] |potomstvo = [[Eudamidas III.|Eudamidas]] |dynastia = [[Eurypontovci]] |otec = [[Eudamidas II.]] |matka = [[Agesistrate]] }} '''Agis IV.''' alebo '''Agis IV.''' ({{V jazyku|grc|Ἆγις}}) z kráľovského rodu [[Eurypontovci|Eurypontovcov]] bol [[kráľ]]om [[Sparta (starovek)|Sparty]] od roku [[245 pred Kr.]] do roku [[241 pred Kr.]] Jeho spolukráľmi z kráľovského rodu [[Agiovci|Agiovcov]] boli [[Leónidas II.]] (vládol v rokoch 254 – 244 pred Kr. a v rokoch 243 – 235 pred Kr.) a [[Kleombrotos II.]] (vládol v rokoch 244 – 243 pred Kr.) == Kráľom v čase krízy == Agis IV. zaujíma významné miesto medzi kráľmi Sparty. Slovami historika [[Ploutarchos (spisovateľ)|Plutarcha]] z knihy ''Životopisy Agida a Kleomena '', „''Prevyšoval nadaním a duševnou veľkosťou nielen Leónida, ale takmer všetkých kráľov, ktorí vládli po veľkom Agésilaovi ".'' Agis syn [[Eudamidas II.|Eudamida II.]] nastúpil na trón vo veku dvadsiatich rokov v čase krízy, keď bol život v Sparte už vzdialený svojim tradíciám. Majetková [[diferenciácia]] začala v Sparte neskôr ako v iných gréckych štátoch, ale jej priebeh bol o to rýchlejší a bolestivejší. „''Bohatstvo sa sústredilo v rukách neveľkého počtu ľudí a chudoba sa stala všeobecným pravidlom, bohatstvo prinášalo zbohatlíkom mnoho neproduktívneho času, povolania nehodné čestných občanov a majetnosť jednotlivcov vznášala medzi ľud závisť. Pravých Lakedaimončanov nebolo napokon viac ako sedemsto a z tých azda len asi sto vlastnilo pôdu a dedičný majetok. Ostatný ľud sedel nečinne v obci, v biede a necti bokom, len neochotne a bez záujmu odrážal vojny nanútené nepriateľmi, a neustále číhal na príležitosť, ako urobiť zmenu a prevrat v týchto pomeroch ".'' Napísal opäť Plutarchos. Tieto ťažké pomery v Sparte ležali na srdci mladého kráľa a on sa ich preto rozhodol zmeniť. [[Súbor:Doom Agis Childrens Plutarch Walter Crane.gif|thumb|right|''Súdny proces Agida IV. pred jeho popravou.'' rytina [[Walter Crane]]]] == Plán ozdravenia Sparty == Agis vyrastal v zámožnej rodine. Jeho matka Agesistrata dokonca pochádzala z najbohatšej rodiny v Sparte. Agis aj napriek tejto okolnosti zrejme pod vplyvom stoického [[filozof]]a [[Sfairos|Sfaira]] z Borysthenu, ktorý v tej dobe pôsobil, sníval o Sparte niekdajšej slávy, o Sparte rovnosti, [[Disciplína|disciplíny]] a o Sparte dodržujúcej [[zákon]]y legendárneho [[Lykurgos (Sparta)|Lykurga]]. Už pred nástupom na trón si rozmyslel aké [[Opatrenie|opatrenia]] treba prijať a s kým ich je možné dosiahnuť. Medzi najdôležitejšie opatrenia považoval návrh zákona na zrušenie všetkých dlhov dlžníkov a zákona, ktorým by sa pôda mala znovu rozdeliť a počet plnoprávnych Sparťanov sa mal doplniť z vybraných perioikov. Bolo mu však jasné, že tieto zákony nemôže presadiť sám, lebo je mladý a bez autority. Zlákal preto pre svoj plán svoju matku Agesistratu osobu v Sparte veľmi vplyvnú, ktorej agitácia urobila divy. Správnosť svojho rozhodnutia si ešte potvrdil vo veštiarni v chráme bohyne [[Pasifaé]] v [[Thalamae|Thalamách]] a po týchto prípravách sa rozhodol svoj plán uskutočniť. == Politický boj za reformy == Návrh zákonov, zákon ktorým by sa mali dlžníkom zrušiť všetky dlhy a návrh zákona pridelenia pozemkov podal jeden z [[efor]]ov jeho strýko Lysandros, ktorý mal sám veľké dlhy. Ako sa dalo čakať proti zákonom sa postavili všetci boháči v Sparte a jeho spolukráľ [[Leónidas II.|Leónidas]], ktorý svoju mladosť prežil v [[Seleukovská ríša|Seleukovskej ríši]] zvyknutý žiť v luxuse. Keď došlo v [[Gerúzia|gerúzii]] na hlasovanie, odporcovia reformy vyhrali o jeden hlas. Agis sa ale nevzdal a použil aj intrigy jednu zo zbraní, ktorú odporcovia reformy tiež používali. Zo slávnej [[Delfská veštiareň|veštiarne v Delfách]] si zaobstaral „dôkaz", že jeho spolukráľ Leónidas vôbec nie je Sparťan, ale syn nejakého [[Macedónia (historické územie)|macedónskeho]] vojaka a barbarskej ženy. Zástancovia reformy tým dosiahli, že sa efori museli vzdať úradu a Agidov spolukráľ Leónidas musel opustiť Spartu a usadiť sa v [[Tegea|Tegei]]. Nástupcom Leónida sa stal jeho zať [[Kleombrotos II.|Kleombrotos]], ktorý podporoval reformy. Novozvolení efori a gerúzia zákon schválili, ale nie v plnom rozsahu. Agida presvedčili, že sa reforma dá vykonať len postupne a prvou jej fázou bude hlasovanie o zákone za zrušenie dlhov. Po schválení zákona o zrušení dlhov boli na agoru znesené všetky úpisy dlžníkov na jednu kopu a spálené. K ďalšej fáze reformy sa ale mladý kráľ Agis už nedostal. Na požiadanie [[Achájsky spolok|Achájskeho spolku]], ktorý bol spojencom Sparty a viazala ich spolu spojenecká zmluva, musel Agis odísť s vojskom do vojny proti [[Aitólčania|Aitólčanom]]. Po niekoľko týždňovom vojenskom ťažení ho doma čakalo nemilé prekvapenie. == Reforma zmarená opozíciou == Počas jeho neprítomnosti sa odporcom reformy podarilo na trón opäť dosadiť Leónida. Agidov spolukráľ Kleombrotos bol Leónidom poslaný do vyhnanstva, keď ho ešte pred týmto rozhodnutím hodlal Leónidas ako prívrženca reformy potrestať smrťou, ale prosby a naliehania jeho dcéry Chilonis ho obmäkčili. Medzi obyvateľstvom Sparty rozšírili správu, že Agis to s pozemkovou reformou nemyslel vážne a aby nemohol dokázať opak, bol hneď po príchode odvlečený do väzenia. == Poprava kráľa Agida == Po krátkom súdnom procese bol eformi odsúdený k trestu smrti obesením. Kat, ktorý ho mal popraviť sa rozplakal a odmietol položiť ruku na mladého kráľa, preto mu Agis pred smrťou ako zaznamenal Plutarchos povedal „''Neplač pre mňa, aj keď trpím neprávom som v tejto chvíli šťastnejší ako moji vrahovia "'' a po týchto slovách si sám vložil hlavu do slučky. Jeho matku Agesistratu a starú mamu Archidamu, ktoré prišli orodovať o jeho život popravili tiež. Po smrti Agida sa ale našiel kráľ, ktorý pokračoval v reformách a bol ním paradoxne Leónidov syn [[Kleomenes III.|Kleomenes]], ktorého z donútenia oženili s jeho vdovou Agiatis. Nástupcom Agida sa z rozhodnutia eforov stal jeho maloletý syn [[Eudamidas III.|Eudamidas]]. == Zdroje == * [[Ploutarchos (spisovateľ)|Plutarchos]], '' Plutarchovy Životopisy, Melantrich, Praha 1940'' * {{Citácia knihy| priezvisko = Zamarovský| meno = Vojtech| odkaz na autora = Vojtech Zamarovský| titul = Grécky zázrak| vydavateľ = Perfekt| rok = 2002| isbn = 80-8046-103-1| jazyk = slovenský jazyk}} {{Vládca| Štát = [[Sparta (starovek)|Sparta]]| Dynastia = [[Eurypontovci]]| Titul = [[kráľ]]| Od = [[245 pred Kr.]]| Do = [[241 pred Kr.]]| Predchodca = [[Eudamidas II.]]| Nástupca = [[Eudamidas III.]]| }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vládcovia Sparty]] [[Kategória:Zákonodarci]] [[Kategória:Úmrtia v 241 pred Kr.]] 7gnl4aje76azpis1lfey9vvi8zh7je8 8210796 8210794 2026-05-08T16:20:50Z ~2026-27065-36 293875 8210796 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Agis IV. |titul = kráľ [[Sparta (starovek)|Sparty]] |obrázok = |panovanie = [[245 pred Kr.]] – [[241 pred Kr.]] |korunovácia = |pôvodné meno = |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[265 pred Kr.]] |miesto narodenia = [[Sparta (starovek)|Sparta]] |dátum úmrtia = [[241 pred Kr.]] |miesto úmrtia = [[Sparta (starovek)|Sparta]] |miesto pochovania = |predchodca = [[Eudamidas II.]] |regent = |nástupca = [[Eudamidas III.]] |manžel = |manželka = [[Agiatis]] |potomstvo = [[Eudamidas III.|Eudamidas]] |dynastia = [[Eurypontovci]] |otec = [[Eudamidas II.]] |matka = [[Agesistrate]] }} '''Agis IV.''' alebo '''Agis IV.''' ({{V jazyku|grc|Ἆγις}}) z kráľovského rodu [[Eurypontovci|Eurypontovcov]] bol [[kráľ]]om [[Sparta (starovek)|Sparty]] od roku [[245 pred Kr.]] do roku [[241 pred Kr.]] Jeho spolukráľmi z kráľovského rodu [[Agiovci|Agiovcov]] boli [[Leónidas II.]] (vládol v rokoch 254 – 244 pred Kr. a v rokoch 243 – 235 pred Kr.) a [[Kleombrotos II.]] (vládol v rokoch 244 – 243 pred Kr.) == Kráľom v čase krízy == Agis IV. zaujíma významné miesto medzi kráľmi Sparty. Slovami historika [[Ploutarchos (spisovateľ)|Plutarcha]] z knihy ''Životopisy Agida a Kleomena '', „''Prevyšoval nadaním a duševnou veľkosťou nielen Leónida, ale takmer všetkých kráľov, ktorí vládli po veľkom Agésilaovi ".'' Agis syn [[Eudamidas II.|Eudamida II.]] nastúpil na trón vo veku dvadsiatich rokov v čase krízy, keď bol život v Sparte už vzdialený svojim tradíciám. Majetková [[diferenciácia]] začala v Sparte neskôr ako v iných gréckych štátoch, ale jej priebeh bol o to rýchlejší a bolestivejší. „''Bohatstvo sa sústredilo v rukách neveľkého počtu ľudí a chudoba sa stala všeobecným pravidlom, bohatstvo prinášalo zbohatlíkom mnoho neproduktívneho času, povolania nehodné čestných občanov a majetnosť jednotlivcov vznášala medzi ľud závisť. Pravých Lakedaimončanov nebolo napokon viac ako sedemsto a z tých azda len asi sto vlastnilo pôdu a dedičný majetok. Ostatný ľud sedel nečinne v obci, v biede a necti bokom, len neochotne a bez záujmu odrážal vojny nanútené nepriateľmi, a neustále číhal na príležitosť, ako urobiť zmenu a prevrat v týchto pomeroch ".'' Napísal opäť Plutarchos. Tieto ťažké pomery v Sparte ležali na srdci mladého kráľa a on sa ich preto rozhodol zmeniť. [[Súbor:Doom Agis Childrens Plutarch Walter Crane.gif|thumb|right|''Súdny proces Agida IV. pred jeho popravou.'' rytina [[Walter Crane]]]] == Plán ozdravenia Sparty == Agis vyrastal v zámožnej rodine. Jeho matka Agesistrata dokonca pochádzala z najbohatšej rodiny v Sparte. Agis aj napriek tejto okolnosti zrejme pod vplyvom stoického [[filozof]]a [[Sfairos|Sfaira]] z Borysthenu, ktorý v tej dobe pôsobil, sníval o Sparte niekdajšej slávy, o Sparte rovnosti, [[Disciplína|disciplíny]] a o Sparte dodržujúcej [[zákon]]y legendárneho [[Lykurgos (Sparta)|Lykurga]]. Už pred nástupom na trón si rozmyslel aké [[Opatrenie|opatrenia]] treba prijať a s kým ich je možné dosiahnuť. Medzi najdôležitejšie opatrenia považoval návrh zákona na zrušenie všetkých dlhov dlžníkov a zákona, ktorým by sa pôda mala znovu rozdeliť a počet plnoprávnych Sparťanov sa mal doplniť z vybraných perioikov. Bolo mu však jasné, že tieto zákony nemôže presadiť sám, lebo je mladý a bez autority. Zlákal preto pre svoj plán svoju matku Agesistratu osobu v Sparte veľmi vplyvnú, ktorej agitácia urobila divy. Správnosť svojho rozhodnutia si ešte potvrdil vo veštiarni v chráme bohyne [[Pasifaé]] v [[Thalamae|Thalamách]] a po týchto prípravách sa rozhodol svoj plán uskutočniť. == Politický boj za reformy == Návrh zákonov, zákon ktorým by sa mali dlžníkom zrušiť všetky dlhy a návrh zákona pridelenia pozemkov podal jeden z [[efor]]ov jeho strýko Lysandros, ktorý mal sám veľké dlhy. Ako sa dalo čakať proti zákonom sa postavili všetci boháči v Sparte a jeho spolukráľ [[Leónidas II.|Leónidas]], ktorý svoju mladosť prežil v [[Seleukovská ríša|Seleukovskej ríši]] zvyknutý žiť v luxuse. Keď došlo v [[Gerúzia|gerúzii]] na hlasovanie, odporcovia reformy vyhrali o jeden hlas. Agis sa ale nevzdal a použil aj intrigy jednu zo zbraní, ktorú odporcovia reformy tiež používali. Zo slávnej [[Delfská veštiareň|veštiarne v Delfách]] si zaobstaral „dôkaz", že jeho spolukráľ Leónidas vôbec nie je Sparťan, ale syn nejakého [[Macedónia (historické územie)|macedónskeho]] vojaka a barbarskej ženy. Zástancovia reformy tým dosiahli, že sa efori museli vzdať úradu a Agidov spolukráľ Leónidas musel opustiť Spartu a usadiť sa v [[Tegea|Tegei]]. Nástupcom Leónida sa stal jeho zať [[Kleombrotos II.|Kleombrotos]], ktorý podporoval reformy. Novozvolení efori a gerúzia zákon schválili, ale nie v plnom rozsahu. Agida presvedčili, že sa reforma dá vykonať len postupne a prvou jej fázou bude hlasovanie o zákone za zrušenie dlhov. Po schválení zákona o zrušení dlhov boli na agoru znesené všetky úpisy dlžníkov na jednu kopu a spálené. K ďalšej fáze reformy sa ale mladý kráľ Agis už nedostal. Na požiadanie [[Achájsky spolok|Achájskeho spolku]], ktorý bol spojencom Sparty a viazala ich spolu spojenecká zmluva, musel Agis odísť s vojskom do vojny proti [[Aitólčania|Aitólčanom]]. Po niekoľko týždňovom vojenskom ťažení ho doma čakalo nemilé prekvapenie. == Reforma zmarená opozíciou == Počas jeho neprítomnosti sa odporcom reformy podarilo na trón opäť dosadiť Leónida. Agidov spolukráľ Kleombrotos bol Leónidom poslaný do vyhnanstva, keď ho ešte pred týmto rozhodnutím hodlal Leónidas ako prívrženca reformy potrestať smrťou, ale prosby a naliehania jeho dcéry Chilonis ho obmäkčili. Medzi obyvateľstvom Sparty rozšírili správu, že Agis to s pozemkovou reformou nemyslel vážne a aby nemohol dokázať opak, bol hneď po príchode odvlečený do väzenia. == Poprava kráľa Agida == Po krátkom súdnom procese bol eformi odsúdený k trestu smrti obesením. Kat, ktorý ho mal popraviť sa rozplakal a odmietol položiť ruku na mladého kráľa, preto mu Agis pred smrťou ako zaznamenal Plutarchos povedal „''Neplač pre mňa, aj keď trpím neprávom som v tejto chvíli šťastnejší ako moji vrahovia "'' a po týchto slovách si sám vložil hlavu do slučky. Jeho matku Agesistratu a starú mamu Archidamu, ktoré prišli orodovať o jeho život popravili tiež. Po smrti Agida sa ale našiel kráľ, ktorý pokračoval v reformách a bol ním paradoxne Leónidov syn [[Kleomenes III.|Kleomenes]], ktorého z donútenia oženili s jeho vdovou Agiatis. Nástupcom Agida sa z rozhodnutia eforov stal jeho maloletý syn [[Eudamidas III.|Eudamidas]]. == Zdroje == * [[Ploutarchos (spisovateľ)|Plutarchos]], '' Plutarchovy Životopisy, Melantrich, Praha 1940'' * {{Citácia knihy| priezvisko = Zamarovský| meno = Vojtech| odkaz na autora = Vojtech Zamarovský| titul = Grécky zázrak| vydavateľ = Perfekt| rok = 2002| isbn = 80-8046-103-1| jazyk = slovenský jazyk}} {{Vládca| Štát = [[Sparta (starovek)|Sparta]]| Dynastia = [[Eurypontovci]]| Titul = [[kráľ]]| Od = [[245 pred Kr.]]| Do = [[241 pred Kr.]]| Predchodca = [[Eudamidas II.]]| Nástupca = [[Eudamidas III.]]| }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vládcovia Sparty]] [[Kategória:Zákonodarci]] [[Kategória:Narodenia v 60. rokoch 3. storočia pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 241 pred Kr.]] c2fi41pkca90ymxz14gn151cisgrpk9 Križevacká eparchia 0 352168 8211123 7084908 2026-05-09T10:21:41Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211123 wikitext text/x-wiki {{Infobox Diecéza | Názov = | Latinský názov = Dioecesis Crisiensis | Miestny názov = | Erb diecézy = | Mapa = | Veľkosť mapy = | Cirkev = [[Gréckokatolícka cirkev v Chorvátsku|Križevacká gréckokatolícka cirkev]] | Štát = {{CRO|w}} <br/> {{BIH|w}} <br/> {{SLO|w}} | Cirkevná oblasť = | Cirkevná provincia = | Metropolitné biskupstvo = [[Arcidiecéza Záhreb]] | Dátum vzniku = | Dátum zániku = | Obrázok = Križevačka katedrala 1.jpg | Popis obrázka = Gréckokatolícka katedrála križevskej eparchie | Funkcia 1 = eparcha | Osoba 1 = [[Milan Stipić]] | Funkcia 2 = emeritný eparcha | Osoba 2 = [[Nikola Nino Kekić]] | Funkcia 3 = | Osoba 3 = | Funkcia 4 = | Osoba 4 = | Funkcia 5 = | Osoba 5 = | Funkcia 6 = | Osoba 6 = | Funkcia 7 = | Osoba 7 = | Funkcia 8 = | Osoba 8 = | Funkcia 9 = | Osoba 9 = | Funkcia 10 = | Osoba 10 = | Rozloha = | Stav = [[2016]] | Vikariáty = | Vikariáty stav = | Dekanáty = | Dekanáty stav = | Protopresbyteráty = | Protopresbyteráty stav = | Farnosti = 46 | Farnosti stav = | Obyvateľstvo = | Obyvateľstvo stav = | Veriaci = 21121 | Veriaci stav = | Diecézni kňazi = | Diecézni kňazi stav = | Eparchiálni kňazi = 44 | Eparchiálni kňazi stav = | Rehoľní kňazi = | Rehoľní kňazi stav = | Trvalí diakoni = | Trvalí diakoni stav = | Rehoľní bratia = | Rehoľní bratia stav = | Rehoľné sestry = 41 | Rehoľné sestry stav = | Patrón = | Obrad = byzantský | Liturgický jazyk = | Katedrála = | Konkatedrála = | Webstránka = | Catholic-hierarchy = | GCatholic = | Sufragánne biskupstvá = | Mapa cirkevnej provincie = | Mapa cirkevnej provincie veľkosť = | Mapa cirkevnej provincie popis = }} '''Eparchia Križevci''' je [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícka]] [[Eparchia (biskupstvo)|eparchia]] v [[Chorvátsko|Chorvátsku]]. Eparchia vznikla v roku [[1777]] a bola podriadená najprv [[Uhorsko|uhorskému]] [[Prímas (arcibiskup)|prímasovi]]ovi ([[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomský arcibiskup]] a od roku [[1853]] latinskému arcibiskupovi v [[Záhreb]]e. Po vzniku [[Juhoslávia|Juhoslávie]] bola jej pôsobnosť rozšírená na celú Juhosláviu. Od roku [[1966]] sa ústredie eparchie presťahovalo do Záhrebu. Po rozpade Juhoslávie v roku [[1991]] boli postupne z územia eparchie vyčlenené [[exarchát]]y pre Severné Macedónsko a Srbsko a Čiernu Horu, ktoré boli neskôr povýšené na eparchie. V súčasnosti k nej patrí okrem územia Chorvátska aj [[Slovinsko]] a [[Bosna a Hercegovina]]. V minulosti k nej patrilo aj územie [[Srbsko|Srbska]], [[Čierna Hora|Čiernej Hory]] a [[Severné Macedónsko|Severného Macedónska]]. Hlavným chrámom eparchie je Katedrála Najsvätejšej Trojice. == Biskupi == * Milan Stipić (2019-), ako apoštolský administrátor (2019-2020), ako eparcha (2020-) * Nikola Nino Kekić (2009-2019) * Slavomir Miklovš (1983-2009) * Gabriel Bukatko (1960-1961) * Janko Šimrak (1942-1946) * [[Dionýz Nyáradi|Dionýz Njaradi]] (1920-1940) * Julius Drohobeczky (1891-1917) * Elija Kranilovic (Hranilovic) (1883-1889) * Djordje Smiciklas (1857-1881) * Konstantin Stanich (1815-1830) * Silvester Bubanovich (1795-1810) * Josaphat Bastassich (1789-1793) * Basilius Bosicskovich (1777-1785) == Externé odkazy == * [http://krizevci.hbk.hr/ Križevačka eparhija] - stránka križevskej eparchie (po chorvátsky) * [http://catholic-hierarchy.org/diocese/dkrby.html Diocese of Križevci (Kreutz) (Byzantine)] * [http://www.gcatholic.org/dioceses/diocese/kriz0.htm Diocese of Križevci] * [http://www.cnewa.org/default.aspx?ID=73&pagetypeID=9&sitecode=HQ&pageno=1 Greek Catholic Churches in Former Yugoslavia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181214070045/http://www.cnewa.org/default.aspx?ID=73&pagetypeID=9&sitecode=HQ&pageno=1 |date=2018-12-14 }} [[Kategória:Gréckokatolícka cirkev]] [[Kategória:Gréckokatolícke eparchie v Chorvátsku|Križevaci]] [[Kategória:Gréckokatolícke eparchie v Slovinsku|Križevaci]] [[Kategória:Gréckokatolícke eparchie v Bosne a Hercegovine|Križevaci]] deq6waggfc9bwcglker47jp0bn87r35 KTM 0 356819 8210901 8202394 2026-05-08T20:22:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210901 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = KTM Sportmotorcycle AG | Logo spoločnosti = KTM-Logo.svg | Právna forma = [[Obchodná spoločnosť]] | Odvetvie = | Založená = 1934 | Zakladateľ = Hans Trunkenpolz | Sídlo = Mattighofen | Štát sídla = Rakúsko | Pôvod = | Vedenie = | Územný rozsah = | Priemysel = | Produkcia = [[motocykel|motocykle]], [[bicykel|bicykle]], [[moped]]y | Obrat = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = [[Husaberg]]<br>[[WP Suspension]] | Vlastník = KTM Power Sports AG | Slogan spoločnosti = Ready to Race | Domáca stránka = [http://www.ktm.com www.ktm.com] | Zánik = | Poznámka = }} [[Súbor:640 lc4 adventure.jpg|náhľad|KTM 640 Advanture]] '''KTM Sportmotorcycle AG''' je [[Rakúsko|rakúsky]] výrobca [[motocykel|motocyklov]], [[bicykel|bicyklov]] a [[moped]]ov. Spoločnosť bola založená v roku [[1934]] inžinierom Hansom Trunkenpolzom<ref name="ktm.com Company History">{{Citácia periodika | url=http://www.ktm.com/History.101.15.html | titul=KTM: Company History | periodikum=ktm.com | dátum prístupu=2007-01-14 | url archívu=https://web.archive.org/web/20110108170814/http://www.ktm.com/History.101.15.html | dátum archivácie=2011-01-08 }}</ref> v [[Mattighofen]]e. Začala kovoobrábaním a bola nazvaná ''Kraftfahrzeuge Trunkenpolz Mattighofen''. V roku 1954 začala spoločnosť vyrábať motocykle. KTM je známa výrobou [[terénny motocykel|terénnych motocyklov]], aj keď v posledných rokoch rozšírila výrobu na cestné motocykle. == História == Spoločnosť založil r. 1934 rakúsky inžinier ''Hans Trunkenpolz'' v [[Mattighofen|Mattighofene]].<ref>[http://www.motorcycle.com/manufacturer/history-ktm-motorcycle.html KTM Motorcylce history] </ref> Začínal ako zámočnícky obchod a volal sa ''Kraftfahrzeug Trunkenpolz Mattighofen''. V roku 1937 začal opravovať a predávať motocykle [[DKW]], na ďalší rok aj [[Opel]]. === Produkcia motocyklov === Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] začal Trunkenpolz rozmýšlať o výrobe vlastných motocyklov a prvý prototyp bol dokončený v roku 1953. Sériová produkcia začala v roku 1954, takmer všetky komponenty si vyrábal doma s výnimkou motorov, vyrábaných najčastejšie spoločnosťou Rotax. Len s 20 zamestnancami dokázal vyrobiť 3 kusy za deň. V roku 1955, sa podnikateľ ''Ernst Kronreif'' stal akcionárom spoločnosti, získaním značnej časti spoločnosti. Spoločnosť bola premenovaná na ''Kronreif & Trunkenpolz Mattighofen''. Výroba prvého mopedu od KTM nazývaného Mecky bola spustená v roku 1957, nasledoval Ponny I v roku 1960 a Ponny II v roku 1962. Týmto sa začala produkcia motocyklov. Popritom bola KTM schopná vyrábať motocykle pre súťažné účely. ''Kronreif'' zomrel v roku 1960 a ''Trunkenpolz'' o dva roky neskôr na infarkt. Názov spoločnosti sa znova zmenil na '''Krafträder Trunkenpolz Mattighofen''' keď jeho syn Erich prevzal a riadil spoločnosť až do svojej smrti (1989).<ref><span style="font-size: 12px; line-height: 17.265625px; background-color: rgb(255, 255, 255);">Kariya, Mark (July 2002). "From rags to riches: How KTM emerged from near-death to become a powerhouse in the sport". </span>''Dirt Rider''<span style="font-size: 12px; line-height: 17.265625px; background-color: rgb(255, 255, 255);">: 89.</span><br> </ref> V tej dobe mala KTM okolo 180 zamestnancov a obrat ktorý predstavoval €3,5 Milióna. V roku 1978 bola založená americká pobočka ''KTM North America Inc.'' v Lorain, Ohio. Medzinárodný obchod vtedy činil 72% obratu spoločnosti. V roku 1980 bola spoločnosť premenovaná na ''KTM Motor-Fahrzeugbau KG''. === Insolvencia a rozdelenie === Obrat zo skútrov a mopedov rýchlo padol a produkcia musela byť zastavená v roku 1988. V roku 1991 zastihli KTM veľké finančné problémy a vedenie spoločnosti prebrali banky ktoré rozdelili spoločnosť na štyri nové subjekty: * KTM Sportmotorcycles GmbH (teraz KTM-Sportmotorcycle AG), špecializácia na off-road motocykle; * KTM Fahrrad GmbH, pre motocykle; * KTM Kühler GmbH, ktorá vyrába chladiace systémy pre autá a motocykle od roku 1984; * KTM Werkzeugbau GmbH, ktorá bola zlúčená s KTM Sportmotorcycles. == Produkcia == * [[KTM Duke 620]], 1290 * [[KTM X-Bow]] * [[KTM X-Bow ROC]] * KTM SX 50, 65, 85, 125, 250, 350, 450 * [[KTM 620 LC4]] * KTM EXC 125,150, 200, 250,300,350, 450, 500 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=KTM motorcycles}} == Externé odkazy == *[http://www.ktm.com/ International website] *[http://www.ktm-bikes.eu/ KTM Bicycles] *[http://www.ktm-car.com/ KTM Car Company] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070210061203/http://www.ktm-car.com/ |date=2007-02-10 }} [[Kategória:Motocyklové pretekárske tímy]] [[Kategória:Podniky v Rakúsku]] [[Kategória:Výrobcovia motocyklov]] [[Kategória:Výrobcovia bicyklov]] p0j72guqe99kqevextbwc314wiu9dcv Kanoe pólo 0 372541 8210947 7765292 2026-05-08T22:32:40Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210947 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Kanupolo.jpg|náhľad|Kanoe pólo]] [[Súbor:Joueur de kayak polo.jpg|náhľad|Hráč kanoe póla]] [[Súbor:Spielfeld.png|náhľad|Ihrisko kanoe póla]] '''Kanoe pólo'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská kanoistika | url = https://www.canoe.sk/sk | vydavateľ = canoe.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> (zriedkavé názvy: '''canoe polo'''<ref>Štvornásobný majster sveta v kulturistike Igor Kočiš si chce zo Svetových hier na Tchajwane priniesť medailu. In: SME 04.07.2009</ref>, '''kajak pólo'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Táborský | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Sportovní hry 2 (základní pravidla, organizace, historie) | vydanie = | vydavateľ = Grada Publishing a.s. | miesto = | rok = 2005 | počet strán = 172 | url = | isbn = 978-80-247-1330-4 | kapitola = | strany = 143| jazyk = }} (Poznámka: Citát: "Správně by se teda kanoepolo mělo nazývat kajak pólo".)</ref>, '''kanu-polo'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://testsite.vodnyslalom.sk/wp-content/uploads/2019/12/KVSKV-o-klube-web.pdf | vydavateľ = testsite.vodnyslalom.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-20 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221125233030/https://testsite.vodnyslalom.sk/wp-content/uploads/2019/12/KVSKV-o-klube-web.pdf | dátum archivácie = 2022-11-25 }}</ref>, '''pólo na kanoe'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = GLS | odkaz na autora = | titul = Národné športové centrum | url = http://www.sportcenter.sk/stranka/rychlostna-kanoistika | vydavateľ = sportcenter.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-21 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200105204433/http://www.sportcenter.sk/stranka/rychlostna-kanoistika | dátum archivácie = 2020-01-05 }}</ref>, '''pólo na kajakoch'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = JÁN ČIKOVSKÝ | odkaz na autora = | titul = Vodný festival na člnoch | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://mynitra.sme.sk/c/4069464/vodny-festival-na-clnoch.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2008-09-11 | dátum prístupu = 2020-04-21 }}</ref>, [bohemizmus:] '''kanoepolo'''<ref>https://www.tatrabanka.sk/files/sk/personal/sporenie-investovanie-poistenie/cestovne-poistenie/uniqa_poist_rizikove-sporty_11_2019.pdf</ref>; angl. ''canoe polo'' alebo ''kayak polo'', nem. ''Kanu-Polo'' alebo ''Kanupolo'') je kolektívny šport a loptová hra, ktorá sa hrá na [[kajak]]och. Je jednou z oficiálnych disciplín [[Medzinárodná kanoistická federácia|Medzinárodnej kanoistickej federácie]]. Cieľom hry je nastrieľať čo najviac gólov do súperovej bránky, ktorá je zavesená nad vodou. V tíme hrá 5 hráčov. == Pravidlá == * Ihrisko má rozmery 35 x 23 m, bránky veľkosti 1,5 x 1 m visia 2 m nad vodou * V jednom tíme môže nastúpiť až 8 hráčov{{--}}5 na ihrisku a 3 na striedačke * Hráči sa pohybujú na kajakoch a sú vybavení [[prilba|helmou]] s mriežkou, [[vesta (odev)|vestou]] a [[pádlo]]m * Lopta, ktorá je rovnaká ako u [[vodné pólo|vodného póla]], sa môže hádzať rukou alebo pádlom * Ak sa jeden hráč snaží hrať rukou, súper sa nesmie snažiť hrať pádlom == Zdroje == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Európska kanoistická asociácia]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.canoeicf.com/ Oficiálna stránka Medzinárodnej kanoistickej federácie] {{eng icon}} * [http://www.kanoepolo.cz/ Stránka českého kanoe pola]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{ces icon}} * [http://www.youtube.com/watch?v=m3PMzY--ZkQ/ ukážka zápasu kanoe pola z finále MS 2010] [[Kategória:Canoe polo| ]] [[Kategória:Kolektívne športy]] [[Kategória:Loptové hry]] [[Kategória:Vodné športy]] [[Kategória:Kanoistika]] mwmq45cm3k9w6yyau5qeg5ou6c3u8hb Kategória:Musée du Louvre 14 373487 8210873 7812716 2026-05-08T18:56:04Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Louvre]] pomocou použitia HotCat 8210873 wikitext text/x-wiki {{Catmore|Musée du Louvre}} {{Commonscat|Louvre}} [[Kategória:Galérie vo Francúzsku]] [[Kategória:1. obvod (Paríž)]] [[Kategória:Louvre]] s2rz2v2fl4ss9qtf8m8c69munrf4ci2 8211097 8210873 2026-05-09T09:02:18Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:1. obvod (Paríž)]] pomocou použitia HotCat 8211097 wikitext text/x-wiki {{Catmore|Musée du Louvre}} {{Commonscat|Louvre}} [[Kategória:Galérie vo Francúzsku]] [[Kategória:Louvre]] fyy6dmatkg5803mtad4x4f3udokuow0 Hekatoncheiri 0 389992 8210861 8149801 2026-05-08T18:11:09Z ~2026-27065-36 293875 8210861 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Labour-Briareus.png|alt=„Storuký" Briareus použitý ako alegória mnohonásobnej hrozby robotníckych nepokojov pre kapitál v politickej karikatúre, 1890|náhľad|„Storuký" Briareus použitý ako [[Inotaj|alegória]] mnohonásobnej hrozby robotníckych nepokojov pre kapitál v politickej karikatúre, [[1890]]]] '''Hekatoncheiri''' alebo '''Hekatoncheirovia''' ([[starogréčtina|gr]]. ''Hekatoncheires''; {{lat|Hecatoncheires}}; etymológia: hekaton = sto, cheir = ruka) boli v gréckej mytológii traja storukí a päťdesiathlaví bohovia. Volali sa [[Briareós]] (alebo [[Aigaión]]), [[Kottos]] a [[Gyes]] (alebo [[Gyges (mytológia)|Gyges]]). Ich rodičmi boli [[Gaia (mytológia)|Gaia]] a [[Ouranos]]. Ouranos ich pre ich ohavnosť nemohol ani vidieť, preto ich uväznil vnútri Zeme. Oslobodil ich odtiaľ [[Zeus]]; Hekatoncheiri sa mu za to odmenili porazením [[Titan (mytológia)|Titanov]], začo Zeus Hekatoncheirov ustanovil strážcami väzenia Titanov v Tartare. == Mená == Traja hekatoncheiri sa volali '''Kottus''', '''Briareus''' a '''Gygés'''. Kottus (Κόττος) je bežné trácke meno a možno súvisí s menom [[Trácia (historické územie)|tráckej]] bohyne [[Kotys (bohyňa)|Kotys]].<ref>Bremmer, [https://books.google.com/books?id=id2wCQAAQBAJ&pg=PA76 S. 76]</ref> Meno Briareus (Βριάρεως) vzniklo pravdepodobne z gréckeho βριαρός, čo znamená „silný".<ref>Kirk, [https://books.google.com/books?id=TguHR9k8DQ8C&pg=PA94 S. 94]</ref> V [[Hésiodos|Hésiodovej]] ''[[Teogónia|Teogónii]]'' ho tiež nazývajú „Obriareus".<ref>[[Hésiodos]], ''[[Teogónia]]'' [https://www.loebclassics.com/view/hesiod-theogony/2018/pb_LCL057.53.xml 617], [https://www.loebclassics.com/view/hesiod-theogony/2018/pb_LCL057.63.xml 734].</ref> Meno Gygés pravdepodobne súvisí s mýtickým attickým kráľom Ogygesom.<ref>Caldwell, [https://books.google.com/books?id=GyIKBgAAQBAJ&pg=PA37 S. 37 riadky 147–153]</ref> [[Homér|Homérova]] ''[[Iliada]]'' dáva Briareovi druhé meno, keď hovorí, že Briareus je meno, ktorým ho volajú bohovia, zatiaľ čo Aegaeon (Αἰγαίων) je meno, ktorým ho volajú ľudia.<ref>[[Homér]], ''[[Iliada]]'' 1.[http://data.perseus.org/citations/urn:cts:greekLit:tlg0012.tlg001.perseus-eng1:1.386-1.427 403–404]</ref> Koreň αἰγ- sa nachádza v slovách spojených s morom: αἰγιαλός „breh", αἰγες a αἰγάδες „vlny". Meno naznačuje spojitosť s [[Egejské more|Egejským morom]].<ref>Willcock, [https://books.google.com/books?id=096NDwAAQBAJ&pg=PA12 S. 12]</ref> [[Poseidón (boh)|Poseidón]] sa niekedy nazýval Aegaeon alebo Aegaeus (Αἰγαῖος).<ref>Fowler 2013, [https://books.google.com/books?id=scd8AQAAQBAJ&pg=PA68 S. 68–69]</ref> Aegaeon teda mohol byť patronymom, teda „syn Aegaeov", alebo mohol namiesto toho znamenať „muž z Aegy".<ref>Fowler 1988, S. 101</ref> Meno Hekatoncheiri pochádza z gréckeho sto-rukí. Hoci [[Teogónia]] opisuje troch bratov ako tých, čo majú sto rúk (ἑκατὸν μὲν χεῖρες),<ref>Hésiodos, ''[https://www.loebclassics.com/view/hesiod-theogony/2018/pb_LCL057.15.xml Teogónia 150]''.</ref> súhrnný názov ''Hecatoncheires'' (Ἑκατόγχειρες), t. j. Stohlaví, sa nikdy nepoužíva. V Teogónii sa raz hovorí o bratoch kolektívne ako o „bohoch, ktorých Zeus vyviedol z temnoty", inak sa používajú len ich jednotlivé mená: Kottus, Briareus (alebo Obriareus) a Gyges. Ani ''[[Iliada]]'' nepoužíva meno Hekatoncheiri, hoci na označenie Briarea používa prídavné meno ''hekatoncheiros'' (ἑκατόγχειρος), t. j. „stokilový". Je možné, že toto meno použil Akusilaios,<ref>Acusilaus [https://books.google.com/books?id=j0nRE4C2WBgC&pg=PA8 fr. 8 Fowler S. 8–9]</ref> ale prvé isté použitie nachádzame v dielach mýtografov, napríklad u pseudo-Apollodora.<ref name=":0">Apollodorus, [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus:text:1999.01.0022 1.1.1]</ref> == Mytológia == === Storukí === [[Súbor:(2) Flaxman Ilias 1793, gestochen 1795, 185 x 251 mm.jpg|alt=Briareus, ktorého Thetis privolala na Olymp, aby potlačil vzburu Poseidóna, Atény a Héry proti Diovi. Lept od Tommasa Piroliho (1795) podľa kresby Johna Flaxmana.|náhľad|Briareus, ktorého [[Thetis (mytológia)|Thetis]] privolala na Olymp, aby potlačil vzburu Poseidóna, Atény a Héry proti Diovi. Lept od Tommasa Piroliho (1795) podľa kresby [[John Flaxman|Johna Flaxmana]].]] Storukí, Kottus, Briareus a Gygés, boli traja obludní obri obrovskej veľkosti a sily, s päťdesiatimi hlavami a sto rukami. Patrili medzi osemnásť potomkov [[Ouranos|Ourana]] (Neba) a [[Gaia (mytológia)|Gaii]] (Zeme), ku ktorým patrilo aj dvanásť starších [[Titan (mytológia)|Titanov]] a traja jednookí [[Kyklop|Kyklopovia]]. Podľa [[Hésiodos|Hésiodovej]] ''[[Teogónia|Teogónie]]'' boli poslednými z týchto Uránových detí, ktoré sa narodili,<ref>[[Hésiodos]], ''[[Teogónia]]'' [https://www.loebclassics.com/view/hesiod-theogony/2018/pb_LCL057.13.xml 126–153]</ref> zatiaľ čo podľa mýtografa [[Pseudo-Apollodórova Bibliotheka|Apollódora]] boli prvými.<ref name=":0" /> V Hésiodovej verzii zohrali kľúčovú úlohu v gréckom mýte o nástupníctve, ktorý rozprával o tom, ako Titan [[Kronos (mytológia)|Kronos]] zvrhol svojho otca Ourana a ako [[Zeus]] zasa zvrhol Krona a jeho druhov Titanov a ako sa Zeus nakoniec ustanovil za konečného a trvalého vládcu kozmu. Podľa štandardnej verzie mýtu o nástupníctve, ktorú uvádzajú príbehy Hésioda a Apollodóra, storukých spolu s ich bratmi Kyklopmi uväznil ich otec Ouranos, Gaia prinútila Krona, aby Ourana vykastroval, a Kronos prevzal nadvládu nad kozmom. So svojou sestrou Titankou [[Rheia (mytológia)|Rheiou]] splodil Kronus niekoľko potomkov, ale každého z nich pri narodení pohltil. Kronovo posledné dieťa Dia však Rheia zachránila a Zeus oslobodil svojich súrodencov a spoločne začali veľkú vojnu, [[Titanomachia|titanomachiu]], proti Titanom o vládu nad kozmom. Gaia predpovedala, že s pomocou storukých [[Olympskí bohovia|bohovia z Olympu]] zvíťazia, a tak ich Zeus prepustil zo zajatia, a tak bojovali po ich boku proti Titanom a prispeli k ich porážke. Titani boli potom uväznení v [[Tartaros (priepasť)|Tartare]], kde ich storukí strážili.<ref>[[Hésiodos]], ''[[Teogónia]]'' [https://www.loebclassics.com/view/hesiod-theogony/2018/pb_LCL057.53.xml 624–735]</ref> Stratená epická báseň ''Titanomachia'', hoci pravdepodobne vznikla až po Hésiodovej ''Teogónii'',<ref>West 2002, S. 109 datuje ''Titanomachiu'' „najskôr na koniec [[7. storočie pred Kr.|siedmeho storočia pred Kristom]]".</ref> možno zachovala staršiu tradíciu, v ktorej storukí bojovali skôr na strane Titanov než na strane olympionikov. === Briareus === Briareus bol najvýznamnejším z troch bratov. V Hésiodovej Teogónii je vyzdvihnutý ako „dobrý" a [[Poseidón (boh)|Poseidón]] ho odmenil, keď mu dal za manželku svoju dcéru [[Kymopoleia|Kymopoleu]] (inak neznámu).<ref>[[Hésiodos]], ''[[Teogónia]]'' [https://www.loebclassics.com/view/hesiod-theogony/2018/pb_LCL057.69.xml 817–819]</ref> V [[Homér|Homérovej]] ''[[Iliada|Iliade]]'' dostáva Briareus druhé meno, '''Aegaeon''', pričom hovorí, že Briareus je meno, ktorým ho volajú bohovia, zatiaľ čo smrteľníci ho volajú Aegaeon. V ''Iliade'' sa rozpráva, ako počas palácového prevratu olympijských bohov Héry, Poseidóna a Atény, ktorí chceli Dia spútať, ho na Olymp privolala morská bohyňa [[Thetis (mytológia)|Thetis]].<ref>[[Homér]], ''[[Iliada]]'' [http://data.perseus.org/citations/urn:cts:greekLit:tlg0012.tlg001.perseus-eng1:1.386-1.427 1.404–406.]</ref> Druhé meno pravdepodobne nevymyslel Homér. Podľa učenca [[Apollónios z Rodosu|Apollónia z Rodosu]] legendárny básnik Kinaethón zo Sparty zo [[7. storočie pred Kr.|siedmeho storočia pred Kr.]] zrejme poznal obe mená storukého. Toto meno sa objavuje aj v stratenej epickej básni ''Titanomachia''. ==== Spojenec Titánov ==== Zatiaľ čo u Hésioda a Homéra bol mocný Briareus verným a odmeneným spojencom Dia, ''Titanomachia'' zrejme odrážala inú tradíciu.<ref>Fowler 2013, [https://books.google.com/books?id=scd8AQAAQBAJ&pg=PA69 S. 69]</ref> Podľa nej bol Aegaeon zrejme synom Gaie a [[Pontos (mytológia)|Ponta]] (mora), a nie Gaie a Ourana, a bojoval na strane Titanov, a nie Olympu. Apollón z Rodosu spomína „veľký Aegeónov hrob", ktorý videli [[Argonauti]], keď „prechádzali na dohľad od ústia [[Rhyndakos|Rhyndaku]]. ... kúsok za Frýgiou".<ref>Apollonius of Rhodes, ''[https://www.loebclassics.com/view/apollonius_rhodes-argonautica/2009/pb_LCL001.97.xml?result=1&rskey=azeySg Argonautica 1164–1166.]''</ref> Dozvedáme sa tiež, že hrobka označovala miesto, kde došlo k Aegaeónovej porážke. Podobne ako v stratenej ''Titanomachii'', aj pre latinských básnikov [[Vergílius|Vergília]] a [[Publius Ovidius Naso|Ovídia]] bol Briareus skôr nepriateľom bohov než ich spojencom. Vergílius vo svojej ''[[Eneida (Vergílius)|Aeneide]]'' necháva Aegaeóna viesť vojnu proti bohom „s päťdesiatimi znejúcimi štítmi a päťdesiatimi mečmi."<ref>[[Vergílius]], ''[http://data.perseus.org/citations/urn:cts:latinLit:phi0690.phi003.perseus-eng2:10.543-10.574 Aeneid 10.565–568]''</ref> Ovidius vo svojej básni ''Fasti'' spomína Briarea na strane Titanov. Ako rozpráva, po zvrhnutí Titanov, zrejme s cieľom obnoviť ich moc, Briareus obetoval býka, o ktorom bolo predpovedané, že kto spáli jeho vnútornosti, bude môcť zvíťaziť nad bohmi. Avšak práve keď sa Briareus chystal vnútornosti spáliť, vtáky mu ich vytrhli a odmenou im bol domov medzi hviezdami.<ref>Ovídius, ''[https://archive.org/stream/ovidsfasti00oviduoft#page/178/mode/2up Fasti 3.793–808]''</ref> ==== Spojitosť s morom ==== V stratenom epose ''Titanomachia'' bol Aegaeon synom Ponta (mora) a žil v mori. Spojenie Briarea/Aegaeona s morom možno vidieť už u Hésioda a Homéra. V ''Theogónii'' Briareus nakoniec žije okrem svojich bratov aj s Kymopoleou, pravdepodobne morskou nymfou,<ref>Kirk, [https://books.google.com/books?id=TguHR9k8DQ8C&pg=PA95 S. 95.]</ref> dcérou Poseidóna, boha mora, kde by sa dalo predpokladať, že dvojica býva, zatiaľ čo z ''Iliady'' by dal vyvodiť rovnaký záver, pretože ho na Olymp priviedla bohyňa mora Thetis. Zrejme to explicitne vyjadril básnik [[Ión z Chiosu]] v [[5. storočie pred Kr.|5. storočí pred Kr.]], ktorý s odkazom na Homérov príbeh o vzbure olympionikov proti Diovi povedal, že Aegaeon je synom Thalassa (mora) a že Thetis ho „privolala z oceánu."<ref>Ion z Chiosu fr. 741 Campbell ''[https://www.loebclassics.com/view/ion_chios-lyric_fragments/1992/pb_LCL461.355.xml <nowiki>[= Schol. on Apollonius of Rhodes 1.1165c].</nowiki>]''</ref> Spojitosť s morom možno vidieť aj v samotnom mene Aegaeón (Αἰγαίων᾽). Koreň αἰγ- sa vyskytuje v slovách spojených s morom: αἰγιαλός „breh", αἰγες a αἰγάδες „vlny", pričom samotný Poseidón sa niekedy nazýval Aegaeon.<ref>Kirk, [https://books.google.com/books?id=TguHR9k8DQ8C&pg=PA95 S. 95]</ref> Neskorší autori tiež explicitne uvádzajú spojenie Briareus/Aegaeón s morom. Podľa [[Claudius Aelianus|Aeliana]] [[Aristoteles]] povedal, že Heraklove stĺpy (t. j. [[Gibraltársky prieliv]]) sa predtým volali Briareove stĺpy.<ref>Aelian, ''Varia Historia'' [https://www.loebclassics.com/view/aelian-historical_miscellany/1997/pb_LCL486.215.xml <nowiki>(Historical Miscellany) 5.3 [= Aristotle fr. 678 Rose]</nowiki>]</ref> Ovídius vo svojich ''[[Premeny|Metamorfózach]]'' opisuje Aegaeona ako „tmavého" morského boha, „ktorého silné ruky dokážu premôcť obrovské veľryby",<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovídius]], ''[https://www.loebclassics.com/view/ovid-metamorphoses/1916/pb_LCL042.61.xml Premeny 2.8–10.]''</ref> zatiaľ čo podľa [[Arrianos|Arriana]] zrejme [[Egejské more]] malo byť pomenované po Aegaeonovi.<ref>Fowler 2013, [https://books.google.com/books?id=scd8AQAAQBAJ&pg=PA68 S. 68]</ref> Ako uvádza [[Plínius Starší|Plínius]], podľa [[Eubója|eubojského]] autora [[Archemachus z Eubóje|Archemacha]], bol prvým, kto sa plavil na „dlhej lodi".<ref>Sprawski, [https://books.google.com/books?id=j5vzBgAAQBAJ&pg=PA106 S. 106]</ref> ==== Eubója ==== Briareus/Aegaeón mal osobitnú spojitosť s gréckym ostrovom [[Eubója]]. Podľa latinského gramatika [[Gaius Iulius Solinus|Solina]] z [[3. storočie|tretieho storočia]] bol Briareus uctievaný v [[Karystus|Karystuse]] a Aegaeon v [[Chalkis|Chalkise]].<ref>Boffa and Leone, S. 385–386</ref> Aegaeon bolo vraj meno vládcu Karystu, ktorý bol po ňom pomenovaný aj Aigaie (Αίγαίη), zatiaľ čo Briareus bol vraj otcom Euboie, po ktorom ostrov dostal svoje meno. Aegeaon možno súvisel s miestnym názvom Aegae, ktorý spomína Homér (Il. 13.21, Od. 5.381) ako Poseidónovo sídlo a ktorý [[Strabón]] (8.7.4, 9.2.13) lokalizuje na Eubóju severne od Chalkidy ako miesto, kde mal Poseidón chrám. ==== Poseidón ==== Briareus/Aegaeon sa zdá byť tiež úzko spojený s [[Poseidón (boh)|Poseidónom]].<ref>Fowler 1988, S. 101–102</ref> Meno Aegaeon sa spája s Poseidónom. Ako bolo uvedené vyššie, Homér lokalizuje Poseidónov chrám do Aegy. Poseidón sa niekedy sám nazýval Aegaeon alebo Aegaeus (Αἰγαῖος)<ref>Fowler 2013, [https://books.google.com/books?id=scd8AQAAQBAJ&pg=PA68 S. 68–69]</ref> a Aegaeon by potom mohlo znamenať „syn Aegaeov". Homér hovorí, že Briareus/Aegaeón „je mocnejší ako jeho otec", ale kto je Homérom označovaný za otca, nie je jasné.<ref>Kirk, [https://books.google.com/books?id=TguHR9k8DQ8C&pg=PA95 S. 95]</ref> Niekedy sa predpokladá, že na rozdiel od Hésioda, ktorý robí Ourana otcom Briarea, Kotta a Gýgea, v tomto prípade sa hovorí o Poseidónovi.<ref>Leaf, [[iarchive:cu31924011101643/page/n73|S. 32 1.403]]</ref> V ''Teogónii'' sa Briareus stáva Poseidónovým zaťom, zatiaľ čo Poseidón, či už je považovaný za otca Briarea/Aegaeóna, alebo nie, je ústrednou postavou príbehu, ktorý sa rozpráva o Hekatoncheiroch v ''Iliade''. Obaja sú morskí bohovia s osobitným vzťahom k Eubóji. Je možné, že Aegaeón bol starším kultovým titulom Poseidóna, avšak podľa Lewisa Richarda Farnella je pravdepodobnejšie, že Poseidón zdedil titul „staršieho eubójského morského obra".<ref>Farnell, [[iarchive:thecultsofthegre01farnuoft/page/n47|S. 26 poznámka c]]</ref> Je tiež možné, že Briareus/Aegaeón bol starší, možno predgrécky morský boh, ktorého nakoniec vytlačil Poseidón.<ref>Fowler 2013, [https://books.google.com/books?id=scd8AQAAQBAJ&pg=PA69 S. 69]</ref> Podľa [[Korint|korintskej]] legendy bol Briareus rozhodcom v spore medzi Poseidónom a Héliom (Slnkom) a rozhodol, že [[Korintský prieplav|Korintský priesmyk]] patrí Poseidónovi a [[Akrokorint|Korintská akropola]] (Akrokorint) Héliovi.<ref>Pausanias, [http://data.perseus.org/citations/urn:cts:greekLit:tlg0525.tlg001.perseus-eng1:2.1.6 2.1.6]</ref> ==== Pochovaný pod Etnou, vynálezca brnenia ==== Básnik [[Kallimachos z Kyrény]] z [[3. storočie pred Kr.|tretieho storočia pred Kr.]], ktorý si Briarea zrejme zamenil za jedného z [[Gigant (mytológia)|Gigantov]], hovorí, že bol pochovaný pod [[Etna|Etnou]] na [[Sicília (ostrov)|Sicílii]], pričom ako si ju presúva z jedného ramena na druhé, spôsobuje zemetrasenia.<ref>Kallimachos, [https://archive.org/stream/callimachuslycop00calluoft#page/96/mode/2up Hymn 4 (to Delos) 141–146]</ref> Podobne ako Kallimachos, aj [[Flavios Filostratos|Filostratos]] robí z Aegaeóna príčinu zemetrasení.<ref>Philostratus, [https://archive.org/stream/lifeofapollonius01phil#page/356/mode/2up Life of Apollonius of Tyana 4.6.]</ref> Podľa [[Papyrus z Oxyrhynchu|papyru z Oxyrhynchu]] „prvý, kto používal kovové brnenie, bol Briareos, zatiaľ čo predtým si ľudia chránili telo zvieracími kožami."<ref>Boffa and Leone, S. 38</ref> Tieto príbehy možno súvisia s mýtom, ktorý mohol z Briarea urobiť, podobne ako z olympského boha [[Héfaistos|Héfaista]], kováča v podzemí, ktorý používal oheň Etny ako kováčsku vyhňu na spracovanie kovov. ==== Možný pôvod ==== Briareus a Aegaeon boli možno pôvodne samostatné entity. Briareus/Aegaeon mohol byť kedysi mnohorukým morským netvorom, zosobňujúcim nekontrolovanú silu samotného mora. Briareus/Aegaeon mohol byť starším bohom mora, ktorého nahradil Poseidón. Možno bol gréckym odrazom [[Blízky východ|blízkovýchodných tradícií]], v ktorých more vyzývalo boha búrky, ako napríklad v [[Ugarit|ugaritskej]] tradícii boja medzi [[Jammu]] (morom) a bohom búrky [[Baal (mytológia)|Baalom]].<ref>Bachvarova, [https://books.google.com/books?id=wxd-CwAAQBAJ&pg=PA257 S. 257]</ref> == Referencie == {{referencie}} ==Externé odkazy == *http://www.theoi.com/Titan/Hekatonkheires.html == Zdroj == * [[Vojtech Zamarovský|ZAMAROVSKÝ, Vojtech]]. ''Bohovia a hrdinovia antických bájí''. 5. doplnené vydanie. Bratislava: Perfekt, 2015. ISBN 978-80-8046-717-3. * {{beliana|6|Hekatoncheirovia|}} * {{preklad|en|Hecatoncheires|1205970277}} [[Kategória:Bájne tvory gréckej mytológie]] [[Kategória:Giganti]] 8205tmsxyw2keyaujhyoonkcxxehghr Alóeovci 0 426411 8210858 8125667 2026-05-08T18:09:20Z ~2026-27065-36 293875 8210858 wikitext text/x-wiki '''Alóeovci''' ([[starogréčtina|starogr.]] <span lang="grc" xml:lang="grc" class="polytonic" style="font-family:'Palatino Linotype'">Ἀλωάδαι – Alóadai</span>, {{v jazyku|lat|''Aloeidae''}}) sú v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] obrovití bratia [[Ótos (mytológia)|Ótos]] a [[Efialtes (mytológia)|Efialtes]]. Ich pôvod je uvádzaný najmenej v dvoch verziách. Jedna hovorí, že sú synmi [[Gigant (mytológia)|Giganta]] [[Alóeus (syn Poseidóna)|Alóea]] a jeho manželky [[Ifimedeia|Ifimedeie]]. Druhá, že ich otcom bol boh morí [[Poseidón (boh)|Poseidón]]. Údajne sa Ífimedeia do Poseidóna zamilovala a túžobne ho vyzerala na morskom brehu. Keď si raz naberala vodu morských vĺn a liala si ju do lona, po nejakom čase otehotnela. Až potom sa vydala za Alóea. Porodila dvoch synov menom Ótos a Efialtes. Tí od malička rýchlo rástli, každý rok o lakeť do šírky a siahu do výšky, takže v deviatich rokoch boli deväť lakťov širokí a deväť siah vysokí. Navyše im veštbou bolo predpovedané, že žiaden človek ani boh ich nemôže zabiť. Títo bratia – vekom deti, vzrastom obri, posilnení priaznivou veštbou, ktorá im dodala veľké sebavedomie pohrozili bohom, že keď ešte viac vyrastú, navŕšia najvyššie hory [[Grécko|Grécka]] a vyjdu po nich až do neba. Ich cieľom sa mal stať [[Olymp]], kde sa chceli zmocniť bohyne [[Héra (bohyňa)|Héry]] pre Efialta a bohyne [[Artemis (bohyňa)|Artemis]] pre Ota. Najprv sa však rozhodli zajať boha vojny [[Ares (boh)|Area]] a tento krok sa im podaril. Zajali ho v [[Trácia (historické územie)|Trácii]], kde ho zviazali a uväznili do mosadznej nádoby, ktorú ukryli v dome svojej nevlastnej matky. Bez boha vojny Area tak zavládol na svete mier. Tomuto ich vyčíňaniu nakoniec urobil rázny koniec boh [[Apolón]], ktorý ich zastrelil šípom zo svojho strieborného luku. Dokonca mu vraj pritom v boji pomáhal aj hrdina [[Herakles (mytológia)|Herakles]]. Iná verzia však uvádza, že Apolón poradil bohyni Artemis, aby prehovorila Ota ukončiť obliehanie Olympu sľubom, že za ním príde sama a bude mu po vôli. To brata Efialta nahnevalo, lebo jemu Héra to isté nesľúbila a bratia sa pohádali. V tom sa však objavila Artemis v podobe bielej lane. Bratia spozorneli, zaujali postavenie oproti seba a vzali do rúk oštepy. Keď laň vbehla medzi nich, obaja bratia zároveň vymrštili svoje oštepy, laň však v tej chvíli zmizla a bratia sa navzájom prebodli oštepmi. Tak sa vyplnila veštba – ani smrteľník ani boh ich nemohol zabiť, len oni navzájom. Po ukončení tohto konfliktu sa posol bohov [[Hermes (boh)|Hermes]] vydal hľadať zajatého boha vojny Area a keď ho našiel, donútil jeho strážkyňu, aby Area po trinástich mesiacoch vypustila z medeného suda. Obaja mŕtvi bratia boli pochovaní v [[Boiótia|Boiótii]] a na ostrove [[Naxos (ostrov)|Naxos]] ich uctievali ako najväčších hrdinov. Ich duše však putovali do [[Tartaros (priepasť)|Tartaru]], kde sú priviazaní chrbtami k sebe ku stĺpu, povrazy majú zo živých zmijí a údajne ich tam mučí sova. == Zdroje == * {{Citácia knihy| priezvisko = Zamarovský| meno = Vojtech| odkaz na autora = Vojtech Zamarovský| titul = Bohovia a hrdinovia antických bájí| vydavateľ = Perfekt| rok = 2007| isbn = 80-8046-203-8| jazyk = slovenský jazyk}} * {{Preklad|cs|Alóeovci|7562023}} [[Kategória:Postavy gréckej mytológie]] [[Kategória:Bájne tvory gréckej mytológie]] [[Kategória:Mýtické dvojice]] [[Kategória:Giganti]] 9a2vi19f6qshf2soplzie8iqt8oiel6 Volejbalová extraliga mužov 0 433334 8210734 8027591 2026-05-08T13:21:03Z ~2026-27845-72 294204 VK Spartak Komárno vyhral titul v roku 2026. 8210734 wikitext text/x-wiki {{Infobox športová liga |nazov= Volejbalová extraliga mužov |logo= |sport= [[Súbor:Volleyball (indoor) pictogram.svg|20px]] [[volejbal]] |zalozena= 1993 |organizator= [[Slovenská volejbalová federácia]] |kluby= 7 <small>(2024/25)</small> |majster= [[VKP Bratislava]] (13 titulov) |stranka= [https://svf-web.dataproject.com/MainHome.aspx Niké Extraliga muži] }} '''Volejbalová extraliga mužov''' je najvyššia [[Slovensko|slovenská]] [[volejbal]]ová súťaž mužov, ktorá prebieha nepretržite od roku 1993. Prvá sezóna o majstra Slovenska sa hrala po odohratí nadnárodnej ''Superligy'' a [[Česko-slovenská volejbalová liga mužov|česko-slovenskej súťaže]] ešte formou 2 turnajov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Volejbal na Slovensku 1993-1999 | url = http://www.svf.sk/sk/svf/zakladne-informacie/volejbal-na-slovensku-1993-199 | dátum vydania = | dátum prístupu = 19.04.2021 | vydavateľ = SVF | jazyk = }}</ref> Do roku [[1998]] niesla názov ''I. liga''. Organizuje ju [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). Najúspešnejším tímom je [[VKP Bratislava]], ktorý v nej zvíťazil 13-krát. Od ročníka 2021/22 nesie súťaž mediálny názov ''Niké Extraliga muži''. == Prehľad sezón == {| class=wikitable style="font-size:95%;text-align:center" |- ! style="background:lightblue" | Sezóna ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] bronz |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 1993|1993]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VKM Žilina|VK Milanotrade Žilina]] | [[VŠK Púchov|TJ Gumárne Púchov]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 1993/94|1993/94]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VKM Žilina|Stavbár O-BRAINN Žilina]] | [[VŠK Púchov|Matador Púchov]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 1994/95|1994/95]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VKM Žilina|Stavbár O-BRAINN Žilina]] | [[MVK Detva|ŠVK PPS Detva]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 1995/96|1995/96]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VKM Žilina|ŠK Stavbár Žilina]] | [[VŠK Púchov|Matador Púchov]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 1996/97|1996/97]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VŠK Púchov|Matador Púchov]] | [[VKM Žilina|ŠK Stavbár Žilina]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 1997/98|1997/98]] | '''[[VKP Bratislava|Nafta VKP Bratislava]]''' | [[VŠK Púchov|Matador Púchov]] | [[ŠK Dubová|Petrochema Dubová]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 1998/99|1998/99]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VŠK Púchov|Matador Púchov]] | [[VKM Žilina|ŠK Stavbár Žilina]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 1999/00|1999/00]] | '''[[VŠK Púchov|Matador Púchov]]''' | [[ŠK Dubová|Petrochema Dubová]] | [[VO TJ Spartak Myjava]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2000/01|2000/01]] | '''[[ŠK Dubová|Petrochema Dubová]]''' | [[VŠK Púchov|Matador Púchov]] | [[VO TJ Spartak Myjava]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2001/02|2001/02]] | '''[[VŠK Púchov|Matador Púchov]]''' | [[ŠK Dubová|ŠK Petrochema Dubová]] | [[VKP Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2002/03|2002/03]] | '''[[VŠK Púchov|Matador Púchov]]''' | [[VKP Bratislava]] | [[ŠK Dubová|ŠK Petrochema Dubová]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2003/04|2003/04]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VŠK Púchov|Matador Púchov]] | [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2004/05|2004/05]] | '''[[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]]''' | [[VKP Bratislava]] | [[VK Nové Mesto nad Váhom|Cityfarma Nové Mesto n/V]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2005/06|2005/06]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VK Chemes Humenné]] | [[VK Nové Mesto nad Váhom|Cityfarma Nové Mesto n/V]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2006/07|2006/07]] | '''[[VK Nové Mesto nad Váhom|Cityfarma Nové Mesto n/V]]''' | [[VKP Bratislava]] | [[VK Chemes Humenné]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2007/08|2007/08]] | '''[[VK Chemes Humenné]]''' | [[VK Nové Mesto nad Váhom]] | [[VKP Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2008/09|2008/09]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VK Chemes Humenné]] | [[VK Nové Mesto nad Váhom]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2009/10|2009/10]] | '''[[VK Chemes Humenné]]''' | [[VK MIRAD UNIPO Prešov|Slávia VK PU Prešov]] | [[VKP Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2010/11|2010/11]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VK Chemes Humenné]] | [[TJ Slávia Svidník|VK Slávia Svidník]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2011/12|2011/12]] | '''[[VK Chemes Humenné]]''' | [[Volley Team UNICEF Bratislava]] | [[VKP Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2012/13|2012/13]] | '''[[Volley Team UNICEF Bratislava]]''' | [[VK Chemes Humenné]] | [[TJ Slávia Svidník|Legend Watches Slávia Svidník]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2013/14|2013/14]] | '''[[VK Chemes Humenné]]''' | [[TJ Slávia Svidník|VK Slávia Svidník]] | [[VO TJ Spartak Myjava|Spartak VKP Myjava]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2014/15|2014/15]] | '''[[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK MIRAD PU Prešov]]''' | [[VK Spartak UJS Komárno|VK Spartak VKP Komárno]] | [[VK Prievidza]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2015/16|2015/16]] | '''[[VK Bystrina SPU Nitra]]''' | [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK MIRAD PU Prešov]] | [[VK KDS-Šport Košice]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2016/17|2016/17]] | '''[[VK Bystrina SPU Nitra|VKP Bystrina SPU Nitra]]''' | [[VK Prievidza]] | [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK MIRAD PU Prešov]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2017/18|2017/18]] | '''[[VK Prievidza]]''' | [[VK Bystrina SPU Nitra]] | [[TJ Slávia Svidník]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2018/19|2018/19]] | '''[[VK Prievidza]]''' | [[VK KDS-Šport Košice]] | [[VK Bystrina SPU Nitra|VKP Bystrina SPU Nitra]] |- bgcolor=#F5FAFF | 2019/20 | colspan=3 align=center|súťaž sa nedohrala pre [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémiu COVID-19]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťažný ročník na Slovensku sa nedohrá, rozhodli SVF a kluby | url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_sutazny-rocnik-na-slovensku-sa | dátum vydania = 13.03.2020 | dátum prístupu = 08.04.2021 | vydavateľ = SVF | jazyk = }}</ref> |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2020/21|2020/21]] | '''[[VK Spartak UJS Komárno]]''' | [[VO TJ Spartak Myjava]] | [[VK MIRAD UNIPO Prešov]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2021/22|2021/22]] | '''[[VK Spartak UJS Komárno]]''' | [[VK MIRAD UNIPO Prešov]] | [[VO TJ Spartak Myjava]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2022/23|2022/23]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VK MIRAD UNIPO Prešov]] | [[VO TJ Spartak Myjava]] |- |2023/24 |[[VK Spartak UJS Komárno|'''VK Spartak UJS Komárno''']] |[[VKP Bratislava]] |[[VO TJ Spartak Myjava]] |- |2024/25 |'''[[VKP Bratislava]]''' |[[VK Spartak UJS Komárno]] |VK Slávia SPU Nitra |} == Historické štatistiky == {| class=wikitable style=font-size:90% |- ! style="background:lightblue" | {{tooltip|P|Poradie}} ! style="background:lightblue" | Klub ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] bronz |- | align=center|1. | [[VKP Bratislava]] |'''13''' (1993{{--}}1999, 2004, 2006, 2009, 2011, 2023, 2025) |'''4''' (2003, 2005, 2007,2024) |'''4''' (2002, 2008, 2010, 2012) |- | align=center|2. | [[VK Chemes Humenné]] |'''4''' (2008, 2010, 2012, 2014) |'''4''' (2006, 2009, 2011, 2013) |'''1''' (2007) |- |4. |[[VK Spartak UJS Komárno]] |'''4''' (2021, 2022, 2024, 2026) |'''2''' (2015, 2025) | |- | align=center|3. | [[VŠK Púchov]] |'''3''' (2000, 2002, 2003) |'''5''' (1997, 1998, 1999, 2001, 2004) |'''3''' (1993, 1994, 1996) |- | align="center" |5. | [[VK MIRAD UNIPO Prešov]] |'''2''' (2005, 2015) |'''4''' (2010, 2016, 2022, 2023) |'''3''' (2004, 2017, 2021) |- | align="center" |6. | [[VK Prievidza]] |'''2''' (2018, 2019) |'''1''' (2017) |'''1''' (2015) |- | align="center" |7. | [[VK Bystrina SPU Nitra]] |'''2''' (2016, 2017) |'''1''' (2018) |'''1''' (2019) |- | align=center|8. | [[ŠK Dubová|ŠK Petrochema Dubová]] |'''1''' (2001) |'''2''' (2000, 2002) |'''2''' (1998, 2003) |- | align=center|9. | [[VK Nové Mesto nad Váhom|VK Nové Mesto n/Váhom]] |'''1''' (2007) |'''1''' (2008) |'''3''' (2005, 2006, 2009) |- | align=center|10. | [[Volley Team UNICEF Bratislava|VT UNICEF Bratislava]] |'''1''' (2013) |'''1''' (2012) | |- | align=center|11. | [[VKM Žilina]] | |'''4''' (1993, 1994, 1995, 1996) |'''2''' (1997, 1999) |- | align=center|12. | [[VO TJ Spartak Myjava]] | |'''1''' (2021) |'''6''' (2000, 2001, 2014, 2022, 2023, 2024) |- | align=center|13. | [[TJ Slávia Svidník]] | |'''1''' (2014) |'''3''' (2011, 2013, 2018) |- | align=center|14. |[[VK KDS-Šport Košice]] | |'''1''' (2019) |'''1''' (2016) |- |15. |VK Slávia SPU Nitra | | |'''1''' (2025) |- | align="center" |16. | [[MVK Detva|ŠVK PPS Detva]] | | |'''1''' (1995) |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga žien]] * [[Volejbalová 1. liga mužov]] * [[Slovenský pohár vo volejbale mužov]] * [[Česko-slovenská volejbalová liga mužov]] * [[Stredoeurópska liga vo volejbale]] == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej volejbalovej federácie] == Zdroje == * [http://www.svf.sk/sk/sutaze/extraligovi-majstri Extraligoví majstri na stránke Slovenskej volejbalovej federácie] * [http://svf-web.dataproject.com/History.aspx?ID=25 Extraliga mužov na stránke Slovenskej volejbalovej federácie] * [http://www.volejbal.sk/ Slovenský volejbalový portál volejbal.sk] {{Koncové šablóny |{{Volejbalová extraliga mužov}} |{{Volejbal na Slovensku}} |{{Najvyššie ligy na Slovensku}} }} [[Kategória:Volejbalová extraliga mužov| ]] [[Kategória:Slovenské volejbalové súťaže|Extraliga]] 6bzpi52s294389q9a6gq3git473vqb9 8210735 8210734 2026-05-08T13:21:56Z ~2026-27845-72 294204 Poradie upravený. 8210735 wikitext text/x-wiki {{Infobox športová liga |nazov= Volejbalová extraliga mužov |logo= |sport= [[Súbor:Volleyball (indoor) pictogram.svg|20px]] [[volejbal]] |zalozena= 1993 |organizator= [[Slovenská volejbalová federácia]] |kluby= 7 <small>(2024/25)</small> |majster= [[VKP Bratislava]] (13 titulov) |stranka= [https://svf-web.dataproject.com/MainHome.aspx Niké Extraliga muži] }} '''Volejbalová extraliga mužov''' je najvyššia [[Slovensko|slovenská]] [[volejbal]]ová súťaž mužov, ktorá prebieha nepretržite od roku 1993. Prvá sezóna o majstra Slovenska sa hrala po odohratí nadnárodnej ''Superligy'' a [[Česko-slovenská volejbalová liga mužov|česko-slovenskej súťaže]] ešte formou 2 turnajov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Volejbal na Slovensku 1993-1999 | url = http://www.svf.sk/sk/svf/zakladne-informacie/volejbal-na-slovensku-1993-199 | dátum vydania = | dátum prístupu = 19.04.2021 | vydavateľ = SVF | jazyk = }}</ref> Do roku [[1998]] niesla názov ''I. liga''. Organizuje ju [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). Najúspešnejším tímom je [[VKP Bratislava]], ktorý v nej zvíťazil 13-krát. Od ročníka 2021/22 nesie súťaž mediálny názov ''Niké Extraliga muži''. == Prehľad sezón == {| class=wikitable style="font-size:95%;text-align:center" |- ! style="background:lightblue" | Sezóna ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] bronz |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 1993|1993]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VKM Žilina|VK Milanotrade Žilina]] | [[VŠK Púchov|TJ Gumárne Púchov]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 1993/94|1993/94]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VKM Žilina|Stavbár O-BRAINN Žilina]] | [[VŠK Púchov|Matador Púchov]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 1994/95|1994/95]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VKM Žilina|Stavbár O-BRAINN Žilina]] | [[MVK Detva|ŠVK PPS Detva]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 1995/96|1995/96]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VKM Žilina|ŠK Stavbár Žilina]] | [[VŠK Púchov|Matador Púchov]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 1996/97|1996/97]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VŠK Púchov|Matador Púchov]] | [[VKM Žilina|ŠK Stavbár Žilina]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 1997/98|1997/98]] | '''[[VKP Bratislava|Nafta VKP Bratislava]]''' | [[VŠK Púchov|Matador Púchov]] | [[ŠK Dubová|Petrochema Dubová]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 1998/99|1998/99]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VŠK Púchov|Matador Púchov]] | [[VKM Žilina|ŠK Stavbár Žilina]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 1999/00|1999/00]] | '''[[VŠK Púchov|Matador Púchov]]''' | [[ŠK Dubová|Petrochema Dubová]] | [[VO TJ Spartak Myjava]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2000/01|2000/01]] | '''[[ŠK Dubová|Petrochema Dubová]]''' | [[VŠK Púchov|Matador Púchov]] | [[VO TJ Spartak Myjava]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2001/02|2001/02]] | '''[[VŠK Púchov|Matador Púchov]]''' | [[ŠK Dubová|ŠK Petrochema Dubová]] | [[VKP Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2002/03|2002/03]] | '''[[VŠK Púchov|Matador Púchov]]''' | [[VKP Bratislava]] | [[ŠK Dubová|ŠK Petrochema Dubová]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2003/04|2003/04]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VŠK Púchov|Matador Púchov]] | [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2004/05|2004/05]] | '''[[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]]''' | [[VKP Bratislava]] | [[VK Nové Mesto nad Váhom|Cityfarma Nové Mesto n/V]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2005/06|2005/06]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VK Chemes Humenné]] | [[VK Nové Mesto nad Váhom|Cityfarma Nové Mesto n/V]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2006/07|2006/07]] | '''[[VK Nové Mesto nad Váhom|Cityfarma Nové Mesto n/V]]''' | [[VKP Bratislava]] | [[VK Chemes Humenné]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2007/08|2007/08]] | '''[[VK Chemes Humenné]]''' | [[VK Nové Mesto nad Váhom]] | [[VKP Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2008/09|2008/09]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VK Chemes Humenné]] | [[VK Nové Mesto nad Váhom]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2009/10|2009/10]] | '''[[VK Chemes Humenné]]''' | [[VK MIRAD UNIPO Prešov|Slávia VK PU Prešov]] | [[VKP Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2010/11|2010/11]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VK Chemes Humenné]] | [[TJ Slávia Svidník|VK Slávia Svidník]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2011/12|2011/12]] | '''[[VK Chemes Humenné]]''' | [[Volley Team UNICEF Bratislava]] | [[VKP Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2012/13|2012/13]] | '''[[Volley Team UNICEF Bratislava]]''' | [[VK Chemes Humenné]] | [[TJ Slávia Svidník|Legend Watches Slávia Svidník]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2013/14|2013/14]] | '''[[VK Chemes Humenné]]''' | [[TJ Slávia Svidník|VK Slávia Svidník]] | [[VO TJ Spartak Myjava|Spartak VKP Myjava]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2014/15|2014/15]] | '''[[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK MIRAD PU Prešov]]''' | [[VK Spartak UJS Komárno|VK Spartak VKP Komárno]] | [[VK Prievidza]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2015/16|2015/16]] | '''[[VK Bystrina SPU Nitra]]''' | [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK MIRAD PU Prešov]] | [[VK KDS-Šport Košice]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2016/17|2016/17]] | '''[[VK Bystrina SPU Nitra|VKP Bystrina SPU Nitra]]''' | [[VK Prievidza]] | [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK MIRAD PU Prešov]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2017/18|2017/18]] | '''[[VK Prievidza]]''' | [[VK Bystrina SPU Nitra]] | [[TJ Slávia Svidník]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2018/19|2018/19]] | '''[[VK Prievidza]]''' | [[VK KDS-Šport Košice]] | [[VK Bystrina SPU Nitra|VKP Bystrina SPU Nitra]] |- bgcolor=#F5FAFF | 2019/20 | colspan=3 align=center|súťaž sa nedohrala pre [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémiu COVID-19]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťažný ročník na Slovensku sa nedohrá, rozhodli SVF a kluby | url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_sutazny-rocnik-na-slovensku-sa | dátum vydania = 13.03.2020 | dátum prístupu = 08.04.2021 | vydavateľ = SVF | jazyk = }}</ref> |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2020/21|2020/21]] | '''[[VK Spartak UJS Komárno]]''' | [[VO TJ Spartak Myjava]] | [[VK MIRAD UNIPO Prešov]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Volejbalová extraliga mužov 2021/22|2021/22]] | '''[[VK Spartak UJS Komárno]]''' | [[VK MIRAD UNIPO Prešov]] | [[VO TJ Spartak Myjava]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Volejbalová extraliga mužov 2022/23|2022/23]] | '''[[VKP Bratislava]]''' | [[VK MIRAD UNIPO Prešov]] | [[VO TJ Spartak Myjava]] |- |2023/24 |[[VK Spartak UJS Komárno|'''VK Spartak UJS Komárno''']] |[[VKP Bratislava]] |[[VO TJ Spartak Myjava]] |- |2024/25 |'''[[VKP Bratislava]]''' |[[VK Spartak UJS Komárno]] |VK Slávia SPU Nitra |} == Historické štatistiky == {| class=wikitable style=font-size:90% |- ! style="background:lightblue" | {{tooltip|P|Poradie}} ! style="background:lightblue" | Klub ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] bronz |- | align=center|1. | [[VKP Bratislava]] |'''13''' (1993{{--}}1999, 2004, 2006, 2009, 2011, 2023, 2025) |'''4''' (2003, 2005, 2007,2024) |'''4''' (2002, 2008, 2010, 2012) |- | align=center|2. | [[VK Chemes Humenné]] |'''4''' (2008, 2010, 2012, 2014) |'''4''' (2006, 2009, 2011, 2013) |'''1''' (2007) |- |3. |[[VK Spartak UJS Komárno]] |'''4''' (2021, 2022, 2024, 2026) |'''2''' (2015, 2025) | |- | align=center|4. | [[VŠK Púchov]] |'''3''' (2000, 2002, 2003) |'''5''' (1997, 1998, 1999, 2001, 2004) |'''3''' (1993, 1994, 1996) |- | align="center" |5. | [[VK MIRAD UNIPO Prešov]] |'''2''' (2005, 2015) |'''4''' (2010, 2016, 2022, 2023) |'''3''' (2004, 2017, 2021) |- | align="center" |6. | [[VK Prievidza]] |'''2''' (2018, 2019) |'''1''' (2017) |'''1''' (2015) |- | align="center" |7. | [[VK Bystrina SPU Nitra]] |'''2''' (2016, 2017) |'''1''' (2018) |'''1''' (2019) |- | align=center|8. | [[ŠK Dubová|ŠK Petrochema Dubová]] |'''1''' (2001) |'''2''' (2000, 2002) |'''2''' (1998, 2003) |- | align=center|9. | [[VK Nové Mesto nad Váhom|VK Nové Mesto n/Váhom]] |'''1''' (2007) |'''1''' (2008) |'''3''' (2005, 2006, 2009) |- | align=center|10. | [[Volley Team UNICEF Bratislava|VT UNICEF Bratislava]] |'''1''' (2013) |'''1''' (2012) | |- | align=center|11. | [[VKM Žilina]] | |'''4''' (1993, 1994, 1995, 1996) |'''2''' (1997, 1999) |- | align=center|12. | [[VO TJ Spartak Myjava]] | |'''1''' (2021) |'''6''' (2000, 2001, 2014, 2022, 2023, 2024) |- | align=center|13. | [[TJ Slávia Svidník]] | |'''1''' (2014) |'''3''' (2011, 2013, 2018) |- | align=center|14. |[[VK KDS-Šport Košice]] | |'''1''' (2019) |'''1''' (2016) |- |15. |VK Slávia SPU Nitra | | |'''1''' (2025) |- | align="center" |16. | [[MVK Detva|ŠVK PPS Detva]] | | |'''1''' (1995) |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga žien]] * [[Volejbalová 1. liga mužov]] * [[Slovenský pohár vo volejbale mužov]] * [[Česko-slovenská volejbalová liga mužov]] * [[Stredoeurópska liga vo volejbale]] == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej volejbalovej federácie] == Zdroje == * [http://www.svf.sk/sk/sutaze/extraligovi-majstri Extraligoví majstri na stránke Slovenskej volejbalovej federácie] * [http://svf-web.dataproject.com/History.aspx?ID=25 Extraliga mužov na stránke Slovenskej volejbalovej federácie] * [http://www.volejbal.sk/ Slovenský volejbalový portál volejbal.sk] {{Koncové šablóny |{{Volejbalová extraliga mužov}} |{{Volejbal na Slovensku}} |{{Najvyššie ligy na Slovensku}} }} [[Kategória:Volejbalová extraliga mužov| ]] [[Kategória:Slovenské volejbalové súťaže|Extraliga]] 4vydowf8l275b44y5wygrbejx2fplke Argos (pastier) 0 435009 8210859 7856780 2026-05-08T18:09:47Z ~2026-27065-36 293875 8210859 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Hermes Io Argos Staatliche Antikensammlungen 585.jpg|náhľad| Hermés, Ió (v podobe kravy) a Argos na starogréckej čiernofigúrovej amfore, cca 540–530 pred Kr.]] '''Argos''' ([[starogréčtina|starogr.]] <span lang="grc" xml:lang="grc" class="polytonic" style="font-family:'Palatino Linotype'">Ἄργος – Argos</span>, [[latinčina|latinsky]] ''Argus'') je v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] stooký (niekedy uvádzaný ako jednooký, alebo štvoroký) pastier, obor, ktorý vynikal neobyčajnou bdelosťou. Keď bol najvyšší boh [[Zeus]] pristihnutý žiarlivou manželkou [[Héra (bohyňa)|Hérou]] pri záletníctve s kňažkou [[Io (mytológia)|Ió]], aby ju pred Hérou ukryl, premenil ju na kravu. Ale Héra zistila, ako sa veci majú a Dia prehovorila, aby jej kravu daroval. Nechala ju potom strážiť stookým pastierom Argom, obrom z pradávnych čias, konajúcim väčšinou dobro. Pri tejto službe však Argos prišiel o život, lebo nahnevaný Zeus poslal boha [[Hermes (boh)|Herma]], aby ho zabil. Hermes ho potom monotónnou piesňou uspal a usmrtil. Héra nato vypustila na Ióu obrovského ovada a ten ju potom zahnal až západnému moru, ktoré sa dodnes volá po nej Iónske. Tam ale jej dlhá púť neskončila, nakoniec sa pri úniku pred ovadom dostala až do [[Egypt]]a, kde po dlhých útrapách porodila Diovho syna [[Epafos (mytológia)|Epafa]]. Aby sa na Arga nezabudlo, jeho očami Héra ozdobila páví chvost. == Zdroje == * {{Citácia knihy| priezvisko = Zamarovský| meno = Vojtech| odkaz na autora = Vojtech Zamarovský| titul = Bohovia a hrdinovia antických bájí| vydavateľ = Perfekt| rok = 2007| isbn = 80-8046-203-8| jazyk = slovenský jazyk}} * {{Preklad |cs|Argos|7897924}} [[Kategória:Postavy gréckej mytológie]] [[Kategória:Bájne tvory gréckej mytológie]] [[Kategória:Giganti]] kct05dwliz4yax5z58jybazbq6oruav Klytios (Gigant) 0 441957 8210852 6398267 2026-05-08T18:05:40Z ~2026-27065-36 293875 8210852 wikitext text/x-wiki '''Klytios''' ([[starogréčtina|starogr.]] ''Κλύτιος'' – ''Klytios'', {{v jazyku|lat|''Clytius''}}) je v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] syn bohyne zeme [[Gaia (mytológia)|Gaie]], zrodený z kvapiek krvi boha neba [[Uranos|Urána]], po kastrácii vlastným synom [[Kronos (mytológia)|Kronom]].<ref>[[Hesiodos]], ''Theogonia'', 265.</ref> Na podnet svojej matky Gaie sa s ďalšími [[Gigant (mytológia)|Gigantmi]] (svojimi bratmi, obludnými a dlhovlasými obrami), zúčastnil vzbury proti olympským bohom. Aj keď bol vďaka čarovnej byline údajne nezraniteľný, zasiahol ho v boji žeravým kameňom boh [[Héfaistos]] (podľa inej verzie bohyňa [[Hekaté]]<ref>[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Kronika'', 1,6,2.</ref>) a ťažko zraneného ho potom zabil [[Herakles (mytológia)|Herakles]], ktorého na potlačenie vzbury zavolal najvyšší boh [[Zeus]]. == Referencie == {{Reflist}} == Zdroje == * {{Citácia knihy| priezvisko = Zamarovský| meno = Vojtech| odkaz na autora = Vojtech Zamarovský| titul = Bohovia a hrdinovia antických bájí| vydavateľ = Perfekt| rok = 2007| isbn = 80-8046-203-8| jazyk = slovenský jazyk}} * {{Preklad|cs|Klytios|8467560}} [[Kategória:Postavy gréckej mytológie]] [[Kategória:Giganti]] cwxloc76df01qhsq8cqyax9y29rr6d2 Hippolytos (Gigant) 0 442296 8210853 5437955 2026-05-08T18:06:04Z ~2026-27065-36 293875 8210853 wikitext text/x-wiki '''Hippolytos''' ([[starogréčtina|starogr.]] ''Ἱππόλυτος'' – ''Hippolytos'', {{v jazyku|lat|''Hippolytus''}}) je v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] syn bohyne zeme [[Gaia (mytológia)|Gaie]], zrodený z kvapiek krvi boha neba [[Uranos|Urána]], po kastrácii vlastným synom [[Kronos (mytológia)|Kronom]].<ref>[[Hesiodos]], ''Theogonia'', 265.</ref> Hippolytos sa so svojimi bratmi [[Gigant (mytológia)|Gigantmi]], obludnými a dlhovlasými obrami, zúčastnil na podnet svojej matky Gaie vzbury proti olympským bohom. Boj to bol nesmierne ťažký, preto na potlačenie tejto nebezpečnej vzbury, najvyšší boh [[Zeus]] zavolal aj svojho syna [[Herakles (mytológia)|Herakla]]. Zatiaľčo Zeus zráňal a zabíjal obrov bleskami, Herakles zranených usmrcoval svojimi šípmi. Aj Hippolytos v boji padol. Zabil ho boh [[Hermes (boh)|Hermes]], ktorý mal na hlave helmu boha [[Hádes (boh)|Háda]].<ref>[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Kronika'', 1,6,2.</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Postavy gréckej mytológie]] [[Kategória:Giganti]] 9og4r4w611u7q8easiqjm1omna6wpqi Talós (obor) 0 443104 8210856 6700556 2026-05-08T18:07:31Z ~2026-27065-36 293875 8210856 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Didrachm Phaistos obverse CdM.jpg|náhľad|''Talós ozbrojený kameňmi'', strieborná didrachma z Kréty, cca (caa. 300/280 – 270 pred Kr.),]] '''Talós''' ([[starogréčtina|starogr.]] ''Τάλως'' – ''Talós'', {{v jazyku|lat|''Talus, Talas''}}) je v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] medený [[obor (bytosť)|obor]], ktorý na [[Zeus|Diov]] príkaz strážil ostrov [[Kréta]].<ref name="Talós">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Bohovia a hrdinovia antických bájí|id= 66-048-80|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1980|strany=436}}</ref> Talós z príkazu najvyšieho boha [[Zeus|Dia]] strážil ríšu [[Kréta|krétskeho]] kráľa [[Minós|Minóa]]. Podľa jednej verzie ho na Krétu priviedol Zeus, aby strážil jeho milenku [[Európa (mytológia)|Európu]] a ona ho potom darovala Minóovi.<ref name="Apollónios">[[Apollónios Rodský]], ''Argonautica'', 4,1638.</ref> Podľa inej verzie ho na Diov rozkaz priviedol boh kováčstva [[Héfaistos]], ktorý ho aj sám vyhotovil.<ref name="Talós"/><ref name="Apollodoros">[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Kronika'', 1,9,26.</ref> Medený obor Talós mal vraj horúcu olovenú krv a aby mu nevytiekla, mal žilu na členku zatvorenú medeným klincom.<ref name="Apollodoros"/> Jeho sídlom na Kréte bol [[Faistos]], odkiaľ denne odchádzal strážiť pobrežie Kréty. Bol nesmierne rýchly, za deň stihol obísť hranice ríše až trikrát.<ref name="Apollónios"/><ref name="Apollodoros"/> Na lode nežiaducich cudzincov hádzal kamene a keď sa niekomu podarilo vystúpiť na breh, počkal, kým si rozloží oheň, potom do ohňa skočil, rozpálil sa a nešťastníka zahubil horúcim objatím.<ref name="Talós"/> Talós svoju funkciu plnil priveľmi oddane a slepo bez rozumu poslúchal a to sa mu stalo nakoniec osudným. Keď sa na ceste z [[Kolchida|Kolchidy]] na Kréte zastavili [[Argonauti]], aby si nabrali zásoby pitnej vody,<ref name="Apollónios"/> odmietol ich Talós pustiť na pobrežie.<ref name="Talós"/> Márne ho ich vodca [[Iasón]] prosil o povolenie pristáť. Neoblomný obor začal na ich loď vrhať kamene a tak nebolo inej pomoci, než aby zakročila [[Médeia (mytológia)|Médeia]] svojim kúzlom.<ref name="Apollónios 1">[[Apollónios Rodský]], ''Argonautica'', 4,1673.</ref> Uprela na obra svoj kúzelný neodolateľný pohľad a on z nej nespustil oči, a keď hľadal ďalší kameň, potkol sa a klesol k zemi, pritom si vyrazil medený klinec uzatvárajúci žilu<ref name="Apollónios 1"/>. Následne vykrvácal a zomrel.<ref name="Talós"/><ref name="Apollodoros"/> == Referencie a bibliografia == {{Referencie}} [[Kategória:Postavy gréckej mytológie]] [[Kategória:Giganti]] qxk8sdch5fjmfxawzaanf3k987am6un Koreňonožce 0 445301 8211005 8140855 2026-05-09T06:24:31Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211005 wikitext text/x-wiki '''Koreňonožce''' (v širšom zmysle) alebo '''panôžkovce''' (lat. ''Rhizopoda'' v širšom zmysle alebo ''Sarcodina'') bol v starších systémoch [[taxón]] (podkmeň, kmeň, trieda a pod.) [[prvoky|prvokov]]. Zahŕňal prvoky s premenlivým tvarom tela, krytým tenkou povrchovou membránou. Taxón sa skladal z taxónov: * ''Rhizopoda'' v užšom zmysle alebo ''Rhizopodea'' (po slovensky '''[[meňavkovce]]''', '''panôžkavce''' <small>[t.j. koncovka -avce, nie -ovce]</small> alebo '''koreňonožce''' v užšom zmysle) a * ''Actinopoda'' alebo ''Actinopodea'' (po slovensky '''nitkonožce''' alebo '''lúčovce'''). <small>Zdroje vyššie uvedených slovenských názvov sú:<ref>FRANC, V. Systém a fylogenéza živočíchov - bezchordáty. 2005 [https://web.archive.org/web/20070410070650/http://www.fpv.umb.sk/kat/kb/text/knihy/Skripta/Scr.pdf] S. 7, 8</ref><ref name=Pan/><ref name=VK/><ref>A.S. Andrejeva-Grigorovič, N. Hudáčková a L. Ožvoldová: Systematická paleontológia bezstavovcov 1 [https://is.muni.cz/el/1431/podzim2006/G1081/2822910/Retextop1.pdf?lang=cs] S. 11 a nasl.</ref><ref>prvoky. In: {{Citácia knihy | editori = Juraj Činčura | titul = Encyklopédia Zeme | odkaz na titul = Encyklopédia Zeme | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1983 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 717 | strany = 497 }}</ref></small> ==Rhizopoda v najužšom zmysle == Vedecký názov ''Rhizopoda'' (= ''Amoebozoa'' v staršom zmysle) môže v najužšom zmysle byť taxón zahŕňajúci len [[lobopódiovce]] (Lobosea) a [[vláknonožce]] (Filosea) a ojedinele aj [[akrázie]]. Slovenský názov tohto taxónu je nie koreňonožce, ale [[meňavkovce (Amoebozoa)|meňavkovce]]. <ref>TIRJAKOVÁ, E. Protistológia, 2010 [https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/biol/kzo/Predmety/Protistologia/Protista-skripta-Tirjakova-2010.pdf]</ref><ref>Cavalier-Smith, T. 1993. Kingdom Protozoa and Its 18 Phyla. Microbiological Reviews 57 (4), 1993</ref><ref>Margulis, L. & Schwartz, K.V. 1998. Five Kingdoms. An Illustrated Guide to the Phyla of Life on Earth. Third Edition. W.H. Freeman, New York: [i]-xx, [1]-520. citované in: [http://taxonomicon.taxonomy.nl/Default.aspx] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150211060359/http://taxonomicon.taxonomy.nl/Default.aspx |date=2015-02-11 }}</ref> == Zaradenie v aktuálnom systéme == V systémoch používaných od roku 2005 taxóny patriace pod bývalé koreňonožce (Sarcodina) tvoria časti moderných taxónov [[Amoebozoa]], [[Rhizaria]], [[Excavata]] a [[Chromalveolata]] (presnejšie [[Stramenopila]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tirjaková | meno = Eva | odkaz na autora = | titul = Postavenie jednobunkovcov v novokoncipovaných systémoch | url = http://zoology.fns.uniba.sk/szs/kongresy/fd-2007/prezentacie/Tirjakova_Protista.pps | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.7.2012 | vydavateľ = Katedra zoológie, PF UK | miesto = Bratislava | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Charakteristika == V. Franc podáva nasledujúcu charakteristiku koreňonožcov: Tenká povrchová blana na povrchu umožňuje vytváranie [[panôžka|panôžok]], ktoré slúžia na pohyb aj [[fagocytóza|fagocytárne]] prijímanie potravy. Telo je často v schránke, ktorá môže byť z rôzneho materiálu. [[Cytoplazma]] je obyčajne rozlíšená na ektoplazmu a endoplazmu. Majú jedno alebo viac nediferencovaných jadier, u [[Amoebida]], [[Foraminifera]] a [[Mycetozoa]] sa vyskytujú mnohojadrové [[plazmódium|plazmódiové]] štádiá. Pohlavné rozmnožovanie ([[autogamia]] so vznikom bičíkatých [[gaméta|gamét]]) bola zistená len u niektorých druhov. Sú to akvatické, edafické aj parazitické [[prvoky]]. Do nadtriedy Rhizopoda patria vodné až edafické prvoky, často aj [[parazit]]y alebo [[komenzál]]y. Pre nadtriedu sú typické panôžky (pseudopódie), ktoré môžu byť lalôčikovité (lobopódie), tenké, predĺžené (filopódie) alebo navzájom poprepájané (retikulopódie). Telo je ukryté v schránke alebo holé. Do nadtriedy Actinopoda patria vodné prvoky s guľovitým telom, ukrytým zväčša v schránke, ktorá môže byť [[chitín|chitinózna]], kremičitá alebo zo SrSO4. Majú veľmi jemné filopódie alebo axopódie (dlhé tenké panôžky so spevňujúcim centrálnym [[filament]]om). Rozmnožujú sa nepohlavne alebo menej často pohlavne, kopuláciou bičíkatých gamét. Až na výnimky sú súčasťou [[planktón]]u. == Systém == === Biopedia (2008) <ref name=Pan>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pančík | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Systém živej prírody | url = http://biopedia.sk/system-zivej-prirody/prehlad-systemu-zivej-prirody#biopedia_sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 8.11.2008 | dátum prístupu = 28.7.2012 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = slovensky | url archívu = https://web.archive.org/web/20150427143304/http://biopedia.sk/system-zivej-prirody/prehlad-systemu-zivej-prirody#biopedia_sk | dátum archivácie = 2015-04-27 }}</ref> === podkmeň koreňonožce (Sarcodina): * nadtrieda meňavkovce(Rhizopoda) ** trieda [[lobopodiovce]] (Lobosea) *** rad [[meňavkotvaré]] (Amoebida) *** rad [[korienkotvaré]] (Leptomyxida) *** rad [[akantopodotvaré]] (Acanthopodida) *** rad [[sieťovníčkotvaré]] (Loboreticulatida) *** rad [[loboschránkotvaré]] (Testaceolobosida) ** trieda [[pelomyxovce]] ([[Caryoblastea]]) *** rad [[pelomyxotvaré]] (Pelobiontida) ** trieda [[slizovkovce]] (Eumycetozoea) ** trieda [[nádorovce]] (Plasmodiophorea) ** trieda [[granulovce]] (Granuloreticulosea) *** rad [[dierkavce]] (Foraminifera) *** rad [[meňavkovkotvaré]] (Athalamida) *** rad [[plazmodiovkotvaré]] (Promycetozoida) *** rad [[jednokomôrkotvaré]] (Monothalamida) ** trieda [[slzovičkovce]] (Heterolobosea) ** trieda [[vláknonožce]] (Filosea) ** trieda [[plazmodiovce]] (Xenophyophorea) * nadtrieda nitkonožce (Actinopoda) ** trieda [[mrežovce]] (Radiolaria) ** trieda [[slncovky]] (Heliozoa, Heliozoea) ** trieda [[akantárie]] (Acantharia) === V. Franc (2005) === podkmeň koreňonožce (Sarcodina): * nadtrieda meňavkovce v širšom zmysle (Rhizopoda) ** trieda [[meňavky]] v širšom zmysle / [[lobopodiovce]] (Lobosea) *** rad vlastné [[meňavky]] (Amoebida) *** rad [[bochníčky]] ([[meňavkovce]] v užšom zmysle - pozri poznámku v článku [[meňavkovce]]) (Arcellida) ** trieda [[Caryoblastea]] - staršie pod Lobosea ** trieda [[slizovky]] (Mycetozoea) - alternatívne sú namiesto nich triedy [[Eumycetozoea]] a [[Plasmodiophorea]] ** trieda [[Granuloreticulosea]] *** rad [[dierkavce]] (Foraminifera) ** ďalšie 3-4 triedy * nadtrieda nitkonožce (Actinopoda) ** trieda [[mrežovce]] (Radiolaria) ** trieda [[slncovky]] (Heliozoa, Heliozoea) ** ďalšie 2 triedy === Cavalier-Smith (1993) <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cavalier - Smith | meno = C. | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kingdom Protozoa and Its 18 Phyla | periodikum = Microbiological Reviews | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = 57 | číslo = 4 | strany = 953-94 | url = http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC372943/pdf/microrev00027-0183.pdf | issn = }}</ref> === Bývalých koreňonožcov (Sarcodina) autor rozdelil nasledovne (str. 977, 978 a i.): Niektoré rody (napr. Chrysamoeba) umiestnil do kmeňa Heterokonta z ríše Chromista. Aj kmeň Chlorarachniophyta umiestnil do ríše Chromista. Kmeň Archamoebae umiestnil do ríše Archezoa. Do ríše prvoky umiestnil nasledovné taxóny koreňonožcov (taxóny uvedené v zátvorke sú uvedené len na uľahčenie orientácie): (Prvoky:) * (podríša [[Adictyozoa]]) ** ... ** trieda [[Heterolobosea]] ** ... * (podríša [[Dictyozoa]]) ** vetva [[Parabasalia]] – len niektoré rody (napr. Dientamoeba, Histomonas) sú bývalé koreňonožce ** (vetva [[Bikonta]]) *** ... *** (infraríša [[Neozoa]]) **** (parvríša [[Ciliomyxa]]) ***** (kmeň [[Opalozoa]]) ****** ... ****** rad [[Plasmodiophorida]] ****** ... ***** kmeň [[Mycetozoa]] ***** .... **** parvríša [[Neosarcodina]] ***** ?trieda [[Xenophyophorea]] ***** ?trieda [[Schizocladea]] ***** ?trieda [[Holosea]] ***** kmeň Rhizopoda (v užšom zmysle) ****** trieda [[Lobosea]] ******* podtrieda [[Gymnamoebia]] ******* podtrieda [[Testacealobosia]] ****** trieda [[Filosea]] ******* podtrieda [[Christidiscoidia]] ******* podtrieda [[Christivesiculatia]] ******* podtrieda [[Testaceafilosia]] ***** kmeň [[Reticulosa]] ****** podkmaň [[Athalamia]] ****** podkmeň [[Foraminifera]] **** parvríša Actinopoda ***** kmeň [[Radiozoa]] ****** podkmeň [[Spasmaria]] ******* trieda [[Acantharea]] ******* trieda [[Sticholonchea]] ****** podkmeň [[Radiolaria]] ******* trieda [[Polycystinea]] ******* trieda [[Phaeodarea]] ***** kmeň [[Heliozoa]] **** parvríša [[Entamoebia]] === Stöcker at al. (1986) <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Stöcker et al. | meno = | odkaz na autora = | titul = Biologie, Band 2 | vydavateľ = | miesto = | rok = 1986 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = nemecky }}</ref> === trieda Rhizopoda v širšom zmysle: * (-)Rhizopoda v užšom zmysle ** rad [[Amoebina]] /[[Gymnamoebia]] ** rad [[Testacea]] ** rad [[Foraminifera]] * (-)Actinopoda ** rad [[Radiolaria]] ** rad [[Heliozoa]] ** rad [[Acantharia]] Actinopoda sa niekedy radí ako samostatná trieda. === Corliss (1984) <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Corliss | meno = J.O. | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = The kingdom Protista and its 45 phyla | periodikum = BioSystems | odkaz na periodikum = | rok = | mesiac = | ročník = 17 | číslo = 2 | strany = 87-126 | url = http://linkedlifedata.com/resource/pubmed/id/6395918 | issn = | dátum prístupu = 2012-07-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304205342/http://linkedlifedata.com/resource/pubmed/id/6395918 | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> === (-) Rhizopoda: * kmeň [[Amoebozoa]] * kmeň [[Karyoblastea]] [t.j. Caryoblastea] * kmeň [[Eumycetozoa]] * kmeň [[Plasmodiophorea]] * kmeň [[Acrasia]] * kmeň [[Granuloreticulosa]] * ?kmeň [[Xenophyophora]] ===Levine et al. (1980) <ref>Levine, N.D., Corliss, J.O., Cox, F.E.G., Deroux, G., Grain, J., Honigberg, B.M., Leedale, G.F., Loeblich III, A.R., Lom, J., Lynn, D.H., Merinfeld, E.G., Page, F.C., Poljansky, G., Sprague, V., Vavra, J. & Wallace, F.G. 1980. ''A newly revised classification of the protozoa.'' J. Protozool. 27: 37-58. citované v: [http://books.google.sk/books?id=CP68r42ClhkC&pg=PA216&lpg=PA216&dq=lobosea&source=bl&ots=Y_z-i1zJME&sig=SEwbqyRhinJSALokjsZbIK6PbUw&hl=sk&sa=X&ei=9e0HUPqaLsbP4QTHue3QBA&redir_esc=y#v=onepage&q=lobosea&f=false Laybourn-Parry: ''A functional biology of free-living Protozoa'']</ref>=== podkmeň Sarcodina: * nadtrieda Rhizopoda ** trieda [[Lobosea]] *** podtrieda [[Gymnamoebia]] *** podtrieda [[Testacealobosia]] ** trieda [[Acarpomyxea]] ** trieda [[Acrasea]] ** trieda [[Eumycetozoea]] ** trieda [[Plasmodiophorea]] ** trieda [[Filosea]] ** trieda [[Granuloreticulosea]] ** trieda [[Xenophyophorea]] * nadtrieda Actinopoda ** trieda [[Acantharea]] ** trieda [[Polycystinea]] ** trieda [[Phaeodarea]] ** trieda [[Heliozoea]] === Ferianc (1978) <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ferianc | meno = Oskár | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenské mená zoologického systému | periodikum = Kultúra slova | odkaz na periodikum = | rok = 1978 | mesiac = | ročník = 12 | číslo = 5 | strany = 166-175 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1978/5/ks1978-5.lq.pdf | issn = }}</ref> === kmeň koreňonožce (Rhizopoda): * trieda [[meňavky]] (Amoebina) * trieda [[meňavkovce]] (Testacea) * trieda [[pahlienovky]] (Proteomyxa) * trieda [[hlienovky]] (Mycetozoa) * trieda [[dierkavce]] (Foraminifera) * trieda [[mrežovce]] (Radiolaria) * trieda [[slncovky]] (Heliozoa) === Pyramída (1976) <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koreňonožce | periodikum = Pyramída – encyklopedický časopis moderného človeka | odkaz na periodikum = | rok = 1976 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = | issn = }}</ref> === kmeň koreňonožce (Rhizopoda): * trieda [[améby]] [lat. názov neuvedený] * trieda [[meňavkovce]] (Testacea) * trieda [[dierkavce]] (Foraminifera) * trieda [[mrežovce]] (Radiolaria) * trieda [[slncovky]] (Heliozoa) === Krejča et al. (60. roky/1997)<ref name=VK>{{Citácia knihy | priezvisko = Krejča | meno = Jindřich | priezvisko2 = Korbel | meno2 = Ladislav | spoluautori = et al. | ilustrátori = Jindřich Krejča | titul = Veľká kniha živočíchov : hmyz, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce | vydanie = 3 | typ vydania = nezm. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Príroda|Príroda]] | rok = 1997 | isbn = 80-07-00990-6 | počet strán = 345 | strany = 21 }}</ref> === Text odkazuje na zdroje z 50. a 60. rokov. podkmeň koreňonožce (Sarcodina): * trieda panôžkavce (Rhizopodea) * trieda nitkonožce (Actinopodea) === Kratochvíl, Bartoš (1954) <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kratochvíl | meno = J. | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bartoš | meno2 = E. | odkaz na autora2 = | titul = Soustava a jména živočichů | vydavateľ = | miesto = | rok = 1954 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = česky }}</ref> === Rovnaký systém je uvedený v Encyklopédii medicíny, slovenské názvy sú teda odtiaľ. trieda koreňonožce (Rhizopoda): * rad [[meňavky]] (Amoebina) * rad [[meňavkovce]] (Testacea) * rad [[hlienovky]] (Mycetozoa) * rad [[dierkovce]] (Foraminifera) * rad [[mrežovce]] (Radiolaria) * rad [[slncovky]] (Heliozoa) == Referencie == {{referencie}} * {{Zdroj scr}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Koreňonožce| ]] kjcwxcbqrpixgyblrf9vgry86uxmixw K-pop 0 452693 8210895 8167509 2026-05-08T20:08:47Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210895 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox Hudobný žáner | Názov = K-pop | Farba pozadia = blue | Farba písma = white | Obrázok = | Popis obrázka = | Pôvod v štýloch = [[Kórejská hudba]], [[tanečná hudba]], [[Hip-hop (hudba)|hip-hop]], [[rhythm and blues#súčasné R'n'B|súčasné R'n'B]], [[džez]], [[ľudová hudba]], [[klasická hudba]], [[rock]], [[synthpop]], [[funk]] | Kultúrne pozadie čas = Začiatok 90. rokov (pôvod siaha až do 60. rokov) | Kultúrne pozadie krajina = [[Kórejská republika]] | Typické nástroje = spev, [[Rep (hudba)|rap]], [[bicí automat]], [[Bicí nástroj|bicie]], [[basová gitara]], [[Klávesový nástroj|klávesy]], [[klavír]], [[Sampler (hudobný nástroj)|sampler]], [[sekvencer]], [[Syntetizátor (hudba)|syntetizátor]], [[vocoder]] | Všeobecná popularita = | Odvodené štýly = | Podštýly = | Zmes štýlov = | Regionálne scény = [[Soul]] • [[Inčchon]] • [[Pusan]] • [[Čedžu (mesto)|Čedžu]] | Miestne scény = | Iné témy = [[DPRK-pop]] • [[C-pop]] • [[J-pop]] | Commons = }} '''K-pop''' (skratka z '''Korean pop'''; [[Kórejské písmo|hangul]]: 케이팝)<ref name="mediasia"/> je [[hudobný žáner]] pôvodom z [[Kórejská republika|Kórejskej republiky]], ktorý je charakteristický širokou škálou audiovizuálnych prvkov. Hoci v Južnej Kórei to zahŕňa všetky žánre „populárnej hudby“, pojem sa častejšie používa v užšom význame na opis modernej formy juhokórejskej [[Pop (hudobný žáner)|pop music]] zahŕňajúcej [[dance-pop]], popovú [[Balada|baladu]], [[Elektronická hudba (elektronické nástroje)|elektronickú hudbu]], [[rock]], [[Heavy metal|metal]], [[Hip-hop (hudba)|hip-hop]] a [[Contemporary R&B|R&B]].<ref name="Laurie 2016 214–231"/><ref name="Naver"/> V roku 1992 sa moderný K-pop rozbehol formáciou skupiny [[Seo Taiji and Boys]], ktorej úspešné experimentovanie s rôznymi hudobnými štýlmi rozpútalo v juhokórejskom hudobnom priemysle [[Paradigma (filozofia a veda)|paradigmu]].<ref name=BP/> Výsledkom bolo, že začlenenie zahraničných hudobných prvkov sa teraz stalo v K-popovom priemysle bežnou praxou.<ref name="Harvard Business Review"/> Ako sa kórejská pop kultúra stáva stále viac globalizovaným fenoménom a získava si popularitu v mnohých kútoch sveta, umožňuje to Kórejskej republike využívať svoj sektor [[Populárna kultúra|populárnej kultúry]] na prístup a preniknutie na zahraničné trhy zábavného priemyslu. Využívaním [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sietí]] a platformy na zdieľanie videí [[YouTube]] schopnosť K-popového priemyslu zabezpečiť si značné zahraničné publikum umožnila výrazný nárast celosvetového šírenia žánru.<ref name="autogenerated2"/> Počas 21. storočia zaznamenal K-popový hudobný trh dvojciferný nárast. V prvej polovici roka 2012 zarobil takmer 3,4 miliardy amerických dolárov (3,02 miliardy €)<ref name="billboardrevenue"/> a týždenník ''[[Time (týždenník)|Time]]'' ho označil za „najväčší export Južnej Kórei“.<ref name="SK Biggest Export"/> Koncom 90. rokov si K-pop získal popularitu vo [[Východná Ázia|Východnej Ázii]] a na prelome storočí vstúpil na [[Japonsko|japonský]] hudobný trh. Koncom 0. rokov sa z hudobného žánru stala medzi teenagermi a mladými ľuďmi Východnej a [[Juhovýchodná Ázia|Juhovýchodnej Ázie]] [[subkultúra]].<ref name="Economist"/> Momentálne je šírenie K-popu [[Hallju|Kórejskou vlnou]] viditeľné v častiach [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]],<ref name="Latin America 1"/><ref name="Latin America 2"/><ref name="Latin America 3"/> [[India|Indie]],<ref name="afpindia"/><ref name="India"/> [[Severná Afrika|Severnej Afriky]],<ref name="kpopcairo"/><ref name="Egypt"/> [[Stredný východ|Stredného východu]],<ref name="Stredný východ 1"/><ref name="Stredný východ 2"/> [[Východná Európa|Východnej Európy]]<ref name="K-pop magazine published in Russia"/><ref name="Východná Európa 1"/><ref name="mjrkpop"/> a iných častí Západného sveta.<ref name="latimeskpop"/><ref name="newyorker"/><ref name="huffingtonpost"/><ref name="theoneshots"/> ==Charakteristika== ===Audiovizuálny obsah=== [[Súbor:Search volume for kpop.svg|300px|thumb|Vyhľadávanie K-popu od roku 2008 podľa Trendov Google]] Hoci vo všeobecnosti K-pop odkazuje na juhokórejskú populárnu hudbu, niektorí ho považujú za všetko obsahujúci žáner zahrňujúci širokú škálu hudobných a vizuálnych prvkov.<ref name="Kpop pre oči/uši"/> Francúzska audiovizuálna organizácia Institut national de l'audiovisuel definuje K-pop ako fúziu syntetizovanej hudby, ostrých tanečných choreografií a módneho a farebného oblečenia kombinujúc [[bubblegum pop]] s hudobnými prvkami [[Electro|electra]], [[Disko|diska]], [[rock]]u, [[Rhythm and blues|R&B]] a [[Hip-hop (hudba)|hip-hopu]].<ref name="ina"/> ===Systematické trénovanie spevákov=== Väčšie nahrávacie spoločnosti v Kórejskej republike ponúkajú záväzné zmluvy už 9 až 10-ročným deťom. Žiaci žijú spoločne v pevne regulovanom prostredí a veľa hodín denne trávia učením sa hudby, tanečných choreografií, cudzích jazykov a komunikačných techník kvôli rozhovorom s reportérmi a fanúšikmi. Tento „robotický“ systém trénovania je západnými médiami často kritizovaný.<ref name="výcvik"/> Tréning jedného takého žiaka napríklad v [[S.M. Entertainment]] stojí okolo 3 miliónov dolárov (2,67 miliónov €).<ref name="cena výcviku"/> ===Hybridné a nadnárodné hodnoty=== K-pop je kultúrny produkt, ktorý obsahuje „hodnoty, identitu a významy presahujúce samotnú komerčnú hodnotu“.<ref name="Int. Rise of K-pop"/> Podľa redaktora ''[[Rolling Stone]]'' obsahuje „žánrovú fúziu“ so spevom aj rapom, pričom dáva dôraz na vystupovanie a vizuálne efekty.<ref name="RS"/> Je to mix žánrov ako [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[rock]], [[Hip-hop (hudba)|hip-hop]], [[Rhythm and blues|R&B]] a [[Elektronická hudba (elektronické nástroje)|elektronická hudba]]. K-pop sa dá opísať ako globalizovaná hudba. Je to zmes západnej a európskej hudby s ázijskou príchuťou vystupovania. Spôsob, akým títo kórejskí speváci svoje piesne predvádzajú so synchronizovanými tanečnými pohybmi a komplexnými gestami, zvyšuje popularitu K-popu. Teraz mu patrí na ázijskom aj svetovom hudobnom trhu veľké miesto.<ref name="newyorker"/> Čínsky fanúšik to opísal takto: „Kórejská popová kultúra šikovne spája západné a ázijské hodnoty na vytvorenie vlastných a samotná krajina je videná ako prominentný model hodný nasledovania či doháňania po kultúrnej aj ekonomickej stránke.“ V tomto článku autor Doobo Shim dodáva, že aj keď kultúrna blízkosť hrá v popularite K-popu v rámci Ázie veľkú rolu, tak sama o sebe nestačí. Podľa neho je to „vízia modernizácie“ prirodzená pre kórejskú popovú kultúru, ktorá zohráva v akceptovateľnosti tohto žánru úlohu.<ref name="Hybridity"/> Podľa Čong Un-jonga stoja za úspechom K-popu nadnárodné a hybridné hodnoty. Tvrdí, že hodnoty v tomto žánri nie sú len západné či kórejské. V skutočnosti sa podľa toho, ako sa vyvinul proces nadnárodnosti, K-pop neskladá z japonských a amerických hodnôt, ktoré boli zmiešané, aby vyhovovali marketingovému procesu. Kultúrny imperializmus japonskej a americkej spoločnosti hlboko zmenil kórejské kultúrne hodnoty na viacerých úrovniach a vzostup kórejskej populárnej kultúry začal nepriamo ovplyvňovať hodnoty iných krajín. Hovorí: „Súčasná kórejská populárna kultúra je postavená na takýchto nadnárodných prúdoch, pretože jej viacvrstvová a multi-smerová mobilita vytvára rôzne sociálno-kultúrne styky naprieč aj mimo národných a inštitucionálnych hraníc.“ Dochádza k záveru, že K-pop nie je len bočný žáner, ktorý sa snaží prežiť popri mainstreamovom americkom pope, ale že súčasné fenomény sú oveľa zložitejšie. Myslí si, že vďaka vývoju digitálnych technológií a [[Globalizácia|globalizácii]] majú konzumenti popovej kultúry 21. storočia teraz na výber medzi mnohými kultúrnymi produktmi z celého sveta.<ref name="nadnárodnosť"/> K-pop je známy svojou vysokokvalitnou umeleckou zručnosťou, jasnými rysmi svojich spevákov, ich zdvorilým a uhladeným vystupovaním a silným dôrazom na strednú triedu a prímestské hodnoty, čo rezonuje v ľuďoch rôznych etnických, národných a náboženských pozadí po celom svete.<ref name="Lyan, Irina"/> K-popová hudba je spestrená o mnohé rôzne žánre. Niektorí K-popoví hudobníci ponúkajú piesne so zmesou melódií zo západných žánrov, ako je napríklad country. Kombinácia ázijských spevákov spievajúcich západným a európskym hudobným štýlom prispieva k jedinečným vlastnostiam K-popu a robí ho globálnejším.<ref name="Rothman, Time"/> ===Marketing=== Debut nových interpretov riadia kórejské talentové agentúry s cieľom vzbudiť očakávanie. Nováčikovia často oficiálne debutujú naživo v jednom z hlavných hudobných programov s takzvaným „debutovým vystúpením“.<ref name="debut v televízii"/> Pri debutovom [[Singel (hudba)|singli]] majú interpreti celkový „koncept“ (marketingový ťah), ktorý ovplyvňuje umelecké meno, oblečenie, choreografiu, chytľavé frázy a to, ako sú prezentovaní. V rámci skupín majú jednotliví členovia osobný koncept, napríklad akú rolu budú v skupine zastávať (líder, maknä, raper, atď.). Keď sa skončí debutový cyklus nováčika, prichádza na rad druhý propagačný cyklus, takzvaný „návrat“ ({{eng|comeback}}), ktorý nesie tento názov, aj keď daný interpret nemal prestávku. Každý propagačný cyklus má svoj vlastný koncept.<ref name="ramstadwsj"/> Aby svoje nové albumy dostali do povedomia verejnosti, podieľajú sa K-popoví umelci na rôznych propagačných aktivitách, ako je objavenie sa a vystupovanie v národných televíziách. Medzi populárne [[Hudobné programy Kórejskej republiky|kórejské hudobné programy]], v ktorých majú skupiny a hudobníci zvyčajne návrat, patria ''[[Music Bank]]'' ([[Korean Broadcasting System|KBS]]), ''[[Inkigajo]]'' ([[Seoul Broadcasting System|SBS]]) a ''[[Show! Music Core]]'' ([[Munhwa Broadcasting Corporation|MBC]]). Prvé vystúpenie K-popového interpreta v hudobnom programe, konkrétne kvôli propagácii svojho nového albumu alebo singla, sa nazýva „návratové vystúpenie“.<ref name="soompi slovník"/> Súčasťou „návratu“ je zvyčajne okrem vystúpení aj zverejnenie teaserov a videoklipov. Tie sú často vydávané postupne niekoľko dní pred vydaním plnej verzie.<ref name="teasery"/> Agentúry môžu formovať z členov skupiny takzvané „podskupiny“, čo členom umožňuje realizovať rôzne individuálne projekty a angažmány v rovnakom čase. Podskupiny sú prezentované variantom konceptu ich materskej skupiny. Prvá moderná K-popová podskupina bola [[Super Junior-K.R.Y.]] zložená z členov materskej skupiny [[Super Junior]] – [[Čo Kju-hjon|Kjuhjona]], [[Kim Rjo-uk|Rjouka]] a [[Jesong]]a. Podskupina sa na rozdiel od obvyklého dance-pop štýlu zamerala na balady.<ref name="Kallen"/> ===Používanie anglických fráz=== Moderný K-pop sa vyznačuje používaním anglických fráz. Jin Dal Yong z ''Popular Music and Society'' napísal, že toto využívanie môže byť ovplyvnené „Američanmi s kórejským pôvodom a/alebo Kórejčanmi, ktorí študovali v Spojených štátoch a plne využívajú svoju plynulosť v angličtine a kultúrne zdroje, ktoré bežne nenájdete medzi ľuďmi, čo vyrástli a vyštudovali v Kórei“.<ref name="Jin 113–1312"/> V roku 1995 bol podiel piesní s anglickým názvom v rebríčku top 50 len 8 %. V roku 2000 to bolo 30 %, v 2005 18 % a v 2010 44 %. Podobne rástol aj počet skupín, ktoré si volili skôr anglický ako kórejský názov. To umožnilo piesňam aj umelcom osloviť širšie obecenstvo po celom svete. Príkladom kórejskej skladby s veľkým podielom anglického textu je „Jumping“ od dievčenskej skupiny [[Kara]], ktorá vyšla súčasne v Kórei aj Japonsku a zožala veľký úspech.<ref name="Jin 113–1312"/> Stále častejšie sa stáva, že na piesňach pre K-popových interpretov pracujú zahraniční [[pesničkár]]i a [[Hudobný skladateľ|skladatelia]], napríklad [[will.i.am]] či Sean Garrett.<ref name="Kpop&Swedish"/> Medzi hudobníkov, ktorí spolupracovali na rôznych K-popových skladbách, patrí mnoho významných umelcov, napríklad [[Akon]], [[Kanye West]], [[Ludacris]] a [[Snoop Dogg]].<ref name="K-Pop/U.S."/><ref name="SXSW Panel"/> Využívanie angličtiny však nezaručuje popularitu na severoamerickom trhu. Niektorí komentátori považujú za dôvod skutočnosť, že tento žáner môže byť videný ako vyčlenená verzia západnej hudby, čo sťažuje prijatie na týchto trhoch.<ref name="Jin 113–1312"/> Západné publikum má navyše tendenciu klásť v hudbe dôraz na autentickosť a individuálny prejav, čo idolový systém, dá sa povedať, potláča.<ref name="výcvik"/> ===Tanec=== Tanec je neoddeliteľnou súčasťou K-popu. Titulné piesne sú bežne doprevádzané [[Choreografia (kompozícia pohybu)|choreografiou]], ktorá často obsahuje kľúčový tanečný pohyb, takzvaný „point dance“ ({{kor|포인트 댄스}}). Ten zodpovedá vlastnostiam či textu piesne.<ref name="choreografia"/> Príkladmi sú „[[Sorry, Sorry (pieseň)|Sorry, Sorry]]“ od [[Super Junior]]u alebo „[[Abracadabra (Brown Eyed Girls)|Abracadabra]]“ od [[Brown Eyed Girls]]. Choreografi musia pri tvorbe tancov prihliadať aj na schopnosť fanúšikov tieto kroky zopakovať. Losangeleská tanečníčka a choreografka Ellen Kim hovorí: „Kórejčania naozaj chcú, aby boli súčasťou hudby aj ich fanúšikovia. Preto my, choreografi, musíme pohyby zjednodušiť.“<ref name="The Verge"/> K súčasným medzinárodným choreografom, ktorí spolupracujú s interpretmi ako [[CL]], [[Big Bang (kórejská skupina)|Big Bang]] či [[Shinee|SHINee]], patria napríklad Parris Goebel a Anthony Joseph Testa.<ref name="Parris Goebel"/><ref name="Tony Testa"/> ===Móda=== K-pop ovplyvňuje aj módu, a to hlavne v Ázii, kde mladí ľudia vyhľadávajú oblečenie, kozmetické značky, účesy a doplnky, ktoré nosia K-popové hviezdy.<ref name="inquirer"/> Módne značky vyrábajú kópie oblečenia, ktoré nosia idoly.<ref name="SK Biggest Export"/> Niektorí [[Idol (Kórejská republika)|idoly]], napríklad [[G-Dragon]], sa presadili ako módne ikony.<ref name="toptenmen"/><ref name="3. najvlyvnejší v móde"/> Módny návrhár Jeremy Scott už viackrát spolupracoval s [[CL]] a nazval ju svojou múzou.<ref name="Jeremy a CL"/><ref name="Jeremy a CL 2"/> [[Súbor:South Korean exports of cultural products and services.jpg|thumb|Kórejská banka Hanguk Unhäng pripísala rýchly nárast kultúrneho vývozu od roku 1997 celosvetovo vzrastajúcej popularite K-popu.<ref name="zisk"/>]] V januári 2012 usporiadali kórejskí umelci v Japonsku módnu prehliadku, ktorej sa zúčastnilo 33 000 ľudí.<ref name="prehliadka"/> V [[Thajsko|Thajsku]] majú úrady problém s módou, ktorú popularizuje kórejský pop, pretože thajskí teenageri sú ochotní nosiť veci nevhodné pre miestne meteorologické podmienky (napríklad legíny) a tiež používať produkty na bielenie kože, aby vyzerali ako kórejské celebrity.<ref name="thajské obavy"/> V [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnej Kórei]] je juhokórejská móda predmetom záujmu, a to aj napriek prísnym vládnym nariadeniam. Vďaka K-popu sa stali populárnymi topánky na vysokých podpätkoch, tričká bez rukávov a módne doplnky, aj keď také odevy sú v krajine zakázané.<ref name="NKfashion"/> ===Vládna podpora=== Vláda Kórejskej republiky uznala, že zvýšený záujem o juhokórejskú populárnu kultúru bude prínosom pre exportný sektor krajiny. Podľa vládnych odhadov v roku [[2011]] znamenal 100-dolárový nárast vývozu kultúrnych produktov 412-dolárový nárast vo vývoze ďalšieho spotrebného tovaru.<ref name="export"/> Vládne iniciatívy na šírenie popularity K-popu zväčša spadajú pod Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu, ktoré zodpovedá za vytvorenie desiatok kórejských kultúrnych centier po celom svete. Ambasády Kórejskej republiky sa podieľali na plánovaní a organizovaní K-popových koncertov v zahraničí a Ministerstvo zahraničných vecí pravidelne pozýva zámorských fanúšikov, aby sa zúčastnili na každoročnom festivale [[K-pop World Festival]] v Kórejskej republike.<ref name="The Jakarta Post"/> ==História== ===Začiatky kórejskej populárnej hudby=== História kórejskej populárnej hudby siaha až do roku 1885, kedy americký misionár Henry Appenzeller začal v škole vyučovať americké a britské ľudové piesne. Tieto piesne sa po kórejsky nazývali „čchangga“ a zvyčajne sa zakladali na populárnych západných melódiách spievaných s kórejskými textami. Napríklad skladba „Oh My Darling, Clementine“ bola známa ako „Simčchongga“. Počas japonskej okupácie Kórey ([[1910]]{{--}}[[1945]]) popularita piesní čchangga vzrástla, keďže sa Kórejčania snažili vyjadriť svoje pocity proti japonskému útlaku hudbou. Jedna z najpopulárnejších piesní bola „Huimangga“ ({{kor|희망가|''Pieseň nádeje''}}). Japonci skonfiškovali existujúce čchangga zbierky a vydali vlastné.<ref name="newforce47-49">{{harvbz|Kim|2011|Sst=47{{--}}49}}</ref> Prvý známy kórejský popový album bol ''I Pungčin Sewol'' od Pak Čä-sona a I Rju-säka z roku 1925, ktorý obsahoval populárne piesne preložené z japončiny. Za prvú popovú pieseň napísanú kórejským skladateľom sa považuje „Nakhwajusu“ ({{kor|낙화유수}}) z roku [[1929]], ktorú spievala I Čong-suk.<ref name="newforce47-49"/> V polovici 20. rokov zmiešal japonský skladateľ Masao Koga tradičnú kórejskú hudbu s gospelovou hudbou, ktorú predstavili v 70. rokoch 19. storočia americkí kazatelia. Tento druh hudby sa v Japonsku stal známym ako [[enka]] a neskôr v Kórei ako [[trot]].<ref name="Enka"/><ref name="Masao Koga"/> ===40. – 60. roky 20. storočia: Príchod západnej kultúry=== Po rozdelení [[Kórejský polostrov|Kórejského polostrova]] na Sever a Juh a po oslobodení sa od [[Japonská okupácia Kórey|japonskej okupácie]] v roku 1945 bola v Južnej Kórei v malej miere predstavená [[západná kultúra]], a to v podobe niekoľkých barov v západnom štýle a klubov, kde sa hrala západná hudba. Po [[Kórejská vojna|kórejskej vojne]] ([[1950]]{{--}}[[1953]]) ostali v krajine kvôli ochrane americkí vojaci. Dôsledkom ich prítomnosti bolo, že do Kórejskej republiky začala prenikať americká a svetová kultúra. V tom čase začala byť západná hudba viac akceptovaná medzi mladými ľuďmi. [[Obrázok:Marilyn Monroe.jpg|náhľadobrázka|[[Marilyn Monroe]] zabávajúca amerických vojakov v Kórei v roku [[1954]]]] Organizácia United Service Organizations umožnila niekoľkým prominentným osobnostiam amerického zábavného priemyslu, napríklad [[Marilyn Monroe]] či [[Louis Armstrong|Louisovi Armstrongovi]], aby navštívili vojakov umiestnených v Kórei. Tieto návštevy si získali pozornosť kórejskej verejnosti. V roku [[1957]] začalo vysielať rádio American Forces Korea Network, ktoré šírilo popularitu západnej hudby. Americká hudba začala tú kórejskú ovplyvňovať, keďže pentatonickú stupnicu postupne nahradila sedemtónová a populárne piesne začali nasledovať americký vzor.<ref name="newforce50-54">{{harvbz|Kim|2011|Sst=50{{--}}54}}</ref> Zlepšenie zvukových nosičov podporilo v 60. rokoch výrobu [[Dlhohrajúca platňa|LP platní]], čo viedlo k presadzovaniu rôznych hlasových tónov.<ref name="encykorea"/> Mnohí speváci spievali v tom čase americkým vojakom, zvyčajne vo vyhradených kluboch, ktorých počet vtedy narástol na 264. Predvádzali rôzne štýly ako country, blues, džez a rokenrol. Populárni kórejskí speváci ročne zarobili spolu 1,2 miliónov dolárov (1,07 miliónov €), čo sa takmer rovnalo vtedajšiemu príjmu z kórejského vývozu.<ref name="newforce50-54" /> V 60. rokoch začala kórejská ekonomika prekvitať a populárna hudba trend nasledovala. Založenie prvých komerčných rozhlasových staníc zohralo v šírení populárnej hudby významnú rolu a začala sa rozvíjať aj kórejská kinematografia. Kórejskí hudobníci a speváci, ktorí pôvodne vystupovali len v amerických kluboch, sa začali otvárať širšiemu publiku. Keď sa k brehom Kórey dostala takzvaná [[The Beatles|beatlemánia]], objavili sa prvé miestne rockové kapely. Za úplne prvú sa považuje Add4, ktorá bola založená v roku [[1962]].<ref name="Add4"/> Prvá talentová súťaž rockových kapiel sa konala v Soule v roku [[1968]]. Okrem rocku a popu ostali stále populárne trotové piesne.<ref name="newforce50-54" /> Niektorým kórejským spevákom sa podarilo získať si medzinárodnú popularitu. Trio Kim Sisters, Jun Bok-hi a Patti Kim boli prvými speváčkami, ktoré debutovali v krajinách ako [[Vietnam]] a Spojené štáty. Kim Sisters sa stali prvou kórejskou skupinou, ktorá vydala v Spojených štátoch album. Viackrát vystupovali v [[Las Vegas]] a niekoľkokrát sa objavili aj v televíznej šou Eda Sullivana.<ref name="Kim Sisters"/> Francúzska speváčka Yvette Giraud naspievala [[Cover verzia|cover verziu]] piesne „The Boy in the Yellow Shirt“ ({{kor|노란 샤쓰의 사나이|''Noran sjassui sanai''}}) speváčky Han Mjong-suk z roku [[1961]], ktorá bola populárna aj v Japonsku.<ref name="newforce50-54" /> ===70. roky 20. storočia: Vplyvy hippie a folku=== Koncom 60. a začiatkom 70. rokov prešla kórejská populárna hudba zmenou. Stále viac hudobníkov bolo študentmi a absolventmi vysokých škôl a z hudby urobili na rozdiel od predchádzajúcich generácií zábavu. Mladí boli veľmi ovplyvnený americkou kultúrou a životným štýlom, čím sa od svojich predchodcov, ktorí zažili vojnu a japonskú okupáciu, značne líšili. Tento generačný konflikt bol zjavný pri prijímaní folk popu 70. rokov. Publikum sa skladalo väčšinou zo študentov, ktorí nasledovali americký štýl [[hippies]] v móde aj hudbe, a symbolom mladosti sa stali gitary a džínsy.<ref name="encykorea"/> Títo mladí ľudia boli proti [[Vietnamská vojna|vojne vo Vietname]] rovnako ako americkí hippies, a to kórejskú vládu priviedlo k zákazu piesní s liberálnejšími textami. Napriek tomu ostal hippie folk pop medzi mladými populárny natoľko, že miestna televízna stanica [[Munhwa Broadcasting Corporation|MBC]] usporiadala v roku [[1977]] hudobnú súťaž pre vysokoškolákov, čo následne viedlo k založeniu niekoľkých moderných hudobných festivalov.<ref name="newforce54-57">{{harvbz|Kim|2011|Sst=54{{--}}57}}</ref> Jednou z popredných osobností bol v tom čase Han Tä-su, ktorý vyrastal v Spojených štátoch a bol ovplyvnený [[Bob Dylan|Bobom Dylanom]], [[Leonard Cohen|Leonardom Cohenom]] a [[John Lennon|Johnom Lennonom]]. Hanova kultová pieseň „Mul čom čuso“ ({{kor|물 좀 주소|''Daj mi vodu''}}) sa stala hymnou kórejskej mládeže. Jeho odvážne vystupovanie a jedinečný štýl spevu často verejnosť šokovali a neskôr mal v Kórei zakázané vystupovať. Presťahoval sa do [[New York (štát USA)|New Yorku]], kde pokračoval v svojej hudobnej kariére, no v 90. rokoch sa vrátil do vlasti.<ref name="newforce54-57" /> Ďalšími významnými vtedajšími spevákmi boli Song Čchang-sik, Čo Jong-nam a Jang Hi-un. V 70. rokoch začali byť populárni aj [[Diskotekár|dídžeji]] a hlboko ovplyvnili teenagerskú kultúru.<ref name="encykorea"/> ===80. roky 20. storočia: Éra balád=== 80. roky boli svedkami vzostupu baladových spevákov. Žáner sa stal populárnym po vydaní piesne „Kakkai hagien nomu mon dangsin“ ({{kor|가까이 하기엔 너무 먼 당신}}) speváka I Kwang-džoa v roku [[1985]]. Z jeho albumu sa predalo viac ako 300 000 kópií. Ďalšími populárnymi baladovými spevákmi boli I Mun-se a Pjon Čin-sop, ktorý bol prezývaný „Princ balád“. Jedným z najvyhľadávanejších skladateľov balád bol v tej dobe I Jong-hun, ktorého piesne boli v roku 2011 zostavené do moderného muzikálu ''Kwanghwamun jonga'' ({{kor|광화문 연가}}).<ref name="newforce60-61">{{harvbz|Kim|2011|Sst=60{{--}}61}}</ref> V roku [[1980]] bolo založené Ázijské hudobné fórum. Na udalosti medzi sebou súťažili speváci z piatich ázijských krajín. Víťazom bol [[Čo Jong-pchil]] a v Japonsku si ako kórejský spevák získal veľmi dobrú povesť.<ref name="encykorea"/> Jeho prvý album ''Čchang bakki jodža'' ({{kor|창 밖의 여자|''Žena za oknom''}}) bol hitom a Čo Jong-pchil sa stal prvým kórejským spevákom, ktorý vystúpil v [[Carnegie Hall]] v New Yorku. Vyhral takmer všetky dôležité ocenenia na významných podujatiach vrátane ceny pre najlepšieho skladateľa a ceny za najlepšiu pieseň. Bol pozvaný vystupovať v rôznych krajinách, medzi inými aj v Japonsku či Hongkongu. Čoov hudobný repertoár zahŕňa rock, dance, trot a folk pop.<ref name="newforce60-61"/> ===90. roky 20. storočia: Zlomový bod=== [[Obrázok:DJ DOC @ Cyworld Dream Music Festival 싸이월드 드림 뮤직 페스티벌 36.jpg|náhľadobrázka|170px|[[DJ Doc|DJ DOC]], jedno z najpopulárnejších hip-hopových trií 90. rokov<ref name="DJ DOC"/>]] V 90. rokoch začlenili kórejskí popoví hudobníci do svojej hudby štýly americkej populárnej hudby ako [[Rep (hudba)|rep]] či [[techno]].<ref name="hartong2006"/> Skutočným zlomom v K-pope bol vznik skupiny [[Seo Taiji and Boys]] v roku 1992.<ref name="newforce63-66">{{harvbz|Kim|2011|Sst=63{{--}}66}}</ref> Trio debutovalo v talentovej šou televízie [[Munhwa Broadcasting Corporation|MBC]] s piesňou „Nan arajo“ ({{kor|난 알아요}}), kde od poroty dostalo najnižšie hodnotenie.<ref name="newforce63-66"/> Lenže pieseň aj rovnomenný album získali taký veľký úspech, že podľa MTV Iggy „K-popová hudba už nikdy nebude rovnaká“: „Ten rytmus inšpirovaný žánrom new jack swing, chytľavý repový text a nezabudnuteľný refrén kórejské publikum úplne pohltili.“ Texty Seo Taiji and Boys sa zaoberali problémami kórejskej spoločnosti, čo sa iným zabávačom tej doby nepodarilo.<ref name="MTVIggy-3"/> Ich zvuk vydláždil cestu „úspešnému formátu“<ref name="MTVIggy-3"/> K-popových piesní a nasledovala vlna úspešných hip-hopových a R&B interpretov ako [[Ju Sung-džun]], [[Jinusean]], Deux, [[1TYM]] a [[Drunken Tiger]].<ref name="newforce63-66"/> V roku [[1995]] založil kórejský producent [[I Su-man]] najväčšiu talentovú agentúru a nahrávaciu spoločnosť v krajine – [[S.M. Entertainment|SM Entertainment]].<ref name="založenie SM"/> Koncom 90. rokov vstúpili na scénu aj [[YG Entertainment]], [[DSP Entertainment|DSP Media]], [[JYP Entertainment]] a [[FNC Entertainment]], ktoré produkovali talenty tak rýchlo, ako ich dokázala verejnosť konzumovať.<ref name="autogenerated1"/> Úspech Seo Taiji and Boys priviedol ku K-popu nové publikum – teenagerov. To viedlo k vzniku takzvaných [[Idol (Kórejská republika)|idolových skupín]] – mladých chlapčenských a dievčenských skupín.<ref name="newforce63-66"/> Za prvú chlapčenskú idolovú skupinu sa považuje [[H.O.T.]], ktorí debutovali v roku [[1995]]. Nasledovali ich skupiny ako [[Sechs Kies]], [[S.E.S.]], [[Fin.K.L]], [[NRG]], [[Baby V.O.X.]], [[Diva (skupina)|Diva]], [[Shinhwa]] a [[g.o.d]].<ref name="newforce63-66"/> [[Ázijská ekonomická kríza]] v roku [[1997]] prinútila kórejských zabávačov hľadať nové trhy. H.O.T. vydali čínsky album<ref name="newforce63-66"/> a Diva vydali anglický album na [[Taiwan]]e. 90. roky boli úspešným obdobím aj pre [[Underground#Undeground v hudbe|undergroundové]] hudobné kluby a [[punk rock]]ové kapely ako Pipi Band či [[Crying Nut]], ktorým sa podarilo získať mainstreamovú popularitu.<ref name="newforce63-66"/> ===21. storočie: Vzostup Hallju=== Začiatkom 21. storočia boli populárne skupiny z 90. rokov na ústupe. [[H.O.T.]] sa v roku [[2001]] rozpadli a ostatné skupiny ako [[Sechs Kies]], [[S.E.S.]], [[Fin.K.L]], [[Shinhwa]] a [[g.o.d]] prestali byť do roku [[2005]] aktívne. Úspech žali sólisti ako [[Rain (umelec)|Rain]] a [[BoA]]. Až debuty [[TVXQ]] ([[2003]]) a [[SS501]] (2005) značili v kórejskom zábavnom priemysle obnovu idolových skupín a nárast K-popu ako súčasti [[Hallju]]. Zrod druhej K-popovej generácie nasledovali úspešné debuty skupín [[Super Junior]] (2005), [[Big Bang (kórejská skupina)|Big Bang]] ([[2006]]), [[Wonder Girls]] ([[2007]]), [[Girls' Generation]] (2007) a [[Kara]] (2007). {| class="wikitable" style="text-align:center; float: right; margin:10px" !colspan="3" style="background: #faccaa;"|Štatistiky K-popového priemyslu |- ! Rok ! Celkový vývoz v [[Americký dolár|USD]] ! Počet zhliadnutí na [[YouTube]] |- | 2008 | 16,5 miliónov $ <ref name="kherald2008"/> | |- | 2009 | 31,3 miliónov $ <ref name="kherald2008"/> | |- | 2010 | 84,9 miliónov $ <ref name="cnbcexports"/> | 800 miliónov <ref name="soompiyoutubeviews"/> |- | 2011 | 180 miliónov $ <ref name="cnbcexports"/> | 2,2 miliardy <ref name="mashableyoutube"/> |- | 2012 | 235 miliónov $ <ref name="2012-štatistika"/> | 7 miliárd <ref name="mashableyoutube"/> |- !colspan="3" style="background: #ffdead;" |Vývoz podľa krajiny ([[Americký dolár|USD]]) |- ! Rok ! {{Minivlajka|Japonsko}} ! {{Minivlajka|Čína}} |- | 2008 | 11,2 miliónov $ <ref name="Japonsko-vývoz"/> | 1,80 miliónov $ <ref name="scmpchina"/> |- | 2009 | 21,6 miliónov $ <ref name="koreatimesrevenue"/> | 2,36 miliónov $ <ref name="koreatimesrevenue"/> |- | 2010 | | 3,60 miliónov $ <ref name="scmpchina"/> |- | 2012 | 204 miliónov $ <ref name="Japonsko-vývoz 2"/> | |} Na prelome 21. storočia sa začal K-pop šíriť aj do iných častí sveta ako súčasť globálnej [[Hallju|Kórejskej vlny]]. V roku [[2002]] sa stal singel „Coincidence“ skupiny [[Baby V.O.X.]] populárnym v mnohých ázijských krajinách, pretože bol propagovaný počas [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|majstrovstiev sveta vo futbale]] v [[Kórejská republika|Kórejskej republike]] a [[BoA]] sa stala prvou K-popovou speváčkou, ktorá v japonskom rebríčku [[Oricon]] obsadila prvé miesto.<ref name="MTVK"/> Krátko na to mal spevák [[Rain (umelec)|Rain]] vypredaný koncert pre 40 000 fanúšikov v [[Peking]]u.<ref name="newforce67-71">{{harvbz|Kim|2011|Sst=67{{--}}71}}</ref> V roku 2003 sa dievčenskej skupine Baby V.O.X. podarilo s čínskym singlom „I'm Still Loving You“ z tretieho albumu ''Devotion'' obsadiť prvé miesta čínskych rebríčkov. Stali sa tak prvou idolovou skupinou, ktorej sa to podarilo a v [[Čína|Číne]] si získali veľkú fanúšikovskú základňu. So singlami „What Should I Do“ a „I'm Still Loving You“ sa umiestnili aj v rôznych hudobných rebríčkoch v [[Thajsko|Thajsku]]. Od polovice 0. rokov 21. storočia dominovali veľkej časti východoázijského hudobného trhu [[Idol (Kórejská republika)|K-popové idolové skupiny]].<ref name="ina"/> V roku 2008 dosiahol zisk z juhokórejského kultúrneho vývozu (vrátane televíznych seriálov a počítačových hier) prvýkrát 2 miliardy amerických dolárov a udržal si 10-percentný ročný nárast.<ref name="vývoz 2008"/> V tom roku tvorilo 68 % zo všetkých príjmov z K-popového exportu Japonsko, za ktorým nasledovala Čína (11,2 %) a Spojené štáty (2,1 %).<ref name="ina"/> Predaj lístkov na koncert sa ukázal byť lukratívnym biznisom, keďže fanúšikovia boli ochotní platiť veľké sumy, aby mohli vidieť svojich idolov. Napríklad na japonskom turné [[Time: Live Tour 2013|Time Tour]] skupiny [[TVXQ]] sa predalo viac ako 850 000 lístkov priemerne za 120 000 ₩ (98 €), takže výsledný zisk bol nakoniec 102 miliárd ₩ (83,7 miliónov €).<ref name="allkpopconcert"/> Viac ako 60 % príjmov z exportu K-popového priemyslu pochádzalo v roku 2012 z predaja lístkov na koncerty.<ref name="allkpopconcert"/> [[Súbor:Psy (8540620715).jpg|náhľad|Spevák PSY sa preslávil piesňou Gangnam Style]] Podľa amerického časopisu ''Foreign Policy'' K-pop následne prerazil v [[Juhovýchodná Ázia|Juhovýchodnej Ázii]], a potom na [[Stredný východ|Strednom východe]], vo [[Východná Európa|Východnej Európe]] a v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]].<ref name="mjrkpop"/> V roku 2012 prekročil počet fanúšikov v [[Turecko|Turecku]] 100-tisícovú hranicu<ref name="korea"/> a v roku 2013 bol ich počet 150 000.<ref name="Turecko"/> V tom roku bolo v [[Mexiko|Mexiku]] 70 K-popových fanklubov s celkovým počtom členov minimálne 60 000.<ref name="fankluby v Mexiku"/> Prienik do západných mainstreamových médií nastal v roku 2012 vydaním [[Psy (hudobník)|PSY-ovej]] piesne „[[Gangnam Style]]“, ktorej videoklip na [[YouTube]] bol prvým videom na internete, čo dosiahlo miliardu zhliadnutí.<ref name="Gangnam Style-miliarda"/> V marci 2017 počet zhliadnutí presahoval 2,7 miliárd. Niektorí speváci (napríklad [[BoA]], [[Wonder Girls]] či [[CL]]) sa rozhodli rozšíriť svoju hudobnú kariéru vydaním anglických štúdiových albumov v nádeji, že prerazia aj na západných hudobných trhoch. Takéto pokusy nepriniesli veľa úspechov.<ref name="nytimeschoe"/><ref name="americké debuty"/> Juhokórejská vláda berie K-pop, ktorý sa stal súčasťou Kórejskej vlny, ako nástroj „soft power“ v zahraničí, a to najmä smerom k mládeži.<ref name="Soft Power"/> Týždenník ''The Economist'' nazval kórejskú populárnu kultúru „ázijským popredným vzorom“.<ref name="The Economist"/> Ďalšími míľnikmi K-popových skupín a hudobníkov v 21. storočí sú: * '''Február 2006''': [[Rain (umelec)|Rain]] mal v newyorskom [[Madison Square Garden]] dve vypredané vystúpenia.<ref name="Rain v New Yorku"/> * '''Máj 2007''': Rain bol prvým K-popovým interpretom, ktorý vystúpil na najväčšom japonskom koncertnom štadióne Tokyo Dome pred 40 000 fanúšikmi. Koncert sa vypredal do dvoch dní.<ref name="Rain v Japonsku"/> * '''Október 2009''': [[Wonder Girls]] sa dostali do rebríčka [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]] so singlom „[[Nobody]]“ známym svojím virálnym videoklipom.<ref name="WG Nobody klip"/><ref name="WG Billboard"/> * '''September 2010''': [[S.M. Entertainment|SM Entertainment]] usporiadalo v [[Los Angeles]] svoj prvý koncert mimo ázijského kontinentu s názvom [[SM Town Live '10 World Tour]].<ref name="SM10WT"/> To predchádzalo dvom vypredaným koncertom v Zénith de Paris, ktoré sa konali o dva mesiace neskôr vo Francúzsku.<ref name="SM v Paríži"/> Koncert v [[Staples Center]] v Los Angels zarobil viac ako milión dolárov<ref name="SM v LA"/> a v [[Billboard]]ovom rebríčku ''Boxscore Chart'' obsadil 9. miesto.<ref name="SM Boxscore"/> * '''November 2011''': [[Big Bang (kórejská skupina)|Big Bang]] vyhrali na [[MTV Europe Music Awards]] ocenenie [[MTV Europe Music Award pre najlepšieho celosvetového interpreta|Najlepší celosvetový interpret]].<ref name="Big Bang MTV EMA"/> * '''Február 2012''': [[Girls' Generation]] sa 31. januára 2012 objavili v ''Late Show with David Letterman'' a 1. februára v ''Live! with Kelly'', kde predviedli remix anglickej verzie svojej piesne „[[The Boys (singel)|The Boys]]“.<ref name="GG v amerických programoch"/> * '''Marec 2012''': Po tom, čo sa s albumom [[Alive (EP)|''Alive'']] stali prvými kórejskými interpretmi, ktorí sa umiestnili v rebríčku [[Billboard 200|''Billboard'' 200]], odštartovali Big Bang svetové turné [[Big Bang Alive Galaxy Tour 2012|Alive Tour]], ktoré sa konalo v 21 mestách po celom svete.<ref name="K-Pop Hot 100"/><ref name="BigBang Performs at the Prudential Center"/> Turné sa skončilo v januári 2013 a zúčastnilo sa na ňom okolo 800 000 fanúšikov.<ref name="Alive Tour"/> * '''August 2012''': Koncert skupiny [[2NE1]] ''New Evolution'', ktorý sa konal v Nokia Theatre (Los Angeles), obsadil v Billboardovom rebríčku ''Current Box Score'' 29. miesto.<ref name="2NE1 Box Score"/> * '''November 2012''': Videoklip k [[Psy (hudobník)|PSY-ovej]] piesni „Gangnam Style“ sa na YouTube stal najsledovanejším videom a zároveň prvým, ktoré v počte zhliadnutí prekročilo hranicu jednej miliardy.<ref name="Gangnam Style-miliarda"/> Na [[MTV Europe Music Awards]] získal klip k piesni ocenenie [[MTV Europe Music Awards 2012#Najlepší videoklip|Najlepší videoklip]].<ref name="PSY MTV EMA"/> * '''December 2012''': Koncom roka vybral denník ''[[The New York Times]]'' koncert skupiny 2NE1, ktorý sa konal v [[Prudential Center]] ([[New Jersey]]), ako jeden z „Najlepších koncertov v roku 2012“.<ref name="2NE1 koncert 2012"/> * '''Marec 2013''': [[f(x)]] bola prvá K-popová skupina, ktorá vystúpila na SXSW v [[Texas|texaskom]] [[Austin (Texas)|Austine]].<ref name="f(x) na SXSW"/><ref name="f(x) na SXSW 2"/> * '''Apríl 2013''': [[Super Junior]] rozšírili svoje svetové turné [[Super Show 5]] do [[Buenos Aires]], [[São Paulo|São Paula]], [[Santiago (Čile)|Santiaga]] a [[Lima|Limy]], čím sa stalo dovtedy najväčším K-popovým turné v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]].<ref name="SJ v Južnej Amerike"/> * '''August 2013''': TVXQ zavŕšili svoje úspešné japonské turné [[Time: Live Tour 2013|Time Tour]] s dvoma predstaveniami na Medzinárodnom štadióne Jokohama, kde vystúpili spolu pred 140 000 fanúšikmi. Boli prvými zahraničnými a celkovo štvrtými hudobnými interpretmi, ktorí na tomto štadióne vystúpili.<ref name="TVXQ v Jokohame"/> * '''November 2013''': Girls' Generation dostali na [[YouTube Music Awards 2013]] za videoklip k piesni „[[I Got a Boy (pieseň)|I Got a Boy]]“ ocenenie „Video roka“.<ref name="GG YouTube cena"/> * '''August 2014''': Spoločnosť [[Microsoft Corporation|Microsoft]] použila skladbu skupiny 2NE1, „[[I Am the Best]]“, na propagáciu Surface Pro 3.<ref name="2NE1 a Surface Pro 3"/> * '''Apríl 2015{{--}}marec 2016''': Svetové turné skupiny Big Bang, [[MADE 2015 World Tour|MADE World Tour]], prilákalo 1,5 milióna fanúšikov z celého sveta, čím sa stalo najväčším turné kórejského interpreta.<ref name="BB 1,5 milióna divákov"/> Navyše to bolo najväčšie koncertné turné zahraničného interpreta v Číne<ref name="BB Čína"/> a Japonsku.<ref name="BB Japonsko"/> V Spojených štátoch,<ref name="BB USA"/> Austrálii a Kanade<ref name="BB Austrália/Kanada"/> šlo o najväčšie turné kórejského interpreta. * '''August 2015''': [[Super Junior]] boli prvými kórejskými interpretmi ocenenými na [[Teen Choice Awards]]. Získali ceny v kategóriách Medzinárodný interpret a Najlepší fanúšikovia.<ref name="SJ TCA"/> * '''Október 2016''': Album skupiny [[BTS (skupina)|BTS]], [[Wings (album, BTS)|''Wings'']], sa ako prvý kórejský dostal do rebríčka ''[[UK Albums Chart]]'', kde obsadil 62. miesto.<ref name="Wings v UK Album Chart"/> V [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] je to zatiaľ najpredávanejší a najvyššie umiestnený K-popový album.<ref name="Wings v Billboard 200"/> V tomto rebríčku skupina navyše drží prvenstvo ako prvý kórejský interpret s troma umiestnenými albumami<ref name="Wings v Billboard 200"/> a prvý K-popový interpret, ktorého nahrávka sa v ňom udržala dlhšie ako týždeň.<ref name="Wings 2. týždeň"/> ==K-pop ako priemysel== ===Agentúry=== K-pop spustil celý priemysel. Vznikli produkčné domy a eventové agentúry, hudobné vydavateľstvá, distribútori K-popovej hudby a mnoho poskytovateľov K-popového tovaru a služieb. Pokiaľ ide o príjmy, tak troma najväčšími spoločnosťami sú [[S.M. Entertainment|SM Entertainment]], [[YG Entertainment]] a [[JYP Entertainment]].<ref name="newforce39">{{harvbz|Kim|2011|St=39}}</ref> Často sú označované ako „Veľká trojka“ („Big Three“) a s ich akciami sa dá obchodovať na kórejskej burze.<ref name="big3"/> V K-pope fungujú tieto [[Hudobné vydavateľstvo|nahrávacie spoločnosti]] aj ako talentové agentúry pre umelcov.<ref name="newforce39"/> Sú zodpovedné za nábor, financovanie, trénovanie a propagáciu nových umelcov a majú na starosti aj manažment ich aktivít či prácu s verejnosťou. Podľa podielu na trhu je najväčšou spoločnosťou SM Entertainment. Jej umelci spustili [[Hallju]] a podarilo sa im preraziť na japonský trh.<ref name="big3"/> „Veľká trojka“ príležitostne spolupracuje. Napríklad [[Se7en]], ktorý patril pod YG Entertainment, dostal v roku 2012 pieseň od [[Pak Čin-jong]]a, zakladateľa JYP Entertainment.<ref name="Se7en a JYP"/> a zástupcovia týchto troch spoločností boli porotcami v talentovej súťaži [[K-pop Star]] (SBS).<ref name="K-pop star"/> „Veľká trojka“ spolu so Star J Entertainment, AM Entertainment a Key East vytvorila United Asia Management (UAM),<ref name="UAM 2"/> ktorého cieľom je šíriť K-pop po celom svete a uľahčiť vývoj lepšieho procesu náboru a manažmentu umelcov. Konkurzy UAM sú globálne a nie sú obmedzené len na kórejské talenty. Pod UAM nepatria len hudobníci, ale aj herci, režiséri, štylisti, kaderníci a kozmetičky. Toto zlúčenie bolo veľmi kritizované, keďže by mohlo vyvíjať tlak na poskytovateľov obsahu, ale aj na trhy ostatných ázijských krajín, ktoré nie sú schopné reagovať a konkurovať masovej výrobe kórejských zábavných spoločností.<ref name="UAM"/> ===Predaje a trhová hodnota=== V roku 2009 sa agentúra [[DFSB Kollective]] stala prvým distribútorom K-popových piesní na [[iTunes]].<ref name="autogenerated2"/> Podľa ''[[Billboard]]u'' zarobil kórejský hudobný priemysel v prvej polovici roka 2012 3,4 miliardy $ (3,04 miliárd €), čo predstavovalo 27,8 % nárast oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka.<ref name="billboardrevenue"/> Predtým, ako sa uchytil digitálny trh, bol začiatkom [[0. roky 21. storočia|0. rokov]] kórejský hudobný priemysel takmer zničený veľkým množstvom nezákonne zdieľaných súborov, čo bolo v tom čase problémom aj v iných krajinách. V roku 2006 však juhokórejský digitálny trh prekonal ten fyzický<ref name="2006 digitálny trh"/> a viac ako polovica príjmov pochádzala z digitálnych predajov.<ref name="Digital Music Report 2012"/> Prítomnosť K-popu na kórejských aj anglických sociálnych sieťach ako [[Facebook]] či [[YouTube]] mala na veľkosť jeho globálneho trhu tiež značný vplyv.<ref name="FB a YT"/> [[Viki (webová stránka)|Viki]], webová stránka zameraná na streamovanie hudby a videí, ovplyvnila globálne K-popové trendy tým, že k videoklipom poskytuje preložené titulky.<ref name="Viki"/> V roku 2011 bolo v Kórejskej republike vydaných 1 100 albumov. Najväčšiu časť (dve tretiny) z nich tvorili hip-hopové albumy. Zvyšná tretina bola zložená zo žánrov ako rock, moderný folk a crossover. To ukazuje, že okrem toho, čo vydávajú K-popoví interpreti, existuje v Južnej Kórei celý rad žánrov.<ref name="케이팝에 왜 열광하지?…케이팝의 두 얼굴"/> Nelegálne sťahovanie tlačilo ceny výrazne nadol. V roku 2012 stálo stiahnutie K-popovej piesne v priemere 100 ₩ (0,08 €) a streamovanie online stálo 2 ₩ (0,001 €).<ref name="ceny digitálneho sťahovania"/> {| class="wikitable" style="float: right; margin:10px" !colspan="3"|Umiestnenie K-popu na celosvetovom <br>hudobnom trhu (v Kórei) |- ! Rok !! Fyzický trh* !! Digitálny trh |- | align=center|2005 || align=center|27 <ref name="RIAJ Yearbook 2007"/> || |- | align=center|2006 || style="text-align:center;"|27 <ref name="RIAJ Yearbook 2008"/> || |- | align=center|2007 || align=center|32 <ref name="RIAJ Yearbook 2009"/> || align=center|23 <ref name="Digital Music Report 2012"/> |- | align=center|2008 || align=center|24 <ref name="RIAJ Yearbook 2010"/> || |- | align=center|2009 || align=center|24 <ref name="RIAJ Yearbook 2011"/> || align=center|14 <ref name="Digital Music Report 2012"/> |- | align=center|2010 || align=center|21 <ref name="RIAJ Yearbook 2012"/> || |- | align=center|2011 || align=center|11 <ref name="RIAJ Yearbook 2013"/> || align=center|11 <ref name="Digital Music Report 2012"/> |- | align=center|2012 || align=center|11 <ref name="RIAJ Yearbook 2013"/> || align=center|8 <ref name="grammy"/> |- | align=center|2013 || align=center|10 <ref name="RIAJ Yearbook 2014"/> || |- | align=center|2014 || align=center|8 <ref name="RIAJ Yearbook 2015"/> || |- |colspan="3" align=center|<small><nowiki>*</nowiki> zahŕňa predané albumy, single a DVD</small> |} K-pop je obchodným modelom, ktorý zvyšuje cestovný ruch v celosvetovom meradle. Do Kórejskej republiky prichádzajú na výlety fanúšikovia z celého sveta, čo pozitívne prispelo k celkovému predaju a trhovej hodnote K-popu. Podľa Mfrascog je K-pop „model používaný za účelom pohonu geografického záujmu a rozvíjania cestovného ruchu“.<ref name="cestovný ruch"/> ===Systém trénovania=== [[Kultúrna technológia]], známa aj ako CT, je koncepcia, ktorú preslávil [[I Su-man]], zakladateľ juhokórejského hudobného vydavateľstva a talentovej agentúry [[S.M. Entertainment|SM Entertainment]].<ref name="Harvard Business Review"/> Je to 3-fázový proces exportu K-popu do zahraničia ako súčasti Kórejskej vlny a pozostáva z prísne riadeného systému trénovania. Joseph L. Flatley z amerického spravodajského portálu ''The Verge'' to opísal ako jeden z „najextrémnejších“ systémov manažmentu umelcov.<ref name="The Verge"/> I Su-manova [[kultúrna technológia]] pozostáva z týchto troch krokov: # export kultúrnych produktov; napríklad posielanie kórejských spevákov do rôznych krajín, # vytváranie medzinárodných spoluprác, # globalizovať produkt spoluprácou s hudobníkmi z rôznych krajín na vytvorenie globálnej značky.<ref name="CT"/> Iova metóda CT umožňuje mať spevákom rôzne štýly podľa toho, v akej krajine vystupujú, vďaka čomu sa môžu zamerať na konkrétne cieľové skupiny správnym spôsobom. Vytváranie nových idolov a hudobníkov berie K-popový priemysel veľmi vážne. Väčšina času je venovaná produkčnej hodnote idolov, ktorí nedebutujú skôr, ako sú ich značka a výkon dokonalé. Značné množstvo úsilia je vkladané do tvorby jedinečných a obchodovateľných imidžov zmiešaných so zvukom a strategickou propagáciou, reklamou a marketingovými rozhodnutiami na zvýšenie šancí na úspech nových talentov.<ref name="vytváranie"/> Juhokórejské zábavné spoločnosti ako SM Entertainment vytvorili proces trénovania spevákov a tanečníkov v skupinách. Cesta ku sláve sa často začína okolo 9. či 10. roku života, kedy žiaci pod prísnym dohľadom navštevujú večerné hlasové a tanečné kurzy, bývajú spolu a cez deň chodia do školy.<ref name="výcvik 2"/> Okrem spevu a tanca sa žiaci učia aj cudzie jazyky, hlavne angličtinu, japončinu a čínštinu.<ref name="jazyky"/> Podľa generálneho riaditeľa pobočky [[Universal Music Group]] v Juhovýchodnej Ázii je kórejský systém trénovania idolov vo svete unikátny.<ref name="newforce39"/> Na zaistenie vysokej pravdepodobnosti úspechu nových talentov talentové agentúry plne dotujú a dohliadajú na ich profesionálne životy a kariéry. Často vedia na tréning nových umelcov minúť aj viac ako 400 000 $ (358 650 €).<ref name="cena výcviku 2"/> ===Hudobné rebríčky=== Existuje niekoľko K-popových hudobných rebríčkov a medzi najznámejšie patrí ''[[Korea K-Pop Hot 100]]'' a ''[[Gaon Digital Chart]]''. Po roku 2010 obsadili niektoré K-popové albumy prvé priečky v ''[[Oricon Albums Chart]]'', iným sa zase podarilo umiestniť v americkom ''[[Billboard Hot 100]]''. V máji 2014 sa skupine [[Exo|EXO]] podarilo ako tretiemu K-popovému interpretovi (po [[2NE1]] a [[Girls' Generation]]) v tom roku umiestniť v rebríčku [[Billboard 200|''Billboard'' 200]].<ref name="EXO200"/> Album skupiny [[BTS (skupina)|BTS]], [[Wings (album, BTS)|''Wings'']], sa ako prvý kórejský dostal do rebríčka ''[[UK Albums Chart]]'', kde obsadil 62. miesto.<ref name="Wings v UK Album Chart"/> ==K-popová kultúra== ===Základné pojmy a konvencie=== V K-pope sa používa súbor výrazov špecifických pre tento žáner.<ref name="soompi-glossary"/> Patria medzi ne aj tradičné kórejské zdvorilostné výrazy, ktoré používajú ako idoly, tak aj fanúšikovia. K-pop okrem tohto tradičného sociálneho systému pridáva aj vlastnú subkultúru. Hoci vek je dôležitý, záleží aj na dátume debutu a popularite interpreta. Mladší interpreti alebo tí, čo debutovali neskôr, sa nazývajú ''hubä'' ({{kor|후배}}) a musia zdraviť starších kolegov či tých, čo debutovali skôr ({{kor|선배|''sonbä''}}) tradičným hlbokým úklonom ({{kor|인사|''insa''}}). Neurobiť to znamená, že sa im dostane ostrej kritiky zo strany priemyslu aj fanúšikov.<ref name="úklon"/><ref name="soompi"/> Chlapčenským a dievčenským skupinám sa v Kórei hovorí [[Idol (Kórejská republika)|idoly]] alebo idolové skupiny.<ref name="idol"/> Tie majú prísnu hierarchiu. Každá z nich má svojho lídra, ktorého si buď zvolia členovia, alebo ho stanoví agentúra na základe veku, osobnosti a vodcovských schopností. Líder je reprezentantom skupiny a zodpovedá za harmóniu medzi členmi.<ref name="líder"/> Najmladší člen skupiny sa nazýva ''maknä'' ({{kor|막내}}). Použitie tohto výrazu v Japonsku bolo ovplyvnené skupinou [[SS501]], keď tam v roku 2007 rozšírili svoje aktivity. Japonský preklad tohto slova ({{jpn|マンネ}}) sa často používal na oslovenie najmladšieho člena skupiny, [[Kim Hjong-džun]]a, kvôli rozlíšeniu medzi ním a lídrom skupiny, [[Kim Hjon-čung]]om, pretože majú veľmi podobné mená.<ref name="SS501"/> ;Často používané výrazy * oppa ({{kor|오빠|''starší brat''}}): Kórejčanky takto oslovujú starších mužských členov rodiny, kamarátov aj priateľov. Fanúšičky takto bežne oslovujú svojich mužských idolov.<ref name="oppa-hyung"/> * hjong ({{kor|형|''starší brat''}}): Kórejčania takto oslovujú starších mužských členov rodiny aj kamarátov. Toto oslovenie používajú aj mladší členovia idolových skupín pre tých starších. Nerobiť to sa považuje za nezdvorilé.<ref name="oppa-hyung"/> * onni ({{kor|언니|''staršia sestra''}}): Kórejčanky takto oslovujú staršie členky rodiny aj kamarátky. Toto oslovenie používajú aj mladšie členky idolových skupín pre tie staršie.<ref name="unni"/> * nuna ({{kor|누나|''staršia sestra''}}): Kórejčania takto oslovujú staršie členky rodiny aj kamarátky.<ref name="unni"/> * dongsäng ({{kor|동생|''mladší súrodenec''}}): Ľudia takto oslovujú niekoho mladšieho, kto je im blízky, bez ohľadu na pohlavie.<ref name="soompi-glossary"/> * hwaitching ({{kor|화이팅}}): Slovo vzniklo z anglického „fighting“ a používa sa na povzbudenie a vyjadrenie podpory. Za slovenský ekvivalent by sa dalo označiť „Do toho!“.<ref name="hwaiting"/> * däsang ({{kor|대상}}) a bonsang ({{kor|본상}}): Na odovzdávaniach cien získa za svoje vynikajúce úspechy v hudobnom priemysle niekoľko interpretov cenu bonsang, pričom jeden z nich dostane cenu däsang („Veľká cena“).<ref name="däsang a bonsang"/> * All-Kill (AK): „AK“, ktorý certifikuje Instiz, znamená, že skladba sa umiestnila na prvom mieste v ôsmich najväčších juhokórejských hudobných portáloch v rámci denných aj reálnočasových rebríčkoch.<ref name="AK"/> * Perfect All-Kill (PK): „PK“ nastáva vtedy, keď k AK pribudne ešte aj prvé miesto v týždňovom rebríčku Instiz.<ref name="PK"/> * mini album: Mini album v K-pope znamená, že nahrávka (fyzická či digitálna) zvyčajne obsahuje 2 alebo 3 piesne a ich remixy, hoci na niektorých mini albumoch sa nájde aj 10 piesní. Približný ekvivalent je [[Extended play|EP]]. Dlhší ako singel, ale kratší ako štúdiový album.<ref name="soompi-glossary"/> * titulná pieseň: Titulná pieseň je v K-pope tá skladba z albumu, ktorá je najviac propagovaná. Je k nej vydaný videoklip a interpret s ňou naživo vystupuje v hudobných programoch.<ref name="soompi-glossary"/> * prebalený album: Takzvaný „prebalený“ album ({{eng|repackaged album}}) znamená, že po ukončení prvotnej propagácie je album vydaný znova s novým dizajnom a obsahuje 1 alebo 2 nové skladby, z ktorých jedna je „titulná“.<ref name="soompi-glossary"/> * propagácia: Propagácia nastáva po vydaní titulnej piesne. Interpreti vystupujú v televíznych hudobných programoch a poskytujú rozhovory. Zvyčajne to trvá asi mesiac a je v tom zahrnuté „debutové vystúpenie“ v prípade nováčikov, „návratové vystúpenie“ a na konci cyklu „rozlúčkové vystúpenie“.<ref name="soompi-glossary"/> ===Príťažlivosť a fanúšikovská základňa=== [[Obrázok:Big Bang 2012 3.jpg|náhľadobrázka|vpravo|Fanúšikovia skupiny [[Big Bang (kórejská skupina)|Big Bang]] (VIP) držia na koncerte svietiace tyčinky v tvare koruny, ktoré sú symbolom fanklubu.]] [[Obrázok:Rice wreaths for EXO.jpg|náhľadobrázka|220px|[[Fanúšikovská ryža]] pre kórejskú skupinu [[Exo|EXO]]]] Hoci tvoria väčšinu, nie všetci K-popoví fanúšikovia sú mladé ženy. V časopise ''New York'' bol zverejnený rozhovor s fanúšikmi [[Girls' Generation]], ktorí priznali, že členky skupiny majú radi pre ich výzor, osobnosti, pokoru a priateľstvo, ktoré z nich vyžarujú ku každému fanúšikovi. Jeden fanúšik sa vyjadril, že keď Girls' Generation vystupujú na javisku, máte pocit, že sa niekedy pozerajú priamo na vás a prebieha medzi vami osobná interakcia.<ref name="nymagazine20121010"/> Mnoho fanúšikov cestuje do zahraničia, aby mali šancu vidieť svoje obľúbené kórejské idoly. Čínski a japonskí fanúšikovia využívajú zájazdy, aby mohli ísť na K-popové koncerty.<ref name="SK Biggest Export"/> Na koncert skupiny [[JYJ]] raz do Soulu priletelo viac ako 7 000 fanúšikov z Japonska.<ref name="JYJ koncert"/> Pred ich koncertom v [[Barcelona|Barcelone]] sa pred budovou cez noc utáborili fanúšikovia z rôznych kútov sveta, aby sa na neho dostali.<ref name="JYJ v Barcelone"/> Kórejské fankluby zohrávajú v K-pope zásadnú úlohu a ich štruktúra a funkcia sa od tých západných líši.<ref name="project"/> Každý klub má svoje meno a farbu. Napríklad fanúšikovia skupiny [[TVXQ]] sa nazývajú „Cassiopeia“ a ich oficiálna farba je „perleťová červená“, fanúšikovia skupiny [[SS501]] sú pomenovaní ako „Triple S“ a ich farbou je „perleťová svetlozelená“ a fanklub skupiny [[Super Junior]] sa volá „E.L.F.“ a používa „perleťovú zafírovo modrú“ farbu.<ref name="project"/> Farby sú pre fankluby veľmi dôležité, keďže fanúšikovia tak vyjadrujú svoju jednotu a vernosť, a to najmä na koncertoch, kde vystupujú aj iní interpreti. Fanúšikovia z jednotlivých fanklubov vytvárajú vlastné sektory s reprezentujúcimi farbami, hlavne v podobe svietiacich tyčiniek alebo oficiálnych balónov, čím vytvárajú „K-popový oceán“.<ref name="project"/><ref name="visitkorea profile"/> Ak už je farba „obsadená“, fankluby nových interpretov si ju nemôžu vybrať, jedine ak patrí sólistovi či skupine odlišného pohlavia.<ref name="project"/> Keďže farby sú obmedzené, niektorí interpreti nemajú oficiálnu farbu. Napríklad fanúšikovia skupiny [[Big Bang (kórejská skupina)|Big Bang]] majú svietiace tyčinky v tvare koruny a fanklub speváka [[Se7en]] sa prezentuje číslom 7.<ref name="color wars"/> Oficiálne fankluby sú dobre organizované, zjednotené a na podporu svojich idolov sa často zúčastňujú charitatívnych akcií.<ref name="project"/> Ako darčeky na preukázanie svojej lásky a podpory kupujú pre svojich idolov vrecia „[[Fanúšikovská ryža|fanúšikovskej ryže]]“. Mnoho projektov s touto ryžou je určených na dobročinné účely. Keď fanúšikovia posielajú ako gratuláciu vence a ryžu, tak tá potom putuje do charitatívnych inštitúcií v Kórei.<ref name="Lyan, Irina"/> Podľa časopisu ''[[Time (týždenník)|Time]]'' venovalo 50 fanklubov z celého sveta na koncert skupiny [[Big Bang (kórejská skupina)|Big Bang]] v marci 2012 12,7 ton ryže. Spevák [[Alexander Lee Eusebio|Xander]] poprosil svojich fanúšikov, aby svoje dary nedávali jemu, ale radšej obetiam [[Tajfún Haiyan|tajfúnu Haiyan]].<ref name="Lyan, Irina"/> Existujú aj podniky, ktoré sú zamerané na prepravu ryže od poľnohospodárov až na miesto konania.<ref name="SK Biggest Export"/> Vrecia s ryžou sú potom darované ľuďom v núdzi.<ref name="ryža"/> Ďalším spôsobom, ako fankluby preukazujú svoju oddanosť svojim hviezdam, je posielanie obedov. V Južnej Kórei sú na to dokonca špeciálne cateringové spoločnosti. Tento trend začal, keď si fanúšikovia všimli sťažnosti, že celebrity kvôli svojim nabitým programom nejedia poriadne.<ref name="obedy"/> Unikátnou vlastnosťou K-popových fanklubov je takzvané organizované „fanúšikovské skandovanie“ počas živých vystúpení, kedy fanúšikovia skandujú časti textov alebo mená idolov (v poradí podľa dátumu narodenia) v istých úsekoch predstavenia.<ref name="soompi-glossary"/> K aktivitám fanúšikov patrí aj prekladanie textov kórejských piesní a ich zverejňovanie v anglickom či inom jazyku. V článku denníka ''[[The Wall Street Journal]]'' sa píše, že K-pop bude udržiavaný fanúšikmi, ktorých online služby sa čiastočne vyvinuli do „mikro-biznisov“ a malých podnikov.<ref name="Ramstad"/> ====Posadnutosť==== V K-pope sú isté obavy z fanúšikov, ktorých posadnutosť ich privádza ku kompulzívnemu správaniu, akým je napríklad prenasledovanie a narušovanie súkromia. Títo fanúšikovia sa nazývajú ''[[sasäng]]'' alebo fanúšikovia „súkromného života“. Zvyčajne sa jedná o mladé ženy od 13 do 22 rokov.<ref name="sasäng"/> Niektorí sasäng fanúšikovia si objednávajú taxíky, aby mohli nasledovať svoje idoly. Dokonca existujú taxi služby prispôsobené špeciálne pre týchto fanúšikov, ktoré sú ochotné náhliť sa za dodávkami prepravujúcimi idoly. Kórejskí štátni úradníci tieto obavy považujú za neobyčajné, ale vážne.<ref name="sasäng 2"/> Počas tlačovej konferencie členovia skupiny [[JYJ]] priznali, že boli obeťami prenasledovania a narušenia súkromia. Zažili prípady vlámania do ich súkromných domácností, kde si ich fanúšikovia v spánku fotili a kradli im veci.<ref name="mb"/> [[Kim Čun-su|Čunsu]] reportérom povedal, že fanatickí fanúšikovia mu dokonca pod auto nainštalovali GPS tracker, aby mohli sledovať každý jeho pohyb.<ref name="Čunsu"/> Niektorí sa uchýlili až k obťažovaniu interpretov tým, že získavajú ich telefónne čísla, udierajú ich alebo sa dotýkajú ich intímnych partií.<ref name="manažér"/> Sú aj takí, čo začnú s prostitúciou, len aby mali dostatok peňazí potrebných na sledovanie svojich idolov na každom kroku.<ref name="sasäng 2"/> V blízkosti domu speváka [[Pak Ju-čchon|Jučchona]] nainštalovali sasäng fanúšikovia bezpečnostné kamery.<ref name="Jučchon"/> Podľa KBS dal antifanúšik [[Čong Jun-ho|Junhovi]], členovi skupiny [[TVXQ]], vypiť nápoj obsahujúci sekundové lepidlo, po čom musel spevák vyhľadať lekársku pomoc.<ref name="Junho"/> Mnoho celebrít vyjadrilo znepokojenie nad činnosťou sasäng fanúšikov. V roku 2012 boli členovia skupiny JYJ,<ref name="sasäng"/> ktorá má spomedzi K-popových idolov najviac sasäng fanúšikov, obvinení z použitia násilia a kričania, keď na ulici konfrontovali fanúšikov, ktorí ich prenasledovali.<ref name="JYJ audio"/> [[Kim Hi-čchol|Hičchol]], člen skupiny [[Super Junior]], a populárny herec [[Čang Kun-sok]] tiež reagovali na činy sasäng fanúšikov nahnevane.<ref name="sasäng"/> V reakcii na rastúci počet K-popových fanúšikov prejavujúcich asociálne správanie bol vo februári 2016 predstavený zákon, ktorý má odrádzať od obťažovania a narušovanie súkromia človeka je v ňom definované ako nezákonné. Ľuďom, ktorí ho porušia, môže hroziť až 2-ročný trest odňatia slobody.<ref name="zákon"/> ===Udalosti=== ====Medzinárodné turné==== {{Hlavný článok|Zoznam K-popových koncertov usporiadaných mimo Ázie}} Od polovice 0. rokov 21. storočia sa K-popové koncertné turné usporadúvajú aj mimo Kórei. Väčšina kórejských interpretoch koncertuje v Ázii, ale od roku 2011, kedy malo [[SM Town]] počas [[SM Town Live '10 World Tour]] prvýkrát etapu mimo Ázie, sa začali viac objavovať aj svetové turné.<ref name="SM10WT"/> ====Stretnutia a hudobné festivaly==== * 2003{{--}}súčasnosť: [[Korean Music Festival]] v Hollywood Bowl v [[Los Angeles]] * 2011{{--}}súčasnosť: [[K-Pop World Festival]] v [[Kórejská republika|Kórejskej republike]] * 2012{{--}}súčasnosť: [[KCON]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] * 2015{{--}}súčasnosť: [[KCON]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] ==Zahraničné vzťahy== [[25. máj]]a [[2010]] reagovala [[Kórejská republika]] na údajné severokórejské potopenie námorníckej lode tak, že cez [[Demilitarizovaná zóna (Kórea)|DMZ]] vysielali „HuH“ od [[4Minute]].<ref name="HuH"/> [[Kórejská ľudovodemokratická republika|KĽDR]] následne potvrdila svoje rozhodnutie „zničiť“ akékoľvek reproduktory, ktoré budú postavené pri hranici.<ref name="reproduktory"/> V tom istom roku denník ''Čoson Ilbo'' uviedol, že ministerstvo obrany zvažovalo pri hranici umiestniť veľkoplošné obrazovky, prostredníctvom ktorých by vysielali v rámci „psychologickej vojny“ videoklipy populárnych dievčenských skupín ako [[Girls' Generation]], [[Wonder Girls]], [[After School]], [[Kara]] a [[4Minute]].<ref name="psychologická vojna"/> V septembri [[2012]] zverejnila Severná Kórea zmanipulované video, na ktorom juhokórejská prezidentka [[Pak Kun-hje]] tancovala „[[Gangnam Style]]“. Vo videu bola označená za „oddanú“ obdivovateľku autokratickej vlády jej otca [[Pak Čong-hi]]ho.<ref name="Pak Kun-hje"/> Po roku 2010 uznalo globálny nárast kórejskej popovej kultúry niekoľko politických predstaviteľov. Zaradil sa medzi nich aj americký prezident [[Barack Obama]], keď v 2012 prišiel na oficiálnu návštevu Kórejskej republiky a spomenul silný vplyv sociálnych sietí: „Niet divu, že mnoho ľudí po celom svete zachytilo Kórejskú vlnu, Hallju.“<ref name="Obama"/> O niekoľko mesiacov neskôr mal v juhokórejskom parlamente prejav [[generálny tajomník OSN]] [[Pan Ki-mun]], v ktorom spomenul „veľký globálny úspech“ Južnej Kórey v oblasti kultúry, športu a umenia a poznamenal aj to, že Kórejská vlna „si vo svete robí meno“.<ref name="Pan Ki-mun"/> Stalo sa tak len pár dní po tom, čo Victoria Nulandová, hovorkyňa [[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov]], na dennej tlačovej konferencii spomenula, že jej dcéra „miluje kórejský pop“.<ref name="Nulandová"/> V juhokórejských médiách to vyvolalo ošiaľ. V rozhovore pre ''Jonhap'' Nulandová uviedla, že jej dcéra je „zbláznená do kórejskej hudby a tanca“.<ref name="Nulandová 2"/> V novembri 2012 oslovil v Snemovni lordov Hugo Swire, britský štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, skupinu juhokórejských diplomatov a zdôraznil úzke väzby a vzájomnú spoluprácu pri tvarovaní vzťahov medzi Kórejskou republikou a [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]]. Dodal: „Ako už ukázal „Gangnam Style“, aj vaša hudba je globálna.“<ref name="Hugo Swire"/> Vo februári [[2013]] poskytla [[Peru|peruánska]] viceprezidentka Marisol Espinozová pre ''Jonhap'' rozhovor, v ktorom vyjadrila svoju túžbu, aby v jej krajine investovalo viac juhokórejských firiem. K-pop označila za „jeden z hlavných faktorov, ktorý v Peruáncoch vzbudil väčší záujem o spoznávanie Južnej Kórey“.<ref name="Espinozová"/> V auguste [[2016]] chcela [[Čína]] zakázať vysielanie kórejských médií a propagácie K-popových idolov v krajine. Súviselo to s rozmiestnením systému protiraketovej obrany THAAD.<ref name="THAAD 1"/><ref name="THAAD 2"/><ref name="THAAD 3"/> Reportáže o týchto plánovaných regulačných opatreniach mali okamžitý negatívny vplyv na akcie v kórejských talentových agentúrach, aj keď sa ceny neskôr obnovili.<ref name="THAAD 1"/> ==Kritika a spory== Hlavnými kritickými bodmi, s ktorými sa K-pop ako žáner a priemysel potýka, sú: * neoriginalita a plagiátorstvo západnej hudby,<ref name="newyorker"/><ref name="plagiátorstvo 1"/><ref name="plagiátorstvo 2"/><ref name="plagiátorstvo 3"/> * preberanie iných kultúr,<ref name="preberanie kultúry 1"/><ref name="preberanie kultúry 2"/> * prísny tréning a „prebaľovacia“ metóda,<ref name="Dark side"/> * sexualizácia ako mužských, tak ženských idolov, najmä maloletých,<ref name="sexualizácia 1"/><ref name="sexualizácia 2"/><ref name="sexualizácia 3"/><ref name="sexualizácia 4"/><ref name="sexualizácia 5"/> * exploatácia a neprimerané životné podmienky idolov,<ref name="exploatácia"/> * dôraz na vizuálne prvky, čo môže byť na úkor tých hudobných,<ref name="výzor na úkor hudby 1"/><ref name="výzor na úkor hudby 2"/> * nesprávne používanie [[Angličtina|angličtiny]] a „nezmyselné“ texty.<ref name="Kpop&Swedish"/><ref name="angličtina"/><ref name="angličtina 2"/> V roku 2002 týždenník [[Time (týždenník)|''Time'']] priniesol správu, že kórejskí televízni producenti Hwang Jong-u a Kim Čong-džin boli zatknutí za „prijímanie úplatkov, ktoré mali začínajúcim spevákom a hudobníkom garantovať vystúpenia v televízii“. Tento krok mal byť snahou o riešenie „systémovej korupcie v juhokórejskom hudobnom priemysle“. Medzi prešetrované spoločnosti patrili aj [[iHQ|SidusHQ]] či [[S.M. Entertainment|SM Entertainment]].<ref name="autogenerated1"/> K-popové talentové agentúry sú tiež kritizované za zneužívanie idolov prostredníctvom nadmernej práce a obmedzujúcich kontraktov, ktoré [[British Broadcasting Corporation|BBC]] nazvalo „otrockými zmluvami“.<ref name="Dark side"/> Podľa týždenníka ''The Hollywood Reporter'' je „kórejský zábavný priemysel notoricky improvizačný a neregulovaný. O K-popových hviezdach, z ktorých mnohí sú pre dospievajúcich vzormi, je známe, že nacvičujú a vystupujú na úkor spánku.“<ref name="Zákon"/> V júli 2009 zažalovali [[TVXQ]] a člen [[Super Junior]]u svoju agentúru SM Entertainment. Uviedli, že ich pracovné podmienky viedli k nepriaznivým vplyvom na zdravie.<ref name="TVXQ"/><ref name="Hangeng"/> ===Nariadenia=== Súd v prípade žaloby [[TVXQ]] rozhodol, že ich zmluva s SM Entertainment je neplatná. Komisia pre spravodlivý obchod následne vydala kvôli regulácii podmienok v priemysle vzorové zmluvy.<ref name="Dark side"/> V roku [[2014]] schválila Kórejská republika zákon, ktorý reguluje hudobný priemysel a má chrániť idolov mladších ako 19 rokov pred nezdravými pracovnými metódami a otvorene sexualizovanými vystúpeniami.<ref name="Zákon 2"/> Podľa nového zákona majú zaručené neplnoleté hviezdy základné práva na vzdelanie, odpočinok a spánok, pričom výnimkou môžu byť projekty, ktoré si vyžadujú diaľkové cestovanie. Týždenný pracovný čas pre deti mladšie ako 15 rokov nesmie prekročiť 35 hodín a pre mladistvých vo veku 15 až 18 rokov 40 hodín (v Kórejskej republike je plnoletosť dosiahnutá v 19. roku života). Maloletí nesmú pracovať medzi 22. a 6. hodinou ráno, pokiaľ na to nedali súhlas ich zákonní zástupcovia. Nelegálnym je tiež nútiť maloletých do nosia odhaľujúcich kostýmov alebo tancovania sexuálne sugestívnych choreografií. Nedodržanie týchto pravidiel môže viesť k pokute až 10 miliónov ₩ (asi 8 270 €).<ref name="Zákon"/> ==Referencie== {{referencie|3|refs= <ref name="mediasia">{{Citácia knihy | priezvisko = Holden | meno = Todd Joseph Miles | priezvisko2 = Scrase | meno2 = Timothy J. | titul = medi@sia: Global Media/tion In and Out of Context | url = http://books.google.sk/books?id=h5rBuzQudXYC&pg=PA144&redir_esc=y&hl=sk | vydavateľ = Taylor & Francis | deň = 5 | mesiac = 9 | rok = 2006 | isbn = 978-0-203-01901-6 | počet strán = 272 | strany = 144 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Laurie 2016 214–231">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Laurie | meno = Timothy | titul = 2016 Toward a Gendered Aesthetics of K-Pop | url = http://www.academia.edu/12328829/2016_Toward_a_Gendered_Aesthetics_of_K-Pop | vydavateľ = Academia | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Naver">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-Pop | url = http://terms.naver.com/entry.nhn?docId=1381335&cid=40942&categoryId=33044 | vydavateľ = Doopedia | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po kórejsky}}</ref> <ref name=BP>{{Citácia periodika | priezvisko = Rothman | meno = Lily | titul = Beyond PSY: 5 Essential K-Pop Tracks | url = http://entertainment.time.com/2013/04/12/beyond-psy-5-essential-k-pop-tracks/ | periodikum = Time | odkaz na periodikum = Time (týždenník) | deň = 12 | mesiac = apríla | rok = 2013 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Harvard Business Review">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chang | meno = Dae Ryun | priezvisko2 = Choi | meno2 = Kyongon | titul = What Marketers Can Learn from Korean Pop Music | url = http://hbr.org/2011/07/what-marketers-can-learn-from | vydavateľ = Harward Business Review | dátum vydania = 21. júl 2011 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="autogenerated2">{{Citácia periodika | priezvisko = Yoon | meno = Lina | titul = Korean Pop, with Online Help, Goes Global | url = http://content.time.com/time/world/article/0,8599,2013227,00.html | periodikum = Time | odkaz na periodikum = Time (týždenník) | deň = 26 | mesiac = augusta | rok = 2010 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130930053745/http://content.time.com/time/world/article/0,8599,2013227,00.html | dátum archivácie = 2013-09-30 }}</ref> <ref name="SK Biggest Export">{{Citácia periodika | priezvisko = Mahr | meno = Krista | titul = South Korea’s Greatest Export: How K-Pop’s Rocking the World | url = http://world.time.com/2012/03/07/south-koreas-greatest-export-how-k-pops-rocking-the-world/ | periodikum = Time | odkaz na periodikum = Time (týždenník) | deň = 7 | mesiac = marca | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Economist">{{Citácia periodika | titul = South Korea’s pop-cultural exports | url = http://www.economist.com/node/15385735 | periodikum = The Economist | deň = 25 | mesiac = januára | rok = 2010 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Latin America 1">{{Citácia periodika | priezvisko = Trivedi | meno = Anjani | titul = Forget Politics, Let’s Dance: Why K-Pop Is a Latin American Smash | url = http://world.time.com/2013/08/01/forget-politics-lets-dance-why-k-pop-is-a-latin-american-smash/ | periodikum = Time | odkaz na periodikum = Time (týždenník) | deň = 1 | mesiac = augusta | rok = 2013 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Latin America 2">{{Citácia periodika | priezvisko = Bishop | meno = Marlon | titul = Meet Latin America's Teenage Korean Pop Fanatics | url = http://www.npr.org/2013/12/15/251021326/meet-latin-america-s-teenage-korean-pop-fanatics | periodikum = NPR | odkaz na periodikum = National Public Radio | deň = 15 | mesiac = decembra | rok = 2013 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Latin America 3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jung | meno = Ha-won | titul = South Korea's K-pop spreads to Latin America | url = http://sg.news.yahoo.com/south-koreas-k-pop-spreads-latin-america-052558575.html | vydavateľ = AFP News | dátum vydania = 20. jún 2012 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="India">{{Citácia periodika | priezvisko = Chitransh | meno = Anugya | titul = ‘Korean Wave’ takes Indian kids in its sway | url = http://timesofindia.indiatimes.com/india/Korean-Wave-takes-Indian-kids-in-its-sway/articleshow/13753051.cms | periodikum = The Times of India | deň = 3 | mesiac = júna | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="kpopcairo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Viney | meno = Steven | titul = Korean pop culture spreads in Cairo | url = http://www.egyptindependent.com/news/korean-pop-culture-spreads-cairo | vydavateľ = Egypt Independent | dátum vydania = 19. júl 2011 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Egypt">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Viney | meno = Steven | titul = Egyptian-Korean ties endorsed through pop idol competition | url = http://www.egyptindependent.com/news/egyptian-korean-ties-endorsed-through-pop-idol-competition | vydavateľ = Egypt Independent | dátum vydania = 30. júl 2011 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Stredný východ 1">{{Citácia periodika | titul = Middle East: Korean pop 'brings hope for peace' | url = http://www.bbc.co.uk/news/blogs-news-from-elsewhere-23606319 | periodikum = BBC | odkaz na periodikum = British Broadcasting Corporation | deň = 7 | mesiac = augusta | rok = 2013 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Stredný východ 2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Long | meno = Natalie | titul = Infinite lead K-Pop invasion in Dubai | url = http://gulfnews.com/life-style/celebrity/infinite-lead-k-pop-invasion-in-dubai-1.1264255 | vydavateľ = Gulf News | dátum vydania = 7. december 2013 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="K-pop magazine published in Russia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lee | meno = Seung-ah | titul = K-pop magazine published in Russia | url = http://www.korea.net/NewsFocus/Society/view?articleId=103076 | vydavateľ = Korea.net | dátum vydania = 15. október 2012 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160303185141/http://www.korea.net/NewsFocus/Society/view?articleId=103076 | dátum archivácie = 2016-03-03 }}</ref> <ref name="Východná Európa 1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-pop Comes to Poland | url = http://www.warsawvoice.pl/WVpage/pages/article.php/23936/article | vydavateľ = The Warsaw Voice | dátum vydania = 2. september 2011 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="mjrkpop">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Russell | meno = Mark James | titul = The Gangnam Phenom | url = http://foreignpolicy.com/2012/09/27/the-gangnam-phenom/ | vydavateľ = Foreign Policy | dátum vydania = 27. september 2012 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="latimeskpop">{{Citácia periodika | priezvisko = Brown | meno = August | titul = K-pop enters American pop consciousness | url = http://articles.latimes.com/2012/apr/29/entertainment/la-ca-kpop-20120429/2 | periodikum = Los Angeles Times | odkaz na periodikum = Los Angeles Times | deň = 29 | mesiac = apríla | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="newyorker">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Seabrook | meno = John | titul = Cultural technology and the making of K-pop | url = http://www.newyorker.com/magazine/2012/10/08/factory-girls-2 | vydavateľ = The New Yorker | dátum vydania = 8. október 2012 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="huffingtonpost">{{Citácia periodika | priezvisko = Chen | meno = Peter | titul = 'Gangnam Style': How One Teen Immigrant Fell For K-Pop Music | url = http://www.huffingtonpost.com/2013/02/09/going-gangnam-how-one-tee_n_2529142.html | periodikum = The Huffington Post | deň = 9 | mesiac = februára | rok = 2013 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="theoneshots">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Black is the New K-Pop: Interview With 'Black K-Pop Fans' | url = http://www.theoneshots.com/black-is-the-new-k-pop-interview-with-black-k-pop-fans/ | vydavateľ = The One Shots | dátum vydania = 27. február 2013 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Kpop pre oči/uši">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-pop Music: For the Eyes or For the Ears? | url = http://seoulbeats.com/2011/10/k-pop-music-for-the-eyes-or-for-the-ears/ | vydavateľ = Seoulbeats | dátum vydania = 1. október 2011 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20120412091354/http://seoulbeats.com/2011/10/k-pop-music-for-the-eyes-or-for-the-ears/ | dátum archivácie = 2012-04-12 }}</ref> <ref name="ina">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rousee-Marquet | meno = Jennifer | titul = K-pop : the story of the well-oiled industry of standardized catchy tunes | url = http://www.inaglobal.fr/en/music/article/k-pop-story-well-oiled-industry-standardized-catchy-tunes | vydavateľ = Institut national de l'audiovisuel | dátum vydania = 29. november 2012 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="výcvik">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NYT Draws Attention to K-Pop Idol-Making Factories | url = http://english.chosun.com/site/data/html_dir/2011/10/27/2011102700691.html | vydavateľ = Chosun Ilbo | dátum vydania = 27. október 2011 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="cena výcviku">{{Citácia periodika | priezvisko = Yang | meno = Jeff | titul = Can Girls' Generation Break Through in America? | url = http://blogs.wsj.com/speakeasy/2012/02/06/can-girls-generation-break-through-in-america/ | periodikum = The Wall Street Journal | odkaz na periodikum = The Wall Street Journal | deň = 6 | mesiac = februára | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Int. Rise of K-pop">{{Citácia knihy | priezvisko = Choi | meno = JungBong | priezvisko2 = Maliangkay | meno2 = Roald | titul = K-pop – The International Rise of the Korean Music Industry | vydavateľ = Routledge | miesto = New York | deň = 15 | mesiac = 9 | rok = 2014 | isbn = 978-1-138-77596-1 | počet strán = 194 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="RS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benjamin | meno = Jeff | titul = The 10 K-Pop Groups Most Likely to Break in America | url = http://www.rollingstone.com/music/lists/the-10-k-pop-groups-most-likely-to-break-in-america-20120518 | vydavateľ = Rolling Stone | dátum vydania = 18. máj 2012 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Hybridity">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Doboo Shim | titul = Hybridity and the rise of Korean popular culture in Asia | url = http://journals.sagepub.com/doi/pdf/10.1177/0163443706059278 | vydavateľ = National University of Singapore | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="nadnárodnosť">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jung | meno = Eun-young | titul = Transnational Korea: A Critical Assessment of the Korean Wave in Asia and the United States | url = http://www.uky.edu/Centers/Asia/SECAAS/Seras/2009/06_Jung_2009.pdf | vydavateľ = University of California | miesto = San Diego | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Lyan, Irina">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lyan | meno = Irina | titul = Hallyu across the Desert: K-pop Fandom in Israel and Palestine | url = http://www.academia.edu/5737750/Hallyu_across_the_Desert_K-pop_Fandom_in_Israel_and_Palestine | vydavateľ = The Hebrew University of Jerusalem | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Rothman, Time">{{Citácia periodika | priezvisko = Rothman | meno = Lily | titul = Trend Alert: K-Pop Meets Country Music (and New Jersey) | url = http://entertainment.time.com/2013/02/15/trend-alert-k-pop-meets-country-music-and-new-jersey/ | periodikum = Time | odkaz na periodikum = Time (týždenník) | deň = 15 | mesiac = februára | rok = 2013 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="soompi slovník">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-Pop Culture Glossary | url = http://www.soompi.com/2012/01/21/kpop-culture-glossary/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 21. január 2012 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20161030143900/http://www.soompi.com/2012/01/21/kpop-culture-glossary/ | dátum archivácie = 2016-10-30 }}</ref> <ref name="teasery">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ho | meno = Stewart | titul = SNSD to Release Drama Teaser Today for Comeback Album | url = http://mwave.interest.me/en/kpop-news/article/24821/snsd-to-release-video-teaser | vydavateľ = CJ E&M | dátum vydania = 26. december 2012 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170330011850/http://mwave.interest.me/en/kpop-news/article/24821/snsd-to-release-video-teaser | dátum archivácie = 2017-03-30 }}</ref> <ref name="debut v televízii">{{Citácia periodika | priezvisko = Chace | meno = Zoe | titul = Gangnam Style: Three Reasons K-Pop Is Taking Over The World | url = http://www.npr.org/sections/money/2012/10/12/162740623/gangnam-style-three-reasons-k-pop-is-taking-over-the-world | periodikum = NPR | odkaz na periodikum = National Public Radio | deň = 22 | mesiac = októbra | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="ramstadwsj">{{Citácia periodika | priezvisko = Ramstad | meno = Evan | titul = Korea Counts Down Not Just To New Year, But to New Girls' Album | url = http://blogs.wsj.com/korearealtime/2012/12/31/korea-counts-down-not-just-to-new-year-but-to-new-girls-album/ | periodikum =The Wall Street Journal | odkaz na periodikum = The Wall Street Journal | deň = 31 | mesiac = decembra | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Kallen">{{Citácia knihy | priezvisko = Kallen | meno = Stuart A. | titul = K-Pop: Korea's Musical Explosion | vydavateľ = Lerner Publishing Group | rok = 2014 | isbn = 978-1-4677-2042-7 | strany = 37{{--}}38 | počet strán = 64 | dátum prístupu = 2017-02-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="billboardrevenue">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kwak | meno = Donnie | titul = PSY's 'Gangnam Style': The Billboard Cover Story | url = http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/474456/psys-gangnam-style-the-billboard-cover-story?page=0%2C1 | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 26. október 2012 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="afpindia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Remote Indian state hooked on Korean pop culture | url = https://www.dawn.com/news/627238 | vydavateľ = Dawn | dátum vydania = 9. máj 2011 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Jin 113–1312">{{Citácia periodika | priezvisko = Jin | meno = Dal Yong | priezvisko2 = Ryoo | meno2 = Woongjae | titul = Critical Interpretation of Hybrid K-Pop: The Global-Local Paradigm of English Mixing in Lyrics | url = http://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/03007766.2012.731721 | periodikum = Popular Music and Society | deň = 15 | mesiac = marca | rok = 2014 | ročník = 37 | číslo = 2 | strany = 113{{--}}131 | doi = 10.1080/03007766.2012.731721 | issn = 0300-7766 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Kpop&Swedish">{{Citácia periodika | priezvisko = Lindvall | meno = Helienne | titul = Behind the music: What is K-Pop and why are the Swedish getting involved? | url = https://www.theguardian.com/music/musicblog/2011/apr/20/k-pop-sweden-pelle-lidell | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | deň = 20 | mesiac = apríla | rok = 2011 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="K-Pop/U.S.">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Xu | meno = Tina | titul = The K-Pop/U.S. Music Connections You Never Knew Existed | url = http://www.fuse.tv/2013/02/kpop-connections-infographic | vydavateľ = Fuse | dátum vydania = 12. február 2013 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20180715235752/https://www.fuse.tv/2013/02/kpop-connections-infographic | dátum archivácie = 2018-07-15 }}</ref> <ref name="SXSW Panel">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hampp | meno = Andrew | titul = Secrets Behind K-Pop's Global Success Explored at SXSW Panel | url = http://www.billboard.com/biz/articles/news/global/1098373/secrets-behind-k-pops-global-success-explored-at-sxsw-panel | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 16. marec 2012 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="choreografia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-Pop success for easy choreography | url = http://english.donga.com/List/3/all/26/406060/1 | vydavateľ = The Dong-a Ilbo | dátum vydania = 16. apríl 2013 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Parris Goebel">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Huerta | meno = Heidi | titul = Meet The Mystery Dancer Who Choreographed Justin Bieber's 'Sorry' Music Video | url = http://www.mtv.com/news/2359309/kiwi-who-choreographed-justin-biebers-sorry/ | vydavateľ = MTV | dátum vydania = 23. október 2015 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170321072058/http://www.mtv.com/news/2359309/kiwi-who-choreographed-justin-biebers-sorry/ | dátum archivácie = 2017-03-21 }}</ref> <ref name="Tony Testa">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SHINee Takes Group Photo With Choreographer Tony Testa | url = https://www.soompi.com/2012/03/14/shinee-takes-group-photo-with-choreographer-tony-testa/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 14. marec 2012 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170329233517/https://www.soompi.com/2012/03/14/shinee-takes-group-photo-with-choreographer-tony-testa/ | dátum archivácie = 2017-03-29 }}</ref> <ref name="The Verge">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Flatley | meno = Joseph L. | titul = K-Pop takes America: how South Korea's music machine is conquering the world | url = http://www.theverge.com/2012/10/18/3516562/k-pop-invades-america-south-korea-pop-music-factory | vydavateľ = The Verge | dátum vydania = 18. október 2012 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="inquirer">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-pop’s slick productions win fans across Asia | url = http://lifestyle.inquirer.net/14895/k-pops-slick-productions-win-fans-across-asia/ | vydavateľ = Inquirer | dátum vydania = 21. september 2011 | dátum prístupu = 2017-02-27 | miesto = Manila | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="toptenmen">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = G-Dragon gets named in Singapore's Top 10 'Men of Style' list | url = http://www.allkpop.com/article/2012/01/g-dragon-gets-named-in-top-10-men-of-style-list | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 4. január 2012 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="3. najvlyvnejší v móde">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = G-Dragon Voted as This Era's 3rd Most Influential Person in Fashion | url = https://www.soompi.com/2011/07/23/experts-vote-g-dragon-this-eras-3rd-most-influential-person-in-fashion/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 23. júl 2011 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170330070029/https://www.soompi.com/2011/07/23/experts-vote-g-dragon-this-eras-3rd-most-influential-person-in-fashion/ | dátum archivácie = 2017-03-30 }}</ref> <ref name="Jeremy a CL">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jardine | meno = Jessica Jean | titul = Jeremy Scott and CL On Moschino, Pop Culture and the Power Of Girls | url = http://www.papermag.com/jeremy-scott-and-cl-on-moschino-pop-culture-and-the-power-of-girls-1427634656.html | vydavateľ = Paper | dátum vydania = 26. august 2015 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Jeremy a CL 2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mahlmeister | meno = Chrissy | titul = Bow Down To The Ultimate Besties Jeremy Scott And CL In 'Paper' Mag | url = http://www.mtv.com/news/2253244/jeremy-scott-cl-paper-mag/ | vydavateľ = MTV | dátum vydania = 27. august 2015 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160423153209/http://www.mtv.com/news/2253244/jeremy-scott-cl-paper-mag/ | dátum archivácie = 2016-04-23 }}</ref> <ref name="prehliadka">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-Pop Idols Add Star Power to Korean International Style Show in Japan | url = https://www.soompi.com/2012/01/25/kpop-stars-add-glitter-to-korean-international-style-show-in-japan/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 25. január 2012 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170330070031/https://www.soompi.com/2012/01/25/kpop-stars-add-glitter-to-korean-international-style-show-in-japan/ | dátum archivácie = 2017-03-30 }}</ref> <ref name="thajské obavy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Winn | meno = Patrick | titul = Warning: This fad may kill you | url = https://www.pri.org/stories/2010-08-24/warning-fad-may-kill-you | vydavateľ = Global Post | dátum vydania = 26. august 2010 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="NKfashion">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Choi | meno = Cheong Ho | titul = Fashion Also Influenced by South Korean Culture | url = http://www.dailynk.com/english/read.php?cataId=nk01500&num=7969 | vydavateľ = dailynk.com | dátum vydania = 21. júl 2011 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="zisk">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-Pop Leads Record Earnings from Cultural Exports | url = http://english.chosun.com/site/data/html_dir/2012/02/07/2012020700892.html | vydavateľ = The Chosun Ilbo | dátum vydania = 7. február 2012 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="export">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Korean Wave Gives Exports a Boost | url = http://english.chosun.com/site/data/html_dir/2012/05/31/2012053101166.html | vydavateľ = The Chosun Ilbo | dátum vydania = 31. máj 2012 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="The Jakarta Post">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Arditya | meno = Andreas D. | titul = ‘Hallyu’ to highlight Korea-Indonesia ties in March | url = http://www.thejakartapost.com/news/2013/01/05/hallyu-highlight-korea-indonesia-ties-march.html | vydavateľ = The Jakarta Post | dátum vydania = 5. január 2013 | dátum prístupu = 2017-02-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Enka">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = An | meno = Min-džong | titul = 지금 일본에 필요한건 돈이 아닌 정(情) | url = http://jpnews.kr/sub_read.html?uid=8082&section=sc1&section2=%C0%CE%B9%B0 | vydavateľ = JPNews | dátum vydania = 30. december 2010 | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po kórejsky}}</ref> <ref name="Masao Koga">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 고가 마사오 | url = http://terms.naver.com/entry.nhn?docId=1164528&mobile&cid=40942&categoryId=34377 | vydavateľ = Doosan Encyclopedia | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po kórejsky}}</ref> <ref name="encykorea">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 대중가요 | url = http://encykorea.aks.ac.kr/Contents/Index?contents_id=E0014802 | vydavateľ = Encyclopedia of Korean Culture | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po kórejsky}}</ref> <ref name="Add4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ADD4 | url = http://www.rockontherice.com/single-post/2016/06/11/new-reviews-1 | vydavateľ = Rock on the Rice | dátum vydania = 11. jún 2016 | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170330021146/http://www.rockontherice.com/single-post/2016/06/11/new-reviews-1 | dátum archivácie = 2017-03-30 }}</ref> <ref name="Kim Sisters">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dávid | meno = Teszár | titul = Kim, Mia - Csomagolhattok és mehettek vissza Szöulba | url = http://www.jazznoise.eu/index.php/egyeb-irasok/891-kim-mia-csomagolhattok-es-mehettek-vissza-szoeulba | vydavateľ = Quart | dátum vydania = 12. september 2011 | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po maďarsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170330002223/http://www.jazznoise.eu/index.php/egyeb-irasok/891-kim-mia-csomagolhattok-es-mehettek-vissza-szoeulba | dátum archivácie = 2017-03-30 }}</ref> <ref name="DJ DOC">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DJ DOC | url = http://rki.kbs.co.kr/english/program/program_artist_detail.htm?No=10198 | vydavateľ = KBS World | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20150107041107/http://rki.kbs.co.kr/english/program/program_artist_detail.htm?No=10198 | dátum archivácie = 2015-01-07 }}</ref> <ref name="hartong2006">{{Citácia knihy | priezvisko = Hartong | meno = Jan Laurens | titul = Musical Terms Worldwide: A Companion for the Musical Explorer | url = https://books.google.sk/books?id=KmMx0FA86QcC&pg=PA15&hl=sk#v=onepage&q&f=false | vydavateľ = Semar Publishers | rok = 2006 | isbn = 978-88-7778-090-4 | kapitola = East Asian Music | strany = 15 | počet strán = 233 | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="MTVIggy-3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What Is K-pop? (Page 3) | url = http://www.mtviggy.com/articles/k-pop-uncovered-intro/3/ | vydavateľ = MTV Iggy | dátum vydania = 30. august 2009 | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20151105174705/http://www.mtviggy.com/articles/k-pop-uncovered-intro/3/ | dátum archivácie = 2015-11-05 }}</ref> <ref name="založenie SM">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [news] SM Entertainment continues to cash in profit for the 3rd Quarter of 2010 | url = http://www.dkpopnews.net/2010/11/news-sm-entertainment-continues-to-cash.html | vydavateľ = Daily K Pop News | dátum vydania = 15. november 2010 | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20120323224434/http://www.dkpopnews.net/2010/11/news-sm-entertainment-continues-to-cash.html | dátum archivácie = 2012-03-23 }}</ref> <ref name="autogenerated1">{{Citácia periodika | priezvisko = MacIntyre | meno = Donald | titul = Flying Too High? | url = http://www.time.com/time/asia/covers/1101020729/story.html | periodikum = Time | odkaz na periodikum = Time (týždenník) | deň = 29 | mesiac = júla | rok = 2002 | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110308195903/http://www.time.com/time/asia/covers/1101020729/story.html | dátum archivácie = 2011-03-08 }}</ref> <ref name="MTVK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The first video on MTV K: BoA "My Name" | url = http://www.mtvk.com/news/story.jhtml?id=1535149 | vydavateľ = MTV K | dátum vydania = 26. jún 2006 | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20060705043754/http://www.mtvk.com/news/story.jhtml?id=1535149 | dátum archivácie = 2006-07-05 }}</ref> <ref name="vývoz 2008">{{Citácia periodika | priezvisko = Williamson | meno = Lucy | titul = South Korea's K-pop craze lures fans and makes profits | url = http://www.bbc.com/news/13191346 | periodikum = BBC | odkaz na periodikum = British Broadcasting Corporation | deň = 26 | mesiac = apríla | rok = 2011 | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="allkpopconcert">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TVXQ rakes in over $92 million in overseas concert revenues | url = http://www.allkpop.com/2013/05/tvxq-rakes-in-over-92-million-in-overseas-concert-revenues | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 2. máj 2013 | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="korea">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lee | meno = Seung-ah | titul = K-pop fan base continues to grow | url = http://www.korea.net/NewsFocus/Culture/view?articleId=104412 | vydavateľ = Korea.net | dátum vydania = 21. december 2012 | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20131212013121/http://www.korea.net/NewsFocus/Culture/view?articleId=104412 | dátum archivácie = 2013-12-12 }}</ref> <ref name="Turecko">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-POP İstanbul'u sallayacak! | url = http://www.milliyet.com.tr/k-pop-istanbul-u-sallayacak--editoruntavsiyesi-1727058/ | vydavateľ = Milliyet | dátum vydania = 24. jún 2013 | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po turecky}}</ref> <ref name="fankluby v Mexiku">{{Citácia periodika | priezvisko = Cave | meno = Damien | titul = For Migrants, New Land of Opportunity Is Mexico | url = http://www.nytimes.com/2013/09/22/world/americas/for-migrants-new-land-of-opportunity-is-mexico.html?_r=1&pagewanted=all& | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | deň = 21 | mesiac = septembra | rok = 2013 | dátum prístupu = 2017-03-03 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Gangnam Style-miliarda">{{Citácia periodika | titul = Gangnam Style hits one billion views on YouTube | url = http://www.bbc.com/news/technology-20812870 | periodikum = BBC | odkaz na periodikum = British Broadcasting Corporation | deň = 21 | mesiac = decembra | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="nytimeschoe">{{Citácia periodika | priezvisko = Choe | meno = Sang-hun | priezvisko2 = Rusell | meno2 = Mark | titul = Bringing K-Pop to the West | url = http://www.nytimes.com/2012/03/05/business/global/using-social-media-to-bring-korean-pop-music-to-the-west.html?pagewanted=all | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | deň = 4 | mesiac = marca | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="americké debuty">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Herman | meno = Tamar | titul = K-Pop Idols And The Formidable American Debut | url = http://kultscene.com/k-pop-idols-and-the-formidable-american-debut/ | vydavateľ = Kultscene | dátum vydania = 21. október 2014 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Soft Power">{{Citácia periodika | priezvisko = Constant | meno = Linda | titul = K-Pop Soft Power for the SK Government | url = http://www.huffingtonpost.com/linda-constant/kpop-soft-power-for-the-g_b_1088238.html | periodikum = Huffington Post | deň = 14 | mesiac = septembra | rok = 2011 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="The Economist">{{Citácia periodika | titul = South Korea’s soft power: Soap, sparkle and pop | url = http://www.economist.com/news/books-and-arts/21611039-how-really-uncool-country-became-tastemaker-asia-soap-sparkle-and-pop | periodikum = The Economist | deň = 9 | mesiac = augusta | rok = 2014 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="kherald2008">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kim | meno = Yoon-mi | titul = K-pop’s second wave | url = http://www.koreaherald.com/view.php?ud=20110821000264&ntn=0 | vydavateľ = The Korea Herald | dátum vydania = 21. august 2011 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="soompiyoutubeviews">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-Pop Videos Set New Record on YouTube | url = http://www.soompi.com/2012/01/02/kpop-videos-set-new-record-on-youtube/#.Unf5pFNVO28 | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 2. január 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20121126062247/http://www.soompi.com/2012/01/02/kpop-videos-set-new-record-on-youtube/#.Unf5pFNVO28 | dátum archivácie = 2012-11-26 }}</ref> <ref name="cnbcexports">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Naidu-Ghelani | meno = Rajeshni | titul = Move Over Bieber — Korean Pop Music Goes Global | url = http://www.cnbc.com/id/48157880 | vydavateľ = CNBC | dátum vydania = 16. júl 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="2012-štatistika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Park | meno = Jin-hai | titul = More K-pop stars looking overseas | url = http://www.koreatimes.co.kr/www/news/culture/2013/07/386_138851.html | vydavateľ = The Korea Times | dátum vydania = 8. júl 2013 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="mashableyoutube">{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Anita | priezvisko = Li | titul = K-Pop YouTube Views Triple in Past Year Thanks to 'Gangnam Style' | url = http://mashable.com/2013/07/16/k-pop-youtube-gangnam-style/#7VRHCqtQZaqN | vydavateľ = Mashable | dátum vydania = 16. júl 2013 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Japonsko-vývoz">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-pop's second wave | url = http://news.asiaone.com/News/Latest+News/Asia/Story/A1Story20110822-295555.html | vydavateľ = AsiaOne | dátum vydania = 22. august 2011 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20140927001844/http://news.asiaone.com/News/Latest+News/Asia/Story/A1Story20110822-295555.html | dátum archivácie = 2014-09-27 }}</ref> <ref name="scmpchina">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Leung | meno = Paggie | titul = Psy agency eyes China presence | url = http://www.scmp.com/business/china-business/article/1236393/psy-agency-eyes-china-presence | vydavateľ = South China Morning Post | dátum vydania = 13. máj 2013 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="koreatimesrevenue">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-pop opens new chapter in Asian music market | url = http://www.koreatimes.co.kr/www/news/culture/2013/09/201_91128.html | vydavateľ = The Korea Times | dátum vydania = 18. júl 2011 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Japonsko-vývoz 2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kim | meno = Ji-soo | titul = K-pop groups strong in Japan's music charts | url = http://www.koreatimes.co.kr/www/news/culture/2013/10/386_140990.html | vydavateľ = The Korea Times | dátum vydania = 12. august 2013 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Rain v New Yorku">{{Citácia periodika | priezvisko = Pareles | meno = Jon | titul = Korean Superstar Who Smiles and Says, 'I'm Lonely' | url = http://www.nytimes.com/2006/02/04/arts/music/korean-superstar-who-smiles-and-says-im-lonely.html | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | deň = 4 | mesiac = februára | rok = 2006 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Rain v Japonsku">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Cathy Rose A. Garcia | titul = Rain Becomes First K-Pop Star to Perform at Tokyo Dome | url = http://www.koreatimes.co.kr/www/news/art/2008/04/201_3621.html | vydavateľ = The Korea Times | dátum vydania = 27. máj 2007 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="WG Nobody klip">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Girls' Generation's 'Gee' Music Video surpasses 70 million views on Youtube | url = http://www.allkpop.com/2012/03/girls-generations-gee-music-video-surpasses-70-million-view-mark-on-youtube | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 31. marec 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="WG Billboard">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wonder Girls Enters Billboard Hot 100 | url = http://www.koreatimes.co.kr/www/news/art/2009/10/135_54025.html | vydavateľ = The Korea Times | dátum vydania = 22. október 2009 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="SM10WT">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = YesAsia.com proudly sponsors SMTOWN Live '10 World Tour in Los Angeles | url = http://www.yesasia.com/global/about-yesasia/yesasia-com-proudly-sponsors-smtown-live-10-world-tour-in-los-angeles/0-0-0-fcid.1452-en/press-releases.html | vydavateľ = YesAsia | dátum vydania = 20. september 2010 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="SM v Paríži">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chung | meno = Ah-young | titul = K-pop takes European fans by storm | url = http://www.koreatimes.co.kr/www/news/art/2012/05/201_88765.html | vydavateľ = The Korea Times | dátum vydania = 12. jún 2011 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="SM v LA">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hicap | meno = Johnathan M. | titul = SM Town Concert in L.A. Enters Billboard top 10 | url = http://www.highbeam.com/doc/1G1-239725270.html | vydavateľ = Manila Bulletin | dátum vydania = 18. október 2010 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170330174357/https://www.highbeam.com/doc/1G1-239725270.html | dátum archivácie = 2017-03-30 }}</ref> <ref name="SM Boxscore">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benjamin | meno = Jeff | titul = K-Pop Hits Madison Square Garden at SMTown Live | url = http://www.billboard.com/articles/news/465545/k-pop-hits-madison-square-garden-at-smtown-live | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 24. október 2011 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Big Bang MTV EMA">{{Citácia periodika | priezvisko = Frost | meno = Caroline | titul = MTV EMA Awards: Britney Spears Loses Out To BIGBANG, Lady Gaga, Justin Bieber, Bruno Mars, Eminem All Winners | url = http://www.huffingtonpost.co.uk/2011/11/07/mtv-ema-awards-britney-spears-lady-gaga-justin-bieber-bruno-mars_n_1079256.html | periodikum = Huffington Post | deň = 7 | mesiac = novembra | rok = 2011 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="GG v amerických programoch">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What does the United States think of Girls' Generation? | url = http://travel.cnn.com/seoul/play/what-will-us-think-girls-generation-481595/ | vydavateľ = CNN | dátum vydania = 3. február 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="K-Pop Hot 100">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-Pop Hot 100: BIGBANG Is Unstoppable | url = http://www.billboard.com/articles/news/502437/k-pop-hot-100-bigbang-is-unstoppable | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 13. marec 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="BigBang Performs at the Prudential Center">{{Citácia periodika | priezvisko = Caramanica | meno = Jon | titul = BigBang Performs at the Prudential Center | url = http://www.nytimes.com/2012/11/10/arts/music/bigbang-performs-at-the-prudential-center.html?_r=1& | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | deň = 9 | mesiac = novembra | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Alive Tour">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benjamin | meno = Jeff | priezvisko2 = Oak | meno2 = Jessica | titul = BIGBANG Reflect on Their World Tour in Exclusive Q&A | url = http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/1549346/bigbang-reflect-on-their-world-tour-in-exclusive-qa | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 21. február 2013 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="2NE1 Box Score">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kamarudin | meno = Syahida | titul = 2NE1 ranked 29 on Billboard Boxscore | url = https://sg.news.yahoo.com/2ne1-ranked-29-billboard-boxscore-210756747.html | vydavateľ = Yahoo | dátum vydania = 15. september 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="PSY MTV EMA">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Winner's list: 2012 MTV EMA | url = http://www.mtv.com/news/1697148/2012-ema-winners-list/ | vydavateľ = MTV | dátum vydania = 11. november 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160115101842/http://www.mtv.com/news/1697148/2012-ema-winners-list/ | dátum archivácie = 2016-01-15 }}</ref> <ref name="2NE1 koncert 2012">{{Citácia periodika | priezvisko = Pareles | meno = Jon | titul = The Best Concerts of 2012, as Seen by Times Critics | url = http://www.nytimes.com/2012/12/27/arts/music/the-best-concerts-of-2012-as-seen-by-times-critics.html | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | deň = 26 | mesiac = decembra | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="f(x) na SXSW">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = f(x) | url = http://schedule.sxsw.com/2013/events/event_MS22157 | vydavateľ = SXSW | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="f(x) na SXSW 2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Oak | meno = Jessica | titul = f(x) Talks About Performing as First K-Pop Act at SXSW | url = http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/1554467/fx-talks-about-performing-as-first-k-pop-act-at-sxsw | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 26. marec 2013 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="SJ v Južnej Amerike">{{Citácia periodika | priezvisko = Bae | meno = Soo-min | titul = Boy band Super Junior to tour South America | url = http://www.koreaherald.com/view.php?ud=20130311000617 | periodikum = The Korea Herald | deň = 11 | mesiac = marca | rok = 2013 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="TVXQ v Jokohame">{{Citácia periodika | priezvisko = Huh | meno = Yoon-jin | titul = TVXQ draws 140,000 fans in Yokohama | url = http://koreatimes.co.kr/www/news/nation/2013/08/398_141356.html | periodikum = The Korea Times | deň = 19 | mesiac = augusta | rok = 2013 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="GG YouTube cena">{{Citácia periodika | priezvisko = Yang | meno = Jeff | titul = Why Girls’ Generation and K-Pop Won Big at the YouTube Music Awards | url = http://blogs.wsj.com/speakeasy/2013/11/04/why-girls-generation-and-k-pop-won-big-at-the-youtube-music-awards/ | periodikum = The Wall Street Journal | odkaz na periodikum = The Wall Street Journal | deň = 4 | mesiac = novembra | rok = 2013 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="2NE1 a Surface Pro 3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benjamin | meno = Jeff | titul = Watch Microsoft Brilliantly Shade Apple With 2NE1's K-Pop Hit in New Ad | url = http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/6214538/microsoft-commercial-2ne1-i-am-the-best-k-pop-ad-apple | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 13. august 2014 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="BB 1,5 milióna divákov">{{Citácia periodika | priezvisko = Hancocks | meno = Paula | priezvisko2 = Sit | meno2 = Jane | titul = Will South Korea's military service derail K-pop mega-group Big Bang? | url = http://edition.cnn.com/2016/09/08/asia/big-bang-k-pop-talk-asia/ | periodikum = CNN | odkaz na periodikum = CNN | deň = 9 | mesiac = septembra | rok = 2016 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="BB Čína">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Son | meno = Mi-gjong | titul = 빅뱅, 韓가수 최다 中 11개도시-18만명 동원 투어 성료.."다시 올 것" | url = http://osen.mt.co.kr/article/G1110236379 | vydavateľ = Osen | dátum vydania = 31. august 2015 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po kórejsky}}</ref> <ref name="BB Japonsko">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 【ライブレポート】5万5000人が東京ドーム揺らす。BIGBANG、史上初の3年連続＆91万人動員の日本ツアー終了 | url = https://www.barks.jp/news/?id=1000124598 | vydavateľ = Barks Japan Music Network | dátum vydania = 24. február 2016 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po japonsky}}</ref> <ref name="BB USA">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benjamin | meno = Jeff | titul = BIGBANG Announce Huge Arena Tour for America This Fall | url = http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/6576209/bigbang-america-tour-2015 | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 27. máj 2015 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="BB Austrália/Kanada">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Patch | meno = Nick | titul = K-pop band Big Bang doing booming business in Toronto | url = https://www.thestar.com/entertainment/music/2015/09/26/k-pop-band-big-bang-doing-booming-business-in-toronto.html | vydavateľ = The Star | dátum vydania = 26. september 2015 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="SJ TCA">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jeon | meno = Su Mi | titul = Super Junior Wins Choice International Artist at 2015 Teen Choice Awards | url = http://mwave.interest.me/en/kpop-news/article/96795/super-junior-wins-teenchoiceaward | vydavateľ = Mwave | dátum vydania = 17. august 2015 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170303043950/http://mwave.interest.me/en/kpop-news/article/96795/super-junior-wins-teenchoiceaward | dátum archivácie = 2017-03-03 }}</ref> <ref name="Wings v UK Album Chart">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BTS's "WINGS" Makes History As First Korean Album On UK's Official Charts | url = https://www.soompi.com/2016/10/15/btss-wings-history-as-first-korean-album-uks-official-chart/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 15. október 2016 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170330082906/https://www.soompi.com/2016/10/15/btss-wings-history-as-first-korean-album-uks-official-chart/ | dátum archivácie = 2017-03-30 }}</ref> <ref name="Wings v Billboard 200">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benjamin | meno = Jeff | titul = BTS' 'Wings' Sets New U.S. Record for Highest-Charting, Best-Selling K-Pop Album | url = http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/7542131/bts-wings-highest-charting-best-selling-kpop-album-billboard-200 | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 17. október 2016 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Wings 2. týždeň">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benjamin | meno = Jeff | titul = BTS Extend Chart Dominance: 'Wings' Spends 2nd Week on Billboard 200, 'Blood Sweat & Tears' Debuts on Canadian Hot 100 | url = http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/7550142/bts-wings-billboard-200-blood-sweat-tears-canadian-hot-100 | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 24. október 2016 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="big3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The big 3 of Korean pop music and entertainment | url = http://english.donga.com/List/3/all/26/401789/1 | vydavateľ = The Dong-A Ilbo | dátum vydania = 26. júl 2011 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Se7en a JYP">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Se7en: "I Had to Audition in Front of JYP for 'When I Can't Sing'" | url = https://www.soompi.com/2012/02/28/se7en-i-had-to-audition-in-front-of-jyp-for-when-i-cant-sing/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 28. február 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170329233934/https://www.soompi.com/2012/02/28/se7en-i-had-to-audition-in-front-of-jyp-for-when-i-cant-sing/ | dátum archivácie = 2017-03-29 }}</ref> <ref name="K-pop star">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SM-YG-JYP band together to find the next K-pop star through new TV program | url = http://www.allkpop.com/2011/07/sm-yg-jyp-band-together-to-find-the-next-k-pop-star-through-new-tv-program | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 5. júl 2011 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="UAM 2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = United Asia Management to hold a 'talent meeting' at the 16th 'Busan International Film Festival' | url = http://www.allkpop.com/2011/09/united-asia-management-to-hold-a-talent-meeting-at-the-16th-busan-international-film-festival | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 8. september 2011 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="UAM">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lee | meno = Hwa-jung | titul = Global Star Agency, United Asia Management | url = http://www.hancinema.net/global-star-agency-united-asia-management-29846.html | vydavateľ = Hancinema | dátum vydania = 6. máj 2011 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="2006 digitálny trh">{{Citácia periodika | priezvisko = McClure | meno = Steve | titul = Digital Asia | url = https://books.google.sk/books?id=6hUEAAAAMBAJ&pg=PA23&redir_esc=y&hl=sk#v=onepage&q&f=false | periodikum = Billboard | rok = 2006 | issn = 0006-2510 | strany = 23 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="FB a YT">{{Citácia periodika | priezvisko = Kim | meno = Yoon-mi | titul = Successful social marketing translates into profits for K-pop acts | url = http://view.koreaherald.com/kh/view.php?ud=20120824000925&cpv=0 | periodikum = The Korea Herald | deň = 24 | mesiac = augusta | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20120911191616/http://view.koreaherald.com/kh/view.php?ud=20120824000925&cpv=0 | dátum archivácie = 2012-09-11 }}</ref> <ref name="Viki">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boom Tube: How Viki Is Creating The Global Hulu | url = https://www.fastcompany.com/1842719/boom-tube-how-viki-creating-global-hulu?show_rev_content | vydavateľ = Fast Company | dátum vydania = 13. júl 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="케이팝에 왜 열광하지?…케이팝의 두 얼굴">{{Citácia periodika | priezvisko = I | meno = Tong-jon | titul = "케이팝에 왜 열광하지?"…케이팝의 두 얼굴 | url = http://www.pressian.com/news/article.html?no=37865 | periodikum = PRESSian | deň = 11 | mesiac = januára | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po kórejsky}}</ref> <ref name="ceny digitálneho sťahovania">{{Citácia periodika | priezvisko = Nakashima | meno = Ryan | priezvisko2 = Lee | meno2 = You-kyung | titul = PSY's riches from 'Gangnam Style' not made at home | url = http://bigstory.ap.org/article/cashing-gangnam-styles-youtube-fame | periodikum = Associated Press | deň = 6 | mesiac = decembra | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130113112915/http://bigstory.ap.org/article/cashing-gangnam-styles-youtube-fame | dátum archivácie = 2013-01-13 }}</ref> <ref name="Digital Music Report 2012">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Digital Music Report 2012 | url = http://www.ifpi.org/content/library/DMR2012.pdf | vydavateľ = IFPI | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20161205091833/http://www.ifpi.org/content/library/DMR2012.pdf | dátum archivácie = 2016-12-05 }}</ref> <ref name="cestovný ruch">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Real Reason Behind K-Pop’s Success | url = http://musicglobalization.com/2012/11/27/the-real-reason-behind-k-pops-success/ | vydavateľ = Music Globalization | dátum vydania = 27. november 2012 | dátum prístupu = 2017-03-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="RIAJ Yearbook 2007">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RIAJ: Yearbook 2007 | url = http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2007E.pdf | vydavateľ = Recording Industry Association of Japan | strany = 24 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170913040803/http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2007E.pdf | dátum archivácie = 2017-09-13 }}</ref> <ref name="RIAJ Yearbook 2008">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RIAJ: Yearbook 2008 | url = http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2008E.pdf | vydavateľ = Recording Industry Association of Japan | strany = 24 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20151208113113/http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2008E.pdf | dátum archivácie = 2015-12-08 }}</ref> <ref name="RIAJ Yearbook 2009">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RIAJ: Yearbook 2009 | url = http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2009E.pdf | vydavateľ = Recording Industry Association of Japan | strany = 24 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20151208124023/http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2009E.pdf | dátum archivácie = 2015-12-08 }}</ref> <ref name="RIAJ Yearbook 2010">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RIAJ: Yearbook 2010 | url = http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2010E.pdf | vydavateľ = Recording Industry Association of Japan | strany = 24 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20151208115856/http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2010E.pdf | dátum archivácie = 2015-12-08 }}</ref> <ref name="RIAJ Yearbook 2011">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RIAJ: Yearbook 2011 | url = http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2011E.pdf | vydavateľ = Recording Industry Association of Japan | strany = 24 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20151208120858/http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2011E.pdf | dátum archivácie = 2015-12-08 }}</ref> <ref name="RIAJ Yearbook 2012">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RIAJ: Yearbook 2012 | url = http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2012E.pdf | vydavateľ = Recording Industry Association of Japan | strany = 24 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20151208165021/http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2012E.pdf | dátum archivácie = 2015-12-08 }}</ref> <ref name="RIAJ Yearbook 2013">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RIAJ: Yearbook 2013 | url = http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2013E.pdf | vydavateľ = Recording Industry Association of Japan | strany = 24 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20151208162344/http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2013E.pdf | dátum archivácie = 2015-12-08 }}</ref> <ref name="grammy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marchand | meno = Ruby | titul = Trade Mission Engages Key Korean Music Professionals | url = http://www.grammy.com/blogs/trade-mission-engages-key-korean-music-professionals | vydavateľ = Grammy Award | dátum vydania = 13. september 2012 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="RIAJ Yearbook 2014">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RIAJ: Yearbook 2014 | url = http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2014E.pdf | vydavateľ = Recording Industry Association of Japan | strany = 24 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20151208133001/http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2014E.pdf | dátum archivácie = 2015-12-08 }}</ref> <ref name="RIAJ Yearbook 2015">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RIAJ: Yearbook 2015 | url = http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2015E.pdf | vydavateľ = Recording Industry Association of Japan | strany = 24 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20151208104131/http://www.riaj.or.jp/riaj/pdf/issue/industry/RIAJ2015E.pdf | dátum archivácie = 2015-12-08 }}</ref> <ref name="CT">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-Pop, Marketing, & Image | url = http://globalization.anthro-seminars.net/old-case-studies/kpop/k-pop-marketing-image/ | vydavateľ = Davidson College | dátum vydania = 25. marec 2012 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="vytváranie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Leong | meno = Melissa | titul = How Korea became the world’s coolest brand | url = http://business.financialpost.com/news/retail-marketing/how-korea-became-the-worlds-coolest-brand | vydavateľ = Financial Post | dátum vydania = 2. august 2014 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="výcvik 2">{{Citácia periodika | priezvisko = Woo | meno = Jaeyeon | titul = Journey to K-Pop Star, 'I Am.' | url = http://blogs.wsj.com/korearealtime/2012/05/03/journey-to-k-pop-star-i-am | periodikum = The Wall Street Journal | odkaz na periodikum = The Wall Street Journal | deň = 3 | mesiac = mája | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="jazyky">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kim | meno = Lana | url = http://www.kpopstarz.com/articles/4143/20120207/yg-jyp-sm.htm | titul = KPop's Frontiers: How Does the Big 3 Teach Foreign Languages to Their Trainees? | vydavateľ = Kpopstarz | dátum vydania = 7. február 2012 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20120210222849/http://www.kpopstarz.com/articles/4143/20120207/yg-jyp-sm.htm | dátum archivácie = 2012-02-10 }}</ref> <ref name="cena výcviku 2">{{Citácia periodika | priezvisko = MacIntyre | meno = Donald | titul = Show Me the Money [Are Korea's pop stars being underpaid] | url = http://content.time.com/time/magazine/article/0,9171,322682,00.html | periodikum = Time | odkaz na periodikum = Time (týždenník) | deň = 29 | mesiac = júla | rok = 2002 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160216060156/http://content.time.com/time/magazine/article/0,9171,322682,00.html | dátum archivácie = 2016-02-16 }}</ref> <ref name="EXO200">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benjamin | meno = Jeff | titul = EXO-K's 'Overdose' EP Enters Billboard 200 | url = http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/6084721/exo-k-overdose-ep-enters-billboard-200 | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 15. máj 2014 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="soompi-glossary">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-Pop Culture Glossary | url = http://www.soompi.com/2012/01/21/kpop-culture-glossary/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 21. január 2012 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170731113617/https://www.soompi.com/2012/01/21/kpop-culture-glossary/ | dátum archivácie = 2017-07-31 }}</ref> <ref name="úklon">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The importance of the 90-degree bow in K-pop | url = http://seoulbeats.com/2011/10/the-importance-of-the-90-degree-bow-in-k-pop/ | vydavateľ = Seoulbeats | dátum vydania = 24. október 2011 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="idol">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Park | meno = Sun-young | titul = A Korean Idol's Life: Sweat and Sleepless Nights | url = http://koreajoongangdaily.joins.com/news/article/article.aspx?aid=2916729 | vydavateľ = Korean JoongAng Daily | dátum vydania = 18. február 2010 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="líder">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is a Leader in KPOP? | url = http://seoulbeats.com/2011/06/what-is-a-leader-in-kpop/ | vydavateľ = Seoulbeats | dátum vydania = 15. jún 2011 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="SS501">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ソロでの活躍がめざましい各グループのマンネたち | url = http://hwaiting.jp/?p=13461 | vydavateľ = Hwaiting! Hallyu News & Magazine | dátum vydania = 22. február 2013 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po japonsky}}</ref> <ref name="soompi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How the Terms "Sunbae" and "Hoobae" Work in the K-Pop Industry | url = https://www.soompi.com/2011/10/27/confusing-girl-group-geneaologysunbae-and-hoobae-relationship-explained/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 27. október 2011 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170330070035/https://www.soompi.com/2011/10/27/confusing-girl-group-geneaologysunbae-and-hoobae-relationship-explained/ | dátum archivácie = 2017-03-30 }}</ref> <ref name="oppa-hyung">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kim | meno = Sunny | titul = K-pop dictionary: Oppa, Hyung | url = http://www.mtvk.com/2010/10/12/k-pop-dictionary-oppa-hyung | vydavateľ = MTV Korea | dátum vydania = 12. október 2010 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20101116171420/http://www.mtvk.com/2010/10/12/k-pop-dictionary-oppa-hyung | dátum archivácie = 2010-11-16 }}</ref> <ref name="unni">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kim | meno = Sunny | titul = K-pop dictionary: Unni, noona | url = http://www.mtvk.com/2010/09/28/k-pop-dictionary-unni-noona/ | vydavateľ = MTV Korea | dátum vydania = 28. september 2010 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20101018185502/http://www.mtvk.com/2010/09/28/k-pop-dictionary-unni-noona/ | dátum archivácie = 2010-10-18 }}</ref> <ref name="hwaiting">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-pop dictionary: Hwaiting! Fighting! 화이팅 | url = http://mtvk.com/2010/11/25/k-pop-dictionary-hwaiting-fighting-%ED%99%94%EC%9D%B4%ED%8C%85/ | vydavateľ = MTV Korea | dátum vydania = 25. november 2010 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110825014939/http://mtvk.com/2010/11/25/k-pop-dictionary-hwaiting-fighting-%ED%99%94%EC%9D%B4%ED%8C%85/ | dátum archivácie = 2011-08-25 }}</ref> <ref name="däsang a bonsang">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Winners from the 21st Seoul Music Awards | url = http://www.allkpop.com/2012/01/winners-from-the-21st-seoul-music-awards | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 19. január 2012 | dátum prístupu = 2017-03-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="AK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IU achieves a certified all-kill with 'The Red Shoes' | url = http://www.allkpop.com/article/2013/10/iu-achieves-a-certified-all-kill-with-the-red-shoes | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 9. október 2013 | dátum prístupu=2017-03-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="PK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IU Reigns Over Charts With Perfect All-Kill For "Through The Night" | url = https://www.soompi.com/2017/03/26/iu-reigns-charts-perfect-kill-night/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 26. marec 2017 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170326202004/https://www.soompi.com/2017/03/26/iu-reigns-charts-perfect-kill-night/ | dátum archivácie = 2017-03-26 }}</ref> <ref name="nymagazine20121010">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Stoeffel | meno = Kat | titul = Grown Men Creepily Moved by South Korean Girl Groups | url = http://nymag.com/thecut/2012/10/grown-men-moved-by-south-korean-girl-groups.html | vydavateľ = New York | dátum vydania = 1. október 2012 | dátum prístupu=2017-03-26 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="JYJ koncert">{{Citácia periodika | priezvisko = Woo | meno = Jae-yeon | titul = Latest K-Pop Invasion: The Fans | url = http://blogs.wsj.com/korearealtime/2012/06/15/latest-k-pop-invasion-the-fans/ | periodikum = The Wall Street Journal | odkaz na periodikum = The Wall Street Journal | deň = 15 | mesiac = júna | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="JYJ v Barcelone">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JYJ First K-Pop Band to Perform Solo in Europe | url = http://english.chosun.com/site/data/html_dir/2011/10/31/2011103100599.html | vydavateľ = The Chosun Ilbo | dátum vydania = 31. október 2011 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="project">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hong | meno = Grace | titul = KPOP 101: Fanclubs | url = http://www.webcitation.org/68glevxLf | vydavateľ = Project Obangsaek | dátum vydania = 25. apríl 2011 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="visitkorea profile">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://english.visitkorea.or.kr/enu/CU/CU_EN_8_7_1_5.jsp | titul = Big Bang | vydavateľ = Korea Tourism Organization | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="color wars">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 아이돌 팬 '응원 풍선 색깔찾기 전쟁' | url = http://www.hani.co.kr/arti/culture/entertainment/482535.html | vydavateľ = Hankyoreh | dátum vydania = 13. jún 2011 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po kórejsky}}</ref> <ref name="ryža">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'Rice wreaths' indicate that K-Pop fandoms are becoming more mature | url = http://www.allkpop.com/article/2011/08/rice-wreaths-indicate-that-k-pop-fandoms-are-becoming-more-mature | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 16. august 2011 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="obedy">{{Citácia periodika | titul = Video: Treating Your Idol to Lunch Is the True Test of Fandom | url = http://blogs.wsj.com/korearealtime/2012/02/24/video-treating-your-idol-to-lunch-is-the-true-test-of-fandom/ | periodikum = The Wall Street Journal | odkaz na periodikum = The Wall Street Journal | deň = 24 | mesiac = februára | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130312005211/http://blogs.wsj.com/korearealtime/2012/02/24/video-treating-your-idol-to-lunch-is-the-true-test-of-fandom/ | dátum archivácie = 2013-03-12 }}</ref> <ref name="Ramstad">{{Citácia periodika | priezvisko = Ramstad | meno = Evan | titul = Behind K-pop's Pop: The Work of Fans | url = http://blogs.wsj.com/korearealtime/2012/08/14/behind-k-pops-pop-the-work-of-fans/ | periodikum = The Wall Street Journal | odkaz na periodikum = The Wall Street Journal | deň = 14 | mesiac = augusta | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="sasäng">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Soh | meno = Elizabeth | titul = 'Sasaeng Stalkers' (Part 1): K-pop fans turn to blood, poison for attention | url = https://sg.style.yahoo.com/blogs/singapore-showbiz/sasaeng-groupies-gone-wild-part-1-k-fans-141105992.html | vydavateľ = Yahoo! Singapore | dátum vydania = 2. august 2012 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="sasäng 2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yim | meno = Seung-hye | titul = When an autograph isn't enough | url = http://koreajoongangdaily.joins.com/news/article/article.aspx?aid=2951370 | vydavateľ = Korea JoongAng Daily | dátum vydania = 13. apríl 2012 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="mb">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.highbeam.com/doc/1G1-292631282.html | titul = JYJ members confirm invasion of privacy, surveillance by stalker fans | vydavateľ = Manila Bulletin | dátum vydania = 10. marec 2012 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170330174402/https://www.highbeam.com/doc/1G1-292631282.html | dátum archivácie = 2017-03-30 }}</ref> <ref name="Čunsu">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JYJ issues official apology + discusses their South American concerts | url = http://www.allkpop.com/article/2012/03/jyj-issues-official-apology-discusses-their-south-american-concerts | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 9. marec 2012 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="manažér">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Idol manager of 10 years discloses his memories of sasaeng fans | url = http://www.allkpop.com/2012/03/idol-manager-of-10-years-discloses-his-memories-of-sasaeng-fans | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 15. marec 2012 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Jučchon">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JYJ 박유천, 사생팬들이 주차장에 CCTV까지? ‘충격’ | url = http://news.nate.com/view/20120710n20652?mid=e0100 | vydavateľ = Nate | dátum vydania = 10. júl 2012 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po kórejsky}}</ref> <ref name="Junho">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TVXQ Member Recovers from Poisoning | url = https://www.soompi.com/2006/10/16/tvxq-member-recovers-from-poisoning/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 16. október 2006 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170329234723/https://www.soompi.com/2006/10/16/tvxq-member-recovers-from-poisoning/ | dátum archivácie = 2017-03-29 }}</ref> <ref name="JYJ audio">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JYJ's Sasaeng fan at the center of the recorded audio clip speaks up | url = http://www.allkpop.com/2012/03/jyjs-sasaeng-fan-at-the-center-of-the-recorded-audio-clip-speaks-up | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 10. marec 2012 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="zákon">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kim | meno = Se-jeong | titul = Stalkers to face harsher punishment | url = https://www.koreatimes.co.kr/www/news/nation/2016/01/116_196665.html | vydavateľ = Korea Times | dátum vydania = 28. január 2016 | dátum prístupu = 2017-03-26 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="HuH">{{Citácia periodika | priezvisko = Tacopino | meno = Joe | titul = South Korea blasts pop music, propaganda over the border | url = http://www.nydailynews.com/news/world/south-korea-blasts-pop-music-propaganda-border-article-1.184065 | periodikum = New York Daily News | odkaz na periodikum = Daily News | deň = 7 | mesiac = júna | rok = 2010 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="reproduktory">{{Citácia periodika | priezvisko = Jimenez | meno = Justin | titul = South Korean Propaganda Blasts | url = http://content.time.com/time/world/article/0,8599,1993376,00.html | periodikum = Time | odkaz na periodikum = Time (týždenník) | deň = 7 | mesiac = júna | rok = 2010 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170409042915/http://content.time.com/time/world/article/0,8599,1993376,00.html | dátum archivácie = 2017-04-09 }}</ref> <ref name="psychologická vojna">{{Citácia periodika | titul = Girl Bands to Assist in 'Psychological Warfare' | url = http://english.chosun.com/site/data/html_dir/2010/06/11/2010061100432.html | periodikum = Čoson Ilbo | deň = 11 | mesiac = júna | rok = 2010 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Pak Kun-hje">{{Citácia periodika | autor = By K.J. Kwon | autor2 = Jethro Mullen | titul = North Korean video evokes 'Gangnam Style' to taunt South Korean candidate | url = http://edition.cnn.com/2012/09/20/world/asia/north-korea-gangnam-video/index.html | periodikum = CNN | odkaz na periodikum = CNN | deň = 20 | mesiac = septembra | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Obama">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Remarks by President Obama at Hankuk University | url = https://obamawhitehouse.archives.gov/the-press-office/2012/03/26/remarks-president-obama-hankuk-university | vydavateľ = White House | dátum vydania = 26. marec 2012 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Pan Ki-mun">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Pan Ki-mun | titul = Secretary-General’s address to the National Assembly of the Republic of Korea: “The United Nations and Korea: Together, Building the Future We Want” [as prepared for delivery] | url = https://www.un.org/sg/en/content/sg/statement/2012-10-30/secretary-general%E2%80%99s-address-national-assembly-republic-korea-%E2%80%9C | vydavateľ = United Nations Secretary-General | dátum vydania = 30. október 2012 | dátum prístupu = 2017-03-27 | miesto = Seoul | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Nulandová">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Daily Press Briefing - October 3, 2012 | url = https://2009-2017.state.gov/r/pa/prs/dpb/2012/10/198646.htm | vydavateľ = Bureau of Public Affairs | dátum vydania = 3. október 2012 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Nulandová 2">{{Citácia periodika | priezvisko = Lee | meno = Chi-dong | titul = Psy-loving Nuland hopes for closer Korea-US-Japan ties | url = http://english.yonhapnews.co.kr/n_interview/2012/11/11/13/4801000000AEN20121111000100315F.HTML | periodikum = Jonhap | dátum vydania = 12. november 2012 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Hugo Swire">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Anglo-Korean Society Dinner | url = https://www.gov.uk/government/speeches/anglo-korean-society-dinner | vydavateľ = Foreign & Commonwealth Office | dátum vydania = 23. november 2012 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Espinozová">{{Citácia periodika | titul = Peruvian vice president hopes for further economic ties | url = http://english.yonhapnews.co.kr/national/2013/02/26/26/0301000000AEN20130226000251315F.HTML | periodikum = Jonhap | deň = 26 | mesiac = februára | rok = 2013 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="THAAD 1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Frater | meno = Patrick | titul = China Reportedly Bans Korean TV Content, Talent | url = http://variety.com/2016/biz/asia/china-confirms-ban-on-korean-content-talent-1201830391/ | vydavateľ = Variety | dátum vydania = 4. august 2016 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="THAAD 2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fu | meno = Eva | titul = K-Pop Stars Become Scapegoats in China's Protests Against Anti-Missile Deployment | url = http://www.theepochtimes.com/n3/2133809-k-pop-stars-become-scapegoats-in-chinas-protests-against-anti-missile-deployment/ | vydavateľ = Epoch Times | dátum vydania = 7. august 2016 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170329235647/http://www.theepochtimes.com/n3/2133809-k-pop-stars-become-scapegoats-in-chinas-protests-against-anti-missile-deployment/ | dátum archivácie = 2017-03-29 }}</ref> <ref name="THAAD 3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brzeski | meno = Patrick | titul = China Takes Aim at K-pop Stars Amid Korean Missile-Defense Dispute | url = http://www.hollywoodreporter.com/news/china-takes-aim-at-k-916395 | vydavateľ = Hollywood Reporter | dátum vydania = 2. august 2016 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="plagiátorstvo 1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chamberlain | meno = Adrian | titul = Victoria songwriter compensated after melodies plagiarized by South Korean pop star | url = http://globalnews.ca/news/123460/victoria-songwriter-compensated-after-melodies-plagiarized-by-south-korean-pop-star/ | vydavateľ = Global News | dátum vydania = 15. jún 2011 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="plagiátorstvo 2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dixon | meno = Tom | titul = The Journey of Cultural Globalization in Korean Pop Music | url = http://www.e-ir.info/2011/08/17/the-journey-of-cultural-globalization-in-korean-pop-music/#_ftnref16 | vydavateľ = e-International Relations | dátum vydania = 17. august 2011 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="plagiátorstvo 3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-Pop's Plague of Plagiarism | url = https://www.soompi.com/2010/04/26/kpops-plague-of-plagiarism/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 26. apríl 2010 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170329235440/https://www.soompi.com/2010/04/26/kpops-plague-of-plagiarism/ | dátum archivácie = 2017-03-29 }}</ref> <ref name="preberanie kultúry 1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tucci | meno = Sherry | titul = When K-pop culturally appropriates | url = https://www.dailydot.com/upstream/kpop-hip-hop-culture-appropriation/ | vydavateľ = The Daily Dot | dátum vydania = 2. apríl 2016 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="preberanie kultúry 2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Shepherd | meno = Julianne Escobedo | titul = K-Pop Boy Band BIGBANG's Vid for 'Bang Bang Bang' Is Actually Explosive | url = http://themuse.jezebel.com/k-pop-boy-band-bigbangs-vid-for-bang-bang-bang-is-actua-1708700271 | vydavateľ = The Muse | dátum vydania = 3. jún 2015 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170221010546/http://themuse.jezebel.com/k-pop-boy-band-bigbangs-vid-for-bang-bang-bang-is-actua-1708700271 | dátum archivácie = 2017-02-21 }}</ref> <ref name="Dark side">{{Citácia periodika | priezvisko = Williamson | meno = Lucy | titul = The dark side of South Korean pop music | url = http://www.bbc.co.uk/news/world-asia-pacific-13760064 | periodikum = BBC | odkaz na periodikum = British Broadcasting Corporation | deň = 15 | mesiac = júna | rok = 2011 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="sexualizácia 1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Sexualisation of Women in KPOP | url = http://www.averral.com/blog/2012/11/the-sexualisation-of-women-in-kpop/ | vydavateľ = Averral | dátum vydania = 22. november 2012 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="sexualizácia 2">{{Citácia periodika | titul = Should a law ban sexualizing of K-pop teens? | url = http://www.koreaherald.com/view.php?ud=20110720000617 | periodikum = Korea Herald | deň = 20 | mesiac = júla | rok = 2011 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="sexualizácia 3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lee | meno = Hyo-won | titul = South Korean Law to Protect Young K-Pop Stars From Sexualization, Overwork | url = http://www.billboard.com/biz/articles/news/global/6150361/south-korean-law-to-protect-young-k-pop-stars-from-sexualization | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 8. júl 2014 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="sexualizácia 4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Reading the Lolita Effect in South Korea, Part 1: The role of K-pop and the Korean media in sexual socialization and the formation of body image | url = https://thegrandnarrative.com/2010/12/16/lolita-effect-korea-sexual-socialization-body-image/ | vydavateľ = The Grand Narrative | dátum vydania = 16. december 2010 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="sexualizácia 5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kim | meno = Soyoung | titul = Female Empowerment or Exploitation? | url = http://www.thecrimson.com/column/k-pop-generation/article/2013/10/8/Female_Empowerment_Exploitation_Kpop/ | vydavateľ = The Harvard Crimson | dátum vydania = 8. október 2013 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="exploatácia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Seo Kang Joon Reveals 5urprise's Dorm Life | url = https://www.soompi.com/2014/05/06/seo-kang-joon-reveals-5urprises-dorm-life/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 6. máj 2014 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170330071543/https://www.soompi.com/2014/05/06/seo-kang-joon-reveals-5urprises-dorm-life/ | dátum archivácie = 2017-03-30 }}</ref> <ref name="výzor na úkor hudby 1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How K-pop may have lowered Korean Music Standards | url = http://www.hellokpop.com/editorial/how-k-pop-may-have-lowered-korean-music-standards/ | vydavateľ = Hellokpop | dátum vydania = 4. máj 2014 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="výzor na úkor hudby 2">{{Citácia periodika | priezvisko = Kwaak | meno = Je-yup | titul = K-pop grows on disposable ’fast music’ | url = https://www.koreatimes.co.kr/www/news/biz/2012/02/123_100092.html | periodikum = The Korea Times | deň = 4 | mesiac = decembra | rok = 2011 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="angličtina">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lost in Translation: The Reduced Role of Lyrics in K-pop | url = http://seoulbeats.com/2012/07/lost-in-translation-the-reduced-role-of-lyrics-in-k-pop/ | vydavateľ = Seoulbeats | dátum vydania = 23. júl 2012 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="angličtina 2">{{Citácia periodika | priezvisko = Song | meno = Ji-hye | titul = K-pop scores a knock out with lyrics you can’t forget | url = http://koreajoongangdaily.joins.com/news/article/article.aspx?aid=2949523 | periodikum = Korea JoongAng Daily | deň = 7 | mesiac = marca | rok = 2012 | dátum prístupu = 2017-03-27 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Zákon">{{Citácia periodika | priezvisko = Lee | meno = Hyo-won | titul = South Korean Law to Protect Young K-Pop Stars From Sexualization, Overwork | url = http://www.hollywoodreporter.com/news/south-korean-law-protect-young-717098 | periodikum = The Hollywood Reporter | deň = 8 | mesiac = júla | rok = 2014 | dátum prístupu = 2017-03-29 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="TVXQ">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Will TVXQ Stay Together? | url = http://world.kbs.co.kr/english/program/program_musicnews_frame.htm?No=10722&current_page=191 | vydavateľ = KBS World | dátum vydania = 28. október 2010 | dátum prístupu = 2017-03-29 | jazyk = po anglicky}}</ref> <ref name="Hangeng">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kil | meno = Hje-song | titul = 한경 "SM, 非정상적 활동강요" | url = http://star.mt.co.kr/view/stview.php?no=2009122215270135930&type=1&outlink=1 | vydavateľ = Star News | dátum vydania = 22. december 2009 | dátum prístupu = 2017-03-29 | jazyk = po kórejsky}}</ref> <ref name="Zákon 2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Parks | meno = Andrew | titul = South Korea Passes Law Regulating K-Pop Industry | url = http://www.wonderingsound.com/news/south-korea-passes-law-regulating-k-pop-industry/? | vydavateľ = Wondering Sound | dátum vydania = 8. júl 2014 | dátum prístupu = 2017-03-29 | jazyk = po anglicky}}</ref> }} ==Literatúra== * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Kim | Meno = Yoon-mi | Titul = K-pop: A New Force in Pop Music | Vydavateľ = Korean Culture and Information Service | Rok = 2011 | ISBN = 978-89-7375-166-2 | DátumPrístupu = 2017-03-03 | Jazyk = anglicky}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Hartong | meno = Jan Laurens | titul = Musical Terms Worldwide: A Companion for the Musical Explorer | vydavateľ = Semar Publishers | rok = 2006 | počet strán = 233 | isbn = 978-88-7778-090-4 | jazyk = po anglicky}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Holden | meno = Todd Joseph Miles | priezvisko2 = Scrase | meno2 = Timothy J. | titul = Medi@sia: Global Media/tion in and Out of Context | vydavateľ = Routledge | rok = 2006 | počet strán = 250 | isbn = 978-0-415-37155-1 | jazyk = po anglicky}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Jung | meno = Sun | titul = Korean Masculinities and Transcultural Consumption: Yonsama, Rain, Oldboy, K-Pop Idols | vydavateľ = Hong Kong University Press | rok = 2010 | počet strán = 232 | isbn = 978-988-8028-66-5 | jazyk = po anglicky}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kim | meno = Myung Oak | priezvisko2 = Jaffe | meno2 = Sam | titul = The New Korea: An Inside Look at South Korea's Economic Rise | vydavateľ = AMACOM Div American Mgmt Assn | rok = 2010 | počet strán = 288 | isbn = 978-0-8144-1490-3 | jazyk = po anglicky}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:K-pop}} ==Zdroj== * {{Preklad|en|K-pop|772766357}} {{Popová hudba}} [[Kategória:K-pop| ]] [[Kategória:Hudobné žánre]] [[Kategória:Pop (hudobný žáner)]] [[Kategória:Subkultúry]] [[Kategória:Hudba v Kórejskej republike]] a5jjvz5ua5jhkekv3wcrcgz0vlrrw3t Hanko 0 455441 8211146 6316422 2026-05-09T11:16:48Z ~2026-27065-36 293875 8211146 wikitext text/x-wiki '''Hanko''' môže byť: * polostrov vo Fínsku, pozri [[Hanko (polostrov)]] * mesto vo Fínsku, pozri [[Hanko (mesto)]] * osobná pečiatka v Japonsku, pozri [[hanko (pečiatka)]] * planétka [[2299 Hanko]] * priezvisko, pozri [[Hanko (priezvisko)]], napr.: ** [[Martin Hanko]] (16. storočie), slovenský evanjelický kňaz ** [[Róbert Hanko]] (* 1976), slovenský futbalista == Pozri aj == * [[Hanková]] * [[Hanka]] * [[Hanke]] {{rozlišovacia stránka}} 25t17qhvv3x9lnyxfqsxjty3degwvcb Alkyoneus (Gigant) 0 473641 8210850 6753986 2026-05-08T18:04:07Z ~2026-27065-36 293875 8210850 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Herakles Alkyoneus Cdm Paris 322.jpg|náhľad|''Alkyoneus (?) a Herakles'', čiernofigúrový [[Kylix (keramika)|kylix]], cca 520 pred Kr.]] '''Alkyoneus''' ({{v jazyku|grc|''Ἀλκυονεύς''|''Alkyoneus''}}, {{v jazyku|lat|''Alcyoneus''}}) je v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] najsilnejší [[Gigant (mytológia)|Gigant]] zrodený z kvapiek krvi boha [[Ouranos|Urana]] a bohyne zeme [[Gaia (mytológia)|Gaie]].<ref name="Alkyoneus">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Bohovia a hrdinovia antických bájí|id= 66-048-80|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1980|strany=43}}</ref> Alkyoneus bol jedným z vodcov vzbury Gigantov proti [[olymp]]ským bohom. Matka Gaia ho obdarovala mocou, že vo svojom rodisku v [[Kassandra (polostrov)|Palléne]], západného pobrežia polostrova Chalkidiky, bol nesmrteľný.<ref name="Apollodoros">[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Bibliotheca'', 1,6,1.</ref> V boji preto toto územie nikdy neopúšťal.<ref name="Alkyoneus"/> Keď na výzvu najvyššieho boha [[Zeus|Dia]] prišiel [[Herakles (mytológia)|Herakles]] pomôcť bohom bojovať proti Gigantom, vystrelil na Alkyonea šíp. Zasiahnutý Alkyoneus padol na zem, ale v zápätí vstal a bol ešte silnejší.<ref name="Apollodoros"/> Herakles si však s Alkyneom aj tak poradil, pri zápase ho prehodil za hranice Pallény a len čo Alkyoneus opustil rodnú zem, svojim zraneniam podľahol.<ref name="Alkyoneus"/><ref name="Apollodoros"/> Alkyoneus bol otcom siedmich dcér, tzv. [[Alkyonidy|Alkyonidovien]], [[Fthonia|Fthonie]], [[Anthé (mytológia)|Anthy]], [[Methóné (dcéra Alkyonea)|Methóny]], [[Alkippé (dcéra Alkyonea)|Alkippy]], [[Palléné (dcéra Alkyonea)|Pallény]], [[Drimo|Drimy]] a [[Asteria (dcéra Alkyonea)|Asterie]].<ref name="Suda">[[Suda (encyklopedický slovník)|Suda]], ''Alkyonides hemerai''</ref> == Referencie a bibliografia == {{Referencie}} [[Kategória:Postavy gréckej mytológie]] [[Kategória:Giganti]] hp5k6rckfk5ub2u0krfofdmffzx1mr2 Juraj Berczeller 0 476007 8210776 8072715 2026-05-08T15:52:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210776 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Juraj Berczeller | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = hudobník | Rodné meno = Juraj | Umelecké mená = George Best | Dátum narodenia = [[4. február]] [[1914]] | Miesto narodenia = Ipeľské [[Šahy]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2008|10|20|1914|2|4}} | Miesto úmrtia = [[Sydney]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | Bydlisko = [[Sydney]] | Žáner = [[swing]], [[Pop music]] | Roky pôsobenia = 1940 – 2008 | Pôsobenie = [[hudobník]], [[kapelník]], [[hudobný skladateľ]], [[dirigent]], [[aranžér]], [[herec]], tvorca [[kabaret]]u | Hrá na nástroje = [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Tatra revue]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = [http://www.immigrationplace.com.au George (György Juraj) Berczeller] }} '''Juraj Berczeller''' (* [[4. február]] [[1914]], [[Šahy]] – † [[20. október]] [[2008]], [[Sydney]], [[Austrália (štát)|Austrália]]), známy aj ako ''George Best'' bol významný slovenský hudobník, klavirista, kapelník, dirigent, hudobný skladateľ a aranžér v oblasti [[populárna hudba|populárnej hudby]] a [[jazz]]u, príležitostný [[herec]] a tvorca [[kabaret]]u. Jeden zo zakladateľov modernej [[slovenská populárna hudba|slovenskej populárnej hudby]] 20. storočia. Pôvodným povolaním lekár. == Životopis == ===Rodinné zázemie=== Narodil sa vo vtedy Ipeľských [[Šahy|Šahách]], v židovskej rodine hoteliéra. ===Štúdiá=== Po maturite, v rodisku, prihlásil sa na štúdium medicíny na Karlovej univerzite v Prahe. Študoval tam v rokoch 1933 – 1939. Po násilnom uzavretí pražských vysokých škôl v roku 1939 sa vracia do svojho rodiska. No v dôsledku prvej [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] [[Šahy]] a veľká časť [[južné Slovensko|južného Slovenska]] boli pripojené k [[Maďarsko|Maďarsku]]. ===Umelecká kariera=== Počas svojho pobytu v Prahe, prišiel do styku s tamojším kultúrnym, zvlášť hudobným dianím. Ovplyvnili ho osobnosti ako [[Jan Rychlík]], [[Jiří Traxler]], [[Kamil Běhounek]] a samozrejme [[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]. Bol častým hosťom [[Osvobozené divadlo|Osvobozeného divadla]]. Na klavíri hral od detstva a počas svojho pražského pobytu sa natoľko zdokonalil, že sa stal akceptovaným hráčom na tento nástroj. Súkromne navštevoval hodiny hry na klavír. Vyučoval ho [[Ervin Schullhoff]], klavirista v legendárnom orchestri [[Jaroslav Ježek|Jaroslava Ježka]]. Po návrate domov sa stal príležitostným klaviristom v miestnej kaviarni. Potom odišiel do Budapešti, aby pokračoval v štúdiu medicíny, ktoré však krátko pred dokončením prerušil. V roku 1940 ho angažovali do popredného budapeštianskeho orchestra [[Magyar revue tánc zenekar]]. Hral v ňom tri roky. Sľubne rozvíjajúca sa hudobnícka kariéra predčasne skončila, nakoľko bol vystavený [[rasová perzekúcia|rasovej perzekúcii]]. Vďaka svojmu štúdiu medicíny dostal možnosť pracovať v jednej budapeštianskej nemocnici, ktorá fungovala za ekonomickej podpory švédskeho [[Červený kríž|Červeného kríža]] a ochrannej ruky švédskeho diplomata [[Raoul Gustav Wallenberg|Raoula Gustava Wallenberga]]. Po skončení [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa vratil späť do orchestra. V roku 1945, počas zájazdu vo [[Viedeň|Viedni]], sa rozhodol, že tam zostane. Vyše roka tam hral so svojim triom po nočných kluboch americkej armády. Tu sa aj oženil. V roku 1946 sa rozhodol pre svoj navrat do svojej vlasti. V tom istom roku ukončil svoje štúdiá medicíny. Pôvodne sa chcel vrátiť k medicíne, nakoniec sa rozhodol pre kariéru profesionálneho hudobníka. Postupne hral v hoteli Imperial v Košiciach, viacerých hoteloch vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]] a v hoteli Royal v [[Piešťany|Piešťanoch]]. Tu hral v triu, spolu s [[Gejza Toperczer|Gejzom Toperczerom]], ďalším klaviristom a [[Gustáv Offermann|Gustávom Offermannom]], hráčom na bicie nástroje. Nakoniec zakotvil na viac rokov v Bratislave. V rokoch 1948 – 1950 hral spolu s huslistom [[Štefan Buga|Štefanom Bugom]] starším, v bratislavskej kaviarni Park na Hviezdoslavovom námestí. V období rokov 1950 – 1955 vytvoril vlastný inštrumentálny súbor, s ktorým účinkoval vo vtedajšom centre bratislavského nočného života, v Redute. Sprevádzal mnohých, vtedy popredných československých spevákov ([[Rudolf Cortés]], [[Jiřina Salačová]], [[Viera Racková]], [[Standa Procházka]], [[Hana Hegerová]], vtedy vystupujúca ako Hana Farkašová). Viacerí odborníci sa dokonca domnievajú, že bol to práve on, čo objavil u [[Hana Hegerová|Hany Hegerovej]] jej spevácky talent a odštartoval úspešnú a dlhoročnú umeleckú kariéru dvojice [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]]. Objavil [[Zuzka Lonská|Zuzku Lonskú]]. V roku 1952 začal nahrávať gramofónové platne s piesňami v podaní ďalších interpretov ([[Bea Littmannová]], [[Zuzka Lonská]], [[Nelánia Olláryová]], [[Jozef Csík]], B. Hanák, P. Maurery, [[František Krištof Veselý]] a i.). Prostredníctvom jeho kapely sa dostali na platne skladby, ktoré sa stali evergreenmi (Keď harmonika tíško znie, Svetlo a tieň) a obnovil tango [[J. Frank Zemplínský|J. Franka Zemplínského]] [[Skôr, než odídeš]] so speváčkou Beou Littmannovou. Vtedy nahral aj jednu zo svojich ojedinelých skladieb, swing Myší bál s textom [[Alexander Karšaya|Alexandra Karšaya]] v podaní Zuzky Lonskej. V roku 1953 sa jeho kapela dostala na čelo súborov, ktoré nahrávali na platne. V päťdesiatych rokoch to bolo viac ako 40 piesní. V roku 1956 zostavil Big band pre potreby bratislavského PKO, ale už po roku dostal angažmán v Tatra kabarete, kde hral najprv v triu a neskôr s malou inštrumentálnou skupinou. Legendárne trio okrem Berczellera tvorili: [[Pavel Polanský]] (bicie nástroje) a [[František Havlíček]] (kontrabas). Orchester pod vedením Juraja Berczellera sa stal trvalou oporou hudobného zázemia Tatra revue prakticky po celú dobu jej existencie. Dôležitým členom novovzniknutého telesa bol profesionálny hudobník a organizátor [[Pavol Zelenay]]. Vďaka osobnosti J. Berczellera a vďaka úrovni jeho orchestra sa [[Tatra revue]] stala centrom, kde sa stretávali mnohí tvorcovia pôsobiaci v šou-biznise. Bola to nielen skutočná "liaheň" talentov, ale hlavne dôležitý odrazový mostík novej mladej nastupujúcej generácie interpretov [[slovenská populárna hudba|slovenskej populárnej hudby]]. V roku 1966 si zahral epizódnu postavu v prvej slovenskej gangster-revue [[Škandál v Melodias banke]]. Autorom scenáru tejto televíznej hudobnej komédie bol [[Július Satinský]] a účinkoval v ňom aj celý Tanečný orchester Juraja Berzellera. V roku 1968 sa rozhodol pre emigráciu do Austrálie, kde žila jeho sestra. Odišiel so svojou manželkou Alžbetou a synom. V rozhlasovom archíve zanechal vyše 100 nahrávok populárnych piesní s poprednými interpretmi ako boli napríklad manželské duo [[Zuzka Lonská]] a [[Zdeněk Kratochvíl]], [[Jozef Krištof]], [[Zdeněk Sychra]], [[Marcela Laiferová]], [[Jana Beláková]], [[Dušan Grúň]] a [[Tatjana Hubinská]]. So svojim orchestrom ako hosť sa podieľal na nahrávaní legendárneho albumu skupiny [[Prúdy]] – [[Zvoňte, zvonky]]. V emigrácii, až do svojej smrti, hrával na klavíri so svojim kombom v kluboch a reštauráciách v Sydney. Rok hral aj na [[Nový Zéland|Novom Zélande]]. Po novembri 1989 navštívil svoju vlasť iba raz. Bolo to v roku 2005. Zahral si 4. júna na spomienkovom koncerte v Štúdiu L+S, tam kde v roku 1957 spoluzakladal [[Tatra revue]]. V roku 2009 mu magistrát rodného mesta Šahy udelil Cenu mesta in memoriam pri príležitosti jeho nedožitých 95. narodenín. == Diskografia == === Výber === * VII. Album Supraphonu, Supraphon 1968 * Prúdy – Zvonky, zvoňte, Supraphon 1969 * Various – Slovenské Evergreeny, Opus 1973 * Various – From "Improvising Jazz" Series, Polskie Nagrania Muza 1976 == Filmografia == * Škandál v Melodias banke, 1966 == Literatúra == * [[Ján Ladislav Kalina|Kalina, J. L.]]: Svet kabaretu, Bratislava 1966 * Dorůžka, Lubomír: Populárna hudba. Priemysel, obchod, umenie, Bratislava 1978 * Matzner, Poledňák, Wassenberger a kol.: Juraj Berceller. In: Encyklopedie jazzu a moderní popularni hudby. Část jmenná – československá scena, Praha 1990 * [[Yvetta Kajanová|Kajanová, Yvetta]]: K periodizácii slovenskej populárnej hudby a jazzu. In: Slovenská hudobná kultúra – kontinuita, či diskontinuita? Fakulta prírodných vied Žilinskej univerzity, Katedra hudby, Bratislava 2007, s. 101 – 122, BEN&M – KH FPVŽU, Žilina 2007, (Ed. Renáta Beličová), ISBN 978-80-969826-2-2 == Referencie == * [http://www.immigrationplace.com.au George ( György Juraj) Berczeller] * [http://www.fdb.cz/lidi-zivotopis-biografie/144704-juraj-berczeller.html Juraj Berczeller – životopis] * [http://www.discogs.com/artist/Juraj+Berczeller Juraj Berceller – výber z nahravok] * [http://www.hc.sk/src/hudobny_zivot_clanok.php?hz_clid=216&hzid=131&menutyp=archiv Pavol Zelenay – JURAJ BERCZELLER-GEORGE BEST - LEGENDA SLOVENSKEJ POPULÁRNEJ HUDBY]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.juh.sk/?modul=juh&akcia=obrazok&id=311115&gid=320 Tretím okom fotografa Jozefa Uhliarika, zábery z účinkovania J. Berzellera v bratislavskom Štúdiu L+S]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.slovacivosvete.sk/344/zuzka-lonska-nestarnuce-melodie-mladnucej-spevacky.php Zuzka Lonská – NESTARNÚCE MELÓDIE MLADNÚCEJ SPEVÁČKY] * [http://www.slovacivosvete.sk/746/v-australii-zomrel-duri-baci.php V Austrálii zomrel Ďuri-báči] * [http://ujszo.com/napilap/szulofoldunk/2010/06/16/berczeller-gyorgyre-emlekeztek-ipolysagon Berczeller Györgyre emlékeztek Ipolyságon]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://welovepolishjazz.blogspot.sk We Love Polish Jazz Blog] * [http://neviditelnypes.lidovky.cz/osobnost-odesel-polansky-pavol-pavel-paul-fj3-/p_kultura.asp?c=A100321_205121_p_kultura_wag OSOBNOST: Odešel Polanský - Pavol, Pavel, Paul] * [http://www.csds.cz/cs/encyklopedie/27-DS.html Heslář biografický] * [http://www.fdb.cz/film/skandal-v-melodias-banke/33278 Škandál v Melodias banke] == Iné projekty == {{projekt|q=Juraj Berceller|commons=category:Juraj Berceller}} == Externé odkazy == * [http://www.popmuseum.estranky.sk/clanky/digitalna-encyklopedia/menny-zoznam-osobnosti-a-suborov/berczeller--juraj.html Múzeum slovenskej populárnej hudby - BERCZELLER, Juraj] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161220051218/http://www.popmuseum.estranky.sk/clanky/digitalna-encyklopedia/menny-zoznam-osobnosti-a-suborov/berczeller--juraj.html |date=2016-12-20 }} {{DEFAULTSORT:Berczeller, Juraj}} [[Kategória:Osobnosti zo Šiah]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí hudobníci]] [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Slovenskí emigranti a exulanti]] [[Kategória:Tatra revue]] ksq742mh73ripc6zd7wh4gjr6vtamjl Kato 0 481050 8210968 7875779 2026-05-09T01:13:41Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210968 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Kato |Rodné meno = Adam Svatoš |Portrét = |Popis osoby = český [[reper]] |Dátum narodenia = {{dnv|1979|06|16}} |Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] |Dátum úmrtia = <!-- {{dúv|rokumrtia|mesiac|den|roknarodenia|mesiac|den}} --> |Miesto úmrtia = }} '''Kato''', vlastným menom '''Adam Svatoš''' (* [[16. jún]] [[1979]], [[Praha]]), je český [[reper]], povolaním textár v reklamnej agentúre. V minulosti pôsobil vo formácii [[Chaozz]] ako '''Deph'''. Ako '''Rigor Mortiz''' vydal album s temnou atmosférou ''Až na věky''. Neskôr založil vlastný projekt [[Prago Union]], s ktorým získal v roku 2010 za album ''[[Dezorient Express]]'' [[Ceny Anděl 2010|cenu Anděl]] v kategórii Hip hop & r'n'b. V súčasnosti rapuje prakticky bez zubov, o ktoré prišiel kvôli rodinným predispozíciám, chorej [[štítna žľaza|štítnej žľaze]] a zlej životospráve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://kultura.idnes.cz/temny-dezorient-express-vyjel-z-chaozzu-fp0-/hudba.aspx?c=A100523_093758_hudba_ob | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Aj napriek tomu je považovaný za jedného z najlepších českých [[hiphop]]ových tvorcov. Prakticky sám dokáže zrealizovať celý album (beaty, text, rap).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.lidovky.cz/prago-union-se-vydal-do-valky-barev-a-slov-f1b-/ln_kultura.asp?c=A110920_180408_ln_kultura_wok | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.metro.cz/rozhovory/2287-mc-kato-delam-hip-hop-trochu-jinak-nedrzim-se-nejakych-sablon | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100813020318/http://www.metro.cz/rozhovory/2287-mc-kato-delam-hip-hop-trochu-jinak-nedrzim-se-nejakych-sablon | dátum archivácie = 2010-08-13 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.i15.cz/prago-union-se-vybarvilo/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> 1. mája 2012 spolu s rappermi Lipom a Bonusom vydali [[protestsong]] „Trvalo tři generace“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.koule.cz/cs/rychlovky/lipo-bonus-kato-poslechnete-si-protestsong-tri-generace-29112.shtml | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Kato|9809089}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Českí reperi]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] byzxwzd6kpuzy8dym587nnp5arvysmz Sedmokráska obyčajná 0 487871 8210696 8210691 2026-05-08T12:00:42Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-27936-59|~2026-27936-59]] ([[User_talk:~2026-27936-59|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od MrJaroslavik 8210689 wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny | Názov = Sedmokráska obyčajná | Obrázok = Bellis perennis dsc00906.jpg | Titulok = | Ríša po slovensky = [[rastliny]]|Ríša po latinsky = Vegetabilia | Podríša po slovensky = [[zelené rastliny]]|Podríša po latinsky = Viridiplantae, Chlorobionta | Vývojová línia po slovensky = [[cievnaté rastliny]]|Vývojová línia po latinsky = Tracheophyta | Vývojová vetva po slovensky = [[semenné rastliny]]|Vývojová vetva po latinsky = Spermatophyta | Oddelenie po slovensky = [[krytosemenné rastliny]]|Oddelenie po latinsky = Angiospermae | Trieda po slovensky = [[pravé dvojklíčnolistové rastliny]]|Trieda po latinsky = Eudicotidae | Rad po slovensky = [[astrotvaré]]|Rad po latinsky = Asterales | Čeľaď po slovensky = [[astrovité]]|Čeľaď po latinsky = Asteraceae | Podčeľaď po slovensky = [[astrovaté]]|Podčeľaď po latinsky = Asteroideae | Rod po slovensky = [[sedmokráska]]|Rod po latinsky = Bellis | Druh po slovensky = '''sedmokráska obyčajná'''|Druh po latinsky = Bellis perennis | Synonymá = {{collapsible list| * ''Aster bellis'' * ''Bellis alpina'' * ''Bellis armena'' * ''Bellis croatica'' * ''Bellis hortensis'' * ''Bellis hybrida'' * ''Bellis integrifolia'' * ''Bellis minor'' * ''Bellis perennis var. caulescens'' * ''Bellis perennis var. caulescens'' * ''Bellis perennis f. disciformis'' * ''Bellis perennis f. discoidea'' * ''Bellis perennis var. hirsuta'' * ''Bellis perennis var. integrifolia'' * ''Bellis perennis var. microcephala'' * ''Bellis perennis var. prolifera'' * ''Bellis perennis proles pumila'' * ''Bellis perennis var. tubulosa'' * ''Bellis pumila'' * ''Bellis rotundifolia proles pumila'' * ''Bellis scaposa'' * ''Bellis validula'' * ''Erigeron perennis'' }} |Binomické meno = Bellis perennis |Klasifikátor1 = [[Carl von Linné|L.]]<ref name=FP>[[Species Plantarum|Sp. Pl.: 886 (1753)]]</ref><ref name=POWO /> |Dátum1 = [[1753]]<ref name=FP /><ref name= POWO /> |Stupeň ohrozenia = {{IUCN 3.1 navmap/LC}} }} [[Súbor:Sedmokráska obyčajná - Bellis perennis.jpg|alt=Sedmokráska obyčajná - Bellis perennis|náhľad|Sedmokráska obyčajná - Bellis perennis]] '''Sedmokráska obyčajná'''<ref name=FS>{{Citácia knihy | editori = Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa | titul = Flóra Slovenska | odkaz na titul = | zväzok = VI/2, 1. časť | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2023 | isbn = 978-80-224-2000-6 | počet strán = 799 | strany = 350-352 }}</ref> ({{vjz|lat|''Bellis perennis''}})<ref name=POWO>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bellis perennis L.| url = https://powo.science.kew.org/taxon/urn:lsid:ipni.org:names:184409-1| vydavateľ = POWO – Plants of the World Online, Kew| dátum prístupu = 2025-03-29| miesto = Kew|jazyk = en}}</ref>, je [[perena|vytrvalá]] [[liečivá rastlina]] z čeľade [[astrovité]] (''Asteraceae''). Rozšírená je od [[Európa|Európy]] cez [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorie]] po západnú [[Ázia|Áziu]].<ref name=POWO /> == Charakteristika == Sedmokráska obyčajná je nízka rastlina zriedka presahujúca 12 cm. Sýto zelené [[list (botanika)|listy]] usporiadané v prízemnej ružici sú široko obvajcovité až obkopinaté, na okrajoch jemne zubaté alebo celokrajné. Bezlistý [[kvet]]ný [[stvol]] je jednoúborový. Kvety sú obojpohlavné, majú kužeľovité lôžko, stred kvetu je žltý, okvetné lístky biele až naružovelé. Tvarom pripomínajú vyplazený jazyk. Plodom sedmokrásky obyčajnej je [[nažka]]. Táto [[Krytosemenné rastliny|kvetina]] kvitne od februára do novembra. Kvety vykazujú heliotopické vlastnosti podobne ako slnečnice a sú odolné voči mrazu až do -15°C. == Rozšírenie a stanovište == Bohato zastúpená je sedmokráska v celej [[Európa|Európe]] až po [[Kaukaz]]. Vyskytuje sa v trávnych spoločenstvách. Potrebuje dostatok slnečného žiarenia. Je závislá na Slnku a vyberá si len svetlom plne prestúpené miesta. == Možné použitie == Sedmokráska je liečivá. Pre zber sú určené kvetné úbory so stonkou do 2 cm. Tie obsahujú [[horčina|horčiny]], sliz, [[Éterický olej|silice]], [[flavonoid]]y, [[trieslovina|triesloviny]], [[saponín|triterpenové saponíny]], [[kyselina|organické kyseliny]], [[Minerálna látka|minerálne látky]], [[inulín]] a [[Sacharidy|cukor]]. Tieto látky napomáhajú zvýšeniu [[látková premena|látkovej premeny]] v [[pečeň|pečeni]]. Doporučuje sa tiež pri chorobách [[žlčník]]a. Kvet sedmokrásky možno použiť vnútorne aj zvonka. Vnútorne sa používa napr. pri [[zápal]]ových ochoreniach dýchacích ciest, kedy napomáha vykašliavaniu a pôsobí protizápalovo. K vonkajšiemu použitiu je vhodná ako prísada do kúpeľa alebo odvar na obklady. Využiteľná je predovšetkým na zle sa hojace rany a [[vred]]y. Kloktaním napomáha liečbe zápalu [[krk|hrdla]] a [[ďasno|ďasien]]. Použiť ju možno aj v kuchyni, do jarných [[šalát (jedlo)|šalátov]]. Veľmi využívaný je aj bylinný odvar zo sedmokrások. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Bellis perennis|wikispecies=Bellis perennis}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.priroda.cz/lexikon.php?detail=993 Priroda.cz] * [http://www.kvetenacr.cz/detail.asp?IDdetail=287] * [http://www.oa.svitavy.cz/pro/renata/priroda/priroda1/kvetiny/sedmikraska/index.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071223103248/http://www.oa.svitavy.cz/pro/renata/priroda/priroda1/kvetiny/sedmikraska/index.htm |date=2007-12-23 }} * [http://prirodakarlovarska.cz/?clanky/sedmikraska-obecna-bellis-perennis-l Sedmikráska na prirodakarlovarska.cz]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Sedmikráska chudobka|10291911}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Flóra na Slovensku]] [[Kategória:Astrovaté]] [[Kategória:Liečivé rastliny]] [[Kategória:Trvalé rastliny]] [[Kategória:Rastliny s bielymi kvetmi]] [[Kategória:Rastliny so žltými kvetmi]] 4cxbuvwphhdsh10maajbc9edxz70p5y Ján Novák (historik) 0 489924 8210867 7713200 2026-05-08T18:34:11Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210867 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján Novák | Rodné meno = | Portrét = Jan Novak1943.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis = slovenský historik, archivár, žurnalista, publicista | Dátum narodenia = {{dnv|1943|7|4}} | Miesto narodenia = [[Liptovský Trnovec]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = }} PhDr. RNDr. '''Ján Novák''' CSc. (* [[4. júl]] [[1943]], [[Liptovský Trnovec]]) je slovenský [[historik]], [[archivár]], [[Žurnalistika|žurnalista]], [[Vedecké bádanie|vedecký bádateľ]], [[publicista]]. == Životopis == Do [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] prišiel v r. [[1965]] po absolvovaní štúdií na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] (história) a súčasne na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] (geografia) [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Odvtedy až na roky [[1978]] – [[1979]], kedy pôsobil na [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstve kultúry]] vo funkcii vedúceho oddelenia pamiatok stále žil a pracoval v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. V rokoch 1965 – 1978 a 1998 – 2001 bol riaditeľom [[Slovenské banské múzeum|Slovenského banského múzea]] v Banskej Štiavnici. Mal mimoriadne zásluhy na skonštituovaní tejto celoslovenskej inštitúcie – jedinej svojho druhu na Slovensku. Veľkou mierou sa zaslúžil o získanie do správy múzea i takých dominánt, akými sú [[Nový zámok]], [[Kammerhof]], [[Klopačka (Banská Štiavnica)|Klopačka]] i objektov dnešnej [[Galéria Jozefa Kollára|Galérie Jozefa Kollára]], areálu Banského múzea v prírode ([[skanzen]]u), [[šachta terezia|šachiet Terézia]] a Weiden, aj [[Štôlňa|štôlne]] [[Glanzenberg]]. Všetky novozískané historické objekty, vrátane podzemných priestorov, boli pod jeho vedením najprv rekonštruované a následne v nich boli inštalované celoslovenské expozície, ako aj v [[Mestský hrad v Banskej Štiavnici|Starom zámku]] a [[Berggericht]]e. Už od konca 60-tych rokov 20. stor. sa pod jeho vedením múzeum stalo najvýznamnejším banským múzeom v Európe a najvýznamnejším strediskom výskumu svetoznámej baníckej minulosti Slovenska a Banskej Štiavnice zvlášť organizovaním medzinárodných sympózií a konferencií v Banskej Štiavnici. Od r. [[1967]] začal vydávať [[Zborník Slovenského banského múzea]] a postupne vychádzali pod jeho vedením aj ďalšie publikácie múzea. Ako riaditeľ [[Štátny ústredný banský archív|Štátneho ústredného banského archívu]] ([[1979]] – [[1991]]) sa zaslúžil najprv o získanie 2 vzácnych historických objektov a následne o ich rekonštrukciu, pričom zvlášť národná kultúrna pamiatka niekdajšieho rektorátu [[Banícka akadémia|Baníckej a lesníckej akadémie]], kde je v súčasnosti riaditeľstvo archívu a podstatná časť archívnych dokumentov, je jedna z najkrajších rekonštruovaných a reštaurovaných objektov mesta. Pod jeho vedením získal archív, tak ako predtým múzeum, významný medzinárodný kredit. S jeho menom je neodmysliteľne spojené iniciovanie a príprava uznesenia slovenskej vlády č.58 /1978 o záchrane pamiatok a budovaní technickej a sociálnej infraštruktúry Banskej Štiavnice, pričom sa osobne zúčastnil na rokovaní vlády pri prerokovaní tohto materiálu, ktorý bol pripravený pod jeho vedením. Toto najvýznamnejšie uznesenie v doterajších dejinách Banskej Štiavnice znamenalo nielen začiatok systematickej obnovy pamiatok, ale aj rekonštrukciu havarijnej kanalizácie, vybudovanie obchvatových komunikácií, sídliska [[Drieňová (sídlisko)|Drieňová]], nemocnice, III. ZŠ, a začiatok budovania areálu SOUL, ktorý neskôr slúžil aj pre Fakultu ekológie a environmentalistiky [[Technická univerzita vo Zvolene|Technickej univerzity vo Zvolene]]. Výraznou mierou sa podieľal – ako vedúci autorského kolektívu, aj na príprave materiálov k zapísaniu Banskej Štiavnice a technických pamiatok okolia do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] v r. [[1993]]. Ako poslanec Mestského zastupiteľstva v 3 volebných obdobiach v r. [[1990]] – [[2002]] a zástupca primátora mesta v r. [[1996]] – [[1997]] sa výraznou mierou podieľal na všetkých rozvojových programoch mesta. Zaslúžil sa o vznik vysokého školstva v Banskej Štiavnici, sídla okresu Banskej Štiavnice od r.[[1996]], [[Slovenský Červený kríž|Územného spolku SČK]], bol prvým predsedom jeho Výkonnej rady od r. [[1996]], je nepretržite od r. [[1990]] predsedom MO [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] v Banskej Štiavnici, spoluzakladateľom, aktívnym členom Výboru Banskoštiavnicko-hodrušského baníckeho spolku od jeho založenia v r. [[1992]], bol iniciátorom a organizátorom mnohých mestských, celoslovenských i medzinárodných vedeckých, odborných, kultúrnych a spoločenských podujatí, je uznávaným historikom u nás i v Európe s mimoriadne plodnou publikačnou aktivitou u nás i v zahraničí. V 60-tych a 70-tych rokoch 20. stor. bol členom vedenia významných československých a slovenských vedeckých spoločností, z ktorých funkcií sa výraznou mierou podieľal na organizovaní výskumu svetoznámych tradícií vedy a techniky na Slovensku. Podieľal sa na príprave mnohých expozícií a výstav nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, viacerých historických, dokumentárnych filmov, bol autorom námetov na pamätné mince i známky s historickými motívmi. Bol zakladateľom [[štiavnické noviny|Štiavnických novín]], ktorých bol šéfredaktorom a hlavným tvorcom v r. [[1990]] – [[1998]], a ktorých je dodnes aktívnym prispievateľom. == Ocenenia == *[[1975]] mu bolo udelené rezortné vyznamenanie Ministerstva kultúry „Vzorný pracovník kultúry“, *[[1990]] dostal vtedy najvyššie archivárske vyznamenanie „Križkovu medailu“, *[[1994]] dostal od primátora Banskej Štiavnice uznanie „Za zásluhy o zapísanie Banskej Štiavnice na Listinu svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO“, *[[1998]] od primátora mesta „Za pomoc, spoluprácu a aktívnu účasť pri pamiatkovej obnove mesta v r. 1978 – 1998“, *[[2000]] „Čestné uznanie za rozvoj mesta Banská Štiavnica“, *[[2000]] od ministra životného prostredia SR „Čestné uznanie za mimoriadne výsledky a dlhoročný prínos v starostlivosti o životné prostredie“, spolu so zlatou medailou za rozvoj SBM, *[[2002]] bol zapísaný do Knihy cti SČK „Za zásluhy o rozvoj SČK a pomoc pri realizácii jeho úloh“, *[[2003]] v tom čase najvyššie archivárske vyznamenanie „Zlatú medailu Fr. V. Sasinka za celoživotné zásluhy o rozvoj archívnictva v SR“, *[[2003]] mu udelilo mesto Banská Štiavnica „Výročnú cenu mesta za celoživotné zásluhy o záchranu kultúrneho dedičstva a rozvoj mesta, za vybudovanie SBM jedného z najvýznamnejších banských múzeí na svete, iniciovanie a prípravu uznesenia slovenskej vlády č. 58/1978, materiálov vedúcich k zapísaniu Banskej Štiavnice do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, za rozšírenie dobrého mena Banskej Štiavnice doma aj v zahraničí svojou vedeckou, kultúrnou a žurnalistickou činnosťou“, *[[2006]] mu minister hospodárstva SR udelil rezortné vyznamenanie „Za zachovanie tradícií“. == Externé odkazy == *[http://www.muzeumbs.sk// Slovenské banské múzeum]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} *[http://www.banskastiavnica.sk/obcan/obcianske-zdruzenia/banicky-spolok.html Banskoštiavnicko - hodrušský banícky spolok]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} *[http://www.banskastiavnica.sk/obcan/stiavnicke-noviny.html Štiavnické noviny]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Novák (1943), Ján}} [[Kategória:Slovenskí historici]] [[Kategória:Slovenskí archivári]] [[Kategória:Slovenskí publicisti]] [[Kategória:Osobnosti z Liptovského Trnovca]] 1q1br88f6zzzrgvdpsr8osybhkfey5a Milujem Slovensko 0 494259 8211090 8208947 2026-05-09T08:38:25Z Michal Langr 186496 /* 16. séria (2025-2026) */ 8211090 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Milujem Slovensko | en = | druhý názov = | logo = | typ = zábavno-vedomostná súťaž | formát = | tvorca = John de Mol Jr. | scenár = Pavel Graus<br>Pavol Kohút | réžia = [[Rado Štefanov]] | moderátori = [[Martin Nikodým]] | porota = | rozprávač = | hudba = | slogan = | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne<br>{{minivlajka|Holandsko|w}}) | počet sérií = 16 | počet epizód = 249 | zoznam epizód = #Zoznam dielov|zoznam častí | výkonní producenti = John de Mol Jr. | produkcia = Renata Koleková<br>Zuzana Joklová<br>Emília Šranková | strih =Ingrid Duditšová | produkčná spoločnosť = [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] [[TV JOJ]] | dĺžka = Rtvs cca 80 min. / TV joj cca 110 min. | vysielanie = [[1. apríl]] [[2013]] – [[23. máj]] [[2025]]<br>[[31. december]] [[2025]] – súčasnosť | tv = [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]]<br>[[TV JOJ]] | formát obrazu =16:9 | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace = | webstránka = | imdb id = 6293736 | tv com id = | csfd id = 337518 }} '''''Milujem Slovensko''''' je [[Slovensko|slovenská]] súťažno-zábavná a vedomostná šou. Relácia sa začala vysielať [[1. apríl]]a [[2013]] na [[Jednotka (RTVS)|Jednotke]]. Originál pochádza z [[Holandsko|Holandska]]. [[1. august]]a [[2018]] [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] oznámila, že v 7. sérii budú novými kapitánmi tímov [[Juraj Tabaček]] a [[Stanislava Kašperová]]. [[Adela Vinczeová]] a [[Daniel Dangl]] jednu sériu vynechali a vrátili sa v roku [[2019]].<ref>{{csfd film|337518}}</ref><ref>{{imdb film|6293736}}</ref><ref>https://www.tv-archiv.sk/milujem-slovensko</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milujem Slovensko má nových kapitánov!|url=https://strategie.hnonline.sk/media/1787419-milujem-slovensko-ma-novych-kapitanov-druzstiev|dátum prístupu=2018-08-01|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozhlas a televízia Slovenska|url=https://www.rtvs.org/aktualne-oznamy-tlacove-spravy-pr/170985_nove-tvare-v-sou-milujem-slovensko|dátum prístupu=2018-08-04|vydavateľ=www.rtvs.org|jazyk=sk}}</ref> Na jar 2025 bolo vedením STVR oznámené, že s ďalšími dielmi sa už nepočíta. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V STVR začínajú čistky: Milujem Slovensko má stopku! Vieme, čo bude s Neskoro večer | url = https://mediaboom.sk/v-stvr-zacinaju-cistky-milujem-slovensko-ma-stopku-vieme-co-bude-s-neskoro-vecer | dátum vydania = 2025-06-07 | dátum prístupu = 2025-06-08 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mediaboom.sk}}</ref> O program ale prejavili záujem [[TV Markíza]] a [[TV JOJ]] a predbežné zákulisné informácie hovorili, že relácia bude pokračovať na TV JOJ, čo sa nakoniec aj potvrdilo. V novembri 2025 bolo potvrdené, že ako kapitánka pokračuje [[Adela Vinczeová]]. Jej novým partnerom bude [[Matej Cifra|Matej "Sajfa" Cifra]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jojka si bez Dangla poradila: Toto sú všetky mená Milujem Slovensko! Odštartuje na Silvestra | url = https://mediaboom.sk/pozname-vsetky-mena-noveho-milujem-slovensko-jojka-ho-odstartuje-na-silvestra | dátum vydania = 2025-11-04 | dátum prístupu = 2025-11-04 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mediaboom.sk}}</ref> == Účinkujúci == {| class="wikitable" |+ ! rowspan="2" |Účinkujúci ! rowspan="2" |Účinkuje ako ! colspan="17" |Séria |- !1 !2 !3 !4 !5 !6 !7 !8 !9 !10 !11 !12 !13 !14 !15 !16 !17 |- |[[Martin Nikodým]] |moderátor | colspan="17" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Adela Vinczeová]] |kapitánka tímu | colspan="6" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="10" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Matej Cifra]] |kapitán tímu | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Daniel Dangl]] |kapitán tímu | colspan="6" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="8" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Juraj Tabaček]] |kapitán tímu | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="10" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Stanislava Kašperová]] |kapitánka tímu | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="10" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Samuel Tomeček]] |spevák | colspan="14" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Martin Madej]] |spevák | colspan="10" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="7" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Erika Rein]] |speváčka | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Laura Weng]] |speváčka | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Andrea Gabrišová]] |speváčka | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="16" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Romana Polnická]] |speváčka | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Katarína Ščevlíková]] |speváčka | colspan="6" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="8" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Eva Pšenková]] |speváčka | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Veronika Adamičková]] |speváčka | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="14" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Daniela Tomešová]] |speváčka | colspan="3" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="13" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Viktória Beňová]] |speváčka | colspan="4" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="11" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Anabela Mollová]] |speváčka | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="9" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Ondrej Kandráč]] |spevák | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |} == Série == {|class="wikitable" style="width:50%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet častí ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#FFD700; width:1%;" | | '''[[#1. séria (2013)|1]]''' | 15 | [[1. apríl]] [[2013]] | [[5. júl]] [[2013]] | rowspan="15" | [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] |- | style="background:#FF4500; width:1%;" | | '''[[#2. séria (2013)|2]]''' | 15 | [[6. september]] [[2013]] | [[20. december]] [[2013]] |- | style="background:#008000; width:1%;" | | '''[[#3. séria (2014)|3]]''' | 15 | [[5. september]] [[2014]] | [[31. december]] [[2014]] |- | style="background:#45B1E8; width:1%;" | | '''[[#4. séria (2015)|4]]''' | 15 | [[4. september]] [[2015]] | [[31. december]] [[2015]] |- | style="background:#E32636; width:1%;" | | '''[[#5. séria (2016)|5]]''' | 16 | [[2. september]] [[2016]] | [[31. december]] [[2016]] |- | style="background:#9FA91F; width:1%;" | | '''[[#6. séria (2017)|6]]''' | 14 | [[8. september]] [[2017]] | [[31. december]] [[2017]] |- | style="background:#2E5894; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2018)|7]]''' | 15 | [[7. september]] [[2018]] | [[31. december]] [[2018]] |- | style="background:#A8516E; width:1%;" | | '''[[#8. séria (2019)|8]]''' | 14 | [[13. september]] [[2019]] | [[31. december]] [[2019]] |- | style="background:#c28b6c; width:1%;" | | '''[[#9. séria (2020)|9]]''' | 16 | [[11. september|11. september 2020]] | [[31. december]] [[2020]] |- | style="background:#66A2B6; width:1%;" | | '''[[#10. séria (2021)|10]]''' | 16 | [[3. september]] [[2021]] | [[31. december]] [[2021]] |- | style="background:#9A2B3F; width:1%;" | | '''[[#11. séria (2022)|11]]''' | 14 | [[14. január]] [[2022]] | [[18. apríl|18. apríl 2022]] |- | style="background:#6EA635; width:1%;" | | '''[[#12. séria (2022)|12]]''' | 14 | [[9. september]] [[2022]] | [[31. december]] [[2022]] |- | style="background:#142390; width:1%;" | | '''[[#13. séria (2023)|13]]''' | 16 | [[13. január]] [[2023]] | [[12. máj]] [[2023]] |- | style="background:#E60000; width:1%;" | | '''[[#14. séria (2023 – 2024)|14]]''' | 18 | [[31. december]] [[2023]] | [[17. máj]] [[2024]] |- | style="background:#E2B700; width:1%;" | | '''[[Milujem Slovensko#15. séria (2024 – 2025)|15]]''' | 18 | [[31. december]] [[2024]] | [[23. máj]] [[2025]] |- | style="background:#9C1DE3; width:1%;" | | '''[[Milujem Slovensko#16. séria (2025-2026)|16]]''' |18 |[[31. december]] [[2025]] |[[19. jún]] [[2026]] | rowspan="2" |[[TV JOJ]] |- | style="background:#33CC33; width:1%;" | | '''[[Milujem Slovensko#17. séria (2026)|17]]''' |? |[[Jeseň]] [[2026]] |? |- |} == Zoznam dielov == === 1. séria (2013)=== '''Víťaz série:''' Adela (8:7) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #FFD700; color: #FFFFFF;" | |- | 1 | 1 | style="text-align: left;"| [[Nikol Weiterová]]<br>[[Petra Polnišová]]<br>[[Peter Kočiš]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Tormová]]<br>[[Miňo Kereš]]<br>[[Otto Weiter]] | Adelin<br>tím | 1. apríl 2013 | Veľkonočný špeciál | {{N/A}} |- | 2 | 2 | style="text-align: left;"| [[Juraj Hrčka]]<br>[[Andrej Bičan]]<br>[[Katarína Brychtová]] | style="text-align: left;"| [[Gabriela Marcinková]]<br>[[Zuzana Haasová]]<br>[[Richard Stanke]] | Danov<br>tím | 5. apríl 2013 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 3 | 3 | style="text-align: left;"| [[Matej Chren]]<br>[[Viktor Horján]]<br>[[Anna Šišková]] | style="text-align: left;"| [[Matej Cifra]]<br>[[Elena Podzámska]]<br>[[Ady Hajdu]] | Adelin<br>tím | 12. apríl 2013 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 4 | 4 | style="text-align: left;"| [[Petra Molnárová]]<br>[[Mário Kollár]]<br>[[Jozef Pročko]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Molnárová]]<br>[[Tomáš Kovács]]<br>[[Diana Mórová]] | Adelin<br>tím | 19. apríl 2013 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 5 | 5 | style="text-align: left;"| [[Ivana Kuxová]]<br>[[Dominik Hrbatý]]<br>[[Roman Luknár]] | style="text-align: left;"| [[Peter Modrovský]]<br>[[Jeanette Štefankova]]<br>[[Iveta Malachovská]] | Danov<br>tím | 26. apríl 2013 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 6 | 6 | style="text-align: left;"| [[Libor Hudáček]]<br>[[Marcel Forgáč]]<br>[[Ján Lašák]] | style="text-align: left;"| [[Jaroslav Janus]]<br>[[Henrieta Mičkovicová]]<br>[[Miroslav Hlinka (1972)|Miroslav Hlinka]] | Adelin<br>tím | 3. máj 2013 | Hokejový špeciál | {{N/A}} |- | 7 | 7 | style="text-align: left;"| [[Jeanette Borhyová]]<br>[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]<br>[[Matej Landl]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]<br>[[Róbert Jakab]]<br>[[Peter Sklár]] | Danov<br>tím | 10. máj 2013 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 8 | 8 | style="text-align: left;"| [[Branislav Deák]]<br>[[Marcel Merčiak]]<br>[[Zuzana Vačková]] | style="text-align: left;"| [[Tomáš Bezdeda]]<br>[[Dagmar Dianová]]<br>[[Roman Pomajbo]] | Adelin<br>tím | 17. máj 2013 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 9 | 9 | style="text-align: left;"| [[Hana Lasicová]]<br>[[Hana Rapantová]]<br>[[Pavol Topoľský]] | style="text-align: left;"| [[Milena Minichová]]<br>[[Gregor Mareš]]<br>[[Marta Sládečková]] | Adelin<br>tím | 24. máj 2013 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 10 | 10 | style="text-align: left;"| [[Andrea Chabroňová]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Boris Farkaš]] | style="text-align: left;"| [[Ondrej Kovaľ]]<br>[[Csongor Kassai]]<br>[[Patrícia Jariabková]] | Danov<br>tím | 31. máj 2013 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 11 | 11 | style="text-align: left;"| [[Daniela Hantuchová]]<br>[[Milan Ondrík]]<br>[[Peter Marcin]] | style="text-align: left;"| [[Katarína Štumpfová]]<br>[[Ivan Jakeš]]<br>[[Juraj Topor]] | Adelin<br>tím | 7. jún 2013 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 12 | 12 | style="text-align: left;"| [[Samuel Spišák]]<br>[[Ľuboš Hlavena]]<br>[[Jana Hubinská]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Mirgová]]<br>[[Adriana Kučerová]]<br>[[Ján Kuric]] | Danov<br>tím | 14. jún 2013 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 13 | 13 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Adamec]]<br>[[Michal Hudák]]<br>[[Táňa Radeva]] | style="text-align: left;"| [[Peter Cmorik]]<br>[[Dagmar Duditšová]]<br>[[Peter Nagy]] | Adelin<br>tím | 21. jún 2013 | Východniarsky špeciál | {{N/A}} |- | 14 | 14 | style="text-align: left;"| [[Ondřej Brzobohatý]]<br>[[Branislav Bystriansky]]<br>[[Peter Batthyany]] | style="text-align: left;"| [[Zdenka Predná]]<br>[[Vladimír Kobielsky]]<br>[[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] | Danov<br>tím | 28. jún 2013 | Epizóda 14 | {{N/A}} |- | 15 | 15 | style="text-align: left;"| [[Mara Lukama]]<br>[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]<br>[[Mário Radačovský]] | style="text-align: left;"| [[Katarína Koščová]]<br>[[Katarína Hasprová]]<br>[[Jozef Banáš]] | Danov<br>tím | 5. júl 2013 | Prázdninový špeciál | {{N/A}} |} === 2. séria (2013)=== '''Víťaz série:''' Adela (7:6) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #FF4500; color: #FFFFFF;" | |- | 16 | 1 | style="text-align: left;"| [[Ivica Sláviková]]<br>[[Ján Ďurovčík]]<br>[[Maroš Kramár]] | style="text-align: left;"| [[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Bibiana Ondrejková]]<br>[[Zuzana Tlučková]] | Adelin<br>tím | 6. september 2013 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 17 | 2 | style="text-align: left;"| [[Miroslav Šmajda]]<br>[[Zuzana Kamasová]]<br>[[Ivan Vojtek (1962)|Ivan Vojtek]] | style="text-align: left;"| [[Natália Glosíková]]<br>[[Roman Volák]]<br>[[Ivana Christová]] | Adelin<br>tím | 13. september 2013 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 18 | 3 | style="text-align: left;"| [[Andrea Zimányiová]]<br>[[Ľubomír Bajaník]]<br>[[Marián Greksa]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Porubjaková]]<br>[[Michal Kubovčík]]<br>[[Juraj Burian]] | Danov<br>tím | 20. september 2013 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 19 | 4 | style="text-align: left;"| [[Martin Harich]]<br>[[Lucia Vráblicová]]<br>[[Rasťo Piško]] | style="text-align: left;"| [[Eva Sakálová]]<br>[[Danica Jurčová]]<br>[[Jozef Vajda]] | Danov<br>tím | 27. september 2013 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 20 | 5 | style="text-align: left;"| [[Martin Madej]]<br>[[Marek Majeský]]<br>[[Judita Hansman]] | style="text-align: left;"| [[Soňa Skoncová]]<br>[[Ján Jackuliak]]<br>[[Mária Breinerová]] | Adelin<br>tím | 4. október 2013 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 21 | 6 | style="text-align: left;"| [[Ondrej Antálek]]<br>[[Peter Lipa ml.]]<br>[[Ľudovít Mravec Jakubove]] | style="text-align: left;"| [[Daniel Antálek]]<br>[[Petra Bernasovská]]<br>[[Peter Lipa]] | Adelin<br>tím | 11. október 2013 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 22 | 7 | style="text-align: left;"| [[Zuzana Smatanová]]<br>[[Slavomír Jurko]]<br>[[Ján Filc]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Švidraňová]]<br>[[Peter Novák]]<br>[[Beáta Dubasová]] | Adelin<br>tím | 18. október 2013 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 23 | 8 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Palonder]]<br>[[Peter Bič]]<br>[[Zuzana Kocúriková]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Greppelová]]<br>[[Michaela Čobejová]]<br>[[Ján Greššo]] | Adelin<br>tím | 25. október 2013 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 24 | 9 | style="text-align: left;"| [[Ramon|Rakby]]<br>[[Zuzana Skopálová]]<br>[[Ivo Gogál]] | style="text-align: left;"| [[Natália Hatalová]]<br>[[Katarína Feldeková]]<br>[[Štefan Kožka]] | Adelin<br>tím | 8. november 2013 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 25 | 10 | style="text-align: left;"| [[Twiins|Veronika Nízlová]]<br>[[Jana Pištejová]]<br>[[Ján Berky Mrenica ml.]] | style="text-align: left;"| [[Twiins|Daniela Nízlová]]<br>[[Vera Wisterová]]<br>[[Ivo Ladižinský]] | Danov<br>tím | 15. november 2013 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 26 | 11 | style="text-align: left;"| [[Thomas Puskailer]]<br>[[Zora Czoborová]]<br>[[Oliver Andrásy]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Turjanová]]<br>[[Wanda Hrycová]]<br>[[Štefan Skrúcaný]] | Danov<br>tím | 22. november 2013 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 27 | 12 | style="text-align: left;"| [[Filip Tůma]]<br>[[Tomáš Dohňanský]]<br>[[Pavel Drapák]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Hurajová]]<br>[[Karin Majtánová]]<br>[[Martin Žúži]] | Danov<br>tím | 29. november 2013 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 28 | 13 | style="text-align: left;"| [[Simona Martausová]]<br>[[Richard Lintner]]<br>[[Juraj Rašla]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Kavaschová]]<br>[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]<br>[[Stano Král]] | Remíza | 6. december 2013 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 29 | 14 | style="text-align: left;"| [[Marián Mitaš]]<br>[[Karin Haydu]]<br>[[Marek Ťapák]] | style="text-align: left;"| [[Peter Makranský]]<br>[[Lucia Lapišáková]]<br>[[Lenka Barilíková]] | Danov<br>tím | 13. december 2013 | Epizóda 14 | {{N/A}} |- | 30 | 15 | style="text-align: left;"| [[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Ján Gordulič]]<br>[[Ľubomír Paulovič]] | style="text-align: left;"| [[Veronika Paulovičová]]<br>[[Ludwig Bagin]]<br>[[Eva Máziková]] | Remíza | 20. december 2013 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- |} === 3. séria (2014)=== '''Víťaz série:''' Dano (7:8) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #008000; color: #FFFFFF;" | |- | 31 | 1 | style="text-align: left;"| [[Miroslava Kosorínová]]<br>[[Martin Mňahončák]]<br>[[Peter Hrivňák]] | style="text-align: left;"| [[Ján Dobrík]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[Eva Pavlíková]] | Danov<br>tím | 5. september 2014 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 32 | 2 | style="text-align: left;"| [[Jana Kozáková]]<br>[[Lukáš Latinák]]<br>[[Peter Marcin]] | style="text-align: left;"| [[Juraj Tabaček]]<br>[[Ján Jackuliak]]<br>[[Yvetta Blanarovičová]] | Danov<br>tím | 12. september 2014 | Stredoslovenský špeciál | {{N/A}} |- | 33 | 3 | style="text-align: left;"| [[Dáša Šarközyová]]<br>[[Kamil Mikulčík]]<br>[[Igor Adamec]] | style="text-align: left;"| [[Nika Karch]]<br>[[Milo Kráľ]]<br>[[Katarína Brychtová]] | Adelin<br>tím | 19. september 2014 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 34 | 4 | style="text-align: left;"| [[Michal Nemtuda]]<br>[[Dagmar Sanitrová]]<br>[[Martin Malachovský]] | style="text-align: left;"| [[Júlia Ružička Horváthová]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Miroslav Noga]] | Danov<br>tím | 26. september 2014 | Bratislavský špeciál | {{N/A}} |- | 35 | 5 | style="text-align: left;"| [[Judit Bárdos]]<br>[[Viliam Csontos]]<br>[[Matej Landl]] | style="text-align: left;"| [[Samuel Spišák]]<br>[[Andrea Coddington]]<br>[[Anna Šišková]] | Danov<br>tím | 3. október 2014 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 36 | 6 | style="text-align: left;"| [[Martin Meľo]]<br>[[Lucia Hablovičová]]<br>[[Roman Bombošá]] | style="text-align: left;"| [[Natália Puklušová]]<br>[[Viktor Horján]]<br>[[Ján Plesník (športový komentátor)|Ján Plesník]] | Danov<br>tím | 10. október 2014 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 37 | 7 | style="text-align: left;"| [[Adam Žampa]]<br>[[Petra Millerová]]<br>[[Ján Snopko]] | style="text-align: left;"| [[Andreas Žampa]]<br>[[Ivan Bindas]]<br>[[Oľga Belešová]] | Danov<br>tím | 17. október 2014 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 38 | 8 | style="text-align: left;"| [[Jakub Petraník]]<br>[[Mário Kollár]]<br>[[Zuzana Frenglová]] | style="text-align: left;"| [[Oľga Hamadejová]]<br>[[Csongor Kassai]]<br>[[Mária Breinerová]] | Danov<br>tím | 24. október 2014 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 39 | 9 | style="text-align: left;"| [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]]<br>[[Lucia Siposová]]<br>[[Peter Nagy]] | style="text-align: left;"| [[Lenka Libjaková]]<br>[[Johnny Mečoch]]<br>[[Zuzana Martinková]] | Adelin<br>tím | 31. október 2014 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 40 | 10 | style="text-align: left;"| [[Danka Barteková]]<br>[[Ján Žgravčák]]<br>[[Igor Kmeťo st.]] | style="text-align: left;"| [[Veronika Husárová]]<br>[[Igor Kmeťo ml.]]<br>[[Andy Timková]] | Adelin<br>tím | 7. november 2014 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 41 | 11 | style="text-align: left;"| [[Michal Sabo]]<br>[[Svetlana Rymarenko]]<br>[[František Výrostko]] | style="text-align: left;"| [[Magdaléna Izakovičová]]<br>[[Jana Kolesárová]]<br>[[Branislav Kostka]] | Adelin<br>tím | 14. november 2014 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 42 | 12 | style="text-align: left;"| [[Ľubomír Bukový]]<br>[[Ivana Ilgová]]<br>[[Peter Šimun]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Dadíková]]<br>[[Juraj Loj]]<br>[[Jana Hubinská]] | Adelin<br>tím | 21. november 2014 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 43 | 13 | style="text-align: left;"| [[Evelyn]]<br>[[Karin Haydu]]<br>[[Alexander Štefuca]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Vizvári]]<br>[[Petra Marko]]<br>[[Miguel Mendez]] | Danov<br>tím | 28. november 2014 | Epizóda 13 | {{N/A}} |- | 44 | 14 | style="text-align: left;"| [[Adam Ďurica]]<br>[[Peter Oszlík]]<br>[[Marcela Molnárová]] | style="text-align: left;"| [[Alžbeta Ferencová (herečka)|Alžbeta Ferencová]]<br>[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]<br>[[Ivan Vereš]] | Adelin<br>tím | 5. december 2014 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 45 | 15 | style="text-align: left;"| [[Dagmar Dianová]]<br>[[Miňo Kereš]]<br>[[Michal Hudák]] | style="text-align: left;"| [[Nikol Weiterová]]<br>[[Andrej Bičan]]<br>[[Marcel Merčiak]] | Adelin<br>tím | 31. december 2014 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 4. séria (2015)=== '''Víťaz série:''' Adela (9:6) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #45B1E8; color: #FFFFFF;" | |- | 46 | 1 | style="text-align: left;"| [[Juraj Ďuriš]]<br>[[Silvia Šarköziová]]<br>[[Ady Hajdu]] | style="text-align: left;"| [[Vanessa Šarköziová]]<br>[[René Štúr]]<br>[[Táňa Radeva]] | Adelin<br>tím | 4. september 2015 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 47 | 2 | style="text-align: left;"| [[Martin Šmahel]]<br>[[Dorota Nvotová]]<br>[[Dana Gudabová]] | style="text-align: left;"| [[Maťo Homola]]<br>[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]<br>[[Peter Kočiš]] | Danov<br>tím | 11. september 2015 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 48 | 3 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Kimlička]]<br>[[Matej Cifra]]<br>[[Katarína Hasprová]] | style="text-align: left;"| [[Jana Mutňanská]]<br>[[Danica Jurčová]]<br>[[Ivan Béla Vojtek]] | Danov<br>tím | 18. september 2015 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 49 | 4 | style="text-align: left;"| [[Petra Humeňanská]]<br>[[Jozef Holly]]<br>[[Branislav Bajza]] | style="text-align: left;"| [[Alena Pajtinková]]<br>[[Michal Soltész]]<br>[[Dana Košická]] | Danov<br>tím | 25. september 2015 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 50 | 5 | style="text-align: left;"| [[Dominika Mirgová]]<br>[[Martin Chynoranský]]<br>[[Robo Opatovský]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Krajčírová]]<br>[[Michal Režný]]<br>[[Palo Janík]] | Adelin<br>tím | 2. október 2015 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 51 | 6 | style="text-align: left;"| [[Ivana Kubáčková]]<br>[[Bruno Ciberej]]<br>[[Julo Viršík]] | style="text-align: left;"| [[Marek Fašiang]]<br>[[Bibiana Ondrejková]]<br>[[Peter Trník]] | Danov<br>tím | 16. október 2015 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 52 | 7 | style="text-align: left;"| [[Tatiana Šúrová]]<br>[[Peter Ševčík]]<br>[[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Štefečeková]]<br>[[Filip Tůma]]<br>[[Gabriela Škrabáková]] | Adelin<br>tím | 23. október 2015 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 53 | 8 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Hafner]]<br>[[Tomáš Kovács]]<br>[[Eva Pavlíková]] | style="text-align: left;"| [[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Petra Bernasovská]]<br>[[Eva Bacigalová]] | Adelin<br>tím | 30. október 2015 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 54 | 9 | style="text-align: left;"| [[Robo Papp]]<br>[[Martina Halinárová]]<br>[[Lenka Slaná]] | style="text-align: left;"| [[Patrik Vyskočil]]<br>[[Sisa Sklovská]]<br>[[Jozef Vajda]] | Adelin<br>tím | 6. november 2015 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 55 | 10 | style="text-align: left;"| [[Stanislava Kašperová]]<br>[[Marian Vojtko]]<br>[[Miroslav Dvorský]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Zeleníková]]<br>[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]]<br>[[Ondrej Kandráč]] | Adelin<br>tím | 13. november 2015 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 56 | 11 | style="text-align: left;"| [[Matej Tóth]]<br>[[Ľubica Čekovská]]<br>[[Sáva Popovič]] | style="text-align: left;"| [[Layla (speváčka)|Layla]]<br>[[Barbara Štubňová]]<br>[[Marcel Nemec]] | Adelin<br>tím | 20. november 2015 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 57 | 12 | style="text-align: left;"| [[Marta Maťová]]<br>[[Štefan Chrappa]]<br>[[Branislav Jobus]] | style="text-align: left;"| [[Gabriela Marcinková]]<br>[[Thomas Puskailer]]<br>[[Dagmar Duditšová]] | Adelin<br>tím | 27. november 2015 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 58 | 13 | style="text-align: left;"| [[Radomír Milić]]<br>[[Vera Wisterová]]<br>[[Michal Hudák]] | style="text-align: left;"| [[Mirka Pavlíková]]<br>[[Štefan Martinovič]]<br>[[Katarína Martinková]] | Adelin<br>tím | 4. december 2015 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 59 | 14 | style="text-align: left;"| [[Ivana Kuxová]]<br>[[Michal Slanička]]<br>[[František Kovár]] | style="text-align: left;"| [[Jana Kovalčíková]]<br>[[Peter Brajerčík]]<br>[[Oľga Záblacká]] | Danov<br>tím | 11. december 2015 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 60 | 15 | style="text-align: left;"| [[Kristína Tormová]]<br>[[Milan Ondrík]]<br>[[Otto Weiter]] | style="text-align: left;"| [[Karin Haydu]]<br>[[Peter Lengyel]]<br>[[Marek Majeský]] | Danov<br>tím | 31. december 2015 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |- |} === 5. séria (2016)=== '''Víťaz série:''' Adela (8:7) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #E32636; color: #FFFFFF;" | |- | 61 | 1 | style="text-align: left;"| [[Emma Drobná]]<br>[[Juraj Tabaček]]<br>[[Martin Mňahončák]] | style="text-align: left;"| [[Natália Hatalová]]<br>[[Stanislav Staško]]<br>[[Oľga Belešová]] | Danov<br>tím | 2. september 2016 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 62 | 2 | style="text-align: left;"| [[Jakub Rybárik]]<br>[[Danica Matušová]]<br>[[Judita Hansman]] | style="text-align: left;"| [[Roman Poláčik]]<br>[[Monika Haasová]]<br>[[Peter Sklár]] | Adelin<br>tím | 9. september 2016 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 63 | 3 | style="text-align: left;"| [[Marcel Lomnický]]<br>[[Pavol Gašpar]]<br>[[Zora Czoborová]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Porubjaková]]<br>[[Barbara Kelíšková]]<br>[[Marián Miezga]] | Adelin<br>tím | 16. september 2016 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 64 | 4 | style="text-align: left;"| [[Katarína Ivanková]]<br>[[Martin Pupiš]]<br>[[Karol Csino]] | style="text-align: left;"| [[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Gabriela Csinová]]<br>[[Marek Ťapák]] | Adelin<br>tím | 23. september 2016 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 65 | 5 | style="text-align: left;"| [[Jakub Ružička]]<br>[[Marcela Vilhanová]]<br>[[Pavol Topoľský]] | style="text-align: left;"| [[Júlia Ružička Horváthová]]<br>[[Lacko Cmorej]]<br>[[Zuzana Frenglová]] | Adelin<br>tím | 30. september 2016 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 66 | 6 | style="text-align: left;"| [[Samuel Hošek]]<br>[[Jozef Kramár]]<br>[[Petra Nagyová-Džerengová]] | style="text-align: left;"| [[Michaela Mäsiarová]]<br>[[Zuzana Kyzeková]]<br>[[Peter Krajčovič]] | Danov<br>tím | 7. október 2016 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 67 | 7 | style="text-align: left;"| [[Kristína Svarinská]]<br>[[Helena Krajčiová]]<br>[[Elena Podzámska]] | style="text-align: left;"| [[Matej Beňuš]]<br>[[Vladimír Kobielsky]]<br>[[Marcel Ochránek]] | Remíza | 14. október 2016 | Muži proti ženám | {{N/A}} |- | 68 | 8 | style="text-align: left;"| [[Andrej Szabo]]<br>[[Terézia Kružliaková]]<br>[[Matej Drlička]] | style="text-align: left;"| [[Eva Sakálová]]<br>[[Adriana Kučerová]]<br>[[Ján Babjak (operný spevák)|Ján Babjak]] | Danov<br>tím | 21. október 2016 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 69 | 9 | style="text-align: left;"| [[Peter Škantár]]<br>[[Tomáš Pokorný]]<br>[[Katarína Martinková]] | style="text-align: left;"| [[Ladislav Škantár]]<br>[[Barbora Andrešičová]]<br>[[Zuzana Martinková]] | Adelin<br>tím | 28. október 2016 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 70 | 10 | style="text-align: left;"| [[Andrej Wallner]]<br>[[Juraj Jedinák]]<br>[[Zuzana Šebestová]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Hanzelová]]<br>[[Ľubomír Bajaník]]<br>[[Katarína Brychtová]] | Adelin<br>tím | 4. november 2016 | Rozhlas vs. televízia | {{N/A}} |- | 71 | 11 | style="text-align: left;"| [[Miro Čech]]<br>[[Michaela Čobejová]]<br>[[Roman Pomajbo]] | style="text-align: left;"| [[Soňa Skoncová]]<br>[[Michal Domonkoš]]<br>[[Silvia Lakatošová]] | Adelin<br>tím | 18. november 2016 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 72 | 12 | style="text-align: left;"| [[Katarína Šafářiková]]<br>[[Martin Kaprálik]]<br>[[Pavol Remenár]] | style="text-align: left;"| [[Jakub Petranik]]<br>[[Michaela Kapráliková]]<br>[[Karin Majtánová]] | Danov<br>tím | 25. november 2016 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 73 | 13 | style="text-align: left;"| [[Richard Labuda]]<br>[[Juraj Zaujec]]<br>[[Matej Cifra]] | style="text-align: left;"| [[Celeste Buckinghamová]]<br>[[Branislav Deák]]<br>[[Katarína Baranová]] | Danov<br>tím | 2. december 2016 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 74 | 14 | style="text-align: left;"| [[Vladislav Plevčík]]<br>[[Twiins|Veronika Nízlová]]<br>[[Ján Kuric]] | style="text-align: left;"| [[Romana Dang Van]]<br>[[Twiins|Daniela Nízlová]]<br>[[Laci Strike]] | Adelin<br>tím | 9. december 2016 | Epizóda 14 | {{N/A}} |- | 75 | 15 | style="text-align: left;"| [[Lina Mayer]]<br>[[Zuzana Smatanová]]<br>[[Peter Lipa]] | style="text-align: left;"| [[Jana Kovalčíková]]<br>[[Juraj Hrčka]]<br>[[Maroš Kramár]] | Danov<br>tím | 16. december 2016 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 76 | 16 | style="text-align: left;"| [[Kristína Turjanová]]<br>[[Lukáš Latinák]]<br>[[Marcel Merčiak]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Hablovičová]]<br>[[Matej Tóth]]<br>[[František Kovár]] | Danov<br>tím | 31. december 2016 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 6. séria (2017)=== '''Víťaz série:''' Dano (5:9) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #9FA91F; color: #FFFFFF;" | |- | 77 | 1 | style="text-align: left;"| [[Éva Vica Kerekes]]<br>[[Samo Trnka]]<br>[[Pavol Hammel]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Gulisova]]<br>[[Martin Madej]]<br>[[Marcela Laiferová]] | Danov<br>tím | 8. september 2017 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 78 | 2 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Frlajs]]<br>[[Marianna Ďurianová]]<br>[[Anka Balková]] | style="text-align: left;"| [[Martin Koči]]<br>[[Lucia Lužinská]]<br>[[Andy Kraus]] | Danov<br>tím | 22. september 2017 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 79 | 3 | style="text-align: left;"| [[Sorizzo]]<br>[[Ján Žgravčák]]<br>[[Miro Konôpka]] | style="text-align: left;"| [[Marek Koleno]]<br>[[Dominika Kavaschová]]<br>[[Henrieta Mičkovicová]] | Danov<br>tím | 29. september 2017 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 80 | 4 | style="text-align: left;"| [[Lucia Šoralová]]<br>[[Adam Ďurica]]<br>[[Adrian Kokoš]] | style="text-align: left;"| [[Simona Martausová]]<br>[[Suvereno]]<br>[[Maroš Čupka]] | Danov<br>tím | 6. október 2017 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 81 | 5 | style="text-align: left;"| [[Peter Bažík]]<br>[[Silvia Krpelanová]]<br>[[Ján Lehotský]] | style="text-align: left;"| [[Alena Pajtinková]]<br>[[Jozef Dado Nagy]]<br>[[Beáta Dubasová]] | Danov<br>tím | 13. október 2017 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 82 | 6 | style="text-align: left;"| [[Magdaléna Rybáriková]]<br>[[Barbora Krajčírová]]<br>[[Jaroslav Bekr]] | style="text-align: left;"| [[Lýdia Petrušová]]<br>[[Mišo Biely]]<br>[[Adriana Drafiová]] | Adelin<br>tím | 20. október 2017 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 83 | 7 | style="text-align: left;"| [[Natália Dubovcová]]<br>[[Michael Szatmary]]<br>[[Iveta Malachovská]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Štrbová]]<br>[[Petra Toth]]<br>[[Martin Malachovský]] | Danov<br>tím | 27. október 2017 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 84 | 8 | style="text-align: left;"| [[Aron Tesfaye]]<br>[[Jaroslav Viňarský]]<br>[[Miguel Méndez]] | style="text-align: left;"| [[Miroslava Kosorínová]]<br>[[Peter Pohančaník]]<br>[[Miroslav Janík]] | Danov<br>tím | 3. november 2017 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 85 | 9 | style="text-align: left;"| [[Matúš Krnčok]]<br>[[Katarína Korčeková|Katarina Korcek]]<br>[[Radovan Orth]] | style="text-align: left;"| [[Petra Dubayová]]<br>[[Igor Novosad]]<br>[[Andrej Bičan]] | Adelin<br>tím | 10. november 2017 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 86 | 10 | style="text-align: left;"| [[Kristína Kanátová]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[Miroslav Frindt]] | style="text-align: left;"| [[Silvia Nájdená]]<br>[[Bruno Ciberej]]<br>[[Ľubica Čekovská]] | Adelin<br>tím | 24. november 2017 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 87 | 11 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Bezdeda]]<br>[[Monika Zázrivcová]]<br>[[Brunno Oravec]] | style="text-align: left;"| [[Nika Karch]]<br>[[Jozef Metelka]]<br>[[Sáva Popovič]] | Adelin<br>tím | 1. december 2017 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 88 | 12 | style="text-align: left;"| [[Edyn]]<br>[[Miro Jaroš]]<br>[[Matej Landl]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Žiaranová]]<br>[[Vierka Ayisi]]<br>[[Gizela Oňová]] | Adelin<br>tím | 8. december 2017 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 89 | 13 | style="text-align: left;"| [[Michal Kubovčík]]<br>[[Přemek Boublík]]<br>[[Masahiko Shiraki]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]<br>[[Karin Olasová]]<br>[[Oľga Belešová]] | Danov<br>tím | 15. december 2017 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 90 | 14 | style="text-align: left;"| [[Helena Krajčiová]]<br>[[Milo Kráľ]]<br>[[Branislav Jobus]] | style="text-align: left;"| [[Stanislava Kašperová]]<br>[[Thomas Puskailer]]<br>[[Zuzana Vačková]] | Danov<br>tím | 31. december 2017 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 7. séria (2018)=== V siedmej sérii došlo k výrazným zmenám. Zmenili sa kapitáni, Dana Dangla nahradil [[Juraj Tabaček|Juraj "Šoko" Tabaček]] a Adelu Vinczeovú nahradila [[Stanislava Kašperová]]. Zároveň došlo k úprave štúdia, boli pridané nové dekorácie a niektoré boli pozmenené. Poslednou zmenou bola nová speváčka [[Anabela Mollová]], ktorá nahradila [[Viktória Beňová|Viktóriu Beňovú]] a [[Katarína Ščevlíková|Katarínu Ščevlíkovú]]. '''Víťaz série:''' Šoko (6:8) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Stanky Kašperovej ! Tím Juraja "Šoka" Tabačka ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #2E5894; color: #FFFFFF;" | |- | 91 | 1 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Adamec]]<br>[[Pavel Mihaľák]]<br>[[Táňa Radeva]] | style="text-align: left;"| [[Ivana Kuxová]]<br>[[Peter Brajerčík]]<br>[[Marek Majeský]] | Šokov<br>tím | 7. september 2018 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 92 | 2 | style="text-align: left;"| [[Zuzana Mikulcová]]<br>[[Martin Mňahončák]]<br>[[Jevgenij Libezňuk]] | style="text-align: left;"| [[Anna Jakab Rakovská]]<br>[[Róbert Jakab]]<br>[[Jozef Vajda]] | Šokov<br>tím | 14. september 2018 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 93 | 3 | style="text-align: left;"| [[Dominika Richterová]]<br>[[Kamil Mikulčík]]<br>[[Csongor Kassai]] | style="text-align: left;"| [[Martina Slobodová]]<br>[[Pavol Gašpar]]<br>[[Anna Šišková]] | Šokov<br>tím | 21. september 2018 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 94 | 4 | style="text-align: left;"| [[Vladislav Plevčík]]<br>[[Martina Jančeková]]<br>[[Jaroslav Moravčík]] | style="text-align: left;"| [[Jana Kvantiková]]<br>[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]<br>[[Marcel Forgáč]] | Šokov<br>tím | 28. september 2018 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 95 | 5 | style="text-align: left;"| [[Veronika Strapková]]<br>[[Ondrej Antálek]]<br>[[Ján Škorňa]] | style="text-align: left;"| [[Mirka Luberdová]]<br>[[Matúš Kvietik]]<br>[[Ladislav Borbély]] | Šokov<br>tím | 5. október 2018 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 96 | 6 | style="text-align: left;"| [[Kristína Greppelová]]<br>[[Branislav Deák]]<br>[[Andy Kraus]] | style="text-align: left;"| [[Tomáš Palonder]]<br>[[Veronika Paulovičová]]<br>[[Marcel Merčiak]] | Stankin<br>tím | 12. október 2018 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 97 | 7 | style="text-align: left;"| [[Paulína Fialková]]<br>[[Slavomír Jurko]]<br>[[Marcel Nemec]] | style="text-align: left;"| [[Ivona Fialková]]<br>[[Ján Lašák]]<br>[[Elena Podzámska]] | Stankin<br>tím | 19. október 2018 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 98 | 8 | style="text-align: left;"| [[Natália Baloghová]]<br>[[Lukasz Kos]]<br>[[Martin Dejdar]] | style="text-align: left;"| [[Viktória Ráková]]<br>[[Michael Szatmary]]<br>[[Michal Hudák]] | Stankin<br>tím | 26. október 2018 | Špeciál{{--}}100. rokov<br>vzniku ČSR | {{N/A}} |- | 99 | 9 | style="text-align: left;"| [[Martin Madej]]<br>[[Karol Čičmanc]]<br>[[Miloš Bubán]] | style="text-align: left;"| [[PPPeter|Peter Popluhár]]<br>[[Martina Kacinová]]<br>[[Eva Pavlíková]] | Šokov<br>tím | 2. november 2018 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 100 | 10 | style="text-align: left;"| [[Daniela Tomešová]]<br>[[Pavol Graus]]<br>[[Juraj Kemka]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Gabrišová]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Miro Kasprzyk]] | Stankin<br>tím | 9. november 2018 | 100. jubilejný diel | {{N/A}} |- | 101 | 11 | style="text-align: left;"| [[Martin Valihora]]<br>[[Miro Beňúš]]<br>[[Slavo Gibarthi]] | style="text-align: left;"| [[Daniela Šencová]]<br>[[Tomáš Bezdeda]]<br>[[Boris Lettrich]] | Šokov<br>tím | 23. november 2018 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 102 | 12 | style="text-align: left;"| [[Anna Nováková]]<br>[[Ján Žgravčák]]<br>[[Ján Kuric]] | style="text-align: left;"| [[Dárius Kočí]]<br>[[Andrej Palko]]<br>[[Eva Máziková]] | Stankin<br>tím | 30. november 2018 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 103 | 13 | style="text-align: left;"| [[Celeste Buckinghamová]]<br>[[Marek Fašiang]]<br>[[František Kovár]] | style="text-align: left;"| [[Katka Beccu Balážiová]]<br>[[Slavomír Hlásný]]<br>[[Soňa Norisová]] | Šokov<br>tím | 7. december 2018 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 104 | 14 | style="text-align: left;"| [[Jakub Jablonský]]<br>[[Dušan Rapoš]]<br>[[Miroslav Noga]] | style="text-align: left;"| [[Richard Autner]]<br>[[Peter Bebjak]]<br>[[Judita Hansman]] | Remíza | 14. december 2018 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 105 | 15 | style="text-align: left;"| [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[Oľga Belešová]] | style="text-align: left;"| [[Simona Martausová]]<br>[[Jakub Rybárik]]<br>[[Roman Pomajbo]] | Stankin<br>tím | 31. december 2018 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 8. séria (2019)=== V ôsmej sérii sa vrátili starí kapitáni Dano Dangl a Adela Vinczeová. A ku kapele Milujem Slovensko Band sa vrátila Katarína Ščevlíková, ktorá sa strieda s Anabelou Mollovou po boku Samuela Tomečka. '''Víťaz série:''' Dano (5:9) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #A8516E; color: #FFFFFF;" | |- | 106 | 1 | style="text-align: left;"| [[Marián Labuda ml.]]<br>[[Matej Landl]]<br>[[Ady Hajdu]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Siposová]]<br>[[Danica Jurčová]]<br>[[Zuzana Vačková]] | Danov<br>tím | 13. september 2019 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 107 | 2 | style="text-align: left;"| [[Romana Dang Van]]<br>[[Ján Babjak (operný spevák)|Ján Babjak]]<br>[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | style="text-align: left;"| [[Adriana Kohútková]]<br>[[Róbert Pukalovič (1960)|Róbert Pukalovič]]<br>[[Stanislav Gális]] | Danov<br>tím | 20. september 2019 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 108 | 3 | style="text-align: left;"| [[Samuel Tomeček]]<br>[[Katarína Koščová]]<br>[[Róbert Mikla]] | style="text-align: left;"| [[Petra Humeňanská]]<br>[[Martina Schindlerová]]<br>[[Tomáš Bezdeda]] | Danov<br>tím | 27. september 2019 | SuperStar špecial | {{N/A}} |- | 109 | 4 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Košec]]<br>[[Oľga Hamadejová]]<br>[[Ľuboš Hlavena]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Chabroňová]]<br>[[Karin Majtánová]]<br>[[Iveta Malachovská]] | Adelin<br>tím | 4. október 2019 | Športový moderátori vs<br>Dámský klub | {{N/A}} |- | 110 | 5 | style="text-align: left;"| [[Roman Volák]]<br>[[Marco Klepoch]]<br>[[Dušan Pašek ml.]] | style="text-align: left;"| [[Monika Chochlíková]]<br>[[Oľga Beständig]]<br>[[Boris Valábik]] | Adelin<br>tím | 11. október 2019 | Športový špeciál | {{N/A}} |- | 111 | 6 | style="text-align: left;"| [[Michal Jánoš]]<br>[[Kristína Tóthová]]<br>[[Tomáš Vravník]] | style="text-align: left;"| [[Stanislav Pitoňák]]<br>[[Dana Košická]]<br>[[Ivan Krúpa]] | Danov<br>tím | 18. október 2019 | [[Divadlo Jána Palárika]] vs<br>[[Národné divadlo Košice|Štátne divadlo v Košiciach]] | {{N/A}} |- | 112 | 7 | style="text-align: left;"| [[Mojmír Caban]]<br>[[Simona Miháliková]]<br>[[Ondrej Hraška]] | style="text-align: left;"| [[Tereza Heftyová]]<br>[[Tomáš Mischura]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | Danov<br>tím | 25. október 2019 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 113 | 8 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Dóza]]<br>[[Andrea Karnasová]]<br>[[Ján Jackuliak]] | style="text-align: left;"| [[Matúš Beniak]]<br>[[Michaela Majerníková]]<br>[[Boris Farkaš]] | Danov<br>tím | 8. november 2019 | [[Hniezdo (serial)|Hniezdo]] vs<br>[[Kriminálka 5. C|Kriminálka 5.C]] | {{N/A}} |- | 114 | 9 | style="text-align: left;"| [[Michal Spielmann]]<br>[[Nikita Slovák]]<br>[[Katarína Martinková]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Kanátová]]<br>[[Gabriela Škrabáková]]<br>[[Peter Sklár]] | Adelin<br>tím | 18. november 2019 | Špeciál{{--}}30 rokov od<br>Sametovej revolúcie | {{N/A}} |- | 115 | 10 | style="text-align: left;"| [[Filip Tůma]]<br>[[Milan Zimnýkoval]]<br>[[Milan Urbaník]] | style="text-align: left;"| [[Michaela Dorčíková]]<br>[[Ján Žgravčák]]<br>[[Miro Konôpka]] | Danov<br>tím | 22. november 2019 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 116 | 11 | style="text-align: left;"| [[Tony Porucha]]<br>[[Lucia Vašíková]]<br>[[Miňo Kereš]] | style="text-align: left;"| [[Simona Salátová]]<br>[[Gabo Žifčák]]<br>[[Ján Gordulič]] | Adelin<br>tím | 29. november 2019 | Tanečníci vs<br>stand-uperi | {{N/A}} |- | 117 | 12 | style="text-align: left;"| [[Dominika Mirgová]]<br>[[Matúš Okajček]]<br>[[Kamil Mikulčík]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Krajčírová]]<br>[[Miroslav Bača]]<br>[[Jakub Petraník]] | Danov<br>tím | 6. december 2019 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 118 | 13 | style="text-align: left;"| [[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Štefan Štec]]<br>[[Stanislava Kašperová]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Greppelová]]<br>[[Vlasta Mudríková]]<br>[[Juraj Tabaček]] | Adelin<br>tím | 13. december 2019 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 119 | 14 | style="text-align: left;"| [[Marianna Ďurianová]]<br>[[Juraj Kemka]]<br>[[Sáva Popovič]] | style="text-align: left;"| [[Katka Beccu Balážiová]]<br>[[Michal Kubovčík]]<br>[[Andrej Bičan]] | Danov<br>tím | 31. december 2019 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 9. séria (2020)=== '''Víťaz série:''' Remíza (8:8) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #C28B6C; color: #FFFFFF;" | |- | 120 | 1 | style="text-align: left;"| [[Daniela Hantuchová]]<br>[[Branko Radivojevič]]<br>[[Radoslav Rančík]] | style="text-align: left;"| [[Danka Barteková]]<br>[[Nicole Rajičová]]<br>[[Matej Tóth]] | Danov<br>tím | 11. september 2020 | Športový špeciál | {{N/A}} |- | 121 | 2 | style="text-align: left;"| [[Branislav Mosný]]<br>[[Peter Brajerčík]]<br>[[Juraj Loj]] | style="text-align: left;"| [[Silvia Soldánová]]<br>[[Ivana Kuxová]]<br>[[Zuzana Kanócz]] | Danov<br>tím | 18. september 2020 | Manželský špeciál | {{N/A}} |- | 122 | 3 | style="text-align: left;"| [[Viola Mariner]]<br>[[Martin Šalacha]]<br>[[Branislav Bystriansky]] | style="text-align: left;"| [[Eva Hornyáková]]<br>[[Roman Poláčik]]<br>[[Miroslav Dvorský]] | Adelin<br>tím | 25. september 2020 | Opera vs činohra | {{N/A}} |- | 123 | 4 | style="text-align: left;"| [[Dárius Kočí]]<br>[[Zuzana Fialová]]<br>[[Fero Mikloško]] | style="text-align: left;"| [[Alexandra Gachulincová]]<br>[[Miro Čech]]<br>[[Lukáš Kimlička]] | Danov<br>tím | 2. október 2020 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 124 | 5 | style="text-align: left;"| [[Karin Haydu]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Marcel Merčiak]] | style="text-align: left;"| [[Stanislava Kašperová]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[František Kovár]] | Danov<br>tím | 9. október 2020 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 125 | 6 | style="text-align: left;"| [[Stanislava Kašperová]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[František Kovár]] | style="text-align: left;"| [[Karin Haydu]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Marcel Merčiak]] | Danov<br>tím | 16. október 2020 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 126 | 7 | style="text-align: left;"| [[Adéla Mojišová]]<br>[[Štefan Martinovič]]<br>[[Štefan Richtárech]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Kyzeková]]<br>[[Lucia Hurajová]]<br>[[Jakub Ružička]] | Danov<br>tím | 23. október 2020 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 127 | 8 | style="text-align: left;"| [[Filip Jančík]]<br>[[Zuzana Smatanová]]<br>[[Miko Hladký]] | style="text-align: left;"| [[Emma Drobná]]<br>[[Adam Ďurica]]<br>[[Peter Bič]] | Adelin<br>tím | 30. október 2020 | Muzikantský špeciál | {{N/A}} |- | 128 | 9 | style="text-align: left;"| [[Zuzana Vačková]]<br>[[Matej Zrebný]]<br>[[Fero Joke]] | style="text-align: left;"| [[Patrik Slažanský]]<br>[[Lukáš Frlajs]]<br>[[Michal Sabo]] | Adelin<br>tím | 6. november 2020 | Influencerský špeciál | {{N/A}} |- | 129 | 10 | style="text-align: left;"| [[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]<br>[[Števo Eisel]]<br>[[Juraj Čurný]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Michelčíková]]<br>[[Pavol Gašpar]]<br>[[Gregor Mareš]] | Adelin<br>tím | 13. november 2020 | Moderátori [[Dvojka (STVR)|Dvojky]] | {{N/A}} |- | 130 | 11 | style="text-align: left;"| [[Laci Strike]]<br>[[Martina Lacová]]<br>[[Lacko Cmorej]] | style="text-align: left;"| [[Linda Luptáková]]<br>[[Natália Glosíková]]<br>[[Mário Radačovský]] | Danov<br>tím | 20. november 2020 | Tanečný špeciál | {{N/A}} |- | 131 | 12 | style="text-align: left;"| [[Eva Sakálová]]<br>[[Pavol Čekan]]<br>[[Ady Hajdu]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Lužinská]]<br>[[Boris Klempa]]<br>[[Peter Novák]] | Danov<br>tím | 27. november 2020 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 132 | 13 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Dóza]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Marcel Nemec]] | style="text-align: left;"| [[Richard Labuda]]<br>[[Nela Pocisková]]<br>[[Juraj Kemka]] | Adelin<br>tím | 4. december 2020 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 133 | 14 | style="text-align: left;"| [[Martin Valihora]]<br>[[Svetlana Rymarenko]]<br>[[Michal Bugala]] | style="text-align: left;"| [[Natalia Germani]]<br>[[Martin Madej]]<br>[[Lucia Molnárová]] | Adelin<br>tím | 11. december 2020 | Epizóda 14 | {{N/A}} |- | 134 | 15 | style="text-align: left;"| [[Samuel Spišák]]<br>[[Viktória Valúchová]]<br>[[Michal Spišák]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Norisová]]<br>[[Ondrej Kovaľ]]<br>[[Soňa Norisová]] | Adelin<br>tím | 18. december 2020 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 135 | 16 | style="text-align: left;"| [[Soňa Skoncová]]<br>[[Juraj Tabaček]]<br>[[Marek Majeský]] | style="text-align: left;"| [[Helena Krajčiová]]<br>[[Michael Szatmary]]<br>[[Katarína Brychtová]] | Adelin<br>tím | 31. december 2020 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |- |} === 10. séria (2021)=== '''Víťaz série:''' Adela (11:4) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #66A2B6; color: #FFFFFF;" | |- | 136 | 1 | style="text-align: left;"| [[Adam Žampa]]<br>[[Jaroslav Michalko]]<br>[[Marcel Forgáč]] | style="text-align: left;"| [[Anna Jakab Rakovská]]<br>[[Tomáš Petrik (chtár)|Tomáš Petrik]]<br>[[Róbert Jakab]] | Danov<br>tím | 3. september 2021 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 137 | 2 | style="text-align: left;"| [[Peter Sabaka]]<br>[[Iveta Malachovská]]<br>[[Sáva Popovič]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Brezová]]<br>[[Bibiana Ondrejková]]<br>[[Miloš Bubán]] | Adelin<br>tím | 10. september 2021 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 138 | 3 | style="text-align: left;"| [[Ondřej Daniš]]<br>[[Dominika Výrosteková]]<br>[[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]] | style="text-align: left;"| [[Iveta Pagáčová]]<br>[[Michal Koleják]]<br>[[Barbora Švidraňová]] | Adelin<br>tím | 17. september 2021 | Divadelný špeciál | {{N/A}} |- | 139 | 4 | style="text-align: left;"| [[Martin Jurčo (moderátor)|Martin Jurčo]]<br>[[Jarka Vitovičová]]<br>[[Štefan Chrappa]] | style="text-align: left;"| [[Miroslav Janík]]<br>[[Petra Bernasovská]]<br>[[Richard Dedek]] | Adelin<br>tím | 24. september 2021 | Rozhlasový špeciál | {{N/A}} |- | 140 | 5 | style="text-align: left;"| [[Klaudia Medlová]]<br>[[Jaroslav Janus]]<br>[[Ján Valach (cyklista)|Ján Valach]] | style="text-align: left;"| [[Magdaléna Rybáriková]]<br>[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]<br>[[Jozef Žabka]] | Adelin<br>tím | 1. október 2021 | Športový špeciál | {{N/A}} |- | 141 | 6 | style="text-align: left;"| [[Robo Papp]]<br>[[Dagmar Dianová]]<br>[[Gabriel Kocák]] | style="text-align: left;"| [[Milan Zimnýkoval]]<br>[[Petra Tóthová]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | Danov<br>tím | 15. október 2021 | [[Tajomstvo mojej kuchyne]] vs<br>[[Pečie celé Slovensko]] | {{N/A}} |- | 142 | 7 | style="text-align: left;"| [[Cyril Žolnír]]<br>[[Júlia Ružička Horváthová]]<br>[[Michal Rovňák]] | style="text-align: left;"| [[Renáta Ryníková]]<br>[[Slávka Halčáková]]<br>[[Tomáš Palonder]] | Adelin<br>tím | 22. október 2021 | Herci z Divadla<br>[[La Komika|La Komka]] | 350 000 |- | 143 | 8 | style="text-align: left;"| [[Yael|Matúš Kolárovský]]<br>[[Zdenka Predná]]<br>[[Oskar Rózsa]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Jurena Stará]]<br>[[Peter Cmorik]]<br>[[Mário Kollár]] | Adelin<br>tím | 29. október 2021 | Muzikantský špeciál I | {{N/A}} |- | 144 | 9 | style="text-align: left;"| [[Daniela Simanová]]<br>[[Viliam Hauzer]]<br>[[Marek Makara]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Žiačiková]]<br>[[Marek Marušiak]]<br>[[Ľuboš Hlavena]] | Adelin<br>tím | 5. november 2021 | Moderátori spravodajstva vs<br>Športový moderátori | {{N/A}} |- | 145 | 10 | style="text-align: left;"| [[Richard Autner]]<br>[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]<br>[[Branislav Jobus]] | style="text-align: left;"| [[Broňa Kováčiková]]<br>[[Andrea Coddington]]<br>[[Rasťo Piško]] | Danov<br>tím | 12. november 2021 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 146 | 11 | style="text-align: left;"| [[Katarína Koščová]]<br>[[Dávid Králik]]<br>[[Ľudovít Mravec Jakubove]] | style="text-align: left;"| [[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Roman Veverka]]<br>[[Jana Majeská]] | Adelin<br>tím | 19. november 2021 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 147 | 12 | style="text-align: left;"| [[Marek Fašiang]]<br>[[Helena Tomková]]<br>[[Pavol Remenár]] | style="text-align: left;"| [[Dorota Nvotová]]<br>[[René Štúr]]<br>[[Beáta Dubasová]] | Adelin<br>tím | 26. november 2021 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 148 | 13 | style="text-align: left;"| [[Šimon Svitok]]<br>[[Michaela Várady]]<br>[[Jaroslav Dvorský]] | style="text-align: left;"| [[Daniel Žulčák]]<br>[[Andrea Bučko]]<br>[[Daniel Špiner]] | Danov<br>tím | 3. december 2021 | Muzikantský špeciál II | {{N/A}} |- | 149 | 14 | style="text-align: left;"| [[Kristína Madarová]]<br>[[Adam Jančina]]<br>[[Jana Kovalčíková]] | style="text-align: left;"| [[Klaudia Malenovská]]<br>[[Peter Ondrejička]]<br>[[Danica Jurčová]] | Remíza | 10. december 2021 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 150 | 15 | style="text-align: left;"| [[Michal Režný]]<br>[[Anikó Vargová]]<br>[[Vladimír Kobielsky]] | style="text-align: left;"| [[Jana Kvantiková]]<br>[[Branislav Deák]]<br>[[Judita Hansman]] | Adelin<br>tím | 17. december 2021 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 151 | 16 | style="text-align: left;"| [[Matej Cifra]]<br>[[Simona Salátová]]<br>[[Tomáš Dohňanský]] | style="text-align: left;"| [[Veronika Ostrihoňová]]<br>[[Andrej Bičan]]<br>[[Peter Novák]] | Adelin<br>tím | 31. december 2021 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |- |} === 11. séria (2022)=== V jedenástej sérii je všetko rovnaké ako v predchádzajúcich troch sériách, iba sa ku kapele Milujem Slovensko band pridáva [[Martin Madej]], ktorý sa bude striedať so Samuelom Tomečkom. '''Víťaz série:''' Adela (7:6) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #9A2B3F; color: #FFFFFF;" | |- | 152 | 1 | style="text-align: left;"| [[Iveta Gombošová]]<br>[[Ján Hudok]]<br>[[Peter Marcin]] | style="text-align: left;"| [[Viliam Stankay]]<br>[[Marianna Ďurianová]]<br>[[Karin Majtánová]] | Danov<br>tím | 14. január 2022 | Epizóda 1 | 185 000 |- | 153 | 2 | style="text-align: left;"| [[Jakub Petraník]]<br>[[Katarína Ščevlíková]]<br>[[Juraj Predmerský]] | style="text-align: left;"| [[Miroslava Drínová]]<br>[[Jakub Růžička]]<br>[[Lucia Vráblicová]] | Adelin<br>tím | 21. január 2022 | Epizóda 2 | 170 000 |- | 154 | 3 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Hudák]]<br>[[Zuzana Porubjaková]]<br>[[Samo Trnka]] | style="text-align: left;"| [[Bekim Aziri]]<br>[[Vera Wisterová]]<br>[[Ivo Ladižinský]] | Adelin<br>tím | 28. január 2022 | Stand-up špeciál | 199 000 |- | 155 | 4 | style="text-align: left;"| [[Karmen Pál-Baláž]]<br>[[Robo Šimko]]<br>[[Peter Hrivňák]] | style="text-align: left;"| [[Ivana Beláková]]<br>[[Marcela Vilhanová]]<br>[[Lukáš Adamec]] | Adelin<br>tím | 4. február 2022 | Epizóda 4 | 177 000 |- | 156 | 5 | style="text-align: left;"| [[Juraj Kemka]]<br>[[Pavol Plevčík]]<br>[[Marek Majeský]] | style="text-align: left;"| [[Adriana Kemková]]<br>[[Alena Pajtinková]]<br>[[Jana Majeská]] | Danov<br>tím | 11. február 2022 | Manželský špeciál | 177 000 |- | 157 | 6 | style="text-align: left;"| [[Martina Zábranska]]<br>[[Róbert Sipos]]<br>[[Andrea Karnasová]] | style="text-align: left;"| [[Angelika Sbouli]]<br>[[Naďa Jurkemik]]<br>[[Martin Mňahončák]] | Adelin<br>tím | 18. február 2022 | Epizóda 6 | 205 000 |- | 158 | 7 | style="text-align: left;"| [[Marcel Osztas]]<br>[[Vanessa Šarköziová]]<br>[[Alan Murin]] | style="text-align: left;"| [[Bystrík (spevák)|Bystrík Červený]]<br>[[Celeste Buckinghamová]]<br>[[Robo Opatovský]] | Danov<br>tím | 25. február 2022 | Muzikantský špeciál | 203 000 |- | 159 | 8 | style="text-align: left;"| [[Kristína Greppelová]]<br>[[Roman Poláčik]]<br>[[Pavol Topoľský]] | style="text-align: left;"| [[Milena Minichová]]<br>[[Jana Hubinská]]<br>[[Ivan Krúpa]] | Danov<br>tím | 4. marec 2022 | Epizóda 8 | 186 000 |- | 160 | 9 | style="text-align: left;"| [[Michaela Majerníková]]<br>[[Juraj Hrčka]]<br>[[Marcel Ochránek]] | style="text-align: left;"| [[Ráchel Šoltésová]]<br>[[Štefan Martinovič]]<br>[[Elena Podzámska]] | Adelin<br>tím | 11. marec 2022 | Epizóda 9 | 200 000 |- | 161 | 10 | style="text-align: left;"| [[Peter Makranský]]<br>[[Karin Olasová]]<br>[[Lacko Cmorej]] | style="text-align: left;"| [[Elena Spasková]]<br>[[Adriana Totiková|Adriana Totíková]]<br>[[Michal Jánoš]] | Adelin<br>tím | 18. marec 2022 | Epizóda 10 | 207 000 |- | 162 | 11 | style="text-align: left;"| [[Andrej Remeník]]<br>[[Ivana Kubáčková]]<br>[[Juraj Ďuriš]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Sabová]]<br>[[Marián Viskup]]<br>[[Eva Pavlíková]] | Remíza | 25. marec 2022 | Epizóda 11 | 198 000 |- | 163 | 12 | style="text-align: left;"| [[Henrich Platek]]<br>[[Oľga Belešová]]<br>[[Michal Hudák]] | style="text-align: left;"| [[Jakub Rybárik]]<br>[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]<br>[[Roman Pomajbo]] | Adelin<br>tím | 1. apríl 2022 | Epizóda 12 | 203 000 |- | 164 | 13 | style="text-align: left;"| [[Radoslav Zemančík]]<br>[[Jeanette Štefankova]]<br>[[Radoslav Šebo]] | style="text-align: left;"| [[Marta Jančkárová]]<br>[[Barbara Štubňová]]<br>[[Milan Urbaník]] | Danov<br>tím | 8. apríl 2022 | Epizóda 13 | 166 000 |- | 165 | 14 | style="text-align: left;"| [[Adriana Kučerová]]<br>[[Veronika Vitázková]]<br>[[Adrian Kokoš]] | style="text-align: left;"| [[Janais|Jana Kothajová]]<br>[[Adam Ďurica]]<br>[[Štefan Štec]] | Danov<br>tím | 18. apríl 2022 | Veľkonočný špeciál | 335 000 |} === 12. séria (2022)=== '''Víťaz série:''' Adela (7:6) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #6EA635; color: #FFFFFF;" | |- | 166 | 1 | style="text-align: left;"| [[Sarah Arató]]<br>[[Lukáš Latinák]]<br>[[Miroslav Noga]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Konečná]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[Anna Šišková]] | Danov<br>tím | 9. september 2022 | Epizóda 1 | 299 000 |- | 167 | 2 | style="text-align: left;"| [[Dávid Hartl]]<br>[[Mirka Partlová]]<br>[[Vladislav Plevčík]] | style="text-align: left;"| [[Dáša Šarközyová]]<br>[[Dárius Kočí]]<br>[[Monika Drgáňová]] | Adelin<br>tím | 16. september 2022 | Epizóda 2 | 278 000 |- | 168 | 3 | style="text-align: left;"| [[Jozefína Zaukolcová]]<br>[[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]<br>[[Gregor Mareš]] | style="text-align: left;"| [[Ľudovít Vašš]]<br>[[Michal Slanička]]<br>[[Katarína Brychtová]] | Danov<br>tím | 23. september 2022 | Epizóda 3 | 289 000 |- | 169 | 4 | style="text-align: left;"| [[Peter Oszlík]]<br>[[Andrea Martvoňová]]<br>[[Ľubomír Bukový]] | style="text-align: left;"| [[Ivana Kuxová]]<br>[[Pavel Bruchala|Pavol Bruchala]]<br>[[Zuzana Marošová]] | Danov<br>tím | 30. september 2022 | Epizóda 4 | 301 000 |- | 170 | 5 | style="text-align: left;"| [[ADiss]]<br>[[Dominika Mirgová]]<br>[[Šorty]] | style="text-align: left;"| [[Majself]]<br>[[Leia (zpeváčka)|Leia]]<br>[[Kali]] | Adelin<br>tím | 7. október 2022 | Muzikantský špeciál | 277 000 |- | 171 | 6 | style="text-align: left;"| [[Martin Kaprálik]]<br>[[Natália Kóšová]]<br>[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Žiaranová]]<br>[[Lukáš Dóza]]<br>[[Lenka Barilíková]] | Adelin<br>tím | 14. október 2022 | Epizóda 6 | 295 000 |- | 172 | 7 | style="text-align: left;"| [[Andrej Bálint]]<br>[[Simona Simánová]]<br>[[Viliam Stankay]] | style="text-align: left;"| [[Klaudia Suchomel Guzová]]<br>[[Ľubomír Bajaník]]<br>[[Katarína Jarembinská]] | Danov<br>tím | 21. október 2022 | Epizóda 7 | 321 000 |- | 173 | 8 | style="text-align: left;"| [[Michaela Vrábová]]<br>[[Ondřej Daniš]]<br>[[Vít Bednárik]] | style="text-align: left;"| [[Dana Gudabová]]<br>[[Ján Jackuliak]]<br>[[Branislav Mosný]] |Adelin<br>tím | 28. október 2022 | Epizóda 8 | 316 000 |- | 174 | 9 | style="text-align: left;"| [[Sebastián Fapšo]]<br>[[Adriana Špronglová]]<br>[[Lucia Lužinská]] | style="text-align: left;"| [[Milan Ďatelinka]]<br>[[Eva Sakálová]]<br>[[Boris Valábik]] | Danov<br>tím | 11. november 2022 | Športový špeciál | 314 000 |- | 175 | 10 | style="text-align: left;"| [[Marek Gurbaľ]]<br>[[Júlia Grejtáková]]<br>[[Titusz Tóbisz]] | style="text-align: left;"| [[Šimon Svitok]]<br>[[Katarína Procházková]]<br>[[Dušan Šimo]] | Adelin<br>tím | 18. november 2022 | Epizóda 10 | 323 000 |- |176 |11 | style="text-align: left;"| [[Ján Pál]]<br>[[Peter Bažík]]<br>[[Katarína Martinková]] | style="text-align: left;"| [[Diana Gábriková]]<br>[[Tomáš Bezdeda]]<br>[[Andrea Zimányiová]] |Remíza |25. november 2022 |Epizóda 11 |285 000 |- |177 |12 | style="text-align: left;"| [[Miro Jaroš]]<br>[[Veronika Hatala]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | style="text-align: left;"| [[Emma Zapletalová]]<br>[[Martina Dubovská]]<br>[[Marián Gáborík]] |Adelin<br>tím |9. december 2022 |Mikulášsky špeciál |289 000 |- |178 |13 | style="text-align: left;"| [[Petra Dubayová]]<br>[[Pavol Peschl]]<br>[[Tomáš Palonder]] | style="text-align: left;"| [[Valéria Beck]]<br>[[Lukáš Pelč]]<br>[[Mariana Čengel Solčanská]] |Danov<br>tím |16. december 2022 |Vianočný špeciál |306 000 |- |179 |14 | style="text-align: left;"| [[Václav Kopta]]<br>[[Adrian Jastraban]]<br>[[Juraj Kemka]] | style="text-align: left;"| [[Henrieta Mičkovicová]]<br>[[VandaHybnerová|Vanda Hybnerová]]<br>[[Petra Polnišová]] |Adelin<br>tím |31. december 2022 |Silvestrovský špeciál |446 000 |} === 13. séria (2023) === '''Víťaz série:''' Adela (10:6) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #142390; color: #FFFFFF;" | |- | 180 | 1 | style="text-align: left;" | [[Victor Ibara]]<br>[[Barbora Bezáková]]<br>[[Andy Kraus]] | style="text-align: left;" | [[Broňa Kováčiková]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Marcel Ochránek]] |Danov<br>tím | 13. január 2023 | Epizóda 1 |414 000 |- |181 |2 | style="text-align: left;" | [[Patrik Mltas]]<br>[[Zuzana Marušiaková]]<br>[[Ján Žgravčák]] | style="text-align: left;" | [[Jana Košíková]]<br>[[Silvia Krpelanová]]<br>[[Juraj Tabaček]] |Danov<br>tím |20. január 2023 |Moderátorský špeciál |426 000 |- |182 |3 | style="text-align: left;" | [[Matej Zrebný]]<br>[[Nikola Kasalová]]<br>[[Lukáš Frlajs]] | style="text-align: left;" | [[Natália Puklušová]]<br>[[Dominika Kavaschová]]<br>[[Martin Šalacha]] |Adelin<br>tím |27. január 2023 |Influencerský špeciál I |413 000 |- |183 |4 | style="text-align: left;" | [[Juraj Hnilica]]<br>[[Emma Drobná]]<br>[[Jozef Holly]] | style="text-align: left;" | [[Veronika Adamičková]]<br>[[Viktória Vargová]]<br>[[Peter Bič]] |Adelin<br>tím |3. február 2023 |Muzikantský špeciál I |450 000 |- |184 |5 | style="text-align: left;" | [[Samuel Hošek]]<br>[[Zuzana Smatanová]]<br>[[Peter Cvik]] | style="text-align: left;" | [[Simona Sedláková]]<br>[[Zuzana Fialová]]<br>[[Tomáš Cíger]] |Adelin<br>tím |10. február 2023 |Umelecký špeciál |432 000 |- |185 |6 | style="text-align: left;" | [[Kamila Chomaničová]]<br>[[Martin Vaculík]]<br>[[Attila Végh]] | style="text-align: left;" | [[Monika Chochlíková]]<br>[[Maťo Homola]]<br>[[Matej Jurášek|Matej Rarach Jurášek]] |Danov<br>tím |17. február 2023 |Športový špeciál |458 000 |- |186 |7 | style="text-align: left;" | [[Liberty Simon]]<br>[[Lukáš Kimlička]]<br>[[Miro Šimonič]] | style="text-align: left;" | [[Dušan Kajaba]]<br>[[Petra Ficová]]<br>[[Lucia Hablovičová]] |Adelin<br>tím |3. marec 2023 |Módný špeciál |400 000 |- |187 |8 | style="text-align: left;" | [[Tomáš Zubák]]<br>[[Pavol Smolka]]<br>[[Tomáš Dohňanský]] | style="text-align: left;" | [[Emma Drobná]]<br>[[Zuzana Smatanová]]<br>[[Peter Novák]] |Adelin<br>tím |10. marec 2023 |Speváci verzus manažeri |429 000 |- |188 |9 | style="text-align: left;" | [[Rebeka Jenisová]]<br>[[Filip Tůma]]<br>[[Dalibor Jenis]] | style="text-align: left;" | [[Daniela Tomešová]]<br>[[Svetlana Rymarenko]]<br>[[Branislav Kostka]] |Adelin<br>tím |17. marec 2023 |Muzikantský špeciál II |424 000 |- |189 |10 | style="text-align: left;" | [[Dominik Haluška]]<br>[[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Fero Joke]] | style="text-align: left;" | [[Natália Pažická]]<br>[[Evelyn]]<br>[[Štefan Martinovič]] |Adelin<br>tím |24. marec 2023 |Influencerský špeciál II |399 000 |- |190 |11 | style="text-align: left;" | [[Lucia Ondrušová]]<br>[[Martin Škrteľ]]<br>[[Miloš Lačný]] | style="text-align: left;" | [[Soňa Stanovská]]<br>[[Denis Myšák]]<br>[[Juraj Tarr]] |Danov<br>tím |31. marec 2023 |Futbalisti vs vodáci |429 000 |- |191 |12 | style="text-align: left;" | [[Kristína Greppelová]]<br>[[Rastislav Staňa]]<br>[[Michael Szatmáry]] | style="text-align: left;" | [[Barbora Chlebcová]]<br>[[Ján Lašák]]<br>[[Katarína Brychtová]] |Adelin<br>tím |14. apríl 2023 |Veľkonočný špeciál |393 000 |- |192 |13 | style="text-align: left;" | [[Marek Danko|Mark Dann]]<br>[[Daniela Lovlin]]<br>[[Martin Harich]] | style="text-align: left;" | [[Kristína Mihaľová]]<br>[[Anita Soul]]<br>[[Eugen Vizváry]] |Adelin<br>tím |21. apríl 2023 |Muzikantský špeciál III |359 000 |- |193 |14 | style="text-align: left;" | [[Juraj Bernáth (herec)|Juraj Bernáth]]<br>[[Daniela Šinkorová]]<br>[[Marián Vojtko]] | style="text-align: left;" | [[Michaela Badinková]]<br>[[Yvetta Blanarovičová]]<br>[[Mário Radačovský]] |Danov<br>tím |28. apríl 2023 |Epizóda 14 |407 000 |- |194 |15 | style="text-align: left;" | [[Simona Marhefková]]<br>[[Martin Mašek]]<br>[[Štefan Jurča]] | style="text-align: left;" | [[Silvia Pavličková]] <br>[[Tomáš Pohorelec]]<br>[[Juraj Haviar]] |Danov<br>tím |5. máj 2023 |Epizóda 15 |341 000 |- |195 |16 | style="text-align: left;" | [[Kristína Rosová Moravčíková]]<br>[[Jaroslav Moravčík]]<br>[[Marko Pillo]] | style="text-align: left;" | [[Andrea Bučko]]<br>[[Karin Olasová]]<br>[[Michal Candrák]] |Adelin<br>tím |12. máj 2023 |Epizóda 16 |340 000 |} === 14. séria (2023{{--}}2024) === V 14. sezóne Milujem Slovensko došlo k úplnej zmene štúdia. Táto séria začne Silvestrovským špeciálom a bude pokračovať od 12. januára. Kapitánmi sú stále [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] a [[Adela Vinczeová|Adela Vinczeova]]. V tejto sérii program oslávi jubilejný 200. diel a bude mať celkom 18 epizód. '''Víťaz série:''' Dano (8:10) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #E60000; color: #FFFFFF;" | |- | 196 | 1 | style="text-align: left;" | [[Michael Szatmary]]<br>[[Martina Zábranská]]<br>[[Lacko Cmorej]] | style="text-align: left;" | [[Vera Wisterová]]<br>[[Karin Haydu]]<br>[[Štefan Martinovič]] |Danov<br>tím |31. december 2023 | Silvestrovský špeciál |381 000 |- |197 |2 | style="text-align: left;" | [[Barbora Andrešičová]]<br>[[Juraj Ďuriš]]<br>[[Svätopluk Malachovský]] | style="text-align: left;" | [[Lesana Krausková]]<br>[[Kristína Kanátová]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] |Danov<br>tím |12. január 2024 |Epizóda 2 |390 000 |- |198 |3 | style="text-align: left;" |[[Daniel Žulčák]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Vladimír Varecha]] | style="text-align: left;" |[[Marianna Ďurianová]]<br>[[Štefan Štec]]<br>[[Barbora Krajčírová]] |Adelin<br>tím |19. január 2024 |Epizóda 3 |412 000 |- |199 |4 | style="text-align: left;" |[[Jana Kothajová]]<br>[[Bystrík Červený]]<br>[[Ján Kuric]] | style="text-align: left;" |[[Anabela Mollová]]<br>[[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Miko Hladký]] |Adelin<br>tím |26. január 2024 |Muzikantský špeciál I |376 000 |- |200 |5 | style="text-align: left;" | [[Adam Pavlovčin]]<br>[[Andrea Sabová]]<br>[[Twiins|Veronika Nízlová]] | style="text-align: left;" | [[Radka Pavlovčinová]]<br>[[Dávid Hartl]]<br>[[Twiins|Daniela Nízlová]] |Danov<br>tím |2. február 2024 |200. jubilejný diel |330 000 |- |201 |6 | style="text-align: left;" |[[Jany Landl]]<br>[[Vierka Ayisi]]<br>[[Fredy Ayisi]] | style="text-align: left;" |[[Anna Strike]]<br>[[Laci Strike]]<br>[[Miroslav Janík]] |Adelin<br>tím |9. február 2024 |Jogíni vs tanečníci |{{N/A}} |- |202 |7 | style="text-align: left;" |[[Michaela Szocsová]]<br>[[Zuzana Norisová]]<br>[[Peter Ondrejička]] | style="text-align: left;" |[[Jana Labajová]]<br>[[Jozef Adamčík]]<br>[[René Štúr]] |Danov<br>tím |16. február 2024 |Herci z Radošinského<br>naivného divadla |323 000 |- |203 |8 | style="text-align: left;" |[[Matúš Beniak]]<br>[[Kristína Spáčová]]<br>[[Jakub Jablonský]] | style="text-align: left;" |[[Michaela Trokanová]]<br>[[Petra Dubayová]]<br>[[Vladislav Plevčík]] |Danov<br>tím |23. február 2024 |Epizóda 8 |350 000 |- |204 |9 | style="text-align: left;" |[[Majself]]<br>[[Saimonsa]]<br>[[Opak (raper)|Opak]] | style="text-align: left;" |[[Maroš Goga]]<br>[[Daniela Lovlin]]<br>[[Peter Cmorik]] |Adelin<br>tím |1. marec 2024 |Muzikantský špeciál II |362 000 |- |205 |10 | style="text-align: left;" |[[Monika Szabo Horváthová]]<br>[[Matúš Kvietik]]<br>[[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: left;" |[[Marta Maťová]]<br>[[Richard Autner]]<br>[[Juraj Kemka]] |Adelin<br>tím |8. marec 2024 |Epizóda 10 |325 000 |- |206 |11 | style="text-align: left;" |[[Petra Dzvoníková]]<br>[[Jozef Fatrsík]]<br>[[Denis Kováč]] | style="text-align: left;" |[[Nikoleta Vujisić]]<br>[[Simona Salátová]]<br>[[Milan Bardún]] |Adelin<br>tím |15. marec 2024 |Epizóda 11 |{{N/A}} |- |207 |12 | style="text-align: left;" |[[Michaela Rózsa Ružičková]]<br>[[Petra Torkošová]]<br>[[Adam Sedlický]] | style="text-align: left;" |[[Daniel Čapkovič]]<br>[[Andrea Vizvári]]<br>[[Martin Gyimesi]] |Danov<br>tím |22. marec 2024 |Operní speváci<br>vs dirigenti |{{N/A}} |- |208 |13 | style="text-align: left;" |[[Tomáš Mihálik]]<br>[[Peter Čambor]]<br>[[Michal Kubovčík]] | style="text-align: left;" |[[Soňa Skoncová]]<br>[[Katarína Van Derham]]<br>[[Alexandra Gachulincová]] |Adelin<br>tím |5. apríl 2024 |Epizóda 13 |{{N/A}} |- |209 |14 | style="text-align: left;" |[[Sára Polyaková]]<br>[[Branislav Deák]]<br>[[Martin Mňahončák]] | style="text-align: left;" |[[Kristína Kucianová]]<br>[[Veronika Hatala]]<br>[[Marián Miezga]] |Danov<br>tím |12. apríl 2024 |Epizóda 14 |313 000 |- |210 |15 | style="text-align: left;" |[[Broňa Kováčiková]]<br>[[Juraj Hrčka]]<br>[[Alex Maďar]] | style="text-align: left;" |[[Annamária Janeková]]<br>[[Marcela Vilhanová]]<br>[[Karol Csino]] |Adelin<br>tím |19. apríl 2024 |Epizóda 15 |346 000 |- |211 |16 | style="text-align: left;" |[[Stanislav Slovák]]<br>[[Lucia Šoralová]]<br>[[Dušan Kollár]] | style="text-align: left;" |[[Andrea Bučko]]<br>[[Zuzana Fialová]]<br>[[Peter Brajerčík]] |Danov<br>tím |3. máj 2024 |Epizóda 16 |343 000 |- |212 |17 | style="text-align: left;" | [[Tomáš Kramár]]<br>[[Marián Gáborík]]<br>[[Ján Žgravčák]] | style="text-align: left;" | [[Denisa Šebenová]]<br>[[Boris Valábik]]<br>[[Ľuboš Hlavena]] |Danov<br>tím |10. máj 2024 |Hokejový špeciál |{{N/A}} |- |213 |18 | style="text-align: left;" |[[Branislav Bajza]]<br>[[Barbora Žiačiková]]<br>[[Peter Opet]] | style="text-align: left;" |[[Boris Lettrich]]<br>[[Barbora Švidraňová]]<br>[[Mário Tománek]] |Danov<br>tím |17. máj 2024 |Polemic vs Aya |284 000 |} === 15. séria (2024 – 2025) === '''Víťaz série:''' Adela (12:6) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #E2B700; color: #FFFFFF;" | |- | 214 | 1 | style="text-align: left;" |[[Dominika Mirgová]]<br>[[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Juraj Podmanický]] | style="text-align: left;" |[[Emma Drobná]]<br>[[Lukáš Adamec]]<br>[[Peter Novák]] | Adelin<br>tím |31. december 2024 |Silvestrovský špeciál |320 000 |- |215 |2 | style="text-align: left;" |[[Michal Spielmann]]<br>[[Jana Labajová]]<br>[[Juraj Tabaček]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Konečná]]<br>[[Jana Majeská]]<br>[[Peter Brajerčík]] | Danov<br>tím |10. január 2025 | Epizóda 2 |416 000 |- |216 |3 | style="text-align: left;" |[[Jakub Grigar]]<br>[[Eliška Mintálová]]<br>[[Matej Beňuš]] | style="text-align: left;" |[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]<br>[[Martin Mikovič]]<br>[[Roman Procházka (futbalista)|Roman Procházka]] | Adelin<br>tím |17. január 2025 | Futbalisti vs vodáci |{{N/A}} |- |217 |4 | style="text-align: left;" |[[Pavel Achs]]<br>[[Martina Jančeková]]<br>[[Viliam Stankay]] | style="text-align: left;" |[[Michaela Majerníková]]<br>[[Ondřej Daniš]]<br>[[Anna Šišková]] | Danov<br>tím |24. január 2025 | Moderátori vs herci zo<br>seriálu [[Dotyk života]] |{{N/A}} |- |218 |5 | style="text-align: left;" |[[Peter Lacho]]<br>[[Soňa Norisová]]<br>[[Vladimír Kobielský]] | style="text-align: left;" |[[Markus Daniel]]<br>[[Jana Golisová]]<br>[[Branislav Kostka]] | Adelin<br>tím |31. január 2025 | Sieň Slávy | 448 000 |- |219 |6 | style="text-align: left;" |[[Dana Droppová]]<br>[[Peter Kiss]]<br>[[Adam Bárdy]] | style="text-align: left;" |[[Veronika Strapková]]<br>[[Filip Šebesta]]<br>[[Branislav Deák]] | Danov<br>tím |7. február 2025 | Epizóda 6 |{{N/A}} |- |220 |7 | style="text-align: left;" |[[Sarah Arató]]<br>[[Peter Oszlík|Peter Oszlik]]<br>[[Lukáš Latinák]] | style="text-align: left;" |[[Eva Javorská]]<br>[[Stanislava Kašperová]]<br>[[Boris Srník]] | Danov<br>tím |14. február 2025 | Epizóda 7 | 409 000 |- |221 |8 | style="text-align: left;" |[[Tereza Mihalíková]]<br>[[Rebecca Šramková]]<br>[[Norbert Gomboš]] | style="text-align: left;" |[[Samuel Volárik]]<br>[[Bronislava Borovičková]]<br>[[Radoslav Rančík]] |Danov<br>tím |21. február 2025 | Basketbalisti vs<br>tenisti |{{N/A}} |- |222 |9 | style="text-align: left;" |[[Ivan Šándor]]<br>[[Zuzana Kyzeková]]<br>[[Michal Domonkoš]] | style="text-align: left;" |[[Lenka Debnárová]]<br>[[Gabriela Škrabáková]]<br>[[Peter Sklár]] |Adelin<br>tím |28. február 2025 | Dabingový špeciál |369 000 |- |223 |10 | style="text-align: left;" |[[Milan Švikruha]]<br>[[Dominika Dadíková]]<br>[[Martin Chynoranský]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Botíková]]<br>[[Ivana Ilgová]]<br>[[Štefan Chrappa]] |Adelin<br>tím |7. marec 2025 |Rozhlasový špeciál |{{N/A}} |- |224 |11 | style="text-align: left;" |[[Henrieta Mičkovicová]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Anikó Vargová]] | style="text-align: left;" |[[Jozef Adamčík]]<br>[[Michal Kubovčík]]<br>[[Svätopluk Malachovský]] |Adelin<br>tím |14. marec 2025 |Epizóda 11 |{{N/A}} |- |225 |12 | style="text-align: left;" |[[Kristína Mihaľová]]<br>[[Jakub Šedivý]]<br>[[Kamil Mikulčík]] | style="text-align: left;" |[[Diana Ristová]]<br>[[Alexandra Okálová]]<br>[[Tomáš Bezdeda]] | Adelin<br>tím |21. marec 2025 |Muzikantský špeciál |{{N/A}} |- |226 |13 | style="text-align: left;" |[[Octavia McKenzie]]<br>[[Andrea Ena]]<br>[[Miguel Mandez]] | style="text-align: left;" |[[Hana Rapantová]]<br>[[Jana Majeská]]<br>[[Marcel Merčiak]] |Adelin<br>tím |28. marec 2025 |Zahraniční rodáci vs <br>moderátori |400 000 |- |227 |14 | style="text-align: left;" |[[Éva Vica Kerekes]]<br>[[Erik Žibek]]<br>[[Marek Fašiang]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Porubjaková]]<br>[[Kristína Greppelová]]<br>[[Marek Majeský]] |Adelin<br>tím |4. apríl 2025 |Epizóda 14 |359 000 |- |228 |15 | style="text-align: left;" | [[Dalibor Ludvig]]<br>[[Petra Dzvoníková]]<br>[[Dominik Haluška]] | style="text-align: left;" | [[Kristína Sedláčková]]<br>[[Evelyn]]<br>[[Fero Joke]] |Adelin<br>tím |11. apríl 2025 |Epizóda 15 |{{N/A}} |- |229 |16 | style="text-align: left;" |[[Erika Palkovičová]]<br>[[Matúš Očkaik]]<br>[[Alexandra Gachulincová]] | style="text-align: left;" |[[Michaela Kocianová]]<br>[[Michaela Hlaváčková]]<br>[[Marek Kosorín]] |Danov<br>tím |2. máj 2025 |Modelingový špeciál |{{N/A}} |- |230 |17 | style="text-align: left;" |[[Juraj Hnilica]]<br>[[Petra Ázacis]]<br>[[Lacko Cmorej]] | style="text-align: left;" |[[Klára Lapinová]]<br>[[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]<br>[[Michael Szatmáry]] |Adelin<br>tím |16. máj 2025 |Moderátori [[Dvojka (STVR)|Dvojky]] |{{N/A}} |- |231 |18 | style="text-align: left;" |[[Mária Schumerová|Mária Schumerova]]<br>[[Radka Kopriva]]<br>[[Marek Rozkoš]] | style="text-align: left;" |[[Emma Funtová]]<br>[[Lívia Bielovič]]<br>[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]] |Adelin<br>tím |23. máj 2025 |Epizóda 18 |{{N/A}} |} === 16. séria (2025-2026) === Šestnásta séria Milujem Slovensko je prvá, ktorá sa nevysiela na STVR ale na TV JOJ. Moderátorom zostal Martin Nikodým. Novým kapitánom sa stal [[Matej Cifra]], na druhom poste zostala [[Adela Vinczeová]]. '''Víťaz série:''' ? (6:7) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Mateja "Sajfu" Cifru ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #9C1DE3; color: #FFFFFF;" | |- | 232 | 1 | style="text-align: left;" |[[Juraj Tabaček]]<br>[[Natália Puklušová]]<br>[[Michal Hudák]] | style="text-align: left;" |[[Marcel Forgáč]]<br>[[Evelyn]]<br>[[Marián Čekovský]] |Adelin<br>tím |31. december 2025 |Silvestrovský špeciál |488 000 |- |233 |2 | style="text-align: left;" |[[Barbora Števulová]]<br>[[Maťo Homola]]<br>[[Radoslav Rančík]] | style="text-align: left;" |[[Martina Kohlová]]<br>[[Danka Barteková]]<br>[[Matej Tóth]] |Sajfov<br>tím |27. február 2026 |Športový špeciál |{{N/A}} |- |234 |3 | style="text-align: left;" |[[Ladislav Bédi]]<br>[[Juraj Kemka]]<br>[[Alexander Bárta]] | style="text-align: left;" |[[Emily Bédi Drobňáková]]<br>[[Adriana Kemková]]<br>[[Henrieta Mičkovicová]] |Sajfov<br>tím |6. marec 2026 |Manželský špeciál |{{N/A}} |- |235 |4 | style="text-align: left;" |[[Kali]]<br>[[Alan Murin]]<br>[[Lina Mayer]] | style="text-align: left;" |[[Adam Ďurica]]<br>[[Tina (speváčka)|Tina]]<br>[[Yael|Matúš Kolárovský]] |Sajfov<br>tím |13. marec 2026 |Muzikantský špeciál |{{N/A}} |- |236 |5 | style="text-align: left;" |[[Andrea Belányiová]]<br>[[Aneta Parišková]]<br>[[Ján Mečiar]] | style="text-align: left;" |[[Bruno Ciberej]]<br>[[Bibiana Ondrejková]]<br>[[Thomas Puskailer]] |Sajfov<br>tím |20. marec 2026 |Moderátori TV JOJ |{{N/A}} |- |237 |6 | style="text-align: left;" |[[Matúš Kvietik]]<br>[[Mária Schumerová]]<br>[[Marek Majeský]] | style="text-align: left;" |[[Kristína Turjanová]]<br>[[Jana Kvantiková]]<br>[[Jozef Vajda]] |Adelin<br>tím |27. marec 2026 |[[Nemocnica (seriál)|Nemocnica]] vs [[Osud (slovenský seriál)|Osud]] |{{N/A}} |- |238 |7 | style="text-align: left;" |[[Katarína Koščová]]<br>[[Daniel Špiner]]<br>[[Ondrej Kandráč]] | style="text-align: left;" |[[Viktória Vargová]]<br>[[Peter Bič]]<br>[[Eva Máziková]] |Adelin<br>tím |3. apríl 2026 |Veľkonočný špeciál |{{N/A}} |- |239 |8 | style="text-align: left;" |[[Zuzana Fischer]]<br>[[Adriana Kučerová]]<br>[[Pavol Bršlík|Pavol Breslik]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Fialová]]<br>[[Martin Šalacha]]<br>[[Branislav Bystriansky|Branislav Bystrianský]] |Sajfov<br>tím |10. apríl 2026 |Opera vs činohra |{{N/A}} |- |240 |9 | style="text-align: left;" |[[Martina Zábranská]]<br>[[Dagmar Dianová]]<br>[[Denis Kováč]] | style="text-align: left;" |[[Katka Beccu Balážiová]]<br>[[Bekim Aziri]]<br>[[Samuel Procházka]] |Adelin<br>tím |17. apríl 2026 |Rozhlasový špeciál |{{N/A}} |- |241 |10 | style="text-align: left;" |[[Katarína Mošovská]]<br>[[Daniel Feranec]]<br>[[Samuel Miškov]] | style="text-align: left;" |[[René Zobola]]<br>[[Zuzana Vačková]]<br>[[Oliver Oswald]] |Sajfov<br>tím |24. apríl 2026 |Influencerský špeciál |{{N/A}} |- |242 |11 | style="text-align: left;" |[[Simona Salátová]]<br>[[Ivan Kostra]]<br>[[Samo Trnka]] | style="text-align: left;" |[[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Tomáš Hudák]]<br>[[Michael Szatmáry]] |Adelin<br>tím |1. máj 2026 |Stand-up špeciál |{{N/A}} |- |243 |12 | style="text-align: left;" |[[Éva Vica Kerekes]]<br>[[Noel Czuczor]]<br>[[Andrej Kraus|Andy Kraus]] | style="text-align: left;" |[[Dana Droppová]]<br>[[Kristína Kanátová]]<br>[[Michal Kubovčík]] |Sajfov<br>tím |8. máj 2026 |Epizóda 12 |{{N/A}} |- |244 |13 | style="text-align: left;" |[[Lenka Čviriková Hriadelová|Lenka Čviriková]]<br>[[Radovan Ležovič]]<br>[[Boris Valábik]] | style="text-align: left;" |[[Rastislav Staňa]]<br>[[Ján Lašák]]<br>[[Richard Lintner]] |Adelin<br>tím |15. máj 2026 |Hokejový špeciál |{{N/A}} |- |245 |14 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |22. máj 2026 |Epizóda 14 |{{N/A}} |- |246 |15 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |29. máj 2026 |Epizóda 15 |{{N/A}} |- |247 |16 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |5. jún 2026 |Epizóda 16 |{{N/A}} |- |248 |17 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |12. jún 2026 |Epizóda 17 |{{N/A}} |- |249 |18 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |19. jún 2026 |Epizóda 18 |{{N/A}} |} === 17. séria (2026) === '''Víťaz série:''' ? {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Mateja "Sajfu" Cifru ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #33CC33; color: #FFFFFF;" | |- | 232 | 1 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |Jeseň 2026 |Epizóda 1 |{{N/A}} |- |233 |2 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |Jeseň 2026 |Epizóda 2 |{{N/A}} |} == Štatistiky == {| class="wikitable" |+Tímy STVR !Tím !Počet výher !Počet remíz |- |Danov tím !98 ! rowspan="2" |6 |- |Adelin tím !112 |- |Šokov tím !8 ! rowspan="2" |1 |- |Stankin tím !6 |} {| class="wikitable" |+Tímy TV JOJ !Tím !Počet výher !Počet remíz |- |Sajfov tím !7 ! rowspan="2" |0 |- |Adelin tím !6 |} === Zaujímavosti === * Najviac účastí súťažiaceho: '''8''' ([[Marián Miezga]]) * Najviac získaných bodov: '''173''' (epizóda 72) * Najmenej bodov na výhru: '''16''' (epizóda 166) * Najmenej bodov pri prehre: '''23''' (epizóda 32) * Najviac výhier/prehier v sezóne: '''12''' (15. séria) * Najmenej výhier/prehier v sezóne: '''4''' (10. séria) * Najviac účastí súťažiaceho v jednej sérii: '''2''' ([[Emma Drobná]], [[Zuzana Smatanová]]) * Vo finálovom točení pri kolese šťastia (k 13. marci 2026) bola '''14-krát''' vytočená '''100''' * Vo finálovom točení pri kolese šťastia (k 13. marci 2026) bola '''14-krát''' vytočená '''smrtka''' == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.rtvs.sk/televizia/program/11070 ''Milujem Slovensko''] na [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] * [https://sk-sk.facebook.com/soumilujemslovensko/ ''Milujem Slovensko''] na [[Facebook]]u * {{Csfd film|337518}} * {{Imdb film|6293736}} * {{Kinobox film|463506}} [[Kategória:Televízne relácie Slovenskej televízie]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] [[Kategória:Hudobné televízne programy]] [[Kategória:Televízne súťaže]] qq9dwv24e3xwhcchqr26wb1fbbu5cy4 Julij Ivanovyč Stavrovskyj-Popradov 0 509514 8210708 7896437 2026-05-08T12:34:43Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Osobnosti z Čertižného]] pomocou použitia HotCat 8210708 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný |typ = kňaz <!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --> |typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> |zvolené meno = |zvolené meno originálne = |meno = Julij Ivanovyč Stavrovskyj-Popradov |meno originálne = Юлій Іванович Ставровський-Попрадов |meno v inom jazyku = |kód jazyka = <!-- ak sa zadá musí byť v ISO kód jazyka hun: maďarčina, deu: nemčina, ... --> |rodné meno = |aktuálny titul = rusínsky básnik, buditeľ, kňaz <!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> |portrét = Yuliy Stavrovsky-Popradov.gif <!-- meno obrázku na commons --> |popis portrétu = |podpis = <!-- meno obrázku na commons --> |erb = <!-- meno obrázku na commons --> |štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> |dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> |heslo = |heslo po slovensky = |štát pôsobenia = {{Minivlajka|Rakúsko-Uhorsko|w}} |dátum narodenia = [[18. január]] [[1850]] <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --> |miesto narodenia = [[Sulín]], [[Habsburská monarchia]] (dnešné [[Slovensko]]) |dátum úmrtia = {{dúv|1899|03|27|1850|01|18}} <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> |miesto úmrtia = [[Prešov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnešné [[Slovensko]]) |dátum pohrebu = |miesto pohrebu = |1. funkcia = |1. funkcia - obdobie = |1. funkcia - predchodca = |1. funkcia - nástupca = |2. funkcia = |2. funkcia - obdobie = |2. funkcia - predchodca = |2. funkcia - nástupca = |funkcie = |cirkev = [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícka]] |rítus = |rehoľa = |večné sľuby dátum = |diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |diakonát miesto = |diakonát svätiteľ = |diakonát svätiteľ funkcia = |kňazské svätenie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |kňazské svätenie miesto = |kňazské svätenie svätiteľ = |kňazský svätiteľ funkcia = |ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |ordinácia miesto = |inkardinácia = |blahorečenie dátum = |blahorečil = |blahorečenie miesto = |kanonizovaný dátum = |kanonizoval = |kanonizovaný miesto = |dátum sviatku = |patrón = |atribúty = }} '''Julij Ivanovyč Stavrovskyj-Popradov''' ({{vjz|ukr|Юлій Іванович Ставровський-Попрадов}}; * [[18. január]] [[1850]], [[Sulín]] v okr. [[Bardejov (okres)|Bardejov]], [[Uhorsko]] teraz [[Slovensko]] — † [[27. marec]] [[1899]], [[Prešov]]) bol [[Rusíni na Slovensku|rusínsky]] básnik, buditeľ, gréckokatolícky kňaz. Tvoril pod [[pseudonym]]om Popradov. == Rodina == * Otec: Ján Stavrovský * Matka: Piroska rod. Dulháry == Biografia == [[Súbor:Hrob JIStavrovskij.JPG|náhľad|Hrob J. I. Stavrovského v [[Čertižné|Čertižnom]]]] Vzdelanie získal na Prešovskom gymnáziu a na Právnickej a Bohosloveckej fakulte [[Budapešť|Budapeštianskej]] univerzity. Pracoval ako farár v [[Jarabina (okres Stará Ľubovňa)|Jarabine]], slúžny na biskupskom úrade v [[Prešov]]e, farár v [[Čertižné|Čertižnom]], kde ho pozval jeho priateľ [[Adolf Ivanovič Dobriansky-Sačurov|Adolf Dobrianský]]. Zaoberal sa slovanskými jazykmi. Bol hovorcom rusofilských nádejí. Autor množstva veršov, etnografických a publicistických statí o reči. Vydával v ruskej tlači. Jeho poézia ''Я руський'', ''Родина'', ''На Бескиді'', ''К Уриїлу Метеору'' bola vydaná v roku 1928 ako zbierka ''Поезія Попрадова'' posmrtne. Dlho si písaval so známym ukrajinským vedcom, zberateľom folklóru Ukrajincov Zakarpatska V. Hnatjukom. Stavrovský-Popradov bol najvýraznejší predstaviteľ rusofilského smeru zakarpatskej literatúry 19 storočia. Písal ruskú poéziu (hlavným štýlom patriotská a intímna lyrika), články na etnografické témy a publicistiku, vydával v časopise «СвЂтъ», «Карпатъ» а iných. Zomrel [[27. marec|27. marca]] [[1899]] v [[Prešov]]e, pochovaný je v [[Čertižné|Čertižnom]]. == Tvorba == Autor poézie uverejnenej v roku [[1928]] v zbierke ''Поезія Попрадова'', etnografických a publicistických článkov. V roku [[1883]] napísal ''Руський буквар''. Zbierku básní ''Poézia Popradova'' zozbieral a vydal v období [[Prvá česko-slovenská republika|prvej česko-slovenskej republiky]] [[Nikolaj Beskyd]]. == Literatúra == * Енциклопедія українознавства. У 10-х томах. / Головний редактор Володимир Кубійович. — Париж; Нью-Йорк: Молоде життя, 1954—1989. * Významné osobnosti regiónu regiónu Stará Ľubovňa M - R [1] * Николай А. Бескид Юлий І. Ставровский-Попрадов - Ужгород, 1929 * Українська діаспора: літературні постаті, твори, біобібліографічні відомості / Упорядк. В. А. Просалової. - Донецьк: Східний видавничий дім, 2012. - 516 с. * [http://www.rusynacademy.sk/rusynski/rusyn_history.html#ocenenie Júlij Ivanovič Stavrovskij na Rusyn academy] * DOBOŠ, Stepan: Julij Ivanovič Stavrovskij-Popradov. Očerk žizni i tvorčestva. Bratislava, SPN 1975, 160 s. * Rudlovčakova Olena: J. Stavrovskij-Popradov, Prjašiv, 1984 == Externé odkazy == * [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:S3HT-DTHS-BT8?mode=g&i=156&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike]gréckokatolíckej farnosti [[Sulín|Veľký Sulín]]; záznam číslo 5; pokrstený ako Gyula István Sztauróvszky == Zdroj == {{preklad|uk|Ставровський-Попрадов Юлій Іванович}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Stavrovskyj, Julij Ivanovyč}} [[Kategória:Národní buditelia]] [[Kategória:Osobnosti zo Sulína]] [[Kategória:Gréckokatolícki kňazi]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenské osobnosti rusínskeho pôvodu]] firxs7b3et0jguprtk66dr48owkauea Josef Zvěřina 0 517318 8210719 8159141 2026-05-08T12:49:36Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210719 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný |typ = kňaz <!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --> |typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> |zvolené meno = |zvolené meno originálne = |meno = Josef Zvěřina |meno originálne = |rodné meno = |aktuálny titul = český kňaz, teológ, filozof, pedagóg a historik umenia <!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> |portrét = Zverina Josef 01.jpg <!-- meno obrázku na commons --> |popis portrétu = |podpis = <!-- meno obrázku na commons --> |erb = <!-- meno obrázku na commons --> |štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> |dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> |heslo = |heslo po slovensky = |štát pôsobenia = |dátum narodenia = [[3. máj]] [[1913]] <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --> |miesto narodenia = [[Střítež (okres Třebíč)|Střítež]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnešné [[Česko]]) |dátum úmrtia = {{dúv|1990|08|18|1913|05|03}} <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> |miesto úmrtia = [[Nettuno]], [[Taliansko]] |dátum pohrebu = |miesto pohrebu = |1. funkcia = |1. funkcia - obdobie = |1. funkcia - predchodca = |1. funkcia - nástupca = |2. funkcia = |2. funkcia - obdobie = |2. funkcia - predchodca = |2. funkcia - nástupca = |funkcie = |cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] |rítus = |rehoľa = |večné sľuby dátum = |diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |diakonát miesto = |diakonát svätiteľ = |diakonát svätiteľ funkcia = |kňazské svätenie dátum = {{duv|1937|07|11|1913|05|03|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |kňazské svätenie miesto = [[Rím]] |kňazské svätenie svätiteľ = |kňazský svätiteľ funkcia = |ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |ordinácia miesto = |inkardinácia = |blahorečenie dátum = |blahorečil = |blahorečenie miesto = |kanonizovaný dátum = |kanonizoval = |kanonizovaný miesto = |dátum sviatku = |patrón = |atribúty = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor teológie|ThDr.]] '''Josef Zvěřina''' (* [[3. máj]] [[1913]], [[Střítež (okres Třebíč)|Střítež]] – † [[18. august]] [[1990]], [[Nettuno]], [[Taliansko]]) bol český [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]], [[teológia|teológ]], [[Dejiny umenia|historik umenia]], [[Filozofia|filozof]] a [[Vysoká škola|vysokoškolský pedagóg]]. == Život == Narodil sa na Českomoravskej vysočine, rodina sa ale čoskoro presťahovala do [[Viedeň|Viedne]], kde otec pracoval ako strojný zámočník. Roku [[1918]] sa vrátil s rodičmi do Stříteži a na štúdium dlho nemal pomyslenie. Na odporúčanie miestneho farára sa nakoniec predsa odhodlal k štúdiu a zhodou okolností sa dostal [[1924]] do Prahy. V roku [[1932]] maturoval na Arcibiskupskom gymnáziu. Potom bol poslaný na [[rím]]ske pápežské kolégium [[Nepomucénum]] študovať teológiu a filozofiu. Na kňaza bol vysvätený 11. júla [[1937]] v Ríme a rok tam bol predstaveným slovenskej koľaje. Roku [[1938]] sa vrátil do vlasti a bol [[kaplán]]om najprv vo vtedajšom Falknove ([[Sokolov]]), kde zažil národnostné napätia i nenávisť, naposledy u svätého Mikuláša na Malej Strane v [[Praha|Prahe]]. Po zrušení českých vysokých škôl v roku 1939 prednášal na náhradnom teologickom učilišti, pre protinemecký postoj bol však v rokoch [[1942]] až [[1943]] 13 mesiacov internovaný v Zásmukách. Po vojne nastúpil na obnovenú teologickú fakultu (spolu s Alexandrom Heidlerom) ako asistent prof. [[Josef Cibulka (historik)|Josefa Cibulku]] pre odbor kresťanskej archeológie a dejín umenia. Jeho záujem síce smeroval k dogmatike, ale tú mu na fakulte nebolo dopriate prednášať. Nebol pre neho však problém sa zahryznúť do akéhokoľvek odboru. Počas ročného študijného pobytu v [[Paríž]]i v rokoch 1946-1947 stihol spísať dizertáciu o freskách v juhofrancúzskom [[Tavant]], ktorá bola pochvalne prijatá na medzinárodnom fóre. Doktorát mu dala [[Karlova univerzita|Univerzita Karlova]].<ref>Křížková, ''Žít jako znamení'', str. 149. </ref> Po zrušení teologických učilíšť v roku [[1950]] bol povolaný na vojenské cvičenie, kde 13 mesiacov manuálne pracoval. Začiatkom roku 1952 bol spolu s ďalšími tridsiatimi katolíkmi zatknutý a odsúdený na 22 rokov väzenia. Vrátil sa až po takmer štrnástich rokoch v roku 1965. Prešiel niekoľkými manuálnymi zamestnaniami, napriek tomu aj v tejto ťažkej dobe slúžil ako teológ v podzemnej Cirkvi. V roku 1969 nastúpil na bohosloveckú fakultu v [[Litoměřice|Litoměřiciach]] na odbor Teológia sviatostí a kresťanská archeológia, ale už roku [[1970]] musel z fakulty odísť. Potom vykonával duchovnú správu na fare v obci [[Praskolesy]] u Zdic, kde si však získal takú vážnosť, že sa znepáčil úradom a v roku [[1975]] musel odísť do dôchodku. Býval v Prahe v Malvazinkách a venoval sa výučbe aj duchovnému vedeniu rehoľníčok a študentov, ktorí sa pripravovali na kňazstvo. Roku 1988 mu bol udelený čestný doktorát teológie na univerzite v [[Tübingen (mesto)|Tübingen]]. Nebol však slepý k problémom doby: ako jeden z prvých podpísal [[Charta 77|Chartu 77]] a spolupracoval s disidentmi, ktorí neskôr zastávali vysoké miesta v štátnej správe. O jeho state bol aj veľký záujem v cudzine, kde publikoval v mnohých odborných časopisoch, a niekoľko jeho prác vyšlo v preklade aj knižne. Postupne si získal dôveru pražského arcibiskupa [[František Tomášek (kardinál)|kardinála Tomáška]] a stal sa jeho radcom. V novembri [[1989]] navštevoval štrajkujúcich študentov a často hovoril na pozvanie v teréne. V sobotu 25. novembera 1989 vystúpil taktiež na celkom zaplnenej letenskej pláni v Prahe. Keď si bohoslovci v Litoměřiciach presadili personálne zmeny, vrátil sa tam ako profesor a [[dekan]], a to s náročnou úlohou sprostredkovať štúdium teológie aj záujemcom mimo seminár. V tejto súvislosti založil tiež Českú kresťanskú akadémiu a stal sa jej prvým predsedom. Veľmi sa zblížil s pápežom [[Ján Pavol II.|Jánom Pavlom II.]], s ktorým sa stretol v [[Krakov]]e a neskôr v Taliansku. V Taliansku 18. augusta [[1990]] pri kúpaní v mori náhle zomrel. Pochovaný je na [[Vyšehrad (Praha)|vyšehradskom]] cintoríne. == Citáty == * "Strach a lož sú najmocnejší spojencami všetkých diktatúr."<ref>Křížková, str. 117. </ref> * "Človek musí byť tak trochu fantasta, zvlášť keď sú pomery zlé, aby nestratil elán."<ref>Křížková, str. 96. </ref> * "O kriminál si nikto koledovať nemá, ale sú situácie, kedy proste človek musí splniť taký ten kategorický imperatív. A potom sa nepýta, čo z toho bude."<ref>Křížková, str. 83. </ref> * "V kriminále sa asi človek naučí žiť to slovo evanjelia, že Boh zosiela dážď a svetlo na dobré aj zlé, teda isté veľkodušnosti."<ref>Křížková, str. 84.</ref> == Ohlasy == Kariéru Jozefa Zvěřiny najlepšie charakterizujú slová [[Oto Mádr|Oto Mádra]]: "Ku svojej eminentnej úlohe rástol od mladosti. V iných časoch by jeho kariéra zrejme vyvrcholila biskupskou mitrou a kardinálským purpurom, ako mu už za štúdií predpovedali kolegovia v rímskom [[Nepomucénum|Nepomucénu]]. Namiesto toho sa stal jeho život priamo modelom kariéry smerom nadol."<ref>Cit. ve Zvěřina, ''Pět cest k radosti'', str. 13</ref> Roku [[1991]] bol vyznamenaný Rádom T. G. Masaryka II. triedy in memoriam. == Bibliografia == * ''Les peintures de la crypte de Tavant'', Roma: Institutum Orientalium Studiorum, [[1947]], 19 s * ''Znakovost obrazové složky filmu'', Filmový ústav, [[1968]] * ''Výtvarné dílo jako znak'', Praha: Obelisk, [[1971]], 156 s * ''L'esperienza della Chiesa'', Milano: Jaca Book, [[1971]], 179 s * ''Il Coraggio di essere Chiesa'', Bologna: Centro Studi Europa Orientale, [[1978]], 142 s * ''Ich habe mich entschieden: Mut zum Glauben'', Freiburg: Herder [[1980]], 160 s * ''Odvaha být církví'', Mníchov: Opus Bonum, [[1981]], 176 s * [[Eva Kantůrková]], Josef Zvěřina: ''Dialog o víře'', Praha: Scriptum, [[1993]], 78 s (predchádzajúce vydania: Mníchov: Opus bonum, [[1984]]) * ''Maria'', Mníchov: Opus Bonum, [[1988]], 169 s * ''La gioa di essere Chiesa'', Bologna: Centro Studi Europa Orientale, [[1990]], 127 s * ''Teológia Agapé: Dogmatika, Svazek I.'', Scriptum, [[1992]] (ďalšie vydania: Praha: Vyšehrad, [[2003]]) * ''Teológia Agapé: Dogmatika, Svazek II.'', Scriptum, Praha, [[1994]] * ''Pět cest k radosti'', Zvon, Praha, [[1995]], ISBN 80-7113-136-9, (2. vydanie: Zvon, Praha, [[1997]], 3. vydanie: Vyšehrad, Praha [[2003]]) * ''Fünf Wege zur Freude: Theologische Reflexionen über eine kämpfende Kirche, Leipzig'': Benno [[1995]], 206 s * ''Vzdor ducha: z dopisů a kratších zamyšlení'', Vyšehrad, Praha, [[2002]], ISBN 80-7021-524-0, (vybrala a usporiadala Jolana Poláková, predslov Oto Máder, doslov Marie Rút Křížková) == Ocenenia == * [[1989]]: [[Cena Františka Kriegla]] od [[Nadace Charty 77|Nadácie Charty 77]] za pôsobenie v nezávislých náboženských iniciatívach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cena Františka Kriegla | url = https://www.kontobariery.cz/Nadace-Charty-77/Ceny/Cena-Frantiska-Kriegla | vydavateľ = Nadace Charty 77 : Konto Bariéry | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-10 | miesto = Praha | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210514021655/https://www.kontobariery.cz/Nadace-Charty-77/Ceny/Cena-Frantiska-Kriegla | dátum archivácie = 2021-05-14 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * [[Marie Rút Křížková]]: ''Žít jako znamení : rozhovory s Josefem Zvěřinou'', Zvon, [[1995]], 159 s ISBN 80-7113-147-4 (2. vydanie 1997. ISBN 80-7113-223-3). * Vojtěch Novotný: ''Odvaha být církví : Josef Zvěřina v letech 1913-1967'', Karolinum, [[2013]], ISBN 978-80-246-2432-7, * Cezary Andrzej Mizia: ''Význam agapé pro pronásledovanou církev podle Josefa Zvěřiny'', Slezská univerzita v Opavě, Obchodně podnikatelská fakulta, [[2007]], ISBN 978-80-7248-414-0, * Vojtěch Novotný:, ''Katolícka teologická fakulta 1939-1990 : Prolegomena k dejinám slovenskej katolíckej teológie druhej polovice 20. storočia''. Praha : Karolinum, 2007. 523 s ISBN 978-80-246-1369-7. == Pozri aj == * [[Charta 77]] == Externé odkazy == * [http://www.ceskatelevize.cz/vysilani/20.01.2008/207562211000026-16:15-2-svetci-a-svedci-josef-zverina.html Medailón J. Zvěřiny v cykle ČT ''Svätci a svedkovia''] * [http://www.phil.muni.cz/fil/scf/komplet/zverin.html Biografické heslo na stránkach FF MU] * [http://www.iencyklopedie.cz/zverina-josef/ iencyklopedie.cz] * [http://www.cdct.cz/old/prosopografie.php?osoba=WnbEm8WZaW5hO0pvc2VmICgxOTEz4oCTMTk5MCk%3D Josef Zvěřina na stránkach Centra dejín českej teológie KTF UK] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131030105155/http://www.cdct.cz/old/prosopografie.php?osoba=WnbEm8WZaW5hO0pvc2VmICgxOTEz4oCTMTk5MCk%3D |date=2013-10-30 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Josef Zvěřina|11416083}} {{Cena Františka Kriegla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zvěřina, Josef}} [[Kategória:Českí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Katolícki teológovia]] [[Kategória:Českí teológovia]] [[Kategória:Českí univerzitní profesori]] [[Kategória:Kresťanskí spisovatelia]] [[Kategória:Signatári Charty 77]] [[Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní v Prahe]] [[Kategória:Nositelia Radu T. G. Masaryka]] [[Kategória:Laureáti Ceny Františka Kriegla]] lb0ru8gdv1ec5nty36it1adjs41bwys Neskoro večer 0 523378 8210876 8206169 2026-05-08T19:06:16Z Dominik1495 103006 /* Série */ 8210876 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Neskoro večer: Talkshow Petra Marcina | en = | druhý názov = Neskoro večer | logo = | typ = | formát = zábavná talk show | tvorca = | scenár = | réžia = | moderátori = [[Peter Marcin]] | porota = | rozprávač = | hudba = | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | počet sérií = 23 | počet epizód = 323 ([[#Časti|zoznam častí]]) | zoznam epizód = | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = | dĺžka = cca. 50 min. | vysielanie = [[6. september]] [[2014]] – súčasnosť | tv = [[Jednotka (STVR)|Jednotka]] | formát obrazu = | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace = | webstránka = | imdb id = | tv com id = | csfd id = }} '''''Neskoro večer: Talkshow Petra Marcina''''', skrátene '''''Neskoro večer''''' je [[slovensko|slovenská]] [[televízia (prenos)|televízna]] [[talkshow]], ktorú od [[6. september|6. septembra]] [[2014]] vysiela [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]] na [[Jednotka (STVR)|Jednotke]]. Moderátorom relácie je [[Peter Marcin]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.satelitnatv.sk/2014/08/neskoro-vecer-nova-talkshow-petra-marcina-vo-vysielani-rtvs/ |dátum prístupu=2014-09-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140908135141/http://www.satelitnatv.sk/2014/08/neskoro-vecer-nova-talkshow-petra-marcina-vo-vysielani-rtvs/ |dátum archivácie=2014-09-08 }}</ref> V každej časti si moderátor pozve troch hostí, s ktorými preberá rôzne témy. Súčasťou talkshow je aj živá hudba. Verejné nahrávky talkshow prebiehali od [[august]]a [[2014]] do [[apríl]]a [[2019]] v [[DK Zrkadlový háj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.kzp.sk/divadlo/podujatie/neskorovecer/ |dátum prístupu=2014-09-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140908154557/http://www.kzp.sk/divadlo/podujatie/neskorovecer/ |dátum archivácie=2014-09-08 }}</ref> Od [[september|septembra]] [[2019]] sa talkshow nakrúca v Štúdiu MD6 v [[Mlynská dolina|Mlynskej doline]]. == Série == {|class="wikitable" style="width:50%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#9370DB; width:1%;" | | '''[[#1. séria (2014)|1]]''' | 13 | 6. september 2014 | 20. december 2014 |- | style="width:12px; background:#00CED1; width:1%;" | | '''[[#2. séria (2015)|2]]''' | 21 | 10. január 2015 | 27. jún 2015 |- | style="width:12px; background:#FF0000; width:1%;" | | '''[[#3. séria (2015)|3]]''' | 12 | 12. september 2015 | 5. december 2015 |- | style="width:12px; background:#FFCC33; width:1%;" | | '''[[#4. séria (2016)|4]]''' | 16 | 9. január 2016 | 21. máj 2016 |- | style="width:12px; background:#3CB371; width:1%;" | | '''[[#5. séria (2016)|5]]''' | 12 | 3. september 2016 | 3. december 2016 |- | style="width:12px; background:#FF1493; width:1%;" | | '''[[#6. séria (2017)|6]]''' | 8 | 22. apríl 2017 | 24. jún 2017 |- | style="width:12px; background:#4169E1; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2017)|7]]''' | 12 | 9. september 2017 | 9. december 2017 |- | style="width:12px; background:#FFFF00; width:1%;" | | '''[[#8. séria (2018)|8]]''' | 8 | 7. apríl 2018 | 9. jún 2018 |- | style="width:12px; background:#006400; width:1%;" | | '''[[#9. séria (2018)|9]]''' | 9 | 22. september 2018 | 24. november 2018 |- | style="width:12px; background:#800080; width:1%;" | | '''[[#10. séria (2019)|10]]''' | 12 | 19. január 2019 | 4. máj 2019 |- | style="width:12px; background:#D2691E; width:1%;" | | '''[[#11. séria (2019)|11]]''' | 13 | 7. september 2019 | 21. december 2019 |- | style="width:12px; background:#9ACD32; width:1%;" | | '''[[#12. séria (2020)|12]]''' | 12 | 4. január 2020 | 6. jún 2020 |- | style="width:12px; background:#ED4431; width:1%;" | | '''[[#13. séria (2020)|13]]''' | 11 | 12. september 2020 | 21. november 2020 |- | style="width:12px; background:#FFD700; width:1%;" | | '''[[#14. séria (2021)|14]]''' | 15 | 6. február 2021 | 5. jún 2021 |- | style="width:12px; background:#4B0082; width:1%;" | | '''[[#15. séria (2021)|15]]''' | 14 | 11. september 2021 | 18. december 2021 |- | style="width:12px; background:#B8860B; width:1%;" | | '''[[#16. séria (2022)|16]]''' | 20 | 15. január 2022 | 11. jún 2022 |- | style="width:12px; background:#228B22; width:1%;" | | '''[[#17. séria (2022)|17]]''' | 10 | 10. september 2022 | 17. december 2022 |- | style="width:12px; background:#00BFFF; width:1%;" | | '''[[#18. séria (2023)|18]]''' | 18 | 14. január 2023 | 3. jún 2023 |- | style="width:12px; background:#ff9900; width:1%;" | | '''[[#19. séria (2023)|19]]''' | 14 | 2. september 2023 | 16. december 2023 |- | style="width:12px; background:#CE007B; width:1%;" | | '''[[#20. séria (2024)|20]]''' | 18 | 13. január 2024 | 22. jún 2024 |- | style="width:12px; background:#F79A3A; width:1%;" | | '''[[#21. séria (2024)|21]]''' | 15 | 7. september 2024 | 21. december 2024 |- | style="width:12px; background:#B94E48; width:1%;" | | '''[[#22. séria (2025)|22]]''' | 17 | 18. január 2025 | 7. jún 2025 |- | style="width:12px; background:#873260; width:1%;" | | '''[[#23. séria (2025)|23]]''' | 14 | 6. september 2025 | 20. december 2025 |- | style="width:12px; background:#94D6E7; width:1%;" | | '''[[#24. séria (2026)|24]]''' | 15 | 17. január 2026 | 16. máj 2026 |} ==Časti== ===1. séria (2014)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;"| [[Martin "Mako" Hindi]] | style="text-align: center;"| [[Soňa Pernecká]] | style="text-align: center;"| 6. september 2014 |- | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Marián Gáborík]] | style="text-align: center;"| [[Ivana Surovcová]] | style="text-align: center;"| [[Dušan Fabián]] | style="text-align: center;"| 13. september 2014 |- | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;"| [[Massimo Atanasio|Massimo Attanasio]] | style="text-align: center;"| [[Matúš Kvietik]] | style="text-align: center;"| 20. september 2014 |- | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Kovács|Tomi Kid Kovács]] | style="text-align: center;"| [[Peter Celec]] | style="text-align: center;"| [[Nikol Weiterová]] | style="text-align: center;"| 27. september 2014 |- | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;"| [[Vincent Polakovič]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Popovič]] | style="text-align: center;"| 4. október 2014 |- | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Eva Máziková]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Hedera]] | style="text-align: center;"| [[Slečna Claudia]] | style="text-align: center;"| 11. október 2014 |- | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Peter Nagy]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Mináčová]] | style="text-align: center;"| [[Soňa Valentová]] | style="text-align: center;"| 18. október 2014 |- | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Emil Horváth ml.]] | style="text-align: center;"| [[Rasťo Kulich]] | style="text-align: center;"| [[Vlasta Mudríková]] | style="text-align: center;"| 25. október 2014 |- | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Petr Jablonský]] | style="text-align: center;"| [[Rasťo Piško]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Bukai]] | style="text-align: center;"| 8. november 2014 |- | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Dagmar Patrasová]] | style="text-align: center;"| [[Branislav Jobus]] | style="text-align: center;"| [[Peter Šesták]] | style="text-align: center;"| 29. november 2014 |- | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Vašo Patejdl]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Coddington]] | style="text-align: center;"| [[Michal Meško]] | style="text-align: center;"| 6. december 2014 |- | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Marián Labuda]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Hulík]] | style="text-align: center;"| [[Kristína (speváčka)|Kristína]] | style="text-align: center;"| 13. december 2014 |- | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Václav Mika]] | style="text-align: center;"| [[Fragile]] | style="text-align: center;"| [[Výrobné družstvo OKRASA]] | style="text-align: center;"| 20. december 2014 |} ===Silvestrovský špeciál (2014)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #6 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|14 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Zdena Studenková]] | style="text-align:center"|[[Jozef Vajda]] | style="text-align:center"|[[Peter Nagy]] | style="text-align:center"|[[Zdeněk Izer]] | style="text-align:center"|[[Helena Vondráčková]] | style="text-align:center"|[[Ekonóm (folklórny súbor)|Folklórny súbor Ekonóm]] | style="text-align:center" |31. december 2014 |} ===2. séria (2015)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Kandráčovci]] | style="text-align: center;"| [[Fedor Vico]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Novák]] | style="text-align: center;"| 10. január 2015 |- | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Katarína Brychtová]] | style="text-align: center;"| [[Ján Greššo]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Štefunko]] | style="text-align: center;"| 17. január 2015 |- | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]] | style="text-align: center;"| [[Martin Harich]] | style="text-align: center;"| [[Igor Svitok]] | style="text-align: center;"| 24. január 2015 |- | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Sajfa]] | style="text-align: center;"| [[Freerun Slovakia]] | style="text-align: center;"| [[Letícia Tandlmajerová]] | style="text-align: center;"| 31. január 2015 |- | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Richard Stanke]] | style="text-align: center;"| [[Matej Landl]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Zaťovičová]] | style="text-align: center;"| 7. február 2015 |- | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Ľubica Čekovská]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Kocán]] | style="text-align: center;"| [[Michal Kopecký]] | style="text-align: center;"| 14. február 2015 |- | style="text-align: center;"| 21 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Marcela Laiferová]] | style="text-align: center;"| [[Miloš Bubán]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Frešo]] | style="text-align: center;"| 21. február 2015 |- | style="text-align: center;"| 22 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Kristína Turjanová]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Zimányiová]] | style="text-align: center;"| [[Kira Laššáková]] | style="text-align: center;"| 28. február 2015 |- | style="text-align: center;"| 23 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Kronerová]] | style="text-align: center;"| [[Rudolf Biermann]] | style="text-align: center;"| [[Backwards]] | style="text-align: center;"| 7. marec 2015 |- | style="text-align: center;"| 24 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Martin Dejdar]] | style="text-align: center;"| [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] | style="text-align: center;"| [[Klaudia Medlová]] | style="text-align: center;"| 21. marec 2015 |- | style="text-align: center;"| 25 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Andrej Bičan]] | style="text-align: center;"| [[Šimon Šicko]] | style="text-align: center;"| [[Denisa Vyšňovská]] | style="text-align: center;"| 28. marec 2015 |- | style="text-align: center;"| 26 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Hana Zagorová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Babjak]] | style="text-align: center;"| [[Peter Luha]] | style="text-align: center;"| 11. apríl 2015 |- | style="text-align: center;"| 27 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Sagvan Tofi]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Vaculík]] | style="text-align: center;"| [[Romina Kolodziej]] | style="text-align: center;"| 18. apríl 2015 |- | style="text-align: center;"| 28 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Milan Ondrík]] | style="text-align: center;"| [[Mária Reháková]] | style="text-align: center;"| [[Dalma Špitzerová]] | style="text-align: center;"| 25. apríl 2015 |- | style="text-align: center;"| 29 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Marcel Merčiak]] | style="text-align: center;"| [[Zdeno Cíger]] | style="text-align: center;"| [[Radovan Moznich]] | style="text-align: center;"| 2. máj 2015 |- | style="text-align: center;"| 30 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Tublatanka]] | style="text-align: center;"| [[Stano Král]] | style="text-align: center;"| [[Ľuba Rusková-Magátová]] | style="text-align: center;"| 16. máj 2015 |- | style="text-align: center;"| 31 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Adela Banášová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Modrovský]] | style="text-align: center;"| [[Igor Brizlák]] | style="text-align: center;"| 23. máj 2015 |- | style="text-align: center;"| 32 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;"| [[Mário Kollár|Mário "Kuly" Kollár]] | style="text-align: center;"| [[Alojz Kaššák]] | style="text-align: center;"| 30. máj 2015 |- | style="text-align: center;"| 33 | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| [[Iveta Malachovská]] | style="text-align: center;"| [[Martin Navrátil]] | style="text-align: center;"| [[Jana Kratochvílová]] | style="text-align: center;"| 13. jún 2015 |- | style="text-align: center;"| 34 | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| [[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Karika]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Čurný]] | style="text-align: center;"| 20. jún 2015 |- | style="text-align: center;"| 35 | style="text-align: center;"| 21 | style="text-align: center;"| [[Beáta Dubasová]] | style="text-align: center;"| [[Marika Studeničová]] | style="text-align: center;"| [[Adam Cibuľa]] | style="text-align: center;"| 27. jún 2015 |} ===3. séria (2015)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 36 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Kamil Peteraj]] | style="text-align: center;"| [[Robo Grigorov]] | style="text-align: center;"| [[Dominika Richterová]] | style="text-align: center;"| 12. september 2015 |- | style="text-align: center;"| 37 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Lenka Filipová]] | style="text-align: center;"| [[Frédéric Miskiewicz]] | style="text-align: center;"| [[Imrich Bartaloš]] | style="text-align: center;"| 19. september 2015 |- | style="text-align: center;"| 38 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Ľubomír Paulovič]] | style="text-align: center;"| [[Karin Olasová]] | style="text-align: center;"| [[Otokar Klein]] | style="text-align: center;"| 26. september 2015 |- | style="text-align: center;"| 39 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Anna Šišková]] | style="text-align: center;"| [[Matej Mináč]] | style="text-align: center;"| [[Róbert Vass]] | style="text-align: center;"| 3. október 2015 |- | style="text-align: center;"| 40 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Mária Kráľovičová]] | style="text-align: center;"| [[Anton Grúth]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Vyšváder]] | style="text-align: center;"| 10. október 2015 |- | style="text-align: center;"| 41 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Dominika Kavaschová]] | style="text-align: center;"| [[Matej Tóth]] | style="text-align: center;"| [[Michal Pastier]] | style="text-align: center;"| 17. október 2015 |- | style="text-align: center;"| 42 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Csongor Kassai]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Mauréry]] | style="text-align: center;"| [[Dana Šedivá]] | style="text-align: center;"| 24. október 2015 |- | style="text-align: center;"| 43 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Miro Žbirka]] | style="text-align: center;"| [[Gabriela Marcinková]] | style="text-align: center;"| [[Pavel Malovič]] | style="text-align: center;"| 31. október 2015 |- | style="text-align: center;"| 44 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Dalibor Janda]] | style="text-align: center;"| [[Monika Haasová]] | style="text-align: center;"| [[Michaela Musilová]] | style="text-align: center;"| 7. november 2015 |- | style="text-align: center;"| 45 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Katarína Hasprová]] | style="text-align: center;"| [[Vlasta Redl]] | style="text-align: center;"| [[František Kundracik]] | style="text-align: center;"| 14. november 2015 |- | style="text-align: center;"| 46 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Judit Bárdos]] | style="text-align: center;"| [[Dalibor Karvay]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Ptačin]] | style="text-align: center;"| 28. november 2015 |- | style="text-align: center;"| 47 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Smatanová]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Nádaská (etnologička)|Katarína Nádaská]] | style="text-align: center;"| [[Martin Chudada]] | style="text-align: center;"| 5. december 2015 |} ===4. séria (2016)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 48 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Jožo Ráž]] | style="text-align: center;"| [[Jano Baláž]] | style="text-align: center;"| [[Ján Ďurovčík]] | style="text-align: center;"| 9. január 2016 |- | style="text-align: center;"| 49 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Soňa Müllerová]] | style="text-align: center;"| [[Ľubomír Bajaník]] | style="text-align: center;"| [[Milan Antonič]] | style="text-align: center;"| 16. január 2016 |- | style="text-align: center;"| 50 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Peter Lipa]] | style="text-align: center;"| [[Ľubomír Višňovský]] | style="text-align: center;"| [[Janka Kozáková]] | style="text-align: center;"| 23. január 2016 |- | style="text-align: center;"| 51 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Boris Filan]] | style="text-align: center;"| [[Phuong Vo]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Krajčovič]] | style="text-align: center;"| 30. január 2016 |- | style="text-align: center;"| 52 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Milo Kráľ]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Švidraňová]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Tomšík]] | style="text-align: center;"| 6. február 2016 |- | style="text-align: center;"| 53 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Celeste Buckingham]] | style="text-align: center;"| [[Karol Stýblo]] | style="text-align: center;"| [[Ladislav Kaboš]] | style="text-align: center;"| 13. február 2016 |- | style="text-align: center;"| 54 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Cigánski diabli]] | style="text-align: center;"| [[Ladislav Cmorej]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Svitko]] | style="text-align: center;"| 20. február 2016 |- | style="text-align: center;"| 55 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Katarína Knechtová]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Hrčka]] | style="text-align: center;"| [[Michal Kollár]] | style="text-align: center;"| 27. február 2016 |- | style="text-align: center;"| 56 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Ján Dobrík]] | style="text-align: center;"| [[Dominika Mirgová]] | style="text-align: center;"| [[Matěj Kodeš]] | style="text-align: center;"| 19. marec 2016 |- | style="text-align: center;"| 57 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Jana Hubinská]] | style="text-align: center;"| [[Mike Mafia Corner]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Talostan]] | style="text-align: center;"| 26. marec 2016 |- | style="text-align: center;"| 58 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[František Nedvěd]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Šafaříková]] | style="text-align: center;"| [[Miloš Říha]] | style="text-align: center;"| 2. apríl 2016 |- | style="text-align: center;"| 59 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Tlučková]] | style="text-align: center;"| [[Janko Lehotský]] | style="text-align: center;"| [[Radek Bajgar]] | style="text-align: center;"| 9. apríl 2016 |- | style="text-align: center;"| 60 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Henrieta Mičkovicová]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Červenák (autor fantasy literatúry)|Juraj Červenák]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Valovič]] | style="text-align: center;"| 23. apríl 2016 |- | style="text-align: center;"| 61 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Marek Majeský]] | style="text-align: center;"| [[Sima Martausová]] | style="text-align: center;"| [[Miňo Kereš]] | style="text-align: center;"| 30. apríl 2016 |- | style="text-align: center;"| 62 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Filip Tůma]] | style="text-align: center;"| [[Mária Čírová]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Gašpar]] | style="text-align: center;"| 7. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 63 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Jarmila Hargašová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Sklár]] | style="text-align: center;"| [[Natália Puklušová]] | style="text-align: center;"| 21. máj 2016 |} ===5. séria (2016)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 64 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Ivan Vojtek (1962)|Ivan "Tuli" Vojtek]] | style="text-align: center;"| [[Ján Kuric]] | style="text-align: center;"| [[Viliam Bada]] | style="text-align: center;"| 3. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 65 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Martin Mňahončák]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Greppelová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Škantár|Peter]] a [[Ladislav Škantár]]ovci | style="text-align: center;"| 10. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 66 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Bezdeda]] | style="text-align: center;"| [[Mirka Partlová]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Krčméry]] | style="text-align: center;"| 17. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 67 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[František Kovár]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Sabová]] | style="text-align: center;"| [[Bekim Aziri]] | style="text-align: center;"| 24. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 68 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Marcel Palonder]] | style="text-align: center;"| [[Petra Bernasovská]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Tabaček|Juraj "Šoko" Tabaček]] | style="text-align: center;"| 15. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 69 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Peter Kočiš]] | style="text-align: center;"| [[Lujza Garajová Schrameková]] | style="text-align: center;"| [[Miroslav Čížek]] | style="text-align: center;"| 22. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 70 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Milan Zimnýkoval|Milan "Junior" Zimnýkoval]] | style="text-align: center;"| [[Spievankovo]] ([[Mária Podhradská]] a [[Richard Čanaky]]) | style="text-align: center;"| [[Jaroslav Blaško]] | style="text-align: center;"| 29. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 71 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Vačková]] | style="text-align: center;"| [[Peter Cmorík]] | style="text-align: center;"| [[Vlasta Mudríková]] | style="text-align: center;"| 5. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 72 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;"| [[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;"| [[Gregor Mareš]] | style="text-align: center;"| 12. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 73 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Fialová]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Bača]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Moravčík (thajboxer)|Vladimír Moravčík]] | style="text-align: center;"| 19. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 74 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Kristína Farkašová]] | style="text-align: center;"| [[Samuel Tomeček]] | style="text-align: center;"| [[Michael a Katarína Matthews]] | style="text-align: center;"| 26. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 75 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Miro Noga]] | style="text-align: center;"| [[Ondrej Kovaľ]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Metelka]] | style="text-align: center;"| 3. december 2016 |} ===6. séria (2017)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 76 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Majster N]] | style="text-align: center;"| [[Igor Kmeťo]] | style="text-align: center;"| [[Marián Maszay]] | style="text-align: center;"| 22. apríl 2017 |- | style="text-align: center;"| 77 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Emma Drobná]] | style="text-align: center;"| [[Dagmar Didiana Dianová]] | style="text-align: center;"| [[Richard Varga]] | style="text-align: center;"| 29. apríl 2017 |- | style="text-align: center;"| 78 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Miroslav Dvorský]] | style="text-align: center;"| [[David Hartl]] | style="text-align: center;"| [[Peter Pollág]] | style="text-align: center;"| 6. máj 2017 |- | style="text-align: center;"| 79 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Folklórny súbor Urpín]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Wimmer]] | style="text-align: center;"| [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;"| 13. máj 2017 |- | style="text-align: center;"| 80 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Braňo Deák]] | style="text-align: center;"| [[Karin Majtánová]] | style="text-align: center;"| [[Stanislav Miertuš]] | style="text-align: center;"| 20. máj 2017 |- | style="text-align: center;"| 81 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;"| [[Suvereno]] | style="text-align: center;"| [[Martin Fehérváry]] | style="text-align: center;"| 27. máj 2017 |- | style="text-align: center;"| 82 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Andy Hryc]] | style="text-align: center;"| [[Ilona Csáková]] | style="text-align: center;"| [[Elena Kohútiková]] | style="text-align: center;"| 17. jún 2017 |- | style="text-align: center;"| 83 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;"| [[Ewa Farna]] | style="text-align: center;"| [[Veronika Vadovičová]] | style="text-align: center;"| 24. jún 2017 |} ===7. séria (2017)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 84 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Michal David]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Gabrišová]] | style="text-align: center;"| [[Takuya Haneda]] | style="text-align: center;"| 9. september 2017 |- | style="text-align: center;"| 85 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Kollárovci]] | style="text-align: center;"| [[Fredy Ayisi]] | style="text-align: center;"| [[Nikoleta Šalmíková]] | style="text-align: center;"| 16. september 2017 |- | style="text-align: center;"| 86 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Peter Nagy]] | style="text-align: center;"| [[Viki Ráková]] | style="text-align: center;"| [[Viliam Dobiáš]] | style="text-align: center;"| 23. september 2017 |- | style="text-align: center;"| 87 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] | style="text-align: center;"| [[Danica Jurčová]] | style="text-align: center;"| [[Sibyla Mislovičová]] | style="text-align: center;"| 30. september 2017 |- | style="text-align: center;"| 88 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Zdeněk Izer]] | style="text-align: center;"| [[Veronika Strapková]] | style="text-align: center;"| [[Ján Volko]] | style="text-align: center;"| 7. október 2017 |- | style="text-align: center;"| 89 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Ján Lašák]] | style="text-align: center;"| [[Janette Štefánková]] | style="text-align: center;"| [[Nasi Motlagh]] | style="text-align: center;"| 14. október 2017 |- | style="text-align: center;"| 90 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Pavol Plevčík]] | style="text-align: center;"| [[Alena Pajtinková]] | style="text-align: center;"| [[Aya|AYA]] | style="text-align: center;"| 28. október 2017 |- | style="text-align: center;"| 91 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Nela Pocisková]] | style="text-align: center;"| [[Martin Madej]] | style="text-align: center;"| [[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]] | style="text-align: center;"| 4. november 2017 |- | style="text-align: center;"| 92 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Braňo Bystriansky]] | style="text-align: center;"| [[Emma Tekelyová]] | style="text-align: center;"| [[Veronika Rabada]] | style="text-align: center;"| 11. november 2017 |- | style="text-align: center;"| 93 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[La Gioia]] | style="text-align: center;"| [[Eva Matejková]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Voľanský]] | style="text-align: center;"| 25. november 2017 |- | style="text-align: center;"| 94 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Peter Batthyany]] | style="text-align: center;"| [[Peter Hečko|Peter]] a [[Júlia Hečková|Júlia Hečkovci]] | style="text-align: center;"| [[Daniel Bidelnica]] | style="text-align: center;"| 2. december 2017 |- | style="text-align: center;"| 95 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Miro Jaroš]] | style="text-align: center;"| [[Magdaléna Rybáriková]] | style="text-align: center;"| [[Natasha Wright & Alfred McCrary]] | style="text-align: center;"| 9. december 2017 |} ===Silvestrovský špeciál (2017)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #6 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|96 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"| [[Andy Kraus]] | style="text-align:center"| [[Gabriela Marcinková|Gabika Marcinková]] | style="text-align:center"| [[Andrej Bičan ]] | style="text-align:center"| [[Kollárovci]] | style="text-align:center"| [[Kúzelník Talostan]] | style="text-align:center"| [[Pavol Hammel]] | style="text-align:center" |31. december 2017 |} ===8. séria (2018)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 3%"|# ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 97 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Alena Ďuránová]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Adamec]] | style="text-align: center;"| [[Attila Végh]] | style="text-align: center;"| 7. apríl 2018 |- | style="text-align: center;"| 98 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Marek Fašiang]] | style="text-align: center;"| [[Peter Bič Project|Peter Bič a Victoria]] | style="text-align: center;"| [[Dušan Frko]] | style="text-align: center;"| 14. apríl 2018 |- | style="text-align: center;"| 99 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Táňa Radeva]] | style="text-align: center;"| [[Martina Kapráliková]] | style="text-align: center;"| [[Janoska Ensemble]] | style="text-align: center;"| 21. apríl 2018 |- | style="text-align: center;"| 100 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Mária Havranová]] | style="text-align: center;"| [[Ján Žgravčák]] a [[Marek Kubačka]] | style="text-align: center;"| [[The Pastels]] | style="text-align: center;"| 28. apríl 2018 |- | style="text-align: center;"| 101 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Slávka Halčáková]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Golonka]] | style="text-align: center;"| [[Anna Berédiová]] | style="text-align: center;"| 12. máj 2018 |- | style="text-align: center;"| 102 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Jožo Ráž]] | style="text-align: center;"| [[Ján Baláž|Jano Baláž]] a [[Vašo Patejdl]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Jursa]] | style="text-align: center;"| 19. máj 2018 |- | style="text-align: center;"| 103 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Kristína (speváčka)|Kristína]] | style="text-align: center;"| [[Bibiana Ondrejková]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Vančík (lekár)|Juraj Vančík]] | style="text-align: center;"| 2. jún 2018 |- | style="text-align: center;"| 104 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Karin Haydu]] | style="text-align: center;"| [[Igor Bukovský]] | style="text-align: center;"| [[Miroslav "Bruise" Žilka]] | style="text-align: center;"| 9. jún 2018 |} ===9. séria (2018)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #006400; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #006400; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #006400; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #006400; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #006400; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #006400; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 105 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"|[[Peter Trník]] | style="text-align: center;"|[[Laco Borbély]] | style="text-align: center;"|[[Filip Jančík]] | style="text-align: center;"| 22. september 2018 |- | style="text-align: center;"|106 | style="text-align: center;"|2 | style="text-align: center;"|[[Stanka Kašperová]] | style="text-align: center;"|[[Ščamba]] | style="text-align: center;"|[[Monika Chochlíková]] | style="text-align: center;"| 29. september 2018 |- | style="text-align: center;"|107 | style="text-align: center;"|3 | style="text-align: center;"|[[Eva Pavlíková]] | style="text-align: center;"|[[Vratko Rohoň]] | style="text-align: center;"|[[Talentum]] | style="text-align: center;"| 6. október 2018 |- | style="text-align: center;"|108 | style="text-align: center;"|4 | style="text-align: center;"|[[Daniela Hantuchová]] | style="text-align: center;"|[[Romana Dang Van]] | style="text-align: center;"|[[Richard Lintner]] | style="text-align: center;"| 13. október 2018 |- | style="text-align: center;"|109 | style="text-align: center;"|5 | style="text-align: center;"|[[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: center;"|[[Zuzana Smatanová]] | style="text-align: center;"|[[Ján Zachara]] | style="text-align: center;"| 20. október 2018 |- | style="text-align: center;"|110 | style="text-align: center;"|6 | style="text-align: center;"|[[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;"|[[Daniel Žulčák]] | style="text-align: center;"|[[Tomáš Brngál]] | style="text-align: center;"| 27. október 2018 |- | style="text-align: center;"|111 | style="text-align: center;"|7 | style="text-align: center;"|[[Jana Kovalčíková]] | style="text-align: center;"|[[Marianna Ďurianová]] | style="text-align: center;"|[[Funny Fellows]] | style="text-align: center;"| 3. november 2018 |- | style="text-align: center;"|112 | style="text-align: center;"|8 | style="text-align: center;"|[[Zuzana Kocúriková]] | style="text-align: center;"|[[Vladimír Hron]] | style="text-align: center;"|[[Marcel Vargaeštok]] | style="text-align: center;"| 10. november 2018 |- | style="text-align: center;"|113 | style="text-align: center;"|9 | style="text-align: center;"|[[Miro Žbirka]] | style="text-align: center;"|[[Katarína Ivanková]] | style="text-align: center;"|[[Ivan Halmo]] | style="text-align: center;"| 24. november 2018 |} ===10. séria (2019)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #800080; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #800080; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #800080; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #800080; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #800080; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #800080; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 114 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Marián Hossa]] | style="text-align: center;"| [[Miko Hladký]] | style="text-align: center;"| [[Vlado Michalko]] | style="text-align: center;"| 19. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 115 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Richard Autner]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Rakovská]] | style="text-align: center;"| [[Matúš Kočiš]] | style="text-align: center;"| 26. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 116 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Ibi Maiga]] | style="text-align: center;"| [[Karol Čálik]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Debnárová]] | style="text-align: center;"| 2. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 117 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Dárius Koči]] | style="text-align: center;"| [[Josef Laufer]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Palovič]] | style="text-align: center;"| 9. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 118 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Lucia Šoralová]] | style="text-align: center;"| [[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;"| [[Dana Barteková]] | style="text-align: center;"| 16. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 119 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Monika Hilmerová]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Lužinská]] | style="text-align: center;"| [[Michal Hulman]] | style="text-align: center;"| 23. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 120 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Juraj Loj]] | style="text-align: center;"| [[Michal Slanička]] | style="text-align: center;"| [[The Gang]] | style="text-align: center;"| 2. marec 2019 |- | style="text-align: center;"| 121 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Halina Pawlovská]] | style="text-align: center;"| [[Pišta Vandal]] | style="text-align: center;"| [[Jana Schweighoferová]] | style="text-align: center;"| 9. marec 2019 |- | style="text-align: center;"| 122 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Dana Košická]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Majláth]] | style="text-align: center;"| [[Andreas Varady]] | style="text-align: center;"| 23. marec 2019 |- | style="text-align: center;"| 123 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Marko Igonda]] | style="text-align: center;"| [[Rebecca Justh]] | style="text-align: center;"| [[Milan André]] | style="text-align: center;"| 6. apríl 2019 |- | style="text-align: center;"| 124 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Miro Šatan]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Palonder]] | style="text-align: center;"| [[Mirka Miškechová]] | style="text-align: center;"| 27. apríl 2019 |- | style="text-align: center;"| 125 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Marcel Ochránek]] | style="text-align: center;"| [[Jaro Bekr]] | style="text-align: center;"| [[Andrej Kolenčík]] | style="text-align: center;"| 4. máj 2019 |} ===11. séria (2019)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 126 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Peter Nagy]] | style="text-align: center;"| [[Ján Snopko]] | style="text-align: center;"| [[Kamila Mitrášová]] | style="text-align: center;"| 7. september 2019 |- | style="text-align: center;"| 127 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Kali]] | style="text-align: center;"| [[Jana Mutňanská]] | style="text-align: center;"| [[Ján Kočiš]] | style="text-align: center;"| 14. september 2019 |- | style="text-align: center;"| 128 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Boris Valábik]] | style="text-align: center;"| [[Patrik Vyskočil]] | style="text-align: center;"| [[Patrik Paulínyi]] | style="text-align: center;"| 21. september 2019 |- | style="text-align: center;"| 129 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Oliver Andrásy]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Kraváriková]] | style="text-align: center;"| [[Karmen Pál-Baláž]] | style="text-align: center;"| 28. september 2019 |- | style="text-align: center;"| 130 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Boris Filan]] | style="text-align: center;"| [[Júlia Valentová]] | style="text-align: center;"| [[Janais]] | style="text-align: center;"| 5. október 2019 |- | style="text-align: center;"| 131 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Haasová]] | style="text-align: center;"| [[Ľuboš Hlavena]] | style="text-align: center;"| [[Matej Slažanský]] | style="text-align: center;"| 12. október 2019 |- | style="text-align: center;"| 132 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Majk Spirit]] | style="text-align: center;"| [[Marianna Polyaková]] | style="text-align: center;"| [[Karlos Vémola]] | style="text-align: center;"| 19. október 2019 |- | style="text-align: center;"| 133 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Jarmila Hargašová]] | style="text-align: center;"| [[Matej Marušin]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Buranovský]] | style="text-align: center;"| 26. október 2019 |- | style="text-align: center;"| 134 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Ján Jackuliak]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Štec]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Chmúrová]] | style="text-align: center;"| 9. november 2019 |- | style="text-align: center;"| 135 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Gregor Hološka]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Drapák]] | style="text-align: center;"| [[Mária Švarbová]] | style="text-align: center;"| 23. november 2019 |- | style="text-align: center;"| 136 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Boháč]] | style="text-align: center;"| [[Kornel Kadlubiak]] | style="text-align: center;"| 30. november 2019 |- | style="text-align: center;"| 137 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Vica Kerekes]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Benčík]] | style="text-align: center;"| [[Drozďo & Demex]] | style="text-align: center;"| 14. december 2019 |- |- | style="text-align: center;"| 138 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Kristína Madarová]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Rybárik]] | style="text-align: center;"| [[Jana Orlická]] | style="text-align: center;"| 21. december 2019 |} ===Silvestrovský špeciál (2019)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #6 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #7 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #8 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|139 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Andy Kraus]] | style="text-align:center"|[[Marcel Merčiak]] | style="text-align:center"|[[Mário Kollár|Mário "Kuly" Kollár]] | style="text-align:center"|[[Kollárovci]] | style="text-align:center"|[[Janetta Štefánková]] | style="text-align:center"|[[Miro Frindt]] | style="text-align:center"|[[Gregor Mareš]] | style="text-align:center"|[[Attila Végh]] | style="text-align:center" |31. december 2019 |} ===12. séria (2020)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 3%"|# ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 140 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Koreň]] | style="text-align: center;"| [[Martin Repáň]] | style="text-align: center;"| 4. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 141 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Petra Vajdová]] | style="text-align: center;"| [[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]] | style="text-align: center;"| [[Filip Polášek]] | style="text-align: center;"| 11. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 142 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Alena Heribanová]] | style="text-align: center;"|[[Števo Martinovič]] | style="text-align: center;"| [[Oľga Lounová]] | style="text-align: center;"| 28. marec 2020 |- | style="text-align: center;"| 143 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Frenglová]] | style="text-align: center;"|[[Teri Čikoš]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Začková]] | style="text-align: center;"| 4. apríl 2020 |- | style="text-align: center;"| 144 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;"|[[Róbert Krause]] | style="text-align: center;"| [[Cimbal Brothers]] | style="text-align: center;"| 18. apríl 2020 |- | style="text-align: center;"| 145 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Marta Maťová]] | style="text-align: center;"|[[Roman Bomboš]] | style="text-align: center;"| [[Michal Barbier]] | style="text-align: center;"| 25. apríl 2020 |- | style="text-align: center;"| 146 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Marián Miezga]] | style="text-align: center;"|[[Andrea Bučko]] | style="text-align: center;"| [[Viktor Bielik]] | style="text-align: center;"| 2. máj 2020 |- | style="text-align: center;"| 147 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Robo Opatovský]] | style="text-align: center;"|[[Laci Strike]] | style="text-align: center;"| [[Gábor Borároš]] | style="text-align: center;"| 9. máj 2020 |- | style="text-align: center;"| 148 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Noel Czuczor]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Kiráľová Somorovská]] | style="text-align: center;"| [[Barbara Randušková]] | style="text-align: center;"| 16. máj 2020 |- | style="text-align: center;"| 149 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Sima Martausová]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Chabroňová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Marcina]] | style="text-align: center;"| 23. máj 2020 |- | style="text-align: center;"| 150 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Martin Nahálka]] | style="text-align: center;"| [[Jana Pištejová]] | style="text-align: center;"| [[Ladislav Fančovič]] | style="text-align: center;"| 30. máj 2020 |- | style="text-align: center;"| 151 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Marta Sládečková]] | style="text-align: center;"| [[Andrej Szabo]] | style="text-align: center;"| [[Matej Koreň]] | style="text-align: center;"| 6. jún 2020 |} ===13. séria (2020)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 152 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Ivo Gogál]] | style="text-align: center;"| [[Dalibor Janda]] | style="text-align: center;"| [[Radka Steffani]] | style="text-align: center;"| 12. september 2020 |- | style="text-align: center;"| 153 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Thomas Puskailer]] | style="text-align: center;"| [[Natália Hejková]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Jakušovský]] | style="text-align: center;"| 19. september 2020 |- | style="text-align: center;"| 154 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Kamila Magálová]] | style="text-align: center;"| [[Branko Radivojevič]] | style="text-align: center;"| [[Anabela Mollová]] | style="text-align: center;"| 26. september 2020 |- | style="text-align: center;"| 155 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Elena Podzámska]] | style="text-align: center;"| [[Radoslav Rančík]] | style="text-align: center;"| [[Lady Jane]] | style="text-align: center;"| 3. október 2020 |- | style="text-align: center;"| 156 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Helena Vondráčková]] | style="text-align: center;"| [[Martin Kaprálik]] | style="text-align: center;"| [[Daniela Múčková]] | style="text-align: center;"| 10. október 2020 |- | style="text-align: center;"| 157 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Ivan Romančík]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Bella]] | style="text-align: center;"| [[O.B.D]] | style="text-align: center;"| 17. október 2020 |- | style="text-align: center;"| 158 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Peter Makranský]] | style="text-align: center;"| [[Vera Wisterová]] | style="text-align: center;"| [[Jana Andevská]] | style="text-align: center;"| 24. október 2020 |- | style="text-align: center;"| 159 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Jana Majeská]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;"| [[Simona Obšivanová]] | style="text-align: center;"| 31. október 2020 |- | style="text-align: center;"| 160 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Michal Jánoš]] | style="text-align: center;"| [[Giovanni Ricci & Martina Koniariková]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Holubová]] | style="text-align: center;"| 7. november 2020 |- | style="text-align: center;"| 161 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Miro Žbirka]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Ďuriš]] | style="text-align: center;"| [[Simona Simanová]] | style="text-align: center;"| 14. november 2020 |- | style="text-align: center;"| 162 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Barbora Piešová]] | style="text-align: center;"| [[Viliam Stankay]] | style="text-align: center;"| [[Rasťo Hatiar]] | style="text-align: center;"| 21. november 2020 |} ===Silvestrovský špeciál (2020)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #6 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #7 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|163 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"| [[Andrej Bičan]] | style="text-align:center"| [[Simona Obšivanová]] | style="text-align:center"| [[Peter Bič Project]] | style="text-align:center"| [[Cigánski diabli]] | style="text-align:center"| [[Juraj Ďuriš]] | style="text-align:center"| [[Miňo Kereš]] | style="text-align:center"| [[Dominika Richterová]] | style="text-align:center" |31. december 2020 |} ===14. séria (2021)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 3%"|# ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 164 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Petra Blesáková]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Vulev]] | style="text-align: center;"| [[Igor Kmeťo ml.]] | style="text-align: center;"| 6. február 2021 |- | style="text-align: center;"| 165 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Peter Hrivňák|Peter "Kuko" Hrivňák]] | style="text-align: center;"| [[Ondřej Daniš]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Mokošová]] | style="text-align: center;"| 13. február 2021 |- | style="text-align: center;"| 166 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Máčiková]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Jakubec]] | style="text-align: center;"| 20. február 2021 |- | style="text-align: center;"| 167 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Peter "Šarkan" Novák]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Grega]] | style="text-align: center;"| [[Stanislava Škvarková]] | style="text-align: center;"| 27. február 2021 |- | style="text-align: center;"| 168 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Gabriela Škrabáková]] | style="text-align: center;"| [[Samuel Hošek]] | style="text-align: center;"| [[Marek Slobodník]] | style="text-align: center;"| 6. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 169 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Veronika Ostrihoňová]] | style="text-align: center;"| [[Eugen Libezňuk]] | style="text-align: center;"| [[Bronislav Bajtala]] | style="text-align: center;"| 13. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 170 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Lenka Barilíková]] | style="text-align: center;"| [[Robo Papp]] | style="text-align: center;"| [[Andrej Aleksiev]] | style="text-align: center;"| 20. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 171 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Roman Pomajbo]] | style="text-align: center;"| [[Kollárovci]] | style="text-align: center;"| [[Ajna Marosz]] | style="text-align: center;"| 3. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 172 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Ján Ďurovčík]] | style="text-align: center;"| [[Majself]] | style="text-align: center;"| [[Petra Zorvan]] | style="text-align: center;"| 10. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 173 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Daniel Fischer]] | style="text-align: center;"| [[Oľga Konečná]] | style="text-align: center;"| [[Sandra Demitrová]] | style="text-align: center;"| 17. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 174 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Gabriela Dolná]] | style="text-align: center;"| [[Šorty]] | style="text-align: center;"| [[Martina Jančeková]] | style="text-align: center;"| 24. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 175 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Michaela Majerníková]] | style="text-align: center;"| [[Frencien Bauer]] | style="text-align: center;"| [[Lina Mayer]] | style="text-align: center;"| 1. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 176 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Kristína Turjanová]] | style="text-align: center;"| [[Richard Dedek]] | style="text-align: center;"| [[Vanessa Šarköziová]] | style="text-align: center;"| 15. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 177 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Peter Šimun]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Bezdeda]] | style="text-align: center;"| [[Milan bez mapy]] | style="text-align: center;"| 22. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 178 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Titusz Tóbisz]] | style="text-align: center;"| [[Karol Dobiáš]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Gyepešová]] | style="text-align: center;"| 5. jún 2021 |} ===15. séria (2021)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 179 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Michal David]] | style="text-align: center;"| [[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;"| [[Silvia Solymosyová]] | style="text-align: center;"| 11. september 2021 |- | style="text-align: center;"| 180 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Dominika Mirgová]] | style="text-align: center;"| [[Tibor Vokoun]] | style="text-align: center;"| [[Samuel Kováčik]] | style="text-align: center;"| 18. september 2021 |- | style="text-align: center;"| 181 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Peter Nagy]] | style="text-align: center;"| [[Jaroslav Moravčík]] | style="text-align: center;"| [[Barbara Štubňová]] | style="text-align: center;"| 25. september 2021 |- | style="text-align: center;"| 182 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Tereza Kostková]] | style="text-align: center;"| [[Dag Palovič]] | style="text-align: center;"| [[Matej Smutný]] | style="text-align: center;"| 2. október 2021 |- | style="text-align: center;"| 183 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Milan Zimnýkoval|Milan "Junior" Zimnýkoval]] | style="text-align: center;"| [[Mária Schumerová]] | style="text-align: center;"| [[Teo Gertler]] | style="text-align: center;"| 9. október 2021 |- | style="text-align: center;"| 184 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;"| [[Peter Sklár]] | style="text-align: center;"| [[Iveta Henzelyová]] | style="text-align: center;"| 16. október 2021 |- | style="text-align: center;"| 185 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Rehák-Štefečeková]] | style="text-align: center;"| [[Tony Porucha]] | style="text-align: center;"| [[Hrdza (hudobná skupina)|Hrdza]] | style="text-align: center;"| 23. október 2021 |- | style="text-align: center;"| 186 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Martin Vanek]] | style="text-align: center;"| [[Martin Škrtel]] | style="text-align: center;"| [[Andy Loužecká]] | style="text-align: center;"| 30. október 2021 |- | style="text-align: center;"| 187 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Dušan Cinkota]] | style="text-align: center;"| [[Martina Dubovská]] | style="text-align: center;"| [[Smola a hrušky]] | style="text-align: center;"| 6. november 2021 |- | style="text-align: center;"| 188 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Milena Minichová]] | style="text-align: center;"| [[Vidiek]] | style="text-align: center;"| [[Soňa Rebrová]] | style="text-align: center;"| 20. november 2021 |- | style="text-align: center;"| 189 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Alžbeta Bartošová]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Grigar]] | style="text-align: center;"| [[Nina Poláková]] | style="text-align: center;"| 27. november 2021 |- | style="text-align: center;"| 190 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Juraj Bača]] | style="text-align: center;"| [[Fero Joke]] | style="text-align: center;"| [[Lucie Vondráčková]] | style="text-align: center;"| 4. december 2021 |- | style="text-align: center;"| 191 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Andrea Karnasová]] | style="text-align: center;"| [[Belinda Benčičová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Chodúr]] | style="text-align: center;"| 11. december 2021 |- | style="text-align: center;"| 192 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Lenka Machciníková]] | style="text-align: center;"| [[Petra Tóthová]] | style="text-align: center;"| [[Adrián Kokoš]] | style="text-align: center;"| 18. december 2021 |} ===Silvestrovský špeciál (2021)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #6 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #7 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|193 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Andy Kraus]] | style="text-align:center"|[[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align:center"|[[Miro Noga]] | style="text-align:center"|[[Lukáš Adamec]] | style="text-align:center"|[[Marianna Ďurianová]] | style="text-align:center"|[[Dominika Kavaschová]] | style="text-align:center"|[[Števo Martinovič]] | style="text-align:center" |31. december 2021 |} ===16. séria (2022)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 194 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Martin Klinčúch]] | style="text-align: center;"| [[Pokáč]] | style="text-align: center;"| [[Nikola Sekerešová]] | style="text-align: center;"| 15. január 2022 |- | style="text-align: center;"| 195 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Dana Droppová]] | style="text-align: center;"| [[Celeste Buckingham]] | style="text-align: center;"| [[Martin Spano]] | style="text-align: center;"| 22. január 2022 |- | style="text-align: center;"| 196 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Lívia Bielovič]] | style="text-align: center;"| [[Maroš Baňas]] | style="text-align: center;"| [[Milo Suchomel]] | style="text-align: center;"| 29. január 2022 |- | style="text-align: center;"| 197 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Lukáš Dóza]] | style="text-align: center;"| [[Miňo Macuľa]] | style="text-align: center;"| [[Acapella For You]] | style="text-align: center;"| 5. február 2022 |- | style="text-align: center;"| 198 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Lukáš Adamec]] | style="text-align: center;"| [[Marián Gáborík]] | style="text-align: center;"| [[Alexandra Vavrová]] | style="text-align: center;"| 12. február 2022 |- | style="text-align: center;"| 199 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Peter Ondrejička]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Morháčová]] | style="text-align: center;"| [[Allan Mikušek]] | style="text-align: center;"| 19. február 2022 |- | style="text-align: center;"| 200 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Svätopluk Malachovský|Sväťo Malachovský]] | style="text-align: center;"| [[Slávka Zámečníková]] | style="text-align: center;"| [[Lubo Špirko]] | style="text-align: center;"| 26. február 2022 |- | style="text-align: center;"| 201 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Bronislava Kováčiková]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Brychtová]] | style="text-align: center;"| [[Rasťo Chvála]] | style="text-align: center;"| 5. marec 2022 |- | style="text-align: center;"| 202 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Nela Pocisková]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Jurko]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Farkaš]] | style="text-align: center;"| 12. marec 2022 |- | style="text-align: center;"| 203 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Tereza Mašková]] | style="text-align: center;"| [[Richard Labuda]] | style="text-align: center;"| [[Matúš Lašan]] | style="text-align: center;"| 19. marec 2022 |- | style="text-align: center;"| 204 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[René Štúr]] | style="text-align: center;"| [[Gregor Mareš]] | style="text-align: center;"| [[Martina Schindlerová]] | style="text-align: center;"| 26. marec 2022 |- | style="text-align: center;"| 205 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Samuel Takáč (hokejista)|Samuel Takáč]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Sisková]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Vacvalová]] | style="text-align: center;"| 2. apríl 2022 |- | style="text-align: center;"| 206 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Sarah Arató]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Hudák]] | style="text-align: center;"| [[Peter Bič Project]] | style="text-align: center;"| 16. apríl 2022 |- | style="text-align: center;"| 207 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Dorota Nvotová]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Drahovský]] | style="text-align: center;"| [[4 Tenoři]] | style="text-align: center;"| 23. apríl 2022 |- | style="text-align: center;"| 208 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]] | style="text-align: center;"| [[Bianka Urbanovská]] | style="text-align: center;"| [[Ján Baláž]] | style="text-align: center;"| 30. apríl 2022 |- | style="text-align: center;"| 209 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Tlučková]] | style="text-align: center;"| [[Marek Ztracený]] | style="text-align: center;"| [[Michal Bekeš]] | style="text-align: center;"| 14. máj 2022 |- | style="text-align: center;"| 210 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Edita Borsová]] | style="text-align: center;"| [[Dano Dangl]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Smatanová]] | style="text-align: center;"| 21. máj 2022 |- | style="text-align: center;"| 211 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Petra Dubayová]] | style="text-align: center;"| [[René Čaky]] | style="text-align: center;"| [[Adonxs|ADONXS]] | style="text-align: center;"| 28. máj 2022 |- | style="text-align: center;"| 212 | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| [[Martin Harich]] | style="text-align: center;"| [[Jany Landl]] | style="text-align: center;"| [[Jiřina Bohdalová]] | style="text-align: center;"| 4. jún 2022 |- | style="text-align: center;"| 213 | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| [[Kristína Kanátová]] | style="text-align: center;"| [[Branislav Maukš]] | style="text-align: center;"| [[Tolstoys]] | style="text-align: center;"| 11. jún 2022 |} ===17. séria (2022)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 214 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Jana Labajová]] | style="text-align: center;"| [[Hana Lasicová]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;"| 10. september 2022 |- | style="text-align: center;"| 215 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Tatar]] | style="text-align: center;"| [[Dáša "Mamba" Šarközyová]] | style="text-align: center;"| [[Klaudia Suchomel-Guzová]] | style="text-align: center;"| 17. september 2022 |- | style="text-align: center;"| 216 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Natália Ancinová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Cmorik]] | style="text-align: center;"| [[Imrich Barák]] | style="text-align: center;"| 24. september 2022 |- | style="text-align: center;"| 217 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[David Uzsák]] | style="text-align: center;"| [[Tereza Nvotová]] | style="text-align: center;"| [[Bystrík]] | style="text-align: center;"| 1. október 2022 |- | style="text-align: center;"| 218 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Oliver Oswald]] | style="text-align: center;"| [[Diana Tuhá]] | style="text-align: center;"| [[Saša Okálová]] | style="text-align: center;"| 8. október 2022 |- | style="text-align: center;"| 219 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Mária Čírová]] | style="text-align: center;"| [[Jana Kvantiková]] | style="text-align: center;"| [[Marek Vízy]] | style="text-align: center;"| 22. október 2022 |- | style="text-align: center;"| 220 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Filip Šebesta]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Köppl]] | style="text-align: center;"| [[Nika Karch]] | style="text-align: center;"| 5. november 2022 |- | style="text-align: center;"| 221 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Diana Klamová]] | style="text-align: center;"| [[Dominik Kočik]] | style="text-align: center;"| [[Peter Juhás]] | style="text-align: center;"| 12. november 2022 |- | style="text-align: center;"| 222 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Ráchel Šoltésová]] | style="text-align: center;"| [[Kristián Dufinec]] | style="text-align: center;"| [[Nikola Fričová]] | style="text-align: center;"| 19. november 2022 |- | style="text-align: center;"| 223 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;"| [[Fíha Tralala]] | style="text-align: center;"| [[Marek Kováčik]] | style="text-align: center;"| 17. december 2022 |} ===Silvestrovský špeciál (2022)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|224 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Mário Kollár|Mário "Kuly" Kollár]] | style="text-align:center"|[[Simona Salátová]] | style="text-align:center"|[[Joe Trendy]] | style="text-align:center"|[[Juraj Ďuriš]] | style="text-align:center"|[[Cimbal Brothers]] | style="text-align:center" |31. december 2022 |} ===18. séria (2023)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 225 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Monika Hilmerová]] | style="text-align: center;"| [[Jaro Bekr]] | style="text-align: center;"| [[Inekafe]] | style="text-align: center;"| 14. január 2023 |- | style="text-align: center;"| 226 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Karol Tóth]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Molnár Satinská]] | style="text-align: center;"| [[Tamara Kramár]] | style="text-align: center;"| 21. január 2023 |- | style="text-align: center;"| 227 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[František Kovár]] | style="text-align: center;"| [[Sisa Sklovská]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Dušička]] | style="text-align: center;"| 28. január 2023 |- | style="text-align: center;"| 228 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Juraj Tabaček|Juraj "Šoko" Tabaček]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Ďurovčíková]] | style="text-align: center;"| [[Tibor Patay]] | style="text-align: center;"| 4. február 2023 |- | style="text-align: center;"| 229 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Pavol Plevčík]] | style="text-align: center;"| [[Peter Duranský]] | style="text-align: center;"| [[Dávid Bílek]] | style="text-align: center;"| 11. február 2023 |- | style="text-align: center;"| 230 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Štěpán Kozub]] | style="text-align: center;"| [[Michaela Kocianová]] | style="text-align: center;"| [[Gioia]] | style="text-align: center;"| 18. február 2023 |- | style="text-align: center;"| 231 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Lujza Garajová Schrameková]] | style="text-align: center;"| [[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]] | style="text-align: center;"| [[Henry Tóth]] | style="text-align: center;"| 25. február 2023 |- | style="text-align: center;"| 232 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Marek Rozkoš]] | style="text-align: center;"| [[Nela Lopušanová]] | style="text-align: center;"| [[Jolana Fogašová]] | style="text-align: center;"| 11. marec 2023 |- | style="text-align: center;"| 233 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Alena Antalová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Navrátil]] | style="text-align: center;"| [[Marek Danko|Mark Dann]] | style="text-align: center;"| 18. marec 2023 |- | style="text-align: center;"| 234 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Braňo Deák]] | style="text-align: center;"| [[Michal Buček]] | style="text-align: center;"| [[Diana Kovaľová]] | style="text-align: center;"| 25. marec 2023 |- | style="text-align: center;"| 235 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Kali]] | style="text-align: center;"| [[Erik Žibek]] | style="text-align: center;"| [[Nina Zagoždžon]] | style="text-align: center;"| 1. apríl 2023 |- | style="text-align: center;"| 236 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Tublatanka]] | style="text-align: center;"| [[Peter Kiss]] | style="text-align: center;"| [[Iva Pazderková]] | style="text-align: center;"| 8. apríl 2023 |- | style="text-align: center;"| 237 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Jana Majeská]] | style="text-align: center;"| [[Samuel Procházka]] | style="text-align: center;"| [[Mirai]] | style="text-align: center;"| 22. apríl 2023 |- | style="text-align: center;"| 238 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Monika Horváthová]] | style="text-align: center;"| [[Yael|Matúš Kolárovský]] | style="text-align: center;"| [[Marianna Jagerčíková]] | style="text-align: center;"| 29. apríl 2023 |- | style="text-align: center;"| 239 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Emil Horváth]] | style="text-align: center;"| [[Alžbeta Ferencová (herečka)|Alžbeta Ferencová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Ďurec]] | style="text-align: center;"| 6. máj 2023 |- | style="text-align: center;"| 240 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Viktória Petrášová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Lipa]] | style="text-align: center;"| [[Miroslava Kytkova-Tomšíková]] | style="text-align: center;"| 20. máj 2023 |- | style="text-align: center;"| 241 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Lesana Krausková]] | style="text-align: center;"| [[Natália Hatalová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Trenkler]] | style="text-align: center;"| 27. máj 2023 |- | style="text-align: center;"| 242 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Filip Tůma]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Krobotová]] | style="text-align: center;"| [[Katka Ščevlíková]] | style="text-align: center;"| 3. jún 2023 |} ===19. séria (2023)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 243 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Dominika Kavaschová]] | style="text-align: center;"| [[Monika Suchánková]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Bučko]] | style="text-align: center;"| 2. september 2023 |- | style="text-align: center;"| 244 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Patrik Herman]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Bošanský]] | style="text-align: center;"| [[Peter Bažík]] | style="text-align: center;"| 9. september 2023 |- | style="text-align: center;"| 245 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Monika Bagárová]] | style="text-align: center;"| [[Ivana Kološová]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Čermáková]] | style="text-align: center;"| 16. september 2023 |- | style="text-align: center;"| 246 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Gregor Hološka]] | style="text-align: center;"| [[Diana Ristová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Svrček]] | style="text-align: center;"| 23. september 2023 |- | style="text-align: center;"| 247 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Lucia Hurajová]] | style="text-align: center;"| [[Osmany Laffita]] | style="text-align: center;"| [[Daniela Cmoriková]] | style="text-align: center;"| 7. október 2023 |- | style="text-align: center;"| 248 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Anna Šišková]] | style="text-align: center;"| [[Desmod]] | style="text-align: center;"| [[Martin Vaculík]] | style="text-align: center;"| 14. október 2023 |- | style="text-align: center;"| 249 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Jakub Jablonský]] | style="text-align: center;"| [[Silvia Soldanová]] | style="text-align: center;"| [[Noro Grofčík]] | style="text-align: center;"| 21. október 2023 |- | style="text-align: center;"| 250 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align: center;"| [[Zora Czoborová]] | style="text-align: center;"| [[Fragile]] | style="text-align: center;"| 28. október 2023 |- | style="text-align: center;"| 251 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Kateřina Žbirková]] | style="text-align: center;"| [[Sáva Popovič]] | style="text-align: center;"| [[Anita Soul]] | style="text-align: center;"| 4. november 2023 |- | style="text-align: center;"| 252 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Martin Mňahončák]] | style="text-align: center;"| [[Jakub „Zitron" Ťapák]] | style="text-align: center;"| [[Karin Ann]] | style="text-align: center;"| 11. november 2023 |- | style="text-align: center;"| 253 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Oľga Belešová]] | style="text-align: center;"| [[Jan Bendig]] | style="text-align: center;"| [[Eliška Mintálová]] | style="text-align: center;"| 18. november 2023 |- | style="text-align: center;"| 254 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Marko Igonda]] | style="text-align: center;"| [[Ronie|Veronika „Ronie" Adamičková]] | style="text-align: center;"| [[Patrícia Tománková]] | style="text-align: center;"| 2. december 2023 |- | style="text-align: center;"| 255 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: center;"| [[Dalibor Jenis]] | style="text-align: center;"| [[Dávid Sowinski]] | style="text-align: center;"| 9. december 2023 |- | style="text-align: center;"| 256 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Kamil Peteraj]] | style="text-align: center;"| [[Kristína (speváčka)|Kristína]] | style="text-align: center;"| [[František Balog]] | style="text-align: center;"| 16. december 2023 |} ===Silvestrovský špeciál (2023)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|257 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Kollárovci]] | style="text-align:center"|[[Kali]] | style="text-align:center"|[[Peter Cmorik]] | style="text-align:center"|[[Pavol Plevčík]] | style="text-align:center"|[[Michal David]] | style="text-align:center" |31. december 2023 |} ===20. séria (2024)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 258 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Dávid Hartl]] | style="text-align: center;"| [[Petra Nagyová Džerengová]] | style="text-align: center;"| [[Alan Murin]] | style="text-align: center;"| 13. január 2024 |- | style="text-align: center;"| 259 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Peter Kočiš]] | style="text-align: center;"| [[Bekim]] | style="text-align: center;"| [[Michaela a Slavomír Michňákoví]] | style="text-align: center;"| 20. január 2024 |- | style="text-align: center;"| 260 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Ján Jackuliak]] | style="text-align: center;"| [[Timea Strnálová]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Piešová]] | style="text-align: center;"| 27. január 2024 |- | style="text-align: center;"| 261 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Helena Vondráčková]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Hrčka]] | style="text-align: center;"| [[Dávid Marcin]] | style="text-align: center;"| 3. február 2024 |- | style="text-align: center;"| 262 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Dominika Mirgová]] | style="text-align: center;"| [[Matúš Beniak]] | style="text-align: center;"| [[Edita Ďurčová]] | style="text-align: center;"| 10. február 2024 |- | style="text-align: center;"| 263 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Daniel Žulčák]] | style="text-align: center;"| [[Lenny Filipová]] | style="text-align: center;"| [[Eliška Melušová]] | style="text-align: center;"| 17. február 2024 |- | style="text-align: center;"| 264 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Tina]] | style="text-align: center;"| [[Adam Jančina]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Gábriš]] | style="text-align: center;"| 24. február 2024 |- | style="text-align: center;"| 265 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Martin Klinčúch]] | style="text-align: center;"| [[Majself]] | style="text-align: center;"| [[Adam Hagara]] | style="text-align: center;"| 2. marec 2024 |- | style="text-align: center;"| 266 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Csongor Kassai]] | style="text-align: center;"| [[Eva Toulová]] | style="text-align: center;"| [[Petra Toth]] | style="text-align: center;"| 9. marec 2024 |- | style="text-align: center;"| 267 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Matej Landl]] | style="text-align: center;"| [[Peter Nagy]] | style="text-align: center;"| [[Júlia Lorencovič]] | style="text-align: center;"| 13. apríl 2024 |- | style="text-align: center;"| 268 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Peter Pecha]] | style="text-align: center;"| [[Octavia McKenzie]] | style="text-align: center;"| [[Voising]] | style="text-align: center;"| 20. apríl 2024 |- | style="text-align: center;"| 269 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Simonetta Hladká]] | style="text-align: center;"| [[Danka Barteková]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Bezdeda]] | style="text-align: center;"| 27. apríl 2024 |- | style="text-align: center;"| 270 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Barbora Bezáková]] | style="text-align: center;"| [[Gabo Žifčák]] | style="text-align: center;"| [[Hrdza (hudobná skupina)|Hrdza]] | style="text-align: center;"| 4. máj 2024 |- | style="text-align: center;"| 271 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Barbora Chlebcová]] | style="text-align: center;"| [[Momo]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Karika]] | style="text-align: center;"| 25. máj 2024 |- | style="text-align: center;"| 272 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Matúš Kvietik]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Rakarová]] | style="text-align: center;"| [[Danka Moderdovská]] | style="text-align: center;"| 1. jún 2024 |- | style="text-align: center;"| 273 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Sophia Korčušková]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš „Jerry" Szabó]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Adamec]] | style="text-align: center;"| 8. jún 2024 |- | style="text-align: center;"| 274 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Polemic]] | style="text-align: center;"| [[Sára Suchovská]] | style="text-align: center;"| [[Alexandra Rexová]] | style="text-align: center;"| 15. jún 2024 |- | style="text-align: center;"| 275 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Kristína Spáčová]] | style="text-align: center;"| [[DJ Mark Voss]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Varga]] | style="text-align: center;"| 22. jún 2024 |} ===21. séria (2024)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 276 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Kronerová]] | style="text-align: center;"| [[Modus (hudobná skupina)|Modus]] | style="text-align: center;"| [[Jozefína Zaukolcová]] | style="text-align: center;"| 7. september 2024 |- | style="text-align: center;"| 277 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Richard Autner]] | style="text-align: center;"| [[Matej Beňuš]] | style="text-align: center;"| [[Karmen Pál-Baláž]] | style="text-align: center;"| 14. september 2024 |- | style="text-align: center;"| 278 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Vladimír Kobielsky]] | style="text-align: center;"| [[Adam Sýkora]] | style="text-align: center;"| [[Ilona Csáková]] | style="text-align: center;"| 21. september 2024 |- | style="text-align: center;"| 279 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;"| [[Marián Čekovský]] | style="text-align: center;"| [[Vanessa Hocková]] | style="text-align: center;"| 28. september 2024 |- | style="text-align: center;"| 280 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Dušan Cinkota]] | style="text-align: center;"| [[Marta Rajková]] | style="text-align: center;"| [[Laci Strike]] | style="text-align: center;"| 5. október 2024 |- | style="text-align: center;"| 281 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Samo Trnka]] | style="text-align: center;"| [[Martin Chodúr]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Šimková]] | style="text-align: center;"| 12. október 2024 |- | style="text-align: center;"| 282 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;"| [[Jovinečko]] | style="text-align: center;"| [[Sandra Sandtnerová]] | style="text-align: center;"| 19. október 2024 |- | style="text-align: center;"| 283 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Orchester Jeana Valjeana]] | style="text-align: center;"| [[Richard Tury]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Maleček]] | style="text-align: center;"| 26. október 2024 |- | style="text-align: center;"| 284 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Cigánski diabli]] | style="text-align: center;"| [[Dorota Hrnčiarová]] | style="text-align: center;"| [[Monika Medle]] | style="text-align: center;"| 2. november 2024 |- | style="text-align: center;"| 285 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Alexandra Borbély]] | style="text-align: center;"| [[Patrik Vyskočil]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Ferko]] | style="text-align: center;"| 9. november 2024 |- | style="text-align: center;"| 286 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Ľudovít „Mravec" Jakubove]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Fecková]] | style="text-align: center;"| [[Jana Vašková]] | style="text-align: center;"| 16. november 2024 |- | style="text-align: center;"| 287 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Jožo Ráž]] | style="text-align: center;"| [[Jano Baláž]] | style="text-align: center;"| [[Ľuboš Zeman]] | style="text-align: center;"| 23. november 2024 |- | style="text-align: center;"| 288 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Palonder]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Poláčková]] | style="text-align: center;"| [[Júlia Marcinová]] a [[IMT Smile]] | style="text-align: center;"| 30. november 2024 |- | style="text-align: center;"| 289 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Boris Filan]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Kiráľová Somorovská]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Holly]] | style="text-align: center;"| 7. december 2024 |- | style="text-align: center;"| 290 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Viktória Jurištová]] | style="text-align: center;"| [[Robo Opatovský]] | style="text-align: center;"| [[Jaroslav Židek]] | style="text-align: center;"| 21. december 2024 |} ===Silvestrovský špeciál (2024)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|291 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Kali]] | style="text-align:center"|[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | style="text-align:center"|[[Hrdza (hudobná skupina)|Hrdza]] | style="text-align:center" |31. december 2024 |} ===22. séria (2025)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 292 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Katarína Krajčovičová (herečka)|Katarína Krajčovičová]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Kurilla]] | style="text-align: center;"| [[Alena Pajtinková]] a [[Bijouterrier]] | style="text-align: center;"| 18. január 2025 |- | style="text-align: center;"| 293 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Dominika Cibulková]] | style="text-align: center;"| [[Chiara Mederová]] | style="text-align: center;"| [[Mattia Müller]] | style="text-align: center;"| 25. január 2025 |- | style="text-align: center;"| 294 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Sára Polyáková]] | style="text-align: center;"| [[Pavel Nikov]] | style="text-align: center;"| [[Duo Ukitas]] | style="text-align: center;"| 1. február 2025 |- | style="text-align: center;"| 295 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Dagmar Edwards]] | style="text-align: center;"| [[Tamara Potocká]] | style="text-align: center;"| [[Sám Sebou]] | style="text-align: center;"| 8. február 2025 |- | style="text-align: center;"| 296 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Eva Pavlíková]] | style="text-align: center;"| [[Kevin Mruškovič]] | style="text-align: center;"| [[The Backwards]] | style="text-align: center;"| 15. február 2025 |- | style="text-align: center;"| 297 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Ján Bakala]] | style="text-align: center;"| [[Michal Hertlík]] | style="text-align: center;"| [[Mirai]] | style="text-align: center;"| 22. február 2025 |- | style="text-align: center;"| 298 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Pokáč]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Kucka]] | style="text-align: center;"| [[Desmod]] | style="text-align: center;"| 1. marec 2025 |- | style="text-align: center;"| 299 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Eva Gribová]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Bajčiová]] | style="text-align: center;"| [[4 Tenoři]] | style="text-align: center;"| 8. marec 2025 |- | style="text-align: center;"| 300 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Adriána Brnčalová]] | style="text-align: center;"| [[Chinaski]] | style="text-align: center;"| [[František Mrázik]] | style="text-align: center;"| 29. marec 2025 |- | style="text-align: center;"| 301 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Filip Pavuk]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Sabovčík]] | style="text-align: center;"| [[Vidiek]] | style="text-align: center;"| 5. apríl 2025 |- | style="text-align: center;"| 302 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Ráchel Šoltésová]] | style="text-align: center;"| [[Michal Šuľa]] | style="text-align: center;"| [[Martin Harich]] | style="text-align: center;"| 12. apríl 2025 |- | style="text-align: center;"| 303 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šikulová]] | style="text-align: center;"| [[Massimo Attanasio]] | style="text-align: center;"| [[Ščamba]] | style="text-align: center;"| 19. apríl 2025 |- | style="text-align: center;"| 304 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;"| [[Matúš Turanský]] | style="text-align: center;"| [[Teraborsuk]] | style="text-align: center;"| 3. máj 2025 |- | style="text-align: center;"| 305 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Kristína Sisková]] | style="text-align: center;"| [[Roman Serbinčík]] | style="text-align: center;"| [[Smola a hrušky]] | style="text-align: center;"| 10. máj 2025 |- | style="text-align: center;"| 306 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Tlučková]] | style="text-align: center;"| [[Gregor Mareš]] | style="text-align: center;"| [[Lara Abou Hamdan]] | style="text-align: center;"| 24. máj 2025 |- | style="text-align: center;"| 307 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Michal Ďuriš]] | style="text-align: center;"| [[Fero Mikloško]] | style="text-align: center;"| [[Luisa]] | style="text-align: center;"| 31. máj 2025 |- | style="text-align: center;"| 308 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;"| [[Robert Fox]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Štec]] | style="text-align: center;"| 7. jún 2025 |} ===23. séria (2025)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #873260; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #873260; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #873260; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #873260; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #873260; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #873260; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 309 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Expl0ited]] | style="text-align: center;"| [[Marek Slobodník]] | style="text-align: center;"| [[Karol Čálik]] | style="text-align: center;"| 6. september 2025 |- | style="text-align: center;"| 310 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Lukáš Pavlásek]] | style="text-align: center;"| [[Michela „Mishena" Stašová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Bič Project]] | style="text-align: center;"| 13. september 2025 |- | style="text-align: center;"| 311 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Marek Majeský]] | style="text-align: center;"| [[Adriana Talianová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Pann]] | style="text-align: center;"| 20. september 2025 |- | style="text-align: center;"| 312 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Dagmar Sanitrová]] | style="text-align: center;"| [[Viktória Čabanová]] | style="text-align: center;"| [[Radoslav Gavlas]] | style="text-align: center;"| 27. september 2025 |- | style="text-align: center;"| 313 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Ivan „Tuli" Vojtek]] | style="text-align: center;"| [[Hana Rapantová]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Gibarti]] | style="text-align: center;"| 4. október 2025 |- | style="text-align: center;"| 314 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;"| [[Tibor Kováč]] | style="text-align: center;"| [[Veronika Husovská]] | style="text-align: center;"| 11. október 2025 |- | style="text-align: center;"| 315 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Dušan Ambróš]] | style="text-align: center;"| [[Nikola Čorbová]] | style="text-align: center;"| [[Bystrík]] | style="text-align: center;"| 18. október 2025 |- | style="text-align: center;"| 316 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Noel Czuczor]] | style="text-align: center;"| [[Roman Kóňa]] | style="text-align: center;"| [[Jan Bendig]], [[Markéta Konvičková]] a [[Monika Bagárová]] | style="text-align: center;"| 25. október 2025 |- | style="text-align: center;"| 317 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Ada Juhásová]] | style="text-align: center;"| [[Natanael Šebest]] | style="text-align: center;"| [[Melissa Mandy Crew]] | style="text-align: center;"| 8. november 2025 |- | style="text-align: center;"| 318 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Kamil Peteraj]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Topoľský]] | style="text-align: center;"| [[Emily]] | style="text-align: center;"| 15. november 2025 |- | style="text-align: center;"| 319 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Emily Bédi Drobňáková]] | style="text-align: center;"| [[Kristián Varga]] | style="text-align: center;"| [[Jiří Krhut]] | style="text-align: center;"| 22. november 2025 |- | style="text-align: center;"| 320 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Jana Kvantíková]] | style="text-align: center;"| [[René „Art" Šurda]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Smatanová]] | style="text-align: center;"| 29. november 2025 |- | style="text-align: center;"| 321 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Martin Nahálka]] | style="text-align: center;"| [[Ján Snopko]] | style="text-align: center;"| [[Gladiator]] | style="text-align: center;"| 13. december 2025 |- | style="text-align: center;"| 322 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Pavel Trávníček]] | style="text-align: center;"| [[Emma Zapletalová]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Margita]] | style="text-align: center;"| 20. december 2025 |} ===Silvestrovský špeciál (2025)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|323 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Lujza Garajová Schrameková]] | style="text-align:center"|[[Juraj Ďuriš]] | style="text-align:center"|[[Majself]] | style="text-align:center"|[[Ščamba]] | style="text-align:center" |31. december 2025 |} ===24. séria (2026)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 324 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Lukáš Pelč]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Filipko]] | style="text-align: center;"| [[Sisa Sklovská]] | style="text-align: center;"| 17. január 2026 |- | style="text-align: center;"| 325 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Jeřábek]] | style="text-align: center;"| [[Marek Trávníček]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;"| 24. január 2026 |- | style="text-align: center;"| 326 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Martin Klinčúch]] | style="text-align: center;"| [[Michal Barbier]] | style="text-align: center;"| [[Veronika Rabada]] | style="text-align: center;"| 31. január 2026 |- | style="text-align: center;"| 327 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Barbora Švidraňová]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Országh]] | style="text-align: center;"| [[Škwor]] | style="text-align: center;"| 7. február 2026 |- | style="text-align: center;"| 328 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Paula Lopatovská]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Šiarnik]] | style="text-align: center;"| [[Peter Cmorik]] | style="text-align: center;"| 14. február 2026 |- | style="text-align: center;"| 329 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Karin Qayumová]] | style="text-align: center;"| [[Miroslav Suja]] | style="text-align: center;"| [[Vlado Krausz]] | style="text-align: center;"| 28. február 2026 |- | style="text-align: center;"| 330 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Pavol Plevčík]] | style="text-align: center;"| [[Nelli Novodomská]] | style="text-align: center;"| [[Dárius Koči]] | style="text-align: center;"| 7. marec 2026 |- | style="text-align: center;"| 331 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Ján Dobrík]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Takáč]] | style="text-align: center;"| [[Marianna Polyaková]] | style="text-align: center;"| 14. marec 2026 |- | style="text-align: center;"| 332 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Jana Nagyová]] | style="text-align: center;"| [[Števo Martinovič]] | style="text-align: center;"| [[Lojzo]] | style="text-align: center;"| 28. marec 2026 |- | style="text-align: center;"| 333 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Lucie Bílá]] | style="text-align: center;"| [[Marián Gáborík]] | style="text-align: center;"| [[Ladislav Bédi]] | style="text-align: center;"| 11. apríl 2026 |- | style="text-align: center;"| 334 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Kali]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Kucianová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Leco]] | style="text-align: center;"| 18. apríl 2026 |- | style="text-align: center;"| 335 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Marek Vašut]] | style="text-align: center;"| [[Susanne Gregor]] | style="text-align: center;"| [[Michal Candrák]] | style="text-align: center;"| 25. apríl 2026 |- | style="text-align: center;"| 336 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Andrej Remeník]] | style="text-align: center;"| [[Michal Pečík]] | style="text-align: center;"| [[Tomy Kotty]] | style="text-align: center;"| 2. máj 2026 |- | style="text-align: center;"| 337 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Monika Absolonová]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Rišianová]] | style="text-align: center;"| [[Adam Kubala]] | style="text-align: center;"| 9. máj 2026 |- | style="text-align: center;"| 338 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Daniel Hůlka]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Kimlička]] | style="text-align: center;"| [[Marika Gombitová]] | style="text-align: center;"| 16. máj 2026 |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový|Slovensko|Slovenský}} * {{Csfd film|id=384050|názov=Neskoro večer}} * [https://www.rtvs.sk/televizia/program/15577 ''Neskoro večer''] v STVR [[Kategória:Televízne relácie Slovenskej televízie]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] [[Kategória:Hudobné televízne programy]] [[Kategória:Talk show]] seg7bawmzr1j30hrdy4km8d6709ft1o 8210877 8210876 2026-05-08T19:06:37Z Dominik1495 103006 8210877 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Neskoro večer: Talkshow Petra Marcina | en = | druhý názov = Neskoro večer | logo = | typ = | formát = zábavná talk show | tvorca = | scenár = | réžia = | moderátori = [[Peter Marcin]] | porota = | rozprávač = | hudba = | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | počet sérií = 24 | počet epizód = 338 ([[#Časti|zoznam častí]]) | zoznam epizód = | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = | dĺžka = cca. 50 min. | vysielanie = [[6. september]] [[2014]] – súčasnosť | tv = [[Jednotka (STVR)|Jednotka]] | formát obrazu = | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace = | webstránka = | imdb id = | tv com id = | csfd id = }} '''''Neskoro večer: Talkshow Petra Marcina''''', skrátene '''''Neskoro večer''''' je [[slovensko|slovenská]] [[televízia (prenos)|televízna]] [[talkshow]], ktorú od [[6. september|6. septembra]] [[2014]] vysiela [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]] na [[Jednotka (STVR)|Jednotke]]. Moderátorom relácie je [[Peter Marcin]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.satelitnatv.sk/2014/08/neskoro-vecer-nova-talkshow-petra-marcina-vo-vysielani-rtvs/ |dátum prístupu=2014-09-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140908135141/http://www.satelitnatv.sk/2014/08/neskoro-vecer-nova-talkshow-petra-marcina-vo-vysielani-rtvs/ |dátum archivácie=2014-09-08 }}</ref> V každej časti si moderátor pozve troch hostí, s ktorými preberá rôzne témy. Súčasťou talkshow je aj živá hudba. Verejné nahrávky talkshow prebiehali od [[august]]a [[2014]] do [[apríl]]a [[2019]] v [[DK Zrkadlový háj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.kzp.sk/divadlo/podujatie/neskorovecer/ |dátum prístupu=2014-09-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140908154557/http://www.kzp.sk/divadlo/podujatie/neskorovecer/ |dátum archivácie=2014-09-08 }}</ref> Od [[september|septembra]] [[2019]] sa talkshow nakrúca v Štúdiu MD6 v [[Mlynská dolina|Mlynskej doline]]. == Série == {|class="wikitable" style="width:50%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#9370DB; width:1%;" | | '''[[#1. séria (2014)|1]]''' | 13 | 6. september 2014 | 20. december 2014 |- | style="width:12px; background:#00CED1; width:1%;" | | '''[[#2. séria (2015)|2]]''' | 21 | 10. január 2015 | 27. jún 2015 |- | style="width:12px; background:#FF0000; width:1%;" | | '''[[#3. séria (2015)|3]]''' | 12 | 12. september 2015 | 5. december 2015 |- | style="width:12px; background:#FFCC33; width:1%;" | | '''[[#4. séria (2016)|4]]''' | 16 | 9. január 2016 | 21. máj 2016 |- | style="width:12px; background:#3CB371; width:1%;" | | '''[[#5. séria (2016)|5]]''' | 12 | 3. september 2016 | 3. december 2016 |- | style="width:12px; background:#FF1493; width:1%;" | | '''[[#6. séria (2017)|6]]''' | 8 | 22. apríl 2017 | 24. jún 2017 |- | style="width:12px; background:#4169E1; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2017)|7]]''' | 12 | 9. september 2017 | 9. december 2017 |- | style="width:12px; background:#FFFF00; width:1%;" | | '''[[#8. séria (2018)|8]]''' | 8 | 7. apríl 2018 | 9. jún 2018 |- | style="width:12px; background:#006400; width:1%;" | | '''[[#9. séria (2018)|9]]''' | 9 | 22. september 2018 | 24. november 2018 |- | style="width:12px; background:#800080; width:1%;" | | '''[[#10. séria (2019)|10]]''' | 12 | 19. január 2019 | 4. máj 2019 |- | style="width:12px; background:#D2691E; width:1%;" | | '''[[#11. séria (2019)|11]]''' | 13 | 7. september 2019 | 21. december 2019 |- | style="width:12px; background:#9ACD32; width:1%;" | | '''[[#12. séria (2020)|12]]''' | 12 | 4. január 2020 | 6. jún 2020 |- | style="width:12px; background:#ED4431; width:1%;" | | '''[[#13. séria (2020)|13]]''' | 11 | 12. september 2020 | 21. november 2020 |- | style="width:12px; background:#FFD700; width:1%;" | | '''[[#14. séria (2021)|14]]''' | 15 | 6. február 2021 | 5. jún 2021 |- | style="width:12px; background:#4B0082; width:1%;" | | '''[[#15. séria (2021)|15]]''' | 14 | 11. september 2021 | 18. december 2021 |- | style="width:12px; background:#B8860B; width:1%;" | | '''[[#16. séria (2022)|16]]''' | 20 | 15. január 2022 | 11. jún 2022 |- | style="width:12px; background:#228B22; width:1%;" | | '''[[#17. séria (2022)|17]]''' | 10 | 10. september 2022 | 17. december 2022 |- | style="width:12px; background:#00BFFF; width:1%;" | | '''[[#18. séria (2023)|18]]''' | 18 | 14. január 2023 | 3. jún 2023 |- | style="width:12px; background:#ff9900; width:1%;" | | '''[[#19. séria (2023)|19]]''' | 14 | 2. september 2023 | 16. december 2023 |- | style="width:12px; background:#CE007B; width:1%;" | | '''[[#20. séria (2024)|20]]''' | 18 | 13. január 2024 | 22. jún 2024 |- | style="width:12px; background:#F79A3A; width:1%;" | | '''[[#21. séria (2024)|21]]''' | 15 | 7. september 2024 | 21. december 2024 |- | style="width:12px; background:#B94E48; width:1%;" | | '''[[#22. séria (2025)|22]]''' | 17 | 18. január 2025 | 7. jún 2025 |- | style="width:12px; background:#873260; width:1%;" | | '''[[#23. séria (2025)|23]]''' | 14 | 6. september 2025 | 20. december 2025 |- | style="width:12px; background:#94D6E7; width:1%;" | | '''[[#24. séria (2026)|24]]''' | 15 | 17. január 2026 | 16. máj 2026 |} ==Časti== ===1. séria (2014)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;"| [[Martin "Mako" Hindi]] | style="text-align: center;"| [[Soňa Pernecká]] | style="text-align: center;"| 6. september 2014 |- | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Marián Gáborík]] | style="text-align: center;"| [[Ivana Surovcová]] | style="text-align: center;"| [[Dušan Fabián]] | style="text-align: center;"| 13. september 2014 |- | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;"| [[Massimo Atanasio|Massimo Attanasio]] | style="text-align: center;"| [[Matúš Kvietik]] | style="text-align: center;"| 20. september 2014 |- | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Kovács|Tomi Kid Kovács]] | style="text-align: center;"| [[Peter Celec]] | style="text-align: center;"| [[Nikol Weiterová]] | style="text-align: center;"| 27. september 2014 |- | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;"| [[Vincent Polakovič]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Popovič]] | style="text-align: center;"| 4. október 2014 |- | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Eva Máziková]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Hedera]] | style="text-align: center;"| [[Slečna Claudia]] | style="text-align: center;"| 11. október 2014 |- | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Peter Nagy]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Mináčová]] | style="text-align: center;"| [[Soňa Valentová]] | style="text-align: center;"| 18. október 2014 |- | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Emil Horváth ml.]] | style="text-align: center;"| [[Rasťo Kulich]] | style="text-align: center;"| [[Vlasta Mudríková]] | style="text-align: center;"| 25. október 2014 |- | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Petr Jablonský]] | style="text-align: center;"| [[Rasťo Piško]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Bukai]] | style="text-align: center;"| 8. november 2014 |- | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Dagmar Patrasová]] | style="text-align: center;"| [[Branislav Jobus]] | style="text-align: center;"| [[Peter Šesták]] | style="text-align: center;"| 29. november 2014 |- | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Vašo Patejdl]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Coddington]] | style="text-align: center;"| [[Michal Meško]] | style="text-align: center;"| 6. december 2014 |- | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Marián Labuda]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Hulík]] | style="text-align: center;"| [[Kristína (speváčka)|Kristína]] | style="text-align: center;"| 13. december 2014 |- | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Václav Mika]] | style="text-align: center;"| [[Fragile]] | style="text-align: center;"| [[Výrobné družstvo OKRASA]] | style="text-align: center;"| 20. december 2014 |} ===Silvestrovský špeciál (2014)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #6 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|14 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Zdena Studenková]] | style="text-align:center"|[[Jozef Vajda]] | style="text-align:center"|[[Peter Nagy]] | style="text-align:center"|[[Zdeněk Izer]] | style="text-align:center"|[[Helena Vondráčková]] | style="text-align:center"|[[Ekonóm (folklórny súbor)|Folklórny súbor Ekonóm]] | style="text-align:center" |31. december 2014 |} ===2. séria (2015)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Kandráčovci]] | style="text-align: center;"| [[Fedor Vico]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Novák]] | style="text-align: center;"| 10. január 2015 |- | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Katarína Brychtová]] | style="text-align: center;"| [[Ján Greššo]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Štefunko]] | style="text-align: center;"| 17. január 2015 |- | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]] | style="text-align: center;"| [[Martin Harich]] | style="text-align: center;"| [[Igor Svitok]] | style="text-align: center;"| 24. január 2015 |- | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Sajfa]] | style="text-align: center;"| [[Freerun Slovakia]] | style="text-align: center;"| [[Letícia Tandlmajerová]] | style="text-align: center;"| 31. január 2015 |- | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Richard Stanke]] | style="text-align: center;"| [[Matej Landl]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Zaťovičová]] | style="text-align: center;"| 7. február 2015 |- | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Ľubica Čekovská]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Kocán]] | style="text-align: center;"| [[Michal Kopecký]] | style="text-align: center;"| 14. február 2015 |- | style="text-align: center;"| 21 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Marcela Laiferová]] | style="text-align: center;"| [[Miloš Bubán]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Frešo]] | style="text-align: center;"| 21. február 2015 |- | style="text-align: center;"| 22 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Kristína Turjanová]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Zimányiová]] | style="text-align: center;"| [[Kira Laššáková]] | style="text-align: center;"| 28. február 2015 |- | style="text-align: center;"| 23 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Kronerová]] | style="text-align: center;"| [[Rudolf Biermann]] | style="text-align: center;"| [[Backwards]] | style="text-align: center;"| 7. marec 2015 |- | style="text-align: center;"| 24 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Martin Dejdar]] | style="text-align: center;"| [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] | style="text-align: center;"| [[Klaudia Medlová]] | style="text-align: center;"| 21. marec 2015 |- | style="text-align: center;"| 25 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Andrej Bičan]] | style="text-align: center;"| [[Šimon Šicko]] | style="text-align: center;"| [[Denisa Vyšňovská]] | style="text-align: center;"| 28. marec 2015 |- | style="text-align: center;"| 26 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Hana Zagorová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Babjak]] | style="text-align: center;"| [[Peter Luha]] | style="text-align: center;"| 11. apríl 2015 |- | style="text-align: center;"| 27 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Sagvan Tofi]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Vaculík]] | style="text-align: center;"| [[Romina Kolodziej]] | style="text-align: center;"| 18. apríl 2015 |- | style="text-align: center;"| 28 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Milan Ondrík]] | style="text-align: center;"| [[Mária Reháková]] | style="text-align: center;"| [[Dalma Špitzerová]] | style="text-align: center;"| 25. apríl 2015 |- | style="text-align: center;"| 29 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Marcel Merčiak]] | style="text-align: center;"| [[Zdeno Cíger]] | style="text-align: center;"| [[Radovan Moznich]] | style="text-align: center;"| 2. máj 2015 |- | style="text-align: center;"| 30 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Tublatanka]] | style="text-align: center;"| [[Stano Král]] | style="text-align: center;"| [[Ľuba Rusková-Magátová]] | style="text-align: center;"| 16. máj 2015 |- | style="text-align: center;"| 31 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Adela Banášová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Modrovský]] | style="text-align: center;"| [[Igor Brizlák]] | style="text-align: center;"| 23. máj 2015 |- | style="text-align: center;"| 32 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;"| [[Mário Kollár|Mário "Kuly" Kollár]] | style="text-align: center;"| [[Alojz Kaššák]] | style="text-align: center;"| 30. máj 2015 |- | style="text-align: center;"| 33 | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| [[Iveta Malachovská]] | style="text-align: center;"| [[Martin Navrátil]] | style="text-align: center;"| [[Jana Kratochvílová]] | style="text-align: center;"| 13. jún 2015 |- | style="text-align: center;"| 34 | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| [[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Karika]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Čurný]] | style="text-align: center;"| 20. jún 2015 |- | style="text-align: center;"| 35 | style="text-align: center;"| 21 | style="text-align: center;"| [[Beáta Dubasová]] | style="text-align: center;"| [[Marika Studeničová]] | style="text-align: center;"| [[Adam Cibuľa]] | style="text-align: center;"| 27. jún 2015 |} ===3. séria (2015)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 36 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Kamil Peteraj]] | style="text-align: center;"| [[Robo Grigorov]] | style="text-align: center;"| [[Dominika Richterová]] | style="text-align: center;"| 12. september 2015 |- | style="text-align: center;"| 37 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Lenka Filipová]] | style="text-align: center;"| [[Frédéric Miskiewicz]] | style="text-align: center;"| [[Imrich Bartaloš]] | style="text-align: center;"| 19. september 2015 |- | style="text-align: center;"| 38 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Ľubomír Paulovič]] | style="text-align: center;"| [[Karin Olasová]] | style="text-align: center;"| [[Otokar Klein]] | style="text-align: center;"| 26. september 2015 |- | style="text-align: center;"| 39 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Anna Šišková]] | style="text-align: center;"| [[Matej Mináč]] | style="text-align: center;"| [[Róbert Vass]] | style="text-align: center;"| 3. október 2015 |- | style="text-align: center;"| 40 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Mária Kráľovičová]] | style="text-align: center;"| [[Anton Grúth]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Vyšváder]] | style="text-align: center;"| 10. október 2015 |- | style="text-align: center;"| 41 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Dominika Kavaschová]] | style="text-align: center;"| [[Matej Tóth]] | style="text-align: center;"| [[Michal Pastier]] | style="text-align: center;"| 17. október 2015 |- | style="text-align: center;"| 42 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Csongor Kassai]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Mauréry]] | style="text-align: center;"| [[Dana Šedivá]] | style="text-align: center;"| 24. október 2015 |- | style="text-align: center;"| 43 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Miro Žbirka]] | style="text-align: center;"| [[Gabriela Marcinková]] | style="text-align: center;"| [[Pavel Malovič]] | style="text-align: center;"| 31. október 2015 |- | style="text-align: center;"| 44 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Dalibor Janda]] | style="text-align: center;"| [[Monika Haasová]] | style="text-align: center;"| [[Michaela Musilová]] | style="text-align: center;"| 7. november 2015 |- | style="text-align: center;"| 45 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Katarína Hasprová]] | style="text-align: center;"| [[Vlasta Redl]] | style="text-align: center;"| [[František Kundracik]] | style="text-align: center;"| 14. november 2015 |- | style="text-align: center;"| 46 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Judit Bárdos]] | style="text-align: center;"| [[Dalibor Karvay]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Ptačin]] | style="text-align: center;"| 28. november 2015 |- | style="text-align: center;"| 47 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Smatanová]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Nádaská (etnologička)|Katarína Nádaská]] | style="text-align: center;"| [[Martin Chudada]] | style="text-align: center;"| 5. december 2015 |} ===4. séria (2016)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 48 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Jožo Ráž]] | style="text-align: center;"| [[Jano Baláž]] | style="text-align: center;"| [[Ján Ďurovčík]] | style="text-align: center;"| 9. január 2016 |- | style="text-align: center;"| 49 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Soňa Müllerová]] | style="text-align: center;"| [[Ľubomír Bajaník]] | style="text-align: center;"| [[Milan Antonič]] | style="text-align: center;"| 16. január 2016 |- | style="text-align: center;"| 50 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Peter Lipa]] | style="text-align: center;"| [[Ľubomír Višňovský]] | style="text-align: center;"| [[Janka Kozáková]] | style="text-align: center;"| 23. január 2016 |- | style="text-align: center;"| 51 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Boris Filan]] | style="text-align: center;"| [[Phuong Vo]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Krajčovič]] | style="text-align: center;"| 30. január 2016 |- | style="text-align: center;"| 52 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Milo Kráľ]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Švidraňová]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Tomšík]] | style="text-align: center;"| 6. február 2016 |- | style="text-align: center;"| 53 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Celeste Buckingham]] | style="text-align: center;"| [[Karol Stýblo]] | style="text-align: center;"| [[Ladislav Kaboš]] | style="text-align: center;"| 13. február 2016 |- | style="text-align: center;"| 54 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Cigánski diabli]] | style="text-align: center;"| [[Ladislav Cmorej]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Svitko]] | style="text-align: center;"| 20. február 2016 |- | style="text-align: center;"| 55 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Katarína Knechtová]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Hrčka]] | style="text-align: center;"| [[Michal Kollár]] | style="text-align: center;"| 27. február 2016 |- | style="text-align: center;"| 56 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Ján Dobrík]] | style="text-align: center;"| [[Dominika Mirgová]] | style="text-align: center;"| [[Matěj Kodeš]] | style="text-align: center;"| 19. marec 2016 |- | style="text-align: center;"| 57 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Jana Hubinská]] | style="text-align: center;"| [[Mike Mafia Corner]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Talostan]] | style="text-align: center;"| 26. marec 2016 |- | style="text-align: center;"| 58 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[František Nedvěd]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Šafaříková]] | style="text-align: center;"| [[Miloš Říha]] | style="text-align: center;"| 2. apríl 2016 |- | style="text-align: center;"| 59 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Tlučková]] | style="text-align: center;"| [[Janko Lehotský]] | style="text-align: center;"| [[Radek Bajgar]] | style="text-align: center;"| 9. apríl 2016 |- | style="text-align: center;"| 60 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Henrieta Mičkovicová]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Červenák (autor fantasy literatúry)|Juraj Červenák]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Valovič]] | style="text-align: center;"| 23. apríl 2016 |- | style="text-align: center;"| 61 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Marek Majeský]] | style="text-align: center;"| [[Sima Martausová]] | style="text-align: center;"| [[Miňo Kereš]] | style="text-align: center;"| 30. apríl 2016 |- | style="text-align: center;"| 62 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Filip Tůma]] | style="text-align: center;"| [[Mária Čírová]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Gašpar]] | style="text-align: center;"| 7. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 63 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Jarmila Hargašová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Sklár]] | style="text-align: center;"| [[Natália Puklušová]] | style="text-align: center;"| 21. máj 2016 |} ===5. séria (2016)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 64 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Ivan Vojtek (1962)|Ivan "Tuli" Vojtek]] | style="text-align: center;"| [[Ján Kuric]] | style="text-align: center;"| [[Viliam Bada]] | style="text-align: center;"| 3. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 65 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Martin Mňahončák]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Greppelová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Škantár|Peter]] a [[Ladislav Škantár]]ovci | style="text-align: center;"| 10. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 66 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Bezdeda]] | style="text-align: center;"| [[Mirka Partlová]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Krčméry]] | style="text-align: center;"| 17. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 67 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[František Kovár]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Sabová]] | style="text-align: center;"| [[Bekim Aziri]] | style="text-align: center;"| 24. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 68 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Marcel Palonder]] | style="text-align: center;"| [[Petra Bernasovská]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Tabaček|Juraj "Šoko" Tabaček]] | style="text-align: center;"| 15. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 69 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Peter Kočiš]] | style="text-align: center;"| [[Lujza Garajová Schrameková]] | style="text-align: center;"| [[Miroslav Čížek]] | style="text-align: center;"| 22. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 70 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Milan Zimnýkoval|Milan "Junior" Zimnýkoval]] | style="text-align: center;"| [[Spievankovo]] ([[Mária Podhradská]] a [[Richard Čanaky]]) | style="text-align: center;"| [[Jaroslav Blaško]] | style="text-align: center;"| 29. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 71 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Vačková]] | style="text-align: center;"| [[Peter Cmorík]] | style="text-align: center;"| [[Vlasta Mudríková]] | style="text-align: center;"| 5. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 72 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;"| [[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;"| [[Gregor Mareš]] | style="text-align: center;"| 12. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 73 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Fialová]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Bača]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Moravčík (thajboxer)|Vladimír Moravčík]] | style="text-align: center;"| 19. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 74 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Kristína Farkašová]] | style="text-align: center;"| [[Samuel Tomeček]] | style="text-align: center;"| [[Michael a Katarína Matthews]] | style="text-align: center;"| 26. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 75 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Miro Noga]] | style="text-align: center;"| [[Ondrej Kovaľ]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Metelka]] | style="text-align: center;"| 3. december 2016 |} ===6. séria (2017)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 76 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Majster N]] | style="text-align: center;"| [[Igor Kmeťo]] | style="text-align: center;"| [[Marián Maszay]] | style="text-align: center;"| 22. apríl 2017 |- | style="text-align: center;"| 77 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Emma Drobná]] | style="text-align: center;"| [[Dagmar Didiana Dianová]] | style="text-align: center;"| [[Richard Varga]] | style="text-align: center;"| 29. apríl 2017 |- | style="text-align: center;"| 78 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Miroslav Dvorský]] | style="text-align: center;"| [[David Hartl]] | style="text-align: center;"| [[Peter Pollág]] | style="text-align: center;"| 6. máj 2017 |- | style="text-align: center;"| 79 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Folklórny súbor Urpín]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Wimmer]] | style="text-align: center;"| [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;"| 13. máj 2017 |- | style="text-align: center;"| 80 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Braňo Deák]] | style="text-align: center;"| [[Karin Majtánová]] | style="text-align: center;"| [[Stanislav Miertuš]] | style="text-align: center;"| 20. máj 2017 |- | style="text-align: center;"| 81 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;"| [[Suvereno]] | style="text-align: center;"| [[Martin Fehérváry]] | style="text-align: center;"| 27. máj 2017 |- | style="text-align: center;"| 82 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Andy Hryc]] | style="text-align: center;"| [[Ilona Csáková]] | style="text-align: center;"| [[Elena Kohútiková]] | style="text-align: center;"| 17. jún 2017 |- | style="text-align: center;"| 83 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;"| [[Ewa Farna]] | style="text-align: center;"| [[Veronika Vadovičová]] | style="text-align: center;"| 24. jún 2017 |} ===7. séria (2017)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 84 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Michal David]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Gabrišová]] | style="text-align: center;"| [[Takuya Haneda]] | style="text-align: center;"| 9. september 2017 |- | style="text-align: center;"| 85 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Kollárovci]] | style="text-align: center;"| [[Fredy Ayisi]] | style="text-align: center;"| [[Nikoleta Šalmíková]] | style="text-align: center;"| 16. september 2017 |- | style="text-align: center;"| 86 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Peter Nagy]] | style="text-align: center;"| [[Viki Ráková]] | style="text-align: center;"| [[Viliam Dobiáš]] | style="text-align: center;"| 23. september 2017 |- | style="text-align: center;"| 87 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] | style="text-align: center;"| [[Danica Jurčová]] | style="text-align: center;"| [[Sibyla Mislovičová]] | style="text-align: center;"| 30. september 2017 |- | style="text-align: center;"| 88 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Zdeněk Izer]] | style="text-align: center;"| [[Veronika Strapková]] | style="text-align: center;"| [[Ján Volko]] | style="text-align: center;"| 7. október 2017 |- | style="text-align: center;"| 89 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Ján Lašák]] | style="text-align: center;"| [[Janette Štefánková]] | style="text-align: center;"| [[Nasi Motlagh]] | style="text-align: center;"| 14. október 2017 |- | style="text-align: center;"| 90 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Pavol Plevčík]] | style="text-align: center;"| [[Alena Pajtinková]] | style="text-align: center;"| [[Aya|AYA]] | style="text-align: center;"| 28. október 2017 |- | style="text-align: center;"| 91 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Nela Pocisková]] | style="text-align: center;"| [[Martin Madej]] | style="text-align: center;"| [[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]] | style="text-align: center;"| 4. november 2017 |- | style="text-align: center;"| 92 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Braňo Bystriansky]] | style="text-align: center;"| [[Emma Tekelyová]] | style="text-align: center;"| [[Veronika Rabada]] | style="text-align: center;"| 11. november 2017 |- | style="text-align: center;"| 93 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[La Gioia]] | style="text-align: center;"| [[Eva Matejková]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Voľanský]] | style="text-align: center;"| 25. november 2017 |- | style="text-align: center;"| 94 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Peter Batthyany]] | style="text-align: center;"| [[Peter Hečko|Peter]] a [[Júlia Hečková|Júlia Hečkovci]] | style="text-align: center;"| [[Daniel Bidelnica]] | style="text-align: center;"| 2. december 2017 |- | style="text-align: center;"| 95 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Miro Jaroš]] | style="text-align: center;"| [[Magdaléna Rybáriková]] | style="text-align: center;"| [[Natasha Wright & Alfred McCrary]] | style="text-align: center;"| 9. december 2017 |} ===Silvestrovský špeciál (2017)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #6 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|96 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"| [[Andy Kraus]] | style="text-align:center"| [[Gabriela Marcinková|Gabika Marcinková]] | style="text-align:center"| [[Andrej Bičan ]] | style="text-align:center"| [[Kollárovci]] | style="text-align:center"| [[Kúzelník Talostan]] | style="text-align:center"| [[Pavol Hammel]] | style="text-align:center" |31. december 2017 |} ===8. séria (2018)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 3%"|# ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 97 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Alena Ďuránová]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Adamec]] | style="text-align: center;"| [[Attila Végh]] | style="text-align: center;"| 7. apríl 2018 |- | style="text-align: center;"| 98 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Marek Fašiang]] | style="text-align: center;"| [[Peter Bič Project|Peter Bič a Victoria]] | style="text-align: center;"| [[Dušan Frko]] | style="text-align: center;"| 14. apríl 2018 |- | style="text-align: center;"| 99 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Táňa Radeva]] | style="text-align: center;"| [[Martina Kapráliková]] | style="text-align: center;"| [[Janoska Ensemble]] | style="text-align: center;"| 21. apríl 2018 |- | style="text-align: center;"| 100 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Mária Havranová]] | style="text-align: center;"| [[Ján Žgravčák]] a [[Marek Kubačka]] | style="text-align: center;"| [[The Pastels]] | style="text-align: center;"| 28. apríl 2018 |- | style="text-align: center;"| 101 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Slávka Halčáková]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Golonka]] | style="text-align: center;"| [[Anna Berédiová]] | style="text-align: center;"| 12. máj 2018 |- | style="text-align: center;"| 102 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Jožo Ráž]] | style="text-align: center;"| [[Ján Baláž|Jano Baláž]] a [[Vašo Patejdl]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Jursa]] | style="text-align: center;"| 19. máj 2018 |- | style="text-align: center;"| 103 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Kristína (speváčka)|Kristína]] | style="text-align: center;"| [[Bibiana Ondrejková]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Vančík (lekár)|Juraj Vančík]] | style="text-align: center;"| 2. jún 2018 |- | style="text-align: center;"| 104 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Karin Haydu]] | style="text-align: center;"| [[Igor Bukovský]] | style="text-align: center;"| [[Miroslav "Bruise" Žilka]] | style="text-align: center;"| 9. jún 2018 |} ===9. séria (2018)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #006400; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #006400; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #006400; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #006400; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #006400; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #006400; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 105 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"|[[Peter Trník]] | style="text-align: center;"|[[Laco Borbély]] | style="text-align: center;"|[[Filip Jančík]] | style="text-align: center;"| 22. september 2018 |- | style="text-align: center;"|106 | style="text-align: center;"|2 | style="text-align: center;"|[[Stanka Kašperová]] | style="text-align: center;"|[[Ščamba]] | style="text-align: center;"|[[Monika Chochlíková]] | style="text-align: center;"| 29. september 2018 |- | style="text-align: center;"|107 | style="text-align: center;"|3 | style="text-align: center;"|[[Eva Pavlíková]] | style="text-align: center;"|[[Vratko Rohoň]] | style="text-align: center;"|[[Talentum]] | style="text-align: center;"| 6. október 2018 |- | style="text-align: center;"|108 | style="text-align: center;"|4 | style="text-align: center;"|[[Daniela Hantuchová]] | style="text-align: center;"|[[Romana Dang Van]] | style="text-align: center;"|[[Richard Lintner]] | style="text-align: center;"| 13. október 2018 |- | style="text-align: center;"|109 | style="text-align: center;"|5 | style="text-align: center;"|[[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: center;"|[[Zuzana Smatanová]] | style="text-align: center;"|[[Ján Zachara]] | style="text-align: center;"| 20. október 2018 |- | style="text-align: center;"|110 | style="text-align: center;"|6 | style="text-align: center;"|[[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;"|[[Daniel Žulčák]] | style="text-align: center;"|[[Tomáš Brngál]] | style="text-align: center;"| 27. október 2018 |- | style="text-align: center;"|111 | style="text-align: center;"|7 | style="text-align: center;"|[[Jana Kovalčíková]] | style="text-align: center;"|[[Marianna Ďurianová]] | style="text-align: center;"|[[Funny Fellows]] | style="text-align: center;"| 3. november 2018 |- | style="text-align: center;"|112 | style="text-align: center;"|8 | style="text-align: center;"|[[Zuzana Kocúriková]] | style="text-align: center;"|[[Vladimír Hron]] | style="text-align: center;"|[[Marcel Vargaeštok]] | style="text-align: center;"| 10. november 2018 |- | style="text-align: center;"|113 | style="text-align: center;"|9 | style="text-align: center;"|[[Miro Žbirka]] | style="text-align: center;"|[[Katarína Ivanková]] | style="text-align: center;"|[[Ivan Halmo]] | style="text-align: center;"| 24. november 2018 |} ===10. séria (2019)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #800080; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #800080; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #800080; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #800080; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #800080; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #800080; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 114 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Marián Hossa]] | style="text-align: center;"| [[Miko Hladký]] | style="text-align: center;"| [[Vlado Michalko]] | style="text-align: center;"| 19. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 115 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Richard Autner]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Rakovská]] | style="text-align: center;"| [[Matúš Kočiš]] | style="text-align: center;"| 26. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 116 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Ibi Maiga]] | style="text-align: center;"| [[Karol Čálik]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Debnárová]] | style="text-align: center;"| 2. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 117 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Dárius Koči]] | style="text-align: center;"| [[Josef Laufer]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Palovič]] | style="text-align: center;"| 9. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 118 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Lucia Šoralová]] | style="text-align: center;"| [[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;"| [[Dana Barteková]] | style="text-align: center;"| 16. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 119 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Monika Hilmerová]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Lužinská]] | style="text-align: center;"| [[Michal Hulman]] | style="text-align: center;"| 23. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 120 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Juraj Loj]] | style="text-align: center;"| [[Michal Slanička]] | style="text-align: center;"| [[The Gang]] | style="text-align: center;"| 2. marec 2019 |- | style="text-align: center;"| 121 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Halina Pawlovská]] | style="text-align: center;"| [[Pišta Vandal]] | style="text-align: center;"| [[Jana Schweighoferová]] | style="text-align: center;"| 9. marec 2019 |- | style="text-align: center;"| 122 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Dana Košická]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Majláth]] | style="text-align: center;"| [[Andreas Varady]] | style="text-align: center;"| 23. marec 2019 |- | style="text-align: center;"| 123 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Marko Igonda]] | style="text-align: center;"| [[Rebecca Justh]] | style="text-align: center;"| [[Milan André]] | style="text-align: center;"| 6. apríl 2019 |- | style="text-align: center;"| 124 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Miro Šatan]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Palonder]] | style="text-align: center;"| [[Mirka Miškechová]] | style="text-align: center;"| 27. apríl 2019 |- | style="text-align: center;"| 125 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Marcel Ochránek]] | style="text-align: center;"| [[Jaro Bekr]] | style="text-align: center;"| [[Andrej Kolenčík]] | style="text-align: center;"| 4. máj 2019 |} ===11. séria (2019)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 126 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Peter Nagy]] | style="text-align: center;"| [[Ján Snopko]] | style="text-align: center;"| [[Kamila Mitrášová]] | style="text-align: center;"| 7. september 2019 |- | style="text-align: center;"| 127 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Kali]] | style="text-align: center;"| [[Jana Mutňanská]] | style="text-align: center;"| [[Ján Kočiš]] | style="text-align: center;"| 14. september 2019 |- | style="text-align: center;"| 128 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Boris Valábik]] | style="text-align: center;"| [[Patrik Vyskočil]] | style="text-align: center;"| [[Patrik Paulínyi]] | style="text-align: center;"| 21. september 2019 |- | style="text-align: center;"| 129 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Oliver Andrásy]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Kraváriková]] | style="text-align: center;"| [[Karmen Pál-Baláž]] | style="text-align: center;"| 28. september 2019 |- | style="text-align: center;"| 130 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Boris Filan]] | style="text-align: center;"| [[Júlia Valentová]] | style="text-align: center;"| [[Janais]] | style="text-align: center;"| 5. október 2019 |- | style="text-align: center;"| 131 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Haasová]] | style="text-align: center;"| [[Ľuboš Hlavena]] | style="text-align: center;"| [[Matej Slažanský]] | style="text-align: center;"| 12. október 2019 |- | style="text-align: center;"| 132 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Majk Spirit]] | style="text-align: center;"| [[Marianna Polyaková]] | style="text-align: center;"| [[Karlos Vémola]] | style="text-align: center;"| 19. október 2019 |- | style="text-align: center;"| 133 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Jarmila Hargašová]] | style="text-align: center;"| [[Matej Marušin]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Buranovský]] | style="text-align: center;"| 26. október 2019 |- | style="text-align: center;"| 134 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Ján Jackuliak]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Štec]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Chmúrová]] | style="text-align: center;"| 9. november 2019 |- | style="text-align: center;"| 135 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Gregor Hološka]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Drapák]] | style="text-align: center;"| [[Mária Švarbová]] | style="text-align: center;"| 23. november 2019 |- | style="text-align: center;"| 136 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Boháč]] | style="text-align: center;"| [[Kornel Kadlubiak]] | style="text-align: center;"| 30. november 2019 |- | style="text-align: center;"| 137 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Vica Kerekes]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Benčík]] | style="text-align: center;"| [[Drozďo & Demex]] | style="text-align: center;"| 14. december 2019 |- |- | style="text-align: center;"| 138 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Kristína Madarová]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Rybárik]] | style="text-align: center;"| [[Jana Orlická]] | style="text-align: center;"| 21. december 2019 |} ===Silvestrovský špeciál (2019)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #6 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #7 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #8 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|139 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Andy Kraus]] | style="text-align:center"|[[Marcel Merčiak]] | style="text-align:center"|[[Mário Kollár|Mário "Kuly" Kollár]] | style="text-align:center"|[[Kollárovci]] | style="text-align:center"|[[Janetta Štefánková]] | style="text-align:center"|[[Miro Frindt]] | style="text-align:center"|[[Gregor Mareš]] | style="text-align:center"|[[Attila Végh]] | style="text-align:center" |31. december 2019 |} ===12. séria (2020)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 3%"|# ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 140 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Koreň]] | style="text-align: center;"| [[Martin Repáň]] | style="text-align: center;"| 4. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 141 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Petra Vajdová]] | style="text-align: center;"| [[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]] | style="text-align: center;"| [[Filip Polášek]] | style="text-align: center;"| 11. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 142 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Alena Heribanová]] | style="text-align: center;"|[[Števo Martinovič]] | style="text-align: center;"| [[Oľga Lounová]] | style="text-align: center;"| 28. marec 2020 |- | style="text-align: center;"| 143 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Frenglová]] | style="text-align: center;"|[[Teri Čikoš]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Začková]] | style="text-align: center;"| 4. apríl 2020 |- | style="text-align: center;"| 144 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;"|[[Róbert Krause]] | style="text-align: center;"| [[Cimbal Brothers]] | style="text-align: center;"| 18. apríl 2020 |- | style="text-align: center;"| 145 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Marta Maťová]] | style="text-align: center;"|[[Roman Bomboš]] | style="text-align: center;"| [[Michal Barbier]] | style="text-align: center;"| 25. apríl 2020 |- | style="text-align: center;"| 146 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Marián Miezga]] | style="text-align: center;"|[[Andrea Bučko]] | style="text-align: center;"| [[Viktor Bielik]] | style="text-align: center;"| 2. máj 2020 |- | style="text-align: center;"| 147 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Robo Opatovský]] | style="text-align: center;"|[[Laci Strike]] | style="text-align: center;"| [[Gábor Borároš]] | style="text-align: center;"| 9. máj 2020 |- | style="text-align: center;"| 148 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Noel Czuczor]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Kiráľová Somorovská]] | style="text-align: center;"| [[Barbara Randušková]] | style="text-align: center;"| 16. máj 2020 |- | style="text-align: center;"| 149 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Sima Martausová]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Chabroňová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Marcina]] | style="text-align: center;"| 23. máj 2020 |- | style="text-align: center;"| 150 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Martin Nahálka]] | style="text-align: center;"| [[Jana Pištejová]] | style="text-align: center;"| [[Ladislav Fančovič]] | style="text-align: center;"| 30. máj 2020 |- | style="text-align: center;"| 151 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Marta Sládečková]] | style="text-align: center;"| [[Andrej Szabo]] | style="text-align: center;"| [[Matej Koreň]] | style="text-align: center;"| 6. jún 2020 |} ===13. séria (2020)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 152 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Ivo Gogál]] | style="text-align: center;"| [[Dalibor Janda]] | style="text-align: center;"| [[Radka Steffani]] | style="text-align: center;"| 12. september 2020 |- | style="text-align: center;"| 153 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Thomas Puskailer]] | style="text-align: center;"| [[Natália Hejková]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Jakušovský]] | style="text-align: center;"| 19. september 2020 |- | style="text-align: center;"| 154 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Kamila Magálová]] | style="text-align: center;"| [[Branko Radivojevič]] | style="text-align: center;"| [[Anabela Mollová]] | style="text-align: center;"| 26. september 2020 |- | style="text-align: center;"| 155 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Elena Podzámska]] | style="text-align: center;"| [[Radoslav Rančík]] | style="text-align: center;"| [[Lady Jane]] | style="text-align: center;"| 3. október 2020 |- | style="text-align: center;"| 156 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Helena Vondráčková]] | style="text-align: center;"| [[Martin Kaprálik]] | style="text-align: center;"| [[Daniela Múčková]] | style="text-align: center;"| 10. október 2020 |- | style="text-align: center;"| 157 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Ivan Romančík]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Bella]] | style="text-align: center;"| [[O.B.D]] | style="text-align: center;"| 17. október 2020 |- | style="text-align: center;"| 158 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Peter Makranský]] | style="text-align: center;"| [[Vera Wisterová]] | style="text-align: center;"| [[Jana Andevská]] | style="text-align: center;"| 24. október 2020 |- | style="text-align: center;"| 159 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Jana Majeská]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;"| [[Simona Obšivanová]] | style="text-align: center;"| 31. október 2020 |- | style="text-align: center;"| 160 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Michal Jánoš]] | style="text-align: center;"| [[Giovanni Ricci & Martina Koniariková]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Holubová]] | style="text-align: center;"| 7. november 2020 |- | style="text-align: center;"| 161 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Miro Žbirka]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Ďuriš]] | style="text-align: center;"| [[Simona Simanová]] | style="text-align: center;"| 14. november 2020 |- | style="text-align: center;"| 162 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Barbora Piešová]] | style="text-align: center;"| [[Viliam Stankay]] | style="text-align: center;"| [[Rasťo Hatiar]] | style="text-align: center;"| 21. november 2020 |} ===Silvestrovský špeciál (2020)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #6 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #7 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|163 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"| [[Andrej Bičan]] | style="text-align:center"| [[Simona Obšivanová]] | style="text-align:center"| [[Peter Bič Project]] | style="text-align:center"| [[Cigánski diabli]] | style="text-align:center"| [[Juraj Ďuriš]] | style="text-align:center"| [[Miňo Kereš]] | style="text-align:center"| [[Dominika Richterová]] | style="text-align:center" |31. december 2020 |} ===14. séria (2021)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 3%"|# ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 164 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Petra Blesáková]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Vulev]] | style="text-align: center;"| [[Igor Kmeťo ml.]] | style="text-align: center;"| 6. február 2021 |- | style="text-align: center;"| 165 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Peter Hrivňák|Peter "Kuko" Hrivňák]] | style="text-align: center;"| [[Ondřej Daniš]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Mokošová]] | style="text-align: center;"| 13. február 2021 |- | style="text-align: center;"| 166 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Máčiková]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Jakubec]] | style="text-align: center;"| 20. február 2021 |- | style="text-align: center;"| 167 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Peter "Šarkan" Novák]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Grega]] | style="text-align: center;"| [[Stanislava Škvarková]] | style="text-align: center;"| 27. február 2021 |- | style="text-align: center;"| 168 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Gabriela Škrabáková]] | style="text-align: center;"| [[Samuel Hošek]] | style="text-align: center;"| [[Marek Slobodník]] | style="text-align: center;"| 6. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 169 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Veronika Ostrihoňová]] | style="text-align: center;"| [[Eugen Libezňuk]] | style="text-align: center;"| [[Bronislav Bajtala]] | style="text-align: center;"| 13. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 170 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Lenka Barilíková]] | style="text-align: center;"| [[Robo Papp]] | style="text-align: center;"| [[Andrej Aleksiev]] | style="text-align: center;"| 20. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 171 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Roman Pomajbo]] | style="text-align: center;"| [[Kollárovci]] | style="text-align: center;"| [[Ajna Marosz]] | style="text-align: center;"| 3. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 172 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Ján Ďurovčík]] | style="text-align: center;"| [[Majself]] | style="text-align: center;"| [[Petra Zorvan]] | style="text-align: center;"| 10. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 173 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Daniel Fischer]] | style="text-align: center;"| [[Oľga Konečná]] | style="text-align: center;"| [[Sandra Demitrová]] | style="text-align: center;"| 17. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 174 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Gabriela Dolná]] | style="text-align: center;"| [[Šorty]] | style="text-align: center;"| [[Martina Jančeková]] | style="text-align: center;"| 24. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 175 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Michaela Majerníková]] | style="text-align: center;"| [[Frencien Bauer]] | style="text-align: center;"| [[Lina Mayer]] | style="text-align: center;"| 1. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 176 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Kristína Turjanová]] | style="text-align: center;"| [[Richard Dedek]] | style="text-align: center;"| [[Vanessa Šarköziová]] | style="text-align: center;"| 15. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 177 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Peter Šimun]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Bezdeda]] | style="text-align: center;"| [[Milan bez mapy]] | style="text-align: center;"| 22. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 178 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Titusz Tóbisz]] | style="text-align: center;"| [[Karol Dobiáš]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Gyepešová]] | style="text-align: center;"| 5. jún 2021 |} ===15. séria (2021)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 179 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Michal David]] | style="text-align: center;"| [[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;"| [[Silvia Solymosyová]] | style="text-align: center;"| 11. september 2021 |- | style="text-align: center;"| 180 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Dominika Mirgová]] | style="text-align: center;"| [[Tibor Vokoun]] | style="text-align: center;"| [[Samuel Kováčik]] | style="text-align: center;"| 18. september 2021 |- | style="text-align: center;"| 181 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Peter Nagy]] | style="text-align: center;"| [[Jaroslav Moravčík]] | style="text-align: center;"| [[Barbara Štubňová]] | style="text-align: center;"| 25. september 2021 |- | style="text-align: center;"| 182 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Tereza Kostková]] | style="text-align: center;"| [[Dag Palovič]] | style="text-align: center;"| [[Matej Smutný]] | style="text-align: center;"| 2. október 2021 |- | style="text-align: center;"| 183 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Milan Zimnýkoval|Milan "Junior" Zimnýkoval]] | style="text-align: center;"| [[Mária Schumerová]] | style="text-align: center;"| [[Teo Gertler]] | style="text-align: center;"| 9. október 2021 |- | style="text-align: center;"| 184 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;"| [[Peter Sklár]] | style="text-align: center;"| [[Iveta Henzelyová]] | style="text-align: center;"| 16. október 2021 |- | style="text-align: center;"| 185 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Rehák-Štefečeková]] | style="text-align: center;"| [[Tony Porucha]] | style="text-align: center;"| [[Hrdza (hudobná skupina)|Hrdza]] | style="text-align: center;"| 23. október 2021 |- | style="text-align: center;"| 186 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Martin Vanek]] | style="text-align: center;"| [[Martin Škrtel]] | style="text-align: center;"| [[Andy Loužecká]] | style="text-align: center;"| 30. október 2021 |- | style="text-align: center;"| 187 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Dušan Cinkota]] | style="text-align: center;"| [[Martina Dubovská]] | style="text-align: center;"| [[Smola a hrušky]] | style="text-align: center;"| 6. november 2021 |- | style="text-align: center;"| 188 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Milena Minichová]] | style="text-align: center;"| [[Vidiek]] | style="text-align: center;"| [[Soňa Rebrová]] | style="text-align: center;"| 20. november 2021 |- | style="text-align: center;"| 189 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Alžbeta Bartošová]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Grigar]] | style="text-align: center;"| [[Nina Poláková]] | style="text-align: center;"| 27. november 2021 |- | style="text-align: center;"| 190 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Juraj Bača]] | style="text-align: center;"| [[Fero Joke]] | style="text-align: center;"| [[Lucie Vondráčková]] | style="text-align: center;"| 4. december 2021 |- | style="text-align: center;"| 191 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Andrea Karnasová]] | style="text-align: center;"| [[Belinda Benčičová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Chodúr]] | style="text-align: center;"| 11. december 2021 |- | style="text-align: center;"| 192 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Lenka Machciníková]] | style="text-align: center;"| [[Petra Tóthová]] | style="text-align: center;"| [[Adrián Kokoš]] | style="text-align: center;"| 18. december 2021 |} ===Silvestrovský špeciál (2021)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #6 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #7 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|193 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Andy Kraus]] | style="text-align:center"|[[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align:center"|[[Miro Noga]] | style="text-align:center"|[[Lukáš Adamec]] | style="text-align:center"|[[Marianna Ďurianová]] | style="text-align:center"|[[Dominika Kavaschová]] | style="text-align:center"|[[Števo Martinovič]] | style="text-align:center" |31. december 2021 |} ===16. séria (2022)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 194 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Martin Klinčúch]] | style="text-align: center;"| [[Pokáč]] | style="text-align: center;"| [[Nikola Sekerešová]] | style="text-align: center;"| 15. január 2022 |- | style="text-align: center;"| 195 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Dana Droppová]] | style="text-align: center;"| [[Celeste Buckingham]] | style="text-align: center;"| [[Martin Spano]] | style="text-align: center;"| 22. január 2022 |- | style="text-align: center;"| 196 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Lívia Bielovič]] | style="text-align: center;"| [[Maroš Baňas]] | style="text-align: center;"| [[Milo Suchomel]] | style="text-align: center;"| 29. január 2022 |- | style="text-align: center;"| 197 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Lukáš Dóza]] | style="text-align: center;"| [[Miňo Macuľa]] | style="text-align: center;"| [[Acapella For You]] | style="text-align: center;"| 5. február 2022 |- | style="text-align: center;"| 198 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Lukáš Adamec]] | style="text-align: center;"| [[Marián Gáborík]] | style="text-align: center;"| [[Alexandra Vavrová]] | style="text-align: center;"| 12. február 2022 |- | style="text-align: center;"| 199 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Peter Ondrejička]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Morháčová]] | style="text-align: center;"| [[Allan Mikušek]] | style="text-align: center;"| 19. február 2022 |- | style="text-align: center;"| 200 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Svätopluk Malachovský|Sväťo Malachovský]] | style="text-align: center;"| [[Slávka Zámečníková]] | style="text-align: center;"| [[Lubo Špirko]] | style="text-align: center;"| 26. február 2022 |- | style="text-align: center;"| 201 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Bronislava Kováčiková]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Brychtová]] | style="text-align: center;"| [[Rasťo Chvála]] | style="text-align: center;"| 5. marec 2022 |- | style="text-align: center;"| 202 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Nela Pocisková]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Jurko]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Farkaš]] | style="text-align: center;"| 12. marec 2022 |- | style="text-align: center;"| 203 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Tereza Mašková]] | style="text-align: center;"| [[Richard Labuda]] | style="text-align: center;"| [[Matúš Lašan]] | style="text-align: center;"| 19. marec 2022 |- | style="text-align: center;"| 204 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[René Štúr]] | style="text-align: center;"| [[Gregor Mareš]] | style="text-align: center;"| [[Martina Schindlerová]] | style="text-align: center;"| 26. marec 2022 |- | style="text-align: center;"| 205 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Samuel Takáč (hokejista)|Samuel Takáč]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Sisková]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Vacvalová]] | style="text-align: center;"| 2. apríl 2022 |- | style="text-align: center;"| 206 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Sarah Arató]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Hudák]] | style="text-align: center;"| [[Peter Bič Project]] | style="text-align: center;"| 16. apríl 2022 |- | style="text-align: center;"| 207 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Dorota Nvotová]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Drahovský]] | style="text-align: center;"| [[4 Tenoři]] | style="text-align: center;"| 23. apríl 2022 |- | style="text-align: center;"| 208 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]] | style="text-align: center;"| [[Bianka Urbanovská]] | style="text-align: center;"| [[Ján Baláž]] | style="text-align: center;"| 30. apríl 2022 |- | style="text-align: center;"| 209 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Tlučková]] | style="text-align: center;"| [[Marek Ztracený]] | style="text-align: center;"| [[Michal Bekeš]] | style="text-align: center;"| 14. máj 2022 |- | style="text-align: center;"| 210 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Edita Borsová]] | style="text-align: center;"| [[Dano Dangl]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Smatanová]] | style="text-align: center;"| 21. máj 2022 |- | style="text-align: center;"| 211 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Petra Dubayová]] | style="text-align: center;"| [[René Čaky]] | style="text-align: center;"| [[Adonxs|ADONXS]] | style="text-align: center;"| 28. máj 2022 |- | style="text-align: center;"| 212 | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| [[Martin Harich]] | style="text-align: center;"| [[Jany Landl]] | style="text-align: center;"| [[Jiřina Bohdalová]] | style="text-align: center;"| 4. jún 2022 |- | style="text-align: center;"| 213 | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| [[Kristína Kanátová]] | style="text-align: center;"| [[Branislav Maukš]] | style="text-align: center;"| [[Tolstoys]] | style="text-align: center;"| 11. jún 2022 |} ===17. séria (2022)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 214 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Jana Labajová]] | style="text-align: center;"| [[Hana Lasicová]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;"| 10. september 2022 |- | style="text-align: center;"| 215 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Tatar]] | style="text-align: center;"| [[Dáša "Mamba" Šarközyová]] | style="text-align: center;"| [[Klaudia Suchomel-Guzová]] | style="text-align: center;"| 17. september 2022 |- | style="text-align: center;"| 216 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Natália Ancinová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Cmorik]] | style="text-align: center;"| [[Imrich Barák]] | style="text-align: center;"| 24. september 2022 |- | style="text-align: center;"| 217 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[David Uzsák]] | style="text-align: center;"| [[Tereza Nvotová]] | style="text-align: center;"| [[Bystrík]] | style="text-align: center;"| 1. október 2022 |- | style="text-align: center;"| 218 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Oliver Oswald]] | style="text-align: center;"| [[Diana Tuhá]] | style="text-align: center;"| [[Saša Okálová]] | style="text-align: center;"| 8. október 2022 |- | style="text-align: center;"| 219 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Mária Čírová]] | style="text-align: center;"| [[Jana Kvantiková]] | style="text-align: center;"| [[Marek Vízy]] | style="text-align: center;"| 22. október 2022 |- | style="text-align: center;"| 220 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Filip Šebesta]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Köppl]] | style="text-align: center;"| [[Nika Karch]] | style="text-align: center;"| 5. november 2022 |- | style="text-align: center;"| 221 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Diana Klamová]] | style="text-align: center;"| [[Dominik Kočik]] | style="text-align: center;"| [[Peter Juhás]] | style="text-align: center;"| 12. november 2022 |- | style="text-align: center;"| 222 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Ráchel Šoltésová]] | style="text-align: center;"| [[Kristián Dufinec]] | style="text-align: center;"| [[Nikola Fričová]] | style="text-align: center;"| 19. november 2022 |- | style="text-align: center;"| 223 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;"| [[Fíha Tralala]] | style="text-align: center;"| [[Marek Kováčik]] | style="text-align: center;"| 17. december 2022 |} ===Silvestrovský špeciál (2022)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|224 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Mário Kollár|Mário "Kuly" Kollár]] | style="text-align:center"|[[Simona Salátová]] | style="text-align:center"|[[Joe Trendy]] | style="text-align:center"|[[Juraj Ďuriš]] | style="text-align:center"|[[Cimbal Brothers]] | style="text-align:center" |31. december 2022 |} ===18. séria (2023)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 225 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Monika Hilmerová]] | style="text-align: center;"| [[Jaro Bekr]] | style="text-align: center;"| [[Inekafe]] | style="text-align: center;"| 14. január 2023 |- | style="text-align: center;"| 226 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Karol Tóth]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Molnár Satinská]] | style="text-align: center;"| [[Tamara Kramár]] | style="text-align: center;"| 21. január 2023 |- | style="text-align: center;"| 227 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[František Kovár]] | style="text-align: center;"| [[Sisa Sklovská]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Dušička]] | style="text-align: center;"| 28. január 2023 |- | style="text-align: center;"| 228 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Juraj Tabaček|Juraj "Šoko" Tabaček]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Ďurovčíková]] | style="text-align: center;"| [[Tibor Patay]] | style="text-align: center;"| 4. február 2023 |- | style="text-align: center;"| 229 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Pavol Plevčík]] | style="text-align: center;"| [[Peter Duranský]] | style="text-align: center;"| [[Dávid Bílek]] | style="text-align: center;"| 11. február 2023 |- | style="text-align: center;"| 230 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Štěpán Kozub]] | style="text-align: center;"| [[Michaela Kocianová]] | style="text-align: center;"| [[Gioia]] | style="text-align: center;"| 18. február 2023 |- | style="text-align: center;"| 231 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Lujza Garajová Schrameková]] | style="text-align: center;"| [[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]] | style="text-align: center;"| [[Henry Tóth]] | style="text-align: center;"| 25. február 2023 |- | style="text-align: center;"| 232 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Marek Rozkoš]] | style="text-align: center;"| [[Nela Lopušanová]] | style="text-align: center;"| [[Jolana Fogašová]] | style="text-align: center;"| 11. marec 2023 |- | style="text-align: center;"| 233 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Alena Antalová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Navrátil]] | style="text-align: center;"| [[Marek Danko|Mark Dann]] | style="text-align: center;"| 18. marec 2023 |- | style="text-align: center;"| 234 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Braňo Deák]] | style="text-align: center;"| [[Michal Buček]] | style="text-align: center;"| [[Diana Kovaľová]] | style="text-align: center;"| 25. marec 2023 |- | style="text-align: center;"| 235 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Kali]] | style="text-align: center;"| [[Erik Žibek]] | style="text-align: center;"| [[Nina Zagoždžon]] | style="text-align: center;"| 1. apríl 2023 |- | style="text-align: center;"| 236 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Tublatanka]] | style="text-align: center;"| [[Peter Kiss]] | style="text-align: center;"| [[Iva Pazderková]] | style="text-align: center;"| 8. apríl 2023 |- | style="text-align: center;"| 237 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Jana Majeská]] | style="text-align: center;"| [[Samuel Procházka]] | style="text-align: center;"| [[Mirai]] | style="text-align: center;"| 22. apríl 2023 |- | style="text-align: center;"| 238 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Monika Horváthová]] | style="text-align: center;"| [[Yael|Matúš Kolárovský]] | style="text-align: center;"| [[Marianna Jagerčíková]] | style="text-align: center;"| 29. apríl 2023 |- | style="text-align: center;"| 239 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Emil Horváth]] | style="text-align: center;"| [[Alžbeta Ferencová (herečka)|Alžbeta Ferencová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Ďurec]] | style="text-align: center;"| 6. máj 2023 |- | style="text-align: center;"| 240 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Viktória Petrášová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Lipa]] | style="text-align: center;"| [[Miroslava Kytkova-Tomšíková]] | style="text-align: center;"| 20. máj 2023 |- | style="text-align: center;"| 241 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Lesana Krausková]] | style="text-align: center;"| [[Natália Hatalová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Trenkler]] | style="text-align: center;"| 27. máj 2023 |- | style="text-align: center;"| 242 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Filip Tůma]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Krobotová]] | style="text-align: center;"| [[Katka Ščevlíková]] | style="text-align: center;"| 3. jún 2023 |} ===19. séria (2023)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 243 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Dominika Kavaschová]] | style="text-align: center;"| [[Monika Suchánková]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Bučko]] | style="text-align: center;"| 2. september 2023 |- | style="text-align: center;"| 244 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Patrik Herman]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Bošanský]] | style="text-align: center;"| [[Peter Bažík]] | style="text-align: center;"| 9. september 2023 |- | style="text-align: center;"| 245 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Monika Bagárová]] | style="text-align: center;"| [[Ivana Kološová]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Čermáková]] | style="text-align: center;"| 16. september 2023 |- | style="text-align: center;"| 246 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Gregor Hološka]] | style="text-align: center;"| [[Diana Ristová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Svrček]] | style="text-align: center;"| 23. september 2023 |- | style="text-align: center;"| 247 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Lucia Hurajová]] | style="text-align: center;"| [[Osmany Laffita]] | style="text-align: center;"| [[Daniela Cmoriková]] | style="text-align: center;"| 7. október 2023 |- | style="text-align: center;"| 248 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Anna Šišková]] | style="text-align: center;"| [[Desmod]] | style="text-align: center;"| [[Martin Vaculík]] | style="text-align: center;"| 14. október 2023 |- | style="text-align: center;"| 249 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Jakub Jablonský]] | style="text-align: center;"| [[Silvia Soldanová]] | style="text-align: center;"| [[Noro Grofčík]] | style="text-align: center;"| 21. október 2023 |- | style="text-align: center;"| 250 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align: center;"| [[Zora Czoborová]] | style="text-align: center;"| [[Fragile]] | style="text-align: center;"| 28. október 2023 |- | style="text-align: center;"| 251 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Kateřina Žbirková]] | style="text-align: center;"| [[Sáva Popovič]] | style="text-align: center;"| [[Anita Soul]] | style="text-align: center;"| 4. november 2023 |- | style="text-align: center;"| 252 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Martin Mňahončák]] | style="text-align: center;"| [[Jakub „Zitron" Ťapák]] | style="text-align: center;"| [[Karin Ann]] | style="text-align: center;"| 11. november 2023 |- | style="text-align: center;"| 253 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Oľga Belešová]] | style="text-align: center;"| [[Jan Bendig]] | style="text-align: center;"| [[Eliška Mintálová]] | style="text-align: center;"| 18. november 2023 |- | style="text-align: center;"| 254 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Marko Igonda]] | style="text-align: center;"| [[Ronie|Veronika „Ronie" Adamičková]] | style="text-align: center;"| [[Patrícia Tománková]] | style="text-align: center;"| 2. december 2023 |- | style="text-align: center;"| 255 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: center;"| [[Dalibor Jenis]] | style="text-align: center;"| [[Dávid Sowinski]] | style="text-align: center;"| 9. december 2023 |- | style="text-align: center;"| 256 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Kamil Peteraj]] | style="text-align: center;"| [[Kristína (speváčka)|Kristína]] | style="text-align: center;"| [[František Balog]] | style="text-align: center;"| 16. december 2023 |} ===Silvestrovský špeciál (2023)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|257 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Kollárovci]] | style="text-align:center"|[[Kali]] | style="text-align:center"|[[Peter Cmorik]] | style="text-align:center"|[[Pavol Plevčík]] | style="text-align:center"|[[Michal David]] | style="text-align:center" |31. december 2023 |} ===20. séria (2024)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 258 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Dávid Hartl]] | style="text-align: center;"| [[Petra Nagyová Džerengová]] | style="text-align: center;"| [[Alan Murin]] | style="text-align: center;"| 13. január 2024 |- | style="text-align: center;"| 259 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Peter Kočiš]] | style="text-align: center;"| [[Bekim]] | style="text-align: center;"| [[Michaela a Slavomír Michňákoví]] | style="text-align: center;"| 20. január 2024 |- | style="text-align: center;"| 260 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Ján Jackuliak]] | style="text-align: center;"| [[Timea Strnálová]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Piešová]] | style="text-align: center;"| 27. január 2024 |- | style="text-align: center;"| 261 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Helena Vondráčková]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Hrčka]] | style="text-align: center;"| [[Dávid Marcin]] | style="text-align: center;"| 3. február 2024 |- | style="text-align: center;"| 262 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Dominika Mirgová]] | style="text-align: center;"| [[Matúš Beniak]] | style="text-align: center;"| [[Edita Ďurčová]] | style="text-align: center;"| 10. február 2024 |- | style="text-align: center;"| 263 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Daniel Žulčák]] | style="text-align: center;"| [[Lenny Filipová]] | style="text-align: center;"| [[Eliška Melušová]] | style="text-align: center;"| 17. február 2024 |- | style="text-align: center;"| 264 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Tina]] | style="text-align: center;"| [[Adam Jančina]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Gábriš]] | style="text-align: center;"| 24. február 2024 |- | style="text-align: center;"| 265 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Martin Klinčúch]] | style="text-align: center;"| [[Majself]] | style="text-align: center;"| [[Adam Hagara]] | style="text-align: center;"| 2. marec 2024 |- | style="text-align: center;"| 266 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Csongor Kassai]] | style="text-align: center;"| [[Eva Toulová]] | style="text-align: center;"| [[Petra Toth]] | style="text-align: center;"| 9. marec 2024 |- | style="text-align: center;"| 267 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Matej Landl]] | style="text-align: center;"| [[Peter Nagy]] | style="text-align: center;"| [[Júlia Lorencovič]] | style="text-align: center;"| 13. apríl 2024 |- | style="text-align: center;"| 268 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Peter Pecha]] | style="text-align: center;"| [[Octavia McKenzie]] | style="text-align: center;"| [[Voising]] | style="text-align: center;"| 20. apríl 2024 |- | style="text-align: center;"| 269 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Simonetta Hladká]] | style="text-align: center;"| [[Danka Barteková]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Bezdeda]] | style="text-align: center;"| 27. apríl 2024 |- | style="text-align: center;"| 270 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Barbora Bezáková]] | style="text-align: center;"| [[Gabo Žifčák]] | style="text-align: center;"| [[Hrdza (hudobná skupina)|Hrdza]] | style="text-align: center;"| 4. máj 2024 |- | style="text-align: center;"| 271 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Barbora Chlebcová]] | style="text-align: center;"| [[Momo]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Karika]] | style="text-align: center;"| 25. máj 2024 |- | style="text-align: center;"| 272 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Matúš Kvietik]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Rakarová]] | style="text-align: center;"| [[Danka Moderdovská]] | style="text-align: center;"| 1. jún 2024 |- | style="text-align: center;"| 273 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Sophia Korčušková]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš „Jerry" Szabó]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Adamec]] | style="text-align: center;"| 8. jún 2024 |- | style="text-align: center;"| 274 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Polemic]] | style="text-align: center;"| [[Sára Suchovská]] | style="text-align: center;"| [[Alexandra Rexová]] | style="text-align: center;"| 15. jún 2024 |- | style="text-align: center;"| 275 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Kristína Spáčová]] | style="text-align: center;"| [[DJ Mark Voss]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Varga]] | style="text-align: center;"| 22. jún 2024 |} ===21. séria (2024)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 276 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Kronerová]] | style="text-align: center;"| [[Modus (hudobná skupina)|Modus]] | style="text-align: center;"| [[Jozefína Zaukolcová]] | style="text-align: center;"| 7. september 2024 |- | style="text-align: center;"| 277 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Richard Autner]] | style="text-align: center;"| [[Matej Beňuš]] | style="text-align: center;"| [[Karmen Pál-Baláž]] | style="text-align: center;"| 14. september 2024 |- | style="text-align: center;"| 278 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Vladimír Kobielsky]] | style="text-align: center;"| [[Adam Sýkora]] | style="text-align: center;"| [[Ilona Csáková]] | style="text-align: center;"| 21. september 2024 |- | style="text-align: center;"| 279 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;"| [[Marián Čekovský]] | style="text-align: center;"| [[Vanessa Hocková]] | style="text-align: center;"| 28. september 2024 |- | style="text-align: center;"| 280 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Dušan Cinkota]] | style="text-align: center;"| [[Marta Rajková]] | style="text-align: center;"| [[Laci Strike]] | style="text-align: center;"| 5. október 2024 |- | style="text-align: center;"| 281 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Samo Trnka]] | style="text-align: center;"| [[Martin Chodúr]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Šimková]] | style="text-align: center;"| 12. október 2024 |- | style="text-align: center;"| 282 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;"| [[Jovinečko]] | style="text-align: center;"| [[Sandra Sandtnerová]] | style="text-align: center;"| 19. október 2024 |- | style="text-align: center;"| 283 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Orchester Jeana Valjeana]] | style="text-align: center;"| [[Richard Tury]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Maleček]] | style="text-align: center;"| 26. október 2024 |- | style="text-align: center;"| 284 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Cigánski diabli]] | style="text-align: center;"| [[Dorota Hrnčiarová]] | style="text-align: center;"| [[Monika Medle]] | style="text-align: center;"| 2. november 2024 |- | style="text-align: center;"| 285 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Alexandra Borbély]] | style="text-align: center;"| [[Patrik Vyskočil]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Ferko]] | style="text-align: center;"| 9. november 2024 |- | style="text-align: center;"| 286 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Ľudovít „Mravec" Jakubove]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Fecková]] | style="text-align: center;"| [[Jana Vašková]] | style="text-align: center;"| 16. november 2024 |- | style="text-align: center;"| 287 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Jožo Ráž]] | style="text-align: center;"| [[Jano Baláž]] | style="text-align: center;"| [[Ľuboš Zeman]] | style="text-align: center;"| 23. november 2024 |- | style="text-align: center;"| 288 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Palonder]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Poláčková]] | style="text-align: center;"| [[Júlia Marcinová]] a [[IMT Smile]] | style="text-align: center;"| 30. november 2024 |- | style="text-align: center;"| 289 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Boris Filan]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Kiráľová Somorovská]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Holly]] | style="text-align: center;"| 7. december 2024 |- | style="text-align: center;"| 290 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Viktória Jurištová]] | style="text-align: center;"| [[Robo Opatovský]] | style="text-align: center;"| [[Jaroslav Židek]] | style="text-align: center;"| 21. december 2024 |} ===Silvestrovský špeciál (2024)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|291 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Kali]] | style="text-align:center"|[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | style="text-align:center"|[[Hrdza (hudobná skupina)|Hrdza]] | style="text-align:center" |31. december 2024 |} ===22. séria (2025)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 292 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Katarína Krajčovičová (herečka)|Katarína Krajčovičová]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Kurilla]] | style="text-align: center;"| [[Alena Pajtinková]] a [[Bijouterrier]] | style="text-align: center;"| 18. január 2025 |- | style="text-align: center;"| 293 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Dominika Cibulková]] | style="text-align: center;"| [[Chiara Mederová]] | style="text-align: center;"| [[Mattia Müller]] | style="text-align: center;"| 25. január 2025 |- | style="text-align: center;"| 294 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Sára Polyáková]] | style="text-align: center;"| [[Pavel Nikov]] | style="text-align: center;"| [[Duo Ukitas]] | style="text-align: center;"| 1. február 2025 |- | style="text-align: center;"| 295 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Dagmar Edwards]] | style="text-align: center;"| [[Tamara Potocká]] | style="text-align: center;"| [[Sám Sebou]] | style="text-align: center;"| 8. február 2025 |- | style="text-align: center;"| 296 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Eva Pavlíková]] | style="text-align: center;"| [[Kevin Mruškovič]] | style="text-align: center;"| [[The Backwards]] | style="text-align: center;"| 15. február 2025 |- | style="text-align: center;"| 297 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Ján Bakala]] | style="text-align: center;"| [[Michal Hertlík]] | style="text-align: center;"| [[Mirai]] | style="text-align: center;"| 22. február 2025 |- | style="text-align: center;"| 298 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Pokáč]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Kucka]] | style="text-align: center;"| [[Desmod]] | style="text-align: center;"| 1. marec 2025 |- | style="text-align: center;"| 299 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Eva Gribová]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Bajčiová]] | style="text-align: center;"| [[4 Tenoři]] | style="text-align: center;"| 8. marec 2025 |- | style="text-align: center;"| 300 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Adriána Brnčalová]] | style="text-align: center;"| [[Chinaski]] | style="text-align: center;"| [[František Mrázik]] | style="text-align: center;"| 29. marec 2025 |- | style="text-align: center;"| 301 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Filip Pavuk]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Sabovčík]] | style="text-align: center;"| [[Vidiek]] | style="text-align: center;"| 5. apríl 2025 |- | style="text-align: center;"| 302 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Ráchel Šoltésová]] | style="text-align: center;"| [[Michal Šuľa]] | style="text-align: center;"| [[Martin Harich]] | style="text-align: center;"| 12. apríl 2025 |- | style="text-align: center;"| 303 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šikulová]] | style="text-align: center;"| [[Massimo Attanasio]] | style="text-align: center;"| [[Ščamba]] | style="text-align: center;"| 19. apríl 2025 |- | style="text-align: center;"| 304 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;"| [[Matúš Turanský]] | style="text-align: center;"| [[Teraborsuk]] | style="text-align: center;"| 3. máj 2025 |- | style="text-align: center;"| 305 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Kristína Sisková]] | style="text-align: center;"| [[Roman Serbinčík]] | style="text-align: center;"| [[Smola a hrušky]] | style="text-align: center;"| 10. máj 2025 |- | style="text-align: center;"| 306 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Tlučková]] | style="text-align: center;"| [[Gregor Mareš]] | style="text-align: center;"| [[Lara Abou Hamdan]] | style="text-align: center;"| 24. máj 2025 |- | style="text-align: center;"| 307 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Michal Ďuriš]] | style="text-align: center;"| [[Fero Mikloško]] | style="text-align: center;"| [[Luisa]] | style="text-align: center;"| 31. máj 2025 |- | style="text-align: center;"| 308 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;"| [[Robert Fox]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Štec]] | style="text-align: center;"| 7. jún 2025 |} ===23. séria (2025)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #873260; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #873260; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #873260; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #873260; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #873260; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #873260; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 309 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Expl0ited]] | style="text-align: center;"| [[Marek Slobodník]] | style="text-align: center;"| [[Karol Čálik]] | style="text-align: center;"| 6. september 2025 |- | style="text-align: center;"| 310 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Lukáš Pavlásek]] | style="text-align: center;"| [[Michela „Mishena" Stašová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Bič Project]] | style="text-align: center;"| 13. september 2025 |- | style="text-align: center;"| 311 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Marek Majeský]] | style="text-align: center;"| [[Adriana Talianová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Pann]] | style="text-align: center;"| 20. september 2025 |- | style="text-align: center;"| 312 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Dagmar Sanitrová]] | style="text-align: center;"| [[Viktória Čabanová]] | style="text-align: center;"| [[Radoslav Gavlas]] | style="text-align: center;"| 27. september 2025 |- | style="text-align: center;"| 313 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Ivan „Tuli" Vojtek]] | style="text-align: center;"| [[Hana Rapantová]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Gibarti]] | style="text-align: center;"| 4. október 2025 |- | style="text-align: center;"| 314 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;"| [[Tibor Kováč]] | style="text-align: center;"| [[Veronika Husovská]] | style="text-align: center;"| 11. október 2025 |- | style="text-align: center;"| 315 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Dušan Ambróš]] | style="text-align: center;"| [[Nikola Čorbová]] | style="text-align: center;"| [[Bystrík]] | style="text-align: center;"| 18. október 2025 |- | style="text-align: center;"| 316 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Noel Czuczor]] | style="text-align: center;"| [[Roman Kóňa]] | style="text-align: center;"| [[Jan Bendig]], [[Markéta Konvičková]] a [[Monika Bagárová]] | style="text-align: center;"| 25. október 2025 |- | style="text-align: center;"| 317 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Ada Juhásová]] | style="text-align: center;"| [[Natanael Šebest]] | style="text-align: center;"| [[Melissa Mandy Crew]] | style="text-align: center;"| 8. november 2025 |- | style="text-align: center;"| 318 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Kamil Peteraj]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Topoľský]] | style="text-align: center;"| [[Emily]] | style="text-align: center;"| 15. november 2025 |- | style="text-align: center;"| 319 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Emily Bédi Drobňáková]] | style="text-align: center;"| [[Kristián Varga]] | style="text-align: center;"| [[Jiří Krhut]] | style="text-align: center;"| 22. november 2025 |- | style="text-align: center;"| 320 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Jana Kvantíková]] | style="text-align: center;"| [[René „Art" Šurda]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Smatanová]] | style="text-align: center;"| 29. november 2025 |- | style="text-align: center;"| 321 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Martin Nahálka]] | style="text-align: center;"| [[Ján Snopko]] | style="text-align: center;"| [[Gladiator]] | style="text-align: center;"| 13. december 2025 |- | style="text-align: center;"| 322 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Pavel Trávníček]] | style="text-align: center;"| [[Emma Zapletalová]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Margita]] | style="text-align: center;"| 20. december 2025 |} ===Silvestrovský špeciál (2025)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|323 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Lujza Garajová Schrameková]] | style="text-align:center"|[[Juraj Ďuriš]] | style="text-align:center"|[[Majself]] | style="text-align:center"|[[Ščamba]] | style="text-align:center" |31. december 2025 |} ===24. séria (2026)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 324 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Lukáš Pelč]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Filipko]] | style="text-align: center;"| [[Sisa Sklovská]] | style="text-align: center;"| 17. január 2026 |- | style="text-align: center;"| 325 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Jeřábek]] | style="text-align: center;"| [[Marek Trávníček]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;"| 24. január 2026 |- | style="text-align: center;"| 326 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Martin Klinčúch]] | style="text-align: center;"| [[Michal Barbier]] | style="text-align: center;"| [[Veronika Rabada]] | style="text-align: center;"| 31. január 2026 |- | style="text-align: center;"| 327 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Barbora Švidraňová]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Országh]] | style="text-align: center;"| [[Škwor]] | style="text-align: center;"| 7. február 2026 |- | style="text-align: center;"| 328 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Paula Lopatovská]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Šiarnik]] | style="text-align: center;"| [[Peter Cmorik]] | style="text-align: center;"| 14. február 2026 |- | style="text-align: center;"| 329 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Karin Qayumová]] | style="text-align: center;"| [[Miroslav Suja]] | style="text-align: center;"| [[Vlado Krausz]] | style="text-align: center;"| 28. február 2026 |- | style="text-align: center;"| 330 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Pavol Plevčík]] | style="text-align: center;"| [[Nelli Novodomská]] | style="text-align: center;"| [[Dárius Koči]] | style="text-align: center;"| 7. marec 2026 |- | style="text-align: center;"| 331 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Ján Dobrík]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Takáč]] | style="text-align: center;"| [[Marianna Polyaková]] | style="text-align: center;"| 14. marec 2026 |- | style="text-align: center;"| 332 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Jana Nagyová]] | style="text-align: center;"| [[Števo Martinovič]] | style="text-align: center;"| [[Lojzo]] | style="text-align: center;"| 28. marec 2026 |- | style="text-align: center;"| 333 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Lucie Bílá]] | style="text-align: center;"| [[Marián Gáborík]] | style="text-align: center;"| [[Ladislav Bédi]] | style="text-align: center;"| 11. apríl 2026 |- | style="text-align: center;"| 334 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Kali]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Kucianová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Leco]] | style="text-align: center;"| 18. apríl 2026 |- | style="text-align: center;"| 335 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Marek Vašut]] | style="text-align: center;"| [[Susanne Gregor]] | style="text-align: center;"| [[Michal Candrák]] | style="text-align: center;"| 25. apríl 2026 |- | style="text-align: center;"| 336 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Andrej Remeník]] | style="text-align: center;"| [[Michal Pečík]] | style="text-align: center;"| [[Tomy Kotty]] | style="text-align: center;"| 2. máj 2026 |- | style="text-align: center;"| 337 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Monika Absolonová]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Rišianová]] | style="text-align: center;"| [[Adam Kubala]] | style="text-align: center;"| 9. máj 2026 |- | style="text-align: center;"| 338 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Daniel Hůlka]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Kimlička]] | style="text-align: center;"| [[Marika Gombitová]] | style="text-align: center;"| 16. máj 2026 |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový|Slovensko|Slovenský}} * {{Csfd film|id=384050|názov=Neskoro večer}} * [https://www.rtvs.sk/televizia/program/15577 ''Neskoro večer''] v STVR [[Kategória:Televízne relácie Slovenskej televízie]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] [[Kategória:Hudobné televízne programy]] [[Kategória:Talk show]] igys7n0vhwo6a4g6ctateb61ju1lgdz Redaktor:PeterKLK/pieskovisko 2 531730 8211055 8208310 2026-05-09T07:44:16Z PeterKLK 94978 /* Miloš Glonek */ Aktualizácia 8211055 wikitext text/x-wiki {{Pieskovisko redaktora}} ==Miloš Glonek== Začínal v Zlatých Moravciach, kde si ho všimol vtedajší tréner dorastencov [[FC Spartak Trnava]] [[Dušan Radolský]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Milošov sen. Vychádzajúce hviezdičky | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = XXIII. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1984 bol členom víťazného Výberu Západoslovenského kraja, vo finále Spartakiádneho pohára Pohár ČSZTV ml. dorastencov na Strahove dal gól Výberu Prahy 1:0**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zvíťazila moderna | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1984 | mesiac = júl | ročník = XXXVIII. | číslo = 161 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V doraste Spartaka bol kapitánom, vynikal v pozičnej hre a v hre hlavou, dostal sa do repre "17"<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Talenty na križovatke? Potrebujeme ich ako soľ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = január | ročník = XVIII. | číslo = 3 | strany = 20 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ŠK Slovan Bratislava, hrával za juniorku belasých, na jeseň 1989 do A-mužstva. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 22. septembra 1989 proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1), v 76. minúte striedal Miroslava Chvílu. Prvý gól strelil 18. marca 1990 [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), strelou z voleja otvoril skóre zápasu. Po odchode [[Dušan Tittel|Dušana Tittela]] do Francúzska sa stal lídrom obrany, v sezóne 1991/92 patril medzi najpríjemnejšie prekvapenia ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kráľ či korunný princ? Návraty k ligovej jeseni | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 289 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Majster 1992, v novembri 1992 prestúpil do talianskeho klubu [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V šatni npísané: Vitaj v Ancone! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> piaty Slovák, prvý po 50 rokoch** V [[Serie A|Serii A]] mal premiéru 22. novembra 1992 proti [[AS Rím]] (1 : 2), v zápase strážil argentínsku hviezdu [[Claudio Caniggia|Claudia Caniggiu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ako strážca Caniggiu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 277 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, Glonek odohral v sezóne 23 zápasov, Ancona obsadila 17. miesto a vypadla. V sezóne 1993/94 pôsobil v [[Serie B|Serii B]], nastúpil v 31 zápasoch, 1994 finále [[Coppa Italia|Talianskeho pohára]] [[Sampdoria Janov]] (0 : 0,1 : 6)** prestup do SM Caen,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek Francúzom? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 220 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 14. októbra 1994 proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (1 : 0), v sezóne odohral 25 zápasov, s mužstvom vypadol* V [[Ligue 2]] sa po roku vrátili späť medzi elitu, 1996/97 znova vypadli** Po štyri a pol roku sa vrátil pomôcť Slovanu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Tomaschekom, Glonekom i Stúpalom! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 154 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý ustúpil z popredných pozícií. V sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] bol kapitánom mužstva, v [[Niké liga|slovenskej lige]] absolvoval víťaznú premiéru v 1. kole proti Humennému (5 : 1). Glonek veril, že sa vytvorí nové silné mužstvo, ale belasí skončili v lige až na 5. mieste. V predkole PVP síce vyradili [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]], no v 1. kole vypadli s [[FC Chelsea]]. Sklamaný Glonek sa vrátil späť do Caen, kde ďalšie tri sezóny pôsobil v Ligue 2. V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 13 zápasov. Najskôr neoficiálne zápasy na turnaji v Taliansku proti [[Lazio Rím]] a Juhoslávii,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mladí skrotili Stojkoviča | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = august | ročník = II. | číslo = 185 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nominovaný na kľúčový zápas kvalifikácie ME 1992 s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (1 : 2), kde mal pôvodne hrať osobku na [[Jean-Pierre Papin|Jean-Pierra Papina]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na Papina si trúfa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = 36 | číslo = 172 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prednosť však dostal sparťan Novotný. V prípravnom zápase s {{NOR|f|0|Nórskom}} (3 : 2) sedel na lavičke pre zranenie. {{ALB|f|0|Albánsko}} ho vyradilo zranené rameno <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra sa odkladá | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XLV. | číslo = 239 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v zápase nastúpili štyria hráči Slovana, okrem Gloneka ďalší debutant [[Peter Dubovský]], [[Ladislav Pecko]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} (1 : 2), v auguste 1992 {{AUT|f|0|Rakúsko}} (2 : 2) len dvaja z ligy, samí legionári, tréner Máčala ho označil za najlepšieho hráča mužstva<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Belgickom sa bude variť iná káva | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = XLVI. | číslo = 197 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek jednotkou | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = 37 | číslo = 163 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát sa tešil z víťazstva až v deviatom reprezentačnom štarte proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Práve preto, že Miloš Glonek v drese ČSFR ešte nevyhral, vyzýva: Držte nám palce! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 224 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral šesť zápasov, vrátane skvelého víťazstva 5 : 2 nad {{ROU|f|0|Rumunskom}}** V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} mal premiéru 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1). Nastúpil v historicky prvom súťažnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] 7. septembra 1994 v [[Bratislava|Bratislave]] s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), v kvalifikácii odohral šesť zápasov. Posledný krát reprezentoval 27. marca 1996 v [[Nitra|Nitre]] v priateľskom zápase proti {{BLR|f|0|Bielorusku}} (4 : 0), v národnom mužstve odohral 12 zápasov. === Úspechy === * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * finalista Talianskeho pohára 1994 s Anconou '''Individuálne''' * Jedenástka roka * 5. miesto v ankete Futbalista roka 1992 ==Ladislav Pecko== Legenda [[ŠK Slovan Bratislava]]. Vynikal rýchlosťou a ťahom na bránu, začínal ako útočník, neskôr sa preorientoval na obrancu. Zaujímavé je, že na obidvoch postoch sa presadil do reprezentácie** S futbalom začínal ako žiak v [[TJ Tatran Krásno nad Kysucou|Tatrane Krásno nad Kysucou]], 2. dorasteneckú ligu si zahral v [[MFK Dolný Kubín|Dolný Kubín]], kde bol jeho spoluhráčom ďalší budúci slovanista [[Dušan Tittel]]. Na turnaji dorasteneckých mužstiev si oboch šikovných futbalistov vyhliadol vtedajší tréner dorastu Slovana [[Jozef Obert]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osa, ktorej žihadlá bolia... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = december | ročník = XLII. | číslo = 305 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Tittel odišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] v roku 1984, o rok neskôr ho nasledoval aj Pecko. Najskôr hral v belasom drese dorasteneckú ligu, potom zbieral cenné skúsenosti v A-mužstve, ktoré hralo po vypadnutí z najvyššej súťaže tri sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Prvú príležitosť dostal v závere sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] od trénera Valéra Šveca proti Leviciam, celkom odohral v SNL 55 zápasov, dal 11 gólov. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1) rovnako ako Dušan Tittel a Jozef Juriga,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 27. novembra 1988 mužstvu TJ Vítkovice (3 : 2). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto a vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]. V [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] mal Slovan za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3 : 0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nečakané – rozdielom triedy! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = september | ročník = XLIII. | číslo = 216 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prehral v odvete 0 : 4 po predĺžení, Pecko hral v obidvoch zápasoch. V sezóne 1989/90 bol Slovan piaty, Pecko 29/7 Inter 3:0, 2 góly**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert belasej filharmónie. V útoku neudržateľný Pecko | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = 35 | číslo = 78 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a v sezóne 1990/91 už siahal na majstrovský titul. Počas rozbehnutej sezóny prejavil o Pecka záujem CD Logroñés, štvrtý tím španielskej [[La Liga|Primera División]], kde mal byť zapožičaný do konca sezóny**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ladislav Pecko: Adios, Slovan! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XLV. | číslo = 87 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po zápase 22. kola s [[DAC Dunajská Streda]] (2 : 0), v ktorom vypracoval obidva góly „belasých“, sa s ním lúčili fanúšikovia transparentom ''„Lacko Pecko, neopúšťaj nás“'', odišiel na dva týždne do Španielska, nakoniec nedošlo k dohode medzi klubmi a Pecko sa vrátil**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko doma! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 85 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase prehral Slovan doma so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a ďalšou domácou prehrou s Hradcom Králové (0 : 1) sa pripravil o titul**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Clapci, nie ste vo forme! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 21 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko ďalej bavil divákov, v zápase s Bohemiansom Praha prispel k výhre 4 : 0 dvomi gólmi, jeho šprintérske súboje s obrancami privádzali divákov do varu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Klokani“ ďaleko nedoskákali. Ladislav Pecko roztlieskal tribúny | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 101 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 získal Slovan titul po 17 rokoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osmy titul Slovana, dolu Banská Bystrica a Cheb | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 130 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „belasí“ ťahali ešte z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Každá pieseň sa raz skončí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 17 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v ankete týždenníka TIP ligová jedenástka roka 1991 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Všetci hrali na Máčalovu nôtu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 2 | strany = 11,12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na jeseň 1994 krátko hosťoval v mužstve [[FKD Drnovice|Petra Drnovice]], jeho účinkovanie v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] trvalo len tri zápasy. Ďalšie štyri tituly získal Pecko v [[Niké liga|slovenskej lige]], prvé tri sezóny bol Slovan suverén súťaže,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan do tretice majstrom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = máj | ročník = L. | číslo = 124 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrtý titul získal [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Titul znova v belasom. Pecko bol „seknutý“, König v šoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 117 | strany = 6,10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> neskôr ako tréner** V drese Slovana odohral rekordných * sezón a 431 ligových zápasov. V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1 doma),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Chelsea FC]] (0 :2 , 0 : 2). ===Reprezentačná kariéra=== V reprezentácii [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] odohral 13 zápasov, vrátane štvrťfinále ME 1990 proti Švédsku (1 : 2, 0 : 4). Vo februári 1990 dostal prvú pozvánku do A-mužstva {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}}, zúčastnil sa sústredenia na Kanárskych ostrovoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prianie nováčika Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = február | ročník = XLIV. | číslo = 36 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> bol v širšom kádri mužstva v rámci prípravy na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pozve aj ich "Ciao"? | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = marec | ročník = XXXV. | číslo = 12 | strany = 20-22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V národnom mužstve debutoval až po svetovom šampionáte 13. októbra 1990 v [[Paríž]]i v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2), v 83. minúte striedal Michala Bílka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čakanie /nielen na favorita/ | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XXXV. | číslo = 46 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1991 bol už pevnou súčasťou reprezentácie, nastúpil v deviatich zápasoch. Začiatkom roka patril k najlepším hráčom v stretnutiach s {{AUS|f|0|Austráliou}}, v marci zažiaril v prípravnom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) v [[Olomouc]]i, kde hral len 17 minút, no stihol dať gól hlavou a na ďalší prihrať [[Václav Daněk|Václavovi Daněkovi]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hanácka žatva ako sa patrí! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 74 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase kvalifikácie s ''Les Bleus'' v [[Bratislava|Bratislave]] nastúpil v základnej zostave v útoku s Pavlom Kukom, v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2) vytvoril útočnú dvojicu s klubovým spoluhráčom [[Peter Dubovský|Petrom Dubovským]], v zostave hrali aj ďalší slovanisti [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko prihral na vedúci gól Václavovi Němečkovi. V decembri 1991 proti {{BRA|f|0|Brazílii}} (1 : 2) striedal v 60. minúte Dubovského. {{SVK|f|0|Slovensko}} reprezentoval šesťkrát, prvý raz 16. augusta 1995 v [[Trabzon]]e v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] proti {{AZE|f|0|Azerbajdžanu}} (1 : 0). Hral aj v ďalších kvalifikačných zápasoch s {{ISR|f|0|Izraelom}} (1 : 0) a s {{ROU|f|0|Rumunskom}} (0 : 2). Po piatich rokoch sa vrátil do reprezentácie<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko opäť v reprezentácii! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 126 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a odohral ďalšie tri zápasy, na turnaji Kirin cup proti {{JPN|f|0|Japonsku}} (1 : 1), nastúpil aj v dvoch prípravných zápasoch proti {{GRC|f|0|Grécku}} (2 : 0) a {{ALG|f|0|Alžírsku}} (1 : 1). ===Trénerska kariéra=== V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] viedol ako hlavný tréner Slovan k jeho piatemu titulu v slovenskej lige po 10 rokoch, asistentami boli Peckovi bývalí spoluhráči [[Vladimír Kinder]] a [[Marián Zeman]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovan je futbalovým majstrom Slovenska | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovan-je-futbalovym-majstrom-slovenska/ | dátum vydania = 13. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[1. FC Tatran Prešov]] Reprezentáciu [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovenska do 17 rokov]] viedol na ME 2013, kde sa dostali do semifinále<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = U17 – Pred jedenástimi rokmi na domácom Eure 2013 až do semifinále | url = https://futbalsfz.sk/u17-pred-jedenastimi-rokmi-na-domacom-eure-2013-az-do-semifinale/ | dátum vydania = 17. 5. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> a postúpili na MS 2013<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pecko uzavrel nomináciu na MS do 17 rokov, sú v nej i legionári | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/294751-pecko-uzavrel-nominaciu-na-ms-do-17-rokov-su-v-nej-i-legionari/ | dátum vydania = 1. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> - osemfinále Uruguaj**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mladí Slováci na MS do 17 rokov skončili. S Uruguajom prehrali 2:4 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/297690-mladi-slovaci-na-ms-do-17-rokov-skoncili-s-uruguajom-prehrali-24/ | dátum vydania = 29. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ===Úspechy=== * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * 4× majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996, 1999) * 4× víťaz Slovenského pohára so Slovanom 1989, 1994, 1997, 1999 * víťaz Matičného pohára 1994 * člen Jedenástky roka 1990, 1991, 1995, 2000 Trénerské * majster Slovenska 2008/09 so Slovanom Bratislava * semifinalista ME hráčov do 17 rokov (2013) * osemfinalista MS hráčov do 17 rokov (2013) ==Vladimír Kinder== S futbalom začínal ako žiak v [[ŠK Slovan Bratislava|Slovane Bratislava]], najskôr hrával v strede útoku, na ľavého obrancu sa preorientoval v juniorke pod trénerom Jozefom Valovičom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kinder už nechce mlčať: Poviem vám, v koho vrecku sa stratili milióny za môj prestup zo Slovana | url = https://sport24.pluska.sk/futbal/kinder-uz-nechce-mlcat-poviem-vam-v-koho-vrecku-sa-stratili-miliony-za-moj-prestup-zo-slovana | dátum vydania = 29. 3. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport24.pluska.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Po návrate z vojenčiny v Karlových Varoch sa hlásil v kabíne A-tímu Slovana. Pri svojej premiére v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 18. novembra 1990 nastúpil ako stredný útočník proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (4 : 2) a v 22. minúte strelil svoj prvý ligový gól. Slovan v tejto sezóne bojoval o titul so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]], s ktorou prehral doma v kľúčovom zápase 0 : 3<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a obsadil druhé miesto.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V nasledujúcej sezóne 1991/92 získal Slovan po 17 rokoch majstrovský titul, Kinder nastúpil v 29 zápasoch, strelil dva góly, jeden z nich rozhodol o víťazstve nad [[FC Baník Ostrava|Baníkom Ostrava]] (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ďalekonosná Kinderova strela | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 15 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ďalšie tri tituly získal v [[Niké liga|slovenskej lige]], kde patril k oporám belasých a k najväčším osobnostiam súťaže. Dvakrát získal „Cenu Antona Ondruša“ pre najlepšieho hráča sezóny v ankete, v ktorej hlasovali hráči ligových klubov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tréner Galis, futbalista Kinder. Vyhral super chalan | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = jún | ročník = XLVIII. | číslo = 141 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vlaňajšok ako cez „kopirák“: opäť Galis, opäť Kinder! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 139 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1993 sa prvý krát objavil v ankete [[Jedenástka roka (anketa)|Jedenástke roka]], nechýbal ani na jednom hlasovacom lístku, všetci hlasujúci tréneri ho zaradili do najlepšej zostavy roka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Stopercentný“ iba Kinder | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 296 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 vyhral anketu [[Futbalista roka 1994 (Slovensko)|Futbalista roka]]. V decembri 1995 nastúpil v mužstve „vianočných hviezd“ spolu s [[Marián Zeman|Mariánom Zemanom]] proti [[AC Miláno]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenské „vianočné hviezdy“ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = január | ročník = XXVI. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), bol pri víťazstvách nad [[Fußball-Bundesliga|bundesligovými]] klubmi [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1996 skóroval v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Trabzonspor]]u, strelou spoza šestnástky do „šibenice“ rozhodol o víťazstve 2 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šok, hlavička, lahôdka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = august | ročník = 41 | číslo = 153 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Naposledy obliekol dres Slovana v novembri 1996 proti [[FK Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]], k víťazstvu 5 : 0 prispel gólom. V decembri 1996 prestúpil do anglického klubu [[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]], stal sa tak prvým slovenským futbalistom v [[Premier League]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dres číslo 7 má už svojho pána | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = január | ročník = LI. | číslo = 15 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V súťaži debutoval 1. marca 1997 proti [[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] (1 : 3),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehrou okorenená premiéra | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 51 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól dal vo svojom druhom zápase 5. marca 1997 proti [[Derby County FC|Derby County]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pravačka zavelila k poltuctovej nádielke | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 55 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne [[FA Premier League 1996/1997|1996/97]] stihol odohrať 6 zápasov, „Boro“ vypadli, ale darilo sa im v pohárových súťažiach. Kinder sa stal prvým Slovákom, ktorý hral vo finále [[FA Cup|Anglického pohára]] 1997, Middlesbrough prehral s [[Chelsea FC|Chelsea]] 0 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vladimír Kinder na poslednú štvrťhodinu. Zážitok, ktorý sa už nemusí opakovať | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 113 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Nastúpil aj v opakovanom finálovom zápase [[EFL Cup|Ligového pohára]], pri prehre s [[Leicester City FC|Leicestrom City]] 0 : 1 po predĺžení odohral celých 120 minút.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Napriek prehre – potlesk! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = apríl | ročník = LI. | číslo = 89 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1998 odohral celý zápas vo finále Ligového pohára s Chelsea (0 : 2 po predĺžení),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder si zahral s Gascoigneom | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 74 | strany = 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v priebehu jedného roka bol trikrát vo finále pohárových súťaží, ani raz však nezískal víťaznú trofej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do tretice – všetko zlé! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 75 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ďalšej sezóne si Middlesbrough vybojoval postup z [[EFL Championship]], Kinder nastúpil v 26 zápasoch, dvakrát skóroval. V sezóne [[FA Premier League 1998/1999|1998/99]] nastúpil len v piatich zápasoch, dal dva góly. V 5. kole v septembri skóroval proti [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] (3 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri strely – jeden gól | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = september | ročník = LII. | číslo = 212 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> sedem mesiacov mu tréner Bryan Robson nedal príležitosť, nastúpil až v 34. kole v apríli 1999 a znova skóroval proti [[Coventry City FC|Coventry City]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder hral, ba dal aj gól! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = apríl | ročník = LIII. | číslo = 89 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Svoje pôsobenie v Middlesbrough ukončil predčasne po dva a pol roku, o jeho služby malo záujem viacero klubov. S francúzskym klubom [[SC Bastia]] bol na sústredení, pripravoval sa s Artmediou aj so Slovanom, nakoniec podpísal zmluvu s [[FKD Drnovice|Petrou Drnovice]]. V [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval v sezóne [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]] v 17. kole proti Brnu (3 : 2), celkom odohral v súťaži 19 zápasov bez gólového zápisu. V novembri 2000 sa stal hráčom [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]], po štyroch rokoch sa vrátil na slovenské trávniky v mestskom derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (1 : 4). Ako kapitán priviedol mužstvo k historickému 2. miestu v lige v sezóne [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]]. Artmedia sa prvý krát stala najlepším bratislavským klubom a vybojovala si účasť v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Artmedia v Európe! Štrngli si s Pohárom UEFA | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 115 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 34-ročný Kinder patril k najvýraznejším osobnostiam celej ligy, svojimi výkonmi si vyslúžil už šiesty raz miesto v [[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)|Jedenástke sezóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kto by to bol čakal po zlom úvode... | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 133 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej sezóne prestúpil do druholigového rakúskeho klubu SC Untersiebenbrunn. V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] sa ako asistent trénera [[Ladislav Pecko|Ladislava Pecka]] podieľal na zisku majstrovského titulu Slovana. ===Repre=== {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval raz, tréner [[Václav Ježek]] mu dal príležitosť v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]], 16. júna 1993 proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0) striedal v 54. minúte Pavla Kuku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aspoň na pár minút... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 137 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol aj v nominácii na posledný zápas s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), do hry však nezasiahol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vencel áno, Molnár nie | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 261 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 38 zápasov, bol pri prvom oficiálnom vystúpení národného mužstva 2. februára 1994 proti {{UAE|f|0|Spojeným arabským emirátom}} (1 : 0), aj pri prvom domácom zápase 20. apríla 1994 v Bratislave proti {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1), v ktorom strelil svoj jediný reprezentačný gól.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Patril k oporám reprezentácie v kvalifikačných zápasoch o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] i [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]], v roku 1994 ako jediný nastúpil vo všetkých medzištátnych zápasoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenská futbalová reprezentácia v roku 1994. Iba Kinder vo všetkých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 299 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po prehre 0 : 3 v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v októbri 1998 sa vytratil z reprezentácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Možno som nastúpiť nemal... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 239 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po troch rokoch ho tréner [[Jozef Adamec]] nominoval na prípravný zápas s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder namiesto Tomascheka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = august | ročník = 46 | číslo = 155 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v ktorom Kinder naposledy obliekol reprezentačný dres. ===Úspechy=== * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996) * víťaz Slovenského pohára 1994 * víťaz Matičného pohára 1994, 1996 * vicemajster Slovenska 2001/02 s Artmediou * finalista FA Cupu 1997 s FC Middlesbrough * 2× finalista Ligového pohára s FC Middlesbrough (1997, 1998) Individuálne * Futbalista roka 1994 * 2× najlepší hráč slovenskej ligy (1994, 1995)* * 6× člen Jedenástky roka/sezóny (1993, 1994, 1995, 1996, 2001, 2002) ==Dušan Tittel== Vynikal spoľahlivosťou a stabilnými výkonmi, jeho prednosťami boli streľba zo štandardných situácii a hra hlavou. Rodák z [[Námestovo|Námestova]] začínal s futbalom ako 8-ročný v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], v mládežníckych kategóriach hrával v útoku. Na turnaji dorastencov v Dolnom Kubíne si ho všimol [[Jozef Obert]], tréner dorastu Slovana Bratislava. V roku 1984 prišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], s mužstvom dorastencov sa stal majstrom Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naše športové nádeje | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = september | ročník = XXXIX. | číslo = 209 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho spoluhráčmi v majstrovskom tíme boli aj ďalšie neskoršie opory A-mužstva [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]] [[Alexander Vencel mladší]], Miroslav Chvíla, Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dočkali sa. Predstavujeme dorasteneckého majstra SSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = jún | ročník = XXXIX. | číslo = 147 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1985 vypadol Slovan z najvyššej súťaže a tri sezóny sa snažil o návrat medzi elitu v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Tittel odohral v SNL 84 zápasov, prvý seniorský gól v belasom drese strelil v 1. kole sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1986/1987|1986/87]] proti Tesle Stropkov (5 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naplnené túžby | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 194 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1), ligovú premiéru absolvovali tiež [[Ladislav Pecko]] a Jozef Juriga.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil 23. októbra 1988 Spartaku Hradec Králové (3 : 0). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty. V roku 1989 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]], v 1. kole [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]] mal za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3 : 0 (Tittel dal gól)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nečakané – rozdielom triedy! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = september | ročník = XLIII. | číslo = 216 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prehrali v odvete 0 : 4 po predĺžení. Tittel hrával v stopérskej dvojici s reprezentantom [[Vladimír Kinier|Vladimírom Kinierom]], popri ktorom vyrástol na jednu z opôr Slovana.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Rozprávanie o Dušanovi Tittelovi, futbalistovi Slovana Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 178 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Stal sa objavom sezóny 1990/91,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Iba titul nás uspokojí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = január | ročník = XXIII. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> osobnosťou číslo jeden, Slovan bojoval o titul, o ktorý sa pripravil dvomi domácimi prehrami so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Paradoxne, v sezóne 1991/92, keď Slovan získal titul po 17 rokoch, nebol Tittel pri tom, bol už hráčom francúzskeho klubu [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1991 proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], hneď v premiére skóroval, v 89. minúte strelou z 25 metrov vyrovnal na 1 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov a Daňkov debut par excellence | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = júl | ročník = XXIII. | číslo = 30 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po roku a pol sa vrátil späť do Slovana, v jarnej časti poslednej sezóny „federálnej“ ligy prispel k tretej priečke belasých. V auguste 1993 odštartoval prvý ročník samostatnej [[Niké liga|slovenskej ligy]], Slovan bol suverénom prvých troch sezón, v ktorých získal majstrovský hetrik. Tittel bol trikrát členom majstrovského mužstva, v rokoch 1994 a 1997 získal aj Slovenský pohár. V európskych pohároch nedosiahol Slovan výraznejší úspech, ako majstra ho zaradili len do [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]], so silnými súpermi odohral hlavne doma vyrovnané zápasy. Tittel strelil góly proti [[Aston Villa|Aston Ville]] (1 : 2), [[Borussia Dortmund|Borussii Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac =október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac =september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej ére v Slovane vymenil belasé farby za červeno-čierny dres [[FC Spartak Trnava|Spartaka Trnava]], prvý gól strelil práve v derby proti Slovanu (4 : 0). S klubom sa stal vicemajstrom v sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]], v roku 1998 vyhral už štvrtý raz v kariére Slovenský pohár (vo finále dal gól)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vicemajster vystúpil z majstrovho tieňa | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = jún | ročník = LII. | číslo = 130 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Superpohár je "andelský" | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = júl | ročník = LII. | číslo = 166 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trnavčania boli v obidvoch prípadoch boli úspešnejší ako majstrovský tím [[1. FC Košice]] (2 : 0 a 3 : 1). Tittel patril k ofenzívnym typom obrancu, často sa presadzoval strelecky,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov päťdesiaty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = november | ročník = LI. | číslo = 252 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> celkom strelil 62 ligových gólov. Po dvoch sezónach v Trnave pokračoval v kariére v [[AC Omonia|Omonii Nikózia]], kde mu pribudla ďalšia trofej – Cyperský pohár v roku 2000.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittel víťazom Cyperského pohára! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 111 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo februári 2001 sa vrátil do Slovana, kde v jarnej časti sezóny ukončil hráčsku kariéru. Trikrát vyhral anketu [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trecampeon Dušan Tittel! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = december | ročník = LI. | číslo = 289 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát sa stal Osobnosťou roka v ankete organizovanej redakciou športu [[Slovenská televízia|STV]] a denníkom ''Šport''. Vo futbale ostal pôsobiť v rôznych funcionárskych a manažérskych funkciách. V roku 2023 sa ako člen strany [[HLAS – sociálna demokracia]] stal poslancom [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. Reprezentoval päťkrát mužstvo [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]], s ktorým hral vo štvrťfinále ME 1988 proti Grécku. V roku 1989 sa dostal do nominácie A-mužstva na turnaj vo švajčiarskom [[Aarau]], zahral si v prípravnom zápase a FC Chur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelova premiéra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 158 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V apríli 1990 nastúpil v zápase B-mužstiev ČSFR a Anglicka (0 : 2). V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 11 zápasov, debutoval 29. augusta 1990 proti {{FIN|f|0|Fínsku}} (1 : 1). Bolo to prvé vystúpenie po úspešných [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]], pod vedením nového trénera Milana Máčalu debutovalo sedem nováčikov. V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] nastúpil v piatich zápasoch, vo {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2) prihrával na gól [[Tomáš Skuhravý|Skuhravému]], doma proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2) po jeho strele odrazenej od žrde strelil víťazný gól [[Ľubomír Moravčík]]. Po roku 1993 patril k lídrom reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}, v jej drese odohral 44 zápasov a dal 7 gólov, v siedmich zápasoch bol kapitánom mužstva. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil 29. apríla 1994 v [[Moskva|Moskve]] proti {{RUS|f|0|Rusku}} (1 : 2). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] nastúpil vo všetkých desiatich zápasoch a so štyrmi gólmi bol najlepším strelcom mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťzápasoví traja, deväťstominútový len Tittel | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = október | ročník = LI. | číslo = 239 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trikrát skóroval v zápasoch s {{MLT|f|0|Maltou}} (6 : 0, 2 : 0), najkrajší gól strelil {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 4), keď z 30 metrov prekonal brankára Andoniho Zubizarretu. S reprezentáciou sa rozlúčil 14. októbra 1998 v Bratislave prehrou 0 : 3 s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]]. {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||29. 5. 1994||[[Moskva]]||{{RUS|f|1}}||<center>1 : 2||{{gól|33}}||priateľský |- |<center>2.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|35}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>3.||rowspan="2"|22. 9. 1996||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{MLT|f|1}}||rowspan="2"|<center>6 : 0||rowspan="2"|{{gól|13}}<br/>{{gól|82}}||rowspan="2"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>4. |- |<center>5.||13. 11. 1996||[[Santa Cruz de Tenerife]]||{{ESP|f|1}}||<center>1 : 4||{{gól|39}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>6.||31. 3. 1997||[[Valletta|La Valletta]]||{{MLT|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>7.||9. 2. 1998||[[Larnaka]]||{{FIN|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|31}}||medzinárodný turnaj |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (7) |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1989/1990||predkolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>3 : 0||<center>1 |- |rowspan="6"|<center>Pohár UEFA||<center>1993/1994||1. kolo||{{ENG}} [[Aston Villa]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1994/1995||predkolo||{{NIR}} Portadown||<center>3 : 0||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]]||<center>2 : 1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1995/1996||predkolo||{{HRV}} [[NK Osijek]]||<center>4 : 0||<center>1 |- |1. kolo||{{DEU}} [[1. FC Kaiserslautern]]||<center>2 : 1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Spartak Trnava (2) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1997/1998||1. predkolo||{{MLT}} FC Birkirkara||<center>1 : 0||<center>1 |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1998/1999||predkolo||{{MKD}} Vardar Skopje||<center>2 : 0||<center>1 |} === Úspechy === * 3× majster Slovenska so Slovanom Bratislava 1994, 1995, 1996 * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * vicemajster Slovenska so Spartakom Trnava 1998 * 4× víťaz Slovenského pohára (1989, 1994, 1997 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * 2× víťaz Matičného pohára (1996 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * víťaz Cyperského pohára 2000 s Omoniou '''Individuálne''' * 3× Futbalista roka (1995, 1996, 1997) * 2× Osobnosť roka slovenskej ligy (1995, 1997) * 7× člen Jedenástky roka (1990, 1993, 1994, 1995, 1996, 1997, 1998) ===Funkcionárska a politická činnosť=== * Generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu (SFZ), 2002 - 2006 * Generálny manažér ŠK Slovan Bratislava, 2008 - 2011 * Prezident Únie ligových klubov (ÚLK), 2011 - 2014 * Generálny riaditeľ a tréner ŠK Slovan Bratislava, 2014 - 2015 * Športový a marketingový riaditeľ, MFK Ružomberok 2015 - * Poslanec Národnej rady SR == Peter Dubovský == Jeden z najväčších talentov slovenského futbalu, elegantný technik, vynikajúci strelec. S futbalom začínal v menšom bratislavskom klube TJ Vinohrady, ako 13-ročný sa stal hráčom [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]], kde získal titul majstra Česko-Slovenska v kategórii žiakov aj dorastu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladké ovocie štvorročnej práce | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = júl | ročník = XXXI. | číslo = 132 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Maturitu zložili úspešne. Futbaloví dorastensi Slovana siedmykát majstrom Československa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = jún | ročník = XXXV. | číslo = 118 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 17-ročný, 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2) nastúpil symbolicky na posledné tri minúty. V ďalšom kole už odohral celý zápas proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ani keby už bol kozákom | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = XXII. | číslo = 15 | strany = 4,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil vo svojom štvrtom ligovom zápase 15. apríla 1990 v derby so [[FC Spartak Trnava|Spartakom Trnava]] (1 : 1). V sezóne 1991/92 strelil na jeseň 19 gólov, keď neskóroval iba v jedinom zápase, od 5. po 17. kolo mal sériu 13 zápasov s gólovým zápisom,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šanca blysnúť sa v Európe. Čo všetko prezrádza v súťaži kanonierov gólostroj Petra DUbovského | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 46 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> proti [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] sa blysol hetrikom (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert majstra Dubovského. 11 zápasov = 15 gólov! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XXXVI. | číslo = 210 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan lámal bradaté rekordy | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XXXVI. | číslo = 234 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan ťahal z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry, po 17 rokoch získal majstrovský titul,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský sa stal kráľom strelcov s rekordným počtom 27 gólov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazi Pohára Práce. Peter Dubovský rekordérom medzi kanoniermi | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a zaradil sa medzi [[Najlepší strelci Európy 1991/1992|najlepších kanonierov v Európe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Streleckí králi z európskych „dvorcov“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = júl | ročník = XLVI. | číslo = 172 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V poslednej „federálnej“ sezóne 1992/93 obhájil korunu kráľa strelcov s 24 gólmi,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bravó, Peter! Králi strelcov (od Vaníka po Dubovského) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 136 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> svojho konkurenta v súboji o prvenstvo Pavla Kuku zo Slavie predstihol v posledných dvoch kolách, v ktorých dal päť gólov – hetrik proti [[FK Dukla Praha|Dukle Praha]] (6 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poltuctové „DOVIDENIA“ | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 105 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a dva góly proti TJ Vítkovice (2 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koruna zostáva na Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 115 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský odohral v čs. lige 93 zápasov, strelil 59 gólov. V európskych pohároch dal gól hlavou [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2) v 1. kole [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj „profesori“ sa mýlia... | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = II. | číslo = 220 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dva góly strelil [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]] (4 : 1) v [[Liga majstrov UEFA|Európskom pohári majstrov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri zásahy do čierneho! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 221 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> O Dubovského mal záujem [[Louis van Gaal]], tréner [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]], kde mal nahradiť [[Dennis Bergkamp|Dennisa Bergkampa]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Ajaxu? | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 129 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nakoniec prestúpil do „kráľovského“ klubu [[Real Madrid CF|Real Madrid]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Realu Madrid! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 174 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[La Liga|Primera División]] debutoval 4. septembra 1993 v zápase s [[Club Atlético Osasuna|Osasunou]] (4 :1 ),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V premiére Realu Madrid aj Dubovský | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 208 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zostave Realu mu robili spoločnosť hviezdne mená – reprezentanti {{ESP|f|0|Španielska}} Emilio Butragueño, Sanchís, Míchel, [[Fernando Hierro]], Martín Vázquez, Čiľan [[Iván Zamorano]], Chorvát Robert Prosinečki.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Osasuna – Real Madrid 1:4 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=19000 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1993/94 odohral 26 zápasov, strelil jeden gól, 25. marca 1994 skóroval v zápase 24. kola proti [[Valencia CF|Valencii]] (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strelecké vykúpenie v útoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 73 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Real obsadil v lige 4. miesto, ale v decembri 1993 vyhral [[Supercopa de España|Španielsky superpohár]] v dvojzápase s [[FC Barcelona]], Dubovský v prvom zápase striedal Ivána Zamorana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Supercopa-Final Real Madrid-Barcelona 3-1 | url = https://www.bdfutbol.com/p/p.php?id=490070 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V prvej sezóne mal Dubovský stabilné miesto v zostave, tréner Benito Floro mu dôveroval, ale potom prišiel tréner [[Jorge Valdano]], Dubovský dostával menej príležitostí, navyše začala vychádzať nová hviezda Realu [[Raúl González Blanco|Raúl]]. Hoci pred sezónou 1994/95 zažiaril na turnaji v [[Cádiz]]e, kde dal dva góly v stretnutí proti [[SSC Neapol]] (4 : 1),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La gran noche de Dubovsky | url = https://www.lne.es/deportes/2017/02/15/gran-noche-dubovsky-19382431.html | dátum vydania = 15. 2. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = lne.es | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trofeo Ramón de Carranza (Cádiz-Spain) 1955-2025 | url = https://www.rsssf.org/tablesc/carranza.html#94 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rsssf.org | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne, v ktorej získal Real titul po štvorročnej nadvláde [[FC Barcelona|Barcelony]], odohral Dubovský len päť zápasov. Strelil jeden gól [[Real Zaragoza|Zaragoze]], strelou z 20 metrov uzavrel skóre na 3 : 0, bol to jeho prvý ligový gól po ročnej prestávke a zároveň jeho posledný gól v drese „bieleho baletu“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Bum“ pravačky po tridsiatich sekundách | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = apríl | ročník = IL. | číslo = 85 | strany = 5 a 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za Real skóroval aj v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] proti [[FC Lugano]] (3 : 0), dva góly dal aj v prípravnom zápase proti [[PSV Eindhoven]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 292 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po dvoch sezónach prestúpil do Realu Oviedo,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský definitívne v Oviede! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = júl | ročník = IL. | číslo = 172 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý ligový zápas v novom drese odohral 3. septembra 1995 proti Zaragoze (0 : 1), podľa denníka ''AS'' bol spolu s brankárom Morom najlepším hráčom Ovieda. V 3. kole sa vytiahol proti svojmu bývalému klubu, na víťazstve 3 : 2 nad Realom Madrid sa podieľal dvomi gólovými prihrávkami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prihrával na góly Olimu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 216 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský strelecky ožil, od 8. do 11. kola skóroval v štyroch zápasoch za sebou,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľavačka, čo potápa! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = november | ročník = IL. | číslo = 257 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne 1995/96 dal sedem gólov v 31 zápasoch. Päť sezón bol oporou klubu, hrajúceho väčšinou o záchranu v lige. V roku 1997 ho zranenie a operácia kolena vyradili na 10 mesiacov. V sezóne 1998/99 dokázalo Oviedo s Dubovským v zostave poraziť veľkokluby Barcelonu (2 : 1, Dubovský prihral na gól Fabiovi Pintovi) aj Real Madrid (1 : 0). V sezóne 1999/2000 pauzoval niekoľko zápasov pre zranenie členka, v predposlednom kole dal gól proti [[Rayo Vallecano]], Oviedo sa víťazstvom 2 : 1 zachránilo v lige. Posledný zápas v španielskej lige odohral 20. mája 2000 proti [[Real Sociedad de Fútbol|Realu Sociedad]] (0 : 1), v Primera División pôsobil sedem sezón s bilanciou 151 zápasov a 19 gólov. Jeho život sa skončil predčasne 23. júna 2000 na dovolenke v [[Thajsko|Thajsku]], zomrel na následky zranení po nešťastnom páde z útesu, keď sa pošmykol pri fotografovaní.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tragický skon Petra Dubovského | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský bol [[Futbalista roka 1993 (Slovensko)|Futbalistom roka 1993]], v tom istom roku obsadil ôsmu priečku v ankete talianskeho týždenníka '' Guerin Sportivo'' o najlepšieho mladého futbalistu Európy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Elegantný Slovák“ v prvej desiatke | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 173 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete Futbalista desaťročia bol druhý za [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]],<ref>{{cite web|url=http://www.sme.sk/c/763260/futbalista-desatrocia-u-nas-1-l-moravcik-2-p-dubovsky.html|title=Futbalista desaťročia u nás: 1. Ľ. Moravčík, 2. P. Dubovský|publisher=sme.sk|date=18. december 2002}}</ref> v ankete [[Futbalista storočia (Slovensko)|Futbalista storočia]] obsadil štvrté miesto. V roku 2024 bol uvedený in memoriam do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2025 v rámci spomienkového zápasu Internacionálov Slovenska s bývalými hráčmi Realu Madrid a Realu Oviedo pomenovali v [[Oviedo|Oviede]] na Dubovského počesť ulicu pri štadióne ''Paseo de Peter Dubovský''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ohromné gesto: V španielskom Oviede pomenujú ulicu po Petrovi Dubovskom | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/752234-ohromne-gesto-v-spanielskom-oviede-pomenuju-ulicu-po-petrovi-dubovskom/ | dátum vydania = 16. 6. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = INTERNACIONÁLI SR - Zápas na počesť Petra Dubovského, ktorý bude mať v Oviede ulicu | url = https://futbalsfz.sk/internacionali-sr-zapas-na-pocest-petra-dubovskeho-ktory-bude-mat-v-oviede-ulicu/ | dátum vydania = 12. 5. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na jeho pamiatku sa od roku 2000 udeľuje [[Cena Petra Dubovského]] pre najlepšieho slovenského futbalistu do 21 rokov. === Repre === V mládežníckych kategóriach hral v reprezentáciach do 17 a 18 rokov, nastrieľal v nich 18 gólov. S mužstvom [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] si zahral vo štvrťfinále ME 1992 proti [[Talianske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Taliansku U-21]]. V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] v kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v tomto stretnutí nastúpil v útoku s klubovým spoluhráčom [[Ladislav Pecko|Ladislavom Peckom]], kvarteto slovanistov v zápase doplnili ďalší debutant [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehra nepotešila, hra však povzbudila | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XXII. | číslo = 47 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral osem zápasov, s šiestimi gólmi bol najlepší strelec mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Česko-slovenský futbalový rok 1993. Najlepší strelec: Dubovský | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 301 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát skóroval 23. septembra 1992 v [[Košice|Košiciach]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (4 : 0), nezabudnuteľný je jeho čistý hattrick proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (5 : 2), keď najskôr dal gól z voleja, ďalší pridal strelou od žrde a skóre uzavrel z priameho kopu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Za dve červené Dubovského hattrick | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 127 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hattrick ide do sveta | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Strelecky sa presadil aj vo {{WAL|f|0|Walese}} (2 : 2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovského góly udržiavajú nádej | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 211 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a doma proti {{CYP|f|0|Cypru}} (3 : 0). 17. novembra 1993 v [[Brusel]]i odohrala reprezentácia pod názvom RČS posledný zápas spoločnej histórie s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), Dubovský spolu s [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]] a [[Jaroslav Timko|Jaroslavom Timkom]] boli jediní Slováci v mužstve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti dopísali poslednú kapitolu s číslom 499 v Bruseli | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/136634-futbalisti-dopisali-poslednu-kapitolu-s-cislom-499-v-bruseli/ | dátum vydania = 28. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Česko-Slovensko reprezentoval 14×, dal 6 gólov. V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 33 zápasov, strelil 12 gólov. Prvý raz nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvé dva góly, obidva z pokutového kopu strelil 20. apríla 1994 v Bratislave {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri domácej premiére národného mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát skóroval aj v priateľskom zápase s {{RUS|f|0|Ruskom}} (2 : 1) v marci 1995.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský triafa pravačkou i hlavou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = marec | ročník = XIL. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>. V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, strelil tri góly. Chýbal len v úvodnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}}, na ktorý ho neuvoľnil Real Madrid.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Proti Francúzom bez Dubovského! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 206 | strany = 1 a 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (2 : 1) strelil víťazný gól v poslednej minúte zápasu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Krôčik od kvalifikačného hrobu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = L. | číslo = 204 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Posledný krát obliekol reprezentačný dres 31. mája 2000 v [[Moskva|Moskve]] v priateľskom zápase s Ruskom (1 : 1). === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||23. 9. 1992||[[Košice]]||{{FRO|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|90.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>2.||rowspan="3"|2. 6. 1993||rowspan="3"|[[Košice]]||rowspan="3"|{{ROU|f|1}}||rowspan="3"|<center>5 : 2||rowspan="3"|{{gól|59}} <br/>{{gól|82}} <br/>{{gól|90}}||rowspan="3"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>3. |- |<center>4. |- |<center>5.||8. 9. 1993||[[Cardiff]]||{{WAL|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|68}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>6.||27. 10. 1993||[[Košice]]||{{CYP|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|12}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (12) |- |<center>7.||rowspan="2"|20. 4. 1994||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{HRV|f|1}}||rowspan="2"|<center>4 : 1||rowspan="2"|{{gól|24}}<br/>{{gól|61}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>8. |- |<center>9.||12. 11. 1994||[[Bukurešť]]||{{ROU|f|1}}||<center>2 : 3||{{gól|56}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>10.||rowspan="2"|8. 3. 1995||rowspan="2"|[[Košice]]||rowspan="2"|{{RUS|f|1}}||rowspan="2"|<center>2 : 1||rowspan="2"|{{gól|26}}<br/>{{gól|69}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>11. |- |<center>12.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|45}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>13.||11. 10. 1995||[[Bratislava]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|31}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>14.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>15.||22. 9. 1996||[[Bratislava]]||{{MLT|f|1}}||<center>6 : 0||{{gól|58}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>16.||23. 10. 1996||[[Bratislava]]||{{FRO|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|20}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>17.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|26}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |- |<center>18.||10. 10. 1998||[[Vaduz]]||{{LIE|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|13}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1991/1992||1. kolo||{{ESP}} [[Real Madrid]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1992/1993||1. kolo||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||<center>4 : 1||<center>2 |- ! colspan="6"| Góly za Real Madrid (1) |- |<center>PVP||<center>1993/1994||1. kolo||{{CHE}} [[FC Lugano]]||<center>3 : 0||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' '''Klubové''' * majster Československa 1992 so Slovanom Bratislava * majster Španielska 1995 s Realom Madrid * víťaz Španielskeho Superpohára 1993 s Realom Madrid '''Individuálne''' * Futbalista roka 1993 * 2. miesto v ankete Futbalista desaťročia * 2. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * 4. miesto v ankete Futbalista storočia na Slovensku * člen Siene slávy slovenského futbalu * najlepší strelec čs. ligy 1991/92 (27 gólov), 1992/93 (24 gólov) * najlepší strelec RČS v kvalifikácii MS 1994 (6 gólov) === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=5064 Peter Dubovský na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/peter-dubovsky/2122 Peter Dubovský na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.bdfutbol.com/en/j/j2240.html Peter Dubovský na bdfutbol.com] == Ľubomír Moravčík == Brilantný obojnohý technik s presnou prihrávkou a dobrou strelou, hravý typ futbalistu. Odchovanec nitrianskeho futbalu, v kategórii dorastu získal titul majstra Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mládež píše novú históriu. O majstrovi SSR a dorasteneckej lige | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 150 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 18-ročný v drese [[FC Nitra|Plastiky Nitra]] 16. októbra 1983 proti [[FK Teplice|Sklo Unionu Teplice]] (1 : 1). Potom čo Nitra vypadla z najvyššej súťaže, odohral dve sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej futbalovej lige]], v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] si Nitra vybojovala návrat medzi elitu s osembodovým náskokom pred [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanom Bratislava]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predstavujeme nováčik I. futbalovej ligy – Plastika Nitra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = jún | ročník = XL. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil Moravčík 19. augusta 1986 v domácom zápase s Bohemiansom Praha (2 : 3).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra Plastike nevyšla | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 195 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1988/89 obsadila Nitra tretie miesto v lige,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra vyhrala preteky o prsia. Obzretie za I. futbalovou ligou | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XLIII. | číslo = 145 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v poslednom kole si v priamom súboji s [[FK Dukla Praha|Duklou Praha]] (3 : 2) vybojovala miestenku v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď skóre stretnutia otvoril už v 9. minúte práve Moravčík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra s európskou etiketou! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XXI. | číslo = 25 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V PVP bude hrát Slovan, v Pohár UEFA Ostrava a Nitra | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/15/8.png | dátum vydania = 15. 6. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V Pohári UEFA vypadla Nitra v 1. kole s [[1. FC Köln]] po výsledkoch 1 : 4 a 0 : 1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Keď bolo v Nitre na futbale 15-tisíc ľudí | url = https://mynitra.sme.sk/c/7385980/ked-bolo-v-nitre-na-futbale-15-tisic-ludi.html | dátum vydania = 17. 9. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mynitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1989/90 sa Moravčík zaradil medzi najlepších strelcov ligy, po jesennej časti bol s 10 gólmi dokonca v čele kanonierov. Darilo sa mu proti pražským klubom, gólom prispel k vysokej výhre 4 : 0 nad obhajcom titulu [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík náš, koľko gólov dáš? | periodikum = ŽIVOT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXXIX. | číslo = 46 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] dal dva góly (3 : 2). Na jar pridal štyri presné zásahy, v lige odohral celkom 119 zápasov, dal 30 gólov. Po [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] prestúpil do francúzskeho klubu [[AS Saint-Étienne]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1990 proti [[Stade Rennais FC|Stade Rennes]] (0 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v talianskom duchu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = júl | ročník = XLIV. | číslo = 171 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 1. decembra 1990 v 18. kole proti [[Stade Brestois]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je strelec | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = december | ročník = XLIV. | číslo = 284 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo svojej premiérovej sezóne odohral 37 zápasov, so 7 gólmi bol najlepší strelec mužstva,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa góly | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 24 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> skóroval aj proti lídrovi [[Olympique Marseille]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Chapeau, Moravčík! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 66 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> jeho góly však nestačili na lepšie ako 13. miesto v tabuľke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa, mužstvo klesá... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XXIII. | číslo = 15 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 strelil štyri góly, po víťazstve 3 : 0 (1 gól) nad [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] ho športový denník ''L'Équipe'' označil za „čarodejníka“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = L'Équipe: Moravčík – čarodejník | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo [[Coupe de France|Francúzskom pohári]] sa s mužstvom dostal až do semifinále, kde ich zastavil [[FC Nantes]]. Moravčíkovým spoluhráčom bol v jarnej časti sezóny aj slovenský kanonier [[Milan Luhový]]. Výborne odštartoval sezónu 1992/93, v prvých štyroch kolách trikrát skóroval, po 7. kole mal na konte štyri góly a spolu s ďalšími šiestimi hráčmi viedol poradie najlepších kanonierov. Rovnaký počet gólov mal napríklad aj [[Rudi Völler]] z Marseille. O Moravčíkove služby prejavil záujem Bernard Tapie, majiteľ [[Olympique Marseille]], ale Moravčík napriek lákavej ponuke ostal v St. Étienne. Týždenník ''France Football'' uverejnil na titulnej strane Moravčíkovu fotografiu s nadpisom ''Moravčík, zelené zlato'', podľa klubových farieb ASSE.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na starom, a nie po starom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 261 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho výkony sa prejavili aj v hodnotení uznávaného týždenníka, ktorý ho vyhlásil za najlepšieho zahraničného hráča ligy v roku 1992.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík najlepší aj vo Francúzsku | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = II. | číslo = 2 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1995 zažiaril v prípravnom zápase s [[AC Miláno]], keď sa dvomi gólmi postaral o víťazstvo 2 : 1 nad „rossoneri“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík zdolal AC Miláno! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = august | ročník = IL. | číslo = 197 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AS Saint-Étienne - AC Milan, Match Amical (1995-1996) | url = https://www.asse-stats.com/match-asse-milan-ac-amical-1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = asse-stats.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1995/96 bol kapitánom mužstva, odohral 34 zápasov, strelil 7 gólov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zo zahraničnej tlače - L'Équipe. Moravčík talizmanom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 218 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> St. Étienne vypadlo do druhej ligy, Moravčík sa po šiestich sezónach rozlúčil s dresom ''Les Verts'' s bilanciou 197 zápasov a 31 gólov. Znova o neho prejavil záujem Olympique Marseille, nakoniec sa stal hráčom korzického klubu [[SC Bastia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dnešok je Bastia | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = júl | ročník = L. | číslo = 167 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V novom drese sa skvele uviedol, v prvých siedmich zápasoch strelil štyri góly, Bastia bola po 9. kole na druhej priečke ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľubomír Moravčík kráľom Korzičanov | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = V. | číslo = 37 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zápase 12. kola s [[AS Monaco]] však utrpel Moravčík po zákroku Emmanuela Petita zlomeninu nohy, po operácii nasledovala dlhá 133-dňová pauza bez futbalu. V máji 1997 podpísal zmluvu so švajčiarskym klubom [[FC Sion]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík podpísal na dva roky Sionu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 121 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý rátal s jeho skúsenosťami v Lige majstrov. V Sione začal s prípravou, no hneď na prvom tréningu sa mu obnovila zlomenina nohy a musel absolvovať operáciu, čím sa stal pre klub nepoužiteľný. Vrátil sa späť do Bastie, na ligový zápas nastúpil po šesťmesačnej pauze až v decembri 1997, prvý gól v sezóne strelil na jar 1998 v 31 .kole, keď prekonal spoluhráča z reprezentácie [[Alexander Vencel mladší|Alexandra Vencela]] v bráne [[RC Strasbourg Alsace|RC Štrasburg]] (1 : 1), skóroval aj v ďalšom kole proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (2 : 1). Posledný zápas vo francúzskej lige odohral 9. mája 1998, v súťaži odohral celkom 230 zápasov, dal 39 gólov. Stal sa hráčom MSV Duisburg,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Idem tam, kde ma chcú všetci | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = apríl | ročník = LII. | číslo = 99 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> premiéru v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] absolvoval 14. augusta 1998 proti [[Eintracht Frankfurt|Eintrachtu Frankfurt]] (2 : 1), časopis ''Kicker'' ho označil za najlepšieho hráča zápasu a zaradil ho do zostavy kola.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Podľa Kickeru: Moravčík mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = august | ročník = LII. | číslo = 190 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Napriek úspešnému debutu nebol Moravčík spokojný so svojou pozíciou v mužstve a po piatich zápasoch sa rozhodol ukončiť pôsobenie v klube. V októbri 1998 prestúpil do [[Celtic FC|Celticu Glasgow]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je v Celtiku Glasgow! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 245 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kde ho dotiahol tréner [[Jozef Vengloš]]. Prvý krát sa stalo, že slovenský tréner pôsobiaci v zahraničí angažoval slovenského futbalistu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vengloš verí, že Moravčík Celtiku pomôže | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 250 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> média sa posmešne vyjadrovali, že „strýko Joe“ si priviedol syna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík spomína na začiatky v Celticu: Písali, že prišiel stroskotanec, potom som všetkým vytrel kocúra | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/lubomir-moravcik-spomina-na-zaciatky-v-celtic-glasgow-pisali-ze-prisiel-stroskotanec-potom-som-vsetkym-vytrel-kocura-2023050216493091514 | dátum vydania = 10. 11. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Scottish Premiership|škótskej lige]] debutoval 7. novembra 1998 proti FC Dundee (6 : 1), Vo svojom treťom ligovom zápase zažiaril v derby s [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], pri výhre 5 : 1 dal dva góly a na ďalšie dva prihral, bolo to najvyššie víťazstvo Celticu nad rivalom od januára 1966.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol taký šťastný, že góly ani neoslavoval | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = november | ročník = LII. | číslo = 271 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Celtic FC - Rangers FC 5:1 (Premiership 1998/1999, 15. Round) | url = https://www.worldfootball.net/report/premiership-1998-1999-celtic-fc-rangers-fc_2/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = worldfootball.net | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1999/2000 sa strelecky prebudil v decembri, skóroval v troch ligových zápasoch po sebe [[Hibernian FC|Hibernian]] (4 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Stále parádny futbalový marš Ľubomíra Moravčíka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = december | ročník = LIII. | číslo = 281 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]] (6 : 0), [[Dundee United FC|Dundee United]] (4 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Roztopašné futbalové decko. Ľuboš Moravčík teraz exceluje v Celtiku Glasgow | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = marec | ročník = I. | číslo = 19 | strany = 24 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Celtic vyhral Ligový pohár po výhre 2 : 0 nad [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík s trofejou | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = marec | ročník = LIV. | číslo = 67 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> keď do finále posunul mužstvo Moravčíkov gól v semifinále, vo finále Škótskeho pohára prehrali s Rangers 0 : 1. V Pohári UEFA skóroval proti [[Girondins Bordeaux]] (1 : 2 po predĺžení). V sezóne 2000/01 získal Moravčík svoj prvý majstrovský titul v kariére,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík sa teší z prvého titulu | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = apríl | ročník = III. | číslo = 83 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne odohral 27 zápasov a s 9 gólmi bol tretí najlepší strelec mužstva. Celtic vyhral aj Škótsky pohár, vo finále zdolal [[Hibernian FC|FC Hibernian]] 3 : 0 a obhájil prvenstvo v Ligovom pohári po víťazstve 3 : 0 nad [[Kilmarnock FC|Kilmarnockom]], čím skompletizoval [[treble]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkov Celtic získal fantastický "treble" | periodikum = Košický denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 120 | strany = VIII | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako 36-ročný si prvý raz zahral prestížnu [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]], v skupinovej fáze nastúpil v zápasoch s [[FC Porto]] (0 : 3), [[Rosenborg BK]] (0 : 2), skvelý výkon predviedol v zápase s [[Juventus FC|Juventusom Turín]], pri víťazstve 4 : 3 sa podieľal na troch góloch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík doslova exceloval | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 212 | strany = 19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík byl hvězdou v marném boji Celtiku | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/moravcik-byl-hvezdou-v-marnem-boji-celtiku.A011101_151710_fot_pohary_rou | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 2001/02 obhájil Celtic titul, Moravčík nastúpil v lige 27×, dal šesť gólov. Moravčík sa stal počas štyroch sezón v Celticu miláčikom tribún, klubovou legendou, uviedli ho do Siene slávy klubu, bývalý spoluhráč z Celticu [[Švédsko|Švéd]] [[Henrik Larsson]] označil Moravčíka za jedného z najlepších futbalistov, s ktorými hral počas svojej kariéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hral s Ronaldom i Messim. Podľa švédskeho reprezentanta patril k najlepším aj Moravčík | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-larsson-najlepsi-hrac-moravcik-relacia-2026/ | dátum vydania = 10. 1. 2026 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v roku 2002 v japonskom klube JEF United Ičihara znovu pod vedením trénera Vengloša.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík do japonskej Ičihary za trénerom Venglošom? | periodikum = Spišský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 101 | strany = III | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát bol zvolený za najlepšieho hráča krajiny, v roku 1992 vyhral anketu [[Futbalista roka (Česko-Slovensko)|Futbalista roka v Československu]], o deväť rokov neskôr sa stal ako 36-ročný najstarším víťazom ankety [[Futbalista roka 2001 (Slovensko)|Futbalista roka na Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Titul futbalistu roka som si vytrucoval, vraví Moravčík | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/257191-titul-futbalistu-roka-som-si-vytrucoval-vravi-moravcik/ | dátum vydania = 28. 1. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Sedemkrát sa umiestnil v Top-3 spomínaných ankiet, v roku 2002 vyhral anketu Futbalista desaťročia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalistom desaťročia Moravčík | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 294 | strany = IV | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1999 sa Moravčíkovi dostalo cti zahrať si vo [[Výber sveta (futbal)|Výbere sveta]] v exhibičnom zápase proti jedenástke [[Nelson Mandela|Nelsona Mandelu]] v [[Johannesburg]]u, strelil gól po prihrávke [[Thomas Häßler|Thomasa Hässlera]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Má ďalšie pozvanie do výberu sveta! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 183 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trafil aj Moravčík | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 191 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 2024 bol uvedený do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Repre === Prvé reprezentačné štarty zbieral v olympijskom mužstve Česko-Slovenska v kvalifikácii o postup na [[Letné olympijské hry 1988|OH 1988 v Soule]]. Dres „olympionikov“ obliekol 12×, strelil jeden gól Fínsku (2 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príliš skromné víťazstvo | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = september | ročník = XLI. | číslo = 224 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S mužstvom vyhral v roku 1987 turnaj ''Merdeka cup'' v [[Malajzia|Malajzii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympionici dobyli Merdeku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = december | ročník = XIX. | číslo = 52 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S Výberom čs. ligy dvakrát vyhral ''Prezidentov pohár'' v [[Soul]]e, v roku 1988 dal vo finále víťazný gól olympionikom ZSSR (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Soul už počul našu hymnu... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 27 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 11. novembra 1987 v Prahe v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|ME 1988]] proti {{WAL|f|0|Walesu}} (2 : 0). Bol členom mužstva, ktoré si vybojovalo postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]]. V kvalifikácii odohral sedem zápasov, vynikol v zápase proti {{CHE|f|0|Švajčiarsku}} (3 : 0), prvý gól dal [[Tomáš Skuhravý]] hlavou po Moravčíkovom centri, tretí dal Moravčík krásnou strelou spoza šestnástky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nevedel sa dočkať konca | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 44 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dlouhé trápení, skvělý závěr | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/10/26/8.png | dátum vydania = 26. 10. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Na záverečnom turnaji v Taliansku odohral všetkých päť zápasov, vo štvrťfinále s {{DEU|f|0|Nemeckou spolkovou republikou}} (0 : 1) bol vylúčený po tom čo vykopol kopačku, ktorú mu prišliapol [[Pierre Littbarski]]. Ďalší veľký zápas odohral Moravčík v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2). Moravčík bol najlepším hráčom na ihrisku, prvý gól strelil po jeho centri do šestnástky [[Václav Daněk]], v 77. minúte dal víťazný gól, keď loptu odrazenú od žrde strelou zblízka dopravil do brány.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zásah v pravú chvíľu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XLIV. | číslo = 269 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V marci 1991 v priateľskom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) dal gól takmer z polovice ihriska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkova gólová paráda | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = II. | číslo = 74 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval 42×, dal šesť gólov. Po rozdelení [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa stal lídrom a kapitánom novotvoriacej sa reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri premiére národného mužstva na domácej pôde.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Posledný klinec zatĺkol kapitán | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 91 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] ako jediný odohral všetkých 10 zápasov, bol pri historicky prvom súťažnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), skóroval proti {{ISR|f|0|Izraelu}} (2 : 2). Ruský denník ''Sport-Express'' ho zaradil ako jediného Slováka do jedenástky kvalifikačnej skupiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v jedenástke našej skupiny | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = december | ročník = IL. | číslo = 278 | strany = 36 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol autorom historicky prvého gólu Slovenska v bojoch o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] v zápase s {{FRO|f|0|Faerskými ostrovmi}} (2 : 1). V roku 1998 bol s tromi gólmi najlepším strelcom reprezentácie. Posledný krát reprezentoval 11. októbra 2000 v Bratislave proti {{SWE|f|0|Švédsku}} (0 : 0) v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|MS 2002]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľ. Moravčík končí v reprezentácii! | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = II. | číslo = 237 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za národný tím odohral 37 zápasov, 24 s kapitánskou páskou, strelil šesť gólov. === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||25. 10. 1989||[[Praha]]||{{CHE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|88.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] |- |<center>2.||14. 11. 1990||[[Praha]]||{{ESP|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|77.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] |- |<center>3.||27. 3. 1991||[[Olomouc]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|42.}}||priateľský |- |<center>4.||25. 9. 1991||[[Oslo]]||{{NOR|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|53.}}||priateľský |- |<center>5.||19. 8. 1992||[[Bratislava]]||{{AUT|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|90.}}||priateľský |- |<center>6.||24. 3. 1993||[[Limassol]]||{{CYP|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|34.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (6) |- |<center>7.||20. 4. 1994||[[Bratislava]]||{{HRV|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|83.}}||priateľský |- |<center>8.||12. 10. 1994||[[Tel Aviv]]||{{ISR|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|14.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>9.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|13.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>10.||6. 2. 1998||[[Limassol]]||{{SVN|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|75.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>11.||7. 2. 1998||[[Limassol]]||{{ISL|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|63.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>12.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|37.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Celtic Glasgow (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2000/2001||predkolo||{{LUX}} Jeunesse Esch||<center>4 : 0||<center>2 |- |2. kolo||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]]||<center>1 : 2 pp||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' * štvrťfinalista MS 1990 * víťaz Merdeka Cupu 1987 s olympijským mužstvom Česko-Slovenska * 2× víťaz Prezidentského pohára s ligovým výberom Česko-Slovenska (1988, 1989) '''Klubové''' * 2× majster Škótska s Celticom Glasgow (2001, 2002) * víťaz Škótskeho pohára 2001 s Celticom * 2× víťaz Ligového pohára s Celticom (2000, 2001) * semifinalista Francúzskeho pohára 1993 s AS St. Étienne * účasť v Pohári UEFA 1989/90 s Plastikou Nitra '''Individuálne''' * Futbalista roka 1992 v Česko-Slovensku * Futbalista roka 2001 na Slovensku * Futbalista desaťročia (1993 - 2003) * 3. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * najlepší zahraničný hráč francúzskej ligy 1992 * člen Siene slávy slovenského futbalu * člen Siene slávy Celticu Glasgow === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=14327 Ľubomír Moravčík na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/lubomir-moravcik/2473 Ľubomír Moravčík na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.asse-stats.com/lubomir-moravcik Ľubomír Moravčík na asse-stats.com] *[https://www.fitbastats.com/celtic/player.php?playerid=2852 Ľubomír Moravčík na fitbastats.com] == Róbert Semeník == Rodák z VK začínal v [[FK Dukla Banská Bystrica]], majster dorastu 1991 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Baník Ostrava – Dukla Banská Bystrica, finále na 2 zápasy o titul, presne pred 30 rokmi | url = https://duklasport.sk/banik-ostrava-dukla-banska-bystrica-finale-na-2-zapasy-o-titul-pred-30-rokmi/ | dátum vydania = 22. 6. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = duklasport.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V čs. lige debutoval 3. novembra 1991 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (0:2), vo federálnej lige 10/-* prvý gól v slov. lige 23. októbra 1993 Humennému (1:1)* 1994/95 kráľ strelcov (18), 1995/96 [[1. FC Košice]] 29 gólov/3 hetriky*, rekord ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Semeník 29-gólovým rekordom obhájil Pohár Práce pre najlepšieho futbalového strelca | url = https://www.sme.sk/c/2112616/robert-semenik-29-golovym-rekordom-obhajil-pohar-prace-pre-najlepsieho-futbaloveho-strelca.html | dátum vydania = 14. 6. 1996 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, vyrovnal [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] 2018/19* [[Liga majstrov UEFA]]* Gençlerbirliği SK, [[FK Teplice]] [https://www.fkteplice.cz/hrac.asp?id=773&hrac-archiv=1 PROFIL HRÁČE Róbert SEMENÍK] [https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/semenik-se-behem-minuty-dvakrat-trefil.A010315_181143_fotbal_ber], [[FKD Drnovice|FK Drnovice]], [[Győri ETO FC]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = R. Semeník svoju univerzálnosť úspešne zavŕšil v Györi, v lete by však rád zmenil dres | url = https://korzar.sme.sk/c/4655008/r-semenik-svoju-univerzalnost-uspesne-zavrsil-v-gyori-v-lete-by-vsak-rad-zmenil-dres.html | dátum vydania = 6. 6. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * návrat do BB <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semeník mieri po siedmich rokoch opäť pod Urpín | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/semenik-mieri-po-siedmich-rokoch-opat-pod-urpin/?page=2 | dátum vydania = 9. 1. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* nováčik BB 2. v lige len vzájomné zápasy* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti Žiliny tretí raz majstrami | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109572-futbalisti-ziliny-treti-raz-majstrami/ | dátum vydania = 8. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Pohár UEFA postúpili cez predkolá FC Wil Semeník dva góly, v 1. kole vypadli s Benficou* 2005 Slovenský pohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/ | dátum vydania = 8. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> dvojnásobný stovkár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stogólový Semeník: Som veľmi šťastný | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109741-stogolovy-semenik-som-velmi-stastny/ | dátum vydania = 25. 9. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica - Púchov 4:0 (1:0) | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/b-bystrica-puchov-40-10/?page=14 | dátum vydania = 9. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľ hetrikov [https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/novacek-ve-slovenske-lize-rozdrtil-lidra.A030809_223753_fot_zahranici_min Nováček ve slovenské lize rozdrtil lídra] Reprezentačný dres obliekal už v mužstve [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], v prvom zápase s Francúzskom 6. 9. 1994 v [[Myjava|Myjave]] (0:3). V odvetnom stretnutí zariadil víťazstvo 1:0, dva góly strelil Poľsku (3:1). V A-mužstve debutoval 15. 11. 1995 v Košiciach proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} v kvalifikácii ME 1996, prvý gól {{CRC|f|0|Kostarike}}. 8× Okrem toho nastúpil v neoficiálnom zápase proti {{MEX|f|0|Mexiku}} (2:5)*, reprezentoval Výber ligy v zápasoch s {{MYS|f|0|Malajziou}} a olympionikmi {{CHN|f|0|Číny}}* === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1995||rowspan="2"|skupina||{{BEL}} SC Charleroi||<center>3:2||<center>1 |- |{{TUR}} Bursaspor||<center>1:1||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||1. predkolo||{{ISL}} ÍA Akranes||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Duklu B. Bystrica (4) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="3"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{AZE}} FK Karabach||<center>3:0||<center>1 |- |rowspan="2"|2. predkolo||rowspan="2"|{{CHE}} FC Wil||<center>3:1||<center>2 |- |<center>1:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za FC Nitra (2) |- |<center>Pohár Intertoto||<center>2008||1. kolo||{{AZE}} Neftči Baku||<center>3:1||<center>2 |} == Stanislav Šesták == [[1. FC Tatran Prešov]] majster SR v doraste, najlepší strelec dorasteneckej ligy 26 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Starší dorastenci FC Tatran Prešov majstrami Slovenskej republiky 1999/2000 | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = XI. | číslo = 2508 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] debutoval 12. augusta 2000 v 5. kole sezóny [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] proti [[FK Inter Bratislava]] (0 : 3), prvý gól strelil 23. septembra 2000 proti [[MŠK Žilina]] (2 : 2)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď dvaja urobia to isté... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 220 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prestup do [[ŠK Slovan Bratislava]]**,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šesták v Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = február | ročník = 47 | číslo = 29 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól materskému klubu Prešovu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Gólový zápis Šestáka | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = september | ročník = XIII. | číslo = 2936 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zime 2004 sa stal hráčom [[MŠK Žilina]]**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták hráčom majstrovskej Žiliny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/89298-sestak-hracom-majstrovskej-ziliny/ | dátum vydania = 9. 2. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik proti FK Dukla Banská Bystrica (4 : 0)**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina zdolala B. Bystricu 4:0, Šesták dal hetrik | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109613-zilina-zdolala-b-bystricu-40-sestak-dal-hetrik/ | dátum vydania = 24. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Superpohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Superpohár: Žilina - Artmedia Bratislava 2:1 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/92996-superpohar-zilina-artmedia-bratislava-21/ | dátum vydania = 18. 7. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[VfL Bochum]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval 11. augusta 2007, v 1. kole strelil svoj prvý gól proti [[Werder Brémy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov gól hneď pri premiérovom vystúpení v I. bundeslige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sestakov-gol-hned-pri-premierovom-vystupeni-v-i-bundeslige/ | dátum vydania = 11. 8. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 13 gólov - 6. najlepší strelec, hetrik [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták: Môj prvý hetrik v bundeslige - skvelé | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/114471-sestak-moj-prvy-hetrik-v-bundeslige-skvele/ | dátum vydania = 11. 4. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] [[Fenerbahçe SK]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták dvoma gólmi odstrelil Fenerbahce | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/92278-sestak-dvoma-golmi-odstrelil-fenerbahce/ | dátum vydania = 12. 12. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik [[Galatasaray SK]] (3:2) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov hetrik pokoril Galatasaray | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/ | dátum vydania = 13. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> stý gól* Bursaspor 3 sezóny, finále pohára <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Turecký pohár vyhral tím Fenerbahce | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/turecky-pohar-vyhral-tim-fenerbahce/ | dátum vydania = 16. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] majster**4. najlepší strelec ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ferencváros majstrom napriek prehre, Šesták skóroval | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/388689-ferencvaros-majstrom-napriek-prehre-sestak-skoroval/ | dátum vydania = 3. 4. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[FK Poprad]] [[2. slovenská futbalová liga]] === Reprezentačná kariéra === kvalifikácia ME 18 - dva góly Lotyšsku (6 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Suverénny postup | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = LIV. | číslo = 244 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 18. augusta 2004 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006 proti {{LUX|f|0|Luxembursku}} (3:1). Bol členom mužstva, ktoré vyhralo v roku 2004 ''Kráľovský pohár'' v [[Bangkok]]u* Prvé reprezentačné góly strelil proti {{SMR|f|0|San Marínu}} 13. októbra 2007, k vysokému víťazstvu 7:0 prispel dvomi gólmi. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii o postup na MS 2010]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom Slovenska. Skóroval vo všetkých kľúčových zápasoch. V zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} otočil skóre v priebehu dvoch minút* , v obidvoch stretnutiach s {{CZE|f|0|Českom}} bol autorom prvého gólu, v Prahe v 22. minúte, v Bratislave v 60. minúte* Na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] nastúpil v troch zápasoch, proti {{NZL|f|0|Novému Zélandu}} a {{PAR|f|0|Paraguaju}} v základnej zostave, pri vyradení obhajcov titulu {{ITA|f|0|Talianom}} striedal v úplnom závere [[Róbert Vittek|Róberta Vitteka]]. Štartoval tiež na [[majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ME 2016 vo Francúzsku]], kde nastúpil v osemfinále proti {{DEU|f|0|Nemecku}} (0:3), v 64. minúte striedal [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriša]]. Bol to posledný Šestákov štart v reprezentačnom drese, ktorý obliekol 66 krát, strelil 14 gólov. == Róbert Vittek == Odchovanec [[ŠK Slovan Bratislava]], ligu začal hrať v sezóne 1999/2000, prvý gól strelil [[FC Spartak Trnava]] (3:0). V sezónach 2001/02 a 2002/03 bol s 14 resp. 19 gólmi najlepším strelcom belasých, v poradí kanonierov ligy bol 3. a 2.* V roku 2003 odišiel na hosťovanie do druholigového [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]], spolu s [[Marek Mintál|Marekom Mintálom]] sa stali oporami mužstva, vybojovali postup do bundesligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek na hosťovanie do Norimbergu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-na-hostovanie-do-norimbergu-2/ | dátum vydania = 30. 8. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* v 2. bundeslige debutoval v zápase 5. kola proti [[FC Erzgebirge Aue]], k remíze 3:3 prispel dvomi gólovými prihrávkami <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek prihrával na dva góly Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77233-vittek-prihraval-na-dva-goly-norimbergu/ | dátum vydania = 14. 9. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Prvý gól strelil v 12. kole [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zahraničné ligy: Vittek i Mintál skórovali | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117322-zahranicne-ligy-vittek-i-mintal-skorovali/ | dátum vydania = 10. 11. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v sezóne odohral 26* zápasov, strelil 10 gólov. Prvý gól dal v 2. kole Nemeckého pohára proti [[FC Bayern Mníchov]], keď trafil šibenicu brány [[Oliver Kahn]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek vymietol Kahnovi pavučinu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-vymietol-kahnovi-pavucinu/ | dátum vydania = 30. 10. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek v Norimbergu do leta 2007 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112247-vittek-v-norimbergu-do-leta-2007/ | dátum vydania = 12. 5. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V bundeslige hneď v prvom zápase skóroval, 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1) hlavou zvýšil na 2:1* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekova gólová premiéra v bundeslige | url = https://hnonline.sk/sport/10521-vittekova-golova-premiera-v-bundeslige | dátum vydania = 9. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Najúspešnejšia sezóna 2005/06, Vittek strelil 16 gólov, všetky na jar, vytvoril rekord bundesligy - dva hetriky bez prerušenia iným hráčom, 24.-26. kolo dal 8 gólov [[MSV Duisburg]] (3:0), [[1. FC Köln]] (4:3) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strelec Vittek: Také niečo som ešte nezažil | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112774-strelec-vittek-take-nieco-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 12. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[SV Werder Brémy]] (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nezastaviteľný Vittek strieľa ako z kanónu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nezastavitelny-vittek-striela-ako-z-kanonu/ | dátum vydania = 19. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Na konci sezóny bol Vittek piatym najlepším strelcom ligy, pred ním [[Miroslav Klose]], [[Dimitar Berbatov]], Halil Altıntop a [[Roy Makaay]]* 2006/07 bilancia 24/4, opäť sa presadil proti Bayernu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekovci deklasovali Bayern | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113157-vittekovci-deklasovali-bayern/ | dátum vydania = 2. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Norimberg obsadil 6. miesto v lige a vyhral [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]], pre klub to bola prvá trofej po 39 rokoch* Vittek hral vo vyraďovacích kolách, vo štvrťfinále [[Hannover 96]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg po dráme do semifinále Nemeckého pohára | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/173782-norimberg-po-drame-do-semifinale-nemeckeho-pohara | dátum vydania = 28. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v semifinále a finále nehral pre zranenie* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. 2007/08 vypadli* Vittek do [[Lille OSC|OSC Lille]], 31. augusta 2008 debutoval v [[Ligue 1]] proti [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (2:1), prvý gól 15. novembra 2008 proti [[AS Saint-Étienne]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil prvý gól vo francúzskej lige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-strelil-prvy-gol-vo-francuzskej-lige/ | dátum vydania = 15. 11. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, bilancia 26/5*, Lille 5. v lige. [[Európska liga UEFA 2009/2010]] dal v play-off gól KRC Genk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil za OSC Lille víťazný gól | url = https://sita.sk/vittek-strelil-za-osc-lille-vitazny-gol/ | dátum vydania = 21. 8. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sita.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, postup do skupinovej fázy, kde si zahral dvakrát proti [[Valencia CF]], dvakrát [[Genoa CFC|FC Janov]], raz [[SK Slavia Praha]]. Proti FC Janov (3:0)* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek zažiaril. Výborný výkon okorenil gólom | url = https://hnonline.sk/sport/368919-vittek-zaziaril-vyborny-vykon-okorenil-golom | dátum vydania = 23. 10. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V zime 2010 na polročné hosťovanie do [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek ide na polročné hosťovanie do Ankaragücü | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-ide-na-polrocne-hostovanie-do-ankaragucu/ | dátum vydania = 1. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 20. januára gól proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]]* prvý gól 14. 2. 2010 v druhom zápase proti İstanbul Başakşehir <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil v Turecku prvý gól | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115072-vittek-strelil-v-turecku-prvy-gol/ | dátum vydania = 14. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* prestup [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115320-vittek-je-definitivne-hracom-ankaraguecue/]* Trabzonspor vicemajster [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116171-do-trabzonsporu-smeruju-aj-sapara-a-vittek/] [[Marek Sapara]]* [[Liga majstrov UEFA]] Vittek prvýkrát v LM jediný zápas, vyhrali senzačne nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] 1:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Slovenský“ Trabzonspor porazil Inter Miláno po 28 rokoch | url = https://sport.aktuality.sk/c/118547/slovensky-trabzonspor-porazil-inter-milano-po-28-rokoch/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí Turci vyhrali v Miláne | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-turci-vyhrali-v-milane/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Marek Mintál == [[MŠK Žilina]] debutoval v lige [[4. február]]a [[1997]] [[FC Spartak Trnava]] (2:3) - gól* 2x majster, 2x kráľ stelcov, [[Mars superliga 2001/2002]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003]], bilancia 187/76 prestup do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]] 2. bundesliga 2003/04 postup do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], debut v 2. bundeslige 4. augusta 2003 Karslsruher SC (3:2), prvý gól 25. 8. 2003 Energie Cottbus (2:2), najlepší strelec 18 gólov* Debut v bundeslige: 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1), prvýkrát sa strelecky presadil v 3. kole proti [[Hamburger SV]] (3:4), hetrik [https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-je-prvy-slovak-s-hetrikom-v-bundeslige/], [[VfL Wolfsburg]] (4:0) [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90631-mintal-dal-hetrik-a-kraluje-strelcom-bundesligy/]* Norimberský „Fantóm“ sa dostal do trháku v období medzi 12. až 16. kolom, keď nastrieľal 7 gólov, z toho tri Wolfsburgu. No a keďže slovenský reprezentant v nasledujúcom zápase neskóroval, na zimnú prestávku odchádzal s 13 zásahmi. Sériu 5 zápasov a 7 gólov si zopakoval medzi 21. a 25. kolom* Zaujímavosťou je, že v tejto časti sezóny strieľali góly Norimbergu len Slováci <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za Norimberg dali v 5 kolách góly iba Slováci, Vittek ohraničil Mintála | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/za-norimberg-dali-v-5-kolach-goly-iba-slovaci-vittek-ohranicil-mintala/ | dátum vydania = 7. 3. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v poslednom kole 24. gól sezóny, zároveň stý v najvyšších súťažiach* [[1. FSV Mainz 05]] z penalty [https://sport.aktuality.sk/c/446529/pred-15-rokmi-sa-norimbersky-fantom-marek-mintal-stal-kralom-strelcov-nemeckej-bundesligy/] [[Roy Makaay]] [[FC Bayern Mníchov]] 22 gólov* Byť najlepším strelcom v 1. aj v 2. lige dokázal pred Mintálom len [[Rudi Völler]]* 24 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Mintál dostal maketu kanóna | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112469-kanonier-mintal-dostal-maketu-kanona/ | dátum vydania = 22. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Zlatá kopačka 2004/2005]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka: Mintál je stále druhý | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112443-zlata-kopacka-mintal-je-stale-druhy/ | dátum vydania = 25. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 3. miesto za [[Thierry Henry]] [[Diego Forlán]], [[Samuel Eto’o]], [[Cristiano Lucarelli]]* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka pre Henryho a Forlana, Mintál tretí | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlata-kopacka-pre-henryho-a-forlana-mintal-treti/ | dátum vydania = 30. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Objav sezóny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál je podľa hráčov Objav sezóny bundesligy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-je-podla-hracov-objav-sezony-bundesligy/ | dátum vydania = 7. 6. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2. najlepší legionár za [[Brazília|Brazílčanom]] Marcelinhom z [[Hertha Berlín|Herthy Berlín]]* Mintálove individuálne úspechy sa odzrkadlili aj vo výsledkoch ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2005]], v ktorej obsadil tretie miesto za [[tenis]]tom [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a [[vodný slalom|vodnou slalomárkou]] [[Elena Kaliská|Elenou Kaliskou]]. Stal sa tak po [[Peter Dubovský|Petrovi Dubovskom]] len druhým a zatiaľ aj posledným futbalistom na stupienku víťazov v ankete <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najlepší 2005: Hrbatý a tenisti | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79672-najlepsi-2005-hrbaty-a-tenisti/ | dátum vydania = 17. 12. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Nemecký pohár 2007 - gól vo finále proti majstrovskému tímu [[VfB Stuttgart]] (3:2 pp) vyrovnal v 29. minúte stav na 1:1, nedohral v 33. minúte po likvidačnom zákroku Fernanda Meiru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál: Smutný hrdina finále Nemeckého pohára | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-smutny-hrdina-finale-nemeckeho-pohara/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Vďaka pohárovému triumfu hral Norimberg [[Pohár UEFA]] 2007/08 2. v skupine za [[Everton FC|Evertonom]], Mintálove góly proti [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál zariadil skvelý obrat Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94974-mintal-zariadil-skvely-obrat-norimbergu/ | dátum vydania = 5. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, AE Larisa (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> poslali Norimberg medzi 32 najlepších mužstiev súťaže, ale v dueloch o postup do osemfinále s [[SL Benfica|Benficou]] chýbali Mintál aj Vittek* [https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121627-nastupia-vittek-a-mintal-uz-proti-benfike/ Nastúpia Vittek a Mintál už proti Benfike?] Po 4 sezónach zostup, 2008/09 najlepší strelec 16 gólov* [https://sportnet.sme.sk/spravy/fantom-mintal-vystrielal-norimbergu-postup/] [[FC Hansa Rostock]] 2011/12, 2012/13 rezerva Norimbergu Marek Mintál je dvojnásobným víťazom ankety [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], v ktorej triumfoval v rokoch [[Futbalista roka 2004 (Slovensko)|2004]] a [[Futbalista roka 2005 (Slovensko)|2005]], v roku [[Futbalista roka 2003 (Slovensko)|2003]] bol tretí* Pri príležitosti 20 rokov ligy bol vyhlásený za najlepšieho hráča dvadsaťročia a zaradili ho tiež do najlepšej jedenástky dvadsaťročia <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov slovenskej ligy – najlepší Marek Mintál | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/20-rokov-slovenskej-ligy-najlepsi-marek-mintal/1724/ | dátum vydania = 7. 7. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Debutoval [[6. február]]a [[2002]] v [[Teherán]]e proti {{IRN|f|0|Iránu}}, na víťazstve 3:2 sa podieľal premiérovým gólom v reprezentácii. V kvalifikácii o postup na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] Slovensko obsadilo vo svojej skupine druhé miesto za {{PRT|f|0|Portugalskom}} a vybojovalo si účasť v baráži. Mintál patril k oporám úspešného tímu, v kvalifikácii odohral 10 zápasov/3 góly*, ale v barážovom dvojzápase s {{ESP|f|0|Španielskom}} (1:5, 1:1) absentoval pre zranenie. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácii ME 2008]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom mužstva, dvakrát skóroval proti {{CYP|f|0|Cypru}} (6:1), štyri góly strelil v dvoch zápasoch s {{WAL|f|0|Walesom}}* V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii MS 2010]] odohral úvodné dva zápasy proti {{NIR|f|0|Severnému Írsku}} (2:1) a {{SMR|f|0|San Marínu}} (3:1), no po prehre 0:4 v prípravnom stretnutí s {{ENG|f|0|Anglickom}} sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Mintál končí v reprezentácii | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-konci-v-reprezentacii/ | dátum vydania = 29. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * s bilanciou 47 zápasov, 14 gólov. {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za MŠK Žilina (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1999||rowspan="2"|skupina||{{DNK}} Herfølge BK||<center>2:0||<center>2 |- |{{FRA}} FC Metz||<center>2:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Norimberg (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2007/2008||rowspan="2"|skupina||{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]||<center>2:1||<center>2 |- |{{GRC}} AE Larisa||<center>3:1||<center>1 |} == Anton Moravčík== S futbalom začínal v Hlohovci, počas učňovských rokov hral v ŠK Baťovany, najskôr v doraste, majster Ponitria**19 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dorast ŠK Baťovany | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1947 | mesiac = november | ročník = | číslo = 167 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> potom v A-mužstve v divízii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = História futbalu v Baťovanoch a Partizánskom | periodikum = TEMPO | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = júl | ročník = LXXVI | číslo = 24 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1949 sa stal hráčom [[MŠK Žilina|Sloveny Žilina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príprava Sloveny Žilina na ligu | periodikum = Cieľ | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = február | ročník = III. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 9. októbra 1949 proti [[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]], pri svojej premiére príjemne prekvapil, pri vysokom víťazstve 6 : 1 padli tri góly po jeho akciách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovena Žilina - Židenice 6:1 (3:1) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvé dva góly strelil vo svojom treťom ligovom zápase mužstvu [[FC Spartak Trnava|Kovosmalt Trnava]] (4 : 1), prvý umiestnenou strelou, druhý z ťažkého uhla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sokol Slovena Žilina - Sokol Kovosmalt Trnava 4:1 (1:0) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 289 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V Žiline odohral počas štyroch sezón 69 zápasov, strelil 25 gólov. V rokoch 1953 – 1954 bol počas voječiny členom armádneho klubu [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]]. V roku 1953 získali „vojaci“ svoj prvý majstrovský titul, Moravčík si zahral po boku legiend česko-slovenského futbalu ako boli Ladislav Novák, Svatopluk Pluskal či [[Josef Masopust]]. V poslednom kole strelil päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ÚDA Praha – TJ Lokomotíva Košice 7:0 (2:0) | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1953/zapas/uda-praha-tj-lokomotiva-kosice/14766 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1954 bol s 8 gólmi najlepší strelec mužstva. [[ŠK Slovan Bratislava]] dvakrát [[Česko-slovenský pohár vo futbale]], Dukla a [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]** Európsky pohár majstrov, Pohár víťazov pohárov UEFA Tottenham Hotspur FC Prague Sydney**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík už na ceste | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = december | ročník = XIII. | číslo = 308 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> tréner Štefan Čambal, Slovan na zájazde gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Žiadal isi Schrojfa a Jokla. So Slovanom v Austrálii | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1966 | mesiac = január | ročník = XX. | číslo = 20 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1956 {{HUN|f|0|Maďarsko}} 4 : 2,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedeľa veľkého triumfu československého futbalu | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 59 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} 1 : 0 Maracana <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelý začiatok v Južnej Amerike | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = august | ročník = IV. | číslo = 92 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tlieskali mu na Maracane | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1957 | mesiac = máj | ročník = II. | číslo = 19 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pepek bol prvý | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = február | ročník = IL. | číslo = 45 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1957 najlepší strelec repre 4 góly/5 z**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bilancia nie zlá... Ako strieľali | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 153-154 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Bol v príprave na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]], zranil sa, 18. háč Kraus alebo Moravčík? <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Plzne po Halmstad. Prípravy v znamení zranení | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = máj | ročník = VII. | číslo = 60 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Medzinárodný pohár dr. Geröa <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedocenená trofej čs. futbalu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 53 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Pohár národov [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]] semifinále {{URS|f|0|Sovietsky zväz}} 0:3 posledný zápas**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalový vrchol pre nás nedostupný? SSSR-ČSR 3:0 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = júl | ročník = VIII. | číslo = 81 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Anton Moravčík vynikal rýchlosťou, výbornou technikou v pohybe a pohotovou strelou. S futbalom začínal v [[Hlohovec|Hlohovci]], kde sa s rodičmi presídlil po [[Okupácia južného Slovenska|obsadení Komárna maďarskými vojskami]]. Ako 17-ročný hral divíznu súťaž hral v [[Partizánske|Partizánskom]], tu si ho vyhliadla prvoligová [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]]. V jej drese debutoval v [[československá futbalová liga]] ešte v dorasteneckom veku* V roku 1953 narukoval do mužstva ÚDA Praha, v tom roku sa hrala len jednokolová súťaž a armádny klub, neskôr známy pod názvom [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] získal svoj prvý majstrovský titul. Moravčík k prvenstvu prispel *, v poslednom zápase dal päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7:0). V nasledujúcej sezóne bol Moravčík s ôsmimi gólmi najlepším strelcom vojakov. V roku 1956 prišiel do [[ŠK Slovan Bratislava]], kde prevzal úlohu kanoniera po [[Emil Pažický|Emilovi Pažickom]]. Prvý gól v belasom drese strelil vo svojom druhom zápase práve proti Žiline* 4x naj. strelec, 6 hetrikov - stý gól [[AC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] (4:0), prvý bombou po odrazenej lopte, druhý z otočky z 13 m, tretí hlavou**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dosť pohodlné víťazstvo | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1961 | mesiac = november | ročník = IX. | číslo = 224 | strany = 1,2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 3x vicemajster, 2x Čs. pohár S druhým a tretím ročníkom Čs. pohára sa spája kuriózna situácia, keď obidva vyhral [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a to v priebehu dvoch týždňov. Vo finále II. ročníka v decembri 1962 remizoval Slovan s Duklou Praha 1:1 a opakovaný zápas sa hral pre nedostatok termínov až 17. júna 1963 v [[Brno|Brne]] s výsledkom 4:1, dva góly**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čs. pohár do vitríny Slovana | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = júl | ročník = XI. | číslo = 142 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Už o týždeň neskôr sa hralo prvé finále III. ročníka [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]-Slovan Bratislava (0:0), v odvete 31. júla 1963 „belasí“ deklasovali svojho súpera 9:0.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan - Dynamo 9:0 (3:0). Finále Čs. pohára vo futbale | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = august | ročník = XI. | číslo = 152 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] ako prvý čs. klub, 1955 [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]* === Repre === {{TCH|f|0|Československo}} reprezentoval 25×, strelil 10 gólov. V reprezentácii debutoval 11. mája 1952 v [[Bukurešť|Bukurešti]] proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (1:3), často bol jediným Slovákom v národnom mužstve. Moravčík zažiaril v roku [[1956]], keď sa výrazne podieľal na dvoch slávnych víťazstvách góly {{HUN|f|0|Maďarsku}} (4:2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a {{BRA|f|0|Brazílii}} (1:0) na posvätnej pôde [[Estádio do Maracanã|štadióna Maracaná]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||rowspan="2"|20. 5. 1956||rowspan="2"|[[Budapešť]]||rowspan="2"|{{HUN|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:2||rowspan="2"|{{gól|27}}<br/> {{gól|55}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>2. |- |<center>3.||5. 8. 1956||[[Rio de Janeiro]]||{{BRA|f|1}}||<center>1:0||{{gól|53}}||priateľský |- |<center>4.||12. 8. 1956||[[Montevideo]]||{{URY|f|1}}||<center>1:2|||{{gól|76}}||priateľský |- |<center>5.||rowspan="2"|13. 10. 1957||rowspan="2"|[[Viedeň]]||rowspan="2"|{{AUT|f|1}}||rowspan="2"|<center>2:2||rowspan="2"|{{gól|5}} <br/> {{gól|7}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>6. |- |<center>7.||27. 10. 1957||[[Lipsko]]||{{DDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]]||<center>4:1||{{gól|23}}||priateľský |- |<center>8.||13. 12. 1957||[[Káhira]]||{{EGY|f|1}}||<center>2:1||{{gól|84}}||priateľský |- |<center>9.||20. 9. 1958||[[Bratislava]]||{{CHE|f|1}}||<center>2:1||{{gól|49}}||Medzinárodný pohár |- |<center>10.||1. 5. 1960||[[Praha]]||{{AUT|f|1}}||<center>4:0||{{gól|26}}||priateľský |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- |rowspan="2"|<center>EPM||rowspan="2"|<center>1956/1957||predkolo||{{POL}} [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]||<center>4:0||<center>1 |- |1. kolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>1:0||<center>1 |- |rowspan="5"|<center>PVP||rowspan="3"|<center>1962/1963||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||<center>1:1||<center>1 |- |<center>1:0||<center>1 |- |štvrťfinále||{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]||<center>2:0||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1963/1964||1. kolo||{{FIN}} HPS Helsinki||<center>8:1||<center>2 |- |2. kolo||{{WAL}} Borough United||<center>3:0||<center>1 |} === Zdroje === *''Pepek – gólostrelec'', TIP, ročník VIII., 25/1976 *''Pepek, staň si k čiare!'', Šport, ročník XXXIII., 242/1981 == Tomáš Oravec == Budúci kanonier začínal s [[atletika|atletikou]], venoval sa viacbojom. Na jeseň 1999 bol s 19 gólmi najlepším strelcom dorasteneckej ligy,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Oravec neskóroval iba v troch kolách! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = novemeber | ročník = LII. | číslo = 270 | strany = 22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zimnej príprave ho vytiahol tréner Ján Zachar do A-mužstva, v jarnej časti debutoval** Prvý ligový gól strelil v zápase s [[FK Dubnica nad Váhom]], v 89. minúte po rohovom kope [[Vladislav Zvara|Vladislava Zvaru]] hlavou rozhodol o víťazstve 3 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri body ako dar novému trénerovi | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 111 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v kariére pokračoval v [[MFK Ružomberok]], 2 góly v Prešove**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod Čebraďom sa skoro udomácnil | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 209 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**mužstvo obsadilo v sezóne 1999/2000 3. miesto v lige a vo finále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] prehralo s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] 0:1 až gólom v poslednej minúte Prvou zahraničnou zastávkou bola [[FK Viktoria Žižkov]], v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 8. februára 2002, v zápase s [[FK Teplice]] sa hneď presadil strelecky (3 : 1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov po výhře venku vede ligu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-po-vyhre-venku-vede-ligu.A020208_182635_fotbal_min | dátum vydania = 8. 2. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka v sezóne [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] siahala po titule, v poslednom kole však hrala so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a prehrala, 3. v lige**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov byl pět minut od titulu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-byl-pet-minut-od-titulu.A020510_200000_fotbal_mn | dátum vydania = 10. 5. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V nasledujúcej sezóne [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] pre zranenie absentoval celú jeseň, na jar strelil osem gólov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jarní kanonýr v zápasech na poháry nemyslí | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/jarni-kanonyr-v-zapasech-na-pohary-nemysli.A030407_210658_fotbal_ot | dátum vydania = 7. 4. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> dva z nich lídrovi tabuľky [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] (2 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pražské derby v streleckej réžii Oravca | url = https://hnonline.sk/sport/42584-prazske-derby-v-streleckej-rezii-oravca | dátum vydania = 5. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sparta na cestě za titulem klopýtla na Žižkově | url = https://www.sport.cz/clanek/moto-formule-1-sparta-na-ceste-za-titulem-klopytla-na-zizkove-7223 | dátum vydania = 3. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka znovu tretia** V ankete najlepší cudzinec sezóny obsadil druhé miesto za [[Brazília|Brazílčanom]] [[Adauto]]m zo [[SK Slavia Praha|Slavie Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec a Kisel v trojke najlepších legionárov v ČR | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-a-kisel-v-trojke-najlepsich-legionarov-v-cr/ | dátum vydania = 2. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V Žižkove pôsobil Oravec tri sezóny s bilanciou 53 zápasov a 16 gólov. Ďalšími legionárskymi zastávkami v jeho kariére boli Admira Mödling<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Oravec je v Admire strelcom - záchranárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tomas-oravec-je-v-admire-strelcom-zachranarom/ | dátum vydania = 11. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Panionios a Boavista Porto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec ´čiernym panterom´ - prestúpil do Boavisty Porto | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-ciernym-panterom-prestupil-do-boavisty-porto/ | dátum vydania = 10. 1. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Tomáš Oravec sa stal po [[Marián Zeman|Mariánovi Zemanovi]] a [[Marek Čech (1983)|Marekovi Čechovi]] tretím slovenským futbalistom v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] - 11* zápasov, 6. miesto sklamanie* https://kosice.korzar.sme.sk/c/4488367/tomasovi-oravcovi-sa-v-porte-pacilo-len-keby-ho-v-boaviste-neodnaucili-strielat-goly.html Po návrate zo zahraničia pôsobil v [[FC Petržalka|Artmedii Petržalka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec na dva roky do Artmedie Bratislava | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-na-dva-roky-do-artmedie-bratislava/ | dátum vydania = 29. 6. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] sa stal s 16 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kráľom ligových strelcov v sezóne 2006/07 Tomáš Oravec | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kralom-ligovych-strelcov-v-sezone-2006-07-tomas-oravec/ | dátum vydania = 31. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. v ďalšej sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] sa tešil z double* majstrovského titulu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Artmedia získala druhý titul, vypadol Trenčín | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110326-artmedia-ziskala-druhy-titul-vypadol-trencin/ | dátum vydania = 20. 5. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Počas sezóny [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[MŠK Žilina]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec definitívne v MŠK Žilina | url = https://www.mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-definitivne-v-MSK-Zilina-1734 | dátum vydania = 12. 3. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 2010 majster**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina opäť vládne slovenskému futbalu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-opat-vladne-slovenskemu-futbalu-2/ | dátum vydania = 10. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov UEFA]] v play-off vyradili Spartu Praha (2 : 0, 1 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = LM: Žilina vyhrala nad Spartou 2:0 a je blízko k hlavnej súťaži | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/111773-lm-zilina-vyhrala-nad-spartou-20-a-je-blizko-k-hlavnej-sutazi/ | dátum vydania = 29. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenský kat Sparty: Ztratit se dá všechno, ale my už to pustit nesmíme | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/slovensky-kat-sparty-ztratit-se-da-vsechno-ale-my-uz-to-pustit-nesmime.A100818_022542_fot_pohary_pes | dátum vydania = 18. 8. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v skupine [[Chelsea FC]], [[Olympique Marseille]], [[FK Spartak Moskva]] bez bodu, Oravec bol autorom prvého gólu „šošonov“ v elitnej súťaži**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec: Gól ma potešil, no my sme hlavne radi, že sme ich nedostali viac | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/90403-oravec-gol-ma-potesil-no-my-sme-hlavne-radi-ze-sme-ich-nedostali-viac/ | dátum vydania = 16. 9. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2010 najlepší strelec s 10 gólmi**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec najlepším kanonierom jesennej časti CL | url = https://mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-najlepsim-kanonierom-jesennej-casti-CL-2378 | dátum vydania = 29. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Stý gól: [[FK Senica]] 1 : 2, koniec série 25 zápasov bez prehry**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senica zrušila sériu žilinských futbalistov bez prehry, vyhrala 2:1 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/senica-zrusila-seriu-zilinskych-futbalistov-bez-prehry-vyhrala-21/ | dátum vydania = 19. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>** Čína**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Oravec odchádza zo Žiliny. Bude hrávať v Číne | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110792-kanonier-oravec-odchadza-zo-ziliny-bude-hravat-v-cine/ | dátum vydania = 2. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**11/3**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-cine-utocnik-oravec-vynikal-ale-musel-odist/ | dátum vydania = 27. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2011 [[FC Spartak Trnava]]** 14/3, gól v premiére Senici**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gólová premiéra Oravca na tri body nestačila | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/2844-golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/ | dátum vydania = 13. 8. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = trnavskyhlas.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**Enosis Neon Paralimni === Reprezentačná kariéra === [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U-21]] dva góly Macedónsku (2 : 0) v kvalifikácii ME 2002**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prvá vážna skúška na výbornú | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 203 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 15. augusta 2001 v Bratislave s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4), napriek prehre vydarený debut: dva góly v priebehu dvoch minút, oba hlavou, 18. min. po rohovom kope [[Vratislav Greško|Vratislava Greška]], 19. min. po centri [[Miroslav Karhan|Miroslava Karhana]]* V dejinách slovenského futbalu nájdeme len päť futbalistov, ktorí dokázali zaznamenať v reprezentačnej premiére viac ako jeden gól. Po [[Gejza Šimanský]], Ivan Mráz a František Karkó + [[Filip Šebo]] [https://futbalsfz.sk/sr-a-rekordy-a-zaujimavosti-vydarene-golove-debuty-vynimocny-hetrik-seba/ SR A – rekordy a zaujímavosti: Vydarené gólové debuty, výnimočný hetrik Šeba] == Tomáš Medveď == S futbalom začínal v [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]], pokračoval v mladšom doraste [[VSS Košice]], v roku 1989 sa stal v tejto kategórii majstrom Slovenska, vo finále o titul majstra Česko-Slovenska prehrali s [[FC Baník Ostrava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ostravský príklad hodný nasledovania | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = august | ročník = XXIII. | číslo = 33 | strany = 20,21 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Mal necelých 17 rokov, keď debutoval v A-mužstve „strojárov“ v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]], tréner [[Andrej Daňko]] mu dal šancu v októbri 1990 v zápase so Spojmi Bratislava (1 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poštárske k.o. košickým VSS | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = október | ročník = XLIV. | číslo = 248 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho kariéra pokračovala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]], najskôr v doraste, v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1992/1993|1992/93]] bol už stabilným hráčom A-mužstva a streleckým objavom roka. Spolu s Ľubomírom Faktorom boli najlepší strelci Dukly, zaujímavosťou bolo, že všetkých osem gólov strelil na domácom ihrisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trhač domácej siete. Predstavujeme nových prvoligistov: Dukla Banská Bystrica, druhé mužstvo I. SNFL | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 149 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dukla obsadila 2. miesto a stala sa účastníkom prvého ročníka samostatnej [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1. slovenskej ligy 1993/94]]. V lige debutoval 14. augusta 1993 v 1. kole proti Lokomotíve Košice (0 : 0), prvý gól strelil 21. augusta 1993 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1 : 3). V polovici sezóny prestúpil do Interu Bratislava, kde mal nahradiť kanoniera [[Ľubomír Luhový|Ľubomíra Luhového]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Na Pasienkoch sa mi páči“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = január | ročník = XLVIII. | číslo = 7 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól v žlto-čiernom drese strelil v 18. kole proti [[1. FC Košice]] (5 : 0). Inter obsadil v lige 2. miesto, v roku 1995 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]] aj s Medveďom v zostave po víťazstve 3 : 2 nad majstrovským Slovanom Medveď dal prvý gól v 7. minúte.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trofej koncentrovanejšiemu a bojovnejšiemu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | december | ročník = IL. | číslo = 586 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** PVP FC Valetta [[Real Zaragoza]] V polovici sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] prestúpil do klubu [[1. FC Košice]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Návrat stratených synov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = január | ročník = L. | číslo = 3 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, kde odohral v jarnej časti 12 zápasov, skóroval raz v poslednom kole proti Banskej Bystrici. Na jeseň 1996 hosťoval v českom druholigovom klube Svit Zlín, na jar 1997 bol už hráčom [[ŠK Futura Humenné|Chemlonu Humenné]]. S ôsmimi gólmi bol najlepší strelec mužstva, v zápase s Duklou Banská Bystrica dosiahol hetrik pri prehre 3 : 6,**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dva góly za víťazstvo! Nezvyčajný primát | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 58 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Sezónu [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] začal na hosťovaní v Lokomotíve Košice, v piatich zápasoch stihol streliť dva góly proti [[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]] (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď už splnil štvrtinu z kvóty | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 190 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V septembri 1997 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Slovana, Malatinský pod Urpín | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = september | ročník = LI. | číslo = 211 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> pri premiére v novom drese dvakrát skóroval proti [[MŠK Žilina]] (4 : 0), s 8 gólmi sa stal najlepším strelcom belasých v sezóne. V sezóne [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa Slovan posilnil, do mužstva prišli reprezentanti [[Tibor Jančula]] a [[Jozef Majoroš]], Medveď odohral len tri zápasy titul** prejavila o jeho služby záujem [[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]] Weiss** [[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] 14 gólov, tretí najlepší kanonier ligy** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 115 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V januári 2000 bol na skúške v tureckom Bursaspore, v lete vo francúzskom klube [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], nakoniec podpísal zmluvu s nemeckým SSV Ulm.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Ulmu | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = júl | ročník = LIV. | číslo = 165 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 2000/01 odohral v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] 23 zápasov, dal jeden gól, hneď v 1. kole proti MSV Duisburg (2 : 1), skóroval aj v [[DFB-Pokal|Nemeckom pohári]] proti [[FC Rot-Weiß Erfurt|RW Erfurt]] (2 : 0). návrat do Artmedie, 2002/03 - 2. v lige [[Pohár UEFA]], v poslednom kole Dubnica 1:0 gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petržalka vybojovala pohárovú miestenku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrzalka-vybojovala-poharovu-miestenku/?page=5 | dátum vydania = 18. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**[https://hnonline.sk/sport/18434-branu-do-poharovej-europy-si-otvorila-petrzalka Bránu do pohárovej Európy si otvorila Petržalka] [[Fehérvár FC|Videoton]], Lombard Pápa - 18 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko - I. liga - Medveď kráľom strelcov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/madarsko-i-liga-medved-kralom-strelcov/ | dátum vydania = 26. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 4 góly Vasasu 6:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď kraľuje kanonierom v Maďarsku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112438-medved-kraluje-kanonierom-v-madarsku/ | dátum vydania = 19. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112445-medved-je-lidrom-strelcov-madarskej-ligy/ Medveď je lídrom strelcov maďarskej ligy]* najlepší legionár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď najlepším legionárom z krajín EÚ v Maďarsku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medved-najlepsim-legionarom-z-krajin-eu-v-madarsku/ | dátum vydania = 24. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> prvý Slovák v čínskej lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď čaká na štyri platy z Číny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/93236-medved-caka-na-styri-platy-z-ciny/ | dátum vydania = 30. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V slov. lige obliekal dresy 8 klubov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110256-rekordy-a-rarity-slovenskej-futbalovej-ligy/ | dátum vydania = 22. 2. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* stý gól za [[FK Dukla Banská Bystrica]] proti [[AS Trenčín]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trenčania opäť s prázdnymi rukami, na prvú osmičku strácajú osem bodov | url = https://mytrencin.sme.sk/c/4780690/trencania-opat-s-prazdnymi-rukami-na-prvu-osmicku-stracaju-osem-bodov.html | dátum vydania = 18. 10. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Po skončení kariéry tréner [https://sport.aktuality.sk/c/179953/petrzalsky-futbal-opat-dycha/] a funkcionár, člen VV SFZ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konferencia SFZ – Za zástupcu hráčov do VV SFZ zvolili Tomáša Medveďa | url = https://futbalsfz.sk/konferencia-sfz-za-zastupcu-hracov-do-vv-sfz-zvolili-tomasa-medveda/ | dátum vydania = 28. 2. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, riaditeľ KLK <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Medveď sa stal riaditeľom Klubu ligových kanonierov | url = https://sport.aktuality.sk/c/348283/tomas-medved-sa-stal-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov/ | dátum vydania = 26. 7. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Tomáš Medveď bol viakrát v širšom výbere mládežníckych reprezentácií Česko-Slovenska. Reprezentoval mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]], 16. novembra 1993 nastúpil v [[Nováky|Novákoch]] v prvom oficiálnom zápase „dvadsaťjednotky“ proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovinsku U21]] (5 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď naostro – tak s ostrými! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 268 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 19. apríla 1994 v [[Myjava|Myjave]] strelil gól reprezentácii Chorvátska do 21 rokov (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Po Slovincoch na lopatkách aj Chorváti | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = november | ročník = XLVIII. | číslo = 90 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 bol vo Výbere slovenskej ligy, ktorý remizoval 2 : 2 s [[Olympique Marseille]], v zápase striedal v 82. minúte [[Igor Bališ|Igora Bališa]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympique Marseille – Výber slovenskej ligy 2:2 (0:1) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = august | ročník = XLVIII. | číslo = 167 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> == Tibor Mičinec == {{Infobox futbalista |meno = Tibor Mičinec |foto = Tibor_Mičinec_2013.JPG |prezývka = ''Barón'' |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1958|10|10}} |rodné mesto = [[Kremnica]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |pozícia = útočník |roky = 1974-1978<br/>1978-79<br /> 1979-80<br/>1980-86, 1992 <br /> 1987-1989 <br />1989-1991 <br />1991<br />1994-1995 <br />1995-1996 |kluby = [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská N.Ves]] <br/> VTJ Písek <br/> VTJ Tábor <br/>[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] <br /> [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] <br />[[Omonia Nikózia]] <br />[[CD Logroñés]] <br />[[ŠVARC Benešov]]<br />[[Svit Zlín]] |zápasy(góly) = <br/><br /><br/>154{{0}}(52)<br />{{0}}74{{0}}(28)<br />{{0}}50{{0}}(20)<br />{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}22{{0}}{{0}}(5)<br />{{0}}16{{0}}{{0}}(0) |národné mužstvo = {{CSK|f|1}} |reprezentačné roky = 1984-1987 |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1) }} S futbalom začínal ako žiak v Žiari nad Hronom, [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskú národnú ligu]] hral za [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská Nová Ves]], kde ho trénoval legendárny prešovský kanonier [[Ladislav Pavlovič]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Znova medzi ligovou elitou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1977 | mesiac = jún | ročník = XXX. | číslo = 151 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas vojenčiny pôsobil najskôr v mužstve VTJ Písek, po roku vo VTJ Tábor v Českej národnej lige, kde si ho vyhliadli pozorovatelia Bohemiansu Praha,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zatiaľ zakríknutý dobrák... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = máj | ročník = XII. | číslo = 37 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> klubu ktorý patril v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]] k špičke [[česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. Mičinec debutoval v lige 27. augusta 1980 proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (1 : 2), prvé dva ligové góly strelil v 5. kole v zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Norma chlapcov od Botiča | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = september | ročník = XXXII. | číslo = 218 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď vo svojej prvej sezóne bol s 10 gólmi najlepším strelcom Bohemiansu, skóroval aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Ipswich Town FC|Ipswichu Town]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mičinec sa mohol presláviť... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = jún | ročník = XXII. | číslo = 263 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians obsadil v tabuľke tretie miesto, v nasledujúcej sezóne obhájil bronzovú priečku a v sezóne 1982/83 získal historický majstrovský titul,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bohemians poprvé mistrem | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/13/8.png | dátum vydania = 13. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> čo je dodnes najväčší úspech klubu. Mužstvo hralo atraktívny útočný futbal,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ve znamení klokana | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/21/8.png | dátum vydania = 21. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> na domácom ihrisku rozdávali súperom nádielky, jediné zaváhanie so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 2) ukončilo sériu 39 zápasov bez prehry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Překvapení ve Vršovicích | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/3/14/8.png | dátum vydania = 14. 3. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Mičinec odohral v majstrovskej sezóne pre zranenie len 12 zápasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predsatvujeme nového majstra ČSSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 144 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „Klokanom“ sa darilo aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď sa bez prehry prebojoval až do semifinále. Postupne vyradili Admiru Wacker Viedeň, [[AS Saint-Étienne]] - Mičinec dal gól v jednom z najkrajších zápasov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Francouzi odjíždí z Ďolíčku s prázdnou | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/2-kolo-doma | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Klokani ďalej, Baník dofáral | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1982 | mesiac = november | ročník = XXXVI. | číslo = 262 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Servette FC|Servette Ženeva]] a [[Dundee United FC|Dundee United]]. V dvojzápase o postup do finále bol neskorší víťaz pohára [[RSC Anderlecht|Anderlecht Brusel]] (0:1, 1:3) nad ich sily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zázrak se nekonal, Bohemka skončila v semifinále Poháru UEFA | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/semifinale-venku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1984/85 vyradili v Pohári UEFA slávny [[Ajax Amsterdam]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Před 25 lety jsme vyřadili Ajax Amsterdam | url = https://www.bohemians.cz/clanek/9834/pred-25-lety-jsme-vyradili-ajax-amsterdam | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bohemians.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> s vychádzajúcimi hviezdami [[Marco van Basten]], [[Frank Rijkaard]], [[Ronald Koeman]], v 3. kole vypadli s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]]. Ďalší titul mohol Bohemians získať v sezóne 1984/85. Po jeseni bol prvý,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prim hráli Bohemians | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/11/8.png | dátum vydania = 11. 12. 1984 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v 20. kole viedol tabuľku s náskokom 5 bodov, dve kolá pred koncom bol stále v čele. V poslednom zápase hostila ''Bohemka'' [[FC Spartak Trnava|Trnavu]] a keďže [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] prehrala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stačilo im remizovať. V nervóznom zápase boli štyria hráči vylúčení, Mičinec za vzájomné okopávanie spolu s Trnavčanom Ekhardtom. Bohemians napriek veľkej prevahe nedokázal streliť gól, prehral 0:1 a skončil druhý za Spartou len o skóre <ref>.{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dramatický, ale nepěkný závěr nejvyšší soutěže v kopané. Sparta titul obhájila. Drtivá převaha Bohemians bez efektu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/20/8.png | dátum vydania = 20. 6. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V polovici sezóny 1986/87 prestúpil Mičinec do [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], jeho prestup bol udalosťou číslo 1 na česko-slovenskej ligovej scéne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = DAC Dunajská Streda: S Mičincom v útoku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = marec | ročník = XIX. | číslo = 10 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď v prvom zápase skóroval v 1. minúte proti RH Cheb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MÔJ NAJ GÓL ZA DAC: TIBOR MIČINEC | url = https://www.dac1904.sk/sk/clanek.asp?id=Moj-NAJ-gol-za-DAC-Tibor-Micinec-5228 | dátum vydania = 20. 5. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ =dac1904.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V mužstve zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pôsobil dve a pol sezóny, dvakrát bol najlepším strelcom klubu v sezónach, v ktorých obsadili 4. resp. 3. miesto v tabuľke. V roku [[1987]] vyhrali [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] i [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] bez toho, že by vo finálových zápasoch dali gól. Vo finálových zápasoch s [[FC Nitra|Plastikou Nitra]] resp. Spartou Praha boli úspešnejší v [[penaltový rozstrel|penaltových roszstreloch]]. Najmä víťazstvo nad favorizovanou Spartou vo finále v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] bolo senzáciou. Sparta mala mužstvo plné reprezentantov, zápas bez gólov mal veľmi dobrú úroveň najmä v predĺžení, bombu Mičinca vyrazil brankár Stejskal, v penaltovom rozstrele Mičinec nezaváhal, naopak Sparťania zlyhali, o triumfe DAC rozhodol [[Peter Fieber]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čs. pohár na Žitný ostrov | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/6/22/8.png | dátum vydania = 22. 6. 1987 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladká odmena za peknú sezónu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = jún | ročník = XIX. | číslo = 26 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vrcholom boli zápasy Pohára UEFA s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], vonku 1:3 Mičinec prihral na gól Szabanovi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda promarněných šancí. Pohár UEFA: Bayern Mnichov-DAC Dunajská Streda 3:1 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/27/8.png | dátum vydania = 27. 10. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> doma za stavu 0:2 prestrelil bránu** [http://www.fcdac1904.com/Archiv/1988_89/88_89_UEFA_2.kolo1_Bayern-DAC.htm] [[La Liga]] CD Logroñés 1 zápas proti [[Real Sociedad]] 15. 12. 1991, v [[Copa del Rey|Španielskom pohári]] 1 gól <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nikdy viac do Španielska! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 4 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>[https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=513953] [[AC Omonia]] 20 gólov, P-UEFA vyradili Slaviu Sofia 2 góly Bohemka stý gól proti Unionu Cheb, Benešovu vystrieľal postup do 1. ligy, najlepší strelec II. ligy (18 gólov)* === Reprezentačná kariéra === {{TCH|f|0|Česko-slovensko}} reprezentoval v siedmich zápasoch, debutoval 7. apríla 1984 vo [[Verona|Verone]] v priateľskom stretnutí s {{ITA|f|0|Talianskom}} (1 : 1). V neúspešnej kvalifikácii MS 1986 nastúpil päťkrát, pri víťazstve 2 : 1 nad {{SWE|f|0|Švédskom}} padli obidva góly po jeho akciách. V 41. minúte sa vtipne uvoľnil a polovysoká lopta, po súboji pred bránou súpera si Švédi dali vlastný gól. V 68. minúte Mičincovu strelu z voleja vyrazil brankár Ravelli a Vízek hlavičkou strelil víťazný gól* [https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/17/8.png Vítězství nad silným soupeřem]. Jediný gól strelil 27. októbra 1987 v [[Bratislava|Bratislave]] proti {{POL|f|0|Poľsku}} (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Orlica odletela bez koristi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = november | ročník = XIX. | číslo = 45 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V 12. minúte striedal Zdeňka Nehodu, pre ktorého to bol rekordný 90. štart a rozlúčkový zápas v reprezentácii. V 47. minúte zvýšil na 2:1 hlavou po centri Levého === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Bohemians Praha (7) |- |rowspan="5"|<center>Pohár UEFA||<center>1980/1981||2. kolo||{{ENG}} [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]||<center>2:0||<center>1 |- |<center>1982/1983||2. kolo||{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||<center>4:0||<center>1 |- |<center>1984/1985||1. kolo||{{CYP}} Apollon Limassol||<center>6:1||<center>3 |- |rowspan="2"|<center>1985/1986||1. kolo||{{HUN}} [[Győri ETO FC|Rába ETO Győr ]]||<center>4:1||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[1. FC Köln]]||<center>2:4||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za DAC Dunajská Streda (4) |- |rowspan="2"|<center>PVP||rowspan="2"|<center>1987/1988||predkolo||{{CYP}} AEL Limassol||<center>5:1||<center>2 |- |1. kolo||{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>Pohár UEFA||<center>1988/1989||1. kolo||{{SWE}} Östers IF||<center>6:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>1990/1991||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{BGR}} Slavia Sofia||<center>1:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |} == Jozef Kožlej == Rodák zo [[Stropkov]]a prišiel v roku 1989 do dorastu [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Ako 17-ročný debutoval v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 3. marca 1991 proti Bohemiansu Praha, prvý gól strelil 9. júna 1991 Spartaku Hradec Králové, prispel ním k vysokému víťazstvu 5:0. S Prešovom získal svoju prvú trofej, [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] 1992, vo finále vyhrali nad [[FK Lokomotíva Košice]] 2:0<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na prešovskú nôtu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = máj | ročník = XLVI. | číslo = 112 | strany = 1,8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, finále Sparta<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prešov – Sparta 1:2 (0:1). Česko-slovenský pohár do Prahy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 133 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V sezóne 1992/93 zaznamenal svoj prvý hetrik proti [[FC Spartak Trnava|Spartaku Trnava]] (7:1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Raz to muselo prísť! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = október | ročník = XLVI. | číslo = 254 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> na jar hral už za [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sparta rýchlejšia ako Dortmund | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = február | ročník = XLVII. | číslo = 26 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól 10. apríla 1993 Interu (3 : 1)** s ktorou vyhral posledný federálny titul aj [[Pohár FAČR|Český pohár]], vo finále posledného ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] však prehrala Sparta nečakane vysoko 1:5 s [[1. FC Košice]]. Ďalšie dva majstrovské tituly získal už v samostatnej [[1. česká futbalová liga|českej lige]]**1994, v poslednom kole dva góly Chebu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Veľkolepé oslavy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 134 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1994/95 obliekol dresy troch mužstiev, perličkou je, že v troch kolách za sebou hral vždy v inom klube. Sparta ho vymenila za Lokvenca do Hradca Králové, kde odohral jediný zápas, v ďalšom kole už nastúpil za [[FK Viktoria Žižkov|Viktoriu Žižkov]]*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V troch kolách za tri kluby? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> - finalista pohára 1995*, 1994 so Spartou finále* V sezóne 1996/97 sa vrátil do [[Niké liga|slovenskej ligy]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najvyššie ciele vicemajstra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 148 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v [[1. FC Košice]] získal majstrovský titul, keď z ligového trónu zosadili po trojročnej nadvláde Slovan. Svoju dominanciu nad belasými potvrdili aj vysokým víťazstvom 5:0 v [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenskom Superpohári]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 4 góly Prešovu (5 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri góly Jozefa Kožleja | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 102 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Kožlej sa stal s 22 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Košičania si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] v sezóne 1997/98, [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do odvety aj s nádejou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 187 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v skupine [[Manchester United]], [[Juventus FC|Juventus Turín]], [[Feyenoord Rotterdam]] bez bodu* Obhájili titul, vo finále Slovenského pohára i Superpohára prehrali s Trnavou* Na jar 1999 pôsobil v 2. bundeslige v klube [[Greuther Fürth|SpVgg Greuther Fürth]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej na hosťovanie do Nemecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = december | ročník = LII. | číslo = 301 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> odkiaľ sa vrátil do Košíc. Od sezóny 2000/01 pôsobil šesť a pol sezóny na Cypre, v troch kluboch* Olympiakos Nikózia 2. miesto v lige, vybojoval účasť v Pohári UEFA po 24 rokoch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jozef Kožlej vybojoval pre Olympiakos Nikózia účasť v pohárovej Európe po 24 rokoch! | url = https://korzar.sme.sk/c/4697771/jozef-kozlej-vybojoval-pre-olympiakos-nikozia-ucast-v-poharovej-europe-po-24-rokoch.html | dátum vydania = 15. 5. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Kožlej 15 gólov najlepší strelec mužstva a 4. v lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyprus, 2000-01 | url = https://top15goalscorers.blogspot.com/2014/12/cyprus-2000-01.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = top15goalscorers.blogspot.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vyradili prekvapujúco maďarský Dunaferr Kožlej dva góly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = J. Kožlej sa v strašných podmienkach na futbal blysol excelentnou hlavičkou pod brvno | url = https://korzar.sme.sk/c/4688114/j-kozlej-sa-v-strasnych-podmienkach-na-futbal-blysol-excelentnou-hlavickou-pod-brvno.html | dátum vydania = 11. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal: Kožlej pomohol Nikózii k postupu do 1. kola Pohára UEFA | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kozlej-pomohol-nikozii-k-postupu-do-1-kola-pohara-uefa/ | dátum vydania = 24. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2001/02 dal 20 gólov, kolo pred koncom hetrik Doxa 5:1 najlepší strelec <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = "Cyperčan" J. Kožlej dosiahol hetrik, stále vedie v tabuľke strelcov | url = https://korzar.sme.sk/c/4659965/cypercan-j-kozlej-dosiahol-hetrik-stale-vedie-v-tabulke-strelcov.html | dátum vydania = 23. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v poslednom kole ho predstihol Poliak Kowalczyk 5 gólov* [https://legia.net/news/piec-bramek-wojciecha-kowalczyka-apoel-mistrzem-cypru/72753] Omonia Nikózia - 2003/04 kráľ stelcov [https://top15goalscorers.blogspot.com/2017/11/cyprus-2003-04.html], pohár 2005, Superpohár 2005 2007 prestup do AE Larissa, PAOK Solún (3:1) vyrovnal Adamca <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/ | dátum vydania = 26. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Grécky pohár vo finále strelil gól hlavou už v 3. minúte [[Panathinaikos FC]] 2:1 [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ Kožlej má Grécky pohár] [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ziskal-piaty-pohar-vo-stvrtej-krajine/ Kožlej získal piaty pohár vo štvrtej krajine]* Pohár UEFA skupina, hral proti [[AZ Alkmaar]], [[1. FC Norimberg]] dal gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2008/09 nováčik Thrasyvoulos Fylis, historicky prvý gól klubu v gréckej lige, hneď hetrik proti OFI Kréta (3:1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej o novinároch: Šialenstvo, toto som ešte nezažil | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-o-novinaroch-sialenstvo-toto-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 23. 10. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v 2. gréckej lige [https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119565-kozlej-ukoncil-karieru/] === Reprezentačná kariéra === Reprezentoval ČSFR 21,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťminútovka zo zlého sna! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrťfinále ME 1994 Taliansko (0 : 3), Slovensko 21* {{SVK|f|0}} 26/3, prvý zápas 23. októbra 1996 {{FRO|f|0}} (3 : 0), v 68. minúte striedal Igora Bališa**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej medzi jankechovcov! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = október | ročník = L. | číslo = 244 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, prvý gól {{BOL|f|0|Bolívii }} (1 : 0) === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||2. 2. 1997||Cochabamba||{{BOL|f|1}}||<center>1:0||{{gól|83}}||priateľský |- |<center>2.||rowspan="2"|14. 5. 2002||rowspan="2"|[[Prešov]]||rowspan="2"|{{UZB|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:1||rowspan="2"|{{gól|47}} <br/> {{gól|79}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>3. |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1996/1997||1. predkolo||{{ALB}} [[Teuta Durrës]] ||<center>4:1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||2. predkolo||{{RUS}} [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>1998/1999||1. predkolo||{{NIR}} FC Cliftonville||<center>8:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Olympiakos Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2001/2002||rowspan="2"|1. predkolo||rowspan="2"|{{HUN}} Dunaferr||<center>2:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (3) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{MKD}} FK Sloga Jugomagnat||<center>4:0||<center>1 |- |2. predkolo||{{BGR}} CSKA Sofia||<center>1:1||<center>1 |- |<center>2005/2006||1. predkolo||{{MLT}} Hibernians||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za AE Larissa (1) |- |<center>Pohár UEFA||<center>2007/2008||skupina||{{DEU}} [[1. FC Norimberg]]||<center>1:3||<center>1 |} ==Basketbalisti storočia== '''Basketbalisti storočia''' bola anketa [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]], v ktorej hlasovali tréneri, novinári a funkcionári v kategóriach Basketbalisti storočia a Tréneri storočia. Výsledky ankety boli slávnostne vyhlásené [[27. december|27. decembra]] [[2000]] v [[Lučenec|Lučenci]] v hoteli Reduta v rámci ankety [[Basketbalista roka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší v storočí: Kropilák a Kotočová | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = december | ročník = LIV. | číslo = 298 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===Basketbalisti storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalisti storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Stanislav Kropilák]]||<center>218 |- |<center>2.<center>||[[Richard Petruška]]||<center>76 |- |<center>3.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>71 |- |<center>4.<center>||[[Peter Rajniak]]||<center>68 |- |<center>5.<center>||[[Oto Matický]]||<center>67 |- |<center>6.<center>||[[Gustáv Hraška]]||<center>56 |- |<center>7.<center>||[[Boris Lukášik]]||<center>54 |- |<center>8.<center>||[[Juraj Žuffa]]||<center>35 |- |<center>9.<center>||[[Dušan Lukášik]]||<center>22 |- |<center>10.<center>||[[Ján Hluchý]] ||<center>18 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalistky storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Anna Kotočová]]||<center>164 |- |<center>2.<center>||[[Erika Burianová-Dobrovičová]]||<center>122 |- |<center>3.<center>||[[Andrea Kuklová]]||<center>70 |- |<center>4.<center>||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]]||<center>67 |- |<center>5.<center>||[[Eva Petrovičová]]||<center>55 |- |<center>6.<center>||[[Iveta Bieliková]]||<center>32 |- |<center>7.<center>||[[Zora Brziaková]]||<center>30 |- |<center>8.<center>||[[Yvetta Polláková]]||<center>22 |- |rowspan="2"|<center>9.-10.||[[Irena Rajniaková]]||<center>21 |- |[[Nataša Dekanová]]||<center>21 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===Tréneri storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner mužov !Body |- |<center>1.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>20 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>17 |- |<center>3.<center>||Miroslav Rehák||<center>8 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner žien !Body |- |<center>1.<center>||[[Natália Hejková]]||<center>27 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>16 |- |<center>3.<center>||Jozef Hodál||<center>2 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Ján Hluchý== {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Hluchý |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[7. február]] [[1925]] |Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1995|7|13|1925|2|7}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|Moskva 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|Brazília 1971]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSSR]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|Sofia 1960]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Ján Hluchý''' (* [[7. február]]a [[1925]], [[Nové Mesto nad Váhom]] – † [[13. júl]]a [[1994]]) bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby YMCA Bratislava (1943-1945), ŠK Železničiari Bratislava (1945-1950) a ATK Praha (1950-1951). V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 28 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zlatý triumf ženevský | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1981 | mesiac = máj | ročník = XXVI. | číslo = 18 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ešte počas hráčskej kariéry sa začal venovať trénerskej činnosti. Trénoval mužov i ženy Jednoty Košice, mužov ATK Praha a ŠK Železničiari Bratislava. Trinásť rokov viedol ženy Lokomotívy Bratislava, ktoré sa pod jeho vedením prepracovali k špičkovým ligovým družstvám, trikrát sa stali vicemajsterkami [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-slovenskej basketbalovej ligy]] (1962, 1965, 1968). Úspešne pôsobil aj v zahraničí, s mužmi UBSC Viedeň vyhral sedemkrát titul majstra Rakúska, reprezentáciu Rakúska priviedol na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]]. Reprezentáciu žien {{TCH|bz|0|Česko-Slovenska}} viedol v rokoch 1959 – 1960 a 1970 – 1971. Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|MS 1959 v Moskve]] bol jeden z dvojice trénerov bronzového družstva ČSR, bronz získal aj na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|ME 1960 v Sofii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj v Sofii tretie | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = jún | ročník = V. | číslo = 24 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Najväčší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|MS 1971 v Brazílii]], kde sa stali čs. basketbalistky vicemajsterkami sveta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1971 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 150 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohatú trénerskú kariéru zavŕšil v sezóne 1988/89, keď viedol mužov [[BC Prievidza]]. Družstvo bez jediného reprezentanta, ktoré základ tvorili tridsiatnici, motivoval s filozofiou, že aj v zrelom basketbalovom veku môžu byť lepší ako tí druhí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kmeť s duchom moderny | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = február | ročník = XXXIV. | číslo = 6 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hráčom vrátil sebadôveru, družstvo sa zlepšilo v obrannej činnosti<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Otázniky a výkričníky. Komentujeme basketbalovú ligu mužov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = január | ročník = XLIII. | číslo = 20 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a výsledkom bol histrorický majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej lige]] pre BC Prievidza.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Majstrom ČSSR sa stal BC Prievidza | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = marec | ročník = XLIII. | číslo = 67 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď počúvli Hluchého | periodikum = Život | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = apríl | ročník = XXXIX. | číslo = 14 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete o [[Basketbalisti storočia (Slovensko)|najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí]] obsadil 2. miesto v kategórii mužov aj žien<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Obojživelník“ vyššie so ženami. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v kategórii Hráč storočia bol na desiatom mieste. Ján Hluchý bol historicky prvý prezident [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]] v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * člen Siene slávy slovenského basketbalu '''Trénerské úspechy''' * 2. miesto na MS 1971 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na MS 1959 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na ME 1960 s družstvom žien Česko-Slovenska * víťaz čs. ligy mužov 1989 s BC Prievidza * 3× 2. miesto v čs. lige žien s Lokomotívou Bratislava * 7× majster Rakúska s mužmi UBSC Viedeň * 2. miesto v ankete Tréner storočia v kategórii mužov i žien ==Gustáv Herrmann== {{Infobox Osobnosť |Meno = Gustáv Herrmann |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[16. marec]] [[1920]] |Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2010|3|31|1920|3|16}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|Praha 1947]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|Sofia 1957]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|Istanbul 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Gustáv Herrmann''' bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby Vinnetou Bratislava, YMCA Bratislava, ŠK Bratislava a Slávia Bratislava. [[23. november|23. novembra]] [[1935]] bol aktérom prvého oficiálneho zápasu v [[basketbal]]e na [[Slovensko|Slovensku]], keď v [[YMCA (budova v Bratislave)|telocvični YMCA v Bratislave]] nastúpili proti sebe družstvá Vinnetou a King s výsledkom 7:4. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Fakty a súvislosti. Básnik Andrej Plávka ako rozhodca | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = november | ročník = LIV. | číslo = 270 | strany = 39 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1940 získal titul majstra Slovenska s družstvom ŠK Bratislava. V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 23 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/ | dátum vydania = 20. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|ME 1947 v Prahe]] bol členom strieborného družstva ČSR. V rokoch 1956-1959 viedol čs. reprezentáciu mužov, <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kapitán spod košov. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> s ktorou získal bronz na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|ME 1957 v Sofii]] a striebro na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|ME 1959 v Istanbule]]. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Istanbulu vezieme striebro | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 127 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako tréner viedol družstvá Náuka Bratislava (1952), Slávia SVŠT Bratislava (1953-1967), bol aj trénerom mládeže v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] (1985-1995). V zahraničí pôsobil v [[Kuvajt]]e (1967-1972), v [[Tunisko|Tunisku]] (1983-1984), v Rakúsku viedol ženy Unionu Viedeň (1975/76). Gustáv Herrmann bol zakladateľom [[basketbal]]ovej [[metodika|metodiky]] na Slovensku, pôsobil ako [[pedagóg]] na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK v Bratislave]] (1947-1985). Zastával rôzne funkcie v československom, slovenskom aj medzinárodnom basketbale, kde pôsobil ako komisár [[FIBA]]. V ankete o najlepšieho basketbalistu storočia na Slovensku obsadil tretie miesto, zvolili ho za trénera storočia v kategórii tréner mužov. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * 2. miesto na ME 1947 (hráč) a ME 1959 (tréner) * 3. miesto na ME 1957 (tréner) * 3. miesto v ankete Basketbalista storočia na Slovensku * Tréner storočia v kategórii tréner mužov * člen Siene slávy slovenského basketbalu * Strieborné kruhy SŠOV == Najúspešnejší športovci Slovenska == V ére Československa sa okrem ankety o [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca roka v Československu]] (1959 až 1992) vyhlasovala v určitých obdobiach aj anketa o najlepšieho športovca Slovenska. Anketa mala rôzne podoby aj názvy, cieľom však bolo určiť najlepšieho či najúspešnejšieho športovca v danom roku. V roku 1958 vyhlásil denník Československý šport anketu, v ktorej hlasovali čitatelia. Anketa sa stretla s veľkým ohlasom, do redakcie ** Prvý krát oficiálne vyhlásenie naj. športovcov za rok 1972 Klub slov. šport. novinárov v Handlovej** V 50. rokoch začala s oceňovaním naj. slov. športovcov redakcia denníka Smena, ktorú po 17 rokoch vystriedal Klub slov. šport. novinárov. 1982 prišlo odporúčanie, aby sa od slov. "separovania" upustilo. Znovuzrodenie ankety 1990 Blažek, 1991 Železný** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1992 | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = XLVII. | číslo = 4 | strany = 7-9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===1958=== Poradie najlepších športovcov vzniklo na základe hlasovania čitateľov <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = 10 najúspešnejších športovcov na Slovensku v roku 1958 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 5 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>2.||[[Marta Skupilová]]||[[plávanie]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Imrich Stacho]]||[[futbal]] |- |<center>5.||Ladislav Čepčiansky||[[kanoistika]] |- |<center>6.||Walter Renner||[[cyklistika]] |- |<center>7.||Vladimír Černý||[[moderný päťboj]] |- |<center>8.||Jozef Gábriš||[[letecké modelárstvo]] |- |<center>9.||[[Pavol Molnár]]||[[futbal]] |- |<center>10.||Ľudmila Mohrová||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} ===1962=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desať najlepších na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1962 | mesiac = december | ročník = X. | číslo = 258 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>3.||Mária Stančíková||[[parašutizmus]] |- |<center>4.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>5.||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]] |- |<center>6.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>7.||[[Adolf Scherer]]||[[futbal]] |- |<center>8.||Irena Bosá||[[stolný tenis]] |- |<center>9.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>10.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |} ===1963=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = december | ročník = XI. | číslo = 259-260 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>4.||Peter Kurhajec||[[moderný päťboj]] |- |<center>5.||Rudolf Čillík||[[lyžovanie|severské lyžovanie]] |- |<center>6.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>7.||[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Vojtech Stantien||[[box]] |- |<center>9.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>10.||Anton Šoltýs||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[futbal]] |- |<center>3.||Lokomotíva Bratislava||[[basketbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== Spoločná anketa redakcií denníkov Československý šport a Smena <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku 1964 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = január | ročník = XIII. | číslo = 1 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>5.||Ladislav Trebatický||letecká akrobacia |- |<center>6.||[[Marianna Némethová-Krajčírová|Marianna Krajčírová]]||[[gymnastika|športová gymnastika]] |- |<center>7.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>9.||[[František Srna]]||motocyklový šport |- |<center>10.||Gabriel Kiš||[[parašutizmus]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>3.||[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]||[[volejbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} ===1965=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} == BC Prievidza == V [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej basketbalovej lige]] odohrali 24 sezón, prvý krát sa predstavili v najvyššej súťaži v ročníku 1961/62. Ligové zápasy hrávali v jedálni CHZWP Nováky, od roku [[1964]] v telocvični baníckeho učilišťa v Prievidzi <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé ligové zápasy hrali v jedálni. Diváci doslova dýchali na hráčov | url = https://myhornanitra.sme.sk/c/20621297/prve-ligove-zapasy-hrali-v-jedalni-divaci-doslova-dychali-na-hracov-archivne-foto.html | dátum vydania = 12. 8. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = myhornanitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku [[1977]] sa stala domovským stánkom klubu [[City aréna Prievidza|Viacúčelová športová hala]], v tom čase jedna z najmodernejších v Česko-slovensku. V druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Prievidza zaradila k špičke česko-slovenskej ligy, ako nováčik 6. miesto, o rok neskôr už bojovali o medaily, o 3. miesto prehrali s VŠ Praha a v ďalšej sezóne oslavovali historický majstrovský titul po finálovom víťazstve nad ďalším pražským klubom Spartou. Prievidza sa tak stala po [[Svit]]e a [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] tretím slovenským klubom, ktorý triumfoval v čs. lige. Ako obhajca titulu obsadil až 6. miesto, no v nasledujúcich rokoch bol opäť na popredných priečkach súťaže. Postupne získal bronz, striebro a v sezóne 1992/93 získal posledný "federálny" titul** === Bilancia v čs. lige === :{{prvé miesto}} 1988/89, 1992/93 :{{druhé miesto}} 1991/92 :{{tretie miesto}} 1990/91 === Umiestnenie v jednotlivých sezónach === {|width=100% |width=33%| *1961/62 - 10. miesto *1962/63 - 12. zostup *1966/67 - 8. *1967/68 - 12. zostup *1969/70 - 6. *1970/71 - 9. *1971/72 - 8. *1972/73 - 5. |width=33%| *1973/74 - 7. *1974/75 - 8. *1975/76 - 5. *1976/77 - 8. *1977/78 - 10. *1978/79 - 10. *1979/80 - 10. zostup *1981/82 - 7. |width=33%| *1982/83 - 11. zostup *1986/87 - 6. *1987/88 - 4. (o 3. miesto s VŠ Praha 0:3) *1988/89 - majster ČSSR (vo finále [[BC Sparta Praha]] 3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prievidza poprvé mistrem | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/20/7.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé právo, 20. 3. 1989, str. 7 | miesto = | jazyk = }}</ref> *1989/90 - 6. *1990/91 - 3. (o 3. miesto Brno 3:2) *1991/92 - 2. (finále s USK Praha 0:3) *1992/93 - majster ČSFR <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Epizódy slovenského basketbalu – Prievidza majstrom o jediný bod | url = https://www.basketliga.sk/sk/spravy/novinky/14-extra/480-epiz%C3%B3dy-slovensk%C3%A9ho-basketbalu-%E2%80%93-prievidza-majstrom-o-jedin%C3%BD-bod | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Majstrovské kádre <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kádre majstrov Slovenska v extralige mužov/Niké Slovenskej basketbalovej lige (1993 - 2021) | url = https://www.basketliga.sk/sk/info/historia/%C5%A1tatistiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>=== *1988/89: Jaroslav Kraus, Peter Knob, Peter Jančura, Ľubomír Uhnák, Jiří Bárta, Anton Pekár, Pavel Miškovič, Marián Stopka, Karol Varga, Marián Marchyn, Ľuboš Krivošík, Alexander Vass, Branislav Jašš, tréner Ján Hluchý *1992/93: Oleg Meleščenko {{RUS}}, Dárius Dimavičius {{LTU}}, Jaroslav Kraus, Ľubomír Uhnák, Ľuboš Jelačič, Jozef Floreš, Dušan Lukášik ml., Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Marián Marchyn, Erich Tábi, Ivan Jusko, tréner Vladas Garastas {{LTU}} *1993/94: Oleg Meleščenko, Darius Dimavičius, Miroslav Marko, Ľuboš Jelačič, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Josef Floreš, Jaroslav Kraus, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Miroslav Chlupis, Jaroslav Štefánik, Viliam Ridzoň, tréner Ľubomír Doušek *1994/95: Miloš Babič, Oleg Meleščenko, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Ivo Petovič, Ľuboš Jelačič, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Ivan Jusko, Radoslav Teličák, Juraj Pekárik, Jaroslav Štefánik, Filip Turcer, tréner Ľubomír Doušek *2011/12: Sullivan Phillips, David Godbold, Paul Guede, Nicholas Livas, Bobby Davis, Corey Pelle, Liam Potter, Kasper Averink, Peter Pipíška, Daniel Boór, Tomáš Vošlajer, Róbert Šturcel, tréner Johan Roijakkers *2015/16: Svetozar Stamenkovič, Igor Marič, Jaytornah Wisseh, Marko Batina, Richard Körner, Mike Rostampour, Milan Stanojevič, Marek Jašš, Jozef Vojtek, Jakub Kádaši, Jakub Pasovský, Samuel Hupka, Adam Dobrotka, Jozef Huljak, tréner Miljan Čurovič === BC v európskych pohároch === [http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/clubes/paises/countries.htm] [[Euroliga v basketbale mužov|Európsky pohár majstrov/Euroliga]] BK Baník Cigeľ Prievidza - 3 ročníky, osmifinále (1990) Celkem 12 zápasů (5 vítězství - 7 porážek), {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |rowspan="2"|1989-90||1. kolo||{{SWE}} Täby Basket||(95:61, 71:83) |- |osmifinále||{{ESP}} FC Barcelona||(74:85, 71:93) |- |rowspan="2"|1994-95||1. kolo||{{ALB}} SK Adelin Pogradec||(123:73, 99:78) |- |2. kolo||{{HRV}} KK Cibona Záhřeb||(82:105, 75:103) |- |rowspan="2"|1995-96||1. kolo||{{BIH}} KK Zenica Metalno ||(71:68, 71:68) |- |2. kolo||{{ITA}} Benetton Treviso||(87:91, 75:93). |} '''Koračov pohár''' BC Prievidza - 6 ročníků Celkem 18 zápasů (6 - 12), 1× . 1× ve čtvrtfinálové skupině (1997). {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1990-91||1. kolo||{{EST}} KK Kalev Tallinn||(85:86, 87:107) |- |1991-92||1. kolo||{{TUR}} Çukurova University SK Adana||(87:83, 64:80) |- |rowspan="2"|1992-93||1. kolo||{{BUL}} BK Akademik Varna||(131:89, 91:96) |- |1/32||{{ESP}} Taugrés Baskonia Vitoria||(93:119, 92:111) |- |1993-94||1. kolo||{{TUR}} Galatasaray SK Istanbul||(89:75, 73:91) |- |rowspan="4"|1996-97||predkolo||{{BEL}} BBC Belgacom Aalst||(78:64, 84:81) |- |rowspan="3"|štvrťfinálová <br/> skupina <br/> 4. miesto||{{RUS}} CSK VVS Samara||(96:99, 92:98) |- |{{GRC}} AO Sporting Atény||(66:76, 63:74) |- |{{SWE}} Plannja Basket Lulea||(85:82, 60:89) |} '''Saporta cup/FIBA European cup''' Baník Cigeľ Prievidza - účast 2 ročníky, celkem 4 zápasy (1 vítězství - 3 porážky) {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1994-95||3. kolo||{{LVA}} ASK Brocēni Rīga||(66:82, 65:86) |- |1995-96||3. kolo||{{SVN}} KK Smelt Olimpija Ľubľana||(81:73, 88:107) |} '''FIBA Liga majstrov''' 2016/17 {{ROU}} CSM Oradea 64:71, 67:73 '''FIBA Europe Cup''' 2016/17 {{BUL}} Lukoil Academcic, {{ISR}} Bnei Herzliya, {{ROU}} CSA Steaua București 2. fáza {{TUR}} Büyükçekmece Basketbol, {{BEL}} Antwerp Giants, {{FRA}} BCM Gravelines-Dunkerque === Hráči BC Prievidza v reprezentácii === Uhnák, Jašš, Jančura, Marko == Zoznam úspechov slovenského futbalu v medzinárodných klubových súťažiach == === Pohárové súťaže riadené UEFA === Najúspešnejšou sezónou slovenských klubov v európskych pohároch bola sezóna 1968/69. [[ŠK Slovan Bratislava]] vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], keď vo [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|finále]] porazil španielsky veľkoklub [[FC Barcelona]] a [[FC Spartak Trnava]] postúpil do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]] [[Ajax Amsterdam]]** Slovan je tak jediným klubom z bývalého Československa, ktorý získal niektorý z európskych pohárov** V ére spoločného štátu sa podarilo niekoľkým českým klubom postúpiť do semifinále** V ére samostatnosti si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do hlavnej súťaže [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[1.FC Košice]], neskôr ich nasledovali [[FC Petržalka|Artmedia Bratislava]], [[MŠK Žilina]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Najlepšie si počínali hráči Artmedie v sezóne 2005/2006, ako jediný z našich zástupcov dokázali v elitnej súťaži bodovať, k senzačnému víťazstvu na pôde [[FC Porto]] pridal dve remízy s [[Rangers FC]], tretie miesto v skupine zaručilo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA** Finálovú účasť okúsil [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona]], dvakrát [[Milan Škriniar]] v drese Interu Miláno, raz [[Martin Škrtel]] [[FC Liverpool]], do hry nezasiahli** [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]] - [[Jozef Fillo]], [[Alexander Horváth]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Ján Zlocha]], [[Ivan Hrdlička]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] ([[Bohumil Bizoň]]), [[Karol Jokl]], [[Ján Čapkovič]]. Tréner: [[Michal Vičan]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan korunoval slovenský polrok | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = máj | ročník = I. | číslo = 15 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper vo finále |- |rowspan="2"|[[Liga majstrov UEFA|EPM/LM]]||[[Ladislav Kubala]]||{{ESP}} [[FC Barcelona]]||<center>1960/61||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica Lisabon]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Benfica-Barcelona 3:2 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2022/23||{{ENG}} [[Manchester City]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniarovi chýbal kúsok k nesmrteľnosti. Ligu majstrov ovládol Manchester City | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/670803-skriniarovi-chybal-kusok-k-nesmrtelnosti-ligu-majstrov-ovladol-manchester-city/ | dátum vydania = 10. 6. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|EL]]||[[Martin Škrtel]]||{{ENG}} [[FC Liverpool]]||<center>2015/16||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sevilla otočila finále Európskej ligy s Liverpoolom a teší sa z hetriku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/393523-sevilla-otocila-finale-europskej-ligy-s-liverpoolom-a-tesi-sa-z-hetriku/ | dátum vydania = 18. 6. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2019/20||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniar sa z trofeje neteší. Seville k nej pomohol i vlastenec Lukakua | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/560781-skriniar-sa-z-trofeje-netesi-seville-k-nej-pomohla-i-smola-lukakua/ | dátum vydania = 21. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 finalista {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper v semifinále |- |rowspan="4"|[[Liga majstrov UEFA|EPM]]||[[Ferdinand Daučík]], tréner||{{ESP}} [[Atlético Madrid]]||<center>1958/59||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1:2, 1:0, 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Real Madrid-Atlético de Madrid 2:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400063 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ján Geleta]], [[Ján Zlocha]], Miroslav Čmarada||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||<center>1966/67||{{SCO}} [[Celtic FC]] 1:3, 0:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Devadesát minut jasné převahy Dukly, ale... Bez střelby se nevyhrává: Dukla-Celtic 0:0 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |colspan="2"|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] zostava: [[Josef Geryk]], [[František Kozinka]] - [[Karol Dobiaš]], [[Kamil Majerník]], <br/>[[Vladimír Hagara]], [[Stanislav Jarábek]], [[Anton Hrušecký]], [[Ladislav Kuna]], [[Stanislav Martinkovič]], [[Adam Farkaš]], [[Jozef Adamec]], [[Dušan Kabát]]||<center>1968/69||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 0:3, 2:0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trnavský víchor nezmietol Amsterdam | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = apríl | ročník = I. | číslo = 11 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]]||<center>2023/24||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 0:1, 0:1 |- |rowspan="4"|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]||[[František Chovanec]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||1972/73||{{ITA}} [[AC Miláno]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marný boj Sparty. Sparta-AC Milan 0:1 (0:0) | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1973 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Pavol Michálik]], [[Augustín Antalík]], [[Milan Albrecht]], [[Jozef Marchevský]]||{{CZE}} [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]||1978/79||{{DEU}} [[Fortuna Düsseldorf]] 1:3, 2:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Ostrava-Fortuna Düsseldorf 2:1 (0:1). Statečný, ale marný boj Baníku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Luhový]], [[Dušan Fitzel]]||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||1985/86||{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] 0:3, 1:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semifinálová odveta: Dukla Praha-Dynamo Kyjev 1:1. Vojáci se rozloučili remízou | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/4/17/8.png | dátum vydania = 17. 4. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Stanislav Griga]]||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]||1991/92||{{FRA}} [[AS Monaco]] 1:1, 2:2 |- |rowspan="5"|[[Európska liga UEFA|P-UEFA/EL]]||[[Tibor Mičinec]], [[Peter Zelenský]]||{{CZE}} [[Bohemians Praha]]||1982/83||{{BEL}} [[RSC Anderlecht]] 0:1, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohár UEFA: Anderlecht-Bohemians Praha 3:1 (2:0). Loučení beze smutku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/4/21/8.png | dátum vydania = 21. 4. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ondrej Krištofík]]||{{CZE}} [[SK Slavia Praha]]||1995/96||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slavia proti Zidanovi. To bylo něco, vzpomíná Šmicer na semifinále UEFA | url = https://www.denik.cz/fotbal-zajimavosti/slavia-proti-zidanovi-to-bylo-neco-vzpomina-smicer-20190214.html | dátum vydania = 14. 2. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = denik.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Vratislav Greško]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||2001/02||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inter Miláno s Greškom v základnej zostave prehral s Feyenoordom 0:1 | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-inter-milano-s-greskom-v-zakladnej-zostave-prehral-s-feyenoordom-01/ | dátum vydania = 5. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2:2 |- |[[Miroslav Stoch]]||{{TUR}} [[Fenerbahçe SK]]||<center>2012/13||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica]] 1:0, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fenerbahce prehralo v Lisabone 1:3, do finále mieri aj FC Chelsea | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/279434-fenerbahce-prehralo-v-lisabone-13-do-finale-mieri-aj-fc-chelsea/ | dátum vydania = 2. 6. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Marek Hamšík]]||{{ITA}} [[SSC Neapol]]||2014/15||{{UKR}} FK Dnipro 1:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík si vo finále EL nezahrá, o titul zabojuje Sevilla a Dnipropetrovsk | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/hamsik-si-vo-finale-el-nezahra-o-titul-zabojuje-sevilla-a-dnipropetrovsk/ | dátum vydania = 14. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Pohárové súťaže iných konfederácií === * [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] - [[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]], {{USA}} [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/ | dátum vydania = 6. 6. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * 1999, Jozef Mišo, {{CRC}} LD Alajuelense, finále, gól === Ostatné pohárové súťaže === '''SEP''' Stredoeurópsky pohár (nazývaný aj Mitropa cup), prvá medzinárodná súťaž klubov z Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Talianska, Švajčiarska a Rumunska, hral sa v rokoch 1927-1940, obnovená od 1955-1992, po vzniku EPM jeho význam upadol, od 1980 hrali len druholigové kluby, posledný ročník 1992. {|class="wikitable" ! Rok ! Meno/Klub ! Súper vo finále ! Poznámka |- |<center>1935||[[Ferdinand Faczinek]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 1:2, 3:0||Faczinek 1×{{gól}} vo finále |- |<center>1938||[[Ferdinand Daučík]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 2:2, 2:0||Daučík kapitán mužstva |- |<center>1964||[[Ivan Mráz]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[ŠK Slovan Bratislava]] 0:0, 2:0|| |- |<center>1967||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jubilejní, 25. ročník Středoevropského poháru vyhrála Trnava | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/11/2/8.png | dátum vydania = 2. 11. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> ||{{HUN}} Újpesti Dózsa 2:3, 3:1 <br/> Góly: Kuna 2, Adamec, Švec, Kravárik||Kozinka - [[Karol Dobiaš|Dobiaš]], Jarábek, [[Vladimír Hagara|Hagara]], Brunovský, Kravárik, [[Ladislav Kuna|Kuna]], Martinkovič, Hrušecký, [[Jozef Adamec|Adamec]], Kabát, [[Ján Zlocha]], Švec |- |<center>1969||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na nohu pohára vyryjú: 1969 Internacionál Bratislava | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = júl | ročník = I. | číslo = 21 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||{{CZE}} [[FK Teplice|Sklo Union Teplice]] 4:1, 0:0 <br/>Góly: Ondrášek 2, Obložinský 2||Fülle - Hrica, Šolín, Deutsch, Bínovský (Daňo), Obložinský, Michal Medviď, [[Jozef Levický|Levický]], [[Juraj Szikora|Szikora]], Krnáč (Jurčo), Ondrášek |- |<center>1981||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||hralo sa systémom každý s každým|| M. Veselý – Š. Varga, Harajda, Labun, Fiľarský – Valíček (V. Rusnák, 46.), Šajánek, B. Majerník – Comisso, Šálka, Gombár, Anina* |- |<center>1989||[[Viliam Hyravý]], [[FC Baník Ostrava]]||hralo sa systémom každý s každým|| |} Finalisti: 1961 Nitra, 1966 Trenčín, 1964 Slovan '''Rappanov pohár''' {|class="wikitable" ! Rok ! Klub ! Súper vo finále ! Zostava |- |<center>1963||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{ITA}} [[Calcio Padova|Padova]] 1:0 <br/> {{gól|88}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1964||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{POL}} Polonia Bytom 1:0 <br/> {{gól|57}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1967||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista||{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] 2:3, 1:1 <br/> {{gól|10}} [[Jozef Levický|Levický]] {{gól|27}} Obložinský - {{gól|65}} Krnáč|| |} '''Interpohár''' Interpohár https://en.wikipedia.org/wiki/UEFA_Intertoto_Cup#Winners_by_nation Slovan Bratislava (8), Inter Bratislava (4), Košice (4), Nitra (3), Spartak Trnava (3), Jednota Trencin (2), Lokomotiva Kosice (2), DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, Tatran Prešov, Žilina '''Latinský pohár''' Latinský pohár (medzinárodná súťaž klubov z Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska), hral sa v rokoch 1949-1957. Prvý víťaz: 1949 FC Barcelona Posledný víťaz: 1957 Real Madrid Najviac víťazstiev: 2, FC Barcelona, Real Madrid, AC Miláno *[[Ladislav Kubala]], [[Ferdinand Daučík]] (tréner) – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Nice 1:0 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=390026 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Veľtržný pohár''' *Pohár veľtržných miest (Veľtržný pohár, Inter-Cities Fairs Cup), predchodca Pohára UEFA, hral sa v rokoch 1955-1971, pôvodne boli účastníkmi mestá, v ktorých sa konali medzinárodné veľtrhy, neskôr najlepšie kluby, ktorým sa neušla účasť v EPM a PVP. Od sezóny 1971/72 nahradený Pohárom UEFA. [[FC Spartak Trnava]] 1970/71 postup do 3. kola, vyradili [[Olympique Marseille]] a [[Hertha BSC|Herthu BSC]] https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/29/8.png, vypadli s [[1. FC Köln]]** *[[Ladislav Kubala]] – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1958, 1960 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Birmingham 4:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=470285 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> == Majstrovské tituly== Prvým slovenským futbalistom, ktorý získal titul v jednej z elitných ligových súťaží bol Ferdinand Faczinek, v sezóne 1937/38 vyhral s klubom [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] [[Ligue 1|francúzsku ligu]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku 1940 bol členom majstrovského tímu [[FC Porto]] brankár Vojtech Andrášik, rodák z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ | dátum vydania = 3. 12. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rimava.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Po roku 1945 sa objavili prví [[Slováci]] v [[Serie A|Serii A]], [[Július Korostelev]] bol v drese [[Juventus FC|Juventusu Turín]] vicemajstrom v sezóne 1946/47 a [[Július Schubert]] získal v roku [[1949]] majstrovský titul vo vtedajšom najlepšom [[Taliansko|talianskom]] klube [[Torino FC|FC Turín]], žiaľ zahynul pri leteckej katastrofe mužstva [[4. máj|4. mája]] [[1949]]** V 50. rokoch minukého storočia sa o úspechy [[FC Barcelona]] výrazne pričinila dvojica [[Ladislav Kubala]], [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu a tréner [[Ferdinand Daučík]], Kubalov švagor. Kubala získal v drese ''blaugranas'' štyri majstrovské tituly, dvakrát pod Daučíkovym vedením. Daučík priviedol k titulu aj [[Athletic Bilbao]]** V období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|totalitného režimu]] dostali povolenie odísť do zahraničia len hráči po dovŕšení 30 rokov a splnení určitých podmienok, napriek tomu sa na prelome 60.- 70. rokov [[20. storočie|minulého storočia]] prejavila rastúca úroveň [[Slovensko|slovenského]] futbalu v početnejšom zastúpení Slovákov v zahraničných ligových súťažiach** [[Jozef Obert]] a [[Ľudovít Cvetler]], bývalí spoluhráči z [[ŠK Slovan Bratislava]] paradoxne nezískali titul v čs. lige, podarilo sa im to v zahraničí. Obert [[Wacker Innsbruck]], Cvetler [[Standard Liège]]** Prvý veľký prestup do špičkového klubu sa uskutočnil v decembri 1988, [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] prestúpil do [[PSV Eindhoven]], ktorý v tom roku vyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chovanec do Eindhovenu. Smlouva s vítězem PMEZ podepsána | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/1/8.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé Právo, 1. 12. 1988 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 90. rokoch postupne vzrastal počet slovenských futbalistov v zahraničí, po vzniku samostatnej [[Slovenská republika]] získali ako prví majstrovské tituly v zahraničí v sezóne 1993/94 kvarteto Slovákov v [[AC Sparta Praha]], Karol Praženica [[Hajduk Split]]** V Top-5 ligových súťaží získali tituly [[Peter Dubovský]], [[Peter Pekarík]], [[Milan Škriniar]] a [[Stanislav Lobotka]]... [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) mali viackrát na dosah titul v [[Premier League]] resp. v [[Serie A|Serii A]], nakoniec zažili obaja majstrovské oslavy až v tureckej [[Süper Lig]]. Na titul siahal aj [[Vratislav Greško]] ([[FC Internazionale Miláno]]) v sezóne 2001/02, pred posledným kolom viedli tabuľku, ale v záverečnom zápase prehrali s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]] 2:4 a klesli na tretie miesto** [[Marek Čech (1983)]] trikrát majster [[FC Porto]], [[Ľubomír Moravčík]] a [[Stanislav Varga]] [[Celtic FC]], [[Miroslav Stoch]] a [[Dávid Hancko]] v [[Eredivisie]]** ==Poháre== [[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]]** [[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], [[Jozef Móder]] po zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] a [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Československého pohára]] [[FK Lokomotíva Košice]] – [[GAK Graz]]** [[Milan Škriniar]] [[Coppa Italia|Taliansky pohár]], [[Supercoppa Italiana]] [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) [[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1995 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]]** [[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], LP + fin. Coupé [[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic | dátum vydania = 24. 2. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998 *[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012 {{FRA}} [[Coupe de la Ligue]] *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] [[Supercoppa Italiana]]**[[Supercopa de España]]** Góly vo finále: Bulla**, Kubala, Kožlej**, MIntál, Hoško, Šebo, Bakoš, Rusnák 2, Mak, Šafranko, == Najviac pohárov v zahraničí == {|class="wikitable" !Počet <br/> titulov !width=150|Meno !Národný pohár !Ligový pohár !Superpohár |- |<center>5||[[Vladimír Janočko]]||3× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}||||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} |- |<center>||[[Dušan Kuciak]]||3× [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}}, 1× [[Lechia Gdańsk]] {{POL}}|||| |- |<center>||[[Tomáš Hubočan]]||[[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}||||2× [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>4||[[Marek Hamšík]]||2× [[SSC Neapol]] {{ITA}}||||1× [[SSC Neapol]] {{ITA}}, 1× [[Trabzonspor]] {{TUR}} |- |<center>6||[[Milan Škriniar]]||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}||||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}} |- |<center>||[[Jakub Sylvestr]]||2× [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}}, Bnei Yehuda {{ISR}}, [[FK Žalgiris]] {{LTU}}|||| |- |<center>||[[Miroslav Stoch]]||[[Chelsea FC]] {{ENG}}, 2× [[Fenerbahçe SK]] {{TUR}}, 2× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}|||| |- |<center>||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]] {{CYP}}, AE Larisa {{GRC}}||||2× [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>||[[]]|||||| |} ===Tréneri s pohárovými trofejami=== {|class="wikitable" !width=150|Meno !Pohárové trofeje !Klub |- |[[Ferdinand Daučík]]||[[Copa del Rey]] (6)<br/> Latinský pohár||{{ESP}} [[FC Barcelona]] (1951, 1952, 1953), {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] (1955, 1956), {{ESP}} [[Real Zaragoza]] (1966) <br/> {{ESP}} [[FC Barcelona]] (1952) |- |[[Arnošt Hložek]]||Rakúsky pohár||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (1972) |- |[[Michal Vičan]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Ruch Chorzów]] (1974) |- |[[Stanislav Griga]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2006) |- |[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]] <br/> Český Superpohár||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2008) <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2010) |- |[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||Kazašský pohár (2)||{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty]] (2014, 2015) |- |[[Zsolt Hornyák]]||Arménsky Superpohár||{{ARM}} MIKA Jerevan (2012), {{ARM}} FC Banants (2014) |} ===Ligové tituly=== * [[Ferdinand Daučík]] - {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952, 1953, {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] 1956 * [[Michal Vičan]] - {{POL}} [[Ruch Chorzów]], 1974, 1975 * [[Jozef Karel]] - {{CRC}} Deportivo Saprissa, 1977 * [[Ivan Mráz]] - {{CRC}} LD Alajuelense, 1980, 1991 * [[Jozef Vengloš]] - {{MYS}} Kuala Lumpur FC, 1986 * [[Karol Dobiaš]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1994 * [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1997, 2010 * [[Zsolt Hornyák]] - {{ARM}} FC Banants, 2014 == Klub ligových šampiónov == '''Klub ligových šampiónov''' je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí získali počas svojej kariéry 5 a viac majstrovských titulov v v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy) v pozícii hráča a trénera. {|class="wikitable" |- !Počer titulov !width=150|Meno !Hráčske tiuly !Trénerské tituly |- |<center>12||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 / [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} 1989, 1991||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1997, 2010 |- |<center>10||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 / [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}} 2014, 2015 / [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 2011 / [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 2014|| |- |<center>9||[[Ferdinand Daučík]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 1935, 1937, 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1942, 1944 / [[FC Barcelona]] {{ESP}} 1952, 1953 / [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} 1956 |- |<center>9||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013, 2021, 2022, 2023, 2024,2025 |- |<center>8||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 || |- |<center>7||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1962, 1963|| |- |<center>7||[[Leopold Šťastný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955 / [[OAP Bratislava]] 1943 |- |<center>7||[[Michal Vičan]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1970 / [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 1974, 1975 |- |<center>7||[[Július Bielik]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>7||[[Zsolt Hornyák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1999 / [[1. FC Košice]] 1997 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[FC Banats]] {{ARM}} 2014 |- |<center>6||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944, 1950, 1951|| |- |<center>6||[[Dušan Kabát]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1964|| |- |<center>6||[[Karol Dobiaš]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1994 |- |<center>6||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1988, 1989, 1990||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1999 |- |<center>6||[[Ladislav Pecko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1995, 1996, 1999||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009 |- |<center>6||[[Vladimír Janočko]]||[[1. FC Košice]] 1997, 1998 / [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} 2003, 2006 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2007, 2009|| |- |<center>6||[[Dušan Švento]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 2008, 2009, 2017 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2010, 2012, 2014|| |- |<center>6||[[Szilárd Németh]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1998 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1998|| |- |<center>6||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]] {{CRC}} 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003|| |- |<center>6||[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||[[1. FC Košice]] 1998 / [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021 |- |<center>6||[[David Strelec]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019, 2020, 2021, 2022, 2024, 2025|| |- |<center>5||[[Viliam Vanák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944 / [[OAP Bratislava]] 1943|| |- |<center>5||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1944, 1949, 1950, 1951 ,1955|| |- |<center>5||[[Ľudovít Rado]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1938, 1939 / [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942|| |- |<center>5||[[Vladimír Venglár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1941, 1942, 1949,1950, 1951|| |- |<center>5||[[Božin Laskov]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951 / [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 1942, 1946|| |- |<center>5||[[Anton Malatinský]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1950, 1951||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1972, 1973 |- |<center>5||[[Ladislav Kuna]]||rowspan="6"|všetci [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 || |- |<center>5||[[Vladimír Hagara]]|| |- |<center>5||[[Anton Hrušecký]]|| |- |<center>5||[[Alojz Fandel]]|| |- |<center>5||[[Vojtech Varadín]]|| |- |<center>5||[[Stanislav Martinkovič]]|| |- |<center>5||[[Ivan Čabala]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>5||[[Ľubomír Faktor]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1994, 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Juraj Halenár]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009, 2011, 2013, 2014|| |- |<center>5||[[Jozef Kožlej]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993, 1994, 1995 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2005 / [[FC Porto]] {{PRT}} 2006, 2007, 2008|| |- |<center>5||[[Igor Žofčák]]||[[MFK Ružomberok]] 2006 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2014 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5||[[Samuel Slovák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996, 2009, 2011||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013 |- |<center>5<center>||[[Matúš Kozáčik]]||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 2013, 2015, 2016, 2018 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5<center>||[[Martin Ševela]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[AS Trenčín]] 2015, 2016 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019 |- |<center>5||[[Filip Lichý]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024|| |} == Najviac gólov Slovákov vo vybraných kluboch == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{ESP}} [[FC Barcelona]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>131 |- |{{ESP}} [[Real Madrid]]||[[Peter Dubovský]]||<center>2 |- |{{ESP}} [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]]||[[Milan Luhový]]||<center>22 |- |{{ENG}} [[Middlesbrough FC]]||[[Szilárd Németh]]||<center>23 |- |{{ENG}} [[FC Liverpool]]||[[Martin Škrtel]]||<center>16 |- |{{ITA}} [[SSC Neapol]]||[[Marek Hamšík]]||<center>100 |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]]||[[Július Korostelev]]||<center>15 |- |{{ITA}} [[Inter Miláno]]||[[Milan Škriniar]]||<center>10 |- |{{ITA}} [[AC Miláno]]||[[Juraj Kucka]]||<center>4 |- |{{ITA}} [[FC Parma]]||[[Juraj Kucka]]||<center>17 |- |{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||[[Marek Mintál]]||<center>32 |- |{{DEU}} [[VfL Bochum]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>28 |- |{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussia M'gladbach]]||[[Igor Demo]]||<center>15 |- |{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>31 |- |{{FRA}} [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]||[[Adolf Scherer]]||<center>23 |- |{{FRA}} [[Lille OSC]]||[[Róbert Vittek]]||<center>8 |- |{{NLD}} [[MVV Maastricht]]||[[Ivan Mráz]]||<center>31 |- |{{NLD}} [[Vitesse Arnhem]]||[[Matúš Bero]]||<center>20 |- |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam]]||[[Dávid Hancko]]||<center>10 |- |{{NLD}} [[PSV Eindhoven]]||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||<center>4 |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>29 |- |{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||<center>5 |- |{{BEL}} [[Standard Liège]]||[[Ľudovít Cvetler]]||<center>16 |- |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||[[Marek Penksa]]||<center>18 |- |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||[[Vladimír Janočko]]||<center>25 |- |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]||[[Dušan Švento]]||<center>13 |- |{{PRT}} [[FC Porto]]||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||<center>2 |- |{{PRT}} [[Boavista FC]]||[[Róbert Boženík]]||<center>17* |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]]||[[Róbert Mak]]||<center>17 |- |{{GRC}} [[Škoda Xanthi]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>19 |- |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]]||[[Filip Hološko]]||<center>42 |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]||[[Miroslav Stoch]]||<center>14 |- |{{TUR}} [[Denizlispor]]||[[Roman Kratochvíl]]||<center>33 |- |{{TUR}} [[Bursaspor]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>13 |- |{{CYP}} [[Olympiakos Nikózia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>55 |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>32 |- |{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>27 |- |{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]||[[Róbert Pich]]||<center>52 |- |{{POL}} [[MKS Cracovia]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>18 |- |{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]||[[Ondrej Duda]]||<center>10 |- |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]||[[Roman Gergel]]||<center>16 |- |{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||[[Martin Fabuš]]||<center>8 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>33 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{ROU}} [[Dinamo Bukurešť]]||[[Adam Nemec]]||<center>21 |- |{{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]||[[Radoslav Zabavník]]||<center>6 |- |{{BGR}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]||[[Božin Laskov]]||<center>38 |- |{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]||[[Róbert Mak]]||<center>6 |- |{{RUS}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]||[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]||<center>6 |- |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[Stanislav Griga]]||<center>120 |- |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||[[Peter Herda]]||<center>79 |- |{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||[[Milan Luhový]]||<center>78 |- |{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]]||[[Tibor Mičinec]]||<center>53 |- |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|FC Viktoria Plzeň]]||[[Marek Bakoš]]||<center>54 |- |{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]||[[]]||<center> |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Najviac gólov v kluboch== {|class="wikitable" !width=150|Klub !width=150|Najviac gólov !width=250|Ďalší strelci |- |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]]||146 [[Ján Arpáš]]||119 [[Jozef Luknár]], 100 [[Ján Čapkovič]], 97 [[Marián Masný]], 86 [[Viktor Tegelhoff]], 78 [[Ján Švehlík]], 77 [[Emil Pažický]], 71 [[Róbert Vittek]], 70 [[Anton Moravčík]] |- |[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava <br> (ČH, Slovnaft)]]||100 [[Jozef Levický]]||99 [[Adolf Scherer]], 76 [[Milan Dolinský]], 76 [[Ľubomír Luhový]], 66 [[Karol Brezík]], 65 [[Ladislav Petráš]] |- |[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||146 [[Jozef Adamec]]||87 [[Marek Ujlaky]], 86 [[Ladislav Kuna]], * [[Anton Malatinský]], 64 [[Valér Švec]], 61 [[Vladimír Kožuch]] |- |[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||150 [[Ladislav Pavlovič]]||65 [[Karol Petroš]], 55 [[Jozef Bubenko]] |- |[[MFK Košice|VSS Košice <br> (ZŤS, 1. FC Košice)]]||115 [[Ján Strausz]]||59 [[Dušan Galis]], 58 [[Ján Novák]], 56 [[Andrej Daňko]], 53 [[Jozef Kožlej]] |- |[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||104 [[Ladislav Józsa]]||78 [[Peter Fecko]], 71 [[Gejza Farkaš]], 66 [[Jozef Móder]] |- |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina <br> (Iskra, ZVL)]]||80 [[Štefan Slezák]]||76 [[Marek Mintál]], 75 [[Jozef Bielek]], 56 [[Vojtech Zachar]], 51 [[Štefan Tománek]], 49 [[Stanislav Šesták]] |- |[[FC Nitra|FC Nitra <br> (AC Nitra, Plastika)]]||61 [[Róbert Rák]]||59 [[Michal Pucher]], 56 [[Dušan Borko]] |- |[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||72 [[Róbert Semeník]]||59 [[Pavol Diňa]], 52 [[Milan Nemec]] |- |[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]||72 [[Pavol Bencz]]||65 [[Vojtech Masný]] |- |[[AS Trenčín|AS Trenčín <br> (Ozeta Dukla)]]||59 [[Martin Fabuš]]||28 [[David Depetris]] |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||49 [[Pavol Diňa]]||40 [[Mikuláš Radványi]], 37 [[Rudolf Pavlík]] |- |[[MFK Ružomberok]]||45 [[Roland Števko]]||37 [[Tomáš Ďubek]], 30 [[Erik Jendrišek]] |- |[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]||40 [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||33 [[Juraj Halenár]], 31 [[Tomáš Medveď]] |- |[[MFK Dubnica]]||41 [[Peter Kiška]]||32 [[Pavol Straka]], 26 [[Michal Filo]] |- |[[FK Púchov|Matador Púchov]]||34 [[Ľuboš Perniš]]||23 [[Mário Breška]], 18 [[Marek Bakoš]] |- |[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]]||22 [[Ľubomír Plevka]] <br> 22 [[Marek Holmík]]|| |- |[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]||20 [[Ľubomír Mati]]|| |- |[[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]]||19 [[Jozef Urblík]]|| |- |[[MŠK Rimavská Sobota|FC Rim. Sobota]]||24 [[Vladimír Sýkora (futbalista)|Vladimír Sýkora]]|| |- |[[FC Senec]]||8 [[Rogério Márcio Botelho Gaúcho]]|| |- |[[FK Senica]]||42 [[Juraj Piroska]]|| |- |[[TJ Spartak Myjava|Spartak Myjava]]|||| |- |[[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]]|||| |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]||18 [[Andrej Hodek]]|| |} doqnafw08jpu8q3qs3htble11ue7olp Kostol svätého Juraja (Mořkov) 0 535467 8211047 7759786 2026-05-09T07:42:15Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211047 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | NKP = | Názov kostola = | Druh kostola = | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Mořkov,_kostel.JPG | Popis obrázka = | Patrocínium = sv. [[Juraj (svätec)|Juraj]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Česko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Moravsko-sliezsky kraj | Okres typ = | Okres = Okres Nový Jičín | Mesto typ = Obec | Mesto = Mořkov | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = Rímskokatolícka farnosť Mořkov | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Sloh = | Výstavba = | Dokončenie = | Rekonštrukcia = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Kostol svätého Juraja''' v [[Mořkov|Mořkove]] je [[Sakrálna stavba|sakrálny objekt]] prvýkrát spomínaný v roku [[1587]]. Hlavný [[oltár]] kostola pochádza z roku [[1667]] ak jeho obnoveniu došlo v roku [[1833]]. Kostol samotný bol do súčasnej podoby prestavaný v roku [[1878]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mořkov – historie a současnost | url = http://www.obec-morkov.cz/index.php?nid=1112&lid=CZ&oid=97929 | datum vydání = | datum aktualizace = | dátum prístupu = 2012-02-18 | vydavateľ = Obec Mořkov | miesto = Mořkov | jazyk = po česky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kostel sv. Jiří – Mořkov | url = http://www.krasnecesko.cz/lokality/23690-kostel-sv-jiri-morkov-kostel.html1 | datum vydání = | datum aktualizace = | dátum prístupu = 2012-02-18 | vydavateľ = Krásné Česko.cz | místo = Praha | jazyk = po česky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Kostol patrí do [[Rímskokatolícka farnosť Mořkov|Mořkovskej farnosti]], ktorá v ňom pravidelne slúži bohoslužby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dobija | meno = Paweł | odkaz na autora = | titul = Mše sv. v kostele sv. Jiří | url = http://www.farnostmorkov.estranky.cz/clanky/mse-sv_-v-kostele-sv_jiri.html | datum vydání = | datum aktualizace = | dátum prístupu = 2012-02-18 | vydavateľ = Římskokatolická farnost Mořkov | miesto = Mořkov | jazyk = po česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110809094940/http://www.farnostmorkov.estranky.cz/clanky/mse-sv_-v-kostele-sv_jiri.html | dátum archivácie = 2011-08-09 }}</ref> == História == Murovaný kostol zasvätený [[Juraj (svätec)|svätému Jurajovi]] bol v obci postavený v roku [[1587]],<ref name="kravarsko-198">{{Citácia knihy | titul = Moravské Kravařsko : politický okres novojícký | url = http://kramerius.nkp.cz/kramerius/handle/ABA001/18758657 | vydavateľ = Nákladem učitelstva | miesto = Příbor | rok = 1898 | počet strán = 364 | kapitola = Mořkov | strany = 198 }}</ref><ref name="morkov-historie">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historie | url = http://www.obec-morkov.cz/index.php?nid=1112&lid=cs&oid=97929 | dátum prístupu = 2012-12-03 | vydavateľ = Obec Mořkov | miesto = Mořkov }}</ref> kedy nahradil pôvodný drevený kostolík z roku 1437.<ref name="hanzelka-163">{{Citácia knihy | priezvisko = Hanzelka | meno = Vratislav | odkaz na autora = | titul = Mořkov – podhorská vesnice | vydavateľ = Ing. Michael Hanzelka | miesto = Brno | rok = 2000 | počet strán = 484 | strany = 163 | vydanie = 1 | isbn = 80-238-7843-3 | ďalší = recenze: [[Jiří Pernes]] | poznámka = [Dále jen Hanzelka] | redaktori = Ing. Michael Hanzelka }}</ref> Vo veži mal umiestnené dva [[Zvon|zvony]].<ref name="kravarsko-198" /> Stával v miestach súčasného kostola. Jeho hlavný [[oltár]] zhotovil v roku [[1667]] Jiří Zingler z Nového Jičína. V kostole bol umiestnený tiež bočný oltár [[Kresťanský kríž|svätého Kríža]]. Keď bol v roku 1825 kostol opravovaný (rekonštrukciou prešla i strecha kostola vrátane veže), vystúpilo radšej 25 obyvateľov obce z katolíckej cirkvi, než aby boli nútení prispieť predpísaným príspevkom 18 grajciarov na rekonštrukciu kostola.<ref name="kravarsko-198" /> So stavbou nového kostola (naproti súčasnej fare) vybudovanom v štýle historického [[Romantická architektúra|romantizmu]] sa začalo v roku [[1878]].<ref name="kravarsko-198" /> Jeho základy boli položené okolo pôvodného kostolíka, z ktorého bola ponechaná iba veža. Keď sa po dostavbe nového kostola zistilo, že sa ku nemu veža nehodí, bola roku [[1888]] zvýšená do výšky asi 30 metrov. V kostole boli umiestnené tri oltáre. V [[Sakristia|sakristii]] visí obraz svätého Juraja, ktorý pochádza z pôvodného kostolíka (bol tam obrazom na hlavnom oltári).<ref name="hanzelka-112">Hanzelka, str. 112</ref> V Jeřábkovom kostole (z roku 1587) boli vo veži umiestnené dva zvony – svätý Ján Nepomucký (zakúpený na náklady obce) a svätý Juraj venovaný Jakubom Jeřábkom.<ref name="hanzelka-111">Hanzelka, str. 111</ref> Po vybudovaní nového kostola (roku 1878) a zvýšení pôvodnej veže došlo v roku 1904 k inštalácii tretieho zvonu – umieráčka. Ten však bol spolu so zvonom svätého Juraja roku 1916 rekvírovaný pre vojnové účely. Vo veži tak zostal iba zvon svätý Ján Nepomucký. Počas roku 1926 boli zakúpené dva nové zvony, a síce svätý Jozef a Najsvätejšie Srdce Pána, ktorý slúžil ako umieráčik. Vo veži tak boli tri zvony. Počas druhej svetovej vojny došlo v marci roku 1943 k opätovnému rekvírovaniu zvonov, kedy boli odvezené zvony svätý Jozef a svätý Ján Nepomucký. Ten sa však po vojne vrátil a na věži tak boli dva zvony (vedľa svätého Jána Nepomuckého ešte Najsvätejšie Srdce Pána). V roku 1967 sa na vežu kostola zakúpili ďalšie dva zvony – jeden s reliéfom Krista Kráľa, druhý s reliéfom Panny Márie Svätohostínskej. Počas roku 1975 došlo k preliatiu zvona Nejsvätejšie Srdce Pána, ktorým sa zvoní umieráčik; novo je na ňom reliéf svätého Juraja. Vo veži mořkovského kostola sú tak štyri zvony.<ref name="hanzelka-112" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Kostel svatého Jiří (Mořkov)|11331288}} [[Kategória:Kostoly v okrese Nový Jičín|Mořkov]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Jurajovi|Mořkov]] [[Kategória:Mořkov]] d4lkic9083qt5giiakgvwnyposceosr Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II. 0 542315 8210730 8200636 2026-05-08T13:12:27Z Lukas565 251676 /* Menovacia politika */ doplnenie 8210730 wikitext text/x-wiki [[Súbor:San Giovanni Paolo II.jpg|náhľad|Pápež [[Svätec|svätý]] Ján Pavol II.]] Toto je '''zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Jánom Pavlom II.'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pope John Paul II (St. Karol Józef Wojtyła) [Catholic-Hierarchy] | url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bwojtyla.html | vydavateľ = www.catholic-hierarchy.org | dátum prístupu = 2024-10-08}}</ref> Kardináli, ktorí boli v čase vymenovania mladší ako 80 rokov, teda oprávnení zúčastniť sa [[konkláve]], sú označení hviezdičkou. Pri zosnulých kardináloch je za menom uvedený rok narodenia a úmrtia. == Menovacia politika == [[Pápež]] [[Svätec|svätý]] [[Ján Pavol II.]] vymenoval počas svojho [[pontifikát]]u ([[1978]]{{--}}[[2005]]) v deviatich [[Pápežské konzistórium|konzistóriách]] 231 [[kardinál]]ov zo 65 krajín. Ide o historicky najviac kreovaní zo všetkých pápežov pred ním i po ňom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = By the numbers: Pope Francis and the College of Cardinals | url = https://www.pillarcatholic.com/p/by-the-numbers-pope-francis-and-the | vydavateľ = https://www.pillarcatholic.com/ | dátum vydania = 2023-07-11 | dátum prístupu = 2024-07-22 | jazyk = en}}</ref> Hlava [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Cirkvi]] kreovala 211 kardinálov-voliteľov a 20 prelátov bolo pri vymenovaní starších ako 80 rokov. Pontifex zároveň vymenoval troch kardinálov [[In pectore|''in pectore'']]. Kreovania kardinálov sa konali približne každé dva až štyri roky, a preto bol priemerný počet nových kreovaných hodnostárov vyšší ako u pápežových predchodcov. Najviac kardinálov vymenoval Ján Pavol II. v roku 2001, išlo o 42 prelátov. Z pohľadu kontinentov pápež posilnil zastúpenie neeurópskych kardinálov v porovnaní s jeho predchodcami. Prevahu však malo 129 '''Európanov''' (z toho 50 kardinálov z [[Taliansko|Talianska]], 15 z [[Francúzsko|Francúzska]], 10 z [[Nemecko|Nemecka]], 8 z [[Poľsko|Poľska]], 8 zo [[Španielsko|Španielska]], 4 z [[Belgicko|Belgicka]], 3 z [[Írsko|Írska]], 3 z [[Rakúsko|Rakúska]], 3 zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], 3 z [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]], 3 z [[Ukrajina|Ukrajiny]]''',''' po dvoch z [[Česko|Česka]], [[Chorvátsko|Chorvátska]] (aj v rámci [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávie]]), [[Litva|Litvy]], [[Lotyšsko|Lotyšska]], [[Maďarsko|Maďarska]], [[Portugalsko|Portugalska]], [[Slovensko|Slovenska]] (v rámci [[Česko-Slovensko|Československa]]) a po jednom z [[Albánsko|Albánska]], [[Bielorusko|Bieloruska]], [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]], [[Holandsko|Holandska]] a [[Rumunsko|Rumunska]]. Do '''severnej Ameriky''' udelil purpur 35 prelátom (z toho boli 15 z [[Spojené štáty|USA]], 7 z [[Kanada|Kanady]], 6 z [[Mexiko|Mexika]] a po jednom z [[Dominikánska republika|Dominikánskej republiky]], [[Guatemala (štát)|Guatemaly]], [[Honduras|Hondurasu]] a [[Kuba|Kuby]]) a do '''južnej Ameriky''' 25 (z toho 6 kardinálov z [[Brazília|Brazílie]], 4 z [[Čile]], 4 z [[Kolumbia|Kolumbie]], 3 z [[Argentína|Argentíny]], 3 z [[Venezuela|Venezuely]], 2 z [[Ekvádor|Ekvádora]], 2 z [[Peru]] a jeden z [[Bolívia|Bolívie]]). '''Ázia''' získala 23 kardinálov (z toho 6 z [[India|Indie]], 4 z [[Vietnam|Vietnamu]], 3 z [[Čína|Číny]], 3 z [[Japonsko|Japonska]], 2 z [[Filipíny|Filipín]], 2 z [[Libanon|Libanonu]] a po jednom z [[Indonézia|Indonézie]], [[Thajsko|Thajska]] a [[Sýria|Sýrie]]). Pontifex povýšil do kardinálskeho stavu 18 '''Afričanov''' (z toho 2 z [[Nigéria|Nigérie]], 2 z [[Pobrežie Slonoviny|Pobrežia Slonoviny]] a po jednom z [[Angola|Angoly]], [[Egypt|Egypta]], [[Etiópia|Etiópie]], [[Ghana|Ghany]], [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afriky]], [[Kamerun|Kameruna]], [[Kongo (Brazzaville)|Konga]], [[Madagaskar|Madagaskaru]], [[Maurícius|Maurícia]], [[Mozambik|Mozambiku]], [[Nikaragua|Nikaraguy]], [[Sudán|Sudánu]], [[Tanzánia|Tanzánie]] a [[Uganda|Ugandy]]). '''Austrália a Oceánia''' získali 4 hodnostárov (z toho 3 z [[Austrália (štát)|Austrálie]] a jeden z [[Nový Zéland|Nového Zélandu]]). Zásluhou Jána Pavla II. získali kardinálsky [[biret]] prvýkrát krajiny Albánsko, Angola, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Etiópia, Ghana, Honduras, Kamerun, Maurícius, Mozambik, Nikaragua, Pobrežie Slonoviny, Rumunsko, Slovensko, Sudán a Thajsko. Najmladšou vymenovanou osobou bol 47-ročný Kolumbijčan [[Alfonso López Trujillo]]. Naopak najstarším kreovaným kardinálom sa stal 92-ročný Albánec [[Mikel Koliqi]]. Z tejto generácie kardinálov sa Američan [[Theodore Edgar McCarrick]] vzdal kardinálskej hodnosti a kvôli preukázaným sexuálnym deliktom bol vo februári [[2019]] laicizovaný (zbavený kňazskej služby).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mister Theodore Edgar McCarrick [Catholic-Hierarchy] | url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bmccar.html | vydavateľ = www.catholic-hierarchy.org | dátum prístupu = 2024-10-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tajomstvá strýčka Teda / Príbeh zvráteného kardinála, ktorý Vatikánu prerástol cez hlavu | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/65794/pribeh-zvrateneho-kardinala-ktory-vatikanu-prerastol-cez-hlavu | vydavateľ = svetkrestanstva.postoj.sk | dátum prístupu = 2024-10-10 | jazyk = sk | meno = Imrich | priezvisko = Gazda}}</ref> Od februára 2001 sa stal členom kardinálskeho kolégia aj jezuita [[František (pápež)|Jorge Mario Bergoglio]], ktorý sa neskôr stal pápežom [[František (pápež)|Františkom]]. Ján Pavol II. vymenoval dvoch slovenských kardinálov: proprefekta [[Kongregácia pre evanjelizáciu národov|Kongregácie pre evanjelizáciu národov]] [[Jozef Tomko|Jozefa Tomka]] a [[Nitrianska diecéza|nitrianskeho biskupa]] [[Ján Chryzostom Korec|Jána Chryzostoma Korca]]. Z krajín okolo [[Slovensko|Slovenska]] získalo najviac kardinálov Poľsko (krakovský arcibiskup [[Franciszek Macharski]], úradník Rímskej kúrie [[Władysław Rubin]], poľský prímas [[Józef Glemp]], arcibiskup [[Andrzej Maria Deskur]], vroclavský arcibiskup [[Henryk Gulbinowicz|Henryk Roman Gulbinowicz]], arcibiskup Lusaky [[Adam Kozłowiecki]], prefekt Kongregácie pre katolícku výchovu [[Zenon Grocholewski]] a profesor a spisovateľ [[Stanisław Nagy]]). Ďalšími prelátmi zo susediacich krajín boli traja rakúski kardináli (viedenskí arcibiskupi [[Hans Hermann Groër]] a [[Christoph Schönborn]] a úradník rímskej kúrie salezián [[Alfons Maria Stickler]]), traja ukrajinskí (ľvovskí arcibiskupi [[Miroslav Ljubačivskij]], [[Marian Jaworski]] a [[Ľubomyr Huzar]]), dvaja českí (teológ a jezuita [[Tomáš Špidlík]] a pražský arcibiskup [[Miloslav Vlk]]) a dvaja maďarskí (ostrihomskí arcibiskupi [[László Paskai|Lászlo Paskai]] a [[Péter Erdő]]). Z tejto generácie kardinálov nie je (zatiaľ) nikto uctievaný ako blahoslavený alebo svätý. V súčasnosti (október 2024) z tejto generácie kardinálov žije 43 prelátov. == Konzistórium 30. júna 1979 == [[Súbor:Joseph Asajiro Satowaki.jpg|náhľad|Pápež povýšil 30. júna 1979 do kardinálskej hodnosti Japonca [[Joseph Asajirō Satowaki|Josepha Asajiro Satowakiho]].]] [[Súbor:Cardinal Franciszek Macharski, Archbishop Emeritus of Kraków.jpg|náhľad|Poliak [[Franciszek Macharski]] získal kardinálsky purpur 30. júna 1979.]] #{{Minivlajka|ITA}}[[Anastasio Alberto Ballestrero|Anastasio Alberto kardinál Ballestrero]], OCD * ([[1913]]{{--}}[[1998]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Giuseppe Caprio|Giuseppe kardinál Caprio]] * ([[1914]]{{--}}[[2005]]) #{{Minivlajka|CAN}}[[Gerald Emmett Carter|Gerald Emmett kardinál Carter]] * ([[1912]]{{--}}[[2003]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Agostino Casaroli|Agostino kardinál Casaroli]] * ([[1914]]{{--}}[[1998]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Marco Cé|Marco kardinál Cé]] * ([[1925]]{{--}}[[2014]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Ernesto Civardi|Ernesto kardinál Civardi]] * ([[1906]]{{--}}[[1989]]) #{{Minivlajka|MEX}}[[Ernesto Corripio y Ahumada|Ernesto kardinál Corripio y Ahumada]] * ([[1919]]{{--}}[[2008]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Roger Etchegaray|Roger Marie Élie kardinál Etchegaray]] * ([[1922]]{{--}}[[2019]]) #{{Minivlajka|CHN}}[[Ignatius Kung Pin-Mei|Ignatius kardinál Kung Pin-Mei]] * ([[1901]]{{--}}[[2000]]) [[in pectore|''in pectore'']], zverejnený [[28. jún]]a [[1991]] #{{Minivlajka|POL}}[[Franciszek Macharski|Franciszek kardinál Macharski]] * ([[1927]]{{--}}[[2016]]) #{{Minivlajka|IRL}}[[Tomás Ó Fiaich|Tomás kardinál Ó Fiaich]] * ([[1923]]{{--}}[[1990]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Egano Righi-Lambertini|Egano kardinál Righi-Lambertini]] * ([[1906]]{{--}}[[2000]]) #{{Minivlajka|POL}}[[Władysław Rubin|Władysław kardinál Rubin]] * ([[1917]]{{--}}[[1990]]) #{{Minivlajka|JPN}}[[Joseph Asajirō Satowaki|Joseph Asajiro kardinál Satowaki]] * ([[1904]]{{--}}[[1996]]) #{{Minivlajka|VNM}}[[Joseph-Marie Trịnh Văn Căn|Joseph-Marie kardinál Trịnh Văn Căn]] * ([[1921]]{{--}}[[1990]]) == Konzistórium 2. februára 1983 == [[Súbor:19950818 8sant Latvia Postage Stamp.jpg|náhľad|Litovský kardinál [[Julijans Vaivods]] vymenovaný [[2. február]]a [[1983]] na [[Poštová známka|poštovej známke]].]] #{{Minivlajka|USA}}[[Joseph Louis Bernardin|Joseph Louis kardinál Bernardin]] * ([[1928]]{{--}}[[1996]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Giuseppe Casoria|Giuseppe kardinál Casoria]] * ([[1908]]{{--}}[[2001]]) #{{Minivlajka|BEL}}[[Godfried Danneels|Godfried kardinál Danneels]] * ([[1933]]{{--}}[[2019]]) #{{Minivlajka|POL}}[[Józef Glemp|Józef kardinál Glemp]] * ([[1929]]{{--}}[[2013]]) #{{Minivlajka|LBN}}[[Antoine-Pierre Khoraiche|Antoine Pierre kardinál Khoraiche]] * ([[1907]]{{--}}[[1994]]) #{{Minivlajka|THA}}[[Michael Michai Kitbunchu|Michael Michai kardinál Kitbunchu]] * #{{Minivlajka|YUG}}[[Franjo Kuharić|Franjo kardinál Kuharić]] * ([[1919]]{{--}}[[2002]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Carlo Maria Martini|Carlo Maria kardinál Martini]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] * ([[1927]]{{--}}[[2012]]) #{{Minivlajka|DEU}}[[Joachim Meisner|Joachim kardinál Meisner]] * ([[1933]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|VEN}}[[José Alí Lebrún Moratinos|José Alí kardinál Lebrún Moratinos]] * ([[1919]]{{--}}[[2001]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Henri de Lubac|Henri-Marie kardinál de Lubac]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] ([[1896]]{{--}}[[1991]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Jean-Marie Lustiger|Jean-Marie kardinál Lustiger]] * ([[1926]]{{--}}[[2007]]) #{{Minivlajka|AGO}}[[Alexandre do Nascimento|Alexandre kardinál do Nascimento]] * ([[1925]]{{--}}[[2024]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Aurelio Sabattani|Aurelio kardinál Sabattani]] * ([[1912]]{{--}}[[2003]]) #{{Minivlajka|COL}}[[Alfonso López Trujillo|Alfonso kardinál López Trujillo]] * ([[1935]]{{--}}[[2008]]) #{{Minivlajka|LSR}}[[Julijans Vaivods|Julijans kardinál Vaivods]] ([[1895]]{{--}}[[1990]]) #{{Minivlajka|NZL}}[[Thomas Stafford Williams|Thomas Stafford kardinál Williams]] * ([[1930]]{{--}}[[2023]]) #{{Minivlajka|CIV}}[[Bernard Yago|Bernard kardinál Yago]] * ([[1916]]{{--}}[[1997]]) == Konzistórium 25. mája 1985 == [[Súbor:Jozef kardinál Tomko 18 Slovakia.jpg|náhľad|Kardinálsky [[biret]] si [[25. máj]]a [[1985]] prevzal aj Slovák [[Jozef Tomko]], prefekt [[Kongregácia pre evanjelizáciu národov|Kongregácie pre evanjelizáciu národov]].]] [[Súbor:Cardenal-miguel-obando-y-bravo.jpg|náhľad|Prvým nikaragujským kardinálom sa [[25. máj]]a [[1985]] stal [[Saleziáni Don Bosca|salezián]] [[Miguel Obando y Bravo]].]] #{{Minivlajka|NGA}}[[Francis Arinze|Francis kardinál Arinze]] * #{{Minivlajka|ITA}}[[Giacomo Biffi|Giacomo kardinál Biffi]] * ([[1928]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|VEN}}[[Rosalio José Castillo Lara|Rosalio José kardinál Castillo Lara]], [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] * ([[1922]]{{--}}[[2007]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Luigi Dadaglio|Luigi kardinál Dadaglio]] * ([[1914]]{{--}}[[1990]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Albert Decourtray|Albert Florent Augustin kardinál Decourtray]] * ([[1923]]{{--}}[[1994]]) #{{Minivlajka|POL}}[[Andrzej Maria Deskur|Andrzej Maria kardinál Deskur]] * ([[1924]]{{--}}[[2011]]) #{{Minivlajka|CHI}}[[Juan Francisco Fresno Larraín|Juan Francisco kardinál Fresno Larraín]] * ([[1914]]{{--}}[[2004]]) #{{Minivlajka|CAN}}[[Edouard Gagnon|Édouard kardinál Gagnon]], PSS * ([[1918]]{{--}}[[2007]]) #{{Minivlajka|ESP}}[[Ángel Suquía Goicoechea|Ángel kardinál Suquía Goicoechea]] * ([[1916]]{{--}}[[2006]]) #{{Minivlajka|POL}}[[Henryk Roman Gulbinowicz|Henryk Roman kardinál Gulbinowicz]] * ([[1923]]{{--}}[[2020]]) #{{Minivlajka|BEL}}[[Jean Jérôme Hamer|Jean Jérôme kardinál Hamer]], [[Rehoľa kazateľov|OP]] * ([[1916]]{{--}}[[1996]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Antonio Innocenti|Antonio kardinál Innocenti]] * ([[1915]]{{--}}[[2008]]) #{{Minivlajka|USA}}[[Bernard Francis Law|Bernard Francis kardinál Law]] * ([[1931]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|IND}}[[Duraisamy Simon Lourdusamy|Duraisamy Simon kardinál Lourdusamy]] * ([[1924]]{{--}}[[2014]]) #{{Minivlajka|USR}}[[Miroslav Ljubačivskij|Miroslav Ivan kardinál Ljubačivskij]] * ([[1914]]{{--}}[[2000]]) #{{Minivlajka|DEU}}[[Paul Augustin Mayer|Paul Augustin kardinál Mayer]], [[Rád svätého Benedikta|OSB]] * ([[1911]]{{--}}[[2010]]) #{{Minivlajka|USA}}[[John Joseph O’Connor|John Joseph kardinál O’Connor]] * ([[1920]]{{--}}[[2000]]) #{{Minivlajka|NIC}}[[Miguel Obando y Bravo|Miguel kardinál Obando y Bravo]], [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] * ([[1926]]{{--}}[[2018]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Pietro Pavan|Pietro kardinál Pavan]] ([[1903]]{{--}}[[1994]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Silvano Piovanelli|Silvano kardinál Piovanelli]] * ([[1924]]{{--}}[[2016]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Paul Poupard|Paul Joseph Jean kardinál Poupard]] * #{{Minivlajka|NED}}[[Adrianus Johannes Simonis|Adrianus Johannes kardinál Simonis]] * ([[1931]]{{--}}[[2020]]) #{{Minivlajka|AUT}}[[Alfons Maria Stickler|Alfons Maria kardinál Stickler]], [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] * ([[1910]]{{--}}[[2007]]) #{{Minivlajka|ČSR}}[[Jozef Tomko|Jozef kardinál Tomko]] * ([[1924]]{{--}}[[2022]]) #{{Minivlajka|ETH}}[[Paulos Tzadua|Paulos kardinál Tzadua]] * ([[1921]]{{--}}[[2003]]) #{{Minivlajka|CAN}}[[Louis-Albert Vachon|Louis-Albert kardinál Vachon]] * ([[1912]]{{--}}[[2006]]) #{{Minivlajka|PHL}}[[Ricardo Jamin Vidal|Ricardo Jamin kardinál Vidal]] * ([[1931]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|DEU}}[[Friedrich Wetter|Friedrich kardinál Wetter]] * == Konzistórium 28. júna 1988 == [[Súbor:Alexandre José Maria dos Santos.jpg|náhľad|Ján Pavol II. povýšil [[28. jún]]a [[1988]] do kardinálskej hodnosti aj Mozambičana [[Alexandre José Maria dos Santos|Alexandra José Maria dos Santosa]].]] #{{Minivlajka|ITA}}[[Giovanni Canestri|Giovanni kardinál Canestri]] * ([[1918]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|AUS}}[[Edward Bede Clancy|Edward Bede kardinál Clancy]] * ([[1923]]{{--}}[[2014]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Angelo Felici|Angelo kardinál Felici]] * ([[1919]]{{--}}[[2007]]) #{{Minivlajka|BRA}}[[José Freire Falcão|José kardinál Freire Falcão]] * ([[1925]]{{--}}[[2021]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Michele Giordano|Michele kardinál Giordano]] * ([[1930]]{{--}}[[2010]]) #{{Minivlajka|CAN}}[[Paul Grégoire|Paul kardinál Grégoire]] * ([[1911]]{{--}}[[1993]]) #{{Minivlajka|AUT}}[[Hans Hermann Groër|Hans Hermann Wilhelm kardinál Groër]], [[Rád svätého Benedikta|OSB]] * ([[1919]]{{--}}[[2003]]) #{{Minivlajka|DEU}}[[Franz Hengsbach|Franz kardinál Hengsbach]] * ([[1910]]{{--}}[[1991]]) #{{Minivlajka|USA}}[[James Aloysius Hickey|James Aloysius kardinál Hickey]] * ([[1920]]{{--}}[[2004]]) #{{Minivlajka|ESP}}[[Antonio María Javierre Ortas|Antonio María kardinál Javierre Ortas]], [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] * ([[1921]]{{--}}[[2007]]) #{{Minivlajka|MUS}}[[Jean Margéot|Jean kardinál Margéot]] * ([[1916]]{{--}}[[2009]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Jacques Martin (kardinál)|Jacques-Paul kardinál Martin]] * ([[1908]]{{--}}[[1992]]) #{{Minivlajka|ESP}}[[Eduardo Martínez Somalo|Eduardo kardinál Martínez Somalo]] * ([[1927]]{{--}}[[2021]]) #{{Minivlajka|BRA}}[[Lucas Moreira Neves|Lucas kardinál Moreira Neves]], [[Rehoľa kazateľov|OP]] * ([[1925]]{{--}}[[2002]]) #{{Minivlajka|IND}}[[Antony Padiyara|Antony kardinál Padiyara]] * ([[1921]]{{--}}[[2000]]) #{{Minivlajka|HUN}}[[László Paskai|László kardinál Paskai]], [[Rád menších bratov konventuálov|OFM]] * ([[1927]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|IND}}[[Simon Ignatius Pimenta|Simon Ignatius kardinál Pimenta]] * ([[1920]]{{--}}[[2013]]) #{{Minivlajka|COL}}[[Mario Revollo Bravo|Mario kardinál Revollo Bravo]] * ([[1919]]{{--}}[[1995]]) #{{Minivlajka|MOZ}}[[Alexandre José Maria dos Santos|Alexandre José Maria kardinál dos Santos]], [[Rád menších bratov konventuálov|OFM]] * ([[1924]]{{--}}[[2021]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Achille Silvestrini|Achille kardinál Silvestrini]] * ([[1923]]{{--}}[[2019]]) #{{Minivlajka|LSS}}[[Vincentas Sladkevičius|Vincentas kardinál Sladkevičius]], MIC * ([[1920]]{{--}}[[2000]]) #{{Minivlajka|USA}}[[Edmund Casimir Szoka|Edmund Casimir kardinál Szoka]] * ([[1927]]{{--}}[[2014]]) #{{Minivlajka|CMR}}[[Christian Wiyghan Tumi|Christian Wiyghan kardinál Tumi]] * ([[1930]]{{--}}[[2021]]) #{{Minivlajka|CHN}}[[John Baptist Wu Cheng-chung|John Baptist kardinál Wu Cheng-chung]] * ([[1925]]{{--}}[[2002]]) [[Hans Urs von Balthasar]] ({{Minivlajka|CHE}}) zomrel dva dni pred konzistóriom. Aj keď bolo jeho kreovanie ohlásené, nedošlo k jeho naplneniu. == Konzistórium 28. júna 1991 == [[Súbor:Edward Idris Cassidy (1984).jpg|náhľad|Austrálčan [[Edward Idris Cassidy]] získal kardinálsky purpur [[28. jún]]a [[1991]].]] [[Súbor:Sterzinsky2007.jpg|náhľad|Hlava [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Cirkvi]] zaradila [[28. jún]]a [[1991]] medzi kardinálov aj Nemca [[Georg Sterzinsky|Georga Maximiliana Sterzinského]].]] #{{Minivlajka|ITA}}[[Fiorenzo Angelini|Fiorenzo kardinál Angelini]] * ([[1916]]{{--}}[[2014]]) #{{Minivlajka|USA}}[[Anthony Joseph Bevilacqua|Anthony Joseph kardinál Bevilacqua]] * ([[1923]]{{--}}[[2012]]) #{{Minivlajka|AUS}}[[Edward Idris Cassidy|Edward Idris kardinál Cassidy]] * ([[1924]]{{--}}[[2021]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Robert Coffy|Robert-Joseph kardinál Coffy]] * ([[1920]]{{--}}[[1995]]) #{{Minivlajka|IRL}}[[Cahal Brendan Daly|Cahal Brendan kardinál Daly]] * ([[1917]]{{--}}[[2009]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Paolo Dezza|Paolo kardinál Dezza]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] ([[1901]]{{--}}[[1999]]) #{{Minivlajka|COD}}[[Frédéric Etsou-Nzabi-Bamungwabi|Frédéric kardinál Etsou-Nzabi-Bamungwabi]], CICM * ([[1930]]{{--}}[[2007]]) #{{Minivlajka|ČSR}}[[Ján Chryzostom Korec|Ján Chryzostom kardinál Korec]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] * ([[1924]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Pio Laghi|Pio kardinál Laghi]] * ([[1922]]{{--}}[[2009]]) #{{Minivlajka|DOM}}[[Nicolás de Jesús López Rodríguez|Nicolás de Jesús kardinál López Rodríguez]] * #{{Minivlajka|USA}}[[Roger Michael Mahony|Roger Michael kardinál Mahony]] * #{{Minivlajka|ITA}}[[Guido del Mestri|Guido kardinál Del Mestri]] ([[1911]]{{--}}[[1993]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Virgilio Noe|Virgilio kardinál Noe]] * ([[1922]]{{--}}[[2011]]) #{{Minivlajka|MEX}}[[Juan Jesús Posadas Ocampo|Juan Jesús kardinál Posadas Ocampo]] * ([[1926]]{{--}}[[1993]]) #{{Minivlajka|ARG}}[[Antonio Quarracino|Antonio kardinál Quarracino]] * ([[1923]]{{--}}[[1998]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Camillo Ruini|Camillo kardinál Ruini]] * #{{Minivlajka|ITA}}[[Giovanni Saldarini|Giovanni kardinál Saldarini]] * ([[1924]]{{--}}[[2011]]) #{{Minivlajka|PHL}}[[José Tomás Sánchez|José Tomás kardinál Sánchez]] * ([[1920]]{{--}}[[2012]]) #{{Minivlajka|CHE}} [[Henri Schwery|Henri kardinál Schwery]] * ([[1932]]{{--}}[[2021]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Angelo Sodano|Angelo kardinál Sodano]] * ([[1927]]{{--}}[[2022]]) #{{Minivlajka|DEU}}[[Georg Sterzinsky|Georg Maximilian kardinál Sterzinsky]] * ([[1936]]{{--}}[[2011]]) #{{Minivlajka|ROU}}[[Alexandru Todea|Alexandru kardinál Todea]] * ([[1912]]{{--}}[[2002]]) == Konzistórium 26. novembra 1994 == [[Súbor:Kardinal Julius Darmaatmadja.jpg|náhľad|Indonézsky [[Spoločnosť Ježišova|jezuita]] [[Julius Riyadi Darmaatmadja|Julius Riyadi kardinál Darmaatmadja]] prijal kardinálsky [[biret]] [[26. november|26. novembra]] [[1994]].]] [[Súbor:Cardinal Vlk crop.jpg|náhľad|[[Miloslav Vlk]] sa stal kardinálom [[26. november|26. novembra]] [[1994]].]] #{{Minivlajka|CHE}} [[Gilberto Agustoni|Gilberto kardinál Agustoni]] * ([[1922]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|ESP}}[[Ricardo María Carles Gordó|Ricardo María kardinál Carles Gordó]] * ([[1926]]{{--}}[[2013]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Yves Congar|Yves Marie-Joseph kardinál Congar]], [[Rehoľa kazateľov|OP]] ([[1904]]{{--}}[[1995]]) #{{Minivlajka|IDN}}[[Julius Riyadi Darmaatmadja|Julius Riyadi kardinál Darmaatmadja]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] * #{{Minivlajka|ECU}}[[Bernardino Echeverría Ruiz|Bernardino Carlos Guillermo Honorato kardinál Echeverría Ruiz]], [[Rád menších bratov konventuálov|OFM]] ([[1912]]{{--}}[[2000]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Pierre Eyt|Pierre Étienne Louis kardinál Eyt]] * ([[1934]]{{--}}[[2001]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Vincenzo Fagiolo|Vincenzo kardinál Fagiolo]] * ([[1918]]{{--}}[[2000]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Carlo Furno|Carlo kardinál Furno]] * ([[1921]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|DEU}}[[Alois Grillmeier|Alois kardinál Grillmeier]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] ([[1910]]{{--}}[[1998]]) #{{Minivlajka|USA}}[[William Henry Keeler|William Henry kardinál Keeler]] * ([[1931]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|ALB}}[[Mikel Koliqi|Mikel kardinál Koliqi]] ([[1902]]{{--}}[[1997]]) #{{Minivlajka|USA}}[[Adam Joseph Maida|Adam Joseph kardinál Maida]] * #{{Minivlajka|CUB}}[[Jaime Lucas Ortega y Alamino|Jaime Lucas kardinál Ortega y Alamino]] * ([[1936]]{{--}}[[2019]]) #{{Minivlajka|CHI}}[[Carlos Oviedo Cavada|Carlos kardinál Oviedo Cavada]], ODeM * ([[1927]]{{--}}[[1998]]) #{{Minivlajka|VNM}}[[Phaolô Giuse Phạm Đình Tụng|Phaolô Gius kardinál Phạm Đình Tụng]] * ([[1919]]{{--}}[[2009]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Luigi Poggi|Luigi kardinál Poggi]] * ([[1917]]{{--}}[[2010]]) #{{Minivlajka|BIH}}[[Vinko Puljić|Vinko kardinál Puljić]] * #{{Minivlajka|MDG}}[[Armand Gaétan Razafindratandra|Armand Gaétan kardinál Razafindratandra]] * ([[1925]]{{--}}[[2010]]) #{{Minivlajka|MEX}}[[Juan Sandoval Íñiguez|Juan kardinál Sandoval Íñiguez]] * #{{Minivlajka|LBN}}[[Nasrallah Butrus Sfeir|Nasrallah Butrus kardinál Sfeir]] * ([[1920]]{{--}}[[2019]]) #{{Minivlajka|JPN}}[[Petr Seiiči Širajanagi|Petr Seiiči kardinál Širajanagi]] * ([[1928]]{{--}}[[2009]]) #{{Minivlajka|BEL}}[[Jan Pieter Schotte|Jan Pieter kardinál Schotte]], CICM * ([[1928]]{{--}}[[2005]]) #{{Minivlajka|MEX}}[[Adolfo Antonio Suárez Rivera|Adolfo Antonio kardinál Suárez Rivera]] * ([[1927]]{{--}}[[2008]]) #{{Minivlajka|BLR}}[[Kazimierz Świątek|Kazimierz kardinál Świątek]] ([[1914]]{{--}}[[2011]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Ersilio Tonini|Ersilio kardinál Tonini]] ([[1914]]{{--}}[[2013]]) #{{Minivlajka|CAN}}[[Jean-Claude Turcotte|Jean-Claude kardinál Turcotte]] * ([[1936]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|PER}}[[Augusto Vargas Alzamora|Augusto kardinál Vargas Alzamora]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] * ([[1922]]{{--}}[[2000]]) #{{Minivlajka|CZE}}[[Miloslav Vlk|Miloslav kardinál Vlk]] * ([[1932]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|UGA}}[[Emmanuel Wamala|Emmanuel kardinál Wamala]] * #{{Minivlajka|GBR}}[[Thomas Joseph Winning|Thomas Joseph kardinál Winning]] * ([[1925]]{{--}}[[2001]]) == Konzistórium 21. februára 1998 == [[Súbor:Marian Jaworski.jpg|náhľad|Ukrajinský arcibiskup [[Marian Jaworski]] bol vymenovaný za kardinála [[21. február]]a [[1998]] ''[[in pectore]]''.]] #{{Minivlajka|CAN}}[[Alojzij Ambrožič|Alojzij Matthew kardinál Ambrožič]] * ([[1930]]{{--}}[[2011]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Lorenzo Antonetti|Lorenzo kardinál Antonetti]] * ([[1922]]{{--}}[[2013]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Jean Balland|Jean Marie Julien kardinál Balland]] * ([[1934]]{{--}}[[1998]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Alberto Bovone|Alberto kardinál Bovone]] * ([[1922]]{{--}}[[1998]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Francesco Colasuonno|Francesco kardinál Colasuonno]] * ([[1925]]{{--}}[[2003]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Salvatore De Giorgi|Salvatore kardinál De Giorgi]] * #{{Minivlajka|BRA}}[[Serafim Fernandes de Araújo|Serafim kardinál Fernandes de Araújo]] * ([[1924]]{{--}}[[2019]]) #{{Minivlajka|USA}}[[Francis George|Francis Eugene kardinál George]], OMI * ([[1937]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|COL}}[[Darío Castrillón Hoyos|Darío kardinál Castrillón Hoyos]] * ([[1929]]{{--}}[[2018]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Giovanni Cheli|Giovanni kardinál Cheli]] * ([[1918]]{{--}}[[2013]]) #{{Minivlajka|UKR}}[[Marian Jaworski|Marian kardinál Jaworski]] * ([[1926]]{{--}}[[2020]]) [[in pectore|''in pectore'']], zverejnený [[21. február]]a [[2001]] #{{Minivlajka|POL}}[[Adam Kozłowiecki|Adam kardinál Kozłowiecki]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] ([[1911]]{{--}}[[2007]]) #{{Minivlajka|CHI}}[[Jorge Medina Estévez|Jorge Arturo Augustín kardinál Medina Estévez]] * ([[1926]]{{--}}[[2021]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Dino Monduzzi|Dino kardinál Monduzzi]] * ([[1922]]{{--}}[[2006]]) #{{Minivlajka|TZA}}[[Polycarp Pengo|Polycarp kardinál Pengo]] * #{{Minivlajka|LVA}}[[Jānis Pujats|Jānis kardinál Pujats]] * [[in pectore|''in pectore'']], zverejnený [[21. február]]a [[2001]] #{{Minivlajka|MEX}}[[Norberto Rivera Carrera|Norberto kardinál Rivera Carrera]] * #{{Minivlajka|CHN}}[[Paul Shan Kuo-hsi|Paul kardinál Shan Kuo-hsi]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] * ([[1923]]{{--}}[[2012]]) #{{Minivlajka|AUT}}[[Christoph Schönborn|Christoph Maria Michael Hugo Damian Peter Adalbert kardinál Schönborn]], [[Rehoľa kazateľov|OP]] * #{{Minivlajka|USA}}[[James Francis Stafford|James Francis kardinál Stafford]] * #{{Minivlajka|ITA}}[[Dionigi Tettamanzi|Dionigi kardinál Tettamanzi]] * ([[1934]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|ESP}}[[Antonio María Rouco Varela|Antonio María kardinál Rouco Varela]] * Pápež takisto oznámil, že hodlal menovať kardinálom [[Josip Uhač|Josipa Uhača]] ({{Minivlajka|CRO}}), ktorý zomrel v deň nominácie. == Konzistórium 21. februára 2001 == [[Súbor:Wilfrid Napier.jpg|náhľad|Prvým kardinálom [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afriky]] bol od [[21. február]]a [[2001]] [[Wilfrid Fox Napier]].]] [[Súbor:Varkey vithayathil.jpg|náhľad|Ján Pavol II. povýšil [[21. február]]a [[2001]] medzi kardinálov indického [[Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa|redemptoristu]] [[Varkey Vithayathil|Varkey Vithayathila]].]] [[Súbor:Card. Re WIKIPEDIA.png|náhľad|[[Giovanni Battista Re]], kreovaný za kardinála [[21. február]]a [[2001]], sa neskôr stal dekanom kardinálskeho kolégia.]] #{{Minivlajka|BRA}}[[Geraldo Majella Agnelo|Geraldo Majella kardinál Agnelo]] * ([[1933]]{{--}}[[2023]]) #{{Minivlajka|ESP}}[[Francisco Álvarez Martínez|Francisco kardinál Álvarez Martínez]] * ([[1925]]{{--}}[[2022]]) #{{Minivlajka|CIV}}[[Bernard Agré|Bernard kardinál Agré]] * ([[1926]]{{--}}[[2014]]) #{{Minivlajka|LTU}}[[Audrys Juozas Bačkis|Audrys Juozas kardinál Bačkis]] * #{{Minivlajka|ARG}}[[František (pápež)|Jorge Mario kardinál Bergoglio]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]], * neskôr pápež [[František (pápež)|František]] ([[1936]]{{--}}[[2025]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Louis-Marie Billé|Louis-Marie kardinál Billé]] * ([[1938]]{{--}}[[2002]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Agostino Cacciavillan|Agostino kardinál Cacciavillan]] * ([[1926]]{{--}}[[2022]]) #{{Minivlajka|PER}}[[Juan Luis Cipriani Thorne|Juan Luis kardinál Cipriani Thorne]] * #{{Minivlajka|IRL}}[[Desmond Connell|Desmond kardinál Connell]] * ([[1926]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|SYR}}[[Ignatius Moussa I. Daúd|Ignatius Moussa I. kardinál Daúd]] * ([[1930]]{{--}}[[2012]]) #{{Minivlajka|DEU}}[[Johannes Joachim Degenhardt|Johannes Joachim kardinál Degenhardt]] * ([[1926]]{{--}}[[2002]]) #{{Minivlajka|IND}}[[Ivan Dias|Ivan kardinál Dias]] * ([[1936]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|USA}}[[Avery Dulles|Avery Robert kardinál Dulles]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] ([[1918]]{{--}}[[2008]]) #{{Minivlajka|USA}}[[Edward Michael Egan|Edward Michael kardinál Egan]] * ([[1932]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|CHI}}[[Francisco Javier Errázuriz Ossa|Francisco Javier kardinál Errázuriz Ossa]] * #{{Minivlajka|EGY}}[[Stéphanos II. Ghattas|Stephanos II. kardinál Ghattas]], CM ([[1920]]{{--}}[[2009]]) #{{Minivlajka|ECU}}[[Antonio José González Zumárraga|Antonio José kardinál González Zumárraga]] * ([[1925]]{{--}}[[2008]]) #{{Minivlajka|POL}}[[Zenon Grocholewski|Zenon kardinál Grocholewski]] * ([[1939]]{{--}}[[2020]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Jean Honoré|Jean Marcel kardinál Honoré]] * ([[1920]]{{--}}[[2013]]) #{{Minivlajka|BRA}}[[Cláudio Hummes|Cláudio kardinál Hummes]], [[Rád menších bratov konventuálov|OFM]] * ([[1934]]{{--}}[[2022]]) #{{Minivlajka|UKR}}[[Ľubomyr Huzar|Ľubomyr kardinál Huzar]], MSU * ([[1933]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|DEU}}[[Walter Kasper|Walter kardinál Kasper]] * #{{Minivlajka|DEU}}[[Karl Lehmann|Karl kardinál Lehmann]] * ([[1936]]{{--}}[[2018]]) #{{Minivlajka|PRT}}[[José Saraiva Martins|José kardinál Saraiva Martins]], CMF * #{{Minivlajka|USA}}[[Theodore Edgar McCarrick]] * ([[1930]]{{--}}[[2025]]), kardinálskej hodnosti sa vzdal [[28. júl|28. júla]] [[2018]] #{{Minivlajka|GBR}}[[Cormac Murphy-O'Connor|Cormac kardinál Murphy-O'Connor]] * ([[1932]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|ARG}}[[Jorge María Mejía|Jorge María kardinál Mejía]] * ([[1923]]{{--}}[[2014]]) #{{Minivlajka|ZAF}}[[Wilfrid Fox Napier|Wilfrid Fox kardinál Napier]], [[Rád menších bratov konventuálov|OFM]] * #{{Minivlajka|VNM}}[[Phanxicô Xaviê Nguyễn Văn Thuận|Phanxicô Xaviê kardinál Nguyễn Văn Thuận]] * ([[1928]]{{--}}[[2002]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Mario Francesco Pompedda|Carlo Mario Francesco kardinál Pompedda]] * ([[1929]]{{--}}[[2006]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Severino Poletto|Severino kardinál Poletto]] * ([[1933]]{{--}}[[2022]]) #{{Minivlajka|PRT}}[[José da Cruz Policarpo|José da Cruz kardinál Policarpo]] * ([[1936]]{{--}}[[2014]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Giovanni Battista Re|Giovanni Battista kardinál Re]] * #{{Minivlajka|HND}}[[Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga|Óscar Andrés kardinál Rodríguez Maradiaga]], [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] * #{{Minivlajka|COL}}[[Pedro Rubiano Sáenz|Pedro kardinál Rubiano Sáenz]] * ([[1932]]{{--}}[[2024]]) #{{Minivlajka|BOL}}[[Julio Terrazas Sandoval|Julio kardinál Terrazas Sandoval]], [[Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa|CSsR]] * ([[1936]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Sergio Sebastiani|Sergio kardinál Sebastiani]] * ([[1931]]{{--}}[[2024]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Crescenzio Sepe|Crescenzio kardinál Sepe]] * #{{Minivlajka|DEU}}[[Leo Scheffczyk|Leo kardinál Scheffczyk]] ([[1920]]{{--}}[[2005]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Roberto Tucci|Roberto kardinál Tucci]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] * ([[1921]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|VEN}}[[Antonio Ignacio Velasco García|Antonio Ignacio kardinál Velasco García]], [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] * ([[1929]]{{--}}[[2003]]) #{{Minivlajka|IND}}[[Varkey Vithayathil|Varkey kardinál Vithayathil]], [[Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa|CSsR]] * ([[1927]]{{--}}[[2011]]) == Konzistórium 21. októbra 2003 == [[Súbor:Esztergom bazilika erdő Péter.jpg|náhľad|Maďarský kardinál [[Péter Erdő]] bol viackrát považovaný silného [[papabile]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Papabile of the Day: The Men Who Could Be Pope | url = https://www.ncronline.org/blogs/ncr-today/papabile-day-men-who-could-be-pope-5 | vydavateľ = www.ncronline.org | dátum prístupu = 2024-10-10 | jazyk = en | meno = John L. Allen | priezvisko = Jr}}</ref>]] [[Súbor:Jean-Louis Tauran Vienna 20121126.jpg|náhľad|Francúz [[Jean-Louis Tauran]] bol jedným z posledných kardinálov, ktorých kreoval Ján Pavol II.]] #{{Minivlajka|ITA}}[[Ennio Antonelli|Ennio kardinál Antonelli]] * ({{--}}) #{{Minivlajka|FRA}}[[Philippe Barbarin|Philippe Xavier Ignace kardinál Barbarin]] * #{{Minivlajka|MEX}}[[Javier Lozano Barragán|Javier kardinál Lozano Barragán]] * ([[1933]]{{--}}[[2022]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Tarcisio Bertone|Tarcisio Pietro Evasio kardinál Bertone]], [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] * #{{Minivlajka|CRO}}[[Josip Bozanić|Josip kardinál Bozanić]] * #{{Minivlajka|ESP}}[[Julián Herranz Casado|Julián Herranz kardinál Casado]] * #{{Minivlajka|CHE}} [[Georges Cottier|Georges Marie Martin kardinál Cottier]], [[Rehoľa kazateľov|OP]] ([[1922]]{{--}}[[2016]]) #{{Minivlajka|HUN}}[[Péter Erdő|Péter kardinál Erdő]] * #{{Minivlajka|JPN}}[[Stephen Fumio Hamao|Stephen Fumio kardinál Hamao]] * ([[1930]]{{--}}[[2007]]) #{{Minivlajka|BEL}}[[Gustaaf Joos|Gustaaf kardinál Joos]] ([[1923]]{{--}}[[2004]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Francesco Marchisano|Francesco kardinál Marchisano]] * ([[1929]]{{--}}[[2014]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Renato Raffaele Martino|Renato Raffaele kardinál Martino]] * ([[1932]]{{--}}[[2024]]) #{{Minivlajka|POL}}[[Stanisław Nagy|Stanisław Kazimierz kardinál Nagy]], SCI ([[1921]]{{--}}[[2013]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Attilio Nicora|Attilio kardinál Nicora]] * ([[1937]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|GBR}}[[Keith O'Brien|Keith Michael Patrick kardinál O'Brien]] * ([[1938]]{{--}}[[2018]]) #{{Minivlajka|NGA}}[[Anthony Okogie|Anthony Olubumni kardinál Okogie]] * #{{Minivlajka|FRA}}[[Bernard Panafieu|Bernard kardinál Panafieu]] ([[1931]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|AUS}}[[George Pell|George kardinál Pell]] * ([[1941]]{{--}}[[2023]]) #{{Minivlajka|VNM}}[[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn|Jean-Baptiste kardinál Phạm Minh Mẫn]] * ([[1934]]{{--}}[[2026]]) #{{Minivlajka|CAN}}[[Marc Ouellet|Marc kardinál Ouellet]] * #{{Minivlajka|USA}}[[Justin Francis Rigali|Justin Francis kardinál Rigali]] * #{{Minivlajka|ITA}}[[Angelo Scola|Angelo kardinál Scola]] * #{{Minivlajka|BRA}}[[Eusébio Oscar Scheid|Eusebio Oscar kardinál Scheid]], SCI * ([[1932]]{{--}}[[2021]]) #{{Minivlajka|CZE}}[[Tomáš Špidlík|Tomáš kardinál Špidlík]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] ([[1919]]{{--}}[[2010]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Jean-Louis Tauran|Jean-Louis kardinál Tauran]] * ([[1943]]{{--}}[[2018]]) #{{Minivlajka|IND}}[[Telesphore Placidus Toppo|Telesphore Placidus kardinál Toppo]] * ([[1939]]{{--}}[[2023]]) #{{Minivlajka|GTM}}[[Rodolfo Quezada Toruño|Rodolfo Quezada kardinál Toruño]] * ([[1932]]{{--}}[[2012]]) #{{Minivlajka|GHA}}[[Peter Kodwo Appiah Turkson|Peter Kodwo Appiah kardinál Turkson]] * #{{Minivlajka|ESP}}[[Carlos Amigo Vallejo|Carlos Amigo kardinál Vallejo]], [[Rád menších bratov konventuálov|OFM]] * ([[1934]]{{--}}[[2022]]) #{{Minivlajka|SDN}}[[Gabriel Zubeir Wako|Gabriel Zubeir kardinál Wako]] * Pri tomto vymenovaní kardinálov zachoval Ján Pavol II. jedno meno vo svojom srdci{{--}}''[[in pectore]]''.<ref>[http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=100 Rádio Vaticana - Ján Pavol II. vymenoval tridsať nových kardinálov]</ref> Vzhľadom na nesplnenie formálnej podmienky oznámenia tohto kardinála v prítomnosti najmenej dvoch svedkov prestala vo chvíli úmrtia Jána Pavla II. táto voľba zaväzovať (aj keby sa zistilo, koho mal pápež na mysli). == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam žijúcich kardinálov]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Pavlom VI.]] (najbližším predchodcom, ktorý kreoval kardinálov) * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Benediktom XVI.]] (nástupcom) == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == *{{Preklad|cs|Seznam kardinálů jmenovaných Janem Pavlem II.|11102722}} {{Zoznamy vymenovaných kardinálov}} [[Kategória:Zoznamy kardinálov podľa menujúceho pápeža|Ján Pavol 02]] ii5hqn8rgedjqn3p4283h645750hcx8 8210732 8210730 2026-05-08T13:17:09Z Lukas565 251676 doplnenie 8210732 wikitext text/x-wiki [[Súbor:San Giovanni Paolo II.jpg|náhľad|Pápež [[Svätec|svätý]] Ján Pavol II.]] Toto je '''zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Jánom Pavlom II.'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pope John Paul II (St. Karol Józef Wojtyła) [Catholic-Hierarchy] | url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bwojtyla.html | vydavateľ = www.catholic-hierarchy.org | dátum prístupu = 2024-10-08}}</ref> Kardináli, ktorí boli v čase vymenovania mladší ako 80 rokov, teda oprávnení zúčastniť sa [[konkláve]], sú označení hviezdičkou. Pri zosnulých kardináloch je za menom uvedený rok narodenia a úmrtia. == Menovacia politika == [[Pápež]] [[Svätec|svätý]] [[Ján Pavol II.]] vymenoval počas svojho [[pontifikát]]u ([[1978]]{{--}}[[2005]]) v deviatich [[Pápežské konzistórium|konzistóriách]] 231 [[kardinál]]ov zo 65 krajín. Ide o historicky najviac kreovaní zo všetkých pápežov pred ním i po ňom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = By the numbers: Pope Francis and the College of Cardinals | url = https://www.pillarcatholic.com/p/by-the-numbers-pope-francis-and-the | vydavateľ = https://www.pillarcatholic.com/ | dátum vydania = 2023-07-11 | dátum prístupu = 2024-07-22 | jazyk = en}}</ref> Hlava [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Cirkvi]] kreovala 211 kardinálov-voliteľov a 20 prelátov bolo pri vymenovaní starších ako 80 rokov. Pontifex zároveň vymenoval troch kardinálov [[In pectore|''in pectore'']]. Kreovania kardinálov sa konali približne každé dva až štyri roky, a preto bol priemerný počet nových kreovaných hodnostárov vyšší ako u pápežových predchodcov. Najviac kardinálov vymenoval Ján Pavol II. v roku 2001, išlo o 42 prelátov. Z pohľadu kontinentov pápež posilnil zastúpenie neeurópskych kardinálov v porovnaní s jeho predchodcami. Prevahu však malo 129 '''Európanov''' (z toho 50 kardinálov z [[Taliansko|Talianska]], 15 z [[Francúzsko|Francúzska]], 10 z [[Nemecko|Nemecka]], 8 z [[Poľsko|Poľska]], 8 zo [[Španielsko|Španielska]], 4 z [[Belgicko|Belgicka]], 3 z [[Írsko|Írska]], 3 z [[Rakúsko|Rakúska]], 3 zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], 3 z [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]], 3 z [[Ukrajina|Ukrajiny]]''',''' po dvoch z [[Česko|Česka]], [[Chorvátsko|Chorvátska]] (aj v rámci [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávie]]), [[Litva|Litvy]], [[Lotyšsko|Lotyšska]], [[Maďarsko|Maďarska]], [[Portugalsko|Portugalska]], [[Slovensko|Slovenska]] (v rámci [[Česko-Slovensko|Československa]]) a po jednom z [[Albánsko|Albánska]], [[Bielorusko|Bieloruska]], [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]], [[Holandsko|Holandska]] a [[Rumunsko|Rumunska]]. Do '''severnej Ameriky''' udelil purpur 35 prelátom (z toho boli 15 z [[Spojené štáty|USA]], 7 z [[Kanada|Kanady]], 6 z [[Mexiko|Mexika]] a po jednom z [[Dominikánska republika|Dominikánskej republiky]], [[Guatemala (štát)|Guatemaly]], [[Honduras|Hondurasu]] a [[Kuba|Kuby]]) a do '''južnej Ameriky''' 25 (z toho 6 kardinálov z [[Brazília|Brazílie]], 4 z [[Čile]], 4 z [[Kolumbia|Kolumbie]], 3 z [[Argentína|Argentíny]], 3 z [[Venezuela|Venezuely]], 2 z [[Ekvádor|Ekvádora]], 2 z [[Peru]] a jeden z [[Bolívia|Bolívie]]). '''Ázia''' získala 23 kardinálov (z toho 6 z [[India|Indie]], 4 z [[Vietnam|Vietnamu]], 3 z [[Čína|Číny]], 3 z [[Japonsko|Japonska]], 2 z [[Filipíny|Filipín]], 2 z [[Libanon|Libanonu]] a po jednom z [[Indonézia|Indonézie]], [[Thajsko|Thajska]] a [[Sýria|Sýrie]]). Pontifex povýšil do kardinálskeho stavu 18 '''Afričanov''' (z toho 2 z [[Nigéria|Nigérie]], 2 z [[Pobrežie Slonoviny|Pobrežia Slonoviny]] a po jednom z [[Angola|Angoly]], [[Egypt|Egypta]], [[Etiópia|Etiópie]], [[Ghana|Ghany]], [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afriky]], [[Kamerun|Kameruna]], [[Kongo (Brazzaville)|Konga]], [[Madagaskar|Madagaskaru]], [[Maurícius|Maurícia]], [[Mozambik|Mozambiku]], [[Nikaragua|Nikaraguy]], [[Sudán|Sudánu]], [[Tanzánia|Tanzánie]] a [[Uganda|Ugandy]]). '''Austrália a Oceánia''' získali 4 hodnostárov (z toho 3 z [[Austrália (štát)|Austrálie]] a jeden z [[Nový Zéland|Nového Zélandu]]). Zásluhou Jána Pavla II. získali kardinálsky [[biret]] prvýkrát krajiny Albánsko, Angola, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Etiópia, Ghana, Honduras, Kamerun, Maurícius, Mozambik, Nikaragua, Pobrežie Slonoviny, Rumunsko, Slovensko, Sudán a Thajsko. Najmladšou vymenovanou osobou bol 47-ročný Kolumbijčan [[Alfonso López Trujillo]]. Naopak najstarším kreovaným kardinálom sa stal 92-ročný Albánec [[Mikel Koliqi]]. Z tejto generácie kardinálov sa Američan [[Theodore Edgar McCarrick]] vzdal kardinálskej hodnosti a kvôli preukázaným sexuálnym deliktom bol vo februári [[2019]] laicizovaný (zbavený kňazskej služby).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mister Theodore Edgar McCarrick [Catholic-Hierarchy] | url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bmccar.html | vydavateľ = www.catholic-hierarchy.org | dátum prístupu = 2024-10-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tajomstvá strýčka Teda / Príbeh zvráteného kardinála, ktorý Vatikánu prerástol cez hlavu | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/65794/pribeh-zvrateneho-kardinala-ktory-vatikanu-prerastol-cez-hlavu | vydavateľ = svetkrestanstva.postoj.sk | dátum prístupu = 2024-10-10 | jazyk = sk | meno = Imrich | priezvisko = Gazda}}</ref> Od februára 2001 sa stal členom kardinálskeho kolégia aj jezuita [[František (pápež)|Jorge Mario Bergoglio]], ktorý sa neskôr stal pápežom [[František (pápež)|Františkom]]. Ján Pavol II. vymenoval dvoch slovenských kardinálov: proprefekta [[Kongregácia pre evanjelizáciu národov|Kongregácie pre evanjelizáciu národov]] [[Jozef Tomko|Jozefa Tomka]] a [[Nitrianska diecéza|nitrianskeho biskupa]] [[Ján Chryzostom Korec|Jána Chryzostoma Korca]]. Z krajín okolo [[Slovensko|Slovenska]] získalo najviac kardinálov Poľsko (krakovský arcibiskup [[Franciszek Macharski]], úradník Rímskej kúrie [[Władysław Rubin]], poľský prímas [[Józef Glemp]], arcibiskup [[Andrzej Maria Deskur]], vroclavský arcibiskup [[Henryk Gulbinowicz|Henryk Roman Gulbinowicz]], arcibiskup Lusaky [[Adam Kozłowiecki]], prefekt Kongregácie pre katolícku výchovu [[Zenon Grocholewski]] a profesor a spisovateľ [[Stanisław Nagy]]). Ďalšími prelátmi zo susediacich krajín boli traja rakúski kardináli (viedenskí arcibiskupi [[Hans Hermann Groër]] a [[Christoph Schönborn]] a úradník rímskej kúrie salezián [[Alfons Maria Stickler]]), traja ukrajinskí (ľvovskí arcibiskupi [[Miroslav Ljubačivskij]], [[Marian Jaworski]] a [[Ľubomyr Huzar]]), dvaja českí (teológ a jezuita [[Tomáš Špidlík]] a pražský arcibiskup [[Miloslav Vlk]]) a dvaja maďarskí (ostrihomskí arcibiskupi [[László Paskai|Lászlo Paskai]] a [[Péter Erdő]]). Z tejto generácie kardinálov nie je (zatiaľ) nikto uctievaný ako blahoslavený alebo svätý. V súčasnosti (október 2024) z tejto generácie kardinálov žije 43 prelátov. == Konzistórium 30. júna 1979 == [[Súbor:Joseph Asajiro Satowaki.jpg|náhľad|Pápež povýšil 30. júna 1979 do kardinálskej hodnosti Japonca [[Joseph Asajirō Satowaki|Josepha Asajiro Satowakiho]].]] [[Súbor:Cardinal Franciszek Macharski, Archbishop Emeritus of Kraków.jpg|náhľad|Poliak [[Franciszek Macharski]] získal kardinálsky purpur 30. júna 1979.]] #{{Minivlajka|ITA}}[[Anastasio Alberto Ballestrero|Anastasio Alberto kardinál Ballestrero]], OCD * ([[1913]]{{--}}[[1998]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Giuseppe Caprio|Giuseppe kardinál Caprio]] * ([[1914]]{{--}}[[2005]]) #{{Minivlajka|CAN}}[[Gerald Emmett Carter|Gerald Emmett kardinál Carter]] * ([[1912]]{{--}}[[2003]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Agostino Casaroli|Agostino kardinál Casaroli]] * ([[1914]]{{--}}[[1998]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Marco Cé|Marco kardinál Cé]] * ([[1925]]{{--}}[[2014]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Ernesto Civardi|Ernesto kardinál Civardi]] * ([[1906]]{{--}}[[1989]]) #{{Minivlajka|MEX}}[[Ernesto Corripio y Ahumada|Ernesto kardinál Corripio y Ahumada]] * ([[1919]]{{--}}[[2008]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Roger Etchegaray|Roger Marie Élie kardinál Etchegaray]] * ([[1922]]{{--}}[[2019]]) #{{Minivlajka|CHN}}[[Ignatius Kung Pin-Mei|Ignatius kardinál Kung Pin-Mei]] * ([[1901]]{{--}}[[2000]]) [[in pectore|''in pectore'']], zverejnený [[28. jún]]a [[1991]] #{{Minivlajka|POL}}[[Franciszek Macharski|Franciszek kardinál Macharski]] * ([[1927]]{{--}}[[2016]]) #{{Minivlajka|IRL}}[[Tomás Ó Fiaich|Tomás kardinál Ó Fiaich]] * ([[1923]]{{--}}[[1990]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Egano Righi-Lambertini|Egano kardinál Righi-Lambertini]] * ([[1906]]{{--}}[[2000]]) #{{Minivlajka|POL}}[[Władysław Rubin|Władysław kardinál Rubin]] * ([[1917]]{{--}}[[1990]]) #{{Minivlajka|JPN}}[[Joseph Asajirō Satowaki|Joseph Asajiro kardinál Satowaki]] * ([[1904]]{{--}}[[1996]]) #{{Minivlajka|VNM}}[[Joseph-Marie Trịnh Văn Căn|Joseph-Marie kardinál Trịnh Văn Căn]] * ([[1921]]{{--}}[[1990]]) == Konzistórium 2. februára 1983 == [[Súbor:19950818 8sant Latvia Postage Stamp.jpg|náhľad|Litovský kardinál [[Julijans Vaivods]] vymenovaný [[2. február]]a [[1983]] na [[Poštová známka|poštovej známke]].]] #{{Minivlajka|USA}}[[Joseph Louis Bernardin|Joseph Louis kardinál Bernardin]] * ([[1928]]{{--}}[[1996]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Giuseppe Casoria|Giuseppe kardinál Casoria]] * ([[1908]]{{--}}[[2001]]) #{{Minivlajka|BEL}}[[Godfried Danneels|Godfried kardinál Danneels]] * ([[1933]]{{--}}[[2019]]) #{{Minivlajka|POL}}[[Józef Glemp|Józef kardinál Glemp]] * ([[1929]]{{--}}[[2013]]) #{{Minivlajka|LBN}}[[Antoine-Pierre Khoraiche|Antoine Pierre kardinál Khoraiche]] * ([[1907]]{{--}}[[1994]]) #{{Minivlajka|THA}}[[Michael Michai Kitbunchu|Michael Michai kardinál Kitbunchu]] * #{{Minivlajka|YUG}}[[Franjo Kuharić|Franjo kardinál Kuharić]] * ([[1919]]{{--}}[[2002]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Carlo Maria Martini|Carlo Maria kardinál Martini]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] * ([[1927]]{{--}}[[2012]]) #{{Minivlajka|DEU}}[[Joachim Meisner|Joachim kardinál Meisner]] * ([[1933]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|VEN}}[[José Alí Lebrún Moratinos|José Alí kardinál Lebrún Moratinos]] * ([[1919]]{{--}}[[2001]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Henri de Lubac|Henri-Marie kardinál de Lubac]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] ([[1896]]{{--}}[[1991]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Jean-Marie Lustiger|Jean-Marie kardinál Lustiger]] * ([[1926]]{{--}}[[2007]]) #{{Minivlajka|AGO}}[[Alexandre do Nascimento|Alexandre kardinál do Nascimento]] * ([[1925]]{{--}}[[2024]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Aurelio Sabattani|Aurelio kardinál Sabattani]] * ([[1912]]{{--}}[[2003]]) #{{Minivlajka|COL}}[[Alfonso López Trujillo|Alfonso kardinál López Trujillo]] * ([[1935]]{{--}}[[2008]]) #{{Minivlajka|LSR}}[[Julijans Vaivods|Julijans kardinál Vaivods]] ([[1895]]{{--}}[[1990]]) #{{Minivlajka|NZL}}[[Thomas Stafford Williams|Thomas Stafford kardinál Williams]] * ([[1930]]{{--}}[[2023]]) #{{Minivlajka|CIV}}[[Bernard Yago|Bernard kardinál Yago]] * ([[1916]]{{--}}[[1997]]) == Konzistórium 25. mája 1985 == [[Súbor:Jozef kardinál Tomko 18 Slovakia.jpg|náhľad|Kardinálsky [[biret]] si [[25. máj]]a [[1985]] prevzal aj Slovák [[Jozef Tomko]], prefekt [[Kongregácia pre evanjelizáciu národov|Kongregácie pre evanjelizáciu národov]].]] [[Súbor:Cardenal-miguel-obando-y-bravo.jpg|náhľad|Prvým nikaragujským kardinálom sa [[25. máj]]a [[1985]] stal [[Saleziáni Don Bosca|salezián]] [[Miguel Obando y Bravo]].]] #{{Minivlajka|NGA}}[[Francis Arinze|Francis kardinál Arinze]] * #{{Minivlajka|ITA}}[[Giacomo Biffi|Giacomo kardinál Biffi]] * ([[1928]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|VEN}}[[Rosalio José Castillo Lara|Rosalio José kardinál Castillo Lara]], [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] * ([[1922]]{{--}}[[2007]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Luigi Dadaglio|Luigi kardinál Dadaglio]] * ([[1914]]{{--}}[[1990]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Albert Decourtray|Albert Florent Augustin kardinál Decourtray]] * ([[1923]]{{--}}[[1994]]) #{{Minivlajka|POL}}[[Andrzej Maria Deskur|Andrzej Maria kardinál Deskur]] * ([[1924]]{{--}}[[2011]]) #{{Minivlajka|CHI}}[[Juan Francisco Fresno Larraín|Juan Francisco kardinál Fresno Larraín]] * ([[1914]]{{--}}[[2004]]) #{{Minivlajka|CAN}}[[Edouard Gagnon|Édouard kardinál Gagnon]], PSS * ([[1918]]{{--}}[[2007]]) #{{Minivlajka|ESP}}[[Ángel Suquía Goicoechea|Ángel kardinál Suquía Goicoechea]] * ([[1916]]{{--}}[[2006]]) #{{Minivlajka|POL}}[[Henryk Gulbinowicz|Henryk Roman kardinál Gulbinowicz]] * ([[1923]]{{--}}[[2020]]) #{{Minivlajka|BEL}}[[Jean Jérôme Hamer|Jean Jérôme kardinál Hamer]], [[Rehoľa kazateľov|OP]] * ([[1916]]{{--}}[[1996]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Antonio Innocenti|Antonio kardinál Innocenti]] * ([[1915]]{{--}}[[2008]]) #{{Minivlajka|USA}}[[Bernard Francis Law|Bernard Francis kardinál Law]] * ([[1931]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|IND}}[[Duraisamy Simon Lourdusamy|Duraisamy Simon kardinál Lourdusamy]] * ([[1924]]{{--}}[[2014]]) #{{Minivlajka|USR}}[[Miroslav Ljubačivskij|Miroslav Ivan kardinál Ljubačivskij]] * ([[1914]]{{--}}[[2000]]) #{{Minivlajka|DEU}}[[Paul Augustin Mayer|Paul Augustin kardinál Mayer]], [[Rád svätého Benedikta|OSB]] * ([[1911]]{{--}}[[2010]]) #{{Minivlajka|USA}}[[John Joseph O’Connor|John Joseph kardinál O’Connor]] * ([[1920]]{{--}}[[2000]]) #{{Minivlajka|NIC}}[[Miguel Obando y Bravo|Miguel kardinál Obando y Bravo]], [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] * ([[1926]]{{--}}[[2018]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Pietro Pavan|Pietro kardinál Pavan]] ([[1903]]{{--}}[[1994]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Silvano Piovanelli|Silvano kardinál Piovanelli]] * ([[1924]]{{--}}[[2016]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Paul Poupard|Paul Joseph Jean kardinál Poupard]] * #{{Minivlajka|NED}}[[Adrianus Johannes Simonis|Adrianus Johannes kardinál Simonis]] * ([[1931]]{{--}}[[2020]]) #{{Minivlajka|AUT}}[[Alfons Maria Stickler|Alfons Maria kardinál Stickler]], [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] * ([[1910]]{{--}}[[2007]]) #{{Minivlajka|ČSR}}[[Jozef Tomko|Jozef kardinál Tomko]] * ([[1924]]{{--}}[[2022]]) #{{Minivlajka|ETH}}[[Paulos Tzadua|Paulos kardinál Tzadua]] * ([[1921]]{{--}}[[2003]]) #{{Minivlajka|CAN}}[[Louis-Albert Vachon|Louis-Albert kardinál Vachon]] * ([[1912]]{{--}}[[2006]]) #{{Minivlajka|PHL}}[[Ricardo Jamin Vidal|Ricardo Jamin kardinál Vidal]] * ([[1931]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|DEU}}[[Friedrich Wetter|Friedrich kardinál Wetter]] * == Konzistórium 28. júna 1988 == [[Súbor:Alexandre José Maria dos Santos.jpg|náhľad|Ján Pavol II. povýšil [[28. jún]]a [[1988]] do kardinálskej hodnosti aj Mozambičana [[Alexandre José Maria dos Santos|Alexandra José Maria dos Santosa]].]] #{{Minivlajka|ITA}}[[Giovanni Canestri|Giovanni kardinál Canestri]] * ([[1918]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|AUS}}[[Edward Bede Clancy|Edward Bede kardinál Clancy]] * ([[1923]]{{--}}[[2014]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Angelo Felici|Angelo kardinál Felici]] * ([[1919]]{{--}}[[2007]]) #{{Minivlajka|BRA}}[[José Freire Falcão|José kardinál Freire Falcão]] * ([[1925]]{{--}}[[2021]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Michele Giordano|Michele kardinál Giordano]] * ([[1930]]{{--}}[[2010]]) #{{Minivlajka|CAN}}[[Paul Grégoire|Paul kardinál Grégoire]] * ([[1911]]{{--}}[[1993]]) #{{Minivlajka|AUT}}[[Hans Hermann Groër|Hans Hermann Wilhelm kardinál Groër]], [[Rád svätého Benedikta|OSB]] * ([[1919]]{{--}}[[2003]]) #{{Minivlajka|DEU}}[[Franz Hengsbach|Franz kardinál Hengsbach]] * ([[1910]]{{--}}[[1991]]) #{{Minivlajka|USA}}[[James Aloysius Hickey|James Aloysius kardinál Hickey]] * ([[1920]]{{--}}[[2004]]) #{{Minivlajka|ESP}}[[Antonio María Javierre Ortas|Antonio María kardinál Javierre Ortas]], [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] * ([[1921]]{{--}}[[2007]]) #{{Minivlajka|MUS}}[[Jean Margéot|Jean kardinál Margéot]] * ([[1916]]{{--}}[[2009]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Jacques Martin (kardinál)|Jacques-Paul kardinál Martin]] * ([[1908]]{{--}}[[1992]]) #{{Minivlajka|ESP}}[[Eduardo Martínez Somalo|Eduardo kardinál Martínez Somalo]] * ([[1927]]{{--}}[[2021]]) #{{Minivlajka|BRA}}[[Lucas Moreira Neves|Lucas kardinál Moreira Neves]], [[Rehoľa kazateľov|OP]] * ([[1925]]{{--}}[[2002]]) #{{Minivlajka|IND}}[[Antony Padiyara|Antony kardinál Padiyara]] * ([[1921]]{{--}}[[2000]]) #{{Minivlajka|HUN}}[[László Paskai|László kardinál Paskai]], [[Rád menších bratov konventuálov|OFM]] * ([[1927]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|IND}}[[Simon Ignatius Pimenta|Simon Ignatius kardinál Pimenta]] * ([[1920]]{{--}}[[2013]]) #{{Minivlajka|COL}}[[Mario Revollo Bravo|Mario kardinál Revollo Bravo]] * ([[1919]]{{--}}[[1995]]) #{{Minivlajka|MOZ}}[[Alexandre José Maria dos Santos|Alexandre José Maria kardinál dos Santos]], [[Rád menších bratov konventuálov|OFM]] * ([[1924]]{{--}}[[2021]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Achille Silvestrini|Achille kardinál Silvestrini]] * ([[1923]]{{--}}[[2019]]) #{{Minivlajka|LSS}}[[Vincentas Sladkevičius|Vincentas kardinál Sladkevičius]], MIC * ([[1920]]{{--}}[[2000]]) #{{Minivlajka|USA}}[[Edmund Casimir Szoka|Edmund Casimir kardinál Szoka]] * ([[1927]]{{--}}[[2014]]) #{{Minivlajka|CMR}}[[Christian Wiyghan Tumi|Christian Wiyghan kardinál Tumi]] * ([[1930]]{{--}}[[2021]]) #{{Minivlajka|CHN}}[[John Baptist Wu Cheng-chung|John Baptist kardinál Wu Cheng-chung]] * ([[1925]]{{--}}[[2002]]) [[Hans Urs von Balthasar]] ({{Minivlajka|CHE}}) zomrel dva dni pred konzistóriom. Aj keď bolo jeho kreovanie ohlásené, nedošlo k jeho naplneniu. == Konzistórium 28. júna 1991 == [[Súbor:Edward Idris Cassidy (1984).jpg|náhľad|Austrálčan [[Edward Idris Cassidy]] získal kardinálsky purpur [[28. jún]]a [[1991]].]] [[Súbor:Sterzinsky2007.jpg|náhľad|Hlava [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Cirkvi]] zaradila [[28. jún]]a [[1991]] medzi kardinálov aj Nemca [[Georg Sterzinsky|Georga Maximiliana Sterzinského]].]] #{{Minivlajka|ITA}}[[Fiorenzo Angelini|Fiorenzo kardinál Angelini]] * ([[1916]]{{--}}[[2014]]) #{{Minivlajka|USA}}[[Anthony Joseph Bevilacqua|Anthony Joseph kardinál Bevilacqua]] * ([[1923]]{{--}}[[2012]]) #{{Minivlajka|AUS}}[[Edward Idris Cassidy|Edward Idris kardinál Cassidy]] * ([[1924]]{{--}}[[2021]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Robert Coffy|Robert-Joseph kardinál Coffy]] * ([[1920]]{{--}}[[1995]]) #{{Minivlajka|IRL}}[[Cahal Brendan Daly|Cahal Brendan kardinál Daly]] * ([[1917]]{{--}}[[2009]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Paolo Dezza|Paolo kardinál Dezza]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] ([[1901]]{{--}}[[1999]]) #{{Minivlajka|COD}}[[Frédéric Etsou-Nzabi-Bamungwabi|Frédéric kardinál Etsou-Nzabi-Bamungwabi]], CICM * ([[1930]]{{--}}[[2007]]) #{{Minivlajka|ČSR}}[[Ján Chryzostom Korec|Ján Chryzostom kardinál Korec]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] * ([[1924]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Pio Laghi|Pio kardinál Laghi]] * ([[1922]]{{--}}[[2009]]) #{{Minivlajka|DOM}}[[Nicolás de Jesús López Rodríguez|Nicolás de Jesús kardinál López Rodríguez]] * #{{Minivlajka|USA}}[[Roger Michael Mahony|Roger Michael kardinál Mahony]] * #{{Minivlajka|ITA}}[[Guido del Mestri|Guido kardinál Del Mestri]] ([[1911]]{{--}}[[1993]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Virgilio Noe|Virgilio kardinál Noe]] * ([[1922]]{{--}}[[2011]]) #{{Minivlajka|MEX}}[[Juan Jesús Posadas Ocampo|Juan Jesús kardinál Posadas Ocampo]] * ([[1926]]{{--}}[[1993]]) #{{Minivlajka|ARG}}[[Antonio Quarracino|Antonio kardinál Quarracino]] * ([[1923]]{{--}}[[1998]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Camillo Ruini|Camillo kardinál Ruini]] * #{{Minivlajka|ITA}}[[Giovanni Saldarini|Giovanni kardinál Saldarini]] * ([[1924]]{{--}}[[2011]]) #{{Minivlajka|PHL}}[[José Tomás Sánchez|José Tomás kardinál Sánchez]] * ([[1920]]{{--}}[[2012]]) #{{Minivlajka|CHE}} [[Henri Schwery|Henri kardinál Schwery]] * ([[1932]]{{--}}[[2021]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Angelo Sodano|Angelo kardinál Sodano]] * ([[1927]]{{--}}[[2022]]) #{{Minivlajka|DEU}}[[Georg Sterzinsky|Georg Maximilian kardinál Sterzinsky]] * ([[1936]]{{--}}[[2011]]) #{{Minivlajka|ROU}}[[Alexandru Todea|Alexandru kardinál Todea]] * ([[1912]]{{--}}[[2002]]) == Konzistórium 26. novembra 1994 == [[Súbor:Kardinal Julius Darmaatmadja.jpg|náhľad|Indonézsky [[Spoločnosť Ježišova|jezuita]] [[Julius Riyadi Darmaatmadja|Julius Riyadi kardinál Darmaatmadja]] prijal kardinálsky [[biret]] [[26. november|26. novembra]] [[1994]].]] [[Súbor:Cardinal Vlk crop.jpg|náhľad|[[Miloslav Vlk]] sa stal kardinálom [[26. november|26. novembra]] [[1994]].]] #{{Minivlajka|CHE}} [[Gilberto Agustoni|Gilberto kardinál Agustoni]] * ([[1922]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|ESP}}[[Ricardo María Carles Gordó|Ricardo María kardinál Carles Gordó]] * ([[1926]]{{--}}[[2013]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Yves Congar|Yves Marie-Joseph kardinál Congar]], [[Rehoľa kazateľov|OP]] ([[1904]]{{--}}[[1995]]) #{{Minivlajka|IDN}}[[Julius Riyadi Darmaatmadja|Julius Riyadi kardinál Darmaatmadja]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] * #{{Minivlajka|ECU}}[[Bernardino Echeverría Ruiz|Bernardino Carlos Guillermo Honorato kardinál Echeverría Ruiz]], [[Rád menších bratov konventuálov|OFM]] ([[1912]]{{--}}[[2000]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Pierre Eyt|Pierre Étienne Louis kardinál Eyt]] * ([[1934]]{{--}}[[2001]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Vincenzo Fagiolo|Vincenzo kardinál Fagiolo]] * ([[1918]]{{--}}[[2000]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Carlo Furno|Carlo kardinál Furno]] * ([[1921]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|DEU}}[[Alois Grillmeier|Alois kardinál Grillmeier]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] ([[1910]]{{--}}[[1998]]) #{{Minivlajka|USA}}[[William Henry Keeler|William Henry kardinál Keeler]] * ([[1931]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|ALB}}[[Mikel Koliqi|Mikel kardinál Koliqi]] ([[1902]]{{--}}[[1997]]) #{{Minivlajka|USA}}[[Adam Joseph Maida|Adam Joseph kardinál Maida]] * #{{Minivlajka|CUB}}[[Jaime Lucas Ortega y Alamino|Jaime Lucas kardinál Ortega y Alamino]] * ([[1936]]{{--}}[[2019]]) #{{Minivlajka|CHI}}[[Carlos Oviedo Cavada|Carlos kardinál Oviedo Cavada]], ODeM * ([[1927]]{{--}}[[1998]]) #{{Minivlajka|VNM}}[[Phaolô Giuse Phạm Đình Tụng|Phaolô Gius kardinál Phạm Đình Tụng]] * ([[1919]]{{--}}[[2009]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Luigi Poggi|Luigi kardinál Poggi]] * ([[1917]]{{--}}[[2010]]) #{{Minivlajka|BIH}}[[Vinko Puljić|Vinko kardinál Puljić]] * #{{Minivlajka|MDG}}[[Armand Gaétan Razafindratandra|Armand Gaétan kardinál Razafindratandra]] * ([[1925]]{{--}}[[2010]]) #{{Minivlajka|MEX}}[[Juan Sandoval Íñiguez|Juan kardinál Sandoval Íñiguez]] * #{{Minivlajka|LBN}}[[Nasrallah Butrus Sfeir|Nasrallah Butrus kardinál Sfeir]] * ([[1920]]{{--}}[[2019]]) #{{Minivlajka|JPN}}[[Petr Seiiči Širajanagi|Petr Seiiči kardinál Širajanagi]] * ([[1928]]{{--}}[[2009]]) #{{Minivlajka|BEL}}[[Jan Pieter Schotte|Jan Pieter kardinál Schotte]], CICM * ([[1928]]{{--}}[[2005]]) #{{Minivlajka|MEX}}[[Adolfo Antonio Suárez Rivera|Adolfo Antonio kardinál Suárez Rivera]] * ([[1927]]{{--}}[[2008]]) #{{Minivlajka|BLR}}[[Kazimierz Świątek|Kazimierz kardinál Świątek]] ([[1914]]{{--}}[[2011]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Ersilio Tonini|Ersilio kardinál Tonini]] ([[1914]]{{--}}[[2013]]) #{{Minivlajka|CAN}}[[Jean-Claude Turcotte|Jean-Claude kardinál Turcotte]] * ([[1936]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|PER}}[[Augusto Vargas Alzamora|Augusto kardinál Vargas Alzamora]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] * ([[1922]]{{--}}[[2000]]) #{{Minivlajka|CZE}}[[Miloslav Vlk|Miloslav kardinál Vlk]] * ([[1932]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|UGA}}[[Emmanuel Wamala|Emmanuel kardinál Wamala]] * #{{Minivlajka|GBR}}[[Thomas Joseph Winning|Thomas Joseph kardinál Winning]] * ([[1925]]{{--}}[[2001]]) == Konzistórium 21. februára 1998 == [[Súbor:Marian Jaworski.jpg|náhľad|Ukrajinský arcibiskup [[Marian Jaworski]] bol vymenovaný za kardinála [[21. február]]a [[1998]] ''[[in pectore]]''.]] #{{Minivlajka|CAN}}[[Alojzij Ambrožič|Alojzij Matthew kardinál Ambrožič]] * ([[1930]]{{--}}[[2011]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Lorenzo Antonetti|Lorenzo kardinál Antonetti]] * ([[1922]]{{--}}[[2013]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Jean Balland|Jean Marie Julien kardinál Balland]] * ([[1934]]{{--}}[[1998]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Alberto Bovone|Alberto kardinál Bovone]] * ([[1922]]{{--}}[[1998]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Francesco Colasuonno|Francesco kardinál Colasuonno]] * ([[1925]]{{--}}[[2003]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Salvatore De Giorgi|Salvatore kardinál De Giorgi]] * #{{Minivlajka|BRA}}[[Serafim Fernandes de Araújo|Serafim kardinál Fernandes de Araújo]] * ([[1924]]{{--}}[[2019]]) #{{Minivlajka|USA}}[[Francis George|Francis Eugene kardinál George]], OMI * ([[1937]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|COL}}[[Darío Castrillón Hoyos|Darío kardinál Castrillón Hoyos]] * ([[1929]]{{--}}[[2018]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Giovanni Cheli|Giovanni kardinál Cheli]] * ([[1918]]{{--}}[[2013]]) #{{Minivlajka|UKR}}[[Marian Jaworski|Marian kardinál Jaworski]] * ([[1926]]{{--}}[[2020]]) [[in pectore|''in pectore'']], zverejnený [[21. február]]a [[2001]] #{{Minivlajka|POL}}[[Adam Kozłowiecki|Adam kardinál Kozłowiecki]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] ([[1911]]{{--}}[[2007]]) #{{Minivlajka|CHI}}[[Jorge Medina Estévez|Jorge Arturo Augustín kardinál Medina Estévez]] * ([[1926]]{{--}}[[2021]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Dino Monduzzi|Dino kardinál Monduzzi]] * ([[1922]]{{--}}[[2006]]) #{{Minivlajka|TZA}}[[Polycarp Pengo|Polycarp kardinál Pengo]] * #{{Minivlajka|LVA}}[[Jānis Pujats|Jānis kardinál Pujats]] * [[in pectore|''in pectore'']], zverejnený [[21. február]]a [[2001]] #{{Minivlajka|MEX}}[[Norberto Rivera Carrera|Norberto kardinál Rivera Carrera]] * #{{Minivlajka|CHN}}[[Paul Shan Kuo-hsi|Paul kardinál Shan Kuo-hsi]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] * ([[1923]]{{--}}[[2012]]) #{{Minivlajka|AUT}}[[Christoph Schönborn|Christoph Maria Michael Hugo Damian Peter Adalbert kardinál Schönborn]], [[Rehoľa kazateľov|OP]] * #{{Minivlajka|USA}}[[James Francis Stafford|James Francis kardinál Stafford]] * #{{Minivlajka|ITA}}[[Dionigi Tettamanzi|Dionigi kardinál Tettamanzi]] * ([[1934]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|ESP}}[[Antonio María Rouco Varela|Antonio María kardinál Rouco Varela]] * Pápež takisto oznámil, že hodlal menovať kardinálom [[Josip Uhač|Josipa Uhača]] ({{Minivlajka|CRO}}), ktorý zomrel v deň nominácie. == Konzistórium 21. februára 2001 == [[Súbor:Wilfrid Napier.jpg|náhľad|Prvým kardinálom [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afriky]] bol od [[21. február]]a [[2001]] [[Wilfrid Fox Napier]].]] [[Súbor:Varkey vithayathil.jpg|náhľad|Ján Pavol II. povýšil [[21. február]]a [[2001]] medzi kardinálov indického [[Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa|redemptoristu]] [[Varkey Vithayathil|Varkey Vithayathila]].]] [[Súbor:Card. Re WIKIPEDIA.png|náhľad|[[Giovanni Battista Re]], kreovaný za kardinála [[21. február]]a [[2001]], sa neskôr stal dekanom kardinálskeho kolégia.]] #{{Minivlajka|BRA}}[[Geraldo Majella Agnelo|Geraldo Majella kardinál Agnelo]] * ([[1933]]{{--}}[[2023]]) #{{Minivlajka|ESP}}[[Francisco Álvarez Martínez|Francisco kardinál Álvarez Martínez]] * ([[1925]]{{--}}[[2022]]) #{{Minivlajka|CIV}}[[Bernard Agré|Bernard kardinál Agré]] * ([[1926]]{{--}}[[2014]]) #{{Minivlajka|LTU}}[[Audrys Juozas Bačkis|Audrys Juozas kardinál Bačkis]] * #{{Minivlajka|ARG}}[[František (pápež)|Jorge Mario kardinál Bergoglio]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]], * neskôr pápež [[František (pápež)|František]] ([[1936]]{{--}}[[2025]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Louis-Marie Billé|Louis-Marie kardinál Billé]] * ([[1938]]{{--}}[[2002]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Agostino Cacciavillan|Agostino kardinál Cacciavillan]] * ([[1926]]{{--}}[[2022]]) #{{Minivlajka|PER}}[[Juan Luis Cipriani Thorne|Juan Luis kardinál Cipriani Thorne]] * #{{Minivlajka|IRL}}[[Desmond Connell|Desmond kardinál Connell]] * ([[1926]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|SYR}}[[Ignatius Moussa I. Daúd|Ignatius Moussa I. kardinál Daúd]] * ([[1930]]{{--}}[[2012]]) #{{Minivlajka|DEU}}[[Johannes Joachim Degenhardt|Johannes Joachim kardinál Degenhardt]] * ([[1926]]{{--}}[[2002]]) #{{Minivlajka|IND}}[[Ivan Dias|Ivan kardinál Dias]] * ([[1936]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|USA}}[[Avery Dulles|Avery Robert kardinál Dulles]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] ([[1918]]{{--}}[[2008]]) #{{Minivlajka|USA}}[[Edward Michael Egan|Edward Michael kardinál Egan]] * ([[1932]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|CHI}}[[Francisco Javier Errázuriz Ossa|Francisco Javier kardinál Errázuriz Ossa]] * #{{Minivlajka|EGY}}[[Stéphanos II. Ghattas|Stephanos II. kardinál Ghattas]], CM ([[1920]]{{--}}[[2009]]) #{{Minivlajka|ECU}}[[Antonio José González Zumárraga|Antonio José kardinál González Zumárraga]] * ([[1925]]{{--}}[[2008]]) #{{Minivlajka|POL}}[[Zenon Grocholewski|Zenon kardinál Grocholewski]] * ([[1939]]{{--}}[[2020]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Jean Honoré|Jean Marcel kardinál Honoré]] * ([[1920]]{{--}}[[2013]]) #{{Minivlajka|BRA}}[[Cláudio Hummes|Cláudio kardinál Hummes]], [[Rád menších bratov konventuálov|OFM]] * ([[1934]]{{--}}[[2022]]) #{{Minivlajka|UKR}}[[Ľubomyr Huzar|Ľubomyr kardinál Huzar]], MSU * ([[1933]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|DEU}}[[Walter Kasper|Walter kardinál Kasper]] * #{{Minivlajka|DEU}}[[Karl Lehmann|Karl kardinál Lehmann]] * ([[1936]]{{--}}[[2018]]) #{{Minivlajka|PRT}}[[José Saraiva Martins|José kardinál Saraiva Martins]], CMF * #{{Minivlajka|USA}}[[Theodore Edgar McCarrick]] * ([[1930]]{{--}}[[2025]]), kardinálskej hodnosti sa vzdal [[28. júl|28. júla]] [[2018]] #{{Minivlajka|GBR}}[[Cormac Murphy-O'Connor|Cormac kardinál Murphy-O'Connor]] * ([[1932]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|ARG}}[[Jorge María Mejía|Jorge María kardinál Mejía]] * ([[1923]]{{--}}[[2014]]) #{{Minivlajka|ZAF}}[[Wilfrid Fox Napier|Wilfrid Fox kardinál Napier]], [[Rád menších bratov konventuálov|OFM]] * #{{Minivlajka|VNM}}[[Phanxicô Xaviê Nguyễn Văn Thuận|Phanxicô Xaviê kardinál Nguyễn Văn Thuận]] * ([[1928]]{{--}}[[2002]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Mario Francesco Pompedda|Carlo Mario Francesco kardinál Pompedda]] * ([[1929]]{{--}}[[2006]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Severino Poletto|Severino kardinál Poletto]] * ([[1933]]{{--}}[[2022]]) #{{Minivlajka|PRT}}[[José da Cruz Policarpo|José da Cruz kardinál Policarpo]] * ([[1936]]{{--}}[[2014]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Giovanni Battista Re|Giovanni Battista kardinál Re]] * #{{Minivlajka|HND}}[[Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga|Óscar Andrés kardinál Rodríguez Maradiaga]], [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] * #{{Minivlajka|COL}}[[Pedro Rubiano Sáenz|Pedro kardinál Rubiano Sáenz]] * ([[1932]]{{--}}[[2024]]) #{{Minivlajka|BOL}}[[Julio Terrazas Sandoval|Julio kardinál Terrazas Sandoval]], [[Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa|CSsR]] * ([[1936]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Sergio Sebastiani|Sergio kardinál Sebastiani]] * ([[1931]]{{--}}[[2024]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Crescenzio Sepe|Crescenzio kardinál Sepe]] * #{{Minivlajka|DEU}}[[Leo Scheffczyk|Leo kardinál Scheffczyk]] ([[1920]]{{--}}[[2005]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Roberto Tucci|Roberto kardinál Tucci]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] * ([[1921]]{{--}}[[2015]]) #{{Minivlajka|VEN}}[[Antonio Ignacio Velasco García|Antonio Ignacio kardinál Velasco García]], [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] * ([[1929]]{{--}}[[2003]]) #{{Minivlajka|IND}}[[Varkey Vithayathil|Varkey kardinál Vithayathil]], [[Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa|CSsR]] * ([[1927]]{{--}}[[2011]]) == Konzistórium 21. októbra 2003 == [[Súbor:Esztergom bazilika erdő Péter.jpg|náhľad|Maďarský kardinál [[Péter Erdő]] bol viackrát považovaný silného [[papabile]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Papabile of the Day: The Men Who Could Be Pope | url = https://www.ncronline.org/blogs/ncr-today/papabile-day-men-who-could-be-pope-5 | vydavateľ = www.ncronline.org | dátum prístupu = 2024-10-10 | jazyk = en | meno = John L. Allen | priezvisko = Jr}}</ref>]] [[Súbor:Jean-Louis Tauran Vienna 20121126.jpg|náhľad|Francúz [[Jean-Louis Tauran]] bol jedným z posledných kardinálov, ktorých kreoval Ján Pavol II.]] #{{Minivlajka|ITA}}[[Ennio Antonelli|Ennio kardinál Antonelli]] * ({{--}}) #{{Minivlajka|FRA}}[[Philippe Barbarin|Philippe Xavier Ignace kardinál Barbarin]] * #{{Minivlajka|MEX}}[[Javier Lozano Barragán|Javier kardinál Lozano Barragán]] * ([[1933]]{{--}}[[2022]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Tarcisio Bertone|Tarcisio Pietro Evasio kardinál Bertone]], [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] * #{{Minivlajka|CRO}}[[Josip Bozanić|Josip kardinál Bozanić]] * #{{Minivlajka|ESP}}[[Julián Herranz Casado|Julián Herranz kardinál Casado]] * #{{Minivlajka|CHE}} [[Georges Cottier|Georges Marie Martin kardinál Cottier]], [[Rehoľa kazateľov|OP]] ([[1922]]{{--}}[[2016]]) #{{Minivlajka|HUN}}[[Péter Erdő|Péter kardinál Erdő]] * #{{Minivlajka|JPN}}[[Stephen Fumio Hamao|Stephen Fumio kardinál Hamao]] * ([[1930]]{{--}}[[2007]]) #{{Minivlajka|BEL}}[[Gustaaf Joos|Gustaaf kardinál Joos]] ([[1923]]{{--}}[[2004]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Francesco Marchisano|Francesco kardinál Marchisano]] * ([[1929]]{{--}}[[2014]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Renato Raffaele Martino|Renato Raffaele kardinál Martino]] * ([[1932]]{{--}}[[2024]]) #{{Minivlajka|POL}}[[Stanisław Nagy|Stanisław Kazimierz kardinál Nagy]], SCI ([[1921]]{{--}}[[2013]]) #{{Minivlajka|ITA}}[[Attilio Nicora|Attilio kardinál Nicora]] * ([[1937]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|GBR}}[[Keith O'Brien|Keith Michael Patrick kardinál O'Brien]] * ([[1938]]{{--}}[[2018]]) #{{Minivlajka|NGA}}[[Anthony Okogie|Anthony Olubumni kardinál Okogie]] * #{{Minivlajka|FRA}}[[Bernard Panafieu|Bernard kardinál Panafieu]] ([[1931]]{{--}}[[2017]]) #{{Minivlajka|AUS}}[[George Pell|George kardinál Pell]] * ([[1941]]{{--}}[[2023]]) #{{Minivlajka|VNM}}[[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn|Jean-Baptiste kardinál Phạm Minh Mẫn]] * ([[1934]]{{--}}[[2026]]) #{{Minivlajka|CAN}}[[Marc Ouellet|Marc kardinál Ouellet]] * #{{Minivlajka|USA}}[[Justin Francis Rigali|Justin Francis kardinál Rigali]] * #{{Minivlajka|ITA}}[[Angelo Scola|Angelo kardinál Scola]] * #{{Minivlajka|BRA}}[[Eusébio Oscar Scheid|Eusebio Oscar kardinál Scheid]], SCI * ([[1932]]{{--}}[[2021]]) #{{Minivlajka|CZE}}[[Tomáš Špidlík|Tomáš kardinál Špidlík]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] ([[1919]]{{--}}[[2010]]) #{{Minivlajka|FRA}}[[Jean-Louis Tauran|Jean-Louis kardinál Tauran]] * ([[1943]]{{--}}[[2018]]) #{{Minivlajka|IND}}[[Telesphore Placidus Toppo|Telesphore Placidus kardinál Toppo]] * ([[1939]]{{--}}[[2023]]) #{{Minivlajka|GTM}}[[Rodolfo Quezada Toruño|Rodolfo Quezada kardinál Toruño]] * ([[1932]]{{--}}[[2012]]) #{{Minivlajka|GHA}}[[Peter Kodwo Appiah Turkson|Peter Kodwo Appiah kardinál Turkson]] * #{{Minivlajka|ESP}}[[Carlos Amigo Vallejo|Carlos Amigo kardinál Vallejo]], [[Rád menších bratov konventuálov|OFM]] * ([[1934]]{{--}}[[2022]]) #{{Minivlajka|SDN}}[[Gabriel Zubeir Wako|Gabriel Zubeir kardinál Wako]] * Pri tomto vymenovaní kardinálov zachoval Ján Pavol II. jedno meno vo svojom srdci{{--}}''[[in pectore]]''.<ref>[http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=100 Rádio Vaticana - Ján Pavol II. vymenoval tridsať nových kardinálov]</ref> Vzhľadom na nesplnenie formálnej podmienky oznámenia tohto kardinála v prítomnosti najmenej dvoch svedkov prestala vo chvíli úmrtia Jána Pavla II. táto voľba zaväzovať (aj keby sa zistilo, koho mal pápež na mysli). == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam žijúcich kardinálov]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Pavlom VI.]] (najbližším predchodcom, ktorý kreoval kardinálov) * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Benediktom XVI.]] (nástupcom) == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == *{{Preklad|cs|Seznam kardinálů jmenovaných Janem Pavlem II.|11102722}} {{Zoznamy vymenovaných kardinálov}} [[Kategória:Zoznamy kardinálov podľa menujúceho pápeža|Ján Pavol 02]] 3q6qkawctm4bk6d5gft9lx819609db0 Efektívny altruizmus 0 549931 8210863 8210619 2026-05-08T18:15:30Z ~2026-27065-36 293875 8210863 wikitext text/x-wiki '''Efektívny altruizmus''' je [[filozofia]] a sociálne hnutie,<ref>http://www.effectivealtruism.org/</ref> ktoré uplatňuje dôkaz a rozum na určenie najefektívnejších spôsobov na zlepšenie sveta. Hnutie efektívneho altruizmu vyzýva jednotlivcov na zváženie všetkých príčin a krokov, za cieľom konať tak, aby vzhľadom na svoje hodnoty dosiahli čo najpozitívnejší dopad.<ref>http://www.thelifeyoucansave.org/ReadAboutUs/Organization.aspx</ref><ref>Matthews, Dylan (April 24, 2015). "You have $8 billion. You want to do as much good as possible. What do you do?". Vox. Retrieved April 27, 2015.</ref> Od tradičného altruizmu alebo charity sa efektívny altruizmus odlišuje práve týmto nestranným, vedeckým prístupom. Napriek tomu, že veľká časť efektívnych altruistov sa zameriava práve na neziskový sektor, filozofia efektívneho altruizmu je rovnako uplatniteľná v širšom sektore, napr. v priorizovaní vedeckého výskumu, firiem a politických iniciatív, ktoré majú najväčšiu šancu zachrániť a zlepšiť najviac životov. Medzi významné osobnosti spojené s týmto hnutím patria filozof [[Peter Singer]],<ref>{{cite web|last1=Singer|first1=Peter|title=The why and how of effective altruism|url=https://www.ted.com/talks/peter_singer_the_why_and_how_of_effective_altruism?language=sk|website=TED|accessdate=11 May 2016}}</ref> spoluzakladateľ [[Facebook]]u Dustin Moskovitz<ref>http://www.washingtonpost.com/business/billionaire-couple-give-plenty-to-charity-but-they-do-quite-a-bit-of-homework/2014/12/26/19fae34c-86d6-11e4-b9b7-b8632ae73d25_story.html</ref> a spoluzakladateľ Skypu Jaan Tallinn.<ref>http://www.eaventures.org/</ref> Hnutie pozostáva z mnohých organizácií<ref>{{cite web|title=Effective Altruist Organizations & Projects|url=http://effectivealtruism.org/organizations/|accessdate=11 May 2016|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160729212638/https://www.effectivealtruism.org/organizations/|archivedate=2016-07-29}}</ref> a miestnych skupín<ref>{{cite web|title=Effective Altruist Groups|url=http://eahub.org/groups|accessdate=2016-05-12|archiveurl=https://web.archive.org/web/20151208163235/http://eahub.org/groups|archivedate=2015-12-08}}</ref>, jednou z ktorých sú Effective Altruism Slovakia.<ref>{{cite web|title=Effective Altruism Slovakia|url=https://www.facebook.com/groups/173522143316958/|accessdate=11 May 2016}}</ref> == Filozofia == Efektívny altruizmus vychádza z odhodlania zúžitkovať racionalitu a osvedčené vedecké postupy s cieľom zlepšenia životov. Od ostatných druhov charity sa efektívny altruizmus líši výslovným dôrazom na maximalizáciu spoločenského dobra. [[Filantrop|Filantropia]], ktorá nie je vyslovene zameraná na spoločenské výsledky, ale je napríklad zameraná na zvýšenie popularity alebo problémy, ktoré sú filantropovi blízke, môže mať často-krát menší dopad. Efektívny altruizmus sa zameriava na výsledky podporovania jednotlivých charít ako aj iné metódy zlepšovania sveta cez svoju prácu ako dobrovoľníctvo. === Porovnávanie príčin === Napriek rastúcemu dôrazu na efektivitu [[Nezisková organizácia|neziskových organizácií]], jednotlivé intervencie sú väčšinou porovnávané iba v úzkom kontexte napr. vzdelávanie alebo [[globálne otepľovanie]].<ref>{{Cite web|url=http://blog.givewell.org/2012/05/02/strategic-cause-selection/|title=Strategic Cause Selection|last=Holden|date=2012-05-02|website=The GiveWell Blog|access-date=2016-05-11}}</ref> Na rozdiel od tohto tradičného prístupu, efektívny altruizmus sa snaží porovnávať relatívnu dôležitosť všetkých možných oblastí zamerania.<ref>{{Cite web|url=http://blog.practicalethics.ox.ac.uk/2013/05/what-is-effective-altruism/|title=What is Effective Altruism? {{!}} Practical Ethics|website=blog.practicalethics.ox.ac.uk|access-date=2016-05-11}}</ref> Efektívni [[altruisti]] sú pripravený zamerať sa na akúkoľvek príčinu s veľkým potenciálom výrazne zlepšiť svet. Niekoľko organizácií sa zaoberá, špecificky identifikáciou najperspektívnejších oblastí filantropického zamerania.<ref>{{Cite web|url=http://globalprioritiesproject.org/|title=HOME|website=The Global Priorities Project|language=en-US|access-date=2016-05-11|accessdate=2016-05-12|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160731033806/http://globalprioritiesproject.org/|archivedate=2016-07-31}}</ref> === Efektívne využitie prostriedkov === Efektívni altruisti sa snažia identifikovať organizácie ktoré dosiahnu najviac dobra za najmenej peňazí. Spomedzi zdravotných intervencií napríklad preferujú tie, ktoré dokážu predĺžiť životy ľudí za najmenšiu cenu. Primárnou metódou merania dopadu jednotlivých intervencií sú randomizované kontrolované štúdie, ktoré sú považované za spoľahlivú formu vedeckého dôkazu o efektivite jednotlivých intervencií. Vedecké organizácie [[Poverty Action Lab]]<ref>{{Cite web|url=http://www.povertyactionlab.org/|title=Home Page Panel {{!}} The Abdul Latif Jameel Poverty Action Lab|website=www.povertyactionlab.org|access-date=2016-05-12}}</ref> a [[Innovations for Poverty Action]].<ref>{{Cite web|url=http://www.poverty-action.org/|title=Innovations for Poverty Action|website=www.poverty-action.org|access-date=2016-05-12}}</ref> Identifikácia efektívnych charitatívnych organizácií je dôležitou súčasťou hnutia efektívneho altruizmu, pretože niektoré charity sú mnohokrát lepšie ako iné.<ref>{{Cite web|url=http://www.givewell.org/giving101/Funding-the-Right-Program|title=Your dollar goes further when you fund the right program {{!}} GiveWell|website=GiveWell|access-date=2016-05-12}}</ref> Niektoré charity sú kontraproduktívne a nenaplňujú svoju misiu, iné zas dokážu svoju misiu naplniť za oveľa menej peňazí.<ref>{{Cite web|url=http://www.givewell.org/giving101/Your-dollar-goes-further-overseas|title=Your dollar goes further overseas {{!}} GiveWell|website=GiveWell|access-date=2016-05-12}}</ref> Jednotlivé charitatívne projekty môžu byť až 100 krát efektívnejšie v zlepšovaní zdravia príjemcov ako iné projekty.<ref>{{Cite web|url=http://www.forbes.com/sites/learnvest/2012/12/14/why-your-charitable-donations-probably-arent-doing-much-good/|title=Why Your Charitable Donations Probably Aren't Doing Much Good|last=LearnVest|website=Forbes|access-date=2016-05-12}}</ref> === Dopad marginálnych zdrojov === Charitatívny hodnotiteľ [[GiveWell]]<ref>http://www.givewell.org/</ref> zdrôzanuje hodnotenie priestoru pre extra finančné prostriedky v jednotlivých charitách.<ref>{{Cite web|url=http://www.givewell.org/international/technical/criteria/scalability|title=Room for more funding {{!}} GiveWell|website=GiveWell|access-date=2016-05-12}}</ref> Efektívni altruisti považujú za dôležité, koľko dobra dokážu jednotlivé charity doručiť za použitia marginálnych dotácií a nie koľko dobra jednotlivé charity už doručili. === Nestrannosť === Efektívni altruisti častokrát odmietajú názor, že niektoré životy sú inherentne cennejšie ako iné. Veria preto, že ľudia životy ľudí v rozvojových krajinách majú rovnakú hodnotu ako životy ľudí žijúcich v našom okolí. Niektorý efektívni altruisti taktiež veria, že záujmom zvierat by mala byť udelená rovnaká morálna váha, aká je udelená paralelným ľudským záujmom.<ref>{{Cite web|url=http://www.animalcharityevaluators.org/|title=Animal Charity Evaluators|website=Animal Charity Evaluators|language=en-US|access-date=2016-05-12}}</ref> Iní veria, že hodnota životov budúcich generácií je porovnateľná s hodnotou životov súčasných generácií a zameriavajú sa preto na odvrátenie existenčných katastrof, ktoré majú potenciál zničiť dlhodobý potenciál ľudskej civilizácie.<ref>{{Cite web|url=http://www.existential-risk.org/|title=existential risks: threats to humanity's survival|website=www.existential-risk.org|access-date=2016-05-12}}</ref> === Bohatstvo v globálnom merítku === Mnohý efektívni altruisti veria, ako povedal [[Peter Singer]], „Ak je v našej moci predísť niečomu zlému, bez obety niečoho s porovnateľnou morálnou hodnotou, je našou morálnou povinnosťou tomu predísť.“<ref>{{Cite web|url=http://www.fringer.org/wp-content/writings/famine.pdf|title=Famine, Affluence, and Morality|last=Singer|first=Peter|website=|publisher=|access-date=}}</ref> Človek žijúci na Slovensku, s priemerným mesačným príjmom 883 €<ref>{{Cite web|url=http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%2522i94C7052B240A492FB3BE8C7A487D337B%2522)&ui.name=Average%2520monthly%2520wages%2520in%2520economy%2520of%2520the%2520SR%2520%255bpr0204qs%255d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%252fcognosext%252fcps4%252fportlets%252fcommon%252fclose.html&run.outputLocale=en|title=IBM Cognos software|website=statdat.statistics.sk|access-date=2016-05-12}}</ref> patrí medzi najbohatších 7,5 % ľudí na svete.<ref>{{Cite web|url=https://www.givingwhatwecan.org/get-involved/how-rich-am-i/?country=SVK&income=10596&adults=1&children=0|title=How Rich Am I?|website=www.givingwhatwecan.org|access-date=2016-05-12}}</ref> Mnoho efektívnych altruistov preto darúva významnú časť svojho príjmu vysoko efektívnym charitám, pretože hodnota prežitkov na ktoré by inak svoje peniaze minuli je neporovnateľné s hodnotov rokov ľudských a zvieracích životov, ktoré môžu ich peniaze zachrániť. === Kontrafaktuálne uvažovanie === Efektívni altruisti argumentujú, že kontrafaktuálne uvažovanie je dôležité v určovaní konaní, ktoré maximalizujú pozitívny dopad. Mnoho ľudí verí, že najlepší spôsob pomoci druhým je priama práca v charitatívnych organizáciách.<ref>{{Cite web|url=http://money.cnn.com/magazines/moneymag/best-jobs/2011/jobs-helping-others/1.html|title=Best jobs for helping others|last=|first=|date=|website=|publisher=|access-date=}}</ref> Keďže charitatívne organizácie väčšinou nemajú problém nájsť kvalifikovaných zamestnancov, pri uvažovaní nad kariérou v charitatívnej organizácií efektívni altruisti porovnávajú množstvo dobra, ktoré by z tejto pozície vedeli vykonať nad rámec druhého najlepšieho kandidáta, ktorý by bol na ich pozíciu najatý ak by sa rozhodli pre inú kariéru. Množstvo dobra, ktoré môže efektívny altruista vykonať priamou prácou v charitatívnej organizácií je preto menšie ako sa môže na prvý pohľad zdať.<ref>{{Cite web|url=http://80000hours.org/blog/18-just-what-is-making-a-difference-counterfactuals-and-career-choice|title=Just what is making a difference: counterfactuals and career choice - 80,000 Hours|date=2012-01-30|website=80,000 Hours|language=en-US|access-date=2016-05-12|accessdate=2016-05-12|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130806135143/http://80000hours.org/blog/18-just-what-is-making-a-difference-counterfactuals-and-career-choice|archivedate=2013-08-06}}</ref> == Správanie == === Kariérna voľba === Voľba kariéry môže výrazne ovplyvniť koľko dobra môže jednotlivec vykonať a to priamo (prostredníctvom služby ktorú v svojej práci poskytuje) a nepriamo (tým ako využije peniaze ktoré v svojej práci zarobí). Organizácia 80 000 hodín<ref>https://80000hours.org/</ref> poskytuje kariérne poradenstvo jednotlivcom ktorí sa snažia maximalizovať svoj pozitívny dopad na svet. === Dotácie === Dôležitou súčasťou efektívneho altruizmu je snaha využiť svoje peňiaze tak, aby dosiahli čo najviac dobra. Tento cieľ má dva aspekty: ''koľko'' peňazí efektívny altruista daruje a ''kam'' ich daruje. Organizácia Giving What We Can<ref>https://www.givingwhatwecan.org</ref> sa zameriava na prvú časť tejto otázky a nabáda ľudí aby sa zaviazali k darovaniu 10 % svojho príjmu. Organizácia [[GiveWell]] identifikuje charitatívne organizácie ktoré dokážu s extra zdrojmi vykonať najviac životov a zodpovedá tak druhú časť tejto otázky: ''kam'' darovať. Mnoho efektívnych altruistov darúva oveľa väčšiu časť svojho príjmu ako je štandardné v ich spoločnosti. Efektívni altruisti si často volia skromný životný štýl, aby boli mohli darovať väčšiu časť svojho príjmu. Softwarový inžinier Jeff Kaufman a jeho manželka Julia Wise napríklad darujú 50 % svojho príjmu.<ref>{{Cite web|url=http://www.givinggladly.com/2013/06/whats-it-like-to-give-half.html|title=Giving Gladly: What's it like to give half?|website=www.givinggladly.com|access-date=2016-05-12}}</ref> == Porovnávanie príčin == Efektívni altruisti sa zameriavajú na oblasti, ktoré majú najväčší potenciál zvýšenia ľudského a zvieracieho blahobytu.<ref>{{Cite web|url=http://effective-altruism.com/ea/rw/why_do_effective_altruists_support_the_causes_we/|title=Why do effective altruists support the causes we do? - Effective Altruism Forum|website=effective-altruism.com|access-date=2016-05-12|accessdate=2016-05-12|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160520103932/http://effective-altruism.com/ea/rw/why_do_effective_altruists_support_the_causes_we/|archivedate=2016-05-20}}</ref> Časté oblastí zamerania efektívnych altruistov zahŕňajú: # Zníženie chudoby v rozvojových krajinách # Zlepšenie životných podmienok zvierat vo veľkochovoch # Dlhodobá budúcnosť ľudstva a zníženie existenčných hrozieb == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * https://www.project-syndicate.org/commentary/altruism-world-giving-index-by-peter-singer-2015-04/czech * http://www.etrend.sk/ekonomika/nepracujte-v-charite-radsej-si-najdite-dobre-plateny-job.html * http://komentare.hnonline.sk/dnes-pise/584719-viac-dobra-aj-v-tretom-sektore == Zdroj == {{preklad|en|Effective altruism|719255145}} [[Kategória:Filantropia]] [[Kategória:Utilitarizmus]] [[Kategória:Etické pojmy]] a9ami7x43oco9n3r8bsw3vf361xhi1j Karel Pezl 0 551480 8210956 7744717 2026-05-08T23:19:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210956 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Karel Pezl | Rodné meno = | Popis osoby = český armádny generál | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1927|09|14}} | Miesto narodenia = [[Domažlice]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2022|10|10|1927|09|14}} | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Česko | Portál2 = | Portál3 = }} [[Armádny generál]] [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Karel Pezl''' (* [[14. september]] [[1927]], [[Domažlice]] – † [[10. október]] [[2022]])<ref name="nacelnici" /><ref name="ctk-umrtie" /> bol [[Česko-Slovensko|československý]] a [[Česko|český]] vojak, v rokoch [[1991]]{{--}}[[1992]] posledný [[Generálny štáb (Československo)|náčelník československého generálneho štábu]] a v roku [[1993]] prvý [[Generálny štáb Armády Českej republiky|náčelník Generálneho štábu Armády Českej republiky]].<ref name="nacelnici">Ing. Karel PEZL. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Minařík | meno = Pavel | autor = | odkaz na autora = | titul = Náčelníci Hlavního štábu čs. branné moci (Generálního štábu čs. armády) v letech 1919 až 1992 | url = https://armada.vojenstvi.cz/predvalecna/personalie/nacelnici-hlavniho-stabu-cs-branne-moci-generalniho-stabu-cs-armady-v-letech-1919-az-1992.htm | vydavateľ = vojenstvi.cz | dátum vydania = 2005-01-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="ctk-umrtie">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Zemřel první český náčelník generálního štábu Karel Pezl | periodikum = České noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/zemrel-prvni-cesky-nacelnik-generalniho-stabu-karel-pezl/2270125 | issn = 1213-5003 | vydavateľ = ČTK | miesto = Praha | dátum = 2022-10-12 | dátum prístupu = 2022-10-12 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Vojakom z povolania sa stal v roku [[1948]], v neskorších dobách pôsobil na rôznych štábnych funkciách. Z politických dôvodov bol v roku [[1971]] z [[Československá ľudová armáda|armády]] prepustený. Po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii]] sa stal poradcom a následne aj námestníkom ministra obrany.<ref name="nacelnici" /> V hodnosti generálporučíka nastúpil [[1. máj]]a [[1991]] na post náčelníka Generálneho štábu Československej armády,<ref name=kniha>{{Citácia knihy | priezvisko = Janošec | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Marek | meno2 = Jindřich | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Pernica | meno3 = Bohuslav | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Armáda České republiky. Symbol demokracie a státní suverenity 1993–2012 | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = | typ vydania = | vydavateľ = Ministerstvo obrany ČR, odbor komunikace a propagace | miesto = Praha | rok = 2013 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = | prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = | typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 18 | zväzok = | typ zväzku = | url = http://www.mocr.army.cz/scripts/file.php?id=167592 | isbn = 978-80-7278-614-5 | doi = | id = | poznámka = Ďalej len Janošec-Marek-Pernica. | jazyk = po česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20140512220505/http://www.mocr.army.cz/scripts/file.php?id=167592 | dátum archivácie = 2014-05-12 }}</ref> ktorým bol až do [[Rozdelenie Česko-Slovenska|rozdelenia federácie]] na konci roka 1992.<ref>Janošec -Marek-Pernica, s. 37.</ref> Od 1. januára do [[30. jún]]a [[1993]] pôsobil ako prvý náčelník Generálneho štábu Armády Českej republiky,<ref>Janošec-Marek-Pernica, s. 153.</ref> [[24. február]]a [[1993]] bol povýšený do hodnosti [[generálplukovník|generálplukovníka]].<ref name="Janošec187">Janošec-Marek-Pernica, s. 187.</ref> Od júla 1993 bol poradcom prezidenta [[Václav Havel|Václava Havla]],<ref name="nacelnici" /> ktorý ho [[30. september|30. septembra]] [[1993]] povýšil do hodnosti [[Armádny generál|armádneho generála]].<ref name="Janošec187" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://armada.vojenstvi.cz/predvalecna/personalie/nacelnici-hlavniho-stabu-cs-branne-moci-generalniho-stabu-cs-armady-v-letech-1919-az-1992.htm Stručný životopis] == Zdroj == {{Preklad|cs|Karel Pezl|11463087}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pezl, Karel}} [[Kategória:Osobnosti z Domažlíc]] [[Kategória:Česko-slovenskí generáli]] [[Kategória:Českí generáli]] [[Kategória:Príslušníci Československej ľudovej armády]] [[Kategória:Príslušníci Armády Českej republiky]] [[Kategória:Náčelníci Generálneho štábu Československej armády]] [[Kategória:Náčelníci Generálneho štábu Armády Českej republiky]] [[Kategória:Nositelia Radu bieleho leva]] aae4a7b2raseiigya2if4z475d4r45h Jozef Ort-Šnep 0 551999 8210746 7467717 2026-05-08T14:12:00Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210746 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Ort-Šnep | Rodné meno = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis = slovenský kameraman a fotograf | Dátum narodenia = {{dnv|1939|3|8}} | Miesto narodenia = [[Plavecký Štvrtok]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Jozef Ort-Šnep''' (* [[8. marec]] [[1939]], [[Plavecký Štvrtok]]) je slovenský kameraman a fotograf. Spolupracoval s režisérskymi osobnosťami ako [[Karel Vachek]], [[Jaroslav Papoušek]], [[Jaromil Jireš]], [[Věra Chytilová]], [[Dušan Hanák]], [[Agnieszka Holland]], [[Miloš Forman]] či [[Philip Kaufman]]. == Životopis == Vyštudoval Školu umeleckého priemyslu v Bratislave (1954 – 1958) a kameru na FAMU v Prahe (1958 – 1963), ktorú absolvoval filmom Karla Vachka ''Moravská Hellas''. Následne rok asistoval ako kameraman v populárno-vedeckom filme. Z povinnej vojenskej služby odišiel v roku 1966. Vtedy nastúpil do dokumentárneho štúdia Krátkeho filmu Praha, v ktorom zotrval do roku 1980, najskôr ako asistent kamery, neskôr ako samostatný kameraman niekoľkých krátkych filmov. Spolupracoval v ňom na nakrúcaní asi stovky dokumentárnych filmov. V totožnom období pracoval ako kameraman pre pražský Barrandov a bratislavskú Kolibu. S režisérom Jaroslavom Bočkom nakrútil krátkometrážne filmy ''Konec baroka v Čechách'' (1966) alebo ''Jak namalovat běsnící individua'' (1967), s režisérom Drahoslavom Holubom pracoval na filmoch ''Exkurze'' (1966) a ''Mám doma hrad'', s režisérom Rudolfom Krejčíkom zase na filme ''Stopa vede k A-54'' (1967). V roku 1968 sa vrátil k Vachkovi, aby pracoval na jeho celovečernom publicistickom dokumente ''Spřízněni volbou'', zachytávajúcom atmosféru politicky krušného obdobia od 14. do 30 marca 1968, kedy Antonín Novotný abdikoval z funkcie prezidenta republiky. Jeho prvým celovečerným hraným filmom bola snímka Jaroslava Papouška ''Nejkrásnější věk'', natočený v roku 1968. S Papouškom následne spolupracoval i na jeho ďalších dvoch filmoch ''Ecce homo Homolka'' (1969) a ''Hogo fogo Homolka'' (1970). S režisérom Milanom Růžičkom pracoval na filme o maliarovi Martinovi Benkovi ''Zastretý farebný svet'' (1978). Pri jeho uvádzaní v Československej televízii bolo Ort-Šnepovo meno vystrihnuté z titulkov a zostali ponechané len mená dvoch asistentov kamery. V roku 1980 emigroval do Francúzska. S Dušanom Hanákom nakrútil trezorový film ''[[Ja milujem, ty miluješ]]'' (1980). Začiatkom 80. rokov (1981 – 1983) absolvoval pobyt v USA, neskôr sa znova presídlil do Paríža, kde na dvoch univerzitách prednášal o svetle vo filme a fotografii. Od polovice 90. rokov pôsobí opäť v Česku. === ''Nejkrásnější věk'' === Pôvodne mal ''Nejkrásnější věk'' snímať kameraman Miroslav Ondříček. Ale ten bol v čase, keď sa malo začať nakrúcať, v Londýne, kde spolupracoval na filme anglického režiséra Lindsayho Andersona Keby... S Ondříčkom sa Ort-Šnep nepoznal a bol to práve on, kto ho Papouškovi odporučil. Papoušek si nechal premietnuť dokumentárne filmy, na ktorých Ort-Šnep pracoval ako kameraman. ''Nejkrásnější věk'' bol nakrúcaný predovšetkým v reáliách, konkrétne sochárskych ateliéroch a priestoroch pražskej Akadémie výtvarných umení. V dekoráciách a exteriéroch bola nakrútená minimálna čiastka. Ort-Šnep hovorí v prípade tohto filmu o princípe zlatého rezu a o využívaní mäkkého svetla. Po obrazovej stránke nechceli tvorcovia dramatizovať a nevypichovali žiadne detaily. Všetko je snímané v polocelkoch. === ''Ja milujem, ty miluješ'' === Je príbehom starého mládenca Pištu, ktorý žije so svojou matkou na dedine a spolu s najlepším kamarátom Vincom a jeho priateľkou Vierou, pracuje pre vlakovú poštu. Kým Vinco je hotový Don Juan a svojimi večnými záletmi ničí zamilovanú Vieru, malý pupkatý Pišta u žien úspech nemá, a tak svoj smútok utápa v alkohole. Okrem hlavných hrdinov tu vystupuje niekoľko vedľajších postáv, ktoré dotvárajú tragikomický kolorit dedinského prostredia. Či už pracovníci vlakovej pošty alebo obyvatelia dediny, všetko sú to obyčajní ľudia z periférie spoločnosti s obyčajnými problémami a túžbami. Ženy trpia neverami a alkoholizmom svojich mužov a muži svoje radosti aj smútky riešia pri poháriku. Všetci majú svoje prednosti aj chyby a všetci túžia po pochopení a láske. Príbeh nie je postavený na dramatických zvratoch, ale na drobných prevažne komických situáciách, prostredníctvom ktorých spoznávame charaktery postáv. == Filmografia == * ''Umřel nám pan Foerster'' (1963) (krátkometrážny) * ''Moravská Hellas'' (1964) (krátkometrážny) * ''Stopa vede k A-54'' (1967) (krátkometrážny) * ''Don Juan 68'' (1968) (krátkometrážny) * ''Spřízněni volbou'' (1968) (krátkometrážny) * ''Nejkrásnější věk'' (1968) * ''Ecce homo Homolka'' (1969) * ''Hogo fogo Homolka'' (1970) * ''Kasař'' (1973) (krátkometrážny) * ''Namalovaná písnička'' (1976) (krátkometrážny) * ''Čas je neúprosný'' (1978) (krátkometrážny) * ''Zastretý farebný svet'' (1978) * ''Všední sen'' (1980) (krátkometrážny) * ''Ja milujem, ty miluješ'' (1980) * ''Angry Harvest'' (1985) * ''Neznesiteľná ľahkosť bytia'' (1988) (2. kameraman) * ''Valmont'' (1989) (2. kameraman) * ''Palettes'' (1989 – 1994) (TV seriál) * ''Chronique d'une fin d'aprѐs midi'' (1991) (TV film) == Výstava fotografií a prednášky == * Art Center Hoboken, New Jersey (1982) * La photographie Slovaque en exil, Bratislava (1993) * Mesiac fotografie, 20. ročník, november, Bratislava (2010) * Z kolekcie fotografií záhrad v Kyoto bola vytvorená webová stránka (2020): http://kyogardens.yo.fr/{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * Prednášky na tému „Film, fotografia, svetlo“ na Université Paris 7 Jussieu (1984 – 1999) * Prednášky na tému „Film, fotografia, svetlo“ na Université Paris 1 Sorbonne (1993 – 1998) * {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ort-Šnep, Jozef}} [[Kategória:Slovenskí kameramani]] [[Kategória:Slovenskí fotografi]] [[Kategória:Osobnosti z Plaveckého Štvrtka]] s48iktntf31vsu4r560iv46vzokltcx Jozef Trojan 0 555931 8210747 8196337 2026-05-08T14:32:11Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210747 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Jozef Trojan | Portrét = | Poradie = - | Úrad = Poslanec [[Dočasné národné zhromaždenie|Dočasného národného zhromaždenia]] | Začiatok obdobia = [[1945]] | Koniec obdobia = [[1946]] | Dátum narodenia = [[25. marec]] [[1906]] | Miesto narodenia = [[Horní Heřmanice (okres Ústí nad Orlicí)|Horní Heřmanice]], [[Predlitavsko]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1953|12|29|1906|3|25}} | miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] | Politická strana = [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]] ([[Komunistická strana Československa|KSČ]]) }} '''Jozef Trojan''' alebo '''Josef Trojan'''<ref name="SAMI"></ref> (* [[25. marec]] [[1906]]<ref name="PSPTrojan"></ref>, [[Horní Heřmanice (okres Ústí nad Orlicí)|Horní Heřmanice]]<ref name="Listy"></ref><ref name="SNP"></ref><ref name="SAMI"></ref> – † [[29. december]] [[1953]]<ref name="PSPTrojan">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky | titul = Jozef Trojan | url = http://www.psp.cz/sqw/detail.sqw?org=287&id=4274 | jazyk = česky | dátum prístupu = 2012-01-05}}</ref>, [[Praha]]<ref name="Listy"></ref><ref name="SNP">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = PLEVZA, Viliam | vydavateľ = Nakl. Pravda | titul = Dejiny Slovenského národného povstania, 1944: zv. Encyklopédia odboja a SNP | odkaz na titul = Encyklopédia odboja a Slovenského národného povstania | rok = 1984 | strany = 571 | url = http://www.google.cz/search?q=%22Trojan+Jozef%22+1906+%22Dejiny+Slovensk%C3%A9ho+n%C3%A1rodn%C3%A9ho+povstania%22&hl=cs&gbv=2&tbm=bks&oq=&gs_l= | dátum prístupu = 2015-02-06}}</ref><ref name="SAMI"></ref>) bol [[Slovensko|slovenský]] a [[Česko-Slovensko|československý]] odbojár, povojnový politik [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]] a poslanec [[Dočasné národné zhromaždenie|Dočasného národného zhromaždenia]]. V [[50. roky 20. storočia|50. rokoch 20. storočia]] popravený v rámci [[Proces so skupinou Trojan a spol.|politických procesov]] komunistického režimu. == Životopis == Narodil sa vo východočeských Horných Heřmaniciach. Počas tzv. [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]]<ref name="SNP"></ref> pôsobil ako správca veľkostatku [[Baťove závody (Partizánske)|Baťových závodov]] v [[Partizánske|Baťovanoch]] (terajšie [[Partizánske]]).<ref name="Listy">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Jiří Pelikán | titul = Listy, Svazek 15 | rok = 1985 | strany = 26 | url = http://www.google.cz/search?q=%22Jozef+Trojan%22+1906+rod%C3%A1k+z+Horn%C3%ADch+Hc%C5%99man%C3%ADc+Listy&hl=cs&gbv=2&tbm=bks&oq=&gs_l= | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2015-02-06}}</ref> Po [[Vznik Slovenského štátu|vzniku Slovenského štátu]], pretože mal českú národnosť, musel dostať výnimku aby nemusel odísť zo Slovenska. Pomáhal utečencom, najprv Čechom, ktorí utekali na Slovensko, pretože v protektoráte im hrozilo zatknutie. Potom sa na Slovensko dostávali zajatci z koncentračných a zajateckých táborov: Rusi, Ukrajinci, Kirgizi. Pomáhal im a hľadal pre nich úkryty. Tak sa dostal do kontaktu s odbojármi na hornej Nitre. Už v rokoch 1940, 1941 spolupracoval so skupinou [[Demec]], najmä s jej členom [[Michal Červený|Michalom Červeným]] a [[Oskar Wertheimer|Oskarom Wertheimerom]], neskôr s [[Albín Grznár|Albínom Grznárom]], ale aj bratmi Hagarovcami, [[Ernest Otto|Ernestom Ottom]] a mnohými ďalšími.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krížová cesta Josefa Trojana, jeho ženy a piatich detí (Podľa článku Milana Varsika Časopis Život – Ročník 41, č. 5 (1991), s. 8-9)|url=https://jedlovekostolany.sk/krizova-cesta-josefa-trojana-zeny-piatich-deti-cast-1/|dátum vydania=2019-09-09|dátum prístupu=2023-05-23|jazyk=sk-SK|meno=Danka|priezvisko=Kellnerová}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa podieľal na odboji<ref name="Listy"></ref> a zúčastnil sa [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] (SNP). Ako kapitán (veliteľ) partizánskej jednotky [[Pavel (partizánska brigáda)|Hornonitrianska partizánska brigáda]] (najskôr oddiel potom [[Pavel (partizánska brigáda)|brigáda Pavel]] - pozri Poznámky k názvu jednotky a funkcie, v ktorej pôsobil Trojan) operoval v regióne [[Horná Nitra]] (veľkú časť jej členov tvorili robotníci z Baťových závodov).<ref name="Listy"></ref> Koncom októbra [[1944]] po ústupe povstalcov rozhodol Trojan o rozpustení partizánskeho oddielu a prechode do hôr.<ref name="FTrojan"></ref> Po vojne bol riaditeľom bývalých Baťových závodov v Baťovanoch, ktoré boli premenované na ''Závody 29. augusta – ZDA''<ref name="Listy"></ref>. V rokoch [[1945]]{{--}}[[1946]] bol poslancom [[Dočasné národné zhromaždenie|Dočasného Národného zhromaždenia]] za [[KSS]]. Zotrval tu do parlamentných volieb v roku [[1946]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky | titul = jmenný rejstřík | url = http://www.psp.cz/eknih/1945pns/rejstrik/jmenny/t.htm | jazyk = česky | dátum prístupu = 2012-01-05}}</ref> V auguste [[1949]] sa zúčastnil osláv 5. výročia SNP a pochodoval v čele svojej partizánskej brigády vo Zvolene pred prezidentom [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom.]]<ref name="Listy"></ref> ==Proces so skupinou Trojan a spol.== {{Hlavný článok|Proces so skupinou Trojan a spol.}} Trojan stal obeťou politických čistiek. V noci [[22. december|22. decembra]] [[1949]] bol zatknutý a obvinený z [[vlastizrada|vlastizrady]], marenia dvojročného a [[Päťročnica|päťročného plánu]], sabotáže a vydierania. Je iróniou osudu, že Trojan sa pred zatknutím zúčastnil večernej recepcii v podniku ''Exico'' na počesť narodenín<!-- Stalin: 18. december 1878 (mal 71 a nie 70) --> [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalina]].<ref name="SAMI" /> Vo väzbe bol skoro štyri roky, avšak napriek mučeniu nič nepriznal.<ref>Vladimíra Jancuru: ''Ako sa prepisovali dejiny''. Pravda, 1. septembra 2014</ref> Nakoniec bol obvinený z návodu na päťnásobnú vraždu, ktorej sa mali dopustiť jemu podriadení milicionári-partizáni v Baťovanoch už v apríli 1945.<ref name="Listy"></ref> Odsúdený bol [[16. október|16. októbra]] [[1953]] na trest smrti a bol popravený.<ref name="SAMI">{{Citácia knihy | autor = JABLONICKÝ, Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | vydavateľ = Kalligram | titul = Samizdat o odboji: Štúdie a články, Svazek 2 | rok = 2006 | strany = 335 | url = http://www.google.cz/search?q="Trojan+Josef"+1906+1953+"Samizdat+o+odboji"&hl=cs&gbv=2&tbm=bks&oq=&gs_l= | počet strán = 710 | isbn = 8071497819 | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2015-02-06}}</ref> Podľa iného zdroja bolo proti nemu na súde použité jeho rozhodnutie z roku [[1944]] o ústupe do hôr.<ref name="FTrojan">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = faleristika.atfreeforum.com | titul = jmenný rejstřík | url = http://faleristika.atfreeforum.com/2-odboj-f74/hornonitianska-partizanska-brigada-t324.html | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2012-01-05}}</ref> Bol čiastočne rehabilitovaný avšak odsúdenie za návod na vraždu piatich civilných osôb v apríli 1945 bolo potvrdené aj súdmi po novembri 1989. V lete [[1992]] Najvyšší súd ČSFR konštatoval, že trestná činnosť Trojana pri návode na vraždu „''nebola vykonštruovaná, ale naopak, bola plne preukázaná''“. Žiadosť o rehabilitáciu Trojana za návod na vraždu bola zamietnutá uznesením Krajského súdu v Bratislave z [[11. august]]a [[1994]] (sp. zn. 1Rt23/93), ktoré sa stalo právoplatným [[15. august]]a [[1994]].<ref>Jan Šinagl: Ozval se mi JUDr. Bohumil Časnocha jménem pozůstalých po zavražděných…?!, Blog, 24. 9. 2014, [http://www.sinagl.cz/z-korespondence/4473-ozval-se-mi-judr-bohumil-casnocha-jmenem-pozustalych-po-zavrazdenych.html Dostupné online]{{Nedostupný zdroj|date=november 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> S manželkou Stanislavou Trojanovou mal 5 detí. Pochovaný je na cintoríne v [[Praha-Ďáblice|Prahe – Ďáblicích]], v sektore politických väzňov.<ref name=":0" /> == Poznámky == K názvu jednotky a funkcie, v ktorej pôsobil Trojan: # V povojnovej literatúre a dokumentoch sa (oddiel a) brigáda, v ktorej pôsobil Trojan uvádzala pod rôznymi názvami, ako: brigáda Pavel, Pavel-Trojan, Hornonitrianska brigáda kpt. Trojana a v päťdesiatych rokoch sa začal používať názov Hornonitrianska part. brigáda Albína Grznára.<ref>J. Jablonický, Miroslav Kropilák: Slovník Slovenského národného povstania, Epocha, t. Pravda Žilina, 1970 - Počet stran: 337. Str. 203</ref> # "Dovtedajšie jadro partizánskej skupiny vedenej Albínom Grznárom sa začlenilo do formujúcej sa brigády s názvom Pavel, podľa mena Pavla Alexandra Baranova. Veliteľom brigády Pavel sa stal Jozef Trojan, náčelníkom štábu Pavol Nemec a politickým komisárom Albín Grznár." Trojan bol určený za veliteľa partizánskych jednotiek v celej hornonitrianskej oblasti.<ref>Jozef Jablonický: Štúdie a články, Svazek 2 (Samizdat o odboji), Kalligram, 2006, ISBN 8071497819, 9788071497813. str. 431</ref> # V neskorších zdrojoch sa už Trojan nespomína: "V pohorí Vtáčnik, najmä v okolí Novák pôsobila Hornonitrianska partizánska brigáda so štyrmi oddielmi, ktorej veliteľom bol František Hagara a komisárom František Mišeje."<ref>Mária Chmelárová: Zborník pamätníka-múzea slovenského národného povstania, Svazek 4, Osveta, 1979, University of Virginia</ref> # Je možné, že socialistickým historikom sa podarilo prekryť pôsobenie Trojana, jeho spájaním s Hornonitrianskou partizánskou brigádou, s ktorou nemal veľa spoločného, keď napriek tomu, že mal byť jej veliteľom jeho meno neuvádza ani nepublikovaná literatúra: "Hornonitrianska partizánska brigáda – veliteľ: F. Hagara; komisár: F. Mišeje; náčelník štábu: F. Konečný. Okrem štábu ju mali tvoriť 4 oddiely: Vtáčnik, Dolné Vestenice, Major a Thälmann, pôsobiace v pohoriach Vtáčnik, Rokoš či na okolí Kľaku." <ref>GAŽO, Emil. Partizánske hnutie na Slovensku: Organizácia a bojová činnosť jednotiek II. Druhé, doplnené spracovanie. Bratislava, 1984, 590 s. Strojopis. s. 156 – 158. In Martin Vitko: Partizánska skupina Žiar a jej miesto v dejinách protinacistického odboja na Slovensku (magisterská diplomová práce). Historický ústav, Masarykova univerzita. [http://is.muni.cz/th/341805/ff_m/Partizanska_skupina_Ziar_a_jej_miesto_v_dejinach_protinacistickeho_odboja_na_Slovensku.pdf Online]</ref> == Referencie == {{Referencie}} ==Pozri aj == * [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]] == Externé odkazy == * [http://www.psp.cz/sqw/detail.sqw?org=287&amp;id=4274 Jozef Trojan v parlamente] * {{youtube|4ZyaNSOxgiY|Relácia ČTV Banská Bystrica 1990, Brigáda Pavel}} {{DEFAULTSORT:Trojan, Jozef}} [[Kategória:Česko-slovenskí politici]] [[Kategória:Obete komunistického režimu v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Odsúdení vo vykonštruovaných procesoch v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Partizánski velitelia]] [[Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Politici KSČ]] [[Kategória:Politici KSS]] [[Kategória:Poslanci česko-slovenského Národného zhromaždenia]] [[Kategória:Slovenskí manažéri]] [[Kategória:Slovenskí organizátori partizánskeho boja]] ha1sehcvristrzxz13zzxt4uymqvws3 David Attenborough 0 557128 8210926 8204299 2026-05-08T21:38:53Z Teslaton 12161 IB norm., wl., kat., typografia 8210926 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = David Attenborough | Rodné meno = | Popis osoby = britský prírodovedec, moderátor, scenárista a producent | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1926|5|8}} | Miesto narodenia = [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Spojené kráľovstvo | Portál2 = | Portál3 = }} [[Sir]] '''David Frederick Attenborough''' OM CH CVO [[Rad britského impéria|CBE]] FRS FZS FSA (* [[8. máj]] [[1926]] [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]])<ref>{{citácia elektronického dokumentu |url=http://www.britannica.com/EBchecked/topic/42130/Sir-David-Attenborough |titul=Sir David Attenborough (English broadcaster and author) – Encyclopedia Britannica |vydavateľ=Britannica.com |dátum prístupu=2014-08-26 |jazyk=anglicky}}</ref> je britský prírodovedec, moderátor, scenárista a producent. Jeho tvár a hlas sú už vyše 60 rokov neoddeliteľne spojené s popularizáciou prírodných krás celého sveta. Jeho najznámejším dielom je deväť sérií o rôznorodosti života na [[Zem]]i, ktoré vytvoril v spolupráci s ''BBC Natural History Unit.'' Spoločenskú formou a obsiahlo skúma život na našej planéte. Je tiež bývalý senior manažér [[British Broadcasting Corporation|BBC]], kontrolór ''BBC Two'' a riaditeľ programu pre BBC Television po celé šesťdesiate a sedemdesiate roky. V Británii ho považujú za národný poklad.<ref>{{citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Waldemayer |meno=Winston |url=http://www.newscientist.com/blogs/shortsharpscience/2009/01/eye-burrowing-worms-national-t.html |titul=Short Sharp Science: Eye-burrowing worms, national treasures... and creationism |vydavateľ=New Scientist |dátum vzniku=2009-01-28 |dátum prístupu=2011-11-26}}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu |url=http://www.telegraph.co.uk/news/4413130/Sir-David-Attenborough-Man-was-given-permission-to-exploit-the-natural-world-by-the-Bible.html |titul=Sir David Attenborough: 'Man was given permission to exploit the natural world by the Bible' |vydavateľ=The Daily Telegraph |dátum vzniku=2009-01-31 |dátum prístupu=2014-10-06 |miesto=London |meno=Paul |priezvisko=Kendall}}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu |url=http://www.telegraph.co.uk/news/uknews/2982907/Margaret-Thatcher-Richard-Branson-and-Judi-Dench-picked-as-National-Treasures.html |titul=Margaret Thatcher, Richard Branson and Judi Dench picked as National Treasures |vydavateľ=Daily Telegraph |dátum vzniku=2008-09-18 |miesto=London |dátum prístupu= 2014-10-06}}</ref> V roku [[2002]] sa v ankete [[100 Greatest Britons]] umiestnil na 66. mieste.<ref>{{citácia elektronického dokumentu |url=http://www.dailymail.co.uk/news/article-134458/100-great-Britons--A-complete-list.html |titul=100 great Britons – A complete list |vydavateľ=Daily Mail |dátum vzniku=2002-08-21 |dátum prístupu=20012-08-05 |jazyk=anglicky}}</ref> Jeho starším bratom bol režisér, producent a herec [[Richard Attenborough]]. == Životopis == === Mladosť a rodinný život === Vyrastal v [[kampus]]e leicesterskej vysokej školy, kde jeho otec Frederick pracoval ako riaditeľ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = University of Leicester | titul = History of College House | url = http://www.le.ac.uk/careers/collegehouse.htm | dátum vydania = | dátum prístupu = 2015-9-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20060924005526/http://www.le.ac.uk/careers/collegehouse.htm | dátum archivácie = 2006-09-24 }}</ref> Je prostredný z troch bratov. Starší Richard pracoval vo filme a mladší John Michael zastával pozíciu riaditeľa automobilky [[Alfa Romeo]]. Jeho rodičia počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] adoptovali dve [[Židia|židovské]] dievčatá z Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url = http://www.thejc.com/comment/essays/britain-refuge-real-story |titul = Britain as refuge: the real story |vydavateľ = The Jewish Chronicle |dátum vzniku = 2008-10-23 |dátum prístupu = 2013-12-28 |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20130106110024/http://www.thejc.com/comment/essays/britain-refuge-real-story |dátum archivácie = 2013-01-06 }}</ref> Malý David trávil detstvo zbieraním fosílií, kameňov a iných prírodnín.<ref name="BAFTA Guru">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://guru.bafta.org/david-attenborough-life-television |titul=David Attenborough: A Life in Television |vydavateľ=BAFTA |dátum vzniku=2009-05-19 |dátum prístupu=2015-08-18 |jazyk=anglicky |url archívu=https://web.archive.org/web/20150801192215/http://guru.bafta.org/david-attenborough-life-television |dátum archivácie=2015-08-01 }}</ref> V siedmich rokoch bola jeho snaha podporená, keď mladá archeologička Jacquetta Hawkes obdivovala jeho „múzeum“. O niekoľko rokov neskôr mu dala jedna z jeho sestier kúsok [[jantár]]u s prehistorickým tvorom; po päťdesiatich rokoch táto udalosť mohla byť spínačom pre jeho program ''The Amber Time Machine''. Chodil na základnú školu ''Wyggeston Grammar School for Boys'' v [[Leicester]]i a potom v roku [[1945]] získal štipendium na vysokú školu Clare v [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]], kde ukončil štúdiá [[geológia|geológie]] a [[zoológia|zoológie]] získaním akademického titulu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.clarealumni.com/s/845/file_lib/1/1/clarenews11_633540413018489651.pdf |titul=Cover.Qxd |formát=PDF |dátum prístupu=2009-11-4 |jazyk=anglicky |url archívu=https://web.archive.org/web/20110708163043/http://www.clarealumni.com/s/845/file_lib/1/1/clarenews11_633540413018489651.pdf |dátum archivácie=2011-07-08 }}</ref> V roku [[1947]] bol povolaný na dva roky do vojenskej služby v britskom kráľovskom loďstve. Roku [[1950]] sa oženil s Jane Elizabeth Ebsworth Oriel; manželstvo trvalo až do jej smrti v roku [[1997]]. Mali dve deti, Roberta a Susan.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.bbc.co.uk/dna/h2g2/plain/A20218628 |titul=Sir David Attenborough – Naturalist |vydavateľ=BBC ||dátum prístupu =2011-11-26 |jazyk=anglicky}}</ref> Robert pôsobí ako lektor fakulty [[Biologická antropológia|biologickej antropológie]] na Australian National University v [[Canberra|Canberre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://archanth.anu.edu.au/staff/dr-robert-attenborough |titul=Dr Robert Attenborough – School of Archaeology & Anthropology – ANU |vydavateľ=Arts.anu.edu.au |dátum vzniku=2009-07-9 |dátum prístupu=2009-11-4 |jazyk=anglicky |url archívu=https://web.archive.org/web/20110221011516/http://archanth.anu.edu.au/staff/dr-robert-attenborough |dátum archivácie=2011-02-21 }}</ref> == Prvé roky v BBC == Po návrate z námornej služby editoval detské náučné texty pre jedno vydavateľstvo. Čoskoro ho táto práca prestala napĺňať, ale v roku [[1950]] chcel svoju prácu šíriť cez rádio. Hoci bol tento nápad zamietnutý, jeho [[Curriculum vitae|životopis]] neskôr zaujal Mary Adamsovú, vedúcu spravodajstva, ktoré bolo vtedy v BBC na začiatku svojho vývinu. Attenborough v tej dobe na rozdiel od väčšiny Britov nevlastnil televíziu, ale prijal ponuku Adamsovej na trojmesačný zaškoľovací kurz a v roku [[1952]] nastúpil do BBC na plný pracovný úväzok. Zo začiatku sa nechcel ukazovať pred kamerou, kvôli svojim väčším zubom, rovnako sa však stal producentom diskusných relácií, ktoré sa všetky vysielali naživo. Jeho prvé projekty zahŕňali vedomostné kvízy o zvieratách, rastlinách, mineráloch a reláciu o folkovej hudbe ''Pieseň lovca'', ktorú moderoval [[Allan Lomax]]. Jeho spojenie s prírodovednými programami začalo trojdielnou reláciou ''The Pattern of Animals''. Výber zvierat bol daný druhmi, ktoré mala [[Londýnska zoologická záhrada|londýnska ZOO]], a sprievodcom bol Sir Julian Huxley. V relácii boli ukázané maskovacie schopnosti, varovné znaky a prejavy pytačiek. Vďaka tomuto programu sa zoznámil s Jackom Lesterom, správcom pavilónu pre studenokrvné živočíchy, a spolu v roku [[1954]] vytvorili prvé vysielanie o chorých zvieratách – ''ZOO Quest''. V roku [[1957]] prírodovednú časť BBC oficiálne preložili do [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristolu]]. Attenborough dostal síce ponuku na spoluprácu, ale odmietol ju, lebo sa nechcel presťahovať z Londýna, kde bola jeho mladá rodina usadená. Namiesto toho rozvíjal svoje vlastné oddelenie, Prieskumný a cestovný odbor, vďaka ktorému mohol pokračovať v programe ''ZOO Quest'', rovnako ako vytvárať ďalšie dokumentárne programy, menovite potom ''Travellers' Tales'' a ''Adventure''. Na začiatku šesťdesiatych rokov prestal pôsobiť v BBC kvôli [[Postgraduálne štúdium|postgraduálnemu štúdiu]] v odbore [[kultúrna antropológia|sociálnej antropológie]], ktorú študoval na [[London School of Economics]]. Získané vedomosti uplatnil vo svojich budúcich filmoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.wildfilmhistory.org/helpers/force-download.php?file=pdf/David_Attenborough.pdf |titul=Transcript of interview with David Attenborough |dátum prístupu =2009-11-4 |jazyk=anglicky}}</ref> Nakoniec však prijal ponuku BBC a vrátil sa ako kontrolór BBC 2, predtým než vzdelanie dokončil. == V administratíve BBC == V marci [[1965]] sa stal kontrolórom programu ''BBC Two'', ale v zmluve si nechal klauzulu, vďaka ktorej mohol naďalej vytvárať aj relácie. Ešte v tom istom roku natáčal slony v [[Tanzánia|Tanzánii]] a v roku [[1969]] vytvoril trojdielnu sériu o kultúrnej histórii indonézskeho ostrova [[Bali (ostrov)|Bali]]. V roku [[1971]] pri natáčaní filmu ''A Blank on the Map'' (''Biele miesto na mape'') sa pripojil k prvej západnej expedícii, ktorá hľadala na [[Nová Guinea|Novej Guinei]] neznámy kmeň. Kanál ''BBC Two'' bol spustený roku [[1964]], ale zo začiatku bojoval s problémom získať si divákov. Potom, čo sa Attenborough stal kontrolórom, zmenil maskota kanála a predovšetkým jeho programovú podobu. Vysielanie získalo veľmi pestrú skladbu so zameraním na hudbu, umenie, zábavu, archeológiu, netradičné komédie, cestovanie, drámu, šport, ekonomiku, vedu a prírodu. Obvyklý večer ponúkal bohatý mix relácií, napr. ''Man Alive'', ''Call My Bluff'', ''Chronicle'', ''Life'', ''One Pair of Eyes'', ''The Old Grey whistle Test'', ''[[Lietajúci cirkus Montyho Pythona]]'' a ''The Money Programme'', športové prenosy zahŕňali o. i. [[snooker]] a [[Ragby (Rugby Union)|ragby]]. ''BBC Two'' sa v roku [[1967]] stal prvým britským kanálom, ktorý vysielal farebne. Jedným z najdôležitejších rozhodnutí bolo uvedenie 13-dielneho seriálu o histórii západného umenia, ktorý jasne demonštroval kvalitu farebného vysielania. Ďalšie dôležité série, ktoré v tom čase vznikli a boli odvysielané, boli ''Civilisation'', ''The Ascent of Man'' a ''America''. V roku [[1969]] bol povýšený do funkcie programového riaditeľa, čím získal vplyv na oba kanály BBC. Jeho práca nadobudla úplne manažérsku podobu a už sa vôbec nemohol podieľať na príprave relácií. V roku [[1972]] bol vyzvaný, aby kandidoval na funkciu generálneho riaditeľa BBC, čo však odmietol. Naopak, začiatkom roka [[1973]] sa vzdal svojej pozície a vrátil sa k príprave relácií. == Pocty == === Druhy pomenované na jeho počesť === * ''Attenborosaurus conybeari'' (ext.) * ''Blakea attenboroughi'' * ''Ctenocheloides attenboroughi'' * ''Electrotettix attenboroughi'' (ext.) * ''Hieracium attenboroughianum'' * ''Nepenthes attenboroughii'' * ''Prethopalpus attenboroughi'' * ''Trigonopterus attenboroughi'' * ''Zaglossus Attenborough'' == Filmografia (výber) == * ''Zoo Quest'' ([[1954]]) * ''Travellers' Tales'' ([[1960]]) * ''Wildlife on One'' ([[1977]]{{--}}[[2005]]) * ''Life on Earth'' ([[1979]]) * ''Živá planéta'' ([[1984]]) * ''The Trials of Life'' ([[1990]]) * ''Život v mrazničke'' (1993) * ''The Private Life of Plants'' ([[1995]]) * ''BBC Wildlife Specials'' ([[1995]]{{--}}[[2008]]) * ''Život vtákov'' ([[1998]]) * ''The Blue Planet'' ([[2001]]) * ''Život cicavcov'' ([[2002]]) * ''Život v podraste'' ([[2005]]) * ''Planet Earth'' ([[2006]]) * ''Desert Lions'' (2006) * ''First life'' ([[2006]]) * ''Život s chladnou krvou'' ([[2008]]) * ''Nature's Great Events'' ([[2009]]) * ''Život'' ([[2009]]) * ''Charles Darwin and the Tree of Life'' ([[2009]]) * ''David Attenborough's First Life'' ([[2010]]) * ''Birds of Paradise'' ([[2010]]) * ''Zamrznutá planéta'' ([[2011]]) * ''Africa ''([[2013]]) * ''David Attenborough's Nature Curiosities'' ([[2013]]) * ''Rise of Animals: Triumph of the Vertebrates'' ([[2013]]) * ''Our Planet'' (2019) * ''A Life on our Planet'' (2020) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|0041003}} * {{csfd meno|5125}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|David Attenborough|12572379}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Attenborough, David}} [[Kategória:Osobnosti z Londýna]] [[Kategória:Britskí prírodovedci]] [[Kategória:Britskí zoológovia]] [[Kategória:Britskí scenáristi dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Britskí producenti dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Britskí filmoví režiséri]] [[Kategória:Režiséri dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Britskí televízni moderátori]] [[Kategória:Ochrancovia prírody]] [[Kategória:Príslušníci Royal Navy]] [[Kategória:Rozprávači audiokníh]] [[Kategória:Storoční ľudia]] [[Kategória:Držitelia ceny BAFTA]] [[Kategória:Držitelia ceny Emmy]] [[Kategória:Commanders of the Order of the British Empire]] [[Kategória:Nositelia Radu za zásluhy (Spojené kráľovstvo)]] [[Kategória:Členovia Kráľovskej spoločnosti]] [[Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences]] [[Kategória:Členovia Austrálskej akadémie vied]] [[Kategória:Absolventi London School of Economics]] [[Kategória:Absolventi University of London]] [[Kategória:Absolventi University of Cambridge]] 6b8y8u4b8os8bwjkpo0n94z3t4bkksb Sestra (zdravotníctvo) 0 563712 8210923 7395369 2026-05-08T21:32:32Z Barry Cunningham 267796 Zmenený popis obrázka 8210923 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Neonatal Nurse Practitioner.JPG|náhľad|Detská sestra]] [[Súbor:Jan Holmberg.JPG|náhľad|Zdravotný brat]] '''Sestra''' (iné názvy: mimo súčasných právnych predpisov aj '''zdravotná sestra''', expresívne '''sestrička'''; pre mužov aj '''zdravotný brat'''<ref>brat. In: {{Citácia knihy | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 4 | typ vydania = dopl. a upr. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2003 | isbn = 80-224-0750-X | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=brat&s=exact&c=I406&d=kssj4&ie=utf-8&oe=utf-8# | počet strán = 985 | strany = 75 }}</ref>) je [[Zdravotníctvo|zdravotnícky pracovník]] zodpovedajúci za poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. Riadi poskytovanie starostlivosti v ambulantnej, ústavnej a domácej sfére. Sestra zodpovedá aj za riadenie nižšieho zdravotníckeho personálu (napríklad: [[sanitár]]). == Pojem sestra == Súčasné právne predpisy používajú výraz „sestra“ (v súčasnosti napr. zákon č. 578/2004, predtým zákon č. 277/1994, pričom príslušný paragraf v ňom bol pridaný až od 1.8.1998). Staršie právne predpisy používali výraz „zdravotná sestra“ (vyhláška č. 79/1981 Zb. [bola účinná do 27.3.2002], predtým vyhláška č. 77/1971 Zb. a predtým vyhláška č. 44/1966 Zb.). Pokiaľ ide o mužský rod, žiaden z týchto predpisov neuvádza tvary pre oba rody jednotlivých pracovníkov v zdravotníctve (napr. sa uvádza len tvar lekár, nie aj tvar lekárka; farmaceut, nie aj tvar farmaceutka atď.), otázku tvaru pre mužský rod k slovu „sestra“ teda nechávajú otvorenú. Súčasná kodifikačná príručka ''[[Krátky slovník slovenského jazyka]]''<ref>sestra. In: {{Citácia knihy | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 4 | typ vydania = dopl. a upr. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2003 | isbn = 80-224-0750-X | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=sestra&s=exact&c=x70b&d=kssj4&ie=utf-8&oe=utf-8# | počet strán = 985 | strany = 662 }}</ref> (a staršie rovnako už napr. Peciarov ''[[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]''<ref>sestra. In: ''[[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]''. [http://slovnik.juls.savba.sk/?w=sestra&s=exact&c=83ed&d=peciar&ie=utf-8&oe=utf-8# dostupné online]</ref>) uvádza tvar „sestra“ aj tvar „zdravotná sestra“ pre ženský rod a (od roku 1997<ref>brat. In: {{Citácia knihy | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 3 | typ vydania = dopl. a preprac. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1997 | isbn = 80-224-0464-0 | počet strán = 943 | strany = 73 }}</ref>) tvar „zdravotný brat“ pre mužský rod. == História povolania == Históriu povolania môžeme rozdeliť na tri celky: # Neprofesionálny celok - historicky najdlhšie obdobie, už v najstarších dobách mal človek potrebu starostlivosti o seba a o svoje zdravie, zdravie rodiny a príbuzných. Túžba udržania zdravia súvisela s prežitím jedinca. Dominujúce postavenie prislúchalo ženám. Vedomosti si predávali s pokolenia na pokolenie. Na liečenie používali prírodné zdroje. Tento celok starostlivosti prevládal až do príchodu kresťanstva, avšak sa s ním môžeme stretnúť aj v dnešnej dobe. # Charitatívny celok - starostlivosť sa vyvíjala spolu s kresťanstvom. Úzko súvisí zo zakladaním mníšskych rádov. Starostlivosť bola zameraná na uspokojovanie najnákladnejších potrieb chorého (napr. teplá strava, teplo, ...) # Profesionálny celok - starostlivosť sa rozvíjala spolu s rozvojom medicíny a zo vznikom nemocníc. Zakladateľkou je Florence Nightingaleová. Florence Nightingaleová sa narodila 12. mája 1820 a zomrela v roku 1910. Pokladáme ju za prvú teoretičku v odbore ošetrovateľstvo. Je považovaná za symbol ošetrovateľstva, ako vedného odboru. Založila v roku 1860 prvú zdravotnícku školu v Londýne, kde sa mohli sestry profesionálne vzdelávať. V deň jej narodenia, t.j. 12. máj sa oslavuje Medzinárodný deň sestier. == Ošetrovateľská starostlivosť == Ošetrovateľská starostlivosť - je zdravotná starostlivosť, ktorú poskytuje sestra a za ktorú si je sestra právne zodpovedná. Kompetencie a rozsah starostlivosti poskytovanej sestrou upravuje vyhláška 364/2005 Z.z. Ošetrovateľská starostlivosť sa poskytuje formou ošetrovateľského procesu. Pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti spolupracujú aj nižší zdravotnícki pracovníci, sestra riadi ich činnosti pri poskytovaní starostlivosti. == Kategórie povolania a vzdelávanie sestier == * Sestra s úplným [[Stredná škola|stredoškolským]] vzdelaním, ukončenou maturitnou skúškou v odbore: všeobecná sestra, zdravotná sestra, detská sestra, ženská sestra. * Sestra s vyšším odborným vzdelaním, ukončeným v odbore: diplomovaná všeobecná sestra. * Sestra s [[Vysoká škola|vysokoškolským vzdelaním]] I., II. a III. stupňa, ukončeným v odbore: ošetrovateľstvo. * Sestra so špecializáciou, s ukončením špecializačného vzdelania, ktorá je erudovaná na poskytovanie špecializovaných výkonov v príslušných odboroch špecializácie (napríklad chirurgická, interná, pediatrická špecializácia, ...) * Sestra s certifikátom, s ukončeným certifikátom na vykonávanie určitého odborného výkonu. === Základné vzdelávanie sestier === Vzdelanie sestier je ako jedno z mála povolaní regulované zákonom 578/2004 Z.z a pri povolaní sestra, platí princíp sústavného (celoživotného) vzdelávania v príslušnom [[povolaní]]. === Špecializačné a certifikačné vzdelávanie === Zákon 296/2010 Z.z. ustanovuje zoznam špecializačných odboroch a sústavu certifikovaných činností pre sestru. '''Špecializačné odbory''' ''Špecializačné odbory s dĺžkou minimálne jeden rok:'' * anestéziológia a intenzívna starostlivosť * inštrumentovanie v operačnej sále * intenzívna ošetrovateľská starostlivosť o dospelých * intenzívna ošetrovateľská starostlivosť v neonatológii * intenzívna ošetrovateľská starostlivosť v pediatrii * ošetrovateľská starostlivosť o dialyzovaných pacientov * ošetrovateľská starostlivosť v komunite * ošetrovateľská starostlivosť v odboroch chirurgie * ošetrovateľská starostlivosť v odboroch vnútorného lekárstva * ošetrovateľská starostlivosť v onkológii * ošetrovateľská starostlivosť v pediatrii * ošetrovateľská starostlivosť v psychiatrii ''Špecializačné odbory s dĺžkou jeden rok, po získaní II. vysokoškolského vzdelania v odbore ošetrovateľstvo :'' * ošetrovateľstvo v zdraví pri práci * revízne ošetrovateľstvo '''Certifikované pracovné činnosti''' * audiometria * endoskopické vyšetrovacie metódy v jednotlivých odboroch * funkčné vyšetrovacie metódy * invazívne a intervenčné diagnostické a terapeutické postupy v kardiológii * kalmetizácia * klasifikačný systém v zdravotníctve * ošetrovateľská starostlivosť o diabetikov * ošetrovateľská starostlivosť v hematológii a transfúziológii * ošetrovateľská starostlivosť v multikultúrnych komunitách * ortoptika a pleoptika * paliatívna ošetrovateľská starostlivosť * starostlivosť o drogovo závislých * sterilizácia a dezinfekcia zdravotníckych pomôcok * vyšetrovacie metódy v klinickej neurofyziológii a neurodiagnostike ''Certifikované pracovné činnosti, po získaní II. vysokoškolského vzdelania v odbore ošetrovateľstvo:'' * psychoterapia == Výkon praxe sestry == Sestra vykonáva ošetrovateľskú starostlivosť na základe svojich kompetencií stanovených vyhláškou 95/2018 Z.z. pomocou ošetrovateľského procesu a stanovuje sesterskú diagnózu podľa vyhláška 306/2005 Z.z. Sestra okrem zabezpečovania starostlivosti v ambulantnej a ústavnej forme poskytuje starostlivosť aj v domácom prostredí formou ADOS (agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti). Sestra je právne zodpovedná za poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. Lekár zodpovedá za poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Lekár spolupracuje so sestrou a sú si pri poskytovaní starostlivosti rovnocenný. Nadriadeným sestry je vedúca sestra oddelenia a námestníčka pre ošetrovateľskú starostlivosť a nie [[lekár]]. Sestra tiež vedie [[Zdravotná dokumentácia|zdravotnú dokumentáciu]], presnejšie jej ošetrovateľskú časť. Za druhú časť, zdravotnú, je zodpvedný lekár. == Zoznam sesterských diagnóz na Slovensku == Zoznam sesterských diagnóz na území Slovenska ustanovuje vyhláška 306/2005 Z.z., ktorá stanovuje diagnózy používané sestrou, súčet sesterských diagnóz používaných v praxi je 328. Sestra je povinná každému pacientovi pri prijme stanoviť sesterské diagnózy, počas hospitalizácie riešiť stanovené diagnózy a po prepustení pacienta napísať prepúšťaciu ošetrovateľskú správu, kde stanový sesterské diagnózy pri ukončení [[Hospitalizácia|hospitalizácie]] pacienta, ktoré musí riešiť sestra všeobecného [[Lekár|lekára]] pacienta alebo agentúrna sestra (sestra pracujúca v ADOS). === Sesterské diagnózy === * A 100 - 109 Adaptácia * A 110 - 119 Aktivita * A 120 - 129 Alergická reakcia * B 100 - 109 Bezmocnosť, beznádej * D 110 - 119 Dekubit * D 110 - 119 Dojčenie * D 120 - 129 Dýchanie * E 100 - 119 Edukácia a vedomosti * I 100 - 109 Intoxikácia * I 110 - 119 Izolácia sociálna * I 120 - 129 Infekcia * K 100 - 109 Komunikácia * K 110 - 129 Koža a tkanivá * P 100 - 119 Psychické stavy a procesy * R 100 - 109 Rast a vývin * R 110 - 119 Rodina * R 120 - 129 Rola * S 100 - 119 Sebaopatera * S 120 - 129 Sebakoncepcia * S 130 - 139 Sexualita * S 140 - 149 Spánok * S 150 - 159 Spolupráca * T 100 - 109 Telesné tekutiny * T 110 - 119 Telesná teplota * V 100 - 119 Vyprázdňovanie * V 120 - 139 Výživa * Z 100 - 119 Zmyslové vnímanie == Sesterská diagnostika vo svete == Vo svete používajú na diagnostiku deficitov u pacientov rôzne systémy. Buď sú to národné, ako na Slovensku vyhláška 306/2005 Z.z. alebo nadnárodné systémy ako je NANDA (North American Nursing Diagnosis Association), NIC, NOC, POP (Praxisorientierte Pflegediagnostik) - využíva sa v nemecky hovoriacich krajinách. Každá krajina civilizovaného sveta sa musela zaviazať Medzinárodnej rade sestier (ICN), že bude používať buď národnú alebo nadnárodnú klasifikáciu diagnóz pre prácu sestier. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == *{{url|sksapa.sk}} *{{url|sestra.sk}} *{{url|health.gov.sk}} [[Kategória:Zdravotné sestry| ]] [[Kategória:Zdravotnícke povolania]] [[Kategória:Ošetrovateľstvo]] nuj1jtcw93q7treobinm3tuigted209 Dunaújvárosský okres 0 569103 8210936 6312399 2026-05-08T22:10:42Z ~2026-27965-77 294282 8210936 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Dunaújvárosi_járás.png|thumb|Okres Dunaújváros]] '''Dunaújvárosský okres''' ({{vjz|hun|''Dunaújvárosi járás''}}) je okres v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Stoličnobelehradská župa|Stoličnobelehradskej župe]]. Jeho správnym centrom je [[Dunaújváros|Dunajské Nové Mesto]]. == Sídla == * okresné mesto: [[Dunaújváros]] * mestá: ** [[Adony]] ** [[Pusztaszabolcs]] ** [[Rácalmás]] * veľké obce: ** [[Előszállás]] ** [[Mezőfalva]] ** [[Perkáta]] * obce: ** [[Baracs]] ** [[Beloiannisz]] ** [[Besnyő]] ** [[Daruszentmiklós]] ** [[Iváncsa]] ** [[Kisapostag]] ** [[Kulcs]] ** [[Nagykarácsony]] ** [[Nagyvenyim]] == Zdroj == {{Preklad|cs|Okres Dunaújváros|12827178}} {{Dunaújvárosský okres}} {{Stoličnobelehradská župa}} [[Kategória:Okresy v Maďarsku]] 4mnyrm6qzocix1k3srpff39p72qdygd Snežná diera 0 570783 8211007 7593184 2026-05-09T06:28:43Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Horný vrch]] pomocou použitia HotCat 8211007 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Košický kraj|Košický]] | district = [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | municipality = [[Bôrka]] | established = 1996 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | category = [[národná prírodná pamiatka]] | name = Snežná diera | image = | image_caption = | code = 1007 | management = Správa slovenských jaskýň | area = | commons = | lat_d = 48.6499567 | long_d = 20.7902197 <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst | whs_type = prírodná | whs_year = 1995 | whs_extensions = 2000 | whs_number = 725-858 | whs_region = 4 | whs_criteria = viii }} '''Snežná diera''' je [[národná prírodná pamiatka]] v správe príspevkovej organizácie [[Správa slovenských jaskýň]]. Nachádza sa v katastrálním území obce [[Bôrka]] v [[Rožňava (okres)|okrese Rožňava]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]] na území [[Národný park Slovenský kras|Národného parku Slovenský Kras]]. Územie bolo vyhlásené v roku 1996. Ochranné pásmo nebolo stanovené. V roku [[1995]] sa spolu s ďalšími pamiatkami stala súčasťou [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]] pod názvom [[jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu]]. == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|1007}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územie], štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Snežná diera|13453849}} {{Svetové dedičstvo - Slovensko}} {{Národné prírodné pamiatky na Slovensku}} {{Slovenský kras}} [[Kategória:Národné prírodné pamiatky v Košickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Rožňava]] [[Kategória:Bôrka]] [[Kategória:Horný vrch]] iuchpnybhz952zxy5al1a69h4qmkltj 8211009 8211007 2026-05-09T06:34:12Z Akul59 168826 autoritné údaje 8211009 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Košický kraj|Košický]] | district = [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | municipality = [[Bôrka]] | established = 1996 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | category = [[národná prírodná pamiatka]] | name = Snežná diera | image = | image_caption = | code = 1007 | management = Správa slovenských jaskýň | area = | commons = | lat_d = 48.6499567 | long_d = 20.7902197 <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst | whs_type = prírodná | whs_year = 1995 | whs_extensions = 2000 | whs_number = 725-858 | whs_region = 4 | whs_criteria = viii }} '''Snežná diera''' je [[národná prírodná pamiatka]] v správe príspevkovej organizácie [[Správa slovenských jaskýň]]. Nachádza sa v katastrálním území obce [[Bôrka]] v [[Rožňava (okres)|okrese Rožňava]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]] na území [[Národný park Slovenský kras|Národného parku Slovenský Kras]]. Územie bolo vyhlásené v roku 1996. Ochranné pásmo nebolo stanovené. V roku [[1995]] sa spolu s ďalšími pamiatkami stala súčasťou [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]] pod názvom [[jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu]]. == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|1007}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územie], štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Snežná diera|13453849}} {{Svetové dedičstvo - Slovensko}} {{Národné prírodné pamiatky na Slovensku}} {{Slovenský kras}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Národné prírodné pamiatky v Košickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Rožňava]] [[Kategória:Bôrka]] [[Kategória:Horný vrch]] m9xxutjskfindtcnrach6sn0e0116hw Kresťanská sakrálna architektúra 0 571507 8211109 8197409 2026-05-09T09:51:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211109 wikitext text/x-wiki '''Kresťanská sakrálna architektúra''' (z latinského slova sacer - „svätý“) zahrňuje [[Stavba (budova)|stavby]] slúžiace k náboženským účelom, k uctievaniu a chvále [[Boh]]a. Existuje mnoho druhov [[Kresťanstvo|kresťanských]] sakrálnych stavieb. Medzi najbežnejšie stavby patria napríklad [[kostol]], [[chrám]], [[bazilika]], [[kaplnka]], [[katedrála]] alebo [[kláštor]]. Patrí sem ale aj [[architektúra]] ako [[cintorín]], [[Krížová cesta|krížové cesty]], [[pútnické miesta]] alebo [[Kríž (symbol)|kríž]] pri ceste. == Kresťanská symbolika v architektúre == '''Kresťanské symboly''' sú znakové obrazce, ktoré majú hlbší náboženský význam. Uplatňujú sa ako v kresťanskej architektúre, tak aj v inom [[Umenie|umení]] kresťanstva ako je napríklad výtvarné umenie. Z hľadiska viery prezentujú určité spojenie s Bohom. Môžeme ich nájsť v písomnej alebo figurálnej podobe.<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 str. 297{{--}}298.</ref> [[Súbor:Ichthys.svg|náhľad|Kresťanský symbol ryby]] Vývoj kresťanskej [[symbolika|symboliky]] začal už v ranom kresťanstve, ktoré nadväzovalo na rímske a pohanské vzory a v značnej miere z nich čerpalo. Najstaršie symbolické zobrazenia z 2. storočia sú zobrazenia [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] v podobe [[akrostich]]ov<ref name="r2" /> (slovo zložené zo začiatočných písmen teologického výrazu). Vo veľkej miere sa používal napríklad symbol ryby, ktorý svojím gréckym znením odkazoval na základnú christologickú formulu – [[ICHTHYS]] čiže Iésús CHristos THeú (H)Yos Sóter – „Ježiš Kristus Boží Syn Spasiteľ“.<ref name="r1">BIEDERMANN, Hans. Lexikón symbolov. Bratislava: Obzor, 1992, ISBN 802152177 , str. 260{{--}}261.</ref> Symbol ryby má v kresťanskej symbolike veľké množstvo významov. Prvýkrát sa objavil už v starovekých [[katakomby|katakombách]] najmä ako symbol [[eucharistia|eucharistie]] a až do ranného stredoveku môžeme rybu nájsť aj na obrazoch poslednej večere spolu s chlebom a kalichom vína.<ref name="r1" /> Ryby sú taktiež okrem iného aj atribútom mnohých svätcov ([[svätý Peter]], [[Anton z Padovy|sv. Anton z Padovy]] atď.), ktorých obrazy sú súčasťou mnohých kresťanských stavieb.<ref name="r1" /> [[Súbor:Cathedral.svg|náhľad|Krížový pôdorys kostola|vľavo]] V ranom kresťanstve sa rozvíjala aj symbolika znázorňujúca Ježišovo utrpenie, predovšetkým symbolom [[kríž]]a. Kríž (latinsky crux) je symbol [[ukrižovanie|ukrižovania]] Krista a symbol kresťanstva vôbec. Bol pôvodne nástrojom popravy používaného Rimanmi. Ako symbol kresťanstva sa začal používať až v dobe, kedy cisár [[Konštantín I. Veľký|Konštantín]] ukrižovanie zakázal.<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6, str. 221.</ref> Najstaršie zobrazenia kríža sú datované počiatkom 4. storočia, ktoré boli často kombináciou Ježišových monogramov.<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 , str.221.</ref> Kríž sa časom stal symbolom nádeje na vykúpenie a symbolom triumfu nad smrťou.<ref>BIEDERMANN, Hans. Lexikón symbolov. Bratislava: Obzor, 1992, ISBN 802152177, str. 146.</ref> V stredoveku kríž prenikol do verejného života a v západnej architektúre sa uplatňoval hlavne v plastickej podobe [[krucifix]]u. Východná architektúra uprednostňovala plošné zobrazenia kríža ([[Ikona|ikony]]).<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6, str. 298.</ref> Okrem týchto symbolov rané kresťanstvo užívalo všeobecnejšie symboly ako napríklad symbol [[holubica|holubice]] - symbol duše zomrelého, neskôr sa stala symbolom [[duch svätý|ducha svätého]], alebo [[orant]]y (postavy v modlitebnom geste) - symbol [[zbožnosť|zbožnosti]].<ref name="r2">PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6, str. 298.</ref> V stredoveku boli symboly raného kresťanstva v hojnej miere rozšírené. Rozšíril sa najmä systém atribútov svätých, vďaka ktorým sa dali na zobrazeniach jednoduchšie rozoznať.<ref name="r2" /> Novovek tieto symboly ďalej preberal a rozvíjal. Kresťanská symbolika sa vo veľkej miere odzrkadlila aj na architektúre. Základným [[pôdorys]]om väčšiny kresťanských stavieb je [[Kríž (symbol)|kríž]]. V byzantskej architektúre sa používal najmä pôdorys gréckeho kríža, v západnej kresťanskej architektúre bol využívaný najmä pôdorys latinského kríža.<ref name="r3">STUDENÝ, Jaroslav. ''Křesťanské symboly''. 1. vyd. Olomouc, 1992, str. 303.</ref> Smer od západnej strany kostola, kde nachádza [[krstiteľnica]], na východnú stranu kostola, kde sa nachádza [[oltár]], symbolizuje pomyselnú cestu od zániku ku vzkrieseniu. Oltár (umiestnený na východnej strane stavby) tvorí centrum každého chrámu.<ref name="r3" /> Symbolizuje významné spojenie medzi posvätným a profánnym. Jednotlivé časti kresťanských stavieb v sebe často nesú určitý význam. Napríklad [[Kupola|kopula]] nesie význam nebeskej klenby a často na nej bývajú zobrazené hviezdy, vtáci, [[anjel]]i alebo Ježiš Kristus a svätí, ktorí symbolicky stúpajú k nebu.<ref>STUDENÝ, Jaroslav. ''Křesťanské symboly''. 1. vyd. Olomouc, 1992, str. 129.</ref> Kríž umiestnený na vrcholoch veží symbolizuje obeť Krista za celý svet.<ref>STUDENÝ, Jaroslav. ''Křesťanské symboly''. 1. vyd. Olomouc, 1992, str. 143.</ref> == Starovek == [[Súbor:San Giovanni in Laterano Front.JPG|náhľad|baptistérium sv. Jana v Lateráne]] V období [[starovek]]u, pred oficiálnym uznaním kresťanstva ako náboženstva rímskej ríše kresťania nepotrebovali pre vykonávanie svojich obradov žiadne špeciálne stavby. V niektorých oblastiach mŕtvych pochovávali najmä v katakombách, často niekoľko kilometrov dlhých, ktoré mali viac podlaží.<ref name="r4">SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 114.</ref> Hĺbili výklenky, v ktorých boli pochovávaní mŕtvy v urnách alebo v [[sarkofág]]och.<ref name="r4" /> Už v 2. storočí sa začínali v katakombách postupne objavovať rôzne kresťanské symboly spásy a vykúpenia, ako napríklad [[kríž]], [[pastier]], ryba a podobne.<ref>KOCH, Wilfried. Evropská architektura : encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost. 3. vyd. Praha: Euromedia Group - Knižní klub, 2012, ISBN 978-80-424-2029-1, str. 43</ref> Starokresťanská architektúra sa v tomto období začala výrazne rozvíjať až po uznaní kresťanstva [[milánsky edikt|milánskym ediktom]] v roku 313 n.l. [[Konštantín I. Veľký|Konštantínom I. Veľkým]]. Počet kresťanov stúpal, čo malo za následok potrebu miesta, kde by sa mohli zhromažďovať. Zo začiatku sa kresťania zhromažďovali v starých, rozľahlých obytných domoch. Medzi najvýznamnejší patrí dom kresťanskej obce v [[Dúra Európos]], ktorý bol v roku 256 zničený Peržanmi.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4, str. 95.</ref> Už v tomto období sa začali formovať a prejavovať rozdiely v architektúre medzi východnými a západnými kresťanmi.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4, str. 95.</ref> === Európa === [[Súbor:ViaCorneliaVatican.JPG|náhľad|Nákres umiestnenia Nerovho cirkusu na mieste dnešného Vatikánu]] Typickou stavbou raného kresťanstva v Európe sa stala [[bazilika]]. Kresťanská bazilika nadväzovala na princíp bazilík rímskych. V období staroveku vyhovovala potrebám veľkých zhromažďovaní. Priestor býval najčastejšie trojloďový.<ref name="r5">SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 115.</ref> Stredná loď bola širšia a vyššia ako tie postranné a zhora osvetlená oknami. Hlavná loď často nemala strop a bol ponechaný pohľad na krov.<ref name="r5" /> Od bočných lodí bola hlavná loď oddelená stĺporadím a ukončená [[apsida (architektúra)|apsidou]].<ref name="r6">KOCH, Wilfried. Evropská architektura : encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost. 3. vyd. Praha: Euromedia Group - Knižní klub, 2012, ISBN 978-80-424-2029-1, str. 39</ref> Pred hlavnou loďou bola umiestená rajská záhrada, ktorou sa vstupovalo do predsiene a z nej priamo do hlavnej lode. V priestore apsidy stál [[oltár]], spravidla na hrobe [[mučeník]]a.<ref name="r6" /> Začali používať pôdorys v tvare písmena T (symbolika lode a kríža).<ref>KOCH, Wilfried. Evropská architektura : encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost. 3. vyd. Praha: Euromedia Group - Knižní klub, 2012, ISBN 978-80-424-2029-1, str. 39</ref> V Ríme a v Taliansku bolo počiatkom kresťanstva vybudovaných mnoho bazilík, z ktorých väčšina bola neskôr prestavaných. Baziliky boli budované prevažne na hroboch svätých.<ref name="r5" /> Medzi najvýznamnejšie patrí napríklad [[bazilika sv. Petra]] vo Vatikáne, ktorú nechal cisár Konštantín postaviť na údajnom hrobe svätého Petra, na mieste bývalého [[Nero]]vho cirkusu, v ktorom mal byť svätý Peter umučený. Z centrálnych stavieb boli v tej dobe významné [[baptistérium|baptistéria]] (napríklad baptistérium [[Bazilika svätého Jána v Lateráne|svätého Jána v Lateráne]] v Ríme) a [[mauzóleum|mauzóleá]] (napríklad mauzóleum svätej Konštantíny v Ríme).<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 98.</ref> === Afrika === V Afrike vznikali prvé kresťanské stavby už v 3. storočí, najmä v [[Egypt]]e.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 112.</ref> Na Africkom kontinente sa stal kresťanský [[chrám]] jadrom celého hospodárskeho života. Priestor, v ktorom sa chrám nachádzal bol spravidla obohnaný múrom. V tomto priestore blízko chrámu sa stavali aj ďalšie významné budovy ako nemocnice, chudobince, dielne remeselníkov a podobne. Išlo o akýsi staroveký prototyp budúcich [[kláštor]]ov.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 119.</ref> === Ázia === Východná kresťanská architektúra sa s tou západnou vyvíjala obdobne, osvojila si ale iné užitie [[klenba|klenby]] a [[kupola|kupole]]. Významné stavby tejto doby pochádzajú najmä zo [[Sýria|Sýrie]] z 5. storočia a to bazilika [[Kalb-Luzeh]], [[Turmanin]] a [[Ruveha]], kde sa často využívali práve klenbové konštrukcie. Navonok boli tieto stavby typické pevnostným vzhľadom, čím sa značne odlišujú od architektúry západných kresťanov.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4, str. 95.</ref> Ani jedna z nich sa do dnešnej doby nezachovala. == Stredovek == [[Súbor:Hagia Sophia 325.jpg|vpravo|náhľad|Chrám Svätej Múdrosti ([[Hagia Sofia]]) (postavený 532 – 537, neskôr premenený na mešitu)]] [[Súbor:140519 Dom Fulda Frontansicht.jpg|náhľad|Kostol vo Fulde]] [[Stredovek]]á kresťanská architektúra bola zameraná najmä na architektúru kresťanského [[chrám]]u. Chrám bol v tej dobe hlavnou, centrálnou stavbou v obci. Stavebným materiálom bol najmä kameň. Chrám zohrával dôležitú úlohu v živote kresťansky založeného človeka a stal sa pre neho symbolom večného života. Predstavoval oslavu pamiatky Ježiša Krista, mučeníkov a svätých.<ref>RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, ISBN 8020701850, str. 79{{--}}81.</ref> [[Súbor:Sankt Galler Klosterplan (ca 800).jpg|vpravo|náhľad|Pôvodný nákres kláštora St. Gallen]] === Európa === ==== Byzantská architektúra ==== [[Konštantínopol]] sa stal novým hlavným mestom Rímskej ríše a sídlom cisára, čo sa odzrkadlilo aj na vzťahu cirkvi a cisárstva. Kresťanstvo tu malo značný cisársky vplyv a prevzalo mnoho symbolov cisárskych ideí. Stavebníci chrámov boli členmi cisárskej rodiny a hierarchia nebies bola poznamenaná touto hierarchiou – Boh ako nebeský cisár a [[biskup]] jeho zástupca na zemi.<ref name="r7">STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4, str. 101{{--}}102.</ref> Cisár [[Konštantín I. Veľký|Konštantín]] si dal postaviť [[Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol)|Chrám svätých Apoštolov]] v Konštantínopole ako svoje osobné [[mauzóleum]], aby mohlo byť jeho telo pochované práve medzi svätcami.<ref name="r7" /> Charakteristickým znakom [[byzantská architektúra|byzantskej architektúry]] je použitie špecifického materiálu. Prevládala najmä tehla a malta, z ktorých boli stavané steny, piliere ale aj klenby.<ref name="r7" /> Byzantská tvorba bohato pracovala s farbami a príznačným znakom boli aj majstrovské mozaiky a mramor. Typickými sakrálnymi stavbami boli hlavne baziliky helenistického typu, na rozdiel od západu, kde prevládal latinský typ bazilík.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 120.</ref> Najvýznamnejšou stavbou, ktorá ovplyvnila architektúru byzantského (a aj islamského) sveta je chrám [[Hagia Sofia]] (Chrám Svätej Múdrosti). Postavený bol po Justiniánovom víťazstve nad povstaním Niká v rokoch 532 – 537. Hlboký vplyv na neskoršiu architektúru mala hlavne veľká kupola, postavená na pôdoryse štvorca. Stavba tohto typu sa stala vo východokresťanskej časti sveta najobľúbenejším typom stavby. Kupola chrámu Hagia Sofia symbolizovala nebeskú klenbu, ktorá dohliadala na kňaza a cisára a ich poslanie povzniesť kresťanskú ríšu.<ref name="r8">RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, ISBN 8020701850 , str. 82.</ref> Bohato vyzdobená stavba plná mozaík a mramoru symbolizovala nebeské kráľovstvo .<ref name="r8" /> ==== Predrománska architektúra ==== Pojmom [[predrománska architektúra]] sa označuje architektúra západnej Európy od 6. do 10. storočia. Je delená na 3 obdobia: Merovejské, Karolínske a Otonské, označované podľa vládnucich dynastií franských a nemeckých cisárov.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 128.</ref> Architektúra si prešla veľkou zmenou práve za vlády [[Karol Veľký|Karla Veľkého]] (Karolínska dynastia).<ref name="r9">RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, ISBN 8020701850, str. 85 – 86.</ref> Stavby sa stali monumentálnejšie a impozantnejšie. Líšili sa hlavne dvoma charakteristickými znakmi: veľkosťou a zmyslom pre usporiadanie.<ref name="r9" /> Jednotlivé časti stavby boli zámerne architektonicky rozlíšiteľné.<ref name="r9" /> Najvýznamnejšou stavbou predrománskeho obdobia sa stal [[kláštor]]. Bol hospodárskou a organizačnou jednotkou kresťanského života a centrom a strediskom kultúrneho a umeleckého života. Významným dokumentom, vďaka ktorému máme informácie o stredovekom usporiadaní kláštorných budov, je zachovaný nákres kláštora [[St. Gallen]] vo Švajčiarsku z 9 storočia.<ref name="r10">SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 130.</ref> Je vzorom alebo ideovým návodom pre usporiadanie kláštorov a budov v stredovekom období.<ref name="r10" /> Išlo o dvojchórový chrám v tvare latinského kríža s dvoma voľne stojacimi vežami, priľahlou krížovou chodbou a obytnými priestormi.<ref name="r10" /> Okolo tohto celku boli usporiadané hospodárske budovy, hostinec, škola, nemocnica a ďalšie významné mestské budovy. Architektonickým vzorom pre staviteľov sa stal [[Chrám svätého Petra]] v Ríme.<ref name="r11">RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, ISBN 8020701850, str. 88.</ref> Jeho značný vplyv môžeme pozorovať napríklad na kostole vo Fulde. Rozšírený bol okolo roku 800 a reprodukoval v menšom merítku pôdorys chrámu sv. Petra.<ref name="r11" /> V tomto kostole sa nachádzal hrob nemeckého apoštola [[svätý Bonifác|svätého Bonifáca]], umiestnený na západnom závere kostola presne tak, ako bol v chráme sv. Petra umiestnený hrob sv. Petra.<ref name="r11" /> [[Súbor:Historický komplex v Pise.jpg|vľavo|náhľad|Historický komplex v Pise]] ==== Románska architektúra ==== [[Súbor:Leaning Tower of Pisa in Pisa, Italy.jpg|vľavo|náhľad|[[Šikmá veža v Pise]]]] [[Súbor:Venice, Basilica di San Marco (6217590109).jpg|náhľad|Bazilika sv. Marka v Benátkach]] [[Románsky sloh|Románska architektúra]] je označenie pre architektúru západnej, južnej a strednej Európy z obdobia od 11. do 13. storočia.<ref name="r12">SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 135.</ref> Pomenovanie tohto slohu je odvodené od latinského názvu mesta [[Rím]] – Roma, keďže tento sloh vznikol v krajinách, ktoré boli súčasťou Rímskej ríše. Táto architektúra nadväzuje na predrománsku a taktiež čerpá z kresťanskej [[antika|antiky]] a rímskej tvorby.<ref name="r13">STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4, str. 116.</ref> Románska architektúra nebola dielom jedného národa, ale bola súčasťou národov celej Európy.<ref name="r13" /> Spájala ju najmä jednotná idea kresťanstva.<ref name="r12" /> Najvýznamnejším stavebným materiálom tej doby sa stal [[kameň]]. Vo Francúzsku sa hojne využíval [[vápenec]], Taliansko zas prekypovalo dostatkom [[mramor]]u, ktorý hojne využívalo. Na územiach s nedostatkom kameňa sa používali tehly.<ref name="r14">STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4, str. 116 – 134.</ref> Tehlové stavby z tohto obdobia môžeme nájsť napríklad v Nemecku či Anglicku. Stavitelia sa stále viac zaoberali otázkou vhodnej formy pre dom Boží<ref name="r14" />. Začalo sa vo väčšej miere používať kvadríkové murivo, ktoré chránilo pred požiarom a súčasne symbolizovalo silu a jednotu [[cirkev|cirkvi]].<ref name="r14" /> Základným prvkom chrámového interiéru sa stal oblúk, ktorý reprezentoval vznešenosť cisárskeho Ríma a bol považovaný za symbol triumfu.<ref name="r14" /> Klenby sa najčastejšie stavali plnostenné, preto vyžadovali stavbu masívnych [[pilier]]ov. Veľkým pokrokom tej doby bol románsky zložený pilier, kde boli ku murivu piliera pridané polostĺpy, nesúce klenbové pásy a zmenšujúce tlak klenby.<ref name="r14" /> V románskej dobe bola nositeľom kultúry cirkev, preto sa v hojnom množstve stavali kláštory a kostoly. Kláštory boli veľmi významnou politickou a hospodárskou organizáciou, ktorá mala veľký vplyv na rozvoj kultúry.<ref name="r14" /> Príkladom je [[kláštor v Cluny]], ktorý bol postavený koncom 11. storočia. Jednalo sa o päťloďovú baziliku s loďou dlhou 130 metrov, zavŕšenú klenbou vysokou 28 metrov, ktorá sa ale po dokončení chrámu zrútila. Tento kostol bol veľmi podobný chrámu sv. Petra v Ríme.<ref name="r14" /> Krajinou, kde románska architektúra dosiahla najväčšie rozmachu bolo Taliansko. Medzi najznámejšie románske pamiatky Talianska patrí jednoznačne komplex v [[Pisa|Pise]], ktorý sa príznačne napája na rímske tvaroslovie.<ref name="r15">STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4, str. 147.</ref> Je tu vytvorený súbor päťloďového [[dóm]]u s pôdorysom latinského kríža, tiež [[baptistérium]] a dnes svetoznáma [[šikmá veža v Pise]], pôvodne vybudovaná ako [[kampanila]] (zvonica).<ref name="r15" /> Významná je aj [[Bazilika svätého Marka]] v Benátkach, ktorej architektúra je značne ovplyvnená byzantským štýlom. Výrazne je tento štýl viditeľný najmä na piatich kopulách napodobňujúcich byzantské riešenie kostola. [[Interiér]] je pozlátený a bohato zdobený [[mozaika]]mi a mramorom.<ref>RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, ISBN 8020701850 , str. 98.</ref> [[Súbor:Basilica of Saint Denis, Saint Denis, France.jpg|vpravo|náhľad|Interiér gotickej baziliky Saint Denis vo Francúzsku]] ==== Gotická architektúra ==== [[Súbor:Cathédrale Notre-Dame de Paris - 12.jpg|náhľad|Notre Dame v Paríži]] [[Gotická architektúra]] je označenie pre európsku architektúru od 12. do 15. storočia, ktorá vystriedala architektúru románsku. Slovo gotika znamená gótske ([[germáni|germánske]]), čo bolo v tomto období (najmä pre talianskych humanistov) hanlivé označenie pre barbarské umenie. Vo Francúzsku je tento sloh nazývaný style ogival – sloh lomený.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4, str. 136.</ref> Gotika ako sloh bola rozvinutá hlavne v bohatých mestách. Gotika vznikla vo Francúzsku v prvej polovici 12. storočia, v oblasti [[Île-de-France (región)|Île-de-France]], kedy bolo postavené prvé gotické opátstvo [[Saint-Denis]], miesto posledného odpočinku francúzskych kráľov.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 158.</ref> Charakteristické znaky gotickej architektúry sú vertikálnosť, oporný systém, lomený oblúk a [[Klenba|rebrová klenba]]. Rebrová klenba bola omnoho vyspelejšia a dokonalejšia ako v románskom slohu. Prepracované rebrá mali za následok stenčenie klenby, ktorá tým pádom zmenšovala tlak vyvodený klenbou.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4, str. 135.</ref> Gotická architektúra sa najviac odzrkadlila na stavbách katedrál. Tie boli buď trojloďové, päťloďové, prípadne sedemloďové. Významným znakom gotickej architektúry sú okná. Bývali spravidla pretiahnuté, zasklené malými sklenenými tabuľkami jasných a pestrých farieb. Tie boli vzájomne prepojené olovenými pásmi.<ref name="r16">STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4, str. 143.</ref> Pestrofarebné sklá vyvolávali v interiéri stavby svetelné efekty a tajomnú atmosféru. Západné priečelie katedrál tvorili spravidla dve veže. Hlavné zdôraznenie priečelia tvorili zdobené portály a výrazné [[Okenná ružica|rozetové okno]].<ref name="r16" /> Významným prvkom gotického slohu bola aj bohatá výzdoba. Ako dekorácie boli hojne využívané zvieracie a rastlinné prvky, ktoré sa uplatňovali najmä v sochárskej výzdobe.<ref name="r16" /> Medzi významné gotické pamiatky na území Francúzska patrí okrem spomínaného opátstva Saint Denis aj napríklad známa parížska katedrála [[Katedrála Notre-Dame (Paríž)|Notre Dame]]. Mimo Francúzska sa gotická architektúra rozšírila aj do iných zemí Európy. V značnej miere ujala aj v Anglicku. Známa je napríklad gotická katedrála vo Wells.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 187{{--}}188.</ref> === Afrika === Na Africkom kontinente vznikli významné kresťanské stavby najmä na území [[Etiópia|Etiópie]]. Medzi najznámejšie pútnicke miesta patrí etiópske mestečko [[Lalibela]]. Ide o komplex 13 kostolov vytesaných do skál, ktorých vznik sa datuje približne od 12. storočia.<ref name=":0" /> Stavbu týchto kostolov nariadil kráľ Lalibela, ktorého obyvatelia Etiópie považujú za svätého. Kráľovým cieľom bolo vybudovať „druhý Jeruzalem“ pre kresťanov, ktorí nemali možnosť putovať do [[Svätá zem|Svätej Zeme]].<ref name=":0" /> Najväčší z kostolov mal steny vysoké približne 10,5 metra. Strechy kostolov končili na úrovni zeme. Všetky kostoly sú vzájomne prepojené chodbami a tunelmi. Najvýznamnejší z kostolov je kostol svätého Juraja, ktorý je vytesaný do hĺbky 12 metrov.<ref name=":0">BROCKMAN, Norbert. Encyclopedia of Sacred Places. ABC-CLIO: 2011, ISBN 9781598846546, str. 474.</ref> == Novovek == === Európa === [[Súbor:Santa Maria del Fiore.jpg|vľavo|náhľad|Dóm Santa Maria del Fiore vo Florencii]] ==== Renesancia ==== Slovo [[renesancia]] je odvodené od talianskeho slova rinascita – znovuzrodenie. V architektonickom zmysle znamená renesancia znovuzrodenie antického umenia. Renesancia sa začala vytvárať už začiatkom 15. storočia v Taliansku. Impulzom vzniku renesancie bolo prenesenie pápežského dvora z [[Avignon]]u do Ríma, ktoré sa stalo centrom vznikajúceho [[renesančný humanizmus|humanizmu]].<ref name="r17">STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4, str. 159.</ref> Vedúca úloha renesančného umenia nenáležala Rímu, ale [[Florencia|Florencii]], ktorá sa stala dôležitým centrom rodiacej sa renesancie.<ref name="r17" /> Najvýznamnejšou stavbou, ktorá je kľučovým momentom vzniku renesancie je dóm vo Florencii (Santa Maria del Fiore) aj s mramorovou kampanilou. V roku 1420 zlatník Filippo Brunelleschi projektoval kopulu Dómu, ktorá sa stala symbolom novej spoločnosti po skončení stredoveku.<ref name="r17" /> [[Renesančná architektúra]], najmä tá Talianska, sa opiera o architektúru pohanských rímskych chrámov, ktorým sa snažila priblížiť. Taliansky architekti považovali stavby predchádzajúcich slohov za podradné v porovnaní s pohanskými stavbami starého Ríma a pokúšali sa do kresťanských stavieb zakomponovať proporcie a pôdorysy antických chrámov.<ref>RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, ISBN 8020701850 , str. 129.</ref> [[Súbor:Petersdom von Engelsburg gesehen.jpg|vpravo|náhľad|Súčasná podoba baziliky svätého Petra vo Vatikáne]] Typickým znakom renesančnej architektúry bol statický princíp stavieb, na ktoré sa vrstvili horizontálne poschodia. Stĺpy, piliere, pilastry a klenby boli základnými prvkami, ktoré renesancia používala.<ref name="r18">STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 163.</ref> Veľká zmena oproti gotike nastala aj v priestore, ktorý bol ucelený a opticky vymedzený, na rozdiel od gotiky, kde prevládal priestor imaginárny.<ref name="r18" /> K významným stavbám renesančného Talianska patrí už spomínaný dóm [[Santa Maria del Fiore]] vo Florencii. Jeho stavba začala v roku 1296 a skončila v roku 1436 v renesančnom pojatí zlatníka [[Brunelleschi]]ho. Z jeho tvorby je významná aj stavba San Lorenzo vo Florencii, rodinná kaplnka rodu [[Mediciovci|Mediciovcov]].<ref name="r18" /> V období vrcholnej a neskorej renesancie sa centrum presúva do Ríma, kde na pápežov rozkaz vzniká nová [[Bazilika svätého Petra|bazilika Sv. Petra]], na mieste pôvodného starokresťanského chrámu. Architektom sa stal [[Bramante]].<ref name="r19">STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4, str. 170{{--}}171.</ref> Základom kompozície stavby bol pôdorys rovnoramenného kríža, ktorý bol na koncoch ukončený apsidami. Po smrti Bramanta sa dostavby chrámu ujal významný maliar a sochár [[Rafael Santi]].<ref name="r19" /> Obdobie neskorej renesancie sa vyznačuje osobnosťou [[Michelangelo Buonarroti|Michelangela Buonarottiho]], ktorý sa ujal dostavby chrámu sv. Petra. Vytvoril návrh, vďaka ktorému mohla stavba pokračovať aj po jeho smrti. Veľkou zmenou bola výstavba kopuly, ktorej vzorom bola kopula na florentskom dóme.<ref name="r19" /> [[Súbor:Basilica di San Pietro - Schema progetto di Michelangelo a confronto con la situazione attuale - Disegno di Etienne -Li-.PNG|náhľad|Schéma súčasnej podoby baziliky svätého Petra]] ==== Barok ==== Slovo [[baroko|barok]] pochádza z portugalčiny (barucca) a znamená perla nepravidelného tvaru. Je to názov pre architektonický sloh, do ktorého vyúsťuje renesancia.<ref name="r20">SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 273.</ref> Zaoberá sa architektonickou tvorbou Európy od konca 16. storočia do zhruba polovice 18. storočia. Vyvinul sa v Taliansku a neskôr sa rozšíril do celej Európy.<ref name="r20" /> Barok sa vyznačuje významným rozvojom umeleckých diel, ktoré v tomto období zaujali čestné miesto.<ref name="r20" /> Medzi najvýznamnejších sochárov baroka je považovaný [[Gian Lorenzo Bernini]]. Preslávil sa najmä návrhom hlavného oltára v chráme svätého Petra. Ten je umiestnený pod kopulou navrhnutou Michelangelom. Ide o 26 metrové bronzové stĺpy, ktoré nesú bohatý baldachýn.<ref name="r21">STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4, str. 189.</ref> Taktiež navrhol mohutnú stĺpovú kolonádu na námestí svätého Petra. [[Kolonáda]] mala symbolizovať otvorenú náruč cirkvi.<ref name="r21" /> Významnou stavbou je aj kostol [[Kostol najsvätejšieho mena Ježišovho pri Largo di Torre Argentina|Il Ges''ù'']] v Ríme. Ide o materskú stavbu [[Spoločnosť Ježišova|jezuitského]] rádu.<ref>KOCH, Wilfried. Evropská architektura : encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost. 3. vyd. Praha: Euromedia Group - Knižní klub, 2012, ISBN 978-80-424-2029-1, str. 250.</ref> [[Súbor:Baldaquin Bernin Saint-Pierre Vatican.jpg|vľavo|náhľad|Baldachýn v bazilike sv. Petra (dielo G. L. Berniniho)]] [[Súbor:079ColonnatoSPietro.jpg|vpravo|náhľad|Berniniho stĺpová kolonáda na námestí svätého Petra vo Vatikáne]] Barok sa vyvíjal dvoma smermi: *smer klasicizujúci – vychádza priamo z renesancie, stále sa drží antického radového tvaroslovia *smer dynamický – zachádza slobodne so všetkými prvkami architektonickej tvorby.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 276.</ref> Využívajú sa rôzne geometrické útvary, striedanie svetla a tieňov, maľba a farebný kontrast.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4, str. 190.</ref> Z Talianska sa barok presúva do ostatných krajín Európy, kde zostáva až do 18. storočia. Vo Francúzsku sa ujal smer klasicizujúci. Dokonalým príkladom francúzskeho baroka je [[Invalidovňa|dóm Invalidov]] v Paríži z roku 1700, ktorý vytvoril [[Mansart]]. Pod jeho kupolou je umiestnená hrobka [[Napoleon]]a.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4, str. 195.</ref> ==== Architektúra 19. storočia ==== Architektúra 19. storočia hlboko súvisí s veľkými zmenami vo vývoji spoločnosti. Významným faktorom bol veľký technický a vedecký pokrok. Historickým medzníkom sa stala [[Veľká francúzska revolúcia|Veľká Francúzska revolúcia]] (1789), začali sa konštituovať nové sociálne idey. Do popredia sa dostával [[racionalizmus]] a náboženstvá strácali na popularite, čo viedlo aj k oslabeniu moci cirkvi.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 212-213.</ref> [[Profánne]] stavby začali mať väčší význam ako tie sakrálne. V architektúre 19. storočia sa najviac rozšírili dva slohové útvary – [[klasicizmus]] a [[romantizmus]]. Klasicizmus bol racionálny, kládol rozum na prvé miesto.<ref name="r22">STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 214.</ref> Prikláňal sa k vedeckému poznaniu antiky. Romantizmus bol typický emóciami, sústredenosťou na vlastné vnútro, úzkym vzťahom k prírode. Mal silný vzťah k stredovekému umeniu a orientálnej kultúre, čo viedlo k uplatneniu väčšieho množstva slohov.<ref name="r22" /> [[Novogotika]] je jedným z najvplyvnejších štýlov 19. storočia. Hlavným zdrojom inšpirácie novogických stavieb boli gotické stavby z 12. až 16. storočia.<ref name="r23">Victoria and Albert Museum The world’s greatest museum of art and design. “Style Guide: Gothic Revival”.[online]. Londýn: 2016 [cit. 29.5.2016 ] <http://www.vam.ac.uk/content/articles/s/style-guide-gothic-revival/ >.</ref> Návrhy stavieb boli založené na formách a vzoroch používaných v stredovekej architektúre. Spisy Augusta Pugina mali veľký vplyv na vznik a rozvoj novogotickej architektúry. Pugin vyzýval architektov a staviteľov aby začali pracovať so základnými princípmi stredovekej architektúry, vrátanie konštrukcie, materiálu a účelu.<ref name="r23" /> Začali sa vo veľkej miere obnovovať kresťanské sakrálne stavby. Staré kostoly boli prestavané a novovybudované práve v novogotickom štýle.<ref name="r23" /> Známou kresťanskou sakrálnou pamiatkou novogotiky je [[Kostol Všetkých Svätých Londýn|kostol Všetkých Svätých]] v Londýne. Navrhnutý bol Williamom Butterfieldom a postavený v roku 1859.<ref name="r23" /> [[Súbor:Pantheon wider centered.jpg|thumb|vpravo|Interiér parížskeho [[Panteón (Paríž)|Panteónu]]]] [[Klasicizmus]] bol výrazom filozofického racionalizmu. Spočíval v prevedení architektúry, ktorá hlboko, občas až s archeologickou presnosťou, kopírovala antické stavby.<ref name="r24">STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 216-217.</ref> V celkovej kompozícii stavby prevládala symetria. Farebnosť stavby bola daná druhom kameňa a interiér stavieb bol jednoduchší a strohejší.<ref name="r24" /> Klasicizmus bol hlavným slohom predovšetkým vo Francúzsku, ale rozšíril sa aj v Nemecku, Anglicku a Rusku.<ref name="r24" /> Ohniskom vzniku klasicizmu sa stal Paríž. Významnou sakrálnou stavbou raného klasicizmu je [[Panteón (Paríž)|chrám svätej Genovéfy]] v Paríži (neskôr nazývaného Pantéon). Chrám má pôdorys rovnoramenného kríža, nad stredom zaklenutého kupolou. Vonkajšie steny chrámu sú strohé, bez ozdôb.<ref name="r24" /> [[Súbor:Assumption Cathedral-Moscow-2.jpg|náhľad|Uspenská katedrála v Moskve]] [[Romantizmus]] a jeho tvorba bola na rozdiel od klasicizmu zložitejšia. Romantizmus bol postavený na umeleckom postoji, živým prejavom, vyznával individualizmus a slobodu tvorenia a spojenie s prírodou. Príznačné bolo aj združovanie jednotlivých slohov a foriem.<ref name="r25">STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4, str. 216 – 243.</ref> Romantická architektúra bola hlboko inšpirovaná stredovekom. Hlavným vodítkom sa stala gotika. Na rozdiel od klasicizmu, romantizmus nepoužíval kompozične formálne znaky a symetriu stavby. Romantizmus vznikol v Anglicku a v priebehu 19. storočia sa postupne rozšíril do celej Európy.<ref name="r25" /> Významné miesto v novovekej architektúre zaujíma aj architektúra Ruska. Základy ruskej architektúry tvoria najmä drevené kostolíky a murované stavby. Významné stavby boli často projektované staviteľmi z iných krajín Európy ako napríklad [[Katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky (Moskva)|Uspenská katedrála]] v Moskve postavená Talianom Fioravantim.<ref name="r26">STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4, str. 226.</ref> Na prelome 18. a 19. storočia do Ruska prenikol klasicizmus. Hlavnými znakmi sa stal voľnejší umelecký koncept odrážajúci západoeurópsku architektúru ale tiež samotné Ruské prvky.<ref name="r26" /> Významnou sakrálnou stavbou je napríklad chrám Kazaňskej Bohorodičky od A. N. Voronichina, nachádzajúci sa v Petrohrade.<ref>KOCH, Wilfried. Evropská architektura : encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost. 3. vyd. Praha: Euromedia Group - Knižní klub, 2012, ISBN 978-80-424-2029-1, str. 269.</ref> === Afrika === Obdobie novoveku bolo na africkom kontinente ovplyvnené najmä [[Kolonializmus|kolonializmom]], kvôli čomu sa do Afriky dostali prvky európskej architektúry. Významná kresťanská stavba zachovala v Alžírskom hlavnom meste [[Alžír]] - bazilika [[Notre Dame d'Afrique]].<ref name="r27">Notre Dame d’Afrique and Carmelite Convent, Algiers, Algeria. World Digital Library. [online] 2014 [cit. 30.4.2016] <https://www.wdl.org/en/item/8767/{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}></ref> Jej výstavba začala v roku 1858 a dokončená bola v roku 1872. Navrhol ju francúzsky architekt [[Jean Eugène Fromageau]], ktorý sa pri návrhu baziliky inšpiroval byzantským štýlom. Bazilika bola zničená po zemetrasení v roku 2003. V roku 2007 začala jej renovácia. Bazilika bola zrekonštruovaná a znova otvorená v roku 2010.<ref name="r27" /> === Ázia === [[Súbor:Basilique Notre dame d'afrique à Alger.jpg|náhľad|Africká Notre Dame d'Afrique]] Z [[Blízky Východ|Blízkeho Východu]] sa časom kresťanská architektúra rozšírila aj do východnejších oblastí Ázie. Kresťanské stavby boli vybudované aj v [[Čína|Číne]]. V [[Šanghaj]]i bol postavený [[Kostol Najsvätejšej Trojice Šanghaj|kostol Najsvätejšej Trojice]]. Ide o najstaršiu kresťanskú stavbu v Šanghaji. Kostol bol inšpirovaný gotickým slohom.<ref>CAI Yanxin. Chinese Architecture. Cambridge University Press: 2011, ISBN 0521186447, str. 104</ref> Kresťanské stavby vznikali aj v Indii, napríklad kostol [[Igreja da Nossa Senhora de Neves]] postavený v roku 1560. [[Súbor:St. Patrick's Cathedral-Manhattan-New York.jpg|vľavo|náhľad|Katedrála svätého Patrika v New Yorku]] === Amerika === Na americkom kontinente vznikali kresťanské stavby najmä vo veľkých mestách. Typickým príkladom je napríklad sieť kresťanských stavieb v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Najznámejšie sú [[Kostol Všetkých Svätých New York|kostol Všetkých Svätých]], [[kostol Milosrdenstva]] a [[Katedrála svätého Patrika (New York)|katedrála svätého Patrika]]. Všetky tieto budovy navrhol architekt [[James Renwick Jr.]] v novogotickom štýle.<ref name="r28">Church of All Saints, New York City Organ Website [online],[cit. 30.4.2016] <<nowiki>http://www.nycago.org/Organs/NYC/html/AllSaintsRC.html</nowiki>></ref> Výstavbu katedrály svätého Patrika nariadil arcibiskup John Joseph Hughes na mieste pôvodnej katedrály. Samotná výstavba začala v roku 1858 a o 20 rokov neskôr bola dokončená.<ref name="r28" /> Významnú kresťanská stavba sa nachádza aj v kanadskej provincii [[Quebec|Quebéc]]. Ide o baziliku [[Sainte-Anne-de-Beaupré]].<ref name=":0" /> Táto bazilika je spojovaná s mnohými liečebnými zázrakmi, vďaka čomu ju ročne navštívia tisíce pútnikov. Na mieste súčasnej baziliky bola najskôr postavená kaplnka, ktorá bola neskôr prestavaná na baziliku. Prestavba bola uskutočnená kvôli narastajúcemu počtu kresťanských osadníkov ale aj na umiestnenie, podla legendy, zázračnej sochy [[Svätá Anna|svätej Anny]].<ref name=":0" /> Táto legenda hovorí o zázračných uzdraveniach robotníkov už počas stavby baziliky. V roku 1876 bola otvorená prvá bazilika, ktorá ale v roku 1922 vyhorela. Súčasnú podobu bazilika získala v roku 1926.<ref name=":0" /> [[Súbor:St Marys Cathedral, Sydney 10.jpg|náhľad|Katedrála Panny Márie, Sydney]] === Austrália === Austrália ako britská kolónia prevzala mnoho znakov európskeho štýlu architektúry a v období novoveku bolo na území Austrálie vybudovaných mnoho kresťanských kostolov. Medzi najvýznamnejšiu kresťanskú stavbu patrí [[Katedrála Panny Márie (Sydney)|katedrála Panny Márie]] v meste Sydney. Patrí medzi najdôležitejšie historické katolícke stavby v [[Sydney]].<ref>ST. MARYS CATHEDRAL[online]. Sydney: 2014.[cit. 19.5.2016 ] <[http://www.stmaryscathedral.org.au/ http://www.stmaryscathedral.org.au]>.</ref> Jej výstavba začala v roku 1821. Po zničení požiarom bola prestavaná do dnešnej podoby a vyznačuje sa značným vplyvom anglickej gotickej architektúry. Katedrála je postavená z [[Pieskovec|pieskovca]], na ktorom je mesto postavené. Katedrála reprezentuje zrod katolíckej cirkvi v Austrálii.<ref>ST. MARYS CATHEDRAL[online]. Sydney: 2014. [cit. 19.5.2016 ] <http://www.stmaryscathedral.org.au>.</ref> == Moderná a súčasná architektúra == Architektúra datovaná začiatkom 20. storočia je spojená s nástupom [[moderna|moderny]]. Je ovplyvnená najmä veľkým vedeckým a technickým pokrokom a urbanizácii. Vznikli nové, vyspelé technológie, ktoré v značnej miere ovplyvnili podobu a konštrukciu stavieb. Začali sa používať nové materiály ako napríklad železo alebo betón.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4, str. 272{{--}}273.</ref> === Európa === [[Súbor:Kaleva Church 4.jpg|vpravo|náhľad|Kostol Kaleva vo fínskom Tampere]] Európska kresťanská architektúra bola výrazne ovplyvnená vedeckým a technickým pokrokom. Veľkou zmenou bol nový materiál, z ktorého sa začali stavať prevažne kostoly. Vo veľkej miere začal byť na stavbu používaný betón. Typickou novodobou kresťanskou stavbou 20. storočia je fínsky kostol [[Kaleva]] v meste Tampere. Kostol je postavený z vysokých, strohých, mierne zakrivených betónových stien. Interiér kostola je výrazne presvetlený a vyzdobený drevenými predmetmi.<ref name="r29">KOCH, Wilfried. Evropská architektura : encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost. 3. vyd. Praha: Euromedia Group - Knižní klub, 2012, ISBN 978-80-424-2029-1, str. 278, 282.</ref> [[Súbor:Sagrada Familia 01.jpg|vľavo|náhľad|Sagrada Familia v Barcelone]] Typickým príkladom modernej sakrálnej architektúry je kostol [[Sagrada Familia|Templo Expiatorio de la Sagrada Familia]] v Barcelone. Kostol sa začal stavať už v 19. storočí. Navrhol ho staviteľ [[Antonio Gaudí]]. Kostol obsahuje mnoho prvkov z rôznych slohov ako napríklad neogotické veže v tvare kukuričných klasov, či veľké množstvo tvarov a ozdôb typické pre baroko.<ref name="r29" /> === Afrika === Západná Afrika, najmä [[Pobrežie Slonoviny]], sa stala významným miestom pre kresťanskú architektúru. Nachádza sa tu najväčšia rímskokatolícka stavba sveta [[Bazilika Panny Márie Kráľovnej Mieru]]. Stavba vznikla na popud katolíkov tejto francúzskej kolónie.<ref name="r30">MELTON, J.Gordon. The Encyclopedia od Religious Phenomena. Canton: Visible Ink Press, 2008, ISBN 1-57859-209-7, str. 246 – 247.</ref> Inicioval ju prvý prezident Pobrežia Slonoviny [[Félix Houphouët-Boigny]]. Postavená bola v hlavnom meste [[Yamoussoukro]]. Stavba začala v roku 1985 a oficiálne bola posvätená pápežom [[Ján Pavol II.|Jánom Pavlom II]] v roku 1990. Po výstavbe veľkosťou predčila aj Baziliku svätého Petra v Ríme. Jej veža dosahuje výšku 158 metrov. Hlavným stavebným materiálom bol [[mramor]].<ref name="r30" /> Blízko baziliky sa nachádza aj [[katedrála svätého Augustína]], ktorá je sídlom biskupa diecézy Yamoussoukro.<ref name="r30" /> === Ázia === V Ázii bolo koncom 20. a začiatkom 21. storočia najviac kostolov vybudovaných v [[Spojené arabské emiráty|Spojených Arabských Emirátoch]]. Množstvo kostolov bolo postavených v [[Dubaj (mesto)|Dubaji,]] napríklad [[Kostol Najsvätejšej Trojice Dubaj|Kostol Najsvätejšej Trojice]]. Jeho výstavba začala v roku 1970 na pozemku, ktorý k výstavbe poskytol dubajský emir Rashid bin Saeed Al Maktoum.<ref>HOLY TRINITY CHURCH DUBAI, UAE [online]. Dubai: 2012, [30. 4. 2016]. <http://www.holytrinitychurchdubai.org/index.php?lang=en>.</ref> Ďalšie známe kostoly v Dubaji sú [[katolícky kostol Panny Márie]] a [[katolícky kostol svätého Františka z Assisi]], ktorého stavba začala v roku 2000. Významnou stavbou na území Japonska je [[Chrám Svetla]] v meste [[Osaka (mesto)|Osaka]]. Chrám bol postavený v roku 1989. Vnútro chrámu je zaujímavé najmä veľkým kontrastom medzi svetlom a tieňom. V kaplnke svetlo preniká od oltára cez kríž vyrezaný do betónovej steny.<ref name="r31">Galinsky [online],[cit. 19.5.2016] <http://www.galinsky.com/buildings/churchoflight/></ref> Svetlo z tohto krížového otvoru prechádza ďalej do priestoru, čo symbolizuje Božiu všadeprítomnosť. Interiér kostola je prázdny, bez umeleckých diel alebo ozdôb. Tento prázdny priestor má pomôcť veriacemu lepšie sa spojiť s duchovnom a Bohom bez iných, rušivých elementov.<ref name="r31" /> === Amerika === [[Súbor:Basilica of Our Lady of Guadalupe (new).JPG|vľavo|náhľad|Kostol Panny Márie Guadalupskej v Mexiko City]] Zatiaľ čo v Európe bola počas druhej svetovej vojny sakrálna architektonická činnosť pozastavená, šíril sa európsky vplyv aj na ostatné kontinenty. V Amerike sa spájal európsky funkcionalizmus s tradíciou tamojších stavieb, ktoré v sebe odrážali klimatické a civilizačné odchýlky v porovnaní s európskou kultúrou. Rozšíril sa koncept stavieb z betónu a železa. Významnou sakrálnou stavbou tohto obdobia je františkánska kaplnka v Pampulhe v Brazílii so zvlnenou, železobetónovou strechou.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 420{{--}}421.</ref> V Mexiku cestu modernej architektúre otvoril španiel F. [[Candela]], ktorý rozšíril používanie železobetónu. Významnou kresťanskou stavbou Mexika je bazilika [[Panna Mária Guadalupská|Panny Márie Guadalupskej]] v Mexiko City. Ide o jednu z najväčších bazilík sveta.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 422.</ref> === Austrália === Známou modernou kresťanskou stavbou na austrálskom kontinente je [[Katedrála sv. Patrika Bunbury|katedrála sv. Patrika]] v meste Bunbury. Jej stavba započala v roku 1919. Pôvodne to bol kostol ale neskôr bola pápežom [[Pius XII.|Piom XII]]. povýšená na katedrálu kvôli novo vzniknutej katolíckej diecéze mesta Bunbury. Bola významným centrom náboženského života v tomto meste ale aj časti západnej Austrálie, ktorej sa stala symbolom. V roku 2005 sa mestom Bunbury prehnalo tornádo a zničilo časť mesta aj s katedrálou. Počas piatich rokov bola katedrála zrekonštruovaná a novo otvorená v roku 2011.<ref>CATHOLIC DIOCESE OF BUNBURY [online]. Bunbury: 2005, [26. 5. 2016]. <http://www.bunburycatholic.org.au/>.</ref> == Kresťanská sakrálna architektúra na Slovensku == [[Súbor:Sivetice rotunda sv. Margity Antiochijskej.jpg|vpravo|náhľad|Tehlová rotunda v Šiveticiach]] === Veľká Morava === Najstaršie dochované sakrálne pamiatky na Slovensku sa datujú do obdobia 9. storočia, na území [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Christianizácia Veľkej Moravy príchodom [[Konštantín a Metod|Konštantína a Metoda]] zo Solúna mala na svedomí príchod kresťanskej architektúry, či už ovplyvnenej karolínskym alebo byzantským stavebným štýlom. Najstaršia pamiatka Slovenska sa našla pri odkryve románskeho kostolíka svätého Martina pod [[Zobor]]om.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4, str. 13 – 14.</ref> [[Nitra]] bola v tom období významné stredisko Veľkej Moravy, preto väčšinu románskych a predrománskych pamiatok môžeme nájsť práve tu.<ref name="r32">LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4, str. 14.</ref> Existenciu mnohých, dnes už nezachovaných pamiatok, môžeme sledovať vďaka historickým prameňom. Napríklad listina z roku 1075 preukazuje existenciu benediktínskeho kláštora a kostola v [[Hronský Beňadik|Hronskom Beňadiku]]. Z roku 1075 sa tiež spomína kráľovská drevená kaplnka svätého Martina v [[Dvory nad Žitavou|Dvoroch nad Žitavou]] a murovaná kaplnka v Kňažiciach.<ref name="r32" /> Z pohľadu Veľkej Moravy môžeme hovoriť na území Slovenska o prekrývaní prvkov domácej architektúry a architektúry východnej a západnej Európy, ktorá sa na územie Veľkej Moravy dostala vďaka misii Konštantína a Metoda. Po páde Veľkej Moravy a začlenenia Slovenska do [[Uhorsko|Uhorska]] začali králi a šľachtici podporovať stavbu kostolov a kláštorov ([[benediktíni|benediktínskych]], [[cisterciáni|cisterciánskych]], [[premonštráti|premonštrátskych]] a [[dominikáni|dominikánskych]]). Tie sa stali strediskom náboženského života, umenia a kultúry tak, ako aj v ostatnej Európe.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4, str. 16.</ref> === Románska architektúra === Rozvoj románskej architektúry na Slovensku sa datuje od 12. do 13. storočia. Začali sa rozširovať kostoly a kláštory a vznikali nové farské, banské a kláštorné kostoly. V 12. storočí dostávala šľachta za služby kráľovi pôdu, na ktorých pozemkoch vznikali panské emporové kostolíky. [[Súbor:Diakovce Kostol Nanebovzatia Panny Marie.jpg|náhľad|Kláštorný kostol Panny Márie v Diakovciach]] Centrálne stavby na Slovensku nadobudli významnú pozíciu. Len centrálnych kostolíkov môžeme nájsť na Slovensku okolo 30. Začali vznikať rotundy ([[Skalica (mesto)|Skalica]], [[Krížovany|Križovany]]...) , baptistéria, mauzóleá, hrobové stavby, martýria atď. Osobitnú skupinu románskych stavieb tvoria tehlové kostolíky. Vznikali na miestach s nedostatkom kameňa, najmä na juhu Slovenska, oblasť [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]], južného [[Gemer (región)|Gemera]] a východoslovenskej nížiny.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4, str. 18 – 19.</ref> Významná je tehlová [[rotunda v Šiveticiach]] (1241), ktorá sa svojím priemerom (11,10m) radí medzi najväčšie stredoeurópske centrálne stavby.<ref name="r33">LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4, str. 20 – 21.</ref> Významný je aj tehlový kláštorný kostol Panny Márie v [[Diakovce|Diakovciach]]. Ide o trojloďovú stavbu členenú piliermi na lode, pričom každá je ukončená apsidou. Stala sa vzorom pre ďalšie tehlové kostolíky Žitného ostrova.<ref name="r33" /> Taktiež vznikali kláštorné komplexy, medzi najznámejšie patria kostol a kláštor v Krásnej nad Hornádom a Skalka pri [[Trenčín]]e. Postupné rozrastanie miest malo za následok vznik mestských/farských kostolíkov napríklad v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] kostol Panny Márie a dominikánsky kostol svätého Mikuláša, ktorý je najväčším románskym kostolom na Slovensku.<ref name="r33" /> [[Súbor:Slovakia-Trnava-Kostol svateho Mikulasa 1.JPG|vľavo|náhľad|Kostol svätého Mikuláša v Trnave]] === Gotika === Gotika nastúpila na Slovensko v polovici 13. storočia. Nástup nového slohu bol spätý s obnovou krajiny po tatárskych nájazdoch, čo sa vo veľkej miere dotýkalo aj sakrálnych stavieb, ktoré vojská ničili. Tieto stavby sa stali predmetom prestavieb a dostavieb.<ref name="r34">LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4, str. 25.</ref> Týkalo sa to najmä kostolov a kláštorov. Zakladali sa nové osady, čo viedlo k vytvoreniu jednoduchého farského kostola tzv. kolonizačného. Charakteristickými znakmi bola pozdĺžna prevýšená loď s dreveným trámovým stropom, krížová rebrová klenba a hranolová veža.<ref name="r34" /> Takéto kostolíky môžeme nájsť napríklad vo [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnici,]] [[Danišovce|Danišovciach]], [[Sučany|Sučanoch]] či [[Rimavská Baňa|Rimavskej Bani]].<ref name="r34" /> Malé vidiecke kostolíky slúžili ako vzor kostolom vo väčších mestách. V prosperujúcich mestách došlo k výstavbe trojloďových bazilikálnych dispozícii. Najtypickejšou stavbou je [[kostol svätého Mikuláša v Trnave]]. Vrcholom gotickej periódy na Slovensku bola stavba haly dómu svätého Martina v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="r35">LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4, str. 26 – 27.</ref> Predstavovala meniace sa nároky na chrámový interiér so symbolom rajskej záhrady, stromami života a priestoru, ktorý zjednocuje. Významný je aj veľkoryso koncipovaný [[dóm svätej Alžbety]] v Košiciach. Zaujímavé sú aj gotické kostoly v Banskej Štiavnici a [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], ktoré mali na vysokej úrovni zvládnuté zaklenutie priestoru sieťovou rebrovou klenbou.<ref name="r35" /> [[Súbor:Dóm svätej Alžbety - Košice.jpg|vpravo|náhľad|Dóm svätej Alžbety v Košiciach]] === Renesancia === Renesancia na Slovensku započala 16. storočím a doznela koncom 17. storočia. Viedeň sa stala významným centrom a mala veľký vplyv aj na Slovensko. Vďaka Viedni sa k nám dostali informácie o renesančnom slohu a architektúre z ostatných častí Európy.<ref name="r36">LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4, str. 32 – 33.</ref> V období renesancie na Slovensku vzniklo pomerne málo nových kostolov. Problémy vznikli novými konfesiami ([[kalvíni]], [[protestanti]] a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni]]) a ich nárokmi na bohoslužobné priestory.<ref name="r36" /> Vo väčších mestách s väčšou koncentráciou týchto konfesii vznikli nové kostoly ako napríklad v Bratislave, [[Prešov]]e alebo [[Košice|Košiciach]]. V spišskom regióne vznikali renesančné zvonice, ktorých prvotnou funkciou bolo varovanie pred vojnovým nebezpečenstvom.<ref name="r36" /> === Baroko === Obdobie baroka na Slovensku datujeme približne od polovice 17. storočia a trvalo asi 170 rokov. Koncom 16. storočia bola väčšina obyvateľov Slovenska protestantská, až kým [[Habsburgovci|Habsburský]] panovníci nezačali protireformačnú činnosť. Najvýraznejšie sa baroko dostalo do Bratislavy a Trnavy, kde sa rozšírilo z Viedne a Talianska.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4, str. 39.</ref> Novým prvkom bol vznik [[kalvária|kalvárii]], [[božie muky|Božích múk]], pútnických miest atď. Renovovali a prestavovali sa stredoveké kostoly, časom došlo aj k stavbe nových kláštorov, kaplniek a kostolov. Prvou významnejšou barokovou stavbou na Slovensku bol jezuitský kostol svätého Jána Krstiteľa v Trnave.<ref name="r37">LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4, str. 48.</ref> [[Súbor:Kostolik kozany.jpg|vľavo|náhľad|Drevená cerkev v [[Kožany|Kožanoch]] (1698 alebo 1760)]] Veriaci [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávnej]] cirkev na Slovensku stavali sprvu najmä drevené a neskôr murované [[Cerkev|cerkvi]] (chrámy), ktoré sa zachovali najmä na území severovýchodného a východného Slovenska. Medzi významné [[Drevená sakrálna architektúra na Slovensku|drevené sakrálne stavby]] patrí napríklad drevená cerkev v [[Kožany|Kožanoch]] či [[Topľa|Topli]].<ref name="r37" /> === Klasicizmus === Klasicizmus na Slovensku nastúpil po reformách [[Mária Terézia|Márie Terézie]] od 2. polovice 18. storočia. Vplyv na nástup klasicizmu mala Uhorská stavebná komora s menami ako [[František Anton Hillebrandt]] a jeho nástupca [[Jozef Ján Tallher]], [[Melchior Hefele]].<ref name="r38">LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4, str. 59 – 60.</ref> Ich vplyv sa šíril najmä pomocou bratislavského stavebného cechu. Uplatnenie tolerančného patentu a zrovnoprávnenie protestantov a katolíkov viedlo k výstavbe tolerančných bezvežových kostolov. Vzorom sa im stala trojloďová halová stavba kostola nemeckých evanjelikov v Bratislave.<ref name="r38" /> Mnoho kostolov si zachovalo svoju typickú architektúru a nové slohy sa odzrkadlili najmä na výzdobe. Z bežného rámca sa vymyká napríklad kostol v Čataji (1820-1830) alebo kostol v [[Slanica|Slanici]]. Oba tieto kostoly vznikli prestavbou barokového objektu.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4, str. 63.</ref> === Architektúra 19. storočia === Od 19. storočia prevládala stavba civilných budov, ktoré si vyžadoval každodenný život (školy, nemocnice, priemyselné budovy atď.) Sakrálna architektúra sa najmä rekonštruovala. Nové kostoly vznikali len v obciach, kde predtým žiadne staršie neboli ([[Sedliacka Dubová]], [[Raková (okres Čadca)|Raková]], [[Černová]]...) <ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4, str. 67{{--}}68.</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == *BIEDERMANN, Hans. Lexikón symbolov. Bratislava: Obzor, 1992, ISBN 802152177 *BROCKMAN, Norbert. Encyclopedia of Sacred Places. ABC-CLIO: 2011, ISBN 9781598846546. *CAI Yanxin. Chinese Architecture. Cambridge University Press: 2011, ISBN 0521186447. *KOCH, Wilfried. Evropská architektura : encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost. 3. vyd. Praha: Euromedia Group - Knižní klub, 2012, ISBN 978-80-424-2029-1. *LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992 ISBN 80-88804-67-4. *PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6. *RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, ISBN 8020701850. *STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4. *STUDENÝ, Jaroslav. ''Křesťanské symboly''. 1. vyd. Olomouc, 1992. *SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987. == Pozri aj== * [[Drevená sakrálna architektúra na Slovensku]] * [[Architektúra]] * [[Kresťanstvo]] [[Kategória:Kresťanská architektúra]] sdkukfk09t3smyibpzt4yo97vwhzcf5 Ján Zachara 0 572583 8210878 7968582 2026-05-08T19:08:44Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 3 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210878 wikitext text/x-wiki {{olympijské zlato}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján Zachara | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský boxer | Portrét = Ján Zachara 1952.jpg | Popis portrétu = Ján Zachara v roku 1952 | Dátum narodenia = [[27. august]] [[1928]] | Miesto narodenia = [[Kubrá]], [[Trenčín]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2025|01|02|1928|08|27}} | Miesto úmrtia = [[Nová Dubnica]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Slovensko | Portál2 = Šport | Portál3 = }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH|f|1}}}} {{Infobox-medaila šport|[[box]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Olympijské hry]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Letné olympijské hry 1952|Helsinki 1952]]</center>|do 57 kg}} {{Infobox koniec}} '''Ján Zachara''' (* [[27. august]] [[1928]], [[Kubrá]], [[Trenčín]]{{--}}† [[2. január]] [[2025]], [[Nová Dubnica]])<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vo veku 96 rokov zomrel Ján Zachara, olympijský šampión z Helsínk | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/vo-veku-96-rokov-zomrel-jan-zachara-ol/846732-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-01-02 | dátum prístupu = 2025-01-02 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Ján Zachara OLY | url = https://www.olympic.sk/sportovec/jan-zachara | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> bol [[Slovensko|slovenský]] [[Box (šport)|boxer]], olympijský víťaz z roku 1952. == Kariéra == Zachara začal [[Box (šport)|boxovať]] ako 16-ročný v [[Trenčín|trenčianskej]] sokolovni. V roku [[1946]] získal titul majstra [[Slovensko|Slovenska]] v mušej váhe, v tom istom roku obliekol [[Československo|československý]] reprezentačný dres na Všeslovanských majstrovstvách v [[Praha|Prahe]]. Z [[Trenčín]]a prešiel do [[Partizánske]]ho, kde vyrastal pod dohľadom [[Július Torma|Júliusa Tormu]]. V roku [[1950]] narukoval na základnú vojenskú službu do [[Praha|Prahy]] do armádneho klubu ATK Praha. Na [[Letné olympijské hry 1952|OH 1952]] zdolal na ceste do finále postupne [[Švédsko|Švéda]] Akeho Wärnströma, [[Kórejská republika|Kórejca]] Seo Byeong-rana, [[Maďarsko|Maďara]] [[János Erdei|Jánosa Erdeia]] a v semifinále Johna Leichsinga z [[Juhoafrická republika|JAR]]. Vo finále ho čakal favorizovaný [[Taliansko|Talian]] Sergio Caprari, po vyrovnanom boji získal zlato Zachara.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda - Michal Zeman | odkaz na autora = | titul = Boxer Zachara dostal za zlato Stalinove spisy | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/80288-boxer-zachara-dostal-za-zlato-stalinove-spisy/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2008-08-01 | dátum prístupu = 2025-01-02 }}</ref> Štartoval aj na [[Letné olympijské hry 1956|OH 1956 v Melbourne]], vo štvrťfinále bol nad jeho sily [[Fínsko|Fín]] Pentti Hämäläinen. Reprezentoval na troch majstrovstvách Európy 1949, 1955 a 1959. Kariéru ukončil v roku [[1959]], usadil sa v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]]. Pôsobil ako tréner, pod jeho vedením získalo družstvo [[Box (šport)|boxerov]] Spartaka SMZ Dubnica tri tituly majstrov [[Československo|Československa]] (1969, 1971, 1972).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 65 rokov boxu v Dubnici nad Váhom | url = http://www.dubnica.sk/aktuality/65-rokov-boxu-v-dubnici-nad-vahom | url archívu = https://web.archive.org/web/20080213163452/http://www.dubnica.sk/aktuality/65-rokov-boxu-v-dubnici-nad-vahom | vydavateľ = dubnica.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-02 | dátum archivácie = 2008-02-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Úspechy == * olympijský víťaz 1952 * majster Československa 1951, 1954, 1955, 1956 == Ocenenia == * [[1997]] – Strieborný Olympijský rad [[MOV]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Olympijský rad v striebre | url = https://www.olympic.sk/ocenenia/olympijsky-rad-v-striebre | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[2003]] – prezident SR [[Rudolf Schuster]] mu prepožičal [[Rad Ľudovíta Štúra]], II. triedy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezident SR - Rad Ľudovíta Štúra, II. trieda | url = https://archiv.prezident.sk/rudolf-schuster/index1429.html?376 | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[2010]] – [[Športovec roka (Slovensko)|Športová legenda]], vyhlásený za prvú slovenskú Športovú legendu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Olympijský víťaz 1952 v boxe Ján Zachara vyhlásenú za prvú slovenskú Športovú legendu | url = https://www.olympic.sk/clanok/olympijsky-vitaz-1952-v-boxe-jan-zachara-vyhlasenu-za-prvu-slovensku-sportovu-legendu | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | dátum vydania = 2010-12-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Galéria == <gallery> 1987-16--13.04.1987-st24 zachara 3.jpg|Ján Zachara - výchova mládeže rok 1987 Zachara 1985-48-26.11.1985 st25 kvasnička.jpg|Ján Zachara rok 1985 </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Korec | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = a kol. | titul = Osobnosť Slovenska - Ján Zachara | vydanie = 1 | vydavateľ = Georg | miesto = Žilina | rok = 2018 | počet strán = 99 | url = | isbn = 978-80-8154-238-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Šimo | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Zlatá za život : príbeh olympijského víťaza Jána Zacharu | vydanie = | vydavateľ = Slovenský olympijský výbor | miesto = Bratislava | rok = 2009 | počet strán = 72 | url = | isbn = 978-80-89460-00-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Moric | meno = Rudo | autor = | odkaz na autora = | titul = Majster pästiarskych rukavíc | vydanie = 1 | vydavateľ = Slovenské nakladateľstvo detskej knihy | miesto = Bratislava | rok = 1954 | počet strán = 115 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.sports-reference.com/olympics/athletes/za/jan-zachara-1.html Ján Zachara na sports-reference.com] {{DEFAULTSORT:Zachara, Ján}} [[Kategória:Slovenskí boxeri]] [[Kategória:Česko-slovenskí boxeri]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] [[Kategória:Česko-slovenskí olympionici]] [[Kategória:Slovenskí olympijskí víťazi]] [[Kategória:Česko-slovenskí olympijskí víťazi]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy]] [[Kategória:Osobnosti z Trenčína]] m8ef0dvqixqlsbo26iqmkei54e79d0t Palanta 0 573558 8211006 7593042 2026-05-09T06:25:30Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Jasovská planina]] pomocou použitia HotCat 8211006 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Košický kraj|Košický]] | district = [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] | municipality = [[Drienovec]] | established = 1966 | established1 = 1993 | established1_type = posledná novelizácia | category = [[prírodná rezervácia]] | name = Palanta | image = | image_caption = | code = 622 | management = Slovenský kras | area = 0.8693 | commons = | lat_d = 48.6286111 | long_d = 20.9477778 }} '''Palanta''' je [[prírodná rezervácia]] v správe štátnej ochrany prírody Slovenský kras. Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Drienovec]] v [[Košice-okolie (okres)|okrese Košice-okolie]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[1966]] a naposledy novelizované v roku [[1993]] na rozlohe 86,9300 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Predmetom ochrany je: ''PR zaberá strmé JZ svahy Jasov.planiny v Slov.krase nad údolím Miglinc. Pestrá geológia a kras.reliéf s povrch.i podzem.formami. Pestré lesostep.a les.xerotermné biocenózy s dubom plstnatým, jaseňom mannovým, javorom poľným a chránenými druhmi r.a živoč.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|622}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|622}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Palanta|13453708}} {{Chránené územia v Košiciach}} [[Kategória:Prírodné rezervácie v Košickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Košice-okolie]] [[Kategória:Drienovec]] [[Kategória:Jasovská planina]] 09997r4vtj9gmzq7bxyn70fts9impo0 Kritika islamu 0 575330 8211117 8168724 2026-05-09T10:05:02Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211117 wikitext text/x-wiki [[Súbor:John_Damascus_(arabic_icon).gif|náhľad|[[Ján Damaský]] (cca † 750), učiteľ cirkvi a jeden z prvých kresťanských kritikov [[Islam]]u, vo svojom spise ''Prameň poznania'' predstavil západu [[Mohamed]]a ako falošného proroka a [[Antikrist]]a|alt=]] '''Kritika [[islam]]u''' existuje už od 7. storočia z doby, kedy sa islam formoval. Rané písané kritiky na adresu islamu pochádzajú od [[Kresťanstvo|kresťanov]] do [[9. storočie|9. storočia]], z ktorých mnoho videlo v islame radikálnu kresťanskú [[Heréza|herézu]].<ref name="John of Damascus2">De Haeresibus by [[Ján Damaský|Ján z Damasku]]. See [[Jacques Paul Migne|Migne]]. ''[[Patrologia Graeca|Patrológia graeca]]'', vol. 94, 1864, cols 763-73. An English translation by the Reverend John W Voorhis appeared in THE moslem WORLD for October 1954, pp. 392-398.</ref> [[Hinduizmus|Hinduisti]] a [[Zoroastrizmus|Zoroastriáni]] tiež prišli s významnou kritikou. Neskôr zaznela kritika aj zo strany samotného [[Islamsky svet|moslimského sveta]].<ref name="WarraqPoetry">{{cite book|last=Warraq|first=Ibn|title=Leaving Islam: Apostates Speak Out|publisher=Prometheus Books|year=2003|isbn=1-59102-068-9|page=67}}</ref><ref name="Ibn Kammuna">Ibn Kammuna, ''Examination of the Three Faiths'', trans. [[Moshe Perlmann]] (Berkeley and Los Angeles, 1971), pp. 148-49</ref> Kritika islamu v [[Západná kultúra|západnom svete]] zosilnela po [[Útoky z 11. septembra 2001|útokoch z 11. septembra 2001]] a ostatných teroristických akciách v [[21. storočie|21. storočí]].<ref>{{cite news|title=Islam’s Problem With Blasphemy|url=http://www.nytimes.com/2015/01/14/opinion/islams-problem-with-blasphemy.html|date=13 January 2015|first=Mustafa|last=Akyol|newspaper=[[The New York Times]]|accessdate=16 January 2015}}</ref> Medzi objekty kritiky patrí [[Morálka (súhrn hodnôt)|morálna stránka]] verejného i súkromného života [[Mohamed]]a, podľa islamu posledného a najvýznamnejšieho proroka tohto náboženstva.<ref name="WarraqQuest">Ibn Warraq, The Quest for Historical Muhammad (Amherst, Mass.:Prometheus, 2000), 103.</ref> Otázky týkajúce sa pravosti a morálky [[korán]]u - islamskej svätej knihy, sú tiež intenzívne diskutované.<ref name="BibleInQuran">[http://jewishencyclopedia.com/view.jsp?artid=1032&letter=B#3068 Biblie in Mohammedian Literature.], By Kaufmann Kohler Duncan B. McDonald, ''Jewish Encyclopedia''. Retrieved April 22, 2006.</ref> Údaje z [[Afrika|Afriky]] a [[India|Indie]] popisujú zničenie pôvodných kultúr islamom. Ďalšie kritiky sa zameriavajú na otázku ľudských práv v islamskom svete, a to ako v histórii, tak v modernej dobe, vrátane [[Ženy v islamu|zaobchádzania so ženami]], náboženskými aj etnickými menšinami v rámci [[Šaría|islamského práva]] ''(šaría)'' a praxe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Saudi Arabia|url=https://freedomhouse.org/report/freedom-world/2005/saudi-arabia|dátum vydania=2012-01-12|dátum prístupu=2019-01-09|vydavateľ=freedomhouse.org|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20190613145304/https://freedomhouse.org/report/freedom-world/2005/saudi-arabia|dátum archivácie=2019-06-13}}</ref><ref name="IslamInEurope">{{cite news|publisher=[[The New York Review of Books]]|date=2006-10-05|title=Islam in Europe|author=Timothy Garton Ash|url=http://www.nybooks.com/articles/19371}}</ref> V nadväznosti na nedávny trend [[Multikulturalizmus|multikulturalizmu]] je kritizovaný tiež vplyv islamu na neschopnosť či neochotu moslimských imigrantov [[Asimilácia|asimilovať]] sa v západnom svete<ref name="Modood">{{cite book|title=Multiculturalism, Muslims and Citizenship: A European Approach|author=Tariq Modood|publisher=Routledge|edition=1st|date=2006-04-06|isbn=978-0-415-35515-5|page=29}}</ref> i ďalších krajinách, ako napr. India<ref>"Indian Nepalis: Issues and Perspectives", pp. 355-356, Tanka Bahadur Subba, Concept Publishing Company, 2009, 9788180694462</ref><ref name="Ibtimes">{{cite news|title=India's 'Mexican' Problem: Illegal Immigration from Bangladesh|date=6 February 2012|publisher=Ibtimes|url=http://www.ibtimes.com/indias-mexican-problem-illegal-immigration-bangladesh-213993|quote=Ghosh claimed Muslim immigrants in India are now attacking Hindus and forcibly seeking to convert Hindu girls to Islam. He has demanded that the Indian government halt illegal immigration from Bangladesh and deport undocumented Muslims back to Bangladesh.}}</ref><ref name="Niticentral">{{cite news|title=Illegal immigration from Bangladesh has turned Assam explosive|date=2012-10-31|publisher=Niticentral|url=http://www.niticentral.com/2012/10/31/illegal-immigration-from-bangladesh-has-turned-assam-explosive-16664.html}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131215022553/http://www.niticentral.com/2012/10/31/illegal-immigration-from-bangladesh-has-turned-assam-explosive-16664.html |date=2013-12-15 }}</ref> a [[Rusko]].<ref>{{cite web|url=http://www.worldpolicy.org/journal/summer2013/tatarstan-battle-islam-russias-heartland|title=Tatarstan: The Battle over Islam in Russia's Heartland|year=2013|accessdate=2016-06-02|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131225014733/http://www.worldpolicy.org/journal/summer2013/tatarstan-battle-islam-russias-heartland|archivedate=2013-12-25}}</ref><ref>{{cite book|title=Russia and Islam: State, Society and Radicalism|page=94|publisher=Taylor & Francis|year=2010}} By Roland Dannreuther, Luke March</ref> == História == === Raný islam === Prvé zachovalé písané kritiky islamu možno nájsť v spisoch kresťanov, ktorí sa dostali pod nadvládu raného islamského [[kalifát]]u. Jeden z nich bol [[Ján Damaský|Ján z Damasku]] (asi 676 – 749), ktorý bol s islamom a arabčinou oboznámený. Druhá kapitola jeho knihy ''Prameň poznania'' má názov „ohľadom kacírstva“ a predstavuje sériu diskusií medzi kresťanmi a moslimami. Ján tvrdí, že [[Arianizmus|ariánsky]] mních (o ktorom nevedel, že bol [[Bahíra|Bahir]]) ovplyvnil Mohameda a hľadí na islamskú doktrínu ako na zmes pozliepanú z [[Biblia|Biblie]].<ref>[http://www.orthodoxinfo.com/general/stjohn_islam.aspx Critique of Islam] St. John of Damascus</ref> Na adresu islamských tvrdení, že islam je pôvodom od [[Abrahám (biblická postava)|Abraháma]], Ján vysvetľuje, že [[Arabi]] boli nazývaní "[[Saracén]]i" ({{vjz|gre|Σαρακενοί}}, Sarakenoi), pretože boli "prázdni" (grécky κενός, kenos) "[[Sára (biblická postava)|Sáry]]". Boli nazývaní aj ako „Hagaréni“, pretože boli "potomkovia otrokyne [[Hagar]]".<ref>John McManners, The Oxford History of Christianity, Oxford University Press, s. 185.</ref> Medzi ďalších významných kritikov islamu patria: * [[Abu Isa al-Warraq]], učenec a kritik islamu z 9. storočia.<ref name="Doubt">{{cite book|first=Jennifer Michael|last=Hecht|authorlink=Jennifer Michael Hecht|title=Doubt: A History: The Great Doubters and Their Legacy of Innovation from Socrates and Jesus to Thomas Jefferson and Emily Dickinson|publisher=Harper San Francisco|year=2003|isbn=0-06-009795-7}}</ref> * [[Ibn ar-Ráwandí]], [[Ateizmus|ateista]] z 9. storočia, ktorý islam a [[zjavenie]] zavrhuje všeobecne.<ref name="Doubt" /> * [[Abú al-Aláʾ al-Maʾarrí|Abú al-Ala'a al-Ma'arrí]], arabský básnik a kritik islamu a ďalších [[Náboženstvo|náboženstiev]] z 11. storočia. Tiež známy pre svoj [[antinatalizmus]] a [[vegánstvo]].<ref name="Nicholson319">Reynold Alleyne Nicholson, 1962, ''A Literary History of the Arabs'', s. 319. Routledge</ref><ref name=":3">{{Cite web|title=Abu-L-Ala al-Maarri Facts|url=http://biography.yourdictionary.com/abu-l-ala-al-maarri|website=biography.yourdictionary.com|accessdate=2015-07-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160112100111/http://biography.yourdictionary.com/abu-l-ala-al-maarri|archivedate=2016-01-12}}</ref> == Morálna stránka == === Mohamed === [[Súbor:Mohammed and his wife Aisha freeing the daughter of a tribal chief. From the Siyer-i Nebi.jpg|thumb|Áiša a Mohamed]] [[Mohamed]] je moslimami považovaný za jedného z [[Proroci islamu|prorokov islamu]] a model pre jeho následníkov. Kritici ako je [[Sigismund Koelle]] a bývalý moslim [[Ibn Warraq]] označujú niektoré z Mohamedových činov ako nemorálne.<ref name="WarraqQuest" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CATHOLIC ENCYCLOPEDIA: Mohammed and Mohammedanism (Islam)|url=http://www.newadvent.org/cathen/10424a.htm|dátum prístupu=2019-01-09|vydavateľ=www.newadvent.org}}</ref> Židovský vodca Ka'b ibn al-Ashraf pôsobiaci v [[Medina|Medine]] v 6. storočí n.l. napísal poetickú [[eulógia|eulógiu]] pripomínajúcu zavraždenie významných [[Kurajšovci|Kurajšovcov]]; neskôr odcestoval do [[Mekka|Mekky]] a vyprovokoval Kurajšovcov k boju s Mohamedom. Tiež spísal erotickú poéziu o moslimských ženách, ktorá urazila moslimov. Mohamed vyzval svojich stúpencov k jeho zabitiu. Svoje služby mu ponúkol Muhammad ibn Maslamah a ešte ďalší štyria. Vylákali Kaaba zo svojej pevnosti počas mesačnej noci tým, že predstierali, že sa obrátili proti Mohamedovi, a na príkaz Mohameda ho zabili napriek jeho energickému odporu.<ref>{{cite book|author=[[Ibn Hisham]]|title=Al-Sira al-Nabawiyya|volume=vol. 2|location=Cairo|year=1955|pages=51–57.}} English translation from Stillman (1979), p. 125-126.</ref> Židia boli jeho vraždou vydesení a ako opisuje historik [[Ibn Ishaq]]: "... nebolo Žida, ktorý by sa nebál o svoj život."<ref>Ibn Hisham (1955). Anglický preklad: Stillman (1979), s. 127.</ref> ==== Vek Mohamedovej ženy Aíše ==== Podľa väčšiny hadíth mala [[Áiša bint Abí Bakr|Áiša]] v čase, kedy si vzala Mohameda 6 rokov a manželstvo bolo konzumované v jej deviatich rokoch (podľa at-Tabarího v desiatich rokoch). Táto skutočnosť je dnes často kritizovaná; kritika zo strany západnej kultúry sa však objavila až pomerne nedávno. Manželstvo s deťmi nebolo vo vtedajšej [[Beduíni|beduínskej spoločnosti]] neobvyklé a po väčšinu histórie bola moslimskými historikmi Aíšina mladosť považovaná za veľmi pozitívny fakt a často vyzdvihovaná, pretože bola vnímaná ako potvrdenie jej panenstva a čistoty. === Morálna stránka koránu === {{Výhonok-časť}} === Otrokárstvo === [[Súbor:Slaves_Zadib_Yemen_13th_century_BNF_Paris.jpg|náhľad|Arabský obchod s otrokmi v [[Jemen]]e v [[13. storočie|13. storočí]], Jemen od otroctva oficiálne upustil v roku 1962.<ref>"[http://www.thedailystar.net/2004/07/27/d40727150297.htm Slaves in Saudi]". Naeem Mohaiemen. [[The Daily Star (Bangladesh)|The Daily Star]]. July 27, 2004.</ref>]] Historik [[Bernard Lewis]] píše: "Jedným zo smutných paradoxov ľudskej histórie bolo, že humanitárne reformy prinesené islamom vyústili do obrovského rozvoja [[Otrokárstvo (využívanie otrokov)|obchodu s otrokmi]] vo vnútri, a ešte väčšieho mimo islamský svet." Poznamenáva, že islamské nariadenie proti zotročovaniu moslimov viedlo k masívnemu dovozu otrokov zvonku.<ref>Lewis, Bernard (1990). Race and Slavery in the Middle East. New York: Oxford University Press. ISBN 0-19-505326-5, page 10.</ref> Podľa profesora Patricka Manninga spôsobilo islamské uznanie a kodifikácia otroctva jeho ochranu a expanziu a nie opak.<ref>Manning, Patrick (1990). Slavery and African Life: Occidental, Oriental, and African Slave Trades. Cambridge University Press. ISBN 0-521-34867-6, s. 28.</ref> Na rozdiel od západných spoločností, ktoré vo svojej opozícii voči otroctvu dali vzniknúť hnutiam proti otroctvu, a ktorých počet a nadšenie často pramenili z cirkevných skupín, v moslimských spoločnostiach žiadne takéto organizácie na miestnej úrovni vôbec nevznikli. V moslimskej politike štát nekriticky učenie islamu prijal a aplikoval ho ako zákon. Tým, že islam otroctvo postihoval, rozšíril legitimitu obchodu s otrokmi.<ref>Murray Gordon, "Slavery in the Arab World." New Amsterdam Press, New York, 1989. Pôvodne vyšlo vo francúzštine: Editions Robert LAFFONT, SA Paris, 1987, s. 21.</ref> Až v 20. storočí, po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]], začalo byť otroctvo v moslimských krajinách postupne stavané mimo zákon a potláčané; predovšetkým vďaka tlaku vyvíjaného západnými krajinami, ako [[Veľká Británia]] a [[Francúzsko]].<ref name="eois">Brunschvig. 'Abd; [[Encyclopedia of Islam]]</ref> Gordon prisudzuje nedostatok domácich islamských hnutí za zrušenie otroctva tomu, že otroctvo je hlboko zakotvené v islamskom práve. Jeho legitimizovaním a - poťažmo - legitimizovaním obchodu s otrokmi islam tieto praktiky povýšil na nezdolateľnú morálnu rovinu. V dôsledku toho sa nikde v moslimskom svete neobjavila ideologická výzva proti otroctvu. Politická a [[sociálna štruktúra]] moslimskej spoločnosti by sa na takúto výzvu pozerala zle.<ref>Murray Gordon, "Slavery in the Arab World." New Amsterdam Press, New York, 1989. Originally published in French by Editions robert LAFFONT, SA Paris, 1987, pages 44-45.</ref> Niektorí moslimskí vodcovia, ako [[Fátimovci|fatimovský]] [[kalif]] Al-Hakim bi-Amr Allah, otroctvo zakázali, ale v islamskom svete mali malý vplyv.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druze Studies|url=http://www.druzestudies.org/Druzes.html/|dátum prístupu=2019-01-09|vydavateľ=www.druzestudies.org|url archívu=https://web.archive.org/web/20090114032929/http://www.druzestudies.org/Druzes.html|dátum archivácie=2009-01-14}}</ref> Otázka otroctva v islamskom svete v modernej dobe je sporná. Kritici argumentujú, že je ťažké dokázať jeho existenciu a ničivé účinky. Iní tvrdia, že otroctvo v centre islamských krajín prakticky vymrelo v polovici dvadsiateho storočia a že správy zo [[Sudán|Sudánu]] a [[Somálsko|Somálska]] ukazujú otroctvo v pohraničných oblastiach ako dôsledok pokračujúcej vojny.<ref>[[The Oxford Dictionary of Islam]],''slavery'', p.298</ref> Podľa niektorých učencov<ref>Khaled Abou El Fadl and William Clarence-Smith</ref> dochádza v posledných rokoch k "znepokojujúcemu trendu" ohľadom "znovuotvorenia" problematiky otroctva niektorými konzervatívnymi [[Salafíja|salafistickými]] učencami po tom, čo bolo otroctvo v 20. storočí v moslimských krajinách zakázané a "väčšina moslimských učencov" konštatovala, že táto prax "nie je v súlade s morálkou koránu".<ref>Abou el Fadl, ''Great Theft'', HarperSanFrancisco, c2005.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Science|meno=London School of Economics and Political|titul=Department of Economic History|url=http://www.lse.ac.uk/Economic-History/home.aspx|dátum prístupu=2019-01-09|vydavateľ=London School of Economics and Political Science|jazyk=en-gb}}</ref> Šejk Fadhlalla Haeri z [[Karbalá|Karbaly]] vyjadril v roku 1993 názor, že môže dôjsť k presadzovaniu [[Nevoľníctvo|nevoľníctva]], ale obmedzeného na vojnových zajatcov a tých, ktorí sa ako otroci narodia.<ref>in 'The Elements of Islam' (1993) cited in Clarence-Smith, P.131</ref> Dr. Abdul Latif-Mushtari, vedúci homiletiky a poradenstva na [[Univerzita al-Azhar|Univerzite al-Azhar]], uvádza na tému ospravedlnenia islamského povolenia otroctva: {{Citát|"Islam nezakazuje otroctvo, ale ponecháva si ho z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je vojna (či už ide o občiansku alebo inú vojnu), v ktorej sú zajatci buď zabití alebo zotročení za predpokladu, že vojna nie je medzi moslimami - nie je prijateľné zotročovať narušiteľa alebo páchateľa, ak sa jedná o moslima. Iba nemoslimskí zajatci môžu byť zotročení alebo zabití. Druhým dôvodom je sexuálne množenie otrokov, ktoré by prinieslo majiteľom ešte viac otrokov."<ref>"You Ask and Islam Answers", pp. 51-2</ref>}} Vydanie digitálneho časopisu [[Islamský štát (militantná organizácia)|Islamského štátu]] [[Dabiq]] z roku 2014 ospravedlňuje zotročenie [[Jazídíja|jezídských]] žien.<ref>{{cite news|url=http://www.newsweek.com/islamic-state-seeks-justify-enslaving-yazidi-women-and-girls-iraq-277100|title=Islamic State Seeks to Justify Enslaving Yazidi Women and Girls in Iraq|work=[[Newsweek]]|date=2014-10-13}}</ref><ref>Athena Yenko, [http://au.ibtimes.com/articles/569402/20141013/islamic-state-dabiq-magazine-isis-slavery.htm#.VD7r9EnD_Gg "Judgment Day Justifies Sex Slavery Of Women - ISIS Out With Its 4th Edition Of Dabiq Magazine,"] ''[[International Business Times]]-Australia'', October 13, 2014</ref><ref>Allen McDuffee, [http://www.theatlantic.com/international/archive/2014/10/isis-confirms-and-justifies-enslaving-yazidis-in-new-magazine-article/381394/ "ISIS Is Now Bragging About Enslaving Women and Children,"] ''[[The Atlantic]]'', Oct 13 2014</ref><ref>Salma Abdelaziz, [http://www.cnn.com/2014/10/12/world/meast/isis-justification-slavery/ "ISIS states its justification for the enslavement of women,"] ''[[CNN]]'', October 13, 2014</ref><ref>Richard Spencer, [http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/islamic-state/11158797/Thousands-of-Yazidi-women-sold-as-sex-slaves-for-theological-reasons-says-Isil.html "Thousands of Yazid women sold as sex slaves 'for theological reasons ', says Isil, "] ''[[The Daily Telegraph]]'', 13 Oct 2014.</ref> === Apostáza === [[File:Execution of a Moroccan Jewess by Alfred Dehodencq.jpg|thumb|"Poprava marockej Židovky ([[Sol Hachuel]])", [[Alfred Dehodencq]]]] Podľa [[Šaría|islamského práva]] je [[Apostáza|odpadlíctvo]] popisované ako zoznam činov, medzi ktoré patrí konverzia k inému náboženstvu, popretie existencie Boha, odmietanie [[Proroci islamu|islamských prorokov]], zosmiešňovanie Boha alebo proroka, uctievanie [[Idol|modiel]], odmietanie [[Šaría|šaríje]] alebo konanie umožňujúce správanie, ktoré šaría zakazuje, ako je napríklad cudzoložstvo, príjem zakázaných potravín alebo pitie alkoholických nápojov.<ref>''Reliance of the Traveller and Tools of the Worshipper'', trans. Nuh Ha Mim Keller, o5,17</ref><ref>{{cite book|last=Campo|first=Juan Eduardo|title=Encyclopedia of Islam|year=2009|publisher=Infobase Publishing|pages=48|url=https://books.google.com/?id=OZbyz_Hr-eIC&printsec=frontcover#v=onepage&q&f=false|isbn=9781438126968}}</ref> V klasickom islamskom práve je trestom za odpadlíctvo (opustenie náboženstva) od islamu smrť.<ref name="Ellis">{{Cite book| title=Islamic Law and International Human Rights Law. | author= Ellis, Mark S; Emon, Anver M; Glahn, Benjamin|publisher=Oxford University Press|isbn=0199641447 | page=231}}</ref> Väčšina moslimských učencov sa drží tradičného názoru, že odpadlíctvo sa trestá smrťou alebo odňatím slobody až do pokánia; aspoň pre duševne zdravých dospelých mužov.<ref>Abdullahi Ahmed An-Na'im, ''Toward an Islamic REFORMATION: Civil Liberties, Human Rights, and International Law'', Syracuse University press, 1996, p. 183 [https://books.google.com/books?id=U4e7Ph4lXzUC&pg=PA183]</ref><ref name="KEY">keci Ali and Oliver Leaman, ''Islam: the key concepts'', Routledge, 2008, p. 10 [https://books.google.com/books?id=H5-CdzqmuXsC&pg=PA10]</ref><ref>John L. Esposito, ''The Oxford dictionary of Islam'', Oxford University Press, 2004 p. 22 [https://books.google.com/books?id=6VeCWQfVNjkC&pg=PA22]</ref> Zákony zakazujúce [[Konverzia|náboženskú konverziu]] sú v rozpore s [[Všeobecná deklarácia ľudských práv|článkom 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv]], v ktorom sa uvádza, že "každý ma právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahŕňa v sebe aj voľnosť zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru, sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov."<ref>United Nations. "The Universal Declaration of Human Rights." ''United Nations''. Sep. 22 2012 & lt;[http://www.un.org/en/documents/udhr/index.shtml#a18 Http://www.un.org/en/documents/udhr/index.shtml#a18]>.</ref> Anglický historik C. E. Bosworth hovorí, že tradičný pohľad na odpadlíctvo bráni rozvoju islamského učenia. Kým organizačná forma kresťanských univerzít umožnila rozvoj a rozkvet do moderných univerzít, "[[Madrasa|tie moslimské]] zostali zovreté samotnou doktrínou [[vakf]] - ich fyzické zázemie sa často beznádejne zhoršuje a ich osnovy sú zúžené vylúčením netradičných náboženských vied ako filozofia a prírodné vedy" zo strachu, že by sa mohli vyvinúť v potenciálne záchytné body pre [[kafir|kafirov]] - ľudí, ktorí odmietajú Boha.<ref>CE Bosworth: Untitled review of "The Rise of Colleges. Institutions of Learning in Islam and the West by George Makdisi", ''Journal of the Royal Asiatic Society of Great Britain and Ireland'', No. 2 (1983), pp. 304-305</ref> ==== Islamské právo ==== {{hlavný článok|Šaría}} [[Bernard Lewis]] zhŕňa: {{Citát|Trestom za odpadlíctvo je v islamskom práve smrť. Islam je koncipovaný ako politické zriadenie, nie len náboženské spoločenstvo. Z toho vyplýva, že odpadnutie od viery je velezrada. Ide o odstúpenie, odopretie oddanosti rovnako ako zbožnej viery a lojality. Akákoľvek pretrvávajúca a principiálna opozícia voči existujúcemu režimu alebo zriadeniu, takmer nevyhnutne obnáša takéto odstúpenie.<ref name=autogenerated1>{{Cite news| last=Lewis | first=Bernard | title=Islamic Revolution | date=1998-01-21 | publisher=The New York Review of Books | url=http://www.nybooks.com/articles/4557}}</ref>}} Štyri [[Sunnitský islam|sunnitské]] školy [[Fiqh|islamskej právnej vedy]] sa rovnako ako [[Šiitizmus|šíitski]] učenci dohodli na rozdielnych trestoch pre muža a ženu. Zdravý dospelý muž-odpadlík môže byť popravený. Odpadlíčka môže byť podľa väčšinového názoru popravená, alebo podľa iných má byť uväznená, kým neodprosí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MURTADD|url=http://dx.doi.org/10.1163/1573-3912_islam_sim_5554|dátum prístupu=2019-01-09|vydavateľ=Encyclopaedia of Islam, Second Edition}}</ref> ==== Dohovor o ľudských právach ==== {{hlavný článok|Ľudské práva}} Niektoré široko akceptované výklady islamu sú v rozpore s dohovormi o ľudských právach, ktoré uznávajú právo na zmenu náboženstva.<ref name="Littman1999" /><ref name="HRW" /> Konkrétne článok 18 [[Všeobecná deklarácia ľudských práv|Všeobecnej deklarácie ľudských práv]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.un.org/Overview/rights.html|dátum prístupu=2019-01-09|vydavateľ=www.un.org}}</ref> {{Citát|Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo obsahuje aj slobodu zmeniť náboženstvo alebo vieru, slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru, sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov.}} K implementácii tohto článku 18 (2) [[Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach]] hovorí: {{Citát|Nikto nesmie byť podrobený donucovaniu, ktoré by porušovalo jeho slobodu vyznávať alebo prijať náboženstvo alebo vieru podľa svojej vlastnej voľby.}} Právo moslimov zmeniť svoje náboženstvo nie je poskytované iránskym právom šaría, ktoré konkrétne toto právo zakazuje.<ref name="Littman1999">In 1981, the Iranian representative to the [[Organizácia Spojených národov|United Nations]], Said Rajaie-Khorassani, articulated the position of his country regarding the Universal Declaration of Human Rights, by saying that the UDHR was "a Secular understanding of the Jude-Christian tradition", which could not be implemented by Muslims without trespassing the Islamic law . Littman, David. "Universal Human Rights and 'Human Rights in Islam'". ''Midstream'', February / March 1999</ref><ref name="HRW">"As a matter of law, on the basis of its obligations as a state party to the ICCPR, Iran is obliged to uphold the right of individuals to practice the religion of their choice and to change religions, including converting from Islam. The Prosecution of Converts from Islam on the basis of religious edicts that identify apostasy as an Offense punishable by death is clearly at variance with this obligation. ": [[Human Rights Watch]] report on Iran [http://www.hrw.org/reports/1997/iran/Iran-04.htm]</ref><ref name="article18">''Sharia as traditionally understood runs counter to the ideas expressed in Article 18'':[http://www.forum18.org/Archive.php?article_id=227 Religious freedom under Islam]: By Henrik Ertner Rasmussen, General Secretary, Danish European Mission</ref> Moslimské krajiny ako [[Sudán]], [[Saudská Arábia]] alebo [[Irán]] majú pre odpadlíctvo od islamu [[trest smrti]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Apostacy, "Leaving Islam" - The Peace FAQ|url=http://www.peacefaq.com/apostacy.html|dátum vydania=2016-03-14|dátum prístupu=2019-01-09|vydavateľ=web.archive.org|url archívu=https://web.archive.org/web/20071118171026/http://www.peacefaq.com/apostacy.html|dátum archivácie=2007-11-18}}</ref> V roku [[1990]] [[Organizácia islamskej spolupráce]] zverejnila samostatnú [[Káhirská deklarácia ľudských práv v islame|Káhirskú deklaráciu ľudských práv v islame]] v súlade s šaríou.<ref>[http://www.religlaw.org/interdocs/docs/cairohrislam1990.htm The Cairo Declaration on Human Rights in Islam] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050828144624/http://www.religlaw.org/interdocs/docs/cairohrislam1990.htm |date=2005-08-28 }}, Adopted and Issued at the Nineteenth Islamic Conference of Foreign Ministers in Cairo, ''Religion and Law Research Consortium'', August 5, 1990. Retrieved April 16, 2006.</ref> Hoci poskytuje mnoho práv z vyhlásenia OSN, neudeľuje moslimom právo na konverziu k inému náboženstvu a obmedzuje [[Sloboda slova|slobodu prejavu]]. [[Abul Ala Maududi]], zakladateľ pakistanskej [[Islamská strana|islamskej strany]],<ref>{{cite web|url=http://www.globalsecurity.org/military/world/pakistan/ji.htm|title=Jamaat-e-Islami|accessdate=2007-06-03|date=2005-04-27|work=GlobalSecurity.org}}</ref> napísal knihu nazvanú "[[Ľudské práva]] v islame",<ref>{{Cite book|last=Maududi|first=Abul A'la|authorlink=Sayyid Abul Ala Maududi|title=Human Rights in Islam|year=1976|publisher=The Islamic Foundation|location=[[Leicester]]|isbn=0-9503954-9-8}}</ref> v ktorej tvrdí, že dodržiavanie ľudských práv bolo vždy v práve [[šaría]] zakotvené<ref>Maududi, ''Human Rights in Islam'', p. 10. "Islam has laid down some universal fundamental rights for humanity as a whole .... "</ref> a kritizuje západné predstavy, že medzi týmito dvoma existuje zásadný rozpor.<ref>Maududi, ''Human Right in Islam'', p. 13. "The people of the West have the habit of attributing every good thing to themselves and trying to prove that it is because of them that the world got this blessing .... "</ref> Západní učenci z veľkej časti jeho analýzu odmietajú.<ref>{{Cite journal|last=Bielefeldt|first=Heiner|date=February 2000|title="Western" versus "Islamic" Human Rights Conceptions?: A Critique of Cultural Essentialism in the Discussion on Human Rights|journal=Political Theory|volume=28|issue=1|pages=90–121|id=|doi=10.1177/0090591700028001005|jstor=192285}}</ref><ref name="Bielefeldt 104">Bielefeldt (2000), p. 104.</ref><ref>{{Cite journal|last=Carle|first=Robert|year=2005|title=Revealing and Concealing: Islamist Discourse on Human Rights|journal=Human Rights Review|volume=6|issue=3|pages=122–37|quote=Both Tabandeh and Mawdudi proceed to develop a synthesis between human rights and traditional shari‘a that conceals the conflicts and tensions between the two (p. 124).|doi=10.1007/BF02862219}}</ref> === Násilie === [[Súbor:North_face_south_tower_after_plane_strike_9-11.jpg|náhľad|[[Útoky z 11. septembra 2001|Teroristické útoky 11. septembra 2001]] spustili debatu, či islam propaguje násilie]] [[Súbor:2012 Sydney protest.jpg|náhľad|Moslimskí demonštranti:<br />"BEHEAD ALL THOSE WHO INSULT THE PROPHET"<br />"Our Dead are in Paradise. Your Dead are in HELL!"]] [[Útoky z 11. septembra 2001|Teroristické útoky na USA z 11. septembra 2001]] a ďalšie nedávne útoky viedli nemoslimov k názoru, že islam je násilné náboženstvo.<ref>{{cite book|title=Religion, power & violence: expression of politics in contemporary times|first=Ram|last=Puniyani|publisher=SAGE|year=2005|pages=97–98|url=https://books.google.com/?id=Fd5Fm79VMk8C&pg=PA98&dq=Islam+%22violent+religion%22#v=onepage&q=Islam%20%22violent%20religion%22&f=false|isbn=9780761933380}}</ref> Učenie [[Korán|Koránu]] ohľadom otázok vojny a mieru sa stalo v posledných rokoch témou horlivých diskusií. Niektorí poukazujú na verše koránu, ktoré schvaľujú vojenské akcie proti neveriacim ako celku, a to ako za života Mohameda, tak aj po ňom. V Koráne stojí: "Bojujte v mene svojho náboženstva s tými, ktorí bojujú proti Vám."<ref name="Who Are the Moderate Muslims?">Sam Harris [http://www.huffingtonpost.com/sam-harris/who-are-the-moderate-musl_b_15841.html Who Are the Moderate Muslims?]</ref> Iní sa na druhú stranu snažia argumentovať, že tieto verše sú interpretované mimo kontext,<ref name="Boundries_Princeton">Sohail H. Hashmi, David Miller, ''Boundaries and Justice: diverse ethical perspectives'', Princeton University Press, p.197</ref><ref name="www-rohan.sdsu.edu">Khaleel Muhammad, professor of religious studies at San Diego State University, states, regarding his discussion with the critic Robert Spencer, that "when I am told ... that Jihad only means war, or that I have to accept Interpretations of the Qur'an that non-Muslims (with no good intentions or knowledge of Islam) seek to force upon me, I see a certain agendum developing: one that is based on hate, and I refuse to be part of such an intellectual crime. " [http://www-rohan.sdsu.edu/~khaleel/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080708102707/http://www-rohan.sdsu.edu/~khaleel/ |date=2008-07-08 }}</ref> a tvrdia, že keď sa verše čítajú v kontexte, je úplne zrejmé, že Korán agresiu zakazuje<ref name="aaiil.org">Ali, Maulana Muhammad; [http://www.aaiil.org/text/books/mali/religionislam/religionislammuhammadali.shtml The Religion of Islam] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180421092242/http://aaiil.org/text/books/mali/religionislam/religionislammuhammadali.shtml |date=2018-04-21 }} (6th Edition), Ch V "Jihad" Page 414 "When shall war cease". Published by ''[[Lahore Ahmadiyya Movement for the Propagation of Islam|The Lahore Ahmadiyya Movement]]''</ref><ref name="Sadr-u-Din, Maulvi page 8">Sadr-u-Din, Maulvi. "Qur'an and War", page 8. Published by The Muslim Book Society, Lahore, Pakistan.[http://www.aaiil.org/text/books/others/sadrdin/quranwar/quranwar.shtml] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160308202015/http://aaiil.org/text/books/others/sadrdin/quranwar/quranwar.shtml |date=2016-03-08 }}</ref><ref>[http://www.aaiil.org/uk/newsletters/2002/0302.shtml Article on Jihad] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170829203630/http://www.aaiil.org/uk/newsletters/2002/0302.shtml |date=2017-08-29 }} by Dr. GW Leitner (founder of The Oriental Institute, UK) published in Asiatic Quarterly Review, 1886. ( "Jihad, even when explained as a Righteous effort of Waging war in self-defense against the grossest outrage on one 's religion, is strictly limited ..")</ref> a dovoľuje boj len v sebaobrane.<ref name="The Qur p. 228-232">[http://www.aaiil.org/text/articles/bash/quraniccommandmentswarjihad.shtml The Qur'anic Commandments Regarding War / Jihad] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180426223211/http://www.aaiil.org/text/articles/bash/quraniccommandmentswarjihad.shtml |date=2018-04-26 }} an English rendering of an Urdu article appearing in Bashar-e-Ahmadiyya Vol. I, p. 228-232, by Dr. Bashar Ahmad; published by the Lahore Ahmadiyya Movement for the Propagation of Islam</ref><ref name="Ali, Maulana Muhammad Pages 411-413">Ali, Maulana Muhammad; The Religion of Islam (6th Edition), Ch V "Jihad" Pages 411-413. Published by The Lahore Ahmadiyya Movement [http://www.aaiil.org/text/books/mali/religionislam/religionislammuhammadali.shtml] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180421092242/http://aaiil.org/text/books/mali/religionislam/religionislammuhammadali.shtml |date=2018-04-21 }}</ref> [[Orientalistika|Orientalista]] [[David Samuel Margoliouth|David Margoliouth]] opísal [[Bitka pri Chajbare|bitku pri Chajbare]] ako "zlomový bod, od ktorého sa islam stal hrozbou pre celý svet."<ref name="Margoliouth 1905 p. 362-363">[[David Samuel Margoliouth|Margoliouth]], DS (1905). Mohammed and the Rise of Islam (Third Edition., P. 362-363). New York; London: G. P. Putnam 's Sons; The Knickerbocker Press.</ref> Podľa Margolioutha by skoršie útoky na obyvateľov Mekky a židovské kmene v Medine (napr. [[Invázie Banu Kurajza|Invázia Banu Kurajza]]) mohli byť vierohodne pripísané krivdám vykonaných na Mohamedovi alebo islamskom spoločenstve.<ref name="Margoliouth 1905 p. 362-363" /> Margoliouth ale tvrdí, že Židia z Chajbaru neurobili nič, čo by Mohameda alebo jeho nasledovníkov poškodzovalo a útok pripisuje túžbe po koristi.<ref name="Margoliouth 1905 p. 362-363" /> Mohamedov dôvod na útok bol, že „jeho obyvatelia ''neboli moslimovia''“ (kurzívou v zdroji)<ref name="Margoliouth 1905 p. 362-363" /> a podľa Margolioutha sa toto stalo ospravedlnením pre neobmedzené dobývanie.<ref>"That plea would cover attacks on the whole world outside Medinah and its neighbourhood: and on leaving Khaibar the Prophet seemed to see the world already in his Grasp. This was a great advance from the early days of Medinah, when the Jews were to be tolerated as equals, and even idolators to be left unmolested, so long as they manifested no open hostility. Now the fact that a community was idolatrous, or Jewish, or anything but Mohammedan, warranted a Murderous attack upon it: the passion for fresh Conquests dominated the Prophet as it dominated an Alexander before him or a Napoleon after him. " [[David Samuel Margoliouth|Margoliouth, D. S.]] (1905). Mohammed and the Rise of Islam (Third Edition., P. 363). New York; London: G. P. Putnam 's Sons; The Knickerbocker Press.</ref> ''[[Džihád]]'', islamský termín, je náboženskou povinnosťou [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimov]]. V [[Arabčina|arabčine]] sa slovo ''džihád'' prekladá ako podstatné meno znamenajúce "boj". Džihád sa v [[korán|Koráne]] objavuje 41-krát a často v idiomatickom vyjadrení "úsilia pre Božiu vôľu (al-džihád fi sabil Allah)".<ref>{{cite book|title=Essential Islam: a comprehensive guide to belief and practice|last=Morgan|first=Diane|authorlink=|year=2010|publisher=ABC-CLIO|location=|isbn=0-313-36025-1|page=87|url=https://books.google.com/books?id=U94S6N2zECAC&pg=PA87|accessdate=5 January 2011}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Merriam-Webster's encyclopedia of world religions ; Wendy Doniger, consulting editor.|vydavateľ=Merriam-Webster|miesto=Springfield, Mass.|rok=1999|isbn=0877790442|url=https://www.worldcat.org/oclc/41439700}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Medieval Islamic civilization : an encyclopedia|vydavateľ=Routledge|miesto=New York|rok=2006|isbn=0415966914|url=https://www.worldcat.org/oclc/59360024}}</ref> Džihád je pre moslimov dôležitou náboženskou povinnosťou. Menšina medzi sunnitskými učencami túto povinnosť niekedy opisuje ako [[Päť pilierov islamu|šiesty pilier islamu]], aj keď taký oficiálny status nemá.<ref name="jih">[[John Esposito]](2005), ''Islam: The Straight Path ,'' pp.93</ref> Avšak medzi [[Šiitizmus|ší'itskými]] [[Isná ašaríja|dvanástnikmi]] je džihád jedna z 10 prídavných povinností viery. Korán opakovane volá po džiháde alebo svätej vojne proti neveriacim, vrátane Židov a kresťanov.<ref name="ember">{{cite book|title=Encyclopedia of diasporas: immigrant and refugee cultures around the world. Diaspora communities, Volume 2|last=Ember|first=Melvin|author2=Carol R. Ember, Ian Skoggard|year=2005|publisher=Springer, 2005|isbn=0-306-48321-1|page=https://books.google.com/books?id=7QEjPVyd9YMC&pg=PA183}}</ref> Odborník na [[stredný východ]] [[Bernard Lewis]] hovorí, že "drvivá väčšina klasických teológov, právnikov a tradicionalistov (odborníci na [[Hadís]]) chápe povinnosť džihádu vo vojenskom zmysle."<ref>Bernard Lewis, ''The Political Language of Islam'' (Chicago: University of Chicago Press, 1988), p. 72.</ref> Okrem toho dodáva, že po väčšinu zo zaznamenanej histórie islamu - od života proroka [[Mohamed]]a a ďalej - bolo slovo džihád používané v prvom rade vo vojenskom zmysle.<ref>Lewis, Bernard, ''[[The Crisis of Islam]]'', 2001 Chapter 2</ref> Podľa [[Andrew G. Bostom|Andrew Bostoma]] sa veľké množstvo džihádistov zameriavalo na kresťanov, hinduistov a Židov.<ref name="legacy-of-jihad">{{cite book|title=[[The Legacy of Jihad|The Legacy of Jihad: Islamic Holy War and the Fate of Non-Muslims]]|last=Bostom|first=Andrew G.|author2=Ibn Warraq|year=2008|page=391|isbn=978-1-59102-602-0}}</ref> Korán: (08:12): "... Ja vrhnem do sŕdc tých, ktorí neveria, hrôzu, a vy bite ich po krkoch a bite ich po všetkých prstoch!"<ref name="BAR">''Warrant for terror: fatwās of radical Islam and the duty of Jihad'', p. 68, Shmuel Bar, 2006</ref> Fráza, ktorá "prikazovala, aby terorizovali neveriacich" bola citovaná ako motivácia pre džihádistický teror.<ref>''The Osama bin Laden I know: an oral history of al-Qaeda 's leader'', p. 303, Peter L. Bergen, 2006 * ''Jihad and international security'', p. 90, Jalil Rawshandil, Sharon Chadha, 2006 * [http://archives.cnn.com/TRANSCRIPTS/0912/12/siu.01.html CNN.com - Transcripts] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170102092029/http://archives.cnn.com/TRANSCRIPTS/0912/12/siu.01.html |date=2017-01-02 }} * {{cite web|url=http://blogs.vancouversun.com/2010/04/30/commanded-to-terrorize-south-park/|title=Commanded to terrorize South Park?|date=2010-04-30|work=[[The Vancouver Sun]]|publisher=|accessdate=2012-05-01|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160205121408/http://blogs.vancouversun.com/2010/04/30/commanded-to-terrorize-south-park/|archivedate=2016-02-05}}</ref> Jeden džihádistický duchovný povedal: {{citát|"Ďalším cieľom a tiež cieľom džihádu je hnať hrôzu do sŕdc [neveriacich]. Chceme ich terorizovať. Vedeli ste, že máme v Koráne prikázaný terorizmus?... Alah hovoril: pripravte si na ne najlepšie zo svojich schopnosti s mocou a s koňmi vojny. K tomu hnať hrôzu do sŕdc mojich nepriateľov, nepriateľov Alaha a svojich nepriateľov. A ďalších nepriateľov, ktorých nepoznáte, len Alah ich pozná...Bolo nám prikázané vrhať hrôzu do sŕdc [neveriacich], pripraviť sa na nich s tým najlepším z našich schopností a s mocou. Vtedy Prorok povedal, ba, vaša moc je schopnosť strieľať. Moc, ktorá je vám prikázaná, je vaša schopnosť strieľať. Ďalším cieľom a cieľom džihádu je zabíjať [bezvercov], znížiť populáciu [neveriacich]...nie je pre proroka správne, aby mal zajatcov, pokiaľ Zem nie je teplá od krvi...tak by ste sa mali vždy snažiť znížiť populáciu [neveriacich]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Counter terrorism site, May 2010 |url=http://counterterrorismblog.org/2010/05/jamaican_cleric_shaykh_abdulla.php |dátum prístupu=2016-06-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100522051412/http://counterterrorismblog.org/2010/05/jamaican_cleric_shaykh_abdulla.php |dátum archivácie=2010-05-22 }}</ref>}} David Cook, autor ''Pochopenie džihádu'', povedal: "Pri čítaní moslimskej literatúry - a to ako modernej, tak klasickej - je vidieť, že dôkazy o nadradenosti duchovného džihádu sú zanedbateľné. Dnes je isté, že žiadny moslim používajúci nezápadný jazyk ([[Arabčina|arabčinu]], [[Perzština|perzštinu]], [[Urdčina|urdčinu]]) by nikdy netvrdil, že džihád primárne nie je násilný alebo že bol nahradený duchovným džihádom. Tieto nároky sú dielom výhradne západných učencov, predovšetkým tých, ktorí študujú [[sufizmus]] alebo prácu v medzináboženskom dialógu. A tiež moslimských obhajcov, ktorí sa snažia prezentovať islam v najneškodnejšej forme."<ref name="Cook166">Cook, David. ''Understanding Jihad''. [[University of California Press]], 2005. Retrieved from [[Google knihy|Google Books]] on November 27, 2011. ISBN 0-520-24203-3, ISBN 978-0-520-24203-6.</ref> [[Magdi Allam]], v Egypte narodený taliansky novinár, opisuje islam ako násilný zo svojej podstaty a charakterizovaný "nenávisťou a neznášanlivosťou".<ref>{{Cite news|url=http://www.timesonline.co.uk/tol/comment/faith/article3606109.ece|work=The Times|location=London|title=Pope converts outspoken Muslim who condemned religion of hate|first=Richard|last=Owen|date=2008-03-24|accessdate=2010-04-30}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080513113019/http://www.timesonline.co.uk/tol/comment/faith/article3606109.ece |date=2008-05-13 }}</ref> ==== Stínanie (rezanie) hláv ==== Hoci bola [[poprava sťatím]] pôvodne hojne rozšírená metóda [[Poprava|popravy]], bola po celom svete postupne zakázaná. Islam je dnes jediné svetové náboženstvo, ktorého štátni i neštátni predstavitelia a vyznávači tieto popravy ospravedlňujú a legitimizujú.<ref>Beheading in the name of Islam, T. Furnish. Middle East Quarterly Spring 2005, pp. 51-57</ref> === Homosexuáli === [[Súbor:Ayaan-Hirsi-Ali-VVD.NL-1200x1600.JPG|náhľad|[[Ayaan Hirsi Ali]]]] Lesbická aktivistka [[Irshad Manji]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Xtra – The news is queer|url=https://www.dailyxtra.com/|dátum prístupu=2019-01-09|vydavateľ=Xtra}}</ref> bývalý moslim [[Ehsan Jami]] či bývalá holandská politička [[Ayaan Hirsi Aliová]] kritizujú postoje islamu voči [[Homosexualita|homosexuálom]]. Väčšina medzinárodných organizácií pre ľudské práva, ako je napríklad [[Human Rights Watch]] a [[Amnesty International]], odsudzujú islamské zákony. Tie robia z homosexuálnych vzťahov medzi dospelými zločin. Od roku 1994 [[výbor Spojených národov pre ľudské práva]] rozhodol, že tieto zákony porušujú právo na súkromie zaručené [[Všeobecná deklarácia ľudských práv|všeobecnou deklaráciou ľudských práv]] a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach. V máji 2008 bola [[LGBT]] organizácia [[Lambdaistanbul]] (so sídlom v [[Istanbul|Istanbule]] v [[Turecko|Turecku]]) zakázaná na základe súdneho rozhodnutia pre porušenie ústavných ustanovení o ochrane rodiny a článku zakazujúceho subjekty s cieľmi, ktoré porušujú zákon a morálku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=AFP|titul=Turkish court slaps ban on homosexual group|url=http://www.hurriyet.com.tr/gundem/turkish-court-slaps-ban-on-homosexual-group-9059775|dátum prístupu=2019-01-09|vydavateľ=www.hurriyet.com.tr|jazyk=tr}}</ref> Nakoniec bolo toto rozhodnutie najvyšším súdom zrušené.<ref>[http://kaosgl.org/sayfa.php?id=2797 'The case has ended: Not to be closed!',] [[KAOS GL]]<span>, Turkey</span></ref> Bývalý moslim [[Ibn Warraq]] poznamenal, že odsúdenie homosexuality v Koráne bolo v praxi často ignorované a že islamské krajiny boli až donedávna k homosexualite tolerantnejšie než tie kresťanské.<ref>[[Ibn Warraq]], ''[[Why I Am Not A Muslim|Why I Am Not A Moslim]]'', pages 340-344, Prometheus, New York, 1995</ref> Bývalý [[irán]]sky prezident [[Mahmúd Ahmadínežád|Mahmúd Ahmadínedžád]] niekoľkokrát vyhlásil, že v Iráne homosexuáli nie sú<ref name="Telegraph 18.01.2012">{{cite news|url=http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/middleeast/iran/9023777/HIV-created-by-West-to-enfeeble-third-world-claims-Mahmoud-Ahmadinejad.html|title=HIV created by West to enfeeble third world, claims Mahmoud Ahmadinejad|author=Ahmad Vahdat|date=18 January 2012|newspaper=The Daily Telegraph|accessdate=19 January 2012|location=London}}</ref> a homosexualitu označil ako "odpornú".<ref>[http://www.pinknews.co.uk/2012/09/24/president-ahmadinejad-gays-are-ugly-and-are-like-thieves/ President Ahmadinejad: Gays are ugly and are like Thieves] Retrieved 28 September 2012</ref> === Krátkodobé a obmedzené manželstvo === ==== Krátkodobé manželstvo ==== {{Výhonok-časť}} ==== Zmluvne obmedzené manželstvo ==== {{Výhonok-časť}} == Ženy v islame == {{hlavný článok|Ženy v islame}} === Domáce násilie === Mnoho učencov<ref name="hajjar2004">Hajjar, Lisa. "Religion, state power, and domestic violence in Muslim societies: A framework for comparative analysis." Law & amp; Social Inquiry 29.1 (2004); see pages 1-38</ref><ref>Treacher, Amal. "Reading the Other Women, Feminism, and Islam." Studies in Gender and Sexuality 4.1 (2003); pages 59-71</ref> tvrdí, že právo šaría nabáda k domácemu násiliu na ženách, keď má muž u svojej manželky podozrenie na ''nushuz'' (neposlušnosť, nelojálnosť, rebéliu, zlé správanie).<ref>John C. Raines & amp; Daniel C. Maguire (Ed), Farid Esack, What Men Owe to Women: Men 'Voices from World Religions, State University of New York (2001), see pages 201-203</ref> Iní učenci tvrdia, že bitie nie je v súlade s modernými perspektívami Koránu.<ref>Jackson, Nicky Ali, ed. Encyclopedia of domestic violence. CRC Press, 2007. (see chapter on Quranic perspectives on wife abuse)</ref> Jedným z veršov koránu, ktorý povoľuje domáce násilie je súra 4:34.<ref>{{cite web|url=http://www.alim.org/library/quran/ayah/compare/4/34/men-are-given-authority-over-women-and-corrective-measures-for-disobedient-women-and-arbitration-in-family-disputes|title=Surah 4:34 (An-Nisaa), Alim&nbsp;— Translated by Mohammad Asad, Gibraltar (1980)|publisher=|accessdate=2016-06-02|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130927231420/http://www.alim.org/library/quran/ayah/compare/4/34/men-are-given-authority-over-women-and-corrective-measures-for-disobedient-women-and-arbitration-in-family-disputes|archivedate=2013-09-27}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=WorkShop 04: Gender and Violence in the Middle East and North Africa - European University Institute|url=http://www.eui.eu/DepartmentsAndCentres/RobertSchumanCentre/Research/InternationalTransnationalRelations/MediterraneanProgramme/MRM/MRM2011/ws04.aspx|dátum vydania=2013-10-19|dátum prístupu=2019-01-09|vydavateľ=web.archive.org|url archívu=https://web.archive.org/web/20131019090522/http://www.eui.eu/DepartmentsAndCentres/RobertSchumanCentre/Research/InternationalTransnationalRelations/MediterraneanProgramme/MRM/MRM2011/ws04.aspx|dátum archivácie=2013-10-19}}</ref> V úcte k súre 4:34 mnoho krajín, kde platí právo šaría, prípady domáceho násilia nepostihuje.<ref>Fluehr-Lobban, Carolyn, and Lois Bardsley-Sirois. "Obedience (Ta'a) in Moslim Marriage: Religious Interpretation and Applied Law in Egypt." Journal of Comparative Family Studies 21.1 (1990): 39-53.</ref><ref>Maghraoui, Abdeslam. "Political authority in crisis: Mohammed VI 's Morocco." Middle East Report 218 (2001): 12-17.</ref><ref>Critelli, Filomena M. "Women 'rights = Human rights: Pakistani women against gender violence." J. Soc. & Amp; Soc. Welfare 37 (2010), pages 135-142</ref><ref>Oweis, Arwa, et al. "Violence Against Women Unveiling the Suffering of Women with a Low Income in Jordan." Journal of Transcultural Nursing 20.1 (2009): 69-76.</ref> Šaría je kvôli ignorovaniu ženských práv v prípadoch domáceho násilia kritizovaná.<ref>Rohe, Mathias. "Shari'a in a European context" ''Legal practice and cultural diversity'', Farnham: Ashgate (2009); see pages 93-114.</ref><ref>Funder, Anna. "De minimis Non čúrať Lex: The clitoris, Culture and the Law." Transnat'l L. & amp; Contempo. Probs. 3 (1993): 417.</ref><ref>Anwar, Zainah. "Law-making in the name of Islam: Implications for democratic governance." Islam in Southeast Asia: Political, Social and Strategic Challenges for the 21 (2005); see pages 121-134</ref><ref>Natasha Bakht, Law, Family Arbitration Using Sharia. ''Moslim World Journal of Human Right'', Issue 1 (2004).</ref> Musawah/CEDAW, KAFA a ďalšie organizácie navrhujú spôsoby, ako upraviť zákony inšpirované právom šaría na zlepšenie práv žien v islamských krajinách, vrátane práv v prípadoch domáceho násilia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=CEDAW and Moslim Family Laws, Sisters in Islam, Malaysia (2011) |url=http://www.musawah.org/sites/default/files/CEDAW%20%26%20Muslim%20Family%20Laws.pdf |dátum prístupu=2016-06-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131019055337/http://www.musawah.org/sites/default/files/CEDAW%20%26%20Muslim%20Family%20Laws.pdf |dátum archivácie=2013-10-19 }}</ref><ref>Brandt, Michele, and Jeffrey A. Kaplan. "The Tension between Women 'Rights and Religious Rights: Reservations to CEDAW by Egypt, Bangladesh and Tunisia." Journal of Law and Religion 12.1 (1995): 105-142.</ref><ref>{{cite web|url=http://www.irinnews.org/report/86247/lebanon-move-to-take-domestic-violence-cases-out-of-religious-courts|title=Lebanon - IRIN, United Nations Office of Humanitarian Affairs (2009)|work=IRINnews}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.hrw.org/news/2010/10/19/uae-spousal-abuse-never-right|title=UAE: Spousal Abuse never a Right, Human Rights Watch (2010)|publisher=}}</ref> Výnimkou v islamských štátoch nie sú ani útoky na ženy pomocou kyseliny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=webmaster@tyden.cz|meno=TYDEN, www tyden cz, e-mail:|titul=OBRAZEM: Tváře islámu. Ženy, kterým znetvořili obličeje kyselinou|url=https://www.tyden.cz/rubriky/zahranici/asie-a-oceanie/obrazem-tvare-islamu-zeny-kterym-znetvorili-obliceje-kyselinou_267929.html|dátum vydania=2013-04-22|dátum prístupu=2019-01-09|vydavateľ=TÝDEN.cz|jazyk=cs}}</ref> === Osobný status a detské sobáše === {{Výhonok-časť}} === Právo žien na vlastníctvo a súhlas === {{Výhonok-časť}} == Kritika moslimských prisťahovalcov a prisťahovalectva == [[Súbor:Islamic_Protest_in_Hyde_Park,_Sydney_01.JPG|náhľad|Moslimská demonštrácia v [[Sydney]]. "Pripravte o hlavu každého, kto uráža proroka"]] {{hlavný článok|Multikulturalizmus|No-go zóna}} V posledných desaťročiach sa zvýšila imigrácia moslimov do Európy. Konzervatívne moslimské sociálne postoje a návyky vyvolali polemiku k moderným témam v Európe, no i inde. Učenci sa dohadujú o tom, ako veľmi sú tieto postoje výsledkom moslimskej viery. Niektorí kritici považujú islam so sekulárnou západnou spoločnosťou za úplne nezlučiteľný.<ref name="autogenerated3">{{Cite book|title=Multiculturalism, Muslims and Citizenship: A European Approach|author=Tariq Modood|publisher=Routledge|edition=1st|date=2006-04-06|isbn=978-0-415-35515-5|pages=3, 29, 46}}</ref> Ich kritika bola čiastočne ovplyvnená postojom proti [[Multikulturalizmus|multikulturalizmu]], obhajovanym niektorými filozofmi, úzko spätými s dedičstvom [[Noví filozofi|nových filozofov]]. Vyhlásení proponenti ako je [[Pascal Bruckner]]<ref>Pascal Bruckner - Enlightenment fundamentalisti or racism of the anti-racists? [http://www.signandsight.com/features/1146.html] Appeared originally in German in the online magazine Perlentaucher on January 24, 2007.</ref> popisujú multikulturalizmus ako vynález "osvietených" elít, ktoré popierajú výhody demokratických práv voči nezápadným tým, že ich pripútajú k ich koreňom. Veria, že toto dáva islamu voľnú ruku na propagáciu činov, ktoré oni sami nazývajú zneužívaním či zlým zaobchádzaním, ako je týranie žien a [[Homosexualita|homosexuálov]] a v niektorých krajinách tiež otroctvo. Ďalej uvádzajú, že multikulturalizmus umožňuje určitú mieru slobody vyznania,<ref>Pascal Bruckner - A reply to [[Ian Buruma]] and Timothy Garton Ash: "At the heart of the issue is the fact that in certain countries Islam is becoming Europe 's second religion. As such, its adherents are entitled to freedom of religion, to decent locations and to all of our respect. On the condition, that is, that they themselves respect the rules of our republican, Secular culture, and thatthey do not demand a status of extraterritoriality that is denied other religions, or claim special rights and prerogatives "</ref> ktorá však presahuje to, čo je potrebné pre osobnú slobodu náboženského vyznania<ref>Pascal Bruckner - A reply to Ian Buruma and Timothy Garton Ash "It 'so true that many English, Dutch and German politicians, shocked by the excesses that the wearing of the Islamic veil has given way to, now Envisage similar legislation curbing religious symbols in public space. The separation of the spiritual and corporeal domains must be strictly maintained, and belief must confini itself to the private realm. "</ref> a prispieva k tvorbe organizácií zameraných na podkopávanie európskych sekulárnych či kresťanských hodnôt.<ref name="mnali">{{cite news|title=Extremism flourished as UK lost Christianity|authorlink=Michael Nazir-Ali|first=Michael|last=Nazir-Ali|url=http://www.telegraph.co.uk/news/main.jhtml?xml=/news/2008/01/06/nislam206.xml|publisher=''[[The Sunday Telegraph]]|date=6 January 2008|location=London}}</ref> Do [[Kanada|Kanady]] emigrovali ľudia z takmer každej moslimskej krajiny.<ref>2001 Census of Canada: http://www12.statcan.ca/english/census01/home/index.cfm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210227125053/https://www12.statcan.gc.ca/english/census01/home/index.cfm |date=2021-02-27 }}</ref> Podľa nedávneho prieskumu malo 54% Kanaďanov na islam nepriaznivý pohľad, ktorý bol vyšší než k akémukoľvek inému náboženstvu.<ref>[http://www.angusreidglobal.com/wp-content/uploads/2013/10/Canadians-view-non-Christian-religions-with-uncertainty-dislike.pdf Canadian Public Opinion Poll] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304042415/http://www.angusreidglobal.com/wp-content/uploads/2013/10/Canadians-view-non-Christian-religions-with-uncertainty-dislike.pdf |date=2016-03-04 }}, 2nd October 2013</ref> Vo [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] sa predpokladalo, že po [[Útok na Bostonskom maratóne|bombových útokoch v Bostone]] budú imigračné procesy ťažšie.<ref>{{cite news|url=http://www.businessinsider.in/The-Boston-Bombings-Could-Be-Disastrous-For-Immigration-Reform/articleshow/21163284.cms|title=The Boston Bombings Could Be Disastrous For Immigration Reform|date=19 April 2013}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160303213043/http://www.businessinsider.in/The-Boston-Bombings-Could-Be-Disastrous-For-Immigration-Reform/articleshow/21163284.cms |date=2016-03-03 }}</ref> Komentátor Bryan Fischer navrhol, aby žiadne ďalšie víza už neboli moslimom udeľované a neboli postavené žiadne ďalšie mešity.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Fischer|meno=Brian|titul=Beckel is right.|url=http://afa.net/Blogs/BlogPost.aspx?id=2147539836|dátum vydania=|dátum prístupu=|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20130929215515/http://afa.net/Blogs/BlogPost.aspx?id=2147539836|dátum archivácie=2013-09-29}}</ref> Jeho názor získal podporu od bývalého prezidentského kandidáta [[Pat Buchanan|Pata Buchanana]]. == Porovnanie s komunizmom a fašistickými ideológiami == V roku 2004 hovoril kardinál [[George Pell]] na [[Acton Institute]] o problematike "sekulárnej demokracie" a opísal podobnosť medzi [[islam]]om a [[Komunizmus|komunizmom]]: "Islam môže v 21. storočí poskytovať príťažlivosť, ktorá sa dostala komunizmu v 20. storočí, a to ako pre tých, ktorí sú na jednej strane odcudzení a zatrpknutí, tak na druhej strane pre tých, ktorí hľadajú poriadok alebo spravodlivosť."<ref>{{cite web|url=http://www.sydney.catholic.org.au/Archbishop/Addresses/20041012_1658.shtml|archiveurl=https://web.archive.org/web/20060208065454/http://www.sydney.catholic.org.au/Archbishop/Addresses/20041012_1658.shtml|archivedate=2006-02-08|title=Is there only secular democracy? Imagining other possibilities for the third millennium|author=George Pell|date=2004-10-12|accessdate=2006-05-08}}</ref> V inej reči Pell tiež súhlasí s tým, že kapacita pre jeho ďalekosiahlu renováciu je silne obmedzená.<ref>{{cite web|url=http://www.sydney.catholic.org.au/Archbishop/Addresses/200627_681.shtml|title=Islam and Western Democracies|author=George Pell|date=2006-02-04|accessdate=2006-05-05|archiveurl=https://web.archive.org/web/20060605154745/http://www.sydney.catholic.org.au/Archbishop/Addresses/200627_681.shtml|archivedate=June 5, 2006}}</ref> Austrálsky [[Islamizmus|islamistický]] hovorca Keysar Trad na kritiku reagoval: "Komunizmus je bezbožný systém, systém, ktorý v skutočnosti vieru prenasleduje".<ref>{{Cite news|url=http://www.abc.net.au/pm/content/2004/s1242560.htm|title=Islam is the new communism: Pell|author=Toni Hassan|date=2004-11-12|accessdate=2006-05-08}}</ref> Spisovatelia ako [[Stephen Schwartz Suleyman|Stephen Schwartz Süleyman]]<ref name="Schwartz">{{cite web|last=Schwartz|first=Stephen|url=http://www.tcsdaily.com/article.aspx?id=081606C|title=What Is 'Islamofascism'?|publisher=TCS Daily|accessdate=2006-09-14|archiveurl=https://web.archive.org/web/20060924154023/http://www.tcsdaily.com/article.aspx?id=081606C|archivedate=2006-09-24}}</ref> a [[Christopher Hitchens]]<ref name="CH1022">Hitchens, Christopher: [http://www.slate.com/id/2176389/ Defending Islamofascism: It 'a valid term. Here 's why], Slate, 2007-10-22</ref> si považujú niektoré prvky islamizmu za fašistické. Malise Ruthven, škótsky spisovateľ a historik, ktorý píše o náboženstve a islamských záležitostiach, sa stavia proti redefinícii [[Islamizmus|islamizmu]] ako "[[Islamofašizmus|islamofašizmu]]", ale tiež nachádza medzi dvoma ideológiami "presvedčivé podobnosti".<ref>''A Fury For God'', Mališ Ruthven, Granta, 2002, p.207-8</ref> Člen [[Holandsko|holandského]] parlamentu a predseda [[Strana pre slobodu|Strany pre slobodu]] [[Geert Wilders]] tiež porovnáva islam s fašizmom a komunizmom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.aina.org/news/20090126124950.htm|dátum prístupu=2019-01-09|vydavateľ=www.aina.org|titul=Archivovaná kópia|url archívu=https://web.archive.org/web/20120907222552/http://www.aina.org/news/20090126124950.htm|dátum archivácie=2012-09-07}}</ref> <!--== Verejná kritika islamu == === Nemecko === [[Tania Kambouri]], nemecká policajtka z [[Bochum|Bochume]], vydala v roku 2015 knihu ''<meta />'Deutschland im Blaulicht - Notruf einer Polizistin (2015)''',<ref>{{Citace elektronické monografie|titul=Bochumer Polizistin schreibt Buch: Deutschland im Blaulicht – Notruf einer Polizistin|url=http://www1.wdr.de/studio/essen/themadestages/buch-bochumer-polizistin-100.html|vydavatel=www1.wdr.de|datum přístupu=2016-01-19|příjmení=Koch|jméno=Carsten}}</ref> v ktorej na základe svojej každodennej policajnej praxe veľmi tvrdo napadla migrantmi moslimského pôvodu, a to kvôli ich agresivite.<ref>{{Citace periodika|titul=Polizistin klagt über Aggression Mehr Respekt!|url=http://www.faz.net/aktuell/gesellschaft/menschen/polizistin-klagt-ueber-aggression-mehr-respekt-13825651.html|periodikum=Frankfurter Allgemeine Zeitung|datum=2015-09-28|datum přístupu=2016-01-19|issn=0174-4909|jazyk=Deutsch|jméno=Reiner|příjmení=Burger}}</ref> Medzi ďalšie známe kritiky islamu v [[Nemecko|Nemecku]] patria najmä bývalý dlhoročný starosta Berlínu [[Heinz Buschkowsky]], ktorého kritické knihy ( '<meta />''Die andere Gesellschaft (2014)''<meta />', '<meta />''Neuköln ist überall (2012)''<meta />', vychádzajúci z jeho skúsenosti s migrantmi, sa stali beststellerem.<ref>{{Citace elektronické monografie|titul=Wer schrieb Buschkowskys Bestseller?|url=http://www.berliner-zeitung.de/berlin/ghostwriter-debatte-wer-schrieb-buschkowskys-bestseller-,10809148,21489892.html|vydavatel=https://plus.google.com/106665073671606897868|datum přístupu=2016-01-19|příjmení=Schütze|jméno=Elmar}}</ref> === Rakúsko === K [[Rakúsko|rakúskym]] verejným kritikom islamu patrí bojovníčka za ľudské práva, spisovateľka [[Pakistan|pakistanského]] pôvodu [[Sabatina James]].<ref>{{Citace periodika|titul=Diese Frau greift den deutschen Islam frontal an|url=http://www.welt.de/politik/deutschland/article148239246/Diese-Frau-greift-den-deutschen-Islam-frontal-an.html|periodikum=Welt Online|datum=2015-10-30|datum přístupu=2016-01-19|jméno=Till-Reimer|příjmení=Stoldt}}</ref> === Francúzsko === V roku 2015 vyšla v českom preklade kniha [[Irak|irackého]] [[Konverze (náboženství)|konvertitu]] od islamu, [[Joseph Fadelle|Josepha Fadelleho]] ''<meta />'Cena, ktorú zaplatíš''', v ktorej autor rozpráva o tom, prečo sa rozhodol stať radšej [[Kresťan|kresťanom]] a utiecť od vlastnej rodiny a viery, ako chcete byť moslimom.<ref>{{Citace elektronické monografie|titul=Nová kniha tiskového apoštolátu A.M.I.M.S. - Joseph Fadelle: Cena, kterou zaplatíš|url=http://www.fatym.com/view.php?cisloclanku=2015040167|vydavatel=www.fatym.com|datum přístupu=2016-01-19}}</ref> Medzi francúzskej kritiky islamu sa radí aj slávny francúzsky spisovateľ, [[Michel Houellebecq]], ktorý napr. Vo svojej knihe '<meta />''podrobenie'' (2015) ', kritizuje islamom uskladnenú Francúzsku.<ref>{{Citace elektronické monografie|titul=ČT24|url=http://www.ceskatelevize.cz/ct24/kultura/1614134-recenze-podvoleni-jde-ke-koreni-krize-zapadni-demokracie|vydavatel=ČT24|datum přístupu=2016-01-22|jméno=Česká|příjmení=Recenze: Podvolení jde ke kořeni krize západní demokracie|datum vydání=2015-11-07}}</ref> === Holandsko === [[Ayaan Hirsi Aliová|Ayaan Hirsi Ali]], [[Holandsko|holandská]] politička a spisovateľka, ktorá patrí k popredným holandským kritikom islamu,<ref>{{Citace elektronické monografie|titul=Hirsí Alí, Ayaan: Rebelka. Odvrácená strana islámu|url=http://www.iliteratura.cz/Clanek/22541/hirsi-ali-ayaan-rebelka-odvracena-strana-islamu|vydavatel=[[iLiteratura.cz]]|dátum prístupu=2016-01-19|příjmení=Lukavec|jméno=Jan|odkaz na korporaci=[[iLiteratura.cz]]}}</ref> tvrdo poukazuje na rituálne [[Vražda ze cti|vraždy zo cti]], [[Znásilnenie|znásilňovanie]], [[Násilie|násilia]] a [[incest]].<ref>{{Citace elektronické monografie|titul=Rebelka, poutavý příběh Ayaan Hirsí Alí|url=http://www.novinky.cz/kultura/136249-rebelka-poutavy-pribeh-ayaan-hirsi-ali.html|vydavatel=Novinky.cz|datum přístupu=2016-01-19|jazyk=cs-CZ|příjmení=Farná|jméno=Kateřina}}</ref> Táto politička a spisovateľka spolupracovala tiež na filme ''Submission''holandského režiséra [[Theo van Gogh (režisér)|Thea van Gogha]].<ref>{{Citace elektronické monografie|titul=Niederlande: Islamkritischer Filmemacher van Gogh ermordet|url=http://www.spiegel.de/politik/ausland/niederlande-islamkritischer-filmemacher-van-gogh-ermordet-a-326142.html|vydavatel=Der Spiegel|datum přístupu=2016-01-27|datum vydání=2004-11-02|odkaz na korporaci=Der Spiegel}}</ref> Ten bol v roku 2004 zavraždený radikálnym moslimom.<ref>{{Citace periodika|titul="Nun wisst ihr auch, was euch erwartet"|url=http://www.welt.de/kultur/article133887433/Nun-wisst-ihr-auch-was-euch-erwartet.html|periodikum=Welt Online|datum=2014-11-01|datum přístupu=2016-01-27|jméno=Dirk|příjmení=Schümer}}</ref>--> {{clear}} == Referencie == {{referencie|2}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Kritika islámu|13751799}} [[Kategória:Islam]] ac13i6o41yo7o3kfncrcvdgaluihed4 Dobre vedieť 0 575919 8211128 8210403 2026-05-09T10:42:31Z ~2026-27298-48 293973 /* 11. séria (2026) */ 8211128 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Dobre vedieť! | en = Good to know! | typ = zábavno-vedomostná súťaž | moderátori = [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | porota = | rozprávač = | hudba = [[Saint Motel]] – „My Type“ | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{Minivlajka|Nemecko|w}}) | počet sérií = 11 | počet epizód = 221 ([[#Časti|zoznam častí]]) | výkonní producenti = Barbora Vallová | produkcia = Rado Štefanov | obsadenie = | strih = | produkčná spoločnosť = | dĺžka = cca 50 min. | vysielanie = [[17. máj]] [[2016]]{{--}}[[11. máj]] [[2022]]<br>[[4. september]] [[2025]]{{--}} súčasnosť | tv = [[TV Markíza]]<br>[[TV JOJ]] | predošlé = | súvisiace = | imdb id = | csfd id = http://www.csfd.cz/film/436106-dobre-vediet/ }} '''''Dobre vedieť''''' je [[slovensko|slovenská]] súťažno-zábavná šou na základe nemeckého formátu ''Wer Weiss Denn Sowas?''. Relácia mala premiéru na [[TV Markíza]] v utorok [[17. máj]]a [[2016]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dobre vedieť {{!}} Televízia Markíza | url = https://dobrevediet.markiza.sk/ | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TV-archív | url = https://www.tv-archiv.sk/dobre-vediet | vydavateľ = tv-archiv.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> a bola na tejto stanici vysielaná do [[11. máj]]a [[2022]]. Od septembra 2025 vysiela Dobre vedieť [[TV JOJ|TV JOJ,]] pričom v názve už nefiguruje !. Po novom sa relácia volá Dobre vedieť. Aktuálnymi kapitánmi sú: herečka a komička Zuzka Kubovčíková Šebová a herec Juraj Loj. Šou moderuje Rastislav Sokol. == Pravidlá == V šou proti sebe súťažia dva tímy na čele s dvomi stálymi kapitánmi. V hľadisku sedí sto divákov, ktorí sa pred začiatkom súťaže posadia za jedného z kapitánov, veriac vo výhru jeho tímu. Kapitánov v každom kole dopĺňa jeden celebritný hosť. Oba tímy majú na výber z 12 tém, pod ktorými sa skrývajú otázky z rôznych oblastí života. Ku každej otázke sú poskytnuté tri možnosti, z nich je práve len jedna správna. Po označení odpovede nasleduje krátky video-dôkaz v animovanej alebo hranej forme, prípadne sa dôkaz predvedie priamo v štúdiu. Za správnu odpoveď získa tím 300€, v prípade nesprávnej odpovede nič nestratí ani nezíska. Ak súťažná dvojica nevie odpovedať, môže práve raz použiť žolíka – z divákov v hľadisku vyberú dobrovoľníka, ktorý verí, že pozná odpoveď na otázku. Táto odpoveď je však záväzná, označí sa možnosť, ktorú vybral žolík. Po vyčerpaní 12 tém nasleduje finálová otázka. Tímy sa dozvedia tematický okruh a na základe vlastného uváženia musia staviť časť nahratej sumy (minimálne 1€, maximálne celú nahratú sumu). Na finálovú otázku musia zodpovedať v určenom časovom limite. V prípade správnej odpovede sa tímu pripočíta stavená suma, ak tím odpovie zle, stavená čiastka sa odráta. Vyhráva tím, ktorý má po finálovej otázke na konte vyššiu sumu – tá sa potom spravodlivo rozdelí medzi divákov, ktorí tím na začiatku podporili. == Účinkujúci == {| class="wikitable" |+ !Účinkujúci !Účinkuje ako !1. séria !2. séria !3. séria !4. séria !5. séria !6. séria !7. séria !8. séria !9. séria !10. séria !11. séria |- |[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] |moderátor | colspan="11" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Juraj Kemka]] |kapitán tímu | colspan="9" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Róbert Jakab]] |kapitán tímu | colspan="5" style="text-align:center;background:#d0f0c0"| | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Vladimír Kobielsky]] |kapitán tímu | colspan="5" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="4" style="text-align:center;background:#d0f0c0"| | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] |kapitánka tímu | colspan="8" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="3" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Juraj Loj]] |kapitán tímu | colspan="9" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Samuel Trnka]] |vedátor Karol | colspan="11" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |} Pravidelnými účinkujúcimi v krátkych video-dôkazoch sú: {{Stĺpce|4| * Marián Andrisek * [[Vít Bednárik]] * [[Mária Breinerová]] * [[Sláva Daubnerová]] * [[Lukáš Frlajs]] * Michaela Halcinová * Natália Kajzerová * Vladimír Kittler * Martin Kollár * [[Branislav Mosný]] * Anna Nováková * Jozef Pantlikáš * Lukáš Pelč * Vlado Zboroň }} == Série == {|class="wikitable" style="width:60%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet častí ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" |Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#45B1E8; width:1%;" | | '''[[#1. séria (2016)|1]]''' | 20 | 17. máj 2016 | 23. august 2016 | rowspan="11" |[[TV Markíza]] |- | style="background:#C0C0C0; width:1%;" | | '''[[#Špeciál - 20 rokov Markízy (2016)|Špeciál]]''' | 1 | colspan="2" | 31. august 2016 |- | style="background:#800080; width:1%;" | | '''[[#2. séria (2016)|2]]''' | 34 | 6. september 2016 | 20. december 2016 |- | style="background:#FF0000; width:1%;" | | '''[[#3. séria (2017)|3]]''' | 30 | 3. január 2017 | 29. jún 2017 |- | style="background:#3CB371; width:1%;" | | '''[[#4. séria (2018)|4]]''' | 32 | 9. január 2018 | 21. jún 2018 |- | style="background:#4169E1; width:1%;" | | '''[[#5. séria (2018)|5]]''' | 9 | 5. september 2018 | 14. november 2018 |- | style="background:#D2691E; width:1%;" | | '''[[#6. séria (2018-2019)|6]]''' | 41 | 21. november 2018 | 20. jún 2019 |- | style="background:#FF1493; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2020)|7]]''' | 10 | 10. január 2020 | 13. marec 2020 |- | style="background:#006400; width:1%;" | | '''[[#8. séria (2021)|8]]''' | 13 | 2. marec 2021 | 25. máj 2021 |- | rowspan="2" style="background:#AC58DF; width:1%;" | | '''[[#9. séria (2022)|9]]''' | 12 | 16. február 2022 | 11. máj 2022 |- |[[Dobre vedieť!#9. séria (2022) – Špeciály|'''Špeciály''']] |2 |16. marec 2022 |23. marec 2022 |- | rowspan="2" style="background:#E2B700; width:1%;" | | '''[[#10. séria (2025)|10]]''' |16 |4. september 2025 |18. december 2025 | rowspan="3" |[[TV JOJ]] |- |[[Dobre vedieť!#Silvestrovský špeciál (2025)|'''Špeciál''']] |1 | colspan="2" |31. december 2025 |- | rowspan="2" style="background:#000070; width:1%;" | | '''[[#11. séria (2026)|11]]''' |? |29. január 2026 |? |} == Časti == === 1. séria (2016) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''12''':7) {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #45B1E8; color: #000; width:5%;"|<small>No.</small> ! style="background: #45B1E8; color: #000; width:5%;"|# ! style="background: #45B1E8; color: #000; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #45B1E8; color: #000; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #45B1E8; color: #000; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #45B1E8; color: #000; width:25%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Vera Wisterová]] | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 17. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Andrej Bičan]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 19. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Kveta Horváthová]] | style="text-align: center;"| [[Patrik Herman]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 24. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Vačková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 26. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Thomas Puskailer|Thomas Puskailler]] | style="text-align: center;"| [[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 31. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Peter Sklár]] | style="text-align: center;"| [[Roman Pomajbo]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 2. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Jakub Rybárik]] | style="text-align: center;"| [[Csongor Kassai]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 7. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Danica Jurčová]] | style="text-align: center;"| [[Viktor Horján]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 9. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Zora Czoborová]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Hajdu]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 14. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Svätopluk Malachovský]] | style="text-align: center;"| [[Michaela Čobejová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 16. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| '''11''' | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Lukáš Latinák]] | style="text-align: center;"| [[Oľga Belešová]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 21. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Twiins|Daniela Nízlová]] | style="text-align: center;"| [[Twiins|Veronika Nízlová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 23. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Roman Juraško]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Krajčírová|Barbora Rakovská]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 28. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| '''14''' | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Matej Landl]] | style="text-align: center;"| [[Anna Šišková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 13. júl 2016 |- | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align: center;"| [[Táňa Radeva]] !Nikto | style="text-align: center;"| 19. júl 2016 |- | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Filip Tůma]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Šedivý|Tomáš „Lasky“ Šedivý]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 26. júl 2016 |- | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[GoGo|Daniel „Gogo“ Štrauch]] | style="text-align: center;"| [[Adriana Poláková]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 2. august 2016 |- | style="text-align: center;"| '''18''' | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Helena Krajčiová]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Karnasová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 9. august 2016 |- | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| [[Kristína Turjanová]] | style="text-align: center;"| [[Dagmar Dianová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 16. august 2016 |- | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| [[Rakby]] | style="text-align: center;"| [[Martin Madej]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 23. august 2016 |} === Špeciál – 20 rokov Markízy (2016) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Víťaz ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|21 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Marián Miezga]] | style="text-align:center"|[[Lukáš Latinák]] !Jurajov tím | style="text-align:center" |31. august 2016 |} === 2. séria (2016) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''18''':14) {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #800080; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #800080; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #800080; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #800080; color: #fff; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #800080; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #800080; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 22 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Kristína Farkašová]] | style="text-align: center;"| [[Karin Haydu]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 6. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 23 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Porubjaková]] | style="text-align: center;"| [[Martin Šmahel]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 7. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 24 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Hurajová]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 9. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 25 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Marián Mitaš]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Svarinská]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 13. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 26 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Dominika Mirgová]] | style="text-align: center;"| [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 15. september 2016 |- | style="text-align: center;"| '''27''' | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Viliam Csontos]] | style="text-align: center;"| [[Kamil Mikulčík]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 16. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 28 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Miňo Kereš]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Švidraňová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 20. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 29 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Jozef Kuriľák]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Vavrinčíková]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 22. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 30 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Jana Hospodárová|Janka Hospodárová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Varinský]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 23. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 31 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Tina (speváčka)|Tina]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 27. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 32 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Peter Hochschorner]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Hochschorner]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 29. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 33 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Pavol Topoľský]] | style="text-align: center;"| [[René Štúr]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 4. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 34 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Števo Eisele]] | style="text-align: center;"| [[Miriam Kalisová]] !Nikto | style="text-align: center;"| 6. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 35 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Peter Brajerčík]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Martinovič]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 11. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 36 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] | style="text-align: center;"| [[Emma Drobná]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 13. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 37 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Elena Podzámska]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Loj]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 18. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 38 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Matej Tóth]] | style="text-align: center;"| [[Daniel Očenáš]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 20. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 39 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Michal Kovačič]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Smatanová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 25. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 40 | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| [[Danica Kleinová]] | style="text-align: center;"| [[Viktor Vincze]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 27. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 41 | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;"| [[Maroš Kramár]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 2. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 42 | style="text-align: center;"| 21 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Kovács|Tomi Kid Kovács]] | style="text-align: center;"| [[Richard Lintner]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 3. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 43 | style="text-align: center;"| 22 | style="text-align: center;"| [[Ján Tribula]] | style="text-align: center;"| [[Erika Judínyová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 8. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 44 | style="text-align: center;"| 23 | style="text-align: center;"| [[Natália Puklušová]] | style="text-align: center;"| [[Roman Luknár]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 10. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 45 | style="text-align: center;"| 24 | style="text-align: center;"| [[Branislav Bystriansky]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Kobielsky]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 15. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 46 | style="text-align: center;"| 25 | style="text-align: center;"| [[Mirka Almásy]] | style="text-align: center;"| [[Daro Richter]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 17. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 47 | style="text-align: center;"| 26 | style="text-align: center;"| [[Patrik Vyskočil]] | style="text-align: center;"| [[Mirka Partlová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 22. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 48 | style="text-align: center;"| 27 | style="text-align: center;"| [[Laci Strike]] | style="text-align: center;"| [[Miroslav Žilka]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 24. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 49 | style="text-align: center;"| 28 | style="text-align: center;"| [[Martin Harich]] | style="text-align: center;"| [[Natália Hatalová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 29. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 50 | style="text-align: center;"| 29 | style="text-align: center;"| [[Bibiana Ondrejková]] | style="text-align: center;"| [[Milan Ondrík]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 1. december 2016 |- | style="text-align: center;"| 51 | style="text-align: center;"| 30 | style="text-align: center;"| [[Patrik Švajda]] | style="text-align: center;"| [[Zlatica Švajdová-Puškárová]] !Nikto | style="text-align: center;"| 6. december 2016 |- | style="text-align: center;"| 52 | style="text-align: center;"| 31 | style="text-align: center;"| [[Gizela Oňová]] | style="text-align: center;"| [[Marek Majeský]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 8. december 2016 |- | style="text-align: center;"| 53 | style="text-align: center;"| 32 | style="text-align: center;"| [[Richard Stanke]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Tlučková]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 13. december 2016 |- | style="text-align: center;" | 54 | style="text-align: center;" | 33 | style="text-align: center;" | [[Bruno Ciberej]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 15. december 2016 |- | style="text-align: center;" |55 | style="text-align: center;" |34 | style="text-align: center;" |[[Zuzana Fialová]] | style="text-align: center;" |[[Ján Ďurovčík]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |20. december 2016 |} === 3. séria (2017) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''17''':11) {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 20%;"| Víťaz ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" |56 | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |[[Ivana Kuxová]] | style="text-align: center;" |[[Pavol Plevčík]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |3. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 57 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | [[Eva Máziková]] | style="text-align: center;" | [[Otto Weiter]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 5. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 58 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | [[Ivana Kubáčková]] | style="text-align: center;" | [[Katarína Šafaříková]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 12. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 59 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | [[Michal Sabo]] | style="text-align: center;" | [[Monika Zázrivcová]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 19. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 60 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | [[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;" | [[Eva Pavlíková]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 26. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 61 | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | [[Celeste Buckingham]] | style="text-align: center;" | [[Marek Fašiang]] !Robov tím | rowspan="2" style="text-align: center;" | 2. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 62 | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | [[Rebeka Poláková]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Konečná]] !Jurajov tím |- | style="text-align: center;" | 63 | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | [[František Kovár]] | style="text-align: center;" | [[Martin Mňahončík]] !Jurajov tím | rowspan="2" style="text-align: center;" | 9. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 64 | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | [[Lucia Siposová]] | style="text-align: center;" | [[Ján Dobrík]] !Jurajov tím |- | style="text-align: center;" | 65 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | [[Hana Lasicová]] | style="text-align: center;" | [[Thomas Puskailer|Thomas Puskailler]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 16. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 66 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | [[Igor Kmeťo st.]] | style="text-align: center;" | [[Katarína Hasprová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 23. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 67 | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | [[Oľga Belešová]] | style="text-align: center;" | [[Milo Kráľ]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 2. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 68 | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | [[Lucia Hrušková|Lucia „LucyPug“ Hrušková]] | style="text-align: center;" | [[GoGo|Daniel „Gogo“ Štrauch]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 9. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 69 | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | [[Dominika Kavaschová]] | style="text-align: center;" | [[Branislav Deák]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 16. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 70 | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | [[Matej Sajfa Cifra|Matej „Sajfa“ Cifra]] | style="text-align: center;" | [[Veronika Ostrihoňová]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 23. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 71 | style="text-align: center;" | 16 | style="text-align: center;" | [[Júlia Horváthová]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Hrčka]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 30. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 72 | style="text-align: center;" | 17 | style="text-align: center;" | [[Martina Kohlová]] | style="text-align: center;" | [[Danka Barteková]] !Nikto | style="text-align: center;" | 6. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 73 | style="text-align: center;" | 18 | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" | [[Anikó Vargová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 13. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 74 | style="text-align: center;" | 19 | style="text-align: center;" | [[Slávo Jurko]] | style="text-align: center;" | [[Ivan Bindas|Ivan „Binďo“ Bindas]] !Nikto | style="text-align: center;" | 20. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 75 | style="text-align: center;" | 20 | style="text-align: center;" | [[Peter Cmorík]] | style="text-align: center;" | [[Lukáš Adamec]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 27. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 76 | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | [[Dana Košická]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Frenglová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 4. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 77 | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | [[Matúš Kvietik]] | style="text-align: center;" | [[Monika Šagátová]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 11. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 78 | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | [[Sáva Popovič]] | style="text-align: center;" | [[Sisa Sklovská]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 18. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 79 | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | [[Katarína Brychtová]] | style="text-align: center;" | [[Lenka Barilíková]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 25. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 80 | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | [[Martin Sivák]] | style="text-align: center;" | [[Ľubomír Višňovský]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 1. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 81 | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | [[Iveta Malachovská]] | style="text-align: center;" | [[Martin Malachovský]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 8. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 82 | style="text-align: center;" | 27 | style="text-align: center;" | [[Boris Farkaš]] | style="text-align: center;" | [[Kristína Farkašová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 13. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 83 | style="text-align: center;" | 28 | style="text-align: center;" | [[Ondrej Kovaľ]] | style="text-align: center;" | [[Peter Nádasdi]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 15. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 84 | style="text-align: center;" | 29 | style="text-align: center;" | [[Andrea Verešová]] | style="text-align: center;" | [[Milan Bahúl]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 20. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 85 | style="text-align: center;" | 30 | style="text-align: center;" | [[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;" | [[Alena Pajtinková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 29. jún 2017 |} === 4. séria (2018) === '''Víťaz série:''' Robo (7:'''25''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 86 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Vladimír Kobielsky]] | style="text-align: center;"| [[Petr Vágner]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 9. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 87 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Miro Jaroš]] | style="text-align: center;"| [[Evelyn]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 11. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 88 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Henrieta Mičkovicová]] | style="text-align: center;"| [[Alexander Bárta]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 16. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 89 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;"| [[Dominika Cibulková]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 18. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 90 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Eva Sakálová|Eva Sakalová]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Petraník]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 23. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 91 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Martin Valihora]] | style="text-align: center;"| [[Oskar Rózsa]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 25. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 92 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Jaroslav Zápala]] | style="text-align: center;"| [[Julo Viršík]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 30. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 93 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Dohňanský|Tomáš „Yxo“ Dohňanský]] | style="text-align: center;"| [[Peter Hrivňák|Peter „Kuko“ Hrivňák]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 1. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 94 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Andrea Šprochová]] | style="text-align: center;"| [[Jana Hubinská]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 6. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 95 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Gabriela Škrabáková]] | style="text-align: center;"| [[Andy Timková]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 8. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 96 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Braňo Kostka]] | style="text-align: center;"| [[Svetlana Rymarenko]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 13. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 97 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Veronika Paulovičová]] | style="text-align: center;"| [[Ľubomír Paulovič|Ľubo Paulovič]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 15. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 98 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Marcel Ochránek]] | style="text-align: center;"| [[Martin Petro]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 20. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 99 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Robo Opatovský]] | style="text-align: center;"| [[Peter Lipa]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 22. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 100 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Darina Abrahámová]] | style="text-align: center;"| [[Marek Gudiak]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 27. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 101 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Vera Wisterová]] | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 1. marec 2018 |- | style="text-align: center;"| 102 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Vladimír Černý (herec)|Vlado Černý]] | style="text-align: center;"| [[Miro Noga]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 6. marec 2018 |- | style="text-align: center;"| 103 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Expl0ited]] | style="text-align: center;"| [[Moma Horňáková]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 8. marec 2018 |- | style="text-align: center;"| 104 | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| [[Andrea Sabová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Oszlík]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 13. marec 2018 |- | style="text-align: center;"|105 | style="text-align: center;"|20 | style="text-align: center;"|[[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;"|[[Jakub Rybárik]] !Robov tím | style="text-align: center;"|15. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 106 | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | [[Zuzana Javorková]] | style="text-align: center;" | [[Tomáš Bezdeda]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 20. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 107 | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | [[Juraj Rašla]] | style="text-align: center;" | [[Lucia Hlaváčková]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 22. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 108 | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | [[Jana Lieskovská]] | style="text-align: center;" | [[Lukáš Dóza]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 27. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 109 | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | [[Pavol Sedlačko]] | style="text-align: center;" | [[Gabriela Marcinková|Gabika Marcinková]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 29. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 110 | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | [[Patrik Herman]] | style="text-align: center;" | [[Jana Hospodárová|Janka Hospodárová]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 5. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 111 | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | [[Jozef Metelka]] | style="text-align: center;" | [[Vica Kerekes]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 12. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 112 | style="text-align: center;" | 27 | style="text-align: center;" | [[Kamil Konkoľ]] | style="text-align: center;" | [[Števo Eisele]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 19. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 113 | style="text-align: center;" | 28 | style="text-align: center;" | [[Milena Minichová]] | style="text-align: center;" | [[Ján Jackuliak]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 26. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 114 | style="text-align: center;" | 29 | style="text-align: center;" | [[Erika Judínyová]] | style="text-align: center;" | [[Štefan Skrúcaný]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 24. máj 2018 |- | style="text-align: center;" | 115 | style="text-align: center;" | 30 | style="text-align: center;" | [[Lukáš Latinák]] | style="text-align: center;" | [[Martin Dejdar]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 31. máj 2018 |- | style="text-align: center;" | 116 | style="text-align: center;" | 31 | style="text-align: center;" | [[Evelyn]] | style="text-align: center;" | [[Jasmina Alagič|Jasmina Alagić]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 7. jún 2018 |- | style="text-align: center;" | 117 | style="text-align: center;" | 32 | style="text-align: center;" | [[Zuzana Plačková]] | style="text-align: center;" | [[Adam Ďurica]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 14. jún 2018 |} === 5. séria (2018) === '''Víťaz série:''' Robo (3:'''5''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 118 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;"| [[Viktória Ráková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 5. september 2018 |- | style="text-align: center;"| 119 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Emma Drobná]] | style="text-align: center;"| [[Michael Szatmáry]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 12. september 2018 |- | style="text-align: center;"| 120 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Juríček]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Kövešová]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 19. september 2018 |- | style="text-align: center;"| 121 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Monika Hilmerová]] | style="text-align: center;"| [[Jaro Bekr]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 26. september 2018 |- | style="text-align: center;"| 122 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Kristína Turjanová]] | style="text-align: center;"| [[Branislav Deák]] !Nikto | style="text-align: center;"| 3. október 2018 |- | style="text-align: center;"| 123 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Gabriela Dzuríková]] | style="text-align: center;"| [[Marián Labuda ml.]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 10. október 2018 |- | style="text-align: center;"| 124 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Štefan Martinovič]] | style="text-align: center;"| [[Noel Czuczor]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 24. október 2018 |- | style="text-align: center;"| 125 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Ferenčáková]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Palonder]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 31. október 2018 |- | style="text-align: center;" |126 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |[[Barbara Heribanová]] | style="text-align: center;" | [[Helena Krajčiová]] !Robov tím | style="text-align: center;" |14. november 2018 |} === 6. séria (2018 – 2019) === '''Víťaz série:''' Vlado (19:'''21''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 27%;"|Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 127 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Vačková]] | style="text-align: center;"| [[Martin Nikodým]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 21. november 2018 |- | style="text-align: center;"| 128 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Dagmar Dianová]] | style="text-align: center;"| [[Milan Zimnýkoval|Milan „Junior“ Zimnýkoval]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 8. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 129 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Zora Czoborová]] | style="text-align: center;"| [[Jožo Pročko]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 15. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 130 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Matej Sajfa Cifra|Matej „Sajfa“ Cifra]] | style="text-align: center;"| [[Gizela Oňová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 22. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 131 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Štefan Martinovič]] | style="text-align: center;"| [[Evelyn]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 29. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 132 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Karin Haydu]] | style="text-align: center;"| [[Andrej Bičan]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 5. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 133 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Dominika Richterová]] | style="text-align: center;"| [[Celeste Buckingham]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 12. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 134 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Mária Havranová|Mária Bartalos]] | style="text-align: center;"| [[Marek Fašiang]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 19. február 2019 |- | style="text-align: center;"|135 | style="text-align: center;"|9 | style="text-align: center;" |[[Dárius Koči]] | style="text-align: center;"|[[Jana Kovalčíková]] !Vladov tím | style="text-align: center;"|26. február 2019 |- | style="text-align: center;" | 136 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | [[Eva Pavlíková]] | style="text-align: center;" | [[Matej Landl]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 28. február 2019 |- | style="text-align: center;" | 137 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | [[Csongor Kassai]] | style="text-align: center;" | [[Soňa Norisová]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 5. marec 2019 |- | style="text-align: center;" |138 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |[[Marek Majeský]] | style="text-align: center;" |[[Martin Mňahončík]] !Vladov tím | style="text-align: center;" |7. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 139 | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | [[Anikó Vargová]] | style="text-align: center;" | [[Vladimír Hajdu]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 12. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 140 | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | [[Milo Kráľ]] | style="text-align: center;" | [[Branislav Bystriansky]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 14. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 141 | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | [[Milan Ondrík]] | style="text-align: center;" | [[Alena Pajtinková]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 19. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 142 | style="text-align: center;" | 16 | style="text-align: center;" | [[Silvia Šuvadová]] | style="text-align: center;" | [[Oľga Belešová]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 21. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 143 | style="text-align: center;" | 17 | style="text-align: center;" | [[Tomáš Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Fialová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 28. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 144 | style="text-align: center;" | 18 | style="text-align: center;" | [[Michal Kubovčík]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 2. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 145 | style="text-align: center;" | 19 | style="text-align: center;" | [[Miko Hladký]] | style="text-align: center;" | [[Martin Madej]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 4. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 146 | style="text-align: center;" | 20 | style="text-align: center;" | [[Dávid Hartl]] | style="text-align: center;" | [[Eva Máziková]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 9. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 147 | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | [[René Štúr]] | style="text-align: center;" | [[Peter Sklár]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 11. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 148 | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | [[Kali]] | style="text-align: center;" | [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 16. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 149 | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | [[Michaela Čobejová]] | style="text-align: center;" | [[Roman Pomajbo]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 18. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 150 | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | [[Nela Pocisková]] | style="text-align: center;" | [[Martin Harich]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 23. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 151 | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | [[Peter Novák]] | style="text-align: center;" | [[Sisa Sklovská]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 25. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 152 | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | [[Peter Brajerčík]] | style="text-align: center;" | [[Ivana Kuxová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 30. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 153 | style="text-align: center;" | 27 | style="text-align: center;" | [[Jakub Rybárik]] | style="text-align: center;" | [[Katarína Balážiová]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 2. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 154 | style="text-align: center;" | 28 | style="text-align: center;" | [[Tomáš Kovács|Tomi Kid Kovács]] | style="text-align: center;" | [[Laci Strike]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 7. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 155 | style="text-align: center;" | 29 | style="text-align: center;" | [[Mirka Partlová]] | style="text-align: center;" | [[Svätopluk Malachovský]] !Nikto | style="text-align: center;" | 9. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 156 | style="text-align: center;" | 30 | style="text-align: center;" | [[Juraj Čurný]] | style="text-align: center;" | [[Lucia Mokráňová]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 14. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 157 | style="text-align: center;" | 31 | style="text-align: center;" | [[Twiins|Veronika Nízlová]] | style="text-align: center;" | [[Twiins|Daniela Nízlová]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 16. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 158 | style="text-align: center;" | 32 | style="text-align: center;" | [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;" | [[Gabriela Dzuríková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 21. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 159 | style="text-align: center;" | 33 | style="text-align: center;" | [[Marcel Ochránek]] | style="text-align: center;" | [[Sima Martausová]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 23. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 160 | style="text-align: center;" | 34 | style="text-align: center;" | [[Boris Valábik]] | style="text-align: center;" | [[Marianna Ďurianová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 28. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 161 | style="text-align: center;" | 35 | style="text-align: center;" | [[Zuzana Porubjaková]] | style="text-align: center;" | [[Jevgenij Libezňuk|Jevgenij Libežňuk]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 30. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 162 | style="text-align: center;" | 36 | style="text-align: center;" | [[Laura Gavaldová]] a [[Maroš Baňas]] | style="text-align: center;" | [[Tobias Král]] a [[Izabela Gavorníková]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 4. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 163 | style="text-align: center;" | 37 | style="text-align: center;" | [[Miloš Bubán]] | style="text-align: center;" | [[Viktor Vincze]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 6. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 164 | style="text-align: center;" | 38 | style="text-align: center;" | [[Martin Šmahel]] | style="text-align: center;" | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 11. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 165 | style="text-align: center;" | 39 | style="text-align: center;" | [[Marián Miezga]] | style="text-align: center;" | [[Henrieta Mičkovicová]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 13. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 166 | style="text-align: center;" | 40 | style="text-align: center;" | [[Juraj Loj]] | style="text-align: center;" | [[Kristína Turjanová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 18. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 167 | style="text-align: center;" | 41 | style="text-align: center;" | [[Matej Zrebný]] | style="text-align: center;" | [[Lukáš Frlajs]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 20. jún 2019 |} === 7. séria (2020) === '''Víťaz série:''' Vlado (4:'''5''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 27%;"|Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 168 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Marcel Merčiak]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 10. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 169 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Fialová]] | style="text-align: center;"| [[Dávid Hartl]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 17. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 170 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Katarína Balážiová]] | style="text-align: center;"| [[Alexandra Gachulincová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 24. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 171 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Fero Joke]] | style="text-align: center;"| [[Evelyn]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 31. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 172 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Jakub Ťapák|Jakub „Zitron“ Ťapák]] | style="text-align: center;"| [[Martin Šmahel]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 7. február 2020 |- | style="text-align: center;"| 173 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Boris Valábik]] | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 14. február 2020 |- | style="text-align: center;"| 174 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Alena Pajtinková]] | style="text-align: center;"| [[Marcel Forgáč]] !Nikto | style="text-align: center;"| 21. február 2020 |- | style="text-align: center;"| 175 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Oliver Oswald]] | style="text-align: center;"| [[Karin Qayumová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 28. február 2020 |- | style="text-align: center;"| 176 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;"| [[Michal Konrád]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 6. marec 2020 |- | style="text-align: center;" |177 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;"|[[Martin Madej]] | style="text-align: center;"|[[Monika Hilmerová]] !Vladov tím | style="text-align: center;"|13. marec 2020 |} === 8. séria (2021) === '''Víťaz série:''' Vlado (5:'''7''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #006400; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #006400; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #006400; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #006400; color: #fff; width: 27%;"|Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #006400; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #006400; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 178 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Branislav Deák]] | style="text-align: center;"| [[Filip Tůma]] !Nikto | style="text-align: center;"| 2. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 179 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Milan Zimnýkoval|Milan „Junior“ Zimnýkoval]] | style="text-align: center;"| [[Marián Gáborík]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 9. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 180 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Ján Dobrík]] | style="text-align: center;"| [[Dominika Kavaschová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 16. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 181 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Jasmina Alagič]] | style="text-align: center;"| [[Mária Havranová]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 23. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 182 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Anna Jakab Rakovská]] | style="text-align: center;"| [[Andy Kraus]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 30. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 183 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Dominika Richterová]] | style="text-align: center;"| [[Dárius Koči]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 6. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 184 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Andrej Bičan]] | style="text-align: center;"| [[Silvia Kucharenko]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 13. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 185 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Marián Mitaš]] | style="text-align: center;"| [[Noel Czuczor]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 20. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 186 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Vec (raper)|Branislav „Vec“ Kováč]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Porubjaková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 27. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 187 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Igor Kmeťo st.|Igor Kmeťo st]] | style="text-align: center;"| [[Mirka Partlová]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 4. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 188 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Ľubomír Višňovský]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Kovács|Tomi Kid Kovács]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 11. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 189 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Vica Kerekes]] | style="text-align: center;"| [[Peter Marcin]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 18. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 190 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] | style="text-align: center;"| [[Jana Kovalčíková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 25. máj 2021 |} === 9. séria (2022) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''8''':4) {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 27%;"|Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 191 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Ján Ďurovčík]] | style="text-align: center;"| [[Gabriela Dzuríková]] ! Jurajov tím | style="text-align: center;"| 16. február 2022 |- | style="text-align: center;"| 192 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;"| [[Kamila Magálová]] ! Jurajov tím | style="text-align: center;"| 23. február 2022 |- | style="text-align: center;" | 193 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | [[Petra Polnišová]] | style="text-align: center;" | [[PPPeter|Peter Popluhár]] ! Vladov tím | style="text-align: center;" | 9. marec 2022 |- | style="text-align: center;" | 194 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | [[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;" | [[Lucia Javorčeková]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 30. marec 2022 |- | style="text-align: center;" | 195 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | [[Marianna Ďurianová]] | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 6. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |196 | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |[[Peter Varinský]] | style="text-align: center;" |[[Barbora Švidraňová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |13. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |197 | style="text-align: center;" |7 | style="text-align: center;" |[[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;" |[[Táňa Radeva]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |20. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |198 | style="text-align: center;" |8 | style="text-align: center;" |[[Ján Lehotský]] | style="text-align: center;" |[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |25. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |199 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |[[Danica Jurčová]] | style="text-align: center;" |[[Csongor Kassai]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |27. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |200 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;" |[[Zuzana Fialová]] | style="text-align: center;" |[[František Mikloško (modný návrhár)|Fero Mikloško]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |2. máj 2022 |- | style="text-align: center;" |201 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" |[[Martina Schindlerová]] !Vladov tím | style="text-align: center;" |4. máj 2022 |- | style="text-align: center;" |202 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |[[Lucia Sládečková|Lucia „Lucid“ Sládečková]] | style="text-align: center;" |[[Ego (raper)|Ego]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |11. máj 2022 |} === 9. séria (2022) – Špeciály === V 9. sérii boli odvysielané 2 špeciálne diely Dobre vedieť! kedy vždy jedného zo stálych kapitánov nahradila [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] ako hosťujúca kapitánka {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%" |# ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 30%" |Tím Juraja Kemku ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 27%;" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 20%;" |Víťaz ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 203 | style="text-align: center;" | — | style="text-align: center;" | [[Zuzana Kanócz]] | style="text-align: center;" | [[Števo Eisele]] ! Jurajov tím | style="text-align: center;" | 16. marec 2022 |} {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%" |# ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 30%" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 27%;" |Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 20%;" |Víťaz ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 204 | style="text-align: center;" | — | style="text-align: center;" | [[Bekim Aziri]] | style="text-align: center;" | [[Kali]] ! Vladov tím | style="text-align: center;" | 23. marec 2022 |} === 10. séria (2025) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''9''':4) {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 3%" |# ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 30%" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 27%;" |Tím Juraja Loja ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 20%;" |Víťaz ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 205 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" |[[Juraj Kemka]] | style="text-align: center;" |[[Róbert Jakab|Robért Jakab]] !Zuzkin tím | style="text-align: center;" | 4. september 2025 |- | style="text-align: center;" |206 | style="text-align: center;" |2 | style="text-align: center;" |[[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;" |[[Adela Vinczeová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 11. september 2025 |- | style="text-align: center;" |207 | style="text-align: center;" |3 | style="text-align: center;" |[[Zuzana Kanócz]] | style="text-align: center;" |[[Michal Kubovčík]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 18. september 2025 |- | style="text-align: center;" |208 | style="text-align: center;" |4 | style="text-align: center;" |[[Fero Joke]] | style="text-align: center;" |[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 25. september 2025 |- | style="text-align: center;" |209 | style="text-align: center;" |5 | style="text-align: center;" |[[Barbora Švidraňová]] | style="text-align: center;" |[[Martina Zábranská]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 2. október 2025 |- | style="text-align: center;" |210 | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |[[Evelyn]] | style="text-align: center;" |[[Marián Miezga]] !Nikto | style="text-align: center;" | 9. október 2025 |- | style="text-align: center;" |211 | style="text-align: center;" |7 | style="text-align: center;" |[[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;" |[[Nela Pocisková]] !Nikto | style="text-align: center;" | 16. október 2025 |- | style="text-align: center;" |212 | style="text-align: center;" |8 | style="text-align: center;" |[[Andy Kraus]] | style="text-align: center;" |[[Viktória Petrášová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 23. október 2025 |- | style="text-align: center;" |213 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |[[Juraj Hrčka]] | style="text-align: center;" |[[Zdena Studenková]] !Zuzkin tím | style="text-align: center;" | 30. október 2025 |- | style="text-align: center;" |214 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;" |[[Ján Mečiar]] | style="text-align: center;" |[[Andrea Belányiová]] !Zuzkin tím | style="text-align: center;" | 6. november 2025 |- | style="text-align: center;" |215 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |[[Thomas Puskailer|Thomas Puskailler]] | style="text-align: center;" |[[Samuel Miškov]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |13. november 2025 |- | style="text-align: center;" |216 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |[[Boris Valábik]] | style="text-align: center;" |[[Marián Gáborík]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |20. november 2025 |- | style="text-align: center;" |217 | style="text-align: center;" |13 | style="text-align: center;" |[[Károly Tóth]] | style="text-align: center;" |[[Zuzana Vačková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |27. november 2025 |- | style="text-align: center;" |218 | style="text-align: center;" |14 | style="text-align: center;" |[[Richard Autner]] | style="text-align: center;" |[[Marián Mitaš]] !Nikto | style="text-align: center;" |4. december 2025 |- |219 | style="text-align: center;" |15 | style="text-align: center;" |[[Csongor Kassai]] | style="text-align: center;" |[[Anikó Vargová]] !Zuzkin tím | style="text-align: center;" |11. december 2025 |- |220 | style="text-align: center;" |16 | style="text-align: center;" |[[Ondrej Kandráč]] | style="text-align: center;" |[[Marcel Forgáč]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |18. december 2025 |} === Silvestrovský špeciál (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 3%" |# ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 30%" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 27%;" |Tím Juraja Loja ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 20%;" |Víťaz ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 221 | style="text-align: center;" | — | style="text-align: center;" |[[Milan Ondrík]] | style="text-align: center;" |[[Diana Mórová]] !Zuzkin tím | style="text-align: center;" | 31. december 2025 |} === 11. séria (2026) === '''Víťaz série:''' ? (4:10) {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #000070; color: #fff; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #000070; color: #fff; width: 3%" |# ! style="background: #000070; color: #fff; width: 30%" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #000070; color: #fff; width: 27%;" |Tím Juraja Loja ! style="background: #000070; color: #fff; width: 20%;" |Víťaz ! style="background: #000070; color: #fff; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 222 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" |[[Henrieta Mičkovicová]] | style="text-align: center;" |[[Alexander Bárta]] !Zuzkin tím | style="text-align: center;" | 29. január 2026 |- | style="text-align: center;" |223 | style="text-align: center;" |2 | style="text-align: center;" |[[Bruno Ciberej]] | style="text-align: center;" |[[Bibiana Ondrejková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 5. február 2026 |- | style="text-align: center;" |224 | style="text-align: center;" |3 | style="text-align: center;" |[[Dávid Hartl]] | style="text-align: center;" |[[Erik Žibek]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 12. február 2026 |- | style="text-align: center;" |225 | style="text-align: center;" |4 | style="text-align: center;" |[[Štefan Martinovič]] | style="text-align: center;" |[[Karin Haydu]] !Zuzkin tím | style="text-align: center;" | 19. február 2026 |- | style="text-align: center;" |226 | style="text-align: center;" |5 | style="text-align: center;" |[[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: center;" |[[Jana Kvantiková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 26. február 2026 |- | style="text-align: center;" |227 | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |[[Peter Novák]] | style="text-align: center;" |[[Jakub Petraník]] !Zuzkin tím | style="text-align: center;" | 5. marec 2026 |- | style="text-align: center;" |228 | style="text-align: center;" |7 | style="text-align: center;" |[[Peter Brajerčík]] | style="text-align: center;" |[[Kristína Turjanová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 12. marec 2026 |- | style="text-align: center;" |229 | style="text-align: center;" |8 | style="text-align: center;" |[[Marek Majeský]] | style="text-align: center;" |[[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 19. marec 2026 |- | style="text-align: center;" |230 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |[[Svätopluk Malachovský]] | style="text-align: center;" |[[René Štúr]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 2. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |231 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;" |[[Branislav Deák]] | style="text-align: center;" |[[Dominika Žiaranová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 9. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |232 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |[[Jasmina Alagič]] | style="text-align: center;" |[[Michal Hudák]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |16. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |233 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |[[Kali]] | style="text-align: center;" |[[Alan Murin]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |23. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |234 | style="text-align: center;" |13 | style="text-align: center;" |[[Marián Čekovský]] | style="text-align: center;" |[[Lucia Hurajová]] !Nikto | style="text-align: center;" |30. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |235 | style="text-align: center;" |14 | style="text-align: center;" |[[Rebeka Poláková]] | style="text-align: center;" |[[Zuzana Fialová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |7. máj 2026 |- | style="text-align: center;" |236 | style="text-align: center;" |15 | style="text-align: center;" |[[Richard Lintner]] | style="text-align: center;" |[[Ľubomír Višňovský]] !Zuzkin tím | style="text-align: center;" |14. máj 2026 |- | style="text-align: center;" |237 | style="text-align: center;" |16 | style="text-align: center;" |[[Noel Czuczor]] | style="text-align: center;" |[[Kristína Madarová]] !? | style="text-align: center;" |28. máj 2026 |- | style="text-align: center;" |238 | style="text-align: center;" |17 | style="text-align: center;" |[[Kristián Baran]] | style="text-align: center;" |[[Marianna Ďurianová]] !? | style="text-align: center;" |4. jún 2026 |- | style="text-align: center;" |239 | style="text-align: center;" |18 | style="text-align: center;" |? | style="text-align: center;" |? !? | style="text-align: center;" |11. jún 2026 |- | style="text-align: center;" |240 | style="text-align: center;" |19 | style="text-align: center;" |? | style="text-align: center;" |? !? | style="text-align: center;" |18. jún 2026 |- | style="text-align: center;" |241 | style="text-align: center;" |20 | style="text-align: center;" |? | style="text-align: center;" |? !? | style="text-align: center;" |25. jún 2026 |} == Fakty a zaujímavosti == * Úvodná zvučka je prebratá zo skladby ''My Type'' od [[Spojené štáty|americkej]] skupiny [[SAINT MOTEL]]. * Česká verzia šou je ''[[Kdo to ví?]]'' a hrajú v nej [[Michal Novotný (herec)|Michal Novotný]], [[Martin Zounar]], [[Michal Suchánek]] a [[Richard Genzer]]. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=436106}} [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] [[Kategória:Televízne súťaže]] [[Kategória:Televízne relácie TV JOJ]] o81dp6bjddy9o8e7x9b1cs9z8z0vl18 Thomas Greiss 0 583200 8211056 8162160 2026-05-09T07:44:28Z ~2026-27065-36 293875 8211056 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno = Thomas Greiss | Portrét = Thomas Greiss2.jpg | Dátum narodenia = {{dnv|1986|1|29}} | Miesto narodenia = [[Füssen]], [[Nemecko]] |Štátna príslušnosť = Nemecko | Výška = 185 | Váha = 100 | Prezývka = | Číslo dresu = 1 | Pozícia = Brankár | Draft = [[NHL draft (2004)|2004]] (94) [[San Jose Sharks]] | Rok1 = 2004 |Hral za=[[Kölner Haie]]<br>[[San Jose Sharks]]<br>[[Brynäs IF]]<br>[[Hannover Scorpions]]<br>[[Arizona Coyotes|Phoenix Coyotes]]<br>[[Pittsburgh Penguins]]<br>[[Detroit Red Wings]]<br>[[New York Islanders]]<br>[[St. Louis Blues]]|Rok2=2023}} '''Thomas Greiss''' (* [[29. január]] [[1986]], [[Füssen]]) je bývalý [[Nemecko|nemecký]] hokejový brankár naposledy hrajúci v severoamerickej [[National Hockey League]] (NHL) za tím [[St. Louis Blues]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tečka za kariérou. Greiss po 14 sezónách v NHL končí|url=https://www.nhl.cz/tecka-za-karierou-greiss-po-14-sezonach-v-nhl-konci/5029231|vydavateľ=NHL.cz|dátum prístupu=2023-07-21}}</ref> Bol draftovaný z celkovej 94. pozície v roku [[NHL draft (2004)|2004]] tímom [[San Jose Sharks]], hral aj za [[Arizona Coyotes|Phoenix Coyotes]], [[Pittsburgh Penguins]], [[New York Islanders]], [[Detroit Red Wings]] a [[St. Louis Blues]] v jeho NHL kariére. == Hráčska kariéra == Greiss bol draftovaný z celkovej 94. pozície v roku [[NHL draft (2004)|2004]] tímom [[San Jose Sharks]]. V roku 2006 sa dostal na súpisku [[Nemecké národné hokejové mužstvo|nemeckej reprezentácie]] na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – mužský turnaj|olympijské hry 2006]]. V 20tich rokoch bol najmladším brankárom na turnaji. V priebehu turnaja nastúpil na zápas proti [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanade]] a zastavil 35 striel. Greiss hral za San Jose počas prípravných zápasov pred sezónou [[NHL 2007/2008|2007/08]], hoci bol nakoniec pridelený do tímu v [[American Hockey League|AHL]] do [[Worcester Sharks]]. Dňa 8. januára 2008 bol povolaný nahradiť nemeckého krajana [[Dimitri Pätzold|Dimitriho Pätzolda]], ako náhradný brankár za [[Jevgenij Nabokov|Jevgenij Nabokovom]]. Prvý Greissov [[NHL]] zápas bol 13. januára 2008 proti tímu [[Anaheim Ducks]], avšak jeho tím prehral 4:3 po predĺžení. Pre sezónu [[NHL 2008/2009|2008/09]] pôsobil ako náhradný brankár za Nabokovom. Opäť bol menovaný do nemeckého tímu na účasť na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|olympijských hrách 2010]] vo [[Vancouver|Vancouveri]]. [[Súbor:ThomasGreiss.jpg |náhľad|left|200px|Greiss v drese [[San Jose Sharks|Sharks]] v roku 2009]] Dňa 12. októbra 2010, teda tesne pred začiatkom sezóny [[NHL 2010/2011|2010/11]] bol zaradený na listinu nechránených hráčov, nakoniec ho nikto z listiny nestiahol a bol poslaný späť do Worcesteru v AHL. Greissove degradovanie bolo z veľkej časti, kvôli podpísaniu dvoch fínskych brankárov [[Antero Niittymäki]] a [[Antti Niemi]]. Pre sezónu [[NHL 2011/2012|2011/12]] začínal ako brankárska jednotka tímu, v zápase proti [[Arizona Coyotes|Phoenixu Coyotes]] (víťazstvo 6:3). Začínal aj v dvoch ďalších zápasoch pri prehrách nad [[Anaheim Ducks|Anaheimom Ducks]] a [[St. Louis Blues]] — predtým než sa Antti Niemi vrátil z predsezónového zranenia. Neskôr v sezóne, Greiss vychytal prvú nulu v jeho kariére v NHL, 26. januára 2013 proti [[Colorado Avalanche]] pri víťazstve 4:0 zneškodnil 24 striel súpera. Greiss sa stal voľným hráčom v júli 2013 a následne podpísal zmluvu na jeden rok s Phoenixom. Vo svojej jedinej sezóne za Phoenix chytal v 25tich zápasoch s gólovým priemerom 2,25. Na konci sezóny [[NHL 2013/2014|2013/14]] nepodpísal zmluvu s Coyotes, načo on podpísal jednoročný kontrakt ako neobmedzený voľný hráč s tímom [[Pittsburgh Penguins]] v hodnote 1 milión [[Americký dolár|dolárov]]. Po sezóne [[NHL 2014/2015|2014/15]], v ktorej odchytal 20 zápasov za Pittsburgh sa Greiss stal opäť voľným hráčom. Podpísal s tímom [[New York Islanders]] trojročný kontrakt v hodnote 3 miliónov dolárov. V marci 2016 [[Jaroslav Halák]], brankárska jednotka Islanders, utrpel zranenie v dolnej časti tela a musel nútene pauzovať 6 týždňov a Greiss sa tak stal novou brankárskou jednotkou. == Kariérne štatistiky == === Klubové štatistiky === {| BORDER="0" CELLPADDING="1" CELLSPACING="0" width="70%" style="text-align:center" |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" bgcolor="#ffffff" | &nbsp; ! rowspan="99" bgcolor="#ffffff" | &nbsp; ! colspan="9" | Základná časť ! rowspan="99" bgcolor="#ffffff" | &nbsp; ! colspan="8" | Play-off |- bgcolor="#e0e0e0" ! Sezóna ! Tím ! Liga ! Z ! V ! P ! {{tooltip|R/P|Remízy/Predĺženia}} ! MIN ! {{tooltip|IG|Inkasované góly}} ! {{tooltip|ČK|Čisté kontá}} ! {{tooltip|GNZ|}} ! {{tooltip|%|Percentuálna úspešnosť}} ! Z ! V ! P ! MIN ! {{tooltip|IG|Inkasované góly}} ! {{tooltip|ČK|Čisté kontá}} ! {{tooltip|GNZ|}} ! {{tooltip|%|Percentuálna úspešnosť}} |- align="center" | [[Deutsche Eishockey Liga 2003/2004|2003/04]] | [[Kölner Haie]] | [[Deutsche Eishockey Liga|DEL]] | 1 | 0 | 0 | 0 | 20 | 4 | 0 | 12,00 | 60,0 | — | — | — | — | — | — | — | — |- align="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[Deutsche Eishockey Liga 2004/2005|2004/05]] | Kölner Haie | DEL | 8 | — | — | — | 459 | 16 | 0 | 2,09 | 93,6 | — | — | — | — | — | — | — | — |- align="center" | 2004/05 | Eisbären Regensburg | [[2. nemecká Bundesliga|2.NBun]] | 1 | — | — | — | 60 | 2 | 0 | 2,00 | — | — | — | — | — | — | — | — | — |- align="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[Deutsche Eishockey Liga 2005/2006|2005/06]] | Kölner Haie | DEL | 27 | — | — | — | 1560 | 64 | 1 | 2,46 | 92,6 | 9 | 6 | 3 | 533 | 27 | 1 | 3,03 | 89,8 |- align="center" | 2006/07 | [[Fresno Falcons]] | [[ECHL]] | 3 | 1 | 2 | 0 | 180 | 7 | 0 | 2,34 | 92,9 | — | — | — | — | — | — | — | — |- align="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[AHL 2006/2007|2006/07]] | [[Worcester Sharks]] | [[American Hockey League|AHL]] | 43 | 26 | 15 | 2 | 2555 | 111 | 0 | 2,61 | 91,2 | 3 | 0 | 3 | 172 | 12 | 0 | 4,18 | 86,5 |- align="center" | [[AHL 2007/2008|2007/08]] | Worcester Sharks | AHL | 41 | 18 | 21 | 2 | 2424 | 125 | 0 | 3,09 | 89,2 | — | — | — | — | — | — | — | — |- align="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2007/2008|2007/08]] | [[San Jose Sharks]] | [[National Hockey League|NHL]] | 3 | 0 | 1 | 1 | 129 | 7 | 0 | 3,26 | 86,0 | — | — | — | — | — | — | — | — |- align="center" | [[AHL 2008/2009|2008/09]] | Worcester Sharks | AHL | 57 | 34 | 20 | 2 | 3346 | 138 | 1 | 2,47 | 91,0 | 12 | 6 | 6 | 742 | 30 | 2 | 2,43 | 91,2 |- align="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2009/2010|2009/10]] | San Jose Sharks | NHL | 16 | 7 | 4 | 1 | 782 | 35 | 0 | 2,68 | 91,2 | 1 | 0 | 0 | 40 | 2 | 0 | 3,00 | 92,9 |- align="center" | [[Elitserien 2010/2011|2010/11]] | [[Brynäs IF]] | [[Svenska hockeyligan|SHL]] | 32 | — | — | — | 1850 | 90 | 2 | 2,92 | 90,1 | — | — | — | — | — | — | — | — |- align="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2011/2012|2011/12]] | San Jose Sharks | NHL | 19 | 9 | 7 | 1 | 1043 | 40 | 0 | 2,30 | 91,5 | — | — | — | — | — | — | — | — |- align="center" | [[Deutsche Eishockey Liga 2012/2013|2012/13]] | [[Hannover Scorpions]] | DEL | 9 | 3 | 6 | 0 | 535 | 31 | 0 | 3,47 | 90,5 | — | — | — | — | — | — | — | — |- align="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2012/2013|2012/13]] | San Jose Sharks | NHL | 6 | 1 | 4 | 0 | 308 | 13 | 1 | 2,53 | 91,5 | — | — | — | — | — | — | — | — |- align="center" | [[AHL 2012/2013|2012/13]] | Worcester Sharks | AHL | 1 | 0 | 1 | 0 | 60 | 5 | 0 | 5,04 | 91,5 | — | — | — | — | — | — | — | — |- align="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2013/2014|2013/14]] | [[Arizona Coyotes|Phoenix Coyotes]] | NHL | 25 | 10 | 8 | 5 | 1312 | 50 | 2 | 2,29 | 92,0 | — | — | — | — | — | — | — | — |- align="center" | [[NHL 2014/2015|2014/15]] | [[Pittsburgh Penguins]] | NHL | 20 | 9 | 6 | 3 | 1159 | 50 | 0 | 2,59 | 90,8 | — | — | — | — | — | — | — | — |- align="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2015/2016|2015/16]] | [[New York Islanders]] | NHL | 41 | 23 | 11 | 4 | 2288 | 90 | 1 | 2,36 | 92,5 | 11 | 5 | 6 | 734 | 30 | 0 | 2,46 | 92,3 |- align="center" bgcolor="#e0e0e0" style="font-weight:bold;" | colspan="3" | NHL celkovo | 130 | 59 | 41 | 15 | 7020 | 285 | 4 | 2,44 | 91,7 | 12 | 5 | 6 | 774 | 32 | 0 | 2,48 | 92,3 |- align="center" bgcolor="#e0e0e0" style="font-weight:bold;" | colspan="3" | DEL celkovo | 45 | — | — | — | 2574 | 115 | 1 | 2,58 | 91,7 | 9 | 6 | 3 | 533 | 27 | 1 | 3,03 | 89,8 |} === Reprezentačné štatistiky === {| border="0" cellpadding="1" cellspacing="0" style="text-align:center; width:40em" |- ALIGN="center" bgcolor="#e0e0e0" ! Rok ! Tím ! Akcia ! rowspan="99" bgcolor="#ffffff" | &nbsp; ! Z ! V ! P ! R ! MIN ! {{tooltip|IG|Inkasované góly}} ! {{tooltip|ČK|Čisté kontá}} ! {{tooltip|GNZ|}} |- align="center" | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2003|2003]] | [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko 18]] | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|MS18-B]] | 2 | 2 | 0 | 0 | 120 | 2 | 0 | 1,00 |- align="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2004|2004]] | Nemecko 18 | MS18-B | 3 | 2 | 0 | 0 | 140 | 8 | 0 | 3,43 |- align="center" | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2004|2004]] | [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|Nemecko 20]] | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|MSJ-B]] | | | | | | | | |- align="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2005|2005]] | Nemecko 20 | MSJ | 3 | 0 | 2 | 0 | 104 | 13 | 0 | 7,50 |- align="center" | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2006|2006]] | Nemecko 20 | MSJ-B | 4 | 4 | 0 | 0 | 240 | 2 | 2 | 0,50 |- align="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – mužský turnaj|2006]] | [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] | [[Zimné olympijské hry 2006|ZOH]] | 1 | 0 | 1 | 0 | 60 | 5 | 0 | 5,00 |- align="center" | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|2006]] | Nemecko | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|MS-B]] | 2 | 1 | 0 | 0 | 61 | 2 | 0 | 1,97 |- align="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|2010]] | Nemecko | [[Zimné olympijské hry 2010|ZOH]] | 3 | 0 | 3 | 0 | 179 | 15 | 0 | 5,03 |- align="center" | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|2016]] | Nemecko | MS | 4 | 3 | 1 | 0 | 240 | 10 | 0 | 2,50 |- align="center" bgcolor="#e0e0e0" style="font-weight:bold;" | colspan="3" | Seniorská reprezentácia | 10 | 4 | 5 | 0 | 540 | 32 | 0 | 3,56 |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Ihdb hokej|id=76125|meno=Thomas Greiss}} * {{NHL hráči|id=8471306|meno=Thomas Greiss}} * [http://www.eliteprospects.com/player.php?player=10954 Thomas Greiss] na [http://www.eliteprospects.com/ eliteprospects.com] == Zdroj == {{Preklad|en|Thomas Greiss|741253337}} {{DEFAULTSORT:Greiss, Thomas}} [[Kategória:Hráči Brynäs IF]] [[Kategória:Nemeckí hokejisti]] [[Kategória:Nemeckí hokejoví brankári]] [[Kategória:Hráči Hannover Scorpions]] [[Kategória:Hráči Kölner Haie]] [[Kategória:Hráči Phoenix Coyotes]] [[Kategória:Hráči Pittsburgh Penguins]] [[Kategória:Hráči San José Sharks]] [[Kategória:Brankári Pittsburgh Penguins]] [[Kategória:Brankári Detroit Red Wings]] [[Kategória:Brankári New York Islanders]] [[Kategória:Brankári Arizona Coyotes]] [[Kategória:Brankári San Jose Sharks]] [[Kategória:Brankári St. Louis Blues]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] 0mlytg03za2y5ljwqn6ii7lrdf062xr Kráľovský gambit 0 587584 8211150 8152345 2026-05-09T11:18:25Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211150 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Chess diagram | tright | |rd|nd|bd|qd| |rd|kd| 7 |pd|pd| | |bd|pd|pd|pd 6 | | | | | |nd| | 5 | | | |pd|bl| | | 4 | | |pl| | | | | 3 | | |nl|pl| |nl| | 2 |pl|pl|kl| | | |pl|pl 1 |rl| | |ql| |bl| |rl a b c d e f g h | Prijatý kráľovský gambit. Hlavný variant }} {{Chess diagram | tright | |= 8 |rd|nd|bd| |kd| |nd|rd 7 |pd|pd|pd| | |pd|pd|pd 6 | | |qd|bd| | | | 5 | | | | | | | | 4 | | |pl|pl| |pd| | 3 | | |nl|bl| |nl| | 2 |pl|pl|kl| | | |pl|pl 1 |rl| |bl|ql| | | |rl a b c d e f g h | Prijatý kráľovský gambit. Pokračovanie po 5. d4 }} {{Chess diagram | tright | |= 8 |rd| |bd|qd|kd| |nd|rd 7 | |pd|pd| |bd|pd|pd|pd 6 |pd| |nd| | | | | 5 | | | |pd|pl| | | 4 | | | |pl| |bl| | 3 | | |pl|bl| |nl| | 2 |pl|pl| | | | |pl|pl 1 |rl|nl| |ql| |rl|kl| a b c d e f g h | Prijatý kráľovský gambit. Pokračovanie po 3. ... Sc5 }} {{Chess diagram | tright | |= 8 |rd| |bd|qd| |rd|kd| 7 |pd|pd|pd|pd| |pd|pd|pd 6 | | |nd|bd| |nd| | 5 | | | | | | | | 4 | | | | |pl|pd| | 3 | | |nl|pl| |nl| | 2 |pl|pl|pl| |bl| |pl|pl 1 |rl| |bl|ql| |rl|kl| a b c d e f g h | Prijatý kráľovský gambit. Pokračovanie po 3. ... Jf6 }} {{Chess diagram | tright | |= 8 |rd| | | |kd| | |rd 7 |pd|pd| | | |pd|pd|pd 6 | | |nd|pd| | | | 5 | | | | | | | | 4 | | |nd|pl| |bl| | 3 | |pl| | | |bl| | 2 |pl| | | | |kl|pl|pl 1 |rl| | | | | | |rl a b c d e f g h | Prijatý kráľovský gambit. Pokračovanie po 3. ... d5 }} {{Chess diagram | tright | |= 8 |rd| |bd| |kd|rd| | 7 |pd|pd|pd|pd|nd|pd|qd|pd 6 | | | | |nd|rl| | 5 | | | | |pl| | | 4 | | |bl| |nl| | | 3 | | | |pl|ql| | | 2 |pl|pl|pl| | | |pl|pl 1 |rl| | | | | | |kl a b c d e f g h | Pozícia po 16. ťahu v Muziovom gambite }} {{Chess diagram | tright | |= 8 |rd|nd|bd| | |bd|nd|rd 7 |pd|pd|pd|pd| |kd| |pd 6 | | | | | | | | 5 | | | | |qd| | | 4 | | | | | |pd| | 3 | | | | | |ql| | 2 |pl|pl|pl|pl| | |pl|pl 1 |rl|nl|bl| | |rl|kl| a b c d e f g h | Dvojitý Muzio gambit }} {{Chess diagram | tright | |= 8 |rd| |bd|kd| |bd|nd|rd 7 |pd|pd|bl|pd| | | |pd 6 | | |nd| | | |qd| 5 | | | |nl| | | | 4 | | | | | | | | 3 | | | | | | | | 2 |pl|pl|pl| | | |pl|pl 1 | | | | |rl|rl|kl| a b c d e f g h | Shirov - Lapinski mat v 17. ťahu, Dvojitý Muzio gambit }} {{Chess diagram | tright | |= 8 |rd| | | | | |nd|nl 7 |pd| | | | |kd| |pd 6 | | | |ql| | | |bd 5 | | | | | | | | 4 | | | | | | |qd| 3 | | |bl| | |pd| | 2 |pl|pl|pl| | | |pl|pl 1 | | | | |rl| | |kl a b c d e f g h | Marshall - Moreau mat v 29. ťahu, Dvojitý Muzio gambit }} '''Kráľovský gambit''' je šachové [[Otvorenie (šach)|otvorenie]], ktoré patrí medzi [[Otvorená hra|otvorené hry]] a vzniká ťahmi ''1. e4 e5 2. f4'', avšak môže vzniknúť aj z tzv. [[Fromov gambit|Fromovho gambitu]] obrátenými ťahmi ''1. f4 e5 2. e4''. Jeho ECO kód je C30–C39. Kráľovský gambit bol veľmi obľúbený hlavne v minulosti - v [[19. storočie|19. storočí]] bolo prijatie resp. odmietnutie tohoto [[gambit]]u záležitosťou osobnej odvahy a cti každého šachistu. Takýto spôsob nazerania na gambity bol typický pre romantický štýl hry, ktorý bol v 19. storočí rozšírený. Veľmi silno je to cítiť aj v [[Nesmrteľná partia|nesmrteľnej partii]], v ktorej je viacero takýchto obiet v tomto duchu.<ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = sach.7x.cz | titul = Prijatý kráľovský gambit | url = http://sach.7x.cz/unnamed/otvorenia/otvorene-hry/kralovsky-gambit/prijaty-kralovsky-gambit | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = slovenský | url archívu = https://web.archive.org/web/20170423155047/http://sach.7x.cz/unnamed/otvorenia/otvorene-hry/kralovsky-gambit/prijaty-kralovsky-gambit | dátum archivácie = 2017-04-23 }}</ref> Čierny má v zásade dve hlavné možnosti: Prijať [[gambit]] ťahom ''2. exf4'' alebo ho odmietnuť a zahrať niečo iné ako napr. ''2. Jc6'' alebo ''2. d6''. Za najlepšiu možnosť sa ale považuje gambit prijať. Treťou, menej častou avšak pomerne zaujímavou možnosťou je Falkbeerov protigambit ktorý vzniká ťahom ''2. ... d5!?''. Falkbeerov protigambit je ešte stále v šachovej teórii predmetom záujmu a diskusii o jeho [[Správnosť|korektnosti]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = http://www.skdps.com/ | titul = Paul Charles Morphy | url = http://www.skdps.com/practice/wlkovkruzok/Morphy.pdf | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = slovenský }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = sachista.sk | titul = Kráľovský gambit | url = https://www.sachista.sk/index.php?page=archiv-hra&otvotenie=56 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = slovenský | url archívu = https://web.archive.org/web/20190420154638/https://www.sachista.sk/index.php?page=archiv-hra&otvotenie=56 | dátum archivácie = 2019-04-20 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = skmodra.sk | titul = Falkbeerov protigambit | url = http://www.skmodra.sk/index.php?pg=6&opgm=25 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = Modra | jazyk = slovenský }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == História == Kráľovský gambit bol jedným z najpopulárnejších [[Otvorenie (šach)|otvorení]] viac ako 300 [[rok]]ov a hrali ho mnohí z najsilnejších [[hráč]]ov v mnohých z klenotov [[Šach (hra)|šachovej]] [[História|histórie]], vrátane [[Nesmrteľná partia|Nesmrteľnej partie]]. Napriek tomu majú naň hráči veľmi rôzne pohľady.[[François-André Danican Philidor]] (1726–95), najlepší hráč a teoretik svojho [[čas]]u napísal, že Kráľovský gambit by mal skončiť [[Remíza|remízou]] v najlepšej hre na oboch stranách, konštatujúc, že: “gambit, v ktorom je rovnako dobrý [[útok]] aj [[obrana]], nikdy nie je rozhodná hra ani na jednej strane, ani na druhej”.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Philidor | meno = François-André Danican | odkaz na autora = | vydavateľ = Harding Simple Ltd. | titul = Analysis of the Game of Chess (1777) | url = | dátum vydania = 2005 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = anglický | isbn = 1-84382-161-3 |strany= 67 }}</ref> O vyše 150 rokov neskôr, [[Siegbert Tarrasch]] – jeden z najlepších hráčov sveta na konci [[19. storočie|19.]] a [[Začiatok|začiatku]] [[20. storočie|20.]] storočia – vyhlásil toto [[Otvorenie (šach)|otvorenie]] za “rozhodujúcu [[Chyba|chybu]]” a napísal, že “je to takmer [[šialenstvo]] hrať Kráľovský gambit”.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tarrasch | meno = Siegbert | odkaz na autora = | vydavateľ = David McKay | titul = The Game of Chess | url = | dátum vydania = 1938 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = anglický | isbn = 1-84382-161-3 |strany= 309 }}</ref> Podobne [[Robert Fischer|Bobby Fischer]] – budúci [[majster]] sveta – napísal známy [[článok]] "A Bust to the King's Gambit" (Pád kráľovského gambitu), v ktorom sa vyjadril: “podľa môjho [[názor]]u, Kráľovský gambit je na úpadku. Nasilu prehráva” a ako protiútok ponúkol svoju Fischerovu obranu (3. ... d6).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fischer | meno = Bobby | odkaz na autora = FischerBusttext | vydavateľ = American Chess Quarterly | titul = A Bust to the King's Gambit | url = | dátum vydania = 1961 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = anglický | isbn = |strany= 3-9. }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fischer | meno = Bobby | odkaz na autora = FischerBustPDF | vydavateľ = ChessCafe.com | titul = A Bust to the King's Gambit | url = http://www.chesscafe.com/text/bust.pdf | dátum vydania = 1961 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = anglický | isbn = |strany= }}</ref> [[Graham Burgess]] vo svojej [[Kniha|knihe]] “Mamutia kniha šachu” poznamenal nesúlad medzi Kráľovským gambitom a kumulatívnou teóriou [[Wilhelm Steinitz|Wilhelma Steinitza]]. [[Wilhelm Steinitz|Steinitz]] argumentoval, že útok je oprávnený len vtedy, keď má hráč výhodu. A táto výhoda je dosiahnuteľná jedine keď [[oponent]] spraví chybu. Keďže 1. ... e5 nevyzerá ako chyba, biely by nemal spúšťať útok.<ref name="r2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Burgess | meno = Graham | odkaz na autora = Graham Burgess | vydavateľ = Running Press | titul = The Mammoth Book of Chess | url = http://www.chesscafe.com/text/bust.pdf | dátum vydania = 2010 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = anglický | isbn = |strany= }}</ref> Avšak pri žiadnom z týchto prehlásení nebolo [[Dôkaz|dokázané]], že by boli skutočným vyvrátením Kráľovského gambitu. V roku [[2012]] si [[Chessbase]] v spolupráci s [[Vasik Rajlich|Vasikom Rajlichom]] – vynálezcom „[[Rybka (šachový program)|Rybky]]“ – spravili prvoaprílový [[žart]]: Tvrdili, že s 99.99999999 [[Percento|%]] istotou dokázali, že Kráľovský gambit je najlepšou remízou pre bieleho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = Rajlich | vydavateľ = Running Press | titul = Rajlich: Busting the King's Gambit, this time for sure | url = http://chessbase.com/newsdetail.asp?newsid=8047 | dátum vydania = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = anglický | isbn = |strany= }}</ref><ref name="r3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = | titul = The ChessBase April Fools revisited | url = http://en.chessbase.com/post/the-chebase-april-fools-revisited | dátum vydania = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = anglický | isbn = |strany= }}</ref> V neskoršom stanovisku, kde sa priznali k žartu, Rajlich [[odhad]]oval, že „od [[Riešenie|riešenia]] niečoho ako je Kráľovský gambit sme stále vzdialení približne dobrých <math>10^{25}</math> rokov. Ak sa [[sila]] [[proces]]u zdvojnásobí každých 18 [[Mesiac (časová jednotka)|mesiacov]] počas nasledujúceho storočia, budeme mať na jeho vyriešenie [[Prostriedok|prostriedky]] okolo roku [[2120]], [[plus]]-[[mínus]] niekoľko [[Desaťročie|desaťročí]].“<ref name="r3" /> Kráľovský gambit je v [[Moderna|modernej]] hre [[Veľmajster (šach)|veľmajstrov]] zriedkavý, na najvyššej úrovni dokonca ešte zriedkavejší.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Chessbase | titul = Medias R4: Carlsen plays the King's Gambit in the King's Tournament! | url = http://en.chessbase.com/post/medias-r4-carlsen-plays-the-king-s-gambit-in-the-king-s-tournament- | dátum vydania = 2016 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = anglický | isbn = | strany = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180903115057/https://en.chessbase.com/post/medias-r4-carlsen-plays-the-king-s-gambit-in-the-king-s-tournament- | dátum archivácie = 2018-09-03 }}</ref> Hŕstka veľmajstrov pokračuje v jeho použití, vrátane [[Joseph Gallagher|Josepha Gallaghera]], [[Hikaru Nakamura|Hikara Nakamury]],[[Nigel Short|Nigela Shorta]] a [[Alexei Fedorov|Alxeja Fedorova]]. Bol takisto súčasťou arzenálu [[David Bronstein|Davida Bronsteina]], ktorý tomuto otvoreniu takmer sám opäť vrátil [[rešpekt]] v modernej hre. [[Boris Vasilievič Spasskij]] s ním porazil silných hráčov, vrátane Bobbyho Fischera<ref>[http://www.chessgames.com/perl/chessgame?gid=1080046 Spassky vs. Fischer, Mar del Plata 1969]</ref>, [[Zuzana Polgárová|Zuzanu Polgarovu]]<ref>[http://www.chessgames.com/perl/chessgame?gid=1078466 Spassky vs Polgar, Plaza 1988]</ref> a slávnu skvostnú partiu proti samotnému Bronsteinovi <ref>[http://www.chessgames.com/perl/chessgame?gid=1034110 Spassky vs. Bronstein, USSR Championship 1960]</ref>. Gallagherova kniha „Víťazenie s Kráľovským gambitom“ sa stala veľmi populárnou na klubovej [[Úroveň|úrovni]]. Naznačuje tak, že pre [[amatér]]ov je Kráľovský gambit príťažlivý.<ref name="r2" /> == Prijatý kráľovský gambit == Ak sa čierny rozhodne prijať gambit, hra obyčajne pokračuje ťahmi: ''2. ... exf4 3. Jf3'' (prirodzené pokračovanie) ''Sb4 4. c3 Se7 5. d3'' (menej ostré ako ''5. d4'') ''Sh4+!'' (po ''6. Jxh4'' by prišlo ''6. ... Dxh4+ 7. Kd2 Df2+ 8. De2 Dc5 9. Kd1 Je7 10. Sxf4 d6'' a čierny má po niekoľkých hrozbách aktívne stojacu [[Dáma (šach)|dámu]] ) ''6. Kd2 d5!'' (aktívny postup, čierny nestráca čas) ''7. exd5 Se7 8. Kc2 Jf6 9. c4 c6 10. Sxf4 cxd5 11. Jc3 0-0'' a hra je po prvoplánových snahách čierneho nachytať bieleho so svojim čiernopoľným [[Strelec (šach)|strelcom]] vyrovnaná. Vzniká pozícia na obrázku č. 1. Dobré pokračovanie v tomto variante je aj, ak biely zvolí v piatom ťahu ostrejšie ''5. d4 Sh4+ 6. Kd2 Se7 7. Kc2 d5 8. exd5 Dxd5 9. Sd3 Sb6 10. c4 Dc6 11. Jc3'' s mierne lepšou pozíciou pre bieleho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = sachycejle.mypage.cz | titul = Královský gambit | url = http://www.sachycejle.mypage.cz/temata/partie-analyzy/kralovsky-gambit | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = český | url archívu = https://web.archive.org/web/20190420154646/https://sachycejle.mypage.cz/temata/partie-analyzy/kralovsky-gambit | dátum archivácie = 2019-04-20 }}</ref> === Pokračovanie po 3. ... Sc5 === Čierny môže po prvých ťahoch ''1. f4 e5 2. e4 exf4 3. Jf3'' zvoliť namiesto predchádzajúceho ''3. ... Sb4'' menej provokatívne pokračovanie a to 3. ... Sc5. Hra pokračuje ťahmi: ''4. d4 Sb4+ 5. c3 Sb6'' (s úmyslom vyprovokovať postup pešiakov) ''6. Sc4 Jc6 7. 0-0 a6 8. e5! Se7 9. Sxf4 d5 10. Sb3'' v tejto pozícií nie je pre bieleho branie [[Pešiak (šach)|pešiakom]] zaujímavé, pretože by si rozbil svoju silnú pešiakovú štruktúru. Biely stoji o niečo lepšie ako čierny. Biely má v tejto pozícií obzvlášť silnú pešiakovú štruktúru na poliach b2-c3-d4-e5.<ref name="r4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = chess.cz | titul = Královský gambit | url = http://www.chess.cz/www/mladez/metodika/zakladni-sachovy-vycvik/39_lekce.html | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = český }}</ref> === Pokračovanie po 3. ... Jf6 === Zrejme lepším pokračovaním ako ''3. ... Sc5'' , kde sa čierny snaží manévrovaním strelcom dosiahnuť výhodu, avšak v podstate len zanedbáva vývin figúr je pokračovanie ťahom ''3. ... Jf6''. Biely pokračuje prirodzeným ťahom: 4. Jc3 Jc6 5. d3 Sd6 6. Se2 0-0 7. 0-0 . Vzniká vyrovnaná pozícia na obrázku č. 4. Obe strany majú vyhliadky na výhru. Iné pokračovanie vzniká ak v 4. ťahu biely volí namiesto pokojného a prirodzeného ''4. Jc3'' aktívny ťah ''4. e5'' toto pokračovanie je pružné, svieže a plne aktívne. Čierny odpovedá ''4. ... De7 5. d4 d6 6. Sxf4 dxe5 7. dxe5 Jc6 8. Jc3 Sg4 9. De2 Jh5!'' (aktívny postup) ''10. Sd2 Sxf3 11. Dxf3 Dxe5+ 12. Se2 Jf6'' a pozícia sa stala po ostrom priebehu prehľadnou. Biely však lepšie urobí, ak nebude postupovať v 5. ťahu d pešiakom, lepší je teraz prirodzený vývin [[Jazdec (šach)|jazdca]] na pole c3 ťahom 5. Jc3. Vzniká pokračovanie: ''5. ... Jc6 6. d4'' až teraz prichádza postup d pešiakom, hra pokračuje: ''6. ... d6 7. Sxf4 a6 8. De2 dxe5 9. dxe5 Jh5 10. Sg5!'' Túto možnosť biely v predchádzajúcom variante nemal, preto je o niečo lepší. ''10. ... Db4 0-0-0 Jf4 11. Dc4'' a čierny najlepšie urobí ak vymení dámy, čím sa zbaví svojej blúdiacej dámy a zjednoduší pozíciu. Vzniká pozícia, v ktorej majú obe strany možnosti na výhru.<ref name="r1" /><ref name="r4" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = chessweb.webnode.cz | titul = Královský gambit | url = http://chessweb.webnode.cz/sach-kralovsky-gambit/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = slovenský }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = www.c7c5.com | titul = Královský gambit | url = http://www.c7c5.com/?pgid=news-comments&newsid=1550 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = slovenský }}</ref> === Pokračovanie po 3. ... d5 === Čierny môže skúsiť aj priame ''3. ... d5''. Zrejme najlepšou odpoveďou bieleho bude ak pešiaka vezme a pokračuje: ''4. exd5 Dxd5 5. d4 Sb4+ 6. c3 Sb6 7. Sb3 De6+ 8. Dd2'' (za zváženie určite stojí aj 8. Kf2) ''Dxe2+ 9. Sxe2 Jf6 10. Jbd2 Jd5 11. Jc4 Jc6 12. Jxd6+ cxd6 13. Kf2 Sg4 14. c4 Jb6 15. Sxf4''. Až teraz prichádza branie gambitového pešiaka. Čierny môže pokračovať v zjednodušovaní pozície braním jazdca na poli f3: 15. ... Sxf3 16. Sxf3 Jxc4 17. b3 a hra je vyrovnaná. Vzniká prehľadná pozícia, ktorá je približne pre obe strany vyrovnaná. Čierny ma síce o pešiaka viac no má dvojicu jazdcov proti bieleho dvojici strelcov, ktorý budú na voľnej [[Šachovnica|šachovnici]] aktívnejší ako jazdci, preto má biely lepšie možnosti ako zdramatizovať hru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = chess-opening.blog.cz | titul = Královský gambit | url = http://chess-opening.blog.cz/1311/kralovsky-gambit | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = český }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = sach.sk | titul = Královský gambit | url = http://sach.sk/files/subory/1346769404PSM015_A4-SK.pdf | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = slovenský }}</ref> Biely nemusí v predchádzajúcom variante v 5. ťahu zobrať čierneho pešiaka na poli d5 ale môže skúsiť postup ''4. e5'' s úmyslom brániť čiernemu v prirodzenom vývine jazdca na pole f6. Hra pokračuje: ''4. ... Se7 5. Sb5+ c6 6. Se2 Sh4+ 7. Kf1 d4 8. d3 Se6 9. Sxf4 Je7!?'' (pozoruhodný a plne korektný postup) ''10. Jxh4 Jd5 11. Dd2 Jxf4 12. Dxf4 g5 13. Df6 Dxf6+ 14. exf6 gxh4 14. Jd2 Jd7 15. Je4'' s vyrovnanou hrou. Čierny môže teraz pokračovať veľkou [[Rošáda (šach)|rošádou]]. Hra je vyrovnaná aj napriek tomu, že čierny ma slabého dvojpešiaka na h stĺpci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = sach.sk | titul = Královský gambit | url = http://www.celysvet.cz/sachy/sachy-eco?id=C36 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = český }}</ref> === Pokračovanie po 3. ... b6 === Menej známe pokračovanie vzniká ak čierny v treťom ťahu pokračuje netypicky ťahom ''3. ... b6'' s úmyslom v budúcnosti fianchetovať svojho bielopoľného [[Strelec (šach)|strelca]]. Biely odpovedá: ''4. d3 Df6 5. Dd2 Sd6 6. e5 De6 7. d4 f6 8. Dxf4 fxe5 9. dxe5 Jc6 10. Sc4 Sxe5 11. Jxe5 Dxe5 12. Kd1'' Biely môže v 4. ťahu pokračovať aj ťahom ''4. d4 Jf6 5. Sc4 Sb7'' (tu je vidieť zmysel tohto variantu) ''6. e5 Je4 7. Sxf4 d5! 8. Se2 Sb4+ 9. c3 Se7''.<ref name="r5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = thechesswebsite.com | titul = The King's Gambit | url = http://www.thechesswebsite.com/kings-gambit/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = chessgames.com | titul = King's Gambit | url = http://www.chessgames.com/perl/chessopening?eco=c33 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> === Pokračovanie po 3. ... g5 === Známe a pomerne časté pokračovanie vzniká ak čierny zahrá ''3. ... g5''. Biely pokračuje: ''4. h4 g4 5. Je5 f5 6. Sc4 Jh6 7. Jc3 Se7 8. d3 Sxh4+ 9. Ke2 d6 10. Sxf4 dxe5 11. Sxh6 Jc6'' s neprehľadnou hrou. Iné pokračovanie vzniká po ťahoch: 4. h4 f6?! 5. Jxg5 fxg5 6. Dh5+ Ke7 7. Dxg5+ Jf6 8. e5 Kf7 9. Dxf4 Jc6 10. Se2 d6 11. exf6 Dxf6 12. Sh5+ Ke7 13. Dxf6+ Kxf6 a biely ma miernu výhodu. Čierny môže zvoliť v 4. ťahu pokračovanie ''4. ... d5 5. Jxg5 h6 6. Jh3 Se7 7. De2 Sxh3 8. Vxh3 Jc6 9. exd5 Dxd5'' Miernejšie pokračovanie vzniká ak biely zahrá ''4. h3 Jf6 5. Jc3 Jh5 6. Je2 d5 7. exd5 Dxe5 8. Jc3 Dd8 9. De2+''<ref name="r1" /><ref name="r5" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = youtube.com | titul = Chess Openings- The King's Gambit | url = https://www.youtube.com/watch?v=n5ImJ2row6E | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = 365chess.com | titul = King's Gambit | url = http://www.365chess.com/opening.php?m=4&n=91&ms=e4.e5.f4&ns=3.5.91 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> === Muzio gambit === Muzio gambit alebo Muziov gambit je riskantné pokračovanie v prijatom kráľovskom gambite, ktoré vzniká ťahmi: ''1.e4 e5 2.f4 exf4 3.Jf3 g5 4.Sc4 g4 5.0-0'' čierny najlepšie urobí ak ponúkanú obeť prijme, vlastne nemá inú možnosť ako prijať obetovaného jazdca. Toto pokračovanie je pre bieleho nekorektné, pretože obeta ktorú ponúka je príliš veľká a nezíska za ňu dostatočnú iniciatívu. V minulosti nebola teória dostatočne preskúmaná a tak sa toto pokračovanie tešilo veľkému záujmu, v súčasnosti sú však známe presné obranné ťahy, ktoré minimalizujú bieleho výhodu. Čierny pokračuje: ''5. ... gxf3 6. Dxf3 Df6 7. d3 Jc6 8. Sxf4 Sc5+ 9. Kh1 Jd4 10. e5!? Dg6 11. Df2 Je6 12. Se3 Sxe3 13. Dxe3 Je7 14. Jc3 Vf8 15. Vf6 Dg7 16. Je4'' s útočnými manévrami na bieleho strane. Hoci čierny má miernu materiálnu prevahu, biely ma silnú iniciatívu a dobrú útočnú pozíciu. Avšak ak sa čierny v tejto pozícii ubráni, mal by udržal pozíciu a zvíťaziť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = www.chess.com | titul = muzio-gambit | url = https://www.chess.com/chessopedia/view/muzio-gambit | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170224010742/https://www.chess.com/chessopedia/view/muzio-gambit | dátum archivácie = 2017-02-24 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = youtube.com | titul = Kings Gambit: Muzio Gambit Variation | url = https://www.youtube.com/watch?v=pijn84KmtXg | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = 365chess.com | titul = C37: King's Gambit Accepted, double Muzio gambit | url = http://www.365chess.com/eco/C37_King's_Gambit_Accepted_double_Muzio_gambit | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> === Dvojitý Muzio gambit === Dvojitý Muzio gambit vzniká po ťahoch ''1.e4 e5 2.f4 exf4 3.Jf3 g5 4.Sc4 g4 5.0-0 gxf3 6. Df3 Df6 7. e5 Dxe5 8. Sxf7+'' a ide o vysoko nekorektnú a ostrú obetu. Napriek tomu, že ide o nekorektné pokračovanie, pretože biely obetoval už dve svoje [[Hodnota kameňov|ľahké figúry]] (odtiaľ názov dvojitý) sa toto pokračovanie istú dobu vyskytovalo aj na najvyššej úrovni. Je tomu tak preto, lebo biely ma niekoľko okamžitých ostrých útočných možností.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Millican | meno = Peter | odkaz na autora = | vydavateľ = www.millican.org | titul = The Double Muzio | url = http://www.millican.org/chess/muzio.pdf | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20211108045329/http://www.millican.org/chess/muzio.pdf | dátum archivácie = 2021-11-08 }}</ref> Toto pokračovanie zvolil aj veľmajster Alexey Shirov proti Lapinskiemu v roku 1990 pričom zvíťazil. Priebeh partie bol nasledujúci: *'''Shirov - Lapinski''' * Daugavpils 1990 * Dvojitý Muzio gambit, C37 * ''1. e4 e5'' * ''2. f4 exf4'' * ''3. Jf3 g5'' * ''4. Sc4 g4'' * ''5. 0-0 gxf3'' * ''6. Dxf3 Df6'' * ''7. e5 Dxe5'' * ''8. Sxf7 Kxf7'' * ''9. d4 Dxd4'' * ''10. Se3 Df6'' * ''11. Sxf4 Ke8'' * ''12. Jc3 Jc6'' * ''13. Jd5 Dg6'' * ''14. Vae1+ Se7'' * ''15. Sd6 Kd8'' * ''16. Df8+ Sxf8'' * ''17. Sxc7#''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = www.chessgames.com | titul = Alexey Shirov vs J Lapinski | url = http://www.chessgames.com/perl/chessgame?gid=1074916 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = youtube.com | titul = Brilliant Chess Miniatures: Alexey Shirov vs J Lapinski | url = https://www.youtube.com/watch?v=4QxOooBKhaU | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = youtube.com | titul = Chess Online - Alexey Shirov vs J Lapinski | url = https://www.youtube.com/watch?v=sVfXZPhlMlI | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = redhotpawn.com | titul = KGA double Muzio gambit | url = http://www.redhotpawn.com/chess/grandmaster-games/viewmastergame.php?pgnid=158546&subject=Alexei_Shirov_vs_J._Lapinski | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20190420154642/https://www.redhotpawn.com/chess/grandmaster-games/viewmastergame.php?pgnid=158546&subject=Alexei_Shirov_vs_J._Lapinski | dátum archivácie = 2019-04-20 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = chess-db.com | titul = Alexei Shirov vs. J Lapinski | url = http://chess-db.com/public/game.jsp?id=2209390.Lapinski,%20J.95982592.17600 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = chessworld.net | titul = Alexey Shirov vs. J Lapinski : Daugavpils - 1990 | url = http://www.chessworld.net/chessclubs/ltpgnviewer32/ltpgnboard.asp?GameID=4624176 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = gamesofchess.com | titul = BEST CHESS ATTACKS (10) ALEXEY SHIROV VS J LAPINSKI 1-0 | url = http://gamesofchess.com/10388/best-chess-attacks-10-alexey-shirov-vs-j-lapinski-1-0/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = chesstempo.com | titul = Shirov, Alexei (2500) vs Lapinski, J | url = http://chesstempo.com/gamedb/game/2029194 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Čierny môže skúsiť v ôsmom ťahu odmietnuť brať bieleho [[Strelec (šach)|strelca]], tak hral Frank James Marshall v partii proti Colonelovi Moreau v roku 1903: *'''Marshall - Moreau''' * Monte Carlo 1903 * Dvojitý Muzio gambit, C37 * ''1. e4 e5''' * ''2. f4 exf4'' * ''3. Jf3 g5'' * ''4. Sc4 g4'' * ''5. 0-0 gxf3'' * ''6. Dxf3 Df6'' * ''7. e5 Dxe5'' * ''8. Sxf7 Kd8'' * ''9. d4 Dxd4'' * ''10. Kh1 Sh6'' * ''11. Sd2 Dg7'' * ''12. Sb3 Jc6'' * ''13. Sc3 Je5'' * ''14. Dd5 d6'' * ''15. Vd1 Sd7'' * ''16. Sa4 Sc6'' * ''17. Sxc6 bxc6'' * ''18. Dxe5 Dg4'' * ''19. Ja3 Kd7'' * ''20. Jc4 f3'' * ''21. Vxd6 cxd6'' * ''22. Dxd6 Kc8'' * ''23. Dxc6 Kd8'' * ''24. Vd1+ Ke7'' * ''25. Dd6+ Ke8'' * ''26. Ve1+ Kf7'' * ''27. Je5+ Ke8'' * ''28. Jg6+ Kf7'' * ''29. Jxh8#''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = chessgames.com | titul = Frank James Marshall vs Colonel Moreau | url = http://www.chessgames.com/perl/chessgame?gid=1075951 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = www.chess.com | titul = Keeping up with Frank Marshall | url = https://www.chess.com/article/view/keeping-up-with-frank-marshall | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = youtube.com | titul = Part 2 of 5: Frank Marshall Top Chess Sacrifices: 1902-1906 - U.S. Chess Champion from 1909 to 1936 | url = https://www.youtube.com/watch?v=kTNqWwVqkNs | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> === Strelcov gambit === Vzniká po ťahoch 1. e4 e5 2. f4 exf4 3. Sc4 Jf6 4. Jc3 c6 5. Sb3 d5 6. exd5 cxd5 7. d4 Sb4 8. Jf3 0–0 9. 0–0 Sxc3. == Odmietnutý kráľovský gambit == {{Chess diagram | tright | |= 8 |rd|nd|bd| |kd| |nd|rd 7 |pd|pd|pd|pd| |pd|pd|pd 6 | | | | | | | | 5 | | |bd| |pl| | | 4 | | | | | | | | 3 | | | | | | |pl| 2 |pl|pl|pl|pl|ql| | |pl 1 |rl|nl|bl| |kl|bl|nl|qd a b c d e f g h | Pozícia v odmietnutom kráľovskom gambite vo variante s ťahom 2. ... Sc5 po bieleho chybnom ťahu 3. fxe5? }} Vzniká v prípade keď čierny neprijíma bieleho [[Pešiak (šach)|pešiaka]] na f stĺpci ale hrá v 2. ťahu čokoľvek iné okrem ''2. ... exf4'' Jedno z dobrých pokračovaní je tzv. variant po ''2. ... Sc5'' Biely pokračuje: ''3. Jf3 d6 4. Jc3 Sg4 5. h3 Sxf3 6. Dxf3 exf4 7. Dg4 Jc6 8. Jd5 Je5 9. Dxf4'' s vyrovnanou hrou. Iná situácia vzniká ak biely volí v 3. ťahu pokračovanie ''3. Jc3 exf4 4. Jf3 d6 5. d4 Sb6 6. Sb5+ Jd7 7. Dd2 g5''. Po ''3. fxe5?'' príde ''3. ... Dh4+! 4. g3 Dxe4+ 5. De2 Dxh1'' a biely ma o [[Veža (šach)|veža]] menej v prakticky prehranej pozícii.<ref name="r6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Alster | meno = Ladislav | odkaz na autora = | vydavateľ = | titul = Šachy hra kráľovská | url = | dátum vydania = 1987 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = český }}</ref> === Variant po 2. ... Jc6 === Biely pokračuje ''3. Jf3 d6 4. Jc3 Jd4 5. Se2 Jxe2 6. Dxe2 exf4 7. d4 c6 8. Sxf4 Je7 9. h4 b5 10. 0-0 b4'' s aktívnou hrou. Teraz biely urobí lepšie ak sa vráti so svojim [[Jazdec (šach)|jazdcom]] na pole b1. Jedno z ďalších možných pokračovaní vzniká po ťahoch: ''1. e4 e5 2. f4 Jc6 3. Jf3 d6 4. c3 exf4 5. d4 Df6 6. Sc4 Sg4 7. Db3 Sd7 8. Sd5 0-0-0 9. Sxf7 Jge7 10. 0-0'' s vyrovnanou hrou.<ref name="r7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = sach.7x.cz | titul = Odmietnutý kráľovský gambit | url = http://sach.7x.cz/unnamed/otvorenia/otvorene-hry/kralovsky-gambit/odmietnuty-kralovsky-gambit | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = slovenský | url archívu = https://web.archive.org/web/20190420154644/https://sach.7x.cz/unnamed/otvorenia/otvorene-hry/kralovsky-gambit/odmietnuty-kralovsky-gambit | dátum archivácie = 2019-04-20 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = sach.7x.cz | titul = Kráľovský gambit | url = http://documents.tips/documents/kralovsky-gambit.html | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = slovenský }}</ref> Biely môže odpovedať aj ťahom 3. Se2 a hra pokračuje: ''3. ... exf4 4. d4 Dh4+ 5. Kf1 d6 6. Jc3 Jf6 7. Jf3 Dh6 8. Jb5 Kd8 9. Dd3 a6 10. Jc3 Sd7 11. Dd2 g5 12. h4'' a čierny môže skúsiť postup g pešiakom.<ref name="r7" /> === Variant po 2. ... d6 === Čierny môže hrať aj pokojné ''2. ... d6''. Biely obyčajne odpovedá ťahom ''3. d3 c6 4. Jf3 Jd7 5. Se2 exf4 6. 0-0 Df6 7. Je1 Dd4+ 8. Kh1 Je7 9. Vxf4 Jf6 10. c3 De5 11. Vf1'' s vyrovnanou hrou.<ref name="r6" /> Biely môže pokračovať aj ťahom ''3. Jc3 exf4 4. Jf3 g5 5. Jd4 g4 6. Jd5 f3 7. Kf2 Sg7 8. Jb3 c6 9. Je3 Dh4+ 10. g3 De7'' a čierny ma mierne lepšiu hru.<ref name="r5" /> === Variant po 2. ... Jf6 === Variant po ''2. ... Jf6'' je menej častý pre svoj náročnejší charakter, čierny manévruje svojim [[Jazdec (šach)|jazdcom]], pričom hra obyčajne prejde do prehľadnej pozície. Čierny by mal pri použití tohoto pokračovania poznať teóriu. Hra obyčajne pokračuje ťahmi ''3. fxe5 Jxe4 4. Jf3 Jg5 5. d4 Jxf3 6. Dxf3 Dh4+ 7. Df2 Dxf2+ 8. Kxf2 d6 9. Sf4 Sf5 10. Sc4 Jc6'' s vyrovnanou hrou.<ref name="r6" /> == Falkbeerov protigambit == {{Chess diagram | tright | |= 8 | | | |rd|kd|bd| |rd 7 |pd|pd|pd| | |pd|pd| 6 | |nd| | | |nd| | 5 | | | |pl| |bd| |pd 4 | | | |pl|pd|pl| | 3 |pl|bl|nl| | | |pl|pl 2 | |pl|pl| | | | | 1 |rl| |bl| |kl| |nl|rl a b c d e f g h | Falkbeerov protigambit. Variant po 3. exd5 }} Vzniká ťahmi ''1. e4 e5 2. f4 d5''. Ide o zaujímavý [[Gambit|protigambit]] ktorý sa v minulosti vyskytoval aj na najvyššej úrovni zaviedol ho [[Ernst Falkbeer]]. Najčastejšie pokračovanie vzniká ťahmi ''3. exd5 e4 4. Jc3 Dh4+ 5. g3 De7 6. Dh5 Jf6 7. Dd2 Sf5 8. h3 h5 9. Dc4 Dc5 10. d4 Dxc4 11. Sxc4 Jbd7 12. Sb3 Jb6 13. a3'' s vyrovnanou hrou na oboch stranách aj keď biely má problém zapojiť do hry svojho jazdca na poli g1. Čierny môže zvážiť pokračovanie ''13. ... Vd8''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = thechesswebsite.com | titul = Falkbeer Counter-Gambit | url = http://www.thechesswebsite.com/falkbeer-counter-gambit/ | dátum vydania = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Ďalšie pokračovanie vzniká ťahmi ''3. exd5 e4 4. De2 Je7 5. Dxe4 Sf5 6. Da4+ c6 7. dxc6 Jexc6 8. Je2 Jd7 9. d4 De7 10. Ja3 Jb6 11. Db5 De4 12. Kf2 Sxa3 13. bxa3 0-0-0 14. c3'' s vyrovnanou hrou aj keď bielemu vznikol dvojpešiak na a stĺpci. Biely môže skúsiť vo 4. ťahu aj ''4. g3 Jf6 5. d3 Sf5 6. De2 Sc5 7. dxe4 0-0 8. e5 Jxd5 9. Sh3 Dc8 10. Dh5 Sd7 11. a3 Jc6 12. Sxd7 Dxd7'' a biely zaostáva vo vývine. Falkbeerov protigambit má aj niekoľko možností ako hru zjednodušiť napríklad ťahmi ''1. e4 e5 2. f4 d5 3. exd5 Dxe5 4. De2 Sd6 5. fxe5 Dxe5 6. Dxe5+ Sxe5 7. Jf3 Sf4 8. Sc4 Jc6 9. 0-0 f6 10. Jc3 Jge7'' s prehľadnou pozíciou. Nevhodné pokračovanie vzniká ťahom ''3. fxe5? Dh4+ 4. g3 Dxe4+ 5. De2 Dxh1 6. Dg2 Dxg2 7. Sxg2'' a biely ma o [[Veža (šach)|vežu]] menej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = youtube.com | titul = Chess Openings- Falkbeer Countergambit | url = https://www.youtube.com/watch?v=_zW3DLLlXQs | dátum vydania = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} * {{Preklad|en|King's Gambit|753998795}} == Literatúra == * Simon Williams: ''King's Gambit.'' Bd. 1, ISBN 978-3-86681-427-1, Chess Base DVD == Pozri aj == * [[Otvorená hra]] * [[Španielska hra]] * [[Gunderamova obrana]] * [[Lotyšský gambit]] * [[Nesmrteľná partia]] == Externé odkazy == * [http://eric.blineau.free.fr/Ouvertures/le_gambit_du_roi.htm Teória Kráľovského gambitu] {{fra icon}} * [http://studimonetari.org/edg/re.html Kráľovský gambit] {{eng icon}} {{Portál|Šach}} [[Kategória:Otvorené hry]] flq08ttmla64tqxwsau3sinh0js6zzo Attalos I. 0 588414 8210782 8173416 2026-05-08T16:04:37Z ~2026-27065-36 293875 8210782 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Attalos I. |titul = kráľ [[Pergamon|Pergamonu]] |obrázok = AtaloPergamo.jpg |panovanie = [[241 pred Kr.]] – [[197 pred Kr.]] |korunovácia = |pôvodné meno = |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[269 pred Kr.]] |miesto narodenia = |dátum úmrtia = [[197 pred Kr.]] |miesto úmrtia = [[Pergamon]] |miesto pochovania = |predchodca = [[Eumenes I.]] |regent = |nástupca = [[Eumenes II.]] |manžel = |manželka = Apollónis |potomstvo = |dynastia = |otec = [[Attalos (Pergamon)|Attalos]] |matka = Antiochis }} '''Attalos''' ({{vjz|grc|Ἄτταλος}}), iným menom ''Sótér'' ({{vjz|grc|Σωτήρ}}, „Spasiteľ“) (* [[269 pred Kr.]]{{--}}† [[197 pred Kr.]]) bol vládca a neskôr kráľ [[Pergamon|Pergamonu]] v rokoch [[241 pred Kr.|241]]{{--}}197 pred Kr. Attalos bol synom [[Attalos (Pergamon)|Attala]] a jeho manželky Antiochis a synovcom i adoptívnym synom [[Eumenes I.|Eumena I.]], prvého vládcu Pergamonu.<ref name="Archeláos">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=54-55}}</ref> Attalos dosiahol dôležité víťazstvo proti [[Kelti|Galom]], keltským kmeňom z [[Trácia (historické územie)|Trácie]], ktoré po viac ako jednu generáciu terorizovali väčšinu územia [[Malá Ázia|Malej Ázie]].<ref name="Geographica, 13,4,2.">[[Strabón]], ''Geographica'' 13,4,2.</ref> Toto víťazstvo oslávili triumfálnym pomníkom so sochami umierajúcich a usmrcujúcich sa Galov v pergamonskej [[Aténa (mytológia)|Aténinej]] svätyni.<ref name="Kelti, str. 52">{{Citácia knihy|autor=Gerhard Herm|titul=Kelti|id= 65-032-85|miesto=Bratislava|vydavateľ=Obzor|rok=1985|strany=52}}</ref> Attalos potom získal meno „Sótér“ a pravdepodobne aj titul „kráľ“. Aj neskôr sa prejavil ako odvážny a schopný stratég, keď zaútočil na [[Antiochos I. Sóter|Antiocha I.]] a ovládol veľkú časť [[Seleukovská ríša|seleukovskej]] Malej Ázie.<ref name="Kronika ľudstva, 153">{{Citácia knihy|titul=Kronika ľudstva|isbn= 80-7153-090-5|miesto=Bratislava|vydavateľ=Fortuna print|rok=1995|strany=153}}</ref> Ako lojálny spojenec [[Staroveký Rím|Ríma]] zohral významnú úlohu v prvej a druhej macedónskej vojne, vedenej proti [[Filip V. (Macedónia)|Filipovi V. Macedónskemu]].<ref name="Geographica, 13,4,1-2."/> V [[Egejské more|Egejskom mori]] viedol početné námorné operácie, ktoré marili macedónske záujmy, v týchto bojoch získal pre Pergamon bohatú vojnovú korisť a dŕžavu gréckych ostrovov [[Ejina (ostrov)|Aiginy]] počas prvej a [[Andros (Grécko)|Androsu]] počas druhej vojny (Attalos v bojoch dvakrát tesne unikol Filipovmu zajatiu).<ref name="Polybios, 11,7.">[[Polybios]], ''Historia'', 11,7.</ref> Attalos ako ochranca gréckych miest v Anatólii zastával vedúcu pozíciu v boji [[Gréci|Grékov]] proti [[Barbar|barbarom]]. Za jeho vlády získal Pergamon veľký vplyv na gréckom východe. Zomrel v roku 197 pred Kr., krátko pred koncom druhej vojny, vo veku 72 rokov, pravdepodobne na následky mŕtvice, ktorú utrpel pred niekoľkými mesiacmi na zasadnutí [[Boiótia|boiótskej]] vojnovej rady. Jeho manželkou bola [[Apollónis z Kyzikosu|Apollónis]] z Kyzikosu, s ktorou mal štyroch synov. Jeho následníkom bol najstarší syn Eumenes II.<ref name="Geographica, 13,4,1-2.">[[Strabón]], ''Geographica'' 13,4,1-2.</ref> == Attalova mladosť == Údaje o jeho rannom živote sú strohé. Narodil sa a vyrastal v rodine vládcov Pergamonu. Jeho otec [[Attalos (Pergamon)|Attalos]] bol mladší z dvojice bratov Filetaira, prvého vládcu Pergamonu a preslávil sa ako [[Olympijské hry (starovek)|olympijský]] víťaz v [[tethrippon|tethrippe]], poctený pamätníkom v Pergamone.<ref name="IvP I 10">[[Inscriptiones Graecae]], ''IvP I 10'' [http://epigraphy.packhum.org/text/301601?&bookid=745&location=1683]</ref><ref name="IvP I 11">[[Inscriptiones Graecae]], ''IvP I 11'' [http://epigraphy.packhum.org/text/301602?bookid=745&location=1683]</ref><ref name="Sport in the ancient world from A to Z, 20">{{Citácia knihy | autor = [[Mark Golden]] | titul = Sport in the ancient world from A to Z | isbn = 0-203-49732-5 | miesto = London | vydavateľ = Taylor & Francis | rok = 2004| strany = 20}}</ref> Zomrel okolo roku [[241 pred Kr.]], keď bol Attalos ešte malým dieťaťom. Jeho matka Antiochis bola dcérou [[Achaios (syn Seleuka I.)|Achaia]] z kráľovského rodu Seleukovcov (bola vnučkou [[Seleukos I. Nikator|Seleuka I.]]) Sobáš jeho rodičov mal posilniť vzťahy medzi oboma krajinami. Keďže Filetairos ostal bezdetný (bol eunuch), vládu v krajine odovzdal Eumenovi, synovi ich rovnomenného brata. Po dvadsaťdvaročnej vláde Eumena sa vládcom Pergamonu stal Attalos.<ref name="Pausanias, str. 36">{{Citácia knihy|autor=[[Pausanias (geograf)|Pausanias]]|titul=Pausaniás, cesta po Řecku I.|id= 25-039-73|miesto=Praha|vydavateľ=nakladatelství Svoboda|rok=1973|strany=36}}</ref><ref name="Geographica, 13,4,1-2."/> == Vojna s Galmi == Filetairos zomrel pätnásť rokov pred príchodom Galov do Malej Ázie. Svojmu synovcovi a nástupcovi Eumenovi zanechal solídnu základňu, ktorá mu dovolila podniknúť smelšie kroky v oblasti veľkej politiky. V bitke pri [[Sardy|Sardách]] porazil Seleukovho nástupcu Antiocha, čím sa stal najmocnejším mužom v Malej Ázii a potom systematicky rozširoval svoju ríšu. Pomocou dobre naplnenej pokladnice, ktorú zdedil po strýkovi, zakladal nové mestá a posilňoval vojsko. Napokon sa zdedené zlato stalo aj jeho najdôležitejšou zbraňou proti Galom.<ref name="Kelti, str. 52"/> [[Súbor:Rome-MuseeCapitole-GladiateurBlesse2.jpg|náhľad|Socha umierajúceho Gala je rímska mramorová replika gréckeho bronzového originálu pripisovaného [[Epigonos (sochár)|Epigonovi]]. Bol to votívny dar venovaný Aténe Polias od Attala I., ktorý chcel takto osláviť svoje víťazstvo nad Galmi.<ref name="Dejiny umenia 2, 188">{{Citácia knihy | autor = [[José Pijoan]] | titul = Dejiny umenia 2 | id = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982| strany = 188}}</ref>]] Tento bojovný národ, ktorý sa medzitým usadil v strede Malej Ázie (v [[Galatia|Galatii]]) totiž pokladal pergamskú ríšu za svoju dojnú kravu, ak chcel mať Pergamon od nich pokoj, musel platiť. Galovia si svojimi vydieračskými akciami získali reputáciu, ktorá bola priam príslovečne zlá. Obyvateľom Malej Ázie sa javili ako tŕň v päte, ktorý neznesiteľne bodal. Svojou prítomnosťou provokovali nielen nenávisť a strach, ale aj túžbu po záchrancovi, ktorý by ich zbavil tejto pliagy. Každý komu by sa to podarilo, mohol rátať tým, že ho budú oslavovať široko-ďaleko. Túto slávu si mal získať Eumenov nástupca Attalos. [[Pausanias (geograf)|Pausanias]] uvádza, že veštkyňa ''Fainnis'' predpovedala tieto udalosti už o generáciu skôr: „''Nastane raz čas, keď zhubné galské vojsko úžiny hellespontské prekročí, v zločinnej pýche spustoší ázijskú zem. A božstvo pripojí ešte hrozné útrapy všetkým, ktorí na brehoch mora tam bývajú, ale len krátku chvíľu, veď Kronovec (Zeus) vyzve rýchle hrdinu na pomoc ísť, tohože syna božského býka, ktorý všetkým galským hordám deň skazy určite schystá.''“<ref name="Pausanias, str.293-294">{{Citácia knihy|autor=[[Pausanias (geograf)|Pausanias]]|titul=Pausaniás, cesta po Řecku II.|id= 25-039-73|miesto=Praha|vydavateľ=nakladatelství Svoboda|rok=1973|strany=293-294}}</ref> Galovia napadli Pergamon približne roku [[230 pred Kr.]], potom ako im Attalos odmietol zaplatiť. Bitka sa odohrala pri prameňoch rieky [[Bakırçay|Kaikos]] <ref name="IvP I 20">[[Inscriptiones Graecae]], ''IvP I 20'' [http://epigraphy.packhum.org/text/301613]</ref> a Attalos v nej dosiahol rozhodujúce víťazstvo, po ktorom, po vzore Antiocha I., prijal meno Sótér, čo znamená „záchranca“, a aj titul kráľa.<ref name="Archeláos"/> Attalos dal po svojom víťazstve postaviť v pergamskej Aténinej svätyni sochy umierajúcich a usmrcujúcich sa Galov (Aténa bola v Pergame uctievaná ako ochrankyňa ríše v bojoch s Galmi<ref name="Polybios Dějiny II, str. 275">{{Citácia knihy | autor = [[Polybios]] | titul = Dějiny II | isbn = 978-80-86410-60-9 | miesto = Praha | vydavateľ = Arista | rok = 2009 | strany = 275 poznámky}}</ref>). Z týchto diel sa zachovali len rímske kópie, ktoré aj napriek tomu fascinovali nasledujúce generácie viac ako nejedno pôvodné dielo tých čias.<ref name="Kelti, str. 52"/> == Boje o seleukovskú Malú Áziu == [[Súbor:Attalos I tetradrachm -241 76003063.jpg|náhľad|Minca razená za Attala I. zobrazujúca profil jeho prastrýka Filetaira, na líci je znázornená bohyňa Aténa]] O niekoľko rokov neskôr Pergamon znovu napadli Gali, ale tentoraz s vojskom [[Antiochos Hierax|Antiocha Hieraka]], mladšieho brata seleukovského kráľa [[Seleukos II.|Seleuka II.]], ktorý s ním spoločne spravoval seleukovskú Malú Áziu (vyhlásil ho za spoluvládcu, aby ukončil tretiu sýrsku vojnu proti [[Ptolemaios III.|Ptolemaiovi III.]]<ref name="Seleukos II. Kalliníkos, 83">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=83}}</ref>). Keďže Antiochos sa nechcel vzdať svojej moci a bránil Seleukovi II. získať Malú Áziu (bratovražedná vojna, [[239 pred Kr.|239]]-[[236 pred Kr.]]) spojil sa s tradičnými nepriateľmi [[Seleukovci|Seleukovcov]], s Pontom, Bitýniou a s Galmi. Toto spojenectvo prinieslo aj stret s Attalom (v rokoch [[230 pred Kr.|230]]-[[228 pred Kr.]]) Poslednú bitku zviedli v Kárii pri brehoch rieky Harpasos (prítoku Maiandra), porazený Antiochos nato utiekol do Trákie, kde zomrel (zrejme bol zavraždený).<ref name="Eusebios, 253a">[[Eusebios z Kaisareie|Eusebios]], ''Kronika'' 253a.[http://www.attalus.org/translate/eusebius3.html#247]</ref><ref name="Antiochos Hierax, 51">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=51}}</ref> Po týchto víťazstvách získal Attalos kontrolu nad celým územím seleukovskej Malej Ázie tiahnúcej sa na sever od pohoria [[Taurus (pohorie)|Taurus]] a tieto územia si udržal aj po opakovaných pokusoch [[Seleukos III.|Seleuka III.]], najstaršieho syna a následníka Seleuka II., zahájených v roku [[226 pred Kr.]], ktorého v roku [[223 pred Kr.]] počas tohto ťaženia zavraždili.<ref name="Seleukos III. Sótér, 84">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=84}}</ref> [[Achaios (syn Andromacha)|Achaios]], synovec [[Antiochos I.|Antiocha I.]], ktorý potom podporoval jeho následníka [[Antiochos III.|Antiocha III.]], do dvoch rokov získal späť všetky stratené územia<ref name="Polybios, Dějiny II, 145-146">{{Citácia knihy | autor = [[Polybios]] | titul = Dějiny II | isbn = 978-80-86410-60-9 | miesto = Praha | vydavateľ = Arista | rok = 2009 | strany = 145-146}}</ref> a bol vymenovaný za správcu seleukovskej Ázie. V roku [[220 pred Kr.]] Achaios však svoje postavenie zneužil a vyhlásil sa za kráľa.<ref name="Achaios, 45">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=45}}</ref> Zatiaľčo Achaios po relatívnom období pokoja viedol v roku [[218 pred Kr.]] boje v okolí mesta [[Selgé]] (v [[Pisidia|Pisídii]]), južne od pohoria Taurus, Attalos za pomoci Galov z Trákie dobýjal svoje bývalé územia.<ref name="Polybios, Dějiny II, 233">{{Citácia knihy | autor = [[Polybios]] | titul = Dějiny II | isbn = 978-80-86410-60-9 | miesto = Praha | vydavateľ = Arista | rok = 2009 | strany = 233}}</ref> Achaios po víťazstve v Selge v roku [[217 pred Kr.]] pokračoval v nepriateľských akciách proti Attalovi.<ref name="The Attalids of Pergamon, 42-43">{{Citácia knihy | autor = Hansen | titul = The Attalids of Pergamon | isbn = 0-8014-0615-3 | miesto = | vydavateľ = Cornell University Press | rok = 1971 | strany = 42-43}}</ref> Antiochos nakoniec po veľkých zimných prípravách v roku [[214 pred Kr.]] prekročil Taurus, uzavrel spojenectvo s Attalom a zahájil vojnu proti Achaiovi.<ref name="Polybios, Dějiny II, 253">{{Citácia knihy | autor = [[Polybios]] | titul = Dějiny II | isbn = 978-80-86410-60-9 | miesto = Praha | vydavateľ = Arista | rok = 2009 | strany = 253}}</ref> V záverečnej fáze vojny sa Achaios opevnil v meste Sardis, ale Antiochos v druhom roku obliehania ([[213 pred Kr.]]) mesto dobyl, Achaia zajal a následne ho po pokuse o útek dal popraviť.<ref name="Achaios, 45"/> Antiochos sa potom znova stal pánom nad všetkými svojimi východnými maloázijskými provinciami.<ref name="Antiochos III. Veliký, 50">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=50}}</ref> ==Prvá macedónska vojna == [[Súbor:Mediterranean at 218 BC-en.svg|náhľad|Politická mapa v roku [[218 pred Kr.]]]] Po zmarených pokusoch na východe, obrátil Attalos svoju pozornosť na západ. Možno aj preto, že mal obavy pred vpádmi rozpínajúcej sa Macedónie. Attalos sa totiž už v roku [[219 pred Kr.]] stal spojencom nepriateľa macedónskeho kráľa Filipa V., s Aitólskym spolkom, a to so spolkom Aitólie a gréckych štátov v strednom Grécku, keď financoval opevnenie Elaios, aitólsku pevnosť v [[Kalydón (Aitólia)|Kalydóne]], neďaleko ústia rieky [[Achelóos (rieka)|Achelóos]].<ref name="The Attalids of Pergamon, 46">{{Citácia knihy | autor = Hansen | titul = The Attalids of Pergamon | isbn = 0-8014-0615-3 | miesto = | vydavateľ = Cornell University Press | rok = 1971 | strany = 46}}</ref> [[Súbor:Philip V of Macedon.jpg|náhľad|vľavo|Dobová minca so zobrazením Filipa V.]] Filip V. na popud [[Démétrios z Faru|Démétria z Faru]] napadol v roku [[216 pred Kr.]] rímske loďstvo pri Illýrii, v čase keď Rím bojoval v druhej punskej vojne. V roku [[215 pred Kr.]] uzavrel spojenectvo s [[Kartágo|kartagijským]] vojvodcom [[Hannibal Barkas|Hannibalom]] a vyhlásil Rímu vojnu.<ref name="Livius, Dějiny IV, str. 232">{{Citácia knihy|autor=[[Titus Livius|Livius]]|titul=Dějiny IV|id= 25-083-73|miesto=Praha|vydavateľ=Svoboda|rok=1973|strany=232}}</ref> Nemal na ňu nijaký vážny dôvod, formálne sa sťažoval len na ohrozenie svojich záujmov v Ilýrii, ale v skutočnosti sa dal na ňu naviesť od Hannibala, ktorý viedol už tretí rok s Rimanmi vojnu a naliehavo zháňal spojencov.<ref name="Grécky zázrak, 577">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Grécky zázrak|isbn= 80-06-00122-7|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1990|strany=577}}</ref> Rimania boli touto správou veľmi znepokojení, lebo sa k nim Filipovo posolstvo dostalo v najťažšej chvíli ich dejín, krátko po katastrofálnej porážke pri [[Bitka pri Kannách|Kannách]], kde stratili 70 000 mužov. Nemali už dosť síl, preto poslali do Grécka posolstvo s prosbou o pomoc. Pre obranu illýrskych území získali v roku [[211 pred Kr.]] za spojenca [[Aitólsky spolok]], čo umožnilo do tejto koalície začleniť niektorých spojencov spolku, spolu s Attalom.<ref name="Livius, Dějiny IV, str. 437-438">{{Citácia knihy|autor=[[Titus Livius|Livius]]|titul=Dějiny IV|id= 25-083-73|miesto=Praha|vydavateľ=Svoboda|rok=1973|strany=437-438}}</ref> Attalos bol následne zvolený za jedného z dvoch stratégov Aitólskeho spolku,<ref name="Livius, Dějiny V, str. 89">{{Citácia knihy|autor=[[Titus Livius|Livius]]|titul=Dějiny V|id= 25-091-75|miesto=Praha|vydavateľ=Svoboda|rok=1975|strany=89}}</ref> a v roku [[210 pred Kr.]] sa jeho vojská zúčastnili na bojoch o ostrov Aigina, ktorý sa stal potom jeho základňou pri ďalších operáciach v Grécku.<ref name="Polybios, 9, 42.">[[Polybios]], ''Historiai'', 9, 42.</ref><ref name="Polybios, 22, 11.">[[Polybios]], ''Historiai'', 22, 11.</ref> V roku [[209 pred Kr.]] Filip so svojim vojskom zaútočil opäť plnou silou na vojská aitolského spolku pod vedením [[Pyrrhias z Atólie|Pyrthia]], Attala a na asi tisícku vojakov, ktoré im poslal z rímskeho loďstva [[Publius Cornelius Scipio|Publius Scipio]]. Filip s nimi zviedol dva boje pre neho s priaznivým výsledkom. Keď sa potom vojská Pyrrhiovej koalície ukryli za hradby mesta Lamiie, Filip so svojim vojskom odtiahol.<ref name="Livius, Dějiny V, str. 89"/> Attalovo vojsko následne odišlo (v júli) na Aiginu, kde spolu s rímskym [[Prokonzul (staroveký Rím)|prokonzulom]] [[Publius Sulpicius Galba Maximus|Sulpiciom Galbom]] prečkali zimu.<ref name="Livius, Dějiny V, str. 94">{{Citácia knihy|autor=[[Titus Livius|Livius]]|titul=Dějiny V|id= 25-091-75|miesto=Praha|vydavateľ=Svoboda|rok=1975|strany=94}}</ref> Nasledujúce leto ([[208 pred Kr.]]) sa ich spojené loďstvo (35 Attalových a 25 rímskych štvorveslíc) preplavilo na ostrov [[Limnos|Lémnos]] a odtiaľ ich vojsko vyplienilo vnútrozemie ostrova [[Skopelos|Peparéthos]], spojenca Macedónska. Attalos a Sulpicius sa potom zúčastnili vojenskej rady Aitólčanov usporiadanej v meste [[Hérakleia (Trachis)|Hérakleia]], kde Rimania argumentovali proti uzavretiu mieru s Filipom.<ref name="Livius, Dějiny V, str. 132-133">{{Citácia knihy|autor=[[Titus Livius|Livius]]|titul=Dějiny V|id= 25-091-75|miesto=Praha|vydavateľ=Svoboda|rok=1975|strany=132-133}}</ref><ref name="The Attalids of Pergamon, 48-49">{{Citácia knihy | autor = Hansen | titul = The Attalids of Pergamon | isbn = 0-8014-0615-3 | miesto = | vydavateľ = Cornell University Press | rok = 1971 | strany = 48-49}}</ref> Attalos a rímsky veliteľ pokračovali v nepriateľských akciách proti Macedónsku a jeho spojencom na severnom pobreží ostrova [[Eubója|Euboia]] v meste [[Óreos]]. Po štyroch dňoch, ktoré vynaložili na tajné rozhovory s Platorom, veliteľom obrany mesta ustanoveným Filipom, mesto po prudkých bojoch dobyli. Zradca Plator dostal od Sulpicia povolenie uchýliť sa k Attalovi. Korisť z Órea si nárokoval Sulpicius, ktorý tam strávil ešte nejaký čas, zatiaľ čo Attalovi pripadla po jeho následných bojoch korisť z [[Opus (Grécko)|Opuntu]], ním dobytého a vyplieneného mesta v [[Lokris|Lokride]]. Filip nato využil toho, že sa sily nepriateľa rozdelili a podnikol rýchly a prekvapivý útok na Óreus. Nepripravený a bezbranný Attalos sa len so šťastím zachránil útekom na koni k svojim lodiam, ktoré už Filipovo vojsko vtedy ohrozovalo z pevniny. Filip týmto víťazstvom dosiahol prevahu medzi Grékmi.<ref name="Livius, Dějiny V, str. 134-136">{{Citácia knihy |autor= [[Titus Livius|Livius]] | titul=Dějiny V |id= 25-091-75 |miesto=Praha| vydavateľ=Svoboda|rok=1975|strany=134-136}}</ref><ref name="The Attalids of Pergamon, 49">{{Citácia knihy | autor = Hansen | titul = The Attalids of Pergamon | isbn = 0-8014-0615-3 | miesto = | vydavateľ = Cornell University Press | rok = 1971 | strany = 49}}</ref> Attalos sa vrátil do Malej Ázie a Filip v roku [[206 pred Kr.]] prinútil Aitólčanov (Aitólsky spolok), aby prijali mier za jeho podmienok. Sotvaže sa táto zmluva uzavrela, Filip dostal správu, že Rimania vtrhli do [[Drač (mesto)|Dyrrhachia]] a že sa vzbúrili aj grécke kmene s mestom susediace, tiež že je obliehané [[Epirus (historické územie)|epirské]] [[Dimalé]]. Rimania boli totiž rozhorčení, že Aitólčania uzavreli mier s kráľom Filipom bez ich zvolenia. Pretože následné boje nepriniesli žiadne výsledky a dlhotrvajúcej vojny mali obe znepriatelené strany už dosť, snažili sa uzavrieť mier, Rimania aj preto, že boli nútení zamerať svoje sily proti Hannibalovi. Túto mierovú zmluvu nakoniec v roku [[205 pred Kr.]] podpísali v [[Epirus (historické územie)|epirskom]] meste [[Foiniké]], na strane kráľa Filipa [[Bitýnia|bithýnsky]] kráľ [[Prousias I.|Prusias]], [[Achája (historické územie)|Achájčania]], [[Boiótia|Boióťania]], [[Tesália (historické územie)|Tesálčania]], [[Akarnania|Akarňania]] a [[Epirus (historické územie)|Epirčania]] a na strane Ríma kráľ Attalos, obyvatelia [[Ilion]]u, ilýrsky vládca [[Pleuratos III.|Pleuratos]], [[Sparta (starovek)|spartský]] kráľ [[Nabis (kráľ Sparty)|Nabis]], obyvatelia [[Ilia|Élidy]], [[Messinia|Messénčania]] a [[Atény|Aténčania]]. Podľa rímskeho historika [[Titus Livius|Livia]] sa to stalo v pätnástom roku punskej vojny za [[Konzul (staroveký Rím)|konzulátu]] [[Marcus Cornelius Cethegus|Marka Cornelia]] a [[Publius Sempronius Tuditanus|Publia Sempronia]] a prvá macedónska vojna sa tým formálne skončila. Attalos si podľa tejto zmluvy mohol ponechať Aiginu, ale okrem toho nič podstatné nedosiahol.<ref name="Livius, Dějiny V, str. 232-233">{{Citácia knihy|autor=[[Titus Livius|Livius]]|titul=Dějiny V|id= 25-091-75|miesto=Praha| vydavateľ=Svoboda|rok=1975|strany=232-233}}</ref><ref name="The Attalids of Pergamon, 49-50">{{Citácia knihy | autor = Hansen | titul = The Attalids of Pergamon | isbn = 0-8014-0615-3 | miesto = | vydavateľ = Cornell University Press | rok = 1971 | strany = 49-50}}</ref> ==Zavedenie kultu Magna Mater v Ríme== [[Súbor:Attic relief for Kybele Antikensammlung Berlin.jpg|náhľad|Atický reliéf bohyne Kybely zo 4. stor. pred Kr.]] Po uzavretí mieru vo Foinike roku [[205 pred Kr.]] sa Rím otočil s prosbou k Attalovi, ako k ich najvernejšiemu priateľovi v Ázii, o pomoc týkajúcej sa náboženskej záležitosti (s cieľom odohnať Hanibala z krajiny). Rimanov znepokojilo neobvyklé množstvo [[Meteorický roj|meteorických rojov]] a odporúčania Sibylliných kníh, v ktorých objavené verše hovorili, že nepriateľ bojujúci na pôde Itálie, môže byť porazený, ak sa zavedie kult Magna Mater, „Veľkej bohyne matky“, maloázijskej bohyne [[Kybelé]], uctievanej Grékmi. Vo svojej vlasti sa považovala za pôvodkyňu všetkého na svete, predovšetkým bohov, ale aj ľudí a zvierat.<ref name="Kybelé">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Bohovia a hrdinovia antických bájí|id=66-048-80|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1980|strany=258}}</ref> Podľa historika Livia sa Rimania v nádeji, že im prinesie víťazstvo vo vojne s Hannibalom, vybrali do Pergamonu s delegáciou, vedenou [[Marcus Valerius Laevinus|M. Valeriom Laevinom]], požiadať Attala o pomoc. Attalos ich prijal srdečne a odovzdal im posvätný kameň (posvätný symbol v podobe čierneho kameňa, zrejme meteoritu<ref name="Kybelé"/>) a vyzval ich, aby ho odniesli do Ríma. V Ríme sa bohyňa stala známa ako Magna Mater (v Ríme jej z vďaky zasvätili v roku [[191 pred Kr.]] osobitný chrám na [[Sedem pahorkov Ríma|Palatíne]]<ref name="Kybelé"/>).<ref name="The Attalids of Pergamon, 50-52">{{Citácia knihy | autor = Hansen | titul = The Attalids of Pergamon | isbn = 0-8014-0615-3 | miesto = | vydavateľ = Cornell University Press | rok = 1971 | strany = 50-52}}</ref> ==Macedónske výboje po roku 201 pred Kr.== Po mierovej zmluve z Foiniky expanzia Filipa na východe neutíchla, svoju moc sa snažil rozšíriť ako v Egejskom mori, tak i v Malej Ázii.<ref name="The Attalids of Pergamon, 52">{{Citácia knihy | autor = Hansen | titul = The Attalids of Pergamon | isbn = 0-8014-0615-3 | miesto = | vydavateľ = Cornell University Press | rok = 1971 | strany = 52}}</ref> Uzavrel aj spojenectvo s [[Antiochos III.|Antiochom III.]] proti [[Staroveký Egypt|Egyptu]]. Na jar roku [[201 pred Kr.]] obsadil ostrov [[Samos (ostrov)|Samos]] a následne obliehal [[Chios]] na severe. Tieto udalosti prinútili Attala, aby sa spojil s Roďanmi, s [[Istanbul|Byzantíncami]] a [[Kyzikos (mesto)|Kyzikom]] a vstúpil do vojny.<ref name="The Attalids of Pergamon, 53">{{Citácia knihy | autor = Hansen | titul = The Attalids of Pergamon | isbn = 0-8014-0615-3 | miesto = | vydavateľ = Cornell University Press | rok = 1971 | strany = 53}}</ref> Filipova flotila následne utrpela v námornej bitke pri ostrove Chios veľké straty. Počas bitky sa však Attalos s tromi loďami značne vzdialil od svojej flotily a Filip ho donútil k tomu, aby pristál na brehu a Attalos unikol zajatiu len vďaka chamtivosti prenasledovateľov, ktorí dali prednosť bohatému lupu kráľovského majetku nachádzajúceho sa na jeho lodi.<ref name="Polybios Dějiny III, str. 296-297">{{Citácia knihy | autor = [[Polybios]] | titul = Dějiny III | isbn = 978-80-86410-62-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Arista | rok = 2011 | strany = 296-297}}</ref> V tom istom roku Filip napadol Pergamon, aj keď nebol schopný dobyť celé mesto, z časti kvôli Attalovým opatreniam prijatým na zlepšenie kvality opevnenia, zničil okolité chrámy a oltáre. Medzitým poslovia Attala a Rodu odišli do Ríma, aby im oznámili svoje sťažnosti na Filipa.<ref name="Livius, Dějiny V, str. 350">{{Citácia knihy |autor= [[Titus Livius|Livius]] | titul=Dějiny V |id= 25-091-75|miesto=Praha|vydavateľ=Svoboda|rok=1975|strany=350}}</ref><ref name="The Attalids of Pergamon, 55-57">{{Citácia knihy | autor = Hansen | titul = The Attalids of Pergamon | isbn = 0-8014-0615-3 | miesto = | vydavateľ = Cornell University Press | rok = 1971 | strany = 55-57}}</ref> == Druhá macedónska vojna == [[Súbor:König Attalus.jpg|náhľad|Attalos počas obete, autor: Bernhard Rode (1725–1797)]] V roku [[200 pred Kr.]] sa Attalos zapojil do druhej macedónskej vojny. Stalo sa to potom ako Akarňania s macedónskou podporou napadli Atiku, čo prinútilo Aténčanov, ktorí dovtedy zachovávali neutralitu, aby hľadali pomoc u nepriateľov Filipa. Attalos, ktorý so svojou flotilou kotvil vtedy v neďalekej Aigine, dostal preto od nich posolstvo, aby prišiel na rokovanie.<ref>[[Pausanias (geograf)|Pausanias]], ''Periégésis tés Hellados'', 1,36,5-6.</ref><ref name="Livius, 31,9,14">[[Titus Livius|Livius]], ''Ab urbe condita'', 31,9,14.</ref> O niekoľko dní neskôr sa dozvedel, že aj rímski vyslanci s nimi rokovali, preto neváhal a zaviazal sa, že im pomôže. Keď Filip dostal správu o prítomnosti vojsk Attala a Rimanov, ukončil obliehanie mesta a odtiahol. Attalovu pomoc si Aténčania veľmi cenili.<ref name="Livius, 31,14">[[Titus Livius|Livius]], ''Ab urbe condita'', 31,14.</ref> Grécky historik Polybios píše: „''Ďalšieho dňa sa Attalos spolu s Rimanmi a s aténskymi [[Archón|archontmi]] vybrali s veľkou slávou do mesta. Vítali ich nielen úradníci na koňoch, ale aj všetci občania so ženami a deťmi. Keď sa s nimi stretli, prejavovali ľudia Rimanom a mimoriadne Attalovi takú náklonnosť, že nemohla byť srdečnejšia. Keď vstúpili do Dipyla, po oboch stranách stáli kňažky a kňazi. Potom otvorili všetky chrámy, k oltárom privádzali obetné zvieratá a prosili ho, aby ich obetoval. Nakoniec mu Aténčania udelili také pocty, aké ešte nikdy predtým nepreukázali svojim dobrodincom. Okrem toho pomenovali po Attalovi jednu svoju fýlu a zaradili ho medzi héroov eponymy.''“<ref name="Polybios Dějiny III, str. 310">{{Citácia knihy | autor = [[Polybios]] | titul = Dějiny III | isbn = 978-80-86410-62-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Arista | rok = 2011 | strany = 310}} </ref>[[Súbor:200bc2ndMacedonianwar.png|náhľad|Hranice štátov pred 2. macedónskou vojnou (okolo roku 200 pred Kr.]] Podľa Livia o niekoľko mesiacov potom ako Rimania podpísali mierovú zmluvu s Kartágom, novozvolený konzul [[Publius Sulpicius Galba Maximus|Sulpicius Galba]] presvedčil Rimanov, aby vyhlásili vojnu Filipovi<ref name="Livius, Dějiny V, str. 353-358">{{Citácia knihy |autor= [[Titus Livius|Livius]] | titul=Dějiny V |id= 25-091-75 |miesto=Praha| vydavateľ=Svoboda|rok=1975|strany=353-353}}</ref> a neskôr požiadal Attala, aby na Aigine prijal rímsku flotilu, s ktorou by znovu viedol námornú vojnu proti Filipovi v Egejskom mori (v skutočnosti Rimania využili sťažnosti obcí v [[Čierne more|čiernomorských]] úžinách, podporovaných Rodosom a Pergamonom, voči novým aktivitám Filipa a vypovedali mu vojnu.<ref name="Dějiny Řecka, str. 57">{{Citácia knihy |autor= Pavel Hradečný, Růžena Dostálová, Věra Hrochová, Pavel Oliva, Vladimír Vavřínek | titul=Dějiny Řecka | isbn = 978-80-7106-883-9 |miesto=Praha| vydavateľ=Lidové noviny|rok=2009|strany=57}}</ref>).<ref name="Livius, Dějiny V, str. 382-383">{{Citácia knihy |autor= [[Titus Livius|Livius]] | titul=Dějiny V |id= 25-091-75 |miesto=Praha| vydavateľ=Svoboda|rok=1975|strany=382-383}}</ref> Následne na jar roku [[199 pred Kr.]] pergamská a rímska flotila po tvrdých bojoch (obrancov ostrova desili rímske zbrane, ktoré ešte predtým nevideli) dobyla ostrov [[Andros (Grécko)|Andros]] v [[Kyklady|Kykladách]]. Rimania ostrov prenechali Attalovi, ale získanú korisť si odviezli sami. Z Androsu sa potom priplavili k južnejšiemu ostrovu [[Kithnos]], ktorý niekoľko dní bezúspešne obliehali, a pretože to sotva stálo za námahu, obrátili sa opäť na sever k ostrovu [[Skiathos]], ktorý len nedávno spustošil Filip, a zásobili sa obilím (iná korisť už neostala) a pokračovali ďalej na sever k Mendaii, kde ich na mori zastihla búrka. Len s veľkými ťažkosťami sa dostali na súš a napadli mesto. Čakala ich tu však silná macedónska posádka a preto po márnom pokuse ustúpili a preplavili sa do Kanastrai v kraji Pelléné. Odtiaľ pokračovali na severovýchod pozdĺž macedónskeho pobrežia do [[Akanthos (mesto)|Akanthosu]], ktorý spustošili. So získanou bohatou korisťou sa vrátili na Skiathos a zamierili k ostrovu Euboia.<ref name="Livius, Dějiny V, str. 405-407">{{Citácia knihy |autor= [[Titus Livius|Livius]] | titul=Dějiny V |id= 25-091-75 |miesto=Praha| vydavateľ=Svoboda|rok=1975|strany=405-407}}</ref> Attalos a rímsky legát Lucius Apustius tam nechali svoje loďstvo a s desiatimi odľahčenými loďami vplávali do [[Malijský záliv|Malijského zálivu]], aby sa s Aitólčanmi dohodli na ďalších krokoch vo vojne. Ich rokovania následne prebiehali v Hérakleii neďaleko [[Termopyly|Termopyl]], na ktorých aitólsky stratég Pyrrhias požiadal Attala o tisíc vojakov, sľúbených v predchádzajúcich dohovoroch. Aitólčanom bola táto žiadosť odopretá, pretože im predtým spôsobili problémy, keď mali zaútočiť na macedónske územie v čase Filipovho pustošenia Pergamonu (pred dvoma rokmi). Aitólčania sa museli uspokojiť len so sľubom, že im Rimania poskytnú pomoc, keď ju budú potrebovať. Rokovania sa tým skončili a Attalos s Apustiom sa vrátili k svojim lodiam.<ref name="Livius, Dějiny V, str. 407-409">{{Citácia knihy |autor= [[Titus Livius|Livius]] | titul=Dějiny V |id= 25-091-75 |miesto=Praha| vydavateľ=Svoboda|rok=1975|strany=407-409}}</ref> Ďalším dobýjaným mestom sa mal stať Óreus. Bolo to mesto s pevnými hradbami a tiež so silnou a početnou macedónskou posádkou, lebo sa už predtým stalo cieľom tvrdých útokov. Attalos a Rimania mesto obľahli, Rimania od mora a Attalos z protiľahlého údolia. Livius píše: „''Rimania [[Korytnačka (formácia)|korytnačkami]], s ochranným krytím sa baranidlom približovali k hradbám, kráľovskí vojaci s kameňometmi a šípometmi a všetkými možnými samostrelmi metali oštepy a balvany nesmiernej váhy. Robili aj podkopy a všetko iné osožné, čo sa osvedčilo v predchádzajúcich obliehaniach, veď Macedónci bránili mesto a hradby nielen vo väčšom počte ako predtým, ale aj s väčšou rozhodnosťou a mali na pamäti aj výčitky ich kráľa za spáchanú vinu, ale rovnako aj jeho hrozby...''“<ref name="Livius, Dějiny V, str. 408">{{Citácia knihy |autor= [[Titus Livius|Livius]] | titul=Dějiny V |id= 25-091-75 |miesto=Praha| vydavateľ=Svoboda|rok=1975|strany=408}}</ref> Keďže bolo dobývanie mesta časovo zdĺhavé, spojenci nechali na mieste len toľko vojakov, ako bolo potrebné a Rimania prekvapivým útokom na pevnine dobyli tesálsku [[Larisa (mesto v Grécku)|Larisu]], Attalos napadol a dobyl mesto [[Pteleon (mesto)|Pteleon]]. Po návrate znovu zaútočili a tentokrát úspešne, Rimanom po boji pripadli zajatci a Attalovi mesto.<ref name="Livius, Dějiny V, str. 407-409"/> [[Súbor:Macedonia and the Aegean World c.200.png|náhľad|Pergamon a okolité grécke štáty okolo roku [[200 pred Kr.]]]] Na jar v roku [[198 pred Kr.]] sa Attalos vrátil na Egejské more s dvadsiatimi štyrmi päťveslicami (posádku týchto galér zvyčajne tvorilo 300 veslárov a 100 vojakov) a jeho loďstvo sa pri ostrove Andros stretlo s dvadsiatimi rodskými loďami, ktorým velil [[Agésimbrotos]], aby dokončili dobytie Euboie započaté v predchádzajúcom roku. Onedlho k nim priplavilo loďstvo rímskeho veliteľa [[Lucius Quinctius Flamininus|Lucia Quinctia]], ktoré kotvilo v [[Pireus (mesto)|Pireu]], len čo sa dopočuli o príchode Attala. Prvým cieľom týchto spojených síl bolo strategicky významne mesto [[Eretria]] a neskôr [[Karystos]]. Keďže boli dostatočne vybavení zariadeniami na dobývanie hradieb, obrana týchto miest útoku neodolala a vzdala sa. Ich námorné sily tak na ostrove Euboia dobyli dve slávne mestá v priebehu niekoľkých dní a potom sa plavili na sever ku korintskému prístavnému mestu [[Kenchreai (Korinthia)|Kenchreai]].<ref name="Livius, Dějiny V, str. 432-433">{{Citácia knihy |autor= [[Titus Livius|Livius]] | titul=Dějiny V |id= 25-091-75 |miesto=Praha| vydavateľ=Svoboda|rok=1975|strany=432-433}}</ref> Keď už boli pripravení na útok, nový rímsky konzul [[Titus Quinctius Flamininus]] dostal správu, že [[Achájsky spolok]], spojenec Macedónska, vyhnal [[Kykliades|Kykliada]], svojho popredného promacedónsky orientovaného politika a za svojho veliteľa si zvolil Aristaina, ktorý sa chcel pripojiť k Rimanom. Preto ešte skôr ako začali útok s nádejou, že budú mať ďalšieho spojenca, vyslali svojich vyslancov, vrátane Attala, na rokovania do [[Sikyón (mesto)|Sikyónu]] o začlenení Achájskeho spolku do koalície a o ich následnom pôsobení. Tieto rokovania však neprebiehali ľahko, v búrlivých diskusiách vyčnievali hlavne spratský kráľ Nabis a Argejčania, ktorí Rimanom až tak nedôverovali, ale svoje námietky mali i iní vyslanci Achájskeho spolku. V tretí deň náročných rokovaní Argejčania snem opustili s tým, že ostanú verní macedónskemu kráľovi Filipovi, ale ostatní vyslanci Achájskeho spolku spojenectvo s nimi potvrdili. Medzitým ale Titus Quinctius dobyl mesto Kenchreai a už obliehal Korint, ale na jeho dobytie nemal dosť síl. Zvrat nastal až po príchode spojencov. Po dobytí Korintu lode Attala zamierili do Pirea a Rimania k ostrovu [[Korfu|Korkyra]].<ref name="Livius, Dějiny V, str. 436-446">{{Citácia knihy |autor= [[Titus Livius|Livius]] | titul=Dějiny V |id= 25-091-75 |miesto=Praha| vydavateľ=Svoboda|rok=1975|strany=436-446}}</ref> Na začiatku roka [[197 pred Kr.]] Flamininus zavolal Attala do [[Elateia (Fókis)|Elateie]] (už dŕžavy Rimanov) a požiadal ho, aby sa s ním zúčastnil na tébskych rokovaniach s Boióťanmi, ktorí sa prejavovali ako nerozhodní a váhaví spojenci. Livius o Attalovom príhovore píše: „''Na sneme predniesol Attalos reč ako prvý. Prejav začal výkladom zásluh svojich predkov i svojich vlastných i spoločných o celé Grécko a zvlášť o kmeň Boióťanov. Bol už však starý a telesne slabý, než aby reč dokončil: náhle zmĺkol a klesol k zemi. Zatiaľčo kráľa dvíhali a odnášali ochrnutého na niektoré údy, snem bol na chvíľu prerušený.''“<ref name="Livius, Dějiny V, str. 469-470">{{Citácia knihy |autor= [[Titus Livius|Livius]] | titul=Dějiny V |id= 25-091-75 |miesto=Praha| vydavateľ=Svoboda|rok=1975|strany=469-470}}</ref> Attalos bol následne odvezený do svojho rodného Pergamonu, kde zomrel približne v čase [[Bitka pri Kynoskefalách (197 pred Kr.)|bitky pri Kynoskefalai]], rozhodujúceho víťazstva Rimanov nad Macedóniou.<ref name="The Attalids of Pergamon, 67">{{Citácia knihy | autor = Hansen | titul = The Attalids of Pergamon | isbn = 0-8014-0615-3 | miesto = | vydavateľ = Cornell University Press | rok = 1971 | strany = 67}}</ref> == Attalova rodina == Attalos sa oženil s Apollónis z Kyzikosu. Stali sa rodičmi štyroch synov Eumena, Attala, Filetaira a Athenaia.<ref name="Geographica, 13,4,1-2."/> Polybios opisuje Apollonis ako ženu, ktorá si z mnohých dôvodov zasluhuje, aby sa na ňu pamätalo, a to so cťou. Napísal, že bola kráľovnou, ktorá si vznešené hodnoty nielen ctila, ale ich aj dodržiavala do konca svojho života. Správala sa tak nielen na verejnosti, ale predovšetkým ako vzorná matka pri výchove svojich štyroch synov, ktorým tieto hodnoty vštiepila.<ref name="Livius, 22,20.">[[Titus Livius|Livius]], ''Ab urbe condita'', 22,20.</ref> O výnimočnej bratskej láske jej synov existuje viacero správ od starovekých autorov. Historik [[Ploutarchos (spisovateľ)|Plutarchos]] napr. uvádza: „''Hovorí sa, že Apollónis z Kyziku, matka kráľa Eumena a ďalších troch synov, Attala, Filetaira a Athénaia, sa nestačila dosť chváliť a bohom ďakovať nie za bohatstvo, ani za moc, ale za to, že sa dožila toho, ako sa tí traja synovia stali telesnými strážcami najstaršieho brata a on sa medzi nimi pohyboval bez bázne, hoci boli vyzbrojení kopijami a mečmi. Oproti tomu zase Artaxerxes sa v zármutku utrápil, keď sa dozvedel, že sa syn Óchos snažil pripraviť o život svojich bratov.''“<ref name="Plútarchos, 113">{{Citácia knihy|autor=Václav Bahník a Zdeněk Vysoký|titul=Plútarchos, O lásce a přátelství|id= 25-057-87|miesto=Praha|vydavateľ=Svoboda|rok=1987|strany=113}}</ref> == Rozvoj vedy a umenia za vlády Attala I. == [[Súbor:Modell Pergamonmuseum.jpg|náhľad|Model akropoly starovekého Pergamonu, znázorňujúci jej podobu v 2. storočí pred Kr., Hans Schleif (1902-1945)]] Attalos, okrem snahy o mocenský rozvoj svojho kráľovstva, štedro podporoval vedu a umenie (v Pergamone napr. pôsobil aj slávny [[matematik]] a [[astronóm]] [[Apollónios z Pergy]]<ref name="Grécky zázrak, 537">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Grécky zázrak|isbn= 80-06-00122-7|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1990|strany=537}}</ref>), a to nielen vo svojom sídle, ale aj v početných gréckych obciach, ktorých akropole prebudoval podľa [[Atény|aténskeho]] vzoru. Attolos založil najvýznamnejšiu a dnes i najznámejšiu hellénistickú sochársku školu, tzv. „pergamonskú školu“. Na pamiatku víťazstva nad Galmi dal vyhotoviť svojim sochárom, vyškolených prevažne v Aténach, v rokoch [[220 pred Kr.|220]]{{--}}[[200 pred Kr.]] celú galériu sôch v netradičnom chápaní, ktorými okrášlil pergamskú i [[Akropola v Aténach|aténsku]] akropolu (Aténam boli venované ako votívne dary<ref name="Dejiny umenia 2, 157">{{Citácia knihy | autor = [[José Pijoan]] | titul = Dejiny umenia 2 | id = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982| strany = 157}}</ref>).<ref name="Grécky zázrak, 548">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Grécky zázrak|isbn= 80-06-00122-7|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1990|strany=548}}</ref> Attalos I. zahájil aj výstavbu pergamonskej knižnice, ktorú v roku [[170 pred Kr.]] dokončil jeho syn a následník Eumenes II. Táto knižnica obsahovala 200 000 [[Papyrus (výrobok)|papyrusových]] (aj [[Pergamen (koža)|pergamenových]]) zvitkov a vo svojej dobe bola druhou najväčšou knižnicou na svete, hneď po [[Alexandrijská knižnica|alexandrijskej]]. Mesto sa budovalo na úpätí vrchu, domy stáli na strmom svahu a knižnica a iné verejné budovy, ako divadlo a chrámy boli postavené na terasách.<ref name="Dejiny umenia 2, 165">{{Citácia knihy | autor = [[José Pijoan]] | titul = Dejiny umenia 2 | id = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982| strany = 165}}</ref> Attalos sa usiloval vytvoriť z Pergamonu „nové Atény“. Za jeho panovania sa Pergamon v rozvoji vedy a umenia povzniesol medzi vedúce [[Helenizmus|helenistické]] štáty.<ref name="Grécky zázrak, 548"/> {{Vládca| Štát = [[Pergamon]]| Dynastia = | Titul = [[kráľ]]| Od = [[241 pred Kr.]]| Do = [[197 pred Kr.]] | Predchodca = [[Eumenes I.]]| Nástupca = [[Eumenes II.]]| }} == Referencie a bibliografia == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Attalovci]] {{Dobrý článok}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Králi Pergamonu]] [[Kategória:Attalovci]] [[Kategória:Vládcovia starovekého Grécka]] [[Kategória:Narodenia v 269 pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 197 pred Kr.]] t58y2s5q7yugcwwlb1w973fu9pvt9cj Havrania skala (národná prírodná rezervácia) 0 594140 8211008 7592710 2026-05-09T06:30:31Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Horný vrch]] pomocou použitia HotCat 8211008 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Košický kraj|Košický]] | district = [[Košice-okolie (okres)|Košice - okolie]] | district1 = [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | municipality = [[Hačava]] | municipality1 = [[Bôrka]] | established = 1982 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | category = [[národná prírodná rezervácia]] | name = Havrania skala | image = | image_caption = | code = 541 | management = Slovenský kras | area = 1.4714 | commons = | lat_d = 48.645634 | long_d = 20.802143 }} '''Havrania skala''' je [[národná prírodná rezervácia]] v správe štátnej ochrany prírody [[Slovenský kras]]. Nachádza sa v katastrálnom území obcí [[Hačava]] a [[Bôrka]] v [[Košice-okolie (okres)|okrese Košice-okolie]] a v [[Rožňava (okres)|okrese Rožňava]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[1982]] na rozlohe 147,14 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Predmetom ochrany je: ''NPR je vyhlásená na ochranu skalného komplexu nad záverom Zádielskej doliny v Národnom parku Slovenský kras s geomorfologicky výraznými formami a zachovanými pôvodnými spoločenstvami rastlín a živočíchov na vedecko-výskumné a náučné ciele. ''<ref>{{ŠZOCHČPSR|541}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|541}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Havrania skala (Slovenský kras)|14801802}} {{Slovenský kras}} {{Chránené územia v Košiciach}} [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Košickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Košice-okolie]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Rožňava]] [[Kategória:Hačava]] [[Kategória:Bôrka]] [[Kategória:Horný vrch]] npwjw9e1krch7v1rjwburftuuxkr204 Čang Šuaj 0 600169 8210875 7729859 2026-05-08T19:02:53Z Lalina 22926 akt 8210875 wikitext text/x-wiki {{Infobox Tenista | meno = Čang Šuaj | obrázok = Zhang WM17 (1) (36050537501).jpg | popis = Čang Šuaj (Wimbledon 2017) | prezývka = <!-- nepovinný --> | krajina = {{Minivlajka|Čína}} [[Čína]] | sídlo = [[Tiencin]], [[Čína]] | dátum narodenia = {{dnv|1989|01|21}} | miesto narodenia = [[Tiencin]], [[Čína]] | výška = 1,77 m | rokprof = 2006 | koniec kariéry = | hral = Ľavou rukou (obojručný bekhend) | výhry = 12 653 086 [[Americký dolár|US$]] | dvojhra výhryprehry = 606 - 454 | dvojhra víťazstvá = 14 WTA, 24 ITF | dvojhra pozícia = 22 (16. január 2023) | aktuálna pozícia = 73 (4. máj 2026) | AustralianOpenvýsledok= ŠF ([[Ženská dvojhra na Australian Open 2016|2016]]) | FrenchOpenvýsledok = 4R ([[French Open 2020|2020]]) | Wimbledonvýsledok = ŠF ([[Wimbledon 2019|2019]]) | USOpenvýsledok = 4R ([[US Open 2022|2022]]) | štvorhra výhryprehry = | štvorhra víťazstvá = 18 WTA, 9 ITF | štvorhra pozícia = 2 (11. júl 2022) | aktuálna pozícia štvorhra = 12 (6. apríl 2026) | AustralianOpenvýsledokštvorhry= '''V''' ([[Australian Open 2019|2019]], [[Australian Open 2026|2026]]) | FrenchOpenvýsledokštvorhry = ŠF ([[French Open 2019|2019]]) | Wimbledonvýsledokštvorhry = F ([[ Wimbledon 2022|2022]]) | USOpenvýsledokštvorhry = '''V''' ([[US Open 2021|2021]]) | stav k = 23. apríl 2026 }} '''Čang Šuaj''' ({{vjz|cmn|张帅}}; [[pchin-jin]] ''Zhang Shuai''; * [[21. január]] [[1989]], [[Tiencin]]) je [[Čína|čínska]] profesionálna [[tenis]]tka, ktorá hrá na okruhu [[Women’s Tennis Association|WTA]] od roku 2003. Na [[Rebríček WTA|rebríčku WTA]] bola vo dvojhre najvyššie klasifikovaná v januári [[2023]] na ''22. mieste'' a v štvorhre potom v júli [[2022]] na ''2. mieste''. Od roku [[2007]] je členkou čínskeho tímu vo [[Pohár federácie|Fed Cupe]].<ref>[http://www.fedcup.com/en/players/player.aspx?id=800242696 Profil Čang Šuaj] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160913194323/http://www.fedcup.com/en/players/player.aspx?id=800242696 |date=2016-09-13 }}, www.fedcup.com</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{WTA Profil|311779}} * {{ITF Profil|100035555}} * {{FED CUP Profil|800242696}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Čang Šuaj|14955715}} {{DEFAULTSORT:Šuaj, Čang}} [[Kategória:Čínski tenisti]] [[Kategória:Čínski olympionici]] [[Kategória:Tenisti na Letných olympijských hrách 2016]] [[Kategória:Tenisti na Letných olympijských hrách 2012]] 0440wsko3sr1805wt43sgfhshn33pm5 Club Olimpia 0 602023 8211101 7899780 2026-05-09T09:38:38Z Makenzis 148968 8211101 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Olimpia | obrázok = [[Súbor:Emblem Olimpia.png|150px]] | celýnázov= Club Olimpia | prezývka = ''El Decano (Dekan)''<br /> ''Rey de Copas (Kráľ pohárov)''<br /> ''El Expreso Decano (Rýchly dekan)'' | založený = [[25. júla]] [[1902]] | štadión = [[Estadio Manuel Ferreira]], [[Asunción]], [[Paraguaj]] | kapacita = 23 732 | predseda = {{minivlajka|Paraguaj}} [[Marco Trovato]] | mgrtitle = Tréner | tréner = {{minivlajka|Paraguaj}} [[Ever Hugo Almeida|Ever Almeida]] | liga = [[Primera División (Paraguaj)|Primera División]] | sezóna = 2025 | pozícia = Primera División, 5. miesto | web = http://www.clubolimpia.com.py/ | vzor_lp1=_olimpia17h|vzor_t1=_olimpia17h|vzor_pp1=_olimpia17h|vzor_tr1=_olimpia17h|vzor_po1=_3_stripes_on_black_top| ľavéplece1=FFFFFF|telo1=FFFFFF|pravéplece1=FFFFFF|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=FFFFFF| vzor_1p2=_adidaswhite|vzor_t2=_olimpia17a|vzor_pp2=_adidaswhite|vzor_tr2=_olimpia17a|vzor_po2=_3_stripes_on_white_top| ľavéplece2=000000|telo2=888888|pravéplece2=000000|trenírky2=000000|ponožky2=000000| }} '''Club Olimpia''', skrátene '''Olimpia''', na medzinárodnej úrovni známy pod názvom '''Olimpia Asunción''', je [[Paraguaj|paraguajský]] športový klub so sídlom v meste [[Asunción]]. Club Olimpia vyhral spolu 40 titulov v paraguajskej najvyššej súťaži [[Primera División (Paraguaj)|Primera División]]. Na medzinárodnej úrovni vyhral spolu osem trofejí, z toho trikrát [[Copa Libertadores]] a jedenkrát [[Interkontinentálny pohár]]. Jedná sa tak o najúspešnejší paraguajský futbalový klub. Domáce zápasy hráva klub na štadióne [[Estadio Manuel Ferreira]]. V súčasnosti hráva najvyššiu paraguajskú futbalovú súťaž [[Primera División (Paraguaj)|Primera División]]. == História == Klub bol založený 25. júla 1902 a je tak najstarším športovým klubom v Paraguaji. Klub založil [[Holandsko|Holanďan]] William Paats spolu so skupinou Paraguajčanov. Počas zakladania klubu boli navrhnuté tri potenciálne názvy pre klub a to Paraguaj, Esparta a Olimpia. Rozhodnutie prišlo zo strany Williama Paatsa, ktorý vybral názov '''Club Olimpia''', ako oficiálny názov klubu. Názov mal byť poctou pre [[Grécko|grécke]] mesto [[Olympia (Grécko)|Olympia]], kde vznikli [[Olympijské hry (starovek)|Olympijské hry]]. Už pri založení bola vybraná aj farba dresov, ktoré boli čierne s bielym pásom na hrudi, v ktorom bol uvedený názov klubu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.clubolimpia.com.py/historia-2/|titul=Historia|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=clubolimpia.com.py|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170818235553/http://www.clubolimpia.com.py/historia-2/|dátum archivácie=2017-08-18}}</ref>. === Vstup do najvyššej súťaže === [[Súbor:Olimpia 1906 1er partido oficial.jpg|thumb|Prvý zápas klubu z roku 1906.]] V roku 1906 došlo k založeniu paraguajskej futbalovej federácie. V tom istom roku sa hral aj prvý ročník najvyššej paraguajskej futbalovej súťaže pod názvom Liga Paraguaya de Fútbol, do ktorej sa pripojil aj klub Olimpia. Prvý majstrovský titul získal klub [[Club Guaraní|Guaraní]], tím Olimpia obsadil druhé miesto<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#06|titul=1906|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Druhé miesto zopakoval klub aj v nasledujúcom ročníku. V ďalších rokoch sa mu však už nedarilo a umiestňoval sa skôr v strede tabuľky. Až v sezóne 1912 sa dostavil úspech, keď klub Olimpia obsadil prvé miesto a získal tak prvý majstrovský titul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#12|titul=1912|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Ďalší titul získal klub v ročníku 1914, keď vo finále súťaže zvíťazil nad svojim najväčším rivalom tímom [[Club Cerro Porteño|Cerro Porteño]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#14|titul=1914|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. V sezóne 1915 sa situácia zopakovala, no tento raz vo finále vyhral klub Cerro Porteño. V roku 1916 vyhral klub Olimpia svoj tretí titul, keď znova obsadil v tabuľke prvé miesto<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#16|titul=1916|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. V ďalších rokoch sa klubu nepodarilo dosiahnuť žiadny výraznejší úspech, v tabuľke sa umiestňoval buď tesne za prvým miestom, alebo prehral finálové play-off o titul. Až v sezóne 1925 sa klub znova po dlhšom čase presadil, obsadil prvé miesto a získal svoj štvrtý majstrovský titul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#25|titul=1925|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Nasledovalo druhé miesto a v ročníku 1927 získal klub piaty titul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#27|titul=1927|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Nasledovala výborná séria, kedy od roku 1927 do roku 1929 vyhral tím tri majstrovské tituly v rade<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#29|titul=1929|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Víťaznú sériu prerušil tím [[Club Libertad|Libertad]], ktorý získal titul v roku 1930. V roku 1931 však znova vyhral klub Olimpia a získal tak už svoj ôsmy titul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#31|titul=1931|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. V roku 1932 bola sezóna najvyššej súťaže prerušená a následné aj zrušená z dôvodu [[Vojna o Gran Chaco|vojny o Gran Chaco]] medzi Paraguajom a [[Bolívia|Bolíviou]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#32|titul=1932|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Najvyššia súťaž tak pokračovala až po skončení vojny v roku 1935. Ešte pred začiatkom sezóny boli rozhodnutím futbalovej federácie vylúčené z najvyššej súťaže niektoré kluby, keďže federácia chcela znížiť počet tímov v súťaži a zároveň mali mať kluby svoje ihrisko v rámci hraníc hlavného mesta Asunción<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#35|titul=1935|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. [[Súbor:Olimpia Campeon LPF 1912.jpg|thumb|left|Majstrovský tím z roku 1912.]] === Profesionalizácia súťaže === V roku 1935 tak znova začala najvyššia futbalová liga. Súťaž sa profesionalizovala, počet tímov sa znížil zo štrnásť na desať a ligu hrali iba tímy z hlavného mesta alebo jeho tesnej blízkosti. Zároveň došlo k profesionalizácií súťaže. V tomto ročníku obsadil klub Olimpia až štvrté miesto. V roku 1936 hral klub lepšie a získal majstrovský titul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#36|titul=1936|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Na dobré výkony nadviazal aj v ročníku 1937, kedy získal už svoj desiaty titul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#37|titul=1937|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. V roku 1938 získal tretí titul v rade, celkovo už jedenásty<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#38|titul=1938|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Neskôr sa však už tímu prestalo dariť, v sezóne 1940 dokonca skončil predposledný, no v tejto sezóne nezostupoval žiadny klub. V ďalšej sezóne však už bol tím Olimpia znova v hornej časti tabuľky, keď obsadil druhé miesto. Na titul tak musel klub čakať až deväť rokov do sezóny 1947, kedy vyhral opäť titul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#47|titul=1947|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Na úspech klub nadviazal aj v nasledujúcej sezóne, kedy titul obhájil<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#48|titul=1948|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. V nasledujúcich rokoch sa však klubu prestalo znova dariť a umiestňoval sa iba v strede tabuľky. === Ligová dominancia === [[Súbor:MANUEL_FERREIRA_SOSA.JPG|thumb|Prezident klubu Manuel Ferreira Sosa položil základy pre úspešný tím.]] V polovici 50. rokov prišlo konečne zlepšenie výkonov. Prezidentom klubu sa stal Manuel Ferreira Sosa, následne kúpil klub niekoľko výborných hráčov, ktorí neskôr klubu pomohli dostať sa na vrcholné priečky. V ročníku 1955 obsadil klub v prvej časti sezóny druhé miesto, v druhej časti bol štvrtý. V konečnej tabuľke tak obsadil druhé miesto. Očakávaný titul získal klub Olimpia v sezóne 1956, keď vo finále vyhral nad tímom [[Club Libertad|Libertad]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#56|titul=1956|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Týmto začalo majstrovské obdobie, v ktorom od roku 1956 do roku 1960 získal klub päť titulov v rade. V roku 1960 sa klub prebojoval do finále prvého ročníka juhoamerickej obdoby európskej [[Liga majstrov UEFA|Ligy Majstrov]] [[Copa Libertadores]], kde však prehral s [[Uruguaj|uruguajským]] klubom [[Club Atlético Peñarol|Peñarol]]. Po ročnej prestávke pridal klub v sezóne 1962 ďalší majstrovský titul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#62|titul=1962|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Nasledovali dva slabšie roky, no v sezóne 1965 získal tím Olimpia jubilejný dvadsiaty majstrovský titul. V tomto období klub zároveň otvoril svoj súčasný štadión a teda prezidentovanie Manuela Ferreira Sosu (zomrel v roku 1964) bolo pre klub veľmi prínosné. Do konca 60. rokov vyhral klub ešte jeden titul v sezóne 1968. Prvá polovica 70. rokov bola pre klub slabšia, keď dokázal vyhrať ligu iba v sezónach 1971 a 1975. === Zlaté obdobie === V roku 1975 bol za prezidenta klubu zvolený Osvaldo Domínguez Dibb, ktorý sa zapísal do histórie klubu ako kľúčová postava. V roku 1978 získal klub majstrovský titul, keď po čase obsadil prvé miesto v tabuľke. Tým sa začalo ďalšie výborné obdobie v histórií klubu. V roku 1979 sa klub ako úradujúci majster Paraguaja predstavil v Copa Libertadores. Tu sa mu podarilo prebojovať až do finále, kde v dvoch zápasoch porazil [[Argentína|argentínsky]] klub [[Club Atlético Boca Juniors|Boca Juniors]] a vyhral tak prvýkrát tento najprestížnejší kontinentálny pohár v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/sacups/copa79.html|titul=Copa Libertadores de América 1979|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Následne vyhral aj domácu najvyššiu súťaž a získal tak dvadsiaty piaty majstrovský titul. V novembri 1979 odohral ako víťaz Copa Libertadores [[Interkontinentálny pohár]], kde narazil na neúspešného finalistu európskeho [[Liga Majstrov UEFA|Pohára majstrov]] [[Švédsko|švédsky]] klub [[Malmö FF]], ktorý porazil a vyhral tak aj túto trofej<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesi/intconclub79.html|titul=Intercontinental Club Cup 1979|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Úspešný rok 1979 zakončil klub ešte ziskom celoamerického pohára [[Copa Interamericana]]. V úspechoch pokračoval klub Olimpia aj ďalej. V sezóne 1980 znova vyhral najvyššiu domácu ligu. Titul obhájil aj v ročníkoch 1981, 1982 a 1983<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/para83.html|titul=Paraguay 1983|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Až v sezóne 1984 prerušil túto sériu klub [[Club Guaraní|Guaraní]], ktorý obsadil prvé miesto a vyhral tak titul. Klub Olimpia však zvíťazil v lige v nasledujúcej sezóne, kedy znova skončil prvý a získal tak už tridsiaty majstrovský titul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/para85.html|titul=Paraguay 1985|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. === Druhé zlaté obdobie === [[Súbor:Olimpia 2002.JPG|thumb|left|Tím v roku 2002 vyhral Copa Libertadores.]] Ďalšie dve sezóny sa klubu nedarilo tak ako pred tým. Titul získal znova až v sezóne 1988<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/para88.html|titul=Paraguay 1988|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Ako majster hral klub znova Copa Libertadores, kde sa v ročníku 1989 dostal znova až do finále. Tu však podľahol [[Kolumbia|kolumbijskému]] klubu [[Atlético Nacional]]. V roku 1989 však bol úspešný v domácej lige, kde vyhral titul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/para89.html|titul=Paraguay 1989|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Znova sa teda predstavil v Copa Libertadores, kde sa v roku 1990 dostal opäť do finále. Tento raz bol úspešný, keď vyhral nad klubom z [[Ekvádor|Ekvádoru]] [[Barcelona Sporting Club|Barcelona SC]] a druhýkrát vyhral v tejto súťaži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/sacups/copa90.html|titul=Copa Libertadores de América 1990|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. V tomto roku sa klubu v lige veľmi nedarilo, no ako obhajca titulu sa v roku 1991 predstavil znova v Copa Libertadores a opäť sa prebojoval až do finále. Tu sa stretol s [[Čile|čilským]] klubom [[Club Social y Deportivo Colo-Colo|Colo-Colo]], no nezvládol odvetný zápas u súpera a tretiu trofej nezískal. V roku 1991 však klub Olimpia vyhral aspoň iný kontinentálny pohár [[Supercopa Libertadores]] pre ročník 1990. V roku 1991 klub získal automaticky bez odohratia zápasu aj ďalší kontinentálny pohár [[Recopa Sudamericana]]. V roku 1992 sa v lige klubu stále nedarilo, no dostal sa do finále krátko hraného kontinentálneho pohára [[Copa CONMEBOL]], kde však nebol úspešný. Po troch slabších ligových rokoch sa klub Olimpia dočkal zisku titulu v sezóne 1993<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/para93.html|titul=Paraguay 1993|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Ďalší získal o dva roky v sezóne 1995<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/para95.html|titul=Paraguay 1995|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Nasledovali tri roky bez trofeje. V roku 1997 začala ďalšia víťazná séria, kedy klub od sezóny 1997<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/para97.html|titul=Paraguay 1997|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref> do sezóny 2000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/para00.html|titul=Paraguay 2000|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>, vyhral štyri majstrovské tituly v rade. V roku 2002 sa klub Olimpia dostal znova po čase do finále Copa Libertadores, kde zvíťazil nad [[Brazília|brazílskym]] klubom [[Associação Desportiva São Caetano|São Caetano]] a získal tak tretiu výhru v tomto turnaji<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/sacups/copa02.html|titul=Copa Libertadores de América 2002|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Klub tak zakončil oslavy 100. výročia založenia klubu. V roku 2003 vyhral klub aj pohár [[Recopa Sudamericana]]. V lige sa však klubu veľmi nedarilo a tým skončilo druhé zlaté obdobie v klubovej histórií. === Posledné roky === V ďalších sezónach sa však už klub Olimpia nedokázal presadiť. V najvyššej súťaži sa mu vôbec nedarilo. V tabuľke končil zväčša v strede ligovej tabuľky, iba v niektorých málo prípadoch sa prebojoval aspoň na tretie miesto. Zvyšok prvého desaťročia nového tisícročia však už nezískal žiadnu trofej. Zmena k lepšiemu nastala až v roku 2011, klub získal až dvanásť nových hráčov. Zmeny sa pozitívne prejavili už v sezóne 2011, kedy klub vyhral v časti Clausura a získal tak po jedenástich rokoch majstrovský titul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/para2011.html#1clau|titul=Torneo Clausura 2011|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. V nasledujúcej sezóne obsadil druhé miesto v časti Apertura. Vďaka dobrým výsledkom z tohto ročníka hral klub po dlhšej prestávke aj Copa Libertadores. Znova sa však dostal až do finále, kde po penaltách prehral s brazílskym klubom [[Clube Atlético Mineiro|Atlético Mineiro]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/sacups/copa2013.html|titul=Copa Libertadores de América 2013|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. V roku 2013 sa klubu v prvej lige opäť veľmi nedarilo. Až v ročníku 2015 sa výkony zlepšili, najprv v časti Apertura obsadil štvrté miesto, no v časti Clausura skončil prvý, vyhral aj finálový zápas tejto časti a získal svoj štyridsiaty majstrovský titul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/para2015.html#1clau|titul=Torneo Clausura 2015|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. V sezóne 2016 obsadil v oboch častiach ligy druhé miesto. V sezóne 2017 obsadil v časti Apertura tretie miesto<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/para2017.html#1aper|titul=Torneo Apertura 2017|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. == Farby a znak klubu == Pri založení klubu boli vybrané pre dresy čierna a biela farba a na drese bol nápis Olimpia v bielom vodorovnom pruhu na hrudi. Neskôr boli biela a čierna prijaté ako oficiálne klubové farby. Klub v súčasnosti používa dresy bielej farby s čiernym vodorovným pruhom ako domáce. Čierne dresy sú používané na vonkajšie zápasy. Znak klubu sa počas existencie tiež veľmi nezmenil. Je čierno-biely a tvorí ho nápis Club Olimpia, ktorý sa nachádza v bielom kruhu, ktorý je obkolesený čiernym kruhom. == Štadión == [[Súbor:Hinchada_Olimpia_27-3-2011.jpg|thumb|Fanúšikovia klubu počas zápasu.]] Pred postavením súčasného štadióna hral klub na rôznych miestach v hlavnom meste. Svoj súčasný štadión '''[[Estadio Manuel Ferreira]]''' používa klub od roku 1964, kedy bol slávnostne otvorený. Štadión má kapacitu 23 732 miest<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.clubolimpia.com.py/el-manuel-ferreira/|titul=EL MANUEL FERREIRA|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=www.clubolimpia.com.py|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160916075128/http://www.clubolimpia.com.py/el-manuel-ferreira/|dátum archivácie=2016-09-16}}</ref>. Keďže však kapacita tohto štadióna je na dôležité zápasy nedostačujúca, hráva klub tiež na štadióne [[Estadio Defensores del Chaco]], ktorý má kapacitu 42 354 miest. == Rivalita a fanúšikovia == Tradičným a hlavným rivalom tímu je klub [[Club Cerro Porteño|Cerro Porteño]]. Tieto kluby spolu hrávajú derby s názvom '''[[Clásico del fútbol paraguayo]]'''. Prvý vzájomný zápas sa hral už v roku 1913. Bilancia je vyrovnaná, keď oba kluby vyhrali 144 stretnutí. Ďalším rivalom je klub [[Club Guaraní|Guaraní]], s ktorým spolu hrávajú derby '''[[Clásico Añejo]]''', čo v preklade znamená najstaršie derby, keďže sa jedná o dva najstaršie kluby v krajine. Určitá rivalita panuje tiež s klubom [[Club Libertad|Libertad]], s ktorým hráva Olimpia derby s názvom '''[[Clásico Blanco y Negro]]'''. == Úspechy == === Národné === ==== Liga ==== * '''[[Primera División (Paraguaj)|Primera División]] (40)''': [[Primera División 1912 (Paraguaj)|1912]], [[Primera División 1914 (Paraguaj)|1914]], [[Primera División 1916 (Paraguaj)|1916]], [[Primera División 1925 (Paraguaj)|1925]], [[Primera División 1927 (Paraguaj)|1927]], [[Primera División 1928 (Paraguaj)|1928]], [[Primera División 1929 (Paraguaj)|1929]], [[Primera División 1931 (Paraguaj)|1931]], [[Primera División 1936 (Paraguaj)|1936]], [[Primera División 1937 (Paraguaj)|1937]], [[Primera División 1938 (Paraguaj)|1938]], [[Primera División 1947 (Paraguaj)|1947]], [[Primera División 1948 (Paraguaj)|1948]], [[Primera División 1956 (Paraguaj)|1956]], [[Primera División 1957 (Paraguaj)|1957]], [[Primera División 1958 (Paraguaj)|1958]], [[Primera División 1959 (Paraguaj)|1959]], [[Primera División 1960 (Paraguaj)|1960]], [[Primera División 1962 (Paraguaj)|1962]], [[Primera División 1965 (Paraguaj)|1965]], [[Primera División 1968 (Paraguaj)|1968]], [[Primera División 1971 (Paraguaj)|1971]], [[Primera División 1975 (Paraguaj)|1975]], [[Primera División 1978 (Paraguaj)|1978]], [[Primera División 1979 (Paraguaj)|1979]], [[Primera División 1980 (Paraguaj)|1980]], [[Primera División 1981 (Paraguaj)|1981]], [[Primera División 1982 (Paraguaj)|1982]], [[Primera División 1983 (Paraguaj)|1983]], [[Primera División 1985 (Paraguaj)|1985]], [[Primera División 1988 (Paraguaj)|1988]], [[Primera División 1989 (Paraguaj)|1989]], [[Primera División 1993 (Paraguaj)|1993]], [[Primera División 1995 (Paraguaj)|1995]], [[Primera División 1997 (Paraguaj)|1997]], [[Primera División 1998 (Paraguaj)|1998]], [[Primera División 1999 (Paraguaj)|1999]], [[Primera División 2000 (Paraguaj)|2000]], [[Primera División 2011 (Paraguaj)|2011 Clausura]], [[Primera División 2015 (Paraguaj)|2015 Clausura]] ==== Pohár ==== *'''[[Torneo República]] (1)''': 1992 *'''[[Torneo de Integración Nacional]] (1)''': 1990 === Medzinárodné === * '''[[Interkontinentálny pohár]] (1)''': [[Interkontinentálny pohár 1979|1979]] *'''[[Copa Libertadores]] (3)''': [[Copa Libertadores 1979|1979]], [[Copa Libertadores 1990|1990]], [[Copa Libertadores 2002|2002]] *'''[[Supercopa Sudamericana]] (1)''': [[Supercopa Sudamericana 1990|1990]] *'''[[Recopa Sudamericana]] (2)''': [[Recopa Sudamericana 1991|1991]], [[Recopa Sudamericana 2003|2003]] *'''[[Copa Interamericana]] (1)''': [[Copa Interamericana 1979|1979]] == Zostava == {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=9. júna 2016}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Ekvádor|poz=B|meno=[[Daniel Librado Azcona]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Paraguaj|poz=O|meno=[[César Benítez]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Paraguaj|poz=O|meno=[[Darío Verón]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Argentína|poz=O|meno=[[Hernán Pellerano]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Kolumbia|poz=O|meno=[[Sergio Otálvaro]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Paraguaj|poz=Z|meno=[[Richard Ortiz]]}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]] {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Paraguaj|poz=Ú|meno=[[Néstor Camacho]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Paraguaj|poz=O|meno=[[Fernando Giménez]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Paraguaj|poz=Ú|meno=[[Brian Montenegro]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Paraguaj|poz=Z|meno=[[William Mendieta]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Paraguaj|poz=Ú|meno=[[Walter González]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Paraguaj|poz=B|meno=[[Diego Barreto]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Paraguaj|poz=O|meno=[[Carlos Rolón]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Paraguaj|poz=O|meno=[[Rodi Ferreira]]}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Paraguaj|poz=Z|meno=[[Cristian Riveros]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Paraguaj|poz=Z|meno=[[Hernesto Caballero]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Paraguaj|poz=Z|meno=[[Iván Torres]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Kolumbia|poz=O|meno=[[Farid Diaz]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Paraguaj|poz=Z|meno=[[Néstor Ortigoza]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Brazília|poz=O|meno=[[Edcarlos]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Paraguaj|poz=O|meno=[[Aquilino Giménez]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Paraguaj|poz=Z|meno=[[Julián Benítez]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Paraguaj|poz=Ú|meno=[[Roque Santa Cruz]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=Paraguaj|poz=B|meno=[[Marino Arzamendia]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=27|nár=Paraguaj|poz=Ú|meno=[[Jorge Colmán]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Paraguaj|poz=Z|meno=[[Rodrigo Burgos]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=32|nár=Paraguaj|poz=O|meno=[[Alexis Fernandez]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} == Referencie == {{referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.clubolimpia.com.py/ Stránka klubu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100215013149/http://www.clubolimpia.com.py/ |date=2010-02-15 }} == Zdroj == * [http://www.clubolimpia.com.py/historia-2/ história klubu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170818235553/http://www.clubolimpia.com.py/historia-2/ |date=2017-08-18 }} * {{preklad|en|Club Olimpia|794737229}} [[Kategória:Paraguajské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1902]] [[Kategória:Asunción| ]] mn31ygx7a9j84iu2a46d1stnbkjyv8h 8211119 8211101 2026-05-09T10:11:35Z Makenzis 148968 8211119 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Olimpia | obrázok = [[Súbor:Emblem Olimpia.png|150px]] | celýnázov= Club Olimpia | prezývka = ''El Decano (Dekan)''<br /> ''Rey de Copas (Kráľ pohárov)''<br /> ''El Expreso Decano (Rýchly dekan)'' | založený = [[25. júla]] [[1902]] | štadión = [[Estadio Manuel Ferreira]], [[Asunción]], [[Paraguaj]] | kapacita = 23 732 | predseda = {{minivlajka|Paraguaj}} [[Marco Trovato]] | mgrtitle = Tréner | tréner = {{minivlajka|Paraguaj}} [[Ever Hugo Almeida|Ever Almeida]] | liga = [[Primera División (Paraguaj)|Primera División]] | sezóna = 2025 | pozícia = Primera División, 7. miesto | web = http://www.clubolimpia.com.py/ | vzor_lp1=_olimpia17h|vzor_t1=_olimpia17h|vzor_pp1=_olimpia17h|vzor_tr1=_olimpia17h|vzor_po1=_3_stripes_on_black_top| ľavéplece1=FFFFFF|telo1=FFFFFF|pravéplece1=FFFFFF|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=FFFFFF| vzor_1p2=_adidaswhite|vzor_t2=_olimpia17a|vzor_pp2=_adidaswhite|vzor_tr2=_olimpia17a|vzor_po2=_3_stripes_on_white_top| ľavéplece2=000000|telo2=888888|pravéplece2=000000|trenírky2=000000|ponožky2=000000| }} '''Club Olimpia''', skrátene '''Olimpia''', na medzinárodnej úrovni známy pod názvom '''Olimpia Asunción''', je [[Paraguaj|paraguajský]] športový klub so sídlom v meste [[Asunción]]. Club Olimpia vyhral spolu 40 titulov v paraguajskej najvyššej súťaži [[Primera División (Paraguaj)|Primera División]]. Na medzinárodnej úrovni vyhral spolu osem trofejí, z toho trikrát [[Copa Libertadores]] a jedenkrát [[Interkontinentálny pohár]]. Jedná sa tak o najúspešnejší paraguajský futbalový klub. Domáce zápasy hráva klub na štadióne [[Estadio Manuel Ferreira]]. V súčasnosti hráva najvyššiu paraguajskú futbalovú súťaž [[Primera División (Paraguaj)|Primera División]]. == História == Klub bol založený 25. júla 1902 a je tak najstarším športovým klubom v Paraguaji. Klub založil [[Holandsko|Holanďan]] William Paats spolu so skupinou Paraguajčanov. Počas zakladania klubu boli navrhnuté tri potenciálne názvy pre klub a to Paraguaj, Esparta a Olimpia. Rozhodnutie prišlo zo strany Williama Paatsa, ktorý vybral názov '''Club Olimpia''', ako oficiálny názov klubu. Názov mal byť poctou pre [[Grécko|grécke]] mesto [[Olympia (Grécko)|Olympia]], kde vznikli [[Olympijské hry (starovek)|Olympijské hry]]. Už pri založení bola vybraná aj farba dresov, ktoré boli čierne s bielym pásom na hrudi, v ktorom bol uvedený názov klubu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.clubolimpia.com.py/historia-2/|titul=Historia|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=clubolimpia.com.py|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170818235553/http://www.clubolimpia.com.py/historia-2/|dátum archivácie=2017-08-18}}</ref>. === Vstup do najvyššej súťaže === [[Súbor:Olimpia 1906 1er partido oficial.jpg|thumb|Prvý zápas klubu z roku 1906.]] V roku 1906 došlo k založeniu paraguajskej futbalovej federácie. V tom istom roku sa hral aj prvý ročník najvyššej paraguajskej futbalovej súťaže pod názvom Liga Paraguaya de Fútbol, do ktorej sa pripojil aj klub Olimpia. Prvý majstrovský titul získal klub [[Club Guaraní|Guaraní]], tím Olimpia obsadil druhé miesto<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#06|titul=1906|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Druhé miesto zopakoval klub aj v nasledujúcom ročníku. V ďalších rokoch sa mu však už nedarilo a umiestňoval sa skôr v strede tabuľky. Až v sezóne 1912 sa dostavil úspech, keď klub Olimpia obsadil prvé miesto a získal tak prvý majstrovský titul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#12|titul=1912|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Ďalší titul získal klub v ročníku 1914, keď vo finále súťaže zvíťazil nad svojim najväčším rivalom tímom [[Club Cerro Porteño|Cerro Porteño]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#14|titul=1914|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. V sezóne 1915 sa situácia zopakovala, no tento raz vo finále vyhral klub Cerro Porteño. V roku 1916 vyhral klub Olimpia svoj tretí titul, keď znova obsadil v tabuľke prvé miesto<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#16|titul=1916|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. V ďalších rokoch sa klubu nepodarilo dosiahnuť žiadny výraznejší úspech, v tabuľke sa umiestňoval buď tesne za prvým miestom, alebo prehral finálové play-off o titul. Až v sezóne 1925 sa klub znova po dlhšom čase presadil, obsadil prvé miesto a získal svoj štvrtý majstrovský titul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#25|titul=1925|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Nasledovalo druhé miesto a v ročníku 1927 získal klub piaty titul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#27|titul=1927|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Nasledovala výborná séria, kedy od roku 1927 do roku 1929 vyhral tím tri majstrovské tituly v rade<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#29|titul=1929|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Víťaznú sériu prerušil tím [[Club Libertad|Libertad]], ktorý získal titul v roku 1930. V roku 1931 však znova vyhral klub Olimpia a získal tak už svoj ôsmy titul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#31|titul=1931|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. V roku 1932 bola sezóna najvyššej súťaže prerušená a následné aj zrušená z dôvodu [[Vojna o Gran Chaco|vojny o Gran Chaco]] medzi Paraguajom a [[Bolívia|Bolíviou]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#32|titul=1932|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Najvyššia súťaž tak pokračovala až po skončení vojny v roku 1935. Ešte pred začiatkom sezóny boli rozhodnutím futbalovej federácie vylúčené z najvyššej súťaže niektoré kluby, keďže federácia chcela znížiť počet tímov v súťaži a zároveň mali mať kluby svoje ihrisko v rámci hraníc hlavného mesta Asunción<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#35|titul=1935|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. [[Súbor:Olimpia Campeon LPF 1912.jpg|thumb|left|Majstrovský tím z roku 1912.]] === Profesionalizácia súťaže === V roku 1935 tak znova začala najvyššia futbalová liga. Súťaž sa profesionalizovala, počet tímov sa znížil zo štrnásť na desať a ligu hrali iba tímy z hlavného mesta alebo jeho tesnej blízkosti. Zároveň došlo k profesionalizácií súťaže. V tomto ročníku obsadil klub Olimpia až štvrté miesto. V roku 1936 hral klub lepšie a získal majstrovský titul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#36|titul=1936|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Na dobré výkony nadviazal aj v ročníku 1937, kedy získal už svoj desiaty titul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#37|titul=1937|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. V roku 1938 získal tretí titul v rade, celkovo už jedenásty<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#38|titul=1938|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Neskôr sa však už tímu prestalo dariť, v sezóne 1940 dokonca skončil predposledný, no v tejto sezóne nezostupoval žiadny klub. V ďalšej sezóne však už bol tím Olimpia znova v hornej časti tabuľky, keď obsadil druhé miesto. Na titul tak musel klub čakať až deväť rokov do sezóny 1947, kedy vyhral opäť titul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#47|titul=1947|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Na úspech klub nadviazal aj v nasledujúcej sezóne, kedy titul obhájil<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#48|titul=1948|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. V nasledujúcich rokoch sa však klubu prestalo znova dariť a umiestňoval sa iba v strede tabuľky. === Ligová dominancia === [[Súbor:MANUEL_FERREIRA_SOSA.JPG|thumb|Prezident klubu Manuel Ferreira Sosa položil základy pre úspešný tím.]] V polovici 50. rokov prišlo konečne zlepšenie výkonov. Prezidentom klubu sa stal Manuel Ferreira Sosa, následne kúpil klub niekoľko výborných hráčov, ktorí neskôr klubu pomohli dostať sa na vrcholné priečky. V ročníku 1955 obsadil klub v prvej časti sezóny druhé miesto, v druhej časti bol štvrtý. V konečnej tabuľke tak obsadil druhé miesto. Očakávaný titul získal klub Olimpia v sezóne 1956, keď vo finále vyhral nad tímom [[Club Libertad|Libertad]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#56|titul=1956|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Týmto začalo majstrovské obdobie, v ktorom od roku 1956 do roku 1960 získal klub päť titulov v rade. V roku 1960 sa klub prebojoval do finále prvého ročníka juhoamerickej obdoby európskej [[Liga majstrov UEFA|Ligy Majstrov]] [[Copa Libertadores]], kde však prehral s [[Uruguaj|uruguajským]] klubom [[Club Atlético Peñarol|Peñarol]]. Po ročnej prestávke pridal klub v sezóne 1962 ďalší majstrovský titul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/parahist.html#62|titul=1962|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Nasledovali dva slabšie roky, no v sezóne 1965 získal tím Olimpia jubilejný dvadsiaty majstrovský titul. V tomto období klub zároveň otvoril svoj súčasný štadión a teda prezidentovanie Manuela Ferreira Sosu (zomrel v roku 1964) bolo pre klub veľmi prínosné. Do konca 60. rokov vyhral klub ešte jeden titul v sezóne 1968. Prvá polovica 70. rokov bola pre klub slabšia, keď dokázal vyhrať ligu iba v sezónach 1971 a 1975. === Zlaté obdobie === V roku 1975 bol za prezidenta klubu zvolený Osvaldo Domínguez Dibb, ktorý sa zapísal do histórie klubu ako kľúčová postava. V roku 1978 získal klub majstrovský titul, keď po čase obsadil prvé miesto v tabuľke. Tým sa začalo ďalšie výborné obdobie v histórií klubu. V roku 1979 sa klub ako úradujúci majster Paraguaja predstavil v Copa Libertadores. Tu sa mu podarilo prebojovať až do finále, kde v dvoch zápasoch porazil [[Argentína|argentínsky]] klub [[Club Atlético Boca Juniors|Boca Juniors]] a vyhral tak prvýkrát tento najprestížnejší kontinentálny pohár v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/sacups/copa79.html|titul=Copa Libertadores de América 1979|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Následne vyhral aj domácu najvyššiu súťaž a získal tak dvadsiaty piaty majstrovský titul. V novembri 1979 odohral ako víťaz Copa Libertadores [[Interkontinentálny pohár]], kde narazil na neúspešného finalistu európskeho [[Liga Majstrov UEFA|Pohára majstrov]] [[Švédsko|švédsky]] klub [[Malmö FF]], ktorý porazil a vyhral tak aj túto trofej<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesi/intconclub79.html|titul=Intercontinental Club Cup 1979|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Úspešný rok 1979 zakončil klub ešte ziskom celoamerického pohára [[Copa Interamericana]]. V úspechoch pokračoval klub Olimpia aj ďalej. V sezóne 1980 znova vyhral najvyššiu domácu ligu. Titul obhájil aj v ročníkoch 1981, 1982 a 1983<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/para83.html|titul=Paraguay 1983|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Až v sezóne 1984 prerušil túto sériu klub [[Club Guaraní|Guaraní]], ktorý obsadil prvé miesto a vyhral tak titul. Klub Olimpia však zvíťazil v lige v nasledujúcej sezóne, kedy znova skončil prvý a získal tak už tridsiaty majstrovský titul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/para85.html|titul=Paraguay 1985|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. === Druhé zlaté obdobie === [[Súbor:Olimpia 2002.JPG|thumb|left|Tím v roku 2002 vyhral Copa Libertadores.]] Ďalšie dve sezóny sa klubu nedarilo tak ako pred tým. Titul získal znova až v sezóne 1988<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/para88.html|titul=Paraguay 1988|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Ako majster hral klub znova Copa Libertadores, kde sa v ročníku 1989 dostal znova až do finále. Tu však podľahol [[Kolumbia|kolumbijskému]] klubu [[Atlético Nacional]]. V roku 1989 však bol úspešný v domácej lige, kde vyhral titul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/para89.html|titul=Paraguay 1989|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Znova sa teda predstavil v Copa Libertadores, kde sa v roku 1990 dostal opäť do finále. Tento raz bol úspešný, keď vyhral nad klubom z [[Ekvádor|Ekvádoru]] [[Barcelona Sporting Club|Barcelona SC]] a druhýkrát vyhral v tejto súťaži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/sacups/copa90.html|titul=Copa Libertadores de América 1990|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. V tomto roku sa klubu v lige veľmi nedarilo, no ako obhajca titulu sa v roku 1991 predstavil znova v Copa Libertadores a opäť sa prebojoval až do finále. Tu sa stretol s [[Čile|čilským]] klubom [[Club Social y Deportivo Colo-Colo|Colo-Colo]], no nezvládol odvetný zápas u súpera a tretiu trofej nezískal. V roku 1991 však klub Olimpia vyhral aspoň iný kontinentálny pohár [[Supercopa Libertadores]] pre ročník 1990. V roku 1991 klub získal automaticky bez odohratia zápasu aj ďalší kontinentálny pohár [[Recopa Sudamericana]]. V roku 1992 sa v lige klubu stále nedarilo, no dostal sa do finále krátko hraného kontinentálneho pohára [[Copa CONMEBOL]], kde však nebol úspešný. Po troch slabších ligových rokoch sa klub Olimpia dočkal zisku titulu v sezóne 1993<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/para93.html|titul=Paraguay 1993|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Ďalší získal o dva roky v sezóne 1995<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/para95.html|titul=Paraguay 1995|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Nasledovali tri roky bez trofeje. V roku 1997 začala ďalšia víťazná séria, kedy klub od sezóny 1997<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/para97.html|titul=Paraguay 1997|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref> do sezóny 2000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/para00.html|titul=Paraguay 2000|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>, vyhral štyri majstrovské tituly v rade. V roku 2002 sa klub Olimpia dostal znova po čase do finále Copa Libertadores, kde zvíťazil nad [[Brazília|brazílskym]] klubom [[Associação Desportiva São Caetano|São Caetano]] a získal tak tretiu výhru v tomto turnaji<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/sacups/copa02.html|titul=Copa Libertadores de América 2002|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Klub tak zakončil oslavy 100. výročia založenia klubu. V roku 2003 vyhral klub aj pohár [[Recopa Sudamericana]]. V lige sa však klubu veľmi nedarilo a tým skončilo druhé zlaté obdobie v klubovej histórií. === Posledné roky === V ďalších sezónach sa však už klub Olimpia nedokázal presadiť. V najvyššej súťaži sa mu vôbec nedarilo. V tabuľke končil zväčša v strede ligovej tabuľky, iba v niektorých málo prípadoch sa prebojoval aspoň na tretie miesto. Zvyšok prvého desaťročia nového tisícročia však už nezískal žiadnu trofej. Zmena k lepšiemu nastala až v roku 2011, klub získal až dvanásť nových hráčov. Zmeny sa pozitívne prejavili už v sezóne 2011, kedy klub vyhral v časti Clausura a získal tak po jedenástich rokoch majstrovský titul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/para2011.html#1clau|titul=Torneo Clausura 2011|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. V nasledujúcej sezóne obsadil druhé miesto v časti Apertura. Vďaka dobrým výsledkom z tohto ročníka hral klub po dlhšej prestávke aj Copa Libertadores. Znova sa však dostal až do finále, kde po penaltách prehral s brazílskym klubom [[Clube Atlético Mineiro|Atlético Mineiro]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/sacups/copa2013.html|titul=Copa Libertadores de América 2013|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. V roku 2013 sa klubu v prvej lige opäť veľmi nedarilo. Až v ročníku 2015 sa výkony zlepšili, najprv v časti Apertura obsadil štvrté miesto, no v časti Clausura skončil prvý, vyhral aj finálový zápas tejto časti a získal svoj štyridsiaty majstrovský titul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/para2015.html#1clau|titul=Torneo Clausura 2015|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. V sezóne 2016 obsadil v oboch častiach ligy druhé miesto. V sezóne 2017 obsadil v časti Apertura tretie miesto<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesp/para2017.html#1aper|titul=Torneo Apertura 2017|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. == Farby a znak klubu == Pri založení klubu boli vybrané pre dresy čierna a biela farba a na drese bol nápis Olimpia v bielom vodorovnom pruhu na hrudi. Neskôr boli biela a čierna prijaté ako oficiálne klubové farby. Klub v súčasnosti používa dresy bielej farby s čiernym vodorovným pruhom ako domáce. Čierne dresy sú používané na vonkajšie zápasy. Znak klubu sa počas existencie tiež veľmi nezmenil. Je čierno-biely a tvorí ho nápis Club Olimpia, ktorý sa nachádza v bielom kruhu, ktorý je obkolesený čiernym kruhom. == Štadión == [[Súbor:Hinchada_Olimpia_27-3-2011.jpg|thumb|Fanúšikovia klubu počas zápasu.]] Pred postavením súčasného štadióna hral klub na rôznych miestach v hlavnom meste. Svoj súčasný štadión '''[[Estadio Manuel Ferreira]]''' používa klub od roku 1964, kedy bol slávnostne otvorený. Štadión má kapacitu 23 732 miest<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.clubolimpia.com.py/el-manuel-ferreira/|titul=EL MANUEL FERREIRA|dátum prístupu=2017-08-18|vydavateľ=www.clubolimpia.com.py|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160916075128/http://www.clubolimpia.com.py/el-manuel-ferreira/|dátum archivácie=2016-09-16}}</ref>. Keďže však kapacita tohto štadióna je na dôležité zápasy nedostačujúca, hráva klub tiež na štadióne [[Estadio Defensores del Chaco]], ktorý má kapacitu 42 354 miest. == Rivalita a fanúšikovia == Tradičným a hlavným rivalom tímu je klub [[Club Cerro Porteño|Cerro Porteño]]. Tieto kluby spolu hrávajú derby s názvom '''[[Clásico del fútbol paraguayo]]'''. Prvý vzájomný zápas sa hral už v roku 1913. Bilancia je vyrovnaná, keď oba kluby vyhrali 144 stretnutí. Ďalším rivalom je klub [[Club Guaraní|Guaraní]], s ktorým spolu hrávajú derby '''[[Clásico Añejo]]''', čo v preklade znamená najstaršie derby, keďže sa jedná o dva najstaršie kluby v krajine. Určitá rivalita panuje tiež s klubom [[Club Libertad|Libertad]], s ktorým hráva Olimpia derby s názvom '''[[Clásico Blanco y Negro]]'''. == Úspechy == === Národné === ==== Liga ==== * '''[[Primera División (Paraguaj)|Primera División]] (40)''': [[Primera División 1912 (Paraguaj)|1912]], [[Primera División 1914 (Paraguaj)|1914]], [[Primera División 1916 (Paraguaj)|1916]], [[Primera División 1925 (Paraguaj)|1925]], [[Primera División 1927 (Paraguaj)|1927]], [[Primera División 1928 (Paraguaj)|1928]], [[Primera División 1929 (Paraguaj)|1929]], [[Primera División 1931 (Paraguaj)|1931]], [[Primera División 1936 (Paraguaj)|1936]], [[Primera División 1937 (Paraguaj)|1937]], [[Primera División 1938 (Paraguaj)|1938]], [[Primera División 1947 (Paraguaj)|1947]], [[Primera División 1948 (Paraguaj)|1948]], [[Primera División 1956 (Paraguaj)|1956]], [[Primera División 1957 (Paraguaj)|1957]], [[Primera División 1958 (Paraguaj)|1958]], [[Primera División 1959 (Paraguaj)|1959]], [[Primera División 1960 (Paraguaj)|1960]], [[Primera División 1962 (Paraguaj)|1962]], [[Primera División 1965 (Paraguaj)|1965]], [[Primera División 1968 (Paraguaj)|1968]], [[Primera División 1971 (Paraguaj)|1971]], [[Primera División 1975 (Paraguaj)|1975]], [[Primera División 1978 (Paraguaj)|1978]], [[Primera División 1979 (Paraguaj)|1979]], [[Primera División 1980 (Paraguaj)|1980]], [[Primera División 1981 (Paraguaj)|1981]], [[Primera División 1982 (Paraguaj)|1982]], [[Primera División 1983 (Paraguaj)|1983]], [[Primera División 1985 (Paraguaj)|1985]], [[Primera División 1988 (Paraguaj)|1988]], [[Primera División 1989 (Paraguaj)|1989]], [[Primera División 1993 (Paraguaj)|1993]], [[Primera División 1995 (Paraguaj)|1995]], [[Primera División 1997 (Paraguaj)|1997]], [[Primera División 1998 (Paraguaj)|1998]], [[Primera División 1999 (Paraguaj)|1999]], [[Primera División 2000 (Paraguaj)|2000]], [[Primera División 2011 (Paraguaj)|2011 Clausura]], [[Primera División 2015 (Paraguaj)|2015 Clausura]] ==== Pohár ==== *'''[[Torneo República]] (1)''': 1992 *'''[[Torneo de Integración Nacional]] (1)''': 1990 === Medzinárodné === * '''[[Interkontinentálny pohár]] (1)''': [[Interkontinentálny pohár 1979|1979]] *'''[[Copa Libertadores]] (3)''': [[Copa Libertadores 1979|1979]], [[Copa Libertadores 1990|1990]], [[Copa Libertadores 2002|2002]] *'''[[Supercopa Sudamericana]] (1)''': [[Supercopa Sudamericana 1990|1990]] *'''[[Recopa Sudamericana]] (2)''': [[Recopa Sudamericana 1991|1991]], [[Recopa Sudamericana 2003|2003]] *'''[[Copa Interamericana]] (1)''': [[Copa Interamericana 1979|1979]] == Zostava == {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=9. júna 2016}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Ekvádor|poz=B|meno=[[Daniel Librado Azcona]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Paraguaj|poz=O|meno=[[César Benítez]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Paraguaj|poz=O|meno=[[Darío Verón]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Argentína|poz=O|meno=[[Hernán Pellerano]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Kolumbia|poz=O|meno=[[Sergio Otálvaro]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Paraguaj|poz=Z|meno=[[Richard Ortiz]]}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]] {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Paraguaj|poz=Ú|meno=[[Néstor Camacho]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Paraguaj|poz=O|meno=[[Fernando Giménez]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Paraguaj|poz=Ú|meno=[[Brian Montenegro]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Paraguaj|poz=Z|meno=[[William Mendieta]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Paraguaj|poz=Ú|meno=[[Walter González]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Paraguaj|poz=B|meno=[[Diego Barreto]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Paraguaj|poz=O|meno=[[Carlos Rolón]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Paraguaj|poz=O|meno=[[Rodi Ferreira]]}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Paraguaj|poz=Z|meno=[[Cristian Riveros]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Paraguaj|poz=Z|meno=[[Hernesto Caballero]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Paraguaj|poz=Z|meno=[[Iván Torres]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Kolumbia|poz=O|meno=[[Farid Diaz]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Paraguaj|poz=Z|meno=[[Néstor Ortigoza]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Brazília|poz=O|meno=[[Edcarlos]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Paraguaj|poz=O|meno=[[Aquilino Giménez]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Paraguaj|poz=Z|meno=[[Julián Benítez]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Paraguaj|poz=Ú|meno=[[Roque Santa Cruz]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=Paraguaj|poz=B|meno=[[Marino Arzamendia]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=27|nár=Paraguaj|poz=Ú|meno=[[Jorge Colmán]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Paraguaj|poz=Z|meno=[[Rodrigo Burgos]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=32|nár=Paraguaj|poz=O|meno=[[Alexis Fernandez]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} == Referencie == {{referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.clubolimpia.com.py/ Stránka klubu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100215013149/http://www.clubolimpia.com.py/ |date=2010-02-15 }} == Zdroj == * [http://www.clubolimpia.com.py/historia-2/ história klubu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170818235553/http://www.clubolimpia.com.py/historia-2/ |date=2017-08-18 }} * {{preklad|en|Club Olimpia|794737229}} [[Kategória:Paraguajské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1902]] [[Kategória:Asunción| ]] q6jjhk1784slqsbvnejvbtykzbhiopl Juraj Minčík 0 607686 8210801 7712919 2026-05-08T16:25:33Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210801 wikitext text/x-wiki {{olympijský bronz}} {{Infobox atlét |Meno = Juraj Minčík |Portrét = |Veľkosť obrázka = |Popis = |Dátum narodenia = {{dnv|1977|3|27}} |Miesto narodenia = [[Spišská Stará Ves]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = |Atletická disciplína = [[vodný slalom]] |Osobný rekord = |Tohtosezónny rekord = |Stav k = }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{Minivlajka|Slovensko|w}}}} {{Infobox-medaila šport|Mužský [[vodný slalom]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[kanoistika na Letných olympijských hrách|Olympijské hry]]}} {{Infobox-medaila farba|3||Sydney 2000|C1|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta vo vodnom slalome|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|1||Três Coroas 1997|3 x C1|}} {{Infobox-medaila farba|1|| Augsburg 2003|3 x C1|}} {{Infobox-medaila farba|3||Nottingham 1995|3 x C1|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom slalome|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||Roudnice n/L 1998|3 x C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Mezzana 2000|3 x C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Bratislava 2002|3 x C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||tacen 2005|3 x C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Liptovský Mikuláš 2007|3 x C1|}} {{Infobox-medaila farba|2||Mezzana 2000|C1|}} {{Infobox-medaila farba|2||Skopje 2004|3 x C1|}} {{Infobox-medaila farba|2||L'Argentière-la-Bessée 2006|3 x C1|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Svetový pohár vo vodnom slalome|Svetový pohár]]}} {{Infobox-medaila farba|2||2000|C1|}} {{Infobox-medaila farba|2||2001|C1|}} {{Infobox koniec}} '''Juraj Minčík''' (* [[27. marec]] [[1977]], [[Spišská Stará Ves]]) je bývalý [[Slovensko|slovenský]] [[vodný slalom|vodnoslalomár]], ktorý súťažil v disciplíne C1. Je odchovanec klubu Športový klub kanoistiky Pieniny Červený Kláštor, neskôr bol pretekár klubu [[KK Slávia UK Bratislava]]<ref name=juraj/> a stal sa tiež členom slovenského reprezentačného družstva. Zúčastnil sa dvoch [[Letné olympijské hry|olympijských hier]], na ktorých získal 1 bronzovú medailu{{--}}v roku 2000 v [[Sydney]].<ref name=juraj>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Juraj Minčík | url = https://www.sports-reference.com/olympics/athletes/mi/juraj-mincik-1.html | dátum vydania = | dátum prístupu = 05.10.2017 | vydavateľ = sports-reference.com | jazyk = po anglicky }}</ref> Je držiteľom 3 medailí z [[Majstrovstvá sveta vo vodnom slalome|majstrovstiev sveta]], z toho 2 zlatých, všetky v kategórii hliadok. Na [[Majstrovstvá Európy vo vodnom slalome|majstrovstvách Európy]] získal 8 medailí, z toho 5 zlatých v kategórii hliadok. Zúčastnil sa tiež 14-tich ročníkov [[Svetový pohár vo vodnom slalome|svetového pohára]], na ktorých skončil dvakrát strieborný, pričom na troch pretekoch zvíťazil a na ďalších 12-tich získal pódiové umiestnenia. Okrem toho je víťazom majstrovstiev Slovenska v ročníku 2001.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vodný slalom: O tituly majstrov i nomináciu sa bude bojovať v L Mikuláši | url = https://sport.sme.sk/c/566111/vodny-slalom-o-tituly-majstrov-i-nominaciu-sa-bude-bojovat-v-l-mikulasi.html | dátum vydania = 06.06.2002 | dátum prístupu = 05.10.2017 | vydavateľ = sport.sme.sk | jazyk = }}</ref> Po skončení športovej kariéry v roku 2009 sa stal trénerom. Trénoval [[Ladislav Škantár|Ladislava]] a [[Peter Škantár|Petra Škantárovcov]], ako aj [[Matej Beňuš|Mateja Beňuša]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = S odvekým rivalom súperil i podnikal. Z nadporučíka môže byť vyšetrovateľ | url = https://sport.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/372473-s-odvekym-rivalom-superil-i-podnikal-z-nadporucika-moze-byt-vysetrovatel/ | dátum vydania = 01.11.2015 | dátum prístupu = 05.10.2017 | vydavateľ = sport.pravda.sk | jazyk = }}</ref> V ankete Kanoista roka bol v rokoch 2010, 2014 a 2015 vyhlásený za Trénera roka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kanoista roka | url = http://www.canoeslalom.sk/zvaz/kanoista-roka/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 05.10.2017 | vydavateľ = canoeslalom.sk | jazyk = }}</ref> Od roku 2016 je riaditeľom Športového centra polície.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Novým riaditeľom Športového centra polície sa stal olympijský medailista a úspešný vodnoslalomársky tréner Juraj Minčík |url = https://www.olympic.sk/sportove-aktuality/novym-riaditelom-sportoveho-centra-policie-sa-stal-olympijsky-medailista-a-uspesny-vodnoslalomarsky-trener-juraj-mincik |dátum vydania = 22.11.2016 |dátum prístupu = 05.10.2017 |vydavateľ = olympic.sk |jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Výsledky == ;[[Kanoistika na Letných olympijských hrách|Letné olympijské hry]] {| class="wikitable" style=text-align:center |- ! width=220| !! width=100|Umiestenie |- | align=left|{{USA}} [[Kanoistika na Letných olympijských hrách 1996|Atlanta 1996]] || 15. miesto |- | align=left|{{AUS}} [[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2000|Sydney 2000]] || bgcolor=cc9966|3. miesto |} ;[[Majstrovstvá sveta vo vodnom slalome|Majstrovstvá sveta]] {| class="wikitable" style=text-align:center |- ! width=220 rowspan=2| !! colspan=2|Umiestnenie |- ! width=100|Jednotlivci !! width=100|Hliadky |- | align=left|{{ITA}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom slalome 1993|Mezzana 1993]] | 23. miesto || 13. miesto |- | align=left|{{GBR}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom slalome 1995|Nottingham 1995]] | 32. miesto || bgcolor=cc9966|3. miesto |- | align=left|{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom slalome 1997|Três Coroas 1997]] | 7. miesto || bgcolor=gold|1. miesto |- | align=left|{{ESP}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom slalome 1999|La Seu d'Urgell 1999]] | 9. miesto || 6. miesto |- | align=left|{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom slalome 2002|Bourg-Saint-Maurice 2002]] | 4. miesto || 4. miesto |- | align=left|{{DEU}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom slalome 2003|Augsburg 2003]] | 15. miesto || bgcolor=gold|1. miesto |- | align=left|{{AUS}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom slalome 2005|Penrith 2005]] | 6. miesto || – |- | align=left|{{CZE}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom slalome 2006|Praha 2006]] | 15. miesto || 4. miesto |- | align=left|{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom slalome 2007|Foz do Iguaçu 2007]] | 12. miesto || 9. miesto |} ;[[Majstrovstvá Európy vo vodnom slalome|Majstrovstvá Európy]] {| class="wikitable" style=text-align:center |- ! width=220 rowspan=2| !! colspan=2|Umiestnenie |- ! width=100|Jednotlivci !! width=100|Hliadky |- | align=left|{{DEU}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom slalome 1996|Augsburg 1996]] | 8. miesto || 6. miesto |- | align=left|{{CZE}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom slalome 1998|Roudnice n/L 1998]] | 10. miesto || bgcolor=gold|1. miesto |- | align=left|{{ITA}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom slalome 2000|Mezzana 2000]] | bgcolor=silver|2. miesto || bgcolor=gold|1. miesto |- | align=left|{{SVK}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom slalome 2002|Bratislava 2002]] | 11. miesto || bgcolor=gold|1. miesto |- | align=left|{{MKD}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom slalome 2004|Skopje 2004]] | 6. miesto || bgcolor=silver|2. miesto |- | align=left|{{SVN}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom slalome 2005|Tacen 2005]] | 7. miesto || bgcolor=gold|1. miesto |- | align=left|{{FRA}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom slalome 2006|L’Argentière-la-Bessée 2006]] | 19. miesto || bgcolor=silver|2. miesto |- | align=left|{{SVK}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom slalome 2007|Liptovský Mikuláš 2007]] | 7. miesto || bgcolor=gold|1. miesto |} ;[[Svetový pohár vo vodnom slalome|Svetový pohár]] {| class="wikitable" style=text-align:center |- ! !! width=100|Umiestenie |- | [[Svetový pohár vo vodnom slalome 1995|SP 1995]] || 31. miesto |- | [[Svetový pohár vo vodnom slalome 1996|SP 1996]] || 11. miesto |- | [[Svetový pohár vo vodnom slalome 1997|SP 1997]] || 12. miesto |- | [[Svetový pohár vo vodnom slalome 1998|SP 1998]] || 5. miesto |- | [[Svetový pohár vo vodnom slalome 1999|SP 1999]] || 5. miesto |- | [[Svetový pohár vo vodnom slalome 2000|SP 2000]] || bgcolor=silver|2. miesto |- | [[Svetový pohár vo vodnom slalome 2001|SP 2001]] || bgcolor=silver|2. miesto |- | [[Svetový pohár vo vodnom slalome 2002|SP 2002]] || 4. miesto |- | [[Svetový pohár vo vodnom slalome 2003|SP 2003]] || 5. miesto |- | [[Svetový pohár vo vodnom slalome 2004|SP 2004]] || 17. miesto |- | [[Svetový pohár vo vodnom slalome 2005|SP 2005]] || 4. miesto |- | [[Svetový pohár vo vodnom slalome 2006|SP 2006]] || 5. miesto |- | [[Svetový pohár vo vodnom slalome 2007|SP 2007]] || 18. miesto |- | [[Svetový pohár vo vodnom slalome 2008|SP 2008]] || 35. miesto |} == Referencie == {{referencie}} == Zdroje == * [https://web.archive.org/web/20100105013709/http://www.canoeicf.com/site/canoeint/if/downloads/result/Pages%201-41%20from%20Medal%20Winners%20ICF%20updated%202007-2.pdf?MenuID=Results%2F1107%2F0%2CMedal_winners_since_1936%2F1510%2F0 Zoznam medailistov na olympijských hrách a majstrovstvách sveta vo vodnom slalome] ''archive.org'' {{eng icon}} * [http://www.canoeresults.eu/medals?year=&name=Min%C4%8D%C3%ADk+juraj Medailové umiestnenia pretekára na stránke canoeresults.eu] {{eng icon}} * [https://www.sports-reference.com/olympics/athletes/mi/juraj-mincik-1.html Profil pretekára na stránke sports-reference.com] {{eng icon}} * [https://www.canoeslalom.net/doku.php/en_sportler/spo_1796m Profil pretekára na stránke canoeslalom.net] {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Slováci na LOH 1996}} |{{Slováci na LOH 2000}} }} {{DEFAULTSORT:Minčík, Juraj}} [[Kategória:Slovenskí vodní slalomári]] [[Kategória:Slovenskí kanoisti]] [[Kategória:Slovenskí bronzoví olympijskí medailisti]] [[Kategória:Slovenskí tréneri]] [[Kategória:Osobnosti zo Spišskej Starej Vsi]] ba566w4zf10if6cuft240gkbkk3tawk Julie Payettová 0 607729 8210758 8167448 2026-05-08T15:24:33Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210758 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Julie Payettová | Rodné meno = | Popis osoby = kanadská inžinierka, astronautka,<br>podnikateľka a politička | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = 29. | Úrad = [[generálny guvernér]] [[Kanada|Kanady]] | Začiatok obdobia = [[2. október]] [[2017]] | Koniec obdobia = [[21. január]] [[2021]] | Predchodca = [[David Johnston]] | Nástupca = [[Richard Wagner (sudca)|Richard Wagner]] <small>ad interim</small> | Poradie2 = | Úrad2 = | Začiatok obdobia2 = | Koniec obdobia2 = | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Poradie3 = | Úrad3 = | Začiatok obdobia3 = | Koniec obdobia3 = | Predchodca3 = | Nástupca3 = | Dátum narodenia = {{dnv|1963|10|20}} | Miesto narodenia = [[Montreal]], [[Quebec]], [[Kanada]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[McGill University]] <small>([[Bachelor of Engineering|BEng]])</small><br>[[University of Toronto]] <small>([[Master of Applied Science|MAS]])</small> | Profesia = astronautka | Národnosť = | Vierovyznanie = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Julie Payettová'''{{#tag:ref|{{Citácia knihy| titul = Pravidlá slovenského pravopisu| odkaz na titul = Pravidlá slovenského pravopisu| vydanie = 3| typ vydania = upr. a dopl.| miesto = Bratislava| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| rok = 2000| isbn = 80-224-0655-4| počet strán = 590| url = http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf#page=74| strany = 129}} uvádza „Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme, napr. Stone [stoun] – Stonová [stounová], Wilde [vajld] – Wildová[vajldová].“|group=pozn}} (neprechýlene: Julie Payette; * [[20. október]] [[1963]], [[Montreal]], [[Kanada]]) je kanadská podnikateľka, bývalá astronautka, inžinierka a v rokoch [[2017]] až [[2021]] 29. generálny guvernér Kanady.<ref name=ggca>{{cite web| url=https://www.gg.ca/document.aspx?id=16943&lan=eng| title=Governor General: Ms. Julie Payette, Governor General| website=gg.ca| publisher=[[Governor General of Canada]]| date=July 13, 2017| accessdate=2017-10-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20200531093015/https://www.gg.ca/en| archivedate=2020-05-31}}</ref><ref name=Cbc2017-07-12>{{cite web | url=http://www.cbc.ca/news/politics/governor-general-canada-julie-payette-1.4201614 | publisher = CBC News | title=Former astronaut Julie Payette to be Canada's next governor general|date=July 12, 2017| archivedate = July 12, 2017| deadurl=No |archiveurl=https://web.archive.org/web/20170712215210/http://www.cbc.ca/news/politics/governor-general-canada-julie-payette-1.4201614}}</ref><ref>{{cite news|last1=Scotti|first1=Monique|title=Julie Payette: Meet Canada's next governor general| url=http://globalnews.ca/news/3595524/julie-payette-meet-canadas-new-governor-general/|accessdate=July 13, 2017|work=Global News|date=July 13, 2017}}</ref> 21. januára 2021 rezignovala.<ref name="cbc-payette-stepping-down-as-gg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Payette stepping down as governor general after blistering report on Rideau Hall work environment | url = https://www.cbc.ca/news/politics/governor-general-payette-step-down-1.5882675 | vydavateľ = cbc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Životopis == Payettová sa narodila 20. októbra 1963 v [[Montreal]]i, [[Quebec]],<ref name=bday>{{cite web| url=http://www.asc-csa.gc.ca/eng/astronauts/biopayette.asp| title=Biography of Julie Payette| date=September 10, 2013| publisher=[[Canadian Space Agency]]}}</ref> a žila v štvrti [[Ahuntsic]], navštevovala Collège Mont-Saint-Louis a [[Collège Regina Assumpta]].<ref name=determination>{{cite news |url=http://www.cbc.ca/news/canada/montreal/julie-payette-montreal-friends-remember-1.4202846 |title=Determination, generosity and spaghetti sauce: Meet Canada's new GG |publisher=CBC News |date=July 14, 2017}}</ref><ref name=collectionsca>{{cite web| url=https://www.collectionscanada.gc.ca/women/030001-1412-e.html| title=Julie Payette – Celebrating Women's Achievements| website=collectionscanada.gc.ca| publisher=[[Library and Archives Canada]]| accessdate=July 13, 2017}}</ref> Na bakalárskom stupni študovala na [[McGill University]] kde v roku 1986 získala [[Bachelor of Engineering]] (bakalára [[Inžinierstvo|elektrického inžinierstva]]). Potom vyštudovala na [[University of Toronto]], v roku 1990 získala [[Master of Applied Science]] (magistra aplikovaných vied) z počítačového inžinierstva. Jej diplomová práca sa zaobývala [[Matematická lingvistika|matematickou lingvistikou]].<ref name=determination/> <ref name=nasabio>{{cite web |url=http://www.jsc.nasa.gov/Bios/htmlbios/payette.html |publisher=National Aeronautics and Space Administration |title=Julie Payette: Astronaut, Canadian Space Agency (Biographical data) |location=Houston, Texas |date=June 2012 | archivedate = February 18, 2017 | deadurl = No | archiveurl = https://web.archive.org/web/20170218194708/https://www.jsc.nasa.gov/Bios/htmlbios/payette.html }}</ref><ref>{{cite news |last=Flavelle |first=Dana |date=February 1, 2009 |title=Blasting off into space with Massey mementoes |url=https://www.thestar.com/news/2009/02/01/blasting_off_into_space_with_massey_mementoes.html |newspaper=Toronto Star |access-date=July 13, 2017}}</ref> V rokoch 1986 až 1988 pracovala ako systémová inžinierka v divízii Science Engineering IBM Canada. Od roku 1988 do 1990, počas magisterského štúdia, bola zapojená do projektu vysokovýkonnej počítačovej architektúry a tiež asistovala pri výuke na University of Toronto. Začiatkom roka 1991 sa stala súčasťou Oddelenia pre komunikácie a vedu v IBM Zurich Research Laboratory vo Švajčiarsku. Pôsobila tam rok. Po návrate do Kanady, v januári 1992, bola v Bell-Northern Research v Montreali zodpovedná za projekt [[Rozpoznávanie reči|rozpoznávania reči]] po telefóne s použitím počítača.<ref name=McGill>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Katz| meno = Hélèna | odkaz na autora = | titul = Julie Payette: Right where she belongs | url = http://publications.mcgill.ca/reporter/2012/10/julie-payette-right-where-she-belongs/ | dátum vydania = 2000-04-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-12 | vydavateľ = [[McGill Reporter]] | miesto = | jazyk = | poznámka = archivované 9. septembra 2016 na https://web.archive.org/web/20160909195627/http://www.mcgill.ca/reporter/32/15/order/ }}</ref> == Vesmírny program == [[Súbor:Julie Payette portrait.jpg|thumb|Oficiálny portrét pre misiu [[STS-96]].]] V júni 1992 bola Payettová vybraná [[Canadian Space Agency]] (CSA) ako jedna za štyroch astronautov z 5 330 žiadateľov. Po základnom tréningu v Kanade pracovala ako technický poradca pre [[Mobile Servicing System]], robotický systém and kanadský príspevok do projektu [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanice]].<ref name=csabio>{{cite web |url=http://www.asc-csa.gc.ca/eng/astronauts/biopayette.asp |publisher=Canadian Space Agency |title=Biography of Julie Payette |date=January 21, 2013| archivedate = July 12, 2017 | deadurl = No | archiveurl = https://web.archive.org/web/20170712005737/http://asc-csa.gc.ca/eng/astronauts/biopayette.asp |location=Longueuil, Quebec}}</ref> V rámci prípravy na vesmírne pôsobenie Payettová získala kvalifikáciu civilného pilota a zaznamenala 120 hodín ako výskumníčka v lietadle so zníženou gravitáciou. V apríli 1996 bola certifikovaná ako operátorka hlbokomorského potápačského obleku pre tlak jednej atmosféry. Svoju kapitánsku kvalifikáciu získala na lietadle CT-114 Tutor na základni Moose Jaw vo februári 1996. Celkovo nalietala viacej než 1300 hodín letu.<ref name=nasabio/> V auguste 1996 prišla do [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Johnson Space Center]] kde začala tréning letového špecialistu. Po roku tréningu ju poverili prácou na Mobile Servicing System.<ref>{{cite book |last=Ellis |first=Lee |date=2004 |title=Who's Who of NASA Astronauts |publisher=Americana Group Publishing |location=River Falls, Wisconsin |isbn=0966796144 |pages=146}}</ref> Základný astronautský tréning dokončila v apríli 1998.<ref>{{cite book|last=Melady |first=John |date=2009 |title=Canadians in Space: The Forever Frontier |publisher=Dundurn Press |location=Toronto |isbn=978-1-55002-940-6 |pages=137}}</ref> === Vesmírne lety === [[Súbor:STS-127 Julie Payette near a window in the Kibo lab.jpg|thumb|Payettová na palube [[Endeavour (raketoplán)|raketoplánu ''Endeavour'']] počas misie [[STS-127]]]] Payettová bola hlavnou astronatkou pre [[Canadian Space Agency|Kanadskú vesmírnu agentúru]] od roku 2000 do roku 2007. Pár rokov tiež pracovala ako operátorka pre spojenie s astronautmi na misii (capsule communicator) v Mission Control Center v Houstone, vrátane spiatočného letu misie [[STS-114]]. Bola hlavnou operátorkou počas misie [[STS-121]].<ref name=nasabio/> ==== STS-96 ==== Payettová letela v [[Discovery (raketoplán)|raketopláne ''Discovery'']] od 27. mája do 6. júna 1999 ako súčasť misie [[STS-96]]. Počas misie posádka vykonala prvé manuálne pripojenie raketoplánu k Medzinárodnej vesmírnej stanici a doviezla štyri tony nákladu a zásob na stanici. V ''Discovery'' bola vo funkcii letovej špecialistky (mission specialist). Jej hlavnou úlohou bolo riadiť [[Remote Manipulator System|Canadarm]], robotické rameno na manipuláciu s nákladom.<ref name=inventive>{{cite web |url=http://www.inventivewomen.com/library/library_julie_payette_que.shtml |title=Inventive Women Biographies: Julie Payette | archivedate = February 17, 2009 | deadurl = Yes | archiveurl = https://web.archive.org/web/20090217154337/http://www.inventivewomen.com/library/library_julie_payette_que.shtml }}</ref> Misia STS-96 skončila po 153 orbitoch Zeme, precestovala viac než {{km|6000000|km}} za 9 dní, 19 hodín a 13 minút. Payettová sa stala prvým astronautom z Kanady s účasťou na výstavbe Medzinárodnej vesmírnej stanice a tiež prvým na palube stanice.<ref name=csabio/> ==== STS-127 ==== Payettová navštívila stanicu znovu v roku 2009 ako letová špecialistka na palube [[Endeavour (raketoplán)|raketoplánu ''Endeavour'']] počas misie [[STS-127]] prebiehajúcej 15. až 31. jôla 2009, bola letovou inžinierkou a hlavnou operátorkou robotov počas tejto misie.<ref>{{Cite web |url=http://www.nasa.gov/home/hqnews/2008/feb/HQ_08052_Crew_Announcements.html |title=NASA Assigns Crews for STS-127 and Expedition 19 Missions |accessdate=February 11, 2008| publisher=NASA|year=2008| author=NASA | archivedate = June 8, 2017 | deadurl = No | archiveurl = https://web.archive.org/web/20170608015738/https://www.nasa.gov/home/hqnews/2008/feb/HQ_08052_Crew_Announcements.html }}</ref> V tom čase bol [[Robert Thirsk]] členom [[Expedícia 20|Expedície 20]] na stanici. Bolo to prvý raz čo boli vo vesmíre dvaja astronauti z Kanady.<ref>{{cite book |last=Melady |first=John |date=2011 |title=Maple Leaf in Space: Canada's Astronauts |publisher=Dundurn Press |location=Toronto |isbn=978-1-55488-752-1 |pages=136}}</ref> Počas svojej druhej misie Payettová doniesla podpísaný sveter známeho hráča [[Montreal Canadiens]] [[Maurice Richard|Mauricea Richarda]], tvrdiac, že priniesla Richarda, ktorý bol známy ako ''The Rocket'', do vesmíru ako oslavu storočnice jeho hokejového tímu.<ref>{{cite news |url=http://ottawa.ctvnews.ca/payette-to-carry-piece-of-ottawa-valley-legend-into-space-1.407589 |title=Payette to carry piece of Ottawa Valley legend into space |work=CTV News |date=June 13, 2009 |accessdate=July 13, 2017}}</ref> == Post vesmírna kariéra == Po odchode z Kanadskej vesmírnej agentúry pracovala v rokoch 2010 až 2011 vo [[Woodrow Wilson International Center for Scholars]] vo Washingtone, D.C. a tiež bola vedeckou delegátkou quebeckej vlády v Spojených štátoch.<ref>{{cite web |title=Featured Alumni |url=https://alumni.utoronto.ca/news-and-stories/featured-alumni/julie-payette |publisher=University of Toronto |date=November 28, 2013}}</ref><ref>{{cite web |title=Former Public Policy Scholar Canada: Julie Payette |url=https://www.wilsoncenter.org/person/julie-payette |publisher=Woodrow Wilson International Center for Scholars |year=2011}}</ref><ref name=pmo>{{cite web |url=http://www.pm.gc.ca/eng/news/2017/07/13/biography-julie-payette-oc-cq |title=Biography of Julie Payette, OC, CQ |publisher=Justin Trudeau, Prime Minister of Canada |date=July 13, 2017}}</ref> Počas nasledujúcich troch rokoch bola riaditeľkou [[Montreal Science Centre]].<!-- of the [[Old Port of Montreal|Société du Vieux-Port de Montréal]] -->.<ref>{{cite news |url=http://montrealgazette.com/news/local-news/julie-payette-leaving-job-as-director-of-montreal-science-centre |title=Julie Payette leaving job as director of Montreal Science Centre |newspaper=The Gazette|location=Montreal |agency=The Canadian Press |date=October 13, 2016 |accessdate=July 14, 2017}}</ref> Zároveň bola viceprezidentkou [[Canada Lands Company]].<ref>{{cite web |first=Katharine |last=Raymond |url=http://www.thecanadianencyclopedia.ca/en/article/julie-payette/ |title=Julie Payette |date=March 2, 2017 |publisher=Canadian Encyclopedia |accessdate=2017-10-08 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20170708074431/http://thecanadianencyclopedia.ca/en/article/julie-payette/ |archivedate=2017-07-08 }}</ref><ref>{{cite news |url=https://www.thestar.com/news/canada/2017/07/13/former-astronaut-julie-payette-will-be-canadas-next-governor-general.html |title=Former astronaut Julie Payette will be Canada's next Governor General |date=July 13, 2017 |newspaper=Toronto Star}}</ref> V júli 2013 bola vymenovaná za chief operating officer (prevádzkovú riaditeľku) [[Montreal Science Centre]] a v apríli 2014 sa stala jednou z členov bankovej rady [[Národná banka Kanady|Národnej banky Kanady]].<ref name=globenadmail>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Appointment Notice Julie Payette| url = https://www.theglobeandmail.com/partners/advappointmentnotices/julie-payette/article18799222 | dátum vydania = 2014-05-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = The Globe and Mail | miesto = Toronto |jazyk = po anglicky}}</ref> <!-- PRÍLIŠ DETAIL? In July 2011 Payette, while driving her Volkswagen Touareg in [[Maryland]], struck and killed Theresa "Terry" Potts. The killing was ruled accidental after investigation by local police. All charges against Payette were dropped in December 2011.<ref>{{cite news |url=https://www.thestar.com/news/canada/2017/07/19/future-gg-involved-in-fatal-accident-months-before-assault-charge-in-maryland.html |title=Future Governor General Julie Payette involved in fatal collision months before assault charge in Maryland |date=July 19, 2017 |newspaper=Toronto Star}}</ref> Payette has served on boards of directors, at Queen's University, Canada's Own the Podium Olympic program, Montréal Science Centre foundation, Robotique FIRST Québec, Drug Free Kids Canada, the Montreal Bach Festival, the National Bank of Canada, Développement Aéroport Saint-Hubert de Longueuil, and others. She was recently appointed to the [[International Olympic Committee]]'s Women in Sports Commission.<ref name=pmo/><ref name=scotti14/> She is a member of the Ordre des ingénieurs du Québec and a fellow of the International Academy of Astronautics. As well, Payette is a member of the Faculty of Engineering Advisory Board of McGill University.<ref name=pmo/> --> == Generálna guvernérka Kanady == Predseda vlády [[Justin Trudeau]] 13. júla 2017 oznámil, že [[Alžbeta II.|kráľovná Alžbeta II.]] schválila Payettovú do funkcie generálnej guvernérky.<ref name=ggca/><ref name=Cbc2017-07-12/><ref>{{cite web| url=http://pm.gc.ca/eng/news/2017/07/13/prime-minister-trudeau-announces-queens-approval-canadas-next-governor-general| title=Prime Minister Trudeau announces The Queen's approval of Canada's next Governor General| website=pm.gc.ca| publisher=[[Government of Canada]]| date=July 13, 2017}}</ref> S kráľovnou [[Alžbeta II.|Alžbetou II.]] sa prvýkrát oficiálne stretla 20. septembra 2017 na [[Zámok Balmoral|zámku Balmoral]] kde bola Jej Veličenstvom vymenovaná do pozícií v rádoch: ''Extraordinary Companion'' v Ráde Kanady (Order of Canada), (skratka C.C.), ''Extraordinary Commander'' v ''Order of Military Merit'' (skratka C.M.M.) a ''Commander'' v ráde ''Order of Merit of the Police Forces'' (skratka C.O.M.).<ref>{{cite web|url=https://www.gg.ca/document.aspx?id=16999&lan=eng|title=The Governor General of Canada|first=The Office of the Secretary to the Governor|last=General|website=Gg.ca|accessdate=October 2, 2017|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171004224855/http://gg.ca/document.aspx?id=16999&lan=eng|archivedate=2017-10-04}}</ref> Sľub zložila a úradu sa ujala 2. októbra 2017.<ref>{{cite news|url=https://www.thestar.com/news/canada/2017/10/02/julie-payette-to-be-installed-as-canadas-29th-governor-general.html|title=Julie Payette becomes Canada's 29th Governor General|first=Tonda|last=MacCharles|date=October 2, 2017|accessdate=October 2, 2017|newspaper=[[Toronto Star]]}}</ref> PO zložení sľubu nabádala Kanaďanov, aby pracovali spolu na problémoch ako klimatické zmeny, migrácia a chudoba. „Ktokoľvek môže hocičo dosiahnuť a vyrovnať sa s úlohou pokiaľ dokáže pracovať s ostatnými, zanechať osobnú agendu, dosiahnuť vyšší cieľ a urobiť to, čo je správne pre spoločné dobro. Dúfam, že presne toto zrkadliť bude môj mandát generálnej guvernérky.“ povedala.<ref>{{cite web|url=http://www.cbc.ca/news/politics/payette-governor-general-investiture-1.4313299|title=Julie Payette pushes strength of team work, power of dreams in debut speech as GG|publisher=Canadian Broadcasting Corporation|accessdate=October 2, 2017}}</ref> === Rezignácia === Julie Payette a jej sekretárka Assunta Di Lorenzo rezignovali 21. januára 2021. Rezignácia nasledovala po zverejnení správy z nezávislého vyšetrovania. Podľa správy mali Payette a jej sekretárka vytvárať toxické pracovné podmienky pre zamestnancov kancelárie. Jej funkciu bude dočasne vykonávať [[Richard Wagner (sudca)|Richard Wagner]], predseda Najvyššieho súdu.<ref name="cbc-payette-stepping-down-as-gg"/> == Ocenenia == [[Súbor:Olympic flag carried into BC Place at 2010 Winter Olympics opening ceremony (cropped).jpg|thumb|Viacero význaných Kanaďanov vrátane Julie Payettovej (vzadu vpravo) nesú olympijskú zástavu počas otváracieho ceremoniálu [[Zimné olympijské hry 2010|Zimných olympijských hier 2010]] vo Vancouveri]] výber ocenení získaných Julie Payettovej: * Payettová získala 27 [[Doctor honoris causa|čestných doktorátov]]<ref name=pmgcbio>{{cite web| url=http://pm.gc.ca/eng/news/2017/07/13/biography-julie-payette-oc-cq| title=Biography of Julie Payette, OC, CQ| accessdate=July 13, 2017| website=pm.gc.ca| publisher=[[Government of Canada]]}}</ref> * 28. septembra 2017 získala [[Canadian Forces Decoration]]<ref>{{cite web|url=https://twitter.com/RideauHall/status/913461484230991877|title=As the incoming commander-in-chief, #GGDJuliePayette received the @CanadianForces Decoration from the @CDS_Canada_CEMD. #GG29pic.twitter.com/ByL3MHmonh|first=OSGG /|last=BSGG|date=September 28, 2017|publisher=[[Twitter]]|accessdate=October 1, 2017}}</ref> * 25. júna 2010 získala [[NASA Exceptional Service Medal]]<ref name=scotti14>{{cite news |url=http://globalnews.ca/news/3595524/julie-payette-meet-canadas-new-governor-general/ |title=Julie Payette: Meet Canada’s next governor general |last=Scotti |first=Monique |work=Global News |date=July 13, 2017 |accessdate=July 14, 2017}}</ref> == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Portál|Kozmonautika}} {{Preklad|en|Julie Payette|804014775}} {{Generálni guvernéri Kanady}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Payettová, Julie}} [[Kategória:Osobnosti z Montrealu]] [[Kategória:Generálni guvernéri Kanady]] [[Kategória:Absolventi McGill University]] [[Kategória:Absolventi University of Toronto]] [[Kategória:Kanadskí inžinieri]] [[Kategória:Kanadskí kozmonauti]] [[Kategória:Kozmonautky]] [[Kategória:Členovia posádok Medzinárodnej vesmírnej stanice]] p3czegmg4i7vxfkw3pqf9damx3a8xi7 Kirchnerizmus 0 608039 8210979 7714148 2026-05-09T02:46:41Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210979 wikitext text/x-wiki '''Kirchnerizmus''' ({{vjz|spa|''Kirchnerismo''}}) je [[Peronizmus|peronistické]] politické [[Politické hnutie|hnutie]] založené v roku 2003. Toto spája ideologické postuláty, ktoré predstavovali vlády prezidenta [[Néstor Kirchner|Néstora Kirchnera]] (2003-2007) a prezidentky [[Cristina Fernándezová Kirchnerová|Cristiny Fernándezovej Kirchnerovej]] (2007-2015). Ich vláda v [[Argentína|Argentíne]] trvala nepretržite spolu 12 a pol roka. Kirchnerizmus sa však nedá celkom stotožniť s peronizmom a tak mnoho peronistov kirchnerizmus zavrhuje. Z toho aj vznikol pojem "Anti-kirchneristický peronizmus"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.marcha.org.ar/el-reagrupamiento-del-peronismo-anti-kirchnerista/|titul=El reagrupamiento del peronismo anti-kirchnerista|dátum prístupu=2017-10-14|vydavateľ=marcha.org.ar|dátum vydania=}}</ref>. Kirchnerizmus je možné priradiť ku kategórii [[ľavica (politika)|ľavicový]] [[populizmus]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.newyorker.com/news/news-desk/argentinas-kirchner-era-ends|titul=Argentina’s Kirchner Era Ends|dátum prístupu=2017-10-14|vydavateľ=newyorker.com|dátum vydania=}}</ref> <ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.clarin.com/opinion/kirchnerismo-populismo-cleptocracia_0_r1cB6QA5Pml.html|titul=El kirchnerismo, ¿es populismo o cleptocracia?|dátum prístupu=2017-10-14|vydavateľ=clarin.com|dátum vydania=}}</ref>. Napriek tomu, že kirchnerizmus vznikol v rámci [[Justicialistická strana|Justicialistickej strany]] (čo je premenovaná strana založená samotným [[Juan Perón|Juanom Perónom]] v roku 1947), získal postupne podporu od viacerých menších argentínskych ľavicových politických strán ako [[Komunistická strana Argentíny]], či [[Humanistická strana]] (čo je tiež krajne ľavicová, až komunistická strana)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lanacion.com.ar/1693600-el-partido-comunista-apoya-a-cristina-kirchner-pero-no-quiere-a-daniel-scioli-seria-tirar-la-toalla|titul=El Partido Comunista apoya a Cristina Kirchner, pero no quiere a Daniel Scioli: "Sería tirar la toalla"|dátum prístupu=2017-10-14|vydavateľ=lanacion.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171014184321/http://www.lanacion.com.ar/1693600-el-partido-comunista-apoya-a-cristina-kirchner-pero-no-quiere-a-daniel-scioli-seria-tirar-la-toalla|dátum archivácie=2017-10-14}}</ref>. Podobne, ako si kirchnerizmus získaval aj podporovateľov, získal rovnako aj veľa odporcov. V podstate všetci politici a všetky politické strany, ktoré tvorili opozíciu voči vládam manželov Kircherovcov, sa začali označovať ako anti-kirchneristi. == Charakteristika == Néstor Kirchner aj Cristina Fernándezová Kirchnerová patrili tradične k ľavicovej vetve peronizmu. Tomu zodpovedal aj výber ich spolupracovníkov, ktorí vyznávali rovnaké hodnoty a myšlienky. Kritici kirchnerizmu vyčítajú, že je až príliš ovplyvnený populistickým bojom zo 70. rokov 20. storočia, kedy sa po rokoch exilu vrátil do Argentíny Juan Perón, ktorý musel bojovať proti vzrastajúcemu vplyvu armády a o svoju popularitu medzi robotníkmi tým, že zvýšil výdavky štátu smerom k odborom, či chudobnej časti spoločnosti. * Kirchnerizmus je typický obavami o ochranu ľudských práv, predovšetkým pri vyšetrovaní zločinov, ktoré sa stali počas vlády poslednej vojenskej chunty v Argentíne. Aj preto sa predstavitelia tohto hnutia veľmi angažovali proti rozhodnutiu prezidenta [[Carlos Menem|Carlosa Menema]], ktorý udelil na niektoré činy z čias vojenskej vlády amnestiu. Následná vláda Néstora Kirchnera si získala veľkú popularitu medzi skupinami bojujúcimi za potrestanie zločinov vojenskej vlády, keď sa zaviazala zrušil amnestie týkajúce sa činov z čias diktatúry. Kritici však prezidenta Kirchnera obviňovali, že v skutočnosti nikdy nebol tak veľkým zástancom ochrany ľudských práv a tému potrestania zločinov vojenskej chunty iba využil na zvýšenie svojej popularity<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.clarin.com/ediciones-anteriores/reencuentro-carlotto-bonafini_0_HJpGG1B1Ate.html|titul=Reencuentro de Carlotto y Bonafini|dátum prístupu=2017-10-14|vydavateľ=clarin.com|dátum vydania=}}</ref>. * Predstavitelia kirchnerizmu toto hnutie často charakterizujú ako protiváhu [[Neoliberalizmus|neoliberalistickej politike]]. Napriek tomu v čase, keď bol Néstor Kirchner guvernér provincie [[Santa Cruz (argentínska provincia)|Santa Cruz]], verejne podporoval neoliberálneho peronistického prezidenta Carlosa Menema, ktorého dokonca prirovnával k Juanovi Perónovi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.infonews.com/nota/303006/menem-es-el-mejor-presidente-desde-peron|titul="Menem es el mejor presidente desde Perón": el mito sobre la frase que Néstor Kirchner nunca pronunció|dátum prístupu=2017-10-14|vydavateľ=infonews.com|dátum vydania=}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. * V ekonomickej oblasti je kirchnerizmus typický presadzovaním politiky rozvoja štátu priemyslom, resp. spriemyselňovaním. Predstavitelia kirchnerizmu sa vyznačovali tým, že nedovoľovali dovoz tovarov zo zahraničia, ktoré sa však vyrábali aj v Argentíne, aby tak ochránili miestny priemysel a zamestnanosť. * Kirchnerizmus sa vyznačuje taktiež odporom voči rôznym dohodám o voľnom obchode, ktoré mali byť uzatvárané so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] (alebo mali byť podľa kirchneristov v prospech USA)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.voltairenet.org/article130689.html|titul=Bush y el ALCA sufrieron duro traspié en Mar del Plata|dátum prístupu=2017-10-14|vydavateľ=voltairenet.org|dátum vydania=}}</ref>. * Na medzinárodnej úrovni presadzovali predstavitelia kirchnerizmu rozvoj a posilnenie organizácie [[Mercosur]]. Taktiež podporujú zbližovanie Argentíny s inými krajinami [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]], čím chceli dosiahnuť vytvorenie oveľa silnejšej juhoamerickej ekonomickej spolupráce. Napriek tomu však predovšetkým počas vlády prezidentky Cristiny Fernándezovej Kirchnerovej došlo k zhoršeniu vzťahov s niektorými juhoamerickými štátmi ako [[Brazília]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lapoliticaonline.com/nota/nota-90484|titul=Brasil intimó a Cristina: "Tienen que desaparecer las barreras"|dátum prístupu=2017-10-14|vydavateľ=lapoliticaonline.com|dátum vydania=}}</ref> či [[Uruguaj]], ktoré sa nie vždy stotožňovali s ekonomickou politikou Argentíny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lanacion.com.ar/1582571-jose-mujica-acuso-a-la-argentina-de-tener-un-proyecto-autarquico-de-pais|titul=José Mujica acusó a la Argentina de tener un proyecto "autárquico" de país|dátum prístupu=2017-10-14|vydavateľ=lanacion.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171014233616/http://www.lanacion.com.ar/1582571-jose-mujica-acuso-a-la-argentina-de-tener-un-proyecto-autarquico-de-pais|dátum archivácie=2017-10-14}}</ref>. * Kirchnerizmus sa tiež vyznačuje [[Liberalizmus|liberálnym]] postojom k sexualite, kontrole pôrodnosti, manželstvám osôb rovnakého pohlavia a pod. Tým sa dostával do konfliktu s cirkvami a konzervatívnymi skupinami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lanacion.com.ar/679770-gines-garcia-legalizaria-el-aborto|titul=Ginés García legalizaría el aborto|dátum prístupu=2017-10-14|vydavateľ=lanacion.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171014182700/http://www.lanacion.com.ar/679770-gines-garcia-legalizaria-el-aborto|dátum archivácie=2017-10-14}}</ref>. == Kritika == Kirchnerizmus má opozíciu v rôznych častiach argentínskej spoločnosti. V roku 2012 prebehli vo viacerých mestách Argentíny veľké protikircherovské protesty, ktoré sa stali známe ako '''8N'''. Protestujúci obviňovali vládu z inflácie, korupcie, kontroly médií a vysokej kriminality. Neskôr začali kritici prezidentku Fernándezovú Kirchnerovú obviňovať z korupcie, ktorá mala byť podľa nich pre jej vládu a kirchnerizmus ako taký typická a prirovnávali tak kirchnerizmus k bývalým vládam, ktoré si svoju popularitu kupovali vysokým štátnymi výdavkami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.etrend.sk/ekonomika/kirchnerizmu-sa-podlamuju-nohy.html|titul=Argentína sa mení. Kirchnerizmu sa podlamujú nohy|dátum prístupu=2017-10-14|vydavateľ=etrend.sk|dátum vydania=}}</ref> <ref name="r1" />. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://zurnal.pravda.sk/esej/clanok/67860-argentinska-prezidentka-v-peronizme-21-storocia/ článok o kirchnerizme] == Zdroje == * J. Chalupa ''Ďejiny Argentiny, Uruguaye a Chile'', Nakladatelství Lidové noviny, 2012, ISBN 9788074221934 * {{preklad|en|Kirchnerism|800134696}} [[Kategória:Dejiny Argentíny]] [[Kategória:Politické ideológie]] b0cw7tkffzt11br0ole0cfbofkaj4ei Kel kučeravý (sabellica) 0 611442 8210974 8167570 2026-05-09T01:59:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210974 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Boerenkool.jpg|náhľad|Kel kučeravý]] '''Kel kučeravý''' (lat. ''Brassica oleracea'' var. ''sabellica''; ďalšie názvy pozri nižšie) je [[taxón]] z druhu [[kapusta obyčajná]]. Brassica oleracea var. sabellica v širšom zmysle zahŕňa aj taxón [[Brassica oleracea var. selenisia]]. Nasledujúci text sa vzťahuje len na taxón Brassica oleracea var. sabellica nezahŕňajúci selenisia. == Názvy == Slovenské názvy sú: '''kel kučeravý'''<ref name=PYR>kapustovité. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]''. s. 1826.</ref><ref name=PN>Brassica oleracea Sabellica Group. In: Pl@ntUse, dostupné online [http://uses.plantnet-project.org/en/Brassica_oleracea_Sabellica_Group_(Common_names)], prístup 11. 12. 2017</ref><ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hlúbová zelenina | url = http://old.agroporadenstvo.sk/rv/zelenina/valsikova_dvd/hlubova_zelenina.pdf | vydavateľ = old.agroporadenstvo.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-29 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171230115324/http://old.agroporadenstvo.sk/rv/zelenina/valsikova_dvd/hlubova_zelenina.pdf | dátum archivácie = 2017-12-30 }}</ref><ref name=NPV>GLADIS, T., HAMMER, K. ''Die Brassica-oleracea-Gruppe''. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [https://www.nutzpflanzenvielfalt.de/sites/nutzpflanzenvielfalt.de/files/publikationen/bd1brassica1.pdf] S. 26</ref><ref>SLAVÍK, B., HEJNÝ, S., ŠTĚPÁNKOVÁ, J. (eds.). Květena České republiky. Praha: Academia. 1988, ISBN 80-200-0256-1. S. 214</ref>, '''kučeravý kel'''<ref name=FS>{{Citácia knihy| priezvisko = Goliašová| meno = Kornélia, ed.| priezvisko2 = Šípošová| meno2 = Helena| spoluautori = ed.| titul = Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales| odkaz na titul = | vydanie = 1| miesto = Bratislava| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| rok = 2002| isbn = 80-224-0710-0| edícia = | zväzok edície = | počet strán =| strany = 705}} (Poznámka: Doklad len pre slovenskú podobu názvu, nie pre jeho priradenie k sabellica – porov. poznámku pod čiarou v článku [[listový kel]].)</ref>, '''kapusta obyčajná kučeravá'''<ref name=FS/>, '''kel kadernatý'''<ref>''Cultivated Vegetables of the World (A Multilingual Onomasticon)''. Wageningen: Wageningen Academic Publishers, 2011. ISBN 978-90-8686-164-4. S. 110 (Poznámka: Doklad len pre slovenskú podobu názvu, nie pre priradenie ku sabellica)</ref>, '''kučeravá kapusta'''<ref>Smernica Rady zo 6. decembra 1972, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice zo 14. júna 1966 o obchodovaní s osivom repy, osivom krmovín, osivom obilnín, sadivom zemiakov, smernica z 30. júna 1969 o obchodovaní s osivom olejnín a priadnych rastlín a smernice z 29. septembra 1970 o obchodovaní s osivom zeleniny a o spoločnom katalógu odrôd druhov poľnohospodárskych plodín [http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:31972L0418 dostupné online] (Poznámka: Doklad len pre slovenskú podobu názvu, nie pre priradenie ku sabellica)</ref>, '''kapusta kučeravá'''<ref>Vysvetlivky ku kombinovanej nomenklatúrE Európskej únie (2011/C 137/01) [http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELLAR%3A3d07da71-85a9-4654-aa89-59d7c30b58f3 dostupné online] (Poznámka: Doklad len pre slovenskú podobu názvu, nie pre priradenie k sabellica)</ref>, '''zimný kel/zimná kapusta''' <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Janchen | meno = Erwin | autor = | odkaz na autora = | titul = I. Teil: Pteridophyten und Anthophyten (Farne und Blütenpflanzen) | vydanie = | vydavateľ = Springer-Verlag | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 264 | url = | isbn = 978-3-7091-3112-1 | kapitola = | strany = 237| jazyk = }}</ref><ref>Kohl. In: BASTIAN, H. ''Ullstein-Lexikon der Pflanzenwelt''. Frankfurt: Ullstein, 1973. ISBN 3-550-16019-4. S. 235</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = admin | odkaz na autora = | titul = Kel kučeravý – Zimná dávka vitamínov | url = http://www.zdravieportal.sk/kel-kuceravy-zimna-davka-vitaminov/ | vydavateľ = zdravieportal.sk | dátum vydania = 2015-06-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180118064850/http://www.zdravieportal.sk/kel-kuceravy-zimna-davka-vitaminov/ | dátum archivácie = 2018-01-18 }}</ref><ref>KOLEK, J. et al. ''Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník''. Bratislava: Príroda, 1971. S. 88</ref> a (najmä ak má zelenú farbu aj) '''zelená kapusta'''/'''zelený kel'''/'''kel zelený'''<ref>ŠTVRTECKÝ, Ľ. Gastronomický slovník. Verba, 2001. ISBN 80-901177-3-2. S. 40</ref><ref>kel. In: [[Anton Bernolák|BERNOLÁK, Anton]]. ''[[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]''. [http://slovniky.korpus.sk/?d=bernolak dostupné online]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Info.sk, Webtron, s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Zelený kel, zelenina plná zdravia | url = http://www.info.sk/sprava/7464/zeleny-kel-zelenina-plna-zdravia/ | vydavateľ = info.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = KOBA Garden | odkaz na autora = | titul = Semená: Kel zelený KAPRAL | url = http://www.koba-zahrada.sk/semena-kel-zeleny-kapral | vydavateľ = koba-zahrada.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-30 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>REHM, G. Multilingual Dictionary of Agronomic Plants. Springer Science+Business Media. 1994.ISBN 978-94-010-4421-9. S. 34</ref><ref>VILMORIN-ANDRIEUX. Les plantes potagères. Vilmorin-Andrieux & Cie,1883 [https://fr.wikisource.org/wiki/Les_Plantes_potag%C3%A8res/Choux_verts dostupné online</ref>. [[Anton Bernolák]] vo svojom Slowári uvádzal dnešný taxón Brassica oleracea var. sabellica rozdelený na tri časti: ''svetlý kel'' [svetlý znamenalo vtedy modrý]/''načervenastý kel'' (nem. Braunkohl) + ''zelený kel'' (nem. Grünkohl) + ''strapačka/strapatá kapusta/čipkovatá kapusta/kučeravá kapusta'' (nem. Krauskohl)<ref>heslá kapusta a kel. In: [[Anton Bernolák|BERNOLÁK, Anton]]. ''[[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]''. [http://slovniky.korpus.sk/?d=bernolak dostupné online]</ref>. Bernolákovi však nebolo celkom jasné, o čo presne ide, keďže uvádza tri rôzne latinské názvy pre strapačku (Brassica apiana, Brassica crispa a Brassica sabellica), z ktorých Brassica apiana podľa iných zdrojov označuje asi skôr dnešný taxón Brassica oleracea var. selenisia<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Becker | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Handbuch des gesamten pflanzenbaues einschliesslich der pflanzenzüchtung: bd. Handbuch des gesamten gemüsebaues ... 2., neubearb. aufl | vydanie = | vydavateľ = P. Parey | miesto = | rok = 1929 | počet strán = 860 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 252| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Targioni-Tozzetti | meno = Antonio | autor = | odkaz na autora = | titul = Cenni storici sulla introduzione di varie piante nell'agricoltura ed orticoltura toscana del dottore Antonio Targioni-Tozzetti | vydanie = | vydavateľ = Tipografia Galileiana di M. Cellini e C. | miesto = | rok = 1853 | počet strán = 324 | url = | isbn = | kapitola = | strany =64 | jazyk = }}</ref>, kým Brassica crispa naopak označuje výslovne len dnešný taxón Brasica oleracea var. sabellica (porov. nižšie), ktorý má ale Bernolák v hesle kel už pokrytý pojmami svetlý kel a zelený kel. Výraz ''strapačka'' používal aj [[Ján Babilon]] vo svojej prvej slovenskej kuchárskej knihe z roku 1870; Ivanová-Šalingová vo vysvetlivkách k tejto knihe z roku 1989 preložila výraz strapačka ako “kel kučeravý” (bez uvedenia vedeckého názvu a teda bez upresnenia významu)<ref>BABILON, J., IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M., ŠTUKOVÁ, Ľ. Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči. Bratislava: Tatran, 1989 (pôvodne: 1870). Kapitola “Slovníček” [http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1286/Babilon_Prva-kucharska-kniha-uvod-a-slovnicek/2 dostupné online]</ref>. Výraz ''strapačka'' uvádzal aj [[Andrej Kralovanský]] (1795) ako slovenský ekvivalent latinského názvu Brassica laciniata <ref>strapačka. In: {{Citácia knihy | titul = Historický slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Historický slovník slovenského jazyka | zväzok = V (R-rab — Š-švrkotať) | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2000 | isbn = 80-224-0628-7 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=strapa%C4%8Dka&s=exact&c=z30a&d=hssjV&ie=utf-8&oe=utf-8# | počet strán = 690 | strany = }} (Poznámka: Na začiatku hesla je uvedený chybný latinský názov (viridis), prebratý z knihy Flóra Slovenska - pozri pozn. pod čiarou v článku [[listový kel]])</ref>, ktorému dnes zhruba zodpovedajú taxóny Brassica oleracea var. sabellica + Brassica oleracea var. selenisia<ref name=HEGI1/>. Vedecké názvy sú: Brassica oleracea var. sabellica<ref name=EF>JÄGER, E. J. (ed.) et al. ''Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland - Krautige Zier- und Nutzpflanzen''. Berlin: Springer-Verlag, 2007. ISBN 978-3-662-50419-2. S. 250</ref>, Brassica oleracea Skupina Sabellica<ref name=PN/>, Brassica oleracea ssp. capitata (convar. acephala) var. sabellica<ref name=NPV/><ref name=EF/>, Brassica oleracea var. acephala subvar. laciniata f. sabellica<ref>HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). ''Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1''. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1443</ref><ref name=NPV/>, Brassica oleracea var. aloides<ref name=NPV/>, Brassica oleracea var. acephala crispa<ref name=HEGI1>HEGI, G. Illustrierte Flora von Mitteleuropa, IV. Band, 1. Hälfte. Dicotyledones (II. Teil). 1. vydanie. Mníchov: J. F. Lehmanns Verlag. 1919, S. 246 [http://dfg-viewer.de/show/?tx_dlf%5Bpage%5D=1&tx_dlf%5Bid%5D=http%3A%2F%2Fdigital.ub.uni-duesseldorf.de%2Foai%2F%3Fverb%3DGetRecord%26metadataPrefix%3Dmets%26identifier%3D1720931&tx_dlf%5Bdouble%5D=0&cHash=9805f51bd3423bd91b3c98d726b79b4d dostupné online]</ref>, Brassica oleracea var. crispa<ref name=HEGI1/>, Brassica oleracea var. acephala svar. laciniata f. crispa<ref name=PYR/>, Brassica oleracea subsp. acephala var. viridis subvar. laciniata f. crispa<ref>kadeřávek. In: ''Zahradnický slovník naučný''. Praha: Ústav zemědělských a potravinářských informací, 1997. ISBN 80-85120-62-3.</ref>, Brassica oleracea convar. oleracea var. acephala f. crispa<ref name="r1" />, *Brassica oleracea var. fimbriata<ref name=NPV/>, *Brassica fimbriata<ref name=NPV/>, *Brassica oleracea fimbriata<ref>Derwent Publications. ''Thesaurus of Agricultural Organisms: Pests, Weeds and Diseases. Volume One A to M''. London: Chapman and Hall, 1990. ISBN 0-412-37290-8.</ref> (*O taxóne fimbriata pozri poznámku pod čiarou v článku [[kapusta obyčajná]].) == Charakteristika Brassica oleracea var. sabellica (bez selenisia) == Je to dvojročná rastlina, kvitne až v druhom roku (vegetačná doba je približne 250 dní). Stonka je nezhrubnutá (pri vyšších formách prípadne mierne zhrubnutá, ale menej zhrubnutá než pri Brassica oleracea var. medullosa) a na konci vegetačného obdobia býva drevnatá; jej dĺžka siaha od silno skrátenej po predĺženú. Listy netvoria hlávku. Okraj listov je silno či slabo kučeravý a vlnitý a často zúbkovaný (na rozdiel od Brassica oleracea var. viridis, kde je hladký alebo mierne vlnitý, nekučeravý). Listová čepeľ je ohnutá od stredu nahor (na rozdiel od Brassica oleracea var. viridis, kde nie je ohnutá). Existujú zelené, fialové (červené), biele a strakaté formy. V dôsledku drevnatenia rastlina dobre znáša nízke teploty (až do -17 °C). V minulosti to bola veľmi dôležitá zelenina, dnes už sa pestuje málo. Používa sa aj ako krmovina a ako okrasná rastlina (ako okrasná rastlina sa však používa najmä príbuzná Brassica oleracea var. selenisia).<ref>GLADIS, T., HAMMER, K. ''Die Brassica-oleracea-Gruppe''. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [https://www.nutzpflanzenvielfalt.de/sites/nutzpflanzenvielfalt.de/files/publikationen/bd1brassica1.pdf] S. 27, 35</ref><ref>STRÁNSKÁ, K. Atlas abc – Krmné košťáloviny. In: ABC, roč. 34, č. 6, 1989</ref><ref name=EF/> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|wikispecies=Brassica oleracea var. sabellica|commonscat=Brassica oleracea var. sabellica}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Kapustovité]] 1ss00j0lm7y1vfy287qwnh2eu09ogyh Jude Law 0 612048 8210757 7966109 2026-05-08T15:10:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210757 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Jude Law | fotka = Jude Law-67896 (cropped).jpg | komentár = v roku 2024 | rodné meno = David Jude Heyworth Law | dátum narodenia = {{dnv|1972|12|29}} | miesto narodenia = [[Lewisham]], [[Spojené kráľovstvo]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herec, producent, režisér | roky pôsobenia = 1987 - súčasnosť | manželka = Sadie Frost (1997-2003),<br/>Phillipa Coan (od 2019) | priateľka = [[Sienna Miller]] (2003–2006; 2009-2011)<br/>[[Ruth Wilson]] (2012–2014) | deti = 7 | rodičia = Peter Law, Maggie Law |portál 1=Spojené kráľovstvo}} '''David Jude Heyworth Law'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Family Detective|url=https://www.telegraph.co.uk/news/1435152/Family-Detective.html|vydavateľ=www.telegraph.co.uk|dátum prístupu=2022-05-16}}</ref> (* [[29. december]] [[1972]], [[Lewisham]], [[Spojené kráľovstvo]]) je britský filmový a divadelný [[herec]], [[Producent (umenie)|producent]] a [[Réžia|režisér]]. V roku [[2010]] bol hosťom [[Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary|Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch]].<ref>http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/britsky-herec-jude-law-prijel-do-karlovych-varu/499831{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Meno Jude dostal podľa pesničky ''Hey Jude'' od [[Beatles]]. Jeho rodičia milovali divadlo a možno preto začal študovať herectvo už od 12 rokov. V roku [[2004]] bol vyhlásený najviac sexy mužom. Bol tiež dvakrát nominovaný na [[Academy Awards|Oscara]] za filmy ''Talent pána Ripleyho'' a ''Návrat do Cold Mountain''. == Osobný život == Bol ženatý so [[Sadie Frost]], svadba sa konala [[2. september|2. septembra]] [[1997]], manželstvo skončil rozvodom [[29. október|29. októbra]] [[2003]], majú spolu tri deti, syna Raffertyho, dcéru Iris a syna Rudyho. V roku [[2009]] sa stal otcom štvrtýkrát, kedy sa z krátkeho romániku so Samanthou Burke narodila dcéra Sophia. Mal opakovaný vzťah so [[Sienna Miller|Siennou Miller]], dvakrát sa pár rozišiel pred svadbou, prvýkrát v roku [[2006]], druhýkrát na začiatku roka [[2011]].<ref>[http://revue.idnes.cz/jude-law-a-sienna-millerova-oznamili-dalsi-rozchod-fs9-/sex.aspx?c=A110209_094400_sex_nh http://revue.idnes.cz/jude-law-a-sienna-millerova-oznamili-dalsi-rozchod-fs9-/sex.aspx? c = A110209_094400_sex_nh]</ref> == Filmografia (výber) == {{Stĺpce|2| * [[1989]] ''The Tailor of Gloucester'' (TV) * [[1991]] ''Na starom zámku Shoscombe'' (TV) * [[1993]] ''The Marshal'' (TV) * [[1994]] ''The Crane'' * 1994 ''Shopping'' * [[1996]] ''Ľúbim ťa, neľúbim ťa'' * [[1997]] ''Bent'' * 1997 ''Gattaca'' * 1997 ''Wilde'' * [[1998]] ''Final Cut'' * [[1999]] ''eXistenZ'' * 1999 ''Talent pána Ripleyho'' * [[2001]] ''A. I. Umelá inteligencia'' * 2001 ''Nepriateľ pred bránami'' * [[2002]] ''Cesta do zatratenia'' * [[2003]] ''Návrat do Cold Mountain'' * [[2004]] ''Rad nešťastných príhod'' * 2004 ''Letec'' * 2004 ''Na dotyk'' * [[2006]] ''Prázdniny'' * [[2007]] ''Moje čučoriedkové noci'' * [[2009]] ''Imaginarium dr. Parnassa'' * 2009 ''Sherlock Holmes'' * [[2011]] ''Hugo a jeho veľký objav'' * 2011 '' Sherlock Holmes: Hra tieňov'' * [[2012]] ''Anna Karenina'' * [[2013]] ''Vedľajšie účinky'' * [[2014]] ''Grandhotel Budapešť'' * [[2016]] ''Genius'' * [[2016]] ''Fantastické zvery a ich výskyt'' * [[2017]] ''Kráľ Artuš: Legenda o meči'' * [[2018]] ''Fantastické zvery: Grindelwaldove zločiny'' }} == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0000179|meno=Jude Law}} * {{csfd meno|id=53|meno=Jude Law}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Jude Law|15451762}} {{Biografický výhonok}} {{Čestný César}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Law, Jude}} [[Kategória:Anglickí filmoví herci]] [[Kategória:Anglickí divadelní herci]] [[Kategória:Anglickí televízni herci]] [[Kategória:Držitelia ceny BAFTA za najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe]] [[Kategória:Rozprávači audiokníh]] [[Kategória:Držitelia Čestného Césara]] [[Kategória:Držitelia ceny Krištáľový glóbus]] i7mwocx1jetke9xt9qik6vcaeywqut9 Karol Fridrich Bádenský 0 612098 8210960 8029260 2026-05-08T23:58:20Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210960 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Karol Fridrich Bádenský | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = KarelFrederikBaden.jpg | Popis portrétu = Bildnis Karl Friedrich von Baden, [[Philipp Heinrich Kisling]], [[Badisches Landesmuseum]] | Dátum narodenia = [[22. november]] [[1728]] | Miesto narodenia = [[Karlsruhe (mesto)|Karlsruhe]], [[Rímsko-nemecká ríša]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1728|2|3|1811|3|28}} | Miesto úmrtia = [[Karlsruhe (mesto)|Karlsruhe]], [[Pruské kráľovstvo]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = [[Karolína Lujza Hesensko-darmstadtská]]<br/>[[Lujza Karolína z Hochbergu]] | Deti = 10 | Rodičia = [[Fridrich Bádensko-durlašský]], [[Amália Nasavsko-dietzská]] | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Karol Fridrich Bádenský''' (* [[22. november]] [[1728]], [[Karlsruhe (mesto)|Karlsruhe]], [[Rímsko-nemecká ríša]]{{--}}† [[10. jún]] [[1811]], Karlsruhe, [[Pruské kráľovstvo]])<ref name="cf-adb">{{cite web|last=von Weech|first=Friedrich von|title=Karl Friedrich, Großherzog von Baden|url=http://www.deutsche-biographie.de/artikelADB_pnd118560166.html|work=Allgemeine Deutsche Biographie 15 (1882)|accessdate=26 July 2010|pages=241–248|language=German|format=Online edition}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> bol zjednotiteľ [[Bádensko|Bádenska]], [[markgróf]] bádensko-durlašský (1738 až 1771), neskôr markgróf bádensky (1771 až 1803/1806). V rokoch 1806 až 1811 vystupoval ako prvý bádensky [[veľkovojvoda]]. == Životopis == Narodil sa ako starší z dvoch synov dedičného princa [[Fridrich Bádensko-durlašský|Fridricha Bádensko-durlašského]] a [[Amália Nasavsko-dietzská|Amálie Nasavsko-dietzskej]]. == Vláda == Bádensko bolo od [[12. storočie|12. storočia]] po väčšinu času s krátkymi výnimkami rozdelené medzi vetvy rodu Zähringenovcov. V roku [[1771]] sa Karol Fridrich ako markgróf Bádenska-Durlachu rozhodol, potom čo zdedil susedné markgrófstvo Báden-Bádensko, prijať dlhšiu dobu nepoužívaný titul markgrófa bádenského a postupne zjednotiť Bádensko vrátane okolitých biskupstiev, čo sa mu definitívne podarilo medzi rokmi [[1805]]{{--}}[[1810]]. V roku [[1803]] mu [[Napoleon Bonaparte]] udelil [[kurfirst]]ský hlas (v tom čase ním zjednocované Bádensko malo menej ako polovicu z budúceho územia). Bádenské markgrófstvo a zároveň kurfirstvo zaniklo v roku [[1806]] povýšením na [[veľkovojvodstvo]] a zánikom Svätej ríše rímskej. == Deti == 28. januára [[1751]] sa oženil s [[Karolína Lujza Hesensko-darmstadtská|Karolínou Lujzou Hesensko-darmstadtskou]] (* [[1723]]{{--}}† [[1783]]). Narodilo sa im päť detí: * [[Karol Ľudovít Bádenský|Karol Ľudovít]] (* [[14. február]] [[1755]]{{--}}† [[16. december]] [[1801]]) ∞ [[1775]] landgrófka [[Amália Hesensko-darmstadtská]] (* [[1754]]{{--}}† [[1832]]) * [[Fridrich Bádenský|Fridrich]] (* [[29. august]] [[1756]]{{--}}† [[28. máj]] [[1817]]) ∞ [[1791]] princezná Lujza Nasavsko-usingenská (* [[1776]]{{--}}† [[1829]]) * [[Ľudovít I. (Bádensko)|Ľudovít I.]] (* [[9. február]] [[1763]]{{--}}† [[30. marec]] [[1830]]) ∞ [[1818]] grófka Katharina Werner von Langenstein * syn (*/† [[29. júl]] [[1764]]) * Luise Auguste (* 8. [[január]] [[1767]]{{--}}† [[11. január]] [[1767]]) 24. novembra [[1787]] uzavrel morganatické manželstvo s [[Lujza Karolína z Hochbergu|Lujzou Karolínou z Hochbergu]] (* [[1768]]{{--}}† [[1820]]). Mali päť detí: * [[Leopold I. (Bádensko)|Leopold I.]] (* [[29. august]] [[1790]]{{--}}† [[24. apríl]] [[1852]]) ∞ [[Žofia Vilhelmína Švédska]] (* [[1801]]{{--}}† [[1865]]) * [[Viliam Bádenský|Viliam]] (* 8. apríl [[1792]]{{--}}† [[11. október]] [[1859]]) ∞ [[Alžbeta Alexandra Württemberská]] (* [[1802]]{{--}}† [[1864]]) * Friedrich Alexander (* [[10. jún]] [[1793]]{{--}}† [[18. jún]] [[1793]]) * Amália (* [[26. január]] [[1795]]{{--}}† [[4. september]] [[1869]]) ∞ [[1818]] [[knieža]] Karol Egon II. z Fürstenbergu (* [[1796]]{{--}}† [[1854]]) * Maximilian (* [[8. december]] [[1796]]{{--}}† [[6. marec]] [[1882]]) == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.deutschemonarchie.de/?karl-friedrich-groszlig;herzog-von-baden,344 deutschemonarchie.de – Karl Friedrich von Baden] * [http://www.archive.org/details/klopstocksjugend00strauoft Klopstock und Karl Friedrich von Baden] == Zdroj == {{Preklad|cs|Karel Fridrich Bádenský|15357379}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Protestantskí panovníci]] [[Kategória:Princovia]] [[Kategória:Osobnosti z Karlsruhe]] [[Kategória:Rytieri Radu čiernej orlice]] [[Kategória:Rytieri Radu svätého Andreja]] juoa0k9hkbdwsmc8dlgjeatr8ortltq Katina Paxinosová 0 612820 8210967 7468098 2026-05-09T01:10:02Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210967 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Katina Paxinosová | fotka = Katína Paxinoú in For Whom the Bell Tolls trailer cut.jpg | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = [[17. december]] [[1900]] | miesto narodenia = [[Pireus (mesto)|Pireus]], [[Grécko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1973|2|22|1900|12|17}} | miesto úmrtia = [[Atény]], [[Grécko]] | prezývky = | povolanie = herečka | roky pôsobenia = 1928 – 1970 | manžel = Ioannis Paxinos (1917 - r. 1923)<br/>Alexis Minotis (1940 –) | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = 2 | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | Oscar = <center>'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br/>[[1943]] – ''Komu zvonia do hrobu ''</center> | Australian Film Institute Awards = | Ariel Awards = | BAFTA Awards = | Cézar = | Cena Emmy = | Filmfare Awards = | Gemini Awards = | Zlatý glóbus = <center>'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br/>[[1943]] – ''Komu zvonia do hrobu''</center> | Zlatá malina = | Goya Awards = | Cena Grammy = | Laurence Olivier Awards = | IFTA Awards = | NAACP Image Awards = | National Film Awards = | Screen Actors Guild Awards = | Tony Awards = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď = |Slovenský dabing = }} '''Katina Paxinosová'''{{#tag:ref|Podľa {{Citácia knihy | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | odkaz na titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 3 | typ vydania = upr. a dopl. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2000 | isbn = 80-224-0655-4 | počet strán = 590 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf#page=73 | strany = 128-129 }}: sa „Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu, ktoré sú zakončené na spoluhlásku, ženské priezviská sa tvoria príponou -ová tak ako pri domácich priezviskách“.<br>V gréčtine Paxinu je už prechýlený tvar (pozri {{Citácia periodika | priezvisko = Knappová | meno = Miloslava | titul = Přechylování příjmení jako problém kodifikační a legislativní (návrh doplňkové kodifikační úpravy) | periodikum = Naše řeč | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 1992 | ročník = 75 | číslo = 1 | strany = 12-21 | url = http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=7046 | dátum prístupu = 27.1.2018 | issn = 0027-8203 }} a {{Citácia knihy | priezvisko = Borecký | meno = Bořivoj | priezvisko2 = Dostálová | meno2 = Růžena | odkaz na autora2 = | spoluautori = a kol. | titul = Slovník řeckých spisovatelů | vydanie text = 2., přeprac. a dopl. vyd., V nakl. Leda vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Leda | rok = 2006 | isbn = 80-7335-066-1 | počet strán = 663 | strany = 582 }}: „Ženská příjmení odvozená od jmen na -os, -as, -is (řec. feminina na -u, -a, -i)“). Mužský tvar priezviska je teda Paxinos.|group=pozn}} (iné mená: '''Katina Paxinuová''', '''Katina Paxinou'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | spoluautori = ed. | titul = Encyklopédia filmu | odkaz na titul = Encyklopédia filmu | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1993 | isbn = 80-215-0219-3 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 1055 | strany = 930 }}</ref>, {{vjz|ell|Κατίνα Παξινού|Katina Paxinu}}, rod. Κωνσταντοπούλου – Konstantopolu<ref>PAXINÚ, Catina. In: {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Enciclopedia dello spettacolo 7 Mal{{--}}Perg | vydanie text = | miesto = Roma | vydavateľ = Unione Editoriale | rok = 1975 | isbn = | url =https://books.google.sk/books?hl=sk&id=2FkNAQAAMAAJ&dq=%22Katina+Paxinou%22+Ioannis&focus=searchwithinvolume&q=Paxin%C3%BA%2C+Catina | počet strán = | strany = 1801 }}</ref>; * [[17. december]] [[1900]], [[Pireus (mesto)|Pireus]], [[Grécko]]{{--}}† [[22. február]] [[1973]], [[Atény]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.sansimera.gr/biographies/35 |dátum prístupu=2018-01-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20201216234102/https://www.sansimera.gr/biographies/35 |dátum archivácie=2020-12-16 }}</ref> bola grécka [[Herec|herečka]], ktorá sa preslávila v [[Hollywood]]e i na [[Broadway theatre|Broadwayi]]. Za rolu cigánky vo filmovej adaptácii [[Ernest Hemingway|Hemingwayovho]] románu ''Komu zvonia do hrobu'' (''For Whom the Bell Tolls'') z roku [[1943]] získala [[Cena Akadémie za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe|Oscara]] i cenu [[Zlatý glóbus za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe|Globus za ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]]. Točila aj v Európe, hrala napríklad vo filme [[Luchino Visconti|Luchino Viscontiho]] ''Rocco a jeho bratia'' (''Rocco ei Suoi fratelli'') z roku [[1960]]. V rodnom Grécku však nakrútila jediný film, ''Afroditin ostrov'' (''To Nisi tis Afrodítis'' - ''Το νησί της Αφροδίτης'') v roku [[1965]]. V ankete ''Veľkí Gréci'', ktorú v roku [[2009]] usporiadala grécka televízna stanica Skai TV, a ktorá hľadala najväčšie osobnosti gréckej histórie, sa umiestnila na 87. mieste. == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0668093|meno=Katina Paxinou}} * {{csfd meno|id=6280|meno=Katina Paxinou}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Katina Paxinou|14914151}} {{Herecký výhonok}} {{Oscar - najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe 1936 - 1960}} {{Zlatý glóbus - najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe 1943 - 1960}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Paxinosová, Katina}} [[Kategória:Grécke herečky]] [[Kategória:Držitelia Oscara za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]] [[Kategória:Držiteľky ceny Zlatý glóbus za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]] [[Kategória:Osobnosti na gréckych poštových známkach]] ko5jpeosrfthgqy6w189fcnc3u6w9mn Kanadské kráľovské letectvo 0 616197 8210943 8202853 2026-05-08T22:21:31Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 17 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210943 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka | meno = Kanadské kráľovské letectvo<br />''Royal Canadian Air Force''<br />''Aviation royale canadienne'' | obrázok = Air Force Ensign of Canada.svg | šírka obrázka = | popis obrázka = Vlajka Kanadského kráľovského letectva | krajina = {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] | existencia = 1924 – súčasnosť | vznik = 1. apríl 1924 | zánik = | typ = [[vojenské letectvo|vzdušné sily]] a [[protivzdušná obrana]] | funkcia = | veľkosť = 12 074 aktívnych príslušníkov<br />1 969 rezervistov<br />1 518 civilistov<br />~237 lietadiel, ~131 vrtuľníkov | posádka = | prezývka = | motto = ''Sic Itur ad Astra''<br />(''Takto sa stúpa ku hviezdam'') | velitelia = [[generálporučík]] Al Meinzinger | podriadené jednotky = | nadradené jednotky = [[Súbor:Badge of the Canadian Armed Forces (1968–2026).svg|22px]] [[Kanadské ozbrojené sily]] | vojny = [[druhá svetová vojna]]<br />[[kórejská vojna]]<br />[[druhá vojna v Perzskom zálive]]<br />[[operácia Deliberate Force]]<br />[[vojna v Kosove]]<br />[[vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)|vojna v Afganistane]]<br />[[vojenská intervencia v Líbyi]]<br />[[vojna proti Islamskému štátu]] | bitky = [[bitka o Britániu]]<br />[[druhá bitka o Atlantik]]<br />[[západný front (druhá svetová vojna)|západný front]] | znak = <center>[[Súbor:Roundel of Canada.svg|80px]]<br />'''Znak'''<br />[[Súbor:Roundel of Canada – Low Visibility.svg|80px]]<br />'''Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou'''<br />[[Súbor:Rcaf Flight wings.png|150px]]<br />'''Pilotné krídla'''</center> | znak na zvislej chvostovej ploche = <center>[[Súbor:Flag of Canada (Pantone).svg|80px|border]]<br />'''Znak na zvislej chvostovej ploche'''<br />[[Súbor:Fin Flash of Canada – Low Visibility.svg|80px|border]]<br />'''Znak na zvislej chvostovej ploche v prevedení so zníženou viditeľnosťou'''</center> | útočné lietadlá = [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|CF-18A/B]], [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|F/A-18A/B]] | bombardovacie lietadlá = | prieskumné lietadlá = [[Lockheed P-3 Orion|CP-140M]] | stíhacie lietadlá = [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|CF-18A/B]], [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|F/A-18A/B]] | výcvikové lietadlá = [[Canadair CT-114 Tutor|CT-114]], [[Bombardier Dash 8|CT-142 Dash 8]], [[BAE Systems Hawk|CT-155]], [[Beechcraft T-6 Texan II|CT-156]] | dopravné lietadlá = [[Lockheed Martin C-130J Super Hercules|CC-130J]], [[de Havilland Canada DHC-6 Twin Otter|CC-138]], [[Bombardier Challenger 600|CC-144B/C]], [[Airbus A310 MRTT|CC-150]], [[Boeing C-17 Globemaster III|CC-177]] | bezpilotné lietadlá = | vrtuľníky = [[AgustaWestland AW101|CH-149]] | bojové vrtuľníky = | dopravné vrtuľníky = [[Bell 412|CH-146]], [[Boeing CH-47 Chinook|CH-147F]], [[Sikorsky S-92|CH-148]] | výcvikové vrtuľníky = }} '''Kanadské kráľovské letectvo'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = About: Royal Canadian Air Force | url = https://cs.dbpedia.org/page/Royal_Canadian_Air_Force | vydavateľ = cs.dbpedia.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220318080227/https://cs.dbpedia.org/page/Royal_Canadian_Air_Force | dátum archivácie = 2022-03-18 }}</ref> ({{V jazyku|eng|''Royal Canadian Air Force''}}; skratka: ''RCAF''; {{V jazyku|fra|''Aviation royale canadienne''}}; skratka: ''ARC''), známe tiež pod názvami '''Kráľovské kanadské vzdušné sily'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Dudek | meno = Stanislav | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bejček | meno2 = Václav | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Lockheed L-10 Electra (Historie významného typu letounu a jeho návrat na evropské nebe) | vydanie = | vydavateľ = Grada Publishing a.s. | miesto = Praha | rok = 2016 | počet strán = 200 | url = | isbn = 978-80-271-9356-1 | kapitola = V tabulkách použité zkratky | strany = 123 | jazyk = }}</ref> alebo '''Kráľovské kanadské letectvo'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Forsyth | meno = Robert | autor = | odkaz na autora = | titul = Fw 190 vs B-17 (Evropa 1944-45) | vydanie = | vydavateľ = Grada Publishing a.s. | miesto = Praha | rok = 2010 | počet strán = 80 | url = | isbn = 978-80-247-3408-8 | kapitola = Použité zkratky a pojmy | strany = 79 | jazyk = }}</ref>, je leteckou zložkou [[Kanadské ozbrojené sily|Kanadských ozbrojených síl]] (''Canadian Armed Forces''), ktorej hlavnou úlohou je „poskytnúť kanadským silám relevantnú, rýchlu a efektívnu leteckú silu“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Welcome to the Royal Canadian Air Force | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-29 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150316163245/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/index.page | dátum archivácie = 2015-03-16 }}</ref> Súčasným veliteľom Kanadského kráľovského letectva je [[generálporučík]] Al Meinzinger, pričom je aj náčelníkom štábu letectva. Kanadské kráľovské letectvo je zodpovedné za všetky letecké operácie Kanadských ozbrojených síl, dohliada na bezpečnosť kanadského vzdušného priestoru a poskytuje lietadlá na podporu misií [[Kanadské kráľovské námorníctvo|Kanadského kráľovského námorníctva]] (''Royal Canadian Navy'') a [[Kanadská armáda|Kanadskej armády]] (''Canadian Army''). RCAF je partnerom [[United States Air Force|Vzdušných síl USA]] (''United States Air Force'') pri ochrane kontinentálneho vzdušného priestoru v rámci [[North American Aerospace Defense Command|Severoamerického veliteľstva vzdušno-kozmickej obrany]] (''North American Aerospace Defense Command'', ''NORAD''). Poskytuje tiež všetky zdroje, hlavne letecké, pre [[Národný pátrací a záchranný program]] (''National Search and Rescue Program''), za ktorý zodpovedá. História Kanadského kráľovského letectva siaha do roku 1920, kedy vzniklo [[Kanadské vojenské letectvo (1920 – 1924)|Kanadské vojenské letectvo]] (''Canadian Air Force''). Existovalo krátky čas, keďže v roku [[1924]] mu bol udelený kráľovský súhlas od kráľa [[Juraj V. (Spojené kráľovstvo)|Juraja V.]], aby vytvorili Kanadské kráľovské letectvo. V roku [[1968]] boli všetky zložky Kanadských ozbrojených síl zlúčené do organizácie s názvom Kanadské sily (''Canadian Forces''). Letecké jednotky boli rozdelené medzi niekoľko rôznych veliteľstiev: [[Veliteľstvo protivzdušnej obrany (Kanada)|Veliteľstvo protivzdušnej obrany]] (''Air Defence Command''), [[Veliteľstvo leteckej prepravy Kanadských síl|Veliteľstvo leteckej prepravy]] (''Air Transport Command''), [[Kanadská armáda|Mobilné veliteľstvo]] (''Mobile Command''), [[Kanadské kráľovské námorníctvo|Námorné veliteľstvo]] (''Maritime Command'') a tiež [[Veliteľstvo výcviku Kanadských síl|Veliteľstvo výcviku]] (''Training Command''). V roku [[1975]] boli niektoré veliteľstvá zrušené (Veliteľstvo protivzdušnej obrany, Veliteľstvo leteckej prepravy, Veliteľstvo výcviku) a všetky letecké jednotky boli umiestnené pod nové veliteľstvo nazvané Letecké veliteľstvo (''Air Command'', ''AIRCOM''). Medzi personálom však boli kanadské vzdušné sily naďalej tradične označované ako „Air Force“. Od [[august]]a [[2011]] má kanadské vojenské letectvo opäť názov „Kanadské kráľovské letectvo“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Navy and air force to be royal once again | url = http://www.cbc.ca/news/politics/navy-and-air-force-to-be-royal-once-again-1.1034037 | vydavateľ = cbc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zúčastnili sa [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], [[kórejská vojna|kórejskej vojny]], [[druhá vojna v Perzskom zálive|druhej vojny v Perzskom zálive]] a tiež aj niekoľkých mierových misií [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a operácií [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Počas [[studená vojna|studenej vojny]] malo Kanadské kráľovské letectvo, ako člen NATO, rozmiestnené niektoré jednotky aj v [[západná Európa|západnej Európe]]. == História == === Prvá svetová vojna === Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] slúžilo v britskom [[Royal Flying Corps|Kráľovskom leteckom zbore]] (''Royal Flying Corps'', ''RFC'') približne 22 800 Kanaďanov, pretože v tom čase ešte samostatné kanadské vzdušné sily neexistovali. Niektorí z kanadských letcov dosiahli vo vojne značné úspechy. [[Letecké eso]] [[Billy Bishop]] sa so 72 zostrelmi nepriateľských lietadiel, ktoré mu pripisujú oficiálne zdroje, stal najúspešnejším stíhacím pilotom celého [[Britské impérium|Britského impéria]] a po [[René Fonck|René Fonckovi]] zároveň druhým najúspešnejším pilotom [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] v prvej svetovej vojne. Jednými z najúspešnejších pilotov vojny boli aj [[William George Barker|Billy Barker]] a [[Raymond Collishaw]], ktorý počas prvej svetovej vojny slúžil u britskej [[Royal Naval Air Service|Kráľovskej námornej leteckej služby]] (''Royal Naval Air Service'', ''RNAS'') a následne [[Royal Air Force|Britského kráľovského letectva]] (''Royal Air Force'', ''RAF''). Collishaw sa stal najúspešnejším leteckým esom Kráľovskej námornej leteckej služby a zároveň druhým najúspešnejším kanadským stíhacím pilotom v prvej svetovej vojne. Všetky pokusy o založenie kanadských vzdušných síl ešte počas vojny zlyhali kvôli absencii podpory zo strany kanadskej vlády.<ref name="canmilair">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nicks | meno = Don | autor = | odkaz na autora = | titul = A History of the Air Services in Canada | url = http://www.canmilair.com/rcafhistory.htm | vydavateľ = canmilair.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140926002302/http://www.canmilair.com/rcafhistory.htm | dátum archivácie = 2014-09-26 }}</ref> === Medzivojnové obdobie === Prvá nezávislá kanadská vojenská letecká organizácia vznikla v roku [[1920]], kedy bolo založené [[Kanadské vojenské letectvo (1920 – 1924)|Kanadské vojenské letectvo]] (''Canadian Air Force'', ''CAF''). Príslušníci Kanadského vojenského letectva slúžili iba na pol úväzku, ale o štyri roky neskôr bolo reorganizované na Kanadské kráľovské letectvo (''Royal Canadian Air Force'', ''RCAF'') už ako úplne profesionálna organizácia. Pôvodne to boli prevažne mierové a obranné sily, pričom na bojové lietanie sa kládol iba malý dôraz. Bojový letecký výcvik sa v tomto období konal podľa doktrín, ktoré vznikli počas prvej svetovej vojny. Letci sa cvičili v taktickom prieskume a navádzaní delostrelectva zo vzduchu, ale to sa týkalo iba malej časti. Dôvodom odsunu bojového výcviku na okraj záujmu bol šok z hrôz prvej svetovej vojny a s ním súvisiaca strata záujmu v ozbrojené sily. Hlavné úlohy Kanadského kráľovského letectva preto úzko súviseli s programom Civilné vládne vzdušné operácie (''Civil Government Air Operations''), ktorý dbal na hliadkovanie proti pašerákom, ochranu lesov a experimentálny vývoj motorov a mazadiel schopných ustáť tvrdé kanadské zimy. Stroje Kanadského kráľovského letectva prevádzkovali aj leteckú poštu, pričom sa kanadskí piloti stali v tomto odbore v mnohých ohľadoch priekopníkmi. V 20. rokoch boli najpočetnejšími lietadlami RCAF [[cvičné lietadlo|cvičné lietadlá]] [[Avro 504]] a hliadkové [[lietajúci čln|lietajúce člny]] [[Curtiss HS|Curtiss HS-2L]].<ref name="canmilair"/> [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľká hospodárska kríza]] zasiahla začiatkom 30. rokov aj Kanadu a rozsiahle rozpočtové škrty spôsobili, že aktivita Kanadského kráľovského letectva sa v tomto období výrazne znížila. V nasledujúcich rokoch, keď sa už začala situácia zlepšovať a financovanie bolo aspoň čiastočne obnovené, sa RCAF začala viac sústrediť na bojový výcvik. Zhoršujúca sa politická situácia v [[Európa|Európe]] po nástupe [[nacizmus|nacizmu]] v [[Nacistické Nemecko|Nemecku]] a [[fašizmus|fašizmu]] v [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansku]] bola predzvesťou ďalšej vojny. V Kanade začali prebiehať rozsiahle prípravy RCAF na modernú vojnu, ale v čase vypuknutia [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v roku [[1939]] disponovalo Kanadské kráľovské letectvo iba približne 4 000 príslušníkmi a 195 lietadlami, z ktorých bola väčšina zastaraná a nevhodná pre moderný vzdušný boj. === Druhá svetová vojna === [[Súbor:Aircrew & Groundcrew of a No. 428 Squadron RCAF, Avro Lancaster.jpg|náhľad|vľavo|Letecký a pozemný personál [[428. peruť RCAF|428. perute RCAF]] pózuje s [[letecká bomba|bombami]] pred [[bombardovacie lietadlo|bombardérom]] [[Avro Lancaster|Avro Lancaster B Mk.X]], 18. august 1944]] Pozdĺž dlhého kanadského pobrežia bol v rámci príprav na vojnu vybudovaný rozsiahly systém základní námorných lietadiel, na ktorých slúžilo vyše 300 moderných strojov, napr. ľahké [[bombardovacie lietadlo|bombardéry]] [[Lockheed Hudson]] a [[stíhacie lietadlo|stíhačky]] [[Hawker Hurricane]]. Hlavná úloha týchto lietadiel spočívala v obrane kanadského pobrežia a ochrane [[Spojenci (druhá svetová vojna)|spojeneckých]] lodných trás, ktoré boli pod neustálou hrozbou zo strany nemeckých [[ponorka|ponoriek]]. Po páde [[Tretia francúzska republika|Francúzska]] v [[jún]]i [[1940]] bola jediná kanadská moderne vybavená stíhacia [[peruť (letecká jednotka)|peruť]], [[401. taktická stíhacia peruť (Kanada)|1. peruť]], odoslaná do [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], kde sa zúčastnila [[bitka o Britániu|bitky o Britániu]] spoločne s jednotlivými kanadskými letcami, ktorí boli zaraďovaní do perutí po celej [[Royal Air Force|RAF]]. Kanaďania sa zúčastnili aj výcvikového programu [[British Commonwealth Air Training Plan|Plán leteckého výcviku Britského spoločenstva národov]] (''British Commonwealth Air Training Plan''), v rámci ktorého sa vykonával výcvik pilotov z krajín [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]] pre nasadenie v boji. Po celej Kanade bola pre tento účel vybudovaná sieť cvičných letísk a viac než sto leteckých škôl. Počas vojny bolo v Kanade vycvičených približne 131 000 pilotov, z čoho 70 000 boli Kanaďania. Väčšina týchto pilotov bola potom nasadená na bojiskách v [[boje v severnej Afrike počas druhej svetovej vojny|severnej Afrike]], [[boje v Barme počas druhej svetovej vojny|Barme]], na [[bitka o Cejlón|Cejlóne]], na [[bitka o Stredozemné more|stredomorskom bojisku]], [[obliehanie Malty (druhá svetová vojna)|Malte]] a pod. Kanadskí piloti lietali počas vojny s takmer každým typom lietadiel, ktorý bol vtedy v službe. Najväčšou kanadskou formáciou slúžiacou v Európe bola [[6. skupina RCAF]] pod velením RAF. Na vrchole svojich síl sa táto skupina skladala zo štrnástich kanadských bombardovacích perutí. Jednotka vstúpila do vojny vyzbrojená bombardérmi [[Vickers Wellington]] a [[Handley Page Halifax]], ale postupne bola prezbrojená na lietadlá [[Avro Lancaster]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Milberry | meno = Larry | autor = | odkaz na autora = | titul = Sixty years (the RCAF and CF Air Command 1924-1984) | vydanie = | vydavateľ = CANAV Books | miesto = Toronto, Ontário | rok = 1984 | počet strán = 480 | url = | isbn = 978-0-9690703-4-4 | kapitola = | strany = 166 | jazyk = }}</ref> Dvanásť kanadských stíhacích perutí patrilo pod [[RAF Fighter Command|Veliteľstvo stíhacieho letectva RAF]] (''RAF Fighter Command''), pričom tieto perute pôvodne lietali na stíhačkách Hawker Hurricane, ale neskôr boli prezbrojené na výkonnejšie [[Supermarine Spitfire]] rôznych verzií a [[Curtiss P-40 Warhawk|Curtiss P-40 Tomahawk]], Kittyhawk a Warhawk. [[George Beurling]] sa so svojimi 31 zostrelmi stal najúspešnejším kanadským stíhacím pilotom druhej svetovej vojny a jedným z najúspešnejších stíhačov síl Spoločenstva národov. [[Richard Joseph Audet|Richardovi Audetovi]] sa 29. decembra 1944 pri prvom kontakte s nepriateľom podarilo so svojím Spitfirom LF Mk.IXE zostreliť päť nemeckých stíhačiek (dva [[Messerschmitt Bf 109|Bf 109]] a tri [[Focke-Wulf Fw 190|Fw 190]]) v priebehu siedmich minút nad nemeckým mestom [[Osnabrück]]. Neskôr sa stal jediným pilotom Kanadského kráľovského letectva, ktorý mal na svojom konte dva potvrdené zostrely nemeckých [[prúdový motor|prúdových]] stíhačiek [[Messerschmitt Me 262]] a jeden pravdepodobný zostrel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Thuring | meno = Joop T | autor = | odkaz na autora = | titul = Respect Calls for Thoroughness – Digging Into the Story of Flt/Lt “Dick” Audet | url = http://spitfiresite.com/2011/03/respect-calls-for-thoroughness-digging-into-the-story-of-fltlt-%E2%80%9Cdick%E2%80%9D-audet.html | vydavateľ = spitfiresite.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190419123626/http://spitfiresite.com/2011/03/respect-calls-for-thoroughness-digging-into-the-story-of-fltlt-%E2%80%9Cdick%E2%80%9D-audet.html | dátum archivácie = 2019-04-19 }}</ref> Pozoruhodný úspech dosiahla aj posádka lietadla [[Consolidated B-24 Liberator|B-24 Liberator]] v protiponorkovej úlohe pod velením Kennetha Moorea, ktorej sa podarilo počas dvadsiatich minút potopiť dve nemecké ponorky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Thistle | meno = Rich | autor = | odkaz na autora = | titul = Victory at Sea WW2 B24 Liberator K.O. Moore - Rich Thistle Original Art & Graphic Design Studio Canada | url = https://www.richthistle.com/about/articles/49-victory-at-sea-ww2-b24-liberator-k-o-moore | vydavateľ = richthistle.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181106053408/https://www.richthistle.com/about/articles/49-victory-at-sea-ww2-b24-liberator-k-o-moore | dátum archivácie = 2018-11-06 }}</ref> === 1945 – 1968 === [[Súbor:RCAF CF-101B Voodoo.jpg|náhľad|vľavo|Prepadové [[stíhacie lietadlo]] [[McDonnell F-101 Voodoo|McDonnell CF-101B Voodoo]] Kanadského kráľovského letectva počas letu nad základňou [[CFB Bagotville]], 1962]] [[Súbor:Bomarc on launch erector.jpg|náhľad|Raketa [[CIM-10 Bomarc]] Kanadského kráľovského letectva v palebnom postavení v [[North Bay (Ontário)|North Bay]], 1965]] Po druhej svetovej vojne bola veľká časť personálu Kanadského kráľovského letectva demobilizovaná a väčšina základní bola prestavaná na civilné letiská. S príchodom éry prúdových lietadiel sa prvými prúdovými lietadlami RCAF stali stíhačky [[Gloster Meteor]]. V roku [[1949]] sa Kanada stala zakladajúcim členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Kanadské kráľovské letectvo asistovalo aj silám [[Organizácia Spojených národov|Spojených národov]] počas [[kórejská vojna|kórejskej vojny]], kedy Kanaďania poskytli logistickú podporu a neskôr vyslali aj dopravné lietadlá. Do Európy bola v tomto období odoslaná [[1. kanadská letecká divízia|1. letecká divízia RCAF]] (''No. 1 Air Division RCAF''), ktorej hlavné veliteľstvo bolo aktivované [[1. október|1. októbra]] [[1952]] v [[Paríž]]i. Divízia pozostávala zo štyroch [[krídlo (letecká jednotka)|krídel]] s dvanástimi stíhacími peruťami, ktoré boli dislokované na štyroch leteckých základniach. Dve základne sa nachádzali vo [[Francúzsko|Francúzsku]] ([[Základňa RCAF Marville|Marville]] – 1. krídlo) a [[Základňa RCAF Grostenquin|Grostenquin]] (2. krídlo) a dve v [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]] ([[Letecká základňa Zweibrücken|Zweibrücken]] – 3. krídlo) a [[CFB Baden-Soellingen|Baden-Soellingen]] (4. krídlo). Divízia bola v tom čase vyzbrojená stíhačkami [[Canadair Sabre]] a od roku 1956 aj [[Avro Canada CF-100 Canuck|CF-100 Canuck]]. Perute vyzbrojené lietadlami Sabre boli v roku 1962 prezbrojené na typ [[Lockheed F-104 Starfighter|CF-104 Starfighter]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1 Air Division | url = http://www.badenremembered.com/history/1airdivision.htm | vydavateľ = badenremembered.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180911043233/http://www.badenremembered.com/history/1airdivision.htm | dátum archivácie = 2018-09-11 }}</ref> V priebehu 50. rokov boli z dôvodu rastúcej [[Sovietsky zväz|sovietskej]] [[jadrová zbraň|jadrovej]] hrozby vybudované cez celé územie Kanady línie [[radar]]ových staníc, ktoré boli prevádzkované prevažne Kanadským kráľovským letectvom. V roku [[1958]] Kanada a [[Spojené štáty]] vytvorili [[North American Aerospace Defense Command|Severoamerické veliteľstvo protivzdušnej obrany]] (''North American Air Defense Command'', ''NORAD''). === 1968 – 2011 === [[Súbor:CF-104 RCAF.jpg|náhľad|[[Lockheed F-104 Starfighter|Canadair CF-104 Starfighter]] Kanadského kráľovského letectva počas letu]] V roku [[1968]] bolo Kanadské kráľovské letectvo, [[Kanadské kráľovské námorníctvo]] (''Royal Canadian Navy'') a Kanadská armáda (''Canadian Army'') zlúčené do organizácie s názvom Kanadské sily (''Canadian Forces''). Letecké jednotky boli rozdelené medzi niekoľko rôznych veliteľstiev: [[Veliteľstvo protivzdušnej obrany (Kanada)|Veliteľstvo protivzdušnej obrany]] (''Air Defence Command''), [[Veliteľstvo leteckej prepravy Kanadských síl|Veliteľstvo leteckej prepravy]] (''Air Transport Command''), [[Kanadská armáda|Mobilné veliteľstvo]] (''Mobile Command''), [[Kanadské kráľovské námorníctvo|Námorné veliteľstvo]] (''Maritime Command'') a tiež [[Veliteľstvo výcviku Kanadských síl|Veliteľstvo výcviku]] (''Training Command''). Jednotky Veliteľstva protivzdušnej obrany boli v tom čase vyzbrojené prepadovými stíhačkami [[McDonnell F-101 Voodoo|CF-101 Voodoo]], protilietadlovým raketovým kompletom [[CIM-10 Bomarc]] a radarovým systémom SAGE v rámci NORAD-u. Veliteľstvo leteckej prepravy zabezpečovalo strategickú leteckú dopravu pre mierové misie NATO a OSN. Námorné veliteľstvo vykonávalo hlavne hliadkovú činnosť pomocou diaľkových námorných hliadkových lietadiel [[Canadair CP-107 Argus|CP-107 Argus]]. V roku [[1975]] boli niektoré veliteľstvá zrušené (Veliteľstvo protivzdušnej obrany, Veliteľstvo leteckej prepravy, Veliteľstvo výcviku) a všetky letecké jednotky boli umiestnené pod nové veliteľstvo nazvané Letecké veliteľstvo (''Air Command'', ''AIRCOM''). V roku [[1982]] boli Leteckému veliteľstvu Kanadských síl dodané prvé viacúčelové stíhačky [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|CF-18 Hornet]]. Na tento typ boli prezbrojené aj niektoré perute 1. leteckej divízie RCAF v Západnom Nemecku. Začiatkom 90. rokov poskytlo Letecké veliteľstvo niekoľko lietadiel CF-18 Hornet na operácie vo [[Druhá vojna v Perzskom zálive|vojne v Perzskom zálive]]. Kanadské stíhačky vykonávali bojové letecké hliadky nad operáciami v [[Kuvajt (štát)|Kuvajte]] a [[Irak]]u, uskutočnili niekoľko útokov na pozemné ciele a pri jednej príležitosti napadli irackú hliadkovú loď v [[Perzský záliv|Perzskom zálive]]. Koncom 90. rokov sa kanadské CF-18 Hornet zúčastnili [[operácia Spojenecká sila|operácie Spojenecká sila]] v [[Juhoslovanská zväzová republika|Juhoslávii]] a začiatkom 21. storočia sa Letecké veliteľstvo Kanadských síl intenzívne zapojilo do [[vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)|vojny v Afganistane]], pričom zabezpečovalo dopravu vojsk a materiálu do Kandaháru. === 2011 – súčasnosť === Od [[19. marec|19. marca]] do [[1. november|1. novembra]] [[2011]] sa Letecké veliteľstvo Kanadských síl zapojilo do [[operácia Mobile|operácie Mobile]], ktorá predstavovala kanadskú podporu [[operácia Zjednotený ochranca|operácie Zjednotený ochranca]] v [[Líbya|Líbyi]]. Sedem stíhačiek CF-18 Hornet a niekoľko ďalších lietadiel slúžilo v rámci vojenskej intervencie pod Úlohovým zoskupením Libeccio (''Task Force Libeccio''). Dňa [[16. august]]a 2011 kanadská vláda oznámila, že názov „Letecké veliteľstvo“ sa zmenil na pôvodný historický názov vzdušných síl „Kanadské kráľovské letectvo“. Zmena názvu bola vykonaná tak, aby lepšie reflektovala kanadské vojenské dedičstvo a zosúladila Kanadu s ďalšími dôležitými krajinami [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]], ktorých vojenské jednotky používajú kráľovské označenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Galloway | meno = Gloria | autor = | odkaz na autora = | titul = Conservatives to restore 'royal' moniker to Canada's navy, air force | url = https://www.theglobeandmail.com/news/politics/conservatives-to-restore-royal-moniker-to-canadas-navy-air-force/article590957/ | vydavateľ = theglobeandmail.com | dátum vydania = 2011-08-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Štruktúra leteckých jednotiek == Veliteľ Kanadského kráľovského letectva, ktorý sídli v [[Ústredie národnej obrany (Kanada)|Ústredí národnej obrany]] (''National Defence Headquarters'') v [[Ottawa|Ottawe]], velí a poskytuje strategické smerovanie vzdušným silám. Veliteľ 1. kanadskej leteckej divízie a zároveň Kanadského NORAD regiónu, so sídlom vo [[Winnipeg]]u, je zodpovedný za prevádzkové velenie a kontrolu činnosti vzdušných síl v celej Kanade a na celom svete. V júni 2009 bola založená aj 2. kanadská letecká divízia, ktorá pozostáva z výcvikových zariadení. Kanadské kráľovské letectvo využíva aj tzv. [[Canadian NORAD Region Forward Operating Locations|Forward Operating Locations]] (FOL; ''predsunuté operačné miesta''), ktoré vznikli pre účely NORAD-u na obranu severnej kanadskej hranice. Ide o štyri miesta vo vzdialených a izolovaných regiónoch Kanady: [[Canadian NORAD Region Forward Operating Location Yellowknife|FOL Yellowknife]] a [[Canadian NORAD Region Forward Operating Location Inuvik|FOL Inuvik]] v [[Severozápadné teritóriá|Severozápadných teritóriách]], [[Canadian NORAD Region Forward Operating Location Iqaluit|FOL Iqaluit]] v [[Nunavut]]e a [[CFB Goose Bay|FOL Goose Bay]] v provincii [[Newfoundland a Labrador]]. Na každom z týchto miest možno nasadiť šesť stíhačiek [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|CF-18 Hornet]] a približne 200 podporných pracovníkov. === 1. kanadská letecká divízia (''1 Canadian Air Division'') === ;[[CFB Kingston|1. krídlo Kingston]] (''1 Wing Kingston'') :Sídli na základni CFB Kingston. Krídlo poskytuje leteckú podporu vojakom a vybavenie kdekoľvek na svete. Taktické perute má rozmiestnené po celej Kanade, pričom šesť z nich prevádzkuje vrtuľníky [[Bell 412|CH-146 Griffon]] a jedna je vyzbrojená typom [[Boeing CH-47 Chinook|CH-147F Chinook]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1 Wing Kingston | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/1-wing/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140405042257/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/1-wing/index.page | dátum archivácie = 2014-04-05 }}</ref> :* [[400. taktická vrtuľníková peruť (Kanada)|400. taktická vrtuľníková peruť]] (''400 Tactical Helicopter Squadron''), základňa [[CFB Borden]], [[Ontário]]: CH-146 Griffon<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 400 Tactical Helicopter Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/400-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[403. vrtuľníková operačne výcviková peruť (Kanada)|403. vrtuľníková operačne výcviková peruť]] (''403 Helicopter Operational Training Squadron''), základňa [[CFB Gagetown]], [[New Brunswick]]: CH-146 Griffon<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 403 Helicopter Operational Training Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/403-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> :* [[408. taktická vrtuľníková peruť (Kanada)|408. taktická vrtuľníková peruť]] (''408 Tactical Helicopter Squadron''), základňa [[CFB Edmonton]], [[Alberta]]: CH-146 Griffon<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 408 Tactical Helicopter Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/408-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> :* [[427. letecká peruť špeciálnych operácií (Kanada)|427. letecká peruť špeciálnych operácií]] (''427 Special Operations Aviation Squadron''), základňa [[CFB Petawawa]], [[Ontário]]: CH-146 Griffon<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 427 Special Operations Aviation Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/427-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[430. taktická vrtuľníková peruť (Kanada)|430. taktická vrtuľníková peruť]] (''430e Escadron tactique d’hélicoptères''), základňa [[CFB Valcartier]], [[Quebec]]: CH-146 Griffon<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 430 Tactical Helicopter Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/430-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> :* [[438. taktická vrtuľníková peruť (Kanada)|438. taktická vrtuľníková peruť]] (''438e Escadron tactique d’hélicoptères''), základňa [[Letisko Montreal/Saint-Hubert/Longueuil|Montreal/Saint-Hubert/Longueuil]], [[Quebec]]: CH-146 Griffon<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 438 Tactical Helicopter Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/438-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> :* [[450. taktická vrtuľníková peruť (Kanada)|450. taktická vrtuľníková peruť]] (''450 Tactical Helicopter Squadron''), základňa [[CFB Petawawa]], [[Ontário]]: CH-147F Chinook<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 450 Tactical Helicopter Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/450-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> ;[[CFB Bagotville|2. krídlo Bagotville – letecké expedičné krídlo]] (''2e Escadre Bagotville – Escadre expéditionnaire aérienne'') :Ide o letecké expedičné krídlo Kanadského kráľovského letectva, ktoré je schopné sa rýchlo rozmiestniť ako samostatná jednotka, pričom využíva vzdušnú silu a poskytuje podporu tam, kde to bude potrebné na území Kanady alebo na celom svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2 Wing - Air Expeditionary Wing | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/2-wing/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180320063917/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/2-wing/index.page | dátum archivácie = 2018-03-20 }}</ref> :* 2. letecká expedičná peruť (''2e Escadron expéditionnaire aérien'') ;[[CFB Bagotville|3. krídlo Bagotville]] (''3e Escadre Bagotville'') :Nachádza sa v regióne [[Saguenay-Lac-Saint-Jean|Saguenay]] v provincii [[Quebec]]. Krídlo poskytuje univerzálne, viacúčelové, bojové sily na podporu domácich a medzinárodných úloh kanadských vzdušných síl. Poskytuje tiež pátracie a záchranné misie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 3 Wing Bagotville | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/3-wing/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180329051918/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/3-wing/index.page | dátum archivácie = 2018-03-29 }}</ref> :* [[414. peruť elektronického boja (Kanada)|414. peruť elektronického boja]] (''414e Escadron de soutien de guerre électronique''), základňa [[Letisko Gatineau-Ottawa|Gatineau]], [[Quebec]]: [[Dassault/Dornier Alpha Jet|Alpha Jet A]] (prenajaté od [[Top Aces]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 414 Electronic Warfare Squadron | url = https://www.canada.ca/en/department-national-defence/services/military-history/history-heritage/official-military-history-lineages/lineages/list-flying-squadrons/414-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> :* [[425. taktická stíhacia peruť (Kanada)|425. taktická stíhacia peruť]] (''425e Escadron d’appui tactique''), základňa [[CFB Bagotville]], [[Quebec]]: [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|CF-18A/B Hornet]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 425 Tactical Fighter Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/425-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> :* [[433. taktická stíhacia peruť (Kanada)|433. taktická stíhacia peruť]] (''433e Escadron d’appui tactique''), základňa [[CFB Bagotville]], [[Quebec]]: CF-18A/B Hornet<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 433 Tactical Fighter Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/433-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[439. peruť bojovej podpory (Kanada)|439. peruť bojovej podpory]] (''439e Escadron de soutien au combat''), základňa [[CFB Bagotville]], [[Quebec]]: CH-146 Griffon<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 439 Combat Support Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/439-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[Canadian NORAD Region Forward Operating Location Iqaluit|Forward Operating Location Iqaluit]] (''Predsunuté operačné miesto Iqaluit'') [[Súbor:CF-188754 (2819646803).jpg|náhľad|250px|CF-18A Hornet 409. taktickej stíhacej perute na základni CFB Cold Lake]] ;[[CFB Cold Lake|4. krídlo Cold Lake]] (''4 Wing Cold Lake'') :Ide o najrušnejšiu stíhaciu leteckú základňu v Kanade. Krídlo poskytuje univerzálne, viacúčelové, bojové sily na podporu domácich a medzinárodných úloh kanadských vzdušných síl. Poskytuje tiež výcvik stíhacích pilotov pre kanadské vzdušné sily. Krídlo je atraktívne pre rôzne letecké jednotky z celého sveta kvôli svojmu každoročnému leteckému bojovému cvičeniu [[Maple Flag]]. Strelnica leteckých zbraní Cold Lake (''Cold Lake Air Weapons Range'', ''CLAWR''), severne od základne Cold Lake, je jedinou taktickou bombardovacou strelnicou v západnej Kanade. Súčasťou strelnice s rozlohou jeden milión hektárov (približne 11 600 km²) je aj Vyhodnocovacia strelnica Primrose Lake (''Primrose Lake Evaluation Range''), hlavná skúšobná strelnica 4. krídla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 4 Wing Cold Lake | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/4-wing/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140312195515/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/4-wing/index.page | dátum archivácie = 2014-03-12 }}</ref> :* [[401. taktická stíhacia peruť (Kanada)|401. taktická stíhacia peruť]] (''401 Tactical Fighter Squadron''), základňa [[CFB Cold Lake]], [[Alberta]]: CF-18A/B Hornet<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 401 Tactical Fighter Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/401-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[409. taktická stíhacia peruť (Kanada)|409. taktická stíhacia peruť]] (''409 Tactical Fighter Squadron''), základňa [[CFB Cold Lake]], [[Alberta]]: CF-18A/B Hornet<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 409 Tactical Fighter Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/409-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[410. taktická stíhacia (operačne výcviková) peruť (Kanada)|410. taktická stíhacia (operačne výcviková) peruť]] (''410 Tactical Fighter (Operational Training) Squadron''), základňa [[CFB Cold Lake]], [[Alberta]]: CF-18A/B Hornet<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 410 Tactical Fighter (Operational Training) Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/410-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[417. peruť bojovej podpory (Kanada)|417. peruť bojovej podpory]] (''417 Combat Support Squadron''), základňa [[CFB Cold Lake]], [[Alberta]]: CH-146 Griffon<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 417 Combat Support Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/417-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> :* [[419. taktická stíhacia výcviková peruť (Kanada)|419. taktická stíhacia výcviková peruť]] (''419 Tactical Fighter Training Squadron''), základňa [[CFB Cold Lake]], [[Alberta]]: [[BAE Systems Hawk|CT-155 Hawk]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 419 Tactical Fighter Training Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/419-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> :* Skúšobné zariadenie aerokozmického inžinierstva (''Aerospace Engineering Test Establishment''), základňa [[CFB Cold Lake]], [[Alberta]]: [[Canadair CT-114 Tutor|CT-114 Tutor]], CH-146 Griffon, CF-18A/B Hornet :* [[Canadian NORAD Region Forward Operating Location Inuvik|Forward Operating Location Inuvik]] (''Predsunuté operačné miesto Inuvik'') :* [[Canadian NORAD Region Forward Operating Location Yellowknife|Forward Operating Location Yellowknife]] (''Predsunuté operačné miesto Yellowknife'') [[Súbor:5 Wing Goose Bay.jpg|náhľad|250px|Základňa 5. krídla Goose Bay]] ;[[CFB Goose Bay|5. krídlo Goose Bay]] (''5 Wing Goose Bay'') :Miesto taktického výcviku [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] v Kanade pre lietanie vo veľmi nízkej letovej hladine. Piate krídlo, ktoré sa nachádza v [[Labrador (región)|Labradore]], prijíma dočasné oddiely z niekoľkých krajín NATO. Zbraňová strelnica Goose Bay (''Goose Bay Weapons Range'') je jediná taktická bombardovacia strelnica vo východnej Kanade. Strelnica má rozlohu 13 miliónov hektárov (približne 130 000 km²) a vykonáva sa tu výcvik lietania vo veľmi nízkej letovej hladine do {{m|30.5|m}} metra nad úrovňou terénu, nachádzajú sa tu nadzvukové letové oblasti a bombardovacia strelnica pre inertnú konvenčnú alebo presne riadenú (laserom navádzanú) muníciu. Piate krídlo je domovom 444. perute bojovej podpory a slúži ako predsunutá operačná základňa stíhacích lietadiel [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|CF-18 Hornet]], ktoré sú tu nasadené pre účely [[North American Aerospace Defense Command|NORAD-u]]. Základňa Goose Bay slúži aj pre rôzne letecké činnosti, vojenské a civilné, vo východnej Kanade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 5 Wing Goose Bay | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/5-wing/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140227160327/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/5-wing/index.page | dátum archivácie = 2014-02-27 }}</ref> :* [[444. peruť bojovej podpory (Kanada)|444. peruť bojovej podpory]] (''444 Combat Support Squadron''), základňa [[CFB Goose Bay]], [[Newfoundland a Labrador]]: CH-146 Griffon<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 444 Combat Support Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/444-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[Súbor:CFB Trenton.JPG|náhľad|250px|Lietadlá CC-130 Hercules na základni CFB Trenton]] ;[[CFB Trenton|8. krídlo Trenton]] (''8 Wing Trenton'') :Krídlo je strediskom kanadských síl prepravy vzdušných síl, od dodávania zásob do arktickej oblasti ([[CFS Alert]]) po leteckú prepravu vojakov a vybavenia na celom svete. Je tiež zodpovedné za pátranie a záchranu v strednej Kanade a je domovom výsadkového tímu [[SkyHawks Parachute Team|SkyHawks]] so [[Stredisko pokročilého boja Kanadskej armády|Strediskom pokročilého boja Kanadskej armády]] (''Canadian Army Advanced Warfare Centre'', ''CAAWC''). Základňa Trenton slúži aj ako operačná základňa stíhacích lietadiel CF-18 Hornet, ktoré sú tu nasadené pre účely NORAD-u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 8 Wing Trenton | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/8-wing/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[412. transportná peruť (Kanada)|412. transportná peruť]] (''412 Transport Squadron''), základňa [[Medzinárodné letisko Macdonalda-Cartiera Ottawa|Ottawa]], [[Ontário]]: [[Bombardier Challenger 600|CC-144B/C Challenger]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 412 Transport Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/412-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[424. transportná a záchranná peruť (Kanada)|424. transportná a záchranná peruť]] (''424 Transport and Rescue Squadron''), základňa [[CFB Trenton]], [[Ontário]]: [[Lockheed C-130 Hercules|CC-130H Hercules]], CH-146 Griffon<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 424 Transport and Rescue Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/424-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> :* [[426. transportná výcviková peruť (Kanada)|426. transportná výcviková peruť]] (''426 Transport Training Squadron''), základňa [[CFB Trenton]], [[Ontário]]: CC-130H Hercules, [[Lockheed Martin C-130J Super Hercules|CC-130J Super Hercules]], [[Airbus A310 MRTT|CC-150 Polaris]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 426 Transport Training Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/426-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> :* [[429. transportná peruť (Kanada)|429. transportná peruť]] (''429 Transport Squadron''), základňa [[CFB Trenton]], [[Ontário]]: [[Boeing C-17 Globemaster III|CC-177 Globemaster III]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 429 Transport Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/429-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> :* [[434. operačne skúšobná a vyhodnocovacia peruť (Kanada)|434. operačne skúšobná a vyhodnocovacia peruť]] (''434 Operational Test and Evaluation Squadron''), základňa [[CFB Trenton]], [[Ontário]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 434 Operational Test and Evaluation Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/434-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> :* [[436. transportná peruť (Kanada)|436. transportná peruť]] (''436 Transport Squadron''), základňa [[CFB Trenton]], [[Ontário]]: CC-130J Super Hercules<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 436 Transport Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/436-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[437. transportná peruť (Kanada)|437. transportná peruť]] (''437 Transport Squadron''), základňa [[CFB Trenton]], [[Ontário]]: CC-150 Polaris, CC-150T Polaris<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 437 Transport Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/437-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> :* [[440. transportná peruť (Kanada)|440. transportná peruť]] (''440 Transport Squadron''), základňa [[Letisko Yellowknife|Yellowknife]], [[Severozápadné teritóriá]]: [[de Havilland Canada DHC-6 Twin Otter|CC-138 Twin Otter]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 440 Transport Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/440-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* Viacmotorová viacúčelová letka (''Multi-Engine Utility Flight''), základňa [[CFB Trenton]], [[Ontário]]: [[Beechcraft Super King Air|B200 Super King Air]] (prenajaté) [[Súbor:CH149 SAR 103 Gander Newfoundland Canada.jpg|náhľad|250px|Vrtuľník CH-149 Cormorant 103. pátracej a záchrannej perute na základni CFB Gander]] ;[[CFB Gander|9. krídlo Gander]] (''9 Wing Gander'') :Krídlo poskytuje služby pátrania a záchrany (SAR) v oblasti východnej Kanady a západného [[Atlantický oceán|Atlantiku]]. Posádky SAR 9. krídla Gander lietajú na vrtuľníkoch [[AgustaWestland AW101|AgustaWestland CH-149 Cormorant]] a sú zodpovedné za obrovskú oblasť, ktorá zahŕňa južnú časť [[Arktída|Arktídy]], [[Labrador (región)|Labrador]] a [[Newfoundland]], [[Maritime Provinces]] a severný Atlantik od brehov Newfoundlandu po 30° západnej zemepisnej dĺžky. Gander je aj operačnou základňou pre stíhacie lietadlá CF-18 Hornet, ktoré sú tu nasadené pre účely NORAD-u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 9 Wing Gander | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/9-wing/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316000829/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/9-wing/index.page | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> :* [[103. pátracia a záchranná peruť (Kanada)|103. pátracia a záchranná peruť]] (''103 Search and Rescue Squadron''), základňa [[CFB Gander]], [[Newfoundland a Labrador]]: CH-149 Cormorant<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 103 Search and Rescue Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/103-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ;[[CFB Shearwater|12. krídlo Shearwater]] (''12 Wing Shearwater'') :Krídlo je strediskom námorného letectva v Kanade. Prevádzkuje vrtuľníky [[Sikorsky S-92|Sikorsky CH-148 Cyclone]] a podporuje [[Kanadské kráľovské námorníctvo]] s leteckými oddielmi vrtuľníkov pre povrchové vojnové lode v Atlantiku a Pacifiku. Všetky tri lietajúce perute 12. krídla boli prezbrojené z [[Sikorsky SH-3 Sea King|CH-124 Sea King]] na novšie vrtuľníky [[Sikorsky S-92|CH-148 Cyclone]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 12 Wing Shearwater | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/12-wing/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180411054510/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/12-wing/index.page | dátum archivácie = 2018-04-11 }}</ref> :* [[406. námorná operačne výcviková peruť (Kanada)|406. námorná operačne výcviková peruť]] (''406 Maritime Operational Training Squadron''), základňa [[CFB Shearwater]], [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]]: CH-148 Cyclone<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 406 Maritime Operational Training Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/406-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[423. námorná vrtuľníková peruť (Kanada)|423. námorná vrtuľníková peruť]] (''423 Maritime Helicopter Squadron''), základňa [[CFB Shearwater]], [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]]: CH-148 Cyclone<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 423 Maritime Helicopter Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/423-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[443. námorná vrtuľníková peruť (Kanada)|443. námorná vrtuľníková peruť]] (''443 Maritime Helicopter Squadron''), základňa [[Medzinárodné letisko Victoria|Victoria]], [[Britská Kolumbia]]: CH-148 Cyclone<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 443 Maritime Helicopter Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/443-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[12. peruť leteckej údržby (Kanada)|12. peruť leteckej údržby]] (''12 Air Maintenance Squadron''), základňa [[CFB Shearwater]], [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]]: CH-148 Cyclone<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = 12 Air Maintenance Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/12-air-maintenance-squadron.html | vydavateľ = canada.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-31 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ;[[CFB Greenwood|14. krídlo Greenwood]] (''14 Wing Greenwood'') :Nachádza sa v údolí a regióne [[Annapolis Valley]] v provincii [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]]. Posádky lietadiel [[Lockheed P-3 Orion|CP-140 Aurora]] 14. krídla pravidelne vykonávajú hliadkové lety nad Atlantickým oceánom, zatiaľ čo služby pátrania a záchrany pre Maritime Provinces, východný Quebec a východnú časť Arktídy poskytujú vrtuľníky CH-149 Cormorant a lietadlá CC-130 Hercules. Základňa Greenwood slúži aj ako operačná základňa stíhacích lietadiel CF-18 Hornet, ktoré sú tu nasadené pre účely NORAD-u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 14 Wing Greenwood | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/14-wing/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180330160944/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/14-wing/index.page | dátum archivácie = 2018-03-30 }}</ref> :* [[404. diaľková hliadková a výcviková peruť (Kanada)|404. diaľková hliadková a výcviková peruť]] (''404 Long Range Patrol and Training Squadron''), základňa [[CFB Greenwood]], [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]]: CP-140M Aurora<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 404 Long Range Patrol and Training Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/404-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> :* [[405. diaľková hliadková peruť (Kanada)|405. diaľková hliadková peruť]] (''405 Long Range Patrol Squadron''), základňa [[CFB Greenwood]], [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]]: CP-140M Aurora<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 405 Long Range Patrol Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/405-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[413. transportná a záchranná peruť (Kanada)|413. transportná a záchranná peruť]] (''413 Transport and Rescue Squadron''), základňa [[CFB Greenwood]], [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]]: CC-130H Hercules, CH-149 Cormorant<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 413 Transport and Rescue Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/413-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[415. peruť (Kanada)|415. peruť]] (''415 Squadron''), základňa [[CFB Greenwood]], [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]]: CP-140M Aurora<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 415 Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/415-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> ;[[CFB Comox|19. krídlo Comox]] (''19 Wing Comox'') :Nachádza sa na [[Vancouverov ostrov|Vancouverovom ostrove]]. Posádky lietadiel CP-140 Aurora 19. krídla pravidelne vykonávajú hliadkové lety nad [[Tichý oceán|Tichým oceánom]], západnými a arktickými oblasťami Kanady. Posádky lietadiel [[EADS CASA C-295|CC-295 Kingfisher]] a vrtuľníkov CH-149 Cormorant sú zodpovedné za pátranie a záchranu v [[Britská Kolumbia|Britskej Kolumbii]], [[Yukon (teritórium)|Yukone]] a severnom Tichom oceáne. Základňa sa používa aj na výcvik stíhacích pilotov v taktických postupoch na blízkych vzdialenostiach a je aj operačnou základňou pre stíhacie lietadlá CF-18 Hornet, ktoré sú tu nasadené pre účely NORAD-u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 19 Wing Comox | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/19-wing/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180320064214/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/19-wing/index.page | dátum archivácie = 2018-03-20 }}</ref> :* [[407. diaľková hliadková peruť (Kanada)|407. diaľková hliadková peruť]] (''407 Long Range Patrol Squadron''), základňa [[CFB Comox]], [[Britská Kolumbia]]: CP-140M Aurora<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 407 Long Range Patrol Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/407-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> :* [[418. pátracia a záchranná operačne výcviková peruť (Kanada)|418. pátracia a záchranná operačne výcviková peruť]] (''418 Search and Rescue Operational Training Squadron''), základňa [[CFB Comox]], [[Britská Kolumbia]]: [[EADS CASA C-295|CC-295 Kingfisher]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = 418 Search and Rescue Operational Training Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/418-squadron.html | vydavateľ = canada.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> :* [[435. transportná a záchranná peruť (Kanada)|435. transportná a záchranná peruť]] (''435 Transport and Rescue Squadron''), základňa [[CFB Winnipeg]], [[Manitoba]]: CC-130H Hercules, CC-130HT Hercules<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 435 Transport and Rescue Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/435-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[442. transportná a záchranná peruť (Kanada)|442. transportná a záchranná peruť]] (''442 Transport and Rescue Squadron''), základňa [[CFB Comox]], [[Britská Kolumbia]]: CH-149 Cormorant<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 442 Transport and Rescue Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/442-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> ;[[CFB North Bay|22. krídlo North Bay]] (''22 Wing North Bay'') :Krídlo predstavuje jeden z najväčších príspevkov Kanady k NORAD-u. Personál krídla dohliada nad kanadským vzdušným priestorom 24 hodín denne pomocou najmodernejších senzorov, počítačových a komunikačných zariadení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 22 Wing North Bay | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/22-wing/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === 2. kanadská letecká divízia (''2 Canadian Air Division'') === Druhá kanadská letecká divízia je zodpovedná hlavne za výcvik a vzdelávanie v rámci Kanadského kráľovského letectva. ;[[CFB Moose Jaw|15. krídlo Moose Jaw]] (''15 Wing Moose Jaw'') :Krídlo je miestom Letového výcvikového programu NATO v Kanade (''NATO Flying Training in Canada''), ktorý je podporovaný [[2. škola letového výcviku Kanadských síl|2. školou letového výcviku Kanadských síl]] (''2 Canadian Forces Flying Training School''). Pätnáste krídlo je tiež domovom pre [[Canadian Forces Snowbirds|Snowbirds]], akrobatický tím vzdušných síl.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 15 Wing Moose Jaw | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/15-wing/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180315235224/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/15-wing/index.page | dátum archivácie = 2018-03-15 }}</ref> :* [[2. škola letového výcviku Kanadských síl]] (''2 Canadian Forces Flying Training School''), základňa [[CFB Moose Jaw]], [[Saskatchewan]]: CT-155 Hawk, [[Beechcraft T-6 Texan II|CT-156 Harvard II]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2 Canadian Forces Flying Training School | url = https://www.canada.ca/en/air-force/services/training-education/2-flying-training-school.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220731224336/https://www.canada.ca/en/air-force/services/training-education/2-flying-training-school.html | dátum archivácie = 2022-07-31 }}</ref> :* [[3. škola letového výcviku Kanadských síl]] (''3 Canadian Forces Flying Training School''), základňa [[Letisko Portage la Prairie/Southport|Portage la Prairie/Southport]], [[Manitoba]]: [[Beechcraft King Air|C90B King Air]], [[Grob G 120|Grob G 120A]], [[Bell 206|CH-139 JetRanger]], [[Bell 412|CT-146]] (všetky lietadlá a vrtuľníky sú prenajaté od [[KF Defence Programs]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 3 Canadian Forces Flying Training School | url = https://www.canada.ca/en/air-force/services/training-education/3-flying-training-school.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220630140254/https://www.canada.ca/en/air-force/services/training-education/3-flying-training-school.html | dátum archivácie = 2022-06-30 }}</ref> :* [[Canadian Forces Snowbirds|431. predvádzacia peruť (CF Snowbirds)]] (''431 Air Demonstration Squadron (CF Snowbirds)''), základňa [[CFB Moose Jaw]], [[Saskatchewan]]: [[Canadair CT-114 Tutor|CT-114 Tutor]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Canadian Forces Snowbirds | url = https://www.canada.ca/en/air-force/services/showcasing/snowbirds.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> ;[[CFB Borden|16. krídlo Borden]] (''16 Wing Borden'') :Na tejto základni sa nachádza najväčšie výcvikové zariadenie Kanadských ozbrojených síl. Školy 16. krídla poskytujú vzdušným silám technickú prípravu a profesionálny rozvoj. Krídlo je aj historickým rodiskom RCAF.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 16 Wing Borden | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/16-wing/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180406103245/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/16-wing/index.page | dátum archivácie = 2018-04-06 }}</ref> ;[[CFB Winnipeg|17. krídlo Winnipeg]] (''17 Wing Winnipeg'') :Súčasťou krídla je jedna peruť a dve školy. Krídlo poskytuje administratívnu, prevádzkovú a logistickú podporu viac ako 113 jednotkám, pričom slúži aj ako operačná základňa stíhacích lietadiel CF-18 Hornet, ktoré sú tu nasadené pre účely NORAD-u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 17 Wing Winnipeg | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/17-wing/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180411092200/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/17-wing/index.page | dátum archivácie = 2018-04-11 }}</ref> :* [[402. peruť (Kanada)|402. peruť]] (''402 Squadron''), základňa [[CFB Winnipeg]], [[Manitoba]]: [[Bombardier Dash 8|CT-142 Dash 8]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 402 Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/402-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Lokalizácia základní Kanadského kráľovského letectva == {{LocMap+ | Kanada | float = center | width = 800 | caption = | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Kingston]] | position = right | lat = 44.241667 | lon = -76.450000 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Bagotville]] | position = left | lat = 48.330556 | lon = -70.996389 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Cold Lake]] | position = right | lat = 54.405000 | lon = -110.279444 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Goose Bay|CFB/FOL Goose Bay]] | position = top | lat = 53.319167 | lon = -60.425833 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Trenton]] | position = bottom | lat = 44.118889 | lon = -77.528056 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Gander]] | position = bottom | lat = 48.936944 | lon = -54.568056 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Shearwater]] | position = right | lat = 44.637222 | lon = -63.502222 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Greenwood]] | position = bottom | lat = 44.984444 | lon = -64.916944 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Winnipeg]] | position = right | lat = 49.910000 | lon = -97.240000 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Comox]] | position = right | lat = 49.710833 | lon = -124.886667 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB North Bay]] | position = left | lat = 46.357117 | lon = -79.415058 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Moose Jaw]] | position = left | lat = 50.330278 | lon = -105.559167 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Borden]] | position = left | lat = 44.271667 | lon = -79.9125 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Gagetown]] | position = top | lat = 45.837778 | lon = -66.436667 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Edmonton]] | position = left | lat = 53.674444 | lon = -113.491389 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Petawawa]] | position = bottom | lat = 45.910000 | lon = -77.290000 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Valcartier]] | position = left | lat = 46.893056 | lon = -71.493056 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[Letisko Montreal/Saint-Hubert/Longueuil|Montreal/Saint-Hubert/Longueuil]] | position = right | lat = 45.518056 | lon = -73.416944 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[Letisko Gatineau-Ottawa|Gatineau]] | position = right | lat = 45.521667 | lon = -75.563611 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[Medzinárodné letisko Macdonalda-Cartiera Ottawa|Ottawa]] | position = top | lat = 45.322500 | lon = -75.667222 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[Medzinárodné letisko Victoria|Victoria]] | position = right | lat = 48.647222 | lon = -123.425833 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[Letisko Portage la Prairie/Southport|Portage la Prairie/Southport]] | position = left | lat = 49.903056 | lon = -98.273889 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[Canadian NORAD Region Forward Operating Location Yellowknife|FOL Yellowknife]] | position = top | lat = 62.451310 | lon = -114.450100 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[Canadian NORAD Region Forward Operating Location Inuvik|FOL Inuvik]] | position = right | lat = 68.307400 | lon = -133.470220 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[Canadian NORAD Region Forward Operating Location Iqaluit|FOL Iqaluit]] | position = right | lat = 63.751070 | lon = -68.553400 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} }} == Lietadlový park == {| class="wikitable" ! width="265" style="text-align: left;"|Lietadlo ! style="text-align: left;"|Fotografia ! width="150" style="text-align: left;"|Krajina pôvodu ! style="text-align: left;"|Typ ! width="105" style="text-align: left;"|Verzie ! width="60" style="text-align: left;"|V službe ! style="text-align: left;"|Poznámky |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Stíhacie lietadlo|Stíhacie lietadlá]] |- | [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|McDonnell Douglas CF-18 Hornet]] | [[Súbor:Canadian CF-188 (42930235904).jpg|150px]] | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] | viacúčelové stíhacie lietadlo<hr>cvičné/stíhacie lietadlo | CF-18A<hr>CF-18B | 63<ref name="canada-cf-188-hornet">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = CF-188 Hornet | url = https://www.canada.ca/en/air-force/services/aircraft/cf-188.html | vydavateľ = canada.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-31 | miesto = | jazyk = }}</ref><hr>23<ref name="canada-cf-188-hornet"/> | Celkovo bolo dodaných 98 lietadiel CF-18A a 40 kusov CF-18B. Pri nehodách bolo stratených 20 lietadiel. |- | [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet]] | | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] | viacúčelové stíhacie lietadlo<hr>cvičné/stíhacie lietadlo | F/A-18A<hr>F/A-18B | 12<hr>6 | Celkovo bolo dodaných 25 kusov. Ide o lietadlá, ktoré predtým používalo [[Royal Australian Air Force|Austrálske kráľovské letectvo]]. Ďalších 7 lietadiel sa používa na náhradné diely a testovanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Canada receives final ex-RAAF F/A-18A/B Hornets | url = https://adbr.com.au/canada-receives-final-ex-raaf-f-a-18a-b-hornets/ | vydavateľ = adbr.com.au | dátum vydania = 2021-05-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221005190322/https://adbr.com.au/canada-receives-final-ex-raaf-f-a-18a-b-hornets/ | dátum archivácie = 2022-10-05 }}</ref> |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Dopravné lietadlo|Dopravné lietadlá]] |- | [[Airbus A310 MRTT|Airbus CC-150 Polaris]] | [[Súbor:Airbus CC-150 Polaris (A310-304(F)), Canada - Air Force AN2090316.jpg|150px]] | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]]<br />{{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]<br />{{minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]]<br />{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]] | strategické dopravné lietadlo<hr>dopravné lietadlo (VIP) | CC-150 | 2<hr>1<ref name="gc-cc-150-polaris">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CC-150 Polaris | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/cc-150.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201204013519/http://rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/cc-150.page | dátum archivácie = 2020-12-04 }}</ref> | |- | [[Boeing C-17 Globemaster III|Boeing CC-177 Globemaster III]] | [[Súbor:Canadian Armed Forces, 177702, Boeing CC-177 Globemaster III (40716923360).jpg|150px]] | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] | strategické dopravné lietadlo | CC-177 | 5<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CC-177 Globemaster III | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/cc-177.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210821174618/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/cc-177.page | dátum archivácie = 2021-08-21 }}</ref> | |- | [[Bombardier Challenger 600|Bombardier CC-144 Challenger]] | [[Súbor:Bombardier Challenger 600 RCAF 144614 (8135651100).jpg|150px]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] | dopravné lietadlo (VIP) | CC-144B/C | 4<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CC-144 Challenger | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/cc-144.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170331054307/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/cc-144.page | dátum archivácie = 2017-03-31 }}</ref> | Lietadlá sú používané na dopravu VIP a MEDEVAC (poskytovanie lekárskej starostlivosti ohrozeným skupinám obyvateľstva v regiónoch zasiahnutých humanitárnou krízou alebo prírodnou katastrofou alebo v miestach, kde nie je dostupná špecializovaná odborná starostlivosť). |- | [[de Havilland Canada DHC-6 Twin Otter|de Havilland Canada CC-138 Twin Otter]] | [[Súbor:Canadian Armed Forces - DHC6 - Twin Otter.jpg|150px]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] | ľahké dopravné/pátracie a záchranné lietadlo | CC-138 | 3<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CC-138 Twin Otter | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/cc-138.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160726013930/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/cc-138.page | dátum archivácie = 2016-07-26 }}</ref> | |- | [[Lockheed Martin C-130J Super Hercules|Lockheed Martin CC-130J Super Hercules]] | [[Súbor:130608 C30J(C130) Canada Royal Air Force Open Skies UUMB (33375038666) (2).jpg|150px]] | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] | taktické dopravné lietadlo | CC-130J | 17<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CC-130J Hercules | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/cc-130j.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160807022618/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/cc-130j.page | dátum archivácie = 2016-08-07 }}</ref> | Lietadlá CC-130J nahradili v úlohe taktických dopravných lietadiel staršie CC-130H. |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | Lietadlá špeciálneho určenia |- | [[Airbus A310 MRTT|Airbus CC-150 Polaris]] | [[Súbor:CC-150T Polaris (3553554656).jpg|150px]] | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]]<br />{{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]<br />{{minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]]<br />{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]] | tankovacie lietadlo | CC-150T | 2<ref name="gc-cc-150-polaris"/> | |- | [[EADS CASA C-295|CC-295 Kingfisher]] | | {{minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]] | pátracie a záchranné lietadlo | CC-295 | 5<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Force | meno2 = Royal Canadian Air | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = CC-295 Kingfisher | url = https://www.canada.ca/en/air-force/services/aircraft/cc-295.html | vydavateľ = canada.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Ďalších 11 kusov je objednaných. |- | [[Lockheed C-130 Hercules|Lockheed CC-130 Hercules]] | [[Súbor:Lockheed CC-130H Hercules (8111583732) (2).jpg|150px]] | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] | pátracie a záchranné lietadlo | CC-130H | 8<ref name="gc-cc-130-hercules">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CC-130 Hercules | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/cc-130.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> | Zostávajúcich 8 strojov je používaných na úlohy pátrania a záchrany. Lietadlá majú byť nahradené typom [[EADS CASA C-295|CC-295 Kingfisher]].<ref name="gc-fixed-wing-search-and-rescue-aircraft">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fixed-Wing Search and Rescue Aircraft Replacement Project | url = http://www.tpsgc-pwgsc.gc.ca/app-acq/amd-dp/air/arsvf-fwsar/index-eng.html | vydavateľ = tpsgc-pwgsc.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160904113420/http://www.tpsgc-pwgsc.gc.ca/app-acq/amd-dp/air/arsvf-fwsar/index-eng.html | dátum archivácie = 2016-09-04 }}</ref> |- | [[Lockheed C-130 Hercules|Lockheed CC-130 Hercules]] | [[Súbor:CC-130H 130339 (7945841244).jpg|150px]] | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] | tankovacie lietadlo | CC-130HT | 4<ref name="gc-cc-130-hercules"/> | |- | [[Lockheed P-3 Orion|Lockheed CP-140 Aurora]] | [[Súbor:Lockheed CP-140 Aurora, Canada - Air Force JP7645830.jpg|150px]] | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] | námorné hliadkové/protiponorkové/pátracie a záchranné lietadlo | CP-140M | 15 | |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Cvičné lietadlo|Cvičné lietadlá]] |- | [[BAE Systems Hawk|BAe CT-155 Hawk]] | [[Súbor:BAE Hawk CT-155 Alliance Air Show 2014 04.JPG|150px]] | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]] | cvičné prúdové lietadlo | CT-155 | 17<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CT-155 Hawk | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/ct-155.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180403234931/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/ct-155.page | dátum archivácie = 2018-04-03 }}</ref> | Celkovo bolo dodaných 22 lietadiel. |- | [[Canadair CT-114 Tutor]] | [[Súbor:Canadair CT-114 Tutor Snowbirds 114131, YYZ Toronto, ON (Lester B. Pearson International Airport), Canada PP1378673077.jpg|150px]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] | cvičné prúdové lietadlo | CT-114 | 24<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CT-114 Tutor | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/ct-114.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130727000357/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/ct-114.page | dátum archivácie = 2013-07-27 }}</ref> | |- | [[Bombardier Dash 8|de Havilland Canada CT-142 Dash 8]] | [[Súbor:CT-142 - RIAT 2007 (2514662414).jpg|150px]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] | cvičné lietadlo | CT-142 | 4<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CT-142 Dash-8 | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/ct-142.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140227180417/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/ct-142.page | dátum archivácie = 2014-02-27 }}</ref> | |- | [[Beechcraft T-6 Texan II|Raytheon CT-156 Harvard II]] | [[Súbor:20141026 RCAF CT-156 Alliance Air Show 2014-9.jpg|150px]] | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] | cvičné lietadlo | CT-156 | 22<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CT-156 Harvard II | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/ct-156.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160704165824/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/ct-156.page | dátum archivácie = 2016-07-04 }}</ref> | Celkovo bolo dodaných 26 lietadiel. Dve boli stratené pri nehodách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Saskatchewan | url = http://www.cbc.ca/news/canada/saskatchewan/2-military-pilots-eject-safely-before-crash-at-15-wing-moose-jaw-1.2510345 | vydavateľ = cbc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Military pilots forced to eject while practising aerobatics: DND report | url = https://www.theglobeandmail.com/news/national/military-pilots-forced-to-eject-while-practising-aerobatics-dnd-report/article34438583/ | vydavateľ = theglobeandmail.com | dátum vydania = 2017-03-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Helikoptéra|Vrtuľníky]] |- | [[AgustaWestland AW101|AgustaWestland CH-149 Cormorant]] | [[Súbor:AgustaWestland CH-149 Cormorant -Canadian Forces Base Greenwood, Nova Scotia, Canada-7Aug2013.jpg|150px]] | {{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]<br />{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]] | pátrací a záchranný vrtuľník | CH-149 | 14<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CH-149 Cormorant | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/ch-149.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181027051726/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/ch-149.page | dátum archivácie = 2018-10-27 }}</ref> | |- | [[Bell 412|Bell CH-146 Griffon]] | [[Súbor:Bell CH-146 Griffon (412CF), Canada - Air Force (cropped).jpg|150px]] | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]]<br />{{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] | taktický dopravný/pátrací a záchranný vrtuľník | CH-146 | 80<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CH-146 Griffon | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/ch-146.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130728080137/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/ch-146.page | dátum archivácie = 2013-07-28 }}</ref> | |- | [[Boeing CH-47 Chinook|Boeing CH-147F Chinook]] | [[Súbor:CH-147F Chinook -17 (modified).jpg|150px]] | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] | taktický dopravný vrtuľník | CH-147F | 14<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CH-147F Chinook | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/ch-147f.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180403234900/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/ch-147f.page | dátum archivácie = 2018-04-03 }}</ref> | |- | [[Sikorsky S-92|Sikorsky CH-148 Cyclone]] | [[Súbor:Halifax DSC08302 - CF Cyclone -811 (36286729876) (cropped).jpg|150px]] | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] | palubný dopravný/protiponorkový vrtuľník | CH-148 | 23 | Vrtuľníky nahradili typ [[Sikorsky SH-3 Sea King|CH-124 Sea King]]. |} == Vývoj leteckého výsostného znaku Kanadského kráľovského letectva == Znaky používané od roku 1920 do roku 1945 boli zvyčajne rovnaké ako u [[Royal Air Force|Britského kráľovského letectva]], hoci nie všetky varianty boli použité a farby boli prispôsobené lokálne dostupným farbám. <center> <gallery> Súbor:RCAF Type1 Roundel.png|1945 – 1946 Súbor:Roundel of Canada (1946–1965).svg|1946 – 1965 Súbor:Roundel of Canada (1967) – Centennial.svg|Špeciálny variant znaku RCAF pri príležitosti stého výročia kanadskej konfederácie Súbor:Roundel of Canada.svg|1965 – súčasnosť Súbor:Roundel of Canada – Low Visibility.svg|Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou </gallery> </center> == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Royal Canadian Air Force}} == Externé odkazy == * [https://www.canada.ca/en/air-force.html Oficiálna stránka – anglická verzia] * [https://www.canada.ca/fr/force-aerienne.html Oficiálna stránka – francúzska verzia]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Portál|Letectvo|Letecký}} [[Kategória:Kráľovské kanadské vzdušné sily| ]] [[Kategória:Vojenské letectvo podľa štátu|Kanada]] hpm7ko48xyno4nbapo9nmx6j1q2ktgc Peter Núñez 0 619593 8211071 7981767 2026-05-09T08:01:57Z Fillos X. 212061 /* TV programy */ + 8211071 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Peter Núñez | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský režisér a producent | Portrét = Peter Ňunéz.jpg | Popis portrétu = Peter Núñez v roku 2024 | Dátum narodenia = {{dnv|1970|10|25}} | Miesto narodenia = [[Bánovce nad Bebravou]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = [[Slovensko]] | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Oľga Núñez | Partnerka = | Deti = syn Erik, dcéra Nina | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Peter Núñez''' (* [[25. október]] [[1970]], [[Bánovce nad Bebravou]]) je slovenský režisér, producent a významný predstaviteľ novej generácie televíznych tvorcov. Absolvoval [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave]], odbor dejepis – slovenský jazyk a literatúra.<ref>Peter Núñez In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Peter+Nunez | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-05 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180705150929/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Peter+Nunez | dátum archivácie = 2018-07-05 }}</ref> V roku [[1999]] sa oženil, s manželkou Oľgou má syna Erika a dcéru Ninu (2001).<ref>https://zivotopis.osobnosti.cz/peter-nunez.php</ref> == Tvorba == Začínal ako učiteľ, neskôr tvoril upútavky v televízii [[VTV]].<ref>https://kosice.korzar.sme.sk/c/4986785/reziser-peter-nunez-chcel-byt-povodne-stredoskolskym-ucitelom.html</ref> Po troch rokoch prešiel do [[TV Markíza]], kde postupne začal prácu režiséra. Režijný debut mal v relácii Reklamátor, ďalej nasledovali projekty [[Slávici na ulici]], [[Svadba snov]], [[Srdcové záležitosti]], [[Láska nebeská]] atď. Medzi jeho najúspešnejšie režisérske a producentské projekty patria programy: * 3 série speváckej show [[Slovensko hľadá Superstar]] * tanečné show [[Bailando]] a [[Let's Dance]] * talentová show [[Slovensko má talent]] * seriál [[Rodinné tajomstvá]] * televízne a hudobné ceny [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] a [[Zlatý slávik]] * relácia [[Milan Kňažko|Milana Kňažka]] [[Takí sme boli]] * zábavno-súťažná relácia [[5 proti 5]] * projekt [[Hodina deťom]] * projekt [[Zem spieva]] * projekt [[Najväčší Slovák]] V ankete [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] dostal cenu za najlepší Program roka, ktorým sa stala show [[Slovensko hľadá Superstar]]. == Filmografia == Zoznam filmovej a televíznej tvorby:<ref>https://www.csfd.cz/tvurce/67257-peter-nunez</ref><ref>https://www.imdb.com/name/nm2043517</ref> === Réžia === ==== TV seriály ==== * 2005 – [[Rodinné tajomstvá]] ==== TV programy ==== * 2004 – [[Slovensko hľadá Superstar]] * 2006 – [[Let's Dance]] * 2007 – [[Bailando: Vytancuj si svoj sen!]], [[Takí sme boli]] * 2008 – [[Slovensko má talent]] * 2009 – [[SuperSilvester]] 2009, [[Česko Slovenská SuperStar]] * 2010 – [[Talentmania]] * 2011 – [[Farma (televízna relácia)|Farma]], [[Slovenka roka 2011]] * 2012 – [[Farma (televízna relácia)|Farma]], [[Recept na bohatstvo]], [[Vtip za stovku!]] * 2013 – [[Silvester 2013]] * 2014 – [[Lepší spánok]]: Verejnoprávna služba s [[Andrej Bičan|Andrejom Bičanom]], [[V siedmom nebi]] * 2016 – [[CE.ZA.AR 2016]], [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]] 2016 * 2017 – [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 17. ročník, [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]], [[Zem spieva]] * 2018 – [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 18. ročník * 2018 – [[Najväčší Slovák]] * 2024 – [[Bridge From the Future]] === Produkcia === ==== TV seriály ==== * 2010 – Nesmrteľní (TV seriál) ** Projekt Alfa (E10) ** Hon na legendu (E09) ** Kvety a Lucia (E08) ** ďalšie epizódy (10) * 2011 – [[Adela show]] * 2013 – [[Hlavne, že sa máme radi...]] ** Panenka (E20) ** Anita (E19) ** Panda (E18) ** ďalšie epizódy (20) === Filmy === * 2017 – [[Všetko alebo nič]] * 2020 – [[Príliš osobná známosť]] * 2023 – [[Nikdy nehovor nikdy (film z roku 2023)|Nikdy nehovor nikdy]] === Scenáristika === *2018 – [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 18. ročník *2017 – [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 17. ročník, [[Zem spieva]] === Herectvo === * 2018 – [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 18. ročník == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|67257}} * {{imdb meno|nm2043517}} {{DEFAULTSORT:Núñez, Peter}} [[Kategória:Slovenskí televízni režiséri]] [[Kategória:Slovenskí televízni producenti]] [[Kategória:Slovenskí televízni scenáristi]] [[Kategória:Slovenskí filmoví režiséri]] [[Kategória:Slovenskí filmoví producenti]] [[Kategória:Slovenskí filmoví scenáristi]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Bánoviec nad Bebravou]] c7ky55o8ysascmorlyxlv5sn6akm62j Khmérska ríša 0 619657 8210976 8045412 2026-05-09T02:29:30Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210976 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Map-of-southeast-asia 900 CE.png|náhľad|Juhovýchodná Ázia okolo roku 900 po Kr. (Khmérska ríša je znázornená červenou)]] '''Khmérska ríša'''<ref>{{Citácia knihy | titul = Kronika ľudstva | miesto = Bratislava | vydavateľ = Fortuna Print | rok = 1995 | isbn = 80-7153-090-5 | počet strán = 1279 | strany = 295, 1168 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | prekladatelia = Jaroslav Hochel et al | titul = Veľký atlas svetových dejín | miesto = Bratislava | vydavateľ = Reader's Digest Výber | rok = 2002 | isbn = 80-88983-22-3 | počet strán = 376 | strany = 127 }}</ref> (iné názvy: '''Kmérska ríša'''<ref name=S>khmérsky. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Jarošová | meno = Alexandra, ed. | priezvisko2 = Buzássyová | meno2 = Klára, ed | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | odkaz na titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | zväzok = H{{--}}L | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2011 | isbn = 978-80-224-1172-1 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=khm%C3%A9rsky&s=exact&c=zac3&d=sssj&ie=utf-8&oe=utf-8# | počet strán = 1087 | strany = }}</ref> ,'''Ríša''' '''K'''('''h''')'''mérov'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gurňák | meno = Daniel | titul = Štáty v premenách storočí : dejepisný atlas : európske, svetové a slovenské dejiny na 111 mapách | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Mapa Slovakia Plus | rok = 2004 | isbn = 80-89080-47-2 | počet strán = 50 | strany = 14 }}</ref><ref name=S/>, '''K'''('''h''')'''mérske''' '''kráľovstvo'''<ref>{{Citácia knihy | prekladatelia = Jaroslav Hochel et al | titul = Veľký atlas svetových dejín | miesto = Bratislava | vydavateľ = Reader's Digest Výber | rok = 2002 | isbn = 80-88983-22-3 | počet strán = 376 | strany = 135 }}</ref><ref name=S/>, '''Angkór'''<ref name=B>{{beliana|1|Angkór|251}}</ref> '''Angkor'''<ref name=EA>Angkor. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Novotný | meno = Bohuslav | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Encyklopédia archeológie | odkaz na titul = Encyklopédia archeológie | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1986 | počet strán = 1032 | strany = 45 }}</ref>, [varianty pozri v článku [[Angkór]]], '''Angkorské'''/'''Angkórske''' '''kráľovstvo'''<ref name=M>Kambudžadéša. In: {{Citácia knihy | titul = Malá československá encyklopedie | odkaz na titul = Malá československá encyklopedie | zväzok = 3 I{{--}}L | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | rok = 1986 | počet strán = 912 | strany = 274 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | titul = Kronika ľudstva | miesto = Bratislava | vydavateľ = Fortuna Print | rok = 1995 | isbn = 80-7153-090-5 | počet strán = 1279 | strany = 279 }}</ref>, '''Angkorská'''/'''Angkórska''' '''ríša'''<ref>Kambodža. In: {{Citácia knihy | editori = Ivan Paulička | titul = Všeobecný encyklopedický slovník | odkaz na titul = Všeobecný encyklopedický slovník | zväzok = G{{--}}L | miesto = Praha | vydavateľ = Ottovo nakladatelství | rok = 2005 | isbn = 80-7181-659-0 | počet strán = 943 | strany = 498 }}</ref>, '''Kambudžadéša'''<ref name=B/><ref name=M/> '''Kambudža''',<ref>Kambodža. In: {{Citácia knihy | titul = Malá slovenská encyklopédia | odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav SAV]]; Goldpress Publishers | rok = 1993 | isbn = 80-85584-12-3 | počet strán = 822 | strany = 321 }}</ref><ref name=P>{{Citácia periodika | titul = Kambodža | periodikum = Pyramída | odkaz na periodikum = Pyramída (encyklopedický časopis) | vydavateľ = Socialistická akadémia Slovenskej socialistickej republiky vo vydavateľstve Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1976 | mesiac = február | ročník = V | číslo = 56 | strany = 1792 | issn = 0231-9047 }}</ref>, '''Kambodža'''<ref name=P/>) bol [[Khméri|khmérsky]] štát s centrom v dnešnej [[Kambodža|Kambodži]], ktorý existoval vo 8./9. až 14./15. storočí po Kr. Štát založil na prelome 8. a 9. storočia kráľ [[Džajavarman II.]] v časti dnešnej Kambodže a [[Vietnam]]u. Zaviedol silný byrokratický systém, za jeho vlády sa stavali [[chrám]]ové komplexy a monumenty a bolo zavedené štátne náboženstvo – kult Dévarádžu, t.&nbsp;j. božského vládcu. Kult bol zmesou [[Hinduizmus|hinduizmu]] a predhinduistických miestnych vier. Podľa tohto kultu každý kráľ vybudoval nový chrám na novom vrchu a chrám jeho zomretého predchodcu sa stal [[Mauzóleum|mauzóleom]]. V polovici 9. storočia sa územie Khmérskej ríše výrazne zväčšilo, takže okrem dnešnej Kambodže zaberala aj časti dnešného [[Vietnam]]u, [[Thajsko|Thajska]] a [[Laos]]u. Kráľ [[Jašórvarman I.]] koncom 9. storočia založil hlavné mesto [[Jašódharapura]]. Bezprostredne na juh od Jašódharapury (resp. v Jašódharapure) v 12. storočí vznikol chrámový komplex [[Angkór Vat]], ktorý podľa legiend stavalo 50 000 ľudí 50 rokov. Do stavieb chrámov ako bol napr. Angkór Vat boli v 12. stor. zapojení remeselníci z celého štátu a hlavnou pracovnou silou boli nekvalifikovaní roľníci. Koncom 12. storočia nepriatelia vypálili hlavné mesto, preto po ich porážke približne na jeho mieste (ale sčasti trochu severnejšie) vzniklo nové hlavné mesto, označované ako [[Angkór Thom]] (najmä spočiatku sa naďalej používal aj názov Jašódharapura). Mesto malo tvar štvorca, bolo obklopené hradbami a vodnou priekopou. Na prelome 12. a 13. storočia Khmérska ríša zaberala aj časti Malajska. V 13. a 14. nastal úpadok ríše, vyskytovala sa [[malária]] a obyvateľstvo v náboženskej oblasti prešlo na [[Théraváda|théravádový budhizmus]] (ktorý ľudí viac orientuje na indivíduum než na spoločnosť). Na prelome 14. a 15. storočia bolo hlavné mesto niekoľkokrát dobyté susedným thajským kráľovstvom [[Ajuthajá]], definitívne dobytie nastalo v roku 1431.<ref name=B/><ref name=EA/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Angkor History {{!}} The Angkorian Era Khmer Empire | url = https://www.canbypublications.com/angkor-cambodia/angkor-history.htm | vydavateľ = canbypublications.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-06 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Zdroje == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Dejiny Kambodže]] 770wtvm85vqnpm6eww3c05av5g7zwqc Juan Lavalle 0 622770 8210755 7712704 2026-05-08T15:05:34Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210755 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Juan Lavalle | Portrét = Lavalle.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- 230px --> | Popis = | Poradie = 11. | Úrad = [[Buenos Aires (provincia)|guvernér Provincie Buenos Aires]] | Začiatok obdobia = [[1. december]] [[1828]] | Koniec obdobia = [[26. jún]] [[1829]] | Prezident = | Viceprezident = | Premiér = | Predchodca = [[Manuel Dorrego]] | Nástupca = [[Juan José Viamonte]] | Poradie2 = 10. | Úrad2 = [[Mendoza (argentínska provincia)|guvernér Provincie Mendoza]] | Začiatok obdobia2= [[8. jún]] [[1824]] | Koniec obdobia2 = [[4. júl]] [[1824]] | Prezident2 = | Viceprezident2 = | Premiér2 = | Predchodca2 = [[José Albino Gutiérrez]] | Nástupca2 = [[Juan de Dios Correas]] | Dátum narodenia = [[17. október]] [[1797]] | Miesto narodenia = [[Buenos Aires]], [[Miestokráľovstvo Río de la Plata]] (súčasná [[Argentína]]) | Dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|1841|10|9|1797|10|17}} | Miesto úmrtia = [[San Salvador de Jujuy]], [[Argentínska konfederácia]] | Politická strana = [[Unitaristická strana]] | Alma mater = | Profesia = [[vojak]] | Manželka = | Manžel = | Deti = | Národnosť = argentínska | Vierovyznanie = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Juan Galo de Lavalle''', známy ako '''Juan Lavalle''' (* [[17. október]] [[1797]], [[Buenos Aires]] – † [[9. október]] [[1841]], [[San Salvador de Jujuy]]) bol argentínsky [[vojak]], ktorý vykonával funkciu guvernéra [[Buenos Aires (provincia)|Provincie Buenos Aires]]. Počas jeho mandátu v rokoch [[1828]] až [[1829]] bol guvernér Buenos Aires fakticky najvyšším predstaviteľom [[Argentína|Argentíny]]. == Životopis == Narodil sa v Buenos Aires v rodine peruánskeho štátneho úradníka Manuela Josého Bonifacia de Lavalle Cortésa, ktorý slúžil pre [[Miestokráľovstvo Río de la Plata]]. Bol vzdialeným potomkom [[Hernando Cortés|Hernanda Cortésa]], dobyvateľa ríše [[Aztékovia|Aztékov]]. Po otcovi mal francúzsky pôvod, pôvodný tvar rodového priezviska bol ''La Vallée'', ktoré bolo neskôr skrátené iba na ''Lavalle''. Celá rodina sa v roku [[1799]] presťahovala do [[Santiago (Čile)|Santiaga de Chile]], no už o 8 rokov sa vrátila späť do Buenos Aires, kde Lavalle doštudoval. V roku [[1812]] vstúpil do armády a hneď bol prevelený k vojsku, ktoré obliehalo baštu zastáncov monarchie [[Montevideo]]. Na uruguajskom území bojoval Lavalle aj v ďalších rokoch, keď [[Spojené provincie La Platy]] viedli vojnu proti svojmu bývalému spojencovi [[José Gervasio Artigas|Josému Gervasiovi Artigasovi]]. V roku [[1816]] sa presunul na západ Argentíny, kde sa pripojil k vojsku [[José de San Martín|Josého de San Martína]]. S jeho armádou sa podieľal na oslobodení [[Čile]], [[Peru]] a [[Ekvádor]]a. Na týchto ťaženiach sa vyznamenal ako výborný vojak, čo mu prinieslo viaceré vyznamenania a uznanie verejnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.buscabiografias.com/biografia/verDetalle/7895/Juan%20Lavalle|titul=Juan Lavalle|dátum prístupu=2018-09-23|vydavateľ=buscabiografias.com|dátum vydania=}}</ref> V roku [[1823]] sa vrátil späť do Buenos Aires, o rok neskôr bol na krátko vymenovaný za guvernéra [[Mendoza (argentínska provincia)|Provincie Mendoza]]. O ďalší rok neskôr sa zapojil do vojny proti Brazílii a po niekoľkých úspešných bitkách sa sám povýšil do hodnosti [[generál]]a. Medzi tým v roku [[1827]] rezignoval z postu prezidenta unitarista [[Bernardino Rivadavia]] a na post guvernéra [[Buenos Aires (provincia)|Provincie Buenos Aires]] sa dostal federalista [[Manuel Dorrego]]. Ten získal po zrušení postu prezidenta najsilnejšie postavenie v krajine a v auguste [[1828]] pristúpil na Britmi presadené mierové podmienky s Brazíliou, ktoré znamenali nezávislosť [[Uruguaj]]a. Argentínska armáda, ktorá bola v tej dobe na území Uruguaja s týmito podmienkami nesúhlasila a po svojom návrate do Buenos Aires tak generál Lavalle viedol vojenský prevrat, ktorý [[1. december|1. decembra]] 1828 zosadil Dorrega z postu guvernéra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/l/lavalle.htm|titul=Juan Lavalle|dátum prístupu=2018-09-23|vydavateľ=lbiografiasyvidas.com|dátum vydania=}}</ref> O 13 dní neskôr Lavalle porazil Dorregove vojsko a bývalého guvernéra nechal popraviť. Po prevrate sa sám stal guvernérom Provincie Buenos Aires. Keďže Lavalle bol unitarista, neboli s jeho nástupom do funkcie spokojní federalisti, ktorých viedol [[Juan Manuel de Rosas]]. Rosas sa spojil s nespokojencami z provincii a v apríli [[1829]] porazili v bitke Lavallea, ktorý utiekol do Montevidea. Dočasne sa funkcie guvernéra ujal [[Juan José Viamonte]]. Rosas nechal zasadnúť poslancov, ktorí potvrdili zosadenie Lavalleho a za jeho nástupcu zvolili práve Rosasa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.elhistoriador.com.ar/juan-lavalle/|titul=Juan Lavalle|dátum prístupu=2018-09-23|vydavateľ=elhistoriador.com.ar|dátum vydania=}}</ref> Juan Manuel de Rosas sa kvôli svojej politike dostal postupne do konfliktu s viacerými európskymi mocnosťami. Vplyv britských obchodníkov chcel vyvážiť Francúzmi, ktorí získavali rýchlo vplyv a požadovali podobné výhody, aké mali pred tým Angličania, no Rosas im nechcel ustúpiť. Nasledovala dvojročná blokáda prístavu Buenos Aires zo strany Francúzska, čo veľmi zhoršilo situáciu v meste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elhistoriador.com.ar/articulos/epoca_de_rosas/el_bloqueo_frances_sobre_el_puerto_de_buenos_aires.php|titul=ConfEl bloqueo francés sobre el puerto de Buenos Aires (1838 – 1840)|dátum prístupu=2018-09-23|vydavateľ=elhistoriador.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170824010808/http://www.elhistoriador.com.ar/articulos/epoca_de_rosas/el_bloqueo_frances_sobre_el_puerto_de_buenos_aires.php|dátum archivácie=2017-08-24}}</ref> Následne Francúzi podporili práve Juana Lavallea, ktorý z Montevidea so svojimi stúpencami zaútočil na argentínsku provinciu [[Entre Ríos]], čo znamenalo obnovenie občianskej vojny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.britannica.com/biography/Juan-Lavalle|titul=Juan Lavalle|dátum prístupu=2018-09-23|vydavateľ=britannica.com|dátum vydania=}}</ref> Následne vyhlásili Rosasovi a Argentínskej konfederácii vojnu Uruguaj a [[Bolívia]]. V rovnakú dobu sa tiež vzbúrili dobytkári z osady [[Chascomús]], ktorá sa nachádza južne od Buenos Aires. Rosas sa však prejavil ako výborný stratég, keď sa mu podarilo zabrániť zjednoteniu jeho protivníkov. Najprv porazil Bolíviu na severozápade, súčasne poslal svojho brata, ktorý porazil vzbúrených dobytkárov a následne začal s rozsiahlymi represiami, kedy dochádzalo k popravám rebelov. V prípade Uruguaja rýchlo do svojho vojska naverboval exulantov z Uruguaja, ktorí boli nespokojní s tamojším režimom, čím vyvolal občiansku vojnu v Uruguaji. Na Francúzov, ktorí stále blokovali prístav Buenos Aires začali tlačiť Briti, ktorým sa nepáčili obchodné straty, ktoré im to spôsobovalo. Ani Juan Lavalle nebol nakoniec úspešný, keď ho postupne stúpenci Rosasa vytlačovali stále viac na sever. V roku [[1841]] v bitke pri meste [[San Salvador de Jujuy]] bol nakoniec Lavalle zabitý.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lagaceta.com.ar/nota/561090/sociedad/sangrienta-batalla-famailla.html|titul=La sangrienta batalla de Famaillá|dátum prístupu=2018-09-23|vydavateľ=lagaceta.com.ar|dátum vydania=}}</ref> Neskôr boli jeho pozostatky premiestnené do Buenos Aires, kde bol znovu pochovaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lagazeta.com.ar/lavalle.htm|titul=JUAN LAVALLE - LA ESPADA SIN CABEZA|dátum prístupu=2018-09-23|vydavateľ=lagazeta.com.ar|dátum vydania=}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lavalle, Juan}} [[Kategória:Argentínske vojenské osobnosti]] [[Kategória:Argentínski politici]] [[Kategória:Osobnosti z Buenos Aires]] [[Kategória:Argentínske osobnosti španielskeho pôvodu]] [[Kategória:Argentínske osobnosti francúzskeho pôvodu]] 18a1rnj2f4249e5y36ovgcn2sdfyfl4 Krymské referendum (2014) 0 629127 8211134 7770173 2026-05-09T10:54:23Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211134 wikitext text/x-wiki '''Krymskej referendum''' v roku 2014 bolo [[referendum]] vyhlásené krymským parlamentom, v ktorom sa obyvatelia [[Ukrajina|ukrajinskej]] [[Krym (republika)|Autonómnej republiky Krym]] a mesta s osobitným postavením [[Sevastopoľ]] 16. marca 2014 vyslovili za pričlenenie [[Krym (polostrov)|Krymu]] k [[Rusko|Ruskej federácii]]. Pre pripojenie k Rusku hlasovalo viac ako 96% zúčastnených voličov pri volebnej účasti 83%. Vyhlásenie referenda, ku ktorému došlo v priebehu krymskej krízy na polostrove už obsadenom [[Rusko|ruskými]] a proruskými ozbrojencami, bolo v rozpore s ukrajinskou ústavou a ukrajinská vláda [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|Arsenija Jaceňuka]] referendum označila za nelegitímne. Jeho výsledky neuznali ani [[Spojené štáty]] a [[Európska únia]], naopak Rusko označilo jeho priebeh a výsledky za vyjadrenie skutočnej vôle obyvateľov Krymu. Dôsledkom hlasovania o samostatnosti Krymu a odtrhnutia sa od Ukrajiny boli ďalšie kroky vedúce k pripojeniu Krymu k Rusku a na druhej strane vyhlásenia európskych a amerických sankcií voči Rusku a relevantným krymským činovníkom. == Referendum == [[Súbor:2014_Crimean_referendum_ballot.png|náhľad|Hlasovací lístok v ruštine, ukrajinčine a [[Krymská tatárčina|krymskej tatárčine]]]] === Vyhlásenie referenda === Krymský parlament pôvodne ohlásil vo štvrtok 27. februára na plánovanej schôdzi, že sa 25. mája 2014, teda súčasne s ukrajinskými prezidentskými voľbami, bude konať referendum o posilnení [[Autonómia (filozofia)|autonómie]] polostrova. Za tento návrh hlasovalo 61 zo 64 poslancov v čase, keď bola budova parlamentu už obsadená skupinou neoznačených ozbrojencov, ktorá budovu parlamentu strážila.<ref>{{Citácia periodika|titul=Krymský parlament ohlásil na květen referendum o posílení autonomie|periodikum=novinky.cz|odkaz na periodikum=novinky.cz|dátum vydania=2014-3-27|dátum prístupu=2014-3-7|url=http://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/328896-krymsky-parlament-ohlasil-na-kveten-referendum-o-posileni-autonomie.html}}</ref> Dňa 1. marca 2014 oznámila krymská vláda, že toto referendum bude vykonané už 30. marca, čo nový predseda vlády Sergej Aksjonov zdôvodnil jeho naliehavosťou.<ref>{{Citácia periodika|titul=Rusko je "extrémně znepokojeno"! Kyjev vyhlásil pohotovost ukrajinské armády na Krymu|periodikum=Chytré noviny|dátum vydania=2014-3-1|dátum prístupu=2014-3-8|url=http://www.chytrenoviny.cz/detail-clanku/2334793/1d25316e/|url archívu=https://web.archive.org/web/20140308015921/http://www.chytrenoviny.cz/detail-clanku/2334793/1d25316e/|dátum archivácie=2014-03-08}}</ref> Vo štvrtok 6. marca, teda v deň, kedy bol Krym už úplne obsadený [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|ruskou armádou]] a proruskými ozbrojencami, krymský parlament odhlasoval žiadosť o okamžité pripojenie Krymu k Ruskej federácii a posunutie referenda, ktoré malo pripojenie už len potvrdiť, na 16. marca 2014.<ref>{{Citácia periodika|titul=Rusko už vítá nového člena federace, schválí zákon o začlenění částí cizích států|periodikum=novinky.cz|odkaz na periodikum=novinky.cz|dátum vydania=2014-3-6|dátum prístupu=2014-3-8|url=http://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/329554-rusko-uz-vita-noveho-clena-federace-schvali-zakon-o-zacleneni-casti-cizich-statu.html}}</ref> === Formulácia otázok v referende === Hlasovacie lístky boli distribuované v [[Ruština|ruštine]], [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] a [[Krymská tatárčina|krymskej tatárčine]]. Obyvatelia Krymu počas referenda vyberali medzi dvoma možnosťami: 1) „''Ste za znovuzjednotenie Krymu s Ruskom s právom subjektu Ruskej federácie?''“ 2) „''Ste za obnovenie platnosti ústavy z roku 1992 a za status Krymu ako súčasti Ukrajiny?''“<ref>{{Citácia periodika|titul=Krym: O referendum je velký zájem|periodikum=ČT24|odkaz na periodikum=ČT24|dátum vydania=2014-03-16|dátum prístupu=2014-03-16|url=http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/266457-krym-o-referendum-je-velky-zajem/|issn=|url archívu=https://web.archive.org/web/20140316170618/http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/266457-krym-o-referendum-je-velky-zajem/|dátum archivácie=2014-03-16}}</ref> Podľa niektorých komentátorov spochybňujúcich legitimitu referenda dávalo znenie druhej otázky krymskému parlamentu možnosť rozhodnúť o odtrhnutí Krymu od Ukrajiny.<ref>{{Citácia periodika|titul=Rusko nebo Rusko. V krymském referendu se s Ukrajinou nepočítá|periodikum=Reflex|odkaz na periodikum=Reflex (časopis)|dátum vydania=2014-3-13|dátum prístupu=2014-3-16|url=http://www.reflex.cz/clanek/zpravy/55193/rusko-nebo-rusko-v-krymskem-referendu-se-s-ukrajinou-nepocita.html}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ŽIVĚ: Pro připojení Krymu k Rusku je přes 95 procent lidí. EU rozhodne o sankcích|url=http://zpravy.ihned.cz/svet-evropa/c1-61857960-zive-pro-pripojeni-krymu-k-rusku-je-pres-95-procent-lidi-eu-rozhodne-o-sankcich}}</ref> Prvotná verzia ústavy z 5. mája 1992 totiž obsahovala vyhlásenie nezávislého Krymu. O tejto verzii malo následne v auguste 1992 prebehnúť referendum, ktoré však neprebehlo. Nasledujúci deň, 6. mája 1992, však krymský parlament pridal k ústave položku, že Krym "je súčasťou Ukrajiny".<ref> [[Krymská ústava]] (6. mája 1992) [http://zakon4.rada.gov.ua/krym/show/rb076a002-92/ed19920506 Article 9] (rusky)</ref> Keďže v texte otázky boli explicitne uvedené slová „Krym ako súčasť Ukrajiny“, je zrejmé, že druhá otázka sa vzťahuje k novšej upravenej verzii ústavy z roku 1992. === Pozorovatelia === Podľa ruským štátom vlastnenej televízie Russia-24 sa referenda zúčastnili zahraniční pozorovatelia z 21 štátov, medzi inými Charalampos Angourakis (grécky europoslanec, člen Komunistickej strany Grécka)<ref>[http://www.europarl.europa.eu/meps/cs/99419/CHARALAMPOS_ANGOURAKIS_home.html Profil Charalampos Angourakise] na stránke Európskeho parlamentu</ref>, Johan Backman (fínsky proruský komentátor)<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mäkinen|meno=Esa|titul=Venäjän äänekkäin suomalainen kiistää Mainilan laukaukset|periodikum=Helsingin Sanomat: Kulttuuri|dátum vydania=2010-12-06 6:30|dátum prístupu=2014-03-19|url=http://www.hs.fi/kulttuuri/artikkeli/Ven%C3%A4j%C3%A4n+%C3%A4%C3%A4nekk%C3%A4in+suomalainen+kiist%C3%A4%C3%A4+Mainilan+laukaukset/1135262161990|jazyk=fi}}</ref>, Mateusz Piskorski (poľský propagátor [[Panslavizmus|panslavizmu]],<ref>{{Citácia periodika|titul=Jesienny zaciąg Leppera|periodikum=[[Newsweek]].pl|dátum vydania=2002-10-06|dátum aktualizácie=2012-04-01 20:48|dátum prístupu=2014-03-19|url=http://polska.newsweek.pl/jesienny-zaciag-leppera,25460,1,3.html|jazyk=pl|autor=Gk|url archívu=https://web.archive.org/web/20140318213218/http://polska.newsweek.pl/jesienny-zaciag-leppera,25460,1,3.html|dátum archivácie=2014-03-18}}</ref> člen ľavicovej agrárnej strany [[Sebaobrana Poľskej republiky|Sebaobrana]]), Nenad Popovič (podpredseda Národného zhromaždenia Srbska, viceprezident konzervatívnej Demokratickej strany Srbska) a Taťjana Ždanokovová ([[Poslanec Európskeho parlamentu|poslankyňa Európskeho parlamentu]] za skupinu Zelení - Európska slobodná aliancia), Luc Michel (Belgičan, člen nacionalistického hnutia PCN), Alexander Simov (Bulhar), Srđ Trifković (Srbo-Američan, dopisovateľ pre americký konzervatívny magazín Chronicles a bývalý poradca srbského prezidenta Vojislava Koštunicu) a Béla Kovács (maďarský europoslanec, člen pravicovej strany [[Hnutie za lepšie Maďarsko|Jobbik]]).<ref> [http://www.europarl.europa.eu/meps/cs/102887/BELA_KOVACS_home.html Profil Bélu Kovácsa] na stránke Európskeho parlamentu </ref> Podľa [[Hlas Ruska|Hlasu Ruska]] označil Béla Kovács referendum za legitímne, podporu zožalo aj od Johana Backmana, Nenada Popoviča a Charalamposa Angourakisa.<ref>{{Citácia periodika|titul=Evropští pozorovatelé podporují krymské referendum|periodikum=[[Hlas Ruska]]|dátum vydania=2014-03-16 17:32|dátum prístupu=2014-03-18|url=http://czech.ruvr.ru/news/2014_03_16/Evropsti-pozorovatele-podporuji-krymske-referendum-7125/|url archívu=https://web.archive.org/web/20140319032158/http://czech.ruvr.ru/news/2014_03_16/Evropsti-pozorovatele-podporuji-krymske-referendum-7125/|dátum archivácie=2014-03-19}}</ref> == Výsledky referenda == {| class="wikitable" style="text-align:right" ! rowspan="2" | Oblasť ! colspan="2" | Za ! colspan="2" | Proti ! rowspan="2" | Neplatné hlasy ! rowspan="2" | Spolu ! rowspan="2" | Registrovaných voličov ! rowspan="2" | Účasť |- ! hlasov ! % ! hlasov ! % |- | align="left" | Republika Krym | 1 233 002 | 96.77 | 31 997 | 2.09 | 9 097 | 1 264 999 | 1 533 208 | 83.1% |- | align="left" | Sevastopoľ | 262 041 | 95.6 | 9 250 | 3.02 | 2 810 | 274 101 | 306 258 | 89.5% |} Šéf krymskej volebnej komisie Michail Malyšev ohlásil, že 96,8 percent hlasujúcich (1 233 002 ľudí) sa vyslovilo za pripojenie k [[Rusko|Rusku]], 2,5 percent (31 997 ľudí) za zachovanie autonómneho štatútu v rámci [[Ukrajina|Ukrajiny]]. 0,7 percent hlasov bolo neplatných, volebná účasť bola 83,1 percent obyvateľov Krymu s volebným právom. V [[Sevastopoľ|Sevastopole]] sa hlasovalo oddelene o pripojení priamo k Ruskej federácii, ktoré podľa údajov krymskej volebnej komisie podporilo 95,6 percent voličov, účasť bola 89,5 percent.<ref name="RTRef">{{Cite web|url=http://www.rt.com/news/crimea-referendum-results-official-250/|title=Crimea votes to join Russian Federation: 96.77% say YES|date=17 March 2014|accessdate=17 March 2014}}</ref> Referendum však údajne bojkotovali Ukrajinci aj Krymskí Tatári.<ref name="neutralita"/> Ukrajinský ruskojazyčný denník Ukrajinskaja Pravda tvrdil, že keby súhlasili počty hlasujúcich, muselo by podľa štatistických údajov sevastopolských úradov v referende hlasovať 123% všetkých obyvateľov Sevastopoľu.<ref name="123procent">{{Citácia periodika|titul=За слияние с Россией проголосовало 123% севастопольцев|periodikum=Украинская правда|dátum=2014-03-17|url=http://www.pravda.com.ua/rus/news/2014/03/17/7019270/|dátum prístupu=2014-03-19|issn=|jazyk=rusky}}</ref> Tento postreh urobil bloger teh-nomad, ktorý neskôr spresnil, že išlo iba o chybu v číslach tlačovej agentúry Interfax.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Žilková|meno=Věra|priezvisko2=Wirnitzer|meno2=Jan|priezvisko3=Trachtová|meno3=Zdeňka|titul=Krize na Ukrajině: Kyjev podepsal dohodu s EU, Rusko anektovalo Krym|periodikum=iDNES.cz|odkaz na periodikum=iDNES.cz|dátum vydania=2014-03-18|dátum prístupu=2014-04-07|url=http://zpravy.idnes.cz/online.aspx?online=1005531&strana=11}}</ref> Podľa vyjadrenia Rady pre ľudské práva pri úrade prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]] však pre pripojenie Krymu k Ruskej federácii hlasovalo len 50 až 60% voličov s účasťou 30 až 50%.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Referendum o připojení Krymu k Rusku bylo těžce zfalšované, říká zpráva Rady pro lidská práva ruského prezidenta|url=http://www.blisty.cz/art/73113.html}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Проблемы жителей Крыма|url=http://president-sovet.ru/members/blogs/bobrov_e_a/problemy-zhiteley-kryma-/}}</ref> Bývalý ekonomický poradca ruskej vlády Andrej Illarionov, ktorý teraz pôsobí v ''Cato Institute'' vo [[Washington D.C.|Washingtone]], uviedol svoj odhad, že pripojenie Krymu k Rusku si prialo len asi 34% voličov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krymské referendum bylo zfalšované|url=http://www.rozhlas.cz/plus/svet/_zprava/krymske-referendum-bylo-zfalsovane--1336215}}</ref> GfK, nemecká spoločnosť vykonávajúca prieskumy verejnej mienky a štvrtá najväčšia organizácia pre výskum trhu na svete, uskutočnila prieskum v krymskom regióne. Podľa tohto prieskumu naopak 82% ľudí na Kryme „plne podporuje“ odtrhnutie Krymu od Ukrajiny a pripojenie do Ruskej federácie, 11% „prevažne súhlasí“, zatiaľ čo len 7% s odtrhnutím „nesúhlasí“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=One Year Later, Crimeans Prefer Russia|url=https://www.bloomberg.com/view/articles/2015-02-06/one-year-later-crimeans-prefer-russia}}</ref> Podľa prieskumu amerických univerzít z [[Colorado (štát USA)|Colorada]] a [[Virgínia|Virgínie]] si 84% ľudí na Kryme myslí, že pripojenie do Ruska je „absolútne správne rozhodnutie“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Crimean conundrum|url=https://www.opendemocracy.net/od-russia/john-o%25E2%2580%2599loughlin-gerard-toal/crimean-conundrum|dátum prístupu=2019-03-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20160722133509/https://www.opendemocracy.net/od-russia/john-o%25E2%2580%2599loughlin-gerard-toal/crimean-conundrum|dátum archivácie=2016-07-22}}</ref> == Následný vývoj == Krymský parlament vyhlásil nezávislosť Krymského štátu na území celého Krymu vrátane Sevastopoľu, ktorý má osobitný štatút. Podľa tejto deklarácie prestali v tento moment platiť na Kryme ukrajinské zákony a prestalo sa uplatňovať rozhodnutie Najvyššej rady Ukrajiny a ďalších štátnych orgánov Ukrajiny, ktoré bolo prijaté po 21. februári 2014. Svojich zástupcov so žiadosťou o pripojenie k Ruskej federácii vyslal Krym i mesto Sevastopoľ, ktoré chce vyjednať výsledný status v rámci federácie.<ref name="neutralita"/> [[Súbor:Celebrating_Victory_Day_and_the_70th_anniversary_of_Sevastopol’s_liberation_(2493-26).jpg|náhľad|Ľudia na Kryme počas osláv [[Deň víťazstva nad fašizmom|dňa víťazstva]] nad nacistickým Nemeckom, 9. mája 2014]] Ruský prezident Putin bezprostredne potom uviedol, že sa 18. marca obráti na parlament, aby prijal ďalší subjekt do Ruskej federácie. Štátna duma oznámila, že pripojenie prerokuje urýchlene. Putin vzniesol ďalšie požiadavky na ukrajinský status. Navrhol vznik podpornej skupiny pre riešenie ukrajinskej krízy v zložení „prijateľnom pre všetky ukrajinské politické sily“, ktorá zaistí medzinárodné uznanie Krymu ako nezávislého štátu a bude pracovať na tom, aby Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu, ktorá zakotví ukrajinskú neutralitu, teda aj to, že sa Ukrajina nestane členom vojenskej aliancie NATO. Ďalej sa zasadí o odovzdanie nelegálnych zbraní a o federalizáciu Ukrajiny podľa novo vytvorenej ústavy, ktorá zakotví ruštinu ako druhý oficiálny jazyk, a o vypísanie parlamentných a komunálnych volieb. Podľa navrhnutej rezolúcie by bolo štátne zriadenie, zvrchovanosť, územná celistvosť a neutrálny vojensko-politický štatút Ukrajiny garantovaný Ruskom, Európskou úniou a Spojenými štátmi, Rusko bude mať na Kryme svoje základne.<ref name="neutralita">{{Citácia periodika|autor=redakce|autor2=ČTK|titul=Krym vyhlásil samostatnost. Moskva chce neutralitu Ukrajiny|periodikum=novinky.cz|odkaz na periodikum=novinky.cz|dátum vydania=2014-03-17|dátum prístupu=2014-03-17|url=http://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/330558-krym-vyhlasil-samostatnost-moskva-chce-neutralitu-ukrajiny.html}}</ref> Krym je prepojený energeticky, vodohospodársky aj cez plynovú sieť s Ukrajinou, zatiaľ teda nie je jasné, ako bude fungovať.<ref name="neutralita"/> Ukrajinský parlament vyhlásil po referende mobilizáciu 40 tisíc záložníkov a situáciu vyhlásil ako vojnovú. Predseda parlamentu Oleksandr Turčynov vyhlásil, že referendum bolo fraškou a že ho „nikdy neuzná ani Ukrajina, ani civilizovaný svet“. Ministerský predseda Arsenij Jaceňuk o referende povedal, že išlo o „cirkusové predstavenie, ktoré podporilo 21 tisíc ruských vojakov pokúšajúcich sa svojimi zbraňami referendu poskytnúť zákonnosť“.<ref name="neutralita"/> Z prieskumu ukrajinskej pobočky nemeckej spoločnosti GfK, ktorá sa 16. až 22. januára 2015 telefonicky pýtala náhodne vybraných obyvateľov Krymu, vyplynulo, že 82% opýtaných podporuje ruskú anexii Krymu, 11% anexiu čiastočne podporuje a len 4% opýtaných s anexiou nesúhlasí.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Bershidsky|meno=Leonid|titul=One Year Later, Crimeans Prefer Russia|url=http://www.bloombergview.com/articles/2015-02-06/one-year-later-crimeans-prefer-russia|periodikum=[[Bloomberg]]|dátum vydania=6. februára 2015|jazyk=anglicky|dátum prístupu=2019-03-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20151027034258/http://www.bloombergview.com/articles/2015-02-06/one-year-later-crimeans-prefer-russia|dátum archivácie=2015-10-27}}</ref> == Reakcia == [[Súbor:UN_Resolution_regarding_the_territorial_integrity_of_Ukraine.svg|náhľad|Výsledky hlasovania Valného zhromaždenia OSN o územnú celistvosť Ukrajiny.<br />{{Legenda|#74C365|Za}}{{Legenda|#ab4e52|Proti}}{{Legenda|#FADA5E|Zdržali sa hlasovania}}{{Legenda|#89CFF0|Neprítomní}}]] === Reakcie zainteresovaných strán === Ukrajinský parlament považuje referendum za nelegitímne na základe nálezu ústavného súdu, ktorý ho vyhlásil za protiústavné. Ukrajinský parlament následne po predchádzajúcich varovaniach 15. marca schválil 278 hlasmi zo 450 dočasné zrušenie krymského parlamentu, čo na prácu krymského parlamentu na Rusov obsadenom Kryme nemalo vplyv, pretože ten naopak neuznával legitimitu ukrajinského parlamentu.<ref name="vetovali">{{Citácia periodika|priezvisko=Dorazín|meno=Lenka|priezvisko2=Kabrhelová|priezvisko3=Marek|meno3=Jaromír|titul=Krymský parlament i referendum jsou podle Kyjeva nelegální. Rezoluci v OSN vetovali Rusové|periodikum=Český rozhlas|odkaz na periodikum=Český rozhlas|dátum vydania=2014-3-15|dátum prístupu=2014-3-15|url=http://www.rozhlas.cz/zpravy/evropa/_zprava/krymsky-parlament-i-referendum-jsou-podle-kyjeva-nelegalni-rezoluci-v-osn-vetovali-rusove--1327406}}</ref> Predstaviteľ krymských Tatárov Mustafa Džemilev vyzval k [[Bojkot|bojkotu]] referenda, ktorého výsledky nehodlajú Tatári uznať, a požiadal o zásah [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickú alianciu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Tataři žádají NATO o zásah, sankce prý nejsou dostatečný trest|periodikum=Česká televize|odkaz na periodikum=Česká televize|dátum vydania=2014-3-14|dátum prístupu=2014-3-15|url=http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/266228-tatari-zadaji-nato-o-zasah-sankce-pry-nejsou-dostatecny-trest/}}</ref> === Medzinárodná reakcia === V [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rade OSN]] navrhli 15. marca [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] rezolúciu odsudzujúcu referendum na Kryme. Trinásť štátov hlasovalo za prijatie, [[Čína|Čínska ľudová republika]] sa zdržala a Ruská federácia bola ako jediná proti - avšak s [[Veto|právom veta]], takže rezolúcia nebola prijatá.<ref name="vetovali"/> Podľa ruského ministerstva zahraničia nebol návrh zdôvodnený, nevšímal si vnútropolitickú krízu na Ukrajine a vychádzal zo súkromných záujmov Spojených štátov amerických.<ref>{{Citácia periodika|titul=MZV RF: návrh rezoluce BR OSN není ničím odůvodněn|periodikum=Hlas Ruska|odkaz na periodikum=Hlas Ruska|dátum vydania=2014-3-15|dátum prístupu=2014-3-15|url=http://czech.ruvr.ru/news/2014_03_15/MZV-RF-navrh-rezoluce-BR-OSN-neni-nicim-oduvodnen-7967/|url archívu=https://web.archive.org/web/20140315211422/http://czech.ruvr.ru/news/2014_03_15/MZV-RF-navrh-rezoluce-BR-OSN-neni-nicim-oduvodnen-7967/|dátum archivácie=2014-03-15}}</ref> Dňa 27. marca 2014 Valné zhromaždenie OSN schválilo nezáväznú rezolúciu potvrdzujúcu Ukrajinskú územnú celistvosť a označujúcu ruskú anexiu Krymu za nelegálnu. Hlasovanie skončilo s výsledkami 100 hlasov za, 11 hlasov proti (Arménsko, Bielorusko, Bolívia, Kuba, Nikaragua, Severná Kórea, Rusko, Sudán, Sýria, Venezuela a Zimbabwe), 58 členov sa zdržalo hlasovania a 24 nebolo prítomných.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=VS OSN schválilo rezolúciu odsudzujúcu ruskú anexii Krymu |url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/vs-osn-schvalilo-rezoluci-odsuzujici-ruskou-anexi-krymu/1060503 |dátum prístupu=2019-03-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200807171832/https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/vs-osn-schvalilo-rezoluci-odsuzujici-ruskou-anexi-krymu/1060503 |dátum archivácie=2020-08-07 }}</ref> == Referencie == <references /> [[Kategória:16. marec]] [[Kategória:Referendá v roku 2014]] [[Kategória:Dejiny Krymu]] [[Kategória:Dejiny Ukrajiny]] [[Kategória:Dejiny Ruska]] 34a8fk13hi0yybjlq2zzj17dujsrdmd Kostol svätého Antona Padovského (Konstanca) 0 632037 8211036 7843257 2026-05-09T07:36:11Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211036 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Kostol svätého Antona Padovského | Druh kostola = rímskokatolícky kostol | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Con-2015-CtaholicChurch02.jpg | Popis obrázka = pohľad na východnú bočnú fasádu chrámu | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Rumunsko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = Župa | Kraj = [[Constanța (župa)|Konstanca]] | Okres typ = | Okres = | Mesto = [[Konstanca]] | Obec = | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = | Zemepisná šírka = 44.1721163 | Zemepisná dĺžka = 28.6587672 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = Kresťanstvo | Cirkev typ = Rímskokatolícka cirkev | Cirkev = | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = 1938 | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = Romano de Simon | Architekt1 = | Architekt2 = | Sloh = neorománsky | Sloh1 = | Výstavba = | Založenie = | Dokončenie = december 1938 | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = 25 | Výška = 16 | Šírka = 14 | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Počet lodí = 3 | Počet poschodí = 1 | Počet kupol = 1 | Počet veží = 1 | Výška najvyššej veže = 32 | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 lokátor = | Web = | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Kostol svätého Antona Padovského''' ({{vjz|ron|Biserica Sfântul Anton de Padova}}), známy aj pod názvom '''Bazilika svätého Antona Padovského''' ({{vjz|ron|Bazilica cu hramul „Sfântul Anton de Padova”}}) je budova rímskokatolíckeho kostola z prvej polovice 20. storočia, nachádzajúca sa na ulici strada Titulescu Nicolae v historickom centre mesta [[Konstanca]] v [[Constanța (župa)|konstanckej župe]] v [[Dobrudža|Dobrudži]] v [[Rumunsko|Rumunsku]]. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.<ref name="sfantul-anton.ro"/><ref name="izi.travel"/><ref name="arcb.ro"/><ref name="cimec.ro">[http://cimec.ro/Monumente/LacaseCult/RO/Documente/ASP/detaliu.asp?k=36029-1 cimec.ro]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Charakteristika a dejiny == Iniciatíva na výstavbu katolíckeho svätostánku prišla od katolíckych robotníkov, ktorí prišli do Konstance s cieľom postaviť železnice a prístavu. Ešte počas osmanskej nadvlády v roku 1869 tak vznikla na mieste dnešného kostola malá kaplnka.<ref name="sfantul-anton.ro"/><ref name="izi.travel"/> V roku 1886 bol na tomto mieste s podporou rumunských autorít a rakúsko-uhorského konzula v Konstanci postavený malý kostolík a neskôr v roku 1898 bol zväčšený.<ref name="sfantul-anton.ro"/><ref name="izi.travel">[https://izi.travel/de/f512-constanta-centrul-vechi/ro#86cbc190-4db6-4356-922b-a34489d00c2d izi.travel]</ref> Stará budova v prvej polovici 20. storočia už nepostačovala rastúcemu počtu veriacich.<ref name="sfantul-anton.ro"/><ref name="izi.travel"/> 9. augusta 1935 vikár Emanoil Kreis vybral svätého Antona Padovského ako patróna pre nový kostol. V rokoch 1936 – 1937 prebiehalo zháňanie finančných prostiedkov a vyjednávanie s architektmi o budúcej podobe kostola. Spočiatku sa hľadala pre kostol aj nová lokácia, ale od tejto myšlienky sa neskôr upustilo.<ref name="sfantul-anton.ro"/> Od apríla do júna prebiehala demolícia starého kostola z roku 1886 a 19. júna 1938 bol posvätený a položený základný kameň nového kostola a budova bola ešte v decembri toho istého roku dokončená.<ref name="sfantul-anton.ro"/><ref name="izi.travel"/><ref name="arcb.ro"/> Prvá bohoslužba sa v provizórnych podmienkach, keďže interiér kostola ešte nebol úplne dokončený, konala počas adventu v roku 1938.<ref name="sfantul-anton.ro"/> V roku 1939 sa pokračovalo v úpravách interiéru kostola, tieto práce však boli v roku 1940 v dôsledku vojny zastavené. 1. septembra 1944 obsadili historickú časť mesta aj kostol vojaci Červenej armády. Vstup do kostola bol katolíckym veriacim zakázaný a vnútrajšok kostola bol zvandalizovaný.<ref name="sfantul-anton.ro"/> V októbri roku 1947 získali veriaci do kostola opäť prístup po získaní povolenia od starostu Konstance a sovietskeho armádneho veliteľstva. V rokoch 1950 – 1951 prebehli v kostole tie najnutnejšie opravy. Následne sa práce z dôvodu nedostatku prostriedkov zastavili až do roku 1955. V priebehu mája až augusta 1955 prevažne dobrovoľníci previedli s podporou a pod iniciatívou nového vikára Emila Hausottera ďalšie nutné opravy. Následne od roku 1956 prebehla už oficiálna reštaurácia interiéru kostola.<ref name="sfantul-anton.ro">[https://sfantul-anton.ro/parohia/istoric/ sfantul-anton.ro]</ref> V rokoch 1984 – 1985 bol vyrobený mramorový oltár v tvare lode.<ref name="sfantul-anton.ro"/> Niekoľko renovácií prebehlo už v 21. storočí. V roku 2010 bol kostol vybavený novým vykurovacím systémom a v roku 2012 bola kompletne zrenovovaná strecha.<ref name="sfantul-anton.ro"/> Kostol bol postavený podľa návrhu architekta Romana de Simona. Budova bola postavená v neorománskom slohu a má pripomínať románske tehlové kostoly z 13. storočia zo severného Talianska.<ref name="sfantul-anton.ro"/><ref name="cimec.ro"/> Budova je postavená ako trojloďová bazilika s dĺžkou 25 metrov, šírkou 14 metrov a výškou 16 metrov. Veža kostola siaha do výšky 32 metrov. V strednej časti budovy sa nachádza šesťúholníková kupola s priemerom 7 metrov. Priemer ružice nad hlavným vchodom je 5 metrov.<ref name="sfantul-anton.ro"/> Sviatok svätého Antona, ktorý sa slávi v kostole 13. júna<ref name="arcb.ro">[http://arcb.ro/website/arhidieceza/parohii-si-cler/parohii-diecezane/parohia-sfantul-anton-de-padova-3/ arcb.ro]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="izi.travel"/><ref name="sfantul-anton.ro"/> je prevádzaný mnohými rituálmi. Patria k nim posvätenie ľalií, požehnanie detí a chorých a procesia pri ktorej ľudia nosia sošku svätého Antona ulicami v okolí kostola.<ref name="izi.travel"/><ref name="sfantul-anton.ro"/> == Zaujímavosť == * O výstavbu sa zaslúžil tým, že presvedčil autority, predovšetkým vtedajší konstancký vikár Emanoil Kreis s podporou cirkevného výboru a velkou finančnou pomocou od miestnych veriacich. Emanoil Kreis bol menovaný konstanckým vikárom len tri roky pred výstavbou kostola.<ref name="sfantul-anton.ro"/> == Galéria == <gallery> Con-2015-CtaholicChurch03.jpg|Detail prednej fasády kostola Con-2015-CtaholicChurch01.jpg|Pohľad do ulice s kostolom Con-2015-CtaholicChurch04.jpg|Pohľad ku kostolu z juhovýchodu </gallery> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Rumunsku]] [[Kategória:Stavby v Konstanci]] [[Kategória:Architektúra z 1938]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Rumunsku]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Antonovi Padovskému]] 3kh2dyw0nsrz0m86p5i0ne08xqew31y Korýtko riečne 0 638093 8211012 7985100 2026-05-09T06:43:42Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211012 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=korýtko riečne| Obrázok=Thick shelled river mussel - Unio crassus.gif| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/EN}}<ref name=IUCN>Lopes-Lima, M., Kebapçı, U. & Van Damme, D. 2014. Unio crassus. The IUCN Red List of Threatened Species 2014: e.T22736A42465628. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2014-1.RLTS.T22736A42465628.en. Prístup 14. september 2019.</ref>| Skry0=áno| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[trochofórovce]]|Línia po latinsky=Trochozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Eutrochozoa]]| Kmeň po slovensky= [[mäkkýše]]|Kmeň po latinsky=Mollusca| Podkmeň po slovensky= [[schránkovce]]|Podkmeň po latinsky=Conchifera| Trieda po slovensky= [[lastúrniky]]|Trieda po latinsky=Bivalvia| Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=| Rad po slovensky=|Rad po latinsky=Unionida| Čeľaď po slovensky= [[korýtkovité]]|Čeľaď po latinsky=Unionidae| Podčeľaď po slovensky=|Podčeľaď po latinsky=| Rod po slovensky= [[Unio|korýtko]]|Rod po latinsky=Unio| Druh po slovensky=korýtko riečne|Druh po latinsky=U. crassus| Binomické meno=Unio crassus| Klasifikátor1=[[Lorens Münter Philipson|Philipson]]| Dátum1=1788| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} [[Súbor:Korýtko riečne.jpg|náhľad|Jedno z náhodne odchytených korýtok riečnych pri bežnom monitoringu [[Detviansky potok|Detvianskeho potoka]] v Detve]] '''Korýtko riečne''' (staršie: '''korýtko tupé''', zastarano: velevrub hollandský<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Országh | meno = Ivan | priezvisko2 = Čejka | meno2 = Tomáš | priezvisko3 = Országhová | meno3 = Zlatica | titul = Slovenské mená mäkkýšov (Mollusca) | vydanie = 1 | miesto = V Bratislave | vydavateľ = Univerzita Komenského | rok = 2012 | isbn = 978-80-223-3170-8 | url = http://mollusca.sav.sk/malacology/Cejka/2012-Slovenske-mena-makkysov.pdf | počet strán = 208 | strany = 98 }}</ref>; lat. ''Unio crassus'') je sladkovodný lastúrnik z rodu korýtko (''[[Unio]]''). Z troch druhov rodu ''Unio'', zastúpených na území Slovenska je korýtko riečne najvzácnejšie<ref name="SZTaT">{{Citácia knihy | priezvisko = Országhová | meno = Zlatica | priezvisko2 = Schlarmannová | meno2 = Janka | spoluautori = a kol. | titul = Slovník zoologických termínov a taxónov | odkaz na titul = Slovník zoologických termínov a taxónov | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Univerzita Komenského | rok = 2010 | isbn = 978-80-223-2903-3 | url = https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/biol/kzo/Predmety/Slovniky_Orszaghova/Slovnik_zool_term_a_tax..pdf | počet strán = 343 | strany = 114 }}</ref> a zákonom chránené.<ref>Vyhláška 158/2014 Z. z.</ref> Treba však dodať, že najnovšie celoplošné monitoringy ukázali kritický stav populácie aj u [[korýtko rybničné|korýtka rybničného]] (''Unio tumidus''), na čo [[Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky|ŠOP SR]] reagovala preradením tohto nášho pôvodného druhu do rovnakej kategórie ohrozenosti v akej sa nachádza aj korýtko riečne (''Unio crassus), teda do kategórie „zraniteľný – vulnerable“.<ref name="biomonitoring-korytko-rybnicne">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = korýtko rybničné | url = https://www.biomonitoring.sk/Registration/AtlasAnimal/Detail/78595?ReturnPage=Search&ReturnPageParameters=words%3Dunio%20 | vydavateľ = biomonitoring.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Opis == Lastúra má obličkovitý tvar, silné steny (hovoríme o hrubostennej lastúre) a variabilné sfarbenie od tmavohnedej cez svetlohnedú po krémovožltú farbu, ktorá sa vyskytuje u mladých jedincov. Veľkosť a tvar lastúry sú veľmi variabilné a to aj u jedincov žijúcich na jednej lokalite/vodnom toku.<ref name="Bauer">{{Citácia knihy | priezvisko = Bauer | meno = G. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Wächtler | meno2 = K. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ecology and Evolution of the Freshwater Mussels Unionoida | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2012 | počet strán = 396 | url = | isbn = 978-3-642-56869-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Obvyklá dĺžka lastúry dospelých jedincov U. crassus je 50 – {{mm|85|m}}, šírka 30 – {{mm|38|m}} a hrúbka 25 – {{mm|35|m}}.<ref name="biomonitoring"/> Obýva čisté tečúce toky s bahnitým, piesčitým a štrkovým dnom, pričom podľa niektorých výskumov je citlivé na znečistenie [[dusičnan]]mi. Kľúčovým faktorom prostredia, od ktorého závisí dĺžka života korýtok riečnych je teplota vody v ktorej žijú. Populácie korýtok riečnych v severnej Európe sa dožívajú vďaka spomalenému životnému cyklu (kvôli nízkym priemerným teplotám) o desiatky rokov viac, než korýtka riečne v južnejších – teplejších zemepisných oblastiach. Na Slovensku sa korýtka riečne v závislosti od úživnosti toku, priemernej teploty vody, jej mineralizácie a pH (a ďalších faktorov prostredia) dožívajú od 6 do 12 rokov.{{chýba citácia}} == Taxonómia == Taxonómia nie je dostatočne spracovaná. V Nemecku sa rozlišujú tri poddruhy podľa geografického výskytu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gemeine Flussmuschel – Weichtier des Jahres 2006 | url = http://www.medienwerkstatt-online.de/lws_wissen/vorlagen/showcard.php?id=5028 | vydavateľ = medienwerkstatt-online.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> *''Unio crassus riparius'' – Rýn *''Unio crassus cytherea'' – Dunaj *''Unio crassus crassus'' – Labe Na Slovensku sa v súčasnosti podľa Šteffeka et al. (2006) vyskytujú tri poddruhy:<ref>ŠTEFFEK, J., NAGEL, K.-O. & VAVROVÁ, ď. 2006. Ekológia, rozšírenie a ochrana lastúrnikov čeľadí Unionidae, Dreissenidae a Corbiculidae na Slovensku. Technická univerzita vo Zvolene, Zvolen, 90 pp.</ref> *''Unio crassus cytherea'', Küster, 1833 *''Unio crassus ondovensis'', Hazay, 1885 *''Unio crassus albensis'', Hazay, 1885 V literatúre sa spomína aj ''Unio crassus nanus''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.land-oberoesterreich.gv.at/files/naturschutz_db/UniCrOoeEndbericht.pdf | vydavateľ = land-oberoesterreich.gv.at | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> a ''Unio crassus forma''. ==Ekológia== V rámci vypozorovaného<ref>[https://www.biomonitoring.sk/OccurenceData/ZoologicalOccurenceRecord/Detail/2984828?ReturnPage=FullList korýtko riečne] – biomonitoring.sk</ref> reprodukčného správania sa tento lastúrnik (jeho samičie jedince) v čase rozmnožovania plazí až k brehu – na hranicu vodného stĺpca, alebo tesne nad ňu, kde zo svojho vylučovacieho otvoru – sifónu vystrekuje prúdy vody spolu s mladými jedincami – glochídiami, ktoré boli dočasne (3 – 5 týždňov) umiestnené v žiabrach samičky korýtka, kde sa postupne vyvíjali z oplodnených vajíčok na prvotné juvenilné štádiá vývoja mladých jedincov odborne nazývaných glochídiá/glochídium. Predpokladá sa, že vystrekovaním vody s glochídiami na hladinu vodného toku sa korýtka snažia prilákať rybích hostiteľov a zvýšiť šance svojich juvenilov, ktoré sú poloparazitické larvy, čo znamená, že na dokončenie svojho vývoja potrebujú rybieho hostiteľa u ktorého sa snažia prichytiť primárne na žiabrach, sekundárne na pokožke, kde určité obdobie parazitujú. Pre zdravého rybieho hostiteľa larvy korýtok nepredstavujú ohrozenie. Najčastejšie uvádzaní rybí hostitelia: ''[[Cottus gobio]]'', ''[[Phoxinus phoxinus]]'', ''[[Leuciscus cephalus]]'', ''[[Scardinuis erythrophthalmus]]'', ''[[Gymnocephalus cernua]]'' a ''[[Perca fluviatilis]]''.<ref name="IUCN" /> Žije zahrabaný v dnovom substráte vodných tokov.<ref name="Bauer" /> Živí sa filtrovaním vody z ktorej konzumuje časti fyto a zooplanktonu, ale aj mikročiastočky minerálov a hornín. == Rozšírenie a ohrozenosť == Ide o autochtónny druh prirodzene sa vyskytujúci v [[Európa|európskych]] a [[Západná Ázia|západoázijských vodných tokoch]].<ref name=IUCN/><ref name="Fauna Europaea">{{cite web |url=https://fauna-eu.org/cdm_dataportal/taxon/3c4134cb-db13-40aa-bde4-2849da96a211 |title=Unio crassus Philipson, 1788 |work=Fauna Europaea |publisher=Fauna Europaea Secretariat, Museum für Naturkunde, Berlin |accessdate=13 July 2017}}</ref> V nedávnej minulosti bol v Európe hojne rozšírený. Ešte na začiatku 20. storočia farmári zbierali korýtka a dávali ich ako krmivo sliepkam, kačkám, či ošípaným.<ref name="Bauer"/> Dôvodmi poklesu jeho populácií sú primárne regulácie vodných tokov, znečistenie vôd plynúce z poľnohospodárstva a priemyslu, druhotne je to úbytok rybích hostiteľov a predácia introdukovanými živočíchmi (''[[Ondatra zibethicus]]'', ''[[Procyon lotor]]'' a ''[[Neovison vison]]'').<ref name=IUCN/> * Je spomínaný v prílohách II a IV [[Smernica o biotopoch|smernice o biotopoch]]. * [[Chorvátsko]] * [[Česko]] – [[ohrozený]] (EN).<ref name="Horsák 2010">Horsák M., Juřičková L., Beran L., Čejka T. & Dvořák L. (2010). "Komentovaný seznam měkkýšů zjištěných ve volné přírodě České a Slovenské republiky. [Annotated list of mollusc species recorded outdoors in the Czech and Slovak Republics]". ''Malacologica Bohemoslovaca'', Suppl. 1: 1 – 37. [http://mollusca.sav.sk/pdf/9/Suppl-1.pdf PDF].</ref><ref>Juřičková L., Horsák M. & Beran L., 2001: Check-list of the molluscs (Mollusca) of the Czech Republic. Acta Soc. Zool. Bohem., 65: 25 – 40.</ref><ref>Red List of the molluscs (Mollusca) of the Czech Republic http://mollusca.sav.sk/malacology/redlist.htm</ref> Podľa správy pre Európsku komisiu v súlade so smernicou o biotopoch bol jeho stav ochrany v rokoch 2004 – 2006 nepriaznivý (U2).<ref>Dušek J., Hošek M. & Kolářová J. (2007) Hodnotící zpráva o stavu z hlediska ochrany evropsky významných druhů a typů přírodních stanovišť v České republice za rok 2004 – 2006. – Ochrana přírody, 62 (5): appendix 5:I-IV. (in Czech language)</ref> * [[Fínsko]] – na juhu. Zraniteľný.<ref>{{cite web |url=http://www.ymparisto.fi/default.asp?node=8662&lan=en |title=Threatened and Near Threatened molluscs |year=2001 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130511195046/http://www.ymparisto.fi/default.asp?node=8662&lan=en |archivedate=2013-05-11 |df= }}</ref> * [[Francúzsko]]<ref>{{cite web |url=http://natura2000.environnement.gouv.fr/especes/1032.html |title=Recherche de sites par espèce: Invertébrés: Unio crassus (Unio crassus) |year=2007 |access-date=2007-05-15 |archive-url=https://web.archive.org/web/20070921144505/http://natura2000.environnement.gouv.fr/especes/1032.html |archive-date=2007-09-21 |dead-url=yes |df= }}</ref> * [[Nemecko]] – kriticky ohrozený (''vom Aussterben bedroht'')<ref>Glöer P. & Meier-Brook C. (2003) Süsswassermollusken. DJN, pp. 134, strana 109, {{ISBN|3-923376-02-2}}</ref> V Nemecku tento lastúrnik zmizol z 90% svojho pôvodného areálu rozšírenia. * [[Holandsko]] – nebol po roku 1968 spozorovaný a je pravdepodobne v tejto krajine vyhynuté.<ref>MinLNV>Dutch Ministry of Agriculture, Nature and Food Quality – Nature Law – Bataafse stroommossel (''Unio crassus''). Prístup na [http://www.synbiosys.alterra.nl/natura2000/hoofdpagina.aspx?subj=soorten&groep=1&id=32 the ministries website]{{Dead link|date=June 2018 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=no }}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.anemoon.org/anm/voorlopige-kaarten/zoetwatermollusken/wetenschappelijk/unio-crassus/|title=Anemoon > Flora en Fauna > Soorteninformatie|website=www.anemoon.org}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[Poľsko]] – ohrozený<ref>Polish Red Data Book of Animals http://www.iop.krakow.pl/pckz/opis.asp?id=130&je=en {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070310194344/http://www.iop.krakow.pl/pckz/opis.asp?id=130&je=en |date=2007-03-10 }}</ref> * [[Slovensko]] – zraniteľný.<ref name="biomonitoring">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = korýtko riečne | url = https://www.biomonitoring.sk/Registration/AtlasAnimal/Detail/78593?ReturnPage=Stats_AtlasAnimal | vydavateľ = biomonitoring.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> Obýva hlavne dolné úseky menších potokov bohatých na plaveniny a splaveniny, taktiež dolné a stredné úseky menších riek ako Štiavnica, či Krupinica. Vo väčších riekach sa vďaka znečisteniu vody vyskytuje minimálne/druhotne. Údaje o aktuálnych a historických výskytoch/pozorovaniach korýtok riečnych poskytuje portál ŠOP SR – biomonitoring.sk. * Švédsko – veľmi vzácny<ref>{{cite web|url=http://www.nrm.se/researchandcollections/zoology/invertebratezoology/factsoninvertebrates/thelargefreshwatermussels/thickshelledrivermussel.4.5fdc727f10d795b1c6e800012441.html|title=Thick shelled river mussel – Naturhistoriska riksmuseet<!-- Bot generated title -->|access-date=2007-03-28|archive-url=https://web.archive.org/web/20070313101247/http://www.nrm.se/researchandcollections/zoology/invertebratezoology/factsoninvertebrates/thelargefreshwatermussels/thickshelledrivermussel.4.5fdc727f10d795b1c6e800012441.html|archive-date=2007-03-13|dead-url=yes|df=}}</ref> * Dánsko – veľmi vzácny<ref>{{cite web|url=http://www.habitatarter.dk/arter.asp?id=3169|title=Licensinfo – Habitatarter.dk|website=www.habitatarter.dk}}</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{preklad|en|Unio crassus|906199649}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Korýtkovité]] [[Kategória:Ohrozené druhy]] [[Kategória:Živočíchy európskeho významu]] [[Kategória:Zákonom chránené živočíchy na Slovensku]] ajj3pla2gtukmjb33zikme6ruivpmy7 Timothée Chalamet 0 641204 8211083 7991039 2026-05-09T08:30:49Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Modeli USA]] pomocou použitia HotCat 8211083 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Timothée Chalamet | fotka = Timothée Chalamet-63541.jpg | veľkosť fotky = | komentár = v roku 2025 | celé meno = Timothée Hal Chalamet | dátum narodenia = {{dnv|1995|12|27}} | miesto narodenia = [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = americký herec | roky pôsobenia = 2007 – súčasnosť | manžel = | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Timothée Hal Chalamet'''{{Ref|a}} (* [[27. december]] [[1995]], [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]) je americko-francúzsky<ref>{{cite web |url=https://www.lesinrocks.com/2018/02/06/cinema/timothee-chalamet-confessions-dun-wonder-boy-111042846/ |title=Rencontre avec Timothée Chalamet, "the next big thing" du cinéma hollywoodien |last=Goldberg|first=Jacky |date=February 6, 2018|website=[[Les Inrockuptibles]] |language=fr |accessdate=June 13, 2018 |url-status=live |archiveurl=https://web.archive.org/web/20180613150042/https://www.lesinrocks.com/2018/02/06/cinema/timothee-chalamet-confessions-dun-wonder-boy-111042846/| archivedate=June 13, 2018}}</ref> herec. Svoju hereckú kariéru začal v krátkych filmoch, potom sa v roku 2012 objavil v americkej televíznej dráme ''[[Homeland – Zradca|Homeland]]''. O dva roky neskôr debutoval v dráme ''[[Muži, ženy a deti]]'' a následne sa objavil v [[Vedecká fantastika|sci-fi]] filme [[Christopher Nolan|Christophera Nolana]] ''[[Interstellar]]''. == Životopis == === Detstvo === Narodil sa v [[Hell’s Kitchen|Hell's Kitchen]], miestnej časti newyorskej štvrte [[Manhattan]]. Jeho rodičmi sú Nicole Flender, [[Realitný maklér|realitná maklérka]] a Marc Chalamet, redaktor v [[UNICEF]]. Jeho otec pochádza z Francúzka z [[Nîmes]]. Chalamet hovorí plynule po anglicky a po francúzsky. Má francúzske občianstvo i občianstvo Spojených štátov. Letá trávil vo francúzskej dedine [[Le Chambon-sur-Lignon]] u svojich starých rodičov. Jeho detským snom bolo stať sa profesionálnym futbalistom. V roku 2013 absolvoval strednú školu Fiorello H. LaGuardia of Music & Art and Performing Arts v New Yorku. Po strednej škole začal na [[Columbia University in the City of New York|Kolumbijskej univerzite]] študovať [[Kultúrna antropológia|kultúrnu antropológiu]]. Po roku sa presunul na [[New York University]], aby mohol slobodnejšie nasledovať svoju hereckú kariéru. === 2008 – 2016: Prvé úlohy === Už od detstva sa objavoval v reklamách a hral aj v 2 krátkych hororových filmoch: ''Sweet Tooth'' a ''Clown.'' V televízii debutoval v jednej z epizód dlhoročnej série [[Zákon a poriadok|''Zákon a poriadok'']] (2009), kde hral obeť vraždy. Po televíznom debute hral vedľajšiu rolu vo filme ''Loving Leah'' (2009). V roku 2011 debutoval v divadelnej hre ''The Talls'', ktorá sa odohrávala v sedemdesiatych rokoch, a v ktorej hral sexuálne zvedavého 12-ročného Nicholasa. V roku 2012 mal opakujúce sa role v komediálnej dráme ''Royal Pains'' a v kritikmi uznávanom špionážnom seriáli ''Homeland''. Spolu so zvyškom obsadenia bol Chalamet nominovaný na Screen Actors Guild Awards. V roku 2014 obsadil vedľajšiu úlohu v ''Muži, ženy a deti'' od Jasona Reitmana. Neskôr v tom roku hral rolu mladého Toma Coopera v sci-fi filme ''Interstellar''. Film získal kladné recenzie, v ktorých kritici ocenili herecké výkony a celosvetovo zarobil vyše 675 miliónov dolárov. Taktiež si v roku 2014 zahral úlohu mladšej verzie hlavnej postavy v komédii ''Worst Friends'', ktorá mala limitovanú distribúciu a dostala kladné hodnotenie. V roku 2015 hral Chalamet vo filme ''One & Two'' režiséra Andrewa Droz Palerma postavu Zaca, syna, ktorý spolu so svojou sestrou začína skúmať nezvyčajné schopnosti a temné rodinné tajomstvá, keď ich matka ochorie. Jeho ďalšia filmová úloha bola dospievajúca verzia postavy Stephena Elliotta v krimi trileri''The Adderall Diaries''. Vo svojej poslednej úlohe roku 2015 hral Charlieho Coopera, mrzutého vnuka vo vianočnej komédii ''[[Chaos na Vianoce]].'' === 2017 – súčasnosť: Prelom === V roku 2017 hral vo filme ''[[Daj mi tvoje meno]]'' režiséra Luca Guadagniniho podľa rovnomenného románu Andrého Acimana. Príbeh sa točí okolo mladého muža menom Elio, ktorý žije v osemdesiatych rokoch 20. storočia v [[Taliansko|Taliansku]] a zamiluje sa do Olivera, študenta univerzity. Pri príprave na úlohu sa naučil hovoriť taliansky, hrať na gitare a cvičil aj na klavíri. Film mal premiéru na filmovom festivale Sundance 2017. Jeho výkon bol veľmi ocenený. Jon Frosch z The Hollywood Reporter zaradil Chalameta do zoznamu najlepších výkonov roka. [[The New York Times]] ho uviedol na svoj zoznam najlepších hercov roka. Za stvárnenie postavy vo filme získal Gotham Independent Film Award a bol nominovaný na [[Zlatý glóbus]], SAG Award, [[British Academy Film Awards|BAFTA Award]] a Cenu akadémie za najlepšieho herca. Zároveň sa stal treťou najmladšou osobou v histórii, ktorá bola nominovaná na [[Academy Awards|Cenu akadémie]] v kategórii najlepší herec. Vo svojom druhom filme roku 2017, ''Hot Summer Nights'', hral postavu Daniela, mladistvého tínedžera, ktorý sa zaplietol do obchodu s drogami. Neskôr toho roku hral Kyle Scheibla, bohatého [[Hipster (súčasná subkultúra)|hipstera]] v kapele v debutovom filme Grety Gerwigovej ''Lady Bird''. V decembri toho roku vyšiel film ''Hostiles'' od režiséra Scotta Coopera, v ktorom hral vojaka Philippa DeJardin. V roku 2018 Chalamet v dráme ''Beautiful boy'' stvárnil Nica, teenagera závislého od [[Metamfetamín|metamfetamínu]], ktorý má napätý vzťah so svojím otcom, novinárom Davidom Sheffom. Film režíroval Felix Van Groeningen a je založený na dvojici autobiografií – Sheffovej biografii ''Beautiful Boy: A Father's Journey Through His Son's Addiction'' a ''Tweak: Growing Up on Methamphetamines'' od Nica Sheffa. Za úlohu bol nominovaný za najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe na SAG Awards, [[Zlatý glóbus]] a [[British Academy Film Awards|BAFTA Awards]]. Nasledujúci rok hral v romantickej komédii Woodyho Allena ''[[Daždivý deň v New Yorku]]''. Ďalej vykreslil [[Henrich V. (Anglicko)|Henricha V.]] z Anglicka, mladého princa, ktorý nevedomky získal [[Anglické kráľovstvo|anglický trón]], v [[Netflix|Netflixovej]] dráme Davida Michôda ''The King'', založenej na niekoľkých historických hrách od [[William Shakespeare|Shakespeara]]. Vo svojom treťom filme uvedenom v roku 2019 stvárnil Theodora „Laurie“ Laurencea, zamilovaného tínedžera, vo filme ''Little Women'', adaptácii rovnomenného románu od Louisa May Alcott. Film bol druhou spoluprácou s Gerwigom a Ronanom a získal kladné recenzie od kritikov. ==== Pripravované projekty ==== Chalamet vystúpi ako hlavná postava Paul Atreides v adaptácii sci-fi románu ''[[Duna (román)|Duna]]'', ktorú pripravuje [[Denis Villeneuve]] a ako jedna z postáv ''ensemble cast'' v dráme Wesa Andersona ''The French Dispatch''. Chalametovým londýnskym divadelným debutom bude hra Amy Herzogovej ''4000 míľ.'' Pôvodne bola plánovaná na apríl 2020, lenže kvôli [[Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2|pandémii koronavírusu]] bola odložená. Tiež stvárni speváka [[Bob Dylan|Boba Dylana]] v životopisnom filme od režiséra [[James Mangold|Jamesa Mangolda]] a znovu si zopakuje svoju rolu Perlmana v pokračovaní filmu ''Call Me by Your Name'' na základe knihy ''Find Me''. == Filmografia == === Film === {| class="wikitable" !Rok !Originálny názov filmu !Slovenský názov filmu !Úloha !Režisér !Poznámka |- ! rowspan="3" |2014 |''Men, Women & Children'' |Muži, ženy a deti |Danny Vance |[[Jason Reitman]] | |- |''Interstellar'' | |Tom Cooper (mladý) |[[Christopher Nolan]] | |- |''Worst Friends'' | |Sam (mladý) |Ralph Arend | |- ! rowspan="3" |2015 |''One & Two'' |Plot |Zac |[[Andrew Droz Palermo]] | |- |''The Adderall Diaries'' |Podvod |Stephen Elliott (tínedžer) |[[Pamela Romanowsky]] | |- |''Love the Coopers'' |Chaos na Vianoce |Charlie Cooper |[[Jessie Nelson]] | |- !2016 |''Miss Stevens'' | |Billy Mitman |[[Julia Hart]] | |- ! rowspan="4" |2017 |''Call me by your name'' |Daj mi tvoje meno |Elio Perlman |[[Luca Guadagnino]] | |- |''Lady Bird'' | |Kyle Scheible |[[Greta Gerwig]] | |- |''Hot summer nights'' | |Daniel Middleton |Elijah Bynum | |- |''Hostiles'' | |Pvt. Philippe DeJardin |[[Scott Cooper]] | |- !2018 |''Beautiful Boy'' | |Nic Sheff |[[Felix van Groeningen]] | |- ! rowspan="3" |2019 |''The King'' |Král |Henrich V. |[[David Michôd]] | |- |''A Rainy Day in New York'' |Daždivý deň v New Yorku |Gatsby |[[Woody Allen]] | |- |''Little Women'' |Malé ženy |Theodore „Laurie“ Laurence |[[Greta Gerwig]] | |- ! rowspan="4" |2021 |''[[Duna (film z roku 2021)|Dune]]'' |Duna |Paul Atreides |[[Denis Villeneuve]] | |- |''A Man Named Scott'' | |sám seba |[[Robert Alexander]] |dokument |- |''The French Dispatch'' |Francúzska depeša Liberty, Kansas Evening Sun |Zeffirelli |[[Wes Anderson]] | |- |''Don't Look Up'' | |Yule |Adam McKay | |- |2022 | ''Bones & All'' | | |Luca Guadagnino | |- |2023 |''Wonka'' | |Willy Wonka | | |- |2024 |''[[Duna: Časť druhá|Dune: Part Two]]'' |Duna: Časť druhá |Paul Atreides |[[Denis Villeneuve]] | |} === Televízia === {| class="wikitable" !Rok !Názov !Úloha |- ! rowspan="2" |2009 |[[Zákon a poriadok]] |Eric Foley |- |Loving Leah |Young Jake Lever |- ! rowspan="2" |2012 |Royal Pains |Luke |- |Homeland |Finn Walden |} == Ocenenia a nominácie == Bol nominovaný na Cenu Akadémie za svoj herecký výkon vo filme ''Daj mi tvoje meno''. Taktiež bol nominovaný na cenu BAFTA, Zlatý Glóbus, Screen Actors Guild Award a Cenu kritikov 'Choice Award, všetky za najlepšieho herca. Za svoju prácu v ''Beautiful Boy'' bol nominovaný na Zlatý Glóbus, cenu BAFTA, cenu SAG a cenu kritikov za najlepšieho herca. Spolu bol nominovaný na 126 cien, z ktorých 53 vyhral. == Poznámky == {{Pozn|a}}Výslovnosť Chalametovho mena v angličtine je /ˈtɪməθi ˈʃæləmeɪ/ ''TIM-ə-thee SHAL-ə-may''. Francúzsku výslovnosť [timɔte ʃalamɛ] označil za „skutočnú výslovnosť“, ale používa poangličtenú formu, pretože si myslí, že vyžadovať od iných, aby používali francúzsku výslovnosť, je „naozaj snobské“ a „príliš veľká povinnosť“. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=3154303|meno=Timothée Chalamet}} * {{csfd meno|id=116432|meno=Timothée Chalamet}} * {{Čfn osoba|id=1239072|meno=Timothée Chalamet}} * [http://www.fdb.cz/lidi/502697-timothee-chalamet.html Timothée Chalamet na FDb.cz] == Zdroj == {{Preklad|en|Timothée Chalamet|995630865}} {{Independent Spirit Awards za najlepší mužský herecký výkon}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Chalamet, Timothée}} [[Kategória:Filmoví herci USA]] [[Kategória:Televízni herci USA]] [[Kategória:Divadelní herci USA]] [[Kategória:Dabingoví herci USA]] [[Kategória:Osobnosti USA kanadského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA francúzskeho pôvodu]] [[Kategória:Herci židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z New Yorku]] [[Kategória:Modeli USA]] 0pn6hsfxkzndj8nt09qsszibh90i2gk Redaktor:MelchiorSK/pieskovisko3 2 642286 8210889 8210400 2026-05-08T19:44:45Z MelchiorSK 157187 8210889 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Martin a Juraj z Kluže | Rodné meno = | Popis osoby = dvojica stredovekých [[Sochárstvo|sochárov]] a kovolejárov | Portrét = | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = polovica [[14. storočie|14. storočia]] | Miesto narodenia = [[Kluž]] | Dátum úmrtia = koniec 14. storočia | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = [[Uhorsko]], [[České kráľovstvo]] | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = sochárí a kovolejári | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Mikuláš | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = | Portál3 = }} '''Martin a Juraj z Kluže''' () boli významní [[Stredovek|stredovekí]] [[Sochárstvo|sochári]] a kovolejári pôsobiaci v [[České kráľovstvo|Českom kráľovstve]] a [[Uhorsko|Uhorsku]] v druhej polovici [[14. storočie|14. storočia]]. Radia sa medzi popredných predstaviteľov protorenesačného sochárstva. Ich tvorba je spojená najmä s monumentálnym kovolejárstvom a sochárstvom, pričom za ich najvýznamnejšie dielo sa považuje bronzová jazdecká socha [[Juraj (svätec)|svätého Juraja]] na [[Pražský hrad|Pražskom hrade]] z roku [[1373]].<ref name=":0">{{Citácia knihy | meno zborník = Dezső | priezvisko zborník = Dercsényi | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = Kolozsvári Márton és György | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Művészeti lexikon | vydavateľ = Akadémiai kiadó | miesto = Budapest | rok = 1966 | isbn = | dátum prístupu = | url = | zväzok = 2. F{{--}}K | typ zväzku = Kötet | strany = 667{{--}}669 | jazyk = hun }}</ref> Ich umelecká činnosť predstavuje dôležitý príspevok k rozvoju gotickej plastiky, najmä v oblasti realistického stvárnenia figúr, dynamiky pohybu a technicky náročného odlievania kovu. Bratia pravdepodobne pôsobili aj v Oradei, hoci časť ich diel sa nezachovala. == Život == O ich živote sa zachovalo len málo správ. Väčšina poznatkov pochádza z nápisov na dnes už zaniknutých soch z Oradey alebo zo svedectiev humanistických autorov, ako boli [[Ján Pannonius z Čazmy]], [[Antonio Bonfini]] či [[Mikuláš Oláh]]. Otcom bratov bol Mikuláš (Nikolaus), [[Maliar (umelec)|maliar]] z [[Kluž]]e.<ref name=":0" /> Pravdepodobne pochádzali zo [[Sedmohradsko|Sedmohradska]], čo naznačuje jeho prídomok ''von Clausenburg'' (z Kluže). Na základe doterajšieho výskumu sa väčšina historikov umenia zhoduje, že obaja bratia navštívili [[Benátky]], kde v [[13. storočie|13. storočí]] vznikol [[kult]] svätého Juraja. [[Reliéf (sochárske dielo)|Reliéf]] s vyobrazením tohto svätca sa nachádza v [[baptistérium]] [[Bazilika svätého Marka (Benátky)|Baziliky svätého Marka]]. == Dielo == [[Súbor:Czech-03784 - Statue of Saint George (32204454513).jpg|náhľad]]Martin a Juraj z Kluže patria k najvýznamnejším predstaviteľom protorenesančného sochárstva v strednej Európe. Ich tvorba predstavuje prechod medzi gotikou a ranou renesanciou, pričom spája gotickú monumentalitu s novým záujmom o pohyb, priestorové riešenie a realistické stvárnenie figúr. === Jazdecká socha svätého Juraja na Pražskom hrade === Najvýznamnejším dielom bratov Martin a Juraja z Kluže je bronzová jazdecká socha svätého Juraja z roku 1373, ktorá sa dnes nachádza na Pražskom hrade v Prahe. Dielo patrí k vrcholným prejavom európskeho protorenesančného sochárstva a predstavuje jednu z najvýznamnejších jazdeckých sôch v strednej Európe. Socha zobrazuje svätca v okamihu zápasu s [[drak]]om na dynamicky sa vzpierajúcom koni, pričom kompozícia sa vyznačuje výrazným priestorovým poňatím a dramatickým pohybom. Na rozdiel od tradičných stredovekých jazdeckých zobrazení pôsobí socha realisticky a plasticky, s dôrazom na anatomické a pohybové riešenie koňa a jazdca. Mimoriadne progresívne je aj spracovanie skalnatého terénu s rastlinnými motívmi a drobnými živočíchmi. Socha bola odliata technikou strateného vosku ako jeden celok, čo predstavovalo mimoriadny technologický výkon dobového kovolejárstva. Staršie hypotézy o neskoršom preliatí sochy boli vyvrátené reštaurátorskými výskumami a archívnymi prameňmi, podľa ktorých renesančné zásahy v [[16. storočie|16. storočí]] zahŕňali iba opravy poškodených častí. Pôvodne bola socha pozlátená. Nápis, zaznamenaný v [[17. storočie|17. storočí]] jezuitom [[Bohuslav Balbín|Bohuslavom Balbínom]], ktorý uvádzal autorstvo oboch bratov: ''Anno Domini MCCCLXXIII hoc opus imaginis sancti Georgii per Martinum et Georgium de Clussenberch conflatum est.'' Okolnosti vzniku a presunu sochy do Prahy nie sú jednoznačne objasnené. Podľa jednej hypotézy bola darom uhorského kráľa [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I. Veľkého]] cisárovi [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karolovi IV.]] v súvislosti s dynastickými kontaktmi oboch panovníckych rodov. Iná teória predpokladá pôvodné umiestnenie sochy v kostole v [[Bratislava|Bratislave]], odkiaľ mala byť počas [[Husitstvo|husitských vojen]] premiestnená najprv do [[Hradec Králové|Hradca Králové]] a neskôr do Prahy. Menšie rozmery sochy a jej kompozičné riešenie naznačujú, že pôvodne mohla byť určená pre výklenok, než do voľného priestoru. Výtvarné riešenie sochy vykazuje súvislosti s talianskym umením [[Trecento|trecenta]], najmä v dynamike kompozície, modelácii terénu a realistickom chápaní pohybu. Paralely možno nájsť v [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéfe]] Obrátenia svätého Pavla na [[tympanón]]e Speváckej brány [[Dóm svätého Štefana|Dómu svätého Štefana]] vo [[Viedeň|Viedni]], ktorú postavila parléřovská huta, prípadne vo výjave legendy o [[Václav I. (české knieža)|svätom Václavovi]] na [[Karlštejn]]e. Predloha môže mať pôvod aj v dielach [[Nikola Pisano|Nicolu]] a [[Giovanni Pisano|Giovanniho Pisanovcov]], ako aj v byzantskej tradícii jazdeckých zobrazení ([[Barberiniho diptych|Barberiniho diptyc]]h). Taktiež terén s rozoklanými skalami, pripomínajúce diela Majstra vyšebrodského cyklu je odvodený z benátskych [[Mozaika|mozaík]]. Zároveň však dielo čerpá z uhorského dvorského umeleckého prostredia 14. storočia, čo dokladajú analógie s dobovými pečaťami, iluminovanými rukopismi a rytierskou výzbrojou. Predpokladá sa, že bratia absolvovali študijnú cestu do Talianska, kde sa oboznámili s aktuálnymi umeleckými tendenciami, ktoré následne syntetizovali do originálneho sochárskeho prejavu. === Pripisované diela === Martinovi a Jurajovi z Kluže sa pripisuje autorstvo bronzových sôch uhorských [[Svätec|svätcov]]{{--}}[[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]], [[Ladislav I. (Uhorsko)|Ladislava]] [[Ladislav I. (Uhorsko)|I.]] a [[Imrich (svätec)|Imricha]], ktoré vznikli pravdepodobne v rokoch [[1360]][[1363|{{--}}1363]] na objednávku veľkovaradinského [[biskup]]a Demetera Futakiho. Ďalším významným dielom bola jazdecká socha svätého Ladislava z roku [[1390]], objednaná biskupom Jánom Zudarom.Všetky tieto monumentálne bronzové sochy stáli pred katedrálou v Oradei až do zničenia v roku [[1660]]. Sochy opisovali viacerí humanistickí autori, medzi nimi Ján Pannonius z Čazmy, Antonio Bonfini, Mikuláš Oláh a Miklós Istvánffy. Texty nápisov sa zachovali v prepisoch Istvána Miskolczyho z roku [[1609]]. V roku [[1598]] zamýšľal [[cisár]] [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolf II.]] premiestniť sochy do [[Praha|Prahy]], avšak na protest obyvateľov zostali v Oradei. Po dobytí mesta Osmanmi v roku [[1660]] boli sochy zničené. Podľa legendy mali byť roztavené na výrobu [[Delo|diel]], no osmanský cestovateľ [[Evliya Çelebi]] uvádza, že boli odvezené do [[Belehrad]]u a vhodené do [[Dunaj]]a. S týmito súborom sôch sa spája fragment sochy (dnes uložený v múzeu v Oradea), ktorý pravdepodobne pochádza zo sochy svätého Ladislava. Predpokladanú podobu jazdeckej sochy svätého Ladislava zachytáva aj rytina Georga Hoefnagela s [[Veduta|vedutou]] Oradei. Typologicky sa predpokladá súvislosť medzi monumentálnou hlavou jazdeckej sochy a neskoršími hermami svätého Ladislava v [[Győr]]i a [[Trenčín]]e Prípadne s reliéfom zobrazujúcim pád [[Saul (kráľ Izraela)|Saula]] v Dóme svätého Štefana vo Viedni, reliéfom na prednej strane [[Nitriansky kódex|Nitrianskeho evanjeliára]] alebo [[pečať]]ou v [[Baia Mare]]. V minulosti im boli pripisované aj práce z klenotnice v [[Aachen]]e, tieto atribúcie však zostávajú neisté. == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Kutal | meno = Albert | odkaz na autora = | titul = České gotické umění | vydanie = | vydavateľ = Obelisk | miesto = Praha | rok = 1972 | isbn = | kapitola = | strany = 56 | jazyk = cs }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Stejskal | meno = Karel | odkaz na autora = | prekladatelia = Štefan Greňa, Rudolf Čižmárik, Jadwiga Lacková | titul = Dejiny umenia: Umenie na dvore Karola IV. | vydanie = | vydavateľ = [[IKAR|Ikar]] | miesto = Bratislava | rok = 2003 | isbn = 80-551-0547-2 | kapitola = | strany = 187, 190, 229, 235 | jazyk = }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Benešovská | meno = Klára | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sv. Jiří drakobijce na Pražském hradě{{--}}věčný poutník bez domova? | periodikum = Umění | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Ústav dějin umění Akademie věd ČR | miesto = Praha | rok = 2007 | mesiac = | ročník = 55 | číslo = 1 | strany = 28{{--}}39 | url = | dátum prístupu = 2026-05-05 | issn = 0049-5123 | jazyk = cs }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == o0o0fo5jtpwege38vjwbs7bk7mx3zyb 8211154 8210889 2026-05-09T11:22:55Z MelchiorSK 157187 8211154 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Martin a Juraj z Kluže | Rodné meno = | Popis osoby = dvojica stredovekých [[Sochárstvo|sochárov]] a kovolejárov | Portrét = | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = polovica [[14. storočie|14. storočia]] | Miesto narodenia = [[Kluž]] | Dátum úmrtia = koniec 14. storočia | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = [[Uhorsko]], [[České kráľovstvo]] | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = sochárí a kovolejári | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Mikuláš | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = | Portál3 = }} '''Martin a Juraj z Kluže''' ({{V jazyku|deu|''Georg und Martin von Klausenburg''}}, {{V jazyku|hun|''Kolozsvári Márton és György''}}; fl. [[1360]][[1390|{{--}}1390]]) boli významní [[Stredovek|stredovekí]] [[Sochárstvo|sochári]] a kovolejári pôsobiaci v [[České kráľovstvo|Českom kráľovstve]] a [[Uhorsko|Uhorsku]] v druhej polovici [[14. storočie|14. storočia]]. Radia sa medzi popredných predstaviteľov protorenesačného sochárstva. Ich tvorba je spojená najmä s monumentálnym kovolejárstvom a sochárstvom, pričom za ich najvýznamnejšie dielo sa považuje bronzová jazdecká socha [[Juraj (svätec)|svätého Juraja]] na [[Pražský hrad|Pražskom hrade]] z roku [[1373]].<ref name=":0">{{Citácia knihy | meno zborník = Dezső | priezvisko zborník = Dercsényi | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = Kolozsvári Márton és György | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Művészeti lexikon | vydavateľ = Akadémiai kiadó | miesto = Budapest | rok = 1966 | isbn = | dátum prístupu = | url = | zväzok = 2. F{{--}}K | typ zväzku = Kötet | strany = 667{{--}}669 | jazyk = hun }}</ref><ref name=":2">{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = Martin von Klausenberg | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Allgemeines Lexikon der Bildenden Künstler von der Antike bis zur Gegenwart | vydavateľ = E. A. Seemann | miesto = Leipzig | rok = 1930 | isbn = | dátum prístupu = | url = | zväzok = 24. Mandere{{--}}Möhl | typ zväzku = Band. | strany = 151{{--}}152 | jazyk = deu }}</ref> Ich umelecká činnosť predstavuje dôležitý príspevok k rozvoju gotickej plastiky, najmä v oblasti realistického stvárnenia figúr, dynamiky pohybu a technicky náročného odlievania kovu. Bratia pravdepodobne pôsobili aj v Oradei, hoci časť ich diel sa nezachovala.<ref name=":0" /> == Život == O ich živote sa zachovalo len málo správ. Väčšina poznatkov pochádza z nápisov na dnes už zaniknutých soch z Oradey alebo zo svedectiev humanistických autorov, ako boli [[Ján Pannonius z Čazmy]], [[Antonio Bonfini]] či [[Mikuláš Oláh]]. Otcom bratov bol Mikuláš (Nikolaus), [[Maliar (umelec)|maliar]] z [[Kluž]]e.<ref name=":0" /> Pravdepodobne pochádzali zo [[Sedmohradsko|Sedmohradska]], čo naznačuje jeho prídomok ''von Clausenburg'' (z Kluže). Na základe doterajšieho výskumu sa väčšina historikov umenia zhoduje, že obaja bratia pravdepodobne navštívili [[Benátky]], kde v [[13. storočie|13. storočí]] vznikol [[kult]] svätého Juraja. [[Reliéf (sochárske dielo)|Reliéf]] s vyobrazením tohto svätca sa nachádza v [[baptistérium]] [[Bazilika svätého Marka (Benátky)|Baziliky svätého Marka]].<ref name=":1" /> == Dielo == [[Súbor:Czech-03784 - Statue of Saint George (32204454513).jpg|náhľad]]Martin a Juraj z Kluže patria k najvýznamnejším predstaviteľom protorenesančného sochárstva v strednej Európe. Ich tvorba predstavuje prechod medzi gotikou a ranou renesanciou, pričom spája gotickú monumentalitu s novým záujmom o pohyb, priestorové riešenie a realistické stvárnenie figúr. === Jazdecká socha svätého Juraja na Pražskom hrade === Najvýznamnejším dielom bratov Martin a Juraja z Kluže je bronzová jazdecká socha svätého Juraja z roku 1373, ktorá sa dnes nachádza na Pražskom hrade v Prahe. Dielo patrí k vrcholným prejavom európskeho protorenesančného sochárstva a predstavuje jednu z najvýznamnejších jazdeckých sôch v strednej Európe.<ref name=":2" /><ref name=":0" /> Socha zobrazuje svätca v okamihu zápasu s [[drak]]om na dynamicky sa vzpierajúcom koni, pričom kompozícia sa vyznačuje výrazným priestorovým poňatím a dramatickým pohybom. Na rozdiel od tradičných stredovekých jazdeckých zobrazení pôsobí socha realisticky a plasticky, s dôrazom na anatomické a pohybové riešenie koňa a jazdca. Mimoriadne progresívne je aj spracovanie skalnatého terénu s rastlinnými motívmi a drobnými živočíchmi.<ref name=":0" /> Socha bola odliata technikou strateného vosku ako jeden celok, čo predstavovalo mimoriadny technologický výkon dobového kovolejárstva. Staršie hypotézy o neskoršom preliatí sochy boli vyvrátené reštaurátorskými výskumami a archívnymi prameňmi, podľa ktorých renesančné zásahy v [[16. storočie|16. storočí]] zahŕňali iba opravy poškodených častí. Pôvodne bola socha pozlátená. Nápis, zaznamenaný v [[17. storočie|17. storočí]] jezuitom [[Bohuslav Balbín|Bohuslavom Balbínom]], ktorý uvádzal autorstvo oboch bratov: ''Anno Domini MCCCLXXIII hoc opus imaginis sancti Georgii per Martinum et Georgium de Clussenberch conflatum est.'' Okolnosti vzniku a presunu sochy do Prahy nie sú jednoznačne objasnené. Podľa jednej hypotézy bola darom uhorského kráľa [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I. Veľkého]] cisárovi [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karolovi IV.]] v súvislosti s dynastickými kontaktmi oboch panovníckych rodov. Iná teória predpokladá pôvodné umiestnenie sochy v kostole v [[Bratislava|Bratislave]], odkiaľ mala byť počas [[Husitstvo|husitských vojen]] premiestnená najprv do [[Hradec Králové|Hradca Králové]] a neskôr do Prahy. Menšie rozmery sochy a jej kompozičné riešenie naznačujú, že pôvodne mohla byť určená pre výklenok, než do voľného priestoru.<ref name=":1">{{Citácia knihy | meno zborník = Hilde | priezvisko zborník = Bachmann | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = Georg von Klausenburg | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Neue Deutsche Biographie | vydavateľ = Duncker & Humblot | miesto = Berlin | rok = 1964 | isbn = | dátum prístupu = | url = https://www.deutsche-biographie.de/gnd123190096.html#ndbcontent | zväzok = 6. Gaál{{--}}Grasmann | typ zväzku = Band. | strany = 233 | jazyk = deu }}</ref> Výtvarné riešenie sochy vykazuje súvislosti s talianskym umením [[Trecento|trecenta]], najmä v dynamike kompozície, modelácii terénu a realistickom chápaní pohybu. Paralely možno nájsť v [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéfe]] Obrátenia svätého Pavla na [[tympanón]]e Speváckej brány [[Dóm svätého Štefana|Dómu svätého Štefana]] vo [[Viedeň|Viedni]], ktorú postavila parléřovská huta, prípadne vo výjave legendy o [[Václav I. (české knieža)|svätom Václavovi]] na [[Karlštejn]]e. Predloha môže mať pôvod aj v dielach [[Nikola Pisano|Nicolu]] a [[Giovanni Pisano|Giovanniho Pisanovcov]], ako aj v byzantskej tradícii jazdeckých zobrazení ([[Barberiniho diptych|Barberiniho diptyc]]h). Taktiež terén s rozoklanými skalami, pripomínajúce diela Majstra vyšebrodského cyklu je odvodený z benátskych [[Mozaika|mozaík]]. Zároveň však dielo čerpá z uhorského dvorského umeleckého prostredia 14. storočia, čo dokladajú analógie s dobovými pečaťami, iluminovanými rukopismi a rytierskou výzbrojou. Predpokladá sa, že bratia absolvovali študijnú cestu do Talianska, kde sa oboznámili s aktuálnymi umeleckými tendenciami, ktoré následne syntetizovali do originálneho sochárskeho prejavu.<ref name=":0" /> Originál sochy sa nachádza v zbierkach Správy Pražského hradu. Na treťom nádvorí Pražského hradu je umiestnená kópia. Niekoľko ďalších kópií sa nachádza v Kluži, Budapešti, Szegede a Epreskerte. === Pripisované diela === Martinovi a Jurajovi z Kluže sa pripisuje autorstvo bronzových sôch uhorských [[Svätec|svätcov]]{{--}}[[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]], [[Ladislav I. (Uhorsko)|Ladislava]] [[Ladislav I. (Uhorsko)|I.]] a [[Imrich (svätec)|Imricha]], ktoré vznikli pravdepodobne v rokoch [[1360]][[1363|{{--}}1363]] na objednávku veľkovaradinského [[biskup]]a Demetera Futakiho. Ďalším významným dielom bola jazdecká socha svätého Ladislava z roku [[1390]], objednaná biskupom Jánom Zudarom.Všetky tieto monumentálne bronzové sochy stáli pred katedrálou v Oradei až do zničenia v roku [[1660]].<ref name=":2" /> Sochy opisovali viacerí humanistickí autori, medzi nimi Ján Pannonius z Čazmy, Antonio Bonfini, Mikuláš Oláh a Miklós Istvánffy. Texty nápisov sa zachovali v prepisoch Istvána Miskolczyho z roku [[1609]]. V roku [[1598]] zamýšľal [[cisár]] [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolf II.]] premiestniť sochy do [[Praha|Prahy]], avšak na protest obyvateľov zostali v Oradei. Po dobytí mesta Osmanmi v roku [[1660]] boli sochy zničené.<ref name=":0" /> Podľa legendy mali byť roztavené na výrobu [[Delo|diel]], no osmanský cestovateľ [[Evliya Çelebi]] uvádza, že boli odvezené do [[Belehrad]]u a vhodené do [[Dunaj]]a.<ref name=":1" /> S týmito súborom sôch sa spája fragment sochy (dnes uložený v múzeu v Oradea), ktorý pravdepodobne pochádza zo sochy svätého Ladislava. Predpokladanú podobu jazdeckej sochy svätého Ladislava zachytáva aj rytina Georga Hoefnagela s [[Veduta|vedutou]] Oradei. Typologicky sa predpokladá súvislosť medzi monumentálnou hlavou jazdeckej sochy a neskoršími hermami svätého Ladislava v [[Győr]]i a [[Trenčín]]e Prípadne s reliéfom zobrazujúcim pád [[Saul (kráľ Izraela)|Saula]] v Dóme svätého Štefana vo Viedni, reliéfom na prednej strane [[Nitriansky kódex|Nitrianskeho evanjeliára]] alebo [[pečať]]ou v [[Baia Mare]]. V minulosti im boli pripisované aj práce z klenotnice v [[Aachen]]e, tieto atribúcie však zostávajú neisté.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Kutal | meno = Albert | odkaz na autora = | titul = České gotické umění | vydanie = | vydavateľ = Obelisk | miesto = Praha | rok = 1972 | isbn = | kapitola = | strany = 56 | jazyk = cs }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Stejskal | meno = Karel | odkaz na autora = | prekladatelia = Štefan Greňa, Rudolf Čižmárik, Jadwiga Lacková | titul = Dejiny umenia: Umenie na dvore Karola IV. | vydanie = | vydavateľ = [[IKAR|Ikar]] | miesto = Bratislava | rok = 2003 | isbn = 80-551-0547-2 | kapitola = | strany = 187, 190, 229, 235 | jazyk = }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Benešovská | meno = Klára | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sv. Jiří drakobijce na Pražském hradě{{--}}věčný poutník bez domova? | periodikum = Umění | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Ústav dějin umění Akademie věd ČR | miesto = Praha | rok = 2007 | mesiac = | ročník = 55 | číslo = 1 | strany = 28{{--}}39 | url = | dátum prístupu = 2026-05-05 | issn = 0049-5123 | jazyk = cs }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == o2sartc0yrbwpz0ldb8abgspq3u3zeu Romana Tabaková 0 644547 8210919 8194509 2026-05-08T21:25:46Z ~2026-28013-89 294277 8210919 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu|Sekcia [[#Kritika|Kritika]] potrebuje prepracovanie tak, aby obsahovala pre odborný, resp. encyklopedický text relevantné informácie a vhodné formulácie. Bližšie v [[Diskusia:Romana Tabák#Kritika|diskusii]].}} {{Infobox Tenista | meno = Romana Tabaková | obrázok = Romana Tabak - DSC 1413.jpg | popis = počas tréningu v máji 2017 | prezývka = <!-- nepovinný --> | krajina = {{SVK}} [[Slovensko]] | sídlo = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | dátum narodenia = {{dnv|1991|5|7}} | miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]]<ref name="wtatennis-romana-tabak">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Romana Tabak | url = https://www.wtatennis.com/players/315498/romana-tabak | vydavateľ = wtatennis.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> | výška = 179 cm | rokprof =2007 | koniec kariéry =2017 | hral = Pravou rukou (obojručný bekhend) | výhry = 42,278 [[Americký dolár|US$]] | dvojhra výhryprehry = 113-74 | dvojhra víťazstvá = 6 ITF | dvojhra pozícia = 240 (27. február 2012) | aktuálna pozícia = | AustralianOpenvýsledok= | FrenchOpenvýsledok = | Wimbledonvýsledok = | USOpenvýsledok = | Inéturnaje = | WTAChampionshipsvýsledok = | Olympicsvýsledok = | štvorhra výhryprehry = 52-40 | štvorhra víťazstvá = 5 ITF | štvorhra pozícia = 313 (17. august 2009) | AustralianOpenvýsledokštvorhry = | FrenchOpenvýsledokštvorhry = | Wimbledonvýsledokštvorhry = | USOpenvýsledokštvorhry = | Tím= | FedCupvýsledok = | Hopmanovpohárvýsledok = | stav k = }} '''Romana Tabak''' (* [[7. máj]] [[1991]], [[Bratislava]]), predtým Romana Tabák, je bývalá [[Slovensko|slovenská]] profesionálna [[tenis]]tka, politička a bývalá poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky (v rokoch 2020 - 2023). V juniorskej kategórii patrila medzi najlepšie slovenské tenistky. V roku 2008 sa prebojovala do semifinále juniorského turnaja vo [[Wimbledon (tenis)|Wimbledone]]. V ženskej kategórii vyhrala 6 turnajov kategórie ITF vo dvojhre a 5 vo štvorhre. Jej kariérnym maximom bolo 240. miesto v rebríčku [[Women’s Tennis Association|WTA]], ktoré dosiahla 27. februára 2012. Meno si zmenila v roku 2010, motiváciou jej malo byť „získať väčšiu pozornosť a sponzorov v tenise, pretože kratšie meno bolo ľahšie zapamätateľné a zvučnejšie“. V roku 2024 si meno zmenila späť pridaním koncovky -ová. „Návrat k ženskému priezvisku vyjadruje silnú ženskosť, ale aj príslušnosť k veľkému slovanskému svetu s jeho vlastnými tradíciami a systémom hodnôt,“ poznamenala.<ref name="azet-romana-tabak-spravila-po-14-rokoch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Romana Tabák spravila po 14 rokoch zásadný krok: Prečo som si zmenila priezvisko! | url = https://koktejl.azet.sk/clanok/EmNkA1B/romana-tabak-spravila-po-14-rokoch-zasadny-krok-preco-som-si-zmenila-priezvisko/ | vydavateľ = koktejl.azet.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Politické pôsobenie == Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách vo februári 2020]] kandidovala na 44. mieste kandidačnej listine Oľano.<ref name="minv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/volby_a_referendum/100_nr_sr/nr20_3kandidati/NR20_11.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Do Národnej rady Slovenskej republiky bola zvolená.<ref name="nrsr">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zoznam poslancov|url=https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1070&CisObdobia=8|vydavateľ=NR SR|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-03-21|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Od jesene 2022 do marca 2023 bola členkou vládneho poslaneckého klubu hnutia [[SME RODINA]], za ktoré v spojených župných a komunálnych voľbách 2022 neúspešne kandidovala na starostku [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Starého Mesta]]. Od roku 2024 pracuje na Ministerstve cestovného ruchu a športu SR<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Minister Keketi ozrejmil, kde v rezorte má pracovať Romana Tabák | url = https://www.aktuality.sk/clanok/t52xQVp/minister-keketi-ozrejmil-kde-v-rezorte-ma-pracovat-romana-tabak/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2024-02-15 | dátum prístupu = 2025-03-09 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref>. Od tohto roku je v strane SNS == Tenisová kariéra == * 2003 - skončila na 3. mieste v slovenskom rebríčku do 12 rokov * 2004 - získala 1 titul na turnaji na Slovensku * 2005 - skončila na 9. mieste v slovenskom rebríčku do 14 rokov, získala 5 titulov na slovenských turnajoch * 2006 - skončila na 13. mieste v slovenskom rebríčku do 18 rokov, vyhrala dva tituly vo dvojhre, odohrala svoj prvý juniorský turnaj ITF v Bratislave, taktiež získala svoj prvý titul vo štvorhre na juniorskom turnaji ITF v Bratislave kategórie G4 * 2007 - skončila na 4. mieste v slovenskom rebríčku do 18 rokov, vyhrala dva juniorské turnaje kategórie G2 v Piešťanoch a Prate, zažila juniorskú grandslamový debut vo Wimbledone, v máji 2007 sa dostala v rebríčku ITF medzi 100 najlepších tenistiek sveta, hrala na Majstrovstvách Európy juniorov do 16 rokov a taktiež odohrala svoj prvý turnaj ITF v Maribore, kde sa dostala do 1. kola ako kvalifikantka, v októbri získala svoj prvý ženský titul na turnaji ITF v Espinhe * 2008 - skončila na 1. mieste v slovenskom rebríčku do 18 rokov, na 46. mieste v rebríčku ITF, na 588. mieste vo dvojhre a na 481. priečke vo štvorhre v rebríčku WTA, odohrala všetky štyri juniorské grandslamové turnaje, na French Open sa prebojovala do semifinále štvorhry s Lenkou Juríkovou a vo Wimbledone dosiahla semifinále vo dvojhre, kde prehrala s Laurou Robsonovou. Hrala na Majstrovstvách Európy juniorov do 18 rokov, vyhrala juniorskú štvorhru na turnaji G1 v Umagu, vyhrala jeden titul ITF pre vo dvojhre v poľskej Ilawe a dva tituly ITF vo štvorhre v Bukurešti a Ilawe. Bola menovaná ako Najlepšia juniorka roka 2008 na Slovensku v ankete Slovenského tenisového zväzu. 25. júna hrala vo Wimbledone,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.yorkshirepost.co.uk/sport/Wimbledon--Friday39s-order-of.4223859.jp}}</ref> jej priateľom bol [[Grigor Dimitrov]] a sprevádzal ju na večeri pre šampiónov. * 2009 - skončila na 678. mieste v rebríčku WTA dvojhry a na 349. mieste vo štvorhre, odohrala prvú kvalifikáciu WTA na turnaji v Prahe<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.wtatennis.com/SEWTATour-Archive/posting/2009/1026/QS.pdf}}</ref> * 2010 - skončila na 808. mieste v rebríčku WTA vo dvojhre a na 619. vo štvorhre, vyhrala 1 titul vo dvojhre na ITF v Bournemouthe<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://romanacarolinetabak.blogspot.com/2010/04/romana-on-fire.html}}</ref> a 1 titul vo štvorhre v Antalyi. Od júna 2010 do marca 2011 nehrala žiadne turnaje s výnimkou turnaja ITF Espinho kvôli zraneniu kolena. * 2011 - skončila na 255. mieste v rebríčku dvojhry WTA a na 436. mieste vo štvorhre, vyhrala 4 ITF tituly vo dvojhre v Båstad (dotácia 10000 USD) a trikrát v Asuncióne (dotácie 10 000 USD, 10 000 USD a 25 000 USD, Tabaková taktiež bola finalistkou na ITF turnaji v Bournemouthe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lta.org.uk/fans-major-events/AEGON-GB-Pro-Series/News/2011/Burzi-and-Werner-win-AEGON-GB-Pro-Series/|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2020-01-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20120825172209/http://www.lta.org.uk/fans-major-events/AEGON-GB-Pro-Series/News/2011/Burzi-and-Werner-win-AEGON-GB-Pro-Series/|dátum archivácie=2012-08-25}}</ref> 9. mája 2011 stratila rebríček WTA,<ref name="wtatennis.com">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.wtatennis.com/page/RankingsNSingles/0,,12781~0~167,00.html}}</ref> avšak nanovo ho získala 23. mája 2011.<ref name="wtatennis.com"/> Romana bola ocenená ako najlepšia hráčka ITF mesiaca november. === Štatistiky === ==== Dvojhra (6–3) ==== {| class="wikitable" style="font-size:85%;" width="15%" | ITF turnaje s dotáciou 100 000 dolárov |- bgcolor="#F7E98E" | ITF turnaje s dotáciou 75 000 dolárov |- bgcolor="#ADDFAD" | ITF turnaje s dotáciou 50 000 dolárov |- bgcolor="#99BADD" | ITF turnaje s dotáciou 25 000 dolárov |- bgcolor="#f0f8ff" | ITF turnaje s dotáciou 10 000 dolárov |} {| class="sortable wikitable" style="font-size:97%;" | '''Výsledok''' | '''Č.''' | '''Dátum''' | '''Turnaj''' | '''Povrch''' | '''Súperka''' | '''Skóre''' |- bgcolor="#f0f8ff" | bgcolor="FFA07A" | Finalistka | 1. | 11. mája 2008 | [[Michalovce]] | antuka | [[Klaudia Boczová]] | 2–6, 3–6 |- bgcolor="#f0f8ff" | bgcolor="98FB98" | Víťazka | 1. | 17. augusta 2008 | [[Iława]] | antuka | [[Aleksandra Rosolska]] | 6–3, 4–6, 6–1 |- bgcolor="#f0f8ff" | bgcolor="98FB98" | Víťazka | 2. | 2. mája 2010 | [[Bournemouth]] | antuka | [[Lisa Whybourn]] | 6–1, 6–7 <sup>(7–9)</sup>, 7–6 <sup>(9–7)</sup> |- bgcolor="#f0f8ff" | bgcolor="FFA07A" | Finalistka | 2. | 1. mája 2011 | [[Bournemouth]] | antuka | [[Scarlett Werner]] | 3–6, 5–7 |- bgcolor="#f0f8ff" | bgcolor="98FB98" | Víťazka | 3. | 14. mája 2011 | Båstad | antuka | [[Olga Brózda]] | 7–5, 6–7 <sup>(2–7)</sup>, 6–2 |- bgcolor="#f0f8ff" | bgcolor="98FB98" | Víťazka | 4. | 5. novembra 2011 | [[Asunción]] | antuka | [[María Irigoyen]] | 5–7, 7–6 <sup>(9–7)</sup>, 7–5 |- bgcolor="#f0f8ff" | bgcolor="98FB98" | Víťazka | 5. | 12. novembra 2011 | [[Asunción]] | antuka | [[Tina Schiechtl]] | 6–7 <sup>(4–7)</sup>, 6–4, 6–4 |- bgcolor="#99BADD" | bgcolor="98FB98" | Víťazka | 6. | 19. novembra 2011 | [[Asunción]] | antuka | [[Florencia Molinero]] | 6–1, 6–0 |- bgcolor="#99BADD" | bgcolor="FFA07A" | Finalistka | 3. | 10. decembra 2011 | [[Buenos Aires]] | antuka | [[Julia Cohen]] | 5–7, 2–6 |} ==== Štvorhra (5–4) ==== {| class="wikitable" style="font-size:85%;" width="15%" | ITF turnaje s dotáciou 100 000 dolárov |- bgcolor="#F7E98E" | ITF turnaje s dotáciou 75 000 dolárov |- bgcolor="#ADDFAD" | ITF turnaje s dotáciou 50 000 dolárov |- bgcolor="#99BADD" | ITF turnaje s dotáciou 25 000 dolárov |- bgcolor="#f0f8ff" | ITF turnaje s dotáciou 10 000 dolárov |} {| class="sortable wikitable" style="font-size:97%;" | '''Výsledok''' | '''Č.''' | '''Dátum''' | '''Turnaj''' | '''Povrch''' | '''Partnerka''' | '''Súperky''' | '''Skóre''' |- bgcolor="#f0f8ff" | bgcolor="98FB98" | Víťazka | 1. | 14. októbra 2007 | Espinho | antuka | [[Sylwia Zagorska]] | [[Liudmila Nikoyan]]<br />[[Inna Sokolova]] | 3–6, 6–1, [10–4] |- bgcolor="#f0f8ff" | bgcolor="FFA07A" | Finalistka | 1. | 11. mája 2008 | [[Michalovce]] | antuka | [[Nikola Vajdová]] | [[Lenka Juriková]]<br />[[Katarzyna Piter]] | 1–6, 1–6 |- bgcolor="#f0f8ff" | bgcolor="98FB98" | Víťazka | 2. | 18. mája 2008 | [[Bukurešť]] | antuka | [[Klaudia Boczová]] | [[Ioana Ivan]]<br />[[Vivian Segnini]] | 6–2, 6–0 |- bgcolor="#f0f8ff" | bgcolor="98FB98" | Víťazka | 3. | 16. augusta 2008 | [[Iława]] | antuka | [[Ima Bohushová]] | [[Lisa Marshall]]<br />[[Anna Movsisyan]] | 6–3, 6–2 |- bgcolor="#99BADD" | bgcolor="FFA07A" | Finalistka | 2. | 6. júna 2009 | [[Brno]] | antuka | [[Karin Morgošová]] | [[Sophie Ferguson]]<br />[[Trudi Musgravová]] | 4–6, 1–6 |- bgcolor="#f0f8ff" | bgcolor="98FB98" | Víťazka | 4. | 6. marca 2010 | [[Antalya]] | antuka | [[Michaela Pochabová]] | [[Diana Marcu]]<br />[[Simona Matei]] | 6–1, 6–1 |- bgcolor="#f0f8ff" | bgcolor="FFA07A" | Finalistka | 3. | 18. apríla 2010 | [[Bol (Brač)|Bol]] | antuka | [[Chantal Škamlová]] | [[Alexandra Cadanțu]]<br />[[Alexandra Damaschin]] | 2–6, 6–1, [5–10] |- bgcolor="#99BADD" | bgcolor="FFA07A" | Finalistka | 4. | 25. júna 2011 | [[Lenzerheide]] | antuka | [[Nikola Hofmanová]] | [[Ani Mijacika]]<br />[[Amra Sadikovićová]] | 6–4, 2–6, [4–10] |- bgcolor="#99BADD" | bgcolor="98FB98" | Víťazka | 5. | 18. mája 2012 | Caserta | antuka | [[Katarzyna Piter]] | [[Aleksandra Krunić]]<br />[[Viktorija Golubicová]] | 6–2, 6–4 |} === Juniorské tituly === ''Dvojhra - juniorky:'' * Víťazka (2): 2007 - Piešťany - G2, Prato - G2 ''Štvorhra - juniorky:'' * Víťazka (2): 2008 - Umag - G1 ; 2006 - Bratislava - G4 == Ocenenia == * 2008: Juniorka roka na Slovensku (podľa ankety Slovenského tenisového zväzu) == Kritika == Romana Tabaková býva terčom kritiky najmä pre svoje kontroverzné príspevky na sociálnych sieťach. V júli 2021 zverejnila Tabaková na [[Facebook]]u fotografiu, ako sa kúpe v [[Studený potok (prítok Popradu)|Studenom potoku]] v chránenom území [[Tatranský národný park|Tatranského národného parku]]. Usvedčila sa tak z priestupku a dostala od [[Slovenská inšpekcia životného prostredia|Slovenskej inšpekcie životného prostredia]] pokutu 500 eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Romana Tabák dostala za kúpanie sa v Tatrách pokutu 500 eur|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/605362-romana-tabak-dostala-za-kupanie-sa-v-tatrach-pokutu-500-eur/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-10-28|dátum prístupu=2022-03-04|jazyk=sk-SK}}</ref> Vo februári 2022 bola Tabaková vystavená kritike, že neberie prácu poslankyne vážne po tom, ako pred hlasovaním o [[Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických|slovensko-americkej obrannej dohode]] nechala na Facebooku a [[Instagram|Instagrame]] ľudí hlasovať o tom, ako má ona sama hlasovať. Nakoniec Tabaková hlasovala v protiklade k hlasovaniu poslaneckého klubu ([[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]]) a dohodu nepodporila, označujúc ju za nepotrebnú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nečakaný manéver Romany Tabák: Hlasovala proti obrannej dohode s Američanmi, vysvetlila prečo|url=https://www.startitup.sk/necakany-manever-romany-tabak-hlasovala-proti-obrannej-dohode-s-americanmi-vysvetlila-preco/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum vydania=2022-02-09|dátum prístupu=2022-03-04|jazyk=sk}}</ref> Počas rozpravy v Národnej rade Slovenskej republiky o odvolávaní predsedu vlády Igora Matoviča sa Tabak prihlásila s faktickou poznámkou, ktorej obsahom boli slová „bla, bla, bla…“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Romana Tabák pri odvolávaní Matoviča: Blaaa, bla, bla, bla, blaaa... {{!}} Spravodajstvo {{!}} Relácie {{!}} TV Pravda.sk|url=https://tv.pravda.sk/relacie/spravodajstvo/epizoda/4813-romana-tabak-pri-odvolavani-matovica-blaaa-bla-bla-bla-blaaa|vydavateľ=tv.pravda.sk|dátum prístupu=2022-03-04|jazyk=sk}}</ref> 23. februára 2022, deň po tom, ako Rusko v rozpore s medzinárodným právom uznalo nezávislosť separatistických republík na Donbase a súčasne deň pred inváziou Ruskej armády na do tej doby neokupované územia, zverejnila Romana Tabaková na sociálnych sieťach vysmiatu fotku s veľvyslancom Ruska na Slovensku Igorom Bratčikovom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matovič našiel Tabák na schodíkoch, v OĽaNO sa za ňu hanbili. Ani iné kluby o ňu záujem nejavia|url=https://www.aktuality.sk/clanok/LZzKoxP/matovic-nasiel-tabak-na-schodikoch-v-olano-sa-za-nu-hanbili-ani-ine-kluby-o-nu-zaujem-nejavia/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-07-08|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> V [[Deň spomienky na obete holokaustu|Deň spomienky na obete holokaustu]] 9. septembra 2020 zverejnila Tabaková na sociálnych sieťach fotografiu z [[Pomník zavraždeným Židom Európy|Pomníka zavraždeným Židom Európy]] v Berlíne, na ktorej pózuje opretá o časť pamätníka, s miernym úsmevom a odhalenou časťou boku. Táto fotografia bolo kritizovaná ako nevhodná a nevkusná vzhľadom k pietnemu charakteru miesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslankyňa Tabak sa síce za kontroverznú fotku ospravedlnila, no šíri ju ďalej (FOTO)|url=https://www.omediach.com/blog/18854-poslankyna-tabak-sa-sice-za-kontroverznu-fotku-ospravedlnila-no-siri-ju-dalej-foto|vydavateľ=Omediach.com|dátum prístupu=2022-03-04|jazyk=sk-SK}}</ref> Hlasovanie Národnej rady o vydanie Roberta Fica do väzby 4.5.2022. Za vydanie Fica chýbali dva hlasy na to, aby o Ficovej väzbe mohol rozhodnúť súd. Pri hlasovaní sa zdržala Katarína Hatráková z OĽaNO. Romana Tabaková nehlasovala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslanci podržali Fica, do väzby nepôjde. Je to najväčšia prehra Matoviča, tvrdí Sulík (graf s hlasovaním)|url=https://www.aktuality.sk/clanok/sFU1g8H/poslanci-podrzali-fica-do-vazby-nepojde-je-to-najvacsia-prehra-matovica-tvrdi-sulik-graf-s-hlasovanim/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-05-05|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Hlasovanie o Robertovi Ficovi stálo Romanu Tabak a Katarínu Hatrákovú členstvo v poslaneckom klube OĽaNO. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V OĽaNO končia dve poslankyne, ktoré nepodporili vydanie Fica. SaS hovorí o konci Sme rodina v koalícii|url=https://www.aktuality.sk/clanok/oxuQ9Bg/v-olano-koncia-dve-poslankyne-ktore-nepodporili-vydanie-fica-sas-hovori-o-konci-sme-rodina-v-koalicii/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-05-05|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> V apríli 2024 bola Tabaková hostkou v rozhovore s trestne stíhaným neonacistom a antisemitom Danielom Bombicom, tiež známym pod menom Danny Kollár.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Debatujú s ním Fico, Kaliňák, Gašpar či Šutaj Eštok. Vo voľnom čase hajloval a obnažoval sa na ulici | url = https://domov.sme.sk/c/23309061/daniel-bombic-vo-volnom-case-hajloval.html | vydavateľ = domov.sme.sk | dátum prístupu = 2024-04-05 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Koniec tolerancie / Romana Tabak o špine v politike | url = https://www.youtube.com/watch?v=QmPyckQ7INk | dátum prístupu = 2024-04-05 | jazyk = sk-SK}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.wtatennis.com/players/315498/romana-tabak Stránka na WTA {{eng}}] * [https://sita.sk/osobnosti/romana-tabakova/ Spravodajstvo týkajúce sa Romany Tabakovej] na portáli agentúry SITA {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{DEFAULTSORT:Tabaková, Romana}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí tenisti]] [[Kategória:Slovenské političky]] [[Kategória:Politici OĽaNO]] [[Kategória:Politici SME RODINA]] [[Kategória:Politici SNS (1990)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] acqqx0aufwzzznroyan8n4uxgyxh080 8210922 8210919 2026-05-08T21:30:56Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28013-89|~2026-28013-89]] ([[User_talk:~2026-28013-89|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ 8194509 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu|Sekcia [[#Kritika|Kritika]] potrebuje prepracovanie tak, aby obsahovala pre odborný, resp. encyklopedický text relevantné informácie a vhodné formulácie. Bližšie v [[Diskusia:Romana Tabák#Kritika|diskusii]].}} {{Infobox Tenista | meno = Romana Tabaková | obrázok = Romana Tabak - DSC 1413.jpg | popis = počas tréningu v máji 2017 | prezývka = <!-- nepovinný --> | krajina = {{SVK}} [[Slovensko]] | sídlo = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | dátum narodenia = {{dnv|1991|5|7}} | miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]]<ref name="wtatennis-romana-tabak">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Romana Tabak | url = https://www.wtatennis.com/players/315498/romana-tabak | vydavateľ = wtatennis.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> | výška = 179 cm | rokprof =2007 | koniec kariéry =2017 | hral = Pravou rukou (obojručný bekhend) | výhry = 42,278 [[Americký dolár|US$]] | dvojhra výhryprehry = 113-74 | dvojhra víťazstvá = 6 ITF | dvojhra pozícia = 240 (27. február 2012) | aktuálna pozícia = | AustralianOpenvýsledok= | FrenchOpenvýsledok = | Wimbledonvýsledok = | USOpenvýsledok = | Inéturnaje = | WTAChampionshipsvýsledok = | Olympicsvýsledok = | štvorhra výhryprehry = 52-40 | štvorhra víťazstvá = 5 ITF | štvorhra pozícia = 313 (17. august 2009) | AustralianOpenvýsledokštvorhry = | FrenchOpenvýsledokštvorhry = | Wimbledonvýsledokštvorhry = | USOpenvýsledokštvorhry = | Tím= | FedCupvýsledok = | Hopmanovpohárvýsledok = | stav k = }} '''Romana Tabaková''' (* [[7. máj]] [[1991]], [[Bratislava]]), predtým Romana Tabák, je bývalá [[Slovensko|slovenská]] profesionálna [[tenis]]tka, politička a bývalá poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky (v rokoch 2020 - 2023). V juniorskej kategórii patrila medzi najlepšie slovenské tenistky. V roku 2008 sa prebojovala do semifinále juniorského turnaja vo [[Wimbledon (tenis)|Wimbledone]]. V ženskej kategórii vyhrala 6 turnajov kategórie ITF vo dvojhre a 5 vo štvorhre. Jej kariérnym maximom bolo 240. miesto v rebríčku [[Women’s Tennis Association|WTA]], ktoré dosiahla 27. februára 2012. Meno si zmenila v roku 2010, motiváciou jej malo byť „získať väčšiu pozornosť a sponzorov v tenise, pretože kratšie meno bolo ľahšie zapamätateľné a zvučnejšie“. V roku 2024 si meno zmenila späť pridaním koncovky -ová. „Návrat k ženskému priezvisku vyjadruje silnú ženskosť, ale aj príslušnosť k veľkému slovanskému svetu s jeho vlastnými tradíciami a systémom hodnôt,“ poznamenala.<ref name="azet-romana-tabak-spravila-po-14-rokoch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Romana Tabák spravila po 14 rokoch zásadný krok: Prečo som si zmenila priezvisko! | url = https://koktejl.azet.sk/clanok/EmNkA1B/romana-tabak-spravila-po-14-rokoch-zasadny-krok-preco-som-si-zmenila-priezvisko/ | vydavateľ = koktejl.azet.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Politické pôsobenie == Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách vo februári 2020]] kandidovala na 44. mieste kandidačnej listine Oľano.<ref name="minv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/volby_a_referendum/100_nr_sr/nr20_3kandidati/NR20_11.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Do Národnej rady Slovenskej republiky bola zvolená.<ref name="nrsr">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zoznam poslancov|url=https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1070&CisObdobia=8|vydavateľ=NR SR|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-03-21|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Od jesene 2022 do marca 2023 bola členkou vládneho poslaneckého klubu hnutia [[SME RODINA]], za ktoré v spojených župných a komunálnych voľbách 2022 neúspešne kandidovala na starostku [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Starého Mesta]]. Od roku 2024 pracuje na Ministerstve cestovného ruchu a športu SR<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Minister Keketi ozrejmil, kde v rezorte má pracovať Romana Tabák | url = https://www.aktuality.sk/clanok/t52xQVp/minister-keketi-ozrejmil-kde-v-rezorte-ma-pracovat-romana-tabak/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2024-02-15 | dátum prístupu = 2025-03-09 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref>. Od tohto roku je v strane SNS == Tenisová kariéra == * 2003 - skončila na 3. mieste v slovenskom rebríčku do 12 rokov * 2004 - získala 1 titul na turnaji na Slovensku * 2005 - skončila na 9. mieste v slovenskom rebríčku do 14 rokov, získala 5 titulov na slovenských turnajoch * 2006 - skončila na 13. mieste v slovenskom rebríčku do 18 rokov, vyhrala dva tituly vo dvojhre, odohrala svoj prvý juniorský turnaj ITF v Bratislave, taktiež získala svoj prvý titul vo štvorhre na juniorskom turnaji ITF v Bratislave kategórie G4 * 2007 - skončila na 4. mieste v slovenskom rebríčku do 18 rokov, vyhrala dva juniorské turnaje kategórie G2 v Piešťanoch a Prate, zažila juniorskú grandslamový debut vo Wimbledone, v máji 2007 sa dostala v rebríčku ITF medzi 100 najlepších tenistiek sveta, hrala na Majstrovstvách Európy juniorov do 16 rokov a taktiež odohrala svoj prvý turnaj ITF v Maribore, kde sa dostala do 1. kola ako kvalifikantka, v októbri získala svoj prvý ženský titul na turnaji ITF v Espinhe * 2008 - skončila na 1. mieste v slovenskom rebríčku do 18 rokov, na 46. mieste v rebríčku ITF, na 588. mieste vo dvojhre a na 481. priečke vo štvorhre v rebríčku WTA, odohrala všetky štyri juniorské grandslamové turnaje, na French Open sa prebojovala do semifinále štvorhry s Lenkou Juríkovou a vo Wimbledone dosiahla semifinále vo dvojhre, kde prehrala s Laurou Robsonovou. Hrala na Majstrovstvách Európy juniorov do 18 rokov, vyhrala juniorskú štvorhru na turnaji G1 v Umagu, vyhrala jeden titul ITF pre vo dvojhre v poľskej Ilawe a dva tituly ITF vo štvorhre v Bukurešti a Ilawe. Bola menovaná ako Najlepšia juniorka roka 2008 na Slovensku v ankete Slovenského tenisového zväzu. 25. júna hrala vo Wimbledone,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.yorkshirepost.co.uk/sport/Wimbledon--Friday39s-order-of.4223859.jp}}</ref> jej priateľom bol [[Grigor Dimitrov]] a sprevádzal ju na večeri pre šampiónov. * 2009 - skončila na 678. mieste v rebríčku WTA dvojhry a na 349. mieste vo štvorhre, odohrala prvú kvalifikáciu WTA na turnaji v Prahe<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.wtatennis.com/SEWTATour-Archive/posting/2009/1026/QS.pdf}}</ref> * 2010 - skončila na 808. mieste v rebríčku WTA vo dvojhre a na 619. vo štvorhre, vyhrala 1 titul vo dvojhre na ITF v Bournemouthe<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://romanacarolinetabak.blogspot.com/2010/04/romana-on-fire.html}}</ref> a 1 titul vo štvorhre v Antalyi. Od júna 2010 do marca 2011 nehrala žiadne turnaje s výnimkou turnaja ITF Espinho kvôli zraneniu kolena. * 2011 - skončila na 255. mieste v rebríčku dvojhry WTA a na 436. mieste vo štvorhre, vyhrala 4 ITF tituly vo dvojhre v Båstad (dotácia 10000 USD) a trikrát v Asuncióne (dotácie 10 000 USD, 10 000 USD a 25 000 USD, Tabaková taktiež bola finalistkou na ITF turnaji v Bournemouthe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lta.org.uk/fans-major-events/AEGON-GB-Pro-Series/News/2011/Burzi-and-Werner-win-AEGON-GB-Pro-Series/|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2020-01-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20120825172209/http://www.lta.org.uk/fans-major-events/AEGON-GB-Pro-Series/News/2011/Burzi-and-Werner-win-AEGON-GB-Pro-Series/|dátum archivácie=2012-08-25}}</ref> 9. mája 2011 stratila rebríček WTA,<ref name="wtatennis.com">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.wtatennis.com/page/RankingsNSingles/0,,12781~0~167,00.html}}</ref> avšak nanovo ho získala 23. mája 2011.<ref name="wtatennis.com"/> Romana bola ocenená ako najlepšia hráčka ITF mesiaca november. === Štatistiky === ==== Dvojhra (6–3) ==== {| class="wikitable" style="font-size:85%;" width="15%" | ITF turnaje s dotáciou 100 000 dolárov |- bgcolor="#F7E98E" | ITF turnaje s dotáciou 75 000 dolárov |- bgcolor="#ADDFAD" | ITF turnaje s dotáciou 50 000 dolárov |- bgcolor="#99BADD" | ITF turnaje s dotáciou 25 000 dolárov |- bgcolor="#f0f8ff" | ITF turnaje s dotáciou 10 000 dolárov |} {| class="sortable wikitable" style="font-size:97%;" | '''Výsledok''' | '''Č.''' | '''Dátum''' | '''Turnaj''' | '''Povrch''' | '''Súperka''' | '''Skóre''' |- bgcolor="#f0f8ff" | bgcolor="FFA07A" | Finalistka | 1. | 11. mája 2008 | [[Michalovce]] | antuka | [[Klaudia Boczová]] | 2–6, 3–6 |- bgcolor="#f0f8ff" | bgcolor="98FB98" | Víťazka | 1. | 17. augusta 2008 | [[Iława]] | antuka | [[Aleksandra Rosolska]] | 6–3, 4–6, 6–1 |- bgcolor="#f0f8ff" | bgcolor="98FB98" | Víťazka | 2. | 2. mája 2010 | [[Bournemouth]] | antuka | [[Lisa Whybourn]] | 6–1, 6–7 <sup>(7–9)</sup>, 7–6 <sup>(9–7)</sup> |- bgcolor="#f0f8ff" | bgcolor="FFA07A" | Finalistka | 2. | 1. mája 2011 | [[Bournemouth]] | antuka | [[Scarlett Werner]] | 3–6, 5–7 |- bgcolor="#f0f8ff" | bgcolor="98FB98" | Víťazka | 3. | 14. mája 2011 | Båstad | antuka | [[Olga Brózda]] | 7–5, 6–7 <sup>(2–7)</sup>, 6–2 |- bgcolor="#f0f8ff" | bgcolor="98FB98" | Víťazka | 4. | 5. novembra 2011 | [[Asunción]] | antuka | [[María Irigoyen]] | 5–7, 7–6 <sup>(9–7)</sup>, 7–5 |- bgcolor="#f0f8ff" | bgcolor="98FB98" | Víťazka | 5. | 12. novembra 2011 | [[Asunción]] | antuka | [[Tina Schiechtl]] | 6–7 <sup>(4–7)</sup>, 6–4, 6–4 |- bgcolor="#99BADD" | bgcolor="98FB98" | Víťazka | 6. | 19. novembra 2011 | [[Asunción]] | antuka | [[Florencia Molinero]] | 6–1, 6–0 |- bgcolor="#99BADD" | bgcolor="FFA07A" | Finalistka | 3. | 10. decembra 2011 | [[Buenos Aires]] | antuka | [[Julia Cohen]] | 5–7, 2–6 |} ==== Štvorhra (5–4) ==== {| class="wikitable" style="font-size:85%;" width="15%" | ITF turnaje s dotáciou 100 000 dolárov |- bgcolor="#F7E98E" | ITF turnaje s dotáciou 75 000 dolárov |- bgcolor="#ADDFAD" | ITF turnaje s dotáciou 50 000 dolárov |- bgcolor="#99BADD" | ITF turnaje s dotáciou 25 000 dolárov |- bgcolor="#f0f8ff" | ITF turnaje s dotáciou 10 000 dolárov |} {| class="sortable wikitable" style="font-size:97%;" | '''Výsledok''' | '''Č.''' | '''Dátum''' | '''Turnaj''' | '''Povrch''' | '''Partnerka''' | '''Súperky''' | '''Skóre''' |- bgcolor="#f0f8ff" | bgcolor="98FB98" | Víťazka | 1. | 14. októbra 2007 | Espinho | antuka | [[Sylwia Zagorska]] | [[Liudmila Nikoyan]]<br />[[Inna Sokolova]] | 3–6, 6–1, [10–4] |- bgcolor="#f0f8ff" | bgcolor="FFA07A" | Finalistka | 1. | 11. mája 2008 | [[Michalovce]] | antuka | [[Nikola Vajdová]] | [[Lenka Juriková]]<br />[[Katarzyna Piter]] | 1–6, 1–6 |- bgcolor="#f0f8ff" | bgcolor="98FB98" | Víťazka | 2. | 18. mája 2008 | [[Bukurešť]] | antuka | [[Klaudia Boczová]] | [[Ioana Ivan]]<br />[[Vivian Segnini]] | 6–2, 6–0 |- bgcolor="#f0f8ff" | bgcolor="98FB98" | Víťazka | 3. | 16. augusta 2008 | [[Iława]] | antuka | [[Ima Bohushová]] | [[Lisa Marshall]]<br />[[Anna Movsisyan]] | 6–3, 6–2 |- bgcolor="#99BADD" | bgcolor="FFA07A" | Finalistka | 2. | 6. júna 2009 | [[Brno]] | antuka | [[Karin Morgošová]] | [[Sophie Ferguson]]<br />[[Trudi Musgravová]] | 4–6, 1–6 |- bgcolor="#f0f8ff" | bgcolor="98FB98" | Víťazka | 4. | 6. marca 2010 | [[Antalya]] | antuka | [[Michaela Pochabová]] | [[Diana Marcu]]<br />[[Simona Matei]] | 6–1, 6–1 |- bgcolor="#f0f8ff" | bgcolor="FFA07A" | Finalistka | 3. | 18. apríla 2010 | [[Bol (Brač)|Bol]] | antuka | [[Chantal Škamlová]] | [[Alexandra Cadanțu]]<br />[[Alexandra Damaschin]] | 2–6, 6–1, [5–10] |- bgcolor="#99BADD" | bgcolor="FFA07A" | Finalistka | 4. | 25. júna 2011 | [[Lenzerheide]] | antuka | [[Nikola Hofmanová]] | [[Ani Mijacika]]<br />[[Amra Sadikovićová]] | 6–4, 2–6, [4–10] |- bgcolor="#99BADD" | bgcolor="98FB98" | Víťazka | 5. | 18. mája 2012 | Caserta | antuka | [[Katarzyna Piter]] | [[Aleksandra Krunić]]<br />[[Viktorija Golubicová]] | 6–2, 6–4 |} === Juniorské tituly === ''Dvojhra - juniorky:'' * Víťazka (2): 2007 - Piešťany - G2, Prato - G2 ''Štvorhra - juniorky:'' * Víťazka (2): 2008 - Umag - G1 ; 2006 - Bratislava - G4 == Ocenenia == * 2008: Juniorka roka na Slovensku (podľa ankety Slovenského tenisového zväzu) == Kritika == Romana Tabaková býva terčom kritiky najmä pre svoje kontroverzné príspevky na sociálnych sieťach. V júli 2021 zverejnila Tabaková na [[Facebook]]u fotografiu, ako sa kúpe v [[Studený potok (prítok Popradu)|Studenom potoku]] v chránenom území [[Tatranský národný park|Tatranského národného parku]]. Usvedčila sa tak z priestupku a dostala od [[Slovenská inšpekcia životného prostredia|Slovenskej inšpekcie životného prostredia]] pokutu 500 eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Romana Tabák dostala za kúpanie sa v Tatrách pokutu 500 eur|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/605362-romana-tabak-dostala-za-kupanie-sa-v-tatrach-pokutu-500-eur/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-10-28|dátum prístupu=2022-03-04|jazyk=sk-SK}}</ref> Vo februári 2022 bola Tabaková vystavená kritike, že neberie prácu poslankyne vážne po tom, ako pred hlasovaním o [[Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických|slovensko-americkej obrannej dohode]] nechala na Facebooku a [[Instagram|Instagrame]] ľudí hlasovať o tom, ako má ona sama hlasovať. Nakoniec Tabaková hlasovala v protiklade k hlasovaniu poslaneckého klubu ([[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]]) a dohodu nepodporila, označujúc ju za nepotrebnú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nečakaný manéver Romany Tabák: Hlasovala proti obrannej dohode s Američanmi, vysvetlila prečo|url=https://www.startitup.sk/necakany-manever-romany-tabak-hlasovala-proti-obrannej-dohode-s-americanmi-vysvetlila-preco/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum vydania=2022-02-09|dátum prístupu=2022-03-04|jazyk=sk}}</ref> Počas rozpravy v Národnej rade Slovenskej republiky o odvolávaní predsedu vlády Igora Matoviča sa Tabak prihlásila s faktickou poznámkou, ktorej obsahom boli slová „bla, bla, bla…“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Romana Tabák pri odvolávaní Matoviča: Blaaa, bla, bla, bla, blaaa... {{!}} Spravodajstvo {{!}} Relácie {{!}} TV Pravda.sk|url=https://tv.pravda.sk/relacie/spravodajstvo/epizoda/4813-romana-tabak-pri-odvolavani-matovica-blaaa-bla-bla-bla-blaaa|vydavateľ=tv.pravda.sk|dátum prístupu=2022-03-04|jazyk=sk}}</ref> 23. februára 2022, deň po tom, ako Rusko v rozpore s medzinárodným právom uznalo nezávislosť separatistických republík na Donbase a súčasne deň pred inváziou Ruskej armády na do tej doby neokupované územia, zverejnila Romana Tabaková na sociálnych sieťach vysmiatu fotku s veľvyslancom Ruska na Slovensku Igorom Bratčikovom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matovič našiel Tabák na schodíkoch, v OĽaNO sa za ňu hanbili. Ani iné kluby o ňu záujem nejavia|url=https://www.aktuality.sk/clanok/LZzKoxP/matovic-nasiel-tabak-na-schodikoch-v-olano-sa-za-nu-hanbili-ani-ine-kluby-o-nu-zaujem-nejavia/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-07-08|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> V [[Deň spomienky na obete holokaustu|Deň spomienky na obete holokaustu]] 9. septembra 2020 zverejnila Tabaková na sociálnych sieťach fotografiu z [[Pomník zavraždeným Židom Európy|Pomníka zavraždeným Židom Európy]] v Berlíne, na ktorej pózuje opretá o časť pamätníka, s miernym úsmevom a odhalenou časťou boku. Táto fotografia bolo kritizovaná ako nevhodná a nevkusná vzhľadom k pietnemu charakteru miesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslankyňa Tabak sa síce za kontroverznú fotku ospravedlnila, no šíri ju ďalej (FOTO)|url=https://www.omediach.com/blog/18854-poslankyna-tabak-sa-sice-za-kontroverznu-fotku-ospravedlnila-no-siri-ju-dalej-foto|vydavateľ=Omediach.com|dátum prístupu=2022-03-04|jazyk=sk-SK}}</ref> Hlasovanie Národnej rady o vydanie Roberta Fica do väzby 4.5.2022. Za vydanie Fica chýbali dva hlasy na to, aby o Ficovej väzbe mohol rozhodnúť súd. Pri hlasovaní sa zdržala Katarína Hatráková z OĽaNO. Romana Tabaková nehlasovala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslanci podržali Fica, do väzby nepôjde. Je to najväčšia prehra Matoviča, tvrdí Sulík (graf s hlasovaním)|url=https://www.aktuality.sk/clanok/sFU1g8H/poslanci-podrzali-fica-do-vazby-nepojde-je-to-najvacsia-prehra-matovica-tvrdi-sulik-graf-s-hlasovanim/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-05-05|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Hlasovanie o Robertovi Ficovi stálo Romanu Tabak a Katarínu Hatrákovú členstvo v poslaneckom klube OĽaNO. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V OĽaNO končia dve poslankyne, ktoré nepodporili vydanie Fica. SaS hovorí o konci Sme rodina v koalícii|url=https://www.aktuality.sk/clanok/oxuQ9Bg/v-olano-koncia-dve-poslankyne-ktore-nepodporili-vydanie-fica-sas-hovori-o-konci-sme-rodina-v-koalicii/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-05-05|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> V apríli 2024 bola Tabaková hostkou v rozhovore s trestne stíhaným neonacistom a antisemitom Danielom Bombicom, tiež známym pod menom Danny Kollár.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Debatujú s ním Fico, Kaliňák, Gašpar či Šutaj Eštok. Vo voľnom čase hajloval a obnažoval sa na ulici | url = https://domov.sme.sk/c/23309061/daniel-bombic-vo-volnom-case-hajloval.html | vydavateľ = domov.sme.sk | dátum prístupu = 2024-04-05 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Koniec tolerancie / Romana Tabak o špine v politike | url = https://www.youtube.com/watch?v=QmPyckQ7INk | dátum prístupu = 2024-04-05 | jazyk = sk-SK}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.wtatennis.com/players/315498/romana-tabak Stránka na WTA {{eng}}] * [https://sita.sk/osobnosti/romana-tabakova/ Spravodajstvo týkajúce sa Romany Tabakovej] na portáli agentúry SITA {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{DEFAULTSORT:Tabaková, Romana}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí tenisti]] [[Kategória:Slovenské političky]] [[Kategória:Politici OĽaNO]] [[Kategória:Politici SME RODINA]] [[Kategória:Politici SNS (1990)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] f961yi7di69pv09xvxo9gieftob1dwv Peter Bárdy 0 645209 8210905 8154410 2026-05-08T20:47:28Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8210905 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Peter Bárdy | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský novinár, šéfredaktor spravodajského portálu Aktuality.sk, publicista a spisovateľ | Portrét = Peter Bárdy.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = šéfredaktor Peter Bárdy | Dátum narodenia = {{dnv|1977|4|1}} | Miesto narodenia = [[Žilina]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = Komentátor a šéfredaktor spravodajského webu Aktuality.sk | Známy vďaka = komentovaniu politiky, knihám a filozofickým postojom | Alma mater = [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici]] | Profesia = novinár | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Denisa Bárdyová | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = https://www.aktuality.sk/autor/peter-bardy/ | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Peter Bárdy''' (* [[1. apríl]] [[1977]], [[Žilina]]) je slovenský novinár, komentátor a šéfredaktor spravodajského webu ''[[Aktuality.sk]]''. Víťaz literárnej ankety Panta Rhei Awards Spisovateľ roka (2024) a Ceny knižnej múzy (2021). Spolu s Rastislavom Káčerom, dlhoročným diplomatom, moderujú úspešný autorský podcast Bárdy & Káčer, v ktorom reagujú na aktuálne politické dianie. S tým sa stali víťazmi ankety Podcast roka 2024 v kategórii Ucho, objav roka. Bárdy pôsobil aj ako [[šéfredaktor]] týždenníka ''[[Život (časopis)|Život]]''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = MediaHub.sk | odkaz na autora = | titul = Šéfredaktor Aktuality.sk Peter Bárdy bol poverený vedením redakcie týždenníka Život | periodikum = Bratislavský večerník | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskyvecernik.sk/2017/05/23/sefredaktor-aktuality-sk-peter-bardy-bol-povereny-vedenim-redakcie-tyzdennika-zivot/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2017-05-23 | dátum prístupu = 2023-09-06}}</ref> == Životopis == Narodil sa v Žiline. Je absolventom Gymnázia Hlinská v rodnom meste. Študoval publicistiku na [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzite Mateja Bela]] v Banskej Bystrici. V médiách začal pracovať v polovici 90. rokov. Pracoval v rádiu [[Frontinus]], v [[Žilinský večerník|Žilinskom večerníku]] (redaktor, šéfredaktor), v [[Nový Čas|Novom Čase]], s [[Pavol Rýpal|Palom Rýpalom]] robil v žilinskom časopise [[Reportér (týždenník)|Reportér]], v [[Týždenník LIVE|týždenníku LIVE]] atď. Spolupracoval s denníkmi a tlačovými agentúrami. V roku [[2008]] nastúpil na pozíciu šéfredaktora spravodajského webu ''Aktuality.sk''. V roku [[2015]] prebudovali redakciu, pričom dnes sú Aktuality.sk známe predovšetkým vďaka investigatívnej žurnalistike, komentárom a kauzám. Po vražde investigatívneho novinára [[Ján Kuciak|Jána Kuciaka]] sa zúčastnil viacerých medzinárodných aj domácich konferencií týkajúcich sa slobody tlače. V minulosti bol členom Ultras Žilina – fanúšikom futbalového klubu [[MŠK Žilina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vagovič | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = NA SCÉNE s Petrom Bárdym: Z Prievidze sme museli utekať. Skíni nám kopali do áut | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/flj4bey/na-scene-s-petrom-bardym-z-prievidze-sme-museli-utekat-skini-nam-kopali-do-aut/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-11-21 | dátum prístupu = 2023-09-06}}</ref> Dodnes sa hlási k fanúšikom tohto tímu. == Ocenenia == *'''2017:''' Novinárska cena, Cena vydavateľov periodickej tlače, séria príspevkov k 25 rokom Slovenskej republiky (Peter Bárdy, Tomáš Kyseľ, Martin Odkladal, Ján Petrovič, Rudolf Sivý, Marek Vagovič, Stanislava Harkotová, Jana Čunderlíková, Ján Jasenka, Michal Čarnoky) *'''2022:''' Cena knižnej múzy, debutant roka (''Obyčajný Matovič. Homo Vulgaris'') *'''2025:''' Cena knižnej múzy, slovenský spisovateľ roka (''Zuzana Čaputová: Odvaha k ľudskosti'') *'''2025:''' Podcast roka, objav roka „Ucho“ (''Bárdy & Káčer'') *'''2025:''' Top najpredávanejší domáci autori/autorky za rok 2024, Martinus == Knižná tvorba == V 90. rokoch sa venoval spravodajstvu z regiónov, predovšetkým zo Žiliny a Žilinského kraja. Postupne začal publikovať články týkajúce sa kriminality a organizovaného zločinu. Neskôr začal komentovať spoločenské a politické dianie. V pozícii šéfredaktora Aktuality.sk stál pri vytvorení investigatívneho tímu, ktorého členom bol aj zavraždený [[Ján Kuciak]]. Po [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|vražde Kuciaka]] ([[21. február]] [[2018]] vo Veľkej Mači) Aktuality.sk rozšírili svoj záber v oblasti investigatívnej žurnalistiky. V októbri 2021 vydalo vydavateľstvo [[Ringier Axel Springer]] SK knižnú prvotinu Petra Bárdyho „''Obyčajný Matovič. Homo vulgaris''“. Knižný debut šéfredaktora Aktuality.sk je pokusom o sondu do sveta antipolitika a populistu, ktorý samého seba označil za homo vulgaris – človeka obyčajného a na „obyčajnosti“ postavil svoju komunikačnú stratégiu. Peter Bárdy sa pokúša nájsť odpoveď na to, ako a prečo práve Matovič presvedčil obyčajných ľudí – voličov Smeru, že éra „našich ľudí“ musí dostať stopku. Analyzuje, čo všetko prispelo k tomu, že Matovičova stávka na jednu kartu vyšla. V ankete Panta Rhei Awards 2021, Cena knižnej múzy, sa stal víťazom kategórie debutant roka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Panta Rhei Awards : Víťazi : 2021 : Slovenský knižný debutant roka 2021 | url = https://www.pantarhei.sk/awards/vitazi_2021 | vydavateľ = Panta Rhei | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-06 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V roku [[2023]] vyšla Bárdymu kniha ''Fico: Posadnutý mocou'', ktorá prostredníctvom svedectiev približne troch desiatok bývalých politických kolegov, partnerov aj oponentov [[Robert Fico|Roberta Fica]] mapuje vzostupy a pády politického lídra reprezentujúceho špecifický fenomén v novodobých slovenských dejinách. „Analyzuje konkrétne kroky a skúma motiváciu muža, ktorý sa cestou na úrad vlády zmenil z tvrdo pracujúceho a načúvajúceho profesionála na stroj posadnutý mocou.“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fico – Posadnutý mocou. Nová kniha Petra Bárdyho | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/bkbHncD/fico-posadnuty-mocou-nova-kniha-petra-bardyho/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-14 | dátum prístupu = 2023-09-18}}</ref> V roku 2024 mu vyšla kniha ''Zuzana Čaputová: Odvaha k ľudskosti'', v ktorej využil skúsenosti z predchádzajúcich kníh a vytvoril pútavý príheh prezidentky Čaputovej aj s dôrazom na život mimo politiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti - E-shop na Aktuality.sk | url = https://obchod.aktuality.sk/zuzana-caputova-odvaha-k-ludskosti/ | vydavateľ = Obchod Aktuality.sk | dátum prístupu = 2025-05-30 | meno = | priezvisko = }}</ref> V ankete Panta Rhei Awards 2024, Cena knižnej múzy, sa stal víťazom kategórie Spisovateľ roka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panta Rhei rozdala ceny za rok 2024, spisovateľom roka je Peter Bárdy. Titul spisovateľka roka získala Táňa Keleová-Vasilková. | url = https://www.aktuality.sk/clanok/wu3HH5p/panta-rhei-rozdala-ceny-za-rok-2024-spisovatelom-roka-je-peter-bardy-titul-spisovatelka-roka-ziskala-tana-keleova-vasilkova/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2025-05-31 | dátum prístupu = 2025-05-31 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> V apríli 2025 vyšiel Bárdymu druhý diel politického príbehu predsedu Smeru a vlády Roberta Fica, tentoraz s podtitulom ''Fico: Posadnutý pomstou''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fico – Posadnutý pomstou - E-shop na Aktuality.sk | url = https://obchod.aktuality.sk/kniha-fico-2/ | vydavateľ = Obchod Aktuality.sk | dátum prístupu = 2025-05-31 | meno = | priezvisko = }}</ref> Mapuje udalosti od predčasných volieb 2023. == Knižné publikácie == * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Bárdy | meno = Peter | odkaz na autora = | --> titul = Obyčajný Matovič : homo vulgaris | vydanie = 1 | vydavateľ = Ringier Axel Springer Media | miesto = Bratislava | rok = 2021 | počet strán = 255 | url = | isbn = 978-80-89854-23-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Bárdy | meno = Peter | odkaz na autora = | --> titul = Fico : Posadnutý mocou | vydanie = 1 | vydavateľ = Ringier Slovakia Media | miesto = Bratislava | rok = 2023 | počet strán = 320 | url = | isbn = 978-80-974488-7-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Bárdy | meno = Peter | odkaz na autora = | --> titul = Zuzana Čaputová : Odvaha k ľudskosti | vydanie = 1 | vydavateľ = Ringier Slovakia Media | miesto = Bratislava | rok = 2024 | počet strán = 288 | url = | isbn = 978-80-69052-11-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Bárdy | meno = Peter | odkaz na autora = | --> titul = Na východ od zdravého rozumu | vydanie = 1 | vydavateľ = Ringier Slovakia Media | miesto = Bratislava | rok = 2025 | počet strán = 280 | url = | isbn = 978-80-69052-40-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.aktuality.sk/autor/peter-bardy/ Peter Bárdy] – články autora na portáli Aktuality.sk {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bárdy, Peter}} [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí politickí komentátori]] [[Kategória:Šéfredaktori periodík na Slovensku]] [[Kategória:Absolventi Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Osobnosti zo Žiliny]] 1heiqeb933g8nhonqblgy4lt9j4at9o 8210913 8210905 2026-05-08T21:04:19Z Teslaton 12161 knižné publikácie: + Radičová. 1. vyd. Bratislava : Ringier Slovakia Media, 2026. 280 s.; ocenenia: fmt., poradie; ext.o.; drob. 8210913 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Peter Bárdy | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský novinár, šéfredaktor spravodajského portálu Aktuality.sk, publicista a spisovateľ | Portrét = Peter Bárdy.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Peter Bárdy v roku 2020 | Dátum narodenia = {{dnv|1977|4|1}} | Miesto narodenia = [[Žilina]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = Komentátor a šéfredaktor spravodajského webu Aktuality.sk | Známy vďaka = komentovaniu politiky, knihám a filozofickým postojom | Alma mater = [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici]] | Profesia = novinár | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Denisa Bárdyová | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = https://www.aktuality.sk/autor/peter-bardy/ | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Peter Bárdy''' (* [[1. apríl]] [[1977]], [[Žilina]]) je slovenský novinár, komentátor a šéfredaktor spravodajského webu ''[[Aktuality.sk]]''. Víťaz literárnej ankety Panta Rhei Awards Spisovateľ roka (2024) a Ceny knižnej múzy (2021). Spolu s Rastislavom Káčerom, dlhoročným diplomatom, moderujú úspešný autorský podcast Bárdy & Káčer, v ktorom reagujú na aktuálne politické dianie. S tým sa stali víťazmi ankety Podcast roka 2024 v kategórii Ucho, objav roka. Bárdy pôsobil aj ako [[šéfredaktor]] týždenníka ''[[Život (časopis)|Život]]''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = MediaHub.sk | odkaz na autora = | titul = Šéfredaktor Aktuality.sk Peter Bárdy bol poverený vedením redakcie týždenníka Život | periodikum = Bratislavský večerník | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskyvecernik.sk/2017/05/23/sefredaktor-aktuality-sk-peter-bardy-bol-povereny-vedenim-redakcie-tyzdennika-zivot/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2017-05-23 | dátum prístupu = 2023-09-06}}</ref> == Životopis == Narodil sa v Žiline. Je absolventom Gymnázia Hlinská v rodnom meste. Študoval publicistiku na [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzite Mateja Bela]] v Banskej Bystrici. V médiách začal pracovať v polovici 90. rokov. Pracoval v rádiu [[Frontinus]], v [[Žilinský večerník|Žilinskom večerníku]] (redaktor, šéfredaktor), v [[Nový Čas|Novom Čase]], s [[Pavol Rýpal|Palom Rýpalom]] robil v žilinskom časopise [[Reportér (týždenník)|Reportér]], v [[Týždenník LIVE|týždenníku LIVE]] atď. Spolupracoval s denníkmi a tlačovými agentúrami. V roku [[2008]] nastúpil na pozíciu šéfredaktora spravodajského webu ''Aktuality.sk''. V roku [[2015]] prebudovali redakciu, pričom dnes sú Aktuality.sk známe predovšetkým vďaka investigatívnej žurnalistike, komentárom a kauzám. Po vražde investigatívneho novinára [[Ján Kuciak|Jána Kuciaka]] sa zúčastnil viacerých medzinárodných aj domácich konferencií týkajúcich sa slobody tlače. V minulosti bol členom Ultras Žilina – fanúšikom futbalového klubu [[MŠK Žilina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vagovič | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = Marek Vagovič | titul = NA SCÉNE s Petrom Bárdym: Z Prievidze sme museli utekať. Skíni nám kopali do áut | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/flj4bey/na-scene-s-petrom-bardym-z-prievidze-sme-museli-utekat-skini-nam-kopali-do-aut/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-11-21 | dátum prístupu = 2023-09-06}}</ref> Dodnes sa hlási k fanúšikom tohto tímu. == Knižná tvorba == V 90. rokoch sa venoval spravodajstvu z regiónov, predovšetkým zo Žiliny a Žilinského kraja. Postupne začal publikovať články týkajúce sa kriminality a organizovaného zločinu. Neskôr začal komentovať spoločenské a politické dianie. V pozícii šéfredaktora Aktuality.sk stál pri vytvorení investigatívneho tímu, ktorého členom bol aj zavraždený [[Ján Kuciak]]. Po [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|vražde Kuciaka]] ([[21. február]] [[2018]] vo Veľkej Mači) Aktuality.sk rozšírili svoj záber v oblasti investigatívnej žurnalistiky. V októbri 2021 vydalo vydavateľstvo [[Ringier Axel Springer]] SK knižnú prvotinu Petra Bárdyho „''Obyčajný Matovič. Homo vulgaris''“. Knižný debut šéfredaktora Aktuality.sk je pokusom o sondu do sveta antipolitika a populistu, ktorý samého seba označil za homo vulgaris – človeka obyčajného a na „obyčajnosti“ postavil svoju komunikačnú stratégiu. Peter Bárdy sa pokúša nájsť odpoveď na to, ako a prečo práve Matovič presvedčil obyčajných ľudí – voličov Smeru, že éra „našich ľudí“ musí dostať stopku. Analyzuje, čo všetko prispelo k tomu, že Matovičova stávka na jednu kartu vyšla. V ankete Panta Rhei Awards 2021, Cena knižnej múzy, sa stal víťazom kategórie debutant roka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Panta Rhei Awards : Víťazi : 2021 : Slovenský knižný debutant roka 2021 | url = https://www.pantarhei.sk/awards/vitazi_2021 | vydavateľ = Panta Rhei | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-06 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V roku [[2023]] vyšla Bárdymu kniha ''Fico: Posadnutý mocou'', ktorá prostredníctvom svedectiev približne troch desiatok bývalých politických kolegov, partnerov aj oponentov [[Robert Fico|Roberta Fica]] mapuje vzostupy a pády politického lídra reprezentujúceho špecifický fenomén v novodobých slovenských dejinách. „Analyzuje konkrétne kroky a skúma motiváciu muža, ktorý sa cestou na úrad vlády zmenil z tvrdo pracujúceho a načúvajúceho profesionála na stroj posadnutý mocou.“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fico – Posadnutý mocou. Nová kniha Petra Bárdyho | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/bkbHncD/fico-posadnuty-mocou-nova-kniha-petra-bardyho/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-14 | dátum prístupu = 2023-09-18}}</ref> V roku [[2024]] mu vyšla kniha ''Zuzana Čaputová: Odvaha k ľudskosti'', v ktorej využil skúsenosti z predchádzajúcich kníh a vytvoril pútavý príheh prezidentky Čaputovej aj s dôrazom na život mimo politiky. V ankete Panta Rhei Awards 2024, Cena knižnej múzy, sa stal víťazom kategórie Spisovateľ roka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panta Rhei rozdala ceny za rok 2024, spisovateľom roka je Peter Bárdy. Titul spisovateľka roka získala Táňa Keleová-Vasilková. | url = https://www.aktuality.sk/clanok/wu3HH5p/panta-rhei-rozdala-ceny-za-rok-2024-spisovatelom-roka-je-peter-bardy-titul-spisovatelka-roka-ziskala-tana-keleova-vasilkova/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2025-05-31 | dátum prístupu = 2025-05-31 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> V apríli 2025 vyšiel Bárdymu druhý diel politického príbehu predsedu Smeru a vlády Roberta Fica, tentoraz s podtitulom ''Fico: Posadnutý pomstou''. Mapuje udalosti od predčasných volieb 2023. == Ocenenia == * [[2017]]: [[Novinárska cena]], Cena vydavateľov periodickej tlače, séria príspevkov k 25 rokom Slovenskej republiky (Peter Bárdy, Tomáš Kyseľ, Martin Odkladal, Ján Petrovič, Rudolf Sivý, Marek Vagovič, Stanislava Harkotová, Jana Čunderlíková, Ján Jasenka, Michal Čarnoky) * [[2022]]: Cena knižnej múzy, debutant roka (''Obyčajný Matovič. Homo Vulgaris'') * [[2025]]: Cena knižnej múzy, slovenský spisovateľ roka (''Zuzana Čaputová: Odvaha k ľudskosti'') * 2025: Podcast roka, objav roka „Ucho“ (''Bárdy & Káčer'') * 2025: Top najpredávanejší domáci autori/autorky za rok [[2024]], Martinus == Knižné publikácie == * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Bárdy | meno = Peter | odkaz na autora = | --> titul = Obyčajný Matovič : homo vulgaris | vydanie = 1 | vydavateľ = Ringier Axel Springer Media | miesto = Bratislava | rok = 2021 | počet strán = 255 | url = | isbn = 978-80-89854-23-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Bárdy | meno = Peter | odkaz na autora = | --> titul = Fico : Posadnutý mocou | vydanie = 1 | vydavateľ = Ringier Slovakia Media | miesto = Bratislava | rok = 2023 | počet strán = 320 | url = | isbn = 978-80-974488-7-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Bárdy | meno = Peter | odkaz na autora = | --> titul = Zuzana Čaputová : Odvaha k ľudskosti | vydanie = 1 | vydavateľ = Ringier Slovakia Media | miesto = Bratislava | rok = 2024 | počet strán = 288 | url = | isbn = 978-80-69052-11-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Bárdy | meno = Peter | odkaz na autora = | --> titul = Na východ od zdravého rozumu | vydanie = 1 | vydavateľ = Ringier Slovakia Media | miesto = Bratislava | rok = 2025 | počet strán = 280 | url = | isbn = 978-80-69052-40-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Bárdy | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = Peter Bárdy | --> titul = Radičová | vydanie = 1 | vydavateľ = Ringier Slovakia Media | miesto = Bratislava | rok = 2026 | počet strán = 280 | url = | isbn = 978-80-69052-55-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.aktuality.sk/autor/peter-bardy/ Peter Bárdy] – články autora na portáli Aktuality.sk * [https://www.omediach.com/tag/Peter%20B%C3%A1rdy Články týkajúce sa Petra Bárdyho] na portáli ''O médiách'' {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bárdy, Peter}} [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí politickí komentátori]] [[Kategória:Šéfredaktori periodík na Slovensku]] [[Kategória:Absolventi Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Osobnosti zo Žiliny]] phc6vherdlb9r9jduqb1fsrmo2ijhi0 Kedge Business School 0 646351 8210972 6993597 2026-05-09T01:49:57Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210972 wikitext text/x-wiki '''Kedge Business School''' je európska [[podnikové hospodárstvo|podnikovohospodárska]] škola pôsobiaca v [[Paríž]]i, [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], [[Marseille]], [[Toulon]]e, [[Dakar]]e, [[Su-čou]] a [[Šanghaj]]i. Bola založená v roku 2013. ==Charakteristika== Kedge Business School je akreditovaná inštitúciami [[AMBA]], [[EQUIS]] a [[AACSB]].<ref>[http://www.mba.today/guide/triple-accreditation-business-schools Triple accredited business schools (AACSB, AMBA, EQUIS)]</ref> Škola má cca. 70 000 absolventov. Významnými absolventmi sú Daniel Carasso (generálny riaditeľ firmy [[Danone]]) a Sophie Cluzel. ==Umiestnenia v rebríčkoch== V roku 2019 sa škola umiestnila na 31. mieste v globálnom rebríčku [[Financial Times]].<ref>[https://www.laprovence.com/article/economie/5800269/marseille-kedge-ameliore-encore-son-rang-dans-le-classement-du-financial-times-2019.html Marseille : Kedge améliore encore son rang dans le classement du Financial Times 2019]</ref> ==Referencie== <references /> ==Externé odkazy== * [https://kedge.edu/ Oficiálne stránky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170528201927/https://kedge.edu/ |date=2017-05-28 }} * [https://www.kedgebs-alumni.com Stránky absolventov] [[Kategória:Súkromné vysoké školy vo Francúzsku]] re4a5vn5x241lee4zt8d4tu7bpd3ii6 Filetairos (Pergamon) 0 649681 8210785 7605840 2026-05-08T16:07:59Z ~2026-27065-36 293875 8210785 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Filetairos |titul = vládca [[Pergamon|Pergamonu]] |obrázok = Filetairo.JPG |panovanie = [[282 pred Kr.]] – [[263 pred Kr.]] |korunovácia = |pôvodné meno = |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[343 pred Kr.]] |miesto narodenia = [[Tios|Tieion]], [[Paflagonia]] |dátum úmrtia = [[263 pred Kr.]] |miesto úmrtia = [[Pergamon]] |miesto pochovania = |predchodca = |regent = |nástupca = [[Eumenes I.]] |manžel = |manželka = |potomstvo = |dynastia = |otec = Attalos |matka = Boa }} '''Filetairos''' ({{vjz|grc|Φιλέταιρος}}; * [[343 pred Kr.]], [[Tios|Tieion]], [[Paflagonia]]{{--}}† [[263 pred Kr.]]) bol vládca [[Pergamon|Pergamonu]] v rokoch [[282 pred Kr.|282]]{{--}} 263 pred Kr.<ref name=":60">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=60}}</ref> Pergamon bolo v [[Helenizmus|helénistickom období]], t. j. od roku [[281 pred Kr.|281]] do [[133 pred Kr.]], sídlo kráľov dynastie [[Attalovci|Attalovcov]]. Túto dynastiu založil Filetairos, ktorý slúžil v armáde [[Lysimachos (kráľ Trácie)|Lysimacha]], jedného z nástupcov [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] ([[Diadochovia|diadochov]]). Lysimachos v bojoch po Alexandrovej smrti ([[323 pred Kr.]]) získal kontrolu nad [[Trácia (historické územie)|Tráciou]] a severozápadnou [[Malá Ázia|Malou Áziou]]. Veľkú časť svojej štátnej pokladnice si uložil v meste Pergamon, ktoré bolo pod dohľadom Filetaira. V roku [[281 pred Kr.]] Lysimachos zahynul v boji a Filetairos od tej chvíle vystupoval ako samostatný panovník vo svojom malom, ale nesmierne bohatom mestskom štáte.<ref name=":62">{{Citácia knihy|autor=|titul=Průvodce Turecké pobřeží|isbn=978-80-7508-234-3|miesto=Praha|vydavateľ=Lingea s.r.o.|rok=2016|strany=62}}</ref> Filetairos sa počas svojej 19-ročnej vlády venoval predovšetkým budovaniu mesta, rozširovaniu kontroly nad severozápadnou Malou Áziou a upevňovaniu postavenia svojej rodiny. Počas jeho vlády najväčším problémom boli útočiaci [[Kelti|Galovia]], bojovný národ zo [[Stredná Európa|strednej Európy]], ktorý hlavne v rokoch [[278 pred Kr.|278]] až [[275 pred Kr.]] drancoval mestá severnej a západnej Malej Ázie. Filetairos nemal vlastné deti, preto si adoptoval synovca [[Eumenes I.|Eumena]] a vymenoval ho za svojho nástupcu.<ref name=":114">{{Citácia knihy|autor=Nigel Wilson|titul=Encyclopedia of Ancient Greece|isbn=978-11-3678-799-7|miesto=New York|vydavateľ=Routledge|rok=2013|strany=114}}</ref> == Filetairova mladosť == Filetairos, syn Attala a Boy, pochádzal z paflagonskeho Tieionu ({{vjz|grc|''Τιεῖον''|''Tieion''}}), malého mesta na pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]]. Je možné, že zo strany otca bol [[Macedónia (historické územie)|macedónskeho]] pôvodu, ale to nie je isté, pretože meno Attalos, v miestnej podobe ''Attales'', sa vyskytovalo aj v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] a jeho matka Boa mala zjavne paflagonske meno.<ref name=":20">{{Citácia knihy|autor=Martin Zimmermann|titul=Pergamon|isbn=978-34-0662-140-6|miesto=München|vydavateľ=C.H.Beck|rok=2011|strany=20}}</ref> Starogrécky spisovateľ [[Athénaios z Naukratidy|Athénaios]] zaznamenal: „''[[Karystios z Pergamonu|Karystios]] vo svojich historických komentároch hovorí, že Filetairos, kráľ Pergamonu a celej krajiny, ktorá sa teraz nazýva Nová provincia, bol synom ženy menom Boa, ktorá bola flautistkou a [[Hetéra|hetérou]], rodenou Paflagončankou.''"<ref>Athénaios z Naukratidy, ''Deipnosofistai'', 13,577b</ref> Tzv. ''Pergamská kronika''<ref name=":2">Inscriptiones, Regions: Asia Minor, Mysia [Kaïkos], Pergamon, ''IvP II 613'' [https://epigraphy.packhum.org/text/302289]</ref> z [[2. storočie|2. storočia]] (je vytesaná na troch mramorových tabuľkách, fragmenty A, B, C.<ref name=":107">{{Citácia knihy|autor=Stanley M. Burstein, Professor Emeritus of History Stanley M Burstein|titul=The Hellenistic Age from the Battle of Ipsos to the Death of Kleopatra VII|isbn=978-05-2128-158-4|miesto=Cambridge|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=1985|strany=107}}</ref>) obsahuje fragmenty [[Genealógia (história)|genealógie]] (fragment B zjavne odkazuje na predkov Filetaira i to, že jeho matka bola Paflagončanka<ref name=":5">OGIS: 264, ''Fragments of a chronicle of Pergamon'' [http://www.attalus.org/docs/ogis/s264.html]</ref>), podľa ktorej Filetairos i jeho matka pochádzali z významnej rodiny, je zrejme fiktívna.<ref name=":15a">{{Citácia knihy|autor=Esther Violet Hansen|titul=The Attalids of Pergamon|isbn=978-08-0140-615-7|miesto=London|vydavateľ=Cornell University Press|rok=1971|strany=15}}</ref> Filetairos mal dvoch súrodencov: Eumena a Attala (starší bol Eumenes, mladší Attalos<ref name=":295"/>).<ref name=":3a">{{Citácia knihy|autor=Jens Gürtler|titul=Diadochenreiche im Hellenismus - die Konsolidierung der Attalidenherrschaft bis zur Annahme des Königtitels durch Attalos I.|isbn=978-36-3863-497-7|miesto=München|vydavateľ=GRIN Verlag|rok=2007|strany=3}}</ref>[[Súbor:Attalos I tetradrachm -241 76003063.jpg|náhľad|Minca razená za [[Attalos I.|Attala I.]] zobrazuje profil Filetaira, na líci je znázornená bohyňa [[Aténa (mytológia)|Aténa]]]] [[Strabón]] uvádza, že Filetairos bol od detstva [[eunuch]], pretože sa s ním jeho opatrovateľka na pohrebe, na ktorom bolo veľkolepé predstavenie, dostala do davu, kde mu poškodili [[Pohlavné orgány|genitálie]].<ref name=":8">Strabón, ''Geógrafika'' 13,4,1.</ref><ref name=":209">{{Citácia knihy|autor=Christian Marek, Peter Frei|titul=In the Land of a Thousand Gods|isbn=978-06-9115-979-9|miesto=Princeton|vydavateľ=Princeton University Press|rok=2016|strany=209}}</ref> Mať eunucha ako dynastického predka by sa v tom čase mohlo považovať za hanlivý rys, ale pergamskí králi (Attalovci) nikdy neprestali oslavovať jeho dosiahnuté úspechy, minimálne na minciach, kde sa jeho meno často vyskytuje. Okrem toho je Filetairos na minciach jeho nástupcov zobrazovaný (bez prikrášlenia) s telesnými znakmi eunucha (eunuch, ktorý prišiel v detstve o semeníky nezarastal<ref name=":127">{{Citácia knihy|autor=Fred Rosner|titul=Encyclopedia of Jewish Medical Ethics|isbn=978-15-8330-592-8|miesto=Jerusalem|vydavateľ=Feldheim Publishers|rok=2003|strany=127}}</ref>). To všetko bolo prinajmenšom nezvyčajné.<ref name=":139">{{Citácia knihy|autor=Richard Evans|titul=A History of Pergamum|isbn=978-14-4111-703-8|miesto=London|vydavateľ=A&amp;C Black|rok=2012|strany=139}}</ref> Podľa niektorých historikov je preto možné, že prvých členov dynastie, t. j. Filetaira a jeho synovca [[Eumenes I.|Eumena I.]] nepovažovali za vhodné vyhlásiť za kráľov (prvým kráľom sa stal až [[Attalos I.]] po víťazstve nad Galmi).<ref name=":115">{{Citácia knihy|autor=Linda-Marie Günther, Sonja Plischke|titul=Studien zum vorhellenistischen und hellenistischen Herrscherkult|isbn=978-39-3803-247-3|miesto=Berlin|vydavateľ=Verlag Antike|rok=2011|strany=115}}</ref><ref name=":221">{{Citácia knihy|autor=Andrew Erskine|titul=A Companion to the Hellenistic World|isbn=978-14-0515-441-3|miesto=Hoboken|vydavateľ=John Wiley & Sons|rok=2009|strany=221}}</ref> Filetairos dostal dobrú výchovu.<ref name=":8"/> Vo svojej dvadsiatke, keď zomrel Alexander Veľký, sa stal dôstojníkom vo vojsku macedónskeho stratéga [[Dokimos|Dokima]],<ref name=":42"/> prívrženca [[Antigonos Jednooký|Antigona I.]] Uprostred rastúceho napätia medzi rôznymi kráľmi (boj diodochov) sa v roku [[302 pred Kr.]] pripojil k tráckemu panovníkovi [[Lysimachos (kráľ Trákie)|Lysimachovi]]. Po smrti Antigona v roku [[301 pred Kr.]] v [[bitka pri Ipse|bitke pri Ipse]] ho Lysimachos za svoju lojalitu poveril službou dohliadať na kráľovskú pokladnicu nachádzajúcu sa v malomázijskom meste Pergamon (bol to poklad o hodnote 9000 [[talent (jednotka)|talentov]],<ref name=":13"/> 1 talent = 24,5 [[Kilogram|kg]] [[Zlato|zlata]]<ref name=":46">{{Citácia knihy|autor=Hanns Dieter Elschnig|titul=Die Türkeifibel|isbn=978-37-3571-162-5|miesto=Karlsruhe|vydavateľ=BoD – Books on Demand|rok=2014|strany=46}}</ref>).<ref name=":13"/><ref name=":160">{{Citácia knihy|autor=Andrew Erskine|titul=A Companion to the Hellenistic World|isbn=978-14-0515-441-3|miesto=Hoboken|vydavateľ=John Wiley & Sons|rok=2009|strany=160}}</ref> Antigonos veľkú časť tohto pokladu získal z mnohých veľkých kráľovských pokladníc, pravdepodobne najdôležitejšími z nich boli pokladnica v [[Kilíkia|kilíkijskej]] [[Kyinda|Kyinde]] (približne s 3 000 talentmi) a pokladnica v [[Şuhut|Synnade]] vo [[Frýgia|Frýgii]].<ref>Diodoros Sicílsky, ''Bibliotheca historia'', 20,107,3-4</ref><ref name=":257">{{Citácia knihy|autor=Richard A. Billows|titul=Antigonos the One-Eyed and the Creation of the Hellenistic State|isbn=978-05-2020-880-3|miesto=Berkeley|vydavateľ=University of California Press|rok=1997|strany=257}}</ref> == Vládca Pergamonu == Filetairos bol Lysimachovi vo svojej funkcii strážcu pokladnice v Pergamone dlho lojálny. Keď však v roku [[282 pred Kr.]] Lysimachos na naliehanie svojej manželky [[Arsinoé II.| Arsinoé]] popravil svojho jediného syna [[Agathokles (syn Lysimacha)|Agathokla]] obvineného zo zrady, Filetairos spolu s niekoľkými ďalšími vernými veliteľmi opustil Lysimacha a pripojil sa k [[Seleukos I. Nikator|Seleukovi I.]]<ref name=":60"/><ref name=":13">Strabón, ''Geographica'' 13,4,1.</ref> [[Pausanias (geograf)|Pausanias]] o tom uvádza: „''Mnohé nešťastia sa často ľuďom prihodia z milostnej vášne. Keď bol Lysimachos už v pokročilom veku a sám pre vlastné deti bol považovaný za blaženého a tiež Agathokles mal deti s Lysandrou, poňal za manželku Arsinou, Lysandrinu sestru. Táto Arsinoé zo strachu o vlastné deti, aby sa totiž po smrti Lysimacha nedostali do Agathokleovho područia, usilovala vraj pre to o Agathokleov život. Iní napísali, že Arsinoé pocítila lásku k Agathokleovi, a keď bola odmietnutá, činila mu vraj nástrahy a chystala smrť. Lysimachos sa vraj neskôr dozvedel o zločine svojej ženy, ale nebolo mu to nič platné, pretože nemal jediného priateľa. Keď totiž vtedy Lysimachos strpel Arsinoi, aby odstránila Agathoklea, ušla Lysandra k Seleukovi a vzala so sebou svoje deti a jej bratia ušli k Ptolemaiovi. Medzi tými, ktorí ušli k Seleukovi, bol aj Alexandros, ktorý sa Lysimachovi narodil z Odrysanky. Len čo vtedy prišli do Babylonu, prosili Seleuka, aby vytiahol do boja proti Lysimachovi. Filetairos, ktorému Lysimachos zveril svoje poklady, nesúc ťažko Agathokleovu smrť a majúc podozrenie k Arsinoi, zmocnil sa Pergamu nad Kaikom a po poslovi sa odovzdal i s bohatstvom do moci Seleukovej. O tomto všetkom sa dozvedel Lysimachos a ponáhľal sa do Ázie, prvý sa pustil do boja so Seleukom, bol však porazený na hlavu a sám padol.''"<ref name=":42">{{Citácia knihy|autor=Pausanias|titul=Pausaniás, cesta po Řecku I.|id= 77-043-86|miesto=Praha|vydavateľ=nakladatelství Svoboda|rok=1973|strany=41-42}}</ref> Lysimachos padol v [[Bitka pri Kurupedione|bitke pri Kurupedione]] v roku [[281 pred Kr.]] (Seleukos touto bitkou získal značnú časť Malej Ázie). Keď potom Seleukos vpadol do [[Európa|Európy]] a pokúsil sa zabrať i Macedóniu, zavraždil ho neďaleko [[Lysimachia|Lysimachie]] ''Ptolemaios Keraunos'', syn [[Staroveký Egypt|egyptského]] vládcu [[Ptolemaios I.|Ptolemaia I.]]<ref name=":83">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=83}}</ref><ref name=":13"/> Filetairos preukázal svoju lojalitu [[Seleukovci|Seleukovcom]] tým, že kúpil jeho telo za veľkú sumu peňazí, dal ho slávnostne spopolniť a poslal ho jeho synovi a následníkovi [[Antiochos I.|Antiochovi I.]]<ref name=":63">Appianos, ''Syriake'' 63.</ref> Týmto gestom si zabezpečil svoju pozíciu v Pergamone, Filetairos tak pod Seleukovcami zostal na 19 rokov nezávislým vládcom Pergamonu (spočiatku akéhosi poloautonómneho malého štátneho útvaru pod vládou Seleukovcov<ref name=":30b">{{Citácia knihy|autor=Roger Burnham McShane|titul=The foreign policy of the Attalids of Pergamum|isbn=|miesto=Illinois|vydavateľ=University of Illinois Press|rok=1964|strany=30}}</ref>) a možno i rozšíril svoje územie,<ref name=":60"/><ref name=":295">{{Citácia knihy|autor=Vácslav Vlček, František Adolf Šubert|titul=Osvĕta|isbn=|miesto=Praha|vydavateľ=J. Otto|rok=1881|strany=295}}</ref> ktoré na začiatku pokrývalo len mesto Pergamon a bezprostredné okolie údolia rieky [[Bakırçay|Kaikos]]. Je to zrejmé najmä z mincí. Zatiaľ čo Filetairos prvé mince razil v Lysimachovom mene s portrétom Alexandra, po bitke pri Kurupedione ich razil rovnaké. V poslednej dekáde jeho vlády mali mince Seleukov portrét, ale už s Filetairovým menom.<ref name=":106a">{{Citácia knihy|autor=Ellen Schraudolph, Renée Dreyfus, Metropolitan Museum of Art|titul=Pergamon|isbn=978-88-4010-089-0|miesto=New York|vydavateľ=University of Texas Press|rok=1996|strany=106-107}}</ref><ref name=":30b"/> == Boje s Galmi == V roku [[278 pred Kr.]] sa Galovia na pozvanie kráľa [[Nikomédes I.|Nikoméda I.]] z [[Bitýnia|Bitýnie]] sťahovali do Malej Ázie, aby mu poslúžili ako [[žoldnier]]i v občianskej vojne. Poslúžili mu dobre, ale Galovia sa už do svojej vlasti nechceli vrátiť a pustili sa do drancovania západnej Malej Ázie.<ref name=":20a">{{Citácia knihy|autor=Peter Chidolue Onwuka|titul=The Law, Redemption and Freedom in Christ|isbn=978-88-7839-111-6|miesto=Roma|vydavateľ=Gregorian Biblical BookShop|rok=2007|strany=20}}</ref><ref name=":383">{{Citácia knihy|titul=The New Encyclopaedia Britannica|isbn=978-08-5229-400-0|miesto=Chicago|vydavateľ=Encyclopaedia Britannica|rok=1983|strany=383}}</ref> Celý región tak zažíval pohromu neuveriteľných rozmerov, ktoré nikto dlho nepamätal. Bojov proti Galom sa zúčastnil aj Filetairos, ktorý ochránil Pergamské teritórium i územia iných západných maloázijských miest pred ich pustošivými útokmi (najmä za pomoci žoldnierov).<ref name=":16">{{Citácia knihy|autor=|titul=Dějiny a současnost|isbn=|miesto=Praha|vydavateľ=Orbis|rok=1966|strany=16}}</ref> Nadobudnutým obrovským bohatstvom, ktoré získal odpadlíctvom od Lysimacha, pomáhal susedným mestám (navzájom ich aj diplomaticky spájal). Napr. mesto [[Kyzikos]] dostalo peniaze, obilie, kone a iné prostriedky na niekoľko rokov. [[Aioli|Aiolskému]] [[Namurtköy|Kymé]], mestu južne od Pergamonu, bolo darovaných 600 [[bronz]]ových štítov. Mestá sa za to Filetairovi odvďačili rôznymi spôsobmi, napr. v Kyziku zorganizovali slávnosť s názvom Filetaireia (dokonca s jeho kultovým uctievaním). To isté sa stalo v Kymé, kde Filetairos dostal aj sochu nazvanú po ňom ''Filetaireion'', pri ktorej sa konali dokonca bohoslužby. Veľkorysý bol napr. voči susednému prístavnému mestu [[Çandarlı|Pitané]], ktorému dal značný peňažný dar na nákup pôdy, a i k [[Nemrut Kalesi|Aigai]], kde podporoval mestskú [[Apolón]]ovú svätyňu. Zdá sa, že Filetairos tiež hľadal kontakt s národne dôležitými posvätnými miestami. V [[Delfy|Delfách]] ho vymenovali za [[Proxenos|proxena]] (funkcia podobná s funkciou súčasného honorárneho konzula) i s členmi svojej rodiny (zrejme už v roku [[280 pred Kr.]] boli Filetairos, jeho adoptovaný syn a jeho brat Eumenes menovaní v Delfách za proxenov<ref name=":88">{{Citácia knihy|autor=Peter Thonemann|titul=Attalid Asia Minor|isbn=978-01-9965-611-0|miesto=Oxford|vydavateľ=OUP Oxford|rok=2013|strany=88}}</ref>).<ref name=":5d">Inscriptiones Graecae, ''FD III 1:432'' [https://epigraphy.packhum.org/text/239091?hs=207-216]</ref> Za svoju štedrosť dostal aj ďalšie ocenenia, napr. na ostrove [[Dilos|Délos]] ho [[epigram]] chválil ako víťaza nad Galmi: {| style="font-family:'Palatino Linotype'; font-style: italic;" |- |<poem> ὦ μάκαρ ὦ Φιλέταιρε, σὺ καὶ θείοισιν ἀοιδοῖς καὶ πλάστηισιν ἄναξ εὐπαλάμοισι μέλεις· οἳ τὸ σὸν ἐξενέπουσι μέγα κράτος, οἱ μὲν ἐν ὕμνοις, οἱ δὲ χερῶν τέχνας δεικνύμενοι σφετέρων, ὥς ποτε δυσπολέμοις Γαλάταις θοὸν Ἄρεα μείξας ἤλασας οἰκείων πολλὸν ὕπερθεν ὅρων· ὧν ἕνεκεν τάδε σοι Νικηράτου ἔκκριτα ἔργα Σωσικράτης Δήλωι θῆκεν ἐν ἀμφιρύτηι μνῆμα καὶ ἐσσομένοισιν ἀοίδιμον· οὐδέ κεν αὐτὸς Ἥφαιστος τέχνην τῶν γε ὀνόσαιτ’ ἐσιδών.<ref name=":5a">Inscriptiones Graecae, ''IG XI,4 1105'' [https://epigraphy.packhum.org/text/63588?&bookid=17&location=6]</ref> </poem> |<poem> Ó, blahoslavený Filetairos, zaujmeš oboch božských spevákov a obratných sochárov, si pán tieto ohlasujú tvoju silnú moc, hymny, ostatne tým, že preukázal si zručnosť svojich rúk, ako keď si vstúpil do rýchleho boja s krutými bojovníkmi, Galmi vyhnal si ich ďaleko za svoje hranice, na základe toho toto Nikératos zhotovil, Sósikrates, ktorý venoval z morom obklopeného Delu túto pamiatku, ktorá bude básňou pre mužov budúcnosti. Ani samotný Héfaistos by neopovrhol tomuto umeniu, keby to videl.<ref name=":9">{{Citácia knihy|autor=Peter Bing, Jon Bruss|titul=Brill's Companion to Hellenistic Epigram|isbn=978-90-4741-940-2|miesto=Leiden|vydavateľ=BRILL|rok=2007|strany=9}}</ref> </poem> |} Nápis je datovaný do druhej polovice [[3. storočie pred Kr.|3. stor. pred Kr.]]<ref name=":5"/> Aj na ostrove Délos sa konala slávnosť pomenovaná po ňom. Filetairos však aj napriek všetkým kultom ustanoveným na jeho počesť nemal titul kráľa. Jednoducho sa nazýval svojím menom (napr. kymskom dekréte, liste Filetairovi<ref name=":5f">Supplementum Epigraphicum Graecum, ''SEG 50-1195'' [https://referenceworks.brillonline.com/entries/supplementum-epigraphicum-graecum/seg-50-1195-kyme-decrees-of-kyme-and-a-letter-of-philetairos-280-278-or-ca-270-bc-a50_1195?s.num=48014&s.rows=20&s.start=48000]</ref>) a menom otca (v Kyziku<ref name=":5c">Inscriptiones Graecae, ''IMT Kyz Kapu Dağ 1485'' [https://epigraphy.packhum.org/text/288765?hs=160-182]</ref>), alebo sa nazýval Pergameus, t. j. občan Pergamonu (i v Delfách<ref name=":5d"/>). V roku [[276 pred Kr.]], počas vojny s Galmi, sa jeho synovec [[Attalos (Pergamon)|Attalos]] na [[Olympijské hry (starovek)|olympijských hrách]] stal víťazom v [[tethrippon|tethrippe]] a bol v Pergamone oslavovaný.<ref name=":21a">{{Citácia knihy|autor=Martin Zimmermann|titul=Pergamon|isbn=978-34-0662-140-6|miesto=München|vydavateľ=C.H.Beck|rok=2011|strany=21-22}}</ref> Po trojročnom vyčíňaní Galov nakoniec (v roku [[275 pred Kr.]]) predsa len došlo k rozhodujúcej bitke. Antiochos I. sa galskému vojsku rozhodol postaviť (pravdepodobne niekde vo Frýgii) a v tzv. bitke slonov nad nimi zvíťazil (slony pôsobili v boji na ľudí a kone odstrašujúco). Gréci sa dostali do kontaktu so slonmi pri výpravách [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]].<ref name=":141">{{Citácia knihy|titul=Kronika ľudstva|isbn=80-7153-090-5|miesto=Bratislava|vydavateľ=Fortuna print|rok=1995|strany=141}}</ref> == Poslené roky vlády == Vstup Galov do Malej Ázie zrejme urýchlil vyčlenenie Pergamonu od vládnucich Seleukovcov. Je samozrejme možné, že sa Filetairos v posledných rokoch vlády stále viac dištancoval od Seleukovcov v dôsledku čoho sa v tom čase zmiernila i jeho závislosť od tejto kráľovskej rodiny. Filetairos si už mohol dovoliť založiť dve vojenské pevnosti s dynastickými názvami ''Filetaireia'' (približne 70 km severne od Pergamonu) a ''Attaleia'' (približne 40 km východne), kde na začiatku panovania Eumena I. nastali žoldnierske nepokoje. Tieto pevnosti, ktorých posádky boli zložené väčšinou zo žoldnierov, umiestnené neďaleko od Pergamonu slúžili najmä proti galským nájazdom, ale mohli byť namierené aj proti Seleukovským kráľom. Aj keď nie je isté, či už existovali pred smrťou Filetaira, celkom určite už stáli tesne po jeho smrti (roku 263 pred Kr.). Keďže Filetairos nemal vlastné deti, po smrti ho vystriedal synovec (a adoptovaný syn) Eumenes.<ref name=":60"/> Najneskôr po tomto okamihu, ak nie už počas jeho života, sa začal v Pergamone vytvárať okolo jeho osobnosti kult a v tejto súvislosti sa na jeho počesť konali slávnosti. Navyše sa po jeho smrti seleukovské mince nahradili mincami s jeho portrétom, ktoré naďalej používali aj ďalší vládcovia dynastie Attalovcov, a to až do roku [[190 pred Kr.]] V [[Politika|politickom]] správaní Filetaira sa už naznačila cesta, po ktorej by sa mala pohybovať reprezentatívna politika budúcich pergamských vládcov.<ref name=":21C">{{Citácia knihy|autor=Martin Zimmermann|titul=Pergamon|isbn=978-34-0662-140-6|miesto=München|vydavateľ=C.H.Beck|rok=2011|strany=22-26}}</ref> == Výstavba Pergamonu == [[Súbor:Acropolis of Pergamon - Friedrich Thierch - 1882.jpg|náhľad|Pohľad na Akropolu v Pergamone (Friedrich Thierch v roku 1882, rekonštrukcia po predchádzajúcich výskumoch).]] Pergamon, dnes [[Turecko|turecké]] mesto [[Bergama]], je jedným z tých tureckých miest, ktoré sú pekné aj zblízka. Na jeho strmej [[Akropola (starogrécke návršie)|akropole]], ohradenej stupňovito ustupujúcimi [[Hradby|hradbami]], je viac pamiatok z čias diadochov ako v ostatných ich sídelných mestách dohromady.<ref>{{Citácia knihy|autor=Vojtech Zamarovský|titul=Grécky zázrak|isbn= 80-06-00122-7|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1990|strany=504}}</ref> Na začiatku 3. storočia pred Kr. bol Pergamon len malým gréckym mestom postaveným na vrchu vysokej akropoly, ktorého steny obklopovali domy, vojenské [[kasárne]], sklady, vodné cisterny, [[Agora (námestie)|agora]] (s trhoviskom) a malý chrám bohyne [[Aténa (mytológia)|Atény]] (patrónky mesta) postavený z [[andezit]]u (miestnej horniny). Neďaleko dolných výbežkov [[Citadela|citadely]], za hradbami, stál chrám bohyne [[Démétér|Demeter]]. Potraviny sa mestu dodávali z okolitej nížiny, úrodného údolia rieky Kaikos. Mesto bolo postavené na strategicky dobre chránenom mieste so spoľahlivými vodnými zdrojmi.<ref name=":114"/> Zostáva nejasné, čo všetko dal Filetairos v meste Pergamon postaviť a koľko na to investoval zo svojho obrovského bohatstva. Počas svojej vlády však celkom určite dal postaviť chrám bohyne Demeter, chrám bohyne Atény, prvý palác v Pergamone a výrazne prispel k opravám a budovaniu mestského opevnenia.<ref name=":15b">{{Citácia knihy|autor=Esther Violet Hansen|titul=The Attalids of Pergamon|isbn=978-08-0140-615-7|miesto=London|vydavateľ=Cornell University Press|rok=1971|strany=17-18}}</ref> V samotnom meste bola po ňom pomenovaná mestská časť ''Filetaireia'', hoci nie je jasné, či sa pod týmto názvom nazývala časť alebo celé opevnené „staré mesto“. Pokiaľ ide o tzv. „Filetairove mestské hradby“, ktoré začiatkom 3. stor, pred Kr. zahŕňali mestskú oblasť s rozlohou približne 21 [[hektár]]ov, objavili sa pochybnosti či boli zhotovené v čase jeho vlády. Vo svojej jednoduchej stenovej konštrukcii v porovnaní so vtedajšou budovou pevnosti s mnohými vežami vyzerajú stašie, a preto sa zvažuje, že boli zhotovené skôr.<ref name=":23">{{Citácia knihy|autor=Martin Zimmermann|titul=Pergamon|isbn=978-34-0662-140-6|miesto=München|vydavateľ=C.H.Beck|rok=2011|strany=23}}</ref> {{Vládca| Štát = [[Pergamon]]| Dynastia = | Titul = [[panovník]]| Od = [[282 pred Kr.]]| Do = [[263 pred Kr.]] | Predchodca =| Nástupca = [[Eumenes I.]]| }} == Referencie a bibliografia == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Attalovci]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Dobrý článok}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Králi Pergamonu]] [[Kategória:Vládcovia starovekého Grécka]] [[Kategória:Attalovci]] [[Kategória:Eunuchovia]] [[Kategória:Narodenia v 40. rokoch 4. storočia pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 60. rokoch 3. storočia pred Kr.]] tmj5hncd009fpf7q6j0zmq20n6895vt 8210787 8210785 2026-05-08T16:10:08Z ~2026-27065-36 293875 8210787 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Filetairos |titul = vládca [[Pergamon|Pergamonu]] |obrázok = Filetairo.JPG |panovanie = [[282 pred Kr.]] – [[263 pred Kr.]] |korunovácia = |pôvodné meno = |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[343 pred Kr.]] |miesto narodenia = [[Tios|Tieion]], [[Paflagonia]] |dátum úmrtia = [[263 pred Kr.]] |miesto úmrtia = [[Pergamon]] |miesto pochovania = |predchodca = |regent = |nástupca = [[Eumenes I.]] |manžel = |manželka = |potomstvo = |dynastia = |otec = Attalos |matka = Boa }} '''Filetairos''' ({{vjz|grc|Φιλέταιρος}}; * [[343 pred Kr.]], [[Tios|Tieion]], [[Paflagonia]]{{--}}† [[263 pred Kr.]]) bol vládca [[Pergamon|Pergamonu]] v rokoch [[282 pred Kr.|282]]{{--}} 263 pred Kr.<ref name=":60">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=60}}</ref> Pergamon bolo v [[Helenizmus|helénistickom období]], t. j. od roku [[281 pred Kr.|281]] do [[133 pred Kr.]], sídlo kráľov dynastie [[Attalovci|Attalovcov]]. Túto dynastiu založil Filetairos, ktorý slúžil v armáde [[Lysimachos (kráľ Trácie)|Lysimacha]], jedného z nástupcov [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] ([[Diadochovia|diadochov]]). Lysimachos v bojoch po Alexandrovej smrti ([[323 pred Kr.]]) získal kontrolu nad [[Trácia (historické územie)|Tráciou]] a severozápadnou [[Malá Ázia|Malou Áziou]]. Veľkú časť svojej štátnej pokladnice si uložil v meste Pergamon, ktoré bolo pod dohľadom Filetaira. V roku [[281 pred Kr.]] Lysimachos zahynul v boji a Filetairos od tej chvíle vystupoval ako samostatný panovník vo svojom malom, ale nesmierne bohatom mestskom štáte.<ref name=":62">{{Citácia knihy|autor=|titul=Průvodce Turecké pobřeží|isbn=978-80-7508-234-3|miesto=Praha|vydavateľ=Lingea s.r.o.|rok=2016|strany=62}}</ref> Filetairos sa počas svojej 19-ročnej vlády venoval predovšetkým budovaniu mesta, rozširovaniu kontroly nad severozápadnou Malou Áziou a upevňovaniu postavenia svojej rodiny. Počas jeho vlády najväčším problémom boli útočiaci [[Kelti|Galovia]], bojovný národ zo [[Stredná Európa|strednej Európy]], ktorý hlavne v rokoch [[278 pred Kr.|278]] až [[275 pred Kr.]] drancoval mestá severnej a západnej Malej Ázie. Filetairos nemal vlastné deti, preto si adoptoval synovca [[Eumenes I.|Eumena]] a vymenoval ho za svojho nástupcu.<ref name=":114">{{Citácia knihy|autor=Nigel Wilson|titul=Encyclopedia of Ancient Greece|isbn=978-11-3678-799-7|miesto=New York|vydavateľ=Routledge|rok=2013|strany=114}}</ref> == Filetairova mladosť == Filetairos, syn Attala a Boy, pochádzal z paflagonskeho Tieionu ({{vjz|grc|''Τιεῖον''|''Tieion''}}), malého mesta na pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]]. Je možné, že zo strany otca bol [[Macedónia (historické územie)|macedónskeho]] pôvodu, ale to nie je isté, pretože meno Attalos, v miestnej podobe ''Attales'', sa vyskytovalo aj v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] a jeho matka Boa mala zjavne paflagonske meno.<ref name=":20">{{Citácia knihy|autor=Martin Zimmermann|titul=Pergamon|isbn=978-34-0662-140-6|miesto=München|vydavateľ=C.H.Beck|rok=2011|strany=20}}</ref> Starogrécky spisovateľ [[Athénaios z Naukratidy|Athénaios]] zaznamenal: „''[[Karystios z Pergamonu|Karystios]] vo svojich historických komentároch hovorí, že Filetairos, kráľ Pergamonu a celej krajiny, ktorá sa teraz nazýva Nová provincia, bol synom ženy menom Boa, ktorá bola flautistkou a [[Hetéra|hetérou]], rodenou Paflagončankou.''"<ref>Athénaios z Naukratidy, ''Deipnosofistai'', 13,577b</ref> Tzv. ''Pergamská kronika''<ref name=":2">Inscriptiones, Regions: Asia Minor, Mysia [Kaïkos], Pergamon, ''IvP II 613'' [https://epigraphy.packhum.org/text/302289]</ref> z [[2. storočie|2. storočia]] (je vytesaná na troch mramorových tabuľkách, fragmenty A, B, C.<ref name=":107">{{Citácia knihy|autor=Stanley M. Burstein, Professor Emeritus of History Stanley M Burstein|titul=The Hellenistic Age from the Battle of Ipsos to the Death of Kleopatra VII|isbn=978-05-2128-158-4|miesto=Cambridge|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=1985|strany=107}}</ref>) obsahuje fragmenty [[Genealógia (história)|genealógie]] (fragment B zjavne odkazuje na predkov Filetaira i to, že jeho matka bola Paflagončanka<ref name=":5">OGIS: 264, ''Fragments of a chronicle of Pergamon'' [http://www.attalus.org/docs/ogis/s264.html]</ref>), podľa ktorej Filetairos i jeho matka pochádzali z významnej rodiny, je zrejme fiktívna.<ref name=":15a">{{Citácia knihy|autor=Esther Violet Hansen|titul=The Attalids of Pergamon|isbn=978-08-0140-615-7|miesto=London|vydavateľ=Cornell University Press|rok=1971|strany=15}}</ref> Filetairos mal dvoch súrodencov: Eumena a Attala (starší bol Eumenes, mladší Attalos<ref name=":295"/>).<ref name=":3a">{{Citácia knihy|autor=Jens Gürtler|titul=Diadochenreiche im Hellenismus - die Konsolidierung der Attalidenherrschaft bis zur Annahme des Königtitels durch Attalos I.|isbn=978-36-3863-497-7|miesto=München|vydavateľ=GRIN Verlag|rok=2007|strany=3}}</ref>[[Súbor:Attalos I tetradrachm -241 76003063.jpg|náhľad|Minca razená za [[Attalos I.|Attala I.]] zobrazuje profil Filetaira, na líci je znázornená bohyňa [[Aténa (mytológia)|Aténa]]]] [[Strabón]] uvádza, že Filetairos bol od detstva [[eunuch]], pretože sa s ním jeho opatrovateľka na pohrebe, na ktorom bolo veľkolepé predstavenie, dostala do davu, kde mu poškodili [[Pohlavné orgány|genitálie]].<ref name=":8">Strabón, ''Geógrafika'' 13,4,1.</ref><ref name=":209">{{Citácia knihy|autor=Christian Marek, Peter Frei|titul=In the Land of a Thousand Gods|isbn=978-06-9115-979-9|miesto=Princeton|vydavateľ=Princeton University Press|rok=2016|strany=209}}</ref> Mať eunucha ako dynastického predka by sa v tom čase mohlo považovať za hanlivý rys, ale pergamskí králi (Attalovci) nikdy neprestali oslavovať jeho dosiahnuté úspechy, minimálne na minciach, kde sa jeho meno často vyskytuje. Okrem toho je Filetairos na minciach jeho nástupcov zobrazovaný (bez prikrášlenia) s telesnými znakmi eunucha (eunuch, ktorý prišiel v detstve o semeníky nezarastal<ref name=":127">{{Citácia knihy|autor=Fred Rosner|titul=Encyclopedia of Jewish Medical Ethics|isbn=978-15-8330-592-8|miesto=Jerusalem|vydavateľ=Feldheim Publishers|rok=2003|strany=127}}</ref>). To všetko bolo prinajmenšom nezvyčajné.<ref name=":139">{{Citácia knihy|autor=Richard Evans|titul=A History of Pergamum|isbn=978-14-4111-703-8|miesto=London|vydavateľ=A&amp;C Black|rok=2012|strany=139}}</ref> Podľa niektorých historikov je preto možné, že prvých členov dynastie, t. j. Filetaira a jeho synovca [[Eumenes I.|Eumena I.]] nepovažovali za vhodné vyhlásiť za kráľov (prvým kráľom sa stal až [[Attalos I.]] po víťazstve nad Galmi).<ref name=":115">{{Citácia knihy|autor=Linda-Marie Günther, Sonja Plischke|titul=Studien zum vorhellenistischen und hellenistischen Herrscherkult|isbn=978-39-3803-247-3|miesto=Berlin|vydavateľ=Verlag Antike|rok=2011|strany=115}}</ref><ref name=":221">{{Citácia knihy|autor=Andrew Erskine|titul=A Companion to the Hellenistic World|isbn=978-14-0515-441-3|miesto=Hoboken|vydavateľ=John Wiley & Sons|rok=2009|strany=221}}</ref> Filetairos dostal dobrú výchovu.<ref name=":8"/> Vo svojej dvadsiatke, keď zomrel Alexander Veľký, sa stal dôstojníkom vo vojsku macedónskeho stratéga [[Dokimos|Dokima]],<ref name=":42"/> prívrženca [[Antigonos Jednooký|Antigona I.]] Uprostred rastúceho napätia medzi rôznymi kráľmi (boj diodochov) sa v roku [[302 pred Kr.]] pripojil k tráckemu panovníkovi [[Lysimachos (kráľ Trákie)|Lysimachovi]]. Po smrti Antigona v roku [[301 pred Kr.]] v [[bitka pri Ipse|bitke pri Ipse]] ho Lysimachos za svoju lojalitu poveril službou dohliadať na kráľovskú pokladnicu nachádzajúcu sa v malomázijskom meste Pergamon (bol to poklad o hodnote 9000 [[talent (jednotka)|talentov]],<ref name=":13"/> 1 talent = 24,5 [[Kilogram|kg]] [[Zlato|zlata]]<ref name=":46">{{Citácia knihy|autor=Hanns Dieter Elschnig|titul=Die Türkeifibel|isbn=978-37-3571-162-5|miesto=Karlsruhe|vydavateľ=BoD – Books on Demand|rok=2014|strany=46}}</ref>).<ref name=":13"/><ref name=":160">{{Citácia knihy|autor=Andrew Erskine|titul=A Companion to the Hellenistic World|isbn=978-14-0515-441-3|miesto=Hoboken|vydavateľ=John Wiley & Sons|rok=2009|strany=160}}</ref> Antigonos veľkú časť tohto pokladu získal z mnohých veľkých kráľovských pokladníc, pravdepodobne najdôležitejšími z nich boli pokladnica v [[Kilíkia|kilíkijskej]] [[Kyinda|Kyinde]] (približne s 3 000 talentmi) a pokladnica v [[Şuhut|Synnade]] vo [[Frýgia|Frýgii]].<ref>Diodoros Sicílsky, ''Bibliotheca historia'', 20,107,3-4</ref><ref name=":257">{{Citácia knihy|autor=Richard A. Billows|titul=Antigonos the One-Eyed and the Creation of the Hellenistic State|isbn=978-05-2020-880-3|miesto=Berkeley|vydavateľ=University of California Press|rok=1997|strany=257}}</ref> == Vládca Pergamonu == Filetairos bol Lysimachovi vo svojej funkcii strážcu pokladnice v Pergamone dlho lojálny. Keď však v roku [[282 pred Kr.]] Lysimachos na naliehanie svojej manželky [[Arsinoé II.| Arsinoé]] popravil svojho jediného syna [[Agathokles (syn Lysimacha)|Agathokla]] obvineného zo zrady, Filetairos spolu s niekoľkými ďalšími vernými veliteľmi opustil Lysimacha a pripojil sa k [[Seleukos I. Nikator|Seleukovi I.]]<ref name=":60"/><ref name=":13">Strabón, ''Geographica'' 13,4,1.</ref> [[Pausanias (geograf)|Pausanias]] o tom uvádza: „''Mnohé nešťastia sa často ľuďom prihodia z milostnej vášne. Keď bol Lysimachos už v pokročilom veku a sám pre vlastné deti bol považovaný za blaženého a tiež Agathokles mal deti s Lysandrou, poňal za manželku Arsinou, Lysandrinu sestru. Táto Arsinoé zo strachu o vlastné deti, aby sa totiž po smrti Lysimacha nedostali do Agathokleovho područia, usilovala vraj pre to o Agathokleov život. Iní napísali, že Arsinoé pocítila lásku k Agathokleovi, a keď bola odmietnutá, činila mu vraj nástrahy a chystala smrť. Lysimachos sa vraj neskôr dozvedel o zločine svojej ženy, ale nebolo mu to nič platné, pretože nemal jediného priateľa. Keď totiž vtedy Lysimachos strpel Arsinoi, aby odstránila Agathoklea, ušla Lysandra k Seleukovi a vzala so sebou svoje deti a jej bratia ušli k Ptolemaiovi. Medzi tými, ktorí ušli k Seleukovi, bol aj Alexandros, ktorý sa Lysimachovi narodil z Odrysanky. Len čo vtedy prišli do Babylonu, prosili Seleuka, aby vytiahol do boja proti Lysimachovi. Filetairos, ktorému Lysimachos zveril svoje poklady, nesúc ťažko Agathokleovu smrť a majúc podozrenie k Arsinoi, zmocnil sa Pergamu nad Kaikom a po poslovi sa odovzdal i s bohatstvom do moci Seleukovej. O tomto všetkom sa dozvedel Lysimachos a ponáhľal sa do Ázie, prvý sa pustil do boja so Seleukom, bol však porazený na hlavu a sám padol.''"<ref name=":42">{{Citácia knihy|autor=Pausanias|titul=Pausaniás, cesta po Řecku I.|id= 77-043-86|miesto=Praha|vydavateľ=nakladatelství Svoboda|rok=1973|strany=41-42}}</ref> Lysimachos padol v [[Bitka pri Kurupedione|bitke pri Kurupedione]] v roku [[281 pred Kr.]] (Seleukos touto bitkou získal značnú časť Malej Ázie). Keď potom Seleukos vpadol do [[Európa|Európy]] a pokúsil sa zabrať i Macedóniu, zavraždil ho neďaleko [[Lysimachia|Lysimachie]] ''Ptolemaios Keraunos'', syn [[Staroveký Egypt|egyptského]] vládcu [[Ptolemaios I.|Ptolemaia I.]]<ref name=":83">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=83}}</ref><ref name=":13"/> Filetairos preukázal svoju lojalitu [[Seleukovci|Seleukovcom]] tým, že kúpil jeho telo za veľkú sumu peňazí, dal ho slávnostne spopolniť a poslal ho jeho synovi a následníkovi [[Antiochos I.|Antiochovi I.]]<ref name=":63">Appianos, ''Syriake'' 63.</ref> Týmto gestom si zabezpečil svoju pozíciu v Pergamone, Filetairos tak pod Seleukovcami zostal na 19 rokov nezávislým vládcom Pergamonu (spočiatku akéhosi poloautonómneho malého štátneho útvaru pod vládou Seleukovcov<ref name=":30b">{{Citácia knihy|autor=Roger Burnham McShane|titul=The foreign policy of the Attalids of Pergamum|isbn=|miesto=Illinois|vydavateľ=University of Illinois Press|rok=1964|strany=30}}</ref>) a možno i rozšíril svoje územie,<ref name=":60"/><ref name=":295">{{Citácia knihy|autor=Vácslav Vlček, František Adolf Šubert|titul=Osvĕta|isbn=|miesto=Praha|vydavateľ=J. Otto|rok=1881|strany=295}}</ref> ktoré na začiatku pokrývalo len mesto Pergamon a bezprostredné okolie údolia rieky [[Bakırçay|Kaikos]]. Je to zrejmé najmä z mincí. Zatiaľ čo Filetairos prvé mince razil v Lysimachovom mene s portrétom Alexandra, po bitke pri Kurupedione ich razil rovnaké. V poslednej dekáde jeho vlády mali mince Seleukov portrét, ale už s Filetairovým menom.<ref name=":106a">{{Citácia knihy|autor=Ellen Schraudolph, Renée Dreyfus, Metropolitan Museum of Art|titul=Pergamon|isbn=978-88-4010-089-0|miesto=New York|vydavateľ=University of Texas Press|rok=1996|strany=106-107}}</ref><ref name=":30b"/> == Boje s Galmi == V roku [[278 pred Kr.]] sa Galovia na pozvanie kráľa [[Nikomédes I.|Nikoméda I.]] z [[Bitýnia|Bitýnie]] sťahovali do Malej Ázie, aby mu poslúžili ako [[žoldnier]]i v občianskej vojne. Poslúžili mu dobre, ale Galovia sa už do svojej vlasti nechceli vrátiť a pustili sa do drancovania západnej Malej Ázie.<ref name=":20a">{{Citácia knihy|autor=Peter Chidolue Onwuka|titul=The Law, Redemption and Freedom in Christ|isbn=978-88-7839-111-6|miesto=Roma|vydavateľ=Gregorian Biblical BookShop|rok=2007|strany=20}}</ref><ref name=":383">{{Citácia knihy|titul=The New Encyclopaedia Britannica|isbn=978-08-5229-400-0|miesto=Chicago|vydavateľ=Encyclopaedia Britannica|rok=1983|strany=383}}</ref> Celý región tak zažíval pohromu neuveriteľných rozmerov, ktoré nikto dlho nepamätal. Bojov proti Galom sa zúčastnil aj Filetairos, ktorý ochránil Pergamské teritórium i územia iných západných maloázijských miest pred ich pustošivými útokmi (najmä za pomoci žoldnierov).<ref name=":16">{{Citácia knihy|autor=|titul=Dějiny a současnost|isbn=|miesto=Praha|vydavateľ=Orbis|rok=1966|strany=16}}</ref> Nadobudnutým obrovským bohatstvom, ktoré získal odpadlíctvom od Lysimacha, pomáhal susedným mestám (navzájom ich aj diplomaticky spájal). Napr. mesto [[Kyzikos]] dostalo peniaze, obilie, kone a iné prostriedky na niekoľko rokov. [[Aioli|Aiolskému]] [[Namurtköy|Kymé]], mestu južne od Pergamonu, bolo darovaných 600 [[bronz]]ových štítov. Mestá sa za to Filetairovi odvďačili rôznymi spôsobmi, napr. v Kyziku zorganizovali slávnosť s názvom Filetaireia (dokonca s jeho kultovým uctievaním). To isté sa stalo v Kymé, kde Filetairos dostal aj sochu nazvanú po ňom ''Filetaireion'', pri ktorej sa konali dokonca bohoslužby. Veľkorysý bol napr. voči susednému prístavnému mestu [[Çandarlı|Pitané]], ktorému dal značný peňažný dar na nákup pôdy, a i k [[Nemrut Kalesi|Aigai]], kde podporoval mestskú [[Apolón]]ovú svätyňu. Zdá sa, že Filetairos tiež hľadal kontakt s národne dôležitými posvätnými miestami. V [[Delfy|Delfách]] ho vymenovali za [[Proxenos|proxena]] (funkcia podobná s funkciou súčasného honorárneho konzula) i s členmi svojej rodiny (zrejme už v roku [[280 pred Kr.]] boli Filetairos, jeho adoptovaný syn a jeho brat Eumenes menovaní v Delfách za proxenov<ref name=":88">{{Citácia knihy|autor=Peter Thonemann|titul=Attalid Asia Minor|isbn=978-01-9965-611-0|miesto=Oxford|vydavateľ=OUP Oxford|rok=2013|strany=88}}</ref>).<ref name=":5d">Inscriptiones Graecae, ''FD III 1:432'' [https://epigraphy.packhum.org/text/239091?hs=207-216]</ref> Za svoju štedrosť dostal aj ďalšie ocenenia, napr. na ostrove [[Dilos|Délos]] ho [[epigram]] chválil ako víťaza nad Galmi: {| style="font-family:'Palatino Linotype'; font-style: italic;" |- |<poem> ὦ μάκαρ ὦ Φιλέταιρε, σὺ καὶ θείοισιν ἀοιδοῖς καὶ πλάστηισιν ἄναξ εὐπαλάμοισι μέλεις· οἳ τὸ σὸν ἐξενέπουσι μέγα κράτος, οἱ μὲν ἐν ὕμνοις, οἱ δὲ χερῶν τέχνας δεικνύμενοι σφετέρων, ὥς ποτε δυσπολέμοις Γαλάταις θοὸν Ἄρεα μείξας ἤλασας οἰκείων πολλὸν ὕπερθεν ὅρων· ὧν ἕνεκεν τάδε σοι Νικηράτου ἔκκριτα ἔργα Σωσικράτης Δήλωι θῆκεν ἐν ἀμφιρύτηι μνῆμα καὶ ἐσσομένοισιν ἀοίδιμον· οὐδέ κεν αὐτὸς Ἥφαιστος τέχνην τῶν γε ὀνόσαιτ’ ἐσιδών.<ref name=":5a">Inscriptiones Graecae, ''IG XI,4 1105'' [https://epigraphy.packhum.org/text/63588?&bookid=17&location=6]</ref> </poem> |<poem> Ó, blahoslavený Filetairos, zaujmeš oboch božských spevákov a obratných sochárov, si pán tieto ohlasujú tvoju silnú moc, hymny, ostatne tým, že preukázal si zručnosť svojich rúk, ako keď si vstúpil do rýchleho boja s krutými bojovníkmi, Galmi vyhnal si ich ďaleko za svoje hranice, na základe toho toto Nikératos zhotovil, Sósikrates, ktorý venoval z morom obklopeného Delu túto pamiatku, ktorá bude básňou pre mužov budúcnosti. Ani samotný Héfaistos by neopovrhol tomuto umeniu, keby to videl.<ref name=":9">{{Citácia knihy|autor=Peter Bing, Jon Bruss|titul=Brill's Companion to Hellenistic Epigram|isbn=978-90-4741-940-2|miesto=Leiden|vydavateľ=BRILL|rok=2007|strany=9}}</ref> </poem> |} Nápis je datovaný do druhej polovice [[3. storočie pred Kr.|3. stor. pred Kr.]]<ref name=":5"/> Aj na ostrove Délos sa konala slávnosť pomenovaná po ňom. Filetairos však aj napriek všetkým kultom ustanoveným na jeho počesť nemal titul kráľa. Jednoducho sa nazýval svojím menom (napr. kymskom dekréte, liste Filetairovi<ref name=":5f">Supplementum Epigraphicum Graecum, ''SEG 50-1195'' [https://referenceworks.brillonline.com/entries/supplementum-epigraphicum-graecum/seg-50-1195-kyme-decrees-of-kyme-and-a-letter-of-philetairos-280-278-or-ca-270-bc-a50_1195?s.num=48014&s.rows=20&s.start=48000]</ref>) a menom otca (v Kyziku<ref name=":5c">Inscriptiones Graecae, ''IMT Kyz Kapu Dağ 1485'' [https://epigraphy.packhum.org/text/288765?hs=160-182]</ref>), alebo sa nazýval Pergameus, t. j. občan Pergamonu (i v Delfách<ref name=":5d"/>). V roku [[276 pred Kr.]], počas vojny s Galmi, sa jeho synovec [[Attalos (Pergamon)|Attalos]] na [[Olympijské hry (starovek)|olympijských hrách]] stal víťazom v [[tethrippon|tethrippe]] a bol v Pergamone oslavovaný.<ref name=":21a">{{Citácia knihy|autor=Martin Zimmermann|titul=Pergamon|isbn=978-34-0662-140-6|miesto=München|vydavateľ=C.H.Beck|rok=2011|strany=21-22}}</ref> Po trojročnom vyčíňaní Galov nakoniec (v roku [[275 pred Kr.]]) predsa len došlo k rozhodujúcej bitke. Antiochos I. sa galskému vojsku rozhodol postaviť (pravdepodobne niekde vo Frýgii) a v tzv. bitke slonov nad nimi zvíťazil (slony pôsobili v boji na ľudí a kone odstrašujúco). Gréci sa dostali do kontaktu so slonmi pri výpravách [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]].<ref name=":141">{{Citácia knihy|titul=Kronika ľudstva|isbn=80-7153-090-5|miesto=Bratislava|vydavateľ=Fortuna print|rok=1995|strany=141}}</ref> == Poslené roky vlády == Vstup Galov do Malej Ázie zrejme urýchlil vyčlenenie Pergamonu od vládnucich Seleukovcov. Je samozrejme možné, že sa Filetairos v posledných rokoch vlády stále viac dištancoval od Seleukovcov v dôsledku čoho sa v tom čase zmiernila i jeho závislosť od tejto kráľovskej rodiny. Filetairos si už mohol dovoliť založiť dve vojenské pevnosti s dynastickými názvami ''Filetaireia'' (približne 70 km severne od Pergamonu) a ''Attaleia'' (približne 40 km východne), kde na začiatku panovania Eumena I. nastali žoldnierske nepokoje. Tieto pevnosti, ktorých posádky boli zložené väčšinou zo žoldnierov, umiestnené neďaleko od Pergamonu slúžili najmä proti galským nájazdom, ale mohli byť namierené aj proti Seleukovským kráľom. Aj keď nie je isté, či už existovali pred smrťou Filetaira, celkom určite už stáli tesne po jeho smrti (roku 263 pred Kr.). Keďže Filetairos nemal vlastné deti, po smrti ho vystriedal synovec (a adoptovaný syn) Eumenes.<ref name=":60"/> Najneskôr po tomto okamihu, ak nie už počas jeho života, sa začal v Pergamone vytvárať okolo jeho osobnosti kult a v tejto súvislosti sa na jeho počesť konali slávnosti. Navyše sa po jeho smrti seleukovské mince nahradili mincami s jeho portrétom, ktoré naďalej používali aj ďalší vládcovia dynastie Attalovcov, a to až do roku [[190 pred Kr.]] V [[Politika|politickom]] správaní Filetaira sa už naznačila cesta, po ktorej by sa mala pohybovať reprezentatívna politika budúcich pergamských vládcov.<ref name=":21C">{{Citácia knihy|autor=Martin Zimmermann|titul=Pergamon|isbn=978-34-0662-140-6|miesto=München|vydavateľ=C.H.Beck|rok=2011|strany=22-26}}</ref> == Výstavba Pergamonu == [[Súbor:Acropolis of Pergamon - Friedrich Thierch - 1882.jpg|náhľad|Pohľad na Akropolu v Pergamone (Friedrich Thierch v roku 1882, rekonštrukcia po predchádzajúcich výskumoch).]] Pergamon, dnes [[Turecko|turecké]] mesto [[Bergama]], je jedným z tých tureckých miest, ktoré sú pekné aj zblízka. Na jeho strmej [[Akropola (starogrécke návršie)|akropole]], ohradenej stupňovito ustupujúcimi [[Hradby|hradbami]], je viac pamiatok z čias diadochov ako v ostatných ich sídelných mestách dohromady.<ref>{{Citácia knihy|autor=Vojtech Zamarovský|titul=Grécky zázrak|isbn= 80-06-00122-7|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1990|strany=504}}</ref> Na začiatku 3. storočia pred Kr. bol Pergamon len malým gréckym mestom postaveným na vrchu vysokej akropoly, ktorého steny obklopovali domy, vojenské [[kasárne]], sklady, vodné cisterny, [[Agora (námestie)|agora]] (s trhoviskom) a malý chrám bohyne [[Aténa (mytológia)|Atény]] (patrónky mesta) postavený z [[andezit]]u (miestnej horniny). Neďaleko dolných výbežkov [[Citadela|citadely]], za hradbami, stál chrám bohyne [[Démétér|Demeter]]. Potraviny sa mestu dodávali z okolitej nížiny, úrodného údolia rieky Kaikos. Mesto bolo postavené na strategicky dobre chránenom mieste so spoľahlivými vodnými zdrojmi.<ref name=":114"/> Zostáva nejasné, čo všetko dal Filetairos v meste Pergamon postaviť a koľko na to investoval zo svojho obrovského bohatstva. Počas svojej vlády však celkom určite dal postaviť chrám bohyne Demeter, chrám bohyne Atény, prvý palác v Pergamone a výrazne prispel k opravám a budovaniu mestského opevnenia.<ref name=":15b">{{Citácia knihy|autor=Esther Violet Hansen|titul=The Attalids of Pergamon|isbn=978-08-0140-615-7|miesto=London|vydavateľ=Cornell University Press|rok=1971|strany=17-18}}</ref> V samotnom meste bola po ňom pomenovaná mestská časť ''Filetaireia'', hoci nie je jasné, či sa pod týmto názvom nazývala časť alebo celé opevnené „staré mesto“. Pokiaľ ide o tzv. „Filetairove mestské hradby“, ktoré začiatkom 3. stor, pred Kr. zahŕňali mestskú oblasť s rozlohou približne 21 [[hektár]]ov, objavili sa pochybnosti či boli zhotovené v čase jeho vlády. Vo svojej jednoduchej stenovej konštrukcii v porovnaní so vtedajšou budovou pevnosti s mnohými vežami vyzerajú stašie, a preto sa zvažuje, že boli zhotovené skôr.<ref name=":23">{{Citácia knihy|autor=Martin Zimmermann|titul=Pergamon|isbn=978-34-0662-140-6|miesto=München|vydavateľ=C.H.Beck|rok=2011|strany=23}}</ref> {{Vládca| Štát = [[Pergamon]]| Dynastia = | Titul = [[panovník]]| Od = [[282 pred Kr.]]| Do = [[263 pred Kr.]] | Predchodca =| Nástupca = [[Eumenes I.]]| }} == Referencie a bibliografia == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Attalovci]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Dobrý článok}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Králi Pergamonu]] [[Kategória:Vládcovia starovekého Grécka]] [[Kategória:Attalovci]] [[Kategória:Eunuchovia]] [[Kategória:Narodenia v 40. rokoch 4. storočia pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 263 pred Kr.]] 59tqzrgbsn8meb07z2ua6oiqbaurz7d Kaštieľ v Horných Turovciach 0 655655 8210971 7341067 2026-05-09T01:43:37Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210971 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Kaštieľ - Horné Turovce.jpg|náhľad|Kaštieľ - Horné Turovce]] [[Súbor:Kaštieľ - Horné Turovce - 2020.jpg|náhľad|Kaštieľ - Horné Turovce (2020)]] '''Kaštieľ''' v obci '''[[Horné Turovce]]''' ({{vjz|hun|''Felsőtúr''}}, {{vjz|deu|''Oberthur''}}) je [[Klasicistická architektúra|klasicistická]], prízemná budova štvorcového tvaru postavená asi na začiatku [[19. storočia]]. Postavili ju pravdepodobne Nedeczkyovci a cez Emmu Nedeczky sa do kaštieľa (kúrie) dostal [[Lajos Pongrácz]].<ref>http://www.horneturovce.sk/historia.html{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Dejiny, geografická poloha a význam == [[Horné Turovce]] ležia v blízkosti hlavného sídla bývalej historickej [[Hontianska župa (Uhorsko)|Hontianskej župy]], na sever od [[Šahy|Šiah]] v romantickom údolí potoka [[Krupinica]], neďaleko od známej bitky pri [[Plášťovce|Plášťovciach]] v roku 1552, v nadmorskej výške 143 m. Chotár obce je rôznorodý, obkolesujú ho vrchy, kopce.<ref>http://www.slovenskehrady.sk/kurie-horne-turovce/obrazok-okno/5</ref> O presnom vzniku kaštieľa neexistuje presný záznam, avšak už na historických mapách z rokov 1782 - 1785 je možné rozpoznať zakreslený objekt kaštieľa ako aj objekt kaštieľa Istvána Pongrácza.<ref>https://mapire.eu/hu/map/firstsurvey-hungary/?layers=147&bbox=2104496.36442563%2C6126225.138141766%2C2113587.593477298%2C6129091.52670246</ref><ref>https://www.velemjaro.sk/telepulestar/felsotur</ref> Samotné prostredie hontianskej župy bolo kvôli príjemnému klimatu a neveľkej vzdialenosti od [[Budapešť|Budapešti]] vyhľadávaným miestom na budovanie šľachtických letohrádkov a usadlostí. Kaštieľ v Horných Turovcich je jedným z troch zachovaných objektov tohto druhu na území obce. V okolitých obciach bývalej hontianskej župy môžeme nájsť množstvo kaštieľov a kúrií budovaných v tomto duchu. Oproti kaštieľu (kúrii) stál objekt iného kaštieľa s vežou, postavený pravdepodobne na základoch iného objektu, ktoré boli položené už v [[stredovek]]u. Objekt bol podpivničený. Kaštieľ patril pravdepodobne Istvánovi Pongráczovi a prostredníctvom jeho dcéry Varburgy sa dostal do vlastníctva Fogarassyovcov, neskôr patril Lakyovcom. Túto pamiatkovú stavbu v roku 1978 bez povolenia zbúrali. V blízkosti kaštieľa stála kúria (kaštieľ) Lajosa Pongrácza, ktorá je ešte na mapách z polovice 19. storočia zaznačená. == Osobnosti spojené s kaštieľom == Okrem zakladateľov kaštieľa, rodiny Nedeckých, tu žil aj Lajos Pongrácz aj [[László Pongrácz]].<ref>https://www.eternus.hu/szerzo/Pongracz_Lajos</ref> Po ňom kúriu obýval Károly Laky. Neskôr bola majetkom Sándora Katonu<ref>https://www.memoryofnations.eu/en/katona-stefan-1947</ref> a potom sa dostala do vlastníctva Hibskyovcov. V súčasnosti (2020) je budova po rekonštrukcii. == Obec Horné Turovce a kaštieľ v diele Mihályho Matunáka z Brezna (1866 - 1932) == So zaujímavou informáciou o pôvode kaštieľa sa dočítame v diele činovníka Mihályho Matunáka z Brezna, ktorý prisudzuje pôvod kaštieľa rodine Forgassyovcov. Poukazuje na to aj dochovaná pohľadnica, ktorá dokumentuje vlastníctvo kaštieľa Plukovníkom honvédov Károlym Lakym. {{citát|Felsőtúr, malá maďarská dedina vedľa potoka Krupinica, s 91 domami a 558 obyvateľmi rímskokatolíckeho náboženstva; jeho železničná a telegrafná stanica je v Šahách (Ipolyságu), jeho pošta je miestna. Je to jedno z najstarších miest v kraji, o ktorom nájdeme doložený záznam z roku 1156, keď arcibiskup Márton daroval dedinu ostrihomskej kapitule. Pápežské dokumenty sú aj z roku 1332-37. V roku 1435 tu mali majetky rodiny Vajda a Jánoki. Spomína sa tiež v podobe názvu Nagy Thur v rovnakom období. Odtiaľ pochádza meno Joannes de Thur, ktorý bol dôležitý kráľovský muž. na začiatku storočia dominovala dedine rodina Beniczkých a na začiatku minulého storočia tu nájdeme rodiny Horváthovcov, Fogarassyovcov a Pongráczovcov. V súčasnosti sú veľkými vlastníkmi v obci barón Ozsvát Scherpon, Miklós Horváth a Pál Nedeczky. V obci sa nachádzajú tri kaštiele, z toho dva sú staršieho dáta. Jeden postavila rodina Fogarassyovcov a teraz ho vlastní plukovník Károly Laky; druhá patrila rodine Pongráczovcov a teraz barónovi Scherponovi. Tretí kaštieľ patril rodine Nedeczkyovcov, ktorá ho postavila neskoršie. Kostol v obci pochádza z roku 1693, bol však vynovený v roku 1865.“<ref>https://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Borovszky-borovszky-samu-magyarorszag-varmegyei-es-varosai-1/hont-varmegye-es-selmeczbanya-sz-kir-varos-C4A1/hont-varmegye-kozsegei-irta-virter-ferencz-dregelypalank-tortenetet-irta-matunak-mihaly-breznobanyai-plebanos-C59B/felsotur-C633/</ref>|Obce okresu Hont - Irta Virter Ferencz. - Dejiny Drégelypalánka napísal farár Mihály Matunák z Breznóbánye.}} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Kaštiele na Slovensku]] [[Kategória:Horné Turovce]] rg8k306vuxdyq8xcds6i7gocuahvjs1 Kominforma 0 655701 8210994 8193458 2026-05-09T05:00:06Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210994 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana|Sídlo=[[Belehrad]], [[Juhoslávia]] (1947 – 1948)<br>[[Bukurešť]], [[Rumunská socialistická republika|Rumunsko]] (1948 – 1956)}}'''Kominforma''' či '''Informbyro''' (rusky: Коминформ, Коминформбюро, anglicky: Cominform, srbochorvátsky: Informbiro) oficiálne '''Informačné byro komunistických a robotníckych strán,''' rusky Информационное бюро коммунистических и рабочих партий, ''Informacionnoje bjuro kommunističjeskich i rabočich Partij)'' bola najvyššie postavená oficiálna organizácia [[Komunizmus|komunistického]] hnutia pôsobiaca v rokoch 1947 až 1956. Táto medzinárodná organizácia mala koordinovať činnosť "bratských" ([[Marxizmus-leninizmus|marxisticko-leninských]]) [[Komunistická strana|komunistických strán]] v Európe. V povojnovom období bola sovietskym vedením využívaná ako nástroj vplyvu vo vznikajúcom [[Východný blok|Východnom bloku]] počas [[Studená vojna|studenej vojny]].<ref name="paseka">{{Citácia knihy|odkaz na autora=|titul=Dějiny evropské civilizace II.|rok=2002|kapitola=|strany=249|isbn=80-7185-473-5|jazyk=}}</ref> Strany združené v Kominforme mali postupovať (pri budovaní komunizme) presne podľa sovietskeho vzoru. V prípade odklonu od tohto vzoru akým bola napr. roztržka s Juhosláviou v roku 1948 hrozili zúčastneným straníkom, strane ale aj celej krajine vážne dôsledky zo strany ZSSR ([[obdobie Infobiro]] <!-- zodpovedajúce anglické stránky en.wikipedia.org/wiki/Informbiro_period -->1948 – 1955 a [[Titoizmus|titoizmu]]). Rovnako ako [[Kominterna]] (1919 – 1943), na ktorej činnosť nadväzovala, bola Kominforma jednoducho rozpustená v roku 1956. == Politická situácia po skončení druhej svetovej vojny == Rozdielne postoje krajín, ktoré oslobodila [[Červená armáda]], predovšetkým [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a [[Poľsko|Poľska]], k americkému [[Marshallov plán|Marshallovmu plánu európskej obnovy]], ktorý bol predstavený na prednáške na [[Harvard University|Harvarde]] 5. júna 1947, vyvolali obavu Moskvy, že v týchto krajinách stratí politický a ekonomický vplyv. Po prípravných jednaniach sovietsky minister zahraničných vecí [[Viačeslav Molotov|V. Molotov]] začiatkom júla 1947 plán zamietol, predpovedal budúcu konfrontáciu s krajinami, ktoré sa stali alebo stanú spojencami [[Spojené štáty|USA]] a označil ich za nepriateľov [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. V rovnakom čase bol minister zahraničných veci ČSR [[Jan Masaryk]] predvolaný do Moskvy, kde protirečil [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]], ktorý zakazoval prijatie plánu. Na samotných jednaniach o pláne, ktoré sa začali 12. júla 1947 v Paríži sa nakoniec žiadna z krajín pod priamym sovietskym vplyvom nezúčastnila (nezúčastnilo sa ani neutrálne [[Fínsko]] z obavy z konfrontácie so ZSSR). Molotov na pôde [[Organizácia Spojených národov|OSN]] ešte v roku 1947 predstavil sovietsky alternatívny plán pomoci, z ktorého sa v januári 1949 v Moskve stala [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP]]) s členskými krajinami: [[Sovietsky zväz|ZSSR]], [[Poľsko]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]], [[Bulharsko]]. Cieľom bolo vytvorenie hospodársky, politicky i vojensky jednotného bloku krajín „socialistického tábora“. Týmito udalosťami sa konfrontácia medzi "[[Západný blok|Západom]]" a "[[Východný blok|Východom]]", ktorá sa ako ideologická začala hneď po skončení vojny, pretavila do súperenia a nepriateľstva nazývaného [[studená vojna]]. V Európe bola medzi týmito tábormi spustená [[železná opona]] a po vytvorení vojenských paktov ([[NATO]] a [[Varšavská zmluva]]) sa tento konflikt zmenil na boj o ovládnutie celého sveta. == Vznik a členstvo == Ako reakciu na spomínaný politický vývoj v Európe zvolal Stalin na september 1947 konferenciu vodcov komunistických strán do [[Szklarska Poręba|Szklarskej Poruby]] v Poľsku (blízko českých hraníc). Na tejto konferencii bola založená nástupnícka organizácia zrušenej [[Kominterna|Kominterny]] Informbyro. Prítomní boli predstavitelia deviatich komunistických strán. Okrem [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] ďalej združovala komunistickej strany Bulharska, [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Československa]], Francúzska, Maďarska, Talianska, Rumunska a Poľskú zjednotenú robotnícku stranu. Členom sa stala aj [[Talianska komunistická strana|komunistická strana Talianska]] (taliansky ''Partito Comunista d'Italia'') avšak nemecké komunistické strany ani [[Komunistická strana Číny]] členmi neboli. [[Španielska komunistická strana]] čelila represiám a [[Francisco Franco|frankistického]] režim bol v medzinárodnej izolácii, tak Informbyro len publikovalo materiály aj v [[Španielčina|španielčine]]. == Vylúčenie Juhoslávie z Kominformy == {{Hlavný článok|Sovietsko-juhoslovanský konflikt}} Informbyro bolo pôvodne umiestnené v [[Belehrad|Belehrade]] (v tom čase hlavné mesto [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslovanskej federatívnej ľudovej republiky]] a [[Slobodné územie Terstu|Slobodného územia Terstu]]). Bol to priamo jeden z prvých piatich záverov hlavného referátu [[Andrej Alexandrovič Ždanov|Ždanova]] na prvom stretnutí v [[Szklarska Poręba|Szklarskej Porube]]. Išlo vraj o Stalinov výslovný pokyn, ktorý odrážal významné povojnové postavenie Juhoslávie a jej vodcu [[Josip Broz Tito|Josip Broza Tita]] v očiach [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalina]]. Po vylúčení Juhoslávie v júni roku 1948 bolo sídlo presunuté do [[Bukurešť|Bukurešti]]. Počas roka [[1948]] sa postupne zhoršili vzájomné vzťahy Juhoslávie a Sovietskeho zväzu. Na základe toho bola prerušená z juhoslovanskej strany vzájomná hospodárska spolupráca a Kominforma ostro napadla [[Zväz komunistov Juhoslávie]] (Komunistickú stranu Juhoslávie - KSJ) formou depeší (listov), v ktorých sa stupňoval tlak na vedenie KSJ. V tom čase mala Juhoslávia zlé vzťahy nielen so Sovietmi, ale tiež aj so západnými krajinami, práve kvôli územným sporom okolo územia bývalého slobodného mesta Terst. V rovnakom čase sa radikálne zhoršovali aj vzťahy ZSSR so Západom. Napríklad [[berlínska blokáda]] začala [[23. jún|23. júna]] [[1948]]. Oficiálne bola Juhoslávia vylúčená na základe sovietskych obvinení z "[[Titoizmus|titoizmu]]", odklonu od sovietskeho vzoru. Juhoslávia bola považovaná za nepriateľskú, pretože sa odmietla podriadiť sovietskej mocenskej dominancii <!-- podľa angl wiki Jedným z rozhodujúcich faktorov, ktoré viedli k vyhosteniu Juhoslávie, bola juhoslovanská podpora komunistických povstalcov v občianskej vojne v Grécku v rozpore s „percentuálnou dohodou“ medzi Sovietskym zväzom a Veľkou Britániou a rozhodnutie umiestniť vojská v Albánsku. -->a integrácii do [[Východný blok|Východného bloku]] ako sovietsky "satelitný" štát. Po vypuknutí konfliktu medzi Titom a Stalinom rezolúcia Kominformy z 28. júna 1948 (tretia schôdza konaná už v Bukurešti), obviňovala KPJ z „odchýlenia sa od marxizmu-leninizmu“, KPJ vykazuje „protisovietsky postoj“, „nepriateľské prijímanie kritiky“ a „odmietanie diskusie o situácii na stretnutiach Kominformy“. Táto rezolúcia prakticky vylúčila KPJ z Kominformy a výsledkom bolo, že Juhoslávia sa ocitla mimo priamu sovietsku sféru vplyvu (pozri [[východný blok]]) a „[[titoizmus]]“ sa začal používať nielen na označenie nezávislosti od sovietskej línie, ale Moskva takto označovala ak ďalších "zradcov" v iných krajinách. 21. až 28. júla 1948 sa uskutočnil 5. zjazd KSJ. Napriek tomu, že členstvo bolo stále ešte veľmi prosovietsky naladené vyslovili podporu Titovmu vedeniu. Vyjadrenie Kominformy boli označené ako nepravdivé. Zvolené bolo nové politbyro strany a Tito bol potvrdený vo funkcii jej predsedu. Nasledovala sovietska ekonomická blokáda, ktorá neprospela juhoslovanskému hospodárstvu. USA začali hospodársky podporovať Juhosláviu už v roku 1948. V roku 1949 kritiku vystriedal slovník Kominformy označujúci celé politbyro KSJ za "špiónov západu" a vyzýval na zvrhnutie ich "krvavej diktatúry". Tito sa stal v [[Propaganda|propagande]] vrátane Československej "krvavý pes Tito".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Josip Broz Tito. Jak se velký maršál proměnil v krvavého psa a jak to nakonec dobře dopadlo|url=https://plus.rozhlas.cz/josip-broz-tito-jak-se-velky-marsal-promenil-v-krvaveho-psa-a-jak-nakonec-dobre-8166381|vydavateľ=Plus|dátum vydania=2020-03-20|dátum prístupu=2021-09-23|jazyk=cs}}</ref> Americká bezpečnostná služba NSA v lete 1950 upozorňovala americkú vládu, že ZSSR "plánuje inváziu do Juhoslávie v podaní sovietskej armády a síl východoeurópskych satelitov." V tejto nečakanej situácii vycítili USA príležitosť, najmä po straty vlyvu v [[Čína|Číne]], kde vojna skončila [[1. október|1. októbra]] [[1949]] víťazstvom [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]] pod vedením [[Mao Ce-Tung|Mao Ce-Tunga]], a začali podporovať Tita aj vojensky. Do polovičky 50. rokov hodnota americkej vojenskej podpory dosiahla pol miliardy dolárov. ''"Aby bola akákoľvek obrana Juhoslávie zo strany NATO životaschopná, vyžadovala by nukleárnu podporu. Bola by to tretia svetová vojna,"'' písalo sa vraj v tajnej správe z roku 1950.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stalin chystal inváziu do Juhoslávie, hrozila svetová vojna a použitie atómoviek (Ako zdroj blog John R. Schindlera, ktorý v rokoch 1996 - 2004 pôsobil v NSA. Pozri de.wikipedia.org/wiki/John_R._Schindler)|url=https://hnonline.sk/svet/536138-stalin-chystal-invaziu-do-juhoslavie-hrozila-svetova-vojna-a-pouzitie-atomoviek|vydavateľ=hnonline.sk|dátum prístupu=2021-09-22|jazyk=sk}}</ref> Napriek otvorenej podpore Juhoslávie [[Západný blok|Západom]] hrozba sovietskej agresie nezmizla. Naopak vynoril sa nový problém na východe, keď severokórejské jednotky podporované Stalinom 25. júna 1950 prekročili 38. rovnobežku a zaútočili na [[Kórejská republika|Južnú Kóreu]], čím začala [[Kórejská vojna]]. Tito nechodil na schôdze Kominformy aj preto, že sa bál atentátu. Juhoslovanská historiografia opisuje množstvo pokusov, u nás sa spomína sovietsky pokus z roku 1952.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Buchert|meno=Viliam|autor=|odkaz na autora=|titul=Krvavý pes, či svätý Josip? Tito unikol Stalinovi aj Hitlerovi|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/svet/1971247-krvavy-pes-ci-svaty-josip-tito-unikol-stalinovi-aj-hitlerovi|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2019-07-08|dátum prístupu=2020-09-18}}</ref> V celom východnom bloku sa uskutočňovali stranícke čistky proti podozrivým sympatizantom. [[Obdobie Informbira]] (Kominforma po srbochorvátsky) - napätých vzťahov medzi ZSSR a Juhosláviou trvalo do roku 1955, kedy bol podpísaná 2. júna 1955 spoločná deklarácia v Belehrade. Michail Gorbačov počas svojej návštevy v roku 1988 vystúpil v juhoslovanskom parlamente, kde povedal: „Dobré vzťahy medzi našimi krajinami boli narušené vinou sovietskeho vedenia“ Vedúci predstaviteľ ZSSR vtedy prvýkrát otvorene priznal vinu Sovietskeho zväzu za sovietsko-juhoslovanský konflikt v rokoch 1948 - 1949. === Konflikt medzi Titom a Stalinom === Titovo vedenie snívalo o tom, že sa im podarí uskutočniť dávnu predstavu mnohých ľavicových politikov o vytvorení balkánske federácie. Počítalo sa s tým, že by do tohto veľkého štátu mohli vstúpiť okrem republík Juhoslávie, [[Bulharsko|Bulharska]] a [[Albánsko]] tiež [[Rumunsko]], [[Maďarsko]] a po prípadnom víťazstve komunistických partizánov i [[Grécko]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Doubková|meno=Eliška|autor=|odkaz na autora=|titul=Pašerácká skupina Bolčić a spol. (Magisterská diplomová práce)|url=https://is.muni.cz/th/klj9v/Doubkova_Eliska_Magisterska_diplomova_prace.pdf|vydavateľ=is.muni.cz|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-14|miesto=|jazyk=}}</ref> Veľkú aktivitu prejavovala JFĽR aj v medzinárodnom komunistickom hnutí. Privítali sovietsky plán založiť Informačné byro, nadnárodnú organizáciu so sídlom práve v Belehrade.<ref name=":0">Šesták, Miroslav a kol.: Dějiny jihoslovanským zemí. Lidové noviny 1998, str. 506.</ref> Prvé stretnutie Kominformy sa uskutočnilo v Belehrade v roku 1947 v priateľskej nálade. Stalinovo jednanie urýchlili dve udalosti: V januári 1948 rozmiestnila juhoslovanská vláda bez konzultácie s Moskvou vojenský (letecký) pluk na albánskom území. Stalin však v októbri 1944 v Moskve uzavrel tajnú tzv. percentuálnu dohodu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tam, kde sa delila Európa|url=https://www.tyzden.sk/casopis/7057/tam-kde-sa-delila-europa/|vydavateľ=.týždeň - iný pohľad na spoločnosť|dátum vydania=2010-07-19|dátum prístupu=2021-09-22|jazyk=sk|meno=Tomáš|priezvisko=Gális}}</ref> s [[Winston Churchill|Churchilom]] (britské jednotky vstúpili do Atén 14. októbra 1944), ktorou za 90% vlyv v Bulharsku a Rumunsku ponechal 90%vplyvu v Grécku Veľkej Británii.<!-- na en.wikipedia.org/wiki/Percentages_agreement je obrazok --> V rovnakej dobe vedúci bulharský komunistický predstaviteľ [[Georgi Dimitrov]] poskytol tlači rozhovor, v ktorom spomenul, že vznik federácie Bulharska, Juhoslávie a Albánska vidí ako reálny.<!-- (vytvorenie skutočnej krajiny južných Slovanov alebo Veľkej Juhoslávie). BOl to vraj ich spoločný plán... https://history.hnonline.sk/nove-dejiny/1703107-urobim-si-po-svojom-juhoslovansky-vodca-tito-vypovedal-stalinovi-poslusnost-a-ustal-to ... Tito vraj postupne navštívil okrem Bulharska aj Maďarsko a Rumunsko, ktoré pristúpili k politickým zmenám podľa juhoslovanského vzoru, a následne s nimi podpísal zmluvy o spolupráci. --> Začiatkom februára 1948 preto sovietsky vodca naliehavo žiadal vedenie KSJ o vyslanie reprezentatívnej komisie do Moskvy. Počas druhého stretnutia Kominformy, ktoré sa uskutočnilo posledný krát v Belehrade, sa 1. februára 1948 len vymenila redakčná rada časopisu a Molotov pozval juhoslovanskú a bulharskú stranu do Moskvy na 10 februára. Na jednaní v Moskve apeloval Stalin, aby Bulharsko a Juhoslávia urýchlene vytvorili spoločný štát. Súčasní historici predpokladajú, že chcel infiltrovať jemu úplne podriadených bulharských komunistov medzi juhoslovanských, čím ich oslabí a tak získa kontrolu nad novovzniknutým štátom.<ref name=":0" /> Podľa špekulácií Stalin ponúkal prítomným nahradenie Tita vo funkcii vodcu Juhoslávie a Albánsko k tomu.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Palko|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Rudolf Lančarič – obeť Stalinovej honby na Tita|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-02-2008.pdf|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-18|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Tito zvolal politické byro KSJ, ktoré 19. februára 1948 rozhodlo proti akejkoľvek federácii s Bulharskom. O dva dni neskôr sa Tito, Kardelj a Đilas stretli s [[Nikos Zachariadis|Nikosom Zachariadisom]], generálnym tajomníkom Komunistickej strany Grécka (KSG) a informovali ho, že Stalin je proti ozbrojenému boju KSG, ale napriek tomu mu sľúbili pokračujúcu juhoslovanskú podporu.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Tito–Stalin split: a reassessment in light of new evidence|url=https://www.zora.uzh.ch/id/eprint/62735|dátum=2007|dátum prístupu=2021-09-22|doi=10.5167/UZH-62735|meno=Jeronim|priezvisko=Perović|periodikum=Journal of Cold War Studies|vydavateľ=MIT Press. 9 (2):|strany=32–63|jazyk=en}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Ústredný výbor KSJ 1. marca 1948 Stalinov návrh prerokovalo a zamietlo. Stalin nebol zvyknutý počuť nie, a rozhodol sa Titovo vedenie potrestať. Potom si sovietska komunistická strana a juhoslovanská komunistická strana (JKS) vymenili sériu listov s podrobnosťami o ich sťažnostiach. Medzitým 18.-19. marca 1948 ZSSR stiahlo svojich civilných a vojenských expertov z Juhoslávie. Prvý list KSSS z 27. marca 1948 obvinil Juhoslovanov z hanobenia sovietskeho socializmu vyhláseniami ako „socializmus v Sovietskom zväze prestal byť revolučný“. Tvrdili tiež, že JKS nie je dostatočne demokratická a že nekoná ako predvoj, ktorý by krajinu viedol k socializmu. Stalin tvrdil: „Tento druh organizácie komunistickej strany nemôžeme považovať za skutočne marxisticko-leninskú alebo boľševickú. V juhoslovanskej strane človek nepociťuje žiadnu politiku triedneho boja.“ Priamo na juhoslovanského vodcu Stalin nezaútočil, ale za kacírov označil jeho najbližších spolupracovníkov - [[Milovan Đilas|Djilasa]], [[Aleksandar Ranković|Rankovića]], [[Boris Kidrič|Kidriča]] a [[Svetozar Vukmanović|Svetozara Vukmanovića]]. Tito poznal Stalinove čistky a dobre si uvedomoval, čoho je jeho protivník schopný ale nehodlal sa vzdať všetkého, čo sa mu podarilo v povojnových rokoch vybudovať. Na schôdzi KSJ preto odmietol Djilasovu, Rankovičovovu a Kidričovovu rezignáciu. Dňa 12. (13.) apríla 1948 poslal do Kremľa odpoveď, v ktorej stálo, že sovietske vedenie má nepresné a nedostatočné informácie o situácii v Juhoslávii a nech k nim vyšle komisiu, ktorá všetko preverí.<ref name=":1" /> Odpoveď obhajovala revolučný charakter strany a opätovne potvrdili vysokú mienku o Sovietskom zväze. KSJ však tiež poznamenala, že „bez ohľadu na to, ako každý z nás miluje krajinu socializmu, ZSSR, v žiadnom prípade nemôže milovať svoju vlastnú krajinu menej.“ Sovietska odpoveď zo 4. mája 1948 nabádala KSJ aby si priznali zlyhania a napravili svoje chyby a list pokračoval v obvinení KSJ z prílišnej hrdosti na svoje úspechy v boji proti fašistom, pričom zabudli, že len Červená armáda ich „zachránila pred zničením“. Odpoveď KSJ zo 17. mája ostro reagovala na sovietske pokusy devalvovať úspech juhoslovanského hnutia odporu a navrhla, aby sa táto záležitosť vyriešila na zasadaní Kominformy, ktoré sa uskutoční v júni 1948. === Obdobie Informbira začalo 28. júna 1948 === Tito sa nezúčastnil ani stretnutia Kominformy v júni 1948 v obave, že by malo dôjsť k otvorenému útoku na Juhosláviu. 28. júna ostatné členské krajiny vylúčili Juhosláviu s odvolaním sa na „nacionalistické prvky“, ktorým sa „za posledných päť alebo šesť mesiacov podarilo dosiahnuť dominantné postavenie vo vedení KSJ“. Uznesenie varovalo Juhosláviu, že je "na ceste späť k buržoáznemu kapitalizmu kvôli svojim nacionalistickým postojom zameraných na nezávislosť". Úplný názov uznesenia bol ''Juhoslovanská'' komunistická strana ''v rukách špiónov a vrahov''. Týmto uznesením z 28. júna 1948 schváleným už v Bukurešti, sa prakticky prerušili dobré vzťahy medzi ZSSR a Juhosláviou, ktoré sa začali obnovovať až v roku 1955. Veľvyslanec Juhoslávie v ZSSR Vladimir Popović odišiel z Moskvy a neskôr sa stal veľvyslancom v USA ale USA začalo Juhosláviou ekonomicky podporovať už v roku 1948<!-- Do júna 1948 Juhoslávia dosiahla dohodu so Spojenými štátmi, ktorá umožnila juhoslovanským úradom prístup k ich zlatým rezervám držaných v USA. Juhoslávia zároveň oznámila, že by chcela obchodovať so Západom. Juhoslávia prvýkrát požiadala o hospodársku pomoc Spojené štáty v lete 1948. V decembri 1948 oznámili zvýšený obchod so západom Vo februári 1949 sa USA rozhodli poskytnúť Titovi ekonomickú pomoc a na oplátku požadovali, aby Tito obmedzili podporu DSE (Grécka vojenská guerila) -->. V Juhoslávii sa toto obdobie (1948 až 1956) nazývalo obdobie Informbira. Tito začal svojich názorových oponentov podozrievať a potom aj prenasledovať. Politický nátlak na Juhosláviu kulminoval v druhej polovici roka 1949. Koncom novembra (4 stretnutie v Maďarsku 27. novembra 1949) prijalo Informbyro rezolúciu,<!-- o kotrej pravdepodobne Rudé právo písalo: Jugoslávská komunistická strana v moci vrahov a špiónov. Odtiaľ. Tito sa stal v propagande vrátane Československej "krvavý pes Tito". Mimochodom smiešne je že rusi označili titove vedenie za diktatúru- Tito dal na to zámienku tím že zavrek 8000 ľudí. --> ktorá dovŕšila rozchod Kominformy s JKS. Rezolúcia opäť nazvala Titovo "vedenie bandou nájomných špiónov a vrahov". Označovala Tita a jeho spolupracovníkmi za fašistov a agentov medzinárodného imperializmu a vyzývala k zvrhnutiu ich krvavej diktatúry.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bárta|meno=Milan|autor=|odkaz na autora=|titul=Akce Jugoslavie. Státní bezpečnost v boji proti „agentům titoismu“ v letech 1948–1955|url=https://www.ustrcr.cz/data/pdf/pamet-dejiny/pad1101/065-074.pdf|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů (ustrcr.cz)|dátum vydania=paměť a dějiny 2011/01 (https://www.ustrcr.cz/publikace/pamet-a-dejiny-12011/) str. 65|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-21|miesto=|jazyk=cs}}</ref> === Čistky v Juhoslávii === Tito po svojom rozhodnutí vzdorovať omnoho silnejšiemu Stalinovi pravdepodobne počítal s podporou širokej základne strany (JKS) vybudovanou partizánskym hnutím, ktoré osobne viedol. Odhaduje sa však, že až 20 percent členov KPJ podporovalo Stalina a nie Tita. Vedenie strany si to všimlo, čo viedlo k rozsiahlym čistkám, ktoré ďaleko presahovali najviditeľnejšie ciele ako boli komunisti [[Andrija Hebrang|Hebrang]] a [[Sreten Žujović|Žujović]] (jediný, ktorý súhlasil so Stalinom v diskusiách ústredného výboru JKS). Tieto čistky sa začali označovať ako obdobie Informbira. Skutoční alebo domnelí Stalinovi prívrženci boli označovaní ako „kominformisti“ alebo „ibeovci“ (pejoratívna skratka tvrorená z dvoch prvých dvoch slov v oficiálnom názve Informačné Byro komunistických a robotníckych strán. Tisíce boli uväznené, zabité alebo vyhostené. Podľa ministra vnútra [[Aleksandar Ranković|Rankovića]] bolo zabitých, uväznených alebo odsúdených na nútené práce 51 000 ľudí. Na zadržiavanie väzňov slúžilo množstvo miest vrátane väzníc a zajateckých táborov v [[Stara Gradiška|Starej Gradiške]] a bývalého koncentračného tábora [[Ustašovci|Ustaše]] v [[Jasenovac|Jasenovaci]]. V roku 1949 boli na neobývaných jadranských ostrovoch [[Goli Otok]] a [[Sveti Grgur]] vybudované účelové väzenské tábory. == Prenasledovanie a čistky v iných krajinách == Rozhodnutia Komiterny a Informbyra zásadným spôsobom ovplyvňovali, ba až určovali politiku členských strán. Napríklad rezolúcia Informbyra z júna 1948 pri vylúčení Juhoslávie s tézou "o prechode kliky Tita-Rankoviča od demokracie k buržoáznemu nacionalizmu" bola základom kampane proti takzvaným [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznym nacionalistom]] aj v Česko-Slovensku. Pokiaľ pre [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku]] boli [[Gustáv Husák]] a [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]] zatknutí 6. februára 1951 už v roku 1950 sa skončil [[Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu]]. Čistky neboli len našou špecialitou. Ďaleko najzaujímavejším vývojom, ktorý sa vo východnej Európe odohral od vytvorenia Kominformy, bola koncentrácia moci v rukách komunistov, ktorí strávili väčšinu svojho života v Rusku, na úkor miestnych komunistov, ktorých reputáciu vydobyli prácou v národných hnutiach. Patrascanu, rumunský minister spravodlivosti, bol odvolaný pre „buržoázne odchýlky“ a v januári 1948 sa ústredný výbor Bulharskej komunistickej strany, ktorý pozostával zo štrnástich členov, z ktorých iba štyria boli „Moskovčania“, zmenšil na sedem členov, z ktorých už piati boli „Moskovčania“. <ref>{{Citácia periodika|titul=The Cominform and World Communism|url=https://academic.oup.com/ia/article-lookup/doi/10.2307/3018651|periodikum=International Affairs|dátum=1948-07|dátum prístupu=2020-09-18|ročník=24|číslo=3|strany=339–349|issn=1468-2346|doi=10.2307/3018651|jazyk=en|meno=Denis|priezvisko=Healey}}</ref> Po vylúčení Juhoslávie v júni 1948 padlo podozrenie najprv na Bulharsko ([[Trajčo Kostov]]) a Poľsko. Prijatie kritiky, prehodnotenie politiky nakoniec skončili prenasledovaním čelných predstaviteľov vo viacerých krajinách: [[Władysław Gomułka]] (Poľsko), [[Trajčo Kostov|Trajčo Rostov]] <!-- Trajčo Kostov Džunev . V anglictine aj Traiche cs.wikipedia.org/wiki/Traj%C4%8Do_Kostov -->(Bulharsko), [[László Rajk]] (Maďarsko), Markos a [[Koči Dzodze|Koçi]] (Albánsko). Už v júni 1948 došlo k novej vlne odvetných opatrení proti možným priaznivcom Tita. Už 15. júna 1948 bol Rajk prvý krát uväznený v Maďarsku. <!-- podľa anglickej wiki. NIžšie je podrobnejšie až roku 49 --> V Poľsku bola 6. júla 1948 bola zvolaná schôdza pléna ústredného výboru poľskej robotníckej strany s cieľom diskutovať o "odchýlkach" Gomulky. Zadawski a Zamborovski predstavili „jasnú marxisticko-leninskú analýzu“. Plénum sa stretlo opäť 31. augusta - 3. septembra 1948. Gomulka sa priznal k chybám a zo zdravotných dôvodov sa vzdal funkcie. O dva týždne sa však vrátil, prehlásil, že je úplne zdravý a chopil sa nazad funkcie. V júli 1948 ho Ústredný výbor z funkcie stiahol. Vyšetrovať ho začali až o rok v júni 1949. Potom bol zatknutý, prepustený na slobodu a potom znovu uväznený. Potom ešte aj v roku 1951 došlo v jeho strane k mocenským bojom medzi jednotlivými frakciami, Gomułka bol označený za ''reakcionára'' a bol zo strany vylúčený. Na čelo sa dostal znovu v roku 1956. Ústredný výbor bulharskej komunistickej strany 12. - 13. júla 1948 „jednomyseľne vyhlásil, že vedenie našej strany nikdy nepochybovalo o vedúcej úlohe, ktorú v demokratickom tábore hrá sovietska komunistická strana a Sovietsky zväz“. Uvedomili si, že neboli dosť ostražití voči juhoslovanskej komunistickej strane. Ďalšia vlna útokov sa uskutočnila na jeseň toho istého roku, počas ktorej bol Rajk obesený, Gomulka zatknutý a Rostov obžalovaný. V decembri 1948 bol [[Koči Dzodze|Koçi]] v Albánsku zadržaný a tajne odsúdený na smrť za spoluprácu s Juhosláviou s radom ďalších komunistických politikov vo vykonštruovanom procese v máji 1949. O mesiac neskôr bol zastrelený. Už od začiatku roku [[1949]] sa v Maďarsku pripravoval proces s vnútornými nepriateľmi a v máji [[1949]] vedenie komunistov rozhodlo, že do čela procesu bude postavený Rajk. [[30. máj|30. mája]] [[1949]] bol Rajk zatknutý a následne v zinscenovanom procese so siedmymi ďalšími Maďarmi obvinený ako titoistický zradca a špión, ktorý chcel v Maďarsku nastoliť kapitalistický imperialistický systém. {{Hlavný článok|Operácia Splinter Factor}} Podľa novších konšpiračných zistení bol ako zdroj informácií využitý "americký špión" [[Noel Field]]. Mohol to byť americký agent, ktorý sa infiltroval do komunistického hnutia ešte pred vojnou (počas druhej svetovej vojny pracoval vo Francúzsku a vo Švajčiarsku na podpore židovských komunistických a antifašistických utečencov) alebo sovietsky agent na americkom ministerstve zahraničia v polovici 30. rokov alebo obidvoje. V máji 1949 ho vylákali do Prahy. V júni 1949 ho s Gotwaldovým súhlasom na Stalinov pokyn zatkli, uniesli ho a odovzdali maďarskej tajnej polícii. Po mučení a výsluchoch aj svojimi sovietskymi "poradcami" nasledovali „priznania“ Fielda, ktoré zahájili zničujúcu sériu procesov, na najvyšších československých, nemeckých, poľských a maďarských straníckych poschodiach. Field sa priznal, že bol počas vojny v spojení s [[Allen Dulles|Allanom Dullesom]] (śéf CIA) a tiež že finančne podporoval komunistov, že sa mnohí Maďari s pomocou Titových partizánov vrátili do Maďarska, aby uchopili moc v krajine. Prvými „hriešnikmi“ boli Gomulka a Kostov. Až po zatknutí Fielda začali vyšetrovať [[Władysław Gomułka|Gomułku]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Stalin's American Spy: Noel Field, Allen Dulles and the East European Show-trials|url=https://www.amazon.co.uk/Stalins-American-Spy-European-Show-trials/dp/1849043442|meno=Tony|priezvisko=Sharp}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bernáth|meno=Viliam|autor=|odkaz na autora=|titul=Jedna z príčin politických procesov vo východnej Európe (2)|url=https://www.noveslovo.sk/node/34140|vydavateľ=noveslovo.sk|dátum vydania=2002-05-29|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-18|miesto=|jazyk=}}{{Nedostupný zdroj|date=november 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[Trajčo Kostov|Kostova]] 27. marca 1948 odvolali z postu podpredsedu vlády, zatknutý bol 20. júna 1949. V inscenovanej procese, ktorý prebiehal u bulharského najvyššieho súdu od 7. do 14. decembra 1949, bol Kostov spoločne s ďalšími desiatimi spolustraníkov obvinený z protisovietske propagandy v strane, z rozširovania protistraníckych metód a z nedôvery v bulharskú komunistickú stranu a jej predsedu Dimitrova. Ako jediný bol odsúdený na trest smrti, ktorý bol vykonaný dva dni po rozsudku. == Smrť Stalina a zánik Kominformy == Po smrti [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] sa 14. septembra 1953 stal novým [[Generálny tajomník KSSZ|generálnym tajomníkom KSSZ]] [[Nikita Sergejevič Chruščov]], ktorý netrval tak nástojčivo na kopírovaní sovietskych vzorov, čo zmysel Infobyra oslabovalo. V apríli 1954 najprv prestal vychádzať v prekladoch<ref>Oznam v denníku «Правда» z 18 apríla 1954</ref> denník Informbyra ''"Za večný mier, za ľudovú demokraciu!"'' (rusky За прочный мир, за народную демократию!) a o dva roky 17. apríla 1956 bolo celé Informbyro rozpustené.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dějiny evropské civilizace II.|vydavateľ=Nakladatelství Paseka|miesto=Praha|rok=2002|počet strán=328|kapitola=|strany=249|isbn=80-7185-473-5|jazyk=cs}}</ref> Archív je uložený v Ruskom štátnom archíve sociálno-politických dejín v Moskve (ulica Bolshaya Dmitrovka, 15.). V roku 1953 zomrel Stalin a novým sovietskym vodcom sa stal [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]]. Ten usiloval o zbližovanie s Juhosláviou a pripúšťal, že budovať [[socializmus]] nemožno len bezduchým kopírovaním sovietskej šablóny. To zmysel Kominformy oslabovalo, preto bola 17. apríla 1956 rozpustená.<ref name="paseka"/> Potom sa "Kádre" Kominformy (aj bývalej Kominterny) presunuli do medzinárodného oddelenia ústredného výboru KSSZ. Archív je uložený v Ruskom štátnom archíve sociálno-politických dejín v Moskve. == Priebeh stretnutí Kominformy == === Prvé stretnutie === Prvá časť Ždanovovej správy bola zahrnutá do záverečnej deklarácie, ktorá určuje úlohu komunistických strán ako „vziať do rúk vlajku obrany národnej nezávislosti a zvrchovanosti svojich krajín“. Nasledujúca časť v kombinácii s Gomulkovou správou tvorila preambulu uznesenia, ktorá podčiarkla nasledujúcich päť kľúčových bodov: # že by mala byť zriadená informačná kancelária, ktorá by pozostávala z hovorcov deviatich zúčastnených komunistických strán, # že by jej mala byť zverená výmena informácií a koordinácia, ak by to bolo potrebné, # aby sa kancelária skladala z dvoch delegáti z každej z deviatich strán, # predsedníctvo by malo pripravovať časopis, ktorý by najskôr vychádzal každé dva týždne, a každý týždeň po ňom, # sídlo predsedníctva bude v Belehrade v Juhoslávii. Dvom západným komunistickým stranám (francúzskej a talianskej) boli pridelené dve úlohy, ktoré boli: 1) znovu sa uchádzať o vedenie svojich krajín a pripraviť sa na tvrdý boj a 2) prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa „americká politika“ v západnej Európe neimplementovala. Ich neefektívna politika sa mala zmeniť na politiku štrajkov, hromadných akcií a sabotáží. Prvý všeobecný „útok“ bol podniknutý vo Francúzsku 18. novembra 1947 a v Taliansku 12. novembra. === Druhé stretnutie === Druhé stretnutie sa uskutočnilo v Belehrade 1. februára 1948. Počas tohto stretnutia bola vybraná stála redakčná rada pre noviny „Za trvalý mier, za ľudovú demokraciu!“, Ktoré vyšli v Belehrade 1. novembra 1947. Táto redakčná rada predstavenstvo bolo pod vedením [[Pavol Yudin|Pavla Yudina]]. Neskôr ho nahradil [[Mark Mitin]]. === Tretie stretnutie === Tretie stretnutie sa uskutočnilo v Rumunsku 28. júna 1948. Výsledkom bolo vylúčenie juhoslovanskej komunistickej strany. Tiež to viedlo k presídleniu ústredia Kominformu do Bukurešti a iniciovalo veľkú kampaň transformácie programov a kádrov východoeurópskych komunistických strán. V jednomyseľnom uznesení sa osem komunistických strán zhodli na tom, že juhoslovanská komunistická strana „sledovala nesprávny smer k hlavným otázkam vnútornej a zahraničnej politiky, smer primeraný iba nacionalizmu a predstavujúci odklon od marxizmu-leninizmu“. Schválili kroky sovietskej komunistickej strany a odsúdili juhoslovanskú politiku triednej diferenciácie medzi poľnohospodárskymi a priemyselnými robotníkmi „pričom jednotlivé roľníctvo bolo považované za jeden celok a dokonca tvrdilo, že roľníctvo bolo najstabilnejším základom ich štátu“ - úloha, ktorá mala proletariát. Keďže Juhoslávia odmietla dodržiavať disciplínu Kominformu a ignorovala jej kritiku, tým vystúpila z „rodiny bratských komunistických strán“. Všetko, čo mohol Tito „infikovať“, malo byť vylúčené. Rozhodujúci postup proti nemu bol dohodnutý do konca júna. Na začiatku júla 1948 boli predvolané dve z komunistických strán, a to poľská a bulharská, aby prehodnotili svoju ideológiu. Prehodnotenia nakoniec skončili prenasledovaním čelných predstaviteľov vo viacerých krajinách (pozri vyššie [[Kominforma#Prenasledovanie%20a%20%C4%8Distky|Prenasledovanie a čistky]]). === Štvrté stretnutie === Nakoniec sa štvrté stretnutie uskutočnilo v Maďarsku 27. novembra 1949. Boli predložené dve správy, ktoré viedli k trom rezolúciám. Sovietsky delegát [[Michail Andrejevič Suslov|Suslov]] ohlásil správu „O obrane mieru a boji proti vojnovým štváčom“, ktorého časťou bolo odhaľovať skutočný zámer Titovej bandy ako inštrumentu agresívnych západných plánov.<blockquote>Cieľom tohto imperialistického sprisahania bolo uskutočniť ďalekosiahle plány: zvrhnúť demokratický systém v Maďarsku a ďalších ľudových demokraciách pomocou fašistickej špionážnej Titovej kliky, ktorá sa stala agentúrou medzinárodnej reakcie, s cieľom vytrhnúť tieto krajiny z tábora mieru a demokracie; obnoviť tam reakčné fašistické režimy; premeniť krajiny juhovýchodnej a strednej Európy na bábky imperialistov a odrazové mostíky pre agresiu.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Defense of Peace and the Struggle Against the Warmongers|url=https://www.marxists.org/archive/suslov/1949/11/x01.htm|vydavateľ=www.marxists.org|dátum prístupu=2020-09-21}}</ref> Odhalenie zradnej Titovej bandy na budapeštianskom procese s Rajkom a ([[Lazar Brankov]] (nar. 1912), ukázalo zlyhanie zákerných plánov na obnovenie kapitalizmu v ľudových demokraciách, ktoré osvedčili svoju silu a rozhodnosť.<ref name=":3" /></blockquote> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Kominterna]] * [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku]] * [[Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu]] == Zdroj == * {{preklad|cs|Kominforma|16217051}} [[Kategória:Komunizmus]] 1hik5gof364p0fhyl8c8vkh6hz74au1 John Gibson 0 656969 8211061 8185183 2026-05-09T07:47:30Z ~2026-27065-36 293875 8211061 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista |Meno=John Gibson |Štátna príslušnosť= |Dátum narodenia={{dnv|1993|7|14}} |Lapačka=ľavá ruka |Miesto narodenia=[[Pittsburgh]], [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]] |Pozícia=brankár |Bývalé tímy=[[San Diego Gulls]] (AHL){{break}} [[Norfolk Admirals]] (AHL){{break}} [[Kitchener Rangers]] (OHL) |Váha=93 |Výška=188 |Draft=39. celkovo, 2. kolo,{{break}}2011, [[Anaheim Ducks]] |Tím=[[Anaheim Ducks]] (NHL) |Rok1=2008 |Rok2=súčasnosť |Portrét=John Gibson (26286847896) (cropped).jpg }} '''John Gibson''' (* [[14. júl]] [[1993]], [[Pittsburgh]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký hokejový brankár, ktorý aktuálne pôsobí v tíme [[Detroit Red Wings]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=John Gibson at eliteprospects.com|url=https://www.eliteprospects.com/player/45399/john-gibson|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2020-10-24|jazyk=en}}</ref> Tento tím ho v roku [[2011]] draftoval v druhom kole. V rokoch 2012{{--}}2014 hral prevažne vo farmárskych kluboch [[Norfolk Admirals]] a [[San Diego Gulls]], od sezóny [[NHL 2015/2016|2015/2016]] je stabilným členom kádra Anaheim Ducks. Bol členom [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 20 rokov|národného tímu USA do 20 rokov]] na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2013|majstrovstvách sveta]] v ruskej [[Ufa|Ufe]], kde družstvo USA získalo zlatú medailu. John Gibson bol vyhlásený za najlepšieho brankára turnaja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=John Gibson at worldjunior2013.com|url=http://stats.worldjunior2013.com/Hydra/306/IHM306000_85I_1_0.pdf|vydavateľ=|dátum prístupu=2013-01-07|jazyk=en}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Štatistiky v NHL == {| class="wikitable" |+ !Sezóna !Klub !Z !V !P !PP !GAA !SV% !SO |- |2013/2014 |[[Anaheim Ducks]] |3 |3 |0 |0 |1,33 |95,4 |1 |- |2014/2015 |Anaheim Ducks |23 |13 |8 |0 |2,60 |91,4 |1 |- |2015/2016 |Anaheim Ducks |40 |21 |13 |4 |2,07 |92,0 |4 |- |2016/2017 |Anaheim Ducks |52 |25 |16 |9 |2,22 |92,4 |6 |- |2017/2018 |Anaheim Ducks |60 |31 |18 |7 |2,43 |92,6 |4 |- |2018/2019 |Anaheim Ducks |58 |26 |22 |8 |2,84 |91,7 |2 |- |2019/2020 |Anaheim Ducks |51 |20 |26 |5 |3,00 |90,4 |2 |- |2020/2021 |Anaheim Ducks |35 |9 |19 |7 |2,98 |90,3 |3 |- |2021/2022 |Anaheim Ducks |56 |18 |26 |11 |3,19 |90,4 |1 |- |2022/2023 |Anaheim Ducks |53 |14 |31 |8 |3,99 |89,9 |1 |- | colspan="2" |'''NHL Spolu''' |'''431''' |'''180''' |'''179''' |'''59''' |'''2,83''' |'''91,2''' |'''24''' |} == Referencie == {{referencie}} * {{preklad|en|John Gibson (ice hockey, born 1993)|983758332}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Športový výhonok}} {{DEFAULTSORT:Gibson, John}} [[Kategória:Osobnosti z Pittsburghu]] [[Kategória:Hokejoví brankári USA]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Anaheim Ducks]] [[Kategória:Hráči Anaheim Ducks]] [[Kategória:Hráči Norfolk Admirals]] [[Kategória:Brankári Anaheim Ducks]] [[Kategória:Brankári Detroit Red Wings]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] 8maydwgwbifhad16o3r5okmpepls14i Eumenes I. 0 657972 8210783 7458955 2026-05-08T16:05:43Z ~2026-27065-36 293875 8210783 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Eumenes I. |titul = panovník |obrázok = |panovanie = [[263 pred Kr.]] – [[241 pred Kr.]] |korunovácia = |pôvodné meno = |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = |miesto narodenia = |dátum úmrtia = [[241 pred Kr.]] |miesto úmrtia = [[Pergamon]] |miesto pochovania = |predchodca = |regent = |nástupca = [[Attalos I.]] |manžel = |manželka = |potomstvo = |dynastia = |otec = Eumenes |matka = Satyra }} [[Súbor:Tetradrachm Eumenes I of Pergamon reverse CdM Paris.jpg|náhľad|Tetradrachma so sediacou [[Aténa (mytológia)|Athénou]] na rube, za vlády Eumena I.]] '''Eumenes I.''' ({{vjz|grc|Εὐμένης}};) bol vládca [[Pergamon|Pergamonu]] v rokoch [[263 pred Kr.|263]]{{--}} [[241 pred Kr.]]<ref name=":59">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=59}}</ref> Eumenes, vládca Pergamonu (nikdy však kráľ), bol synovec a nástupca [[Filetairos (Pergamon)|Filetaira]]. Pôvodne bol poddaným [[Seleukovská ríša|seleukovského]] kráľa [[Antiochos I. Sóter|Antiocha I.]], ktorého v roku [[262 pred Kr.]] s pomocou [[Staroveký Egypt|egyptského]] vládcu [[Ptolemaios II.|Ptolemaia II.]] porazil pri [[Sardy|Sardách]]. Eumenes významne rozšíril hranice svojej krajiny a vykúpil si bezpečie pred nájazdmi [[Kelti|Galov]].<ref name=":59"/> == Životopis == Eumenes bol syn Eumena, Fileteirovho brata (Fileteiros mal dvoch bratov, z ktorých starší bol Eumenes, mladší Attalos).<ref name=":208">{{Citácia knihy|autor=Julius Beloch|titul=Griechische Geschichte|isbn=978-11-0805-099-9|miesto=Cambridge|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=2012|strany=208}}</ref> Jeho matka Satyra bola dcérou inak neznámeho Poseidónia.<ref name=":IG XI,4 1107 "> Inscriptiones Graecae XI, ''IG XI,4 1107'' [https://inscriptions.packhum.org/text/63590?bookid=17&location=1672]</ref> Nie je známe, či mal Eumenes deti. Filetaira na nápise „''Filetairos, syn Eumena''“ (nápis Roesch, IThesp 303<ref name=":Roesch, IThesp 303">Roesch, Les Inscriptions de Thespies, ''Roesch, IThesp 303'' [https://epigraphy.packhum.org/search?patt=%CE%A6%CE%B9%CE%BB%CE%AD%CF%84%CE%B1%CE%B9%CF%81%CE%BF%CF%82+%CE%95%E1%BD%90%CE%BC%E1%BD%B3%CE%BD]</ref>), uvedeného v meste Thespiai, niektorí znalci považujú za Eumenovho syna, ktorý zrejme zomrel pred jeho smrťou. Identita Filetaira, syna Eumenena (alebo brata), ktorý rovnako ako vládca Filetairos priniesol obete [[Múza]]m v Thespiách, však nebola preukázaná.<ref name=":728">{{Citácia knihy|autor=David Magie|titul=Roman Rule in Asia Minor|isbn=978-14-0088-774-3|miesto=Princeton|vydavateľ=Princeton University Press|rok=2017|strany=728}}</ref> Zomrel po vláde, ktorá trvala dvadsaťdva rokov (podľa [[Athénaios z Naukratidy|Athénaia]] na následky alkoholizmu<ref>[[Athénaios z Naukratidy]], ''Deipnosofistai'', 10,64. [http://www.attalus.org/old/athenaeus10.html#445]</ref>). Nástupcom Eumena sa stal [[Attalos I.|Attalos]], syn jeho bratranca [[Attalos (Pergamon)|Attala]] a Antiochis.<ref>[[Strabón]], ''Geographica'' 13,4,2.</ref> == Panovanie == Eumenes s pomocou egyptského vládcu Ptolemaia II., ktorý mu umožnil najať veľké sily žoldnierov, porazil v roku [[262 pred Kr.]] pri Sardách seleukovského kráľa Antiocha I.<ref name=":152"/><ref name=":123">{{Citácia knihy|autor=Ludvík Václav Wellner|titul=Ptolemaiovci|isbn=978-80-7425-070-5|miesto=Praha|vydavateľ=Epocha|rok=2011|strany=123}}</ref> Nie je známe aké nezhody nastali v rokoch 263 až 262 pred Kr. medzi Antiochom I. a novým pergamským vládcom Eumenom, ktoré nakoniec vyústili do vojny vedúcej k porážke seleukovskej armády. Pergamon sa ale po nej pozdvihol z čiastočnej do skutočnej nezávislosti. Šťastie im prialo aj preto, že po smrti Antiocha I. jeho nástupca v nasledujúcich rokoch viedol vojnu proti Ptolemaiovi (to zrejme súviselo s pokojom zbraní medzi Eumenom a seleukovským kráľom [[Antiochos II.|Antiochom II.]]).<ref name=":211">{{Citácia knihy|autor=John D Grainger|titul=Seleukos Nikator (Routledge Revivals)|isbn=978-13-1780-099-6|miesto=Hoboken|vydavateľ=Routledge|rok=2014|strany=211}}</ref> Územie Pergamonu, zväčšené najmä na úkor Seleukovskej ríše, sa potom rozprestieralo nad údolím rieky [[Bakırçay|Kaikos]], na juh od lesného masívu [[Ida (Troas)|Ida]],<ref name=":152">{{Citácia knihy|autor=Iain Spence|titul=Historical Dictionary of Ancient Greek Warfare|isbn=978-08-1086-612-6|miesto=Lanham|vydavateľ=Scarecrow Press|rok=2002|strany=152}}</ref> ako aj smerom k pobrežiu s kontrolou miest [[Gryneion]] a [[Elaia (Aiolis)|Elaia]], budúceho veľkého prístavu Pergamonu (prístup k moru otvoril cestu pre rozvoj námorných síl mladého štátu). Na severozápade, na úpätí hory Ida, založil Eumenes vojenské posádky v meste Filetaireia (alebo možno jeho predchodca<ref name=":413">{{Citácia knihy|autor=Spencer C. Tucker|titul=Middle East Conflicts from Ancient Egypt to the 21st Century|isbn=978-14-4085-353-1|miesto=Santa Barbara|vydavateľ=ABC-CLIO|rok=2019|strany=413}}</ref>)<ref name=":46-47"/> a na východe v meste ''Attaleia'' (získal tak kontrolu nad územím Mysie a Aiolis<ref name=":547">{{Citácia knihy|autor=Simon Hornblower, Antony Spawforth, Esther Eidinow|titul=The Oxford Classical Dictionary|isbn=978-01-9954-556-8|miesto=Oxford|vydavateľ=OUP Oxford|rok=2012|strany=547}}</ref>). Existuje však len málo dôkazov o rozšírení územia Pergamonu Eumenom I. Dôkaz o „rozchode“ so seleukovským kráľovstvom sa hľadal hlavne v razbe pergamských mincí s portrétom Filetaira zavedenej počas jeho vlády (boli to tetradrachmy s hlavou Filetaira, zakladateľa dynastie, na lícnej strane a sediacou [[Aténa (mytológia)|Athénou]] na rube, s jediným slovom „Filetairou“ - „Filetairova“ minca.<ref name=":182">{{Citácia knihy|autor=William E. Metcalf|titul=The Oxford Handbook of Greek and Roman Coinage|isbn=978-01-9937-218-8|miesto=Oxford|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2012|strany=182}}</ref>).<ref name=":94"/> Mladý vzostupný štát bol však ešte stále krehký a moc Eumena z veľkej časti závisela od lojality jeho vojakov a žoldnierov, ktorí sa už na začiatku jeho vlády vzbúrili (v kolóniách Filataira a Attaleia). Keď už vzbura trvala štyri mesiace, vládca Pergamonu, aby vojsko uspokojil, sčasti vyhovel ich požiadavkám. Vďaka týmto vyjednávaniam však bola popri tom uzavretá tiež dohoda, ktorá jasne formulovala služobné podmienky vojakov. Rozsiahly nápis objavený v Pergamone okrem dohody uvádza aj prísahu zloženú obomi stranami, že dohodu neporušia (nápis naznačuje, že Eumenes, alebo možno jeho predchodca, založil žoldnierske posádky v [[Lýdia (Malá Ázia)|lýdskej]] Attalii a vo Filetaire v [[ Tróas (kraj)|Troade]].) V dohode sa z požiadaviek žoldnierov napr. vyhovelo: „''Pravidelne vyplácať príspevok štyri drachmy na medimnos obilia a štyri drachmy na metretes vína''“ (medimnos predstavoval asi 48 litrov obilia a metretes sa rovnal asi 48 litrom vína<ref name=":219">{{Citácia knihy|autor=Michael Sage|titul=Warfare in Ancient Greece|isbn=978-11-3476-332-0|miesto=London|vydavateľ=Routledge|rok=2002|strany=219}}</ref>) a napr. tiež „''Čo sa týka záležitostí sirôt: nech ich prevezmú najbližší príbuzní, alebo ten, komu (potomok) ich prenechal...''“ Na základe zmluvy bola uzavretá aj táto dohoda: „''Nech sa táto prísaha a dohoda napíše (vyteše) na štyri kamenné stély a tie nech postavia, jednu v Pergamone vo svätyni [[Aténa (mytológia)|Atény]], jednu v [[Gryneion]]e, jednu na [[Dilos|Delose]], jednu v [[Mytilini|Mityléne]] vo svätyni [[Asklépios|Asklépia]]''“.<ref name=":IvP I 13">Inschr. von Pergamon I, ''IvP I 13'' [https://epigraphy.packhum.org/text/301604]</ref><ref name=":46-47">{{Citácia knihy|autor=Roger S. Bagnall, Peter Derow|titul=The Hellenistic Period|isbn=978-14-0514-344-8|miesto=Hoboken|vydavateľ=John Wiley & Sons|rok=2008|strany=46-47}}</ref> Mnohí tento dokument datujú do obdobia po bitke pri Sardách, teda do roku [[261 pred Kr.]]. Zdá sa však, že je možné podporiť skôr hypotézu, že pochádza z úplného začiatku vlády Eumena I., a to do roku 263, ešte pred bitkou pri Sardách, okrem iných argumentov sa zdá byť na nápise podložená zmienkou v riadkoch 10–11, ''v 44. roku'', ktorá ešte stále odkazuje na seleukovskú éru.<ref name=":604">{{Citácia knihy|autor=Roland Oetjen|titul=New Perspectives in Seleucid History, Archaeology and Numismatics|isbn=978-31-1028-384-6|miesto=Berlin|vydavateľ=Walter de Gruyter GmbH & Co KG|rok=2019|strany=604}}</ref><ref name=":219"/> Pre existenciu mladého štátu však ešte stále predstavovali hrozbu galské kmene. Eumenes sa ich ničivým nájazdom dokázal vyhnúť hlavne tak, že im zo svojej nesmierne bohatej štátnej pokladnice dával veľké sumy peňazí.<ref name=":59"/> Keltské kmene (Galovia) prišli do [[Malá Ázia|Malej Ázie]] z [[Európa|Európy]] v prvej štvrtine [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]] a usadili sa na oboch stranách rieky [[Kızılırmak|Halys]], na územie známeho ako [[Galatia]].<ref name=":266">{{Citácia knihy|autor=Sara E. Phang, Iain Spence Ph.D., Douglas Kelly Ph.D., Peter Londey Ph.D.|titul=Conflict in Ancient Greece and Rome|isbn=978-16-1069-020-1|miesto=Canberra|vydavateľ=ABC-CLIO|rok=2016|strany=266}}</ref> Okolo roku [[258 pred Kr.]] po vojne (konflikte) so seleukovským kráľom [[Antiochos II.|Antiochom II.]] stratil značnú časť svojho územia.<ref name=":100">{{Citácia knihy|autor=John Hazel|titul=Who's Who in the Greek World|isbn=978-11-3480-224-1|miesto=London|vydavateľ=Routledge|rok=2013|strany=100}}</ref> Jeho nástupca [[Seleukos II.]] mu niekedy medzi rokmi [[246 pred Kr.]] až 241 pred Kr. právnou dohodou postúpil územie významného prístavu [[Çandarlı|Pitané]].<ref name=":94">{{Citácia knihy|autor=Peter Thonemann|titul=Attalid Asia Minor|isbn=978-01-9163-010-1|miesto=Oxford|vydavateľ=OUP Oxford|rok=2013|strany=94}}</ref> Vláda Eumena I. sa pre Pergamon ukázala ako veľmi plodná. Svoju pozornosť venoval výstavbe a skrášľovaniu budov vo svojom štáte. Samotné mesto Pergamon sa stalo popredným kultúrnym centrom [[Helenizmus|helenistického]] sveta. Podľa [[Diogenes Laertios|Diogena Laertia]] bol patrónom filozofov, najmä [[Arkesilaos z Pitany|Arkesilaa z Pitany]], zakladateľa strednej [[Platónska akadémia|Platónskej akadémie]] a [[Lykón z Troady|Lykóna z Troady]], riaditeľa [[Peripatetici|peripatetickej]] školy.<ref name=":79">{{Citácia knihy|autor=Jerome Jordan Pollitt|titul=Art in the Hellenistic Age|isbn=978-05-2127-672-6|miesto=Cambridge|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=1986|strany=79}}</ref><ref name=":192">{{Citácia knihy|autor=[[Diogenes Laertios]]|titul=Životopisy slávnych filozofov|isbn=978-80-8061-286-3|miesto=Bratislava|vydavateľ=Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov|rok=2007|strany=192}}</ref> Laertios uvádza, že Eumenes bol jediným panovníkom, ktorému filozof Arkesilaos venoval svoje knihy.<ref name=":162">{{Citácia knihy|autor=[[Diogenes Laertios]]|titul=Životopisy slávnych filozofov|isbn=978-80-8061-286-3|miesto=Bratislava|vydavateľ=Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov|rok=2007|strany=162}}</ref> Keďže Eumenes nemal priameho mužského potomka jeho nástupcom sa stal bratrancov syn Attalos. {{Vládca| Štát = [[Pergamon]]| Dynastia = | Titul = [[panovník]]| Od = [[263 pred Kr.]]| Do = [[241 pred Kr.]] | Predchodca = [[Filetairos (Pergamon)|Filetairos]]| Nástupca = [[Attalos I.]]| }} == Referencie a bibliografia == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Attalovci]] {{Dobrý článok}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Králi Pergamonu]] [[Kategória:Vládcovia starovekého Grécka]] [[Kategória:Attalovci]] 51t9kpqzsy8n4b8g4c71tasi1mq4nwn 8210792 8210783 2026-05-08T16:17:54Z ~2026-27065-36 293875 8210792 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Eumenes I. |titul = panovník |obrázok = |panovanie = [[263 pred Kr.]] – [[241 pred Kr.]] |korunovácia = |pôvodné meno = |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = |miesto narodenia = |dátum úmrtia = [[241 pred Kr.]] |miesto úmrtia = [[Pergamon]] |miesto pochovania = |predchodca = |regent = |nástupca = [[Attalos I.]] |manžel = |manželka = |potomstvo = |dynastia = |otec = Eumenes |matka = Satyra }} [[Súbor:Tetradrachm Eumenes I of Pergamon reverse CdM Paris.jpg|náhľad|Tetradrachma so sediacou [[Aténa (mytológia)|Athénou]] na rube, za vlády Eumena I.]] '''Eumenes I.''' ({{vjz|grc|Εὐμένης}};) bol vládca [[Pergamon|Pergamonu]] v rokoch [[263 pred Kr.|263]]{{--}} [[241 pred Kr.]]<ref name=":59">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=59}}</ref> Eumenes, vládca Pergamonu (nikdy však kráľ), bol synovec a nástupca [[Filetairos (Pergamon)|Filetaira]]. Pôvodne bol poddaným [[Seleukovská ríša|seleukovského]] kráľa [[Antiochos I. Sóter|Antiocha I.]], ktorého v roku [[262 pred Kr.]] s pomocou [[Staroveký Egypt|egyptského]] vládcu [[Ptolemaios II.|Ptolemaia II.]] porazil pri [[Sardy|Sardách]]. Eumenes významne rozšíril hranice svojej krajiny a vykúpil si bezpečie pred nájazdmi [[Kelti|Galov]].<ref name=":59"/> == Životopis == Eumenes bol syn Eumena, Fileteirovho brata (Fileteiros mal dvoch bratov, z ktorých starší bol Eumenes, mladší Attalos).<ref name=":208">{{Citácia knihy|autor=Julius Beloch|titul=Griechische Geschichte|isbn=978-11-0805-099-9|miesto=Cambridge|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=2012|strany=208}}</ref> Jeho matka Satyra bola dcérou inak neznámeho Poseidónia.<ref name=":IG XI,4 1107 "> Inscriptiones Graecae XI, ''IG XI,4 1107'' [https://inscriptions.packhum.org/text/63590?bookid=17&location=1672]</ref> Nie je známe, či mal Eumenes deti. Filetaira na nápise „''Filetairos, syn Eumena''“ (nápis Roesch, IThesp 303<ref name=":Roesch, IThesp 303">Roesch, Les Inscriptions de Thespies, ''Roesch, IThesp 303'' [https://epigraphy.packhum.org/search?patt=%CE%A6%CE%B9%CE%BB%CE%AD%CF%84%CE%B1%CE%B9%CF%81%CE%BF%CF%82+%CE%95%E1%BD%90%CE%BC%E1%BD%B3%CE%BD]</ref>), uvedeného v meste Thespiai, niektorí znalci považujú za Eumenovho syna, ktorý zrejme zomrel pred jeho smrťou. Identita Filetaira, syna Eumenena (alebo brata), ktorý rovnako ako vládca Filetairos priniesol obete [[Múza]]m v Thespiách, však nebola preukázaná.<ref name=":728">{{Citácia knihy|autor=David Magie|titul=Roman Rule in Asia Minor|isbn=978-14-0088-774-3|miesto=Princeton|vydavateľ=Princeton University Press|rok=2017|strany=728}}</ref> Zomrel po vláde, ktorá trvala dvadsaťdva rokov (podľa [[Athénaios z Naukratidy|Athénaia]] na následky alkoholizmu<ref>[[Athénaios z Naukratidy]], ''Deipnosofistai'', 10,64. [http://www.attalus.org/old/athenaeus10.html#445]</ref>). Nástupcom Eumena sa stal [[Attalos I.|Attalos]], syn jeho bratranca [[Attalos (Pergamon)|Attala]] a Antiochis.<ref>[[Strabón]], ''Geographica'' 13,4,2.</ref> == Panovanie == Eumenes s pomocou egyptského vládcu Ptolemaia II., ktorý mu umožnil najať veľké sily žoldnierov, porazil v roku [[262 pred Kr.]] pri Sardách seleukovského kráľa Antiocha I.<ref name=":152"/><ref name=":123">{{Citácia knihy|autor=Ludvík Václav Wellner|titul=Ptolemaiovci|isbn=978-80-7425-070-5|miesto=Praha|vydavateľ=Epocha|rok=2011|strany=123}}</ref> Nie je známe aké nezhody nastali v rokoch 263 až 262 pred Kr. medzi Antiochom I. a novým pergamským vládcom Eumenom, ktoré nakoniec vyústili do vojny vedúcej k porážke seleukovskej armády. Pergamon sa ale po nej pozdvihol z čiastočnej do skutočnej nezávislosti. Šťastie im prialo aj preto, že po smrti Antiocha I. jeho nástupca v nasledujúcich rokoch viedol vojnu proti Ptolemaiovi (to zrejme súviselo s pokojom zbraní medzi Eumenom a seleukovským kráľom [[Antiochos II.|Antiochom II.]]).<ref name=":211">{{Citácia knihy|autor=John D Grainger|titul=Seleukos Nikator (Routledge Revivals)|isbn=978-13-1780-099-6|miesto=Hoboken|vydavateľ=Routledge|rok=2014|strany=211}}</ref> Územie Pergamonu, zväčšené najmä na úkor Seleukovskej ríše, sa potom rozprestieralo nad údolím rieky [[Bakırçay|Kaikos]], na juh od lesného masívu [[Ida (Troas)|Ida]],<ref name=":152">{{Citácia knihy|autor=Iain Spence|titul=Historical Dictionary of Ancient Greek Warfare|isbn=978-08-1086-612-6|miesto=Lanham|vydavateľ=Scarecrow Press|rok=2002|strany=152}}</ref> ako aj smerom k pobrežiu s kontrolou miest [[Gryneion]] a [[Elaia (Aiolis)|Elaia]], budúceho veľkého prístavu Pergamonu (prístup k moru otvoril cestu pre rozvoj námorných síl mladého štátu). Na severozápade, na úpätí hory Ida, založil Eumenes vojenské posádky v meste Filetaireia (alebo možno jeho predchodca<ref name=":413">{{Citácia knihy|autor=Spencer C. Tucker|titul=Middle East Conflicts from Ancient Egypt to the 21st Century|isbn=978-14-4085-353-1|miesto=Santa Barbara|vydavateľ=ABC-CLIO|rok=2019|strany=413}}</ref>)<ref name=":46-47"/> a na východe v meste ''Attaleia'' (získal tak kontrolu nad územím Mysie a Aiolis<ref name=":547">{{Citácia knihy|autor=Simon Hornblower, Antony Spawforth, Esther Eidinow|titul=The Oxford Classical Dictionary|isbn=978-01-9954-556-8|miesto=Oxford|vydavateľ=OUP Oxford|rok=2012|strany=547}}</ref>). Existuje však len málo dôkazov o rozšírení územia Pergamonu Eumenom I. Dôkaz o „rozchode“ so seleukovským kráľovstvom sa hľadal hlavne v razbe pergamských mincí s portrétom Filetaira zavedenej počas jeho vlády (boli to tetradrachmy s hlavou Filetaira, zakladateľa dynastie, na lícnej strane a sediacou [[Aténa (mytológia)|Athénou]] na rube, s jediným slovom „Filetairou“ - „Filetairova“ minca.<ref name=":182">{{Citácia knihy|autor=William E. Metcalf|titul=The Oxford Handbook of Greek and Roman Coinage|isbn=978-01-9937-218-8|miesto=Oxford|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2012|strany=182}}</ref>).<ref name=":94"/> Mladý vzostupný štát bol však ešte stále krehký a moc Eumena z veľkej časti závisela od lojality jeho vojakov a žoldnierov, ktorí sa už na začiatku jeho vlády vzbúrili (v kolóniách Filataira a Attaleia). Keď už vzbura trvala štyri mesiace, vládca Pergamonu, aby vojsko uspokojil, sčasti vyhovel ich požiadavkám. Vďaka týmto vyjednávaniam však bola popri tom uzavretá tiež dohoda, ktorá jasne formulovala služobné podmienky vojakov. Rozsiahly nápis objavený v Pergamone okrem dohody uvádza aj prísahu zloženú obomi stranami, že dohodu neporušia (nápis naznačuje, že Eumenes, alebo možno jeho predchodca, založil žoldnierske posádky v [[Lýdia (Malá Ázia)|lýdskej]] Attalii a vo Filetaire v [[ Tróas (kraj)|Troade]].) V dohode sa z požiadaviek žoldnierov napr. vyhovelo: „''Pravidelne vyplácať príspevok štyri drachmy na medimnos obilia a štyri drachmy na metretes vína''“ (medimnos predstavoval asi 48 litrov obilia a metretes sa rovnal asi 48 litrom vína<ref name=":219">{{Citácia knihy|autor=Michael Sage|titul=Warfare in Ancient Greece|isbn=978-11-3476-332-0|miesto=London|vydavateľ=Routledge|rok=2002|strany=219}}</ref>) a napr. tiež „''Čo sa týka záležitostí sirôt: nech ich prevezmú najbližší príbuzní, alebo ten, komu (potomok) ich prenechal...''“ Na základe zmluvy bola uzavretá aj táto dohoda: „''Nech sa táto prísaha a dohoda napíše (vyteše) na štyri kamenné stély a tie nech postavia, jednu v Pergamone vo svätyni [[Aténa (mytológia)|Atény]], jednu v [[Gryneion]]e, jednu na [[Dilos|Delose]], jednu v [[Mytilini|Mityléne]] vo svätyni [[Asklépios|Asklépia]]''“.<ref name=":IvP I 13">Inschr. von Pergamon I, ''IvP I 13'' [https://epigraphy.packhum.org/text/301604]</ref><ref name=":46-47">{{Citácia knihy|autor=Roger S. Bagnall, Peter Derow|titul=The Hellenistic Period|isbn=978-14-0514-344-8|miesto=Hoboken|vydavateľ=John Wiley & Sons|rok=2008|strany=46-47}}</ref> Mnohí tento dokument datujú do obdobia po bitke pri Sardách, teda do roku [[261 pred Kr.]]. Zdá sa však, že je možné podporiť skôr hypotézu, že pochádza z úplného začiatku vlády Eumena I., a to do roku 263, ešte pred bitkou pri Sardách, okrem iných argumentov sa zdá byť na nápise podložená zmienkou v riadkoch 10–11, ''v 44. roku'', ktorá ešte stále odkazuje na seleukovskú éru.<ref name=":604">{{Citácia knihy|autor=Roland Oetjen|titul=New Perspectives in Seleucid History, Archaeology and Numismatics|isbn=978-31-1028-384-6|miesto=Berlin|vydavateľ=Walter de Gruyter GmbH & Co KG|rok=2019|strany=604}}</ref><ref name=":219"/> Pre existenciu mladého štátu však ešte stále predstavovali hrozbu galské kmene. Eumenes sa ich ničivým nájazdom dokázal vyhnúť hlavne tak, že im zo svojej nesmierne bohatej štátnej pokladnice dával veľké sumy peňazí.<ref name=":59"/> Keltské kmene (Galovia) prišli do [[Malá Ázia|Malej Ázie]] z [[Európa|Európy]] v prvej štvrtine [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]] a usadili sa na oboch stranách rieky [[Kızılırmak|Halys]], na územie známeho ako [[Galatia]].<ref name=":266">{{Citácia knihy|autor=Sara E. Phang, Iain Spence Ph.D., Douglas Kelly Ph.D., Peter Londey Ph.D.|titul=Conflict in Ancient Greece and Rome|isbn=978-16-1069-020-1|miesto=Canberra|vydavateľ=ABC-CLIO|rok=2016|strany=266}}</ref> Okolo roku [[258 pred Kr.]] po vojne (konflikte) so seleukovským kráľom [[Antiochos II.|Antiochom II.]] stratil značnú časť svojho územia.<ref name=":100">{{Citácia knihy|autor=John Hazel|titul=Who's Who in the Greek World|isbn=978-11-3480-224-1|miesto=London|vydavateľ=Routledge|rok=2013|strany=100}}</ref> Jeho nástupca [[Seleukos II.]] mu niekedy medzi rokmi [[246 pred Kr.]] až 241 pred Kr. právnou dohodou postúpil územie významného prístavu [[Çandarlı|Pitané]].<ref name=":94">{{Citácia knihy|autor=Peter Thonemann|titul=Attalid Asia Minor|isbn=978-01-9163-010-1|miesto=Oxford|vydavateľ=OUP Oxford|rok=2013|strany=94}}</ref> Vláda Eumena I. sa pre Pergamon ukázala ako veľmi plodná. Svoju pozornosť venoval výstavbe a skrášľovaniu budov vo svojom štáte. Samotné mesto Pergamon sa stalo popredným kultúrnym centrom [[Helenizmus|helenistického]] sveta. Podľa [[Diogenes Laertios|Diogena Laertia]] bol patrónom filozofov, najmä [[Arkesilaos z Pitany|Arkesilaa z Pitany]], zakladateľa strednej [[Platónska akadémia|Platónskej akadémie]] a [[Lykón z Troady|Lykóna z Troady]], riaditeľa [[Peripatetici|peripatetickej]] školy.<ref name=":79">{{Citácia knihy|autor=Jerome Jordan Pollitt|titul=Art in the Hellenistic Age|isbn=978-05-2127-672-6|miesto=Cambridge|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=1986|strany=79}}</ref><ref name=":192">{{Citácia knihy|autor=[[Diogenes Laertios]]|titul=Životopisy slávnych filozofov|isbn=978-80-8061-286-3|miesto=Bratislava|vydavateľ=Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov|rok=2007|strany=192}}</ref> Laertios uvádza, že Eumenes bol jediným panovníkom, ktorému filozof Arkesilaos venoval svoje knihy.<ref name=":162">{{Citácia knihy|autor=[[Diogenes Laertios]]|titul=Životopisy slávnych filozofov|isbn=978-80-8061-286-3|miesto=Bratislava|vydavateľ=Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov|rok=2007|strany=162}}</ref> Keďže Eumenes nemal priameho mužského potomka jeho nástupcom sa stal bratrancov syn Attalos. {{Vládca| Štát = [[Pergamon]]| Dynastia = | Titul = [[panovník]]| Od = [[263 pred Kr.]]| Do = [[241 pred Kr.]] | Predchodca = [[Filetairos (Pergamon)|Filetairos]]| Nástupca = [[Attalos I.]]| }} == Referencie a bibliografia == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Attalovci]] {{Dobrý článok}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Králi Pergamonu]] [[Kategória:Vládcovia starovekého Grécka]] [[Kategória:Attalovci]] [[Kategória:Úmrtia v 241 pred Kr.]] 3ljtmf2czwbxng5rf8tjo8ckdaw5qcf Redaktor:Gateshebe/Články 2 662893 8210733 8210469 2026-05-08T13:19:59Z Gateshebe 193515 8210733 wikitext text/x-wiki __NOTOC__ __NOEDITSECTION__ <div class="container border border-2 rounded-4 p-3 mb-3"><div class="d-flex justify-content-center align-items-center flex-wrap gap-3">[[Súbor:Flag of Slovakia.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#A szlovák Wikipédián / Na slovenskej Wikipédii]][[Súbor:Flag of Hungary.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#A magyar Wikipédián / Na maďarskej Wikipédii]][[Súbor:Flag of France.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#A francia Wikipédián / Na francúzskej Wikipédii]][[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#A cseh Wikipédián / Na českej Wikipédii]][[Súbor:Flag of the United Kingdom.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#Az angol Wikipédián / Na anglickej Wikipédii]]</div></div> {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE|sk}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|1|Weinheim|2020.10.24.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|2|Wachenburg|2020.10.24.|21:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|3|Windeck|2020.10.24.|21:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|4|Zoznam českých hlásateľov a hlásateliek|2020.10.25.|14:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|5|Karosa C 734|2020.10.31.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|6|Rýchlostná cesta S3 (Rakúsko)|2020.11.08.|17:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|7|Hyde Park Corner (stanica metra)|2020.11.14.|09:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|8|Alert|2020.11.15.|12:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|9|Eureka (Nunavut)|2020.11.15.|17:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|10|Diaľnica A21 (Rakúsko)|2020.11.16.|15:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|11|Automat na predaj cestovných lístkov MHD|2020.11.16.|19:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|12|Zoznam nočných liniek v IDS BK|2020.11.22.|18:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|13|LocoMania|2020.12.12.|21:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|14|2021 na Slovensku|2020.12.31.|23:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|15|2093 na Slovensku|2021.01.03.|14:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|16|János Áder|2021.01.04.|15:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|17|Zoznam prezidentov Maďarska|2021.01.05.|21:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|18|Zoznam železničných liniek vo Vysokých Tatrách|2021.01.06.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|19|István Dobi|2021.01.06.|19:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|20|Abrud|2021.01.07.|15:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|21|Teodor Csontváry-Kostka|2021.01.08.|14:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|22|Syndróm XXX|2021.01.08.|15:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|23|Llanfair|2021.01.08.|21:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|24|Ono (rozlišovacia stránka)|2021.01.08.|21:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|25|Súostrovie Kadavu|2021.01.08.|22:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|26|Rozcestník|2021.01.09.|19:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|27|Rázcestie|2021.01.09.|20:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|28|Odbočka|2021.01.10.|13:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|29|Odbočka (železnica)|2021.01.10.|14:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|30|Zoznam nemocníc v Bratislave|2021.01.13.|15:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|31|Domašská ulica (Bratislava)|2021.01.17.|13:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|32|11 (číslo)|2021.01.17.|15:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|33|12 (číslo)|2021.01.17.|15:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|34|14 (číslo)|2021.01.17.|15:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|35|15 (číslo)|2021.01.17.|16:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|36|16 (číslo)|2021.01.17.|16:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|37|18 (číslo)|2021.01.17.|16:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|38|17 (číslo)|2021.01.17.|16:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|39|19 (číslo)|2021.01.17.|16:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|40|20 (číslo)|2021.01.17.|16:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|41|21 (číslo)|2021.01.17.|16:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|42|Šíravská ulica (Bratislava)|2021.01.17.|17:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|43|Blažek|2021.02.01.|21:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|44|Rádio (rozlišovacia stránka)|2021.02.02.|20:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|45|Arménska ulica (Bratislava)|2021.02.07.|13:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|46|Hradská ulica (Bratislava)|2021.02.07.|17:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|47|Pod gaštanmi (Bratislava)|2021.02.08.|18:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|48|Šípová ulica (Bratislava)|2021.02.09.|12:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|49|Podpriehradná ulica (Bratislava)|2021.02.09.|15:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|50|Majerská ulica (Bratislava)|2021.02.09.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|51|Borovicová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|11:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|52|Mostná ulica (Bratislava)|2021.02.10.|12:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|53|Skorocelová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|12:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|54|Majoránová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|14:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|55|Levanduľová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|56|Modricová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|57|Brezová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|58|Imelová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|59|Nechtíková ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|60|Platanová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|61|Orchideová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|62|Podbeľová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|63|Čakanková ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|64|Orgovánová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|65|Anízová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|66|Rascová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|67|Tymianová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|68|Blatúchová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|69|Bodliaková ulica (Bratislava)|2021.02.10.|19:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|70|Priehradná ulica (Bratislava)|2021.02.10.|20:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|71|Bazalková ulica (Bratislava)|2021.02.10.|20:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|72|Najhorší týždeň môjho života|2021.02.11.|11:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|73|Zoznam častí seriálu Najhorší týždeň môjho života|2021.02.11.|12:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|74|Leknová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|12:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|75|Hlohová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|12:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|76|Majerská-záhrady (Bratislava)|2021.02.11.|12:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|77|Ráztočná ulica (Bratislava)|2021.02.11.|14:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|78|Kosodrevinová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|15:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|79|Osiková ulica (Bratislava)|2021.02.11.|15:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|80|Ihličnatá ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|81|Žihľavová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|82|Píniová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|83|Amarelková ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|84|Jazmínová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|85|Begóniová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|86|Rajecká ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|87|Bučinová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|88|Vŕbová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|17:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|89|Kríková ulica (Bratislava)|2021.02.11.|17:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|90|Jedľová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|17:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|91|Vážska ulica (Bratislava)|2021.02.11.|17:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|92|Malodunajská ulica (Bratislava)|2021.02.12.|10:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|93|Kaméliová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|11:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|94|Hnilecká ulica (Bratislava)|2021.02.12.|11:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|95|Čučoriedková ulica (Bratislava)|2021.02.12.|14:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|96|Hrušovská ulica (Bratislava)|2021.02.12.|14:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|97|Pod agátmi (Bratislava)|2021.02.12.|14:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|98|Margarétová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|14:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|99|Marhuľová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|14:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|100|Jesienková ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|101|Krokusová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|102|Ostružinová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|103|Slnečnicová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|104|Egrešová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|105|Ríbezľová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|106|Repíková ulica (Bratislava)|2021.02.12.|16:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|107|Rebarborová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|16:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|108|Gregor Hološka|2021.02.13.|17:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|109|Zoznam častí seriálu Kriminálka Staré Mesto|2021.02.14.|15:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|110|Túl|2021.02.15.|13:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|111|Hanga Roa|2021.02.15.|14:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|112|Zoznam častí seriálu Som mama|2021.02.15.|18:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|113|Zoznam častí seriálu Ako som prežil|2021.02.15.|20:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|114|Zoznam častí seriálu Rex|2021.02.15.|20:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|115|Zoznam častí seriálu Naši|2021.02.15.|21:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|116|Zoznam častí seriálu Kredenc|2021.02.16.|10:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|117|Zoznam častí seriálu Rodinné prípady|2021.02.16.|13:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|118|Hercule Poirot (rozlišovacia stránka)|2021.02.18.|12:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|119|Marek Bobula|2021.02.18.|13:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|120|Siska|2021.02.19.|21:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|121|Červené pásky|2021.02.20.|18:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|122|Svidník (rozlišovacia stránka)|2021.02.28.|11:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|123|Javor (rozlišovacia stránka)|2021.03.04.|22:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|124|Tlstý javor (rozlišovacia stránka)|2021.03.04.|22:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|125|Natália Puklušová|2021.03.06.|21:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|126|Roman Poláčik|2021.03.06.|22:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|127|Kolonáda (rozlišovacia stránka)|2021.03.06.|22:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|128|Zlaté časy (rozlišovacia stránka)|2021.03.06.|22:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|129|Zlaté časy|2021.03.07.|09:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|130|Na telo|2021.03.07.|12:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|131|Petkovec (rozlišovacia stránka)|2021.03.12.|08:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|132|Telefe|2021.03.20.|15:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|133|Zoznam častí seriálu Hercule Poirot|2021.03.23.|21:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|134|Hercule Poirot (seriál)|2021.03.24.|12:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|135|Hercule Poirot|2021.03.24.|12:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|136|ITV1|2021.03.24.|13:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|137|Elektrický rušeň 103|2021.03.24.|16:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|138|Kojak|2021.03.25.|21:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|139|Launceston|2021.03.26.|22:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|140|Dávid Hartl|2021.03.27.|09:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|141|Mária Schumerová|2021.03.27.|11:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|142|Oliver Oswald|2021.03.29.|15:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|143|Zuzana Kraváriková|2021.03.29.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|144|Ruská ruleta|2021.03.30.|07:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|145|Anna Jakab Rakovská|2021.03.30.|08:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|146|Špina (rozlišovacia stránka)|2021.03.30.|08:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|147|Juraj Bača (herec)|2021.03.31.|21:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|148|Sarah Arató|2021.04.01.|13:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|149|Jakub Švec (herec)|2021.04.02.|13:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|150|Cestoviny (rozlišovacia stránka)|2021.04.02.|15:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|151|Veronika Strapková|2021.04.03.|21:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|152|Pevnosť Boyard (rozlišovacia stránka)|2021.04.03.|21:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|153|Gy (digraf)|2021.04.04.|11:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|154|Ny (digraf)|2021.04.04.|12:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|155|Ty (digraf)|2021.04.04.|17:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|156|Zs (digraf)|2021.04.04.|19:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|157|Ly (digraf)|2021.04.04.|19:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|158|Sz (digraf)|2021.04.06.|13:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|159|Cs (digraf)|2021.04.06.|14:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|160|Nemecká abeceda|2021.04.06.|19:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|161|Ivan Béla Vojtek|2021.04.10.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|162|Faidra (rozlišovacia stránka)|2021.04.10.|17:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|163|Lucia Lužinská|2021.04.10.|20:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|164|Knieža (rozlišovacia stránka)|2021.04.10.|20:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|165|Marek Krošlák|2021.04.18.|19:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|166|Daniel Fischer (herec)|2021.04.22.|19:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|167|Fašiangy (rozlišovacia stránka)|2021.04.22.|19:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|168|Denis (rozlišovacia stránka)|2021.04.22.|19:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|169|Ticho (rozlišovacia stránka)|2021.04.22.|19:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|170|Kostol svätého Imricha|2021.04.24.|11:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|171|Vetvárska ulica (Bratislava)|2021.04.24.|13:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|172|Vinohradnícka ulica (Bratislava)|2021.04.24.|15:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|173|Pri trati (Bratislava)|2021.04.24.|15:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|174|Staromlynská ulica (Bratislava)|2021.04.24.|15:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|175|Trojičné námestie (Bratislava)|2021.04.24.|16:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|176|Učiteľská ulica (Bratislava)|2021.04.24.|19:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|177|Odeská ulica (Bratislava)|2021.04.24.|20:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|178|Žiacka ulica (Bratislava)|2021.04.24.|20:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|179|Mramorová ulica (Bratislava)|2021.04.25.|13:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|180|Krajinská ulica (Bratislava)|2021.04.25.|14:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|181|Šamorínska ulica (Bratislava)|2021.04.25.|14:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|182|Devätinová ulica (Bratislava)|2021.04.25.|18:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|183|Ulica Padlých hrdinov (Bratislava)|2021.04.25.|19:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|184|Amurská ulica (Bratislava)|2021.04.26.|15:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|185|Dneperská ulica (Bratislava)|2021.04.26.|15:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|186|Biskupická ulica (Bratislava)|2021.04.26.|15:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|187|Požiarnická ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|188|Nákupná ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|189|Linzbothova ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|190|Nákovná ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|191|Oblúková ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|192|Kvetinárska ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|193|Orenburská ulica (Bratislava)|2021.04.26.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|194|Hydinárska ulica (Bratislava)|2021.04.26.|19:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|195|8. mája (Bratislava)|2021.04.27.|13:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|196|Ulica Janka Kráľa (Bratislava)|2021.04.27.|13:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|197|Parcelná ulica (Bratislava)|2021.04.27.|13:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|198|Sĺňavská ulica (Bratislava)|2021.04.27.|13:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|199|Hviezdoslavova ulica (Bratislava)|2021.04.27.|13:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|200|Jonatánová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|16:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|201|Perličková ulica (Bratislava)|2021.04.27.|16:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|202|Korálová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|16:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|203|Borágová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|16:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|204|Monardová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|19:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|205|Jastrabinová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|19:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|206|Ligurčeková ulica (Bratislava)|2021.04.27.|19:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|207|Družobná ulica (Bratislava)|2021.04.28.|18:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|208|Achátová ulica (Bratislava)|2021.04.28.|18:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|209|Ulica Akad. Mal. Jozefa Nagya (Bratislava)|2021.05.02.|11:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|210|Ulica svornosti (Bratislava)|2021.05.02.|15:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|211|Petőfiho ulica (Bratislava)|2021.05.02.|17:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|212|Ametystová ulica (Bratislava)|2021.05.03.|12:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|213|Štepná ulica (Bratislava)|2021.05.09.|10:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|214|Žatevná ulica (Bratislava)|2021.05.09.|15:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|215|Tranovského ulica (Bratislava)|2021.05.09.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|216|Branislav Mosný|2021.05.10.|13:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|217|Nuda (rozlišovacia stránka)|2021.05.10.|13:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|218|Sestričky (rozlišovacia stránka)|2021.05.10.|13:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|219|Novodvorská ulica (Bratislava)|2021.05.10.|13:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|220|Rytierska ulica|2021.05.10.|14:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|221|Slovienská ulica (Bratislava)|2021.05.10.|14:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|222|Pod skalou (Bratislava)|2021.05.10.|16:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|223|Stepná cesta (Bratislava)|2021.05.10.|18:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|224|Hadia cesta (Bratislava)|2021.05.10.|18:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|225|Pod kobylou (Bratislava)|2021.05.10.|18:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|226|Delená cesta (Bratislava)|2021.05.10.|18:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|227|Priama cesta (Bratislava)|2021.05.10.|18:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|228|Avarská ulica (Bratislava)|2021.05.12.|15:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|229|Rímska ulica (Bratislava)|2021.05.12.|15:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|230|Muránska ulica (Bratislava)|2021.05.12.|17:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|231|Štrbská ulica (Bratislava)|2021.05.12.|19:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|232|Kremeľská ulica (Bratislava)|2021.05.19.|13:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|233|Štítova ulica (Bratislava)|2021.05.23.|09:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|234|Lomnická ulica (Bratislava)|2021.05.23.|11:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|235|Spätná cesta (Bratislava)|2021.05.23.|11:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|236|Hradná ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|237|Brigádnická ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|238|Mládežnícka ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|239|Solúnska ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|240|Kozičova ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|241|Sonntagova ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|242|Slovienska ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|243|Hutnícka ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|244|Bociania ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|245|Včeláriková ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|246|Galská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|247|Zelené terasy (Bratislava)|2021.05.23.|15:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|248|Kavyľová ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|249|K zlatému rohu (Bratislava)|2021.05.23.|16:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|250|Námestie práce (Bratislava)|2021.05.23.|16:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|251|Slovanské nábrežie (Bratislava)|2021.05.23.|18:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|252|Pri lesostepi (Bratislava)|2021.05.23.|18:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|253|Kamenná ulica (Bratislava)|2021.05.23.|18:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|254|Ostricová ulica (Bratislava)|2021.05.23.|18:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|255|Pri parku (Bratislava)|2021.05.23.|18:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|256|Halštatská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|18:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|257|Nad záhradami (Bratislava)|2021.05.23.|18:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|258|Viničná ulica (Bratislava)|2021.05.23.|18:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|259|Dolnokorunská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|260|Úvozná ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|261|Gronárska ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|262|Nad Gronárom (Bratislava)|2021.05.23.|19:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|263|Medová ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|264|Podkorunská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|265|Korunská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|266|Habánska ulica (Bratislava)|2021.05.24.|15:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|267|Výria ulica (Bratislava)|2021.05.24.|15:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|268|Zlaté schody (Bratislava)|2021.05.24.|15:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|269|Svíbová ulica (Bratislava)|2021.05.24.|15:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|270|Za bránou (Bratislava)|2021.05.24.|15:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|271|Kameňolom (Bratislava)|2021.05.24.|15:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|272|Habánska ulica|2021.05.24.|15:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|273|Včeláriková ulica|2021.05.24.|15:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|274|Maroš Baňas|2021.05.27.|20:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|275|Izabela Gavorníková|2021.05.28.|13:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|276|Arménska ulica|2021.05.29.|14:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|277|Non, je ne regrette rien|2021.05.29.|16:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|278|1. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|17:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|279|2. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|18:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|280|3. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|19:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|281|4. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|19:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|282|5. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|19:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|283|6. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|284|7. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|285|8. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|286|9. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|287|10. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|288|Ulica č. 1 (Bratislava)|2021.05.29.|21:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|289|Podkerepušky (Bratislava)|2021.05.29.|21:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|290|Riečna ulica (Bratislava)|2021.05.30.|09:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|291|Na hriadkach|2021.05.30.|10:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|292|Primoravská ulica|2021.05.30.|10:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|293|Želiarska ulica (Bratislava)|2021.05.30.|10:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|294|Krajná ulica (Trnava)|2021.05.31.|13:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|295|Krajná ulica (Bratislava)|2021.05.31.|14:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|296|Studená ulica (Bratislava)|2021.05.31.|14:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|297|Bočná ulica (Bratislava)|2021.05.31.|14:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|298|Bočná ulica (Trnava)|2021.05.31.|14:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|299|Alžbeta Bartošová|2021.05.31.|15:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|300|Ulica Jána Hlubíka|2021.05.31.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|301|Krupská ulica|2021.05.31.|16:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|302|Na kopci (Bratislava)|2021.05.31.|20:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|303|Záhorská ulica (Bratislava)|2021.05.31.|20:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|304|Múzejné námestie (Trnava)|2021.06.02.|16:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|305|Ulica Martina Granca|2021.06.04.|14:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|306|Liesková ulica (Stupava)|2021.06.08.|13:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|307|Peter Makranský|2021.06.10.|13:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|308|Podhorská ulica (Bratislava)|2021.06.10.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|309|Peter Krajčovič|2021.06.11.|13:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|310|Mestská hromadná doprava v Poprade|2021.06.28.|21:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|311|Autobusová doprava v Skalici|2021.06.29.|16:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|312|Autobusová doprava v Žiline|2021.06.29.|21:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|313|Jiráskovovo námestie|2021.07.05.|21:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|314|Petřiny (stanica pražského metra)|2021.07.06.|19:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|315|Nádraží Veleslavín (stanica pražského metra)|2021.07.07.|14:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|316|Nemocnice Motol (stanica pražského metra)|2021.07.07.|21:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|317|Kukulova ulice (Praha)|2021.07.08.|11:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|318|Zoznam staníc budapeštianskeho metra|2021.07.10.|16:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|319|Písnice (stanica pražského metra)|2021.07.10.|22:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|320|Lužný most|2021.07.17.|20:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|321|Krpeľany (rozlišovacia stránka)|2021.07.25.|15:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|322|Nosice (rozlišovacia stránka)|2021.07.25.|15:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|323|Kobielsky (priezvisko)|2021.07.28.|19:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|324|Kobielský (priezvisko)|2021.07.28.|19:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|325|Kulíškova ulica|2021.08.06.|18:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|326|Krajňákova ulica|2021.08.18.|11:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|327|Domkárska ulica|2021.09.05.|08:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|328|Charkovská ulica (Bratislava)|2021.09.15.|15:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|329|Na Grbe|2021.09.15.|19:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|330|Felicità (skladba)|2021.11.26.|19:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|331|Felicità|2021.11.26.|19:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|332|Sharazan|2021.11.28.|00:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|333|Ci sarà|2021.11.28.|10:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|334|Šport (RTVS)|2021.11.28.|17:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|335|Mestská hromadná doprava v Martine|2021.11.29.|20:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|336|2022 na Slovensku|2021.11.30.|10:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|337|Dopravný podnik mesta Martin|2021.11.30.|11:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|338|Vukovarská ulica|2021.12.05.|12:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|339|Kostolné (rozlišovacia stránka)|2021.12.05.|15:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|340|Ulica Pavla Horova (Bratislava)|2021.12.05.|15:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|341|Ulica Milana Marečka (Bratislava)|2021.12.05.|15:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|342|Ulica Ivana Bukovčana|2021.12.05.|15:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|343|Mestská hromadná doprava v Dunajskej Strede|2021.12.05.|21:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|344|Hranica (rozlišovacia stránka)|2021.12.06.|14:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|345|Mestská hromadná doprava v Komárne|2021.12.06.|20:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|346|Mestská hromadná doprava v Ružomberku|2021.12.07.|12:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|347|Mestská hromadná doprava v Topoľčanoch|2021.12.07.|14:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|348|Mestská hromadná doprava v Hlohovci|2021.12.07.|15:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|349|Mestská hromadná doprava v Nových Zámkoch|2021.12.07.|17:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|350|Mestská hromadná doprava v Piešťanoch|2021.12.07.|20:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|351|Mestská hromadná doprava v Zlatých Moravciach|2021.12.08.|07:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|352|Mestská hromadná doprava v Starej Ľubovni|2021.12.08.|10:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|353|Mestská hromadná doprava v Štúrove|2021.12.08.|11:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|354|Mestská hromadná doprava v Šuranoch|2021.12.08.|12:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|355|Mestská hromadná doprava v Šali|2021.12.08.|15:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|356|Mestská hromadná doprava v Trebišove|2021.12.08.|21:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|357|Mestská hromadná doprava v Šahách|2021.12.08.|21:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|358|Mestská hromadná doprava v Leviciach|2021.12.09.|15:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|359|Mestská hromadná doprava v Žiline|2021.12.09.|15:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|360|Autobusová doprava vo Vrábľoch|2021.12.09.|16:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|361|Mestská hromadná doprava v Spišskej Novej Vsi|2021.12.10.|09:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|362|Mestská hromadná doprava vo Vranove nad Topľou|2021.12.10.|14:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|363|Mestská hromadná doprava v Galante|2021.12.10.|15:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|364|Ladislav Nagy (futbalista)|2021.12.16.|16:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|365|Druhá šanca|2021.12.18.|19:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|366|Hranica (slovenský seriál)|2021.12.28.|17:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|367|Bez servítky|2021.12.29.|14:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|368|Dvere (rozlišovacia stránka)|2021.12.30.|16:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|369|Daniel Žulčák|2021.12.30.|16:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|370|Morena (rozlišovacia stránka)|2021.12.31.|20:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|371|Azyl (rozlišovacia stránka)|2021.12.31.|21:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|372|In The Middle Of...|2021.12.31.|21:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|373|Morena (album)|2021.12.31.|21:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|374|Polarity|2021.12.31.|21:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|375|Escape|2021.12.31.|21:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|376|Nový Život (rozlišovacia stránka)|2022.01.01.|08:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|377|Som mama|2022.01.03.|14:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|378|Jakub Švec|2022.01.06.|12:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|379|Lovci peňazí|2022.01.06.|20:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|380|Nebezpečný náklad (rozlišovacia stránka)|2022.01.09.|08:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|381|Oľga Solárová|2022.01.14.|22:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|382|Hniezdo (rozlišovacia stránka)|2022.01.15.|14:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|383|Ladislav Konrád|2022.01.15.|22:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|384|Nostalgia (rozlišovacia stránka)|2022.01.16.|17:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|385|Kid|2022.01.16.|17:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|386|Jana Labajová|2022.01.16.|17:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|387|Matúš Kvietik|2022.01.16.|18:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|388|Mestská hromadná doprava v Čadci|2022.01.25.|10:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|389|Vodná ruža (rozlišovacia stránka)|2022.01.25.|16:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|390|Stratenec|2022.02.01.|11:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|391|Robin (rozlišovacia stránka)|2022.02.06.|18:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|392|Kopánka (Trnava)|2022.02.07.|16:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|393|Trstínska cesta|2022.02.07.|17:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|394|Šrobárova ulica (Trnava)|2022.02.07.|17:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|395|Šrobárova ulica|2022.02.07.|21:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|396|Rybníková ulica|2022.02.07.|22:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|397|Špačinská cesta|2022.02.08.|10:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|398|Lichardova ulica (Trnava)|2022.02.08.|10:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|399|Ulica Jána Hajdóczyho|2022.02.08.|11:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|400|Murgašova ulica (Trnava)|2022.02.08.|11:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|401|Jánošíkova ulica (Trnava)|2022.02.08.|11:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|402|Legionárska ulica (Trnava)|2022.02.08.|11:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|403|Školská ulica (Trnava)|2022.02.08.|11:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|404|Lovecká ulica (Trnava)|2022.02.08.|12:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|405|Lovecká ulica|2022.02.08.|12:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|406|Pažitná ulica (Trnava)|2022.02.08.|12:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|407|Pažitná ulica|2022.02.08.|12:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|408|Slnečná ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|409|Kopánková ulica|2022.02.08.|13:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|410|Krížová ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|411|Suchá ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|412|Malá ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|413|Robotnícka ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|414|Tatranská ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|415|Ľudová ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|416|Ulica Pavla Hlbinu|2022.02.08.|14:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|417|Ulica Rudolfa Dilonga|2022.02.08.|14:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|418|Ulica Tichomíra Milkina|2022.02.08.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|419|Ulica Štefana Fidlíka|2022.02.08.|14:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|420|Francisciho ulica (Trnava)|2022.02.08.|15:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|421|Jesenského ulica (Trnava)|2022.02.08.|16:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|422|Ulica Štefana Baniča|2022.02.08.|16:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|423|Kukučínova ulica (Trnava)|2022.02.08.|16:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|424|Karpatská ulica (Trnava)|2022.02.09.|11:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|425|Námestie Slovenského učeného tovarišstva|2022.02.09.|11:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|426|Ľudová ulica|2022.02.09.|13:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|427|Ustianska ulica|2022.02.09.|22:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|428|Námestie Jozefa Herdu|2022.02.10.|08:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|429|Átriová ulica|2022.02.10.|11:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|430|Ulica Titusa Zemana|2022.02.10.|11:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|431|Levanduľová ulica (Trnava)|2022.02.10.|11:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|432|Ulica Pavla Mudroňa|2022.02.10.|13:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|433|Ulica Petra Bohúňa|2022.02.10.|13:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|434|Ulica Maximiliána Hella (Trnava)|2022.02.10.|13:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|435|Ulica Martina Benku (Trnava)|2022.02.10.|13:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|436|Ulica Mikuláša Koperníka|2022.02.10.|13:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|437|Schumerova ulica|2022.02.10.|13:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|438|Pekná ulica|2022.02.10.|13:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|439|Ulica Zdenky Schelingovej (Trnava)|2022.02.10.|14:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|440|Mliečna ulica|2022.02.10.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|441|Dúhová ulica (Trnava)|2022.02.10.|14:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|442|Hviezdna ulica (Trnava)|2022.02.10.|14:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|443|Dobšinského ulica (Trnava)|2022.02.10.|14:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|444|Pod Lipovým|2022.02.12.|09:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|445|Ulica Hany Ponickej|2022.02.12.|09:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|446|Horská ulica (Bratislava)|2022.02.12.|09:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|447|Kadnárova ulica|2022.02.12.|09:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|448|Bažantia ulica|2022.02.12.|09:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|449|Železničná ulica (Lozorno)|2022.02.12.|11:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|450|Novoveská ulica|2022.02.12.|11:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|451|Ulica Zdenky Schelingovej|2022.02.12.|11:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|452|Ilkovičova ulica|2022.02.12.|11:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|453|Hlavná ulica (Štvrtok na Ostrove)|2022.02.12.|16:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|454|Bridlicová ulica|2022.02.13.|15:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|455|V siedmom nebi|2022.02.14.|13:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|456|V lete ti poviem, ako sa mám|2022.02.20.|17:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|457|Vodičský preukaz (rozlišovacia stránka)|2022.03.03.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|458|Kapustnica (rozlišovacia stránka)|2022.03.03.|14:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|459|Mauréry (priezvisko)|2022.03.07.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|460|Baňas|2022.03.07.|16:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|461|Fašiang (priezvisko)|2022.03.07.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|462|Deák|2022.03.07.|17:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|463|Hilmer|2022.03.07.|19:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|464|Topoľský|2022.03.07.|19:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|465|Pukluš|2022.03.07.|19:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|466|Gažo|2022.03.07.|19:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|467|Kavasch (priezvisko)|2022.03.07.|19:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|468|Porubjak|2022.03.07.|19:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|469|Kovalčík|2022.03.07.|19:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|470|Gavorník|2022.03.07.|20:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|471|Qayum|2022.03.07.|20:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|472|Adam Jančina|2022.03.08.|21:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|473|Katalin Nováková|2022.03.10.|18:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|474|De facto (rozlišovacia stránka)|2022.03.12.|17:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|475|M1 (TV stanica)|2022.03.18.|22:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|476|Ranné správy RTVS|2022.03.19.|13:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|477|Krátke správy RTVS|2022.03.20.|16:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|478|Správy a komentáre|2022.03.21.|20:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|479|Správy bez kravaty|2022.03.22.|15:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|480|Markíza KRIMI|2022.03.23.|15:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|481|Michal Slivka|2022.03.26.|17:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|482|Figovník kaučukový|2022.03.30.|15:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|483|Kaviár (rozlišovacia stránka)|2022.04.01.|13:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|484|Hírek|2022.04.03.|16:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|485|Nočná pyramída|2022.04.15.|22:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|486|Pracovný deň|2022.04.22.|21:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|487|Barbora Švidraňová|2022.04.29.|22:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|488|Námestie svätého Floriána (Bratislava)|2022.05.14.|21:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|489|Ulica Svätého Pia X.|2022.05.14.|21:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|490|Park Jozefa Miloslava Hurbana|2022.05.20.|13:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|491|Stredná odborná škola informačných technológií|2022.05.20.|15:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|492|Varechovský potok|2022.05.20.|20:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|493|Hold On|2022.05.20.|21:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|494|Danzig|2022.05.20.|21:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|495|Capella|2022.05.21.|12:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|496|Svätá Katarína|2022.05.21.|15:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|497|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|2022.05.21.|18:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|498|Drupi|2022.05.28.|21:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|499|Katovsko|2022.05.28.|22:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|500|Milovanice|2022.05.28.|22:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|501|Voghera|2022.05.29.|10:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|502|Zerbolò|2022.05.29.|11:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|503|Mokliny|2022.05.29.|11:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|504|Pozov|2022.05.29.|11:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|505|Roubíčkova Lhota|2022.05.29.|11:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|506|Dobříčkov|2022.05.29.|11:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|507|Čelivo|2022.05.29.|11:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|508|Bratronice (Smilovice)|2022.05.30.|13:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|509|Miroslav (Postupice)|2022.05.30.|13:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|510|Nová Ves (Postupice)|2022.05.30.|13:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|511|Vrbětín|2022.05.30.|13:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|512|Buchov (Postupice)|2022.05.30.|14:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|513|Jemniště|2022.05.30.|14:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|514|Lhota Veselka|2022.05.30.|14:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|515|Buchov|2022.05.30.|17:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|516|Holčovice (Postupice)|2022.05.31.|13:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|517|Lísek (Postupice)|2022.05.31.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|518|Sušice (Postupice)|2022.05.31.|13:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|519|Park Antona Srholca|2022.06.04.|15:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|520|Cukor a soľ|2022.06.16.|19:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|521|Dávno zomrel Rock ‘n’ Roll|2022.06.16.|19:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|522|Mandolína (album)|2022.06.16.|19:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|523|Spolu (album)|2022.06.16.|19:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|524|30 (album)|2022.06.16.|20:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|525|Pri dvore|2022.06.17.|03:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|526|Magnetová ulica|2022.06.17.|08:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|527|Naše hriechy|2022.06.17.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|528|Búrka (album)|2022.06.17.|17:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|529|Zachránené životy|2022.06.18.|18:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|530|Na dosah|2022.06.18.|20:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|531|Vianočný album (Mária Čírová)|2022.06.18.|21:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|532|RTL 2|2022.06.19.|13:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|533|Uhoľný potok|2022.06.19.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|534|2017 (album)|2022.06.19.|14:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|535|Moje Vianoce|2022.06.19.|16:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|536|Delená ulica|2022.06.20.|12:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|537|Spádová ulica (Bratislava)|2022.06.20.|13:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|538|Na vyhliadke (Bratislava)|2022.06.20.|13:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|539|Joma|2022.06.20.|16:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|540|Na pravom poludní|2022.06.20.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|541|Samova ulica (Bratislava)|2022.06.21.|09:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|542|Ulica 1. mája (Bratislava)|2022.06.21.|10:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|543|Kosatcová ulica (Bratislava)|2022.06.21.|13:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|544|Hradištná ulica (Bratislava)|2022.06.21.|13:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|545|Uhrovecká ulica|2022.06.21.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|546|Kalištná ulica|2022.06.21.|13:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|547|Ulica Jána Poničana|2022.06.21.|14:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|548|Vianočný album|2022.06.21.|20:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|549|Pravá tvár|2022.06.22.|12:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|550|Pieskovcová ulica|2022.06.23.|03:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|551|Brežná ulica|2022.06.23.|09:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|552|Magnezitová ulica|2022.06.23.|09:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|553|Záveterná ulica|2022.06.23.|09:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|554|Na kaštieli|2022.06.23.|13:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|555|Na mýte|2022.06.23.|13:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|556|Na skale (Bratislava)|2022.06.23.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|557|Zavadilova ulica|2022.06.24.|08:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|558|Vápencová ulica|2022.06.24.|08:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|559|Pieskovec (rozlišovacia stránka)|2022.06.27.|09:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|560|Pod Glavicou|2022.06.27.|14:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|561|Americké námestie (rozlišovacia stránka)|2022.06.30.|12:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|562|Kostol svätého Štefana (Stupava)|2022.07.02.|21:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|563|Námestie svätej Trojice (Stupava)|2022.07.03.|09:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|564|Kaštieľsky park|2022.07.03.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|565|Jaskyňa Sedmička|2022.07.22.|22:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|566|Balatonföldvár (rozlišovacia stránka)|2022.07.30.|19:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|567|Električková trať Americké nám. – Astronomická|2022.08.03.|18:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|568|Obec (Maďarsko)|2022.08.05.|16:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|569|Zoznam električkových tratí v Bratislave|2022.08.05.|21:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|570|Zoznam turistických značkovaných trás vo Vysokých Tatrách|2022.08.20.|20:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|571|Turistické značkované trasy vo Vysokých Tatrách|2022.08.30.|17:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|572|Bratislavské rádio|2022.09.15.|19:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|573|Henry Silva|2022.09.23.|12:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|574|Seredská ulica (Trnava)|2022.09.24.|18:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|575|Vozovňa Jurajov dvor|2022.09.28.|19:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|576|Zoznam historických liniek v Bratislave|2022.09.30.|21:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|577|Ovsište (rozlišovacia stránka)|2022.10.02.|13:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|578|Vozovňa Trnávka|2022.10.02.|19:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|579|Vozovňa Hroboňova|2022.10.03.|15:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|580|Vozovňa Krasňany|2022.10.09.|11:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|581|Vyhliadková veža na Devínskej Kobyle|2022.10.09.|15:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|582|SOR B 10,5|2022.10.19.|11:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|583|SOR BN 8,5|2022.10.19.|18:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|584|SOR CN 8,5|2022.10.19.|18:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|585|Otokar Kent C 18,75|2022.10.27.|12:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|586|C̈|2022.11.27.|21:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|587|C̃|2022.11.27.|21:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|588|B̃|2022.11.27.|21:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|589|Maskelynes|2022.11.27.|21:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|590|G̃|2022.11.27.|21:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|591|Æ̃|2022.11.28.|06:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|592|Q̃|2022.11.28.|06:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|593|Æ̈|2022.11.28.|11:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|594|Ⱥ|2022.11.29.|06:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|595|Ñ|2022.11.29.|11:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|596|B̈|2022.11.29.|11:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|597|Minuskula|2022.11.29.|12:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|598|Ǽ|2022.11.29.|16:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|599|Ǣ|2022.11.29.|16:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|600|B́|2022.11.29.|19:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|601|D́|2022.11.29.|19:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|602|F́|2022.11.29.|19:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|603|H́|2022.11.29.|19:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|604|J́|2022.11.29.|20:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|605|Ḱ|2022.11.29.|20:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|606|Ḿ|2022.11.29.|20:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|607|Ṕ|2022.11.30.|12:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|608|T́|2022.11.30.|13:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|609|V́|2022.11.30.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|610|Ẃ|2022.11.30.|13:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|611|X́|2022.11.30.|13:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|612|Vlnovka|2022.11.30.|14:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|613|Nosová samohláska|2022.11.30.|14:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|614|Oblúčik|2022.11.30.|17:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|615|Dva dĺžne|2022.11.30.|17:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|616|Ladislav Trojan|2022.12.18.|12:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|617|.mil|2022.12.31.|13:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|618|Iveta (rozlišovacia stránka)|2023.01.01.|11:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|619|Zvončínska ulica|2023.01.02.|19:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|620|Dievča, ktoré verí v zázraky|2023.01.08.|15:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|621|Károly Tóth|2023.01.26.|14:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|622|Zemetrasenie v Turecku a Sýrii 2023|2023.02.06.|11:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|623|Klamstvo (rozlišovacia stránka)|2023.02.09.|13:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|624|UTC+03:00|2023.02.09.|19:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|625|Škoda 52 T|2024.03.06.|10:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|626|Malá Stožka|2024.04.07.|15:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|627|Rudolf Dupkala|2024.04.07.|16:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|628|Most Pej-pchan-ťiang|2025.05.31.|21:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|629|Savognin|2025.06.01.|19:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|630|Let Air India 171|2025.06.13.|09:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|631|Surses|2025.06.15.|16:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|632|Albula (región)|2025.06.15.|19:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|633|Bernina (región)|2025.06.15.|19:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|634|Engiadina Bassa/Val Müstair|2025.06.16.|07:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|635|Val Müstair|2025.06.16.|07:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|636|Imboden (región)|2025.06.16.|07:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|637|Landquart (región)|2025.06.16.|08:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|638|Moesa (región)|2025.06.16.|09:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|639|Plessur (región)|2025.06.16.|09:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|640|Maloja (región)|2025.06.16.|10:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|641|Surselva (región)|2025.06.16.|12:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|642|Falera|2025.06.16.|12:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|643|Thrun (rozlišovacia stránka)|2025.06.16.|12:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|644|Viamala (región)|2025.06.16.|13:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|645|Prättigau/Davos (región)|2025.06.16.|14:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|646|Albula|2025.06.16.|15:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|647|Piz Suvretta|2025.06.16.|16:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|648|Bever|2025.06.16.|18:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|649|Piz Ot|2025.06.16.|19:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|650|Pigne de la Lé|2026.05.02.|21:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|651|Sasseneire|2026.05.03.|11:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|652|Zinal|2026.05.03.|15:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|653|Parpaner Rothorn|2026.05.06.|13:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB3}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE|hu}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|1|:hu:Párizsi metróvonalak listája|2021.01.23.|15:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|2|:hu:A metróvonal (Pozsony)|2021.01.24.|11:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|3|:hu:Dvojka (televízióadó)|2021.02.14.|12:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|4|:hu:Jednotka (televízióadó)|2021.02.14.|14:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|5|:hu:Štvorka (televízióadó)|2021.02.14.|16:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|6|:hu:Trojka (STV)|2021.02.17.|11:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|7|:hu:Rádio Devín|2021.02.14.|16:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|8|:hu:Rádio Regina|2021.02.21.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|9|:hu:Rádio FM|2021.02.21.|16:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|10|:hu:Rádio Slovensko|2021.02.21.|16:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|11|:hu:Rádio Junior|2021.02.21.|16:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|12|:hu:Rádio Pyramída|2021.02.21.|16:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|13|:hu:Rádio Litera|2021.02.21.|17:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|14|:hu:Rádio Slovakia International|2021.02.21.|17:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|15|:hu:Az RTVS rádiócsatornák listája|2021.02.21.|17:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|16|:hu:Rádio Vlna|2021.02.21.|19:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|17|:hu:TV Ružinov|2021.02.21.|21:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|18|:hu:TV Dúbravka|2021.02.22.|19:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|19|:hu:TV Bratislava|2021.02.22.|19:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|20|:hu:TV Poprad|2021.02.22.|21:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|21|:hu:TV Košice|2021.02.22.|21:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|22|:hu:TV Dunaszerdahely - TV Dunajská Streda|2021.02.22.|21:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|23|:hu:TV Komárom - TV Komárno|2021.02.22.|21:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|24|:hu:TV Prešov|2021.02.23.|20:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|25|:hu:TV Trnava|2021.02.24.|11:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|26|:hu:OK3|2021.02.24.|15:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|27|:hu:ČT3|2021.02.24.|22:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|28|:hu:ČT2|2021.02.24.|22:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|29|:hu:ČT1|2021.02.25.|19:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|30|:hu:ČT24|2021.02.25.|19:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|31|:hu:ČT sport|2021.02.25.|19:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|32|:hu:ČT :D|2021.02.25.|20:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|33|:hu:ČT art|2021.02.25.|20:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|34|:hu:TA 3|2021.02.25.|20:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|35|:hu:ČTV|2021.02.26.|10:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|36|:hu:F1 (televízióadó)|2021.02.26.|21:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|37|:hu:I. program|2021.02.26.|21:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|38|:hu:II. program|2021.02.26.|22:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|39|:hu:S1|2021.02.27.|10:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|40|:hu:Dvojka (STV2)|2021.02.27.|14:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|41|:hu:Jednotka (STV1)|2021.02.27.|15:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|42|:hu:Správy RTVS|2021.02.27.|15:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|43|:hu:Počasie RTVS|2021.02.28.|12:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|44|:hu:Ranné správy RTVS|2021.02.28.|17:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|45|:hu:ČT3 (1993)|2021.03.01.|13:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|46|:hu:Správy v slovenskom posunkovom jazyku RTVS|2021.03.01.|18:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|47|:hu:ORF 2|2021.03.02.|21:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|48|:hu:Duel (RTVS műsor)|2021.03.02.|21:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|49|:hu:Zlaté časy (RTVS műsor)|2021.03.02.|22:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|50|:hu:Neskoro večer (RTVS műsor)|2021.03.02.|22:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|51|:hu:TV WAU|2021.03.03.|10:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|52|:hu:TV JOJ+|2021.03.03.|10:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|53|:hu:TV Doma|2021.03.03.|23:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|54|:hu:TV Dajto|2021.03.04.|20:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|55|:hu:TV LUX|2021.03.04.|20:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|56|:hu:TV Noe|2021.03.04.|20:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|57|:hu:79-es busz (Pozsony)|2021.03.04.|22:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|58|:hu:67-es busz (Pozsony)|2021.03.04.|22:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|59|:hu:144-es busz (Pozsony)|2021.03.05.|22:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|60|:hu:87-es busz (Pozsony)|2021.03.06.|10:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|61|:hu:78-es busz (Pozsony)|2021.03.06.|10:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|62|:hu:78-as busz (Pozsony)|2021.03.06.|10:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|63|:hu:2-es villamos (Pozsony)|2021.03.06.|17:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|64|:hu:8-as villamos (Pozsony)|2021.03.06.|17:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|65|:hu:33-as trolibusz (Pozsony)|2021.03.06.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|66|:hu:Juraj Bača|2021.11.17.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|67|:hu:Vladimír Kobielsky|2021.11.20.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|68|:hu:Filip Tůma|2021.11.20.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|69|:hu:798-as busz (Pozsony)|2021.11.20.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|70|:hu:S70-es vonat (Pozsony)|2021.11.22.|21:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB3}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE|fr}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|1|:fr:Vladimír Kobielsky|2021.02.17.|15:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB3}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER2}} === <center><span style="color:#A21517">[[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|35px]] {{Big|'''A cseh Wikipédián'''}}{{Big|''' / '''}}{{Big|'''Na českej Wikipédii'''}} [[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|35px]]</span></center> === {|class="wikitable sortable" style="width:100%; background-color: #0055A430; border-color:#0055A4; border-width:2px" ! width="20px" rowspan="2" style="font-size: 15px; color:#0055A4; background-color: #0055A430" | # ! style="font-size: 15px; color:#0055A4; background-color: #0055A430" rowspan="2" | <span style="color:#0055A4">Cikk neve</span> / <span style="color:#0055A4">Názov článku</span> ! width="40%" colspan="2" style="font-size: 15px; color:#0055A4; background-color: #0055A430" | <span style="color:#0055A4">Közzététel</span> / <span style="color:#0055A4">Zverejnenie</span> |- ! width="20%" style="font-size: 15px; color:#0055A4; background-color: #0055A430" | <span style="color:#0055A4">Dátum</span> / <span style="color:#0055A4">Dátum</span> ! width="20%" style="font-size: 15px; color:#0055A4; background-color: #0055A430" | <span style="color:#0055A4">Idő</span> / <span style="color:#0055A4">Čas</span><br><span style="font-size:10px;">(UTC±00:00)</span> |- | bgcolor="#0055A4" colspan="4" | <center><span style="color:#FFFFFF">{{Big|'''2020'''}}</span></center> |- | bgcolor="#0E562C" | <span style="color:#FFFFFF">'''1.'''</span> | [[:cs:Trnávka (Bratislava)|Trnávka (Bratislava)]] | <center>2020.11.06.</center> | <center>19:47</center> |- | bgcolor="#0E562C" | <span style="color:#FFFFFF">'''2.'''</span> | [[:cs:Shopping Park Soravia|Shopping Park Soravia]] | <center>2020.11.07.</center> | <center>12:26</center> |- | bgcolor="#A21517" | <span style="color:#FFFFFF">'''3.'''</span> | [[:cs:Jan Fišar|Jan Fišar]] | <center>2020.11.13.</center> | <center>10:29</center> |- | bgcolor="#0055A4" colspan="4" | <center><span style="color:#FFFFFF">{{Big|'''2021'''}}</span></center> |- | bgcolor="#A21517" | <span style="color:#FFFFFF">'''4.'''</span> | [[:cs:Farkas (křestní jméno)|Farkas (křestní jméno)]] | <center>2021.01.09.</center> | <center>13:56</center> |} === <center><span style="color:#A21517">[[Súbor:Flag of United Kingdom.svg|35px]] {{Big|'''Az angol Wikipédián'''}}</span>{{Big|''' / '''}}<span style="color:#2A4493">{{Big|'''Na anglickej Wikipédii'''}} [[Súbor:Flag of United Kingdom.svg|35px]]</span></center> === {|class="wikitable sortable" style="width:100%; background-color: #0055A430; border-color:#0055A4; border-width:2px" ! width="20px" rowspan="2" style="font-size: 15px; color:#0055A4; background-color: #0055A430" | # ! style="font-size: 15px; color:#0055A4; background-color: #0055A430" rowspan="2" | <span style="color:#0055A4">Cikk neve</span> / <span style="color:#0055A4">Názov článku</span> ! width="40%" colspan="2" style="font-size: 15px; color:#0055A4; background-color: #0055A430" | <span style="color:#0055A4">Közzététel</span> / <span style="color:#0055A4">Zverejnenie</span> |- ! width="20%" style="font-size: 15px; color:#0055A4; background-color: #0055A430" | <span style="color:#0055A4">Dátum</span> / <span style="color:#0055A4">Dátum</span> ! width="20%" style="font-size: 15px; color:#0055A4; background-color: #0055A430" | <span style="color:#0055A4">Idő</span> / <span style="color:#0055A4">Čas</span><br><span style="font-size:10px;">(UTC±00:00)</span> |- | bgcolor="#0055A4" colspan="4" | <center><span style="color:#FFFFFF">{{Big|'''2020'''}}</span></center> |- | bgcolor="#A21517" | <span style="color:#FFFFFF">'''1.'''</span> | [[:en:Bus lines in Grundorf|Bus lines in Grundorf]] | <center>2020.10.03.</center> | <center>19:58</center> |- | bgcolor="#0E562C" | <span style="color:#FFFFFF">'''2.'''</span> | [[:en:Bratislava-Vrakuňa railway station|Bratislava-Vrakuňa railway station]] | <center>2020.10.25.</center> | <center>15:53</center> |- | bgcolor="#A21517" | <span style="color:#FFFFFF">'''3.'''</span> | [[:en:Shopping Palace|Shopping Palace]] | <center>2020.11.07.</center> | <center>12:36</center> |- | bgcolor="#0E562C" | <span style="color:#FFFFFF">'''4.'''</span> | [[:en:List of streets in Bratislava|List of streets in Bratislava]] | <center>2020.12.05.</center> | <center>22:25</center> |} {|class="wikitable" style="width:100%; background-color: #0055A430; border-color:#0055A4; border-width:2px" | bgcolor="#0055A4" colspan="2" | <center><span style="color:#FFFFFF;">'''Utolsó frissítés: / Posledná aktualizácia: {{Big|{{REVISIONYEAR}}.{{REVISIONMONTH}}.{{REVISIONDAY2}}.}}'''</span></center> | bgcolor="#0055A4" | <center>[[Redaktor:Gateshebe/Články#top|<span style="color:#FFFFFF; font-size:15px">'''↑↑↑'''</span>]]</center> |} 0124ss052wmxuy5tl40b08ciwud4do1 8210754 8210733 2026-05-08T14:55:00Z Gateshebe 193515 8210754 wikitext text/x-wiki __NOTOC__ __NOEDITSECTION__ {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER1}} <div class="d-flex justify-content-center align-items-center flex-wrap gap-3">[[Súbor:Flag of Slovakia.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#A szlovák Wikipédián / Na slovenskej Wikipédii]][[Súbor:Flag of Hungary.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#A magyar Wikipédián / Na maďarskej Wikipédii]][[Súbor:Flag of France.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#A francia Wikipédián / Na francúzskej Wikipédii]][[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#A cseh Wikipédián / Na českej Wikipédii]][[Súbor:Flag of the United Kingdom.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#Az angol Wikipédián / Na anglickej Wikipédii]]</div> {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER2}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE|sk}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|1|Weinheim|2020.10.24.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|2|Wachenburg|2020.10.24.|21:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|3|Windeck|2020.10.24.|21:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|4|Zoznam českých hlásateľov a hlásateliek|2020.10.25.|14:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|5|Karosa C 734|2020.10.31.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|6|Rýchlostná cesta S3 (Rakúsko)|2020.11.08.|17:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|7|Hyde Park Corner (stanica metra)|2020.11.14.|09:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|8|Alert|2020.11.15.|12:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|9|Eureka (Nunavut)|2020.11.15.|17:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|10|Diaľnica A21 (Rakúsko)|2020.11.16.|15:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|11|Automat na predaj cestovných lístkov MHD|2020.11.16.|19:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|12|Zoznam nočných liniek v IDS BK|2020.11.22.|18:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|13|LocoMania|2020.12.12.|21:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|14|2021 na Slovensku|2020.12.31.|23:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|15|2093 na Slovensku|2021.01.03.|14:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|16|János Áder|2021.01.04.|15:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|17|Zoznam prezidentov Maďarska|2021.01.05.|21:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|18|Zoznam železničných liniek vo Vysokých Tatrách|2021.01.06.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|19|István Dobi|2021.01.06.|19:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|20|Abrud|2021.01.07.|15:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|21|Teodor Csontváry-Kostka|2021.01.08.|14:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|22|Syndróm XXX|2021.01.08.|15:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|23|Llanfair|2021.01.08.|21:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|24|Ono (rozlišovacia stránka)|2021.01.08.|21:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|25|Súostrovie Kadavu|2021.01.08.|22:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|26|Rozcestník|2021.01.09.|19:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|27|Rázcestie|2021.01.09.|20:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|28|Odbočka|2021.01.10.|13:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|29|Odbočka (železnica)|2021.01.10.|14:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|30|Zoznam nemocníc v Bratislave|2021.01.13.|15:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|31|Domašská ulica (Bratislava)|2021.01.17.|13:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|32|11 (číslo)|2021.01.17.|15:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|33|12 (číslo)|2021.01.17.|15:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|34|14 (číslo)|2021.01.17.|15:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|35|15 (číslo)|2021.01.17.|16:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|36|16 (číslo)|2021.01.17.|16:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|37|18 (číslo)|2021.01.17.|16:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|38|17 (číslo)|2021.01.17.|16:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|39|19 (číslo)|2021.01.17.|16:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|40|20 (číslo)|2021.01.17.|16:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|41|21 (číslo)|2021.01.17.|16:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|42|Šíravská ulica (Bratislava)|2021.01.17.|17:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|43|Blažek|2021.02.01.|21:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|44|Rádio (rozlišovacia stránka)|2021.02.02.|20:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|45|Arménska ulica (Bratislava)|2021.02.07.|13:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|46|Hradská ulica (Bratislava)|2021.02.07.|17:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|47|Pod gaštanmi (Bratislava)|2021.02.08.|18:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|48|Šípová ulica (Bratislava)|2021.02.09.|12:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|49|Podpriehradná ulica (Bratislava)|2021.02.09.|15:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|50|Majerská ulica (Bratislava)|2021.02.09.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|51|Borovicová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|11:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|52|Mostná ulica (Bratislava)|2021.02.10.|12:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|53|Skorocelová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|12:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|54|Majoránová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|14:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|55|Levanduľová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|56|Modricová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|57|Brezová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|58|Imelová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|59|Nechtíková ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|60|Platanová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|61|Orchideová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|62|Podbeľová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|63|Čakanková ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|64|Orgovánová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|65|Anízová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|66|Rascová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|67|Tymianová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|68|Blatúchová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|69|Bodliaková ulica (Bratislava)|2021.02.10.|19:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|70|Priehradná ulica (Bratislava)|2021.02.10.|20:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|71|Bazalková ulica (Bratislava)|2021.02.10.|20:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|72|Najhorší týždeň môjho života|2021.02.11.|11:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|73|Zoznam častí seriálu Najhorší týždeň môjho života|2021.02.11.|12:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|74|Leknová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|12:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|75|Hlohová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|12:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|76|Majerská-záhrady (Bratislava)|2021.02.11.|12:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|77|Ráztočná ulica (Bratislava)|2021.02.11.|14:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|78|Kosodrevinová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|15:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|79|Osiková ulica (Bratislava)|2021.02.11.|15:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|80|Ihličnatá ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|81|Žihľavová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|82|Píniová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|83|Amarelková ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|84|Jazmínová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|85|Begóniová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|86|Rajecká ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|87|Bučinová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|88|Vŕbová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|17:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|89|Kríková ulica (Bratislava)|2021.02.11.|17:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|90|Jedľová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|17:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|91|Vážska ulica (Bratislava)|2021.02.11.|17:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|92|Malodunajská ulica (Bratislava)|2021.02.12.|10:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|93|Kaméliová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|11:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|94|Hnilecká ulica (Bratislava)|2021.02.12.|11:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|95|Čučoriedková ulica (Bratislava)|2021.02.12.|14:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|96|Hrušovská ulica (Bratislava)|2021.02.12.|14:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|97|Pod agátmi (Bratislava)|2021.02.12.|14:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|98|Margarétová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|14:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|99|Marhuľová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|14:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|100|Jesienková ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|101|Krokusová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|102|Ostružinová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|103|Slnečnicová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|104|Egrešová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|105|Ríbezľová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|106|Repíková ulica (Bratislava)|2021.02.12.|16:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|107|Rebarborová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|16:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|108|Gregor Hološka|2021.02.13.|17:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|109|Zoznam častí seriálu Kriminálka Staré Mesto|2021.02.14.|15:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|110|Túl|2021.02.15.|13:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|111|Hanga Roa|2021.02.15.|14:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|112|Zoznam častí seriálu Som mama|2021.02.15.|18:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|113|Zoznam častí seriálu Ako som prežil|2021.02.15.|20:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|114|Zoznam častí seriálu Rex|2021.02.15.|20:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|115|Zoznam častí seriálu Naši|2021.02.15.|21:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|116|Zoznam častí seriálu Kredenc|2021.02.16.|10:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|117|Zoznam častí seriálu Rodinné prípady|2021.02.16.|13:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|118|Hercule Poirot (rozlišovacia stránka)|2021.02.18.|12:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|119|Marek Bobula|2021.02.18.|13:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|120|Siska|2021.02.19.|21:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|121|Červené pásky|2021.02.20.|18:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|122|Svidník (rozlišovacia stránka)|2021.02.28.|11:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|123|Javor (rozlišovacia stránka)|2021.03.04.|22:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|124|Tlstý javor (rozlišovacia stránka)|2021.03.04.|22:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|125|Natália Puklušová|2021.03.06.|21:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|126|Roman Poláčik|2021.03.06.|22:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|127|Kolonáda (rozlišovacia stránka)|2021.03.06.|22:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|128|Zlaté časy (rozlišovacia stránka)|2021.03.06.|22:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|129|Zlaté časy|2021.03.07.|09:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|130|Na telo|2021.03.07.|12:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|131|Petkovec (rozlišovacia stránka)|2021.03.12.|08:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|132|Telefe|2021.03.20.|15:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|133|Zoznam častí seriálu Hercule Poirot|2021.03.23.|21:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|134|Hercule Poirot (seriál)|2021.03.24.|12:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|135|Hercule Poirot|2021.03.24.|12:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|136|ITV1|2021.03.24.|13:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|137|Elektrický rušeň 103|2021.03.24.|16:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|138|Kojak|2021.03.25.|21:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|139|Launceston|2021.03.26.|22:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|140|Dávid Hartl|2021.03.27.|09:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|141|Mária Schumerová|2021.03.27.|11:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|142|Oliver Oswald|2021.03.29.|15:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|143|Zuzana Kraváriková|2021.03.29.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|144|Ruská ruleta|2021.03.30.|07:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|145|Anna Jakab Rakovská|2021.03.30.|08:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|146|Špina (rozlišovacia stránka)|2021.03.30.|08:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|147|Juraj Bača (herec)|2021.03.31.|21:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|148|Sarah Arató|2021.04.01.|13:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|149|Jakub Švec (herec)|2021.04.02.|13:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|150|Cestoviny (rozlišovacia stránka)|2021.04.02.|15:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|151|Veronika Strapková|2021.04.03.|21:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|152|Pevnosť Boyard (rozlišovacia stránka)|2021.04.03.|21:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|153|Gy (digraf)|2021.04.04.|11:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|154|Ny (digraf)|2021.04.04.|12:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|155|Ty (digraf)|2021.04.04.|17:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|156|Zs (digraf)|2021.04.04.|19:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|157|Ly (digraf)|2021.04.04.|19:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|158|Sz (digraf)|2021.04.06.|13:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|159|Cs (digraf)|2021.04.06.|14:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|160|Nemecká abeceda|2021.04.06.|19:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|161|Ivan Béla Vojtek|2021.04.10.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|162|Faidra (rozlišovacia stránka)|2021.04.10.|17:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|163|Lucia Lužinská|2021.04.10.|20:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|164|Knieža (rozlišovacia stránka)|2021.04.10.|20:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|165|Marek Krošlák|2021.04.18.|19:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|166|Daniel Fischer (herec)|2021.04.22.|19:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|167|Fašiangy (rozlišovacia stránka)|2021.04.22.|19:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|168|Denis (rozlišovacia stránka)|2021.04.22.|19:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|169|Ticho (rozlišovacia stránka)|2021.04.22.|19:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|170|Kostol svätého Imricha|2021.04.24.|11:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|171|Vetvárska ulica (Bratislava)|2021.04.24.|13:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|172|Vinohradnícka ulica (Bratislava)|2021.04.24.|15:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|173|Pri trati (Bratislava)|2021.04.24.|15:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|174|Staromlynská ulica (Bratislava)|2021.04.24.|15:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|175|Trojičné námestie (Bratislava)|2021.04.24.|16:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|176|Učiteľská ulica (Bratislava)|2021.04.24.|19:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|177|Odeská ulica (Bratislava)|2021.04.24.|20:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|178|Žiacka ulica (Bratislava)|2021.04.24.|20:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|179|Mramorová ulica (Bratislava)|2021.04.25.|13:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|180|Krajinská ulica (Bratislava)|2021.04.25.|14:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|181|Šamorínska ulica (Bratislava)|2021.04.25.|14:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|182|Devätinová ulica (Bratislava)|2021.04.25.|18:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|183|Ulica Padlých hrdinov (Bratislava)|2021.04.25.|19:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|184|Amurská ulica (Bratislava)|2021.04.26.|15:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|185|Dneperská ulica (Bratislava)|2021.04.26.|15:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|186|Biskupická ulica (Bratislava)|2021.04.26.|15:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|187|Požiarnická ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|188|Nákupná ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|189|Linzbothova ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|190|Nákovná ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|191|Oblúková ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|192|Kvetinárska ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|193|Orenburská ulica (Bratislava)|2021.04.26.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|194|Hydinárska ulica (Bratislava)|2021.04.26.|19:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|195|8. mája (Bratislava)|2021.04.27.|13:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|196|Ulica Janka Kráľa (Bratislava)|2021.04.27.|13:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|197|Parcelná ulica (Bratislava)|2021.04.27.|13:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|198|Sĺňavská ulica (Bratislava)|2021.04.27.|13:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|199|Hviezdoslavova ulica (Bratislava)|2021.04.27.|13:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|200|Jonatánová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|16:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|201|Perličková ulica (Bratislava)|2021.04.27.|16:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|202|Korálová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|16:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|203|Borágová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|16:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|204|Monardová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|19:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|205|Jastrabinová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|19:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|206|Ligurčeková ulica (Bratislava)|2021.04.27.|19:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|207|Družobná ulica (Bratislava)|2021.04.28.|18:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|208|Achátová ulica (Bratislava)|2021.04.28.|18:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|209|Ulica Akad. Mal. Jozefa Nagya (Bratislava)|2021.05.02.|11:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|210|Ulica svornosti (Bratislava)|2021.05.02.|15:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|211|Petőfiho ulica (Bratislava)|2021.05.02.|17:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|212|Ametystová ulica (Bratislava)|2021.05.03.|12:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|213|Štepná ulica (Bratislava)|2021.05.09.|10:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|214|Žatevná ulica (Bratislava)|2021.05.09.|15:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|215|Tranovského ulica (Bratislava)|2021.05.09.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|216|Branislav Mosný|2021.05.10.|13:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|217|Nuda (rozlišovacia stránka)|2021.05.10.|13:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|218|Sestričky (rozlišovacia stránka)|2021.05.10.|13:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|219|Novodvorská ulica (Bratislava)|2021.05.10.|13:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|220|Rytierska ulica|2021.05.10.|14:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|221|Slovienská ulica (Bratislava)|2021.05.10.|14:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|222|Pod skalou (Bratislava)|2021.05.10.|16:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|223|Stepná cesta (Bratislava)|2021.05.10.|18:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|224|Hadia cesta (Bratislava)|2021.05.10.|18:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|225|Pod kobylou (Bratislava)|2021.05.10.|18:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|226|Delená cesta (Bratislava)|2021.05.10.|18:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|227|Priama cesta (Bratislava)|2021.05.10.|18:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|228|Avarská ulica (Bratislava)|2021.05.12.|15:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|229|Rímska ulica (Bratislava)|2021.05.12.|15:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|230|Muránska ulica (Bratislava)|2021.05.12.|17:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|231|Štrbská ulica (Bratislava)|2021.05.12.|19:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|232|Kremeľská ulica (Bratislava)|2021.05.19.|13:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|233|Štítova ulica (Bratislava)|2021.05.23.|09:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|234|Lomnická ulica (Bratislava)|2021.05.23.|11:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|235|Spätná cesta (Bratislava)|2021.05.23.|11:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|236|Hradná ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|237|Brigádnická ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|238|Mládežnícka ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|239|Solúnska ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|240|Kozičova ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|241|Sonntagova ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|242|Slovienska ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|243|Hutnícka ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|244|Bociania ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|245|Včeláriková ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|246|Galská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|247|Zelené terasy (Bratislava)|2021.05.23.|15:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|248|Kavyľová ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|249|K zlatému rohu (Bratislava)|2021.05.23.|16:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|250|Námestie práce (Bratislava)|2021.05.23.|16:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|251|Slovanské nábrežie (Bratislava)|2021.05.23.|18:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|252|Pri lesostepi (Bratislava)|2021.05.23.|18:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|253|Kamenná ulica (Bratislava)|2021.05.23.|18:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|254|Ostricová ulica (Bratislava)|2021.05.23.|18:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|255|Pri parku (Bratislava)|2021.05.23.|18:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|256|Halštatská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|18:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|257|Nad záhradami (Bratislava)|2021.05.23.|18:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|258|Viničná ulica (Bratislava)|2021.05.23.|18:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|259|Dolnokorunská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|260|Úvozná ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|261|Gronárska ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|262|Nad Gronárom (Bratislava)|2021.05.23.|19:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|263|Medová ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|264|Podkorunská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|265|Korunská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|266|Habánska ulica (Bratislava)|2021.05.24.|15:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|267|Výria ulica (Bratislava)|2021.05.24.|15:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|268|Zlaté schody (Bratislava)|2021.05.24.|15:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|269|Svíbová ulica (Bratislava)|2021.05.24.|15:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|270|Za bránou (Bratislava)|2021.05.24.|15:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|271|Kameňolom (Bratislava)|2021.05.24.|15:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|272|Habánska ulica|2021.05.24.|15:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|273|Včeláriková ulica|2021.05.24.|15:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|274|Maroš Baňas|2021.05.27.|20:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|275|Izabela Gavorníková|2021.05.28.|13:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|276|Arménska ulica|2021.05.29.|14:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|277|Non, je ne regrette rien|2021.05.29.|16:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|278|1. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|17:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|279|2. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|18:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|280|3. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|19:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|281|4. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|19:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|282|5. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|19:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|283|6. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|284|7. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|285|8. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|286|9. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|287|10. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|288|Ulica č. 1 (Bratislava)|2021.05.29.|21:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|289|Podkerepušky (Bratislava)|2021.05.29.|21:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|290|Riečna ulica (Bratislava)|2021.05.30.|09:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|291|Na hriadkach|2021.05.30.|10:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|292|Primoravská ulica|2021.05.30.|10:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|293|Želiarska ulica (Bratislava)|2021.05.30.|10:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|294|Krajná ulica (Trnava)|2021.05.31.|13:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|295|Krajná ulica (Bratislava)|2021.05.31.|14:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|296|Studená ulica (Bratislava)|2021.05.31.|14:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|297|Bočná ulica (Bratislava)|2021.05.31.|14:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|298|Bočná ulica (Trnava)|2021.05.31.|14:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|299|Alžbeta Bartošová|2021.05.31.|15:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|300|Ulica Jána Hlubíka|2021.05.31.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|301|Krupská ulica|2021.05.31.|16:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|302|Na kopci (Bratislava)|2021.05.31.|20:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|303|Záhorská ulica (Bratislava)|2021.05.31.|20:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|304|Múzejné námestie (Trnava)|2021.06.02.|16:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|305|Ulica Martina Granca|2021.06.04.|14:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|306|Liesková ulica (Stupava)|2021.06.08.|13:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|307|Peter Makranský|2021.06.10.|13:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|308|Podhorská ulica (Bratislava)|2021.06.10.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|309|Peter Krajčovič|2021.06.11.|13:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|310|Mestská hromadná doprava v Poprade|2021.06.28.|21:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|311|Autobusová doprava v Skalici|2021.06.29.|16:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|312|Autobusová doprava v Žiline|2021.06.29.|21:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|313|Jiráskovovo námestie|2021.07.05.|21:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|314|Petřiny (stanica pražského metra)|2021.07.06.|19:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|315|Nádraží Veleslavín (stanica pražského metra)|2021.07.07.|14:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|316|Nemocnice Motol (stanica pražského metra)|2021.07.07.|21:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|317|Kukulova ulice (Praha)|2021.07.08.|11:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|318|Zoznam staníc budapeštianskeho metra|2021.07.10.|16:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|319|Písnice (stanica pražského metra)|2021.07.10.|22:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|320|Lužný most|2021.07.17.|20:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|321|Krpeľany (rozlišovacia stránka)|2021.07.25.|15:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|322|Nosice (rozlišovacia stránka)|2021.07.25.|15:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|323|Kobielsky (priezvisko)|2021.07.28.|19:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|324|Kobielský (priezvisko)|2021.07.28.|19:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|325|Kulíškova ulica|2021.08.06.|18:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|326|Krajňákova ulica|2021.08.18.|11:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|327|Domkárska ulica|2021.09.05.|08:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|328|Charkovská ulica (Bratislava)|2021.09.15.|15:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|329|Na Grbe|2021.09.15.|19:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|330|Felicità (skladba)|2021.11.26.|19:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|331|Felicità|2021.11.26.|19:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|332|Sharazan|2021.11.28.|00:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|333|Ci sarà|2021.11.28.|10:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|334|Šport (RTVS)|2021.11.28.|17:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|335|Mestská hromadná doprava v Martine|2021.11.29.|20:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|336|2022 na Slovensku|2021.11.30.|10:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|337|Dopravný podnik mesta Martin|2021.11.30.|11:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|338|Vukovarská ulica|2021.12.05.|12:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|339|Kostolné (rozlišovacia stránka)|2021.12.05.|15:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|340|Ulica Pavla Horova (Bratislava)|2021.12.05.|15:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|341|Ulica Milana Marečka (Bratislava)|2021.12.05.|15:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|342|Ulica Ivana Bukovčana|2021.12.05.|15:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|343|Mestská hromadná doprava v Dunajskej Strede|2021.12.05.|21:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|344|Hranica (rozlišovacia stránka)|2021.12.06.|14:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|345|Mestská hromadná doprava v Komárne|2021.12.06.|20:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|346|Mestská hromadná doprava v Ružomberku|2021.12.07.|12:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|347|Mestská hromadná doprava v Topoľčanoch|2021.12.07.|14:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|348|Mestská hromadná doprava v Hlohovci|2021.12.07.|15:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|349|Mestská hromadná doprava v Nových Zámkoch|2021.12.07.|17:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|350|Mestská hromadná doprava v Piešťanoch|2021.12.07.|20:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|351|Mestská hromadná doprava v Zlatých Moravciach|2021.12.08.|07:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|352|Mestská hromadná doprava v Starej Ľubovni|2021.12.08.|10:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|353|Mestská hromadná doprava v Štúrove|2021.12.08.|11:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|354|Mestská hromadná doprava v Šuranoch|2021.12.08.|12:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|355|Mestská hromadná doprava v Šali|2021.12.08.|15:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|356|Mestská hromadná doprava v Trebišove|2021.12.08.|21:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|357|Mestská hromadná doprava v Šahách|2021.12.08.|21:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|358|Mestská hromadná doprava v Leviciach|2021.12.09.|15:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|359|Mestská hromadná doprava v Žiline|2021.12.09.|15:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|360|Autobusová doprava vo Vrábľoch|2021.12.09.|16:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|361|Mestská hromadná doprava v Spišskej Novej Vsi|2021.12.10.|09:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|362|Mestská hromadná doprava vo Vranove nad Topľou|2021.12.10.|14:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|363|Mestská hromadná doprava v Galante|2021.12.10.|15:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|364|Ladislav Nagy (futbalista)|2021.12.16.|16:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|365|Druhá šanca|2021.12.18.|19:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|366|Hranica (slovenský seriál)|2021.12.28.|17:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|367|Bez servítky|2021.12.29.|14:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|368|Dvere (rozlišovacia stránka)|2021.12.30.|16:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|369|Daniel Žulčák|2021.12.30.|16:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|370|Morena (rozlišovacia stránka)|2021.12.31.|20:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|371|Azyl (rozlišovacia stránka)|2021.12.31.|21:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|372|In The Middle Of...|2021.12.31.|21:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|373|Morena (album)|2021.12.31.|21:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|374|Polarity|2021.12.31.|21:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|375|Escape|2021.12.31.|21:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|376|Nový Život (rozlišovacia stránka)|2022.01.01.|08:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|377|Som mama|2022.01.03.|14:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|378|Jakub Švec|2022.01.06.|12:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|379|Lovci peňazí|2022.01.06.|20:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|380|Nebezpečný náklad (rozlišovacia stránka)|2022.01.09.|08:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|381|Oľga Solárová|2022.01.14.|22:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|382|Hniezdo (rozlišovacia stránka)|2022.01.15.|14:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|383|Ladislav Konrád|2022.01.15.|22:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|384|Nostalgia (rozlišovacia stránka)|2022.01.16.|17:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|385|Kid|2022.01.16.|17:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|386|Jana Labajová|2022.01.16.|17:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|387|Matúš Kvietik|2022.01.16.|18:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|388|Mestská hromadná doprava v Čadci|2022.01.25.|10:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|389|Vodná ruža (rozlišovacia stránka)|2022.01.25.|16:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|390|Stratenec|2022.02.01.|11:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|391|Robin (rozlišovacia stránka)|2022.02.06.|18:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|392|Kopánka (Trnava)|2022.02.07.|16:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|393|Trstínska cesta|2022.02.07.|17:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|394|Šrobárova ulica (Trnava)|2022.02.07.|17:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|395|Šrobárova ulica|2022.02.07.|21:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|396|Rybníková ulica|2022.02.07.|22:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|397|Špačinská cesta|2022.02.08.|10:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|398|Lichardova ulica (Trnava)|2022.02.08.|10:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|399|Ulica Jána Hajdóczyho|2022.02.08.|11:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|400|Murgašova ulica (Trnava)|2022.02.08.|11:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|401|Jánošíkova ulica (Trnava)|2022.02.08.|11:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|402|Legionárska ulica (Trnava)|2022.02.08.|11:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|403|Školská ulica (Trnava)|2022.02.08.|11:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|404|Lovecká ulica (Trnava)|2022.02.08.|12:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|405|Lovecká ulica|2022.02.08.|12:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|406|Pažitná ulica (Trnava)|2022.02.08.|12:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|407|Pažitná ulica|2022.02.08.|12:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|408|Slnečná ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|409|Kopánková ulica|2022.02.08.|13:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|410|Krížová ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|411|Suchá ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|412|Malá ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|413|Robotnícka ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|414|Tatranská ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|415|Ľudová ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|416|Ulica Pavla Hlbinu|2022.02.08.|14:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|417|Ulica Rudolfa Dilonga|2022.02.08.|14:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|418|Ulica Tichomíra Milkina|2022.02.08.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|419|Ulica Štefana Fidlíka|2022.02.08.|14:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|420|Francisciho ulica (Trnava)|2022.02.08.|15:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|421|Jesenského ulica (Trnava)|2022.02.08.|16:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|422|Ulica Štefana Baniča|2022.02.08.|16:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|423|Kukučínova ulica (Trnava)|2022.02.08.|16:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|424|Karpatská ulica (Trnava)|2022.02.09.|11:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|425|Námestie Slovenského učeného tovarišstva|2022.02.09.|11:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|426|Ľudová ulica|2022.02.09.|13:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|427|Ustianska ulica|2022.02.09.|22:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|428|Námestie Jozefa Herdu|2022.02.10.|08:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|429|Átriová ulica|2022.02.10.|11:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|430|Ulica Titusa Zemana|2022.02.10.|11:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|431|Levanduľová ulica (Trnava)|2022.02.10.|11:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|432|Ulica Pavla Mudroňa|2022.02.10.|13:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|433|Ulica Petra Bohúňa|2022.02.10.|13:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|434|Ulica Maximiliána Hella (Trnava)|2022.02.10.|13:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|435|Ulica Martina Benku (Trnava)|2022.02.10.|13:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|436|Ulica Mikuláša Koperníka|2022.02.10.|13:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|437|Schumerova ulica|2022.02.10.|13:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|438|Pekná ulica|2022.02.10.|13:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|439|Ulica Zdenky Schelingovej (Trnava)|2022.02.10.|14:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|440|Mliečna ulica|2022.02.10.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|441|Dúhová ulica (Trnava)|2022.02.10.|14:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|442|Hviezdna ulica (Trnava)|2022.02.10.|14:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|443|Dobšinského ulica (Trnava)|2022.02.10.|14:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|444|Pod Lipovým|2022.02.12.|09:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|445|Ulica Hany Ponickej|2022.02.12.|09:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|446|Horská ulica (Bratislava)|2022.02.12.|09:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|447|Kadnárova ulica|2022.02.12.|09:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|448|Bažantia ulica|2022.02.12.|09:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|449|Železničná ulica (Lozorno)|2022.02.12.|11:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|450|Novoveská ulica|2022.02.12.|11:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|451|Ulica Zdenky Schelingovej|2022.02.12.|11:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|452|Ilkovičova ulica|2022.02.12.|11:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|453|Hlavná ulica (Štvrtok na Ostrove)|2022.02.12.|16:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|454|Bridlicová ulica|2022.02.13.|15:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|455|V siedmom nebi|2022.02.14.|13:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|456|V lete ti poviem, ako sa mám|2022.02.20.|17:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|457|Vodičský preukaz (rozlišovacia stránka)|2022.03.03.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|458|Kapustnica (rozlišovacia stránka)|2022.03.03.|14:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|459|Mauréry (priezvisko)|2022.03.07.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|460|Baňas|2022.03.07.|16:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|461|Fašiang (priezvisko)|2022.03.07.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|462|Deák|2022.03.07.|17:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|463|Hilmer|2022.03.07.|19:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|464|Topoľský|2022.03.07.|19:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|465|Pukluš|2022.03.07.|19:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|466|Gažo|2022.03.07.|19:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|467|Kavasch (priezvisko)|2022.03.07.|19:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|468|Porubjak|2022.03.07.|19:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|469|Kovalčík|2022.03.07.|19:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|470|Gavorník|2022.03.07.|20:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|471|Qayum|2022.03.07.|20:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|472|Adam Jančina|2022.03.08.|21:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|473|Katalin Nováková|2022.03.10.|18:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|474|De facto (rozlišovacia stránka)|2022.03.12.|17:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|475|M1 (TV stanica)|2022.03.18.|22:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|476|Ranné správy RTVS|2022.03.19.|13:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|477|Krátke správy RTVS|2022.03.20.|16:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|478|Správy a komentáre|2022.03.21.|20:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|479|Správy bez kravaty|2022.03.22.|15:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|480|Markíza KRIMI|2022.03.23.|15:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|481|Michal Slivka|2022.03.26.|17:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|482|Figovník kaučukový|2022.03.30.|15:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|483|Kaviár (rozlišovacia stránka)|2022.04.01.|13:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|484|Hírek|2022.04.03.|16:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|485|Nočná pyramída|2022.04.15.|22:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|486|Pracovný deň|2022.04.22.|21:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|487|Barbora Švidraňová|2022.04.29.|22:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|488|Námestie svätého Floriána (Bratislava)|2022.05.14.|21:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|489|Ulica Svätého Pia X.|2022.05.14.|21:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|490|Park Jozefa Miloslava Hurbana|2022.05.20.|13:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|491|Stredná odborná škola informačných technológií|2022.05.20.|15:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|492|Varechovský potok|2022.05.20.|20:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|493|Hold On|2022.05.20.|21:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|494|Danzig|2022.05.20.|21:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|495|Capella|2022.05.21.|12:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|496|Svätá Katarína|2022.05.21.|15:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|497|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|2022.05.21.|18:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|498|Drupi|2022.05.28.|21:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|499|Katovsko|2022.05.28.|22:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|500|Milovanice|2022.05.28.|22:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|501|Voghera|2022.05.29.|10:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|502|Zerbolò|2022.05.29.|11:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|503|Mokliny|2022.05.29.|11:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|504|Pozov|2022.05.29.|11:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|505|Roubíčkova Lhota|2022.05.29.|11:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|506|Dobříčkov|2022.05.29.|11:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|507|Čelivo|2022.05.29.|11:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|508|Bratronice (Smilovice)|2022.05.30.|13:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|509|Miroslav (Postupice)|2022.05.30.|13:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|510|Nová Ves (Postupice)|2022.05.30.|13:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|511|Vrbětín|2022.05.30.|13:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|512|Buchov (Postupice)|2022.05.30.|14:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|513|Jemniště|2022.05.30.|14:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|514|Lhota Veselka|2022.05.30.|14:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|515|Buchov|2022.05.30.|17:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|516|Holčovice (Postupice)|2022.05.31.|13:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|517|Lísek (Postupice)|2022.05.31.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|518|Sušice (Postupice)|2022.05.31.|13:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|519|Park Antona Srholca|2022.06.04.|15:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|520|Cukor a soľ|2022.06.16.|19:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|521|Dávno zomrel Rock ‘n’ Roll|2022.06.16.|19:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|522|Mandolína (album)|2022.06.16.|19:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|523|Spolu (album)|2022.06.16.|19:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|524|30 (album)|2022.06.16.|20:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|525|Pri dvore|2022.06.17.|03:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|526|Magnetová ulica|2022.06.17.|08:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|527|Naše hriechy|2022.06.17.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|528|Búrka (album)|2022.06.17.|17:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|529|Zachránené životy|2022.06.18.|18:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|530|Na dosah|2022.06.18.|20:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|531|Vianočný album (Mária Čírová)|2022.06.18.|21:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|532|RTL 2|2022.06.19.|13:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|533|Uhoľný potok|2022.06.19.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|534|2017 (album)|2022.06.19.|14:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|535|Moje Vianoce|2022.06.19.|16:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|536|Delená ulica|2022.06.20.|12:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|537|Spádová ulica (Bratislava)|2022.06.20.|13:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|538|Na vyhliadke (Bratislava)|2022.06.20.|13:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|539|Joma|2022.06.20.|16:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|540|Na pravom poludní|2022.06.20.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|541|Samova ulica (Bratislava)|2022.06.21.|09:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|542|Ulica 1. mája (Bratislava)|2022.06.21.|10:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|543|Kosatcová ulica (Bratislava)|2022.06.21.|13:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|544|Hradištná ulica (Bratislava)|2022.06.21.|13:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|545|Uhrovecká ulica|2022.06.21.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|546|Kalištná ulica|2022.06.21.|13:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|547|Ulica Jána Poničana|2022.06.21.|14:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|548|Vianočný album|2022.06.21.|20:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|549|Pravá tvár|2022.06.22.|12:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|550|Pieskovcová ulica|2022.06.23.|03:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|551|Brežná ulica|2022.06.23.|09:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|552|Magnezitová ulica|2022.06.23.|09:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|553|Záveterná ulica|2022.06.23.|09:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|554|Na kaštieli|2022.06.23.|13:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|555|Na mýte|2022.06.23.|13:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|556|Na skale (Bratislava)|2022.06.23.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|557|Zavadilova ulica|2022.06.24.|08:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|558|Vápencová ulica|2022.06.24.|08:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|559|Pieskovec (rozlišovacia stránka)|2022.06.27.|09:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|560|Pod Glavicou|2022.06.27.|14:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|561|Americké námestie (rozlišovacia stránka)|2022.06.30.|12:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|562|Kostol svätého Štefana (Stupava)|2022.07.02.|21:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|563|Námestie svätej Trojice (Stupava)|2022.07.03.|09:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|564|Kaštieľsky park|2022.07.03.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|565|Jaskyňa Sedmička|2022.07.22.|22:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|566|Balatonföldvár (rozlišovacia stránka)|2022.07.30.|19:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|567|Električková trať Americké nám. – Astronomická|2022.08.03.|18:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|568|Obec (Maďarsko)|2022.08.05.|16:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|569|Zoznam električkových tratí v Bratislave|2022.08.05.|21:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|570|Zoznam turistických značkovaných trás vo Vysokých Tatrách|2022.08.20.|20:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|571|Turistické značkované trasy vo Vysokých Tatrách|2022.08.30.|17:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|572|Bratislavské rádio|2022.09.15.|19:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|573|Henry Silva|2022.09.23.|12:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|574|Seredská ulica (Trnava)|2022.09.24.|18:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|575|Vozovňa Jurajov dvor|2022.09.28.|19:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|576|Zoznam historických liniek v Bratislave|2022.09.30.|21:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|577|Ovsište (rozlišovacia stránka)|2022.10.02.|13:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|578|Vozovňa Trnávka|2022.10.02.|19:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|579|Vozovňa Hroboňova|2022.10.03.|15:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|580|Vozovňa Krasňany|2022.10.09.|11:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|581|Vyhliadková veža na Devínskej Kobyle|2022.10.09.|15:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|582|SOR B 10,5|2022.10.19.|11:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|583|SOR BN 8,5|2022.10.19.|18:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|584|SOR CN 8,5|2022.10.19.|18:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|585|Otokar Kent C 18,75|2022.10.27.|12:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|586|C̈|2022.11.27.|21:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|587|C̃|2022.11.27.|21:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|588|B̃|2022.11.27.|21:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|589|Maskelynes|2022.11.27.|21:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|590|G̃|2022.11.27.|21:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|591|Æ̃|2022.11.28.|06:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|592|Q̃|2022.11.28.|06:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|593|Æ̈|2022.11.28.|11:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|594|Ⱥ|2022.11.29.|06:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|595|Ñ|2022.11.29.|11:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|596|B̈|2022.11.29.|11:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|597|Minuskula|2022.11.29.|12:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|598|Ǽ|2022.11.29.|16:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|599|Ǣ|2022.11.29.|16:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|600|B́|2022.11.29.|19:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|601|D́|2022.11.29.|19:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|602|F́|2022.11.29.|19:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|603|H́|2022.11.29.|19:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|604|J́|2022.11.29.|20:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|605|Ḱ|2022.11.29.|20:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|606|Ḿ|2022.11.29.|20:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|607|Ṕ|2022.11.30.|12:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|608|T́|2022.11.30.|13:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|609|V́|2022.11.30.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|610|Ẃ|2022.11.30.|13:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|611|X́|2022.11.30.|13:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|612|Vlnovka|2022.11.30.|14:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|613|Nosová samohláska|2022.11.30.|14:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|614|Oblúčik|2022.11.30.|17:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|615|Dva dĺžne|2022.11.30.|17:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|616|Ladislav Trojan|2022.12.18.|12:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|617|.mil|2022.12.31.|13:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|618|Iveta (rozlišovacia stránka)|2023.01.01.|11:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|619|Zvončínska ulica|2023.01.02.|19:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|620|Dievča, ktoré verí v zázraky|2023.01.08.|15:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|621|Károly Tóth|2023.01.26.|14:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|622|Zemetrasenie v Turecku a Sýrii 2023|2023.02.06.|11:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|623|Klamstvo (rozlišovacia stránka)|2023.02.09.|13:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|624|UTC+03:00|2023.02.09.|19:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|625|Škoda 52 T|2024.03.06.|10:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|626|Malá Stožka|2024.04.07.|15:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|627|Rudolf Dupkala|2024.04.07.|16:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|628|Most Pej-pchan-ťiang|2025.05.31.|21:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|629|Savognin|2025.06.01.|19:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|630|Let Air India 171|2025.06.13.|09:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|631|Surses|2025.06.15.|16:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|632|Albula (región)|2025.06.15.|19:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|633|Bernina (región)|2025.06.15.|19:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|634|Engiadina Bassa/Val Müstair|2025.06.16.|07:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|635|Val Müstair|2025.06.16.|07:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|636|Imboden (región)|2025.06.16.|07:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|637|Landquart (región)|2025.06.16.|08:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|638|Moesa (región)|2025.06.16.|09:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|639|Plessur (región)|2025.06.16.|09:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|640|Maloja (región)|2025.06.16.|10:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|641|Surselva (región)|2025.06.16.|12:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|642|Falera|2025.06.16.|12:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|643|Thrun (rozlišovacia stránka)|2025.06.16.|12:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|644|Viamala (región)|2025.06.16.|13:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|645|Prättigau/Davos (región)|2025.06.16.|14:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|646|Albula|2025.06.16.|15:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|647|Piz Suvretta|2025.06.16.|16:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|648|Bever|2025.06.16.|18:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|649|Piz Ot|2025.06.16.|19:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|650|Pigne de la Lé|2026.05.02.|21:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|651|Sasseneire|2026.05.03.|11:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|652|Zinal|2026.05.03.|15:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|653|Parpaner Rothorn|2026.05.06.|13:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB3}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE|hu}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|1|:hu:Párizsi metróvonalak listája|2021.01.23.|15:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|2|:hu:A metróvonal (Pozsony)|2021.01.24.|11:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|3|:hu:Dvojka (televízióadó)|2021.02.14.|12:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|4|:hu:Jednotka (televízióadó)|2021.02.14.|14:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|5|:hu:Štvorka (televízióadó)|2021.02.14.|16:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|6|:hu:Trojka (STV)|2021.02.17.|11:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|7|:hu:Rádio Devín|2021.02.14.|16:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|8|:hu:Rádio Regina|2021.02.21.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|9|:hu:Rádio FM|2021.02.21.|16:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|10|:hu:Rádio Slovensko|2021.02.21.|16:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|11|:hu:Rádio Junior|2021.02.21.|16:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|12|:hu:Rádio Pyramída|2021.02.21.|16:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|13|:hu:Rádio Litera|2021.02.21.|17:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|14|:hu:Rádio Slovakia International|2021.02.21.|17:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|15|:hu:Az RTVS rádiócsatornák listája|2021.02.21.|17:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|16|:hu:Rádio Vlna|2021.02.21.|19:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|17|:hu:TV Ružinov|2021.02.21.|21:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|18|:hu:TV Dúbravka|2021.02.22.|19:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|19|:hu:TV Bratislava|2021.02.22.|19:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|20|:hu:TV Poprad|2021.02.22.|21:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|21|:hu:TV Košice|2021.02.22.|21:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|22|:hu:TV Dunaszerdahely - TV Dunajská Streda|2021.02.22.|21:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|23|:hu:TV Komárom - TV Komárno|2021.02.22.|21:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|24|:hu:TV Prešov|2021.02.23.|20:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|25|:hu:TV Trnava|2021.02.24.|11:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|26|:hu:OK3|2021.02.24.|15:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|27|:hu:ČT3|2021.02.24.|22:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|28|:hu:ČT2|2021.02.24.|22:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|29|:hu:ČT1|2021.02.25.|19:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|30|:hu:ČT24|2021.02.25.|19:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|31|:hu:ČT sport|2021.02.25.|19:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|32|:hu:ČT :D|2021.02.25.|20:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|33|:hu:ČT art|2021.02.25.|20:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|34|:hu:TA 3|2021.02.25.|20:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|35|:hu:ČTV|2021.02.26.|10:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|36|:hu:F1 (televízióadó)|2021.02.26.|21:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|37|:hu:I. program|2021.02.26.|21:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|38|:hu:II. program|2021.02.26.|22:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|39|:hu:S1|2021.02.27.|10:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|40|:hu:Dvojka (STV2)|2021.02.27.|14:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|41|:hu:Jednotka (STV1)|2021.02.27.|15:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|42|:hu:Správy RTVS|2021.02.27.|15:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|43|:hu:Počasie RTVS|2021.02.28.|12:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|44|:hu:Ranné správy RTVS|2021.02.28.|17:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|45|:hu:ČT3 (1993)|2021.03.01.|13:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|46|:hu:Správy v slovenskom posunkovom jazyku RTVS|2021.03.01.|18:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|47|:hu:ORF 2|2021.03.02.|21:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|48|:hu:Duel (RTVS műsor)|2021.03.02.|21:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|49|:hu:Zlaté časy (RTVS műsor)|2021.03.02.|22:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|50|:hu:Neskoro večer (RTVS műsor)|2021.03.02.|22:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|51|:hu:TV WAU|2021.03.03.|10:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|52|:hu:TV JOJ+|2021.03.03.|10:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|53|:hu:TV Doma|2021.03.03.|23:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|54|:hu:TV Dajto|2021.03.04.|20:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|55|:hu:TV LUX|2021.03.04.|20:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|56|:hu:TV Noe|2021.03.04.|20:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|57|:hu:79-es busz (Pozsony)|2021.03.04.|22:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|58|:hu:67-es busz (Pozsony)|2021.03.04.|22:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|59|:hu:144-es busz (Pozsony)|2021.03.05.|22:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|60|:hu:87-es busz (Pozsony)|2021.03.06.|10:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|61|:hu:78-es busz (Pozsony)|2021.03.06.|10:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|62|:hu:78-as busz (Pozsony)|2021.03.06.|10:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|63|:hu:2-es villamos (Pozsony)|2021.03.06.|17:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|64|:hu:8-as villamos (Pozsony)|2021.03.06.|17:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|65|:hu:33-as trolibusz (Pozsony)|2021.03.06.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|66|:hu:Juraj Bača|2021.11.17.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|67|:hu:Vladimír Kobielsky|2021.11.20.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|68|:hu:Filip Tůma|2021.11.20.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|69|:hu:798-as busz (Pozsony)|2021.11.20.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|70|:hu:S70-es vonat (Pozsony)|2021.11.22.|21:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB3}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE|fr}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|1|:fr:Vladimír Kobielsky|2021.02.17.|15:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB3}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER2}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE|cz}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|1|:cs:Trnávka (Bratislava)|2020.11.06.|19:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|2|:cs:Shopping Park Soravia|2020.11.07.|12:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|3|:cs:Jan Fišar|2020.11.13.|10:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|4|:cs:Farkas (křestní jméno)|2021.01.09.|13:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB3}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER2}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE|en}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|1|:en:Bus lines in Grundorf|2020.10.03.|19:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|2|:en:Bratislava-Vrakuňa railway station|2020.10.25.|15:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|3|:en:Shopping Palace|2020.11.07.|12:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|4|:en:List of streets in Bratislava|2020.12.05.|22:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB3}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER2}} {|class="wikitable" style="width:100%; background-color: #0055A430; border-color:#0055A4; border-width:2px" | bgcolor="#0055A4" colspan="2" | <center><span style="color:#FFFFFF;">'''Utolsó frissítés: / Posledná aktualizácia: {{Big|{{REVISIONYEAR}}.{{REVISIONMONTH}}.{{REVISIONDAY2}}.}}'''</span></center> | bgcolor="#0055A4" | <center>[[Redaktor:Gateshebe/Články#top|<span style="color:#FFFFFF; font-size:15px">'''↑↑↑'''</span>]]</center> |} 926snllv45jpimt4xn2xlil6za9cmi9 8210762 8210754 2026-05-08T15:32:39Z Gateshebe 193515 8210762 wikitext text/x-wiki __NOTOC__ __NOEDITSECTION__ {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER1}} <div class="d-flex justify-content-center align-items-center flex-wrap gap-3">[[Súbor:Flag of Slovakia.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#A szlovák Wikipédián • Na slovenskej Wikipédii]][[Súbor:Flag of Hungary.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#A magyar Wikipédián • Na maďarskej Wikipédii]][[Súbor:Flag of France.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#A francia Wikipédián • Na francúzskej Wikipédii]][[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#A cseh Wikipédián • Na českej Wikipédii]][[Súbor:Flag of the United Kingdom.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#Az angol Wikipédián • Na anglickej Wikipédii]]</div> {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER2}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE|sk}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|1|Weinheim|2020.10.24.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|2|Wachenburg|2020.10.24.|21:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|3|Windeck|2020.10.24.|21:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|4|Zoznam českých hlásateľov a hlásateliek|2020.10.25.|14:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|5|Karosa C 734|2020.10.31.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|6|Rýchlostná cesta S3 (Rakúsko)|2020.11.08.|17:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|7|Hyde Park Corner (stanica metra)|2020.11.14.|09:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|8|Alert|2020.11.15.|12:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|9|Eureka (Nunavut)|2020.11.15.|17:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|10|Diaľnica A21 (Rakúsko)|2020.11.16.|15:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|11|Automat na predaj cestovných lístkov MHD|2020.11.16.|19:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|12|Zoznam nočných liniek v IDS BK|2020.11.22.|18:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|13|LocoMania|2020.12.12.|21:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|14|2021 na Slovensku|2020.12.31.|23:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|15|2093 na Slovensku|2021.01.03.|14:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|16|János Áder|2021.01.04.|15:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|17|Zoznam prezidentov Maďarska|2021.01.05.|21:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|18|Zoznam železničných liniek vo Vysokých Tatrách|2021.01.06.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|19|István Dobi|2021.01.06.|19:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|20|Abrud|2021.01.07.|15:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|21|Teodor Csontváry-Kostka|2021.01.08.|14:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|22|Syndróm XXX|2021.01.08.|15:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|23|Llanfair|2021.01.08.|21:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|24|Ono (rozlišovacia stránka)|2021.01.08.|21:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|25|Súostrovie Kadavu|2021.01.08.|22:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|26|Rozcestník|2021.01.09.|19:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|27|Rázcestie|2021.01.09.|20:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|28|Odbočka|2021.01.10.|13:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|29|Odbočka (železnica)|2021.01.10.|14:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|30|Zoznam nemocníc v Bratislave|2021.01.13.|15:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|31|Domašská ulica (Bratislava)|2021.01.17.|13:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|32|11 (číslo)|2021.01.17.|15:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|33|12 (číslo)|2021.01.17.|15:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|34|14 (číslo)|2021.01.17.|15:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|35|15 (číslo)|2021.01.17.|16:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|36|16 (číslo)|2021.01.17.|16:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|37|18 (číslo)|2021.01.17.|16:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|38|17 (číslo)|2021.01.17.|16:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|39|19 (číslo)|2021.01.17.|16:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|40|20 (číslo)|2021.01.17.|16:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|41|21 (číslo)|2021.01.17.|16:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|42|Šíravská ulica (Bratislava)|2021.01.17.|17:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|43|Blažek|2021.02.01.|21:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|44|Rádio (rozlišovacia stránka)|2021.02.02.|20:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|45|Arménska ulica (Bratislava)|2021.02.07.|13:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|46|Hradská ulica (Bratislava)|2021.02.07.|17:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|47|Pod gaštanmi (Bratislava)|2021.02.08.|18:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|48|Šípová ulica (Bratislava)|2021.02.09.|12:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|49|Podpriehradná ulica (Bratislava)|2021.02.09.|15:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|50|Majerská ulica (Bratislava)|2021.02.09.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|51|Borovicová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|11:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|52|Mostná ulica (Bratislava)|2021.02.10.|12:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|53|Skorocelová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|12:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|54|Majoránová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|14:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|55|Levanduľová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|56|Modricová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|57|Brezová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|58|Imelová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|59|Nechtíková ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|60|Platanová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|61|Orchideová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|62|Podbeľová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|63|Čakanková ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|64|Orgovánová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|65|Anízová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|66|Rascová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|67|Tymianová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|68|Blatúchová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|69|Bodliaková ulica (Bratislava)|2021.02.10.|19:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|70|Priehradná ulica (Bratislava)|2021.02.10.|20:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|71|Bazalková ulica (Bratislava)|2021.02.10.|20:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|72|Najhorší týždeň môjho života|2021.02.11.|11:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|73|Zoznam častí seriálu Najhorší týždeň môjho života|2021.02.11.|12:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|74|Leknová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|12:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|75|Hlohová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|12:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|76|Majerská-záhrady (Bratislava)|2021.02.11.|12:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|77|Ráztočná ulica (Bratislava)|2021.02.11.|14:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|78|Kosodrevinová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|15:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|79|Osiková ulica (Bratislava)|2021.02.11.|15:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|80|Ihličnatá ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|81|Žihľavová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|82|Píniová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|83|Amarelková ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|84|Jazmínová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|85|Begóniová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|86|Rajecká ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|87|Bučinová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|88|Vŕbová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|17:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|89|Kríková ulica (Bratislava)|2021.02.11.|17:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|90|Jedľová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|17:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|91|Vážska ulica (Bratislava)|2021.02.11.|17:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|92|Malodunajská ulica (Bratislava)|2021.02.12.|10:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|93|Kaméliová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|11:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|94|Hnilecká ulica (Bratislava)|2021.02.12.|11:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|95|Čučoriedková ulica (Bratislava)|2021.02.12.|14:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|96|Hrušovská ulica (Bratislava)|2021.02.12.|14:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|97|Pod agátmi (Bratislava)|2021.02.12.|14:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|98|Margarétová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|14:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|99|Marhuľová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|14:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|100|Jesienková ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|101|Krokusová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|102|Ostružinová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|103|Slnečnicová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|104|Egrešová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|105|Ríbezľová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|106|Repíková ulica (Bratislava)|2021.02.12.|16:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|107|Rebarborová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|16:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|108|Gregor Hološka|2021.02.13.|17:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|109|Zoznam častí seriálu Kriminálka Staré Mesto|2021.02.14.|15:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|110|Túl|2021.02.15.|13:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|111|Hanga Roa|2021.02.15.|14:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|112|Zoznam častí seriálu Som mama|2021.02.15.|18:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|113|Zoznam častí seriálu Ako som prežil|2021.02.15.|20:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|114|Zoznam častí seriálu Rex|2021.02.15.|20:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|115|Zoznam častí seriálu Naši|2021.02.15.|21:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|116|Zoznam častí seriálu Kredenc|2021.02.16.|10:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|117|Zoznam častí seriálu Rodinné prípady|2021.02.16.|13:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|118|Hercule Poirot (rozlišovacia stránka)|2021.02.18.|12:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|119|Marek Bobula|2021.02.18.|13:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|120|Siska|2021.02.19.|21:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|121|Červené pásky|2021.02.20.|18:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|122|Svidník (rozlišovacia stránka)|2021.02.28.|11:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|123|Javor (rozlišovacia stránka)|2021.03.04.|22:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|124|Tlstý javor (rozlišovacia stránka)|2021.03.04.|22:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|125|Natália Puklušová|2021.03.06.|21:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|126|Roman Poláčik|2021.03.06.|22:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|127|Kolonáda (rozlišovacia stránka)|2021.03.06.|22:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|128|Zlaté časy (rozlišovacia stránka)|2021.03.06.|22:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|129|Zlaté časy|2021.03.07.|09:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|130|Na telo|2021.03.07.|12:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|131|Petkovec (rozlišovacia stránka)|2021.03.12.|08:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|132|Telefe|2021.03.20.|15:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|133|Zoznam častí seriálu Hercule Poirot|2021.03.23.|21:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|134|Hercule Poirot (seriál)|2021.03.24.|12:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|135|Hercule Poirot|2021.03.24.|12:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|136|ITV1|2021.03.24.|13:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|137|Elektrický rušeň 103|2021.03.24.|16:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|138|Kojak|2021.03.25.|21:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|139|Launceston|2021.03.26.|22:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|140|Dávid Hartl|2021.03.27.|09:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|141|Mária Schumerová|2021.03.27.|11:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|142|Oliver Oswald|2021.03.29.|15:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|143|Zuzana Kraváriková|2021.03.29.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|144|Ruská ruleta|2021.03.30.|07:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|145|Anna Jakab Rakovská|2021.03.30.|08:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|146|Špina (rozlišovacia stránka)|2021.03.30.|08:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|147|Juraj Bača (herec)|2021.03.31.|21:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|148|Sarah Arató|2021.04.01.|13:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|149|Jakub Švec (herec)|2021.04.02.|13:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|150|Cestoviny (rozlišovacia stránka)|2021.04.02.|15:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|151|Veronika Strapková|2021.04.03.|21:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|152|Pevnosť Boyard (rozlišovacia stránka)|2021.04.03.|21:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|153|Gy (digraf)|2021.04.04.|11:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|154|Ny (digraf)|2021.04.04.|12:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|155|Ty (digraf)|2021.04.04.|17:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|156|Zs (digraf)|2021.04.04.|19:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|157|Ly (digraf)|2021.04.04.|19:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|158|Sz (digraf)|2021.04.06.|13:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|159|Cs (digraf)|2021.04.06.|14:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|160|Nemecká abeceda|2021.04.06.|19:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|161|Ivan Béla Vojtek|2021.04.10.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|162|Faidra (rozlišovacia stránka)|2021.04.10.|17:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|163|Lucia Lužinská|2021.04.10.|20:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|164|Knieža (rozlišovacia stránka)|2021.04.10.|20:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|165|Marek Krošlák|2021.04.18.|19:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|166|Daniel Fischer (herec)|2021.04.22.|19:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|167|Fašiangy (rozlišovacia stránka)|2021.04.22.|19:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|168|Denis (rozlišovacia stránka)|2021.04.22.|19:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|169|Ticho (rozlišovacia stránka)|2021.04.22.|19:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|170|Kostol svätého Imricha|2021.04.24.|11:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|171|Vetvárska ulica (Bratislava)|2021.04.24.|13:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|172|Vinohradnícka ulica (Bratislava)|2021.04.24.|15:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|173|Pri trati (Bratislava)|2021.04.24.|15:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|174|Staromlynská ulica (Bratislava)|2021.04.24.|15:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|175|Trojičné námestie (Bratislava)|2021.04.24.|16:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|176|Učiteľská ulica (Bratislava)|2021.04.24.|19:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|177|Odeská ulica (Bratislava)|2021.04.24.|20:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|178|Žiacka ulica (Bratislava)|2021.04.24.|20:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|179|Mramorová ulica (Bratislava)|2021.04.25.|13:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|180|Krajinská ulica (Bratislava)|2021.04.25.|14:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|181|Šamorínska ulica (Bratislava)|2021.04.25.|14:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|182|Devätinová ulica (Bratislava)|2021.04.25.|18:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|183|Ulica Padlých hrdinov (Bratislava)|2021.04.25.|19:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|184|Amurská ulica (Bratislava)|2021.04.26.|15:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|185|Dneperská ulica (Bratislava)|2021.04.26.|15:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|186|Biskupická ulica (Bratislava)|2021.04.26.|15:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|187|Požiarnická ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|188|Nákupná ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|189|Linzbothova ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|190|Nákovná ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|191|Oblúková ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|192|Kvetinárska ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|193|Orenburská ulica (Bratislava)|2021.04.26.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|194|Hydinárska ulica (Bratislava)|2021.04.26.|19:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|195|8. mája (Bratislava)|2021.04.27.|13:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|196|Ulica Janka Kráľa (Bratislava)|2021.04.27.|13:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|197|Parcelná ulica (Bratislava)|2021.04.27.|13:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|198|Sĺňavská ulica (Bratislava)|2021.04.27.|13:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|199|Hviezdoslavova ulica (Bratislava)|2021.04.27.|13:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|200|Jonatánová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|16:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|201|Perličková ulica (Bratislava)|2021.04.27.|16:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|202|Korálová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|16:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|203|Borágová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|16:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|204|Monardová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|19:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|205|Jastrabinová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|19:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|206|Ligurčeková ulica (Bratislava)|2021.04.27.|19:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|207|Družobná ulica (Bratislava)|2021.04.28.|18:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|208|Achátová ulica (Bratislava)|2021.04.28.|18:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|209|Ulica Akad. Mal. Jozefa Nagya (Bratislava)|2021.05.02.|11:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|210|Ulica svornosti (Bratislava)|2021.05.02.|15:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|211|Petőfiho ulica (Bratislava)|2021.05.02.|17:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|212|Ametystová ulica (Bratislava)|2021.05.03.|12:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|213|Štepná ulica (Bratislava)|2021.05.09.|10:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|214|Žatevná ulica (Bratislava)|2021.05.09.|15:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|215|Tranovského ulica (Bratislava)|2021.05.09.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|216|Branislav Mosný|2021.05.10.|13:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|217|Nuda (rozlišovacia stránka)|2021.05.10.|13:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|218|Sestričky (rozlišovacia stránka)|2021.05.10.|13:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|219|Novodvorská ulica (Bratislava)|2021.05.10.|13:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|220|Rytierska ulica|2021.05.10.|14:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|221|Slovienská ulica (Bratislava)|2021.05.10.|14:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|222|Pod skalou (Bratislava)|2021.05.10.|16:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|223|Stepná cesta (Bratislava)|2021.05.10.|18:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|224|Hadia cesta (Bratislava)|2021.05.10.|18:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|225|Pod kobylou (Bratislava)|2021.05.10.|18:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|226|Delená cesta (Bratislava)|2021.05.10.|18:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|227|Priama cesta (Bratislava)|2021.05.10.|18:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|228|Avarská ulica (Bratislava)|2021.05.12.|15:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|229|Rímska ulica (Bratislava)|2021.05.12.|15:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|230|Muránska ulica (Bratislava)|2021.05.12.|17:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|231|Štrbská ulica (Bratislava)|2021.05.12.|19:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|232|Kremeľská ulica (Bratislava)|2021.05.19.|13:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|233|Štítova ulica (Bratislava)|2021.05.23.|09:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|234|Lomnická ulica (Bratislava)|2021.05.23.|11:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|235|Spätná cesta (Bratislava)|2021.05.23.|11:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|236|Hradná ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|237|Brigádnická ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|238|Mládežnícka ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|239|Solúnska ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|240|Kozičova ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|241|Sonntagova ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|242|Slovienska ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|243|Hutnícka ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|244|Bociania ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|245|Včeláriková ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|246|Galská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|247|Zelené terasy (Bratislava)|2021.05.23.|15:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|248|Kavyľová ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|249|K zlatému rohu (Bratislava)|2021.05.23.|16:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|250|Námestie práce (Bratislava)|2021.05.23.|16:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|251|Slovanské nábrežie (Bratislava)|2021.05.23.|18:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|252|Pri lesostepi (Bratislava)|2021.05.23.|18:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|253|Kamenná ulica (Bratislava)|2021.05.23.|18:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|254|Ostricová ulica (Bratislava)|2021.05.23.|18:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|255|Pri parku (Bratislava)|2021.05.23.|18:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|256|Halštatská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|18:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|257|Nad záhradami (Bratislava)|2021.05.23.|18:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|258|Viničná ulica (Bratislava)|2021.05.23.|18:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|259|Dolnokorunská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|260|Úvozná ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|261|Gronárska ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|262|Nad Gronárom (Bratislava)|2021.05.23.|19:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|263|Medová ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|264|Podkorunská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|265|Korunská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|266|Habánska ulica (Bratislava)|2021.05.24.|15:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|267|Výria ulica (Bratislava)|2021.05.24.|15:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|268|Zlaté schody (Bratislava)|2021.05.24.|15:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|269|Svíbová ulica (Bratislava)|2021.05.24.|15:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|270|Za bránou (Bratislava)|2021.05.24.|15:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|271|Kameňolom (Bratislava)|2021.05.24.|15:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|272|Habánska ulica|2021.05.24.|15:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|273|Včeláriková ulica|2021.05.24.|15:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|274|Maroš Baňas|2021.05.27.|20:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|275|Izabela Gavorníková|2021.05.28.|13:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|276|Arménska ulica|2021.05.29.|14:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|277|Non, je ne regrette rien|2021.05.29.|16:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|278|1. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|17:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|279|2. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|18:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|280|3. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|19:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|281|4. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|19:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|282|5. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|19:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|283|6. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|284|7. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|285|8. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|286|9. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|287|10. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|288|Ulica č. 1 (Bratislava)|2021.05.29.|21:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|289|Podkerepušky (Bratislava)|2021.05.29.|21:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|290|Riečna ulica (Bratislava)|2021.05.30.|09:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|291|Na hriadkach|2021.05.30.|10:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|292|Primoravská ulica|2021.05.30.|10:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|293|Želiarska ulica (Bratislava)|2021.05.30.|10:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|294|Krajná ulica (Trnava)|2021.05.31.|13:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|295|Krajná ulica (Bratislava)|2021.05.31.|14:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|296|Studená ulica (Bratislava)|2021.05.31.|14:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|297|Bočná ulica (Bratislava)|2021.05.31.|14:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|298|Bočná ulica (Trnava)|2021.05.31.|14:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|299|Alžbeta Bartošová|2021.05.31.|15:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|300|Ulica Jána Hlubíka|2021.05.31.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|301|Krupská ulica|2021.05.31.|16:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|302|Na kopci (Bratislava)|2021.05.31.|20:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|303|Záhorská ulica (Bratislava)|2021.05.31.|20:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|304|Múzejné námestie (Trnava)|2021.06.02.|16:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|305|Ulica Martina Granca|2021.06.04.|14:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|306|Liesková ulica (Stupava)|2021.06.08.|13:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|307|Peter Makranský|2021.06.10.|13:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|308|Podhorská ulica (Bratislava)|2021.06.10.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|309|Peter Krajčovič|2021.06.11.|13:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|310|Mestská hromadná doprava v Poprade|2021.06.28.|21:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|311|Autobusová doprava v Skalici|2021.06.29.|16:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|312|Autobusová doprava v Žiline|2021.06.29.|21:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|313|Jiráskovovo námestie|2021.07.05.|21:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|314|Petřiny (stanica pražského metra)|2021.07.06.|19:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|315|Nádraží Veleslavín (stanica pražského metra)|2021.07.07.|14:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|316|Nemocnice Motol (stanica pražského metra)|2021.07.07.|21:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|317|Kukulova ulice (Praha)|2021.07.08.|11:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|318|Zoznam staníc budapeštianskeho metra|2021.07.10.|16:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|319|Písnice (stanica pražského metra)|2021.07.10.|22:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|320|Lužný most|2021.07.17.|20:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|321|Krpeľany (rozlišovacia stránka)|2021.07.25.|15:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|322|Nosice (rozlišovacia stránka)|2021.07.25.|15:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|323|Kobielsky (priezvisko)|2021.07.28.|19:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|324|Kobielský (priezvisko)|2021.07.28.|19:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|325|Kulíškova ulica|2021.08.06.|18:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|326|Krajňákova ulica|2021.08.18.|11:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|327|Domkárska ulica|2021.09.05.|08:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|328|Charkovská ulica (Bratislava)|2021.09.15.|15:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|329|Na Grbe|2021.09.15.|19:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|330|Felicità (skladba)|2021.11.26.|19:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|331|Felicità|2021.11.26.|19:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|332|Sharazan|2021.11.28.|00:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|333|Ci sarà|2021.11.28.|10:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|334|Šport (RTVS)|2021.11.28.|17:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|335|Mestská hromadná doprava v Martine|2021.11.29.|20:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|336|2022 na Slovensku|2021.11.30.|10:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|337|Dopravný podnik mesta Martin|2021.11.30.|11:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|338|Vukovarská ulica|2021.12.05.|12:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|339|Kostolné (rozlišovacia stránka)|2021.12.05.|15:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|340|Ulica Pavla Horova (Bratislava)|2021.12.05.|15:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|341|Ulica Milana Marečka (Bratislava)|2021.12.05.|15:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|342|Ulica Ivana Bukovčana|2021.12.05.|15:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|343|Mestská hromadná doprava v Dunajskej Strede|2021.12.05.|21:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|344|Hranica (rozlišovacia stránka)|2021.12.06.|14:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|345|Mestská hromadná doprava v Komárne|2021.12.06.|20:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|346|Mestská hromadná doprava v Ružomberku|2021.12.07.|12:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|347|Mestská hromadná doprava v Topoľčanoch|2021.12.07.|14:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|348|Mestská hromadná doprava v Hlohovci|2021.12.07.|15:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|349|Mestská hromadná doprava v Nových Zámkoch|2021.12.07.|17:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|350|Mestská hromadná doprava v Piešťanoch|2021.12.07.|20:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|351|Mestská hromadná doprava v Zlatých Moravciach|2021.12.08.|07:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|352|Mestská hromadná doprava v Starej Ľubovni|2021.12.08.|10:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|353|Mestská hromadná doprava v Štúrove|2021.12.08.|11:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|354|Mestská hromadná doprava v Šuranoch|2021.12.08.|12:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|355|Mestská hromadná doprava v Šali|2021.12.08.|15:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|356|Mestská hromadná doprava v Trebišove|2021.12.08.|21:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|357|Mestská hromadná doprava v Šahách|2021.12.08.|21:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|358|Mestská hromadná doprava v Leviciach|2021.12.09.|15:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|359|Mestská hromadná doprava v Žiline|2021.12.09.|15:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|360|Autobusová doprava vo Vrábľoch|2021.12.09.|16:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|361|Mestská hromadná doprava v Spišskej Novej Vsi|2021.12.10.|09:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|362|Mestská hromadná doprava vo Vranove nad Topľou|2021.12.10.|14:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|363|Mestská hromadná doprava v Galante|2021.12.10.|15:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|364|Ladislav Nagy (futbalista)|2021.12.16.|16:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|365|Druhá šanca|2021.12.18.|19:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|366|Hranica (slovenský seriál)|2021.12.28.|17:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|367|Bez servítky|2021.12.29.|14:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|368|Dvere (rozlišovacia stránka)|2021.12.30.|16:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|369|Daniel Žulčák|2021.12.30.|16:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|370|Morena (rozlišovacia stránka)|2021.12.31.|20:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|371|Azyl (rozlišovacia stránka)|2021.12.31.|21:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|372|In The Middle Of...|2021.12.31.|21:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|373|Morena (album)|2021.12.31.|21:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|374|Polarity|2021.12.31.|21:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|375|Escape|2021.12.31.|21:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|376|Nový Život (rozlišovacia stránka)|2022.01.01.|08:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|377|Som mama|2022.01.03.|14:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|378|Jakub Švec|2022.01.06.|12:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|379|Lovci peňazí|2022.01.06.|20:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|380|Nebezpečný náklad (rozlišovacia stránka)|2022.01.09.|08:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|381|Oľga Solárová|2022.01.14.|22:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|382|Hniezdo (rozlišovacia stránka)|2022.01.15.|14:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|383|Ladislav Konrád|2022.01.15.|22:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|384|Nostalgia (rozlišovacia stránka)|2022.01.16.|17:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|385|Kid|2022.01.16.|17:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|386|Jana Labajová|2022.01.16.|17:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|387|Matúš Kvietik|2022.01.16.|18:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|388|Mestská hromadná doprava v Čadci|2022.01.25.|10:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|389|Vodná ruža (rozlišovacia stránka)|2022.01.25.|16:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|390|Stratenec|2022.02.01.|11:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|391|Robin (rozlišovacia stránka)|2022.02.06.|18:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|392|Kopánka (Trnava)|2022.02.07.|16:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|393|Trstínska cesta|2022.02.07.|17:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|394|Šrobárova ulica (Trnava)|2022.02.07.|17:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|395|Šrobárova ulica|2022.02.07.|21:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|396|Rybníková ulica|2022.02.07.|22:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|397|Špačinská cesta|2022.02.08.|10:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|398|Lichardova ulica (Trnava)|2022.02.08.|10:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|399|Ulica Jána Hajdóczyho|2022.02.08.|11:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|400|Murgašova ulica (Trnava)|2022.02.08.|11:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|401|Jánošíkova ulica (Trnava)|2022.02.08.|11:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|402|Legionárska ulica (Trnava)|2022.02.08.|11:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|403|Školská ulica (Trnava)|2022.02.08.|11:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|404|Lovecká ulica (Trnava)|2022.02.08.|12:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|405|Lovecká ulica|2022.02.08.|12:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|406|Pažitná ulica (Trnava)|2022.02.08.|12:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|407|Pažitná ulica|2022.02.08.|12:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|408|Slnečná ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|409|Kopánková ulica|2022.02.08.|13:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|410|Krížová ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|411|Suchá ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|412|Malá ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|413|Robotnícka ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|414|Tatranská ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|415|Ľudová ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|416|Ulica Pavla Hlbinu|2022.02.08.|14:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|417|Ulica Rudolfa Dilonga|2022.02.08.|14:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|418|Ulica Tichomíra Milkina|2022.02.08.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|419|Ulica Štefana Fidlíka|2022.02.08.|14:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|420|Francisciho ulica (Trnava)|2022.02.08.|15:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|421|Jesenského ulica (Trnava)|2022.02.08.|16:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|422|Ulica Štefana Baniča|2022.02.08.|16:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|423|Kukučínova ulica (Trnava)|2022.02.08.|16:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|424|Karpatská ulica (Trnava)|2022.02.09.|11:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|425|Námestie Slovenského učeného tovarišstva|2022.02.09.|11:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|426|Ľudová ulica|2022.02.09.|13:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|427|Ustianska ulica|2022.02.09.|22:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|428|Námestie Jozefa Herdu|2022.02.10.|08:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|429|Átriová ulica|2022.02.10.|11:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|430|Ulica Titusa Zemana|2022.02.10.|11:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|431|Levanduľová ulica (Trnava)|2022.02.10.|11:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|432|Ulica Pavla Mudroňa|2022.02.10.|13:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|433|Ulica Petra Bohúňa|2022.02.10.|13:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|434|Ulica Maximiliána Hella (Trnava)|2022.02.10.|13:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|435|Ulica Martina Benku (Trnava)|2022.02.10.|13:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|436|Ulica Mikuláša Koperníka|2022.02.10.|13:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|437|Schumerova ulica|2022.02.10.|13:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|438|Pekná ulica|2022.02.10.|13:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|439|Ulica Zdenky Schelingovej (Trnava)|2022.02.10.|14:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|440|Mliečna ulica|2022.02.10.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|441|Dúhová ulica (Trnava)|2022.02.10.|14:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|442|Hviezdna ulica (Trnava)|2022.02.10.|14:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|443|Dobšinského ulica (Trnava)|2022.02.10.|14:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|444|Pod Lipovým|2022.02.12.|09:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|445|Ulica Hany Ponickej|2022.02.12.|09:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|446|Horská ulica (Bratislava)|2022.02.12.|09:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|447|Kadnárova ulica|2022.02.12.|09:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|448|Bažantia ulica|2022.02.12.|09:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|449|Železničná ulica (Lozorno)|2022.02.12.|11:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|450|Novoveská ulica|2022.02.12.|11:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|451|Ulica Zdenky Schelingovej|2022.02.12.|11:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|452|Ilkovičova ulica|2022.02.12.|11:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|453|Hlavná ulica (Štvrtok na Ostrove)|2022.02.12.|16:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|454|Bridlicová ulica|2022.02.13.|15:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|455|V siedmom nebi|2022.02.14.|13:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|456|V lete ti poviem, ako sa mám|2022.02.20.|17:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|457|Vodičský preukaz (rozlišovacia stránka)|2022.03.03.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|458|Kapustnica (rozlišovacia stránka)|2022.03.03.|14:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|459|Mauréry (priezvisko)|2022.03.07.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|460|Baňas|2022.03.07.|16:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|461|Fašiang (priezvisko)|2022.03.07.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|462|Deák|2022.03.07.|17:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|463|Hilmer|2022.03.07.|19:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|464|Topoľský|2022.03.07.|19:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|465|Pukluš|2022.03.07.|19:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|466|Gažo|2022.03.07.|19:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|467|Kavasch (priezvisko)|2022.03.07.|19:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|468|Porubjak|2022.03.07.|19:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|469|Kovalčík|2022.03.07.|19:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|470|Gavorník|2022.03.07.|20:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|471|Qayum|2022.03.07.|20:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|472|Adam Jančina|2022.03.08.|21:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|473|Katalin Nováková|2022.03.10.|18:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|474|De facto (rozlišovacia stránka)|2022.03.12.|17:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|475|M1 (TV stanica)|2022.03.18.|22:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|476|Ranné správy RTVS|2022.03.19.|13:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|477|Krátke správy RTVS|2022.03.20.|16:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|478|Správy a komentáre|2022.03.21.|20:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|479|Správy bez kravaty|2022.03.22.|15:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|480|Markíza KRIMI|2022.03.23.|15:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|481|Michal Slivka|2022.03.26.|17:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|482|Figovník kaučukový|2022.03.30.|15:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|483|Kaviár (rozlišovacia stránka)|2022.04.01.|13:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|484|Hírek|2022.04.03.|16:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|485|Nočná pyramída|2022.04.15.|22:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|486|Pracovný deň|2022.04.22.|21:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|487|Barbora Švidraňová|2022.04.29.|22:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|488|Námestie svätého Floriána (Bratislava)|2022.05.14.|21:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|489|Ulica Svätého Pia X.|2022.05.14.|21:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|490|Park Jozefa Miloslava Hurbana|2022.05.20.|13:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|491|Stredná odborná škola informačných technológií|2022.05.20.|15:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|492|Varechovský potok|2022.05.20.|20:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|493|Hold On|2022.05.20.|21:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|494|Danzig|2022.05.20.|21:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|495|Capella|2022.05.21.|12:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|496|Svätá Katarína|2022.05.21.|15:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|497|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|2022.05.21.|18:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|498|Drupi|2022.05.28.|21:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|499|Katovsko|2022.05.28.|22:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|500|Milovanice|2022.05.28.|22:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|501|Voghera|2022.05.29.|10:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|502|Zerbolò|2022.05.29.|11:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|503|Mokliny|2022.05.29.|11:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|504|Pozov|2022.05.29.|11:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|505|Roubíčkova Lhota|2022.05.29.|11:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|506|Dobříčkov|2022.05.29.|11:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|507|Čelivo|2022.05.29.|11:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|508|Bratronice (Smilovice)|2022.05.30.|13:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|509|Miroslav (Postupice)|2022.05.30.|13:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|510|Nová Ves (Postupice)|2022.05.30.|13:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|511|Vrbětín|2022.05.30.|13:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|512|Buchov (Postupice)|2022.05.30.|14:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|513|Jemniště|2022.05.30.|14:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|514|Lhota Veselka|2022.05.30.|14:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|515|Buchov|2022.05.30.|17:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|516|Holčovice (Postupice)|2022.05.31.|13:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|517|Lísek (Postupice)|2022.05.31.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|518|Sušice (Postupice)|2022.05.31.|13:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|519|Park Antona Srholca|2022.06.04.|15:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|520|Cukor a soľ|2022.06.16.|19:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|521|Dávno zomrel Rock ‘n’ Roll|2022.06.16.|19:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|522|Mandolína (album)|2022.06.16.|19:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|523|Spolu (album)|2022.06.16.|19:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|524|30 (album)|2022.06.16.|20:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|525|Pri dvore|2022.06.17.|03:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|526|Magnetová ulica|2022.06.17.|08:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|527|Naše hriechy|2022.06.17.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|528|Búrka (album)|2022.06.17.|17:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|529|Zachránené životy|2022.06.18.|18:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|530|Na dosah|2022.06.18.|20:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|531|Vianočný album (Mária Čírová)|2022.06.18.|21:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|532|RTL 2|2022.06.19.|13:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|533|Uhoľný potok|2022.06.19.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|534|2017 (album)|2022.06.19.|14:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|535|Moje Vianoce|2022.06.19.|16:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|536|Delená ulica|2022.06.20.|12:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|537|Spádová ulica (Bratislava)|2022.06.20.|13:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|538|Na vyhliadke (Bratislava)|2022.06.20.|13:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|539|Joma|2022.06.20.|16:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|540|Na pravom poludní|2022.06.20.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|541|Samova ulica (Bratislava)|2022.06.21.|09:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|542|Ulica 1. mája (Bratislava)|2022.06.21.|10:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|543|Kosatcová ulica (Bratislava)|2022.06.21.|13:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|544|Hradištná ulica (Bratislava)|2022.06.21.|13:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|545|Uhrovecká ulica|2022.06.21.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|546|Kalištná ulica|2022.06.21.|13:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|547|Ulica Jána Poničana|2022.06.21.|14:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|548|Vianočný album|2022.06.21.|20:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|549|Pravá tvár|2022.06.22.|12:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|550|Pieskovcová ulica|2022.06.23.|03:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|551|Brežná ulica|2022.06.23.|09:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|552|Magnezitová ulica|2022.06.23.|09:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|553|Záveterná ulica|2022.06.23.|09:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|554|Na kaštieli|2022.06.23.|13:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|555|Na mýte|2022.06.23.|13:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|556|Na skale (Bratislava)|2022.06.23.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|557|Zavadilova ulica|2022.06.24.|08:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|558|Vápencová ulica|2022.06.24.|08:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|559|Pieskovec (rozlišovacia stránka)|2022.06.27.|09:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|560|Pod Glavicou|2022.06.27.|14:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|561|Americké námestie (rozlišovacia stránka)|2022.06.30.|12:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|562|Kostol svätého Štefana (Stupava)|2022.07.02.|21:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|563|Námestie svätej Trojice (Stupava)|2022.07.03.|09:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|564|Kaštieľsky park|2022.07.03.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|565|Jaskyňa Sedmička|2022.07.22.|22:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|566|Balatonföldvár (rozlišovacia stránka)|2022.07.30.|19:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|567|Električková trať Americké nám. – Astronomická|2022.08.03.|18:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|568|Obec (Maďarsko)|2022.08.05.|16:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|569|Zoznam električkových tratí v Bratislave|2022.08.05.|21:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|570|Zoznam turistických značkovaných trás vo Vysokých Tatrách|2022.08.20.|20:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|571|Turistické značkované trasy vo Vysokých Tatrách|2022.08.30.|17:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|572|Bratislavské rádio|2022.09.15.|19:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|573|Henry Silva|2022.09.23.|12:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|574|Seredská ulica (Trnava)|2022.09.24.|18:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|575|Vozovňa Jurajov dvor|2022.09.28.|19:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|576|Zoznam historických liniek v Bratislave|2022.09.30.|21:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|577|Ovsište (rozlišovacia stránka)|2022.10.02.|13:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|578|Vozovňa Trnávka|2022.10.02.|19:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|579|Vozovňa Hroboňova|2022.10.03.|15:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|580|Vozovňa Krasňany|2022.10.09.|11:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|581|Vyhliadková veža na Devínskej Kobyle|2022.10.09.|15:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|582|SOR B 10,5|2022.10.19.|11:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|583|SOR BN 8,5|2022.10.19.|18:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|584|SOR CN 8,5|2022.10.19.|18:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|585|Otokar Kent C 18,75|2022.10.27.|12:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|586|C̈|2022.11.27.|21:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|587|C̃|2022.11.27.|21:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|588|B̃|2022.11.27.|21:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|589|Maskelynes|2022.11.27.|21:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|590|G̃|2022.11.27.|21:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|591|Æ̃|2022.11.28.|06:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|592|Q̃|2022.11.28.|06:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|593|Æ̈|2022.11.28.|11:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|594|Ⱥ|2022.11.29.|06:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|595|Ñ|2022.11.29.|11:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|596|B̈|2022.11.29.|11:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|597|Minuskula|2022.11.29.|12:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|598|Ǽ|2022.11.29.|16:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|599|Ǣ|2022.11.29.|16:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|600|B́|2022.11.29.|19:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|601|D́|2022.11.29.|19:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|602|F́|2022.11.29.|19:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|603|H́|2022.11.29.|19:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|604|J́|2022.11.29.|20:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|605|Ḱ|2022.11.29.|20:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|606|Ḿ|2022.11.29.|20:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|607|Ṕ|2022.11.30.|12:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|608|T́|2022.11.30.|13:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|609|V́|2022.11.30.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|610|Ẃ|2022.11.30.|13:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|611|X́|2022.11.30.|13:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|612|Vlnovka|2022.11.30.|14:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|613|Nosová samohláska|2022.11.30.|14:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|614|Oblúčik|2022.11.30.|17:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|615|Dva dĺžne|2022.11.30.|17:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|616|Ladislav Trojan|2022.12.18.|12:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|617|.mil|2022.12.31.|13:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|618|Iveta (rozlišovacia stránka)|2023.01.01.|11:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|619|Zvončínska ulica|2023.01.02.|19:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|620|Dievča, ktoré verí v zázraky|2023.01.08.|15:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|621|Károly Tóth|2023.01.26.|14:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|622|Zemetrasenie v Turecku a Sýrii 2023|2023.02.06.|11:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|623|Klamstvo (rozlišovacia stránka)|2023.02.09.|13:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|624|UTC+03:00|2023.02.09.|19:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|625|Škoda 52 T|2024.03.06.|10:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|626|Malá Stožka|2024.04.07.|15:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|627|Rudolf Dupkala|2024.04.07.|16:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|628|Most Pej-pchan-ťiang|2025.05.31.|21:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|629|Savognin|2025.06.01.|19:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|630|Let Air India 171|2025.06.13.|09:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|631|Surses|2025.06.15.|16:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|632|Albula (región)|2025.06.15.|19:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|633|Bernina (región)|2025.06.15.|19:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|634|Engiadina Bassa/Val Müstair|2025.06.16.|07:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|635|Val Müstair|2025.06.16.|07:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|636|Imboden (región)|2025.06.16.|07:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|637|Landquart (región)|2025.06.16.|08:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|638|Moesa (región)|2025.06.16.|09:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|639|Plessur (región)|2025.06.16.|09:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|640|Maloja (región)|2025.06.16.|10:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|641|Surselva (región)|2025.06.16.|12:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|642|Falera|2025.06.16.|12:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|643|Thrun (rozlišovacia stránka)|2025.06.16.|12:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|644|Viamala (región)|2025.06.16.|13:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|645|Prättigau/Davos (región)|2025.06.16.|14:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|646|Albula|2025.06.16.|15:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|647|Piz Suvretta|2025.06.16.|16:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|648|Bever|2025.06.16.|18:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|649|Piz Ot|2025.06.16.|19:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|650|Pigne de la Lé|2026.05.02.|21:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|651|Sasseneire|2026.05.03.|11:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|652|Zinal|2026.05.03.|15:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|653|Parpaner Rothorn|2026.05.06.|13:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB3}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE|hu}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|1|:hu:Párizsi metróvonalak listája|2021.01.23.|15:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|2|:hu:A metróvonal (Pozsony)|2021.01.24.|11:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|3|:hu:Dvojka (televízióadó)|2021.02.14.|12:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|4|:hu:Jednotka (televízióadó)|2021.02.14.|14:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|5|:hu:Štvorka (televízióadó)|2021.02.14.|16:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|6|:hu:Trojka (STV)|2021.02.17.|11:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|7|:hu:Rádio Devín|2021.02.14.|16:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|8|:hu:Rádio Regina|2021.02.21.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|9|:hu:Rádio FM|2021.02.21.|16:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|10|:hu:Rádio Slovensko|2021.02.21.|16:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|11|:hu:Rádio Junior|2021.02.21.|16:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|12|:hu:Rádio Pyramída|2021.02.21.|16:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|13|:hu:Rádio Litera|2021.02.21.|17:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|14|:hu:Rádio Slovakia International|2021.02.21.|17:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|15|:hu:Az RTVS rádiócsatornák listája|2021.02.21.|17:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|16|:hu:Rádio Vlna|2021.02.21.|19:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|17|:hu:TV Ružinov|2021.02.21.|21:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|18|:hu:TV Dúbravka|2021.02.22.|19:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|19|:hu:TV Bratislava|2021.02.22.|19:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|20|:hu:TV Poprad|2021.02.22.|21:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|21|:hu:TV Košice|2021.02.22.|21:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|22|:hu:TV Dunaszerdahely - TV Dunajská Streda|2021.02.22.|21:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|23|:hu:TV Komárom - TV Komárno|2021.02.22.|21:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|24|:hu:TV Prešov|2021.02.23.|20:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|25|:hu:TV Trnava|2021.02.24.|11:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|26|:hu:OK3|2021.02.24.|15:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|27|:hu:ČT3|2021.02.24.|22:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|28|:hu:ČT2|2021.02.24.|22:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|29|:hu:ČT1|2021.02.25.|19:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|30|:hu:ČT24|2021.02.25.|19:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|31|:hu:ČT sport|2021.02.25.|19:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|32|:hu:ČT :D|2021.02.25.|20:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|33|:hu:ČT art|2021.02.25.|20:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|34|:hu:TA 3|2021.02.25.|20:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|35|:hu:ČTV|2021.02.26.|10:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|36|:hu:F1 (televízióadó)|2021.02.26.|21:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|37|:hu:I. program|2021.02.26.|21:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|38|:hu:II. program|2021.02.26.|22:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|39|:hu:S1|2021.02.27.|10:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|40|:hu:Dvojka (STV2)|2021.02.27.|14:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|41|:hu:Jednotka (STV1)|2021.02.27.|15:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|42|:hu:Správy RTVS|2021.02.27.|15:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|43|:hu:Počasie RTVS|2021.02.28.|12:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|44|:hu:Ranné správy RTVS|2021.02.28.|17:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|45|:hu:ČT3 (1993)|2021.03.01.|13:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|46|:hu:Správy v slovenskom posunkovom jazyku RTVS|2021.03.01.|18:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|47|:hu:ORF 2|2021.03.02.|21:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|48|:hu:Duel (RTVS műsor)|2021.03.02.|21:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|49|:hu:Zlaté časy (RTVS műsor)|2021.03.02.|22:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|50|:hu:Neskoro večer (RTVS műsor)|2021.03.02.|22:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|51|:hu:TV WAU|2021.03.03.|10:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|52|:hu:TV JOJ+|2021.03.03.|10:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|53|:hu:TV Doma|2021.03.03.|23:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|54|:hu:TV Dajto|2021.03.04.|20:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|55|:hu:TV LUX|2021.03.04.|20:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|56|:hu:TV Noe|2021.03.04.|20:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|57|:hu:79-es busz (Pozsony)|2021.03.04.|22:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|58|:hu:67-es busz (Pozsony)|2021.03.04.|22:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|59|:hu:144-es busz (Pozsony)|2021.03.05.|22:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|60|:hu:87-es busz (Pozsony)|2021.03.06.|10:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|61|:hu:78-es busz (Pozsony)|2021.03.06.|10:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|62|:hu:78-as busz (Pozsony)|2021.03.06.|10:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|63|:hu:2-es villamos (Pozsony)|2021.03.06.|17:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|64|:hu:8-as villamos (Pozsony)|2021.03.06.|17:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|65|:hu:33-as trolibusz (Pozsony)|2021.03.06.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|66|:hu:Juraj Bača|2021.11.17.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|67|:hu:Vladimír Kobielsky|2021.11.20.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|68|:hu:Filip Tůma|2021.11.20.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|69|:hu:798-as busz (Pozsony)|2021.11.20.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|70|:hu:S70-es vonat (Pozsony)|2021.11.22.|21:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB3}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE|fr}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|1|:fr:Vladimír Kobielsky|2021.02.17.|15:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB3}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER2}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE|cz}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|1|:cs:Trnávka (Bratislava)|2020.11.06.|19:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|2|:cs:Shopping Park Soravia|2020.11.07.|12:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|3|:cs:Jan Fišar|2020.11.13.|10:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|4|:cs:Farkas (křestní jméno)|2021.01.09.|13:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB3}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER2}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE|en}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|1|:en:Bus lines in Grundorf|2020.10.03.|19:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|2|:en:Bratislava-Vrakuňa railway station|2020.10.25.|15:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|3|:en:Shopping Palace|2020.11.07.|12:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|4|:en:List of streets in Bratislava|2020.12.05.|22:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB3}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER2}} {|class="wikitable" style="width:100%; background-color: #0055A430; border-color:#0055A4; border-width:2px" | bgcolor="#0055A4" colspan="2" | <center><span style="color:#FFFFFF;">'''Utolsó frissítés: / Posledná aktualizácia: {{Big|{{REVISIONYEAR}}.{{REVISIONMONTH}}.{{REVISIONDAY2}}.}}'''</span></center> | bgcolor="#0055A4" | <center>[[Redaktor:Gateshebe/Články#top|<span style="color:#FFFFFF; font-size:15px">'''↑↑↑'''</span>]]</center> |} 16apa39dx1tmrjsm7bb724vp5c1oyzv 8210798 8210762 2026-05-08T16:21:52Z Gateshebe 193515 8210798 wikitext text/x-wiki __NOTOC__ __NOEDITSECTION__ {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER1}} <div class="d-flex justify-content-center align-items-center flex-wrap gap-3">[[Súbor:Flag of Slovakia.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#sk]][[Súbor:Flag of Hungary.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#hu]][[Súbor:Flag of France.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#fr]][[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#cz]][[Súbor:Flag of the United Kingdom.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#en]]</div> {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER2}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE|sk}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|1|Weinheim|2020.10.24.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|2|Wachenburg|2020.10.24.|21:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|3|Windeck|2020.10.24.|21:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|4|Zoznam českých hlásateľov a hlásateliek|2020.10.25.|14:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|5|Karosa C 734|2020.10.31.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|6|Rýchlostná cesta S3 (Rakúsko)|2020.11.08.|17:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|7|Hyde Park Corner (stanica metra)|2020.11.14.|09:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|8|Alert|2020.11.15.|12:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|9|Eureka (Nunavut)|2020.11.15.|17:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|10|Diaľnica A21 (Rakúsko)|2020.11.16.|15:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|11|Automat na predaj cestovných lístkov MHD|2020.11.16.|19:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|12|Zoznam nočných liniek v IDS BK|2020.11.22.|18:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|13|LocoMania|2020.12.12.|21:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|14|2021 na Slovensku|2020.12.31.|23:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|15|2093 na Slovensku|2021.01.03.|14:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|16|János Áder|2021.01.04.|15:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|17|Zoznam prezidentov Maďarska|2021.01.05.|21:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|18|Zoznam železničných liniek vo Vysokých Tatrách|2021.01.06.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|19|István Dobi|2021.01.06.|19:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|20|Abrud|2021.01.07.|15:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|21|Teodor Csontváry-Kostka|2021.01.08.|14:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|22|Syndróm XXX|2021.01.08.|15:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|23|Llanfair|2021.01.08.|21:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|24|Ono (rozlišovacia stránka)|2021.01.08.|21:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|25|Súostrovie Kadavu|2021.01.08.|22:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|26|Rozcestník|2021.01.09.|19:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|27|Rázcestie|2021.01.09.|20:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|28|Odbočka|2021.01.10.|13:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|29|Odbočka (železnica)|2021.01.10.|14:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|30|Zoznam nemocníc v Bratislave|2021.01.13.|15:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|31|Domašská ulica (Bratislava)|2021.01.17.|13:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|32|11 (číslo)|2021.01.17.|15:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|33|12 (číslo)|2021.01.17.|15:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|34|14 (číslo)|2021.01.17.|15:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|35|15 (číslo)|2021.01.17.|16:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|36|16 (číslo)|2021.01.17.|16:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|37|18 (číslo)|2021.01.17.|16:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|38|17 (číslo)|2021.01.17.|16:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|39|19 (číslo)|2021.01.17.|16:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|40|20 (číslo)|2021.01.17.|16:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|41|21 (číslo)|2021.01.17.|16:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|42|Šíravská ulica (Bratislava)|2021.01.17.|17:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|43|Blažek|2021.02.01.|21:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|44|Rádio (rozlišovacia stránka)|2021.02.02.|20:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|45|Arménska ulica (Bratislava)|2021.02.07.|13:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|46|Hradská ulica (Bratislava)|2021.02.07.|17:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|47|Pod gaštanmi (Bratislava)|2021.02.08.|18:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|48|Šípová ulica (Bratislava)|2021.02.09.|12:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|49|Podpriehradná ulica (Bratislava)|2021.02.09.|15:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|50|Majerská ulica (Bratislava)|2021.02.09.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|51|Borovicová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|11:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|52|Mostná ulica (Bratislava)|2021.02.10.|12:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|53|Skorocelová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|12:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|54|Majoránová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|14:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|55|Levanduľová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|56|Modricová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|57|Brezová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|58|Imelová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|59|Nechtíková ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|60|Platanová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|61|Orchideová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|62|Podbeľová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|63|Čakanková ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|64|Orgovánová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|65|Anízová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|66|Rascová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|67|Tymianová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|68|Blatúchová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|69|Bodliaková ulica (Bratislava)|2021.02.10.|19:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|70|Priehradná ulica (Bratislava)|2021.02.10.|20:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|71|Bazalková ulica (Bratislava)|2021.02.10.|20:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|72|Najhorší týždeň môjho života|2021.02.11.|11:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|73|Zoznam častí seriálu Najhorší týždeň môjho života|2021.02.11.|12:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|74|Leknová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|12:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|75|Hlohová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|12:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|76|Majerská-záhrady (Bratislava)|2021.02.11.|12:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|77|Ráztočná ulica (Bratislava)|2021.02.11.|14:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|78|Kosodrevinová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|15:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|79|Osiková ulica (Bratislava)|2021.02.11.|15:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|80|Ihličnatá ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|81|Žihľavová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|82|Píniová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|83|Amarelková ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|84|Jazmínová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|85|Begóniová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|86|Rajecká ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|87|Bučinová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|88|Vŕbová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|17:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|89|Kríková ulica (Bratislava)|2021.02.11.|17:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|90|Jedľová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|17:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|91|Vážska ulica (Bratislava)|2021.02.11.|17:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|92|Malodunajská ulica (Bratislava)|2021.02.12.|10:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|93|Kaméliová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|11:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|94|Hnilecká ulica (Bratislava)|2021.02.12.|11:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|95|Čučoriedková ulica (Bratislava)|2021.02.12.|14:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|96|Hrušovská ulica (Bratislava)|2021.02.12.|14:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|97|Pod agátmi (Bratislava)|2021.02.12.|14:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|98|Margarétová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|14:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|99|Marhuľová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|14:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|100|Jesienková ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|101|Krokusová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|102|Ostružinová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|103|Slnečnicová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|104|Egrešová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|105|Ríbezľová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|106|Repíková ulica (Bratislava)|2021.02.12.|16:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|107|Rebarborová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|16:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|108|Gregor Hološka|2021.02.13.|17:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|109|Zoznam častí seriálu Kriminálka Staré Mesto|2021.02.14.|15:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|110|Túl|2021.02.15.|13:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|111|Hanga Roa|2021.02.15.|14:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|112|Zoznam častí seriálu Som mama|2021.02.15.|18:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|113|Zoznam častí seriálu Ako som prežil|2021.02.15.|20:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|114|Zoznam častí seriálu Rex|2021.02.15.|20:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|115|Zoznam častí seriálu Naši|2021.02.15.|21:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|116|Zoznam častí seriálu Kredenc|2021.02.16.|10:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|117|Zoznam častí seriálu Rodinné prípady|2021.02.16.|13:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|118|Hercule Poirot (rozlišovacia stránka)|2021.02.18.|12:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|119|Marek Bobula|2021.02.18.|13:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|120|Siska|2021.02.19.|21:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|121|Červené pásky|2021.02.20.|18:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|122|Svidník (rozlišovacia stránka)|2021.02.28.|11:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|123|Javor (rozlišovacia stránka)|2021.03.04.|22:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|124|Tlstý javor (rozlišovacia stránka)|2021.03.04.|22:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|125|Natália Puklušová|2021.03.06.|21:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|126|Roman Poláčik|2021.03.06.|22:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|127|Kolonáda (rozlišovacia stránka)|2021.03.06.|22:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|128|Zlaté časy (rozlišovacia stránka)|2021.03.06.|22:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|129|Zlaté časy|2021.03.07.|09:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|130|Na telo|2021.03.07.|12:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|131|Petkovec (rozlišovacia stránka)|2021.03.12.|08:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|132|Telefe|2021.03.20.|15:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|133|Zoznam častí seriálu Hercule Poirot|2021.03.23.|21:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|134|Hercule Poirot (seriál)|2021.03.24.|12:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|135|Hercule Poirot|2021.03.24.|12:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|136|ITV1|2021.03.24.|13:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|137|Elektrický rušeň 103|2021.03.24.|16:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|138|Kojak|2021.03.25.|21:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|139|Launceston|2021.03.26.|22:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|140|Dávid Hartl|2021.03.27.|09:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|141|Mária Schumerová|2021.03.27.|11:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|142|Oliver Oswald|2021.03.29.|15:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|143|Zuzana Kraváriková|2021.03.29.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|144|Ruská ruleta|2021.03.30.|07:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|145|Anna Jakab Rakovská|2021.03.30.|08:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|146|Špina (rozlišovacia stránka)|2021.03.30.|08:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|147|Juraj Bača (herec)|2021.03.31.|21:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|148|Sarah Arató|2021.04.01.|13:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|149|Jakub Švec (herec)|2021.04.02.|13:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|150|Cestoviny (rozlišovacia stránka)|2021.04.02.|15:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|151|Veronika Strapková|2021.04.03.|21:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|152|Pevnosť Boyard (rozlišovacia stránka)|2021.04.03.|21:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|153|Gy (digraf)|2021.04.04.|11:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|154|Ny (digraf)|2021.04.04.|12:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|155|Ty (digraf)|2021.04.04.|17:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|156|Zs (digraf)|2021.04.04.|19:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|157|Ly (digraf)|2021.04.04.|19:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|158|Sz (digraf)|2021.04.06.|13:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|159|Cs (digraf)|2021.04.06.|14:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|160|Nemecká abeceda|2021.04.06.|19:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|161|Ivan Béla Vojtek|2021.04.10.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|162|Faidra (rozlišovacia stránka)|2021.04.10.|17:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|163|Lucia Lužinská|2021.04.10.|20:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|164|Knieža (rozlišovacia stránka)|2021.04.10.|20:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|165|Marek Krošlák|2021.04.18.|19:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|166|Daniel Fischer (herec)|2021.04.22.|19:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|167|Fašiangy (rozlišovacia stránka)|2021.04.22.|19:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|168|Denis (rozlišovacia stránka)|2021.04.22.|19:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|169|Ticho (rozlišovacia stránka)|2021.04.22.|19:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|170|Kostol svätého Imricha|2021.04.24.|11:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|171|Vetvárska ulica (Bratislava)|2021.04.24.|13:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|172|Vinohradnícka ulica (Bratislava)|2021.04.24.|15:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|173|Pri trati (Bratislava)|2021.04.24.|15:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|174|Staromlynská ulica (Bratislava)|2021.04.24.|15:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|175|Trojičné námestie (Bratislava)|2021.04.24.|16:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|176|Učiteľská ulica (Bratislava)|2021.04.24.|19:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|177|Odeská ulica (Bratislava)|2021.04.24.|20:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|178|Žiacka ulica (Bratislava)|2021.04.24.|20:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|179|Mramorová ulica (Bratislava)|2021.04.25.|13:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|180|Krajinská ulica (Bratislava)|2021.04.25.|14:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|181|Šamorínska ulica (Bratislava)|2021.04.25.|14:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|182|Devätinová ulica (Bratislava)|2021.04.25.|18:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|183|Ulica Padlých hrdinov (Bratislava)|2021.04.25.|19:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|184|Amurská ulica (Bratislava)|2021.04.26.|15:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|185|Dneperská ulica (Bratislava)|2021.04.26.|15:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|186|Biskupická ulica (Bratislava)|2021.04.26.|15:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|187|Požiarnická ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|188|Nákupná ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|189|Linzbothova ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|190|Nákovná ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|191|Oblúková ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|192|Kvetinárska ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|193|Orenburská ulica (Bratislava)|2021.04.26.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|194|Hydinárska ulica (Bratislava)|2021.04.26.|19:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|195|8. mája (Bratislava)|2021.04.27.|13:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|196|Ulica Janka Kráľa (Bratislava)|2021.04.27.|13:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|197|Parcelná ulica (Bratislava)|2021.04.27.|13:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|198|Sĺňavská ulica (Bratislava)|2021.04.27.|13:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|199|Hviezdoslavova ulica (Bratislava)|2021.04.27.|13:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|200|Jonatánová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|16:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|201|Perličková ulica (Bratislava)|2021.04.27.|16:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|202|Korálová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|16:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|203|Borágová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|16:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|204|Monardová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|19:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|205|Jastrabinová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|19:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|206|Ligurčeková ulica (Bratislava)|2021.04.27.|19:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|207|Družobná ulica (Bratislava)|2021.04.28.|18:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|208|Achátová ulica (Bratislava)|2021.04.28.|18:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|209|Ulica Akad. Mal. Jozefa Nagya (Bratislava)|2021.05.02.|11:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|210|Ulica svornosti (Bratislava)|2021.05.02.|15:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|211|Petőfiho ulica (Bratislava)|2021.05.02.|17:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|212|Ametystová ulica (Bratislava)|2021.05.03.|12:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|213|Štepná ulica (Bratislava)|2021.05.09.|10:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|214|Žatevná ulica (Bratislava)|2021.05.09.|15:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|215|Tranovského ulica (Bratislava)|2021.05.09.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|216|Branislav Mosný|2021.05.10.|13:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|217|Nuda (rozlišovacia stránka)|2021.05.10.|13:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|218|Sestričky (rozlišovacia stránka)|2021.05.10.|13:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|219|Novodvorská ulica (Bratislava)|2021.05.10.|13:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|220|Rytierska ulica|2021.05.10.|14:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|221|Slovienská ulica (Bratislava)|2021.05.10.|14:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|222|Pod skalou (Bratislava)|2021.05.10.|16:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|223|Stepná cesta (Bratislava)|2021.05.10.|18:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|224|Hadia cesta (Bratislava)|2021.05.10.|18:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|225|Pod kobylou (Bratislava)|2021.05.10.|18:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|226|Delená cesta (Bratislava)|2021.05.10.|18:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|227|Priama cesta (Bratislava)|2021.05.10.|18:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|228|Avarská ulica (Bratislava)|2021.05.12.|15:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|229|Rímska ulica (Bratislava)|2021.05.12.|15:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|230|Muránska ulica (Bratislava)|2021.05.12.|17:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|231|Štrbská ulica (Bratislava)|2021.05.12.|19:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|232|Kremeľská ulica (Bratislava)|2021.05.19.|13:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|233|Štítova ulica (Bratislava)|2021.05.23.|09:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|234|Lomnická ulica (Bratislava)|2021.05.23.|11:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|235|Spätná cesta (Bratislava)|2021.05.23.|11:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|236|Hradná ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|237|Brigádnická ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|238|Mládežnícka ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|239|Solúnska ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|240|Kozičova ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|241|Sonntagova ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|242|Slovienska ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|243|Hutnícka ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|244|Bociania ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|245|Včeláriková ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|246|Galská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|247|Zelené terasy (Bratislava)|2021.05.23.|15:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|248|Kavyľová ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|249|K zlatému rohu (Bratislava)|2021.05.23.|16:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|250|Námestie práce (Bratislava)|2021.05.23.|16:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|251|Slovanské nábrežie (Bratislava)|2021.05.23.|18:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|252|Pri lesostepi (Bratislava)|2021.05.23.|18:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|253|Kamenná ulica (Bratislava)|2021.05.23.|18:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|254|Ostricová ulica (Bratislava)|2021.05.23.|18:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|255|Pri parku (Bratislava)|2021.05.23.|18:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|256|Halštatská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|18:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|257|Nad záhradami (Bratislava)|2021.05.23.|18:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|258|Viničná ulica (Bratislava)|2021.05.23.|18:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|259|Dolnokorunská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|260|Úvozná ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|261|Gronárska ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|262|Nad Gronárom (Bratislava)|2021.05.23.|19:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|263|Medová ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|264|Podkorunská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|265|Korunská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|266|Habánska ulica (Bratislava)|2021.05.24.|15:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|267|Výria ulica (Bratislava)|2021.05.24.|15:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|268|Zlaté schody (Bratislava)|2021.05.24.|15:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|269|Svíbová ulica (Bratislava)|2021.05.24.|15:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|270|Za bránou (Bratislava)|2021.05.24.|15:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|271|Kameňolom (Bratislava)|2021.05.24.|15:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|272|Habánska ulica|2021.05.24.|15:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|273|Včeláriková ulica|2021.05.24.|15:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|274|Maroš Baňas|2021.05.27.|20:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|275|Izabela Gavorníková|2021.05.28.|13:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|276|Arménska ulica|2021.05.29.|14:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|277|Non, je ne regrette rien|2021.05.29.|16:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|278|1. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|17:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|279|2. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|18:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|280|3. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|19:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|281|4. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|19:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|282|5. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|19:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|283|6. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|284|7. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|285|8. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|286|9. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|287|10. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|288|Ulica č. 1 (Bratislava)|2021.05.29.|21:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|289|Podkerepušky (Bratislava)|2021.05.29.|21:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|290|Riečna ulica (Bratislava)|2021.05.30.|09:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|291|Na hriadkach|2021.05.30.|10:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|292|Primoravská ulica|2021.05.30.|10:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|293|Želiarska ulica (Bratislava)|2021.05.30.|10:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|294|Krajná ulica (Trnava)|2021.05.31.|13:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|295|Krajná ulica (Bratislava)|2021.05.31.|14:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|296|Studená ulica (Bratislava)|2021.05.31.|14:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|297|Bočná ulica (Bratislava)|2021.05.31.|14:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|298|Bočná ulica (Trnava)|2021.05.31.|14:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|299|Alžbeta Bartošová|2021.05.31.|15:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|300|Ulica Jána Hlubíka|2021.05.31.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|301|Krupská ulica|2021.05.31.|16:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|302|Na kopci (Bratislava)|2021.05.31.|20:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|303|Záhorská ulica (Bratislava)|2021.05.31.|20:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|304|Múzejné námestie (Trnava)|2021.06.02.|16:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|305|Ulica Martina Granca|2021.06.04.|14:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|306|Liesková ulica (Stupava)|2021.06.08.|13:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|307|Peter Makranský|2021.06.10.|13:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|308|Podhorská ulica (Bratislava)|2021.06.10.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|309|Peter Krajčovič|2021.06.11.|13:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|310|Mestská hromadná doprava v Poprade|2021.06.28.|21:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|311|Autobusová doprava v Skalici|2021.06.29.|16:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|312|Autobusová doprava v Žiline|2021.06.29.|21:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|313|Jiráskovovo námestie|2021.07.05.|21:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|314|Petřiny (stanica pražského metra)|2021.07.06.|19:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|315|Nádraží Veleslavín (stanica pražského metra)|2021.07.07.|14:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|316|Nemocnice Motol (stanica pražského metra)|2021.07.07.|21:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|317|Kukulova ulice (Praha)|2021.07.08.|11:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|318|Zoznam staníc budapeštianskeho metra|2021.07.10.|16:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|319|Písnice (stanica pražského metra)|2021.07.10.|22:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|320|Lužný most|2021.07.17.|20:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|321|Krpeľany (rozlišovacia stránka)|2021.07.25.|15:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|322|Nosice (rozlišovacia stránka)|2021.07.25.|15:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|323|Kobielsky (priezvisko)|2021.07.28.|19:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|324|Kobielský (priezvisko)|2021.07.28.|19:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|325|Kulíškova ulica|2021.08.06.|18:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|326|Krajňákova ulica|2021.08.18.|11:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|327|Domkárska ulica|2021.09.05.|08:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|328|Charkovská ulica (Bratislava)|2021.09.15.|15:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|329|Na Grbe|2021.09.15.|19:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|330|Felicità (skladba)|2021.11.26.|19:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|331|Felicità|2021.11.26.|19:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|332|Sharazan|2021.11.28.|00:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|333|Ci sarà|2021.11.28.|10:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|334|Šport (RTVS)|2021.11.28.|17:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|335|Mestská hromadná doprava v Martine|2021.11.29.|20:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|336|2022 na Slovensku|2021.11.30.|10:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|337|Dopravný podnik mesta Martin|2021.11.30.|11:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|338|Vukovarská ulica|2021.12.05.|12:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|339|Kostolné (rozlišovacia stránka)|2021.12.05.|15:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|340|Ulica Pavla Horova (Bratislava)|2021.12.05.|15:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|341|Ulica Milana Marečka (Bratislava)|2021.12.05.|15:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|342|Ulica Ivana Bukovčana|2021.12.05.|15:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|343|Mestská hromadná doprava v Dunajskej Strede|2021.12.05.|21:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|344|Hranica (rozlišovacia stránka)|2021.12.06.|14:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|345|Mestská hromadná doprava v Komárne|2021.12.06.|20:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|346|Mestská hromadná doprava v Ružomberku|2021.12.07.|12:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|347|Mestská hromadná doprava v Topoľčanoch|2021.12.07.|14:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|348|Mestská hromadná doprava v Hlohovci|2021.12.07.|15:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|349|Mestská hromadná doprava v Nových Zámkoch|2021.12.07.|17:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|350|Mestská hromadná doprava v Piešťanoch|2021.12.07.|20:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|351|Mestská hromadná doprava v Zlatých Moravciach|2021.12.08.|07:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|352|Mestská hromadná doprava v Starej Ľubovni|2021.12.08.|10:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|353|Mestská hromadná doprava v Štúrove|2021.12.08.|11:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|354|Mestská hromadná doprava v Šuranoch|2021.12.08.|12:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|355|Mestská hromadná doprava v Šali|2021.12.08.|15:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|356|Mestská hromadná doprava v Trebišove|2021.12.08.|21:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|357|Mestská hromadná doprava v Šahách|2021.12.08.|21:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|358|Mestská hromadná doprava v Leviciach|2021.12.09.|15:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|359|Mestská hromadná doprava v Žiline|2021.12.09.|15:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|360|Autobusová doprava vo Vrábľoch|2021.12.09.|16:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|361|Mestská hromadná doprava v Spišskej Novej Vsi|2021.12.10.|09:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|362|Mestská hromadná doprava vo Vranove nad Topľou|2021.12.10.|14:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|363|Mestská hromadná doprava v Galante|2021.12.10.|15:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|364|Ladislav Nagy (futbalista)|2021.12.16.|16:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|365|Druhá šanca|2021.12.18.|19:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|366|Hranica (slovenský seriál)|2021.12.28.|17:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|367|Bez servítky|2021.12.29.|14:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|368|Dvere (rozlišovacia stránka)|2021.12.30.|16:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|369|Daniel Žulčák|2021.12.30.|16:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|370|Morena (rozlišovacia stránka)|2021.12.31.|20:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|371|Azyl (rozlišovacia stránka)|2021.12.31.|21:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|372|In The Middle Of...|2021.12.31.|21:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|373|Morena (album)|2021.12.31.|21:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|374|Polarity|2021.12.31.|21:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|375|Escape|2021.12.31.|21:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|376|Nový Život (rozlišovacia stránka)|2022.01.01.|08:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|377|Som mama|2022.01.03.|14:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|378|Jakub Švec|2022.01.06.|12:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|379|Lovci peňazí|2022.01.06.|20:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|380|Nebezpečný náklad (rozlišovacia stránka)|2022.01.09.|08:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|381|Oľga Solárová|2022.01.14.|22:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|382|Hniezdo (rozlišovacia stránka)|2022.01.15.|14:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|383|Ladislav Konrád|2022.01.15.|22:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|384|Nostalgia (rozlišovacia stránka)|2022.01.16.|17:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|385|Kid|2022.01.16.|17:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|386|Jana Labajová|2022.01.16.|17:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|387|Matúš Kvietik|2022.01.16.|18:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|388|Mestská hromadná doprava v Čadci|2022.01.25.|10:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|389|Vodná ruža (rozlišovacia stránka)|2022.01.25.|16:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|390|Stratenec|2022.02.01.|11:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|391|Robin (rozlišovacia stránka)|2022.02.06.|18:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|392|Kopánka (Trnava)|2022.02.07.|16:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|393|Trstínska cesta|2022.02.07.|17:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|394|Šrobárova ulica (Trnava)|2022.02.07.|17:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|395|Šrobárova ulica|2022.02.07.|21:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|396|Rybníková ulica|2022.02.07.|22:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|397|Špačinská cesta|2022.02.08.|10:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|398|Lichardova ulica (Trnava)|2022.02.08.|10:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|399|Ulica Jána Hajdóczyho|2022.02.08.|11:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|400|Murgašova ulica (Trnava)|2022.02.08.|11:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|401|Jánošíkova ulica (Trnava)|2022.02.08.|11:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|402|Legionárska ulica (Trnava)|2022.02.08.|11:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|403|Školská ulica (Trnava)|2022.02.08.|11:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|404|Lovecká ulica (Trnava)|2022.02.08.|12:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|405|Lovecká ulica|2022.02.08.|12:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|406|Pažitná ulica (Trnava)|2022.02.08.|12:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|407|Pažitná ulica|2022.02.08.|12:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|408|Slnečná ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|409|Kopánková ulica|2022.02.08.|13:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|410|Krížová ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|411|Suchá ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|412|Malá ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|413|Robotnícka ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|414|Tatranská ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|415|Ľudová ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|416|Ulica Pavla Hlbinu|2022.02.08.|14:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|417|Ulica Rudolfa Dilonga|2022.02.08.|14:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|418|Ulica Tichomíra Milkina|2022.02.08.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|419|Ulica Štefana Fidlíka|2022.02.08.|14:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|420|Francisciho ulica (Trnava)|2022.02.08.|15:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|421|Jesenského ulica (Trnava)|2022.02.08.|16:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|422|Ulica Štefana Baniča|2022.02.08.|16:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|423|Kukučínova ulica (Trnava)|2022.02.08.|16:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|424|Karpatská ulica (Trnava)|2022.02.09.|11:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|425|Námestie Slovenského učeného tovarišstva|2022.02.09.|11:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|426|Ľudová ulica|2022.02.09.|13:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|427|Ustianska ulica|2022.02.09.|22:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|428|Námestie Jozefa Herdu|2022.02.10.|08:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|429|Átriová ulica|2022.02.10.|11:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|430|Ulica Titusa Zemana|2022.02.10.|11:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|431|Levanduľová ulica (Trnava)|2022.02.10.|11:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|432|Ulica Pavla Mudroňa|2022.02.10.|13:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|433|Ulica Petra Bohúňa|2022.02.10.|13:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|434|Ulica Maximiliána Hella (Trnava)|2022.02.10.|13:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|435|Ulica Martina Benku (Trnava)|2022.02.10.|13:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|436|Ulica Mikuláša Koperníka|2022.02.10.|13:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|437|Schumerova ulica|2022.02.10.|13:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|438|Pekná ulica|2022.02.10.|13:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|439|Ulica Zdenky Schelingovej (Trnava)|2022.02.10.|14:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|440|Mliečna ulica|2022.02.10.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|441|Dúhová ulica (Trnava)|2022.02.10.|14:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|442|Hviezdna ulica (Trnava)|2022.02.10.|14:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|443|Dobšinského ulica (Trnava)|2022.02.10.|14:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|444|Pod Lipovým|2022.02.12.|09:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|445|Ulica Hany Ponickej|2022.02.12.|09:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|446|Horská ulica (Bratislava)|2022.02.12.|09:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|447|Kadnárova ulica|2022.02.12.|09:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|448|Bažantia ulica|2022.02.12.|09:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|449|Železničná ulica (Lozorno)|2022.02.12.|11:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|450|Novoveská ulica|2022.02.12.|11:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|451|Ulica Zdenky Schelingovej|2022.02.12.|11:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|452|Ilkovičova ulica|2022.02.12.|11:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|453|Hlavná ulica (Štvrtok na Ostrove)|2022.02.12.|16:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|454|Bridlicová ulica|2022.02.13.|15:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|455|V siedmom nebi|2022.02.14.|13:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|456|V lete ti poviem, ako sa mám|2022.02.20.|17:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|457|Vodičský preukaz (rozlišovacia stránka)|2022.03.03.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|458|Kapustnica (rozlišovacia stránka)|2022.03.03.|14:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|459|Mauréry (priezvisko)|2022.03.07.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|460|Baňas|2022.03.07.|16:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|461|Fašiang (priezvisko)|2022.03.07.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|462|Deák|2022.03.07.|17:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|463|Hilmer|2022.03.07.|19:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|464|Topoľský|2022.03.07.|19:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|465|Pukluš|2022.03.07.|19:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|466|Gažo|2022.03.07.|19:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|467|Kavasch (priezvisko)|2022.03.07.|19:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|468|Porubjak|2022.03.07.|19:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|469|Kovalčík|2022.03.07.|19:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|470|Gavorník|2022.03.07.|20:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|471|Qayum|2022.03.07.|20:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|472|Adam Jančina|2022.03.08.|21:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|473|Katalin Nováková|2022.03.10.|18:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|474|De facto (rozlišovacia stránka)|2022.03.12.|17:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|475|M1 (TV stanica)|2022.03.18.|22:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|476|Ranné správy RTVS|2022.03.19.|13:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|477|Krátke správy RTVS|2022.03.20.|16:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|478|Správy a komentáre|2022.03.21.|20:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|479|Správy bez kravaty|2022.03.22.|15:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|480|Markíza KRIMI|2022.03.23.|15:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|481|Michal Slivka|2022.03.26.|17:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|482|Figovník kaučukový|2022.03.30.|15:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|483|Kaviár (rozlišovacia stránka)|2022.04.01.|13:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|484|Hírek|2022.04.03.|16:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|485|Nočná pyramída|2022.04.15.|22:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|486|Pracovný deň|2022.04.22.|21:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|487|Barbora Švidraňová|2022.04.29.|22:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|488|Námestie svätého Floriána (Bratislava)|2022.05.14.|21:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|489|Ulica Svätého Pia X.|2022.05.14.|21:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|490|Park Jozefa Miloslava Hurbana|2022.05.20.|13:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|491|Stredná odborná škola informačných technológií|2022.05.20.|15:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|492|Varechovský potok|2022.05.20.|20:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|493|Hold On|2022.05.20.|21:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|494|Danzig|2022.05.20.|21:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|495|Capella|2022.05.21.|12:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|496|Svätá Katarína|2022.05.21.|15:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|497|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|2022.05.21.|18:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|498|Drupi|2022.05.28.|21:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|499|Katovsko|2022.05.28.|22:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|500|Milovanice|2022.05.28.|22:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|501|Voghera|2022.05.29.|10:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|502|Zerbolò|2022.05.29.|11:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|503|Mokliny|2022.05.29.|11:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|504|Pozov|2022.05.29.|11:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|505|Roubíčkova Lhota|2022.05.29.|11:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|506|Dobříčkov|2022.05.29.|11:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|507|Čelivo|2022.05.29.|11:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|508|Bratronice (Smilovice)|2022.05.30.|13:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|509|Miroslav (Postupice)|2022.05.30.|13:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|510|Nová Ves (Postupice)|2022.05.30.|13:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|511|Vrbětín|2022.05.30.|13:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|512|Buchov (Postupice)|2022.05.30.|14:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|513|Jemniště|2022.05.30.|14:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|514|Lhota Veselka|2022.05.30.|14:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|515|Buchov|2022.05.30.|17:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|516|Holčovice (Postupice)|2022.05.31.|13:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|517|Lísek (Postupice)|2022.05.31.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|518|Sušice (Postupice)|2022.05.31.|13:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|519|Park Antona Srholca|2022.06.04.|15:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|520|Cukor a soľ|2022.06.16.|19:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|521|Dávno zomrel Rock ‘n’ Roll|2022.06.16.|19:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|522|Mandolína (album)|2022.06.16.|19:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|523|Spolu (album)|2022.06.16.|19:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|524|30 (album)|2022.06.16.|20:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|525|Pri dvore|2022.06.17.|03:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|526|Magnetová ulica|2022.06.17.|08:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|527|Naše hriechy|2022.06.17.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|528|Búrka (album)|2022.06.17.|17:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|529|Zachránené životy|2022.06.18.|18:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|530|Na dosah|2022.06.18.|20:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|531|Vianočný album (Mária Čírová)|2022.06.18.|21:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|532|RTL 2|2022.06.19.|13:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|533|Uhoľný potok|2022.06.19.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|534|2017 (album)|2022.06.19.|14:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|535|Moje Vianoce|2022.06.19.|16:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|536|Delená ulica|2022.06.20.|12:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|537|Spádová ulica (Bratislava)|2022.06.20.|13:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|538|Na vyhliadke (Bratislava)|2022.06.20.|13:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|539|Joma|2022.06.20.|16:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|540|Na pravom poludní|2022.06.20.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|541|Samova ulica (Bratislava)|2022.06.21.|09:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|542|Ulica 1. mája (Bratislava)|2022.06.21.|10:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|543|Kosatcová ulica (Bratislava)|2022.06.21.|13:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|544|Hradištná ulica (Bratislava)|2022.06.21.|13:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|545|Uhrovecká ulica|2022.06.21.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|546|Kalištná ulica|2022.06.21.|13:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|547|Ulica Jána Poničana|2022.06.21.|14:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|548|Vianočný album|2022.06.21.|20:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|549|Pravá tvár|2022.06.22.|12:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|550|Pieskovcová ulica|2022.06.23.|03:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|551|Brežná ulica|2022.06.23.|09:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|552|Magnezitová ulica|2022.06.23.|09:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|553|Záveterná ulica|2022.06.23.|09:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|554|Na kaštieli|2022.06.23.|13:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|555|Na mýte|2022.06.23.|13:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|556|Na skale (Bratislava)|2022.06.23.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|557|Zavadilova ulica|2022.06.24.|08:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|558|Vápencová ulica|2022.06.24.|08:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|559|Pieskovec (rozlišovacia stránka)|2022.06.27.|09:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|560|Pod Glavicou|2022.06.27.|14:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|561|Americké námestie (rozlišovacia stránka)|2022.06.30.|12:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|562|Kostol svätého Štefana (Stupava)|2022.07.02.|21:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|563|Námestie svätej Trojice (Stupava)|2022.07.03.|09:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|564|Kaštieľsky park|2022.07.03.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|565|Jaskyňa Sedmička|2022.07.22.|22:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|566|Balatonföldvár (rozlišovacia stránka)|2022.07.30.|19:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|567|Električková trať Americké nám. – Astronomická|2022.08.03.|18:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|568|Obec (Maďarsko)|2022.08.05.|16:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|569|Zoznam električkových tratí v Bratislave|2022.08.05.|21:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|570|Zoznam turistických značkovaných trás vo Vysokých Tatrách|2022.08.20.|20:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|571|Turistické značkované trasy vo Vysokých Tatrách|2022.08.30.|17:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|572|Bratislavské rádio|2022.09.15.|19:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|573|Henry Silva|2022.09.23.|12:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|574|Seredská ulica (Trnava)|2022.09.24.|18:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|575|Vozovňa Jurajov dvor|2022.09.28.|19:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|576|Zoznam historických liniek v Bratislave|2022.09.30.|21:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|577|Ovsište (rozlišovacia stránka)|2022.10.02.|13:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|578|Vozovňa Trnávka|2022.10.02.|19:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|579|Vozovňa Hroboňova|2022.10.03.|15:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|580|Vozovňa Krasňany|2022.10.09.|11:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|581|Vyhliadková veža na Devínskej Kobyle|2022.10.09.|15:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|582|SOR B 10,5|2022.10.19.|11:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|583|SOR BN 8,5|2022.10.19.|18:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|584|SOR CN 8,5|2022.10.19.|18:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|585|Otokar Kent C 18,75|2022.10.27.|12:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|586|C̈|2022.11.27.|21:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|587|C̃|2022.11.27.|21:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|588|B̃|2022.11.27.|21:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|589|Maskelynes|2022.11.27.|21:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|590|G̃|2022.11.27.|21:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|591|Æ̃|2022.11.28.|06:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|592|Q̃|2022.11.28.|06:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|593|Æ̈|2022.11.28.|11:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|594|Ⱥ|2022.11.29.|06:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|595|Ñ|2022.11.29.|11:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|596|B̈|2022.11.29.|11:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|597|Minuskula|2022.11.29.|12:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|598|Ǽ|2022.11.29.|16:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|599|Ǣ|2022.11.29.|16:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|600|B́|2022.11.29.|19:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|601|D́|2022.11.29.|19:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|602|F́|2022.11.29.|19:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|603|H́|2022.11.29.|19:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|604|J́|2022.11.29.|20:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|605|Ḱ|2022.11.29.|20:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|606|Ḿ|2022.11.29.|20:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|607|Ṕ|2022.11.30.|12:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|608|T́|2022.11.30.|13:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|609|V́|2022.11.30.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|610|Ẃ|2022.11.30.|13:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|611|X́|2022.11.30.|13:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|612|Vlnovka|2022.11.30.|14:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|613|Nosová samohláska|2022.11.30.|14:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|614|Oblúčik|2022.11.30.|17:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|615|Dva dĺžne|2022.11.30.|17:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|616|Ladislav Trojan|2022.12.18.|12:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|617|.mil|2022.12.31.|13:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|618|Iveta (rozlišovacia stránka)|2023.01.01.|11:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|619|Zvončínska ulica|2023.01.02.|19:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|620|Dievča, ktoré verí v zázraky|2023.01.08.|15:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|621|Károly Tóth|2023.01.26.|14:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|622|Zemetrasenie v Turecku a Sýrii 2023|2023.02.06.|11:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|623|Klamstvo (rozlišovacia stránka)|2023.02.09.|13:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|624|UTC+03:00|2023.02.09.|19:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|625|Škoda 52 T|2024.03.06.|10:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|626|Malá Stožka|2024.04.07.|15:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|627|Rudolf Dupkala|2024.04.07.|16:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|628|Most Pej-pchan-ťiang|2025.05.31.|21:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|629|Savognin|2025.06.01.|19:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|630|Let Air India 171|2025.06.13.|09:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|631|Surses|2025.06.15.|16:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|632|Albula (región)|2025.06.15.|19:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|633|Bernina (región)|2025.06.15.|19:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|634|Engiadina Bassa/Val Müstair|2025.06.16.|07:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|635|Val Müstair|2025.06.16.|07:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|636|Imboden (región)|2025.06.16.|07:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|637|Landquart (región)|2025.06.16.|08:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|638|Moesa (región)|2025.06.16.|09:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|639|Plessur (región)|2025.06.16.|09:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|640|Maloja (región)|2025.06.16.|10:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|641|Surselva (región)|2025.06.16.|12:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|642|Falera|2025.06.16.|12:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|643|Thrun (rozlišovacia stránka)|2025.06.16.|12:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|644|Viamala (región)|2025.06.16.|13:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|645|Prättigau/Davos (región)|2025.06.16.|14:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|646|Albula|2025.06.16.|15:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|647|Piz Suvretta|2025.06.16.|16:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|648|Bever|2025.06.16.|18:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|649|Piz Ot|2025.06.16.|19:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|650|Pigne de la Lé|2026.05.02.|21:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|651|Sasseneire|2026.05.03.|11:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|652|Zinal|2026.05.03.|15:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|653|Parpaner Rothorn|2026.05.06.|13:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB3}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE|hu}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|1|:hu:Párizsi metróvonalak listája|2021.01.23.|15:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|2|:hu:A metróvonal (Pozsony)|2021.01.24.|11:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|3|:hu:Dvojka (televízióadó)|2021.02.14.|12:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|4|:hu:Jednotka (televízióadó)|2021.02.14.|14:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|5|:hu:Štvorka (televízióadó)|2021.02.14.|16:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|6|:hu:Trojka (STV)|2021.02.17.|11:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|7|:hu:Rádio Devín|2021.02.14.|16:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|8|:hu:Rádio Regina|2021.02.21.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|9|:hu:Rádio FM|2021.02.21.|16:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|10|:hu:Rádio Slovensko|2021.02.21.|16:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|11|:hu:Rádio Junior|2021.02.21.|16:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|12|:hu:Rádio Pyramída|2021.02.21.|16:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|13|:hu:Rádio Litera|2021.02.21.|17:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|14|:hu:Rádio Slovakia International|2021.02.21.|17:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|15|:hu:Az RTVS rádiócsatornák listája|2021.02.21.|17:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|16|:hu:Rádio Vlna|2021.02.21.|19:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|17|:hu:TV Ružinov|2021.02.21.|21:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|18|:hu:TV Dúbravka|2021.02.22.|19:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|19|:hu:TV Bratislava|2021.02.22.|19:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|20|:hu:TV Poprad|2021.02.22.|21:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|21|:hu:TV Košice|2021.02.22.|21:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|22|:hu:TV Dunaszerdahely - TV Dunajská Streda|2021.02.22.|21:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|23|:hu:TV Komárom - TV Komárno|2021.02.22.|21:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|24|:hu:TV Prešov|2021.02.23.|20:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|25|:hu:TV Trnava|2021.02.24.|11:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|26|:hu:OK3|2021.02.24.|15:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|27|:hu:ČT3|2021.02.24.|22:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|28|:hu:ČT2|2021.02.24.|22:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|29|:hu:ČT1|2021.02.25.|19:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|30|:hu:ČT24|2021.02.25.|19:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|31|:hu:ČT sport|2021.02.25.|19:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|32|:hu:ČT :D|2021.02.25.|20:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|33|:hu:ČT art|2021.02.25.|20:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|34|:hu:TA 3|2021.02.25.|20:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|35|:hu:ČTV|2021.02.26.|10:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|36|:hu:F1 (televízióadó)|2021.02.26.|21:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|37|:hu:I. program|2021.02.26.|21:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|38|:hu:II. program|2021.02.26.|22:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|39|:hu:S1|2021.02.27.|10:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|40|:hu:Dvojka (STV2)|2021.02.27.|14:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|41|:hu:Jednotka (STV1)|2021.02.27.|15:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|42|:hu:Správy RTVS|2021.02.27.|15:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|43|:hu:Počasie RTVS|2021.02.28.|12:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|44|:hu:Ranné správy RTVS|2021.02.28.|17:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|45|:hu:ČT3 (1993)|2021.03.01.|13:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|46|:hu:Správy v slovenskom posunkovom jazyku RTVS|2021.03.01.|18:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|47|:hu:ORF 2|2021.03.02.|21:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|48|:hu:Duel (RTVS műsor)|2021.03.02.|21:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|49|:hu:Zlaté časy (RTVS műsor)|2021.03.02.|22:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|50|:hu:Neskoro večer (RTVS műsor)|2021.03.02.|22:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|51|:hu:TV WAU|2021.03.03.|10:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|52|:hu:TV JOJ+|2021.03.03.|10:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|53|:hu:TV Doma|2021.03.03.|23:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|54|:hu:TV Dajto|2021.03.04.|20:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|55|:hu:TV LUX|2021.03.04.|20:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|56|:hu:TV Noe|2021.03.04.|20:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|57|:hu:79-es busz (Pozsony)|2021.03.04.|22:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|58|:hu:67-es busz (Pozsony)|2021.03.04.|22:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|59|:hu:144-es busz (Pozsony)|2021.03.05.|22:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|60|:hu:87-es busz (Pozsony)|2021.03.06.|10:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|61|:hu:78-es busz (Pozsony)|2021.03.06.|10:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|62|:hu:78-as busz (Pozsony)|2021.03.06.|10:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|63|:hu:2-es villamos (Pozsony)|2021.03.06.|17:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|64|:hu:8-as villamos (Pozsony)|2021.03.06.|17:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|65|:hu:33-as trolibusz (Pozsony)|2021.03.06.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|66|:hu:Juraj Bača|2021.11.17.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|67|:hu:Vladimír Kobielsky|2021.11.20.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|68|:hu:Filip Tůma|2021.11.20.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|69|:hu:798-as busz (Pozsony)|2021.11.20.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|70|:hu:S70-es vonat (Pozsony)|2021.11.22.|21:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB3}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE|fr}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|1|:fr:Vladimír Kobielsky|2021.02.17.|15:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB3}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER2}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE|cz}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|1|:cs:Trnávka (Bratislava)|2020.11.06.|19:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|2|:cs:Shopping Park Soravia|2020.11.07.|12:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|3|:cs:Jan Fišar|2020.11.13.|10:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|4|:cs:Farkas (křestní jméno)|2021.01.09.|13:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB3}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER2}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE|en}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|1|:en:Bus lines in Grundorf|2020.10.03.|19:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|2|:en:Bratislava-Vrakuňa railway station|2020.10.25.|15:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|3|:en:Shopping Palace|2020.11.07.|12:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|4|:en:List of streets in Bratislava|2020.12.05.|22:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB3}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER2}} {|class="wikitable" style="width:100%; background-color: #0055A430; border-color:#0055A4; border-width:2px" | bgcolor="#0055A4" colspan="2" | <center><span style="color:#FFFFFF;">'''Utolsó frissítés: / Posledná aktualizácia: {{Big|{{REVISIONYEAR}}.{{REVISIONMONTH}}.{{REVISIONDAY2}}.}}'''</span></center> | bgcolor="#0055A4" | <center>[[Redaktor:Gateshebe/Články#top|<span style="color:#FFFFFF; font-size:15px">'''↑↑↑'''</span>]]</center> |} 8dhhpccyn219nngg8bnfscamva2g1dv 8210802 8210798 2026-05-08T16:26:03Z Gateshebe 193515 8210802 wikitext text/x-wiki __NOTOC__ __NOEDITSECTION__ {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER1}} <div class="d-flex justify-content-center align-items-center flex-wrap gap-3">[[Súbor:Flag of Slovakia.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#sk]][[Súbor:Flag of Hungary.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#hu]][[Súbor:Flag of France.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#fr]][[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#cz]][[Súbor:Flag of the United Kingdom.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#en]]</div> {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER2}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE|sk}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1|sk}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|1|Weinheim|2020.10.24.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|2|Wachenburg|2020.10.24.|21:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|3|Windeck|2020.10.24.|21:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|4|Zoznam českých hlásateľov a hlásateliek|2020.10.25.|14:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|5|Karosa C 734|2020.10.31.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|6|Rýchlostná cesta S3 (Rakúsko)|2020.11.08.|17:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|7|Hyde Park Corner (stanica metra)|2020.11.14.|09:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|8|Alert|2020.11.15.|12:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|9|Eureka (Nunavut)|2020.11.15.|17:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|10|Diaľnica A21 (Rakúsko)|2020.11.16.|15:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|11|Automat na predaj cestovných lístkov MHD|2020.11.16.|19:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|12|Zoznam nočných liniek v IDS BK|2020.11.22.|18:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|13|LocoMania|2020.12.12.|21:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|14|2021 na Slovensku|2020.12.31.|23:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|15|2093 na Slovensku|2021.01.03.|14:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|16|János Áder|2021.01.04.|15:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|17|Zoznam prezidentov Maďarska|2021.01.05.|21:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|18|Zoznam železničných liniek vo Vysokých Tatrách|2021.01.06.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|19|István Dobi|2021.01.06.|19:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|20|Abrud|2021.01.07.|15:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|21|Teodor Csontváry-Kostka|2021.01.08.|14:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|22|Syndróm XXX|2021.01.08.|15:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|23|Llanfair|2021.01.08.|21:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|24|Ono (rozlišovacia stránka)|2021.01.08.|21:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|25|Súostrovie Kadavu|2021.01.08.|22:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|26|Rozcestník|2021.01.09.|19:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|27|Rázcestie|2021.01.09.|20:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|28|Odbočka|2021.01.10.|13:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|29|Odbočka (železnica)|2021.01.10.|14:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|30|Zoznam nemocníc v Bratislave|2021.01.13.|15:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|31|Domašská ulica (Bratislava)|2021.01.17.|13:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|32|11 (číslo)|2021.01.17.|15:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|33|12 (číslo)|2021.01.17.|15:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|34|14 (číslo)|2021.01.17.|15:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|35|15 (číslo)|2021.01.17.|16:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|36|16 (číslo)|2021.01.17.|16:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|37|18 (číslo)|2021.01.17.|16:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|38|17 (číslo)|2021.01.17.|16:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|39|19 (číslo)|2021.01.17.|16:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|40|20 (číslo)|2021.01.17.|16:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|41|21 (číslo)|2021.01.17.|16:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|42|Šíravská ulica (Bratislava)|2021.01.17.|17:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|43|Blažek|2021.02.01.|21:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|44|Rádio (rozlišovacia stránka)|2021.02.02.|20:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|45|Arménska ulica (Bratislava)|2021.02.07.|13:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|46|Hradská ulica (Bratislava)|2021.02.07.|17:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|47|Pod gaštanmi (Bratislava)|2021.02.08.|18:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|48|Šípová ulica (Bratislava)|2021.02.09.|12:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|49|Podpriehradná ulica (Bratislava)|2021.02.09.|15:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|50|Majerská ulica (Bratislava)|2021.02.09.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|51|Borovicová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|11:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|52|Mostná ulica (Bratislava)|2021.02.10.|12:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|53|Skorocelová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|12:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|54|Majoránová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|14:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|55|Levanduľová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|56|Modricová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|57|Brezová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|58|Imelová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|59|Nechtíková ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|60|Platanová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|61|Orchideová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|62|Podbeľová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|63|Čakanková ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|64|Orgovánová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|65|Anízová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|66|Rascová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|67|Tymianová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|68|Blatúchová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|69|Bodliaková ulica (Bratislava)|2021.02.10.|19:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|70|Priehradná ulica (Bratislava)|2021.02.10.|20:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|71|Bazalková ulica (Bratislava)|2021.02.10.|20:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|72|Najhorší týždeň môjho života|2021.02.11.|11:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|73|Zoznam častí seriálu Najhorší týždeň môjho života|2021.02.11.|12:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|74|Leknová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|12:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|75|Hlohová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|12:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|76|Majerská-záhrady (Bratislava)|2021.02.11.|12:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|77|Ráztočná ulica (Bratislava)|2021.02.11.|14:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|78|Kosodrevinová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|15:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|79|Osiková ulica (Bratislava)|2021.02.11.|15:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|80|Ihličnatá ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|81|Žihľavová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|82|Píniová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|83|Amarelková ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|84|Jazmínová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|85|Begóniová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|86|Rajecká ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|87|Bučinová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|88|Vŕbová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|17:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|89|Kríková ulica (Bratislava)|2021.02.11.|17:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|90|Jedľová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|17:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|91|Vážska ulica (Bratislava)|2021.02.11.|17:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|92|Malodunajská ulica (Bratislava)|2021.02.12.|10:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|93|Kaméliová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|11:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|94|Hnilecká ulica (Bratislava)|2021.02.12.|11:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|95|Čučoriedková ulica (Bratislava)|2021.02.12.|14:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|96|Hrušovská ulica (Bratislava)|2021.02.12.|14:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|97|Pod agátmi (Bratislava)|2021.02.12.|14:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|98|Margarétová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|14:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|99|Marhuľová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|14:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|100|Jesienková ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|101|Krokusová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|102|Ostružinová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|103|Slnečnicová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|104|Egrešová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|105|Ríbezľová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|106|Repíková ulica (Bratislava)|2021.02.12.|16:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|107|Rebarborová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|16:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|108|Gregor Hološka|2021.02.13.|17:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|109|Zoznam častí seriálu Kriminálka Staré Mesto|2021.02.14.|15:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|110|Túl|2021.02.15.|13:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|111|Hanga Roa|2021.02.15.|14:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|112|Zoznam častí seriálu Som mama|2021.02.15.|18:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|113|Zoznam častí seriálu Ako som prežil|2021.02.15.|20:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|114|Zoznam častí seriálu Rex|2021.02.15.|20:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|115|Zoznam častí seriálu Naši|2021.02.15.|21:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|116|Zoznam častí seriálu Kredenc|2021.02.16.|10:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|117|Zoznam častí seriálu Rodinné prípady|2021.02.16.|13:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|118|Hercule Poirot (rozlišovacia stránka)|2021.02.18.|12:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|119|Marek Bobula|2021.02.18.|13:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|120|Siska|2021.02.19.|21:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|121|Červené pásky|2021.02.20.|18:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|122|Svidník (rozlišovacia stránka)|2021.02.28.|11:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|123|Javor (rozlišovacia stránka)|2021.03.04.|22:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|124|Tlstý javor (rozlišovacia stránka)|2021.03.04.|22:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|125|Natália Puklušová|2021.03.06.|21:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|126|Roman Poláčik|2021.03.06.|22:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|127|Kolonáda (rozlišovacia stránka)|2021.03.06.|22:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|128|Zlaté časy (rozlišovacia stránka)|2021.03.06.|22:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|129|Zlaté časy|2021.03.07.|09:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|130|Na telo|2021.03.07.|12:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|131|Petkovec (rozlišovacia stránka)|2021.03.12.|08:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|132|Telefe|2021.03.20.|15:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|133|Zoznam častí seriálu Hercule Poirot|2021.03.23.|21:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|134|Hercule Poirot (seriál)|2021.03.24.|12:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|135|Hercule Poirot|2021.03.24.|12:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|136|ITV1|2021.03.24.|13:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|137|Elektrický rušeň 103|2021.03.24.|16:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|138|Kojak|2021.03.25.|21:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|139|Launceston|2021.03.26.|22:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|140|Dávid Hartl|2021.03.27.|09:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|141|Mária Schumerová|2021.03.27.|11:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|142|Oliver Oswald|2021.03.29.|15:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|143|Zuzana Kraváriková|2021.03.29.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|144|Ruská ruleta|2021.03.30.|07:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|145|Anna Jakab Rakovská|2021.03.30.|08:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|146|Špina (rozlišovacia stránka)|2021.03.30.|08:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|147|Juraj Bača (herec)|2021.03.31.|21:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|148|Sarah Arató|2021.04.01.|13:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|149|Jakub Švec (herec)|2021.04.02.|13:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|150|Cestoviny (rozlišovacia stránka)|2021.04.02.|15:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|151|Veronika Strapková|2021.04.03.|21:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|152|Pevnosť Boyard (rozlišovacia stránka)|2021.04.03.|21:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|153|Gy (digraf)|2021.04.04.|11:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|154|Ny (digraf)|2021.04.04.|12:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|155|Ty (digraf)|2021.04.04.|17:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|156|Zs (digraf)|2021.04.04.|19:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|157|Ly (digraf)|2021.04.04.|19:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|158|Sz (digraf)|2021.04.06.|13:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|159|Cs (digraf)|2021.04.06.|14:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|160|Nemecká abeceda|2021.04.06.|19:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|161|Ivan Béla Vojtek|2021.04.10.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|162|Faidra (rozlišovacia stránka)|2021.04.10.|17:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|163|Lucia Lužinská|2021.04.10.|20:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|164|Knieža (rozlišovacia stránka)|2021.04.10.|20:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|165|Marek Krošlák|2021.04.18.|19:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|166|Daniel Fischer (herec)|2021.04.22.|19:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|167|Fašiangy (rozlišovacia stránka)|2021.04.22.|19:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|168|Denis (rozlišovacia stránka)|2021.04.22.|19:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|169|Ticho (rozlišovacia stránka)|2021.04.22.|19:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|170|Kostol svätého Imricha|2021.04.24.|11:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|171|Vetvárska ulica (Bratislava)|2021.04.24.|13:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|172|Vinohradnícka ulica (Bratislava)|2021.04.24.|15:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|173|Pri trati (Bratislava)|2021.04.24.|15:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|174|Staromlynská ulica (Bratislava)|2021.04.24.|15:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|175|Trojičné námestie (Bratislava)|2021.04.24.|16:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|176|Učiteľská ulica (Bratislava)|2021.04.24.|19:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|177|Odeská ulica (Bratislava)|2021.04.24.|20:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|178|Žiacka ulica (Bratislava)|2021.04.24.|20:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|179|Mramorová ulica (Bratislava)|2021.04.25.|13:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|180|Krajinská ulica (Bratislava)|2021.04.25.|14:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|181|Šamorínska ulica (Bratislava)|2021.04.25.|14:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|182|Devätinová ulica (Bratislava)|2021.04.25.|18:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|183|Ulica Padlých hrdinov (Bratislava)|2021.04.25.|19:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|184|Amurská ulica (Bratislava)|2021.04.26.|15:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|185|Dneperská ulica (Bratislava)|2021.04.26.|15:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|186|Biskupická ulica (Bratislava)|2021.04.26.|15:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|187|Požiarnická ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|188|Nákupná ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|189|Linzbothova ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|190|Nákovná ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|191|Oblúková ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|192|Kvetinárska ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|193|Orenburská ulica (Bratislava)|2021.04.26.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|194|Hydinárska ulica (Bratislava)|2021.04.26.|19:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|195|8. mája (Bratislava)|2021.04.27.|13:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|196|Ulica Janka Kráľa (Bratislava)|2021.04.27.|13:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|197|Parcelná ulica (Bratislava)|2021.04.27.|13:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|198|Sĺňavská ulica (Bratislava)|2021.04.27.|13:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|199|Hviezdoslavova ulica (Bratislava)|2021.04.27.|13:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|200|Jonatánová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|16:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|201|Perličková ulica (Bratislava)|2021.04.27.|16:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|202|Korálová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|16:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|203|Borágová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|16:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|204|Monardová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|19:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|205|Jastrabinová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|19:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|206|Ligurčeková ulica (Bratislava)|2021.04.27.|19:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|207|Družobná ulica (Bratislava)|2021.04.28.|18:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|208|Achátová ulica (Bratislava)|2021.04.28.|18:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|209|Ulica Akad. Mal. Jozefa Nagya (Bratislava)|2021.05.02.|11:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|210|Ulica svornosti (Bratislava)|2021.05.02.|15:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|211|Petőfiho ulica (Bratislava)|2021.05.02.|17:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|212|Ametystová ulica (Bratislava)|2021.05.03.|12:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|213|Štepná ulica (Bratislava)|2021.05.09.|10:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|214|Žatevná ulica (Bratislava)|2021.05.09.|15:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|215|Tranovského ulica (Bratislava)|2021.05.09.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|216|Branislav Mosný|2021.05.10.|13:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|217|Nuda (rozlišovacia stránka)|2021.05.10.|13:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|218|Sestričky (rozlišovacia stránka)|2021.05.10.|13:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|219|Novodvorská ulica (Bratislava)|2021.05.10.|13:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|220|Rytierska ulica|2021.05.10.|14:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|221|Slovienská ulica (Bratislava)|2021.05.10.|14:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|222|Pod skalou (Bratislava)|2021.05.10.|16:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|223|Stepná cesta (Bratislava)|2021.05.10.|18:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|224|Hadia cesta (Bratislava)|2021.05.10.|18:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|225|Pod kobylou (Bratislava)|2021.05.10.|18:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|226|Delená cesta (Bratislava)|2021.05.10.|18:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|227|Priama cesta (Bratislava)|2021.05.10.|18:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|228|Avarská ulica (Bratislava)|2021.05.12.|15:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|229|Rímska ulica (Bratislava)|2021.05.12.|15:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|230|Muránska ulica (Bratislava)|2021.05.12.|17:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|231|Štrbská ulica (Bratislava)|2021.05.12.|19:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|232|Kremeľská ulica (Bratislava)|2021.05.19.|13:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|233|Štítova ulica (Bratislava)|2021.05.23.|09:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|234|Lomnická ulica (Bratislava)|2021.05.23.|11:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|235|Spätná cesta (Bratislava)|2021.05.23.|11:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|236|Hradná ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|237|Brigádnická ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|238|Mládežnícka ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|239|Solúnska ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|240|Kozičova ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|241|Sonntagova ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|242|Slovienska ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|243|Hutnícka ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|244|Bociania ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|245|Včeláriková ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|246|Galská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|247|Zelené terasy (Bratislava)|2021.05.23.|15:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|248|Kavyľová ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|249|K zlatému rohu (Bratislava)|2021.05.23.|16:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|250|Námestie práce (Bratislava)|2021.05.23.|16:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|251|Slovanské nábrežie (Bratislava)|2021.05.23.|18:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|252|Pri lesostepi (Bratislava)|2021.05.23.|18:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|253|Kamenná ulica (Bratislava)|2021.05.23.|18:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|254|Ostricová ulica (Bratislava)|2021.05.23.|18:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|255|Pri parku (Bratislava)|2021.05.23.|18:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|256|Halštatská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|18:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|257|Nad záhradami (Bratislava)|2021.05.23.|18:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|258|Viničná ulica (Bratislava)|2021.05.23.|18:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|259|Dolnokorunská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|260|Úvozná ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|261|Gronárska ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|262|Nad Gronárom (Bratislava)|2021.05.23.|19:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|263|Medová ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|264|Podkorunská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|265|Korunská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|266|Habánska ulica (Bratislava)|2021.05.24.|15:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|267|Výria ulica (Bratislava)|2021.05.24.|15:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|268|Zlaté schody (Bratislava)|2021.05.24.|15:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|269|Svíbová ulica (Bratislava)|2021.05.24.|15:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|270|Za bránou (Bratislava)|2021.05.24.|15:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|271|Kameňolom (Bratislava)|2021.05.24.|15:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|272|Habánska ulica|2021.05.24.|15:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|273|Včeláriková ulica|2021.05.24.|15:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|274|Maroš Baňas|2021.05.27.|20:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|275|Izabela Gavorníková|2021.05.28.|13:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|276|Arménska ulica|2021.05.29.|14:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|277|Non, je ne regrette rien|2021.05.29.|16:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|278|1. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|17:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|279|2. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|18:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|280|3. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|19:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|281|4. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|19:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|282|5. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|19:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|283|6. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|284|7. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|285|8. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|286|9. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|287|10. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|288|Ulica č. 1 (Bratislava)|2021.05.29.|21:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|289|Podkerepušky (Bratislava)|2021.05.29.|21:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|290|Riečna ulica (Bratislava)|2021.05.30.|09:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|291|Na hriadkach|2021.05.30.|10:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|292|Primoravská ulica|2021.05.30.|10:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|293|Želiarska ulica (Bratislava)|2021.05.30.|10:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|294|Krajná ulica (Trnava)|2021.05.31.|13:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|295|Krajná ulica (Bratislava)|2021.05.31.|14:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|296|Studená ulica (Bratislava)|2021.05.31.|14:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|297|Bočná ulica (Bratislava)|2021.05.31.|14:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|298|Bočná ulica (Trnava)|2021.05.31.|14:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|299|Alžbeta Bartošová|2021.05.31.|15:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|300|Ulica Jána Hlubíka|2021.05.31.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|301|Krupská ulica|2021.05.31.|16:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|302|Na kopci (Bratislava)|2021.05.31.|20:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|303|Záhorská ulica (Bratislava)|2021.05.31.|20:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|304|Múzejné námestie (Trnava)|2021.06.02.|16:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|305|Ulica Martina Granca|2021.06.04.|14:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|306|Liesková ulica (Stupava)|2021.06.08.|13:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|307|Peter Makranský|2021.06.10.|13:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|308|Podhorská ulica (Bratislava)|2021.06.10.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|309|Peter Krajčovič|2021.06.11.|13:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|310|Mestská hromadná doprava v Poprade|2021.06.28.|21:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|311|Autobusová doprava v Skalici|2021.06.29.|16:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|312|Autobusová doprava v Žiline|2021.06.29.|21:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|313|Jiráskovovo námestie|2021.07.05.|21:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|314|Petřiny (stanica pražského metra)|2021.07.06.|19:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|315|Nádraží Veleslavín (stanica pražského metra)|2021.07.07.|14:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|316|Nemocnice Motol (stanica pražského metra)|2021.07.07.|21:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|317|Kukulova ulice (Praha)|2021.07.08.|11:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|318|Zoznam staníc budapeštianskeho metra|2021.07.10.|16:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|319|Písnice (stanica pražského metra)|2021.07.10.|22:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|320|Lužný most|2021.07.17.|20:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|321|Krpeľany (rozlišovacia stránka)|2021.07.25.|15:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|322|Nosice (rozlišovacia stránka)|2021.07.25.|15:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|323|Kobielsky (priezvisko)|2021.07.28.|19:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|324|Kobielský (priezvisko)|2021.07.28.|19:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|325|Kulíškova ulica|2021.08.06.|18:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|326|Krajňákova ulica|2021.08.18.|11:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|327|Domkárska ulica|2021.09.05.|08:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|328|Charkovská ulica (Bratislava)|2021.09.15.|15:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|329|Na Grbe|2021.09.15.|19:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|330|Felicità (skladba)|2021.11.26.|19:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|331|Felicità|2021.11.26.|19:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|332|Sharazan|2021.11.28.|00:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|333|Ci sarà|2021.11.28.|10:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|334|Šport (RTVS)|2021.11.28.|17:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|335|Mestská hromadná doprava v Martine|2021.11.29.|20:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|336|2022 na Slovensku|2021.11.30.|10:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|337|Dopravný podnik mesta Martin|2021.11.30.|11:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|338|Vukovarská ulica|2021.12.05.|12:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|339|Kostolné (rozlišovacia stránka)|2021.12.05.|15:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|340|Ulica Pavla Horova (Bratislava)|2021.12.05.|15:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|341|Ulica Milana Marečka (Bratislava)|2021.12.05.|15:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|342|Ulica Ivana Bukovčana|2021.12.05.|15:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|343|Mestská hromadná doprava v Dunajskej Strede|2021.12.05.|21:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|344|Hranica (rozlišovacia stránka)|2021.12.06.|14:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|345|Mestská hromadná doprava v Komárne|2021.12.06.|20:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|346|Mestská hromadná doprava v Ružomberku|2021.12.07.|12:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|347|Mestská hromadná doprava v Topoľčanoch|2021.12.07.|14:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|348|Mestská hromadná doprava v Hlohovci|2021.12.07.|15:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|349|Mestská hromadná doprava v Nových Zámkoch|2021.12.07.|17:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|350|Mestská hromadná doprava v Piešťanoch|2021.12.07.|20:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|351|Mestská hromadná doprava v Zlatých Moravciach|2021.12.08.|07:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|352|Mestská hromadná doprava v Starej Ľubovni|2021.12.08.|10:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|353|Mestská hromadná doprava v Štúrove|2021.12.08.|11:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|354|Mestská hromadná doprava v Šuranoch|2021.12.08.|12:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|355|Mestská hromadná doprava v Šali|2021.12.08.|15:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|356|Mestská hromadná doprava v Trebišove|2021.12.08.|21:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|357|Mestská hromadná doprava v Šahách|2021.12.08.|21:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|358|Mestská hromadná doprava v Leviciach|2021.12.09.|15:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|359|Mestská hromadná doprava v Žiline|2021.12.09.|15:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|360|Autobusová doprava vo Vrábľoch|2021.12.09.|16:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|361|Mestská hromadná doprava v Spišskej Novej Vsi|2021.12.10.|09:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|362|Mestská hromadná doprava vo Vranove nad Topľou|2021.12.10.|14:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|363|Mestská hromadná doprava v Galante|2021.12.10.|15:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|364|Ladislav Nagy (futbalista)|2021.12.16.|16:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|365|Druhá šanca|2021.12.18.|19:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|366|Hranica (slovenský seriál)|2021.12.28.|17:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|367|Bez servítky|2021.12.29.|14:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|368|Dvere (rozlišovacia stránka)|2021.12.30.|16:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|369|Daniel Žulčák|2021.12.30.|16:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|370|Morena (rozlišovacia stránka)|2021.12.31.|20:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|371|Azyl (rozlišovacia stránka)|2021.12.31.|21:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|372|In The Middle Of...|2021.12.31.|21:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|373|Morena (album)|2021.12.31.|21:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|374|Polarity|2021.12.31.|21:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|375|Escape|2021.12.31.|21:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|376|Nový Život (rozlišovacia stránka)|2022.01.01.|08:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|377|Som mama|2022.01.03.|14:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|378|Jakub Švec|2022.01.06.|12:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|379|Lovci peňazí|2022.01.06.|20:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|380|Nebezpečný náklad (rozlišovacia stránka)|2022.01.09.|08:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|381|Oľga Solárová|2022.01.14.|22:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|382|Hniezdo (rozlišovacia stránka)|2022.01.15.|14:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|383|Ladislav Konrád|2022.01.15.|22:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|384|Nostalgia (rozlišovacia stránka)|2022.01.16.|17:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|385|Kid|2022.01.16.|17:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|386|Jana Labajová|2022.01.16.|17:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|387|Matúš Kvietik|2022.01.16.|18:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|388|Mestská hromadná doprava v Čadci|2022.01.25.|10:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|389|Vodná ruža (rozlišovacia stránka)|2022.01.25.|16:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|390|Stratenec|2022.02.01.|11:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|391|Robin (rozlišovacia stránka)|2022.02.06.|18:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|392|Kopánka (Trnava)|2022.02.07.|16:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|393|Trstínska cesta|2022.02.07.|17:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|394|Šrobárova ulica (Trnava)|2022.02.07.|17:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|395|Šrobárova ulica|2022.02.07.|21:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|396|Rybníková ulica|2022.02.07.|22:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|397|Špačinská cesta|2022.02.08.|10:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|398|Lichardova ulica (Trnava)|2022.02.08.|10:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|399|Ulica Jána Hajdóczyho|2022.02.08.|11:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|400|Murgašova ulica (Trnava)|2022.02.08.|11:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|401|Jánošíkova ulica (Trnava)|2022.02.08.|11:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|402|Legionárska ulica (Trnava)|2022.02.08.|11:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|403|Školská ulica (Trnava)|2022.02.08.|11:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|404|Lovecká ulica (Trnava)|2022.02.08.|12:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|405|Lovecká ulica|2022.02.08.|12:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|406|Pažitná ulica (Trnava)|2022.02.08.|12:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|407|Pažitná ulica|2022.02.08.|12:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|408|Slnečná ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|409|Kopánková ulica|2022.02.08.|13:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|410|Krížová ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|411|Suchá ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|412|Malá ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|413|Robotnícka ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|414|Tatranská ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|415|Ľudová ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|416|Ulica Pavla Hlbinu|2022.02.08.|14:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|417|Ulica Rudolfa Dilonga|2022.02.08.|14:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|418|Ulica Tichomíra Milkina|2022.02.08.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|419|Ulica Štefana Fidlíka|2022.02.08.|14:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|420|Francisciho ulica (Trnava)|2022.02.08.|15:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|421|Jesenského ulica (Trnava)|2022.02.08.|16:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|422|Ulica Štefana Baniča|2022.02.08.|16:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|423|Kukučínova ulica (Trnava)|2022.02.08.|16:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|424|Karpatská ulica (Trnava)|2022.02.09.|11:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|425|Námestie Slovenského učeného tovarišstva|2022.02.09.|11:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|426|Ľudová ulica|2022.02.09.|13:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|427|Ustianska ulica|2022.02.09.|22:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|428|Námestie Jozefa Herdu|2022.02.10.|08:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|429|Átriová ulica|2022.02.10.|11:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|430|Ulica Titusa Zemana|2022.02.10.|11:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|431|Levanduľová ulica (Trnava)|2022.02.10.|11:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|432|Ulica Pavla Mudroňa|2022.02.10.|13:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|433|Ulica Petra Bohúňa|2022.02.10.|13:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|434|Ulica Maximiliána Hella (Trnava)|2022.02.10.|13:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|435|Ulica Martina Benku (Trnava)|2022.02.10.|13:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|436|Ulica Mikuláša Koperníka|2022.02.10.|13:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|437|Schumerova ulica|2022.02.10.|13:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|438|Pekná ulica|2022.02.10.|13:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|439|Ulica Zdenky Schelingovej (Trnava)|2022.02.10.|14:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|440|Mliečna ulica|2022.02.10.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|441|Dúhová ulica (Trnava)|2022.02.10.|14:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|442|Hviezdna ulica (Trnava)|2022.02.10.|14:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|443|Dobšinského ulica (Trnava)|2022.02.10.|14:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|444|Pod Lipovým|2022.02.12.|09:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|445|Ulica Hany Ponickej|2022.02.12.|09:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|446|Horská ulica (Bratislava)|2022.02.12.|09:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|447|Kadnárova ulica|2022.02.12.|09:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|448|Bažantia ulica|2022.02.12.|09:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|449|Železničná ulica (Lozorno)|2022.02.12.|11:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|450|Novoveská ulica|2022.02.12.|11:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|451|Ulica Zdenky Schelingovej|2022.02.12.|11:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|452|Ilkovičova ulica|2022.02.12.|11:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|453|Hlavná ulica (Štvrtok na Ostrove)|2022.02.12.|16:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|454|Bridlicová ulica|2022.02.13.|15:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|455|V siedmom nebi|2022.02.14.|13:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|456|V lete ti poviem, ako sa mám|2022.02.20.|17:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|457|Vodičský preukaz (rozlišovacia stránka)|2022.03.03.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|458|Kapustnica (rozlišovacia stránka)|2022.03.03.|14:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|459|Mauréry (priezvisko)|2022.03.07.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|460|Baňas|2022.03.07.|16:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|461|Fašiang (priezvisko)|2022.03.07.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|462|Deák|2022.03.07.|17:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|463|Hilmer|2022.03.07.|19:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|464|Topoľský|2022.03.07.|19:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|465|Pukluš|2022.03.07.|19:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|466|Gažo|2022.03.07.|19:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|467|Kavasch (priezvisko)|2022.03.07.|19:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|468|Porubjak|2022.03.07.|19:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|469|Kovalčík|2022.03.07.|19:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|470|Gavorník|2022.03.07.|20:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|471|Qayum|2022.03.07.|20:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|472|Adam Jančina|2022.03.08.|21:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|473|Katalin Nováková|2022.03.10.|18:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|474|De facto (rozlišovacia stránka)|2022.03.12.|17:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|475|M1 (TV stanica)|2022.03.18.|22:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|476|Ranné správy RTVS|2022.03.19.|13:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|477|Krátke správy RTVS|2022.03.20.|16:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|478|Správy a komentáre|2022.03.21.|20:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|479|Správy bez kravaty|2022.03.22.|15:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|480|Markíza KRIMI|2022.03.23.|15:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|481|Michal Slivka|2022.03.26.|17:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|482|Figovník kaučukový|2022.03.30.|15:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|483|Kaviár (rozlišovacia stránka)|2022.04.01.|13:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|484|Hírek|2022.04.03.|16:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|485|Nočná pyramída|2022.04.15.|22:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|486|Pracovný deň|2022.04.22.|21:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|487|Barbora Švidraňová|2022.04.29.|22:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|488|Námestie svätého Floriána (Bratislava)|2022.05.14.|21:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|489|Ulica Svätého Pia X.|2022.05.14.|21:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|490|Park Jozefa Miloslava Hurbana|2022.05.20.|13:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|491|Stredná odborná škola informačných technológií|2022.05.20.|15:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|492|Varechovský potok|2022.05.20.|20:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|493|Hold On|2022.05.20.|21:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|494|Danzig|2022.05.20.|21:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|495|Capella|2022.05.21.|12:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|496|Svätá Katarína|2022.05.21.|15:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|497|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|2022.05.21.|18:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|498|Drupi|2022.05.28.|21:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|499|Katovsko|2022.05.28.|22:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|500|Milovanice|2022.05.28.|22:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|501|Voghera|2022.05.29.|10:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|502|Zerbolò|2022.05.29.|11:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|503|Mokliny|2022.05.29.|11:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|504|Pozov|2022.05.29.|11:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|505|Roubíčkova Lhota|2022.05.29.|11:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|506|Dobříčkov|2022.05.29.|11:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|507|Čelivo|2022.05.29.|11:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|508|Bratronice (Smilovice)|2022.05.30.|13:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|509|Miroslav (Postupice)|2022.05.30.|13:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|510|Nová Ves (Postupice)|2022.05.30.|13:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|511|Vrbětín|2022.05.30.|13:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|512|Buchov (Postupice)|2022.05.30.|14:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|513|Jemniště|2022.05.30.|14:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|514|Lhota Veselka|2022.05.30.|14:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|515|Buchov|2022.05.30.|17:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|516|Holčovice (Postupice)|2022.05.31.|13:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|517|Lísek (Postupice)|2022.05.31.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|518|Sušice (Postupice)|2022.05.31.|13:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|519|Park Antona Srholca|2022.06.04.|15:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|520|Cukor a soľ|2022.06.16.|19:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|521|Dávno zomrel Rock ‘n’ Roll|2022.06.16.|19:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|522|Mandolína (album)|2022.06.16.|19:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|523|Spolu (album)|2022.06.16.|19:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|524|30 (album)|2022.06.16.|20:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|525|Pri dvore|2022.06.17.|03:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|526|Magnetová ulica|2022.06.17.|08:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|527|Naše hriechy|2022.06.17.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|528|Búrka (album)|2022.06.17.|17:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|529|Zachránené životy|2022.06.18.|18:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|530|Na dosah|2022.06.18.|20:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|531|Vianočný album (Mária Čírová)|2022.06.18.|21:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|532|RTL 2|2022.06.19.|13:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|533|Uhoľný potok|2022.06.19.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|534|2017 (album)|2022.06.19.|14:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|535|Moje Vianoce|2022.06.19.|16:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|536|Delená ulica|2022.06.20.|12:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|537|Spádová ulica (Bratislava)|2022.06.20.|13:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|538|Na vyhliadke (Bratislava)|2022.06.20.|13:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|539|Joma|2022.06.20.|16:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|540|Na pravom poludní|2022.06.20.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|541|Samova ulica (Bratislava)|2022.06.21.|09:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|542|Ulica 1. mája (Bratislava)|2022.06.21.|10:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|543|Kosatcová ulica (Bratislava)|2022.06.21.|13:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|544|Hradištná ulica (Bratislava)|2022.06.21.|13:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|545|Uhrovecká ulica|2022.06.21.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|546|Kalištná ulica|2022.06.21.|13:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|547|Ulica Jána Poničana|2022.06.21.|14:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|548|Vianočný album|2022.06.21.|20:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|549|Pravá tvár|2022.06.22.|12:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|550|Pieskovcová ulica|2022.06.23.|03:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|551|Brežná ulica|2022.06.23.|09:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|552|Magnezitová ulica|2022.06.23.|09:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|553|Záveterná ulica|2022.06.23.|09:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|554|Na kaštieli|2022.06.23.|13:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|555|Na mýte|2022.06.23.|13:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|556|Na skale (Bratislava)|2022.06.23.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|557|Zavadilova ulica|2022.06.24.|08:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|558|Vápencová ulica|2022.06.24.|08:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|559|Pieskovec (rozlišovacia stránka)|2022.06.27.|09:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|560|Pod Glavicou|2022.06.27.|14:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|561|Americké námestie (rozlišovacia stránka)|2022.06.30.|12:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|562|Kostol svätého Štefana (Stupava)|2022.07.02.|21:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|563|Námestie svätej Trojice (Stupava)|2022.07.03.|09:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|564|Kaštieľsky park|2022.07.03.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|565|Jaskyňa Sedmička|2022.07.22.|22:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|566|Balatonföldvár (rozlišovacia stránka)|2022.07.30.|19:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|567|Električková trať Americké nám. – Astronomická|2022.08.03.|18:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|568|Obec (Maďarsko)|2022.08.05.|16:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|569|Zoznam električkových tratí v Bratislave|2022.08.05.|21:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|570|Zoznam turistických značkovaných trás vo Vysokých Tatrách|2022.08.20.|20:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|571|Turistické značkované trasy vo Vysokých Tatrách|2022.08.30.|17:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|572|Bratislavské rádio|2022.09.15.|19:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|573|Henry Silva|2022.09.23.|12:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|574|Seredská ulica (Trnava)|2022.09.24.|18:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|575|Vozovňa Jurajov dvor|2022.09.28.|19:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|576|Zoznam historických liniek v Bratislave|2022.09.30.|21:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|577|Ovsište (rozlišovacia stránka)|2022.10.02.|13:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|578|Vozovňa Trnávka|2022.10.02.|19:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|579|Vozovňa Hroboňova|2022.10.03.|15:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|580|Vozovňa Krasňany|2022.10.09.|11:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|581|Vyhliadková veža na Devínskej Kobyle|2022.10.09.|15:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|582|SOR B 10,5|2022.10.19.|11:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|583|SOR BN 8,5|2022.10.19.|18:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|584|SOR CN 8,5|2022.10.19.|18:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|585|Otokar Kent C 18,75|2022.10.27.|12:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|586|C̈|2022.11.27.|21:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|587|C̃|2022.11.27.|21:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|588|B̃|2022.11.27.|21:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|589|Maskelynes|2022.11.27.|21:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|590|G̃|2022.11.27.|21:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|591|Æ̃|2022.11.28.|06:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|592|Q̃|2022.11.28.|06:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|593|Æ̈|2022.11.28.|11:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|594|Ⱥ|2022.11.29.|06:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|595|Ñ|2022.11.29.|11:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|596|B̈|2022.11.29.|11:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|597|Minuskula|2022.11.29.|12:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|598|Ǽ|2022.11.29.|16:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|599|Ǣ|2022.11.29.|16:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|600|B́|2022.11.29.|19:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|601|D́|2022.11.29.|19:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|602|F́|2022.11.29.|19:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|603|H́|2022.11.29.|19:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|604|J́|2022.11.29.|20:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|605|Ḱ|2022.11.29.|20:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|606|Ḿ|2022.11.29.|20:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|607|Ṕ|2022.11.30.|12:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|608|T́|2022.11.30.|13:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|609|V́|2022.11.30.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|610|Ẃ|2022.11.30.|13:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|611|X́|2022.11.30.|13:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|612|Vlnovka|2022.11.30.|14:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|613|Nosová samohláska|2022.11.30.|14:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|614|Oblúčik|2022.11.30.|17:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|615|Dva dĺžne|2022.11.30.|17:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|616|Ladislav Trojan|2022.12.18.|12:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|617|.mil|2022.12.31.|13:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|618|Iveta (rozlišovacia stránka)|2023.01.01.|11:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|619|Zvončínska ulica|2023.01.02.|19:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|620|Dievča, ktoré verí v zázraky|2023.01.08.|15:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|621|Károly Tóth|2023.01.26.|14:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|622|Zemetrasenie v Turecku a Sýrii 2023|2023.02.06.|11:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|623|Klamstvo (rozlišovacia stránka)|2023.02.09.|13:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|624|UTC+03:00|2023.02.09.|19:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|625|Škoda 52 T|2024.03.06.|10:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|626|Malá Stožka|2024.04.07.|15:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|627|Rudolf Dupkala|2024.04.07.|16:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|628|Most Pej-pchan-ťiang|2025.05.31.|21:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|629|Savognin|2025.06.01.|19:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|630|Let Air India 171|2025.06.13.|09:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|631|Surses|2025.06.15.|16:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|632|Albula (región)|2025.06.15.|19:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|633|Bernina (región)|2025.06.15.|19:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|634|Engiadina Bassa/Val Müstair|2025.06.16.|07:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|635|Val Müstair|2025.06.16.|07:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|636|Imboden (región)|2025.06.16.|07:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|637|Landquart (región)|2025.06.16.|08:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|638|Moesa (región)|2025.06.16.|09:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|639|Plessur (región)|2025.06.16.|09:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|640|Maloja (región)|2025.06.16.|10:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|641|Surselva (región)|2025.06.16.|12:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|642|Falera|2025.06.16.|12:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|643|Thrun (rozlišovacia stránka)|2025.06.16.|12:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|644|Viamala (región)|2025.06.16.|13:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|645|Prättigau/Davos (región)|2025.06.16.|14:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|646|Albula|2025.06.16.|15:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|647|Piz Suvretta|2025.06.16.|16:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|648|Bever|2025.06.16.|18:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|649|Piz Ot|2025.06.16.|19:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|650|Pigne de la Lé|2026.05.02.|21:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|651|Sasseneire|2026.05.03.|11:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|652|Zinal|2026.05.03.|15:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|653|Parpaner Rothorn|2026.05.06.|13:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB3}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE|hu}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1|hu}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|1|:hu:Párizsi metróvonalak listája|2021.01.23.|15:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|2|:hu:A metróvonal (Pozsony)|2021.01.24.|11:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|3|:hu:Dvojka (televízióadó)|2021.02.14.|12:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|4|:hu:Jednotka (televízióadó)|2021.02.14.|14:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|5|:hu:Štvorka (televízióadó)|2021.02.14.|16:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|6|:hu:Trojka (STV)|2021.02.17.|11:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|7|:hu:Rádio Devín|2021.02.14.|16:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|8|:hu:Rádio Regina|2021.02.21.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|9|:hu:Rádio FM|2021.02.21.|16:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|10|:hu:Rádio Slovensko|2021.02.21.|16:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|11|:hu:Rádio Junior|2021.02.21.|16:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|12|:hu:Rádio Pyramída|2021.02.21.|16:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|13|:hu:Rádio Litera|2021.02.21.|17:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|14|:hu:Rádio Slovakia International|2021.02.21.|17:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|15|:hu:Az RTVS rádiócsatornák listája|2021.02.21.|17:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|16|:hu:Rádio Vlna|2021.02.21.|19:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|17|:hu:TV Ružinov|2021.02.21.|21:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|18|:hu:TV Dúbravka|2021.02.22.|19:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|19|:hu:TV Bratislava|2021.02.22.|19:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|20|:hu:TV Poprad|2021.02.22.|21:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|21|:hu:TV Košice|2021.02.22.|21:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|22|:hu:TV Dunaszerdahely - TV Dunajská Streda|2021.02.22.|21:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|23|:hu:TV Komárom - TV Komárno|2021.02.22.|21:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|24|:hu:TV Prešov|2021.02.23.|20:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|25|:hu:TV Trnava|2021.02.24.|11:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|26|:hu:OK3|2021.02.24.|15:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|27|:hu:ČT3|2021.02.24.|22:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|28|:hu:ČT2|2021.02.24.|22:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|29|:hu:ČT1|2021.02.25.|19:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|30|:hu:ČT24|2021.02.25.|19:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|31|:hu:ČT sport|2021.02.25.|19:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|32|:hu:ČT :D|2021.02.25.|20:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|33|:hu:ČT art|2021.02.25.|20:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|34|:hu:TA 3|2021.02.25.|20:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|35|:hu:ČTV|2021.02.26.|10:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|36|:hu:F1 (televízióadó)|2021.02.26.|21:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|37|:hu:I. program|2021.02.26.|21:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|38|:hu:II. program|2021.02.26.|22:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|39|:hu:S1|2021.02.27.|10:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|40|:hu:Dvojka (STV2)|2021.02.27.|14:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|41|:hu:Jednotka (STV1)|2021.02.27.|15:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|42|:hu:Správy RTVS|2021.02.27.|15:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|43|:hu:Počasie RTVS|2021.02.28.|12:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|44|:hu:Ranné správy RTVS|2021.02.28.|17:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|45|:hu:ČT3 (1993)|2021.03.01.|13:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|46|:hu:Správy v slovenskom posunkovom jazyku RTVS|2021.03.01.|18:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|47|:hu:ORF 2|2021.03.02.|21:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|48|:hu:Duel (RTVS műsor)|2021.03.02.|21:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|49|:hu:Zlaté časy (RTVS műsor)|2021.03.02.|22:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|50|:hu:Neskoro večer (RTVS műsor)|2021.03.02.|22:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|51|:hu:TV WAU|2021.03.03.|10:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|52|:hu:TV JOJ+|2021.03.03.|10:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|53|:hu:TV Doma|2021.03.03.|23:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|54|:hu:TV Dajto|2021.03.04.|20:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|55|:hu:TV LUX|2021.03.04.|20:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|56|:hu:TV Noe|2021.03.04.|20:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|57|:hu:79-es busz (Pozsony)|2021.03.04.|22:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|58|:hu:67-es busz (Pozsony)|2021.03.04.|22:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|59|:hu:144-es busz (Pozsony)|2021.03.05.|22:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|60|:hu:87-es busz (Pozsony)|2021.03.06.|10:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|61|:hu:78-es busz (Pozsony)|2021.03.06.|10:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|62|:hu:78-as busz (Pozsony)|2021.03.06.|10:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|63|:hu:2-es villamos (Pozsony)|2021.03.06.|17:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|64|:hu:8-as villamos (Pozsony)|2021.03.06.|17:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|65|:hu:33-as trolibusz (Pozsony)|2021.03.06.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|66|:hu:Juraj Bača|2021.11.17.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|67|:hu:Vladimír Kobielsky|2021.11.20.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|68|:hu:Filip Tůma|2021.11.20.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|69|:hu:798-as busz (Pozsony)|2021.11.20.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|70|:hu:S70-es vonat (Pozsony)|2021.11.22.|21:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB3}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE|fr}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1|fr}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|1|:fr:Vladimír Kobielsky|2021.02.17.|15:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB3}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER2}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE|cz}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1|cz}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|1|:cs:Trnávka (Bratislava)|2020.11.06.|19:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|2|:cs:Shopping Park Soravia|2020.11.07.|12:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|3|:cs:Jan Fišar|2020.11.13.|10:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|4|:cs:Farkas (křestní jméno)|2021.01.09.|13:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB3}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER2}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE|en}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1|en}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|1|:en:Bus lines in Grundorf|2020.10.03.|19:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|2|:en:Bratislava-Vrakuňa railway station|2020.10.25.|15:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|3|:en:Shopping Palace|2020.11.07.|12:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|4|:en:List of streets in Bratislava|2020.12.05.|22:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB3}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER2}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER1}} <div>Utolsó frissítés: / Posledná aktualizácia: <span class="fw-bold fs-6">{{REVISIONYEAR}}.{{REVISIONMONTH}}.{{REVISIONDAY2}}.</span></div> {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER2}} fkqq6e0ya4sbjygvbsdxdwvw9orl9pe 8210806 8210802 2026-05-08T16:28:01Z Gateshebe 193515 8210806 wikitext text/x-wiki __NOTOC__ __NOEDITSECTION__ {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER1}} <div class="d-flex justify-content-center align-items-center flex-wrap gap-3">[[Súbor:Flag of Slovakia.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#sk]][[Súbor:Flag of Hungary.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#hu]][[Súbor:Flag of France.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#fr]][[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#cz]][[Súbor:Flag of the United Kingdom.svg|35px|link=Redaktor:Gateshebe/Články#en]]</div> {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER2}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE|sk}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|1|Weinheim|2020.10.24.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|2|Wachenburg|2020.10.24.|21:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|3|Windeck|2020.10.24.|21:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|4|Zoznam českých hlásateľov a hlásateliek|2020.10.25.|14:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|5|Karosa C 734|2020.10.31.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|6|Rýchlostná cesta S3 (Rakúsko)|2020.11.08.|17:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|7|Hyde Park Corner (stanica metra)|2020.11.14.|09:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|8|Alert|2020.11.15.|12:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|9|Eureka (Nunavut)|2020.11.15.|17:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|10|Diaľnica A21 (Rakúsko)|2020.11.16.|15:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|11|Automat na predaj cestovných lístkov MHD|2020.11.16.|19:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|12|Zoznam nočných liniek v IDS BK|2020.11.22.|18:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|13|LocoMania|2020.12.12.|21:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|14|2021 na Slovensku|2020.12.31.|23:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|15|2093 na Slovensku|2021.01.03.|14:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|16|János Áder|2021.01.04.|15:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|17|Zoznam prezidentov Maďarska|2021.01.05.|21:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|18|Zoznam železničných liniek vo Vysokých Tatrách|2021.01.06.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|19|István Dobi|2021.01.06.|19:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|20|Abrud|2021.01.07.|15:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|21|Teodor Csontváry-Kostka|2021.01.08.|14:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|22|Syndróm XXX|2021.01.08.|15:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|23|Llanfair|2021.01.08.|21:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|24|Ono (rozlišovacia stránka)|2021.01.08.|21:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|25|Súostrovie Kadavu|2021.01.08.|22:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|26|Rozcestník|2021.01.09.|19:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|27|Rázcestie|2021.01.09.|20:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|28|Odbočka|2021.01.10.|13:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|29|Odbočka (železnica)|2021.01.10.|14:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|30|Zoznam nemocníc v Bratislave|2021.01.13.|15:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|31|Domašská ulica (Bratislava)|2021.01.17.|13:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|32|11 (číslo)|2021.01.17.|15:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|33|12 (číslo)|2021.01.17.|15:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|34|14 (číslo)|2021.01.17.|15:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|35|15 (číslo)|2021.01.17.|16:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|36|16 (číslo)|2021.01.17.|16:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|37|18 (číslo)|2021.01.17.|16:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|38|17 (číslo)|2021.01.17.|16:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|39|19 (číslo)|2021.01.17.|16:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|40|20 (číslo)|2021.01.17.|16:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|41|21 (číslo)|2021.01.17.|16:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|42|Šíravská ulica (Bratislava)|2021.01.17.|17:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|43|Blažek|2021.02.01.|21:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|44|Rádio (rozlišovacia stránka)|2021.02.02.|20:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|45|Arménska ulica (Bratislava)|2021.02.07.|13:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|46|Hradská ulica (Bratislava)|2021.02.07.|17:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|47|Pod gaštanmi (Bratislava)|2021.02.08.|18:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|48|Šípová ulica (Bratislava)|2021.02.09.|12:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|49|Podpriehradná ulica (Bratislava)|2021.02.09.|15:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|50|Majerská ulica (Bratislava)|2021.02.09.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|51|Borovicová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|11:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|52|Mostná ulica (Bratislava)|2021.02.10.|12:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|53|Skorocelová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|12:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|54|Majoránová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|14:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|55|Levanduľová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|56|Modricová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|57|Brezová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|58|Imelová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|59|Nechtíková ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|60|Platanová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|17:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|61|Orchideová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|62|Podbeľová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|63|Čakanková ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|64|Orgovánová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|65|Anízová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|66|Rascová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|67|Tymianová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|68|Blatúchová ulica (Bratislava)|2021.02.10.|18:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|69|Bodliaková ulica (Bratislava)|2021.02.10.|19:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|70|Priehradná ulica (Bratislava)|2021.02.10.|20:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|71|Bazalková ulica (Bratislava)|2021.02.10.|20:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|72|Najhorší týždeň môjho života|2021.02.11.|11:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|73|Zoznam častí seriálu Najhorší týždeň môjho života|2021.02.11.|12:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|74|Leknová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|12:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|75|Hlohová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|12:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|76|Majerská-záhrady (Bratislava)|2021.02.11.|12:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|77|Ráztočná ulica (Bratislava)|2021.02.11.|14:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|78|Kosodrevinová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|15:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|79|Osiková ulica (Bratislava)|2021.02.11.|15:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|80|Ihličnatá ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|81|Žihľavová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|82|Píniová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|83|Amarelková ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|84|Jazmínová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|85|Begóniová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|86|Rajecká ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|87|Bučinová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|16:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|88|Vŕbová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|17:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|89|Kríková ulica (Bratislava)|2021.02.11.|17:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|90|Jedľová ulica (Bratislava)|2021.02.11.|17:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|91|Vážska ulica (Bratislava)|2021.02.11.|17:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|92|Malodunajská ulica (Bratislava)|2021.02.12.|10:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|93|Kaméliová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|11:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|94|Hnilecká ulica (Bratislava)|2021.02.12.|11:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|95|Čučoriedková ulica (Bratislava)|2021.02.12.|14:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|96|Hrušovská ulica (Bratislava)|2021.02.12.|14:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|97|Pod agátmi (Bratislava)|2021.02.12.|14:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|98|Margarétová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|14:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|99|Marhuľová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|14:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|100|Jesienková ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|101|Krokusová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|102|Ostružinová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|103|Slnečnicová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|104|Egrešová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|105|Ríbezľová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|15:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|106|Repíková ulica (Bratislava)|2021.02.12.|16:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|107|Rebarborová ulica (Bratislava)|2021.02.12.|16:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|108|Gregor Hološka|2021.02.13.|17:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|109|Zoznam častí seriálu Kriminálka Staré Mesto|2021.02.14.|15:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|110|Túl|2021.02.15.|13:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|111|Hanga Roa|2021.02.15.|14:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|112|Zoznam častí seriálu Som mama|2021.02.15.|18:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|113|Zoznam častí seriálu Ako som prežil|2021.02.15.|20:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|114|Zoznam častí seriálu Rex|2021.02.15.|20:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|115|Zoznam častí seriálu Naši|2021.02.15.|21:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|116|Zoznam častí seriálu Kredenc|2021.02.16.|10:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|117|Zoznam častí seriálu Rodinné prípady|2021.02.16.|13:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|118|Hercule Poirot (rozlišovacia stránka)|2021.02.18.|12:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|119|Marek Bobula|2021.02.18.|13:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|120|Siska|2021.02.19.|21:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|121|Červené pásky|2021.02.20.|18:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|122|Svidník (rozlišovacia stránka)|2021.02.28.|11:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|123|Javor (rozlišovacia stránka)|2021.03.04.|22:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|124|Tlstý javor (rozlišovacia stránka)|2021.03.04.|22:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|125|Natália Puklušová|2021.03.06.|21:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|126|Roman Poláčik|2021.03.06.|22:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|127|Kolonáda (rozlišovacia stránka)|2021.03.06.|22:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|128|Zlaté časy (rozlišovacia stránka)|2021.03.06.|22:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|129|Zlaté časy|2021.03.07.|09:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|130|Na telo|2021.03.07.|12:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|131|Petkovec (rozlišovacia stránka)|2021.03.12.|08:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|132|Telefe|2021.03.20.|15:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|133|Zoznam častí seriálu Hercule Poirot|2021.03.23.|21:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|134|Hercule Poirot (seriál)|2021.03.24.|12:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|135|Hercule Poirot|2021.03.24.|12:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|136|ITV1|2021.03.24.|13:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|137|Elektrický rušeň 103|2021.03.24.|16:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|138|Kojak|2021.03.25.|21:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|139|Launceston|2021.03.26.|22:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|140|Dávid Hartl|2021.03.27.|09:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|141|Mária Schumerová|2021.03.27.|11:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|142|Oliver Oswald|2021.03.29.|15:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|143|Zuzana Kraváriková|2021.03.29.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|144|Ruská ruleta|2021.03.30.|07:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|145|Anna Jakab Rakovská|2021.03.30.|08:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|146|Špina (rozlišovacia stránka)|2021.03.30.|08:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|147|Juraj Bača (herec)|2021.03.31.|21:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|148|Sarah Arató|2021.04.01.|13:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|149|Jakub Švec (herec)|2021.04.02.|13:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|150|Cestoviny (rozlišovacia stránka)|2021.04.02.|15:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|151|Veronika Strapková|2021.04.03.|21:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|152|Pevnosť Boyard (rozlišovacia stránka)|2021.04.03.|21:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|153|Gy (digraf)|2021.04.04.|11:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|154|Ny (digraf)|2021.04.04.|12:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|155|Ty (digraf)|2021.04.04.|17:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|156|Zs (digraf)|2021.04.04.|19:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|157|Ly (digraf)|2021.04.04.|19:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|158|Sz (digraf)|2021.04.06.|13:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|159|Cs (digraf)|2021.04.06.|14:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|160|Nemecká abeceda|2021.04.06.|19:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|161|Ivan Béla Vojtek|2021.04.10.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|162|Faidra (rozlišovacia stránka)|2021.04.10.|17:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|163|Lucia Lužinská|2021.04.10.|20:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|164|Knieža (rozlišovacia stránka)|2021.04.10.|20:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|165|Marek Krošlák|2021.04.18.|19:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|166|Daniel Fischer (herec)|2021.04.22.|19:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|167|Fašiangy (rozlišovacia stránka)|2021.04.22.|19:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|168|Denis (rozlišovacia stránka)|2021.04.22.|19:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|169|Ticho (rozlišovacia stránka)|2021.04.22.|19:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|170|Kostol svätého Imricha|2021.04.24.|11:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|171|Vetvárska ulica (Bratislava)|2021.04.24.|13:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|172|Vinohradnícka ulica (Bratislava)|2021.04.24.|15:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|173|Pri trati (Bratislava)|2021.04.24.|15:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|174|Staromlynská ulica (Bratislava)|2021.04.24.|15:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|175|Trojičné námestie (Bratislava)|2021.04.24.|16:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|176|Učiteľská ulica (Bratislava)|2021.04.24.|19:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|177|Odeská ulica (Bratislava)|2021.04.24.|20:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|178|Žiacka ulica (Bratislava)|2021.04.24.|20:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|179|Mramorová ulica (Bratislava)|2021.04.25.|13:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|180|Krajinská ulica (Bratislava)|2021.04.25.|14:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|181|Šamorínska ulica (Bratislava)|2021.04.25.|14:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|182|Devätinová ulica (Bratislava)|2021.04.25.|18:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|183|Ulica Padlých hrdinov (Bratislava)|2021.04.25.|19:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|184|Amurská ulica (Bratislava)|2021.04.26.|15:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|185|Dneperská ulica (Bratislava)|2021.04.26.|15:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|186|Biskupická ulica (Bratislava)|2021.04.26.|15:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|187|Požiarnická ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|188|Nákupná ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|189|Linzbothova ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|190|Nákovná ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|191|Oblúková ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|192|Kvetinárska ulica (Bratislava)|2021.04.26.|16:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|193|Orenburská ulica (Bratislava)|2021.04.26.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|194|Hydinárska ulica (Bratislava)|2021.04.26.|19:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|195|8. mája (Bratislava)|2021.04.27.|13:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|196|Ulica Janka Kráľa (Bratislava)|2021.04.27.|13:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|197|Parcelná ulica (Bratislava)|2021.04.27.|13:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|198|Sĺňavská ulica (Bratislava)|2021.04.27.|13:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|199|Hviezdoslavova ulica (Bratislava)|2021.04.27.|13:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|200|Jonatánová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|16:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|201|Perličková ulica (Bratislava)|2021.04.27.|16:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|202|Korálová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|16:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|203|Borágová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|16:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|204|Monardová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|19:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|205|Jastrabinová ulica (Bratislava)|2021.04.27.|19:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|206|Ligurčeková ulica (Bratislava)|2021.04.27.|19:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|207|Družobná ulica (Bratislava)|2021.04.28.|18:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|208|Achátová ulica (Bratislava)|2021.04.28.|18:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|209|Ulica Akad. Mal. Jozefa Nagya (Bratislava)|2021.05.02.|11:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|210|Ulica svornosti (Bratislava)|2021.05.02.|15:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|211|Petőfiho ulica (Bratislava)|2021.05.02.|17:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|212|Ametystová ulica (Bratislava)|2021.05.03.|12:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|213|Štepná ulica (Bratislava)|2021.05.09.|10:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|214|Žatevná ulica (Bratislava)|2021.05.09.|15:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|215|Tranovského ulica (Bratislava)|2021.05.09.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|216|Branislav Mosný|2021.05.10.|13:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|217|Nuda (rozlišovacia stránka)|2021.05.10.|13:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|218|Sestričky (rozlišovacia stránka)|2021.05.10.|13:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|219|Novodvorská ulica (Bratislava)|2021.05.10.|13:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|220|Rytierska ulica|2021.05.10.|14:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|221|Slovienská ulica (Bratislava)|2021.05.10.|14:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|222|Pod skalou (Bratislava)|2021.05.10.|16:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|223|Stepná cesta (Bratislava)|2021.05.10.|18:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|224|Hadia cesta (Bratislava)|2021.05.10.|18:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|225|Pod kobylou (Bratislava)|2021.05.10.|18:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|226|Delená cesta (Bratislava)|2021.05.10.|18:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|227|Priama cesta (Bratislava)|2021.05.10.|18:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|228|Avarská ulica (Bratislava)|2021.05.12.|15:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|229|Rímska ulica (Bratislava)|2021.05.12.|15:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|230|Muránska ulica (Bratislava)|2021.05.12.|17:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|231|Štrbská ulica (Bratislava)|2021.05.12.|19:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|232|Kremeľská ulica (Bratislava)|2021.05.19.|13:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|233|Štítova ulica (Bratislava)|2021.05.23.|09:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|234|Lomnická ulica (Bratislava)|2021.05.23.|11:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|235|Spätná cesta (Bratislava)|2021.05.23.|11:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|236|Hradná ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|237|Brigádnická ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|238|Mládežnícka ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|239|Solúnska ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|240|Kozičova ulica (Bratislava)|2021.05.23.|14:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|241|Sonntagova ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|242|Slovienska ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|243|Hutnícka ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|244|Bociania ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|245|Včeláriková ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|246|Galská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|247|Zelené terasy (Bratislava)|2021.05.23.|15:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|248|Kavyľová ulica (Bratislava)|2021.05.23.|15:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|249|K zlatému rohu (Bratislava)|2021.05.23.|16:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|250|Námestie práce (Bratislava)|2021.05.23.|16:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|251|Slovanské nábrežie (Bratislava)|2021.05.23.|18:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|252|Pri lesostepi (Bratislava)|2021.05.23.|18:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|253|Kamenná ulica (Bratislava)|2021.05.23.|18:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|254|Ostricová ulica (Bratislava)|2021.05.23.|18:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|255|Pri parku (Bratislava)|2021.05.23.|18:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|256|Halštatská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|18:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|257|Nad záhradami (Bratislava)|2021.05.23.|18:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|258|Viničná ulica (Bratislava)|2021.05.23.|18:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|259|Dolnokorunská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|260|Úvozná ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|261|Gronárska ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|262|Nad Gronárom (Bratislava)|2021.05.23.|19:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|263|Medová ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|264|Podkorunská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|265|Korunská ulica (Bratislava)|2021.05.23.|19:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|266|Habánska ulica (Bratislava)|2021.05.24.|15:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|267|Výria ulica (Bratislava)|2021.05.24.|15:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|268|Zlaté schody (Bratislava)|2021.05.24.|15:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|269|Svíbová ulica (Bratislava)|2021.05.24.|15:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|270|Za bránou (Bratislava)|2021.05.24.|15:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|271|Kameňolom (Bratislava)|2021.05.24.|15:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|272|Habánska ulica|2021.05.24.|15:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|273|Včeláriková ulica|2021.05.24.|15:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|274|Maroš Baňas|2021.05.27.|20:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|275|Izabela Gavorníková|2021.05.28.|13:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|276|Arménska ulica|2021.05.29.|14:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|277|Non, je ne regrette rien|2021.05.29.|16:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|278|1. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|17:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|279|2. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|18:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|280|3. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|19:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|281|4. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|19:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|282|5. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|19:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|283|6. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|284|7. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|285|8. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|286|9. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|287|10. ulica (Bratislava)|2021.05.29.|21:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|288|Ulica č. 1 (Bratislava)|2021.05.29.|21:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|289|Podkerepušky (Bratislava)|2021.05.29.|21:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|290|Riečna ulica (Bratislava)|2021.05.30.|09:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|291|Na hriadkach|2021.05.30.|10:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|292|Primoravská ulica|2021.05.30.|10:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|293|Želiarska ulica (Bratislava)|2021.05.30.|10:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|294|Krajná ulica (Trnava)|2021.05.31.|13:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|295|Krajná ulica (Bratislava)|2021.05.31.|14:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|296|Studená ulica (Bratislava)|2021.05.31.|14:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|297|Bočná ulica (Bratislava)|2021.05.31.|14:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|298|Bočná ulica (Trnava)|2021.05.31.|14:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|299|Alžbeta Bartošová|2021.05.31.|15:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|300|Ulica Jána Hlubíka|2021.05.31.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|301|Krupská ulica|2021.05.31.|16:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|302|Na kopci (Bratislava)|2021.05.31.|20:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|303|Záhorská ulica (Bratislava)|2021.05.31.|20:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|304|Múzejné námestie (Trnava)|2021.06.02.|16:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|305|Ulica Martina Granca|2021.06.04.|14:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|306|Liesková ulica (Stupava)|2021.06.08.|13:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|307|Peter Makranský|2021.06.10.|13:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|308|Podhorská ulica (Bratislava)|2021.06.10.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|309|Peter Krajčovič|2021.06.11.|13:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|310|Mestská hromadná doprava v Poprade|2021.06.28.|21:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|311|Autobusová doprava v Skalici|2021.06.29.|16:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|312|Autobusová doprava v Žiline|2021.06.29.|21:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|313|Jiráskovovo námestie|2021.07.05.|21:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|314|Petřiny (stanica pražského metra)|2021.07.06.|19:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|315|Nádraží Veleslavín (stanica pražského metra)|2021.07.07.|14:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|316|Nemocnice Motol (stanica pražského metra)|2021.07.07.|21:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|317|Kukulova ulice (Praha)|2021.07.08.|11:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|318|Zoznam staníc budapeštianskeho metra|2021.07.10.|16:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|319|Písnice (stanica pražského metra)|2021.07.10.|22:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|320|Lužný most|2021.07.17.|20:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|321|Krpeľany (rozlišovacia stránka)|2021.07.25.|15:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|322|Nosice (rozlišovacia stránka)|2021.07.25.|15:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|323|Kobielsky (priezvisko)|2021.07.28.|19:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|324|Kobielský (priezvisko)|2021.07.28.|19:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|325|Kulíškova ulica|2021.08.06.|18:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|326|Krajňákova ulica|2021.08.18.|11:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|327|Domkárska ulica|2021.09.05.|08:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|328|Charkovská ulica (Bratislava)|2021.09.15.|15:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|329|Na Grbe|2021.09.15.|19:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|330|Felicità (skladba)|2021.11.26.|19:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|331|Felicità|2021.11.26.|19:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|332|Sharazan|2021.11.28.|00:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|333|Ci sarà|2021.11.28.|10:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|334|Šport (RTVS)|2021.11.28.|17:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|335|Mestská hromadná doprava v Martine|2021.11.29.|20:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|336|2022 na Slovensku|2021.11.30.|10:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|337|Dopravný podnik mesta Martin|2021.11.30.|11:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|338|Vukovarská ulica|2021.12.05.|12:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|339|Kostolné (rozlišovacia stránka)|2021.12.05.|15:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|340|Ulica Pavla Horova (Bratislava)|2021.12.05.|15:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|341|Ulica Milana Marečka (Bratislava)|2021.12.05.|15:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|342|Ulica Ivana Bukovčana|2021.12.05.|15:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|343|Mestská hromadná doprava v Dunajskej Strede|2021.12.05.|21:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|344|Hranica (rozlišovacia stránka)|2021.12.06.|14:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|345|Mestská hromadná doprava v Komárne|2021.12.06.|20:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|346|Mestská hromadná doprava v Ružomberku|2021.12.07.|12:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|347|Mestská hromadná doprava v Topoľčanoch|2021.12.07.|14:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|348|Mestská hromadná doprava v Hlohovci|2021.12.07.|15:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|349|Mestská hromadná doprava v Nových Zámkoch|2021.12.07.|17:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|350|Mestská hromadná doprava v Piešťanoch|2021.12.07.|20:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|351|Mestská hromadná doprava v Zlatých Moravciach|2021.12.08.|07:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|352|Mestská hromadná doprava v Starej Ľubovni|2021.12.08.|10:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|353|Mestská hromadná doprava v Štúrove|2021.12.08.|11:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|354|Mestská hromadná doprava v Šuranoch|2021.12.08.|12:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|355|Mestská hromadná doprava v Šali|2021.12.08.|15:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|356|Mestská hromadná doprava v Trebišove|2021.12.08.|21:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|357|Mestská hromadná doprava v Šahách|2021.12.08.|21:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|358|Mestská hromadná doprava v Leviciach|2021.12.09.|15:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|359|Mestská hromadná doprava v Žiline|2021.12.09.|15:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|360|Autobusová doprava vo Vrábľoch|2021.12.09.|16:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|361|Mestská hromadná doprava v Spišskej Novej Vsi|2021.12.10.|09:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|362|Mestská hromadná doprava vo Vranove nad Topľou|2021.12.10.|14:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|363|Mestská hromadná doprava v Galante|2021.12.10.|15:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|364|Ladislav Nagy (futbalista)|2021.12.16.|16:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|365|Druhá šanca|2021.12.18.|19:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|366|Hranica (slovenský seriál)|2021.12.28.|17:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|367|Bez servítky|2021.12.29.|14:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|368|Dvere (rozlišovacia stránka)|2021.12.30.|16:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|369|Daniel Žulčák|2021.12.30.|16:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|370|Morena (rozlišovacia stránka)|2021.12.31.|20:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|371|Azyl (rozlišovacia stránka)|2021.12.31.|21:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|372|In The Middle Of...|2021.12.31.|21:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|373|Morena (album)|2021.12.31.|21:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|374|Polarity|2021.12.31.|21:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|375|Escape|2021.12.31.|21:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|376|Nový Život (rozlišovacia stránka)|2022.01.01.|08:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|377|Som mama|2022.01.03.|14:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|378|Jakub Švec|2022.01.06.|12:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|379|Lovci peňazí|2022.01.06.|20:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|380|Nebezpečný náklad (rozlišovacia stránka)|2022.01.09.|08:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|381|Oľga Solárová|2022.01.14.|22:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|382|Hniezdo (rozlišovacia stránka)|2022.01.15.|14:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|383|Ladislav Konrád|2022.01.15.|22:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|384|Nostalgia (rozlišovacia stránka)|2022.01.16.|17:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|385|Kid|2022.01.16.|17:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|386|Jana Labajová|2022.01.16.|17:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|387|Matúš Kvietik|2022.01.16.|18:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|388|Mestská hromadná doprava v Čadci|2022.01.25.|10:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|389|Vodná ruža (rozlišovacia stránka)|2022.01.25.|16:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|390|Stratenec|2022.02.01.|11:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|391|Robin (rozlišovacia stránka)|2022.02.06.|18:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|392|Kopánka (Trnava)|2022.02.07.|16:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|393|Trstínska cesta|2022.02.07.|17:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|394|Šrobárova ulica (Trnava)|2022.02.07.|17:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|395|Šrobárova ulica|2022.02.07.|21:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|396|Rybníková ulica|2022.02.07.|22:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|397|Špačinská cesta|2022.02.08.|10:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|398|Lichardova ulica (Trnava)|2022.02.08.|10:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|399|Ulica Jána Hajdóczyho|2022.02.08.|11:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|400|Murgašova ulica (Trnava)|2022.02.08.|11:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|401|Jánošíkova ulica (Trnava)|2022.02.08.|11:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|402|Legionárska ulica (Trnava)|2022.02.08.|11:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|403|Školská ulica (Trnava)|2022.02.08.|11:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|404|Lovecká ulica (Trnava)|2022.02.08.|12:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|405|Lovecká ulica|2022.02.08.|12:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|406|Pažitná ulica (Trnava)|2022.02.08.|12:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|407|Pažitná ulica|2022.02.08.|12:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|408|Slnečná ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|409|Kopánková ulica|2022.02.08.|13:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|410|Krížová ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|411|Suchá ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|412|Malá ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|413|Robotnícka ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|414|Tatranská ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|415|Ľudová ulica (Trnava)|2022.02.08.|13:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|416|Ulica Pavla Hlbinu|2022.02.08.|14:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|417|Ulica Rudolfa Dilonga|2022.02.08.|14:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|418|Ulica Tichomíra Milkina|2022.02.08.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|419|Ulica Štefana Fidlíka|2022.02.08.|14:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|420|Francisciho ulica (Trnava)|2022.02.08.|15:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|421|Jesenského ulica (Trnava)|2022.02.08.|16:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|422|Ulica Štefana Baniča|2022.02.08.|16:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|423|Kukučínova ulica (Trnava)|2022.02.08.|16:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|424|Karpatská ulica (Trnava)|2022.02.09.|11:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|425|Námestie Slovenského učeného tovarišstva|2022.02.09.|11:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|426|Ľudová ulica|2022.02.09.|13:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|427|Ustianska ulica|2022.02.09.|22:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|428|Námestie Jozefa Herdu|2022.02.10.|08:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|429|Átriová ulica|2022.02.10.|11:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|430|Ulica Titusa Zemana|2022.02.10.|11:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|431|Levanduľová ulica (Trnava)|2022.02.10.|11:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|432|Ulica Pavla Mudroňa|2022.02.10.|13:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|433|Ulica Petra Bohúňa|2022.02.10.|13:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|434|Ulica Maximiliána Hella (Trnava)|2022.02.10.|13:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|435|Ulica Martina Benku (Trnava)|2022.02.10.|13:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|436|Ulica Mikuláša Koperníka|2022.02.10.|13:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|437|Schumerova ulica|2022.02.10.|13:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|438|Pekná ulica|2022.02.10.|13:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|439|Ulica Zdenky Schelingovej (Trnava)|2022.02.10.|14:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|440|Mliečna ulica|2022.02.10.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|441|Dúhová ulica (Trnava)|2022.02.10.|14:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|442|Hviezdna ulica (Trnava)|2022.02.10.|14:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|443|Dobšinského ulica (Trnava)|2022.02.10.|14:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|444|Pod Lipovým|2022.02.12.|09:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|445|Ulica Hany Ponickej|2022.02.12.|09:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|446|Horská ulica (Bratislava)|2022.02.12.|09:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|447|Kadnárova ulica|2022.02.12.|09:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|448|Bažantia ulica|2022.02.12.|09:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|449|Železničná ulica (Lozorno)|2022.02.12.|11:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|450|Novoveská ulica|2022.02.12.|11:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|451|Ulica Zdenky Schelingovej|2022.02.12.|11:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|452|Ilkovičova ulica|2022.02.12.|11:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|453|Hlavná ulica (Štvrtok na Ostrove)|2022.02.12.|16:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|454|Bridlicová ulica|2022.02.13.|15:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|455|V siedmom nebi|2022.02.14.|13:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|456|V lete ti poviem, ako sa mám|2022.02.20.|17:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|457|Vodičský preukaz (rozlišovacia stránka)|2022.03.03.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|458|Kapustnica (rozlišovacia stránka)|2022.03.03.|14:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|459|Mauréry (priezvisko)|2022.03.07.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|460|Baňas|2022.03.07.|16:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|461|Fašiang (priezvisko)|2022.03.07.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|462|Deák|2022.03.07.|17:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|463|Hilmer|2022.03.07.|19:34}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|464|Topoľský|2022.03.07.|19:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|465|Pukluš|2022.03.07.|19:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|466|Gažo|2022.03.07.|19:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|467|Kavasch (priezvisko)|2022.03.07.|19:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|468|Porubjak|2022.03.07.|19:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|469|Kovalčík|2022.03.07.|19:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|470|Gavorník|2022.03.07.|20:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|471|Qayum|2022.03.07.|20:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|472|Adam Jančina|2022.03.08.|21:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|473|Katalin Nováková|2022.03.10.|18:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|474|De facto (rozlišovacia stránka)|2022.03.12.|17:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|475|M1 (TV stanica)|2022.03.18.|22:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|476|Ranné správy RTVS|2022.03.19.|13:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|477|Krátke správy RTVS|2022.03.20.|16:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|478|Správy a komentáre|2022.03.21.|20:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|479|Správy bez kravaty|2022.03.22.|15:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|480|Markíza KRIMI|2022.03.23.|15:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|481|Michal Slivka|2022.03.26.|17:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|482|Figovník kaučukový|2022.03.30.|15:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|483|Kaviár (rozlišovacia stránka)|2022.04.01.|13:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|484|Hírek|2022.04.03.|16:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|485|Nočná pyramída|2022.04.15.|22:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|486|Pracovný deň|2022.04.22.|21:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|487|Barbora Švidraňová|2022.04.29.|22:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|488|Námestie svätého Floriána (Bratislava)|2022.05.14.|21:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|489|Ulica Svätého Pia X.|2022.05.14.|21:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|490|Park Jozefa Miloslava Hurbana|2022.05.20.|13:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|491|Stredná odborná škola informačných technológií|2022.05.20.|15:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|492|Varechovský potok|2022.05.20.|20:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|493|Hold On|2022.05.20.|21:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|494|Danzig|2022.05.20.|21:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|495|Capella|2022.05.21.|12:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|496|Svätá Katarína|2022.05.21.|15:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|497|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|2022.05.21.|18:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|498|Drupi|2022.05.28.|21:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|499|Katovsko|2022.05.28.|22:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|500|Milovanice|2022.05.28.|22:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|501|Voghera|2022.05.29.|10:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|502|Zerbolò|2022.05.29.|11:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|503|Mokliny|2022.05.29.|11:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|504|Pozov|2022.05.29.|11:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|505|Roubíčkova Lhota|2022.05.29.|11:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|506|Dobříčkov|2022.05.29.|11:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|507|Čelivo|2022.05.29.|11:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|508|Bratronice (Smilovice)|2022.05.30.|13:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|509|Miroslav (Postupice)|2022.05.30.|13:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|510|Nová Ves (Postupice)|2022.05.30.|13:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|511|Vrbětín|2022.05.30.|13:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|512|Buchov (Postupice)|2022.05.30.|14:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|513|Jemniště|2022.05.30.|14:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|514|Lhota Veselka|2022.05.30.|14:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|515|Buchov|2022.05.30.|17:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|516|Holčovice (Postupice)|2022.05.31.|13:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|517|Lísek (Postupice)|2022.05.31.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|518|Sušice (Postupice)|2022.05.31.|13:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|519|Park Antona Srholca|2022.06.04.|15:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|520|Cukor a soľ|2022.06.16.|19:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|521|Dávno zomrel Rock ‘n’ Roll|2022.06.16.|19:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|522|Mandolína (album)|2022.06.16.|19:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|523|Spolu (album)|2022.06.16.|19:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|524|30 (album)|2022.06.16.|20:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|525|Pri dvore|2022.06.17.|03:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|526|Magnetová ulica|2022.06.17.|08:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|527|Naše hriechy|2022.06.17.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|528|Búrka (album)|2022.06.17.|17:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|529|Zachránené životy|2022.06.18.|18:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|530|Na dosah|2022.06.18.|20:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|531|Vianočný album (Mária Čírová)|2022.06.18.|21:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|532|RTL 2|2022.06.19.|13:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|533|Uhoľný potok|2022.06.19.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|534|2017 (album)|2022.06.19.|14:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|535|Moje Vianoce|2022.06.19.|16:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|536|Delená ulica|2022.06.20.|12:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|537|Spádová ulica (Bratislava)|2022.06.20.|13:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|538|Na vyhliadke (Bratislava)|2022.06.20.|13:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|539|Joma|2022.06.20.|16:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|540|Na pravom poludní|2022.06.20.|16:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|541|Samova ulica (Bratislava)|2022.06.21.|09:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|542|Ulica 1. mája (Bratislava)|2022.06.21.|10:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|543|Kosatcová ulica (Bratislava)|2022.06.21.|13:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|544|Hradištná ulica (Bratislava)|2022.06.21.|13:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|545|Uhrovecká ulica|2022.06.21.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|546|Kalištná ulica|2022.06.21.|13:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|547|Ulica Jána Poničana|2022.06.21.|14:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|548|Vianočný album|2022.06.21.|20:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|549|Pravá tvár|2022.06.22.|12:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|550|Pieskovcová ulica|2022.06.23.|03:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|551|Brežná ulica|2022.06.23.|09:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|552|Magnezitová ulica|2022.06.23.|09:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|553|Záveterná ulica|2022.06.23.|09:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|554|Na kaštieli|2022.06.23.|13:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|555|Na mýte|2022.06.23.|13:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|556|Na skale (Bratislava)|2022.06.23.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|557|Zavadilova ulica|2022.06.24.|08:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|558|Vápencová ulica|2022.06.24.|08:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|559|Pieskovec (rozlišovacia stránka)|2022.06.27.|09:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|560|Pod Glavicou|2022.06.27.|14:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|561|Americké námestie (rozlišovacia stránka)|2022.06.30.|12:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|562|Kostol svätého Štefana (Stupava)|2022.07.02.|21:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|563|Námestie svätej Trojice (Stupava)|2022.07.03.|09:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|564|Kaštieľsky park|2022.07.03.|17:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|565|Jaskyňa Sedmička|2022.07.22.|22:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|566|Balatonföldvár (rozlišovacia stránka)|2022.07.30.|19:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|567|Električková trať Americké nám. – Astronomická|2022.08.03.|18:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|568|Obec (Maďarsko)|2022.08.05.|16:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|569|Zoznam električkových tratí v Bratislave|2022.08.05.|21:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|570|Zoznam turistických značkovaných trás vo Vysokých Tatrách|2022.08.20.|20:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|571|Turistické značkované trasy vo Vysokých Tatrách|2022.08.30.|17:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|572|Bratislavské rádio|2022.09.15.|19:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|573|Henry Silva|2022.09.23.|12:28}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|574|Seredská ulica (Trnava)|2022.09.24.|18:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|575|Vozovňa Jurajov dvor|2022.09.28.|19:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|576|Zoznam historických liniek v Bratislave|2022.09.30.|21:09}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|577|Ovsište (rozlišovacia stránka)|2022.10.02.|13:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|578|Vozovňa Trnávka|2022.10.02.|19:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|579|Vozovňa Hroboňova|2022.10.03.|15:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|580|Vozovňa Krasňany|2022.10.09.|11:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|581|Vyhliadková veža na Devínskej Kobyle|2022.10.09.|15:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|582|SOR B 10,5|2022.10.19.|11:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|583|SOR BN 8,5|2022.10.19.|18:46}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|584|SOR CN 8,5|2022.10.19.|18:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|585|Otokar Kent C 18,75|2022.10.27.|12:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|586|C̈|2022.11.27.|21:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|587|C̃|2022.11.27.|21:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|588|B̃|2022.11.27.|21:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|589|Maskelynes|2022.11.27.|21:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|590|G̃|2022.11.27.|21:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|591|Æ̃|2022.11.28.|06:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|592|Q̃|2022.11.28.|06:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|593|Æ̈|2022.11.28.|11:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|594|Ⱥ|2022.11.29.|06:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|595|Ñ|2022.11.29.|11:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|596|B̈|2022.11.29.|11:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|597|Minuskula|2022.11.29.|12:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|598|Ǽ|2022.11.29.|16:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|599|Ǣ|2022.11.29.|16:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|600|B́|2022.11.29.|19:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|601|D́|2022.11.29.|19:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|602|F́|2022.11.29.|19:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|603|H́|2022.11.29.|19:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|604|J́|2022.11.29.|20:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|605|Ḱ|2022.11.29.|20:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|606|Ḿ|2022.11.29.|20:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|607|Ṕ|2022.11.30.|12:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|608|T́|2022.11.30.|13:03}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|609|V́|2022.11.30.|13:20}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|610|Ẃ|2022.11.30.|13:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|611|X́|2022.11.30.|13:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|612|Vlnovka|2022.11.30.|14:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|613|Nosová samohláska|2022.11.30.|14:39}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|614|Oblúčik|2022.11.30.|17:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|615|Dva dĺžne|2022.11.30.|17:43}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|616|Ladislav Trojan|2022.12.18.|12:52}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|617|.mil|2022.12.31.|13:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|618|Iveta (rozlišovacia stránka)|2023.01.01.|11:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|619|Zvončínska ulica|2023.01.02.|19:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|620|Dievča, ktoré verí v zázraky|2023.01.08.|15:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|621|Károly Tóth|2023.01.26.|14:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|622|Zemetrasenie v Turecku a Sýrii 2023|2023.02.06.|11:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|623|Klamstvo (rozlišovacia stránka)|2023.02.09.|13:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|624|UTC+03:00|2023.02.09.|19:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|625|Škoda 52 T|2024.03.06.|10:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|626|Malá Stožka|2024.04.07.|15:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|627|Rudolf Dupkala|2024.04.07.|16:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|628|Most Pej-pchan-ťiang|2025.05.31.|21:33}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|629|Savognin|2025.06.01.|19:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|630|Let Air India 171|2025.06.13.|09:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|631|Surses|2025.06.15.|16:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|632|Albula (región)|2025.06.15.|19:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|633|Bernina (región)|2025.06.15.|19:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|634|Engiadina Bassa/Val Müstair|2025.06.16.|07:07}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|635|Val Müstair|2025.06.16.|07:22}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|636|Imboden (región)|2025.06.16.|07:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|637|Landquart (región)|2025.06.16.|08:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|638|Moesa (región)|2025.06.16.|09:05}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|639|Plessur (región)|2025.06.16.|09:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|640|Maloja (región)|2025.06.16.|10:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|641|Surselva (región)|2025.06.16.|12:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|642|Falera|2025.06.16.|12:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|643|Thrun (rozlišovacia stránka)|2025.06.16.|12:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|644|Viamala (región)|2025.06.16.|13:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|645|Prättigau/Davos (región)|2025.06.16.|14:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|646|Albula|2025.06.16.|15:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|647|Piz Suvretta|2025.06.16.|16:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|648|Bever|2025.06.16.|18:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|649|Piz Ot|2025.06.16.|19:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|650|Pigne de la Lé|2026.05.02.|21:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|651|Sasseneire|2026.05.03.|11:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|652|Zinal|2026.05.03.|15:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|653|Parpaner Rothorn|2026.05.06.|13:12}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB3}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE|hu}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|1|:hu:Párizsi metróvonalak listája|2021.01.23.|15:37}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|2|:hu:A metróvonal (Pozsony)|2021.01.24.|11:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|3|:hu:Dvojka (televízióadó)|2021.02.14.|12:02}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|4|:hu:Jednotka (televízióadó)|2021.02.14.|14:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|5|:hu:Štvorka (televízióadó)|2021.02.14.|16:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|6|:hu:Trojka (STV)|2021.02.17.|11:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|7|:hu:Rádio Devín|2021.02.14.|16:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|8|:hu:Rádio Regina|2021.02.21.|16:19}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|9|:hu:Rádio FM|2021.02.21.|16:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|10|:hu:Rádio Slovensko|2021.02.21.|16:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|11|:hu:Rádio Junior|2021.02.21.|16:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|12|:hu:Rádio Pyramída|2021.02.21.|16:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|13|:hu:Rádio Litera|2021.02.21.|17:01}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|14|:hu:Rádio Slovakia International|2021.02.21.|17:04}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|15|:hu:Az RTVS rádiócsatornák listája|2021.02.21.|17:31}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|16|:hu:Rádio Vlna|2021.02.21.|19:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|17|:hu:TV Ružinov|2021.02.21.|21:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|18|:hu:TV Dúbravka|2021.02.22.|19:45}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|19|:hu:TV Bratislava|2021.02.22.|19:49}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|20|:hu:TV Poprad|2021.02.22.|21:16}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|21|:hu:TV Košice|2021.02.22.|21:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|22|:hu:TV Dunaszerdahely - TV Dunajská Streda|2021.02.22.|21:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|23|:hu:TV Komárom - TV Komárno|2021.02.22.|21:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|24|:hu:TV Prešov|2021.02.23.|20:59}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|25|:hu:TV Trnava|2021.02.24.|11:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|26|:hu:OK3|2021.02.24.|15:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|27|:hu:ČT3|2021.02.24.|22:06}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|28|:hu:ČT2|2021.02.24.|22:11}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|29|:hu:ČT1|2021.02.25.|19:42}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|30|:hu:ČT24|2021.02.25.|19:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|31|:hu:ČT sport|2021.02.25.|19:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|32|:hu:ČT :D|2021.02.25.|20:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|33|:hu:ČT art|2021.02.25.|20:08}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|34|:hu:TA 3|2021.02.25.|20:50}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|35|:hu:ČTV|2021.02.26.|10:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|36|:hu:F1 (televízióadó)|2021.02.26.|21:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|37|:hu:I. program|2021.02.26.|21:54}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|38|:hu:II. program|2021.02.26.|22:27}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|39|:hu:S1|2021.02.27.|10:24}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|40|:hu:Dvojka (STV2)|2021.02.27.|14:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|41|:hu:Jednotka (STV1)|2021.02.27.|15:00}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|42|:hu:Správy RTVS|2021.02.27.|15:44}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|43|:hu:Počasie RTVS|2021.02.28.|12:13}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|44|:hu:Ranné správy RTVS|2021.02.28.|17:23}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|45|:hu:ČT3 (1993)|2021.03.01.|13:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|46|:hu:Správy v slovenskom posunkovom jazyku RTVS|2021.03.01.|18:51}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|47|:hu:ORF 2|2021.03.02.|21:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|48|:hu:Duel (RTVS műsor)|2021.03.02.|21:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|49|:hu:Zlaté časy (RTVS műsor)|2021.03.02.|22:18}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|50|:hu:Neskoro večer (RTVS műsor)|2021.03.02.|22:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|51|:hu:TV WAU|2021.03.03.|10:17}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|52|:hu:TV JOJ+|2021.03.03.|10:40}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|53|:hu:TV Doma|2021.03.03.|23:41}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|54|:hu:TV Dajto|2021.03.04.|20:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|55|:hu:TV LUX|2021.03.04.|20:35}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|56|:hu:TV Noe|2021.03.04.|20:38}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|57|:hu:79-es busz (Pozsony)|2021.03.04.|22:55}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|58|:hu:67-es busz (Pozsony)|2021.03.04.|22:57}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|59|:hu:144-es busz (Pozsony)|2021.03.05.|22:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|60|:hu:87-es busz (Pozsony)|2021.03.06.|10:10}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|61|:hu:78-es busz (Pozsony)|2021.03.06.|10:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|62|:hu:78-as busz (Pozsony)|2021.03.06.|10:15}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|63|:hu:2-es villamos (Pozsony)|2021.03.06.|17:30}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|64|:hu:8-as villamos (Pozsony)|2021.03.06.|17:32}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|65|:hu:33-as trolibusz (Pozsony)|2021.03.06.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|66|:hu:Juraj Bača|2021.11.17.|14:14}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|67|:hu:Vladimír Kobielsky|2021.11.20.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|68|:hu:Filip Tůma|2021.11.20.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|69|:hu:798-as busz (Pozsony)|2021.11.20.|18:21}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|70|:hu:S70-es vonat (Pozsony)|2021.11.22.|21:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB3}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE|fr}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|1|:fr:Vladimír Kobielsky|2021.02.17.|15:48}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB3}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER2}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE|cz}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|1|:cs:Trnávka (Bratislava)|2020.11.06.|19:47}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|2|:cs:Shopping Park Soravia|2020.11.07.|12:26}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|3|:cs:Jan Fišar|2020.11.13.|10:29}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|4|:cs:Farkas (křestní jméno)|2021.01.09.|13:56}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB3}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER2}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE|en}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|1|:en:Bus lines in Grundorf|2020.10.03.|19:58}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|2|:en:Bratislava-Vrakuňa railway station|2020.10.25.|15:53}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|danger|3|:en:Shopping Palace|2020.11.07.|12:36}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB2|success|4|:en:List of streets in Bratislava|2020.12.05.|22:25}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB3}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER2}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER1}} <div>Utolsó frissítés: / Posledná aktualizácia: <span class="fw-bold fs-6">{{REVISIONYEAR}}.{{REVISIONMONTH}}.{{REVISIONDAY2}}.</span></div> {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-CONTAINER2}} gz4hibtllm0bg9obwqjewi8ld7efizy Karolina Pelendritosová 0 664542 8210961 7361557 2026-05-09T00:24:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210961 wikitext text/x-wiki {{olympijské zlato}} {{Infobox atlét | Meno = Karolina Pelendritosová | Portrét = | Veľkosť obrázka = | Popis = | Dátum narodenia = {{dnv|1986|8|25}} | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Atletická disciplína = [[plávanie]] | Osobný rekord = | Tohtosezónny rekord = | Stav k = }} '''Karolina Pelendritosová'''<ref group="pozn" name="Pelendritosová"/> ({{vjz|ell|Καρολίνα Πελενδρίτου|Karolina Pelendritu}}, {{vjz|eng|Karolina Pelendritou}}<ref group="pozn" name="Pelendritou"/>; * [[25. august]] [[1986]]<ref name="limassolnauticalclub"/>) je [[Cyprus (štát)|cyperská]] [[plávanie|plavkyňa]]. Zúčastnila sa [[Letné paralympijské hry 2004|Letných paralympijských hier 2004 v Aténach]], [[Letné paralympijské hry 2004|Letných paralympijských hier 2004 v Aténach]], [[Letné paralympijské hry 2008|Letných paralympijských hier 2008 v Pekingu]], [[Letné paralympijské hry 2012|Letných paralympijských hier 2012 v Londýne]] a [[Letné paralympijské hry 2016|Letných paralympijských hier 2016 v Riu]]. Získala na nich dve zlaté, striebornú a bronzovú medailu. == Športová činnosť == Svoj medzinárodný debut uskutočnila na svetovom šampionáte v plávaní v [[Argentína|argentínskom]] meste [[Mar del Plata]] v roku 2002. Získala striebornú medialu v prsiach na 100 metrov (SB13).<ref name="paralympic"/> === Paraolympijské hry === Na [[Letné paralympijské hry 2004|Letných paralympijských hrách 2004 v Aténach]] získala zlatú medailu v súťaži 100 metrov prsia (SB13). Finále sa zúčastnila aj 50 a 100 metrov voľným štýlom (S13). Na [[Letné paralympijské hry 2008|Letných paralympijských hrách 2008 v Pekingu]] opäť získala zlatú medailu v 100 m prsia (SB12). Získala tiež bronz v 200 m individuálnych polohových pretekoch (SM12). Získala tiež 5. miesto vo voľnom štýle na 50 m. Na [[Letné paralympijské hry 2012|Letných paralympijských hier 2012 v Londýne]] získala striebro v prsiach žien na 100 metrov (SB12). Na [[Letné paralympijské hry 2016|Letných paralympijských hrách 2016 v Riu]] získala štvrté miesto v prsiach na 100 m v kategórii SB13.<ref name="paralympic"/> == Poznámky == <references group=pozn> <ref group="pozn" name="Pelendritou">Anglický prepis novogréckeho ''Πελενδρίτου''.</ref> <ref group="pozn" name="Pelendritosová">Podľa {{Citácia knihy | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | odkaz na titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 3 | typ vydania = upr. a dopl. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2000 | isbn = 80-224-0655-4 | počet strán = 590 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf#page=73 | strany = 128{{--}}129 }}: sa „Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu, ktoré sú zakončené na spoluhlásku, ženské priezviská sa tvoria príponou -ová tak ako pri domácich priezviskách“.<br>V gréčtine Pelendritu je už prechýlený tvar (pozri {{Citácia periodika | priezvisko = Knappová | meno = Miloslava | titul = Přechylování příjmení jako problém kodifikační a legislativní (návrh doplňkové kodifikační úpravy) | periodikum = Naše řeč | odkaz na periodikum = | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | miesto = Praha | rok = 1992 | ročník = 75 | číslo = 1 | strany = 12{{--}}21 | url = http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=7046 | dátum prístupu = 21.3.2021 | issn = 0027-8203 }} a {{Citácia knihy | priezvisko = Borecký | meno = Bořivoj | priezvisko2 = Dostálová | meno2 = Růžena | odkaz na autora2 = | spoluautori = a kol. | titul = Slovník řeckých spisovatelů | vydanie text = 2., přeprac. a dopl. vyd., V nakl. Leda vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Leda (nakladateľstvo)|Leda]] | rok = 2006 | isbn = 80-7335-066-1 | počet strán = 663 | strany = 582 }}: „Ženská příjmení odvozená od jmen na -os, -as, -is (řec. feminina na -u, -a, -i)“). Mužský tvar priezviska je teda Pelendritos. </ref> </references> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="limassolnauticalclub">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Karolina Pelendritou | url = https://www.limassolnauticalclub.com/en/karolina-pelendritou | vydavateľ = limassolnauticalclub.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-21 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="paralympic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Karolina Pelendritou | url = https://www.paralympic.org/karolina-pelendritou | vydavateľ = paralympic.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} == Externé odkazy == * [https://www.paralympic.org/karolina-pelendritou Profil na stránke] [[Medzinárodný paralympijský výbor|Medzinárodného paralympijského výboru]] {{DEFAULTSORT:Pelendritosová, Karolina}} [[Kategória:Cyperskí paralympionici]] [[Kategória:Cyperské plavkyne]] [[Kategória:Plavci na Letných paralympijských hrách 2004]] [[Kategória:Plavci na Letných paralympijských hrách 2008]] [[Kategória:Plavci na Letných paralympijských hrách 2012]] [[Kategória:Plavci na Letných paralympijských hrách 2016]] [[Kategória:Víťazi na Letných paralympijských hrách 2016]] [[Kategória:Paralympijskí víťazi v plávaní]] [[Kategória:Cyperskí paralympijskí víťazi]] [[Kategória:Cyperskí bronzoví paralympijskí medailisti]] [[Kategória:Cyperskí strieborní paralympijskí medailisti]] s0omltsz3oqe71dr6gl6edwmztje3xu Ladislav Kušnír 0 668963 8210748 8205953 2026-05-08T14:46:13Z ~2026-28006-83 294247 Rozšírenie a editácia textu, základných údajov. Doplnenie referencií, doplnenie zoznamu diel. 8210748 wikitext text/x-wiki {{Infobox Architekt | Meno = Ladislav Kušnír | Rodné meno = | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis osoby = slovenský [[architekt]], [[vysokoškolský pedagóg]] | Spoločnosť = | Významné stavby = <br>[[Most SNP]]<br>Prístavba budovy Vlády SSR v Bratislave | Významné projekty = | Významný dizajn = | Ocenenia = [[Cena Dušana Jurkoviča]] (1980, 1981)<br>[[Cena Emila Belluša]] ([[2010]]) | Dátum narodenia = [[16. júl]] [[1929]] | Miesto narodenia = [[Blažice]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2010|12|25|1929|07|16}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Alma mater = [[Slovenská technická univerzita v Bratislave]] | Profesia = <!-- pôvodné zamestnanie --> | Manželka =Melánia Kušnírová | Manžel = | Rodičia = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} Doc. Ing. arch. '''Ladislav Kušnír,''' CSc. (* [[16. júl]] [[1929]], [[Blažice]] – † [[25. december]] [[2010]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] architekt a vysokoškolský pedagóg. Pôsobil na [[Fakulta architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte architektúry]] [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej technickej univerzity]] a v Štátnom výskumnom projektovom a typizačnom ústave v Bratislave. Ladislav Kušnír patril k tým jedinečným výtvarným talentom, ktoré v skromných vidieckych podmienkach pomohli odhaliť pedagógovia. Vynikajúci kresliar zaujal učiteľa na meštianke a ten ho posmelil k štúdiu na škole s výtvarným zameraním. Keďže Kušnírovi bolo od mladosti blízke staviteľstvo, pokračoval v štúdiu na strednej priemyselnej škole stavebnej v Prešove a neskôr na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva v Bratislave. Tá bola začiatkom päťdesiatych rokov 20. storočia mladou dynamickou inštitúciou, kde vyučovali najvýznamnejšie osobnosti československej modernej architektúry. Nemožno sa preto čudovať, že keď Ladislav Kušnír po absolvovaní štúdia roku 1958 dostal od vtedajšieho dekana Vladimíra Karfíka ponuku ostať na fakulte ako asistent Jozefa Lacka (1917 – 1978), s nadšením ju prijal. Na Katedre architektonickej tvorby sa postupne stretli viacerí čerství absolventi, medzi inými aj Ivan Slameň (1932 – 2006) a Ján Antal (1934 – 2009), ktorí zakrátko vytvorili určité ohnisko nového premýšľania o architektúre, nového ponímania architektonického navrhovania aj výučby architektov. Práve v tomto období, keď doznel vplyv socialistického realizmu aj politických perzekúcií, sa začal písať zlatý vek tohto pracoviska, ktorý trval až do začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia. Za vyše desať rokov, ktoré spolu Lacko, Kušnír a Slameň strávili na škole, sa im podarilo vybudovať koncepciu vyučovacieho predmetu Kompozičné zákonitosti a základy tvorby architektonických priestorov, a pritom vytvoriť desiatky súťažných návrhov, ktoré sa pravidelne umiestňovali na popredných miestach v domácich i zahraničných súťažiach. Prelomovou z hľadiska realizačnej úspešnosti sa pre kolektív Lacko, Slameň, Kušnír nakoniec stala účasť v súťaži na Most SNP v Bratislave. Aj keď ich návrh získal „len“ odmenu, nakoniec most postavili práve podľa neho. V tejto odvážnej figúre sa dobový „antigravitačný trend“ spojil s vôľou k experimentovaniu a konštrukčnému novátorstvu. Aj keď sa v súťaži objavilo viacero návrhov s mostom zaveseným na asymetricky umiestnenom pylóne, len v návrhu Lacka, Kušníra a Slameňa sa tento odvážne nakláňal, aby zdôraznil dynamiku celej konštrukcie a na pravom brehu Dunaja vytvoril primeraný náprotivok siluete hradného kopca s hradom. Most SNP dokončili v lete roku 1972 a o rok neskôr sprevádzkovali aj vyhliadkovú reštauráciu. Zavŕšením úspešného súťažného ťaženia trojice Lacko, Kušnír, Slameň bolo 1. miesto v celoštátnej súťaži na Kultúrno–spoločenské centrum Bratislavy (J. Lacko, L. Kušnír, I. Slameň, 1968). Paradoxne išlo súčasne o zavŕšenie desaťročia spolupráce tejto trojice architektov. Postupujúca normalizácia nielen zničila jedinečnú tvorivú atmosféru na Fakulte architektúry, ale rozbila aj tento úspešne sa vyvíjajúci kolektív. V rokoch 1970 až 1971 prebehlo na Vysokej škole technickej „komplexné hodnotenie“. Jeho následkom musel školu opustiť Jozef Lacko, následne Ivan Slameň a nakoniec aj Ladislav Kušnír, ktorému pobyt na akademickej pôde aspoň o pár mesiacov predĺžila vedecká ašpirantúra. Po obhájení práce Perspektívne formy bývania roku 1973 však aj jeho pôsobenie na škole skončilo. Lacko, Slameň a Kušnír sa síce po odchode z Fakulty architektúry ocitli v tej istej projekčnej inštitúcii – Štátnom výskumnom projektovom a typizačnom ústave – každý však pracoval v inom ateliéri. Pri spoločnej práci sa už všetci traja nikdy nezišli. Budovu tlačového kombinátu a československej tlačovej kancelárie v Bratislave, ktorej projekt získali práve na základe víťazstva v ich poslednej spoločnej súťaži dokončili takmer desať rokov po Lackovej smrti (J. Lacko, L. Kušnír, I. Slameň, O. Dóra, 1987). Ladislav Kušnír pôsobil na ŠPTÚ v ateliéri Ľudovíta Jendrejáka, ktorý sa tešil významným štátnym úlohám. Prvou významnou úlohou, na ktorej pracoval bola dostavba sídla vlády Slovenskej republiky. Exponované miesto v bezprostrednom susedstve letného arcibiskupského paláca, zložitý lokalitný program a Kušnírov tvorivý postup vystužený vyše desaťročím skúseností generujú mimoriadne kultivované riešenie. Dostavba úradu vlády súčasne v koncentrovanej podobe prezentuje črty, ktoré môžeme považovať za charakteristické pre Kušnírovo dielo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia. Okná majú podobu vertikálnych štrbín, ktoré sa ťahajú po celej výške fasády a ich úlohou je popri zabezpečení denného osvetlenia interiéru najmä traktovanie hlavného objemu. Jadrom pravidelne štruktúrovaného vnútorného priestoru je ústredné vnútorné spoločensko-komunikačné átrium so schodiskom, ktoré fyzicky aj vizuálne prepája všetky ostatné priestory v rámci budovy. Také ponímanie vnútorných priestorov sa uplatnilo aj neskôr v budove Obchodného zastupiteľstva ČSSR v Moskve a stopy podobnej práce s priestorom nachádzame aj v spoločensko-komunikačných priestoroch veľvyslanectva ČSSR v Bonne či Ulambátare. V neskoro modernistickom slovníku Ladislava Kušníra ustupuje do úzadia drobné členenie fasády či subtílnejší obklad. Dominujú hladké priečelia s veľkoformátovým kamenným obkladom vápencového pôvodu. To ešte posilňuje celkový dojem munumentálnosti a uzavretosti takej architektúry. S mimoriadnou výtvarnou presvedčivosťou sa tento spôsob práce uplatnil na budove veľvyslanectva v Bonne, ktorého spoločenská časť miestami pôsobí ako kamenná skulptúra. Zaujímavú kapitolu tvorby Ladislava Kušníra predstavuje práca s historickou substanciou. Práva tam sa darilo overovať nové postupy, formy aj mierku. Názorným príkladom takého hľadania je aj prestavba parteru historickej štruktúry severozápadnej hrany Námestia SNP v Bratislave, kde sa po rokoch v spoločnom kolektíve stretli Kušnír so Slameňom. Funkčne a priestorovo rozmanitá séria barov, kaviarní a reštaurácií sa úplne vymykala normalizačnej monotónnosti historických centier slovenských miest. Postmoderná bezprostrednosť výrazu, radikálna redukcia mierky smerom k užívateľovi a rešpekt k okolitému historickému prostrediu predstavovali nádejnú alternatívu k všeobecne rozšírenému štandardu a jednoznačne naznačovali lámanie neskoromodernistickej paradigmy. Osemdesiate roky 20. storočia priniesli Kušnírovi aj ďalšiu zaujímavú prácu, výskum v oblasti energeticky úsporných bytových stavieb. Téma, ktorú v medzinárodnej architektonickej diskusii podmienila ropná kríza v sedemdesiatych rokoch 20. storočia, sa vo vtedajšom Československu objavila so značným oneskorením. Cieľom práce na experimentálnom bytovom dome vo Valticiach (L. Kušnír, I. Jankovich, M. Vaněk, 1984) bolo okrem iného overiť možnosti uplatnenia riešení šetriacich spotrebu energie počas užívania budovy v rámci typizovanej hromadnej bytovej výstavby. Uplatnili tu vtedy viacero inovatívnych riešení v oblasti pasívneho a aktívneho využívania slnečnej energie ako zimné záhrady so slnečnými kolektormi, okná s trojitým zasklením a rekuperáciou tepla či špeciálne vrstvené izolačné obvodové panely. Keď sa po roku 1989 brány Fakulty architektúry opäť otvorili bývalým odídencom, vrátil sa na miesto, kde začal jeho príbeh architekta, aj Ladislav Kušnír. Ako vysokoškolský pedagóg strávil na škole desať rokov. Koniec 20. storočia priniesol Kušnírovi aj ďalšie zadosťučinenie. Desiatky rokov spochybňovaný Most SNP sa v celoslovenskej ankete stal Stavbou storočia a Kušnír sa zrazu ocitol v centre záujmu médií. Vyhlásenia mosta za národnú kultúrnu pamiatku sa už nedožil, rovnako ani slávnostného udelenia Ceny Emila Belluša za celoživotné dielo. == Vybrané diela == * 1967 Pamätník Ľ. Štúra vo [[Zvolen]]e * 1968 Bytový dom v Bratislave na Palisádach č. 1 a 3, spoluautor J. Antal, L. Antalová, B. Havránková, I Slameň * 1972 Most SNP v Bratislave, spoluautor J. Lacko, I. Slameň, statika A. Tesár, J. Zvara, E. Chladný, výtvarná spolupráca Ľ. Cvengrošová, J. Kulich, T. Kavecký, Stavba Storočia Slovenskej republiky v kategórii Inžinierske stavby a Celková cena mimo kategórii v celonárodnej ankete odborníkov a laickej verejnosti usporiadanej v roku 2001 *1973 Rekreačno-vzdelávacie zariadenia ÚV KSS v Častej- Piesky, interiéry, autor stavebnej časti K. Paluš) *1975 Výskumný ústav mechanizácie a automatizácie v Piešťanoch, interiéry, spoluautor J. Valachovič, výtvarná spolupráca S. Koreň * 1979 1979 Úrad vlády Slovenskej republiky, prístavba v Bratislave na Námestí slobody v historickom parku, spoluautor Ľ. Jendreják, P. Puškár, J. Šilinger, výtvarná polupráca O. Berger V. Cigler, Drexler, J. Fízel, Ľ. Jergušová-Vydarená, L. Korkoš, M. Šujanová; Cena ZSA (Cena Dušana Jurkoviča) za rok 1980 * 1981 1981 Obchodné zastupiteľstvo ČSSR v Moskve a bytová časť (30 bytových jednotiek), spoluautor Ľ. Jendreják, V. Husák, P. Puškár, J. Šilinger, výtvarná spolupráca O. Berger, V. Cigler, E. Holecziová, S. Koreň, A. Žačko; Cena ZSA (Cena Dušana Jurkoviča) za rok 1981 * 1983 Veľvyslanectvo ČSSR v Mongolskej ľudovej republike v U lan-Batare s rezidenciou veľvyslanca a bytovou časťou zamestnancov (40 bytových jednotiek), spoluautori Ľ. Jendreják, P. Puškár, J. Šilinger, výtvarná spolupráca J. Marth * 1985 Energetický úsporný bytový dom vo Valticiach, veľkopanelová (7.20 m) stavebná sústava, výskumná spolupráca Pozemné stavby Zlín a I. Jankovich, M. Vanek *1985 Veľvyslanectvo ČSSR v Nemeckej spolkovej republike v Bonne s s bytovou časťou (36 bytovách jednotiek) a základnou školou, spoluautor Ľ. Jendreják, P. Puškár, J. Šilinger, výtvarná spolupráca V. Hložník, O. Eckhert. J. Marth * 1987 1987 Presscentrum – tlačový kombinát a Československá tlačová kancelária v Bratislave, spoluautor J. Lacko, I. Slameň, O. Dora * 1992 Hotel DIPLOMAT v Prahe (Rekrea), spoluautor D. Bystrický, L. Bystrická, B. Hnát, V. Husák, M. Kiaček, I. Kubík, L. Kušnír * 1994 Zasadacia miestnosť vedeckej rady Lekárskej fakulty UK v Bratislave, interiér v Aspremontovom paláci * 1996 Mestský úrad v Senici a Slovenská štátna sporiteľňa, integrovaná administrativna budova, spoluautor B. Hnat == Externé odkazy == * [http://www.sasarch.sk/db_suborov/314.pdf Ladislav Kušnír] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240712131659/http://www.sasarch.sk/db_suborov/314.pdf |date=2024-07-12 }} článok publikácie Spektrum - Spolku architektov Slovenska * https://register-architektury.sk/architekti/kusnir-ladislav == Zdroj == Ladislav Kušnír, laureát Ceny Emila Belluša. Bratislava, SAS 2010 Architekt Ladislav Kušnír. Katalóg výstavy, BArtislava, FA STU 2008 DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Dulla, Moravčíková|meno=Matúš, Henrieta|titul=Architektúra 20. storočia na Slovensku|vydanie=1|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=2002}}</ref> Moderná architektúra na Slovensku. Réžia L. Kaboš, STV 2008. Dvaja o moste. Réžia Ľ. Horník, FA STU 2006. {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kušnír, Ladislav}} [[Kategória:Osobnosti z Blažíc]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí architekti]] [[Kategória:Laureáti Ceny Emila Belluša]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] rg8o9hhbbnojks8i78ve6fz244xjhrr 8210778 8210748 2026-05-08T15:54:14Z Scholastikos 174170 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28006-83|~2026-28006-83]] ([[User_talk:~2026-28006-83|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-26295-95 8205953 wikitext text/x-wiki {{Infobox Architekt | Meno = Ladislav Kušnír | Rodné meno = | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis osoby = slovenský [[architekt]], [[vysokoškolský pedagóg]] | Spoločnosť = | Významné stavby = [[Chemická fakulta SVŠT v Bratislave]]<br>[[Most SNP]]<br>Prístavba budovy Vlády SSR v Bratislave | Významné projekty = | Významný dizajn = | Ocenenia = [[Cena Dušana Jurkoviča]] (1980, 1981)<br>[[Cena Emila Belluša]] ([[2010]]) | Dátum narodenia = [[16. júl]] [[1929]] | Miesto narodenia = [[Blažice]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2010|12|25|1929|07|16}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Alma mater = [[Slovenská technická univerzita v Bratislave]] | Profesia = <!-- pôvodné zamestnanie --> | Manželka = | Manžel = | Rodičia = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} Doc. Ing. arch. '''Ladislav Kušnír,''' PhD. (* [[16. júl]] [[1929]], [[Blažice]] – † [[25. december]] [[2010]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] architekt, ktorý vyučoval na [[Fakulta architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte architektúry]] [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]]. Spolu s [[Ján Antal|Jánom Antalom]], [[Ivan Slameň|Ivanom Slameňom]] a [[Blažena Havránková|Blaženou Havránkovou]] napísal učebnú publikáciu pod názvom ''{{Lang|sk|Abstrakcia a kreslenie architektonického priestoru}}'' So Slameňom zároveň v autorskom kolektíve s&nbsp;[[Jozef Lacko|Jozefom Lackom]], [[Arpád Tesár|Arpádom Tesárom]] a [[Jozef Zvara|Jozefom Zvarom]] navrhli výslednú podobu [[Most SNP|mosta SNP]] – druhého [[Bratislava|bratislavského]] mosta cez [[Dunaj]]. Za jeho celoživotné dielo mu [[Spolok architektov Slovenska]] udelil v&nbsp;roku [[2010]] [[Cena Emil Belluš|Cenu Emila Belluša]]. == Vybrané diela == * 1967 Pamätník Ľ. Štúra vo [[Zvolen]]e * 1972 Most SNP v Bratislave * 1979 Úrad vlády Slovenskej republiky, prístavba v Bratislave na Námestí slobody v historickom parku * 1981 Obchodné zastupiteľstvo ČSSR v Moskve a bytová časť * 1987 Presscentrum v Bratislave - tlačový kombinát * 1990 Kaplnka pre sestričky Rímsko-katolíckej cirkvi v Bratislave na Liptovskej ulici * 1992 Hotel DIPLOMAT v Prahe * 1994 Zasadacia miestnosť vedeckej rady Lekárskej fakulty UK v Bratislave, interiér v Aspremontovom paláci * 1996 Mestský úrad v Senici a Slovenská štátna sporiteľňa == Externé odkazy == * [http://www.sasarch.sk/db_suborov/314.pdf Ladislav Kušnír] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240712131659/http://www.sasarch.sk/db_suborov/314.pdf |date=2024-07-12 }} článok publikácie Spektrum - Spolku architektov Slovenska == Zdroj == {{preklad|cs|Ladislav Kušnír|18721724}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kušnír, Ladislav}} [[Kategória:Osobnosti z Blažíc]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí architekti]] [[Kategória:Laureáti Ceny Emila Belluša]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] gkb0821q2110sq2skhbo3fsykpkhdi6 Frederik Andersen 0 670954 8211059 8163136 2026-05-09T07:47:00Z ~2026-27065-36 293875 8211059 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Frederik Andersen|Štátna príslušnosť=Dánsko|Portrét=Frederik Andersen Maple Leafs.png|Dátum narodenia={{dnv|1989|10|2}}|Miesto narodenia=[[Herning]], [[Dánsko]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Tím=[[Carolina Hurricanes]] (NHL)|Bývalé tímy=[[Toronto Maple Leafs]] (NHL) <br> [[Anaheim Ducks]] (NHL) <br> [[Norfolk Admirals]] (AHL) <br> [[Toronto Marlies]] (AHL) <br> [[Frölunda HC]] (Elitserien) <br> [[Frederikshavn White Hawks]] (Denmark) <br> [[Herning Blue Fox]] (Denmark)|Rok1=2004|Draft=187. celkovo, 2010 a 87. celkovo, 2012 [[Carolina Hurricanes]] a [[Anaheim Ducks]]}} '''Frederik Andersen''' (* [[2. október]] [[1989]], [[Herning]], [[Dánsko]]) je dánsky hokejový [[brankár]] aktuálne pôsobiaci v tíme [[Carolina Hurricanes]] v [[National Hockey League|NHL]]. V roku [[2016]] získal spolu s [[John Gibson|Johnom Gibsonom]] [[Jennings Trophy|Jenningsovu Trofej]] za najnižší priemer inkasovaných gólov v [[National Hockey League|NHL]]. V roku [[2020]] bol súčasť [[All-Star Team NHL|All-Star Teamu NHL]], v roku [[2014]] bol vybratý do [[All-Rookie Team NHL|All-Rookie Teamu NHL]]. Štyrikrát bol vyhlásený za najlepšieho dánskeho brankára. Patrí k najväčším osobnostiam dánskeho hokeja, je prvým Dánom, ktorý v [[National Hockey League|NHL]] zastával post prvého brankára (najskôr v [[Anaheim Ducks|Anaheime Ducks]] a potom v [[Toronto Maple Leafs|Toronte Maple Leafs]]). <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frederik Andersen at eliteprospects.com|url=https://www.eliteprospects.com/player/15205/frederik-andersen|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2021-09-26|jazyk=en}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{Hokejové odkazy}} {{DEFAULTSORT:Andersen_Frederik}} [[Kategória:Dánski hokejisti]] [[Kategória:Hráči Toronto Maple Leafs]] [[Kategória:Hráči Carolina Hurricanes]] [[Kategória:Hráči Anaheim Ducks]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2010]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2011]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2012]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2018]] [[Kategória:Dánski hokejoví brankári]] [[Kategória:Brankári Anaheim Ducks]] [[Kategória:Brankári Toronto Maple Leafs]] [[Kategória:Brankári Carolina Hurricanes]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Carolina Hurricanes]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Anaheim Ducks]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2026]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] 7o3djshan5djkpy31zut888glaiax5h Jurkovičova tepláreň 0 671378 8210822 7869032 2026-05-08T16:58:14Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210822 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Jurkovičova tepláreň | native_name = | other_name = | category = coworkingové centrum, kaviareň, reštaurácia, galéria <!-- *** Image *** --> | image = TEPLAREN-lowres-1008.jpg | image_caption = Jurkovičova tepláreň po rekonštrukcii <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = Bratislavský kraj | district = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]] | commune_type = Mesto | commune = Bratislava | municipality_type = Mestská časť | municipality = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.1438 | long_d = 17.1257 | coordinates_type = <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = [[Dušan Jurkovič]] | style = [[Funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalizmus]] | material = <!-- *** History & management *** --> | established = [[1942]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = | access = <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Národná Kultúrna Pamiatka *** ---> | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = 23.04.2008 | číslo uzpf = 11561/2 | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať NKP = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = 1118 | PUSR web dátum citovania = 2021-10-25 <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_compl = {{maplink|frame=yes|plain=yes|frame-align=center|type=point|coord={{súradnice|48.1438|17.1257}}|zoom=13|fill=#ffffff|fill-opacity=0|stroke-width=2|frame-width=270}} | map_compl_caption = Poloha v rámci Bratislavy <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = [https://skypark.sk/sk/kancelarie/jurkovicova-teplaren skypark.sk] <!-- *** Footnotes *** --> | Portal1 = Bratislava | footnotes = }} '''Jurkovičova tepláreň''' (pôvodný zaužívaný názov: '''Bratislavská tepláreň''')<ref name="pusr 1118" /> je rekonštrukciou starej [[Funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalistickej]] budovy Bratislavskej teplárne v [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Starom Meste]], ktorá bola pôvodne navrhnutá [[Dušan Jurkovič|Dušanom Jurkovičom]], ako súčasť vtedajšej industriálnej časti mesta.<ref name="base4work">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jurkovičova Tepláreň – odkaz minulosti, symbol prítomnosti|url=https://www.base4work.com/sk/jurkovicova-teplaren-odkaz-minulosti-symbol-pritomnosti/|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Dnes je sídlom [[coworking]]ového centra BASE, kaviarne, reštaurácie a galérie.<ref name="skypark">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SKY PARK by Zaha Hadid|url=https://skypark.sk/sk/kancelarie/jurkovicova-teplaren|vydavateľ=skypark.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref> == História == [[Súbor:Čulenova 7 04.jpg|náhľad|Jurkovičova tepláreň pred rekonštrukciou]] Jurkovičova tepláreň bola vybudovaná v bývalej industriálnej časti [[Bratislava|Bratislavy]], medzi ulicami [[Čulenova ulica (Bratislava)|Čulenova]], [[Továrenská ulica (Bratislava)|Továrenská]] a [[Bottova ulica (Bratislava)|Bottova]]. Navrhnutá bola slovenským [[architekt]]om [[Dušan Jurkovič|Dušanom Jurkovičom]], ktorý spolupracoval so Západoslovenskými elektrárňami<ref name="register">Kotolňa a turbínová hala. In: {{Citácia elektronického dokumentu|titul=Register modernej architektúry|url=https://www.register-architektury.sk/objekt/330-kotolna-a-turbinova-hala|vydavateľ=Register modernej architektúry|dátum prístupu=2021-10-25|jazyk=sk}}</ref> a je považovaný za zakladateľa modernej architektúry na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dušan Samuel Jurkovič|url=https://www.archinfo.sk/ludia/architekt-alebo-student-architektury/dusan-samuel-jurkovic-1620.html|vydavateľ=www.archinfo.sk|dátum prístupu=2021-10-25|jazyk=sk}}</ref> Areál teplárne bol vystavaný vo vojnových [[40. roky 20. storočia|40. rokoch]] na pozemkoch rafinérie minerálnych olejov Apollo. Bol budovaný postupne, v súlade s meniacimi sa technológiami a architektonickými výrazmi. Samotnú budovu teplárne, ktorá tvorila najstaršiu časť areálu, kotolňu a turbínovú halu, začali stavať v roku [[1941]] a dokončili ju v roku [[1942]].<ref name="register" /> [[16. jún]]a [[1944]] [[Bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944|americké bombardéry zaútočili]] na rafinériu [[Apollo (podnik)|Apollo]], [[Nákladný prístav (Bratislava)|Zimný prístav]] a [[Starý most (Bratislava)|Štefánikov most]] v Bratislave. Bombardovaním bola čiastočne zasiahnutá a zničená aj budova teplárne. V období do [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]] boli postavené ďalšie dve turbínové haly, vodné hospodárstvo, trafostanica, a druhá kotolňa s rozvodňou a velínom, obehovými čerpadlami a olejovým hospodárstvom. Dominantnou črtou areálu sa stal komín.<ref name="register" /> Jej prevádzka bola utlmená koncom [[20. storočie|20. storočia]], následne niekoľko rokov budova chátrala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vznik bratislavského zimného prístavu | url = http://www.pamiatky.sk/sk/page/vznik-bratislavskeho-zimneho-pristavu | vydavateľ = Pamiatkový úrad SR | dátum vydania = 2020-05-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> [[23. apríl]]a [[2008]] získala pre svoje architektonické kvality titul národnej kultúrnej pamiatky (číslo ÚZPF 11561/2).<ref name="pusr 1118" /> == Rekonštrukcia == V roku [[2018]] získala spoločnosť Penta Real Estate povolenie na revitalizáciu Jurkovičovej teplárne a bola opäť skolaudovaná v roku [[2021]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stavebné povolenia : SU2018 388|url=https://www.staremesto.sk/buildingpermissions/showBuildingPermission/id:41463|vydavateľ=www.staremesto.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=slovak|url archívu=https://web.archive.org/web/20211022120036/https://www.staremesto.sk/buildingpermissions/showBuildingPermission/id:41463|dátum archivácie=2021-10-22}}</ref> Rekonštrukcia budovy bola koncipovaná takým spôsobom, aby zachovala pôvodné časti pamiatky ako sú štruktúra strechy, do priestoru zasadený reštaurovaný žeriav, pamiatkovo chránené násypníky uhlia či pôvodné tehlové steny. Zachovaných bolo presne 31 736 tehál z pôvodnej fasády, z ktorých mnohé boli využité v interiéri po rekonštrukcii.<ref name="base4work" /><ref name="pre-jt">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jurkovičova Tepláreň | url = https://www.pentarealestate.com/sk/nase-projekty/jurkovicova-teplaren-34/ | vydavateľ = Penta Real Estate | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Účelom budovy po revitalizácii je prevádzka kaviarne, galérie a reštaurácie. Zároveň je sídlom centra flexibilných kancelárií BASE.<ref name="pre-jt" /> Autori rekonštrukcie: * Hlavný architekt konverzie: Martin Paško a tím DF Creative Group – adaptácia interiérových priestorov * Spoluautori architektonickej časti: Zuzana Zacharová, Eva Belláková, Matúš Podskalický, Martina Michalková, Alexandra Havranová * Obnova fasád a strešného plášťa: Pavol Pauliny, Vlasta Viglašová, Ján Kresan / PAMARCH, spol. s r.o. * Fit-out nájomných priestorov: Ján Antal, Barbora Babocká / Studio Perspektiv s.r.o * Spolupráca: Roman Bányai (hlavný inžinier projektu); Marta Pichová, Ivan Holub (obnova fasád a strešného plášťa); Pavol Pribylinec, Juraj Prokipčák, Mária Kubaliaková (stavebná časť) * Statika: Peter Gavaľa == SKY PARK == Výstavba projektov SKY PARK Residence, SKY PARK Offices a rekonštrukcia Jurkovičovej teplárne prispeli do výraznej revitalizácie pôvodnej industriálnej časti mesta, ktorá bola zasiahnutá bombardovaním v roku [[1944]], počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]. SKY PARK Residence bude tvoriť päť rezidenčných veží, z ktorých 3 už sú dokončené. Veže boli navrhnuté svetoznámou architektkou [[Zaha Hadidová|Zahou Hadid]] a zároveň sa stali jedným z jej posledných projektov pred smrťou. Budova SKY PARK Offices navrhnutá štúdiom Vietzke & Borstelmann Architekten, bola dokončená v roku [[2021]]. Súčasťou areálu je taktiež park, s viac než {{m2|35000}} zelene, ktorý navrhol [[Igor Marko]] v spolupráci s Townshend Landscape Architects.<ref name="skypark" /><ref name="pre-spr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SKY PARK Residence | url = https://www.pentarealestate.com/sk/nase-projekty/sky-park-residence-35/ | vydavateľ = Penta Real Estate | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://skypark.sk/sk/kancelarie/jurkovicova-teplaren Jurkovičova tepláreň] na webe projektu Sky Park [[Kategória:Staré Mesto (Bratislava)]] [[Kategória:Stavby v Bratislave]] [[Kategória:Podniky v Bratislave]] [[Kategória:Energetické podniky na Slovensku]] [[Kategória:Architektúra z 1942]] [[Kategória:Funkcionalistické stavby na Slovensku]] [[Kategória:Dušan Jurkovič]] arc49cbwdtcvll1qogycf30z89rdz62 Kanabidiol 0 674431 8210932 7569874 2026-05-08T22:06:37Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210932 wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina|Názov=Kanabidiol|Štandardná Gibbsová energia=|Teplota vzplanutia=|Teplota samovznietenia=|Medze výbušnosti=|externé dáta MSDS=|GHS zdroj=|piktogram GHS=|heslo GHS=|vety H=|Merná tepelná kapacita=|vety EUH=|UE zdroj=|piktogram UE=|vety R=|vety S=|NFPA 704=|NFPA 704 zdroj=|CAS=|UN=|EC číslo (EINECS/ELINCS/NLP)=|vety P=|Štandardná entropia=|Trojný bod=|Štandardná zlučovacia entalpia=|Vzorec=C<sub>21</sub>H<sub>30</sub>O<sub>2</sub>|Synonymá=|Vzhľad=|Molekulová hmotnosť=|Molárna hmotnosť=314,46 g/mol|Teplota topenia=|Teplota varu=|Teplota sublimácie=|Obrázok=Cannabidiol.svg|Teplota rozkladu=|Kritický bod=|Hustota=|Rozpustnosť=|Skupenské teplo topenia=|Entropia topenia=|Entropia varu=|Entropia rozpúšťania=|Entropia sublimácie=|Skupenské teplo vyparovania=|ulr=}} '''Kanabidiol''' (v niektorých jazykoch: cannabidiol; skr. '''CBD''') patrí do skupiny látok nazývaných [[kanabinoidy]], ktoré sa v prírode vyskytujú v rastlinách konope. Na rozdiel od [[Tetrahydrokanabinol|tetrahydrokanabinolu]] THC, ktoré je najznámejším kanabinoidom, CBD nie je psychoaktívne rovnakým spôsobom, pretože priamo nestimuluje kanabinoidné [[Receptor (fyziológia)|receptory]] CB1 a CB2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CBD: Opravdu nemá psychoaktivní účinky?|url=https://kopac.cz/cbd-opravdu-nema-psychoaktivni-ucinky/|dátum vydania=2016-06-27|dátum prístupu=2021-12-20|jazyk=cs-CZ}}</ref> CBD sa vyskytuje takmer vo všetkých odrodách konope. Obsah látky v rastline sa pohybuje od stopového množstva až po zhruba 95 % prítomných kanabinoidov. == História == Prvé pokusy o separáciu aktívnej zložky v konope sa datujú do 19. storočia. Kanabidiol bol prvýkrát podrobnejšie skúmaný v roku 1940 v Minnesote. Chemický vzorec CBD bol odvodený od metódy jeho separácie z divokého konope. Jeho štruktúra a stereochemické usporiadanie bolo oficiálne určené v roku 1963. == Účinky == V roku 2017 [[Svetová zdravotnícka organizácia]] vyhlásila CBD za nenávykovú zložku s dobrým bezpečnostným profilom a terapeutickými prínosmi.<ref>{{Citácia periodika|titul=A World Health Organization perspective on cannabidiol (CBD)|url=https://www.openaccessgovernment.org/who-perspective-on-cannabidiol/80838/|dátum prístupu=2022-03-31|periodikum=openaccessgovernment.org}}</ref> Od roku 2019 existujú dôkazy o tom, že kanabidiol má na človeka významné neurologické efekty<ref>{{Citácia periodika|titul=Clinicians’ Guide to Cannabidiol and Hemp Oils|jazyk=English|meno3=Karen F.|priezvisko2=Bauer|meno2=Brent A.|priezvisko=VanDolah|meno=Harrison J.|poznámky=PMID: 31447137|doi=10.1016/j.mayocp.2019.01.003|url=https://www.mayoclinicproceedings.org/article/S0025-6196(19)30007-2/abstract|issn=0025-6196|strany=1840–1851|číslo=9|ročník=94|dátum prístupu=2021-12-20|dátum=2019-09-01|periodikum=Mayo Clinic Proceedings|priezvisko3=Mauck}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Cannabinoids for the treatment of mental disorders and symptoms of mental disorders: a systematic review and meta-analysis|jazyk=English|meno3=Gabrielle|priezvisko2=Stockings|meno2=Emily|priezvisko=Black|meno=Nicola|poznámky=PMID: 31672337|doi=10.1016/S2215-0366(19)30401-8|url=https://www.thelancet.com/journals/lanpsy/article/PIIS2215-0366(19)30401-8/abstract|issn=2215-0366|strany=995–1010|číslo=12|ročník=6|dátum prístupu=2021-12-20|dátum=2019-12-01|periodikum=The Lancet Psychiatry|priezvisko3=Campbell}}</ref> a v [[Spojené štáty|USA]] a [[Európska únia|Európskej únii]] sa používa k liečbe niektorých typov [[Epilepsia|epilepsie]] (Dravetovej syndróm, Lennoxov-Gastautov syndróm, tuberózna skleróza)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FDA Approves First Drug Comprised of an Active Ingredient Derived from Marijuana to Treat Rare, Severe Forms of Epilepsy|url=https://www.fda.gov/news-events/press-announcements/fda-approves-first-drug-comprised-active-ingredient-derived-marijuana-treat-rare-severe-forms|vydavateľ=FDA|dátum vydania=2020-03-27|dátum prístupu=2021-12-20|jazyk=en|meno=Office of the|priezvisko=Commissioner}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Epidyolex|url=https://www.ema.europa.eu/en/medicines/human/EPAR/epidyolex|dátum prístupu=20.12.2021|vydavateľ=Európska lieková agentúra}}</ref>. Sú rozšírené rozličné tvrdenia, že CBD tiež pomáha aj pri liečbe [[Cukrovka|cukrovky]] alebo [[Parkinsonova choroba|Parkinsonovej choroby]], nie sú k dispozícii vedecké dôkazy o takých účinkoch kanabidiolu. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CBD for Parkinson’s Disease Symptoms|url=https://www.apdaparkinson.org/article/cannabidiol-and-parkinsons-disease/|dátum vydania=2021-02-09|dátum prístupu=2021-12-20|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CBD & Diabetes {{!}} ADA|url=https://www.diabetes.org/healthy-living/medication-treatments/cbd-diabetes|vydavateľ=www.diabetes.org|dátum prístupu=2021-12-20}}</ref> ===CBD a THC=== CBD neprodukuje fyziologické účinky [[THC]], ktoré sú súčasne podávané bez použitia attenuare alcuni. Il CBD potenzierebbe l'efficacia analgesica del THC prolungandone la durata di azione (attivando la pathway serotoninergica a livello del rafe dorsale) e al tempo stesso ne riduce gli effetti collaterali su frequenza cardiacae, respiaturaore<ref>{{cite journal|autor=Karniol IG, Shirakawa I, Kasinski N, Pfeferman A, Carlini EA.|year=1975|title=Cannabidiol interferes with the effects of delta-9-tetrahydrocannbinol in man|journal=European Journal of Pharmacology|volume=28|pp=172-177|lang=en|doi=10.1016/0014-2999(74)90129-0}}</ref><ref>{{cite web|title=THC e CBD|url=https://hempembassy.it/differenza-tra-thc-e-cbd/|lang=it|website=hempembassy.it|date=2023-04-23|accessdate=2023-04-23|archiveurl=https://web.archive.org/web/20230421193134/https://hempembassy.it/differenza-tra-thc-e-cbd/|archivedate=2023-04-21}}</ref>. Najmä interakcia s CBD je antagonista [[Receptor (fyziológia)|receptora]] GPR55, receptora vanilloidi TRPV1 a TRPV2 a antagonista receptora [[Sérotonín|serotonínu]] 5-HT1a<ref>{{cite journal|autore=Russo E., Burnett A.|year=2005|title=Agonistic properties of cannabidiol at 5-HT1a receptors|journal=Neurochemical Research|volume=30|pp=1037-1043|lang=en|url=https://link.springer.com/article/10.1007/s11064-005-6978-1}}</ref><ref>{{cite journal|autor=Ning Qin, Michael P. Neeper, Yi Liu, Tasha L. Hutchinson|year=2008|title=TRPV2 is activated by Cannabidiol and mediates CGRP release in cultured rat dorsal root ganglion neurons|journal=The Journal of Neuroscience|volume=28|pp=6231-6238|language=en|url=http://www.jneurosci.org/content/28/24/6231.long}}</ref>. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Kanabinoidy]] qu5b2b2mjn09rate9gdtw7pjfuhsdg6 Kobylinec (vrch v Bielych Karpatoch) 0 676300 8210986 8087585 2026-05-09T04:05:46Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210986 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Kobylinec | obrázok = Strošovský močiar - celkový náhľad.jpg | popis = Strošovský močiar na západných svahoch | štát = Slovensko | štát1 = | región.náz = Kraj | región = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | región1 = | okres = [[Púchov (okres)|Púchov]] | okres1 = [[Ilava (okres)|Ilava]] | okres2 = | obec = [[Lednica (obec)|Lednica]] | obec1 = [[Červený Kameň (okres Ilava)|Červený Kameň]] | obec2 = | pohorie = [[Biele Karpaty]] | podcelok = [[Kobylináč]] | časť = | povodie = [[Váh]] | povodie1 = | nadmorská výška = 911.6 | zemepisná šírka = 49.1194 | zemepisná dĺžka = 18.1657 | hornina = | najľahší výstup = neznačený | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | lokátor = Slovensko-reliéf | mapa1 = | popis.mapy1 = Poloha v rámci Trenčianskeho kraja | lokátor1 = Trenčiansky kraj | commons = | poznámka = }} '''Kobylinec''' ({{mnm|911.6|w}}<ref>{{AtlasVKÚ2008|32}}</ref>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v pohorí [[Biele Karpaty]]. Leží nad obcou [[Lednica (obec)|Lednica]], približne {{Km|10|m|w}} západne od mesta [[Púchov]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.16579&y=49.11937&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa v severnej časti [[Biele Karpaty|pohoria]], v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Kobylináč]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-29| miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Trenčiansky kraj|Trenčianskom kraji]], na pomedzí okresov [[Púchov (okres)|Púchov]] a [[Ilava (okres)|Ilava]] a zasahuje na katastrálne územie obcí [[Lednica (obec)|Lednica]] a [[Červený Kameň (okres Ilava)|Červený Kameň]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-29 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220627113557/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf | dátum archivácie = 2022-06-27 }}</ref> Vrcholom prechádza hranica [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty]]. Najbližším sídlom je južne ležiaci [[Červený Kameň (okres Ilava)|Červený Kameň]] a východne situovaná [[Lednica (obec)|Lednica]], severovýchodne sa nachádza obec [[Zubák (obec)|Zubák]] a západne [[Nedašova Lhota]].<ref name="mapa"/> == Opis == Kobylinec je najvyšším vrchom [[Kobylináč|podcelku]] i celej severnej časti pohoria. Nachádza sa v hrebeni, ktorý smeruje severozápadným smerom na [[Končitá (vrch v Bielych Karpatoch)|Končitú]] ({{Mnm|817}}) v hlavnom pohraničnom hrebeni. Východným smerom susedí [[Zrnová]] ({{Mnm|854}}), južným smerom Strachoňovec ({{Mnm|786}}), [[Chmeľová (vrch)|Chmeľová]] ({{Mnm|925}}) a [[Biely vrch (vrch v Bielych Karpatoch)|Biely vrch]] ({{Mnm|819}}), západne sa nachádza Kaňúr ({{Mnm|791}}) a hrebeň s bezmennými vrchmi ({{Mnm|893}}) a severozápadne Končitá a Hromádková ({{Mnm|762}}).<ref name=M>''Javorníky – Púchov. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.</ref> Oblasť patrí do povodia [[Váh]]u; severné svahy masívu sú prameniskom riečky [[Lednica (potok)|Lednica]], južnú časť hrebeňa odvodňujú prítoky [[Tovarský potok|Tovarského potoka]], ktorý ústí do Lednice.<ref name="mapa"/> Na vrchol nevedie značený chodník a na západnom úbočí leží prírodná pamiatka [[Strošovský močiar]]. === Výhľady === Nesúvislý porast hrebeňa a značná nadmorská výška umožňujú zaujímavý výhľad. Z vhodných miest je vidieť mnohé [[Zoznam vrcholov v Bielych Karpatoch|vrchy Bielych Karpát]], pri priaznivých podmienkach aj [[Považský Inovec]], [[Tribeč]], [[Strážovské vrchy]], [[Malá Fatra|Malú Fatru]], [[Kysucká vrchovina|Kysuckú vrchovinu]] i [[Kysucké Beskydy|Beskydy]], [[Javorníky]], [[Moravsko-sliezske Beskydy]], [[Hrubý Jeseník (pohorie)|Hrubý Jeseník]] a [[Hostýnské vrchy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=49.11937&lng=18.16579&ele=901&azi=61.7&alt=-1.1&fov=45&date=2021-03-13T09:07Z&cfg=sr&name= | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup vedie neznačenými chodníkmi z okolia.<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Biele Karpaty]] * [[Kobylináč]] * [[Zoznam vrcholov v Bielych Karpatoch]] == Externé odkazy == * [http://www.bielekarpaty.sk Správa CHKO Biele Karpaty] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070603194256/http://www.bielekarpaty.sk/ |date=2007-06-03 }} * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.16579&y=49.11937&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Biele Karpaty}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vrchy v Bielych Karpatoch]] [[Kategória:Vrchy v okrese Púchov]] [[Kategória:Vrchy v okrese Ilava]] [[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov na Slovensku]] [[Kategória:Lednica (obec)]] [[Kategória:Červený Kameň (okres Ilava)]] [[Kategória:Kobylináč]] n2elcwm0g8k8mgp1clg1yamtcgk43l8 Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026 0 677342 8210928 8204139 2026-05-08T21:42:50Z 321fire 115544 referencie, parametre, kategória, doplnenie pavúka, a tak 8210928 wikitext text/x-wiki {{Blížiace sa športové podujatie|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji | rok = 2026 | usporiadateľ = Švajčiarsko | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | dátum = 15. – 31. máj 2026 | počet tímov = 16 | dejiská = [[Zürich]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] | postupujúci = KAZ | 2 postupujúci = UKR }} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026''' budú v poradí 89. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= | meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) |url=https://www.iihf.com/en/events/2026/wm |vydavateľ=iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= |meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=2026 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/969/ |vydavateľ=stats.iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref> Turnaj Top divízie sa bude hrať v [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] od 15. do 31. mája 2026.<ref name="ceskatelevize">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Příští MS bude opět v Tampere, Helsinky ale nahradí Riga. Šampionát 2026 uspořádá Švýcarsko | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/hokej/ms/mistrovstvi-sveta-2022/pristi-ms-bude-opet-v-tampere-helsinky-ale-nahradi-riga-sampionat-2026-usporada-svycarsko/6290b7bf43b414b574427b7f | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref name="iihf-ch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - To Tampere/Riga in ’23, to Switzerland in ’26 | url = https://www.iihf.com/en/events/2022/wm/news/36477/to_tampere_riga_in_23_to_switzerland_in_26 | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Obhajcom titulu z predošlého roka je tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]]. == Kvalifikácia == '''Kvalifikované ako hostiteľ''' * {{SUI|lh|1}} '''Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Majstrovstvách sveta 2025]]''' * {{CZE|lh|1}} * {{DEN|lh|1}} * {{FIN|lh|1}} * {{CAN|lh|1}} * {{LAT|lh|1}} * {{HUN|lh|1}} * {{GER|lh|1}} * {{NOR|lh|1}} * {{AUT|lh|1}} * {{SVK|lh|1}} * {{SLO|lh|1}} * {{SWE|lh|1}} * {{USA|lh|1}} '''Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia|I. A divízie MS 2025]]''' * {{GBR|lh|1}} * {{ITA|lh|1}} == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SUI|w}} |- ![[Zürich]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Švajčiarsko|float=none|width=300|caption=|places={{LocMap~|Švajčiarsko|lat=47.395369|long=8.480031|label='''[[Zürich]]'''|position=left}} {{LocMap~|Švajčiarsko|lat=46.8174|long=7.1555|label='''[[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]]'''|position=right}}}} ![[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] |- |[[Swiss Life Arena]]<br>Kapacita: 11 200 |[[BCF Arena]]<br>Kapacita: 9 009 |- |[[Súbor:Swiss Life Arena 2022.jpeg|220x220bod]] |[[Súbor:BCF Arena.jpg|stred|220x220bod]] |} == Nasadenie == Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2024, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to aj využili, pretože Kanada mala byť pôvodne v skupine A a USA v skupine B.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensku sa zmenil súper aj skupina. Definitívne zloženie skupín na MS v hokeji 2026 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-superi-definitivne-zlozenie-skupin-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-04 | jazyk = sk}}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A (Zürich) *{{USA|lh|1}} (2) *{{SUI|lh|1}} (3) *{{FIN|lh|1}} (7) *{{GER|lh|1}} (8) *{{LAT|lh|1}} (11) *{{AUT|lh|1}} (12) *{{HUN|lh|1}} (18) *{{GBR|lh|1}} (19) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B (Fribourg) *{{CAN|lh|1}} (4) *{{SWE|lh|1}} (5) *{{CZE|lh|1}} (6) *{{DEN|lh|1}} (9) *{{SVK|lh|1}} (10) *{{NOR|lh|1}} (13) *{{SLO|lh|1}} (17) *{{ITA|lh|1}} (20) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujúce do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2027 |} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Skupina A === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SUI|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{GER|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{LAT|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}}{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{AUT|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{HUN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |}<small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small>{{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Skupina B === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SVK|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NOR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |}<small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small>{{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" | |- |2. |D2 | style="text-align:left;" | |- |3. |D3 | style="text-align:left;" | |- |4. |D4 | style="text-align:left;" | |- |5. |D5 | style="text-align:left;" | |- |6. |D6 | style="text-align:left;" | |- |7. |D7 | style="text-align:left;" | |- |8. |D8 | style="text-align:left;" | |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej |ZN=áno |RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1=|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2=|RD1-skóre2= |RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3=|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4=|RD1-skóre4= |RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5=|RD1-skóre5=|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6=|RD1-skóre6= |RD1-nasadený7=B2|RD1-tím7=|RD1-skóre7=|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8=|RD1-skóre8= |RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2= |RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4= |RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2= |RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2= }} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=14:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=18:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=15:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#ffdab9}} === Finále === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#f7f6a8}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v skupinovej fáze}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie<br>MS 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}} |} == Štatistiky turnaja == == Referencie == {{Referencie}} {{Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:2026 vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Zürichu]] [[Kategória:Šport vo Fribourgu (Švajčiarsko)]] 5jkji2zse6nuiaios4s8lswlb9isq1g David Kozma 0 680569 8210948 7916251 2026-05-08T22:41:16Z Pito126 294286 Přidána fotka 8210948 wikitext text/x-wiki {{Infobox športovec | titul pred = | meno = David Kozma | titul za = | obrázok = DavidKozma.png | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | celé meno = | rodné meno = | prezývka = Pink Panther | dátum narodenia = {{dnv|1992|8|13}} | miesto narodenia = [[Karviná]], [[Česko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = | národnosť = česká | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = | výška = 183 cm | váha = | partnerka = | manželka = | deti = | krajina = | šport = [[Zmiešané bojové umenia]] (MMA) | disciplína = | váhová kategória = Welterová váha | liga = [[Oktagon MMA]] | klub = PriMMAt Gym Praha | tím = | tréner = | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} '''David Kozma''', prezývaný „Pink Panther“ (* [[13. august]] [[1992]], [[Karviná]], [[Česko]]) je český profesionálny bojovník [[Zmiešané bojové umenia|zmiešaných bojových umení]] (MMA) súťažiaci vo welterovej váhe (do 77 kg) aktuálne pôsobiaci v organizácii [[Oktagon MMA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = David | url = https://www.sherdog.com/fighter/David-Kozma-74181 | vydavateľ = Sherdog | dátum prístupu = 2024-09-23 | jazyk = en | priezvisko = Sherdog.com}}</ref>. == Osobný život == Od siedmich do sedemnástich rokov sa venoval [[Džudo|džudu]]. Po úprave pravidiel v džude prestúpil na MMA, ktoré mu vyhovovali viac. Hoci je profesionálnym zápasníkom, privyrába si ako nočný strážca. Tvrdí, že sa v uliciach nikdy nebil a zápasy berie ako súťaženie. Svoju prezývku má už od mala. Rád totiž nosil ružovú farbu a bol - podľa svojich slov - „šampónik“.<ref>{{Citácia knihy|titul=David Kozma - MALL.TV|url=https://www.mall.tv/pribehy-z-holicstvi/david-kozma}}</ref> == MMA kariéra == {| class = "wikitable sortable" !colspan= "3" style="background:#E8E8E8"| Profesionálna bilancia |- !style="background:#E8E8E8; text-align:center"| 46 zápasov !style="background:#E8E8E8;text-align:center"| 32 výher !style="background:#E8E8E8;trxt-align:center"| 14 prehier |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez knokaut''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 8 |style="background:#fbb;text-align:center"| 4 |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez submisiu''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 13 |style="background:#fbb;text-align:center"| 7 |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez rozhodnutie''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 11 |style="background:#fbb;text-align:center"| 3 |} {| class="wikitable" style="font-size:85%" !Výsledok !Bilancia !Súper !Metóda !Udalosť !Dátum !Kolo !Čas !Miesto !Poznámka |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center" |32-14 |{{MDA}} Ion Surdu |KO (úder) |OKTAGON 58: Vémola vs Végh 2 |8. jún 2024 |1 |2:27 |[[Praha]], Česko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center" |32-13 |{{Minivlajka|Srbsko}} [[Bojan Velicković]] |TKO (údery) |OKTAGON 46: Dalisda vs. Austin |16. septembra 2023 |1 |3:43 |[[Frankfurt nad Mohanom]], Nemecko |<small>Semifinále turnaja Oktagon Tipsport Gamechanger vo welterovej hmotnostnej kategórii.</small> |- |style="background:#cfc;text-align:center" |Výhra |style="text-align:center" |32-12 |{{Minivlajka|Francúzsko}} Alex Lohoré |Na body (jednomyseľné rozhodnutie) |OKTAGON 43: Kincl vs. Vémola 2 |20. majá 2023 |3 |5:00 |[[Praha]], Česko |<small>Štvrťfinále turnaja Oktagon Tipsport Gamechanger vo welterovej hmotnostnej kategórii</small> |- |style="background:#cfc;text-align:center" |Výhra |style="text-align:center" |31-12 |{{Minivlajka|Poľsko}} [[Łukasz Siwiec]] |Rozhodnutie (rozdelenie) |OKTAGON 40: Tipsport Gamechanger |4. marca 2023 |3 |5:00 |[[Ostrava]], Česko |<small>Súboj turnaja Oktagon Tipsport Gamechanger vo welterovej hmotnostnej kategórii.</small> |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center" |30-12 |{{Minivlajka|Brazília}}[[Kaik Brito]] |TKO (údery) |OKTAGON 37: Kozma vs. Brito |3. decembra 2022 |3 |4:12 |[[Ostrava]], Česko | |- | style="background:#cfc;text-align:center" |Výhra | style="text-align:center" |30-11 |{{Minivlajka|Česko}} [[Petr Kníže]] |Na body (jednomyseľné rozhodnutie) |OKTAGON 32: Kozma vs Kníže |{{dts|9|4|2022}} | style="text-align:center" |5 | style="text-align:center" |5:00 |[[Ostrava]], Česko |{{malé|Obhájil titul organizácie OKTAGON MMA vo velterovej váhe.}} |- | style="background:#cfc;text-align:center" |Výhra | style="text-align:center" |29-11 |{{Minivlajka|Srbsko}} [[Bojan Velicković]] |TKO (údery) |OKTAGON 29: Kozma vs Velickovič |{{dts|4|12|2021}} | style="text-align:center" |4 | style="text-align:center" |3:16 |[[Brno]], Česko |{{malé|Obhájil titul organizácie OKTAGON MMA vo velterovej váhe.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|28-11 |{{Minivlajka|Brazília}} Leandro Silva |Na body (jednomyseľné rozhodnutie) |OKTAGON 24: Kozma vs Silva |{{dts|29|5|2021}} |style="text-align:center"|5 |style="text-align:center"|5:00 |[[Brno]], Česko |{{malé|Obhájil titul organizácie OKTAGON MMA vo velterovej váhe.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|27-11 |{{Minivlajka|Maďarsko}} Máté Kertész |Na body (jednomyseľné rozhodnutie) |OKTAGON 17: Kozma vs Kertész |{{dts|17|10|2020}} |style="text-align:center"|5 |style="text-align:center"|5:00 |[[Brno]], Česko |{{malé|Obhájil titul organizácie OKTAGON MMA vo velterovej váhe.}} |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|26-11 |{{Minivlajka|Rusko}} Roman Mukhamedshin |Vzdanie sa (rear-naked choke) |RCC 7 |{{dts|14|12|2019}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|2:09 |[[Jekaterinburg]], Rusko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|26-10 |{{Minivlajka|Rusko}} Alexey Shurkevich |Na body (jednomyseľné rozhodnutie) |RCC 6 |{{dts|4|5|2019}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |[[Čeľabinsk]], Rusko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|25-10 |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Samuel Krištofič]] |Na body (jednomyseľné rozhodnutie) |OKTAGON 11: Kozma vs Krištofič |{{dts|16|3|2019}} |style="text-align:center"|5 |style="text-align:center"|5:00 |[[Ostrava]], Česko |{{malé|Obhájil titul organizácie OKTAGON MMA vo velterovej váhe.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|24-10 |{{Minivlajka|Slovensko}} Gabor Boráros |TKO (poranenie kolena) |OKTAGON 10 |{{dts|17|10|2018}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|0:22 |[[Praha]], Česko |{{malé|Vyhral šampiónat organizácie OKTAGON MMA vo velterovej váhe.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|23-10 |{{Minivlajka|Maďarsko}} Máté Kertész |Na body (jednomyseľné rozhodnutie) |OKTAGON 9 |{{dts|15|9|2018}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |[[Bratislava]], Slovensko |{{malé|Semifinále turnaja OKTAGON MMA vo velterovej váhe.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|22-10 |{{Minivlajka|Poľsko}} Michal Wiencek |TKO (kolená a údery) |OKTAGON 7 |{{dts|28|7|2018}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|4:50 |[[Praha]], Česko |{{malé|Štvrťfinále turnaja OKTAGON MMA vo velterovej váhe.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|21-10 |{{Minivlajka|Ukrajina}} Alexey Valivakhin |TKO (údery) |OKTAGON 6 |{{dts|26|5|2018}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|2:17 |[[Košice]], Slovensko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|20-10 |{{Minivlajka|Poľsko}} Rafal Lewon |TKO (údery) |OKTAGON 5 |{{dts|17|3|2018}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|4:32 |[[Ostrava]], Česko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|19-10 |{{Minivlajka|Česko}} [[Petr Kníže]] |Na body (jednomyseľné rozhodnutie) |XFN 6 - X Fight Nights 6 |{{dts|7|12|2017}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |[[Praha]], Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|19-9 |{{Minivlajka|Maďarsko}} Adam Horvath |TKO (údery) |Fusion FN 16 - Cage Fight |{{dts|29|9|2017}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|N/A |[[Brno]], Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|18-9 |{{Minivlajka|Chorvátsko}} Zoran Dod |TKO (údery) |EPF - East Pro Fight 9 |{{dts|28|4|2017}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|3:07 |[[Košice]], Slovensko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|17-9 |{{Minivlajka|Chorvátsko}} Lovro Vrkic |Donútenie (Kimura) |HG - Heroes Gate 18 |{{dts|24|2|2017}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|4:55 |[[Praha]], Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|16-9 |{{Minivlajka|Nemecko}} Johannes Michalik |Donútenie (rear-naked choke) |XFN 2 - X Fight Nights 2 |{{dts|18|12|2016}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|4:39 |[[Praha]], Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|15-9 |{{Minivlajka|Česko}} Michal Vostrý |Donútenie (Calf slicer) |HG - Heroes Gate 17 |{{dts|27|10|2016}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|4:39 |[[Praha]], Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|14-9 |{{Minivlajka|Slovensko}} Emin Sefa |Rozhodnutie (jednomyseľne) |EFN - Fight Nights Global 49 |{{dts|4|6|2016}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |[[Banská Bystrica]], Slovensko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|13-9 |{{Minivlajka|Česko}} Marek Bártl |Donútenie (Armbar) |GCF 32 - WMMAA Finals |{{dts|28|11|2015}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|4:09 |[[Praha]], Česko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|12-9 |{{Minivlajka|Litva}} Saulius Bucius |Vzdanie sa (Triangle choke) |GCF 31 - Cage Fight 6 |{{dts|22|5|2015}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|3:56 |[[Brno]], Česko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|12-8 |{{Minivlajka|Česko}} Jaroslav Poborský |Rozhodnutie (rozdelenie) |GCF - Gladiator Championship Fighting 30 |{{dts|25|2|2015}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |[[Praha]], Česko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|12-7 |{{Minivlajka|Slovensko}} Miroslav Štrbák |Podanie (údery) |GCF 27 - Road to the Cage |{{dts|21|3|2014}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|N/A |[[Praha]], Česko |{{malé|Stratil titul organizácie GCF v ľahkej váhe.}} |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|12-6 |{{Minivlajka|Izrael}} Shimon Gosh |TKO (údery) |HG - Heroes Gate 11 |{{dts|22|11|2013}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|2:49 |[[Praha]], Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|12-5 |{{Minivlajka|Česko}} Jaroslav Pokorný |Donútenie (Armbar) |GCF 25 - Over the Top |{{dts|6|10|2013}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|N/A |[[Pardubice]], Česko |{{malé|Obhájil titul organizácie GCF v ľahkej váhe.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|11-5 |{{Minivlajka|Česko}} Roman Vanický |Rozhodnutie (jednomyseľne) |CMTA - Pardal Gladidators Night Cage 2 |{{dts|1|6|2013}} |style="text-align:center"|N/A |style="text-align:center"|N/A |[[České Budějovice]], Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|10-5 |{{Minivlajka|Česko}} Václav Přibyl |Rozhodnutie (jednomyseľne) |GCF 21 - Big Cage 3 |{{dts|24|4|2013}} |style="text-align:center"|5 |style="text-align:center"|5:00 |[[Ostrava]], Česko |{{malé|Obhájil titul organizácie GCF v ľahkej váhe.}} |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|9-5 |{{Minivlajka|Česko}} Josef Král |Vzdanie sa (Guilotine choke) |GCF 18 - Destiny |{{dts|1|12|2012}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:40 |[[Praha]], Česko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|9-4 |{{Minivlajka|Francúzsko}} Mamour Fall |Rozhodnutie (jednomyseľne) |HG - Heroes Gate 8 |{{dts|12|10|2012}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |[[Praha]], Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|9-3 |{{Minivlajka|Česko}} Jaroslav Poborský |Donútenie (Armbar) |GCF 13 - Pain and Glory |{{dts|2|5|2012}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|3:36 |[[Praha]], Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|8-3 |{{Minivlajka|Česko}} Petr Zelina |Donútenie (rear-naked choke) |Den Bojovnikov 5 - New Challenge |{{dts|1|4|2012}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|0:29 |[[Hlučín]], Česko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|7-3 |{{Minivlajka|Rusko}} Marat Gafurov |Vzdanie sa (rear-naked choke) |M-1 Challenge 31 - Monson vs. Oleinik |{{dts|16|3|2012}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|2:10 |[[Petrohrad]], Rusko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|7-2 |{{Minivlajka|Česko}} Marek Mucka |Donútenie (Armbar) |Arena 25 - Attack Eagle |{{dts|30|12|2011}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|0:41 |[[Třinec]], Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|6-2 |{{Minivlajka|Česko}} Norbert Pozarek |Donútenie (Triangle choke) |GCF 7 - Redemption |{{dts|3|12|2011}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|N/A |[[Praha]], Česko |{{malé|Stal sa šampiónom organizácie GCF v ľahkej váhe.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|5-2 |{{Minivlajka|Česko}} Vaclav Přibyl |Donútenie (Armbar) |GCF 4 - New Talents |{{dts|17|6|2011}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|1:47 |[[Říčany]], Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|4-2 |{{Minivlajka|Česko}} Michal Boldy |TKO (údery) |Arena 22 - Hutnicky Den |{{dts|30|4|2011}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:17 |[[Třinec]], Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|3-2 |{{Minivlajka|Slovensko}} Martin Kufel |Donútenie (Armbar) |Hamr Gym - Hamr Night 2011 |{{dts|23|4|2011}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|4:48 |[[Ostrava]], Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|2-2 |{{Minivlajka|Česko}} Viktor Polášek |Donútenie (rear-naked choke) |DB 1 - Den Bojovnikov |{{dts|12|3|2011}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|0:39 |[[Darkovice]], Česko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|1-2 |{{Minivlajka|Poľsko}} Adam Golonkiewicz |Podanie (údery) |MMAC - MMA Challengers 6 |{{dts|13|2|2011}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|3:53 |[[Katovice]], Poľsko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|1-1 |{{Minivlajka|Slovensko}} Tomas Kudry |Donútenie (Armbar) |Arena 20 - Power Legion |{{dts|30|12|2010}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|0:41 |[[Ostrava]], Česko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|0-1 |{{Minivlajka|Česko}} Richard Andrš |Vzdanie sa (rear-naked choke) |GCF 1 - Judgement Day |{{dts|5|12|2010}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|1:56 |[[Praha]], Česko | |} == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Kozma, David}} [[Kategória:Súťažiaci v MMA]] [[Kategória:Českí športovci]] [[Kategória:Osobnosti z Karvinej]] h4lq6v7e24536524iz9zb999fcwb5xu 8210951 8210948 2026-05-08T23:07:11Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor DavidKozma.png bol odstránený, pretože ho Elcobbola na Commons zmazal. 8210951 wikitext text/x-wiki {{Infobox športovec | titul pred = | meno = David Kozma | titul za = | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | celé meno = | rodné meno = | prezývka = Pink Panther | dátum narodenia = {{dnv|1992|8|13}} | miesto narodenia = [[Karviná]], [[Česko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = | národnosť = česká | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = | výška = 183 cm | váha = | partnerka = | manželka = | deti = | krajina = | šport = [[Zmiešané bojové umenia]] (MMA) | disciplína = | váhová kategória = Welterová váha | liga = [[Oktagon MMA]] | klub = PriMMAt Gym Praha | tím = | tréner = | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} '''David Kozma''', prezývaný „Pink Panther“ (* [[13. august]] [[1992]], [[Karviná]], [[Česko]]) je český profesionálny bojovník [[Zmiešané bojové umenia|zmiešaných bojových umení]] (MMA) súťažiaci vo welterovej váhe (do 77 kg) aktuálne pôsobiaci v organizácii [[Oktagon MMA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = David | url = https://www.sherdog.com/fighter/David-Kozma-74181 | vydavateľ = Sherdog | dátum prístupu = 2024-09-23 | jazyk = en | priezvisko = Sherdog.com}}</ref>. == Osobný život == Od siedmich do sedemnástich rokov sa venoval [[Džudo|džudu]]. Po úprave pravidiel v džude prestúpil na MMA, ktoré mu vyhovovali viac. Hoci je profesionálnym zápasníkom, privyrába si ako nočný strážca. Tvrdí, že sa v uliciach nikdy nebil a zápasy berie ako súťaženie. Svoju prezývku má už od mala. Rád totiž nosil ružovú farbu a bol - podľa svojich slov - „šampónik“.<ref>{{Citácia knihy|titul=David Kozma - MALL.TV|url=https://www.mall.tv/pribehy-z-holicstvi/david-kozma}}</ref> == MMA kariéra == {| class = "wikitable sortable" !colspan= "3" style="background:#E8E8E8"| Profesionálna bilancia |- !style="background:#E8E8E8; text-align:center"| 46 zápasov !style="background:#E8E8E8;text-align:center"| 32 výher !style="background:#E8E8E8;trxt-align:center"| 14 prehier |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez knokaut''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 8 |style="background:#fbb;text-align:center"| 4 |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez submisiu''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 13 |style="background:#fbb;text-align:center"| 7 |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez rozhodnutie''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 11 |style="background:#fbb;text-align:center"| 3 |} {| class="wikitable" style="font-size:85%" !Výsledok !Bilancia !Súper !Metóda !Udalosť !Dátum !Kolo !Čas !Miesto !Poznámka |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center" |32-14 |{{MDA}} Ion Surdu |KO (úder) |OKTAGON 58: Vémola vs Végh 2 |8. jún 2024 |1 |2:27 |[[Praha]], Česko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center" |32-13 |{{Minivlajka|Srbsko}} [[Bojan Velicković]] |TKO (údery) |OKTAGON 46: Dalisda vs. Austin |16. septembra 2023 |1 |3:43 |[[Frankfurt nad Mohanom]], Nemecko |<small>Semifinále turnaja Oktagon Tipsport Gamechanger vo welterovej hmotnostnej kategórii.</small> |- |style="background:#cfc;text-align:center" |Výhra |style="text-align:center" |32-12 |{{Minivlajka|Francúzsko}} Alex Lohoré |Na body (jednomyseľné rozhodnutie) |OKTAGON 43: Kincl vs. Vémola 2 |20. majá 2023 |3 |5:00 |[[Praha]], Česko |<small>Štvrťfinále turnaja Oktagon Tipsport Gamechanger vo welterovej hmotnostnej kategórii</small> |- |style="background:#cfc;text-align:center" |Výhra |style="text-align:center" |31-12 |{{Minivlajka|Poľsko}} [[Łukasz Siwiec]] |Rozhodnutie (rozdelenie) |OKTAGON 40: Tipsport Gamechanger |4. marca 2023 |3 |5:00 |[[Ostrava]], Česko |<small>Súboj turnaja Oktagon Tipsport Gamechanger vo welterovej hmotnostnej kategórii.</small> |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center" |30-12 |{{Minivlajka|Brazília}}[[Kaik Brito]] |TKO (údery) |OKTAGON 37: Kozma vs. Brito |3. decembra 2022 |3 |4:12 |[[Ostrava]], Česko | |- | style="background:#cfc;text-align:center" |Výhra | style="text-align:center" |30-11 |{{Minivlajka|Česko}} [[Petr Kníže]] |Na body (jednomyseľné rozhodnutie) |OKTAGON 32: Kozma vs Kníže |{{dts|9|4|2022}} | style="text-align:center" |5 | style="text-align:center" |5:00 |[[Ostrava]], Česko |{{malé|Obhájil titul organizácie OKTAGON MMA vo velterovej váhe.}} |- | style="background:#cfc;text-align:center" |Výhra | style="text-align:center" |29-11 |{{Minivlajka|Srbsko}} [[Bojan Velicković]] |TKO (údery) |OKTAGON 29: Kozma vs Velickovič |{{dts|4|12|2021}} | style="text-align:center" |4 | style="text-align:center" |3:16 |[[Brno]], Česko |{{malé|Obhájil titul organizácie OKTAGON MMA vo velterovej váhe.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|28-11 |{{Minivlajka|Brazília}} Leandro Silva |Na body (jednomyseľné rozhodnutie) |OKTAGON 24: Kozma vs Silva |{{dts|29|5|2021}} |style="text-align:center"|5 |style="text-align:center"|5:00 |[[Brno]], Česko |{{malé|Obhájil titul organizácie OKTAGON MMA vo velterovej váhe.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|27-11 |{{Minivlajka|Maďarsko}} Máté Kertész |Na body (jednomyseľné rozhodnutie) |OKTAGON 17: Kozma vs Kertész |{{dts|17|10|2020}} |style="text-align:center"|5 |style="text-align:center"|5:00 |[[Brno]], Česko |{{malé|Obhájil titul organizácie OKTAGON MMA vo velterovej váhe.}} |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|26-11 |{{Minivlajka|Rusko}} Roman Mukhamedshin |Vzdanie sa (rear-naked choke) |RCC 7 |{{dts|14|12|2019}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|2:09 |[[Jekaterinburg]], Rusko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|26-10 |{{Minivlajka|Rusko}} Alexey Shurkevich |Na body (jednomyseľné rozhodnutie) |RCC 6 |{{dts|4|5|2019}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |[[Čeľabinsk]], Rusko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|25-10 |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Samuel Krištofič]] |Na body (jednomyseľné rozhodnutie) |OKTAGON 11: Kozma vs Krištofič |{{dts|16|3|2019}} |style="text-align:center"|5 |style="text-align:center"|5:00 |[[Ostrava]], Česko |{{malé|Obhájil titul organizácie OKTAGON MMA vo velterovej váhe.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|24-10 |{{Minivlajka|Slovensko}} Gabor Boráros |TKO (poranenie kolena) |OKTAGON 10 |{{dts|17|10|2018}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|0:22 |[[Praha]], Česko |{{malé|Vyhral šampiónat organizácie OKTAGON MMA vo velterovej váhe.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|23-10 |{{Minivlajka|Maďarsko}} Máté Kertész |Na body (jednomyseľné rozhodnutie) |OKTAGON 9 |{{dts|15|9|2018}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |[[Bratislava]], Slovensko |{{malé|Semifinále turnaja OKTAGON MMA vo velterovej váhe.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|22-10 |{{Minivlajka|Poľsko}} Michal Wiencek |TKO (kolená a údery) |OKTAGON 7 |{{dts|28|7|2018}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|4:50 |[[Praha]], Česko |{{malé|Štvrťfinále turnaja OKTAGON MMA vo velterovej váhe.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|21-10 |{{Minivlajka|Ukrajina}} Alexey Valivakhin |TKO (údery) |OKTAGON 6 |{{dts|26|5|2018}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|2:17 |[[Košice]], Slovensko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|20-10 |{{Minivlajka|Poľsko}} Rafal Lewon |TKO (údery) |OKTAGON 5 |{{dts|17|3|2018}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|4:32 |[[Ostrava]], Česko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|19-10 |{{Minivlajka|Česko}} [[Petr Kníže]] |Na body (jednomyseľné rozhodnutie) |XFN 6 - X Fight Nights 6 |{{dts|7|12|2017}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |[[Praha]], Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|19-9 |{{Minivlajka|Maďarsko}} Adam Horvath |TKO (údery) |Fusion FN 16 - Cage Fight |{{dts|29|9|2017}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|N/A |[[Brno]], Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|18-9 |{{Minivlajka|Chorvátsko}} Zoran Dod |TKO (údery) |EPF - East Pro Fight 9 |{{dts|28|4|2017}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|3:07 |[[Košice]], Slovensko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|17-9 |{{Minivlajka|Chorvátsko}} Lovro Vrkic |Donútenie (Kimura) |HG - Heroes Gate 18 |{{dts|24|2|2017}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|4:55 |[[Praha]], Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|16-9 |{{Minivlajka|Nemecko}} Johannes Michalik |Donútenie (rear-naked choke) |XFN 2 - X Fight Nights 2 |{{dts|18|12|2016}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|4:39 |[[Praha]], Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|15-9 |{{Minivlajka|Česko}} Michal Vostrý |Donútenie (Calf slicer) |HG - Heroes Gate 17 |{{dts|27|10|2016}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|4:39 |[[Praha]], Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|14-9 |{{Minivlajka|Slovensko}} Emin Sefa |Rozhodnutie (jednomyseľne) |EFN - Fight Nights Global 49 |{{dts|4|6|2016}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |[[Banská Bystrica]], Slovensko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|13-9 |{{Minivlajka|Česko}} Marek Bártl |Donútenie (Armbar) |GCF 32 - WMMAA Finals |{{dts|28|11|2015}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|4:09 |[[Praha]], Česko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|12-9 |{{Minivlajka|Litva}} Saulius Bucius |Vzdanie sa (Triangle choke) |GCF 31 - Cage Fight 6 |{{dts|22|5|2015}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|3:56 |[[Brno]], Česko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|12-8 |{{Minivlajka|Česko}} Jaroslav Poborský |Rozhodnutie (rozdelenie) |GCF - Gladiator Championship Fighting 30 |{{dts|25|2|2015}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |[[Praha]], Česko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|12-7 |{{Minivlajka|Slovensko}} Miroslav Štrbák |Podanie (údery) |GCF 27 - Road to the Cage |{{dts|21|3|2014}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|N/A |[[Praha]], Česko |{{malé|Stratil titul organizácie GCF v ľahkej váhe.}} |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|12-6 |{{Minivlajka|Izrael}} Shimon Gosh |TKO (údery) |HG - Heroes Gate 11 |{{dts|22|11|2013}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|2:49 |[[Praha]], Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|12-5 |{{Minivlajka|Česko}} Jaroslav Pokorný |Donútenie (Armbar) |GCF 25 - Over the Top |{{dts|6|10|2013}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|N/A |[[Pardubice]], Česko |{{malé|Obhájil titul organizácie GCF v ľahkej váhe.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|11-5 |{{Minivlajka|Česko}} Roman Vanický |Rozhodnutie (jednomyseľne) |CMTA - Pardal Gladidators Night Cage 2 |{{dts|1|6|2013}} |style="text-align:center"|N/A |style="text-align:center"|N/A |[[České Budějovice]], Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|10-5 |{{Minivlajka|Česko}} Václav Přibyl |Rozhodnutie (jednomyseľne) |GCF 21 - Big Cage 3 |{{dts|24|4|2013}} |style="text-align:center"|5 |style="text-align:center"|5:00 |[[Ostrava]], Česko |{{malé|Obhájil titul organizácie GCF v ľahkej váhe.}} |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|9-5 |{{Minivlajka|Česko}} Josef Král |Vzdanie sa (Guilotine choke) |GCF 18 - Destiny |{{dts|1|12|2012}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:40 |[[Praha]], Česko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|9-4 |{{Minivlajka|Francúzsko}} Mamour Fall |Rozhodnutie (jednomyseľne) |HG - Heroes Gate 8 |{{dts|12|10|2012}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |[[Praha]], Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|9-3 |{{Minivlajka|Česko}} Jaroslav Poborský |Donútenie (Armbar) |GCF 13 - Pain and Glory |{{dts|2|5|2012}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|3:36 |[[Praha]], Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|8-3 |{{Minivlajka|Česko}} Petr Zelina |Donútenie (rear-naked choke) |Den Bojovnikov 5 - New Challenge |{{dts|1|4|2012}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|0:29 |[[Hlučín]], Česko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|7-3 |{{Minivlajka|Rusko}} Marat Gafurov |Vzdanie sa (rear-naked choke) |M-1 Challenge 31 - Monson vs. Oleinik |{{dts|16|3|2012}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|2:10 |[[Petrohrad]], Rusko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|7-2 |{{Minivlajka|Česko}} Marek Mucka |Donútenie (Armbar) |Arena 25 - Attack Eagle |{{dts|30|12|2011}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|0:41 |[[Třinec]], Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|6-2 |{{Minivlajka|Česko}} Norbert Pozarek |Donútenie (Triangle choke) |GCF 7 - Redemption |{{dts|3|12|2011}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|N/A |[[Praha]], Česko |{{malé|Stal sa šampiónom organizácie GCF v ľahkej váhe.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|5-2 |{{Minivlajka|Česko}} Vaclav Přibyl |Donútenie (Armbar) |GCF 4 - New Talents |{{dts|17|6|2011}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|1:47 |[[Říčany]], Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|4-2 |{{Minivlajka|Česko}} Michal Boldy |TKO (údery) |Arena 22 - Hutnicky Den |{{dts|30|4|2011}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:17 |[[Třinec]], Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|3-2 |{{Minivlajka|Slovensko}} Martin Kufel |Donútenie (Armbar) |Hamr Gym - Hamr Night 2011 |{{dts|23|4|2011}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|4:48 |[[Ostrava]], Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|2-2 |{{Minivlajka|Česko}} Viktor Polášek |Donútenie (rear-naked choke) |DB 1 - Den Bojovnikov |{{dts|12|3|2011}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|0:39 |[[Darkovice]], Česko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|1-2 |{{Minivlajka|Poľsko}} Adam Golonkiewicz |Podanie (údery) |MMAC - MMA Challengers 6 |{{dts|13|2|2011}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|3:53 |[[Katovice]], Poľsko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|1-1 |{{Minivlajka|Slovensko}} Tomas Kudry |Donútenie (Armbar) |Arena 20 - Power Legion |{{dts|30|12|2010}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|0:41 |[[Ostrava]], Česko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|0-1 |{{Minivlajka|Česko}} Richard Andrš |Vzdanie sa (rear-naked choke) |GCF 1 - Judgement Day |{{dts|5|12|2010}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|1:56 |[[Praha]], Česko | |} == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Kozma, David}} [[Kategória:Súťažiaci v MMA]] [[Kategória:Českí športovci]] [[Kategória:Osobnosti z Karvinej]] tsqmr6e61plmtafze93ruz2xky25d45 Jiří Procházka 0 680987 8210949 8157197 2026-05-08T22:50:46Z Pito126 294286 Nová fotográfika 8210949 wikitext text/x-wiki {{Infobox športovec | meno = Jiří Procházka | obrázok = JiriProchazka.png | veľkosť obrázka = | popis obrázka = Jiří Procházka v UFC | celé meno = | rodné meno = | prezývka = BJP | dátum narodenia = {{dnv|1992|10|14}}<ref name=narodeniedatum>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Webikon.sk | odkaz na autora = | titul = Kto je Jiří Procházka? Český samuraj sa stal šampiónom japonského Rizinu a plánuje zisk titulu v UFC | url = https://hashtag.zoznam.sk/kto-je-jiri-prochazka/ | vydavateľ = hashtag.zoznam.sk | dátum vydania = 2020-09-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> | miesto narodenia = [[Hostěradice]], [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]] (dnes [[Česko]])<ref name=narodeniemiesto>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hard | meno = Dereck | autor = | odkaz na autora = | titul = LIVI'N: S láskou pro bojová umění a přírodu. Tak bydlí Jiří Procházka | url = https://www.redbull.com/cz-cs/bydleni-design-interieru-urban-serie-livin-jiri-prochazka-mma-dereck-hard | vydavateľ = redbull.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs }}</ref> | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = | národnosť = česká | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = [[2012]] - súčasnosť (MMA) | výška = 193 cm | váha = 93 kg | partner = | partnerka = | manžel = | manželka = | deti = | krajina = | šport = [[Zmiešané bojové umenia]] (MMA){{break}}[[thajský box|Muay Thai]] a [[kickbox]] | disciplína = | váhová kategória = Poloťažká váha{{break}}([[2012]] - [[2015]], [[2017]] - súčasnosť){{break}}Ťažká váha{{break}}([[2015]] - [[2016]], [[2019]]) | liga = [[Ultimate Fighting Championship]] | klub = Jetsaam Gym Brno<ref name=czmajster>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = 3nicom.cz | odkaz na autora = | titul = Jetsaam Gym má dva mistry ČR v thajském boxu 28.07.2011 | url = http://www.bojovesporty.cz/magazin/magazin_video/2011_07_28_10_55_48 | vydavateľ = bojovesporty.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs }}</ref>{{break}}Fight Ready<ref name=fightready>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sherdog.com | odkaz na autora = | titul = Jiri Prochazka Trains at Fight Ready Ahead of Light Heavyweight Title Bout at UFC 274 | url = https://www.sherdog.com/news/news/Jiri-Prochazka-Trains-at-Fight-Ready-Ahead-of-Light-Heavyweight-Title-Bout-at-UFC-274-184508 | vydavateľ = sherdog.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> | tím = | tréner = Martin Karaivanov (hlavný tréner & kickbox)<ref name=trener>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jiří "Denisa" Procházka -- cesta bojovníka 2. časť - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=1-kjKKrV944 | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2014-06-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs }}</ref>{{break}}Jaroslav Hovězák (MMA)<ref name=trener/>{{break}}Zdeněk Dohnal (kondičný a silový tréner)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OKTAGON MAJK #1 - Ivan Buchinger a Jiří ''Denisa'' Procházka - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=Y32OL5KkL08 | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2018-01-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs }}</ref> | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila šport | Mužský thajský box}} {{Infobox-medaila súťaž|Český národný šampionát}} {{Medaila|Zlato |[[2011]] [[Praha]]|-86.18 kg}} {{Infobox koniec}} Mgr. '''Jiří Procházka''' (* [[14. október]] [[1992]], [[Hostěradice]]) je [[Česko|český]] profesionálny bojovník [[zmiešané bojové umenia|zmiešaných bojových umení]] a bývalý [[thajský box|Muay Thai]] [[kickbox]]er. V súčasnosti zápasí v kategórii poloťažkej váhy organizácie [[Ultimate Fighting Championship]] (UFC), kde je bývalým UFC šampiónom poloťažkej váhy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jiri Prochazka | url = https://www.ufc.com/athlete/jiri-prochazka | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = 2020-01-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Pred svojim pôsobením v UFC bol prvým šampiónom poloťažkej váhy japonskej organizácie Rizin FF.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = イリー・プロハースカ - RIZIN FIGHTING FEDERATION オフィシャルサイト | url = https://jp.rizinff.com/_tags/%E3%82%A4%E3%83%AA%E3%83%BC%E3%83%BB%E3%83%97%E3%83%AD%E3%83%8F%E3%83%BC%E3%82%B9%E3%82%AB | vydavateľ = jp.rizinff.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = ja }}</ref> Momentálne figuruje na desiatom mieste UFC rebríčka najlepších bojovníkov bez ohľadu na váhovú kategóriu (angl. ''pound-for-pound''), a prvom mieste rebríčka najlepších bojovníkov poloťažkej váhy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Athlete Rankings | url = https://www.ufc.com/rankings | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Detstvo a začiatky == Jiří Procházka sa narodil [[14. október|14. októbra]] [[1992]] na južnej Morave v dedine [[Hostěradice]] neďaleko [[Znojmo|Znojma]].<ref name=narodeniedatum/><ref name=narodeniemiesto/> Jeho otec zomrel keď mal Procházka šesť rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jiří Procházka - Český zápasník podmanil Japonsko, teď míří do Ameriky - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=dDxDcln2Foc | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2019-12-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs }}</ref> Predtým ako začal s bojovými umeniami, hrával futbal za tím TJ Družstevník Hostěradice. Venoval sa taktiež jazde na BMX bicykli a [[florbal]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Budný | meno = Lubomír | autor = | odkaz na autora = | titul = Na vtipkování není při zápasech čas, říká bojovník Jiří Procházka | url = https://znojemsky.denik.cz/ostatni_region/na-vtipkovani-neni-pri-zapasech-cas-rika-bojovnik-jiri-prochazka-20191031.html | vydavateľ = znojemsky.denik.cz | dátum vydania = 2019-10-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs }}</ref> Do kontaktu s bojovými športami sa prvýkrát dostal počas stredoškolského štúdia na Bezpečnostnej právnej akadémii, kde mal povinné tréningy [[džudo|džuda]], [[karate]] a [[zápasenie|grécko-rímskeho wrestlingu]].<ref name=muni>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jiří Procházka o MMA: Dělám to, co mě baví a živí | url = https://www.em.muni.cz/sport/13370-jiri-prochazka-o-mma-delam-to-co-me-bavi-a-zivi | vydavateľ = Masarykova univerzita | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = Brno | jazyk = cs }}</ref> V sedemnástich rokoch začal trénovať [[thajský box|Muay Thai]] v Jetsaam Gyme v Brne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Slavkovský | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Otec mu zomrel, keď mal iba 6 rokov. Dnes bojuje o titul v UFC | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/199185/otec-mu-zomrel-v-6-rokoch-dnes-bojuje-o-titul-v-ufc | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2021-05-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs }}</ref> V tomto športe ako devätnásťročný vyhral titul majstra Českej republiky.<ref name=czmajster/> O rok neskôr prešiel na MMA. == Kariéra v zmiešaných bojových umeniach == === Gladiator Fighting Championship === Procházka uskutočnil svoj profesionálny MMA debut v apríli [[2012]] v Gladiator Fighting Championship, v tej dobe najväčšej českej MMA organizácii. Zápas vyhral prostredníctvom KO v prvom kole.<ref name=gcf>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = VIDEO Svátek MMA: Do klece se vrací brutální Procházka! | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktualne.cz/ostatni-sporty/video-svatek-mma-do-klece-se-vraci-brutalni-prochazka/r~09732da0b02511e39d8a0025900fea04/ | issn = | vydavateľ = Economia | miesto = Praha | dátum = 2014-03-21 | dátum prístupu = 2022-04-23 }}</ref> Po tom čo nazbieral bilanciu 6 výher a 2 prehry zápasením v GCF a iných regionálnych organizáciách v Česku i zahraničí, dostal Procházka možnosť bojovať o inauguračný titul GCF šampióna poloťažkej váhy proti českému MMA veteránovi Martinovi Šolcovi. Tesný zápas vyhral na KO letiacim kolenom.<ref name=gcf/> Touto výhrou si získal pozornosť českých mainstreamových médií, a viacero publikácií zápas označilo za „český zápas roka“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Loni dal KO roku. Nyní má gladiátor MMA Procházka v plánu zničit Němce | url = https://isport.blesk.cz/clanek/ostatni-dalsi-sporty/198383/loni-dal-ko-roku-nyni-ma-gladiator-mma-prochazka-v-planu-znicit-nemce.html | vydavateľ = isport.blesk.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs }}</ref> Procházka svoj titul úspešne obhájil proti Tomášovi Penzovi, ktorého knokautoval letiacim kolenom v čase len 41 sekúnd prvého kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MMA: V Brně slavili Procházka a Kuzník | url = http://fighternews.cz/mma-v-brne-slavili-prochazka-a-kuznik/ | vydavateľ = fighternews.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs | url archívu = https://web.archive.org/web/20220419150025/http://fighternews.cz/mma-v-brne-slavili-prochazka-a-kuznik/ | dátum archivácie = 2022-04-19 }}</ref> V roku 2015, tri roky po začiatku kariéry a s bilanciou 14-2-1, sa Procházka stal prvým českým bojovníkom ktorý získal zmluvu s japonskou organizáciou Rizin Fighting Federation.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Český MMA bojovník řádí v Japonsku. Procházka knockoutoval soupeře | url = https://isport.blesk.cz/clanek/ostatni-mma/256106/cesky-mma-bojovnik-radi-v-japonsku-prochazka-knockoutoval-soupere.html | vydavateľ = isport.blesk.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Fight that was my turning point. Satoshi Ishii / Jiri Prochazka – RIZIN FIGHTING FEDERATION | url = http://www.rizinff.com/en/interview/20151221_3332.html | vydavateľ = rizinff.com | dátum vydania = 2015-12-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> === Rizin Fighting Federation === Procházka v Rizine debutoval [[29. december|29. decembra]] [[2015]] v rámci ich stokilogramového Grand Prix turnaja, kde sa jeho prvým oponentom v štvrťfinále stal Satoshi Ishii. Procházka vyhral na KO v prvom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Al-Shatti | meno = Shaun | autor = | odkaz na autora = | titul = Rizin Results: Aoki vs. Sakuraba | url = https://www.mmafighting.com/2015/12/29/10676940/rizin-results-aoki-vs-sakuraba | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2015-12-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> V semifinále turnaja o dva dni neskôr Procházka čelil budúcemu šampiónovi Bellatoru v poloťažkej váhe Vadimovi Nemkovovi, ktorého porazil na TKO. Vo finálovom zápase, ktorý sa uskutočnil v ten istý večer, Procházku v prvom kole knokautoval Muhammed Lawal.<ref name=grandprix>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jones | meno = Matt | autor = | odkaz na autora = | titul = Rizin FF 2: Highlights, Results and Top Knockouts from Thursday's Fights | url = https://bleacherreport.com/articles/2603949-rizin-ff-2-highlights-results-and-top-knockouts-from-thursdays-fights | vydavateľ = bleacherreport.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> [[17. apríl]]a [[2016]] Procházka čelil Kazuyuki Fujitovi na podujatí Rizin 1. Zápas vyhral prostredníctvom TKO.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cruz | meno = Guilherme | autor = | odkaz na autora = | titul = Rizin 1 Results: Fujita vs. Prochazka | url = https://www.mmafighting.com/2016/4/17/11446110/rizin-1-results-fujita-vs-prochazka | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2016-04-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Následne vstúpil do Grand Prix turnaja 2016, kde v prvom kole jednohlasne na body porazil Marka Taniosa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vavrda | meno = Antonín | autor = | odkaz na autora = | titul = VIDEO+FOTO Samuraj Procházka vyhrál i na jedné noze, bavil také 'Šílený kůň' | url = https://profiboxing.cz/mma/aktuality/videofoto-samuraj-prochazka-vyhral-i-na-jedne-noze-bavil-i-sileny-kun | vydavateľ = profiboxing.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs | url archívu = https://web.archive.org/web/20220426033851/https://profiboxing.cz/mma/aktuality/videofoto-samuraj-prochazka-vyhral-i-na-jedne-noze-bavil-i-sileny-kun | dátum archivácie = 2022-04-26 }}</ref> Kvôli zraneniu kolena ktoré v zápase utrpel bol však nútený z turnaja odstúpiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Skytte | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = Asakura vs. RENA II, Jiri Prochazka among three additions to RIZIN 11 | url = https://mmasucka.com/2018/05/29/asakura-vs-rena-ii-jiri-prochazka-among-three-additions-to-rizin-11/ | vydavateľ = mmasucka.com | dátum vydania = 2018-05-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> V septembri [[2017]] sa Procházka na jeden zápas vrátil späť do Česka na podujatie organizácie Fusion FN, kde proti súperovi Willianovi Alvesovi zvíťazil na TKO v prvom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 8. Jiří „Denisa“ Procházka vs Wilian Roberto „Cowboy“ Alves - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=z10VdlK9iWM | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2017-10-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Jeho ďalším súperom v Rizine sa stal Karl Albrektsson na podujatí Rizin Fighting World Grand Prix 2017, ktoré sa konalo [[19. december|29. decembra]] [[2017]]. Procházka opäť zvíťazil technickým knokautom v prvom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jiri Prochazka vs Karl Albrektsson | url = https://www.mma-core.com/fights/Jiri_Prochazka_vs_Karl_Albrektsson/1388664 | vydavateľ = mma-core.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> [[28. júl]]a [[2018]] na podujatí Rizin 11 Procházka čelil Brunovi Henrique Cappelozzovi. Zápas vyhral prostredníctvom KO v prvom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cruz | meno = Guilherme | autor = | odkaz na autora = | titul = Takanori Gomi knocks out Melvin Guillard at Rizin 11 | url = https://www.mmafighting.com/2018/7/29/17626890/takanori-gomi-knocks-out-melvin-guillard-rizin-11 | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2018-07-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Následne sa postavil proti Jakeovi Heunovi [[30. september|30. septembra]] [[2018]] na Rizin 13. Procházka zvíťazil prostredníctvom TKO v prvom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = lik | odkaz na autora = | titul = Tajfun udeřil. Poté Procházka v Japonsku ukončil Američana | url = https://www.sport.cz/clanek/bojove-sporty-tajfun-uderil-pote-prochazka-v-japonsku-ukoncil-americana-1027563 | vydavateľ = sport.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs }}</ref> Vo svojom ďalšom zápase mal Procházka čeliť Emmanuelovi Newtonovi na podujatí Rizin 14, ktoré sa konalo [[31. december|31. decembra]] [[2018]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jiří Procházka vs. Emanuel Newton | url = https://www.tapology.com/fightcenter/bouts/398878-rizin-14-jiri-denisa-prochazka-vs-emanuel-the-hardcore-kid-newton | vydavateľ = tapology.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Newton však zo zápasu odstúpil kvôli zraneniu rebra, a nahradil ho Brandon Halsey.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Skytte | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = Brandon Halsey replaces Newton vs. Jiri Prochazka at RIZIN 14 | url = https://mmasucka.com/2018/12/18/brandon-halsey-replaces-newton-vs-jiri-prochazka-at-rizin-14/ | vydavateľ = mmasucka.com | dátum vydania = 2018-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Procházka vyhral prostredníctvom TKO v prvom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sherdog.com | odkaz na autora = | titul = By The Numbers: Volkan Oezdemir vs. Jiri Prochazka | url = https://www.sherdog.com/news/articles/By-The-Numbers-Volkan-Oezdemir-vs-Jiri-Prochazka-173880 | vydavateľ = sherdog.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> ==== Rizin šampión poloťažkej váhy ==== Po tom čo v Rizine nazbieral sériu šiestich víťazstiev po sebe, dostal Procházka možnosť zápasiť o inauguračný titul Rizin šampióna poloťažkej váhy proti svojmu bývalému premožiteľovi Muhammedovi Lawalovi na podujatí Rizin 15, ktoré sa konalo [[21. apríl]]a [[2019]]. Tentoraz bol Procházka proti Lawalovi úspešný, vyhrávajúc na TKO v treťom kole.<ref name=lawal>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Skytte | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = RIZIN 15 – Results | url = https://mmasucka.com/2019/04/20/rizin-15-results/ | vydavateľ = mmasucka.com | dátum vydania = 2019-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> [[12. október|12. októbra]] [[2019]] na Rizin 19 Procházka čelil Fábiovi Maldonadovi v netitulovom zápase. Maldonada knokautoval v prvom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Carroll | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Rizin 19 results: Jiri Prochazka blasts through Fabio Maldonado, Kai Asakura overwhelms Ulka Sasaki | url = https://www.mmafighting.com/2019/10/12/20910934/rizin-19-jiri-prochazka-blasts-fabio-maldonado-kai-asakura-ulka-sasaki-mma | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2019-10-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Procházka uskutočnil prvú obhajobu svojho titulu proti C. B. Dollawayovi [[31. december|31. decembra]] [[2019]] na Rizin 20. Zápas vyhral prostredníctvom KO v prvom kole. Išlo zároveň o posledný zápas na Procházkovom kontrakte s Rizinom, po ktorom podpísal s UFC a uvoľnil svoj šampiónsky titul.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Holland | meno = Jesse | autor = | odkaz na autora = | titul = Video: Jiri Prochazka dribbles CB Dollaway with one-punch knockout at RIZIN 20 | url = https://www.mmamania.com/2019/12/31/21044276/video-jiri-prochazka-dribbles-cb-dollaway-one-punch-knockout-rizin-20-mma | vydavateľ = mmamania.com | dátum vydania = 2019-12-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> === Ultimate Fighting Championship === Procházka podpísal zmluvu s UFC v januári [[2020]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Business As Usual For Jiri Prochazka | url = https://www.ufc.com/news/business-usual-jiri-prochazka-ufc-251-fight-island | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = 2020-07-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Svoj debut v organizácii uskutočnil [[11. júl]]a [[2020]] na podujatí ''UFC 251 - Usman vs. Masvidal'' proti bývalému vyzývateľovi o UFC titul Volkanovi Oezdemirovi. Svojho súpera knokautoval v druhom kole. Získal zároveň ocenenie za ''Výkon večera''.<ref name=volkan>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Doyle | meno = Dave | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 251 bonuses: Rose Namajunas-Jessica Andrade war nets 'Fight of the Night' honors | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2020/07/ufc-251-bonuses-rose-namajunas-jessica-andrade-war-nets-fight-of-the-night-honors | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2020-07-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> V jeho druhom UFC zápase mal čeliť Dominickovi Reyesovi, taktiež bývalému vyzývateľovi o UFC titul, [[27. február]]a [[2021]] na UFC Fight Night 186. V januári však Reyes odstúpil kvôli zraneniu, a zápas bol preložený na [[1. máj]] na podujatie ''UFC on ESPN: Reyes vs. Procházka''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hannoun | meno = Farah | autor = | odkaz na autora = | titul = Reyes vs. Prochazka out, Rozenstruik vs. Gane in as UFC Fight Night headliner for Feb. 27 | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2021/01/ufc-news-jairzinho-rozenstruik-ciryl-gane-new-main-event-feb-27 | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2021-01-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Tesný zápas Procházka vyhral na KO lakťom z otočky v druhom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Doherty | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC Vegas 25 Results: Jiri Prochazka Lands Stunning Elbow to KO Dominick Reyes | url = https://cagesidepress.com/2021/05/02/ufc-vegas-25-results-jiri-prochazka/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2021-05-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Jeho výkon mu získal ocenenia ''Zápas večera'' a ''Výkon večera''.<ref name=reyes>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MMA Junkie Staff | odkaz na autora = | titul = UFC on ESPN 23 bonuses: Jiri Prochazka double-dips for $100,000 | url = https://mmajunkie.usatoday.com/lists/ufc-espn-23-bonuses-jiri-prochazka-double-100000-giga-chikadze | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2021-05-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> ==== UFC šampión poloťažkej váhy ==== [[File:JiriProchazkaBelt2022.png|thumb|left|Procházka s jeho šampiónskym opaskom ako hosť v [[Jan Kraus|Show Jana Krause]] v roku 2022]] Procházka mal čeliť šampiónovi Gloverovi Teixeirovi v titulovom zápase [[7. máj]]a [[2022]] na UFC 274.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 274 fight card: Glover Teixeira set to defend light heavyweight title against Jiri Prochazka in May | url = https://www.cbssports.com/mma/news/ufc-274-fight-card-glover-teixeira-set-to-defend-light-heavyweight-title-against-jiri-prochazka-in-may/ | vydavateľ = cbssports.com | dátum vydania = 2022-01-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Zápas bol však neskôr z nešpecifikovaných dôvodov presunutý na kartu ''UFC 275 - Teixeira vs. Procházka'', ktorá sa uskutočnila [[11. jún]]a [[2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lee | meno = Alexander K. | autor = | odkaz na autora = | titul = Glover Teixeira vs. Jiri Prochazka championship fight at UFC 274 rescheduled for UFC 275 | url = https://www.mmafighting.com/2022/2/27/22953018/glover-teixeira-vs-jiri-prochazka-championship-fight-at-ufc-274-rescheduled-for-ufc-275 | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2022-02-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Procházka zápas vyhral uškrtením súpera v piatom kole. Stal sa tak historicky prvým českým UFC šampiónom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Anderson | meno = Jay | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 275: Jiri Prochazka Secures Late Submission, Dethrones Glover Teixeira | url = https://cagesidepress.com/2022/06/12/ufc-275-glover-teixeira-vs-jiri-prochazka/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2022-06-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Získal zároveň ocenenie za ''Zápas večera'', a finančný bonus na základe fanúšikovského hlasovania o najobľúbenejšieho bojovníka karty, v ktorom sa umiestnil druhý za [[Valentina Ševčenková|Valentinou Ševčenkovou]].<ref name=teixeira>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 275 Bonus Report: Seven different fighters take home $50k | url = https://www.bjpenn.com/mma-news/ufc/ufc-275-bonus-report-seven-different-fighters-take-home-50k/ | vydavateľ = bjpenn.com | dátum vydania = 2022-06-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Anderson | meno = Jay | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 275 Fan Bonuses: Valentina Shevchenko Gets Top Bonus Despite Nail-Biter | url = https://cagesidepress.com/2022/06/12/ufc-275-fan-bonuses-valentina-shevchenko-gets-top-bonus-despite-nail-biter/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2022-06-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> V prvej obhajobe svojho titulu sa mal Procházka opäť postaviť Teixeirovi v odvetovom zápase [[10. december|10. decembra]] [[2022]] na podujatí ''UFC 282''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Športky | odkaz na autora = | titul = Bude to ešte pred koncom tohto roka! Procházka spoznal dátum svojej prvej obhajoby | url = https://sportky.zoznam.sk/c/310309/bude-to-este-pred-koncom-tohto-roka-prochazka-spoznal-datum-svojej-prvej-obhajoby | vydavateľ = sportky.zoznam.sk | dátum vydania = 2022-10-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[23. november|23. novembra]] však bolo oznámené, že Procházka bol nútený zo zápasu odstúpiť kvôli vážnemu zraneniu ramena, ktorého liečba by mala zabrať viac ako rok. Z tohto dôvodu Procházka svoj titul dobrovoľne uvoľnil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MMA Fighting Newswire | odkaz na autora = | titul = Jiri Prochazka out of UFC 282, vacates title; Magomed Ankalaev vs. Jan Blachowicz new main event | url = https://www.mmafighting.com/2022/11/23/23475843/report-jiri-prochazka-out-of-ufc-282-vacates-title-magomed-ankalaev-vs-jan-blachowicz-new-main-event | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Procházka uskutočnil svoj návrat do klietky [[11. november|11. novembra]] [[2023]] na ''UFC 295 - Jones vs. Miocic'' proti [[Alex Pereira|Alexovi Pereirovi]] v zápase o uvoľnený titul šampióna poloťažkej váhy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jiri Prochazka vs. Alex Pereira set for vacant light heavyweight title fight as UFC 295 co-main event | url = https://www.mmafighting.com/2023/9/20/23883402/jiri-prochazka-vs-alex-pereira-set-for-vacant-light-heavyweight-title-fight-as-ufc-295-co-main-event | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2023-09-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zápas prehral na KO v druhom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Anderson | meno = Jay | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 295: Alex Pereira Finishes Jiri Prochazka in Main Event, Stoppage Questioned | url = https://cagesidepress.com/2023/11/12/ufc-295-alex-pereira-finishes-jiri-prochazka-in-main-event-stoppage-questioned/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2023-11-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Tréning == Procházka trénuje v klube Jetsaam Gym v [[Brno|Brne]] pod vedením Martina Karaivanova a Jaroslava Hovězáka.<ref name=czmajster/><ref name=trener/> V rámci prípravy na titulový zápas proti Gloverovi Teixeirovi Procházka vo [[február]]i [[2022]] na niekoľko týždňov vycestoval do americkej [[Arizona|Arizony]], kde v známom gyme Fight Ready trénoval s bývalým UFC šampiónom a olympijským wrestlerom Henrym Cejudom a Cejudovým trénerom Ericom Albarracinom.<ref name=fightready/> V minulosti taktiež viackrát trénoval v štokholmskom Allstar Training Center, kde boli jeho sparring partnermi UFC bojovníci Alexander Gustafsson a [[Chamzat Čimajev]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jiří Procházka potvrdil, že ho Chimaev skutečně zranil, ALE… | url = https://www.mmashorties.cz/jiri-prochazka-potvrdil-ze-ho-chimaev-skutecne-zranil-ale/ | vydavateľ = mmashorties.cz | dátum vydania = 2022-04-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs | url archívu = https://web.archive.org/web/20220406095528/https://www.mmashorties.cz/jiri-prochazka-potvrdil-ze-ho-chimaev-skutecne-zranil-ale/ | dátum archivácie = 2022-04-06 }}</ref> == Osobný život == Procházka v minulosti zápasil pod prezývkou Denisa, ktorú dostal po tom čo jeho tréner zavolal na dievča s týmto menom, a zareagoval na to Jiří ktorý si myslel že volá na neho.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šedivý | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Český samuraj v MMA Procházka: Soupeře nechci zmrzačit, ale porazit | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/sport/mma/bojovnik-mma-jiri-prochazka-rozhovor-pro-idnes-cz.A160118_165812_sporty_pes | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2016-02-01 | dátum prístupu = 2022-04-23 }}</ref> Po svojom príchode do UFC si prezývku zmenil na BJP, čo sú iniciály jeho známej frázy a sloganu „Bomby jak píča“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = BJP Store | odkaz na autora = | titul = Informace o značce | url = https://www.bjp-store.cz/informace-o-znacce/ | vydavateľ = bjp-store.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs }}</ref> Procházka je známy ako nasledovateľ [[bušidó]] princípov a [[samuraj]]ských morálnych hodnôt, ako aj filozofie a učenia japonského šermiara [[Musaši Mijamoto|Musašiho Mijamota]]. Mijamotova ''Kniha piatoch kruhov'' Procházkovi podľa jeho slov zmenila život.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = K.O. magazín (41) - Jiří "Denisa" Procházka - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=QFEpKD122ZU | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2019-10-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs }}</ref> Pred začiatkom kariéry v MMA pracoval Procházka ako vyhadzovač v nočnom klube. Má bakalársky titul zo Športovej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, kde študoval obor Špeciálna edukácia bezpečnostných zložiek.<ref name=muni/> Okrem rodnej češtiny Procházka plynule hovorí aj po anglicky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Procházka letí na UFC ostrov. Vyladil účes i angličtinu, koho vítal se zbraní? | url = https://isport.blesk.cz/clanek/ostatni-mma-ufc/381035/prochazka-leti-na-ufc-ostrov-vyladil-uces-i-anglictinu-koho-vital-se-zbrani.html | vydavateľ = isport.blesk.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs }}</ref> == Šampionáty a úspechy == === Zmiešané bojové umenia === * '''Ultimate Fighting Championship''' ** UFC šampión poloťažkej váhy (raz) ** Výkon večera (dvakrát) vs. Volkan Oezdemir a Dominick Reyes<ref name=volkan/><ref name=reyes/> ** Zápas večera (dvakrát) vs. Dominick Reyes a Glover Teixeira<ref name=reyes/><ref name=teixeira/> ** 2021 Polročné ocenenia: Najlepší zápas prvého polroka vs. Dominick Reyes<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Fights {{!}} 2021 Half-Year Awards | url = https://www.ufc.com/news/best-fights-2021-half-year-awards-jiri-barboza-ponzinibbio-riddell-munhoz | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = 2021-07-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> * '''Rizin Fighting Federation''' ** Rizin FF šampión poloťažkej váhy (prvý)<ref name=lawal/> *** 1 úspešná obhajoba ** Druhý v Rizin Grand Prixe ťažkej váhy 2015<ref name=grandprix/> * '''Gladiator Fighting Championship''' ** GFC šampión poloťažkej váhy (prvý)<ref name=gcf/> *** 1 úspešná obhajoba * '''ESPN''' ** 2021 polročné MMA ocenenia: Najlepšie ukončenie prvého polroka vs. Dominick Reyes<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Midyear MMA awards: A dominant UFC champ, a hot prospect and ... Jake Paul? | url = https://www.espn.com/mma/story/_/id/31707728/midyear-mma-awards-dominant-ufc-champ-hot-prospect-jake-paul | vydavateľ = espn.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> * '''MMAjunkie.com''' ** 2021 máj Knokaut mesiaca vs. Dominick Reyes<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bohn | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = MMA Junkie's 'Knockout of the Month' for May: An epic spinning back elbow | url = https://mmajunkie.usatoday.com/lists/knockout-of-the-month-may-2021-jiri-prochazka-spinning-elbow-dominick-reyes | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2021-06-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> === Muay Thai === * 2011 Český národný šampión (86.18 kg)<ref name=czmajster/> == Bilancia v zmiešaných bojových umeniach == {| class = "wikitable sortable" !colspan= "3" style="background:#E8E8E8"| Profesionálna bilancia |- !style="background:#E8E8E8; text-align:center"| 34 zápasov !style="background:#E8E8E8;text-align:center"| 30 výher !style="background:#E8E8E8;text-align:center"| 4 prehry |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez knokaut''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 27 |style="background:#fbb;text-align:center"| 4 |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez submisiu''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 3 |style="background:#fbb;text-align:center"| 1 |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez rozhodnutie''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 1 |style="background:#fbb;text-align:center"| 0 |- |style="background:#E8E8E8|'''Remízy''' |colspan="2" style="background:#c5d2ea;text-align:center"| 1 |} {| class= "wikitable sortable" style="font-size: 85%;" !style="background:#E8E8E8"|Výsledok !style="background:#E8E8E8"|Bilancia !style="background:#E8E8E8"|Oponent !style="background:#E8E8E8"|Metóda !style="background:#E8E8E8"|Podujatie !style="background:#E8E8E8"|Dátum !style="background:#E8E8E8"|Kolo !style="background:#E8E8E8"|Čas !style="background:#E8E8E8"|Miesto !style="background:#E8E8E8"|Poznámky |- |Výhra |32-5-1 |Khalil Roundtree Jr. |KO (úder) |UFC 320 |5. Oktober 2025 |3 |3:04 |T-Mobile Arena, Las Vegas United States | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|31-5-1 |Jamahal Hill |TKO (údery) |UFC 311 |18. január 2025 |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|3:01 |Intuit Dome, Los Angeles, USA | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|30-5-1 |[[Alex Pereira]] |TKO (kop na hlavu a údery) |UFC 303 |29. jún 2024 |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|0:13 |T-Mobile Arena, Las Vegas, USA |{{malé|O titul UFC šampióna poloťažkej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|30-4-1 |Aleksandar Rakić |TKO (údery) |UFC 300 |13. apríl 2024 |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|3:17 |T-Mobile Arena, Las Vegas, USA | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|29-4-1 |[[Alex Pereira]] |TKO (lakte) |UFC 295 |{{dts|11|11|2023}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|4:08 |Madison Square Garden, New York, USA |{{malé|O uvoľnený titul UFC šampióna poloťažkej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|29-3-1 |Glover Teixeira |Submisia (uškrtenie) |UFC 275 |{{dts|11|6|2022}} |style="text-align:center"|5 |style="text-align:center"|4:32 |Singapore Indoor Stadium, Kallang, Singapur |{{malé|Vyhral titul UFC šampióna poloťažkej váhy. Zápas večera.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|28-3-1 |Dominick Reyes |KO (lakeť z otočky) |UFC on ESPN: Reyes vs. Procházka |{{dts|1|5|2021}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|4:29 |UFC Apex, Las Vegas, Nevada, USA |{{malé|Výkon večera. Zápas večera.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|27-3-1 |Volkan Oezdemir |KO (úder) |UFC 251 |{{dts|12|7|2020}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|0:49 |UFC Fight Island, Abú Zabí, Spojené arabské emiráty |{{malé|Výkon večera.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|26-3-1 |C. B. Dollaway |KO (údery) |Rizin 20 |{{dts|31|12|2019|}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:55 |Saitama Super Arena, Saitama, Japonsko |{{malé|Obhájil titul Rizin šampióna poloťažkej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|25-3-1 |Fábio Maldonado |KO (údery) |Rizin 19: Lightweight Grand Prix 1st Round |{{dts|12|10|2019}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:49 |Edion Arena, Osaka, Japonsko |{{malé|Catchweight (100 kg) zápas.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|24-3-1 |Muhammed Lawal |TKO (údery) |Rizin 15 |{{dts|21|4|2019}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|3:02 |Yokohama Arena, Jokohama, Japonsko |{{malé|Vyhral titul Rizin šampióna poloťažkej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|23-3-1 |Brandon Halsey |TKO (odklepanie na údery) |Rizin 14 |{{dts|31|12|2018}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|6:30 |Saitama Super Arena, Saitama, Japonsko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|22-3-1 |Jake Heun |TKO (údery) |Rizin 13 |{{dts|30|9|2018}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|4:29 |Saitama Super Arena, Saitama, Japonsko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|21-3-1 |Bruno Henrique Cappelozza |KO (údery) |Rizin 11 |{{dts|28|7|2018}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:23 |Saitama Super Arena, Saitama, Japonsko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|20-3-1 |Karl Albrektsson |TKO (údery) |Rizin World Grand Prix 2017: 2nd Round |{{dts|29|12|2017}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|9:57 |Saitama Super Arena, Saitama, Japonsko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|19-3-1 |Wilian Roberto Alves |TKO (údery) |Fusion FN 16: Cage Fight |{{dts|29|9|2017}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|3:41 |Zoner BOBYHALL, Brno, Česko |{{malé|Návrat do poloťažkej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|18-3-1 |Mark Tanios |Rozhodnutie (jednohlasné) |Rizin World Grand Prix 2016: 1st Round |{{dts|25|9|2016}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|5:00 |Saitama Super Arena, Saitama, Japonsko |{{malé|Prvé kolo Rizin Grand Prixu 2016.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|17-3-1 |Kazuyuki Fujita |KO (úder) |Rizin 1 |{{dts|17|4|2016}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|3:18 |Nippon Gaishi Hall, Nagoja, Japonsko |{{malé|Catchweight (110 kg) zápas.}} |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|16-3-1 |Muhammed Lawal |KO (úder) |rowspan=2|Rizin World Grand Prix 2015: Part 2 - Iza |rowspan=2|{{dts|31|12|2015}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|5:09 |rowspan=2|Saitama Super Arena, Saitama, Japonsko |{{malé|Finále Rizin Grand Prixu 2015.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|16-2-1 |Vadim Nemkov |TKO (vzdanie sa) |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|10:00 |{{malé|Semifinále Rizin Grand Prixu 2015.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|15-2-1 |Satoshi Ishii |KO (kop do hlavy a kolená) |Rizin World Grand Prix 2015: Part 1 - Saraba |{{dts|29|12|2015}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:36 |Saitama Super Arena, Saitama, Japonsko |{{malé|Debut v ťažkej váhe. Štvrťfinále Rizin Grand Prixu 2015.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|14-2-1 |Evgeni Kondratov |KO (úder) |ProFC 59: Battle of Kursk 3 |{{dts|21|11|2015}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|4:23 |Kursk Sports and Concert Complex, Kursk, Rusko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|13-2-1 |Michal Fijałka |TKO (hodenie uteráka) |GCF 31: Cage Fight 6 |{{dts|22|5|2015}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|5:00 |Zoner BOBYHALL, Brno, Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|12-2-1 |Rokas Stambrauskas |TKO (hodenie uteráka) |GCF Challenge: Back in the Fight 4 |{{dts|27|3|2015}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|5:00 |Sportovní hala, Příbram, Česko | |- |style="background:#c5d2ea;text-align:center"|Remíza |style="text-align:center"|11-2-1 |Mikhail Mokhnatkin |Remíza (väčšinová) |Fight Nights: Battle of Moscow 18 |{{dts|20|12|2014}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |Krylatskoe Sports Palace, Moskva, Rusko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|11-2 |Darko Stošić |TKO (údery) |GCF Challenge: Cage Fight 5 |{{dts|14|11|2014}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:09 |Zoner BOBYHALL, Brno, Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|10-2 |Tomáš Penz |TKO (letiace koleno a údery) |GCF 28: Cage Fight 4 |{{dts|6|6|2014}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|0:41 |Zoner BOBYHALL, Brno, Česko |{{malé|Obhájil titul GCF šampióna poloťažkej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|9-2 |Viktor Bogutzki |Submisia (uškrtenie) |GCF 27: Road to the Cage |{{dts|21|3|2014}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|2:17 |Clarion Congress Hotel, Praha, Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|8-2 |Martin Šolc |KO (letiace koleno) |GCF 26: Fight Night |{{dts|7|12|2013}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|4:00 |Clarion Congress Hotel, Praha, Česko |{{malé|Vyhral titul GCF šampióna poloťažkej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|7-2 |Oliver Dohring |TKO (údery) |Rock the Cage 4 |{{dts|12|10|2013}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|N/A |Mehrzweckhalle, Greifswald, Nemecko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|6-2 |Abdul-Kerim Edilov |Technická submisia (uškrtenie) |Fight Nights: Battle of Moscow 12 |{{dts|20|6|2013}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:56 |Luzhniki Sports Palace, Moskva, Rusko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|6-1 |Radovan Estocin |KO (letiace koleno a údery) |GCF 23: MMA Cage Fight 2 |{{dts|10|5|2013}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|0:26 |Zoner BOBYHALL, Brno, Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|5-1 |Josef Žák |TKO (zastavenie zápasu lekárom) |GCF 19: Back in the Fight 2 |{{dts|15|2|2013}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|N/A |Sportovní hala, Příbram, Česko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|4-1 |Bojan Veličković |TKO (údery) |SFC 1: Balkan Fighter Night |{{dts|9|12|2012}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|N/A |Belehrad, Srbsko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|4-0 |Strahinija Denić |Submisia (škrtenie nohami) |Ring Fight Brno |{{dts|15|11|2012}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|2:10 |Zoner BOBYHALL, Brno, Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|3-0 |Martin Vaniš |TKO (údery) |GCF 17: Big Cage Ostrava 2 |{{dts|20|10|2012}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|2:48 |Bonver Arena, Ostrava, Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|2-0 |Vladimír Eis |KO (koleno) |GCF 15: Justfight Challenger |{{dts|24|8|2012}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:02 |LD Stara Role, Karlovy Vary, Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|1-0 |Stanislav Futera |KO (úder) |GCF 10: Battle in the Cage |{{dts|7|4|2012}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|0:53 |Sportovní Hala TJ Auto Škoda, Mladá Boleslav, Česko | |} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sherdog.com | odkaz na autora = | titul = Jiri Prochazka | url = https://www.sherdog.com/fighter/Jiri-Prochazka-97529 | vydavateľ = sherdog.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == *[https://www.sherdog.com/fighter/Jiri-Prochazka-97529 Jiří Procházka] na portáli Sherdog *[https://www.ufc.com/athlete/jiri-prochazka Jiří Procházka] na oficiálnej webstránke UFC == Zdroj == {{preklad|en|Jiří Procházka|1083901260}} {{s-start}} {{s-ach}} {{s-pred|pred=Glover Teixeira}} {{s-teraz|teraz=17. UFC šampión poloťažkej váhy |roky=[[11. jún]] [[2022]] – [[23. november]] [[2022]] (uvoľnil titul)}} {{s-potom|potom=Uvoľnený}} {{s-end}} {{DEFAULTSORT:Procházka, Jiří}} [[Kategória:Súťažiaci v MMA]] [[Kategória:Thajboxeri]] [[Kategória:Českí športovci]] r2gmgyy8ey21wuyw3g3dmwglrcof5d1 8210952 8210949 2026-05-08T23:07:18Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor JiriProchazka.png bol odstránený, pretože ho Elcobbola na Commons zmazal. 8210952 wikitext text/x-wiki {{Infobox športovec | meno = Jiří Procházka | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis obrázka = Jiří Procházka v UFC | celé meno = | rodné meno = | prezývka = BJP | dátum narodenia = {{dnv|1992|10|14}}<ref name=narodeniedatum>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Webikon.sk | odkaz na autora = | titul = Kto je Jiří Procházka? Český samuraj sa stal šampiónom japonského Rizinu a plánuje zisk titulu v UFC | url = https://hashtag.zoznam.sk/kto-je-jiri-prochazka/ | vydavateľ = hashtag.zoznam.sk | dátum vydania = 2020-09-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> | miesto narodenia = [[Hostěradice]], [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]] (dnes [[Česko]])<ref name=narodeniemiesto>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hard | meno = Dereck | autor = | odkaz na autora = | titul = LIVI'N: S láskou pro bojová umění a přírodu. Tak bydlí Jiří Procházka | url = https://www.redbull.com/cz-cs/bydleni-design-interieru-urban-serie-livin-jiri-prochazka-mma-dereck-hard | vydavateľ = redbull.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs }}</ref> | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = | národnosť = česká | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = [[2012]] - súčasnosť (MMA) | výška = 193 cm | váha = 93 kg | partner = | partnerka = | manžel = | manželka = | deti = | krajina = | šport = [[Zmiešané bojové umenia]] (MMA){{break}}[[thajský box|Muay Thai]] a [[kickbox]] | disciplína = | váhová kategória = Poloťažká váha{{break}}([[2012]] - [[2015]], [[2017]] - súčasnosť){{break}}Ťažká váha{{break}}([[2015]] - [[2016]], [[2019]]) | liga = [[Ultimate Fighting Championship]] | klub = Jetsaam Gym Brno<ref name=czmajster>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = 3nicom.cz | odkaz na autora = | titul = Jetsaam Gym má dva mistry ČR v thajském boxu 28.07.2011 | url = http://www.bojovesporty.cz/magazin/magazin_video/2011_07_28_10_55_48 | vydavateľ = bojovesporty.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs }}</ref>{{break}}Fight Ready<ref name=fightready>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sherdog.com | odkaz na autora = | titul = Jiri Prochazka Trains at Fight Ready Ahead of Light Heavyweight Title Bout at UFC 274 | url = https://www.sherdog.com/news/news/Jiri-Prochazka-Trains-at-Fight-Ready-Ahead-of-Light-Heavyweight-Title-Bout-at-UFC-274-184508 | vydavateľ = sherdog.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> | tím = | tréner = Martin Karaivanov (hlavný tréner & kickbox)<ref name=trener>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jiří "Denisa" Procházka -- cesta bojovníka 2. časť - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=1-kjKKrV944 | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2014-06-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs }}</ref>{{break}}Jaroslav Hovězák (MMA)<ref name=trener/>{{break}}Zdeněk Dohnal (kondičný a silový tréner)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OKTAGON MAJK #1 - Ivan Buchinger a Jiří ''Denisa'' Procházka - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=Y32OL5KkL08 | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2018-01-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs }}</ref> | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila šport | Mužský thajský box}} {{Infobox-medaila súťaž|Český národný šampionát}} {{Medaila|Zlato |[[2011]] [[Praha]]|-86.18 kg}} {{Infobox koniec}} Mgr. '''Jiří Procházka''' (* [[14. október]] [[1992]], [[Hostěradice]]) je [[Česko|český]] profesionálny bojovník [[zmiešané bojové umenia|zmiešaných bojových umení]] a bývalý [[thajský box|Muay Thai]] [[kickbox]]er. V súčasnosti zápasí v kategórii poloťažkej váhy organizácie [[Ultimate Fighting Championship]] (UFC), kde je bývalým UFC šampiónom poloťažkej váhy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jiri Prochazka | url = https://www.ufc.com/athlete/jiri-prochazka | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = 2020-01-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Pred svojim pôsobením v UFC bol prvým šampiónom poloťažkej váhy japonskej organizácie Rizin FF.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = イリー・プロハースカ - RIZIN FIGHTING FEDERATION オフィシャルサイト | url = https://jp.rizinff.com/_tags/%E3%82%A4%E3%83%AA%E3%83%BC%E3%83%BB%E3%83%97%E3%83%AD%E3%83%8F%E3%83%BC%E3%82%B9%E3%82%AB | vydavateľ = jp.rizinff.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = ja }}</ref> Momentálne figuruje na desiatom mieste UFC rebríčka najlepších bojovníkov bez ohľadu na váhovú kategóriu (angl. ''pound-for-pound''), a prvom mieste rebríčka najlepších bojovníkov poloťažkej váhy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Athlete Rankings | url = https://www.ufc.com/rankings | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Detstvo a začiatky == Jiří Procházka sa narodil [[14. október|14. októbra]] [[1992]] na južnej Morave v dedine [[Hostěradice]] neďaleko [[Znojmo|Znojma]].<ref name=narodeniedatum/><ref name=narodeniemiesto/> Jeho otec zomrel keď mal Procházka šesť rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jiří Procházka - Český zápasník podmanil Japonsko, teď míří do Ameriky - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=dDxDcln2Foc | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2019-12-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs }}</ref> Predtým ako začal s bojovými umeniami, hrával futbal za tím TJ Družstevník Hostěradice. Venoval sa taktiež jazde na BMX bicykli a [[florbal]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Budný | meno = Lubomír | autor = | odkaz na autora = | titul = Na vtipkování není při zápasech čas, říká bojovník Jiří Procházka | url = https://znojemsky.denik.cz/ostatni_region/na-vtipkovani-neni-pri-zapasech-cas-rika-bojovnik-jiri-prochazka-20191031.html | vydavateľ = znojemsky.denik.cz | dátum vydania = 2019-10-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs }}</ref> Do kontaktu s bojovými športami sa prvýkrát dostal počas stredoškolského štúdia na Bezpečnostnej právnej akadémii, kde mal povinné tréningy [[džudo|džuda]], [[karate]] a [[zápasenie|grécko-rímskeho wrestlingu]].<ref name=muni>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jiří Procházka o MMA: Dělám to, co mě baví a živí | url = https://www.em.muni.cz/sport/13370-jiri-prochazka-o-mma-delam-to-co-me-bavi-a-zivi | vydavateľ = Masarykova univerzita | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = Brno | jazyk = cs }}</ref> V sedemnástich rokoch začal trénovať [[thajský box|Muay Thai]] v Jetsaam Gyme v Brne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Slavkovský | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Otec mu zomrel, keď mal iba 6 rokov. Dnes bojuje o titul v UFC | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/199185/otec-mu-zomrel-v-6-rokoch-dnes-bojuje-o-titul-v-ufc | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2021-05-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs }}</ref> V tomto športe ako devätnásťročný vyhral titul majstra Českej republiky.<ref name=czmajster/> O rok neskôr prešiel na MMA. == Kariéra v zmiešaných bojových umeniach == === Gladiator Fighting Championship === Procházka uskutočnil svoj profesionálny MMA debut v apríli [[2012]] v Gladiator Fighting Championship, v tej dobe najväčšej českej MMA organizácii. Zápas vyhral prostredníctvom KO v prvom kole.<ref name=gcf>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = VIDEO Svátek MMA: Do klece se vrací brutální Procházka! | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktualne.cz/ostatni-sporty/video-svatek-mma-do-klece-se-vraci-brutalni-prochazka/r~09732da0b02511e39d8a0025900fea04/ | issn = | vydavateľ = Economia | miesto = Praha | dátum = 2014-03-21 | dátum prístupu = 2022-04-23 }}</ref> Po tom čo nazbieral bilanciu 6 výher a 2 prehry zápasením v GCF a iných regionálnych organizáciách v Česku i zahraničí, dostal Procházka možnosť bojovať o inauguračný titul GCF šampióna poloťažkej váhy proti českému MMA veteránovi Martinovi Šolcovi. Tesný zápas vyhral na KO letiacim kolenom.<ref name=gcf/> Touto výhrou si získal pozornosť českých mainstreamových médií, a viacero publikácií zápas označilo za „český zápas roka“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Loni dal KO roku. Nyní má gladiátor MMA Procházka v plánu zničit Němce | url = https://isport.blesk.cz/clanek/ostatni-dalsi-sporty/198383/loni-dal-ko-roku-nyni-ma-gladiator-mma-prochazka-v-planu-znicit-nemce.html | vydavateľ = isport.blesk.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs }}</ref> Procházka svoj titul úspešne obhájil proti Tomášovi Penzovi, ktorého knokautoval letiacim kolenom v čase len 41 sekúnd prvého kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MMA: V Brně slavili Procházka a Kuzník | url = http://fighternews.cz/mma-v-brne-slavili-prochazka-a-kuznik/ | vydavateľ = fighternews.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs | url archívu = https://web.archive.org/web/20220419150025/http://fighternews.cz/mma-v-brne-slavili-prochazka-a-kuznik/ | dátum archivácie = 2022-04-19 }}</ref> V roku 2015, tri roky po začiatku kariéry a s bilanciou 14-2-1, sa Procházka stal prvým českým bojovníkom ktorý získal zmluvu s japonskou organizáciou Rizin Fighting Federation.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Český MMA bojovník řádí v Japonsku. Procházka knockoutoval soupeře | url = https://isport.blesk.cz/clanek/ostatni-mma/256106/cesky-mma-bojovnik-radi-v-japonsku-prochazka-knockoutoval-soupere.html | vydavateľ = isport.blesk.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Fight that was my turning point. Satoshi Ishii / Jiri Prochazka – RIZIN FIGHTING FEDERATION | url = http://www.rizinff.com/en/interview/20151221_3332.html | vydavateľ = rizinff.com | dátum vydania = 2015-12-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> === Rizin Fighting Federation === Procházka v Rizine debutoval [[29. december|29. decembra]] [[2015]] v rámci ich stokilogramového Grand Prix turnaja, kde sa jeho prvým oponentom v štvrťfinále stal Satoshi Ishii. Procházka vyhral na KO v prvom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Al-Shatti | meno = Shaun | autor = | odkaz na autora = | titul = Rizin Results: Aoki vs. Sakuraba | url = https://www.mmafighting.com/2015/12/29/10676940/rizin-results-aoki-vs-sakuraba | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2015-12-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> V semifinále turnaja o dva dni neskôr Procházka čelil budúcemu šampiónovi Bellatoru v poloťažkej váhe Vadimovi Nemkovovi, ktorého porazil na TKO. Vo finálovom zápase, ktorý sa uskutočnil v ten istý večer, Procházku v prvom kole knokautoval Muhammed Lawal.<ref name=grandprix>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jones | meno = Matt | autor = | odkaz na autora = | titul = Rizin FF 2: Highlights, Results and Top Knockouts from Thursday's Fights | url = https://bleacherreport.com/articles/2603949-rizin-ff-2-highlights-results-and-top-knockouts-from-thursdays-fights | vydavateľ = bleacherreport.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> [[17. apríl]]a [[2016]] Procházka čelil Kazuyuki Fujitovi na podujatí Rizin 1. Zápas vyhral prostredníctvom TKO.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cruz | meno = Guilherme | autor = | odkaz na autora = | titul = Rizin 1 Results: Fujita vs. Prochazka | url = https://www.mmafighting.com/2016/4/17/11446110/rizin-1-results-fujita-vs-prochazka | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2016-04-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Následne vstúpil do Grand Prix turnaja 2016, kde v prvom kole jednohlasne na body porazil Marka Taniosa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vavrda | meno = Antonín | autor = | odkaz na autora = | titul = VIDEO+FOTO Samuraj Procházka vyhrál i na jedné noze, bavil také 'Šílený kůň' | url = https://profiboxing.cz/mma/aktuality/videofoto-samuraj-prochazka-vyhral-i-na-jedne-noze-bavil-i-sileny-kun | vydavateľ = profiboxing.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs | url archívu = https://web.archive.org/web/20220426033851/https://profiboxing.cz/mma/aktuality/videofoto-samuraj-prochazka-vyhral-i-na-jedne-noze-bavil-i-sileny-kun | dátum archivácie = 2022-04-26 }}</ref> Kvôli zraneniu kolena ktoré v zápase utrpel bol však nútený z turnaja odstúpiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Skytte | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = Asakura vs. RENA II, Jiri Prochazka among three additions to RIZIN 11 | url = https://mmasucka.com/2018/05/29/asakura-vs-rena-ii-jiri-prochazka-among-three-additions-to-rizin-11/ | vydavateľ = mmasucka.com | dátum vydania = 2018-05-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> V septembri [[2017]] sa Procházka na jeden zápas vrátil späť do Česka na podujatie organizácie Fusion FN, kde proti súperovi Willianovi Alvesovi zvíťazil na TKO v prvom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 8. Jiří „Denisa“ Procházka vs Wilian Roberto „Cowboy“ Alves - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=z10VdlK9iWM | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2017-10-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Jeho ďalším súperom v Rizine sa stal Karl Albrektsson na podujatí Rizin Fighting World Grand Prix 2017, ktoré sa konalo [[19. december|29. decembra]] [[2017]]. Procházka opäť zvíťazil technickým knokautom v prvom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jiri Prochazka vs Karl Albrektsson | url = https://www.mma-core.com/fights/Jiri_Prochazka_vs_Karl_Albrektsson/1388664 | vydavateľ = mma-core.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> [[28. júl]]a [[2018]] na podujatí Rizin 11 Procházka čelil Brunovi Henrique Cappelozzovi. Zápas vyhral prostredníctvom KO v prvom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cruz | meno = Guilherme | autor = | odkaz na autora = | titul = Takanori Gomi knocks out Melvin Guillard at Rizin 11 | url = https://www.mmafighting.com/2018/7/29/17626890/takanori-gomi-knocks-out-melvin-guillard-rizin-11 | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2018-07-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Následne sa postavil proti Jakeovi Heunovi [[30. september|30. septembra]] [[2018]] na Rizin 13. Procházka zvíťazil prostredníctvom TKO v prvom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = lik | odkaz na autora = | titul = Tajfun udeřil. Poté Procházka v Japonsku ukončil Američana | url = https://www.sport.cz/clanek/bojove-sporty-tajfun-uderil-pote-prochazka-v-japonsku-ukoncil-americana-1027563 | vydavateľ = sport.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs }}</ref> Vo svojom ďalšom zápase mal Procházka čeliť Emmanuelovi Newtonovi na podujatí Rizin 14, ktoré sa konalo [[31. december|31. decembra]] [[2018]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jiří Procházka vs. Emanuel Newton | url = https://www.tapology.com/fightcenter/bouts/398878-rizin-14-jiri-denisa-prochazka-vs-emanuel-the-hardcore-kid-newton | vydavateľ = tapology.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Newton však zo zápasu odstúpil kvôli zraneniu rebra, a nahradil ho Brandon Halsey.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Skytte | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = Brandon Halsey replaces Newton vs. Jiri Prochazka at RIZIN 14 | url = https://mmasucka.com/2018/12/18/brandon-halsey-replaces-newton-vs-jiri-prochazka-at-rizin-14/ | vydavateľ = mmasucka.com | dátum vydania = 2018-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Procházka vyhral prostredníctvom TKO v prvom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sherdog.com | odkaz na autora = | titul = By The Numbers: Volkan Oezdemir vs. Jiri Prochazka | url = https://www.sherdog.com/news/articles/By-The-Numbers-Volkan-Oezdemir-vs-Jiri-Prochazka-173880 | vydavateľ = sherdog.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> ==== Rizin šampión poloťažkej váhy ==== Po tom čo v Rizine nazbieral sériu šiestich víťazstiev po sebe, dostal Procházka možnosť zápasiť o inauguračný titul Rizin šampióna poloťažkej váhy proti svojmu bývalému premožiteľovi Muhammedovi Lawalovi na podujatí Rizin 15, ktoré sa konalo [[21. apríl]]a [[2019]]. Tentoraz bol Procházka proti Lawalovi úspešný, vyhrávajúc na TKO v treťom kole.<ref name=lawal>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Skytte | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = RIZIN 15 – Results | url = https://mmasucka.com/2019/04/20/rizin-15-results/ | vydavateľ = mmasucka.com | dátum vydania = 2019-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> [[12. október|12. októbra]] [[2019]] na Rizin 19 Procházka čelil Fábiovi Maldonadovi v netitulovom zápase. Maldonada knokautoval v prvom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Carroll | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Rizin 19 results: Jiri Prochazka blasts through Fabio Maldonado, Kai Asakura overwhelms Ulka Sasaki | url = https://www.mmafighting.com/2019/10/12/20910934/rizin-19-jiri-prochazka-blasts-fabio-maldonado-kai-asakura-ulka-sasaki-mma | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2019-10-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Procházka uskutočnil prvú obhajobu svojho titulu proti C. B. Dollawayovi [[31. december|31. decembra]] [[2019]] na Rizin 20. Zápas vyhral prostredníctvom KO v prvom kole. Išlo zároveň o posledný zápas na Procházkovom kontrakte s Rizinom, po ktorom podpísal s UFC a uvoľnil svoj šampiónsky titul.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Holland | meno = Jesse | autor = | odkaz na autora = | titul = Video: Jiri Prochazka dribbles CB Dollaway with one-punch knockout at RIZIN 20 | url = https://www.mmamania.com/2019/12/31/21044276/video-jiri-prochazka-dribbles-cb-dollaway-one-punch-knockout-rizin-20-mma | vydavateľ = mmamania.com | dátum vydania = 2019-12-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> === Ultimate Fighting Championship === Procházka podpísal zmluvu s UFC v januári [[2020]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Business As Usual For Jiri Prochazka | url = https://www.ufc.com/news/business-usual-jiri-prochazka-ufc-251-fight-island | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = 2020-07-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Svoj debut v organizácii uskutočnil [[11. júl]]a [[2020]] na podujatí ''UFC 251 - Usman vs. Masvidal'' proti bývalému vyzývateľovi o UFC titul Volkanovi Oezdemirovi. Svojho súpera knokautoval v druhom kole. Získal zároveň ocenenie za ''Výkon večera''.<ref name=volkan>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Doyle | meno = Dave | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 251 bonuses: Rose Namajunas-Jessica Andrade war nets 'Fight of the Night' honors | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2020/07/ufc-251-bonuses-rose-namajunas-jessica-andrade-war-nets-fight-of-the-night-honors | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2020-07-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> V jeho druhom UFC zápase mal čeliť Dominickovi Reyesovi, taktiež bývalému vyzývateľovi o UFC titul, [[27. február]]a [[2021]] na UFC Fight Night 186. V januári však Reyes odstúpil kvôli zraneniu, a zápas bol preložený na [[1. máj]] na podujatie ''UFC on ESPN: Reyes vs. Procházka''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hannoun | meno = Farah | autor = | odkaz na autora = | titul = Reyes vs. Prochazka out, Rozenstruik vs. Gane in as UFC Fight Night headliner for Feb. 27 | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2021/01/ufc-news-jairzinho-rozenstruik-ciryl-gane-new-main-event-feb-27 | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2021-01-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Tesný zápas Procházka vyhral na KO lakťom z otočky v druhom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Doherty | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC Vegas 25 Results: Jiri Prochazka Lands Stunning Elbow to KO Dominick Reyes | url = https://cagesidepress.com/2021/05/02/ufc-vegas-25-results-jiri-prochazka/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2021-05-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Jeho výkon mu získal ocenenia ''Zápas večera'' a ''Výkon večera''.<ref name=reyes>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MMA Junkie Staff | odkaz na autora = | titul = UFC on ESPN 23 bonuses: Jiri Prochazka double-dips for $100,000 | url = https://mmajunkie.usatoday.com/lists/ufc-espn-23-bonuses-jiri-prochazka-double-100000-giga-chikadze | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2021-05-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> ==== UFC šampión poloťažkej váhy ==== [[File:JiriProchazkaBelt2022.png|thumb|left|Procházka s jeho šampiónskym opaskom ako hosť v [[Jan Kraus|Show Jana Krause]] v roku 2022]] Procházka mal čeliť šampiónovi Gloverovi Teixeirovi v titulovom zápase [[7. máj]]a [[2022]] na UFC 274.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 274 fight card: Glover Teixeira set to defend light heavyweight title against Jiri Prochazka in May | url = https://www.cbssports.com/mma/news/ufc-274-fight-card-glover-teixeira-set-to-defend-light-heavyweight-title-against-jiri-prochazka-in-may/ | vydavateľ = cbssports.com | dátum vydania = 2022-01-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Zápas bol však neskôr z nešpecifikovaných dôvodov presunutý na kartu ''UFC 275 - Teixeira vs. Procházka'', ktorá sa uskutočnila [[11. jún]]a [[2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lee | meno = Alexander K. | autor = | odkaz na autora = | titul = Glover Teixeira vs. Jiri Prochazka championship fight at UFC 274 rescheduled for UFC 275 | url = https://www.mmafighting.com/2022/2/27/22953018/glover-teixeira-vs-jiri-prochazka-championship-fight-at-ufc-274-rescheduled-for-ufc-275 | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2022-02-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Procházka zápas vyhral uškrtením súpera v piatom kole. Stal sa tak historicky prvým českým UFC šampiónom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Anderson | meno = Jay | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 275: Jiri Prochazka Secures Late Submission, Dethrones Glover Teixeira | url = https://cagesidepress.com/2022/06/12/ufc-275-glover-teixeira-vs-jiri-prochazka/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2022-06-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Získal zároveň ocenenie za ''Zápas večera'', a finančný bonus na základe fanúšikovského hlasovania o najobľúbenejšieho bojovníka karty, v ktorom sa umiestnil druhý za [[Valentina Ševčenková|Valentinou Ševčenkovou]].<ref name=teixeira>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 275 Bonus Report: Seven different fighters take home $50k | url = https://www.bjpenn.com/mma-news/ufc/ufc-275-bonus-report-seven-different-fighters-take-home-50k/ | vydavateľ = bjpenn.com | dátum vydania = 2022-06-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Anderson | meno = Jay | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 275 Fan Bonuses: Valentina Shevchenko Gets Top Bonus Despite Nail-Biter | url = https://cagesidepress.com/2022/06/12/ufc-275-fan-bonuses-valentina-shevchenko-gets-top-bonus-despite-nail-biter/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2022-06-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> V prvej obhajobe svojho titulu sa mal Procházka opäť postaviť Teixeirovi v odvetovom zápase [[10. december|10. decembra]] [[2022]] na podujatí ''UFC 282''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Športky | odkaz na autora = | titul = Bude to ešte pred koncom tohto roka! Procházka spoznal dátum svojej prvej obhajoby | url = https://sportky.zoznam.sk/c/310309/bude-to-este-pred-koncom-tohto-roka-prochazka-spoznal-datum-svojej-prvej-obhajoby | vydavateľ = sportky.zoznam.sk | dátum vydania = 2022-10-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[23. november|23. novembra]] však bolo oznámené, že Procházka bol nútený zo zápasu odstúpiť kvôli vážnemu zraneniu ramena, ktorého liečba by mala zabrať viac ako rok. Z tohto dôvodu Procházka svoj titul dobrovoľne uvoľnil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MMA Fighting Newswire | odkaz na autora = | titul = Jiri Prochazka out of UFC 282, vacates title; Magomed Ankalaev vs. Jan Blachowicz new main event | url = https://www.mmafighting.com/2022/11/23/23475843/report-jiri-prochazka-out-of-ufc-282-vacates-title-magomed-ankalaev-vs-jan-blachowicz-new-main-event | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Procházka uskutočnil svoj návrat do klietky [[11. november|11. novembra]] [[2023]] na ''UFC 295 - Jones vs. Miocic'' proti [[Alex Pereira|Alexovi Pereirovi]] v zápase o uvoľnený titul šampióna poloťažkej váhy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jiri Prochazka vs. Alex Pereira set for vacant light heavyweight title fight as UFC 295 co-main event | url = https://www.mmafighting.com/2023/9/20/23883402/jiri-prochazka-vs-alex-pereira-set-for-vacant-light-heavyweight-title-fight-as-ufc-295-co-main-event | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2023-09-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zápas prehral na KO v druhom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Anderson | meno = Jay | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 295: Alex Pereira Finishes Jiri Prochazka in Main Event, Stoppage Questioned | url = https://cagesidepress.com/2023/11/12/ufc-295-alex-pereira-finishes-jiri-prochazka-in-main-event-stoppage-questioned/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2023-11-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Tréning == Procházka trénuje v klube Jetsaam Gym v [[Brno|Brne]] pod vedením Martina Karaivanova a Jaroslava Hovězáka.<ref name=czmajster/><ref name=trener/> V rámci prípravy na titulový zápas proti Gloverovi Teixeirovi Procházka vo [[február]]i [[2022]] na niekoľko týždňov vycestoval do americkej [[Arizona|Arizony]], kde v známom gyme Fight Ready trénoval s bývalým UFC šampiónom a olympijským wrestlerom Henrym Cejudom a Cejudovým trénerom Ericom Albarracinom.<ref name=fightready/> V minulosti taktiež viackrát trénoval v štokholmskom Allstar Training Center, kde boli jeho sparring partnermi UFC bojovníci Alexander Gustafsson a [[Chamzat Čimajev]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jiří Procházka potvrdil, že ho Chimaev skutečně zranil, ALE… | url = https://www.mmashorties.cz/jiri-prochazka-potvrdil-ze-ho-chimaev-skutecne-zranil-ale/ | vydavateľ = mmashorties.cz | dátum vydania = 2022-04-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs | url archívu = https://web.archive.org/web/20220406095528/https://www.mmashorties.cz/jiri-prochazka-potvrdil-ze-ho-chimaev-skutecne-zranil-ale/ | dátum archivácie = 2022-04-06 }}</ref> == Osobný život == Procházka v minulosti zápasil pod prezývkou Denisa, ktorú dostal po tom čo jeho tréner zavolal na dievča s týmto menom, a zareagoval na to Jiří ktorý si myslel že volá na neho.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šedivý | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Český samuraj v MMA Procházka: Soupeře nechci zmrzačit, ale porazit | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/sport/mma/bojovnik-mma-jiri-prochazka-rozhovor-pro-idnes-cz.A160118_165812_sporty_pes | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2016-02-01 | dátum prístupu = 2022-04-23 }}</ref> Po svojom príchode do UFC si prezývku zmenil na BJP, čo sú iniciály jeho známej frázy a sloganu „Bomby jak píča“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = BJP Store | odkaz na autora = | titul = Informace o značce | url = https://www.bjp-store.cz/informace-o-znacce/ | vydavateľ = bjp-store.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs }}</ref> Procházka je známy ako nasledovateľ [[bušidó]] princípov a [[samuraj]]ských morálnych hodnôt, ako aj filozofie a učenia japonského šermiara [[Musaši Mijamoto|Musašiho Mijamota]]. Mijamotova ''Kniha piatoch kruhov'' Procházkovi podľa jeho slov zmenila život.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = K.O. magazín (41) - Jiří "Denisa" Procházka - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=QFEpKD122ZU | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2019-10-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs }}</ref> Pred začiatkom kariéry v MMA pracoval Procházka ako vyhadzovač v nočnom klube. Má bakalársky titul zo Športovej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, kde študoval obor Špeciálna edukácia bezpečnostných zložiek.<ref name=muni/> Okrem rodnej češtiny Procházka plynule hovorí aj po anglicky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Procházka letí na UFC ostrov. Vyladil účes i angličtinu, koho vítal se zbraní? | url = https://isport.blesk.cz/clanek/ostatni-mma-ufc/381035/prochazka-leti-na-ufc-ostrov-vyladil-uces-i-anglictinu-koho-vital-se-zbrani.html | vydavateľ = isport.blesk.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = cs }}</ref> == Šampionáty a úspechy == === Zmiešané bojové umenia === * '''Ultimate Fighting Championship''' ** UFC šampión poloťažkej váhy (raz) ** Výkon večera (dvakrát) vs. Volkan Oezdemir a Dominick Reyes<ref name=volkan/><ref name=reyes/> ** Zápas večera (dvakrát) vs. Dominick Reyes a Glover Teixeira<ref name=reyes/><ref name=teixeira/> ** 2021 Polročné ocenenia: Najlepší zápas prvého polroka vs. Dominick Reyes<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Fights {{!}} 2021 Half-Year Awards | url = https://www.ufc.com/news/best-fights-2021-half-year-awards-jiri-barboza-ponzinibbio-riddell-munhoz | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = 2021-07-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> * '''Rizin Fighting Federation''' ** Rizin FF šampión poloťažkej váhy (prvý)<ref name=lawal/> *** 1 úspešná obhajoba ** Druhý v Rizin Grand Prixe ťažkej váhy 2015<ref name=grandprix/> * '''Gladiator Fighting Championship''' ** GFC šampión poloťažkej váhy (prvý)<ref name=gcf/> *** 1 úspešná obhajoba * '''ESPN''' ** 2021 polročné MMA ocenenia: Najlepšie ukončenie prvého polroka vs. Dominick Reyes<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Midyear MMA awards: A dominant UFC champ, a hot prospect and ... Jake Paul? | url = https://www.espn.com/mma/story/_/id/31707728/midyear-mma-awards-dominant-ufc-champ-hot-prospect-jake-paul | vydavateľ = espn.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> * '''MMAjunkie.com''' ** 2021 máj Knokaut mesiaca vs. Dominick Reyes<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bohn | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = MMA Junkie's 'Knockout of the Month' for May: An epic spinning back elbow | url = https://mmajunkie.usatoday.com/lists/knockout-of-the-month-may-2021-jiri-prochazka-spinning-elbow-dominick-reyes | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2021-06-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> === Muay Thai === * 2011 Český národný šampión (86.18 kg)<ref name=czmajster/> == Bilancia v zmiešaných bojových umeniach == {| class = "wikitable sortable" !colspan= "3" style="background:#E8E8E8"| Profesionálna bilancia |- !style="background:#E8E8E8; text-align:center"| 34 zápasov !style="background:#E8E8E8;text-align:center"| 30 výher !style="background:#E8E8E8;text-align:center"| 4 prehry |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez knokaut''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 27 |style="background:#fbb;text-align:center"| 4 |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez submisiu''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 3 |style="background:#fbb;text-align:center"| 1 |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez rozhodnutie''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 1 |style="background:#fbb;text-align:center"| 0 |- |style="background:#E8E8E8|'''Remízy''' |colspan="2" style="background:#c5d2ea;text-align:center"| 1 |} {| class= "wikitable sortable" style="font-size: 85%;" !style="background:#E8E8E8"|Výsledok !style="background:#E8E8E8"|Bilancia !style="background:#E8E8E8"|Oponent !style="background:#E8E8E8"|Metóda !style="background:#E8E8E8"|Podujatie !style="background:#E8E8E8"|Dátum !style="background:#E8E8E8"|Kolo !style="background:#E8E8E8"|Čas !style="background:#E8E8E8"|Miesto !style="background:#E8E8E8"|Poznámky |- |Výhra |32-5-1 |Khalil Roundtree Jr. |KO (úder) |UFC 320 |5. Oktober 2025 |3 |3:04 |T-Mobile Arena, Las Vegas United States | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|31-5-1 |Jamahal Hill |TKO (údery) |UFC 311 |18. január 2025 |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|3:01 |Intuit Dome, Los Angeles, USA | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|30-5-1 |[[Alex Pereira]] |TKO (kop na hlavu a údery) |UFC 303 |29. jún 2024 |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|0:13 |T-Mobile Arena, Las Vegas, USA |{{malé|O titul UFC šampióna poloťažkej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|30-4-1 |Aleksandar Rakić |TKO (údery) |UFC 300 |13. apríl 2024 |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|3:17 |T-Mobile Arena, Las Vegas, USA | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|29-4-1 |[[Alex Pereira]] |TKO (lakte) |UFC 295 |{{dts|11|11|2023}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|4:08 |Madison Square Garden, New York, USA |{{malé|O uvoľnený titul UFC šampióna poloťažkej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|29-3-1 |Glover Teixeira |Submisia (uškrtenie) |UFC 275 |{{dts|11|6|2022}} |style="text-align:center"|5 |style="text-align:center"|4:32 |Singapore Indoor Stadium, Kallang, Singapur |{{malé|Vyhral titul UFC šampióna poloťažkej váhy. Zápas večera.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|28-3-1 |Dominick Reyes |KO (lakeť z otočky) |UFC on ESPN: Reyes vs. Procházka |{{dts|1|5|2021}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|4:29 |UFC Apex, Las Vegas, Nevada, USA |{{malé|Výkon večera. Zápas večera.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|27-3-1 |Volkan Oezdemir |KO (úder) |UFC 251 |{{dts|12|7|2020}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|0:49 |UFC Fight Island, Abú Zabí, Spojené arabské emiráty |{{malé|Výkon večera.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|26-3-1 |C. B. Dollaway |KO (údery) |Rizin 20 |{{dts|31|12|2019|}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:55 |Saitama Super Arena, Saitama, Japonsko |{{malé|Obhájil titul Rizin šampióna poloťažkej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|25-3-1 |Fábio Maldonado |KO (údery) |Rizin 19: Lightweight Grand Prix 1st Round |{{dts|12|10|2019}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:49 |Edion Arena, Osaka, Japonsko |{{malé|Catchweight (100 kg) zápas.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|24-3-1 |Muhammed Lawal |TKO (údery) |Rizin 15 |{{dts|21|4|2019}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|3:02 |Yokohama Arena, Jokohama, Japonsko |{{malé|Vyhral titul Rizin šampióna poloťažkej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|23-3-1 |Brandon Halsey |TKO (odklepanie na údery) |Rizin 14 |{{dts|31|12|2018}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|6:30 |Saitama Super Arena, Saitama, Japonsko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|22-3-1 |Jake Heun |TKO (údery) |Rizin 13 |{{dts|30|9|2018}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|4:29 |Saitama Super Arena, Saitama, Japonsko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|21-3-1 |Bruno Henrique Cappelozza |KO (údery) |Rizin 11 |{{dts|28|7|2018}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:23 |Saitama Super Arena, Saitama, Japonsko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|20-3-1 |Karl Albrektsson |TKO (údery) |Rizin World Grand Prix 2017: 2nd Round |{{dts|29|12|2017}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|9:57 |Saitama Super Arena, Saitama, Japonsko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|19-3-1 |Wilian Roberto Alves |TKO (údery) |Fusion FN 16: Cage Fight |{{dts|29|9|2017}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|3:41 |Zoner BOBYHALL, Brno, Česko |{{malé|Návrat do poloťažkej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|18-3-1 |Mark Tanios |Rozhodnutie (jednohlasné) |Rizin World Grand Prix 2016: 1st Round |{{dts|25|9|2016}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|5:00 |Saitama Super Arena, Saitama, Japonsko |{{malé|Prvé kolo Rizin Grand Prixu 2016.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|17-3-1 |Kazuyuki Fujita |KO (úder) |Rizin 1 |{{dts|17|4|2016}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|3:18 |Nippon Gaishi Hall, Nagoja, Japonsko |{{malé|Catchweight (110 kg) zápas.}} |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|16-3-1 |Muhammed Lawal |KO (úder) |rowspan=2|Rizin World Grand Prix 2015: Part 2 - Iza |rowspan=2|{{dts|31|12|2015}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|5:09 |rowspan=2|Saitama Super Arena, Saitama, Japonsko |{{malé|Finále Rizin Grand Prixu 2015.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|16-2-1 |Vadim Nemkov |TKO (vzdanie sa) |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|10:00 |{{malé|Semifinále Rizin Grand Prixu 2015.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|15-2-1 |Satoshi Ishii |KO (kop do hlavy a kolená) |Rizin World Grand Prix 2015: Part 1 - Saraba |{{dts|29|12|2015}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:36 |Saitama Super Arena, Saitama, Japonsko |{{malé|Debut v ťažkej váhe. Štvrťfinále Rizin Grand Prixu 2015.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|14-2-1 |Evgeni Kondratov |KO (úder) |ProFC 59: Battle of Kursk 3 |{{dts|21|11|2015}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|4:23 |Kursk Sports and Concert Complex, Kursk, Rusko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|13-2-1 |Michal Fijałka |TKO (hodenie uteráka) |GCF 31: Cage Fight 6 |{{dts|22|5|2015}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|5:00 |Zoner BOBYHALL, Brno, Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|12-2-1 |Rokas Stambrauskas |TKO (hodenie uteráka) |GCF Challenge: Back in the Fight 4 |{{dts|27|3|2015}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|5:00 |Sportovní hala, Příbram, Česko | |- |style="background:#c5d2ea;text-align:center"|Remíza |style="text-align:center"|11-2-1 |Mikhail Mokhnatkin |Remíza (väčšinová) |Fight Nights: Battle of Moscow 18 |{{dts|20|12|2014}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |Krylatskoe Sports Palace, Moskva, Rusko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|11-2 |Darko Stošić |TKO (údery) |GCF Challenge: Cage Fight 5 |{{dts|14|11|2014}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:09 |Zoner BOBYHALL, Brno, Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|10-2 |Tomáš Penz |TKO (letiace koleno a údery) |GCF 28: Cage Fight 4 |{{dts|6|6|2014}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|0:41 |Zoner BOBYHALL, Brno, Česko |{{malé|Obhájil titul GCF šampióna poloťažkej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|9-2 |Viktor Bogutzki |Submisia (uškrtenie) |GCF 27: Road to the Cage |{{dts|21|3|2014}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|2:17 |Clarion Congress Hotel, Praha, Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|8-2 |Martin Šolc |KO (letiace koleno) |GCF 26: Fight Night |{{dts|7|12|2013}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|4:00 |Clarion Congress Hotel, Praha, Česko |{{malé|Vyhral titul GCF šampióna poloťažkej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|7-2 |Oliver Dohring |TKO (údery) |Rock the Cage 4 |{{dts|12|10|2013}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|N/A |Mehrzweckhalle, Greifswald, Nemecko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|6-2 |Abdul-Kerim Edilov |Technická submisia (uškrtenie) |Fight Nights: Battle of Moscow 12 |{{dts|20|6|2013}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:56 |Luzhniki Sports Palace, Moskva, Rusko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|6-1 |Radovan Estocin |KO (letiace koleno a údery) |GCF 23: MMA Cage Fight 2 |{{dts|10|5|2013}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|0:26 |Zoner BOBYHALL, Brno, Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|5-1 |Josef Žák |TKO (zastavenie zápasu lekárom) |GCF 19: Back in the Fight 2 |{{dts|15|2|2013}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|N/A |Sportovní hala, Příbram, Česko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|4-1 |Bojan Veličković |TKO (údery) |SFC 1: Balkan Fighter Night |{{dts|9|12|2012}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|N/A |Belehrad, Srbsko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|4-0 |Strahinija Denić |Submisia (škrtenie nohami) |Ring Fight Brno |{{dts|15|11|2012}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|2:10 |Zoner BOBYHALL, Brno, Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|3-0 |Martin Vaniš |TKO (údery) |GCF 17: Big Cage Ostrava 2 |{{dts|20|10|2012}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|2:48 |Bonver Arena, Ostrava, Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|2-0 |Vladimír Eis |KO (koleno) |GCF 15: Justfight Challenger |{{dts|24|8|2012}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:02 |LD Stara Role, Karlovy Vary, Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|1-0 |Stanislav Futera |KO (úder) |GCF 10: Battle in the Cage |{{dts|7|4|2012}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|0:53 |Sportovní Hala TJ Auto Škoda, Mladá Boleslav, Česko | |} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sherdog.com | odkaz na autora = | titul = Jiri Prochazka | url = https://www.sherdog.com/fighter/Jiri-Prochazka-97529 | vydavateľ = sherdog.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == *[https://www.sherdog.com/fighter/Jiri-Prochazka-97529 Jiří Procházka] na portáli Sherdog *[https://www.ufc.com/athlete/jiri-prochazka Jiří Procházka] na oficiálnej webstránke UFC == Zdroj == {{preklad|en|Jiří Procházka|1083901260}} {{s-start}} {{s-ach}} {{s-pred|pred=Glover Teixeira}} {{s-teraz|teraz=17. UFC šampión poloťažkej váhy |roky=[[11. jún]] [[2022]] – [[23. november]] [[2022]] (uvoľnil titul)}} {{s-potom|potom=Uvoľnený}} {{s-end}} {{DEFAULTSORT:Procházka, Jiří}} [[Kategória:Súťažiaci v MMA]] [[Kategória:Thajboxeri]] [[Kategória:Českí športovci]] ngy0vm6pp4xeo2sjwucinmd49g4328o Kosatcová ulica (Bratislava) 0 683633 8211013 7400949 2026-05-09T06:51:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211013 wikitext text/x-wiki {{Žiadosť o obrázok}} {{Infobox Ulica | Názov = Kosatcová ulica | Obrázok = | Popis obrázka = | Štát = Slovensko | Mesto = Bratislava | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]] | Štvrť = | Obvod = | Číslo obvodu = [[Bratislava IV (okres)|IV]] | Nadmorská výška = | Severná šírka = 48.209205 | Východná dĺžka = 16.980905 | Vznik = | PSČ = | Začína = [[Na Grbe]] | Končí = [[Ulica Jána Poničana]] | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = | Staršie názvy = | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Bratislava | Commons = }} '''Kosatcová ulica''' je [[ulica]] v [[Bratislava|Bratislave]], v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = One more step | url = https://archive.ph/VLYAp | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a ich zaradenie do pôsobnosti jednotlivých Okresných riaditeľstiev a Obvodných oddelení | url = https://docplayer.cz/25766699-Abecedny-zoznam-ulic-bratislavy-a-ich-zaradenie-do-posobnosti-jednotlivych-okresnych-riaditelstiev-a-obvodnych-oddeleni.html | vydavateľ = docplayer.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-20 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Križuje sa s 2 ulicami: Delená a ulica bez názvu. == Blízke ulice == * [[Na Grbe]] * [[Delená ulica]] * [[Ulica Jána Poničana]] == Dopravné spojenie == {{Zastávka|ba|Na Grbe}} {{Zastávka|ba|Ivana Bukovčana}} {{Zastávka|ba|Štefana Králika|datum}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://mapa.zoznam.sk/?search=Kosatcová Kosatcová ulica na mape Bratislavy] {{Bratislavský výhonok}} {{Devínska Nová Ves}} [[Kategória:Ulice v Devínskej Novej Vsi]] me3q50wa3g681j3nkh7o794fqw2btpj Kalištná ulica 0 683636 8210906 7400958 2026-05-08T20:52:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210906 wikitext text/x-wiki {{Žiadosť o obrázok}} {{Infobox Ulica | Názov = Kalištná ulica | Obrázok = | Popis obrázka = | Štát = Slovensko | Mesto = Bratislava | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]] | Štvrť = | Obvod = | Číslo obvodu = [[Bratislava IV (okres)|IV]] | Nadmorská výška = | Severná šírka = 48.209885 | Východná dĺžka = 16.975931 | Vznik = | PSČ = | Začína = [[Uhrovecká ulica]] | Končí = [[Novoveská ulica]] | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = | Staršie názvy = | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Bratislava | Commons = }} '''Kalištná ulica''' je [[ulica]] v [[Bratislava|Bratislave]], v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = One more step | url = https://archive.ph/VLYAp | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a ich zaradenie do pôsobnosti jednotlivých Okresných riaditeľstiev a Obvodných oddelení | url = https://docplayer.cz/25766699-Abecedny-zoznam-ulic-bratislavy-a-ich-zaradenie-do-posobnosti-jednotlivych-okresnych-riaditelstiev-a-obvodnych-oddeleni.html | vydavateľ = docplayer.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-20 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Nekrižuje sa so žiadnou ulicou. == Blízke ulice == * [[Uhrovecká ulica]] * [[Novoveská ulica]] == Dopravné spojenie == {{Zastávka|ba|Uhrovecká}} {{Zastávka|ba|Ivana Bukovčana}} {{Zastávka|ba|Na Grbe|datum}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://mapa.zoznam.sk/?search=Kalištná Kalištná ulica na mape Bratislavy] {{Bratislavský výhonok}} {{Devínska Nová Ves}} [[Kategória:Ulice v Devínskej Novej Vsi]] 6y5tibbb2vz2x7iojg7bspmc4ybvzei Jonathan Quick 0 683840 8211057 8197861 2026-05-09T07:46:18Z ~2026-27065-36 293875 8211057 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Jonathan Quick|Dátum narodenia={{dnv|1986|1|21}}|Miesto narodenia=[[Milford (Connecticut)|Millford]], [[Connecticut]], [[USA]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Rok1=2007|Rok2=2026|Draft=3. kolo (72. celkovo), 2005,{{break}}[[Los Angeles Kings]]|Tím=[[New York Rangers]] (NHL)|Bývalé tímy=[[Manchester Monarchs]] (AHL) [[Reading Royals]] (ECHL) [[Los Angels Kings]] (NHL) [[Vegas Golden Knights]] (NHL)|Výška=185|Váha=98|Štátna príslušnosť=USA|Popis=Quick v drese [[Los Angeles Kings]] v roku 2016|Portrét=Jonathan Quick (26322884620).jpg}} {{Olympijské striebro}} '''Jonathan Quick''' (* [[21. január]] [[1986]], [[Milford (Connecticut)|Millford]], [[Connecticut]], [[USA]]) je bývalý americký hokejový [[brankár]]. Počas svojej [[National Hockey League|NHL]] kariéry obliekal dresy tímov [[Los Angeles Kings|Los Angels Kings]], [[Vegas Golden Knights]] a [[New York Rangers]]. Má najviac odchytaných víťazstiev ako brankár narodený v USA, v histórií [[National Hockey League|NHL]]. Trikrát získal [[Stanley cup|Stanley-Cup]] s klubmi [[Los Angeles Kings|Los Angels Kings]] (2012, 2014) a [[Vegas Golden Knights]] (2023), raz [[Conn Smythe Trophy]] za najužitočnejšieho hráča Play-Off (2012), dvakrát [[William M. Jennings Trophy]] za najnižší gólový priemer sezóny (2014, 2018). Dvakrát bol nominovaný na [[Vezina Trophy]] pre najlepšieho brankára [[NHL]] (2012, 2016), trikrát bol súčasťou All-Star Teamu NHL. Na [[Zimné olympijské hry 2010|Zimných olympijských hrách 2010]] získal striebornú medailu s tímom [[Spojené štáty|Spojených štátov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jonathan Quick at eliteprospects.com|url=https://www.eliteprospects.com/player/11798/jonathan-quick|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2022-06-23|jazyk=en}}</ref> == Kariéra == === Univerzitný hokej a draft === Quick patrí medzi odchovancov univerzitného hokeja, kde dosahoval nadpriemerné výsledky. V roku [[2007]] sa stal brankárom druhého All-Star Teamu. Draftovaný bol ako 19-ročný tímom [[Los Angeles Kings]] v 3. kole (celkovo 72.) v roku [[2005]]. Po dvoch úspešných sezónach v najvyššej univerzitnej lige [[NCAA]] dostal šancu presadiť sa v seniorských ligách už v sezóne 2007/08, keď nastupoval v tíme [[Reading Royals]]. Dobrá výkonnosť ho posunula do vyššej [[AHL]], kde v drese tímu [[Manchester Monarchs]] udržal až 92,2% úspešnosť zákrokov v 19-tich zápasoch. [[Súbor:Jonathan Quick.jpg|vľavo|náhľad|Quick v drese [[Los Angeles Kings]] v roku [[2009]]]] === Vstup do NHL === Quick svoj debut v [[NHL]] zažil ešte vo svojej prvej seniorskej sezóne 2007/08, keď za Kings nastúpil v troch zápasoch. Vyhrať sa mu podarilo len jeden z nich a navyše si pripísal nelichotivú 85,5% úspešnosť zákrokov. Vďaka kritickému stavu bránkoviska Kings, v ktorom sa trápili jednotka [[Erik Ersberg]] a jeho náhradník [[Jason LaBarbera]], dostal Quick ďalšiu šancu už v nasledujúcej sezóne. Tej sa však chopil naplno a v 44 zápasoch si pripísal 91,4% úspešnosť zákrokov (Ersbergova bola 90,0% a LaBarberova 89,3%) a získal tak pozíciu hlavného brankára. Svoju dominanciu potvrdil v sezóne 2009/10, keď odchytal svoje kariérne maximum (72 zápasov) a vrátil Los Angeles do Play-Off (dovtedy sa zúčastnili vyraďovacích bojov naposledy v sezóne 2001/02). Aj napriek tomu, že sa im nepodarilo prejsť cez prvé kolo, ich návrat medzi najlepšie tímy ligy, bol do veľkej miery Quickovou zásluhou. === Zlatý vek Los Angeles Kings a Jonathana Quicka === V sezóne 2010/11 už Quick patril medzi brankársku špičku NHL, keď v 62 zápasoch vyhral 35 a udržal 91,8% úspešnosť zákrokov. Kings sa znova dostali do Play-Off, kde však taktiež skončili už v prvom kole. Zlatý vek Kings započal technicky až v sezóne 2011/12, keď Quick znova odchytal takmer až 69 zápasov a pripísal si 92,9% úspešnosť zákrokov a stal sa tak finalistom [[Vezina Trophy]]. Tú napokon získal [[Henrik Lundqvist]]. Najlepším výkonom Quickovej kariéry sa však stalo Play-off, v ktorom podal viac než dominantný výkon. Z 20-tich zápasov, v ktorých nastúpil vyhral až 16 a jeho % úspešnosť zákrokov sa vyšplhala až na 94,6%. Kings napokon vo finále porazili [[New York Rangers]] a získali svoj historický prvý [[Stanleyho pohár]]. Quick navyše získal [[Conn Smythe Trophy]] za najužitočnejšieho hráča Play-Off. [[Súbor:Jonathan Quick awarded Conn Smythe Trophy by NHL Commissioner Gary Bettman (7476657388).jpg|vľavo|náhľad|Quick získava [[Conn Smythe Trophy]] ako najužitočnejší hráč Play-off v roku [[2012]]]] [[Súbor:Jonathan Quick (7476669806).jpg|náhľad|Quick oslavuje zisk [[Stanleyho pohár|Stanleyho poháru]] v roku [[2012]]]] Sezóna 2012/13 sa pre Quicka niesla v znamení zranenia (vyskočená platnička), ktoré pravdepodobne utrpel počas finále predošlého Play-Off. Kvôli komplikáciám pri liečbe neplánoval nastúpiť na úvod sezóny. Tá však bola skrátená rokovaním o novej kolektívnej zmluve, a tak sa štart posunul až na začiatok roka [[2013]]. Quick nakoniec odchytal 37 zápasov, v ktorých si pripísal len 90,2% úspešnosť zákrokov. Napriek jeho zníženej výkonnosti tomu však Kings postúpili do Play-off, kde Quick vošiel do predošlej formy. V 18-tich zápasoch si pripísal 93,4% úspešnosť zákrokov a priviedol tak Kings až do finále konferencie, kde však nakoniec prehrali s [[Chicago Blackhawks|Chicagom Blackhawks]] 4:1 na zápasy. Poslednou významnou sezónou v zlatom veku Los Angeles Kings, bola sezóna 2013/14, v ktorej znova získali [[Stanleyho pohár]]. Quick však nedokázal nadviazať na výkony z predošlých sezón a v základnej časti odchytal kariérne minimum v pozícii jednotky tímu (a za predpokladu plnej sezóny) - 49 zápasov. Výborné výkony podávali najmä jeho dvaja náhradníci - [[Martin Jones]] a [[Ben Scrievens]]. Brankárske trio spoločne získalo [[William M. Jennings Trophy]] za najnižší priemer inkasovaných gólov v lige. V Play-off sa Quick znova vrátil do pozície stabilného brankára, keď si pripísal 91,1% úspešnosť zákrokov a výrazne pomohol tímu získať titul. Vo finále sa im znova podarilo zdolať [[New York Rangers]]. V roku [[2014]] sa Quick zároveň zúčastnil [[Zimné olympijské hry 2014|Zimných olympijských hier v roku 2014]], kde získal striebornú medailu s tímom [[USA]]. Na šampionáte pôsobil v pozícii hlavného brankára amerického výberu a v piatich zápasoch si pripísal 92,3% úspešnosť zákrokov. === Postupný úpadok Los Angeles === Napriek tomu, že za tri sezóny dokázali Kings vyhrať dvakrát ligový titul v sezóne 2014/15 sa do Play-Off neprebojovali. Výrazným faktorom v tom mohla byť ako prestarnutá súpiska, tak aj extrémna vyťaženosť Quicka, ktorý si vyrovnal kariérne maximum v počte odchytaných zápasov (72). Aj napriek tomu, že stále patril ku gólmanskej špičke (91,8% úspešnosť zákrokov), tím, ktorý hral pred ním bol schopný vyhrať iba 40 zápasov a umiestniť sa na 9. pozícii v Západnej konferencii. V ročníku 2015/16 sa Kings mierne vrátili do formy a opätovne sa vrátili do vyraďovacích bojov. Veľkú zásluhu v tom mal však Quick, ktorý znova odchytal veľkú porciu 68 zápasov a opäť si udržal 91,8% úspešnosť zákrokov. Vybojoval si tak svoju druhú nomináciu na [[Vezina Trophy]]. Los Angeles napokon pohoreli hneď v prvom kole, keď prehrali 4:1 proti [[San Jose Sharks]]. V sezóne 2016/17 utrpel Quick masívne zranenie dolnej časti tela, ktoré ho po 17 zápasoch vyradilo zo zvyšku sezóny. V tej Kings napokon opäť neumiestnili na postupovej pozícii (skončili na 10. mieste Západnej konferencie). V bránkovisku Kings sa zaskvel [[Peter Budaj]], ktorý po Quickovom zranení chopil pozície prvého brankára, čím sa mu podarilo navrátiť z [[AHL]]. Po výmene Budaja do [[Tampa Bay Lightning]] sa Quickovi podarilo v sezóne 2017/18 naposledy udržať úroveň typickú zo zlatého veku Kings. Poslednýkrát vo svojej kariére sa stal členom All-Star Teamu (predtým ním bol v roku 2016 a 2012) a spolu s mladým náhradníkom [[Darcy Kuemper|Darcym Kuemperom]] získal svoju druhú [[William M. Jennings Trophy]]. V základnej časti si pripísal 92,1% úspešnosť zákrokov v 64 zápasoch a v Play-off až 94,7% úspešnosť zákrokov v 4 zápasoch, ktoré boli zároveň všetky prehrami. Quick tak na konci postupného pádu Kings bol tým posledným, kto mohol byť za úpadok vinný. === Prestavba a zdanlivý koniec Quickovej kariéry === Nasledujúce tri sezóny sa Kings neprebojovali do Play-Off ani raz. Quick utrpel sériu zranení, ktoré oslabili jeho pozíciu v tíme a tak za tri sezóny odchytal iba niečo cez 100 zápasov a pripísal si úspešnosť zákrokov dvakrát pod 90% (88,8 a potom 89,8). Zranenia a vek poznačili jeho akrobatické schopnosti a znížili aj jeho charakteristickú rýchlosť. Z bránkoviska ho najskôr vytlačil [[Jack Campbell]] (neskôr vymenený do [[Toronto Maple Leafs|Toronta Maple Leafs]]) a potom [[Calvin Petersen]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jonathan Quick out indefinitely after knee surgery|url=https://www.si.com/nhl/2018/11/02/la-kings-jonathan-quick-knee-surgery|vydavateľ=Sports Illustrated|dátum prístupu=2022-06-25|jazyk=en-us|meno=Associated|priezvisko=Press}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Quick to have shoulder surgery, expected back for Kings next season|url=https://www.nhl.com/news/los-angeles-kings-goalie-jonathan-quick-to-have-surgery/c-324812630|vydavateľ=NHL.com|dátum prístupu=2022-06-25|jazyk=en-US}}</ref> Quickov návrat k lepším výkonom nastal až v sezóne 2021/22, keď si v 46 zápasoch pripísal 91,0% úspešnosť zákrokov a vzal si tak naspäť post jednotky tímu. Kings sa konečne prebojovali do Play-off, kde ich však v prvom kole vyradil [[Edmonton Oilers]] výsledkom 4:3 na zápasy. Pomnúc Quickov vek a pokles výkonnosti Petersena budúcnosť bránkoviska Kings ostala po sezóne nejasná. Quickova zmluva je platná do konca sezóny 2022/23, po jej vypršaní sa stane neobmedzeným voľným hráčom (UFA). Už ako 37-ročný bude pravdepodobne zvažovať koniec profesionálnej kariéry. == Štýl == Hokejový expert [[Rafik Soliman]] v roku [[2015]] opísal Quicka ako atletického brankára, ktorý vie výborne čítať hru a je silný najmä vo vyrážení striel smerujúcich do spodnej časti brány. Vidí ho takisto ako veľkého bojovníka, ktorý dokáže vyhrávať veľké zápasy. Za jeho zápory považuje najmä jeho priemernú veľkosť, avšak dodáva, že Quick ju vyvažuje svojou rýchlosťou a agresívnym postojom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jonathan Quick at eliteprospects.com|url=https://www.eliteprospects.com/player/11798/jonathan-quick|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2022-06-25|jazyk=en}}</ref> Quick chytá v klasickom brankárskom štýle ''butterfly'' (''motýlik''). == Rekordy == * prvé miesto v počte odchytaných zápasov (712) a v počte víťazstiev (359) medzi brankármi [[Los Angeles Kings]] * prvé miesto v počte čistých kont v základnej časti aj v Play-off medzi americkými brankármi (56 a 10) * štvrté miesto v počte víťazstiev medzi americkými brankármi v [[NHL]] (359) * tretie miesto v počte získaných kanadských bodov medzi americkými brankármi (20 asistencií)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Los Angeles Kings ‑ Goalies All‑Time NHL Leaders|url=https://www.quanthockey.com/nhl/teams/los-angeles-kings-goalies-career-nhl-stats.html|vydavateľ=QuantHockey|dátum prístupu=2022-06-26|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=American NHL Goalies ‑ All-Time Stats|url=https://www.quanthockey.com/nhl/nationality/american-nhl-goalies-career-stats.html|vydavateľ=QuantHockey|dátum prístupu=2022-06-26|jazyk=en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{DEFAULTSORT:Quick, Jonathan}} [[Kategória:Hokejoví brankári USA]] [[Kategória:Hráči Los Angeles Kings]] [[Kategória:Hráči Vegas Golden Knights]] [[Kategória:Brankári Los Angeles Kings]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Los Angeles Kings]] [[Kategória:Víťazi Stanleyho pohára]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2010]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2014]] [[Kategória:Strieborní olympijskí medailisti USA]] [[Kategória:Strieborní olympijskí medailisti v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] [[Kategória:Osobnosti z Connecticutu]] o4gbebaxmms47s4eccsruxa1n3i6cm8 Roman Bomboš 0 684258 8210921 8019141 2026-05-08T21:29:54Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8210921 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Roman Bomboš | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský moderátor a scenárista | Portrét = Roman_Bomboš.jpg | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1971|1|19}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Alma mater = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Roman Bomboš''' (* [[19. január]] [[1971]], [[Bratislava]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Osobnosti Bratislavy – Roman Bomboš| url = https://casopismetropola.sk/osobnosti-bratislavy-roman-bombos/| vydavateľ = Časopis Metropola| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> je slovenský [[moderátor]] a [[scenárista]], rozhlasová osobnosť. V súčasnosti je intendantom Rádia Slovensko. == Zo života == Pôvodne pracoval ako učiteľ slovenčiny a dejepisu. V Slovenskom rozhlase začal pracovať 15. mája 1995. Je päťnásobným držiteľom ocenenia Hudobný redaktor roka a laureátom ďalších novinárskych cien. Počas svojej tridsaťročnej kariéry pripravil a odmoderoval tisícky programov a podujatí. Je viacnásobným scenáristom vedomostnej šou ''[[Čo ja viem]]'', galavečera ''[[Slovenka roka]]'', ''[[Krištáľové krídlo]]'', či podujatia ''Slovenský deň kroja''. Ako moderátor sa uplatňuje najmä pri prenosoch [[koncert]]ov či spoločenských podujatí, niekoľko rokov komentoval ''[[Eurovision Song Contest]]'', pripravoval a moderoval veľké podujatia typu 90. výročie [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]], Lýra 50, či koncerty pri príležitosti životného jubilea [[Kamil Peteraj|Kamila Peteraja]], [[Janko Lehotský|Janka Lehotského]], [[Ľuboš Zeman|Ľuboša Zemana]], [[Peter Lipa|Petra Lipu]], [[Ali Brezovský|Aliho Brezovského]], [[Marika Gombitová|Mariky Gombitovej]], či [[Ján Baláž|Jána Baláža]]. Počas svojej kariéry absolvoval množstvo profesionálnych spoluprác, stretnutí, či rozhlasových a televíznych rozhovorov s najväčšími hviezdami svetovej populárnej hudby, medzi ktoré patria [[Jean-Michel Jarre]], [[Enya]], [[Paul Young]], [[Suzanne Vega]], [[LP (speváčka)|LP]], [[James Blunt]], či kapely [[Simply Red]], [[Depeche Mode]], [[Duran Duran]], [[A-ha]], a ďalší. Roman Bomboš je od mája 1995 moderátorom Slovenského rozhlasu. Od roku 1996 spolupracuje aj s televíziou v mestskej časti [[Bratislava]], v [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinove]], s Televíziou Ružinov (TVR).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Teraz som ráno v tej skrinke ja| url = https://www.ruzinovskeecho.sk/clanok/teraz-som-rano-v-tej-skrinke-ja| vydavateľ = MČ Ružinov, Ružinovské Echo, Vydanie: Máj 2014| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> V epizódnej role sa po boku [[George Clooney|Georga Clooneyho]] a [[Nicole Kidmanová|Nicole Kidmanovej]] objavil aj v svetovom blockbusteri ''[[Pacemaker]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Eva Sládková | odkaz na autora = | titul = Zahral si vo filme s Nicole Kidman: Známy moderátor je teraz Osobnosťou Bratislavy| url = https://bratislava.dnes24.sk/zahral-si-vo-filme-s-nicole-kidman-znamy-moderator-je-teraz-osobnostou-bratislavy-376499| vydavateľ = Dnes 24 Bratislava| dátum vydania = 2020-11-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČSFD.sk|url=https://www.csfd.sk/tvorca/359380-roman-bombos/biografia/|vydavateľ=csfd.sk|dátum prístupu=2022-07-10|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozhlas a televízia Slovenska|url=https://www.rtvs.sk/|vydavateľ=www.rtvs.sk|dátum prístupu=2022-07-10|jazyk=sk}}</ref> [[Súbor:Jean_Michel_a_Roman_Bomboš.jpg|náhľad|Jarre a Bomboš po koncerte ''Bridge From The Future'']] V máji 2024 sa spolupodieľal na megakoncerte [[Jean Michel Jarre|Jeana Michela Jarra]] „Bridge From The Future“ v Bratislave, ktorý pre Slovenskú televíziu aj v priamom prenose komentoval. Roman Bomboš je spolu s Luciou Vranovič autorom špeciálneho koncertného projektu „Depeche Note – Symphonic Tribute“, ktorého svetová premiéra sa konala 3. decembra 2024 v Peugeot Aréne v Bratislave. Na koncerte Slovenskí symfonici pod vedením Adriana Kokoša odohrali symfonické verzie vybraných skladieb kapely [[Depeche Mode]]. V programe účinkovali aj Noemi Muková, [[Robo Roth]] a vokálna skupina [[Voising]]. Od januára 2023 sa Roman Bomboš stal šéfom Rádia Slovensko. Vo funkcii inicioval viacero rozhlasových verejnoprávnych prvkov, medzi ktoré patrí napríklad návrat pôvodných rozhlasových hier do vysielania. Stojí pri zavádzaní moderných prvkov do rozhlasového vysielania, stál pri integrácii umelej inteligencie do spolupráce pri tvorbe rozhlasových poviedok. V čase júl 2024 - apríl 2025 bol povereným riaditeľom Slovenského rozhlasu. == Scenár == * ''Čo ja viem'', vedomostná súťaž, [[RTVS]], od roku 2014 – súčasnosť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhlasák Roman Bomboš prezradil, ako vzniká šou Čo ja viem| url = https://www.rtvs.sk/novinky/osobnosti/284522/rozhlasak-roman-bombos-prezradil-ako-vznika-sou-co-ja-viem| vydavateľ = RTVS| dátum vydania = 2022-03-03| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{DEFAULTSORT:Bomboš, Roman}} [[Kategória:Slovenskí televízni moderátori]] [[Kategória:Slovenskí rozhlasoví moderátori]] [[Kategória:Slovenskí hudobní redaktori]] [[Kategória:Slovenskí televízni scenáristi]] [[Kategória:Pracovníci Slovenského rozhlasu]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] duhx53ku9asor52qb46wmg0gjqzt5lu 8211072 8210921 2026-05-09T08:05:48Z Fillos X. 212061 8211072 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Roman Bomboš | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský moderátor a scenárista | Portrét = Roman_Bomboš.jpg | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1971|1|19}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Alma mater = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Súbor:Jean_Michel_a_Roman_Bomboš.jpg|náhľad|Jarre a Bomboš po koncerte ''[[Bridge From the Future]]''.]] '''Roman Bomboš''' (* [[19. január]] [[1971]], [[Bratislava]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Osobnosti Bratislavy – Roman Bomboš| url = https://casopismetropola.sk/osobnosti-bratislavy-roman-bombos/| vydavateľ = Časopis Metropola| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> je slovenský [[Moderátor (povolanie)|moderátor]] a [[scenárista]], rozhlasová osobnosť. V súčasnosti je intendantom [[Rádia Slovensko]]. == Zo života == Pôvodne pracoval ako učiteľ slovenčiny a dejepisu. V Slovenskom rozhlase začal pracovať 15. mája 1995. Je päťnásobným držiteľom ocenenia Hudobný redaktor roka a laureátom ďalších novinárskych cien. Počas svojej tridsaťročnej kariéry pripravil a odmoderoval tisícky programov a podujatí. Je viacnásobným scenáristom vedomostnej šou ''[[Čo ja viem]]'', galavečera ''[[Slovenka roka]]'', ''[[Krištáľové krídlo]]'', či podujatia ''Slovenský deň kroja''. Ako moderátor sa uplatňuje najmä pri prenosoch [[koncert]]ov či spoločenských podujatí, niekoľko rokov komentoval ''[[Eurovision Song Contest]]'', pripravoval a moderoval veľké podujatia typu 90. výročie [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]], Lýra 50, či koncerty pri príležitosti životného jubilea [[Kamil Peteraj|Kamila Peteraja]], [[Janko Lehotský|Janka Lehotského]], [[Ľuboš Zeman|Ľuboša Zemana]], [[Peter Lipa|Petra Lipu]], [[Ali Brezovský|Aliho Brezovského]], [[Marika Gombitová|Mariky Gombitovej]], či [[Ján Baláž|Jána Baláža]]. Počas svojej kariéry absolvoval množstvo profesionálnych spoluprác, stretnutí, či rozhlasových a televíznych rozhovorov s najväčšími hviezdami svetovej populárnej hudby, medzi ktoré patria [[Jean-Michel Jarre]], [[Enya]], [[Paul Young]], [[Suzanne Vega]], [[LP (speváčka)|LP]], [[James Blunt]], či kapely [[Simply Red]], [[Depeche Mode]], [[Duran Duran]], [[A-ha]], a ďalší. Roman Bomboš je od mája 1995 moderátorom Slovenského rozhlasu. Od roku 1996 spolupracuje aj s televíziou v mestskej časti [[Bratislava]], v [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinove]], s Televíziou Ružinov (TVR).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Teraz som ráno v tej skrinke ja| url = https://www.ruzinovskeecho.sk/clanok/teraz-som-rano-v-tej-skrinke-ja| vydavateľ = MČ Ružinov, Ružinovské Echo, Vydanie: Máj 2014| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> V epizódnej role sa po boku [[George Clooney|Georga Clooneyho]] a [[Nicole Kidmanová|Nicole Kidmanovej]] objavil aj v svetovom blockbusteri ''[[Pacemaker]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Eva Sládková | odkaz na autora = | titul = Zahral si vo filme s Nicole Kidman: Známy moderátor je teraz Osobnosťou Bratislavy| url = https://bratislava.dnes24.sk/zahral-si-vo-filme-s-nicole-kidman-znamy-moderator-je-teraz-osobnostou-bratislavy-376499| vydavateľ = Dnes 24 Bratislava| dátum vydania = 2020-11-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČSFD.sk|url=https://www.csfd.sk/tvorca/359380-roman-bombos/biografia/|vydavateľ=csfd.sk|dátum prístupu=2022-07-10|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozhlas a televízia Slovenska|url=https://www.rtvs.sk/|vydavateľ=www.rtvs.sk|dátum prístupu=2022-07-10|jazyk=sk}}</ref> V máji 2024 sa spolupodieľal na megakoncerte [[Jean-Michel Jarre|Jeana-Michela Jarra]] „[[Bridge From the Future]]“ v Bratislave, ktorý pre [[Rozhlas a televízia Slovenska|Slovenskú televíziu]] aj v priamom prenose komentoval. Roman Bomboš je spolu s Luciou Vranovič autorom špeciálneho koncertného projektu „Depeche Note – Symphonic Tribute“, ktorého svetová premiéra sa konala 3. decembra 2024 v Peugeot Aréne v Bratislave. Na koncerte Slovenskí symfonici pod vedením Adriana Kokoša odohrali symfonické verzie vybraných skladieb kapely [[Depeche Mode]]. V programe účinkovali aj Noemi Muková, [[Robo Roth]] a vokálna skupina [[Voising]]. Od januára 2023 sa Roman Bomboš stal šéfom Rádia Slovensko. Vo funkcii inicioval viacero rozhlasových verejnoprávnych prvkov, medzi ktoré patrí napríklad návrat pôvodných rozhlasových hier do vysielania. Stojí pri zavádzaní moderných prvkov do rozhlasového vysielania, stál pri integrácii umelej inteligencie do spolupráce pri tvorbe rozhlasových poviedok. V čase júl 2024 – apríl 2025 bol povereným riaditeľom Slovenského rozhlasu. == Scenár == * ''Čo ja viem'', vedomostná súťaž, [[RTVS]], od roku 2014 – súčasnosť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhlasák Roman Bomboš prezradil, ako vzniká šou Čo ja viem| url = https://www.rtvs.sk/novinky/osobnosti/284522/rozhlasak-roman-bombos-prezradil-ako-vznika-sou-co-ja-viem| vydavateľ = RTVS| dátum vydania = 2022-03-03| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{DEFAULTSORT:Bomboš, Roman}} [[Kategória:Slovenskí televízni moderátori]] [[Kategória:Slovenskí rozhlasoví moderátori]] [[Kategória:Slovenskí hudobní redaktori]] [[Kategória:Slovenskí televízni scenáristi]] [[Kategória:Pracovníci Slovenského rozhlasu]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] p019sb85s20wpgwdcdzd3sdoh24hlrr Braden Holtby 0 684288 8211060 8180793 2026-05-09T07:47:10Z ~2026-27065-36 293875 8211060 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Braden Holtby|Portrét=Braden Holtby 2016-04-07 1.JPG|Popis=Holtby v drese [[Washington Capitals]] v roku 2016|Štátna príslušnosť=Kanada|Dátum narodenia={{dnv|1989|9|16}}|Miesto narodenia=[[Lloydminster]], [[Saskatoon]], [[Kanada]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=185|Váha=98|Bývalé tímy=[[Washington Capitals]] (NHL)<br> [[Dallas Stars]] (NHL)<br> [[Vancouver Canucks]] (NHL)<br> [[Hershey Bears]] (AHL)<br> [[South Carolina Stringrays]] (ECHL)<br> [[Saskatoon Blades]] (WHL)|Draft=4. kolo, 93. celkovo,<br>2008, [[Washington Capitals]]|Rok1=2009|Rok2=súčasnosť}} '''Braden Holtby''' (* [[16. september]] [[1989]], [[Lloydminster]], [[Kanada]]) je kanadský hokejový [[brankár]], ktorý naposledy pôsobil v tíme [[Dallas Stars]] v [[National Hockey League]]. Najviac sa preslávil ako brankár tímu [[Washington Capitals|Washingtonu Capitals]], s ktorým získal v roku [[2018]] [[Stanleyho pohár]]. V roku [[2016]] získal [[Vezina Trophy]] za najlepšieho brankára [[NHL]], v roku [[2017]] bol na ocenenie nominovaný. Štyrikrát bol súčasťou All-Star Teamu NHL (2016, 2017, 2019, 2020). V roku [[2010]] vyhral s tímom [[Hershey Bears]] [[Calder Cup]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Braden Holtby at eliteprospects.com|url=https://www.eliteprospects.com/player/11394/braden-holtby|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2022-07-10|jazyk=en}}</ref> V súčasnosti ho trápi nešpecifikované zranenie, kvôli ktorému pravdepodobne vynechá sezónu 2022/2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Free Agent Updates: Copp, Holtby, Palat|url=https://www.prohockeyrumors.com/2022/07/free-agent-updates-copp-holtby-palat.html|vydavateľ=Pro Hockey Rumors|dátum prístupu=2022-07-10|jazyk=en-US}}</ref> == Kariéra == === Juniorský hokej === Holtby hokejovo vyrastal vo svojom rodnom meste [[Lloydminster]], kde pôsobil v lokálnych juniorských tímoch až do svojich 18 rokov. Ako prominentný prospekt sa v roku [[2006]] stal súčasťou hlavného mládežníckeho tímu štátu [[Saskatoon]] - [[Saskatoon Blades]] vo [[Western Hockey League]]. V roku [[2007]] reprezentoval [[Kanada|Kanadu]] na [[Majstrovstvá sveta juniorov v ľadovom hokeji|Majstrovstvách sveta juniorov]] do 18 rokov. Zasiahol do jediného zápasu, v ktorom si pripísal len 83,3% úspešnosť zákrokov. V organizácii Blades Holtby strávil zvyšok svojej juniorskej kariéry. Jeho najlepšou sezónou bol ročník 08/09, keď v 61 zápasoch udržal 91,0% úspešnosť zákrokov a stal sa súčasťou All-Star Teamu WHL. V roku [[2008]] bol v 4. kole draftovaný tímom [[Washington Capitals]] ako celkový 93. výber. Washington s ním okamžite podpísal vstupný dvojcestný päťročný kontrakt vo výške 2,933 miliónov amerických dolárov (cca priemer 570 tisíc ročne). Čiastka samozrejme platila pre prípadnú hru v [[NHL]]. === Hershey Bears a vstup do NHL === Holtbyho profesionálna hokejová kariéra začala v sezóne 09/10, keď po krátkom pôsobení v [[ECHL]] (za tím [[South Carolina Stingrays]]), nastupoval ako brankár tímu [[Hershey Bears]] hrajúcom v [[American Hockey League]]. Holtby sa zaskvel už v prvej sezóne, keď vytvoril s českým brankárom [[Michal Neuvirth|Michalom Neuvirthom]] silný tandem a spoločne Hershey priviedli ku [[Calder Cup|Calder Cupu]]. == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Holtby, Braden}} [[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Brankári Washington Capitals]] [[Kategória:Brankári Vancouver Cancuks]] [[Kategória:Brankári Dallas Stars]] [[Kategória:Hráči Hershey Bears]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Washington Capitals]] [[Kategória:Víťazi Stanleyho pohára]] [[Kategória:Držitelia Vezina Trophy]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] [[Kategória:Osobnosti zo Saskatoonu]] jjwsoptnyjgo363z28e3lv97jjcyto1 Roman Turek 0 684719 8211041 8180798 2026-05-09T07:38:43Z ~2026-27065-36 293875 8211041 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Roman Turek|Portrét=Roman Turek2007.jpg|Popis=Turek v drese [[HC České Budějovice]] v roku 2007|Štátna príslušnosť=Česko|Dátum narodenia={{dnv|1970|5|21}}|Miesto narodenia=[[Strakonice]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] (dnes [[Česko]])|Lapačka=pravá ruka|Pozícia=brankár|Bývalé tímy=[[St. Louis Blues]] (NHL)<br> [[Dallas Stars]] (NHL)<br> [[Calgary Flames]] (NHL)<br> [[HC České Budějovice]] (Česká extraliga, Česká hokejová liga)<br> [[Nurnberg Ice Tigers]] (DEL)<br> [[Michigan K-Wings]] (IHL)|Draft=6. kolo, 113. celkovo,<br>[[Minnesota North Stars]], 1990|Rok1=1988|Rok2=2010}} '''Roman Turek''' (* [[21. máj]] [[1970]], [[Strakonice]], [[Česko]]) je bývalý český [[hokej]]ový brankár, ktorý s tímom [[Dallas Stars]] získal v roku [[1999]] [[Stanleyho pohár]]. Preslávil sa najmä pôsobením v tíme [[St. Louis Blues]] v [[National Hockey League]], kde v rokoch [[1999]] až [[2001]] zastával pozíciu prvého brankára. Aktuálne pôsobí ako prezident klubu [[HC České Budějovice]]. V roku [[2000]] bol nominovaný na [[Vezina Trophy]] pre najlepšieho brankára sezóny v [[NHL]]. V roku [[1999]] získal spolu s [[Ed Belfour|Edom Belfourom]] [[William M. Jennings Trophy]] za najnižší priemer inkasovaných gólov na zápas a túto trofej obhájil v roku [[2000]] spolu s [[Jamie McLennan|Jamiem McLennanom]]. Jedenkrát bol súčasťou All-Star Teamu NHL (2000). V [[Česká hokejová extraliga|Českej hokejovej extralige]] bol v roku [[2008]] vyhlásený za najužitočnejšieho hráča sezóny 07/08 a v roku [[1994]] za najlepšieho českého hokejistu roka. V roku [[1996]] sa stal najlepším brankárom [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|Majstrovstviev sveta v ľadovom hokeji]]. Celkovo v reprezentačnom hokeji získal jednu zlatú a jednu bronzovú medailu z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstiev sveta]] (1993,1996), dve bronzové medaile z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstiev sveta hráčov do 20 rokov]] (ešte s výberom [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], 1989, 1990) a jednu zlatú medailu z [[Majstrovstvá sveta juniorov v ľadovom hokeji|Majstrovstiev sveta]] do 18 rokov (taktiež s výberom [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], 1988). Zúčastnil sa [[Zimné olympijské hry|Zimných olympijských hier]] v rokoch [[1994]] a [[2002]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Turek at eliteprospects.com|url=https://www.eliteprospects.com/player/13630/roman-turek|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2022-07-20|jazyk=en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Turek, Roman}} [[Kategória:Českí hokejoví brankári]] [[Kategória:Hráči St. Louis Blues]] [[Kategória:Hráči Dallas Stars]] [[Kategória:Hráči Calgary Flames]] [[Kategória:Hráči HC České Budějovice]] [[Kategória:Brankári St. Louis Blues]] [[Kategória:Brankári Dallas Stars]] [[Kategória:Brankári Calgary Flames]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Minnesota North Stars]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1993]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1996]] [[Kategória:Víťazi Stanleyho pohára]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] [[Kategória:Osobnosti zo Strakoníc]] 1k2nwq1cis6fyhj3he5va9a3kz6n1si Andy Moog 0 687400 8210992 7776802 2026-05-09T04:52:18Z Dobrovolnylucifer 186936 8210992 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Andy Moog|Štátna príslušnosť=Kanada|Dátum narodenia={{dnv|1960|2|18}}|Miesto narodenia=[[Pentiction]], [[Britská Kolumbia]], [[Kanada]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Draft=7. kolo (132. celkovo),<br>1980, [[Edmonton Oilers]]|Rok1=1980|Rok2=1998|Bývalé tímy='''[[NHL]]'''<br> [[Edmonton Oilers]] (1980-1987)<br> [[Boston Bruins]] (1987-1993)<br> [[Dallas Stars]] (1993-1997)<br> [[Montreal Canadiens]] (1997-1998)<br> '''[[CHL]]'''<br> [[Wichita Wing]] (1980-1982)<br> '''[[WHL]]'''<br> [[Billings Bighorns]] (1978-1980)}} {{Olympijská účasť}} '''Andy Moog''' (* [[18. február]], [[1960]], [[Penticton]], [[Britská Kolumbia]], [[Kanada]]) je bývalý kanadský [[hokej]]ový brankár, ktorý sa preslávil najmä pôsobením v tímoch [[Edmonton Oilers]] a [[Boston Bruins]] v [[National Hockey League]]. [[Stanleyho pohár]] získal celkovo trikrát (1984, 1985, 1987), v roku [[1990]] získal [[William M. Jennings Trophy]] pre brankára s najnižším priemerom inkasovaných gólov na zápas. V tom istom roku bol zároveň finalistom hlasovania o [[Vezina Trophy]] (tú získal [[Patrick Roy]]). Štyrikrát si zahral v All-Star Game. V roku [[1980]] bol súčasťou druhého tímu All-Star vo [[Western Hockey League]]. Celkovo v [[NHL]] odchytal 713 zápasov v základnej časti a 132 zápasov v Play-Off. [[Kanada|Kanadu]] reprezentoval na [[Zimné olympijské hry 1988|Zimných olympijských hrách 1988]]. Neskôr pôsobil v kanadskom juniorskom tíme do 20 rokov ako tréner brankárov. V súčasnosti po dlhoročnom pôsobení v pozícii trénera brankárov v [[Dallas Stars]] pokračuje v trénerskej kariére v tíme Portland Winterhawks vo [[WHL]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andy Moog at eliteprospects.com|url=https://www.eliteprospects.com/player/22055/andy-moog|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2022-09-19|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andy Moog at eliteprospects.com|url=https://www.eliteprospects.com/player/22055/andy-moog|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2022-09-19|jazyk=en}}</ref> == Zhrnutie ocenení == * 1980 - Druhý All-Star Team [[WHL]] * 1984 - [[Stanleyho pohár]] ([[Edmonton Oilers|Edmonton Oilers)]] * 1985 - Stanleyho pohár (Edmonton Oilers) * 1985 - All-Star Game * 1986 - All-Star Game * 1987 - Stanleyho pohár (Edmonton Oilers) * 1990 - [[William M. Jennings Trophy]] spolu s [[Réjean Lemelin]] * 1990 - finalista [[Vezina Trophy]] * 1991 - All-Star Game * 1997- All-Star Game == Rekordy == * dosiahol 300 výhier za druhý najnižší počet zápasov a to už v zápase číslo 543 (rýchlejší bol už iba [[Jacques Plante]] - 526) * najvyšší percentuálny podiel výhra/zápas z brankárov mimo [[Sieň slávy NHL|Siene slávy NHL]] (na 58,0% vyrovnaný s [[Chris Osgood|Chrisom Osgoodom]]) * 9. miesto v počte odchytaných zápasov v Play-Off kanadskými brankármi v [[NHL]] (132) * 11. miesto v počte výhier v Play-Off kanadskými brankármi v [[NHL]] (132) * 19. miesto v počte odchytaných zápasov v základnej časti kanadskými brankármi v [[NHL]] (713) * 14. miesto v počte výhier v základnej časti medzi kanadskými brankármi v [[NHL]] (372) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Canadian NHL Goalies ‑ All-Time Playoff Stats|url=https://www.quanthockey.com/nhl/nationality/canadian-nhl-goalies-career-playoff-stats.html|vydavateľ=QuantHockey|dátum prístupu=2022-09-19|jazyk=en}}</ref> == Štatistiky v NHL == ''Legenda: Z= zápas, V= výhra, P= prehra, R= remíza, GAA= priemer inkasovaného gólu na zápas, SV%= percentuálna úspešnosť zákrokov, SO = čisté konto (zápas bez inkasovaného gólu)'' {| class="wikitable" ! colspan="9" |Sezóna ! colspan="7" |Play-Off |- !Sezóna !Tím !Z !V !P !R !GAA !SV% !SO !Z !V !P !R !GAA !SV% !SO |- |1980/81 |[[Edmonton Oilers]] |7 |3 |3 |0 |3,82 |'''88,2%''' |0 |9 |5 |4 |0 |3,65 |'''88,1%''' |0 |- |1981/82 |Edmonton Oilers |8 |3 |5 |0 |4,82 |'''84,1%''' |0 | - | - | - | - | - |'''-''' | - |- |1982/83 |Edmonton Oilers |50 |33 |8 |7 |3,54 |'''89,1%''' |1 |16 |11 |5 |0 |3,04 |'''89,6%''' |0 |- |1983/84 |Edmonton Oilers |38 |27 |8 |1 |3,78 |'''88,2%''' |1 |7 |4 |0 |0 |2,76 |'''89,1%''' |0 |- |1984/85 |Edmonton Oilers |39 |22 |9 |3 |3,30 |'''89,5%''' |1 |2 |0 |0 |0 |0,00 |'''100%''' |0 |- |1985/86 |Edmonton Oilers |47 |27 |9 |7 |3,70 |'''86,9%''' |1 |1 |1 |0 |0 |1,00 |'''96,3%''' |0 |- |1986/87 |Edmonton Oilers |46 |28 |11 |3 |3,52 |'''88,1%''' |0 |2 |2 |0 |0 |4,00 |'''78,4%''' |0 |- |1987/88 |[[Boston Bruins]] |6 |4 |2 |0 |2,84 |'''90,6%''' |1 |7 |1 |4 |0 |4,23 |'''84,9%''' |0 |- |1988/89 |Boston Bruins |41 |18 |14 |8 |3,22 |'''87,7%''' |1 |6 |4 |2 |0 |2,34 |'''89,7%''' |0 |- |1989/90 |Boston Bruins |46 |24 |10 |7 |2,89 |'''89,3%''' |3 |20 |13 |7 |0 |2,21 |'''90,9%''' |0 |- |1990/91 |Boston Bruins |51 |25 |13 |9 |2,87 |'''89,6%''' |4 |19 |10 |9 |0 |3,18 |'''89,5%''' |2 |- |1991/92 |Boston Bruins |62 |28 |22 |9 |3,23 |'''88,7%''' |1 |15 |8 |7 |0 |3,19 |'''88,1%''' |0 |- |1992/93 |Boston Bruins |55 |37 |14 |3 |3,16 |'''87,6%''' |3 |3 |0 |3 |0 |5,22 |'''79,1%''' |1 |- |1993/94 |[[Dallas Stars]] |55 |24 |20 |7 |3,27 |'''89,4%''' |2 |4 |1 |3 |0 |2,93 |'''90,1%''' |0 |- |1994/95 |Dallas Stars |31 |10 |12 |7 |2,44 |'''91,5%''' |2 |5 |1 |4 |0 |3,47 |'''90,5%''' |0 |- |1995/96 |Dallas Stars |41 |13 |19 |7 |2,99 |'''90,0%''' |1 | - | - | - | - | - |'''-''' | - |- |1996/97 |Dallas Stars |48 |28 |13 |5 |2,15 |'''91,3%''' |3 |7 |3 |4 |0 |2,81 |'''90,2%''' |0 |- |1997/98 |[[Montreal Canadiens]] |42 |18 |17 |5 |2,49 |'''90,5%''' |3 |9 |4 |5 |0 |3,04 |'''88,2%''' |1 |- | colspan="2" |'''Spolu Edmonton Oilers''' |'''235''' |'''143''' |'''53''' |'''21''' |'''3,62''' |'''88,6%''' |'''4''' |'''37''' |'''23''' |'''9''' |'''0''' |'''3,14''' |'''88,9%''' |'''0''' |- | colspan="2" |'''Spolu Boston Bruins''' |'''261''' |'''136''' |'''75''' |'''36''' |'''3,08''' |'''88,6%''' |'''13''' |'''70''' |'''36''' |'''32''' |'''0''' |'''2,99''' |'''88,8%''' |'''3''' |- | colspan="2" |'''Spolu Dallas Stars''' |'''175''' |'''75''' |'''64''' |'''26''' |'''2,75''' |'''90,4%''' |'''8''' |'''16''' |'''5''' |'''11''' |'''0''' |'''3,02''' |'''90,3%''' |'''0''' |- | colspan="2" |'''Spolu v NHL''' |'''713''' |'''372''' |'''209''' |'''88''' |'''3,14''' |'''89,1%''' |'''28''' |'''132''' |'''68''' |'''57''' |'''0''' |'''3,04''' |'''89,0%''' |'''4''' |} == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Moog, Andy}} [[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Kanadskí hokejoví tréneri]] [[Kategória:Brankári v NHL]] [[Kategória:Brankári Edmonton Oilers]] [[Kategória:Brankári Boston Bruins]] [[Kategória:Brankári Dallas Stars]] [[Kategória:Brankári Montreal Canadiens]] [[Kategória:Olympionici na Zimných olympijských hrách 1988]] [[Kategória:Víťazi Stanleyho pohára]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Edmonton Oilers]] [[Kategória:Kanadské osobnosti škótskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Britskej Kolumbie]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] 0evgsi6eoed6uat5hj5lvlpp0w0fgq9 8211078 8210992 2026-05-09T08:23:27Z ~2026-27065-36 293875 8211078 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Andy Moog|Štátna príslušnosť=Kanada|Dátum narodenia={{dnv|1960|2|18}}|Miesto narodenia=[[Pentiction]], [[Britská Kolumbia]],{{break}}[[Kanada]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Draft=7. kolo (132. celkovo),<br>1980, [[Edmonton Oilers]]|Rok1=1980|Rok2=1998|Bývalé tímy='''[[NHL]]'''<br> [[Edmonton Oilers]] (1980-1987)<br> [[Boston Bruins]] (1987-1993)<br> [[Dallas Stars]] (1993-1997)<br> [[Montreal Canadiens]] (1997-1998)<br> '''[[CHL]]'''<br> [[Wichita Wing]] (1980-1982)<br> '''[[WHL]]'''<br> [[Billings Bighorns]] (1978-1980)}} {{Olympijská účasť}} '''Andy Moog''' (* [[18. február]], [[1960]], [[Penticton]], [[Britská Kolumbia]], [[Kanada]]) je bývalý kanadský [[hokej]]ový brankár, ktorý sa preslávil najmä pôsobením v tímoch [[Edmonton Oilers]] a [[Boston Bruins]] v [[National Hockey League]]. [[Stanleyho pohár]] získal celkovo trikrát (1984, 1985, 1987), v roku [[1990]] získal [[William M. Jennings Trophy]] pre brankára s najnižším priemerom inkasovaných gólov na zápas. V tom istom roku bol zároveň finalistom hlasovania o [[Vezina Trophy]] (tú získal [[Patrick Roy]]). Štyrikrát si zahral v All-Star Game. V roku [[1980]] bol súčasťou druhého tímu All-Star vo [[Western Hockey League]]. Celkovo v [[NHL]] odchytal 713 zápasov v základnej časti a 132 zápasov v Play-Off. [[Kanada|Kanadu]] reprezentoval na [[Zimné olympijské hry 1988|Zimných olympijských hrách 1988]]. Neskôr pôsobil v kanadskom juniorskom tíme do 20 rokov ako tréner brankárov. V súčasnosti po dlhoročnom pôsobení v pozícii trénera brankárov v [[Dallas Stars]] pokračuje v trénerskej kariére v tíme Portland Winterhawks vo [[WHL]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andy Moog at eliteprospects.com|url=https://www.eliteprospects.com/player/22055/andy-moog|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2022-09-19|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andy Moog at eliteprospects.com|url=https://www.eliteprospects.com/player/22055/andy-moog|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2022-09-19|jazyk=en}}</ref> == Zhrnutie ocenení == * 1980 - Druhý All-Star Team [[WHL]] * 1984 - [[Stanleyho pohár]] ([[Edmonton Oilers|Edmonton Oilers)]] * 1985 - Stanleyho pohár (Edmonton Oilers) * 1985 - All-Star Game * 1986 - All-Star Game * 1987 - Stanleyho pohár (Edmonton Oilers) * 1990 - [[William M. Jennings Trophy]] spolu s [[Réjean Lemelin]] * 1990 - finalista [[Vezina Trophy]] * 1991 - All-Star Game * 1997- All-Star Game == Rekordy == * dosiahol 300 výhier za druhý najnižší počet zápasov a to už v zápase číslo 543 (rýchlejší bol už iba [[Jacques Plante]] - 526) * najvyšší percentuálny podiel výhra/zápas z brankárov mimo [[Sieň slávy NHL|Siene slávy NHL]] (na 58,0% vyrovnaný s [[Chris Osgood|Chrisom Osgoodom]]) * 9. miesto v počte odchytaných zápasov v Play-Off kanadskými brankármi v [[NHL]] (132) * 11. miesto v počte výhier v Play-Off kanadskými brankármi v [[NHL]] (132) * 19. miesto v počte odchytaných zápasov v základnej časti kanadskými brankármi v [[NHL]] (713) * 14. miesto v počte výhier v základnej časti medzi kanadskými brankármi v [[NHL]] (372) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Canadian NHL Goalies ‑ All-Time Playoff Stats|url=https://www.quanthockey.com/nhl/nationality/canadian-nhl-goalies-career-playoff-stats.html|vydavateľ=QuantHockey|dátum prístupu=2022-09-19|jazyk=en}}</ref> == Štatistiky v NHL == ''Legenda: Z= zápas, V= výhra, P= prehra, R= remíza, GAA= priemer inkasovaného gólu na zápas, SV%= percentuálna úspešnosť zákrokov, SO = čisté konto (zápas bez inkasovaného gólu)'' {| class="wikitable" ! colspan="9" |Sezóna ! colspan="7" |Play-Off |- !Sezóna !Tím !Z !V !P !R !GAA !SV% !SO !Z !V !P !R !GAA !SV% !SO |- |1980/81 |[[Edmonton Oilers]] |7 |3 |3 |0 |3,82 |'''88,2%''' |0 |9 |5 |4 |0 |3,65 |'''88,1%''' |0 |- |1981/82 |Edmonton Oilers |8 |3 |5 |0 |4,82 |'''84,1%''' |0 | - | - | - | - | - |'''-''' | - |- |1982/83 |Edmonton Oilers |50 |33 |8 |7 |3,54 |'''89,1%''' |1 |16 |11 |5 |0 |3,04 |'''89,6%''' |0 |- |1983/84 |Edmonton Oilers |38 |27 |8 |1 |3,78 |'''88,2%''' |1 |7 |4 |0 |0 |2,76 |'''89,1%''' |0 |- |1984/85 |Edmonton Oilers |39 |22 |9 |3 |3,30 |'''89,5%''' |1 |2 |0 |0 |0 |0,00 |'''100%''' |0 |- |1985/86 |Edmonton Oilers |47 |27 |9 |7 |3,70 |'''86,9%''' |1 |1 |1 |0 |0 |1,00 |'''96,3%''' |0 |- |1986/87 |Edmonton Oilers |46 |28 |11 |3 |3,52 |'''88,1%''' |0 |2 |2 |0 |0 |4,00 |'''78,4%''' |0 |- |1987/88 |[[Boston Bruins]] |6 |4 |2 |0 |2,84 |'''90,6%''' |1 |7 |1 |4 |0 |4,23 |'''84,9%''' |0 |- |1988/89 |Boston Bruins |41 |18 |14 |8 |3,22 |'''87,7%''' |1 |6 |4 |2 |0 |2,34 |'''89,7%''' |0 |- |1989/90 |Boston Bruins |46 |24 |10 |7 |2,89 |'''89,3%''' |3 |20 |13 |7 |0 |2,21 |'''90,9%''' |0 |- |1990/91 |Boston Bruins |51 |25 |13 |9 |2,87 |'''89,6%''' |4 |19 |10 |9 |0 |3,18 |'''89,5%''' |2 |- |1991/92 |Boston Bruins |62 |28 |22 |9 |3,23 |'''88,7%''' |1 |15 |8 |7 |0 |3,19 |'''88,1%''' |0 |- |1992/93 |Boston Bruins |55 |37 |14 |3 |3,16 |'''87,6%''' |3 |3 |0 |3 |0 |5,22 |'''79,1%''' |1 |- |1993/94 |[[Dallas Stars]] |55 |24 |20 |7 |3,27 |'''89,4%''' |2 |4 |1 |3 |0 |2,93 |'''90,1%''' |0 |- |1994/95 |Dallas Stars |31 |10 |12 |7 |2,44 |'''91,5%''' |2 |5 |1 |4 |0 |3,47 |'''90,5%''' |0 |- |1995/96 |Dallas Stars |41 |13 |19 |7 |2,99 |'''90,0%''' |1 | - | - | - | - | - |'''-''' | - |- |1996/97 |Dallas Stars |48 |28 |13 |5 |2,15 |'''91,3%''' |3 |7 |3 |4 |0 |2,81 |'''90,2%''' |0 |- |1997/98 |[[Montreal Canadiens]] |42 |18 |17 |5 |2,49 |'''90,5%''' |3 |9 |4 |5 |0 |3,04 |'''88,2%''' |1 |- | colspan="2" |'''Spolu Edmonton Oilers''' |'''235''' |'''143''' |'''53''' |'''21''' |'''3,62''' |'''88,6%''' |'''4''' |'''37''' |'''23''' |'''9''' |'''0''' |'''3,14''' |'''88,9%''' |'''0''' |- | colspan="2" |'''Spolu Boston Bruins''' |'''261''' |'''136''' |'''75''' |'''36''' |'''3,08''' |'''88,6%''' |'''13''' |'''70''' |'''36''' |'''32''' |'''0''' |'''2,99''' |'''88,8%''' |'''3''' |- | colspan="2" |'''Spolu Dallas Stars''' |'''175''' |'''75''' |'''64''' |'''26''' |'''2,75''' |'''90,4%''' |'''8''' |'''16''' |'''5''' |'''11''' |'''0''' |'''3,02''' |'''90,3%''' |'''0''' |- | colspan="2" |'''Spolu v NHL''' |'''713''' |'''372''' |'''209''' |'''88''' |'''3,14''' |'''89,1%''' |'''28''' |'''132''' |'''68''' |'''57''' |'''0''' |'''3,04''' |'''89,0%''' |'''4''' |} == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Moog, Andy}} [[Kategória:Osobnosti z Britskej Kolumbie]] [[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Kanadskí hokejoví tréneri]] [[Kategória:Brankári v NHL]] [[Kategória:Brankári Edmonton Oilers]] [[Kategória:Brankári Boston Bruins]] [[Kategória:Brankári Dallas Stars]] [[Kategória:Brankári Montreal Canadiens]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Edmonton Oilers]] [[Kategória:Olympionici na Zimných olympijských hrách 1988]] [[Kategória:Víťazi Stanleyho pohára]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] [[Kategória:Kanadské osobnosti škótskeho pôvodu]] 3w4gu9z4pfjrxk97hfrf6gavquzb25e Pluk Azov 0 687611 8210808 8210673 2026-05-08T16:30:34Z ~2026-27065-36 293875 Revízia [[Special:Diff/8210673|8210673]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-27753-80|~2026-27753-80]] ([[User talk:~2026-27753-80|diskusia]]) bola vrátená 8210808 wikitext text/x-wiki {{na revíziu}} {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Pluk Azov<br>''Полк «Азов»'' |obrázok = AZOV logo.svg |šírka obrázka = 100px |popis obrázka = Logo Pluku Azov |krajina = {{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]] |existencia = [[5. máj]] [[2014]] – súčasnosť |vznik = |zánik = |typ = [[pechota]] |funkcia = [[žandárstvo]], národna bezbečnosť |velikosť = [[pluk]] |posádka = |prezývka = |motto = Nepanikárte, pripravte samých seba! |velitelia = [[Denys Hennadijovyč Prokopenko|Denys Prokopenko]]<br>[[Anatolij Sidorenko]]<br>[[Nikita Nadotočij]] |podriadené jednotky = |nadradené jednotky = |vojny = [[Rusko-ukrajinská vojna]] |bitky = |znak = |útočné lietadlá = |bombardovacie lietadlá = |prieskumné lietadlá = |stíhacie lietadlá = |výcvikové lietadlá = |dopravné lietadlá = |bezpilotné lietadlá = |vrtuľníky = |bojové vrtuľníky = |dopravné vrtuľníky = |výcvikové vrtuľníky = }} '''upozornenie:''' zdroje, uvedené pod textom sú nie všetky dôveryhodné a niektoré sú vyložená ruská propaganda: '''Relevantné a dôveryhodné''': BBC, ČRo, AP, TASR, OSN, TREND, Aktuality, RTVS. '''Ostražité čítanie''': Meduza, Kyiv Post, armyweb, Denník N (pri interpretáciách). '''Propaganda/dezinformácie''': TASS, ruský súd, „War crimes report“ od ruského think-tanku. '''Samostatná jednotka špeciálneho určenia Azov''' ({{vjz|ukr|''Окремий загін спеціального призначення «Азов»''}}), tiež známy ako '''Pluk Azov''' ({{vjz|ukr|''Полк «Азов»''}}) je jednotka [[Národná garda Ukrajiny|Národnej gardy Ukrajiny]]. Pôvodne mala základňu v [[Mariupoľ|Mariupole]] pri pobreží [[Azovské more|Azovského mora]]. [[Pluk]], predtým aj [[Prápor (vojenská jednotka)|prápor]] sa zapojil do bojov počas [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]]. Jednotka je považovaná za kontroverznú,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Scheiner | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | titul = Velebení aj zatracovaní: Kto sú bojovníci pluku Azov? | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/nazory-a-komentare/velebeni-aj-zatracovani-kto-su-bojovnici-pluku-azov | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2022-10-22 }}</ref> nakoľko viacerí jej príslušníci a jej prvý veliteľ [[Andrij Evgeniyovyč Bileckyj|Andrij Bileckyj]] mali jednoznačne [[Neonacizmus|neonacistické]] pozadie a názory.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neonacisti, ktorí bojujú za Ukrajinu - dnes vláde vyhovujú, čo bude zajtra?|url=https://www.aktuality.sk/clanok/259758/neonacisti-za-ukrajinu/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-10-22|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Ruský najvyšší súd od augusta [[2022]] považuje túto [[vojenská jednotka|jednotku]] za [[Teroristická organizácia|teroristickú organizáciu]].<ref name="AP">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Russia declares Ukrainian military unit a terrorist group|url=https://apnews.com/article/russia-ukraine-moscow-terrorism-prisoners-of-war-4665551889d896819b6fa465eb4e3b1b|vydavateľ=AP NEWS|dátum vydania=2022-08-02|dátum prístupu=2022-10-22|jazyk=en}}</ref><ref name="meduza">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Verchovnyj sud Rossii objavil polk Azov terrorističeskoj organizaciej / Верховный суд России объявил полк «Азов» «террористической организацией» / Verkhovnyy sud Rossii ob"yavil polk «Azov» «terroristicheskoy organizatsiyey» | url = https://meduza.io/news/2022/08/02/verhovnyy-sud-rossii-ob-yavil-batalon-azov-terroristicheskoy-organizatsiey | vydavateľ = meduza.io | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> == História == === Vznik jednotky a boje o Mariupoľ (2014)=== Pluk Azov bol založený v [[máj]]i [[2014]] v meste [[Berďansk]] ako [[Dobrovoľník|dobrovoľnícka]] polovojenská jednotka pod velením [[Andrej Belitský|Andreja Belitského]], pod názvom prápor Azov. [[Andrij Evgeniyovyč Bileckyj|Andrij Bileckyj]] bol už v skoršom období známy svojimi [[neonacizmus|neonacistickými]] názormi.<ref name=":1" /> V začiatkoch hľadal [[veliteľ]] [[Andrij Evgeniyovyč Bileckyj|Andrij Bileckyj]] finančnú a politickú pomoc, tú od samého začiatku dostával od ministra vnútra [[Arsen Borysovyč Avakov|Arsena Avakova]]. Ten prijal prápor Azov do štruktúr ministerstva vnútra a spolu s vtedajším poslancom [[Anton Jurijovič Geraščenko|Antonom Geraščenkom]] pomohol [[Andrij Evgeniyovyč Bileckyj|Belickému]] a jeho vojakom nájsť vhodnú základňu pre ich budúce pôsobenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://hromadske.ua/posts/my-namahaiemosia-pryity-do-vlady-cherez-vybory-khocha-maiemo-vsiaki-mozhlyvosti-iak-azov-staie-partiieiu | titul = як «Азов» стає партією | miesto = | vydavateľ = Катерина Сергацкова | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-23 | jazyk = po ukrajinsky}}</ref> [[Súbor:Andriy Biletsky interviewed by Ukrainian TV journalist.jpg|vľavo|náhľad|Andrij Bileckyj počas interview.]] Príslušníkmi pluku boli od začiatku viacerí príslušníci krajnej pravice. V znaku pluku sa dodnes nachádza germánsky a nacistický symbol [[Wolfangel]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bárdy | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Neonacisti, ktorí bojujú za Ukrajinu - dnes vláde vyhovujú, čo bude zajtra? | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/259758/neonacisti-za-ukrajinu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2014-08-19 | dátum prístupu = 2022-10-22 }}</ref> V jednotke od počiatsku slúžili viacerí neonacisti. Ich počet nikdy nepresiahol 10 - 20 %. Ukrajinské orgány však po reorganizácii príslušníkov jednotky podrobili previerkám a väčšinu z nich z jednotky prepustili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pluk Azov vzešel z krajní pravice, radikálů se postupně zbavoval. Nyní platí za významnou jednotku | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/valka-na-ukrajine-rusko-pluk-azov-krajni-pravice-vojenska-jednotka_2204270615_aur | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2022-04-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-22 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> V jednotke neskôr slúžili osoby rôznych ukrajinských etník. Od samého počiatku bola jednotka tažko skúšaná, napríklad v prvej polovici roka [[2014]], kedy sa zapojila do [[Prvá bitka o Mariupoľ|prvej bitky o Mariupoľ]] ako súčasť protiofenzívy, ktorej cieľom bolo vyčistiť mesto od separatistov [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]]. [[13. jún]]a spolu s práporom [[Dnipro-1]] a [[Ukrajinská armáda|ukrajinskou armádou]] znova obsadili kľúčovú [[Infraštruktúra|infraštruktúru]], ktorá bola pod kontrolou separatistov a front zatlačili za [[Mariupoľ]]. [[Súbor:Andriy Biletsky leads patrol near Mariupol.jpg|náhľad|Andrij Bileckyj vedie hliadku blízko [[Mariupoľ]]u (2014).]] V bojoch o [[Novoazovsk]] z [[25. august|25.]] do [[28. august|28. augusta]] [[2014]] bol prápor Azov spolu s ukrajinskými silami vytlačený z tohto mesta presilou separatistov a ruských síl. Jednotka bola preto nútená stiahnuť sa späť do [[Mariupoľ|Mariupoľa]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Ukraine crisis: 'Thousands of Russians' fighting in east|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-28963310|periodikum=BBC News|dátum=2014-08-28|dátum prístupu=2022-10-20|jazyk=en-GB}}</ref> Na základe tohto úspechu separatisti začali s druhou ofenzívou na [[Mariupoľ]]. V prvých dňoch septembra [[2014]] Azov bojoval počas [[Druhá bitka o Mariupoľ|druhej Bitky o Mariupoľ]], keď sa separatisti prebojovali hlbšie k mestu. V noci [[4. september|4. septembra]] prešli vojaci Azova do protiofenzívy a vytlačili separatistov do vzdialenosti až 20 kilometrov východne za mesto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.theguardian.com/world/2014/sep/05/ukraine-heavy-shelling-hours-before-ceasefire-russia | titul = Heavy shelling in Ukrainian port of Mariupol hours before agreed ceasefire | miesto = | vydavateľ = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-23 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Mariupol: Key moments in the siege of the city|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-61179093|periodikum=BBC News|dátum=2022-05-17|dátum prístupu=2022-10-20|jazyk=en-GB}}</ref> Neskôr, v septembri [[2014]], bol Azov reorganizovaný z [[Prápor (vojenská jednotka)|práporu]] na [[pluk]]. V októbri jednotku opustil veliteľ [[Andrij Evgeniyovyč Bileckyj|Andrij Bileckyj]]. [[31. október|31. októbra]] [[2014]] bol zástupca veliteľa [[Vadym Troyan|Vadym Trojan]] menovaný šéfom polície [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.kyivpost.com/content/kyiv-post-plus/former-azov-battalion-leader-works-to-clean-up-kyiv-regional-police-his-image-373927.html | titul = Former Azov battalion leader works to clean up Kyiv regional police, his image | miesto = | vydavateľ = [[Ian Bateson]] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-23 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20141203153200/http://www.kyivpost.com/content/kyiv-post-plus/former-azov-battalion-leader-works-to-clean-up-kyiv-regional-police-his-image-373927.html | dátum archivácie = 2014-12-03 }}</ref> [[11. november|11. novembra]] [[2014]] bol Azov oficiálne začlenený do štruktúry [[Národná garda Ukrajiny|Národnej gardy Ukrajiny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.vice.com/en/article/3ab7dw/azov-battalion-ukraine-far-right | titul = How a Far-Right Battalion Became a Part of Ukraine’s National Guard | miesto = | vydavateľ = [[Tim Hume]] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-23 | jazyk = po anglicky}}</ref> ===Bitka o Šyrokyne (2015)=== Začiatkom roka [[2015]] sa [[Mariupoľ]] často dostával pod paľbu zo strany separatistov. [[24. január]]a [[2015]] sa [[Mariupoľ]] ocitol pod raketovou paľbou separatistov, pri ktorej prišlo o život 29 civilistov a viac ako 90 bolo zranených. Separatisti útočili na strategické ciele z blízkej dediny [[Šyrokyne]], 11 km od [[Mariupoľ]]a.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.hrw.org/news/2015/02/03/ukraine-rising-civilian-death-toll | titul = Ukraine: Rising Civilian Death Toll | miesto = | vydavateľ = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-23 | jazyk = po anglicky}}</ref> Počet separatistických jednotiek v [[Šyrokyne]] narastal, čo zväčšovalo na strane Azova strach z možnej tretej ofenzívy na [[Mariupoľ]]. [[Súbor:Pavlopol-Shirokino offensive operation 2.jpg|náhľad|Príslušníci Azova pri [[Boje o Šyrokyne|bitke o Šyrokyne]] (2015).]] Vo februári [[2015]] ukrajinské sily prerazili frontovú líniu a pluk Azov následne obsadil [[Šyrokyne]], [[Pavlopil]] a [[Kominternove]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prapor Azov aneb pár „nácků“ jako důvod k válce|url=https://www.armyweb.cz/clanek/azov-aneb-par-nacku-jako-duvod-k-valce|vydavateľ=www.armyweb.cz|dátum prístupu=2022-10-22|jazyk=cs|priezvisko=ARMYWEB.cz}}</ref> Následne Ukrajinské sily začali postupovať na [[Novoazovsk]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-31357588 | titul = Ukraine conflict: Battles rage ahead of Minsk talks | miesto = | vydavateľ = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-23 | jazyk = po anglicky}}</ref> Pri bojoch o [[Novoazovsk]] sa separatisti za pomoci delostreleckej paľby a ťažkej techniky spôsobili ukrajinským silám vrátane Azova ťažké straty. Po týchto urputných stratách boli nútení stiahnuť sa späť k [[Šyrokyne]]. Napriek stratám, ukrajinská ofenzíva vytlačila [[delostrelectvo]] separatistov z dostrelu [[Mariupoľ]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://censor.net/en/news/324303/heavy_fighting_underway_near_shyrokyne_and_sakhanka_enemys_infantry_liquidated_attack_died_out_azov | titul = Heavy fighting underway near Shyrokyne and Sakhanka: enemy's infantry liquidated, attack died out | miesto = | vydavateľ = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-23 | jazyk = po anglicky}}</ref> [[12. február]]a [[2015]] bola podpísaná [[Druhá minská dohoda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Minská dohoda o prímerí na východe Ukrajiny: Toto je jej plné znenie|url=https://www.aktuality.sk/clanok/270523/minska-dohoda-o-primeri-na-vychode-ukrajiny-toto-je-jej-plne-znenie/ |vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-10-19|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Vypätá situácia v [[Šyrokyne]] utíchla a obidve strany si vybudovali [[Zákopová vojna|zákopy]]. Napriek prímeriu sa Azov a [[Separatizmus|separatisti]] medzi sebou niekoľko týždňov ostreľovali. Pri týchto šarvátkach bola dedina [[Šyrokyne]] celkom zničená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.theguardian.com/world/2015/feb/25/mariupol-next-in-the-sights-of-pro-russia-rebels-in-eastern-ukraine | titul = Mariupol, next in the sights of pro-Russia rebels in eastern Ukraine | miesto = | vydavateľ = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-23 | jazyk = angličtina }}</ref> [[1. júl]]a 2015 sa separatisti stiahli zo [[Šyrokyne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pro-Russia rebels 'to withdraw weapons from Ukraine frontline’|url=https://www.france24.com/en/20150222-war-prisoner-swap-between-ukrainian-rebel-forces-bolsters-truce|vydavateľ=France 24|dátum vydania=2015-02-22|dátum prístupu=2022-10-22|jazyk=en}}</ref> Líder separatistov [[Denis Vladimirovič Pušilin|Denis Pušilin]] to odôvodnil ako akt dobrej vôle a dodržiavanie [[Druhá minská dohoda Text|Druhej minskej dohody]]. Líder Azovu Andrij Bileckyj tento ústup odôvodnil ťažkými stratami separatistov a ich ďalšou neschopnosťou udržať pozície.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://sprotyv.info/ru/news/kiev/azov-boeviki-ushli-iz-shirokino-iz-za-bolshih-poter-ne-po-dobroy-vole-video | titul = Азов: Боевики ушли из Широкино из-за больших потерь, а не по доброй воле. | miesto = | vydavateľ = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-23 | jazyk = po rusky | url archívu = https://web.archive.org/web/20150704172607/http://sprotyv.info/ru/news/kiev/azov-boeviki-ushli-iz-shirokino-iz-za-bolshih-poter-ne-po-dobroy-vole-video | dátum archivácie = 2015-07-04 }}</ref> Dňa [[29. júl|29. júla]] [[2015]] bojovníci pluku Azov spolu s [[2. prápor špeciálneho pridelenia Donbas|práporom Donbas]], ktorý sa nachádzal v [[Šyrokyne]], boli stiahnutéí z frontu a nahradené jednotkami [[Námorná pechota Ukrajiny|ukrajinskej námornej pechoty]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.kyivpost.com/content/kyiv-post-plus/pullout-from-shyrokyne-angers-soldiers-stokes-fear-in-mariupol-394453.html | titul = Pullout from Shyrokyne angers soldiers, stokes fear in Mariupol | miesto = | vydavateľ = [[ Allison Quinn]], [[Alyona Zhuk]] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-23 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20150729162331/https://www.kyivpost.com/content/kyiv-post-plus/pullout-from-shyrokyne-angers-soldiers-stokes-fear-in-mariupol-394453.html | dátum archivácie = 2015-07-29 }}</ref> Neskôr v auguste [[2015]] ukrajinská vláda stiahla všetky dobrovoľnícke prápory vrátane Azova z frontových línii okolo [[Mariupoľ|Mariupoľa]] a nahradila ich regulárnymi jednotkami ukrajinskej armády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.newsweek.com/putins-war-regular-and-volunteer-ukrainian-troops-vie-mariupol-366604 | titul = Putin's War: Regular and Volunteer Ukrainian Troops Vie in Mariupol | miesto = | vydavateľ = [[ Nolan Peterson]] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-23 | jazyk = po anglicky}}</ref> === 2016-2019 === V roku [[2016]] bolo pridelených 300 vojakov a ľahké obrnené vozidla Azova na ochranu mesta [[Odesa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.pravda.com.ua/news/2016/04/27/7106980/ | titul = До Одеси вже прибуло щонайменше 300 бійців полку "Азов" | miesto = | vydavateľ = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-23 | jazyk = po ukrajinsky}}</ref> V roku 2016 sa časť pluku Azov zapojila do ochrany pozícií v [[Záporožská oblasť|Záporoží]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ukraine|url=https://www.state.gov/reports/2016-country-reports-on-human-rights-practices/ukraine/|dátum prístupu=2022-10-22|jazyk=en-US}}</ref> V noci [[29. august]]a bojovníci Azova zlikvidovali záškodnícku jednotku [[Tajná služba|tajnej služby]] [[Separatizmus|separatistov]] v bojoch o [[Svitodarsk]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://azov.org.ua/chetvero-vbutux-ta-odyn-polonenyj | titul = ЧЕТВЕРО ВБИТИХ ТА ОДИН ПОЛОНЕНИЙ: «АЗОВ» НА ПЕРЕДОВІЙ ЗАВДАВ ОКУПАНТУ НИЩІВНОГО УДАРУ | miesto = | vydavateľ = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-23 | jazyk = po ukrajinsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20210111125018/https://azov.org.ua/chetvero-vbutux-ta-odyn-polonenyj | dátum archivácie = 2021-01-11 }}</ref> Počas roka 2018 došlo v oblastiach, v ktorých prebiehali aktivity Azovu, na východe Ukrajiny k údajnému vraždeniu a mučeniu civilistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=War crimes of the armed forces and security forces of Ukraine: torture and inhumane treatment, Second report|url=https://www.osce.org/files/f/documents/e/7/233896.pdf|dátum prístupu=21.10.2022|vydavateľ=The Foundation for the Study of Democracy}}</ref> Správa o mučení civilistov je publikovaná organizáciou '''„The Foundation for the Study of Democracy“''', vedenou '''Maximom Grigorievom''', známym '''prokremeľským aktivistom''', ktorý je spájaný s ruskými propagandistickými aktivitami. Organizácie, ktoré sa na správe podieľali (napr. Russian Peace Foundation), majú silné väzby na '''ruské štátne orgány'''. '''OSCE (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe)''' sa od týchto „NGO reportov“ dištancovala a neuznáva ich ako oficiálne stanovisko.) Správa je jednostranná, všetci mučení sú separatisti, alebo silne prorusky orientovaní. Táto správa je považovaná za ruskú propagandu. === 2022 === Začiatkom roku 2022 mal pluk Azov asi 900 príslušníkov. Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 bola jednotka nasadená spolu s inými ukrajinskými jednotkami pri [[Bitka o Mariupoľ (2022)|obrane Mariupoľa]], kde bola prakticky celá zničená. Niekoľko stoviek preživších príslušníkov jednotky sa vzdalo ruským jednotkám v oceliarňach [[Azovstaľ]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V oceliarňach Azovstaľ sa vzdalo takmer 1 000 ukrajinských vojakov, tvrdia Rusi | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/rusko-oceliarnach-azovstal-vzdalo-takmer-1000-ukrajinskych-vojakov | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-18 | dátum prístupu = 2022-11-07 }}</ref> Koncom septembra 2022 boli pri výmene zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou prepustení viacerí príslušníci pluku Azov, vrátane veliteľa pplk. [[Denys Hennadijovyč Prokopenko|Prokopenka]] a jeho zástupcu kpt. [[Svjatoslav Jaroslavovyč Palamar|Palamara]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK, TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko prepustilo 215 obrancov Mariupola. Ukrajina okrem iných aj Medvedčuka | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/09/rusko-prepustilo-215-obrancov-mariupola-ukrajina-okrem-inych-aj-medvedcuka/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-09-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Velitelia == * [[Andryj Bileckyj]] ([[2014]]) * [[Ihor Mosijčuk]] ([[2014]] – [[2016]]) * [[Maksym Žorin]] ([[2016]] – [[2017]]) * [[Denys Hennadijovyč Prokopenko|Denys Prokopenko]] ([[2017]] – [[2022]]) == Slováci v pluku Azov == V [[2015]] bojovali za pluk Azov aj dvaja Slováci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://dennikn.sk/161002/uvidime-slovak-v-ukrajinskom-prapore-azov-nevie-ci-sa-vrati-domov | titul = Slovák bojuje za Ukrajinu: Som tu, aby sa nepísalo iba o našich okupantoch | miesto = | vydavateľ = [[DUŠAN MIKUŠOVIČ]] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-23 | jazyk = po slovensky}}</ref> Minimálne jeden z týchto Slovákov, známy pod menom Thomas, sa zapojil aj do [[Boje o Šyrokyne|bojov o Šyrokyne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/slovak-proti-separatistum-zbran-odlozim-az-skonci-valka/r~361a4be039db11e5b3730025900fea04/ | titul = Slovák proti separatistům. Zbraň odložím, až skončí válka | miesto = | vydavateľ = [[Jiří Just]] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-23 | jazyk = po česky}}</ref> == Vojnové zločiny == Príslušníci jednotky sú spolu s osobami iných ukrajinských jednotiek a štátnych úradov obviňovaní Vysokým komisárom [[Organizácia Spojených národov|OSN]] pre ľudské práva, že počas vojenských operácií na Donbase v rokoch [[2014]] až [[2015]] porušoval ľudské práva viacerých zadržaných osôb.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Report on the human rights situation in Ukraine 16 February to 15 May 2016 | url=https://www.ohchr.org/sites/default/files/Documents/Countries/UA/Ukraine_14th_HRMMU_Report.pdf |dátum prístupu=22.10.2022}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = War crimes of the armed forces and security forces of Ukraine: torture and inhumane treatment Second report | url = https://www.osce.org/files/f/documents/e/7/233896.pdf | vydavateľ = osce.org | dátum vydania = 2016-04-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ruskou propagandou a viacerými inými kritikmi je jednotka označovaná ako neonacistická a jej príslušníci zodpovední za vojnové zločiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = All war crimes in Mariupol are being committed by nationalists — Defense Ministry | url = https://tass.com/politics/1420137 | vydavateľ = tass.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ruský najvyšší súd od augusta [[2022]] považuje túto [[vojenská jednotka|jednotku]] za [[Teroristická organizácia|teroristickú organizáciu]].<ref name="AP"/><ref name="meduza"/> Ruskí predstavitelia viackrát vyhlásili, že jej príslušníkov budú stíhať za údajné vojnové zločiny, alebo ich dokonca na mieste popravia. Napriek tomu boli viacerí príslušníci jednotky, vrátane jej posledného veliteľa vymenení v [[september|septembri]] [[2022]] za ruských zajatcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Kremeľ pri výmene väzňov prepustil aj veliteľa pluku Azov. Nacionalista Girkin hovorí o zrade | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23014882/ukrajina-rusko-vojna-vazni-vymena-medvedcuk-azov-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-09-22 | dátum prístupu = 2022-10-22 }}</ref> ==Referencie== {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == *[https://azov.org.ua/ Pluk Azov: https://azov.org.ua/] - Oficiálna stránka pluku Azov [[Kategória:Ukrajinské vojenské jednotky]] kyfw0s1zctfn20ka4v1jc40ndtsg38u Diskusia:Branislav Gröhling 1 691953 8210910 7520535 2026-05-08T20:56:04Z ~2026-28051-85 294275 /* Práve som pochopil */ nová sekcia 8210910 wikitext text/x-wiki == Kauza diplomovej práce == Kapitola „[[Branislav Gröhling#Kauza diplomovej práce]]“ by mala byť zostručnená. V súčasnej podobe obsahuje pre encyklopédiu nepodstatné informácie. Prípadne treba opis tých káuz (nakoľko sa tam spomína aj [[Igor Matovič]] a [[Boris Kollár]]) vyčleniť do samostatného článku (napr. [[kauzy záverečných prác politikov na Slovensku]]). <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 01:19, 9. január 2023 (UTC) :Vidím to skôr tak, že ostatné časti článku by mohli byť dlhšie. Čo by si z kapitoly odstránil? Politické dopady a odozvy sú dôležité, rovnako aj kontext ostatných plagiátorov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:13, 9. január 2023 (UTC) ::Tak napr. postoj V. Marcinkovej či M. Filipovej mi pripadá ako zbytočný, v danej kauze nefigurujú, iba sa vyjadrili pre médiá. Matovičovo vyjadrenie pre médiá v danom čase je tiež irelevantné. Niektoré pasáže by si žiadali zostručnenie a zároveň bude treba odstrániť publicizmy (premiér členom vlády nedáva „domácu úlohu“). <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 21:39, 9. január 2023 (UTC) :::V. Marcinková by sa dala vymazať, ale M. Filipová s kauzou súvisí. Ten publicizmus by mohol byť preformulovaný, ale inak tam príliš miesta na zostručnenie nevidím.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:47, 10. január 2023 (UTC) == Práve som pochopil == v čom spočívala zločinnosť ŠtB a v čom spočíva tragédia tzv. "demokracie" :( PS a tieto - navyše gramaticky nesprávne - čechizmy: "'''Momentálně nejste přihlášeni'''!" si láskavo odpustite ! --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28051-85|&#126;2026-28051-85]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28051-85|diskuse]]) 20:56, 8. máj 2026 (UTC) fgu14ho141yql4c9l5u97wmjd06q7d3 Ruža pre nevestu 0 693240 8211010 8210609 2026-05-09T06:38:32Z LSDolgopolov 279458 8211010 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia|sk=Ruža pre nevestu|en=Bachelor|druhý názov=Ruža pre nevestu|logo=Ruža pre nevestu.jpg|typ=zoznamovacia reality show|formát=Reality show|tvorca=|scenár=|réžia=Matěj Liška<br>Michal Varga<br>Lukáš Výleta|moderátori=Krištof Králik|porota=|rozprávač=Tomáš Tarr (1. séria)<br>Radko Urbanyak (2. séria)<br>Rasťo Zvara (3. séria)<br>Adrián Chadaba (4. séria)|hudba=|slogan=„Príjmeš moju ružu?”|krajina={{Minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{Minivlajka|USA|w}})|počet sérií=4|počet epizód=58 ([[#Časti|zoznam častí]])|zoznam epizód=|výkonní producenti=Milan Alchus<br>Krasimir Vankov<br>Natália Bobocká|produkcia=Jessica Stoltz<br>Berrak Cengiz<br>Erika Alchusová<br>Radka Hanzalová<br>Martin Beroun<br>Zuzana Frašová|strih=Alžbeta Pupáková<br>Martin Štiavnický<br>Michal Židzik<br>Lukáš Duranský<br>Štefan Bohumický<br>Miloš Jakubík<br>Viktor Csudai|produkčná spoločnosť=|dĺžka=cca 2 hod.|vysielanie=[[1. séria:]] [[3. marec]] [[2023]] – [[2. jún]] [[2023]] <br> [[2. séria:]] [[8. marec]] [[2024]] – [[31. máj]] [[2024]] <br> [[3. séria:]] [[7. marec]] [[2025]] – [[6. jún]] [[2025]] <br> [[4. séria:]] [[4. marec]] [[2026]] –|tv=[[TV Markíza]]|formát obrazu=16:9|predošlé=|nasledujúce=|súvisiace=[[Nevesta pre milionára]]|webstránka=https://www.markiza.sk/relacie/ruza-pre-nevestu|imdb id=|tv com id=|csfd id=251202|víťaz=Petrana Galatea Oráčová<br>Stanislava Lučková<br>Karolína Michalčíková|miesto=Turecko (1. séria)<br>Sri Lanka (2.,3., a 4. séria)}}'''''Ruža pre nevestu''''' je [[slovensko|slovenská]] [[televízia (prenos)|televízna]] [[súťaž]]ná [[relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorá sa vysiela na [[TV Markíza]] od [[3. marec|3. marca]] [[2023]]. Ide o adaptáciu [[Spojené štáty|americkej]] relácie ''[[The bachelor|The Bachelor]]'' z roku [[2003|2004]] vysielanej na televízii [[American Broadcasting Company|ABC]]. Moderátorom je [[Krištof Králik]]. == 1. séria == Slobodný podnikateľ [[Tomáš Tarr]], si hľadá lásku svojho života spomedzi 18 slobodných žien. Každá epizóda sa končí ceremoniálom ruží, na ktorom Tomáš podaruje ruže tým dievčatám, ktoré chce, aby v súťaži zostali. Tie, ktoré ružu nedostanú, musia šou opustiť. Na konci víťazke predá prsteň. Samotné natáčanie trvalo 5 týždňov. Z celkovo 12 epizód bolo 10 natočených v [[Turecko|Turecku]] a 2 na [[Slovensko|Slovensku]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pravidlá šou Ruža pre nevestu: S niektorými drsnými podmienkami nerátali ani súťažiace {{!}} TV Markíza|url=https://www.markiza.sk/relacie/ruza-pre-nevestu/clanok/654468-pravidla-sou-ruza-pre-nevestu-s-niektorymi-drsnymi-podmienkami-neratali-ani-sutaziace|vydavateľ=www.markiza.sk|dátum prístupu=2023-03-31|jazyk=sk}}</ref>. S víťazkou už pár netvoria. Na chvíľu tvoril pár s Marcelou Dolniakovou, ktorá skončila v 8. epizóde. {{Bez citácie}}. {| class="wikitable" !meno súťažiacej !vek !povolanie !koniec v súťaži |- |'''Petrana Galantea Oráčová''' |'''21''' |'''ASMR youtuberka''' |'''víťazka''' |- |Miroslava Hriňáková |26 |študentka veterinárnej medicíny |koniec v 12. epizóde |- |Tereza Kosecová |24 |social media specialist |koniec v 11. epizóde |- |Priscilla Versluis |22 |barberka |koniec v 10. epizóde |- |Virgínia Buberníková |28 |fitness trenérka |koniec v 9. epizóde |- |Diana Fabiánová |25 |svadobná manažérka |koniec v 8. epizóde |- |Marcela Dolniaková |25 |nezamestnaná |koniec v 8. epizóde |- |Beáta Rusnáková |23 |podnikatelka a influencerka |koniec v 8. epizóde |- |Nikola Zsuriková |34 |umelkyňa |koniec v 7. epizóde |- |Katarína Talanová |31 |speváčka a herečka |koniec v 6. epizóde |- |Martina Felonenko |21 |modelka |koniec v 5. epizóde |- |Natálie Tlkalcová |29 |tanečníčka |koniec v 4. epizóde |- |Ema Slovinská |21 |študentka |koniec v 3. epizóde |- |Denisa Hassa |25 |študentka |koniec v 3. epizóde |- |Lívia Lacková |30 |realitná maklérka |koniec v 2. epizóde |- |Tina Gvušč |28 |marketing |koniec v 2. epizóde |- |Diana Keszegová |25 |manažérka |koniec v 1. epizóde |- |Zuza Baquero |34 |realitná maklérka |koniec v 1. epizóde |} == 2. séria == Druhá séria sa začala vysielať [[8. marec|8. marca]] [[2024]]. Tentoraz sa natáčanie uskutočnilo na [[Srí Lanka|Srí Lanke]] a moderátorom sa opäť stal [[Krištof Králik]]. V šou súťažilo 18 slobodných žien, ktoré sa snažili získať srdce slobodného muža, tentokrát 34-ročného [[Radka Urbanyaka]], ktorý pochádza z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a žije v [[Oslo|Osle]]. V tejto sérii sa medzi súťažiacimi skrýva tajná agentka, v skutočnosti [[Psychológ|psychologička]], ktorou bola [[Tímea Kerekeš]], ktorá skúma správanie súťažiacich, ktoré chcú získať Urbanyaka pre seba. S víťazkou pár už netvoria.{{Bez citácie}} {| class="wikitable" !meno súťažiacej !vek !povolanie !koniec v súťaži |- |'''Stanislava Lučková''' |'''31''' |'''asistentka predaja''' |'''víťazka''' |- |Julie Hojdyszová |24 |modelka |koniec v 12. epizóde |- |Jennifer Hrušková |28 |manažérka predajne |koniec v 11. epizóde |- |Lara Elizabeth Dizdarević |20 |študentka |koniec v 10. epizóde |- |Frederika Ilečková |23 |manažérka socialnych sietí |koniec v 10. epizóde |- |Nikoleta Julinyová |27 |podnikatel'ka |koniec v 9. epizóde |- |Lucy Michalička |24 |študentka |koniec v 8. epizóde |- |Aneta Slotová |25 |vizážistka |koniec v 8. epizóde |- |Verona Tóthová |26 |someliérka |koniec v 7. epizóde |- |Nikola „Pocahontas“ Grundzová |30 |asistentka |koniec v 6. epizóde |- |Nikoleta Daniela „Dolli“ Kortišová |29 |nezamestnaná |koniec v 6. epizóde |- |Nicole Fedorčáková |28 |pracovníčka sociálnej podpory |koniec v 5. epizóde |- |Alžbeta Nemcová |27 |asistentka |koniec v 4. epizóde |- |Ivana Kasalová |22 |influencerka |koniec v 3. epizóde |- |Veronika Palková |30 |kontrolorka kvality |koniec v 2. epizóde |- |Tímea Kerekeš |29 |psychologička (tajná agentka) |koniec v 2. epizóde |- |Sára Gregorová |24 |študentka |koniec v 1. epizóde |- |Dominika Lovaszová |21 |manažérka baru |koniec v 1. epizóde |} == 3. séria == Tretia séria sa začala točiť v [[január]]i [[2025]]. Natáčala sa opäť na [[Srí Lanka|Srí Lanke]] a moderátorom sa ako znovu stal [[Krištof Králik]]. Tentokrát bol ženíchom 33 ročný [[Rasťo Zvara]], ktorý pochádza z [[Bratislava|Bratislavy]]. Pracuje ako podnikateľ a venuje sa športu. Zároveň je aj najlepším kamarátom moderátora show. Séria sa začala vysielať v piatok [[7. marec|7. marca]] [[2025]] a skončila [[6. jún|6. juna]] [[2025]]. Novinkou bolo to, že počas piatého dielu prišly do show tri nové dievčata. Počas finálového dielu si Rasťo, ako svoju partnerku vybral Karolínu, ktorá prijala jeho prsteň a spoločne odleteli na dovolenku na [[Maldivy|Maledivy]]. S víťazkou pár už netvoria. {| class="wikitable" |+ !meno súťažiacej !vek !povolanie !koniec v súťaži |- |'''Karolína Michalčíkova *''' |'''26''' |'''modelka, miss SR''' |'''víťazka''' |- |Anna Ličková |23 |modelka |koniec v 12. epizóde |- |Rebeka Štefeková |25 |dentálna hygienička |koniec v 11. epizóde |- |Jasmína Simová * |21 |modelka |koniec v 10. epizóde |- |Barbara Luisa Bertóková |29 |rapperka |koniec v 10. epizóde |- |Timea Lengelová |24 |banková detektívka |koniec v 9. epizóde |- |Azra Sokira |21 |influencerka |koniec v 9. epizóde |- |Berenika Laciková |21 |nechtová dizajnérka |koniec v 8. epizóde |- |Michaela Doležalová |24 |módna stylistka |koniec v 8. epizóde |- |Sára Polubjaková |26 |barberka |koniec v 6. epizóde |- |Kristína Vargová |24 |zdravotná sestra |koniec v 6. epizóde |- |Lindita Sinani * |22 |podnikateľka |koniec v 6. epizóde |- |Zuzana Draganová |23 |modelka |koniec v 6. epizóde |- |Alexandra „Lexi“ Hrdličková |34 |majiteľka salónov krásy |koniec v 6. epizóde |- |Noemi Gažová |25 |podnikateľka |koniec v 4. epizóde |- |Sofia Vrabčeková |22 |podnikateľka v gastre |koniec v 4. epizóde |- |Lucia Kramárová |24 |študentka farmácie |koniec v 3. epizóde |- |Catherine Rosičková |23 |študentka medicíny |koniec v 2. epizóde |- |Bianka Vrečičová |22 |učiteľka angličtiny |koniec v 1. epizóde |- |Daniela Draganová |50 |osobná trenérka |koniec v 1. epizóde |- |Daniela Strelcová |30 |telefonistka |koniec v 1. epizóde |} poznámky k 3. sérii: * Daniela Draganová prišla do šou, aby zistila, o akého muža bude bojovať jej dcéra Zuzana. * Kristína Vargová dobrovoľne odstúpila zo šou v 6. epizóde. * V 5. a 7. epizóde nikto neopustil vilu. * *bombshells (nastúpili v 5. epizóde) == 4. séria == Na ceste plnej vzrušujúcich stretnutí, emócií, humoru, ale aj intríg stretne príťažlivý a úspešný 28 - ročný špecialista na reality a investičné príležitosti [[Adrian Chabada]], ktorý žije v [[Dubaj (mesto)|Dubaji]]. Lokáciou bude opäť exotická Srí Lanka. Novinkou je vysielanie dvakrát do týžďna po hodinovej sekvencií ( na streamovacej platforme Voyo vo stredu a štvrtok, na Markíze zas každý piatok o 20:30, pričom obe epizódy budú odvysielané za sebou ). <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ruža pre nevestu {{!}} Účinkujúci {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/relacie/ruza-pre-nevestu/obsadenie | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2026-02-06 | jazyk = sk}}</ref> {| class="wikitable" !meno súťažiacej !vek !povolanie !koniec v súťaži |- |Dominika Mercedes „Mersi“ Gališová |27 |majiteľka vlasového salónu | |- |Michaela „Miška“ Pospíšilová |27 |študentka práva | |- |Michaela Turanská |30 |nechtová školiteľka a vizážistka | |- |Natália Siváková |27 |módná ambasádorka | |- |Nela Strmisková * |21 |predavačka | |- |Sabina Lipková |28 |predajkyňa zájazdov | |- |Chiara Gabriela Habajová |21 |študentka |koniec v 18. epizode |- |Michaela „Mišel“ Trenčianská * |25 |social media manager |koniec v 17. epizode |- |Laura Vargová |30 |podnikateľka |koniec v 16. epizóde |- |Nelly Bizeková |21 |zubná asistentka |koniec v 13. epizóde |- |Nikola „Nikol“ Vozáriková |23 |DJ-ka |koniec v 12. epizóde |- |Sandy Tyciaková |20 |umelecká duša |koniec v 12. epizóde |- |Marika Tremková |23 |speváčka a herečka |koniec v 11. epizóde |- |Monika Panáčková |27 |dizajnérka |koniec v 10. epizóde |- |Selina Čertíková |27 |podnikateľka |koniec v 9. epizóde |- |Žaneta Morovská |33 |spisovateľka |koniec v 9. epizóde |- |Stela Jozefčiaková |25 |asistentka v rodinnej firme |koniec v 6. epizóde |- |Alžbeta Bielková |26 |učiteľka a modelka |koniec v 4. epizóde |- |Soňa Kapralová |27 |influencerka |koniec v 2. epizóde |- |Nikola „Niki“ Škrváňová |29 |influencerka |koniec v 2. epizóde |} * bombshells (nastúpily v 13. epizóde) == Série == {| class="wikitable sortable" style="width: 50%; text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#800080; width:1%;" | | '''[[#1. séria|1]]''' | 12 | [[3. marec]] [[2023]] | [[2. jún]] [[2023]] | piatok 20:30 | [[TV Markíza]] |- | style="background:#23A0A0; width:1%;" | | '''[[#2. séria|2]]''' | 12 | [[8. marec]] [[2024]] | [[31. máj]] [[2024]] | piatok 20:30 | [[TV Markíza]] |- | |3 |13 |[[7. marec]] [[2025]] |[[6. jún]] [[2025]] |piatok 20:30 |[[TV Markíza]] |- | |4 |24 |[[6. marec]] [[2026]] | |piatok 20:30 |[[TV Markíza]] |} == Časti == === 1. séria (2023) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | Réžia ! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | Scenár ! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | Premiéra {{Minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. jún 2023 }} |} === 2. séria (2024) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Réžia ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Scenár ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. máj 2024 }} |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.markiza.sk/relacie/ruza-pre-nevestu ''Ruža pre nevestu''] na oficiálnej stránke TV Markízy * {{Csfd film|1312756}} * [https://www.markiza.sk/relacie/bez-ruze ''Bez ruže''] je after show k relácií Ruža pre nevestu, kde sa nachádzajú taktiež rozhovory s vypadnutými súťažiacimi. Nechybajú aj bonusové zábery, ktoré neboli v TV odvysielané. [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Televízne relácie z roku 2023]] bcix0vcyxaum0thhd3o7rtofq1v9ux5 Krupina (historický okres) 0 693912 8211129 7894724 2026-05-09T10:43:34Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211129 wikitext text/x-wiki '''Okres Krupina''' bol jedným zo [[slúžnovský okres|okresov]] v [[Uhorsko|Uhorsku]], [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] a na [[Slovensko|Slovensku]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|titul=Soznam miest na Slovensku ďla popisu ľudu z roku 1919|vydavateľ=Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska|miesto=Bratislava|rok=1920|dátum archivácie=04-03-2023|url archívu=https://archive.org/details/soznammiestnaslo00czec/page/32/mode/2up?view=theater}}</ref> Okres pretrval aj do obdobia po vyhlásení [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovenskej republiky]] ako súčasť [[Hontianska župa (Česko-Slovensko)|Hontianskej župy]]. Svoju pôsobnosť ukončil po zmene územnej správy v roku [[1960]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Gurňák|meno=Daniel|titul=Regionálnogeografické špecifiká vývoja administratívneho členenia územia Slovenska|url=http://www.regionalnageografia.sk/publikacie/pub/RDS/07_gurnak.pdf|dátum vydania=2014|dátum prístupu=04-03-2023|dátum archivácie=2016-04-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20160410103122/http://regionalnageografia.sk/publikacie/pub/RDS/07_gurnak.pdf|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zákon 36/1960 Zb. o územnom členení štátu úplné a aktuálne znenie|url=https://www.aspi.sk/products/lawText/1/29725/1/2|vydavateľ=ASPI|dátum prístupu=2023-05-19|jazyk=sk|meno=Wolters Kluwer SR, s r o-|priezvisko=info@wolterskluwer.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20230519092324/https://www.aspi.sk/products/lawText/1/29725/1/2|dátum archivácie=2023-05-19}}</ref> Pôsobnosť okresu bola obnovená v roku [[1996]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=221/1996 Z.z. - Zákon Národnej rady Slovenskej repu...|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/221/|vydavateľ=Slov-lex|dátum prístupu=2023-05-19|jazyk=sk-SK|priezvisko=Slov-lex}}</ref> Sídlom okresu bolo mesto [[Krupina]].<ref name=":0" /> == Historický vývoj == Po vyhlásení [[Martinská deklarácia|Martinskej deklarácie]] [[30. október|30. októbra]] [[1918]] a pripojení územia [[Slovensko|Slovenska]] k Česko-Slovensku prebralo územie Slovenska župný a municipálny systém pochádzajúci z obdobia [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Zaisťoval to zákon č.11/1918 Zb. z. a n. vydaný [[Národný výbor československý|Národným výborom československým]] v [[Praha|Prahe]], ktorý mal zabezpečiť kontinuitu a nerušený prechod správy do nového štátneho úradu. Jedným z provizórnych administratívnych celkov na území Slovenska bola [[Hontianska župa (Česko-Slovensko)|prvorepubliková Hontianska župa,]] ktorá vznikla pripojením väčšej časti pôvodnej uhorskej Hontianskej župy k Česko-Slovensku, čo bolo dodatočne potvrdené podpísaním [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskej mierovej zmluvy]] dňa [[4. júl]]a [[1920]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=New Page 1|url=http://web.sahy.sk/sk/mesto/mesto/asp1o2.htm|vydavateľ=web.sahy.sk|dátum prístupu=2023-03-04}}</ref> Po skončení [[Prvá svetová vojna|I. svetovej vojny]] roku 1918 sa občania Krupiny začali búriť proti maďarskej vrchnosti a vznikom Česko-Slovenskej republiky sa jednotlivé zložky verejnej správy odmaďarizovali. V roku [[1919]] mesto napadli vojská [[Červená armáda (rozlišovacia stránka)|maďarskej červenej armády]]. Zanechali za sebou značné hmotné škody. Vyrabovali obchody, mestský dom, zničili mestský archív a mesto pripravili o vzácne a nenahraditeľné historické dokumenty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História mesta|url=https://www.krupina.sk/historia-mesta|vydavateľ=Krupina - oficiálna stránka mesta|dátum prístupu=2023-03-12|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20200811123421/https://www.krupina.sk/|dátum archivácie=2020-08-11}}</ref> Dňa [[21. september|21. septembra]] [[1922]] vláda Česko-Slovenskej republiky vydala nariadenie č. 275/1922 Zb., ktorým mesto [[Banská Štiavnica]]-[[banská Belá|Belá]] stratilo štatút municipálneho mesta a bolo prehlásené za veľkú obec. Zároveň sa stalo sídlom nového slúžnovského okresu. Ten vznikol pripojením prevažnej väčšiny obcí zo stávajúcich slúžnovských okresov Hontianskej župy, konkrétne okresov Krupina a [[Bátovce (slúžnovský okres)|Bátovce]]. V rovnakom vyhlásení Krupina stratila štatút mesta s magistrátom (mestského okresu), bola prehlásená za veľkú obec a stala sa integrálnou súčasťou svojho slúžnovského okresu.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nařízení 275/1922 Sb. , kterým se provádějí některé úpravy politické správy na Slovensku úplné a aktuálne znenie|url=https://www.aspi.sk/products/lawText/1/3069/0/2/narizeni-c-275-1922-sb-kterym-se-provadeji-nektere-upravy-politicke-spravy-na-slovensku/narizeni-c-275-1922-sb-kterym-se-provadeji-nektere-upravy-politicke-spravy-na-slovensku|vydavateľ=ASPI|dátum prístupu=2023-03-04|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Zánik okresu == Hontianska župa, ako aj jej slúžnovské okresy, zanikla 1. januárom 1923. Od tohto dátumu bolo uvedené do platnosti [[Župa (Česko-Slovensko)|nové župné zriadenie]], ktoré nahradilo dovtedajšiu územnú správu na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zákon 126/1920 Sb. o zřízení župních a okresních úřadů v republice Československé úplné a aktuálne znenie|url=https://www.aspi.sk/products/lawText/1/1707/1/2|vydavateľ=ASPI|dátum prístupu=2023-03-04|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Územie bývalého slúžnovského okresu Krupina bolo zlúčené s celým bývalým [[Šahy (slúžnovský okres)|slúžnovským okresom Šahy]] a časťou [[Vinica (slúžnovský okres)|slúžnovského okresu Vinica]] do nového okresu a bolo prevedené do [[Zvolenská župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)|Pohronskej župy]]. Krupina si zachovala naďalej štatút okresného mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nařízení 378/1922 Sb. o rozdělení a sídlech okresních úřadů na Slovensku úplné a aktuálne znenie|url=https://www.aspi.sk/products/lawText/1/3172/1/2|vydavateľ=ASPI|dátum prístupu=2023-03-04|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|url archívu=https://web.archive.org/web/20230219150236/https://www.aspi.sk/products/lawText/1/3172/1/2|dátum archivácie=2023-02-19}}</ref> == Geografia == Okres Krupina v roku [[1919]] susedil na západe s okresom [[Bátovce (slúžnovský okres)|Bátovce]], na severe susedil s okresom Zvolen, na východe s okresom Modrý Kameň a na juhu s okresmi [[Vinica (slúžnovský okres)|Vinica]] a [[Šahy (slúžnovský okres)|Šahy]].<ref name=":2" /> V roku 1922 sa novým severným susedom stal okres [[Banská Štiavnica-Belá (slúžnovský okres)|Banská Štiavnica-Belá]].<ref name=":1" /> == Administratívne členenie == {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" |+ !Názov obce !súčasťou okresu v roku 1919*:<ref name=":0" /> !súčasťou okresu v roku 1922*:<ref name=":1" /> !Súčasný stav<ref>K dátumu 1. 1. 2023</ref> |- |Báčovce | × | × |od roku 1971 časť obce [[Hontianske Tesáre]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Základné informácie {{!}} Obec Hontianske Tesáre|url=http://honttesare.sk/obec/zakladne-informacie|vydavateľ=honttesare.sk|dátum prístupu=2023-03-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20230304223931/http://honttesare.sk/obec/zakladne-informacie|dátum archivácie=2023-03-04}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Encyclopaedia Beliana|rok=1999|isbn=978-80-89524-30-3|dátum archivácie=04-03-2023|url archívu=https://beliana.sav.sk/heslo/bacovce}}</ref> |- |[[Dolný Badín]] | × | × | |- |[[Horný Badín]] | × | × | |- |[[Beluj]] (tiež Beluja) | × | | |- |[[Bzovík (okres Krupina)|Bzovík]] | × | × | |- |[[Čekovce|Cekovce]] (tiež Čekovce) | × | × | |- |[[Cerovo (okres Krupina)|Cerovo]] (tiež Cerové) | × | × | |- |[[Dačov Lom|Dolný Dačolôm]] (tiež Dolný Lôm) | × | × | |- |[[Dačov Lom|Horný Dačolôm]] (tiež Horný Lôm) | × | × | |- |[[Devičie]] | × | × | |- |[[Domaníky|Domaniky]] | × | × | |- |[[Drážovce]] | × | × | |- |[[Drienovo|Drieňovo]] | × | × | |- |[[Ilija]] | × | | |- |[[Jalšovík]] | × | × | |- |[[Banský Studenec|Kolpachy]] | × | | |- |[[Kráľovce-Krnišov|Kráľovce]] | × | × | |- |[[Kráľovce-Krnišov|Krnišov]] | × | × | |- |[[Krupina]] | × | × | |- |[[Lackov]] | × | × | |- |[[Ladzany]] | × | × | |- |Sitnianska Lehotka | × | × |od roku 1970 časť obce [[Hontianske Nemce]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História obce - Oficiálne stránky obce Hontianske Nemce|url=https://www.hontianskenemce.sk/obec-2/historia-obce/|vydavateľ=www.hontianskenemce.sk|dátum prístupu=2023-03-04}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sitnianska Lehôtka (Hontianske Nemce) - zvonica - www.pamiatkynaslovensku.sk - (sitnianska-lehotka-hontianske-nemce-zvonica)|url=https://www.pamiatkynaslovensku.sk/sitnianska-lehotka-hontianske-nemce-zvonica|vydavateľ=www.pamiatkynaslovensku.sk|dátum prístupu=2023-03-04}}</ref> |- |[[Litava (okres Krupina)|Litava]] | × | × | |- |[[Dolné Mladonice|Dolné Mladunice]] | × | × | |- |[[Horné Mladonice|Horné Mladunice]] | × | × | |- |[[Hontianske Nemce|Nemce]] | × | × | |- |[[Prenčov]] | × | | |- |[[Sebechleby]] | × | × | |- |[[Senohrad|Senohrady]] | × | × | |- |Sitnianska | × | |od roku 1971 miestna časť [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Miestne časti – Banská Štiavnica|url=https://www.banskastiavnica.sk/mesto/miestne-casti/|vydavateľ=www.banskastiavnica.sk|dátum prístupu=2023-03-04}}</ref> |- |[[Selce (okres Krupina)|Selce]] (tiež Sovce) | × | × | |- |[[Sucháň]] | × | × | |- |[[Svätý Anton (obec)|Svätý Antol]] | × | | |- |[[Trpín (okres Krupina)|Trpín]] | × | × | |- |[[Uňatín]] | × | × | |- |[[Čabradský Vrbovok]] | × | × | |- |[[Kozí Vrbovok]] | × | × | |- |[[Zemiansky Vrbovok|Zemanský Vrbovok]] | × | × | |- |[[Žibritov]] | × | × | |} ''*Uvedené sú dobové názvy obcí.'' == Pozri aj == * [[Krupina (okres)]] * [[Hontianska župa (Česko-Slovensko)]] * [[Zvolenská župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)|Zvolenská župa (1923 – 1928)]] * [[Pohronská župa (Slovenská republika, 1939 – 1945)]] * [[Banskobystrický kraj (1948 – 1960)|Banskobystrický kraj (1949 – 1960)]] * [[Stredoslovenský kraj]] * [[Hont (slovenský región)|Hont]] (slovenský región) * [[Slúžnovský okres]] == Referencie == {{Referencie}}{{Administratívne členenie Česko-Slovenska}} [[Kategória:Hont]] [[Kategória:Slúžnovské okresy]] [[Kategória:Administratívne členenie Česko-Slovenska]] [[Kategória:Krupina]] 9ar1667ho8v3mg0t0wkwuebh0ouulrf Linus Ullmark 0 694784 8211031 8180866 2026-05-09T07:33:06Z ~2026-27065-36 293875 8211031 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Linus Ullmark|Portrét=Linus Ullmark (39060960025).jpg|Popis=Ullmark v drese [[Rochester Americans]]|Štátna príslušnosť=Švédsko|Dátum narodenia={{dnv|1993|7|31}}|Miesto narodenia=[[Lugnvik]], [[Švédsko]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=193|Váha=97|Tím=[[Boston Bruins]] (NHL)|Bývalé tímy='''[[NHL]]'''<br />[[Buffalo Sabres]] (2015-2021)<br />[[Boston Bruins]] (2021-súčasnosť)<br />'''[[SHL]]'''<br />[[MODO Hockey]]<br />'''[[AHL]]'''<br />[[Rochester Americans]] (2015-2018)|Draft=6. kolo, 163. celkovo,<br />[[Buffalo Sabres]], 2012|Rok1=2011|Rok2=súčasnosť}} '''Linus Ullmark''' (* [[31. júl]] [[1993]], [[Lugnvik]], [[Švédsko]]) je švédsky profesionálny [[hokej]]ový brankár aktuálne pôsobiaci v tíme [[Boston Bruins]] v [[National Hockey League]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Linus Ullmark at eliteprospects.com|url=https://www.eliteprospects.com/player/19760/linus-ullmark|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2023-03-21|jazyk=en}}</ref> == Klubová kariéra == === Švédsko === Ullmark sa hokejovo vyvíjal v elitných švédskych juniorských ligách, kde pôsobil prevažne v tíme [[Modo Hockey]], v ktorého drese debutoval v roku 2012 v elitnej švédskej seniorskej lige [[Elitserien]] (SHL). V tom istom roku bol ako 18-ročný draftovaný v 6. kole NHL Draftu do tímu [[Buffalo Sabres]]. V roku 2014 bol vyhlásený za najlepšieho švédskeho brankára roka, keď v drese Moda zaznamenal v 35 zápasoch až 93,1% úspešnosť zákrokov (najlepšiu v SHL). === Buffalo Sabres === Do severnej Ameriky sa Ullmark presunul v roku 2015, kde začal s pôsobením v druhej najvyššej súťaži - [[American Hockey League]] (AHL) v záložnom tíme Buffala - [[Rochester Americans]]. Svoj debut zažil ešte v sezóne 2015/16, keď do akcie zasiahol pri zranení vtedajšej jednotky tímu [[Robin Lehner|Robina Lehnera]]. Prvý zápas odchytal [[24. október|24. októbra]] [[2015]] proti [[New Jersey Devils]]. V ročníku odchytal na úrovni NHL 20 zápasov s 91,3% úspešnosťou zákrokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Linus Ullmark|url=http://hockeygoalies.org/bio/ullmark.html|vydavateľ=hockeygoalies.org|dátum prístupu=2023-03-21}}</ref> [[Súbor:LAM1579 (39975842511).jpg|vľavo|náhľad|Ullmark počas Zápasu hviezd AHL]] Až do roku 2018 Ullmark osciloval medzi AHL a NHL a dvakrát sa stal súčasťou Zápasu hviezd AHL v rokoch 2017 a 2018. V drese Buffala sa v tomto období objavil iba šesťkrát. Od sezóny 2018/19 Ullmark pôsobil v prvom tíme ako druhý brankár za kanadskou jednotkou [[Carter Hutton|Carterom Huttonom]]. Buffalo, postupne trápiace sa vo fáze prestavby tímu kvôli početným zraneniam v bránkovisku striedalo v rokoch 2019-2021 brankárov a v skrátenej sezóne 2020/21 Ullmark pôsobil ako jednotka tímu. Vo svojej prvej sezóne v pozícii jednotky získal v 20 zápasoch 91,7% úspešnosť zákrokov, vysoko nad ostatnými brankármi Sabres. === Boston Bruins === V lete 2021 Ullmarkovi vypršal kontrakt so Sabres a ako neobmedzený voľný hráč (UFA) podpísal štvorročnú zmluvu v hodnote 5 miliónov amerických [[Americký dolár|dolárov]] s tímom [[Boston Bruins]], ktorý hľadal riešenie bránkoviska pri dlhodobom zranení ich prvého brankára - [[Tuukka Rask|Tuukku Raska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Linus Ullmark Contract, Cap Hit, Salary and Stats - CapFriendly - NHL Salary Caps|url=https://www.capfriendly.com/players/linus-ullmark|vydavateľ=CapFriendly|dátum prístupu=2023-03-21|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20230408052528/https://www.capfriendly.com/players/linus-ullmark|dátum archivácie=2023-04-08}}</ref> V sezónach 2021/22 a 2022/23 Ullmark vytvoril brankársky tandem s mladým americkým brankárom [[Jeremy Swayman|Jeremym Swaymanom]], s ktorým si vybudoval silné priateľstvo, ktoré zaujalo pozornosť médií i fanúšikov. V inauguračnej sezóne v drese Bruins zaznamenal 91,7% úspešnosť zárokov v 41 zápasoch. V Play-Off Boston vypadol v prvom kole s tímom [[Carolina Hurricanes]]. Ullmark zasiahol do dvoch zápasov, ktoré oba prehral a sériu dochytal Swayman. Boston nakoniec prehral 2:4 na zápasy. V lete 2022 definitívne ukončil kariéru Tukka Rask, ktorého návrat po zranení skončil neúspešne. Ullmark a Swayman tak definitívne predstavovali nový brankársky tandem tímu. Kľúčovou sezónou sa pre neho stal ročník 2022/23, kde si upevnil pozíciu prvého brankára tímu a vyhral [[Vezina Trophy]] pre najlepšieho brankára ligy. V roku 2023 zažil dva ďalšie významné miľníky, keď sa najskôr zúčastnil Zápasu hviezd NHL a následne [[25. február]]a skóroval ako vôbec prvý brankár v histórii tímu. {| class="wikitable" |+Štatistiky v NHL ! ! colspan="8" |Základná časť ! colspan="7" |Play-Off |- !Sezóna !Tím !Z !V !P !PP !GAA !SV% !SO !Z !V !P !PP !GAA !SV% !SO |- |2015/16 |[[Buffalo Sabres]] |20 |8 |10 |2 |2,60 |91,3 |0 | | | | | | | |- |2016/17 |Buffalo Sabres |1 |0 |1 |0 |3,06 |91,7 |0 | | | | | | | |- |2017/18 |Buffalo Sabres |5 |1 |2 |0 |2,00 |93,5 |0 | | | | | | | |- |2018/19 |Buffalo Sabres |37 |15 |14 |5 |3,11 |90,5 |2 | | | | | | | |- |2019/20 |Buffalo Sabres |34 |17 |14 |3 |2,69 |91,5 |1 | | | | | | | |- |2020/21 |Buffalo Sabres |20 |9 |6 |3 |2,63 |91,7 |0 | | | | | | | |- |2021/22 |[[Boston Bruins]] |41 |26 |10 |2 |2,45 |91,7 |1 |2 |0 |2 |2 |4,17 |86,0 |0 |- |2022/23 |Boston Bruins |49 |40 |6 |1 |1,89 |93,8 |2 | | | | | | | |} == Reprezentačná kariéra == Ullmark úspešne reprezentoval [[Švédsko]] na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji]] (MS) v roku 2014, kde získal bronzovú medailu (do zápasov však nezasiahol). Vo výraznejšej pozícii sa predstavil na MS 2022, kde zasiahol do 3 zápasov s 92% úspešnosťou zákrokov. {| class="wikitable" |+Štatistiky na reprezentačných turnajoch !Turnaj !Rok !Z !V !P !PP !GAA !SV% !SO !Umiestnenie |- |Majstrovstvá sveta |2014 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |3. miesto |- |Majstrovstvá sveta |2022 |3 |1 |2 |0 |2,26 |92,0 |1 |6. miesto |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{DEFAULTSORT:Ullmark, Linus}} [[Kategória:Švédski hokejoví brankári]] [[Kategória:Brankári Buffalo Sabres]] [[Kategória:Brankári Boston Bruins]] [[Kategória:Hráči Modo Hockey]] [[Kategória:Hráči Mora IK]] [[Kategória:Hráči Rochester Americans]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Buffalo Sabres]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2022]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2014]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] c6hw3cwa35z0jb99oaw68b59e7gizbk Jeremy Swayman 0 694851 8211032 8192237 2026-05-09T07:33:23Z ~2026-27065-36 293875 8211032 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Jeremy Swayman|Portrét=Swayman 2 23.jpg|Popis=Swayman v drese Boston Bruins v roku 2023|Štátna príslušnosť=USA|Dátum narodenia={{dnv|1998|11|24}}|Miesto narodenia=[[Anchorage]], [[Aljaška]], [[USA]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=191|Váha=88|Tím='''[[Boston Bruins]]''' (NHL)|Bývalé tímy='''[[NHL]]'''<br />[[Boston Bruins]] (2020-súčasnosť)<br />'''[[AHL]]'''<br />[[Providence Bruins]] (2015-2018)|Draft=4. kolo, 111. celkovo,<br />[[Boston Bruins]], 2017|Rok1=2020|Rok2=súčasnosť}} {{Olympijské zlato}} '''Jeremy Swayman''' (* [[24. november]] [[1998]], [[Anchorage]], [[Aljaška]], [[USA]]) je americký profesionálny hokejový brankár aktuálne pôsobiaci v tíme [[Boston Bruins]] v [[National Hockey League]]. V roku 2020 bol vyhlásený za najlepšieho hráča najvyššej americkej univerzitnej ligy [[NCAA]]. V roku 2023 získal spolu s [[Linus Ullmark|Linusom Ullmarkom]] [[William M. Jennings Trophy]] pre brankársku dvojicu tímu NHL s najnižším priemerom inkasovaných gólov na zápas. Do [[NHL]] bol draftovaný v roku 2017 zo 111. pozície v 4. kole tímom [[Boston Bruins]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jeremy Swayman at eliteprospects.com|url=https://www.eliteprospects.com/player/269688/jeremy-swayman|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2023-03-22|jazyk=en}}</ref> == Klubová kariéra == Jeremy Swayman je odchovancom amerických juniorských a univerzitných líg [[USHL]] a [[NCAA]], kde dlhodobo podával nadpriemerné výkony za čo bol v NCAA v roku 2018 ocenený ako najlepší nováčik medzi brankármi, v roku 2019 bol vymenovaný do tretieho All-Star Tímu ligy a v roku 2020 sa stal suverénne najlepším hráčom ligy, keď získal ocenenie pre najlepšieho brankára, najužitočnejšieho hráča, hráča roku a bol menovaný do prvého All-Star tímu. Swayman bol draftovaný [[Boston Bruins|Bostonom Bruins]] už v roku 2017 z celkového 111. miesta (4. kolo) a začiatok kariéry v seniorskom hokeji zažil v tíme [[Providence Bruins]] v [[American Hockey League]] (AHL). V tíme odchytal však len 9 zápasov, keď bol povolaný do prvého tímu Bruins kvôli zraneniam oboch brankárov vtedajšieho tandemu - [[Tuukka Rask|Tuukku Raska]] a [[Jaroslav Halák|Jaroslava Haláka]]. Spolu s ďalším mladým brankárom [[Daniel Vladař|Danielom Vladařom]] vytvorili dočasný tandem a spolu zasiahli do 15 zápasov. Swayman sa blysol už vo svojom debute, keď 6. apríla 2021, 40 zákrokmi zo 42 striel priviedol Boston k výhre nad [[Philadelphia Flyers|Philadelphiou Flyers]]: 4:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jeremy Swayman|url=http://hockeygoalies.org/bio/swayman.html|vydavateľ=hockeygoalies.org|dátum prístupu=2023-03-22}}</ref> Swayman v sezóne 2020/21 odchytal 10 zápasov, v ktorých si pripísal vysoko nadpriemernú 94,5% úspešnosť zákrokov, až 8 výhier a 2 čisté kontá. Svojimi výkonmi presvedčil natoľko, že v Play-Off vytlačil z pozície dvojky tímu Jaroslava Haláka. V lete 2021 sa Boston rozlúčil s Halákom a Vladařom a kvôli opätovnému zhoršeniu zdravotného stavu Raska, bol do tímu privedený [[Linus Ullmark]]. Sezóna 2021/22 sa stala napokon pre Raska poslednou, keď jeho pokus o návrat nevyšiel. Novým brankárskym tandemom sa stala dvojici Ullmark - Swayman, ktorá už v sezóne 21/22 dosahovala dobré výsledky a brankári si medzi sebou vytvorili silné priateľské puto, ktoré zaujalo pozornosť médií a verejnosti. Swayman v sezóne 2021/22 vstúpil do 41 zápasov so ziskom 91,4% úspešnosti zákrokov a bol vnímaný ako síce náhradník Ullmarka, ale s rovnocennou porciou zápasov. V Play-off sa Boston v 1. kole stretol s tímom [[Carolina Hurricanes]]. Sériu štartoval Ullmark, ktorý po dvoch prehrách v úvodných dvoch zápasoch bol vystriedaný Swaymanom, ktorý nakoniec v 5 zápasoch zaznamenal 91,1% úspešnosť zákrokov a 3 výhry. Na postup to však nestačilo, keď Carolina zvíťažila 4:3 na zápasy. V sezóne 2022/23 Ullmark a Swayman naďalej nastupovali ako tandem deliaci si sezónu na polovicu. Výkony brankárov sa ešte zlepšili a v rekordnom ročníku, kedy Boston jednoznačne dominoval základnej časti si Swayman v 37 zápasoch upevnil pozíciu rovnocenného brankára a budúcej nádeje Bostonu. Spolu s Ullmarkom získal [[William M. Jennings Trophy]] pre brankársku dvojicu s najnižším priemerom inkasovaných gólov v lige. {| class="wikitable" |+Štatistiky v NHL ! colspan="9" |Základná časť ! colspan="7" |Play-Off |- !Sezóna !Tím !Z !V !P !PP !GAA !SV% !SO !Z !V !P !PP !GAA !SV% !SO |- |2020/21 |[[Boston Bruins]] |10 |8 |1 |0 |1,50 |94,5 |2 |1 |0 |1 |0 |3,16 |66,7 |0 |- |2021/22 |Boston Bruins |41 |23 |14 |3 |2,41 |91,4 |3 |5 |3 |2 |0 |2,63 |91,1 |0 |- |2022/23 |Boston Bruins |37 |24 |6 |4 |2,27 |92,0 |4 | | | | | | | |} == Reprezentačná kariéra == Jeremy Swayan [[USA]] reprezentoval až na štyroch veľkých turnajoch. V roku 2018 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov]], kde získal v pozícii tretieho brankára bronzovú medailu a v roku 2022 na seniorských [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji]], kde v pozícii prvého brankára odchytal až 7 zápasov tímu. V zápase o bronz [[USA]] so Swaymanom v bránke podľahli [[Česko|Česku]], a tak sa umiestnili na 4. mieste. Následne v roku 2025 na majstrovstvách sveta dotiahol USA k zisku zlatej medaily. Po tomto turnaji bol nasledne pozvany na supisku USA na nadchadzajuce olympijske hry kde ziskal s USA zlatu medailu ako tretí brankár. {| class="wikitable" |+Štatistiky na reprezentačných turnajoch !Turnaj !Rok !Z !V !P !PP !GAA !SV% !SO !Umiestnenie |- |Majstrovstvá sveta do 20 rokov |2018 |1 |0 |0 |0 |0 |100 |0 |3. miesto |- |Majstrovstvá sveta |2022 |7 |4 |3 |0 |2,23 |91,0 |0 |4. miesto |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{DEFAULTSORT:Swayman, Jeremy}} [[Kategória:Hokejoví brankári USA]] [[Kategória:Brankári Boston Bruins]] [[Kategória:Hráči Providence Bruins]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Boston Bruins]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2022]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2026]] [[Kategória:Osobnosti z Anchorage]] phl6dd4hbeter7sxu6jspjcpn0z94zu Zoznam ctihodných rímskokatolíckej cirkvi 0 695573 8210864 7682549 2026-05-08T18:32:44Z Tom78*w 290507 8210864 wikitext text/x-wiki V katolíckej cirkvi sa titulom ''ctihodný'' označuje osoba, ktorá bola počas vyšetrovania a procesu vedúceho ku kanonizácii za svätého posmrtne vyhlásená za "hrdinu cností". Nasleduje neúplný zoznam osôb vyhlásených za ctihodných. Zoznam je zoradený abecedne podľa kresťanského mena, ale v prípade potreby aj podľa priezviska, miesta alebo atribútovej časti mena. {| class="wikitable sortable" |- ! width=180 |Ctihodný ! width=80 |Rok narodenia a úmrtia ! width=100 |Vyhlásenie [[ctihodný|za ctihodného]] |- |[[Akaš Bašír]] ||1994{{--}}2015||2022 |- |[[Alain de Boismenu]]||1870{{--}}1953||2014 |- |[[Adolfo Barberis]]||1884{{--}}1967||2014 |- |[[Agnelo de Souza]]||1869{{--}}1927||1986 |- |[[Alessandro Luzzago]]||1551{{--}}1602||1899 |- |[[Alojzy Kosiba]]||1855{{--}}1939||2017 |- |[[Alonzo de Barcena]]||1530{{--}}1597||2017 |- |[[Aleksander Woźny]]||1910{{--}}1983||2022 |- |[[Alexia González-Barros González]]||1971{{--}}1985|| - |- |[[Alfred Pampalon]]||1867{{--}}1896||1991 |- |[[Alfredo Obviar]]||1889{{--}}1978||2018 |- |[[Aloysius Schwartz]]||1930{{--}}1992||2015 |- |[[Alphonse Gallegos]]||1931{{--}}1991||2016 |- |[[Ana Marija Marović]]||1815{{--}}1887|| - |- |[[Anastasius Hartmann]]||1803{{--}}1866||1998 |- |[[Andrej Šeptický]]||1865{{--}}1944||2015 |- |[[Angelo Ramazzotti]]||1800{{--}}1861||2015 |- |[[Aniela Róża Godecka]]||1861{{--}}1937||2021 |- |[[Anna Kaworek]]||1872{{--}}1936||2019 |- |[[Anne de Guignéová]]||1911{{--}}1922||1990 |- |[[Anne de Xainctongeová]]||1567{{--}}1621||1991 |- |[[Annibale Francesco Gonzaga]]||1546{{--}}1620|| - |- |[[Ante Antić]]||1893{{--}}1965||2015 |- |[[Antonia de Oviedo Schöntalová]]||1822{{--}}1898||1962 |- |[[Antoine Kowalczyk]]||1866{{--}}1947||2013 |- |[[Antonietta Meová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vénérable Antoine Kowalczyk Oblat de Marie Immaculée (+ 1947)| url = https://nominis.cef.fr/contenus/saint/12833/Venerable-Antoine-Kowalczyk.html| vydavateľ = nominis.cef.fr| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fr}}</ref> ||1930{{--}}1937||2007 |- |[[António Barroso]]||1854{{--}}1918||2017 |- |[[Antônio Ferreira Viçoso]]||1787{{--}}1875||2014 |- |[[Antonín Cyril Stojan]]||1851{{--}}1923||2016 |- |[[Attilio Giordani]]||1913{{--}}1972||2013 |- |[[August Hlond]]||1881{{--}}1948||2018 |- |[[Augustus Tolton]]||1854{{--}}1897||2019 |- |[[Aureliano od Najsvätejšej sviatosti]]||1887{{--}}1963||1999 |- |[[Aurelio Bacciarini]]||1873{{--}}1935||2008 |- |[[Battistina Vernazza]]||1497{{--}}1587||1972 |- |[[Benedikta Rencurelová]]||1647{{--}}1718||2009 |- |[[Benoîte Rencurelová]]||1647{{--}}1718||2009 |- |[[Bernard Kryszkiewicz]]||1915{{--}}1945||2021 |- |[[Bernard Łubieński]]||1846{{--}}1933||2018 |- |[[Bernhard Lehner]]||1930{{--}}1944||2011 |- |[[Bernarda Heimgartner]]||1822{{--}}1863||1994 |- |[[Boļeslavs Sloskāns]]||1893{{--}}1981||2004 |- |[[Bruno Lanteri]]||1759{{--}}1830||1965 |- |[[Bruno Marchesini]]||1915{{--}}1938||2001 |- |[[Caesar Baronius]]||1538{{--}}1607||1745 |- |[[Camila Rolón]]||1842{{--}}1913||1993 |- |[[Carlo Maria Bascapè]]||1550{{--}}1615||2005 |- |[[Caroline-Barbe Colchen Carré de Malbergová]]||1829{{--}}1891||2014 |- |[[Caterina Coromina i Agustí]]||1824{{--}}1893||2006 |- |[[Catherine McAuleyová]]||1778{{--}}1841||1990 |- |[[Celestina Bottego]]||1857{{--}}1940||2013 |- |[[Conchita Barrecheguren]]||1905{{--}}1927||2020 |- |[[Cornelia Connellyová]]||1809{{--}}1879||1992 |- |[[Eusebio Kino]]||1645{{--}}1711||2012 |- |[[Delia Tetreaultová]]||1865{{--}}1941||1997 <ref>{{cite web |url=http://www.associationtetreau.org/index.php/en/archived-articles/115-venerable-delia-tetreault |title=Venerable Delia Tetreault |accessdate=2016-03-08 |url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160309101843/http://www.associationtetreau.org/index.php/en/archived-articles/115-venerable-delia-tetreault |archivedate=2016-03-09 }}</ref> |- |[[Domenica Bernardini]]||1889{{--}}1971||2015 |- |[[Dominik à Jesu Maria]]||1559{{--}}1630||2013 |- |[[Dorotea de Chopitea]]||1816{{--}}1891||1983 |- |[[Edel Quinnová]]||1907{{--}}1944||1994 |- |[[Eduardo Francisco Pironio]]||1920{{--}}1998||2022 |- |[[Egidije Bulešić]]||1905{{--}}1929||1997 |- |[[Elena da Persico]]||1869{{--}}1948||2014 |- |[[Eleonora Ramirez di Montalvová]]||1602{{--}}1659||1987 |- |[[Emmanuel d′Alzon]]||1810{{--}}1880||1991 |- |[[Emanuela Kalbová]]||1899{{--}}1986||2015 |- |[[Enrique Ernesto Shaw]]||1921{{--}}1962||2021 |- |[[Eugenio Reffo]]||1843{{--}}1925||2014 |- |[[Exupérien Mas]]||1829{{--}}1905||1990 |- |[[Élisabeth Bergeronová]]||1851{{--}}1936||1996 |- |[[Elisabetta Martinez]]||1905{{--}}1991||2023<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Peter Pinedo| odkaz na autora = | titul = Pope Francis approves miracle to pave way to beatification of Elisabetta Martinez| url = https://www.catholicnewsagency.com/news/253723/pope-francis-approves-miracle-involving-unborn-baby-that-paves-way-to-beatification-of-elisabetta-martinez| vydavateľ = CNA, Catholic News Agency| dátum vydania = 2023-02-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Elisabetta Tasca Serenová]]||1899{{--}}1978||2014 |- |[[Étienne Pernet]]||1824{{--}}1899||1983 |- |[[Eusebio Kino]]||1645{{--}}1711||2020 |- |[[Faustino Pérez-Manglano]]<ref>{{Cite web|url=http://webcatolicodejavier.org/english/Faustinoeng.html|title = Faustino Pérez-Manglano Magro}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Patroni mladých: Ctihodný Faustino Pérez-Manglano Magro| url = https://duchovni-inspirace.signaly.cz/1709/patroni-mladych-ctihodny-faustino-perez-manglano-magro| vydavateľ = Signály.cz| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-06| miesto = | jazyk = }}</ref> ||1946{{--}}1963||2011 |- |[[Fathi Baladi]]||1961{{--}}1980||2019 |- |[[Felix Maria Ghebreamlak]]||1895{{--}}1934||1992 |- |[[Félix de Jesús Rougier]]||1859{{--}}1938||2000 |- |[[Félix Varela y Morales]]||1788{{--}}1853||2012 |- |[[Fernando de Contreras]]||1470{{--}}1548||1786 |- |[[Francesco Antonio Marcucci]]||1717{{--}}1798||2010 |- |[[Francesco Convertini]]||1898{{--}}1868||2017 |- |[[Francesco Gattola]]||1822{{--}}1899||2015 |- |[[Francesco Saverio Toppi]]||1925{{--}}2007||2022 |- |[[Frances Margaret Taylorová]]||1832{{--}}1900||2014 |- |[[Francis Libermann]]||1802{{--}}1852||1876 |- |[[Francisco Valdés Subercaseaux]]||1908{{--}}1982||2014 |- |[[Franciszek Blachnicki]]||1921{{--}}1987||2015 |- |[[François Gaschon]]||1732{{--}}1815||1998 |- |[[François Nguyễn Văn Thuận]]||1928{{--}}2002||2017 |- |[[Francesco Chiesa]]||1874{{--}}1946||1988 |- |[[Franz Josef Rudigier]]||1811{{--}}1884||2009 |- |[[Frederic Baraga]]||1797{{--}}1868||2012 |- |[[Fulton Sheen]]||1895{{--}}1979||2012 |- |[[Giuseppe Carraro]]||1899{{--}}1980||2015 |- |[[Gabriel Taborin]]||1799{{--}}1864||1991 |- |[[Gesualdo z Reggio Calabria]]||1725{{--}}1803||1982 |- |[[Giacomo Gaglione]]||1896{{--}}1962||2009 |- |[[Gioacchino La Lomia]]||1831{{--}}1905||2002 |- |[[Giocondo Pio Lorgna]]||1870{{--}}1928||2008 |- |[[Giorgio La Pira]]||1904{{--}}1977||2018 |- |[[Giovanni Bacile]]||1880{{--}}1941||2015 |- |[[Giovanni Battista Jossa]]||1767{{--}}1828||1972 |- |[[Giovanni Battista Quilici]]||1791{{--}}1844||2016 |- |[[Giovanni Folci]]||1890{{--}}1963||2015 |- |[[Giovanni Merlini]]||1795{{--}}1873||1973 |- |[[Giuseppe Ambrosoli]]||1923{{--}}1987||2015 |- |[[Giuseppe Bartolomeo Menochio]]||1741{{--}}1823||1991 |- |[[Giuseppe Carraro]]||1899{{--}}1980||2015 |- |[[Giuseppe Marcinò]]||1589{{--}}1655||2009 |- |[[Giuseppe Lazzati]]||1909{{--}}1986||2013 |- |[[Guglielmo Massaia]]||1809{{--}}1889||2016 |- |[[Guglielmo Massaia]]||1809{{--}}1889||2016 |- |[[Hadrian Osmołowski]]||1838{{--}}1924||2000 |- |[[Hedvika Borzęcka]]||1863{{--}}1906||1982 |- |[[Henriette DeLilleová]]||1813{{--}}1862||2010 |- |[[Henri Verjus]]||1860{{--}}1892||2016 |- |[[Hildebrand Gregori]]||1894{{--}}1985||2014 |- |[[Ignacia del Espíritu Santo]]||1663{{--}}1748||2007 |- |[[Ignác od svätého Pavla]]||1799{{--}}1864||2021 |- |[[Ignác Stuchlý]]||1869{{--}}1953||2020 |- |[[Innocentto Leonelli]]||1592{{--}}1625||1679<ref>{{cite book|author=Augusto Vernarecci|title=Fossombrone dai tempi antichissimi ai nostri con illustrazioni e appendice di documenti|url=https://books.google.com/books?id=scRWAAAAYAAJ&pg=PA653|year=1903|publisher=Forni|trans-title= Fossombrone from ancient times to ours with illustrations and appendix of documents|volume= 2 pt. 2|page= 653}}</ref> |- |[[Isabel Larrañaga Ramírezová]]||1836{{--}}1899||1999 |- |[[Ismael Perdomo Borrero]]||1872{{--}}1950 1645||2017 |- |[[Izabela od Srdca Ježíšovho]]||1836{{--}}1899||1999 |- |[[Izabella Tomasi]]||1645{{--}}1690||1797 |- |[[Izabella de Rosis]]||1842{{--}}1911||2005 |- |[[Jacinto Vera y Durán]]||1813{{--}}188||2015 |- |[[Jacques Sevin]]||1882{{--}}1951||2012 |- |[[Jan Tyranowski]]||1901{{--}}1947||2017 |- |[[Jana od Kříža]]||1481{{--}}1534||2015 |- |[[Janez Frančišek Gnidovec]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Janez Francisek Gnidovec CM| url = https://www.vincentky.sk/nasi-svati/ctihodni/jan-frantisek-gnidovec/| vydavateľ = Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ||1873{{--}}1939||2010 |- |[[Janina Woynarowska]]||1923{{--}}1979||2022 |- |[[Jean Gailhac]]||1802{{--}}1890||1972 |- |[[Jean-Baptiste Delaveyne]]||1653{{--}}1719||1991 |- |[[Jean-Marie de La Mennais]]||1780{{--}}1860||1966 |- |[[Jeanne Chezard de Matel]]||1596{{--}}1670||1992 |- |[[Jeanne Mance]]||1606{{--}}1673||2014 |- |[[Jerzy Ciesielski]]||1929{{--}}1970||2013 |- |[[Jesús María Echavarría Aguirre]]||1858{{--}}1954||2014 |- |[[Jérôme Lejeune]]<ref>{{Cite web|date=2021-01-21|title=French doctor who made Down discovery closer to sainthood|url=https://apnews.com/article/sainthood-abortion-down-syndrome-pope-francis-639660fc45e99f2bc06da2129cb27929|access-date=2021-01-21|website=AP NEWS}}</ref>||1926{{--}}1994||1994 |- |[[Jérôme le Royer de la Dauversière]]||1597{{--}}1659||2007 |- |[[Joaquina Maria Mercedes Barcelo Pages|Joaquina Maria Barcelo Pages]]||1857{{--}}1940||2012 |- |[[João de Oliveira Matos Ferreira]]||1879{{--}}1962||2013 |- |[[John Berthier]]||1879{{--}}1962||2018 |- |[[Joseph Savelberg]]||1840{{--}}1908||1988 |- |[[Joseph Vithayathil]]||1865{{--}}1964||2015 |- |[[Josep Torras a Bages]]||1846{{--}}1916||1992 |- |[[Josep Torras a Bages]]||1534{{--}}1597||1992 |- |[[José María Amigó Ferrero]]||1854{{--}}1934||1992 |- |[[José María Arizmendiarrieta]]||1917{{--}}1996||2015 |- |[[José María García Lahiguera]]||1903{{--}}1989||2011 |- |[[Józef Mindszenty]]||1892{{--}}1975||2019 |- |[[József Vándor]]||1909{{--}}1979||2017 |- |[[Juana de la Cruz Vázquez y Gutiérrez]]||1481{{--}}1534||2015 |- |[[Juan Manuel Martín del Campo]]||1917{{--}}1996||2015 |- |[[Juliette Colbert de Barolová]]||1786{{--}}1864||2015 |- |[[Kadalikkattil Mathai Kathanar]]||1872{{--}}1935||2011 |- |[[Karel Schilling]]||1835{{--}}1907||1968 |- |[[Karel Schilling]]||1835{{--}}1907||1968 |- |[[Kazimierz Wyszyński]]||1700{{--}}11755||1989 |- |[[Klotilda Francúzska]]||1759{{--}}1802||1808 |- |[[Leo Dupont]]||1797{{--}}1876||1983 |- |[[Leonardo Castellanos y Castellanos]]||1862{{--}}1912||1989 |- |[[León Dehon]]||1843{{--}}1925||1997 |- |[[Lino Maupas]]||1866{{--}}1924||1999 |- |[[Louis-Marie Baudouin]]||1765{{--}}1835||2012 |- |[[Luigi Rocchi]]||1932{{--}}1979||2014 |- |[[Luigi Maria Olivares]]||1873{{--}}1943||2004 |- |[[Lujza Mária Francúzska (1737)|Lujza Mária Francúzska]]||1737{{--}}1787||1873 |- |[[Madeleine Delbrêl]]||1904{{--}}1964||2018 |- |[[Malá sestra Magdeleine od Ježíše]]||1898{{--}}1989||2021 |- |[[Manuel Aparici Navarro]]||1893{{--}}1950||2013 |- |[[Marcantonio Barbarigo]]||1640{{--}}1706||2007 |- |[[Marcello Candia]]||1916{{--}}1983||2014 |- |[[Marcello Labor]]||1890{{--}}1954||2015 |- |[[Margaret Anne Sinclairová]]||1900{{--}}1925||1978 |- |[[Margherita Occhiena Boscová]]||1788{{--}}1856||2006 |- |[[Mária Antonia Parisová]]||1813{{--}}1885||1993 |- |[[Mária Consiglia Addatisová]]||1845{{--}}1900||2016 |- |[[Mária del Carmen González-Valeriová]]||1930{{--}}1939||1996 |- |[[Mária Dulce Rodrigues dos Santosová]]||1901{{--}}1972||2014 |- |[[Maria Domenica Lazzeri]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mystička, ktorá žila len z Eucharistie: Maria Domenica Lazzeri | url = https://modlitba.sk/?p=12943| vydavateľ = Modlitba.sk| dátum vydania = 2018-06-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Smrťou otca začala jej mystická cesty - Maria Domenica Lazzeri| url = https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2021/11/smrtou-otca-zacala-jej-mysticka-cesty.html| vydavateľ = Verím a Dôverujem.blogspot.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ||1901{{--}}1972||2014 |- |[[Mária Giuseppa Scandolaová]]||1849{{--}}1903||2014 |- |[[Mária Hueberová]]||1653{{--}}1705||2019 |- |[[Mária Kaupasová]]||1880{{--}}1940||2010 |- |[[María del Pilar López-Cimadevilla Dórigová]]||1952{{--}}1962||2004 |- |[[María Josefa Segovia Morónová]]||1891{{--}}1957||2005 |- |[[María Luisa Josefa od Najsvätejšej sviatosti]]||1866{{--}}1937||2000 |- |[[María Montserrat Grases Garcíová]]||1941{{--}}1959||2016 |- |[[Marie-Anne-Marcelle Malletová]]||1805{{--}}1871||2014 |- |[[Mária Elekta od Ježiša]]||1605{{--}}1663||{{--}} |- |[[Mária Františka od Kríža]]||1844{{--}}1911||2010 |- |[[Mária Františka z Piatych rán]]||1900{{--}}1925||1978 |- |[[María de Ágredová]]||1602{{--}}1665||1673 |- |[[Maria Gay i Tibau]]||1813{{--}}1884||2013 |- |[[Mária Josefa od Ježiša]]||1820{{--}}1864||2021 |- |[[Mária-Josephte Fitzbachová]]||1806{{--}}1885||2012 |- |[[Mária Katarína McAuleyová]]||1778{{--}}1841||1990 |- |[[Maria Kaupasová]]||1880{{--}}1940||2010 |- |[[Mária Klotilda Francúzska]]||1759{{--}}1802||1982 |- |[[María Luisa Josefa]]||1866{{--}}1937||2000 |- |[[Mária Margit Bogner]]||1905{{--}}1933||2012 |- |[[Mária od Ježíša z Ágredy]]||1602{{--}}1665||1673 |- |[[Mária Orsola Bussoneová]]||1954{{--}}1970||2015 |- |[[Mária Potterová]]||1847{{--}}1913||1988 |- |[[Maria Teresa Dudzik]]||1860{{--}}1918||1994 |- |[[Maria Ripamonti]]||1909{{--}}1954||2017 |- |[[Mária Veronika od Umučenia]]||1823{{--}}1906||2014 |- |[[Marie-Medeleine d′Houëtová]]||1781{{--}}1858||1970 |- |[[Marie-Rosalie Cadron-Jettéová]]||1794{{--}}1864||2013 |- |[[Marie de Sales Chappuisová]]||1793{{--}}1875||1897 |- |[[Marie-Thérèse Charlotte de Lamourousová]]||1754{{--}}1836||1989 |- |[[Marie Vojtěcha Hasmandová]]||1914{{--}}1988||2014 |- |[[Marta Robinová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Alžbeta Mohyláková| odkaz na autora = | titul = Marta Robinová: 50 rokov neprijímala nič iné ako Eucharistiu| url = https://www.slovoplus.sk/marta-robinova-50-rokov-neprijimala-nic-ine-ako-eucharistiu| vydavateľ = BeneMedia, Slovo+| dátum vydania = 2020-08-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ||1902{{--}}1981||2014 |- |[[Martin Středa]]||1587{{--}}1649||{{--}} |- |[[Mary Angeline Teresa McCrory]]||1893{{--}}1984||2012 |- |[[María de León Bello y Delgado]]||1643{{--}}1731|| - |- |[[Margita Occhienová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Margita Occhienová je mama don Bosca| url = https://trnavka.sk/mama_margita/| vydavateľ = Saleziánske dielo na Trnávke| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ctihodná Margita - mama svätého Jána Bosca| url = https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2020/11/ctihodna-margita-mama-svateho-jana-bosca.html| vydavateľ = Verím a Dôverujem.blogspot.com| dátum vydania = 2021-02-11| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ctih. Margita Occhienová | url = https://www.saleziani.sk/index.php/spravy/112-margita-occhienova| vydavateľ = Saleziáni don Bosca - Slovenská provincia| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ||1788{{--}}1856||2006 |- |[[Mary Frances Aikenhead]]||1787{{--}}1858||2015 |- |[[Mary Jane Wilsonová]]||1840{{--}}1916||2013 |- |[[Mary Potterová]]||1847{{--}}1913||1988 |- |[[Mary Wardová]]||1585{{--}}1645||2009 |- |[[Mary Angeline Teresa McCroryová]]||1893{{--}}1994||2012 |- |[[Massimo Rinaldi]]||1869{{--}}1941||2005 |- |[[Matt Talbot]]||1856{{--}}1925||1975 |- |[[Matteo Farina]]||1990{{--}}2009||2020 |- |[[Matteo Ricci]]||1552{{--}}1610||2022 |- |[[Miguel Ángel Builes]]||1888{{--}}1971||2018 |- |[[Miguel Mañara]]||1627{{--}}1679||1985 |- |[[Miquel Costa i Llobera]]||1854{{--}}1922||2023 |- |[[Melchior Fordon]]||1862{{--}}1927||2018 |- |[[Melchior-Marie-Joseph de Marion-Brésillac]]||1813{{--}}1859||2020 |- |[[Montserrat Grases]]||1941{{--}}1959||2016 |- |[[Nano Nagleová]]||1718{{--}}1784||2013 |- |[[Natalina Bonardiová]]||1864{{--}}1945||2021 |- |[[Nelson Baker]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Father Baker: Home| url = http://www.fatherbaker.org/| vydavateľ = Our Lady of Victory Homes of Charity| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ||1842{{--}}1931||2011 |- |[[Nicola D'Onofrio]]||1943{{--}}1964||2013 |- |[[Nicola Mazza]]||1790{{--}}1865||2013 |- |[[Nicolò Cortese]]||1907{{--}}1944||2021 |- |[[Odette Vidal de Oliveirová]]||1930{{--}}1939||2021 |- |[[Orsola Maria Rivatová]]||1897{{--}}1987||2013 |- |[[Pablo de Anda Padilla]]||1830{{--}}1904||1999 |- |[[Paola Renata Carboniová]]||1908{{--}}1927||1993 |- |[[Patrick Peyton]]||1909{{--}}1992||2017 |- |[[Pedro de Villacreces]]||1350{{--}}1422||1450 |- |[[Pelágio Sauter]]||1878{{--}}1961||2014 |- |[[Petar Barbarić]]||1874{{--}}1897||2015 |- |[[Pierre Toussaint]]||1766{{--}}1853||1996 |- |[[Pietro Marcellino Corradini]]||1658{{--}}1743||2021 |- |[[Pietro Riminucci]]||1875{{--}}1960||2008 |- |[[Pius Keller]]||1825{{--}}1904||2008 |- |[[Pius XII.]]||1876{{--}}1958||2009 |- |[[Phanxicô Xaviê Nguyễn Văn Thuận]]||1928{{--}}2002||2017 |- |[[Placido Cortese]]||1907{{--}}1944||2021 |- |[[Quirico Pignalberi]]||1891{{--}}1982||2016 |- |[[Rafaél Manuel Almansa Riaño]]||1840{{--}}1927||2016 |- |[[Rafael Cordero (učiteľ)|Rafael Cordero]]||1790{{--}}1868||2013<ref>{{cite web |url=https://www.noticel.com/ahora/papa-francisco-autoriza-camino-a-beatificacin-del-maestro-rafael-cordero/608039654 |title=Papa Francisco autoriza camino a beatificación del Maestro Rafael Cordero |website=NotiCel |agency=CyberNews |date=9. december 2013 |accessdate=2023-04-08 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20200207102827/https://www.noticel.com/ahora/papa-francisco-autoriza-camino-a-beatificacin-del-maestro-rafael-cordero/608039654 |archivedate=2020-02-07 }}</ref> |- |[[Rafael ze Saint’Elia a Pianisi]]||1816{{--}}1901||2019 |- |[[Rafaél Manuel Almansa Riaño]]||1840{{--}}1927||2016 |- |[[Rachelina Ambrosiniová]]||1925{{--}}1941||2012 |- |[[Robert Schuman]]||1886{{--}}1963||2021 |- |[[Romano Bottegal]]||1921{{--}}1978||2013 |- |[[Rosa Elena Cornejo Pazmiño]]||1874{{--}}1964||2012 |- |[[Marie-Rosalie Cadron-Jettéová|Rosalie Cadron-Jettéová]]||1794{{--}}1864||2013 |- |[[Rudolf Komórek]]||1890{{--}}1949||1995 |- |[[Salvatore Micalizzi]]||1856{{--}}1937||2006 |- |[[Samuel Charles Mazzuchelli]]||1921{{--}}1864||1993 |- |[[Satoko Kitaharová]]||1929{{--}}1958||2015 |- |[[Saturnino López Novoa]]||1830{{--}}1905||2014 |- |[[Serafína Od Boha]]||1621{{--}}1699||1723 |- |[[Serafín z Pietrarubbie]]||1875{{--}}1960||2008 |- |[[Sergio Bernardini]]||1882{{--}}1966||2015 |- |[[Silvio Dissegna]]||1967{{--}}1979||2014 |- |[[Simon Srugi]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ct. Šimon Srugi koadjuktor| url = https://www.fma.cz/spiritualita/salesianske-osobnosti/ctihodni/ct-simon-srugi/| vydavateľ = FMA{{--}}Dcery Panny Marie Pomocnice| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ||1877{{--}}1943||1993 |- |[[Simpliciano od Narodenia Pána]]||1827{{--}}1898||2015 |- |[[Sisto Riario Sforza]]||1810{{--}}1877||2012 |- |[[Sílvia Cardoso Ferreira da Silva]]||1882{{--}}1950||2013 |- |[[Stephen Ferrando]]||1895{{--}}1978||2016 |- |[[Tecla Merlo]]||1894{{--}}1964||1991 |- |[[Teofilo Camomot]]||1914{{--}}1988||2022 |- |[[Tereza Janina Kierocińsková]]||1885{{--}}1946||2013 |- |[[Tereza Luisa Gardiová]]||1769{{--}}1837||2015 |- |[[Thomas Choe Yang-eop]]||1821{{--}}1861||2016 |- |[[Thomas Kurialacherry]]||1873{{--}}1925||2011 |- |[[Uberto Mori]]||1926{{--}}1989||2014 |- |[[Varghese Payyappilly Palakkappilly]]||1876{{--}}1929||2018 |- |[[Vasco de Quiroga]]||?{{--}}1565||2020 |- |[[Victor Scheppers]]||1802{{--}}1877||1987 |- |[[Vendelin Vošnjak]]||1861{{--}}1933|| - |- |[[Veronika od Umučenia]]||1823{{--}}1906||2014 |- |[[Victor Scheppers]]||1802{{--}}1877||1987 |- |[[Virginia Blanco Tardíová]]||1916{{--}}1990||2015 |- |[[Vincent Cimatti]]||1879{{--}}1965||1991 |- |[[Vital-Justin Grandin]]||1829{{--}}1902||1966 |- |[[Vittorio De Marino]]||1863{{--}}1929||1992 |- |[[Vítor Coelho]]||1899{{--}}1987||2022 |- |[[Zacarías Salterain-Bizkarra]]||1887{{--}}1957||2014 |- |[[Zygmunt Łoziński]]||1870{{--}}1932||1993 |} <!-- Małgorzata Banaś Róża Kolumba Białecka Franciszek Blachnicki Jadwiga Borzęcka C Rozalia Celakówna Jerzy Ciesielski D Maria Teresa Dudzik F Melchior Fordon G Kazimiera Gruszczyńska J Wincenta Jadwiga Jaroszewska K Serafin Kaszuba Wenanty Katarzyniec Teresa Janina Kierocińska Rudolf Komorek Władysław Korniłowicz Ł Zygmunt Łoziński M Wanda Malczewska Laura Meozzi N Leonia Nastał O Hadrian Osmołowski P Jan Pietraszko Ignacy Posadzy S Paweł Smolikowski Robert Spiske T Jan Tyranowski U Dzieci Ulmów Józef Ulma Wiktoria Ulma--> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam svätcov Katolíckej cirkvi]] * [[kanonizácia (cirkev)|Kanonizačný proces]] * [[Blahorečenie|Blahoslavený]] * [[Svätec|Svätý]] * [[Ctihodný]] == Zdroj == {{preklad|en|List of venerated Catholics|1146195146|cs|Seznam ctihodných římskokatolické církve|21649897}} [[Kategória:Ctihodní v katolíckej cirkvi]] [[Kategória:Kresťanské zoznamy|Ctihodní]] mhqmm97pb2ol6culwjxat6pmt9rq3jx 8210884 8210864 2026-05-08T19:19:27Z Tom78*w 290507 Ján Pavol I. 8210884 wikitext text/x-wiki V katolíckej cirkvi sa titulom ''ctihodný'' označuje osoba, ktorá bola počas vyšetrovania a procesu vedúceho ku kanonizácii za svätého posmrtne vyhlásená za "hrdinu cností". Nasleduje neúplný zoznam osôb vyhlásených za ctihodných. Zoznam je zoradený abecedne podľa kresťanského mena, ale v prípade potreby aj podľa priezviska, miesta alebo atribútovej časti mena. {| class="wikitable sortable" |- ! width=180 |Ctihodný ! width=80 |Rok narodenia a úmrtia ! width=100 |Vyhlásenie [[ctihodný|za ctihodného]] |- |[[Akaš Bašír]] ||1994{{--}}2015||2022 |- |[[Alain de Boismenu]]||1870{{--}}1953||2014 |- |[[Adolfo Barberis]]||1884{{--}}1967||2014 |- |[[Agnelo de Souza]]||1869{{--}}1927||1986 |- |[[Alessandro Luzzago]]||1551{{--}}1602||1899 |- |[[Alojzy Kosiba]]||1855{{--}}1939||2017 |- |[[Alonzo de Barcena]]||1530{{--}}1597||2017 |- |[[Aleksander Woźny]]||1910{{--}}1983||2022 |- |[[Alexia González-Barros González]]||1971{{--}}1985|| - |- |[[Alfred Pampalon]]||1867{{--}}1896||1991 |- |[[Alfredo Obviar]]||1889{{--}}1978||2018 |- |[[Aloysius Schwartz]]||1930{{--}}1992||2015 |- |[[Alphonse Gallegos]]||1931{{--}}1991||2016 |- |[[Ana Marija Marović]]||1815{{--}}1887|| - |- |[[Anastasius Hartmann]]||1803{{--}}1866||1998 |- |[[Andrej Šeptický]]||1865{{--}}1944||2015 |- |[[Angelo Ramazzotti]]||1800{{--}}1861||2015 |- |[[Aniela Róża Godecka]]||1861{{--}}1937||2021 |- |[[Anna Kaworek]]||1872{{--}}1936||2019 |- |[[Anne de Guignéová]]||1911{{--}}1922||1990 |- |[[Anne de Xainctongeová]]||1567{{--}}1621||1991 |- |[[Annibale Francesco Gonzaga]]||1546{{--}}1620|| - |- |[[Ante Antić]]||1893{{--}}1965||2015 |- |[[Antonia de Oviedo Schöntalová]]||1822{{--}}1898||1962 |- |[[Antoine Kowalczyk]]||1866{{--}}1947||2013 |- |[[Antonietta Meová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vénérable Antoine Kowalczyk Oblat de Marie Immaculée (+ 1947)| url = https://nominis.cef.fr/contenus/saint/12833/Venerable-Antoine-Kowalczyk.html| vydavateľ = nominis.cef.fr| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fr}}</ref> ||1930{{--}}1937||2007 |- |[[António Barroso]]||1854{{--}}1918||2017 |- |[[Antônio Ferreira Viçoso]]||1787{{--}}1875||2014 |- |[[Antonín Cyril Stojan]]||1851{{--}}1923||2016 |- |[[Attilio Giordani]]||1913{{--}}1972||2013 |- |[[August Hlond]]||1881{{--}}1948||2018 |- |[[Augustus Tolton]]||1854{{--}}1897||2019 |- |[[Aureliano od Najsvätejšej sviatosti]]||1887{{--}}1963||1999 |- |[[Aurelio Bacciarini]]||1873{{--}}1935||2008 |- |[[Battistina Vernazza]]||1497{{--}}1587||1972 |- |[[Benedikta Rencurelová]]||1647{{--}}1718||2009 |- |[[Benoîte Rencurelová]]||1647{{--}}1718||2009 |- |[[Bernard Kryszkiewicz]]||1915{{--}}1945||2021 |- |[[Bernard Łubieński]]||1846{{--}}1933||2018 |- |[[Bernhard Lehner]]||1930{{--}}1944||2011 |- |[[Bernarda Heimgartner]]||1822{{--}}1863||1994 |- |[[Boļeslavs Sloskāns]]||1893{{--}}1981||2004 |- |[[Bruno Lanteri]]||1759{{--}}1830||1965 |- |[[Bruno Marchesini]]||1915{{--}}1938||2001 |- |[[Caesar Baronius]]||1538{{--}}1607||1745 |- |[[Camila Rolón]]||1842{{--}}1913||1993 |- |[[Carlo Maria Bascapè]]||1550{{--}}1615||2005 |- |[[Caroline-Barbe Colchen Carré de Malbergová]]||1829{{--}}1891||2014 |- |[[Caterina Coromina i Agustí]]||1824{{--}}1893||2006 |- |[[Catherine McAuleyová]]||1778{{--}}1841||1990 |- |[[Celestina Bottego]]||1857{{--}}1940||2013 |- |[[Conchita Barrecheguren]]||1905{{--}}1927||2020 |- |[[Cornelia Connellyová]]||1809{{--}}1879||1992 |- |[[Eusebio Kino]]||1645{{--}}1711||2012 |- |[[Delia Tetreaultová]]||1865{{--}}1941||1997 <ref>{{cite web |url=http://www.associationtetreau.org/index.php/en/archived-articles/115-venerable-delia-tetreault |title=Venerable Delia Tetreault |accessdate=2016-03-08 |url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160309101843/http://www.associationtetreau.org/index.php/en/archived-articles/115-venerable-delia-tetreault |archivedate=2016-03-09 }}</ref> |- |[[Domenica Bernardini]]||1889{{--}}1971||2015 |- |[[Dominik à Jesu Maria]]||1559{{--}}1630||2013 |- |[[Dorotea de Chopitea]]||1816{{--}}1891||1983 |- |[[Edel Quinnová]]||1907{{--}}1944||1994 |- |[[Eduardo Francisco Pironio]]||1920{{--}}1998||2022 |- |[[Egidije Bulešić]]||1905{{--}}1929||1997 |- |[[Elena da Persico]]||1869{{--}}1948||2014 |- |[[Eleonora Ramirez di Montalvová]]||1602{{--}}1659||1987 |- |[[Emmanuel d′Alzon]]||1810{{--}}1880||1991 |- |[[Emanuela Kalbová]]||1899{{--}}1986||2015 |- |[[Enrique Ernesto Shaw]]||1921{{--}}1962||2021 |- |[[Eugenio Reffo]]||1843{{--}}1925||2014 |- |[[Exupérien Mas]]||1829{{--}}1905||1990 |- |[[Élisabeth Bergeronová]]||1851{{--}}1936||1996 |- |[[Elisabetta Martinez]]||1905{{--}}1991||2023<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Peter Pinedo| odkaz na autora = | titul = Pope Francis approves miracle to pave way to beatification of Elisabetta Martinez| url = https://www.catholicnewsagency.com/news/253723/pope-francis-approves-miracle-involving-unborn-baby-that-paves-way-to-beatification-of-elisabetta-martinez| vydavateľ = CNA, Catholic News Agency| dátum vydania = 2023-02-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Elisabetta Tasca Serenová]]||1899{{--}}1978||2014 |- |[[Étienne Pernet]]||1824{{--}}1899||1983 |- |[[Eusebio Kino]]||1645{{--}}1711||2020 |- |[[Faustino Pérez-Manglano]]<ref>{{Cite web|url=http://webcatolicodejavier.org/english/Faustinoeng.html|title = Faustino Pérez-Manglano Magro}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Patroni mladých: Ctihodný Faustino Pérez-Manglano Magro| url = https://duchovni-inspirace.signaly.cz/1709/patroni-mladych-ctihodny-faustino-perez-manglano-magro| vydavateľ = Signály.cz| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-06| miesto = | jazyk = }}</ref> ||1946{{--}}1963||2011 |- |[[Fathi Baladi]]||1961{{--}}1980||2019 |- |[[Felix Maria Ghebreamlak]]||1895{{--}}1934||1992 |- |[[Félix de Jesús Rougier]]||1859{{--}}1938||2000 |- |[[Félix Varela y Morales]]||1788{{--}}1853||2012 |- |[[Fernando de Contreras]]||1470{{--}}1548||1786 |- |[[Francesco Antonio Marcucci]]||1717{{--}}1798||2010 |- |[[Francesco Convertini]]||1898{{--}}1868||2017 |- |[[Francesco Gattola]]||1822{{--}}1899||2015 |- |[[Francesco Saverio Toppi]]||1925{{--}}2007||2022 |- |[[Frances Margaret Taylorová]]||1832{{--}}1900||2014 |- |[[Francis Libermann]]||1802{{--}}1852||1876 |- |[[Francisco Valdés Subercaseaux]]||1908{{--}}1982||2014 |- |[[Franciszek Blachnicki]]||1921{{--}}1987||2015 |- |[[François Gaschon]]||1732{{--}}1815||1998 |- |[[François Nguyễn Văn Thuận]]||1928{{--}}2002||2017 |- |[[Francesco Chiesa]]||1874{{--}}1946||1988 |- |[[Franz Josef Rudigier]]||1811{{--}}1884||2009 |- |[[Frederic Baraga]]||1797{{--}}1868||2012 |- |[[Fulton Sheen]]||1895{{--}}1979||2012 |- |[[Giuseppe Carraro]]||1899{{--}}1980||2015 |- |[[Gabriel Taborin]]||1799{{--}}1864||1991 |- |[[Gesualdo z Reggio Calabria]]||1725{{--}}1803||1982 |- |[[Giacomo Gaglione]]||1896{{--}}1962||2009 |- |[[Gioacchino La Lomia]]||1831{{--}}1905||2002 |- |[[Giocondo Pio Lorgna]]||1870{{--}}1928||2008 |- |[[Giorgio La Pira]]||1904{{--}}1977||2018 |- |[[Giovanni Bacile]]||1880{{--}}1941||2015 |- |[[Giovanni Battista Jossa]]||1767{{--}}1828||1972 |- |[[Giovanni Battista Quilici]]||1791{{--}}1844||2016 |- |[[Giovanni Folci]]||1890{{--}}1963||2015 |- |[[Giovanni Merlini]]||1795{{--}}1873||1973 |- |[[Giuseppe Ambrosoli]]||1923{{--}}1987||2015 |- |[[Giuseppe Bartolomeo Menochio]]||1741{{--}}1823||1991 |- |[[Giuseppe Carraro]]||1899{{--}}1980||2015 |- |[[Giuseppe Marcinò]]||1589{{--}}1655||2009 |- |[[Giuseppe Lazzati]]||1909{{--}}1986||2013 |- |[[Guglielmo Massaia]]||1809{{--}}1889||2016 |- |[[Guglielmo Massaia]]||1809{{--}}1889||2016 |- |[[Hadrian Osmołowski]]||1838{{--}}1924||2000 |- |[[Hedvika Borzęcka]]||1863{{--}}1906||1982 |- |[[Henriette DeLilleová]]||1813{{--}}1862||2010 |- |[[Henri Verjus]]||1860{{--}}1892||2016 |- |[[Hildebrand Gregori]]||1894{{--}}1985||2014 |- |[[Ignacia del Espíritu Santo]]||1663{{--}}1748||2007 |- |[[Ignác od svätého Pavla]]||1799{{--}}1864||2021 |- |[[Ignác Stuchlý]]||1869{{--}}1953||2020 |- |[[Innocentto Leonelli]]||1592{{--}}1625||1679<ref>{{cite book|author=Augusto Vernarecci|title=Fossombrone dai tempi antichissimi ai nostri con illustrazioni e appendice di documenti|url=https://books.google.com/books?id=scRWAAAAYAAJ&pg=PA653|year=1903|publisher=Forni|trans-title= Fossombrone from ancient times to ours with illustrations and appendix of documents|volume= 2 pt. 2|page= 653}}</ref> |- |[[Isabel Larrañaga Ramírezová]]||1836{{--}}1899||1999 |- |[[Ismael Perdomo Borrero]]||1872{{--}}1950 1645||2017 |- |[[Izabela od Srdca Ježíšovho]]||1836{{--}}1899||1999 |- |[[Izabella Tomasi]]||1645{{--}}1690||1797 |- |[[Izabella de Rosis]]||1842{{--}}1911||2005 |- |[[Jacinto Vera y Durán]]||1813{{--}}188||2015 |- |[[Jacques Sevin]]||1882{{--}}1951||2012 |- |[[Ján Pavol I.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pred 40 rokmi zomrel ctihodný pápež Ján Pavol I.| url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-09/papez-jan-pavil-i-40-vyrocie-smrti.html| vydavateľ = Vatica News| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ||1912{{--}}1978||2017 |- |[[Jan Tyranowski]]||1901{{--}}1947||2017 |- |[[Jana od Kříža]]||1481{{--}}1534||2015 |- |[[Janez Frančišek Gnidovec]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Janez Francisek Gnidovec CM| url = https://www.vincentky.sk/nasi-svati/ctihodni/jan-frantisek-gnidovec/| vydavateľ = Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ||1873{{--}}1939||2010 |- |[[Janina Woynarowska]]||1923{{--}}1979||2022 |- |[[Jean Gailhac]]||1802{{--}}1890||1972 |- |[[Jean-Baptiste Delaveyne]]||1653{{--}}1719||1991 |- |[[Jean-Marie de La Mennais]]||1780{{--}}1860||1966 |- |[[Jeanne Chezard de Matel]]||1596{{--}}1670||1992 |- |[[Jeanne Mance]]||1606{{--}}1673||2014 |- |[[Jerzy Ciesielski]]||1929{{--}}1970||2013 |- |[[Jesús María Echavarría Aguirre]]||1858{{--}}1954||2014 |- |[[Jérôme Lejeune]]<ref>{{Cite web|date=2021-01-21|title=French doctor who made Down discovery closer to sainthood|url=https://apnews.com/article/sainthood-abortion-down-syndrome-pope-francis-639660fc45e99f2bc06da2129cb27929|access-date=2021-01-21|website=AP NEWS}}</ref>||1926{{--}}1994||1994 |- |[[Jérôme le Royer de la Dauversière]]||1597{{--}}1659||2007 |- |[[Joaquina Maria Mercedes Barcelo Pages|Joaquina Maria Barcelo Pages]]||1857{{--}}1940||2012 |- |[[João de Oliveira Matos Ferreira]]||1879{{--}}1962||2013 |- |[[John Berthier]]||1879{{--}}1962||2018 |- |[[Joseph Savelberg]]||1840{{--}}1908||1988 |- |[[Joseph Vithayathil]]||1865{{--}}1964||2015 |- |[[Josep Torras a Bages]]||1846{{--}}1916||1992 |- |[[Josep Torras a Bages]]||1534{{--}}1597||1992 |- |[[José María Amigó Ferrero]]||1854{{--}}1934||1992 |- |[[José María Arizmendiarrieta]]||1917{{--}}1996||2015 |- |[[José María García Lahiguera]]||1903{{--}}1989||2011 |- |[[Józef Mindszenty]]||1892{{--}}1975||2019 |- |[[József Vándor]]||1909{{--}}1979||2017 |- |[[Juana de la Cruz Vázquez y Gutiérrez]]||1481{{--}}1534||2015 |- |[[Juan Manuel Martín del Campo]]||1917{{--}}1996||2015 |- |[[Juliette Colbert de Barolová]]||1786{{--}}1864||2015 |- |[[Kadalikkattil Mathai Kathanar]]||1872{{--}}1935||2011 |- |[[Karel Schilling]]||1835{{--}}1907||1968 |- |[[Karel Schilling]]||1835{{--}}1907||1968 |- |[[Kazimierz Wyszyński]]||1700{{--}}11755||1989 |- |[[Klotilda Francúzska]]||1759{{--}}1802||1808 |- |[[Leo Dupont]]||1797{{--}}1876||1983 |- |[[Leonardo Castellanos y Castellanos]]||1862{{--}}1912||1989 |- |[[León Dehon]]||1843{{--}}1925||1997 |- |[[Lino Maupas]]||1866{{--}}1924||1999 |- |[[Louis-Marie Baudouin]]||1765{{--}}1835||2012 |- |[[Luigi Rocchi]]||1932{{--}}1979||2014 |- |[[Luigi Maria Olivares]]||1873{{--}}1943||2004 |- |[[Lujza Mária Francúzska (1737)|Lujza Mária Francúzska]]||1737{{--}}1787||1873 |- |[[Madeleine Delbrêl]]||1904{{--}}1964||2018 |- |[[Malá sestra Magdeleine od Ježíše]]||1898{{--}}1989||2021 |- |[[Manuel Aparici Navarro]]||1893{{--}}1950||2013 |- |[[Marcantonio Barbarigo]]||1640{{--}}1706||2007 |- |[[Marcello Candia]]||1916{{--}}1983||2014 |- |[[Marcello Labor]]||1890{{--}}1954||2015 |- |[[Margaret Anne Sinclairová]]||1900{{--}}1925||1978 |- |[[Margherita Occhiena Boscová]]||1788{{--}}1856||2006 |- |[[Mária Antonia Parisová]]||1813{{--}}1885||1993 |- |[[Mária Consiglia Addatisová]]||1845{{--}}1900||2016 |- |[[Mária del Carmen González-Valeriová]]||1930{{--}}1939||1996 |- |[[Mária Dulce Rodrigues dos Santosová]]||1901{{--}}1972||2014 |- |[[Maria Domenica Lazzeri]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mystička, ktorá žila len z Eucharistie: Maria Domenica Lazzeri | url = https://modlitba.sk/?p=12943| vydavateľ = Modlitba.sk| dátum vydania = 2018-06-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Smrťou otca začala jej mystická cesty - Maria Domenica Lazzeri| url = https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2021/11/smrtou-otca-zacala-jej-mysticka-cesty.html| vydavateľ = Verím a Dôverujem.blogspot.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ||1901{{--}}1972||2014 |- |[[Mária Giuseppa Scandolaová]]||1849{{--}}1903||2014 |- |[[Mária Hueberová]]||1653{{--}}1705||2019 |- |[[Mária Kaupasová]]||1880{{--}}1940||2010 |- |[[María del Pilar López-Cimadevilla Dórigová]]||1952{{--}}1962||2004 |- |[[María Josefa Segovia Morónová]]||1891{{--}}1957||2005 |- |[[María Luisa Josefa od Najsvätejšej sviatosti]]||1866{{--}}1937||2000 |- |[[María Montserrat Grases Garcíová]]||1941{{--}}1959||2016 |- |[[Marie-Anne-Marcelle Malletová]]||1805{{--}}1871||2014 |- |[[Mária Elekta od Ježiša]]||1605{{--}}1663||{{--}} |- |[[Mária Františka od Kríža]]||1844{{--}}1911||2010 |- |[[Mária Františka z Piatych rán]]||1900{{--}}1925||1978 |- |[[María de Ágredová]]||1602{{--}}1665||1673 |- |[[Maria Gay i Tibau]]||1813{{--}}1884||2013 |- |[[Mária Josefa od Ježiša]]||1820{{--}}1864||2021 |- |[[Mária-Josephte Fitzbachová]]||1806{{--}}1885||2012 |- |[[Mária Katarína McAuleyová]]||1778{{--}}1841||1990 |- |[[Maria Kaupasová]]||1880{{--}}1940||2010 |- |[[Mária Klotilda Francúzska]]||1759{{--}}1802||1982 |- |[[María Luisa Josefa]]||1866{{--}}1937||2000 |- |[[Mária Margit Bogner]]||1905{{--}}1933||2012 |- |[[Mária od Ježíša z Ágredy]]||1602{{--}}1665||1673 |- |[[Mária Orsola Bussoneová]]||1954{{--}}1970||2015 |- |[[Mária Potterová]]||1847{{--}}1913||1988 |- |[[Maria Teresa Dudzik]]||1860{{--}}1918||1994 |- |[[Maria Ripamonti]]||1909{{--}}1954||2017 |- |[[Mária Veronika od Umučenia]]||1823{{--}}1906||2014 |- |[[Marie-Medeleine d′Houëtová]]||1781{{--}}1858||1970 |- |[[Marie-Rosalie Cadron-Jettéová]]||1794{{--}}1864||2013 |- |[[Marie de Sales Chappuisová]]||1793{{--}}1875||1897 |- |[[Marie-Thérèse Charlotte de Lamourousová]]||1754{{--}}1836||1989 |- |[[Marie Vojtěcha Hasmandová]]||1914{{--}}1988||2014 |- |[[Marta Robinová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Alžbeta Mohyláková| odkaz na autora = | titul = Marta Robinová: 50 rokov neprijímala nič iné ako Eucharistiu| url = https://www.slovoplus.sk/marta-robinova-50-rokov-neprijimala-nic-ine-ako-eucharistiu| vydavateľ = BeneMedia, Slovo+| dátum vydania = 2020-08-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ||1902{{--}}1981||2014 |- |[[Martin Středa]]||1587{{--}}1649||{{--}} |- |[[Mary Angeline Teresa McCrory]]||1893{{--}}1984||2012 |- |[[María de León Bello y Delgado]]||1643{{--}}1731|| - |- |[[Margita Occhienová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Margita Occhienová je mama don Bosca| url = https://trnavka.sk/mama_margita/| vydavateľ = Saleziánske dielo na Trnávke| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ctihodná Margita - mama svätého Jána Bosca| url = https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2020/11/ctihodna-margita-mama-svateho-jana-bosca.html| vydavateľ = Verím a Dôverujem.blogspot.com| dátum vydania = 2021-02-11| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ctih. Margita Occhienová | url = https://www.saleziani.sk/index.php/spravy/112-margita-occhienova| vydavateľ = Saleziáni don Bosca - Slovenská provincia| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ||1788{{--}}1856||2006 |- |[[Mary Frances Aikenhead]]||1787{{--}}1858||2015 |- |[[Mary Jane Wilsonová]]||1840{{--}}1916||2013 |- |[[Mary Potterová]]||1847{{--}}1913||1988 |- |[[Mary Wardová]]||1585{{--}}1645||2009 |- |[[Mary Angeline Teresa McCroryová]]||1893{{--}}1994||2012 |- |[[Massimo Rinaldi]]||1869{{--}}1941||2005 |- |[[Matt Talbot]]||1856{{--}}1925||1975 |- |[[Matteo Farina]]||1990{{--}}2009||2020 |- |[[Matteo Ricci]]||1552{{--}}1610||2022 |- |[[Miguel Ángel Builes]]||1888{{--}}1971||2018 |- |[[Miguel Mañara]]||1627{{--}}1679||1985 |- |[[Miquel Costa i Llobera]]||1854{{--}}1922||2023 |- |[[Melchior Fordon]]||1862{{--}}1927||2018 |- |[[Melchior-Marie-Joseph de Marion-Brésillac]]||1813{{--}}1859||2020 |- |[[Montserrat Grases]]||1941{{--}}1959||2016 |- |[[Nano Nagleová]]||1718{{--}}1784||2013 |- |[[Natalina Bonardiová]]||1864{{--}}1945||2021 |- |[[Nelson Baker]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Father Baker: Home| url = http://www.fatherbaker.org/| vydavateľ = Our Lady of Victory Homes of Charity| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ||1842{{--}}1931||2011 |- |[[Nicola D'Onofrio]]||1943{{--}}1964||2013 |- |[[Nicola Mazza]]||1790{{--}}1865||2013 |- |[[Nicolò Cortese]]||1907{{--}}1944||2021 |- |[[Odette Vidal de Oliveirová]]||1930{{--}}1939||2021 |- |[[Orsola Maria Rivatová]]||1897{{--}}1987||2013 |- |[[Pablo de Anda Padilla]]||1830{{--}}1904||1999 |- |[[Paola Renata Carboniová]]||1908{{--}}1927||1993 |- |[[Patrick Peyton]]||1909{{--}}1992||2017 |- |[[Pedro de Villacreces]]||1350{{--}}1422||1450 |- |[[Pelágio Sauter]]||1878{{--}}1961||2014 |- |[[Petar Barbarić]]||1874{{--}}1897||2015 |- |[[Pierre Toussaint]]||1766{{--}}1853||1996 |- |[[Pietro Marcellino Corradini]]||1658{{--}}1743||2021 |- |[[Pietro Riminucci]]||1875{{--}}1960||2008 |- |[[Pius Keller]]||1825{{--}}1904||2008 |- |[[Pius XII.]]||1876{{--}}1958||2009 |- |[[Phanxicô Xaviê Nguyễn Văn Thuận]]||1928{{--}}2002||2017 |- |[[Placido Cortese]]||1907{{--}}1944||2021 |- |[[Quirico Pignalberi]]||1891{{--}}1982||2016 |- |[[Rafaél Manuel Almansa Riaño]]||1840{{--}}1927||2016 |- |[[Rafael Cordero (učiteľ)|Rafael Cordero]]||1790{{--}}1868||2013<ref>{{cite web |url=https://www.noticel.com/ahora/papa-francisco-autoriza-camino-a-beatificacin-del-maestro-rafael-cordero/608039654 |title=Papa Francisco autoriza camino a beatificación del Maestro Rafael Cordero |website=NotiCel |agency=CyberNews |date=9. december 2013 |accessdate=2023-04-08 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20200207102827/https://www.noticel.com/ahora/papa-francisco-autoriza-camino-a-beatificacin-del-maestro-rafael-cordero/608039654 |archivedate=2020-02-07 }}</ref> |- |[[Rafael ze Saint’Elia a Pianisi]]||1816{{--}}1901||2019 |- |[[Rafaél Manuel Almansa Riaño]]||1840{{--}}1927||2016 |- |[[Rachelina Ambrosiniová]]||1925{{--}}1941||2012 |- |[[Robert Schuman]]||1886{{--}}1963||2021 |- |[[Romano Bottegal]]||1921{{--}}1978||2013 |- |[[Rosa Elena Cornejo Pazmiño]]||1874{{--}}1964||2012 |- |[[Marie-Rosalie Cadron-Jettéová|Rosalie Cadron-Jettéová]]||1794{{--}}1864||2013 |- |[[Rudolf Komórek]]||1890{{--}}1949||1995 |- |[[Salvatore Micalizzi]]||1856{{--}}1937||2006 |- |[[Samuel Charles Mazzuchelli]]||1921{{--}}1864||1993 |- |[[Satoko Kitaharová]]||1929{{--}}1958||2015 |- |[[Saturnino López Novoa]]||1830{{--}}1905||2014 |- |[[Serafína Od Boha]]||1621{{--}}1699||1723 |- |[[Serafín z Pietrarubbie]]||1875{{--}}1960||2008 |- |[[Sergio Bernardini]]||1882{{--}}1966||2015 |- |[[Silvio Dissegna]]||1967{{--}}1979||2014 |- |[[Simon Srugi]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ct. Šimon Srugi koadjuktor| url = https://www.fma.cz/spiritualita/salesianske-osobnosti/ctihodni/ct-simon-srugi/| vydavateľ = FMA{{--}}Dcery Panny Marie Pomocnice| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ||1877{{--}}1943||1993 |- |[[Simpliciano od Narodenia Pána]]||1827{{--}}1898||2015 |- |[[Sisto Riario Sforza]]||1810{{--}}1877||2012 |- |[[Sílvia Cardoso Ferreira da Silva]]||1882{{--}}1950||2013 |- |[[Stephen Ferrando]]||1895{{--}}1978||2016 |- |[[Tecla Merlo]]||1894{{--}}1964||1991 |- |[[Teofilo Camomot]]||1914{{--}}1988||2022 |- |[[Tereza Janina Kierocińsková]]||1885{{--}}1946||2013 |- |[[Tereza Luisa Gardiová]]||1769{{--}}1837||2015 |- |[[Thomas Choe Yang-eop]]||1821{{--}}1861||2016 |- |[[Thomas Kurialacherry]]||1873{{--}}1925||2011 |- |[[Uberto Mori]]||1926{{--}}1989||2014 |- |[[Varghese Payyappilly Palakkappilly]]||1876{{--}}1929||2018 |- |[[Vasco de Quiroga]]||?{{--}}1565||2020 |- |[[Victor Scheppers]]||1802{{--}}1877||1987 |- |[[Vendelin Vošnjak]]||1861{{--}}1933|| - |- |[[Veronika od Umučenia]]||1823{{--}}1906||2014 |- |[[Victor Scheppers]]||1802{{--}}1877||1987 |- |[[Virginia Blanco Tardíová]]||1916{{--}}1990||2015 |- |[[Vincent Cimatti]]||1879{{--}}1965||1991 |- |[[Vital-Justin Grandin]]||1829{{--}}1902||1966 |- |[[Vittorio De Marino]]||1863{{--}}1929||1992 |- |[[Vítor Coelho]]||1899{{--}}1987||2022 |- |[[Zacarías Salterain-Bizkarra]]||1887{{--}}1957||2014 |- |[[Zygmunt Łoziński]]||1870{{--}}1932||1993 |} <!-- Małgorzata Banaś Róża Kolumba Białecka Franciszek Blachnicki Jadwiga Borzęcka C Rozalia Celakówna Jerzy Ciesielski D Maria Teresa Dudzik F Melchior Fordon G Kazimiera Gruszczyńska J Wincenta Jadwiga Jaroszewska K Serafin Kaszuba Wenanty Katarzyniec Teresa Janina Kierocińska Rudolf Komorek Władysław Korniłowicz Ł Zygmunt Łoziński M Wanda Malczewska Laura Meozzi N Leonia Nastał O Hadrian Osmołowski P Jan Pietraszko Ignacy Posadzy S Paweł Smolikowski Robert Spiske T Jan Tyranowski U Dzieci Ulmów Józef Ulma Wiktoria Ulma--> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam svätcov Katolíckej cirkvi]] * [[kanonizácia (cirkev)|Kanonizačný proces]] * [[Blahorečenie|Blahoslavený]] * [[Svätec|Svätý]] * [[Ctihodný]] == Zdroj == {{preklad|en|List of venerated Catholics|1146195146|cs|Seznam ctihodných římskokatolické církve|21649897}} [[Kategória:Ctihodní v katolíckej cirkvi]] [[Kategória:Kresťanské zoznamy|Ctihodní]] 2rbkntjv2gjoa8wn7x5rb2gf84vyrmc 8210885 8210884 2026-05-08T19:22:25Z Tom78*w 290507 - 8210885 wikitext text/x-wiki V katolíckej cirkvi sa titulom ''ctihodný'' označuje osoba, ktorá bola počas vyšetrovania a procesu vedúceho ku kanonizácii za svätého posmrtne vyhlásená za "hrdinu cností". Nasleduje neúplný zoznam osôb vyhlásených za ctihodných. Zoznam je zoradený abecedne podľa kresťanského mena, ale v prípade potreby aj podľa priezviska, miesta alebo atribútovej časti mena. {| class="wikitable sortable" |- ! width=180 |Ctihodný ! width=80 |Rok narodenia a úmrtia ! width=100 |Vyhlásenie [[ctihodný|za ctihodného]] |- |[[Akaš Bašír]] ||1994{{--}}2015||2022 |- |[[Alain de Boismenu]]||1870{{--}}1953||2014 |- |[[Adolfo Barberis]]||1884{{--}}1967||2014 |- |[[Agnelo de Souza]]||1869{{--}}1927||1986 |- |[[Alessandro Luzzago]]||1551{{--}}1602||1899 |- |[[Alojzy Kosiba]]||1855{{--}}1939||2017 |- |[[Alonzo de Barcena]]||1530{{--}}1597||2017 |- |[[Aleksander Woźny]]||1910{{--}}1983||2022 |- |[[Alexia González-Barros González]]||1971{{--}}1985|| - |- |[[Alfred Pampalon]]||1867{{--}}1896||1991 |- |[[Alfredo Obviar]]||1889{{--}}1978||2018 |- |[[Aloysius Schwartz]]||1930{{--}}1992||2015 |- |[[Alphonse Gallegos]]||1931{{--}}1991||2016 |- |[[Ana Marija Marović]]||1815{{--}}1887|| - |- |[[Anastasius Hartmann]]||1803{{--}}1866||1998 |- |[[Andrej Šeptický]]||1865{{--}}1944||2015 |- |[[Angelo Ramazzotti]]||1800{{--}}1861||2015 |- |[[Aniela Róża Godecka]]||1861{{--}}1937||2021 |- |[[Anna Kaworek]]||1872{{--}}1936||2019 |- |[[Anne de Guignéová]]||1911{{--}}1922||1990 |- |[[Anne de Xainctongeová]]||1567{{--}}1621||1991 |- |[[Annibale Francesco Gonzaga]]||1546{{--}}1620|| - |- |[[Ante Antić]]||1893{{--}}1965||2015 |- |[[Antonia de Oviedo Schöntalová]]||1822{{--}}1898||1962 |- |[[Antoine Kowalczyk]]||1866{{--}}1947||2013 |- |[[Antonietta Meová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vénérable Antoine Kowalczyk Oblat de Marie Immaculée (+ 1947)| url = https://nominis.cef.fr/contenus/saint/12833/Venerable-Antoine-Kowalczyk.html| vydavateľ = nominis.cef.fr| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fr}}</ref> ||1930{{--}}1937||2007 |- |[[António Barroso]]||1854{{--}}1918||2017 |- |[[Antônio Ferreira Viçoso]]||1787{{--}}1875||2014 |- |[[Antonín Cyril Stojan]]||1851{{--}}1923||2016 |- |[[Attilio Giordani]]||1913{{--}}1972||2013 |- |[[August Hlond]]||1881{{--}}1948||2018 |- |[[Augustus Tolton]]||1854{{--}}1897||2019 |- |[[Aureliano od Najsvätejšej sviatosti]]||1887{{--}}1963||1999 |- |[[Aurelio Bacciarini]]||1873{{--}}1935||2008 |- |[[Battistina Vernazza]]||1497{{--}}1587||1972 |- |[[Benedikta Rencurelová]]||1647{{--}}1718||2009 |- |[[Benoîte Rencurelová]]||1647{{--}}1718||2009 |- |[[Bernard Kryszkiewicz]]||1915{{--}}1945||2021 |- |[[Bernard Łubieński]]||1846{{--}}1933||2018 |- |[[Bernhard Lehner]]||1930{{--}}1944||2011 |- |[[Bernarda Heimgartner]]||1822{{--}}1863||1994 |- |[[Boļeslavs Sloskāns]]||1893{{--}}1981||2004 |- |[[Bruno Lanteri]]||1759{{--}}1830||1965 |- |[[Bruno Marchesini]]||1915{{--}}1938||2001 |- |[[Caesar Baronius]]||1538{{--}}1607||1745 |- |[[Camila Rolón]]||1842{{--}}1913||1993 |- |[[Carlo Maria Bascapè]]||1550{{--}}1615||2005 |- |[[Caroline-Barbe Colchen Carré de Malbergová]]||1829{{--}}1891||2014 |- |[[Caterina Coromina i Agustí]]||1824{{--}}1893||2006 |- |[[Catherine McAuleyová]]||1778{{--}}1841||1990 |- |[[Celestina Bottego]]||1857{{--}}1940||2013 |- |[[Conchita Barrecheguren]]||1905{{--}}1927||2020 |- |[[Cornelia Connellyová]]||1809{{--}}1879||1992 |- |[[Eusebio Kino]]||1645{{--}}1711||2012 |- |[[Delia Tetreaultová]]||1865{{--}}1941||1997 <ref>{{cite web |url=http://www.associationtetreau.org/index.php/en/archived-articles/115-venerable-delia-tetreault |title=Venerable Delia Tetreault |accessdate=2016-03-08 |url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160309101843/http://www.associationtetreau.org/index.php/en/archived-articles/115-venerable-delia-tetreault |archivedate=2016-03-09 }}</ref> |- |[[Domenica Bernardini]]||1889{{--}}1971||2015 |- |[[Dominik à Jesu Maria]]||1559{{--}}1630||2013 |- |[[Dorotea de Chopitea]]||1816{{--}}1891||1983 |- |[[Edel Quinnová]]||1907{{--}}1944||1994 |- |[[Eduardo Francisco Pironio]]||1920{{--}}1998||2022 |- |[[Egidije Bulešić]]||1905{{--}}1929||1997 |- |[[Elena da Persico]]||1869{{--}}1948||2014 |- |[[Eleonora Ramirez di Montalvová]]||1602{{--}}1659||1987 |- |[[Emmanuel d′Alzon]]||1810{{--}}1880||1991 |- |[[Emanuela Kalbová]]||1899{{--}}1986||2015 |- |[[Enrique Ernesto Shaw]]||1921{{--}}1962||2021 |- |[[Eugenio Reffo]]||1843{{--}}1925||2014 |- |[[Exupérien Mas]]||1829{{--}}1905||1990 |- |[[Élisabeth Bergeronová]]||1851{{--}}1936||1996 |- |[[Elisabetta Martinez]]||1905{{--}}1991||2023<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Peter Pinedo| odkaz na autora = | titul = Pope Francis approves miracle to pave way to beatification of Elisabetta Martinez| url = https://www.catholicnewsagency.com/news/253723/pope-francis-approves-miracle-involving-unborn-baby-that-paves-way-to-beatification-of-elisabetta-martinez| vydavateľ = CNA, Catholic News Agency| dátum vydania = 2023-02-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Elisabetta Tasca Serenová]]||1899{{--}}1978||2014 |- |[[Étienne Pernet]]||1824{{--}}1899||1983 |- |[[Eusebio Kino]]||1645{{--}}1711||2020 |- |[[Faustino Pérez-Manglano]]<ref>{{Cite web|url=http://webcatolicodejavier.org/english/Faustinoeng.html|title = Faustino Pérez-Manglano Magro}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Patroni mladých: Ctihodný Faustino Pérez-Manglano Magro| url = https://duchovni-inspirace.signaly.cz/1709/patroni-mladych-ctihodny-faustino-perez-manglano-magro| vydavateľ = Signály.cz| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-06| miesto = | jazyk = }}</ref> ||1946{{--}}1963||2011 |- |[[Fathi Baladi]]||1961{{--}}1980||2019 |- |[[Felix Maria Ghebreamlak]]||1895{{--}}1934||1992 |- |[[Félix de Jesús Rougier]]||1859{{--}}1938||2000 |- |[[Félix Varela y Morales]]||1788{{--}}1853||2012 |- |[[Fernando de Contreras]]||1470{{--}}1548||1786 |- |[[Francesco Antonio Marcucci]]||1717{{--}}1798||2010 |- |[[Francesco Convertini]]||1898{{--}}1868||2017 |- |[[Francesco Gattola]]||1822{{--}}1899||2015 |- |[[Francesco Saverio Toppi]]||1925{{--}}2007||2022 |- |[[Frances Margaret Taylorová]]||1832{{--}}1900||2014 |- |[[Francis Libermann]]||1802{{--}}1852||1876 |- |[[Francisco Valdés Subercaseaux]]||1908{{--}}1982||2014 |- |[[Franciszek Blachnicki]]||1921{{--}}1987||2015 |- |[[François Gaschon]]||1732{{--}}1815||1998 |- |[[François Nguyễn Văn Thuận]]||1928{{--}}2002||2017 |- |[[Francesco Chiesa]]||1874{{--}}1946||1988 |- |[[Franz Josef Rudigier]]||1811{{--}}1884||2009 |- |[[Frederic Baraga]]||1797{{--}}1868||2012 |- |[[Fulton Sheen]]||1895{{--}}1979||2012 |- |[[Giuseppe Carraro]]||1899{{--}}1980||2015 |- |[[Gabriel Taborin]]||1799{{--}}1864||1991 |- |[[Gesualdo z Reggio Calabria]]||1725{{--}}1803||1982 |- |[[Giacomo Gaglione]]||1896{{--}}1962||2009 |- |[[Gioacchino La Lomia]]||1831{{--}}1905||2002 |- |[[Giocondo Pio Lorgna]]||1870{{--}}1928||2008 |- |[[Giorgio La Pira]]||1904{{--}}1977||2018 |- |[[Giovanni Bacile]]||1880{{--}}1941||2015 |- |[[Giovanni Battista Jossa]]||1767{{--}}1828||1972 |- |[[Giovanni Battista Quilici]]||1791{{--}}1844||2016 |- |[[Giovanni Folci]]||1890{{--}}1963||2015 |- |[[Giovanni Merlini]]||1795{{--}}1873||1973 |- |[[Giuseppe Ambrosoli]]||1923{{--}}1987||2015 |- |[[Giuseppe Bartolomeo Menochio]]||1741{{--}}1823||1991 |- |[[Giuseppe Carraro]]||1899{{--}}1980||2015 |- |[[Giuseppe Marcinò]]||1589{{--}}1655||2009 |- |[[Giuseppe Lazzati]]||1909{{--}}1986||2013 |- |[[Guglielmo Massaia]]||1809{{--}}1889||2016 |- |[[Guglielmo Massaia]]||1809{{--}}1889||2016 |- |[[Hadrian Osmołowski]]||1838{{--}}1924||2000 |- |[[Hedvika Borzęcka]]||1863{{--}}1906||1982 |- |[[Henriette DeLilleová]]||1813{{--}}1862||2010 |- |[[Henri Verjus]]||1860{{--}}1892||2016 |- |[[Hildebrand Gregori]]||1894{{--}}1985||2014 |- |[[Ignacia del Espíritu Santo]]||1663{{--}}1748||2007 |- |[[Ignác od svätého Pavla]]||1799{{--}}1864||2021 |- |[[Ignác Stuchlý]]||1869{{--}}1953||2020 |- |[[Innocentto Leonelli]]||1592{{--}}1625||1679<ref>{{cite book|author=Augusto Vernarecci|title=Fossombrone dai tempi antichissimi ai nostri con illustrazioni e appendice di documenti|url=https://books.google.com/books?id=scRWAAAAYAAJ&pg=PA653|year=1903|publisher=Forni|trans-title= Fossombrone from ancient times to ours with illustrations and appendix of documents|volume= 2 pt. 2|page= 653}}</ref> |- |[[Isabel Larrañaga Ramírezová]]||1836{{--}}1899||1999 |- |[[Ismael Perdomo Borrero]]||1872{{--}}1950 1645||2017 |- |[[Izabela od Srdca Ježíšovho]]||1836{{--}}1899||1999 |- |[[Izabella Tomasi]]||1645{{--}}1690||1797 |- |[[Izabella de Rosis]]||1842{{--}}1911||2005 |- |[[Jacinto Vera y Durán]]||1813{{--}}188||2015 |- |[[Jacques Sevin]]||1882{{--}}1951||2012 |- |[[Jan Tyranowski]]||1901{{--}}1947||2017 |- |[[Jana od Kříža]]||1481{{--}}1534||2015 |- |[[Janez Frančišek Gnidovec]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Janez Francisek Gnidovec CM| url = https://www.vincentky.sk/nasi-svati/ctihodni/jan-frantisek-gnidovec/| vydavateľ = Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ||1873{{--}}1939||2010 |- |[[Janina Woynarowska]]||1923{{--}}1979||2022 |- |[[Jean Gailhac]]||1802{{--}}1890||1972 |- |[[Jean-Baptiste Delaveyne]]||1653{{--}}1719||1991 |- |[[Jean-Marie de La Mennais]]||1780{{--}}1860||1966 |- |[[Jeanne Chezard de Matel]]||1596{{--}}1670||1992 |- |[[Jeanne Mance]]||1606{{--}}1673||2014 |- |[[Jerzy Ciesielski]]||1929{{--}}1970||2013 |- |[[Jesús María Echavarría Aguirre]]||1858{{--}}1954||2014 |- |[[Jérôme Lejeune]]<ref>{{Cite web|date=2021-01-21|title=French doctor who made Down discovery closer to sainthood|url=https://apnews.com/article/sainthood-abortion-down-syndrome-pope-francis-639660fc45e99f2bc06da2129cb27929|access-date=2021-01-21|website=AP NEWS}}</ref>||1926{{--}}1994||1994 |- |[[Jérôme le Royer de la Dauversière]]||1597{{--}}1659||2007 |- |[[Joaquina Maria Mercedes Barcelo Pages|Joaquina Maria Barcelo Pages]]||1857{{--}}1940||2012 |- |[[João de Oliveira Matos Ferreira]]||1879{{--}}1962||2013 |- |[[John Berthier]]||1879{{--}}1962||2018 |- |[[Joseph Savelberg]]||1840{{--}}1908||1988 |- |[[Joseph Vithayathil]]||1865{{--}}1964||2015 |- |[[Josep Torras a Bages]]||1846{{--}}1916||1992 |- |[[Josep Torras a Bages]]||1534{{--}}1597||1992 |- |[[José María Amigó Ferrero]]||1854{{--}}1934||1992 |- |[[José María Arizmendiarrieta]]||1917{{--}}1996||2015 |- |[[José María García Lahiguera]]||1903{{--}}1989||2011 |- |[[Józef Mindszenty]]||1892{{--}}1975||2019 |- |[[József Vándor]]||1909{{--}}1979||2017 |- |[[Juana de la Cruz Vázquez y Gutiérrez]]||1481{{--}}1534||2015 |- |[[Juan Manuel Martín del Campo]]||1917{{--}}1996||2015 |- |[[Juliette Colbert de Barolová]]||1786{{--}}1864||2015 |- |[[Kadalikkattil Mathai Kathanar]]||1872{{--}}1935||2011 |- |[[Karel Schilling]]||1835{{--}}1907||1968 |- |[[Karel Schilling]]||1835{{--}}1907||1968 |- |[[Kazimierz Wyszyński]]||1700{{--}}11755||1989 |- |[[Klotilda Francúzska]]||1759{{--}}1802||1808 |- |[[Leo Dupont]]||1797{{--}}1876||1983 |- |[[Leonardo Castellanos y Castellanos]]||1862{{--}}1912||1989 |- |[[León Dehon]]||1843{{--}}1925||1997 |- |[[Lino Maupas]]||1866{{--}}1924||1999 |- |[[Louis-Marie Baudouin]]||1765{{--}}1835||2012 |- |[[Luigi Rocchi]]||1932{{--}}1979||2014 |- |[[Luigi Maria Olivares]]||1873{{--}}1943||2004 |- |[[Lujza Mária Francúzska (1737)|Lujza Mária Francúzska]]||1737{{--}}1787||1873 |- |[[Madeleine Delbrêl]]||1904{{--}}1964||2018 |- |[[Malá sestra Magdeleine od Ježíše]]||1898{{--}}1989||2021 |- |[[Manuel Aparici Navarro]]||1893{{--}}1950||2013 |- |[[Marcantonio Barbarigo]]||1640{{--}}1706||2007 |- |[[Marcello Candia]]||1916{{--}}1983||2014 |- |[[Marcello Labor]]||1890{{--}}1954||2015 |- |[[Margaret Anne Sinclairová]]||1900{{--}}1925||1978 |- |[[Margherita Occhiena Boscová]]||1788{{--}}1856||2006 |- |[[Mária Antonia Parisová]]||1813{{--}}1885||1993 |- |[[Mária Consiglia Addatisová]]||1845{{--}}1900||2016 |- |[[Mária del Carmen González-Valeriová]]||1930{{--}}1939||1996 |- |[[Mária Dulce Rodrigues dos Santosová]]||1901{{--}}1972||2014 |- |[[Maria Domenica Lazzeri]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mystička, ktorá žila len z Eucharistie: Maria Domenica Lazzeri | url = https://modlitba.sk/?p=12943| vydavateľ = Modlitba.sk| dátum vydania = 2018-06-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Smrťou otca začala jej mystická cesty - Maria Domenica Lazzeri| url = https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2021/11/smrtou-otca-zacala-jej-mysticka-cesty.html| vydavateľ = Verím a Dôverujem.blogspot.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ||1901{{--}}1972||2014 |- |[[Mária Giuseppa Scandolaová]]||1849{{--}}1903||2014 |- |[[Mária Hueberová]]||1653{{--}}1705||2019 |- |[[Mária Kaupasová]]||1880{{--}}1940||2010 |- |[[María del Pilar López-Cimadevilla Dórigová]]||1952{{--}}1962||2004 |- |[[María Josefa Segovia Morónová]]||1891{{--}}1957||2005 |- |[[María Luisa Josefa od Najsvätejšej sviatosti]]||1866{{--}}1937||2000 |- |[[María Montserrat Grases Garcíová]]||1941{{--}}1959||2016 |- |[[Marie-Anne-Marcelle Malletová]]||1805{{--}}1871||2014 |- |[[Mária Elekta od Ježiša]]||1605{{--}}1663||{{--}} |- |[[Mária Františka od Kríža]]||1844{{--}}1911||2010 |- |[[Mária Františka z Piatych rán]]||1900{{--}}1925||1978 |- |[[María de Ágredová]]||1602{{--}}1665||1673 |- |[[Maria Gay i Tibau]]||1813{{--}}1884||2013 |- |[[Mária Josefa od Ježiša]]||1820{{--}}1864||2021 |- |[[Mária-Josephte Fitzbachová]]||1806{{--}}1885||2012 |- |[[Mária Katarína McAuleyová]]||1778{{--}}1841||1990 |- |[[Maria Kaupasová]]||1880{{--}}1940||2010 |- |[[Mária Klotilda Francúzska]]||1759{{--}}1802||1982 |- |[[María Luisa Josefa]]||1866{{--}}1937||2000 |- |[[Mária Margit Bogner]]||1905{{--}}1933||2012 |- |[[Mária od Ježíša z Ágredy]]||1602{{--}}1665||1673 |- |[[Mária Orsola Bussoneová]]||1954{{--}}1970||2015 |- |[[Mária Potterová]]||1847{{--}}1913||1988 |- |[[Maria Teresa Dudzik]]||1860{{--}}1918||1994 |- |[[Maria Ripamonti]]||1909{{--}}1954||2017 |- |[[Mária Veronika od Umučenia]]||1823{{--}}1906||2014 |- |[[Marie-Medeleine d′Houëtová]]||1781{{--}}1858||1970 |- |[[Marie-Rosalie Cadron-Jettéová]]||1794{{--}}1864||2013 |- |[[Marie de Sales Chappuisová]]||1793{{--}}1875||1897 |- |[[Marie-Thérèse Charlotte de Lamourousová]]||1754{{--}}1836||1989 |- |[[Marie Vojtěcha Hasmandová]]||1914{{--}}1988||2014 |- |[[Marta Robinová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Alžbeta Mohyláková| odkaz na autora = | titul = Marta Robinová: 50 rokov neprijímala nič iné ako Eucharistiu| url = https://www.slovoplus.sk/marta-robinova-50-rokov-neprijimala-nic-ine-ako-eucharistiu| vydavateľ = BeneMedia, Slovo+| dátum vydania = 2020-08-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ||1902{{--}}1981||2014 |- |[[Martin Středa]]||1587{{--}}1649||{{--}} |- |[[Mary Angeline Teresa McCrory]]||1893{{--}}1984||2012 |- |[[María de León Bello y Delgado]]||1643{{--}}1731|| - |- |[[Margita Occhienová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Margita Occhienová je mama don Bosca| url = https://trnavka.sk/mama_margita/| vydavateľ = Saleziánske dielo na Trnávke| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ctihodná Margita - mama svätého Jána Bosca| url = https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2020/11/ctihodna-margita-mama-svateho-jana-bosca.html| vydavateľ = Verím a Dôverujem.blogspot.com| dátum vydania = 2021-02-11| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ctih. Margita Occhienová | url = https://www.saleziani.sk/index.php/spravy/112-margita-occhienova| vydavateľ = Saleziáni don Bosca - Slovenská provincia| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ||1788{{--}}1856||2006 |- |[[Mary Frances Aikenhead]]||1787{{--}}1858||2015 |- |[[Mary Jane Wilsonová]]||1840{{--}}1916||2013 |- |[[Mary Potterová]]||1847{{--}}1913||1988 |- |[[Mary Wardová]]||1585{{--}}1645||2009 |- |[[Mary Angeline Teresa McCroryová]]||1893{{--}}1994||2012 |- |[[Massimo Rinaldi]]||1869{{--}}1941||2005 |- |[[Matt Talbot]]||1856{{--}}1925||1975 |- |[[Matteo Farina]]||1990{{--}}2009||2020 |- |[[Matteo Ricci]]||1552{{--}}1610||2022 |- |[[Miguel Ángel Builes]]||1888{{--}}1971||2018 |- |[[Miguel Mañara]]||1627{{--}}1679||1985 |- |[[Miquel Costa i Llobera]]||1854{{--}}1922||2023 |- |[[Melchior Fordon]]||1862{{--}}1927||2018 |- |[[Melchior-Marie-Joseph de Marion-Brésillac]]||1813{{--}}1859||2020 |- |[[Montserrat Grases]]||1941{{--}}1959||2016 |- |[[Nano Nagleová]]||1718{{--}}1784||2013 |- |[[Natalina Bonardiová]]||1864{{--}}1945||2021 |- |[[Nelson Baker]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Father Baker: Home| url = http://www.fatherbaker.org/| vydavateľ = Our Lady of Victory Homes of Charity| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ||1842{{--}}1931||2011 |- |[[Nicola D'Onofrio]]||1943{{--}}1964||2013 |- |[[Nicola Mazza]]||1790{{--}}1865||2013 |- |[[Nicolò Cortese]]||1907{{--}}1944||2021 |- |[[Odette Vidal de Oliveirová]]||1930{{--}}1939||2021 |- |[[Orsola Maria Rivatová]]||1897{{--}}1987||2013 |- |[[Pablo de Anda Padilla]]||1830{{--}}1904||1999 |- |[[Paola Renata Carboniová]]||1908{{--}}1927||1993 |- |[[Patrick Peyton]]||1909{{--}}1992||2017 |- |[[Pedro de Villacreces]]||1350{{--}}1422||1450 |- |[[Pelágio Sauter]]||1878{{--}}1961||2014 |- |[[Petar Barbarić]]||1874{{--}}1897||2015 |- |[[Pierre Toussaint]]||1766{{--}}1853||1996 |- |[[Pietro Marcellino Corradini]]||1658{{--}}1743||2021 |- |[[Pietro Riminucci]]||1875{{--}}1960||2008 |- |[[Pius Keller]]||1825{{--}}1904||2008 |- |[[Pius XII.]]||1876{{--}}1958||2009 |- |[[Phanxicô Xaviê Nguyễn Văn Thuận]]||1928{{--}}2002||2017 |- |[[Placido Cortese]]||1907{{--}}1944||2021 |- |[[Quirico Pignalberi]]||1891{{--}}1982||2016 |- |[[Rafaél Manuel Almansa Riaño]]||1840{{--}}1927||2016 |- |[[Rafael Cordero (učiteľ)|Rafael Cordero]]||1790{{--}}1868||2013<ref>{{cite web |url=https://www.noticel.com/ahora/papa-francisco-autoriza-camino-a-beatificacin-del-maestro-rafael-cordero/608039654 |title=Papa Francisco autoriza camino a beatificación del Maestro Rafael Cordero |website=NotiCel |agency=CyberNews |date=9. december 2013 |accessdate=2023-04-08 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20200207102827/https://www.noticel.com/ahora/papa-francisco-autoriza-camino-a-beatificacin-del-maestro-rafael-cordero/608039654 |archivedate=2020-02-07 }}</ref> |- |[[Rafael ze Saint’Elia a Pianisi]]||1816{{--}}1901||2019 |- |[[Rafaél Manuel Almansa Riaño]]||1840{{--}}1927||2016 |- |[[Rachelina Ambrosiniová]]||1925{{--}}1941||2012 |- |[[Robert Schuman]]||1886{{--}}1963||2021 |- |[[Romano Bottegal]]||1921{{--}}1978||2013 |- |[[Rosa Elena Cornejo Pazmiño]]||1874{{--}}1964||2012 |- |[[Marie-Rosalie Cadron-Jettéová|Rosalie Cadron-Jettéová]]||1794{{--}}1864||2013 |- |[[Rudolf Komórek]]||1890{{--}}1949||1995 |- |[[Salvatore Micalizzi]]||1856{{--}}1937||2006 |- |[[Samuel Charles Mazzuchelli]]||1921{{--}}1864||1993 |- |[[Satoko Kitaharová]]||1929{{--}}1958||2015 |- |[[Saturnino López Novoa]]||1830{{--}}1905||2014 |- |[[Serafína Od Boha]]||1621{{--}}1699||1723 |- |[[Serafín z Pietrarubbie]]||1875{{--}}1960||2008 |- |[[Sergio Bernardini]]||1882{{--}}1966||2015 |- |[[Silvio Dissegna]]||1967{{--}}1979||2014 |- |[[Simon Srugi]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ct. Šimon Srugi koadjuktor| url = https://www.fma.cz/spiritualita/salesianske-osobnosti/ctihodni/ct-simon-srugi/| vydavateľ = FMA{{--}}Dcery Panny Marie Pomocnice| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ||1877{{--}}1943||1993 |- |[[Simpliciano od Narodenia Pána]]||1827{{--}}1898||2015 |- |[[Sisto Riario Sforza]]||1810{{--}}1877||2012 |- |[[Sílvia Cardoso Ferreira da Silva]]||1882{{--}}1950||2013 |- |[[Stephen Ferrando]]||1895{{--}}1978||2016 |- |[[Tecla Merlo]]||1894{{--}}1964||1991 |- |[[Teofilo Camomot]]||1914{{--}}1988||2022 |- |[[Tereza Janina Kierocińsková]]||1885{{--}}1946||2013 |- |[[Tereza Luisa Gardiová]]||1769{{--}}1837||2015 |- |[[Thomas Choe Yang-eop]]||1821{{--}}1861||2016 |- |[[Thomas Kurialacherry]]||1873{{--}}1925||2011 |- |[[Uberto Mori]]||1926{{--}}1989||2014 |- |[[Varghese Payyappilly Palakkappilly]]||1876{{--}}1929||2018 |- |[[Vasco de Quiroga]]||?{{--}}1565||2020 |- |[[Victor Scheppers]]||1802{{--}}1877||1987 |- |[[Vendelin Vošnjak]]||1861{{--}}1933|| - |- |[[Veronika od Umučenia]]||1823{{--}}1906||2014 |- |[[Victor Scheppers]]||1802{{--}}1877||1987 |- |[[Virginia Blanco Tardíová]]||1916{{--}}1990||2015 |- |[[Vincent Cimatti]]||1879{{--}}1965||1991 |- |[[Vital-Justin Grandin]]||1829{{--}}1902||1966 |- |[[Vittorio De Marino]]||1863{{--}}1929||1992 |- |[[Vítor Coelho]]||1899{{--}}1987||2022 |- |[[Zacarías Salterain-Bizkarra]]||1887{{--}}1957||2014 |- |[[Zygmunt Łoziński]]||1870{{--}}1932||1993 |} <!-- Małgorzata Banaś Róża Kolumba Białecka Franciszek Blachnicki Jadwiga Borzęcka C Rozalia Celakówna Jerzy Ciesielski D Maria Teresa Dudzik F Melchior Fordon G Kazimiera Gruszczyńska J Wincenta Jadwiga Jaroszewska K Serafin Kaszuba Wenanty Katarzyniec Teresa Janina Kierocińska Rudolf Komorek Władysław Korniłowicz Ł Zygmunt Łoziński M Wanda Malczewska Laura Meozzi N Leonia Nastał O Hadrian Osmołowski P Jan Pietraszko Ignacy Posadzy S Paweł Smolikowski Robert Spiske T Jan Tyranowski U Dzieci Ulmów Józef Ulma Wiktoria Ulma--> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam svätcov Katolíckej cirkvi]] * [[kanonizácia (cirkev)|Kanonizačný proces]] * [[Blahorečenie|Blahoslavený]] * [[Svätec|Svätý]] * [[Ctihodný]] == Zdroj == {{preklad|en|List of venerated Catholics|1146195146|cs|Seznam ctihodných římskokatolické církve|21649897}} [[Kategória:Ctihodní v katolíckej cirkvi]] [[Kategória:Kresťanské zoznamy|Ctihodní]] mhqmm97pb2ol6culwjxat6pmt9rq3jx 8210903 8210885 2026-05-08T20:26:42Z Tom78*w 290507 + 8210903 wikitext text/x-wiki V katolíckej cirkvi sa titulom ''ctihodný'' označuje osoba, ktorá bola počas vyšetrovania a procesu vedúceho ku kanonizácii za svätého posmrtne vyhlásená za "hrdinu cností". Nasleduje neúplný zoznam osôb vyhlásených za ctihodných. Zoznam je zoradený abecedne podľa kresťanského mena, ale v prípade potreby aj podľa priezviska, miesta alebo atribútovej časti mena. {| class="wikitable sortable" |- ! width=180 |Ctihodný ! width=80 |Rok narodenia a úmrtia ! width=100 |Vyhlásenie [[ctihodný|za ctihodného]] |- |[[Akaš Bašír]] ||1994{{--}}2015||2022 |- |[[Alain de Boismenu]]||1870{{--}}1953||2014 |- |[[Adolfo Barberis]]||1884{{--}}1967||2014 |- |[[Agnelo de Souza]]||1869{{--}}1927||1986 |- |[[Alessandro Luzzago]]||1551{{--}}1602||1899 |- |[[Alojzy Kosiba]]||1855{{--}}1939||2017 |- |[[Alonzo de Barcena]]||1530{{--}}1597||2017 |- |[[Aleksander Woźny]]||1910{{--}}1983||2022 |- |[[Alexia González-Barros González]]||1971{{--}}1985|| - |- |[[Alfred Pampalon]]||1867{{--}}1896||1991 |- |[[Alfredo Obviar]]||1889{{--}}1978||2018 |- |[[Aloysius Schwartz]]||1930{{--}}1992||2015 |- |[[Alphonse Gallegos]]||1931{{--}}1991||2016 |- |[[Ana Marija Marović]]||1815{{--}}1887|| - |- |[[Anastasius Hartmann]]||1803{{--}}1866||1998 |- |[[Andrej Šeptický]]||1865{{--}}1944||2015 |- |[[Angelo Ramazzotti]]||1800{{--}}1861||2015 |- |[[Aniela Róża Godecka]]||1861{{--}}1937||2021 |- |[[Anna Kaworek]]||1872{{--}}1936||2019 |- |[[Anne de Guignéová]]||1911{{--}}1922||1990 |- |[[Anne de Xainctongeová]]||1567{{--}}1621||1991 |- |[[Annibale Francesco Gonzaga]]||1546{{--}}1620|| - |- |[[Ante Antić]]||1893{{--}}1965||2015 |- |[[Antonia de Oviedo Schöntalová]]||1822{{--}}1898||1962 |- |[[Antoine Kowalczyk]]||1866{{--}}1947||2013 |- |[[Antonietta Meová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vénérable Antoine Kowalczyk Oblat de Marie Immaculée (+ 1947)| url = https://nominis.cef.fr/contenus/saint/12833/Venerable-Antoine-Kowalczyk.html| vydavateľ = nominis.cef.fr| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fr}}</ref> ||1930{{--}}1937||2007 |- |[[António Barroso]]||1854{{--}}1918||2017 |- |[[Antônio Ferreira Viçoso]]||1787{{--}}1875||2014 |- |[[Antonín Cyril Stojan]]||1851{{--}}1923||2016 |- |[[Attilio Giordani]]||1913{{--}}1972||2013 |- |[[August Hlond]]||1881{{--}}1948||2018 |- |[[Augustus Tolton]]||1854{{--}}1897||2019 |- |[[Aureliano od Najsvätejšej sviatosti]]||1887{{--}}1963||1999 |- |[[Aurelio Bacciarini]]||1873{{--}}1935||2008 |- |[[Battistina Vernazza]]||1497{{--}}1587||1972 |- |[[Benedikta Rencurelová]]||1647{{--}}1718||2009 |- |[[Benoîte Rencurelová]]||1647{{--}}1718||2009 |- |[[Bernard Kryszkiewicz]]||1915{{--}}1945||2021 |- |[[Bernard Łubieński]]||1846{{--}}1933||2018 |- |[[Bernhard Lehner]]||1930{{--}}1944||2011 |- |[[Bernarda Heimgartner]]||1822{{--}}1863||1994 |- |[[Boļeslavs Sloskāns]]||1893{{--}}1981||2004 |- |[[Bruno Lanteri]]||1759{{--}}1830||1965 |- |[[Bruno Marchesini]]||1915{{--}}1938||2001 |- |[[Caesar Baronius]]||1538{{--}}1607||1745 |- |[[Camila Rolón]]||1842{{--}}1913||1993 |- |[[Carlo Maria Bascapè]]||1550{{--}}1615||2005 |- |[[Caroline-Barbe Colchen Carré de Malbergová]]||1829{{--}}1891||2014 |- |[[Caterina Coromina i Agustí]]||1824{{--}}1893||2006 |- |[[Catherine McAuleyová]]||1778{{--}}1841||1990 |- |[[Celestina Bottego]]||1857{{--}}1940||2013 |- |[[Conchita Barrecheguren]]||1905{{--}}1927||2020 |- |[[Cornelia Connellyová]]||1809{{--}}1879||1992 |- |[[Eusebio Kino]]||1645{{--}}1711||2012 |- |[[Delia Tetreaultová]]||1865{{--}}1941||1997 <ref>{{cite web |url=http://www.associationtetreau.org/index.php/en/archived-articles/115-venerable-delia-tetreault |title=Venerable Delia Tetreault |accessdate=2016-03-08 |url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160309101843/http://www.associationtetreau.org/index.php/en/archived-articles/115-venerable-delia-tetreault |archivedate=2016-03-09 }}</ref> |- |[[Domenica Bernardini]]||1889{{--}}1971||2015 |- |[[Dominik à Jesu Maria]]||1559{{--}}1630||2013 |- |[[Dorotea de Chopitea]]||1816{{--}}1891||1983 |- |[[Edel Quinnová]]||1907{{--}}1944||1994 |- |[[Eduardo Francisco Pironio]]||1920{{--}}1998||2022 |- |[[Egidije Bulešić]]||1905{{--}}1929||1997 |- |[[Elena da Persico]]||1869{{--}}1948||2014 |- |[[Eleonora Ramirez di Montalvová]]||1602{{--}}1659||1987 |- |[[Emmanuel d′Alzon]]||1810{{--}}1880||1991 |- |[[Emanuela Kalbová]]||1899{{--}}1986||2015 |- |[[Enrique Ernesto Shaw]]||1921{{--}}1962||2021 |- |[[Eugenio Reffo]]||1843{{--}}1925||2014 |- |[[Exupérien Mas]]||1829{{--}}1905||1990 |- |[[Élisabeth Bergeronová]]||1851{{--}}1936||1996 |- |[[Elisabetta Martinez]]||1905{{--}}1991||2023<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Peter Pinedo| odkaz na autora = | titul = Pope Francis approves miracle to pave way to beatification of Elisabetta Martinez| url = https://www.catholicnewsagency.com/news/253723/pope-francis-approves-miracle-involving-unborn-baby-that-paves-way-to-beatification-of-elisabetta-martinez| vydavateľ = CNA, Catholic News Agency| dátum vydania = 2023-02-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Elisabetta Tasca Serenová]]||1899{{--}}1978||2014 |- |[[Étienne Pernet]]||1824{{--}}1899||1983 |- |[[Eusebio Kino]]||1645{{--}}1711||2020 |- |[[Faustino Pérez-Manglano]]<ref>{{Cite web|url=http://webcatolicodejavier.org/english/Faustinoeng.html|title = Faustino Pérez-Manglano Magro}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Patroni mladých: Ctihodný Faustino Pérez-Manglano Magro| url = https://duchovni-inspirace.signaly.cz/1709/patroni-mladych-ctihodny-faustino-perez-manglano-magro| vydavateľ = Signály.cz| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-06| miesto = | jazyk = }}</ref> ||1946{{--}}1963||2011 |- |[[Fathi Baladi]]||1961{{--}}1980||2019 |- |[[Felix Maria Ghebreamlak]]||1895{{--}}1934||1992 |- |[[Félix de Jesús Rougier]]||1859{{--}}1938||2000 |- |[[Félix Varela y Morales]]||1788{{--}}1853||2012 |- |[[Fernando de Contreras]]||1470{{--}}1548||1786 |- |[[Francesco Antonio Marcucci]]||1717{{--}}1798||2010 |- |[[Francesco Convertini]]||1898{{--}}1868||2017 |- |[[Francesco Gattola]]||1822{{--}}1899||2015 |- |[[Francesco Saverio Toppi]]||1925{{--}}2007||2022 |- |[[Frances Margaret Taylorová]]||1832{{--}}1900||2014 |- |[[Francis Libermann]]||1802{{--}}1852||1876 |- |[[Francisco Valdés Subercaseaux]]||1908{{--}}1982||2014 |- |[[Franciszek Blachnicki]]||1921{{--}}1987||2015 |- |[[François Gaschon]]||1732{{--}}1815||1998 |- |[[François Nguyễn Văn Thuận]]||1928{{--}}2002||2017 |- |[[Francesco Chiesa]]||1874{{--}}1946||1988 |- |[[Franz Josef Rudigier]]||1811{{--}}1884||2009 |- |[[Frederic Baraga]]||1797{{--}}1868||2012 |- |[[Fulton Sheen]]||1895{{--}}1979||2012 |- |[[Giuseppe Carraro]]||1899{{--}}1980||2015 |- |[[Gabriel Taborin]]||1799{{--}}1864||1991 |- |[[Gesualdo z Reggio Calabria]]||1725{{--}}1803||1982 |- |[[Giacomo Gaglione]]||1896{{--}}1962||2009 |- |[[Gioacchino La Lomia]]||1831{{--}}1905||2002 |- |[[Giocondo Pio Lorgna]]||1870{{--}}1928||2008 |- |[[Giorgio La Pira]]||1904{{--}}1977||2018 |- |[[Giovanni Bacile]]||1880{{--}}1941||2015 |- |[[Giovanni Battista Jossa]]||1767{{--}}1828||1972 |- |[[Giovanni Battista Quilici]]||1791{{--}}1844||2016 |- |[[Giovanni Folci]]||1890{{--}}1963||2015 |- |[[Giovanni Merlini]]||1795{{--}}1873||1973 |- |[[Giuseppe Ambrosoli]]||1923{{--}}1987||2015 |- |[[Giuseppe Bartolomeo Menochio]]||1741{{--}}1823||1991 |- |[[Giuseppe Carraro]]||1899{{--}}1980||2015 |- |[[Giuseppe Marcinò]]||1589{{--}}1655||2009 |- |[[Giuseppe Lazzati]]||1909{{--}}1986||2013 |- |[[Guglielmo Massaia]]||1809{{--}}1889||2016 |- |[[Guglielmo Massaia]]||1809{{--}}1889||2016 |- |[[Hadrian Osmołowski]]||1838{{--}}1924||2000 |- |[[Hedvika Borzęcka]]||1863{{--}}1906||1982 |- |[[Henriette DeLilleová]]||1813{{--}}1862||2010 |- |[[Henri Verjus]]||1860{{--}}1892||2016 |- |[[Hildebrand Gregori]]||1894{{--}}1985||2014 |- |[[Ignacia del Espíritu Santo]]||1663{{--}}1748||2007 |- |[[Ignác od svätého Pavla]]||1799{{--}}1864||2021 |- |[[Ignác Stuchlý]]||1869{{--}}1953||2020 |- |[[Innocentto Leonelli]]||1592{{--}}1625||1679<ref>{{cite book|author=Augusto Vernarecci|title=Fossombrone dai tempi antichissimi ai nostri con illustrazioni e appendice di documenti|url=https://books.google.com/books?id=scRWAAAAYAAJ&pg=PA653|year=1903|publisher=Forni|trans-title= Fossombrone from ancient times to ours with illustrations and appendix of documents|volume= 2 pt. 2|page= 653}}</ref> |- |[[Isabel Larrañaga Ramírezová]]||1836{{--}}1899||1999 |- |[[Ismael Perdomo Borrero]]||1872{{--}}1950||2017 |- |[[Isidoro Zorzano]]||1902{{--}}1943||2016 |- |[[Izabela od Srdca Ježíšovho]]||1836{{--}}1899||1999 |- |[[Izabella Tomasi]]||1645{{--}}1690||1797 |- |[[Izabella de Rosis]]||1842{{--}}1911||2005 |- |[[Jacinto Vera y Durán]]||1813{{--}}188||2015 |- |[[Jacques Sevin]]||1882{{--}}1951||2012 |- |[[Jan Tyranowski]]||1901{{--}}1947||2017 |- |[[Jana od Kříža]]||1481{{--}}1534||2015 |- |[[Janez Frančišek Gnidovec]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Janez Francisek Gnidovec CM| url = https://www.vincentky.sk/nasi-svati/ctihodni/jan-frantisek-gnidovec/| vydavateľ = Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ||1873{{--}}1939||2010 |- |[[Janina Woynarowska]]||1923{{--}}1979||2022 |- |[[Jean Gailhac]]||1802{{--}}1890||1972 |- |[[Jean-Baptiste Delaveyne]]||1653{{--}}1719||1991 |- |[[Jean-Marie de La Mennais]]||1780{{--}}1860||1966 |- |[[Jeanne Chezard de Matel]]||1596{{--}}1670||1992 |- |[[Jeanne Mance]]||1606{{--}}1673||2014 |- |[[Jerzy Ciesielski]]||1929{{--}}1970||2013 |- |[[Jesús María Echavarría Aguirre]]||1858{{--}}1954||2014 |- |[[Jérôme Lejeune]]<ref>{{Cite web|date=2021-01-21|title=French doctor who made Down discovery closer to sainthood|url=https://apnews.com/article/sainthood-abortion-down-syndrome-pope-francis-639660fc45e99f2bc06da2129cb27929|access-date=2021-01-21|website=AP NEWS}}</ref>||1926{{--}}1994||1994 |- |[[Jérôme le Royer de la Dauversière]]||1597{{--}}1659||2007 |- |[[Joaquina Maria Mercedes Barcelo Pages|Joaquina Maria Barcelo Pages]]||1857{{--}}1940||2012 |- |[[João de Oliveira Matos Ferreira]]||1879{{--}}1962||2013 |- |[[John Berthier]]||1879{{--}}1962||2018 |- |[[Joseph Savelberg]]||1840{{--}}1908||1988 |- |[[Joseph Vithayathil]]||1865{{--}}1964||2015 |- |[[Josep Torras a Bages]]||1846{{--}}1916||1992 |- |[[Josep Torras a Bages]]||1534{{--}}1597||1992 |- |[[José María Amigó Ferrero]]||1854{{--}}1934||1992 |- |[[José María Arizmendiarrieta]]||1917{{--}}1996||2015 |- |[[José María García Lahiguera]]||1903{{--}}1989||2011 |- |[[Jozef Augustín Arribat]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ondrej Miliczki SDB| odkaz na autora = | titul = Ctihodný Jozef Augustín Arribat| url = https://donboscodnes.sk/ctihodny-jozef-augustin-arribat/| vydavateľ = Don Bosco dnes| dátum vydania = 2023-03-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>||1879{{--}}1963||2014 |- |[[Józef Mindszenty]]||1892{{--}}1975||2019 |- |[[József Vándor]]||1909{{--}}1979||2017 |- |[[Juana de la Cruz Vázquez y Gutiérrez]]||1481{{--}}1534||2015 |- |[[Juan Manuel Martín del Campo]]||1917{{--}}1996||2015 |- |[[Juliette Colbert de Barolová]]||1786{{--}}1864||2015 |- |[[Kadalikkattil Mathai Kathanar]]||1872{{--}}1935||2011 |- |[[Karel Schilling]]||1835{{--}}1907||1968 |- |[[Karel Schilling]]||1835{{--}}1907||1968 |- |[[Kazimierz Wyszyński]]||1700{{--}}11755||1989 |- |[[Klotilda Francúzska]]||1759{{--}}1802||1808 |- |[[Leo Dupont]]||1797{{--}}1876||1983 |- |[[Leonardo Castellanos y Castellanos]]||1862{{--}}1912||1989 |- |[[León Dehon]]||1843{{--}}1925||1997 |- |[[Lino Maupas]]||1866{{--}}1924||1999 |- |[[Louis-Marie Baudouin]]||1765{{--}}1835||2012 |- |[[Luigi Rocchi]]||1932{{--}}1979||2014 |- |[[Luigi Maria Olivares]]||1873{{--}}1943||2004 |- |[[Lujza Mária Francúzska (1737)|Lujza Mária Francúzska]]||1737{{--}}1787||1873 |- |[[Madeleine Delbrêl]]||1904{{--}}1964||2018 |- |[[Malá sestra Magdeleine od Ježíše]]||1898{{--}}1989||2021 |- |[[Manuel Aparici Navarro]]||1893{{--}}1950||2013 |- |[[Marcantonio Barbarigo]]||1640{{--}}1706||2007 |- |[[Marcello Candia]]||1916{{--}}1983||2014 |- |[[Marcello Labor]]||1890{{--}}1954||2015 |- |[[Margaret Anne Sinclairová]]||1900{{--}}1925||1978 |- |[[Margherita Occhiena Boscová]]||1788{{--}}1856||2006 |- |[[Mária Antonia Parisová]]||1813{{--}}1885||1993 |- |[[Mária Consiglia Addatisová]]||1845{{--}}1900||2016 |- |[[Mária del Carmen González-Valeriová]]||1930{{--}}1939||1996 |- |[[Mária Dulce Rodrigues dos Santosová]]||1901{{--}}1972||2014 |- |[[Maria Domenica Lazzeri]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mystička, ktorá žila len z Eucharistie: Maria Domenica Lazzeri | url = https://modlitba.sk/?p=12943| vydavateľ = Modlitba.sk| dátum vydania = 2018-06-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Smrťou otca začala jej mystická cesty - Maria Domenica Lazzeri| url = https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2021/11/smrtou-otca-zacala-jej-mysticka-cesty.html| vydavateľ = Verím a Dôverujem.blogspot.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ||1901{{--}}1972||2014 |- |[[Mária Giuseppa Scandolaová]]||1849{{--}}1903||2014 |- |[[Mária Hueberová]]||1653{{--}}1705||2019 |- |[[Mária Kaupasová]]||1880{{--}}1940||2010 |- |[[María del Pilar López-Cimadevilla Dórigová]]||1952{{--}}1962||2004 |- |[[María Josefa Segovia Morónová]]||1891{{--}}1957||2005 |- |[[María Luisa Josefa od Najsvätejšej sviatosti]]||1866{{--}}1937||2000 |- |[[María Montserrat Grases Garcíová]]||1941{{--}}1959||2016 |- |[[Marie-Anne-Marcelle Malletová]]||1805{{--}}1871||2014 |- |[[Mária Elekta od Ježiša]]||1605{{--}}1663||{{--}} |- |[[Mária Františka od Kríža]]||1844{{--}}1911||2010 |- |[[Mária Františka z Piatych rán]]||1900{{--}}1925||1978 |- |[[María de Ágredová]]||1602{{--}}1665||1673 |- |[[Maria Gay i Tibau]]||1813{{--}}1884||2013 |- |[[Mária Josefa od Ježiša]]||1820{{--}}1864||2021 |- |[[Mária-Josephte Fitzbachová]]||1806{{--}}1885||2012 |- |[[Mária Katarína McAuleyová]]||1778{{--}}1841||1990 |- |[[Maria Kaupasová]]||1880{{--}}1940||2010 |- |[[Mária Klotilda Francúzska]]||1759{{--}}1802||1982 |- |[[María Luisa Josefa]]||1866{{--}}1937||2000 |- |[[Mária Margit Bogner]]||1905{{--}}1933||2012 |- |[[Mária od Ježíša z Ágredy]]||1602{{--}}1665||1673 |- |[[Mária Orsola Bussoneová]]||1954{{--}}1970||2015 |- |[[Mária Potterová]]||1847{{--}}1913||1988 |- |[[Maria Teresa Dudzik]]||1860{{--}}1918||1994 |- |[[Maria Ripamonti]]||1909{{--}}1954||2017 |- |[[Mária Veronika od Umučenia]]||1823{{--}}1906||2014 |- |[[Marie-Medeleine d′Houëtová]]||1781{{--}}1858||1970 |- |[[Marie-Rosalie Cadron-Jettéová]]||1794{{--}}1864||2013 |- |[[Marie de Sales Chappuisová]]||1793{{--}}1875||1897 |- |[[Marie-Thérèse Charlotte de Lamourousová]]||1754{{--}}1836||1989 |- |[[Marie Vojtěcha Hasmandová]]||1914{{--}}1988||2014 |- |[[Marta Robinová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Alžbeta Mohyláková| odkaz na autora = | titul = Marta Robinová: 50 rokov neprijímala nič iné ako Eucharistiu| url = https://www.slovoplus.sk/marta-robinova-50-rokov-neprijimala-nic-ine-ako-eucharistiu| vydavateľ = BeneMedia, Slovo+| dátum vydania = 2020-08-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ||1902{{--}}1981||2014 |- |[[Martin Středa]]||1587{{--}}1649||{{--}} |- |[[Mary Angeline Teresa McCrory]]||1893{{--}}1984||2012 |- |[[María de León Bello y Delgado]]||1643{{--}}1731|| - |- |[[Margita Occhienová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Margita Occhienová je mama don Bosca| url = https://trnavka.sk/mama_margita/| vydavateľ = Saleziánske dielo na Trnávke| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ctihodná Margita - mama svätého Jána Bosca| url = https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2020/11/ctihodna-margita-mama-svateho-jana-bosca.html| vydavateľ = Verím a Dôverujem.blogspot.com| dátum vydania = 2021-02-11| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ctih. Margita Occhienová | url = https://www.saleziani.sk/index.php/spravy/112-margita-occhienova| vydavateľ = Saleziáni don Bosca - Slovenská provincia| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ||1788{{--}}1856||2006 |- |[[Mary Frances Aikenhead]]||1787{{--}}1858||2015 |- |[[Mary Jane Wilsonová]]||1840{{--}}1916||2013 |- |[[Mary Potterová]]||1847{{--}}1913||1988 |- |[[Mary Wardová]]||1585{{--}}1645||2009 |- |[[Mary Angeline Teresa McCroryová]]||1893{{--}}1994||2012 |- |[[Massimo Rinaldi]]||1869{{--}}1941||2005 |- |[[Matt Talbot]]||1856{{--}}1925||1975 |- |[[Matteo Farina]]||1990{{--}}2009||2020 |- |[[Matteo Ricci]]||1552{{--}}1610||2022 |- |[[Miguel Ángel Builes]]||1888{{--}}1971||2018 |- |[[Miguel Mañara]]||1627{{--}}1679||1985 |- |[[Miquel Costa i Llobera]]||1854{{--}}1922||2023 |- |[[Melchior Fordon]]||1862{{--}}1927||2018 |- |[[Melchior-Marie-Joseph de Marion-Brésillac]]||1813{{--}}1859||2020 |- |[[Montserrat Grases]]||1941{{--}}1959||2016 |- |[[Nano Nagleová]]||1718{{--}}1784||2013 |- |[[Natalina Bonardiová]]||1864{{--}}1945||2021 |- |[[Nelson Baker]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Father Baker: Home| url = http://www.fatherbaker.org/| vydavateľ = Our Lady of Victory Homes of Charity| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ||1842{{--}}1931||2011 |- |[[Nicola D'Onofrio]]||1943{{--}}1964||2013 |- |[[Nicola Mazza]]||1790{{--}}1865||2013 |- |[[Nicolò Cortese]]||1907{{--}}1944||2021 |- |[[Odette Vidal de Oliveirová]]||1930{{--}}1939||2021 |- |[[Orsola Maria Rivatová]]||1897{{--}}1987||2013 |- |[[Pablo de Anda Padilla]]||1830{{--}}1904||1999 |- |[[Paola Renata Carboniová]]||1908{{--}}1927||1993 |- |[[Patrick Peyton]]||1909{{--}}1992||2017 |- |[[Pedro de Villacreces]]||1350{{--}}1422||1450 |- |[[Pelágio Sauter]]||1878{{--}}1961||2014 |- |[[Petar Barbarić]]||1874{{--}}1897||2015 |- |[[Pierre Toussaint]]||1766{{--}}1853||1996 |- |[[Pietro Marcellino Corradini]]||1658{{--}}1743||2021 |- |[[Pietro Riminucci]]||1875{{--}}1960||2008 |- |[[Pius Keller]]||1825{{--}}1904||2008 |- |[[Pius XII.]]||1876{{--}}1958||2009 |- |[[Phanxicô Xaviê Nguyễn Văn Thuận]]||1928{{--}}2002||2017 |- |[[Placido Cortese]]||1907{{--}}1944||2021 |- |[[Quirico Pignalberi]]||1891{{--}}1982||2016 |- |[[Rafaél Manuel Almansa Riaño]]||1840{{--}}1927||2016 |- |[[Rafael Cordero (učiteľ)|Rafael Cordero]]||1790{{--}}1868||2013<ref>{{cite web |url=https://www.noticel.com/ahora/papa-francisco-autoriza-camino-a-beatificacin-del-maestro-rafael-cordero/608039654 |title=Papa Francisco autoriza camino a beatificación del Maestro Rafael Cordero |website=NotiCel |agency=CyberNews |date=9. december 2013 |accessdate=2023-04-08 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20200207102827/https://www.noticel.com/ahora/papa-francisco-autoriza-camino-a-beatificacin-del-maestro-rafael-cordero/608039654 |archivedate=2020-02-07 }}</ref> |- |[[Rafael ze Saint’Elia a Pianisi]]||1816{{--}}1901||2019 |- |[[Rafaél Manuel Almansa Riaño]]||1840{{--}}1927||2016 |- |[[Rachelina Ambrosiniová]]||1925{{--}}1941||2012 |- |[[Robert Schuman]]||1886{{--}}1963||2021 |- |[[Romano Bottegal]]||1921{{--}}1978||2013 |- |[[Rosa Elena Cornejo Pazmiño]]||1874{{--}}1964||2012 |- |[[Marie-Rosalie Cadron-Jettéová|Rosalie Cadron-Jettéová]]||1794{{--}}1864||2013 |- |[[Rudolf Komórek]]||1890{{--}}1949||1995 |- |[[Salvatore Micalizzi]]||1856{{--}}1937||2006 |- |[[Samuel Charles Mazzuchelli]]||1921{{--}}1864||1993 |- |[[Satoko Kitaharová]]||1929{{--}}1958||2015 |- |[[Saturnino López Novoa]]||1830{{--}}1905||2014 |- |[[Serafína Od Boha]]||1621{{--}}1699||1723 |- |[[Serafín z Pietrarubbie]]||1875{{--}}1960||2008 |- |[[Sergio Bernardini]]||1882{{--}}1966||2015 |- |[[Silvio Dissegna]]||1967{{--}}1979||2014 |- |[[Simon Srugi]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ct. Šimon Srugi koadjuktor| url = https://www.fma.cz/spiritualita/salesianske-osobnosti/ctihodni/ct-simon-srugi/| vydavateľ = FMA{{--}}Dcery Panny Marie Pomocnice| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ||1877{{--}}1943||1993 |- |[[Simpliciano od Narodenia Pána]]||1827{{--}}1898||2015 |- |[[Sisto Riario Sforza]]||1810{{--}}1877||2012 |- |[[Sílvia Cardoso Ferreira da Silva]]||1882{{--}}1950||2013 |- |[[Stephen Ferrando]]||1895{{--}}1978||2016 |- |[[Tecla Merlo]]||1894{{--}}1964||1991 |- |[[Teofilo Camomot]]||1914{{--}}1988||2022 |- |[[Tereza Janina Kierocińsková]]||1885{{--}}1946||2013 |- |[[Tereza Luisa Gardiová]]||1769{{--}}1837||2015 |- |[[Thomas Choe Yang-eop]]||1821{{--}}1861||2016 |- |[[Thomas Kurialacherry]]||1873{{--}}1925||2011 |- |[[Uberto Mori]]||1926{{--}}1989||2014 |- |[[Varghese Payyappilly Palakkappilly]]||1876{{--}}1929||2018 |- |[[Vasco de Quiroga]]||?{{--}}1565||2020 |- |[[Victor Scheppers]]||1802{{--}}1877||1987 |- |[[Vendelin Vošnjak]]||1861{{--}}1933|| - |- |[[Veronika od Umučenia]]||1823{{--}}1906||2014 |- |[[Victor Scheppers]]||1802{{--}}1877||1987 |- |[[Virginia Blanco Tardíová]]||1916{{--}}1990||2015 |- |[[Vincent Cimatti]]||1879{{--}}1965||1991 |- |[[Vital-Justin Grandin]]||1829{{--}}1902||1966 |- |[[Vittorio De Marino]]||1863{{--}}1929||1992 |- |[[Vítor Coelho]]||1899{{--}}1987||2022 |- |[[Zacarías Salterain-Bizkarra]]||1887{{--}}1957||2014 |- |[[Zygmunt Łoziński]]||1870{{--}}1932||1993 |} <!-- Małgorzata Banaś Róża Kolumba Białecka Franciszek Blachnicki Jadwiga Borzęcka C Rozalia Celakówna Jerzy Ciesielski D Maria Teresa Dudzik F Melchior Fordon G Kazimiera Gruszczyńska J Wincenta Jadwiga Jaroszewska K Serafin Kaszuba Wenanty Katarzyniec Teresa Janina Kierocińska Rudolf Komorek Władysław Korniłowicz Ł Zygmunt Łoziński M Wanda Malczewska Laura Meozzi N Leonia Nastał O Hadrian Osmołowski P Jan Pietraszko Ignacy Posadzy S Paweł Smolikowski Robert Spiske T Jan Tyranowski U Dzieci Ulmów Józef Ulma Wiktoria Ulma--> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam svätcov Katolíckej cirkvi]] * [[kanonizácia (cirkev)|Kanonizačný proces]] * [[Blahorečenie|Blahoslavený]] * [[Svätec|Svätý]] * [[Ctihodný]] == Zdroj == {{preklad|en|List of venerated Catholics|1146195146|cs|Seznam ctihodných římskokatolické církve|21649897}} [[Kategória:Ctihodní v katolíckej cirkvi]] [[Kategória:Kresťanské zoznamy|Ctihodní]] 1519qm47kojz5eojixhwv3kbrq81ktz Connor Hellebuyck 0 695637 8211030 8180869 2026-05-09T07:32:45Z ~2026-27065-36 293875 8211030 wikitext text/x-wiki {{aktualizovať}} {{na rozšírenie}} {{Bez zdroja}} {{Infobox Hokejista | Meno = Connor Hellebuyck | Portrét = Connor Hellebuyck Manitoba (cropped).jpg | Veľkosť obrázku = | Popis = | Celé meno = | Štátna príslušnosť = USA | Štátna príslušnosť 2 = | Dátum narodenia = {{dnv|1993|5|19}} | Miesto narodenia = [[Commerce]], [[Michigan]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Rok1 = 2013 | Rok2 = súčasnosť | Pozícia = brankár | Streľba = | Lapačka = ľavá ruka | Výška = 193 | Váha = 94 | Tím = [[Winnipeg Jets]] (NHL) | Bývalé tímy = [[American Hockey League|AHL]]<br />[[Manitoba Moose]] (2014{{--}}2016) | Hral za = <!--(využívať v prípade už bývalého hráča!) --> | Draft = 5. kolo, 130. celkovo,<br />[[Winnipeg Jets]], 2012 | WHA Draft = | Sieň slávy rok = | Príbuzenstvo = | Prezývka = | Popis osoby = Hellebuyck v drese [[Manitoba Moose]] v roku 2016 }} {{Olympijské zlato}} '''Connor Hellebuyck''' (* [[19. máj]] [[1993]], [[Commerce]], [[Michigan]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký hokejový [[brankár]], ktorý pôsobí v tíme [[Winnipeg Jets]] v [[National Hockey League]]. Najväčším úspechom jeho kariéry bola výhra [[Vezina Trophy]] pre najlepšieho brankára [[National Hockey League|NHL]] v roku [[2020]]. == Klubová kariéra == ==== Juniorské súťaže ==== Hellebuyck, po príprave v nízkych juniorských ligách, odštartoval svoju kariéru v druhej najvyššej juniorskej súťaži v [[Spojené štáty|USA]] – [[NAHL]], kde v drese tímu [[Odessa Jackalopes]] získal za sezónu 2011/2012 ocenenie za najlepšieho nováčika aj brankára súťaže. V tom istom roku bol tímom [[Winnipeg Jets|Winnipegom Jets]] draftovaný v 5. kole draftu (130. celkovo). Ďalšie dve sezóny Hellebuyck strávil v najvyššej americkej univerzitnej lige [[NCAA]], kde bol v rokoch [[2013]] a [[2014]] vyhlásený za najlepšieho brankára aj najužitočnejšieho hokejistu súťaže. Univerzitné štúdium však Hellebuyck nedokončil, keď v roku [[2014]] bol povolaný do [[American Hockey League]]. == Iné projekty == {{projekt}} {{DEFAULTSORT:Hellebuyck, Connor}} [[Kategória:Hokejoví brankári USA]] [[Kategória:Hráči Manitoba Moose]] [[Kategória:Hráči Winnipeg Jets]] [[Kategória:Brankári Winnipeg Jets]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Winnipeg Jets]] [[Kategória:Držitelia Vezina Trophy]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2026]] [[Kategória:Osobnosti z Michiganu]] crnw28k7cs6zgxw5w7vouo6uzhskunh Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 0 697456 8210892 8200114 2026-05-08T19:59:27Z ~2026-27929-98 294274 8210892 wikitext text/x-wiki {{Blížiace sa športové podujatie|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|rok=2027|usporiadateľ=Nemecko|počet dejísk=2|počet miest=2|dejiská=[[Düsseldorf]], [[Mannheim]]|nasledujúce podujatie=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2028|predchádzajúce podujatie=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|dátum=14. – 30. máj 2027|počet tímov=16}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027''' budú v poradí 90. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]. Turnaj Top divízie sa bude hrať v [[Düsseldorf|Düsseldorfe]] a [[Mannheim|Mannheime]] v [[Nemecko|Nemecku]] od 14. do 30. mája 2027<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Nemecko bude hostiť jubilejné 90. MS v hokeji v roku 2027|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/sport/nemecko-bude-hostit-jubilejne-90-ms-v/717075-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2023-05-26|dátum prístupu=2023-05-26}}</ref> == Kandidatúra hostiteľskej krajiny == Jedinými uchádzačmi boli Kazachstan a Nemecko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Offiziell: DEB bewirbt sich um die Austragung der WM 2027, Konkurrenz aus Kasachstan und Norwegen | url = https://www.eishockeynews.de/aktuell/artikel/2022/09/23/offiziell-deb-bewirbt-sich-um-die-austragung-der-wm-2027-konkurrenz-aus-kasachstan-und-norwegen/45060842-e43a-4d6f-a9d5-5378cd5f0092.html | vydavateľ = www.eishockeynews.de | dátum prístupu = 2026-04-18 | jazyk = de}}</ref> Nórsko stiahlo svoju kandidatúru v januári, štyri a pol mesiaca pred výberom hostiteľskej krajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Norway withdraws bid | url = https://www.iihf.com/en/news/41675/norway_withdraws_bid | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu = 2026-04-18 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Norsk ishockey omfavner VM-planer, nå er første søkerby valgt | url = https://www.hockey4you.no/post/norsk-ishockey-omfavner-vm-planer-n%C3%A5-er-f%C3%B8rste-s%C3%B8kerby-valgt | vydavateľ = Hockey4You | dátum vydania = 2022-01-29 | dátum prístupu = 2026-04-18 | jazyk = no | priezvisko = Redaksjonen}}</ref> Záujem prejavilo aj Rakúsko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ÖEHV: Verband plant eine A-WM in Österreich – die Chancen stehen gut! | url = https://hockey-news.info/oeehv-verband-plant-eine-a-wm-in-oesterreich-die-chancen-stehen-gut/ | dátum vydania = 2019-05-21 | dátum prístupu = 2026-04-18 | jazyk = de | meno = Hockey | priezvisko = News}}</ref> Nakoniec, 26. mája 2023, kongres IIHF udelil Nemecku právo usporiadať túto súťaž.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - And 2027 goes to … | url = https://www.iihf.com/en/news/45067/and_2027_goes_to_%E2%80%A6 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu = 2026-04-18 | jazyk = en}}</ref> == Kvalifikované tímy == '''Kvalifikované ako hostiteľ''' * {{GER|lh|1}} * Kazachstan * Ukrajina == Dejiská == Využijú sa dve dejiská.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2027 IIHF-Eishockey-Weltmeisterschaft wird in Deutschland ausgetragen - Eishockey-Weltverband IIHF vergibt Recht zur Austragung an DEB - Deutscher Eishockey-Bund e. V. | url = https://www.deb-online.de/2023/05/26/2027-iihf-eishockey-weltmeisterschaft-wird-in-deutschland-ausgetragen-eishockey-weltverband-iihf-vergibt-recht-zur-austragung-an-deb/ | dátum vydania = 2023-05-26 | dátum prístupu = 2026-04-18 | jazyk = de}}</ref> Je možné, že úvodný zápas Nemecka sa odohrá na futbalovom štadióne, podobne ako v roku 2010.<ref>{{Citácia periodika|titul=Deutschland richtet Eishockey-WM 2027 aus|url=https://www.spiegel.de/sport/eishockey/eishockey-wm-2027-deutschland-erhaelt-wm-zuschlag-a-719b44ec-a6ef-4256-b131-556f640564fc|periodikum=Der Spiegel|dátum=2023-05-26|dátum prístupu=2026-04-18|issn=2195-1349|jazyk=de}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{GER|w}} |- ![[Düsseldorf]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Nemecko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Nemecko|lat=51.272146|long=6.811420|label='''[[Düsseldorf]]'''|position=top}} {{LocMap~|Nemecko|lat=49.46373|long=8.51757|label='''[[Mannheim]]'''|position=bottom}}}} ![[Mannheim]] |- |[[PSD Bank Dome]] Kapacita: 14 282 |[[SAP Arena]] Kapacita: 13 600 |- |[[Súbor:ISS Dome Düsseldorf.jpg|220x220bod]] |[[Súbor:MannheimSAParena2017-09-30-11-09-03 (cropped).jpg|stred|220x220bod]] |} == Referencie == {{Referencie}} {{Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2027]] [[Kategória:Ľadový hokej v Nemecku]] [[Kategória:2027 v Nemecku]] [[Kategória:Šport v Mannheime]] [[Kategória:Šport v Düsseldorfe]] 5z9qcbwgjg24d9nwepss0b5f17gs35j 8211157 8210892 2026-05-09T11:32:44Z Peter 51345 269569 8211157 wikitext text/x-wiki {{Blížiace sa športové podujatie|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|rok=2027|usporiadateľ=Nemecko|počet dejísk=2|počet miest=2|dejiská=[[Düsseldorf]], [[Mannheim]]|nasledujúce podujatie=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2028|predchádzajúce podujatie=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|dátum=14. – 30. máj 2027|počet tímov=16|postupujúci=KAZ|2 postupujúci=UKR}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027''' budú v poradí 90. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]. Turnaj Top divízie sa bude hrať v [[Düsseldorf|Düsseldorfe]] a [[Mannheim|Mannheime]] v [[Nemecko|Nemecku]] od 14. do 30. mája 2027<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Nemecko bude hostiť jubilejné 90. MS v hokeji v roku 2027|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/sport/nemecko-bude-hostit-jubilejne-90-ms-v/717075-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2023-05-26|dátum prístupu=2023-05-26}}</ref> == Kandidatúra hostiteľskej krajiny == Jedinými uchádzačmi boli Kazachstan a Nemecko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Offiziell: DEB bewirbt sich um die Austragung der WM 2027, Konkurrenz aus Kasachstan und Norwegen | url = https://www.eishockeynews.de/aktuell/artikel/2022/09/23/offiziell-deb-bewirbt-sich-um-die-austragung-der-wm-2027-konkurrenz-aus-kasachstan-und-norwegen/45060842-e43a-4d6f-a9d5-5378cd5f0092.html | vydavateľ = www.eishockeynews.de | dátum prístupu = 2026-04-18 | jazyk = de}}</ref> Nórsko stiahlo svoju kandidatúru v januári, štyri a pol mesiaca pred výberom hostiteľskej krajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Norway withdraws bid | url = https://www.iihf.com/en/news/41675/norway_withdraws_bid | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu = 2026-04-18 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Norsk ishockey omfavner VM-planer, nå er første søkerby valgt | url = https://www.hockey4you.no/post/norsk-ishockey-omfavner-vm-planer-n%C3%A5-er-f%C3%B8rste-s%C3%B8kerby-valgt | vydavateľ = Hockey4You | dátum vydania = 2022-01-29 | dátum prístupu = 2026-04-18 | jazyk = no | priezvisko = Redaksjonen}}</ref> Záujem prejavilo aj Rakúsko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ÖEHV: Verband plant eine A-WM in Österreich – die Chancen stehen gut! | url = https://hockey-news.info/oeehv-verband-plant-eine-a-wm-in-oesterreich-die-chancen-stehen-gut/ | dátum vydania = 2019-05-21 | dátum prístupu = 2026-04-18 | jazyk = de | meno = Hockey | priezvisko = News}}</ref> Nakoniec, 26. mája 2023, kongres IIHF udelil Nemecku právo usporiadať túto súťaž.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - And 2027 goes to … | url = https://www.iihf.com/en/news/45067/and_2027_goes_to_%E2%80%A6 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu = 2026-04-18 | jazyk = en}}</ref> == Kvalifikované tímy == '''Kvalifikované ako hostiteľ''' * {{GER|lh|1}} '''Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026 – I. divízia|I. A divízie MS 202]]'''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026 – I. divízia|'''6''']] * {{KAZ|lh|1}} * {{UKR|lh|1}} == Dejiská == Využijú sa dve dejiská.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2027 IIHF-Eishockey-Weltmeisterschaft wird in Deutschland ausgetragen - Eishockey-Weltverband IIHF vergibt Recht zur Austragung an DEB - Deutscher Eishockey-Bund e. V. | url = https://www.deb-online.de/2023/05/26/2027-iihf-eishockey-weltmeisterschaft-wird-in-deutschland-ausgetragen-eishockey-weltverband-iihf-vergibt-recht-zur-austragung-an-deb/ | dátum vydania = 2023-05-26 | dátum prístupu = 2026-04-18 | jazyk = de}}</ref> Je možné, že úvodný zápas Nemecka sa odohrá na futbalovom štadióne, podobne ako v roku 2010.<ref>{{Citácia periodika|titul=Deutschland richtet Eishockey-WM 2027 aus|url=https://www.spiegel.de/sport/eishockey/eishockey-wm-2027-deutschland-erhaelt-wm-zuschlag-a-719b44ec-a6ef-4256-b131-556f640564fc|periodikum=Der Spiegel|dátum=2023-05-26|dátum prístupu=2026-04-18|issn=2195-1349|jazyk=de}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{GER|w}} |- ![[Düsseldorf]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Nemecko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Nemecko|lat=51.272146|long=6.811420|label='''[[Düsseldorf]]'''|position=top}} {{LocMap~|Nemecko|lat=49.46373|long=8.51757|label='''[[Mannheim]]'''|position=bottom}}}} ![[Mannheim]] |- |[[PSD Bank Dome]] Kapacita: 14 282 |[[SAP Arena]] Kapacita: 13 600 |- |[[Súbor:ISS Dome Düsseldorf.jpg|220x220bod]] |[[Súbor:MannheimSAParena2017-09-30-11-09-03 (cropped).jpg|stred|220x220bod]] |} == Referencie == {{Referencie}} {{Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2027]] [[Kategória:Ľadový hokej v Nemecku]] [[Kategória:2027 v Nemecku]] [[Kategória:Šport v Mannheime]] [[Kategória:Šport v Düsseldorfe]] brkdy228htjbgyovy23v7jtk3e738rg Karol Fabián 0 699825 8210959 8173068 2026-05-08T23:53:48Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210959 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vedec | Meno = Karol Fabián | Rodné meno = | Portrét = | Profesia = | Polia pôsobnosti = | Známy vďaka = systém malých elektronických počítačov SM 53/20, rozvoj Internetu na Slovensku | Významné práce = | Vedecké pôsobenie = [[České vysoké učení technické v Praze|České vysoké učení technické]], Eindhoven University of Technology, ETH Zürich, [[IBM]], [[Univerzita Mateja Bela]] | Počet citácií = | Alma mater = [[České vysoké učení technické v Praze|České vysoké učení technické]] | Akademický titul = | Vedecká hodnosť = | Významní profesori = | Významní študenti = | Vplyvy = | Ovplyvnil = | AutorBot = | AutorZoo = | Ocenenia = | Dátum narodenia = [[23. november]] [[1949]] | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|2025|01|30|1949|11|23}} | Miesto úmrtia = [[Banská Bystrica]], [[Slovensko]] | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Miesto pobytu = | Manželka = [[Eleonóra Fabiánová]] | Partnerka = | Deti = | Príbuzní = | Podpis = <!-- len názov súboru --> | Webstránka = <!-- {{url|adresa|názov}} --> | E-mail = | Údaje = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Docent|Doc.]] [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Karol Fabián''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[23. november]] [[1949]], [[Praha]] – † [[30. január]] [[2025]], [[Banská Bystrica]]) bol slovenský [[počítačová veda|počítačový vedec]] a priekopník [[Internet]]u, známy svojím prínosom v oblasti návrhu [[Počítač|počítačových systémov]] a [[Počítačová sieť|počítačových sietí]], v rámci ktorej je i držiteľom viacerých [[Patent (právo vynálezcu)|patentov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zapojenie komunikačného multiprocesora|url=https://skpatents.com/patents/242325-zapojenie-komunikacneho-multiprocesora-1.png|dátum prístupu=JULY 20, 2023|vydavateľ=Úřad pro vynálezy a objevy v Praze|url archívu=https://web.archive.org/web/20230721081249/https://skpatents.com/patents/242325-zapojenie-komunikacneho-multiprocesora-1.png|dátum archivácie=2023-07-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zapojenie počítačového prepojovacieho centra|url=https://skpatents.com/1-274063-zapojenie-pocitacoveho-prepojovacieho-centra.html|dátum prístupu=JULY 21, 2023|vydavateľ=Úřad pro vynálezy a objevy v Praze|url archívu=https://web.archive.org/web/20230721081247/https://skpatents.com/1-274063-zapojenie-pocitacoveho-prepojovacieho-centra.html|dátum archivácie=2023-07-21}}</ref> Fabián je často považovaný za jedného z „otcov slovenského internetu“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prvý internet na Slovensku|url=https://videoarchiv.markiza.sk/video/televizne-noviny/epizoda/27278-televizne-noviny/20-prvy-internet-na-slovensku|dátum prístupu=JULY 20, 2023|vydavateľ=TV Markíza}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Začiatky Internetu na Slovensku v rokoch 1991-1996|url=https://www.nextech.sk/a/Zaciatky-Internetu-na-Slovensku-v-rokoch-1991-1996|dátum prístupu=JULY 20, 2023|vydavateľ=NEXTECH}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V roku 1993 odišiel z akadémie do [[IBM]], kde do roku 2013 pôsobil ako riaditeľ pobočky IBM Slovensko a vedúci oddelenia pre priemysel.<ref name=":0" /> == Vzdelanie == Fabián sa narodil v [[Praha|Prahe]], študoval na [[České vysoké učení technické v Praze|Českom vysokom učení technickom v Prahe]], kde sa špecializoval na počítačovú analýzu digitálnych signálov a kde v rokoch 1969 až 1981 získal titul [[Inžinier (akademický titul)|inžinier]]a (Ing.) ako aj následne hodnosť [[Kandidát vied|kandidáta vied]] (CSc.)<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Profesijná charakteristika|url=https://www.fpvmv.umb.sk/15503/profesijna-charakteristika|dátum prístupu=JULY 20, 2023|vydavateľ=Univerzita Mateja Bela}}</ref> Počas štúdia tiež absolvoval výskumné stáže na [[University of Edinburgh]] a University of Southampton v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. ==Život a práca== Fabián začal svoju kariéru ako vedecký pracovník na [[České vysoké učení technické v Praze|ČVUT]] Praha. Neskôr pôsobil ako výskumný pracovník na Katedre mikroelektroniky na Eindhoven University of Technology v [[Holandsko|Holandsku]] a na ETH Zürich vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Profesijná charakteristika|url=https://www.fpvmv.umb.sk/15503/profesijna-charakteristika|dátum prístupu=JULY 20, 2023|vydavateľ=Univerzita Mateja Bela}}</ref> Fabián neskôr nastúpil do [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]] na jej Ústav technickej kybernetiky, kde viedol oddelenie distribuovaných počítačových systémov. Počas pôsobenia v ústave Fabiánova výskumná skupina okrem iného vyvinula originálny systém SM 53/20 v rámci medzinárodného programu SMEP. Tento systém zahŕňal radiálne usporiadanie, v ktorom prepojenie počítačov nebolo viazané na spojovaciu linku obmedzenej dĺžky, ale bolo umožnené sériovým prenosom s volitelným komunikačným protokolom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=East Europe Report: SCIENCE & TECHNOLOGY|url=https://apps.dtic.mil/sti/pdfs/ADA342516.pdf|dátum prístupu=JULY 20, 2023|vydavateľ=U.S. Department of Commerce}}</ref> Systém SM 53/20 neskôr zaznamenal komerčné úspechy vo viacerých odvetviach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na Slovensku máme internet už 26 rokov. Ako začínal?|url=https://tech.sme.sk/c/20762687/na-slovensku-mame-internet-uz-26-rokov-ako-zacinal.html|dátum prístupu=JULY 21, 2023|vydavateľ=SME.SK}}</ref> Po páde [[železná opona|železnej opony]] zohral Fabián a jeho tím kľúčovú úlohu pri zavádzaní a rozvoji [[Internet]]u na Slovensku. Fabiánova výskumná skupina implementovala prvé natívne [[TCP/IP]] pripojenie v krajine a stála tiež za viacerými sieťovými a internetovými inováciami na Slovensku, vrátane zriadenia prvej slovenskej webovej stránky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=An Overview of East and Central European Networking Activities|url=https://www.ripe.net/publications/docs/ripe-074/at_download/pdf&#124;title=Preh%C4%BEad%20sie%C5%A5ov%C3%BDch%20aktiv%C3%ADt%20vo%20v%C3%BDchodnej%20a%20strednej%20Eur%C3%B3pe&#124;vydavate%C4%BE=RIPE%20NCC&#124;access-date=2023-07-20|dátum prístupu=JULY 20, 2023|vydavateľ=RIPE NCC}}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Začiatky Internetu na Slovensku v rokoch 1991-1996|url=https://www.nextech.sk/a/Zaciatky-Internetu-na-Slovensku-v-rokoch-1991-1996|dátum prístupu=JULY 21, 2023|vydavateľ=NEXTECH}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V rokoch 1989 až 2003 pôsobil Fabián ako slovenský zástupca v Technickom výbore pre komunikáciu Medzinárodnej federácie pre spracovanie informácií (IFIP TC6). Počas svojho pôsobenia na Ústave technickej kybernetiky SAV, neskôr  na Ústave automatizácie a komunikácie SAV pôsobil ako člen výkonného výboru SANET-u a riaditeľ EARN Slovakia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SANET Network : Evolution and Services|url=https://www.researchgate.net/publication/303665227_SANET_Network_Evolution_and_Services_Proc_INET%2793_San_Francisco_CA_USA_1993|dátum vydania=1993|dátum prístupu=JULY 21, 2023|vydavateľ=International Networking Conference of the Internet Society}}</ref> V roku 1993 prerušil akademickú kariéru a nastúpil do [[IBM]], kde pôsobil ako riaditeľ pobočky IBM Slovensko a vedúci oddelenia pre priemysel. V roku 2013 nastúpil na [[Univerzita Mateja Bela|Univerzitu Mateja Bela]], kde viedol Centrum krízového riadenia a spoluzakladal UMB Data and Society Lab.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UMB Data and Society Lab|url=http://dsl.fpvmv.umb.sk/|dátum prístupu=JULY 21, 2023|vydavateľ=Univerzita Mateja Bela|url archívu=https://web.archive.org/web/20230610174116/http://dsl.fpvmv.umb.sk/|dátum archivácie=2023-06-10}}</ref> Zomrel 30. januára 2025.<ref name="dnes24-smutna-sprava">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Forgács | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = SMUTNÁ správa nielen pre akademickú obec: ZOMREL obľúbený docent z UMB | url = https://bystrica.dnes24.sk/smutna-sprava-nielen-pre-akademicku-obec-zomrel-oblubeny-docent-z-umb-459022 | vydavateľ = bystrica.dnes24.sk | dátum vydania = 2025-02-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Fabián, Karol}} [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Slovenskí elektrotechnici]] [[Kategória:Slovenskí informatici]] [[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]] [[Kategória:Absolventi Českého vysokého učení technického]] t1q5bohi5d8io8vrel23iq3xbo1ddty Bob Sauvé 0 701244 8211053 7776734 2026-05-09T07:43:51Z ~2026-27065-36 293875 8211053 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Bob Sauvé|Štátna príslušnosť=Kanada|Dátum narodenia={{dnv|1955|6|17}}|Miesto narodenia=[[Sainte-Geneviève (Quebec)|Sainte-Geneviève]], [[Quebec]], [[Kanada]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Hral za='''[[NHL]]''' <br> [[Buffalo Sabres]] (1976-1985) <br> [[Detroit Red Wings]] (1981-1982) <br> [[Chicago Blackhawks]] (1985-1987) <br> [[New Jersey Devils]] (1987-1989) <br> <br> '''[[AHL]]''' <br> [[Providence Reds]] (1975-1976) <br> [[Hershey Bears]] (1976-1979)|Rok1=1975|Rok2=1989|Draft=1. kolo (17. celkovo),{{break}}[[Buffalo Sabres]], 1975}} '''Robert F. Sauvé''' (* [[17. jún]] [[1955]], [[Sainte-Geneviève (Quebec)|Sainte-Geneviève]], [[Quebec]], [[Kanada]]) je bývalý kanadský profesionálny [[hokej]]ový [[brankár]], ktorý v rokoch 1976 až 1989 pôsobil v [[National Hockey League]]. Celkovo v NHL nastupoval v drese štyroch tímov: [[Buffalo Sabres]], [[Detroit Red Wings]], [[Chicago Blackhawks]] a [[New Jersey Devils]]. Draftovaný bol v roku 1975 v 1. kole (17. celkovo) tímom [[Buffalo Sabres]]. V sezóne 1979/1980 získal [[Vezina Trophy]] pre najlepšieho brankára NHL a v sezóne 1984/85 [[William M. Jennings Trophy]] pre brankára s najnižším priemerom inkasovaných gólov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bob Sauvé at eliteprospects.com|url=https://www.eliteprospects.com/player/189678/bob-sauve|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2023-08-30|jazyk=en}}</ref> Patrí medzi kultových hráčov tímu [[Buffalo Sabres]]. Jeho syn, [[Philippe Sauvé]] bol taktiež hokejovým brankárom, ale úspechy svojho otca neprekonal. == Referencie == {{Referencie}} {{Športový výhonok}} {{DEFAULTSORT:Sauvé, Bob}} [[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Brankári Buffalo Sabres]] [[Kategória:Brankári Detroit Red Wings]] [[Kategória:Brankári Chicago Blackhawks]] [[Kategória:Brankári New Jersey Devils]] [[Kategória:Hráči Hershey Bears]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Buffalo Sabres]] [[Kategória:Držitelia Vezina Trophy]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] [[Kategória:Osobnosti z Quebecu]] 3s9p1fnhbhk9b909mej3zq7c8ff8i4k Joseph Anang 0 702037 8210720 7937992 2026-05-08T12:56:35Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210720 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | foto = Hertha BSC vs. West Ham United 20190731 (199).jpg | popis = Anang v roku 2019 | meno = Joseph Anang | celé meno = Joseph Tetteh Anang | dátum narodenia = {{dnv|2000|6|8}} | miesto narodenia = [[Akkra]] | štát = [[Ghana]] | výška = 190 cm | súčasný klub = [[West Ham United]] | klubové číslo = 49 | mládežnícke roky = {{--}}2017{{break}}2021 | mládežnícke kluby = [[Legon Cities FC|WA All Stars]]{{break}}[[West Ham United]] | roky = 2021{{--}}{{break}}2021{{--}}2022{{break}}2022{{break}}2022{{--}}2023 | kluby = [[West Ham United]]{{break}}→[[Stevenage FC|Stevenage]]{{break}}→[[St Patrick's Athletic FC|St Patrick's Athletic]]{{break}}→[[Derby County FC|Derby County]] | zápasy(góly) = {{0}}{{0}}0{{0}}{{0}}(0)<br/>{{0}}13{{0}}{{0}}(0)<br/>{{0}}24{{0}}{{0}}(0)<br/>{{0}}{{0}}0{{0}}{{0}}(0) | národné mužstvo = {{ENG}} [[Anglické národné futbalové mužstvo do 20 rokov|Anglicko U20]] | reprezentačné roky = 2019 | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0) | pkupdate = 20. 9. 2023 }} '''Joseph Tetteh Anang''' (* [[8. jún]] [[2000]], [[Akkra]], [[Ghana]]) je profesionálny futbalista, ktorý hráva na poste brankára v anglickom klube [[West Ham United FC|West Ham United]]. == Klubová kariéra == === West Ham United === Anang sa narodil v Akkre. S futbalom začínal v mládežníckom tíme Danbort, neskôr hrával za [[Legio Cities FC|WA All Stars]]. V roku [[2017]] prišiel do akadémie [[West Ham United FC|West Hamu United]]. Dňa [[1. júl|1. júla]] [[2018]] podpísal s tímom svoju prvú profesionálnu zmluvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anang signs first pro deal {{!}} West Ham United F.C.|url=https://www.whufc.com/news/articles/2018/july/01-july/anang-signs-first-pro-deal|vydavateľ=www.whufc.com|dátum prístupu=2023-09-20|jazyk=en}}</ref> V klube hrával v kategóriách do 18 a neskôr do 21 rokov. V decembri [[2020]] podpísal Anang novú zmluvu do roku [[2024]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Joseph Anang signs new West Ham United contract {{!}} West Ham United F.C.|url=https://www.whufc.com/news/articles/2020/december/15-december/joseph-anang-signs-new-west-ham-united-contract|vydavateľ=www.whufc.com|dátum prístupu=2023-09-20|jazyk=en}}</ref> ==== Hosťovanie v Stevenage ==== V júni [[2021]] bol Anang poslaný na hosťovanie do [[Stevenage FC|Stevenage]] v [[League Two]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Stevenage bring in West Ham keeper Anang|url=https://www.bbc.com/sport/football/57488750|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-09-20|jazyk=en-GB}}</ref> V tíme debutoval [[7. august|7. augusta]] pri víťazstve 1:0 nad [[Barrow AFC|Barrow]], pre Ananga to bol aj debut v seniorskom futbale. Na hosťovaní zotrval do januára [[2022]]. Počas hosťovania odohral 18 zápasov vo všetkých súťažiach. ==== Hosťovanie v St Patrick's Athletic ==== Dňa [[28. január|28. januára]] 2022 bol Anang poslaný na hosťovanie do írskeho klubu [[St Patrick's Athletic FC|St Patrick's Athletic]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Goalkeeper Anang Signs On Loan!|url=http://www.stpatsfc.com/news.php?id=9096|vydavateľ=www.stpatsfc.com|dátum prístupu=2023-09-20|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20221108051752/https://www.stpatsfc.com/news.php?id=9096|dátum archivácie=2022-11-08}}</ref> V klube debutoval [[11. február|11. februára]] v Prezidentskom pohári Írska proti [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]. V lige debutoval [[18. február|18. februára]] pri víťazstve 3:0 nad [[Shelbourne FC|Shelbourne]]. Dňa [[21. júl|21. júla]] debutoval Anang v európskych súťažiach pri remíze 1:1 so slovinským klubom [[NŠ Mura]] v prvom zápase druhého predkola [[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023|Konferenčnej ligy UEFA 2022/23]]. Jeho hosťovanie bolo predčasne ukončené v auguste po tom čo odmietol s tímom cestovať do Bulharska na prvý zápas tretieho predkola Konferenčnej ligy UEFA proti [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='He wouldn’t travel to Bulgaria unless we agreed to let him go' - Clancy disappointed with manner of Anang exit|url=https://www.the42.ie/joseph-anang-pats-5841040-Aug2022/|vydavateľ=The 42|dátum vydania=2022-08-15|dátum prístupu=2023-09-20|jazyk=en|meno=The42|priezvisko=Team}}</ref> ==== Hosťovanie v Derby County ==== Po hosťovaní v Írsku bol Anang poslaný na hosťovanie do trojligového klubu [[Derby County FC|Derby County]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Goalkeeper Anang Secures Derby Loan Switch|url=https://www.dcfc.co.uk/news/2022/08/goalkeeper-anang-secures-derby-loan-switch|vydavateľ=www.dcfc.co.uk|dátum prístupu=2023-09-20|jazyk=en}}</ref> Krátko po príchode si Anang privodil na tréningu zranenie malej ruky, ktorého vyradilo z hry na niekoľko mesiacov. Jeho hosťovanie sa skončilo v januári [[2023]]. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 20. septembru 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach― ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Ligový pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Iné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="4" |[[West Ham United FC|West Ham United]] |2021/22 | rowspan="3" |[[FA Premier League|Premier League]] |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 | colspan="2" |― |0 |0 |- |2022/23 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 | colspan="2" |― |0 |0 |- |2023/24 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 | colspan="2" |― |0 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !0 !0 !0 !0 !0 !0 !0 !0 ! colspan="2" |― !0 !0 |- |[[Stevenage FC|Stevenage]] (hosť.) |2021/22 |[[League Two]] |13 |0 |1 |0 |2 |0 | colspan="2" |― |2'''<sup>1</sup>''' |0 |18 |0 |- |[[St Patrick's Athletic FC|St Patrick's Athletic]] (hosť.) |2022 |[[Írska Premier Division]] |24 |0 |1 |0 | colspan="2" |― |4'''<sup>3</sup>''' |0 |1'''<sup>2</sup>''' |0 |30 |0 |- |[[Derby County FC|Derby County]] (hosť.) |2022/23 |[[League One]] |0 |0 |0 |0 |0 |0 | colspan="2" |― |0 |0 |0 |0 |- ! colspan="3" |Celkovo !37 !0 !2 !0 !2 !0 !4 !0 !3 !0 !48 !0 |} ; Poznámky : '''<sup>1</sup>''' [[EFL Trophy]] : '''<sup>2</sup>''' Prezidentský pohár Írska : '''<sup>3</sup>''' [[Európska konferenčná liga UEFA]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == [https://www.transfermarkt.com/joseph-anang/profil/spieler/576099 Anang na transfermarkt] == Zdroj == {{Portál|Spojené kráľovstvo}} {{Preklad|en|Joseph Anang|1172381937}} {{DEFAULTSORT:Anang, Joseph}} [[Kategória:Anglickí futbalisti]] [[Kategória:Hráči West Ham United FC]] [[Kategória:Hráči Stevenage FC]] [[Kategória:Hráči St Patrick's Athletic]] [[Kategória:Hráči Derby County FC]] bcj2mczdqhp6sn9ues5tftupugreerp Diskusia s redaktorom:Lorenc111 3 712398 8211020 7836758 2026-05-09T07:06:07Z Scholastikos 174170 8211020 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:47, 17. apríl 2024 (UTC) {{Urgentne upraviť autor|Ružomberská Kalvária}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:47, 17. apríl 2024 (UTC) == Príspevky == Zdravím, keď chcete prepisovať obsah článkov zásadným spôsobom (meniť informácie), musíte uviesť aj svoj zdroj a tento zdroj by mal byť spoľahlivý (a najlepšie spoľahlivejší a správnejší) než zdroje uvedené v článku: to k [[Žofia Mazovská]]. Zdroje uvádzame (všade) ako Citácie, t.j. referencie za tvrdenia (vety/odseky), ku ktorým sa viažu. Nestačí uviesť zdroje na konci článku.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 07:06, 9. máj 2026 (UTC) 3bd9ny64s8ox2fwtc46bw62yc7836rb Susanne Gregor 0 714853 8211100 8206220 2026-05-09T09:37:32Z ~2026-28187-35 294308 /* Životopis */ 8211100 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Susanne Gregor | Rodné meno = Zuzana Gregorová | Popis osoby = rakúska spisovateľka slovenského pôvodu | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1981|04|24}} | Miesto narodenia = [[Žilina]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = Univerzita v Salzburgu | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = https://susannegregor.com | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = | Portál3 = }} '''Susanne Gregor''' (* [[24. apríl]] [[1981]], [[Žilina]])<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gregor | meno = Susanne | autor = | odkaz na autora = | titul = Integration in Österreich: "Unter mir tut sich der Boden auf" | periodikum = Die Ziet | odkaz na periodikum = | url = https://www.zeit.de/2023/49/oesterreich-integration-deutschpruefung-susanne-gregor | issn = | vydavateľ = Zeit Online | miesto = Hamburg | dátum = 2023-11-22 | dátum prístupu = 2024-06-13}}</ref> je [[Rakúšania|rakúska]] [[spisovateľ]]ka [[Slováci|slovenského]] pôvodu.<ref name="orf-2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pfoser | meno = Paula | autor = | odkaz na autora = | titul = Susanne Gregor : Europa im Ost-West-„Gefälle“ | url = https://topos.orf.at/archive-des-schreibens-susanne-gregor100 | vydavateľ = ORF Topos | dátum vydania = 2024-05-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Životopis == Susanne Gregor, pôvodným menom Zuzana Gregorová sa narodila v Žiline,<ref name="orf-2024" /> kde absolvovala aj prvé tri ročníky základnej školy. V roku [[1990]] sa ako deväťročná s rodinou presťahovala do [[Horné Rakúsko|Horného Rakúska]]. Po maturite vyštudovala germanistiku a publicistiku na univerzite v [[Salzburg]]u. Po skončení štúdia vyučovala rok nemčinu na univerzite v [[New Orleans]]e v USA. Od roku [[2005]] žije vo [[Viedeň|Viedni]].<ref name="bio">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bio | url = https://susannegregor.com/bio/ | vydavateľ = Susanne Gregor | dátum vydania = 2020-12-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-13 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Literárne čítanie: Územia : Čítanie z knihy Územia autorky Susanny Gregor | url = https://www.citylife.sk/literarna-akcia/literarne-citanie-rakuske-kulturne-forum-bratislava | vydavateľ = citylife.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2011]] jej vyšiel prvý román ''Kein eigener Ort'' („Bez vlastného miesta“). Veľký úspech zožal v roku [[2019]] jej román ''Das letzte rote Jahr'' („Posledný červený rok“). Román opisuje historické udalosti roku [[1989]] v meste Žilina z pohľadu 14-ročného dievčaťa Miši.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Susanne Gregor, "Das letzte rote Jahr" | url = https://oe1.orf.at/artikel/662927/Susanne-Gregor-Das-letzte-rote-Jahr | vydavateľ = ORF | dátum vydania = 2021-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Predposledný román ''Wir werden fliegen'', ktorý bol nominovaný pre Rakúsku Cenu Kníh 2023, bol preložený aj do slovenčiny. Vyšiel v lete [[2024]] pod názvom ''Voľným pádom'' (Vydavatelstvo Literárna Bašta, Banská Bystrica).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Literárne čítanie v rámci festivalu Noc literatúry 2024 : Susanne Gregor: Voľným pádom | url = https://rakuskekulturneforum.sk/podujatie/literarne-citanie-v-ramci-festivalu-noc-literatury-2024/ | vydavateľ = Rakúske kultúrne fórum | dátum vydania = 2024-04-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-13 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Najnovší román ''Halbe Leben'' („Polovičné životy“) vyšiel v januári 2025 v rakúskom vydavateľstve Paul Zsolnay. Román opisuje príbeh Slovenky Paulíny z Prievidze, ktorá pracuje ako opatrovateľka v Hornom Rakúsku. Román bol preložený aj do slovenčiny a vyšiel v júli 2025 vo vydavateľstve Literárna bašta pod názvom ''Položivoty''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Galdíková | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = O fatálnom prekročení hraníc | url = https://www.litcentrum.sk/recenzia/o-fatalnom-prekroceni-hranic | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-11-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-10 | jazyk = }}</ref> Odborná porota 21. ročníka slovenskej literárnej ceny Anasoft litera zaradila túto knihu ako jednu z desiatich najlepších próz roka 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = anasoft litera - Poznáme desať najlepších próz uplynulého roka | url = https://www.anasoftlitera.sk/home/novinky/pozname-desat-najlepsich-proz | vydavateľ = www.anasoftlitera.sk | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = sk}}</ref> Na základe tejto knihy bol napísaný aj scenár pre divadelnú hru, ktorá mala premiéru v nemčine [[26. september|26. septembra]] [[2025]] v rakúskom divadle Volkstheater vo Viedni a celkovo bolo ďalších dvanásť repríz. Zaujímavosťou bolo, že hra sa hrala so slovenskými titulkami, čo bolo vôbec po prvýkrát v histórii viedenských divadiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HALBE LEBEN | url = https://www.volkstheater.at/produktion/2444428/halbe-leben/2444516/ | vydavateľ = Volkstheater Wien | dátum prístupu = 2025-09-01 | jazyk = de-AT}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KULTÚRA SK | url = https://www.stvr.sk/televizia/archiv/14625/561656 | vydavateľ = stvr.sk | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = sk}}</ref> == Dielo == * ''Kein eigener Ort'', román, Edition Exil, Wien 2011, ISBN 978-3-901899-55-3 * ''Territorien'', román, Literaturverlag Droschl, Graz-Wien 2015, ISBN 978-3-85420-966-9 * ''Unter Wasser'', poviedky, Literaturverlag Droschl, Graz-Wien 2018, ISBN 978-3-99059-014-0 * ''Das letzte rote Jahr'', román, Frankfurter Verlagsanstalt, Frankfurt am Main 2019, ISBN 978-3-627-02273-0 * ''Wir werden fliegen,'' román, Frankfurter Verlagsanstalt, Frankfurt am Main 2023, ISBN 978-3-627-00308-1 === Slovenské vydania === * ''Voľným pádom'', preklad Paulína Čuhová, Laputa, Banská Bystrica 2024, ISBN 978-80-8283-056-2 * ''Položivoty'', preklad Paulína Čuhová, Literárna bašta, Banská Bystrica 2025, ISBN 978-80-8283-091-3 == Ocenenia == * 2009: Cena mesta Hohenems za literatúru (''Hohenemser Literaturpreises'') * 2010: ''Exil Literaturpreis'', písanie medzi kultúrami * 2020: Cena mesta Viedeň (''Förderpreis der Stadt Wien'') == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://susannegregor.com/ Oficiálny web] * {{slc autor|susanne-gregor}} * [https://portal.dnb.de/opac.htm?method=simpleSearch&query=1018434550 Zoznam diel Susanne Gregor] v katalógu Nemeckej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gregor, Susanne}} [[Kategória:Osobnosti zo Žiliny]] [[Kategória:Rakúski spisovatelia]] [[Kategória:Rakúske osobnosti slovenského pôvodu]] ojb2rirpx4dxx8ke47mb1rszk5enxji Johnny Gaudreau 0 718425 8210701 8125599 2026-05-08T12:15:17Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210701 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Johnny Gaudreau|Štátna príslušnosť=USA|Dátum narodenia=[[13. august]] [[1993]]|Miesto narodenia=[[Salem (New Jersey)|Salem]], [[New Jersey]], [[USA]]|Dátum úmrtia={{duv|2024|8|29|1993|8|13}}|Miesto úmrtia=[[Oldmans Township]], [[New Jersey]], [[USA]]|Prezývka=Johnny Hockey|Pozícia=ľavé krídlo|Streľba=ľavá ruka|Výška=175|Váha=75|Hral za=[[Calgary Flames]]{{break}}[[Columbus Blue Jackets]]|Draft=104. celkovo, 2011{{break}}[[Calgary Flames]]|Rok1=2014|Rok2=2024|Príbuzenstvo=[[Matt Gaudreau]] (brat)}} '''John Michael Gaudreau''', prezývaný „'''Johnny Hockey'''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Calgary Flames forward Johnny Gaudreau registers trademark for nickname "Johnny Hockey" | url = https://ipwatchdog.com/2017/01/07/calgary-flames-forward-johnny-gaudreau-registers-trademark-johnny-hockey/id=76476/ | dátum vydania = 2017-01-07 | dátum prístupu = 2024-08-30 | jazyk = en}}</ref> (* [[13. august]] [[1993]], [[Salem (New Jersey)|Salem]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[29. august]] [[2024]], [[Oldmans Township]], New Jersey, USA) bol americký hokejový reprezentant. V [[National Hockey League|NHL]] odohral jedenásť sezón za kluby [[Calgary Flames]] a [[Columbus Blue Jackets]]. Zahynul pri nehode na bicykli po kolízii s autom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pri nehode prišiel o život hviezdny hráč NHL Johnny Gaudreau aj jeho brat. Zrazilo ich auto počas bicyklovania | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/08/pri-nestastnej-nehode-zomrel-hviezdy-hrac-nhl-johnny-gaudreau/ | vydavateľ = Správy RTVS | dátum vydania = 2024-08-30 | dátum prístupu = 2024-08-30 | jazyk = sk-SK | meno = Michaela | priezvisko = Kalmanová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Columbus Blue Jackets statement on the passing of Johnny Gaudreau {{!}} Columbus Blue Jackets | url = https://www.nhl.com/bluejackets/news/columbus-blue-jackets-statement-on-the-passing-of-johnny-gaudreau | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-08-30 | dátum prístupu = 2024-08-30 | jazyk = en}}</ref> == Klubová kariéra == === Mládežnícka kariéra (2006{{--}}2011) === S hokejom začínal v rodnom štáte [[New Jersey]], neskôr hrával za mládežnícky výber tímu [[Philadelphia Flyers]]. V roku 2010 prestúpil do [[USHL|Americkej hokejovej ligy]]. Za tím [[Dubuque Fighting Stars|Dubuque Fighting Saints]] odohral jedinú sezónu, ale v 60 zápasoch nastrieľal až 36 gólov a dokopy zapísal 72 bodov. Vynikajúcimi výkonmi pomohol mužstvu k zisku ligového titulu a sám sa dočkal nominácie do zápasu hviezd. Jeho dominantný prejav na ľade nezostal nepovšimnutý skautmi, na drafte NHL si ho zvolil klub [[Calgary Flames]] vo štvrtom kole z celkového 104. miesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = When Was Johnny Gaudreau Drafted | url = https://www.statmuse.com/nhl/ask/when-was-johnny-gaudreau-drafted | vydavateľ = StatMuse | dátum prístupu = 2024-08-30 | jazyk = en}}</ref> Gaudreau v tej dobe meral len niečo vyše 167 [[Centimeter|cm]] a bol najnižším draftovaným hráčom svojho ročníka. Práve vzrast bol dôvodom, prečo si ho žiaden klub nevybral skôr. === Hokej na univerzite (2011{{--}}2014) === Po fantastickej sezóne v Dubuque získal štipendium na [[Boston College]], ktorá patrila medzi školy s najlepším hokejovým tímom v krajine.<ref>{{Citácia periodika|titul=B.U. or B.C.? Hockey Star Let Brother Pick|url=https://www.nytimes.com/2014/03/26/sports/hockey/bu-or-bc-hockey-star-let-brother-pick.html|periodikum=The New York Times|dátum=2014-03-26|dátum prístupu=2024-08-30|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Peter|priezvisko=May}}</ref> Gaudreau sa už ako prvák zaradil medzi ťahúňov univerzitného mužstva. V 44 zápasoch strelil 21 gólov a pridal 23 asistencií, bol vôbec najproduktívnejším prvákom súťaže a výrazne pomohol svojej univerzite k zisku ligového titulu. Vo svojej druhej sezóne na škole osobný výkon ešte vyšperkoval. Na 51 bodov za 21 gólov a 30 asistencií mu stačilo 35 štartov. Bol nominovaný na prestížne [[Hobey Baker Award|ocenenie Hobeyho Bakera]] pre najlepšieho hráča ligy, ale nevyhral ho. Pred štartom hokejovej sezóny 2013/14 kolovali zvesti, že by Gaudreau mohol podpísať nováčikovský kontrakt s Calgary Flames, ale napokon sa rozhodol pokračovať v univerzitnom tíme. Jedným z dôvodov, prečo uprednostnil návrat na školu, bola príležitosť zahrať si po boku brata [[Matthew Gaudreau|Matthewa]], ktorý nastúpil na univerzitu. Gaudreau ale už od prvého zápasu dokazoval, že univerzitnú ligu kvalitatívne prerástol. V 40 zápasoch stihol nastrieľať až 36 gólov a ročník dokončil so ziskom úchvatných 80 bodov. Gaudreau bol najproduktívnejším hráčom ligy od roku 2003 a po zásluhe si odniesol ocenenie Hobeyho Bakera, ktoré mu bolo bolestným za prehru v ligovom finále.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hobey Baker Memorial Award Foundation - 2014 Winner | url = http://www.hobeybaker.com/awards/the-hobey-baker-memorial-award/past-winners/item/2014-winner | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2016-07-28 | dátum prístupu = 2024-08-30 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160728052346/http://www.hobeybaker.com/awards/the-hobey-baker-memorial-award/past-winners/item/2014-winner | dátum archivácie = 2016-07-28 }}</ref> === NHL (2014{{--}}2024) === ==== Calgary Flames (2014{{--}}2022) ==== Johnny Gaudreau podpísal nováčikovský kontrakt s Calgary Flames v apríli 2014. Zhodou okolností, bolo to v rovnaký deň, kedy si prevzal ocenenie Hobeyho Bakera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Johnny Gaudreau Signs With Calgary | url = https://www.bcinterruption.com/boston-college-hockey-2013-14-season/2014/4/11/5605112/gaudreau-goes-pro-johnny-hockey-signs-with-flames | vydavateľ = BC Interruption | dátum vydania = 2014-04-11 | dátum prístupu = 2024-08-30 | jazyk = en | meno = Electric | priezvisko = Boogaloo}}</ref> Svoj prvý zápas v NHL stihol odohrať ešte v [[NHL 2013/2014|sezóne 2013/14]]. V dueli proti [[Vancouver Canucks|Vancouveru Canucks]] strelil svoj prvý gól a to hneď z prvej strely na bránu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ice Hockey: First NHL game, First shot on goal, Johnny Gaudreau scores First NHL goal | url = https://www.nj.com/highschoolsports/article/ice-hockey-first-nhl-game-first-shot-on-goal-johnny-gaudreau-scores-first-nhl-goal/ | vydavateľ = nj | dátum vydania = 2014-04-13 | dátum prístupu = 2024-08-30 | jazyk = en | meno = John Christian | priezvisko = Hageny}}</ref> [[Súbor:Johnny Gaudreau 2016-09-05 (2).png|náhľad|Gaudreau pred druhou sezónou v NHL (2016)]] V [[NHL 2014/2015|sezóne 2014/15]] sa stal stálym hráčom v tíme Calgary Flames. Hoci sa mu na husársky kúsok z debutového zápasu nepodarilo nadviazať, nebodoval v prvých šiestich zápasoch sezóny, tak sa napokon vypäl k výborným výkonom. V 80 zápasoch základnej časti získal 64 bodov a bol druhým najproduktívnejším hráčom kanadského celku. V zápase z 22. decembra 2014 proti [[Los Angeles Kings]] strelil hneď tri góly [[Jonathan Quick|Jonathanovi Quickovi]] a stal sa najmladším hráčom Flames, ktorý strelil hetrik od roku 1988. Vtedy sa podobný úspech podaril [[Joe Nieuwendyk|Joeovi Nieuwendykovi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What we learned from the Kings' 4-3 overtime loss to Calgary | url = https://www.latimes.com/sports/sportsnow/la-sp-sn-what-we-learned-kings-flames-20141223-story.html | vydavateľ = Los Angeles Times | dátum vydania = 2014-12-23 | dátum prístupu = 2024-08-30 | jazyk = en-US}}</ref> Na výborné výkony nadviazal aj v play-off, výraznou mierou sa podieľal na postupe cez Vancouver Canucks v prvom kole a celkovo pozbieral deväť bodov v jedenástich zápasoch. Bol úplne najproduktívnejším hráčom svojho tímu v nadstavbovej časti. Gaudreau úplne predčil očakávania, predstavil sa v Zápase hviezd, a bol nominovaný na [[Calder Memorial Trophy|Calderovu trofej]] pre najlepšieho nováčika NHL. Napokon sa mu ušlo tretie miesto, ocenenie získal [[Aaron Ekblad]]. V [[NHL 2015/2016|ročníku 2015/16]] pozbieral 78 bodov v 79 zápasoch základnej časti. Podobne ako počas pôsobenia na univerzite, aj v NHL mala jeho forma vzostupnú tendenciu, avšak Calgary Flames nepostúpilo do play-off. Gaudreau sa po druhý raz predstavil v Zápase hviezd a dokonca bol kandidátom na titul najužitočnejšieho hráča podujatia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | url = https://www.cbc.ca/sports/hockey/nhl/nhl-all-star-game-recap-1.3427978 | dátum prístupu = }}</ref> Pred štartom [[NHL 2016/2017|sezóny 2016/17]] vynechal tréningový kemp a k mužstvu sa pripojil až v polovici októbra, kedy sa po dlhých prieťahoch dohodol na novej zmluve s Calgary Flames. Nový kontrakt mal platnosť na šesť sezón a ročne mu vyniesol 6,75 milióna [[Americký dolár|dolárov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Johnny Gaudreau signs 6-year deal with Flames | url = https://www.sportsnet.ca/hockey/nhl/johnny-gaudreau-signs-6-year-deal-flames/ | vydavateľ = www.sportsnet.ca | dátum prístupu = 2024-08-30 | jazyk = en}}</ref> V priebehu sezóny utrpel zlomeninu prsta, pre ktorú vynechal desať zápasov, napriek tomu ukončil ročník so ziskom 61 bodov. Calgary Flames sa po ročnej prestávke vrátili do play-off, ale vypadli už v prvom kole proti [[Anaheim Ducks|Anaheimu Ducks]] a nezmohli sa na jediné víťazstvo. Gaudreau pozbieral dve asistencie v štyroch stretnutiach. Na konci ročníka získal [[Lady Byng Memorial Trophy|trofej Lady Byngovej]] pre najslušnejšieho hráča NHL. Za celú sezónu sa nechal vylúčiť iba dvakrát. V [[NHL 2017/2018|sezóne 2017/18]] prvýkrát v kariére zbieral v priemere vyše bod na zápas, v 80 zápasoch získal 84 bodov, ale Flames nepostúpili do vyraďovacej časti. Gaudreau bol štvrtý rok po sebe vybraný do Zápasu hviezd. V nasledujúcom ročníku [[NHL 2018/2019|2018/19]] pokračoval v dominantných individuálnych výkonoch. V základnej časti získal 99 bodov, nastrieľal 36 gólov a prihrával na ďalších 63. Bol siedmym najproduktívnejším hráčom celej súťaže a bol nominovaný na [[Hart Memorial Trophy|Hartovu trofej]] pre najužitočnejšieho hráča NHL. V hlasovaní skončil napokon štvrtý.<ref>{{Citácia periodika|titul=Is this the best version of Johnny Gaudreau we’ve seen in Calgary?|url=https://www.nytimes.com/athletic/3062710/2022/01/11/is-this-the-best-version-of-johnny-gaudreau-weve-seen-in-calgary/|periodikum=The New York Times|dátum prístupu=2024-08-30|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Hailey|priezvisko=Salvian}}</ref> Calgary Flames s Gaudreauom na čele sa zaradilo medzi ašpirantov na zisk [[Stanley cup|Stanley Cupu]]. V základnej časti boli druhým najlepším tímom ligy a dokopy vyhrali 50 zápasov, čo bolo najviac v klubovej histórii od roku [[NHL 1988/1989|1989]], kedy klub získal svoj dosiaľ jediný Stanley cup.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2018-19 NHL Standings | url = https://www.hockey-reference.com/leagues/NHL_2019_standings.html#all_standings_WES | vydavateľ = Hockey-Reference.com | dátum prístupu = 2024-08-30 | jazyk = en}}</ref> Očakávania boli vysoké, ale o to väčšie bolo sklamanie, keď Calgary vypadlo už v prvom kole proti [[Colorado Avalanche|Coloradu Avalanche]]. Calgary vyhralo jediný zápas v play-off a Gaudreau zapísal v piatich stretnutiach jediný bod za asistenciu. Nevýrazný výkon z play-off si Gaudreau akoby preniesol aj do nasledujúcej sezóny [[NHL 2019/2020|2019/20]]. V 70 zápasoch zapísal 58 bodov a zaznamenal vyše 40-bodový pokles. Napriek tomu, že nebol takým ťahúňom ako po minulé sezóny, Calgary postúpilo do play-off, ktoré sa odohralo v špeciálnom formáte z dôvodu [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie Covid-19]], ktoré predčasne ukončilo základnú časť. Calgary Flames nastúpilo v predkole proti [[Winnipeg Jets|Winnipegu Jets]]. Gaudreau v tej sérii strelil svoj prvý gól v play-off od roku 2015 a pomohol tímu k postupu do prvého kola proti [[Dallas Stars|Dallasu Stars]]. Flames ale opäť zaostali za očakávaniami, v sérii sa ujali vedenia 2:1 a v štvrtom stretnutí viedli 4:3 ešte dvanásť sekúnd pred koncom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Highlights {{!}} First Round, Gm4 Stars @ Flames - Aug. 16, 2020 | url = https://www.youtube.com/watch?v=NWsWL-XPLGY | dátum vydania = 2020-08-16 | dátum prístupu = 2024-08-30 | priezvisko = NHL}}</ref> Napokon ale zápas prehrali v predĺžení a celú sériu 2:4. Gaudreau v desiatich zápasoch získal sedem bodov. Z dôvodu pretrvávajúcej pandémie odohralo Calgary Flames [[NHL 2020/2021|sezónu 2020/21]] iba proti ostatným kanadským tímom. Na začiatku sezóny sa bodovo trápil, ale po zmene hlavného trénera sa opäť zaradil medzi najlepších hráčov ligy a v ročníku napokon zapísal 49 bodov v 56 zápasoch. Bol najproduktívnejším hráčom mužstva, ale Calgary Flames nepostúpilo do play-off. V [[NHL 2021/2022|ročníku 2021/22]] sa obnovilo bežné fungovanie ligy a Gaudreau zaznamenal svoju najúspešnejšiu sezónu v kariére. Nastupoval v elitnej formácii s [[Elias Lindholm|Eliasom Lindholmom]] a [[Matthew Tkachuck|Matthewom Tkachukom]]. Všetci traja nastrieľali cez 40 gólov za sezónu a stali sa prvou útočnou trojicou, ktorej sa to podarilo za posledných 28 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Flames' Gaudreau ensures his line joins exclusive 40-40-40 club | url = https://www.sportsnet.ca/nhl/article/flames-gaudreau-ensures-his-line-joins-exclusive-40-40-40-club/ | vydavateľ = Sportsnet.ca | dátum prístupu = 2024-08-30 | jazyk = en}}</ref> Celkovo Gaudreau zaknihoval 115 bodov a bol druhým najproduktívnejším hráčom ligy po [[Connor McDavid|Connorovi McDavidovi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = McDavid Wins Art Ross Trophy for Fourth Time | url = https://thehockeynews.com/news/mcdavid-wins-art-ross-trophy-for-fourth-time | vydavateľ = The Hockey News | dátum vydania = 2022-05-01 | dátum prístupu = 2024-08-30 | jazyk = en | meno = Steven | priezvisko = Ellis}}</ref> Fantastickým výkonom pomohol Calgary k návratu do play-off, Flames opäť vyhrali 50 zápasov v základnej časti a boli šiestym najlepším tímom ligy v bodovaní. V prvom kole play-off Flames čelili Dallasu Stars, svojmu premožiteľovi spred dvoch rokov. Tentoraz však Flames mali byť favoriti. Napriek tomu sa séria natiahla až do siedmeho zápasu, najmä vďaka skvelým výkonom brankára [[Jake Oettinger|Jakea Oettingera]]. Zápas dospel do predĺženia, v ktorom Gaudreau strelil rozhodujúci gól a poslal svoj tím do druhého kola. V ňom sa Flames stretli so svojím odvekým rivalom [[Edmonton Oilers|Edmontonom Oilers]] a hoci opäť platili za favorita série, napokon vypadli v piatich zápasoch. Gaudreau však podával výborné výkony a v 12 zápasoch vyraďovacej časti zaknihoval 14 bodov. ==== Columbus Blue Jackets (2022{{--}}2024) ==== [[Súbor:Columbus Blue Jackets at Seattle Kraken - 2024-01-28 - Will Borgen, Brandon Tanev and Johnny Gaudreau (53496368141).jpg|náhľad|Johnny Gaudreau (biely dres) v januári 2024]] Na konci sezóny 2021/22 vypršal Gaudreaovi kontrakt s Calgary Flames a hoci klub stál o predĺženie spolupráce, hokejista sa rozhodol stať voľným hráčom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Videos - NHL, NBA, NFL, Super Bowl, CFL, MLB, Golf, Tennis, Soccer | url = https://www.tsn.ca/video/after-gaudreau-left-money-on-the-table-to-leave-where-does-calgary-go-from-here~2483913 | vydavateľ = TSN | dátum prístupu = 2024-08-30 | jazyk = en}}</ref> Intenzívny záujem prejavilo viacero klubov, vrátane [[New Jersey Devils|Devils]] z jeho rodného štátu či [[Philadelphia Flyers|Philadelphie Flyers]], v ktorej mládežníckych štruktúrach už pôsobil, ale napokon sa dohodol na novej zmluve s [[Columbus Blue Jackets|Columbusom Blue Jackets]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Johnny Gaudreau signs Columbus Blue Jackets | url = https://www.tsn.ca/johnny-gaudreau-signs-columbus-blue-jackets-1.1825204 | vydavateľ = TSN | dátum vydania = 2022-07-13 | dátum prístupu = 2024-08-30 | jazyk = en-CA | meno = TSN ca | priezvisko = Staff}}</ref> Jeho rozhodnutie zaskočilo hokejový svet, pretože Columbus Blue Jackets v posledných rokoch utrpel odliv svojich najväčších hviezd a získal nechválenú povesť miesta, kde nikto nechce hrať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'Are we in a simulation?': Gaudreau's Columbus decision stuns hockey world | url = https://www.sportsnet.ca/nhl/article/are-we-in-a-simulation-gaudreaus-columbus-decision-stuns-hockey-world/ | vydavateľ = Sportsnet.ca | dátum prístupu = 2024-08-30 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gaudreau podepsal sedmiletou smlouvu s Columbusem na 68 milionů dolarů {{!}} ČeskéNoviny.cz | url = https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/2231150 | vydavateľ = www.ceskenoviny.cz | dátum prístupu = 2024-08-30 | jazyk = cs }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Vo svojej prvej sezóne v klube, [[NHL 2022/2023|ročník 2022/23]], sa stal asistentom kapitána, ale nenadviazal na vysoké očakávania, ktoré si stanovil pôsobením v Calgary. Strelecky sa veľmi dlho trápil, a napokon zaknihoval 21 gólov a 74 bodov. V [[NHL 2023/2024|ročníku 2023/24]] pokračoval v gólovom trápení. Sezónu ukončil s 12 strelenými gólmi na konte, čím si vytvoril kariérne minimum. Jeho výkon akoby odzrkadľoval herný prejav celého tímu, ktorý skončil na štvrtom mieste od konca tabuľky. == Reprezentácia == Johnny Gaudreau prvýkrát reprezentoval Spojené štáty na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2013|MS do 20 rokov v Rusku 2013]]. Bol najlepším strelcom turnaja, strelil sedem gólov v rovnakom počte zápasov a výraznou mierou sa podieľal na zisku zlatých medailí. Gaudreau bol častým účastníkom majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji. Štartoval na piatich šampionátoch (2014, 2017, 2018, 2019, 2024). Na šampionáte v Česku, jeho poslednom hokejovom turnaji v živote, pozbieral 11 bodov v 8 zápasoch. Najväčší úspech dosiahol na šampionáte v roku 2018, kde pomohol tímu k bronzovej medaily. V roku 2016 sa predstavil na [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2016|Svetovom pohári]]. Reprezentoval [[tím Severnej Ameriky do 23 rokov]]. == Úmrtie == Johnny Gaudreau zahynul spoločne so svojím bratom Matthewom pri cyklovýlete 29. augusta 2024. Zrazilo ich auto. Bratia sa mali zúčastniť svadby svojej sestry nasledujúceho dňa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obrovská tragédia: Pri dopravnej nehode zomrela hviezda NHL | url = https://www.hetrik.sk/obrovska-tragedia-pri-dopravnej-nehode-zomrela-hviezda-nhl | vydavateľ = www.hetrik.sk | dátum vydania = 2024-08-30 | dátum prístupu = 2024-08-30 | jazyk = sk | priezvisko = Hetrik.sk}}</ref> Johnny Gaudreau bol ženatý, mal dve deti. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gaudreau, Johnny}} [[Kategória:Hokejisti USA]] [[Kategória:Hokejoví útočníci USA]] [[Kategória:Hráči Columbus Blue Jackets]] [[Kategória:Hráči Calgary Flames]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Calgary Flames]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2014]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2017]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2018]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2019]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2024]] [[Kategória:Obete dopravných nehôd]] [[Kategória:Osobnosti z New Jersey]] jlimndgyizo383mro2aerqo8kmqllh6 Kamila Beregszásziová 0 722382 8210931 8209711 2026-05-08T21:54:19Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210931 wikitext text/x-wiki {{na úpravu|neencyklopedický text, superlatívy}} {{Infobox Futbalista | meno = Kamila Beregszásziová | foto = Kamila Beregszásziová - Slovenská ženská futbalová reprezentantka 2001.jpg | popis = | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1980|5|3}} | miesto narodenia = [[Košice]] | štát = [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | výška = 170 cm | pozícia = útočníčka | súčasný klub = | klubové číslo = 8 | mládežnícke roky = | mládežnícke kluby = | roky = 1995{{--}}2001 | kluby = [[Olympia Košice]] | zápasy(góly) = 120{{0}}(131) | reprezentačné roky = 1996 – 1997 <br />1996 – 2001 | národné mužstvo = {{SVK}} [[Slovenská futbalová reprezentácia žien do 18 rokov|Slovensko WU18]]<br />{{SVK}} [[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}5 {{0}}(2)<br />{{0}}32 (18) | pkupdate = | nmupdate = | portál1 = Košice }} '''Kamila Beregszásziová''' (* [[3. máj]] [[1980]], [[Košice]]) je bývalá slovenská [[futbalistka]], ktorá debutovala v [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorskej reprezentácii]] už ako 16-ročná a vo svojom druhom zápase nastúpila proti úradujúcim majsterkám sveta z [[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórska]].<ref name="Reprezentantka - Ženy A">{{Cite web|url=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d654f9286dc8b72382766db/kamila.beregszasziova/?sectionId=|title=Kamila Beregszásziová|website=futbalsfz.sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Špinner|meno=Vladimír|autor = | odkaz na autora = |titul=V Olympii zažiarila hviezdička| periodikum = Korzo | odkaz na periodikum = Korzo | vydavateľ = Košice: Medes, 1994-1998 | miesto = Košice | dátum = 1997 | číslo = 34 |ročník = 4 }}</ref><ref>{{Cite web |last= sme.sk|title= Mať krásnych šestnásť a byť reprezentantkou v kolektívnom športe u dospelých i junioriek nie je každodenná udalosť.|url= https://www.sme.sk/c/2080764/predsudkom-uz-odzvonilo-spytali-sme-sa-kamily-beregszasziovej-hracky-kosickej-olympie-a-reprezentantky-slovenska-vo-futbale.html}}</ref> V roku 2001 sa umiestnila na 20. mieste v historicky prvom ročníku ankety [[ Hráč roka FIFA 2001|FIFA o najlepšiu futbalistku sveta]] na základe hlasovania, čím sa stala prvou slovenskou hráčkou, ktorá sa v tejto ankete umiestnila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://a1801.g.akamai.net/f/1801/2004/3d/www.fifa.com/events/playergala/2001/results/wp2001pw.pdf | url archívu = https://web.archive.org/web/20040914205842/http://a1801.g.akamai.net/f/1801/2004/3d/www.fifa.com/events/playergala/2001/results/wp2001pw.pdf | vydavateľ = a1801.g.akamai.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | dátum archivácie = 2004-09-14 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FIFA World Player of the Year 2001 : Luis Figo crowned for the first time | url = http://www.fifa.com/events/playergala/index_E_2001.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20020202082947/http://www.fifa.com/events/playergala/index_E_2001.html | vydavateľ = fifa.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | dátum archivácie = 2002-02-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.fifamuseum.com/en/stories/stories/the-best-fifa-football-awards-a-brief-history/|title=The Best FIFA Football Awards – A Brief History|language=en|accessdate=2026-04-27|archiveurl=https://web.archive.org/web/20230915021242/https://www.fifamuseum.com/en/stories/stories/the-best-fifa-football-awards-a-brief-history/|archivedate=2023-09-15}}</ref><ref>{{cite news |title=FIFA MAGAZINE – Louis Figo – FIFA World Player of the Year 2001 |work=Šport |publisher=Published bimonthly by Fédération Internationale de Football Association |location=Zurich, Switzerland |date=February 2002 |issue=71}}</ref><ref>{{Cite web |last= www.socceramerica.com|title=Hamm takes FIFA player of the year award|url=https://www.socceramerica.com/8672/hamm-takes-fifa-player-of-the-year-award}}</ref> Hráčsku kariéru krátko nato ukončila začiatkom roka 2002 vo veku 21 rokov.<ref>{{Cite web |last= korzar.sme.sk|title= Olympia pred štartom jarnej časti: bez Beregszásziovej, bez Pilčíka!|url=https://korzar.sme.sk/c/4663269/olympia-pred-startom-jarnej-casti-bez-beregszasziovej-bez-pilcika.html}}</ref> == Klubová kariéra == Na klubovej úrovni pôsobila Kamila Beregszásziová za slovenský klub [[Olympia Košice]] potom, čo jej talent objavil v roku [[1995]] známy kanonier [[Česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]] [[Alojz Martinček]], držiteľ streleckého rekordu [[Česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. V rokoch [[1995]] až [[2001]] strelila počas šesť a pol sezóny v [[1. slovenská futbalová liga žien|najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku]] 131 gólov. V slovenskej najvyššej súťaži debutovala v [[1. slovenská futbalová liga žien 1995/1996|sezóne 1995/1996]] v drese Olympie Košice [[26. august]]a [[1995]] proti [[TJ Skloplast Trnava|Trnave]] vo veku pätnástich rokov. Beregszásziová strelila svoj prvý ligový gól za Olympiu Košice vo veku 15 rokov proti [[Čadca|Čadci]].<ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title= 1.liga žien. Olympia Košice - Čadca 5:1, 2. október 1995|url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:267ab418-59f2-478e-aaaa-710a855d2c54}}</ref> V tejto [[1. slovenská futbalová liga žien 1995/1996|sezóne]] strelila 13 gólov v osemnástich zápasoch. Jej dobrý ťah na bránku a nos na góly sa prejavili, keď sa jej ako 16-ročnej podarilo postupne streliť svoj prvý [[Hetrik|hetrik (3 góly)]],<ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title= 1.liga žien. Olympia Košice - Spišská Nová Ves 5:1, 29. máj 1995|url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:267ab418-59f2-478e-aaaa-710a855d2c54}}</ref> gólový poker (4 góly)<ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title= 1.liga žien.Olympia Košice - DFC Ilava 11:0, 16. september 1996|url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:169189ee-905d-459d-9996-6510f3a3f3d9}}</ref> a tiež 6 gólov v jednom zápase pri výhre 8:0 nad [[Ilava|Ilavou]]. V tejto [[1. slovenská futbalová liga žien 1996/1997|sezóne]] to bolo najviac gólov strelených v jednom ligovom zápase v [[1. slovenská futbalová liga žien|najvyššej súťaži]], v poradí ako druhá futbalistka v histórii tejto súťaže strelila 6 gólov v jednom zápase po Jiřine Dzúrovej zo Slávie Holíč.<ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title= 1.liga žien.DFC Ilava- Olympia Košice 0:8, 11. november 1996|url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:169189ee-905d-459d-9996-6510f3a3f3d9}}</ref> Okrem toho vynikla aj pri reprezentovaní „Výberu mesta [[Košice]]“ ako stredoškoláčka na celoslovenskom finále Majstrovstiev Slovenska vo futbale stredných škôl (SAŠŠ), ktorý vyhrala bez prehry a získala titul ''Školský majster Slovenka'' i vystrieľala titul najlepšej strelkyne.<ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title= Mužnejší i nežnejšie nenašli premožiteľov|url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:c3f3717c-2cfd-449b-a72e-03416089873a}}</ref> Vďaka svojim výkonom bola povolaná do [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorského národného tímu]] a na konci roka 1996 sa dostala aj do [[Jedenástka roka ženy (anketa)|najlepšej jedenástky Slovenska]], iba 16-ročná juniorka, čím sa stala najmladšou útočníčkou, ktorá toto ocenenie získala. Vo [[február]]i [[1997]], vo veku 16 rokov si Beregszásziovú všimol aj veľký klub, najmä AC Sparta Praha na VII. ročníku medzinárodného halového turnaja v malom futbale žien Stoma Cup ’97 v [[Hradec Králové|Hradci Králové]]. Beregszásziová si z turnaja odniesla cenu pre najsympatickejšiu hráčku celého turnaja.<ref>{{Cite web |last= ceskadigitalniknihovna.cz|title= VII. ročník medzinárodného halového turnaja vo futbale žien Stoma Cup ’97 v Hradci Králové|url=https://ceskadigitalniknihovna.cz/uuid/uuid:b0607edd-df68-11ed-a3b0-00155d01210b}}</ref> Vo finálovom turnaji sezóny [[1. slovenská futbalová liga žien 1998/1999|1998/1999]]  strelila vyrovnávajúci gól proti [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]], čím prispela k zisku 2. miesta pre Olympiu Košice (vicemajster Slovenska). Spomedzi všetkých hráčok, ktoré obliekli dres [[Olympia Košice|Olympie Košice]] počas jej histórie, sa iba jednej podarilo streliť viac ako sto gólov a zaradiť sa tak do ''Klubu ligových kanonierok''. Dňa [[7. apríl]]a [[2001]] strelila v [[1. slovenská futbalová liga žien|ligovom zápase]] proti [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] svoj jubilejný 100. a 101. gól , čím výrazne prispela k víťazstvu svojho tímu 2:1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor |odkaz na autora = | titul = Svoj stý ligový gól brala Kamila Beregszásziová úplne samozrejme | https://korzar.sme.sk/c/4700606/svoj-sty-ligovy-gol-brala-kamila-beregszasziova-uplne-samozrejme.html | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4700606/svoj-sty-ligovy-gol-brala-kamila-beregszasziova-uplne-samozrejme.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2001-11-28 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> Olympia skončila v tejto sezóne [[1. slovenská futbalová liga žien 2000/2001|2000/01]] druhá v lige a Beregszásziová zohrala kľúčovú úlohu v jej úspechu, keď strelila 20. gólov, čím sa dostala aj na striebornú priečku v rebríčku najlepších ligových strelkýň. Stala sa najlepšou strelkyňou Olympie od svojho príchodu v lete 1995, teda šesť a pol sezóny po sebe: [[1. slovenská futbalová liga žien 1995/1996|1995/96]], [[1. slovenská futbalová liga žien 1996/1997|1996/97]], [[1. slovenská futbalová liga žien 1997/1998|1997/98]], [[1. slovenská futbalová liga žien 1999/2000|1999/00]] a [[1. slovenská futbalová liga žien 2000/2001|2000/01]], v najvyššej celoslovenskej súťaži skončila trikrát strieborná [[1. slovenská futbalová liga žien 1996/1997|1996/97]], [[1. slovenská futbalová liga žien 1998/1999|1998/99]], [[1. slovenská futbalová liga žien 2000/2001|2000/01]] a raz bronzová v sezóne [[1. slovenská futbalová liga žien 1999/2000|1999/00]]. Svoj posledný zápas v kariére odohrala v drese [[Olympia Košice]] na domácom ihrisku [[24. november|24. novembra]] [[2001]] proti [[1. FC Tatran Prešov (ženy)| Prešov]]u, v ktorom strelila aj svoj posledný ligový [[gól]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = Prešovská myš uhryzla košickú mačku a postupuje spolu s ňou | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4676152/presovska-mys-uhryzla-kosicku-macku-a-postupuje-spolu-s-nou.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2001-11-28 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> Z pohľadu strelených gólov sa stala najlepšou klubovou strelkyňou v histórii [[Olympia Košice|Olympie Košice]], keď zaznamenala 131. gólov. Klubovú kariéru tak uzavrela ako rekordérka klubu. Popri pôsobení v klube študovala na [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzite v Košiciach]].<ref name="sme-2001-04-20">{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = Svoj stý ligový gól brala Kamila Beregszásziová úplne samozrejme | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4700606/svoj-sty-ligovy-gol-brala-kamila-beregszasziova-uplne-samozrejme.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2001-04-20 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> <div style="border-left:3px solid #ccc;color:#444 ; padding-left:12px; margin:12px 0 30px; font-style:italic; line-height:1.4;"> „Jedenásť ženských futbalových mien na Slovensku?! Dámy, nehnevajte sa, jedenásť vašich mien nepoznám. Viem napríklad, kto je v Košiciach Beregszásziová.“ <br><br> <span style="font-size:90%;">— [[Szilárd Németh]], 18.12.2000.<ref>{{Cite web |url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:57e33ee8-9274-4e0a-895f-ac3c00d43005 |title=V Ružomberku vyhlásili jedenástku roka 2000, talent roka 2000 a trénera roka 2000}}</ref></span> </div> == Reprezentačná kariéra == Beregszásziová debutovala skôr v [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorskom národnom tíme]] ako v juniorskom,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Špinner|meno=Vladimír|autor = | odkaz na autora = |titul=V Olympii zažiarila hviezdička| periodikum = Korzo | odkaz na periodikum = Korzo | vydavateľ = Košice: Medes, 1994-1998 | miesto = Košice | dátum = 1997 | číslo = 34 |ročník = 4 }}</ref> keď hrala [[14. august]]a [[1996]] dokonca v základnej zostave kvalifikačného zápasu na Majstrovstvá Európy 1997 proti [[Fínsko|Fínsku]] čím sa vo veku 16 rokov (presnejšie 16 a 103 dní) stala v tom čase najmladšou hráčkou, ktorá nastúpila v súťažnom zápase v histórii národného tímu.<ref>{{Cite web |last=UEFA.com |title=Finland-Slovakia {{!}} Women's European Qualifiers 1997 |url=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/51982--finland-vs-slovakia/ |access-date=2024-11-20 |website=UEFA.com |language=en}}</ref> Svoj druhý kvalifikačný zápas na Majstrovstvá Európy 1997 odohrala proti úradujúcim majsterkám sveta z [[Nórsko|Nórska]] 31. augusta 1996 v Leviciach vo veku 16 rokov.<ref>{{Cite web | last = dikda.snk.sk | title = A star shone in Olympia | url = https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:a961475a-1f52-4c4f-9f32-9cea82bec207 }}</ref><ref>{{Cite web | last = dikda.snk.sk | title = Zlepšenie nielen podľa výsledku | url = https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:b12bf90b-274c-400e-b363-36f253db1a57 }}</ref> Následne nastúpila aj v play-off zápase kvalifikácie na Majstrovstvá Európy 1997 proti Belgicku (28. septembra 1996, Michalovce).<ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title=Nie sme bez šance!|url= https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:dd788913-dd06-4419-90ef-87e800ea4962}}</ref><ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title=Bude aspoň koniec dobrý?|url= https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:91f5170e-741c-4930-ac72-fcda103f013d}}</ref><ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title=Elitná skupina bez Slovenska|url= https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:17bf80cc-812e-44c5-828f-43b95c38edef}}</ref> Po svojom debute v mladom veku hrala za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] nepretržite v rokoch [[1996]] až [[2001]] v priateľských a kvalifikačných zápasoch na Euro žien 1997 a kvalifikácie na Majstrovstvá sveta žien 1999 (UEFA), v kvalifikácii na EURO žien 2001 a kvalifikácii na Majstrovstvá sveta žien 2003 (UEFA). Svoj prvý gól za národný tím strelila ako tínedžerka [[2. september|2. septembra]] [[1997]], keď strelila gól na 2:0 v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta žien 1999 proti [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], gól ktorý strelila vo veku 17 rokov 122 dní, jej vyniesol rekord najmladšej strelkyne v súťažných zápasoch v histórii seniorského národného tímu. Vďaka tomuto gólu sa podieľala na historicky najvyššom víťazstve Slovenska v [[Šaľa|Šali]] v zápase s Bosnou a Hercegovinou 11:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko WA - Bosna a Hercegovina WA, 11:0, 02.09.1997, Kvalifikácia o postup na Majstrovstvá sveta 1999 v USA | url = https://futbalsfz.sk/zapas/6022a62a503b22001318241b/?sectionId=7087 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Svoj prvý „double“ v drese seniorského národného tímu zaznamenala [[1. apríl]]a [[1998]] pri víťazstve 4:0 nad [[Izrael]]om.<ref>{{Cite web |title= Izrael WA- Slovensko WA {{!}} Majstrovstvá sveta - ženy, 1999 Kvalifikácia |url=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a6980ec0410012fa50c1/?sectionId=7087|website=futbalsfz.sk |language=sk}}</ref> Čím sa stala najlepšou strelkyňou Slovenska v sieti Izraela, proti ktorému strelila celkovo 4 góly v 5 zápasoch (dva v Bat Jame, [[1. apríl]]a [[1998]] v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 1999 víťazstvom 4:0) a dva v apríli 2000 v Nitre, v kvalifikácii na Majstrovstvá Európy 2001 víťazstvom 4:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko WA - Izrael WA {{!}} Majstrovstvá Európy - ženy, 2001 Kvalifikácia {{!}} Slovenský futbalový zväz | url = https://futbalsfz.sk/zapas/6022a42e0ec0410012fa50bc/?sectionId=7087 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://mediamanager.ws/media/pages/f/futbalsfz.sk/2024/04/05-04-2024-press-kit-slovensko-wa-izrael-wa-kvalifika-cia-me-2025-liga-b-1.pdf | vydavateľ = mediamanager.ws | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[1. máj]]a [[1998]] pri víťazstve 7:0 proti [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]] v kvalifikačnom zápase Majstrovstiev sveta vo futbale žien 1999, už v 2. minúte po úvodnom hvizde zápasu, strelila ako prvá najrýchlejší gól v histórii [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovenska]].<ref>{{Cite web |title= Bosna a Hercegovina WA - Slovensko WA {{!}} Majstrovstvá sveta - ženy, 1999 Kvalifikácia |url=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a7480413420013b98add/?sectionId=7087|website=futbalsfz.sk |language=sk}}</ref> V kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2003 strelila [[16. august]]a [[2001]] štyri góly v jednom zápase proti Bosne a Hercegovine.<ref name=":5" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štyri Góly Zaznamenala Beregszasziova | url = https://archive.org/details/Styri-Goly-zaznamenala-beregszasziova | vydavateľ = | dátum vydania = 2001-08-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = | miesto = | jazyk = }}{{nedostupný zdroj}}</ref> Bola najlepšou hráčkou zápasu. Stala sa tak prvou hráčkou v histórii, ktorá za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] strelila „gólový poker“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kamila Berekšaziova postigla četiri gola | url = https://archive.org/details/kamila-bereksaziova-postigla-cetiri-gola_202411 | vydavateľ = | dátum vydania = 2001-08-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = | miesto = | jazyk = }}{{nedostupný zdroj}}</ref> V rokoch [[1996]] až [[2001]] strelila v drese [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenského národného tímu]] 13 gólov v 21 kvalifikačných zápasoch. V kvalifikačnom zápase na Majstrovstvá Európy žien 2001 proti Bielorusku ( 5. august 2000, Stropkov) strelila dva góly a prispela k víťazstvu Slovenska 6:1 pred 3 200 divákmi. <ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensky zvíťazili|periodikum=Podduklianske noviny|vydavateľ=Svidník: Jupiter, 35/2002|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2000-08-08|ročník=1|číslo=23|strany=12|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:776c1030-8188-423f-ad43-1c8e27cabc4c}}</ref> <ref>{{Citácia periodika|titul="Naložili" im|periodikum=Korzár-Smer dnes|vydavateľ=Bratislava: Petit Press, 1999-2000|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2000-08-07|ročník=8|číslo=181|strany=II|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:f2f7f85a-acdc-4c39-8bef-698b8a806fe0}}</ref> Celkovo odohrala za Slovensko 32 zápasov a strelila 18 gólov, s priemerom 0,56 gólu na zápas.<ref name="auto6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výsledky | url = https://futbalsfz.sk/reprezentacia/zeny-a/vysledky/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Svoj posledný reprezentačný zápas odohrala [[13. október|13. októbra]] [[2001]] v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta žien 2003 proti Turecku, v ktorom Slovensko zvíťazilo 3:0, pričom sa podieľala na góle vybojovaním [[Pokutový kop|pokutového kopu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turecko WA - Slovensko WA {{!}} Majstrovstvá sveta - ženy, 2003 Kvalifikácia {{!}} Slovenský futbalový zväz | url = https://futbalsfz.sk/zapas/6022a0b6503b220013182418/?sectionId=7087 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská reprezentácia sa v Turecku bude spoliehať i na Košičanky | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4681363/slovenska-reprezentacia-sa-v-turecku-bude-spoliehat-i-na-kosicanky.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2001-10-13 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> Počas kariéry nebola nikdy vylúčená a zaznamenala iba jedno napomenutie [[Žltá karta|žltou kartou]] v kvalifikačnom zápase proti [[Rumunsko|Rumunsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rumunsko WA - Slovensko WA {{!}} Majstrovstvá Európy - ženy  2001 Kvalifikácia {{!}} Slovenský futbalový zväz | url = https://futbalsfz.sk/zapas/6022a4540ec0410012fa50bd/?sectionId=7087#prehlad }}</ref> Reprezentačnú kariéru uzavrela s bilanciou 32 zápasov a 18 gólov.<ref name="auto6" /> == Ukončenie kariéry == V decembri 2001 sa Beregszásziová umiestnila na 20. mieste v historicky prvom ročníku ankety  [[Hráč roka FIFA 2001  |FIFA o najlepšiu futbalistku sveta ]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://a1801.g.akamai.net/f/1801/2004/3d/www.fifa.com/events/playergala/2001/results/wp2001pw.pdf | url archívu = https://web.archive.org/web/20040914205842/http://a1801.g.akamai.net/f/1801/2004/3d/www.fifa.com/events/playergala/2001/results/wp2001pw.pdf | vydavateľ = a1801.g.akamai.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | dátum archivácie = 2004-09-14 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FIFA World Player of the Year 2001 : Luis Figo crowned for the first time | url = http://www.fifa.com/events/playergala/index_E_2001.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20020202082947/http://www.fifa.com/events/playergala/index_E_2001.html | vydavateľ = fifa.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | dátum archivácie = 2002-02-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> V januári 2002 bola zároveň zaradená medzi hráčky ocenené v ankete  [[Jedenástka roka ženy (anketa) |Jedenástka roka Slovenska ]] za rok 2001.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = ''Kto z hráčok Olympie zaboduje v Jedenástke roka?'' | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4670580/kto-z-hracok-olympie-zaboduje-v-jedenastke-roka.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2002-01-19 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = ''Futbal: V Žiline slávnostne vyhlásili Ženskú jedenástku roka 2001'' | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-v-ziline-slavnostne-vyhlasili-zensku-jedenastku-roka-2001/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-01-19 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> Krátko po vyhlásení ankety, v marci 2002 oznámila ukončenie hráčskej kariéry v klube aj v reprezentácii bez uvedenia konkrétneho dôvodu. Svoje rozhodnutie potvrdila slovami: ''“Moje rozhodnutie je definitívne, týka sa Olympie i reprezentácie“.'' <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = Olympia pred štartom jarnej časti: bez Beregszásziovej, bez Pilčíka! | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4663269/olympia-pred-startom-jarnej-casti-bez-beregszasziovej-bez-pilcika.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2002-03-22 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> Napriek tomu bola ešte v apríli 2002 nominovaná do [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenskej reprezentácie žien]] na kvalifikačný zápas o Majstrovstvá sveta 2003.<ref>{{Cite web |last= dn721509.ca.archive.org|title= Nominácia reprezentačného družstva žien na kvalifikačné stretnutie MS 2003|url=https://archive.org/details/nominacia-reprezentacneho-druzstva-zien-na-kvalifikacne-stretunie-ms-2003}}</ref> Jej odchod bol vnímaný ako výrazná strata. Tréner Olympie Košice Miroslav Pilčík uviedol:'' “Žiaľ , chýba nám strelec, odchodom Kamily Beregszásziovej sa nám stratila útočná sila. Kamila bola Kamila - mali z nej rešpekt aj hráčky súpera, a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Mňa osobne veľa mrzí, že skončila s futbalom. “.''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = Olympia s dvanástkou hráčok na Pohronie, so štvorgólovým prídelom do Košíc | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4656781/olympia-s-dvanastkou-hracok-na-pohronie-so-stvorgolovym-pridelom-do-kosic.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2002-05-22 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> Podobne sa vyjadril aj tréner [[MŠK Žilina (ženy)|Vix-u Žilina]]  Ladislav Németh, podľa ktorého sa ''“Beregszásziová bude ťažko nahrádzať.'' “<ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title= Bytčianske Noviny|url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:b3298abf-df69-4f51-a396-83dd0db592cc}}</ref> Kariéru ukončila vo veku 21 rokov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = Olympia pred štartom jarnej časti: bez Beregszásziovej, bez Pilčíka! | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4663269/olympia-pred-startom-jarnej-casti-bez-beregszasziovej-bez-pilcika.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2002-03-22 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref>  === Medzinárodné góly === Beregszásziová za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorskú reprezentáciu]] odohrala 32 zápasov, vrátane priateľských, v ktorých strelila 18 gólov, v priemere 0,56 gólu na zápas. V 21 oficiálnych zápasoch v seniorskej reprezentácii strelila 13 gólov, v priemere 0,61 gólu na zápas. ''K zápasu odohranému [[13. október|13. októbra]] [[2001]], proti'' {{flagicon|Turecko}} ''[[Turecko|Turecku]]''<ref name="auto6"/> {{col-begin}} {| class="wikitable" style="text-align:center |+ Vystúpenia a góly podľa národného tímu a ročníka<ref name="auto6" /> ! rowspan="2" scope="col" |Národný tím ! rowspan="2" scope="col" |Rok ! colspan="2" scope="colgroup" |Kvalifikačný ! colspan="2" scope="colgroup" |Priateľský ! colspan="2" scope="colgroup" |Celkom ! rowspan="2" scope="col" |Góly/Zápasy |- ! scope="col" |Zápasy ! scope="col" |Góly ! scope="col" |Zápasy ! scope="col" |Góly ! scope="col" |Zápasy ! scope="col" |Góly |- |- |rowspan="12" scope="rowgroup" |{{flagicon|SVK}} Slovensko |1996 |4 |0 |0 |0 !4 !0 |0 |- |1997 |2 |1 |1 |0 !3 !1 |0,3 |- |1998 |5 |3 |4 |1 !9 !4 |0,4 |- |1999 |1 |0 |0 |0 !1 !0 |0 |- |2000 |5 |5 |1 |0 !6 !5 |0,83 |- |2001 |4 |4 |5 |4 !8 !8 |1 |- !Spolu !21 !13 !11 !5 !32 !18 !0,56 |- |} {{col-end}} Slovensko je uvedené ako prvé, stĺpec skóre označuje skóre po každom góle tímu Kamily Beregszásziovej. === Zápasy a góly podľa súťaže === ''K zápasu odohranému [[13. október|13. októbra]] [[2001]], proti'' {{flagicon|Turecko}} ''[[Turecko|Turecku]]''<ref name="auto6" /> {| class="wikitable plainrowheaders sortable" style="text-align:center |+Zápasy a góly podľa súťaže<ref name="auto6" /> ! scope="col" |Rozdelenie ! scope="col" |Zápasy ! scope="col" |Góly |- ! scope="row" |Priateľské |11 |5 |- ! scope="row" |Majstrovstvá Európy – kvalifikácia |10 |5 |- ! scope="row" |Majstrovstvá sveta – kvalifikácia |11 |8 |- !Celkom !32 !18 |} Kompletná chronológia vystúpení a gólov za reprezentáciu – Slovensko:<ref name="auto6" /> {| class="wikitable activate" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">#</span> ! style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color: white">Dátum</span> ! width=140" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Mesto</span> ! width=180" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Domáci</span> ! style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Výsledok</span> ! width=180" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Hosťujúci</span> ! width=150" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Typ zápasu</span> ! style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Góly</span> ! width=200" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Poznámky</span> |- style="background:white" |1 |align=center| 14.08.1996 || [[Kauniainen]] ||align=right| [[Fínsko|Fínsko]] {{flagicon|FIN}} || 2:1 ||align=left|{{flagicon|SVK}}[[Slovensko]] || <small>Kval.na ME 1997 <small> || – || debut |- style="background:white" |2 |align=center| 31.08.1996 ||[[Levice]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|SVK}} || 0:4 ||align=left| {{flagicon|NOR}}[[Nórsko]]|| <small>Kval.na ME 1997 <small> || – ||<ref>{{Citácia periodika|titul=Zlepšenie nielen podľa výsledku|periodikum=Bratislava: Šport Press|vydavateľ=Bratislava: Šport Press|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=1996-09-03|ročník=50|číslo=205|strany=13|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:00e33155-9e97-472c-b6b9-dbbe78124a75}}</ref> |- style="background:white" |3 |align=center| 07.09.1996 ||[[Aalst]] ||align=right|[[Belgicko]]{{flagicon|BEL}} || 3:1 ||align=left| {{flagicon|SVK}}Slovensko || <small> ME 1997 play - off <small> || – || |- style="background:white" |4 |align=center| 28.09.1996 ||[[Michalovce]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|SVK}} || 1:2 ||align=left| {{flagicon|BEL}}[[Belgicko]] || <small> ME 1997 play - off <small> || – ||<ref>{{Citácia periodika|titul=Nie sme bez šance!|periodikum=Šport|vydavateľ=Bratislava: Šport Press|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=1996-09-10|ročník=50|číslo=211|strany=12|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:dd788913-dd06-4419-90ef-87e800ea4962}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Bude aspoň koniec dobrý?|periodikum=Šport|vydavateľ=Bratislava: Šport Press|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=1996-09-10|ročník=50|číslo=227|strany=13|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:91f5170e-741c-4930-ac72-fcda103f013d}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Elitná skupina bez Slovenska|periodikum=Šport|vydavateľ=Bratislava: Šport Press|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=1996-09-30|ročník=50|číslo=228|strany=4|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:17bf80cc-812e-44c5-828f-43b95c38edef}}</ref> |- style="background:white" |5 |align=center| 31.03.1997 ||[[Nový Sad|Nový Sad]] ||align=right|[[Juhoslávia]] {{flagicon|Yugoslavia}}|| 1:2 ||align=left| {{flagicon|SVK}}Slovensko || <small>Priateľský || – || |- style="background:white" |/ |align=center| 07.05.1997||[[Štúrovo]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|SVK}} || 2:1 ||align=left| {{flagicon|Czechia}}[[Česko]] || <small>Priateľský || || <small>povolaná na zápas/zranená |- style="background:white" |/ |align=center| 26.06.1997||[[Dubnica]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|SVK}} || 1:0 ||align=left| {{flagicon|Belarus}}[[Bielorusko]] ||<small> Žatevný pohár 1997<small> || ||<small> povolaná na zápas/zranená |- style="background:white" |/ |align=center| 27.06.1997|| [[Trenčín]]||align=right|Slovensko {{flagicon|SVK}} || 0:2 ||align=left| {{flagicon|Yugoslavia}}[[Juhoslávia]] || <small> Žatevný pohár 1997<small> || ||<small> povolaná na zápas/zranená |- style="background:white" |/ |align=center| 29.06.1997 || [[Trebatice]]||align=right|Slovensko {{flagicon|SVK}} || 0:2 || align=left|{{flagicon|UKR}}[[Ukrajina]] || <small> Žatevný pohár 1997<small> || ||<small> povolaná na zápas/zranená |- style="background:white" |6 |align=center| 02.09.1997 || [[Šaľa]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|SVK}}|| 11:0 ||align=left| {{flagicon|BIH}}[[Bosna a Hercegovina]] ||<small>Kval.na MS 1999<small> || 1 || |- style="background:white" |7 |align=center| 13.09.1997 || [[Câmpina]] ||align=right|[[Rumunsko]] {{flagicon|Romania}} || 1:1 ||align=left| {{flagicon|SVK}}Slovensko || <small>Kval.na MS 1999<small> || – || |- style="background:white" |/ |align=center| 05.10.1997|| [[Neulengbach]] ||align=right|[[Rakúsko]] {{flagicon|Austria}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|SVK}}Slovensko ||<small>Priateľský zápas || || <small>povolaná do WA aj do U18 |- style="background:white" |/ |align=center| 22.10.1997 || [[Trenčín]]||align=right|Slovensko {{flagicon|SVK}} || 4:0 ||align=left| {{flagicon|HUN}}[[Maďarsko]] ||<small>Kval.na MS 1999<small> || ||<small> povolaná do WA aj do U18 |- style="background:white" |8 |align=center| 01.04.1998 || [[Bat Jam]] ||align=right|[[Izrael]] {{flagicon|Israel}} || 0:4 ||align=left|{{flagicon|SVK}}Slovensko ||<small>Kval. na MS 1999<small> || 2 || |- style="background:white" |9 |align=center| 26.04.1998 || [[Žiar nad Hronom]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|SVK}} || 1:1 ||align=left| {{flagicon|Romania}}[[Rumunsko]] || <small>Kval.na MS 1999<small> || – || |- style="background:white" |10 |align=center| 01.05.1998 || [[Hrasnica (Ilidža)|Hrasnica]] ||align=right|[[Bosna a Hercegovina]] {{flagicon|BIH}} || 0:7 ||align=left| {{flagicon|SVK}}Slovensko || <small>Kval.na MS 1999<small> || 1 || |- style="background:white" |11 |align=center| 13.05.1998 || [[Prešov]]||align=right|Slovensko {{flagicon|SVK}} || 5:0 ||align=left| {{flagicon|Izrael}} [[Izrael]] || <small>Kval.na MS 1999<small> || – || <ref>{{Citácia periodika|titul=Päťgólová nádielka nevyjadruje prevahu|periodikum=Korzár|vydavateľ=Košice: PN, 1998-2000|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=1998-05-14|ročník=1|číslo=76|strany=15|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:0ce81d4c-0893-4e2f-a3fd-1362c21656b3}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Pred svojim posledným zápasom v kvalifikácii na MS 1999 majú Slovenky skóre 33:2!|periodikum=Šport|vydavateľ=Bratislava: Šport Press|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=1998-05-15|ročník=52|číslo=110|strany=12|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:af6a1b7e-beeb-4d7a-bcff-b7da97c1e6cd}}</ref> |- style="background:white" |12 |align=center| 03.06.1998 ||[[Bük]]||align=right|[[Maďarsko]] {{flagicon|HUN}}|| 3:0 ||align=left| {{flagicon|SVK}}Slovensko ||<small>Kval.na MS 1999<small> || – || |- style="background:white" |13 |align=center| 29.07.1998|| [[Trenčín]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|SVK}} || 2:2 ||align=left| {{flagicon|Israel}} [[Izrael]] || <small> Žatevný pohár 1998<small> || – || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ŽENY A – S Izraelom pred dvomi desaťročiami 4 vysoké kvalifikačné víťazstvá | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-s-izraelom-pred-dvomi-desatrociami-4-vysoke-kvalifikacne-vitazstva/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2024-04-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Žatevný pohár 1998|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=1998-07-30|ročník=52|číslo=175|strany=4 | url = https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:169758c9-89e6-426f-8603-3bfb5257936c}}</ref> |- style="background:white" |14 |align=center| 30.07.1998 || [[Dubnica]] ||align=right|[[Turecko]] {{flagicon|Turecko}} || 0:4 ||align=left| {{flagicon|SVK}}Slovensko ||<small> Žatevný pohár 1998<small> || 1 ||<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TÜRKİYE SLOVAKYA - Milli Maçlar Detay Sayfası TFF | url = https://www.tff.org/Default.aspx?pageID=440&macID=4118 | vydavateľ = tff.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Žatevný pohár 1998, Turecko -Slovensko 0:4, 307.1998, Dubnica|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=1998-07-31|ročník=52|číslo=176|strany=4| url = https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:bfa9f4d6-4b77-4b49-96fb-81080e7a2f3a}}</ref> |- style="background:white" |15 |align=center| 01.08.1998 || [[Púchov]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|SVK}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Austria}}[[Rakúsko]] || <small> Žatevný pohár 1998<small> || – || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Austria - Women - International Results | url = https://www.rsssf.org/tableso/oost-wom-intres.html | vydavateľ = rsssf.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Žatevný pohár 1998|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=1998-08-03|ročník=52|číslo=178|strany=4|url=https://https/|dátum prístupu=2025-04-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20200625000000/https://https//udn.com/news/story/121424/4659358|dátum archivácie=2020-06-25}}</ref> |- style="background:white" |16 |align=center| 29.08.1998 || [[Brezová pod Bradlom]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|SVK}} || 0:2 ||align=left| {{flagicon|Švajčiarsko}}[[Švajčiarsko]] || <small>Priateľský zápas || – ||<ref>{{Citácia periodika|titul=Zlyhali sme v koncovke|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=1998-08-31|ročník=52|číslo=201|strany=4|url=https://https/|dátum prístupu=2025-04-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20200625000000/https://https//udn.com/news/story/121424/4659358|dátum archivácie=2020-06-25}}</ref> |- style="background:white" |/ |align=center| 11.06.1999 || [[Mszana Dolna ]] ||align=right|[[Poľsko]] {{flagicon|Poľsko}} || 3:1 ||align=left| {{flagicon|SVK}}Slovensko ||<small> Priateľský zápas || || <small>nepovolaná na zápas |- style="background:white" |/ |align=center| 15.08.1999 || [[Blansko ]] ||align=right|[[Česko]] {{flagicon|Česko}} || 6:0 || align=left|{{flagicon|Slovensko}}Slovensko ||<small> Priateľský zápas || ||<small> nepovolaná na zápas |- style="background:white" |/ |align=center| 04.09.1999 || [[Kuressaare]] || align=right| [[Estónsko]] {{flagicon|Estonia}} || 0:4 ||align=left| {{flagicon|SVK}}Slovensko || <small>Kval. na ME 2001 <small> ||- ||<small> nepovolaná na zápas |- style="background:white" |/ |align=center|07.10.1999 || [[Molodečno]] || align=right|[[Bielorusko]] {{flagicon|Bielorusko}} || 1:0 || align=left|{{flagicon|SVK}}Slovensko || <small>Kval. na ME 2001<small> ||- ||<small> povolaná na zápas/nehrala |- style="background:white" |17 |align=center| 16.11.1999 || [[Bat Jam]] ||align=right|[[Izrael]] {{flagicon|Israel}} || 0:5 ||align=left| {{flagicon|SVK}}Slovensko|| <small>Kval. na ME 2001 <small> ||- || |- style="background:white" |18 |align=center| 25.04.2000 || [[Nitra]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|SVK}} || 4:0 ||align=left| {{flagicon|Israel}} [[Izrael ]] || <small>Kval. na ME 2001<small> || 2 ||<ref>{{Citácia periodika|titul=Suverénne víťazstvo Sloveniek|periodikum=Šport|vydavateľ=Bratislava: Šport Press|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2000-04-26|ročník=54|číslo=96|strany=4|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:85563822-1265-4c77-8f2b-e5bff8a29f81}}</ref> |- style="background:white" |19 |align=center| 18.05.2000 ||[[Câmpina]] ||align=right|[[Rumunsko]] {{flagicon|Romania}} || 4:1 ||align=left|{{flagicon|SVK}}Slovensko || <small>Kval. na ME 2001 <small> || – ||{{žltá karta|24}} |- style="background:white" |20 |align=center| 15.06.2000 ||[[Myjava]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|SVK}}|| 0:3||align=left| {{flagicon|Romania}}[[Rumunsko]] || <small>Kval. na ME 2001 <small> || – || |- style="background:white" |21 |align=center| 05.08.2000||[[Stropkov]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|SVK}} || 6:1 || align=left|{{flagicon|Belarus}}[[Bielorusko]] || <small>Kval. na ME 2001 <small> || 2 ||<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensky zvíťazili|periodikum=Podduklianske noviny|vydavateľ=Svidník: Jupiter, 35/2002|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2000-08-08|ročník=1|číslo=23|strany=12|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:776c1030-8188-423f-ad43-1c8e27cabc4c}}</ref> <ref>{{Citácia periodika|titul="Naložili" im|periodikum=Korzár-Smer dnes|vydavateľ=Bratislava: Petit Press, 1999-2000|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2000-08-07|ročník=8|číslo=181|strany=II|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:f2f7f85a-acdc-4c39-8bef-698b8a806fe0}}</ref> |- style="background:white" |22 |align=center| 29.08.2000 || [[Žiar nad Hronom]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|SVK}}|| 3:1 ||align=left| {{flagicon|Estonia}}[[Estónsko]] || <small>Kval. na ME 2001 <small> || 1 || |- style="background:white" |23 |align=center| 27.09.2000 ||[[San G. di Nogaro]] ||align=right|[[Taliansko]] {{flagicon|Italy}} || 2:1||align=left|{{flagicon|SVK}}Slovensko || <small>Priateľský zápas ||- || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Italy - Women - International Results - Details 1994-2024 | url = https://www.rsssf.org/tablesi/ital-wom-intres-det.html | vydavateľ = rsssf.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- style="background:white" |24 |align=center| 14.04.2001 ||[[Dekani]] ||align=right|[[Slovinsko]] {{flagicon|Slovinsko}} || 0:8 ||align=left| {{flagicon|SVK}}Slovensko ||<small> Priateľský zápas || 2 || <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Futbal-ženy: Slovinsko - Slovensko 0:8 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-zeny-slovinsko-slovensko-08/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2001-04-14 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> |- style="background:white" |25 |align=left| 15.04.2001||[[Koper]] ||align=right| [[Slovinsko]] {{flagicon|Slovenia}}|| 1:4 ||align=left|{{flagicon|SVK}} Slovensko || <small>Priateľský <small> || 2 || <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = V nominácii opäť štyri východniarky | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4700056/v-nominacii-opat-styri-vychodniarky.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2001-04-25 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref><ref name="sme-2001-04-15">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Futbal-ženy: Slovenky aj v odvete proti Slovinsku víťazne| periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-zeny-slovenky-aj-v-odvete-proti-slovinsku-vitazne/ | miesto = Bratislava | dátum = 2001-04-15 | dátum prístupu = 2025-09-02 }}</ref> |- style="background:white" |26 |align=left| 26.04.2001|| [[Zrenjanin ]]||align=right| [[Juhoslávia]] {{flagicon|Yugoslavia}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|SVK}} Slovensko || <small>Priateľský <small> || – ||<ref name="sme-2001-04-29">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Futbal: Juhoslávia - Slovensko 2:2 v druhom priateľskom stretnutí žien | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-juhoslavia-slovensko-22-v-druhom-priatelskom-stretnuti-zien/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2001-04-29 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref><ref name="sme-2001-04-26">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Futbal-ženy: Slovenské reprezentantky remizovali v Juhoslávii 0:0 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-zeny-slovenske-reprezentantky-remizovali-v-juhoslavii-00/ | miesto = Bratislava | dátum = 2001-04-26 | dátum prístupu = 2025-09-02 }}</ref> |- style="background:white" |27 |align=center| 29.04.2001 ||[[Subotica]] ||align=right|[[Juhoslávia]] {{flagicon|Yugoslavia}} || 2:2 || align=left|{{flagicon|SVK}}Slovensko||<small> Priateľský zápas || – ||<ref name="sme-2001-04-29" /> |- style="background:white" |28 |align=center| 29.07.2001 ||[[Żywiec|Żywiec]] ||align=right|[[Poľsko]] {{flagicon|Poland}} || 2:0 ||align=left| {{flagicon|SVK}}Slovensko||<small> Priateľský zápas || – ||<ref name="sme-2001-07-29">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Futbal: Poľsko- Slovensko 2:0 v priateľskom zápase žien | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-polsko-slovensko-20-v-priatelskom-zapase-zien/ | miesto = Bratislava | dátum = 2001-07-29 | dátum prístupu = 2025-09-02 }}</ref> |- style="background:white" |29 |align=center| 16.08.2001 || [[Zavidovići]]||align=right|[[Bosna a Hercegovina]] {{flagicon|BIH}} || 0:7 ||align=left| {{flagicon|SVK}}Slovensko || <small>Kval.na MS 2003 <small><small> || 4 ||<ref>{{Citácia periodika|titul=Víťazný kvalifikačný úvod|periodikum=Nový DEŇ|vydavateľ=Bratislava: Republika, 1999-2004|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2001-08-18|ročník=3|číslo=191|strany=4|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:89594a27-95ba-42e5-a443-ddf3b742ffeb}}</ref> |- style="background:white" |30 |align=center| 08.09.2001 || [[Mahiľov]] ||align=right|[[Bielorusko]] {{flagicon|Belarus}} || 3:2 ||align=left| {{flagicon|SVK}}Slovensko || <small>Kval.na MS 2003 <small><small> || – || |- style="background:white" |31 |align=center| 29.09.2001 || [[Žiar nad Hronom]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|SVK}} || 0:2 ||align=left| {{flagicon|HUN}}[[Maďarsko]] || <small>Kval.na MS 2003|| – || |- style="background:white" |32 |align=center| 13.10.2001 || [[Istanbul]] ||align=right|[[Turecko]] {{flagicon|Turkey}}||0:3||align=left| {{flagicon|SVK}} Slovensko||<small>Kval.na MS 2003 || – || <ref>{{Citácia periodika|titul=Slovenkám na rozdiel od mužov turecký med nezhorkol|periodikum=Košický denník Korzár|vydavateľ=Košice: Petit Press|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2001-10-16|ročník=4|číslo=238|strany=VI|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:f2f7f85a-acdc-4c39-8bef-698b8a806fe0}}</ref> |- !Celkom ! !Zápasy !32 ! !Góly !18 ! |} == Ocenenie == === Hráč === [[Olympia Košice]] {{flagicon|SVK}} [[1. slovenská futbalová liga žien|1. slovenská futbalová liga žien]]: *{{Strieborná medaila}} : [[1. slovenská futbalová liga žien 1998/1999|1998/99]] <ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title= 1.liga žien.Konečná tabuľka, 30. jún 1999|url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:e6754c7d-345c-4099-a919-d0ddbe8b2448}}</ref> *{{Strieborná medaila}} : [[1. slovenská futbalová liga žien 2000/2001|2000/01]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhárané posledné kolo sa odrazilo aj na zápase výberu Východu a výberu Západu | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4694023/rozharane-posledne-kolo-sa-odrazilo-aj-na-zapase-vyberu-vychodu-a-vyberu-zapadu.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2001-06-14 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> *{{Bronzová medaila}} : [[1. slovenská futbalová liga žien 1999/2000|1999/00]] <ref>{{Cite web | last = korzar.sme.sk | title = Bronz (3. miesto) 1999/2000 | url = https://https/ | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2002-06-13 | dátum prístupu = 2025-01-17 | accessdate = 2025-02-04 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20200625000000/https://https//udn.com/news/story/121424/4659358 | archivedate = 2020-06-25 }}</ref> === Individuálne [[Medzinárodná futbalová federácia|medzinárodné]] === * {{flagicon|FIFA}} [[Hráč roka FIFA 2001]] : '''20. miesto''' <ref name=":2"/> === Individuálne [[Slovenský futbalový zväz|národné]] === * {{flagicon|SVK}}[[Jedenástka roka ženy (anketa)|Jedenástka roka ]]: 1996 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jedenástka roka SR 1996 - ženy | url = https://www.futbalportal.net/?q=clanok/jedenastka-roka-zeny/95 | vydavateľ = futbalportal.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> * {{flagicon|SVK}}[[Jedenástka roka ženy (anketa)|Jedenástka roka ]]: 1999 <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hulin|meno=Ladislav|autor = | odkaz na autora = |titul=''Jedenástka roka SR 1999 - ženy''| periodikum = Smer dnes-Korzár | vydavateľ = Petit Press|  miesto = Bratislava | dátum = 2000-17-01 | číslo = 8 |ročník 12 | ISSN 1335-5708 }}</ref> * {{flagicon|SVK}} [[Jedenástka roka ženy (anketa)|Jedenástka roka ]]: 2000 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hulin | meno = Ladislav | autor = | odkaz na autora = | titul = ''Jedenástka roka SR 2000 - ženy'' | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/6805/zenska-futbalova-jedenastka-roka-2000.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2001-01-29 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> * {{flagicon|SVK}} [[Jedenástka roka ženy (anketa)|Jedenástka roka ]]: 2001 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = ''Kto z hráčok Olympie zaboduje v Jedenástke roka?'' | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4670580/kto-z-hracok-olympie-zaboduje-v-jedenastke-roka.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2002-01-19 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = ''Futbal: V Žiline slávnostne vyhlásili Ženskú jedenástku roka 2001'' | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-v-ziline-slavnostne-vyhlasili-zensku-jedenastku-roka-2001/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-01-19 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> * {{flagicon|SVK}} Najlepšia strelkyňa finálového turnaja o majstra Slovenska v 1. lige žien 1998/99 - 4 góly * {{flagicon|SVK}} [[1. slovenská futbalová liga žien 1998/1999|Druhá najlepšia strelkyňa]] v 1. slovenskej futbalovej lige žien 1998/99 (20 gólov) <ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title= 1.liga žien.Konečná tabuľka, 30. jún 1999|url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:e6754c7d-345c-4099-a919-d0ddbe8b2448}}</ref> * {{flagicon|SVK}} [[1. slovenská futbalová liga žien 1999/2000|Tretia najlepšia strelkyňa]]  v 1. slovenskej futbalovej lige žien 1999/00 (18 gólov) * {{flagicon|SVK}} [[1. slovenská futbalová liga žien 2000/2001|Druhá najlepšia strelkyňa]] v 1. slovenskej futbalovej lige žien 2000/01 (20 gólov) === Rekordy === <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SR WA – Aktualizované štatistiky, rekordérka v počte štartov Ondrušová | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/spravy/sr-wa-aktualizovane-statistiky-rekorderka-v-pocte-startov-ondrusova/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> * Najmladšia hráčka, ktorá debutovala za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorskú slovenskú futbalovú reprezentáciu]] v súťažnom zápase (16 rokov a 103 dní) v tom čase.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = UEFA.com | odkaz na autora = | titul = ''Fínsko WA vs Slovensko WA 2:1, 14.08.1996 | url = https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/51982--finland-vs-slovakia/| vydavateľ = uefa.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Najmladšia hráčka, ktorá strelila v jednom zápase 6 gólov v [[1. slovenská futbalová liga žien 1996/1997|najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku]] (16 rokov a 190 dní).<ref name=>{{Citácia periodika|titul=''1. liga žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=1996-11-11|ročník=50|číslo=263''|strany=9|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:cad192b1-83d4-4f96-8204-79d260d41f6c?page=uuid:169189ee-905d-459d-9996-6510f3a3f3d9}}</ref> * Prvá najmladšia útočníčka, ktorá sa dostala do ankety [[Jedenástka roka ženy (anketa)|najlepšej slovenskej futbalovej Jedenástky roka]] (16 rokov).<ref name="auto2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jedenástka roka SR 1996- ženy | url = https://www.futbalportal.net/?q=clanok/jedenastka-roka-zeny/95 | vydavateľ = futbalportal.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Najmladšia hráčka ([[Zoznam rekordov a štatistík futbalových reprezentantiek Slovenska v súťažných zápasoch|a doposiaľ jediná pred dosiahnutím 18. roku života)]], ktorá strelila gól za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorskú slovenskú futbalovú reprezentáciu]] v súťažnom zápase (17 rokov a 122 dní).<ref>{{Citácia periodika|titul=''Slovensko WA - Bosna a Hercegovina WA 11:0, 02.09.1997, Kvalifikácia o postup na Majstrovstvá sveta 1999 v USA. | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a62a503b22001318241b/?sectionId=7087}}''</ref> * Prvá hráčka, ktorá strelila gól za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenskú futbalovú reprezentáciu do 18 rokov]] v historicky prvom priateľskom zápase proti [[Česko|Česku]] (17 rokov a 128 dní).<ref>{{Cite web |title= Česká republika U18- Slovensko U18 {{!}} 8. 9. 1997 16:00, Přátelská utkání, Brumov, Brumov - Česká republika |url=https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/204|website=fotbal.cz|language=cs}}</ref> * Najmladšia hráčka ([[Zoznam rekordov a štatistík futbalových reprezentantiek Slovenska v súťažných zápasoch|a doposiaľ jediná pred dosiahnutím 18. roku života)]], ktorá strelila 2 góly v jednom zápase za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorskú slovenskú futbalovú reprezentáciu]] v súťažnom zápase (17 rokov a 332 dní).<ref>{{Citácia periodika|titul=''Izrael WA - Slovensko WA 0:4, 01.04.1998, Kvalifikácia o postup na Majstrovstvá sveta 1999 v USA. | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a6980ec0410012fa50c1/?sectionId=7087''}}</ref> * Prvá hráčka, ktorá strelila najrýchlejší gól za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorskú slovenskú futbalovú reprezentáciu]] v súťažnom zápase, v 2. minúte (17 rokov a 363 dní) v tom čase.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bosna a Hercegovina WA - Slovensko WA 0:7, 01.05.1998, Kvalifikácia o postup na Majstrovstvá sveta 1999 v USA. Slovenský futbalový zväz | url = https://futbalsfz.sk/zapas/6022a7480413420013b98add/?sectionId=7087 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Jediná neplnoletá ([[tínedžer]]ka) hráčka, ktorá  má na svojom konte [[Zoznam rekordov a štatistík futbalových reprezentantiek Slovenska v súťažných zápasoch|zapísané 4 góly]] za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorský národný tím]] v súťažných zápasoch. Svoj štvrtý gól strelila vo veku (17 rokov a 363 dní). * Prvá (a doposiaľ najmladšia) hráčka, ktorá strelila [[Zoznam rekordov a štatistík futbalových reprezentantiek Slovenska v súťažných zápasoch|4 góly v jednom zápase]] vrátane „čistého [[hetrik]]u“ za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorský národný tím]] v súťažnom zápase (21 rokov a 105 dní).<ref>{{Citácia periodika|titul=Víťazný kvalifikačný úvod|periodikum=Nový DEŇ|vydavateľ=Bratislava: Republika, 1999-2004|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2001-08-18|ročník=3|číslo=191|strany=4|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:89594a27-95ba-42e5-a443-ddf3b742ffeb}}</ref><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bosna a Hercegovina WA - Slovensko WA 0:7, 16.08.2001,  Kvalifikácia o postup na Majstrovstvá sveta 2003 v USA. Slovenský futbalový zväz | url = https://futbalsfz.sk/zapas/6022a0220413420013b98ad8/?sectionId=7087 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/1122253/ Kamila Beregszásziová] na webe denníka ''SME'' * [https://web.archive.org/web/20020202082947/http://www.fifa.com/events/playergala/index_E_2001.html 20. miesto v ankete FIFA Women's World Player 2001] (archív) * [https://web.archive.org/web/20040914205842/http://a1801.g.akamai.net/f/1801/2004/3d/www.fifa.com/events/playergala/2001/results/wp2001pw.pdf 20. miesto v ankete FIFA World Player 2001] (pdf, archív) * [https://web.archive.org/web/20121007005713/http://www.fifa.com/worldfootball/statisticsandrecords/players/player=191877/index.html FIFA:191877] (archív) *[https://www.flickr.com/photos/203113019@N03/55218018150/ Slovensko – Nórsko (kvalifikácia ME 1997 )] *[https://www.flickr.com/photos/203113019@N03/55246053156/in/datetaken-public/ Gól Kamily Beregszásziovej proti Bielorusku (kvalifikácia ME 2001 ,2000)] {{DEFAULTSORT:Beregszásziová, Kamila}} [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] [[Kategória:Slovenské futbalistky]] a8ghddlrbkjc0qw2zwvy3f1h9a90esd Slovenský pohár vo futbale žien 0 727742 8210888 8052982 2026-05-08T19:42:31Z Lekvarnička 262477 aktualizácia vysledkov 8210888 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalová liga | názov ligy = Slovenský pohár žien | krajina = [[Slovensko]] ([[Slovenský futbalový zväz|SFZ]]) | vznik = 2009 | počet klubov = | najviac víťazstiev = [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] (6) | posledný víťaz = [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] (4) | webstránka = | aktuálna sezóna = }} [[Súbor:Spartak Myjava ženy SP 2026.jpg|náhľad|Oslava víťazstva Spartaka Myjava v Slovenskom pohári 2026 v Senci.]] '''Slovenský pohár vo futbale žien''' je národná pohárová [[futbal]]ová súťaž, hraná od roku 2009. Pohárová súťaž sa hrá vyraďovacím systémom, zúčastňujú sa jej aj kluby z nižších súťaží. Najúspešnejším tímom je [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]], ktorý vyhral pohár šesťkrát. Posledné 4 ročníky získal pohár [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]].<ref name=":0" /> == Prehľad finálových zápasov == {| class="wikitable" |+ !Ročník !Víťazky !Skóre !Finalistky !Dejisko finále |- | align="center" |2008/09 | align="center" |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |{{Ku|1|1}} ({{Ku|3|2}} [[Penaltový rozstrel|p]]) | align="center" |[[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|FK Slovan Duslo Šaľa]] | align="center" |Jalšové |- | align="center" |2009/10 | align="center" |[[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|FK Slovan Duslo Šaľa]] | align="center" |{{Ku|1|1}} ({{Ku|3|0}} pk) | align="center" |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |Jalšové |- | align="center" |2010/11 | align="center" |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |{{Ku|5|0}} | align="center" |[[MFK Topvar Topoľčany (ženy)|MFK Topvar Topoľčany]] | align="center" |Jalšové |- | align="center" |2011/12 | align="center" |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |[[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|FK Slovan Duslo Šaľa]] | align="center" |Jalšové |- | align="center" |2012/13 | align="center" |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |[[FC Union Nové Zámky]] | align="center" |Liptovský Mikuláš |- | align="center" |2013/14 | align="center" |[[FC Union Nové Zámky]] | align="center" |{{Ku|0:|0}} ({{Ku|10|9}} [[Penaltový rozstrel|p]]) | align="center" |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |Nové Mesto nad Váhom |- | align="center" |2014/15 | align="center" |[[FC Union Nové Zámky]] | align="center" |{{Ku|3|2}} | align="center" |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |Spišská Nová Ves |- | align="center" |2015/16 | align="center" |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |Jaslovské Bohunice |- | align="center" |2016/17 | align="center" |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" |{{Ku|1|1}} ({{Ku|4|1}} [[Penaltový rozstrel|p]]) | align="center" |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |Poprad (časť Velká) |- | align="center" |2017/18<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Z pohárového víťazstva sa radovali aj futbalistky Slovana (FOTO+VIDEO) | url = https://www.slovanpositive.com/z-poharoveho-vitazstva-sa-radovali-aj-futbalistky-slovana-fotovideo/ | vydavateľ = slovanpositive.com | dátum vydania = 2018-05-07 | dátum prístupu = 2025-06-26 | jazyk = sk-SK | meno = Miroslav | priezvisko = Vraník}}</ref> | align="center" |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" |Jaslovské Bohunice |- | align="center" |2018/19 | align="center" |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |Zlaté Moravce |- | align="center" |2019/20 | align="center" colspan="4" |zrušené z dôvodu pandémie COVID-19 |- | align="center" |2020/21 | align="center" colspan="4" |zrušené z dôvodu pandémie COVID-19 |- | align="center" |2021/22 | align="center" |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |Dubnica nad Váhom |- | align="center" |2022/23 | align="center" |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" |Dunajská Lužná |- | align="center" |2023/24 | align="center" |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] | align="center" |{{Ku|8|0}} | align="center" |[[FC Košice (ženy)|FC Košice]] | align="center" |Nitra |- | align="center" |2024/25 | align="center" |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] | align="center" |{{Ku|5|1}} | align="center" |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |Nitra |- | align="center" |2025/26 | align="center" |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |[[NTC Senec]] |} Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SP ŽENY - Prehľad doterajších víťazov. Z prvenstva sa tešilo doteraz päť klubov, pribudne šiesty? | url = https://futbalsfz.sk/sp-zeny-prehlad-doterajsich-vitazov-z-prvenstva-sa-tesilo-doteraz-pat-klubov-pribudne-siesty/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2024-05-05 | dátum prístupu = 2025-03-24 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenský pohár - Ženy (2024/2025) | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/4885/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-03-24 | jazyk = sk}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SLOVENSKÝ POHÁR ŽENY – Myjavčanky triumfovali vo finále štvrtý raz po sebe | url = https://futbalsfz.sk/slovensky-pohar-zeny-myjavcanky-triumfovali-vo-finale-stvrty-raz-po-sebe/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-05-08 | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> == Prehľad víťazov == {| class="wikitable" |+ !Klub !Počet víťaztiev !Roky |- |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |6 | align="center" |2009, 2011, 2012, 2013, 2018, 2022 |- |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] | align="center" |3 | align="center" |2023, 2024, 2025, 2026 |- |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" |3 | align="center" |2016, 2017, 2019 |- |[[FC Union Nové Zámky]] | align="center" |2 | align="center" |2014, 2015 |- |[[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|FK Slovan Duslo Šaľa]] | align="center" |1 | align="center" |2010 |} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Slovenské futbalové súťaže]] [[Kategória:Ženský futbal na Slovensku]] sfcyc3h000lsls31yu6f443ul3vmthp Kostol Nepoškvrneného počatia (Šopron) 0 728953 8211025 8020377 2026-05-09T07:16:19Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211025 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Kostol Nepoškvrneného počatia v Šoprone | Druh kostola = rímskokatolícky kostol | Celé meno = | Iné meno1 = Uršulínsky kostol | Iné meno2 = | Obrázok = Sopron-szentOrsolya-02.jpg | Popis obrázka = celkový pohľad na kostol | Patrocínium = [[Nepoškvrnené počatie Panny Márie]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Maďarsko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = [[Župa (Maďarsko)|Župa]] | Kraj = [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa|Rábsko-mošonsko-šopronská]] | Okres typ = [[Obvod (Maďarsko)|Obvod]] | Okres = [[Šopronský okres|Šopronský]] | Mesto = [[Šopron (mesto)|Šopron]] | Obec = | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = | Zemepisná šírka = 47.6836834 | Zemepisná dĺžka = 16.5879615 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = Kresťanstvo | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = [[28. august]] [[1864]] | Svätiteľ = [[Ján Šimor]] | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = Frigyes Handler | Architekt1 = Nándor Handler | Architekt2 = | Sloh = Neogotika | Sloh1 = | Výstavba = [[1862]]{{--}}[[1864]] | Založenie = | Dokončenie = [[1864]] | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = 30 | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Počet lodí = 3 | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = 1 | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 lokátor = | Web = | Commons = Immaculate Conception church in Sopron | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Kostol Nepoškvrneného počatia''' ({{v jazyku|hun|''Szeplőtelen Fogantatás templom''}}), známy aj ako '''Uršulínsky kostol''' ({{v jazyku|hun|''Orsolyita templom''}})<ref name="visitsopron.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Szeplőtelen Fogantatás (Orsolyita) - templom | url = https://www.visitsopron.com/hu/reszletek/szent-orsolya-templom | vydavateľ = visitsopron.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="csodalatosmagyarorszag.hu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Szent Orsolya templom Sopron | url = https://csodalatosmagyarorszag.hu/latnivalok/templomok/szent-orsolya-templom-sopron/ | vydavateľ = csodalatosmagyarorszag.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-18 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> je [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kostol]] z druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]] v [[Šopron (mesto)|Šoprone]] v západnom [[Maďarsko|Maďarsku]].<ref name="csodalatosmagyarorszag.hu" /><ref name="sopronikirandulas.hu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Szent Orsolya-templom és rendház | url = https://www.sopronikirandulas.hu/sopron/szent-orsolya-templom-es-rendhaz.html | vydavateľ = sopronikirandulas.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Lokalita == [[Súbor:Sopron-szentOrsolya-04.jpg|Pohľad ku kostolu z ulice Új utca|náhľad|vľavo]] Kostol sa nachádza v centrálnej časti mesta [[Šopron (mesto)|Šopron]] na námestí Orsolya tér č. 2<ref name="visitsopron.com" /> medzi budovami bývalého [[Kláštor Rádu svätej Uršule (Šopron)|Kláštora Rádu svätej Uršule]] a do súčasnosti fungujúcej školy.<ref name="csodalatosmagyarorszag.hu" /> == Dejiny == [[Viedeň|Viedenčanka]] Mária Nigglová založila v priebehu roku [[1746]] v Šoprone [[Kláštor Rádu svätej Uršule (Šopron)|Kláštor Rádu svätej Uršule]]. Po založení sa do [[kláštor]]a nasťahovali rehoľné sestry z [[Győr]]u a pri kláštore bol zároveň postavený prvý kostol, ktorý bol zasvätený svätému Krížu. Keďže pôvodný kostol neskôr už nebol dostatočný svojou veľkosťou a taktiež bol po storočí používania v dezolátnom stave, bol na jeho mieste<ref name="visitsopron.com" /><ref name="varosplebaniasopron.hu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Szeplőtelen Fogantatás (orsolyita) templom | url = https://www.varosplebaniasopron.hu/templomok/8/szeplotelen-fogantatas-(orsolyita)-templom/ | vydavateľ = varosplebaniasopron.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> v rokoch [[1862]]{{--}}[[1864]]<ref name="csodalatosmagyarorszag.hu" /> postavený dnešný kostol.<ref name="visitsopron.com" /><ref name="csodalatosmagyarorszag.hu" /> Patrónmi stavby boli grófka Emília Széchenyiová a rodina Flandorfferovcov.<ref name="visitsopron.com" /><ref name="varosplebaniasopron.hu" /> Vysvätený bol [[28. august]]a [[1864]], pričom svätiteľom bol [[győr]]sky [[biskup]] [[Ján Šimor]].<ref name="sopronikirandulas.hu" /> Kostol bol vážne poškodený v dôsledku bombardovania v roku [[1945]]. Jeho následná rekonštrukcia trvala 2 roky.<ref name="sopronikirandulas.hu" /> V rokoch [[1999]] a [[2014]] boli pre kostol vyrobené nové vitráže okien, keďže pôvodné boli zničené v prebehu [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].<ref name="visitsopron.com" /> == Charakteristika budovy == Autorom projektu stavby je Frigyes Handler a na samotnú výstavbu dohliadal Nándor Handler.<ref name="csodalatosmagyarorszag.hu" /> Kostol je postavený v [[Neogotika|neogotickom slohu]]<ref name="visitsopron.com" /><ref name="csodalatosmagyarorszag.hu" /> s prvkami [[Romantická architektúra|romantizmu]].<ref name="csodalatosmagyarorszag.hu" /> Budova je [[Loď (architektúra)|trojloďová]].<ref name="varosplebaniasopron.hu" /> Ozdobné prvky fasády vytesal Károly Hild.<ref name="sopronikirandulas.hu" /> Na prednej [[Fasáda|fasáde]] kostola sa nachádzajú tri sochy. V centrálnej časti sa nachádza [[Immaculata (socha)|socha Immaculaty]], patrónky kostola a a v nikách dvoch nárožných stĺpov fasády sa nachádzajú sochy [[Uršuľa (svätica)|svätej Uršule]] a [[Angela Merici|svätej Angely Merici]].<ref name="visitsopron.com" /> === Zvonica === Veža je postavená v neogotickom slohu.<ref name="visitsopron.com" /> Je osemhranná a v najvyššom bode dosahuje výšky 30 metrov.<ref name="csodalatosmagyarorszag.hu" /><ref name="sopronikirandulas.hu" /> Nachádzajú sa v nej tri zvony, ktoré boli odliate v zvonolejárni Seltenhofer v roku [[1863]].<ref name="visitsopron.com" /> Zvony odlial Frigyes Seltenhofer. Zvony sú vyzdobené v neogotickom slohu. Najväčší zvon Nepoškvrneného počatia váži 600 kg. Jeho výzdobu tvoria tri výklenky v plášti, v ktorých sú zobrazení [[Mária (matka Ježiša)|Panna Mária]], [[Jozef Nazaretský|svätý Jozef]] a [[Ján (apoštol)|svätý Ján]].<ref name="sopronikirandulas.hu" /> Ďalší zvon je zasvätený svätej Angele Merici a váži 300 kg. Jeho výzdoba je zhotovená rovnakým štýlom ako u hlavného zvonu, Vo výklenkoch sú zobrazení [[Angela Merici|svätá Angela Merici]], [[Augustín z Hippa|svätý Augustín]] a [[Emília (svätica)|svätá Emília]].<ref name="sopronikirandulas.hu" /> Tretí zvon váži 165 kg. Je zasvätený svätej Uršule a v jeho výklenkoch sú zobrazení [[Uršuľa (svätica)|svätá Uršula]], [[Benedikt z Nursie|svätý Benedikt]] a [[Ignác z Loyoly|svätý Ignác]].<ref name="sopronikirandulas.hu" /> === Interiér === Interiérové riešenia sú tiež prevážne neogotické. Ide predovšetkým o klenby, tvorené rebrami vychádzajúcimi z tenkých farebných hlavicových stĺpov.<ref name="visitsopron.com" /><ref name="csodalatosmagyarorszag.hu" /> Hlavný [[oltár]], bočné oltáre a [[kazateľnica]] sú v štýle [[Romantická architektúra|romantickej architektúry]]. Sú vyzdobené sochami, ktoré boli vyrobené okolo roku [[1740]].<ref name="visitsopron.com" /><ref name="csodalatosmagyarorszag.hu" /> Sochy sú [[Barokové umenie|barokové]].<ref name="miserend.hu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Szeplőtelen Fogantatás templom | url = https://miserend.hu/templom/645 | vydavateľ = miserend.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> Hlavný oltár je z dubového dreva a kostolu ho daroval [[biskup]] [[Ján Šimor]]. Hlavná socha oltára predstavuje [[Immaculata (socha)|Immaculatu]], na krídlach oltára sa nachádzajú reliéfy [[Uršuľa (svätica)|svätej Uršule]] a [[Augustín z Hippa|svätého Augustína]] a okrem nich sa na oltári nachádzajú taktiež malé sochy, ktoré predstavujú uhorského kráľa, [[Štefan I. (Uhorsko)|svätého Štefana]] a uhorského kráľa, [[Ladislav I. (Uhorsko)|svätého Ladislava]].<ref name="varosplebaniasopron.hu" /> Bočné oltáre sú zasvätené svätej Angely Merici a [[Jozef Nazaretský|svätému Jozefovi]]. Obrazy na bočných oltároch sú dielom [[Poliaci|poľského]] maliara [[Franz Dobiaschofsky|Franza Dobiaschofského]], ktorý ich namaľoval v roku [[1864]].<ref name="varosplebaniasopron.hu" /> Pri bočnom oltári, zasvätenom [[Angela Merici|svätej Angele Merici]] sa nachádza drevený kríž, v ktorom sú uložené pozostatky posledného uhorského kráľa, [[Karol I. (Uhorsko)|Karola]].<ref name="csodalatosmagyarorszag.hu" /> === Vitráže === Polia troch gotických okien zobrazujú invokácie z loretánskych litánií v obrazovej forme. [[Vitráž (chrám)|Vitráž]] nad severným bočným oltárom kostola je zasvätená [[pápež]]ovi [[Benedikt IV.|Benediktovi IV.]] Na vitráži je zobrazený [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorský]] [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|kráľ Karol]] a jeho manželka [[Zita Bourbonsko-Parmská|kráľovná Zita]]. Na okne na južnej strane je zobrazená postava pápeža [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II]].<ref name="varosplebaniasopron.hu" /> == Galéria == <gallery> Sopron-szentOrsolya-01.jpg|pohľad na vrchnú časť prednej fasády R. k. templom, Orsolyita templom (4845. számú műemlék) 2.jpg|detailný pohľad na portál kostola Sopron by night 2022 14.jpg|pohľad na kostol v noci Sopron,_orsolyita_templom_belső_tere_2021_01.jpg|pohľad na interiér kostola Sopron,_orsolyita_templom_belső_tere_2021_02.jpg|pohľad na oltár </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Immaculate Conception church in Sopron}} [[Kategória:Stavby v Šoprone]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Panne Márii]] [[Kategória:Architektúra z 1864]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Maďarsku]] [[Kategória:Neogotické stavby v Maďarsku]] 8zmuh8oal1suljs36em8pzv3nphlx2a Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 0 729536 8210866 8207608 2026-05-08T18:34:02Z Peter 51345 269569 8210866 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov |rok=2026 |usporiadateľ=Slovensko |dátum=22. apríl – 2. máj 2026 |počet tímov=10 |počet miest=2 |počet dejísk=2 |dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]] |víťaz-kategória=lh18 |víťaz=SWE |počet titulov=3 |druhý=SVK |tretí=CZE |štvrtý=LAT |zostupujúci=GER |postupujúci=SUI |zápasy=29 |góly=188 |najlepší strelec= |najproduktívnejší hráč={{SVK}} [[Timothy Kazda]]<br/><small>(12 bodov)<small/> |najlepší brankár= |návštevnosť=70377 |aktualizácia= |najužitočnejší hráč={{SVK}} [[Timothy Kazda]]}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' boli v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hral v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od 22. apríla do 2. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref> Turnaja sa zúčastnilo 10 tímov; najlepších deväť z predošlého turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]]. == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SVK|w}} |- ![[Trenčín]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}} ![[Bratislava]] |- |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] ''Kapacita:'' ''6 150'' |[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]] ''Kapacita:'' ''3 500'' |- |[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]] |[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]] |} == Základné skupiny == ''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).'' === Skupina A === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small> ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plūmiņš|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotiņš (O. Mūrnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Lūks) - 11:58<br/>M. Avotiņš (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucāns (O. Mūrnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucāns (K. Obuks, A. Kļaviņš) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Mūrnieks (D. Reidzāns, M. Avotiņš) - 56:00<br/>O. Lūks (A. Kļaviņš, M. Klaucāns) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Iļja Ņikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Mūrnieks, D. Reidzāns) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}} === Skupina B === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrali play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}} |-bgcolor=#ccffcc |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}} |- |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}} |-bgcolor=#ccffcc |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}} |- |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}} |-bgcolor=#ccffcc |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}} |-bgcolor=#ccffcc |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}} |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno |RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD1-skóre1='''7'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=1 |RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5''' |RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4''' |RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1 |RD2-nasadený1='''2.'''|RD2-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD2-skóre1='''1'''|RD2-nasadený2=7.|RD2-tím2={{LAT|lh18|1}}|RD2-skóre2=0 |RD2-nasadený3=4.|RD2-tím3={{CZE|lh18|1}}|RD2-skóre3=3 p|RD2-nasadený4='''6.'''|RD2-tím4='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD2-skóre4='''4 p''' |RD3-nasadený1=2.|RD3-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD3-skóre1=2|RD3-nasadený2=6.|RD3-tím2='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD3-skóre2='''4''' |RD4-nasadený1=4.|RD4-tím1='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD4-skóre1='''4'''|RD4-nasadený2=7.|RD4-tím2={{LVA|lh18|1}}|RD4-skóre2=1 }} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996323_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly2=09:48 - N. Klaucāns (R. Rutkis)<br/>27:55 - R. Rutkis (O. Mūrnieks) (PH)<br/><br/>50:20 - M. Avotiņš (E. Laganovskis, O. Murnieks)<br/>55:45 - M. Klaucāns (R. Lisovskis) (PB)<br/><br/>59:11 - D. Reidzāns (T. Erdmanis-Hermanis) (PB)|góly1=<br/><br/>L. Zajic (D. Beuker) - 48:39<br/><br/><br/><br/>V. Plante (W. Cullen, C. Mutryn) - 56:34}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|7|1}}|tretiny={{tretiny|5|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=6|strely1=34|strely2=9|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 009|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996325_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}|góly1=J. Floriš (O. Botka, O. Ozogány) - 06:51<br/>I. Matta (T. Kazda, F. Kovalčík) - 07:49<br/>T. Selič (I. Matta, T. Kazda) (PH) - 08:21<br/>T. Kazda (T. Selič) - 09:17<br/><br/>S. Karšay (L. Bernát, A. Goljer) - 14:16<br/>S. Potočka (S. Hybský) - 34:39<br/>T. Kazda (M. Požgay, M. Šimko) - 43:19|góly2=<br/><br/><br/><br/>13:18 - N. Hulsig}} === Semifinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=[[1. máj]] [[2026]]|čas=15:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|1|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=27|tresty2=27|strely1=22|strely2=14|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996226_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}|góly1=M. Jakubec (O. Botka, T. Selič) - 39:43}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|1|1|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Tyson Stewart|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=10|tresty2=12|strely1=38|strely2=30|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=4 435|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996227_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|4}}|góly1=P. Tomek (M. Tománek, T. Cífka) - 07:57<br/><br/>M. Tománek (J. Vaněček, O. Ruml) (PH) - 14:45<br/>J. Vaněček (P. Tomek) (PH) - 20:45|góly2=<br/>11:51 - E. Hermansson (A. Command)<br/><br/><br/>27:19 - A. Command (H. Zirath)<br/>43:20 - W. Sorensen (M. Gudmundsson, B. Meijer)<br/><br/>B. Meijer (E. Hemransson, M. Gustafsson)}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|1|0|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Patriks Plūmiņš|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=8|tresty2=8|strely1=26|strely2=22|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=2 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996128_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|góly1=<br/>M. Tománek (M. Michálek, D. Byrtus) - 14:26<br/>D. Huk (M. Tománek, O. Ruml) (PH) - 15:06<br/>D. Huk (D. Řípa) (PB) - 59:32<br/>Š. Katolický (J. Vaněček) (PB) - 59:57|góly2=11:23 - N. Klaucāns (R. Rutkis)}} === Finále === {{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=6|tresty2=24|strely1=28|strely2=39|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996129_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}|góly2=05:53 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe)<br/>37:42 - E. Hermansson (A. Elofsson, B. Meijer)<br/>50:32 - A. Andersson (H. Clithe, H. Zirath)<br/>54:34 - O. Palme (B. Meijer, W. Sorensson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>I. Matta (T. Kazda, J. Floriš) - 55:40<br/>M. Šimko (T. Selič, T. Kazda) - 56:43}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=2|sg=31|ig=21|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=5|vp=0|pp=1|p=1|sg=27|ig=14|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=2|p=0|sg=25|ig=13|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=16|ig=21|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=24|ig=6}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=14}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{DNK|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=29|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}} |} == Štatistiky a ocenenia == === Štatistiky === ==== Kanadské bodovanie ==== {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Hráč !Národnosť !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|G|Góly}} !{{Tooltip|A|Asistencie}} !{{Tooltip|B|Body}} !{{Tooltip|+/−|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|TM|Trestné minúty}} |- |1 |[[Timothy Kazda]] |{{SVK|lh18|1}} |7 |6 |6 |'''12''' | +5 |0 |- |2 |[[Elton Hermansson]] |{{SWE|lh18|1}} |7 |4 |8 |'''12''' | +5 |6 |- |3 |[[Wyatt Cullen]] |{{USA|lh18|1}} |5 |3 |6 |'''9''' | +3 |6 |- |4 |[[Bosse Meijer]] |{{SWE|lh18|1}} |7 |3 |5 |'''8''' | +6 |0 |- |5 |[[Dominik Řípa]] |{{CZE|lh18|1}} |7 |2 |6 |'''8''' | +8 |2 |- |6 |[[Dima Zhilkin]] |{{CAN|lh18|1}} |5 |5 |2 |'''7''' | +3 |0 |- |7 |[[Alexander Command]] |{{SWE|lh18|1}} |7 |3 |4 |'''7''' | +4 |4 |- |8 |[[Lukas Zajic]] |{{USA|lh18|1}} |5 |5 |1 |'''6''' | +6 |0 |- |9 |[[Martins Klaucans]] |{{LAT|lh18|1}} |7 |5 |1 |'''6''' |0 |6 |- |10 |[[Mikey Berchild]] |{{USA|lh18|1}} |5 |4 |2 |'''6''' | +3 |0 |- |10 |[[Luca Santala]] |{{FIN|lh18|1}} |5 |4 |2 |'''6''' | +1 |0 |} <small>Z = Odohrané zápasy; G = Góly; A = Asistencie; B = Body; +/− = Plus/mínus; TM = Trestné minúty</small> ==== Najlepší brankári ==== (minimálne 40 % celkového času tímu na ľade) {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Hráč !Národnosť !{{Tooltip|ČNĽ|Čas na ľade}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|PIG|Priemer inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|PS|Počet striel}} !{{Tooltip|ÚZ|Úspešnosť zákrokov}} !{{Tooltip|ČK|Čisté konto}} |- |1 |[[Gavin Betts]] |{{CAN|lh18|1}} |223:19 |4 |1.07 |75 |'''94.67''' |2 |- |2 |[[Patriks Plūmiņš]] |{{LAT|lh18|1}} |295:38 |8 |1.62 |100 |'''94.67''' |0 |- |3 |[[Martin Psohlavec]] |{{CZE|lh18|1}} |249:18 |7 |1.68 |95 |'''92.63''' |0 |- |4 |[[Samuel Hrenák]] |{{SVK|lh18|1}} |296:44 |8 |1.62 |107 |'''92.52''' |1 |- |5 |[[Marek Sklenička]] |{{CZE|lh18|1}} |188:53 |6 |1.91 |76 |'''92.11''' |0 |} <small>ČNĽ = Čas na ľade (minúty:sekundy); IG = Inkasované góly; PIG = Priemerný počet inkasovaných gólov; PS = Strely na bránku; ÚZ = Úspešnosť zákrokov; ČK = Čisté kontá</small> === Ocenenia === ==== Individuálne ocenenia ==== {| class="wikitable" | align="right" bgcolor="#e0e0e0" |'''Brankár''' | align="center" |{{LAT}} [[Patriks Plūmiņš]] |- | align="right" bgcolor="#e0e0e0" |'''Obranca''' | align="center" |{{SVK}} [[Adam Goljer]] |- | align="right" bgcolor="#e0e0e0" |'''Útočník''' | align="center" |{{SWE}} [[Elton Hermansson]] |} ==== All Stars tím ==== {| class="wikitable" | align="right" bgcolor="#e0e0e0" |'''Útočníci''' | align="center" |{{SVK}} [[Timothy Kazda]], {{SWE}} [[Elton Hermansson]], {{USA}} [[Wyatt Cullen]] |- | align="right" bgcolor="#e0e0e0" |'''Obrancovia''' | align="center" |{{SVK}} [[Adam Goljer]], {{SWE}} [[Malte Gustafsson]] |- | align="right" bgcolor="#e0e0e0" |'''Brankár''' | align="center" |{{LAT}} [[Patriks Plūmiņš]] |} ==== MVP ==== * {{SVK}} [[Timothy Kazda]] == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2026 bolo aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hralo ďalších 36 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]] {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]] [[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]] [[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]] [[Kategória:2026 na Slovensku]] nz4jlg9y39quggpo97qch23fb9nigb4 Udo Kier 0 730515 8211080 8155267 2026-05-09T08:26:08Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Nemecní modeli]] pomocou použitia HotCat 8211080 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Udo Kier | fotka = Empfang für Udo Kier zum 80. Geburtstag-5269.jpg | veľkosť fotky = | komentár = Udo Kier v roku 2024 | celé meno = Udo Kierspe | dátum narodenia = {{Dn|1944|10|14}} | dátum úmrtia = {{Dúv|2025|11|23|1944|10|14}} | miesto narodenia = [[Kolín nad Rýnom]], [[Nemecko]] | miesto úmrtia = [[Palm Springs (Kalifornia)|Palm Springs]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | rodné meno = | prezývky = | alma mater = | povolanie = herec | roky pôsobenia = [[1970]]{{--}}[[2025]] | národnosť = nemecká | štát pôsobenia = {{DEU}} [[Nemecko]] | manžel = | manželka = | priateľ = [[Rainer Werner Fassbinder]]<br>Delbert McBride | priateľka = | deti = | syn = | dcéra = | rodičia = | otec = | matka = | brat = | sestra = | ovplyvnenie = | slovenský dabing = | český dabing = | výška = | webstránka = | ostatné ocenenia = | portál 1 = | portál 2 = }} '''Udo Kier''', rodený '''Udo Kierspe'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udo Kier {{!}} filmportal.de | url = https://www.filmportal.de/person/udo-kier_c372e18535bf491c9723ef726cb5cc03 | vydavateľ = www.filmportal.de | dátum prístupu = 2025-05-24}}</ref> (* [[14. október]] [[1944]], [[Kolín nad Rýnom]] – † [[23. november]] [[2025]], [[Palm Springs (Kalifornia)|Palm Springs]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = SMUTNÁ SPRÁVA: Zomrel herec známy z filmu Armageddon | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/vo-veku-81-rokov-zomrel-nemecky-herec-u/922766-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-11-24 | dátum prístupu = 2025-11-24 }}</ref>) bol [[Nemecko|nemecký]] [[Herectvo|herec]] a model. Za svoju kariéru hral vo viac ako 260 filmoch rôznych žánrov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udo Kier | url = https://cinedweller.com/celebrity/udo-kier/ | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = fr-FR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udo Kier - Tysk skuespiller - Karriere | url = https://lex.dk/Udo_Kier | vydavateľ = Lex | dátum vydania = 2024-10-03 | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = da}}</ref> Od [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] sa objavil vo viacerých [[Horor|hororových filmoch]], z ktorých v snímke ''Blood for Dracula'' ([[1974]]) stvárnil rolu [[Gróf Drakula|Drakulu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 10 Udo Kier Horror Movies For Absolute Freaks | url = https://filmschoolrejects.com/top-ten-udo-kier-horror-movies/ | vydavateľ = Film School Rejects | dátum vydania = 2023-10-01 | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en-US | meno = Meg | priezvisko = Shields | url archívu = https://web.archive.org/web/20250812174123/https://filmschoolrejects.com/top-ten-udo-kier-horror-movies/ | dátum archivácie = 2025-08-12 }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=His satanic majesty|url=https://www.theguardian.com/culture/2002/apr/16/artsfeatures|periodikum=The Guardian|dátum=2002-04-16|dátum prístupu=2025-05-24|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Steve|priezvisko=Rose}}</ref> Herec zomrel v nedeľu 23. novembra vo veku 81 rokov, ako uviedol jeho partner Delbert McBride.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udo Kier, German actor who starred in art house and Hollywood movies alike, dies at 81 | url = https://www.cnn.com/2025/11/24/entertainment/udo-kier-death-intl-scli | vydavateľ = CNN | dátum vydania = 2025-11-24 | dátum prístupu = 2025-11-24 | jazyk = en | meno = Issy | priezvisko = Ronald}}</ref> == Životopis == Na začiatku svojej kariéry sa Kier často objavoval v [[Nezávislý film|nezávislých]] či [[Erotický film|erotických filmoch]], ako napríklad ''Flesh for Frankenstein'' ([[1973]]) a ''Andy Warhol's Dracula'' ([[1974]]), ktoré režíroval [[Paul Morrissey]] a produkoval [[Andy Warhol]]. Medzi ďalšie tituly, ktorých bol počas [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] súčasťou patria ''[[Histoire d’O (film)|Histoire d’O]]'', ''[[Spermula]]'' či ''Exposé''. Po tom, čo Kier zažil medzinárodný úspech v [[Európa|Európe]], sa presunul do [[Amerika (svetadiel)|Ameriky]] kde hral pod vedením [[Gus Van Sant|Gusa Van Santa]] v ''Moje súkromné Idaho'' ([[1991]]). Keď sa dostal do [[Hollywood]]u, hral prevažne vedľajšie úlohy vo veľkých produkciách ako ''Ace Ventura: Zvierací detektív'' ([[1994]]), ''[[Armageddon (film)|Armageddon]]'' ([[1998]]) a ''[[Johnny Mnemonic]]'' ([[1995]]). Napriek tomu sa Kier naďalej pravidelne objavoval pred kamerou v európskych a nemeckých produkciách. V hororovom žánri často preukázal svoj talent na stvárnenie zvláštnych postáv a v pamäti mnohých divákov zostal vďaka svojim úlohám vo snímkach ''Blade'', ''[[Podivný prípad doktora Jekylla a slečny Osbournovej]]'' alebo ''Suspiria''. Udo Kier počas svojej kariéry opakovane spolupracoval s mnohými známymi režisérmi, ako sú [[Christoph Schlingensief]], [[Lars von Trier]], [[Walerian Borowczyk]] a [[Rainer Werner Fassbinder]]. Okrem práce vo filme pravidelne hral aj v televíznych [[seriál]]och, kde sa objavil napríklad ako Profiler loviaci sériových vrahov v ''Policeiruf 110: Mit anderen Augen'' a ako záporák v americkom seriáli ''Chuck''.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udo Kier | url = https://www.moviepilot.de/people/udo-kier | vydavateľ = moviepilot.de | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = de}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udo Kier | url = https://www.allocine.fr/personne/fichepersonne-5387/biographie/ | vydavateľ = AlloCiné | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = fr | priezvisko = AlloCine}}</ref> Kierovým posledným filmom bol politický thriller ''Tajný agent'', v ktorom hral [[Židia|židovského]] preživšieho holokaustu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Udo Kier, German actor who starred in 200 films spanning Lars von Trier to Ace Ventura, dies aged 81|url=https://www.theguardian.com/film/2025/nov/24/udo-kier-german-actor-dies-aged-81|periodikum=The Guardian|dátum=2025-11-24|dátum prístupu=2025-11-24|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sian|priezvisko=Cain}}</ref> == Filmografia (výber) == === Herec === * [[1973]]: ''Flesh for Frankenstein'' * [[1974]]: ''Andy Warhol's Dracula'' * [[1975]]: ''[[Histoire d’O (film)|Histoire d’O]]'' * [[1976]]: ''[[Spermula]]'' * [[1976]]: ''Exposé'' * [[1977]]: ''Suspiria'' * [[1979]]: ''Maďarská rapsódia'' * 1979: ''Tretia generácia'' * [[1980]]: ''[[Lulu (film z roku 1980)|Lulu]]'' * [[1981]]: ''Lili Marleen'' * 1981: ''Lola'' * 1981: ''[[Podivný prípad doktora Jekylla a slečny Osbournovej]]'' * [[1983]]: ''Divoké päťdesiate'' * [[1984]]: ''Moskva na Hudsone'' * [[1985]]: ''Dvaja nosáni a video'' * [[1991]]: ''Evropa'' * 1991: ''Moje súkromné Idaho'' * [[1993]]: ''Z lásky alebo pre peniaze'' * 1993: ''Josh a S.A.M.'' * 1993: ''I na kovbojky občas padne smutek'' * [[1994]]: ''[[Ace Ventura: Zvierací detektív]]'' * [[1995]]: ''Johnny Mnemonic'' * [[1996]]: ''Prelomiť vlny'' * 1996: ''Lea'' * [[1997]]: ''Princ Valiant'' * [[1998]]: ''[[Armageddon (film)|Armageddon]]'' * 1998: ''Blade'' * [[1999]]: ''Hra na špiónov'' * 1999: ''Koniec sveta'' * [[2019]]: ''Pomaľované vtáča'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20230306135850/https://www.udokier.de/ Oficiálny web] {{Deu icon}} * {{Csfd meno|id=2567}} * {{Imdb meno|id=0001424}} * {{Fdb meno|id=23648}} * {{Kinobox meno|id=23648}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kier, Udo}} [[Kategória:Nemeckí filmoví herci]] [[Kategória:Nemeckí divadelní herci]] [[Kategória:Nemeckí televízni herci]] [[Kategória:Osobnosti z Kolína nad Rýnom]] [[Kategória:Nemecké LGBT osobnosti]] [[Kategória:Nemecní modeli]] baua5fp0gy3kv0mhh1app755gob0mzv 8211089 8211080 2026-05-09T08:36:42Z ~2026-27065-36 293875 8211089 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Udo Kier | fotka = Empfang für Udo Kier zum 80. Geburtstag-5269.jpg | veľkosť fotky = | komentár = Udo Kier v roku 2024 | celé meno = Udo Kierspe | dátum narodenia = {{Dn|1944|10|14}} | dátum úmrtia = {{Dúv|2025|11|23|1944|10|14}} | miesto narodenia = [[Kolín nad Rýnom]], [[Nemecko]] | miesto úmrtia = [[Palm Springs (Kalifornia)|Palm Springs]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | rodné meno = | prezývky = | alma mater = | povolanie = herec | roky pôsobenia = [[1970]]{{--}}[[2025]] | národnosť = nemecká | štát pôsobenia = {{DEU}} [[Nemecko]] | manžel = | manželka = | priateľ = [[Rainer Werner Fassbinder]]<br>Delbert McBride | priateľka = | deti = | syn = | dcéra = | rodičia = | otec = | matka = | brat = | sestra = | ovplyvnenie = | slovenský dabing = | český dabing = | výška = | webstránka = | ostatné ocenenia = | portál 1 = | portál 2 = }} '''Udo Kier''', rodený '''Udo Kierspe'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udo Kier {{!}} filmportal.de | url = https://www.filmportal.de/person/udo-kier_c372e18535bf491c9723ef726cb5cc03 | vydavateľ = www.filmportal.de | dátum prístupu = 2025-05-24}}</ref> (* [[14. október]] [[1944]], [[Kolín nad Rýnom]] – † [[23. november]] [[2025]], [[Palm Springs (Kalifornia)|Palm Springs]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = SMUTNÁ SPRÁVA: Zomrel herec známy z filmu Armageddon | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/vo-veku-81-rokov-zomrel-nemecky-herec-u/922766-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-11-24 | dátum prístupu = 2025-11-24 }}</ref>) bol [[Nemecko|nemecký]] [[Herectvo|herec]] a model. Za svoju kariéru hral vo viac ako 260 filmoch rôznych žánrov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udo Kier | url = https://cinedweller.com/celebrity/udo-kier/ | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = fr-FR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udo Kier - Tysk skuespiller - Karriere | url = https://lex.dk/Udo_Kier | vydavateľ = Lex | dátum vydania = 2024-10-03 | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = da}}</ref> Od [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] sa objavil vo viacerých [[Horor|hororových filmoch]], z ktorých v snímke ''Blood for Dracula'' ([[1974]]) stvárnil rolu [[Gróf Drakula|Drakulu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 10 Udo Kier Horror Movies For Absolute Freaks | url = https://filmschoolrejects.com/top-ten-udo-kier-horror-movies/ | vydavateľ = Film School Rejects | dátum vydania = 2023-10-01 | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en-US | meno = Meg | priezvisko = Shields | url archívu = https://web.archive.org/web/20250812174123/https://filmschoolrejects.com/top-ten-udo-kier-horror-movies/ | dátum archivácie = 2025-08-12 }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=His satanic majesty|url=https://www.theguardian.com/culture/2002/apr/16/artsfeatures|periodikum=The Guardian|dátum=2002-04-16|dátum prístupu=2025-05-24|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Steve|priezvisko=Rose}}</ref> Herec zomrel v nedeľu 23. novembra vo veku 81 rokov, ako uviedol jeho partner Delbert McBride.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udo Kier, German actor who starred in art house and Hollywood movies alike, dies at 81 | url = https://www.cnn.com/2025/11/24/entertainment/udo-kier-death-intl-scli | vydavateľ = CNN | dátum vydania = 2025-11-24 | dátum prístupu = 2025-11-24 | jazyk = en | meno = Issy | priezvisko = Ronald}}</ref> == Životopis == Na začiatku svojej kariéry sa Kier často objavoval v [[Nezávislý film|nezávislých]] či [[Erotický film|erotických filmoch]], ako napríklad ''Flesh for Frankenstein'' ([[1973]]) a ''Andy Warhol's Dracula'' ([[1974]]), ktoré režíroval [[Paul Morrissey]] a produkoval [[Andy Warhol]]. Medzi ďalšie tituly, ktorých bol počas [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] súčasťou patria ''[[Histoire d’O (film)|Histoire d’O]]'', ''[[Spermula]]'' či ''Exposé''. Po tom, čo Kier zažil medzinárodný úspech v [[Európa|Európe]], sa presunul do [[Amerika (svetadiel)|Ameriky]] kde hral pod vedením [[Gus Van Sant|Gusa Van Santa]] v ''Moje súkromné Idaho'' ([[1991]]). Keď sa dostal do [[Hollywood]]u, hral prevažne vedľajšie úlohy vo veľkých produkciách ako ''Ace Ventura: Zvierací detektív'' ([[1994]]), ''[[Armageddon (film)|Armageddon]]'' ([[1998]]) a ''[[Johnny Mnemonic]]'' ([[1995]]). Napriek tomu sa Kier naďalej pravidelne objavoval pred kamerou v európskych a nemeckých produkciách. V hororovom žánri často preukázal svoj talent na stvárnenie zvláštnych postáv a v pamäti mnohých divákov zostal vďaka svojim úlohám vo snímkach ''Blade'', ''[[Podivný prípad doktora Jekylla a slečny Osbournovej]]'' alebo ''Suspiria''. Udo Kier počas svojej kariéry opakovane spolupracoval s mnohými známymi režisérmi, ako sú [[Christoph Schlingensief]], [[Lars von Trier]], [[Walerian Borowczyk]] a [[Rainer Werner Fassbinder]]. Okrem práce vo filme pravidelne hral aj v televíznych [[seriál]]och, kde sa objavil napríklad ako Profiler loviaci sériových vrahov v ''Policeiruf 110: Mit anderen Augen'' a ako záporák v americkom seriáli ''Chuck''.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udo Kier | url = https://www.moviepilot.de/people/udo-kier | vydavateľ = moviepilot.de | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = de}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udo Kier | url = https://www.allocine.fr/personne/fichepersonne-5387/biographie/ | vydavateľ = AlloCiné | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = fr | priezvisko = AlloCine}}</ref> Kierovým posledným filmom bol politický thriller ''Tajný agent'', v ktorom hral [[Židia|židovského]] preživšieho holokaustu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Udo Kier, German actor who starred in 200 films spanning Lars von Trier to Ace Ventura, dies aged 81|url=https://www.theguardian.com/film/2025/nov/24/udo-kier-german-actor-dies-aged-81|periodikum=The Guardian|dátum=2025-11-24|dátum prístupu=2025-11-24|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sian|priezvisko=Cain}}</ref> == Filmografia (výber) == === Herec === * [[1973]]: ''Flesh for Frankenstein'' * [[1974]]: ''Andy Warhol's Dracula'' * [[1975]]: ''[[Histoire d’O (film)|Histoire d’O]]'' * [[1976]]: ''[[Spermula]]'' * [[1976]]: ''Exposé'' * [[1977]]: ''Suspiria'' * [[1979]]: ''Maďarská rapsódia'' * 1979: ''Tretia generácia'' * [[1980]]: ''[[Lulu (film z roku 1980)|Lulu]]'' * [[1981]]: ''Lili Marleen'' * 1981: ''Lola'' * 1981: ''[[Podivný prípad doktora Jekylla a slečny Osbournovej]]'' * [[1983]]: ''Divoké päťdesiate'' * [[1984]]: ''Moskva na Hudsone'' * [[1985]]: ''Dvaja nosáni a video'' * [[1991]]: ''Evropa'' * 1991: ''Moje súkromné Idaho'' * [[1993]]: ''Z lásky alebo pre peniaze'' * 1993: ''Josh a S.A.M.'' * 1993: ''I na kovbojky občas padne smutek'' * [[1994]]: ''[[Ace Ventura: Zvierací detektív]]'' * [[1995]]: ''Johnny Mnemonic'' * [[1996]]: ''Prelomiť vlny'' * 1996: ''Lea'' * [[1997]]: ''Princ Valiant'' * [[1998]]: ''[[Armageddon (film)|Armageddon]]'' * 1998: ''Blade'' * [[1999]]: ''Hra na špiónov'' * 1999: ''Koniec sveta'' * [[2019]]: ''Pomaľované vtáča'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20230306135850/https://www.udokier.de/ Oficiálny web] {{Deu icon}} * {{Csfd meno|id=2567}} * {{Imdb meno|id=0001424}} * {{Fdb meno|id=23648}} * {{Kinobox meno|id=23648}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kier, Udo}} [[Kategória:Osobnosti z Kolína nad Rýnom]] [[Kategória:Nemeckí filmoví herci]] [[Kategória:Nemeckí divadelní herci]] [[Kategória:Nemeckí televízni herci]] [[Kategória:Nemeckí modeli]] [[Kategória:Nemecké LGBT osobnosti]] br9d2co36bl52tmdfw4x3fmpdaamxl6 Diskusia s redaktorom:Safíček 3 736220 8210727 8210642 2026-05-08T13:09:24Z Teslaton 12161 /* Trúsenie substubov */ ad prekladač 8210727 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:43, 10. september 2025 (UTC) {{Experimenty2}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 19:39, 3. apríl 2026 (UTC) :Môžem sa opýtať za čo presne? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:46, 3. apríl 2026 (UTC) ::Môžeš - za Lesopark i ZŠ. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:05, 3. apríl 2026 (UTC) :::Lesopark nemá zdroje a ZŠ má zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:09, 3. apríl 2026 (UTC) :::A inak diki inšpiroval som sa Tebou a teraz pozerám posledné úpravy --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:11, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Pekné od teba, len potrebuješ trochu praxe; napr. urgent sa nevkladá na staršie články, ref. nepatrí pred text, IB ide vždy do úvodu článku a pod. Pozri si manuál a budeš podstatne zorientovanejší. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:17, 3. apríl 2026 (UTC) :::::Pls pošleš manuál? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:18, 3. apríl 2026 (UTC) ::::::Máš ho v uvítacej šablóne... A tu: [[Wikipédia:Príručka]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:20, 3. apríl 2026 (UTC) {{experimenty}}--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 20:57, 3. apríl 2026 (UTC) :Láskavo prestaň upravovať pravdivé informácie pod anonymným profilom a pridávať mi sem toto --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:02, 3. apríl 2026 (UTC) ::Všetky tvoje doterajšie úpravy sú na prd. Láskavo prestaň ničiť obsah wikipédie a nájdi si inú zábavku pre deti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:04, 3. apríl 2026 (UTC) :::Na prd možno pre teba. Teraz pozerám a pod anonymným profilom vymazávaš všetko čo Ti príde pod ruku. Láskavo keď chceš robiť takéto veci sa prihlás. Aby ťa niekto nespoznal že robíš takéto veci --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:05, 3. apríl 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nedávaj pls. ľuďom na DS nepravdivé šablóny ako <code>{{Tl|Vandalizmus2}}</code>, ktorá oznamuje správcovský zásah (ktorý, nebol vykonaný). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:27, 3. apríl 2026 (UTC) :::::On mi ich sem dával. Dal som mu ju oprávnene za výmenu aktualizovaných informácií za zastaralé na stránke Trenčín a neustále vymazáva moje články --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:30, 3. apríl 2026 (UTC) :::::: Pri aktualizácii info. v článku o [[Trenčín|Trenčíne]] (a iných) treba podopĺňať ku tvrdeniam zdroje. == Podvodník == Ja tu nechcem mať toho podvodníka @[[Redaktor:~2026-20335-96|~2026-20335-96]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:28, 3. apríl 2026 (UTC) :Je vo zvyku diskusie na Wiki nemazať, je ale prípadne možnosť skryť hanlivé slová. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:33, 3. apríl 2026 (UTC) ::Aj keby som upravil zdroje tak mi to aj tak vymaže tak načo sa s tým trápiť --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:41, 3. apríl 2026 (UTC) == Blok == Zdravím! Odporúčam trochu vychladnúť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:45, 3. apríl 2026 (UTC) :Dobrý deň! Už som uviedol zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:54, 3. apríl 2026 (UTC) ::Akurát mi nejdú poslať --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:55, 3. apríl 2026 (UTC) {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 07:12, 4. apríl 2026 (UTC) :Ja sa tu na Vás môžem vyprdnúť. Neviem čo bereš za nezmysly ale žiadne som nepridával. Prečítaj si príručku. Ja dám niečo zmažú mi. Dám vandalovi vandalizmus zmaže si ho. Tak si ho aj ja zmažem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:10, 4. apríl 2026 (UTC) ::Urobíš veľmi múdro, keď svoj čas využiješ mimo wiki. Nateraz všetko úpravy vandalského charakteru. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 09:31, 4. apríl 2026 (UTC) == Hlasovanie + lepenie šablón == Nazdar, prosím Ťa, nemá zmysel, aby si hlasoval, keďže nemáš hlasovacie právo. Tu si môžeš pozrieť podmienky: [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]]. Ďalšia vec je lepenie šablón UU na diskusné stránky redaktorov...ako áno je to záslužná činnosť, len s tvojím počtom editov a ak sa ešte prihliadne k tomu aké edity to väčšinou boli, to pôsobí skôr smiešne (ak si ten človek pozrie, kto mu tam ten urgent nalepil). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:36, 20. apríl 2026 (UTC) :Ahoj Diki za info o tom hlasovaní. Nevedel som, že nemám hlasovacie právo. Som tu jeden z novších a ešte sa učím :-). To UU dávam len tam kde aj podľa pravidiel sú články, ktoré nespĺňajú pravidlá. A k tomu na tej mojej diskusnej stránke… to bolo asi pred mesiacom, keď tu bol nejaký anonym a stále vymazával moje články. Takže Diki --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:41, 20. apríl 2026 (UTC) :Ano k tomu hlasovaciemu právu mám len 100 úprav tak sa posnažím dodávať správne a pravdivé informácie :-). --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:44, 20. apríl 2026 (UTC) ::Ja chápem kam tie urgenty dávaš, len to môže pôsobiť zvláštne, preto len odporúčam, aby si konkrétne túto činnosť nechal skôr na zavedenejších redaktorov...zatiaľ. Čo sa týka toho spred mesiaca, ono za prvé, ty si tu reálne úplně rovnaký anonym...a veľká časť z nás. Ako z tvojho nicku toho o tebe človek nezistí viac než z IP adresy spomínaného redaktora, takže okrem ľudí, ktorí sa tu zaregistrovali pod svojím reálnym menom (alebo ho nemajú uvedené na redaktorskej stránke), sme čo sa týka anonymity na rovnakej úrovni ako neprihlásení redaktori. Okrem toho, ten ktorý ti „mazal články“ 1. je dlhoročný redaktor, ktorý sa pred časom rozhodol prispievať z IP adresy, nie je to nejaký vandalizujúci anonym a 2. on ti tie články nemazal, článok môže zmazať len admin, on ich len navrhoval na zmazanie a keďže s tým admini súhlasili, tak asi tie veci na zmazanie boli. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 20. apríl 2026 (UTC) :::Ďakujem za tvoj názor veľmi si ho vážim a budem sa snažiť orientovať sa podla neho. Vidím, že si vzdelaný a vieš zaobchádzať s ľuďmi :) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:17, 20. apríl 2026 (UTC) Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201025]: zdôvodnenie ''„Treba doplniť niektoré informácie“'' je dokonale vágne s má pridanú hodnotu blízku nule. Ak nedokážeš sformulovať konkrétne relevantné nedostatky, nechaj pls. vkladanie takýchto šablón na skúsenejších redaktorov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:59, 20. apríl 2026 (UTC) :Ďakujem za tvoj názor ale musím sa ohradiť ak Ti to nebude vadiť. Pozrel som si hlasovanie a diskusiu a podľa nej som tam pridal túto šablónu. Áno priznávam ''popis som mohol dať lepší''. Každopádne keby si niečo chcel dodať táto diskusná stránka je otvorená. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:20, 20. apríl 2026 (UTC) ::Opätovne môžem len odporúčať čo sme ti už dvaja nezávisle uviedli vyššie: skús sa pre začiatok sústrediť na jednoduchšie veci (a tie dotiahnuť do stavu, aby to nemalo skôr charakter experimentov), nie na údržbu, oznamy a pod. Vyžaduje to nadobudnúť určitú prax, aby to bolo zmysluplné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:25, 20. apríl 2026 (UTC) Už som raz upozorňoval v zhrnutí k revertu, zjavne márne, takže ešte raz na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201372]: nové príspevky, vrátane upozornení, sa štandardne pripájajú na koniec diskusnej stránky. Nevkladaj ich prosím ľuďom na začiatok DS ani inde voľne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:10, 21. apríl 2026 (UTC) == Wikilinkovanie == Plus na margo vkladania wl. ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201355]: wikilinkuje sa spravidla prvý výskyt výrazu v článku, v prípade rozsiahlejších čl. prichádza do úvahy aj prvý výskyt v rámci každej sekcie. Hustejšie (na spôsob 7× wl. na stranu [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] v rámci jednej sekcie) je to vyložene kontraproduktívne. Nerob to pls. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:15, 21. apríl 2026 (UTC) == Vkladanie šablóny Na zmazanie == Pri vkladaní šablóny a zakladaní hlasovania dodržuj prosím postup uvedený v š. {{tl|Na zmazanie}}. Hlasovaciu stránku treba založiť preklikom z vloženej šablóny – vloží to tam vzor štruktúry hlasovania, vrátane nadpisu, kde treba vyplniť wl. na článok, nie odtiaľ nadpis odmazať a začať hneď zdôvodnením ako v prípade [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8201370]. Plus potom na koniec zdrojáku [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]] treba následne doplniť odkaz na nové hlasovanie v tvare <code><nowiki>{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol}}</nowiki></code> a do zhrnutia ideálne dtto. vo forme wl., tzn. <code><nowiki>[[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol]]</nowiki></code>, aby mali ostatní link na nové hlasovanie k dispozícii priamo z watchlistov a posledných úprav. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:40, 21. apríl 2026 (UTC) == Presun == Ahoj, článok máš na [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Saf%C3%AD%C4%8Dek/pieskovisko pieskovisku].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:04, 4. máj 2026 (UTC) :Ďakujem ako ho potom dat ako normalny? @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC) ::Presunie sa. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:08, 4. máj 2026 (UTC) :::Ako? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:11, 4. máj 2026 (UTC) ::::Stačí napísať do diskusie a ak bude OK tak sa presunie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:12, 4. máj 2026 (UTC) ::::Ako nič :)) Najskôr treba článok urobiť do stavu, aby zodpovedal kritériám. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:13, 4. máj 2026 (UTC) :::::Ďakujem už len posledná otázka musím uvádzať pri uložení aj popis zmien v pieskovisku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Kvôli prehľadu áno, no predovšetkým rob väčšie úpravy, aby ich nebolo sto... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:20, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Ani, nie ale je to lepšie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:18, 4. máj 2026 (UTC) :Môžem Vás prosím poprosiť o kontrolu môjho článku '''Lov slov junior''' na mojom [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|pieskovisku]]? Poprípade aby ste mi povedať čo upraviť/pridať. Ďakujem! :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:39, 4. máj 2026 (UTC) Prestaň pridávať ostatným redaktorom šablóny do diskusií, tvoje pôsobenie je vcelku jedna veľká bieda, nemáš na to, aby si o tom rozhodoval. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:37, 6. máj 2026 (UTC) :Pozri sa na svoje. @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:39, 6. máj 2026 (UTC) ::A mimochodom si v zlej sekcii --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:40, 6. máj 2026 (UTC) Nerozumieš? Nepridávaj šablóny na diskusné stránky, ich správnosť nevieš posúdiť. Prestaň otravovať ostatných redaktorov.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:43, 6. máj 2026 (UTC) :Môžeš láskavo prestať? Pridal som Ti akurát Experimenty za to, že si na stránke [[Lov slov junior]] vymazával niektoré informácie a ešte si ani nepopísal zmeny. Keď sa chce o tom človek porozprávať s Tebou tak si to hneď vymažeš @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:49, 6. máj 2026 (UTC) == Rollback == Formálně: žádost skončila neúspěšně, podle [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami]] ''Neúspešnú žiadosť je možné opakovať najskôr za 1 mesiac od jej uzatvorenia''. Doporučuji však vzít si poučení z námitek tam a teprve po jejich vyřešení podávat novou žádost. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 07:44, 7. máj 2026 (UTC) == Trúsenie substubov == {{Urgentne upraviť autor|Michael Patrick Kelly}} {{Urgentne upraviť autor|Súprava metra 81-71M}} Nezakladaj tu prosím ďalšie podobné substuby bez dotiahnutia starších pokusov do príčetného stavu a rozsahu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:25, 7. máj 2026 (UTC) :Okej. Vieš zmazať obidva články prosím?@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:52, 7. máj 2026 (UTC) ::Pokiaľ máš v úmysle ich v horizonte dvoch týždňov dopracovať na zmysluplné články so všetkými náležitosťami, je na to priestor. Len prosím nezakladaj ďalšie drafty v takomto stave, treba ísť krok po kroku a najprv dotiahnuť jeden článok, až potom sa púšťať do zakladania ďalších. Ak ich dopracovať neplánuješ, daj vedieť, v takom prípade bude skutočne rozumnejšie vymazať ich hneď. Kým na nich neparticipovalo viacero redaktorov, nie je problém vymazať ich na žiadosť autora. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:01, 7. máj 2026 (UTC) :::Áno môžeš ich vymazať. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 7. máj 2026 (UTC) ::::Ak si dokázal preložiť prvý odsek z češtiny, prečo to nerozšíriš a neurobíš z toho akceptovateľný článok? Ešte si riadne nezačal a už sa vzdávaš... Ak články existujú v niekoľkých jazykových verziách, majú dostatočnú významnosť. Editovať sa naučíš iba trpezlivosťou, tak to nevzdávaj a urob niečo zmysluplné. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:48, 7. máj 2026 (UTC) :::::No lenže prekladače už sú na toľko vysoelé že väčšinou to prekladajú úplne správne a možem sa smažkť amo chcem ale na konci mi väčšinou ukáže Nepreložený text 100% alebo 90% a nechce ma to pustiť.@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 05:17, 8. máj 2026 (UTC) ::::::Koľkože máš rokov? Preklad z češtiny by si mohol zvládnuť bez prekladača :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 07:07, 8. máj 2026 (UTC) :::::::Veď ho dáva automaticky@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:12, 8. máj 2026 (UTC) ::::::::Som hľadal kde sa dá vypnúť ale nenašiel som@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:14, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Vykopírovávať do iného tabu idú rovnako dobre aj tie strojovo preložené odseky z pravého stĺpca prekladača. Čo neznamená, že je žiadúce plošne obchádzať prah úprav prekladu, vo väčšine prípadov tam rôzne manuálne korektúry sú nevyhnutné, okrem významových a štylistických aj mnohé technické (nežiadúce medzery pred/za interpunkciou, citácie zdrojov, wikilinky, atď.). Bez precíznej kontroly a dolaďenia vetu po vete (a zdroj po zdroji) sú výsledky zvyčajne nevyhovujúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 8. máj 2026 (UTC) ::::::::Dá sa tento nástroj ignorovať (križíkom zatvoriť), skopírovať si cudzojazyčný obsah a preložiť manuálne. Vtedy máš istotu, že text je zmysluplne preložený (pokiaľ dobre ovládaš SJ i ČJ), vrátane wikilinkov a šablón. Ak je to nad tvoje schopnosti, skúšaj menšie úpravy, kde si časom osvojíš všetky potrebné zručnosti. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 09:17, 8. máj 2026 (UTC) g3yi5u6yty53e6m2gnzoi4458e8ebk6 8210729 8210727 2026-05-08T13:10:40Z Teslaton 12161 /* Trúsenie substubov */ fix chronológie pre nedodržané odsadenia 8210729 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:43, 10. september 2025 (UTC) {{Experimenty2}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 19:39, 3. apríl 2026 (UTC) :Môžem sa opýtať za čo presne? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:46, 3. apríl 2026 (UTC) ::Môžeš - za Lesopark i ZŠ. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:05, 3. apríl 2026 (UTC) :::Lesopark nemá zdroje a ZŠ má zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:09, 3. apríl 2026 (UTC) :::A inak diki inšpiroval som sa Tebou a teraz pozerám posledné úpravy --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:11, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Pekné od teba, len potrebuješ trochu praxe; napr. urgent sa nevkladá na staršie články, ref. nepatrí pred text, IB ide vždy do úvodu článku a pod. Pozri si manuál a budeš podstatne zorientovanejší. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:17, 3. apríl 2026 (UTC) :::::Pls pošleš manuál? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:18, 3. apríl 2026 (UTC) ::::::Máš ho v uvítacej šablóne... A tu: [[Wikipédia:Príručka]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:20, 3. apríl 2026 (UTC) {{experimenty}}--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 20:57, 3. apríl 2026 (UTC) :Láskavo prestaň upravovať pravdivé informácie pod anonymným profilom a pridávať mi sem toto --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:02, 3. apríl 2026 (UTC) ::Všetky tvoje doterajšie úpravy sú na prd. Láskavo prestaň ničiť obsah wikipédie a nájdi si inú zábavku pre deti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:04, 3. apríl 2026 (UTC) :::Na prd možno pre teba. Teraz pozerám a pod anonymným profilom vymazávaš všetko čo Ti príde pod ruku. Láskavo keď chceš robiť takéto veci sa prihlás. Aby ťa niekto nespoznal že robíš takéto veci --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:05, 3. apríl 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nedávaj pls. ľuďom na DS nepravdivé šablóny ako <code>{{Tl|Vandalizmus2}}</code>, ktorá oznamuje správcovský zásah (ktorý, nebol vykonaný). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:27, 3. apríl 2026 (UTC) :::::On mi ich sem dával. Dal som mu ju oprávnene za výmenu aktualizovaných informácií za zastaralé na stránke Trenčín a neustále vymazáva moje články --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:30, 3. apríl 2026 (UTC) :::::: Pri aktualizácii info. v článku o [[Trenčín|Trenčíne]] (a iných) treba podopĺňať ku tvrdeniam zdroje. == Podvodník == Ja tu nechcem mať toho podvodníka @[[Redaktor:~2026-20335-96|~2026-20335-96]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:28, 3. apríl 2026 (UTC) :Je vo zvyku diskusie na Wiki nemazať, je ale prípadne možnosť skryť hanlivé slová. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:33, 3. apríl 2026 (UTC) ::Aj keby som upravil zdroje tak mi to aj tak vymaže tak načo sa s tým trápiť --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:41, 3. apríl 2026 (UTC) == Blok == Zdravím! Odporúčam trochu vychladnúť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:45, 3. apríl 2026 (UTC) :Dobrý deň! Už som uviedol zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:54, 3. apríl 2026 (UTC) ::Akurát mi nejdú poslať --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:55, 3. apríl 2026 (UTC) {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 07:12, 4. apríl 2026 (UTC) :Ja sa tu na Vás môžem vyprdnúť. Neviem čo bereš za nezmysly ale žiadne som nepridával. Prečítaj si príručku. Ja dám niečo zmažú mi. Dám vandalovi vandalizmus zmaže si ho. Tak si ho aj ja zmažem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:10, 4. apríl 2026 (UTC) ::Urobíš veľmi múdro, keď svoj čas využiješ mimo wiki. Nateraz všetko úpravy vandalského charakteru. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 09:31, 4. apríl 2026 (UTC) == Hlasovanie + lepenie šablón == Nazdar, prosím Ťa, nemá zmysel, aby si hlasoval, keďže nemáš hlasovacie právo. Tu si môžeš pozrieť podmienky: [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]]. Ďalšia vec je lepenie šablón UU na diskusné stránky redaktorov...ako áno je to záslužná činnosť, len s tvojím počtom editov a ak sa ešte prihliadne k tomu aké edity to väčšinou boli, to pôsobí skôr smiešne (ak si ten človek pozrie, kto mu tam ten urgent nalepil). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:36, 20. apríl 2026 (UTC) :Ahoj Diki za info o tom hlasovaní. Nevedel som, že nemám hlasovacie právo. Som tu jeden z novších a ešte sa učím :-). To UU dávam len tam kde aj podľa pravidiel sú články, ktoré nespĺňajú pravidlá. A k tomu na tej mojej diskusnej stránke… to bolo asi pred mesiacom, keď tu bol nejaký anonym a stále vymazával moje články. Takže Diki --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:41, 20. apríl 2026 (UTC) :Ano k tomu hlasovaciemu právu mám len 100 úprav tak sa posnažím dodávať správne a pravdivé informácie :-). --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:44, 20. apríl 2026 (UTC) ::Ja chápem kam tie urgenty dávaš, len to môže pôsobiť zvláštne, preto len odporúčam, aby si konkrétne túto činnosť nechal skôr na zavedenejších redaktorov...zatiaľ. Čo sa týka toho spred mesiaca, ono za prvé, ty si tu reálne úplně rovnaký anonym...a veľká časť z nás. Ako z tvojho nicku toho o tebe človek nezistí viac než z IP adresy spomínaného redaktora, takže okrem ľudí, ktorí sa tu zaregistrovali pod svojím reálnym menom (alebo ho nemajú uvedené na redaktorskej stránke), sme čo sa týka anonymity na rovnakej úrovni ako neprihlásení redaktori. Okrem toho, ten ktorý ti „mazal články“ 1. je dlhoročný redaktor, ktorý sa pred časom rozhodol prispievať z IP adresy, nie je to nejaký vandalizujúci anonym a 2. on ti tie články nemazal, článok môže zmazať len admin, on ich len navrhoval na zmazanie a keďže s tým admini súhlasili, tak asi tie veci na zmazanie boli. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 20. apríl 2026 (UTC) :::Ďakujem za tvoj názor veľmi si ho vážim a budem sa snažiť orientovať sa podla neho. Vidím, že si vzdelaný a vieš zaobchádzať s ľuďmi :) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:17, 20. apríl 2026 (UTC) Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201025]: zdôvodnenie ''„Treba doplniť niektoré informácie“'' je dokonale vágne s má pridanú hodnotu blízku nule. Ak nedokážeš sformulovať konkrétne relevantné nedostatky, nechaj pls. vkladanie takýchto šablón na skúsenejších redaktorov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:59, 20. apríl 2026 (UTC) :Ďakujem za tvoj názor ale musím sa ohradiť ak Ti to nebude vadiť. Pozrel som si hlasovanie a diskusiu a podľa nej som tam pridal túto šablónu. Áno priznávam ''popis som mohol dať lepší''. Každopádne keby si niečo chcel dodať táto diskusná stránka je otvorená. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:20, 20. apríl 2026 (UTC) ::Opätovne môžem len odporúčať čo sme ti už dvaja nezávisle uviedli vyššie: skús sa pre začiatok sústrediť na jednoduchšie veci (a tie dotiahnuť do stavu, aby to nemalo skôr charakter experimentov), nie na údržbu, oznamy a pod. Vyžaduje to nadobudnúť určitú prax, aby to bolo zmysluplné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:25, 20. apríl 2026 (UTC) Už som raz upozorňoval v zhrnutí k revertu, zjavne márne, takže ešte raz na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201372]: nové príspevky, vrátane upozornení, sa štandardne pripájajú na koniec diskusnej stránky. Nevkladaj ich prosím ľuďom na začiatok DS ani inde voľne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:10, 21. apríl 2026 (UTC) == Wikilinkovanie == Plus na margo vkladania wl. ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201355]: wikilinkuje sa spravidla prvý výskyt výrazu v článku, v prípade rozsiahlejších čl. prichádza do úvahy aj prvý výskyt v rámci každej sekcie. Hustejšie (na spôsob 7× wl. na stranu [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] v rámci jednej sekcie) je to vyložene kontraproduktívne. Nerob to pls. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:15, 21. apríl 2026 (UTC) == Vkladanie šablóny Na zmazanie == Pri vkladaní šablóny a zakladaní hlasovania dodržuj prosím postup uvedený v š. {{tl|Na zmazanie}}. Hlasovaciu stránku treba založiť preklikom z vloženej šablóny – vloží to tam vzor štruktúry hlasovania, vrátane nadpisu, kde treba vyplniť wl. na článok, nie odtiaľ nadpis odmazať a začať hneď zdôvodnením ako v prípade [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8201370]. Plus potom na koniec zdrojáku [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]] treba následne doplniť odkaz na nové hlasovanie v tvare <code><nowiki>{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol}}</nowiki></code> a do zhrnutia ideálne dtto. vo forme wl., tzn. <code><nowiki>[[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol]]</nowiki></code>, aby mali ostatní link na nové hlasovanie k dispozícii priamo z watchlistov a posledných úprav. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:40, 21. apríl 2026 (UTC) == Presun == Ahoj, článok máš na [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Saf%C3%AD%C4%8Dek/pieskovisko pieskovisku].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:04, 4. máj 2026 (UTC) :Ďakujem ako ho potom dat ako normalny? @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC) ::Presunie sa. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:08, 4. máj 2026 (UTC) :::Ako? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:11, 4. máj 2026 (UTC) ::::Stačí napísať do diskusie a ak bude OK tak sa presunie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:12, 4. máj 2026 (UTC) ::::Ako nič :)) Najskôr treba článok urobiť do stavu, aby zodpovedal kritériám. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:13, 4. máj 2026 (UTC) :::::Ďakujem už len posledná otázka musím uvádzať pri uložení aj popis zmien v pieskovisku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Kvôli prehľadu áno, no predovšetkým rob väčšie úpravy, aby ich nebolo sto... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:20, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Ani, nie ale je to lepšie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:18, 4. máj 2026 (UTC) :Môžem Vás prosím poprosiť o kontrolu môjho článku '''Lov slov junior''' na mojom [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|pieskovisku]]? Poprípade aby ste mi povedať čo upraviť/pridať. Ďakujem! :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:39, 4. máj 2026 (UTC) Prestaň pridávať ostatným redaktorom šablóny do diskusií, tvoje pôsobenie je vcelku jedna veľká bieda, nemáš na to, aby si o tom rozhodoval. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:37, 6. máj 2026 (UTC) :Pozri sa na svoje. @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:39, 6. máj 2026 (UTC) ::A mimochodom si v zlej sekcii --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:40, 6. máj 2026 (UTC) Nerozumieš? Nepridávaj šablóny na diskusné stránky, ich správnosť nevieš posúdiť. Prestaň otravovať ostatných redaktorov.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:43, 6. máj 2026 (UTC) :Môžeš láskavo prestať? Pridal som Ti akurát Experimenty za to, že si na stránke [[Lov slov junior]] vymazával niektoré informácie a ešte si ani nepopísal zmeny. Keď sa chce o tom človek porozprávať s Tebou tak si to hneď vymažeš @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:49, 6. máj 2026 (UTC) == Rollback == Formálně: žádost skončila neúspěšně, podle [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami]] ''Neúspešnú žiadosť je možné opakovať najskôr za 1 mesiac od jej uzatvorenia''. Doporučuji však vzít si poučení z námitek tam a teprve po jejich vyřešení podávat novou žádost. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 07:44, 7. máj 2026 (UTC) == Trúsenie substubov == {{Urgentne upraviť autor|Michael Patrick Kelly}} {{Urgentne upraviť autor|Súprava metra 81-71M}} Nezakladaj tu prosím ďalšie podobné substuby bez dotiahnutia starších pokusov do príčetného stavu a rozsahu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:25, 7. máj 2026 (UTC) :Okej. Vieš zmazať obidva články prosím?@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:52, 7. máj 2026 (UTC) ::Pokiaľ máš v úmysle ich v horizonte dvoch týždňov dopracovať na zmysluplné články so všetkými náležitosťami, je na to priestor. Len prosím nezakladaj ďalšie drafty v takomto stave, treba ísť krok po kroku a najprv dotiahnuť jeden článok, až potom sa púšťať do zakladania ďalších. Ak ich dopracovať neplánuješ, daj vedieť, v takom prípade bude skutočne rozumnejšie vymazať ich hneď. Kým na nich neparticipovalo viacero redaktorov, nie je problém vymazať ich na žiadosť autora. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:01, 7. máj 2026 (UTC) :::Áno môžeš ich vymazať. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 7. máj 2026 (UTC) ::::Ak si dokázal preložiť prvý odsek z češtiny, prečo to nerozšíriš a neurobíš z toho akceptovateľný článok? Ešte si riadne nezačal a už sa vzdávaš... Ak články existujú v niekoľkých jazykových verziách, majú dostatočnú významnosť. Editovať sa naučíš iba trpezlivosťou, tak to nevzdávaj a urob niečo zmysluplné. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:48, 7. máj 2026 (UTC) :::::No lenže prekladače už sú na toľko vysoelé že väčšinou to prekladajú úplne správne a možem sa smažkť amo chcem ale na konci mi väčšinou ukáže Nepreložený text 100% alebo 90% a nechce ma to pustiť.@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 05:17, 8. máj 2026 (UTC) ::::::Koľkože máš rokov? Preklad z češtiny by si mohol zvládnuť bez prekladača :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 07:07, 8. máj 2026 (UTC) :::::::Veď ho dáva automaticky@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:12, 8. máj 2026 (UTC) ::::::::Som hľadal kde sa dá vypnúť ale nenašiel som@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:14, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Dá sa tento nástroj ignorovať (križíkom zatvoriť), skopírovať si cudzojazyčný obsah a preložiť manuálne. Vtedy máš istotu, že text je zmysluplne preložený (pokiaľ dobre ovládaš SJ i ČJ), vrátane wikilinkov a šablón. Ak je to nad tvoje schopnosti, skúšaj menšie úpravy, kde si časom osvojíš všetky potrebné zručnosti. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 09:17, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Vykopírovávať do iného tabu idú rovnako dobre aj tie strojovo preložené odseky z pravého stĺpca prekladača. Čo neznamená, že je žiadúce plošne obchádzať prah úprav prekladu, vo väčšine prípadov tam rôzne manuálne korektúry sú nevyhnutné, okrem významových a štylistických aj mnohé technické (nežiadúce medzery pred/za interpunkciou, citácie zdrojov, wikilinky, atď.). Bez precíznej kontroly a dolaďenia vetu po vete (a zdroj po zdroji) sú výsledky zvyčajne nevyhovujúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 8. máj 2026 (UTC) h99nk169ztwh3spfoo9cpdc6mybuz8k Kisumu 0 736339 8210980 8089771 2026-05-09T02:56:19Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210980 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Kisumu | other_name = | category = <!-- *** Image *** --> | image = Kisumu rooftop.jpg | image_caption = Pohľad na mesto zo strechy | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_type = <!-- *** Country etc. *** --> | country = {{minivlajka|Keňa}} [[Keňa]] | country_flag = | histcountry = | state = | region = | region_type = | histregion = | district = Kisumu County | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 1131 | lat_d = 0 | lat_m = 05 | lat_s = | lat_NS = J | long_d = 34 | long_m = 46 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 297 <!-- *** Population *** --> | population = 397757 | population_date = [[2009]] | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = [[1901]] | established_type = | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = UTC+3 | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code_type = | code1 = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Kenya relief location map.jpg | map_size = | map_background = | map_caption = Poloha mesta | map_locator = Keňa <!-- *** Websites *** --> | commons = Kisumu | statistics = | website = [https://city.kisumu.go.ke https://city.kisumu.go.ke] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Kisumu''' je mesto v [[Keňa|Keni]]. Nachádza sa v západnej časti štátu, na severovýchodnom brehu [[Viktóriino jazero|Viktóriinho jazera]]. Je obchodným, priemyselným a dopravným centrom západnej časti štátu.<ref name="britannica"/> Je tretím najväčším mestom Kene.<ref name="Kisumu-about-us"/> == Dejiny == Mesto bolo založené v roku 1901 ako Port Florence. V meste končila železničná trať [[Uganda Railway]].<ref name="Kisumu-about-us"/> == Obyvateľstvo == V roku 1999 bol počet obyvateľov 194 390, v roku 2009 259 258.<ref name="britannica"/> == Doprava == Mesto je dôležitou súčasťou prepojenia Viktóriino jazera s [[Mombasa|Mombasou]].<ref name="britannica"/> V meste je dôležitá železničná stanica. Prístav na jazere nie je aktívny, ale má potenciál.<ref name="go-about-kisumu-county"/> V Kisumu sa nachádza aj medzinárodné letisko.<ref name="britannica-kenya"/> == Turizmus == Medzi atrakcie mesta patria: Dunga Beach, Kisumu Impala Sanctuary, Kisumu Museum a trhovisko Jubilee Market.<ref name="Kisumu-about-us"/> == Galéria == <gallery> Kisumu town hall.jpg|Radnica Kisumu City.jpg|Jomo Kenyatta Sports Ground Kisumu May Fair-2016.jpg|Mesto v auguste 2016 St-Therese-of-Lisieux-Cathedral-RC-Archdiocese-of-Kisumu-Kenya.jpg|Katedrála sv. Terezy z Lisieux </gallery> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kisumu | priezvisko = | meno = | autor = The Editors of Encyclopaedia Britannica | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Kisumu | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-12 | jazyk = }}</ref> <ref name="Kisumu-about-us">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = About Us | url = https://city.kisumu.go.ke/about-us/ | vydavateľ = Mesto Kisumu | miesto = | dátum vydania = 2016-02-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-12 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="go-about-kisumu-county">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = About Kisumu County | url = https://kisumuassembly.go.ke/?page_id=80 | vydavateľ = Okres Kisumu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-13 | jazyk = }}</ref> <ref name="britannica-kenya">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kenya | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Kenya | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-14 | jazyk = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{preklad|en|Kisumu|1309336926}} == Externé odkazy == * [https://city.kisumu.go.ke/ Oficiálna stránka]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Kisumu| ]] [[Kategória:Mestá v Keni]] [[Kategória:Sídla na Viktóriinom jazere]] 9pfdqid9kw2jzxqb1hlzdifjmy60tt7 Karin Kellerová-Sutterová 0 741481 8210957 8144595 2026-05-08T23:28:16Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210957 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Karin Kellerová-Sutterová | Portrét = Karin Keller-Sutter (2025) (cropped).jpg | Popis portrétu = Oficiálny portrét, 2025 | Úrad = [[Zoznam prezidentov Švajčiarska|Prezidentka Švajčiarskej konfederácie]] | Viceprezident = [[Guy Parmelin]] | Začiatok obdobia = [[1. január]] [[2025]] | Koniec obdobia = <!-- 1. január 2026 --> | Predchodca = [[Viola Amherdová]] | Úrad1 = Viceprezidentka Švajčiarskej konfederácie | Začiatok obdobia1 = [[1. január]] [[2024]] | Koniec obdobia1 = [[31. december]] [[2024]] | Prezident1 = Viola Amherdová | Predchodca1 = Viola Amherdová | Nástupca1 = Guy Parmelin | Úrad2 = Členka Federálnej rady Švajčiarska:<br/>Spravodlivosť a polícia (2019 – 2022)<br />Financie (2023 – súčasnosť) | Začiatok obdobia2 = [[1. január]] [[2019]] | Koniec obdobia2 = | Predchodca2 = [[Johann Schneider-Ammann]] | Nástupca2 = | Úrad3 = Predsedkyňa Rady kantónov | Začiatok obdobia3 = [[27. november]] [[2017]] | Koniec obdobia3 = [[26. november]] [[2018]] | Predchodca3 = [[Ivo Bischofberger]] | Nástupca3 = [[Jean-René Fournier]] | Dátum narodenia = {{dnv|1963|12|22}} | Miesto narodenia = [[Uzwil]], [[St. Gallen (kantón)|St. Gallen]], [[Švajčiarsko]] | Politická strana = [[Radikálno-demokratická strana Švajčiarska]] (do roku 2009)<br>[[Slobodná demokratická strana: Liberáli (Švajčiarsko)|FDP.Die Liberalen]] (od roku 2009) | Manžel = Morten Keller (od roku 1989) | Alma mater = [[Zürcher Fachhochschule]]<br>[[Freiburská univerzita (Švajčiarsko)|Freiburská univerzita]] | Bydlisko = [[Wil]], [[St. Gallen (kantón)|St. Gallen]] | Podpis = | Webstránka = {{URL|https://www.efd.admin.ch/efd/en/home/the-fdf/karin-keller-sutter.html}} | Rodné meno = Karin Maria Sutter }} '''Karin Maria Kellerová-Sutterová''' (neprechýlene Karin Maria Keller-Sutter,<ref>{{Cite web |title=Karin Maria Keller-Sutter in Wil - Auskünfte |url=https://www.moneyhouse.ch/de/person/keller-sutter-karin-maria-213962046701 |access-date=2025-02-18 |website=Moneyhouse |language=de}}</ref> rodená '''Sutter'''('''ová'''); * [[22. december]] [[1963]], [[Uzwil]], [[St. Gallen (kantón)|St. Gallen]], [[Švajčiarsko]]) je švajčiarska [[politik|politička]] a [[učiteľ|pedagogička]], ktorá od roku 2025 pôsobí ako [[Zoznam prezidentov Švajčiarska|prezidentka Švajčiarskej konfederácie]] a od roku 2019 zároveň ako členka [[Federálna rada Švajčiarska|Federálnej rady Švajčiarska]]. Kellerová-Sutterová je členkou [[Slobodná demokratická strana: Liberáli (Švajčiarsko)|Liberálov]] a pôsobí ako vedúca [[Federálne ministerstvo financií|Federálneho ministerstva financií]]<ref>{{Cite news |title=Karin Keller-Sutter |url=https://www.efd.admin.ch/en/karin-keller-sutter-en |archive-url=https://web.archive.org/web/20250130154012/https://www.efd.admin.ch/en/karin-keller-sutter-en |archive-date=2025-01-30 |access-date=2025-02-27 |url-status=live }}</ref> Predtým v rokoch 2011 až 2019 pôsobila v [[Rada kantónov (Švajčiarsko)|Rade kantónov]] a v rokoch 2017 až 2018 ako predsedkyňa Rady kantónov. Predtým zastávala niekoľko politických funkcií na kantonálnej a obecnej úrovni. V roku 2023 bola Kellerová-Sutterová zaradená medzi najvplyvnejšie ženy na svete novín ''[[Financial Times]]''.<ref>{{Cite web |last=Jenkins |first=Cordelia |last2=Simons |first2=Baya |last3=Rufus |first3=Cherish |date=2023-11-30 |title=The FT’s 25 most influential women of 2023 |url=https://www.ft.com/womenof2023 |access-date=2025-02-18 |publisher=www.ft.com |language=en-GB}}</ref> Pripisovali sa jej hlavné zásluhy za jej účasť na [[Akvizícia Credit Suisse bankou UBS|akvizícii Credit Suisse bankou UBS]]. == Osobný život == V roku 1989 sa Kellerová-Sutterová vydala za lekára Mortena Kellera (* 1964).<ref>{{cite web | url=https://www.blick.ch/schweiz/morten-keller-sutter-56-der-arzt-an-ihrer-seite-id16256070.html | title=Der Arzt an ihrer Seite | date=2020-12-20 }}</ref> Nemajú deti a bývajú vo Wil, v kantóne [[St. Gallen (kantón)|St. Gallen]]. Pár vlastnil psa plemena [[Jack Russell teriér]] s menom Picasso, podľa [[Pablo Picasso|Pabla Picassa]].<ref>{{Cite web |title=Karin Keller-Sutter: So lebt die FDP-Bundesrätin privat |url=https://www.schweizer-illustrierte.ch/stars/schweiz/karin-keller-sutter-staenderatspraesidentin-ist-parat-fuer-den-bundesrat-moegliche-nachfolge-von-johann-schneider-ammann |date=2019-01-20 |access-date=2025-02-18 |publisher=Schweizer Illustrierte |language=de-CH }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Pes zomrel v roku 2019.<ref>{{Cite web |title=Karin Keller-Sutter trauert um Hund Picasso |url=https://www.schweizer-illustrierte.ch/people/swiss-stars/karin-keller-sutter-trauert-um-hund-picasso |date=2019-03-28 |access-date=2025-10-29 |publisher=Schweizer Illustrierte |language=de-CH }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Karin Keller-Sutter|1328029634}} {{DEFAULTSORT:Kellerová-Sutterová, Karin}} [[Kategória:Prezidenti Švajčiarska]] nkvg6hzsncuj4u7r8t19pbe2n8miygp Rusko-poľská vojna (1654 – 1667) 0 742123 8211158 8204350 2026-05-09T11:41:31Z ~2026-27065-36 293875 8211158 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Rusko-poľská vojna|súčasť=[[Rusko-poľská vojna|Rusko-poľskej vojny]]|obrázok=Jan Chryzostom Pasek pod Lachowiczami.JPG|text k obr=Bitka pri Ljachavičy z roku [[1660]] na maľbe od Juliusza Kossaka.|dátum=[[1654]]{{--}}[[1667]]|miesto=východná Európa|výsledok=vojenské víťazstvo ruských armád koniec vojenských expanzií Poľsko-litovského kráľovstva smerom do Ruska|protivník1=[[Ruské cárstvo]]<br/>[[Kozácký hetmanát]]|protivník2=[[Republika oboch národov]]<br/>[[Krymský chanát]]<br/>[[Pruské vojvodstvo]]}} '''Rusko-poľská vojna v rokoch 1654 až 1667''' bol ozbrojený konflikt v rokoch [[1654]] až [[1667]] medzi [[Ruské cárstvo|Ruským cárstvom]] na jednej strane a [[Republika oboch národov|Poľsko-litovským kráľovstvom]] na strane druhej v oblasti terajšej [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Vojna vypukla v dôsledku prevzatia kozáckej Ukrajiny pod ruskú vládu. [[Ruské cárstvo]] a jeho vojská sa tým v bojových situáciách dostali do značnej ofenzívy. Vojna poznačila predovšetkým ukrajinské, bieloruské a litovské oblasti [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]] a viedla napokon k rozdeleniu územia terajšej [[Ukrajina|Ukrajiny]] medzi vládu [[Republika oboch národov|Poľska]] a [[Ruské cárstvo|Ruska]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=148}}</ref> == Od dohody k predohre pohromy == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Perejaslavská dohoda]]'' Dňa [[18. január|18. januára]] roku [[1654]] došlo k uzavretiu [[Perejaslavská dohoda|Perejaslavskej dohody]] medzi [[Kozáci|kozákmi]] a [[Ruské cárstvo|Ruským cárstvom]]. Išlo o doslovný vrchol kozácko-ruského zbližovania na diplomatickom poli. Kozácka rada v rokovaniach s ruským posolstvom rozhodla prijala uznesenie o územnom poddaní sa [[Ukrajina|Ukrajiny]] voči [[Ruské cárstvo|Rusku]], čím vyhlásila odtrhnutie od [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]]. Napriek prvotným sľubom odmietla cárska diplomacia rešpektovať kozácke privilégia, čím dohoda viedla napokon k vypuknutiu ďalšej poľsko-ruskej vojny. == Vzplanutie vojnového plameňa == V máji roku [[1654]] došlo k vojenskému útoku cárskej armády smerom do litovských dŕžav. Tento útok znamenal začiatok vojenských operácii, ktorým vydláždil cestu do ďalšej vojny medzi [[Republika oboch národov|Poľsko-litovským kráľovstvom]] a [[Ruské cárstvo|Ruským cárstvom]]. V období do jesene roku [[1654]] sa podarilo cárskym armádam obsadiť rad miest ale aj pevností na východe. Dňa [[12. júl|12. júla]] roku [[1654]] došlo k vojenskému stretu pri [[Šklov|Šklove]]. Skončil sa vojenským víťazstvom oddielov litovského hajtmana Janusza Radziwilla nad tými ruskými. To však znamenalo iba slabý protiúder voči cárskym vojskám. Dňa [[3. október|3. októbra]] roku [[1654]] obsadilo cárske vojsko pevnosť [[Smolensk]]. Nasledovalo vojenské obľahnutie a dobytie mesta [[Vicebsk|Vitebsk]] a Polock. Krátko po prvej vojenskej bitke, presnejšie dňa [[20. júl|20. júla]] roku [[1654]], sa Krymský chanát pod tlakom rastúcej moci [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]] na juhovýchode [[Ukrajina|Ukrajiny]] rozhodol pre odklon pre podporu kozákov, čím uzavrel spojeneckú dohodu s cárskou diplomaciou. == Obrat == V dňoch [[29. január|29. januára]] až [[1. február|1. februára]] roku [[1654]] sa odohrala vojenská bitka pri Ochmatove. Poľskí husári v spojenectve s tatárskymi oddielmi na čele s hajtmanmi Stanislawom Rewerom Potockým a Stanislawom Lanckoronskym zvíťazilo nad rusko-kozáckou presilou na čele s hajtmanom [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdanom Chmeľnyckým]] a ruskými vojvodcami Vasilijom Šeremeťjevom a Valilijom Buturlinom. Pre tuhú zimu sa vojenské operácie napokon zastavili a poľskí husári sa tak stiahli smerom k mestu [[Ľvov]]. == Krátke ticho zbraniam == Nové boje sa otvorene rozhoreli začiatkom jesene roku [[1655]]. Dňa [[29. september|29. septembra]] roku [[1655]] cárska a kozácka armáda porazila poľských husárov pod velením Stanislawa Rewera Potockého pri Gródku Jagiellonskom (Horodok, [[Ukrajina]]) v blízkosti mesta [[Ľvov]]. Tým došlo k vytvoreniu cesty pre nové dobýjanie. Cársko-kozáckym spojencom sa podarilo vypáliť [[Lublin]] a obliehať [[Ľvov]]. Dňa [[3. november|3. novembra]] roku [[1655]] došlo k uzavretiu poľsko-ruského prímeria. Podľa neho [[Ruské cárstvo]] dočasne rezignovalo pre územné zisky. Práve tento akt znamenal spoločný boj proti armádam [[Švédske impérium|Švédskeho impéria]] v čase [[Druhá severská vojna|Druhej severskej vojny]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=148 - 152}}</ref> == Kompromis bez úspechu == Po skone kozáckeho hajtmana [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]] roku [[1657]] uzavrel jeho nástupca menom Ivan Vyhovskyj dohodu v Hadači. Jej podmienky znamenali to, že práve tri vojvodstvá, presnejšie Kyjevské, Černihivské a Braclavské, budú spojené do ruského kniežatstva, ktoré bude mať autonómnu správu na čele s vlastným hajtmanom a samostatnou cirkevnou provinciou. Metropolita kyjevský a štyria biskupi by boli členmi senátu. Ďalej platilo, že by práve kozácka staršina získala šľachtické privilégia, čím by bola spokojná vo svojich požiadavkách. Poľský štát by mal teda tvoriť úniu nie dvoch, ale troch základných celkov. Podmienky dohody v Hadači však pobúrili a znepokojili [[Kozáci|kozácke masy]] a [[Ukrajinci|ukrajinský ľud]]. Došlo k vypuknutiu ozbrojeného povstania, ktoré podporilo vojensky [[Ruské cárstvo]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MELICHAR|meno=Václav et al|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1975|strany=155 - 156}}</ref> == Ďalší boj == Roku [[1659]] došlo k prerušeniu poľsko-ruského prímeria. Zároveň začalo obdobie nových bojových akcií medzi poľskými husármi a cárskymi oddielmi na území [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Dňa [[25. jún|25. júna]] roku [[1660]] sa odohrala vojenská bitka pri Polanke. Skončila sa vojenským víťazstvom poľsko-litovských oddielov na čele so Stefanom Czarnieckým a Pawlom Janom Sapiehou nad ruským vojskom pod velením Ivana Chovanského. Po niekoľkých mesiacoch, presnejšie dňa [[7. október|7. októbra]] roku [[1660]] došlo k bitke pri Slobodšči na území [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Víťazom boli poľsko-litovské oddiely vedené hajtmanom Jerzym Sebastianom Lubomirskym nad kozáckym vojskom Juryja Chmeľnyckého. Napokon dňa [[3. november|3. novembra]] roku [[1660]] kapitulovala ruská armáda na čele s Vasilijom Šeremeťjevom v pevnosti Čudniv a to pred poľsko-litovským vojskom, ktoré viedol Jerzy Sebastian Lubomirski.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=154}}</ref> == Záver vojny a epilóg poľských expanzií do Ruska == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Andrusovské prímerie]]'' Dňa [[30. január|30. januára]] roku [[1667]] došlo k uzavretiu prímeria medzi poľsko-litovskou diplomaciou na jednej strane a cárskou na strane druhej v meste Andrusov na území [[Smolenská oblasť|Smolenskej oblasti]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=156}}</ref>. Prímerie, ktoré bolo presne stanovené na 13, 5 roka, považovali obidve diplomatické strany za dočasný kompromis.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MELICHAR|meno=Václav et al|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1975|strany=156}}</ref> [[Ruské cárstvo]] si tak získalo pod svoju vládu rozsiahle oblasti na ľavom brehu rieky [[Dneper]] a zároveň pravobrežný [[Kyjev]]. Oblasť na pravom brehu rieky [[Dneper]] náležala [[Republika oboch národov|Poľsko-litovskému kráľovstvu]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MELICHAR|meno=Václav et al|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1975|strany=156}}</ref> Podmienky prímeria síce jasne deklarovali to, že túto oblasť mohlo mať [[Ruské cárstvo]] iba dva roky, čo sa však nestalo, keďže ruský cár si však napokon toto územie už navždy ponechal. [[Ruské cárstvo]] mohlo mať pod vládou [[Smolenská oblasť|Smolenskú]], [[Černihivská oblasť|Černihovskú]] ale aj [[Severná oblasť|Severskú oblasť]]. Rozloha územia [[Republika oboch národov|Republiky oboch národov]] sa tak zmenšila z pôvodných 990 000 km² na 773 500 km².<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOSMAN|meno=Marceli|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum|miesto=Praha|rok=2011|isbn=978-80-246-1842-5|strany=158}}</ref> Došlo tak k výraznému diplomatickému útlmu [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]] na medzinárodnej politickej scéne. Andruvoské prímerie však najväčšmi poznačilo vývoj pre poľsko-ruské diplomatické vzťahy. Uzavrelo obdobie poľskej vojensko-územnej expanzie smerom do ruských krajín.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MELICHAR|meno=Václav et al|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1975|strany=156}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * KOSMAN, Marceli. (2011). ''Dějiny Polska.'' Praha: Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum. 978-80-246-1842-5. * MELICHAR, Václav et al. (1975). ''Dějiny Polska.'' Praha: Nakladatelství Svoboda. * ŘEZNÍK, Miloš. (2010). ''Dějiny Polska v datech''. Praha: Nakladatelství Libri. [[Špeciálne:BookSources/9788072774081|ISBN]] [[Špeciálne:BookSources/9788072774081|978-80-7277-408-1]]. * TEEPLE, Bliss John. (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. == Pozri aj == * [[Rusko-poľská vojna]] * [[Chmeľnyckého povstanie]] * [[Perejaslavská dohoda]] * [[Druhá severská vojna|Druhá severská vojna (1655 - 1660)]] * [[Andrusovské prímerie|Andrušovské prímerie]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * ŘEZNÍK, Miloš. (2010). ''Dějiny Polska v datech''. Praha: Nakladatelství Libri. [[Špeciálne:BookSources/9788072774081|ISBN]] [[Špeciálne:BookSources/9788072774081|978-80-7277-408-1]]. [[Kategória:Vojny Poľska]] [[Kategória:Vojny Ruska]] [[Kategória:Vojny 17. storočia]] ri1hiai4qrpvw6blit0i3vqfrg3a3ku Javornícke lazy 0 742299 8211160 8204344 2026-05-09T11:50:24Z ~2026-27065-36 293875 8211160 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Range <!-- *** Name section *** --> | name = Javornícke lazy | category = [[kultúrna krajina]] <!-- *** Image *** --> | image = Čadca Podzávoz.jpg | image_caption = Pohľad na časť Podzávoz v oblasti Javorníckych lazov <!-- *** Country etc. *** --> | country = [[Slovensko]] | region = [[Žilinský kraj]] | district = [[Čadca (okres)|Čadca]] <!-- *** Orography *** --> | parent_type = Pohorie | parent = [[Javorníky]] | border_type = Susedné oblasti | border = [[Kysuce]]<br/>[[Horné Považie]] | orogeny = [[Alpínske vrásnenie]] <!-- *** Geography *** --> | lat_d = 49.33 | long_d = 18.50 <!-- *** Free fields *** --> | free_type = Typ osídlenia | free = rozptýlené laznícke osídlenie | free1_type = Charakter krajiny | free1 = horské lúky, pasienky a lesy }} '''Javornícke lazy''' sú tradičná kultúrna krajina s lazníckym alebo rozptýleným typom osídlenia v pohorí [[Javorníky]] na severozápadnom [[Slovensko|Slovensku]]. Tieto samostatné usadlosti vznikali pri pastierstve, lesnej a poľnohospodárskej činnosti a sú súčasťou širšej krajiny severných [[Kysuce]] a Javorníkov. == Osídlenie == Lazy a podobné rozptýlené usadlosti sú jedným z typov tradičného bývania v horských častiach Slovenska, kde obyvatelia zakladali samostatné farmy roztrúsené v širšej krajine. Termín „lazy“ či ekvivalenty („kopaničiarske“, „štálové“) označujú izolované farmárske sídla v horskom teréne, ktoré vznikali počas valašskej a iných kolonizačných vĺn v minulosti. Takéto typy sídel patria medzi formy rozptýlených usadlostí charakteristické pre horské pohoria Slovenska. <ref>{{cite web|url=https://slovensko.ucm.sk/wp-content/uploads/2025/04/VS-ucebnica-Slovakia_EN.pdf|title=Dispersed settlements in Slovakia|publisher=UCM Banská Bystrica|access-date=2025-12-30}}</ref> == Prírodné prostredie == Oblasť, v ktorej sa Javornícke lazy nachádzajú, je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Kysuce, ktorá sa vyznačuje rozptýlenou výstavbou historického osídlenia, horskými lesmi, lúkami a pasienkami. CHKO Kysuce vznikla aj s cieľom chrániť pozoruhodnú krajinu kombinujúcu prírodné aj kultúrne prvky – od lesov až po trvalo udržiavané pasienky a polianky, ktoré vznikli pôsobením človeka a zachovali sa dodnes. <ref>{{cite web|url=https://chkokysuce.sopsr.sk/krajinny-raz-chko-kysuce/|title=Krajinný ráz CHKO Kysuce|publisher=CHKO Kysuce|access-date=2025-12-30}}</ref> Táto oblasť patrí do Vonkajších Západných Karpát a jej reliéf je tvorený flyšovými horninami s množstvom dolín, svahov a chrbátov. Javorníky sú jednou zo súčastí tejto chránenej krajiny, ktorej územie leží aj v okolí okresu [[Čadca (okres)|Čadca]]. <ref>{{cite web|url=https://chkokysuce.sopsr.sk/priroda/opis-uzemia/|title=Opis územia CHKO Kysuce|publisher=CHKO Kysuce|access-date=2025-12-30}}</ref> == Kultúrne dedičstvo == V tejto oblasti sa nachádzajú aj kultúrno-historické lokality súvisiace s tradičnou architektúrou a životom horských spoločenstiev. Napríklad Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke prezentuje životné formy obyvateľov regiónu z 19.–20. storočia, vrátane tradičných usadlostí a hospodárskych domov, ktoré súvisia s historickými formami osídlenia ako lazové či kopaničiarske osady. <ref>{{cite web|url=https://slovakia.travel/en/museum-of-the-kysuce-village|title=Museum of the Kysuce Village|publisher=Slovakia.travel|access-date=2025-12-30}}</ref> == Pozri aj == * [[Javorníky]] * [[Kysuce]] * [[CHKO Kysuce]] * [[Rozptýlené osídlenie]] * [[Kultúrna krajina Slovenska]] == Referencie == <references/> == Externé odkazy == * [https://www.chkokysuce.sopsr.sk CHKO Kysuce – oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20251231083700/https://chkokysuce.sopsr.sk/ |date=2025-12-31 }} * [https://slovensko.ucm.sk/ Slovensko – učebné materiály o rozptýlených sídlach] [[Kategória:Javorníky]] nr7em7ccls2dgxh5qiegn82bnfppdln Kysucké lazy 0 742304 8211159 8204343 2026-05-09T11:48:29Z ~2026-27065-36 293875 8211159 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Range | name = Kysucké lazy | category = [[kultúrna krajina]] | image = Nad Fuskovcami - panoramio.jpg | image_caption = Pohľad na krajinu v oblasti Kysúc s typickým lazníckym osídlením | country = [[Slovensko]] | region = [[Žilinský kraj]] | district = [[Kysucké Nové Mesto (okres)|Kysucké Nové Mesto]]<br/>[[Čadca (okres)|Čadca]]<br/>[[Žilina (okres)|Žilina]] | parent_type = Pohorie | parent = [[Kysucké Beskydy]] /{{break}}[[Kysucká vrchovina]] | border_type = Susedné oblasti | border = [[Oravská vrchovina]]<br/>[[Turčianska kotlina]]<br/>[[Horné Považie]] | orogeny = [[Alpínske vrásnenie]] | lat_d = 49.4 | long_d = 18.8 | free_type = Typ osídlenia | free = rozptýlené laznícke usídlenie | free1_type = Charakter krajiny | free1 = horské lúky, pasienky a lesy | commons = }} '''Kysucké lazy''' sú tradičná kultúrna krajina s rozptýleným lazníckym typom osídlenia v oblasti [[Kysuce]] na severozápadnom Slovensku. Ide o historicky utvorené samostatné usadlosti a hospodárske dvojice roztrúsené v horských a podhorskych častiach regiónu, ktoré vznikali predovšetkým v súvislosti s pastierstvom, lesníctvom a drobným hospodárstvom. == Osídlenie == Pojem „lazy“ označuje tradičné rozptýlené usadlosti v horských oblastiach Slovenska. Tieto typy sídla vznikali počas histórie pri kolonizačných procesoch a sezónnom hospodárstve a sú charakteristické izolovanými domami či skupinami obytných stavieb rozmiestenými mimo súvislej zástavby obcí. <ref>{{cite web|url=https://slovensko.ucm.sk/wp-content/uploads/2025/04/VS-ucebnica-Slovakia_EN.pdf|title=Dispersed settlements in Slovakia|publisher=UCM Banská Bystrica|access-date=2026-01-03}}</ref> V oblasti Kysúc sú lazy rozšírené v horských častiach [[Kysucké Beskydy]] a [[Kysucká vrchovina]], kde prevažujú rozsiahle lúky, pasienky a lesy, a kde susediace obce ako [[Turzovka]], [[Oščadnica]], či [[Kysucké Nové Mesto]] majú historicky silné agrárne a pastierske tradície. <ref>{{cite web|url=https://www.kamnavylet.sk/vylety/kysuce/kysucke-beskydy|title=Kysucké Beskydy – turistický sprievodca|publisher=KamNaVylet.sk|access-date=2026-01-03}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Prírodné prostredie == Región Kysúc je charakteristický rozmanitou krajinou horských chrbátov, dolín, lesov, pasienkov a lúčnatých plôch. Jazykovo a geologicky ide o súčasť Vonkajších Západných Karpát s výrazne členitým reliéfom a flyšovým podkladom. <ref>{{cite web|url=https://chkokysuce.sopsr.sk/priroda/opis-uzemia/|title=Opis územia CHKO Kysuce|publisher=CHKO Kysuce|access-date=2026-01-03}}</ref> Časť územia Kysúc je zahrnutá v Chránenej krajinnej oblasti Kysuce, ktorá chráni prírodné a kultúrne hodnoty oblasti, vrátane rozsiahlych lesov, lúk a tradičnej kultúrnej krajiny vzniknutej pôsobením človeka v priebehu stáročí. <ref>{{cite web|url=https://chkokysuce.sopsr.sk/|title=CHKO Kysuce – oficiálna stránka|publisher=CHKO Kysuce|access-date=2026-01-03}}</ref> [[Súbor:CHKO Kysuce - panoramio (1).jpg|thumb|Pohľad na [[CHKO Kysuce]].]] == Kultúrne dedičstvo == Kysucké lazy a ich prostredie sú späté s tradičným spôsobom života obyvateľov regiónu. Kysuce sú známe svojim folklórom, ľudovou architektúrou a charakteristickými drevenými stavbami. Mnohé historické objekty a typické domy z tejto oblasti prezentuje Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke, kde sú zrekonštruované príklady tradičných domácností z Kysúc aj okolitého lazového osídlenia. <ref>{{cite web|url=https://slovakia.travel/en/museum-of-the-kysuce-village|title=Museum of the Kysuce Village|publisher=Slovakia.travel|access-date=2026-01-03}}</ref> [[Súbor:Múzeum kysuckej dediny-1.jpg|thumb|Pohľad na objekty v [[Múzeum kysuckej dediny]] vo [[Vychylovka|Vychylovke]], prezentujúce tradičnú ľudovú architektúru regiónu [[Kysuce]].]] == Pozri aj == * [[Kysuce]] * [[Vonkajšie Západné Karpaty]] * [[CHKO Kysuce]] * [[Rozptýlené osídlenie]] * [[Kultúrna krajina Slovenska]] == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://chkokysuce.sopsr.sk/ CHKO Kysuce – oficiálna stránka] * [https://www.kamnavylet.sk/vylety/kysuce/ KamNaVylet.sk – turistický sprievodca Kysúc]{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [https://slovensko.ucm.sk/ Slovensko – učebné materiály o rozptýlených sídlach] [[Kategória:Kysuce]] ioq590dl3148qnue75hcxrm7yo2qijz Brombersgká zmluva 0 742330 8211161 8141532 2026-05-09T11:57:47Z ~2026-27065-36 293875 8211161 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Prussia during the Second Northern War.PNG|náhľad|Geografické zmeny po uzavretí zmluvy vo Wehlau a Brombergu. Porovnanie s územnou situáciou v čase úvodu [[Druhá severská vojna|Druhej severskej vojny]] ([[1654]]) a uzavretia so zmluvami v Kráľovci (január [[1656]]) a v Labiau (november [[1656]]).]] [[Súbor:Frans Luycx - Frederick William, Elector of Brandenburg, at three-quarter-length.jpg|náhľad|Brandenburský kurfist Fridrich Viliam I. roku [[1650]].]] '''Brombergská zmluva''' bol diplomatický dokument, ktorý bol uzavretý dňa [[6. november|6. novembra]] roku [[1657]] v meste Bromberg ([[Bydgoszcz]]) a to medzi vyslancami poľského kráľa Jána II. Kazimíra na jednej strane a brandenburským kurfistom Fridrichom Viliamom I. na strane druhej. Poľsko-litovský kráľ menom Ján II. Kazimír dôsledne odstúpil brandenburskému kurfistovi mestá ako Lauenburg ([[Lębork|Lebork]]), Bütow ([[Bytów]]) a Elbing ([[Elbląg|Elblag]]).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=49}}</ref> Zmluva zároveň potvrdila to, že poľsko-litovský kráľ povolil prechod brandenbursko-pruských vojsk cez Kráľovské Prusy. Okrem toho došlo k tomu, že práve Brandenburské zmenilo svoje spojenecké záväzky a prešlo na stranu protišvédskej vojenskej aliancie. Zmluva ustanovila taktiež skoncovanie so stavovským zariadením vo [[Východné Prusko|Východnom Prusku]], čím sa postupne začala formovať pruská veľmoc.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=153}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ŘEZNÍK, Miloš. (2010). ''Dějiny Polska v datech''. Praha: Nakladatelství Libri. ISBN 978-80-7277-408-1. * SKŘIVAN, Aleš et al. (1994). ''Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 - 1914''. Praha: Institut pro středoevropskou kulturu a politiku. <nowiki>ISBN 80-85241-57-9</nowiki>. == Pozri aj == * [[Dejiny Poľska]] * [[Druhá severská vojna]] == Zdroj == * SKŘIVAN, Aleš. (2002). ''Lexikon světových dějin 1492 – 1914''. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-86493-06-7|ISBN 80-86493-06-7]]. [[Kategória:Dejiny Poľska]] [[Kategória:Dejiny Nemecka]] [[Kategória:Zmluvy]] [[Kategória:1657]] [[Kategória:Bydhošť]] kgrrxo3lmi7ita6mdzo10c86ygr6wlx Otužovanie detí školského veku 0 742404 8210704 8189934 2026-05-08T12:20:00Z Oto Zapletal 135950 Pridenie nového odseku s názvom Triatlon a akvatlon 8210704 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článko a reportáži. Na tejto škole v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, siahajúcu do školského roku 1983/1984<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> (začalo ešte v dobe socialistického Československa). [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 °C <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa deti školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého počasia. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na jar alebo za chladnejšieho počasia, keď môže byť teplota vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj otužovať, po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero | jazere]], [[rybník (vodná plocha) | rybníku]], [[priehradná nádrž | priehrade]] alebo v [[ rieka | rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko | kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladší pretekári plávali bez neoprénov, preto boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[ dieťa | deti]] preteky absolvovali. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Podobné podmienky sprevádzali aj školský [[triatlon]] v [[Poděbrady | Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. Organizátori z dôvodu počasia skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení mali mladší žiaci preplávať 30 až 100 m, starší [[žiak (škola) | žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa dostupnej fotodokumentácie účastníci plávali bez neoprénov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové | Hradci Králové]] v roku 2013 sa deti zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala cyklistická a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 detí narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel | bicykli]] a 400 m behu. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon | triatlonu]] v [[Drážďany | Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na cyklistickej trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre deti a mládež v nemecku platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!. Pláva sa bez neoprénov, a ak je voda príliš chladná, tak sa plávanie buď skráti, alebo úplne zruší. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych triatlonoch alebo akvatlonoch môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[ otužovanie | otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku detí, teplote vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po plávaní a sledovanie príznakov podchladenia. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Výskum a bezpečnostné smernice ukazujú, že postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú otužovanie (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a disciplíny, pričom vychádzajú z tradičných Kneippových liečebných princípov. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V marci 2024 sa do jazera Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 chlapcov a jedno dievča vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] qcs1ju0jtz7ag5up0z7cmct3pimwxo2 8210705 8210704 2026-05-08T12:21:06Z Oto Zapletal 135950 Vynechanie medzery. 8210705 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článko a reportáži. Na tejto škole v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, siahajúcu do školského roku 1983/1984<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> (začalo ešte v dobe socialistického Československa). [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 °C <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa deti školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého počasia. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na jar alebo za chladnejšieho počasia, keď môže byť teplota vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj otužovať, po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero | jazere]], [[rybník (vodná plocha) | rybníku]], [[priehradná nádrž | priehrade]] alebo v [[ rieka | rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko | kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladší pretekári plávali bez neoprénov, preto boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[ dieťa | deti]] preteky absolvovali. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Podobné podmienky sprevádzali aj školský [[triatlon]] v [[Poděbrady | Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. Organizátori z dôvodu počasia skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení mali mladší žiaci preplávať 30 až 100 m, starší [[žiak (škola) | žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa dostupnej fotodokumentácie účastníci plávali bez neoprénov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové | Hradci Králové]] v roku 2013 sa deti zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala cyklistická a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 detí narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel | bicykli]] a 400 m behu. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon | triatlonu]] v [[Drážďany | Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na cyklistickej trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre deti a mládež v nemecku platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!. Pláva sa bez neoprénov, a ak je voda príliš chladná, tak sa plávanie buď skráti, alebo úplne zruší. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych triatlonoch alebo akvatlonoch môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[ otužovanie | otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku detí, teplote vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po plávaní a sledovanie príznakov podchladenia. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Výskum a bezpečnostné smernice ukazujú, že postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú otužovanie (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a disciplíny, pričom vychádzajú z tradičných Kneippových liečebných princípov. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V marci 2024 sa do jazera Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 chlapcov a jedno dievča vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] gbxce3jjgtgnj9zotvzryj1g9f8z7qy 8210706 8210705 2026-05-08T12:22:28Z Oto Zapletal 135950 Vynechanie medzery. 8210706 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článko a reportáži. Na tejto škole v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, siahajúcu do školského roku 1983/1984<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> (začalo ešte v dobe socialistického Československa). [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 °C <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa deti školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého počasia. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na jar alebo za chladnejšieho počasia, keď môže byť teplota vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj otužovať, po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero | jazere]], [[rybník (vodná plocha) | rybníku]], [[priehradná nádrž | priehrade]] alebo v [[ rieka | rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko | kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladší pretekári plávali bez neoprénov, preto boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[ dieťa | deti]] preteky absolvovali. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Podobné podmienky sprevádzali aj školský [[triatlon]] v [[Poděbrady | Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. Organizátori z dôvodu počasia skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení mali mladší žiaci preplávať 30 až 100 m, starší [[žiak (škola) | žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa dostupnej fotodokumentácie účastníci plávali bez neoprénov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové | Hradci Králové]] v roku 2013 sa deti zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala cyklistická a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 detí narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel | bicykli]] a 400 m behu. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon | triatlonu]] v [[Drážďany | Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na cyklistickej trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre deti a mládež v nemecku platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!. Pláva sa bez neoprénov, a ak je voda príliš chladná, tak sa plávanie buď skráti, alebo úplne zruší. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych triatlonoch alebo akvatlonoch môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[ otužovanie | otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku detí, teplote vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po plávaní a sledovanie príznakov podchladenia. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Výskum a bezpečnostné smernice ukazujú, že postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú otužovanie (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a disciplíny, pričom vychádzajú z tradičných Kneippových liečebných princípov. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V marci 2024 sa do jazera Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 chlapcov a jedno dievča vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] q3hk0e2bl9mcbuqnyeh7owmndr4319p 8210707 8210706 2026-05-08T12:30:22Z Oto Zapletal 135950 /* Triatlon a akvatlon */ úprava umiestnenia odkazu na elektronicky dokument 8210707 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článko a reportáži. Na tejto škole v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, siahajúcu do školského roku 1983/1984<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> (začalo ešte v dobe socialistického Československa). [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 °C <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa deti školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého počasia. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na jar alebo za chladnejšieho počasia, keď môže byť teplota vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj otužovať, po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero | jazere]], [[rybník (vodná plocha) | rybníku]], [[priehradná nádrž | priehrade]] alebo v [[ rieka | rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko | kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladší pretekári plávali bez neoprénov, preto boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[ dieťa | deti]] preteky absolvovali. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Podobné podmienky sprevádzali aj školský [[triatlon]] v [[Poděbrady | Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. Organizátori z dôvodu počasia skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení mali mladší žiaci preplávať 30 až 100 m, starší [[žiak (škola) | žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa dostupnej fotodokumentácie účastníci plávali bez neoprénov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové | Hradci Králové]] v roku 2013 sa deti zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala cyklistická a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 detí narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel | bicykli]] a 400 m behu. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon | triatlonu]] v [[Drážďany | Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na cyklistickej trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre deti a mládež v nemecku platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené! <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov, a ak je voda príliš chladná, tak sa plávanie buď skráti, alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych triatlonoch alebo akvatlonoch môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[ otužovanie | otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku detí, teplote vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po plávaní a sledovanie príznakov podchladenia. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Výskum a bezpečnostné smernice ukazujú, že postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú otužovanie (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a disciplíny, pričom vychádzajú z tradičných Kneippových liečebných princípov. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V marci 2024 sa do jazera Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 chlapcov a jedno dievča vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] gajv7t1t627ud6agixzgzt72ye6tzrb 8210714 8210707 2026-05-08T12:46:19Z Oto Zapletal 135950 /* Triatlon a akvatlon */ vytvorenie medzery 8210714 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článko a reportáži. Na tejto škole v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, siahajúcu do školského roku 1983/1984<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> (začalo ešte v dobe socialistického Československa). [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 °C <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa deti školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého počasia. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na jar alebo za chladnejšieho počasia, keď môže byť teplota vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj otužovať, po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero | jazere]], [[rybník (vodná plocha) | rybníku]], [[priehradná nádrž | priehrade]] alebo v [[ rieka | rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko | kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladší pretekári plávali bez neoprénov, preto boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[ dieťa | deti]] preteky absolvovali. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Podobné podmienky sprevádzali aj školský [[triatlon]] v [[Poděbrady | Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. Organizátori z dôvodu počasia skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení mali mladší žiaci preplávať 30 až 100 m, starší [[žiak (škola) | žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa dostupnej fotodokumentácie účastníci plávali bez neoprénov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové | Hradci Králové]] v roku 2013 sa deti zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala cyklistická a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 detí narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel | bicykli]] a 400 m behu. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon | triatlonu]] v [[Drážďany | Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na cyklistickej trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre deti a mládež v nemecku platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené! <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov, a ak je voda príliš chladná, tak sa plávanie buď skráti, alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych triatlonoch alebo akvatlonoch môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[ otužovanie | otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku detí, teplote vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po plávaní a sledovanie príznakov podchladenia. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Výskum a bezpečnostné smernice ukazujú, že postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú otužovanie (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a disciplíny, pričom vychádzajú z tradičných Kneippových liečebných princípov. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V marci 2024 sa do jazera Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 chlapcov a jedno dievča vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] d39to13jr3zeafmp22sogb9d42wsolh 8210722 8210714 2026-05-08T13:00:15Z Oto Zapletal 135950 /* Triatlon a akvatlon */ oprava pravopisnej chyby a vytvorenie odkazu. 8210722 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článko a reportáži. Na tejto škole v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, siahajúcu do školského roku 1983/1984<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> (začalo ešte v dobe socialistického Československa). [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 °C <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa deti školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého počasia. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na jar alebo za chladnejšieho počasia, keď môže byť teplota vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj otužovať, po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero | jazere]], [[rybník (vodná plocha) | rybníku]], [[priehradná nádrž | priehrade]] alebo v [[ rieka | rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko | kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladší pretekári plávali bez neoprénov, preto boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[ dieťa | deti]] preteky absolvovali. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Podobné podmienky sprevádzali aj školský [[triatlon]] v [[Poděbrady | Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. Organizátori z dôvodu počasia skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení mali mladší žiaci preplávať 30 až 100 m, starší [[žiak (škola) | žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa dostupnej fotodokumentácie účastníci plávali bez neoprénov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové | Hradci Králové]] v roku 2013 sa deti zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala cyklistická a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 detí narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel | bicykli]] a 400 m behu. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon | triatlonu]] v [[Drážďany | Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na cyklistickej trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre deti a mládež v [[Nemecko | Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené! <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov, a ak je voda príliš chladná, tak sa plávanie buď skráti, alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych triatlonoch alebo akvatlonoch môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[ otužovanie | otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku detí, teplote vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po plávaní a sledovanie príznakov podchladenia. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Výskum a bezpečnostné smernice ukazujú, že postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú otužovanie (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a disciplíny, pričom vychádzajú z tradičných Kneippových liečebných princípov. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V marci 2024 sa do jazera Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 chlapcov a jedno dievča vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] fhqk0idjivl5bgmjm4bbi6v48skrqer 8210743 8210722 2026-05-08T14:07:19Z Oto Zapletal 135950 /* Triatlon a akvatlon */ úprava textu, odstránenie nepodložených tvrdení. 8210743 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článko a reportáži. Na tejto škole v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, siahajúcu do školského roku 1983/1984<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> (začalo ešte v dobe socialistického Československa). [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 °C <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa deti školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého počasia. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na jar alebo za chladnejšieho počasia, keď môže byť teplota vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj otužovať, po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero | jazere]], [[rybník (vodná plocha) | rybníku]], [[priehradná nádrž | priehrade]] alebo v [[ rieka | rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko | kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladší pretekári plávali bez neoprénov, preto boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[ dieťa | deti]] preteky absolvovali. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Podobné podmienky sprevádzali aj školský [[triatlon]] v [[Poděbrady | Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. Organizátori z dôvodu počasia skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení mali mladší žiaci preplávať 30 až 100 m, starší [[žiak (škola) | žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa dostupnej fotodokumentácie účastníci plávali bez neoprénov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové | Hradci Králové]] v roku 2013 sa deti zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala cyklistická a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 detí narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel | bicykli]] a 400 m behu. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon | triatlonu]] v [[Drážďany | Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na cyklistickej trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre deti a mládež v [[Nemecko | Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené! <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov, a ak je voda príliš chladná, tak sa plávanie buď skráti, alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych triatlonoch alebo akvatlonoch môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[ otužovanie | otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku detí, teplote vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po plávaní a sledovanie príznakov podchladenia. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú otužovanie (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a disciplíny, pričom vychádzajú z tradičných Kneippových liečebných princípov. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V marci 2024 sa do jazera Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 chlapcov a jedno dievča vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] qp1av8qufftkpkppklstyadf7kwx668 8210751 8210743 2026-05-08T14:49:49Z Oto Zapletal 135950 /* Triatlon a akvatlon */ úprava a doplnenie textu, pridanie odkazov. 8210751 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článko a reportáži. Na tejto škole v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, siahajúcu do školského roku 1983/1984<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> (začalo ešte v dobe socialistického Československa). [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 °C <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa deti školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého počasia. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na jar alebo za chladnejšieho počasia, keď môže byť teplota vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj otužovať, po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero | jazere]], [[rybník (vodná plocha) | rybníku]], [[priehradná nádrž | priehrade]] alebo v [[ rieka | rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko | kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladší pretekári plávali bez neoprénov, preto boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[ dieťa | deti]] preteky absolvovali. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady | Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. Organizátori z dôvodu počasia skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení mali mladší žiaci preplávať 30 až 100 m, starší [[žiak (škola) | žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci plávali bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové | Hradci Králové]] v roku 2013 sa deti zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala cyklistická a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa | detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel | bicykli]] a 400 m [[beh | behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon | triatlonu]] v [[Drážďany | Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika | cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa | deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko | Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené! <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov, a ak je voda príliš chladná, tak sa plávanie buď skráti, alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon | triatlonoch]] alebo [[akvatlon | akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[ otužovanie | otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota | teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie | plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú otužovanie (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a disciplíny, pričom vychádzajú z tradičných Kneippových liečebných princípov. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V marci 2024 sa do jazera Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 chlapcov a jedno dievča vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] rju0uja15yhaki6501djcxot3umlm0w 8210756 8210751 2026-05-08T15:09:54Z Oto Zapletal 135950 /* Nemecko: */ Úprava textu a pridanie odkazov. 8210756 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článko a reportáži. Na tejto škole v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, siahajúcu do školského roku 1983/1984<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> (začalo ešte v dobe socialistického Československa). [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 °C <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa deti školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého počasia. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na jar alebo za chladnejšieho počasia, keď môže byť teplota vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj otužovať, po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero | jazere]], [[rybník (vodná plocha) | rybníku]], [[priehradná nádrž | priehrade]] alebo v [[ rieka | rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko | kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladší pretekári plávali bez neoprénov, preto boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[ dieťa | deti]] preteky absolvovali. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady | Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. Organizátori z dôvodu počasia skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení mali mladší žiaci preplávať 30 až 100 m, starší [[žiak (škola) | žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci plávali bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové | Hradci Králové]] v roku 2013 sa deti zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala cyklistická a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa | detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel | bicykli]] a 400 m [[beh | behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon | triatlonu]] v [[Drážďany | Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika | cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa | deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko | Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené! <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov, a ak je voda príliš chladná, tak sa plávanie buď skráti, alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon | triatlonoch]] alebo [[akvatlon | akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[ otužovanie | otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota | teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie | plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] 326s9o3xu894k6nyarbi9hlq87ap3fr 8210759 8210756 2026-05-08T15:29:20Z Oto Zapletal 135950 /* Základná škola Jubilejní park Znojmo */ oprava chýbajúceho písmena v texte a úprava textu, odstránenie časti textu nepodloženého odkazom.. 8210759 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa deti školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého počasia. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na jar alebo za chladnejšieho počasia, keď môže byť teplota vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj otužovať, po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero | jazere]], [[rybník (vodná plocha) | rybníku]], [[priehradná nádrž | priehrade]] alebo v [[ rieka | rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko | kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladší pretekári plávali bez neoprénov, preto boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[ dieťa | deti]] preteky absolvovali. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady | Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. Organizátori z dôvodu počasia skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení mali mladší žiaci preplávať 30 až 100 m, starší [[žiak (škola) | žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci plávali bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové | Hradci Králové]] v roku 2013 sa deti zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala cyklistická a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa | detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel | bicykli]] a 400 m [[beh | behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon | triatlonu]] v [[Drážďany | Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika | cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa | deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko | Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené! <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov, a ak je voda príliš chladná, tak sa plávanie buď skráti, alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon | triatlonoch]] alebo [[akvatlon | akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[ otužovanie | otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota | teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie | plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] c57e79j6e33bcatetlcf9mnujg7z8e1 8210799 8210759 2026-05-08T16:23:49Z Oto Zapletal 135950 /* Charakteristika */ Pridanie odkazu na ďalší zdroj. 8210799 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa deti školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého počasia. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na jar alebo za chladnejšieho počasia, keď môže byť teplota vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj otužovať, po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero | jazere]], [[rybník (vodná plocha) | rybníku]], [[priehradná nádrž | priehrade]] alebo v [[ rieka | rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko | kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladší pretekári plávali bez neoprénov, preto boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[ dieťa | deti]] preteky absolvovali. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady | Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. Organizátori z dôvodu počasia skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení mali mladší žiaci preplávať 30 až 100 m, starší [[žiak (škola) | žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci plávali bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové | Hradci Králové]] v roku 2013 sa deti zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala cyklistická a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa | detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel | bicykli]] a 400 m [[beh | behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon | triatlonu]] v [[Drážďany | Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika | cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa | deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko | Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené! <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov, a ak je voda príliš chladná, tak sa plávanie buď skráti, alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon | triatlonoch]] alebo [[akvatlon | akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[ otužovanie | otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota | teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie | plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] 88yomzthu8ffr6jadhhvupioekkwv5q 8210816 8210799 2026-05-08T16:42:59Z Oto Zapletal 135950 /* Triatlon a akvatlon */ doplnenie textu o teplote vody počas triatlonu Poděbrady, pridanie a doplnenie vnútorných odkazov, Wikiliniek. 8210816 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa deti školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého počasia. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na jar alebo za chladnejšieho počasia, keď môže byť teplota vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj otužovať, po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero | jazere]], [[rybník (vodná plocha) | rybníku]], [[priehradná nádrž | priehrade]] alebo v [[ rieka | rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko | kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladší pretekári plávali bez neoprénov, preto boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[ dieťa | deti]] preteky absolvovali. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu počasia skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení mali mladší žiaci preplávať 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov, a ak je voda príliš chladná, tak sa plávanie buď skráti, alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] ni2gakysqjcvx8xe3me99hlmxyjxj6a 8210818 8210816 2026-05-08T16:47:42Z Oto Zapletal 135950 /* Triatlon a akvatlon */doplnenie textu o slovo "v jazere". 8210818 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa deti školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého počasia. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na jar alebo za chladnejšieho počasia, keď môže byť teplota vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj otužovať, po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero | jazere]], [[rybník (vodná plocha) | rybníku]], [[priehradná nádrž | priehrade]] alebo v [[ rieka | rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko | kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladší pretekári plávali bez neoprénov, preto boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[ dieťa | deti]] preteky absolvovali. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu počasia skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení mali mladší žiaci preplávať 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov, a ak je voda príliš chladná, tak sa plávanie buď skráti, alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] 0vs00qhf3yzl1xgnwqjzfyeodkrs3ng 8211021 8210818 2026-05-09T07:07:48Z Oto Zapletal 135950 /* Triatlon a akvatlon */ úprava textu a pridanie vnútorných odkazov, Wikiliniek. 8211021 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu počasia skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov, a ak je voda príliš chladná, tak sa plávanie buď skráti, alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] nm24ttdvmjh0zjaor7fhpzhzudvv9pw 8211022 8211021 2026-05-09T07:11:35Z Oto Zapletal 135950 /* Triatlon a akvatlon */ malá úprava textu 8211022 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov, a ak je voda príliš chladná, tak sa plávanie buď skráti, alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] loyfk12wae39uav20k8m0q41nftcqxm 8211074 8211022 2026-05-09T08:11:24Z Oto Zapletal 135950 /* Triatlon a akvatlon */ pridanie odkazov 8211074 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov, a ak je voda príliš chladná, tak sa plávanie buď skráti, alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] ebaxhb1h3twp4ym1456vmacqw5w4nl5 8211075 8211074 2026-05-09T08:18:19Z Oto Zapletal 135950 /* Triatlon a akvatlon */ oprava gramatickej chyby a drobná úprava textu. 8211075 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] 23h4d60inmc2t4otmt3ej4mrk41fqiq 8211077 8211075 2026-05-09T08:22:54Z Oto Zapletal 135950 /* Triatlon a akvatlon */ oprava chyby v citácii elektronického dokumentu 8211077 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] q02nh0aqx14kodbj791kbwsulwgulwm Billy Smith 0 742632 8211058 8194982 2026-05-09T07:46:33Z ~2026-27065-36 293875 8211058 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Billy Smith|Štátna príslušnosť=Kanada|Dátum narodenia={{dnv|1950|12|12}}|Miesto narodenia=[[Perth (Ontário)|Perth]], [[Ontário]], [[Kanada]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Hral za='''[[NHL]]''' <br> [[New York Islanders]] (1972-1989) <br> [[Los Angeles Kings]] (1971-1972) <br><br> '''[[AHL]]''' <br> [[Springfield Kings]] (1970-1972)|Rok1=1970|Rok2=1989|Draft=5. kolo (59. celkovo),{{break}}[[Los Angeles Kings]], 1970|Štátna príslušnosť 2=|Portrét=Billy Smith, New York Islanders.JPG|Celé meno=William John Smith|Sieň slávy rok=1994}} '''Billy Smith''', celým menom '''William John Smith''' (* [[12. december]] [[1950]], [[Perth (Ontário)|Perth]], [[Ontário]], [[Kanada]]) je kanadský bývalý profesionálny hokejový brankár, ktorý sa najviac preslávil svjim pôsobením v tíme [[New York Islanders]] v [[National Hockey League]], s ktorým získal štyrikrát [[Stanleyho pohár]]. Počas svojej kariéry získal [[Conn Smythe Trophy]], pre najužitočnejšieho hráča Play-Off, [[Vezina Trophy]] pre najlepšieho brankára sezóny a [[William M. Jennings Trophy]] pre brankára s najnižších priemerom inkasovaných gólov na zápas. V roku 1971 získal [[Calder Cup]] v [[American Hockey League]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Billy Smith - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/31635/billy-smith | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-01-05}}</ref> Známy bol svojim agresívnym štýlom a častým zapájaním sa do bitiek. == Kariéra == Billy Smith väčšinu svojej kariéry strávil v tíme [[New York Islanders]]. Draftovaný bol ale v roku 1970 tímom [[Los Angeles Kings]] v 5. kole (celkovo ako 59.). V prých dvoch sezónach profesionálnej kariéry pôsobil v [[American Hockey League]] v tíme [[Springfield Kings]]. Tu získal v roku 1971 [[Calder Cup]]. V [[NHL]] debutoval 12. februára 1972, keď sa v drese Los Angeles postavil [[Montreal Canadiens|Montrealu Canadiens]]. Smith zneškodnil 42 z 48 striel, ale jeho tím prehral 5:6.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bill Smith | url = https://hockeygoalies.org/bio/smith.html | vydavateľ = hockeygoalies.org | dátum prístupu = 2026-01-05}}</ref> Za Kings Smith odchytal iba 5 zápasov, keď ho [[New York Islanders]] získali pri Expansion Drafte, pri vstupe do ligy. Smith sa prakticky okamžite stal ich prvým brankárom a na tejto pozícii zotrval v rokoch 1972-1988. S tímom získal v rokoch 1980-1983, štyri [[Stanleyho pohár|Stanleyho poháre]], čím vytvorili zatiaľ poslednú dynastiu [[NHL]] (tá je definovaná aspoň troma výhrami poháru po sebe). Jeho najlepšou sezónou bol ročník 1981/1982, keď získal [[Vezina Trophy]]. V roku 1983 potom získal [[Conn Smythe Trophy]] a [[William M. Jennings Trophy]]. Do All-Star tímu bol menovaný raz, rovnako tak iba raz si zahral v All-Star Game (stal sa však najužitočnejším hráčom zápasu). V [[NHL]] dokopy odchytal v základnej časti 680 zápasov, z ktorých vyhral 305, 233 prehral a 105 remízoval, udržal si 3,18 priemer inkasovných gólov na zápas, 22 čistých kont a 89,5% úsepšnosť zákrokov. V Play-Off odchytal 132 zápasov, 88 vyhral, 36 prehral, zaznamenal 2,72 priemer inkasovaného gólu na zápas, 5 čistých kont a 90,5% úspešnosť zákrokov. V roku 1994 bol uvedený do [[Hokejová sieň slávy|Hokejovej siene slávy]]. == Rekordy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = New York Islanders ‑ Goalies All‑Time NHL Leaders | url = https://www.quanthockey.com/nhl/teams/new-york-islanders-goalies-career-nhl-stats.html | vydavateľ = QuantHockey | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = en}}</ref> == * Najviac odchytaných zápasov v základnej časti v [[New York Islanders]] (674) * Najviac výhier v základnej časti v New York Islanders (304) * Najviac prehier v základnej časti v New York Islanders (230) * Najviac zákrokov v základnej časti v New York Islanders (17074) * Najviac trestných minút v základnej časti v New York Islanders (470) * Najviac zápasov v Play-Off v New York Islanders (132) * Najviac výhier v Play-Off v New York Islanders (88) * Najviac prehier v Play-Off v New York Islanders (36) * Najviac zákrokov v Play-Off v New York Islanders (3306) * Najviac čistých kont v Play-Off v New York Islanders (5) * Najviac trestných minút v Play-Off v New York Islanders (89) * 22. miesto v počte odchytaných zápasov medzi kanadskými brankármi NHL (679) * 21. miesto v počte víťazstiev medzi kanadskými brankármi v NHL (305) * 17. miesto v počte zákrokov medzi kaandskými brankármi (17229) == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Smith, Billy}} [[Kategória:Kanadskí hokejisti]] [[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Brankári New York Islanders]] [[Kategória:Brankári Los Angeles Kings]] [[Kategória:Víťazi Stanleyho pohára]] [[Kategória:Držitelia Vezina Trophy]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] [[Kategória:Hokejová sieň slávy]] [[Kategória:Osobnosti z Ontária]] kp4sbojs29h3ecbf6njefa6uf3lzm8t Zmluva o večnom mieri (1686) 0 743040 8211116 8204319 2026-05-09T10:03:08Z ~2026-27065-36 293875 8211116 wikitext text/x-wiki '''Zmluva o večnom mieri''' alebo v poľskej historiografii taktiež ako '''Grzymultowský mier''' bola mierová zmluva uzavretá medzi diplomaciou [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]] na jednej a tou cárskou na strane druhej, pričom k jej slávnostnému vyhotoveniu a schváleniu došlo dňa [[6. máj|6. mája]] roku [[1686]] v meste [[Moskva]] na území [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]]. [[Republika oboch národov|Poľsko-litovské kráľovstvo]] potvrdilo oficiálne definitívny koniec panovania nad územiami [[Smolenská oblasť|Smolenskej]], [[Černihivská oblasť|Černihivskej]] a [[Severná oblasť|Severskej oblasti]] podľa podmienok [[Andrusovské prímerie|Andrusovského prímeria]] ešte zo dňa [[30. január|30. januára]] roku [[1667]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=162}}</ref> == Skĺbenie mierových zmlúv a deľba ukrajinského územia == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Andrusovské prímerie]]'' Dňa [[30. január|30. januára]] roku [[1667]] došlo k podpisu kompromisného dočasného prímeria medzi poľsko-litovskou diplomaciou a cárskou na strane druhej v meste Andrusovo v západnej časti Smolenského vojvodstva. Andrusovské prímerie, ktoré ukončilo rusko-poľskú vojnu v období rokov 1654 až 1667, malo platnosť trinásť a pol roka. Podľa jeho podmienok bolo územie Ukrajiny rozdelené na pravobrežnú časť pod vládou Poľsko-litovského kráľovstva a na tú ľavobrežnú spolu s mestom Kyjev, kde panoval ruský cár. Samotný Kyjev ako mesto sa mal po dvoch rokoch vrátiť späť pod vládu poľského kráľa a litovského veľkokniežaťa zároveň. Sídlo ukrajinského územia sa však už od uzavretia tejto mierovej zmluvy nikdy nevrátilo späť poľsko-litovskej strane. Po takmer dvadsiatich rokoch boli výsledky z rokovaní [[Andrusovské prímerie|Andrusovského prímeria]] potvrdené znovu a to dňa [[6. máj|6. mája]] roku [[1686]] v meste [[Moskva]] a to uzavretím Grzymultowského traktátu, ktorý dostal pomenovanie podľa poznaňského vojvodu Krzysztofa Grzymultowského. Samotný mier mal za následok to, že ukončil definitívne poľsko-litovské mocenské záujmy pre zisk ruských území v oblasti [[Východná Európa|východnej Európy]]. [[Republika oboch národov]] ([[Poľština|poľ.]] Rzeczpospolita) sa podľa diplomatických podmienok definitívne vzdala celého [[Podnestersko|Zadneperska]] spolu s [[Kyjev|Kyjevom]]. [[Pravobrežná Ukrajina|Pravobrežná časť Ukrajiny]] zostala v područí poľských kráľov až do čias [[Druhé delenie Poľska|druhého delenia územia Poľska]] z roku [[1793]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FUKALA|meno=Radek|titul=Povstání Bohdana Chmelnického - Kozáci na planoucí Ukrajině 1648 - 1654|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Epocha s.r.o|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-278-0173-2|strany=364, 366}}</ref> [[Súbor:Polish-Russian peace treaty 1686.JPG|náhľad|Titulná strana Grzymultowského traktátu z roku [[1686]]. Podľa tejto diplomatickej zmluvy sa [[Republika oboch národov]] na večné časy zriekla panovania nad územím [[Ľavobrežná Ukrajina|ľavobrežnej Ukrajiny]] a [[Kyjev|Kyjeva]].]] == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * KOSMAN, Marceli. (2011). ''Dějiny Polska.'' Praha: Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum. 978-80-246-1842-5. * MELICHAR, Václav et al. (1975). ''Dějiny Polska.'' Praha: Nakladatelství Svoboda. * ŘEZNÍK, Miloš. (2010). ''Dějiny Polska v datech''. Praha: Nakladatelství Libri. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/9788072774081|ISBN]] [[Špeciálne:KnižnéZdroje/9788072774081|978-80-7277-408-1]]. * SKŘIVAN, Aleš. (2002). ''Lexikon světových dějin 1492'' ''&#x2013;'' ''1914''. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-86493-06-7|ISBN 80-86493-06-7]]. == Pozri aj == * [[Dejiny Poľska]] * [[Rusko-poľská vojna (1654 – 1667)|Rusko-poľská vojna (1654 - 1667)]] * [[Andrusovské prímerie]] * [[Druhé delenie Poľska]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * FUKALA, Radek. (2024). ''Povstání Bohdana Chmelnického - Kozáci na planoucí Ukrajině 1648 - 1654.'' Praha: Nakladatelství Epocha s.r.o. ISBN 978-80-278-0173-2. [[Kategória:Mierové zmluvy]] [[Kategória:Dejiny Ukrajiny]] [[Kategória:Dejiny Ruska]] [[Kategória:Poľsko-ruské vzťahy]] [[Kategória:1686]] 5qqppo0d75jsx9xl2y6ssmas9v2pmo2 Postup na Moskvu 0 743094 8211155 8205281 2026-05-09T11:25:38Z ~2026-27065-36 293875 8211155 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Postup na Moskvu|súčasť=Ruská občianska vojna|obrázok=Denikin's_Moscow_Offensive.svg|výsledok=Biele strategické zlyhanie * Vrangeľ preberá velenie nad ozbrojenými silami južného Ruska * Evakuácia zvyškov OSSR na polostrov Krym|dátum=3. júla – 18. novembra 1919|miesto=Donska oblasť, Donbas, severovýchodná Ukrajina, Dolnovolžský región, stredné Rusko}} '''Postup na Moskvu''' bola vojenská operácia, ktorú viedli sily [[Biela armáda|Bielej armády]] [[Anton Ivanovič Denikin|Antona Denikina]] zahájená proti boľševickým silám [[Červená armáda|Červenej armády]] v júli 1919 počas [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]]. Cieľom kampane bolo dobytie [[Moskva|Moskvy]], ktoré podľa veliteľa [[Biela armáda|Bielej armády]] [[Anton Ivanovič Denikin|Antona Denikina]] malo zohrať rozhodujúcu úlohu vo výsledku občianskej vojny a priblížiť Bielych ku konečnému víťazstvu. Po počiatočných úspechoch, pri ktorých bolo dobyté mesto [[Oriol]] vzdialené len 360 kilometrov od [[Moskva|Moskvy]], bola [[Anton Ivanovič Denikin|Denikinova]] preťažená armáda v sérii bitiek v októbri a novembri 1919 rozhodne porazená. Moskovskú kampaň bielej armády (Ozbrojené sily Južného Ruska) možno rozdeliť do dvoch fáz. Ofenzíva bielych (3. júla – 10. októbra) a protiofenzíva Červeného južného frontu (11. októbra – 18. novembra). == Začiatky slávnej ofenzívy == V polovici roku 1919 sa situácia na Južnom fronte, ktorá bola v prvých mesiacoch roka oveľa lepšia pre Červených, zmenila v prospech [[Generálne velenie ozbrojených síl južného Ruska|Ozbrojených síl Južného Ruska]] pod velením [[Anton Ivanovič Denikin|Antona Denikina]]. Koncom apríla 1919 [[Nikolaj Vsevolodov]] ktorý velil 9. Červenej armáde, prešiel na stranu [[Biele hnutie|Bieleho hnutia]] a v týždňoch pred útekom odovzdával [[Biela armáda|Bielym]] informácie zo svojho postu. Začiatkom mája sa Nikyfor Hryhoriv, ktorý viedol Ukrajinský front Červenej armády v operácii na dobytie Chersonskej gubernie od Spojencov, vzbúril proti svojim boľševickým veliteľom. Hryhojov ovládol územie od Nikolajeva a Chersonu na západe až po [[Dnepropetrovsk|Jekaterinoslav]] na východe. Táto oblasť bola doteraz zdrojom zásob a dopĺňania zásob pre jednotky [[Červená armáda|Červenej armády]] bojujúce proti [[Biela armáda|ozbrojeným silám južného Ruska]]. V máji a začiatkom júna si bieli konečne vyhlásili víťazstvo v prudkej bitke o Donbas. Potom 27. júna 1919 biele jednotky [[Vladimira Maj-Majevskyj|Vladimíra Maj-Majevského]] úspešne dokončili operáciu na dobytie ukrajinského mesta [[Charkov]]a a 29. – 30. júna 1919 sily pod velením [[Andrej Grigorievič Škuro|Andreja Škura]] dobyli [[Dnepropetrovsk|Jekaterinoslav]]. V severnej časti Donskej oblasti kozáci viedli povstanie proti miestnym boľševickým úradom v reakcii na ich represívnu politiku a prenasledovanie [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]]. V júni sa bielym jednotkám pod velením [[Vladimi Ilič Sidorin|Vladimira Sidorina]] podarilo spojiť s kozáckymi povstalcami a vyhnať boľševikov z celej oblasti Donu. Nakoniec, v posledných dňoch toho istého mesiaca, kubánski kozáci pod velením [[Piotr Nikolajevič Vrangeľ|Piotra Vrangeľa]] s použitím tankov dodaných Britmi dobyli strategicky dôležité južné mesto [[Volgograd|Caricyn]] na Volge. Tam, 3. júla, na prehliadke Vrangeľovych vojsk, [[Anton Ivanovič Denikin|Denikin]] oznámil, že ďalším cieľom [[Biele hnutie|Bieleho hnutia]] bude dobytie hlavného mesta Sovietskeho Ruska. [[Súbor:Denikin and Wrangel in Tsaritsyn, 1919.png|náhľad|Denikin a Vrangeľ v Caricyne. Krátko po obsadení mesta bol oznámený plán pochodu ozbrojených síl južného Ruska smerom k Moskve.]] == Smernica Moskva == [[Anton Ivanovič Denikin|Denikinova]] moskovská smernica (rozkaz č. 08878) určila nasledujúce smery činnosti: [[Piotr Nikolajevič Vrangeľ|Piotr Vrangeľ]] (Kaukazská armáda) sa mal presunúť na sever smerom na [[Saratov]], potom na [[Rtiščevo]] a [[Balašov]] a následne na [[Penza|Penzu]], [[Ruzajevka|Ruzajevku]], [[Arzamas]] a [[Nižný Novgorod]]. Jeho jednotky mali zaútočiť na Moskvu z [[Vladimír (Rusko)|Vladimiru]]. Druhá časť bielych síl mala zlomiť odpor červenej armády na dolnom toku Volgy a nadviazať spojenie s [[Biela armáda|ruskou armádou]] [[Alexandr Vasilievič Kolčak|Alexandra Kolčaka]]. [[Súbor:Kolchak Cropped.jpg|náhľad|Admirál [[Alexandr Vasilievič Kolčak|Kolčak]], vodca bielych na Sibíri]] [[Vladimil Ilič Sidorin|Vladimir Sidorin]] ([[Donská armáda]]) mal zamieriť na sever ku [[Kamyšino|Kamyšinu]] a [[Balašov]]u a potom, koordinujúc svoje akcie s [[Piotr Nikolajevič Vrangeľ|Vrangeľom]] viesť časť síl do [[Voronež]]a, [[Kozlov]]a a [[Riazaň|Riazane]] s vyhliadkou na útok na [[Moskva|Moskvu]]. Druhú časť mala nasmerovať na [[Novyj Oskol|Nový Oskol]], [[Jelec]] a [[Kašira|Kaširu]], potom tiež zaútočiť na [[Moskva|Moskvu]]. [[Vladimir Maj-Majevskij]] ([[Dobrovoľnícka armáda]]) mal za úlohu dobyť [[Kursk]], [[Oriol]] a [[Tula (Rusko)|Tulu]] a na ochranu pred červenými silami na Ukrajine dosiahnuť líniu [[Dneper]]-[[Desna]] a vstúpiť do [[Kyjev]]a, zabezpečiť všetky miesta medzi [[Dnepropetrovsk|Jekaterinoslavom]] a [[Briansk|Brianskom]], kde bolo možné prekročiť rieky. [[Súbor:Denikin1.PNG|náhľad|Denikin, vodca bielych na juhu a na Ukrajine]] [[Sergej Dobrovolskij]] mal za úlohu získať kontrolu nad ústím Dnepra, Chersonom a Mykolajivom. [[Anton Ivanovič Denikin|Denikin]] zamýšľal použiť na presuny železnicu. Nariadil tiež začať s náborom [[dobrovoľník]]ov a uskutočniť rozsiahlu propagandistickú kampaň s cieľom získať do armády väčšie množstvo živej sily. [[Anton Ivanovič Denikin|Denikinov]] plán bol optimistický, preceňoval schopnosti svojich síl po tom, čo bol ohromený nedávnymi úspechmi. Z tohto dôvodu [[Anton Ivanovič Denikin|Denikin]] ignoroval [[Piotr Nikolajevič Vrangeľ|Vrangeľove]] návrhy odložiť veľkú ofenzívu na Moskvu, nechať jednotky odpočívať a dočasne sa sústrediť na obranu pozdĺž línie Jekaterinoslav-Caricyn a zahájiť útok na [[Astrachán]]. Toto riešenie však nieslo aj určité riziko. Čas pracoval v prospech červených, ktorí mohli zmobilizovať väčšie rezervy. 9. júla vydal [[Vladimir Iľjič Lenin|Lenin]] obežník „Všetci do boja proti [[Anton Ivanovič Denikin|Denikinovi!]]“, v ktorom vyzval na reorganizáciu síl a účinný odpor voči ďalším akciám [[Biele hnutie|bielych]] na južnom fronte. Vo velení Červenej armády vznikol spor o to, ako by mala vyzerať reakcia na dobytie Caricyna bielymi a ďalšie akcie proti Denikinovmu vojsku v Kubáni. Vrchný veliteľ Červenej armády [[Jukums Vācietis]], podporovaný komisárom pre vojenské a námorné záležitosti [[Lev Davidovič Trockij|Levom Trockým]], navrhol, aby sa ofenzíva viedla cez Donbas, kde, ako argumentoval Trocký, sa vojaci mohli spoľahnúť na podporu robotníkov. Vācietis bol však zo svojej funkcie odvolaný a nahradil ho [[Sergej Kamenev|Sergej Kamenev]], ktorý vypracoval plán útoku na Caricyn, potom na Novočerkassk a Rostov. Ofenzíva by potom bola zverená 9. a 10. červenej armáde, nie oveľa slabším 13. a 14. červenej armáde. == Kampaň == Hoci akcie plánované [[Anton Ivanovič Denikin|Denikinom]] na Ukrajine mali mať len ochranný charakter, práve v tejto oblasti dosiahli bieli v priebehu začatej ofenzívy svoje prvé dôležité úspechy. 29. júla 1919 dobyli Poltavu, 18. augusta Nikolajev a 23. augusta sa vylodili v Odese. V ten istý deň vstúpili do Kyjeva, čím prinútili sily [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]] opustiť mesto, ktoré sa k nemu dostali aj v priebehu samostatnej ofenzívy 23. augusta. Podľa [[Evana Mawdsleyho]] bola [[Anton Ivanovič Denikin|Denikinova]] ukrajinská ofenzíva strategickou chybou, pretože sily, ktoré ju viedli, sa následne nemohli zapojiť do boja na kľúčovom centrálnom úseku frontu a jej línia bola príliš natiahnutá. === Kamenevova neúspešná ofenzíva (august – september 1919) === Zároveň [[Červená armáda]] začala realizovať [[Kamenevovu]] plánovanú protiofenzívu. 14. augusta začala úderná skupina pod velením Vasilija Šorina (8. a 9. armáda) pochod na Caricyn, zatiaľ čo skupina pod velením [[Vladimira Selivačova]] (časti 8. a 14. armády a 13. armády) bola nasmerovaná na Charkov. Šorinova skupina zaútočila na [[Piotr Nikolajevič Vrangeľ|Vrangeľovu]] Kaukazskú armádu, ktorá opustila Caricyn na severe a blížila sa k Saratovu, ale jej pochod bol zastavený pre nedostatok jedla a zásob. [[Piotr Nikolajevič Vrangeľ|Vrangeľ]] sa musel stiahnuť z Kamyšinu a zaujať obranné postavenie v Caricyne, kde sa úspešne ubránil; po šiestich týždňoch bojov Šorinova skupina stratila schopnosť zapojiť sa do akýchkoľvek útočných akcií, najmä po tom, čo ju napadla jazdectvo pod velením [[Konstantin mamontov|Konstantina Mamontova]]. Mamontovov útok, ktorý využil medzeru medzi 8. a 9. armádou, nebol zahrnutý v pôvodnom pláne pochodu na Moskvu a mohol byť vykonaný bez súhlasu [[Anton Ivanovič Denikin|Denikina]]. Skupina s počtom 7 – 8 tisíc jazdcov zničila komunikačnú infraštruktúru Červených, vyhodila do vzduchu železničné trate a mosty, zničila množstvo muničných skladov a rozohnala niektoré z novovytvorených jednotiek Červenej armády. 18. augusta 1919 Mamontovove sily dobyli Tambov a na dva dni (11. a 12. septembra) dobyli Voronež. V týchto mestách sa dopustili rozsiahleho rabovania. Kamenevov plán, ktorý predpokladal hladký prechod k útoku na oblasti v južnom Rusku, ktoré tvorili centrum [[Biele hnutie|Bieleho hnutia]], zlyhal,pretože Selivačovovej skupine sa nepodarilo dostať ďalej ako do Kupjanska, čím sa ukrajinské sovietske hlavné mesto Charkov dostalo do rúk [[Biela armáda|Bielych]]. Podľa Mawdsleyho práve Selivačovova porážka viedla k zlyhaniu celej Kamenevovej stratégie === Všeobecná ofenzíva (september – október 1919) === V septembri dosiahli [[Biela armáda|bieli]] ďalšie úspechy: 20. septembra 1919 jednotky pod velením [[Alexander kutepov|Alexandra Kutepova]] dobyli Kursk, zničenie dvoch červených streleckých divízií a 30. septembra jazda pod [[Andrej Grigorievič Škuro|Škurovým]] velením prekvapila nepriateľa prekročením Donu a dobytím Voroneža. 14. októbra vstúpili [[Generálne velenie ozbrojených síl južného Ruska|ozbrojené sily južného Ruska]] do [[Oriol|Oriolu]]. Nikdy predtým nemali pod kontrolou takú rozsiahlu oblasť. Ani sa im nikdy nepodarilo priblížiť k Moskve. Obsadenie ďalších provincií ich však, napriek očakávaniam Bielych, oslabilo. Administratíva vytvorená [[Anton Ivanovič Denikin|Denikinom]] nefungovala efektívne, nováčikovia povolaní do armády nechceli bojovať a frontová línia sa nebezpečne predlžovala. Medzitým boľševická vláda úspešnejšie mobilizovala nových dobrovoľníkov na boj proti [[Anton Ivanovič Denikin|Denikinovi.]] Medzi septembrom a 15. novembrom 1919 bolo na južný front vyslaných 100 000 nových červených vojakov. [[Súbor:Semyon Budyonny 1.jpg|náhľad|[[Semion Michajlovič Buďonnyj|Semion Buďonnyj,]] neskorší sovietsky maršál]] == Červená protiofenzíva (október – december 1919) == Koncom októbra 1919 sa začala protiofenzíva [[Červená armáda|Červenej armády]] súčasne v dvoch úsekoch. 20. októbra útočná skupina zložená z lotyšskej pešej divízie a ukrajinskej jazdeckej brigády pod velením [[Vitalij primakov|Vitalija Primakova]]. 3. strelecká divízia a Estónska strelecká divízia prinútili [[Maj-Majevského]] opustiť [[Oriol]] a ustúpiť ďalej na juh. Hrozilo im obkľúčenie, a tak bieli usporiadane odišli do Kurska. Zároveň veliteľ 1. jazdeckej armády [[Semion Michajlovič Buďonnyj|Semion Buďonnyj]] proti rozkazom veliteľa frontu zaútočil na Voronež, pretože sa chcel v priamom boji postaviť slávnej bielej kavalérii. Dosiahol veľkolepé víťazstvo nad silami Mamontova a [[Andrej Grigorievič Škuro|Škura]], keď 24. októbra vstúpil do mesta. Ďalšia operácia na dobytie kľúčového železničného uzla v Kastornoje trvala mesiac. Jeho dobytie červenými znamenalo oddelenie síl donských kozákov a Dobrovoľníckej armády. 15. novembra červení dobyli Kursk. Boli to prelomové bitky celej občianskej vojny. Porážka moskovskej ofenzívy bola predohrou ku konečnej porážke [[Biele hnutie|bielych]] v konflikte. == Zdroj == {{Preklad|en|Advance on Moscow (1919)|1318528575}} [[Kategória:Bitky ruskej občianskej vojny]] [[Kategória:Bitky Ruska]] [[Kategória:Dejiny Moskvy]] [[Kategória:Biela armáda]] aq5em8986xcnubztz68uxrfx2x3onul Bitka o Gangut 0 743105 8211148 8204335 2026-05-09T11:17:22Z ~2026-27065-36 293875 8211148 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Bitka pri Gangute}} {{na úpravu|potreba štylistických úprav, viaceré časti textu nedávajú zmysel}} {{Infobox Bitka |konflikt=Bitka pri Gangute |súčasť=[[Severná vojna|Severnej vojny]] |popis=Bitka pri Gangute |obrázok=Battle of Gangut-Bakua.jpg |dátum=[[7. august]] [[1714]] |miesto=polostrov [[Hanko]] (rus. ''Gangut''), [[Fínsko]] |výsledok=vojenské víťazstvo ruskej armády |protivník1=[[Ruská ríša]] |protivník2=[[Švédska ríša]] |velitel1=[[Peter I.]]<br/>[[Stepan Fiodorovič Apraskin]]<br/>[[Matij Zmajevič]] |velitel2=[[Gustaf Wattrang]]<br/>[[Nils Ehrenschiöld]]<br/>[[Erik Johan Lillie]] |sila1=15 000 vojakov<br/>99 galér |sila2=15 radových lodí<br/>3 fregaty |straty2=361 mŕtvych<br/>350 ranených<br/>257 zajatých |straty1=222 mŕtvych<br/>342 ranených}} '''Bitka pri Gangute''' (iné názvy: '''Bitka pri myse Hanko''') bol ozbrojený stret medzi ruským vojenským loďstvom na jednej strane a tým švédskym na strane druhej zo dňa [[7. august]]a roku [[1714]] pri myse Hanko na území terajšieho [[Fínsko|Fínska]] v čase [[Severná vojna|Veľkej severnej vojny]]. Samotná námorná bitka predstavovala vo vojenskej historiografii prvý veľký triumf ruských galér.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RYNIEWICZ|meno=Zygmunt|titul=Lexikón námorných bitiek|vydanie=1|vydavateľ=PERFEKT, a.s|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-8046-979-5|strany=199}}</ref> == Nádeje švédskeho kráľa pre nové víťazstvo == {{Hlavný článok|Bitka pri Poltave}} Dňa [[27. júl]]a roku [[1709]] došlo k [[Bitka pri Poltave|vojenskej bitke]] medzi švédskou armádou na čele s kráľom [[Karol XII.|Karolom XII.]] a ruskými vojskami [[Bitka pri Poltave|pri Poltave]] na území terajšej [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Švédska armáda utrpela drvivú porážku. Napokon dňa [[30. júl]]a toho istého roku vyhlásili demoralizované zvyšky švédskej armády definitívnu kapituláciu. Švédsky kráľ menom [[Karol XII.]] medzitým spolu s niekoľkými dôstojníkmi odišiel na územie [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš et al|titul=Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 - 1914|vydanie=1|vydavateľ=Institut pro středoevropskou kulturu a politiku|miesto=Praha|rok=1994|isbn=80-85241-57-9|strany=67; 68}}</ref> Vojenská katastrofa švédskej armády mala kľúčový dosah mocenských síl [[Švédske impérium|Švédskeho impéria]] na území severovýchodnej Európy. Zároveň podkopala základy veľmocenského postavenia [[Švédske impérium|Švédskeho impéria]]. Ruským vojskám sa následne podarilo obkľúčiť a dobyť všetky baltské provincie. Medzitým švédsky kráľ [[Karol XII.]], stále vo tureckom vyhnanstve, posielal listy s rozkazmi panovníckej diplomacii v [[Štokholm]]e s cieľom, podľa ktorého sa v žiadnom prípade nesmelo s [[Ruské cárstvo|Ruským cárstvom]] ale aj ostatnými súpermi uzatvárať [[mier]]. Po kratšom čase sa však, hoci už bez prítomnosti švédskeho kráľa na bojisku, rozhorel tentoraz už vo vodách [[Baltské more|Baltského mora]] nový boj.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=304; 305}}</ref> == Plán ľsti == Dňa [[9. máj]]a roku [[1714]] vyplávalo ruské vojnové loďstvo v sile 99 [[Galéra|galér]] s 15 000 vojakmi pod velením admirála Stepana Fiodoroviča Apraskina z Kronštadtu. Cieľom bolo podporiť ďalších ruských spojencov v prístave Abo. Tam však došlo k náhlemu zvratu. Práve pri južnom cípe polostrova Hanko skrížilo ruským námorníkom cestu švédske loďstvo na čele s admirálom Gustafom Wattrangom. Jeho sila bola 15 radových lodí, tri fregaty a eskadra [[Galéra|galér]]. Ruský cár menom [[Peter Veľký|Peter I. Veľký]] však v tom istom čase naplánoval ľstivú taktiku. Pri šiji samotného polostrova, ktorá bola široká približne iba 2, 5 kilometra, prikázal zostaviť akýsi drevený sklz. Išlo o to, že ruskí vojaci predstierali to, že preťahujú [[Galéra|galéry]] k západne časti polostrova. == Chaos švédskeho veliteľstva a príchod čiernohorskej posily == Keď ruské vojnové lode vyzerali tak, že sa počtovo a takticky rozdelili, rozhodol sa švédsky admirál Wattrang poslať eskadru na čele s kontraadmirálom Nilsom Ehrenschiöldom do zátoky Riilahti v západnej časti polostrova Hanko. Medzitým ďalší švédsky kontraadmirál menom Erik Johan Lillie viedol 6 radových lodí spolu s dvoma mažiarovými, s ktorými mal v pláne zaútočiť na ruské loďstvo. Ruský cár Peter I. Veľký si všimol rozdelenie švédskych vojnových lodí, pričom následne využil priaznivú situáciu. Dňa [[26. júl|26. júla]] roku [[1714]] nastalo bezvetrie. Švédske lode stáli vo vodách [[Baltské more|Baltského mora]] bez jediného pohybu smerom vpred. Ruský cár [[Peter Veľký|Peter I. Veľký]] medzičasom poslal eskadru loďstva čiernohorského admirála Matija Zmajeviča na čele s 20 [[Galéra|galérami]]. Tie následne obišli švédske vojnové lode zo strany otvoreného mora, čím zablokovali vo fjorde cestu švédskemu admirálovi Ehrenschiöldovi. == Rozprášenie protivníka == Po obkľúčení švédskych lodí zásluhou čiernohorského admirála Zmajeviča došlo vo švédskom vojenskom štábe k tomu, že admirála Wattrang odvolal Lillieho eskadru. Pripúšťal, že hlavné ruské námorné sily by mohli ísť rovnakou trasou presne ako tie čiernohorské. Rozhodol sa vydať rozkaz pre plavbu smerom ďalej od pobrežia. Ruský cár [[Peter Veľký|Peter I. Veľký]] to využil tým, že zvyšné ruské galéry poslal pri brehu do Riilahti. Následne sa strhol krvavý boj. Ten trval až tri hodiny. == Epilóg boja a jeho dôsledky == Potýčka sa napokon skončila doslovným zničením švédskych námorných síl. Tie utŕžili stratu 361 padlých. Až 350 švédskych vojakov skončilo ranených a 257 sa dostalo do zajatia. Na ruskej strane došlo k strate 222 mŕtvych. Bolo zaznamenaných 342 ranených. Námorná bitka pri Gangute bola napokon prvým veľkolepým víťazstvom pre ruské galéry.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RYNIEWICZ|meno=Zygmunt|titul=Lexikón námorných bitiek|vydanie=1|vydavateľ=PERFEKT, a.s.|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-8046-979-5|strany=199}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * SKŘIVAN, Aleš et al. (1994). ''Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 - 1914''. Praha: Institut pro středoevropskou kulturu a politiku. <nowiki>ISBN 80-85241-57-9</nowiki>. * SKŘIVAN, Aleš. (2002). ''Lexikon světových dějin 1492'' ''&#x2013;'' ''1914''. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-86493-06-7|ISBN 80-86493-06-7]]. == Pozri aj == * [[Severná vojna|Veľká severná vojna]] * [[Bitka pri Poltave]] * [[Peter Veľký|Peter I. Veľký]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * RYNIEWICZ, Zygmunt. (2020). ''Lexikón námorných bitiek''. Bratislava: PERFEKT, a.s. ISBN 978-80-8046-979-5. [[Kategória:Bitky severnej vojny]] [[Kategória:Bitky Dánska]] [[Kategória:Bitky Nórska]] [[Kategória:Bitky Švédska]] [[Kategória:Bitky Ruska]] [[Kategória:Námorné bitky]] [[Kategória:Bitky v 1714]] mazlnjx2xy7crv97wo20rnlv04f2rut 8211151 8211148 2026-05-09T11:18:41Z ~2026-27065-36 293875 8211151 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Bitka pri Gangute}} {{na úpravu|potreba štylistických úprav, viaceré časti textu nedávajú zmysel}} {{Infobox Bitka |konflikt=Bitka pri Gangute |súčasť=[[Severná vojna|Severnej vojny]] |popis=Bitka pri Gangute |obrázok=Battle of Gangut-Bakua.jpg |dátum=[[7. august]] [[1714]] |miesto=polostrov [[Hanko]] (rus. ''Gangut''), [[Fínsko]] |výsledok=vojenské víťazstvo ruskej armády |protivník1=[[Ruská ríša]] |protivník2=[[Švédska ríša]] |velitel1=[[Peter I.]]<br/>[[Stepan Fiodorovič Apraskin]]<br/>[[Matij Zmajevič]] |velitel2=[[Gustaf Wattrang]]<br/>[[Nils Ehrenschiöld]]<br/>[[Erik Johan Lillie]] |sila1=15 000 vojakov<br/>99 galér |sila2=15 radových lodí<br/>3 fregaty |straty2=361 mŕtvych<br/>350 ranených<br/>257 zajatých |straty1=222 mŕtvych<br/>342 ranených}} '''Bitka pri Gangute''' (iné názvy: '''Bitka pri polostrove Hanko''') bol ozbrojený stret medzi ruským vojenským loďstvom na jednej strane a tým švédskym na strane druhej zo dňa [[7. august]]a roku [[1714]] pri myse Hanko na území terajšieho [[Fínsko|Fínska]] v čase [[Severná vojna|Veľkej severnej vojny]]. Samotná námorná bitka predstavovala vo vojenskej historiografii prvý veľký triumf ruských galér.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RYNIEWICZ|meno=Zygmunt|titul=Lexikón námorných bitiek|vydanie=1|vydavateľ=PERFEKT, a.s|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-8046-979-5|strany=199}}</ref> == Nádeje švédskeho kráľa pre nové víťazstvo == {{Hlavný článok|Bitka pri Poltave}} Dňa [[27. júl]]a roku [[1709]] došlo k [[Bitka pri Poltave|vojenskej bitke]] medzi švédskou armádou na čele s kráľom [[Karol XII.|Karolom XII.]] a ruskými vojskami [[Bitka pri Poltave|pri Poltave]] na území terajšej [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Švédska armáda utrpela drvivú porážku. Napokon dňa [[30. júl]]a toho istého roku vyhlásili demoralizované zvyšky švédskej armády definitívnu kapituláciu. Švédsky kráľ menom [[Karol XII.]] medzitým spolu s niekoľkými dôstojníkmi odišiel na územie [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš et al|titul=Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 - 1914|vydanie=1|vydavateľ=Institut pro středoevropskou kulturu a politiku|miesto=Praha|rok=1994|isbn=80-85241-57-9|strany=67; 68}}</ref> Vojenská katastrofa švédskej armády mala kľúčový dosah mocenských síl [[Švédske impérium|Švédskeho impéria]] na území severovýchodnej Európy. Zároveň podkopala základy veľmocenského postavenia [[Švédske impérium|Švédskeho impéria]]. Ruským vojskám sa následne podarilo obkľúčiť a dobyť všetky baltské provincie. Medzitým švédsky kráľ [[Karol XII.]], stále vo tureckom vyhnanstve, posielal listy s rozkazmi panovníckej diplomacii v [[Štokholm]]e s cieľom, podľa ktorého sa v žiadnom prípade nesmelo s [[Ruské cárstvo|Ruským cárstvom]] ale aj ostatnými súpermi uzatvárať [[mier]]. Po kratšom čase sa však, hoci už bez prítomnosti švédskeho kráľa na bojisku, rozhorel tentoraz už vo vodách [[Baltské more|Baltského mora]] nový boj.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=304; 305}}</ref> == Plán ľsti == Dňa [[9. máj]]a roku [[1714]] vyplávalo ruské vojnové loďstvo v sile 99 [[Galéra|galér]] s 15 000 vojakmi pod velením admirála Stepana Fiodoroviča Apraskina z Kronštadtu. Cieľom bolo podporiť ďalších ruských spojencov v prístave Abo. Tam však došlo k náhlemu zvratu. Práve pri južnom cípe polostrova Hanko skrížilo ruským námorníkom cestu švédske loďstvo na čele s admirálom Gustafom Wattrangom. Jeho sila bola 15 radových lodí, tri fregaty a eskadra [[Galéra|galér]]. Ruský cár menom [[Peter Veľký|Peter I. Veľký]] však v tom istom čase naplánoval ľstivú taktiku. Pri šiji samotného polostrova, ktorá bola široká približne iba 2, 5 kilometra, prikázal zostaviť akýsi drevený sklz. Išlo o to, že ruskí vojaci predstierali to, že preťahujú [[Galéra|galéry]] k západne časti polostrova. == Chaos švédskeho veliteľstva a príchod čiernohorskej posily == Keď ruské vojnové lode vyzerali tak, že sa počtovo a takticky rozdelili, rozhodol sa švédsky admirál Wattrang poslať eskadru na čele s kontraadmirálom Nilsom Ehrenschiöldom do zátoky Riilahti v západnej časti polostrova Hanko. Medzitým ďalší švédsky kontraadmirál menom Erik Johan Lillie viedol 6 radových lodí spolu s dvoma mažiarovými, s ktorými mal v pláne zaútočiť na ruské loďstvo. Ruský cár Peter I. Veľký si všimol rozdelenie švédskych vojnových lodí, pričom následne využil priaznivú situáciu. Dňa [[26. júl|26. júla]] roku [[1714]] nastalo bezvetrie. Švédske lode stáli vo vodách [[Baltské more|Baltského mora]] bez jediného pohybu smerom vpred. Ruský cár [[Peter Veľký|Peter I. Veľký]] medzičasom poslal eskadru loďstva čiernohorského admirála Matija Zmajeviča na čele s 20 [[Galéra|galérami]]. Tie následne obišli švédske vojnové lode zo strany otvoreného mora, čím zablokovali vo fjorde cestu švédskemu admirálovi Ehrenschiöldovi. == Rozprášenie protivníka == Po obkľúčení švédskych lodí zásluhou čiernohorského admirála Zmajeviča došlo vo švédskom vojenskom štábe k tomu, že admirála Wattrang odvolal Lillieho eskadru. Pripúšťal, že hlavné ruské námorné sily by mohli ísť rovnakou trasou presne ako tie čiernohorské. Rozhodol sa vydať rozkaz pre plavbu smerom ďalej od pobrežia. Ruský cár [[Peter Veľký|Peter I. Veľký]] to využil tým, že zvyšné ruské galéry poslal pri brehu do Riilahti. Následne sa strhol krvavý boj. Ten trval až tri hodiny. == Epilóg boja a jeho dôsledky == Potýčka sa napokon skončila doslovným zničením švédskych námorných síl. Tie utŕžili stratu 361 padlých. Až 350 švédskych vojakov skončilo ranených a 257 sa dostalo do zajatia. Na ruskej strane došlo k strate 222 mŕtvych. Bolo zaznamenaných 342 ranených. Námorná bitka pri Gangute bola napokon prvým veľkolepým víťazstvom pre ruské galéry.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RYNIEWICZ|meno=Zygmunt|titul=Lexikón námorných bitiek|vydanie=1|vydavateľ=PERFEKT, a.s.|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-8046-979-5|strany=199}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * SKŘIVAN, Aleš et al. (1994). ''Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 - 1914''. Praha: Institut pro středoevropskou kulturu a politiku. <nowiki>ISBN 80-85241-57-9</nowiki>. * SKŘIVAN, Aleš. (2002). ''Lexikon světových dějin 1492'' ''&#x2013;'' ''1914''. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-86493-06-7|ISBN 80-86493-06-7]]. == Pozri aj == * [[Severná vojna|Veľká severná vojna]] * [[Bitka pri Poltave]] * [[Peter Veľký|Peter I. Veľký]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * RYNIEWICZ, Zygmunt. (2020). ''Lexikón námorných bitiek''. Bratislava: PERFEKT, a.s. ISBN 978-80-8046-979-5. [[Kategória:Bitky severnej vojny]] [[Kategória:Bitky Dánska]] [[Kategória:Bitky Nórska]] [[Kategória:Bitky Švédska]] [[Kategória:Bitky Ruska]] [[Kategória:Námorné bitky]] [[Kategória:Bitky v 1714]] sewrkhebyjhqk2t5bkp45lijwo8i9jr SAP Garden 0 743193 8211115 8204313 2026-05-09T09:59:54Z ~2026-27065-36 293875 8211115 wikitext text/x-wiki {{Infobox štadión|názov štadiónu=SAP Garden|poloha=[[Mníchov]], [[Nemecko]]|štát=Nemecko|fotka=2024-12-08 EHC Red Bull München gegen ERC Ingolstadt (Deutsche Eishockey-Liga 2024-25) by Sandro Halank–002.jpg|zemepisná šírka=48.169881|zemepisná dĺžka=11.540981|otvorený=27. september 2024|majiteľ=[[Red Bull GmbH]]|kapacita=11 500 ([[Basketbal]])<br/>10 796 ([[Ľadový hokej]])|architekt=[[3XN]]|cena výstavby=110 miliónov €|kluby=[[FC Bayern Munich (basketbal)|Bayern Munich]] ([[Basketball Bundesliga|BBL]])<br/>[[EHC Red Bull München]] ([[Deutsche Eishockey Liga|DEL]])}} '''SAP Garden''' je krytá aréna s kapacitou 12 500 miest v [[Olympiapark|Olympiaparku]] v [[Mníchov|Mníchove]] v Nemecku. Aréna bola dokončená v lete 2024 a bola pripravená na použitie v sezóne 2024/25.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = All news and information about SAP Garden | url = https://www.sapgarden.com/en/ | vydavateľ = www.sapgarden.com | dátum prístupu = 2026-01-15}}</ref> Aréna bola postavená na mieste bývalého Radstadionu, ktorý bol zbúraný v roku 2015. Je to domáci štadión [[Ľadový hokej|hokejového]] tímu [[EHC Red Bull München|EHC Red Bull Mníchov]] a domáci ihrisko [[Basketbal|basketbalového]] tímu [[FC Bayern Munich (basketbal)|Bayern Mníchov]]. == História == [[Súbor:München, SAP-Garten von Osten, 2.jpeg|vľavo|náhľad|Aréna v apríli 2024]] Plány na novú krytú arénu vznikli predovšetkým z priania novej domácej arény pre hokejový tím [[EHC Red Bull München|EHC Red Bull Mníchov]], ktorý hral na štadióne [[Olympia Eishalle]], ktorý bol otvorený päť rokov pred [[Letné olympijské hry 1972|olympijskými hrami v roku 1972]]. Okrem toho tím [[Basketball Bundesliga|BBL]] [[FC Bayern Munich (basketbal)|Bayern Mníchov]], ktorý hral na [[BMW Park|olympijskej basketbalovej aréne]], hľadal modernú arénu. V decembri 2014 mestská rada Mníchova vyhlásila výberové konanie na novú arénu, ktorá sa mala postaviť na mieste [[Radstadion|Radstadionu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Neue Sporthalle | url = http://www.muenchen.de/aktuell/olympiapark-eis-basketball-halle-neubau.html | vydavateľ = muenchen.de | dátum prístupu = 2026-01-15 | jazyk = de | priezvisko = muenchen.de}}</ref> Architektom je [[3XN]]. V roku 2019 sa objavili správy, že spoločnosť [[SAP]] získala práva na pomenovanie arény. Aby sa predišlo zámene so [[SAP Arena|SAP Arénou]] v [[Mannheim|Mannheime]], boli predložené tri návrhy na pomenovanie, o ktorých sa bude hlasovať pod [[Hashtag|hashtagom]] #NameGameOn: SAP Live (ktorý získal 9,9 % hlasov), SAP Park (44,8 %) a SAP Garden (45,3 %).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Olympiapark: Neue Halle heißt "SAP Garden" | url = https://www.sueddeutsche.de/muenchen/olympiapark-neue-halle-name-1.4376303 | vydavateľ = Süddeutsche.de | dátum vydania = 2019-03-20 | dátum prístupu = 2026-01-15 | jazyk = de | meno = Christian | priezvisko = Bernhard}}</ref> Výkopové práce sa pôvodne mali uskutočniť v zime 2019.<ref>https://fcb-basketball.de/de/news/2018-19/02-19/190214_neue_sportarena</ref> Prvé výkopové práce na mieste sa začali 13. januára 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Olympiapark München | url = https://www.olympiapark.de/de/der-olympiapark/presse/pressemitteilungen/2020/01/sap-garden--errichtung-provisorischer-baustrassen-502 | vydavateľ = www.olympiapark.de | dátum prístupu = 2026-01-15}}</ref> Okrem toho sa začala výstavba provizórnych stavebných ciest s chodníkmi a priechodom pre chodcov, čo si vyžiadalo sprievodné práce na výrube stromov. Na to bolo k dispozícii čiastočné stavebné povolenie. Základný kameň bol položený 23. februára 2021, ale bez hostí a návštevníkov kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii COVID-19]].<ref>https://www.sueddeutsche.de/muenchen/muenchen-olympiapark-sap-garden-grundstein-1.5215111</ref> Aréna mala svoj prvý zápas 27. septembra 2024, keď [[Buffalo Sabres]] z [[National Hockey League|NHL]] porazili Red Bull Mníchov v exhibičnom zápase 5:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sabres blank EHC Red Bull Munchen in NHL Global Series Challenge Germany {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/nhl-global-series/buffalo-sabres-shut-out-ehc-red-bull-munchen-in-nhl-global-series-challenge-germany | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-09-27 | dátum prístupu = 2026-01-15 | jazyk = en}}</ref> Bývalý hráč Red Bullu, súčasný hráč Sabres a rodák z Mníchova [[JJ Peterka]] viedol tímy na ľad a dostal sólové kolo, pričom Peterka strelil piaty gól za Sabres, za čo po zápase zožal ovácie a skandovanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Watch: Sabres' JJ Peterka Scores in Home Country Showdown | url = https://www.si.com/onsi/breakaway/news-feed-page/buffalo-sabres-jj-peterka-scores-home-country-showdown | vydavateľ = Break Away ON SI | dátum vydania = 2024-09-27 | dátum prístupu = 2026-01-15 | jazyk = en-US}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Športové haly v Nemecku]] [[Kategória:Hokejové štadióny v Nemecku]] [[Kategória:Stavby v Mníchove]] [[Kategória:Šport v Mníchove]] [[Kategória:Architektúra z 2024]] b5k2vg00qf20nfpr328cgdfl8adasys Dánsko-švédska vojna (1657 – 1658) 0 743497 8211142 8204324 2026-05-09T11:07:18Z ~2026-27065-36 293875 8211142 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Dánsko-švédska vojna|súčasť=[[Dánsko-švédske vojny|Dánsko-švédskych vojen]] a [[Druhá severská vojna|Druhej severskej vojny]]|obrázok=Tåget över bält2.jpg|text k obr=Švédsky kráľ menom Karol X. Gustáv (* [[1622]] – † [[1660]]) na koni po bitke pri Iversnaes.|dátum=[[1657]]{{--}}[[1658]]|miesto=Škandinávia|výsledok=trvalá strata ostrova Sklne a Blekinge v južnej časti Dánskeho polostrova dočasná strata oblasti Trondheim a Bohuslän v Nórsku (získané späť pod vládu dánskeho kráľa roku 1660) strata ostrova Bornholm|protivník1=[[Dánsko-Nórsko]]|protivník2=[[Švédske impérium]]|velitel1=[[Frederik III. (Dánsko)]]<br/>[[Ulrik Frederick Gyldenløve|Ulrik Gyldenløve]]<br/>[[Anders Bille]]<br/>[[Iver Krabbe]]|velitel2=[[Karol X. Gustáv]]<br/>[[Carl Gustaf Wrangel]]<br/>[[Gustaf Otto Stenbock]]<br/>[[Per Brahe]]|casus belli=ozbrojený útok dánskych vojsk na provinciu Skåne}} '''Dánsko-švédska vojna''' v rokoch '''1657''' až '''1658''' bola ozbrojeným konfliktom medzi [[Dánsko-Nórsko|Dánsko-Nórskou personálnou úniou]] na jednej strane a [[Švédske impérium|Švédskym impériom]] na strane druhej v období rokov [[1657]] až [[1658]] v oblasti [[Severná Európa|severnej Európy]]. Bola zároveň súčasťou [[Druhá severská vojna|druhej severskej vojny]] medzi [[Republika oboch národov|Poľsko-litovským kráľovstvom]] a [[Švédske impérium|Švédskym impériom]], pričom dánsky kráľ menom [[Frederik III. (Dánsko)|Frederik III.]] a jeho armády boli diplomaticky súčasťou protišvédskeho frontu, teda na strane poľského panovníka [[Ján II. Kazimír|Jána II. Kazimíra Vasu]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš et al|titul=Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 - 1914|vydanie=1|vydavateľ=Institut pro středoevropskou kulturu a politiku|miesto=Praha|rok=1994|isbn=80-85241-57-9|strany=62; 63}}</ref> == Pozadie (1655 až 1656) == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Obliehanie Jasnej Hory]] a [[Povstanie Juraja II. Rákociho]]'' Dňa [[19. október|19. októbra]] roku [[1655]] sa švédskej armáde podarilo po troch týždňoch úspešne zavŕšiť vojenské dobytie mesta [[Krakov]]. Poľskí vojaci na čele s hajtmanom Stefanom Czarnieckým napokon vydali mesto a postúpili ho švédskemu kráľovi.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=150}}</ref> Švédska armáda tak prenikla až na juh [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]]. Stolice na severe územia [[Kráľovské Uhorsko|Kráľovského Uhorska]] medzitým poslali vojakov pre obranu tamojších hraníc, keďže sa objavila výstraha, že švédske armády odmietnu rešpektovať ich suverenitu tak ako tie české počas [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MRVA|meno=Ivan|titul=Temné storočie: zlomové obdobia slovenských dejín: 1618 – 1718|vydanie=1|vydavateľ=Perfekt, a.s.|miesto=Bratislava|rok=2021|isbn=978-80-8226-021-5|strany=118}}</ref> Deň po tejto udalosti, teda dňa [[20. október|20. októbra]] roku [[1655]], vyhlásili poprední predstavitelia litovskej magnátskej strany a to Boguslaw a Janusz Radziwil zmluvu v Kjedanoch, v mene ktorej vzdali hold švédskemu kráľovi Karolovi X. Gustávovi ako poľskému panovníkovi. Dňa [[21. október|21. októbra]] roku [[1655]] bol švédsky kráľ menom Karol X. Gustáv uznaný šľachticmi z územia [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Lublin|Lublinu]], Červenej Rusi ale aj [[Malopoľské vojvodstvo|Malopoľska]], Sandomerska a [[Volynská oblasť|Volyne]]. V skutočnosti sa tak stalo doslova pod veľkým tlakom švédskej diplomacie a to v rámci poskytnutia vojenskej pomoci voči poľskej armáde proti [[Ruské cárstvo|Ruskému cárstvu]] a [[Kozáci|kozákom]]. Obrat však nastal koncom novembra roku [[1655]]. V dňoch [[19. november|19. novembra]] až [[27. december|27. decembra]] roku [[1655]] sa pokúšala švédska armáda dobyť [[Jasná Hora|pavlínsky kláštor Jasná Hora]] v [[Čenstochová|Čenstochovej]], ktorý bránilo iba 250 obrancov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=150}}</ref> Koristnícke výčiny okupantov však na seba nenechali čakať. Hrdinská obrana pavlínskeho kláštora zo strany poľských vojakov mala za následok vlnu [[Patriotizmus|patriotizmu]]. Povzbudila teda poľský národ pre vzdor, čím sa švédske armády dostali do jasnej krízy.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MRVA|meno=Ivan|titul=Temné storočie: zlomové obdobia slovenských dejín: 1618 – 1718|vydanie=1|vydavateľ=Perfekt, a.s.|miesto=Bratislava|rok=2021|isbn=978-80-8226-021-5|strany=118}}</ref> == Švédsky kráľ a jeho vojaci napokon v obkľúčení (1657) == Viedenská diplomacia na čele s rímsko-nemeckým cisárom [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinandom III. Habsburským]] (*[[1608]] – †[[1657]]), ktorý panoval v rokoch [[1637]] až [[1657]], sa odmietla prizerať, ako územie [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]] chcú vojensky ovládnuť protestantské mocnosti. Diplomatom a šľachticom sa podarilo zatiahnuť do boja dánskeho kráľa [[Frederik III. (Dánsko)|Frederika III.]] a jeho armády.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MRVA|meno=Ivan|titul=Dejiny Uhorska a Slováci|vydanie=1|vydavateľ=Perfekt, a.s|miesto=Bratislava|rok=2012|isbn=978-80-8046-586-5|strany=177|meno2=Vladimír|priezvisko2=SEGEŠ}}</ref> [[Dánsko-Nórsko|Dánsko-Nórska diplomacia]] však bola hlboko zasiahnutá vojenskou porážkou ešte z čias vojny v rokoch 1643 až 1645. Švédsky kráľ mal za cieľ opanovať dánske provincie na východe a časť [[Nórsko|Nórska]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=BUSCK|meno=Steen|titul=Dějiny Dánska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-908-9|strany=107|priezvisko2=POULSEN|meno2=Henning}}</ref> V máji roku [[1657]] napokon vyhlásil dánsky kráľ menom [[Frederik III. (Dánsko)|Frederik III.]] švédskemu panovníkovi [[Vojna|vojnu]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MRVA|meno=Ivan|titul=Temné storočie: zlomové obdobia slovenských dejín: 1618 – 1718|vydanie=1|vydavateľ=Perfekt, a.s|miesto=Bratislava|rok=2021|isbn=978-80-8226-021-5|strany=120}}</ref> == Prológ vojny (leto 1657) == Dňa [[25. jún|25. júna]] roku [[1657]] sa vydalo švédske vojsko na spiatočný vojenský pochod z územia [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]]. Po takmer mesiaci, presnejšie dňa [[20. júl|20. júla]] roku [[1657]], prekročilo hranice [[Šlezvicko-Holštajnsko|Holštajnska]]. == Švédsky protiúder == Početne slabšia dánska armáda urobila tak, že sa stiahla smerom do holštajnských pevností Glückstadt, Krempe a Frederiksodde. Švédskym vojakom sa následne podarilo úspešne obsadiť vojensky územie [[Jutský polostrov|Jutského polostrova]]. Dňa [[24. október|24. októbra]] roku [[1657]] napokon pevnosť Frederiksodde kapitulovala pred švédskymi vojenskými útočníkmi. Na pôde Škandinávie vládla v tých časoch oveľa chladnejšia klíma. Bola to takpovediac malá doba ľadová. V noci na [[30. január|30. januára]] roku [[1658]] prekročili švédske vojská Lillebaelt. Po niekoľkých dňoch, presnejšie dňa [[6. február|6. februára]] roku [[1658]] sa podarilo švédskym vojakom doraziť na čele s kráľom na ostrov Lageland. Napokon dňa [[11. február|11. februára]] roku [[1658]] vkročili švédski vojaci na [[Sjælland (ostrov)|ostrov Sjaelland]]. Okrem územia [[Nórsko|Nórska]] sa podarilo švédskym vojskám mať pod kontrolou a okupáciou takmer celé územie monarchie [[Oldenburg (rozlišovacia stránka)|Oldenburgovcov]]. Dánske armády už nemali viac nádej pre novú protiofenzívu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=BUSCK|meno=Steen|titul=Dějiny Dánska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-908-9|strany=107; 108|priezvisko2=POULSEN|meno2=Henning}}</ref> == Mier a epilóg vojny (február až máj 1658) == Dňa [[26. február|26. februára]] roku [[1658]] bola dánska diplomacia donútená podpísať mierovú zmluvu v meste [[Roskilde]]. Týmto aktom musela [[Dánsko-Nórsko|Dánsko-Nórska personálna únia]] pristúpiť na tie doslova najtvrdšie mierové podmienky v dejinách vôbec. Švédske impérium získalo pod svoju vládu dánske územia na juhu [[Škandinávsky polostrov|Škandinávskeho polostrova]], pričom presnejšie išlo o oblasť [[Skåne (kraj)|Skåne]], [[Blekinge (provincia)|Blekinge]], Halland, taktiež nórske oblasti Bohuslan a [[Trondheim]] ako aj ostrov [[Bornholm]]. Zároveň došlo k tomu, že práve švédski obchodníci boli oslobodení od platenia [[Clo|cla]] v prielive [[Öresund]]. Svokor švédskeho kráľa, holštajnsko-gottorpský vojvoda menom Fridrich III. dosiahol následne dňa [[12. máj|12. mája]] roku [[1658]] uzavretím zmluvy to, že [[Dánsko-Nórsko|Dánsko-Nórska personálna únia]] sa oficiálne zriekla zvrchovaných práv na [[Šlezvicko-Holštajnsko|Šlezvicko]]. Uzavretie mieru tak znamenalo jasnú hospodársko-vojenskú prevahu [[Švédske impérium|Švédskeho impéria]] vo vodách [[Baltské more|Baltského mora]]. Nová situácia však znepokojovala námorné mocnosti.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš et al|titul=Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 - 1914|vydanie=1|vydavateľ=Institut pro středoevropskou kulturu a politiku|miesto=Praha|rok=1994|isbn=80-85241-57-9|strany=62; 63}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * [[Ivan Mrva|MRVA, Ivan]]; SEGEŠ, Vladimír. (2012). ''Dejiny Uhorska a Slováci''. Bratislava: Perfekt, a.s. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-8046-586-5|ISBN 978-80-8046-586-5]]. * [[Ivan Mrva|MRVA, Ivan]]. (2021). ''Temné storočie: zlomové obdobia slovenských dejín: 1618'' ''&#x2013;'' ''1718''. Bratislava: Perfekt, a.s. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-8226-021-5|ISBN 978-80-8226-021-5]]. * ŘEZNÍK, Miloš. (2010). ''Dějiny Polska v datech''. Praha: Nakladatelství Libri. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/9788072774081|ISBN]] [[Špeciálne:KnižnéZdroje/9788072774081|978-80-7277-408-1]]. * SKŘIVAN, Aleš et al. (1994). ''Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 - 1914''. Praha: Institut pro středoevropskou kulturu a politiku. <nowiki>ISBN 80-85241-57-9</nowiki>. * ŠVIHRAN, Ladislav. (2016). ''Kto nám vládol''. 2. vyd. Bratislava: Perfekt, a.s. <nowiki>ISBN 978-80-8046-734-0</nowiki>. == Pozri aj == * [[Dánsko-švédske vojny]] * [[Druhá severská vojna]] * [[Obliehanie Jasnej Hory]] * [[Povstanie Juraja II. Rákociho|Protihabsburské stavovské povstanie Juraja II. Rákociho]] * [[Dánsko-Nórsko]] * [[Švédske impérium]] * [[Frederik III. (Dánsko)]] == Zdroj == * BUSCK, Steen - POULSEN, Henning. (2007). ''Dějiny Dánska''. Praha: Nakladatelství Lidové noviny. ISBN: 978-80-7106-908-9. [[Kategória:Vojny Dánska]] [[Kategória:Vojny Nórska]] [[Kategória:Vojny Švédska]] [[Kategória:Vojny 17. storočia]] nd6jm25lrkk5seaayxa54ptuf908w9q Torstensonova vojna (1643 – 1645) 0 743540 8211139 8204325 2026-05-09T11:03:51Z ~2026-27065-36 293875 8211139 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Torstensonova vojna|súčasť=[[Dánsko-švédske vojny|Dánsko-švédskych vojen]] a [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]|obrázok=Sjöstrid-Sjöslaget vid Femernbält 1644 - Sjöhistoriska museet - O 08132.tif|text k obr=Námorná bitka o Fehmarnskú úžinu roku z [[1644]] na maľbe od Cornelisa Visschera.|dátum=[[1643]]{{--}}[[1645]]|miesto=Severná Európa|casus belli=obava dánskeho kráľa Kristiána IV. z vojenskej expanzie armád Švédskeho impéria|výsledok=zisk ostrovov Gotland a Ösel švédskym kráľom zrušené colné poplatky pre švédskych obchodníkov v morskom prielive Öresund|protivník1=[[Dánsko-Nórsko]]|protivník2=[[Švédske impérium]]|velitel1=[[Kristián IV. (Dánsko)]]<br/>[[Hannibal Sehested]]<br/>[[Anders Bille]]<br/>[[Jacob Mogensen Ulfeldt]]<br/>[[Jacob Ulfeld]]<br/>[[Matthias Gallas]]|velitel2=[[Kristína I.]]<br/>[[Gustav Horn]]<br/>[[Carl Gustaf Wrangel]]<br/>[[Lennart Torstensson]]<br/>[[Helmut Wrangel]]<br/>[[Mårten Anckarhielm]]}} '''Torstensonova vojna''' bol dánsko-švédsky ozbrojený konflikt v rokoch [[1643]] až [[1645]] medzi armádou [[Dánsko-Nórsko|Dánsko-Nórskej personálnej únie]] na jednej strane a [[Švédske impérium|Švédskym impériom]] na strane druhej v oblasti [[Severná Európa|severnej Európy]]. Išlo zároveň o jednu z posledných etáp [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš et al|titul=Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 - 1914|vydanie=1|vydavateľ=Institut pro středoevropskou kulturu a politiku|miesto=Praha|rok=1994|isbn=80-85241-57-9|strany=71}}</ref> == Stratená dánska prestíž a Švédsko ako imperiálny strašiak == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Lübecká zmluva]]'' Dňa [[22. máj|22. mája]] roku [[1629]] došlo k uzavretiu [[Lübecká zmluva|mierovej zmluvy]] medzi dánsko-nórskymi a cisárskymi diplomatmi v [[Lübeck|Lübecku]]. [[Dánsko-Nórsko|Dánsko-Nórska personálna únia]] prezentovaná kráľom [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristiánom IV.]] tak vyhlásila koniec priamej ozbrojenej účasti v [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojne]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=180}}</ref> [[Dánska vojna]] ako etapa [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]] dala kráľovi [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristiánovi IV.]] najavo doslova trpkú skúsenosť, keďže jeho medzinárodná prestíž utrpela, hoci ešte doslova nepohasla.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=BUSCK|meno=Steen|titul=Dějiny Dánska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-908-9|strany=106; 107|priezvisko2=POULSEN|meno2=Henning}}</ref> Kľúčovou udalosťou bol vstup [[Švédske impérium|Švédskeho impéria]] na čele s kráľom [[Gustáv II. Adolf|Gustávom II. Adolfom]] do [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]. Dňa [[6. júl|6. júla]] roku [[1630]] došlo k vylodeniu švédskych vojsk v počte 13 000 mužov pod priamym vedením kráľa [[Gustáv II. Adolf|Gustáva II. Adolfa]], prezývaného aj ako „Lev severu“ na ostrove Usedom v [[Baltské more|Baltskom mori]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=BEIER|meno=Brigitte et al|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1. slov|vydavateľ=Fortuna Print|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-89144-31-4|strany=386}}</ref> Po roku [[1634]] však nastal pre [[Švédske impérium]] v čase [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]] zásadný obrat. Začali sa prejavovať hospodárske problémy v prostredí švédskeho vojska. Bojiská na pôde [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] boli doslova zbedačené. Švédski vojaci mali veľký problém nájsť novú obživu v rámci svojej služby, čím sa objavovali plány pre novú vojenskú inváziu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=BUSCK|meno=Steen|titul=Dějiny Dánska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-908-9|strany=106; 107|priezvisko2=POULSEN|meno2=Henning}}</ref> == Vzplanutie vojnového ohňa == Roku [[1643]] vyslal švédsky poľný maršal Lennart Torstensson armádu, ktorá zaútočila na dánske územie. Práve vtedy sa rozhodol dánsky kráľ menom [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristián IV.]] zasiahnuť proti [[Švédske impérium|Švédskemu impériu]] vojenskou silou a to z dôvodu obáv rozšírenia jeho mocenského vplyvu. Švédske vojská medzitým úspešne obsadili územie [[Šlezvicko-Holštajnsko|Šlezvicka-Holštajnska]] ale aj ďalšie dŕžavy priamo na území [[Jutský polostrov|Dánska]]. == Rozohnanie == Švédskym armádam sa však podarilo po dvoch rokoch bojov dosiahnuť to, že roku [[1645]] ovládli územie Jutského polostrova. [[Dánsko-Nórsko|Dánsko-Nórska personálna únia]] tak stratila prevahu vo vodách Baltského mora.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=BUSCK|meno=Steen|titul=Dějiny Dánska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-908-9|strany=106; 107|meno2=Henning|priezvisko2=POULSEN}}</ref> == Silnejší získa, slabší sa zdráha == Roku [[1645]] tak musela dánsko-nórska diplomacia prijať nie veľmi priaznivé mierové podmienky v Brösembro. Švédsky kráľ získal pod svoju vládu ostrov [[Gotland (ostrov)|Gotland]] a [[Saaremaa (ostrov)|Osel]]. Zároveň sa mu podarilo presadiť pre švédskych obchodníkov výhodu, vďaka ktorej boli oslobodení od platenia [[Clo|cla]] v oblasti prielivu [[Öresund]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=71}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BEIER, Brigitte et al (2004)''. Kronika svetových dejín''. Bratislava: Fortuna Print. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-89144-31-4|ISBN 80-89144-31-4]]. * SKŘIVAN, Aleš. (2002). ''Lexikon světových dějin 1492'' ''&#x2013;'' ''1914''. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-86493-06-7|ISBN 80-86493-06-7]]. * SKŘIVAN, Aleš et al. (1994). ''Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 - 1914''. Praha: Institut pro středoevropskou kulturu a politiku. <nowiki>ISBN 80-85241-57-9</nowiki>. == Pozri aj == * [[Dánsko-švédske vojny]] * [[Tridsaťročná vojna]] * [[Dánsko-Nórsko]] * [[Švédske impérium]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * BUSCK, Steen - POULSEN, Henning. (2007). ''Dějiny Dánska''. Praha: Nakladatelství Lidové noviny. ISBN: 978-80-7106-908-9. [[Kategória:Tridsaťročná vojna]] [[Kategória:Vojny Dánska]] [[Kategória:Vojny Nórska]] [[Kategória:Vojny Švédska]] [[Kategória:Vojny Rímsko-nemeckej ríše]] [[Kategória:Vojny 17. storočia]] i7ndv73cf23hnq7ve5pbhtknmu5wh79 8211140 8211139 2026-05-09T11:05:18Z ~2026-27065-36 293875 názov 8211140 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Torstensonova vojna}} {{Infobox Bitka|konflikt=Torstensonova vojna|súčasť=[[Dánsko-švédske vojny|Dánsko-švédskych vojen]] a [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]|obrázok=Sjöstrid-Sjöslaget vid Femernbält 1644 - Sjöhistoriska museet - O 08132.tif|text k obr=Námorná bitka o Fehmarnskú úžinu roku z [[1644]] na maľbe od Cornelisa Visschera.|dátum=[[1643]]{{--}}[[1645]]|miesto=Severná Európa|casus belli=obava dánskeho kráľa Kristiána IV. z vojenskej expanzie armád Švédskeho impéria|výsledok=zisk ostrovov Gotland a Ösel švédskym kráľom zrušené colné poplatky pre švédskych obchodníkov v morskom prielive Öresund|protivník1=[[Dánsko-Nórsko]]|protivník2=[[Švédske impérium]]|velitel1=[[Kristián IV. (Dánsko)]]<br/>[[Hannibal Sehested]]<br/>[[Anders Bille]]<br/>[[Jacob Mogensen Ulfeldt]]<br/>[[Jacob Ulfeld]]<br/>[[Matthias Gallas]]|velitel2=[[Kristína I.]]<br/>[[Gustav Horn]]<br/>[[Carl Gustaf Wrangel]]<br/>[[Lennart Torstensson]]<br/>[[Helmut Wrangel]]<br/>[[Mårten Anckarhielm]]}} '''Torstensonova vojna''' bol dánsko-švédsky ozbrojený konflikt v rokoch [[1643]] až [[1645]] medzi armádou [[Dánsko-Nórsko|Dánsko-Nórskej personálnej únie]] na jednej strane a [[Švédske impérium|Švédskym impériom]] na strane druhej v oblasti [[Severná Európa|severnej Európy]]. Išlo zároveň o jednu z posledných etáp [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš et al|titul=Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 - 1914|vydanie=1|vydavateľ=Institut pro středoevropskou kulturu a politiku|miesto=Praha|rok=1994|isbn=80-85241-57-9|strany=71}}</ref> == Stratená dánska prestíž a Švédsko ako imperiálny strašiak == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Lübecká zmluva]]'' Dňa [[22. máj|22. mája]] roku [[1629]] došlo k uzavretiu [[Lübecká zmluva|mierovej zmluvy]] medzi dánsko-nórskymi a cisárskymi diplomatmi v [[Lübeck|Lübecku]]. [[Dánsko-Nórsko|Dánsko-Nórska personálna únia]] prezentovaná kráľom [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristiánom IV.]] tak vyhlásila koniec priamej ozbrojenej účasti v [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojne]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=180}}</ref> [[Dánska vojna]] ako etapa [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]] dala kráľovi [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristiánovi IV.]] najavo doslova trpkú skúsenosť, keďže jeho medzinárodná prestíž utrpela, hoci ešte doslova nepohasla.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=BUSCK|meno=Steen|titul=Dějiny Dánska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-908-9|strany=106; 107|priezvisko2=POULSEN|meno2=Henning}}</ref> Kľúčovou udalosťou bol vstup [[Švédske impérium|Švédskeho impéria]] na čele s kráľom [[Gustáv II. Adolf|Gustávom II. Adolfom]] do [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]. Dňa [[6. júl|6. júla]] roku [[1630]] došlo k vylodeniu švédskych vojsk v počte 13 000 mužov pod priamym vedením kráľa [[Gustáv II. Adolf|Gustáva II. Adolfa]], prezývaného aj ako „Lev severu“ na ostrove Usedom v [[Baltské more|Baltskom mori]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=BEIER|meno=Brigitte et al|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1. slov|vydavateľ=Fortuna Print|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-89144-31-4|strany=386}}</ref> Po roku [[1634]] však nastal pre [[Švédske impérium]] v čase [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]] zásadný obrat. Začali sa prejavovať hospodárske problémy v prostredí švédskeho vojska. Bojiská na pôde [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] boli doslova zbedačené. Švédski vojaci mali veľký problém nájsť novú obživu v rámci svojej služby, čím sa objavovali plány pre novú vojenskú inváziu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=BUSCK|meno=Steen|titul=Dějiny Dánska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-908-9|strany=106; 107|priezvisko2=POULSEN|meno2=Henning}}</ref> == Vzplanutie vojnového ohňa == Roku [[1643]] vyslal švédsky poľný maršal Lennart Torstensson armádu, ktorá zaútočila na dánske územie. Práve vtedy sa rozhodol dánsky kráľ menom [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristián IV.]] zasiahnuť proti [[Švédske impérium|Švédskemu impériu]] vojenskou silou a to z dôvodu obáv rozšírenia jeho mocenského vplyvu. Švédske vojská medzitým úspešne obsadili územie [[Šlezvicko-Holštajnsko|Šlezvicka-Holštajnska]] ale aj ďalšie dŕžavy priamo na území [[Jutský polostrov|Dánska]]. == Rozohnanie == Švédskym armádam sa však podarilo po dvoch rokoch bojov dosiahnuť to, že roku [[1645]] ovládli územie Jutského polostrova. [[Dánsko-Nórsko|Dánsko-Nórska personálna únia]] tak stratila prevahu vo vodách Baltského mora.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=BUSCK|meno=Steen|titul=Dějiny Dánska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-908-9|strany=106; 107|meno2=Henning|priezvisko2=POULSEN}}</ref> == Silnejší získa, slabší sa zdráha == Roku [[1645]] tak musela dánsko-nórska diplomacia prijať nie veľmi priaznivé mierové podmienky v Brösembro. Švédsky kráľ získal pod svoju vládu ostrov [[Gotland (ostrov)|Gotland]] a [[Saaremaa (ostrov)|Osel]]. Zároveň sa mu podarilo presadiť pre švédskych obchodníkov výhodu, vďaka ktorej boli oslobodení od platenia [[Clo|cla]] v oblasti prielivu [[Öresund]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=71}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BEIER, Brigitte et al (2004)''. Kronika svetových dejín''. Bratislava: Fortuna Print. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-89144-31-4|ISBN 80-89144-31-4]]. * SKŘIVAN, Aleš. (2002). ''Lexikon světových dějin 1492'' ''&#x2013;'' ''1914''. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-86493-06-7|ISBN 80-86493-06-7]]. * SKŘIVAN, Aleš et al. (1994). ''Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 - 1914''. Praha: Institut pro středoevropskou kulturu a politiku. <nowiki>ISBN 80-85241-57-9</nowiki>. == Pozri aj == * [[Dánsko-švédske vojny]] * [[Tridsaťročná vojna]] * [[Dánsko-Nórsko]] * [[Švédske impérium]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * BUSCK, Steen - POULSEN, Henning. (2007). ''Dějiny Dánska''. Praha: Nakladatelství Lidové noviny. ISBN: 978-80-7106-908-9. [[Kategória:Tridsaťročná vojna]] [[Kategória:Vojny Dánska]] [[Kategória:Vojny Nórska]] [[Kategória:Vojny Švédska]] [[Kategória:Vojny Rímsko-nemeckej ríše]] [[Kategória:Vojny 17. storočia]] gcoxwij5mqfv0ofieotbo51471rqmn9 John Ternus 0 743765 8210699 8202479 2026-05-08T12:09:02Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210699 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = John Ternus | Rodné meno = | Popis osoby = americký obchodný manažér | Portrét = John Ternus at the Apple 50th Anniversary Kickoff (cropped).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = John Ternus v roku 2026 | Dátum narodenia = {{dnv|1975}} | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[University of Pennsylvania]] ([[Bachelor of Science|BS]]) | Profesia = senior viceprezident pre hardvérové inžinierstvo v spoločnosti [[Apple]] | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Informačné technológie | Portál2 = | Portál3 = }} '''John Ternus''' (* [[1975]]) je [[Spojené štáty|americký]] obchodný manažér, ktorý od roku [[2021]] pôsobí ako senior viceprezident pre hardvérové inžinierstvo v spoločnosti [[Apple]] a podlieha generálnemu riaditeľovi [[Tim Cook|Timovi Cookovi]]. Vedie hardvérové inžinierske tímy spoločnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gurman | meno = Mark | autor = | odkaz na autora = | titul = Apple’s Dan Riccio Shifts From Hardware Chief to AR, VR Headsets | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2021-02-08/apple-s-riccio-shifts-from-hardware-chief-to-ar-vr-headsets | vydavateľ = bloomberg.com | miesto = | dátum vydania = 2021-02-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = }}</ref> Spoločnosť Apple [[20. apríl]]a [[2026]] oznámila, že Ternus nahradí Tima Cooka v pozícii generálneho riaditeľa s účinnosťou od [[1. september|1. septembra]] 2026. == Mladosť a vzdelanie == Ternus získal v roku [[1997]] [[bakalár]]sky titul [[Bachelor of Science]] so zameraním na [[strojárstvo|strojné inžinierstvo]] na [[University of Pennsylvania]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = John Ternus | url = https://www.apple.com/leadership/john-ternus/ | vydavateľ = apple.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = }}</ref> Počas štúdia na Penn pôsobil v mužskom plaveckom tíme.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = M. Swim coasts to easy win | url = https://www.thedp.com/article/1994/02/m-swim-coasts-to-easy-win | vydavateľ = thedp.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = }}</ref> V rámci svojej záverečnej práce vyvinul mechanické kŕmiace rameno ovládateľné osobami s [[tetraplégia|tetraplégiou]] pomocou pohybov hlavy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Man Who Could Be Apple’s Next C.E.O. | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2026/01/08/technology/apple-ceo-tim-cook-john-ternus.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2026-01-08 | dátum prístupu = 2026-01-26 }}</ref> == Kariéra == Ternus začal svoju kariéru ako strojársky inžinier navrhujúci náhlavné súpravy [[virtuálna realita|virtuálnej reality]] v spoločnosti Virtual Research Systems.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yildirim | meno = Ece | autor = | odkaz na autora = | titul = Apple’s Succession Wars Start. Here’s Who Might Take Tim Cook’s Spot | url = https://gizmodo.com/apple-tim-cook-john-ternus-2000686619 | vydavateľ = gizmodo.com | miesto = | dátum vydania = 2025-11-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = }}</ref> V roku [[2001]] nastúpil do [[Apple]] ako člen tímu produktového dizajnu, kde najprv pracoval na [[Apple Cinema Display]].<ref name="businessinsider-meet-john-ternus-the-apple-exec">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Meet John Ternus, the Apple exec rumored to be the frontrunner to one day replace Tim Cook as CEO | url = https://www.businessinsider.com/apple-john-ternus-exec-tipped-replace-tim-cook-ceo-2024-9 | vydavateľ = businessinsider.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2024 Undergraduate Ceremony | url = https://events.seas.upenn.edu/commencement/2024-undergraduate-ceremony/ | vydavateľ = events.seas.upenn.edu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = }}</ref> V roku [[2013]] bol vymenovaný za viceprezidenta hardvérového inžinierstva pod vedením [[Dan Riccio|Dana Riccia]], pričom dohliadal na vývoj [[AirPods]], [[Apple Macintosh|Macu]] a [[iPad]]u. V roku [[2020]] mu bola zverená aj zodpovednosť za hardvér [[iPhone|iPhonu]], ktorý dovtedy priamo zastrešoval Riccio.<ref name="bloomberg-apple-s-hardware-chief-leaves-post-for">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gurman | meno = Mark | autor = | odkaz na autora = | titul = Apple’s Hardware Chief Leaves Post for Unnamed New Project | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2021-01-25/apple-says-hardware-chief-riccio-to-transition-to-new-role | vydavateľ = bloomberg.com | miesto = | dátum vydania = 2021-01-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = }}</ref><ref name="bloomberg-tim-cook-s-run-as-apple-ceo-could-end">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gurman | meno = Mark | autor = | odkaz na autora = | titul = Tim Cook’s Run as Apple CEO Could End as Early as 2025. Who Will Replace Him? | url = https://www.bloomberg.com/news/newsletters/2021-08-29/who-will-replace-tim-cook-as-the-next-ceo-of-apple-aapl-ksxiq29z | vydavateľ = bloomberg.com | miesto = | dátum vydania = 2021-08-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = }}</ref> V roku [[2021]] bol povýšený na senior viceprezidenta hardvérového inžinierstva, keď nahradil Riccia,<ref name="bloomberg-apple-s-hardware-chief-leaves-post-for"/> a koncom roka [[2022]] prevzal zodpovednosť aj za hardvér [[Apple Watch]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gurman | meno = Mark | autor = | odkaz na autora = | titul = Apple Is Dropping Industrial Design Chief Role in Post-Jony Ive Era | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2023-02-02/apple-decides-to-drop-role-of-industrial-design-chief-in-post-jony-ive-era | vydavateľ = bloomberg.com | miesto = | dátum vydania = 2023-02-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = }}</ref> ''[[Bloomberg News]]'' uviedli, že Ternus bol „najmladším členom výkonného tímu Apple“ a opísali ho ako „charizmatického a obľúbeného“.<ref name="bloomberg-apple-s-hardware-chief-leaves-post-for"/><ref name="bloomberg-tim-cook-s-run-as-apple-ceo-could-end"/> Médiá ho uviedli za potenciálneho nástupcu [[Tim Cook|Tima Cooka]] na poste ďalšieho generálneho riaditeľa spoločnosti.<ref name="businessinsider-meet-john-ternus-the-apple-exec"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gurman: Major Apple Leadership Shakeup Impending With John Ternus as Next CEO | url = https://www.macrumors.com/2025/10/06/apple-leadership-shakeup-impending/ | vydavateľ = macrumors.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gurman | meno = Mark | autor = | odkaz na autora = | titul = Apple Expands Hardware Chief’s Role in Latest Sign of CEO Candidacy | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2026-01-22/apple-hardware-chief-john-ternus-now-overseeing-design-tim-cook-ceo-succession | vydavateľ = bloomberg.com | miesto = | dátum vydania = 2026-01-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hallon | meno = Róbert | autor = | odkaz na autora = | titul = John Ternus bude zrejme nový CEO Apple. Firma sa už na to pripravuje | url = https://svetapple.sk/apple/john-ternus-bude-zrejme-novy-ceo-apple-firma-sa-uz-na-to-pripravuje/ | vydavateľ = svetapple.sk | miesto = | dátum vydania = 2026-01-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = }}</ref> Ternus predstavil nový hardvér na viacerých podujatiach [[Worldwide Developers Conference|WWDC]], kde odhalil aktualizácie [[iMac]]u a [[MacBook Pro|MacBooku Pro]], nové [[iPad Pro|iPady Pro]] z roku [[2018]], [[iMac Pro]] a úplne prepracovaný [[Mac Pro]] z roku [[2019]]. Následne sa stal pravidelným prezentujúcim na podujatiach Apple.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apple Events | url = https://www.apple.com/apple-events/ | vydavateľ = apple.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = WWDC22 Keynote | url = https://podcasts.apple.com/us/podcast/wwdc22-keynote/id275834665?i=1000565413850 | vydavateľ = podcasts.apple.com | miesto = | dátum vydania = 2022-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20251128202513/https://podcasts.apple.com/us/podcast/wwdc22-keynote/id275834665?i=1000565413850 | dátum archivácie = 2025-11-28 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apple Event — May 7 | url = https://podcasts.apple.com/us/podcast/apple-event-may-7/id275834665?i=1000654821230 | vydavateľ = podcasts.apple.com | miesto = | dátum vydania = 2024-05-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20251128202513/https://podcasts.apple.com/us/podcast/apple-event-may-7/id275834665?i=1000654821230 | dátum archivácie = 2025-11-28 }}</ref> Dňa [[20. apríl]]a [[2026]] spoločnosť Apple oznámila, že Ternus nahradí [[1. september|1. septembra]] toho istého roka Tima Cooka vo funkcii generálneho riaditeľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vanian | meno = Jonathan | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Elias | meno2 = Jennifer | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Leswing | meno3 = Kif | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Apple taps John Ternus as CEO to replace Tim Cook, who will become chairman | url = https://www.cnbc.com/2026/04/20/apple-names-john-ternus-ceo-replacing-tim-cook-who-becomes-chairman.html | vydavateľ = cnbc.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-23 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tim Cook to become Apple Executive Chairman John Ternus to become Apple CEO | url = https://www.apple.com/newsroom/2026/04/tim-cook-to-become-apple-executive-chairman-john-ternus-to-become-apple-ceo/ | vydavateľ = apple.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-23 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{preklad|en|John Ternus|1334311992}} {{Apple}} {{DEFAULTSORT:Ternus, John}} [[Kategória:Strojní inžinieri USA]] [[Kategória:Manažéri USA]] [[Kategória:Apple]] [[Kategória:Absolventi University of Pennsylvania]] l5xtno0kiergg72rm45rvmibujkom1p Kira Mária Kapustíková 0 743777 8210978 8181329 2026-05-09T02:43:17Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210978 wikitext text/x-wiki {{olympijská účasť}} {{Infobox športovec | meno = Kira Mária Kapustíková | popis osoby = slovenská skokanka na lyžiach a pretekárka severskej kombinácie | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | celé meno = | rodné meno = | prezývka = | dátum narodenia = {{dnv|2009|04|13}} | miesto narodenia = | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = | národnosť = | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = | výška = | váha = | partner = | manžel = | deti = | krajina = | šport = skoky na lyžiach, severská kombinácia | disciplína = | váhová kategória = | liga = | klub = Klub priateľov skoku na lyžiach a severskej kombinácie | tím = | tréner = | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} '''Kira Mária Kapustíková''' (* [[13. apríl]] [[2009]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kira Mária Kapustíková | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ZÁPIS z 37. zasadnutia Výkonného výboru ZSL : Vyhodnotenie RTC 2024/2025 | url = https://www.zvazslovenskeholyzovania.sk/wp-content/uploads/zapis-37.VV_ZSL-16.09.2025-FINAL.pdf#page=18 | vydavateľ = Zväz slovenského lyžovania | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-27 | strany = 7}}</ref> je [[Slovensko|slovenská]] [[Skoky na lyžiach|skokanka na lyžiach]]<ref name="fis-profil-jp"/> a pretekárka v [[severská kombinácia|severskej kombinácii]],<ref name="fis-profil-nk"/> účastníčka [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hier 2026]].<ref name="ta3-historicky"/><ref name="sme-zvaz-potvrdil"/> == Životopis == Je mladšia sestra skokana [[Hektor Kapustík|Hektora Kapustíka]].<ref name="sme-najmladsia"/><ref name="sme-bali"/> == Športová kariéra == Rodina pomáhala pri skokanských mostíkoch na Žltých Pieskoch v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]].<ref name="sme-bali"/> V auguste 2024 sa predstavila na FIS International Cup v [[Hinterzarten]] v Nemecku, kde zo 47 účastníčok získala 22. miesto, čím splnila kvalifikáciu na [[Zimné olympijské hry 2026]].<ref name="sme-najmladsia"/> V januári 2026 bola v svetovom pohári v skokoch na lyžiach na 49. mieste.<ref name="tasr-zoh26-neverila-som"/> [[26. január]]a [[2026]] získala olympijskú miestenku na [[Zimné olympijské hry 2026]]. Bude prvou slovenskou reprezentantkou v skokoch na lyžiach na olympiáde.<ref name="ta3-historicky"/><ref name="sme-zvaz-potvrdil"/> Len [[22. január]]a [[2026]] bolo oznámené, že Kapustíková sa olympiády nezúčastní.<ref name="olympic-nebude-moct"/> [[Medzinárodná lyžiarska a snoubordová federácia]] (FIS) a [[Medzinárodný olympijský výbor]] napokon Slovensku jednu miestenku udelili. [[Zväz slovenského lyžovania]] za reprezentantku určil Kapustíkovú.<ref name="tasr-zoh26-neverila-som"/> Na strednom mostíku získala v 1. kole 100,9 bodu a 41. miesto. Nedostala sa tak medzi postupujúcu tridsiatku. ''„Skok mi nevyšiel tak, ako som čakala. Hneď, ako som vyletela, tak ma to tam pootáčalo, ten vietor bol podľa mňa nestabilný. No bolo tam viac vecí, ktoré nešli podľa predstáv. Musím si to s trénerom rozobrať. Nevyšlo to, viem, že môžem podať aj lepší výkon. Ale premiéru na olympiáde som si užila,“'' vyhlásila.<ref name="sme-splnila-si">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Splnila si detský sen, no nebola spokojná. Vedela by som opraviť celý skok, vraví Kapustíková | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/skoky-na-lyziach-kira-kapustikova-reakcie-stredny-mostik-zeny-zoh-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-02-07 | dátum prístupu = 2026-02-10 }}</ref> 15. februára 2026 súťažila aj na veľkom mostíku, kde sa umiestnila na 44. mieste.<ref name="sme-splnila-si"/> Je členkou Klubu priateľov skoku na lyžiach a severskej kombinácie.<ref name="fis-profil-jp"/><ref name="sme-najmladsia"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="olympic-nebude-moct">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Skokanka Kapustíková nebude môcť štartovať na olympiáde | url = https://www.olympic.sk/clanok/skokanka-kapustikova-nebude-moct-startovat-na-olympiade | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-01-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="tasr-zoh26-neverila-som">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ZOH26-Lyžovanie-Skoky: Kapustíková po potvrdení miestenky: „Neverila som“ (2) | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026012600000360 | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = }}</ref> <ref name="ta3-historicky">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historický okamih pre slovenské lyžovanie. Kira Mária Kapustíková sa prebojovala na olympiádu a prepíše dejiny | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/1030595/slovensko-ma-premieru-v-skokoch-zien-na-zoh-miestenku-do-milana-ziskala-16-rocna-kapustikova | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2026-01-26 }}</ref> <ref name="sme-zvaz-potvrdil">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zväz potvrdil nomináciu a olympijskú miestenku pre Kapustíkovú | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://my.sme.sk/banska-bystrica/c/zvaz-potvrdil-nominaciu-a-olympijsku-miestenku-pre-kapustikovu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-01-26 | dátum prístupu = 2026-01-26 }}</ref> <ref name="fis-profil-jp">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = International Ski and Snowboard Federation | odkaz na autora = | titul = Kira Maria KAPUSTIKOVA | url = https://www.fis-ski.com/DB/general/athlete-biography.html?sectorcode=JP&competitorid=261055 | vydavateľ = fis-ski.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = }}</ref> <ref name="fis-profil-nk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = International Ski and Snowboard Federation | odkaz na autora = | titul = Kira Maria KAPUSTIKOVA | url = https://www.fis-ski.com/DB/general/athlete-biography.html?sectorcode=NK&competitorid=270997 | vydavateľ = fis-ski.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = }}</ref> <ref name="sme-najmladsia">{{Citácia periodika | priezvisko = Baďová | meno = Nikola | autor = | odkaz na autora = | titul = Na štarte bola jednoznačne najmladšia, ale nestratila sa a okamžite splnila kritériá na ZOH 2026 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/skoky-na-lyziach-kira-kapustikova-kvalifikacne-kriteria-zoh-milano-cortina-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-13 | dátum prístupu = 2026-01-26 }}</ref> <ref name="sme-bali">{{Citácia periodika | priezvisko = Baďová | meno = Nikola | autor = | odkaz na autora = | titul = On sa bál, ona sa skrývala u susedov. Súrodenci z mostíkov už nemajú strach | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/skoky-na-lyziach-kira-kapustikova-hektor-kapustik-svetovy-pohar-pribeh/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-28 | dátum prístupu = 2026-01-26 }}</ref> }} == Externé odkazy == * [https://www.fis-ski.com/DB/general/athlete-biography.html?sectorcode=jp&listid=&competitorid=261055 Kira Mária Kapustíková] v databáze FIS (skoky na lyžiach) * [https://www.fis-ski.com/DB/general/athlete-biography.html?sectorcode=nk&listid=&competitorid=270997 Kira Mária Kapustíková] v databáze FIS (severská kombinácia) {{Slováci na ZOH 2026}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kapustíková, Kira Mária}} [[Kategória:Slovenské skokanky na lyžiach]] [[Kategória:Skokani na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] id0a764c87d6tkwcgyks05ld4p6f23k Francúzsko-španielska vojna (1635 – 1659) 0 743788 8211135 8204326 2026-05-09T10:54:37Z ~2026-27065-36 293875 8211135 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Francúzsko-španielska vojna|súčasť=[[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]|obrázok=La_Bataille_de_Rocroi.jpg|text k obr=Obliehanie mesta Rocroi.|dátum=[[1635]]{{--}}[[1659]]|miesto=Flámsko, Katalánsko|výsledok=Pyrenejský mier|protivník1=[[Francúzske kráľovstvo]]<br/>[[Republika siedmich spojených provincií]]<br/>[[Savojsko (historické územie)]]<br/>[[Modenské vojvodstvo]]|protivník2=[[Habsburské Španielsko]]<br/>[[Svätá ríša rímska]]|velitel1=[[Ľudovít Bourbonský, knieža z Condé]]<br/>[[Henrich z Tour-Auvergne]]|velitel2=[[Ján Jozef Rakúsky]]}} '''Francúzsko-španielska vojna''' bol ozbrojený konflikt v rokoch '''1635''' až '''1659''' medzi [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskym kráľovstvom]] a jeho spojencami na jednej strane a [[Habsburské Španielsko|Habsburským Španielskom]] na strane druhej v oblasti [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]] a blízkeho pobrežia [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Konflikt bol zároveň súčasť [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]. Konflikt obidvoch európskych veľmocí na súši ale aj na mori sa skončil uzavretím Pyrenejského mieru roku [[1659]], pričom podľa jeho podmienok opustili francúzske vojská územie [[Portugalsko|Portugalska]]. [[Francúzske kráľovstvo]] získalo pod svoju vládu [[Roussillon]], Cerdagne a [[Thionville]] a predovšetkým územie [[Alsasko|Alsaska]] lenže bez mesta [[Štrasburg]]. Pyrenejský mier zároveň predpokladal manželský sobáš medzi francúzskym kráľom [[Ľudovít XIV.|Ľudovítom XIV.]] a [[Mária Terézia Habsburská (1638 – 1683)|Máriou Teréziou]] ako dcérou španielskeho kráľa [[Filip IV. (Španielsko)|Filipa IV.]] zo španielskej vetvy dynastie [[Habsburgovci|Habsburgovcov]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FERRO|meno=Marc|titul=Dějiny Francie|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|miesto=Praha|rok=2006|isbn=80-7106-888-8|strany=623 - 624}}</ref> == Diplomatické vrenie == [[Francúzske kráľovstvo]] sa spočiatku snažilo viesť prostredníctvom zdatnej sily armád boj proti sokom taktikou, podľa ktorej by išlo o boj pomocou spojenectva tretím strán. Aby mohol [[Armand Jean du Plessis de Richelieu]] vyslovene zmariť akékoľvek veľmocenské zámery cisára [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda II. Habsburského]], usiloval sa o vytvorenie užších diplomatických vzťahov s [[Katolícka liga|Katolíckou ligou]] a vytvorenie tretej sily na pôde [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Dňa [[8. marec|8. marca]] roku [[1631]] uzavrel samotný [[Armand Jean du Plessis de Richelieu|Richelieu]] zmluvu v rámci osemročného obranného spojenectva s diplomaciou [[Bavorsko|Bavorska]]. Mal teda v pláne stať sa arbitrom nemeckých záležitostí. To mu však zahatalo vojenské víťazstvo švédskej armády a následný skon kráľa [[Gustáv II. Adolf|Gustáva II. Adolfa]] počas [[Bitka pri Lützene (1632)|bitky pri Lützene]]. Po tomto nasledovala vojenská odveta cisárskej armády a obsadenie mesta [[Trier|Trevír]] zo strany španielskych oddielov. == Vzplanutie vojnovej iskry == [[Armand Jean du Plessis de Richelieu|Kardinál Richelieu]] sa teda rozhodol zasiahnuť priamo. Spočiatku prikázal rozmiestniť vojakov v niekoľkých lotrinských pevnostiach a kľúčových alsaských mestách. Upevnil svoje diplomatické spojenectvo so [[Švédske impérium|Švédskym impériom]] a [[Republika siedmich spojených provincií|Nizozemskom]]. Po tomto akte došlo k tomu, že dňa [[19. máj|19. mája]] roku [[1635]] vyhlásil francúzsky kráľ menom [[Ľudovít XIII.]] vojnu španielskemu kráľovi. Spolu s vojvodom savojským a parmským podpísal Rivolskú zmluvu, podľa ktorej mali francúzski vojaci dobyť a obsadiť mesto [[Miláno]]. V októbri roku [[1636]] vyhlásil rímsko-nemecký cisár [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand II. Habsburský]] vojnu [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskemu kráľovstvu]]. == Boje na súši == Dňa [[15. august|15. augusta]] roku [[1636]] obľahli a dobyli francúzski vojaci mesto Corbie. Posádka sa vzdala až po týždni. Od roku [[1638]] velil francúzsky kráľ menom [[Ľudovít XIII.]] z dynastie [[Bourbonovci|Bourbonovcov]] až šiestim armádam, ktoré boli rozložené vo [[Flámsky región|Flámsku]], [[Pikardia|Pikardii]], [[Alsasko|Alsasku]], [[Franche-Comté]], Guyene a [[Taliansko|Itálii]]. Sila armády bola viac než 150 000 mužov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=DUBY|meno=Georges et al|titul=Dějiny Francie|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Karlova v Prahe - Nakladatelství Karolinum|miesto=Praha|rok=2003|isbn=80-7184-514-0|strany=330}}</ref> V júni roku [[1638]] sa podarilo francúzskej armáde napokon prekročiť pohorie [[Pyreneje]] v oblasti severného [[Španielsko|Španielska]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RYNIEWIC|meno=Zygmunt|titul=Lexikón námorných bitiek|vydanie=1|vydavateľ=PERFEKT, a.s|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-8046-979-5|strany=132}}</ref> Roku [[1639]] sa francúzski vojaci úspešne zmocnili [[Hesdin|Hesdinu]]. Roku [[1640]] dobyli mesto [[Arras]]. Následne roku [[1641]] získali francúzski vojaci mesto [[Bapaume|Bapaum]]. == Mier takmer na dosah == Dňa [[14. máj|14. mája]] roku [[1643]] skonal francúzsky kráľ [[Ľudovít XIII.]] O ďalšie mesiace neskôr, presnejšie dňa [[4. december|4. decembra]] roku [[1643]] zomrel po dlhej chorobe taktiež [[Armand Jean du Plessis de Richelieu|Kardinál Richelieu]]. Tieto smútočné udalosti na panovníckom dvore mali za následok pravdepodobne predlženie vojenských bojov. Španielski vojaci sa snažili sa čele so svojimi veliteľmi využiť moment skonu obidvoch politických velikánov na pôde Francúzskeho kráľovstva a začať tak viesť protiofenzívu. Podarilo sa im uskutočniť vojenský vpád do oblasti [[Champagne-Ardenne|Champagne]], lenže bez úspechu, keďže boli odrazení armádou vojvodu engienského. Dňa [[19. máj|19. mája]] roku [[1643]] sa odohrala bitka pri Rocroi, v ktorej boli španielske oddiely porazené, pričom španielska pechota tak stratila časť svojej prestíže a sebavedomia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=DUBY|meno=Georges et al|titul=Dějiny Francie|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Karlova v Prahe - Nakladatelství Karolinum|miesto=Praha|rok=2003|isbn=80-7184-514-0|strany=330}}</ref> == Boje na mori (1638 až 1646) == === Bitka prístave Getaria (22. august 1638) === K prvému bojovému stretu, tentoraz už nie na súši ale na mori, došlo dňa [[22. august|22. augusta]] roku [[1638]] v prístave Getaria vo vodách [[Biskajský záliv|Biskajského zálivu]]. V boji stáli proti sebe dve znepriatelené strany a to francúzske lode v sile takmer 44 lodí pod velením admirála Henriho de Sourdisa a 12 španielskych [[Galeóna|galeón]], ktorým velil admirál Lope de Hoces. Francúzsky admirál menom de Sourdis sa rozhodol uplatniť taktiku, podľa ktorej by došlo k delostreleckej paľbe, ktorá by doslova zničila pobrežné batérie. Následne by na španielske vojnové lode poslal vlastné zápalné lode, teda brandery. Musel však čakať až do príchodu vetra, ktorý by fúkal smerom k pevnine. Taktika sa napokon prejavila ako úspešná. Dňa [[22. august|22. augusta]] roku [[1638]] vyslal admirál de Sourdis 7 až 8 branderov. Plamene zachvátili všetky španielske [[Galeóna|galeóny]]. Zachránila sa iba jedna a to tá, ktorá niesla názov ako Santiago. Zahynulo takmer 4 000 španielskych vojakov. Približne tisíc sa dostalo do bezpečia. Bolo to prvé kľúčové víťazstvo nového francúzskeho loďstva, na ktorého budovaní niesol veľkú zásluhu [[Armand Jean du Plessis de Richelieu|kardinál Richelieu]]. === Bitka pri Janove (1. september 1638) === Ďalšia, tentoraz druhá námorná bitka medzi vojnovým loďstvom [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskeho kráľovstva]] a [[Habsburské Španielsko|Habsburského Španielska]] sa odohrala dňa [[1. september|1. septembra]] roku [[1638]] v blízkosti prístavu mesta [[Janov (Taliansko)|Janov]]. Odlišná však už bola v tom, že španielski vojaci a námorníci mali spojencov a to tentoraz neapolské [[Galéra|galéry]]. Španielsko-neapolské vojnové námorníctvo malo k dispozícii 15 [[Galéra|galér]] s 3 000 vojakmi pod velením admirála Rodriga Guttierreza de Velasca. Proti tejto vojenskej sile sa postavilo francúzske vojnové námorníctvo, ktoré malo pripravených 15 [[Galéra|galér]] na čele s admirálom Francois de Vignerot de Pont-Courlayom. Rozpútala sa taká bitka, počas ktorej boli svojou taktikou boja oveľa úspešnejší francúzski vojaci na lodiach. Bola to posledná vojenská bitka [[Galéra|galér]], ktorá sa odohrala vo vodách [[Stredozemné more|Stredozemného mora]]. === Bitka pri Cádize (21. júl 1640) === V júli roku [[1640]] smeroval španielsky námorný konvoj do Cádizu. Konvoj mal k dispozícii 10 veľkých galeón a 22 menších lodí, ktorým velil admirál Jerónim Gómez de Sandoval. Prenasledovala ho však francúzska eskadra pod velením admirála Jeana Armanda de Maillé-Brezé. Jej sila bola 24 galeón, a 12 branderov. Dňa [[21. júl|21. júla]] roku [[1640]] vyrazili španielske vojnové lode pod velením admirála Armanda de Arrioly, ktorý mal pod palcom ochranu konvoja, v ústrety proti francúzskych vojakov na ich lodiach. Francúzsky admirál Brezé vydal rozkaz pre rozdelenie vojnových lodí na tri skupiny. Prvú skupinu predstavovala jeho vlastná loď pod názvom Le Triomphe a galeóna Coq. Druhú skupinu mal na starosti viceadmirál Jacques Dumé. Velenia nad treťou skupinou sa zhostil kontraadmirál Charles Duval de Coupeauville. Bitka sa začala v čase tretej hodiny popoludní. Boje sa viedli na krátkej vzdialenosti. Väčší úspech zožali francúzske vojnové lode a ich vojaci, ktorý viedli delostreľbu smerom na slabšie španielske ciele. Španielske vojnové loďstvo sa následne začalo sťahovať smerom do prístavu. Konvoj bol zachránený. === Bitka pri Barcelone (29. jún až 3. júl 1642) === Ďalšou ozbrojenou zrážkou bola tá, ktorá sa odohrala vo vodách [[Stredozemné more|Stredozemného mora]] v blízkosti mesta [[Barcelona]]. Španielske vojnové loďstvo malo k dispozícii 36 galeón, 10 [[Galéra|galér]], 6 branderov a 35 menších lodí pod velením admirála Juana Alonsa Idiáqueza. Silná [[búrka]] ho však loďstvo čiastočne rozprášila, čím dorazilo do blízkosti [[Barcelona|Barcelony]]. Dňa [[29. jún|29. júna]] roku [[1642]] sa začala bitka proti francúzskemu vojnovému loďstvu v sile 44 galeón a menších lodí, 25 [[Galéra|galér]] a 14 branderov. Veliteľom bol admirál Jean Armand de Maillé-Brézé. Boj sa začal v čase tretej hodiny popoludní. O hodinu neskôr zaútočilo španielske námorné loďstvo na francúzske lode. Potýčky trvali až do zotmenia. Španielski vojaci mali v snahe dobyť niekoľko francúzskych lodí lenže bez úspechu. Na ďalší deň sa podarilo tým španielskym vojnovým lodiam, ktoré zaostali cestou do [[Barcelona|Barcelony]], dobehnúť ostatné ktoré už viedli boje proti francúzskym. Galeóna Magdalena a ďalšie španielske lode boli obkľúčené tými francúzskymi na čele s galeónou Galion de Guis. Hrozilo, že francúzski vojaci mohli vtrhnúť na jej palubu. Francúzski vojaci však poslali odvetným spôsobom proti španielskej lodi brander, ale jej španielska posádka sa však obrátila proti vlastnej galeóne. Francúzska vojnová loď pomenovaná ako Galion de Guis sa ocitla v plameňoch a potopila sa. Námorná bitka pokračovala taktiež ďalší deň. Francúzskym delostrelcom sa podarilo úspešne poškodiť niekoľko španielskych lodí. Španielski vojaci stratili spolu dve galeóny a štyri brandery. Francúzske vojnové námorníctvo prišlo o jednu galeónu a brander. === Bitka pri ostrove Giglio (14. jún 1646) === K poslednému vojenskému stretu medzi francúzskymi a španielskymi loďami počas samotného ozbrojeného konfliktu došlo dňa [[14. jún|14. júna]] roku [[1646]] pri Toskánskych ostrovoch. V boji stála na jednej strane španielska armáda v sile 22 radových lodí, 30 [[Galéra|galér]] a 8 branderov pod velením generála Miguela de Noronha, ktorý bol však pôvodom [[Portugalčania|Portugalec]]. Na strane druhej to bolo francúzske námorné loďstvo, ktorého sila bola 36 galeón, 20 [[Galéra|galér]] a menší počet väčších lodí, pričom velenie prebral admirál Jean Armand de Brezé. Boj nastal pri ostrove Giglio, ktorý náležal Toskánskym ostrovom. V čase deviatej hodiny večer však vietor ustal, čím znepriatelené lode boli od seba vzdialené iba štyri míle. Obidve loďstvá museli na priblíženie a následný boj použiť [[Galéra|galéry]]. Tie potom vliekli veľké lode popri sebe. Išlo o kurióznu situáciu, keďže práve galéry vliekli ťažké, silno vyzbrojené lode, tie viedli boj medzi sebou. Bezvetrie malo za následok to, že sa nedali použiť ani len brandery. Bitka sa napokon skončila tým, že delová guľa zasiahla francúzskeho admirála, ktorý dôsledkom toho zomrel. Francúzske vojnové lode po tomto akte zamierili smerom do Porto Ercole. Španielski námorníci zostali pri ostrove Giglio. Francúzski námorníci prišli o jeden brander. Španielske vojnové námorníctvo zaznamenalo stratu jednej [[Fregata (novovek)|fregaty]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RYNIEWICZ|meno=Zygmunt|titul=Lexikón námorných bitiek|vydanie=1|vydavateľ=PERFEKT, a.s|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-8046-979-5|strany=132; 136}}</ref> == Vyčerpanie z bojov == Vojna medzi obidvoma európskymi veľmocami sa ťahala ďalšie roky. Odboj protiabsolutistickej frondy a veľmi zlý stav španielskych financií bránili obidvom stranám pokračovať v kľúčových vojnových ťaženiach. Francúzsky kardinál menom [[Jules Mazarin]] a diplomat Hughes de Lionne spoločne usúdili to, že by mohlo byť vhodné obmedziť územné požiadavky [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskeho kráľovstva]] na Artois, Roussillon a niekoľko pevností na hraniciach Flámska a Lotrinska, aby sa mohlo dopracovať diplomaticky k úspešnému výsledku v záležitosti španielskej svadby.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=DUBY|meno=Georges et al|titul=Dějiny Francie|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Karlova v Prahe - Nakladatelství Karolinum|miesto=Praha|rok=2003|isbn=80-7184-514-0|strany=331}}</ref> == Konečný mier a epilóg vojny == Dňa [[7. november|7. novembra]] roku [[1659]] došlo k uzavretiu takzvaného Pyrenejského mieru a to medzi diplomaciou [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskeho kráľovstva]] na jednej strane a [[Habsburské Španielsko|Habsburského Španielska]] na strane druhej na pôde Ostrova bažantov v rieke Bidasoa. Podľa podmienok mierovej zmluvy získalo [[Francúzske kráľovstvo]] na čele s dynastiou [[Bourbonovci|Bourbonovcov]] pod svoju vládu pohraničné pevnosti vo [[Flámsky región|Flandersku]] ale aj v Artois. Okrem toho získal francúzsky kráľ časť grófstva [[Rouillon|Rousillon]] a Cerdagne na juhozápade. Súčasťou Pyrenejského mieru bola dohoda o svadobnom sobáši medzi francúzskym kráľom [[Ľudovít XIV.|Ľudovítom XIV.]] a infantkou [[Mária Terézia Habsburská (1638 – 1683)|Máriou Teréziou Habsburskou]] ako dcérou španielskeho kráľa [[Filip IV. (Španielsko)|Filipa IV.]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=266}}</ref> Táto mierová zmluva definitívne zapečatila hospodársko-politické postavenie [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskeho kráľovstva]] ako monumentálnu veľmoc číslo jeden na [[Európa|európskom svetadiely]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FERRO|meno=Marc|titul=Dějiny Francie|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|miesto=Praha|rok=2006|isbn=80-7106-888-8|strany=241}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ARTERA, Ubieto Antonio. (1995). ''Dějiny Španělska.'' Praha: Nakladatelství Lidové noviny. <nowiki>ISBN 80-7106-117-4</nowiki>. * FERRO, Marc. (2006). ''Dějiny Francie''. Praha: Nakladatelství Lidové noviny. ISBN 80-7106-888-8 * RYNIEWICZ, Zygmunt. (2020). ''Lexikón námorných bitiek''. Bratislava: PERFEKT, a.s. ISBN 978-80-8046-979-5. * SKŘIVAN, Aleš et al. (1994). ''Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 - 1914''. Praha: Institut pro středoevropskou kulturu a politiku. <nowiki>ISBN 80-85241-57-9</nowiki>. * SKŘIVAN, Aleš. (2002). ''Lexikon světových dějin 1492'' ''&#x2013;'' ''1914''. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-86493-06-7|ISBN 80-86493-06-7]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Pozri aj == * [[Zoznam vojen]] * [[Tridsaťročná vojna]] * [[Armand Jean du Plessis de Richelieu]] * [[Jules Mazarin]] * [[Mária Terézia Habsburská (1638 – 1683)]] == Zdroj == * DUBY, Georges et al. (2003). ''Dějiny Francie.'' Praha: Univerzita Karlova v Prahe - Nakladatelství Karolinum. ISBN 80-7184-514-0. [[Kategória:Tridsaťročná vojna]] [[Kategória:Vojny Francúzska]] [[Kategória:Vojny Španielska]] [[Kategória:Vojny Rímsko-nemeckej ríše]] [[Kategória:Vojny 17. storočia]] i2p99ameopjy4wouqfjqg9b6swf8stc Gabriel Žifčák 0 743909 8210716 8210616 2026-05-08T12:48:59Z Teslaton 12161 Revízia [[Special:Diff/8210616|8210616]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-27849-12|~2026-27849-12]] ([[User talk:~2026-27849-12|diskusia]]) bola vrátená: treba citovať použitý spoľahlivý zdroj 8210716 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Gabriel Žifčák | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský stand-up komik, spisovateľ, podcaster a herec | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1987}} | Miesto narodenia = [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Iné mená = Gabo Žifčák | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Film | Portál2 = Literatúra | Portál3 = }} '''Gabriel Žifčák''' (* [[1987|13.1.1987]], [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]])<ref name="dingir2022" /><ref name="n-2024" /> je slovenský [[stand-up comedy|stand-up komik]], [[spisovateľ]], [[podcasting|podcaster]] a [[herectvo|herec]]. Pôsobí v stand-up comedy šou ''[[Silné reči]]'' a spolu s Jakubom Lužinom tvorí podcast ''Lužifčák''.<ref name="dingir2022">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Schlichtsová | meno = Jitka | priezvisko2 = Motl | meno2 = Jiří | titul = „My sme cirkev, ktorá dáva priestor individualite.“ – rozhovor s Gabrielem Žifčákem | url = https://info.dingir.cz/2022/02/my-sme-cirkev-ktora-dava-priestor-individualite-rozhovor-s-gabrielem-zifcakem/ | vydavateľ = info.dingir.cz | miesto = | dátum vydania = 2022-02-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-29 | jazyk = }}</ref> Je spájaný aj so satirickým projektom ''Svedkovia Liehovovi''.<ref name="dingir2022" /> == Životopis == Nastúpil na stúdium žurnalistiky na [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckej univerzite v Ružomberku]], ktoré však nedokončil a prestúpil na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokú školu múzických umení v Bratislave]] (VŠMU),<ref name="n-2024">{{Citácia periodika | priezvisko = Folentová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | titul = Komik Žifčák v rozhovore o alkohole: Pri tom, ako žijem, by som mal byť mŕtvy | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4275427/komik-zifcak-v-rozhovore-o-alkohole-pri-tom-ako-zijem-by-som-mal-byt-mrtvy/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-10-31 | dátum prístupu = 2026-01-29}}</ref> kde vyštudoval teóriu a kritiku divadelného umenia.<ref name="dingir2022" /> == Kariéra == Po skončení štúdia začal pôsobiť v stand-up comedy šou ''[[Silné reči]]''.<ref name="dingir2022" /><ref name="jojprofile">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gabo Žifčák | url = https://www.joj.sk/osoby/165-gabo-zifcak | vydavateľ = joj.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-29 | jazyk = }}</ref> V mediálnom priestore sa objavuje aj v súvislosti s podcastom ''Lužifčák''.<ref name="dingir2022" /> V rozhovore pre Closer (SME) z roku [[2024]] sa vyjadroval k verejnému pôsobeniu a začiatkom v stand-upe.<ref name="sme2024">{{Citácia periodika | priezvisko = Starkbauer | meno = Eduard | autor = | odkaz na autora = | titul = Gabo Žifčák: Čím viac po nás politici pôjdu, tým budeme tvrdší | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://closer.sme.sk/c/23397491/gabo-zifcak-moje-prve-stand-up-vystupenia-boli-dost-sovinisticke-bol-to-prasaci-humor-na-huliaka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-10-16 | dátum prístupu = 2026-01-29}}</ref> == Filmografia == * [[2023]]: ''Duchovia mi nepokazia deň''<ref name="csfd" /><ref name="sfu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gabriel Žifčák | url = https://sfu.sk/osoba/gabriel-zifcak/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2024-07-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-29 | jazyk = }}</ref> * [[2024]]: ''Najvyšší čas'' (TV seriál)<ref name="csfd" /> * [[2025]]: ''[[Neuer]]'' (TV seriál)<ref name="csfd">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gabriel Žifčák | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze | odkaz na periodikum = | url = https://www.csfd.sk/tvorca/609141-gabriel-zifcak/galeria/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2026-01-29}}</ref> == Knižné publikácie == * [[2022]]: {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Žifčák | meno = Gabriel | autor = | odkaz na autora = --> | titul = Ako som nechcel ísť na Zanzibar | vydanie = 1 | vydavateľ = Brafmaga monastery | miesto = [Toporec] | rok = 2022 | počet strán = 143 | url = | isbn = 978-80-974427-0-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * [[2023]]: {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Žifčák | meno = Gabriel | autor = | odkaz na autora = --> | titul = Bolívia, Čile, Peru : stále na mňa baby serú | vydanie = 1 | vydavateľ = Brafmaga monastery | miesto = [Toporec] | rok = 2023 | počet strán = 216 | url = | isbn = 978-80-974731-0-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|609141}} * [https://gabozifcak.standup.sk/ Gabriel Žifčák] na webe standup.sk {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Žifčák, Gabriel}} [[Kategória:Osobnosti z Vysokých Tatier]] [[Kategória:Slovenskí komici]] [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Stand-up komici]] [[Kategória:Absolventi Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení]] om5c9sip16h91ahrkww6bmmot0hise3 8210721 8210716 2026-05-08T12:58:28Z Fillos X. 212061 /* Úvodná sekcia */ 8210721 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Gabriel Žifčák | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský stand-up komik, spisovateľ, podcaster a herec | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1987}} | Miesto narodenia = [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Iné mená = Gabo Žifčák | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Film | Portál2 = Literatúra | Portál3 = }} '''Gabriel Žifčák''' (* [[1987]], [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]])<ref name="dingir2022" /><ref name="n-2024" /> je slovenský [[stand-up comedy|stand-up komik]], [[spisovateľ]], [[podcasting|podcaster]] a [[herectvo|herec]]. Pôsobí v stand-up comedy šou ''[[Silné reči]]'' a spolu s Jakubom Lužinom tvorí podcast ''Lužifčák''.<ref name="dingir2022">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Schlichtsová | meno = Jitka | priezvisko2 = Motl | meno2 = Jiří | titul = „My sme cirkev, ktorá dáva priestor individualite.“ – rozhovor s Gabrielem Žifčákem | url = https://info.dingir.cz/2022/02/my-sme-cirkev-ktora-dava-priestor-individualite-rozhovor-s-gabrielem-zifcakem/ | vydavateľ = info.dingir.cz | miesto = | dátum vydania = 2022-02-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-29 | jazyk = }}</ref> Je spájaný aj so satirickým projektom ''Svedkovia Liehovovi''.<ref name="dingir2022" /> == Životopis == Nastúpil na stúdium žurnalistiky na [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckej univerzite v Ružomberku]], ktoré však nedokončil a prestúpil na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokú školu múzických umení v Bratislave]] (VŠMU),<ref name="n-2024">{{Citácia periodika | priezvisko = Folentová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | titul = Komik Žifčák v rozhovore o alkohole: Pri tom, ako žijem, by som mal byť mŕtvy | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4275427/komik-zifcak-v-rozhovore-o-alkohole-pri-tom-ako-zijem-by-som-mal-byt-mrtvy/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-10-31 | dátum prístupu = 2026-01-29}}</ref> kde vyštudoval teóriu a kritiku divadelného umenia.<ref name="dingir2022" /> == Kariéra == Po skončení štúdia začal pôsobiť v stand-up comedy šou ''[[Silné reči]]''.<ref name="dingir2022" /><ref name="jojprofile">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gabo Žifčák | url = https://www.joj.sk/osoby/165-gabo-zifcak | vydavateľ = joj.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-29 | jazyk = }}</ref> V mediálnom priestore sa objavuje aj v súvislosti s podcastom ''Lužifčák''.<ref name="dingir2022" /> V rozhovore pre Closer (SME) z roku [[2024]] sa vyjadroval k verejnému pôsobeniu a začiatkom v stand-upe.<ref name="sme2024">{{Citácia periodika | priezvisko = Starkbauer | meno = Eduard | autor = | odkaz na autora = | titul = Gabo Žifčák: Čím viac po nás politici pôjdu, tým budeme tvrdší | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://closer.sme.sk/c/23397491/gabo-zifcak-moje-prve-stand-up-vystupenia-boli-dost-sovinisticke-bol-to-prasaci-humor-na-huliaka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-10-16 | dátum prístupu = 2026-01-29}}</ref> == Filmografia == * [[2023]]: ''Duchovia mi nepokazia deň''<ref name="csfd" /><ref name="sfu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gabriel Žifčák | url = https://sfu.sk/osoba/gabriel-zifcak/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2024-07-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-29 | jazyk = }}</ref> * [[2024]]: ''Najvyšší čas'' (TV seriál)<ref name="csfd" /> * [[2025]]: ''[[Neuer]]'' (TV seriál)<ref name="csfd">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gabriel Žifčák | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze | odkaz na periodikum = | url = https://www.csfd.sk/tvorca/609141-gabriel-zifcak/galeria/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2026-01-29}}</ref> == Knižné publikácie == * [[2022]]: {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Žifčák | meno = Gabriel | autor = | odkaz na autora = --> | titul = Ako som nechcel ísť na Zanzibar | vydanie = 1 | vydavateľ = Brafmaga monastery | miesto = [Toporec] | rok = 2022 | počet strán = 143 | url = | isbn = 978-80-974427-0-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * [[2023]]: {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Žifčák | meno = Gabriel | autor = | odkaz na autora = --> | titul = Bolívia, Čile, Peru : stále na mňa baby serú | vydanie = 1 | vydavateľ = Brafmaga monastery | miesto = [Toporec] | rok = 2023 | počet strán = 216 | url = | isbn = 978-80-974731-0-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|609141}} * [https://gabozifcak.standup.sk/ Gabriel Žifčák] na webe standup.sk {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Žifčák, Gabriel}} [[Kategória:Osobnosti z Vysokých Tatier]] [[Kategória:Slovenskí komici]] [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Stand-up komici]] [[Kategória:Absolventi Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení]] 0cwdkiv2x86lr90ydvg3jvetoilw699 Bitka pri Cecore 0 743997 8211133 8204304 2026-05-09T10:51:21Z ~2026-27065-36 293875 8211133 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Bitka pri Cecore|súčasť=[[Poľsko-turecké vojny|Poľsko-tureckých vojen]]|obrázok=Cecora 1620 111.JPG|dátum=[[18. september|18.]]{{--}}[[20. september]] [[1620]]|miesto=Țuțora, Moldavské kniežatstvo|casus belli=ozbrojené vpády kozáckych oddielov do oblasti čiernomorského pobrežia|výsledok=vojenské víťazstvo osmanských janičiarov a ich tatárskych spojencov|protivník1=[[Republika oboch národov]]<br/>[[Kozácky hetmanát]]|protivník2=[[Osmanská ríša]]<br/>[[Krymský chanát]]|velitel1=[[Stanisław Żółkiewski]] †<br/>[[Stanisław Koniecpolski]]|velitel2=[[Iskander paša]]|sila2=50 000 vojakov|sila1=8 000 vojakov|popis=Skon korunného hajtmana Stanisława Żółkiewskieho na bojovom poli pri Cecore.}} '''Bitka pri Cecore''' bola vojenským stretom medzi poľsko-litovskou armádou a jej kozáckymi spojencami na jednej strane a osmanskou armádou spolu s tatárskymi hordami na strane druhej v dňoch [[18. september|18.]] až [[20. september|20. septembra]] roku [[1620]] na území [[Moldavské kniežatstvo|Moldavska]]. Vojenská zrážka sa napokon skončila porážkou poľsko-litovskej armády, ktorá si stanovila za cieľ podniknúť ozbrojený vpád smerom na územie [[Moldavské kniežatstvo|Moldavska]]. Po takmer mesiaci, presnejšie dňa [[7. október|7. októbra]] roku [[1620]] skonal na následky zranení veliteľ poľského vojska a hajtman menom Stanisław Żółkiewski (*[[1547]]).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=137}}</ref> Po boji bol navyše zabitý taktiež Myhajlo Chmeľnyckyj, otec neskoršieho kozáckeho hajtmana [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]], ktorý viedol vojenskú obranu Żółkiewskieho, keď ustupoval pred [[Janičiar|janičiarmi]] z bojového poľa.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FUKALA|meno=Radek|titul=Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648-1654|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Epocha s.r.o|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-278-0173-2|strany=171}}</ref> == Od diplomatického napätia k bojovej zrážke == Napäté diplomatické vzťahy medzi [[Republika oboch národov|Republikou oboch národov]] (Rzeczpospolitou) a [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] v súvislosti s vojenskou výpravou Stanisława Żółkiewskieho do [[Moldavské kniežatstvo|Moldavska]] napokon viedli k otvorenej vojne. Ďalšou príčinou vypuknutia boja boli ozbrojené nájazdy kozáckych vojakov do čiernomorskej oblasti. To vyvolalo hnev zo strany predstaviteľov [[Vysoká porta|Vysokej Porty]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FUKALA|meno=Radek|titul=Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648-1654|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Epocha s.r.o|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-278-0173-2|strany=169}}</ref> V období leta roku [[1620]] sa napokon osmanská armáda pod velením Iskandara pašu vydala zakročiť vojensky proti [[Moldavské kniežatstvo|Moldavskému kniežatstvu]] a [[Republika oboch národov|Poľsko-litovskému kráľovstvu]]. Následne sa proti osmanským [[Janičiar|janičiarom]] a [[Sipáhi|sipáhiom]] vydal v ústrety poľský korunný hajtman menom Stanisław Żółkiewski.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RYCHLÍK|meno=Jan|titul=Dějiny Ukrajiny|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7106-409-1|strany=102|priezvisko2=ZYLYNSKYJ|meno2=Bohdan|priezvisko3=MAGOCSI|meno3=Paul Robert}}</ref> Osmanská armáda mala silu až 50 000 vojakov. Korunný hajtman Žołkiewski mal k dispozícii iba 8 000 okrídlených husárov. V dňoch [[18. september|18.]] až [[20. september|20. septembra]] roku [[1620]] došlo v blízkosti mesta [[Jasy]] nad riekou [[Prut]] k ťažkej vojenskej bitke. Početne slabšia poľská armáda spočiatku odolala až trom vlnám nepriateľských útokov. Následne sa v korunnom vojsku prejavili určité problémy. Dňa [[20. september|20. septembra]] roku [[1620]] vydal poľský korunný hajtman rozkaz pre vojenský ústup späť na územie [[Republika oboch národov|Republiky oboch národov]]. Keď sa poľské korunné vojsko blížilo smerom k rieke [[Dnester]], došlo pri pohraničnom meste [[Mohyliv-Podiľskyj|Mohylev]] k doslovnej katastrofe. Demoralizovaný vojaci opúšťali svoje stanoviská. Horšie bolo to, že sa medzi sebou začali biť. Iba poľský korunný hajtman Žołkiewski sa iba s hŕstkou verných spolubojovníkov postavil čestne čelom situácii. Napokon dňa [[6. október|6. októbra]] roku [[1620]] utŕžil zranenia od osmanských [[Janičiar|janičiarov]], ktorí ho prenasledovali. Po tomto napokon skonal.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FUKALA|meno=Radek|titul=Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648-1654|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Epocha s.r.o.|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-278-0173-2|strany=169; 171}}</ref> Krátko po tejto udalosti usporiadal vtedajší sultán menom [[Osman II.]], ktorý panoval v rokoch [[1618]] až [[1622]], ako demonštráciu svojej panovníckej moci v Adrianopoli ([[Edirne]]) prehliadku hlavnej osmanskej armády, ktorou sa rozhodol ísť do boja proti [[Republika oboch národov|Poľsko-litovskému kráľovstvu]]. Panovnícky [[Sejm]] sa však o tejto udalosti dozvedel, čím sa jeho šľachtickí poslanci rozhodli prijať do služieb poľského kráľa a litovského kniežaťa až 20 000 kozákov za ročnú odmenu 100 000 zlatých.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RYCHLÍK|meno=Jan|titul=Dějiny Ukrajiny|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7106-409-1|strany=102|priezvisko2=ZYLYNSKYJ|meno2=Bohdan|priezvisko3=MAGOCSI|meno3=Paul Robert}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * RYCHLÍK, Jan - ZYLYNSKYJ, Bohdan - MAGOCSI, Paul Robert. (2015). ''Dějiny'' ''Ukrajiny.'' Praha: Nakladatelství lidové noviny, s.r.o. ISBN 978-80-7106-409-1. * ŘEZNÍK, Miloš. (2010). ''Dějiny Polska v datech''. Praha: Nakladatelství Libri. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/9788072774081|ISBN]] [[Špeciálne:KnižnéZdroje/9788072774081|978-80-7277-408-1]]. == Pozri aj == * [[Dejiny Poľska]] * [[Chmeľnyckého povstanie]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * FUKALA, Radek. (2024). ''Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648-1654''. Praha: Nakladatelství Epocha s.r.o. <nowiki>ISBN 978-80-278-0173-2</nowiki>. [[Kategória:Bitky v 1620]] [[Kategória:Bitky Poľska]] [[Kategória:Bitky Osmanskej ríše]] [[Kategória:Bitky v Moldavsku]] o1ot9pf6sevjxkq0fvet6jrb99jk8ad Veľký sibírsky ľadový pochod 0 744036 8211132 8207204 2026-05-09T10:48:11Z ~2026-27065-36 293875 8211132 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Veľký sibírsky ľadový pochod|súčasť=[[Ruská občianska vojna]]|obrázok=KolchakInviernoDe19191920.svg|dátum=14. novembra 1919{{--}}marec 1920|miesto=[[Sibír]]|výsledok=Víťazstvo Červenej armády * Spojenci vydali Alexandra Kolčaka eserom, ktorí ho neskôr vydali boľševikom, čo viedlo k jeho poprave 7. februára. * Zvyšky [[Biela armáda|Bielej armády]] na Sibíri boli z veľkej časti zničené * Začínajú sa malé povstania bývalých bielych generálov|velitel1=[[Alexander Kolčak]]|velitel2=[[Sergej Kamenev]]|protivník1=[[Biela armáda]]|protivník2=[[Červená armáda]]|sila1=Sibírske armády Kolčaka|sila2=Sibírske armády boľševikov}} '''Veľký sibírsky ľadový pochod''' ({{vjz|rus|Великий Сибирский Ледяной поход}}) bol masívny [[ústup (vojenstvo)|ústup]] síl [[Biela armáda|Bielej armády]] [[Alexandr Vasilievič Kolčak|Alexandra Kolčaka]] počas [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej]] [[Ruská občianska vojna|vojny]] po úspechoch [[boľševik]]ov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Great Siberian Ice March | url = https://history-maps.com/story/Russian-Civil-War/event/Great-Siberian-Ice-March | vydavateľ = HistoryMaps | dátum prístupu = 2026-01-31 | jazyk = en}}</ref> Ústup [[Biela armáda|bielych vojsk]] komplikovali početné povstania v mestách, ktorými museli prechádzať, a útoky [[partizán]]skych oddielov, a ešte viac ho zhoršovali prudké [[sibír]]ske mrazy. Po sérii porážok sa biele jednotky ocitli v demoralizovanom stave, centralizované zásobovanie bolo paralyzované, nedostávali doplňovanie zásob a disciplína dramaticky klesla.<ref name=":0" /> Kontrolu nad železnicou mali v rukách [[Česko-slovenské légie|Československé légie]], v dôsledku čoho boli časti armády generála [[Vladimir Oskarovič Kappeľ|Kappeľa]] zbavené možnosti železnicu využívať. Prenasledovali ich aj partizánske jednotky pod velením [[Alexandra Kravčenka]] a [[Petra Jefimoviča]] [[Ščetinkina]]. Prenasledujúca [[Červená 5. armáda]] dobyla [[Tomsk]] 20. decembra 1919 a [[Krasnojarsk]] 7. januára 1920. Pozostalí z pochodu našli bezpečné útočisko v [[Čita|Čite]], hlavnom meste [[Východná Okrajina|Východnej Okrajiny]], územia pod kontrolou Kolčakovho nástupcu [[Grigorija Michajloviča Semjonova]], ktorého podporovala významná japonská vojenská prítomnosť.<ref name=":0" /> == Udalosti pred ústupom == V lete 1919 dosiahla [[Červená armáda]] veľké víťazstvo proti Kolčakovej armáde. Biele sily obnovili líniu pozdĺž riek [[Tobol (rieka)|Tobol]] a [[Išim (rieka)|Išim]], aby dočasne zastavili Červenú armádu, ktorej čelila postupujúca [[Biela armáda]] [[Anton Ivanovič Denikin|Antona Denikina]] [[Postup na Moskvu|na Moskvu z juhu]]. Na jeseň bol [[Anton Ivanovič Denikin|Denikin]] porazený a [[Červená armáda]] bola schopná nasmerovať posily späť na východný front. Červení prerazili na rieke Tobol v polovici októbra a v novembri sa [[Biela armáda|Biele sily]] v dezorganizovanej mase sťahovali smerom k [[Omsk]]u. Omsk dobyli Červení 14. novembra 1919. == Ústup z Omska do Bajkalu == Ústup sa začal po ťažkých porážkach [[Biela armáda|Bielej armády]] v Omskej operácii a Novonikolajevskej operácii v novembri – decembri 1919. Armáda vedená generálom [[Vladimir Oskarovič Kappeľ|Kappeľom]] ustupovala pozdĺž [[Transsibírska magistrála|Transsibírskej magistrály]] a využívala dostupné vlaky na prepravu ranených. V pätách ich nasledovala [[5. Červená armáda]] pod velením [[Genrich Christoforovich Eiche|Genricha Eicheho]]. Ústup bielych vojsk komplikovali početné povstania v mestách, ktorými museli prechádzať, a útoky partizánskych oddielov, a ešte viac ho zhoršovali prudké sibírske mrazy. Po sérii porážok sa biele jednotky ocitli v demoralizovanom stave, centralizované zásobovanie bolo paralyzované, nedostávali doplňovanie zásob a disciplína dramaticky klesla. Za týchto okolností bolo vymenovanie generála Kappeľa za veliteľa armády, ktorý sa medzi Kolčakovými jednotkami tešil neobmedzenej dôvere a prestíži, prvým krokom k zabráneniu rozpadu celej Kolčakovej armády. Pod jeho velenie sa dostala iba 2. armáda, pretože spojenie s 1. a 3. armádou bolo stratené. Kontrolu nad železnicou mali v rukách [[Česko-slovenské légie|Československé légie]], v dôsledku čoho boli časti armády generála Kappeľa zbavené možnosti železnicu využívať. Prenasledovali ich aj partizánske jednotky pod velením [[Alexandra Kravčenka]] a [[Piotr Jefimovič Ščetinkin|Petra Jefimoviča Ščetinkina]]. Prenasledujúca Červená 5. armáda dobyla Tomsk 20. decembra 1919 a Krasnojarsk 7. januára 1920. == Pochod cez Bajkalské jazero == Kappeľova 2. armáda sa v januári 1920 zastavila na brehu [[Bajkalské jazero|Bajkalského jazera]] neďaleko [[Irkutsk]]a. Keďže [[Červená armáda]] Kappeľa prenasledovala po tom, čo bol nútený nájsť cestu okolo komunistického povstania v Krasnojarsku, musela Biela 2. armáda (Kappelevci) utiecť na východ do Čity cez zamrznuté Bajkalské jazero v mínusových teplotách. Približne 30 000 vojakov Bielej armády, ich rodiny a všetok ich majetok, ako aj cárske zlato, sa prebojovali cez jazero do [[Zabajkalsko|Zabajkalska]]. Najkrvavejšie bitky počas vojny sa odohrali v dedinách Jakovlevka, Birulka a Gruznovskaja, ako aj v meste [[Barguzin]]. Keďže arktický vietor nerušene fúkal cez jazero, mnohí členovia armády a ich rodiny zamrzli na smrť. Ich telá zostali zamrznuté na jazere v akomsi živom obraze počas celej zimy 1919 – 1920. S príchodom jari zmizli zamrznuté mŕtvoly a všetok ich majetok v hĺbke 1 500 metrov. Sám Kappeľ utrpel [[omrzlina|omrzliny]] a [[zápal pľúc]] pri teplotách -40 °C a zomrel 26. januára. == Poprava Alexandra Kolčaka == [[Omsk]] padol do rúk [[Červená armáda|Červenej armády]] v novembri 1919 počas Veľkého sibírskeho ľadového pochodu, čo prinútilo Kolčaka presunúť svoje veliteľstvo do [[Irkutsk]]a. V decembri ho zradil a zadržal náčelník spojeneckej vojenskej misie na Sibíri [[Maurice Janin]] a [[Česko-slovenské légie|Československá légia]], ktorí ho v januári 1920 vydali miestnym socialistickým revolucionárom. [[Boľševik|Boľševici]] ho nasledujúci mesiac v Irkutsku popravili. == Koniec veľkého pochodu == Pozostalí z pochodu našli bezpečné útočisko v Čite, hlavnom meste Východnej Okrajiny, územia pod kontrolou Kolčakovho nástupcu [[Grigorija Michajloviča Semjonova]], ktorého podporovala významná japonská vojenská prítomnosť. Ústredný výbor [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Ruskej komunistickej strany]] vydal rozkaz nepostupovať za Irkutsk, aby sa predišlo vojenskému konfliktu s [[Japonsko]]m, a to v čase, keď hlavná hrozba pre mladý sovietsky štát bola v Európe ([[Poľsko]]). == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Great Siberian Ice March|1326420197}} [[Kategória:Biela armáda]] [[Kategória:Bitky Ruska]] [[Kategória:Bitky ruskej občianskej vojny]] 0e648fhxexu6p6ao9pn2vmc4j680nfi Bitka pri Chotyni (1621) 0 744048 8211111 8204329 2026-05-09T09:54:24Z ~2026-27065-36 293875 8211111 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Bitka pri Chotyni|súčasť=[[Poľsko-turecké vojny|Poľsko-tureckých vojen]]|obrázok=Józef Brandt, Bitwa pod Chocimiem.jpg|dátum=[[2. september]]{{--}}[[9. október]] [[1621]]|miesto=Chotyň, [[Podolie (historické územie)]]|výsledok=vojenské víťazstvo poľsko-litovských vojsk|protivník1=[[Republika oboch národov]]<br/>[[Kozácky hetmanát]]|protivník2=[[Osmanská ríša]]<br/>[[Krymský chanát]]|velitel1=[[Jan Karol Chodkiewicz]] †|velitel2=[[Osman II.]]|sila2=takmer 150 000 vojakov|sila1=55 000 vojakov<br>28 poľských diel<br>23 kozáckych poľných diel|popis=Bitka pri Chotyni roku [[1621]]. Olejomaľba od [[Józef Brandt|Józefa Brandta]] z roku [[1867]].}} '''Bitka pri Chotyni''' bolo ozbrojené stretnutie v dňoch [[2. september|2. septembra]] až [[9. október|9. októbra]] roku [[1621]] medzi poľsko-litovskou armádou a jej kozáckymi spojencami na jednej strane a osmanskými vojskami pod velením sultána [[Osman II.|Osmana II.]] na strane druhej na území [[Podolie (historické územie)|Podolia]]. Vojenská bitka sa napokon skončila taktickým víťazstvom poľsko-litovských oddielov. Počas bojových potýčok však skonal litovský hajtman menom Jan Karol Chodkiewicz (* [[1560]]). Po boji bola napokon stanovená mierová dohoda, podľa ktorej bola stanovená hranica medzi [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] a [[Republika oboch národov|Poľsko-litovským kráľovstvom]] na brehoch rieky [[Dnester]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech.|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=137 - 138}}</ref> == Pozadie == Geopolitická moc [[Republika oboch národov|Republiky oboch národov]] (Rzeczpospolity) sa prejavila v plnej zbroji a sile na území [[Ukrajina|Ukrajiny]]. [[Osmanská ríša]] sa snažila presadiť a udržať si svoju zvrchovanosť na [[Krym (polostrov)|polostrove Krym]]. Následne [[Republika oboch národov|Poľsko-litovské kráľovstvo]] a [[Osmanská ríša]] začali súperiť medzi sebou o moc nad Moldavským a Valašským kniežatstvom. V období rokov [[1620]] až [[1621]] došlo k vyvrcholeniu územno-strategických sporov o vládu nad [[Moldavské kniežatstvo|Moldavskom]] a [[Podnestersko (krajina)|Podnesterskom]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FRIEDL|meno=Jiří et al|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=NLN, s.r.o|miesto=Praha|rok=2017|isbn=978-80-7422-306-8|strany=253}}</ref> == Zhromaždenie v pevnosti == V polovici augusta roku [[1621]] prekročil hlavný voj osmanskej armády rieku [[Dunaj]]. Pri pevnosti Akerman na území [[Odeská oblasť|Odeskej oblasti]] vyrazil osmanský voj pozdĺž rieky [[Dnester]] smerom k pevnosti Chotyň. Tam už čakal poľský vrchní veliteľ menom Jan Karol Chodkiewicz kozácke posily. Tie však nikto z vojakov nevidel. Dňa [[21. august|21. augusta]] roku [[1621]] však dorazila smerom k pevnosti kozácka armáda pod velením Petra Konaševiča Sahajdačného. Po troch dňoch dorazil dorazil kozácky vojenský zbor v sile až 3 000 ozbrojencov na čele s Myhajlom Dorošenkom, neskorším záporožským hajtmanom. Poľské armádne velenie vybudovalo úspešne pri pevnosti Chotyň nad riekou Dnester obranný tábor, ktorý sa opieral o hrad. Práve sem prišiel na pomoc kráľovič Vladislav, neskorší poľský kráľ [[Vladislav IV.|Vladislav IV. Vasa]]. Dňa [[30. august|30. augusta]] roku [[1621]] dorazil k brehom rieky [[Dnester]] a začal na lodiach prepravu smerom k obranným valom. Následne však ochorel, čím sa do bojov nezapojil. Podľa názorov poľských historikov mala poľská armáda k dispozícii až 28 000 vojakov pechoty a jazdectva. Ozbrojenci pochádzali jednak z poľských vojvodstiev ale aj z [[Litva|Litvy]], [[Východné Prusko|Východného Pruska]], [[Livónsko|Livónska]] a [[Pomoransko|Pomoranska]]. Pevnosť Chotyň mala k dispozícii takmer 55 000 obrancov. Tí disponovali 23 poľskými a 23 kozáckymi delami. == Prológ útoku == Dňa [[3. september|3. septembra]] roku [[1621]] prišla pod hradby osmanská armáda v sile takmer 150 000 vojakov spolu s doslova obávanými tatárskymi jazdcami. Začali sa tvrdé boje o dobytie samotnej pevnosti. Boje trvali s určitými prestávkami až takmer šesť týždňov. V prvých dňoch bojov vydal osmanský sultán menom [[Osman II.]] rozkazy k ďalším a ďalším vojenským útokom. Zaujímavosťou bolo jeho prehlásenie: „Nebudem jesť ani piť dovtedy, kým mi toho šedivého psa Sahajdačného neprinesú!“ Kozáci však spolu s poľskou armádou napokon vydržali vojenský tlak a tábor pod hradbami tvrdo ubránili. Dňa 4. septembra padlo na kozáckej strane až 800 vojakov a 300 poľských ozbrojencov. Osmanská strana stratila viac než tisíc vojakov. == Spor u obrancov == Kozácky hajtman Sahajdačný navrhol v Chodkiewiczovom vojenskom stane to, aby sa v dňoch [[11. september|11.]] až [[12. september|12. septembra]] roku [[1621]] vykonal rozhodujúci útok proti osmanskej armáde. Plány však prekazil dážď, ktorý mal za následok zvlhnutie pušného prachu kozáckych diel. Kozácki vojaci sa následne začali sťažovať na nízky dostatok zásob a malý žold. Vtedy k nim prehovoril Jakub Sobieski (* [[1588]] – † [[1646]]) ako zástupca chorého kráľoviča. Utíšil rozpory tým, že do rúk atamanov predal až 10 000 zlatých. Nakoniec však skoncovanie sporov priniesol samotný Sahajdačný. Vďaka jeho veleniu si kozáci udržali lepšiu disciplínu než poľskí vojaci, u ktorých viacerí dezertovali. == Prelomenie strachu == Dňa [[15. september|15. septembra]] roku [[1621]] nastala tá najnáročnejšia chvíľa pre poľsko-litovských a kozáckych obrancov pevnosti Chotyň. Osmanský sultán menom Osman II. vydal rozkaz pre frontálny útok, čím by došlo k skoncovaniu vzdoru obrancov a ku konečnému víťazstvu. To však malo fatálne dôsledky. Padli stovky vojakov, medzi nimi taktiež budínsky paša Karakaš. Sultán Osman II. tak napokon potrestal hlavných vinníkov z vojnovej prehry pod pevnosťou a prikázal vojsku, aby obkľúčilo obrancov. Rátal s tým, že Chodkiewiczovo vojsko bude zdecimované blokádou. O tri dni však nastal zásadný zvrat. Dňa [[18. september|18. septembra]] roku [[1621]] prehovoril k obrancom kozácky hajtman Sahajdačný: „Je lepšie zomrieť so cťou za vlasť než sa vydať na útek, ktorý je pre rytierov nehodný a potupný, čím je nebezpečný!“ Jeho emotívny a búrlivý slovný prejav vyvolal patriotické nadšenie pre plukovníkov, rotmajstrov a atamanov. Poľsko-litovskí vojaci a ich kozácki spojenci tak následne prisahali vrchnému veliteľovi vernosť ale aj kozáckemu náčelníkovi vernosť a vytrvanie do posledných síl.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FUKALA|meno=Radek|titul=Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648-1654|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Epocha s.r.o|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-278-0173-2|strany=173; 179}}</ref> == Kozácky protiúder == Kozácke vojská následne prešli do protiofenzívy a vtrhli dokonca až do tureckého tábora. Mohli takmer rozdrviť osmanskú armádu už definitívne lenže najskôr sa pustili do rabovania vojenského tábora, čo umožnilo časti osmanskej pechoty ustúpiť a znovu zoskupiť svoje rady. Keď sa osmanské vojsko znovu zoskupilo, rozhodlo sa opätovné obnovenie vojenských útokov smerom na pevnosť. Prelomiť obranu zo strany poľských a kozáckych vojakov sa však osmanským oddielom nepodarilo. Boje sa tak skončili porážkou osmanskej armády. == Epilóg boja a uzavretie mieru == Dňa [[9. október|9. októbra]] roku [[1621]] došlo k uzavretiu mieru, ktorého podmienky jasne deklarovali status quo ante, pričom ich hlavným bodom bol zákaz vojenských ťažení kozáckych oddielov proti územiu [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a jej vazalov. Vojenské víťazstvo poľsko-litovskej armády pri Chotyni však vzbudilo pozornosť v celej [[Európa|Európe]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RYCHLÍK|meno=Jan|titul=Dějiny Ukrajiny|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7106-409-1|strany=103|priezvisko2=ZYLYNSKYJ|meno2=Bohdan|priezvisko3=MAGOCSI|meno3=Paul Robert}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * FRIEDL, Jiří et al. (2017). ''Dějiny Polska''. Praha: NLN, s.r.o. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-7422-306-8|ISBN 978-80-7422-306-8]]. * RYCHLÍK, Jan - ZYLYNSKYJ, Bohdan - MAGOCSI, Paul Robert. (2015). ''Dějiny'' ''Ukrajiny.'' Praha: Nakladatelství lidové noviny, s.r.o. ISBN 978-80-7106-409-1. * ŘEZNÍK, Miloš. (2010). ''Dějiny Polska v datech''. Praha: Nakladatelství Libri. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/9788072774081|ISBN]] [[Špeciálne:KnižnéZdroje/9788072774081|978-80-7277-408-1]]. == Pozri aj == * [[Dejiny Poľska]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * FUKALA, Radek. (2024). ''Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648-1654''. Praha: Nakladatelství Epocha s.r.o. <nowiki>ISBN 978-80-278-0173-2</nowiki>. [[Kategória:Bitky v 1621]] [[Kategória:Bitky na Ukrajine]] [[Kategória:Bitky Osmanskej ríše]] [[Kategória:Bitky Poľska]] chfhtcmac5z1mfk3972u02k7qa6gujr Prvá Kubanská kampaň 0 744062 8211107 8205382 2026-05-09T09:50:22Z ~2026-27065-36 293875 8211107 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Prvá Kubanská kampaň|súčasť=[[Ruská občianska vojna]]|obrázok=Ice_March.svg|dátum=[[22. február|22. februára]] – [[13. máj|13. mája]] 1918|miesto=Kubánska oblasť, južné Rusko|výsledok=Strategické víťazstvo [[bielej armády]] * Biela armáda okupuje časti južného Ruska * Lavr Kornilov zomrel na následky zranení v boji|velitel1=[[Lavr Kornilov]]|velitel2=[[Ivan Sorokin]]|sila1=Dobrovoľnícka armáda|sila2=Červená armáda|straty1=400 zabitých|straty2=5 000 až 20 000 zabitých}} '''Ľadový pochod''' (rusky: Ледяной поход), nazývaný aj '''Prvá kubánska kampaň''' (rusky: Первый кубанский поход), vojenský ústup trvajúci od februára do mája 1918, bol jedným z určujúcich momentov ruskej občianskej vojny v rokoch 1917 až 1921. Pod útokom Červenej armády postupujúcej zo severu začali sily [[Dobrovoľnícka armáda|Dobrovoľníckej armády]], niekedy označovanej ako Biela garda, ústup z mesta Rostov na juh smerom ku Kubánu v nádeji, že získa podporu [[kubánskych kozákov]] proti boľševickej vláde v Moskve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Security Check | url = https://www.prlib.ru/challenge-en.html?redirect=/en/section/1154834 | vydavateľ = www.prlib.ru | dátum prístupu = 2026-02-01}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Volunteer Army / 1.0 / encyclopedic | url = https://encyclopedia.1914-1918-online.net/article/volunteer-army/ | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = en-US}}</ref> == Kornilov a Dobrovoľnícka armáda == Po prevzatí moci v [[Ruská ríša|Rusku]] boľševickou stranou v novembri [októbri] 1917 sa mnohí z odporcov novej vlády uchýlili k okrajovým oblastiam starej [[Ruská ríša|Ruskej ríše]], najmä do tých častí, ktoré boli stále pod kontrolou nemeckej armády. V hlavnom meste donských kozákov, Novočerkasku (neďaleko Rostova na Done), zvolilo donské kozácke vojsko na svojom tradičnom zhromaždení, Vojsko vojska (1. júla [18. júna] 1917), generála [[Alexeja Maksimoviča Kaledina]] za atamana. 20. novembra [7. novembra] 1917, krátko po tom, čo komunisti prevzali kontrolu v strednom Rusku, Donský okruh vyhlásil svoju nezávislosť. Novočerkassk sa stal útočiskom pre odporcov boľševickej revolúcie a čoskoro sa v ňom nachádzalo veliteľstvo Dobrovoľníckej armády, ktorú tvorili prevažne bývalí cárski dôstojníci pod velením generála [[Michaila Alexejeva]] a generála [[Lavr Georgijevič Kornilov|Lavra Kornilova.]] Kozáci sa primárne zameriavali na obranu svojej nezávislosti, ale dobrovoľníci ich presvedčili, že to môžu zaručiť iba vtedy, ak sa k nim pripoja v boji proti boľševikom, ktorí mali podporu veľkej časti nekozáckeho obyvateľstva Donskej oblasti. S povzbudením [[Kaledina]] sa [[Biela armáda|Bielym]], stále len s približne 500 mužmi, podarilo 15. decembra [2. decembra] 1917 dobyť mesto Rostov od miestnych jednotiek Červenej gardy. Začiatkom roku 1918 však lepšie organizované a silnejšie komunistické sily začali postup zo severu a 10. februára [28. januára] 1918 dobyli Taganrog pri Azovskom mori. [[Lavr Georgijevič Kornilov|Kornilov,]] ktorý teraz velil približne 4 000 mužom v Rostove, považoval za zbytočné pokúšať sa o obranu mesta tvárou v tvár presile. Namiesto toho sa dobrovoľníci pripravili na presun na juh, hlboko do Kubáne, v nádeji, že získajú väčšiu podporu, hoci celá oblasť bola v hlbokej zime. Tak sa začal Ľadový pochod. Keďže jeho obrana bola zničená a jeho vláda bola v stave kolapsu, Kaledin sa zastrelil (11. februára [29. januára] 1918). == Kornilovova smrť == 23. februára, keď [[Červená armáda]] vstúpila do Rostova, [[Lavr Georgijevič Kornilov|Kornilov]] začal pochod na juh cez zamrznuté stepi. Vojakov, ktorí niesli jednu pušku a ťahali poľné delostrelectvo, sprevádzal dlhý zástup civilistov z Rostova, ktorí sa obávali boľševických odvet. [[Anton Ivanovič Denikin|Anton Denikin]], [[Lavr Georgijevič Kornilov|Kornilovov]] zástupca, neskôr spomínal: „Prešli sme z temnej noci duchovného otroctva do neznámeho putovania – hľadali sme modrého vtáka.“ [[Modrý vták]] bol tradičným symbolom nádeje v ruských rozprávkach a legendách. S dvojnásobne zväčšenou armádou sa [[Lavr Georgijevič Kornilov|Kornilov]] rozhodol zaútočiť na Jekaterinodar, hlavné mesto nedávno založenej Severokaukazskej sovietskej republiky. [[Lavr Georgijevič Kornilov|Kornilov]] zorganizoval svoju armádu do troch brigád pod velením Markova, Bogajevského a Erdeliho. Útok, ktorý sa začal 10. apríla, sa stretol s ťažkým odporom síl viac ako dvojnásobne väčších ako Dobrovoľníci. Kornilov bol zabitý, keď delostrelecký granát zasiahol statok, kde si zriadil veliteľstvo. Niektoré správy charakterizujú túto udalosť ako „veľmi smolu“, pretože granát zasiahol jedinú miestnosť, kde sa [[Lavr Georgijevič Kornilov|Kornilov]] nachádzal, a zabil ho, ale nezranil nikoho iného prítomného v budove. Jeho velenie nahradil [[Anton Ivanovič Denikin|Denikin]], ktorý sa po piatich dňoch bojov rozhodol útok prerušiť a stiahnuť sa na sever. Keď sa Lenin dozvedel o Kornilovovej smrti, povedal Moskovskému sovietu: „Dá sa s istotou povedať, že [[Ruská občianska vojna|občianska vojna]] sa v podstate skončila.“ == Následky == Kampaň vzbudila v dobrovoľníkoch nádej a ukázala, že [[biela armáda]] dokáže odolať obrovskému rozdielu síl, rovnako ako bol Stepný pochod neskôr použitý na pozdvihnutie morálnej zložky vojsk. [[Dobrovoľnícka armáda]] zriadila svoje veliteľstvo v Mečetinskej a Jegorlyckej a nadviazala kontakt s atamanom [[Piotr Nikolajevič Krasnov|Piotrom Krasnovom.]] Krasnov súhlasil s podporou Dobrovoľníckej armády zbraňami a peniazmi a s prevzatím starostlivosti o chorých a ranených. V júni zriadil Alexejev politické oddelenie v Novočerkasku a [[Anton Ivanovič Denikin|Denikin]] vydal svoje „Ciele armády“. Okrem iného sa v nich uvádzalo, že „Nemci sa musia stiahnuť z územia [[Ruská ríša|Ruska]]; boľševici sa musia vzdať a byť odzbrojení... == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Ice March|319406973}} [[Kategória:Bitky ruskej občianskej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1918]] qohymou4r8hssqhnzffnkq352vxqfwe Bitka pri Žltých vodách 0 744130 8211103 8204334 2026-05-09T09:47:07Z ~2026-27065-36 293875 8211103 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Bitka pri Žltých vodách|súčasť=[[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]]|obrázok=Death of Stefan Potocki at the Battle of Zhovti Vody 1648.PNG|dátum=[[29. apríl|29.]]{{--}}[[16. máj]] [[1648]]|miesto=Žovti Vovdy, [[Dnepropetrovská oblasť]]|výsledok=vojenské víťazstvo kozáckej armády a jej tatárskych spojencov|protivník1=[[Kozácky hetmanát]]<br/>[[Krymský chanát]]|protivník2=[[Republika oboch národov]]|velitel1=[[Bohdan Chmeľnyckyj]]<br/>[[Tuhaj bej]]|velitel2=[[Mikołaj Potocki]] †<br/>[[Stefan Czarniecki]]|popis=Skon Stefana Potockého počas bojov pri Žltých vodách. Maľba od Juliusza Kossaka z roku [[1899]].|sila1=8 000 vojakov|sila2=3 000 vojakov}} '''Bitka pri Žltých vodách''' bola vojenským stretom, ku ktorej došlo v dňoch [[29. apríl]]a až [[16. máj]]a roku [[1648]] medzi poľskou armádou na jednej strane a vzbúrenými [[Kozáci|kozáckymi]] vojskami v spojenectve s tými [[Krymskí Tatári|tatárskymi]] na strane druhej pri obci Žlté vody ([[Ukrajinčina|ukr]]. Žovti Vody).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FUKALA|meno=Radek|titul=Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648-1654|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Epocha s.r.o|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-278-0173-2|strany=389}}</ref> Išlo o úplne prvý boj v rámci kozáckej vojny vedenej [[Hajtman (Ukrajina)|hajtmanom]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdanom Chmeľnyckým]]. Bitka sa skončila porážkou poľsko-litovskej armády, ktorú viedol hajtman menom Mikołaj Potocki.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=145}}</ref> == Predohra == V apríli roku [[1648]] došlo k vypuknutiu [[Chmeľnyckého povstanie|kozáckeho povstania]] pod velením [[Hajtman (Ukrajina)|hajtmana]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]] v oblasti [[Záporožie|Záporožia]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RYCHLÍK|meno=Jan|titul=Dějiny Ukrajiny|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7106-409-1|strany=628|priezvisko2=ZYLYNSKYJ|meno2=Bohdan|priezvisko3=MAGOCSI|meno3=Paul Robert}}</ref> Rozšírilo sa taktiež medzi poddaných obyvateľov a zasiahlo celé územie juhovýchodu [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]]. Začala sa tak jedna z najhlbších politických, sociálnych ale aj medzinárodných kríz [[Republika oboch národov|poľsko-litovskej dŕžavy]], ktorá trvala až do obdobia [[60. roky 17. storočia|60. rokov 17. storočia]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=145}}</ref> == Verbovanie a vojenský pochod v ústrety osudu == Dňa [[21. apríl|21. apríla]] roku [[1648]] sa začala trestná výprava proti [[Bohdan Chmeľnyckyj|Chmeľnyckého]] armáde. Poľsko-litovská armáda vyrazila smerom z [[Čerkasy|Čerkas]] cez stepnú krajinu do [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Siče]]. O štyri dni neskôr sa pri Krylove stretla s vojakmi Stanislawa Krzyczewským, ktorá sa mala presunúť do [[Záporožie|Záporožia]] na lodiach po rieke [[Dneper]]. Divízia mala spolu až 3 500 registrovaných kozákov oblasti čyhyrynského, čerskaského, korsuňského a kanevského pluku. Pripojilo sa k nim taktiež 80 [[Dragún (vojak)|dragúnov]]. Kozácky hajtman mal k dispozícii spočiatku iba 1 000 ozbrojencov. Väčšia časť jeho vojska boli v tom čase zaneprázdnená presunom tatárskych oddielov pri Tavani na Dnepre, pričom bránila kozácku základňu. Tam bolo k dispozícii až 6 000 ozbrojencov. Krymský chán Tuhaj-bej disponoval silou 6 000 až 7 000 vojakmi. Obidvaja spojenci sa vydali z okolia Čortomlyku a Bazavluku k osídleným oblastiam [[Kyjevská oblasť|Kyjevska]], kde zahliadli neregistrovaných kozákov, tzv. vypyščycov. Poľsko-litovská armáda pod velením hajtmana Mikolaja Potockého dorazila k Omeľnyku, pričom práve tam prenocovala. Dňa [[28. apríl|28. apríla]] roku [[1648]] dorazila smerom k obci Kňjaži Bajraky. V stredu dňa [[29. apríl|29. apríla]] sa uprostred ranných hodín dostala poľsko-litovská armáda k povodiu Žltých vôd. == Prológ boja == V čase, keď dorazila poľská armáda k Žltým vodám a rozhodla sa tam napojiť kone, začal sa vojenský útok tatárskych hôrd na samotné poľské postavenia. Večer sa však tatárski jazdci stiahli. V poľskom vojenskom štábe sa naskytli dve možnosti. Tá prvá znamenala v praxi to, že by došlo k bezodkladnému ústupu smerom do Krylova, ktorý bol ako pevnosť chránený drevenými palisádami. Druhou možnosťou bolo vybudovanie pevného poľného tábora, v ktorom by vojskám malo prísť na pomoc hlavné jadro poľskej armády. Voľba tejto taktiky bola napokon zo strany hajtmana Stefana Czarnieckieho, ktorý získal podporu Potockého. Kocky boli hodené. == Krvavá daň == Dňa [[30. apríl|30. apríla]] roku [[1648]] dorazilo kozácke vojsko pod velením hajtmana [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]] priamo na bojové pole. Spolu s tatárskymi hordami malo až dvojnásobnú prevahu. Obkľúčilo poľné táborisko. Zvyšok tábora chránila elastická vozová hradba, ktorá mohla kedykoľvek uvoľniť jazdecký výpad. Prvý deň bol síce ešte bez boja, lenže práve [[Bohdan Chmeľnyckyj|Chmeľnyckého]] vojaci pokrikovali pokrikovali na registrovaných kozákov to, aby „odstúpili od Lachov“. Dňa [[1. máj|1. mája]] roku [[1648]] začal prvý vojenský útok kozáckych oddielov. Tuhaj-bej mal v pláne vojnovú lesť, ktorá však skončila bez úspechu pre mokrú pôdu, ktorá skomplikovala jazdu na koňoch. Okolo jedenástej hodiny vyrazili kozáci do boja. Vojenské útoky sa opakovali ešte päťkrát ibaže bezvýsledne. V dňoch [[2. máj|2.]] až [[12. máj|12. mája]] sa kozáci snažili podkopať k najbližšiemu poľskému šiancu lenže boli zahnaný a stratili delo. Viedli útoky na valy. Počas dňa zvádzali silné útoky tatárske hordy a uprostred noci zas kozáci. Poľské velenie bolo v patovej situácii a čas šiel proti nemu i vojsku. Kozácky hajtman menom [[Bohdan Chmeľnyckyj]] viedol tajné rokovania, počas ktorých sa mu podarilo presvedčiť kozákov z čerkaského pluku k vzbure, ktorú zorganizovali stotník Bohdan Topicha a Filon Džedžail. Zatkli svojich veliteľov a vyslali poverených zástupcov k ďalším jednotkám, aby mohli byť na strane vzbúrencov. Dňa [[5. máj|5. mája]] roku [[1648]] však boli obaja stotníci popravení. Až dňa [[13. máj|13. mája]] roku [[1648]] sa podarilo kozáckym vojskám dobyť Žlté vody. Vojenský tábor kozáckeho hajtmana [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]] mal už 3 500 kvalitne vyzbrojených mužov. Na ďalší deň takmer 1 200 kozákov a dragúnov rusínskeho pôvodu prešlo na stranu povstalcov. [[Bohdan Chmeľnyckyj]] mal už desaťnásobnú prevahu na bojovom poli. Dňa [[15. máj|15. mája]] roku [[1648]] vyzval Tuhaj-bej mladého poľského hajtmana Potockého k tomu, aby sa osobne stretli. Bola to však lesť, ktorú poľská jazdná eskorta odhalila a tým svojho veliteľa ubránila pred únosom. Medzitým sa poľsko-litovská bojová strana dopustila vážnej strategickej chyby. Rozhodla sa podľa skorších rokovaní s Tuhaj-bejom predať všetky svoje delá. Hneď po tom začali kozácko-tatárski povstalci kanonádu na poľských vojakov. Potockého divízia zo 600 vojakov skončila s obranou celého poľského táborenia a rozdelila sa proti povstalcom do troch skupín na uzavretých šiancoch. Prvú obrannú pozíciu bránil Jacek Szemberg, známy ako komisár registrovaných kozákov. Druhú pozíciu viedol sám hajtman Potocki a napokon obranu tretej pozície mal na starosti dôstojník menom Jan Fryderyk Saphieha. Poľskí vojaci sa napriek urputnému ostreľovaniu udržali na pozíciách až do neskorého večera. Keď sa už zotmelo, opustili poľské vojská svoje pozície v úplnom tichu a začali takticky ustupovať k obci Kňjaži Bajraky. Spočiatku sa im darilo pokojne a bezpečne obísť kozácko-tatárskych povstalcov v podobe nočných strážcov. Našiel sa však medzi nimi vojak, ktorý ich zradil tým, že dal nepriateľom znamenie, čím vyvolalo paniku. == Konečný protiúder a epilóg boja == Dňa [[16. máj|16. mája]] roku [[1648]], presnejšie počas úsvitu, sa začala posledná kapitola krvavej potýčky pri Žltých vodách. Vojenský veliteľ krymských hôrd menom Tuhaj-bej začal z jednej strany výpady na poľských vojakov. Karaš-bej ako vojenský náčelník zhromaždených nogajských hôrd si doberal protivníkov z druhej strany. Šípy v tvare doslova veľkých mračien zasahovali obranné pozície poľských vojakov. Tí však bránili svoje postavenie pomocou paľby zo strelných zbraní. Hordám sa však nepodarilo zastaviť poľskú vojenskú kolónu. Posunula sa o tri kilometre ďalej. [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdanovi Chmeľnyckému]] sa medzitým podarilo presunúť ozbrojencov na miesto známe ako Zelená Balka, ktoré sa nachádzalo pred poľskými vojakmi na ústupe. Tu sa podarilo kozákom rozostaviť vlastné delá, ktoré napokon zmasakrovali poľských vojakov. Popoludní sa boj napokon skončil. Udialo sa tak z toho dôvodu, že začalo pršať, čím poľským obrancom vlhol strelný prach. Podľa slov súčasníka Albrychta Stanislawa Radziwila sa do zajatia dostalo iba 300 poľských vojakov. Vojenská bitka pri Žltých vodách sa stala smutnou prehrou z hľadiska morálky pre armádne sily celého Poľsko-litovského kráľovstva a zároveň prvým víťazstvom kozáckeho hajtmana Bohdana Chmeľnyckého. Súčasníci spomínali na tento bojový stret ako drámu, ktorá bola oveľa horšia než [[Bitka pri Cecore]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FUKALA|meno=Radek|titul=Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648-1654|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Epocha s.r.o|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-278-0173-2|strany=217 - 228}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * FRIEDL, Jiří et al. (2017). ''Dějiny Polska''. Praha: NLN, s.r.o. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-7422-306-8|ISBN 978-80-7422-306-8]]. * RYCHLÍK, Jan - ZYLYNSKYJ, Bohdan - MAGOCSI, Paul Robert. (2015). ''Dějiny'' ''Ukrajiny.'' Praha: Nakladatelství lidové noviny, s.r.o. ISBN 978-80-7106-409-1. * ŘEZNÍK, Miloš. (2010). ''Dějiny Polska v datech''. Praha: Nakladatelství Libri. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/9788072774081|ISBN]] [[Špeciálne:KnižnéZdroje/9788072774081|978-80-7277-408-1]]. == Pozri aj == * [[Chmeľnyckého povstanie]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * FUKALA, Radek. (2024). ''Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648-1654''. Praha: Nakladatelství Epocha s.r.o. <nowiki>ISBN 978-80-278-0173-2</nowiki>. [[Kategória:Bitky v 1648]] [[Kategória:Bitky na Ukrajine]] [[Kategória:Dejiny Ukrajiny]] [[Kategória:Kozáci]] ahx78ola91eu132aasasg7st00th3a2 8211104 8211103 2026-05-09T09:48:59Z ~2026-27065-36 293875 8211104 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Bitka pri Žltých vodách|súčasť=[[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]]|obrázok=Death of Stefan Potocki at the Battle of Zhovti Vody 1648.PNG|dátum=[[29. apríl|29.]]{{--}}[[16. máj]] [[1648]]|miesto=[[Žovti Vody]], [[Dnepropetrovská oblasť]]|výsledok=vojenské víťazstvo kozáckej armády a jej tatárskych spojencov|protivník1=[[Kozácky hetmanát]]<br/>[[Krymský chanát]]|protivník2=[[Republika oboch národov]]|velitel1=[[Bohdan Chmeľnyckyj]]<br/>[[Tuhaj bej]]|velitel2=[[Mikołaj Potocki]] †<br/>[[Stefan Czarniecki]]|popis=Skon Stefana Potockého počas bojov pri Žltých vodách. Maľba od Juliusza Kossaka z roku [[1899]].|sila1=8 000 vojakov|sila2=3 000 vojakov}} '''Bitka pri Žltých vodách''' bola vojenským stretom, ku ktorej došlo v dňoch [[29. apríl]]a až [[16. máj]]a roku [[1648]] medzi poľskou armádou na jednej strane a vzbúrenými [[Kozáci|kozáckymi]] vojskami v spojenectve s tými [[Krymskí Tatári|tatárskymi]] na strane druhej pri obci Žlté vody ([[Ukrajinčina|ukr]]. Žovti Vody).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FUKALA|meno=Radek|titul=Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648-1654|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Epocha s.r.o|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-278-0173-2|strany=389}}</ref> Išlo o úplne prvý boj v rámci kozáckej vojny vedenej [[Hajtman (Ukrajina)|hajtmanom]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdanom Chmeľnyckým]]. Bitka sa skončila porážkou poľsko-litovskej armády, ktorú viedol hajtman menom Mikołaj Potocki.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=145}}</ref> == Predohra == V apríli roku [[1648]] došlo k vypuknutiu [[Chmeľnyckého povstanie|kozáckeho povstania]] pod velením [[Hajtman (Ukrajina)|hajtmana]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]] v oblasti [[Záporožie|Záporožia]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RYCHLÍK|meno=Jan|titul=Dějiny Ukrajiny|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7106-409-1|strany=628|priezvisko2=ZYLYNSKYJ|meno2=Bohdan|priezvisko3=MAGOCSI|meno3=Paul Robert}}</ref> Rozšírilo sa taktiež medzi poddaných obyvateľov a zasiahlo celé územie juhovýchodu [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]]. Začala sa tak jedna z najhlbších politických, sociálnych ale aj medzinárodných kríz [[Republika oboch národov|poľsko-litovskej dŕžavy]], ktorá trvala až do obdobia [[60. roky 17. storočia|60. rokov 17. storočia]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=145}}</ref> == Verbovanie a vojenský pochod v ústrety osudu == Dňa [[21. apríl|21. apríla]] roku [[1648]] sa začala trestná výprava proti [[Bohdan Chmeľnyckyj|Chmeľnyckého]] armáde. Poľsko-litovská armáda vyrazila smerom z [[Čerkasy|Čerkas]] cez stepnú krajinu do [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Siče]]. O štyri dni neskôr sa pri Krylove stretla s vojakmi Stanislawa Krzyczewským, ktorá sa mala presunúť do [[Záporožie|Záporožia]] na lodiach po rieke [[Dneper]]. Divízia mala spolu až 3 500 registrovaných kozákov oblasti čyhyrynského, čerskaského, korsuňského a kanevského pluku. Pripojilo sa k nim taktiež 80 [[Dragún (vojak)|dragúnov]]. Kozácky hajtman mal k dispozícii spočiatku iba 1 000 ozbrojencov. Väčšia časť jeho vojska boli v tom čase zaneprázdnená presunom tatárskych oddielov pri Tavani na Dnepre, pričom bránila kozácku základňu. Tam bolo k dispozícii až 6 000 ozbrojencov. Krymský chán Tuhaj-bej disponoval silou 6 000 až 7 000 vojakmi. Obidvaja spojenci sa vydali z okolia Čortomlyku a Bazavluku k osídleným oblastiam [[Kyjevská oblasť|Kyjevska]], kde zahliadli neregistrovaných kozákov, tzv. vypyščycov. Poľsko-litovská armáda pod velením hajtmana Mikolaja Potockého dorazila k Omeľnyku, pričom práve tam prenocovala. Dňa [[28. apríl|28. apríla]] roku [[1648]] dorazila smerom k obci Kňjaži Bajraky. V stredu dňa [[29. apríl|29. apríla]] sa uprostred ranných hodín dostala poľsko-litovská armáda k povodiu Žltých vôd. == Prológ boja == V čase, keď dorazila poľská armáda k Žltým vodám a rozhodla sa tam napojiť kone, začal sa vojenský útok tatárskych hôrd na samotné poľské postavenia. Večer sa však tatárski jazdci stiahli. V poľskom vojenskom štábe sa naskytli dve možnosti. Tá prvá znamenala v praxi to, že by došlo k bezodkladnému ústupu smerom do Krylova, ktorý bol ako pevnosť chránený drevenými palisádami. Druhou možnosťou bolo vybudovanie pevného poľného tábora, v ktorom by vojskám malo prísť na pomoc hlavné jadro poľskej armády. Voľba tejto taktiky bola napokon zo strany hajtmana Stefana Czarnieckieho, ktorý získal podporu Potockého. Kocky boli hodené. == Krvavá daň == Dňa [[30. apríl|30. apríla]] roku [[1648]] dorazilo kozácke vojsko pod velením hajtmana [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]] priamo na bojové pole. Spolu s tatárskymi hordami malo až dvojnásobnú prevahu. Obkľúčilo poľné táborisko. Zvyšok tábora chránila elastická vozová hradba, ktorá mohla kedykoľvek uvoľniť jazdecký výpad. Prvý deň bol síce ešte bez boja, lenže práve [[Bohdan Chmeľnyckyj|Chmeľnyckého]] vojaci pokrikovali pokrikovali na registrovaných kozákov to, aby „odstúpili od Lachov“. Dňa [[1. máj|1. mája]] roku [[1648]] začal prvý vojenský útok kozáckych oddielov. Tuhaj-bej mal v pláne vojnovú lesť, ktorá však skončila bez úspechu pre mokrú pôdu, ktorá skomplikovala jazdu na koňoch. Okolo jedenástej hodiny vyrazili kozáci do boja. Vojenské útoky sa opakovali ešte päťkrát ibaže bezvýsledne. V dňoch [[2. máj|2.]] až [[12. máj|12. mája]] sa kozáci snažili podkopať k najbližšiemu poľskému šiancu lenže boli zahnaný a stratili delo. Viedli útoky na valy. Počas dňa zvádzali silné útoky tatárske hordy a uprostred noci zas kozáci. Poľské velenie bolo v patovej situácii a čas šiel proti nemu i vojsku. Kozácky hajtman menom [[Bohdan Chmeľnyckyj]] viedol tajné rokovania, počas ktorých sa mu podarilo presvedčiť kozákov z čerkaského pluku k vzbure, ktorú zorganizovali stotník Bohdan Topicha a Filon Džedžail. Zatkli svojich veliteľov a vyslali poverených zástupcov k ďalším jednotkám, aby mohli byť na strane vzbúrencov. Dňa [[5. máj|5. mája]] roku [[1648]] však boli obaja stotníci popravení. Až dňa [[13. máj|13. mája]] roku [[1648]] sa podarilo kozáckym vojskám dobyť Žlté vody. Vojenský tábor kozáckeho hajtmana [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]] mal už 3 500 kvalitne vyzbrojených mužov. Na ďalší deň takmer 1 200 kozákov a dragúnov rusínskeho pôvodu prešlo na stranu povstalcov. [[Bohdan Chmeľnyckyj]] mal už desaťnásobnú prevahu na bojovom poli. Dňa [[15. máj|15. mája]] roku [[1648]] vyzval Tuhaj-bej mladého poľského hajtmana Potockého k tomu, aby sa osobne stretli. Bola to však lesť, ktorú poľská jazdná eskorta odhalila a tým svojho veliteľa ubránila pred únosom. Medzitým sa poľsko-litovská bojová strana dopustila vážnej strategickej chyby. Rozhodla sa podľa skorších rokovaní s Tuhaj-bejom predať všetky svoje delá. Hneď po tom začali kozácko-tatárski povstalci kanonádu na poľských vojakov. Potockého divízia zo 600 vojakov skončila s obranou celého poľského táborenia a rozdelila sa proti povstalcom do troch skupín na uzavretých šiancoch. Prvú obrannú pozíciu bránil Jacek Szemberg, známy ako komisár registrovaných kozákov. Druhú pozíciu viedol sám hajtman Potocki a napokon obranu tretej pozície mal na starosti dôstojník menom Jan Fryderyk Saphieha. Poľskí vojaci sa napriek urputnému ostreľovaniu udržali na pozíciách až do neskorého večera. Keď sa už zotmelo, opustili poľské vojská svoje pozície v úplnom tichu a začali takticky ustupovať k obci Kňjaži Bajraky. Spočiatku sa im darilo pokojne a bezpečne obísť kozácko-tatárskych povstalcov v podobe nočných strážcov. Našiel sa však medzi nimi vojak, ktorý ich zradil tým, že dal nepriateľom znamenie, čím vyvolalo paniku. == Konečný protiúder a epilóg boja == Dňa [[16. máj|16. mája]] roku [[1648]], presnejšie počas úsvitu, sa začala posledná kapitola krvavej potýčky pri Žltých vodách. Vojenský veliteľ krymských hôrd menom Tuhaj-bej začal z jednej strany výpady na poľských vojakov. Karaš-bej ako vojenský náčelník zhromaždených nogajských hôrd si doberal protivníkov z druhej strany. Šípy v tvare doslova veľkých mračien zasahovali obranné pozície poľských vojakov. Tí však bránili svoje postavenie pomocou paľby zo strelných zbraní. Hordám sa však nepodarilo zastaviť poľskú vojenskú kolónu. Posunula sa o tri kilometre ďalej. [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdanovi Chmeľnyckému]] sa medzitým podarilo presunúť ozbrojencov na miesto známe ako Zelená Balka, ktoré sa nachádzalo pred poľskými vojakmi na ústupe. Tu sa podarilo kozákom rozostaviť vlastné delá, ktoré napokon zmasakrovali poľských vojakov. Popoludní sa boj napokon skončil. Udialo sa tak z toho dôvodu, že začalo pršať, čím poľským obrancom vlhol strelný prach. Podľa slov súčasníka Albrychta Stanislawa Radziwila sa do zajatia dostalo iba 300 poľských vojakov. Vojenská bitka pri Žltých vodách sa stala smutnou prehrou z hľadiska morálky pre armádne sily celého Poľsko-litovského kráľovstva a zároveň prvým víťazstvom kozáckeho hajtmana Bohdana Chmeľnyckého. Súčasníci spomínali na tento bojový stret ako drámu, ktorá bola oveľa horšia než [[Bitka pri Cecore]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FUKALA|meno=Radek|titul=Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648-1654|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Epocha s.r.o|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-278-0173-2|strany=217 - 228}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * FRIEDL, Jiří et al. (2017). ''Dějiny Polska''. Praha: NLN, s.r.o. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-7422-306-8|ISBN 978-80-7422-306-8]]. * RYCHLÍK, Jan - ZYLYNSKYJ, Bohdan - MAGOCSI, Paul Robert. (2015). ''Dějiny'' ''Ukrajiny.'' Praha: Nakladatelství lidové noviny, s.r.o. ISBN 978-80-7106-409-1. * ŘEZNÍK, Miloš. (2010). ''Dějiny Polska v datech''. Praha: Nakladatelství Libri. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/9788072774081|ISBN]] [[Špeciálne:KnižnéZdroje/9788072774081|978-80-7277-408-1]]. == Pozri aj == * [[Chmeľnyckého povstanie]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * FUKALA, Radek. (2024). ''Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648-1654''. Praha: Nakladatelství Epocha s.r.o. <nowiki>ISBN 978-80-278-0173-2</nowiki>. [[Kategória:Bitky v 1648]] [[Kategória:Bitky na Ukrajine]] [[Kategória:Dejiny Ukrajiny]] [[Kategória:Kozáci]] pxlt9jikg67io9dsred4bu9ue7ifmig 8211114 8211104 2026-05-09T09:57:12Z ~2026-27065-36 293875 8211114 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Bitka pri Žltých vodách|súčasť=[[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]]|obrázok=Death of Stefan Potocki at the Battle of Zhovti Vody 1648.PNG|dátum=[[29. apríl|29.]]{{--}}[[16. máj]] [[1648]]|miesto=[[Žovti Vody]], [[Dnepropetrovská oblasť]]|výsledok=vojenské víťazstvo kozáckej armády a jej tatárskych spojencov|protivník1=[[Kozácky hetmanát]]<br/>[[Krymský chanát]]|protivník2=[[Republika oboch národov]]|velitel1=[[Bohdan Chmeľnyckyj]]<br/>[[Tuhaj bej]]|velitel2=[[Mikołaj Potocki]] †<br/>[[Stefan Czarniecki]]|popis=Skon Stefana Potockého počas bojov pri Žltých vodách. Maľba od Juliusza Kossaka z roku [[1899]].|sila1=8 000 vojakov|sila2=3 000 vojakov}} '''Bitka pri Žltých vodách''' bola vojenským stretom, ku ktorej došlo v dňoch [[29. apríl]]a až [[16. máj]]a roku [[1648]] medzi poľskou armádou na jednej strane a vzbúrenými [[Kozáci|kozáckymi]] vojskami v spojenectve s tými [[Krymskí Tatári|tatárskymi]] na strane druhej pri obci Žlté vody ([[Ukrajinčina|ukr]]. Žovti Vody).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FUKALA|meno=Radek|titul=Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648-1654|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Epocha s.r.o|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-278-0173-2|strany=389}}</ref> Išlo o úplne prvý boj v rámci kozáckej vojny vedenej [[Hajtman (Ukrajina)|hajtmanom]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdanom Chmeľnyckým]]. Bitka sa skončila porážkou poľsko-litovskej armády, ktorú viedol hajtman menom Mikołaj Potocki.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=145}}</ref> == Predohra == V apríli roku [[1648]] došlo k vypuknutiu [[Chmeľnyckého povstanie|kozáckeho povstania]] pod velením [[Hajtman (Ukrajina)|hajtmana]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]] v oblasti [[Záporožie|Záporožia]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RYCHLÍK|meno=Jan|titul=Dějiny Ukrajiny|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7106-409-1|strany=628|priezvisko2=ZYLYNSKYJ|meno2=Bohdan|priezvisko3=MAGOCSI|meno3=Paul Robert}}</ref> Rozšírilo sa taktiež medzi poddaných obyvateľov a zasiahlo celé územie juhovýchodu [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]]. Začala sa tak jedna z najhlbších politických, sociálnych ale aj medzinárodných kríz [[Republika oboch národov|poľsko-litovskej dŕžavy]], ktorá trvala až do obdobia [[60. roky 17. storočia|60. rokov 17. storočia]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=145}}</ref> == Verbovanie a vojenský pochod v ústrety osudu == Dňa [[21. apríl|21. apríla]] roku [[1648]] sa začala trestná výprava proti [[Bohdan Chmeľnyckyj|Chmeľnyckého]] armáde. Poľsko-litovská armáda vyrazila smerom z [[Čerkasy|Čerkas]] cez stepnú krajinu do [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Siče]]. O štyri dni neskôr sa pri Krylove stretla s vojakmi Stanislawa Krzyczewským, ktorá sa mala presunúť do [[Záporožie|Záporožia]] na lodiach po rieke [[Dneper]]. Divízia mala spolu až 3 500 registrovaných kozákov oblasti čyhyrynského, čerskaského, korsuňského a kanevského pluku. Pripojilo sa k nim taktiež 80 [[Dragún (vojak)|dragúnov]]. Kozácky hajtman mal k dispozícii spočiatku iba 1 000 ozbrojencov. Väčšia časť jeho vojska boli v tom čase zaneprázdnená presunom tatárskych oddielov pri Tavani na Dnepre, pričom bránila kozácku základňu. Tam bolo k dispozícii až 6 000 ozbrojencov. Krymský chán Tuhaj-bej disponoval silou 6 000 až 7 000 vojakmi. Obidvaja spojenci sa vydali z okolia Čortomlyku a Bazavluku k osídleným oblastiam [[Kyjevská oblasť|Kyjevska]], kde zahliadli neregistrovaných kozákov, tzv. vypyščycov. Poľsko-litovská armáda pod velením hajtmana Mikolaja Potockého dorazila k Omeľnyku, pričom práve tam prenocovala. Dňa [[28. apríl|28. apríla]] roku [[1648]] dorazila smerom k obci Kňjaži Bajraky. V stredu dňa [[29. apríl|29. apríla]] sa uprostred ranných hodín dostala poľsko-litovská armáda k povodiu Žltých vôd. == Prológ boja == V čase, keď dorazila poľská armáda k Žltým vodám a rozhodla sa tam napojiť kone, začal sa vojenský útok tatárskych hôrd na samotné poľské postavenia. Večer sa však tatárski jazdci stiahli. V poľskom vojenskom štábe sa naskytli dve možnosti. Tá prvá znamenala v praxi to, že by došlo k bezodkladnému ústupu smerom do Krylova, ktorý bol ako pevnosť chránený drevenými palisádami. Druhou možnosťou bolo vybudovanie pevného poľného tábora, v ktorom by vojskám malo prísť na pomoc hlavné jadro poľskej armády. Voľba tejto taktiky bola napokon zo strany hajtmana Stefana Czarnieckieho, ktorý získal podporu Potockého. Kocky boli hodené. == Krvavá daň == Dňa [[30. apríl|30. apríla]] roku [[1648]] dorazilo kozácke vojsko pod velením hajtmana [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]] priamo na bojové pole. Spolu s tatárskymi hordami malo až dvojnásobnú prevahu. Obkľúčilo poľné táborisko. Zvyšok tábora chránila elastická vozová hradba, ktorá mohla kedykoľvek uvoľniť jazdecký výpad. Prvý deň bol síce ešte bez boja, lenže práve [[Bohdan Chmeľnyckyj|Chmeľnyckého]] vojaci pokrikovali pokrikovali na registrovaných kozákov to, aby „odstúpili od Lachov“. Dňa [[1. máj|1. mája]] roku [[1648]] začal prvý vojenský útok kozáckych oddielov. Tuhaj-bej mal v pláne vojnovú lesť, ktorá však skončila bez úspechu pre mokrú pôdu, ktorá skomplikovala jazdu na koňoch. Okolo jedenástej hodiny vyrazili kozáci do boja. Vojenské útoky sa opakovali ešte päťkrát ibaže bezvýsledne. V dňoch [[2. máj|2.]] až [[12. máj|12. mája]] sa kozáci snažili podkopať k najbližšiemu poľskému šiancu lenže boli zahnaný a stratili delo. Viedli útoky na valy. Počas dňa zvádzali silné útoky tatárske hordy a uprostred noci zas kozáci. Poľské velenie bolo v patovej situácii a čas šiel proti nemu i vojsku. Kozácky hajtman menom [[Bohdan Chmeľnyckyj]] viedol tajné rokovania, počas ktorých sa mu podarilo presvedčiť kozákov z čerkaského pluku k vzbure, ktorú zorganizovali stotník Bohdan Topicha a Filon Džedžail. Zatkli svojich veliteľov a vyslali poverených zástupcov k ďalším jednotkám, aby mohli byť na strane vzbúrencov. Dňa [[5. máj|5. mája]] roku [[1648]] však boli obaja stotníci popravení. Až dňa [[13. máj|13. mája]] roku [[1648]] sa podarilo kozáckym vojskám dobyť Žlté vody. Vojenský tábor kozáckeho hajtmana [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]] mal už 3 500 kvalitne vyzbrojených mužov. Na ďalší deň takmer 1 200 kozákov a dragúnov rusínskeho pôvodu prešlo na stranu povstalcov. [[Bohdan Chmeľnyckyj]] mal už desaťnásobnú prevahu na bojovom poli. Dňa [[15. máj|15. mája]] roku [[1648]] vyzval Tuhaj-bej mladého poľského hajtmana Potockého k tomu, aby sa osobne stretli. Bola to však lesť, ktorú poľská jazdná eskorta odhalila a tým svojho veliteľa ubránila pred únosom. Medzitým sa poľsko-litovská bojová strana dopustila vážnej strategickej chyby. Rozhodla sa podľa skorších rokovaní s Tuhaj-bejom predať všetky svoje delá. Hneď po tom začali kozácko-tatárski povstalci kanonádu na poľských vojakov. Potockého divízia zo 600 vojakov skončila s obranou celého poľského táborenia a rozdelila sa proti povstalcom do troch skupín na uzavretých šiancoch. Prvú obrannú pozíciu bránil Jacek Szemberg, známy ako komisár registrovaných kozákov. Druhú pozíciu viedol sám hajtman Potocki a napokon obranu tretej pozície mal na starosti dôstojník menom Jan Fryderyk Saphieha. Poľskí vojaci sa napriek urputnému ostreľovaniu udržali na pozíciách až do neskorého večera. Keď sa už zotmelo, opustili poľské vojská svoje pozície v úplnom tichu a začali takticky ustupovať k obci Kňjaži Bajraky. Spočiatku sa im darilo pokojne a bezpečne obísť kozácko-tatárskych povstalcov v podobe nočných strážcov. Našiel sa však medzi nimi vojak, ktorý ich zradil tým, že dal nepriateľom znamenie, čím vyvolalo paniku. == Konečný protiúder a epilóg boja == Dňa [[16. máj|16. mája]] roku [[1648]], presnejšie počas úsvitu, sa začala posledná kapitola krvavej potýčky pri Žltých vodách. Vojenský veliteľ krymských hôrd menom Tuhaj-bej začal z jednej strany výpady na poľských vojakov. Karaš-bej ako vojenský náčelník zhromaždených nogajských hôrd si doberal protivníkov z druhej strany. Šípy v tvare doslova veľkých mračien zasahovali obranné pozície poľských vojakov. Tí však bránili svoje postavenie pomocou paľby zo strelných zbraní. Hordám sa však nepodarilo zastaviť poľskú vojenskú kolónu. Posunula sa o tri kilometre ďalej. [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdanovi Chmeľnyckému]] sa medzitým podarilo presunúť ozbrojencov na miesto známe ako Zelená Balka, ktoré sa nachádzalo pred poľskými vojakmi na ústupe. Tu sa podarilo kozákom rozostaviť vlastné delá, ktoré napokon zmasakrovali poľských vojakov. Popoludní sa boj napokon skončil. Udialo sa tak z toho dôvodu, že začalo pršať, čím poľským obrancom vlhol strelný prach. Podľa slov súčasníka Albrychta Stanislawa Radziwila sa do zajatia dostalo iba 300 poľských vojakov. Vojenská bitka pri Žltých vodách sa stala smutnou prehrou z hľadiska morálky pre armádne sily celého Poľsko-litovského kráľovstva a zároveň prvým víťazstvom kozáckeho hajtmana Bohdana Chmeľnyckého. Súčasníci spomínali na tento bojový stret ako drámu, ktorá bola oveľa horšia než [[Bitka pri Cecore]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FUKALA|meno=Radek|titul=Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648-1654|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Epocha s.r.o|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-278-0173-2|strany=217 - 228}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * FRIEDL, Jiří et al. (2017). ''Dějiny Polska''. Praha: NLN, s.r.o. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-7422-306-8|ISBN 978-80-7422-306-8]]. * RYCHLÍK, Jan - ZYLYNSKYJ, Bohdan - MAGOCSI, Paul Robert. (2015). ''Dějiny'' ''Ukrajiny.'' Praha: Nakladatelství lidové noviny, s.r.o. ISBN 978-80-7106-409-1. * ŘEZNÍK, Miloš. (2010). ''Dějiny Polska v datech''. Praha: Nakladatelství Libri. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/9788072774081|ISBN]] [[Špeciálne:KnižnéZdroje/9788072774081|978-80-7277-408-1]]. == Pozri aj == * [[Chmeľnyckého povstanie]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * FUKALA, Radek. (2024). ''Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648-1654''. Praha: Nakladatelství Epocha s.r.o. <nowiki>ISBN 978-80-278-0173-2</nowiki>. [[Kategória:Bitky v 1648]] [[Kategória:Bitky na Ukrajine]] [[Kategória:Bitky Poľska]] [[Kategória:Dejiny Ukrajiny]] [[Kategória:Kozáci]] omk9dwlz9ab2xswlemkzn49ttksxmyp Bitka pri Pilave 0 744163 8211127 8204330 2026-05-09T10:41:59Z ~2026-27065-36 293875 nepresnosti 8211127 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Bitka pri Pyľave}} {{Infobox Bitka|konflikt=Bitka pri Pyľave|súčasť=[[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]]|obrázok=Bytwa pid Pylyavciamy 2.png|dátum=[[23. september]] [[1648]]|miesto=Pyľavci (dnes [[Pyľava]]), [[Chmeľnycká oblasť]]|výsledok=vojenské víťazstvo kozáckej armády a jej tatárskych spojencov|protivník1=[[Republika oboch národov]]|protivník2=[[Kozácky hetmanát]]<br/>[[Krymský chanát]]|velitel1=[[Wladislaw Dominik Zaslawski]]<br/>[[Mikolaj Ostroróg]]<br/>[[Aleskander Koniecpolski]]|sila2=80 000 vojakov|sila1=30 000 vojakov}} '''Bitka pri Pyľave''' bola vojenským stretom medzi poľskou armádou a kozáckymi povstaleckými oddielmi v dňoch [[21. september|21.]] až [[23. september|23. septembra]] roku [[1648]]. Odohrala sa pri obci Pyľava na území terajšej [[Chmeľnycká oblasť|Chmeľnyckej oblasti]], ktorá je v súčasnosti časťou [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Išlo o ďalšiu vojenskú porážku poľskej armády. Tá sa po správe o blízkosti tatárskych hôrd dala následne na útek.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=146}}</ref> == Verbovanie a chaos v armáde == V júli roku [[1648]] schválil kráľovský [[sejm]] vo [[Varšava|Varšave]] vyzbrojenie novej poľskej armády s doslova kurióznym parlamentným velením. Namiesto skúsených hajtmanov boli čelnými veliteľmi traja regimentári spolu s 32 komisármi. Prvým veliteľom bol Wladyslaw Dominik Zaslawski, vojvoda sandomerský a krakovský. Sám patril k najbohatším šľachticom na území Rzeczpospolity. Ďalším veliteľom bol Mikolaj Ostroróg, korunný počašník. Sám vynikol vďaka veľkou vzdelanosťou. Tretím veliteľom sa stal Aleksadner Koniecpolski. Bol to čyhyrynský starosta. Sám bol z hľadiska veku ešte dosť mladý a nemal žiadne vojenské skúsenosti. Podľa odhadov poľského vojenského historika Jana Wimmera mala poľsko-litovská armáda až 30 000 vojakov. Samotná armáda však bola bez disciplíny. Velitelia pôsobili podľa správania dosť egoisticky, pričom porady viedli často oddelene a počas rozhovorov reagovali prudko. Zároveň došlo k značnému zanedbaniu strážnej činnosti, prieskumu alebo taktiky. Oslabenie armády sprevádzal ohromný počet sprievodných vozov s prepychovým inventárom, čím sa dôsledne prejavila znížená bojaschopnosť poľskej armády. Jeden pozorovateľ poznamenal ironicky to, že „Poliaci zrejme nemajú v úmysle viesť boj železom, ale zlatom a striebrom.“ == Boj a porážka == Koncom leta a začiatkom jesene roku [[1648]] sa vydala poľská armáda smerom na [[Volynská oblasť|Volyň]]. Odtiaľ postupovala do oblasti severného [[Podolie (historické územie)|Podolia]]. Pri malej dedine Pyľavci ([[Ukrajinčina|ukr]]. Пилявці, [[Poľština|poľ]]. Piławce) narazila náhle na kozácko-tatárske vojská. Ich sila bola podľa odhadu ukrajinských historikov takmer 80 000 ozbrojencov. Vypukol chaos a krvavá seč, ktorá trvala spolu tri dni. Poľská armáda spočiatku víťazila v menších stretoch. Dňa [[23. september|23. septembra]] roku [[1648]] však bola hanebne zničená. Kozáckemu hajtmanovi [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdanovi Chmeľnyckému]] a veliteľovi tatárskych hôrd Tuhaj-bejovi sa po tejto zdrvujúcej porážke poľskej armády otvorila cesta pre dobytie [[Ľvov|Ľvova]]. Namiesto obliehania mesta však dostal výkupné. Počas novembrových dní roku [[1648]] odtiahli kozácke vojská k mestu [[Zamość]]. Odtiaľ sa dozvedel o volebnom zápase pre zisk kráľovského trónu v [[Republika oboch národov|Poľsku]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FUKALA|meno=Radek|titul=Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648-1654|vydanie=1|vydavateľ=Epocha s.r.o|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-278-0173-2|strany=247; 251}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * FRIEDL, Jiří et al. (2017). ''Dějiny Polska''. Praha: NLN, s.r.o. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-7422-306-8|ISBN 978-80-7422-306-8]]. * RYCHLÍK, Jan - ZYLYNSKYJ, Bohdan - MAGOCSI, Paul Robert. (2015). ''Dějiny'' ''Ukrajiny.'' Praha: Nakladatelství lidové noviny, s.r.o. ISBN 978-80-7106-409-1. * ŘEZNÍK, Miloš. (2010). ''Dějiny Polska v datech''. Praha: Nakladatelství Libri. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/9788072774081|ISBN]] [[Špeciálne:KnižnéZdroje/9788072774081|978-80-7277-408-1]]. == Pozri aj == * [[Chmeľnyckého povstanie]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * FUKALA, Radek. (2024). ''Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648-1654''. Praha: Nakladatelství Epocha s.r.o. <nowiki>ISBN 978-80-278-0173-2</nowiki>. [[Kategória:Bitky v 1648]] [[Kategória:Bitky na Ukrajine]] [[Kategória:Bitky Poľska]] [[Kategória:Dejiny Ukrajiny]] [[Kategória:Kozáci]] ae97hu5n2tuk8hc03gg945n53m5cgde Bitka pri Korsuni 0 744177 8211131 8204332 2026-05-09T10:44:58Z ~2026-27065-36 293875 8211131 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Bitka pri Korsuni|súčasť=[[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]]|obrázok=Spotkanie z Tuhaj Bejem 2.jpg|dátum=[[25. máj|25.]]{{--}}[[26. máj]] [[1648]]|miesto=Korsuň, [[Čerkaská oblasť]]|výsledok=vojenské víťazstvo kozáckej armády a jej tatárskych spojencov|protivník1=[[Republika oboch národov]]|protivník2=[[Kozácky hetmanát]]<br/>[[Krymský chanát]]|velitel1=[[Mikolaj Potocki]]<br/>[[Marcin Kalinowski]]|velitel2=[[Maksym Kryvonis]]<br/>[[Islam III. Gerej]]|sila2=14 000 až 18 000 vojakov<br>26 veľkých a malých poľných diel<br>50 puškárov|sila1=6 000 vojakov<br>12 poľných diel|popis=Stretnutie kozáckeho hajtmana Bohdana Chmeľnyckého s krymským chánom Tuhaj-bejom. Obraz od Juliusza Kossaka z roku [[1885]].}} '''Bitka pri Korsuni''' bola vojenským stretom v dňoch [[25. máj|25.]] až [[26. máj|26. mája]] roku [[1648]] medzi poľsko-litovskou armádou na jednej strane a vzbúrenými kozákmi a ich tatárskymi spojencami na strane druhej pri Korsuni na území terajšej [[Čerkaská oblasť|Čerkaskej oblasti]], ktorá v súčasnosti náleží [[Ukrajina|Ukrajine]]. Bolo to zároveň druhé slávne víťazstvo kozáckych vzbúrencov a spojeneckého tatárskeho vojska<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FUKALA|meno=Radek|titul=Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648-1654|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Epocha s.r.o|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-278-0173-2|strany=389}}</ref> Vojenská bitka sa teda skončila doslova ničivou porážkou poľských vojsk. Po vojenskej bitke skončili v zajatí taktiež poľskí hajtmani a to presnejšie Mikolaj Potocki a Marcin Kalinowski.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=145}}</ref> == Zhromaždenie a zbrojenie síl == Dňa [[23. máj|23. mája]] roku [[1648]] dorazila poľská armáda do Korsune. Práve tam sa nachádzal starý hrad, pričom na jeho západnom okraji stáli zvyšky fortifikácie. Presne na tomto mieste prikázal vrchný veliteľ vojakom presne to, aby vybudovali vojenský tábor. Pod velením plukovníka Denhoffa sa podarilo ženistom vybudovať päť šachovnicových oporných miest, ktoré obsadili delostrelecké posádky, taktiež pechota a dragúni. V poľskom vojenskom tábore sa tak nachádzalo pripravených až 6 000 ozbrojencov s 12 poľnými delami. Divízia bol zložená zo 14 husárskych koruhiev, 2 valašských práporcov, 10 koruhiev obrnených kozákov, 2 práporcov dragúnov a jedného dragúnskeho regimentu. Po [[Bitka pri Žltých vodách|vojenskom víťazstve pri Žltých vodách]] zo strany kozáckych povstalcov doprial kozácky hajtman menom [[Bohdan Chmeľnyckyj]] a jeho tatársky spojenec Tuhaj-bej všetkým vojakom odpočinok. Medzitým premiestnili a reorganizovali svoje vojenské sily. Kozácka armáda bola v sile 3 000 vojakov. Zväčšil sa počet stotín. Podľa letopisu Samijla Velyčky mal kozácky hajtman [[Bohdan Chmeľnyckyj]] pripravených 26 veľkých a malých poľných diel s päťdesiatimi puškármi. Dňa [[11. máj|11. mája]] roku [[1648]] sa z polostrova Krym vypravila na bojisko taktiež hlavná tatárska armáda pod velením chána Islama III. Gereja. Práve pri Čyhyryne, kam sa hajtmanovi [[Bohdan Chmeľnyckyj|Chmeľnyckému]] podarilo triumfálne vstúpiť, mala už kozácko-tatárska armáda 14 000 až 18 000 vojakov. Čím viac postupovalo kozácke vojsko hlbšie do vnútrozemia krajiny, tým viac sa k nemu pridávali vzbúrení poddaní. [[Bohdan Chmeľnyckyj|Chmeľnyckyj]] im oznamoval to, že „jedno vojsko už rozmetal a druhé pred ním utieklo.“ Kozáckemu vojvodcovi tak už nič nestálo v ceste k tomu, aby sa vydal smerom ku Korsuni v ústrety bojového osudu proti poľskej armáde. == Prológ bitky == Dňa [[24. máj|24. mája]] roku [[1648]] sa priblížili kozácki jazdci na čele s Maksymom Kryvonosom k poľskému vojenskému táboru. Poľskí vojenskí strážcovia ich spozorovali v podvečer toho dňa na druhom brehu rieky Ros. Ráno dňa [[25. máj|25. mája]] roku [[1648]] sa počas úsvitu priblížili k táboru tri tatárske oddiely v sile 500 jazdcov. Ešte predtým, než vstúpili do Korsune, vydal poľský hajtman Mikolaj Potocki svojím vojakom rozkaz pre vyrabovanie mesta. Nastala panika. Budovy z dediny, okrem hrádku a kostola, sa ocitli v plameňoch. Začal sa neľútostný boj. == Prvý útok == Poľská armáda a jej tábor boli následne obkľúčené kozácko-tatárskymi spojencami. Pravé krídlo mali pod palcom tatárske hordy. Kozácke oddiely viedli ľavé krídlo. Kozácky hajtman [[Bohdan Chmeľnyckyj]] a krymský veliteľ Tuhaj-bej viedli vojenské útoky na poľských jazdcov zo severu a juhu, zatiaľ čo poľské jazdné koruhvy odrážali útoky pred redutami a valmi. Tam ich chránila delostrelecká kanonáda. Korunný hajtman menom Mikolaj Potocki rozložil husárov do dvoch bojových línii. Stred vojska mal pod kontrolou sám Potocki. Pravé krídlo viedol poľný hajtman Marcin Kalinowski. Ľavú časť mal na starosti skúsený vojnový veterán a to Jan Odrzywolski. Veliteľom artilérie sa stal Henryk Denhoff. Boje muža proti mužovi boli urputné. Skončili sa však zatiaľ bez jasného víťaza. == Zaútočiť alebo ustúpiť ? == Uprostred noci povolal poľskí korunný hajtman Potocki do štábu všetkých plukovníkov, rotmajstrov, poručíkov a osvedčených vojakov pre zorganizovanie nového vojnového postupu. Kalinowski a Odrzywolský navrhovali jednoznačný poľský vojenský protiútok a následne bitku v otvorenom poli, než sa kozáckemu hajtmanovi Bohdanovi Chmeľnyckém podarí zmobilizovať všetky jeho armádne sily. Skupina dôstojníkov pod velením Mikolaja Bieganowského sa zastávala taktiky zanechať obranu vojenského tábora pri Korsuni a radšej organizovanie ustúpiť preč z povstaleckého územia. Nakoniec vydal rozkaz sám korunný hajtman Mikolaj Potocki, pričom podľa jeho slov mali poľské vojská organizovane ustúpiť. Poľské armádne velenie sa rozhodlo ustúpiť pozdĺž rieky Ros na trase Korsuň, Bohuslav, Rakytno a Biela Cerkev. == Brutálny protiútok kozáckych bojovníkov a krvavý ústup poľskej armády == Uprostred noci z 25. na 26. mája roku 1648 sa však kozácky hajtman Bohdan Chmeľnyckyj dozvedel od zbehov „ruskej viery“ o zámeroch poľského vojska. Vyslal Maksyma Krynonysa s jeho vojenským oddielom cez Steblebo smerom do Vyhrajeva, aby na ceste do Bohuslavi mohli vybudovať priekopy so zásekmi. Tie mali dôsledne zastaviť čelo poľskej korunnej armády. Ráno dňa [[26. máj|26. mája]] roku [[1648]] zostavil Mikolaj Bieganowski ako veliteľ vozatajstva kolónu v počte 1 400 vozov v ôsmich radoch, čím dĺžka hradby bola až 1 700 metrov. Poľská armáda na ústupe bola rozdelená do troch skupín po 2 000 vojakov. V čele pochodovali pešiaci v sile 180 vojakov so štyrmi poľnými delami. Za nimi nasledovali tri kompánie dragúnov. Tí mali za úlohu očistiť cestu od popadaných stromov. Cesta bola v dubovom lese značne rozbahnená. Ťažké vozy zapadali do blata. Husári a dragúni museli zosadnúť a pochodovať pešo. Korunný hajtman Potocki sa dopustil chyby, podľa ktorej prikázal husárom to, aby zosadli z koňov. Podcenil prieskum, čím nemohol zostaviť viac strážnych oddielov. Keď bola poľská vojenská kolóna zložená z [[Pechota|pešiakov]], [[Dragún (vojak)|dragúnov]] a husárov už na ceste takmer pol míle od Korsune, dostala sa do pasce. Odrazu začali zo všetkých strán dopadať na vojakov strely z palných zbraní, presnejšie z ručníc. Zároveň to boli strelecké šípy. Spočiatku boli zranené a následne zabité kone, ktoré ťahali poľné delá. Strely potom zasiahli kone zapriahnuté o vozy, čím sa vozový park rozdelil na menšie skupiny. == Epilóg a krvavá daň bojovej potýčky == Na bojisku ostalo ležať viac než 5 000 mŕtvych vojakov. Niekoľko tisíc vojakov skončilo so zraneniami. Ostatní padli do zajatia zásluhou [[Krymskí Tatári|krymských Tatárov]]. Velitelia Potocki a Kalinowski skončili ako zajatci na [[Krym (polostrov)|Kryme]]. Korunné vojsko [[Republika oboch národov|Republiky oboch národov]] (Rzeczpospolity) ako opora poľskej vlády na [[Ukrajina|Ukrajine]] doslova prestalo existovať. [[Republika oboch národov]] (Rzeczpospolita) tak utrpela jednu z tých najtvrdších vojnových porážok a stratila výkvet vojenských elít.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FUKALA|meno=Radek|titul=Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648-1654|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Epocha s.r.o|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-278-0173-2|strany=230 - 240}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * FRIEDL, Jiří et al. (2017). ''Dějiny Polska''. Praha: NLN, s.r.o. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-7422-306-8|ISBN 978-80-7422-306-8]]. * RYCHLÍK, Jan - ZYLYNSKYJ, Bohdan - MAGOCSI, Paul Robert. (2015). ''Dějiny'' ''Ukrajiny.'' Praha: Nakladatelství lidové noviny, s.r.o. ISBN 978-80-7106-409-1. * ŘEZNÍK, Miloš. (2010). ''Dějiny Polska v datech''. Praha: Nakladatelství Libri. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/9788072774081|ISBN]] [[Špeciálne:KnižnéZdroje/9788072774081|978-80-7277-408-1]]. == Pozri aj == * [[Chmeľnyckého povstanie]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * FUKALA, Radek. (2024). ''Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648-1654''. Praha: Nakladatelství Epocha s.r.o. <nowiki>ISBN 978-80-278-0173-2</nowiki>. [[Kategória:Bitky na Ukrajine]] [[Kategória:Bitky Poľska]] [[Kategória:Dejiny Ukrajiny]] [[Kategória:Kozáci]] [[Kategória:Bitky v 1648]] 2he8h229yahsndtgyvnurfmz9fc69ph Brandenburské markgrófstvo 0 744198 8211137 8204314 2026-05-09T10:59:50Z ~2026-27065-36 293875 8211137 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát|názov=Brandenburské markgrófstvo (marka)|originálny názov=Markgrafschaft (Mark) Brandenburg<br />Kurfürstentum Brandenburg|rok vzniku=[[1157]]|rok zániku=[[1806]]|pred 1 vlajka=Blason Maison d'Ascanie.svg|pred 3=Stodorania|pred 3 vlajka=No flag.svg|pred 4 vlajka=No flag.svg|po 1=Provincia Brandenbursko|po 1 vlajka=Flagge Preußen - Provinz Brandenburg.svg|po 2=|po 2 vlajka=|vlajka=Pabellon de Brandeburgo (c. 1684).svg|vlajka veľkosť=125px|článok o vlajke=|znak=Arms of Brandenburg.svg|znak veľkosť=85px|článok o znaku=|mapa=Locator Brandenburg within the Holy Roman Empire (1618).svg|mapa poznámka=Brandenburské markgrófstvo v rámci [[Svätá ríša rímska|Svätej ríše rímskej]] v roku [[1618]].|mapa veľkosť=290px|hlavné mesto=[[Brandenburg an der Havel|Branibor nad Havolou]] {{nowrap|([[1157]]{{--}}[[1417]])}}<br />[[Berlín]] {{nowrap|([[1417]]{{--}}[[1806]])}}|rozloha=|rozloha poznámka=|najvyšší bod poznámka=|počet obyvateľov=|počet obyvateľov poznámka=|jazyky=[[dolnonemčina]], [[latina]]&nbsp;([[Úradný jazyk|úradný]]), [[Polabčina|lüneburská&nbsp;vendština]], [[nemčina]]&nbsp;(úradný od [[reformácia |reformácie]])|národnostné zloženie=[[Nemci]], [[Wendi]]|náboženstvo=[[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícke]] (štátne náboženstvo do [[1530]], vyznanie kurfista do [[1539]]),<br />[[Luteránstvo|luteránske]] (štátne náboženstvo od [[1530]], kurfirstovo vyznanie od [[1539]]),<br/>[[Kalvinizmus|reformované]] (kurfist od [[1613]])|materská zem={{plainlist| * {{vlajka|Svatá říše římská (1430{{--}}1806)}} [[Svatá říše římská]] {{nowrap|([[1356]]{{--}}[[1806]])}} * {{vlajka|České království (středověk)}} [[Země Koruny české]] {{nowrap|([[1373]]{{--}}[[1415]])}} * {{vlajka|Braniborské markrabství (1657{{--}}1701)}}{{vlajka|Pruské vévodství}} [[Braniborsko-Prusko]] {{nowrap|([[1618]]{{--}}[[1701]])}} * {{vlajka a název|Pruské království (1701{{--}}1750)}} {{nowrap|(od [[1701]])}}}}|štátne zriadenie=dedičná monarchia|vznik=[[1157]]{{--}}vznik markgrófstva|zánik=[[1618]]{{--}}[[Brandenbursko-Prusko]]<br />[[1806]]{{--}}začlenenie do [[Pruské kráľovstvo|Pruského kráľovstva]]|viac pred=áno|pred 1=Severná marka|pred 2=Lutici|pred 2 vlajka=Heraldic biull's head.png|pred 4=Sprevovia|pred 5=Brandenburské kniežacie biskupstvo|pred 5 vlajka=CoA Brandenburg Diocese.svg|pred 6=Brandenbursko-kostrianske markgrófstvo|pred 6 vlajka=Flag of Brandenburg (1340-1657).svg}} '''Brandenburské''' '''markgrófstvo''' ([[Nemčina|nem.]] ''Markgrafschaft'' ''Brandenburg'') alebo tiež '''Brandenburská''' '''marka''' ([[Nemčina|nem.]] ''Mark Brandenburg'') bola v rokoch [[1157]] až [[1806]] ríšskym kniežatstvom na severovýchode [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Podľa cisárskej [[Zlatá bula Karola IV.|Zlatej buly]] z roku [[1356]], ktorej autorom bol cisár a český kráľ menom [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]], dostal brandenburský markgróf hodnosť [[Kurfirst|kurfirsta]], v dôsledku čoho bolo Brandenbursko niekedy nazývané taktiež '''Brandenburským kurfirstvom''' ([[Nemčina|nem.]] ''Kurfürstentum Brandenburg'', skrátene ''Kurbrandenburg'') a stalo sa záujmom najvýznamnejších ríšskych rodov. Roku [[1320]] došlo k vymretiu pôvodnej askánskej dynastie, pričom územie marky sa stalo jedným z mocenských bojísk medzi dynastiou [[Wittelsbachovci|Wittelsbachovcov]] na jednej strane a rodom [[Luxemburgovci|Luxemburgovcov]] na strane druhej. Roku [[1415]] sa zorganizoval [[Kostnický koncil|Konstnický koncil]], ktorého výsledné rokovania napokon určili to, že markgrófmi sa stali [[Hohenzollernovci]] ako verní druhovia vtedajšieho cisára [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda]] [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|I. Luxemburského]]. Tento rod vládol Brandenburskej marke až do čias jej zániku. == Dejiny dŕžavy == === Založenie (9. až 12. storočie) === [[Súbor:Adalbertus_Siegel.JPG|vľavo|náhľad|Pečať Albrechta Medveďa.]] Územie bolo v časoch [[9. storočie|9.]] až [[12. storočie|12. storočia]] predmetom bojov [[Polabskí Slovania|slovanských]] kmeňov a [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. V priebehu [[12. storočie|12. storočia]] sa nemeckým kráľom a cisárom z Ottonskej dynastie podarilo znovuzískať nad Slovanmi kontrolu, následnej germanizácii sa však [[Lužickí Srbi]] prispôsobili a zachovali si svojbytnosť. [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] tu vytvorila biskupstvo, ktoré spolu s opevnenými mestami umožnilo ochrániť obyvateľov miest pred útokmi. V dôsledku úspešnej nemeckej križiackej výpravy proti [[Polabskí Slovania|Polabským Slovanom]] udelil roku [[1134]] cisár Lothar III. územie Severnej marky nemeckému [[Gróf|grófovi]] Albrechtovi I. Medvedovi. Ten roku [[1150]] formálne zdedil po poslednom havolanskom kniežaťovi Pribyslavovi havolanské územia a mesto Brandenburg. Po rozdrvení vojsk Sprévanov, ktorí v [[50. roky 12. storočia|50. rokoch 12. storočia]] obsadili Branibor, sa potom vyhlásil vládcom nového Brandenburského markgrófstva. Albrecht a jeho potomkovia z rodu Askáncov potom toto územie skultivovali a zaviedli tu [[kresťanstvo]]. Dochádzalo tu taktiež k svadobným sobášom medzi nemeckými a slovanskými obyvateľmi. Kúpou pôvodne poľskej Lubušskej krajiny roku [[1252]] potom začali Askánci získavať územie východne od rieky [[Odra|Odry]], neskôr známe ako Nová marka. === V moci nových pánov (14. až 15. storočie) === [[Súbor:MarkBrandenburg_CZ.png|vľavo|náhľad|Brandenburská marka pred rokom [[1320]].]] Roku [[1320]] došlo k vymretiu línie brandenbursých Askáncov. V období rokov [[1323]] až [[1415]] bolo Brandenbursko pod vládou [[Bavorsko|bavorských]] [[Wittelsbachovci|Wittelsbachovcov]]. Panovnícke žezlo po nich prevzali napokon [[Luxemburgovci]]. Počas ich panovania vlády sa z brandenburských markgrófov stali ríšski [[Kurfirst|kurfirsti]]. Rímsko-nemecký cisár a český kráľ menom [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] pričlenil roku [[1373]] Brandenbursko vďaka zavedeniu [[Personálna únia (štáty)|personálnej únie]] k súštatiu [[Krajiny českej koruny|Českej koruny]], s ktorým bolo voľne spojené až do roku [[1415]], keď ich syn cisár [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund]] previedol ako ríšske [[léno]] na [[Hohenzollernovci|Hohenzollernovcov]]. Tí vládli dŕžave až do roku [[1918]]. [[Hohenzollernovci]] urobili sídelným mestom [[Berlín]], vtedy už hospodárske stredisko krajiny. === Od začlenenia do Brandenburska-Pruska až po Viedenský kongres (1618 až 1815) === [[Súbor:Flag_of_Brandenburg_(1660–1750).svg|vľavo|náhľad|178x178bod|Vlajka {{Nowrap|([[1660]]{{--}}[[1750]])}} v čase [[Hohenzollernovci|Hohenzollernovcov]].]] Roku [[1618]] sa markgrófstvo stalo súčasťou štátneho celku [[Brandenbursko-Prusko]]. V auguste roku [[1806]] došlo k rozpadu [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]]. Roku [[1815]], teda v čase, keď sa skončili [[Napoleonské vojny]], určili diplomati počas [[Viedenský kongres|Viedenského kongresu]] to, že sa Brandenburská provincia stala súčasťou [[Pruské kráľovstvo|Pruského kráľovstva]]. === Súčasná geografická poloha === V súčasnosti je historická dŕžava rozdelená medzi [[Nemecko]] (väčšina územia) a [[Poľsko]]. Veľká časť nemeckej časti je súčasťou spolkovej krajiny [[Brandenbursko]]. Významnejšia časť územia (Stará marka) patrí do spolkovej krajiny [[Sasko-Anhaltsko]]. Okrajové oblasti (malá časť Prignitze a Ukerskej marky) sú súčasťou spolkovej krajiny [[Meklenbursko-Predpomoransko|Meklenbursko-Predné Pomoransko]]. Historickou súčasťou je taktiež mesto [[Berlín]]. == Pozri aj == * [[Brandenbursko-Prusko]] * [[Pruské vojvodstvo]] * [[Hohenzollernovci]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Brandenburské markgrófstvo|8159421}} [[Kategória:Krajiny českej koruny]] [[Kategória:Štáty Rímsko-nemeckej ríše]] [[Kategória:Dejiny Nemecka]] [[Kategória:Zaniknuté monarchie]] lsf7isv6h8m32w0su7jymxnubsc8qe6 Kozácky hetmanát 0 744207 8211156 8207424 2026-05-09T11:30:23Z ~2026-27065-36 293875 8211156 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát|názov=Kozácky hetmanát|originálny názov=Військо Запорозьке<br />(Vijsko Zaporozke)|rok vzniku=[[1648]]|rok zániku=[[1764]]|pred 1 vlajka=Zaporozhian Sich flag.svg|viac po=|po 1=Zadunajská Sič|po 1 vlajka=Flag of the Zaporizhian Sich.svg|po 2=Maloruská gubernia (1764{{--}}1781)|po 2 vlajka=Flag of Russia.svg|po 3=Zadunajská Sič|po 3 vlajka=Flag of the Zaporizhian Sich.svg|vlajka=Flag of the Cossack Hetmanate.svg|článok o vlajke=|vlajka veľkosť=125px|znak=CoA Hetmanate.svg|znak veľkosť=120px|článok o znaku=|rámček znak=|motto=|hymna=|článok o hymne=|mapa=Location Zaporizhian Host.png|mapa veľkosť=290px|mapa poznámka=Kozácky štátny útvar počas svojho územno-politického vrcholu ([[1654]]{{--}}[[1667]]).|hlavné mesto=[[Čyhyryn]] ([[1648]]{{--}}[[1669]])<br />[[Baturyn]] ([[1669]]{{--}}[[1708]])<br />[[Hluchiv]] ([[1708]]{{--}}[[1764]])|rozloha=|rozloha poznámka=|najvyšší bod poznámka=|najdlhšia rieka=|najdlhšia rieka poznámka=|počet obyvateľov=|počet obyvateľov poznámka=|jazyky=[[Stará bieloruština]] (úradný), [[poľština]] (úradný), [[ruština]], [[latina]], [[jidiš]], [[rumunčina]]|národnostné zloženie=|náboženstvo=[[Ruská pravoslávna cirkev|ruské ortodoxní]], [[judaizmus]], [[rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícke]] (poľská menšina), [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke/Východná katolícka cirkev]] (postupne likvidované)|štátne zriadenie=autoritatívna oligarchická volená monarchia|materská zem={{Plainlist| * {{Vlajka a název|Polsko-litevská unie (1587{{--}}1668)}} {{Nowrap|([[vazal]]em [[1649]]{{--}}[[1655]])}} * {{Vlajka a název|Osmanská říše (Hieronymus Bosch)}} ([[vazal]]em {{Nowrap|[[1655]]{{--}}[[1657]],}} {{Nowrap|[[1669]]{{--}}[[1685]])}}<ref>Kármán & Kunčevic 2013, str. 142.</ref><ref>Magocsi 2010, str. 369.</ref> * {{Vlajka a název|Ruské carství}} ([[protektorát]]em {{Nowrap|[[1654]]{{--}}[[1721]])}} * {{Vlajka a název|Ruské impérium}} ([[protektorát]]em {{Nowrap|[[1721]]{{--}}[[1764]])}} }}|vznik=[[1648]]{{--}}počas [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]]|zánik=[[1764]]{{--}}zrušenie autonómie hetmanátu cárovnou [[Katarína II. (Rusko)|Katarínou II. (Rusko)]]|viac pred=áno|pred 1=Záporožská Sič (územie)|pred 2=Kyjevské vojvodstvo|pred 2 vlajka=Chorągiew królewska króla Zygmunta III Wazy.svg}} '''Kozácky hetmanát''' bol štát [[Záporožskí Kozáci|Záporožských Kozákov]] v oblasti dnešnej strednej [[Ukrajina|Ukrajiny]] v rokoch 1649 – 1699.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RYCHLÍK|meno=Jan|titul=Dějiny Ukrajiny|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7106-409-1|strany=117|priezvisko2=ZYLYNSKYJ|meno2=Bohdan|priezvisko3=MAGOCSI|meno3=Paul Robert}}</ref> [[19. august|19. augusta]] [[1649]] bola uzavretá medzi Záporožskými Kozákmi a [[Republika oboch národov|Poľsko-litovským štátom]] tzv. [[Zborovská dohoda]], ktorá stanovila vznik kozáckeho štátu (protoštátu). Kozácke územie sa neskôr dostalo pod vplyv Ruska. Hetmanát formálne zanikol roku [[1699]], keď došlo k oficiálnemu rozpusteniu kozáckych vojsk na [[Pravobrežná Ukrajina|pravobrežnej Ukrajine]], čím definitívne zanikla kozácka samospráva.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FUKALA|meno=Radek|titul=Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648-1654|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Epocha s.r.o|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-278-0173-2|strany=390; 393}}</ref> == Počiatky vzniku dŕžavy == Prvé písomné zmienky o [[Kozáci|kozákoch]] sa objavili koncom [[15. storočie|15. storočia]]. [[Kozáci]] reprezentovali spoločenskú vrstvu slobodného obyvateľstva, ktorého úlohou bola stráž hraníc Poľského štátu pred útokmi [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a [[Krymský chanát|Krymského chanátu]]. Spočiatku vystupovali [[kozáci]] ako vazali [[Republika oboch národov|Poľsko-litovskej únie]]. Silnejší sociálny tlak však viedol napokon k vyhláseniu nezávislého Kozáckeho hetmanátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ukrajina pod nadvládou Litvy a Polska | url = https://armadnizpravodaj.cz/historie/zapomenute-dejiny-ukrajiny-polsko-litevska-unie-kozacky-hetmanat/ | dátum vydania = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = cs}}</ref> V tom čase veľká časť terajšej [[Ukrajina|Ukrajiny]] ležala v [[Republika oboch národov|Poľsko-litovskom spoločenstve]] a konkrétne pod kontrolou poľskej šľachty vlastniacej pôdu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dejiny ukrajinského nacionalizmu a jeho straníckeho hnutia - Kost Elisevič | url = https://kostelisevich.com/sk/2023/02/11/historia-ukrajinskeho-nacionalizmu-a-jeho-partizanskeho-hnutia/ | vydavateľ = kostelisevich.com | dátum vydania = 2023-02-11 | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = sk | meno = Kost Elisevich, MD | priezvisko = PhD}}</ref> == Geografia a hranice == === Poloha === Kozácky hetmanát sa ako dŕžava rozprestieral na území troch vojvodstiev v oblasti na západe a východne od rieky [[Dneper]]. Práve v západnej a východnej časti krajiny boli zhodné hranice s hranicou braclavského vojvodstva. Severná časť hraníc siahala smerom k riekam [[Horyň]] a [[Pripiať (rieka)|Pripjať]]. Hranice na východe siahali smerom za ľavý breh rieky [[Dneper]], pričom zahŕňali oblasti okolo miest [[Ljubeč]], [[Novhorod Siversyj]] a [[Starodub]]. Samotná dŕžava mala rozlohu takmer 200 000 km². Krajinu obývalo viac než tri milióny obyvateľov. === Vnútropolitický systém === ==== Vedenie dŕžavy ==== Na čele samotnej dŕžavy stál [[Hajtman (Ukrajina)|hajtman]]. Ten bol svojím spôsobom ako samovládca. Jeho postavenie bolo oveľa silnejšie než u poľského kráľa v šľachtickom štáte. [[Hajtman (Ukrajina)|Hajtman]] mal právomoci, prostredníctvom ktorých mohol rozhodovať o všetkých závažnejších otázkach, či už finančných alebo vojenských. Jeho postavenie bolo sčasti obmedzené slovom kozáckej staršiny, voľbou [[Hajtman (Ukrajina)|hajtmana]] a kozáckou radou. V skutočnosti však kozácky [[Hajtman (Ukrajina)|hajtman]] menom [[Bohdan Chmeľnyckyj]] zvolával radu iba výnimočne a riadil ukrajinské záležitosti iba za podpory kozáckej staršiny a zborom vyšším veliteľov. ==== Armáda ==== Kozácke vojsko sa delilo na pluky, sotne a roty (kurene). Kureň predstavovalo 10 až 40 vojakov z jednej dediny alebo časti mesta. Niekoľko kureňov tvorilo sotňu pod velením stotníka, ktorý mal sídlo spolu so staršinou v sotninovom meste. Tam vykonával ataman civilnú správu obvodu a v spolupráci s mestskou samosprávou udržiaval taktiež správu mesta. Sotňa mala väčšinou 200 až 300 vojakov. Vyššou jednotkou bol pluk, ktorý mal 11 až 22 sotní. Predsedal mu plukovník. Ten mal v istom zmysle slova funkciu guvernéra oblasti. Pluk mal navyše vlastnú staršinu a funkcionára pre civilnú a justičnú správu oblasti. ==== Justícia ==== Kozácka justícia mala spravidla dvoch hlavných sudcov. Hlavný pisár riadil generálnu vojenskú kanceláriu. Mal taktiež na starosti administratívne ale aj diplomatické záležitosti. === Hospodársky systém a poddanstvo === Mestá boli založené podľa [[Magdeburské právo|magdeburského práva]]. Zachovali si teda svoju mestskú samosprávu. Roľnícke obyvateľstvo malo bolo na rozdiel pred povstaním spravidla slobodné. Roľníci obhospodarovali pridelenú pôdu, ktorú považovali priamo za vlastnú. Práve za to museli odvádzať poplatky do pokladnice kozáckeho vojska, prípadne šľachtickému vlastníkovi. Osobná závislosť sa udržala viac na pôde cirkevných panstiev. Kozácky štát však začal práve vtedy, keď to hospodárska situácia dovolila, vyberať dane a dávky. Takisto pravoslávni cirkevní hodnostári potrebovali na vlastných statkoch robotnú prácu. Sám [[Bohdan Chmeľnyckyj|Chmeľnyckyj]] nebol revolucionár, pričom od roľníkov si udržiaval značný odstup. Zastával názor, podľa ktorého mal na statkoch vládnuť pokoj a poriadok. Tým pohrozil roľníkom represiami. Ak by sa naďalej búrili proti daniam, mali byť zneškodnené trestnými oddielmi. Tí roľníci, ktorí sa cítili ako utláčaní, sa presťahovali smerom do údolia rieky [[Siverskyj Donec|Donec]]. Kolonizovanie tohto regiónu podporil taktiež samotný cár menom [[Alexej I. (Rusko)|Alexej I. Michajlovič]]. Usadení roľníci mohli zaberať stepnú pôdu získať výsady (slobody) v podobe samosprávy. Okrem toho mali právo obchodu a boli oslobodení od platenia daní.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RYCHLÍK|meno=Jan|titul=Dějiny Ukrajiny|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7106-409-1|strany=117; 120|priezvisko2=ZYLYNSKYJ|meno2=Bohdan|priezvisko3=MAGOCSI|meno3=Paul Robert}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * FUKALA, Radek. (2024). ''Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648-1654''. Praha: Nakladatelství Epocha s.r.o. <nowiki>ISBN 978-80-278-0173-2</nowiki>. == Pozri aj == * [[Dejiny Ukrajiny]] * [[Chmeľnyckého povstanie]] * [[Zborovská dohoda]] == Zdroj == * RYCHLÍK, Jan - ZYLYNSKYJ, Bohdan - MAGOCSI, Paul Robert. (2015). ''Dějiny Ukrajiny.'' Praha: Nakladatelství lidové noviny, s.r.o. ISBN 978-80-7106-409-1. [[Kategória:Dejiny Ukrajiny]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] [[Kategória:Ruská ríša]] [[Kategória:Kozáci]] hqegl1q3sl5s2f3y1697pu35o0hkvhf Katarína Šrobová 0 744572 8210965 8181449 2026-05-09T00:56:22Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210965 wikitext text/x-wiki {{olympijská účasť}} {{Infobox alpský lyžiar |meno = Katarína Šrobová |obrázok = |obrázok _veľkosť = |popis = |disciplíny = [[slalom]], [[obrovský slalom]], [[super-G]], kombinácia |klub = TJ Roháče Zuberec |dátum narodenia = {{dnv|2005|1|5}} |miesto narodenia = [[Trstená]], [[Slovensko]] |výška = 167 cm |wcdebut = 25. január 2026 |webstránka = |olympictímy = |olympicmedaile = |olympiczlato = |worldstímy = |worldsmedaile = |worldszlato = |wcsezóny = |wcvíťazstva = |wcpódium = |wccelkovo = |wctituly = |show-medaily = |medailašablóny = }} '''Katarína Šrobová''' (* [[5. január]] [[2005]], [[Trstená]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Katarína Šrobová | url = https://www.olympic.sk/sportovec/katarina-srobova | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-11 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>) je [[Slovensko|slovenská]] [[Alpské lyžovanie|zjazdová lyžiarka]]. Reprezentuje [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2026|Slovensko]] na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hrách 2026 v Miláne a Cortine]]. Šrobová debutovala na zimných olympijských hrách 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Šrobová po olympijskom debute: „Peťa mi veľmi pomohla“ | url = https://www.olympic.sk/clanok/srobova-po-olympijskom-debute-peta-mi-velmi-pomohla | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-02-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-11 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V tímovej kombinácii s [[Petra Vlhová|Petrou Vlhovou]] dosiahla v zjazde čas 1:46,66 min. a obsadila posledné 26. miesto. Pre nedokončenie zjazdu Vlhovej tak do slalomovej časti nepostúpili a súťaž nedokončili.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vlhová sa vrátila po dvoch rokoch. Svoju slalomovú jazdu však nedokončila | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/sport/zoh-2026/96264243-vlhova-sa-vratila-po-dvoch-rokoch-svoju-slalomovu-jazdu-vsak-nedokoncila | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-02-10 | dátum prístupu = 2026-02-11 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.fis-ski.com/DB/general/athlete-biography.html?sectorcode=AL&competitorid=261979 Profil na FIS] {{Slováci na ZOH 2026}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šrobová, Katarína }} [[Kategória:Osobnosti z Trstenej]] [[Kategória:Slovenské alpské lyžiarky]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] [[Kategória:Alpskí lyžiari na Zimných olympijských hrách 2026]] ljgek69rqhf0ombc0f06uz8p19z6j6q Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026 – I. divízia 0 744644 8210887 8210495 2026-05-08T19:34:53Z Polandball 143 289450 /* I. A divízia */ aktualizácia (zatiaľ iba skóre zápasov) 8210887 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Poľsko | 2 usporiadateľ = Čína | dátum = 2. máj – 8. máj 2026<br>29. apríl – 5. máj 2026 | počet tímov = 12 | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | víťaz = | počet titulov = | zápasy = | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Sosnowiec]], [[Šen-čen]] | predchádzajúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia/2025 | nasledujúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia/2027 }} '''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] – [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji – I. divízia|I. divízia]]''' sú dva hokejové turnaje druhej najvyššej kategórie v rámci [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji]], ktoré každoročne organizuje [[Medzinárodná hokejová federácia]]. V I. divízii hrá 12 mužstiev vo dvoch výkonnostných skupinách. == I. A divízia == Turnaj I. A divízie MS 2026 sa hrá v [[Sosnowiec|Sosnowci]] v [[Poľsko|Poľsku]] od 2. mája do 8. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wmia | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey World Championship Div I Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/722/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" ! Tím ! Kvalifikácia |- |{{KAZ|lh|1}} |15. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Top divízii MS 2025]] a zostup |- |{{FRA|lh|1}} |16. miesto v Top divízii MS 2025 a zostup |- |{{UKR|lh|1}} |3. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízii MS 2025]] |- |{{JPN|lh|1}} |4. miesto v I. A divízii MS 2025 |- |{{POL|lh|1}} |'''Usporiadateľ;''' 5. miesto v I. A divízii MS 2025 |- |{{LTU|lh|1}} |1. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. B divízia|I. B divízii MS 2025]] a postup |} === Priebežné poradie === {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=0|sg=18|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{POL|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=1|sg=11|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{UKR|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=1|sg=11|ig=11}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{FRA|lh|1}}|v=1|vp=2|pp=0|p=1|sg=11|ig=9}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{JPN|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=16}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{LTU|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=2|p=2|sg=5|ig=11|pozadie=#ffcccc}} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|Top divízie MS 2027]]</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia#I. B divízia|I. B divízie MS 2027]]</small> |} === Zápasy === ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+02:00|UTC+2]]).'' {{Hokejbox2 | dátum = 2. máj 2026 | čas = 12:30 | štadión = [[Aréna Sosnowiec]], [[Sosnowiec]] | mužstvo1 = {{JPN|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{FRA|lh|1}}''' | skóre = 3 : 4 | tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|2|2}} | divákov = 391 | strely1 = 16 | strely2 = 46 | tresty1 = 12 | tresty2 = 4 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722901_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 2. máj 2026 | čas = 16:00 | štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec | mužstvo1 = {{LTU|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{KAZ|lh|1}}''' | skóre = 1 : 4 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|0|0|4}} | divákov = 368 | strely1 = 13 | strely2 = 33 | tresty1 = 8 | tresty2 = 4 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722902_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 2. máj 2026 | čas = 19:30 | štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec | mužstvo1 = '''{{POL|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{UKR|lh|1}} | skóre = 3 : 2 | tretiny = {{tretiny|1|1|1|0|1|1}} | divákov = 2 567 | strely1 = 22 | strely2 = 32 | tresty1 = 14 | tresty2 = 8 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722903_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 3. máj 2026 | čas = 12:30 | štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec | mužstvo1 = '''{{KAZ|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{JPN|lh|1}} | skóre = 6 : 0 | tretiny = {{tretiny|0|0|3|0|3|0}} | divákov = 350 | strely1 = 42 | strely2 = 16 | tresty1 = 4 | tresty2 = 4 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722904_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 3. máj 2026 | čas = 16:00 | štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec | mužstvo1 = '''{{UKR|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{LTU|lh|1}} | skóre = 2 : 1 | tretiny = {{tretiny|1|0|1|1|0|0}} | divákov = 428 | strely1 = 35 | strely2 = 18 | tresty1 = 4 | tresty2 = 10 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722905_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 3. máj 2026 | čas = 19:30 | štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec | mužstvo1 = '''{{FRA|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{POL|lh|1}} | skóre = 3 : 2 sn | tretiny = {{tretiny|0|0|1|2|1|0|0|0|1|0}} | divákov = 2 194 | strely1 = 35 | strely2 = 28 | tresty1 = 14 | tresty2 = 33 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722906_74_4_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 5. máj 2026 | čas = 12:30 | štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec | mužstvo1 = {{LTU|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{JPN|lh|1}}''' | skóre = 2 : 3 p | tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|1|0|0|1}} | divákov = 139 | strely1 = 35 | strely2 = 29 | tresty1 = 12 | tresty2 = 8 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722907_74_4_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 5. máj 2026 | čas = 16:00 | štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec | mužstvo1 = {{FRA|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{UKR|lh|1}}''' | skóre = 2 : 3 | tretiny = {{tretiny|0|2|2|1|0|0}} | divákov = 390 | strely1 = 31 | strely2 = 20 | tresty1 = 2 | tresty2 = 2 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722908_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 5. máj 2026 | čas = 19:30 | štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec | mužstvo1 = '''{{KAZ|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{POL|lh|1}} | skóre = 3 : 2 | tretiny = {{tretiny|0|1|0|0|3|1}} | divákov = 2 188 | strely1 = 27 | strely2 = 21 | tresty1 = 2 | tresty2 = 4 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722909_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 7. máj 2026 | čas = 12:30 | štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec | mužstvo1 = '''{{FRA|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{LTU|lh|1}} | skóre = 2 : 1 sn | tretiny = {{tretiny|0|1|1|0|0|0|0|0|1|0}} | divákov = 161 | strely1 = 30 | strely2 = 20 | tresty1 = 2 | tresty2 = 4 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722910_74_5_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 7. máj 2026 | čas = 16:00 | štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec | mužstvo1 = {{UKR|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{KAZ|lh|1}}''' | skóre = 4 : 5 sn | tretiny = {{tretiny|0|1|3|2|1|1|0|0|0|1}} | divákov = 441 | strely1 = 19 | strely2 = 42 | tresty1 = 2 | tresty2 = 6 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722911_74_4_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 7. máj 2026 | čas = 19:30 | štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec | mužstvo1 = {{JPN|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{POL|lh|1}}''' | skóre = 2 : 4 | tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|0|2}} | divákov = 1 907 | strely1 = 36 | strely2 = 29 | tresty1 = 8 | tresty2 = 8 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722912_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 8. máj 2026 | čas = 12:30 | štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec | mužstvo1 = '''{{KAZ|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{FRA|lh|1}} | skóre = 2 : 1 sn | tretiny = {{tretiny||||||}} | divákov = | strely1 = | strely2 = | tresty1 = | tresty2 = | správa = }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 8. máj 2026 | čas = 16:00 | štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec | mužstvo1 = '''{{UKR|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{JPN|lh|1}} | skóre = 3 : 1 | tretiny = {{tretiny||||||}} | divákov = | strely1 = | strely2 = | tresty1 = | tresty2 = | správa = }} {{Hokejbox2 | dátum = 8. máj 2026 | čas = 19:30 | štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec | mužstvo1 = {{POL|lh|2}} | mužstvo2 = {{LTU|lh|1}} | skóre = | tretiny = {{tretiny||||||}} | divákov = | strely1 = | strely2 = | tresty1 = | tresty2 = | správa = }} == I. B divízia == Turnaj I. B divízie MS 2025 sa hral v [[Šen-čen]]e v [[Čína|Číne]] od 29. apríla do 5. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wmib | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-05-05 | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey World Championship Div I Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/723/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-05-05 | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" ! Tím ! Kvalifikácia |- |{{ROU|lh|1}} |6. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízii MS 2025]] a zostup |- |{{KOR|lh|1}} |2. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. B divízia|I. B divízii MS 2025]] |- |{{EST|lh|1}} |3. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{CHN|lh|1}} |'''Usporiadateľ;''' 4. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{ESP|lh|1}} |5. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{NED|lh|1}} |1. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – II. divízia#II. A divízia|II. A divízii MS 2025]] a postup |} === Konečné poradie === {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{EST|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=0|sg=27|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CHN|lh|1}}|v=2|vp=2|pp=0|p=1|sg=21|ig=16}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{ROU|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=19|ig=9}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{KOR|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=20|ig=17}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{ESP|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=11|ig=25}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NED|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=5|ig=26}} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízie MS 2027]]</small> |} === Zápasy === ''Všetky časy sú miestne ([[Čínsky čas]]; [[UTC+08:00|UTC+8]]).'' {{Hokejbox2 | dátum = 29. apríl 2026 | čas = 12:30 | štadión = [[Univerzitné športové centrum Šen-čen]], [[Šen-čen]] | mužstvo1 = {{ESP|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{EST|lh|1}}''' | skóre = 2 : 12 | tretiny = {{tretiny|0|6|0|1|2|5}} | divákov = 112 | strely1 = 24 | strely2 = 47 | tresty1 = 8 | tresty2 = 20 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723901_74_4_1.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 29. apríl 2026 | čas = 16:00 | štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen | mužstvo1 = {{NED|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{ROU|lh|1}}''' | skóre = 0 : 7 | tretiny = {{tretiny|0|2|0|3|0|2}} | divákov = 103 | strely1 = 10 | strely2 = 39 | tresty1 = 10 | tresty2 = 6 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723902_74_5_1.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 29. apríl 2026 | čas = 19:30 | štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen | mužstvo1 = {{CHN|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{KOR|lh|1}}''' | skóre = 4 : 7 | tretiny = {{tretiny|1|1|1|4|2|2}} | divákov = 2 180 | strely1 = 24 | strely2 = 46 | tresty1 = 10 | tresty2 = 10 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723903_74_4_1.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 30. apríl 2026 | čas = 12:30 | štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen | mužstvo1 = '''{{EST|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{NED|lh|1}} | skóre = 5 : 1 | tretiny = {{tretiny|0|0|2|1|3|0}} | divákov = 132 | strely1 = 50 | strely2 = 14 | tresty1 = 6 | tresty2 = 18 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723904_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 30. apríl 2026 | čas = 16:00 | štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen | mužstvo1 = '''{{KOR|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{ESP|lh|1}} | skóre = 6 : 4 | tretiny = {{tretiny|1|1|4|0|1|3}} | divákov = 107 | strely1 = 36 | strely2 = 10 | tresty1 = 2 | tresty2 = 10 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723905_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 30. apríl 2026 | čas = 19:30 | štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen | mužstvo1 = {{ROU|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{CHN|lh|1}}''' | skóre = 3 : 4 p | tretiny = {{tretiny|1|1|0|1|2|1|0|1}} | divákov = 1 394 | strely1 = 42 | strely2 = 25 | tresty1 = 10 | tresty2 = 16 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723906_74_4_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 2. máj 2026 | čas = 12:30 | štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen | mužstvo1 = '''{{ROU|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{ESP|lh|1}} | skóre = 4 : 1 | tretiny = {{tretiny|1|1|3|0|0|0}} | divákov = 104 | strely1 = 25 | strely2 = 22 | tresty1 = 12 | tresty2 = 8 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723907_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 2. máj 2026 | čas = 16:00 | štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen | mužstvo1 = {{KOR|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{EST|lh|1}}''' | skóre = 2 : 4 | tretiny = {{tretiny|2|1|0|1|0|2}} | divákov = 125 | strely1 = 29 | strely2 = 19 | tresty1 = 2 | tresty2 = 2 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723908_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 2. máj 2025 | čas = 19:30 | štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen | mužstvo1 = {{NED|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{CHN|lh|1}}''' | skóre = 3 : 6 | tretiny = {{tretiny|0|3|3|2|0|1}} | divákov = 2 404 | strely1 = 28 | strely2 = 32 | tresty1 = 8 | tresty2 = 8 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723909_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 3. máj 2026 | čas = 12:30 | štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen | mužstvo1 = '''{{EST|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{ROU|lh|1}} | skóre = 3 : 1 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|1|2|0}} | divákov = 106 | strely1 = 27 | strely2 = 21 | tresty1 = 2 | tresty2 = 4 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723910_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 3. máj 2026 | čas = 16:00 | štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen | mužstvo1 = '''{{KOR|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{NED|lh|1}} | skóre = 4 : 1 | tretiny = {{tretiny|2|1|0|0|2|0}} | divákov = 207 | strely1 = 56 | strely2 = 22 | tresty1 = 8 | tresty2 = 8 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723911_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 3. máj 2026 | čas = 19:30 | štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen | mužstvo1 = '''{{CHN|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{ESP|lh|1}} | skóre = 3 : 0 | tretiny = {{tretiny|0|0|0|0|3|0}} | divákov = 1 754 | strely1 = 32 | strely2 = 21 | tresty1 = 10 | tresty2 = 14 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723912_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 5. máj 2026 | čas = 12:30 | štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen | mužstvo1 = '''{{ROU|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{KOR|lh|1}} | skóre = 4 : 1 | tretiny = {{tretiny|1|0|2|1|1|0}} | divákov = 101 | strely1 = 33 | strely2 = 29 | tresty1 = 6 | tresty2 = 6 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723913_74_4_1.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 5. máj 2026 | čas = 16:00 | štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen | mužstvo1 = '''{{ESP|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{NED|lh|1}} | skóre = 4 : 0 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|0|3|0}} | divákov = 112 | strely1 = 32 | strely2 = 29 | tresty1 = 8 | tresty2 = 2 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723914_74_4_1.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 5. máj 2026 | čas = 19:30 | štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen | mužstvo1 = {{EST|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{CHN|lh|1}}''' | skóre = 3 : 4 sn | tretiny = {{tretiny|0|2|1|1|2|0|0|0|0|1}} | divákov = 1 568 | strely1 = 42 | strely2 = 26 | tresty1 = 6 | tresty2 = 8 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723915_74_5_0.pdf }} == Referencie == {{Referencie}} {{MS v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji – I. divízia|2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v Poľsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Číne]] [[Kategória:Športové podujatia v Poľsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Číne]] [[Kategória:Šport v Sosnowci]] [[Kategória:Šport v Šen-čene]] [[Kategória:2026 v Európe]] [[Kategória:2026 v Ázii]] {{Hokejový výhonok}} 9sb1mo63b4f4l5jdmx68rnsgkcel4xt 8210917 8210887 2026-05-08T21:21:37Z 321fire 115544 aktualizácia 8210917 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Poľsko | 2 usporiadateľ = Čína | dátum = 2. máj – 8. máj 2026<br>29. apríl – 5. máj 2026 | počet tímov = 12 | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | víťaz = | počet titulov = | zápasy = | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Sosnowiec]], [[Šen-čen]] | predchádzajúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia/2025 | nasledujúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia/2027 }} '''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] – [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji – I. divízia|I. divízia]]''' boli dva hokejové turnaje druhej najvyššej kategórie v rámci [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji]], ktoré každoročne organizuje [[Medzinárodná hokejová federácia]]. V I. divízii hralo 12 mužstiev vo dvoch výkonnostných skupinách. == I. A divízia == Turnaj I. A divízie MS 2026 sa hral v [[Sosnowiec|Sosnowci]] v [[Poľsko|Poľsku]] od 2. mája do 8. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wmia | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-05-08 | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey World Championship Div I Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/722/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-05-08 | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" ! Tím ! Kvalifikácia |- |{{KAZ|lh|1}} |15. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Top divízii MS 2025]] a zostup |- |{{FRA|lh|1}} |16. miesto v Top divízii MS 2025 a zostup |- |{{UKR|lh|1}} |3. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízii MS 2025]] |- |{{JPN|lh|1}} |4. miesto v I. A divízii MS 2025 |- |{{POL|lh|1}} |'''Usporiadateľ;''' 5. miesto v I. A divízii MS 2025 |- |{{LTU|lh|1}} |1. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. B divízia|I. B divízii MS 2025]] a postup |} === Konečné poradie === {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=3|vp=2|pp=0|p=0|sg=20|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{UKR|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=14|ig=12|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FRA|lh|1}}|v=1|vp=2|pp=1|p=1|sg=12|ig=11}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{POL|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=2|p=1|sg=12|ig=12}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{LTU|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=2|p=2|sg=7|ig=12}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{JPN|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=9|ig=19|pozadie=#ffcccc}} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|Top divízie MS 2027]]</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia#I. B divízia|I. B divízie MS 2027]]</small> |} === Zápasy === ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+02:00|UTC+2]]).'' {{Hokejbox2 | dátum = 2. máj 2026 | čas = 12:30 | štadión = [[Aréna Sosnowiec]], [[Sosnowiec]] | mužstvo1 = {{JPN|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{FRA|lh|1}}''' | skóre = 3 : 4 | tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|2|2}} | divákov = 391 | strely1 = 16 | strely2 = 46 | tresty1 = 12 | tresty2 = 4 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722901_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 2. máj 2026 | čas = 16:00 | štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec | mužstvo1 = {{LTU|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{KAZ|lh|1}}''' | skóre = 1 : 4 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|0|0|4}} | divákov = 368 | strely1 = 13 | strely2 = 33 | tresty1 = 8 | tresty2 = 4 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722902_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 2. máj 2026 | čas = 19:30 | štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec | mužstvo1 = '''{{POL|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{UKR|lh|1}} | skóre = 3 : 2 | tretiny = {{tretiny|1|1|1|0|1|1}} | divákov = 2 567 | strely1 = 22 | strely2 = 32 | tresty1 = 14 | tresty2 = 8 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722903_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 3. máj 2026 | čas = 12:30 | štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec | mužstvo1 = '''{{KAZ|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{JPN|lh|1}} | skóre = 6 : 0 | tretiny = {{tretiny|0|0|3|0|3|0}} | divákov = 350 | strely1 = 42 | strely2 = 16 | tresty1 = 4 | tresty2 = 4 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722904_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 3. máj 2026 | čas = 16:00 | štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec | mužstvo1 = '''{{UKR|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{LTU|lh|1}} | skóre = 2 : 1 | tretiny = {{tretiny|1|0|1|1|0|0}} | divákov = 428 | strely1 = 35 | strely2 = 18 | tresty1 = 4 | tresty2 = 10 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722905_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 3. máj 2026 | čas = 19:30 | štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec | mužstvo1 = '''{{FRA|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{POL|lh|1}} | skóre = 3 : 2 sn | tretiny = {{tretiny|0|0|1|2|1|0|0|0|1|0}} | divákov = 2 194 | strely1 = 35 | strely2 = 28 | tresty1 = 14 | tresty2 = 33 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722906_74_4_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 5. máj 2026 | čas = 12:30 | štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec | mužstvo1 = {{LTU|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{JPN|lh|1}}''' | skóre = 2 : 3 p | tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|1|0|0|1}} | divákov = 139 | strely1 = 35 | strely2 = 29 | tresty1 = 12 | tresty2 = 8 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722907_74_4_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 5. máj 2026 | čas = 16:00 | štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec | mužstvo1 = {{FRA|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{UKR|lh|1}}''' | skóre = 2 : 3 | tretiny = {{tretiny|0|2|2|1|0|0}} | divákov = 390 | strely1 = 31 | strely2 = 20 | tresty1 = 2 | tresty2 = 2 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722908_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 5. máj 2026 | čas = 19:30 | štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec | mužstvo1 = '''{{KAZ|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{POL|lh|1}} | skóre = 3 : 2 | tretiny = {{tretiny|0|1|0|0|3|1}} | divákov = 2 188 | strely1 = 27 | strely2 = 21 | tresty1 = 2 | tresty2 = 4 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722909_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 7. máj 2026 | čas = 12:30 | štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec | mužstvo1 = '''{{FRA|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{LTU|lh|1}} | skóre = 2 : 1 sn | tretiny = {{tretiny|0|1|1|0|0|0|0|0|1|0}} | divákov = 161 | strely1 = 30 | strely2 = 20 | tresty1 = 2 | tresty2 = 4 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722910_74_5_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 7. máj 2026 | čas = 16:00 | štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec | mužstvo1 = {{UKR|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{KAZ|lh|1}}''' | skóre = 4 : 5 sn | tretiny = {{tretiny|0|1|3|2|1|1|0|0|0|1}} | divákov = 441 | strely1 = 19 | strely2 = 42 | tresty1 = 2 | tresty2 = 6 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722911_74_4_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 7. máj 2026 | čas = 19:30 | štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec | mužstvo1 = {{JPN|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{POL|lh|1}}''' | skóre = 2 : 4 | tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|0|2}} | divákov = 1 907 | strely1 = 36 | strely2 = 29 | tresty1 = 8 | tresty2 = 8 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722912_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 8. máj 2026 | čas = 12:30 | štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec | mužstvo1 = '''{{KAZ|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{FRA|lh|1}} | skóre = 2 : 1 sn | tretiny = {{tretiny|0|0|0|0|1|1|0|0|1|0}} | divákov = 468 | strely1 = 31 | strely2 = 26 | tresty1 = 0 | tresty2 = 4 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722913_74_5_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 8. máj 2026 | čas = 16:00 | štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec | mužstvo1 = '''{{UKR|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{JPN|lh|1}} | skóre = 3 : 1 | tretiny = {{tretiny|3|1|0|0|0|0}} | divákov = 536 | strely1 = 18 | strely2 = 31 | tresty1 = 8 | tresty2 = 10 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722914_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 8. máj 2026 | čas = 19:30 | štadión = Aréna Sosnowiec, Sosnowiec | mužstvo1 = {{POL|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{LTU|lh|1}}''' | skóre = 1 : 2 p | tretiny = {{tretiny|0|1|1|0|0|0|0|1}} | divákov = 2 473 | strely1 = 39 | strely2 = 25 | tresty1 = 6 | tresty2 = 8 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/722/IHM722915_74_4_0.pdf }} == I. B divízia == Turnaj I. B divízie MS 2025 sa hral v [[Šen-čen]]e v [[Čína|Číne]] od 29. apríla do 5. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wmib | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-05-05 | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey World Championship Div I Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/723/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-05-05 | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" ! Tím ! Kvalifikácia |- |{{ROU|lh|1}} |6. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízii MS 2025]] a zostup |- |{{KOR|lh|1}} |2. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. B divízia|I. B divízii MS 2025]] |- |{{EST|lh|1}} |3. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{CHN|lh|1}} |'''Usporiadateľ;''' 4. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{ESP|lh|1}} |5. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{NED|lh|1}} |1. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – II. divízia#II. A divízia|II. A divízii MS 2025]] a postup |} === Konečné poradie === {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{EST|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=0|sg=27|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CHN|lh|1}}|v=2|vp=2|pp=0|p=1|sg=21|ig=16}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{ROU|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=19|ig=9}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{KOR|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=20|ig=17}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{ESP|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=11|ig=25}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NED|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=5|ig=26}} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízie MS 2027]]</small> |} === Zápasy === ''Všetky časy sú miestne ([[Čínsky čas]]; [[UTC+08:00|UTC+8]]).'' {{Hokejbox2 | dátum = 29. apríl 2026 | čas = 12:30 | štadión = [[Univerzitné športové centrum Šen-čen]], [[Šen-čen]] | mužstvo1 = {{ESP|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{EST|lh|1}}''' | skóre = 2 : 12 | tretiny = {{tretiny|0|6|0|1|2|5}} | divákov = 112 | strely1 = 24 | strely2 = 47 | tresty1 = 8 | tresty2 = 20 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723901_74_4_1.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 29. apríl 2026 | čas = 16:00 | štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen | mužstvo1 = {{NED|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{ROU|lh|1}}''' | skóre = 0 : 7 | tretiny = {{tretiny|0|2|0|3|0|2}} | divákov = 103 | strely1 = 10 | strely2 = 39 | tresty1 = 10 | tresty2 = 6 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723902_74_5_1.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 29. apríl 2026 | čas = 19:30 | štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen | mužstvo1 = {{CHN|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{KOR|lh|1}}''' | skóre = 4 : 7 | tretiny = {{tretiny|1|1|1|4|2|2}} | divákov = 2 180 | strely1 = 24 | strely2 = 46 | tresty1 = 10 | tresty2 = 10 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723903_74_4_1.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 30. apríl 2026 | čas = 12:30 | štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen | mužstvo1 = '''{{EST|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{NED|lh|1}} | skóre = 5 : 1 | tretiny = {{tretiny|0|0|2|1|3|0}} | divákov = 132 | strely1 = 50 | strely2 = 14 | tresty1 = 6 | tresty2 = 18 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723904_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 30. apríl 2026 | čas = 16:00 | štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen | mužstvo1 = '''{{KOR|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{ESP|lh|1}} | skóre = 6 : 4 | tretiny = {{tretiny|1|1|4|0|1|3}} | divákov = 107 | strely1 = 36 | strely2 = 10 | tresty1 = 2 | tresty2 = 10 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723905_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 30. apríl 2026 | čas = 19:30 | štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen | mužstvo1 = {{ROU|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{CHN|lh|1}}''' | skóre = 3 : 4 p | tretiny = {{tretiny|1|1|0|1|2|1|0|1}} | divákov = 1 394 | strely1 = 42 | strely2 = 25 | tresty1 = 10 | tresty2 = 16 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723906_74_4_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 2. máj 2026 | čas = 12:30 | štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen | mužstvo1 = '''{{ROU|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{ESP|lh|1}} | skóre = 4 : 1 | tretiny = {{tretiny|1|1|3|0|0|0}} | divákov = 104 | strely1 = 25 | strely2 = 22 | tresty1 = 12 | tresty2 = 8 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723907_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 2. máj 2026 | čas = 16:00 | štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen | mužstvo1 = {{KOR|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{EST|lh|1}}''' | skóre = 2 : 4 | tretiny = {{tretiny|2|1|0|1|0|2}} | divákov = 125 | strely1 = 29 | strely2 = 19 | tresty1 = 2 | tresty2 = 2 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723908_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 2. máj 2025 | čas = 19:30 | štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen | mužstvo1 = {{NED|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{CHN|lh|1}}''' | skóre = 3 : 6 | tretiny = {{tretiny|0|3|3|2|0|1}} | divákov = 2 404 | strely1 = 28 | strely2 = 32 | tresty1 = 8 | tresty2 = 8 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723909_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 3. máj 2026 | čas = 12:30 | štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen | mužstvo1 = '''{{EST|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{ROU|lh|1}} | skóre = 3 : 1 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|1|2|0}} | divákov = 106 | strely1 = 27 | strely2 = 21 | tresty1 = 2 | tresty2 = 4 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723910_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 3. máj 2026 | čas = 16:00 | štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen | mužstvo1 = '''{{KOR|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{NED|lh|1}} | skóre = 4 : 1 | tretiny = {{tretiny|2|1|0|0|2|0}} | divákov = 207 | strely1 = 56 | strely2 = 22 | tresty1 = 8 | tresty2 = 8 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723911_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 3. máj 2026 | čas = 19:30 | štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen | mužstvo1 = '''{{CHN|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{ESP|lh|1}} | skóre = 3 : 0 | tretiny = {{tretiny|0|0|0|0|3|0}} | divákov = 1 754 | strely1 = 32 | strely2 = 21 | tresty1 = 10 | tresty2 = 14 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723912_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 5. máj 2026 | čas = 12:30 | štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen | mužstvo1 = '''{{ROU|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{KOR|lh|1}} | skóre = 4 : 1 | tretiny = {{tretiny|1|0|2|1|1|0}} | divákov = 101 | strely1 = 33 | strely2 = 29 | tresty1 = 6 | tresty2 = 6 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723913_74_4_1.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 5. máj 2026 | čas = 16:00 | štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen | mužstvo1 = '''{{ESP|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{NED|lh|1}} | skóre = 4 : 0 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|0|3|0}} | divákov = 112 | strely1 = 32 | strely2 = 29 | tresty1 = 8 | tresty2 = 2 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723914_74_4_1.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 5. máj 2026 | čas = 19:30 | štadión = Univerzitné športové centrum Šen-čen, Šen-čen | mužstvo1 = {{EST|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{CHN|lh|1}}''' | skóre = 3 : 4 sn | tretiny = {{tretiny|0|2|1|1|2|0|0|0|0|1}} | divákov = 1 568 | strely1 = 42 | strely2 = 26 | tresty1 = 6 | tresty2 = 8 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/723/IHM723915_74_5_0.pdf }} == Referencie == {{Referencie}} {{MS v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji – I. divízia|2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v Poľsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Číne]] [[Kategória:Športové podujatia v Poľsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Číne]] [[Kategória:Šport v Sosnowci]] [[Kategória:Šport v Šen-čene]] [[Kategória:2026 v Európe]] [[Kategória:2026 v Ázii]] {{Hokejový výhonok}} buo3ohls1qsel4lr7q5ku8bmz7nhgru Kozárovský potok 0 746338 8211082 8181877 2026-05-09T08:30:35Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211082 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Kozárovský potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] | district = [[Trnava (okres)|Trnava]] | district1 = [[Pezinok (okres)|Pezinok]] | commune = | municipality = [[Dolné Orešany]], [[Dlhá (okres Trnava)|Dlhá]] | municipality1 = [[Doľany (okres Pezinok)|Doľany]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Malé Karpaty]], [[Pezinské Karpaty]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Klokočina</nowiki> | source_elevation = cca 430 | source_lat_d = 48.4386 | source_long_d = 17.3812 | mouth = [[Podhájsky potok (prítok Parnej)|Podhájsky potok]] | mouth_location = [[Podunajská pahorkatina]], [[Trnavská pahorkatina]] | mouth_elevation = cca 180 | mouth_lat_d = 48.4117 | mouth_long_d = 17.4273 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 5,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IX. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-16-1056 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Kozárovský potok'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] a [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresov [[Pezinok (okres)|Pezinok]] a [[Trnava (okres)|Trnava]].<ref name=Geo/> Je to ľavostranný prítok [[Podhájsky potok (prítok Parnej)|Podhájskeho potoka]] v povodí [[Parná|Parnej]]<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 5,5 km a je tokom IX. rádu. Na hornom toku vedie územím [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty]]. == Priebeh toku == Potok pramení na východe strednej časti [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], v ich [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Pezinské Karpaty]] a [[Časť (geomorfológia)|časti]] [[Smolenická vrchovina]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-16 | miesto = Bratislava}}</ref>, na severovýchodných svahoch Klokočiny ({{Mnm|550}})<ref name="vku"/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|430}}<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.415730,17.407964,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-16 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Od prameňa v lokalite Šišoretné<ref name="vku">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> tečie juhovýchodným smerom. Popod Stredné Šišoretné ({{Mnm|508}}) a Kozárovú vedie údolím na okraj pohoria, kde opúšťa [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenú krajinnú oblasť]]. Esovito sa stáča na juhozápad a onedlho opäť na juhovýchod a opúšťajúc [[Malé Karpaty]]<ref name=G/> prechádza do [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], jej podcelku [[Trnavská pahorkatina]] a [[Časť (geomorfológia)|časti]] [[Podmalokarpatská pahorkatina]].<ref name=GP/> Preteká oblasťou viníc<ref name=mcz/> a križuje [[Cesta II. triedy 502 (Slovensko)|hlavnú cestu č. 502]].<ref name=Tm/> Lemovaný pobrežnou vegetáciou sa dočasne stáča až na juh a prijíma významný pravostranný prítok od [[Doľany (okres Pezinok)|Dolian]]. Mierne zvlnenou poľnohospodárskou oblasťou sa oblúkom stáča na východ a okolo družstva<ref name=UGK/> smeruje do obce [[Dlhá (okres Trnava)|Dlhá]].<ref name=mcz/> Na jej okraji priberá menší ľavostranný prítok a následne sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|180}} ľavostranne vlieva do [[Podhájsky potok (prítok Parnej)|Podhájskeho potoka]], prítoku [[Parná|Parnej]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.42738&y=48.41175&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Krátko pred ústím sa od hlavného toku odpája menšie rameno, ústiace do Parnej pod hlavným tokom.<ref name=UGK/> Potok patrí do povodia [[Dudváh]]u a [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]], resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Kozárovský potok pramení a v hornej časti preteká územím obce [[Doľany (okres Pezinok)|Doľany]], pokračuje hranicou s katastrom obce [[Dolné Orešany]] a prechádza na územie obce [[Dlhá (okres Trnava)|Dlhá]]. Vodný tok tak preteká cez [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] a [[Trnavský kraj]] a okresy [[Pezinok (okres)|Pezinok]] a [[Trnava (okres)|Trnava]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=90 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Dlh%C3%A1&source=osm&id=1015717487&ds=1&x=17.3890237&y=48.4325267&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Malé Karpaty]], [[Pezinské Karpaty]], [[Smolenická vrchovina]] * [[Podunajská pahorkatina]], [[Trnavská pahorkatina]], [[Podmalokarpatská pahorkatina]] * [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.42738&y=48.41175&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Parnej}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Malých Karpatoch]] [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Pezinok]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Trnava]] [[Kategória:Dolné Orešany]] [[Kategória:Dlhá (okres Trnava)]] [[Kategória:Doľany (okres Pezinok)]] a975qh4a2zr3egpjsenyy2tqf3n3llf Terézia Anna Mária z Brühlu 0 746478 8210868 8183314 2026-05-08T18:39:56Z Bakjb 236375 wl 8210868 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Terézia Anna Mária z Brühlu | Rodné meno = Theresia Anna Maria von Brühl, Gräfin von Thun und Hohenstein | Popis osoby = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1784|11|08}} | Miesto narodenia = Pförten, [[Brody (powiat żarski)|Brody]] | Dátum úmrtia = {{duv|1844|03|08|1784|11|08}} | Miesto úmrtia = [[Praha]] | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = pôvodne v [[Hrobka Thun-Hohensteinovcov (Děčín-Chrást)|hrobke Thun-Hohensteinovcov]] v Děčíne-Chrásti, neskôr prenesená do [[Kostol Povýšenia svätého Kríža (Děčín)|kostola Povýšenia svätého Kríža]] v [[Děčín]]e | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = [[Alojz Fridrich z Brühlu]] a Jozefa Kristína zo Schaffgotsche | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = [[František Anton I. z Thun-Hohensteinu]] | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = [[František Anton II. z Thun-Hohensteinu|František Anton]] <br> [[Fridrich František z Thun-Hohensteinu|Fridrich František]] <br> [[Leopold Lev z Thun-Hohensteinu|Leopold Lev]] <br> Anna Mária <br> Jozefína Alžbeta | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = | Portál3 = }} '''Terézia Anna Mária z Thunu a Hohensteinu''' (* [[8. november]] [[1784]], Pförten, [[Brody (powiat żarski)|Brody]]{{--}}† [[8. marec]] [[1844]], [[Praha]]) bola [[Nemecká šľachta|nemecká šľachtičná]] a [[Pastel|pastelistka]]. == Život == Narodila sa v Pförtene, dnes dedine [[Brody (powiat żarski)|Brody, župa Żary]], ako dcéra [[Alojz Fridrich z Brühlu|Alojza Fridricha Jozefa z Brühlu]] (1739 – 1793) a jeho manželky Jozefy Kristíny zo [[Schaffgotschovci|Schaffgotsche]]. Zdá sa nepravdepodobné, že by pracovala pred rokom 1800; najstaršie dielo, ktoré možno jej možno pripísať, pochádza z roku 1803. Jeden z jej pastelov je ''Vestálka'' skopírovaná podľa diela [[Angelica Kauffmannová|Angelicy Kauffmannovej]], ktoré sa dnes nachádza v [[Galéria starých majstrov|Gemäldegalerie]] v [[Drážďany|Drážďanoch]]; ďalší, ''Sibyla'', sa do istej miery podobá obrazu [[Anton Raphael Mengs|Antona Rafaela Mengsa]]. V roku 1808 sa vydala za [[František Anton I. z Thun-Hohensteinu|Františka Antona grófa z Thunu a Hohensteinu]] (1786 – 1873), syna grófa [[Václav Jozef z Thun-Hohensteinu|Václava Jozefa z Thun-Hohensteinu]] (1737 – 1796) a jeho manželky grófky Márie Anny Libsteinskej z Kolovrat (1750 – 1828). Mali troch synov a dve dcéry. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.genealogics.org/getperson.php?personID=I00350836&tree=LEO}}</ref> == Potomkovia == * [[František Anton II. z Thun-Hohensteinu|František Anton]] (1809 – 1870), politik, poslanec [[Český zemský snem|Českého zemského snemu]] * [[Fridrich František z Thun-Hohensteinu|Fridrich František]] (1810 – 1881), diplomat * [[Leopold Lev z Thun-Hohensteinu|Leopold Lev]] (1811 – 1888), politik, poslanec [[Český zemský snem|Českého zemského snemu]] * Anna Mária (1812 – 1885), vydala sa za lekára a politika [[Karl Lumbe|Karla Lumbeho]] * Jozefína Alžbeta (1815 – 1895) == Rodokmeň == {{Rodokmeň predkov |1 = Terézia Anna Mária z Brühlu |2 = [[Alojz Fridrich z Brühlu]] |3 = Jozefa Kristína zo Schaffgotsche |4 = [[Heinrich von Brühl]] |5 = [[Františka Mária Anna z Brühlu|Františka Krakovská z Kolovrat]] |6 = Václav zo Schaffgotsche |7 = Herula Jozefa Kinská |8 = [[Hans Móric z Brühlu (1665 – 1727)|Hans Móric z Brühlu]] |9 = Erdmuth Žofia von der Heide |10 = [[Maximilián Norbert Krakowský z Kolowrat]] |11 = [[Mária Anna Terézia zo Stain zu Jettingenu]] |12 = Václav Ernest zo Schaffgotsche |13 = |14 = Ján Ferdinand Leopold Kinský |15 = Mária Terézia Capece |16 = |17 = |18 = |19 = |20 = [[Viliam Albrecht I. Krakovský z Kolovrat]] |21 = |22 = Filip Ernest Jozef zo Stain zu Jettingenu |23 = Anna Mária Terézia z Khüenburgu |24 = [[Ján Ernest Anton zo Schaffgotsche]] |25 = |26 = |27 = |28 = [[František Ferdinand Kinský]] |29 = Mária Terézia z Fünfkirchenu |30 = Girolamo Capece |31 = Mária Terézia z Koloniče }} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Theresia Anna Maria von Brühl|1324157471}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Brühlu, Terézia Anna Mária z}} [[Kategória:Osobnosti z Lubuského vojvodstva]] [[Kategória:Nemeckí šľachtici]] [[Kategória:Nemeckí maliari]] [[Kategória:Pastelisti]] 63vts1bufkd0wby01ni8wtzb8wy5pbq Redaktor:RONALDO-SK/Test Page 7 2 746530 8211110 8210462 2026-05-09T09:51:42Z RONALDO-SK 11297 /* Boje na Blízkom východe */ 8211110 wikitext text/x-wiki == Pomenovanie == Spojenie '''svetová vojna''' ([[nemčina|nemecky]] ''Weltkrieg'') pre označenie práve prebiehajúceho konfliktu po prvýkrát použil nemecký [[Biológia|biológ]] a [[filozof]] [[Ernst Haeckel]] v septembri v roku [[1914]]. Do vypuknutia [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] boli vojnové udalosti z rokov 1914 až 1918 všeobecne známe ako '''svetová vojna''' či '''Veľká vojna''' ([[Angličtina|anglicky]] ''Great War''). Konflikt bol niekedy súčasníkmi kvôli svojej ničivosti označovaný taktiež aj ako ''vojna, ktorá ukončí vojnu''; tento termín spopularizoval [[Herbert George Wells]] v publikácii ''The War That Will End All Wars'', ktorá vyšla v roku 1914.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko1 = Wells | meno1 = H. G. | titul = The War That Will End War | url = https://gutenberg.net.au/ebooks13/1303671h.html | vydavateľ = Frank and Cecil Palmer | miesto = Londýn | rok = 1914 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Westwell | meno = Ian | odkaz na autora = | titul = I. světová válka: vyčerpávající popis průběhu I. světové války, doplněný analýzami rozhodujících střetnutí a přelomových bitev | url = | vydavateľ = Naše Vojsko | miesto = Praha | rok = 2009 | počet strán = 256 | kapitola = | poznámka = [Ďalej len: ''Westwell (2009)''] | strany = 7 | isbn = 978-80-206-1351-6}}</ref> Ako o '''prvej svetovej vojne''' sa o konflikte hovorí od roku [[1939]]. Niektorí autori označujú obdobie z rokov 1914 až 1945 ako „európsku občiansku vojnu“ alebo používajú termín „[[druhá tridsaťročná vojna]]“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Asch | meno = Timoty Arthon | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Směr evropské historie | periodikum = Soudobé dějiny | odkaz na periodikum = Soudobé dějiny (časopis) | rok vydania = 1998 | mesiac vydania = | ročník = 5 | číslo = 2–3 | strany = 284 | url = | issn = 1210-7050}}</ref> == Pozadie a príčiny vojny == === Vzťahy veľmocí === {{Hlavný článok|Príčiny prvej svetovej vojny|Koncert veľmocí|}} Aj keď priamym podnetom k vypuknutiu prvej svetovej vojny bol [[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este|atentát]] na rakúsko-uhorského nasledovníka trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d’Este]] a jeho manželku [[Žofia Chotková|Žofiu Chotkovú]], príčiny konfliktu a rastúce nepriateľstvo medzi veľmocami malo omnoho hlbšie pozadie.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Warner | meno = Philip | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavateľ = OLDAG | miesto = Praha | rok = 1997 | počet strán = 306 | kapitola = | poznámka = [Ďalej len: ''Warner (1997)''] | strany = 9 | isbn = 80-85954-28-1}}</ref> V priebehu [[19. storočie|19. storočia]] bol systém [[Mocenská rovnováha|mocenskej rovnováhy]] medzi európskymi mocnosťami známy ako tzv. [[Koncert veľmocí]] schopný upokojovať vzájomné rozpory a až na výnimky nedochádzalo medzi veľmocami k rozsiahlejšej vojenskej konfrontácii.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Nálevka | meno = Vladimír | odkaz na autora = Vladimír Nálevka | titul = Koncert velmocí. Mezinárodní vztahy v letech 1871–1914 | odkaz na titul = | vydavateľ = Triton | miesto = Praha | rok = 2006 | počet strán = 254 | isbn = 80-7254-763-1 | poznámka = [Ďalej len: ''Nálevka (2006)''] | strany = 11}}</ref> Rovnováhu v Európe narušilo predovšetkým výrazné zosilnenie [[Pruské kráľovstvo|Pruska]], ktoré sa po víťaznej [[Rakúsko-pruská vojna|vojne]] s [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom]] v roku [[1866]] stalo hegemónom v nemeckom priestore. Drvivá porážka [[Druhé francúzske cisárstvo|Francúzska]] v [[Prusko-francúzska vojna|prusko-francúzskej vojne]] v roku [[1871]] prispela k zjednoteniu a vytvoreniu [[Zjednotenie Nemecka (1871)|Nemeckého cisárstva]]. Ziskom [[Alsasko-Lotrinsko|Alsaska-Lotrinska]] a [[Reparácie (vojna)|vojnových reparácií]] od porazeného Francúzska došlo k výraznému hospodárskemu a vojenskému posilneniu [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecka]]. Narušenie rovnováhy síl neskôr zapríčinilo sformovanie dvoch znepriatelených vojenských aliancií, preteky v zbrojení a v konečnom dôsledku aj k vypuknutiu prvej svetovej vojny.<ref name="Nálevka (2006), 11–12">Nálevka (2006), s. 11–12.</ref> [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-R43302, Kaiser Wilhelm II. und Zar Nikolaus II..jpg|náhľad|upright|vľavo|Nemecký cisár [[Viliam II. (Nemecko)|Viliam II.]] v ruskej uniforme a ruský cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]] v pruskej uniforme|alt=Spoločná fotografia nemeckého cisára Viliama II. a ruského cára Mikuláša II. z roku 1905]] Vo Francúzsku vyvolala potupná porážka a nasledujúce územné straty vlnu [[Revanšizmus|revanšizmu]] a silnú túžbu po odplate, čo skomplikovalo francúzsko-nemecké vzťahy na celé desaťročia. Vo vojenských plánoch sa Francúzsko usilovalo o získanie Alsaska a Lotrinska naspäť.<ref>{{Citácia kvalifikačnej práce | priezvisko = Škopíková | meno = Miroslava | instituce = Masarykova univerzita, Fakulta sociálních studií | titul = Příčiny vzniku první světové války a změna německé politiky | url = https://is.muni.cz/th/d7t9k/Bakalarska_prace.pdf | typ práce = Bakalárska práca | vedúci = Vít Hloušek | rok = 2006 | počet strán = 51 | strany = 21 | citácia = 2021-05-16 | poznámka = [Ďalej len: ''Škopíková (2006)'']}}</ref> V snahe izolovať porazené Francúzsko vstúpil nemecký cisár [[Viliam I. (Nemecko)|Viliam I.]] spolu s rakúskym cisárom [[František Jozef I.|Františkom Jozefom I.]] a [[Ruský cár|ruským cárom]] [[Alexander II. (Rusko)|Alexandrom II.]] v roku [[1873]] do tzv. [[Spolok troch cisárov|Spolku troch cisárov]]. Vzťahy Ruska a Rakúsko-Uhorska však vychladli kvôli stretávajúcim sa záujmom oboch mocností o vplyv na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]], kde slábnuca [[Osmanská ríša]] nedokázala zabrániť osamostatneniu slovanských štátov podporovaných Ruskom.<ref name="Škopíková (2006), 23">Škopíková (2006), s. 23.</ref> Politika [[Skvelá izolácia|Skvelej izolácie]] sústredila záujmy Británie na jej [[Britské impérium|impérium]] a v rámci kontinentu sa ostrovná veľmoc snažila udržovať mocenský [[status quo]].<ref>{{Citácia kvalifikačnej práce | priezvisko = Komm | meno = Tomáš | inštitúcia = Univerzita Karlova, Fakulta sociálních věd | odkaz na inštitúciu = Fakulta sociálních věd Univerzity Karlovy | titul = Politika "skvělé izolace" a problematika britsko-německých vztahů v letech 1890–1904 | url = https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/52434/130101605.pdf?sequence=1&isAllowed=y | typ práce = Bakalárska práca | vedúcí = Jaromír Soukup | miesto = Praha | rok vydania = 2013 | počet strán = 63 | strany = 3 | dátum prístupu = 2021-05-16}}</ref> [[Veľká východná kríza]] a obdobie nestability na Balkáne v 70. rokoch 19. storočia vyvrcholili v roku [[1877]], keď vypukla [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|vojna Ruska s Osmanskou ríšou]]. Rusi v snahe o ovládnutie úžin [[Bospor]] a [[Dardanely]], ktoré by [[Ruské cárske námorníctvo|cárskemu loďstvu]] otvorili prístup do Stredomoria, vo vojne podporili [[Srbské kniežatstvo|Srbské]], [[Čiernohorské kniežatstvo|Čiernohorské]] a [[Rumunské kniežatstvo]]. Porážku Osmanov potvrdila [[Sanstefanská mierová zmluva]] uzavretá v roku 1878, ktorá uznávala autonómiu [[Bulharské kniežatstvo|Bulharska]].<ref name="Nálevka (2006), 31–42">Nálevka (2006), s. 31–42.</ref> Silnejúci ruský vplyv na Balkáne znepokojil ostatné európske mocnosti, nato bol z iniciatívy Rakúsko-Uhorska zvolaný [[Berlínsky kongres]].<ref name="Willmott (2005), 14">Willmott (2005), s. 14.</ref> Protokol schválený na kongrese revidoval Sanstefanskú zmluvu rozdelením Bulharska, uznal nezávislosť Srbska, Čiernej Hory a Rumunska a umožnil Rakúsko-Uhorsku okupovať [[Bosna (historická krajina)|Bosnu]], [[Hercegovina|Hercegovinu]] a [[Novi Pazar|Novopazarský]] [[Sandžak]]. Rusom boli ponechané dobyté oblasti [[Zakaukazsko (geopolitická oblasť)|Zakaukazska]], avšak Briti obsadili [[Cyprus]] a podarilo sa im zabrániť Rusku v prieniku k úžinám.<ref name="Nálevka (2006), 46–49">Nálevka (2006), s. 46–49.</ref> Ruské intervencie na Balkáne spôsobili zhoršenie vzťahov s Rakúsko-Uhorskom, ktoré spoločne s Nemeckom vytvorilo [[7. október|7. októbra]] [[1879]] tzv. Dvojspolok namierený pôvodne len proti Ruskému impériu.<ref name="Nálevka (2006), 50–53">Nálevka (2006), s. 50–53.</ref> V poslednej tretine 19. storočia sa potom začali vytvárať spojenecké bloky európskych [[Imperializmus|imperiálnych]] veľmocí. K základnému aliančnému bloku Nemecka a Rakúsko-Uhorska sa v roku [[1882]] pripojilo [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], čím došlo k sformovaniu [[Trojspolok (prvá svetová vojna)|Trojspolku]].<ref name="Nálevka (2006), 70–73">Nálevka (2006), s. 70–73.</ref> Británia tradične obhajujúca svoje dŕžavy v [[Britská India|Britskej Indii]] bola znepokojená ruským postupom v [[Afganistan]]e počas tzv. [[Veľká hra|Veľkej hry]] o vplyv v Strednej Ázii a kvôli stálym obavám z hroziaceho preniknutia Ruska do Stredomoria uzavrela v roku 1887 s Rakúsko-Uhorskom, Talianskom a Španielskom tzv. [[Stredomorské dohody]], v ktorých sa tieto mocnosti zaviazali zachovať zostávajúci stav vo východnom [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorí]], [[Egejské more|Egejskom]] a [[Čierne more|Čiernom mori]].<ref name="Nálevka (2006), 91–93">Nálevka (2006), s. 91–93.</ref> Po podpise Stredomorských dohôd a obrate v nemeckej politike s nástupom kancelára [[Leo von Caprivi|Lea von Capriviho]], Rusko definitívne prestalo udržovať spojenectvo v rámci Spolku troch cisárov a začalo sa orientovať na spoluprácu s Francúzskom. Na pôvodné francúzske finančné pôžičky a ekonomické dohody zahrňujúce aj dodávky zbraní nadviazali Rusko a Francúzsko [[4. január|4. januára]] [[1894]] podpisom spojeneckej zmluvy.<ref name="Nálevka (2006), 100–108">Nálevka (2006), s. 100–108.</ref> Vzťahy Francúzska a Británie zhoršené počas [[Fašodská kríza|Fašodskej krízy]] sa začali zlepšovať kvôli rostúcemu britsko-nemeckému nepriateľstvu. Britániu podráždila predovšetkým výstavba nemeckého loďstva a cisárske angažovanie sa na [[Blízky východ|Blízkom východe]], kde [[Deutsche Bank]] získala od Osmanov koncesiu na stavbu [[Bagdadská železnica|Bagdadskej železnice]].<ref name="Nálevka (2006), 110–111">Nálevka (2006), s. 110–111.</ref> Británia opustila politiku tzv. skvelej izolácie (''splendid isolation''), 30. januára 1902 podpísala spojeneckú zmluvu s [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonskom]]<ref name="Nálevka (2006), 168–169">Nálevka (2006), s. 168–169.</ref> a 8. apríla 1904 podpisom [[Srdečná dohoda|Srdečnej dohody]] potvrdila spojenectvo s Francúzskom.<ref name="Willmott (2005), 20">Willmott (2005), s. 20.</ref><ref name="Nálevka (2006), 180–181">Nálevka (2006), s. 180–181.</ref> Vzťahy Nemecka s Francúzskom a Britániou ďalej zhoršila aj [[prvá marocká kríza]] z roku 1905, ktorá pomohla posilniť nové anglo-francúzske spojenectvo. [[Francúzska koloniálna ríša|Francúzska koloniálna expanzia]] v [[Maroko|Maroku]] v roku [[1911]], ktorú Nemecko označilo za porušenie dohody z roku 1906, vyústila do [[druhá marocká kríza|druhej marockej krízy]] a hrozila prerásť v ozbrojený konflikt Nemecka s Francúzskom a Britániou, ktorá sa postavila na stranu Francúzska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Francie dobývá Maroko. Prý brání vraždění křesťanů | periodikum = Týden.cz | dátum vydania = 2011-04-21 | url = https://www.tyden.cz/rubriky/media/stolety-kuryr/francie-dobyva-maroko-pry-brani-vrazdeni-krestanu_199677.html}}</ref> [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Trojdohoda]] vznikla podpísaním [[Britsko-ruská dohoda (1907)|rusko-anglickej zmluvy]] 31. augusta 1907, v ktorej sa obe veľmoci obávajúce sa Nemecka dohodli na urovnaní [[Veľká hra|vzájomných sporov]] a o vymedzení sfér vplyvu v [[Stredná Ázia|Strednej Ázii]].<ref name="Nálevka (2006), 194–196">Nálevka (2006), s. 194–196.</ref> Druhý vojenský blok bol dotvorený v roku 1912 po uzavretí ďalších britsko-ruských a britsko-francúzskych dohôd.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šedivý | meno = Ivan | titul = Češi, české země a Velká válka 1914–1918 | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2001 | počet strán = 492 | strany = 17 | poznámka = [Ďalej len: ''Šedivý (2001)''] | isbn = 80-7106-274-X}}</ref> V Nemecku panovali obavy, že novo vytvorená aliancia Ruska, Francúzska a Británie predstavuje priame ohrozenie cisárstva, ktoré sa tak ocitlo v obkľúčení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PRVNÍ SVĚTOVÁ VÁLKA: Důsledky pociťujeme dodnes | periodikum = Xantypa | url = http://www.xantypa.cz/cislo-casopisu/prvni-svetova-valka/3246-3/prvni-svetova-valka | dátum prístupu = 2018-11-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20181113075442/http://www.xantypa.cz/cislo-casopisu/prvni-svetova-valka/3246-3/prvni-svetova-valka | dátum archivácie = 2018-11-13 | nedostupné = ano }}</ref> Historici pri príčinách prvej svetovej vojny zdôrazňujú neochotu všetkých veľmocí naďalej riešiť rastúce spory mierovou cestou. Niektorí bádatelia zastávajú názor, že sa situácia v Nemecku a Rakúsko-Uhorsku vymkla z rúk a svetovú vojnu svojou politikou zavinili neúmyselne.<ref name="Šedivý (2001), 16.">Šedivý (2001), str. 16.</ref> Časť historikov zastúpená napríklad [[Fritz Fischer|Fritzom Fischerom]] potom považuje za hlavného vinníka vypuknutia vojny cisárske Nemecko, ktoré malo konflikt aktívne pripravovať.<ref name="Šedivý (2001), 16.">Šedivý (2001), str. 16.</ref> Nemecké aj rakúsko-uhorské velenie sa totiž obávalo porážky, pokiaľ by konflikt s Ruským impériom vypukol neskôr a Rusi by stihli dokončiť výstavbu železničnej siete, ktorá by výrazne zvýšila mobilitu obrovskej cárskej armády.<ref name="Willmott (2005), 22">Willmott (2005), s. 22.</ref> === Preteky v zbrojení === Počas dlhej vlády kráľovnej [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Viktórie]] sa [[Britské impérium]] stalo najväčším a najmocnejším štátom sveta. Zjednotené a dynamicky sa rozvíjajúce Nemecko, kde došlo k obrovskému navýšeniu ťažby uhlia a železa a k zrýchlenej produkcii oceli, vystriedalo Britániu v roku [[1913]] v pozícii najväčšej európskej priemyselnej mocnosti.<ref name="Willmott (2005), 10">Willmott (2005), s. 10.</ref> Po Rusku sa Nemecké cisárstvo naviac stalo aj druhým najľudnatejším európskym štátom.<ref name="Willmott (2005), 16">Willmott (2005), s. 16.</ref> [[Nemecká koloniálna ríša|Nemecké koloniálne ambície]] v [[Afrika|Afrike]], [[Ázia|Ázii]] a v [[Oceánia|Oceánii]] a výstavba silného [[Kaiserliche Marine|cisárskeho námorníctva]], ktorú presadzoval veľkoadmirál [[Alfred von Tirpitz]], znepokojovali Veľkú Britániu, ktorá nechcela Nemecku prepustiť svoju vodcovskú pozíciu v zámorí.<ref name="Warner (1997), 9–10">Warner (1997), s. 9–10.</ref><ref name="Nálevka (2006), 187">Nálevka (2006), s. 187.</ref> [[Súbor:Weltausstellung 1873 Kruppische Geschütze.jpg|náhled|Delá vyrobené v [[Krupp]]ových závodoch v [[Essen]]e v roku [[1873]]|alt=Továrenská hala s delami v Kruppových závodoch v Essene.]] V dôsledku vzájomného súperenia začala väčšina veľmocí na začiatku 20. storočia s rozsiahlym vyzbrojovaním. Výdaje na zbrojenie sa v rokoch [[1908]] až [[1913]] v Rakúsko-Uhorsku zvýšili o 14 %, vo Veľkej Británii v rovnakom období o 30 %, v Rusku o 53 %, v Taliansku o 61 %, v Nemecku o 69 % a vo Francúzsku o 86 %.<ref name="Šedivý (2001), 19.">Šedivý (2001). Str. 19.</ref> [[Zbrojný priemysel]] zažíval vďaka štátnym zákazkám konjunktúru v celej Európe. Okrem hutníctva a strojárenstva sa rýchlo rozvíjal aj [[chemický priemysel]] produkujúci nové a účinnejšie výbušniny.<ref name="Willmott (2005), 16">Willmott (2005), s. 16.</ref> Konštruktér [[Hiram Stevens Maxim]] dokončil v roku [[1884]] prvý plne [[Maxim (guľomet)|automatický guľomet]]<ref name="Willmott (2005), 18">Willmott (2005), s. 18.</ref><ref name="Nálevka (2006), 165">Nálevka (2006), s. 165.</ref> a Nemci aj Francúzi zavádzali na konci 19. storočia do výzbroje svojich armád nové rýchlopalné poľné delá s rážami 75 a 77 mm.<ref name="Nálevka (2006), 151">Nálevka (2006), s. 151.</ref> Briti v roku [[1906]] zaradili do služby revolučnú [[Bojová loď (typ lode)|bojovú loď]] [[HMS Dreadnought (1906)|HMS ''Dreadnought'']]. [[Dreadnought|Tento typ]] bojových lodí potom vzápätí začali stavať aj ostatné námorné veľmoci.<ref name="Willmott (2005), 21">Willmott (2005), s. 21.</ref> V európskej spoločnosti ovplyvnenej myšlienkami filozofa [[Herbert Spencer|Herberta Spencera]] a [[Sociálny darvinizmus|sociálneho darwinizmu]] rástol [[militarizmus]] a [[nacionalizmus]] namierený proti cudzincom a zahraničným národom. Európske štáty zaviedli povinnú [[Základná vojenská služba|vojenskú službu]] a vďaky industrializácii a rýchlemu technickému pokroku neustále prezbrojovali svoje armády a vojnové loďstvá.<ref name="Willmott (2005), 19">Willmott (2005), s. 19.</ref> Ruský minister vojny [[Alexej Nikolajevič Kuropatkin]] informoval v roku [[1898]] cára Mikuláša, že Rusko nie je z hospodárskych dôvodov schopné držať s Nemeckom a Francúzskom krok v modernizácii armády, predovšetkým delostrelectva.<ref name="Nálevka (2006), 151">Nálevka (2006), s. 151.</ref> Mikuláš II. navrhol ostatným veľmociam zvolanie medzinárodnej konferencie, kde by sa prejednalo riešenie vzájomných sporov nevojenskými prostriedkami. Aj cez pôvodnú neochotu väčšiny mocností sa aj vďaka tlaku verejnej mienky a [[Pacifizmus|pacifistickému]] hnutiu uskutočnila v roku 1899 prvá mierová konferencia v [[holadnsko|holadnskom]] [[Haag]]u. Konferencie sa zúčastnili zástupcovia 26& štátov. Druhá konferencia nasledovala v roku 1907. Došlo na nich k ustanoveniu [[Stály rozhodcovský súd|Stálého rozhodcovského súdu]] v Haagu a k uzavretiu [[Haagske dohovory|Haagskych dohovorov]] stanovujúcich pravidla vedenia [[Vojna|vojny]].<ref name="Nálevka (2006), 151–152">Nálevka (2006), s. 151–152.</ref> Ruský návrh na zníženie výdajov na zbrojení však na konferencii podporilo iba Taliansko.<ref name="Nálevka (2006), 152">Nálevka (2006), s. 152.</ref> {| class="wikitable sortable floatleft" |+ Stavy armád pred vojnou (1912)<br />(v tisícoch)<ref>A. B. Zubov, ''Dějiny Ruska I.'' Str. 278.</ref> |- !!! Mierový !! Mobilizačný |- |Rusko || 1160 || 4800 |- |Nemecko || 688 || 3000 |- |Francúzsko || 604 || 2350 |- |Rakúsko-Uhorsko || 400 || 1700 |- |Taliansko || 323 || 1100 |- |Veľká Británia || 380 || 1000 |- |Japonsko || 280 || 1000 |- |Osmanská ríša || 240 || 1000 |- |USA || 147 || 287 |- |Srbsko || 36 || 160 |} === Kríza na Balkáne === {{Hlavný článok|Bosenská kríza|Balkánske vojny|Atentát na Františka Ferdinanda d’Este}} Balkán predstavoval v priebehu 19. storočia najmenej stabilnú európsku oblasť, kde sa na rúcajúcej sa Osmanskej ríši osamostatnili za podpory ruského cára slovanské štáty. Okrem Ruska však o expanziu na Balkán prejavovalo záujem aj Rakúsko-Uhorsko, ktoré si obsadením [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] chcelo zaistiť svoje pozície na [[Jadranské more|Jadrane]].<ref name="Nálevka (2006), 32">Nálevka (2006), s. 32.</ref> Keď v roku [[1908]] vyhlásilo [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharsko]] nezávislosť od Osmanskej ríše, Rakúsko [[Anexia Bosny a Hercegoviny|anektovalo]] Bosnu a Hercegovinu, ktorú okupovalo už od Berlínskeho kongresu v roku 1878.<ref name="Nálevka (2006), 207">Nálevka (2006), s. 207.</ref> V Bulharsku sa cárom stal [[Ferdinand I. (Bulharsko)|Ferdinand I.]] zo [[Sasko-cobursko-gothajská dynastia|sasko-cobursko-gothajskej dynastie]]. Rakúska anexia Bosny a Hercegoviny ohrozovala Srbsko, pričom vojnu [[Viedeň|Viedne]] a [[Belehrad]]u v roku [[1909]] zažehnal zásah britskej vlády pripúšťajúcej Rakúšanom uznanie anexie Bosny iba v prípade, že nedôjde k vojne so Srbskom. Srbsko bolo donútené prijať rakúsko-uhorskú expanziu predovšetkým preto, že jeho hlavný spojenec Rusko nebolo po [[Rusko-japonská vojna|prehratej vojne]] s Japonskom ochotné ísť do ďalšieho vojenského konfliktu.<ref name="Nálevka (2006), 211–212">Nálevka (2006), s. 211–212.</ref> Porážka Osmanov vo [[Taliansko-turecká vojna|vojne s Talianskom]] motivovala balkánske státy združené do [[Balkánsky zväz (1912)|Balkánskeho zväzu]] k začatiu ďalšieho útoku proti oslabenej Osmanskej ríši. V [[Prvá balkánska vojna|prvej balkánskej vojne]] sa v rokoch [[1912]] až [[1913]] s Turkami stretlo [[Bulharsko]], [[Srbsko]], [[Grécko]] a [[Čierna Hora]].<ref name="Nálevka (2006), 224–226">Nálevka (2006), s. 224–226.</ref> Po vytlačení Osmanskej ríše z Balkánu však medzi bývalými spojencami došlo k rozporom o delení dobytého územia a v lete v roku 1913 sa proti Bulharsku postavilo v [[Druhá balkánska vojna|druhej balkánskej vojne]] Srbsko, Čierna Hora, Grécko, Rumunsko ale aj Osmanská ríša. Po porážke muselo Bulharsko akceptovať podmienky [[Bukurešťský mier (1913)|Bukurešťského mieru]] a bolo svojimi susedmi pripravené o územia dobyté v prvej balkánskej vojne.<ref name="Nálevka (2006), 229">Nálevka (2006), s. 229.</ref> Veľmoci potvrdili nezávislosť [[Albánsko|Albánska]], ktorého časti však aj v roku 1913 okupovali Čiernohorci a Srbi usilujúci sa o [[Veľké Srbsko]]. Situácia na Balkáne sa aspoň čiastočne upokojila až na nátlak veľmocí.<ref name="Nálevka (2006), 229">Nálevka (2006), s. 229.</ref> Po dvoch víťazných vojnách však boli vzťahy medzi Srbskom a Habsburskou monarchiou krajne napäté.<ref name="Nálevka (2006), 231">Nálevka (2006), s. 231.</ref> [[Súbor:Assassination of Archduke Ferdinand.jpg|náhled|vľavo|Ilustrácia zachycujúca [[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este|Sarajevský atentát]]|alt=Kresba v detaile zachycujúca atentát na Františka Ferdinanda d’Este a jeho manželku Žofiu Chotkovú. V popredí je atentátnik Gavrilo Princip držiací v natiahnutej ruke pištoľ.]] Nacionalizmus, túžba po Veľkom Srbsku a frustrácia z rakúskej anexie pôsobila aj na časť obyvateľstva Bosny a Hercegoviny. Juhoslovanský odboj proti Rakúsko-Uhorsku podporovala tajná srbská organizácia [[Čierna ruka]], na jej čele stál [[Dragutin Dimitrijević]]. V Bosne potom pôsobila protihabsburská organizácia [[Mladá Bosna]].<ref name="Nálevka (2006), 232">Nálevka (2006), s. 232.</ref> Keď rakúsko-uhorská armáda uskutočnila v júni [[1914]] v [[Bosna (historická krajina)|Bosne]] veľké vojenské manévre pri srbských hraniciach, mnohí obyvatelia Srbska a Bosny to považovali za provokáciu. Nasledovník trónu [[František Ferdinand d’Este]] ako vrchný inšpektor rakúsko-uhorskej armády prišiel na manévre spoločne so svojou manželkou, [[Žofia Chotková|Žofiou Chotkovou]], a na jej záver manželský pár navštívil [[Sarajevo]], hlavn mesto Bosny. Návšteva bola podniknutá v deň výročia [[Bitka na Kosovom poli|bitky na Kosovom poli]], ktorá viedla k podmaneniu Srbska Osmanskou ríšou.<ref name="Nálevka (2006), 234">Nálevka (2006), s. 234.</ref> Radikálni členovia Mladej Bosny a Čiernej Ruky tu na nasledovníka trónu [[28. jún|28. júna]] [[1914]] spáchali [[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este|atentát]], ktorému ešte teň deň podľahol on a aj jeho žena [[Žofia Chotková|Žofia]]. Arcivojvodu a jeho manželku zastrelil člen Mladej Bosny, [[Gavrilo Princip]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Následník trůnu František Ferdinand a jeho choť zavražděni | periodikum = Lidové noviny | dátum vydania = 1914-29-06 | dátum prístupu = 2013-07-03 | ročník = 22 | číslo = 177 | url = http://kramerius.mzk.cz/search/i.jsp?pid=uuid:bf69bbfa-435d-11dd-b505-00145e5790ea | issn = 1802-6265}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gavrilo Princip: Malý muž na začátku Velké války | periodikum = Rozhlas | url = https://temata.rozhlas.cz/gavrilo-princip-maly-muz-na-zacatku-velke-valky-8109662 | dátum vydania = 2018-04-28 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-11-04 }}</ref> == Priebeh == === Vypuknutie vojny === {{Hlavný článok|Júlová kríza}} [[Súbor:World War 1.gif|náhľad|Štáty zapojené do vojny {{Legenda|#088A08|Dohoda}} {{Legenda|#01DF01|Kolónie, domínia a teritória Dohody a Dohodou okupované územia}} {{Legenda|#FE9A2E|Ústredné mocnosti}} {{Legenda|#F7BE81|Kolónie Ústredných mocností a okupované územia}} {{Legenda|#BDBDBD|Neutrálne krajiny}}|alt=Dynamická mapa sveta zachycujúca zapojenie jednotlivých štátov do konfliktu na strane Dohody a Ústredných mocností.]] [[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este]] a jeho manželku [[Žofia Chotková|Žofie Chotkovej]] spustil rýchly sled udalostí vedúcich k vypuknutiu [[svetová vojna|svetovej vojny]], označovanej ako [[júlová kríza]]. [[Rakúsko-Uhorsko]] v reakcii na atentát zaslalo [[Srbské kráľovstvo|Srbsku]], ktoré rakúsko-uhorské orgány podozrievali z priamej účasti na spiknutí atentátnikov, [[23. júl|23. júla]] tzv. [[Júlové ultimátum]].<ref name="Westwell (2013), 10">Westwell (2013). Str. 10.</ref> Tvrdé požiadavky voči Srbsku boli formulované tak, aby bolo ultimátum protistranou odmietnuté a viedlo ku konfliktu medzi oboma krajinami.<ref>''Fromkin'' (2004, str. 165)</ref> Zástancom preventívnej vojny so Srbskom bol predovšetkým náčelník generálneho štábu [[Franz Conrad von Hötzendorf]].<ref name="Šedivý (2001), 25.">Šedivý (2001). Str. 25.</ref> V tomto postoji rakúsku stranu podporovala nemecká vláda, ktorá leto 1914 považovala za najvhodnejší okamih na vyvolanie vojny s [[Ruská ríša|Ruskom]], podľa jej názoru v blízkej budúcnosti rovnako nevyhnutnej.<ref>''Fischer'' (2004, str. 59)</ref>{{#tag:ref|Nemecku naviac hrozilo, že pokiaľ by nepodporilo Rakúsko-Uhorsko, prišlo by o jediného európskeho spojenca. Pokorené Rakúsko-Uhorsko by totiž bez nemeckej pomoci zrejme začalo vyjednávať priamo s Ruskom a Dohodou. Tak by sa Nemecko ocitlo v definitívnej medzinárodnej izolácii.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Skřivan | meno = Aleš | odkaz na autora = Aleš Skřivan | titul = Císařská politika: Rakousko-Uhersko a Německo v evropské politice v letech 1906–1914 | vydavateľ = Karolinum | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 373 | kapitola = | strany = 247 | isbn = 80-7184-081-5}}</ref>|group="pozn."}} Ostro formulované podmienky boli pre Srbsko neprijateľné,<ref name="IJ-377">{{Citácia knihy | priezvisko = Božić | meno = Ivan | priezvisko2 = Ćirković | meno2 = Sima | priezvisko3 = Dedijer | meno3 = Vladimir | priezvisko4 = Ekmečić | meno4 = Milorad | rok = 1972 | titul = Istorija Jugoslavije | vydavateľ = Prosveta | miesto = Beograd | stránky = 377 | isbn = | jazyk = sh}}</ref> pokiaľ nechcelo stratiť [[Suverenita (právo)|suverenitu]].<ref name="Šedivý (2001), 29.">Šedivý (2001). Str. 29.</ref> Na radu Ruska, ktoré bolo blízkym srbským spojencom,<ref>''Fromkin'' (2004, str. 164)</ref> srbská vláda čiastočne ustúpila a prijala deväť z desiatich bodov ultimáta okrem požiadavky, aby rakúska polícia uskutočnila vyšetrovanie atentátu priamo na srbskom území.<ref name="RAD-323">{{Citácia knihy | priezvisko = Šeba | meno = Jan | odkaz na autora = | titul = Rusko a Malá dohoda v politice světové | vydavateľ = Melantrich | miesto = Praha | rok = 1936 | počet strán = 652 | isbn = | kapitola = IX. | strany = 323}}</ref> Rakúsko-uhorská vláda označila 25. júla srbskú reakciu za nedostačujúcu a cisár [[František Jozef I.]] nariadil na druhý deň [[Všeobecná mobilizácia v Rakúsko-Uhorsku v roku 1914|všeobecnú mobilizáciu]].<ref name="Šedivý (2001), 29.">Šedivý (2001). Str. 29.</ref> Mobilizovalo taktiež aj Srbsko a cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš]] predbežne súhlasil s čiastočnou mobilizáciou ruských síl v prípade napadnutia Srbska.<ref name="Westwell (2013), 11.">Westwell (2013). Str. 11.</ref> [[Súbor:Europe 1914.jpg|náhľad|vľavo|Európske štáty zapojené do vojny|alt=Mapa Európy s farebne rozlíšenými štátmi zapojenými do vojny na strane Dohody a Ústredných mocností.]] Dňa [[28. júl|28. júla]] 1914 [[K Mojim národom!|vyhlásilo]] Rakúsko-Uhorsko Srbsku vojnu a o deň neskôr začalo jeho podunajské loďstvo ostreľovať [[Belehrad]]. Toho istého dňa na základe uzavretých spojeneckých zmlúv zareagoval [[Ruská ríša|ruský]] cár Mikuláš II. vyhlásením takzvanej prípravnej fázy pre prípad vojny, teda čiastočnej [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizácie]] trinástich armádnych zborov pri rakúskej hranici. Napriek tomu sa ruský cár snažil vojne zabrániť,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Začátek 1. světové války: Tenká hranice mezi konfliktem a mírem! | periodikum = Epochaplus | dátum vydania = 2016-11-03 | url = https://epochaplus.cz/zacatek-1-svetove-valky-tenka-hranice-mezi-konfliktem-a-mirem/}}</ref> bola všeobecná mobilizácia ruských vojsk začatá [[31. júl|31. júla]] 1914.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kykal | meno = Tomáš | odkaz na autora = | titul = Před sto lety vypukla „světová válka“, první ze dvou největších konfliktů v dějinách lidstva | url = http://www.vhu.cz/presne-pred-sto-lety-vypukla-prvni-svetova-valka | dátum vydania = 28-07-2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-05 | vydavateľ = vhu.cz}}</ref> Systém medzinárodnej bezpečnosti založený na dvojici aliančných blokov – [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Trojdohody]] a [[Ústredné veľmoci|Trojspolku]] – tak spustil reťazovú reakciu vedúcej k svetovej vojne a počas jedného mesiaca sa vo [[vojna|vojenskom konflikte]] ocitla väčšina [[Európa|Európy]]. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 146-1974-118-18, Mobilmachung.jpg|náhľad|Mobilizovaní nemeckí vojaci, [[1. august]] 1914|alt=Pochodujúci nemeckí vojaci vyprevádzaní pri mobilizácii civilistami.]] Dňa [[1. august|1. augusta]] mobilizovalo svoju armádu Francúzsko a taktiež Nemecko, ktoré vyhlásilo vojnu Rusku.<ref name="Šedivý (2001), 32.">Šedivý (2001). Str. 32.</ref> Pri útoku na západe Nemecko [[2. august|2. augusta]] obsadilo [[Luxembursko]] a [[3. august|3. augusta]] vyhlásilo vojnu Francúzsku.<ref name="Westwell (2013), 12.">Westwell (2013). Str. 12.</ref> V snahe rýchle postúpiť na územie Francúzska, vstúpili nemecké vojská [[4. august|4. augusta]] do neutrálneho [[Belgicko|Belgicka]]. [[Nemecký vpád do Belgicka (prvá svetová vojna)|Porušenie belgickej neutrality]] dalo [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Veľkej Británii]] toho istého dňa podnet na vyhlásenie vojny Nemecku.<ref name="Westwell (2013), 13.">Westwell (2013). Str. 13.</ref> Dňa [[6. august|6. augusta]] vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Rusku, [[7. august|7. augusta]] ohlásila vojnu s Rakúsko-Uhorskom [[Čiernohorské kráľovstvo|Čierna Hora]] a do týždňa sa do vojny proti Rakúsko-Uhorsku pripojilo aj Francúzsko a Veľká Británia.<ref name="Royde-Smith">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Royde-Smith | meno = John Graham | priezvisko2 = Showalter | meno2 = Dennis Edwin | odkaz na autora2 = Dennis Showalter | titul = World War I | url = https://www.britannica.com/event/World-War-I/Forces-and-resources-of-the-combatant-nations-in-1914 | dátum prístupu = 2021-05-16 | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | jazyk = en}}</ref> Na strane Dohody vstúpilo [[23. august|23. augusta]] do vojny aj [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]], ktoré v [[Čínska republika (1912 – 1949)|Číne]] obsadilo nemecké teritórium [[Čching-tao]] a rakúsky [[Tiencin|Tchien-ťin]].<ref name="Westwell (2013), 22–23.">Westwell (2013). Str. 22–23.</ref> [[Osmanská ríša]] vstúpila do vojny na strane [[Ústredné veľmoci|Ústredných mocností]] na prelome októbra a novembra 1914 potom, čo [[Osmanské námorníctvo|osmanské loďstvo]] s podporou nemeckých krížnikov [[SMS Breslau|SMS ''Breslau'']] a [[SMS Goeben|SMS ''Goeben'']] napadlo ruské prístavy v [[Čierne more|Čiernom mori]].<ref name="Westwell (2013), 38.">Westwell (2013). Str. 38.</ref> Posledná z európskych veľmocí a predvojnový člen Trojspolku, [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], ktoré na začiatku konfliktu vyhlásilo neutralitu, vstúpila do vojny na strane [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] [[23. máj|23. muája]] 1915, keď vyhlásilo vojnu Rakúsko-Uhorsku.<ref name="Westwell (2013), 66.">Westwell (2013). Str. 66.</ref> Na stranu Nemecka a jeho spojencov sa v októbri v roku 1915 postavilo taktiež Bulharsko. Rumunsko naopak v roku 1916 podporilo mocnosti Dohody. [[Spojené štáty]] sa do prvej svetovej vojny na strane Dohody pridali v apríli v roku 1917.<ref name="Westwell (2013), 126.">Westwell (2013). Str. 126.</ref> Do svetového konfliktu sa v jeho priebehu na strane Dohody zapojilo aj [[Portugalsko]], [[Grécke kráľovstvo|Grécko]] a [[Štáty Dohody|mnohé mimoeurópske štáty]].<ref name="Westwell (2009), 8–9.">Westwell (2009). Str. 8–9.</ref> === 1914 === ==== Neúspechy Rakúska-Uhorska na srbskom fronte ==== [[Súbor:Vyhlášení války Srbsku – Národní listy – 29.07.1914.jpg|náhľad|Titulná strana [[Národní listy|Národních listov]] z 29. júla 1914 informuje o vyhlásení vojny Srbsku.]] Prvým bojiskom svetovej vojny sa stal Balkán. [[Rakúsko-Uhorsko]] vyhlásilo vojnu Srbsku 28. júla [[1914]] a rakúsko-uhorská armáda zaútočila už [[29. júl|29. júla]], keď delostrelectvo a delové člny na [[Dunaj]]i [[Bombardovanie Belehradu (1914)|ostreľovali Belehrad]].<ref name="Willmott (2005), 46">Willmott (2005), s. 46.</ref> Pri hraniciach oboch znepriatelených štátov tak došlo k vytvoreniu [[Balkánsky front|srbského frontu]], na ktorom malo na začiatku vojny iniciatívu Rakúsko-Uhorsko. Náčelník rakúsko-uhorského generálneho štábu [[Franz Conrad von Hötzendorf]] však podcenil Srbov, ktorí mohli k svojej efektívnej obrane využívať hraničné rieky, hornatý terén ale aj skúsenosti z predchádzajúcich bojov v balkánskych vojnách.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Keegan | meno = John | odkaz na autora = John Keegan | titul = První světová válka | vydavateľ = Beta-Dobrovský ; Ševčík | miesto = Praha ; Plzeň | rok = 2003 | isbn = 80-7306-062-0 | počet strán = 383 | poznámka = [Ďalej len: ''(Keegan (2003)''] | strany = 126}}</ref> Hoci časť síl musela byť presunutá proti postupujúcim Rusom, rozhodol sa generál [[Oskar Potiorek]], veliteľ rakúsko-uhorskej armády na Balkáne, napadnúť nepriateľa s 5. a 6. armádou. Rakúsky útok zo západu z Bosny a Hercegoviny v smere na [[Valjevo]] a [[Užice]] mal najprv výhodu prekvapenia, pretože srbský veliteľ, vojvoda [[Radomir Putnik]] očakával hlavný nápor zo severu v smere na [[Belehrad]].<ref name="Keegan (2003), 127.">Keegan (2003). Str. 127.</ref><ref name="Šedivý (2001), 85.">Šedivý (2001). Str. 85.</ref> V auguste prekročili rakúsko-uhorské vojská so silou približne 200 000 mužov [[Sáva (rieka)|Sávu]] a [[Drina|Drinu]] a zmocnila sa mesta [[Šabac]]. Rakúska 3. armáda bojovala pod velením [[Liborius von Frank|von Franka]] proti srbskej 5. armáde pod vedením [[Pavle Jurišić Šturm|Pavla Jurišića Sturma]]. Potom, čo sa k srbskej 3. armáde pridala aj novo zmobilizovaná 2. armáda pod vedením generála [[Stepa Stepanović|Stepanovića]], sa srbským vojskám podarilo v [[Bitka pri Ceri|bitke pri Ceri]] zvíťaziť. Po necelých 14 dňoch neúspešnej ofenzívy nariadil Potiorek rakpúskym vojskám ustúpiť späť za hranice. Stepan Stepanović bol po víťazstve povýšený na vojvodu – poľného [[maršal]]a. Rakúšania v boji stratili 600 dôstojníkov a cez 22 000 padlých a ranených vojakov. Srbské straty dosiahli 16 000 mužov.<ref name="Šedivý (2001), 88–89.">Šedivý (2001). Str. 88–89.</ref> Srbské velenie počas počiatočných bojov využívalo chyby protivníka a náročný terén zvýhodňujúci brániacu sa stranu. Srbská obrana sa mohla opierať o mohutné toky hraničných riek Dunaj, Sáva a Drina, za ktorými sa nachádzali ťažko prekročiteľné horské hrebene a husté lesy. Vojenské operácia na Balkáne naviac veľmi sťažovala absencia kvalitných ciest a železníc.<ref>{{Citácia m´knihy | priezvisko = Nedorost | meno = Libor | odkaz na autora = | titul = Češi v 1. světové válce. 2. díl. Na frontách velké války | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 2006 | strany = 13 | poznámka = [Ďalej len: ''Nedorost Na frontách velké války (2006)''] | isbn = 80-7277-322-4}}</ref> [[Súbor:Franz Frheiherr Conrad von Hötzendorf 1914 Charles Scolik.png|náhľad|vľavo|Náčelník generálneho štábu rakúsko-uhorskej armády, [[Franz Conrad von Hötzendorf]] patril k propagátorom agresívnej politiky voči Srbsku a Taliansku.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Astorri | meno = Antonella | odkaz na autora = | priezvisko2 = Salvadori | meno2 = Patrizia | odkaz na autora2 = | titul = První světová válka | url = | vydavateľ = Sun | miesto = Praha | rok = 2010 | počet strán = 191 | poznámka = [Ďalej len: ''Astorri a Salvadori (2010)''] | strany = 133–134 | isbn = 978-80-7371-053-8 }}</ref>|alt=Rakúsko-uhorský veliteľ Franz Conrad von Hötzendorf sediaci za stolom s vojenskými plánmi]] Srbi povzbudení prvotným úspechom a ruským vrchným velením podnikli proti Rakúsko-Uhorsku nečakanú protiofenzívu. [[6. september|6. septembra]] prekročila srbská prvá armáda v [[Sriem (historické územie)|Sriemi]] Sávu, kde nakrátko držala obranné pozície. Avšak Srbi sa odtiaľ kvôli rastúcemu rakúskemu tlaku museli vzápätí stiahnuť.<ref name="Keegan (2003), 127.">Keegan (2003). Str. 127.</ref> Srbské vrchné velenie následne naplánovalo útok na západ proti [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], ktorého sa zúčastnila aj čiernohorská armáda. Srbské a čiernohorské vojska prekročila Drinu pri srbsko-bosensko-čiernohorskej hranici, dobyli [[Jahorina|Jahorinu]] a [[Pale]] a priblížili sa k Sarajevu, avšak v októbri ich rakúsko-uhorský protiútok donútil stiahnuť sa späť za hranice.<ref name="Keegan (2003), 127.">Keegan (2003). Str. 127.</ref> Druhý veľký rakúsko-uhorský úder proti Srbsku začal [[7. september|7. septembra]], keď sa rozhorela [[bitka na Drine]]. Rakúšanom sa čiastočne podarilo prelomiť srbskú obranu pri sútoku Driny so Sávou a vytvorili tu predmostie, odkiaľ sa potom v októbri dokázali prebiť ďalej do vnútrozemia. Srbskí vojaci boli vyčerpaní a klesala im morálka, lebo nemali dostatočné zimné vybavenie a v určitých chvíľach im dokonca chýbala munícia. Rakúsko-uhorské jednotky obsadili takmer celý severovýchod Srbského kráľovstva, dobyli Šabac, Valjevo a [[2. december|2. decembra]] 1914 obsadili Belehrad.<ref name="Šedivý (2001), 90–91.">Šedivý (2001). Str. 90–91.</ref> Vo [[Viedeň|Viedni]] sa popri výročia nástupu cisára Františka Jozefa na trón oslavoval aj pád hlavného srbského mesta, z [[Berlín]]a prišla cisárovi gratulácia a svetové noviny tvrdili, že obsadenie Belehradu spôsobilo pád Srbska. Srbských vojakov brániacich líniu pri rieke [[Kolubara]] musel povzbudiť sám kráľ [[Peter I. Karađorđević]].<ref name="Keegan (2003), 128.">Keegan (2003). Str. 128.</ref> Generál [[Živojin Mišić]], veliteľ 1. srbskej armády začal [[3. december|3. decembra]] o siedmej hodine ráno silnou delostreleckou prípravou veľkú protiofenzívu. Vyčerpaní a zaskočení rakúsko-uhorskí vojaci boli v [[Bitka na Kolubare|bitke na Kolubare]] porazení. Pri ústupe potom Rakúšania nestíhali budovať obranné línie, načo boli nútení vypratať aj samotný Belehrad a srbské vojská ich do polovice decembra znovu zahnala späť za hranice. Front sa tak po krvavých a neúspešných rakúsko-uhorských útokoch na konci roku 1914 vrátil do východiskových pozícií na hraničných riekach. Oskar Potiorek bol po týchto porážkach zbavený velenia. Rakúšania prišli počas neúspešných ofenzív o 230 000 padlých, ranených a zajatých mužov.<ref name="Westwell (2013), 45.">Westwell (2013). Str. 45.</ref> Srbské straty na životoch však boli taktiež obrovské. Počas prvého vojnového roka sa vyšplhali na 110 000 zomretých a vo vojnou zničenej krajine naviac vypukla epidémia [[Škvrnitý týfus|týfu]].<ref name="Šedivý (2001), 92.">Šedivý (2001). Str. 92.</ref><ref name="Nedorost Na frontách velké války (2006), 70">Nedorost Na frontách velké války (2006), s. 70.</ref> ==== Nemecký útok na západe ==== [[Súbor:Western front 1914.jpg|náhľad|Stabilizácia západného frontu po nemeckom ústupe od [[Marna (rieka)|Marny]] k [[Aisne (rieka)|Aisne]], september 1914|alt=Mapa zachycujúca západnž front po stabilizácii v závere roka 1914]] Od uzavretia francúzsko-ruského spojenectva sa nemecké velenie začalo pripravovať na budúcu vojnu s početne silnejšími protivníkmi na dvoch frontoch. Nemci predpokladali snahu Francúzska zaútočiť v smere na Alsasko a Lotrinsko a počítali s pomalou mobilizáciou v Rusku. Náčelník nemeckého generálneho štábu [[Alfred von Schlieffen]] preto vypracoval tzv. [[Schlieffenov plán]]. Podľa neho malo deväťdesiat percent nemeckých síl rýchlym obchvatným manévrom cez územie neutrálneho Luxemburska, Belgicka a [[Holandsko|Holandska]] vniknúť do severovýchodného Francúzska, následne sa stočiť na juh, obsadiť [[Paríž]], obkľúčiť francúzske vojská vo východnej časti krajiny a zničiť ich. Potom sa malo jadro nemeckých síl presunúť na východ proti Rusku.<ref name="Westwell (2013), 15.">Westwell (20). Str. 15.</ref> Schlieffenov nástupca na čele generálneho štábu, [[Helmuth von Moltke mladší]] však v obavách z francúzskeho postupu rozhodol o posilnenie ľavého krídla svojich síl na západe a taktiež jednotiek čeliacich ruskej presile na východe na úkor oslabenia útočiacich zväzov na pravom krídle hlavného útoku. Rozhodol sa naviac obmedziť obchvat iba na území Belgicka a [[Luxembursko|Luxemburska]], aby nemecký postup nevyprovokoval Britániu.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Liddell Hart | meno = Basil Henry | odkaz na autora = Basil Liddell Hart | titul = Historie první světové války | vydavateľ = Jota | miesto = Brno | rok = 2001 | isbn = 80-7217-164-X | počet strán = 503 | poznámka = [Ďalej len: ''(Liddell (2001)''] | strany = 54–55}}</ref> [[Súbor:Fr-joffre-give-orders.jpg|náhľad|vľavo|[[Joseph Joffre]], náčelník štábu francúzskej armády v rokoch 1914 až 1916, vojakmi prezývaný ''papa Joffre''<ref name="Westwell (2013), 25.">Westwell (2013). Str. 25.</ref>|alt=Trojica francúzskych generálov počas manévrov. Úplne vpravo stojí Joseph Joffre.]] Po vypuknutí vojny Nemecko podľa upraveného Schlieffenovho plánu nerešpektovalo neutralitu Luxemburska a Belgicka, cez ich územie začali začiatkom augusta k francúzskym hraniciam postupovať nemecké jednotky. Nemecký postup na [[Západný front (prvá svetová vojna)|západnom fronte]], ktorý sa od začiatku vojny stal rozhodujúcim bojiskom, však aj kvôli nečakanému odporu Belgičanov nebol dostatočne rýchly. Napriek tomu Nemci po dobytí belgických pevností [[Bitka pri Liège|Liège]] a [[Namur (mesto)|Namure]], víťazstvách v bitkách [[Bitka pri Mons|pri Monse]] a [[Bitka pri Charleroi|pri Charleroi]] a po obsadení [[Brusel]]u a väčšiny belgického území postúpili na územie Francúzska. Počas [[Nemecký vpád do Belgicka (prvá svetová vojna)|bojov v Belgicku]] sa nemecká armáda dopustila mnoho zločinov na civilnom obyvateľstve, ktoré na západe označili ako ''znásilnenie Belgicka''.<ref name="Keegan (2003), 71–76.">Keegan (2003). Str. 71–76.</ref> Kvôli porušeniu belgickej neutrality vstúpili Briti do vojny a na kontinent bol na pomoc Francúzov a Belgičanov odoslaný [[Britský expedičný zbor]]. Podľa [[Plán XVII|Plánu XVII]] medzitým francúzske vojská uskutočnili rozsiahly útok na Alsasko-Lotrinsko. Vzápätí boli ale odrazené a Francúzi a Briti sa museli pred postupujúcimi Nemcami stiahnuť až do blízkosti Paríža. Nemeckej armáde sa však Francúzov, ktorí kládli nečakane tuhý odpor, nepodarilo obkľúčiť a postup nemeckých vojsk na západnom fronte bol neďaleko Paríža zastavený. V polovici septembra sa naviac Francúzom a Britom podarilo uskutočniť protiútok a vyčerpané nemecké sily poraziť v strategicky významnej bitke na rieke [[Marna]] („[[Prvá bitka na Marne|Zázrak na Marne]]“).<ref name="Willmott (2005), 40–43">Willmott (2005), s. 40–43.</ref> Moltke bol donútený nariadiť ústup od Marny za rieku [[Aisne (rieka)|Aisne]], načo bol odvolaný a na čelo nemeckej armády bol dosadený generál [[Erich von Falkenhayn]].<ref name="Keegan (2003), 102–103.">Keegan (2003). Str. 102–103.</ref> Obe strany sa následne snažili obranné postavenia nepriateľa obísť, takže počas jesene podnikali pokusy o obchvatné údery známe ako ''[[pretek k moru]]''. Akonáhle však frontová línia dosiahla [[Severné more]], vznikla na západe patová situácia.<ref name="Westwell (2013), 35.">Westwell (2013). Str. 35.</ref> Úvodný nemecký postup sa zmenil do [[Zákopová vojna|zákopovej]] pozičnej vojny, ktorú sa obe strany počas vojny márne pokúšali novým útokom prelomiť.<ref name="Royde-Smith" /> ==== Ruský nápor na východnom fronte ==== [[Súbor:Russian cavalry.jpg|náhľad|Kozácka jazda|alt=Jazdecký oddiel kozákov pózujúci fotografovi na poľnej ceste.]] Druhú trhlinu dostala pôvodná nemecká stratégia na začiatku vojny na [[Východný front (prvá svetová vojna)|východnom fronte]]. Vzhľadom k Schlieffenovému plánu bola väčšina nemeckých síl na začiatku vojny viazaná na západnom fronte a ťarchu ruského útoku malo do príchodu nemeckých síl odolávať predovšetkým Rakúsko-Uhorsko. Rusko však dokázalo zmobilizovať 34 divízií a prekročiť hranice skôr, než sa čakalo. Ruská 1. a 2. armáda pod velením generálov [[Paul von Rennenkampf|Rennenkampfa]] a [[Alexandr Vasilievič Samsonov|Samsonova]] zaútočili proti [[Východné Prusko|Východnému Prusku]], porazili slabé nemecké vojská [[Bitka pri Gumbinnene|pri Gumbinnene]] ([[Gusev]]) a ohrozovali [[Kaliningrad|Kráľovec]]. V kritickej situácii vymenoval von Moltke veliteľa 8. nemeckej armády brániace pozície na východnom front [[Paul von Hindenburg|Paula von Hindenburga]] a náčelníkom jeho štábu [[Erich Ludendorff|Ericha Ludendorffa]].<ref name="Keegan (2003), 121.">Keegan (2003). Str. 121.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Allan | meno = Tony | titul = První světová válka 1914–1918 | vydavateľ = Reader's Digest Výběr | miesto = Praha | rok = 2012 | počet strán = 192 | poznámka = [Ďalej len: ''(Allan (2012)''] | isbn = 978-80-7406-229-2 | strany = 23–24}}</ref> Hindenburgovi a Ludendorffovi sa podarilo v auguste a na začiatku septembra zvíťaziť nad Rusmi v bitkách [[Bitka pri Tannenbergu|pri Tannenbergu]] a [[Prvá bitka na Mazúrskych jazerách|pri Mazurských jazerých]]. V boji bola zničená ruská 2. armáda, porazený generál Samsonov spáchal samovraždu a Rennenkampf bol so zbytkom síl vytlačený z Východného Pruska. Cez tieto úspechy bolo nemeckému veleniu jasné, že pôvodný plán na rýchle víťazstvo na západe sa už nepodarí uskutočniť.<ref name="Keegan (2003), 124.">Keegan (2003). Str. 124.</ref> [[Súbor:Russian Troops NGM-v31-p372.jpg|náhľad|vľavo|Postupujúca ruská pechota|alt=Pochodujúci útvar ruských pešiakov.]] Hlavná masa ruských síl na východnom fronte medzitým zaútočila proti rakúsko-uhorskému úseku frontu v [[Halič (región)|Haliči]], kde boli sústredené 3., 4., 5. a 8. ruská armáda pod vrchným velením generála [[Nikolaj Judovič Ivanov|Nikolaja Judoviča Ivanova]].<ref name="Keegan (2003), 125.">Keegan (2003). Str. 125.</ref> Cez úvodný nezdar [[Bitka pri Krašniku|pri Krašniku]] a [[Bitka pri Komarówe|pri Komarówe]] ruské vojská postupovali na rakúsko-uhorské územie veľmi rýchlo a Rakúšania, ktorí pôvodne sústredili svoje sily predovšetkým proti Srbsku, ich presilu nedokázali zastaviť.<ref name="Keegan (2003), 125.">Keegan (2003). Str. 125.</ref> Rusi na prelome augusta a septembra porazili Rakúšanov v [[Bitka o Halič|bitke o Halič]] a obsadili [[Ľvov]]. V novembri potom prenikli až k hrebeňom [[Karpaty|Karpát]] a na východné [[Slovensko]].<ref name="Willmott (2005), 47–51">Willmott (2005), s. 47–51.</ref> Za frontovou líniou sa ocitla rakúsko-uhorská pevnosť [[Pevnosť Przemyśl|Przemyśl]], kde sa počas [[Obliehanie Przemyślu|niekoľkomesačného obliehania]] ruským útokom bránilo takmer 140 000 obliehaných rakúsko-uhorských vojakov<ref name="Westwell (2013), 28.">Westwell (2013). Str. 28.</ref> Tieto porážky a obrovské straty rakúsko-uhorskej armády počas [[Bitka v Karpatoch|bojov v Karpatoch]] donútili nemecké velenie posilniť východný front a prísť svojmu spojencovi na pomoc, lebo ruský postup okrem [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]] ohrozoval aj české krajiny a nemecké [[Sliezsko]].<ref name="Keegan (2003), 134–135.">Keegan (2003). Str. 134–135.</ref> Po bojoch na [[Visla|Visle]] a pri [[Lodž]]i sa Centrálnym mocnostiam podarilo východný front pred koncom roku aspoň čiastočne stabilizovať.<ref name="Westwell (2013), 43–44.">Westwell (2013). Str. 43–44.</ref> Pre východný front prebiehajúci väčšinou ruským a rakúsko-uhorským územím bola typická veľmi riedka železničná a cestná sieť, ktorá obe strany obmedzovala v rýchlom presúvaní síl.<ref name="Willmott (2005), 39">Willmott (2005), s. 39.</ref> Napriek tomu kvôli obrovskej dĺžke frontovej línie a menšej hustote nasadených jednotiek nezostával východný front v porovnaní s bojmi na západe tak statický a počas prieskumu aj mobilných bojových operácií využívali obe strany aj jazdné jednotky.<ref name="Willmott (2005), 46">Willmott (2005), s. 46.</ref> Predovšetkým [[kozáci]] sa potom na Ukrajine a v Poľsku dopúšťali útokov na civilné a hlavne [[Židia|židovské]] obyvateľstvo.<ref name="Kershaw (2017), 60">Kershaw (2017), s. 60.</ref> ==== Vstup Osmanskej ríše do vojny ==== [[Súbor:Battle of Sarikamis the frozen soldiers.png|náhľad|Tela zamrznutých osmanských vojakov po [[Bitka pri Sarikamiši|porážke pri Sarikamiši]]|alt=Trojica ruských vojakov stojaca v snehu nad telami niekoľkých mŕtvych osmanských vojakov.]] Do vojny sa v októbri 1914 zapojila aj Osmanská ríša, ktorá sa vďaka vplyvu ministra vojny [[Enver Paša|Envera Pašu]] pridala na stranu Centrálnych mocností.<ref name="Allan (2012), 122.">Allan (2012). Str. 122.</ref> [[29. október|29. októbra]] napadlo osmanské loďstvo spolu s nemeckými krížnikmi [[SMS Breslau|SMS ''Breslau'']] a [[SMS Goeben|SMS ''Goeben'']] ruské čiernomorské prístavy, načo Rusko [[1. november|1. novembra]] vypovedalo Osmanskej ríši vojnu a rovnaký krok urobili v novembri aj Briti s Francúzmi.<ref name="Keegan (2003), 175.">Keegan (2003). Str. 175.</ref> Vstup Osmanov do vojny proti Dohode otvoril množstvo [[Blízkovýchodný front (prvá svetová vojna)|nových bojísk]] na [[Blízky východ|Blízkom východe]]. Na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaze]] sa boje medzi Rusmi a Turkami vzápätí rozhoreli na vzájomnej hranici, kde došlo k vzniku [[Kaukazský front|kaukazského frontu]]. Briti sa s Osmanmi stretli v bojoch o [[Sinajský polostrov|Sinaj]], v [[Irán|Perzii (dnešný Irán)]] a [[Mezopotámia|Mezopotámii]]. Briti a Francúzi sa obávali, že sultán [[Mehmed V.]] môže ako [[kalif]] a duchovná hlava [[Islam|moslimov]] ohroziť vyhlásením [[džihád]]u pozície dohodových mocností v kolóniách, predovšetkým v [[Severná Afrika|severnej Afrike]] a [[India|Indii]].<ref name="Allan (2012), 124.">Allan (2012). Str. 124.</ref> Pre Rusko naviac vstup Osmanskej ríše do vojny znamenal prerušenie ich hlavnej zásobovacej trasy, pretože Turci uzavreli možnosť dohodových lodí zásobovať Rusov cez Čierne more.<ref name="Allan (2012), 124.">Allan (2012). Str. 124.</ref> Ruské sily pod velením generála [[Georgij Berchman|Berchmana]] začali v novembri prvú ofenzívu na Kaukaze, avšak v polovici novembra spustila [[osmanská 3. armáda]] vedená Enverom Pašou protiútok a zatlačila ruské vojská späť za hranice smerom k mestu [[Kars (mesto)|Kars]]. Osmanská armáda ale nebola pripravená na zimné ťaženie, vo vysokohorskom teréne utrpela počas snehových búrok obrovské straty, načo bola Rusmi na prelome roku 1914 a [[1915]] porazená v [[Bitka pri Sarikamiši|Bitke pri Sarikamiši]].<ref name="Allan (2012), 125.">Allan (2012). Str. 125.</ref> Nasledoval kolaps a ústup Osmanov, takže z pôvodných 100 000 vojakov Envara Pašu väčšina padla, dezertovala alebo zomrela v horách na následky podchladenia a z ťaženia sa vrátilo len 18 000 mužov.<ref name="Allan (2012), 125.">Allan (2012). Str. 125.</ref> Kruté boje v náročnom horskom teréne sprevádzali násilnosti oboch strán páchané na civilnom obyvateľstve. Po vstupu Osmanskej ríše do vojny sa naviac Briti rozhodli chrániť svoje pozície v [[Perzský záliv|Perzskom zálive]]. Najprv uznali suverenitu [[Kuvajt]]u a [[7. november|7. novembra]] 1914 sa potom 6. indická divízia preplavená najprv do [[Bahrajn]]u vylodila v [[Mezopotámia|Mezopotámii]]. Tu britské sily napadli Osmanov brániacich pevnosti pri ústí [[Eufrat]]u. Briti sa počas [[Mezopotámske ťaženie|Mezopotámskeho ťaženia]] zmocnili [[9. december|9. decembra]] [[Basra (mesto v Iraku)|Basry]] a následne pokračovali v postupe smerom na [[Bagdad]].<ref name="Keegan (2003), 176.">Keegan (2003). Str. 176.</ref> ==== Začiatok vojny v kolóniách a na moriach ==== [[Súbor:Congo belge campagne 1918.jpg|náhľad|vľavo|Belgické jednotky [[Force Publique]] počas ťaženia v Nemeckej východnej Afrike|alt=Skupina belgických vojakov v doprovode černošských nosičov brodiacich sa v džungli na druhý breh rieky.]] Boje prvej svetovej vojny sa v roku 1914 rozšírili aj na svetové moria a do kolónií, kde museli Nemci čeliť náporu Dohody. V [[Kolonizácia Afriky|afrických kolóniách]] sa boje od začiatku vojny preniesli na územie štyroch nemeckých kolónií ([[Togoland]], [[Nemecký Kamerun]], [[Nemecká juhozápadná Afrika]] a [[Nemecká východná Afrika]]). Už [[27. august|27. augusta]] 1914 kapituloval pred Britmi a Francúzmi nemecký [[Togoland]] obklopený [[Francúzska Západná Afrika|Francúzskou Západnou Afrikou]] a britským [[Ghana|Zlatým pobrežím]].<ref name="Keegan (2003), 166.">Keegan (2003). Str. 166.</ref> Početné britské sily z [[Juhoafrická únia|Jihoafrickej únie]] začali útok proti [[Nemecká juhozápadná Afrika|Nemeckej juhozápadnej Afrike]] (dnešná [[Namíbia]]) hneď po vypuknutí vojny a nemecké jednotky sa museli voči útoku brániť aj v [[Nemecký Kamerun|Kamerune]], kde sa Dohode podarilo už v septembri 1914 obsadiť hlavné mesto [[Douala]].<ref name="Keegan (2003), 167–168.">Keegan (2003). Str. 167–68.</ref> V septembri Nemci zvíťazili v juhozápadnej Afrike [[Bitka pri Sandfonteine|pri Sandfonteine]],<ref name="Willmott (2005), 92">Willmott (2005), s. 92.</ref> avšak najhúževnatejší odpor kládli v [[Nemecká východná Afrika|Nemeckej východnej Afrike]], kde sa preslávil generál [[Paul von Lettow-Vorbeck]]. Lettow-Vorbeckove výpady do [[Uganda|Ugandy]] a [[Keňa|Kene]] donútili Britov k protiútoku, avšak britské a indické sily boli v novembri drvivo porazené v [[Bitka pri Tange|bitke pri Tange]].<ref name="Keegan (2003), 170.">Keegan (2003). Str. 170.</ref> Vojna zasiahla aj kolónie Nemeckého cisárstva v [[Tichý oceán|Pacifiku]]. Japonci podporení Britmi napadli hlavný nemecký prístav na [[Ďaleký východ (Ázia)|Ďalekom východe]], [[Čching-tao]], ktorého posádka po ostreľovaní pevnosti kapitulovala [[7. november|7. novembra]].<ref name="Keegan (2003), 166.">Keegan (2003). Str. 166.</ref> Briti a Japonci týmto útokom donútili [[Nemecká Východoázijská eskadra|Nemeckú Východoázijskú eskadru]] opustiť svoju námornú základňu v Čching-tao. Veliteľ eskadry [[Maximilian von Spee]] sa z obkľúčenia pokúsil utiecť cez [[Tichý oceán]]. Po doplávaní k brehom [[Čile]] tu Nemci [[1. november|1. novembra]] prekvapili štvoricu britských krížnikov, z ktorých dva potopili v [[Bitka pri Coroneli|bitke pri Coroneli]].<ref name="Allan (2012), 92.">Allan (2012). Str. 92.</ref> Eskadra Maximiliana von Spee bola Britmi zničená [[8. december|8. decembra]] v [[Bitka pri Falklandských ostrovoch|bitke pri Falklandských ostrovoch]], pričom sa podarilo utiecť iba krížniku [[SMS Dresden (1907)|SMS&nbsp;''Dresden'']], ktorý však po dobehnutí Britmi v roku 1915 potopila pri [[Ostrovy Juana Fernándeza|ostrovoch Juana Fernándeza]] vlastná posádka.<ref name="Allan (2012), 92.">Allan (2012). Str. 92.</ref> Krížnik [[SMS Emden (1906)|SMS ''Emden'']] sa ešte predtým oddelil od Východoázijskej eskadry, načo vplával do [[Indický oceán|Indického oceánu]], kde niekoľko mesiacov narušoval obchodné trasy Dohody. Dobehnutý a potopený bol [[9. november|9. novembra]] v [[Bitka pri Kokosových ostrovoch|bitke pri Kokosových ostrovoch]].<ref name="Keegan (2003), 172.">Keegan (2003). Str. 172.</ref> Porážka nemeckého loďstva pri Falklandských ostrovoch tak prakticky ukončila činnosť nemeckého hladinového loďstva na oceánoch a [[Širokomorské loďstvo]] blokované britskou [[Grand Fleet]] bolo uväznené v nemeckých prístavoch.<ref name="Keegan (2003), 173.">Keegan (2003). Str. 173.</ref> Prevahu britského loďstva sa Nemci po celú vojnu márne snažili zvrátiť počas [[Prvá bitka o Atlantik|prvej bitky o Atlantik]]. Ešte pred pádom námornej základne v [[Čching-tao]] boli nemecké dŕžavy na Ďalekom východe postupne obsadené silami Dohody. [[29. august|29. augusta]] obsadili [[Nový Zéland|novozélandské sily]] [[Samoa|Samou]] a Austrálčania [[17. september|17. septembra]] dobyli [[Zem cisára Viliama|Zem cisára Viliama]] ([[Papua-Nová Guinea]]), [[Šalamúnove ostrovy]], [[Bismarckovo súostrovie]] a v novembri ovládli aj [[Nauru]]. Japonsko, ktoré vojnu Nemecku vyhlásilo [[23. august|23. augusta]], počas októbra obsadilo [[Mariány|Mariánske ostrovy]], [[Karolíny]] a [[Marshallove ostrovy]].<ref name="Keegan (2003), 166.">Keegan (2003). Str. 166.</ref><ref name="Willmott (2005), 91">Willmott (2005), s. 91.</ref> === 1915 === ==== Patová situácia na západnom fronte ==== [[Súbor:Bundesarchiv Bild 104-0472A, Flak-MG-Stellung.jpg|náhľad|Nemeckí vojaci s guľometom [[MG 08]]|alt=Nemeckí vojaci v zákope obsluhujúci guľomet pozorujú oblohu.]] Obrovské straty, ktoré si vyžiadali vojenské operácie v roku 1914, vyústili na západe v patovú situáciu. Došlo k vytvoreniu [[Zákopová vojna|zákopových línií]] a v podstate až do konca vojny potom na západnom fronte prebiehali krvavé statické boje sprevádzané márnou snahou oboch strán usilujúcich o prielom.<ref name="Willmott (2005), 59–63">Willmott (2005), s. 59–63.</ref> Enormné nasadenie delostrelectva viedlo v miestach bojov k zdevastovaniu krajiny, pričom oblasť medzi nepriateľskými líniami bola známa ako ''územie nikoho''. Frontová línia sa tiahla v dĺžke viac než 600 km od belgického pobrežia, cez podmáčané pláne [[Flámsko|Flámska]], údolím rieky [[Somme (rieka)|Sommy]] a krajom Champagne až k hraniciam neutrálneho [[Švajčiarsko|Švajčiarska]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bilton | meno = David | odkaz na autora = | titul = Německá armáda na západní frontě 1917–1918: unikátní fotografie z válečných archivů | vydavateľ = Jota | miesto = Brno | rok = 2013 | počet strán = 190 | poznámka = [Ďalej len: ''Bilton (2013)''] | strany = 7 | isbn = 978-80-7462-303-5}}</ref> [[Súbor:Eerste Wereldoorlog Luchtoorlog Een Franse zeppelin, Frans luchtschip wordt door een Duits, SFA022802327.jpg|náhľad|vľavo|Súboj francúzskej vzducholode s nemeckým lietadlom v roku 1915|alt=Fotografia urobená zo zeme zachycuje vzducholoď a vedľa nej letiace lietadlo.]] Nemci po zlyhaní úvodného náporu v prvom roku vojny odvelili časť svojich síl na východný front a na západe sa v roku 1915 sústredili predovšetkým na obranu. Britské a francúzske útoky v krajoch [[Champagne-Ardenne|Champagne]] a [[Grófstvo Artois|Artois]] opakovane zlyhávali a obe strany sa snažili nájsť spôsob, ako preraziť nepriestupnú líniu zákopov.<ref name="Westwell (2009), 70">Westwell (2009), s. 70.</ref> Nemecká armáda a vojská Dohody začali vo veľkom meradle využívať [[mínomet]]y. Francúzi vyzbrojovali svoju pechotu [[ručný granát|ručnými granátmi]] a Nemci nasadili neďaleko [[Verdun (Meuse)|Verdun]] vylepšené [[plameňomet]]y.<ref name="Willmott (2005), 106">Willmott (2005), s. 106.</ref> K prvému neúspešnému pokusu s využitím bojového plynu došlo v januári 1915 na východe počas [[Bitka pri Bolimove|bitky pri Bolimove]]. Nemci po prvý krát úspešne použili plynový útok vo väčšom meradle počas [[Druhá bitka o Ypres|druhej bitky o Ypres]] v apríli 1915, keď nasadili [[chlór]]. Tento a ďalšie [[Chemická zbraň|bojové plyny]] ako [[fosgén]] alebo [[yperit]] neskôr na západnom fronte využívali obe strany.<ref name="Willmott (2005), 105">Willmott (2005), s. 105.</ref> Na západnom fronte, ktorý predstavoval hlavné a rozhodujúce bojisko prvej svetovej vojny,<ref name="Bilton (2013), 8">Bilton (2013), s. 8.</ref> došlo pri snahách o prelomenie nepriateľských pozícií k nasadzovaniu obrovského množstva vojakov, vysokej koncentrácii delostrelectva ale aj k vývoju nových zbraní. Rozvíjajúce sa letectvo oboch strán stále účinnejšie bombardovalo frontové línie aj zázemie.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kershaw | meno = Ian | odkaz na autora = Ian Kershaw | titul = Do pekel a zpět: Evropa 1914–1949 | vydavateľ = Argo | miesto = Praha | rok = 2017 | počet strán = 526 | poznámka = [Ďalej len: ''Kershaw (2017)''] | strany = 58 | isbn = 978-80-257-2301-2}}</ref> Počas roku 1915 nasadilo nemecké letectvo na západnom fronte stíhací jednoplošník [[Fokker Eindecker|Fokker]] so [[Synchronizátor streľby|synchronizátorom streľby]], ktorý nemeckej strane zaistil v roku 1915 dominanciu vo vzdušnom priestore. Od začiatku roku naviac začali nemecké [[Zeppelin]]y s náletmi na britské územie a v noci na [[31. máj|31. mája]] [[Zoznam zeppelinov|armádna vzducholoď]] ''[[LZ 38]]'' po prvý krát bombardovala [[Londýn]].<ref name="Willmott (2005), 188">Willmott (2005), s. 188.</ref> ==== Prielom východného frontu pri Gorlici ==== Nemecké hlavné velenie sa kvôli situácii na západe a po víťazstve v [[Druhá bitka pri Mazurských jazerách|druhej bitke pri Mazurských jazerách]] začiatkom roku 1915 rozhodlo zmeniť strategický plán vedenia vojny a na nátlak Hindenburga a Ludendorffa sa v tomto roku zameralo na uskutočnenie veľkého prielomu na východnom fronte. V Karpatoch a na území východného Slovenska prebiehali počas celej zimy a jari 1915 tvrdé boje medzi rakúsko-uhorskou a ruskou armádou. Veliteľ Conrad von Hötzendorf sa počas [[Bitka v Karpatoch|bitky v Karpatoch]] pokúšal preraziť skrz ruské línie k stále obliehanej pevnosti Přemyšl. Rakúsko-uhorské útoky však boli odrazené a tri neúspešné ofenzívy počas tuhej zimy a v ťažkom horskom terénu stáli Rakúsko-Uhorsko straty vo výške 800 000 mužov.<ref name="Westwell (2009), 83">Westwell (2009), s. 83.</ref> [[22. marec|22. marca]] kapitulovala posádka Přemyšlu, načo do ruského zajatia padlo približne 120 000 rakúsko-uhorských vojakov.<ref name="Willmott (2005), 114–115">Willmott (2005), s. 114–115.</ref> Rusi následne pristúpili v Karpatoch k protiútoku, počas neho obsadili [[Dukliansky priesmyk|Dukliansky]], [[Užocký priesmyk|Užocký]] a [[Lupkovský priesmyk]] a skrz pozície vyčerpaných Rakúšanov sa prebili až na Slovensko. Ruské vojská teda obsadili aj východoslovenské mestá [[Bardejov]], [[Svidník]], [[Stropkov]], [[Medzilaborce]], [[Snina|Sninu]] a [[Humenné]]. Časť českej a slovenskej politickej reprezentácie teda počítala so skorým oslobodením krajiny Rusmi a pripravovala vznik samostatného štátu viazaného na Rusko. [[Prvý česko-slovenský odboj]] sa v zahraničí skonsolidoval okolo osobností [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]], [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]] a [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]], načo bol v októbri 1915 vymenovaný [[Český zahraničný komitét]].<ref name="Šedivý (2001), 181.">Šedivý (2001). Str. 181.</ref> Odboj v českých krajinách ochromila začiatkom roku 1915 vlna zatýkania.<ref name="Šedivý (2001), 179.">Šedivý (2001). Str. 179.</ref> Ťažké rakúske porážky a hroziaci kolaps monarchie viedli nemecké velenie k presunutiu výrazných posíl z ktorých pomocou bol na leto [[1915]] naplánovaný veľký útok proti ruským pozíciám.<ref name="Westwell (2009), 86">Westwell (2009), s. 86.</ref> [[Súbor:Gorskii. Austrian prisoners of war in Olonets province.jpg|náhľad|[[Sergej Michajlovič Prokudin-Gorskij|Sergej Prokudin-Gorskij]]: Rakúsko-uhorskí zajatci na východnom fronte|alt=Farebná fotografia skupiny rakúsko-uhorských zajatcov zoradených pred drevenou stavbou. Po krajoch ich stráži trojica ruských vojakov.]] Rakúšania vďaka podpore nemeckej 11. armády pod velením generála [[August von Mackensen|Augusta von Mackensena]] v máji drvivo porazili ruskú armádu v [[Bitka pri Gorlici|bitke pri Gorlici]]. Nasledoval prielom východného frontu a veľký ruský ústup. Rusi tlačení ofenzívou Ústredných mocností boli donútení ustúpiť takmer 500 km na východ. Ruská armáda bola vytlačená z [[Poľsko|Poľska]], z [[Litva|Litvy]] a z časti [[Lotyšsko|Lotyšska]] a [[Bielorusko|Bieloruska]]. Vojská Ústredných mocností teda okrem iného obsadila Ľvov, [[Varšava|Varšavu]] a [[Vilnius]].<ref name="Westwell (2009), 87">Westwell (2009), s. 87.</ref> Úplne poraziť sa však ruské vojská Nemecku a Rakúsko-Uhorsku nepodarilo. Na jeseň 1915 sa front ustálil na líniu Západná Dvina ([[Daugava]]) – [[Narač (jazero)|jazero Narač]] – [[Strypa]] (rieka pretekajúca aj haličským, dnes ukrajinským [[Zborov (Ukrajina)|Zborovom]]).<ref name="Willmott (2005), 116–119">Willmott (2005), s. 116–119.</ref> V tej dobe začali Nemci tajne finančne podporovať ruských exilových [[bolševik|boľševických]] revolucionárov.<ref name="pacner14">{{Citácia knihy | priezvisko = Pacner | meno = Karel | odkaz na autora = Karel Pacner | titul = Osudové okamžiky Československa | vydavateľ = Nakladatelství BRÁNA | miesto = Praha | rok = 2012 | počet strán = 720 | strany = 14–17 | isbn = 978-80-7243-597-5 | poznámka = Ďalej len PACNER, Karel. ''Osudové okamžiky Československa''}}</ref> Počítali, že pokiaľ padne cársky režim v Rusku, zbavia sa jedného nepriateľa a uvoľnených vojakov budú môcť presunúť z [[Východný front (prvá svetová vojna)|východného frontu]] na [[Západný front (prvá svetová vojna)|západ]].<ref name="pacner14" /> V dôsledku ťažkej porážky cár Mikuláš [[21. august|21. augusta]] odvolal z pozície najvyššieho ruského veliteľa veľkokniežu [[Nikolaj Nikolajevič Romanov|Nikolaja Nikolajeviča Romanovova]] a sám sa postavil na jeho miesto.<ref name="Westwell (2013), 75">Westwell (2013), s. 75.</ref> ==== Boje na Blízkom východe ==== [[Súbor:Turkish howitzer 10.5cm leFH 98 09 LOC 00121.jpg|náhľad|vľavo|Osmanské delostrelectvo pri Tel Haror, 1917|alt=Sedem osmanských vojakov obsluhujúcich kanón umiestnený v zákope v púštnej krajine.]] Carov bratranec Nikolaj bol poverený prevzatím velenia ruskej armády na kaukazskom fronte, kde po porážke Osmanov pri Sarikamiši dochádzalo k ďalším zrážkam predovšetkým v okolí [[Vanské jazero|jazera Van]] a [[Urmijské jazero|Urmijského jazera]] pri hranici s Perziou, kde sa Turci prechodne zmocnili mesta [[Tabríz]]. [[Arméni]] v tejto oblasti povstali proti Osmanom a bránili mesto [[Van (mesto v Turecku)|Van]] do príchodu ruských síl.<ref name="Willmott (2005), 85">Willmott (2005), s. 85.</ref> Osmanské úrady obvinili Arménov z kolaborácie s Rusmi a v apríli 1915 začali s hromadnými deportáciami a masakrou arménskeho obyvateľstva, ktoré boli označené ako [[arménska genocída]].<ref name="Willmott (2005), 85">Willmott (2005), s. 85.</ref> Turci počas vojny tvrdo zakročili aj proti ďalším [[Kresťanstvo|kresťanským]] menšinám na území Osmanskej ríše, pričom sa hovorí predovšetkým o [[Grécka genocída|genocíde Grékov]] a [[Asýrska genocída|Asýrčanov]]. Okrem bojov na Kaukaze a [[Perzské ťaženie|v severnej Perzii]] sa Osmani museli brániť aj pokračujúcemu britskému ťaženiu v Mezopotámii, kde sa britské a indické jednotky v lete zmocnili Amary a v novembri sa proti prúdu rieky [[Tigris]] prebili až k Bagdadu. Tu však boli v bitke pri [[Ktésifón]]e zastavení a donútení stiahnuť sa k mestu [[Kút (Irak)|Kút]].<ref name="Willmott (2005), 87">Willmott (2005), s. 87.</ref> O ofenzívu sa Osmani s nemeckou podporou pokúsili v oblasti východného Stredomoria, kde bolo ich cieľom dobyť [[Suezský prieplav]] a [[Egypt]] a odrezať tak Spojené kráľovstvo od zásob a posíl mieriacich do Británie z kolónií. Osmanská 4. armáda o sile 19 000 mužov sa z [[Damask|Damasku]] k Suezu snažila nepozorovane presunúť cez [[Sinajský polostrov|Sinajskú púšť]]. Ťaženie uskutočňujúce vo vyprahnutej oblasti sprevádzali problémy s nedostatkom zásob a pitnej vody. Letecký prieskum naviac tento postup vzápätí odhalil, a tak keď sa Osmani na začiatku februíra priblížili ku kanálu, Briti už stihli na západnom brehu vybudovať silné opevnenia.<ref name="Willmott (2005), 87">Willmott (2005), s. 87.</ref> Pokus o stavbu pontónových mostov zlyhal a indické jednotky útok odrazili.<ref name="Willmott (2005), 87">Willmott (2005), s. 87.</ref> [[Súbor:V Beach Helles Gallipoli.jpg|náhľad|Vyloďovanie dohodových síl na polostrove [[Gallipoli (polostrov)|Gallipoli]]|alt=Vyloďovanie dohodových síl na polostrove Gallipoli. V popredí člny z ktorých sú na breh vyvádzané kone. V pozadí tábor hemžiaci sa vojakmi.]] Aby obnovili námorné spojenie s Ruskom a odľahčili situáciu na srbskom fronte, Štáty Dohody sa rozhodli na začiatku roku 1915 napadnúť Osmanskú ríšu v oblasti čiernomorských úžin. Po dobytí [[Dardanely|Dardanel]] a následnom obsadení hlavného mesta [[Konštantínopol]]a (dnešný [[Istanbul]]), sa očakávalo vyradenie Osmanskej ríše z vojny, pričom zástancom tohto plánu bol predovšetkým prvý lord admirality, [[Winston Churchill]].<ref name="Gilbert (2005), 194">Gilbert (2005), s. 194.</ref><ref name="Willmott (2005), 75">Willmott (2005), s. 75.</ref> Námorná operácia však kvôli mínovým poliam a pobrežným delám brániacim v ich odstránení stroskotala.<ref name="Willmott (2005), 76">Willmott (2005), s. 76.</ref> Velitelia Dohody sa preto rozhodli k vylodeniu pechoty na polostrove [[allipoli (polostrov)|Gallipoli]] brániaci [[Dardanely|Dardanelský prieliv]]. Krvavej [[Bitka o Gallipoli|bitky o Gallipoli]] sa na strane Dohody okrem Britov a Francúzov zúčastnili predovšetkým vojaci Austrálsko-novozélandského zboru ([[Australian and New Zealand Army Corps|ANZAC]]). Pokusy dohodových síl o prielom stroskotali a dlhé pozičné boje nepriniesli Dohode žiadne výsledky. Na konci roku bolo rozhodnuté neúspešnú operáciu ukončiť, pričom poslední vojaci Dohody boli z polostrova stiahnuté na začiatku roku 1916.<ref name="Willmott (2005), 79">Willmott (2005), s. 79.</ref> ==== Vznik italské fronty ==== [[Soubor:Italian alpine troops.jpg|náhled|vlevo|Vojáci italské horské pěchoty (''[[Alpini]]'') během bojů v&nbsp;roce 1915|alt=Čtyři italští pěšáci šplhající s pomocí lana v hornatém terénu.]] Další nová fronta se v&nbsp;Evropě otevřela [[23. květen|23.&nbsp;května]] [[1915]], kdy do války proti svému bývalému spojenci z&nbsp;Trojspolku, Rakousko-Uhersku vstoupila [[Italské království|Itálie]]. Frontová linie prakticky kopírující vzájemné hranice se většinou nacházela ve vysokohorských oblastech. [[Alpy|Alpská]] část fronty se táhla od vzájemných hranic s&nbsp;neutrálním [[Švýcarsko|Švýcarskem]] u&nbsp;hory [[Ortler (hora)|Ortler]] směrem na jih k&nbsp;severnímu cípu [[Gardské jezero|Gardského jezera]]. Odtud se fronta stáčela na severovýchod, přes [[Rovereto]], údolí [[Brenta (řeka)|Brenty]] a&nbsp;vrcholy [[Fleimstalské Alpy|Fleimstalských Alp]] k&nbsp;[[Dolomity|Dolomitům]]. Dál na východ v&nbsp;[[Karnské Alpy|Karnských]] a&nbsp;[[Julské Alpy|Julských Alpách]] se pak frontová linie stáčela k&nbsp;jihu. Poslední a&nbsp;zároveň nejhůře bránitelný úsek fronty tvořila příhraniční řeka [[Soča]] ústící do [[Jaderské moře|Jaderského moře]].<ref>{{Citace monografie | příjmení = Fučík | jméno = Josef | příjmení2 = Pavlík | jméno2 = Marek | titul = Sočská fronta 1915–1917: průvodce po místech bojů vojáků z českých zemí: (Julské Alpy – Banjšice – Kras – Přímoří) | vydavatel = Elka Press | místo = Praha | rok = 2008 | počet stran = 190 | poznámka = [Dále jen: ''Fučík a Pavlík (2008)''] | isbn = 978-80-87057-04-9 | strany = 11–13}}</ref> Itálie svého bývalého spojence z&nbsp;Trojspolku napadla na základě [[Londýnská dohoda (1915)|Londýnské dohody]] se západními mocnostmi. Smlouva Italům na úkor Rakousko-Uherska slibovala zisk [[Jižní Tyrolsko|Jižního Tyrolska]], [[Tridentsko|Tridentska]], [[Markrabství Istrie|Istrie]] a&nbsp;[[Dalmácie]]. Přestože měli Italové v&nbsp;oblasti nad Rakušany početní převahu, značná část [[Italská fronta (první světová válka)|italské fronty]] se rozkládala ve vysokohorských oblastech [[Alpy|Alp]], což zvýhodňovalo bránící se rakousko-uherskou armádu. Italské velení v&nbsp;čele s&nbsp;generálem [[Luigi Cadorna|Luigim Cadornou]] přesto usilovalo o&nbsp;iniciativu, která byla namířená do nejsnáze napadnutelné oblasti v&nbsp;údolí řeky [[Soča|Soči]].<ref name="Willmott (2005), 88">Willmott (2005), s. 88.</ref> V&nbsp;průběhu roku 1915 došlo na sočské frontě ke [[Bitvy na Soči|čtyřem bitvám]], které italští útočníci i&nbsp;rakouští obránci zaplatili obrovskými ztrátami. Italům se přes zanedbatelné územní zisky rakousko-uherské pozice prolomit nepodařilo.<ref name="Willmott (2005), 89">Willmott (2005), s. 89.</ref> ==== Ústřední mocnosti obsazují Srbsko ==== Ústřední mocnosti byly úspěšné i&nbsp;na Balkáně. S&nbsp;přípravou na koordinovaný útok proti Srbsku a&nbsp;Černé Hoře začali Rakušané s&nbsp;podporou Němců již na jaře. Zástupci Ústředních mocností i&nbsp;Dohody se snažili zajistit důležité spojenectví Bulharska. To se do války na straně Centrálních mocností zavázalo vstoupit za příslib [[Vardarská Makedonie|srbské Makedonie]]. Vrchní velitel celé operace August von Mackensen počítal s&nbsp;hlavním útokem mířeným proti Srbsku ze severu, přičemž Bulhaři měli k&nbsp;úspěchu ofenzívy přispět útokem z&nbsp;východu.<ref name="Šedivý (2001), 103.">Šedivý (2001). Str. 103.</ref> Vojska Ústředních mocností čítala včetně Bulharů přibližně 500&nbsp;000&nbsp;mužů a&nbsp;výrazně tak převyšovala 250&nbsp;000&nbsp;srbských vojáků.<ref name="Šedivý (2001), 103.">Šedivý (2001). Str. 103.</ref> Společný útok rakousko-uherských a&nbsp;německých sil začal [[6. říjen|6.&nbsp;října]] překročením Sávy a&nbsp;[[Dunaj]]e. O&nbsp;tři dny později padl Bělehrad a&nbsp;[[14. říjen|14.&nbsp;října]] vyhlásilo Srbsku válku Bulharsko, jehož vojsko vpadlo do boku ustupující srbské armádě. Přes tuhý odpor se srbští vojáci začali z&nbsp;hrozícího obklíčení stahovat. Francouzi jim sice na pomoc v&nbsp;okolí [[Soluň|Soluně]] vylodili svou Orientální armádu pod velením generála [[Maurice Sarrail|Sarraila]], avšak Bulhaři tento protiútok odrazili.<ref name="Šedivý (2001), 103.">Šedivý (2001). Str. 103.</ref> Jelikož Bulharsko odřízlo ústupovou cestu, nařídil vojvoda Putnik zbytkům srbské armády ústup k&nbsp;[[Jaderské moře|Jadranu]] přes území Černé Hory a&nbsp;Albánie. Během strašného [[Stažení srbské armády na Korfu|zimního pochodu]] přes albánské hory zahynuly na přelomu roku 1915 a&nbsp;1916 tisíce srbských vojáků, civilistů i&nbsp;rakousko-uherských zajatců.<ref name="Šedivý (2001), 103.">Šedivý (2001). Str. 103.</ref> 140&nbsp;000&nbsp;přeživších bylo pomocí lodí Dohody následně přepraveno na ostrov [[Korfu]].<ref name="Šedivý (2001), 104.">Šedivý (2001). Str. 104.</ref> [[Soubor:Serbian retreat through Albanian mountains, 1915.jpg|náhled|Srbští vojáci ustupující skrz albánské hory|alt=Kolona srbských vojáků vedoucích koně postupující po úbočí zasněženého kopce.]] Ústřední mocnosti do konce listopadu obsadily celé Srbsko a&nbsp;v&nbsp;lednu 1916 pak také Černou Horu. Německo získalo přes Rakousko-Uhersko a&nbsp;Bulharsko přímý kontakt s&nbsp;Osmanskou říší. I&nbsp;díky této strategické situaci Dohoda neuspěla během ofenzívy na poloostrově Gallipoli. Zcela ukončit boje na Balkáně se však Německu a&nbsp;jeho spojencům i&nbsp;přes toto vítězství nepodařilo, protože nedošlo ke zničení nově otevřené [[Soluňská fronta|fronty v&nbsp;Makedonii]], zbytky srbské a&nbsp;černohorské armády po nějaký čas udržovaly obranné pozice v&nbsp;Albánii a jižní část Albánie okolo přístavu [[Vlora]] obsadili Italové.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hradečný | jméno = Pavel | spoluautoři = a kol. | titul = Dějiny Albánie | vydavatel = NLN | místo = Praha | rok = 2008 | isbn = 978-80-7106-939-3 | počet stran = 716 | strany = 336–340}}</ref> ==== Porážky německých sil v&nbsp;koloniích a&nbsp;námořní převaha Dohody ==== [[Soubor:Armoured car used by the expedition in the campaign against the Senussi tribes.jpg|náhled|vlevo|Obrněný vůz využívaný Brity v&nbsp;Libyjské poušti během tažení vůči hnutí Senussi|alt=Obrněný britský vůz vyzbrojený kulomety.]] Na africkém kontinentu se nadále bojovalo v&nbsp;německých koloniích Kamerunu, Německé jihozápadní a&nbsp;v&nbsp;Německé východní Africe. V&nbsp;Kamerunu síly Dohody v&nbsp;listopadu postoupily do vnitrozemí a&nbsp;přinutily většinu německých obránců ustoupit od pobřeží, načež následoval boj v&nbsp;hustých džunglích, močálech a&nbsp;náhorních plošinách ve vnitrozemí. Zbývající německé jednotky nakonec ustoupily do neutrální [[Rovníková Guinea|Španělské Guineje]]. Poslední německá posádka v&nbsp;[[Mora (Kamerun)|Moře]] na severu země se vzdala v&nbsp;únoru následujícího roku.<ref name="Keegan (2003), 167.">Keegan (2003). Str. 167.</ref> [[Windhoek]], hlavní město Německé jihozápadní Afriky, obsadili Jihoafričané [[20. květen|20.&nbsp;května]]. Němci se bránili na severu této kolonie do července, kdy kapitulovali.<ref name="Willmott (2005), 93">Willmott (2005), s. 93.</ref> Posledním místem německého odporu v&nbsp;Africe tak zůstala Německá východní Afrika.<ref name="Keegan (2003), 168.">Keegan (2003). Str. 168.</ref> Britům zde čelily jednotky generála [[Paul von Lettow-Vorbeck|von Lettow-Vorbecka]]. Britové obsadili [[Viktoriino jezero]] i&nbsp;[[Tanganika (jezero)|jezero Tanganika]], avšak Němcům se podařilo ustoupit do [[Portugalská východní Afrika|Portugalské východní Afriky]] a&nbsp;do [[Severní Rhodesie]], kde složili zbraně teprve v&nbsp;listopadu 1918. Boje v&nbsp;afrických koloniích komplikovala především neexistující síť silnic a&nbsp;železnic, takže vojska musela při zásobování spoléhat především na domorodé nosiče nebo tažná zvířata. Většinu ztrát navíc způsobovaly tropické nemoci.<ref name="Willmott (2005), 92">Willmott (2005), s. 92.</ref> V&nbsp;polovině listopadu se do první světové války nově zapojilo náboženské hnutí [[Senussiové|Senussi]] v&nbsp;[[Italská říše|italské]] [[Libye|Libyi]]. Senussijští povstalci podporovaní Osmany a&nbsp;Němci napadli Italy v&nbsp;pouštích na východě Libye a&nbsp;ze západu navíc od konce roku 1915 ohrožovali britské pozice v&nbsp;západním Egyptě.<ref name="Gilbert (2005), 288–289">Gilbert (2005), s. 288–289.</ref> Válčilo se rovněž v&nbsp;[[Dárfúr]]u, který Britové obsadili a připojili k [[Kondominium Anglo-egyptský Súdán|Súdánu]] v&nbsp;roce 1915.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Klíma | jméno = Jan | titul = Dějiny Afriky : vývoj kontinentu, regionů a států | vydavatel = Lidové noviny | místo = Praha | rok = 2012 | isbn = 978-80-7422-189-7 | počet stran = 687 | strany = 170}}</ref> [[Soubor:Bluecher sinkend.jpg|náhled|Potápějící se německý křižník [[SMS Blücher|SMS&nbsp;''Blücher'']] v&nbsp;závěru [[Bitva u Dogger Banku (1915)|bitvy u&nbsp;Dogger Banku]]|alt=Potápějící se německý křižník SMS Blücher vyfocený těsně před potopením.]] Na moři se operace hladinových sil koncentrovaly do evropských vod poté, co britská [[Britské královské námořnictvo|Royal Navy]] zlikvidovala během let 1914 a&nbsp;1915 drtivou většinu německých plavidel operujících v&nbsp;zámoří. Do konce roku 1914 navíc Britové se svými spojenci potopili nebo internovali přes dvě třetiny německého a&nbsp;rakousko-uherského obchodního loďstva.<ref name="Willmott (2005), 176">Willmott (2005), s. 176.</ref> Již v&nbsp;lednu 1915 došlo u&nbsp;[[Doggerská lavice|Dogger Banku]] k&nbsp;[[Bitva u Dogger Banku (1915)|bitvě]] mezi britskými a&nbsp;německými [[Bitevní křižník|bitevními křižníky]], v&nbsp;níž byla početně slabší německá eskadra poražena, ovšem před úplným zničením se jí podařilo vyváznout.<ref name="Willmott (2005), 178–179">Willmott (2005), s. 178–179.</ref> Po vstupu Itálie do války se boje rozšířily i&nbsp;na Jadran, kde se [[rakousko-uherské námořnictvo]] střetlo s&nbsp;italskou [[Regia Marina]] v&nbsp;[[Boje o Palagružu|bojích o&nbsp;Palagružu]] a&nbsp;v&nbsp;[[Bitva u Drače|bitvě u&nbsp;Drače]]. Velká Británie navíc brzy po vypuknutí války přistoupila k&nbsp;dálkové námořní [[Blokáda Německa|blokádě Německa]] a&nbsp;jeho spojenců.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hrbek | jméno = Jaroslav | odkaz na autora = Jaroslav Hrbek | titul = Velká válka na moři. Díl 5. Rok 1918 | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2002 | isbn = 80-85983-83-4 | počet stran = 342 | poznámka = [Dále jen: ''Hrbek (2002)''] | strany = 151}}</ref><ref name="Keegan (2003), 212.">Keegan (2003). Str. 212.</ref> Odříznutí Německa od nepostradatelných vojenských i&nbsp;nevojenských dodávek se projevilo velmi efektivně. Británie blokádou porušila uznávané mezinárodní právo, dané několika mezinárodními dohodami v&nbsp;průběhu minulých dvou století.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Keene | jméno = Jennifer D | odkaz na autora = | titul = World War I | url = https://archive.org/details/worldwari00libg | vydavatel = Greenwood Press | místo = Westport, Connecticut | rok = 2006 | počet stran = | strany = [https://archive.org/details/worldwari00libg/page/n23 5] | isbn = 0-313-33181-2 | OCLC = 70883191 | jazyk = en}}</ref> Aby zabránila vstupu jakékoli lodi do celého Atlantského oceánu, zaminovala Británie [[mezinárodní vody]], čímž ohrozila i&nbsp;neutrální lodě.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Halpern | jméno = Paul G | odkaz na autora = | titul = A Naval History of World War I | url = https://archive.org/details/navalhistoryofwo0000paul | vydavatel = Routledge | místo = New York | rok = 1995 | počet stran = | strany = [https://archive.org/details/navalhistoryofwo0000paul/page/239 239] | isbn = 1-85728-498-4 | OCLC = 60281302 | jazyk = en}}</ref> Německo [[4.&nbsp;únor]]a prohlásilo vody okolo [[Britské ostrovy|Britských ostrovů]] za válečnou zónu, ve které budou potápěny i&nbsp;všechny obchodní lodě.<ref name="Willmott (2005), 178">Willmott (2005), s. 178.</ref> [[7. květen|7.&nbsp;května]] potopila německá ponorka [[SM U 20|''U&nbsp;20'']] parník [[RMS Lusitania|RMS&nbsp;''Lusitania'']] mířící do [[Liverpool]]u, přičemž zahynulo 1&nbsp;201&nbsp;osob včetně 128 [[Američané|Američanů]].<ref name="Willmott (2005), 178">Willmott (2005), s. 178.</ref> Protože na porušení mezinárodního práva Velkou Británií byla minimální odezva, Německo očekávalo stejně slabou odezvu na svou neomezenou [[Ponorková válka|ponorkovou válku]]. Tu ale na základě tvrdých diplomatických nót Američanů muselo odvolat a&nbsp;znovu k&nbsp;ní přistoupilo až začátkem roku 1917.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Zieger | jméno = Robert H | odkaz na autora = | titul = America's Great War: World War I and the American experience | vydavatel = Rowman & Littlefield | místo = Lanham, Maryland | rok = 2001 | počet stran = | strany = 50 | isbn = 0-8476-9645-6 | jazyk = en}}</ref> === 1916 === ==== Pokusy o&nbsp;průlom na západě ==== [[Soubor:British Mark I male tank Somme 25 September 1916.jpg|náhled|vlevo|Britský tank [[Mark I (tank)|Mark&nbsp;I (Male)]] během [[Bitva na Sommě|bitvy na Sommě]]|alt=Skupina britských vojáků ukrývajících se za tankem Mark I.]] Země Dohody i&nbsp;německé hlavní velení pochopily, že rozhodnutí musí přinést západní fronta. Obě strany proto plánovaly na této frontě na rok 1916 velké ofenzívy. Erich von Falkenhayn připravil útok směřující proti francouzské pevnosti [[Verdun]].<ref name="Westwell (2013), 85">Westwell (2013), s. 85.</ref> Německé velení počítalo s&nbsp;tím, že Francouzi budou Verdun bránit z&nbsp;důvodů prestiže až do posledního muže. Falkenhayn zde chtěl francouzskou armádu nechat vykrvácet a&nbsp;otevřít si tak cestu na Paříž.<ref name="Willmott (2005), 88">Willmott (2005), s. 88.</ref> Německá ofenzíva v&nbsp;tomto prostoru začala [[21.&nbsp;únor]]a mohutným ostřelováním a&nbsp;z&nbsp;počátku se zdálo, že bude úspěšná. Němcům se rychle podařilo obsadit pevnost Douamont a&nbsp;těžké boje se sváděly i&nbsp;o&nbsp;pevnosti Vaux a&nbsp;Thiaumont. Francouzští obránci však pokračující útok ustáli a&nbsp;úporné [[Opotřebovávací válka|opotřebovávací]] [[Bitva u Verdunu|boje o&nbsp;Verdun]] nakonec rozhodnutí nepřinesly. Bitva u&nbsp;Verdunu trvající od února do prosince roku 1916 představuje nejdelší bitvu první světové války.<ref name="Westwell (2009), 129">Westwell (2009), s. 129.</ref> Francouzi v&nbsp;ní ztratili 542&nbsp;000 a&nbsp;Němci 434&nbsp;000&nbsp;vojáků.<ref name="Westwell (2009), 129">Westwell (2009), s. 129.</ref><ref name="Willmott (2005), 143">Willmott (2005), s. 143.</ref> Ještě v&nbsp;průběhu bojů o&nbsp;Verdun podnikla Dohoda na západě velkou ofenzívu v&nbsp;oblasti [[Pikardie]]. Nový velitel britských sil [[Douglas Haig]] ve snaze o&nbsp;zmírnění německého tlaku na Verdun naplánoval útok na řece [[Somma|Sommě]] na počátek července. Anglofrancouzská letní ofenzíva vyústila v&nbsp;[[Bitva na Sommě|bitvu na Sommě]], nejkrvavější bitvu války, v&nbsp;níž Britové [[15.&nbsp;září]] poprvé nasadili do boje [[tank]]y.<ref name="Warner (1997), 120–121">Warner (1997), s. 120–121.</ref> Britské ztráty se za necelých pět měsíců bojů vyšplhaly na 420&nbsp;000 a&nbsp;francouzské na 195&nbsp;000&nbsp;mužů.<ref name="Keegan (2003), 238.">Keegan (2003). Str. 238.</ref> Komplikované vyčíslení ztrát na německé straně se pohybuje od 465&nbsp;000<ref name="Kershaw (2017), 129">Kershaw (2017), s. 129.</ref> až do 680&nbsp;000&nbsp;vojáků.<ref name="Keegan (2003), 238.">Keegan (2003). Str. 238.</ref><ref name="Warner (1997), 123">Warner (1997), s. 123.</ref><ref name="Willmott (2005), 167">Willmott (2005), s. 167.</ref> Někteří autoři odhadují, že během bitvy dohromady na obou stranách zemřelo, bylo zraněno, padlo do zajetí nebo bylo prohlášeno za nezvěstné dokonce více než 1&nbsp;300&nbsp;000&nbsp;mužů.<ref name="Westwell (2009), 132">Westwell (2009), s. 132.</ref> Západní fronta se však prakticky nepohnula z&nbsp;místa. V&nbsp;srpnu nahradil Falkenhayna ve velení německé armády generál Hindenburg<ref name="Westwell (2009), 129">Westwell (2009), s. 129.</ref> a&nbsp;francouzského vrchního velitele Joffreho v&nbsp;prosinci vystřídal generál [[Robert Nivelle]].<ref name="Willmott (2005), 167">Willmott (2005), s. 167.</ref> ==== Brusilovova ofenzíva a&nbsp;rumunské tažení ==== Na východní frontě se na počátku roku 1916 připravovali na nový úder proti Ústředním mocnostem Rusové. Na jaře se pokusili o&nbsp;ofenzívu východně od Vilna a&nbsp;u&nbsp;[[Narač]]ského jezera, avšak Němci tyto výpady dokázali odrazit.<ref name="Willmott (2005), 146">Willmott (2005), s. 146.</ref> Mnohem úspěšnější byla letní [[Brusilovova ofenzíva|ruská ofenzíva]] připravená novým velitelem jihozápadního frontu, generálem [[Alexej Alexejevič Brusilov|Alexejem Brusilovem]]. Útok, který Rusové zahájili [[4. červen|4.&nbsp;června]] na 450&nbsp;km fronty, zcela zaskočil rakousko-uherskou armádu.<ref name="Keegan (2003), 242.">Keegan (2003). Str. 242.</ref><ref name="Willmott (2005), 148">Willmott (2005), s. 148.</ref> Ruská vojska prolomila obranné linie Ústředních mocností mezi městy [[Luck]] a&nbsp;[[Černovice (Ukrajina)|Černovcy]] a&nbsp;místy postoupila až o&nbsp;100&nbsp;km na západ. Velký úspěch zaznamenala ofenzíva hlavně na jihozápadě fronty, kde se Rusové probili do východní [[Halič]]e a&nbsp;zpět ke Karpatům a&nbsp;pod vedením generála [[Platon Alexejevič Lečickij|Lešického]] obsadili prakticky celou [[Bukovina (země)|Bukovinu]]. Brusilovovu ofenzívu se Ústředním mocnostem podařilo zastavit jen díky přesunu části sil ze západní a&nbsp;italské fronty, avšak do ruského zajetí padlo během června 350&nbsp;000&nbsp;vojáků.<ref name="Willmott (2005), 149">Willmott (2005), s. 149.</ref> [[Soubor:1917.01.07 Le Miroir - Trupe romane trecand Dunarea la Flamanda.png|náhled|Rumunští vojáci překračující [[Dunaj]], podzim roku 1916|alt=Kolona rumunských vojáků pochodujících na druhý břeh Dunaje přes pontonový most]] Rumunsko povzbuzeno ruským postupem do Bukoviny vyhlásilo na základě [[Bukurešťská smlouva (1916)|Bukurešťské smlouvy]] [[27. srpen|27.&nbsp;srpna]] válku Ústředním mocnostem, přičemž plánovalo zaútočit na Rakousko-Uhersko v&nbsp;prostoru Karpat.<ref name="Willmott (2005), 152">Willmott (2005), s. 152.</ref> Vstup Rumunů do války však Brusilovově ofenzívě nepomohl, protože frontová linie se roztáhla do šířky a&nbsp;zpomalující ruský postup se pak zcela zastavil. Rumunská vojska zahájila útok na rakousko-uherské území v&nbsp;prostoru Karpat [[27. srpen|27.&nbsp;srpna]] a&nbsp;podařilo se jim proniknout zhruba 80&nbsp;km do uherského [[Sedmihradsko|Sedmihradska]].<ref name="Willmott (2005), 152">Willmott (2005), s. 152.</ref> Ústřední mocnosti však měly v&nbsp;oblasti dostatek sil a&nbsp;záhy provedly zdrcující protiútok. Bulhaři s&nbsp;německou a&nbsp;osmanskou podporou postoupili [[1.&nbsp;září]] do [[Dobrudža|Dobrudži]] a&nbsp;[[18.&nbsp;září]] podnikli v&nbsp;Karpatech protiútok také Rakušané podporovaní Němci.<ref name="Willmott (2005), 152">Willmott (2005), s. 152.</ref> Když se pak [[21. listopad]]u armáda Ústředních mocností přepravila u&nbsp;[[Svištov]]a přes Dunaj, rumunská obrana se začala hroutit. Vojska Ústředních mocností obsadila většinu rumunského území, [[6. prosinec|6.&nbsp;prosince]] dobyla [[Bukurešť]] a&nbsp;zbývající rumunské síly se musely stáhnout do [[Moldávie]].<ref name="Willmott (2005), 148–153">Willmott (2005), s. 148–153.</ref> ==== Pokračující boje na Balkáně a&nbsp;italské frontě ==== [[Soubor:M113 11a soldat montenégrins partant au front Lovcen, Cettinié.jpg|náhled|vlevo|Černohorci bránící v&nbsp;roce 1916 pozice při pohoří [[Lovćen]]|alt=Skupina vyčkávajících černohorských vojáků]] Úspěšné tažení v&nbsp;Rumunsku však v&nbsp;Rakousko-Uhersku na podzim zastínily těžké politické rány. [[Seznam ministerských předsedů Předlitavska|Předseda předlitavské vlády]] [[Karl von Stürgkh]] se [[21. říjen|21.&nbsp;října]] stal obětí atentátu. O&nbsp;měsíc později, [[21.&nbsp;listopad]]u pak navíc zemřel i&nbsp;starý císař František Josef&nbsp;I., který představoval největší oporu válkou oslabené monarchie.<ref>[[Jan Křen|KŘEN, Jan]]. ''Dvě století střední Evropy'' Praha: 2005. [dále jen Křen (2005)]. Str. 330.</ref> Na rakousko-uherský trůn po něm nastoupil jeho prasynovec [[Karel&nbsp;I.]], který se [[2. prosinec|2.&nbsp;prosince]] ujmul i&nbsp;vrchního velení armády monarchie. Vedle náporu Rusů na východní frontě museli Rakušané v&nbsp;roce 1916 navíc nadále čelit i&nbsp;těžkým bojům s&nbsp;italskou armádou. V&nbsp;květnu provedla rakouská vojska nečekaný útok v&nbsp;Tridentsku u&nbsp;[[Rovereto|Rovereta]]. Po příchodu italských posil a&nbsp;vyslání části rakouských oddílů na východ, kde bylo potřeba podpořit obranu fronty proti Brusilovově útoku, byla však tato rakouská ofenzíva v&nbsp;červenci zastavena. Boje mezitím pokračovaly i&nbsp;v&nbsp;údolí řeky Soči, kde se během roku uskutečnilo dalších pět bitev. V&nbsp;rámci [[Šestá bitva na Soči|šesté bitvy]] dobyli v&nbsp;srpnu útočící Italové město [[Gorizia|Gorizii]], avšak přesto byl jejich postup vzhledem k&nbsp;obrovským ztrátám zanedbatelný. Rakušané v&nbsp;lednu dokončili obsazení Černé Hory a&nbsp;za ustupujícími zbytky srbské a&nbsp;černohorské armády postoupili do Albánie. Přes porážku Srbska, okupaci Černé Hory a&nbsp;severní Albánie však nedošlo k&nbsp;úplnému obsazení Balkánu silami Ústředních mocností. Italské jednotky se dokázaly udržet v&nbsp;jižní Albánii a&nbsp;v&nbsp;neutrálním Řecku, které se v&nbsp;létě roku [[1916]] přidalo na stranu Dohody, došlo k&nbsp;vytvoření soluňské fronty. Převážně statické boje zde probíhaly v&nbsp;hornaté oblasti při řeckých hranicích. Orientální armáda složená z&nbsp;francouzských, britských, srbských, italských a&nbsp;řeckých jednotek nedokázala až do konce války prolomit obranné linie bráněné především bulharskými silami.<ref name="Willmott (2005), 270–271">Willmott (2005), s. 270–271.</ref> ==== Válka na Blízkém východě ==== [[Soubor:T E Lawrence and the Arab Revolt 1916 - 1918 Q58743.jpg|náhled|Vojáci emíra Fajsala postupující k&nbsp;přístavu [[Janbu]], prosinec 1916|alt=Zástup vyzbrojených arabských vzbouřenců pochodujících pouští.]] Na Blízkém východě zaznamenala na počátku roku 1916 několik úspěchů Osmanská říše, která musela nepřátelům rovněž čelit hned na několika frontách. Poslední jednotky ANZAC se v&nbsp;lednu stáhly z&nbsp;poloostrova Gallipoli a&nbsp;velký úspěch zaznamenali Osmané i&nbsp;v&nbsp;Mezopotámii, kde byly vyhladovělé britské síly obležené v&nbsp;Kútu donuceny [[29. duben|29.&nbsp;dubna]] 1916 kapitulovat.<ref name="Willmott (2005), 87">Willmott (2005), s. 87.</ref> Na přelomu dubna a&nbsp;května pak navíc osmanská armáda zahájila další ofenzivu na Sinaj, kde pronikla až za Suezský průplav a&nbsp;začátkem září Osmané postoupili hlouběji za hranice [[Írán]]u. Odtud však byli do prosince ruskou armádou znovu vytlačeni. Také na kavkazské frontě museli Osmané čelit novému náporu Rusů, kteří s&nbsp;podporou Arménů postoupili do [[Východní Anatolie]] a&nbsp;obsadili města [[Erzurum]], [[Bitlis]] a&nbsp;[[Erzincan]].<ref name="Willmott (2005), 84–85">Willmott (2005), s. 84–85.</ref> V&nbsp;polovině dubna se pak ruská armáda pod velením generála [[Nikolaj Judenič|Nikolaje Judeniče]] probila až k&nbsp;jižním břehům Černého moře, kde dobyla přístav [[Trabzon]].<ref name="Allan (2012), 127.">Allan (2012). Str. 127.</ref> Přestože Rusové ještě v&nbsp;létě porazili Osmany v&nbsp;[[Bitva o Erzincan|bitvě o&nbsp;Erzincan]], frontová linie se ustálila a&nbsp;otřesená osmanská armáda ji dokázala udržet. Vedle ruského tlaku na kavkazské frontě se navíc turecká vláda musela od léta 1916 potýkat s&nbsp;povstáním [[Arabové|Arabů]] podpořených Brity. [[Hidžázské království|Království Hidžáz]] s&nbsp;centrem v&nbsp;[[Mekka|Mekce]] vyhlásilo samostatnost na Osmanské říši a&nbsp;do čela protitureckého [[Arabské povstání|Arabského povstání]] se postavil král [[Husajn ibn Alí al-Hášimí]]. Během povstání a&nbsp;přerušení [[Hidžázská dráha|Hidžázské železnice]] se proslavil britský důstojník a&nbsp;rádce prince [[Fajsal I.|Fajsala]], [[Thomas Edward Lawrence]], známý jako ''Lawrence z&nbsp;Arábie''. Zároveň s&nbsp;vypuknutím Arabského povstání vyrazil na sinajské frontě do útoku Egyptský expediční sbor. Britské síly obsadily [[20. prosinec|20.&nbsp;prosince]] město [[Aríš]] a&nbsp;postupně vytlačily Osmany ze [[Sinajský poloostrov|Sinajského poloostrova]].<ref name="Willmott (2005), 237">Willmott (2005), s. 237.</ref> ==== Válka na moři ==== [[Soubor:HMS Warspite and HMS Malaya during the battle of Jutland.jpg|náhled|vlevo|Bitevní lodě [[HMS Warspite (03)|HMS&nbsp;''Warspite'']] a&nbsp;[[HMS Malaya (1915)|HMS&nbsp;''Malaya'']] během bitvy u&nbsp;Jutska|alt=Britské bitevní lodě HMS Warspite a HMS Malaya plující na horizontu během bitvy u Jutska.]] Námořní převaha Británie a&nbsp;jejích spojenců znamenala, že kromě ponorek Ústředních mocností byly [[Širokomořské loďstvo]] a&nbsp;[[rakousko-uherské námořnictvo]] nadále blokovány v&nbsp;přístavech v&nbsp;[[Severní moře|Severním]], [[Baltské moře|Baltském]] a&nbsp;[[Jaderské moře|Jaderském moři]]. K&nbsp;dlouho očekávané konfrontaci hlavních britských a&nbsp;německých námořních sil došlo na přelomu května a&nbsp;června [[1916]] u&nbsp;pobřeží [[Jutsko|Jutského poloostrova]]. Přestože Britové utrpěli ve střetu nazvaném [[bitva u&nbsp;Jutska]] vyšší ztráty, zůstalo jádro obou loďstev nedotčeno a&nbsp;poměr sil na moři se nezměnil. Početní převaha [[Britské královské námořnictvo|Royal Navy]] nadále umožňovala Britům pokračovat v&nbsp;účinné námořní blokádě německého loďstva, které se po šťastném vyváznutí u&nbsp;Jutska již do další konfrontace hlavních sil vstoupit neodvážilo.<ref name="Willmott (2005), 180–181">Willmott (2005), s. 180–181.</ref> Pokračovala také omezená ponorková válka. Rakousko-uherská ponorka [[SM U 5 (Rakousko-Uhersko)|SM&nbsp;''U&nbsp;5'']] potopila 8.&nbsp;června nedaleko [[Valona|Valony]] italský pomocný křižník [[SS Principe Umberto|''Principe Umberto'']], přičemž zemřelo přes 1700 osob.<ref>NOVÁK, Jiří. ''Bitva o Jadran: c. a k. válečné námořnictvo za 1. světové války'' Brno: 2002. Str. 109.</ref> K&nbsp;poslední větší námořní srážce [[Širokomořské loďstvo|Hochseeflotte]] s&nbsp;britskými křižníky došlo [[17.&nbsp;listopad]]u [[1917]] [[Druhá bitva u Helgolandské zátoky|u&nbsp;Helgolandské zátoky]]. Na mořích však i&nbsp;poté dominovalo britské loďstvo, což ještě podpořil vstup USA do války. Německá hladinová flota byla i&nbsp;nadále donucena k&nbsp;pasivitě.<ref name="Keegan (2003), 219.">Keegan (2003). Str. 219.</ref> Navzdory vyčerpání se světový konflikt dál rozrůstal. V&nbsp;roce 1916 se do války nově zapojilo Portugalsko, kterému Německo oficiálně vyhlásilo válku [[9. březen|9.&nbsp;března]].<ref name="Westwell (2013), 88.">Westwell (2013). Str. 88.</ref> Portugalsko totiž na žádost Spojeného království v&nbsp;únoru internovalo 36&nbsp;německým a&nbsp;rakousko-uherských lodí kotvících v&nbsp;portugalských přístavech. Itálie doposud válčící s&nbsp;Rakouskem navíc [[28. srpen|28.&nbsp;srpna]] 1916 vyhlásila válku také Německu.<ref name="Westwell (2013), 108.">Westwell (2013). Str. 108.</ref> === 1917 === ==== Vstup USA do války ==== [[Soubor:Guetteur au poste de l'écluse 26.jpg|náhled|upright|Pohlednice z&nbsp;pozice [[Haut-Rhin]], Francie 1917|alt=Francouzský voják na barevné fotografii vyhlížející ze zákopu.]] Začátkem roku 1917 byla vojska Ústředních mocností hluboko na nepřátelském území, avšak kvůli značnému roztažení svých armádních sborů na několika válečných jevištích již neměla síly na rozhodný útok.<ref name="Keegan (2003), 281.">Keegan (2003), s.&nbsp;281.</ref> Zdlouhavá válka a&nbsp;rostoucí izolace navíc neposkytovaly Německu a&nbsp;jeho spojencům příznivé vyhlídky. Proto se německá vláda již v&nbsp;prosinci roku 1916 obrátila na některé dohodové státy s&nbsp;mírovým návrhem, avšak Dohoda tyto návrhy [[30. prosinec|30.&nbsp;prosince]] rozhodně odmítla.<ref name="Westwell (2013), 116.">Westwell (2013). Str. 116.</ref> Vyjednávání o&nbsp;možnosti separátního míru pokračovalo i&nbsp;v&nbsp;roce 1917, nevedlo však k&nbsp;pozitivnímu výsledku. Německo v&nbsp;úsilí překonat námořní blokádu Dohody<ref name="Allan (2012), 110.">Allan (2012). Str. 110.</ref> a&nbsp;ve snaze donutit Británii ke kapitulaci přistoupilo [[31. leden|31.&nbsp;ledna]] k&nbsp;neomezené ponorkové válce, což mimořádně zhoršilo nejenom vztahy s&nbsp;USA, ale také se státy [[Latinská Amerika|Latinské Ameriky]] a&nbsp;s&nbsp;Čínou.<ref name="Westwell (2013), 121–122.">Westwell (2013). Str. 121–122.</ref> V&nbsp;únoru navíc došlo k&nbsp;aféře po odhalení [[Zimmermannův telegram|šifrované zprávy]] německého ministra zahraničí [[Arthur Zimmermann|Arthura Zimmermanna]], v&nbsp;níž německá strana nabízela [[Mexiko|Mexiku]], že pokud vyhlásí Spojeným státům americkým válku, obdrží zpět bývalá mexická území v&nbsp;[[Arizona|Arizoně]], [[Nové Mexiko|Novém Mexiku]] a&nbsp;[[Texas]]u.<ref name="Westwell (2013), 123.">Westwell (2013). Str. 123.</ref> Německá strana předpokládala, že neomezená ponorková válka vyprovokuje Američany ke vstupu do války. Němci se proto snažili vtáhnout Mexiko do vojenského konfliktu s&nbsp;USA tak, aby se pozdrželo přímé zapojení amerických sil v&nbsp;Evropě a&nbsp;Německo získalo dost času na rozhodující úder na západní frontě.<ref name="Willmott (2005), 200">Willmott (2005), s. 200.</ref> Po potopení osmi amerických lodí během února a&nbsp;března požádal americký prezident [[Woodrow Wilson]] na počátku dubna [[Kongres Spojených států amerických|Kongres]] o&nbsp;podporu vyhlášení války Německu. USA pak válku Německému císařství vyhlásily [[6. duben|6.&nbsp;dubna]].<ref name="Westwell (2013), 126." /><ref>{{Citace elektronické monografie | titul = U.S. Senate: Art & History Home | datum přístupu = 2014-01-14 | url = http://www.senate.gov/artandhistory/history/common/image/SJRes1_WWI_Germany.htm | jazyk = en}}</ref> Tím se vytvořila velká materiální i&nbsp;lidská převaha na straně Dohody, která se však neprojevila ihned. Do Evropy byly vyslány [[Americké expediční síly|expediční síly]] pod velením generála [[John J. Pershing|Johna Pershinga]]. První Američané se ve Francii vylodili [[24. červen|24.&nbsp;června]], načež se zapojili do bojů na západní frontě. Do konce roku pak bylo v&nbsp;Evropě nasazeno 180&nbsp;000&nbsp;amerických vojáků.<ref name="Westwell (2013), 134.">Westwell (2013). Str. 134.</ref> Spojené státy se během války s&nbsp;Německem a&nbsp;jeho spojenci nestaly členem Dohody, ale označovaly se jako „Přidružená velmoc“.<ref name="Willmott (2005), 201">Willmott (2005), s. 201.</ref> ==== Vyčerpání na západní frontě ==== [[Soubor:GermanInfantry1914.jpg|náhled|vlevo|Francouzský útok na německé pozice, [[Champagne]] 1917|alt=Ležící němečtí vojáci v popředí pálí z obranných pozic v zákopech na útočící Francouze.]] Obrovské ztráty v&nbsp;bitvách o&nbsp;Verdun a&nbsp;na Sommě značně vyčerpaly německou armádu a&nbsp;nové německé velení se proto rozhodlo soustředit se na západě v&nbsp;roce 1917 především na defenzívu. Na počátku roku Němci dokončili vybudování nového obranného postavení, tzv.&nbsp;[[Hindenburgova linie|Hindenburgovu linii]], za kterou se v&nbsp;březnu začali z&nbsp;taktických důvodů stahovat.<ref name="Willmott (2005), 206">Willmott (2005), s. 206.</ref> V&nbsp;průběhu jara nasadilo německé letectvo do akce bombardéry [[Gotha G.IV|Gotha]], které z&nbsp;belgických základen útočily na Britské ostrovy a&nbsp;soustředily se na bombardování Londýna.<ref name="Westwell (2013), 132.">Westwell (2013). Str. 132.</ref> Spojenečtí velitelé povzbuzení německým ústupem a&nbsp;vstupem USA do války připravovali na západní frontě nové útoky. Dne [[16. duben|16.&nbsp;dubna]] zahájili Britové a&nbsp;Francouzi na 40&nbsp;km při řece Aisně [[Nivellova ofenzíva|Nivellovu ofenzívu]]. V&nbsp;hlavním směru útoku u&nbsp;[[Soissons]]u Francouzi poprvé nasadili tanky.<ref name="Willmott (2005), 210">Willmott (2005), s. 210.</ref> I&nbsp;kvůli nedostatečné dělostřelecké podpoře se Němcům podařilo Francouze odrazit. Průměrně se francouzským silám podařilo postoupit jen zhruba o&nbsp;500&nbsp;metrů. Francouzi přitom do počátku května ztratili 187&nbsp;tisíc mužů, němečtí obránci přišli o&nbsp;167&nbsp;tisíc padlých a&nbsp;raněných.<ref name="Willmott (2005), 211">Willmott (2005), s. 211.</ref> Dohoda se tak během [[Druhá bitva na Aisně|bitvy na Aisně]] nedočkala očekávaného průlomu a&nbsp;ohromné ztráty předznamenaly dezerce a&nbsp;první velké vzpoury, které vypukly především v&nbsp;řadách vyčerpaných a&nbsp;demoralizovaných francouzských vojáků. Francouzi zareagovali odvoláním Nivella, kterého v&nbsp;květnu ve funkci vrchního velitele nahradil generál [[Philippe Pétain]]. Před [[Vojenský soud|válečný soud]] bylo postaveno 3&nbsp;335&nbsp;vojáků, avšak situaci ve francouzské armádě uklidnila teprve změna taktiky a&nbsp;zlepšení podmínek na frontě.<ref name="Willmott (2005), 213">Willmott (2005), s. 213.</ref> [[Soubor:Canadian tank and soldiers Vimy 1917.jpg|náhled|Kanadští vojáci za tankem Mark&nbsp;I (Female) během bitvy o&nbsp;hřeben Vimy|alt=Postupující kanadští vojáci kryjící se za tankem Mark I]] Prorazit se spojencům na západní frontě nepodařilo ani v&nbsp;dalších bitvách. V&nbsp;dubnu a&nbsp;květnu selhal britský pokus v&nbsp;[[Bitva u Arrasu (1917)|bitvě u&nbsp;Arrasu]], přičemž vysoké ztráty na životech [[Royal Flying Corps|britských letců]] vešly do povědomí jako tzv.&nbsp;„[[Krvavý duben|Krvavý duben“]]. Další útok Dohody [[Třetí bitva u Yper|u&nbsp;Yper]] známý též jako bitva u&nbsp;Passchendale trvající od července do listopadu stál Brity 310&nbsp;000&nbsp;mrtvých, raněných a&nbsp;zajatých vojáků. Jakýkoliv postup zde zastavil nepřekonatelný bažinatý terén. Němci v&nbsp;bitvě ztratili 260&nbsp;000 a&nbsp;Francouzi 85&nbsp;000&nbsp;mužů.<ref name="Westwell (2013), 143.">Westwell (2013). Str. 143.</ref> V&nbsp;[[Bitva u Cambrai|bitvě u&nbsp;Cambrai]], do které se zapojili i&nbsp;američtí vojáci, zaznamenaly výraznější úspěch britské tanky podporované pěchotou.<ref name="Westwell (2013), 154.">Westwell (2013). Str. 154.</ref> Přesto Dohoda nedokázala v&nbsp;roce 1917 zlomit na západě houževnatý německý odpor a&nbsp;rozhodnout se mělo teprve v&nbsp;následujícím roce.<ref name="Willmott (2005), 202–223">Willmott (2005), s. 202–223.</ref> ==== Revoluce v&nbsp;Rusku ==== V&nbsp;bojujících zemích se stále silněji projevovaly příznaky vyčerpanosti. Inflace a&nbsp;hroutící se ekonomika nejsilněji zasáhly Rusko, kde se situace během tvrdé zimy na počátku roku 1917 stala kritickou. Nedostatečné zásobování měst potravinami a&nbsp;palivem vedlo k&nbsp;obrovským protestům a&nbsp;demonstracím proti carskému režimu. V&nbsp;[[Petrohrad]]u se [[8. březen|8.&nbsp;března]] (podle v&nbsp;Rusku tehdy používaného juliánského kalendáře 23.&nbsp;února) pochod k&nbsp;uctění [[Mezinárodní den žen|Mezinárodního dne žen]] proměnil v&nbsp;masové demonstrace a&nbsp;následujícího dne v&nbsp;ulicích protestovalo na 200&nbsp;000&nbsp;dělníků.<ref name="Keegan (2004), 265">Keegan (2004), s. 265.</ref><ref name="Willmott (2005), 226">Willmott (2005), s. 226.</ref> Na stranu protestujících se v&nbsp;hlavním městě přidala i&nbsp;armáda a&nbsp;během [[Únorová revoluce|únorové revoluce]] padl carský režim, když car Mikuláš&nbsp;II. abdikoval a&nbsp;trůn odmítl i&nbsp;jeho bratr [[Michail Alexandrovič Romanov]]. V&nbsp;Rusku následně došlo ke vzniku dvojvládí [[Ruská prozatímní vláda|prozatímní vlády]] [[Georgij Lvov|Georgije Lvova]] a&nbsp;[[Petrohradský sovět dělnických a vojenských delegátů|Petrohradského sovětu]]. Rusové přesto dál pokračovali ve válce s&nbsp;Ústředními mocnostmi a&nbsp;v&nbsp;létě podnikli tzv.&nbsp;[[Kerenského ofenzíva|Kerenského ofenzívu]].<ref name="Keegan (2004), 267–268">Keegan (2004), s. 267–268.</ref> Hlavní útok směřující na Lvov se připraveným Němcům podařilo odrazit a&nbsp;ruská armáda částečně postoupila pouze proti rakousko-uherskému úseku fronty, načež [[12. červenec|12.&nbsp;července]] obsadila [[Halyč]].<ref name="Willmott (2005), 228">Willmott (2005), s. 228.</ref> Následoval úspěšný německý protiútok, během kterého Rusové ztratili [[Ternopil|Tarnopol]] a&nbsp;[[Černovice (Ukrajina)|Černovcy]]. Prozatímní vláda, v&nbsp;jejímž čele stál od července bývalý ministr války [[Alexandr Fjodorovič Kerenskij|Alexandr Kerenskij]], ztrácela během pokračující války podporu dělníků i&nbsp;stále častěji dezertujících vojáků. Na počátku září dobyli Němci [[Riga|Rigu]] a&nbsp;[[14.&nbsp;září]] byla vyhlášena [[Ruská republika]].<ref>{{Citace kvalifikační práce | příjmení = Man | jméno = Lukáš | instituce = Univerzita Pardubice, Fakulta filozofická | odkaz na instituci = Filozofická fakulta Univerzity Pardubice | titul = Ruská armáda a revoluce, 1917–1918 | url = https://dk.upce.cz/bitstream/handle/10195/40828/ManL_Rusk%c3%a1%20arm%c3%a1da_ZV_2011.pdf?sequence=3&isAllowed=y | typ práce = Diplomová práce | vedoucí = Zbyněk Vydra | místo = Pardubice | rok vydání = 2011 | počet stran = 124 | strany = 94 | datum přístupu = 2021-05-16}}</ref><ref>{{Citace kvalifikační práce | příjmení = Pezlarová | jméno = Jana | instituce = Masarykova univerzita, Právnická fakulta | odkaz na instituci = Právnická fakulta Masarykovy univerzity | titul = Únorová revoluce 1917 a vznik demokratického státu v Rusku | url = https://is.muni.cz/th/aoiur/unorova_revoluce_1917.pdf | typ práce = Diplomová práce | vedoucí = Eduard Vlček | místo = Brno | rok vydání = 2008 | počet stran = 46 | strany = 30 | datum přístupu = 2021-05-16}}</ref> [[Soubor:19170704 Riot on Nevsky prosp Petrograd.jpg|náhled|vlevo|Střelba do demonstrantů na [[Něvský prospekt|Něvském prospektu]] v&nbsp;[[Petrohrad]]u během Červencové krize, 4.&nbsp;červenec 1917|alt=Panikařící dav demonstrantů rozprchávající se po široké ulici kvůli střelbě.]] Tato tzv.&nbsp;[[únorová revoluce]] v&nbsp;Rusku zaktivizovala i&nbsp;[[První československý odboj|národně-osvobozenecké boje Čechů a&nbsp;Slováků]]. Začátkem roku [[1917]] nový ministr zahraničních věcí Rakousko-Uherska [[Otakar Černín]] pochopil, že totálně vyčerpaná říše je na pokraji zhroucení, a&nbsp;proto musí uzavřít separátní mír. Pokusy o&nbsp;uzavření míru s&nbsp;Dohodou bez Německa skončily bez úspěchu, jednak pro odpor Itálie, která požadovala část rakousko-uherského území, a&nbsp;jednak pro odpor jednotlivých národů žijících v&nbsp;monarchii a&nbsp;požadujících u&nbsp;dohodových států odtržení nebo zánik Rakousko-Uherska. Jednání císaře Karla se zástupci Dohody byla odhalena během tzv.&nbsp;[[Sixtova aféra|Sixtovy aféry]]. Československý odboj přešel v&nbsp;roce 1917 do další fáze. Vznikala česko-slovenská zahraniční vojska, tzv.&nbsp;[[Československé legie]], nejprve v&nbsp;Rusku, v&nbsp;prosinci 1917 potom ve Francii (včetně dobrovolníků z&nbsp;Ameriky) a&nbsp;v&nbsp;dubnu [[1918]] také v&nbsp;Itálii. Legionáři bojovali po boku Dohody s&nbsp;cílem „zasloužit“ Čechům a&nbsp;Slovákům vznik samostatného státu. Československé legie se vyznamenaly hlavně v&nbsp;červenci 1917 u&nbsp;[[Ukrajina|ukrajinské]] vesnice [[Zborov (Ukrajina)|Zborov]], kde [[Bitva u Zborova|porazily]] rakousko-uherské jednotky. Po tomto úspěchu vzrostl počet československých legionářů a&nbsp;autorita československého odboje.<ref>[[Vratislav Preclík|PRECLÍK, Vratislav]]. Masaryk a legie, váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím, 2019, {{ISBN|978-80-87173-47-3}}, s. 51-61</ref> Dne [[7.&nbsp;listopad]]u 1917 proběhla v&nbsp;[[Petrohrad]]u [[říjnová revoluce]], během níž se v&nbsp;chaotické situaci dostali k&nbsp;moci [[Komunistická strana Sovětského svazu|bolševici]]. Nová bolševická vláda v&nbsp;čele s&nbsp;[[Vladimir Iljič Lenin|Vladimirem Iljičem Leninem]] se jedním ze svých prvních dekretů&nbsp;– Dekretem o&nbsp;míru&nbsp;– obrátila na všechny bojující strany s&nbsp;výzvou uzavřít demokratický mír bez anexí a&nbsp;placení válečných náhrad. Ústřední mocnosti obdržely [[26.&nbsp;listopad]]u žádost o&nbsp;příměří a&nbsp;jednání o&nbsp;něm byla mezi oběma stranami zahájena v&nbsp;[[Brest (Bělorusko)|Brestu]]. K&nbsp;uzavření příměří došlo [[15. prosinec|15. prosince]], načež se začalo jednat o&nbsp;[[Mírová smlouva|mírové smlouvě]].<ref name="Willmott (2005), 226–231">Willmott (2005), s. 226–231.</ref> V&nbsp;Rusku však došlo k&nbsp;rozpoutání nového krvavého konfliktu mezi bolševiky a&nbsp;[[Bělogvardějci|jejich odpůrci]], kteří se střetli v&nbsp;několik let trvající [[Ruská občanská válka|občanské válce]]. Východní fronta první světové války po říjnové revoluci prakticky přestala existovat a&nbsp;německé velení tak mohlo z&nbsp;východu odvelet 80&nbsp;uvolněných divizí.<ref name="Willmott (2005), 230">Willmott (2005), s. 230.</ref> ==== Průlom na italské frontě ==== [[Soubor:Battle of Caporetto.jpg|náhled|Posun italské fronty k&nbsp;řece [[Piava|Piavě]] po průlomu u&nbsp;Caporetta, říjen a&nbsp;listopad 1917|alt=Mapa zachycující posun italské fronty na podzim roku 1917.]] Na italské frontě došlo v&nbsp;průběhu roku 1917 k&nbsp;dalším dvěma neúspěšným italským pokusům o&nbsp;průlom na plošině [[Kras (pohoří)|Kras]] při řece Soče a&nbsp;Italové se v&nbsp;létě pokusili prorazit skrz rakouskou obranu také v&nbsp;Tridentsku. Vrchního rakousko-uherského velitele von Hötzendorfa nahradil [[1. březen|1.&nbsp;března]] generál [[Arthur Arz von Straußenburg]].<ref name="Westwell (2013), 123." /> V&nbsp;[[Desátá bitva na Soči|desáté bitvě na Soči]] trvající od května do června utrpěli Italové obrovské ztráty, avšak přesto znovu nezaznamenali významnější postup. V&nbsp;srpnu až září během [[Jedenáctá bitva na Soči|jedenácté bitvy na Soči]] se útočící italské armádě podařilo prolomit obranné pozice Rakušanů a&nbsp;obsadit část planiny Bainsizza, avšak zaplatila za to 155&nbsp;000&nbsp;padlými a&nbsp;raněnými. Vyčerpání vlastních jednotek i&nbsp;italský tlak však přiměly rakousko-uherské velení požádat Němce o&nbsp;přímou vojenskou podporu. Příjezd německých a&nbsp;rakousko-uherských posil z&nbsp;východu pak vyústil v&nbsp;naplánování ofenzívy Ústředních mocností usilujících o&nbsp;vyřazení Itálie z&nbsp;války.<ref name="Willmott (2005), 234">Willmott (2005), s. 234.</ref> Neočekávaný útok začal [[24. říjen|24.&nbsp;října]] čtyřhodinovou dělostřeleckou přípravou, kdy bylo na nepřipravené italské pozice vypáleno velké množství plynových granátů. Spojené německé a&nbsp;rakousko-uherské síly následně prorazily italskou obranou a&nbsp;zaskočení Italové museli opustit nejenom pozice v&nbsp;horách, ale byli donuceni ustoupit i&nbsp;z&nbsp;Gorizie, [[Cividale]] a&nbsp;[[Udine]] a&nbsp;stáhnout se za řeku [[Tagliamento]]. Po katastrofální porážce v&nbsp;[[Bitva u Caporetta|bitvě u&nbsp;Caporetta]] se italská fronta podařila stabilizovat teprve po ústupu za řeku [[Piava|Piavu]] a&nbsp;Ústřední mocnosti tak dobyly i&nbsp;severoitalská města [[Belluno]], [[Feltre]] a&nbsp;[[Asiago]]. Italská armáda přišla o&nbsp;10&nbsp;000&nbsp;padlých, 30&nbsp;000&nbsp;raněných a&nbsp;do zajetí navíc padlo na 275&nbsp;000&nbsp;italských vojáků.<ref name="Willmott (2005), 235">Willmott (2005), s. 235.</ref><ref name="Westwell (2013), 149.">Westwell (2013). Str. 149.</ref> V&nbsp;prvních fázích [[bitva na Piavě|bitvy na Piavě]] se Rakušané neúspěšně pokoušeli o&nbsp;překročení řeky a&nbsp;konečnou porážku Itálie. Italové s&nbsp;podporou svých spojenců však Piavu ubránili.<ref name="Willmott (2005), 234–235">Willmott (2005), s. 234–235.</ref> ==== Statické boje na soluňské frontě ==== [[Soubor:Bulgaria southern front.jpg|náhled|vlevo|Bulharští vojáci ostřelující nepřátelské letadlo|alt=Oddíl bulharských vojáků mířících ze zákapu do vzduchu.]] Boje pokračovaly v&nbsp;tomto roce také na Balkáně. Na soluňské frontě podnikla Dohoda v&nbsp;květnu novou ofenzívu v&nbsp;Makedonii. V&nbsp;okolí řeky [[Vardar]] zaútočili na bulharské pozice Srbové a&nbsp;Francouzi, přičemž britské síly jejich útok podporovaly v&nbsp;okolí [[Dojranské jezero|Dojranského jezera]]. Prolomit pozice Ústředních mocností se však nepodařilo a&nbsp;ztráty Dohody se během těchto útoků vyšplhaly na 14&nbsp;000&nbsp;vojáků, což podlomilo autoritu velitele Sarraila, který byl na konci roku odvolán a&nbsp;nahrazen generálem [[Adolphe Guillaumat|Guillaumatem]].<ref name="Westwell (2013), 149 a 155.">Westwell (2013). Str. 149 a 155.</ref> Když [[12. červen|12.&nbsp;června]] abdikoval řecký král [[Konstantin I. Řecký|Konstantin&nbsp;I.]] prosazující do té doby neutralitu [[Řecké království|Řeckého království]], získal premiér [[Eleftherios Venizelos]] podporu pro vyhlášení války Ústředním mocnostem. Řecko pak na straně Dohody vstoupilo do světového konfliktu [[30. červen|30.&nbsp;června]], načež se řecké síly připojily ke spojeným dohodovým jednotkám bojujícím na soluňské frontě. V&nbsp;Bulhary okupované části Srbska v&nbsp;okolí města [[Prokuplje]] vypuklo v&nbsp;únoru [[Toplické povstání]]. Srbští povstalci vedení [[Kosta Vojinović|Kostou Vojinovićem]] byli do [[25. březen|25.&nbsp;března]] poraženi. Šlo o&nbsp;jediné ozbrojené povstání, které se na území okupovaném Ústředními mocnostmi během celé války uskutečnilo.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Doleček | jméno = Rajko | titul = Necenzurované obrazy II : z dějin Kosova a Metohije | vydavatel = Para bellum | místo = Ostrava | rok = 2009 | isbn = 978-80-903703-2-6 | počet stran = 394 | strany = 90–91 | jazyk = cs}}</ref> ==== Britské úspěchy v&nbsp;Mezopotámii a&nbsp;Palestině ==== [[Soubor:Bundesarchiv Bild 146-1970-073-17, Türkische Kavallerie südlich von Jerusalem.jpg|náhled|Osmanské jízdní jednotky jižně od [[Jeruzalém]]a, duben 1917|alt=Osmanský jízdní oddíl s prapory jedoucí po prašné cestě.]] Slábnoucí Osmanská říše byla v&nbsp;roce 1917 pod britským tlakem především v&nbsp;Mezopotámii a&nbsp;Palestině. V&nbsp;Mezopotámii se Britové, kterým velel [[generálporučík]] [[Stanley Maude]], znovu vypravili proti proudu řeky [[Tigris]] směrem na Bagdád. I&nbsp;díky dělovým člunům a&nbsp;říčním parníkům donutili špatně vyzbrojené turecké oddíly k&nbsp;ústupu a&nbsp;[[25.&nbsp;únor]]a se po vítězství ve druhé bitvě o&nbsp;Kút Britům podařilo toto strategické město obsadit. Poražení Turci ustupovali dál k&nbsp;Bagdádu, který do britských rukou padl bez boje [[11. březen|11.&nbsp;března]].<ref name="Westwell (2013), 123." /> V&nbsp;dubnu obsadili Britové také město [[Samarra]] a&nbsp;na podzim dobyli [[Ramádí]] a&nbsp;[[Tikrít]]. Problémy se zásobování a&nbsp;náročné podmínky však další akce v&nbsp;Mezopotámii omezovaly a&nbsp;sám generál Maude podlehl na konci roku [[Cholera|choleře]].<ref name="Willmott (2005), 237">Willmott (2005), s. 237.</ref> Boje nadále probíhaly i&nbsp;při hranicích neutrální Persie, jejíž jižní část během války obsadili Britové.<ref name="Willmott (2005), 86">Willmott (2005), s. 86.</ref> Arabští povstalci vedení princem Fajsalem mezitím v&nbsp;lednu dobyli přístav [[Al Wajh]] a&nbsp;v&nbsp;létě také strategické přístavní město [[Akaba]]. Britská iniciativa se v&nbsp;průběhu roku 1917 přesunula především na sinajsko-palestinskou frontu, kde se Britové pod velením generála [[Archibald Murray|Archibalda Murrayho]] po obsazení Sinajského poloostrova připravovali na tažení do Palestiny.<ref name="Westwell (2013), 120.">Westwell (2013). Str. 120.</ref> V&nbsp;březnu a&nbsp;dubnu se ještě Osmanům podařilo pokusy Britů o&nbsp;obsazení [[Gaza|Gazy]] dvakrát odrazit a&nbsp;britské ztráty během druhé bitvy o&nbsp;Gazu dosáhly 6&nbsp;000&nbsp;mužů.<ref name="Willmott (2005), 238">Willmott (2005), s. 238.</ref> Nový velitel Egyptského expedičního sboru, [[Edmund Allenby]] však následně získal posily a&nbsp;na přelomu října a&nbsp;listopadu se Britům podařilo překonat osmanskou obranu a&nbsp;zmocnit se měst Gaza a&nbsp;[[Beer Ševa]], čímž si otevřeli cestu k&nbsp;postupu na [[Jeruzalém]].<ref name="Willmott (2005), 240">Willmott (2005), s. 240.</ref> Přes turecké protiútoky a&nbsp;zimní deště postoupily Allenbyho síly až na předměstí Jeruzaléma, na které zaútočily v&nbsp;noci ze 7. na 8.&nbsp;prosince. Turci se z&nbsp;města stáhli a&nbsp;9.&nbsp;prosince pak Britové Jeruzalém obsadili.<ref name="Willmott (2005), 241">Willmott (2005), s. 241.</ref> Chaotická situace zavládla po únorové a&nbsp;říjnové revoluci na kavkazské frontě, kde docházelo k&nbsp;rozkladu ruské armády a&nbsp;Rusové v&nbsp;průběhu roku 1917 vyklízeli dříve dobyté pozice ve východní Anatolii. Ačkoliv část bývalých pozic převzali po ustupujících ruských silách Arméni, předznamenal rozklad Ruského impéria nový osmanský postup směrem na Zakavkazsko.<ref name="Willmott (2005), 241">Willmott (2005), s. 241.</ref> === 1918 === ==== Rozklad Ruska a&nbsp;východní fronty ==== V&nbsp;Rusku se nepřehledná situace od počátku roku 1918 nadále komplikovala, neboť proti oslabené centrální vládě se začaly kromě antibolševických sil bouřit i&nbsp;neruské národy žádající samostatnost. Od Ruska se ještě v&nbsp;prosinci 1917 odtrhlo [[Finské království|Finsko]], které se následně propadlo do bojů vlastní [[Finská občanská válka|občanské války]] mezi Rudými podporovanými ruskými bolševiky a&nbsp;Bílými na jejichž stranu se postavili Němci.<ref name="Keegan (2003), 298–300.">Keegan (2003), s.&nbsp;298–300.</ref> V&nbsp;baltských zemích došlo v&nbsp;únoru k&nbsp;vyhlášení samostatnosti [[Litevské království (1918)|Litevského království]], přičemž o&nbsp;vlastní stát usilovali také [[Lotyši]], [[Estonci]] a&nbsp;[[Baltští Němci]]. Vedle samostatného [[Polské království (1916–1918)|Polského království]] podpořilo Německo [[9. leden|9.&nbsp;ledna]] i&nbsp;nezávislost [[Ukrajinský stát|Ukrajinského státu]], s&nbsp;nímž [[9.&nbsp;únor]]a v&nbsp;[[Brest (Bělorusko)|Brestu]] podepsalo mírovou smlouvu.<ref name="Willmott (2005), 250">Willmott (2005), s. 250.</ref> Se snahami vybojovat svému národu nezávislost na hroutícím se Rusku však vystoupili také [[Bělorusové]], [[Moldavané]], [[Kozáci|donští kozáci]], [[Gruzíni]], [[Arméni]] nebo [[Azerové|Ázerbájdžánci]].<ref name="Keegan (2003), 302.">Keegan (2003). Str. 302.</ref> [[Soubor:Saksa vägede paraad Tartus 1918.jpg|náhled|vlevo|Němečtí vojáci pochodující v&nbsp;[[Estonsko|estonském]] městě [[Tartu]], únor 1918|alt=Němečtí vojáci pochodující estonským městem Tartu. Přihlíží dav civilistů.]] Probíhající jednání o&nbsp;podobě mírové smlouvy mezi Německem a&nbsp;bolševickým Ruskem, která se odehrávala od prosince v&nbsp;běloruském Brestu, se ruská delegace snažila protahovat očekávajíc brzké vypuknutí revoluce mezi německými dělníky.<ref name="Keegan (2003), 301.">Keegan (2003), s.&nbsp;301.</ref> Němci se však mezitím dohodli na míru s&nbsp;ukrajinskými představiteli a&nbsp;po vypršení svého [[Ultimátum|ultimáta]] podnikli [[Operace Faustschlag|operaci Faustschlag]], během níž obnovili útok proti chabě bráněným příhraničním oblastem evropského Ruska. Do počátku března pak vojska Ústředních mocností obsadila celé tehdejší [[Pobaltí]], Bělorusko, Ukrajinu a&nbsp;také poloostrov [[Krym]]. V&nbsp;[[Brestlitevský mír|Brestlitevské smlouvě]], kterou podepsaly [[Německé císařství]] a&nbsp;bolševické Rusko dne [[3. březen|3.&nbsp;března]] [[1918]], byl mezi oběma zeměmi uzavřen mír. Zároveň Rusko akceptovalo ztrátu předválečných území v&nbsp;západních oblastech bývalého impéria obývaných neruskými národy o&nbsp;celkové rozloze 330&nbsp;000&nbsp;km<sup>2</sup>.<ref name="Keegan (2003), 301." /><ref name="Westwell (2013), 158.">Westwell (2013), s.&nbsp;158.</ref> Poté byla [[7. květen|7.&nbsp;května]] uzavřena mírová smlouva i&nbsp;mezi Ústředními mocnostmi a&nbsp;Rumunskem. [[Bukurešťský mír (1918)|Bukurešťskou mírovou smlouvu]] však odmítl podepsat rumunský král [[Ferdinand I. Rumunský|Ferdinand&nbsp;I.]]<ref name="Westwell (2013), 164.">Westwell (2013), s.&nbsp;164.</ref> [[Východní fronta (první světová válka)|Východní fronta]] první světové války tím na počátku roku 1918 pro Německo definitivně přestala existovat a&nbsp;německé velení mohlo přikročit k&nbsp;realizaci zamýšleného rozhodujícího útoku na [[Západní fronta (první světová válka)|západní frontě]].<ref name="pacner37">PACNER, Karel: Osudové okamžiky Československa, s.&nbsp;37-40.</ref> Část vojenských sil Rakouska-Uherska mohla být navíc přesunuta i&nbsp;na italskou frontu.<ref name="Westwell (2009), 232.">Westwell (2009), Str. 232.</ref> ==== Porážky Osmanské říše ==== [[Soubor:Indian lancers in Haifa 1918.jpg|náhled|Indičtí vojáci v&nbsp;[[Haifa|Haifě]]|alt=Indičtí vojáci projíždějí na koních ulicemi Haify. Přihlíží dav civilistů.]] Ruské odstoupení z&nbsp;války pomohlo také slábnoucí [[Osmanská říše|Osmanské říši]], která se mohla více soustředit na postupující vojska Britského impéria v&nbsp;[[Palestina|Palestině]] a&nbsp;[[Mezopotámie|Mezopotámii]]. Osmanská armáda byla již do značné míry vyčerpaná a&nbsp;její velká část byla stále vázána také na [[Kavkaz]]e, kde po rozkladu Ruského impéria došlo ke zhroucení kavkazské fronty. O&nbsp;tuto strategickou oblast umožňující přístup ke zdrojům ropy a&nbsp;zakaspické bavlny však projevovali zájem kromě Turků a&nbsp;samotných kavkazských národů usilujících o&nbsp;suverenitu také Němci a&nbsp;Britové, kteří sem ve snaze o&nbsp;ovládnutí tohoto prostoru rovněž vyslali své oddíly. Vakuum po rozkladu ruské armády chtěli Britové zacelit také na [[Persie|perské]] frontě, kde se snažili zabránit Turkům v&nbsp;proniknutí do [[Střední Asie]].<ref name="Keegan (2003), 302–303.">Keegan (2003). Str. 302–303.</ref> Po rozkladu carské armády se pod osmanským tlakem se zhroutila [[Zakavkazská demokratická federativní republika]] a&nbsp;oddílům [[Enver Paša|Envera Paši]] se podařilo odrazit Brity a&nbsp;obsadit [[Baku]]. Na další ofenzívu v&nbsp;Zakavkazsku se však již armáda Osmanské říše nezmohla.<ref name="Gilbert (2005), 558">Gilbert (2005), s. 558.</ref> Fronta se v&nbsp;roce 1918 stabilizovala také v&nbsp;Mezopotámii, odkud Britové odveleli část sil do Palestiny. Generál [[Lionel Dunsterville]] byl navíc z&nbsp;Bagdádu v&nbsp;lednu v&nbsp;čele speciální jednotky o&nbsp;síle 350&nbsp;mužů vyslán na sever. Cílem Dunstervillea bylo obsadit ropná pole v&nbsp;okolí [[Baku]].<ref name="Westwell (2013), 157.">Westwell (2013), Str. 157.</ref> Na jaře se tak hlavní britské síly na Středním východě soustředily v&nbsp;Palestině, přičemž cílem Egyptského expedičního sboru posíleného o&nbsp;čerstvé indické jízdní jednotky bylo vytlačit Turky ze Sýrie. I&nbsp;s&nbsp;pomocí arabských spojenců porazila britská armáda pod velením generála Allenbyho v&nbsp;září 1918 osmanské oddíly v&nbsp;[[Bitva u Megida (1918)|bitvě u&nbsp;Megida]], načež Britové obsadili [[Nazaret]], [[Haifa|Haifu]] a&nbsp;překročili řeku [[Jordán]]. Po porážce u&nbsp;Megida se osmanská obrana na syrsko-palestinské frontě zhroutila a&nbsp;v&nbsp;říjnu pak Britové a&nbsp;Arabové obsadili také města [[Damašek]] a&nbsp;[[Aleppo]] a&nbsp;Francouzi, kteří se vylodili v&nbsp;[[Libanon]]u, dobyli přístav [[Bejrút]].<ref name="Westwell (2013), 177.">Westwell (2013), Str. 177.</ref> ==== Anabáze československých legií ==== [[Soubor:Czech Troops.jpg|náhled|vlevo|[[Československé legie]] v&nbsp;Rusku|alt=Nastoupené salutující jednotky československých legionářů.]] Negativní následky měl brestlitevský mír pro československý odboj, protože zvýšil šance, že nakonec Rakousko-Uhersko a&nbsp;Německo válku vyhrají. Československé vojsko se z&nbsp;občanskou válkou zmítaného Ruska začalo přesouvat po železnici na východ, přičemž se plánovalo následné nasazení českých a&nbsp;slovenských vojáků na západní frontě.<ref name="Keegan (2003), 306.">Keegan (2003). Str. 306.</ref> V&nbsp;březnu 1918 porazili českoslovenští legionáři Němce v&nbsp;[[Bitva u Bachmače|bitvě u&nbsp;Bachmače]] a&nbsp;donutili je uzavřít příměří zaručující československým plukům volný průjezd na [[Transsibiřská magistrála|Transsibiřskou magistrálu]], kterou začátkem léta 1918 československé vojsko téměř celou obsadilo a&nbsp;dobylo všechna velká města na [[Sibiř]]i. Za to si vysloužilo uznání dohodových mocností, a&nbsp;jednotlivé dohodové země začaly postupně v&nbsp;průběhu roku 1918 uznávat [[Československá národní rada|Československou národní radu]] a&nbsp;jejího předsedu T.&nbsp;G.&nbsp;Masaryka. Odtud byl již jen krůček ke [[vznik Československa|vzniku Československa]]. Cara [[Mikuláš II. Alexandrovič|Mikuláše&nbsp;II.]] a&nbsp;jeho rodinu se ale československým legiím ze zajetí již zachránit nepodařilo. Dne 17.&nbsp;července 1918, necelý týden před příchodem legií do [[Jekatěrinburg]]u, byla na přímý příkaz bolševického vedení celá [[Zavraždění carské rodiny|rodina bývalého cara vyvražděna]]. Následoval přesun legií po magistrále do přístavního města [[Vladivostok]] a&nbsp;postupné odplouvání kolem světa zpět do Evropy.<ref name="Keegan (2003), 306.">Keegan (2003). Str. 306.</ref> ==== Čtrnáct bodů prezidenta Wilsona ==== [[Soubor:14Points.jpg|náhled|[[Kongres Spojených států amerických|Kongres USA]] během projevu prezidenta [[Woodrow Wilson|Wilsona]], [[8. leden|8.&nbsp;ledna]] [[1918]]|alt=Sál kongresu USA během projevu prezidenta Wilsona]] Ke státům Dohody, stále hlasitěji podporujícím snahy středoevropských národů o&nbsp;sebeurčení, se přidaly rovněž Spojené státy americké. Americký prezident [[Woodrow Wilson|Wilson]] pronesl v&nbsp;Kongresu [[8. leden|8.&nbsp;ledna]] [[1918]] projev, během nějž prezentoval svůj [[Čtrnáct bodů prezidenta Wilsona|čtrnáctibodový mírový program]]. Základní principy poválečného uspořádání světa měly přitom být postaveny právě na principu [[Právo národů na sebeurčení|sebeurčení národů]], na [[Volný trh|volném obchodu]] a&nbsp;nově ustanovené [[Mezinárodní organizace|mezinárodní organizaci]] zajišťující s&nbsp;pomocí otevřené diplomacie kolektivní bezpečnost.<ref name="Westwell (2013), 156.">Westwell (2013), Str. 156.</ref> Americké jednotky se mezitím ve stále větších počtech přesouvaly do Evropy, kde pomáhaly doplňovat síly států Dohody. Do března roku 1918 dorazilo do Francie 318&nbsp;000&nbsp;amerických vojáků a&nbsp;do konce léta se jejich počet zvýšil na 1&nbsp;300&nbsp;000. Na konci války měly pak Spojené státy k&nbsp;dispozici téměř čtyři miliony vyzbrojených mužů. Na západní frontě se před jejich příchodem začalo naplno projevovat celkové vyčerpání obou válčících stran. Kvůli vysokým ztrátám v&nbsp;nekončících pozičních bojích již Britové, Francouzi a&nbsp;ani Němci nebyli schopni pokračovat v&nbsp;dlouhodobé válce a&nbsp;připravovat nové útoky znamenající vždy obrovské ztráty.<ref name="Keegan (2003), 294–295.">Keegan (2003), s.&nbsp;294–295.</ref> ==== Poslední ofenzívy Ústředních mocností a&nbsp;protiútok Dohody ==== [[Soubor:World War I photographs - NARA - 285377.jpg|náhled|vlevo|Američtí ženisté se vrací z&nbsp;bitvy o&nbsp;St.&nbsp;Mihiel, září 1918|alt=Oddíl amerických ženistů pracujících na překážkách s ostnatým drátem.]] Němci bojující s&nbsp;časem se proto rozhodli přikročit na jaře roku 1918 k&nbsp;rozhodujícímu úderu na západní frontě, který naplánoval generál [[Erich Ludendorff|Ludendorff]]. Po rozkladu Ruského impéria přesunuly Ústřední mocnosti většinu uvolněných jednotek na počátku roku 1918 právě na západní frontu, kde německá armáda zahájila jarní [[Ludendorffova ofenzíva|Ludendorfovu ofenzívu]]. Série velkých německých výpadů začala [[21. březen|21.&nbsp;března]] útokem proti britskému úseku fronty v&nbsp;prostoru mezi [[Arras]]em a&nbsp;řekou [[Oise (řeka)|Oise]]. Přestože se i&nbsp;díky mohutné palebné podpoře téměř 6&nbsp;500&nbsp;děl Němci probili až k&nbsp;řekám Somma a&nbsp;Acre, nepodařilo se jim dobýt Arras a&nbsp;[[ofenzíva Michael]] byla koncem března kvůli vyčerpání německých vojáků a&nbsp;nedostatku záloh zastavena.<ref name="Willmott (2005), 252– 253">Willmott (2005), s. 252–253.</ref> Německé jarní útoky na západě však pokračovaly hned v&nbsp;dubnu, kdy byla zahájena [[Čtvrtá bitva u Yper|ofenziva Georgette]]. Němcům se [[9. duben|9.&nbsp;dubna]] podařilo překonat méně zkušené portugalské jednotky u&nbsp;řeky [[Leie]], načež dobyli [[Mesen]] a&nbsp;přiblížili se k&nbsp;Yprům.<ref name="Willmott (2005), 254">Willmott (2005), s. 254.</ref> Nejúspěšnější z&nbsp;německých jarních útoků byla [[ofenziva Blücher-Yorck]] zahájená [[27. květen|27.&nbsp;května]]. Německé oddíly v&nbsp;rámci tohoto útoku překročily Aisnu, dobyly Soissons a&nbsp;zastavit se je podařilo teprve během [[Druhá bitva na Marně|druhé bitvy na řece Marně]]. Znovu tak byla ohrožena Paříž, kterou Němci ostřelovali s&nbsp;pomocí [[Pařížské dělo|dalekonosných děl]] s&nbsp;ráží 21&nbsp;cm.<ref name="Westwell (2013), 159.">Westwell (2013), Str. 159.</ref> Jarní porážky přiměly Dohodu vytvořit kvůli koordinaci vojenských operací společné velení, do jehož čela byl zvolen náčelník francouzského generálního štábu [[Ferdinand Foch]].<ref name="Willmott (2005), 256">Willmott (2005), s. 256.</ref> Německé velení se pokusilo na jarní úspěchy navázat, avšak následné očekávané letní útoky během [[Ofenziva Gneisenau|ofenzivy Gneisenau]] a&nbsp;[[Ofenzíva Marna-Remeš|ofenzívy Marna-Remeš]] byly s&nbsp;velkými ztrátami odraženy.<ref name="Willmott (2005), 258– 259">Willmott (2005), s. 258–259.</ref> Ani přesun sil z&nbsp;Ruska tak Ústředním mocnostem na západě nezajistil rozhodující úspěch a&nbsp;série útoků zcela vyčerpala poslední německé zálohy. Během léta pak Dohoda posílená o&nbsp;americké jednotky přistoupila k&nbsp;zdrcujícímu protiútoku. [[8. srpen|8.&nbsp;srpna]] [[1918]] zaútočili Britové, Francouzi a&nbsp;Američané [[Bitva u Amiens|u&nbsp;Amiensu]], kde bylo do boje nasazeno 456&nbsp;tanků.<ref name="Willmott (2005), 263">Willmott (2005), s. 263.</ref> Skrz německé pozice se podařilo probít mezi [[Albert (Somme)|Albertem]] a&nbsp;[[Montdidier (Somme)|Montdidierem]], načež následovala série dohodových výpadů po celé linii západní fronty známá jako [[stodenní ofenzíva]]. Britská 1. a&nbsp;3.&nbsp;armáda se pak spolu s&nbsp;australským a&nbsp;americkým sborem probila na konci září mezi [[Cambrai]] a&nbsp;St.&nbsp;Quentinem skrze německá postavení na Hindenburgově linii.<ref name="Willmott (2005), 266">Willmott (2005), s. 266.</ref> Francouzsko-britská vojska se valila na [[Sedan]], německá obrana se začala hroutit a&nbsp;německé velení pochopilo, že válka je prohraná. Velitel Ludendorff kvůli záchvatu [[28.&nbsp;září]] zkolaboval a&nbsp;vojenské orgány žádaly již druhý den, aby byla co nejrychleji zahájena jednání o&nbsp;příměří.<ref name="Willmott (2005), 266">Willmott (2005), s. 266.</ref> [[Soubor:The Battle of the Piave River, June 1918 Q19087.jpg|náhled|Italští vojáci v&nbsp;obranných pozicích při řece Piavě, červen 1918|alt=Desítka usmívajících se italských vojáků sedících v zákopu.]] Ztroskotala i&nbsp;rakousko-uherská [[bitva na Piavě|ofenzíva na Piavě]], kterou v&nbsp;červnu vedla 11.&nbsp;armáda výpadem z&nbsp;Tridentska a&nbsp;6.&nbsp;armáda útokem v&nbsp;samém údolí řeky Piavy. Přestože se Rakušanům podařilo Piavu na několika místech překročit a&nbsp;do [[18. červen|18.&nbsp;června]] vytvořit pět předmostí, tlak italských jednotek podpořených spojenci a&nbsp;tenčící se zálohy donutily rakousko-uherské velení ofenzívu ukončit a&nbsp;stáhnout vojáky zpět za rozvodněnou řekou.<ref name="Willmott (2005), 274">Willmott (2005), s. 274.</ref> Italský vrchní velitel [[Armando Diaz]] s&nbsp;protiútokem otálel, neboť si uvědomoval náročnost přechodu Piavy a&nbsp;vyčerpání vlastních vojáků. Italům pomáhal čas, neboť rakousko-uherská armáda se po poslední neúspěšné ofenzívě a&nbsp;pod tlakem Dohody postupující na Balkáně již začínala rozkládat. Rozhodující italský útok na Piavě známý jako [[Bitva u Vittorio Veneta|bitva u&nbsp;Vittorio Veneta]] byl zahájen v&nbsp;samém závěru války v&nbsp;noci z&nbsp;[[23. říjen|23.]] na [[24. říjen|24.&nbsp;října]]. I&nbsp;s&nbsp;pomocí britských, francouzských a&nbsp;amerických divizí se Italům podařilo obsadit druhý břeh a&nbsp;obrátit demoralizovanou rakousko-uherskou armádu na ústup.<ref name="Willmott (2005), 276–277">Willmott (2005), s. 276–277.</ref> Situace Ústředních mocností začala být neudržitelná také na Balkáně. V&nbsp;červnu se velení nad Orientální armádou rozmístěnou v&nbsp;Makedonii ujal francouzský generál [[Louis Franchet d'Espèrey]], který začal s&nbsp;přípravou společného útoku na sever.<ref name="Willmott (2005), 270">Willmott (2005), s. 270.</ref> [[Vardarská ofenzíva|Vardarskou ofenzívu]] zahájila Dohoda [[14.&nbsp;září]]. Následovalo vítězství v&nbsp;[[Bitva u Dobrého Pole|bitvě u&nbsp;Dobrého Pole]] a&nbsp;demoralizované bulharské jednotky začaly pod tlakem tohoto útoku ustupovat. Britové spolu s&nbsp;Řeky vytlačili Bulhary od Dojranského jezera a&nbsp;Francouzi, Srbové a&nbsp;Italové útočící na soluňské frontě západněji u&nbsp;města [[Bitola]] rychle postupovali na sever. Tak došlo ke zhroucení soluňské fronty, načež francouzské oddíly [[29.&nbsp;září]] obsadily [[Skopje]] a&nbsp;Britové postupovali [[Thrákie|Thrákií]] dál na východ směrem ke Konstantinopoli.<ref name="Willmott (2005), 271">Willmott (2005), s. 271.</ref> Po zániku soluňské fronty a&nbsp;kapitulaci Bulharska byly zbývající jednotky Ústředních mocností do konce války vytlačeny z&nbsp;celého Balkánu. Srbové s&nbsp;podporou Francouzů, Italů a&nbsp;Řeků v&nbsp;průběhu října donutili rakousko-uherské síly ustoupit z&nbsp;Kosova, Albánie, Černé Hory i&nbsp;Srbska, přičemž Bělehrad byl osvobozen počátkem listopadu 1918.<ref name="Westwell (2009), 234–235.">Westwell (2009), Str. 234–235.</ref> ==== Zhroucení Ústředních mocností a&nbsp;konec války ==== [[Soubor:Waffenstillstand gr.jpg|náhled|vlevo|Německá delegace v&nbsp;železničním [[Vagón z Compiègne|vagónu u&nbsp;Compiègne]] při podpisu [[Příměří z Compiègne|příměří]] [[11.&nbsp;listopad]]u 1918|alt=Barevná grafika znázorňující německou delegaci po příchodu do železničního vagónu při podpisu příměří.]] Katastrofální situace na frontách a&nbsp;rozklad vyčerpaného zázemí donutily představitele Ústředních mocností žádat o&nbsp;ukončení války. Jako první kapitulovalo Bulharsko. [[Soluňské příměří|Smlouva o&nbsp;příměří]] byla podepsána [[29.&nbsp;září]], přičemž jeho podmínky vstoupily v&nbsp;platnost následujícího dne.<ref name="Willmott (2005), 271">Willmott (2005), s. 271.</ref> Rozklad vlastní armády a&nbsp;dohodová vojska postupující k&nbsp;hlavnímu městu donutily ke stejnému kroku také Osmanskou říši. Tzv.&nbsp;[[Mudroské příměří]] bylo Osmany podepsáno [[30. říjen|30.&nbsp;října]] na ostrově [[Lémnos]].<ref name="Willmott (2005), 278">Willmott (2005), s. 278.</ref> Po boku Německého císařství zůstalo nakonec pouze Rakousko-Uhersko, které však bylo dlouhou válkou již zcela vyčerpáno. Dne [[14.&nbsp;říjen|14. října]] vzkázal císař Karel americkému prezidentu Wilsonovi, že je ochoten jednat o&nbsp;podmínkách příměří a&nbsp;[[16.&nbsp;říjen|16. října]] vydal ve snaze zachránit hroutící se monarchii [[Národní manifest]] slibující federalizaci Rakousko-Uherska.<ref name="Keegan (2003), 327.">Keegan (2003). Str. 327.</ref> Tyto kroky však již přišly pozdě, protože v&nbsp;následujících dnech se [[Rakousko-Uhersko]] [[Zánik Rakousko-Uherska|rozpadlo]]. [[28. říjen|28.&nbsp;října]] došlo v&nbsp;[[Praha|Praze]] k&nbsp;[[Vznik Československa|vyhlášení Československa]] a&nbsp;následující den došlo v&nbsp;[[Záhřeb]]u také k&nbsp;vyhlášení samostatného [[Stát Slovinců, Chorvatů a Srbů|Státu Slovinců, Chorvatů a&nbsp;Srbů]]. Ustupující rakousko-uherská armáda stahující se po [[Bitva u Vittorio Veneta|porážce u&nbsp;Vittorio Veneta]] ze severní Itálie však ještě podepsala s&nbsp;italskými veliteli [[příměří ve Villa Gusti]] nedaleko [[Padova|Padovy]].<ref name="Willmott (2005), 276–278">Willmott (2005), s. 276–278.</ref> Jednání se zástupci již prakticky neexistujícího státu začala [[1.&nbsp;listopad]]u a&nbsp;k&nbsp;podpisu příměří došlo [[3.&nbsp;listopad]]u v&nbsp;15&nbsp;hodin s&nbsp;platností od stejné hodiny následujícího dne.<ref name="Keegan (2003), 327.">Keegan (2003). Str. 327.</ref> Dne [[11.&nbsp;listopad]]u podepsal rakouský císař [[Karel&nbsp;I.]] pod silným nátlakem prohlášení, že se vzdává všech zásahů do státních záležitostí (nikoli abdikaci). Téhož dne císař opustil i&nbsp;[[Schönbrunn]]ský zámek ve [[Vídeň|Vídni]], čímž Rakousko-Uhersko definitivně zaniklo.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Pernes | jméno = Jiří | odkaz na autora = | titul = Poslední Habsburkové | vydavatel = Barrister a Knižní klub | místo = Brno | rok = 1999 | počet stran = | kapitola = Zhroucení | strany = 193 | isbn = 80-85947-30-7}}</ref> Osamocené Německo, kde se na počátku listopadu [[Kielská vzpoura|vzbouřila část námořnictva]] a&nbsp;na mnoha místech vypukla [[Listopadová revoluce (Německo)|revoluce]] bylo rovněž donuceno žádat o&nbsp;ukončení války. Vyjednávání se zástupci Dohody byla zahájena 8.&nbsp;listopadu poblíž [[Compiègne]].<ref name="pacner111">PACNER, Karel. ''Osudové okamžiky Československa'', s. 111-115</ref> Dne [[9.&nbsp;listopad]]u abdikoval německý císař [[Vilém II. Pruský|Vilém&nbsp;II.]] a&nbsp;sociální demokraté vyhlásili v&nbsp;Berlíně republiku.<ref name="pacner111" /> [[Příměří z&nbsp;Compiègne]] ukončující boje první světové války bylo v&nbsp;[[Vagón z Compiègne|železničním vagónu]] podepsáno ráno [[11.&nbsp;listopad]]u [[1918]] a&nbsp;vstoupilo v&nbsp;platnost téhož dne v&nbsp;11&nbsp;hodin. Tím první světová válka oficiálně skončila.<ref name="pacner111" /><ref name="Kershaw (2017), 72–73">Kershaw (2017), s. 72–73.</ref> Jako poslední z&nbsp;německých jednotek kapitulovaly oddíly generála Paula von Lettow-Vorbecka, které se o&nbsp;uzavření příměří dozvěděly během bojů v&nbsp;[[Severní Rhodesie|Severní Rhodesii]]. Lettow-Vorbeck formálně složil zbraně [[25.&nbsp;listopad]]u 1918.<ref name="Willmott (2005), 93">Willmott (2005), s. 93.</ref> == Válečné zločiny == === Znásilnění Belgie === [[Soubor:Damage To Louvain, Belgium, 1914 Q53271.jpg|náhled|Vypálené centrum [[Lovaň|Lovaně]]|alt=Trosky centra Lovani.]] Porušení belgické neutrality bylo hlavním argumentem, proč do války proti Německu vstoupila na počátku války Velká Británie. Nečekaný odpor belgických jednotek i&nbsp;nepřátelský postoj Belgičanů vyprovokoval útočící Němce k&nbsp;sérii odvetných zákroků namířených i&nbsp;proti civilnímu obyvatelstvu. Množství nevojáků bylo kvůli často domnělému odporu popraveno, přičemž známým se stal incident z&nbsp;[[Dinant]]u, kde němečtí vojáci usmrtili přes 600&nbsp;civilistů včetně žen a&nbsp;dětí.<ref name="Willmott (2005), 42">Willmott (2005), s. 42.</ref> Stovky lidí byly popraveny rovněž v&nbsp;[[Aarschot]], [[Tamines]], [[Andenne]] či [[Seiles]].<ref name="Keegan (2003), 73">Keegan (2003), s. 73.</ref> Neblaze proslulo především vypálení [[Lovaň|Lovaně]], kde kromě masakru stovek místních obyvatel lehla popelem pětina domů spolu s&nbsp;[[Katolická univerzita v Lovani|univerzitní]] knihovnou uchovávající vzácné [[středověk]]é [[rukopis]]y.<ref name="Willmott (2005), 42">Willmott (2005), s. 42.</ref> Německé zločiny v&nbsp;Belgii ještě zveličila britská, francouzská a&nbsp;později americká [[propaganda]] hovořící o&nbsp;„[[Německý vpád do Belgie (první světová válka)|znásilnění Belgie“]]. Příběhy o&nbsp;usmrcených duchovních, dětech a&nbsp;znásilněných ženách vyvolaly rozhořčení veřejného mínění ve státech Dohody a&nbsp;v&nbsp;neutrálních zemích.<ref name="Gilbert (2005), 72–73">Gilbert (2005), s. 72–73.</ref> Velký mezinárodní ohlas vzbudila poprava britské zdravotnice [[Edith Cavellová|Edith Cavell]], která napomáhala k&nbsp;útěku britským zajatcům. Během války došlo k&nbsp;hospodářské exploataci Belgie a&nbsp;k&nbsp;nasazení přibližně 100&nbsp;000&nbsp;Belgičanů na nucenou práci v&nbsp;Německu.<ref>HULICIUS, Eduard. ''Belgie'' Praha: Libri, 2006. Str. 148.</ref> === Okupace Srbska === [[Soubor:Austrian soldiers executing Serbs, 1917.jpg|náhled|vlevo|Rakousko-uherští vojáci popravují Srby|alt=Oddíl rakousko-uherských vojáků popravují klečící Srby.]] K&nbsp;násilnostem vůči srbskému obyvatelstvu docházelo ze strany útočících rakousko-uherských vojáků od vypuknutí války. Srbská armáda často postrádající vybavení se totiž v&nbsp;hornatém terénu často spoléhala na partyzánský způsob boje a&nbsp;ve velké míře ji podporovalo také domácí obyvatelstvo. Rakušané odpovídali hromadným zatýkáním a&nbsp;popravami civilistů často i&nbsp;v&nbsp;případě pouhého podezření z&nbsp;napomáhání nepřátelským vojákům.<ref name="Nedorost Na frontách velké války (2006), 57–58">Nedorost Na frontách velké války (2006), s. 57–58.</ref> Docházelo i&nbsp;k&nbsp;hromadným popravám zajatých srbských vojáků. [[26. říjen|26.&nbsp;října]] 1915 například bulharští vojáci spolu s&nbsp;členy [[Vnitřní makedonská revoluční organizace|VMRO]] popravili více než stovku srbských zajatců vyvlečených z&nbsp;nemocnice ve městě [[Štip]]. Po porážce srbské armády v&nbsp;roce 1915 došlo k&nbsp;okupaci Srbského království, které bylo rozděleno na rakousko-uherskou a&nbsp;bulharskou okupační zónu. Habsburská monarchie využívala [[Generální guvernorát Srbsko|obsazené srbské území]] jako zdroj surovin a&nbsp;lidských sil. Během války prošlo internačními a&nbsp;pracovními tábory přibližně 150&nbsp;000&nbsp;Srbů. Bulhaři usilující o&nbsp;přímé začlenění srbských oblastí k&nbsp;Bulharsku přikročili ve své okupační zóně k&nbsp;tvrdé [[Bulharizace|bulharizaci]]. Množství představitelů srbské inteligence bylo internováno a&nbsp;několik bylo i&nbsp;zavražděno, například [[Skopje|skopský]] metropolita [[Vićentije Krdžić]].<ref>{{Citace monografie | příjmení = Pelikán | jméno = Jan | spoluautoři = a kol. | titul = Dějiny Srbska | vydavatel = Nakladatelství Lidové noviny | místo = Praha | rok = 2005 | isbn = 80-7106-671-0 | poznámka = Dále jen ''Dějiny Srbska'' | strany = 274–276}}</ref> Známým se stal i&nbsp;masakr ve městě [[Surdulica]], kde na přelomu let 1916 a&nbsp;1917 popravily bulharské orgány přes 2&nbsp;000&nbsp;Srbů. V&nbsp;reakci na bulharský útlak došlo v&nbsp;únoru 1917 k&nbsp;[[Toplické povstání|Toplickému povstání]], které bylo potlačeno jednotkami Ústředním mocností. Následovaly tvrdé represe namířené proti srbským civilistům, které si vyžádaly přibližně 15&nbsp;000&nbsp;obětí.<ref name="Pelikán (2005), 279">Pelikán (2005), 279.</ref> První světová válka znamenala pro Srbsko demografickou katastrofu. Odhaduje se, že v&nbsp;bojích padlo 278&nbsp;000<ref name="Ferguson (2004), 260">Ferguson (2004), s. 260.</ref>&nbsp;– 400&nbsp;000&nbsp;srbských vojáků a&nbsp;845&nbsp;000&nbsp;civilistů podlehlo během bojů podvýživě, epidemiím a&nbsp;perzekuci. Dalších 100&nbsp;000&nbsp;vojáků bylo v&nbsp;bojích zmrzačeno. Srbsko tak mělo v&nbsp;letech 1914 až 1918 přijít o&nbsp;53 % mužské populace ve věku mezi 18 a&nbsp;55&nbsp;lety.<ref name="Pelikán (2005), 281">Pelikán (2005), 281.</ref> === Užití chemických zbraní === [[Soubor:British 55th Division gas casualties 10 April 1918.jpg|náhled|Oslepení angličtí vojáci po [[Čtvrtá bitva u Yper|čtvrté bitvě u&nbsp;Yper]], duben 1918|alt=Řada oslepených britských vojáků držících se za ramena.]] Signatáři [[Haagské úmluvy|Haagských úmluv]] z&nbsp;let [[1899]] a&nbsp;[[1907]] se zavázali nepoužívat v&nbsp;případě vojenského konfliktu [[Chemická zbraň|chemické zbraně]]. V&nbsp;první světové válce však užitím bojových plynů porušily Haagské úmluvy obě strany. Francouzská armáda využívala již od srpna 1914 granáty plněné [[Slzný plyn|slzným plynem]]. Němci poprvé využili dělostřelecké náboje plněné slzným plynem [[xylylbromid]]em proti Rusům v&nbsp;[[Bitva u Bolimova|bitvě u&nbsp;Bolimova]] počátkem roku 1915.<ref name="Willmott (2005), 117">Willmott (2005), s. 117.</ref> Na západní frontě byly bojové plyny poprvé úspěšně nasazeny během [[Druhá bitva u Yper|druhé bitvy u&nbsp;Yper]], kdy Němci k&nbsp;prolomení britských a&nbsp;francouzských linií vypustili 160&nbsp;tun chloru.<ref name="Keegan (2003), 160–161">Keegan (2003), s. 160–161.</ref> Obě strany v&nbsp;pokračující válce využívaly i&nbsp;další smrtící bojové plyny jako [[fosgen]] nebo hořčičný plyn, [[yperit]]. V&nbsp;reakci na nasazení chemických zbraní obě strany rozvíjely původně primitivní ochranné prvky a&nbsp;zaváděly do výbavy vojáků i&nbsp;stále dokonalejší [[Ochranná maska|plynové masky]].<ref name="Willmott (2005), 105">Willmott (2005), s. 105.</ref> === Etnické čistky === [[Soubor:Ambassador Morgenthau's Story p314.jpg|náhled|vlevo|Těla zavražděných arménských civilistů|alt=Mrtvá těla popravených arménských civilistů ležících mezi stromy.]] Během války byly usmrceny miliony civilistů, kteří byli zabiti během vojenských operací, při masakrech nebo [[pogrom]]ech. Nejrozsáhlejší [[Etnická čistka|etnickou čistkou]], ke které došlo během války, byla [[Arménská genocida|genocida Arménů]].<ref name="Keegan (2005), 16">Keegan (2005), s. 16.</ref> Drastická opatření vůči arménské komunitě zavedly osmanské úřady po porážce u&nbsp;Sarikamiše na jaře roku 1915. Elity a&nbsp;část mužů v&nbsp;produktivním věku byly popraveny a&nbsp;zbývající arménské obyvatelstvo bylo během pochodů smrti deportováno do koncentračního tábora v&nbsp;[[Aleppo|Aleppu]].<ref name="Gilbert (2005), 204–205">Gilbert (2005), s. 204–205.</ref> Přeživší byli následně vedeni přes [[Syrská poušť|Syrskou poušť]] do táboru v&nbsp;[[Dajr az-Zaur]]. Dle odhadů bylo během [[Genocida|genocidy]] usmrceno 1&nbsp;000&nbsp;000 až 1&nbsp;500&nbsp;000&nbsp;Arménů.<ref name="Gilbert (2005), 234–235">Gilbert (2005), s. 234–235.</ref> Kromě Arménů však Turci během války pronásledovali i&nbsp;další etnické a&nbsp;náboženské skupiny, které byly považovány za podezřelé a&nbsp;neloajální. Hovoří se rovněž o&nbsp;[[Řecká genocida|genocidě Řeků]] a&nbsp;[[Asyrská genocida|Asyřanů]] a&nbsp;perzekuci se nevyhnuly ani další křesťanské komunity žijící na území Osmanské říše. Během války na kavkazské frontě se naopak násilností vůči muslimskému obyvatelstvu dopouštěly jednotky vzbouřených Arménů.<ref name="Keegan (2005), 180">Keegan (2005), s. 180.</ref> Druhou zemí, kde docházelo k&nbsp;velkým masakrům a&nbsp;etnickým čistkám, bylo carské Rusko. S&nbsp;blížící se frontovou linií se část obyvatel Polska, Litvy a&nbsp;Ukrajiny obracela proti židovským spoluobčanům, kteří byli označováni za potenciální špióny sympatizující s&nbsp;Ústředními mocnostmi. Na mnoha místech docházelo k&nbsp;vyhánění Židů z&nbsp;jejich domovů a&nbsp;násilnostem, přičemž organizací protižidovských pogromů prosluli na východní frontě především kozáci bojující v&nbsp;carské armádě.<ref name="Gilbert (2005), 200">Gilbert (2005), s. 200.</ref> Velkokníže Nikolaj navíc v&nbsp;roce 1915 rozhodl o&nbsp;přesídlení 150&nbsp;000&nbsp;německých osadníků z&nbsp;[[Volyň|Volyně]] na [[Sibiř]]. Odhaduje se, že násilné přesídlení nepřežila třetina až polovina z&nbsp;nich. Carské úřady se zločinů vůči civilnímu obyvatelstvu dopouštěly i&nbsp;ve střední Asii, kde v&nbsp;roce 1916 vypuklo protiruské povstání muslimského obyvatelstva. Po potlačení povstání v&nbsp;ruském [[Turkestán]]u byly zmasakrovány nebo vyhnány z&nbsp;domovů tisíce [[Kyrgyzové|Kyrgyzů]], [[Kazaši|Kazachů]] a&nbsp;příslušníků dalších muslimských národů.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Kokaisl | jméno = Petr | titul = Dějiny Kyrgyzstánu očima pamětníků: 1917–1938 | url = | vydavatel = Nostalgie | místo = Praha | rok = 2012 | počet stran = 248 | kapitola = Povstání v roce 1916 | strany = 60–75 | isbn = 978-80-905365-0-0 }}</ref> === Námořní blokáda a&nbsp;ponorková válka === {{Podrobně|První bitva o Atlantik|Seznam válečných lodí ztracených během první světové války}} [[Soubor:Bundesarchiv DVM 10 Bild-23-61-17, Untergang der "Lusitania".jpg|náhled|Potopení parníku [[RMS Lusitania|RMS&nbsp;''Lusitania'']]|alt=Ilustrace potápějícího se parníků.]] Německo i&nbsp;Británie začaly s&nbsp;počátkem války, v&nbsp;rozporu s&nbsp;ustanovením druhé Haagské konference, klást v&nbsp;Severním moři [[Minové pole|minová pole]]. Británie prohlásila oblast Severního moře za bojové pásmo a&nbsp;navíc přes odpor některých neutrálních států, jako například [[Švédsko|Švédska]] či [[Norsko|Norska]], přistoupila k&nbsp;námořní blokádě Ústředních mocností.<ref name="Gilbert (2005), 154">Gilbert (2005), s. 154.</ref> Zadržené neutrální lodě byly eskortovány do britských přístavů, kde Britové zabavovali zboží vojenského charakteru. Britská vláda postupně zařadila mezi [[kontraband]] téměř veškeré zboží převážené na neutrálních lodích a&nbsp;dodnes je diskutováno, zda takto striktní blokáda neporušovala mezinárodní [[válečné právo]].<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hrbek | jméno = Jaroslav | odkaz na autora = | titul = Velká válka na moři. Díl 2. Rok 1915 | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-85983-85-0 | počet stran = 226 | poznámka = [Dále jen: ''Hrbek Velká válka na moři 2. díl. Rok 1915. (2001)''] | strany = 128–129}}</ref><ref name="Hrbek (2002), s. 151">Hrbek (2002), s. 151.</ref> V&nbsp;důsledku účinné blokády začalo obyvatelstvo Ústředních mocností strádat hlady a&nbsp;stovky tisíc civilistů v&nbsp;Německu a&nbsp;Rakousko-Uhersku v&nbsp;důsledku vyhladovění za války zemřely.<ref name="Willmott (2005), 285">Willmott (2005), s. 285.</ref> Německá strana disponující slabším námořnictvem zareagovala na britskou převahu na mořích nasazením ponorek. Ponorkové války s&nbsp;obchodním loďstvem nepřátel se, kromě Japonska a&nbsp;USA, zúčastnily v&nbsp;letech 1914 až 1918 všechny námořní velmoci zapojené do války, avšak nejničivěji si vedla především německá strana.<ref name="Hrbek (2002), s. 161–164">Hrbek (2002), s. 161–164.</ref> Kromě snahy o&nbsp;oslabení britské blokády se Němci snažili s&nbsp;pomocí ponorek ohrozit zásobování samotné Británie zcela závislé na námořní dopravě.<ref name="Allan (2012), 110.">Allan (2012). Str. 110.</ref><ref name="Hrbek (2002), s. 161">Hrbek (2002), s. 161.</ref> K&nbsp;prvnímu útoku německé ponorky na obchodní loď bez předchozího varování došlo v&nbsp;[[Calaiská úžina|Calaiské úžině]] [[26. říjen|26.&nbsp;října]] 1914, kdy [[Třída U 23|SM&nbsp;''U&nbsp;24'']] torpédovala francouzský trajekt ''Amiral Ganteaume'' převážející do Británie belgické uprchlíky. Nedošlo však k&nbsp;jeho potopení a&nbsp;''Amiral Ganteaume'' doplul do přístavu, přestože během útoku zahynulo na jeho palubě 40&nbsp;osob.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hrbek | jméno = Jaroslav | odkaz na autora = Jaroslav Hrbek | titul = Velká válka na moři. Díl 1. Rok 1914 | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-85983-84-2 | počet stran = 258 | poznámka = [Dále jen: ''Hrbek Velká válka na moři 1. díl. Rok 1914. (2001)''] | strany = 97}}</ref> Během války potopily německé ponorky přibližně 6&nbsp;000 obchodních lodí o&nbsp;[[Registrovaná tonáž|tonáži]] přibližně 12&nbsp;milionů [[Brutto registrovaná tuna|BRT]].<ref name="Hrbek (2002), s. 163">Hrbek (2002), s. 163.</ref> Přes tyto úspěchy však Německo nedokázalo Británii s&nbsp;pomocí ponorek vyřadit z&nbsp;války. Důvodem byl jejich nedostatečný počet a&nbsp;malý akční rádius spolu se zavedením účinné obranné taktiky [[konvoj]]ů, kdy skupiny obchodních lodí doprovázely lodě válečné.<ref name="Hrbek (2002), s. 162">Hrbek (2002), s. 162.</ref> Neomezená ponorková válka a&nbsp;potápění neutrálních plavidel navíc výrazně přispěly ke zhoršení vztahů Německa se Spojenými státy.<ref name="Allan (2012), 110.">Allan (2012). Str. 110.</ref> == Zázemí == [[Soubor:The Arms Production in Britain in the First World War Q27873.jpg|náhled|vlevo|Ženy zaměstnané v&nbsp;[[londýn]]ské zbrojovce|alt=Skupina žen pózujících před dělostřeleckými náboji v muniční továrně.]] Na počátku konfliktu žádný ze zapojených států nepočítal s&nbsp;dlouhou opotřebovávací válkou vyžadující všechny dostupné lidské i&nbsp;materiální prostředky. Totální válka mobilizovala k&nbsp;podpoře vojenského úsilí celé zázemí, které představovalo tzv.&nbsp;''domácí frontu''. Všechny státy postupně zaváděly centralistická opatření a&nbsp;ve snaze podřídit hospodářství válečnému úsilí zvyšovaly výkon průmyslové výroby a&nbsp;usilovaly o&nbsp;sociální zabezpečení vlastního obyvatelstva.<ref name="Willmott (2005), 122">Willmott (2005), s. 122.</ref> Klíčovou úlohu měl během války rychle rostoucí [[zbrojní průmysl]], který odčerpával značnou část zdrojů a&nbsp;zaměstnával stále větší množství obyvatel. Nedostatek pracovních sil po povolání mužů do armád byl kompenzován zapojením žen, které byly zaměstnávány jako úřednice, pracovaly v&nbsp;dopravě, zemědělství, lehkém i&nbsp;těžkém průmyslu. Například ve Francii se počet dělníků ve zbrojovkách zvýšil z&nbsp;50&nbsp;000 v&nbsp;roce 1914 na 1&nbsp;700&nbsp;000 v&nbsp;roce 1918, přičemž dvě třetiny z&nbsp;nich tvořily právě ženy.<ref name="Willmott (2005), 123">Willmott (2005), s. 123.</ref> Nedostatek potravin vedl některé státy k&nbsp;zavedení [[Přídělový systém|přídělového systému]], kdy byly především potraviny, ale i&nbsp;další nedostatkové komodity jako palivo, šatstvo a&nbsp;další zboží, vydávány pouze na základě přídělových lístků. Nejhůře se nedostatek potravin a&nbsp;dalšího zboží začal kvůli námořní blokádě v&nbsp;průběhu války projevovat v&nbsp;Německu a&nbsp;Rakousko-Uhersku. Obyvatelstvo Ústředních mocností trpělo hladem a&nbsp;snižující se příděly donutily strádající obyvatele konzumovat [[náhražka|náhražkové]] (''ersatz'') potraviny. Špatná úroda [[brambor]] v&nbsp;roce 1916 předznamenala v&nbsp;Německu a&nbsp;Rakousku tzv.&nbsp;„řepnou“ či „tuřínovou zimu“, neboť jedinými dostupnými potravinami v&nbsp;mnoha městech zůstaly pouze [[krmná řepa]] a&nbsp;[[tuřín]].<ref name="Willmott (2005), 124">Willmott (2005), s. 124.</ref> Stovky tisíc podvyživených civilistů podlehly nemocem, zimě a&nbsp;hladu. Odhaduje se, že jen v&nbsp;Německu zemřelo v&nbsp;letech 1914 až 1918 kvůli podvyživení přibližně 700&nbsp;000&nbsp;lidí.<ref name="Willmott (2005), 285">Willmott (2005), s. 285.</ref> == Podpora války == [[Soubor:British_recruits_August_1914_Q53234.jpg|náhled|Britští dobrovolníci v Londýně v&nbsp;srpnu 1914]] Nacionalismus a&nbsp;militarismus formovaly náladu znepřátelených evropských národů ještě před vypuknutím války. Domácí [[propaganda]] vykreslovala nepřátelské státy a&nbsp;národy jako hrozbu a&nbsp;pobízela obyvatelstvo k&nbsp;podpoře válečného konfliktu.<ref name="Willmott (2005), 12">Willmott (2005), s. 12.</ref> Důraz byl kladen i&nbsp;na [[Vlastenectví|patriotismus]], povinnost vůči vlasti, obranu hodnot, věrnost a&nbsp;čest.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Eksteins | jméno = Modris | odkaz na autora = | titul = Svěcení jara: velká válka a zrod moderní doby | url = | vydavatel = Argo | místo = Praha | rok = 2019 | vydání = | počet stran = 386 | kapitola = | strany = 187 | isbn = 978-80-257-2935-9 | poznámka = [Dále jen: ''Eksteins (2019)'']}}</ref> Dle britského historika [[Niall Ferguson|Nialla Fergusona]] však nadšení v&nbsp;počátku války rozhodně nesdílela celá evropská společnost, ve které spíše převažovaly existenční obavy a&nbsp;nezřídka i&nbsp;panika.<ref name="Ferguson (2004), 170–179">Ferguson (2004), s. 170–179.</ref> Přesto se válčícím státům podařilo především díky povinným vojenským odvodům a&nbsp;disciplinovanému obyvatelstvu úspěšně mobilizovat miliony mužů. Německo povolalo během války do armády více než 13&nbsp;400&nbsp;000&nbsp;vojáků, Rusko 12&nbsp;milionů, Francie a&nbsp;Britské impérium více než 8,5&nbsp;milionu, Rakousko-Uhersko 7&nbsp;800&nbsp;000 a&nbsp;Itálie téměř 6&nbsp;milionů.<ref name="Willmott (2005), 307">Willmott (2005), s. 307.</ref> Británie z&nbsp;počátku spoléhající na profesionální armádu a&nbsp;dobrovolníky musela od roku 1916 rovněž přistoupit k&nbsp;zavedení branné povinnosti a&nbsp;povinným odvodům.<ref name="Ferguson (2004), 186">Ferguson (2004), s. 186.</ref> [[Soubor:Harry R. Hopps, Destroy this mad brute Enlist - U.S. Army, 03216u edit.jpg|náhled|vlevo|upright|Protiněmecká propaganda v roce 1917]] Válčící státy se až do konce konfliktu snažily maximalizovat válečné úsilí společnosti také s&nbsp;pomocí propagandy a&nbsp;[[Cenzura|cenzury]] kontrolující tisk ale i&nbsp;osobní korespondenci mezi vojáky a&nbsp;jejich blízkými v&nbsp;zázemí.<ref name="Eksteins (2019), 242">Eksteins (2019), s. 242.</ref> Množství vlasteneckých žurnalistů, akademiků či básníků se do podpory války zapojovalo dobrovolně.<ref name="Ferguson (2004), 210">Ferguson (2004), s. 210.</ref> Propaganda se prostřednictvím plakátů, novin, knih, fotografií a&nbsp;filmů zaměřovala především na posílení odhodlání vlastního obyvatelstva a&nbsp;ovlivnění veřejného mínění v&nbsp;neutrálních státech. Jelikož navíc záhy docházely prostředky na financování války, koncentrovalo se úsilí propagandy i&nbsp;na získávání financí. Obyvatelstvo bylo vyzýváno k&nbsp;podpoře války skrze nákup válečných dluhopisů.<ref name="Willmott (2005), 123">Willmott (2005), s. 123.</ref><ref name="Ferguson (2004), 207">Ferguson (2004), s. 207.</ref> Totální válka vedla i&nbsp;k&nbsp;nebývalému zapojení žen. Ženy nahrazovaly mobilizované muže v&nbsp;práci a&nbsp;byly masivně nasazeny v&nbsp;zemědělství i&nbsp;v&nbsp;průmyslu. Ženy pracovaly nejen jako zdravotnice, ale v&nbsp;některých případech se přímo se zúčastnily i&nbsp;bojů první světové války. V&nbsp;[[Srbská armáda|srbské armádě]] se proslavila [[Milunka Savić]] či Britka [[Flora Sandes]]. Na ruské straně bylo zformováno dokonce několik ženských praporů. Tzv.&nbsp;„prapor smrti“ pod velením [[Maria Leontijevna Bočkareva|Marije Bočkarjovové]] se do bojů zapojil během Kerenského ofenzívy.<ref name="Willmott (2005), 128">Willmott (2005), s. 128.</ref> == Odpor k&nbsp;válce == Vzepětí nacionalismu přehlušilo v&nbsp;roce 1914 hlasy hovořící proti vojenskému konfliktu. Opozice proti válce se formovala především mezi [[Pacifismus|pacifisty]], částí [[Socialismus|socialistů]], [[Anarchismus|anarchisty]], křesťany a&nbsp;[[Feminismus|feministkami]].<ref name="Willmott (2005), 127">Willmott (2005), s. 127.</ref> Vůči světové válce vystupovala i&nbsp;část intelektuálů, například profesor práva [[Walther Schücking]], spisovatel [[Romain Rolland]] nebo fyzik [[Albert Einstein]].<ref name="Ferguson (2004), 173–175">Ferguson (2004), s. 173–175.</ref> K&nbsp;zastavení bojů vyzýval i&nbsp;[[papež]] [[Benedikt&nbsp;XV.]],<ref name="Ferguson (2004), 307">Ferguson (2004), s. 307.</ref> který znepřáteleným stranám adresoval [[1.&nbsp;listopad]]u 1914 svou encykliku ''[[Ad beatissimi apostolorum]]'' volající po míru. Do vězení se pro své veřejné vystupování proti válce dostal britský matematik a&nbsp;filosof [[Bertrand Russell]] či americký odborářský vůdce [[Eugene V.&nbsp;Debs]]. Vojenské soudy tvrdě trestaly i&nbsp;šíření protiválečných letáků a&nbsp;docházelo k&nbsp;pronásledování odpíračů vojenské služby.<ref name="Willmott (2005), 127">Willmott (2005), s. 127.</ref> Utrpení na frontě a&nbsp;obrovské ztráty záhy zchladily počáteční nadšení některých vojáků. S&nbsp;pokračující válkou docházelo stále častěji k&nbsp;dezercím a&nbsp;vzpourám. Během [[Vánoce|Vánoc]] v&nbsp;roce 1914 došlo na západní frontě k&nbsp;neoficiálnímu vyhlášení [[Vánoční příměří|příměří]] mezi německými, francouzskými a&nbsp;britskými vojáky, kteří opustili zákopy a&nbsp;v&nbsp;území nikoho zpívali [[Koleda|koledy]] a&nbsp;sehráli několik [[fotbal]]ových zápasů.<ref name="Gilbert (2005), 173">Gilbert (2005), s. 173.</ref><ref name="Willmott (2005), 103">Willmott (2005), s. 103.</ref> [[Soubor:The Deserter.jpg|náhled|vlevo|[[Boardman Robinson]]: ''The Deserter'', 1916|alt=Kresba postavy připomínající Ježíše stojící před popravčí četou složené z vojáků jednotlivých států zapojených do konfliktu.]] Katastrofální životní podmínky a&nbsp;odpor k&nbsp;nesmyslným jatkám vyvolal mezi vojáky obou stran řadu rebelií. Velké vzpoury nastaly v&nbsp;řadách demoralizované francouzské armády po neúspěchu Nivellovy ofenzívy na jaře roku 1917. Frontu navzdory rozkazům opustilo téměř 30&nbsp;000&nbsp;francouzských vojáků a&nbsp;další odmítali do frontových linií nastoupit. Při potlačení vzpoury bylo 24&nbsp;000&nbsp;vojáků potrestáno a&nbsp;před vojenské soudy bylo postaveno 3&nbsp;335&nbsp;mužů, z&nbsp;nichž 449 dostalo trest smrti. Popraveno však nakonec bylo pouze 27 z&nbsp;nich.<ref name="Willmott (2005), 212–213">Willmott (2005), s. 212–213.</ref> Dezerce byly časté i&nbsp;v&nbsp;italském vojsku či v&nbsp;mnohonárodnostních armádách Rakousko-Uherska, Ruska a&nbsp;Osmanské říše.<ref name="Astorri a Salvadori (2010), 133–134">Astorri a Salvadori (2010), s. 133–134</ref> Ve válkou vyčerpaném Rusku došlo v&nbsp;roce 1917 k&nbsp;rozkladu armády, hromadným dezercím a&nbsp;k&nbsp;revoluci odstranivší carský režim. Bolševici posléze získali moc i&nbsp;díky slibům na okamžité vystoupení z&nbsp;války. Ve [[Střední Asie|středoasijském]] [[Turkestán]]u se [[Islám|muslimské]] obyvatelstvo začalo proti carskému režimu bouřit dokonce již v&nbsp;roce 1916, kdy došlo ke zrušení výjimky zprošťující muslimy povinné vojenské služby. Toto hnutí později přerostlo v&nbsp;ozbrojené [[Hnutí basmačů|Basmačské povstání]] potlačené teprve ve [[1920–1929|20.&nbsp;letech]] [[Sovětský svaz|Sovětským svazem]]. Nespokojenost s&nbsp;probíhající válkou se promítla i&nbsp;do povstání [[Irové|Irů]] bouřících se proti britské nadvládě. Během [[Velikonoční povstání|Velikonočního povstání]] organizovaného [[Irské republikánské bratrstvo|Irským republikánským bratrstvem]] a&nbsp;podporovaného Němci došlo v&nbsp;[[Dublin]]u v&nbsp;dubnu 1916 k&nbsp;šestidenním bojům s&nbsp;britským vojskem, které však vzpouru irských republikánů dokázalo potlačit.<ref name="Willmott (2005), 227">Willmott (2005), s. 227.</ref> Na konci války proběhly velké vzpoury námořnictva Ústředních mocností. Rakousko-uherští námořníci provedli na počátku února 1918 [[Vzpoura v boce Kotorské|vzpouru v&nbsp;boce Kotorské]] a&nbsp;němečtí námořníci se v&nbsp;listopadu téhož roku [[Kielská vzpoura|vzbouřili v&nbsp;Kielu]], což v&nbsp;Německu předznamenalo [[Listopadová revoluce (Německo)|listopadovou revoluci]]. U&nbsp;nevládnoucích národů mnohonárodnostních států se odpor k&nbsp;pokračující válce promísil před jejím koncem se snahou o&nbsp;nabytí státní samostatnosti.<ref name="Křen (2005), 343">Křen (2005), s. 343.</ref> == Důsledky první světové války == {{Podrobně|Důsledky první světové války|Pařížská mírová konference (1919)|Oběti první světové války|Mandátní území}} První světová válka vytvořila dějinný zlom v&nbsp;oblasti vojenské, geopolitické i&nbsp;hospodářské. Promítla se však výrazně i&nbsp;do dějin každodennosti, pokud jde o&nbsp;celospolečenskou atmosféru, tradiční morální hodnoty nebo kulturní zvyklosti a&nbsp;společenské návyky. Velká válka byla průmyslovým konfliktem vyznačujícím se [[Totální válka|totálním]] nasazením obyvatel zapojených států a&nbsp;dlouhými [[Opotřebovávací válka|opotřebovávacími]] [[Zákopová válka|boji v&nbsp;zákopech]]. Konflikt z&nbsp;let 1914 až 1918 představuje jeden ze zásadních zlomů [[20.&nbsp;století]] a&nbsp;[[Moderní dějiny|moderních dějin]] lidstva, jehož důsledky pociťuje dodnes.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Černý | jméno = František | odkaz na autora = | titul = Moje záznamy ze světové války 1914–1918 | url = | vydavatel = NZB | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 159 | kapitola = | strany = 147–153 | isbn = 978-80-904272-8-0}}</ref> Proto Velkou válku mnozí historici označují za katastrofu definitivně ukončující [[Dlouhé 19. století|dlouhé 19.]] a&nbsp;uvozující [[krátké 20.&nbsp;století]].<ref name="Hobsbawm (1998), 31">[[Eric Hobsbawm|HOBSBAWM, Eric]]. ''Věk extrémů: Krátké 20. století 1914–1991'' Praha: 1998. [dále jen Hobsbawm (1998)]. Str. 31.</ref><ref name="Vinen (2007), 16–17">[[Richard Vinen|VINEN, Richard]]. ''Evropa dvacátého století'' Praha: 2007. [dále jen Vinen (2007)]. Str. 16–17.</ref> === Ztráty a&nbsp;technologický pokrok === [[Soubor:Aero Ae-01.jpg|náhled|Rakousko-Uherský [[průzkumný letoun]] [[Hansa-Brandenburg B.I]], vyráběný po válce jako [[Aero Ae-01]]|alt=Odstavený rakousko-uherský průzkumný letoun Hansa-Brandenburg B.I.]] Ve snaze zvrátit patovou situaci na frontách vyvinuly zapojené státy během války řadu technologických a&nbsp;ekonomických zefektivnění a&nbsp;novinek v&nbsp;oblasti vojenství. Kvůli válce došlo k&nbsp;rozvoji mechanizace, vývoji mnoha nových a&nbsp;vylepšení stávajících zbraní, které získávaly nebývale ničivou sílu a&nbsp;pozměňovaly [[Vojenská taktika|vojenskou taktiku]]. Modernizovaná děla byla přesnější a&nbsp;díky rozvoji komunikačních sítí a&nbsp;lepší koordinaci s&nbsp;postupující pěchotou se jejich palba stávala mnohem efektivnější.<ref>BLACK, Jeremy. ''Zbraně, které změnily svět'' Líbeznice: 2009. Str. 127–128.</ref> Do bojů byla poprvé ve velkém měřítku nasazována i&nbsp;dalekonosná děla a&nbsp;[[kulomet]]y, které spolu se zátarasy z&nbsp;[[Ostnatý drát|ostnatého drátu]] vytvořily pro pěšáky téměř nepřekonatelnou překážku. K&nbsp;dobytí zákopů byly proto dále vylepšovány ruční [[Granát (zbraň)|granáty]], [[minomet]]y a&nbsp;[[plamenomet]]y. Dynamicky se rozvíjející [[letectví]] umožnilo vylepšovaná letadla využívat k&nbsp;pozorování i&nbsp;bombardování. Po zabudování kulometu a&nbsp;vyřešení problému [[Synchronizátor střelby|synchronizace]] se pak stíhací letouny efektivněji zapojily přímo do bojů ve vzduchu. Na moři byly za první světové války masivně využívány [[Ponorka|ponorky]] a&nbsp;poprvé ač ve velmi omezeném měřítku byly využity i&nbsp;[[Letadlová loď|letadlové lodě]]. Novinku pak představovaly i&nbsp;nově sestrojené [[tank]]y a&nbsp;[[samopal]]y napomáhající překonávat pevná defenzivní postavení a&nbsp;rozpohybovat tak statické zákopové boje. Obě strany navíc ve velkém měřítku využívaly i&nbsp;před válkou zakázané [[Chemická zbraň|bojové chemické látky]].<ref>{{Citace kvalifikační práce | příjmení = Pražák | jméno = Marek | instituce = Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Zdravotně sociální fakulta | odkaz na instituci = Zdravotně sociální fakulta Jihočeské univerzity | titul = Používání chemických zbraní v 1. světové válce a poučení pro současnost | url = https://theses.cz/id/zhloao/Bakalsk_prce.pdf?zpet=%2Fvyhledavani%2F%3Fsearch%3Dchemick%C3%A9%20zbran%C4%9B%20prvn%C3%AD%20sv%C4%9Btov%C3%A1%20v%C3%A1lka%26start%3D1 | typ práce = Bakalářská práce | vedoucí = Vladimír Pitschmann | místo = České Budějovice | rok vydání = 2011 | strany = 23, 41 | datum přístupu = 2021-05-16}}</ref> [[Soubor:Rajhrad, památník padlým (1).JPG|náhled|190px|vlevo|Pomník padlým v obci [[Rajhrad]] v Jihomoravském kraji]] Vedle zbraní došlo za války k&nbsp;vývoji nových vynálezů a&nbsp;k&nbsp;zdokonalení mnoha technologií. Kvůli blokádám a&nbsp;nedostatku zdrojů byly vyvíjeny umělé tkaniny, kůže i&nbsp;potraviny.<ref name="Honzík a Honzíková (1984), 307">Honzík a Honzíková (1984), s. 307.</ref> Došlo k&nbsp;vylepšení [[radiokomunikace]], rozšíření [[Zdrhovadlo|zipů]], [[Hodinky|náramkových hodinek]], [[Čajový sáček|čajových pytlíků]], [[Korozivzdorná ocel|korozivzdorné oceli]], účinnějších hygienických ubrousků a&nbsp;[[Menstruační vložka|menstruačních vložek]].<ref>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Evans | jméno = Stephen | titul = 10 inventions that owe their success to World War One | vydavatel = www.bbc.com | odkaz na vydavatele = BBC | datum vydání = 2014-04-13 | datum přístupu = 2018-04-05 | url = http://www.bbc.com/news/magazine-26935867}}</ref> Díky zkušenostem z&nbsp;operací tisíců raněných došlo navíc i&nbsp;k&nbsp;rozvoji medicíny. Množství vojáků s&nbsp;amputovanými končetinami potřebovalo funkční [[Protéza|protézy]] a&nbsp;o&nbsp;záchranu znetvořených mužů usilovala [[plastická chirurgie]]. Za průkopníka moderní plastické chirurgie bývá považován Novozélanďan [[Harold Gillies]], který provedl na 11&nbsp;000&nbsp;operací a&nbsp;vyvinul techniku [[Kožní štěpy|kožních štěpů]].<ref>DUIN, Nancy ''Historie medicíny: od pravěku do roku 2020'', Praha: Slovart 1997. Str. 138.</ref> Zkoumáním [[Posttraumatická stresová porucha|posttraumatické stresové poruchy]] vyvolané u&nbsp;mnoha vojáků otřesnými válečnými zážitky pak nové poznatky získávala také [[psychiatrie]].<ref>HUNT, Morton. ''Dějiny psychologie'', Praha: Portál, 2000. Str. 536.</ref> I&nbsp;díky novým a&nbsp;zdokonaleným zbraním zemřelo během pět let trvajícího konfliktu přímo v&nbsp;boji či kvůli zraněním a&nbsp;nemocem přibližně 9,5&nbsp;milionů vojáků a&nbsp;asi 21&nbsp;milionů jich bylo zraněno.<ref name="Westwell (2013), 185">Westwell (2013), s. 185.</ref><ref name="Ferguson (2004), 260">Ferguson (2004), s. 260.</ref> Odhaduje se, že masakry civilistů, nemoci a&nbsp;strádání ve špatně zásobeném zázemí si navíc vyžádaly i&nbsp;dalších 6&nbsp;milionů civilních obětí. Přibližně dvě třetiny z&nbsp;nich připadají na [[Ruské impérium]] a&nbsp;[[Osmanská říše|Osmanskou říši]], kde během války došlo ke [[Arménská genocida|genocidě Arménů]], [[Řecká genocida|Řeků]] a&nbsp;[[Asyrská genocida|Asyřanů]].<ref name="Westwell (2013), 185">Westwell (2013), s. 185.</ref> Ještě během války se navíc prostřednictvím amerických vojáků rozšířila tzv.&nbsp;[[španělská chřipka]]. Při následné celosvětové pandemii jí podlehly další desítky milionů lidí.<ref name="Willmott (2005), 287">Willmott (2005), s. 287.</ref> Miliony zemřelých připomíná do dnešních dnů množství památníků, zachovalých vojenských hřbitovů a&nbsp;[[Hrob Neznámého vojína|hroby neznámých vojínů]], které byly ve velkém počtu budovány v&nbsp;meziválečném období. Mezi pamětní dny věnované památce padlých, veteránů a&nbsp;ukončení války patří [[Den válečných veteránů]] slavený [[11.&nbsp;listopad]]u nebo [[Den Anzac]] oslavovaný Australany a&nbsp;Novozélanďany [[25. duben|25.&nbsp;dubna]].<ref name="Astorri a Salvadori (2010), 173">Astorri a Salvadori (2010), s. 173</ref> {| class="wikitable floatleft" |+ Ztráty na životech<ref name="Westwell (2013), 185">Westwell (2013), s. 185.</ref><ref name="Ferguson (2004), 260">Ferguson (2004), s. 260.</ref> |- !|Stát !!Počet padlých vojáků!! Počet civilních obětí |- |align=left|'''[[Belgie]]''' || 14&nbsp;000 – 38&nbsp;000 || 85&nbsp;000 – 115&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Bulharské carství|Bulharsko]]''' || 76&nbsp;000 – 88&nbsp;000 || 100&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Třetí Francouzská republika|Francie]]''' || 1&nbsp;398&nbsp;000 || 340&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Italské království|Itálie]]''' || 460&nbsp;000 – 578&nbsp;000 || 590&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Německé císařství|Německo]]''' || 1&nbsp;800&nbsp;000 – 2&nbsp;037&nbsp;000 || 425&nbsp;000 – 765&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Osmanská říše]]''' || 325&nbsp;000 – 804&nbsp;000 || 2&nbsp;100&nbsp;000 – 2&nbsp;500&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Rakousko-Uhersko]]''' || 1&nbsp;100&nbsp;000 || 590&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Rumunské království|Rumunsko]]''' || 250&nbsp;000 || 330&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Ruské impérium|Rusko]]''' || 1&nbsp;811&nbsp;000 || 1&nbsp;140&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Spojené království Velké Británie a Irska|Spojené království]]''' || 723&nbsp;000 || 292&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Srbské království|Srbsko]]''' || 278&nbsp;000 || 450&nbsp;000 – 800&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Spojené státy americké|USA]]''' || 114&nbsp;000 || 757 |} === Politické a&nbsp;hospodářské důsledky === [[Soubor:Map Europe 1923-cs.svg|náhled|Mapa Evropy v&nbsp;roce [[1923]]|alt=Mapa Evropy z roku 1923 zachycující staré a nové státní hranice.]] Přímým důsledkem války byly i&nbsp;velké politické změny, kdy došlo k&nbsp;rozpadu předválečné struktury států a&nbsp;na místě zaniklých [[Mnohonárodnostní stát|mnohonárodnostních]] monarchií vznikly nové [[národní stát]]y.<ref name="Křen (2005), 355">Křen (2005), s. 355.</ref> Důsledkem světové války byl zánik [[Rakousko-Uhersko|Rakouska-Uherska]], [[car]]ského [[Ruské impérium|Ruska]], [[Německo|Německého císařství]] a&nbsp;[[Osmanská říše|Osmanské říše]] a&nbsp;vznik množství nástupnických států.<ref name="Westwell (2013), 186">Westwell (2013), s. 186.</ref> Ještě v&nbsp;průběhu konfliktu se vyčerpané Rusko propadlo do [[Ruská občanská válka|občanské války]], během níž se impérium rozpadlo a&nbsp;na Rusku se osamostatnily [[Baltské státy|pobaltské státy]], [[Finsko]] a&nbsp;na krátký čas též [[Běloruská lidová republika|Bělorusko]], [[Ukrajinská lidová republika|Ukrajina]] a&nbsp;[[Zakavkazská demokratická federativní republika|zakavkazské republiky]]. Po vítězství [[Bolševici|bolševiků]] v&nbsp;občanské válce došlo v&nbsp;roce [[1922]] k&nbsp;ustanovení [[Sovětský svaz|Sovětského svazu]].<ref name="Křen (2005), 355">Křen (2005), s. 355.</ref> Rakousko-Uhersko se v&nbsp;závěru války [[Zánik Rakousko-Uherska|rozpadlo]] na nové republiky [[První Rakouská republika|Rakousko]], [[První republika|Československo]] a&nbsp;[[První Maďarská republika|Maďarsko]]. Došlo rovněž k&nbsp;znovuobnovení samostatného [[Druhá Polská republika|Polska]] a&nbsp;ke vzniku [[Jugoslávie]]. Zbylé území Rakousko-Uherska připadlo Rumunsku a&nbsp;Itálii.<ref name="pacner119">PACNER, Karel. ''Osudové okamžiky Československa'', s. 119</ref> Ruská [[Besarábie]] byla připojena k&nbsp;Rumunsku a&nbsp;[[Podkarpatská Rus]] k&nbsp;Československu. Nově vzniklé státy ve střední a&nbsp;východní Evropě se okamžitě pustily do vzájemných sporů a&nbsp;někdy i&nbsp;bojů o&nbsp;společné hranice.<ref name="Westwell (2013), 186">Westwell (2013), s. 186.</ref> Přestože byly navíc tyto státy budovány jako národní,<ref name="Křen (2005), 360">Křen (2005), s. 360.</ref> žilo v&nbsp;nich velké množství národnostních menšin a&nbsp;vzájemné soužití přinášelo další komplikace a&nbsp;spory v&nbsp;meziválečném období.<ref name="Westwell (2013), 186–187">Westwell (2013), s. 186–187.</ref><ref name="Křen (2005), 453">Křen (2005), s. 453.</ref> Nedostatečná spolupráce nově vzniklých států navíc v&nbsp;budoucnu nahrávala agresivním režimům v&nbsp;Sovětském svazu a&nbsp;[[Nacistické Německo|nacistickém Německu]].<ref name="Křen (2005), 361">Křen (2005), s. 361.</ref><ref name="Westwell (2013), 187">Westwell (2013), s. 187.</ref> Francie získala od poraženého Německa zpět [[Alsasko]] a&nbsp;[[Lotrinsko]]. Německo, které se po [[Listopadová revoluce (Německo)|listopadové revoluci]] propadlo do bojů mezi komunisty a&nbsp;příslušníky pravicových [[Freikorps]]ů, přišlo ve prospěch Polska o&nbsp;část území na východě, o&nbsp;[[Sárské teritorium|Sársko]] a&nbsp;připraveno bylo i&nbsp;o&nbsp;všechny své [[Německá koloniální říše|zámořské kolonie]].<ref name="pacner119" /> Nově ustanovená [[Výmarská republika]] nakonec odrazila pokus radikální levice o&nbsp;socialistickou revoluci a&nbsp;Německo přistoupilo na podmínky [[Versailleská smlouva|Versailleské smlouvy]].<ref name="Westwell (2013), 189">Westwell (2013), s. 189.</ref> Území Osmanské říše si vítězné státy dle [[Sèvreská smlouva|Sèvreské smlouvy]] rozdělily do sfér vlivu. [[Turci]] vedení [[Mustafa Kemal Atatürk|Kemalem Pašou]] se však vzepřeli a&nbsp;po vítězství ve [[Turecká válka za nezávislost|válce o&nbsp;nezávislost]] si vybojovali revizi předchozích dohod [[Lausannská smlouva|Lausannskou smlouvou]], která potvrzovala tureckou suverenitu nad územím [[Malá Asie|Anatolie]].<ref name="Willmott (2005), 304–305">Willmott (2005), s. 304–305.</ref> [[Soubor:Bundesarchiv Bild 146-1972-062-01, Berlin, bettelnder Kriegsinvalide.jpg|náhled|vlevo|Válečný invalida žebrající na berlínské ulici|alt=Válečný invalida s jednou nohou žebrající na berlínské ulici dostává peníze od kolemjdoucího muže.]] Válka posílila extremistické politické síly z&nbsp;radikální levice i&nbsp;pravice. V&nbsp;Rusku se k&nbsp;moci dostala [[Komunistická strana Sovětského svazu|komunistická strana]] a&nbsp;v&nbsp;Itálii se k&nbsp;vládě dostali [[Národní fašistická strana|fašisté]].<ref name="Křen (2005), 355 a 357">Křen (2005), s. 355 a 357.</ref> Pokusy o&nbsp;socialistickou revoluci a&nbsp;ustanovení komunistických režimů po vzoru bolševického Ruska po válce proběhly v&nbsp;[[Alsaská republika rad|Alsasku]], [[Bavorská republika rad|Bavorsku]], [[Maďarská republika rad|Maďarsku]], Bulharsku, [[Finská socialistická dělnická republika|Finsku]] nebo na [[Slovenská republika rad|Slovensku]]. Období krátce po válce bylo kromě krvavých střetů mezi radikální pravicí a&nbsp;levicí charakteristické i&nbsp;vypuknutím množství válečných střetů mezi nově vzniklými státy o&nbsp;podobu vzájemných hranic.<ref name="Křen (2005), 361">Křen (2005), s. 361.</ref><ref name="Vinen (2007), 131">Vinen (2007), s. 131.</ref> Vedle vlny sociálního a&nbsp;nacionálního radikalismu se v&nbsp;důsledku války vzedmulo i&nbsp;hnutí za odstranění [[Kolonialismus|kolonialismu]], které zasáhlo [[Čínská republika (1912–1949)|Čínu]], [[Indie|Indii]], [[Indonésie|Indonésii]], [[Irák]] nebo [[Egypt]]. Proces [[dekolonizace]] pokračoval i&nbsp;v&nbsp;britských [[Dominium|dominiích]], které si během války vymohly více samostatnosti.<ref>MAUROIS, André. ''Dějiny Anglie'', Praha: Nakladatelství lidové noviny, 1993. Str. 430–431.</ref> [[Soubor:Kalisz, ruiny szkoly realnej 1919 (70658366).jpg|náhled|Ruiny školní budovy v polské [[Kališ]]i v roce 1919|alt=Ruiny školy v městě Kalisz]] V&nbsp;důsledku války došlo k&nbsp;rozvratu stability předválečné světové ekonomiky. Rozsáhlé oblasti, kterými prošla válečná fronta, byly zdevastovány. Vyčerpání zdrojů a&nbsp;ohromné zadlužení zapojených států vedlo k&nbsp;skokovému zvyšování cen a&nbsp;[[Hyperinflace|hyperinflaci]]. Ekonomiky zemí Ústředních mocností zažívaly hlubokou recesi již v&nbsp;průběhu války.<ref name="Ferguson (2004), 226–227">Ferguson (2004), s. 226–227.</ref> Evropské státy, jejichž ekonomiky se během konfliktu přeorientovaly na podporu [[Zbrojní průmysl|válečného průmyslu]], byly válkou hospodářsky zcela vyčerpány a&nbsp;vedoucí postavení ve světě převzaly [[Spojené státy americké]].<ref name="Westwell (2013), 186">Westwell (2013), s. 186.</ref> USA, představující největšího mezinárodního [[věřitel]]e, se staly hlavní světovou mocností a&nbsp;prezident [[Woodrow Wilson|Wilson]] se v&nbsp;roce [[1919]] zasadil o&nbsp;vznik [[Společnost národů|Společnosti národů]]. Cílem této světové [[mezinárodní organizace]] se sídlem v&nbsp;[[Ženeva|Ženevě]] bylo zajistit mír a&nbsp;spolupráci národů a&nbsp;řešení vzájemných sporů jednáním. Zvlášť v&nbsp;západní Evropě se v&nbsp;reakci na válku rozšířil politický [[pacifismus]]. To se projevilo ve snahách některých států o&nbsp;uzavření dohod zaručujících vzájemné [[Demilitarizace|odzbrojení]], v&nbsp;dojednaném [[Ženevský protokol|Ženevském protokolu]] odmítajícím užití chemických a&nbsp;[[Biologická zbraň|biologických zbraní]] nebo podpisem [[Briandův–Kelloggův pakt|Briand-Kellogova paktu]], který vylučoval válku jako prostředek k&nbsp;řešení mezinárodních sporů. Pacifismus se pak ve [[1930–1939|30.&nbsp;letech]] projevil v&nbsp;politice [[appeasement]]u. Kromě Společnosti národů byla po válce založena i&nbsp;[[Mezinárodní organizace práce]]<ref>POKORNÝ, Pavel a kol. ''100 let Mezinárodní organizace práce : základ sociálního dialogu'', Praha: Českomoravská konfederace odborových svazů v nakladatelství Sondy, 2019, Str. 7–13.</ref> a&nbsp;[[Stálý dvůr mezinárodní spravedlnosti]] sídlící v&nbsp;[[Haag]]u.<ref>KREJČÍ, Oskar. ''Mezinárodní politika'', Praha: Victoria Publishing 1997, Str. 241.</ref> Vlastní [[Pařížská mírová konference (1919)|mírová jednání]] byla zahájena [[18. leden|18.&nbsp;ledna]] [[1919]] na zámku [[Versailles (zámek)|Versailles]] u&nbsp;Paříže. Z&nbsp;jednání vzešlý tzv.&nbsp;Versailleský mírový systém sestávající z&nbsp;pěti dohod s&nbsp;nástupnickými státy bývalých Ústředních mocností uzavřených v&nbsp;letech 1919 a&nbsp;1920 byl postavený na tvrdých podmínkách a&nbsp;to především vůči Německu. Nicméně ani on ani nově založená Společnost národů nedokázaly mezinárodní vztahy dlouhodobě urovnat. Nesouhlas německé společnosti s&nbsp;pro ně ponižující mírovou dohodou po první světové válce znásobená napětím v&nbsp;důsledku [[Velká hospodářská krize|světové hospodářské krize]] napomohla [[Nacismus|nacistům]] a&nbsp;[[Adolf Hitler|Adolfu Hitlerovi]] zmocnit se v&nbsp;30.&nbsp;letech moci. Důsledky první světové války se tak částečně kryjí s&nbsp;[[Příčiny druhé světové války|příčinami]] [[Druhá světová válka|druhé světové války]], která vypukla v&nbsp;roce [[1939]].<ref name="Westwell (2013), 189">Westwell (2013), s. 189.</ref><ref name="Keegan (2004), 332">Keegan (2004), s. 332.</ref> === Společenské a&nbsp;kulturní důsledky === [[Soubor:Clara Bow Brewster 1921.PNG|náhled|vlevo|Americká herečka [[Clara Bow]] v&nbsp;roce [[1921]]|alt=Mladá pózující americká herečka Clara Bow.]] Válka se výrazně promítla i&nbsp;do fungování [[Západní svět|západní]] a&nbsp;především evropské společnosti. Jatka v&nbsp;zákopech otřásla vírou liberálů v&nbsp;pokrok a&nbsp;válka pozměnila i&nbsp;[[sociální role]] mužů a&nbsp;žen. Absence mužů v&nbsp;zázemí vedla během světového konfliktu k&nbsp;masové účasti žen ve výrobě a&nbsp;na pozicích, které do té doby zastávali výhradně muži. Smrt milionů mladých mužů navíc v&nbsp;mnoha zemích zdeformovala věkovou a&nbsp;pohlavní strukturu obyvatelstva. Došlo k&nbsp;oslabení role muže jako hlavy rodiny a&nbsp;v&nbsp;souvislosti s&nbsp;válkou se hovoří i&nbsp;o&nbsp;krizi mužnosti. V&nbsp;meziválečném období se zvýšil počet rozvodů<ref name="Vinen (2007), 100–102">Vinen (2007), s. 100–102.</ref> a&nbsp;upadající morálka ještě za války podpořila rozmach [[prostituce]].<ref name="Eksteins (2019), 232–233">Eksteins (2019), s. 232–233.</ref> V&nbsp;důsledku války postupovala ženská [[emancipace]], kdy se ženy začaly hlasitěji domáhat rovných práv a&nbsp;ve více než desítce zemí získaly ženy po válce [[volební právo]].<ref name="Vinen (2007), 114–123">Vinen (2007), s. 114–123.</ref> V&nbsp;důsledku války byly rovněž zaváděny významné sociální reformy, jako například osmihodinová pracovní doba, podpora v&nbsp;nezaměstnanosti, možnost pojištění nebo odborová práva<ref name="Křen (2005), 359">Křen (2005), s. 359.</ref> a&nbsp;v&nbsp;mnoha státech došlo po válce k&nbsp;pozemkovým reformám.<ref name="Křen (2005), 359">Křen (2005), s. 359.</ref> První světová válka znamenala i&nbsp;kulturně-morální změny. Nadšení z&nbsp;konce války kombinované s&nbsp;otrlostí, kterou si společnost vypěstovala během válečných let, vedly k&nbsp;rozmachu zábavy, která byla často na hranici nebo i&nbsp;za hranicí předválečného vkusu a&nbsp;tradiční morálky. Pro část vojáků a&nbsp;jejich rodin navíc válka znamenala velký odklon od organizovaného náboženství. Státní církve se během konfliktu na obou stranách fronty aktivně zapojovaly do válečné propagandy, což s&nbsp;koncem války a&nbsp;pádem monarchií vedlo k&nbsp;otřesu norem a&nbsp;hodnot velké části společnosti.<ref name="Křen (2005), 357">Křen (2005), s. 357.</ref> Mnoho věřících po válce z&nbsp;církví vystoupilo nebo přestalo být nábožensky aktivní. Velké množství demobilizovaných vojáků mělo navíc problémy se znovuzapojením do poválečné společnosti. Válka do značné míry legitimizovala krutost, což se projevilo zvýšenou agresivitou a&nbsp;kriminalizací evropské meziválečné společnosti,<ref name="Hobsbawm (1998), 24–26">Hobsbawm (1998), s. 24–26.</ref> v níž se výrazně prosadil kult mládí.<ref name="Eksteins (2019), 268">Eksteins (2019), s. 268.</ref> Velká válka podnítila rozvoj nových uměleckých směrů, promítla se v&nbsp;poválečné literatuře, hudbě i&nbsp;filmu. Během války vznikl [[Avantgarda|avantgardní]] umělecký směr, [[dadaismus]] odmítající šílenství války a&nbsp;jediný smysl spatřují jeho představitelé v&nbsp;nesmyslu. Mezi dadaisty shromážděné ve švýcarském [[Curych]]u se zařadili básník a&nbsp;dramatik [[Tristan Tzara]], spisovatel [[Hugo Ball]], malíř [[Hans Richter (výtvarník)|Hans Richter]] či sochař a&nbsp;básník [[Hans Arp]].<ref name="Eksteins (2019), 219">Eksteins (2019), s. 219.</ref> V&nbsp;reakci na válku došlo i&nbsp;k&nbsp;rozšíření [[Surrealismus|surrealismu]], [[Expresionismus|expresionismu]], [[Futurismus|futurismu]] nebo [[Kubismus|kubismu]]. V&nbsp;[[design]]u a&nbsp;[[architektura|architektuře]] se ve 20.&nbsp;letech začal prosazovat [[funkcionalismus]].<ref name="Eksteins (2019), 267">Eksteins (2019), s. 267.</ref> Zážitky z&nbsp;bojů se promítly do poválečné tvorby mnoha dalších umělců a&nbsp;spisovatelů, z&nbsp;nichž někteří se řadí do tzv.&nbsp;[[Ztracená generace|Ztracené generace]]. První světová válka bývá považována za definitivní konec [[Belle Époque]] a&nbsp;[[Dlouhé 19. století|dlouhého 19.&nbsp;století]].<ref name="Hobsbawm (1998), 19">Hobsbawm (1998), s. 19.</ref> == Odkazy == === Poznámky === <references group = "pozn." /> === Reference === {{Překlad|en|World war I|232484451}} <references /> === Literatura === * {{Citace monografie | příjmení = Allan | jméno = Tony | titul = První světová válka 1914–1918 | vydavatel = Reader's Digest Výběr | místo = Praha | rok = 2012 | počet stran = 192 | isbn = 978-80-7406-229-2}} * {{Citace monografie | příjmení = Astorri | jméno = Antonella | odkaz na autora = | příjmení2 = Salvadori | jméno2 = Patrizia | odkaz na autora2 = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = Sun | místo = Praha | rok = 2010 | počet stran = 191 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7371-053-8}} * {{Citace monografie | příjmení = Černý | jméno = František | odkaz na autora = | titul = Moje záznamy ze světové války 1914–1918 | url = | vydavatel = NZB | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 159 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-904272-8-0}} * {{Citace monografie | příjmení = Eksteins | jméno = Modris | odkaz na autora = | titul = Svěcení jara: velká válka a zrod moderní doby | url = | vydavatel = Argo | místo = Praha | rok = 2019 | vydání = | počet stran = 386 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-257-2935-9}} * {{Citace monografie | příjmení = Englund | jméno = Peter | odkaz na autora = Peter Englund | titul = Válka a naděje: osobní příběhy z I. světové války | vydavatel = CPress | místo = Brno | rok = 2014 | počet stran = 578 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-264-0510-8}} * {{Citace monografie | příjmení = Ferguson | jméno = Niall | odkaz na autora = Niall Ferguson | titul = Nešťastná válka | vydavatel = Dokořán | místo = Praha | rok = 2004 | isbn = 80-86569-56-X | počet stran = 487}} * {{Citace monografie | příjmení = Filip | jméno = Vladimír | titul = 1. světová válka | url = | vydavatel = Josef Filip | místo = Brno | rok = 2014 | vydání = | počet stran = 400 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-905166-4-9}} * {{Citace monografie | příjmení = Fischer | jméno = Fritz | odkaz na autora = Fritz Fischer | titul = Germany's Aims in the First World War | url = https://archive.org/details/germanysaimsinfi0000fisc | vydavatel = | místo = New York | rok = 1967 | vydání = | počet stran = | kapitola = | strany = | isbn = 978-0-393-09798-6 | jazyk = en}} * {{Citace monografie | příjmení = Fromkin | jméno = David | odkaz na autora = | titul = Europe's Last Summer: Why the World Went to War in 1914 | url =https://archive.org/details/europeslastsumme0000from_m9e5| vydavatel = | místo = New York | rok = 2004 | vydání = | počet stran = | kapitola = | strany = | isbn = 978-0-434-00858-2 | jazyk = en}} * {{Citace monografie | příjmení = Gilbert | jméno = Martin | odkaz na autora = Martin Gilbert | titul = První světová válka: úplná historie | url = | vydavatel = BB/art | místo = Praha | rok = 2005 | počet stran = 759 | kapitola = | strany = | isbn = 80-7341-563-1}} * {{Citace periodika | příjmení = Hořčička | jméno = Václav | odkaz na autora = Václav Hořčička | titul = Die Politik der Vereinigten Staaten von Amerika gegenüber Österreich-Ungarn Ende 1915 bis Anfang 1916 | periodikum = Prague Papers on the History of International Relations | rok = 2003 | ročník = 7 | číslo = | strany = 41–56 | url = http://usd.ff.cuni.cz/?q=system/files/horcicka%202002.pdf | formát = PDF | isbn = 80-7308-070-2}} * {{Citace monografie | příjmení = Jung | jméno = Peter | odkaz na autora = | příjmení2 = Pavlović | jméno2 = Darko | odkaz na autora2 = | titul = Rakousko-uherská armáda za první světové války | url = | vydavatel = Computer Press | místo = Brno | rok = 2007 | počet stran = 103 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-251-1520-6}} * {{Citace monografie | příjmení = Keegan | jméno = John | odkaz na autora = John Keegan | titul = První světová válka | vydavatel = Beta-Dobrovský ; Ševčík | místo = Praha ; Plzeň | rok = 2003 | isbn = 80-7291-070-1 | počet stran = 383}} * {{Citace monografie | příjmení = Křen | jméno = Jan | odkaz na autora = Jan Křen | titul = Dvě století střední Evropy | vydavatel = Argo | místo = Praha | rok = 2005 | počet stran = 1109 | kapitola = VII. První světová válka | strany = 323 – 354 | isbn = 80-7203-612-2}} * {{citace monografie | příjmení = Kvaček | jméno = Robert | odkaz na autora = Robert Kvaček | titul = První světová válka a česká otázka | vydavatel = Triton | místo = Praha; Kroměříž | rok = 2003 | vydání = 2 | počet stran = 178 | isbn = 978-80-7387-635-7 }} * {{Citace monografie | příjmení = Láník | jméno = Jaroslav | příjmení2 = Kykal | jméno2 = Tomáš | spoluautoři = a kol. | titul = Léta do pole okovaná 1914: proměny společnosti a státu ve válce | url = | vydavatel = Ministerstvo obrany České republiky – VHÚ Praha | místo = Praha | rok = 2015 | počet stran = 542 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7278-663-3}} * {{Citace monografie | příjmení = Láník | jméno = Jaroslav | příjmení2 = Kykal | jméno2 = Tomáš | spoluautoři = a kol. | titul = Léta do pole okovaná 1914–1918. Svazek II., 1915 – noví nepřátelé, nové výzvy | url = | vydavatel = Ministerstvo obrany České republiky – VHÚ Praha | místo = Praha | rok = 2017 | počet stran = 718 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7278-715-9}} * {{Citace monografie | příjmení = Liddell Hart | jméno = Basil Henry | odkaz na autora = Basil Liddell Hart | titul = Historie první světové války | vydavatel = Jota | místo = Brno | rok = 2001 | isbn = 80-7217-164-X | počet stran = 503}} * {{Citace monografie | příjmení = Nedorost | jméno = Libor | odkaz na autora = Libor Nedorost | titul = Češi v 1. světové válce. 1. díl. Mým národům | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2006 | počet stran = 239 | isbn = 80-7277-321-6}} * {{Citace monografie | příjmení = Nedorost | jméno = Libor | odkaz na autora = | titul = Češi v 1. světové válce. 2. díl. Na frontách velké války | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2006 | počet stran = 319 | isbn = 80-7277-322-4}} * {{Citace monografie | příjmení = Nedorost | jméno = Libor | odkaz na autora = | titul = Češi v 1. světové válce. 3. díl. Do hořkého konce | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2007 | počet stran = 299 | isbn = 978-80-7277-327-5}} * {{Citace monografie | příjmení = Pichlík | jméno = Karel | odkaz na autora = Karel Pichlík | titul = Zahraniční odboj 1914–1918 bez legend | vydavatel = Svoboda | místo = Praha | rok = 1968 | počet stran = 499}} * {{Citace monografie | příjmení = Preclík | jméno = Vratislav | odkaz na autora = Vratislav Preclík | titul = Masaryk a legie | vydavatel = Paris | místo = Karviná | rok = 2019 | počet stran = 203 | isbn = 978-80-87173-47-3}} * {{Citace monografie | příjmení = Simkins | jméno = Peter | odkaz na autora = | příjmení2 = Jukes | jméno2 = Geoffrey | odkaz na autora2 = | příjmení3 = Hickey | jméno3 = Michael | odkaz na autora3 = | titul = První světová válka: válka, která měla být poslední | url = | vydavatel = Brána | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 351 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7243-684-2}} * {{Citace monografie | příjmení = Skřivan | jméno = Aleš | odkaz na autora = Aleš Skřivan | titul = Císařská politika: Rakousko-Uhersko a Německo v evropské politice v letech 1906–1914 | vydavatel = Karolinum | místo = Praha | rok = 1996 | počet stran = 373 | kapitola = | strany = | isbn = 80-7184-081-5}} * {{citace monografie | příjmení = Šedivý | jméno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Šedivý | titul = Češi, české země a Velká válka 1914–1918 | vydavatel = Nakladatelství Lidové noviny | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 492 | vydání = 2 | isbn = 80-7106-274-X}} * {{Citace monografie | příjmení = Tuchman | jméno = Barbara Wertheim | odkaz na autora = | titul = Srpnové výstřely: začátek první světové války | url = | vydavatel = Mladá fronta | místo = Praha | rok = 2000 | počet stran = 477 | kapitola = | strany = | isbn = 80-204-0870-3}} * {{Citace monografie | příjmení = Vožický | jméno = František Pigl | odkaz na autora = | titul = Kronika světové války: 1914–1919 | vydavatel = nákl. vlast. | místo = Praha | rok = 1929 | počet stran = 632 | url = http://kramerius5.nkp.cz/uuid/uuid:ada0d560-1b71-11e3-a5bb-005056827e52 | vydání = 4}} * {{Citace monografie | příjmení = Warner | jméno = Philip | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = OLDAG | místo = Ostrava | rok = 1997 | počet stran = 306 | kapitola = | strany = | isbn = 80-85954-28-1}} * {{Citace monografie | příjmení = Westwell | jméno = Ian | titul = První světová válka den po dni | odkaz na titul = | vydavatel = Naše vojsko | místo = Praha | rok = 2013 | isbn = 978-80-206-1351-6 | počet stran = 192}} * {{Citace monografie | příjmení = Westwell | jméno = Ian | odkaz na autora = | titul = I. světová válka: vyčerpávající popis průběhu I. světové války, doplněný analýzami rozhodujících střetnutí a přelomových bitev | url = | vydavatel = Fortuna Libri | místo = Praha | rok = 2009 | počet stran = 256 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7321-505-7}} * {{Citace monografie | příjmení = Willmott | jméno = H. P. | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = Euromedia Group – Knižní klub | místo = Praha | rok = 2005 | počet stran = 319 | kapitola = | strany = | isbn = 80-242-1228-5}} * {{Citace monografie | příjmení = Winter | jméno = J. M. | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = Mladá fronta | místo = Praha | rok = 1995 | počet stran = 256 | kapitola = | strany = | isbn = 80-204-0520-8}} * {{Citace monografie | příjmení = Wolf | jméno = Richard | odkaz na autora = | titul = Zhroucení Německa | url = http://www.eknihovna.maxzone.eu/zhrouceni_nemecka-wolf.html | vydavatel = Melantrich | místo = Praha | rok = 1934 | počet stran = 359 | kapitola = | strany = 57–249 | isbn = }} * {{Citace monografie | příjmení = Žipek | jméno = Alois | titul = Válka národů 1914–1918 a účast českého národa v boji za svobodu. Díl I | url = | vydavatel = A. Žipek | místo = Praha | rok = 1921 | počet stran = 135}} === Související články === * [[České země za první světové války]] * [[Chronologie první světové války]] * [[Washingtonská konference]] === Externí odkazy === * {{Commons}} * {{Commonscat}} * [http://www.firstworldwar.com/ FirstWorldWar] {{en}} * {{Citace elektronické monografie | titul = Naše Velká válka | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10877203125-nase-velka-valka/ | vydavatel = Česká televize | datum_vydání = 2014 | datum_přístupu = 2021-09-28}} Třínáctidílný dokumentární seriál České televize o První světové válce * [https://web.archive.org/web/20090417145154/http://vstupnistranka.wz.cz/prvnisvetovavalka/mainvalka.php První světová válka] * [http://www.abchistory.cz/prvni-svetova-valka.htm První světová válka (1914–1918)] * [http://www.mlp.cz/cz/projekty/on-line-projekty/prvni-svetova-valka/ Velká válka online] * [http://www.rozhlas.cz/plus/portrety/_zprava/paul-von-hindenburg-kdyz-monarchista-vede-republiku--1389869 Pořad Českého rozhlasu Plus Když monarchista vede republiku], obsahuje řadu podrobných informací o první světové válce pohledem německého generála Hindenburga. * [http://www.rozhlas.cz/pred100lety/portal/ Před 100 lety], rozsáhlý projekt Českého rozhlasu mapující 1. světovou válku, stovky audií, dokumentární cykly, deníky, svědectví pamětníků. * [http://www.iliteratura.cz/Clanek/33983/prvni-svetova-valka-prizmatem-nejnovejsich-knih První světová válka prizmatem nejnovějších knih] * [https://temata.rozhlas.cz/prvorepublikove-dejepisectvi-u-mikrofonu-8093532/2 Josef Šusta: ''Dvacet let od počátku Velké války''] – unikátní záznam rozhlasové přednášky prof. Josefa Šusty z července 1934 o počátku první světové války * YouTube: ** {{YouTube|user=TheGreatWar}} {{en}} ** {{YouTube|MN0Yoz0cbMQ|Imperial War Museums: Why Germany collapsed in WW1}} {{en}} {{První světová válka|Válka}} {{Autoritní data}} {{Portály|První světová válka}} {{Dobrý článek}} {{1000 nejdůležitějších článků}} [[Kategorie:První světová válka| ]] [[Kategorie:Války Belgie]] [[Kategorie:Války Brazílie]] [[Kategorie:Války Bulharska]] [[Kategorie:Války Černé Hory]] [[Kategorie:Války Československa]] [[Kategorie:Války Číny]] [[Kategorie:Války Francie]] [[Kategorie:Války Hondurasu]] [[Kategorie:Války Indie]] [[Kategorie:Války Itálie]] [[Kategorie:Války Japonska]] [[Kategorie:Války Kanady]] [[Kategorie:Války Nepálu]] [[Kategorie:Války Německa]] [[Kategorie:Války Osmanské říše]] [[Kategorie:Války Portugalska]] [[Kategorie:Války Rakouska-Uherska]] [[Kategorie:Války Rumunska]] [[Kategorie:Války Ruského impéria]] [[Kategorie:Války Salvadoru]] [[Kategorie:Války Spojeného království]] [[Kategorie:Války Srbska]] [[Kategorie:Války USA]] [[Kategorie:Války Arménie]] [[Kategorie:Války Austrálie]] [[Kategorie:Války Chorvatska]] [[Kategorie:Války Nového Zélandu]] [[Kategorie:Události roku 1914]] c6w73tlil067d8ytenlpeyvkeu241yy 8211120 8211110 2026-05-09T10:15:50Z RONALDO-SK 11297 /* Vznik italské fronty */ 8211120 wikitext text/x-wiki == Pomenovanie == Spojenie '''svetová vojna''' ([[nemčina|nemecky]] ''Weltkrieg'') pre označenie práve prebiehajúceho konfliktu po prvýkrát použil nemecký [[Biológia|biológ]] a [[filozof]] [[Ernst Haeckel]] v septembri v roku [[1914]]. Do vypuknutia [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] boli vojnové udalosti z rokov 1914 až 1918 všeobecne známe ako '''svetová vojna''' či '''Veľká vojna''' ([[Angličtina|anglicky]] ''Great War''). Konflikt bol niekedy súčasníkmi kvôli svojej ničivosti označovaný taktiež aj ako ''vojna, ktorá ukončí vojnu''; tento termín spopularizoval [[Herbert George Wells]] v publikácii ''The War That Will End All Wars'', ktorá vyšla v roku 1914.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko1 = Wells | meno1 = H. G. | titul = The War That Will End War | url = https://gutenberg.net.au/ebooks13/1303671h.html | vydavateľ = Frank and Cecil Palmer | miesto = Londýn | rok = 1914 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Westwell | meno = Ian | odkaz na autora = | titul = I. světová válka: vyčerpávající popis průběhu I. světové války, doplněný analýzami rozhodujících střetnutí a přelomových bitev | url = | vydavateľ = Naše Vojsko | miesto = Praha | rok = 2009 | počet strán = 256 | kapitola = | poznámka = [Ďalej len: ''Westwell (2009)''] | strany = 7 | isbn = 978-80-206-1351-6}}</ref> Ako o '''prvej svetovej vojne''' sa o konflikte hovorí od roku [[1939]]. Niektorí autori označujú obdobie z rokov 1914 až 1945 ako „európsku občiansku vojnu“ alebo používajú termín „[[druhá tridsaťročná vojna]]“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Asch | meno = Timoty Arthon | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Směr evropské historie | periodikum = Soudobé dějiny | odkaz na periodikum = Soudobé dějiny (časopis) | rok vydania = 1998 | mesiac vydania = | ročník = 5 | číslo = 2–3 | strany = 284 | url = | issn = 1210-7050}}</ref> == Pozadie a príčiny vojny == === Vzťahy veľmocí === {{Hlavný článok|Príčiny prvej svetovej vojny|Koncert veľmocí|}} Aj keď priamym podnetom k vypuknutiu prvej svetovej vojny bol [[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este|atentát]] na rakúsko-uhorského nasledovníka trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d’Este]] a jeho manželku [[Žofia Chotková|Žofiu Chotkovú]], príčiny konfliktu a rastúce nepriateľstvo medzi veľmocami malo omnoho hlbšie pozadie.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Warner | meno = Philip | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavateľ = OLDAG | miesto = Praha | rok = 1997 | počet strán = 306 | kapitola = | poznámka = [Ďalej len: ''Warner (1997)''] | strany = 9 | isbn = 80-85954-28-1}}</ref> V priebehu [[19. storočie|19. storočia]] bol systém [[Mocenská rovnováha|mocenskej rovnováhy]] medzi európskymi mocnosťami známy ako tzv. [[Koncert veľmocí]] schopný upokojovať vzájomné rozpory a až na výnimky nedochádzalo medzi veľmocami k rozsiahlejšej vojenskej konfrontácii.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Nálevka | meno = Vladimír | odkaz na autora = Vladimír Nálevka | titul = Koncert velmocí. Mezinárodní vztahy v letech 1871–1914 | odkaz na titul = | vydavateľ = Triton | miesto = Praha | rok = 2006 | počet strán = 254 | isbn = 80-7254-763-1 | poznámka = [Ďalej len: ''Nálevka (2006)''] | strany = 11}}</ref> Rovnováhu v Európe narušilo predovšetkým výrazné zosilnenie [[Pruské kráľovstvo|Pruska]], ktoré sa po víťaznej [[Rakúsko-pruská vojna|vojne]] s [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom]] v roku [[1866]] stalo hegemónom v nemeckom priestore. Drvivá porážka [[Druhé francúzske cisárstvo|Francúzska]] v [[Prusko-francúzska vojna|prusko-francúzskej vojne]] v roku [[1871]] prispela k zjednoteniu a vytvoreniu [[Zjednotenie Nemecka (1871)|Nemeckého cisárstva]]. Ziskom [[Alsasko-Lotrinsko|Alsaska-Lotrinska]] a [[Reparácie (vojna)|vojnových reparácií]] od porazeného Francúzska došlo k výraznému hospodárskemu a vojenskému posilneniu [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecka]]. Narušenie rovnováhy síl neskôr zapríčinilo sformovanie dvoch znepriatelených vojenských aliancií, preteky v zbrojení a v konečnom dôsledku aj k vypuknutiu prvej svetovej vojny.<ref name="Nálevka (2006), 11–12">Nálevka (2006), s. 11–12.</ref> [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-R43302, Kaiser Wilhelm II. und Zar Nikolaus II..jpg|náhľad|upright|vľavo|Nemecký cisár [[Viliam II. (Nemecko)|Viliam II.]] v ruskej uniforme a ruský cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]] v pruskej uniforme|alt=Spoločná fotografia nemeckého cisára Viliama II. a ruského cára Mikuláša II. z roku 1905]] Vo Francúzsku vyvolala potupná porážka a nasledujúce územné straty vlnu [[Revanšizmus|revanšizmu]] a silnú túžbu po odplate, čo skomplikovalo francúzsko-nemecké vzťahy na celé desaťročia. Vo vojenských plánoch sa Francúzsko usilovalo o získanie Alsaska a Lotrinska naspäť.<ref>{{Citácia kvalifikačnej práce | priezvisko = Škopíková | meno = Miroslava | instituce = Masarykova univerzita, Fakulta sociálních studií | titul = Příčiny vzniku první světové války a změna německé politiky | url = https://is.muni.cz/th/d7t9k/Bakalarska_prace.pdf | typ práce = Bakalárska práca | vedúci = Vít Hloušek | rok = 2006 | počet strán = 51 | strany = 21 | citácia = 2021-05-16 | poznámka = [Ďalej len: ''Škopíková (2006)'']}}</ref> V snahe izolovať porazené Francúzsko vstúpil nemecký cisár [[Viliam I. (Nemecko)|Viliam I.]] spolu s rakúskym cisárom [[František Jozef I.|Františkom Jozefom I.]] a [[Ruský cár|ruským cárom]] [[Alexander II. (Rusko)|Alexandrom II.]] v roku [[1873]] do tzv. [[Spolok troch cisárov|Spolku troch cisárov]]. Vzťahy Ruska a Rakúsko-Uhorska však vychladli kvôli stretávajúcim sa záujmom oboch mocností o vplyv na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]], kde slábnuca [[Osmanská ríša]] nedokázala zabrániť osamostatneniu slovanských štátov podporovaných Ruskom.<ref name="Škopíková (2006), 23">Škopíková (2006), s. 23.</ref> Politika [[Skvelá izolácia|Skvelej izolácie]] sústredila záujmy Británie na jej [[Britské impérium|impérium]] a v rámci kontinentu sa ostrovná veľmoc snažila udržovať mocenský [[status quo]].<ref>{{Citácia kvalifikačnej práce | priezvisko = Komm | meno = Tomáš | inštitúcia = Univerzita Karlova, Fakulta sociálních věd | odkaz na inštitúciu = Fakulta sociálních věd Univerzity Karlovy | titul = Politika "skvělé izolace" a problematika britsko-německých vztahů v letech 1890–1904 | url = https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/52434/130101605.pdf?sequence=1&isAllowed=y | typ práce = Bakalárska práca | vedúcí = Jaromír Soukup | miesto = Praha | rok vydania = 2013 | počet strán = 63 | strany = 3 | dátum prístupu = 2021-05-16}}</ref> [[Veľká východná kríza]] a obdobie nestability na Balkáne v 70. rokoch 19. storočia vyvrcholili v roku [[1877]], keď vypukla [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|vojna Ruska s Osmanskou ríšou]]. Rusi v snahe o ovládnutie úžin [[Bospor]] a [[Dardanely]], ktoré by [[Ruské cárske námorníctvo|cárskemu loďstvu]] otvorili prístup do Stredomoria, vo vojne podporili [[Srbské kniežatstvo|Srbské]], [[Čiernohorské kniežatstvo|Čiernohorské]] a [[Rumunské kniežatstvo]]. Porážku Osmanov potvrdila [[Sanstefanská mierová zmluva]] uzavretá v roku 1878, ktorá uznávala autonómiu [[Bulharské kniežatstvo|Bulharska]].<ref name="Nálevka (2006), 31–42">Nálevka (2006), s. 31–42.</ref> Silnejúci ruský vplyv na Balkáne znepokojil ostatné európske mocnosti, nato bol z iniciatívy Rakúsko-Uhorska zvolaný [[Berlínsky kongres]].<ref name="Willmott (2005), 14">Willmott (2005), s. 14.</ref> Protokol schválený na kongrese revidoval Sanstefanskú zmluvu rozdelením Bulharska, uznal nezávislosť Srbska, Čiernej Hory a Rumunska a umožnil Rakúsko-Uhorsku okupovať [[Bosna (historická krajina)|Bosnu]], [[Hercegovina|Hercegovinu]] a [[Novi Pazar|Novopazarský]] [[Sandžak]]. Rusom boli ponechané dobyté oblasti [[Zakaukazsko (geopolitická oblasť)|Zakaukazska]], avšak Briti obsadili [[Cyprus]] a podarilo sa im zabrániť Rusku v prieniku k úžinám.<ref name="Nálevka (2006), 46–49">Nálevka (2006), s. 46–49.</ref> Ruské intervencie na Balkáne spôsobili zhoršenie vzťahov s Rakúsko-Uhorskom, ktoré spoločne s Nemeckom vytvorilo [[7. október|7. októbra]] [[1879]] tzv. Dvojspolok namierený pôvodne len proti Ruskému impériu.<ref name="Nálevka (2006), 50–53">Nálevka (2006), s. 50–53.</ref> V poslednej tretine 19. storočia sa potom začali vytvárať spojenecké bloky európskych [[Imperializmus|imperiálnych]] veľmocí. K základnému aliančnému bloku Nemecka a Rakúsko-Uhorska sa v roku [[1882]] pripojilo [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], čím došlo k sformovaniu [[Trojspolok (prvá svetová vojna)|Trojspolku]].<ref name="Nálevka (2006), 70–73">Nálevka (2006), s. 70–73.</ref> Británia tradične obhajujúca svoje dŕžavy v [[Britská India|Britskej Indii]] bola znepokojená ruským postupom v [[Afganistan]]e počas tzv. [[Veľká hra|Veľkej hry]] o vplyv v Strednej Ázii a kvôli stálym obavám z hroziaceho preniknutia Ruska do Stredomoria uzavrela v roku 1887 s Rakúsko-Uhorskom, Talianskom a Španielskom tzv. [[Stredomorské dohody]], v ktorých sa tieto mocnosti zaviazali zachovať zostávajúci stav vo východnom [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorí]], [[Egejské more|Egejskom]] a [[Čierne more|Čiernom mori]].<ref name="Nálevka (2006), 91–93">Nálevka (2006), s. 91–93.</ref> Po podpise Stredomorských dohôd a obrate v nemeckej politike s nástupom kancelára [[Leo von Caprivi|Lea von Capriviho]], Rusko definitívne prestalo udržovať spojenectvo v rámci Spolku troch cisárov a začalo sa orientovať na spoluprácu s Francúzskom. Na pôvodné francúzske finančné pôžičky a ekonomické dohody zahrňujúce aj dodávky zbraní nadviazali Rusko a Francúzsko [[4. január|4. januára]] [[1894]] podpisom spojeneckej zmluvy.<ref name="Nálevka (2006), 100–108">Nálevka (2006), s. 100–108.</ref> Vzťahy Francúzska a Británie zhoršené počas [[Fašodská kríza|Fašodskej krízy]] sa začali zlepšovať kvôli rostúcemu britsko-nemeckému nepriateľstvu. Britániu podráždila predovšetkým výstavba nemeckého loďstva a cisárske angažovanie sa na [[Blízky východ|Blízkom východe]], kde [[Deutsche Bank]] získala od Osmanov koncesiu na stavbu [[Bagdadská železnica|Bagdadskej železnice]].<ref name="Nálevka (2006), 110–111">Nálevka (2006), s. 110–111.</ref> Británia opustila politiku tzv. skvelej izolácie (''splendid isolation''), 30. januára 1902 podpísala spojeneckú zmluvu s [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonskom]]<ref name="Nálevka (2006), 168–169">Nálevka (2006), s. 168–169.</ref> a 8. apríla 1904 podpisom [[Srdečná dohoda|Srdečnej dohody]] potvrdila spojenectvo s Francúzskom.<ref name="Willmott (2005), 20">Willmott (2005), s. 20.</ref><ref name="Nálevka (2006), 180–181">Nálevka (2006), s. 180–181.</ref> Vzťahy Nemecka s Francúzskom a Britániou ďalej zhoršila aj [[prvá marocká kríza]] z roku 1905, ktorá pomohla posilniť nové anglo-francúzske spojenectvo. [[Francúzska koloniálna ríša|Francúzska koloniálna expanzia]] v [[Maroko|Maroku]] v roku [[1911]], ktorú Nemecko označilo za porušenie dohody z roku 1906, vyústila do [[druhá marocká kríza|druhej marockej krízy]] a hrozila prerásť v ozbrojený konflikt Nemecka s Francúzskom a Britániou, ktorá sa postavila na stranu Francúzska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Francie dobývá Maroko. Prý brání vraždění křesťanů | periodikum = Týden.cz | dátum vydania = 2011-04-21 | url = https://www.tyden.cz/rubriky/media/stolety-kuryr/francie-dobyva-maroko-pry-brani-vrazdeni-krestanu_199677.html}}</ref> [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Trojdohoda]] vznikla podpísaním [[Britsko-ruská dohoda (1907)|rusko-anglickej zmluvy]] 31. augusta 1907, v ktorej sa obe veľmoci obávajúce sa Nemecka dohodli na urovnaní [[Veľká hra|vzájomných sporov]] a o vymedzení sfér vplyvu v [[Stredná Ázia|Strednej Ázii]].<ref name="Nálevka (2006), 194–196">Nálevka (2006), s. 194–196.</ref> Druhý vojenský blok bol dotvorený v roku 1912 po uzavretí ďalších britsko-ruských a britsko-francúzskych dohôd.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šedivý | meno = Ivan | titul = Češi, české země a Velká válka 1914–1918 | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2001 | počet strán = 492 | strany = 17 | poznámka = [Ďalej len: ''Šedivý (2001)''] | isbn = 80-7106-274-X}}</ref> V Nemecku panovali obavy, že novo vytvorená aliancia Ruska, Francúzska a Británie predstavuje priame ohrozenie cisárstva, ktoré sa tak ocitlo v obkľúčení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PRVNÍ SVĚTOVÁ VÁLKA: Důsledky pociťujeme dodnes | periodikum = Xantypa | url = http://www.xantypa.cz/cislo-casopisu/prvni-svetova-valka/3246-3/prvni-svetova-valka | dátum prístupu = 2018-11-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20181113075442/http://www.xantypa.cz/cislo-casopisu/prvni-svetova-valka/3246-3/prvni-svetova-valka | dátum archivácie = 2018-11-13 | nedostupné = ano }}</ref> Historici pri príčinách prvej svetovej vojny zdôrazňujú neochotu všetkých veľmocí naďalej riešiť rastúce spory mierovou cestou. Niektorí bádatelia zastávajú názor, že sa situácia v Nemecku a Rakúsko-Uhorsku vymkla z rúk a svetovú vojnu svojou politikou zavinili neúmyselne.<ref name="Šedivý (2001), 16.">Šedivý (2001), str. 16.</ref> Časť historikov zastúpená napríklad [[Fritz Fischer|Fritzom Fischerom]] potom považuje za hlavného vinníka vypuknutia vojny cisárske Nemecko, ktoré malo konflikt aktívne pripravovať.<ref name="Šedivý (2001), 16.">Šedivý (2001), str. 16.</ref> Nemecké aj rakúsko-uhorské velenie sa totiž obávalo porážky, pokiaľ by konflikt s Ruským impériom vypukol neskôr a Rusi by stihli dokončiť výstavbu železničnej siete, ktorá by výrazne zvýšila mobilitu obrovskej cárskej armády.<ref name="Willmott (2005), 22">Willmott (2005), s. 22.</ref> === Preteky v zbrojení === Počas dlhej vlády kráľovnej [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Viktórie]] sa [[Britské impérium]] stalo najväčším a najmocnejším štátom sveta. Zjednotené a dynamicky sa rozvíjajúce Nemecko, kde došlo k obrovskému navýšeniu ťažby uhlia a železa a k zrýchlenej produkcii oceli, vystriedalo Britániu v roku [[1913]] v pozícii najväčšej európskej priemyselnej mocnosti.<ref name="Willmott (2005), 10">Willmott (2005), s. 10.</ref> Po Rusku sa Nemecké cisárstvo naviac stalo aj druhým najľudnatejším európskym štátom.<ref name="Willmott (2005), 16">Willmott (2005), s. 16.</ref> [[Nemecká koloniálna ríša|Nemecké koloniálne ambície]] v [[Afrika|Afrike]], [[Ázia|Ázii]] a v [[Oceánia|Oceánii]] a výstavba silného [[Kaiserliche Marine|cisárskeho námorníctva]], ktorú presadzoval veľkoadmirál [[Alfred von Tirpitz]], znepokojovali Veľkú Britániu, ktorá nechcela Nemecku prepustiť svoju vodcovskú pozíciu v zámorí.<ref name="Warner (1997), 9–10">Warner (1997), s. 9–10.</ref><ref name="Nálevka (2006), 187">Nálevka (2006), s. 187.</ref> [[Súbor:Weltausstellung 1873 Kruppische Geschütze.jpg|náhled|Delá vyrobené v [[Krupp]]ových závodoch v [[Essen]]e v roku [[1873]]|alt=Továrenská hala s delami v Kruppových závodoch v Essene.]] V dôsledku vzájomného súperenia začala väčšina veľmocí na začiatku 20. storočia s rozsiahlym vyzbrojovaním. Výdaje na zbrojenie sa v rokoch [[1908]] až [[1913]] v Rakúsko-Uhorsku zvýšili o 14 %, vo Veľkej Británii v rovnakom období o 30 %, v Rusku o 53 %, v Taliansku o 61 %, v Nemecku o 69 % a vo Francúzsku o 86 %.<ref name="Šedivý (2001), 19.">Šedivý (2001). Str. 19.</ref> [[Zbrojný priemysel]] zažíval vďaka štátnym zákazkám konjunktúru v celej Európe. Okrem hutníctva a strojárenstva sa rýchlo rozvíjal aj [[chemický priemysel]] produkujúci nové a účinnejšie výbušniny.<ref name="Willmott (2005), 16">Willmott (2005), s. 16.</ref> Konštruktér [[Hiram Stevens Maxim]] dokončil v roku [[1884]] prvý plne [[Maxim (guľomet)|automatický guľomet]]<ref name="Willmott (2005), 18">Willmott (2005), s. 18.</ref><ref name="Nálevka (2006), 165">Nálevka (2006), s. 165.</ref> a Nemci aj Francúzi zavádzali na konci 19. storočia do výzbroje svojich armád nové rýchlopalné poľné delá s rážami 75 a 77 mm.<ref name="Nálevka (2006), 151">Nálevka (2006), s. 151.</ref> Briti v roku [[1906]] zaradili do služby revolučnú [[Bojová loď (typ lode)|bojovú loď]] [[HMS Dreadnought (1906)|HMS ''Dreadnought'']]. [[Dreadnought|Tento typ]] bojových lodí potom vzápätí začali stavať aj ostatné námorné veľmoci.<ref name="Willmott (2005), 21">Willmott (2005), s. 21.</ref> V európskej spoločnosti ovplyvnenej myšlienkami filozofa [[Herbert Spencer|Herberta Spencera]] a [[Sociálny darvinizmus|sociálneho darwinizmu]] rástol [[militarizmus]] a [[nacionalizmus]] namierený proti cudzincom a zahraničným národom. Európske štáty zaviedli povinnú [[Základná vojenská služba|vojenskú službu]] a vďaky industrializácii a rýchlemu technickému pokroku neustále prezbrojovali svoje armády a vojnové loďstvá.<ref name="Willmott (2005), 19">Willmott (2005), s. 19.</ref> Ruský minister vojny [[Alexej Nikolajevič Kuropatkin]] informoval v roku [[1898]] cára Mikuláša, že Rusko nie je z hospodárskych dôvodov schopné držať s Nemeckom a Francúzskom krok v modernizácii armády, predovšetkým delostrelectva.<ref name="Nálevka (2006), 151">Nálevka (2006), s. 151.</ref> Mikuláš II. navrhol ostatným veľmociam zvolanie medzinárodnej konferencie, kde by sa prejednalo riešenie vzájomných sporov nevojenskými prostriedkami. Aj cez pôvodnú neochotu väčšiny mocností sa aj vďaka tlaku verejnej mienky a [[Pacifizmus|pacifistickému]] hnutiu uskutočnila v roku 1899 prvá mierová konferencia v [[holadnsko|holadnskom]] [[Haag]]u. Konferencie sa zúčastnili zástupcovia 26& štátov. Druhá konferencia nasledovala v roku 1907. Došlo na nich k ustanoveniu [[Stály rozhodcovský súd|Stálého rozhodcovského súdu]] v Haagu a k uzavretiu [[Haagske dohovory|Haagskych dohovorov]] stanovujúcich pravidla vedenia [[Vojna|vojny]].<ref name="Nálevka (2006), 151–152">Nálevka (2006), s. 151–152.</ref> Ruský návrh na zníženie výdajov na zbrojení však na konferencii podporilo iba Taliansko.<ref name="Nálevka (2006), 152">Nálevka (2006), s. 152.</ref> {| class="wikitable sortable floatleft" |+ Stavy armád pred vojnou (1912)<br />(v tisícoch)<ref>A. B. Zubov, ''Dějiny Ruska I.'' Str. 278.</ref> |- !!! Mierový !! Mobilizačný |- |Rusko || 1160 || 4800 |- |Nemecko || 688 || 3000 |- |Francúzsko || 604 || 2350 |- |Rakúsko-Uhorsko || 400 || 1700 |- |Taliansko || 323 || 1100 |- |Veľká Británia || 380 || 1000 |- |Japonsko || 280 || 1000 |- |Osmanská ríša || 240 || 1000 |- |USA || 147 || 287 |- |Srbsko || 36 || 160 |} === Kríza na Balkáne === {{Hlavný článok|Bosenská kríza|Balkánske vojny|Atentát na Františka Ferdinanda d’Este}} Balkán predstavoval v priebehu 19. storočia najmenej stabilnú európsku oblasť, kde sa na rúcajúcej sa Osmanskej ríši osamostatnili za podpory ruského cára slovanské štáty. Okrem Ruska však o expanziu na Balkán prejavovalo záujem aj Rakúsko-Uhorsko, ktoré si obsadením [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] chcelo zaistiť svoje pozície na [[Jadranské more|Jadrane]].<ref name="Nálevka (2006), 32">Nálevka (2006), s. 32.</ref> Keď v roku [[1908]] vyhlásilo [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharsko]] nezávislosť od Osmanskej ríše, Rakúsko [[Anexia Bosny a Hercegoviny|anektovalo]] Bosnu a Hercegovinu, ktorú okupovalo už od Berlínskeho kongresu v roku 1878.<ref name="Nálevka (2006), 207">Nálevka (2006), s. 207.</ref> V Bulharsku sa cárom stal [[Ferdinand I. (Bulharsko)|Ferdinand I.]] zo [[Sasko-cobursko-gothajská dynastia|sasko-cobursko-gothajskej dynastie]]. Rakúska anexia Bosny a Hercegoviny ohrozovala Srbsko, pričom vojnu [[Viedeň|Viedne]] a [[Belehrad]]u v roku [[1909]] zažehnal zásah britskej vlády pripúšťajúcej Rakúšanom uznanie anexie Bosny iba v prípade, že nedôjde k vojne so Srbskom. Srbsko bolo donútené prijať rakúsko-uhorskú expanziu predovšetkým preto, že jeho hlavný spojenec Rusko nebolo po [[Rusko-japonská vojna|prehratej vojne]] s Japonskom ochotné ísť do ďalšieho vojenského konfliktu.<ref name="Nálevka (2006), 211–212">Nálevka (2006), s. 211–212.</ref> Porážka Osmanov vo [[Taliansko-turecká vojna|vojne s Talianskom]] motivovala balkánske státy združené do [[Balkánsky zväz (1912)|Balkánskeho zväzu]] k začatiu ďalšieho útoku proti oslabenej Osmanskej ríši. V [[Prvá balkánska vojna|prvej balkánskej vojne]] sa v rokoch [[1912]] až [[1913]] s Turkami stretlo [[Bulharsko]], [[Srbsko]], [[Grécko]] a [[Čierna Hora]].<ref name="Nálevka (2006), 224–226">Nálevka (2006), s. 224–226.</ref> Po vytlačení Osmanskej ríše z Balkánu však medzi bývalými spojencami došlo k rozporom o delení dobytého územia a v lete v roku 1913 sa proti Bulharsku postavilo v [[Druhá balkánska vojna|druhej balkánskej vojne]] Srbsko, Čierna Hora, Grécko, Rumunsko ale aj Osmanská ríša. Po porážke muselo Bulharsko akceptovať podmienky [[Bukurešťský mier (1913)|Bukurešťského mieru]] a bolo svojimi susedmi pripravené o územia dobyté v prvej balkánskej vojne.<ref name="Nálevka (2006), 229">Nálevka (2006), s. 229.</ref> Veľmoci potvrdili nezávislosť [[Albánsko|Albánska]], ktorého časti však aj v roku 1913 okupovali Čiernohorci a Srbi usilujúci sa o [[Veľké Srbsko]]. Situácia na Balkáne sa aspoň čiastočne upokojila až na nátlak veľmocí.<ref name="Nálevka (2006), 229">Nálevka (2006), s. 229.</ref> Po dvoch víťazných vojnách však boli vzťahy medzi Srbskom a Habsburskou monarchiou krajne napäté.<ref name="Nálevka (2006), 231">Nálevka (2006), s. 231.</ref> [[Súbor:Assassination of Archduke Ferdinand.jpg|náhled|vľavo|Ilustrácia zachycujúca [[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este|Sarajevský atentát]]|alt=Kresba v detaile zachycujúca atentát na Františka Ferdinanda d’Este a jeho manželku Žofiu Chotkovú. V popredí je atentátnik Gavrilo Princip držiací v natiahnutej ruke pištoľ.]] Nacionalizmus, túžba po Veľkom Srbsku a frustrácia z rakúskej anexie pôsobila aj na časť obyvateľstva Bosny a Hercegoviny. Juhoslovanský odboj proti Rakúsko-Uhorsku podporovala tajná srbská organizácia [[Čierna ruka]], na jej čele stál [[Dragutin Dimitrijević]]. V Bosne potom pôsobila protihabsburská organizácia [[Mladá Bosna]].<ref name="Nálevka (2006), 232">Nálevka (2006), s. 232.</ref> Keď rakúsko-uhorská armáda uskutočnila v júni [[1914]] v [[Bosna (historická krajina)|Bosne]] veľké vojenské manévre pri srbských hraniciach, mnohí obyvatelia Srbska a Bosny to považovali za provokáciu. Nasledovník trónu [[František Ferdinand d’Este]] ako vrchný inšpektor rakúsko-uhorskej armády prišiel na manévre spoločne so svojou manželkou, [[Žofia Chotková|Žofiou Chotkovou]], a na jej záver manželský pár navštívil [[Sarajevo]], hlavn mesto Bosny. Návšteva bola podniknutá v deň výročia [[Bitka na Kosovom poli|bitky na Kosovom poli]], ktorá viedla k podmaneniu Srbska Osmanskou ríšou.<ref name="Nálevka (2006), 234">Nálevka (2006), s. 234.</ref> Radikálni členovia Mladej Bosny a Čiernej Ruky tu na nasledovníka trónu [[28. jún|28. júna]] [[1914]] spáchali [[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este|atentát]], ktorému ešte teň deň podľahol on a aj jeho žena [[Žofia Chotková|Žofia]]. Arcivojvodu a jeho manželku zastrelil člen Mladej Bosny, [[Gavrilo Princip]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Následník trůnu František Ferdinand a jeho choť zavražděni | periodikum = Lidové noviny | dátum vydania = 1914-29-06 | dátum prístupu = 2013-07-03 | ročník = 22 | číslo = 177 | url = http://kramerius.mzk.cz/search/i.jsp?pid=uuid:bf69bbfa-435d-11dd-b505-00145e5790ea | issn = 1802-6265}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gavrilo Princip: Malý muž na začátku Velké války | periodikum = Rozhlas | url = https://temata.rozhlas.cz/gavrilo-princip-maly-muz-na-zacatku-velke-valky-8109662 | dátum vydania = 2018-04-28 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-11-04 }}</ref> == Priebeh == === Vypuknutie vojny === {{Hlavný článok|Júlová kríza}} [[Súbor:World War 1.gif|náhľad|Štáty zapojené do vojny {{Legenda|#088A08|Dohoda}} {{Legenda|#01DF01|Kolónie, domínia a teritória Dohody a Dohodou okupované územia}} {{Legenda|#FE9A2E|Ústredné mocnosti}} {{Legenda|#F7BE81|Kolónie Ústredných mocností a okupované územia}} {{Legenda|#BDBDBD|Neutrálne krajiny}}|alt=Dynamická mapa sveta zachycujúca zapojenie jednotlivých štátov do konfliktu na strane Dohody a Ústredných mocností.]] [[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este]] a jeho manželku [[Žofia Chotková|Žofie Chotkovej]] spustil rýchly sled udalostí vedúcich k vypuknutiu [[svetová vojna|svetovej vojny]], označovanej ako [[júlová kríza]]. [[Rakúsko-Uhorsko]] v reakcii na atentát zaslalo [[Srbské kráľovstvo|Srbsku]], ktoré rakúsko-uhorské orgány podozrievali z priamej účasti na spiknutí atentátnikov, [[23. júl|23. júla]] tzv. [[Júlové ultimátum]].<ref name="Westwell (2013), 10">Westwell (2013). Str. 10.</ref> Tvrdé požiadavky voči Srbsku boli formulované tak, aby bolo ultimátum protistranou odmietnuté a viedlo ku konfliktu medzi oboma krajinami.<ref>''Fromkin'' (2004, str. 165)</ref> Zástancom preventívnej vojny so Srbskom bol predovšetkým náčelník generálneho štábu [[Franz Conrad von Hötzendorf]].<ref name="Šedivý (2001), 25.">Šedivý (2001). Str. 25.</ref> V tomto postoji rakúsku stranu podporovala nemecká vláda, ktorá leto 1914 považovala za najvhodnejší okamih na vyvolanie vojny s [[Ruská ríša|Ruskom]], podľa jej názoru v blízkej budúcnosti rovnako nevyhnutnej.<ref>''Fischer'' (2004, str. 59)</ref>{{#tag:ref|Nemecku naviac hrozilo, že pokiaľ by nepodporilo Rakúsko-Uhorsko, prišlo by o jediného európskeho spojenca. Pokorené Rakúsko-Uhorsko by totiž bez nemeckej pomoci zrejme začalo vyjednávať priamo s Ruskom a Dohodou. Tak by sa Nemecko ocitlo v definitívnej medzinárodnej izolácii.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Skřivan | meno = Aleš | odkaz na autora = Aleš Skřivan | titul = Císařská politika: Rakousko-Uhersko a Německo v evropské politice v letech 1906–1914 | vydavateľ = Karolinum | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 373 | kapitola = | strany = 247 | isbn = 80-7184-081-5}}</ref>|group="pozn."}} Ostro formulované podmienky boli pre Srbsko neprijateľné,<ref name="IJ-377">{{Citácia knihy | priezvisko = Božić | meno = Ivan | priezvisko2 = Ćirković | meno2 = Sima | priezvisko3 = Dedijer | meno3 = Vladimir | priezvisko4 = Ekmečić | meno4 = Milorad | rok = 1972 | titul = Istorija Jugoslavije | vydavateľ = Prosveta | miesto = Beograd | stránky = 377 | isbn = | jazyk = sh}}</ref> pokiaľ nechcelo stratiť [[Suverenita (právo)|suverenitu]].<ref name="Šedivý (2001), 29.">Šedivý (2001). Str. 29.</ref> Na radu Ruska, ktoré bolo blízkym srbským spojencom,<ref>''Fromkin'' (2004, str. 164)</ref> srbská vláda čiastočne ustúpila a prijala deväť z desiatich bodov ultimáta okrem požiadavky, aby rakúska polícia uskutočnila vyšetrovanie atentátu priamo na srbskom území.<ref name="RAD-323">{{Citácia knihy | priezvisko = Šeba | meno = Jan | odkaz na autora = | titul = Rusko a Malá dohoda v politice světové | vydavateľ = Melantrich | miesto = Praha | rok = 1936 | počet strán = 652 | isbn = | kapitola = IX. | strany = 323}}</ref> Rakúsko-uhorská vláda označila 25. júla srbskú reakciu za nedostačujúcu a cisár [[František Jozef I.]] nariadil na druhý deň [[Všeobecná mobilizácia v Rakúsko-Uhorsku v roku 1914|všeobecnú mobilizáciu]].<ref name="Šedivý (2001), 29.">Šedivý (2001). Str. 29.</ref> Mobilizovalo taktiež aj Srbsko a cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš]] predbežne súhlasil s čiastočnou mobilizáciou ruských síl v prípade napadnutia Srbska.<ref name="Westwell (2013), 11.">Westwell (2013). Str. 11.</ref> [[Súbor:Europe 1914.jpg|náhľad|vľavo|Európske štáty zapojené do vojny|alt=Mapa Európy s farebne rozlíšenými štátmi zapojenými do vojny na strane Dohody a Ústredných mocností.]] Dňa [[28. júl|28. júla]] 1914 [[K Mojim národom!|vyhlásilo]] Rakúsko-Uhorsko Srbsku vojnu a o deň neskôr začalo jeho podunajské loďstvo ostreľovať [[Belehrad]]. Toho istého dňa na základe uzavretých spojeneckých zmlúv zareagoval [[Ruská ríša|ruský]] cár Mikuláš II. vyhlásením takzvanej prípravnej fázy pre prípad vojny, teda čiastočnej [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizácie]] trinástich armádnych zborov pri rakúskej hranici. Napriek tomu sa ruský cár snažil vojne zabrániť,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Začátek 1. světové války: Tenká hranice mezi konfliktem a mírem! | periodikum = Epochaplus | dátum vydania = 2016-11-03 | url = https://epochaplus.cz/zacatek-1-svetove-valky-tenka-hranice-mezi-konfliktem-a-mirem/}}</ref> bola všeobecná mobilizácia ruských vojsk začatá [[31. júl|31. júla]] 1914.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kykal | meno = Tomáš | odkaz na autora = | titul = Před sto lety vypukla „světová válka“, první ze dvou největších konfliktů v dějinách lidstva | url = http://www.vhu.cz/presne-pred-sto-lety-vypukla-prvni-svetova-valka | dátum vydania = 28-07-2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-05 | vydavateľ = vhu.cz}}</ref> Systém medzinárodnej bezpečnosti založený na dvojici aliančných blokov – [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Trojdohody]] a [[Ústredné veľmoci|Trojspolku]] – tak spustil reťazovú reakciu vedúcej k svetovej vojne a počas jedného mesiaca sa vo [[vojna|vojenskom konflikte]] ocitla väčšina [[Európa|Európy]]. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 146-1974-118-18, Mobilmachung.jpg|náhľad|Mobilizovaní nemeckí vojaci, [[1. august]] 1914|alt=Pochodujúci nemeckí vojaci vyprevádzaní pri mobilizácii civilistami.]] Dňa [[1. august|1. augusta]] mobilizovalo svoju armádu Francúzsko a taktiež Nemecko, ktoré vyhlásilo vojnu Rusku.<ref name="Šedivý (2001), 32.">Šedivý (2001). Str. 32.</ref> Pri útoku na západe Nemecko [[2. august|2. augusta]] obsadilo [[Luxembursko]] a [[3. august|3. augusta]] vyhlásilo vojnu Francúzsku.<ref name="Westwell (2013), 12.">Westwell (2013). Str. 12.</ref> V snahe rýchle postúpiť na územie Francúzska, vstúpili nemecké vojská [[4. august|4. augusta]] do neutrálneho [[Belgicko|Belgicka]]. [[Nemecký vpád do Belgicka (prvá svetová vojna)|Porušenie belgickej neutrality]] dalo [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Veľkej Británii]] toho istého dňa podnet na vyhlásenie vojny Nemecku.<ref name="Westwell (2013), 13.">Westwell (2013). Str. 13.</ref> Dňa [[6. august|6. augusta]] vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Rusku, [[7. august|7. augusta]] ohlásila vojnu s Rakúsko-Uhorskom [[Čiernohorské kráľovstvo|Čierna Hora]] a do týždňa sa do vojny proti Rakúsko-Uhorsku pripojilo aj Francúzsko a Veľká Británia.<ref name="Royde-Smith">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Royde-Smith | meno = John Graham | priezvisko2 = Showalter | meno2 = Dennis Edwin | odkaz na autora2 = Dennis Showalter | titul = World War I | url = https://www.britannica.com/event/World-War-I/Forces-and-resources-of-the-combatant-nations-in-1914 | dátum prístupu = 2021-05-16 | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | jazyk = en}}</ref> Na strane Dohody vstúpilo [[23. august|23. augusta]] do vojny aj [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]], ktoré v [[Čínska republika (1912 – 1949)|Číne]] obsadilo nemecké teritórium [[Čching-tao]] a rakúsky [[Tiencin|Tchien-ťin]].<ref name="Westwell (2013), 22–23.">Westwell (2013). Str. 22–23.</ref> [[Osmanská ríša]] vstúpila do vojny na strane [[Ústredné veľmoci|Ústredných mocností]] na prelome októbra a novembra 1914 potom, čo [[Osmanské námorníctvo|osmanské loďstvo]] s podporou nemeckých krížnikov [[SMS Breslau|SMS ''Breslau'']] a [[SMS Goeben|SMS ''Goeben'']] napadlo ruské prístavy v [[Čierne more|Čiernom mori]].<ref name="Westwell (2013), 38.">Westwell (2013). Str. 38.</ref> Posledná z európskych veľmocí a predvojnový člen Trojspolku, [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], ktoré na začiatku konfliktu vyhlásilo neutralitu, vstúpila do vojny na strane [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] [[23. máj|23. muája]] 1915, keď vyhlásilo vojnu Rakúsko-Uhorsku.<ref name="Westwell (2013), 66.">Westwell (2013). Str. 66.</ref> Na stranu Nemecka a jeho spojencov sa v októbri v roku 1915 postavilo taktiež Bulharsko. Rumunsko naopak v roku 1916 podporilo mocnosti Dohody. [[Spojené štáty]] sa do prvej svetovej vojny na strane Dohody pridali v apríli v roku 1917.<ref name="Westwell (2013), 126.">Westwell (2013). Str. 126.</ref> Do svetového konfliktu sa v jeho priebehu na strane Dohody zapojilo aj [[Portugalsko]], [[Grécke kráľovstvo|Grécko]] a [[Štáty Dohody|mnohé mimoeurópske štáty]].<ref name="Westwell (2009), 8–9.">Westwell (2009). Str. 8–9.</ref> === 1914 === ==== Neúspechy Rakúska-Uhorska na srbskom fronte ==== [[Súbor:Vyhlášení války Srbsku – Národní listy – 29.07.1914.jpg|náhľad|Titulná strana [[Národní listy|Národních listov]] z 29. júla 1914 informuje o vyhlásení vojny Srbsku.]] Prvým bojiskom svetovej vojny sa stal Balkán. [[Rakúsko-Uhorsko]] vyhlásilo vojnu Srbsku 28. júla [[1914]] a rakúsko-uhorská armáda zaútočila už [[29. júl|29. júla]], keď delostrelectvo a delové člny na [[Dunaj]]i [[Bombardovanie Belehradu (1914)|ostreľovali Belehrad]].<ref name="Willmott (2005), 46">Willmott (2005), s. 46.</ref> Pri hraniciach oboch znepriatelených štátov tak došlo k vytvoreniu [[Balkánsky front|srbského frontu]], na ktorom malo na začiatku vojny iniciatívu Rakúsko-Uhorsko. Náčelník rakúsko-uhorského generálneho štábu [[Franz Conrad von Hötzendorf]] však podcenil Srbov, ktorí mohli k svojej efektívnej obrane využívať hraničné rieky, hornatý terén ale aj skúsenosti z predchádzajúcich bojov v balkánskych vojnách.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Keegan | meno = John | odkaz na autora = John Keegan | titul = První světová válka | vydavateľ = Beta-Dobrovský ; Ševčík | miesto = Praha ; Plzeň | rok = 2003 | isbn = 80-7306-062-0 | počet strán = 383 | poznámka = [Ďalej len: ''(Keegan (2003)''] | strany = 126}}</ref> Hoci časť síl musela byť presunutá proti postupujúcim Rusom, rozhodol sa generál [[Oskar Potiorek]], veliteľ rakúsko-uhorskej armády na Balkáne, napadnúť nepriateľa s 5. a 6. armádou. Rakúsky útok zo západu z Bosny a Hercegoviny v smere na [[Valjevo]] a [[Užice]] mal najprv výhodu prekvapenia, pretože srbský veliteľ, vojvoda [[Radomir Putnik]] očakával hlavný nápor zo severu v smere na [[Belehrad]].<ref name="Keegan (2003), 127.">Keegan (2003). Str. 127.</ref><ref name="Šedivý (2001), 85.">Šedivý (2001). Str. 85.</ref> V auguste prekročili rakúsko-uhorské vojská so silou približne 200 000 mužov [[Sáva (rieka)|Sávu]] a [[Drina|Drinu]] a zmocnila sa mesta [[Šabac]]. Rakúska 3. armáda bojovala pod velením [[Liborius von Frank|von Franka]] proti srbskej 5. armáde pod vedením [[Pavle Jurišić Šturm|Pavla Jurišića Sturma]]. Potom, čo sa k srbskej 3. armáde pridala aj novo zmobilizovaná 2. armáda pod vedením generála [[Stepa Stepanović|Stepanovića]], sa srbským vojskám podarilo v [[Bitka pri Ceri|bitke pri Ceri]] zvíťaziť. Po necelých 14 dňoch neúspešnej ofenzívy nariadil Potiorek rakpúskym vojskám ustúpiť späť za hranice. Stepan Stepanović bol po víťazstve povýšený na vojvodu – poľného [[maršal]]a. Rakúšania v boji stratili 600 dôstojníkov a cez 22 000 padlých a ranených vojakov. Srbské straty dosiahli 16 000 mužov.<ref name="Šedivý (2001), 88–89.">Šedivý (2001). Str. 88–89.</ref> Srbské velenie počas počiatočných bojov využívalo chyby protivníka a náročný terén zvýhodňujúci brániacu sa stranu. Srbská obrana sa mohla opierať o mohutné toky hraničných riek Dunaj, Sáva a Drina, za ktorými sa nachádzali ťažko prekročiteľné horské hrebene a husté lesy. Vojenské operácia na Balkáne naviac veľmi sťažovala absencia kvalitných ciest a železníc.<ref>{{Citácia m´knihy | priezvisko = Nedorost | meno = Libor | odkaz na autora = | titul = Češi v 1. světové válce. 2. díl. Na frontách velké války | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 2006 | strany = 13 | poznámka = [Ďalej len: ''Nedorost Na frontách velké války (2006)''] | isbn = 80-7277-322-4}}</ref> [[Súbor:Franz Frheiherr Conrad von Hötzendorf 1914 Charles Scolik.png|náhľad|vľavo|Náčelník generálneho štábu rakúsko-uhorskej armády, [[Franz Conrad von Hötzendorf]] patril k propagátorom agresívnej politiky voči Srbsku a Taliansku.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Astorri | meno = Antonella | odkaz na autora = | priezvisko2 = Salvadori | meno2 = Patrizia | odkaz na autora2 = | titul = První světová válka | url = | vydavateľ = Sun | miesto = Praha | rok = 2010 | počet strán = 191 | poznámka = [Ďalej len: ''Astorri a Salvadori (2010)''] | strany = 133–134 | isbn = 978-80-7371-053-8 }}</ref>|alt=Rakúsko-uhorský veliteľ Franz Conrad von Hötzendorf sediaci za stolom s vojenskými plánmi]] Srbi povzbudení prvotným úspechom a ruským vrchným velením podnikli proti Rakúsko-Uhorsku nečakanú protiofenzívu. [[6. september|6. septembra]] prekročila srbská prvá armáda v [[Sriem (historické územie)|Sriemi]] Sávu, kde nakrátko držala obranné pozície. Avšak Srbi sa odtiaľ kvôli rastúcemu rakúskemu tlaku museli vzápätí stiahnuť.<ref name="Keegan (2003), 127.">Keegan (2003). Str. 127.</ref> Srbské vrchné velenie následne naplánovalo útok na západ proti [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], ktorého sa zúčastnila aj čiernohorská armáda. Srbské a čiernohorské vojska prekročila Drinu pri srbsko-bosensko-čiernohorskej hranici, dobyli [[Jahorina|Jahorinu]] a [[Pale]] a priblížili sa k Sarajevu, avšak v októbri ich rakúsko-uhorský protiútok donútil stiahnuť sa späť za hranice.<ref name="Keegan (2003), 127.">Keegan (2003). Str. 127.</ref> Druhý veľký rakúsko-uhorský úder proti Srbsku začal [[7. september|7. septembra]], keď sa rozhorela [[bitka na Drine]]. Rakúšanom sa čiastočne podarilo prelomiť srbskú obranu pri sútoku Driny so Sávou a vytvorili tu predmostie, odkiaľ sa potom v októbri dokázali prebiť ďalej do vnútrozemia. Srbskí vojaci boli vyčerpaní a klesala im morálka, lebo nemali dostatočné zimné vybavenie a v určitých chvíľach im dokonca chýbala munícia. Rakúsko-uhorské jednotky obsadili takmer celý severovýchod Srbského kráľovstva, dobyli Šabac, Valjevo a [[2. december|2. decembra]] 1914 obsadili Belehrad.<ref name="Šedivý (2001), 90–91.">Šedivý (2001). Str. 90–91.</ref> Vo [[Viedeň|Viedni]] sa popri výročia nástupu cisára Františka Jozefa na trón oslavoval aj pád hlavného srbského mesta, z [[Berlín]]a prišla cisárovi gratulácia a svetové noviny tvrdili, že obsadenie Belehradu spôsobilo pád Srbska. Srbských vojakov brániacich líniu pri rieke [[Kolubara]] musel povzbudiť sám kráľ [[Peter I. Karađorđević]].<ref name="Keegan (2003), 128.">Keegan (2003). Str. 128.</ref> Generál [[Živojin Mišić]], veliteľ 1. srbskej armády začal [[3. december|3. decembra]] o siedmej hodine ráno silnou delostreleckou prípravou veľkú protiofenzívu. Vyčerpaní a zaskočení rakúsko-uhorskí vojaci boli v [[Bitka na Kolubare|bitke na Kolubare]] porazení. Pri ústupe potom Rakúšania nestíhali budovať obranné línie, načo boli nútení vypratať aj samotný Belehrad a srbské vojská ich do polovice decembra znovu zahnala späť za hranice. Front sa tak po krvavých a neúspešných rakúsko-uhorských útokoch na konci roku 1914 vrátil do východiskových pozícií na hraničných riekach. Oskar Potiorek bol po týchto porážkach zbavený velenia. Rakúšania prišli počas neúspešných ofenzív o 230 000 padlých, ranených a zajatých mužov.<ref name="Westwell (2013), 45.">Westwell (2013). Str. 45.</ref> Srbské straty na životoch však boli taktiež obrovské. Počas prvého vojnového roka sa vyšplhali na 110 000 zomretých a vo vojnou zničenej krajine naviac vypukla epidémia [[Škvrnitý týfus|týfu]].<ref name="Šedivý (2001), 92.">Šedivý (2001). Str. 92.</ref><ref name="Nedorost Na frontách velké války (2006), 70">Nedorost Na frontách velké války (2006), s. 70.</ref> ==== Nemecký útok na západe ==== [[Súbor:Western front 1914.jpg|náhľad|Stabilizácia západného frontu po nemeckom ústupe od [[Marna (rieka)|Marny]] k [[Aisne (rieka)|Aisne]], september 1914|alt=Mapa zachycujúca západnž front po stabilizácii v závere roka 1914]] Od uzavretia francúzsko-ruského spojenectva sa nemecké velenie začalo pripravovať na budúcu vojnu s početne silnejšími protivníkmi na dvoch frontoch. Nemci predpokladali snahu Francúzska zaútočiť v smere na Alsasko a Lotrinsko a počítali s pomalou mobilizáciou v Rusku. Náčelník nemeckého generálneho štábu [[Alfred von Schlieffen]] preto vypracoval tzv. [[Schlieffenov plán]]. Podľa neho malo deväťdesiat percent nemeckých síl rýchlym obchvatným manévrom cez územie neutrálneho Luxemburska, Belgicka a [[Holandsko|Holandska]] vniknúť do severovýchodného Francúzska, následne sa stočiť na juh, obsadiť [[Paríž]], obkľúčiť francúzske vojská vo východnej časti krajiny a zničiť ich. Potom sa malo jadro nemeckých síl presunúť na východ proti Rusku.<ref name="Westwell (2013), 15.">Westwell (20). Str. 15.</ref> Schlieffenov nástupca na čele generálneho štábu, [[Helmuth von Moltke mladší]] však v obavách z francúzskeho postupu rozhodol o posilnenie ľavého krídla svojich síl na západe a taktiež jednotiek čeliacich ruskej presile na východe na úkor oslabenia útočiacich zväzov na pravom krídle hlavného útoku. Rozhodol sa naviac obmedziť obchvat iba na území Belgicka a [[Luxembursko|Luxemburska]], aby nemecký postup nevyprovokoval Britániu.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Liddell Hart | meno = Basil Henry | odkaz na autora = Basil Liddell Hart | titul = Historie první světové války | vydavateľ = Jota | miesto = Brno | rok = 2001 | isbn = 80-7217-164-X | počet strán = 503 | poznámka = [Ďalej len: ''(Liddell (2001)''] | strany = 54–55}}</ref> [[Súbor:Fr-joffre-give-orders.jpg|náhľad|vľavo|[[Joseph Joffre]], náčelník štábu francúzskej armády v rokoch 1914 až 1916, vojakmi prezývaný ''papa Joffre''<ref name="Westwell (2013), 25.">Westwell (2013). Str. 25.</ref>|alt=Trojica francúzskych generálov počas manévrov. Úplne vpravo stojí Joseph Joffre.]] Po vypuknutí vojny Nemecko podľa upraveného Schlieffenovho plánu nerešpektovalo neutralitu Luxemburska a Belgicka, cez ich územie začali začiatkom augusta k francúzskym hraniciam postupovať nemecké jednotky. Nemecký postup na [[Západný front (prvá svetová vojna)|západnom fronte]], ktorý sa od začiatku vojny stal rozhodujúcim bojiskom, však aj kvôli nečakanému odporu Belgičanov nebol dostatočne rýchly. Napriek tomu Nemci po dobytí belgických pevností [[Bitka pri Liège|Liège]] a [[Namur (mesto)|Namure]], víťazstvách v bitkách [[Bitka pri Mons|pri Monse]] a [[Bitka pri Charleroi|pri Charleroi]] a po obsadení [[Brusel]]u a väčšiny belgického území postúpili na územie Francúzska. Počas [[Nemecký vpád do Belgicka (prvá svetová vojna)|bojov v Belgicku]] sa nemecká armáda dopustila mnoho zločinov na civilnom obyvateľstve, ktoré na západe označili ako ''znásilnenie Belgicka''.<ref name="Keegan (2003), 71–76.">Keegan (2003). Str. 71–76.</ref> Kvôli porušeniu belgickej neutrality vstúpili Briti do vojny a na kontinent bol na pomoc Francúzov a Belgičanov odoslaný [[Britský expedičný zbor]]. Podľa [[Plán XVII|Plánu XVII]] medzitým francúzske vojská uskutočnili rozsiahly útok na Alsasko-Lotrinsko. Vzápätí boli ale odrazené a Francúzi a Briti sa museli pred postupujúcimi Nemcami stiahnuť až do blízkosti Paríža. Nemeckej armáde sa však Francúzov, ktorí kládli nečakane tuhý odpor, nepodarilo obkľúčiť a postup nemeckých vojsk na západnom fronte bol neďaleko Paríža zastavený. V polovici septembra sa naviac Francúzom a Britom podarilo uskutočniť protiútok a vyčerpané nemecké sily poraziť v strategicky významnej bitke na rieke [[Marna]] („[[Prvá bitka na Marne|Zázrak na Marne]]“).<ref name="Willmott (2005), 40–43">Willmott (2005), s. 40–43.</ref> Moltke bol donútený nariadiť ústup od Marny za rieku [[Aisne (rieka)|Aisne]], načo bol odvolaný a na čelo nemeckej armády bol dosadený generál [[Erich von Falkenhayn]].<ref name="Keegan (2003), 102–103.">Keegan (2003). Str. 102–103.</ref> Obe strany sa následne snažili obranné postavenia nepriateľa obísť, takže počas jesene podnikali pokusy o obchvatné údery známe ako ''[[pretek k moru]]''. Akonáhle však frontová línia dosiahla [[Severné more]], vznikla na západe patová situácia.<ref name="Westwell (2013), 35.">Westwell (2013). Str. 35.</ref> Úvodný nemecký postup sa zmenil do [[Zákopová vojna|zákopovej]] pozičnej vojny, ktorú sa obe strany počas vojny márne pokúšali novým útokom prelomiť.<ref name="Royde-Smith" /> ==== Ruský nápor na východnom fronte ==== [[Súbor:Russian cavalry.jpg|náhľad|Kozácka jazda|alt=Jazdecký oddiel kozákov pózujúci fotografovi na poľnej ceste.]] Druhú trhlinu dostala pôvodná nemecká stratégia na začiatku vojny na [[Východný front (prvá svetová vojna)|východnom fronte]]. Vzhľadom k Schlieffenovému plánu bola väčšina nemeckých síl na začiatku vojny viazaná na západnom fronte a ťarchu ruského útoku malo do príchodu nemeckých síl odolávať predovšetkým Rakúsko-Uhorsko. Rusko však dokázalo zmobilizovať 34 divízií a prekročiť hranice skôr, než sa čakalo. Ruská 1. a 2. armáda pod velením generálov [[Paul von Rennenkampf|Rennenkampfa]] a [[Alexandr Vasilievič Samsonov|Samsonova]] zaútočili proti [[Východné Prusko|Východnému Prusku]], porazili slabé nemecké vojská [[Bitka pri Gumbinnene|pri Gumbinnene]] ([[Gusev]]) a ohrozovali [[Kaliningrad|Kráľovec]]. V kritickej situácii vymenoval von Moltke veliteľa 8. nemeckej armády brániace pozície na východnom front [[Paul von Hindenburg|Paula von Hindenburga]] a náčelníkom jeho štábu [[Erich Ludendorff|Ericha Ludendorffa]].<ref name="Keegan (2003), 121.">Keegan (2003). Str. 121.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Allan | meno = Tony | titul = První světová válka 1914–1918 | vydavateľ = Reader's Digest Výběr | miesto = Praha | rok = 2012 | počet strán = 192 | poznámka = [Ďalej len: ''(Allan (2012)''] | isbn = 978-80-7406-229-2 | strany = 23–24}}</ref> Hindenburgovi a Ludendorffovi sa podarilo v auguste a na začiatku septembra zvíťaziť nad Rusmi v bitkách [[Bitka pri Tannenbergu|pri Tannenbergu]] a [[Prvá bitka na Mazúrskych jazerách|pri Mazurských jazerých]]. V boji bola zničená ruská 2. armáda, porazený generál Samsonov spáchal samovraždu a Rennenkampf bol so zbytkom síl vytlačený z Východného Pruska. Cez tieto úspechy bolo nemeckému veleniu jasné, že pôvodný plán na rýchle víťazstvo na západe sa už nepodarí uskutočniť.<ref name="Keegan (2003), 124.">Keegan (2003). Str. 124.</ref> [[Súbor:Russian Troops NGM-v31-p372.jpg|náhľad|vľavo|Postupujúca ruská pechota|alt=Pochodujúci útvar ruských pešiakov.]] Hlavná masa ruských síl na východnom fronte medzitým zaútočila proti rakúsko-uhorskému úseku frontu v [[Halič (región)|Haliči]], kde boli sústredené 3., 4., 5. a 8. ruská armáda pod vrchným velením generála [[Nikolaj Judovič Ivanov|Nikolaja Judoviča Ivanova]].<ref name="Keegan (2003), 125.">Keegan (2003). Str. 125.</ref> Cez úvodný nezdar [[Bitka pri Krašniku|pri Krašniku]] a [[Bitka pri Komarówe|pri Komarówe]] ruské vojská postupovali na rakúsko-uhorské územie veľmi rýchlo a Rakúšania, ktorí pôvodne sústredili svoje sily predovšetkým proti Srbsku, ich presilu nedokázali zastaviť.<ref name="Keegan (2003), 125.">Keegan (2003). Str. 125.</ref> Rusi na prelome augusta a septembra porazili Rakúšanov v [[Bitka o Halič|bitke o Halič]] a obsadili [[Ľvov]]. V novembri potom prenikli až k hrebeňom [[Karpaty|Karpát]] a na východné [[Slovensko]].<ref name="Willmott (2005), 47–51">Willmott (2005), s. 47–51.</ref> Za frontovou líniou sa ocitla rakúsko-uhorská pevnosť [[Pevnosť Przemyśl|Przemyśl]], kde sa počas [[Obliehanie Przemyślu|niekoľkomesačného obliehania]] ruským útokom bránilo takmer 140 000 obliehaných rakúsko-uhorských vojakov<ref name="Westwell (2013), 28.">Westwell (2013). Str. 28.</ref> Tieto porážky a obrovské straty rakúsko-uhorskej armády počas [[Bitka v Karpatoch|bojov v Karpatoch]] donútili nemecké velenie posilniť východný front a prísť svojmu spojencovi na pomoc, lebo ruský postup okrem [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]] ohrozoval aj české krajiny a nemecké [[Sliezsko]].<ref name="Keegan (2003), 134–135.">Keegan (2003). Str. 134–135.</ref> Po bojoch na [[Visla|Visle]] a pri [[Lodž]]i sa Centrálnym mocnostiam podarilo východný front pred koncom roku aspoň čiastočne stabilizovať.<ref name="Westwell (2013), 43–44.">Westwell (2013). Str. 43–44.</ref> Pre východný front prebiehajúci väčšinou ruským a rakúsko-uhorským územím bola typická veľmi riedka železničná a cestná sieť, ktorá obe strany obmedzovala v rýchlom presúvaní síl.<ref name="Willmott (2005), 39">Willmott (2005), s. 39.</ref> Napriek tomu kvôli obrovskej dĺžke frontovej línie a menšej hustote nasadených jednotiek nezostával východný front v porovnaní s bojmi na západe tak statický a počas prieskumu aj mobilných bojových operácií využívali obe strany aj jazdné jednotky.<ref name="Willmott (2005), 46">Willmott (2005), s. 46.</ref> Predovšetkým [[kozáci]] sa potom na Ukrajine a v Poľsku dopúšťali útokov na civilné a hlavne [[Židia|židovské]] obyvateľstvo.<ref name="Kershaw (2017), 60">Kershaw (2017), s. 60.</ref> ==== Vstup Osmanskej ríše do vojny ==== [[Súbor:Battle of Sarikamis the frozen soldiers.png|náhľad|Tela zamrznutých osmanských vojakov po [[Bitka pri Sarikamiši|porážke pri Sarikamiši]]|alt=Trojica ruských vojakov stojaca v snehu nad telami niekoľkých mŕtvych osmanských vojakov.]] Do vojny sa v októbri 1914 zapojila aj Osmanská ríša, ktorá sa vďaka vplyvu ministra vojny [[Enver Paša|Envera Pašu]] pridala na stranu Centrálnych mocností.<ref name="Allan (2012), 122.">Allan (2012). Str. 122.</ref> [[29. október|29. októbra]] napadlo osmanské loďstvo spolu s nemeckými krížnikmi [[SMS Breslau|SMS ''Breslau'']] a [[SMS Goeben|SMS ''Goeben'']] ruské čiernomorské prístavy, načo Rusko [[1. november|1. novembra]] vypovedalo Osmanskej ríši vojnu a rovnaký krok urobili v novembri aj Briti s Francúzmi.<ref name="Keegan (2003), 175.">Keegan (2003). Str. 175.</ref> Vstup Osmanov do vojny proti Dohode otvoril množstvo [[Blízkovýchodný front (prvá svetová vojna)|nových bojísk]] na [[Blízky východ|Blízkom východe]]. Na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaze]] sa boje medzi Rusmi a Turkami vzápätí rozhoreli na vzájomnej hranici, kde došlo k vzniku [[Kaukazský front|kaukazského frontu]]. Briti sa s Osmanmi stretli v bojoch o [[Sinajský polostrov|Sinaj]], v [[Irán|Perzii (dnešný Irán)]] a [[Mezopotámia|Mezopotámii]]. Briti a Francúzi sa obávali, že sultán [[Mehmed V.]] môže ako [[kalif]] a duchovná hlava [[Islam|moslimov]] ohroziť vyhlásením [[džihád]]u pozície dohodových mocností v kolóniách, predovšetkým v [[Severná Afrika|severnej Afrike]] a [[India|Indii]].<ref name="Allan (2012), 124.">Allan (2012). Str. 124.</ref> Pre Rusko naviac vstup Osmanskej ríše do vojny znamenal prerušenie ich hlavnej zásobovacej trasy, pretože Turci uzavreli možnosť dohodových lodí zásobovať Rusov cez Čierne more.<ref name="Allan (2012), 124.">Allan (2012). Str. 124.</ref> Ruské sily pod velením generála [[Georgij Berchman|Berchmana]] začali v novembri prvú ofenzívu na Kaukaze, avšak v polovici novembra spustila [[osmanská 3. armáda]] vedená Enverom Pašou protiútok a zatlačila ruské vojská späť za hranice smerom k mestu [[Kars (mesto)|Kars]]. Osmanská armáda ale nebola pripravená na zimné ťaženie, vo vysokohorskom teréne utrpela počas snehových búrok obrovské straty, načo bola Rusmi na prelome roku 1914 a [[1915]] porazená v [[Bitka pri Sarikamiši|Bitke pri Sarikamiši]].<ref name="Allan (2012), 125.">Allan (2012). Str. 125.</ref> Nasledoval kolaps a ústup Osmanov, takže z pôvodných 100 000 vojakov Envara Pašu väčšina padla, dezertovala alebo zomrela v horách na následky podchladenia a z ťaženia sa vrátilo len 18 000 mužov.<ref name="Allan (2012), 125.">Allan (2012). Str. 125.</ref> Kruté boje v náročnom horskom teréne sprevádzali násilnosti oboch strán páchané na civilnom obyvateľstve. Po vstupu Osmanskej ríše do vojny sa naviac Briti rozhodli chrániť svoje pozície v [[Perzský záliv|Perzskom zálive]]. Najprv uznali suverenitu [[Kuvajt]]u a [[7. november|7. novembra]] 1914 sa potom 6. indická divízia preplavená najprv do [[Bahrajn]]u vylodila v [[Mezopotámia|Mezopotámii]]. Tu britské sily napadli Osmanov brániacich pevnosti pri ústí [[Eufrat]]u. Briti sa počas [[Mezopotámske ťaženie|Mezopotámskeho ťaženia]] zmocnili [[9. december|9. decembra]] [[Basra (mesto v Iraku)|Basry]] a následne pokračovali v postupe smerom na [[Bagdad]].<ref name="Keegan (2003), 176.">Keegan (2003). Str. 176.</ref> ==== Začiatok vojny v kolóniách a na moriach ==== [[Súbor:Congo belge campagne 1918.jpg|náhľad|vľavo|Belgické jednotky [[Force Publique]] počas ťaženia v Nemeckej východnej Afrike|alt=Skupina belgických vojakov v doprovode černošských nosičov brodiacich sa v džungli na druhý breh rieky.]] Boje prvej svetovej vojny sa v roku 1914 rozšírili aj na svetové moria a do kolónií, kde museli Nemci čeliť náporu Dohody. V [[Kolonizácia Afriky|afrických kolóniách]] sa boje od začiatku vojny preniesli na územie štyroch nemeckých kolónií ([[Togoland]], [[Nemecký Kamerun]], [[Nemecká juhozápadná Afrika]] a [[Nemecká východná Afrika]]). Už [[27. august|27. augusta]] 1914 kapituloval pred Britmi a Francúzmi nemecký [[Togoland]] obklopený [[Francúzska Západná Afrika|Francúzskou Západnou Afrikou]] a britským [[Ghana|Zlatým pobrežím]].<ref name="Keegan (2003), 166.">Keegan (2003). Str. 166.</ref> Početné britské sily z [[Juhoafrická únia|Jihoafrickej únie]] začali útok proti [[Nemecká juhozápadná Afrika|Nemeckej juhozápadnej Afrike]] (dnešná [[Namíbia]]) hneď po vypuknutí vojny a nemecké jednotky sa museli voči útoku brániť aj v [[Nemecký Kamerun|Kamerune]], kde sa Dohode podarilo už v septembri 1914 obsadiť hlavné mesto [[Douala]].<ref name="Keegan (2003), 167–168.">Keegan (2003). Str. 167–68.</ref> V septembri Nemci zvíťazili v juhozápadnej Afrike [[Bitka pri Sandfonteine|pri Sandfonteine]],<ref name="Willmott (2005), 92">Willmott (2005), s. 92.</ref> avšak najhúževnatejší odpor kládli v [[Nemecká východná Afrika|Nemeckej východnej Afrike]], kde sa preslávil generál [[Paul von Lettow-Vorbeck]]. Lettow-Vorbeckove výpady do [[Uganda|Ugandy]] a [[Keňa|Kene]] donútili Britov k protiútoku, avšak britské a indické sily boli v novembri drvivo porazené v [[Bitka pri Tange|bitke pri Tange]].<ref name="Keegan (2003), 170.">Keegan (2003). Str. 170.</ref> Vojna zasiahla aj kolónie Nemeckého cisárstva v [[Tichý oceán|Pacifiku]]. Japonci podporení Britmi napadli hlavný nemecký prístav na [[Ďaleký východ (Ázia)|Ďalekom východe]], [[Čching-tao]], ktorého posádka po ostreľovaní pevnosti kapitulovala [[7. november|7. novembra]].<ref name="Keegan (2003), 166.">Keegan (2003). Str. 166.</ref> Briti a Japonci týmto útokom donútili [[Nemecká Východoázijská eskadra|Nemeckú Východoázijskú eskadru]] opustiť svoju námornú základňu v Čching-tao. Veliteľ eskadry [[Maximilian von Spee]] sa z obkľúčenia pokúsil utiecť cez [[Tichý oceán]]. Po doplávaní k brehom [[Čile]] tu Nemci [[1. november|1. novembra]] prekvapili štvoricu britských krížnikov, z ktorých dva potopili v [[Bitka pri Coroneli|bitke pri Coroneli]].<ref name="Allan (2012), 92.">Allan (2012). Str. 92.</ref> Eskadra Maximiliana von Spee bola Britmi zničená [[8. december|8. decembra]] v [[Bitka pri Falklandských ostrovoch|bitke pri Falklandských ostrovoch]], pričom sa podarilo utiecť iba krížniku [[SMS Dresden (1907)|SMS&nbsp;''Dresden'']], ktorý však po dobehnutí Britmi v roku 1915 potopila pri [[Ostrovy Juana Fernándeza|ostrovoch Juana Fernándeza]] vlastná posádka.<ref name="Allan (2012), 92.">Allan (2012). Str. 92.</ref> Krížnik [[SMS Emden (1906)|SMS ''Emden'']] sa ešte predtým oddelil od Východoázijskej eskadry, načo vplával do [[Indický oceán|Indického oceánu]], kde niekoľko mesiacov narušoval obchodné trasy Dohody. Dobehnutý a potopený bol [[9. november|9. novembra]] v [[Bitka pri Kokosových ostrovoch|bitke pri Kokosových ostrovoch]].<ref name="Keegan (2003), 172.">Keegan (2003). Str. 172.</ref> Porážka nemeckého loďstva pri Falklandských ostrovoch tak prakticky ukončila činnosť nemeckého hladinového loďstva na oceánoch a [[Širokomorské loďstvo]] blokované britskou [[Grand Fleet]] bolo uväznené v nemeckých prístavoch.<ref name="Keegan (2003), 173.">Keegan (2003). Str. 173.</ref> Prevahu britského loďstva sa Nemci po celú vojnu márne snažili zvrátiť počas [[Prvá bitka o Atlantik|prvej bitky o Atlantik]]. Ešte pred pádom námornej základne v [[Čching-tao]] boli nemecké dŕžavy na Ďalekom východe postupne obsadené silami Dohody. [[29. august|29. augusta]] obsadili [[Nový Zéland|novozélandské sily]] [[Samoa|Samou]] a Austrálčania [[17. september|17. septembra]] dobyli [[Zem cisára Viliama|Zem cisára Viliama]] ([[Papua-Nová Guinea]]), [[Šalamúnove ostrovy]], [[Bismarckovo súostrovie]] a v novembri ovládli aj [[Nauru]]. Japonsko, ktoré vojnu Nemecku vyhlásilo [[23. august|23. augusta]], počas októbra obsadilo [[Mariány|Mariánske ostrovy]], [[Karolíny]] a [[Marshallove ostrovy]].<ref name="Keegan (2003), 166.">Keegan (2003). Str. 166.</ref><ref name="Willmott (2005), 91">Willmott (2005), s. 91.</ref> === 1915 === ==== Patová situácia na západnom fronte ==== [[Súbor:Bundesarchiv Bild 104-0472A, Flak-MG-Stellung.jpg|náhľad|Nemeckí vojaci s guľometom [[MG 08]]|alt=Nemeckí vojaci v zákope obsluhujúci guľomet pozorujú oblohu.]] Obrovské straty, ktoré si vyžiadali vojenské operácie v roku 1914, vyústili na západe v patovú situáciu. Došlo k vytvoreniu [[Zákopová vojna|zákopových línií]] a v podstate až do konca vojny potom na západnom fronte prebiehali krvavé statické boje sprevádzané márnou snahou oboch strán usilujúcich o prielom.<ref name="Willmott (2005), 59–63">Willmott (2005), s. 59–63.</ref> Enormné nasadenie delostrelectva viedlo v miestach bojov k zdevastovaniu krajiny, pričom oblasť medzi nepriateľskými líniami bola známa ako ''územie nikoho''. Frontová línia sa tiahla v dĺžke viac než 600 km od belgického pobrežia, cez podmáčané pláne [[Flámsko|Flámska]], údolím rieky [[Somme (rieka)|Sommy]] a krajom Champagne až k hraniciam neutrálneho [[Švajčiarsko|Švajčiarska]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bilton | meno = David | odkaz na autora = | titul = Německá armáda na západní frontě 1917–1918: unikátní fotografie z válečných archivů | vydavateľ = Jota | miesto = Brno | rok = 2013 | počet strán = 190 | poznámka = [Ďalej len: ''Bilton (2013)''] | strany = 7 | isbn = 978-80-7462-303-5}}</ref> [[Súbor:Eerste Wereldoorlog Luchtoorlog Een Franse zeppelin, Frans luchtschip wordt door een Duits, SFA022802327.jpg|náhľad|vľavo|Súboj francúzskej vzducholode s nemeckým lietadlom v roku 1915|alt=Fotografia urobená zo zeme zachycuje vzducholoď a vedľa nej letiace lietadlo.]] Nemci po zlyhaní úvodného náporu v prvom roku vojny odvelili časť svojich síl na východný front a na západe sa v roku 1915 sústredili predovšetkým na obranu. Britské a francúzske útoky v krajoch [[Champagne-Ardenne|Champagne]] a [[Grófstvo Artois|Artois]] opakovane zlyhávali a obe strany sa snažili nájsť spôsob, ako preraziť nepriestupnú líniu zákopov.<ref name="Westwell (2009), 70">Westwell (2009), s. 70.</ref> Nemecká armáda a vojská Dohody začali vo veľkom meradle využívať [[mínomet]]y. Francúzi vyzbrojovali svoju pechotu [[ručný granát|ručnými granátmi]] a Nemci nasadili neďaleko [[Verdun (Meuse)|Verdun]] vylepšené [[plameňomet]]y.<ref name="Willmott (2005), 106">Willmott (2005), s. 106.</ref> K prvému neúspešnému pokusu s využitím bojového plynu došlo v januári 1915 na východe počas [[Bitka pri Bolimove|bitky pri Bolimove]]. Nemci po prvý krát úspešne použili plynový útok vo väčšom meradle počas [[Druhá bitka o Ypres|druhej bitky o Ypres]] v apríli 1915, keď nasadili [[chlór]]. Tento a ďalšie [[Chemická zbraň|bojové plyny]] ako [[fosgén]] alebo [[yperit]] neskôr na západnom fronte využívali obe strany.<ref name="Willmott (2005), 105">Willmott (2005), s. 105.</ref> Na západnom fronte, ktorý predstavoval hlavné a rozhodujúce bojisko prvej svetovej vojny,<ref name="Bilton (2013), 8">Bilton (2013), s. 8.</ref> došlo pri snahách o prelomenie nepriateľských pozícií k nasadzovaniu obrovského množstva vojakov, vysokej koncentrácii delostrelectva ale aj k vývoju nových zbraní. Rozvíjajúce sa letectvo oboch strán stále účinnejšie bombardovalo frontové línie aj zázemie.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kershaw | meno = Ian | odkaz na autora = Ian Kershaw | titul = Do pekel a zpět: Evropa 1914–1949 | vydavateľ = Argo | miesto = Praha | rok = 2017 | počet strán = 526 | poznámka = [Ďalej len: ''Kershaw (2017)''] | strany = 58 | isbn = 978-80-257-2301-2}}</ref> Počas roku 1915 nasadilo nemecké letectvo na západnom fronte stíhací jednoplošník [[Fokker Eindecker|Fokker]] so [[Synchronizátor streľby|synchronizátorom streľby]], ktorý nemeckej strane zaistil v roku 1915 dominanciu vo vzdušnom priestore. Od začiatku roku naviac začali nemecké [[Zeppelin]]y s náletmi na britské územie a v noci na [[31. máj|31. mája]] [[Zoznam zeppelinov|armádna vzducholoď]] ''[[LZ 38]]'' po prvý krát bombardovala [[Londýn]].<ref name="Willmott (2005), 188">Willmott (2005), s. 188.</ref> ==== Prielom východného frontu pri Gorlici ==== Nemecké hlavné velenie sa kvôli situácii na západe a po víťazstve v [[Druhá bitka pri Mazurských jazerách|druhej bitke pri Mazurských jazerách]] začiatkom roku 1915 rozhodlo zmeniť strategický plán vedenia vojny a na nátlak Hindenburga a Ludendorffa sa v tomto roku zameralo na uskutočnenie veľkého prielomu na východnom fronte. V Karpatoch a na území východného Slovenska prebiehali počas celej zimy a jari 1915 tvrdé boje medzi rakúsko-uhorskou a ruskou armádou. Veliteľ Conrad von Hötzendorf sa počas [[Bitka v Karpatoch|bitky v Karpatoch]] pokúšal preraziť skrz ruské línie k stále obliehanej pevnosti Přemyšl. Rakúsko-uhorské útoky však boli odrazené a tri neúspešné ofenzívy počas tuhej zimy a v ťažkom horskom terénu stáli Rakúsko-Uhorsko straty vo výške 800 000 mužov.<ref name="Westwell (2009), 83">Westwell (2009), s. 83.</ref> [[22. marec|22. marca]] kapitulovala posádka Přemyšlu, načo do ruského zajatia padlo približne 120 000 rakúsko-uhorských vojakov.<ref name="Willmott (2005), 114–115">Willmott (2005), s. 114–115.</ref> Rusi následne pristúpili v Karpatoch k protiútoku, počas neho obsadili [[Dukliansky priesmyk|Dukliansky]], [[Užocký priesmyk|Užocký]] a [[Lupkovský priesmyk]] a skrz pozície vyčerpaných Rakúšanov sa prebili až na Slovensko. Ruské vojská teda obsadili aj východoslovenské mestá [[Bardejov]], [[Svidník]], [[Stropkov]], [[Medzilaborce]], [[Snina|Sninu]] a [[Humenné]]. Časť českej a slovenskej politickej reprezentácie teda počítala so skorým oslobodením krajiny Rusmi a pripravovala vznik samostatného štátu viazaného na Rusko. [[Prvý česko-slovenský odboj]] sa v zahraničí skonsolidoval okolo osobností [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]], [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]] a [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]], načo bol v októbri 1915 vymenovaný [[Český zahraničný komitét]].<ref name="Šedivý (2001), 181.">Šedivý (2001). Str. 181.</ref> Odboj v českých krajinách ochromila začiatkom roku 1915 vlna zatýkania.<ref name="Šedivý (2001), 179.">Šedivý (2001). Str. 179.</ref> Ťažké rakúske porážky a hroziaci kolaps monarchie viedli nemecké velenie k presunutiu výrazných posíl z ktorých pomocou bol na leto [[1915]] naplánovaný veľký útok proti ruským pozíciám.<ref name="Westwell (2009), 86">Westwell (2009), s. 86.</ref> [[Súbor:Gorskii. Austrian prisoners of war in Olonets province.jpg|náhľad|[[Sergej Michajlovič Prokudin-Gorskij|Sergej Prokudin-Gorskij]]: Rakúsko-uhorskí zajatci na východnom fronte|alt=Farebná fotografia skupiny rakúsko-uhorských zajatcov zoradených pred drevenou stavbou. Po krajoch ich stráži trojica ruských vojakov.]] Rakúšania vďaka podpore nemeckej 11. armády pod velením generála [[August von Mackensen|Augusta von Mackensena]] v máji drvivo porazili ruskú armádu v [[Bitka pri Gorlici|bitke pri Gorlici]]. Nasledoval prielom východného frontu a veľký ruský ústup. Rusi tlačení ofenzívou Ústredných mocností boli donútení ustúpiť takmer 500 km na východ. Ruská armáda bola vytlačená z [[Poľsko|Poľska]], z [[Litva|Litvy]] a z časti [[Lotyšsko|Lotyšska]] a [[Bielorusko|Bieloruska]]. Vojská Ústredných mocností teda okrem iného obsadila Ľvov, [[Varšava|Varšavu]] a [[Vilnius]].<ref name="Westwell (2009), 87">Westwell (2009), s. 87.</ref> Úplne poraziť sa však ruské vojská Nemecku a Rakúsko-Uhorsku nepodarilo. Na jeseň 1915 sa front ustálil na líniu Západná Dvina ([[Daugava]]) – [[Narač (jazero)|jazero Narač]] – [[Strypa]] (rieka pretekajúca aj haličským, dnes ukrajinským [[Zborov (Ukrajina)|Zborovom]]).<ref name="Willmott (2005), 116–119">Willmott (2005), s. 116–119.</ref> V tej dobe začali Nemci tajne finančne podporovať ruských exilových [[bolševik|boľševických]] revolucionárov.<ref name="pacner14">{{Citácia knihy | priezvisko = Pacner | meno = Karel | odkaz na autora = Karel Pacner | titul = Osudové okamžiky Československa | vydavateľ = Nakladatelství BRÁNA | miesto = Praha | rok = 2012 | počet strán = 720 | strany = 14–17 | isbn = 978-80-7243-597-5 | poznámka = Ďalej len PACNER, Karel. ''Osudové okamžiky Československa''}}</ref> Počítali, že pokiaľ padne cársky režim v Rusku, zbavia sa jedného nepriateľa a uvoľnených vojakov budú môcť presunúť z [[Východný front (prvá svetová vojna)|východného frontu]] na [[Západný front (prvá svetová vojna)|západ]].<ref name="pacner14" /> V dôsledku ťažkej porážky cár Mikuláš [[21. august|21. augusta]] odvolal z pozície najvyššieho ruského veliteľa veľkokniežu [[Nikolaj Nikolajevič Romanov|Nikolaja Nikolajeviča Romanovova]] a sám sa postavil na jeho miesto.<ref name="Westwell (2013), 75">Westwell (2013), s. 75.</ref> ==== Boje na Blízkom východe ==== [[Súbor:Turkish howitzer 10.5cm leFH 98 09 LOC 00121.jpg|náhľad|vľavo|Osmanské delostrelectvo pri Tel Haror, 1917|alt=Sedem osmanských vojakov obsluhujúcich kanón umiestnený v zákope v púštnej krajine.]] Carov bratranec Nikolaj bol poverený prevzatím velenia ruskej armády na kaukazskom fronte, kde po porážke Osmanov pri Sarikamiši dochádzalo k ďalším zrážkam predovšetkým v okolí [[Vanské jazero|jazera Van]] a [[Urmijské jazero|Urmijského jazera]] pri hranici s Perziou, kde sa Turci prechodne zmocnili mesta [[Tabríz]]. [[Arméni]] v tejto oblasti povstali proti Osmanom a bránili mesto [[Van (mesto v Turecku)|Van]] do príchodu ruských síl.<ref name="Willmott (2005), 85">Willmott (2005), s. 85.</ref> Osmanské úrady obvinili Arménov z kolaborácie s Rusmi a v apríli 1915 začali s hromadnými deportáciami a masakrou arménskeho obyvateľstva, ktoré boli označené ako [[arménska genocída]].<ref name="Willmott (2005), 85">Willmott (2005), s. 85.</ref> Turci počas vojny tvrdo zakročili aj proti ďalším [[Kresťanstvo|kresťanským]] menšinám na území Osmanskej ríše, pričom sa hovorí predovšetkým o [[Grécka genocída|genocíde Grékov]] a [[Asýrska genocída|Asýrčanov]]. Okrem bojov na Kaukaze a [[Perzské ťaženie|v severnej Perzii]] sa Osmani museli brániť aj pokračujúcemu britskému ťaženiu v Mezopotámii, kde sa britské a indické jednotky v lete zmocnili Amary a v novembri sa proti prúdu rieky [[Tigris]] prebili až k Bagdadu. Tu však boli v bitke pri [[Ktésifón]]e zastavení a donútení stiahnuť sa k mestu [[Kút (Irak)|Kút]].<ref name="Willmott (2005), 87">Willmott (2005), s. 87.</ref> O ofenzívu sa Osmani s nemeckou podporou pokúsili v oblasti východného Stredomoria, kde bolo ich cieľom dobyť [[Suezský prieplav]] a [[Egypt]] a odrezať tak Spojené kráľovstvo od zásob a posíl mieriacich do Británie z kolónií. Osmanská 4. armáda o sile 19 000 mužov sa z [[Damask|Damasku]] k Suezu snažila nepozorovane presunúť cez [[Sinajský polostrov|Sinajskú púšť]]. Ťaženie uskutočňujúce vo vyprahnutej oblasti sprevádzali problémy s nedostatkom zásob a pitnej vody. Letecký prieskum naviac tento postup vzápätí odhalil, a tak keď sa Osmani na začiatku februíra priblížili ku kanálu, Briti už stihli na západnom brehu vybudovať silné opevnenia.<ref name="Willmott (2005), 87">Willmott (2005), s. 87.</ref> Pokus o stavbu pontónových mostov zlyhal a indické jednotky útok odrazili.<ref name="Willmott (2005), 87">Willmott (2005), s. 87.</ref> [[Súbor:V Beach Helles Gallipoli.jpg|náhľad|Vyloďovanie dohodových síl na polostrove [[Gallipoli (polostrov)|Gallipoli]]|alt=Vyloďovanie dohodových síl na polostrove Gallipoli. V popredí člny z ktorých sú na breh vyvádzané kone. V pozadí tábor hemžiaci sa vojakmi.]] Aby obnovili námorné spojenie s Ruskom a odľahčili situáciu na srbskom fronte, Štáty Dohody sa rozhodli na začiatku roku 1915 napadnúť Osmanskú ríšu v oblasti čiernomorských úžin. Po dobytí [[Dardanely|Dardanel]] a následnom obsadení hlavného mesta [[Konštantínopol]]a (dnešný [[Istanbul]]), sa očakávalo vyradenie Osmanskej ríše z vojny, pričom zástancom tohto plánu bol predovšetkým prvý lord admirality, [[Winston Churchill]].<ref name="Gilbert (2005), 194">Gilbert (2005), s. 194.</ref><ref name="Willmott (2005), 75">Willmott (2005), s. 75.</ref> Námorná operácia však kvôli mínovým poliam a pobrežným delám brániacim v ich odstránení stroskotala.<ref name="Willmott (2005), 76">Willmott (2005), s. 76.</ref> Velitelia Dohody sa preto rozhodli k vylodeniu pechoty na polostrove [[allipoli (polostrov)|Gallipoli]] brániaci [[Dardanely|Dardanelský prieliv]]. Krvavej [[Bitka o Gallipoli|bitky o Gallipoli]] sa na strane Dohody okrem Britov a Francúzov zúčastnili predovšetkým vojaci Austrálsko-novozélandského zboru ([[Australian and New Zealand Army Corps|ANZAC]]). Pokusy dohodových síl o prielom stroskotali a dlhé pozičné boje nepriniesli Dohode žiadne výsledky. Na konci roku bolo rozhodnuté neúspešnú operáciu ukončiť, pričom poslední vojaci Dohody boli z polostrova stiahnuté na začiatku roku 1916.<ref name="Willmott (2005), 79">Willmott (2005), s. 79.</ref> ==== Vznik talianského frontu ==== [[Súbor:Italian alpine troops.jpg|náhľad|vľavo|Vojaci talianskej horskej pechoty (''[[Alpini]]'') počas bojov v roku 1915|alt=Štyria talianskí pešiaci šplhajúci s pomocí lana v hornatom teréne.]] Ďalší nový front sa v Európe otvoril [[23. máj|23. mája]] [[1915]], keď do vojny proti svojmu bývalému spojencovi z Trojspolku, Rakúsko-Uhorsku vstúpilo [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]]. Frontová línia prakticky kopírujúca vzájomné hranice sa väčšinou nachádzala vo vysokohorských oblastiach. [[Alpy|Alpská]] časť frontu sa tiahla od vzájomných hraníc s neutrálnym [[Švajčiarsko|Švajčiarskom]] pri hore [[Ortler]] smerom na juh k severnému cípu [[Gardské jazero|Gardského jazera]]. Odtiaľ sa front stáčal na severovýchod, cez [[Rovereto]], údolím [[Brenta (rieka)|Brenty]] a vrcholmi [[Fleimstalské Alpy|Fleimstalských Álp]] k [[Dolomity|Dolomitom]]. Ďalej na východ v [[Karnské Alpy|Karnských]] a [[Júlske Alpy|Júlskych Alpách]] sa potom frontová línia stáčala na juh. Posledný a zároveň najhoršie brániteľný úsek frontu tvorila pohraničná rieka [[Soča]] ústiaca do [[Jadranské more|Jadranského mora]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fučík | meno = Josef | priezvisko2 = Pavlík | meno2 = Marek | titul = Sočská fronta 1915–1917: průvodce po místech bojů vojáků z českých zemí: (Julské Alpy – Banjšice – Kras – Přímoří) | vydavateľ = Elka Press | miesto = Praha | rok = 2008 | počet strán = 190 | poznámka = [Ďalej len: ''Fučík a Pavlík (2008)''] | isbn = 978-80-87057-04-9 | strany = 11–13}}</ref> Taliansko svojho bývalého spojenca z Trojspolku napadlo na základe [[Londýnska zmluva (1915)|Londýnskej dohody]] so západnými mocnosťami. Zmluva Talianom na úkor Rakúsko-Uhorska sľubovala zisk [[Južné Tirolsko|Južného Tirolska]], [[Trident (provincia)|Tridentska]], [[Markgrófstvo Istria|Istrie]] a [[Dalmácia|Dalmácie]]. Aj keď mali Taliani v oblasti nad Rakúšanmi početnú prevahu, značná časť [[Taliansky front (prvá svetová vojna)|talianského frontu]] sa rozkladala vo vysokohorských oblastiach [[Alpy|Álp]], čo zvýhodňovalo brániacu sa rakúsko-uhorskú armádu. Talianske velenie na čele s generálom [[Luigi Cadorna|Luigim Cadornom]] sa napriek tomu usilovalo o iniciatívu, ktorá bola namierená do najľahšie napadnuteľnej oblasti v údolí rieky [[Soča]].<ref name="Willmott (2005), 88">Willmott (2005), s. 88.</ref> Počas roka 1915 došlo na sočskom front k [[Bitky na Soči|štyrom bitkám]], ktoré talianski útočníci a rakúski obrancovia zaplatili obrovskými stratami. Talianom sa cez zanedbateľné územné zisky rakúsko-uhorské pozície prelomiť nepodarilo.<ref name="Willmott (2005), 89">Willmott (2005), s. 89.</ref> ==== Ústřední mocnosti obsazují Srbsko ==== Ústřední mocnosti byly úspěšné i&nbsp;na Balkáně. S&nbsp;přípravou na koordinovaný útok proti Srbsku a&nbsp;Černé Hoře začali Rakušané s&nbsp;podporou Němců již na jaře. Zástupci Ústředních mocností i&nbsp;Dohody se snažili zajistit důležité spojenectví Bulharska. To se do války na straně Centrálních mocností zavázalo vstoupit za příslib [[Vardarská Makedonie|srbské Makedonie]]. Vrchní velitel celé operace August von Mackensen počítal s&nbsp;hlavním útokem mířeným proti Srbsku ze severu, přičemž Bulhaři měli k&nbsp;úspěchu ofenzívy přispět útokem z&nbsp;východu.<ref name="Šedivý (2001), 103.">Šedivý (2001). Str. 103.</ref> Vojska Ústředních mocností čítala včetně Bulharů přibližně 500&nbsp;000&nbsp;mužů a&nbsp;výrazně tak převyšovala 250&nbsp;000&nbsp;srbských vojáků.<ref name="Šedivý (2001), 103.">Šedivý (2001). Str. 103.</ref> Společný útok rakousko-uherských a&nbsp;německých sil začal [[6. říjen|6.&nbsp;října]] překročením Sávy a&nbsp;[[Dunaj]]e. O&nbsp;tři dny později padl Bělehrad a&nbsp;[[14. říjen|14.&nbsp;října]] vyhlásilo Srbsku válku Bulharsko, jehož vojsko vpadlo do boku ustupující srbské armádě. Přes tuhý odpor se srbští vojáci začali z&nbsp;hrozícího obklíčení stahovat. Francouzi jim sice na pomoc v&nbsp;okolí [[Soluň|Soluně]] vylodili svou Orientální armádu pod velením generála [[Maurice Sarrail|Sarraila]], avšak Bulhaři tento protiútok odrazili.<ref name="Šedivý (2001), 103.">Šedivý (2001). Str. 103.</ref> Jelikož Bulharsko odřízlo ústupovou cestu, nařídil vojvoda Putnik zbytkům srbské armády ústup k&nbsp;[[Jaderské moře|Jadranu]] přes území Černé Hory a&nbsp;Albánie. Během strašného [[Stažení srbské armády na Korfu|zimního pochodu]] přes albánské hory zahynuly na přelomu roku 1915 a&nbsp;1916 tisíce srbských vojáků, civilistů i&nbsp;rakousko-uherských zajatců.<ref name="Šedivý (2001), 103.">Šedivý (2001). Str. 103.</ref> 140&nbsp;000&nbsp;přeživších bylo pomocí lodí Dohody následně přepraveno na ostrov [[Korfu]].<ref name="Šedivý (2001), 104.">Šedivý (2001). Str. 104.</ref> [[Soubor:Serbian retreat through Albanian mountains, 1915.jpg|náhled|Srbští vojáci ustupující skrz albánské hory|alt=Kolona srbských vojáků vedoucích koně postupující po úbočí zasněženého kopce.]] Ústřední mocnosti do konce listopadu obsadily celé Srbsko a&nbsp;v&nbsp;lednu 1916 pak také Černou Horu. Německo získalo přes Rakousko-Uhersko a&nbsp;Bulharsko přímý kontakt s&nbsp;Osmanskou říší. I&nbsp;díky této strategické situaci Dohoda neuspěla během ofenzívy na poloostrově Gallipoli. Zcela ukončit boje na Balkáně se však Německu a&nbsp;jeho spojencům i&nbsp;přes toto vítězství nepodařilo, protože nedošlo ke zničení nově otevřené [[Soluňská fronta|fronty v&nbsp;Makedonii]], zbytky srbské a&nbsp;černohorské armády po nějaký čas udržovaly obranné pozice v&nbsp;Albánii a jižní část Albánie okolo přístavu [[Vlora]] obsadili Italové.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hradečný | jméno = Pavel | spoluautoři = a kol. | titul = Dějiny Albánie | vydavatel = NLN | místo = Praha | rok = 2008 | isbn = 978-80-7106-939-3 | počet stran = 716 | strany = 336–340}}</ref> ==== Porážky německých sil v&nbsp;koloniích a&nbsp;námořní převaha Dohody ==== [[Soubor:Armoured car used by the expedition in the campaign against the Senussi tribes.jpg|náhled|vlevo|Obrněný vůz využívaný Brity v&nbsp;Libyjské poušti během tažení vůči hnutí Senussi|alt=Obrněný britský vůz vyzbrojený kulomety.]] Na africkém kontinentu se nadále bojovalo v&nbsp;německých koloniích Kamerunu, Německé jihozápadní a&nbsp;v&nbsp;Německé východní Africe. V&nbsp;Kamerunu síly Dohody v&nbsp;listopadu postoupily do vnitrozemí a&nbsp;přinutily většinu německých obránců ustoupit od pobřeží, načež následoval boj v&nbsp;hustých džunglích, močálech a&nbsp;náhorních plošinách ve vnitrozemí. Zbývající německé jednotky nakonec ustoupily do neutrální [[Rovníková Guinea|Španělské Guineje]]. Poslední německá posádka v&nbsp;[[Mora (Kamerun)|Moře]] na severu země se vzdala v&nbsp;únoru následujícího roku.<ref name="Keegan (2003), 167.">Keegan (2003). Str. 167.</ref> [[Windhoek]], hlavní město Německé jihozápadní Afriky, obsadili Jihoafričané [[20. květen|20.&nbsp;května]]. Němci se bránili na severu této kolonie do července, kdy kapitulovali.<ref name="Willmott (2005), 93">Willmott (2005), s. 93.</ref> Posledním místem německého odporu v&nbsp;Africe tak zůstala Německá východní Afrika.<ref name="Keegan (2003), 168.">Keegan (2003). Str. 168.</ref> Britům zde čelily jednotky generála [[Paul von Lettow-Vorbeck|von Lettow-Vorbecka]]. Britové obsadili [[Viktoriino jezero]] i&nbsp;[[Tanganika (jezero)|jezero Tanganika]], avšak Němcům se podařilo ustoupit do [[Portugalská východní Afrika|Portugalské východní Afriky]] a&nbsp;do [[Severní Rhodesie]], kde složili zbraně teprve v&nbsp;listopadu 1918. Boje v&nbsp;afrických koloniích komplikovala především neexistující síť silnic a&nbsp;železnic, takže vojska musela při zásobování spoléhat především na domorodé nosiče nebo tažná zvířata. Většinu ztrát navíc způsobovaly tropické nemoci.<ref name="Willmott (2005), 92">Willmott (2005), s. 92.</ref> V&nbsp;polovině listopadu se do první světové války nově zapojilo náboženské hnutí [[Senussiové|Senussi]] v&nbsp;[[Italská říše|italské]] [[Libye|Libyi]]. Senussijští povstalci podporovaní Osmany a&nbsp;Němci napadli Italy v&nbsp;pouštích na východě Libye a&nbsp;ze západu navíc od konce roku 1915 ohrožovali britské pozice v&nbsp;západním Egyptě.<ref name="Gilbert (2005), 288–289">Gilbert (2005), s. 288–289.</ref> Válčilo se rovněž v&nbsp;[[Dárfúr]]u, který Britové obsadili a připojili k [[Kondominium Anglo-egyptský Súdán|Súdánu]] v&nbsp;roce 1915.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Klíma | jméno = Jan | titul = Dějiny Afriky : vývoj kontinentu, regionů a států | vydavatel = Lidové noviny | místo = Praha | rok = 2012 | isbn = 978-80-7422-189-7 | počet stran = 687 | strany = 170}}</ref> [[Soubor:Bluecher sinkend.jpg|náhled|Potápějící se německý křižník [[SMS Blücher|SMS&nbsp;''Blücher'']] v&nbsp;závěru [[Bitva u Dogger Banku (1915)|bitvy u&nbsp;Dogger Banku]]|alt=Potápějící se německý křižník SMS Blücher vyfocený těsně před potopením.]] Na moři se operace hladinových sil koncentrovaly do evropských vod poté, co britská [[Britské královské námořnictvo|Royal Navy]] zlikvidovala během let 1914 a&nbsp;1915 drtivou většinu německých plavidel operujících v&nbsp;zámoří. Do konce roku 1914 navíc Britové se svými spojenci potopili nebo internovali přes dvě třetiny německého a&nbsp;rakousko-uherského obchodního loďstva.<ref name="Willmott (2005), 176">Willmott (2005), s. 176.</ref> Již v&nbsp;lednu 1915 došlo u&nbsp;[[Doggerská lavice|Dogger Banku]] k&nbsp;[[Bitva u Dogger Banku (1915)|bitvě]] mezi britskými a&nbsp;německými [[Bitevní křižník|bitevními křižníky]], v&nbsp;níž byla početně slabší německá eskadra poražena, ovšem před úplným zničením se jí podařilo vyváznout.<ref name="Willmott (2005), 178–179">Willmott (2005), s. 178–179.</ref> Po vstupu Itálie do války se boje rozšířily i&nbsp;na Jadran, kde se [[rakousko-uherské námořnictvo]] střetlo s&nbsp;italskou [[Regia Marina]] v&nbsp;[[Boje o Palagružu|bojích o&nbsp;Palagružu]] a&nbsp;v&nbsp;[[Bitva u Drače|bitvě u&nbsp;Drače]]. Velká Británie navíc brzy po vypuknutí války přistoupila k&nbsp;dálkové námořní [[Blokáda Německa|blokádě Německa]] a&nbsp;jeho spojenců.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hrbek | jméno = Jaroslav | odkaz na autora = Jaroslav Hrbek | titul = Velká válka na moři. Díl 5. Rok 1918 | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2002 | isbn = 80-85983-83-4 | počet stran = 342 | poznámka = [Dále jen: ''Hrbek (2002)''] | strany = 151}}</ref><ref name="Keegan (2003), 212.">Keegan (2003). Str. 212.</ref> Odříznutí Německa od nepostradatelných vojenských i&nbsp;nevojenských dodávek se projevilo velmi efektivně. Británie blokádou porušila uznávané mezinárodní právo, dané několika mezinárodními dohodami v&nbsp;průběhu minulých dvou století.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Keene | jméno = Jennifer D | odkaz na autora = | titul = World War I | url = https://archive.org/details/worldwari00libg | vydavatel = Greenwood Press | místo = Westport, Connecticut | rok = 2006 | počet stran = | strany = [https://archive.org/details/worldwari00libg/page/n23 5] | isbn = 0-313-33181-2 | OCLC = 70883191 | jazyk = en}}</ref> Aby zabránila vstupu jakékoli lodi do celého Atlantského oceánu, zaminovala Británie [[mezinárodní vody]], čímž ohrozila i&nbsp;neutrální lodě.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Halpern | jméno = Paul G | odkaz na autora = | titul = A Naval History of World War I | url = https://archive.org/details/navalhistoryofwo0000paul | vydavatel = Routledge | místo = New York | rok = 1995 | počet stran = | strany = [https://archive.org/details/navalhistoryofwo0000paul/page/239 239] | isbn = 1-85728-498-4 | OCLC = 60281302 | jazyk = en}}</ref> Německo [[4.&nbsp;únor]]a prohlásilo vody okolo [[Britské ostrovy|Britských ostrovů]] za válečnou zónu, ve které budou potápěny i&nbsp;všechny obchodní lodě.<ref name="Willmott (2005), 178">Willmott (2005), s. 178.</ref> [[7. květen|7.&nbsp;května]] potopila německá ponorka [[SM U 20|''U&nbsp;20'']] parník [[RMS Lusitania|RMS&nbsp;''Lusitania'']] mířící do [[Liverpool]]u, přičemž zahynulo 1&nbsp;201&nbsp;osob včetně 128 [[Američané|Američanů]].<ref name="Willmott (2005), 178">Willmott (2005), s. 178.</ref> Protože na porušení mezinárodního práva Velkou Británií byla minimální odezva, Německo očekávalo stejně slabou odezvu na svou neomezenou [[Ponorková válka|ponorkovou válku]]. Tu ale na základě tvrdých diplomatických nót Američanů muselo odvolat a&nbsp;znovu k&nbsp;ní přistoupilo až začátkem roku 1917.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Zieger | jméno = Robert H | odkaz na autora = | titul = America's Great War: World War I and the American experience | vydavatel = Rowman & Littlefield | místo = Lanham, Maryland | rok = 2001 | počet stran = | strany = 50 | isbn = 0-8476-9645-6 | jazyk = en}}</ref> === 1916 === ==== Pokusy o&nbsp;průlom na západě ==== [[Soubor:British Mark I male tank Somme 25 September 1916.jpg|náhled|vlevo|Britský tank [[Mark I (tank)|Mark&nbsp;I (Male)]] během [[Bitva na Sommě|bitvy na Sommě]]|alt=Skupina britských vojáků ukrývajících se za tankem Mark I.]] Země Dohody i&nbsp;německé hlavní velení pochopily, že rozhodnutí musí přinést západní fronta. Obě strany proto plánovaly na této frontě na rok 1916 velké ofenzívy. Erich von Falkenhayn připravil útok směřující proti francouzské pevnosti [[Verdun]].<ref name="Westwell (2013), 85">Westwell (2013), s. 85.</ref> Německé velení počítalo s&nbsp;tím, že Francouzi budou Verdun bránit z&nbsp;důvodů prestiže až do posledního muže. Falkenhayn zde chtěl francouzskou armádu nechat vykrvácet a&nbsp;otevřít si tak cestu na Paříž.<ref name="Willmott (2005), 88">Willmott (2005), s. 88.</ref> Německá ofenzíva v&nbsp;tomto prostoru začala [[21.&nbsp;únor]]a mohutným ostřelováním a&nbsp;z&nbsp;počátku se zdálo, že bude úspěšná. Němcům se rychle podařilo obsadit pevnost Douamont a&nbsp;těžké boje se sváděly i&nbsp;o&nbsp;pevnosti Vaux a&nbsp;Thiaumont. Francouzští obránci však pokračující útok ustáli a&nbsp;úporné [[Opotřebovávací válka|opotřebovávací]] [[Bitva u Verdunu|boje o&nbsp;Verdun]] nakonec rozhodnutí nepřinesly. Bitva u&nbsp;Verdunu trvající od února do prosince roku 1916 představuje nejdelší bitvu první světové války.<ref name="Westwell (2009), 129">Westwell (2009), s. 129.</ref> Francouzi v&nbsp;ní ztratili 542&nbsp;000 a&nbsp;Němci 434&nbsp;000&nbsp;vojáků.<ref name="Westwell (2009), 129">Westwell (2009), s. 129.</ref><ref name="Willmott (2005), 143">Willmott (2005), s. 143.</ref> Ještě v&nbsp;průběhu bojů o&nbsp;Verdun podnikla Dohoda na západě velkou ofenzívu v&nbsp;oblasti [[Pikardie]]. Nový velitel britských sil [[Douglas Haig]] ve snaze o&nbsp;zmírnění německého tlaku na Verdun naplánoval útok na řece [[Somma|Sommě]] na počátek července. Anglofrancouzská letní ofenzíva vyústila v&nbsp;[[Bitva na Sommě|bitvu na Sommě]], nejkrvavější bitvu války, v&nbsp;níž Britové [[15.&nbsp;září]] poprvé nasadili do boje [[tank]]y.<ref name="Warner (1997), 120–121">Warner (1997), s. 120–121.</ref> Britské ztráty se za necelých pět měsíců bojů vyšplhaly na 420&nbsp;000 a&nbsp;francouzské na 195&nbsp;000&nbsp;mužů.<ref name="Keegan (2003), 238.">Keegan (2003). Str. 238.</ref> Komplikované vyčíslení ztrát na německé straně se pohybuje od 465&nbsp;000<ref name="Kershaw (2017), 129">Kershaw (2017), s. 129.</ref> až do 680&nbsp;000&nbsp;vojáků.<ref name="Keegan (2003), 238.">Keegan (2003). Str. 238.</ref><ref name="Warner (1997), 123">Warner (1997), s. 123.</ref><ref name="Willmott (2005), 167">Willmott (2005), s. 167.</ref> Někteří autoři odhadují, že během bitvy dohromady na obou stranách zemřelo, bylo zraněno, padlo do zajetí nebo bylo prohlášeno za nezvěstné dokonce více než 1&nbsp;300&nbsp;000&nbsp;mužů.<ref name="Westwell (2009), 132">Westwell (2009), s. 132.</ref> Západní fronta se však prakticky nepohnula z&nbsp;místa. V&nbsp;srpnu nahradil Falkenhayna ve velení německé armády generál Hindenburg<ref name="Westwell (2009), 129">Westwell (2009), s. 129.</ref> a&nbsp;francouzského vrchního velitele Joffreho v&nbsp;prosinci vystřídal generál [[Robert Nivelle]].<ref name="Willmott (2005), 167">Willmott (2005), s. 167.</ref> ==== Brusilovova ofenzíva a&nbsp;rumunské tažení ==== Na východní frontě se na počátku roku 1916 připravovali na nový úder proti Ústředním mocnostem Rusové. Na jaře se pokusili o&nbsp;ofenzívu východně od Vilna a&nbsp;u&nbsp;[[Narač]]ského jezera, avšak Němci tyto výpady dokázali odrazit.<ref name="Willmott (2005), 146">Willmott (2005), s. 146.</ref> Mnohem úspěšnější byla letní [[Brusilovova ofenzíva|ruská ofenzíva]] připravená novým velitelem jihozápadního frontu, generálem [[Alexej Alexejevič Brusilov|Alexejem Brusilovem]]. Útok, který Rusové zahájili [[4. červen|4.&nbsp;června]] na 450&nbsp;km fronty, zcela zaskočil rakousko-uherskou armádu.<ref name="Keegan (2003), 242.">Keegan (2003). Str. 242.</ref><ref name="Willmott (2005), 148">Willmott (2005), s. 148.</ref> Ruská vojska prolomila obranné linie Ústředních mocností mezi městy [[Luck]] a&nbsp;[[Černovice (Ukrajina)|Černovcy]] a&nbsp;místy postoupila až o&nbsp;100&nbsp;km na západ. Velký úspěch zaznamenala ofenzíva hlavně na jihozápadě fronty, kde se Rusové probili do východní [[Halič]]e a&nbsp;zpět ke Karpatům a&nbsp;pod vedením generála [[Platon Alexejevič Lečickij|Lešického]] obsadili prakticky celou [[Bukovina (země)|Bukovinu]]. Brusilovovu ofenzívu se Ústředním mocnostem podařilo zastavit jen díky přesunu části sil ze západní a&nbsp;italské fronty, avšak do ruského zajetí padlo během června 350&nbsp;000&nbsp;vojáků.<ref name="Willmott (2005), 149">Willmott (2005), s. 149.</ref> [[Soubor:1917.01.07 Le Miroir - Trupe romane trecand Dunarea la Flamanda.png|náhled|Rumunští vojáci překračující [[Dunaj]], podzim roku 1916|alt=Kolona rumunských vojáků pochodujících na druhý břeh Dunaje přes pontonový most]] Rumunsko povzbuzeno ruským postupem do Bukoviny vyhlásilo na základě [[Bukurešťská smlouva (1916)|Bukurešťské smlouvy]] [[27. srpen|27.&nbsp;srpna]] válku Ústředním mocnostem, přičemž plánovalo zaútočit na Rakousko-Uhersko v&nbsp;prostoru Karpat.<ref name="Willmott (2005), 152">Willmott (2005), s. 152.</ref> Vstup Rumunů do války však Brusilovově ofenzívě nepomohl, protože frontová linie se roztáhla do šířky a&nbsp;zpomalující ruský postup se pak zcela zastavil. Rumunská vojska zahájila útok na rakousko-uherské území v&nbsp;prostoru Karpat [[27. srpen|27.&nbsp;srpna]] a&nbsp;podařilo se jim proniknout zhruba 80&nbsp;km do uherského [[Sedmihradsko|Sedmihradska]].<ref name="Willmott (2005), 152">Willmott (2005), s. 152.</ref> Ústřední mocnosti však měly v&nbsp;oblasti dostatek sil a&nbsp;záhy provedly zdrcující protiútok. Bulhaři s&nbsp;německou a&nbsp;osmanskou podporou postoupili [[1.&nbsp;září]] do [[Dobrudža|Dobrudži]] a&nbsp;[[18.&nbsp;září]] podnikli v&nbsp;Karpatech protiútok také Rakušané podporovaní Němci.<ref name="Willmott (2005), 152">Willmott (2005), s. 152.</ref> Když se pak [[21. listopad]]u armáda Ústředních mocností přepravila u&nbsp;[[Svištov]]a přes Dunaj, rumunská obrana se začala hroutit. Vojska Ústředních mocností obsadila většinu rumunského území, [[6. prosinec|6.&nbsp;prosince]] dobyla [[Bukurešť]] a&nbsp;zbývající rumunské síly se musely stáhnout do [[Moldávie]].<ref name="Willmott (2005), 148–153">Willmott (2005), s. 148–153.</ref> ==== Pokračující boje na Balkáně a&nbsp;italské frontě ==== [[Soubor:M113 11a soldat montenégrins partant au front Lovcen, Cettinié.jpg|náhled|vlevo|Černohorci bránící v&nbsp;roce 1916 pozice při pohoří [[Lovćen]]|alt=Skupina vyčkávajících černohorských vojáků]] Úspěšné tažení v&nbsp;Rumunsku však v&nbsp;Rakousko-Uhersku na podzim zastínily těžké politické rány. [[Seznam ministerských předsedů Předlitavska|Předseda předlitavské vlády]] [[Karl von Stürgkh]] se [[21. říjen|21.&nbsp;října]] stal obětí atentátu. O&nbsp;měsíc později, [[21.&nbsp;listopad]]u pak navíc zemřel i&nbsp;starý císař František Josef&nbsp;I., který představoval největší oporu válkou oslabené monarchie.<ref>[[Jan Křen|KŘEN, Jan]]. ''Dvě století střední Evropy'' Praha: 2005. [dále jen Křen (2005)]. Str. 330.</ref> Na rakousko-uherský trůn po něm nastoupil jeho prasynovec [[Karel&nbsp;I.]], který se [[2. prosinec|2.&nbsp;prosince]] ujmul i&nbsp;vrchního velení armády monarchie. Vedle náporu Rusů na východní frontě museli Rakušané v&nbsp;roce 1916 navíc nadále čelit i&nbsp;těžkým bojům s&nbsp;italskou armádou. V&nbsp;květnu provedla rakouská vojska nečekaný útok v&nbsp;Tridentsku u&nbsp;[[Rovereto|Rovereta]]. Po příchodu italských posil a&nbsp;vyslání části rakouských oddílů na východ, kde bylo potřeba podpořit obranu fronty proti Brusilovově útoku, byla však tato rakouská ofenzíva v&nbsp;červenci zastavena. Boje mezitím pokračovaly i&nbsp;v&nbsp;údolí řeky Soči, kde se během roku uskutečnilo dalších pět bitev. V&nbsp;rámci [[Šestá bitva na Soči|šesté bitvy]] dobyli v&nbsp;srpnu útočící Italové město [[Gorizia|Gorizii]], avšak přesto byl jejich postup vzhledem k&nbsp;obrovským ztrátám zanedbatelný. Rakušané v&nbsp;lednu dokončili obsazení Černé Hory a&nbsp;za ustupujícími zbytky srbské a&nbsp;černohorské armády postoupili do Albánie. Přes porážku Srbska, okupaci Černé Hory a&nbsp;severní Albánie však nedošlo k&nbsp;úplnému obsazení Balkánu silami Ústředních mocností. Italské jednotky se dokázaly udržet v&nbsp;jižní Albánii a&nbsp;v&nbsp;neutrálním Řecku, které se v&nbsp;létě roku [[1916]] přidalo na stranu Dohody, došlo k&nbsp;vytvoření soluňské fronty. Převážně statické boje zde probíhaly v&nbsp;hornaté oblasti při řeckých hranicích. Orientální armáda složená z&nbsp;francouzských, britských, srbských, italských a&nbsp;řeckých jednotek nedokázala až do konce války prolomit obranné linie bráněné především bulharskými silami.<ref name="Willmott (2005), 270–271">Willmott (2005), s. 270–271.</ref> ==== Válka na Blízkém východě ==== [[Soubor:T E Lawrence and the Arab Revolt 1916 - 1918 Q58743.jpg|náhled|Vojáci emíra Fajsala postupující k&nbsp;přístavu [[Janbu]], prosinec 1916|alt=Zástup vyzbrojených arabských vzbouřenců pochodujících pouští.]] Na Blízkém východě zaznamenala na počátku roku 1916 několik úspěchů Osmanská říše, která musela nepřátelům rovněž čelit hned na několika frontách. Poslední jednotky ANZAC se v&nbsp;lednu stáhly z&nbsp;poloostrova Gallipoli a&nbsp;velký úspěch zaznamenali Osmané i&nbsp;v&nbsp;Mezopotámii, kde byly vyhladovělé britské síly obležené v&nbsp;Kútu donuceny [[29. duben|29.&nbsp;dubna]] 1916 kapitulovat.<ref name="Willmott (2005), 87">Willmott (2005), s. 87.</ref> Na přelomu dubna a&nbsp;května pak navíc osmanská armáda zahájila další ofenzivu na Sinaj, kde pronikla až za Suezský průplav a&nbsp;začátkem září Osmané postoupili hlouběji za hranice [[Írán]]u. Odtud však byli do prosince ruskou armádou znovu vytlačeni. Také na kavkazské frontě museli Osmané čelit novému náporu Rusů, kteří s&nbsp;podporou Arménů postoupili do [[Východní Anatolie]] a&nbsp;obsadili města [[Erzurum]], [[Bitlis]] a&nbsp;[[Erzincan]].<ref name="Willmott (2005), 84–85">Willmott (2005), s. 84–85.</ref> V&nbsp;polovině dubna se pak ruská armáda pod velením generála [[Nikolaj Judenič|Nikolaje Judeniče]] probila až k&nbsp;jižním břehům Černého moře, kde dobyla přístav [[Trabzon]].<ref name="Allan (2012), 127.">Allan (2012). Str. 127.</ref> Přestože Rusové ještě v&nbsp;létě porazili Osmany v&nbsp;[[Bitva o Erzincan|bitvě o&nbsp;Erzincan]], frontová linie se ustálila a&nbsp;otřesená osmanská armáda ji dokázala udržet. Vedle ruského tlaku na kavkazské frontě se navíc turecká vláda musela od léta 1916 potýkat s&nbsp;povstáním [[Arabové|Arabů]] podpořených Brity. [[Hidžázské království|Království Hidžáz]] s&nbsp;centrem v&nbsp;[[Mekka|Mekce]] vyhlásilo samostatnost na Osmanské říši a&nbsp;do čela protitureckého [[Arabské povstání|Arabského povstání]] se postavil král [[Husajn ibn Alí al-Hášimí]]. Během povstání a&nbsp;přerušení [[Hidžázská dráha|Hidžázské železnice]] se proslavil britský důstojník a&nbsp;rádce prince [[Fajsal I.|Fajsala]], [[Thomas Edward Lawrence]], známý jako ''Lawrence z&nbsp;Arábie''. Zároveň s&nbsp;vypuknutím Arabského povstání vyrazil na sinajské frontě do útoku Egyptský expediční sbor. Britské síly obsadily [[20. prosinec|20.&nbsp;prosince]] město [[Aríš]] a&nbsp;postupně vytlačily Osmany ze [[Sinajský poloostrov|Sinajského poloostrova]].<ref name="Willmott (2005), 237">Willmott (2005), s. 237.</ref> ==== Válka na moři ==== [[Soubor:HMS Warspite and HMS Malaya during the battle of Jutland.jpg|náhled|vlevo|Bitevní lodě [[HMS Warspite (03)|HMS&nbsp;''Warspite'']] a&nbsp;[[HMS Malaya (1915)|HMS&nbsp;''Malaya'']] během bitvy u&nbsp;Jutska|alt=Britské bitevní lodě HMS Warspite a HMS Malaya plující na horizontu během bitvy u Jutska.]] Námořní převaha Británie a&nbsp;jejích spojenců znamenala, že kromě ponorek Ústředních mocností byly [[Širokomořské loďstvo]] a&nbsp;[[rakousko-uherské námořnictvo]] nadále blokovány v&nbsp;přístavech v&nbsp;[[Severní moře|Severním]], [[Baltské moře|Baltském]] a&nbsp;[[Jaderské moře|Jaderském moři]]. K&nbsp;dlouho očekávané konfrontaci hlavních britských a&nbsp;německých námořních sil došlo na přelomu května a&nbsp;června [[1916]] u&nbsp;pobřeží [[Jutsko|Jutského poloostrova]]. Přestože Britové utrpěli ve střetu nazvaném [[bitva u&nbsp;Jutska]] vyšší ztráty, zůstalo jádro obou loďstev nedotčeno a&nbsp;poměr sil na moři se nezměnil. Početní převaha [[Britské královské námořnictvo|Royal Navy]] nadále umožňovala Britům pokračovat v&nbsp;účinné námořní blokádě německého loďstva, které se po šťastném vyváznutí u&nbsp;Jutska již do další konfrontace hlavních sil vstoupit neodvážilo.<ref name="Willmott (2005), 180–181">Willmott (2005), s. 180–181.</ref> Pokračovala také omezená ponorková válka. Rakousko-uherská ponorka [[SM U 5 (Rakousko-Uhersko)|SM&nbsp;''U&nbsp;5'']] potopila 8.&nbsp;června nedaleko [[Valona|Valony]] italský pomocný křižník [[SS Principe Umberto|''Principe Umberto'']], přičemž zemřelo přes 1700 osob.<ref>NOVÁK, Jiří. ''Bitva o Jadran: c. a k. válečné námořnictvo za 1. světové války'' Brno: 2002. Str. 109.</ref> K&nbsp;poslední větší námořní srážce [[Širokomořské loďstvo|Hochseeflotte]] s&nbsp;britskými křižníky došlo [[17.&nbsp;listopad]]u [[1917]] [[Druhá bitva u Helgolandské zátoky|u&nbsp;Helgolandské zátoky]]. Na mořích však i&nbsp;poté dominovalo britské loďstvo, což ještě podpořil vstup USA do války. Německá hladinová flota byla i&nbsp;nadále donucena k&nbsp;pasivitě.<ref name="Keegan (2003), 219.">Keegan (2003). Str. 219.</ref> Navzdory vyčerpání se světový konflikt dál rozrůstal. V&nbsp;roce 1916 se do války nově zapojilo Portugalsko, kterému Německo oficiálně vyhlásilo válku [[9. březen|9.&nbsp;března]].<ref name="Westwell (2013), 88.">Westwell (2013). Str. 88.</ref> Portugalsko totiž na žádost Spojeného království v&nbsp;únoru internovalo 36&nbsp;německým a&nbsp;rakousko-uherských lodí kotvících v&nbsp;portugalských přístavech. Itálie doposud válčící s&nbsp;Rakouskem navíc [[28. srpen|28.&nbsp;srpna]] 1916 vyhlásila válku také Německu.<ref name="Westwell (2013), 108.">Westwell (2013). Str. 108.</ref> === 1917 === ==== Vstup USA do války ==== [[Soubor:Guetteur au poste de l'écluse 26.jpg|náhled|upright|Pohlednice z&nbsp;pozice [[Haut-Rhin]], Francie 1917|alt=Francouzský voják na barevné fotografii vyhlížející ze zákopu.]] Začátkem roku 1917 byla vojska Ústředních mocností hluboko na nepřátelském území, avšak kvůli značnému roztažení svých armádních sborů na několika válečných jevištích již neměla síly na rozhodný útok.<ref name="Keegan (2003), 281.">Keegan (2003), s.&nbsp;281.</ref> Zdlouhavá válka a&nbsp;rostoucí izolace navíc neposkytovaly Německu a&nbsp;jeho spojencům příznivé vyhlídky. Proto se německá vláda již v&nbsp;prosinci roku 1916 obrátila na některé dohodové státy s&nbsp;mírovým návrhem, avšak Dohoda tyto návrhy [[30. prosinec|30.&nbsp;prosince]] rozhodně odmítla.<ref name="Westwell (2013), 116.">Westwell (2013). Str. 116.</ref> Vyjednávání o&nbsp;možnosti separátního míru pokračovalo i&nbsp;v&nbsp;roce 1917, nevedlo však k&nbsp;pozitivnímu výsledku. Německo v&nbsp;úsilí překonat námořní blokádu Dohody<ref name="Allan (2012), 110.">Allan (2012). Str. 110.</ref> a&nbsp;ve snaze donutit Británii ke kapitulaci přistoupilo [[31. leden|31.&nbsp;ledna]] k&nbsp;neomezené ponorkové válce, což mimořádně zhoršilo nejenom vztahy s&nbsp;USA, ale také se státy [[Latinská Amerika|Latinské Ameriky]] a&nbsp;s&nbsp;Čínou.<ref name="Westwell (2013), 121–122.">Westwell (2013). Str. 121–122.</ref> V&nbsp;únoru navíc došlo k&nbsp;aféře po odhalení [[Zimmermannův telegram|šifrované zprávy]] německého ministra zahraničí [[Arthur Zimmermann|Arthura Zimmermanna]], v&nbsp;níž německá strana nabízela [[Mexiko|Mexiku]], že pokud vyhlásí Spojeným státům americkým válku, obdrží zpět bývalá mexická území v&nbsp;[[Arizona|Arizoně]], [[Nové Mexiko|Novém Mexiku]] a&nbsp;[[Texas]]u.<ref name="Westwell (2013), 123.">Westwell (2013). Str. 123.</ref> Německá strana předpokládala, že neomezená ponorková válka vyprovokuje Američany ke vstupu do války. Němci se proto snažili vtáhnout Mexiko do vojenského konfliktu s&nbsp;USA tak, aby se pozdrželo přímé zapojení amerických sil v&nbsp;Evropě a&nbsp;Německo získalo dost času na rozhodující úder na západní frontě.<ref name="Willmott (2005), 200">Willmott (2005), s. 200.</ref> Po potopení osmi amerických lodí během února a&nbsp;března požádal americký prezident [[Woodrow Wilson]] na počátku dubna [[Kongres Spojených států amerických|Kongres]] o&nbsp;podporu vyhlášení války Německu. USA pak válku Německému císařství vyhlásily [[6. duben|6.&nbsp;dubna]].<ref name="Westwell (2013), 126." /><ref>{{Citace elektronické monografie | titul = U.S. Senate: Art & History Home | datum přístupu = 2014-01-14 | url = http://www.senate.gov/artandhistory/history/common/image/SJRes1_WWI_Germany.htm | jazyk = en}}</ref> Tím se vytvořila velká materiální i&nbsp;lidská převaha na straně Dohody, která se však neprojevila ihned. Do Evropy byly vyslány [[Americké expediční síly|expediční síly]] pod velením generála [[John J. Pershing|Johna Pershinga]]. První Američané se ve Francii vylodili [[24. červen|24.&nbsp;června]], načež se zapojili do bojů na západní frontě. Do konce roku pak bylo v&nbsp;Evropě nasazeno 180&nbsp;000&nbsp;amerických vojáků.<ref name="Westwell (2013), 134.">Westwell (2013). Str. 134.</ref> Spojené státy se během války s&nbsp;Německem a&nbsp;jeho spojenci nestaly členem Dohody, ale označovaly se jako „Přidružená velmoc“.<ref name="Willmott (2005), 201">Willmott (2005), s. 201.</ref> ==== Vyčerpání na západní frontě ==== [[Soubor:GermanInfantry1914.jpg|náhled|vlevo|Francouzský útok na německé pozice, [[Champagne]] 1917|alt=Ležící němečtí vojáci v popředí pálí z obranných pozic v zákopech na útočící Francouze.]] Obrovské ztráty v&nbsp;bitvách o&nbsp;Verdun a&nbsp;na Sommě značně vyčerpaly německou armádu a&nbsp;nové německé velení se proto rozhodlo soustředit se na západě v&nbsp;roce 1917 především na defenzívu. Na počátku roku Němci dokončili vybudování nového obranného postavení, tzv.&nbsp;[[Hindenburgova linie|Hindenburgovu linii]], za kterou se v&nbsp;březnu začali z&nbsp;taktických důvodů stahovat.<ref name="Willmott (2005), 206">Willmott (2005), s. 206.</ref> V&nbsp;průběhu jara nasadilo německé letectvo do akce bombardéry [[Gotha G.IV|Gotha]], které z&nbsp;belgických základen útočily na Britské ostrovy a&nbsp;soustředily se na bombardování Londýna.<ref name="Westwell (2013), 132.">Westwell (2013). Str. 132.</ref> Spojenečtí velitelé povzbuzení německým ústupem a&nbsp;vstupem USA do války připravovali na západní frontě nové útoky. Dne [[16. duben|16.&nbsp;dubna]] zahájili Britové a&nbsp;Francouzi na 40&nbsp;km při řece Aisně [[Nivellova ofenzíva|Nivellovu ofenzívu]]. V&nbsp;hlavním směru útoku u&nbsp;[[Soissons]]u Francouzi poprvé nasadili tanky.<ref name="Willmott (2005), 210">Willmott (2005), s. 210.</ref> I&nbsp;kvůli nedostatečné dělostřelecké podpoře se Němcům podařilo Francouze odrazit. Průměrně se francouzským silám podařilo postoupit jen zhruba o&nbsp;500&nbsp;metrů. Francouzi přitom do počátku května ztratili 187&nbsp;tisíc mužů, němečtí obránci přišli o&nbsp;167&nbsp;tisíc padlých a&nbsp;raněných.<ref name="Willmott (2005), 211">Willmott (2005), s. 211.</ref> Dohoda se tak během [[Druhá bitva na Aisně|bitvy na Aisně]] nedočkala očekávaného průlomu a&nbsp;ohromné ztráty předznamenaly dezerce a&nbsp;první velké vzpoury, které vypukly především v&nbsp;řadách vyčerpaných a&nbsp;demoralizovaných francouzských vojáků. Francouzi zareagovali odvoláním Nivella, kterého v&nbsp;květnu ve funkci vrchního velitele nahradil generál [[Philippe Pétain]]. Před [[Vojenský soud|válečný soud]] bylo postaveno 3&nbsp;335&nbsp;vojáků, avšak situaci ve francouzské armádě uklidnila teprve změna taktiky a&nbsp;zlepšení podmínek na frontě.<ref name="Willmott (2005), 213">Willmott (2005), s. 213.</ref> [[Soubor:Canadian tank and soldiers Vimy 1917.jpg|náhled|Kanadští vojáci za tankem Mark&nbsp;I (Female) během bitvy o&nbsp;hřeben Vimy|alt=Postupující kanadští vojáci kryjící se za tankem Mark I]] Prorazit se spojencům na západní frontě nepodařilo ani v&nbsp;dalších bitvách. V&nbsp;dubnu a&nbsp;květnu selhal britský pokus v&nbsp;[[Bitva u Arrasu (1917)|bitvě u&nbsp;Arrasu]], přičemž vysoké ztráty na životech [[Royal Flying Corps|britských letců]] vešly do povědomí jako tzv.&nbsp;„[[Krvavý duben|Krvavý duben“]]. Další útok Dohody [[Třetí bitva u Yper|u&nbsp;Yper]] známý též jako bitva u&nbsp;Passchendale trvající od července do listopadu stál Brity 310&nbsp;000&nbsp;mrtvých, raněných a&nbsp;zajatých vojáků. Jakýkoliv postup zde zastavil nepřekonatelný bažinatý terén. Němci v&nbsp;bitvě ztratili 260&nbsp;000 a&nbsp;Francouzi 85&nbsp;000&nbsp;mužů.<ref name="Westwell (2013), 143.">Westwell (2013). Str. 143.</ref> V&nbsp;[[Bitva u Cambrai|bitvě u&nbsp;Cambrai]], do které se zapojili i&nbsp;američtí vojáci, zaznamenaly výraznější úspěch britské tanky podporované pěchotou.<ref name="Westwell (2013), 154.">Westwell (2013). Str. 154.</ref> Přesto Dohoda nedokázala v&nbsp;roce 1917 zlomit na západě houževnatý německý odpor a&nbsp;rozhodnout se mělo teprve v&nbsp;následujícím roce.<ref name="Willmott (2005), 202–223">Willmott (2005), s. 202–223.</ref> ==== Revoluce v&nbsp;Rusku ==== V&nbsp;bojujících zemích se stále silněji projevovaly příznaky vyčerpanosti. Inflace a&nbsp;hroutící se ekonomika nejsilněji zasáhly Rusko, kde se situace během tvrdé zimy na počátku roku 1917 stala kritickou. Nedostatečné zásobování měst potravinami a&nbsp;palivem vedlo k&nbsp;obrovským protestům a&nbsp;demonstracím proti carskému režimu. V&nbsp;[[Petrohrad]]u se [[8. březen|8.&nbsp;března]] (podle v&nbsp;Rusku tehdy používaného juliánského kalendáře 23.&nbsp;února) pochod k&nbsp;uctění [[Mezinárodní den žen|Mezinárodního dne žen]] proměnil v&nbsp;masové demonstrace a&nbsp;následujícího dne v&nbsp;ulicích protestovalo na 200&nbsp;000&nbsp;dělníků.<ref name="Keegan (2004), 265">Keegan (2004), s. 265.</ref><ref name="Willmott (2005), 226">Willmott (2005), s. 226.</ref> Na stranu protestujících se v&nbsp;hlavním městě přidala i&nbsp;armáda a&nbsp;během [[Únorová revoluce|únorové revoluce]] padl carský režim, když car Mikuláš&nbsp;II. abdikoval a&nbsp;trůn odmítl i&nbsp;jeho bratr [[Michail Alexandrovič Romanov]]. V&nbsp;Rusku následně došlo ke vzniku dvojvládí [[Ruská prozatímní vláda|prozatímní vlády]] [[Georgij Lvov|Georgije Lvova]] a&nbsp;[[Petrohradský sovět dělnických a vojenských delegátů|Petrohradského sovětu]]. Rusové přesto dál pokračovali ve válce s&nbsp;Ústředními mocnostmi a&nbsp;v&nbsp;létě podnikli tzv.&nbsp;[[Kerenského ofenzíva|Kerenského ofenzívu]].<ref name="Keegan (2004), 267–268">Keegan (2004), s. 267–268.</ref> Hlavní útok směřující na Lvov se připraveným Němcům podařilo odrazit a&nbsp;ruská armáda částečně postoupila pouze proti rakousko-uherskému úseku fronty, načež [[12. červenec|12.&nbsp;července]] obsadila [[Halyč]].<ref name="Willmott (2005), 228">Willmott (2005), s. 228.</ref> Následoval úspěšný německý protiútok, během kterého Rusové ztratili [[Ternopil|Tarnopol]] a&nbsp;[[Černovice (Ukrajina)|Černovcy]]. Prozatímní vláda, v&nbsp;jejímž čele stál od července bývalý ministr války [[Alexandr Fjodorovič Kerenskij|Alexandr Kerenskij]], ztrácela během pokračující války podporu dělníků i&nbsp;stále častěji dezertujících vojáků. Na počátku září dobyli Němci [[Riga|Rigu]] a&nbsp;[[14.&nbsp;září]] byla vyhlášena [[Ruská republika]].<ref>{{Citace kvalifikační práce | příjmení = Man | jméno = Lukáš | instituce = Univerzita Pardubice, Fakulta filozofická | odkaz na instituci = Filozofická fakulta Univerzity Pardubice | titul = Ruská armáda a revoluce, 1917–1918 | url = https://dk.upce.cz/bitstream/handle/10195/40828/ManL_Rusk%c3%a1%20arm%c3%a1da_ZV_2011.pdf?sequence=3&isAllowed=y | typ práce = Diplomová práce | vedoucí = Zbyněk Vydra | místo = Pardubice | rok vydání = 2011 | počet stran = 124 | strany = 94 | datum přístupu = 2021-05-16}}</ref><ref>{{Citace kvalifikační práce | příjmení = Pezlarová | jméno = Jana | instituce = Masarykova univerzita, Právnická fakulta | odkaz na instituci = Právnická fakulta Masarykovy univerzity | titul = Únorová revoluce 1917 a vznik demokratického státu v Rusku | url = https://is.muni.cz/th/aoiur/unorova_revoluce_1917.pdf | typ práce = Diplomová práce | vedoucí = Eduard Vlček | místo = Brno | rok vydání = 2008 | počet stran = 46 | strany = 30 | datum přístupu = 2021-05-16}}</ref> [[Soubor:19170704 Riot on Nevsky prosp Petrograd.jpg|náhled|vlevo|Střelba do demonstrantů na [[Něvský prospekt|Něvském prospektu]] v&nbsp;[[Petrohrad]]u během Červencové krize, 4.&nbsp;červenec 1917|alt=Panikařící dav demonstrantů rozprchávající se po široké ulici kvůli střelbě.]] Tato tzv.&nbsp;[[únorová revoluce]] v&nbsp;Rusku zaktivizovala i&nbsp;[[První československý odboj|národně-osvobozenecké boje Čechů a&nbsp;Slováků]]. Začátkem roku [[1917]] nový ministr zahraničních věcí Rakousko-Uherska [[Otakar Černín]] pochopil, že totálně vyčerpaná říše je na pokraji zhroucení, a&nbsp;proto musí uzavřít separátní mír. Pokusy o&nbsp;uzavření míru s&nbsp;Dohodou bez Německa skončily bez úspěchu, jednak pro odpor Itálie, která požadovala část rakousko-uherského území, a&nbsp;jednak pro odpor jednotlivých národů žijících v&nbsp;monarchii a&nbsp;požadujících u&nbsp;dohodových států odtržení nebo zánik Rakousko-Uherska. Jednání císaře Karla se zástupci Dohody byla odhalena během tzv.&nbsp;[[Sixtova aféra|Sixtovy aféry]]. Československý odboj přešel v&nbsp;roce 1917 do další fáze. Vznikala česko-slovenská zahraniční vojska, tzv.&nbsp;[[Československé legie]], nejprve v&nbsp;Rusku, v&nbsp;prosinci 1917 potom ve Francii (včetně dobrovolníků z&nbsp;Ameriky) a&nbsp;v&nbsp;dubnu [[1918]] také v&nbsp;Itálii. Legionáři bojovali po boku Dohody s&nbsp;cílem „zasloužit“ Čechům a&nbsp;Slovákům vznik samostatného státu. Československé legie se vyznamenaly hlavně v&nbsp;červenci 1917 u&nbsp;[[Ukrajina|ukrajinské]] vesnice [[Zborov (Ukrajina)|Zborov]], kde [[Bitva u Zborova|porazily]] rakousko-uherské jednotky. Po tomto úspěchu vzrostl počet československých legionářů a&nbsp;autorita československého odboje.<ref>[[Vratislav Preclík|PRECLÍK, Vratislav]]. Masaryk a legie, váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím, 2019, {{ISBN|978-80-87173-47-3}}, s. 51-61</ref> Dne [[7.&nbsp;listopad]]u 1917 proběhla v&nbsp;[[Petrohrad]]u [[říjnová revoluce]], během níž se v&nbsp;chaotické situaci dostali k&nbsp;moci [[Komunistická strana Sovětského svazu|bolševici]]. Nová bolševická vláda v&nbsp;čele s&nbsp;[[Vladimir Iljič Lenin|Vladimirem Iljičem Leninem]] se jedním ze svých prvních dekretů&nbsp;– Dekretem o&nbsp;míru&nbsp;– obrátila na všechny bojující strany s&nbsp;výzvou uzavřít demokratický mír bez anexí a&nbsp;placení válečných náhrad. Ústřední mocnosti obdržely [[26.&nbsp;listopad]]u žádost o&nbsp;příměří a&nbsp;jednání o&nbsp;něm byla mezi oběma stranami zahájena v&nbsp;[[Brest (Bělorusko)|Brestu]]. K&nbsp;uzavření příměří došlo [[15. prosinec|15. prosince]], načež se začalo jednat o&nbsp;[[Mírová smlouva|mírové smlouvě]].<ref name="Willmott (2005), 226–231">Willmott (2005), s. 226–231.</ref> V&nbsp;Rusku však došlo k&nbsp;rozpoutání nového krvavého konfliktu mezi bolševiky a&nbsp;[[Bělogvardějci|jejich odpůrci]], kteří se střetli v&nbsp;několik let trvající [[Ruská občanská válka|občanské válce]]. Východní fronta první světové války po říjnové revoluci prakticky přestala existovat a&nbsp;německé velení tak mohlo z&nbsp;východu odvelet 80&nbsp;uvolněných divizí.<ref name="Willmott (2005), 230">Willmott (2005), s. 230.</ref> ==== Průlom na italské frontě ==== [[Soubor:Battle of Caporetto.jpg|náhled|Posun italské fronty k&nbsp;řece [[Piava|Piavě]] po průlomu u&nbsp;Caporetta, říjen a&nbsp;listopad 1917|alt=Mapa zachycující posun italské fronty na podzim roku 1917.]] Na italské frontě došlo v&nbsp;průběhu roku 1917 k&nbsp;dalším dvěma neúspěšným italským pokusům o&nbsp;průlom na plošině [[Kras (pohoří)|Kras]] při řece Soče a&nbsp;Italové se v&nbsp;létě pokusili prorazit skrz rakouskou obranu také v&nbsp;Tridentsku. Vrchního rakousko-uherského velitele von Hötzendorfa nahradil [[1. březen|1.&nbsp;března]] generál [[Arthur Arz von Straußenburg]].<ref name="Westwell (2013), 123." /> V&nbsp;[[Desátá bitva na Soči|desáté bitvě na Soči]] trvající od května do června utrpěli Italové obrovské ztráty, avšak přesto znovu nezaznamenali významnější postup. V&nbsp;srpnu až září během [[Jedenáctá bitva na Soči|jedenácté bitvy na Soči]] se útočící italské armádě podařilo prolomit obranné pozice Rakušanů a&nbsp;obsadit část planiny Bainsizza, avšak zaplatila za to 155&nbsp;000&nbsp;padlými a&nbsp;raněnými. Vyčerpání vlastních jednotek i&nbsp;italský tlak však přiměly rakousko-uherské velení požádat Němce o&nbsp;přímou vojenskou podporu. Příjezd německých a&nbsp;rakousko-uherských posil z&nbsp;východu pak vyústil v&nbsp;naplánování ofenzívy Ústředních mocností usilujících o&nbsp;vyřazení Itálie z&nbsp;války.<ref name="Willmott (2005), 234">Willmott (2005), s. 234.</ref> Neočekávaný útok začal [[24. říjen|24.&nbsp;října]] čtyřhodinovou dělostřeleckou přípravou, kdy bylo na nepřipravené italské pozice vypáleno velké množství plynových granátů. Spojené německé a&nbsp;rakousko-uherské síly následně prorazily italskou obranou a&nbsp;zaskočení Italové museli opustit nejenom pozice v&nbsp;horách, ale byli donuceni ustoupit i&nbsp;z&nbsp;Gorizie, [[Cividale]] a&nbsp;[[Udine]] a&nbsp;stáhnout se za řeku [[Tagliamento]]. Po katastrofální porážce v&nbsp;[[Bitva u Caporetta|bitvě u&nbsp;Caporetta]] se italská fronta podařila stabilizovat teprve po ústupu za řeku [[Piava|Piavu]] a&nbsp;Ústřední mocnosti tak dobyly i&nbsp;severoitalská města [[Belluno]], [[Feltre]] a&nbsp;[[Asiago]]. Italská armáda přišla o&nbsp;10&nbsp;000&nbsp;padlých, 30&nbsp;000&nbsp;raněných a&nbsp;do zajetí navíc padlo na 275&nbsp;000&nbsp;italských vojáků.<ref name="Willmott (2005), 235">Willmott (2005), s. 235.</ref><ref name="Westwell (2013), 149.">Westwell (2013). Str. 149.</ref> V&nbsp;prvních fázích [[bitva na Piavě|bitvy na Piavě]] se Rakušané neúspěšně pokoušeli o&nbsp;překročení řeky a&nbsp;konečnou porážku Itálie. Italové s&nbsp;podporou svých spojenců však Piavu ubránili.<ref name="Willmott (2005), 234–235">Willmott (2005), s. 234–235.</ref> ==== Statické boje na soluňské frontě ==== [[Soubor:Bulgaria southern front.jpg|náhled|vlevo|Bulharští vojáci ostřelující nepřátelské letadlo|alt=Oddíl bulharských vojáků mířících ze zákapu do vzduchu.]] Boje pokračovaly v&nbsp;tomto roce také na Balkáně. Na soluňské frontě podnikla Dohoda v&nbsp;květnu novou ofenzívu v&nbsp;Makedonii. V&nbsp;okolí řeky [[Vardar]] zaútočili na bulharské pozice Srbové a&nbsp;Francouzi, přičemž britské síly jejich útok podporovaly v&nbsp;okolí [[Dojranské jezero|Dojranského jezera]]. Prolomit pozice Ústředních mocností se však nepodařilo a&nbsp;ztráty Dohody se během těchto útoků vyšplhaly na 14&nbsp;000&nbsp;vojáků, což podlomilo autoritu velitele Sarraila, který byl na konci roku odvolán a&nbsp;nahrazen generálem [[Adolphe Guillaumat|Guillaumatem]].<ref name="Westwell (2013), 149 a 155.">Westwell (2013). Str. 149 a 155.</ref> Když [[12. červen|12.&nbsp;června]] abdikoval řecký král [[Konstantin I. Řecký|Konstantin&nbsp;I.]] prosazující do té doby neutralitu [[Řecké království|Řeckého království]], získal premiér [[Eleftherios Venizelos]] podporu pro vyhlášení války Ústředním mocnostem. Řecko pak na straně Dohody vstoupilo do světového konfliktu [[30. červen|30.&nbsp;června]], načež se řecké síly připojily ke spojeným dohodovým jednotkám bojujícím na soluňské frontě. V&nbsp;Bulhary okupované části Srbska v&nbsp;okolí města [[Prokuplje]] vypuklo v&nbsp;únoru [[Toplické povstání]]. Srbští povstalci vedení [[Kosta Vojinović|Kostou Vojinovićem]] byli do [[25. březen|25.&nbsp;března]] poraženi. Šlo o&nbsp;jediné ozbrojené povstání, které se na území okupovaném Ústředními mocnostmi během celé války uskutečnilo.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Doleček | jméno = Rajko | titul = Necenzurované obrazy II : z dějin Kosova a Metohije | vydavatel = Para bellum | místo = Ostrava | rok = 2009 | isbn = 978-80-903703-2-6 | počet stran = 394 | strany = 90–91 | jazyk = cs}}</ref> ==== Britské úspěchy v&nbsp;Mezopotámii a&nbsp;Palestině ==== [[Soubor:Bundesarchiv Bild 146-1970-073-17, Türkische Kavallerie südlich von Jerusalem.jpg|náhled|Osmanské jízdní jednotky jižně od [[Jeruzalém]]a, duben 1917|alt=Osmanský jízdní oddíl s prapory jedoucí po prašné cestě.]] Slábnoucí Osmanská říše byla v&nbsp;roce 1917 pod britským tlakem především v&nbsp;Mezopotámii a&nbsp;Palestině. V&nbsp;Mezopotámii se Britové, kterým velel [[generálporučík]] [[Stanley Maude]], znovu vypravili proti proudu řeky [[Tigris]] směrem na Bagdád. I&nbsp;díky dělovým člunům a&nbsp;říčním parníkům donutili špatně vyzbrojené turecké oddíly k&nbsp;ústupu a&nbsp;[[25.&nbsp;únor]]a se po vítězství ve druhé bitvě o&nbsp;Kút Britům podařilo toto strategické město obsadit. Poražení Turci ustupovali dál k&nbsp;Bagdádu, který do britských rukou padl bez boje [[11. březen|11.&nbsp;března]].<ref name="Westwell (2013), 123." /> V&nbsp;dubnu obsadili Britové také město [[Samarra]] a&nbsp;na podzim dobyli [[Ramádí]] a&nbsp;[[Tikrít]]. Problémy se zásobování a&nbsp;náročné podmínky však další akce v&nbsp;Mezopotámii omezovaly a&nbsp;sám generál Maude podlehl na konci roku [[Cholera|choleře]].<ref name="Willmott (2005), 237">Willmott (2005), s. 237.</ref> Boje nadále probíhaly i&nbsp;při hranicích neutrální Persie, jejíž jižní část během války obsadili Britové.<ref name="Willmott (2005), 86">Willmott (2005), s. 86.</ref> Arabští povstalci vedení princem Fajsalem mezitím v&nbsp;lednu dobyli přístav [[Al Wajh]] a&nbsp;v&nbsp;létě také strategické přístavní město [[Akaba]]. Britská iniciativa se v&nbsp;průběhu roku 1917 přesunula především na sinajsko-palestinskou frontu, kde se Britové pod velením generála [[Archibald Murray|Archibalda Murrayho]] po obsazení Sinajského poloostrova připravovali na tažení do Palestiny.<ref name="Westwell (2013), 120.">Westwell (2013). Str. 120.</ref> V&nbsp;březnu a&nbsp;dubnu se ještě Osmanům podařilo pokusy Britů o&nbsp;obsazení [[Gaza|Gazy]] dvakrát odrazit a&nbsp;britské ztráty během druhé bitvy o&nbsp;Gazu dosáhly 6&nbsp;000&nbsp;mužů.<ref name="Willmott (2005), 238">Willmott (2005), s. 238.</ref> Nový velitel Egyptského expedičního sboru, [[Edmund Allenby]] však následně získal posily a&nbsp;na přelomu října a&nbsp;listopadu se Britům podařilo překonat osmanskou obranu a&nbsp;zmocnit se měst Gaza a&nbsp;[[Beer Ševa]], čímž si otevřeli cestu k&nbsp;postupu na [[Jeruzalém]].<ref name="Willmott (2005), 240">Willmott (2005), s. 240.</ref> Přes turecké protiútoky a&nbsp;zimní deště postoupily Allenbyho síly až na předměstí Jeruzaléma, na které zaútočily v&nbsp;noci ze 7. na 8.&nbsp;prosince. Turci se z&nbsp;města stáhli a&nbsp;9.&nbsp;prosince pak Britové Jeruzalém obsadili.<ref name="Willmott (2005), 241">Willmott (2005), s. 241.</ref> Chaotická situace zavládla po únorové a&nbsp;říjnové revoluci na kavkazské frontě, kde docházelo k&nbsp;rozkladu ruské armády a&nbsp;Rusové v&nbsp;průběhu roku 1917 vyklízeli dříve dobyté pozice ve východní Anatolii. Ačkoliv část bývalých pozic převzali po ustupujících ruských silách Arméni, předznamenal rozklad Ruského impéria nový osmanský postup směrem na Zakavkazsko.<ref name="Willmott (2005), 241">Willmott (2005), s. 241.</ref> === 1918 === ==== Rozklad Ruska a&nbsp;východní fronty ==== V&nbsp;Rusku se nepřehledná situace od počátku roku 1918 nadále komplikovala, neboť proti oslabené centrální vládě se začaly kromě antibolševických sil bouřit i&nbsp;neruské národy žádající samostatnost. Od Ruska se ještě v&nbsp;prosinci 1917 odtrhlo [[Finské království|Finsko]], které se následně propadlo do bojů vlastní [[Finská občanská válka|občanské války]] mezi Rudými podporovanými ruskými bolševiky a&nbsp;Bílými na jejichž stranu se postavili Němci.<ref name="Keegan (2003), 298–300.">Keegan (2003), s.&nbsp;298–300.</ref> V&nbsp;baltských zemích došlo v&nbsp;únoru k&nbsp;vyhlášení samostatnosti [[Litevské království (1918)|Litevského království]], přičemž o&nbsp;vlastní stát usilovali také [[Lotyši]], [[Estonci]] a&nbsp;[[Baltští Němci]]. Vedle samostatného [[Polské království (1916–1918)|Polského království]] podpořilo Německo [[9. leden|9.&nbsp;ledna]] i&nbsp;nezávislost [[Ukrajinský stát|Ukrajinského státu]], s&nbsp;nímž [[9.&nbsp;únor]]a v&nbsp;[[Brest (Bělorusko)|Brestu]] podepsalo mírovou smlouvu.<ref name="Willmott (2005), 250">Willmott (2005), s. 250.</ref> Se snahami vybojovat svému národu nezávislost na hroutícím se Rusku však vystoupili také [[Bělorusové]], [[Moldavané]], [[Kozáci|donští kozáci]], [[Gruzíni]], [[Arméni]] nebo [[Azerové|Ázerbájdžánci]].<ref name="Keegan (2003), 302.">Keegan (2003). Str. 302.</ref> [[Soubor:Saksa vägede paraad Tartus 1918.jpg|náhled|vlevo|Němečtí vojáci pochodující v&nbsp;[[Estonsko|estonském]] městě [[Tartu]], únor 1918|alt=Němečtí vojáci pochodující estonským městem Tartu. Přihlíží dav civilistů.]] Probíhající jednání o&nbsp;podobě mírové smlouvy mezi Německem a&nbsp;bolševickým Ruskem, která se odehrávala od prosince v&nbsp;běloruském Brestu, se ruská delegace snažila protahovat očekávajíc brzké vypuknutí revoluce mezi německými dělníky.<ref name="Keegan (2003), 301.">Keegan (2003), s.&nbsp;301.</ref> Němci se však mezitím dohodli na míru s&nbsp;ukrajinskými představiteli a&nbsp;po vypršení svého [[Ultimátum|ultimáta]] podnikli [[Operace Faustschlag|operaci Faustschlag]], během níž obnovili útok proti chabě bráněným příhraničním oblastem evropského Ruska. Do počátku března pak vojska Ústředních mocností obsadila celé tehdejší [[Pobaltí]], Bělorusko, Ukrajinu a&nbsp;také poloostrov [[Krym]]. V&nbsp;[[Brestlitevský mír|Brestlitevské smlouvě]], kterou podepsaly [[Německé císařství]] a&nbsp;bolševické Rusko dne [[3. březen|3.&nbsp;března]] [[1918]], byl mezi oběma zeměmi uzavřen mír. Zároveň Rusko akceptovalo ztrátu předválečných území v&nbsp;západních oblastech bývalého impéria obývaných neruskými národy o&nbsp;celkové rozloze 330&nbsp;000&nbsp;km<sup>2</sup>.<ref name="Keegan (2003), 301." /><ref name="Westwell (2013), 158.">Westwell (2013), s.&nbsp;158.</ref> Poté byla [[7. květen|7.&nbsp;května]] uzavřena mírová smlouva i&nbsp;mezi Ústředními mocnostmi a&nbsp;Rumunskem. [[Bukurešťský mír (1918)|Bukurešťskou mírovou smlouvu]] však odmítl podepsat rumunský král [[Ferdinand I. Rumunský|Ferdinand&nbsp;I.]]<ref name="Westwell (2013), 164.">Westwell (2013), s.&nbsp;164.</ref> [[Východní fronta (první světová válka)|Východní fronta]] první světové války tím na počátku roku 1918 pro Německo definitivně přestala existovat a&nbsp;německé velení mohlo přikročit k&nbsp;realizaci zamýšleného rozhodujícího útoku na [[Západní fronta (první světová válka)|západní frontě]].<ref name="pacner37">PACNER, Karel: Osudové okamžiky Československa, s.&nbsp;37-40.</ref> Část vojenských sil Rakouska-Uherska mohla být navíc přesunuta i&nbsp;na italskou frontu.<ref name="Westwell (2009), 232.">Westwell (2009), Str. 232.</ref> ==== Porážky Osmanské říše ==== [[Soubor:Indian lancers in Haifa 1918.jpg|náhled|Indičtí vojáci v&nbsp;[[Haifa|Haifě]]|alt=Indičtí vojáci projíždějí na koních ulicemi Haify. Přihlíží dav civilistů.]] Ruské odstoupení z&nbsp;války pomohlo také slábnoucí [[Osmanská říše|Osmanské říši]], která se mohla více soustředit na postupující vojska Britského impéria v&nbsp;[[Palestina|Palestině]] a&nbsp;[[Mezopotámie|Mezopotámii]]. Osmanská armáda byla již do značné míry vyčerpaná a&nbsp;její velká část byla stále vázána také na [[Kavkaz]]e, kde po rozkladu Ruského impéria došlo ke zhroucení kavkazské fronty. O&nbsp;tuto strategickou oblast umožňující přístup ke zdrojům ropy a&nbsp;zakaspické bavlny však projevovali zájem kromě Turků a&nbsp;samotných kavkazských národů usilujících o&nbsp;suverenitu také Němci a&nbsp;Britové, kteří sem ve snaze o&nbsp;ovládnutí tohoto prostoru rovněž vyslali své oddíly. Vakuum po rozkladu ruské armády chtěli Britové zacelit také na [[Persie|perské]] frontě, kde se snažili zabránit Turkům v&nbsp;proniknutí do [[Střední Asie]].<ref name="Keegan (2003), 302–303.">Keegan (2003). Str. 302–303.</ref> Po rozkladu carské armády se pod osmanským tlakem se zhroutila [[Zakavkazská demokratická federativní republika]] a&nbsp;oddílům [[Enver Paša|Envera Paši]] se podařilo odrazit Brity a&nbsp;obsadit [[Baku]]. Na další ofenzívu v&nbsp;Zakavkazsku se však již armáda Osmanské říše nezmohla.<ref name="Gilbert (2005), 558">Gilbert (2005), s. 558.</ref> Fronta se v&nbsp;roce 1918 stabilizovala také v&nbsp;Mezopotámii, odkud Britové odveleli část sil do Palestiny. Generál [[Lionel Dunsterville]] byl navíc z&nbsp;Bagdádu v&nbsp;lednu v&nbsp;čele speciální jednotky o&nbsp;síle 350&nbsp;mužů vyslán na sever. Cílem Dunstervillea bylo obsadit ropná pole v&nbsp;okolí [[Baku]].<ref name="Westwell (2013), 157.">Westwell (2013), Str. 157.</ref> Na jaře se tak hlavní britské síly na Středním východě soustředily v&nbsp;Palestině, přičemž cílem Egyptského expedičního sboru posíleného o&nbsp;čerstvé indické jízdní jednotky bylo vytlačit Turky ze Sýrie. I&nbsp;s&nbsp;pomocí arabských spojenců porazila britská armáda pod velením generála Allenbyho v&nbsp;září 1918 osmanské oddíly v&nbsp;[[Bitva u Megida (1918)|bitvě u&nbsp;Megida]], načež Britové obsadili [[Nazaret]], [[Haifa|Haifu]] a&nbsp;překročili řeku [[Jordán]]. Po porážce u&nbsp;Megida se osmanská obrana na syrsko-palestinské frontě zhroutila a&nbsp;v&nbsp;říjnu pak Britové a&nbsp;Arabové obsadili také města [[Damašek]] a&nbsp;[[Aleppo]] a&nbsp;Francouzi, kteří se vylodili v&nbsp;[[Libanon]]u, dobyli přístav [[Bejrút]].<ref name="Westwell (2013), 177.">Westwell (2013), Str. 177.</ref> ==== Anabáze československých legií ==== [[Soubor:Czech Troops.jpg|náhled|vlevo|[[Československé legie]] v&nbsp;Rusku|alt=Nastoupené salutující jednotky československých legionářů.]] Negativní následky měl brestlitevský mír pro československý odboj, protože zvýšil šance, že nakonec Rakousko-Uhersko a&nbsp;Německo válku vyhrají. Československé vojsko se z&nbsp;občanskou válkou zmítaného Ruska začalo přesouvat po železnici na východ, přičemž se plánovalo následné nasazení českých a&nbsp;slovenských vojáků na západní frontě.<ref name="Keegan (2003), 306.">Keegan (2003). Str. 306.</ref> V&nbsp;březnu 1918 porazili českoslovenští legionáři Němce v&nbsp;[[Bitva u Bachmače|bitvě u&nbsp;Bachmače]] a&nbsp;donutili je uzavřít příměří zaručující československým plukům volný průjezd na [[Transsibiřská magistrála|Transsibiřskou magistrálu]], kterou začátkem léta 1918 československé vojsko téměř celou obsadilo a&nbsp;dobylo všechna velká města na [[Sibiř]]i. Za to si vysloužilo uznání dohodových mocností, a&nbsp;jednotlivé dohodové země začaly postupně v&nbsp;průběhu roku 1918 uznávat [[Československá národní rada|Československou národní radu]] a&nbsp;jejího předsedu T.&nbsp;G.&nbsp;Masaryka. Odtud byl již jen krůček ke [[vznik Československa|vzniku Československa]]. Cara [[Mikuláš II. Alexandrovič|Mikuláše&nbsp;II.]] a&nbsp;jeho rodinu se ale československým legiím ze zajetí již zachránit nepodařilo. Dne 17.&nbsp;července 1918, necelý týden před příchodem legií do [[Jekatěrinburg]]u, byla na přímý příkaz bolševického vedení celá [[Zavraždění carské rodiny|rodina bývalého cara vyvražděna]]. Následoval přesun legií po magistrále do přístavního města [[Vladivostok]] a&nbsp;postupné odplouvání kolem světa zpět do Evropy.<ref name="Keegan (2003), 306.">Keegan (2003). Str. 306.</ref> ==== Čtrnáct bodů prezidenta Wilsona ==== [[Soubor:14Points.jpg|náhled|[[Kongres Spojených států amerických|Kongres USA]] během projevu prezidenta [[Woodrow Wilson|Wilsona]], [[8. leden|8.&nbsp;ledna]] [[1918]]|alt=Sál kongresu USA během projevu prezidenta Wilsona]] Ke státům Dohody, stále hlasitěji podporujícím snahy středoevropských národů o&nbsp;sebeurčení, se přidaly rovněž Spojené státy americké. Americký prezident [[Woodrow Wilson|Wilson]] pronesl v&nbsp;Kongresu [[8. leden|8.&nbsp;ledna]] [[1918]] projev, během nějž prezentoval svůj [[Čtrnáct bodů prezidenta Wilsona|čtrnáctibodový mírový program]]. Základní principy poválečného uspořádání světa měly přitom být postaveny právě na principu [[Právo národů na sebeurčení|sebeurčení národů]], na [[Volný trh|volném obchodu]] a&nbsp;nově ustanovené [[Mezinárodní organizace|mezinárodní organizaci]] zajišťující s&nbsp;pomocí otevřené diplomacie kolektivní bezpečnost.<ref name="Westwell (2013), 156.">Westwell (2013), Str. 156.</ref> Americké jednotky se mezitím ve stále větších počtech přesouvaly do Evropy, kde pomáhaly doplňovat síly států Dohody. Do března roku 1918 dorazilo do Francie 318&nbsp;000&nbsp;amerických vojáků a&nbsp;do konce léta se jejich počet zvýšil na 1&nbsp;300&nbsp;000. Na konci války měly pak Spojené státy k&nbsp;dispozici téměř čtyři miliony vyzbrojených mužů. Na západní frontě se před jejich příchodem začalo naplno projevovat celkové vyčerpání obou válčících stran. Kvůli vysokým ztrátám v&nbsp;nekončících pozičních bojích již Britové, Francouzi a&nbsp;ani Němci nebyli schopni pokračovat v&nbsp;dlouhodobé válce a&nbsp;připravovat nové útoky znamenající vždy obrovské ztráty.<ref name="Keegan (2003), 294–295.">Keegan (2003), s.&nbsp;294–295.</ref> ==== Poslední ofenzívy Ústředních mocností a&nbsp;protiútok Dohody ==== [[Soubor:World War I photographs - NARA - 285377.jpg|náhled|vlevo|Američtí ženisté se vrací z&nbsp;bitvy o&nbsp;St.&nbsp;Mihiel, září 1918|alt=Oddíl amerických ženistů pracujících na překážkách s ostnatým drátem.]] Němci bojující s&nbsp;časem se proto rozhodli přikročit na jaře roku 1918 k&nbsp;rozhodujícímu úderu na západní frontě, který naplánoval generál [[Erich Ludendorff|Ludendorff]]. Po rozkladu Ruského impéria přesunuly Ústřední mocnosti většinu uvolněných jednotek na počátku roku 1918 právě na západní frontu, kde německá armáda zahájila jarní [[Ludendorffova ofenzíva|Ludendorfovu ofenzívu]]. Série velkých německých výpadů začala [[21. březen|21.&nbsp;března]] útokem proti britskému úseku fronty v&nbsp;prostoru mezi [[Arras]]em a&nbsp;řekou [[Oise (řeka)|Oise]]. Přestože se i&nbsp;díky mohutné palebné podpoře téměř 6&nbsp;500&nbsp;děl Němci probili až k&nbsp;řekám Somma a&nbsp;Acre, nepodařilo se jim dobýt Arras a&nbsp;[[ofenzíva Michael]] byla koncem března kvůli vyčerpání německých vojáků a&nbsp;nedostatku záloh zastavena.<ref name="Willmott (2005), 252– 253">Willmott (2005), s. 252–253.</ref> Německé jarní útoky na západě však pokračovaly hned v&nbsp;dubnu, kdy byla zahájena [[Čtvrtá bitva u Yper|ofenziva Georgette]]. Němcům se [[9. duben|9.&nbsp;dubna]] podařilo překonat méně zkušené portugalské jednotky u&nbsp;řeky [[Leie]], načež dobyli [[Mesen]] a&nbsp;přiblížili se k&nbsp;Yprům.<ref name="Willmott (2005), 254">Willmott (2005), s. 254.</ref> Nejúspěšnější z&nbsp;německých jarních útoků byla [[ofenziva Blücher-Yorck]] zahájená [[27. květen|27.&nbsp;května]]. Německé oddíly v&nbsp;rámci tohoto útoku překročily Aisnu, dobyly Soissons a&nbsp;zastavit se je podařilo teprve během [[Druhá bitva na Marně|druhé bitvy na řece Marně]]. Znovu tak byla ohrožena Paříž, kterou Němci ostřelovali s&nbsp;pomocí [[Pařížské dělo|dalekonosných děl]] s&nbsp;ráží 21&nbsp;cm.<ref name="Westwell (2013), 159.">Westwell (2013), Str. 159.</ref> Jarní porážky přiměly Dohodu vytvořit kvůli koordinaci vojenských operací společné velení, do jehož čela byl zvolen náčelník francouzského generálního štábu [[Ferdinand Foch]].<ref name="Willmott (2005), 256">Willmott (2005), s. 256.</ref> Německé velení se pokusilo na jarní úspěchy navázat, avšak následné očekávané letní útoky během [[Ofenziva Gneisenau|ofenzivy Gneisenau]] a&nbsp;[[Ofenzíva Marna-Remeš|ofenzívy Marna-Remeš]] byly s&nbsp;velkými ztrátami odraženy.<ref name="Willmott (2005), 258– 259">Willmott (2005), s. 258–259.</ref> Ani přesun sil z&nbsp;Ruska tak Ústředním mocnostem na západě nezajistil rozhodující úspěch a&nbsp;série útoků zcela vyčerpala poslední německé zálohy. Během léta pak Dohoda posílená o&nbsp;americké jednotky přistoupila k&nbsp;zdrcujícímu protiútoku. [[8. srpen|8.&nbsp;srpna]] [[1918]] zaútočili Britové, Francouzi a&nbsp;Američané [[Bitva u Amiens|u&nbsp;Amiensu]], kde bylo do boje nasazeno 456&nbsp;tanků.<ref name="Willmott (2005), 263">Willmott (2005), s. 263.</ref> Skrz německé pozice se podařilo probít mezi [[Albert (Somme)|Albertem]] a&nbsp;[[Montdidier (Somme)|Montdidierem]], načež následovala série dohodových výpadů po celé linii západní fronty známá jako [[stodenní ofenzíva]]. Britská 1. a&nbsp;3.&nbsp;armáda se pak spolu s&nbsp;australským a&nbsp;americkým sborem probila na konci září mezi [[Cambrai]] a&nbsp;St.&nbsp;Quentinem skrze německá postavení na Hindenburgově linii.<ref name="Willmott (2005), 266">Willmott (2005), s. 266.</ref> Francouzsko-britská vojska se valila na [[Sedan]], německá obrana se začala hroutit a&nbsp;německé velení pochopilo, že válka je prohraná. Velitel Ludendorff kvůli záchvatu [[28.&nbsp;září]] zkolaboval a&nbsp;vojenské orgány žádaly již druhý den, aby byla co nejrychleji zahájena jednání o&nbsp;příměří.<ref name="Willmott (2005), 266">Willmott (2005), s. 266.</ref> [[Soubor:The Battle of the Piave River, June 1918 Q19087.jpg|náhled|Italští vojáci v&nbsp;obranných pozicích při řece Piavě, červen 1918|alt=Desítka usmívajících se italských vojáků sedících v zákopu.]] Ztroskotala i&nbsp;rakousko-uherská [[bitva na Piavě|ofenzíva na Piavě]], kterou v&nbsp;červnu vedla 11.&nbsp;armáda výpadem z&nbsp;Tridentska a&nbsp;6.&nbsp;armáda útokem v&nbsp;samém údolí řeky Piavy. Přestože se Rakušanům podařilo Piavu na několika místech překročit a&nbsp;do [[18. červen|18.&nbsp;června]] vytvořit pět předmostí, tlak italských jednotek podpořených spojenci a&nbsp;tenčící se zálohy donutily rakousko-uherské velení ofenzívu ukončit a&nbsp;stáhnout vojáky zpět za rozvodněnou řekou.<ref name="Willmott (2005), 274">Willmott (2005), s. 274.</ref> Italský vrchní velitel [[Armando Diaz]] s&nbsp;protiútokem otálel, neboť si uvědomoval náročnost přechodu Piavy a&nbsp;vyčerpání vlastních vojáků. Italům pomáhal čas, neboť rakousko-uherská armáda se po poslední neúspěšné ofenzívě a&nbsp;pod tlakem Dohody postupující na Balkáně již začínala rozkládat. Rozhodující italský útok na Piavě známý jako [[Bitva u Vittorio Veneta|bitva u&nbsp;Vittorio Veneta]] byl zahájen v&nbsp;samém závěru války v&nbsp;noci z&nbsp;[[23. říjen|23.]] na [[24. říjen|24.&nbsp;října]]. I&nbsp;s&nbsp;pomocí britských, francouzských a&nbsp;amerických divizí se Italům podařilo obsadit druhý břeh a&nbsp;obrátit demoralizovanou rakousko-uherskou armádu na ústup.<ref name="Willmott (2005), 276–277">Willmott (2005), s. 276–277.</ref> Situace Ústředních mocností začala být neudržitelná také na Balkáně. V&nbsp;červnu se velení nad Orientální armádou rozmístěnou v&nbsp;Makedonii ujal francouzský generál [[Louis Franchet d'Espèrey]], který začal s&nbsp;přípravou společného útoku na sever.<ref name="Willmott (2005), 270">Willmott (2005), s. 270.</ref> [[Vardarská ofenzíva|Vardarskou ofenzívu]] zahájila Dohoda [[14.&nbsp;září]]. Následovalo vítězství v&nbsp;[[Bitva u Dobrého Pole|bitvě u&nbsp;Dobrého Pole]] a&nbsp;demoralizované bulharské jednotky začaly pod tlakem tohoto útoku ustupovat. Britové spolu s&nbsp;Řeky vytlačili Bulhary od Dojranského jezera a&nbsp;Francouzi, Srbové a&nbsp;Italové útočící na soluňské frontě západněji u&nbsp;města [[Bitola]] rychle postupovali na sever. Tak došlo ke zhroucení soluňské fronty, načež francouzské oddíly [[29.&nbsp;září]] obsadily [[Skopje]] a&nbsp;Britové postupovali [[Thrákie|Thrákií]] dál na východ směrem ke Konstantinopoli.<ref name="Willmott (2005), 271">Willmott (2005), s. 271.</ref> Po zániku soluňské fronty a&nbsp;kapitulaci Bulharska byly zbývající jednotky Ústředních mocností do konce války vytlačeny z&nbsp;celého Balkánu. Srbové s&nbsp;podporou Francouzů, Italů a&nbsp;Řeků v&nbsp;průběhu října donutili rakousko-uherské síly ustoupit z&nbsp;Kosova, Albánie, Černé Hory i&nbsp;Srbska, přičemž Bělehrad byl osvobozen počátkem listopadu 1918.<ref name="Westwell (2009), 234–235.">Westwell (2009), Str. 234–235.</ref> ==== Zhroucení Ústředních mocností a&nbsp;konec války ==== [[Soubor:Waffenstillstand gr.jpg|náhled|vlevo|Německá delegace v&nbsp;železničním [[Vagón z Compiègne|vagónu u&nbsp;Compiègne]] při podpisu [[Příměří z Compiègne|příměří]] [[11.&nbsp;listopad]]u 1918|alt=Barevná grafika znázorňující německou delegaci po příchodu do železničního vagónu při podpisu příměří.]] Katastrofální situace na frontách a&nbsp;rozklad vyčerpaného zázemí donutily představitele Ústředních mocností žádat o&nbsp;ukončení války. Jako první kapitulovalo Bulharsko. [[Soluňské příměří|Smlouva o&nbsp;příměří]] byla podepsána [[29.&nbsp;září]], přičemž jeho podmínky vstoupily v&nbsp;platnost následujícího dne.<ref name="Willmott (2005), 271">Willmott (2005), s. 271.</ref> Rozklad vlastní armády a&nbsp;dohodová vojska postupující k&nbsp;hlavnímu městu donutily ke stejnému kroku také Osmanskou říši. Tzv.&nbsp;[[Mudroské příměří]] bylo Osmany podepsáno [[30. říjen|30.&nbsp;října]] na ostrově [[Lémnos]].<ref name="Willmott (2005), 278">Willmott (2005), s. 278.</ref> Po boku Německého císařství zůstalo nakonec pouze Rakousko-Uhersko, které však bylo dlouhou válkou již zcela vyčerpáno. Dne [[14.&nbsp;říjen|14. října]] vzkázal císař Karel americkému prezidentu Wilsonovi, že je ochoten jednat o&nbsp;podmínkách příměří a&nbsp;[[16.&nbsp;říjen|16. října]] vydal ve snaze zachránit hroutící se monarchii [[Národní manifest]] slibující federalizaci Rakousko-Uherska.<ref name="Keegan (2003), 327.">Keegan (2003). Str. 327.</ref> Tyto kroky však již přišly pozdě, protože v&nbsp;následujících dnech se [[Rakousko-Uhersko]] [[Zánik Rakousko-Uherska|rozpadlo]]. [[28. říjen|28.&nbsp;října]] došlo v&nbsp;[[Praha|Praze]] k&nbsp;[[Vznik Československa|vyhlášení Československa]] a&nbsp;následující den došlo v&nbsp;[[Záhřeb]]u také k&nbsp;vyhlášení samostatného [[Stát Slovinců, Chorvatů a Srbů|Státu Slovinců, Chorvatů a&nbsp;Srbů]]. Ustupující rakousko-uherská armáda stahující se po [[Bitva u Vittorio Veneta|porážce u&nbsp;Vittorio Veneta]] ze severní Itálie však ještě podepsala s&nbsp;italskými veliteli [[příměří ve Villa Gusti]] nedaleko [[Padova|Padovy]].<ref name="Willmott (2005), 276–278">Willmott (2005), s. 276–278.</ref> Jednání se zástupci již prakticky neexistujícího státu začala [[1.&nbsp;listopad]]u a&nbsp;k&nbsp;podpisu příměří došlo [[3.&nbsp;listopad]]u v&nbsp;15&nbsp;hodin s&nbsp;platností od stejné hodiny následujícího dne.<ref name="Keegan (2003), 327.">Keegan (2003). Str. 327.</ref> Dne [[11.&nbsp;listopad]]u podepsal rakouský císař [[Karel&nbsp;I.]] pod silným nátlakem prohlášení, že se vzdává všech zásahů do státních záležitostí (nikoli abdikaci). Téhož dne císař opustil i&nbsp;[[Schönbrunn]]ský zámek ve [[Vídeň|Vídni]], čímž Rakousko-Uhersko definitivně zaniklo.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Pernes | jméno = Jiří | odkaz na autora = | titul = Poslední Habsburkové | vydavatel = Barrister a Knižní klub | místo = Brno | rok = 1999 | počet stran = | kapitola = Zhroucení | strany = 193 | isbn = 80-85947-30-7}}</ref> Osamocené Německo, kde se na počátku listopadu [[Kielská vzpoura|vzbouřila část námořnictva]] a&nbsp;na mnoha místech vypukla [[Listopadová revoluce (Německo)|revoluce]] bylo rovněž donuceno žádat o&nbsp;ukončení války. Vyjednávání se zástupci Dohody byla zahájena 8.&nbsp;listopadu poblíž [[Compiègne]].<ref name="pacner111">PACNER, Karel. ''Osudové okamžiky Československa'', s. 111-115</ref> Dne [[9.&nbsp;listopad]]u abdikoval německý císař [[Vilém II. Pruský|Vilém&nbsp;II.]] a&nbsp;sociální demokraté vyhlásili v&nbsp;Berlíně republiku.<ref name="pacner111" /> [[Příměří z&nbsp;Compiègne]] ukončující boje první světové války bylo v&nbsp;[[Vagón z Compiègne|železničním vagónu]] podepsáno ráno [[11.&nbsp;listopad]]u [[1918]] a&nbsp;vstoupilo v&nbsp;platnost téhož dne v&nbsp;11&nbsp;hodin. Tím první světová válka oficiálně skončila.<ref name="pacner111" /><ref name="Kershaw (2017), 72–73">Kershaw (2017), s. 72–73.</ref> Jako poslední z&nbsp;německých jednotek kapitulovaly oddíly generála Paula von Lettow-Vorbecka, které se o&nbsp;uzavření příměří dozvěděly během bojů v&nbsp;[[Severní Rhodesie|Severní Rhodesii]]. Lettow-Vorbeck formálně složil zbraně [[25.&nbsp;listopad]]u 1918.<ref name="Willmott (2005), 93">Willmott (2005), s. 93.</ref> == Válečné zločiny == === Znásilnění Belgie === [[Soubor:Damage To Louvain, Belgium, 1914 Q53271.jpg|náhled|Vypálené centrum [[Lovaň|Lovaně]]|alt=Trosky centra Lovani.]] Porušení belgické neutrality bylo hlavním argumentem, proč do války proti Německu vstoupila na počátku války Velká Británie. Nečekaný odpor belgických jednotek i&nbsp;nepřátelský postoj Belgičanů vyprovokoval útočící Němce k&nbsp;sérii odvetných zákroků namířených i&nbsp;proti civilnímu obyvatelstvu. Množství nevojáků bylo kvůli často domnělému odporu popraveno, přičemž známým se stal incident z&nbsp;[[Dinant]]u, kde němečtí vojáci usmrtili přes 600&nbsp;civilistů včetně žen a&nbsp;dětí.<ref name="Willmott (2005), 42">Willmott (2005), s. 42.</ref> Stovky lidí byly popraveny rovněž v&nbsp;[[Aarschot]], [[Tamines]], [[Andenne]] či [[Seiles]].<ref name="Keegan (2003), 73">Keegan (2003), s. 73.</ref> Neblaze proslulo především vypálení [[Lovaň|Lovaně]], kde kromě masakru stovek místních obyvatel lehla popelem pětina domů spolu s&nbsp;[[Katolická univerzita v Lovani|univerzitní]] knihovnou uchovávající vzácné [[středověk]]é [[rukopis]]y.<ref name="Willmott (2005), 42">Willmott (2005), s. 42.</ref> Německé zločiny v&nbsp;Belgii ještě zveličila britská, francouzská a&nbsp;později americká [[propaganda]] hovořící o&nbsp;„[[Německý vpád do Belgie (první světová válka)|znásilnění Belgie“]]. Příběhy o&nbsp;usmrcených duchovních, dětech a&nbsp;znásilněných ženách vyvolaly rozhořčení veřejného mínění ve státech Dohody a&nbsp;v&nbsp;neutrálních zemích.<ref name="Gilbert (2005), 72–73">Gilbert (2005), s. 72–73.</ref> Velký mezinárodní ohlas vzbudila poprava britské zdravotnice [[Edith Cavellová|Edith Cavell]], která napomáhala k&nbsp;útěku britským zajatcům. Během války došlo k&nbsp;hospodářské exploataci Belgie a&nbsp;k&nbsp;nasazení přibližně 100&nbsp;000&nbsp;Belgičanů na nucenou práci v&nbsp;Německu.<ref>HULICIUS, Eduard. ''Belgie'' Praha: Libri, 2006. Str. 148.</ref> === Okupace Srbska === [[Soubor:Austrian soldiers executing Serbs, 1917.jpg|náhled|vlevo|Rakousko-uherští vojáci popravují Srby|alt=Oddíl rakousko-uherských vojáků popravují klečící Srby.]] K&nbsp;násilnostem vůči srbskému obyvatelstvu docházelo ze strany útočících rakousko-uherských vojáků od vypuknutí války. Srbská armáda často postrádající vybavení se totiž v&nbsp;hornatém terénu často spoléhala na partyzánský způsob boje a&nbsp;ve velké míře ji podporovalo také domácí obyvatelstvo. Rakušané odpovídali hromadným zatýkáním a&nbsp;popravami civilistů často i&nbsp;v&nbsp;případě pouhého podezření z&nbsp;napomáhání nepřátelským vojákům.<ref name="Nedorost Na frontách velké války (2006), 57–58">Nedorost Na frontách velké války (2006), s. 57–58.</ref> Docházelo i&nbsp;k&nbsp;hromadným popravám zajatých srbských vojáků. [[26. říjen|26.&nbsp;října]] 1915 například bulharští vojáci spolu s&nbsp;členy [[Vnitřní makedonská revoluční organizace|VMRO]] popravili více než stovku srbských zajatců vyvlečených z&nbsp;nemocnice ve městě [[Štip]]. Po porážce srbské armády v&nbsp;roce 1915 došlo k&nbsp;okupaci Srbského království, které bylo rozděleno na rakousko-uherskou a&nbsp;bulharskou okupační zónu. Habsburská monarchie využívala [[Generální guvernorát Srbsko|obsazené srbské území]] jako zdroj surovin a&nbsp;lidských sil. Během války prošlo internačními a&nbsp;pracovními tábory přibližně 150&nbsp;000&nbsp;Srbů. Bulhaři usilující o&nbsp;přímé začlenění srbských oblastí k&nbsp;Bulharsku přikročili ve své okupační zóně k&nbsp;tvrdé [[Bulharizace|bulharizaci]]. Množství představitelů srbské inteligence bylo internováno a&nbsp;několik bylo i&nbsp;zavražděno, například [[Skopje|skopský]] metropolita [[Vićentije Krdžić]].<ref>{{Citace monografie | příjmení = Pelikán | jméno = Jan | spoluautoři = a kol. | titul = Dějiny Srbska | vydavatel = Nakladatelství Lidové noviny | místo = Praha | rok = 2005 | isbn = 80-7106-671-0 | poznámka = Dále jen ''Dějiny Srbska'' | strany = 274–276}}</ref> Známým se stal i&nbsp;masakr ve městě [[Surdulica]], kde na přelomu let 1916 a&nbsp;1917 popravily bulharské orgány přes 2&nbsp;000&nbsp;Srbů. V&nbsp;reakci na bulharský útlak došlo v&nbsp;únoru 1917 k&nbsp;[[Toplické povstání|Toplickému povstání]], které bylo potlačeno jednotkami Ústředním mocností. Následovaly tvrdé represe namířené proti srbským civilistům, které si vyžádaly přibližně 15&nbsp;000&nbsp;obětí.<ref name="Pelikán (2005), 279">Pelikán (2005), 279.</ref> První světová válka znamenala pro Srbsko demografickou katastrofu. Odhaduje se, že v&nbsp;bojích padlo 278&nbsp;000<ref name="Ferguson (2004), 260">Ferguson (2004), s. 260.</ref>&nbsp;– 400&nbsp;000&nbsp;srbských vojáků a&nbsp;845&nbsp;000&nbsp;civilistů podlehlo během bojů podvýživě, epidemiím a&nbsp;perzekuci. Dalších 100&nbsp;000&nbsp;vojáků bylo v&nbsp;bojích zmrzačeno. Srbsko tak mělo v&nbsp;letech 1914 až 1918 přijít o&nbsp;53 % mužské populace ve věku mezi 18 a&nbsp;55&nbsp;lety.<ref name="Pelikán (2005), 281">Pelikán (2005), 281.</ref> === Užití chemických zbraní === [[Soubor:British 55th Division gas casualties 10 April 1918.jpg|náhled|Oslepení angličtí vojáci po [[Čtvrtá bitva u Yper|čtvrté bitvě u&nbsp;Yper]], duben 1918|alt=Řada oslepených britských vojáků držících se za ramena.]] Signatáři [[Haagské úmluvy|Haagských úmluv]] z&nbsp;let [[1899]] a&nbsp;[[1907]] se zavázali nepoužívat v&nbsp;případě vojenského konfliktu [[Chemická zbraň|chemické zbraně]]. V&nbsp;první světové válce však užitím bojových plynů porušily Haagské úmluvy obě strany. Francouzská armáda využívala již od srpna 1914 granáty plněné [[Slzný plyn|slzným plynem]]. Němci poprvé využili dělostřelecké náboje plněné slzným plynem [[xylylbromid]]em proti Rusům v&nbsp;[[Bitva u Bolimova|bitvě u&nbsp;Bolimova]] počátkem roku 1915.<ref name="Willmott (2005), 117">Willmott (2005), s. 117.</ref> Na západní frontě byly bojové plyny poprvé úspěšně nasazeny během [[Druhá bitva u Yper|druhé bitvy u&nbsp;Yper]], kdy Němci k&nbsp;prolomení britských a&nbsp;francouzských linií vypustili 160&nbsp;tun chloru.<ref name="Keegan (2003), 160–161">Keegan (2003), s. 160–161.</ref> Obě strany v&nbsp;pokračující válce využívaly i&nbsp;další smrtící bojové plyny jako [[fosgen]] nebo hořčičný plyn, [[yperit]]. V&nbsp;reakci na nasazení chemických zbraní obě strany rozvíjely původně primitivní ochranné prvky a&nbsp;zaváděly do výbavy vojáků i&nbsp;stále dokonalejší [[Ochranná maska|plynové masky]].<ref name="Willmott (2005), 105">Willmott (2005), s. 105.</ref> === Etnické čistky === [[Soubor:Ambassador Morgenthau's Story p314.jpg|náhled|vlevo|Těla zavražděných arménských civilistů|alt=Mrtvá těla popravených arménských civilistů ležících mezi stromy.]] Během války byly usmrceny miliony civilistů, kteří byli zabiti během vojenských operací, při masakrech nebo [[pogrom]]ech. Nejrozsáhlejší [[Etnická čistka|etnickou čistkou]], ke které došlo během války, byla [[Arménská genocida|genocida Arménů]].<ref name="Keegan (2005), 16">Keegan (2005), s. 16.</ref> Drastická opatření vůči arménské komunitě zavedly osmanské úřady po porážce u&nbsp;Sarikamiše na jaře roku 1915. Elity a&nbsp;část mužů v&nbsp;produktivním věku byly popraveny a&nbsp;zbývající arménské obyvatelstvo bylo během pochodů smrti deportováno do koncentračního tábora v&nbsp;[[Aleppo|Aleppu]].<ref name="Gilbert (2005), 204–205">Gilbert (2005), s. 204–205.</ref> Přeživší byli následně vedeni přes [[Syrská poušť|Syrskou poušť]] do táboru v&nbsp;[[Dajr az-Zaur]]. Dle odhadů bylo během [[Genocida|genocidy]] usmrceno 1&nbsp;000&nbsp;000 až 1&nbsp;500&nbsp;000&nbsp;Arménů.<ref name="Gilbert (2005), 234–235">Gilbert (2005), s. 234–235.</ref> Kromě Arménů však Turci během války pronásledovali i&nbsp;další etnické a&nbsp;náboženské skupiny, které byly považovány za podezřelé a&nbsp;neloajální. Hovoří se rovněž o&nbsp;[[Řecká genocida|genocidě Řeků]] a&nbsp;[[Asyrská genocida|Asyřanů]] a&nbsp;perzekuci se nevyhnuly ani další křesťanské komunity žijící na území Osmanské říše. Během války na kavkazské frontě se naopak násilností vůči muslimskému obyvatelstvu dopouštěly jednotky vzbouřených Arménů.<ref name="Keegan (2005), 180">Keegan (2005), s. 180.</ref> Druhou zemí, kde docházelo k&nbsp;velkým masakrům a&nbsp;etnickým čistkám, bylo carské Rusko. S&nbsp;blížící se frontovou linií se část obyvatel Polska, Litvy a&nbsp;Ukrajiny obracela proti židovským spoluobčanům, kteří byli označováni za potenciální špióny sympatizující s&nbsp;Ústředními mocnostmi. Na mnoha místech docházelo k&nbsp;vyhánění Židů z&nbsp;jejich domovů a&nbsp;násilnostem, přičemž organizací protižidovských pogromů prosluli na východní frontě především kozáci bojující v&nbsp;carské armádě.<ref name="Gilbert (2005), 200">Gilbert (2005), s. 200.</ref> Velkokníže Nikolaj navíc v&nbsp;roce 1915 rozhodl o&nbsp;přesídlení 150&nbsp;000&nbsp;německých osadníků z&nbsp;[[Volyň|Volyně]] na [[Sibiř]]. Odhaduje se, že násilné přesídlení nepřežila třetina až polovina z&nbsp;nich. Carské úřady se zločinů vůči civilnímu obyvatelstvu dopouštěly i&nbsp;ve střední Asii, kde v&nbsp;roce 1916 vypuklo protiruské povstání muslimského obyvatelstva. Po potlačení povstání v&nbsp;ruském [[Turkestán]]u byly zmasakrovány nebo vyhnány z&nbsp;domovů tisíce [[Kyrgyzové|Kyrgyzů]], [[Kazaši|Kazachů]] a&nbsp;příslušníků dalších muslimských národů.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Kokaisl | jméno = Petr | titul = Dějiny Kyrgyzstánu očima pamětníků: 1917–1938 | url = | vydavatel = Nostalgie | místo = Praha | rok = 2012 | počet stran = 248 | kapitola = Povstání v roce 1916 | strany = 60–75 | isbn = 978-80-905365-0-0 }}</ref> === Námořní blokáda a&nbsp;ponorková válka === {{Podrobně|První bitva o Atlantik|Seznam válečných lodí ztracených během první světové války}} [[Soubor:Bundesarchiv DVM 10 Bild-23-61-17, Untergang der "Lusitania".jpg|náhled|Potopení parníku [[RMS Lusitania|RMS&nbsp;''Lusitania'']]|alt=Ilustrace potápějícího se parníků.]] Německo i&nbsp;Británie začaly s&nbsp;počátkem války, v&nbsp;rozporu s&nbsp;ustanovením druhé Haagské konference, klást v&nbsp;Severním moři [[Minové pole|minová pole]]. Británie prohlásila oblast Severního moře za bojové pásmo a&nbsp;navíc přes odpor některých neutrálních států, jako například [[Švédsko|Švédska]] či [[Norsko|Norska]], přistoupila k&nbsp;námořní blokádě Ústředních mocností.<ref name="Gilbert (2005), 154">Gilbert (2005), s. 154.</ref> Zadržené neutrální lodě byly eskortovány do britských přístavů, kde Britové zabavovali zboží vojenského charakteru. Britská vláda postupně zařadila mezi [[kontraband]] téměř veškeré zboží převážené na neutrálních lodích a&nbsp;dodnes je diskutováno, zda takto striktní blokáda neporušovala mezinárodní [[válečné právo]].<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hrbek | jméno = Jaroslav | odkaz na autora = | titul = Velká válka na moři. Díl 2. Rok 1915 | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-85983-85-0 | počet stran = 226 | poznámka = [Dále jen: ''Hrbek Velká válka na moři 2. díl. Rok 1915. (2001)''] | strany = 128–129}}</ref><ref name="Hrbek (2002), s. 151">Hrbek (2002), s. 151.</ref> V&nbsp;důsledku účinné blokády začalo obyvatelstvo Ústředních mocností strádat hlady a&nbsp;stovky tisíc civilistů v&nbsp;Německu a&nbsp;Rakousko-Uhersku v&nbsp;důsledku vyhladovění za války zemřely.<ref name="Willmott (2005), 285">Willmott (2005), s. 285.</ref> Německá strana disponující slabším námořnictvem zareagovala na britskou převahu na mořích nasazením ponorek. Ponorkové války s&nbsp;obchodním loďstvem nepřátel se, kromě Japonska a&nbsp;USA, zúčastnily v&nbsp;letech 1914 až 1918 všechny námořní velmoci zapojené do války, avšak nejničivěji si vedla především německá strana.<ref name="Hrbek (2002), s. 161–164">Hrbek (2002), s. 161–164.</ref> Kromě snahy o&nbsp;oslabení britské blokády se Němci snažili s&nbsp;pomocí ponorek ohrozit zásobování samotné Británie zcela závislé na námořní dopravě.<ref name="Allan (2012), 110.">Allan (2012). Str. 110.</ref><ref name="Hrbek (2002), s. 161">Hrbek (2002), s. 161.</ref> K&nbsp;prvnímu útoku německé ponorky na obchodní loď bez předchozího varování došlo v&nbsp;[[Calaiská úžina|Calaiské úžině]] [[26. říjen|26.&nbsp;října]] 1914, kdy [[Třída U 23|SM&nbsp;''U&nbsp;24'']] torpédovala francouzský trajekt ''Amiral Ganteaume'' převážející do Británie belgické uprchlíky. Nedošlo však k&nbsp;jeho potopení a&nbsp;''Amiral Ganteaume'' doplul do přístavu, přestože během útoku zahynulo na jeho palubě 40&nbsp;osob.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hrbek | jméno = Jaroslav | odkaz na autora = Jaroslav Hrbek | titul = Velká válka na moři. Díl 1. Rok 1914 | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-85983-84-2 | počet stran = 258 | poznámka = [Dále jen: ''Hrbek Velká válka na moři 1. díl. Rok 1914. (2001)''] | strany = 97}}</ref> Během války potopily německé ponorky přibližně 6&nbsp;000 obchodních lodí o&nbsp;[[Registrovaná tonáž|tonáži]] přibližně 12&nbsp;milionů [[Brutto registrovaná tuna|BRT]].<ref name="Hrbek (2002), s. 163">Hrbek (2002), s. 163.</ref> Přes tyto úspěchy však Německo nedokázalo Británii s&nbsp;pomocí ponorek vyřadit z&nbsp;války. Důvodem byl jejich nedostatečný počet a&nbsp;malý akční rádius spolu se zavedením účinné obranné taktiky [[konvoj]]ů, kdy skupiny obchodních lodí doprovázely lodě válečné.<ref name="Hrbek (2002), s. 162">Hrbek (2002), s. 162.</ref> Neomezená ponorková válka a&nbsp;potápění neutrálních plavidel navíc výrazně přispěly ke zhoršení vztahů Německa se Spojenými státy.<ref name="Allan (2012), 110.">Allan (2012). Str. 110.</ref> == Zázemí == [[Soubor:The Arms Production in Britain in the First World War Q27873.jpg|náhled|vlevo|Ženy zaměstnané v&nbsp;[[londýn]]ské zbrojovce|alt=Skupina žen pózujících před dělostřeleckými náboji v muniční továrně.]] Na počátku konfliktu žádný ze zapojených států nepočítal s&nbsp;dlouhou opotřebovávací válkou vyžadující všechny dostupné lidské i&nbsp;materiální prostředky. Totální válka mobilizovala k&nbsp;podpoře vojenského úsilí celé zázemí, které představovalo tzv.&nbsp;''domácí frontu''. Všechny státy postupně zaváděly centralistická opatření a&nbsp;ve snaze podřídit hospodářství válečnému úsilí zvyšovaly výkon průmyslové výroby a&nbsp;usilovaly o&nbsp;sociální zabezpečení vlastního obyvatelstva.<ref name="Willmott (2005), 122">Willmott (2005), s. 122.</ref> Klíčovou úlohu měl během války rychle rostoucí [[zbrojní průmysl]], který odčerpával značnou část zdrojů a&nbsp;zaměstnával stále větší množství obyvatel. Nedostatek pracovních sil po povolání mužů do armád byl kompenzován zapojením žen, které byly zaměstnávány jako úřednice, pracovaly v&nbsp;dopravě, zemědělství, lehkém i&nbsp;těžkém průmyslu. Například ve Francii se počet dělníků ve zbrojovkách zvýšil z&nbsp;50&nbsp;000 v&nbsp;roce 1914 na 1&nbsp;700&nbsp;000 v&nbsp;roce 1918, přičemž dvě třetiny z&nbsp;nich tvořily právě ženy.<ref name="Willmott (2005), 123">Willmott (2005), s. 123.</ref> Nedostatek potravin vedl některé státy k&nbsp;zavedení [[Přídělový systém|přídělového systému]], kdy byly především potraviny, ale i&nbsp;další nedostatkové komodity jako palivo, šatstvo a&nbsp;další zboží, vydávány pouze na základě přídělových lístků. Nejhůře se nedostatek potravin a&nbsp;dalšího zboží začal kvůli námořní blokádě v&nbsp;průběhu války projevovat v&nbsp;Německu a&nbsp;Rakousko-Uhersku. Obyvatelstvo Ústředních mocností trpělo hladem a&nbsp;snižující se příděly donutily strádající obyvatele konzumovat [[náhražka|náhražkové]] (''ersatz'') potraviny. Špatná úroda [[brambor]] v&nbsp;roce 1916 předznamenala v&nbsp;Německu a&nbsp;Rakousku tzv.&nbsp;„řepnou“ či „tuřínovou zimu“, neboť jedinými dostupnými potravinami v&nbsp;mnoha městech zůstaly pouze [[krmná řepa]] a&nbsp;[[tuřín]].<ref name="Willmott (2005), 124">Willmott (2005), s. 124.</ref> Stovky tisíc podvyživených civilistů podlehly nemocem, zimě a&nbsp;hladu. Odhaduje se, že jen v&nbsp;Německu zemřelo v&nbsp;letech 1914 až 1918 kvůli podvyživení přibližně 700&nbsp;000&nbsp;lidí.<ref name="Willmott (2005), 285">Willmott (2005), s. 285.</ref> == Podpora války == [[Soubor:British_recruits_August_1914_Q53234.jpg|náhled|Britští dobrovolníci v Londýně v&nbsp;srpnu 1914]] Nacionalismus a&nbsp;militarismus formovaly náladu znepřátelených evropských národů ještě před vypuknutím války. Domácí [[propaganda]] vykreslovala nepřátelské státy a&nbsp;národy jako hrozbu a&nbsp;pobízela obyvatelstvo k&nbsp;podpoře válečného konfliktu.<ref name="Willmott (2005), 12">Willmott (2005), s. 12.</ref> Důraz byl kladen i&nbsp;na [[Vlastenectví|patriotismus]], povinnost vůči vlasti, obranu hodnot, věrnost a&nbsp;čest.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Eksteins | jméno = Modris | odkaz na autora = | titul = Svěcení jara: velká válka a zrod moderní doby | url = | vydavatel = Argo | místo = Praha | rok = 2019 | vydání = | počet stran = 386 | kapitola = | strany = 187 | isbn = 978-80-257-2935-9 | poznámka = [Dále jen: ''Eksteins (2019)'']}}</ref> Dle britského historika [[Niall Ferguson|Nialla Fergusona]] však nadšení v&nbsp;počátku války rozhodně nesdílela celá evropská společnost, ve které spíše převažovaly existenční obavy a&nbsp;nezřídka i&nbsp;panika.<ref name="Ferguson (2004), 170–179">Ferguson (2004), s. 170–179.</ref> Přesto se válčícím státům podařilo především díky povinným vojenským odvodům a&nbsp;disciplinovanému obyvatelstvu úspěšně mobilizovat miliony mužů. Německo povolalo během války do armády více než 13&nbsp;400&nbsp;000&nbsp;vojáků, Rusko 12&nbsp;milionů, Francie a&nbsp;Britské impérium více než 8,5&nbsp;milionu, Rakousko-Uhersko 7&nbsp;800&nbsp;000 a&nbsp;Itálie téměř 6&nbsp;milionů.<ref name="Willmott (2005), 307">Willmott (2005), s. 307.</ref> Británie z&nbsp;počátku spoléhající na profesionální armádu a&nbsp;dobrovolníky musela od roku 1916 rovněž přistoupit k&nbsp;zavedení branné povinnosti a&nbsp;povinným odvodům.<ref name="Ferguson (2004), 186">Ferguson (2004), s. 186.</ref> [[Soubor:Harry R. Hopps, Destroy this mad brute Enlist - U.S. Army, 03216u edit.jpg|náhled|vlevo|upright|Protiněmecká propaganda v roce 1917]] Válčící státy se až do konce konfliktu snažily maximalizovat válečné úsilí společnosti také s&nbsp;pomocí propagandy a&nbsp;[[Cenzura|cenzury]] kontrolující tisk ale i&nbsp;osobní korespondenci mezi vojáky a&nbsp;jejich blízkými v&nbsp;zázemí.<ref name="Eksteins (2019), 242">Eksteins (2019), s. 242.</ref> Množství vlasteneckých žurnalistů, akademiků či básníků se do podpory války zapojovalo dobrovolně.<ref name="Ferguson (2004), 210">Ferguson (2004), s. 210.</ref> Propaganda se prostřednictvím plakátů, novin, knih, fotografií a&nbsp;filmů zaměřovala především na posílení odhodlání vlastního obyvatelstva a&nbsp;ovlivnění veřejného mínění v&nbsp;neutrálních státech. Jelikož navíc záhy docházely prostředky na financování války, koncentrovalo se úsilí propagandy i&nbsp;na získávání financí. Obyvatelstvo bylo vyzýváno k&nbsp;podpoře války skrze nákup válečných dluhopisů.<ref name="Willmott (2005), 123">Willmott (2005), s. 123.</ref><ref name="Ferguson (2004), 207">Ferguson (2004), s. 207.</ref> Totální válka vedla i&nbsp;k&nbsp;nebývalému zapojení žen. Ženy nahrazovaly mobilizované muže v&nbsp;práci a&nbsp;byly masivně nasazeny v&nbsp;zemědělství i&nbsp;v&nbsp;průmyslu. Ženy pracovaly nejen jako zdravotnice, ale v&nbsp;některých případech se přímo se zúčastnily i&nbsp;bojů první světové války. V&nbsp;[[Srbská armáda|srbské armádě]] se proslavila [[Milunka Savić]] či Britka [[Flora Sandes]]. Na ruské straně bylo zformováno dokonce několik ženských praporů. Tzv.&nbsp;„prapor smrti“ pod velením [[Maria Leontijevna Bočkareva|Marije Bočkarjovové]] se do bojů zapojil během Kerenského ofenzívy.<ref name="Willmott (2005), 128">Willmott (2005), s. 128.</ref> == Odpor k&nbsp;válce == Vzepětí nacionalismu přehlušilo v&nbsp;roce 1914 hlasy hovořící proti vojenskému konfliktu. Opozice proti válce se formovala především mezi [[Pacifismus|pacifisty]], částí [[Socialismus|socialistů]], [[Anarchismus|anarchisty]], křesťany a&nbsp;[[Feminismus|feministkami]].<ref name="Willmott (2005), 127">Willmott (2005), s. 127.</ref> Vůči světové válce vystupovala i&nbsp;část intelektuálů, například profesor práva [[Walther Schücking]], spisovatel [[Romain Rolland]] nebo fyzik [[Albert Einstein]].<ref name="Ferguson (2004), 173–175">Ferguson (2004), s. 173–175.</ref> K&nbsp;zastavení bojů vyzýval i&nbsp;[[papež]] [[Benedikt&nbsp;XV.]],<ref name="Ferguson (2004), 307">Ferguson (2004), s. 307.</ref> který znepřáteleným stranám adresoval [[1.&nbsp;listopad]]u 1914 svou encykliku ''[[Ad beatissimi apostolorum]]'' volající po míru. Do vězení se pro své veřejné vystupování proti válce dostal britský matematik a&nbsp;filosof [[Bertrand Russell]] či americký odborářský vůdce [[Eugene V.&nbsp;Debs]]. Vojenské soudy tvrdě trestaly i&nbsp;šíření protiválečných letáků a&nbsp;docházelo k&nbsp;pronásledování odpíračů vojenské služby.<ref name="Willmott (2005), 127">Willmott (2005), s. 127.</ref> Utrpení na frontě a&nbsp;obrovské ztráty záhy zchladily počáteční nadšení některých vojáků. S&nbsp;pokračující válkou docházelo stále častěji k&nbsp;dezercím a&nbsp;vzpourám. Během [[Vánoce|Vánoc]] v&nbsp;roce 1914 došlo na západní frontě k&nbsp;neoficiálnímu vyhlášení [[Vánoční příměří|příměří]] mezi německými, francouzskými a&nbsp;britskými vojáky, kteří opustili zákopy a&nbsp;v&nbsp;území nikoho zpívali [[Koleda|koledy]] a&nbsp;sehráli několik [[fotbal]]ových zápasů.<ref name="Gilbert (2005), 173">Gilbert (2005), s. 173.</ref><ref name="Willmott (2005), 103">Willmott (2005), s. 103.</ref> [[Soubor:The Deserter.jpg|náhled|vlevo|[[Boardman Robinson]]: ''The Deserter'', 1916|alt=Kresba postavy připomínající Ježíše stojící před popravčí četou složené z vojáků jednotlivých států zapojených do konfliktu.]] Katastrofální životní podmínky a&nbsp;odpor k&nbsp;nesmyslným jatkám vyvolal mezi vojáky obou stran řadu rebelií. Velké vzpoury nastaly v&nbsp;řadách demoralizované francouzské armády po neúspěchu Nivellovy ofenzívy na jaře roku 1917. Frontu navzdory rozkazům opustilo téměř 30&nbsp;000&nbsp;francouzských vojáků a&nbsp;další odmítali do frontových linií nastoupit. Při potlačení vzpoury bylo 24&nbsp;000&nbsp;vojáků potrestáno a&nbsp;před vojenské soudy bylo postaveno 3&nbsp;335&nbsp;mužů, z&nbsp;nichž 449 dostalo trest smrti. Popraveno však nakonec bylo pouze 27 z&nbsp;nich.<ref name="Willmott (2005), 212–213">Willmott (2005), s. 212–213.</ref> Dezerce byly časté i&nbsp;v&nbsp;italském vojsku či v&nbsp;mnohonárodnostních armádách Rakousko-Uherska, Ruska a&nbsp;Osmanské říše.<ref name="Astorri a Salvadori (2010), 133–134">Astorri a Salvadori (2010), s. 133–134</ref> Ve válkou vyčerpaném Rusku došlo v&nbsp;roce 1917 k&nbsp;rozkladu armády, hromadným dezercím a&nbsp;k&nbsp;revoluci odstranivší carský režim. Bolševici posléze získali moc i&nbsp;díky slibům na okamžité vystoupení z&nbsp;války. Ve [[Střední Asie|středoasijském]] [[Turkestán]]u se [[Islám|muslimské]] obyvatelstvo začalo proti carskému režimu bouřit dokonce již v&nbsp;roce 1916, kdy došlo ke zrušení výjimky zprošťující muslimy povinné vojenské služby. Toto hnutí později přerostlo v&nbsp;ozbrojené [[Hnutí basmačů|Basmačské povstání]] potlačené teprve ve [[1920–1929|20.&nbsp;letech]] [[Sovětský svaz|Sovětským svazem]]. Nespokojenost s&nbsp;probíhající válkou se promítla i&nbsp;do povstání [[Irové|Irů]] bouřících se proti britské nadvládě. Během [[Velikonoční povstání|Velikonočního povstání]] organizovaného [[Irské republikánské bratrstvo|Irským republikánským bratrstvem]] a&nbsp;podporovaného Němci došlo v&nbsp;[[Dublin]]u v&nbsp;dubnu 1916 k&nbsp;šestidenním bojům s&nbsp;britským vojskem, které však vzpouru irských republikánů dokázalo potlačit.<ref name="Willmott (2005), 227">Willmott (2005), s. 227.</ref> Na konci války proběhly velké vzpoury námořnictva Ústředních mocností. Rakousko-uherští námořníci provedli na počátku února 1918 [[Vzpoura v boce Kotorské|vzpouru v&nbsp;boce Kotorské]] a&nbsp;němečtí námořníci se v&nbsp;listopadu téhož roku [[Kielská vzpoura|vzbouřili v&nbsp;Kielu]], což v&nbsp;Německu předznamenalo [[Listopadová revoluce (Německo)|listopadovou revoluci]]. U&nbsp;nevládnoucích národů mnohonárodnostních států se odpor k&nbsp;pokračující válce promísil před jejím koncem se snahou o&nbsp;nabytí státní samostatnosti.<ref name="Křen (2005), 343">Křen (2005), s. 343.</ref> == Důsledky první světové války == {{Podrobně|Důsledky první světové války|Pařížská mírová konference (1919)|Oběti první světové války|Mandátní území}} První světová válka vytvořila dějinný zlom v&nbsp;oblasti vojenské, geopolitické i&nbsp;hospodářské. Promítla se však výrazně i&nbsp;do dějin každodennosti, pokud jde o&nbsp;celospolečenskou atmosféru, tradiční morální hodnoty nebo kulturní zvyklosti a&nbsp;společenské návyky. Velká válka byla průmyslovým konfliktem vyznačujícím se [[Totální válka|totálním]] nasazením obyvatel zapojených států a&nbsp;dlouhými [[Opotřebovávací válka|opotřebovávacími]] [[Zákopová válka|boji v&nbsp;zákopech]]. Konflikt z&nbsp;let 1914 až 1918 představuje jeden ze zásadních zlomů [[20.&nbsp;století]] a&nbsp;[[Moderní dějiny|moderních dějin]] lidstva, jehož důsledky pociťuje dodnes.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Černý | jméno = František | odkaz na autora = | titul = Moje záznamy ze světové války 1914–1918 | url = | vydavatel = NZB | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 159 | kapitola = | strany = 147–153 | isbn = 978-80-904272-8-0}}</ref> Proto Velkou válku mnozí historici označují za katastrofu definitivně ukončující [[Dlouhé 19. století|dlouhé 19.]] a&nbsp;uvozující [[krátké 20.&nbsp;století]].<ref name="Hobsbawm (1998), 31">[[Eric Hobsbawm|HOBSBAWM, Eric]]. ''Věk extrémů: Krátké 20. století 1914–1991'' Praha: 1998. [dále jen Hobsbawm (1998)]. Str. 31.</ref><ref name="Vinen (2007), 16–17">[[Richard Vinen|VINEN, Richard]]. ''Evropa dvacátého století'' Praha: 2007. [dále jen Vinen (2007)]. Str. 16–17.</ref> === Ztráty a&nbsp;technologický pokrok === [[Soubor:Aero Ae-01.jpg|náhled|Rakousko-Uherský [[průzkumný letoun]] [[Hansa-Brandenburg B.I]], vyráběný po válce jako [[Aero Ae-01]]|alt=Odstavený rakousko-uherský průzkumný letoun Hansa-Brandenburg B.I.]] Ve snaze zvrátit patovou situaci na frontách vyvinuly zapojené státy během války řadu technologických a&nbsp;ekonomických zefektivnění a&nbsp;novinek v&nbsp;oblasti vojenství. Kvůli válce došlo k&nbsp;rozvoji mechanizace, vývoji mnoha nových a&nbsp;vylepšení stávajících zbraní, které získávaly nebývale ničivou sílu a&nbsp;pozměňovaly [[Vojenská taktika|vojenskou taktiku]]. Modernizovaná děla byla přesnější a&nbsp;díky rozvoji komunikačních sítí a&nbsp;lepší koordinaci s&nbsp;postupující pěchotou se jejich palba stávala mnohem efektivnější.<ref>BLACK, Jeremy. ''Zbraně, které změnily svět'' Líbeznice: 2009. Str. 127–128.</ref> Do bojů byla poprvé ve velkém měřítku nasazována i&nbsp;dalekonosná děla a&nbsp;[[kulomet]]y, které spolu se zátarasy z&nbsp;[[Ostnatý drát|ostnatého drátu]] vytvořily pro pěšáky téměř nepřekonatelnou překážku. K&nbsp;dobytí zákopů byly proto dále vylepšovány ruční [[Granát (zbraň)|granáty]], [[minomet]]y a&nbsp;[[plamenomet]]y. Dynamicky se rozvíjející [[letectví]] umožnilo vylepšovaná letadla využívat k&nbsp;pozorování i&nbsp;bombardování. Po zabudování kulometu a&nbsp;vyřešení problému [[Synchronizátor střelby|synchronizace]] se pak stíhací letouny efektivněji zapojily přímo do bojů ve vzduchu. Na moři byly za první světové války masivně využívány [[Ponorka|ponorky]] a&nbsp;poprvé ač ve velmi omezeném měřítku byly využity i&nbsp;[[Letadlová loď|letadlové lodě]]. Novinku pak představovaly i&nbsp;nově sestrojené [[tank]]y a&nbsp;[[samopal]]y napomáhající překonávat pevná defenzivní postavení a&nbsp;rozpohybovat tak statické zákopové boje. Obě strany navíc ve velkém měřítku využívaly i&nbsp;před válkou zakázané [[Chemická zbraň|bojové chemické látky]].<ref>{{Citace kvalifikační práce | příjmení = Pražák | jméno = Marek | instituce = Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Zdravotně sociální fakulta | odkaz na instituci = Zdravotně sociální fakulta Jihočeské univerzity | titul = Používání chemických zbraní v 1. světové válce a poučení pro současnost | url = https://theses.cz/id/zhloao/Bakalsk_prce.pdf?zpet=%2Fvyhledavani%2F%3Fsearch%3Dchemick%C3%A9%20zbran%C4%9B%20prvn%C3%AD%20sv%C4%9Btov%C3%A1%20v%C3%A1lka%26start%3D1 | typ práce = Bakalářská práce | vedoucí = Vladimír Pitschmann | místo = České Budějovice | rok vydání = 2011 | strany = 23, 41 | datum přístupu = 2021-05-16}}</ref> [[Soubor:Rajhrad, památník padlým (1).JPG|náhled|190px|vlevo|Pomník padlým v obci [[Rajhrad]] v Jihomoravském kraji]] Vedle zbraní došlo za války k&nbsp;vývoji nových vynálezů a&nbsp;k&nbsp;zdokonalení mnoha technologií. Kvůli blokádám a&nbsp;nedostatku zdrojů byly vyvíjeny umělé tkaniny, kůže i&nbsp;potraviny.<ref name="Honzík a Honzíková (1984), 307">Honzík a Honzíková (1984), s. 307.</ref> Došlo k&nbsp;vylepšení [[radiokomunikace]], rozšíření [[Zdrhovadlo|zipů]], [[Hodinky|náramkových hodinek]], [[Čajový sáček|čajových pytlíků]], [[Korozivzdorná ocel|korozivzdorné oceli]], účinnějších hygienických ubrousků a&nbsp;[[Menstruační vložka|menstruačních vložek]].<ref>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Evans | jméno = Stephen | titul = 10 inventions that owe their success to World War One | vydavatel = www.bbc.com | odkaz na vydavatele = BBC | datum vydání = 2014-04-13 | datum přístupu = 2018-04-05 | url = http://www.bbc.com/news/magazine-26935867}}</ref> Díky zkušenostem z&nbsp;operací tisíců raněných došlo navíc i&nbsp;k&nbsp;rozvoji medicíny. Množství vojáků s&nbsp;amputovanými končetinami potřebovalo funkční [[Protéza|protézy]] a&nbsp;o&nbsp;záchranu znetvořených mužů usilovala [[plastická chirurgie]]. Za průkopníka moderní plastické chirurgie bývá považován Novozélanďan [[Harold Gillies]], který provedl na 11&nbsp;000&nbsp;operací a&nbsp;vyvinul techniku [[Kožní štěpy|kožních štěpů]].<ref>DUIN, Nancy ''Historie medicíny: od pravěku do roku 2020'', Praha: Slovart 1997. Str. 138.</ref> Zkoumáním [[Posttraumatická stresová porucha|posttraumatické stresové poruchy]] vyvolané u&nbsp;mnoha vojáků otřesnými válečnými zážitky pak nové poznatky získávala také [[psychiatrie]].<ref>HUNT, Morton. ''Dějiny psychologie'', Praha: Portál, 2000. Str. 536.</ref> I&nbsp;díky novým a&nbsp;zdokonaleným zbraním zemřelo během pět let trvajícího konfliktu přímo v&nbsp;boji či kvůli zraněním a&nbsp;nemocem přibližně 9,5&nbsp;milionů vojáků a&nbsp;asi 21&nbsp;milionů jich bylo zraněno.<ref name="Westwell (2013), 185">Westwell (2013), s. 185.</ref><ref name="Ferguson (2004), 260">Ferguson (2004), s. 260.</ref> Odhaduje se, že masakry civilistů, nemoci a&nbsp;strádání ve špatně zásobeném zázemí si navíc vyžádaly i&nbsp;dalších 6&nbsp;milionů civilních obětí. Přibližně dvě třetiny z&nbsp;nich připadají na [[Ruské impérium]] a&nbsp;[[Osmanská říše|Osmanskou říši]], kde během války došlo ke [[Arménská genocida|genocidě Arménů]], [[Řecká genocida|Řeků]] a&nbsp;[[Asyrská genocida|Asyřanů]].<ref name="Westwell (2013), 185">Westwell (2013), s. 185.</ref> Ještě během války se navíc prostřednictvím amerických vojáků rozšířila tzv.&nbsp;[[španělská chřipka]]. Při následné celosvětové pandemii jí podlehly další desítky milionů lidí.<ref name="Willmott (2005), 287">Willmott (2005), s. 287.</ref> Miliony zemřelých připomíná do dnešních dnů množství památníků, zachovalých vojenských hřbitovů a&nbsp;[[Hrob Neznámého vojína|hroby neznámých vojínů]], které byly ve velkém počtu budovány v&nbsp;meziválečném období. Mezi pamětní dny věnované památce padlých, veteránů a&nbsp;ukončení války patří [[Den válečných veteránů]] slavený [[11.&nbsp;listopad]]u nebo [[Den Anzac]] oslavovaný Australany a&nbsp;Novozélanďany [[25. duben|25.&nbsp;dubna]].<ref name="Astorri a Salvadori (2010), 173">Astorri a Salvadori (2010), s. 173</ref> {| class="wikitable floatleft" |+ Ztráty na životech<ref name="Westwell (2013), 185">Westwell (2013), s. 185.</ref><ref name="Ferguson (2004), 260">Ferguson (2004), s. 260.</ref> |- !|Stát !!Počet padlých vojáků!! Počet civilních obětí |- |align=left|'''[[Belgie]]''' || 14&nbsp;000 – 38&nbsp;000 || 85&nbsp;000 – 115&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Bulharské carství|Bulharsko]]''' || 76&nbsp;000 – 88&nbsp;000 || 100&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Třetí Francouzská republika|Francie]]''' || 1&nbsp;398&nbsp;000 || 340&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Italské království|Itálie]]''' || 460&nbsp;000 – 578&nbsp;000 || 590&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Německé císařství|Německo]]''' || 1&nbsp;800&nbsp;000 – 2&nbsp;037&nbsp;000 || 425&nbsp;000 – 765&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Osmanská říše]]''' || 325&nbsp;000 – 804&nbsp;000 || 2&nbsp;100&nbsp;000 – 2&nbsp;500&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Rakousko-Uhersko]]''' || 1&nbsp;100&nbsp;000 || 590&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Rumunské království|Rumunsko]]''' || 250&nbsp;000 || 330&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Ruské impérium|Rusko]]''' || 1&nbsp;811&nbsp;000 || 1&nbsp;140&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Spojené království Velké Británie a Irska|Spojené království]]''' || 723&nbsp;000 || 292&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Srbské království|Srbsko]]''' || 278&nbsp;000 || 450&nbsp;000 – 800&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Spojené státy americké|USA]]''' || 114&nbsp;000 || 757 |} === Politické a&nbsp;hospodářské důsledky === [[Soubor:Map Europe 1923-cs.svg|náhled|Mapa Evropy v&nbsp;roce [[1923]]|alt=Mapa Evropy z roku 1923 zachycující staré a nové státní hranice.]] Přímým důsledkem války byly i&nbsp;velké politické změny, kdy došlo k&nbsp;rozpadu předválečné struktury států a&nbsp;na místě zaniklých [[Mnohonárodnostní stát|mnohonárodnostních]] monarchií vznikly nové [[národní stát]]y.<ref name="Křen (2005), 355">Křen (2005), s. 355.</ref> Důsledkem světové války byl zánik [[Rakousko-Uhersko|Rakouska-Uherska]], [[car]]ského [[Ruské impérium|Ruska]], [[Německo|Německého císařství]] a&nbsp;[[Osmanská říše|Osmanské říše]] a&nbsp;vznik množství nástupnických států.<ref name="Westwell (2013), 186">Westwell (2013), s. 186.</ref> Ještě v&nbsp;průběhu konfliktu se vyčerpané Rusko propadlo do [[Ruská občanská válka|občanské války]], během níž se impérium rozpadlo a&nbsp;na Rusku se osamostatnily [[Baltské státy|pobaltské státy]], [[Finsko]] a&nbsp;na krátký čas též [[Běloruská lidová republika|Bělorusko]], [[Ukrajinská lidová republika|Ukrajina]] a&nbsp;[[Zakavkazská demokratická federativní republika|zakavkazské republiky]]. Po vítězství [[Bolševici|bolševiků]] v&nbsp;občanské válce došlo v&nbsp;roce [[1922]] k&nbsp;ustanovení [[Sovětský svaz|Sovětského svazu]].<ref name="Křen (2005), 355">Křen (2005), s. 355.</ref> Rakousko-Uhersko se v&nbsp;závěru války [[Zánik Rakousko-Uherska|rozpadlo]] na nové republiky [[První Rakouská republika|Rakousko]], [[První republika|Československo]] a&nbsp;[[První Maďarská republika|Maďarsko]]. Došlo rovněž k&nbsp;znovuobnovení samostatného [[Druhá Polská republika|Polska]] a&nbsp;ke vzniku [[Jugoslávie]]. Zbylé území Rakousko-Uherska připadlo Rumunsku a&nbsp;Itálii.<ref name="pacner119">PACNER, Karel. ''Osudové okamžiky Československa'', s. 119</ref> Ruská [[Besarábie]] byla připojena k&nbsp;Rumunsku a&nbsp;[[Podkarpatská Rus]] k&nbsp;Československu. Nově vzniklé státy ve střední a&nbsp;východní Evropě se okamžitě pustily do vzájemných sporů a&nbsp;někdy i&nbsp;bojů o&nbsp;společné hranice.<ref name="Westwell (2013), 186">Westwell (2013), s. 186.</ref> Přestože byly navíc tyto státy budovány jako národní,<ref name="Křen (2005), 360">Křen (2005), s. 360.</ref> žilo v&nbsp;nich velké množství národnostních menšin a&nbsp;vzájemné soužití přinášelo další komplikace a&nbsp;spory v&nbsp;meziválečném období.<ref name="Westwell (2013), 186–187">Westwell (2013), s. 186–187.</ref><ref name="Křen (2005), 453">Křen (2005), s. 453.</ref> Nedostatečná spolupráce nově vzniklých států navíc v&nbsp;budoucnu nahrávala agresivním režimům v&nbsp;Sovětském svazu a&nbsp;[[Nacistické Německo|nacistickém Německu]].<ref name="Křen (2005), 361">Křen (2005), s. 361.</ref><ref name="Westwell (2013), 187">Westwell (2013), s. 187.</ref> Francie získala od poraženého Německa zpět [[Alsasko]] a&nbsp;[[Lotrinsko]]. Německo, které se po [[Listopadová revoluce (Německo)|listopadové revoluci]] propadlo do bojů mezi komunisty a&nbsp;příslušníky pravicových [[Freikorps]]ů, přišlo ve prospěch Polska o&nbsp;část území na východě, o&nbsp;[[Sárské teritorium|Sársko]] a&nbsp;připraveno bylo i&nbsp;o&nbsp;všechny své [[Německá koloniální říše|zámořské kolonie]].<ref name="pacner119" /> Nově ustanovená [[Výmarská republika]] nakonec odrazila pokus radikální levice o&nbsp;socialistickou revoluci a&nbsp;Německo přistoupilo na podmínky [[Versailleská smlouva|Versailleské smlouvy]].<ref name="Westwell (2013), 189">Westwell (2013), s. 189.</ref> Území Osmanské říše si vítězné státy dle [[Sèvreská smlouva|Sèvreské smlouvy]] rozdělily do sfér vlivu. [[Turci]] vedení [[Mustafa Kemal Atatürk|Kemalem Pašou]] se však vzepřeli a&nbsp;po vítězství ve [[Turecká válka za nezávislost|válce o&nbsp;nezávislost]] si vybojovali revizi předchozích dohod [[Lausannská smlouva|Lausannskou smlouvou]], která potvrzovala tureckou suverenitu nad územím [[Malá Asie|Anatolie]].<ref name="Willmott (2005), 304–305">Willmott (2005), s. 304–305.</ref> [[Soubor:Bundesarchiv Bild 146-1972-062-01, Berlin, bettelnder Kriegsinvalide.jpg|náhled|vlevo|Válečný invalida žebrající na berlínské ulici|alt=Válečný invalida s jednou nohou žebrající na berlínské ulici dostává peníze od kolemjdoucího muže.]] Válka posílila extremistické politické síly z&nbsp;radikální levice i&nbsp;pravice. V&nbsp;Rusku se k&nbsp;moci dostala [[Komunistická strana Sovětského svazu|komunistická strana]] a&nbsp;v&nbsp;Itálii se k&nbsp;vládě dostali [[Národní fašistická strana|fašisté]].<ref name="Křen (2005), 355 a 357">Křen (2005), s. 355 a 357.</ref> Pokusy o&nbsp;socialistickou revoluci a&nbsp;ustanovení komunistických režimů po vzoru bolševického Ruska po válce proběhly v&nbsp;[[Alsaská republika rad|Alsasku]], [[Bavorská republika rad|Bavorsku]], [[Maďarská republika rad|Maďarsku]], Bulharsku, [[Finská socialistická dělnická republika|Finsku]] nebo na [[Slovenská republika rad|Slovensku]]. Období krátce po válce bylo kromě krvavých střetů mezi radikální pravicí a&nbsp;levicí charakteristické i&nbsp;vypuknutím množství válečných střetů mezi nově vzniklými státy o&nbsp;podobu vzájemných hranic.<ref name="Křen (2005), 361">Křen (2005), s. 361.</ref><ref name="Vinen (2007), 131">Vinen (2007), s. 131.</ref> Vedle vlny sociálního a&nbsp;nacionálního radikalismu se v&nbsp;důsledku války vzedmulo i&nbsp;hnutí za odstranění [[Kolonialismus|kolonialismu]], které zasáhlo [[Čínská republika (1912–1949)|Čínu]], [[Indie|Indii]], [[Indonésie|Indonésii]], [[Irák]] nebo [[Egypt]]. Proces [[dekolonizace]] pokračoval i&nbsp;v&nbsp;britských [[Dominium|dominiích]], které si během války vymohly více samostatnosti.<ref>MAUROIS, André. ''Dějiny Anglie'', Praha: Nakladatelství lidové noviny, 1993. Str. 430–431.</ref> [[Soubor:Kalisz, ruiny szkoly realnej 1919 (70658366).jpg|náhled|Ruiny školní budovy v polské [[Kališ]]i v roce 1919|alt=Ruiny školy v městě Kalisz]] V&nbsp;důsledku války došlo k&nbsp;rozvratu stability předválečné světové ekonomiky. Rozsáhlé oblasti, kterými prošla válečná fronta, byly zdevastovány. Vyčerpání zdrojů a&nbsp;ohromné zadlužení zapojených států vedlo k&nbsp;skokovému zvyšování cen a&nbsp;[[Hyperinflace|hyperinflaci]]. Ekonomiky zemí Ústředních mocností zažívaly hlubokou recesi již v&nbsp;průběhu války.<ref name="Ferguson (2004), 226–227">Ferguson (2004), s. 226–227.</ref> Evropské státy, jejichž ekonomiky se během konfliktu přeorientovaly na podporu [[Zbrojní průmysl|válečného průmyslu]], byly válkou hospodářsky zcela vyčerpány a&nbsp;vedoucí postavení ve světě převzaly [[Spojené státy americké]].<ref name="Westwell (2013), 186">Westwell (2013), s. 186.</ref> USA, představující největšího mezinárodního [[věřitel]]e, se staly hlavní světovou mocností a&nbsp;prezident [[Woodrow Wilson|Wilson]] se v&nbsp;roce [[1919]] zasadil o&nbsp;vznik [[Společnost národů|Společnosti národů]]. Cílem této světové [[mezinárodní organizace]] se sídlem v&nbsp;[[Ženeva|Ženevě]] bylo zajistit mír a&nbsp;spolupráci národů a&nbsp;řešení vzájemných sporů jednáním. Zvlášť v&nbsp;západní Evropě se v&nbsp;reakci na válku rozšířil politický [[pacifismus]]. To se projevilo ve snahách některých států o&nbsp;uzavření dohod zaručujících vzájemné [[Demilitarizace|odzbrojení]], v&nbsp;dojednaném [[Ženevský protokol|Ženevském protokolu]] odmítajícím užití chemických a&nbsp;[[Biologická zbraň|biologických zbraní]] nebo podpisem [[Briandův–Kelloggův pakt|Briand-Kellogova paktu]], který vylučoval válku jako prostředek k&nbsp;řešení mezinárodních sporů. Pacifismus se pak ve [[1930–1939|30.&nbsp;letech]] projevil v&nbsp;politice [[appeasement]]u. Kromě Společnosti národů byla po válce založena i&nbsp;[[Mezinárodní organizace práce]]<ref>POKORNÝ, Pavel a kol. ''100 let Mezinárodní organizace práce : základ sociálního dialogu'', Praha: Českomoravská konfederace odborových svazů v nakladatelství Sondy, 2019, Str. 7–13.</ref> a&nbsp;[[Stálý dvůr mezinárodní spravedlnosti]] sídlící v&nbsp;[[Haag]]u.<ref>KREJČÍ, Oskar. ''Mezinárodní politika'', Praha: Victoria Publishing 1997, Str. 241.</ref> Vlastní [[Pařížská mírová konference (1919)|mírová jednání]] byla zahájena [[18. leden|18.&nbsp;ledna]] [[1919]] na zámku [[Versailles (zámek)|Versailles]] u&nbsp;Paříže. Z&nbsp;jednání vzešlý tzv.&nbsp;Versailleský mírový systém sestávající z&nbsp;pěti dohod s&nbsp;nástupnickými státy bývalých Ústředních mocností uzavřených v&nbsp;letech 1919 a&nbsp;1920 byl postavený na tvrdých podmínkách a&nbsp;to především vůči Německu. Nicméně ani on ani nově založená Společnost národů nedokázaly mezinárodní vztahy dlouhodobě urovnat. Nesouhlas německé společnosti s&nbsp;pro ně ponižující mírovou dohodou po první světové válce znásobená napětím v&nbsp;důsledku [[Velká hospodářská krize|světové hospodářské krize]] napomohla [[Nacismus|nacistům]] a&nbsp;[[Adolf Hitler|Adolfu Hitlerovi]] zmocnit se v&nbsp;30.&nbsp;letech moci. Důsledky první světové války se tak částečně kryjí s&nbsp;[[Příčiny druhé světové války|příčinami]] [[Druhá světová válka|druhé světové války]], která vypukla v&nbsp;roce [[1939]].<ref name="Westwell (2013), 189">Westwell (2013), s. 189.</ref><ref name="Keegan (2004), 332">Keegan (2004), s. 332.</ref> === Společenské a&nbsp;kulturní důsledky === [[Soubor:Clara Bow Brewster 1921.PNG|náhled|vlevo|Americká herečka [[Clara Bow]] v&nbsp;roce [[1921]]|alt=Mladá pózující americká herečka Clara Bow.]] Válka se výrazně promítla i&nbsp;do fungování [[Západní svět|západní]] a&nbsp;především evropské společnosti. Jatka v&nbsp;zákopech otřásla vírou liberálů v&nbsp;pokrok a&nbsp;válka pozměnila i&nbsp;[[sociální role]] mužů a&nbsp;žen. Absence mužů v&nbsp;zázemí vedla během světového konfliktu k&nbsp;masové účasti žen ve výrobě a&nbsp;na pozicích, které do té doby zastávali výhradně muži. Smrt milionů mladých mužů navíc v&nbsp;mnoha zemích zdeformovala věkovou a&nbsp;pohlavní strukturu obyvatelstva. Došlo k&nbsp;oslabení role muže jako hlavy rodiny a&nbsp;v&nbsp;souvislosti s&nbsp;válkou se hovoří i&nbsp;o&nbsp;krizi mužnosti. V&nbsp;meziválečném období se zvýšil počet rozvodů<ref name="Vinen (2007), 100–102">Vinen (2007), s. 100–102.</ref> a&nbsp;upadající morálka ještě za války podpořila rozmach [[prostituce]].<ref name="Eksteins (2019), 232–233">Eksteins (2019), s. 232–233.</ref> V&nbsp;důsledku války postupovala ženská [[emancipace]], kdy se ženy začaly hlasitěji domáhat rovných práv a&nbsp;ve více než desítce zemí získaly ženy po válce [[volební právo]].<ref name="Vinen (2007), 114–123">Vinen (2007), s. 114–123.</ref> V&nbsp;důsledku války byly rovněž zaváděny významné sociální reformy, jako například osmihodinová pracovní doba, podpora v&nbsp;nezaměstnanosti, možnost pojištění nebo odborová práva<ref name="Křen (2005), 359">Křen (2005), s. 359.</ref> a&nbsp;v&nbsp;mnoha státech došlo po válce k&nbsp;pozemkovým reformám.<ref name="Křen (2005), 359">Křen (2005), s. 359.</ref> První světová válka znamenala i&nbsp;kulturně-morální změny. Nadšení z&nbsp;konce války kombinované s&nbsp;otrlostí, kterou si společnost vypěstovala během válečných let, vedly k&nbsp;rozmachu zábavy, která byla často na hranici nebo i&nbsp;za hranicí předválečného vkusu a&nbsp;tradiční morálky. Pro část vojáků a&nbsp;jejich rodin navíc válka znamenala velký odklon od organizovaného náboženství. Státní církve se během konfliktu na obou stranách fronty aktivně zapojovaly do válečné propagandy, což s&nbsp;koncem války a&nbsp;pádem monarchií vedlo k&nbsp;otřesu norem a&nbsp;hodnot velké části společnosti.<ref name="Křen (2005), 357">Křen (2005), s. 357.</ref> Mnoho věřících po válce z&nbsp;církví vystoupilo nebo přestalo být nábožensky aktivní. Velké množství demobilizovaných vojáků mělo navíc problémy se znovuzapojením do poválečné společnosti. Válka do značné míry legitimizovala krutost, což se projevilo zvýšenou agresivitou a&nbsp;kriminalizací evropské meziválečné společnosti,<ref name="Hobsbawm (1998), 24–26">Hobsbawm (1998), s. 24–26.</ref> v níž se výrazně prosadil kult mládí.<ref name="Eksteins (2019), 268">Eksteins (2019), s. 268.</ref> Velká válka podnítila rozvoj nových uměleckých směrů, promítla se v&nbsp;poválečné literatuře, hudbě i&nbsp;filmu. Během války vznikl [[Avantgarda|avantgardní]] umělecký směr, [[dadaismus]] odmítající šílenství války a&nbsp;jediný smysl spatřují jeho představitelé v&nbsp;nesmyslu. Mezi dadaisty shromážděné ve švýcarském [[Curych]]u se zařadili básník a&nbsp;dramatik [[Tristan Tzara]], spisovatel [[Hugo Ball]], malíř [[Hans Richter (výtvarník)|Hans Richter]] či sochař a&nbsp;básník [[Hans Arp]].<ref name="Eksteins (2019), 219">Eksteins (2019), s. 219.</ref> V&nbsp;reakci na válku došlo i&nbsp;k&nbsp;rozšíření [[Surrealismus|surrealismu]], [[Expresionismus|expresionismu]], [[Futurismus|futurismu]] nebo [[Kubismus|kubismu]]. V&nbsp;[[design]]u a&nbsp;[[architektura|architektuře]] se ve 20.&nbsp;letech začal prosazovat [[funkcionalismus]].<ref name="Eksteins (2019), 267">Eksteins (2019), s. 267.</ref> Zážitky z&nbsp;bojů se promítly do poválečné tvorby mnoha dalších umělců a&nbsp;spisovatelů, z&nbsp;nichž někteří se řadí do tzv.&nbsp;[[Ztracená generace|Ztracené generace]]. První světová válka bývá považována za definitivní konec [[Belle Époque]] a&nbsp;[[Dlouhé 19. století|dlouhého 19.&nbsp;století]].<ref name="Hobsbawm (1998), 19">Hobsbawm (1998), s. 19.</ref> == Odkazy == === Poznámky === <references group = "pozn." /> === Reference === {{Překlad|en|World war I|232484451}} <references /> === Literatura === * {{Citace monografie | příjmení = Allan | jméno = Tony | titul = První světová válka 1914–1918 | vydavatel = Reader's Digest Výběr | místo = Praha | rok = 2012 | počet stran = 192 | isbn = 978-80-7406-229-2}} * {{Citace monografie | příjmení = Astorri | jméno = Antonella | odkaz na autora = | příjmení2 = Salvadori | jméno2 = Patrizia | odkaz na autora2 = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = Sun | místo = Praha | rok = 2010 | počet stran = 191 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7371-053-8}} * {{Citace monografie | příjmení = Černý | jméno = František | odkaz na autora = | titul = Moje záznamy ze světové války 1914–1918 | url = | vydavatel = NZB | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 159 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-904272-8-0}} * {{Citace monografie | příjmení = Eksteins | jméno = Modris | odkaz na autora = | titul = Svěcení jara: velká válka a zrod moderní doby | url = | vydavatel = Argo | místo = Praha | rok = 2019 | vydání = | počet stran = 386 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-257-2935-9}} * {{Citace monografie | příjmení = Englund | jméno = Peter | odkaz na autora = Peter Englund | titul = Válka a naděje: osobní příběhy z I. světové války | vydavatel = CPress | místo = Brno | rok = 2014 | počet stran = 578 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-264-0510-8}} * {{Citace monografie | příjmení = Ferguson | jméno = Niall | odkaz na autora = Niall Ferguson | titul = Nešťastná válka | vydavatel = Dokořán | místo = Praha | rok = 2004 | isbn = 80-86569-56-X | počet stran = 487}} * {{Citace monografie | příjmení = Filip | jméno = Vladimír | titul = 1. světová válka | url = | vydavatel = Josef Filip | místo = Brno | rok = 2014 | vydání = | počet stran = 400 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-905166-4-9}} * {{Citace monografie | příjmení = Fischer | jméno = Fritz | odkaz na autora = Fritz Fischer | titul = Germany's Aims in the First World War | url = https://archive.org/details/germanysaimsinfi0000fisc | vydavatel = | místo = New York | rok = 1967 | vydání = | počet stran = | kapitola = | strany = | isbn = 978-0-393-09798-6 | jazyk = en}} * {{Citace monografie | příjmení = Fromkin | jméno = David | odkaz na autora = | titul = Europe's Last Summer: Why the World Went to War in 1914 | url =https://archive.org/details/europeslastsumme0000from_m9e5| vydavatel = | místo = New York | rok = 2004 | vydání = | počet stran = | kapitola = | strany = | isbn = 978-0-434-00858-2 | jazyk = en}} * {{Citace monografie | příjmení = Gilbert | jméno = Martin | odkaz na autora = Martin Gilbert | titul = První světová válka: úplná historie | url = | vydavatel = BB/art | místo = Praha | rok = 2005 | počet stran = 759 | kapitola = | strany = | isbn = 80-7341-563-1}} * {{Citace periodika | příjmení = Hořčička | jméno = Václav | odkaz na autora = Václav Hořčička | titul = Die Politik der Vereinigten Staaten von Amerika gegenüber Österreich-Ungarn Ende 1915 bis Anfang 1916 | periodikum = Prague Papers on the History of International Relations | rok = 2003 | ročník = 7 | číslo = | strany = 41–56 | url = http://usd.ff.cuni.cz/?q=system/files/horcicka%202002.pdf | formát = PDF | isbn = 80-7308-070-2}} * {{Citace monografie | příjmení = Jung | jméno = Peter | odkaz na autora = | příjmení2 = Pavlović | jméno2 = Darko | odkaz na autora2 = | titul = Rakousko-uherská armáda za první světové války | url = | vydavatel = Computer Press | místo = Brno | rok = 2007 | počet stran = 103 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-251-1520-6}} * {{Citace monografie | příjmení = Keegan | jméno = John | odkaz na autora = John Keegan | titul = První světová válka | vydavatel = Beta-Dobrovský ; Ševčík | místo = Praha ; Plzeň | rok = 2003 | isbn = 80-7291-070-1 | počet stran = 383}} * {{Citace monografie | příjmení = Křen | jméno = Jan | odkaz na autora = Jan Křen | titul = Dvě století střední Evropy | vydavatel = Argo | místo = Praha | rok = 2005 | počet stran = 1109 | kapitola = VII. První světová válka | strany = 323 – 354 | isbn = 80-7203-612-2}} * {{citace monografie | příjmení = Kvaček | jméno = Robert | odkaz na autora = Robert Kvaček | titul = První světová válka a česká otázka | vydavatel = Triton | místo = Praha; Kroměříž | rok = 2003 | vydání = 2 | počet stran = 178 | isbn = 978-80-7387-635-7 }} * {{Citace monografie | příjmení = Láník | jméno = Jaroslav | příjmení2 = Kykal | jméno2 = Tomáš | spoluautoři = a kol. | titul = Léta do pole okovaná 1914: proměny společnosti a státu ve válce | url = | vydavatel = Ministerstvo obrany České republiky – VHÚ Praha | místo = Praha | rok = 2015 | počet stran = 542 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7278-663-3}} * {{Citace monografie | příjmení = Láník | jméno = Jaroslav | příjmení2 = Kykal | jméno2 = Tomáš | spoluautoři = a kol. | titul = Léta do pole okovaná 1914–1918. Svazek II., 1915 – noví nepřátelé, nové výzvy | url = | vydavatel = Ministerstvo obrany České republiky – VHÚ Praha | místo = Praha | rok = 2017 | počet stran = 718 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7278-715-9}} * {{Citace monografie | příjmení = Liddell Hart | jméno = Basil Henry | odkaz na autora = Basil Liddell Hart | titul = Historie první světové války | vydavatel = Jota | místo = Brno | rok = 2001 | isbn = 80-7217-164-X | počet stran = 503}} * {{Citace monografie | příjmení = Nedorost | jméno = Libor | odkaz na autora = Libor Nedorost | titul = Češi v 1. světové válce. 1. díl. Mým národům | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2006 | počet stran = 239 | isbn = 80-7277-321-6}} * {{Citace monografie | příjmení = Nedorost | jméno = Libor | odkaz na autora = | titul = Češi v 1. světové válce. 2. díl. Na frontách velké války | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2006 | počet stran = 319 | isbn = 80-7277-322-4}} * {{Citace monografie | příjmení = Nedorost | jméno = Libor | odkaz na autora = | titul = Češi v 1. světové válce. 3. díl. Do hořkého konce | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2007 | počet stran = 299 | isbn = 978-80-7277-327-5}} * {{Citace monografie | příjmení = Pichlík | jméno = Karel | odkaz na autora = Karel Pichlík | titul = Zahraniční odboj 1914–1918 bez legend | vydavatel = Svoboda | místo = Praha | rok = 1968 | počet stran = 499}} * {{Citace monografie | příjmení = Preclík | jméno = Vratislav | odkaz na autora = Vratislav Preclík | titul = Masaryk a legie | vydavatel = Paris | místo = Karviná | rok = 2019 | počet stran = 203 | isbn = 978-80-87173-47-3}} * {{Citace monografie | příjmení = Simkins | jméno = Peter | odkaz na autora = | příjmení2 = Jukes | jméno2 = Geoffrey | odkaz na autora2 = | příjmení3 = Hickey | jméno3 = Michael | odkaz na autora3 = | titul = První světová válka: válka, která měla být poslední | url = | vydavatel = Brána | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 351 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7243-684-2}} * {{Citace monografie | příjmení = Skřivan | jméno = Aleš | odkaz na autora = Aleš Skřivan | titul = Císařská politika: Rakousko-Uhersko a Německo v evropské politice v letech 1906–1914 | vydavatel = Karolinum | místo = Praha | rok = 1996 | počet stran = 373 | kapitola = | strany = | isbn = 80-7184-081-5}} * {{citace monografie | příjmení = Šedivý | jméno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Šedivý | titul = Češi, české země a Velká válka 1914–1918 | vydavatel = Nakladatelství Lidové noviny | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 492 | vydání = 2 | isbn = 80-7106-274-X}} * {{Citace monografie | příjmení = Tuchman | jméno = Barbara Wertheim | odkaz na autora = | titul = Srpnové výstřely: začátek první světové války | url = | vydavatel = Mladá fronta | místo = Praha | rok = 2000 | počet stran = 477 | kapitola = | strany = | isbn = 80-204-0870-3}} * {{Citace monografie | příjmení = Vožický | jméno = František Pigl | odkaz na autora = | titul = Kronika světové války: 1914–1919 | vydavatel = nákl. vlast. | místo = Praha | rok = 1929 | počet stran = 632 | url = http://kramerius5.nkp.cz/uuid/uuid:ada0d560-1b71-11e3-a5bb-005056827e52 | vydání = 4}} * {{Citace monografie | příjmení = Warner | jméno = Philip | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = OLDAG | místo = Ostrava | rok = 1997 | počet stran = 306 | kapitola = | strany = | isbn = 80-85954-28-1}} * {{Citace monografie | příjmení = Westwell | jméno = Ian | titul = První světová válka den po dni | odkaz na titul = | vydavatel = Naše vojsko | místo = Praha | rok = 2013 | isbn = 978-80-206-1351-6 | počet stran = 192}} * {{Citace monografie | příjmení = Westwell | jméno = Ian | odkaz na autora = | titul = I. světová válka: vyčerpávající popis průběhu I. světové války, doplněný analýzami rozhodujících střetnutí a přelomových bitev | url = | vydavatel = Fortuna Libri | místo = Praha | rok = 2009 | počet stran = 256 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7321-505-7}} * {{Citace monografie | příjmení = Willmott | jméno = H. P. | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = Euromedia Group – Knižní klub | místo = Praha | rok = 2005 | počet stran = 319 | kapitola = | strany = | isbn = 80-242-1228-5}} * {{Citace monografie | příjmení = Winter | jméno = J. M. | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = Mladá fronta | místo = Praha | rok = 1995 | počet stran = 256 | kapitola = | strany = | isbn = 80-204-0520-8}} * {{Citace monografie | příjmení = Wolf | jméno = Richard | odkaz na autora = | titul = Zhroucení Německa | url = http://www.eknihovna.maxzone.eu/zhrouceni_nemecka-wolf.html | vydavatel = Melantrich | místo = Praha | rok = 1934 | počet stran = 359 | kapitola = | strany = 57–249 | isbn = }} * {{Citace monografie | příjmení = Žipek | jméno = Alois | titul = Válka národů 1914–1918 a účast českého národa v boji za svobodu. Díl I | url = | vydavatel = A. Žipek | místo = Praha | rok = 1921 | počet stran = 135}} === Související články === * [[České země za první světové války]] * [[Chronologie první světové války]] * [[Washingtonská konference]] === Externí odkazy === * {{Commons}} * {{Commonscat}} * [http://www.firstworldwar.com/ FirstWorldWar] {{en}} * {{Citace elektronické monografie | titul = Naše Velká válka | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10877203125-nase-velka-valka/ | vydavatel = Česká televize | datum_vydání = 2014 | datum_přístupu = 2021-09-28}} Třínáctidílný dokumentární seriál České televize o První světové válce * [https://web.archive.org/web/20090417145154/http://vstupnistranka.wz.cz/prvnisvetovavalka/mainvalka.php První světová válka] * [http://www.abchistory.cz/prvni-svetova-valka.htm První světová válka (1914–1918)] * [http://www.mlp.cz/cz/projekty/on-line-projekty/prvni-svetova-valka/ Velká válka online] * [http://www.rozhlas.cz/plus/portrety/_zprava/paul-von-hindenburg-kdyz-monarchista-vede-republiku--1389869 Pořad Českého rozhlasu Plus Když monarchista vede republiku], obsahuje řadu podrobných informací o první světové válce pohledem německého generála Hindenburga. * [http://www.rozhlas.cz/pred100lety/portal/ Před 100 lety], rozsáhlý projekt Českého rozhlasu mapující 1. světovou válku, stovky audií, dokumentární cykly, deníky, svědectví pamětníků. * [http://www.iliteratura.cz/Clanek/33983/prvni-svetova-valka-prizmatem-nejnovejsich-knih První světová válka prizmatem nejnovějších knih] * [https://temata.rozhlas.cz/prvorepublikove-dejepisectvi-u-mikrofonu-8093532/2 Josef Šusta: ''Dvacet let od počátku Velké války''] – unikátní záznam rozhlasové přednášky prof. Josefa Šusty z července 1934 o počátku první světové války * YouTube: ** {{YouTube|user=TheGreatWar}} {{en}} ** {{YouTube|MN0Yoz0cbMQ|Imperial War Museums: Why Germany collapsed in WW1}} {{en}} {{První světová válka|Válka}} {{Autoritní data}} {{Portály|První světová válka}} {{Dobrý článek}} {{1000 nejdůležitějších článků}} [[Kategorie:První světová válka| ]] [[Kategorie:Války Belgie]] [[Kategorie:Války Brazílie]] [[Kategorie:Války Bulharska]] [[Kategorie:Války Černé Hory]] [[Kategorie:Války Československa]] [[Kategorie:Války Číny]] [[Kategorie:Války Francie]] [[Kategorie:Války Hondurasu]] [[Kategorie:Války Indie]] [[Kategorie:Války Itálie]] [[Kategorie:Války Japonska]] [[Kategorie:Války Kanady]] [[Kategorie:Války Nepálu]] [[Kategorie:Války Německa]] [[Kategorie:Války Osmanské říše]] [[Kategorie:Války Portugalska]] [[Kategorie:Války Rakouska-Uherska]] [[Kategorie:Války Rumunska]] [[Kategorie:Války Ruského impéria]] [[Kategorie:Války Salvadoru]] [[Kategorie:Války Spojeného království]] [[Kategorie:Války Srbska]] [[Kategorie:Války USA]] [[Kategorie:Války Arménie]] [[Kategorie:Války Austrálie]] [[Kategorie:Války Chorvatska]] [[Kategorie:Války Nového Zélandu]] [[Kategorie:Události roku 1914]] e774xphehnpyu8t49h04dw42jm631e9 Kerč 0 747877 8210975 8196228 2026-05-09T02:17:56Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8210975 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Nadpis *** --> | name = Kerč | native_name = Керч | other_name = Kerch | category = mesto <!-- *** Obrázok *** --> | image = Керч.Пантікапей.Фото.jpg | image_caption = Antický Pantikapaion na hore Mitridat <!-- *** Symboly *** --> | flag = Flag_of_Kerch.svg | symbol = Kerch coat.svg <!-- *** Štát atď. *** --> | country = Ukrajina | country_flag = 1 | region = [[Krym (republika)|Autonómna republika Krym]] | region_type = Autonómna republika <!-- *** Poloha *** --> | lat_d = 45 | lat_m = 21 | lat_s = 43 | lat_NS = S | long_d = 36 | long_m = 28 | long_s = 16 | long_EW = V <!-- *** Obyvateľstvo *** --> | population = 147033 | population_date = 2014 | population_density = 1464 <!-- *** História *** --> | established = 6. storočie pred Kr. | established_type = Založenie <!-- *** Mapy *** --> | map = Ukraine location map.svg | map_caption = Poloha mesta v rámci Ukrajiny | map_locator = Ukrajina <!-- *** Web *** --> | website = http://kerch.com.ua }} '''Kerč''' ([[Ukrajinčina|ukr.]] Керч; [[Ruština|rus.]] Керчь; [[Krymská tatárčina|krymskotat.]] ''Keriç''; v staroveku ''Pantikapaion'') je prístavné mesto na východnom výbežku polostrova [[Krym]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Leží na brehu [[Kerčský prieliv|Kerčského prielivu]], ktorý spája [[Azovské more]] s [[Čierne more|Čiernym morom]]. S počtom obyvateľov približne 150 000 patrí k najvýznamnejším priemyselným a turistickým centrám regiónu. Od [[Ruská anexia Krymu|ruskej anexie Krymu]] v roku [[2014]] je mesto pod kontrolou [[Rusko|Ruska]], čo medzinárodné spoločenstvo (vrátane SR) neuznáva a považuje ho za súčasť Ukrajiny. Kerč je jedno z najstarších miest na svete.<ref>{{Citácia knihy | autor = Valeriya Kozlovskaya | titul = The Northern Black Sea in Antiquity: Networks, Connectivity, and Cultural Interactions | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2017 | isbn = 978-1107019515 | strany = 42-45}}</ref> Bolo založené pred 2 600 rokmi ako grécka kolónia a počas svojej histórie bolo križovatkou kultúr medzi stepnými národmi a stredomorskou civilizáciou.<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 712}}</ref><ref>{{Citácia knihy | autor = Pia Guldager Bilde & Mark L. Lawall | titul = Meetings of Cultures in the Black Sea Region: Between Conflicts and Coexistence | vydavateľ = Aarhus University Press | rok = 2008 | isbn = 978-8779341432 | strany = 118}}</ref> == Dejiny == === Starovek (Pantikapaion) === História mesta sa začala v [[7. storočie pred Kr.|7. storočí pred Kr.]] (okolo roku [[600 pred Kr.]]), kedy [[Gréci|grécki]] kolonisti z [[Milétos|Miléta]] založili mestský štát (polis) s názvom ''Pantikapaion'' ({{v jazyku|grc|''Παντικάπαιον''}}).<ref name="Adkins146">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 146}}</ref> Akropola mesta sa nachádzala na stratégom vrchu, ktorý sa dnes nazýva [[Mitridat (vrch)|Mitridat]].<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 744}}</ref> Vďaka svojej polohe pri vstupe do Azovského mora mesto rýchlo bohatlo z obchodu s obilím a solenými rybami.<ref>{{Citácia knihy | autor = Valeriya Kozlovskaya | titul = The Northern Black Sea in Antiquity: Networks, Connectivity, and Cultural Interactions | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2017 | isbn = 978-1107019515 | strany = 138}}</ref><ref>{{Citácia knihy | autor = David Braund | titul = Scythians and Greeks: Cultural Interactions in Scythia, 7th-3rd Centuries BC | vydavateľ = University of Exeter Press | rok = 2005 | isbn = 978-0859897044 | strany = 152-154}}</ref> V roku [[480 pred Kr.]] sa Pantikapaion, pôvodne samostatná polis, stal hlavným mestom a administratívnym centrom [[Bosporská ríša|Bosporského kráľovstva]] pod vládou dynastie Archeanaktovcov. Tento unikátny štátny útvar predstavoval jeden z najvýznamnejších príkladov antického synkretizmu, kde sa helénske politické a umelecké tradície organicky miešali s vplyvmi kočovných [[Skýti|Skýtov]] a neskôr [[Sarmati|Sarmatov]].<ref>{{Citácia knihy | autor = David Braund | titul = Scythians and Greeks: Cultural Interactions in Scythia, 7th-3rd Centuries BC | vydavateľ = University of Exeter Press | rok = 2005 | isbn = 978-0859897044 | strany = 102-105}}</ref> Mesto v tomto období potvrdzovalo svoju suverenitu a ekonomickú silu razením vlastných strieborných a zlatých mincí, ktoré patrili k najkvalitnejším v čiernomorskom regióne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerch - Medieval harbors | url = http://www.olkas.net/lemmata/4_Kerch | vydavateľ = olkas.net | jazyk = en | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> Na vrchole svojho rozmachu počas vlády pontského kráľa [[Mithridates VI.|Mithridata VI. Eupatóra]] sa Pantikapaion nakrátko stal strategickým centrom mocnej Pontskej ríše v jej boji proti rímskej expanzii. Kontinuita osídlenia tejto oblasti však siaha hlboko pred príchod Grékov. Archeologické výskumy v lokalite Majak a v blízkom okolí dnešného Kerča potvrdili prítomnosť vyspelej bronzovej kultúry už v 17. – 15. storočí pred Kr.<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 708-710}}</ref> Vďaka intenzívnej archeologickej činnosti od 19. storočia sú dnes mnohé vzácne nálezy, vrátane monumentálnych antických sôch, precízne spracovaných bronzových artefaktov a unikátnych zlatých šperkov z [[bospor]]ských mohýl, klenotmi zbierok svetových múzeí ako [[Ermitáž]] v Petrohrade a [[Britské múzeum]] v Londýne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Antiquities of Kertch, and Researches in the Cimmerian Bosphorus | url = https://bsb-muenchen.de | autor = Duncan MacPherson | rok = 1857 | jazyk = en}}</ref> ==== Kerčský štýl keramiky ==== V [[4. storočie pred Kr.|4. storočí pred Kr.]] sa v Pantikapaione a jeho okolí našlo veľké množstvo [[Atény|aténskych]] váz zdobených v tzv. '''kerčskom štýle'''. Ide o záverečnú fázu aténskej [[červenofigúrová keramika|červenofigúrovej]] techniky, pri ktorej sa hojne využívali doplnkové farby ako žltá, biela a zlatá, niekedy aj modrá a zelená.<ref name=":388">{{Citácia knihy| autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 388}}</ref> Tieto vázy boli často zdobené motívmi, ktoré boli populárne medzi miestnou bosporskou elitou (scény s [[Amazonky (mytológia)|Amazonkami]], [[gryf]]mi alebo [[Dionýzos|dionýzovské]] motívy) a svedčia o intenzívnych obchodných stykoch medzi Aténami a Krymom.<ref name=":103">{{Citácia knihy| autor = Paul Greenhalgh | titul = Ceramic, Art and Civilisation | isbn = 978-14-7423-972-1 | miesto = London | vydavateľ = Bloomsbury Publishing | rok = 2020 | strany = 103}}</ref> V 1. storočí po Kr. čelil Pantikapaion rastúcemu tlaku barbarských kmeňov a neskôr nájazdom [[Ostrogóti|Ostrogótov]], čo viedlo k postupnému oslabovaniu moci bosporských vládcov. Definitívnu katastrofu pre antickú mestskú štruktúru priniesol rok 375 po Kr., kedy oblasť spustošili kočovné hordy [[Huni|Hunov]].<ref>{{Citácia knihy | autor = David Braund | titul = Scythians and Greeks: Cultural Interactions in Scythia, 7th-3rd Centuries BC | vydavateľ = University of Exeter Press | rok = 2005 | isbn = 978-0859897044 | strany = 210-212}}</ref> Tento vpád znamenal koniec Pantikapaia ako klasickej gréckej polis, hoci mesto úplne nezaniklo. Vďaka svojej strategickej polohe pri Kerčskom prielive si zachovalo význam a v nasledujúcom storočí sa pod vplyvom [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] začalo transformovať na dôležitú kresťanskú pevnosť a obchodné centrum známe pod názvom Bospor.<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 760}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerch - Medieval harbors | url = http://olkas.net | vydavateľ = olkas.net | jazyk = en | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> === Stredovek === [[Súbor:Церковь Иоанна Предтечи (Керчь) 01.jpg|náhľad|vľavo|Chrám svätého Jána Krstiteľa v Kerči, ktorého základy pochádzajú z roku 717, je unikátnou pamiatkou byzantskej architektúry na Kryme.]] Od 6. storočia sa mesto dostalo pod priamu sféru vplyvu [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. Na príkaz cisára [[Justinián I.|Justiniána I.]] tu bola vybudovaná mohutná citadela s názvom '''Bospor''', ktorá slúžila ako strategická základňa na kontrolu obchodu cez prieliv. Mesto sa stalo dôležitým centrom [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]] a šírenia gréckeho kresťanstva v regióne. V roku 576 Bospor úspešne odolal obliehaniu turkickými kmeňmi (Göktürkovia), čím potvrdil svoju úlohu kľúčovej byzantskej bašty na severe Čierneho mora.<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 760-762}}</ref> V 7. storočí ovládli oblasť [[Chazari]], ktorí mesto premenovali na '''Karcha''' (z turkického „karşı“ – oproti/čeliaci). Kerč sa pod správou chazarského miestodržiteľa (tuduna) transformoval na jeden z najvýznamnejších prístavov v rámci medzinárodného obchodu, no zároveň slúžil ako smutne známe centrum ''obchodu s otrokmi''.<ref name="Khazars">{{Citácia knihy | autor = Peter B. Golden a kol. | titul = The World of the Khazars: New Perspectives | vydavateľ = Brill | rok = 2007 | isbn = 978-9004160422 | strany = 233}}</ref> Napriek turkickej nadvláde si mesto zachovalo silnú kresťanskú identitu; v roku 717 bol založený [[Chrám svätého Jána Krstiteľa (Kerč)|Chrám svätého Jána Krstiteľa]], ktorý je vďaka svojej architektúre a kontinuite považovaný za najstarší zachovaný kresťanský chrám na dnešnom území [[Ukrajina|Ukrajiny]].<ref>{{Citácia knihy | autor = Saul Bernard Cohen | titul = The Columbia Gazetteer of the World: A to G | vydavateľ = Columbia University Press | rok = 2008 | isbn = 978-0231145541 | strany = 1876}}</ref> Po porážke [[Chazarská ríša|Chazarskej ríše]] koncom 10. storočia sa Kerč pod slovanským názvom '''Korčev''' stal súčasťou [[Tmutarakanské kniežatstvo|Tmutarakanského kniežatstva]], ktoré patrilo k sfére vplyvu [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Z tohto obdobia pochádza slávny [[Tmutarakanský kameň]] (nájdený v roku 1792), ktorý dokumentuje meranie vzdialenosti cez zamrznutý prieliv kniežaťom [[Gleb Svjatoslavič|Glebom]] v roku 1068, čo potvrdzuje dôležitosť mesta ako spojnice medzi Krymom a Rusou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerch - Medieval harbors | url = http://olkas.net | vydavateľ = olkas.net | jazyk = en | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> V 13. storočí mesto zasiahla ničivá mongolská invázia, po ktorej v roku 1318 získala kontrolu nad prístavom [[Janovská republika]]. Janovčania mesto nazývali '''Cerco''' (Cherkio) a integrovali ho do siete svojich čiernomorských kolónií (Gazaia), kde profitovalo najmä z exportu soli a rozvinutého rybolovu. Koniec európskej prítomnosti v regióne priniesol rok 1475, kedy mesto dobyla [[Osmanská ríša]]. Pod tureckou správou význam Kerča opäť poklesol a mesto sa stalo opevneným oporným bodom, ktorý čelil častým útokom [[Záporožie|záporožských]] [[Kozáci|kozákov]].<ref name="Ottoman">{{Citácia knihy | autor = Halil Inalcik | editor = Abraham Ascher | kapitola = Servile Labor in the Ottoman Empire | titul = The Mutual Effects of the Islamic and Judeo-Christian Worlds | vydavateľ = Brooklyn College Press | rok = 1979 | isbn = 978-0933190009 | strany = 25–43}}</ref> === 18. – 19. storočie === [[Súbor:Yeni-Kale fortress, Kerch.jpg|náhľad|Pevnosť Jenikale postavená Osmanmi v roku 1706 na strategickom mieste Kerčského prielivu.]] V reakcii na narastajúcu vojenskú prítomnosť [[Ruské impérium|Ruského impéria]] v oblasti Azovského mora vybudovala Osmanská ríša v roku 1706 strategickú pevnosť [[Yeni-Kale]] Táto fortifikácia mala kontrolovať plavbu cez [[Kerčský prieliv]] a brániť ruským lodiam vo vstupe do Čierneho mora. Počas rusko-tureckej vojny v roku 1771 však ruské pozemné vojská prenikli na Krym a osmanská posádka, napriek prísľubu posíl, pevnosť opustila bez boja. Definitívnu zmenu suverenity potvrdil [[Küčük-kajnardžský mier]] (1774), na základe ktorého Rusko získalo Kerč aj Jenikale, čím si zabezpečilo prvý trvalý prístup k čiernomorskému pobrežiu a začalo s postupnou likvidáciou moslimského administratívneho dedičstva v regióne.<ref>{{Citácia knihy | autor = David Braund | titul = Scythians and Greeks | vydavateľ = University of Exeter Press | rok = 2005 | isbn = 978-0859897044 | strany = 222-225}}</ref> Strategický význam prielivu potvrdila v roku 1790 námorná bitka pri Kerčskom prielive, v ktorej ruská flotila pod velením admirála [[Fiodor Fiodorovič Ušakov|Fiodora Ušakova]] rozhodne porazila osmanské loďstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Black Sea Fleet (BSF) Morskoyo Flota | url = http://globalsecurity.org | vydavateľ = GlobalSecurity.org | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> Od roku 1821 zažívalo mesto prudký rozvoj a transformovalo sa na popredný obchodný a rybársky prístav južného Ruska. V roku 1826 bolo v meste otvorené prvé štátne múzeum starožitností na Kryme, ktoré sa stalo centrom vedeckého skúmania antického Bosporského kráľovstva. Priemyselný vzostup mesta podnietil v roku 1846 vznik veľkých železiarní, ktoré spracovávali mimoriadne bohaté ložiská [[železná ruda|železnej rudy]] objavené priamo na Kerčskom polostrove. Tento sľubný vývoj dočasne zastavila [[Krymská vojna]]; v máji 1855 sa v meste vylodili britské a francúzske jednotky, ktoré systematicky zdevastovali prístavnú infraštruktúru, priemyselné závody a vyrabovali cenné zbierky miestneho múzea, ktoré skončili v [[Britské múzeum|Britskom múzeu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = British Museum Collection: Duncan MacPherson | url = https://britishmuseum.org | vydavateľ = British Museum | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> V poslednej tretine 19. storočia Kerč prešiel komplexnou industrializáciou. Vznikli moderné cementárne, konzervárne rýb a tabakové továrne, ktoré ťažili z napojenia mesta na celoruskú železničnú sieť v roku 1900. Súčasne bol prehĺbený a rozšírený splavný kanál cez prieliv, čo umožnilo vplávanie oceánskych lodí. Populácia mesta vzrástla z 12 000 obyvateľov v roku 1875 na 33 000 na prelome storočí. Po prekonaní hospodárskeho rozvratu spôsobeného prvou svetovou vojnou a občianskou vojnou mesto zažilo v 30. rokoch 20. storočia masívnu sovietsku industrializáciu (najmä rozvoj hutníckeho závodu Vojkov), vďaka čomu v roku 1939 dosiahol počet obyvateľov rekordných 104 500.<ref>{{Citácia knihy | autor = Saul Bernard Cohen | titul = The Columbia Gazetteer of the World: A to G | vydavateľ = Columbia University Press | rok = 2008 | isbn = 978-0231145541 | strany = 1876}}</ref> === Kerč v druhej svetovej vojne === [[Súbor:Kerch Mitridat.sea.jpg|náhľad|vľavo|Pohľad z hory Mitridat na kerčský prístav a Obelisk slávy, pripomínajúci boje počas druhej svetovej vojny.]] Počas [[Veľká vlastenecká vojna|Veľkej vlasteneckej vojny]] sa Kerč pre svoju strategickú polohu "brány ku Kaukazu" stal dejiskom jedných z najkrutejších bojov na východnom fronte. Mesto bolo počas vojny štyrikrát priamo zasiahnuté zmenou frontovej línie. Nemecký [[Wehrmacht]] prvýkrát obsadil Kerč 16. novembra 1941 po ťažkých bojoch. Už o šesť týždňov neskôr, 30. decembra 1941, však sovietske vojská v rámci ambicióznej [[Kerčsko-feodosijská výsadková operácia|Kerčsko-feodosijskej výsadkovej operácie]] mesto nakrátko oslobodili.<ref>{{Citácia knihy | autor = Robert Forczyk | titul = Where the Iron Crosses Grow: The Crimea 1941–44 | vydavateľ = Osprey Publishing | rok = 2014 | isbn = 978-1782006251 | strany = 103-110}}</ref> V máji 1942 však nemecká armáda pod velením [[Erich von Manstein|Ericha von Mansteina]] spustila operáciu ''Trappenjagd'' (Lov na dropy). V následnej [[bitka o Kerčský polostrov|bitke o Kerčský polostrov]] utrpela Červená armáda katastrofálnu porážku, pričom prišla o viac ako 160 000 vojakov, ktorí padli alebo boli odvlečení do zajatia. Symbolom nezlomného odporu sa v tomto čase stali ''Adžimuškajské katakomby'' (bývalé kameňolomy), kde sa pod zemou takmer pol roka (170 dní) bránilo približne 13 000 vojakov a tisíce civilistov. Obrancovia čelili totálnej blokáde, nedostatku vody a opakovaným útokom otravným plynom, ktorému väčšina z nich podľahla. Definitívne oslobodenie mesta priniesla až [[Krymská operácia (1944)|Krymská operácia]] 11. apríla 1944.<ref>{{Citácia knihy | autor = David M. Glantz | titul = When Titans Clashed: How the Red Army Stopped Hitler | vydavateľ = University Press of Kansas | rok = 2015 | isbn = 978-0700621217 | strany = 134-136}}</ref> Nemecká okupácia zanechala v meste hrozivé stopy. Okupanti zavraždili približne 15 000 civilistov a ďalších 14 000 deportovali na nútené práce do Nemecka. Celosvetovo známym sa stal masaker v ''Baglerovskej priekope'' (pri dnešnej obci Oktiabrske), kde nemecké jednotky ''Einsatzgruppen'' koncom roka 1941 zavraždili tisíce Židov a ďalších obyvateľov Kerča. Dokumentácia a fotografie z tohto miesta slúžili ako jeden z hlavných dôkazov o nacistických vojnových zločinoch počas [[Norimberský proces|Norimberského procesu]]. Za mimoriadne hrdinstvo obrancov a utrpenie obyvateľov bol Kerču v roku 1973 udelený čestný titul [[Mesto-hrdina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The murder of the Jews of Kerch | url = https://yadvashem.org | vydavateľ = Yad Vashem | dátum prístupu = 2024-03-24 | jazyk = en}}</ref> === Súčasné dejiny === [[Súbor:Керчь, главная улица, сентябрь.jpg|náhľad|vpravo|Historické centrum mesta s hlavnou pešou zónou, ktorá je obklopená architektúrou z 19. a 20. storočia.]] Po rozpade [[Sovietsky zväz|ZSSR]] v roku 1991 sa Kerč stal integrálnou súčasťou nezávislej [[Ukrajina|Ukrajiny]] v rámci [[Krym (republika)|Autonómnej republiky Krym]]. Mesto potvrdilo svoju dôležitosť ako strategický ukrajinský prístav a brána k Azovskému moru. V novembri 2007 zasiahla oblasť ničivá búrka, ktorá spôsobila jednu z najväčších ekologických katastrof v regióne; v Kerčskom prielive sa vtedy rozlomil ruský tanker ''Volgonefť-139'', čo viedlo k úniku tisícov ton vykurovacieho oleja a vážnemu poškodeniu unikátneho morského ekosystému.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerch Strait oil spill: Monitoring and assessment | url = https://sciencedirect.com | vydavateľ = Marine Pollution Bulletin | rok = 2008 | jazyk = en}}</ref> ==== Ruská vojenská okupácia a ilegálna anexia ==== Od konca februára 2014 je Kerč obeťou ruskej vojenskej agresie a následnej nezákonnej okupácie. Mesto bolo násilne anektované [[Rusko|Ruskou federáciou]] na základe pseudoreferenda vykonaného pod dohľadom okupačných vojsk, čo predstavuje hrubé porušenie [[Charta OSN|Charty OSN]], Budapeštianskeho memoranda a základných princípov medzinárodného práva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = United Nations General Assembly Resolution 68/262: Territorial integrity of Ukraine | url = https://undocs.org | vydavateľ = OSN | rok = 2014 | jazyk = en}}</ref> Medzinárodné spoločenstvo vrátane [[Slovensko|Slovenskej republiky]] tento akt neuznáva a Kerč naďalej považuje za dočasne okupované územie Ukrajiny. V roku 2018 Rusko dokončilo stavbu kontroverzného [[Krymský most|Krymského mosta]], ktorý bol vybudovaný bez súhlasu ukrajinskej vlády. Táto stavba slúži ako kľúčový nástroj ruskej militarizácie polostrova a ilegálnej logistickej podpory okupačných vojsk. V októbri 2018 mestom otriasol tragický [[Masaker na Kerčskej polytechnickej škole|masaker na polytechnickej škole]], pri ktorom prišlo o život 21 ľudí. Od začiatku plnohodnotnej [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] vo februári 2022 sa Kerč stal strategickým terčom legitímnych ukrajinských protiútokov zameraných na oslabenie ruskej logistiky. Krymský most bol opakovane vážne poškodený (v októbri 2022 a júli 2023) a ukrajinské sily úspešne zasiahli strategické ciele priamo v meste, vrátane lodeníc Zaliv, kde bola poškodená moderná ruská raketová loď ''Askold''. Tieto operácie podčiarkujú neutíchajúce úsilie Ukrajiny o deokupáciu celého polostrova a obnovenie svojej územnej celistvosti.<ref>{{Citácia knihy | titul = Ukraine hits Russian shipyard in occupied Crimea | url = https://bbc.com | vydavateľ = BBC News | rok = 2023 | jazyk = en}}</ref> == Geografia == Mesto sa rozkladá na kopcovitom a členitom teréne na východnom výbežku [[Kerčský polostrov|Kerčského polostrova]]. Geologicky je oblasť zaujímavá výskytom unikátnych blatových sopiek a ložísk železnej rudy, ktoré formovali hospodársky charakter mesta.<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 705-708}}</ref> Prirodzenou dominantou mesta je vrch [[Mitridat (vrch)|Mitridat]], ktorý je nielen historickým jadrom antického osídlenia, ale ponúka aj panoramatický výhľad na celé mesto, prístavnú infraštruktúru a strategický Kerčský prieliv. === Podnebie === Kerč má vlhké subtropické podnebie (podľa Köppenovej klasifikácie ''Cfa''), ktoré je však výrazne ovplyvňované polohou medzi dvoma moriami a blízkosťou stepných oblastí pevniny.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kottek | meno = M. | titul = World Map of the Köppen-Geiger climate classification updated | časopis = Meteorol. Z. | ročník = 15 | strany = 259–263 | rok = 2006 | doi = 10.1127/0941-2948/2006/0130}}</ref> Zimy sú spravidla mierne, no v dôsledku pôsobenia studených kontinentálnych vzdušných más môžu teploty nárazovo klesnúť hlboko pod bod mrazu. Letá sú horúce a relatívne suché, pričom vplyv mora zmierňuje extrémne výkyvy teplôt. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 11,9 °C a priemerný úhrn zrážok predstavuje približne 430 mm ročne, čo z mesta robí jednu z najslnečnejších oblastí v regióne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Klimat Kerči | url = http://pogodaiklimat.ru | vydavateľ = pogodaiklimat.ru | jazyk = ru | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> {{Weather box |location = Kerč (normály 1991–2020, extrémy 1936–súčasnosť) |single line = Yes | Jan record high C = 17.3 | Feb record high C = 17.8 | Mar record high C = 23.4 | Apr record high C = 27.6 | May record high C = 30.6 | Jun record high C = 35.2 | Jul record high C = 37.7 | Aug record high C = 37.9 | Sep record high C = 35.5 | Oct record high C = 30.9 | Nov record high C = 23.2 | Dec record high C = 19.4 | year record high C = 37.9 | Jan high C = 3.8 | Feb high C = 4.5 | Mar high C = 8.8 | Apr high C = 14.9 | May high C = 21.0 | Jun high C = 26.0 | Jul high C = 29.0 | Aug high C = 28.9 | Sep high C = 23.4 | Oct high C = 16.9 | Nov high C = 10.2 | Dec high C = 5.8 | year high C = 16.1 | Jan mean C = 0.7 | Feb mean C = 1.1 | Mar mean C = 4.7 | Apr mean C = 10.1 | May mean C = 16.0 | Jun mean C = 21.2 | Jul mean C = 24.1 | Aug mean C = 24.0 | Sep mean C = 18.6 | Oct mean C = 12.6 | Nov mean C = 6.6 | Dec mean C = 2.8 | year mean C = 11.9 | Jan low C = -2.0 | Feb low C = -1.9 | Mar low C = 1.2 | Apr low C = 5.8 | May low C = 11.3 | Jun low C = 16.3 | Jul low C = 19.1 | Aug low C = 19.2 | Sep low C = 13.9 | Oct low C = 8.7 | Nov low C = 3.5 | Dec low C = 0.1 | year low C = 7.9 | Jan record low C = -23.7 | Feb record low C = -23.1 | Mar record low C = -15.6 | Apr record low C = -6.5 | May record low C = -1.1 | Jun record low C = 2.8 | Jul record low C = 9.9 | Aug record low C = 7.5 | Sep record low C = 1.0 | Oct record low C = -5.4 | Nov record low C = -11.8 | Dec record low C = -17.6 | year record low C = -23.7 | Jan precipitation mm = 38 | Feb precipitation mm = 29 | Mar precipitation mm = 33 | Apr precipitation mm = 29 | May precipitation mm = 31 | Jun precipitation mm = 53 | Jul precipitation mm = 33 | Aug precipitation mm = 41 | Sep precipitation mm = 35 | Oct precipitation mm = 31 | Nov precipitation mm = 39 | Dec precipitation mm = 37 | year precipitation mm = 429 | Jan rain days = 10 | Feb rain days = 9 | Mar rain days = 11 | Apr rain days = 11 | May rain days = 9 | Jun rain days = 10 | Jul rain days = 6 | Aug rain days = 6 | Sep rain days = 8 | Oct rain days = 9 | Nov rain days = 11 | Dec rain days = 11 | Jan snow days = 8 | Feb snow days = 8 | Mar snow days = 5 | Apr snow days = 0.2 | Oct snow days = 0.1 | Nov snow days = 2 | Dec snow days = 7 | Jan sun = 64.5 | Feb sun = 96.9 | Mar sun = 142.7 | Apr sun = 207.2 | May sun = 282.3 | Jun sun = 307.7 | Jul sun = 349.0 | Aug sun = 322.3 | Sep sun = 246.7 | Oct sun = 172.5 | Nov sun = 92.9 | Dec sun = 59.9 |source 1 = Pogoda.ru.net<ref name="pogoda">{{cite web| url = http://www.pogodaiklimat.ru/climate/33983.htm | title = Klíma Kerča | website = pogodaiklimat.ru | language = ru}}</ref> |source 2 = [[NOAA]]<ref name=WMOCLINO>{{cite web| url = https://www.nodc.noaa.gov/archive/arc0216/0253808/2.2/data/0-data/Region-6-WMO-Normals-9120/RussianFederation/CSV/Kerch_33983.csv | title = World Meteorological Organization Climate Normals for 1991–2020: Kerch-33983 | publisher = National Centers for Environmental Information}}</ref> }} == Správa mesta == Mestský okruh Kerč (v rámci ukrajinského administratívneho členenia označovaný ako Kerčská mestská rada) predstavuje rozsiahlu sídelnú štruktúru, ktorá okrem historického jadra zahŕňa aj strategicky významné štvrte a priľahlé osady: * '''Eltigen''' (ukr. Herojivske) – známe predovšetkým ako kľúčové miesto sovietskeho námorného vylodenia počas [[Kerčsko-eltigenská výsadková operácia|Kerčsko-eltigenskej operácie]] v roku 1943. * '''Kamyš-Burun''' (ukr. Aršynceve) – priemyselný a hutnícky uzol situovaný v južnej časti mesta pri rovnomennom zálive. * '''[[Port Krym]]''' – strategický prístav na severovýchodnom okraji mesta, ktorý pred dokončením mosta zabezpečoval hlavné spojenie cez Kerčský prieliv. * '''Adžimuškaj''' – severné predmestie, ktoré vošlo do dejín vďaka hrdinskému odporu v miestnych katakombách počas druhej svetovej vojny. * '''[[Tuzla (ostrov)|Ostrov Tuzla]]''' – úzky piesočnatý ostrov (pôvodne kosa) v Kerčskom prielive. Bol predmetom územného sporu medzi Ukrajinou a Ruskom už v roku 2003 a v súčasnosti cez neho prechádza trasa [[Krymský most|Krymského mosta]].<ref>{{Citácia knihy | titul = The Tuzla Island Dispute Between Russia and Ukraine | url = https://tandfonline.com | vydavateľ = Asian Affairs | rok = 2003 | jazyk = en}}</ref> == Obyvateľstvo == Kerč zaznamenal najvýraznejší demografický rozmach v druhej polovici 20. storočia v dôsledku masívnej industrializácie. Po obnovení nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 počet obyvateľov v súlade s celorepublikovým trendom mierne klesal. Po ruskej okupácii v roku 2014 došlo k zmene demografickej štruktúry; hoci oficiálne ruské štatistiky uvádzajú stabilizáciu populácie okolo 150 000 obyvateľov, nezávislí pozorovatelia upozorňujú na prirodzený úbytok pôvodného obyvateľstva a jeho nahradzovanie migrantmi z ruskej pevniny.<ref>{{Citácia knihy | titul = Population of Kerch City | url = http://mashke.org | vydavateľ = pop-stat.mashke.org | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> Podľa odhadov pre rok 2025 žije v meste približne 151 000 obyvateľov.<ref>{{Citácia knihy | titul = Čislennosť naselenija RF k 1.1.2025 | url = https://rosstat.gov.ru | vydavateľ = Rosstat | rok = 2025 | jazyk = ru}}</ref> Z etnického hľadiska tvoria väčšinu Rusi, nasledovaní ukrajinskou menšinou, ktorej podiel sa však po roku 2014 v dôsledku politického tlaku a emigrácie do vnútrozemia Ukrajiny znížil. Výraznú historickú prítomnosť si zachovávajú aj Krymskí Tatári, Bielorusi a Arméni. {| class="wikitable" style="text-align:right;" |+ Vývoj počtu obyvateľov ! Rok !! Počet obyv. !! Rok !! Počet obyv. |- | 1897 || 33 347 || 2001 || 157 007 |- | 1926 || 34 624 || 2010 || 147 269 |- | 1939 || 104 443 || 2014 || 144 626 |- | 1959 || 98 769 || 2021 || 154 621 |- | 1979 || 156 827 || 2024 || 152 328 |- | 1989 || 174 365 || 2025 || 151 103 |} <ref name=":0">{{Cite web |title=Cities & towns of Ukraine |url=http://pop-stat.mashke.org/ukraine-cities.htm |accessdate=2026-04-09 |archiveurl=https://archive.today/20120722121934/http://pop-stat.mashke.org/ukraine-cities.htm |archivedate=2012-07-22 }}</ref><ref>{{Cite web |url=https://rosstat.gov.ru/storage/mediabank/%D0%A1hisl_MO_01-01-2025.xlsx |title=Prehľad subjektov RF k 1.1.2025 |language=ru}}</ref> == Hospodárstvo == Kerč predstavuje kľúčový hospodársky uzol východného Krymu s diverzifikovanou ekonomikou zameranou na ťažký priemysel, lodiarsku výrobu a spracovanie morských plodov. Vďaka unikátnej kombinácii prímorskej polohy a tisícročnej histórie zohráva dôležitú úlohu aj cestovný ruch, hoci jeho rozvoj je v súčasnosti limitovaný militarizáciou oblasti a environmentálnymi záťažami plynúcimi z priemyselnej činnosti.<ref>{{Citácia knihy | autor = Saul Bernard Cohen | titul = The Columbia Gazetteer of the World: A to G | vydavateľ = Columbia University Press | rok = 2008 | isbn = 978-0231145541 | strany = 1876}}</ref> === Priemysel === Priemyselná štruktúra mesta sa formovala od polovice 19. storočia a dnes zahŕňa niekoľko podnikov strategického významu: * '''Lodenice Zaliv''' – jeden z najväčších lodiarskych závodov v celom čiernomorskom regióne. Disponuje jedným z najväčších suchých dokov v Európe. Okrem výroby civilných tankerov a kontajnerových lodí sa závod po roku 2014 stal kľúčovým pre opravu a stavbu plavidiel ruskej Čiernomorskej flotily, čo z neho urobilo cieľ ukrajinských raketových útokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ukraine hits Russian shipyard in occupied Crimea | url = https://bbc.com | vydavateľ = BBC News | rok = 2023 | jazyk = en}}</ref> * '''Kerčský metalurgický závod''' – podnik s tradíciou od roku 1900, ktorý sa špecializuje na výrobu oceľového smaltovaného riadu a odliatkov. V minulosti bol úzko prepojený s ťažbou rudy na polostrove.<ref>{{Citácia knihy | autor = L. S. | titul = Iron and Steel in the Soviet Union | časopis = The World Today | ročník = 8 | číslo = 5 | strany = 210–222 | rok = 1952}}</ref> * '''Kamyš-Burunský železorudný kombinát''' – historicky zameraný na obohacovanie miestnej fosforitej železnej rudy, hoci jeho činnosť bola v posledných desaťročiach utlmená z ekologických a ekonomických dôvodov. * '''Závod Kvarc''' – špecializované pracovisko na výrobu optických skiel, presnej mechaniky a meracích prístrojov. Mesto si zachováva štatút dôležitej základne rybárskej flotily. Miestne konzervárne a spracovateľské závody dodávajú rybie produkty do celého regiónu. V poslednom období sa do popredia dostáva petrochemický priemysel, najmä vďaka terminálom na prekládku ropy a plynu v blízkosti Kerčského prielivu. == Cestovný ruch a pamiatky == [[Súbor:Гостиница Керчь.jpg|náhľad|Hotel Kerč v centre mesta, postavený v typickom štýle sovietskej architektúry, slúži ako dôležité ubytovacie centrum pre návštevníkov mesta.]] [[Súbor:Мелек-Чесменский Курган.jpg|náhľad|vpravo|Melek-Česmenský kurgan (4. stor. pred Kr.) – ukážka monumentálnej pohrebnej architektúry bosporských Grékov.]] Kerč je vďaka svojej strategickej polohe a tisícročiam osídlenia skutočným múzeom pod holým nebom. Antické historické dedičstvo mesta ho robí mimoriadne atraktívnym pre vedecký turizmus a milovníkov klasickej archeológie. Najvýznamnejšie historické pamiatky: * '''[[Pantikapaion]]''' – archeologická lokalita na svahoch a vrchole hory [[Mitridat (vrch)|Mitridat]]. Pozostatky hlavného mesta Bosporského kráľovstva zahŕňajú základy chrámov, verejných budov a obytných štvrtí, ktoré dokumentujú rozkvet mesta medzi 5. stor. pred Kr. a 3. stor. po Kr.<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 712-715}}</ref> * '''[[Kráľovská mohyla]]''' (Cársky kurgan) – unikátna hrobka jedného z bosporských kráľov (pravdepodobne Pairisada I.) zo 4. storočia pred Kr. Je majstrovským dielom gréckej architektúry, známa svojou stupňovitou nepravou klenbou a 36 metrov dlhým dromosom (vstupnou chodbou).<ref>{{Citácia knihy | autor = Valeriya Kozlovskaya | titul = The Northern Black Sea in Antiquity | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2017 | isbn = 978-1107019515 | strany = 164}}</ref> * '''[[Chrám svätého Jána Krstiteľa (Kerč)|Chrám svätého Jána Krstiteľa]]''' – postavený v roku 717, predstavuje najstarší dochovaný kresťanský chrám na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Je postavený v typickom byzantskom štýle „kríža v štvorci“ s využitím antických stĺpov v interiéri.<ref>{{Citácia knihy | autor = Saul Bernard Cohen | titul = The Columbia Gazetteer of the World: A to G | vydavateľ = Columbia University Press | rok = 2008 | isbn = 978-0231145541 | strany = 1876}}</ref> * '''Veľké schodisko na Mitridat''' – monumentálne klasicistické schodisko s 428 stupňami, vybudované v rokoch 1833 – 1840 podľa návrhu talianskeho architekta Alexandra Digbiho. Je zdobené plastikami gryfov, ktoré sú symbolom mesta. * '''[[Yeni-Kale]]''' – osmanská pevnosť z roku 1706 situovaná na najužšom mieste Kerčského prielivu. Jej architektúra spája turecké obranné prvky s vplyvmi talianskeho fortifikačného staviteľstva. * '''[[Lapidárium (Kerč)|Lapidárium]]''' – jedna z najvýznamnejších zbierok antických epigrafických pamiatok na svete. Obsahuje bosporské stély, sochy a architektonické fragmenty, ktoré sú kľúčové pre pochopenie grécko-skýtskeho synkretizmu.<ref>{{Citácia knihy | autor = Pia Guldager Bilde & Mark L. Lawall | titul = Meetings of Cultures in the Black Sea Region | vydavateľ = Aarhus University Press | rok = 2008 | isbn = 978-8779341432 | strany = 120-125}}</ref> * '''Demeterina krypta''' – podzemná pohrebná komora z 1. storočia pred Kr. s unikátne zachovanými freskami znázorňujúcimi grécku bohyňu Demeter a mytologické scény. * '''[[Myrmékion]]''', '''Tyritaké''' a '''[[Nymfeum|Nymfaion]]''' – satelitné grécke osady v okolí Kerča. Nymfaion je známy najmä nálezmi aténskej keramiky v tzv. [[Červenofigúrová keramika|kerčskom štýle]].<ref>{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 388}}</ref> * '''Pevnosť Kerč''' (Pevnosť Totleben) – mohutný systém opevnenia z polovice 19. storočia. Je unikátna tým, že väčšina jej stavieb je ukrytá pod úrovňou terénu, čo ju robilo v čase vzniku takmer nezraniteľnou. == Doprava == Kerč predstavuje kriticky dôležitý logistický uzol, ktorý vďaka svojej polohe pri úzkom prielive historicky aj moderne spája Krym s pevninskou časťou Európy a Ruska. * '''Prístavy:''' Mesto disponuje komplexnou prístavnou infraštruktúrou, ktorá zahŕňa Kerčský námorný obchodný prístav, rybársky prístav, priemyselný terminál Kamyš-Burun a strategický trajektový prístav '''[[Port Krym]]'''. Pred vybudovaním mosta bol prístav hlavnou tepnou pre zásobovanie polostrova.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerch - Medieval harbors | url = http://olkas.net | vydavateľ = olkas.net | jazyk = en | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> * '''Železnica:''' Kerč je dôležitým železničným terminálom s piatimi stanicami (Kerč, Kerč-I, Kerč-Zavod, Aršynceve a Krym). Železničná sieť prepája priemyselné zóny mesta s hlavnou magistrálou smerujúcou do vnútrozemia Ukrajiny cez uzol Džankoj. * '''Mestská doprava:''' História mestskej hromadnej dopravy v Kerči siaha do roku 1935, kedy bola spustená električková sieť. Tá bola počas ničivých bojov v roku 1941 úplne zničená a už nikdy nebola obnovená. Modernú chrbticu dopravy tvorí trolejbusová sieť (v prevádzke od roku 2004) a autobusové linky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trolejbusnaja doprava v Kerči | url = http://kerch.net | vydavateľ = kerch.net | jazyk = ru | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> * '''[[Krymský most]]:''' Strategická líniová stavba dokončená ruskou okupačnou správou v roku 2018 (cestná časť) a 2019 (železničná časť). Most, postavený bez súhlasu Ukrajiny, je považovaný za nelegálnu stavbu a od začiatku [[Ruská invázia na Ukrajinu|plnohodnotnej ruskej invázie v roku 2022]] je legitímnym cieľom ukrajinských obranných síl, čo viedlo k jeho opakovanému poškodeniu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Putin takes first train across Crimea bridge | url = https://france24.com | vydavateľ = France 24 | rok = 2019 | jazyk = en}}</ref> == Kultúra a vzdelávanie == Mesto si zachováva štatút významného vzdelávacieho a kultúrneho centra východného Krymu. Miestny kultúrny kalendár je úzko spätý s jeho identitou prístavného a hrdinského mesta: * '''Deň oslobodenia''' (11. apríl) – kľúčový sviatok pripomínajúci koniec nacistickej okupácie v roku 1944. * '''Deň rybárov''' (druhá júlová nedeľa) – oslava tisícročnej tradície rybolovu, ktorá je pilierom mesta. * '''Deň mesta''' (druhá septembrová sobota). Vzdelávacia sieť mesta je robustná a reflektuje jeho priemyselno-technické zameranie. Podľa údajov z roku 2004 v meste pôsobilo 28 všeobecnovzdelávacích škôl a 9 inštitútov vrátane pobočiek popredných univerzít. Významné postavenie majú odborné stredné školy, najmä Kerčská polytechnická škola a lodiarska škola, ktoré pripravujú špecialistov pre miestne lodenice a metalurgické závody.<ref>{{Citácia knihy | autor = Saul Bernard Cohen | titul = The Columbia Gazetteer of the World: A to G | vydavateľ = Columbia University Press | rok = 2008 | isbn = 978-0231145541 | strany = 1876}}</ref> == Archeológia == [[Súbor:2015. Керченский историко-археологический музей 026.jpg|náhľad|Zbierka antickej keramiky v Kerčskom múzeu, ktorej dominujú typické grécke nádoby typu [[lékythos]]. Nálezy dokumentujú každodenný vplyv helénskej kultúry na Kryme.]] Systematický archeologický výskum v Kerči a na celom Kerčskom polostrove sa začal rozvíjať v polovici 19. storočia. Prelomovými boli práce výskumníkov ako [[Paul Dubrux]] či neskôr [[Duncan MacPherson]], ktorí odkryli bohatstvo antického Pantikapaiona. Odvtedy boli na svahoch hory [[Mitridat (vrch)|Mitridat]] a v jej bezprostrednom okolí systematicky preskúmané rozsiahle mestské štvrte, nekropoly a monumentálne mohyly (kurgany), ktoré sú unikátnym dokladom grécko-skýtskej symbiózy.<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 705-710}}</ref> Kerč je vďaka svojej historickej úlohe dôležitého obchodného uzla zapojený do medzinárodného programu [[UNESCO]] „Hodvábna cesta“ (''Silk Road'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Silk Roads Programme: Kerch | url = https://unesco.org | vydavateľ = UNESCO | jazyk = en | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> Mimoriadna umelecká kvalita a historická hodnota nálezov z Kerča spôsobili, že sa stali súčasťou najvýznamnejších múzejných zbierok sveta. Artefakty bosporského pôvodu dnes zdobia sály [[Ermitáž]]e v Petrohrade, [[Louvre]] v Paríži, [[Britské múzeum|Britského múzea]] v Londýne či štátnych múzeí v Berlíne a Moskve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = British Museum Collection: Antiquities of Kertch | url = https://britishmuseum.org | vydavateľ = British Museum | jazyk = en | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> Miestne '''[[Lapidárium (Kerč)|Lapidárium]]''', ktoré je súčasťou Kerčskej historicko-kultúrnej rezervácie, spravuje jednu z najväčších zbierok antických kamenných pamiatok, náhrobných stél a sôch na svete, ktoré poskytujú kľúčové informácie o sociálnej štruktúre a náboženskom živote bosporských Grékov.<ref>{{Citácia knihy | autor = Pia Guldager Bilde & Mark L. Lawall | titul = Meetings of Cultures in the Black Sea Region | vydavateľ = Aarhus University Press | rok = 2008 | isbn = 978-8779341432 | strany = 118-121}}</ref> V súčasnosti sú archeologické lokality v okolí mesta predmetom intenzívneho vedeckého záujmu. Hoci na výskumoch historicky spolupracovali medzinárodné tímy z Ukrajiny, Poľska či Ruska, po začiatku ruskej okupácie v roku 2014 vyvoláva archeologická činnosť v regióne medzinárodné obavy. Ukrajinské úrady a UNESCO opakovane upozorňujú na nezákonné vykopávky a poškodzovanie kultúrneho dedičstva, ku ktorému dochádza napríklad pri výstavbe infraštruktúrnych projektov okupačnej správy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UNESCO: Situation in the Autonomous Republic of Crimea | url = https://unesco.org | vydavateľ = UNESCO | rok = 2020 | jazyk = en}}</ref> == Osobnosti == * '''[[Luka (Vojno-Jaseneckij)|Svätý Lukáš Krymský]]''' (vlastným menom Valentin Fioldevič Vojno-Jaseneckij; 1877 – 1961) – významný chirurg, priekopník lokálnej anestézie a zároveň arcibiskup, ktorý bol pre svoju vieru prenasledovaný sovietskym režimom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Saint Luke (Voino-Yasenetsky) | url = https://oca.org | vydavateľ = Orthodox Church in America | dátum prístupu = 2024-03-24 | jazyk = en}}</ref> * '''Ivan Lypa''' (1865 – 1923) – ukrajinský spisovateľ, lekár a štátnik, spoluzakladateľ tajnej politickej organizácie Bratstvo tarasovcov a minister zdravotníctva Ukrajinskej ľudovej republiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lypa, Ivan | url = http://encyclopediaofukraine.com | vydavateľ = Encyclopedia of Ukraine | dátum prístupu = 2024-03-24 | jazyk = en}}</ref> * '''[[Voloďa Dubinin]]''' (1927 – 1942) – detský partizán, ktorý hrdinsky zahynul počas druhej svetovej vojny pri odmínovaní prístupov k Adžimuškajským katakombám. Po vojne bol posmrtne ocenený titulom Hrdina Sovietskeho zväzu. * '''Marija Jefrosininová''' (* 1979) – popredná ukrajinská televízna moderátorka a filantropka, v roku 2005 moderovala súťaž [[Eurovision Song Contest]] v Kyjeve. * '''Sevgil Musajevová''' (* 1987) – uznávaná ukrajinská novinárka krymskotatárskeho pôvodu, od roku 2014 šéfredaktorka popredného spravodajského portálu ''Ukrajinska pravda''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sevgil Musaieva: 2022 TIME100 | url = https://time.com | vydavateľ = TIME | rok = 2022 | jazyk = en}}</ref> == Partnerské mestá == {| | * {{flagicon|Turecko}} [[Çanakkale]], [[Turecko]] (1999) * {{flagicon|Arménsko}} [[Jerevan]], [[Arménsko]] (2012) * {{flagicon|Ukrajina}} [[Kyjev]], [[Ukrajina]] (1997) * {{flagicon|Bielorusko}} [[Mogilev]], [[Bielorusko]] (1998) | * {{flagicon|Rusko}} [[Novorossijsk]], [[Rusko]] (2004) * {{flagicon|Rusko}} [[Odincovo]], [[Rusko]] (2004) * {{flagicon|Rusko}} [[Oriol]], [[Rusko]] (2004) * {{flagicon|Rusko}} [[Petrohrad]], [[Rusko]] (2012) | * {{flagicon|Rusko}} [[Smolensk]], [[Rusko]] (1998) * {{flagicon|Rusko}} [[Soči]], [[Rusko]] (2005) * {{flagicon|Rusko}} [[Tula (Rusko)|Tula]], [[Rusko]] (2014) |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|Commons=Category:Kerch}} == Externé odkazy == * [http://www.kerch.com.ua Neoficiálna stránka mesta (noviny, fórum, fotogaléria)] (po rusky) * [http://discover-ukraine.info/index/crimea/kerch Informácie o Kerči v turistickom sprievodcovi po Ukrajine] (po anglicky) {{Mestá na Ukrajine}} {{Administratívne členenie Ukrajiny}} [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Prístavné mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Prístavné mestá Čierneho mora]] [[Kategória:Prístavné mestá Azovského mora]] [[Kategória:Dejiny Krymu]] 0tsed8k2k9zru3u96v1qixgnlv0pdsg Žofia Mazovská 0 748078 8210912 8198829 2026-05-08T21:04:16Z Lorenc111 233642 Upresnenie 8210912 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Žofia Mazovská |titul = mazovská kňažná |obrázok = |popis obrázku = |panovanie = |korunovácia = |pôvodné meno = Zofia mazowiecka |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[1497]] alebo [[1498]] |miesto narodenia = |dátum úmrtia = pred 11. marcom [[1543]] |miesto úmrtia = |miesto pochovania = |vierovyznanie = |predchodca = |regent = |nástupca = |manžel = Štefan Bátori (1520 – 1530){{break}}[[Ľudovít Pekry]] (1530 – 1543) |potomstvo = Stanislav Bátori{{break}}Anna Bátoriová |dynastia = [[Piastovci]] |otec = Konrád III. |matka = Anna Radziwiłłová |portál1 = |portál2 = }} '''Žofia Mazovská''' ({{vjz|pol|''Zofia Mazowiecka''}}; * [[1497]] alebo [[1498]] – † pred 11. marcom [[1543]]) bola poľská princezná z dynastie [[Piastovci|Piastovcov]], kňažná mazovská a významná postava uhorských politických dejín prvej polovice 16. storočia. Ako dcéra kniežaťa [[Konrád III. Ryšavý|Konráda III. Ryšavého]] a sesternica kráľa [[Žigmund I. (Poľsko)|Žigmunda I. Starého]] predstavovala dôležité dynastické spojenie medzi Poľským kráľovstvom a [[Uhorsko|Uhorskom]]. == Pôvod a mladosť == Žofia sa narodila ako najstaršia dcéra mazovského kniežaťa Konráda III. a jeho tretej manželky, litovskej šľachtičnej [[Anna Radziwiłłová (1476 – 1522)|Anny Radziwiłłovej]]. Po otcovej smrti v roku 1503 vyrastala pod poručníctvom svojej matky, ktorá vládla v Mazovsku ako regentka za Žofiiných bratov, [[Stanislav I. (Mazovsko)|Stanislava]] a [[Januš III.|Januša III.]] Vďaka ambicióznej politike svojej matky a blízkemu vzťahu s kráľovským dvorom Jagelovcov získala Žofia vynikajúce vzdelanie a kultúrny rozhľad, ktorý neskôr uplatnila vo svojich nových pôsobiskách. == Prvé manželstvo (Bátoryovci) == Jej prvý sobáš bol výsledkom vysokej medzinárodnej politiky. Dňa 17. septembra 1520 bola vo Varšave zosobášená ''per procura'' (v zastúpení) s vplyvným uhorským magnátom a krajinským palatínom [[Štefan Báthory z Ečedu|Štefanom Bátorym]] (1477 – 1530). Na cestu do Uhorska sa vydala s honosným sprievodom 17. januára 1521. Oficiálne uzavretie manželstva prebehlo vo februári toho istého roku. Toto spojenie upevnilo vplyv Bátoryovcov a vytvorilo silnú väzbu na poľského kráľa. Z manželstva sa narodili dve deti, ktoré však neprežili detský vek: * Stanislav Bátori * Anna Bátoriová Po Štefanovej smrti v roku 1530 zostala Žofia bez mužského dediča, čo viedlo k vymretiu ečedskej vetvy rodu Bátori a k zložitým majetkovým sporom, do ktorých musel zasahovať aj kráľ. == Druhé manželstvo a pôsobenie na Liptove == Ešte v roku 1530 sa Žofia vydala druhýkrát. Jej manželom sa stal barón [[Ľudovít Pekry|Ľudovít Pekry z Petroviny]], magnát chorvátskeho pôvodu a významný spojenec [[Ján Zápoľský|Jána Zápoľského]]. <ref>NAGY, Iván. ''Magyarország családai czimerekkel és nemzedékrendi táblákkal''. Zväzok 9. Pest: Ráth Mór, 1862, s. 189.</ref> Manželia spoločne spravovali rozsiahle panstvo [[Likava]] a mesto [[Ružomberok]]. Žofia, zvyknutá na komfort poľských kniežacích sídiel, vnímala hrad Likava ako príliš nehostinný a vojenský. Z tohto dôvodu iniciovali v roku 1530 výstavbu moderného renesančného nížinného kaštieľa priamo v Ružomberku. Tento objekt, postavený v štýle poľskej renesancie, kde podľa historikov bola založená kaplnka sv.Žofie a neskôr dostal na jej počesť názov [[Kaštieľ svätej Žofie]] (lat. ''Castellum Sanctae Sophiae''). == Odkaz a úmrtie == Žofia bola známa svojou hlbokou nábožnosťou, kultivovaným vystupovaním a podporou umenia. Do severného Uhorska priniesla renesančný životný štýl a módu typickú pre krakovský a varšavský dvor. Zomrela pred 11. marcom 1543. Miesto pochovania nieje známe. <ref name="Jasinski1998">JASIŃSKI, Kazimierz. ''Rodowód Piastów mazowieckich''. Poznań - Wrocław, 1998. s. 195-197. </ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * JASIŃSKI, Kazimierz. ''Rodowód Piastów mazowieckich''. Poznań - Wrocław: Wydawnictwo Historyczne, 1998. ISBN 83-913563-0-2. * HOUDEK, Ivan. ''Z dejín hradu Likavy a Ružomberka''. Ružomberok: Ján Párička, 1924. * NAGY, Iván. ''Magyarország családai czimerekkel és nemzékrendi táblákkal''. Pest: Ráth Mór, 1862. {{DEFAULTSORT:Mazovská, Žofia}} [[Kategória:Piastovci]] [[Kategória:Bátoriovci]] [[Kategória:Poľskí šľachtici]] [[Kategória:Narodenia v 90. rokoch 15. storočia]] [[Kategória:Úmrtia v 16. storočí]] f6j28chalaozkpnntrv5wfkdheyhjey 8210914 8210912 2026-05-08T21:06:54Z Lorenc111 233642 upresnenie 8210914 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Žofia Mazovská |titul = mazovská kňažná |obrázok = |popis obrázku = |panovanie = |korunovácia = |pôvodné meno = Zofia mazowiecka |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[1497]] alebo [[1498]] |miesto narodenia = |dátum úmrtia = pred 11. marcom [[1543]] |miesto úmrtia = |miesto pochovania = |vierovyznanie = |predchodca = |regent = |nástupca = |manžel = Štefan Bátori (1520 – 1530){{break}}[[Ľudovít Pekry]] (1530 – 1543) |potomstvo = Stanislav Bátori{{break}}Anna Bátoriová |dynastia = [[Piastovci]] |otec = Konrád III. |matka = Anna Radziwiłłová |portál1 = |portál2 = }} '''Žofia Mazovská''' ({{vjz|pol|''Zofia Mazowiecka''}}; * [[1497]] alebo [[1498]] – † pred 11. marcom [[1543]]) bola poľská princezná z dynastie [[Piastovci|Piastovcov]], kňažná mazovská a významná postava uhorských politických dejín prvej polovice 16. storočia. Ako dcéra kniežaťa [[Konrád III. Ryšavý|Konráda III. Ryšavého]] a sesternica kráľa [[Žigmund I. (Poľsko)|Žigmunda I. Starého]] predstavovala dôležité dynastické spojenie medzi Poľským kráľovstvom a [[Uhorsko|Uhorskom]]. == Pôvod a mladosť == Žofia sa narodila ako najstaršia dcéra mazovského kniežaťa Konráda III. a jeho tretej manželky, litovskej šľachtičnej [[Anna Radziwiłłová (1476 – 1522)|Anny Radziwiłłovej]]. Po otcovej smrti v roku 1503 vyrastala pod poručníctvom svojej matky, ktorá vládla v Mazovsku ako regentka za Žofiiných bratov, [[Stanislav I. (Mazovsko)|Stanislava]] a [[Januš III.|Januša III.]] Vďaka ambicióznej politike svojej matky a blízkemu vzťahu s kráľovským dvorom Jagelovcov získala Žofia vynikajúce vzdelanie a kultúrny rozhľad, ktorý neskôr uplatnila vo svojich nových pôsobiskách. == Prvé manželstvo (Bátoryovci) == Jej prvý sobáš bol výsledkom vysokej medzinárodnej politiky. Dňa 17. septembra 1520 bola vo Varšave zosobášená ''per procura'' (v zastúpení) s vplyvným uhorským magnátom a krajinským palatínom [[Štefan Báthory z Ečedu|Štefanom Bátorym]] (1477 – 1530). Na cestu do Uhorska sa vydala s honosným sprievodom 17. januára 1521. Oficiálne uzavretie manželstva prebehlo vo februári toho istého roku. Toto spojenie upevnilo vplyv Bátoryovcov a vytvorilo silnú väzbu na poľského kráľa. Z manželstva sa narodili dve deti: * Stanislav Bátori * Anna Bátoriová == Druhé manželstvo a pôsobenie na Liptove == Ešte v roku 1530 sa Žofia vydala druhýkrát. Jej manželom sa stal barón [[Ľudovít Pekry|Ľudovít Pekry z Petroviny]], magnát chorvátskeho pôvodu a významný spojenec [[Ján Zápoľský|Jána Zápoľského]]. <ref>NAGY, Iván. ''Magyarország családai czimerekkel és nemzedékrendi táblákkal''. Zväzok 9. Pest: Ráth Mór, 1862, s. 189.</ref> Manželia spoločne spravovali rozsiahle panstvo [[Likava]] a mesto [[Ružomberok]]. Žofia, zvyknutá na komfort poľských kniežacích sídiel, vnímala hrad Likava ako príliš nehostinný a vojenský. Z tohto dôvodu iniciovali v roku 1530 výstavbu moderného renesančného nížinného kaštieľa priamo v Ružomberku. Tento objekt, postavený v štýle poľskej renesancie, kde podľa historikov bola založená kaplnka sv.Žofie a neskôr dostal na jej počesť názov [[Kaštieľ svätej Žofie]] (lat. ''Castellum Sanctae Sophiae''). == Odkaz a úmrtie == Žofia bola známa svojou hlbokou nábožnosťou, kultivovaným vystupovaním a podporou umenia. Do severného Uhorska priniesla renesančný životný štýl a módu typickú pre krakovský a varšavský dvor. Zomrela pred 11. marcom 1543. Miesto pochovania nieje známe. <ref name="Jasinski1998">JASIŃSKI, Kazimierz. ''Rodowód Piastów mazowieckich''. Poznań - Wrocław, 1998. s. 195-197. </ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * JASIŃSKI, Kazimierz. ''Rodowód Piastów mazowieckich''. Poznań - Wrocław: Wydawnictwo Historyczne, 1998. ISBN 83-913563-0-2. * HOUDEK, Ivan. ''Z dejín hradu Likavy a Ružomberka''. Ružomberok: Ján Párička, 1924. * NAGY, Iván. ''Magyarország családai czimerekkel és nemzékrendi táblákkal''. Pest: Ráth Mór, 1862. {{DEFAULTSORT:Mazovská, Žofia}} [[Kategória:Piastovci]] [[Kategória:Bátoriovci]] [[Kategória:Poľskí šľachtici]] [[Kategória:Narodenia v 90. rokoch 15. storočia]] [[Kategória:Úmrtia v 16. storočí]] lfrtz865bf8gew4kvhve5kpx76o3bkf 8211019 8210914 2026-05-09T07:00:24Z Scholastikos 174170 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Lorenc111|Lorenc111]] ([[User_talk:Lorenc111|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-23096-14 8198829 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Žofia Mazovská |titul = mazovská kňažná |obrázok = |popis obrázku = |panovanie = |korunovácia = |pôvodné meno = Zofia mazowiecka |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[1497]] alebo [[1498]] |miesto narodenia = |dátum úmrtia = pred 11. marcom [[1543]] |miesto úmrtia = |miesto pochovania = |vierovyznanie = |predchodca = |regent = |nástupca = |manžel = Štefan Bátori (1520 – 1530){{break}}[[Ľudovít Pekry]] (1530 – 1543) |potomstvo = Stanislav Bátori{{break}}Anna Bátoriová |dynastia = [[Piastovci]] |otec = Konrád III. |matka = Anna Radziwiłłová |portál1 = |portál2 = }} '''Žofia Mazovská''' ({{vjz|pol|''Zofia Mazowiecka''}}; * [[1497]] alebo [[1498]] – † pred 11. marcom [[1543]]) bola poľská princezná z dynastie [[Piastovci|Piastovcov]], kňažná mazovská a významná postava uhorských politických dejín prvej polovice 16. storočia. Ako dcéra kniežaťa [[Konrád III. Ryšavý|Konráda III. Ryšavého]] a sesternica kráľa [[Žigmund I. (Poľsko)|Žigmunda I. Starého]] predstavovala dôležité dynastické spojenie medzi Poľským kráľovstvom a [[Uhorsko|Uhorskom]]. == Pôvod a mladosť == Žofia sa narodila ako najstaršia dcéra mazovského kniežaťa Konráda III. a jeho tretej manželky, litovskej šľachtičnej [[Anna Radziwiłłová (1476 – 1522)|Anny Radziwiłłovej]]. Po otcovej smrti v roku 1503 vyrastala pod poručníctvom svojej matky, ktorá vládla v Mazovsku ako regentka za Žofiiných bratov, [[Stanislav I. (Mazovsko)|Stanislava]] a [[Januš III.|Januša III.]] Vďaka ambicióznej politike svojej matky a blízkemu vzťahu s kráľovským dvorom Jagelovcov získala Žofia vynikajúce vzdelanie a kultúrny rozhľad, ktorý neskôr uplatnila vo svojich nových pôsobiskách. == Prvé manželstvo (Bátoryovci) == Jej prvý sobáš bol výsledkom vysokej medzinárodnej politiky. Dňa 17. septembra 1520 bola vo Varšave zosobášená ''per procura'' (v zastúpení) s vplyvným uhorským magnátom a krajinským palatínom Štefanom Bátorym (1477 – 1530). Na cestu do Uhorska sa vydala s honosným sprievodom 17. januára 1521. Oficiálne uzavretie manželstva prebehlo vo februári toho istého roku. Toto spojenie upevnilo vplyv Bátoryovcov a vytvorilo silnú väzbu na poľského kráľa. Z manželstva sa narodili dve deti, ktoré však neprežili detský vek: * Stanislav Bátori * Klára Bátoriová Po Štefanovej smrti v roku 1530 zostala Žofia bez mužského dediča, čo viedlo k vymretiu ečedskej vetvy rodu Bátori a k zložitým majetkovým sporom, do ktorých musel zasahovať aj kráľ. == Druhé manželstvo a pôsobenie na Liptove == Ešte v roku 1530 sa Žofia vydala druhýkrát. Jej manželom sa stal barón [[Ľudovít Pekry|Ľudovít Pekry z Petroviny]], magnát chorvátskeho pôvodu a významný spojenec [[Ján Zápoľský|Jána Zápoľského]]. Podľa záznamov mal pár dcéru Annu Pekry, ktorá sa vydala za Jána zo Žerotína. <ref>NAGY, Iván. ''Magyarország családai czimerekkel és nemzedékrendi táblákkal''. Zväzok 9. Pest: Ráth Mór, 1862, s. 189.</ref> Manželia spoločne spravovali rozsiahle panstvo [[Likava]] a mesto [[Ružomberok]]. Žofia, zvyknutá na komfort poľských kniežacích sídiel, vnímala hrad Likava ako príliš nehostinný a vojenský. Z tohto dôvodu iniciovali v roku 1530 výstavbu moderného renesančného nížinného kaštieľa priamo v Ružomberku. Tento objekt, postavený v štýle poľskej renesancie, kde podľa historikov bola založená kaplnka sv.Žofie a neskôr dostal na jej počesť názov [[Kaštieľ svätej Žofie]] (lat. ''Castellum Sanctae Sophiae''). == Odkaz a úmrtie == Žofia bola známa svojou hlbokou nábožnosťou, kultivovaným vystupovaním a podporou umenia. Do severného Uhorska priniesla renesančný životný štýl a módu typickú pre krakovský a varšavský dvor. Zomrela pred 11. marcom 1543. <ref name="Jasinski1998">JASIŃSKI, Kazimierz. ''Rodowód Piastów mazowieckich''. Poznań - Wrocław, 1998. s. 195-197. </ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * JASIŃSKI, Kazimierz. ''Rodowód Piastów mazowieckich''. Poznań - Wrocław: Wydawnictwo Historyczne, 1998. ISBN 83-913563-0-2. * HOUDEK, Ivan. ''Z dejín hradu Likavy a Ružomberka''. Ružomberok: Ján Párička, 1924. * NAGY, Iván. ''Magyarország családai czimerekkel és nemzékrendi táblákkal''. Pest: Ráth Mór, 1862. {{DEFAULTSORT:Mazovská, Žofia}} [[Kategória:Piastovci]] [[Kategória:Bátoriovci]] [[Kategória:Poľskí šľachtici]] [[Kategória:Narodenia v 90. rokoch 15. storočia]] [[Kategória:Úmrtia v 16. storočí]] gfs0aqe430ydis62kzyson00ao29nz0 8211141 8211019 2026-05-09T11:05:35Z ~2026-23096-14 292029 Úprava nepresných údajov o detoch. 8211141 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Žofia Mazovská |titul = mazovská kňažná |obrázok = |popis obrázku = |panovanie = |korunovácia = |pôvodné meno = Zofia mazowiecka |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[1497]] alebo [[1498]] |miesto narodenia = |dátum úmrtia = pred 11. marcom [[1543]] |miesto úmrtia = |miesto pochovania = |vierovyznanie = |predchodca = |regent = |nástupca = |manžel = Štefan Bátori (1520 – 1530){{break}}[[Ľudovít Pekry]] (1530 – 1543) |potomstvo = Stanislav Bátori{{break}}Anna Bátoriová |dynastia = [[Piastovci]] |otec = Konrád III. |matka = Anna Radziwiłłová |portál1 = |portál2 = }} '''Žofia Mazovská''' ({{vjz|pol|''Zofia Mazowiecka''}}; * [[1497]] alebo [[1498]] – † pred 11. marcom [[1543]]) bola poľská princezná z dynastie [[Piastovci|Piastovcov]], kňažná mazovská a významná postava uhorských politických dejín prvej polovice 16. storočia. Ako dcéra kniežaťa [[Konrád III. Ryšavý|Konráda III. Ryšavého]] a sesternica kráľa [[Žigmund I. (Poľsko)|Žigmunda I. Starého]] predstavovala dôležité dynastické spojenie medzi Poľským kráľovstvom a [[Uhorsko|Uhorskom]]. == Pôvod a mladosť == Žofia sa narodila ako najstaršia dcéra mazovského kniežaťa Konráda III. a jeho tretej manželky, litovskej šľachtičnej [[Anna Radziwiłłová (1476 – 1522)|Anny Radziwiłłovej]]. Po otcovej smrti v roku 1503 vyrastala pod poručníctvom svojej matky, ktorá vládla v Mazovsku ako regentka za Žofiiných bratov, [[Stanislav I. (Mazovsko)|Stanislava]] a [[Januš III.|Januša III.]] Vďaka ambicióznej politike svojej matky a blízkemu vzťahu s kráľovským dvorom Jagelovcov získala Žofia vynikajúce vzdelanie a kultúrny rozhľad, ktorý neskôr uplatnila vo svojich nových pôsobiskách. == Prvé manželstvo (Bátoryovci) == Jej prvý sobáš bol výsledkom vysokej medzinárodnej politiky. Dňa 17. septembra 1520 bola vo Varšave zosobášená ''per procura'' (v zastúpení) s vplyvným uhorským magnátom a krajinským palatínom Štefanom Bátorym (1477 – 1530). Na cestu do Uhorska sa vydala s honosným sprievodom 17. januára 1521. Oficiálne uzavretie manželstva prebehlo vo februári toho istého roku. Toto spojenie upevnilo vplyv Bátoryovcov a vytvorilo silnú väzbu na poľského kráľa. Z manželstva sa narodili dve deti: * Stanislav Bátory * Anna Bátoryová == Druhé manželstvo a pôsobenie na Liptove == Ešte v roku 1530 sa Žofia vydala druhýkrát. Jej manželom sa stal barón [[Ľudovít Pekry|Ľudovít Pekry z Petroviny]], magnát chorvátskeho pôvodu a významný spojenec [[Ján Zápoľský|Jána Zápoľského]]. <ref>NAGY, Iván. ''Magyarország családai czimerekkel és nemzedékrendi táblákkal''. Zväzok 9. Pest: Ráth Mór, 1862, s. 189.</ref> Manželia spoločne spravovali rozsiahle panstvo [[Likava]] a mesto [[Ružomberok]]. Žofia, zvyknutá na komfort poľských kniežacích sídiel, vnímala hrad Likava ako príliš nehostinný a vojenský. Z tohto dôvodu iniciovali v roku 1533 obnovu pôvodného gotického objektu na sútoku rieky Váh a Revúca priamo v Ružomberku. Tento objekt, obnovený v štýle renesancie, kde podľa historikov bola založená kaplnka sv.Žofie a neskôr dostal podľa ďalšej majiteľky Kataríny Pállfyovej názov [[Kaštieľ svätej Žofie]] (lat. ''Castellum Sanctae Sophiae'') ktorý sa spomína v listinách 1611. == Úmrtie == Zomrela pred 11. marcom 1543. Miesto pochovania nieje známe. <ref name="Jasinski1998">JASIŃSKI, Kazimierz. ''Rodowód Piastów mazowieckich''. Poznań - Wrocław, 1998. s. 195-197. </ref> Ak by sa nachádzala podľa dostupných prameňov na Liptove, najpravdepodobnejším miestom pochovania by bol kostol sv. Ladislava (dnes sv. Ondreja) v Ružomberku. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * JASIŃSKI, Kazimierz. ''Rodowód Piastów mazowieckich''. Poznań - Wrocław: Wydawnictwo Historyczne, 1998. ISBN 83-913563-0-2. * HOUDEK, Ivan. ''Z dejín hradu Likavy a Ružomberka''. Ružomberok: Ján Párička, 1924. * NAGY, Iván. ''Magyarország családai czimerekkel és nemzékrendi táblákkal''. Pest: Ráth Mór, 1862. {{DEFAULTSORT:Mazovská, Žofia}} [[Kategória:Piastovci]] [[Kategória:Bátoriovci]] [[Kategória:Poľskí šľachtici]] [[Kategória:Narodenia v 90. rokoch 15. storočia]] [[Kategória:Úmrtia v 16. storočí]] 9lfwnqsrd2jwo3f4gfdpxqxbo75lcrh Ľudovít Pekry 0 748080 8210915 8198822 2026-05-08T21:08:26Z Lorenc111 233642 Upresnenie dát o detoch 8210915 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Ľudovít Pekry |titul = barón z Petroviny |obrázok = |popis obrázku = |panovanie = |korunovácia = |pôvodné meno = Ludvig Pekry |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = koncom [[15. storočie|15. storočia]] |miesto narodenia = |dátum úmrtia = [[1551]] |miesto úmrtia = |miesto pochovania = |vierovyznanie = |predchodca = |regent = |nástupca = |manželka = [[Žofia Mazovská]] (1530 – 1543){{break}}Alžbeta Bátoriová z Bošian (od 1544) |potomstvo = Anna Pekry (pravdepodobne z 2. manželstva) |dynastia = |otec = |matka = |portál1 = |portál2 = }} '''Ľudovít Pekry z Petroviny''' (staršie ''Ludvik Pekry'', {{vjz|hun|''Pekry Lajos''}}, {{vjz|hrv|''Ludvig Pekry''}}; * koncom [[15. storočie|15. storočia]] – † [[1551]]) bol vplyvný uhorský magnát chorvátskeho pôvodu, vojenský veliteľ a vysoký kráľovský úradník.<ref name="Houdek">HOUDEK, Ivan. ''Z dejín hradu Likavy a Ružomberka''. Ružomberok: Ján Párička, 1924. s. 32-35.</ref> V dejinách Slovenska je známy predovšetkým ako majiteľ hradného panstva [[Likava (hrad)|Likava]] a spoluzakladateľ [[Kaštieľ svätej Žofie|Kaštieľa svätej Žofie]] v Ružomberku. == Životopis == Pochádzal z chorvátskeho šľachtického rodu s predikátom z Petroviny. Do širšieho povedomia sa dostal v období po bitke pri Moháči (1526). Pôvodne bol verným prívržencom kráľa [[Ján Zápoľský|Jána Zápoľského]], za čo bol v roku 1530 odmenený donáciou na panstvá Likava a Liptovský Hrádok.<ref name="Nagy">NAGY, Iván. ''Magyarország családai czimerekkel és nemzékrendi táblákkal''. Pest: Ráth Mór, 1862.</ref> Neskôr však zmenil politickú orientáciu a prešiel na stranu [[Ferdinand I. (Habsburský)|Ferdinanda I. Habsburského]]. Za svoje služby bol menovaný za kráľovského radcu a zastával dôležité funkcie v správe hornouhorských stolíc. == Manželstvá a majetky == V roku 1530 sa oženil s [[Žofia Mazovská|Žofiou Mazovskou]] dcérou mazovského kniežaťa a vdovou po palatínovi Štefanovi Bátorym. Týmto sobášom sa výrazne posilnilo jeho spoločenské postavenie, keďže sa stal príbuzným poľského kráľovského dvora.<ref name="Jasinski">JASIŃSKI, Kazimierz. ''Rodowód Piastów mazowieckich''. Poznań - Wrocław: Wydawnictwo Historyczne, 1998. s. 195-197. <ref name=":0" /></ref> Spolu so Žofiou sa zdržiavali na Liptove. Pretože stredoveký hrad Likava im nevyhovoval ako rezidenčné sídlo, v roku 1530 začali v Ružomberku s výstavbou renesančného [[Kaštieľ svätej Žofie|Kaštieľa svätej Žofie]].<ref name="Houdek" /> Po Žofiinej smrti (pred 11. marcom 1543) sa Pekry v roku 1544 oženil druhýkrát s Alžbetou Bátoryovou zo Šomlyó (sestra Štefana Bátoryho poľského kráľa). == Vojenské pôsobenie == Ako vojak sa Pekry zúčastnil viacerých protitureckých ťažení. Bol známy ako rázny feudál, ktorý sa často dostával do sporov s okolitou šľachtou aj mestom Ružomberok kvôli hospodárskym výsadám a daniam. Zaslúžil sa však o modernizáciu opevnení na severnom Slovensku v čase osmanskej expanzie.<ref name="Nagy" /> == Úmrtie == Ľudovít Pekry zomrel v roku 1551. Panstvo Likava po jeho smrti prešlo do správy kráľovskej komory. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * HOUDEK, Ivan. ''Z dejín hradu Likavy a Ružomberka''. Ružomberok: Ján Párička, 1924. * JASIŃSKI, Kazimierz. ''Rodowód Piastów mazowieckich''. Poznań - Wrocław: Wydawnictwo Historyczne, 1998. * NAGY, Iván. ''Magyarország családai czimerekkel és nemzékrendi táblákkal''. Pest: Ráth Mór, 1862. {{DEFAULTSORT:Pekry, Ľudovít}} [[Kategória:Chorvátske vojenské osobnosti]] [[Kategória:Chorvátski šľachtici]] [[Kategória:Narodenia v 15. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 1551]] 890kwvys8clql930j0f0k39p6f8oblq Orión (mytológia) 0 748281 8210862 8198708 2026-05-08T18:11:34Z ~2026-27065-36 293875 8210862 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Poussin, Nicolas - Paysage avec Orion aveugle cherchant le soleil - 1658.jpg|náhľad|Obraz od [[Nicolas Poussin|Nicolasa Poussina]]: ''Slepý Orión hľadajúci vychádzajúce slnko'', olej na plátne, [[1658]]]] '''Orión''' (tiež '''Órión''', '''Orion''') je v [[Grécka mytológia|gréckej mytológii]] [[Obor (bytosť)|obor]], lovec, známy tiež vďaka tomu, že ho [[Zeus]] alebo [[Artemis (bohyňa)|Artemis]] umiestnili [[Súhvezdie|na oblohu]] ako [[Orión (súhvezdie)|súhvezdie]]. V oblasti [[Boiótia|Boiótie]] ho uctievali ako hrdinu a existuje legenda, podľa ktorej je práve on zodpovedný za súčasný tvar Sicílskeho prielivu. Zmienky o tejto postave sú roztrúsené vo viacerých dielach, ale žiadny z autorov nepodáva ucelený príbeh Orióna. Spomína sa v najstarších zachovaných dielach [[Grécka literatúra|gréckej literatúry]]: v [[Homér|Homérovej]] ''[[Iliada|Iliade]]'' je opísaný ako súhvezdie a hviezda [[Sírius]] je spomenutá ako jeho pes.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Homér|titul=Iliada|url archívu=https://www.gutenberg.org/ebooks/6130}}</ref> V ''Odysei'' ho [[Odyseus]] vidí loviť v podsvetí s bronzovou palicou. Je tiež spomenutý ako súhvezdie, ako milenec [[Éós]], spomína sa jeho smrť rukou Artemis a ako najkrajší zo zemských bytostí.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Homér|titul=Odysea|url archívu=https://www.gutenberg.org/ebooks/1727}}</ref> V diele [[Hésiodos|Hésioda]] ''Práce a dni'' je Orión tiež súhvezdím, ktorého východ a západ so Slnkom sa používa na počítanie roka a ktoré prenasleduje [[Plejády (hviezdokopa)|Plejády]]. == Mytológia == Orión je syn [[Poseidón (boh)|Poseidóna]]. Jeho matka je zvyčajne dcéra [[Minós|Minósa]]. Orión je obor a po otcovi zdedil schopnosť chodiť po vode. [[Publius Ovidius Naso|Ovidius]] a [[Bibliotheca (Pseudo-Apollodóros)|Pseudo-Apollodóros]] uvádzajú, že jeho prvou ženou bola Sidé, ktorú [[Héra (bohyňa)|Héra]] uvrhla do podsvetia, pretože sa s ňou chcela porovnávať v kráse.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ovid (43 BC–17) - Ars Amatoria: The Art of Love, Book I | url = https://www.poetryintranslation.com/PITBR/Latin/ArtofLoveBkI.php#anchor_Toc521049274 | vydavateľ = www.poetryintranslation.com | dátum prístupu = 2026-04-15}}</ref> [[Giovanni Boccaccio]], odvolávajúc sa na dnes už neznámeho latinského autora, ho opisuje ako princa zo [[Sicília (ostrov)|Sicílie]]. Opisuje, ako ho v mladosti zviedla [[Venuša (bohyňa)|Venuša]]. Uvádza tiež, že so svojou sestrou Candiopé splodil syna. Jeho otec ho za to vyhnal do [[Trácia (historické územie)|Trácie]]. === Chios === Orión prišiel na ostrov [[Chios]], kde pomáhal loviť divé šelmy. Raz sa opil a znásilnil Meropé, dcéru kráľa [[Oinopión|Oenopióna]], ktorej ruku mal pôvodne sľúbenú ako odplatu za lovenie zvierat. Za tento čin ho kráľ oslepil a poslal do vyhnanstva. Orión sa dostal k [[Héfaistos|Héfaistovej]] kováčskej dielni na ostrove [[Lémnos|Lemnos]], kde Héfaistos nariadil svojmu pomocníkovi [[Cédalion|Cédalionovi]], aby ho sprevádzal k [[Hélios|Héliovi]]. Cédalion sa niesol na jeho ramenách a ukazoval mu cestu na najvzdialenejší východ, až na kraj sveta, kde ho vyliečil Hélios alebo [[Asklépios]]. Orión sa vrátil na Chios, aby potrestal Oenopióna, ale kráľ sa pred ním skryl. === Smrť === Orión ďalej putoval na Krétu, aby kráľa našiel. Tu na love sprevádzal [[Artemis (bohyňa)|Artemís]] a jej matku [[Léto]] a počas lovu sa vystatoval, že zabije každú šelmu na Zemi. [[Gaia (mytológia)|Gaia]] z toho nemala radosť a poslala obrovského škorpióna, aby s Oriónom bojoval a zabil ho. Existujú aj verzie, v ktorých môže za jeho smrť Artemis. Podľa bežnej verzie, ktorá sa nachádza v diele ''De astronomia'' od [[Hyginus|Hygina]], k tomu došlo náhodou. Žiarlivý [[Apolón]] zbadal Orióna plávať v oceáne ďaleko od brehu. V prítomnosti svojej sestry poznamenal, že Artemis nemôže trafiť tú vec, ktorá sa vznáša na vode. Artemis túto výzvu prijala a nevedomky Orióna zasiahla. === Medzi hviezdami === Hyginus uvádza tri verzie príbehu o Oriónovom vzostupe medzi hviezdy. * Vo verzii, v ktorej ho zabije škorpión, Artemis a Léto požiadali Dia, aby ho umiestnil na oblohu ako súhvezdie. Zeus súhlasil a na pamiatku Orionovej smrti pridal na oblohu aj [[Škorpión (súhvezdie)|škorpióna]]. * Vo verzii, kedy ho Artemis nevedomky zabije, je to ona, kto ho umiestni medzi hviezdy. * Tretia verzia spája Orióna s viacerými súhvezdiami, nielen so Škorpiónom. Orión sedem rokov prenasledoval [[Pléioné|Pleioné]], matku [[Plejády (mytológia)|Plejád]], až kým nezasiahol Zeus a všetky ich nevyzdvihol medzi hviezdy. [[Malý pes]] a [[Veľký pes]] sú jeho psy. Naháňajú [[Zajac (súhvezdie)|zajaca]], hoci Hyginus uvádza, že niektorí kritici považovali túto korisť za príliš podradnú pre ušľachtilého Orióna a namiesto toho prenasledoval [[Býk (súhvezdie)|býka]]. == V novoveku == [[Taliansko|Taliansky]] hudobný skladateľ [[Francesco Cavalli]] ([[1602]] – [[1676]]) napísal v roku [[1653]] operu ''L'Orione''. [[Nicolas Poussin]] ([[1594]] – [[1665]]) namaľoval v roku [[1658]] obraz ''Slepý Orión hľadajúci vychádzajúce slnko'', olej na plátne. [[Johann Christian Bach]] ([[1735]] – [[1782]]) napísal operu ''Orión alebo Dianina pomsta'' uvedenú v [[Londýn|Londýne]] v roku [[1763]]. [[Philip Glass]], skladateľ zo [[Spojené štáty|Spojených štátov]] (narodený v roku [[1937]]) v opere ''Galileo Galilei'' z roku [[2002]] zahrnul operu v opere, v ktorej vystupujú Orión a Meropé. Slnečné svetlo, ktoré vylieči Oriónovu slepotu, je alegóriou na modernú vedu. [[Orion (kozmická loď)|Orion]] je názov pilotovanej [[Kozmická loď|kozmickej lode]], ktorá v rámci misie [[Artemis II]] obletela so 4-člennou posádkou na jar [[2026]] [[Mesiac]]. [[Orion (čokoládovňa)|Orion]] je názov známej potravinárskej firmy. == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * [[Vojtech Zamarovský|ZAMAROVSKÝ, Vojtech]]. ''Bohovia a hrdinovia antických bájí''. 5. doplnené vydanie. Bratislava: Perfekt, 2015. ISBN 978-80-8046-717-3. == Pozri aj == * [[Zoznam postáv gréckej mytológie]] * [[Orión (súhvezdie)]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{preklad|en|Orion (mythology)|1348923434}} {{Grécka mytológia}} [[Kategória:Postavy gréckej mytológie]] [[Kategória:Nevidiace osobnosti]] [[Kategória:Giganti]] slmierng1kgy17aenj5zlvwc1d6sjxv Nathalie Bayová 0 748488 8210809 8210682 2026-05-08T16:31:50Z ~2026-27065-36 293875 Revízia [[Special:Diff/8210682|8210682]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-25835-64|~2026-25835-64]] ([[User talk:~2026-25835-64|diskusia]]) bola vrátená 8210809 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Nathalie Bayová | fotka = Nathalie Baye Cannes 2019.jpg | veľkosť fotky = | komentár = Nathalie Baye (2019) | celé meno = Nathalie Marie Andrée Baye | dátum narodenia = {{dn|1948|07|06}} | miesto narodenia = [[Mainneville]], [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|17|1948|07|06}} | miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | prezývky = | alma mater = [[Conservatoire national supérieur d'art dramatique]] | povolanie = herečka | roky pôsobenia = 1970{{--}}2023 | partner = [[Philippe Léotard]] (1972{{--}}1982){{small|(1972{{--}}1982)}}<br>[[Johnny Hallyday]] (1982{{--}}1986){{small|(1982{{--}}1986)}} | priateľ = | deti = [[Laura Smet]] (* 1983) | rodičia = Claude Baye, Denise Coustetová | ovplyvnenie = | webstránka = | Cézar = <center>'''Najlepšia herečka v hlavnej úlohe''' <br />[[1983]] – ''La Balance''<br />[[2006]] – ''Le Petit Lieutenant''<br />'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br />[[1981]] – ''Sauve qui peut (la vie)''<br />[[1982]] – ''Une étrange affaire''</center> | ostatné ocenenia = | portál 1 = Francúzsko | portál 2 = }} '''Nathalie Bayová''' ({{vjz|fra|Nathalie Marie Andrée Baye}}; * [[6. júl]] [[1948]], [[Mainneville]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2026]], [[Paríž]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vely | meno = Yannick | titul = L'actrice Nathalie Baye est morte | periodikum = Paris Match | url = https://www.parismatch.com/culture/cinema/elle-etait-lincarnation-de-lelegance-au-cinema-lactrice-nathalie-baye-est-morte-267657 | dátum vydania = 2026-04-18 | jazyk = fr | dátum prístupu = 2026-04-18 }}</ref>) bola francúzska [[Herec|herečka]], viacnásobná držiteľka filmovej ceny [[César]] a nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]. == Životopis == Narodila sa v malej obci Mainneville v [[Normandia|Normandii]], jej rodičia Claude Baye a Denise Coustetová boli [[Maliar (umelec)|maliari]]. Ako štrnásťročná odišla študovať na [[Tanec|tanečnú]] školu do [[Monako|Monaka]] a o tri roky neskôr do [[Spojené štáty|USA]]. Po návrate do Francúzska sa ďalej venovala tancu, zapísala sa do hereckých kurzov ''Cours Simon'' a bola prijatá na parížske [[konzervatórium]] ''[[Conservatoire national supérieur d'art dramatique|CNSAD]]'', ktoré absolvovala s viacerými oceneniami v roku [[1972]]. Vo filme [[debut]]ovala v roku [[1972]] snímkom ''Faustine et le Bel Été'', o rok neskôr hrala v [[François Truffaut|Truffautovom]] filmue ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]''. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] získala hneď troch [[César]]ov za výkony vo filmoch ''[Sauve qui peut (la vie)'' (1980), ''Une étrange affaire'' (1981) a ''La Balance'' (1982). V tomto období mala štvorročný vzťah s [[Johnny Hallyday|Johnnym Hallydayom]] a ich dcéra [[Laura Smet]] je tiež herečkou. Po týchto úspechoch začala hrať i zaujímavejšie postavy, napríklad vo filmoch ''J'ai épousé une ombre'' (1983) alebo ''En toute innocence'' (1988). V roku [[1999]] získala za film ''Une liaison pornographique'' Volpiho pohár na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]], v roku [[2006]] dostala za film ''Le Petit Lieutenant'' štvrtého [[César]]a a v roku [[2009]] sa stala nositeľkou [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]. Počas svojej kariéry natočila okolo deväťdesiat filmov a seriálov a spolupracovala s významnými režisérmi ako sú [[François Truffaut]], [[Jean-Luc Godard]], [[Claude Chabrol]] alebo [[Steven Spielberg]], okrajovo účinkovala aj v [[divadlo (umenie)|divadle]] a patrila k najuznávanejším francúzskym herečkám. Zajímala sa o [[Ochrana prírody|ochranu prírody]], bola členkou francúzskeho inštitutu [[Jane Goodallová|Jane Goodallovej]] a zástankyňou [[eutanázia|eutanázie]] zasadzujúcou sa o zavedenie príslušného [[Zákon (právo)|zákona]] vo Francúzsku. == Ocenenia == * [[1981]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Sauve qui peut (la vie)'' * [[1982]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Une étrange affaire'' * [[1983]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''La Balance'' * [[1999]]: ''Volpiho pohár'' pre najlepšiu herečku na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]] za film ''Une liaison pornographique'' * [[2006]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''Le Petit Lieutenant'' * [[2009]]: nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]] == Filmografia (výber) == {{Stĺpce|2| * [[1972]]: ''Faustine et le Bel Été'', réžia [[Nina Companéez]] * [[1973]]: ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]'' (''La Nuit américaine''), r. [[François Truffaut]] * [[1974]]: ''La Gueule ouverte'', r. [[Maurice Pialat]] * [[1974]]: ''La Gifle'', r. [[Claude Pinoteau]] * [[1976]]: ''La Derniere femme'', r. [[Marco Ferreri]] * [[1976]]: ''Mado'', r. [[Claude Sautet]] * [[1977]]: ''L'Homme qui aimait les femmes'', r. [[François Truffaut]] * [[1978]]: ''La Chambre verte'', r. [[François Truffaut]] * [[1980]]: ''Sauve qui peut (la vie)'', r. [[Jean-Luc Godard]] * [[1981]]: ''Une étrange affaire'', r. [[Pierre Granier-Deferre]] * [[1981]]: ''Beau-père'', r. [[Bertrand Blier]] * [[1981]]: ''La Provinciale'', r. [[Claude Goretta]] * [[1982]]: ''La Balance'', r. [[Bob Swaim]] * [[1982]]: ''Le Retour de Martin Guerre'', r. [[Daniel Vigne]] * [[1983]]: ''J'ai épousé une ombre'', r. [[Robin Davis]] * [[1984]]: ''[[Pravý breh, ľavý breh]]'' (''Rive droite, rive gauche''), r. [[Philippe Labro]] * [[1984]]: ''Notre histoire'', r. [[Bertrand Blier]] * [[1985]]: ''Détective'', r. [[Jean-Luc Godard]] * [[1988]]: ''En toute innocence'', r. Alain Jessua * [[1990]]: ''Un week-end sur deux'', r. [[Nicole Garcia]] * [[1999]]: ''Vénus beauté (institut)'', r. [[Tonie Marshall]] * [[1999]]: ''Une liaison pornographique'', r. Frédéric Fonteyne * [[2000]]: ''Ça ira mieux demain'', r. Jeanne Labrune * [[2002]]: ''[[Chyť ma, ak to dokážeš]]'' (''Catch Me If You Can''), r. [[Steven Spielberg]] * [[2005]]: ''Le Petit lieutenant'', r. [[Xavier Beauvois]] * [[2006]]: ''Mon fils à moi'', r. Martial Fougeron * [[2007]]: ''Michou d'Auber'', r. [[Thomas Gilou]] * [[2009]]: ''Visage'', r. Ming-liang Tsai * [[2010]]: ''Je n'ai rien oublié'', r. Bruno Chiche * [[2014]]: ''L'affaire SK1'', r. Frédéric Tellier * [[2016]]: ''Juste la fin du monde'', r. [[Xavier Dolan]] * [[2017]]: ''Alibi.com'', r. [[Philippe Lacheau]] * [[2021]]: ''Haute couture'', r. Sylvie Ohayon * [[2022]]: ''Downton Abbey: A New Era'', r. [[Simon Curtis]] * [[2023]]: ''Alibi.com 2'', r. Philippe Lacheau }} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Imdb meno|id=0000882}} * {{Csfd meno|id=2317}} * {{Kinobox meno|id=17971}} * {{Fdb meno|id=219}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Nathalie Baye|25819955}} {{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}} {{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bayová, Nathalie}} [[Kategória:Francúzske divadelné herečky]] [[Kategória:Francúzske filmové herečky]] [[Kategória:Francúzske televízne herečky]] [[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]] [[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]] [[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]] [[Kategória:Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique]] [[Kategória:Osobnosti z regiónu Normandia]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]] kgp5waxqfdfj9st19kqzo0y2cicvht2 Križovatky lásky 0 748616 8210924 8210647 2026-05-08T21:37:05Z ~2026-27858-30 294279 8210924 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Križovatky lásky | en = Mi amor sin tiempo | logo = MiAmorSinTiempo.png | krajina = {{minivlajka|MEX}} [[Mexiko]] | dĺžka = 42 – 51 minút | počet častí = 80 | počet sérií = | jazyk = [[španielčina]] | slogan = | hudba = Shaila Dúrcal – ''Mi amor sin tiempo'' | réžia = Nelinho Acosta<br>Luis Eduardo Reyes | scenár = Fernando Garcilita<br>Mario Iván Sánchez | námet = Martha Carrillo<br>Cristina García | žáner = [[telenovela]] | rok orig = 15. júl 2024 – 1. november 2024 | tv orig = [[Las Estrellas]] | rok sk = 13. máj 2026 – júl 2026 | tv sk = [[TV Doma]] | obsadenie = [[Karla Esquivel]]<br>[[Andrés Baida]]<br>[[Leticia Calderón]]<br>[[Juana Arias]]<br>[[Mane de la Parra]]<br>[[Karyme Lozano]]<br>[[Alejandro Camacho]]<br>[[Michael Ronda]] | webstránky = }} '''''Križovatky lásky''''' ({{v jazyku|spa}}''Mi amor sin tiempo'') je [[Mexiko|mexická]] [[telenovela]] z produkcie spoločnosti [[Televisa]] v roku [[2024]]. Hlavné úlohy stvárnili herci [[Karla Esquivel]], [[Andrés Baida]], [[Leticia Calderón]], [[Juana Arias]], [[Mane de la Parra]] a [[Alejandro Camacho]]. Na Slovensku túto telenovelu bude vysielať [[TV Doma]] od 13. mája [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Esmeralda sa vracia v novom seriáli: Vieme, kedy Doma odštartuje Križovatky lásky! | url = https://mediaboom.sk/kedy-odstartuju-krizovatky-lasky | dátum vydania = 2026-04-21 | dátum prístupu = 2026-04-21 | vydavateľ = mediaboom.sk | jazyk = }}</ref> Telenovela je adaptáciou mexickej telenovely ''Tres mujeres'' z roku [[1999]]. == Obsadenie == {| class="wikitable" |+ !Herec / Herečka !Postava !{{SVK}} Slovenské znenie |- |[[Karla Esquivel]] |''Fátima Uriarte Saraldi'' |[[Bianka Bucková]] |- |[[Andrés Baida]] |''Sebastián Méndez Morrison'' |[[Dárius Koči]] |- |[[Leticia Calderón]] |''Greta Saraldi de Uriarte'' |[[Tatiana Kulíšková]] |- |[[Juana Arias]] |''Bárbara Uriarte Saraldi de Espinoza / Bárbara Méndez Saraldi'' |[[Michaela Drotárová]] |- |[[Mane de la Parra]] |''Daniel Subiri Sánchez'' |[[Jakub Gécz]] |- |[[Karyme Lozano]] |''Renata Gamboa de Méndez'' |[[Renáta Rundová]] |- |[[Alejandro Camacho]] |''Federico Méndez'' |[[Peter Rúfus]] |- |[[Michael Ronda]] |''Adrián de la Fuente Monroy'' |[[Tomáš Hallon]] |- |[[Yolanda Ventura]] |''Lucía Sánchez de Subiri'' |[[Zuzana Kyzeková]] |- |[[Luz María Jerez]] |''Ana Uriarte de Ibáñez'' |[[Helena Geregová]] |- |[[Alma Delfina]] |''Jesusa Martínez'' |[[Katarína Križanová]] |- |[[Eric del Castillo]] |''don Álvaro Sánchez'' |[[Ján Greššo]] |- |[[Federico Ayos]] |''Pablo Uriarte Saraldi'' |[[Ondrej Kaprálik]] |- |[[Mauricio Abularach]] |''Mario Espinoza Sánchez'' |[[Peter Krajčovič]] |- |[[Damiana Bej]] |''Triana Ibáñez Uriarte'' | |- |[[Andrea de Fátima]] |''Brenda Contreras'' |[[Romana Orlická]] |- |[[Denia Agalianou]] |''Carla Fonseca'' | |- |[[Alejandra Andreu]] |''Verania Greepe Williams'' |[[Henrieta Jančišinová]] |- |[[Paola Toyos]] |''Genoveva Bustamante'' | |- |[[Julia Argüelles]] |''Carolina Fontaner'' | |- |[[Rafaella Gavira Bigorra]] |''Macarena „Maca“ Espinoza Uriarte'' | |- |[[Claudia Zepeda]] |''Maricruz Ruiz'' | |- |[[Raquel Morell]] |''Maggie Monroy de la Fuente'' |[[Milada Rajzíková]] |- |[[Laura Luz]] |''Carmen Morales'' | |- |[[María Marcela]] |''Sara'' | |- |[[Roberto Mateos]] |''José Ortega'' | |- |[[Ian Andrade]] |''Remigio'' | |- |[[José Elías Moreno]] |''Gonzalo Uriarte'' |[[Pavol Topoľský]] |- |[[Michel Duval]] |''Claudio Altamirano'' | |- |[[Zoraida Gómez]] |''Gisela'' | <!-- Epizódne postavy --> |- |[[Jacqueline Castro]] |''Mercedes „Meche“'' | |- |[[Gina Pedret]] |''Rosa María Sánchez de Espinoza'' | |- |[[Víctor Hugo Villanueva]] |''Tomás'' | |- |[[Servando Manzetti]] |''Julián Ibáñez'' | |- |[[Armando Andrade]] |''Aníbal'' | |- |[[Stefany Sotres]] |''María López Pérez'' | |- |[[Andrés Borda]] |''Mauro'' | |- |[[Julio Herrera]] |''Fermín'' | |- |[[Andy González]] |''Diego Aguirre'' | |- |[[José Jaime Orozco]] |''Víctor Estrada'' | |- |[[Santiago Blanco]] |''Henry'' | |- |[[Fabio Levi]] |''Eric'' | |- |[[María Paula Gay]] |''Miriam Cohen'' | |- |[[Lenard Vandera]] |''Roel'' | |- |[[Arturo Vinales]] |''Osvaldo'' | |- |[[Ernesto Díaz del Castillo]] |''Mauricio'' | |- |[[Mildred Motta]] |''Elvia'' |[[Petra Gažíková Lángová]] |- |[[Daniela Gálvez]] |''Catalina „Cata“'' | |- |[[Manolo Bonfiglio]] |''Javier'' | |- |[[Kim Rebecca Lekse]] |''Victoria'' | |- |[[Nacho Ladislao]] |''Jim Wilson'' | |- |[[Antonio Hernández]] |''šofér Uberu (Diego)'' | |- |[[Jimena Cornejo]] |''Dulce'' | |- |[[Michelle Jurado]] |''Karen Morrison de Méndez'' | |- |[[Juan Pablo Molina]] |''Sebastián Méndez Morrison (dieťa)'' | |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{csfd film|id=1543067|názov=Križovatky lásky}} * {{imdb film|id=32383381|názov=Križovatky lásky}} * [http://instagram.com/miamorsintiempo Križovatky lásky] na [[Instagram]]e [[Kategória:Mexické telenovely]] [[Kategória:Telenovely z 2024]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2024]] [[Kategória:Telenovely Televisy]] 3b3vt6q9glxoui5w93tfrctddrdsp7m Wikipédia:Stránky na zmazanie/Archaická spoločnosť 4 748924 8210820 8209006 2026-05-08T16:51:52Z Jetam2 30982 /* Archaická spoločnosť */ proti 8210820 wikitext text/x-wiki == [[Archaická spoločnosť]] == Toto je fakt silná káva, 3 vety s 3 RS a 2 červenými wl.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:47, 26. apríl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Ani to tu nemalo byť.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:47, 26. apríl 2026 (UTC) #{{Za}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:55, 26. apríl 2026 (UTC) ==== Proti ==== # {{proti}}, základný sociologický pojem. Pozri {{Citácia knihy | priezvisko = Keller | meno = Jan | odkaz na autora = Jan Keller | titul = Úvod do sociologie | vydanie text = 5. vyd. [i.e. 7. vyd.]. | miesto = Praha | vydavateľ = Sociologické nakladatelství | rok = 2004 | isbn = 80-86429-39-3 | počet strán = 204 | strany = 193 }} Wikidodkazy na RS bez problémov opraviteľné a opravené. Možnosť rozšíriť podľa {{Citácia knihy | kapitola zborník = společnosť preliterární | titul = Velký sociologický slovník | zväzok = II P{{--}}Ž | typ zväzku = Zv. | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Karolinum | rok = 1996 | isbn = 80-7184-310-5 | počet strán = | strany = 1204 }} a společnosť primitivní (s. 1204). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:05, 27. apríl 2026 (UTC) # {{Proti}}, opäť prípad, kde pojem je relevantný ako samostatné encyklopedické heslo, akurát spracovanie je nateraz len v podobe substubu (slovníková definícia). Rozšírenie aspoň do podoby výhonku je nanajvýš žiadúce, mazanie resp. umelé zlučovanie so všeobecnejším heslom mi nepríde ako krok k lepšiemu stavu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:02, 28. apríl 2026 (UTC) # {{Proti}} úplný základ tam bol aj pred úpravou, aj vtedy by som sa priklonil k proti, teraz určite proti --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 14:25, 2. máj 2026 (UTC) # {{Proti}} Doplnené do dostatočného stavu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:51, 8. máj 2026 (UTC) ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === Akože, stránka vznikla v auguste 2006 a odvtedy sa jej nikto nechytil. Samozrejme, že tam sú odkazy na rozlišovačky - nikto nepredpokladal, že sa z tých stránok stanú rozlišovačky (to ešte Bronto nezaviedol svoj hlúpy systém rozlišovania úplne všetkého). V tom stave každopádne súhlasím s tým, aby stránka bola zmazaná. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:55, 26. apríl 2026 (UTC) {{re|Vasiľ}} zaujímavé, že sa tej možnosti 20 rokov nikto nechytil. Tie 2 vety sa dajú zakomponovať do článku [[Spoločnosť (sociológia)]].--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:58, 27. apríl 2026 (UTC) :Za tie roky čo si ty si už podobné prípade určite videla. Zakomponovať sa určite dajú, otázka je, že či to je správne. Podľa mňa nie a preto som hlasoval proti. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:34, 28. apríl 2026 (UTC) ::{{re|Vasiľ}} "Za tie roky čo si ty si už podobné prípade určite videla." - čo si tým chcel povedať? --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 10:42, 28. apríl 2026 (UTC) {{re|Teslaton}} Nateraz? 20 rokov sa Ti zdá ako krátka doba na zlepšenie? '''Nikto''' o ten článok za tú dobu nezakopol, na čo chceš ešte čakať? Pridanie "zdroja" a oprava wl ho teda nijako prijateľne nevylepšilo. A nie je ani v iných jazykoch. A pokiaľ nie sú samostatné články, tak všeobecný článok je dobré a používané riešenie. Mimochodom, ani tie 3 tam uvádzané články doteraz, za 20 rokov, nikto neurobil. Aká je perspektíva?--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 10:51, 28. apríl 2026 (UTC) :::Preklep, „ty“, správne malo byť „tu“. Za tie roky čo si tu si už podobné články (ktoré sú veľmi málo editované) videla. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:06, 28. apríl 2026 (UTC) ::::{{re|Vasiľ}}, nebolo by lepšie zdroje pridať do článku miesto do diskusie?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:37, 28. apríl 2026 (UTC) :::::{{re|Vasiľ}}, tu nejde o počet editácii, ale o kvalitu a rozsah. 3 vety v takomto prípade naozaj nie sú OK. A keďže 20 rokov je v takom stave veľmi pochybujem, že sa to zmení.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:29, 28. apríl 2026 (UTC) :Stále chýba citácia pre definíciu termínu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:58, 5. máj 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === 7jhmsgsw1l414tq7ngh9cr1iswz670a Eufória (seriál) 0 749386 8210955 8205432 2026-05-08T23:13:28Z TeslaBot 71954 -{{Pracuje sa}} +{{Na úpravu}}, 10 dní bez úpravy 8210955 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20260509}} {| class="infobox" style="width:25em; float:right; clear:right; margin:0 0 1em 1em; font-size:90%; border:1px solid #aaa; background:#f9f9f9;" |+ style="font-size:125%; font-weight:bold; padding:0.3em;" | Eufória |- | colspan="2" style="text-align:center; padding:0.5em;" | [[Súbor:Euphoria promotional logo.svg|frameless|230px|Logo seriálu Eufória]] |- ! style="text-align:left; width:38%;" | Originálny názov | ''Euphoria'' |- ! style="text-align:left;" | Žáner | dramatický seriál<br />teen drama |- ! style="text-align:left;" | Vytvoril | [[Sam Levinson]] |- ! style="text-align:left;" | Predloha | izraelský seriál ''Euphoria'' od Rona Leshema a Daphny Levin |- ! style="text-align:left;" | Scenár | Sam Levinson |- ! style="text-align:left;" | Réžia | Sam Levinson a ďalší |- ! style="text-align:left;" | Hrajú | [[Zendaya]]<br />Hunter Schafer<br />Jacob Elordi<br />Sydney Sweeney<br />Alexa Demie<br />Maude Apatow<br />Eric Dane<br />Colman Domingo |- ! style="text-align:left;" | Hudba | Labrinth |- ! style="text-align:left;" | Krajina pôvodu | Spojené štáty americké |- ! style="text-align:left;" | Jazyk | angličtina |- ! style="text-align:left;" | Počet sérií | 3 |- ! style="text-align:left;" | Počet častí | 26 |- ! style="text-align:left;" | Produkčné spoločnosti | HBO Entertainment<br />A24<br />The Reasonable Bunch<br />Little Lamb<br />DreamCrew |- ! style="text-align:left;" | Pôvodná stanica | [[HBO]] |- ! style="text-align:left;" | Pôvodné vysielanie | 16. jún 2019 – súčasnosť |- ! style="text-align:left;" | Web | [https://www.hbo.com/content/euphoria hbo.com/euphoria] |} '''Eufória''' (v origináli ''Euphoria'') je americký dramatický televízny seriál stanice [[HBO]], ktorý vytvoril, napísal a prevažne režíroval [[Sam Levinson]]. Seriál je americkou adaptáciou izraelského seriálu rovnakého názvu, ktorého autormi sú Ron Leshem a Daphna Levin.<ref name="wbd-property">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euphoria | url = https://press.wbd.com/na/property/euphoria | vydavateľ = Warner Bros. Discovery Pressroom | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Hlavnou postavou je Rue Bennettová, ktorú hrá [[Zendaya]], mladá žena zápasiaca so závislosťou, psychickými problémami a komplikovanými vzťahmi.<ref name="metacritic-s1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euphoria season 1 Reviews | url = https://www.metacritic.com/tv/euphoria/season-1/ | vydavateľ = Metacritic | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Prvá séria mala premiéru 16. júna 2019. Druhá séria bola uvedená v roku 2022 a tretia séria mala premiéru 12. apríla 2026 v USA.<ref name="wbd-s3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Season Three Of The HBO Original Drama Series EUPHORIA Debuts April 12 | url = https://press.wbd.com/us/ca/media-release/season-three-hbo-original-drama-series-euphoria-debuts-april-12?language_content_entity=en | vydavateľ = Warner Bros. Discovery Pressroom | dátum vydania = 2026-01-14 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Seriál je známy výrazným vizuálnym štýlom, hudbou, expresívnou kamerou, nelineárnym rozprávaním a otvoreným zobrazovaním tém ako závislosť, sexualita, identita, trauma, rodinné vzťahy, násilie, sociálne siete a dospievanie. Seriál získal viacero ocenení, vrátane cien [[Primetime Emmy Award]]. Television Academy pri seriáli eviduje 25 nominácií a 9 víťazstiev.<ref name="emmy">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euphoria: Emmy Awards, Nominations and Wins | url = https://www.televisionacademy.com/shows/euphoria | vydavateľ = Television Academy | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Zendaya získala za rolu Rue Bennettovej cenu Emmy za hlavnú herečku v dramatickom seriáli v rokoch 2020 a 2022.<ref name="emmy" /> == Námet == ''Eufória'' sleduje skupinu mladých ľudí vo fiktívnom meste East Highland v Kalifornii. Seriál sa sústreďuje na ich osobné krízy, vzťahy, rodinné prostredie a tlak moderného dospievania. Ústrednou postavou je Rue Bennettová, nespoľahlivá rozprávačka príbehu, ktorá sa po návrate z liečenia pokúša vyrovnať so závislosťou, stratou otca a vlastnou psychickou nestabilitou. Popri Rue seriál sleduje Jules Vaughnovú, Natea Jacobsa, Maddy Perezovú, Cassie Howardovú, Lexi Howardovú, Fezca, Kat Hernandezovú a ďalšie postavy. Každá z nich predstavuje inú rovinu dospievania: potrebu prijatia, hľadanie identity, toxické vzťahy, rodinné tajomstvá, úzkosť, násilie alebo snahu uniknúť vlastnej minulosti. == Dej == === Prvá séria === Prvá séria predstavuje Rue Bennettovú po návrate z rehabilitačného zariadenia. Rue nemá jasný zámer zostať triezva a jej život sa mení po zoznámení s Jules Vaughnovou, novou študentkou v meste. Ich vzťah sa stáva emocionálnym jadrom série, no zároveň odhaľuje Rueinu závislosť od ľudí rovnako silno ako od drog. Séria ďalej sleduje komplikovaný vzťah Maddy Perezovej a Natea Jacobsa, Cassie Howardovú a jej problémy s vlastným obrazom a sexualitou, Kat Hernandezovú a jej premenu po získaní pozornosti na internete, ako aj Nateov konflikt s otcom Calom Jacobsom. Dej kombinuje osobné príbehy jednotlivých postáv s témami sociálnych sietí, pornografie, násilia, identity a rodinných vzťahov. === Špeciálne epizódy === Medzi prvou a druhou sériou vznikli dve špeciálne epizódy. Prvá, ''Trouble Don't Last Always'', sa sústreďuje najmä na Rue a jej rozhovor s Alim po udalostiach finále prvej série. Druhá, ''Fuck Anyone Who's Not a Sea Blob'', sa zameriava na Jules a jej pohľad na predchádzajúce udalosti. Druhú špeciálnu epizódu spolu so Samom Levinsonom napísala Hunter Schafer.<ref name="webwire-special">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HBO’s EUPHORIA Second Special Episode Debuts January 24 | url = https://www.webwire.com/ViewPressRel.asp?aId=267588 | vydavateľ = WebWire | dátum vydania = 2020-12-08 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> === Druhá séria === Druhá séria pokračuje po udalostiach špeciálnych epizód a výraznejšie rozvíja Ruein relaps, jej vzťah s Jules a nový vzťah s Elliotom. Výraznú úlohu zohráva aj konflikt medzi Cassie, Maddy a Nateom. Séria rozširuje pozadie Cala Jacobsa, Fezca a Lexi Howardovej, ktorá v závere uvedie školskú hru inšpirovanú životmi svojich spolužiakov. Druhá séria mala premiéru 9. januára 2022 a pozostávala z ôsmich častí.<ref name="wbd-renewal">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HBO Renews Drama Series EUPHORIA For A Third Season | url = https://press.wbd.com/us/media-release/hbo-0/hbo-renews-drama-series-euphoria-third-season | vydavateľ = Warner Bros. Discovery Pressroom | dátum vydania = 2022-02-04 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> === Tretia séria === Tretia séria mala premiéru 12. apríla 2026 v USA a bola oznámená ako osemdielna. Podľa Warner Bros. Discovery sa séria odohráva po časovom posune a sústreďuje sa na skupinu priateľov z detstva, ktorí sa ako dospelí konfrontujú s otázkami viery, možnosti vykúpenia a problému zla.<ref name="wbd-s3" /> V tretej sérii sa vracajú Zendaya, Hunter Schafer, Eric Dane, Jacob Elordi, Sydney Sweeney, Alexa Demie, Maude Apatow, Martha Kelly a Chloe Cherry; medzi novými alebo oznámenými hosťujúcimi menami sú Sharon Stone, Rosalía, Danielle Deadwyler, Marshawn Lynch a Natasha Lyonne.<ref name="wbd-s3" /> == Obsadenie a postavy == {| class="wikitable sortable" ! Herec / herečka ! Postava ! Charakteristika |- | [[Zendaya]] | Rue Bennettová | Rozprávačka seriálu a mladá žena zápasiaca so závislosťou, depresiou a stratou otca. |- | Hunter Schafer | Jules Vaughnová | Nová študentka v East Highlande a jedna z najdôležitejších osôb v Rueinom živote. |- | Jacob Elordi | Nate Jacobs | Populárny športovec s násilníckymi sklonmi a komplikovaným vzťahom k vlastnej sexualite a rodine. |- | Alexa Demie | Maddy Perezová | Nateova bývalá priateľka, známa výraznou osobnosťou, sebavedomím a turbulentnými vzťahmi. |- | Sydney Sweeney | Cassie Howardová | Lexina staršia sestra, ktorá zápasí s neistotou, túžbou po láske a sebahodnotou. |- | Maude Apatow | Lexi Howardová | Cassieina mladšia sestra, pozorovateľka udalostí a autorka školskej hry v druhej sérii. |- | Angus Cloud | Fezco O'Neill | Miestny díler drog, ktorý má blízky a ochranársky vzťah k Rue. |- | Barbie Ferreira | Kat Hernandezová | Študentka, ktorá prechádza zmenou sebavnímania a skúma vlastnú sexualitu. |- | Eric Dane | Cal Jacobs | Nateov otec, ktorého tajný život výrazne ovplyvňuje jeho rodinu. |- | Storm Reid | Gia Bennettová | Rueina mladšia sestra. |- | Nika King | Leslie Bennettová | Rueina a Giina matka. |- | Colman Domingo | Ali Muhammad | Ruein mentor a človek so skúsenosťou so závislosťou. |- | Dominic Fike | Elliot | Nová postava druhej série, ktorá sa zapletie do vzťahu Rue a Jules. |} == Produkcia == === Vývoj === Seriál vznikol ako americká adaptácia izraelského seriálu ''Euphoria''. HBO objednalo pilotnú epizódu v roku 2018 a hlavná úloha bola zverená Zendayi.<ref name="deadline-pilot">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Andreeva | meno = Nellie | titul = Zendaya To Topline HBO’s Drama Pilot ‘Euphoria’ | url = https://deadline.com/2018/06/euphoria-zendaya-hbo-pilot-israeli-teen-drama-storm-reid-maude-apatow-eric-dane-1202403908/ | vydavateľ = Deadline Hollywood | dátum vydania = 2018-06-05 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> V júli 2018 HBO objednalo seriál.<ref name="deadline-series">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Euphoria’ Pilot Starring Zendaya Picked Up To Series By HBO | url = https://deadline.com/2018/07/hbo-series-order-teen-drama-pilot-euphoria-based-israeli-thriller-zendaya-drake-future-prince-1202436451/ | vydavateľ = Deadline Hollywood | dátum vydania = 2018-07-30 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Sam Levinson do seriálu premietol aj vlastnú skúsenosť so závislosťou a zotavovaním, čo ovplyvnilo najmä spôsob, akým je písaná postava Rue.<ref name="variety-addiction">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Donnelly | meno = Matt | titul = ‘Euphoria’ Creator Sam Levinson Opens Up About Drug Addiction at Premiere | url = https://variety.com/2019/scene/news/euphoria-creator-sam-levinson-opens-up-drug-addiction-1203233881/ | vydavateľ = Variety | dátum vydania = 2019-06-05 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> === Tvorivý tím === Sam Levinson je tvorcom, scenáristom, režisérom a výkonným producentom seriálu. Medzi výkonných producentov patria aj Zendaya, Drake, Adel „Future“ Nur, Ron Leshem, Daphna Levin, Kevin Turen, Ravi Nandan, Hadas Mozes Lichtenstein a ďalší.<ref name="wbd-property" /> Seriál produkujú HBO, A24 a ďalšie spoločnosti.<ref name="wbd-property" /> === Kamera a vizuálny štýl === Seriál je charakteristický výraznou prácou s farbami, svetlom, pohybom kamery, hudobnými montážami a subjektívnym rozprávaním. Veľká časť vizuálnej identity seriálu je spojená s kameramanom Marcellom Révom. Pri tretej sérii Warner Bros. Discovery uviedlo, že bola nakrúcaná na nový filmový materiál Kodak v 35 mm aj 65 mm formáte a že ide o jeden z prvých televíznych projektov s výrazným použitím 65 mm filmu.<ref name="wbd-s3" /> === Hudba === Hudbu k seriálu komponoval Labrinth. Seriál je známy aj použitím popovej, rapovej, elektronickej a filmovej hudby, ktorá často priamo podporuje psychický stav postáv. Za skladbu „All for Us“ získal seriál cenu Emmy v kategórii pôvodná hudba a text.<ref name="emmy-music">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Outstanding Original Music and Lyrics 2020 | url = https://www.televisionacademy.com/awards/nominees-winners/2020/outstanding-original-music-and-lyrics | vydavateľ = Television Academy | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> == Prehľad sérií == {| class="wikitable" ! Séria ! Počet častí ! Pôvodné vysielanie ! Poznámka |- | 1. séria | 8 | 16. jún 2019 – 4. august 2019 | Úvod Rue, Jules a študentov East Highlandu. |- | Špeciálne epizódy | 2 | 2020 – 2021 | Samostatné epizódy zamerané na Rue a Jules. |- | 2. séria | 8 | 9. január 2022 – 27. február 2022 | Pokračovanie Rueinho relapsu a konfliktov medzi hlavnými postavami. |- | 3. séria | 8 | od 12. apríla 2026 | Časový posun a presun príbehu za stredoškolské prostredie. |} == Prijatie == === Kritická odozva === Prvá séria získala prevažne priaznivú odozvu. Kritici často vyzdvihovali herecký výkon Zendaye, vizuálny štýl, hudbu a schopnosť seriálu zobrazovať vnútorný svet mladých postáv. Na druhej strane časť recenzií upozorňovala na explicitnosť seriálu a diskutovala, či niektoré scény nesmerujú viac k šoku než k charakterovej alebo spoločenskej výpovedi. Na stránke Metacritic má prvá séria hodnotenie 68 zo 100 na základe 26 kritických recenzií, čo stránka označuje ako „generally favorable reviews“.<ref name="metacritic-s1" /> Druhá séria má na Metacritic hodnotenie 74 zo 100 na základe 19 kritických recenzií.<ref name="metacritic-s2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euphoria season 2 Reviews | url = https://www.metacritic.com/tv/euphoria/season-2/ | vydavateľ = Metacritic | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Rotten Tomatoes zaradilo prvú sériu medzi televízne tituly roku 2019 a uviedlo konsenzus, podľa ktorého seriál spája tvrdosť tém s empatickým a vizuálne výrazným pohľadom, pričom ho drží najmä výkon Zendaye.<ref name="rt-s1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2019 Spring/Summer TV Scorecard | url = https://editorial.rottentomatoes.com/guide/2019-spring-tv-scorecard/ | vydavateľ = Rotten Tomatoes | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> === Sledovanosť === Druhá séria mala výrazne vyššiu sledovanosť než prvá. Warner Bros. Discovery pri obnovení seriálu na tretiu sériu uviedlo, že druhá séria mala po premiére výrazný nárast publika a že epizódy boli uvádzané týždenne na HBO a HBO Max.<ref name="wbd-renewal" /> Podľa Variety sa ''Euphoria'' po finále druhej série stala druhým najsledovanejším seriálom HBO od roku 2004 po ''Game of Thrones''.<ref name="variety-ratings">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Euphoria’ Is Now HBO’s Second-Most Watched Show Since 2004 | url = https://variety.com/2022/tv/news/euphoria-season-2-finale-ratings-1235192015/ | vydavateľ = Variety | dátum vydania = 2022-02-28 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> == Ocenenia == Seriál získal viacero cien a nominácií. Television Academy eviduje pri seriáli 25 nominácií na cenu Emmy a 9 víťazstiev.<ref name="emmy" /> Medzi významné víťazstvá patria ocenenia pre Zendayu za hlavnú herečku v dramatickom seriáli, ocenenia za make-up, strih, choreografiu, hudbu a hosťujúci výkon Colmana Dominga.<ref name="emmy" /> Zendaya získala za rolu Rue Bennettovej aj [[Zlatý glóbus]] v kategórii najlepšia herečka v dramatickom televíznom seriáli.<ref name="globes-zendaya">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zendaya | url = https://goldenglobes.com/person/zendaya/ | vydavateľ = Golden Globes | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> == Kontroverzie == ''Eufória'' od začiatku vyvolávala diskusie pre explicitné zobrazovanie drog, sexuality, násilia, nahoty a psychických problémov mladých ľudí. Časť kritikov a rodičovských organizácií seriál kritizovala ako príliš explicitný vzhľadom na to, že jeho postavami sú najmä tínedžeri.<ref name="wp-explicit">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Butler | meno = Bethonie | titul = With rampant drug use and graphic sex scenes, ‘Euphoria’ is the latest Teen TV show that isn't actually meant for teens | url = https://www.washingtonpost.com/arts-entertainment/2019/06/17/with-rampant-drug-use-graphic-sex-scenes-euphoria-is-latest-teen-tv-show-that-isnt-actually-meant-teens/ | vydavateľ = The Washington Post | dátum vydania = 2019-06-17 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Iní recenzenti naopak tvrdili, že seriál sa pokúša o empatické zobrazenie bolesti, závislosti a dospievania, nie iba o provokáciu.<ref name="guardian-review">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lee | meno = Benjamin | titul = Euphoria review – dizzying high school drama is one of year's best | url = https://www.theguardian.com/tv-and-radio/2019/jun/14/euphoria-review-hbo-zendaya-drake | vydavateľ = The Guardian | dátum vydania = 2019-06-14 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Počas druhej série sa v médiách objavili správy o sťažnostiach na náročné pracovné podmienky pri nakrúcaní. HBO uviedlo, že produkcia dodržiavala bezpečnostné a odborové pravidlá a že pri náročných dramatických seriáloch sú komplikované nakrúcania bežné.<ref name="latimes-production">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = D’Zurilla | meno = Christie | titul = HBO denies ‘Euphoria’ complaints made by unnamed background actors, crew | url = https://www.latimes.com/entertainment-arts/tv/story/2022-03-04/euphoria-hbo-background-actor-complaints-allegations | vydavateľ = Los Angeles Times | dátum vydania = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> == Distribúcia == V Spojených štátoch seriál vysiela HBO a je dostupný aj prostredníctvom streamovacej služby HBO Max.<ref name="wbd-s3" /> V strednej Európe bol seriál distribuovaný prostredníctvom služieb HBO a HBO Max. Slovenské médiá používajú aj názov ''Eufória''.<ref name="kinema-s3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osemepizódová tretia séria kritikou oceňovaného fenoménu popkultúry Euphoria sa vracia na obrazovky | url = https://www.kinema.sk/filmova-novinka/322214/osemepizodova-tretia-seria-kritikou-ocenovaneho-fenomenu-popkultury-euphoria-sa-vracia-na-obrazovky.htm | vydavateľ = Kinema.sk | dátum vydania = 2026-01-16 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> == Odkaz a význam == Seriál sa stal výrazným fenoménom popkultúry najmä pre svoj vizuálny štýl, make-up, kostýmy, hudbu a vplyv na internetovú estetiku začiatku 20. rokov 21. storočia. Diskusie okolo seriálu presiahli samotnú televíznu kritiku a týkali sa aj zobrazovania generácie Z, duševného zdravia, závislostí, sociálnych sietí, sexuality a hraníc medzi realistickým zobrazením a estetizáciou sebadeštruktívneho správania. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|https://www.hbo.com/content/euphoria}} * [https://www.televisionacademy.com/shows/euphoria ''Euphoria''] v databáze Television Academy * [https://www.rottentomatoes.com/tv/euphoria ''Euphoria''] na Rotten Tomatoes * [https://www.metacritic.com/tv/euphoria/ ''Euphoria''] na Metacritic * [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Euphoria_promotional_logo.svg Logo seriálu] na Wikimedia Commons {{DEFAULTSORT:Euforia}} [[Kategória:Americké dramatické televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály HBO]] [[Kategória:Televízne seriály začaté v roku 2019]] [[Kategória:Televízne seriály v angličtine]] 0gv43oszv4mznfnstf4mhvuy3ept7hq Embraer R-99 0 749636 8210987 8208943 2026-05-09T04:28:27Z Sokol Kat 119568 doplnenie 8210987 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo |názov = R-99 |obrázok = Súbor:R99 - RIAT 2007 (2370466415).jpg |text = Brazílska R-99 |typ = [[Lietajúci systém včasnej výstrahy a riadenia|Lietadlo včasnej výstrahy a riadenia]] |výrobca = [[Embraer]] |konštruktér = |prvý let = 22. máj 1999 |zavedený = 2002 |vyradený = |charakter = v službe |hlavný používateľ = [[Brazílske vzdušné sily]] |viac používateľov = [[Grécke vojenské letectvo]] <br />[[Mexické vzdušné sily]] <br />[[Indické vzdušné sily]] |výroba = 1999 – súčasnosť |vyrobených kusov = 18 |cena za kus = |varianty = }} '''R-99''' (tiež označované ako EMB-145 AEW&C alebo E-99) je [[Brazília|brazílske]] vojenské lietadlo včasnej výstrahy a riadenia, ktoré vzniklo úpravou civilného regionálneho dopravného lietadla [[Embraer ERJ|Embraer ERJ-145]]. Lietadlo je vybavené švédskym radarom Erieye od spoločnosti Saab, ktorý umožňuje sledovanie vzdušných, námorných aj pozemných cieľov na vzdialenosť presahujúcu 350 kilometrov. Hlavným poslaním R-99 je detekcia a sledovanie vzdušných cieľov vrátane lietadiel lietajúcich v malých výškach, ktoré unikajú pokrytiu pozemných radarových sietí. Okrem toho je schopná sledovať námorné a pozemné ciele, koordinovať pátracie a záchranné operácie a vykonávať spravodajské úlohy v oblasti komunikačného a elektronického prieskumu (COMINT/ELINT). Vďaka dátovej linke môže lietadlo v reálnom čase zdieľať zozbierané informácie s pozemným velením a s ďalšími vzdušnými prostriedkami. Celkovo bolo vyrobených 18 kusov vo všetkých verziách, pričom k zahraničným zákazníkom patrí Grécko, Mexiko a India. == Vznik a vývoj == === Genéza programu a projekt SIVAM === Impulzom pre vznik lietadla R-99 bol brazílsky štátny program SIVAM (Sistema de Vigilância da Amazônia – Amazonský sledovací systém), ktorý brazílska vláda spustila s cieľom komplexne monitorovať a chrániť amazonskú panvu – oblasť väčšiu ako celá západná Európa. Program SIVAM bol zameraný na boj s nelegálnymi aktivitami v regióne, ako sú pašovanie drog, nelegálna ťažba dreva a neoprávnené lety, a zároveň slúžil na ochranu prírody, prieskum prírodných zdrojov a podporu rozvoja pohraničných území. Pozemná radarová sieť, ktorú SIVAM budoval, mala nedostatky v pokrytí nízkych letových hladín – lietadlá a malé lietajúce objekty pod výškou asi 3 000 metrov mohli uniknúť pozornosti. Brazílske letectvo preto požadovalo špeciálny letecký sledovací prostriedok, ktorý by tieto medzery dokázal vyplniť. Ministerstvo letectva poverilo spoločnosť Embraer vývojom takéhoto lietadla. Embraer pôvodne uvažoval o využití svojho turbovrtuľového modelu [[Embraer EMB 120 Brasilia|EMB-120 Brasilia]] ako platformy pre integráciu radaru Erieye. Výber tohto typu bol však zavrhnutý najmä preto, že kontrakt SIVAM bol podpísaný s vyše dvojročným sklzom oproti pôvodne plánovanému termínu (až 25. júla 1997). Medzitým Embraer úspešne uviedol na trh nové regionálne prúdové dopravné lietadlo ERJ-145, ktoré technickými vlastnosťami svojho predchodcu výrazne prekonalo. Použitie tejto platformy prinieslo niekoľko podstatných výhod: vyššiu cestovnú rýchlosť, väčší dolet, robustnejšiu konštrukciu schopnú zniesť viac ako 2 800 letových hodín ročne a digitálnu avioniku so zdvojenou redundanciou palubných systémov. === Vývoj a prvý let === V roku 1997 získal Embraer kontrakt na vývoj a výrobu lietadla včasnej výstrahy označeného R-99A (EMB-145 SA – Surveillance Aircraft) a zároveň prieskumnej verzie R-99B (EMB-145 RS – Remote Sensing) pre program SIVAM. Brazílske letectvo objednalo päť kusov variantu AEW&C a tri kusy prieskumnej verzie. Vývoj prebiehal v spolupráci so švédskou spoločnosťou Ericsson Microwave Systems (dnes súčasť Saab), ktorá dodala kľúčový prvok – radar Erieye. Embraer zabezpečoval štrukturálnu úpravu draku, integráciu misijných systémov a celkovú systémovú integráciu. Prvý let prototypu EMB-145 AEW&C sa uskutočnil 22. mája 1999<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pike | meno = John | autor = | odkaz na autora = | titul = Military | url = https://www.globalsecurity.org/military/world/brazil/emb145.htm | vydavateľ = globalsecurity.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = }}</ref>, pričom radar Erieye prešiel svojím prvým operačným testom 25. januára 2001. Lietadlo tak preverilo schopnosti radaru nad rozsiahlou amazonskou džungľou – prostredím s extrémnou vlhkosťou a tepelným zaťažením. === Sériová výroba a dodávky === Prvé tri kusy variantu E-99 boli odovzdané brazílskemu letectvu 24. júla 2002 a priradené k 2. letke 6. leteckej skupiny na základni Anápolis. Zvyšné dva stroje nasledovali a celkovo bolo brazílskemu letectvu dodaných päť lietadiel variantu E-99 a tri variantu R-99. Dodávky boli ukončené v decembri 2003. Grécke vzdušné sily si objednali štyri stroje EMB-145H AEW&C. Prvý bol dodaný v decembri 2003 a posledný v máji 2005. Mexiko nadobudlo jeden stroj EMB-145 SA, doručený v júni 2004. India podpísala s Embraerom memorandum o porozumení vo februári 2005 a definitívna zmluva na tri stroje EMB-145i bola podpísaná v júli 2008 – v tomto prípade Embraer dodal iba upravený drak bez radarovej výbavy, ktorú vybavili indickí výrobcovia vlastnými systémami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = EMB-145 Erieye AEW&C Aircraft | url = https://www.airforce-technology.com/projects/emb/ | vydavateľ = airforce-technology.com | miesto = | dátum vydania = 2001-03-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = }}</ref> == Konštrukcia == === Platforma === [[Súbor: Embraer R-99 6750 (9505743118).jpg|thumb|Brazílsky R-99B na leteckej šou RIAT 2013]] Základ pri všetkých verziách tohto typu tvorí prúdové dopravné lietadlo Embraer ERJ-145LR. Drak tohto stroja prešiel zásadnými úpravami: vrchná časť trupu bola štrukturálne vystužená, aby uniesla radarový systém Erieye; kvôli predĺženiu letovej vytrvalosti bol zvýšený objem palivových nádrží; bola nainštalovaná výkonnejšia pomocná pohonná jednotka; nainštalovali sa nové navigačné a komunikačné systémy vrátane dátovej linky a interiér bol upravený na umiestnenie operátorských pracovísk. Motorové gondoly boli upravené tak, aby pohonné jednotky Rolls-Royce AE 3007A poskytovali o 20 % vyšší ťah oproti civilnej verzii – každý motor vyvinie ťah 33,0 kN. Maximálna vzletová hmotnosť stroja dosahuje 22000 kg.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Embraer R-99 (EMB 145 AEW) | url = https://aerocorner.com/aircraft/embraer-r-99/ | vydavateľ = aerocorner.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-05 | jazyk = }}</ref> Avionický systém Primus 1000 pozostáva z piatich vymeniteľných LCD obrazoviek – dvoch primárnych letových displejov (PFD), dvoch multifunkčných displejov (MFD) a systému EICAS (Engine Indication and Crew Alerting System). Motory sú vybavené systémom FADEC (Full Authority Digital Engine Control). Celá elektronika má zdvojenú redundanciu. Posádka lietadla EMB-145 AEW&C zahŕňa pilota a druhého pilota, päť špecialistov na misijné systémy a až troch záložných členov posádky. Lietadlo je vybavené piatimi alebo šiestimi konzolami pre operátorov. === Radarový systém Erieye === Primárnym senzorom platformy je radar s aktívnym elektronickým skenovaním Erieye. Anténa dokáže detekovať vzdušné a námorné ciele na vzdialenosti presahujúce 450 km. Typický detekčný dosah na cieľ veľkosti stíhačky presahuje 350 km.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Greek Military Photos -- Greek Army | url = http://greekmilitary.net/EMB-145H.htm | vydavateľ = greekmilitary.net | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = }}</ref> === Letové charakteristiky === Embraer R-99 dosahuje maximálnu cestovnú rýchlosť okolo 854 km/h, čo mu umožňuje rýchle premiestnenie do operačného priestoru a rozsiahle pokrytie vzdušného priestoru. Na rozdiel od veľkých systémov AWACS ako [[Boeing E-3 Sentry|E-3 Sentry]] R-99 nevyžaduje špeciálne dlhé vzletové dráhy ani nákladnú logistickú infraštruktúru a môže operovať z bežných leteckých základní. Lietadlo dokáže natankovať o 3 tony viac paliva ako civilná verzia lietadla, vďaka čomu je jeho letová vytrvalosť až 9 hodín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = FlightGlobal | odkaz na autora = | titul = Embraer sees AEW & C market potential | url = https://www.flightglobal.com/fixed-wing/2000/02/embraer-sees-aew-c-market-potential/ | vydavateľ = flightglobal.com | miesto = | dátum vydania = 2000-02-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-05 | jazyk = }}</ref> == Varianty == * '''R-99A''' je lietadlo včasnej výstrahy a riadenia, vybavené palubným radarom Erieye od spoločnosti Saab Microwave Systems (predtým Ericsson Microwave Systems). * '''R-99B''' je lietadlo diaľkového prieskumu Zeme. Používa radar so syntetickou apertúrou, kombinované elektrooptické a FLIR systémy, ako aj multispektrálny skener. Lietadlo má tiež signálne spravodajstvo a schopnosti C3I. * '''P-99''' je námorná hliadková verzia R-99. Zdieľa veľa rovnakých senzorov ako R-99B, ale na roydiel od neho mu chýba multispektrálny skener a bočný radar. Zachováva si mnoho schopností C3I a ELINT z R-99B. P-99 tiež nesie štyri podkrídlové závesníky, na ktoré je možné namontovať rôzne torpéda a/alebo protilodné strely.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MAZ | odkaz na autora = | titul = EMB 145 R99A-R99B-P99 - Machtres Fighters | url = https://www.machtres.com/lang1/emb145.html | vydavateľ = machtres.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> == Používatelia == === Súčasní používatelia === {{minivlajka|Brazília}} '''[[Brazília]]''' :[[Brazílske vzdušné sily]] {{minivlajka|Grécko}} '''[[Grécko]]''' :[[Grécke vojenské letectvo]] {{minivlajka|India}} '''[[India]]''' :[[Indické vzdušné sily]] {{minivlajka|Mexiko}} '''[[Mexiko]]''' :[[Mexické vzdušné sily]] ==Referencie== {{Referencie}} [[Kategória:Brazílske vojenské lietadlá]] [[Kategória:Lietadlá Embraer]] [[Kategória:Lietadlá včasnej výstrahy]] lq2ynkplbc9nmtqmg3h6i3ei05hcfhz Eumenes II. 0 749650 8210784 8208141 2026-05-08T16:07:13Z ~2026-27065-36 293875 8210784 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Eumenes II. | titul = kráľ [[Pergamon|Pergamonu]] | obrázok = Young Commander MAN Napoli Inv5588.jpg | popis obrázka = Pravdepodobný portrét Eumena II. (Národné archeologické múzeum v Neapole) | panovanie = [[197 pred Kr.]] – [[158 pred Kr.]] | korunovácia = | pôvodné meno = | obrázok erbu = | ostatné tituly = ''Sótér'' („Spasiteľ“) | dátum narodenia = pred [[221 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Pergamon]] | dátum úmrtia = [[158 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Pergamon]] | miesto pochovania = | predchodca = [[Attalos I.]] | regent = | nástupca = [[Attalos II.]] | manžel = | manželka = [[Stratoniké (manželka Eumena II.)|Stratoniké]] | potomstvo = [[Attalos III.]] | dynastia = [[Attalovci]] | otec = [[Attalos I.]] | matka = [[Apollónis (manželka Attala I.)|Apollónis]] }} '''Eumenes II.''' ({{vjz|grc|Εὐμένης}}; * pred [[221 pred Kr.]] – † [[158 pred Kr.]]) bol kráľ [[Pergamon|Pergamonu]] z dynastie [[Attalovci|Attalovcov]], ktorý vládol v rokoch [[197 pred Kr.|197]] až [[158 pred Kr.]] Patril k najvýznamnejším panovníkom helenistického obdobia. Ako verný spojenec [[Staroveký Rím|Rímskej republiky]] výrazne prispel k porážke [[Seleukovská ríša|seleukovského]] kráľa [[Antiochos III.|Antiocha III. Veľkého]]. Následný mier z Apameie (188 pred Kr.) znamenal pre jeho ríšu bezprecedentný územný rozmach, kedy pod jeho správu pripadla takmer celá seleukovská [[Malá Ázia]] až po pohorie [[Taurus (pohorie)|Taurus]].<ref name="Adkins-59">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=59}}</ref><ref name="Valachovic-142">{{Citácia knihy|autor=Pavol Valachovič|titul=Stručné dejiny starovekého Grécka|isbn=978-80-8122-040-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Vydavateľstvo UK|rok=2012|strany=142-144}}</ref> Za jeho vlády dosiahlo Pergamské kráľovstvo vrchol svojej moci, kultúrneho i hospodárskeho rozkvetu. Eumenes II. nechal vybudovať monumentálny [[Pergamský oltár]], založil slávnu pergamonskú knižnicu (druhú najväčšiu po alexandrijskej) a bol štedrým mecenášom gréckych kultúrnych centier ako [[Atény]], [[Delfy]] či [[Rhodos]].<ref name="Kronika-157">{{Citácia knihy|titul=Kronika ľudstva|isbn=80-7153-090-5|miesto=Bratislava|vydavateľ=Fortuna print|rok=1995|strany=157}}</ref> == Život == === Pôvod a raná vláda === Bol najstarším synom kráľa [[Attalos I.|Attala I.]] a jeho manželky [[Apollónis (manželka Attala I.)|Apollónis]]. Mal troch bratov – [[Attalos II.|Attala]], Filaitara a Athénaia, ktorí mu boli počas celej vlády lojálni. Politickú kariéru začal v roku [[197 pred Kr.]] ako spoluvladár svojho otca. Po jeho náhlom úmrtí v tom istom roku prevzal samostatnú vládu a nadviazal na otcovu pro-rímsku zahraničnú politiku.<ref name="Hansen-70">HANSEN, Esther V. ''The Attalids of Pergamon''. 2. vyd. Ithaca, New York : Cornell University Press, 1971. ISBN 0-8014-0615-3. s. 70–72.</ref> Jeho postavenie v prvých rokoch bolo neisté. Hoci bol Rím po porážke [[Filip V. (Macedónia)|Filipa V.]] dominantnou silou, vyhlásenie slobody gréckych miest rímskym veliteľom [[Titus Quinctius Flamininus|Flamininom]] obmedzilo pergamonský vplyv. Eumenesovi sa však podarilo udržať strategické ostrovy [[Ejina (ostrov)|Aigina]] a [[Andros (Grécko)|Andros]].<ref name="Polybios-18">[[Polybios]], ''Historia'' 18, 47, 10.</ref> V roku [[195 pred Kr.]] vojensky podporil rímske ťaženie proti spartskému kráľovi [[Nabis (kráľ Sparty)|Nabidovi]]. Z podielu na získanej koristi financoval dary pre svätyňu bohyne [[Aténa (mytológia)|Atény]] Níkéforos v Pergamone.<ref>[[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 34, 26; 34, 35.</ref> === Aliancia s Rímom proti Antiochovi III. === Okolo roku [[195 pred Kr.]] sa seleukovský kráľ [[Antiochos III.]] pokúsil Eumena II. diplomaticky izolovať. Ponúkol mu za manželku jednu zo svojich dcér výmenou za spojenectvo a vrátenie území, ktoré predtým Pergamonu odňal. Eumenes II., na rozdiel od kráľov [[Kapadócia|Kappadokie]] či [[Staroveký Egypt|Egypta]], túto ponuku po porade s bratmi odmietol.<ref name="Appian-5">[[Appianos]], ''Syriake'' 5, 18-20.</ref> Rozhodol sa pre riskantnú, ale strategicky prezieravú politiku: veril, že víťazstvo Ríma v blížiacom sa konflikte mu prinesie postavenie suverénneho vládcu, zatiaľ čo v seleukovskom systéme by zostal iba vazalom.<ref name="Grainger-109">GRAINGER, John D. ''The Roman War of Antiochos the Great''. Leiden : Brill, 2002. ISBN 90-04-12840-9. s. 109.</ref> === Úloha v rímsko-sýrskej vojne === V roku [[192 pred Kr.]] sa Eumenes II. aktívne zapojil do záverečnej fázy vojny proti Nabidovi. V tom istom roku vyslal svojho brata Attala do Ríma, aby senát varoval pred narastajúcou hrozbou: [[Antiochos III.]] prekročil so svojou armádou [[Hellespont]] a pripravoval sa na spojenectvo s Aitólmi. Rím vyjadril Eumenovi i jeho bratovi vďaku a prisľúbil im ďalšiu podporu.<ref>[[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 35, 23, 10; MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1. s. 287.</ref> Tesne pred vypuknutím otvorenej vojny sa Eumenes plavil k Chalkide na ostrove [[Eubója]], aby ju chránil pred Aitólmi. Hoci mesto nakoniec padlo do rúk Antiocha III., Eumenesovi sa podarilo udržať strategickú prítomnosť v oblasti a koordinovať postup s rímskym veliteľom Flamininom.<ref>Livius, ''Ab urbe condita'' 35, 39; 35, 46.</ref> V roku [[191 pred Kr.]], po porážke Antiocha III. v [[Bitka pri Termopylách (191 pred Kr.)|bitke pri Termopylách]], sa Eumenes spojil s rímskou flotilou admirála [[Gaius Livius Salinator|Gaia Livia Salinatora]]. Spoločnými silami dosiahli na jeseň toho istého roku dôležité víťazstvo v námornej bitke pri Koryku, kde pergamonské loďstvo tvorilo podstatnú časť spojeneckých síl.<ref name="Livius-36">Livius, ''Ab urbe condita'' 36, 42-45; [[Appianos]], ''Syriake'' 22.</ref> V nasledujúcom roku pokračoval v podpore rímskych operácií pri Hellesponte a na Samose. Keď Antiochos III. navrhol mierové rokovania, Eumenes II. ich rázne odmietol. Obával sa totiž, že predčasný mier by ponechal Seleukovskú ríšu príliš silnú, a preto presviedčal rímskeho námorného velliteľa [[Lucius Aemilius Regillus|Aemilia Regilla]], aby v boji pokračoval až do úplného víťazstva.<ref name="Polybios-21">[[Polybios]], ''Historia'' 21, 10; Livius, ''Ab urbe condita'' 37, 18-19.</ref> Vrcholom Eumenovej vojenskej kariéry bola [[bitka pri Magnésii]] (prelom rokov [[190 pred Kr.|190]]/[[189 pred Kr.]]), kde velil pravému krídlu rímsko-pergamonských vojsk. Jeho kontingent zahŕňal 3 000 pešiakov a 800 jazdcov. Práve Eumenova brilantná taktika – nasadenie strelcov proti seleukovským bojovým vozom s kosami – vyvolala v nepriateľských radoch zmätok, ktorý následne využila pergamonská jazda na útok proti elitnej seleukovskej kavalérii a falanze. Týmto manévrom rozhodol o víťazstve spojencov, pričom podľa antických prameňov stratila jeho armáda len 25 mužov.<ref>Livius, ''Ab urbe condita'' 37, 38-44; Appianos, ''Syriake'' 31–36; ADKINS, Lesley & ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. s. 59.</ref> === Mier z Apameie a územný rozmach === [[Súbor:Map Apamea es.svg|náhľad|350px|Mapa Malej Ázie po mieri z Apameie (188 pred Kr.): {{legenda|#5599ff|nezávislé grécke mestá}} {{legenda|#ff8080|[[Rhodos]], rímsky spojenec}} {{legenda|#ffccaa|'''Pergamonská ríša'''}} {{legenda|#afafe9|[[Seleukovská ríša]]}} {{legenda|#B4EEB4|[[Pontské kráľovstvo]]}} {{legenda|#ffd5f6|[[Ptolemaiovci|Cyprus (egyptský)]]}}]] Po porážke pri Magnésii sa Antiochos III. pokúsil vyjednať mierové podmienky priamo s Eumenom II., pričom mu musel vyplatiť 400 talentov a vrátiť dlžné obilie. Aby si Eumenes zabezpečil čo najvýhodnejšie postavenie v novej povojnovej realite, v lete roku [[189 pred Kr.]] osobne odcestoval do Ríma. V senáte vystupoval ako najlojálnejší spojenec a obratne loboval za pridelenie seleukovských území v Malej Ázii pod pergamonskú správu, čím úspešne oslabil nároky konkurenčného [[Rhodos|Rhodosu]].<ref>[[Polybios]], ''Historia'' 21, 18-24; [[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 37, 52-56.</ref> Výsledkom bol mier z Apameie ([[188 pred Kr.]]), ktorý radikálne prekreslil mapu helenistického sveta. Pergamon získal takmer celú seleukovskú časť Malej Ázie severne a západne od pohoria [[Taurus (pohorie)|Taurus]]. K ríši boli pripojené územia ako [[Mýsia]], [[Lýdia]], [[Frýgia]], [[Pisídia]] a časti [[Pamfýlia|Pamfýlie]]. Eumenes získal aj dôležité mestá [[Magnésia pod Sipylom]] a [[Telmessos]], čím si zabezpečil priamy prístup k Stredozemnému moru. V [[Trácia (historické územie)|Trácii]] mu pripadlo strategické mesto Lysimacheia s priľahlým Chersonézom.<ref>MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1. s. 289–290.</ref> Z lokálneho vládcu sa tak stal jeden z najmocnejších panovníkov vtedajšieho sveta.<ref name="Zimmermann-35">ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. München : C. H. Beck, 2011. ISBN 978-3-406-62139-0. s. 35–36.</ref> === Výprava proti Galom === Počas Eumenovho pobytu v Ríme viedol rímsky konzul [[Gnaeus Manlius Vulso]] trestnú výpravu proti Galatom, ktorí počas vojny podporovali Seleukovcov. Keďže Eumenes bol v Itálii, pergamonské vojsko viedli jeho bratia Attalos a Athénaios. Výprava bola pre Pergamon mimoriadne dôležitá, pretože definitívne eliminovala keltskú hrozbu v regióne a upevnila pergamonskú kontrolu nad vnútrozemím.<ref>Livius, ''Ab urbe condita'' 38, 12.</ref> Vulso bol neskôr v Ríme kritizovaný, že viedol vojnu skôr v prospech pergamonskej dynastie než pre samotný Rím.<ref>Livius, ''Ab urbe condita'' 38, 45.</ref> S cieľom stabilizovať východné hranice sa Eumenes II. oženil so Stratoniké, dcérou kappadóckeho kráľa Ariaratha IV. Svojím vplyvom v Ríme následne dosiahol, že senát odpustil jeho novému svokrovi polovicu vojnových reparácií, čím si z Kappadokie vytvoril lojálneho spojenca.<ref>Polybios, ''Historia'' 21, 44-48; Livius, ''Ab urbe condita'' 38, 37-39.</ref> === Konflikt s Bitýniou a Hannibalova účasť === Po odchode rímskych vojsk z Malej Ázie čelil Eumenes II. výzve upevniť svoju autoritu nad novozískanými územiami. Hoci spočiatku otvorene priznával, že za svoju moc vďačí Rimanom, neskoršie nápisy tento fakt zamlčiavajú a prezentujú ho ako suverénneho vládcu.<ref>MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1. s. 295.</ref> Jeho postavenie regionálnej veľmoci viedlo okolo roku [[186 pred Kr.]] ku konfliktu s [[Bitýnia|bitýnskym]] kráľom [[Prusias I.|Prusiom I.]] Jablkom sváru bola oblasť severnej [[Frýgia|Frýgie]] (tzv. ''Frygia Epiktetos''), ktorú Prusias odmietol vydať Pergamonu napriek nariadeniu rímskeho senátu. Bitýnsky kráľ získal silného spojenca v kartáginskom vojvodcovi [[Hannibal]]ovi, ktorý k nemu ušiel pred Rimanmi a pomáhal mu verbovať galatských žoldnierov.<ref>[[Marcus Iunianus Iustinus]], ''Epitoma historiarum Philippicarum Pompei Trogi'' 32, 4, 2.</ref> V tomto konflikte sa odohrala slávna námorná bitka v [[Marmarské more|Marmarskom mori]]. Hannibal, vedomý si početnej prevahy pergamonského loďstva, ktorému velil osobne Eumenes II., použil nezvyčajnú vojnovú lesť. Podľa antických správ nechal na pergamonské lode katapultovať hlinené nádoby naplnené jedovatými hadmi. Vzniknutá panika viedla k porážke Eumenovej flotily, pričom kráľ sám len tesne unikol zajatiu.<ref>[[Cornelius Nepos]], ''Hannibal'' 10–11; LANCEL, Serge. ''Hannibal''. Düsseldorf : Patmos, 2005. ISBN 3-491-96150-6. s. 341–342.</ref> Napriek tejto porážke na mori mal Eumenes II. na súši prevahu. Jeho brat Attalos porazil bitýnske vojská a Galatov v bitke pri hore Lypedros. V decembri [[184 pred Kr.]] bol v Telmessose vydaný dekrét oslavujúci víťazstvo Eumena II. nad Prusiom I. a galatským kráľom Ortiagónom. Práve v tomto dokumente sa po prvýkrát objavuje Eumenovo epiteton '''Sótér''' („Spasiteľ“).<ref>ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. München : C. H. Beck, 2011. ISBN 978-3-406-62139-0. s. 36.</ref> Vojna skončila v roku [[183 pred Kr.]] rímskou diplomatickou intervenciou pod vedením Flaminina. Prusias I. musel vydať sporné územia a Rimania požadovali vydanie Hannibala, ktorý však radšej spáchal samovraždu. Eumenes II. na oslavu víťazstva nad Galatmi a Bitýniou obnovil slávnosti ''Nikephoria'' na počesť bohyne [[Aténa (mytológia)|Atény]] Nikéforos.<ref name="Hansen-100">HANSEN, Esther V. ''The Attalids of Pergamon''. Ithaca : Cornell University Press, 1971. ISBN 0-8014-0615-3. s. 95–100.</ref> === Vojna proti Farnakovi I. z Pontu === V roku [[183 pred Kr.]] vypukol štvorročný vojenský konflikt medzi Eumenom II. a pontským kráľom [[Farnakes I.|Farnakom I.]] Hlavným prameňom informácií o tejto vojne sú zachované fragmenty z diela historika [[Polybios|Polybia]], ktoré dokumentujú intenzívnu rímsku diplomaciu v Malej Ázii počas tohto obdobia.<ref name="RE-19-1849">DIEHL, Erich. Pharnakes 1. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band XIX,2. Stuttgart, 1938, s. 1849–1851.</ref> Farnakes I. na konci roku 183 pred Kr. prekvapivým útokom dobyl strategické mesto [[Sinop]]e. Tým vyvolal konflikt nielen s Eumenom II., ale aj s kappadóckym kráľom [[Ariarathes IV.|Ariarathom IV.]] (Eumenovým svokrom). Obe strany vyslali delegácie do Ríma; Eumenes sa sťažoval na pontskú agresiu a pridali sa k nemu aj Rodosania, ktorých znepokojil pád Sinopy. Rímsky senát reagoval vyslaním pozorovacej komisie do Malej Ázie.<ref>[[Polybios]], ''Historia'' 23, 9, 1; [[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 40, 2, 6.</ref> Po návrate rímski komisári informovali senát, že Farnakes I. nesie vinu za konflikt, pričom ho opísali ako chamtivého a nadutého vládcu, zatiaľ čo Eumena II. ocenili za jeho zdržanlivosť. Senát sa však k priamemu zásahu neodhodlal a vyslal ďalšiu diplomatickú misiu, aby situáciu opäť preskúmala.<ref>Polybios, ''Historia'' 24, 1, 1; Livius, ''Ab urbe condita'' 40, 20, 1.</ref> Váhavý postoj Ríma, ktorý pravdepodobne sledoval politiku vzájomného oslabovania helenistických panovníkov, viedol k eskalácii bojov.<ref name="RE-19-1849"/> Do vojny na strane Eumena II. vstúpil aj nový bitýnsky kráľ [[Prusias II.]] (okolo roku [[181 pred Kr.]]), čím sa dočasne urovnali predchádzajúce spory medzi Pergamonom a Bitýniou. K Eumenovej koalícii sa pridal aj paflagónsky vládca Morzios. Naopak, Farnakes I. získal podporu Mithridata z Malej Arménie.<ref>HABICHT, Christian. Prusias 2. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band XXIII,1. Stuttgart, 1957, s. 1109.</ref> Seleukovský kráľ [[Seleukos IV.]] zvažoval podporu Pontu, ale z obavy pred rímskou reakciou od tohto zámeru nakoniec upustil.<ref>[[Diodóros Sicílsky]], ''Bibliothéké historiké'' 29, 24; Polybios, ''Historia'' 159.</ref> Okolo roku [[181 pred Kr.]] dobyl Farnakov veliteľ Leokritos mesto Tios (pravdepodobne patriace Pergamonu).<ref>[[Diodóros Sicílsky]], ''Bibliothéké historiké'' 29, 23.</ref> V historickej vede sa diskutuje o tom, či Eumenes II. počas svojej choroby poveril brata Attala uzavretím dočasného prímeria, alebo či ide o chybu v byzantskom výťahu z Polybiovho textu.<ref>WILLRICH, Hugo. Eumenes 6. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band VI,1. Stuttgart, 1907, s. 1097.</ref> Eumenes následne vyslal svojich bratov do Ríma, aby od senátu žiadali ráznejšie kroky. Hoci Rimania opäť prisľúbili pomoc, Farnakes I. zatiaľ pokračoval v pustošení Galatie a na jar [[180 pred Kr.]] vtrhol do [[Kappadokia|Kappadokie]]. Eumenes II. zmobilizoval armádu a spolu s bratmi vyrazil do Galatie. Miestni galatskí náčelníci Kassignatos a Gaizatorix, ktorí predtým prebehli k Farnakovi, sa pod tlakom pergamonskej sily pokúsili vyjednať milosť, čo však kráľ pre ich predchádzajúcu zradu odmietol. Pergamonské vojská prenikli až k rieke [[Kizilirmak|Halys]], kde sa spojili s kappadóckymi posilami kráľa Ariaratha IV. Eumenes pred rímskymi vyslancami demonštroval svoju silu pravidelným cvičením vojska, čím dával najavo, že dokáže nepriateľa poraziť aj bez priamej rímskej pomoci.<ref name="Polybios-24">[[Polybios]], ''Historia'' 24, 14-15.</ref> Keďže mierové rokovania v Pergamone stroskotali na obštrukciách pontských vyslancov, spojenci prešli do ofenzívy. Úspešné ťaženie prinútilo Farnaka I. v roku [[179 pred Kr.]] podpísať mierovú zmluvu. Podmienky boli pre Eumena II. mimoriadne výhodné: * Farnakes sa musel stiahnuť z Galatie a Paflagónie. * Musel vrátiť všetky dobyté územia v Kappadokii a prepustiť zajatcov. * Zaplatil vojnové reparácie vo výške 300 talentov Eumenovi a 900 talentov jeho spojencom. * Mesto Tios bolo evakuované a Eumenes ho neskôr daroval kráľovi Prusiovi II.<ref>Polybios, ''Historia'' 25, 2.</ref> Hoci si Farnakes ponechal mesto Sinope, Eumenes II. z vojny vyšiel ako dominantný arbiter Malej Ázie. Počas bojov však ochladli jeho vzťahy s [[Rhodos|Rhodosom]], pretože pergamonská blokáda Hellespontu, namierená proti zásobovaniu Pontu, poškodzovala rhodské obchodné záujmy.<ref>Polybios, ''Historia'' 27, 7, 5.</ref>[[Súbor:IG II² 8503a.jpg|náhľad|Nápis z aténskeho cintorína Kerameikos (IG II² 8503a), ktorý dokumentuje úzke politické a kultúrne väzby medzi Aténami a pergamonskou dynastiou Attalovcov.]] === Nepriateľstvo s Perseom Macedónskym === Na začiatku 70. rokov 2. storočia pred Kr. bolo postavenie Eumena II. v Malej Ázii dominantné, no v širšom helenistickom priestore čelil rastúcej izolácii. Proti jeho vplyvu sa sformovala opozícia silných panovníkov, najmä nového macedónskeho kráľa [[Perseus (Macedónia)|Persea]] a seleukovského vládcu [[Seleukos IV. Filopatór|Seleuka IV.]], ktorých spojenectvo bolo v roku [[177 pred Kr.]] spečatené svadbou Persea s Laodiké, dcérou Seleuka IV. Do tejto protipergamonskej koalície sa pridali aj [[Rhodos]] a bitýnsky kráľ [[Prusias II.]]<ref name="Marek-298">MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1. s. 298.</ref> Eumenes si však udržal nadštandardné vzťahy s Aténami a v roku [[175 pred Kr.]] pomohol k moci [[Antiochos IV. Epifanes|Antiochovi IV.]] (bratovi zavraždeného Seleuka IV.), čím dočasne zlepšil vzťahy so Seleukovskou ríšou.<ref>[[Appianos]], ''Syriake'' 45.</ref> V zime 173/172 pred Kr. odcestoval Eumenes II. osobne do Ríma. V senáte predniesol tajnú reč, v ktorej varoval pred mocenskými ambíciami Persea a obviňoval ho z príprav na vojnu proti rímskym spojencom. Jeho cieľom bolo vyprovokovať Rím k preventívnemu útoku na Macedóniu.<ref>[[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 42, 11-13.</ref> Hoci rhodskí vyslanci v Ríme Eumena obviňovali z tyranie a podnecovania nepokojov v Lykii, rímski senátori mu prejavili mimoriadnu priazeň a obdarovali ho cennými darmi. Výnimkou bol [[Cato Starší]], ktorý si voči pergamonskému kráľovi zachoval hlbokú nedôveru.<ref>[[Plutarchos]], ''Cato Maior'' 8, 7.</ref> === Atentát v Delfách === Počas spiatočnej cesty z Ríma navštívil Eumenes II. svätyňu v [[Delfy|Delfách]]. Na úzkom chodníku vedúcom k chrámu naňho útočníci zhodili ťažké kamene. Kráľ utrpel vážne zranenia a bol prevezený na ostrov [[Ejina (ostrov)|Aigina]], kde sa v prísnom utajení liečil. Vzhľadom na nedostatok správ sa rozšírila fáma o jeho smrti.<ref>Livius, ''Ab urbe condita'' 42, 15-16; [[Cassius Dio]], ''Historia Romana'', fragment 66, 3.</ref> Keď sa správa o údajnej smrti kráľa dostala do Pergamonu, jeho brat [[Attalos II.]] urýchlene prevzal moc a oženil sa s kráľovnou Stratoniké. Keď sa však zakrátko ukázalo, že Eumenes prežil a vrátil sa do vlasti, Attalos mu odovzdal moc. Hoci Eumenes brata za unáhlený sobáš pokarhal, k rozkolu v rodine nedošlo a bratia pokračovali v úzkej spolupráci.<ref name="Hansen-100"/> Podľa rímskych historikov stál za pokusom o vraždu macedónsky kráľ Perseus, čo sa stalo jedným z hlavných dôvodov (tzv. ''casus belli'') pre vyhlásenie tretej macedónskej vojny Rímom.<ref>ADKINS, Lesley & ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. s. 55.</ref> === Tretia macedónska vojna a roztržka s Rímom === Hoci kráľ Perseus účasť na atentáte v Delfách popieral, incident urýchlil vypuknutie [[Tretia macedónska vojna|tretej macedónskej vojny]] ([[171 pred Kr.|171]] – [[168 pred Kr.]]). Eumenes II. po svojom uzdravení aktívne podporil rímske vojenské úsilie. V prvom roku vojny dorazil do Chalkidy s kontingentom 6 000 pešiakov a 1 000 jazdcov. Kým jeho brat Filaitaros spravoval Pergamon, Eumenes a Attalos sa pripojili k hlavnej rímskej armáde konzula Publia Licinia Crassa v Tesálii.<ref>[[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 42, 55.</ref> V [[Bitka pri Kalliniku|bitke pri Kalliniku]] (171 pred Kr.) zohrali pergamonské pomocné zbory kľúčovú úlohu pri stabilizácii rímskych línií po úvodnom neúspechu a práve na Eumenovu radu sa rímske vojsko stiahlo za rieku Peneios, čím sa zabránilo ešte väčšej katastrofe.<ref>Livius, ''Ab urbe condita'' 42, 57-60.</ref> V nasledujúcich rokoch pokračoval v námorných operáciách a obliehaní miest ako Abdera, Kassandreia či Demetrias, no tieto akcie nepriniesli výraznejšie úspechy. Zlom vo vzťahoch s Rímom nastal v roku [[169 pred Kr.]] Rímski velitelia začali Eumena podozrievať z nečinnosti a tajných vyjednávaní s Perseom. Podľa rímskeho analistu Valeria Antia prišlo k otvorenému konfliktu medzi kráľom a konzulom Quintom Marciom Philippom, po ktorom Eumenes demonštratívne odišiel domov a vzal so sebou aj svoju galatskú jazdu.<ref>Fragment Valeria Antia v: Livius, ''Ab urbe condita'' 44, 13.</ref> Situáciu ešte viac vyhrotili šíriace sa klebety o Eumenových tajných kontaktoch s macedónskym kráľom. Perseus sa údajne pokúšal Eumena podplatiť sumou 1 500 talentov za sprostredkovanie mieru s Rímom alebo za jeho neutralitu. Hoci moderní historici, ako napríklad Hugo Willrich, spochybňujú reálnosť týchto dohôd a považujú ich za macedónsku propagandu, v Ríme tieto správy padli na úrodnú pôdu a viedli k trvalej strate dôvery voči pergamonskému kráľovi.<ref>WILLRICH, Hugo. Eumenes 6. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band VI,1. Stuttgart, 1907, s. 1101.</ref> Napriek vzájomnému podozrievaniu Eumenes II. formálne zostal spojencom Ríma až do konca vojny. Po rozhodujúcom rímskom víťazstve v [[Bitka pri Pydne|bitke pri Pydne]] ([[168 pred Kr.]]) poslal Eumenes do Ríma gratulačnú delegáciu, no rímsky postoj k nemu zostal chladný a nepriateľský.<ref>Livius, ''Ab urbe condita'' 45, 13; [[Polybios]], ''Historia'' 29, 4–9.</ref> === Povstanie Galatov a rímske intrigy === Po návrate Eumena II. do Pergamonu v roku [[168 pred Kr.]] vypuklo v ríši nebezpečné povstanie Galatov. Motiváciou boli pravdepodobne vysoké straty, ktoré Galati utrpeli v rímskych službách počas vojny s Perseom. Po porážke jedného z pergamonských oddielov nechal galatský vodca rituálne obetovať najkrajších zajatcov a zvyšok zmasakrovať.<ref>[[Polybios]], ''Historia'' 29, 22; [[Diodóros Sicílsky]], ''Bibliothéké historiké'' 31, 12-13.</ref> Eumenes vyslal brata Attala do Ríma, aby požiadal o pomoc. Rímsky senát sa však pokúsil využiť situáciu na rozbitie jednoty pergamonskej dynastie. Ponúkli Attalovi, že ho uznajú za samostatného kráľa na územiach, ktoré si sám vyberie. Attalos však pod vplyvom kráľovho lekára Stratia, ktorý mu pripomenul dôležitosť bratskej lojality a istotu nástupníctva, túto ponuku odmietol.<ref>Polybios, ''Historia'' 30, 1; [[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 45, 19-20.</ref> Rimania, sklamaní Attalovou vernosťou, následne zrušili svoje sľuby o podpore a vyhlásili sporné trácke mestá za slobodné. Rímski vyslanci vyslaní na sprostredkovanie mieru s Galatmi v skutočnosti tajne povzbudzovali vzbúrencov k ďalšiemu odporu proti Pergamonu.<ref>WILLRICH, Hugo. Eumenes 6. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band VI,1. Stuttgart, 1907, s. 1102.</ref> V zime 167/166 pred Kr. sa Eumenes II. pokúsil osobne obhájiť v Ríme. Senát ho však ponížil: hneď po pristátí v Brundisiu mu kvestor doručil príkaz, že žiaden kráľ nesmie vstúpiť do Ríma, a nariadil mu okamžite opustiť Itáliu.<ref>Polybios, ''Historia'' 29, 6; 30, 19.</ref> Napriek rímskej nepriazni sa Eumenovi podarilo povstanie Galatov vojensky potlačiť v bitke vo Frýgii. Rím však jeho úspech anuloval tým, že v roku [[166 pred Kr.]] udelil Galatom autonómiu pod podmienkou, že nebudú so zbraňou opúšťať svoje územie.<ref name="Hansen-100"/> === Obvinenia Prusia II. a diplomatický nátlak === Okolo roku [[165 pred Kr.]] využil oslabenie Pergamonu bitýnsky kráľ [[Prusias II.]], ktorý v Ríme vzniesol proti Eumenovi sériu obvinení. Tvrdil, že Eumenes nerešpektuje rímske rozhodnutia o slobode Galatie a udržiava podozrivé styky so seleukovským kráľom [[Antiochos IV. Epifanes|Antiochom IV.]] Senát na tieto sťažnosti reagoval vyslaním komisára Gaia Sulpicia Galus, ktorý v sardskej rezidencii verejne prijímal akékoľvek sťažnosti na pergamonského kráľa. Brutalita rímskeho postupu však paradoxne viedla k tomu, že Eumenes II. začal opäť získavať sympatie gréckeho sveta, ktorý v ňom videl obeť rímskej arogancie.<ref>Polybios, ''Historia'' 31, 1; 31, 6; Diodóros Sicílsky, ''Bibliothéké historiké'' 31, 7.</ref> Hoci Eumenes navonok rešpektoval rímske príkazy, podľa historika Christiana Habichta v Galatii naďalej tajne intervenoval, čo dokladá zachovaná korešpondencia s kňazom Attisom z Pesinuntu.<ref>HABICHT, Christian. Prusias 2. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band XXIII,1. Stuttgart, 1957, s. 1114.</ref> === Posledné roky vlády a smrť === Po agresívnom vystúpení rímskych vyslancov v Malej Ázii sa nálada v gréckych štátoch začala obracať v prospech Eumena II. Zlepšili sa jeho vzťahy s námornou mocnosťou [[Rhodos]], ktorej kráľ financoval dodávky obilia a mramorovú výzdobu miestneho divadla. Štedré dary posielal aj do [[Milét]]u a [[Delfy|Delf]].<ref>[[Polybios]], ''Historia'' 31, 31; ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. 2011, s. 39.</ref> Pre Rimanov prestal byť po smrti Antiocha IV. ([[164 pred Kr.]]) vnímaný ako bezprostredná hrozba, hoci politická nedôvera pretrvávala. V zime 160/159 pred Kr. sa Prusias II. opäť pokúsil Eumena v Ríme očierniť, no senát tentoraz obvinenia zamietol, hoci chladný vzťah k pergamonskému kráľovi nezmenil. Eumenes II. v roku [[160 pred Kr.|160]] alebo [[159 pred Kr.|159 pred Kr.]] vymenoval svojho brata Attala II. za spoluvladára a v roku [[158 pred Kr.]] zomrel.<ref name="Hansen-120">HANSEN, Esther V. ''The Attalids of Pergamon''. 2. vyd. Ithaca : Cornell University Press, 1971. ISBN 0-8014-0615-3. s. 120–125.</ref> Po jeho smrti nastúpil na trón [[Attalos II.]] a po ňom [[Attalos III.]], ktorý bol pravdepodobne Eumenovým synom. Polybios vo svojom nekrológu vyzdvihol Eumena II. ako jedného z najschopnejších politikov svojej doby.<ref>Polybios, ''Historia'' 32, 8.</ref> === Kultúrna a náboženská politika === [[Súbor:Eumenes II Tetradrahmi.jpg|náhľad|Tetradrachma Eumena II. Portrét panovníka s kráľovským diadémom patrí k vrcholom helenistického mincovníctva.]] Za vlády Eumena II. dosiahol Pergamon vrchol svojho architektonického a kultúrneho rozkvetu. Kráľ bol zakladateľom pergamonského kultu panovníkov a po smrti bol deifikovaný. Pod jeho vedením sa hlavné mesto premenilo na intelektuálne centrum helenizmu s monumentálnymi stavbami.<ref>BRUNNER, H. et al. ''Lexikon Alte Kulturen''. Band 1. Mannheim : Meyers Lexikonverlag, 1990. ISBN 3-411-07301-2. s. 660.</ref> Medzi jeho najvýznamnejšie počiny patria: * [[Pergamský oltár]]: Monumentálna stavba s vlysom zobrazujúcim [[gigantomachia|gigantomachiu]] a príbeh mýtického predka Telefa. * [[Pergamonská knižnica]]: Rozšírenie knižnice, ktorá počtom zvitkov (údajne až 200 000) konkurovala alexandrijskej knižnici v Egypte. * ''Slávnosti Nikeforia'': V roku [[182 pred Kr.]] ich rozšíril na panhelénske hry s umeleckými a športovými súťažami, ktoré sa konali každé štyri roky.<ref name="Zimmermann-41">ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. 2011, s. 41–45.</ref> * ''Mecenášstvo'': V Aténach nechal vybudovať slávnu stĺpovú sieň (''stoa'') pri Dionysosovom divadle a ďalšiu na agore. Aténčania mu za jeho štedrosť vztýčili kolosálnu sochu.<ref>[[Plutarchos]], ''Antonius'' 60.</ref> Eumenes II. sa úspešne štylizoval do roly ochrancu helenizmu pred „barbarmi“ (Galatmi), čím legitimizoval svoju moc a získal si uznanie gréckeho sveta ako ''Euergetés'' (Dobrodinec).<ref name="RE-6-1104">WILLRICH, Hugo. Eumenes 6. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band VI,1. Stuttgart, 1907, s. 1104.</ref> {{Vládca| Štát = [[Pergamon]]| Dynastia = [[Attalovci]]| Titul = [[kráľ]]| Od = [[197 pred Kr.]]| Do = [[158 pred Kr.]] | Predchodca = [[Attalos I.]]| Nástupca = [[Attalos II.]]| }} == Literatúra == * ADKINS, Lesley & ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * HANSEN, Esther V. ''The Attalids of Pergamon''. 2. vyd. Ithaca : Cornell University Press, 1971. ISBN 0-8014-0615-3. * MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1. * MILETA, Christian. Eumenes II. Sōtēr (197–158 v. Chr.). In: EHLING, Kay – WEBER, Gregor. ''Hellenistische Königreiche''. Darmstadt : Philipp von Zabern, 2014. ISBN 978-3-8053-4758-7. * ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. München : C. H. Beck, 2011. ISBN 978-3-406-62139-0. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Attalovci]] * [[Antiochos III.]] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Králi Pergamonu]] [[Kategória:Attalovci]] [[Kategória:Vládcovia starovekého Grécka]] [[Kategória:Narodenia v 3. storočí pred Kr.]] 9nl5ezvv7hfu8dd74u9jehe7tv0s767 8210789 8210784 2026-05-08T16:14:32Z ~2026-27065-36 293875 8210789 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Eumenes II. | titul = kráľ [[Pergamon|Pergamonu]] | obrázok = Young Commander MAN Napoli Inv5588.jpg | popis obrázka = Pravdepodobný portrét Eumena II. (Národné archeologické múzeum v Neapole) | panovanie = [[197 pred Kr.]] – [[158 pred Kr.]] | korunovácia = | pôvodné meno = | obrázok erbu = | ostatné tituly = ''Sótér'' („Spasiteľ“) | dátum narodenia = pred [[221 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Pergamon]] | dátum úmrtia = [[158 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Pergamon]] | miesto pochovania = | predchodca = [[Attalos I.]] | regent = | nástupca = [[Attalos II.]] | manžel = | manželka = [[Stratoniké (manželka Eumena II.)|Stratoniké]] | potomstvo = [[Attalos III.]] | dynastia = [[Attalovci]] | otec = [[Attalos I.]] | matka = [[Apollónis (manželka Attala I.)|Apollónis]] }} '''Eumenes II.''' ({{vjz|grc|Εὐμένης}}; * pred [[221 pred Kr.]] – † [[158 pred Kr.]]) bol kráľ [[Pergamon|Pergamonu]] z dynastie [[Attalovci|Attalovcov]], ktorý vládol v rokoch [[197 pred Kr.|197]] až [[158 pred Kr.]] Patril k najvýznamnejším panovníkom helenistického obdobia. Ako verný spojenec [[Staroveký Rím|Rímskej republiky]] výrazne prispel k porážke [[Seleukovská ríša|seleukovského]] kráľa [[Antiochos III.|Antiocha III. Veľkého]]. Následný mier z Apameie (188 pred Kr.) znamenal pre jeho ríšu bezprecedentný územný rozmach, kedy pod jeho správu pripadla takmer celá seleukovská [[Malá Ázia]] až po pohorie [[Taurus (pohorie)|Taurus]].<ref name="Adkins-59">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=59}}</ref><ref name="Valachovic-142">{{Citácia knihy|autor=Pavol Valachovič|titul=Stručné dejiny starovekého Grécka|isbn=978-80-8122-040-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Vydavateľstvo UK|rok=2012|strany=142-144}}</ref> Za jeho vlády dosiahlo Pergamské kráľovstvo vrchol svojej moci, kultúrneho i hospodárskeho rozkvetu. Eumenes II. nechal vybudovať monumentálny [[Pergamský oltár]], založil slávnu pergamonskú knižnicu (druhú najväčšiu po alexandrijskej) a bol štedrým mecenášom gréckych kultúrnych centier ako [[Atény]], [[Delfy]] či [[Rhodos]].<ref name="Kronika-157">{{Citácia knihy|titul=Kronika ľudstva|isbn=80-7153-090-5|miesto=Bratislava|vydavateľ=Fortuna print|rok=1995|strany=157}}</ref> == Život == === Pôvod a raná vláda === Bol najstarším synom kráľa [[Attalos I.|Attala I.]] a jeho manželky [[Apollónis (manželka Attala I.)|Apollónis]]. Mal troch bratov – [[Attalos II.|Attala]], Filaitara a Athénaia, ktorí mu boli počas celej vlády lojálni. Politickú kariéru začal v roku [[197 pred Kr.]] ako spoluvladár svojho otca. Po jeho náhlom úmrtí v tom istom roku prevzal samostatnú vládu a nadviazal na otcovu pro-rímsku zahraničnú politiku.<ref name="Hansen-70">HANSEN, Esther V. ''The Attalids of Pergamon''. 2. vyd. Ithaca, New York : Cornell University Press, 1971. ISBN 0-8014-0615-3. s. 70–72.</ref> Jeho postavenie v prvých rokoch bolo neisté. Hoci bol Rím po porážke [[Filip V. (Macedónia)|Filipa V.]] dominantnou silou, vyhlásenie slobody gréckych miest rímskym veliteľom [[Titus Quinctius Flamininus|Flamininom]] obmedzilo pergamonský vplyv. Eumenesovi sa však podarilo udržať strategické ostrovy [[Ejina (ostrov)|Aigina]] a [[Andros (Grécko)|Andros]].<ref name="Polybios-18">[[Polybios]], ''Historia'' 18, 47, 10.</ref> V roku [[195 pred Kr.]] vojensky podporil rímske ťaženie proti spartskému kráľovi [[Nabis (kráľ Sparty)|Nabidovi]]. Z podielu na získanej koristi financoval dary pre svätyňu bohyne [[Aténa (mytológia)|Atény]] Níkéforos v Pergamone.<ref>[[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 34, 26; 34, 35.</ref> === Aliancia s Rímom proti Antiochovi III. === Okolo roku [[195 pred Kr.]] sa seleukovský kráľ [[Antiochos III.]] pokúsil Eumena II. diplomaticky izolovať. Ponúkol mu za manželku jednu zo svojich dcér výmenou za spojenectvo a vrátenie území, ktoré predtým Pergamonu odňal. Eumenes II., na rozdiel od kráľov [[Kapadócia|Kappadokie]] či [[Staroveký Egypt|Egypta]], túto ponuku po porade s bratmi odmietol.<ref name="Appian-5">[[Appianos]], ''Syriake'' 5, 18-20.</ref> Rozhodol sa pre riskantnú, ale strategicky prezieravú politiku: veril, že víťazstvo Ríma v blížiacom sa konflikte mu prinesie postavenie suverénneho vládcu, zatiaľ čo v seleukovskom systéme by zostal iba vazalom.<ref name="Grainger-109">GRAINGER, John D. ''The Roman War of Antiochos the Great''. Leiden : Brill, 2002. ISBN 90-04-12840-9. s. 109.</ref> === Úloha v rímsko-sýrskej vojne === V roku [[192 pred Kr.]] sa Eumenes II. aktívne zapojil do záverečnej fázy vojny proti Nabidovi. V tom istom roku vyslal svojho brata Attala do Ríma, aby senát varoval pred narastajúcou hrozbou: [[Antiochos III.]] prekročil so svojou armádou [[Hellespont]] a pripravoval sa na spojenectvo s Aitólmi. Rím vyjadril Eumenovi i jeho bratovi vďaku a prisľúbil im ďalšiu podporu.<ref>[[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 35, 23, 10; MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1. s. 287.</ref> Tesne pred vypuknutím otvorenej vojny sa Eumenes plavil k Chalkide na ostrove [[Eubója]], aby ju chránil pred Aitólmi. Hoci mesto nakoniec padlo do rúk Antiocha III., Eumenesovi sa podarilo udržať strategickú prítomnosť v oblasti a koordinovať postup s rímskym veliteľom Flamininom.<ref>Livius, ''Ab urbe condita'' 35, 39; 35, 46.</ref> V roku [[191 pred Kr.]], po porážke Antiocha III. v [[Bitka pri Termopylách (191 pred Kr.)|bitke pri Termopylách]], sa Eumenes spojil s rímskou flotilou admirála [[Gaius Livius Salinator|Gaia Livia Salinatora]]. Spoločnými silami dosiahli na jeseň toho istého roku dôležité víťazstvo v námornej bitke pri Koryku, kde pergamonské loďstvo tvorilo podstatnú časť spojeneckých síl.<ref name="Livius-36">Livius, ''Ab urbe condita'' 36, 42-45; [[Appianos]], ''Syriake'' 22.</ref> V nasledujúcom roku pokračoval v podpore rímskych operácií pri Hellesponte a na Samose. Keď Antiochos III. navrhol mierové rokovania, Eumenes II. ich rázne odmietol. Obával sa totiž, že predčasný mier by ponechal Seleukovskú ríšu príliš silnú, a preto presviedčal rímskeho námorného velliteľa [[Lucius Aemilius Regillus|Aemilia Regilla]], aby v boji pokračoval až do úplného víťazstva.<ref name="Polybios-21">[[Polybios]], ''Historia'' 21, 10; Livius, ''Ab urbe condita'' 37, 18-19.</ref> Vrcholom Eumenovej vojenskej kariéry bola [[bitka pri Magnésii]] (prelom rokov [[190 pred Kr.|190]]/[[189 pred Kr.]]), kde velil pravému krídlu rímsko-pergamonských vojsk. Jeho kontingent zahŕňal 3 000 pešiakov a 800 jazdcov. Práve Eumenova brilantná taktika – nasadenie strelcov proti seleukovským bojovým vozom s kosami – vyvolala v nepriateľských radoch zmätok, ktorý následne využila pergamonská jazda na útok proti elitnej seleukovskej kavalérii a falanze. Týmto manévrom rozhodol o víťazstve spojencov, pričom podľa antických prameňov stratila jeho armáda len 25 mužov.<ref>Livius, ''Ab urbe condita'' 37, 38-44; Appianos, ''Syriake'' 31–36; ADKINS, Lesley & ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. s. 59.</ref> === Mier z Apameie a územný rozmach === [[Súbor:Map Apamea es.svg|náhľad|350px|Mapa Malej Ázie po mieri z Apameie (188 pred Kr.): {{legenda|#5599ff|nezávislé grécke mestá}} {{legenda|#ff8080|[[Rhodos]], rímsky spojenec}} {{legenda|#ffccaa|'''Pergamonská ríša'''}} {{legenda|#afafe9|[[Seleukovská ríša]]}} {{legenda|#B4EEB4|[[Pontské kráľovstvo]]}} {{legenda|#ffd5f6|[[Ptolemaiovci|Cyprus (egyptský)]]}}]] Po porážke pri Magnésii sa Antiochos III. pokúsil vyjednať mierové podmienky priamo s Eumenom II., pričom mu musel vyplatiť 400 talentov a vrátiť dlžné obilie. Aby si Eumenes zabezpečil čo najvýhodnejšie postavenie v novej povojnovej realite, v lete roku [[189 pred Kr.]] osobne odcestoval do Ríma. V senáte vystupoval ako najlojálnejší spojenec a obratne loboval za pridelenie seleukovských území v Malej Ázii pod pergamonskú správu, čím úspešne oslabil nároky konkurenčného [[Rhodos|Rhodosu]].<ref>[[Polybios]], ''Historia'' 21, 18-24; [[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 37, 52-56.</ref> Výsledkom bol mier z Apameie ([[188 pred Kr.]]), ktorý radikálne prekreslil mapu helenistického sveta. Pergamon získal takmer celú seleukovskú časť Malej Ázie severne a západne od pohoria [[Taurus (pohorie)|Taurus]]. K ríši boli pripojené územia ako [[Mýsia]], [[Lýdia]], [[Frýgia]], [[Pisídia]] a časti [[Pamfýlia|Pamfýlie]]. Eumenes získal aj dôležité mestá [[Magnésia pod Sipylom]] a [[Telmessos]], čím si zabezpečil priamy prístup k Stredozemnému moru. V [[Trácia (historické územie)|Trácii]] mu pripadlo strategické mesto Lysimacheia s priľahlým Chersonézom.<ref>MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1. s. 289–290.</ref> Z lokálneho vládcu sa tak stal jeden z najmocnejších panovníkov vtedajšieho sveta.<ref name="Zimmermann-35">ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. München : C. H. Beck, 2011. ISBN 978-3-406-62139-0. s. 35–36.</ref> === Výprava proti Galom === Počas Eumenovho pobytu v Ríme viedol rímsky konzul [[Gnaeus Manlius Vulso]] trestnú výpravu proti Galatom, ktorí počas vojny podporovali Seleukovcov. Keďže Eumenes bol v Itálii, pergamonské vojsko viedli jeho bratia Attalos a Athénaios. Výprava bola pre Pergamon mimoriadne dôležitá, pretože definitívne eliminovala keltskú hrozbu v regióne a upevnila pergamonskú kontrolu nad vnútrozemím.<ref>Livius, ''Ab urbe condita'' 38, 12.</ref> Vulso bol neskôr v Ríme kritizovaný, že viedol vojnu skôr v prospech pergamonskej dynastie než pre samotný Rím.<ref>Livius, ''Ab urbe condita'' 38, 45.</ref> S cieľom stabilizovať východné hranice sa Eumenes II. oženil so Stratoniké, dcérou kappadóckeho kráľa Ariaratha IV. Svojím vplyvom v Ríme následne dosiahol, že senát odpustil jeho novému svokrovi polovicu vojnových reparácií, čím si z Kappadokie vytvoril lojálneho spojenca.<ref>Polybios, ''Historia'' 21, 44-48; Livius, ''Ab urbe condita'' 38, 37-39.</ref> === Konflikt s Bitýniou a Hannibalova účasť === Po odchode rímskych vojsk z Malej Ázie čelil Eumenes II. výzve upevniť svoju autoritu nad novozískanými územiami. Hoci spočiatku otvorene priznával, že za svoju moc vďačí Rimanom, neskoršie nápisy tento fakt zamlčiavajú a prezentujú ho ako suverénneho vládcu.<ref>MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1. s. 295.</ref> Jeho postavenie regionálnej veľmoci viedlo okolo roku [[186 pred Kr.]] ku konfliktu s [[Bitýnia|bitýnskym]] kráľom [[Prusias I.|Prusiom I.]] Jablkom sváru bola oblasť severnej [[Frýgia|Frýgie]] (tzv. ''Frygia Epiktetos''), ktorú Prusias odmietol vydať Pergamonu napriek nariadeniu rímskeho senátu. Bitýnsky kráľ získal silného spojenca v kartáginskom vojvodcovi [[Hannibal]]ovi, ktorý k nemu ušiel pred Rimanmi a pomáhal mu verbovať galatských žoldnierov.<ref>[[Marcus Iunianus Iustinus]], ''Epitoma historiarum Philippicarum Pompei Trogi'' 32, 4, 2.</ref> V tomto konflikte sa odohrala slávna námorná bitka v [[Marmarské more|Marmarskom mori]]. Hannibal, vedomý si početnej prevahy pergamonského loďstva, ktorému velil osobne Eumenes II., použil nezvyčajnú vojnovú lesť. Podľa antických správ nechal na pergamonské lode katapultovať hlinené nádoby naplnené jedovatými hadmi. Vzniknutá panika viedla k porážke Eumenovej flotily, pričom kráľ sám len tesne unikol zajatiu.<ref>[[Cornelius Nepos]], ''Hannibal'' 10–11; LANCEL, Serge. ''Hannibal''. Düsseldorf : Patmos, 2005. ISBN 3-491-96150-6. s. 341–342.</ref> Napriek tejto porážke na mori mal Eumenes II. na súši prevahu. Jeho brat Attalos porazil bitýnske vojská a Galatov v bitke pri hore Lypedros. V decembri [[184 pred Kr.]] bol v Telmessose vydaný dekrét oslavujúci víťazstvo Eumena II. nad Prusiom I. a galatským kráľom Ortiagónom. Práve v tomto dokumente sa po prvýkrát objavuje Eumenovo epiteton '''Sótér''' („Spasiteľ“).<ref>ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. München : C. H. Beck, 2011. ISBN 978-3-406-62139-0. s. 36.</ref> Vojna skončila v roku [[183 pred Kr.]] rímskou diplomatickou intervenciou pod vedením Flaminina. Prusias I. musel vydať sporné územia a Rimania požadovali vydanie Hannibala, ktorý však radšej spáchal samovraždu. Eumenes II. na oslavu víťazstva nad Galatmi a Bitýniou obnovil slávnosti ''Nikephoria'' na počesť bohyne [[Aténa (mytológia)|Atény]] Nikéforos.<ref name="Hansen-100">HANSEN, Esther V. ''The Attalids of Pergamon''. Ithaca : Cornell University Press, 1971. ISBN 0-8014-0615-3. s. 95–100.</ref> === Vojna proti Farnakovi I. z Pontu === V roku [[183 pred Kr.]] vypukol štvorročný vojenský konflikt medzi Eumenom II. a pontským kráľom [[Farnakes I.|Farnakom I.]] Hlavným prameňom informácií o tejto vojne sú zachované fragmenty z diela historika [[Polybios|Polybia]], ktoré dokumentujú intenzívnu rímsku diplomaciu v Malej Ázii počas tohto obdobia.<ref name="RE-19-1849">DIEHL, Erich. Pharnakes 1. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band XIX,2. Stuttgart, 1938, s. 1849–1851.</ref> Farnakes I. na konci roku 183 pred Kr. prekvapivým útokom dobyl strategické mesto [[Sinop]]e. Tým vyvolal konflikt nielen s Eumenom II., ale aj s kappadóckym kráľom [[Ariarathes IV.|Ariarathom IV.]] (Eumenovým svokrom). Obe strany vyslali delegácie do Ríma; Eumenes sa sťažoval na pontskú agresiu a pridali sa k nemu aj Rodosania, ktorých znepokojil pád Sinopy. Rímsky senát reagoval vyslaním pozorovacej komisie do Malej Ázie.<ref>[[Polybios]], ''Historia'' 23, 9, 1; [[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 40, 2, 6.</ref> Po návrate rímski komisári informovali senát, že Farnakes I. nesie vinu za konflikt, pričom ho opísali ako chamtivého a nadutého vládcu, zatiaľ čo Eumena II. ocenili za jeho zdržanlivosť. Senát sa však k priamemu zásahu neodhodlal a vyslal ďalšiu diplomatickú misiu, aby situáciu opäť preskúmala.<ref>Polybios, ''Historia'' 24, 1, 1; Livius, ''Ab urbe condita'' 40, 20, 1.</ref> Váhavý postoj Ríma, ktorý pravdepodobne sledoval politiku vzájomného oslabovania helenistických panovníkov, viedol k eskalácii bojov.<ref name="RE-19-1849"/> Do vojny na strane Eumena II. vstúpil aj nový bitýnsky kráľ [[Prusias II.]] (okolo roku [[181 pred Kr.]]), čím sa dočasne urovnali predchádzajúce spory medzi Pergamonom a Bitýniou. K Eumenovej koalícii sa pridal aj paflagónsky vládca Morzios. Naopak, Farnakes I. získal podporu Mithridata z Malej Arménie.<ref>HABICHT, Christian. Prusias 2. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band XXIII,1. Stuttgart, 1957, s. 1109.</ref> Seleukovský kráľ [[Seleukos IV.]] zvažoval podporu Pontu, ale z obavy pred rímskou reakciou od tohto zámeru nakoniec upustil.<ref>[[Diodóros Sicílsky]], ''Bibliothéké historiké'' 29, 24; Polybios, ''Historia'' 159.</ref> Okolo roku [[181 pred Kr.]] dobyl Farnakov veliteľ Leokritos mesto Tios (pravdepodobne patriace Pergamonu).<ref>[[Diodóros Sicílsky]], ''Bibliothéké historiké'' 29, 23.</ref> V historickej vede sa diskutuje o tom, či Eumenes II. počas svojej choroby poveril brata Attala uzavretím dočasného prímeria, alebo či ide o chybu v byzantskom výťahu z Polybiovho textu.<ref>WILLRICH, Hugo. Eumenes 6. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band VI,1. Stuttgart, 1907, s. 1097.</ref> Eumenes následne vyslal svojich bratov do Ríma, aby od senátu žiadali ráznejšie kroky. Hoci Rimania opäť prisľúbili pomoc, Farnakes I. zatiaľ pokračoval v pustošení Galatie a na jar [[180 pred Kr.]] vtrhol do [[Kappadokia|Kappadokie]]. Eumenes II. zmobilizoval armádu a spolu s bratmi vyrazil do Galatie. Miestni galatskí náčelníci Kassignatos a Gaizatorix, ktorí predtým prebehli k Farnakovi, sa pod tlakom pergamonskej sily pokúsili vyjednať milosť, čo však kráľ pre ich predchádzajúcu zradu odmietol. Pergamonské vojská prenikli až k rieke [[Kizilirmak|Halys]], kde sa spojili s kappadóckymi posilami kráľa Ariaratha IV. Eumenes pred rímskymi vyslancami demonštroval svoju silu pravidelným cvičením vojska, čím dával najavo, že dokáže nepriateľa poraziť aj bez priamej rímskej pomoci.<ref name="Polybios-24">[[Polybios]], ''Historia'' 24, 14-15.</ref> Keďže mierové rokovania v Pergamone stroskotali na obštrukciách pontských vyslancov, spojenci prešli do ofenzívy. Úspešné ťaženie prinútilo Farnaka I. v roku [[179 pred Kr.]] podpísať mierovú zmluvu. Podmienky boli pre Eumena II. mimoriadne výhodné: * Farnakes sa musel stiahnuť z Galatie a Paflagónie. * Musel vrátiť všetky dobyté územia v Kappadokii a prepustiť zajatcov. * Zaplatil vojnové reparácie vo výške 300 talentov Eumenovi a 900 talentov jeho spojencom. * Mesto Tios bolo evakuované a Eumenes ho neskôr daroval kráľovi Prusiovi II.<ref>Polybios, ''Historia'' 25, 2.</ref> Hoci si Farnakes ponechal mesto Sinope, Eumenes II. z vojny vyšiel ako dominantný arbiter Malej Ázie. Počas bojov však ochladli jeho vzťahy s [[Rhodos|Rhodosom]], pretože pergamonská blokáda Hellespontu, namierená proti zásobovaniu Pontu, poškodzovala rhodské obchodné záujmy.<ref>Polybios, ''Historia'' 27, 7, 5.</ref>[[Súbor:IG II² 8503a.jpg|náhľad|Nápis z aténskeho cintorína Kerameikos (IG II² 8503a), ktorý dokumentuje úzke politické a kultúrne väzby medzi Aténami a pergamonskou dynastiou Attalovcov.]] === Nepriateľstvo s Perseom Macedónskym === Na začiatku 70. rokov 2. storočia pred Kr. bolo postavenie Eumena II. v Malej Ázii dominantné, no v širšom helenistickom priestore čelil rastúcej izolácii. Proti jeho vplyvu sa sformovala opozícia silných panovníkov, najmä nového macedónskeho kráľa [[Perseus (Macedónia)|Persea]] a seleukovského vládcu [[Seleukos IV. Filopatór|Seleuka IV.]], ktorých spojenectvo bolo v roku [[177 pred Kr.]] spečatené svadbou Persea s Laodiké, dcérou Seleuka IV. Do tejto protipergamonskej koalície sa pridali aj [[Rhodos]] a bitýnsky kráľ [[Prusias II.]]<ref name="Marek-298">MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1. s. 298.</ref> Eumenes si však udržal nadštandardné vzťahy s Aténami a v roku [[175 pred Kr.]] pomohol k moci [[Antiochos IV. Epifanes|Antiochovi IV.]] (bratovi zavraždeného Seleuka IV.), čím dočasne zlepšil vzťahy so Seleukovskou ríšou.<ref>[[Appianos]], ''Syriake'' 45.</ref> V zime 173/172 pred Kr. odcestoval Eumenes II. osobne do Ríma. V senáte predniesol tajnú reč, v ktorej varoval pred mocenskými ambíciami Persea a obviňoval ho z príprav na vojnu proti rímskym spojencom. Jeho cieľom bolo vyprovokovať Rím k preventívnemu útoku na Macedóniu.<ref>[[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 42, 11-13.</ref> Hoci rhodskí vyslanci v Ríme Eumena obviňovali z tyranie a podnecovania nepokojov v Lykii, rímski senátori mu prejavili mimoriadnu priazeň a obdarovali ho cennými darmi. Výnimkou bol [[Cato Starší]], ktorý si voči pergamonskému kráľovi zachoval hlbokú nedôveru.<ref>[[Plutarchos]], ''Cato Maior'' 8, 7.</ref> === Atentát v Delfách === Počas spiatočnej cesty z Ríma navštívil Eumenes II. svätyňu v [[Delfy|Delfách]]. Na úzkom chodníku vedúcom k chrámu naňho útočníci zhodili ťažké kamene. Kráľ utrpel vážne zranenia a bol prevezený na ostrov [[Ejina (ostrov)|Aigina]], kde sa v prísnom utajení liečil. Vzhľadom na nedostatok správ sa rozšírila fáma o jeho smrti.<ref>Livius, ''Ab urbe condita'' 42, 15-16; [[Cassius Dio]], ''Historia Romana'', fragment 66, 3.</ref> Keď sa správa o údajnej smrti kráľa dostala do Pergamonu, jeho brat [[Attalos II.]] urýchlene prevzal moc a oženil sa s kráľovnou Stratoniké. Keď sa však zakrátko ukázalo, že Eumenes prežil a vrátil sa do vlasti, Attalos mu odovzdal moc. Hoci Eumenes brata za unáhlený sobáš pokarhal, k rozkolu v rodine nedošlo a bratia pokračovali v úzkej spolupráci.<ref name="Hansen-100"/> Podľa rímskych historikov stál za pokusom o vraždu macedónsky kráľ Perseus, čo sa stalo jedným z hlavných dôvodov (tzv. ''casus belli'') pre vyhlásenie tretej macedónskej vojny Rímom.<ref>ADKINS, Lesley & ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. s. 55.</ref> === Tretia macedónska vojna a roztržka s Rímom === Hoci kráľ Perseus účasť na atentáte v Delfách popieral, incident urýchlil vypuknutie [[Tretia macedónska vojna|tretej macedónskej vojny]] ([[171 pred Kr.|171]] – [[168 pred Kr.]]). Eumenes II. po svojom uzdravení aktívne podporil rímske vojenské úsilie. V prvom roku vojny dorazil do Chalkidy s kontingentom 6 000 pešiakov a 1 000 jazdcov. Kým jeho brat Filaitaros spravoval Pergamon, Eumenes a Attalos sa pripojili k hlavnej rímskej armáde konzula Publia Licinia Crassa v Tesálii.<ref>[[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 42, 55.</ref> V [[Bitka pri Kalliniku|bitke pri Kalliniku]] (171 pred Kr.) zohrali pergamonské pomocné zbory kľúčovú úlohu pri stabilizácii rímskych línií po úvodnom neúspechu a práve na Eumenovu radu sa rímske vojsko stiahlo za rieku Peneios, čím sa zabránilo ešte väčšej katastrofe.<ref>Livius, ''Ab urbe condita'' 42, 57-60.</ref> V nasledujúcich rokoch pokračoval v námorných operáciách a obliehaní miest ako Abdera, Kassandreia či Demetrias, no tieto akcie nepriniesli výraznejšie úspechy. Zlom vo vzťahoch s Rímom nastal v roku [[169 pred Kr.]] Rímski velitelia začali Eumena podozrievať z nečinnosti a tajných vyjednávaní s Perseom. Podľa rímskeho analistu Valeria Antia prišlo k otvorenému konfliktu medzi kráľom a konzulom Quintom Marciom Philippom, po ktorom Eumenes demonštratívne odišiel domov a vzal so sebou aj svoju galatskú jazdu.<ref>Fragment Valeria Antia v: Livius, ''Ab urbe condita'' 44, 13.</ref> Situáciu ešte viac vyhrotili šíriace sa klebety o Eumenových tajných kontaktoch s macedónskym kráľom. Perseus sa údajne pokúšal Eumena podplatiť sumou 1 500 talentov za sprostredkovanie mieru s Rímom alebo za jeho neutralitu. Hoci moderní historici, ako napríklad Hugo Willrich, spochybňujú reálnosť týchto dohôd a považujú ich za macedónsku propagandu, v Ríme tieto správy padli na úrodnú pôdu a viedli k trvalej strate dôvery voči pergamonskému kráľovi.<ref>WILLRICH, Hugo. Eumenes 6. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band VI,1. Stuttgart, 1907, s. 1101.</ref> Napriek vzájomnému podozrievaniu Eumenes II. formálne zostal spojencom Ríma až do konca vojny. Po rozhodujúcom rímskom víťazstve v [[Bitka pri Pydne|bitke pri Pydne]] ([[168 pred Kr.]]) poslal Eumenes do Ríma gratulačnú delegáciu, no rímsky postoj k nemu zostal chladný a nepriateľský.<ref>Livius, ''Ab urbe condita'' 45, 13; [[Polybios]], ''Historia'' 29, 4–9.</ref> === Povstanie Galatov a rímske intrigy === Po návrate Eumena II. do Pergamonu v roku [[168 pred Kr.]] vypuklo v ríši nebezpečné povstanie Galatov. Motiváciou boli pravdepodobne vysoké straty, ktoré Galati utrpeli v rímskych službách počas vojny s Perseom. Po porážke jedného z pergamonských oddielov nechal galatský vodca rituálne obetovať najkrajších zajatcov a zvyšok zmasakrovať.<ref>[[Polybios]], ''Historia'' 29, 22; [[Diodóros Sicílsky]], ''Bibliothéké historiké'' 31, 12-13.</ref> Eumenes vyslal brata Attala do Ríma, aby požiadal o pomoc. Rímsky senát sa však pokúsil využiť situáciu na rozbitie jednoty pergamonskej dynastie. Ponúkli Attalovi, že ho uznajú za samostatného kráľa na územiach, ktoré si sám vyberie. Attalos však pod vplyvom kráľovho lekára Stratia, ktorý mu pripomenul dôležitosť bratskej lojality a istotu nástupníctva, túto ponuku odmietol.<ref>Polybios, ''Historia'' 30, 1; [[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 45, 19-20.</ref> Rimania, sklamaní Attalovou vernosťou, následne zrušili svoje sľuby o podpore a vyhlásili sporné trácke mestá za slobodné. Rímski vyslanci vyslaní na sprostredkovanie mieru s Galatmi v skutočnosti tajne povzbudzovali vzbúrencov k ďalšiemu odporu proti Pergamonu.<ref>WILLRICH, Hugo. Eumenes 6. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band VI,1. Stuttgart, 1907, s. 1102.</ref> V zime 167/166 pred Kr. sa Eumenes II. pokúsil osobne obhájiť v Ríme. Senát ho však ponížil: hneď po pristátí v Brundisiu mu kvestor doručil príkaz, že žiaden kráľ nesmie vstúpiť do Ríma, a nariadil mu okamžite opustiť Itáliu.<ref>Polybios, ''Historia'' 29, 6; 30, 19.</ref> Napriek rímskej nepriazni sa Eumenovi podarilo povstanie Galatov vojensky potlačiť v bitke vo Frýgii. Rím však jeho úspech anuloval tým, že v roku [[166 pred Kr.]] udelil Galatom autonómiu pod podmienkou, že nebudú so zbraňou opúšťať svoje územie.<ref name="Hansen-100"/> === Obvinenia Prusia II. a diplomatický nátlak === Okolo roku [[165 pred Kr.]] využil oslabenie Pergamonu bitýnsky kráľ [[Prusias II.]], ktorý v Ríme vzniesol proti Eumenovi sériu obvinení. Tvrdil, že Eumenes nerešpektuje rímske rozhodnutia o slobode Galatie a udržiava podozrivé styky so seleukovským kráľom [[Antiochos IV. Epifanes|Antiochom IV.]] Senát na tieto sťažnosti reagoval vyslaním komisára Gaia Sulpicia Galus, ktorý v sardskej rezidencii verejne prijímal akékoľvek sťažnosti na pergamonského kráľa. Brutalita rímskeho postupu však paradoxne viedla k tomu, že Eumenes II. začal opäť získavať sympatie gréckeho sveta, ktorý v ňom videl obeť rímskej arogancie.<ref>Polybios, ''Historia'' 31, 1; 31, 6; Diodóros Sicílsky, ''Bibliothéké historiké'' 31, 7.</ref> Hoci Eumenes navonok rešpektoval rímske príkazy, podľa historika Christiana Habichta v Galatii naďalej tajne intervenoval, čo dokladá zachovaná korešpondencia s kňazom Attisom z Pesinuntu.<ref>HABICHT, Christian. Prusias 2. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band XXIII,1. Stuttgart, 1957, s. 1114.</ref> === Posledné roky vlády a smrť === Po agresívnom vystúpení rímskych vyslancov v Malej Ázii sa nálada v gréckych štátoch začala obracať v prospech Eumena II. Zlepšili sa jeho vzťahy s námornou mocnosťou [[Rhodos]], ktorej kráľ financoval dodávky obilia a mramorovú výzdobu miestneho divadla. Štedré dary posielal aj do [[Milét]]u a [[Delfy|Delf]].<ref>[[Polybios]], ''Historia'' 31, 31; ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. 2011, s. 39.</ref> Pre Rimanov prestal byť po smrti Antiocha IV. ([[164 pred Kr.]]) vnímaný ako bezprostredná hrozba, hoci politická nedôvera pretrvávala. V zime 160/159 pred Kr. sa Prusias II. opäť pokúsil Eumena v Ríme očierniť, no senát tentoraz obvinenia zamietol, hoci chladný vzťah k pergamonskému kráľovi nezmenil. Eumenes II. v roku [[160 pred Kr.|160]] alebo [[159 pred Kr.|159 pred Kr.]] vymenoval svojho brata Attala II. za spoluvladára a v roku [[158 pred Kr.]] zomrel.<ref name="Hansen-120">HANSEN, Esther V. ''The Attalids of Pergamon''. 2. vyd. Ithaca : Cornell University Press, 1971. ISBN 0-8014-0615-3. s. 120–125.</ref> Po jeho smrti nastúpil na trón [[Attalos II.]] a po ňom [[Attalos III.]], ktorý bol pravdepodobne Eumenovým synom. Polybios vo svojom nekrológu vyzdvihol Eumena II. ako jedného z najschopnejších politikov svojej doby.<ref>Polybios, ''Historia'' 32, 8.</ref> === Kultúrna a náboženská politika === [[Súbor:Eumenes II Tetradrahmi.jpg|náhľad|Tetradrachma Eumena II. Portrét panovníka s kráľovským diadémom patrí k vrcholom helenistického mincovníctva.]] Za vlády Eumena II. dosiahol Pergamon vrchol svojho architektonického a kultúrneho rozkvetu. Kráľ bol zakladateľom pergamonského kultu panovníkov a po smrti bol deifikovaný. Pod jeho vedením sa hlavné mesto premenilo na intelektuálne centrum helenizmu s monumentálnymi stavbami.<ref>BRUNNER, H. et al. ''Lexikon Alte Kulturen''. Band 1. Mannheim : Meyers Lexikonverlag, 1990. ISBN 3-411-07301-2. s. 660.</ref> Medzi jeho najvýznamnejšie počiny patria: * [[Pergamský oltár]]: Monumentálna stavba s vlysom zobrazujúcim [[gigantomachia|gigantomachiu]] a príbeh mýtického predka Telefa. * [[Pergamonská knižnica]]: Rozšírenie knižnice, ktorá počtom zvitkov (údajne až 200 000) konkurovala alexandrijskej knižnici v Egypte. * ''Slávnosti Nikeforia'': V roku [[182 pred Kr.]] ich rozšíril na panhelénske hry s umeleckými a športovými súťažami, ktoré sa konali každé štyri roky.<ref name="Zimmermann-41">ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. 2011, s. 41–45.</ref> * ''Mecenášstvo'': V Aténach nechal vybudovať slávnu stĺpovú sieň (''stoa'') pri Dionysosovom divadle a ďalšiu na agore. Aténčania mu za jeho štedrosť vztýčili kolosálnu sochu.<ref>[[Plutarchos]], ''Antonius'' 60.</ref> Eumenes II. sa úspešne štylizoval do roly ochrancu helenizmu pred „barbarmi“ (Galatmi), čím legitimizoval svoju moc a získal si uznanie gréckeho sveta ako ''Euergetés'' (Dobrodinec).<ref name="RE-6-1104">WILLRICH, Hugo. Eumenes 6. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band VI,1. Stuttgart, 1907, s. 1104.</ref> {{Vládca| Štát = [[Pergamon]]| Dynastia = [[Attalovci]]| Titul = [[kráľ]]| Od = [[197 pred Kr.]]| Do = [[158 pred Kr.]] | Predchodca = [[Attalos I.]]| Nástupca = [[Attalos II.]]| }} == Literatúra == * ADKINS, Lesley & ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * HANSEN, Esther V. ''The Attalids of Pergamon''. 2. vyd. Ithaca : Cornell University Press, 1971. ISBN 0-8014-0615-3. * MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1. * MILETA, Christian. Eumenes II. Sōtēr (197–158 v. Chr.). In: EHLING, Kay – WEBER, Gregor. ''Hellenistische Königreiche''. Darmstadt : Philipp von Zabern, 2014. ISBN 978-3-8053-4758-7. * ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. München : C. H. Beck, 2011. ISBN 978-3-406-62139-0. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Attalovci]] * [[Antiochos III.]] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Králi Pergamonu]] [[Kategória:Attalovci]] [[Kategória:Vládcovia starovekého Grécka]] [[Kategória:Narodenia v 3. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 158 pred Kr.]] oaniol9umn3qwjxk3946p8fx99iyei3 ĽH FS Hriňovčan 0 749714 8210740 8209069 2026-05-08T13:33:10Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor LH_FS_HRINOVCAN_1.webp bol odstránený, pretože ho Yann na Commons zmazal. 8210740 wikitext text/x-wiki {{UU|20260505}} {{spojiť s|Folklórny súbor Hriňovčan}} {{významnosť}} {{Bez zdroja}} {{Infobox Hudobná skupina|Názov skupiny=ĽH FS Hriňovčan|Krajina pôvodu=Slovensko|Žáner=Folklór}} '''Ľudová hudba FS Hriňovčan''' je hudobné teleso pôsobiace v rámci [[Folklórny súbor Hriňovčan|Folklórneho súboru Hriňovčan]]. Interpretuje tradičnú ľudovú hudbu Podpoľania s dôrazom na herný štýl typický pre hriňovské lazy. == Obsadenie a nástrojové zloženie == * 1. husle (Primáš) - '''Samuel Suja''' * 2. husle - '''Timea Gondová''' * 2. husle - '''Juraj Stieranka''' * Viola - '''Ján Lauroško''' * Kontrabas - '''Roman Lapín''' * Akordeón - '''Samuel Čavoj''' * Cimbal - '''Bia Lipová''' == Ocenenia == * [[2023]] - Zlaté pásmo na celoslovenskej súťaži Vidiečanova Habovka <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poznáme výsledky Vidiečanovej Habovky 2023 | url = https://www.nocka.sk/vidiecanova-habovka-2023-vysledky/ | dátum vydania = 2023-11-21 | dátum prístupu = 2026-05-05 | jazyk = sk-SK | meno = Národné osvetové | priezvisko = centrum}}</ref> == Diskografia == CD nosiče, na ktorých účinkovali: * [[2019]] - V Hriňovej som narodený * [[2023]] - Pieseň tvojho života * [[2025]] - Povedz mi zrkalo... == Referencie == {{Referencie}} 1gepjxwi4ecvdp2lfa3bfpx2lyo1p2q Marta Šimečková 0 749771 8210749 8210145 2026-05-08T14:46:27Z Teslaton 12161 Grassmeier: + ospravedlnenia a stanovisko Martina Šimečku, formul., wl. 8210749 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Marta Šimečková | Rodné meno = Marta Frišová | Popis osoby = slovenská novinárka, prekladateľka, tlmočníčka a editorka | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1962|02|15}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = [[Eduard Friš]] {{break}} [[Soňa Čechová]] | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = [[Martin Milan Šimečka]] | Partner = | Deti = [[Michal Šimečka]] (* 1984) {{break}} Júlia Šimečková (* 1989) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Marta Šimečková''' (rod. Frišová; * [[15. február]] [[1962]], [[Bratislava]])<ref name="p20s" /> je [[Slováci|slovenská]] [[novinár]]ka, [[preklad (jazykoveda)|prekladateľka]], [[tlmočenie|tlmočníčka]] a editorka.<ref name="p20s">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Marta Šimečková (*1962) | url = https://www.pribehy20storocia.sk/2024/11/13/marta-simeckova-1962/ | vydavateľ = Post Bellum SK : Príbehy 20. storočia | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2024-11-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref><ref name="skcinema">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Frišová, Marta, 1962- | titul = Heslár SFÚ | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0034666-Frisova-Marta-1962 | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref> == Životopis == Narodila sa v Bratislave v rodine historika, publicistu a politika [[Eduard Friš|Eduarda Friša]]<ref name="bscz-fris">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko zborník = Doskočil | meno zborník = Zdeněk | kapitola zborník = FRIŠ Eduard 27.1.1912-14.5.1978 | titul = Generální heslář Biografického slovníku českých zemí | url = http://biography.hiu.cas.cz/Personal/index.php/FRI%C5%A0_Eduard_27.1.1912-14.5.1978 | vydavateľ = Historický ústav AV ČR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> a prekladateľky, publicistky a propagátorky česko-slovenskej vzájomnosti [[Soňa Čechová|Sone Čechovej]] (rod. Kňazovičovej),<ref name="p20s" /> pochádzajúcej zo slovenskej národoveckej rodiny Bellovcov. Jej pradedom bol [[Matej Metod Bella]], jeden z troch slovenských poslancov [[Uhorský snem|Uhorského snemu]], neskôr signatár [[Martinská deklarácia|Martinskej deklarácie]] a po prvej svetovej vojne dlhoročný bratislavský župan.<ref name="aktuality-kto-je">{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je Michal Šimečka: Má krv starých národovcov a diplom z Oxfordu. Začínal u poslanca Smeru, dnes môže poraziť Fica | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/ZVwSjzA/kto-je-michal-simecka-ma-krv-starych-narodovcov-a-diplom-z-oxfordu-zacinal-u-poslanca-smeru-dnes-moze-porazit-fica/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-04 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref><ref name="skalsky-2007">{{Citácia periodika | priezvisko = Skalský | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = MOSTY prišli o Soňu Čechovú | periodikum = Slovenské dotyky : Magazín Slovákov v ČR | odkaz na periodikum = | url = http://www.slovacivosvete.sk/data/download/dotyky_04_07.pdf#page=5 | issn = | vydavateľ = Slovensko-český klub | miesto = Praha | dátum = | rok = 2007 | mesiac = apríl | deň = | ročník = XII | číslo = 4 | strany = 4 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref> V rokoch [[1977]]{{--}}[[1981]] absolvovala [[Gymnázium Jána Papánka|gymnázium na Vazovovej ulici]] v Bratislave<ref name="p20s" /> a v roku [[1985]] odbor prekladateľstva a tlmočníctva pre [[ruština|ruštinu]] a [[nemčina|nemčinu]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]].<ref name="p20s" /><ref name="uk-absolvent">Marta Frišová. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Absolventi | url = https://absolventi.uniba.sk/ | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | miesto = Bratislava}}</ref> Na prelome [[70. roky 20. storočia|70.]] a [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa spolu s vtedajším partnerom a neskorším manželom [[Martin Milan Šimečka|Martinom M. Šimečkom]] pohybovali v okruhu disidentov okolo [[Ján Budaj|Jána Budaja]]. Prispievala do [[samizdat]]ov, po roku [[1989]] pracovala pre vydavateľstvo Archa, ktoré po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] založil Martin M. Šimečka<ref name="slc-simecka">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin M. Šimečka | url = https://www.litcentrum.sk/autor/martin-m-simecka/zivotopis-autora | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref> a v česko-slovenskom týždenníku ''Mosty'', ktorého spoluzakladateľkou a šéfredaktorkou bola jej mama Soňa Čechová. Prispievala tiež do denníka ''[[SME]]'' a týždenníka ''[[Domino fórum]]''. Približne v roku [[2001]] založila v denníku ''SME'' spolu s Andreou Pukovou, priateľkou a spolupracovníčkou z éry týždenníka ''Mosty'', prílohu ''Fórum''. Od roku [[2004]] pôsobila v mesačníku ''OS''.<ref name="p20s" /> V roku [[2009]] založila, opäť spolu s Andreou Pukovou, platformu [[Stredoeurópske fórum]], kde v rámci každoročne v Bratislave organizovaných konferencií prednášali a diskutovali európsky a svetovo významní intelektuáli.<ref name="p20s" /><ref name="sme-2024">{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = Monika Tódová | titul = Marta Šimečková: Desí ma, že sa hovorí, že dva krát dva je päť, a ľudia tomu veria | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4168790/marta-simeckova-desi-ma-ze-sa-hovori-ze-dvakrat-dva-je-pat-a-ludia-tomu-veria/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-30 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref><ref name="sf-pripravuju">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central European Forum : O nás : Pripravujú | url = https://ceeforum.eu/o-nas/pripravuju/ | vydavateľ = Projekt Fórum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref> Platformu zastrešuje občianske združenie [[Projekt Fórum]], v ktorom Marta Šimečková pôsobí ako [[štatutárny orgán|štatutárka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = "Projekt Fórum" - občianske združenie | titul = Register mimovládnych neziskových organizácií | url = https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542112805040415166 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref> Na čiastočný úväzok pracuje na základnej škole v [[Plavecký Štvrtok|Plaveckom Štvrtku]], kde vyučuje [[Rómovia na Slovensku|rómske deti]].<ref name="p20s" /><ref name="sme-2024" /> === Osobný život === S manželom, prozaikom a publicistom [[Martin Milan Šimečka|Martinom M. Šimečkom]], majú syna [[Michal Šimečka|Michala]] (* 1984, politik, predseda [[Progresívne Slovensko|PS]]) a dcéru Júliu (* 1989, molekulárna biologička).<ref name="fb-rodina">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šimečka | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = Michal Šimečka | titul = [V šimečkovskej rodine boli vo svetle reflektorov vždy len muži] | url = https://www.facebook.com/miso.simecka/photos/a.196329254394013/261018074591797 | vydavateľ = Facebook : Michal Šimečka | dátum vydania = 2018-11-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horák | meno = Otakar | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenka pracuje vo firme, ktorá vyrába testy na koronavírus: Je taký dopyt, že pomaly nestíhame | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1842032/slovenka-pracuje-vo-firme-ktora-vyraba-testy-na-koronavirus-je-taky-dopyt-ze-pomaly-nestihame/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-07 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref> == Kritika == === Plagiátorská aféra „Edwin Grassmeier“ === V rokoch [[2001]]{{--}}[[2004]], teda v období keď bol šéfredaktorom [[Martin Milan Šimečka|Martin M. Šimečka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Fulmek | meno = Alexej | autor = | odkaz na autora = Alexej Fulmek | titul = Martin M. Šimečka odchádza zo SME | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/martin-m-simecka-odchadza-zo-sme | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-09-28 | dátum prístupu = 2026-05-07}}</ref> pôsobila Marta Šimečková spolu s Andreou Pukovou v kultúrnej rubrike denníka ''[[SME]]'', kde zabezpečovali publikovanie exkluzívnych článkov z oblasti medzinárodnej kultúry pod menom Edwin Grassmeier. Vo februári 2004 upozornil analytik [[Gabriel Šípoš]], vtedajší spolupracovník projektu [[Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy|Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy]] (INEKO) ''Slovak Press Watch'' a neskorší riaditeľ [[Transparency International Slovensko]] v článku „Wer ist Edwin Grassmeier?“, že viaceré texty Edwina Grassmeiera nápadne pripomínajú články z webu nemeckého magazínu ''[[Der Spiegel]]''.<ref name="kernova-2026-05-05">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = Miroslava Kernová | titul = Najväčší plagiátorský škandál SME: Kto bol v skutočnosti Grassmeier a prečo dodnes Šimečková a Puková mlčia? | url = https://www.omediach.com/blog/30051-najvaecsi-plagiatorsky-skandal-sme-kto-bol-v-skutocnosti-grassmeier-a-preco-dodnes-simeckova-a-pukova-mlcia | vydavateľ = omediach.com | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref><ref name="tis-2026-05-04">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ako to bolo s odhalením plagiátorskej kauzy dvojice Puková - Šimečková? | url = https://www.facebook.com/transparencysk/posts/pfbid04DCefH9T49CFJ7xHbxERVzTSp7eanx1FVdGC9F5KdmfrFKeJm2HLaicXWqS6jpQwl | vydavateľ = Facebook : Transparency International Slovensko | miesto = | dátum vydania = 2026-05-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref> Šimečková s Pukovou existenciu autora obhajovali a uvádzali, že ide o reálneho externého spolupracovníka agentúry DPA, píšuceho pod pseudonymom, čo sa však vedeniu vydavateľstva [[Petit Press]] nepodarilo overiť. Čitateľom aj autorom kultúrnej redakcie Spiegel Online sa následne obe ospravedlnili a šéfredaktor Martin M. Šimečka preberanie textov označil za neúmyselné zlyhanie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Puková | meno = Andrea | priezvisko2 = Šimečková | meno2 = Marta | priezvisko3 = Šimečka | meno3 = Martin M | titul = Ospravedlnenie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ospravedlnenie-16 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-03-02 | dátum prístupu = 2026-05-08}}</ref> Koncom marca 2004 potom vydal ospravedlnenie aj [[Alexej Fulmek]], generálny riaditeľ vydavateľstva Petit Press, ktorý uviedol: <blockquote>''„Vydavateľstvo sa pokúšalo vypátrať človeka, ktorý mal publikovať pod pseudonymom Edwin Grassmeier. Údajne ide o Hansa Petra Bergera, ktorý strávil istý čas v Tübingene, ale dnes tam už nežije. Jediný nepriamy dôkaz o jeho existencii je telefonát redaktorky Marty Frišovej-Šimečkovej z minulého roku. H. P. Berger poslal do redakcie aj email, v ktorom sa denníku SME ospravedlnil, ale uviedol v ňom falošné telefónne číslo a falošnú adresu. Napriek niektorým ďalším indíciám o tom, že existuje, sa nám ani intenzívnym pátraním nepodarilo dokázať identitu a prípadnú existenciu tohto človeka. Isté je, že nie je a nebol spolupracovníkom DPA.“''</blockquote> <blockquote>''„Zodpovednosť za publikovanie týchto článkov na seba prevzala Andrea Puková, vtedajšia vedúca oddelenia kultúry, ktorá sa rozhodla odísť z redakcie denníka SME a podpísala dohodu o výpovedi zmluvy k 5. marcu 2004. Tým považuje vydavateľstvo tento prípad za uzavretý a nebude sa k nemu viac vyjadrovať.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Fulmek | meno = Alexej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vážení čitatelia, | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/vazeni-citatelia-7 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-03-26 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref></blockquote> V rozhovore pre [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] v roku [[2018]] ku kauze spätne konštatoval: <blockquote>''„Pamätám si niekoľko prípadov, keď sme kvôli tomu prepúšťali ľudí. Asi najväčšia bola kauza Grassmeier … Bolo to fiktívne meno novinára, ktorý mal písať exkluzívne články nielen z oblasti kultúry. Dve naše redaktorky ho označovali za spolupracovníka DPA. Ja som vtedy dokonca najal novinára, Martina Kleina, aby vycestoval do Nemecka a hľadal ho, lebo som stále veril, že ten človek existuje. Ale nakoniec sa potvrdilo, že neexistuje a obe dievčatá z redakcie odišli.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FULMEK a KOTIAN: Nevedeli SME si predstaviť prácu v mečiarovskom médiu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/import/fulmek-kotian-sme-pribeh-vyrocie/302966-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-15 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref></blockquote> === Falšovanie dokumentov a podozrenia zo subvenčných podvodov v Projekte Fórum === V auguste [[2024]] usporiadal predseda vlády SR [[Robert Fico]] spolu s podpredsedom Národnej rady SR [[Tibor Gašpar|Tiborom Gašparom]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]) tlačovú besedu, na ktorej obvinil rodinu Šimečkovcov z obohacovania sa prostredníctvom štátnych dotácií, na ktorom malo podľa neho participovať aj občianske združenie [[Projekt Fórum]] Marty Šimečkovej. Komentátori v tom čase interpretovali obvinenia prevažne ako účelový politický útok voči lídrovi [[Progresívne Slovensko|PS]] [[Michal Šimečka|Michalovi Šimečkovi]], ktorý v septembri 2024 vyústil až do jeho odvolania z postu podpredsedu Národnej rady.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Braxatorová | meno = Kristína | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Sliz | meno2 = Martin | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Koalícia odvolala Michala Šimečku z vedenia parlamentu. Robert Fico hovorí o ďalších krokoch v prípade dotácií | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/WqfpjAr/koalicia-odvolala-michala-simecku-z-vedenia-parlamentu-robert-fico-hovori-o-dalsich-krokoch-v-pripade-dotacii/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-17 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref><ref name="sme-2024" /> V septembri [[2025]] Robert Fico prezentoval ďalšie obvinenia, týkajúce sa konkrétne Projektu Fórum. Združenie podľa neho žiadalo o viacnásobné preplácanie rovnakých faktúr, čo označil za subvenčný podvod, keďže Marta Šimečková mala ako štatutárka podpísať čestné vyhlásenie, že združenie nežiada o dotáciu od iného subjektu. Celková výška dotácií od [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstva spravodlivosti SR]], [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry SR]] a [[Fond na podporu umenia|Fondu na podporu umenia]] mala dosiahnuť hodnotu 130-tisíc eur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jakubjaková | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = SITA | odkaz na autora3 = | titul = Premiér Fico opäť útočil na Šimečkovu rodinu, reagoval aj generálny prokurátor | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/domov/c/premier-fico-opat-utocil-na-simeckovu-rodinu-hovori-o-subvencnom-podvode | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-09-20 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref><ref name="zk-251103">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zelenková | meno = Júlia | priezvisko2 = Makarová | meno2 = Xénia | titul = Šimečkovú vyšetruje úrad, ktorý rieši mafiu. Štát jej faktúry tají | url = https://zastavmekorupciu.sk/kauzy/simeckovu-vysetruje-urad-ktory-riesi-mafiu-stat-jej-faktury-taji/ | vydavateľ = Nadácia Zastavme korupciu | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-11-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref> Šimečkovci sa v reakciách na novinárske otázky ku kauze odvolávali najprv na administratívne chyby a neporiadok v účtovníctve, vo februári 2026 Martin M. Šimečka v rozhovore s [[Monika Tódová|Monikou Tódovou]] argumentoval slabou finančnou gramotnosťou svojej manželky a poukázal na to, že Marta Šimečková sa v Projekte Fórum neobohatila, práve naopak, rozpustila v ňom postupne celé svoje dedičstvo v hodnote prevyšujúcej 200-tisíc eur, v snahe pokryť dlhy resp. úroky z dlhov súvisiacich s projektom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin M. Šimečka: Marta nespochybňuje svoju zodpovednosť, vo fóre utopila celé dedičstvo | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/5155256/martin-m-simecka-marta-nespochybnuje-svoju-zodpovednost-vo-fore-utopila-cele-dedicstvo/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-02-21 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref> V apríli 2026 však Marta Šimečková zverejnila výpisy z bankového účtu, nanovo vyžiadané od banky,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Transparentné Fórum | url = https://www.transparentneforum.online/ | vydavateľ = Marta Šimečková | miesto = | dátum vydania = [2026-04] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = }}</ref> ktorých porovnanie s výpismi pripájanými k žiadostiam o dotácie preukazuje sfalšovanie údajov viacerých prevodov. To mala realizovať jej dlhoročná spolupracovníčka, projektová manažérka Projektu Fórum Andrea Puková, ktorá mala na starosti účtovníctvo aj realizácie bankových operácií.<ref name="n-260429">{{Citácia periodika | priezvisko = Benedikovičová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Koník | meno2 = Juraj | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Šimečková zverejnila výpisy z účtov, odhalili falšovanie prevodov a jej spolupracovníčku Pukovú | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/5304863/simeckova-zverejnila-vypisy-z-uctov-odhalili-falsovanie-prevodov-a-jej-spolupracovnicku-pukovu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-29 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref> Šimečková zároveň priznala, že na účet Andrey Pukovej odchádzali z Projektu Fórum prostriedky aj pre ňu a jej spolupracovníčka za ňu platila aj mnohé úhrady. Túto schému využívala na vyhýbanie sa exekúciám súvisiacim so staršími aktivitami Projektu Fórum<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Turček | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Dokumenty zverejnené Martou Šimečkovou ukazujú, že sa vyhýbala exekúcii | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/zqOdKRi/dokumenty-zverejnene-martou-simeckovou-ukazuju-ze-sa-vyhybala-exekucii/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-30 | dátum prístupu = 2026-05-07}}</ref> (spor s Európskou výkonnou agentúrou pre vzdelávanie a kultúru EACEA, ktorá od združenia vymáha 113-tisíc eur za projekt ''Mirrors of Europe'' realizovaný v rokoch 2010{{--}}2012, ku ktorému sa združeniu nepodarilo získať potrebné spolufinancovanie a namiesto jeho zrušenia a vrátenia európskych prostriedkov sa ho snažilo zrealizovať v menšom rozsahu, čím však porušilo dohodu o grante<ref name="zk-251103" />). Puková sa na otázky ohľadom falšovania dokumentov odmietla vyjadriť s ohľadom na prebiehajúce vyšetrovanie.<ref name="n-260429" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=%C5%A0ime%C4%8Dkov%C3%A1,+Marta&sort=dateNewest&theme=system Zoznam diel Marty Šimečkovej] (+ [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Fri%C5%A1ov%C3%A1,+Marta&sort=dateNewest&theme=system Marta Frišová]) v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice * [https://sita.sk/osobnosti/marta-simeckova/ Spravodajstvo týkajúce sa Marty Šimečkovej] na portáli agentúry SITA * [https://dennikn.sk/4168790/marta-simeckova-desi-ma-ze-sa-hovori-ze-dvakrat-dva-je-pat-a-ludia-tomu-veria/ Marta Šimečková: Desí ma, že sa hovorí, že dva krát dva je päť, a ľudia tomu veria] – rozhovor v ''[[Denník N|Denníku N]]'' (2024) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šimečková, Marta}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí redaktori]] [[Kategória:SME]] [[Kategória:Plagiátorské aféry]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] 7kgwlq664d67tz52fef4z360qfofhdg 8210750 8210749 2026-05-08T14:49:00Z Teslaton 12161 Grassmeier: ospravedlnenia a stanovisko Martina Šimečku: + fix 8210750 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Marta Šimečková | Rodné meno = Marta Frišová | Popis osoby = slovenská novinárka, prekladateľka, tlmočníčka a editorka | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1962|02|15}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = [[Eduard Friš]] {{break}} [[Soňa Čechová]] | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = [[Martin Milan Šimečka]] | Partner = | Deti = [[Michal Šimečka]] (* 1984) {{break}} Júlia Šimečková (* 1989) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Marta Šimečková''' (rod. Frišová; * [[15. február]] [[1962]], [[Bratislava]])<ref name="p20s" /> je [[Slováci|slovenská]] [[novinár]]ka, [[preklad (jazykoveda)|prekladateľka]], [[tlmočenie|tlmočníčka]] a editorka.<ref name="p20s">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Marta Šimečková (*1962) | url = https://www.pribehy20storocia.sk/2024/11/13/marta-simeckova-1962/ | vydavateľ = Post Bellum SK : Príbehy 20. storočia | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2024-11-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref><ref name="skcinema">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Frišová, Marta, 1962- | titul = Heslár SFÚ | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0034666-Frisova-Marta-1962 | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref> == Životopis == Narodila sa v Bratislave v rodine historika, publicistu a politika [[Eduard Friš|Eduarda Friša]]<ref name="bscz-fris">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko zborník = Doskočil | meno zborník = Zdeněk | kapitola zborník = FRIŠ Eduard 27.1.1912-14.5.1978 | titul = Generální heslář Biografického slovníku českých zemí | url = http://biography.hiu.cas.cz/Personal/index.php/FRI%C5%A0_Eduard_27.1.1912-14.5.1978 | vydavateľ = Historický ústav AV ČR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> a prekladateľky, publicistky a propagátorky česko-slovenskej vzájomnosti [[Soňa Čechová|Sone Čechovej]] (rod. Kňazovičovej),<ref name="p20s" /> pochádzajúcej zo slovenskej národoveckej rodiny Bellovcov. Jej pradedom bol [[Matej Metod Bella]], jeden z troch slovenských poslancov [[Uhorský snem|Uhorského snemu]], neskôr signatár [[Martinská deklarácia|Martinskej deklarácie]] a po prvej svetovej vojne dlhoročný bratislavský župan.<ref name="aktuality-kto-je">{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je Michal Šimečka: Má krv starých národovcov a diplom z Oxfordu. Začínal u poslanca Smeru, dnes môže poraziť Fica | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/ZVwSjzA/kto-je-michal-simecka-ma-krv-starych-narodovcov-a-diplom-z-oxfordu-zacinal-u-poslanca-smeru-dnes-moze-porazit-fica/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-04 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref><ref name="skalsky-2007">{{Citácia periodika | priezvisko = Skalský | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = MOSTY prišli o Soňu Čechovú | periodikum = Slovenské dotyky : Magazín Slovákov v ČR | odkaz na periodikum = | url = http://www.slovacivosvete.sk/data/download/dotyky_04_07.pdf#page=5 | issn = | vydavateľ = Slovensko-český klub | miesto = Praha | dátum = | rok = 2007 | mesiac = apríl | deň = | ročník = XII | číslo = 4 | strany = 4 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref> V rokoch [[1977]]{{--}}[[1981]] absolvovala [[Gymnázium Jána Papánka|gymnázium na Vazovovej ulici]] v Bratislave<ref name="p20s" /> a v roku [[1985]] odbor prekladateľstva a tlmočníctva pre [[ruština|ruštinu]] a [[nemčina|nemčinu]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]].<ref name="p20s" /><ref name="uk-absolvent">Marta Frišová. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Absolventi | url = https://absolventi.uniba.sk/ | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | miesto = Bratislava}}</ref> Na prelome [[70. roky 20. storočia|70.]] a [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa spolu s vtedajším partnerom a neskorším manželom [[Martin Milan Šimečka|Martinom M. Šimečkom]] pohybovali v okruhu disidentov okolo [[Ján Budaj|Jána Budaja]]. Prispievala do [[samizdat]]ov, po roku [[1989]] pracovala pre vydavateľstvo Archa, ktoré po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] založil Martin M. Šimečka<ref name="slc-simecka">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin M. Šimečka | url = https://www.litcentrum.sk/autor/martin-m-simecka/zivotopis-autora | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref> a v česko-slovenskom týždenníku ''Mosty'', ktorého spoluzakladateľkou a šéfredaktorkou bola jej mama Soňa Čechová. Prispievala tiež do denníka ''[[SME]]'' a týždenníka ''[[Domino fórum]]''. Približne v roku [[2001]] založila v denníku ''SME'' spolu s Andreou Pukovou, priateľkou a spolupracovníčkou z éry týždenníka ''Mosty'', prílohu ''Fórum''. Od roku [[2004]] pôsobila v mesačníku ''OS''.<ref name="p20s" /> V roku [[2009]] založila, opäť spolu s Andreou Pukovou, platformu [[Stredoeurópske fórum]], kde v rámci každoročne v Bratislave organizovaných konferencií prednášali a diskutovali európsky a svetovo významní intelektuáli.<ref name="p20s" /><ref name="sme-2024">{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = Monika Tódová | titul = Marta Šimečková: Desí ma, že sa hovorí, že dva krát dva je päť, a ľudia tomu veria | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4168790/marta-simeckova-desi-ma-ze-sa-hovori-ze-dvakrat-dva-je-pat-a-ludia-tomu-veria/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-30 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref><ref name="sf-pripravuju">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central European Forum : O nás : Pripravujú | url = https://ceeforum.eu/o-nas/pripravuju/ | vydavateľ = Projekt Fórum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref> Platformu zastrešuje občianske združenie [[Projekt Fórum]], v ktorom Marta Šimečková pôsobí ako [[štatutárny orgán|štatutárka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = "Projekt Fórum" - občianske združenie | titul = Register mimovládnych neziskových organizácií | url = https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542112805040415166 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref> Na čiastočný úväzok pracuje na základnej škole v [[Plavecký Štvrtok|Plaveckom Štvrtku]], kde vyučuje [[Rómovia na Slovensku|rómske deti]].<ref name="p20s" /><ref name="sme-2024" /> === Osobný život === S manželom, prozaikom a publicistom [[Martin Milan Šimečka|Martinom M. Šimečkom]], majú syna [[Michal Šimečka|Michala]] (* 1984, politik, predseda [[Progresívne Slovensko|PS]]) a dcéru Júliu (* 1989, molekulárna biologička).<ref name="fb-rodina">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šimečka | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = Michal Šimečka | titul = [V šimečkovskej rodine boli vo svetle reflektorov vždy len muži] | url = https://www.facebook.com/miso.simecka/photos/a.196329254394013/261018074591797 | vydavateľ = Facebook : Michal Šimečka | dátum vydania = 2018-11-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horák | meno = Otakar | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenka pracuje vo firme, ktorá vyrába testy na koronavírus: Je taký dopyt, že pomaly nestíhame | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1842032/slovenka-pracuje-vo-firme-ktora-vyraba-testy-na-koronavirus-je-taky-dopyt-ze-pomaly-nestihame/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-07 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref> == Kritika == === Plagiátorská aféra „Edwin Grassmeier“ === V rokoch [[2001]]{{--}}[[2004]], teda v období keď bol šéfredaktorom [[Martin Milan Šimečka|Martin M. Šimečka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Fulmek | meno = Alexej | autor = | odkaz na autora = Alexej Fulmek | titul = Martin M. Šimečka odchádza zo SME | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/martin-m-simecka-odchadza-zo-sme | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-09-28 | dátum prístupu = 2026-05-07}}</ref> pôsobila Marta Šimečková spolu s Andreou Pukovou v kultúrnej rubrike denníka ''[[SME]]'', kde zabezpečovali publikovanie exkluzívnych článkov z oblasti medzinárodnej kultúry pod menom Edwin Grassmeier. Vo februári 2004 upozornil analytik [[Gabriel Šípoš]], vtedajší spolupracovník projektu [[Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy|Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy]] (INEKO) ''Slovak Press Watch'' a neskorší riaditeľ [[Transparency International Slovensko]] v článku „Wer ist Edwin Grassmeier?“, že viaceré texty Edwina Grassmeiera nápadne pripomínajú články z webu nemeckého magazínu ''[[Der Spiegel]]''.<ref name="kernova-2026-05-05">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = Miroslava Kernová | titul = Najväčší plagiátorský škandál SME: Kto bol v skutočnosti Grassmeier a prečo dodnes Šimečková a Puková mlčia? | url = https://www.omediach.com/blog/30051-najvaecsi-plagiatorsky-skandal-sme-kto-bol-v-skutocnosti-grassmeier-a-preco-dodnes-simeckova-a-pukova-mlcia | vydavateľ = omediach.com | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref><ref name="tis-2026-05-04">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ako to bolo s odhalením plagiátorskej kauzy dvojice Puková - Šimečková? | url = https://www.facebook.com/transparencysk/posts/pfbid04DCefH9T49CFJ7xHbxERVzTSp7eanx1FVdGC9F5KdmfrFKeJm2HLaicXWqS6jpQwl | vydavateľ = Facebook : Transparency International Slovensko | miesto = | dátum vydania = 2026-05-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref> Šimečková s Pukovou existenciu autora obhajovali a uvádzali, že ide o reálneho externého spolupracovníka agentúry DPA, píšuceho pod pseudonymom, čo sa však vedeniu vydavateľstva [[Petit Press]] nepodarilo overiť. Čitateľom aj autorom kultúrnej redakcie Spiegel Online sa následne obe ospravedlnili a šéfredaktor Martin M. Šimečka preberanie textov označil za neúmyselné zlyhanie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Puková | meno = Andrea | priezvisko2 = Frišová | meno2 = Marta | priezvisko3 = Šimečka | meno3 = Martin M | titul = Ospravedlnenie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ospravedlnenie-16 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-03-02 | dátum prístupu = 2026-05-08}}</ref> Koncom marca 2004 potom vydal ospravedlnenie aj [[Alexej Fulmek]], generálny riaditeľ vydavateľstva Petit Press, ktorý uviedol: <blockquote>''„Vydavateľstvo sa pokúšalo vypátrať človeka, ktorý mal publikovať pod pseudonymom Edwin Grassmeier. Údajne ide o Hansa Petra Bergera, ktorý strávil istý čas v Tübingene, ale dnes tam už nežije. Jediný nepriamy dôkaz o jeho existencii je telefonát redaktorky Marty Frišovej-Šimečkovej z minulého roku. H. P. Berger poslal do redakcie aj email, v ktorom sa denníku SME ospravedlnil, ale uviedol v ňom falošné telefónne číslo a falošnú adresu. Napriek niektorým ďalším indíciám o tom, že existuje, sa nám ani intenzívnym pátraním nepodarilo dokázať identitu a prípadnú existenciu tohto človeka. Isté je, že nie je a nebol spolupracovníkom DPA.“''</blockquote> <blockquote>''„Zodpovednosť za publikovanie týchto článkov na seba prevzala Andrea Puková, vtedajšia vedúca oddelenia kultúry, ktorá sa rozhodla odísť z redakcie denníka SME a podpísala dohodu o výpovedi zmluvy k 5. marcu 2004. Tým považuje vydavateľstvo tento prípad za uzavretý a nebude sa k nemu viac vyjadrovať.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Fulmek | meno = Alexej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vážení čitatelia, | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/vazeni-citatelia-7 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-03-26 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref></blockquote> V rozhovore pre [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] v roku [[2018]] ku kauze spätne konštatoval: <blockquote>''„Pamätám si niekoľko prípadov, keď sme kvôli tomu prepúšťali ľudí. Asi najväčšia bola kauza Grassmeier … Bolo to fiktívne meno novinára, ktorý mal písať exkluzívne články nielen z oblasti kultúry. Dve naše redaktorky ho označovali za spolupracovníka DPA. Ja som vtedy dokonca najal novinára, Martina Kleina, aby vycestoval do Nemecka a hľadal ho, lebo som stále veril, že ten človek existuje. Ale nakoniec sa potvrdilo, že neexistuje a obe dievčatá z redakcie odišli.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FULMEK a KOTIAN: Nevedeli SME si predstaviť prácu v mečiarovskom médiu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/import/fulmek-kotian-sme-pribeh-vyrocie/302966-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-15 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref></blockquote> === Falšovanie dokumentov a podozrenia zo subvenčných podvodov v Projekte Fórum === V auguste [[2024]] usporiadal predseda vlády SR [[Robert Fico]] spolu s podpredsedom Národnej rady SR [[Tibor Gašpar|Tiborom Gašparom]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]) tlačovú besedu, na ktorej obvinil rodinu Šimečkovcov z obohacovania sa prostredníctvom štátnych dotácií, na ktorom malo podľa neho participovať aj občianske združenie [[Projekt Fórum]] Marty Šimečkovej. Komentátori v tom čase interpretovali obvinenia prevažne ako účelový politický útok voči lídrovi [[Progresívne Slovensko|PS]] [[Michal Šimečka|Michalovi Šimečkovi]], ktorý v septembri 2024 vyústil až do jeho odvolania z postu podpredsedu Národnej rady.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Braxatorová | meno = Kristína | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Sliz | meno2 = Martin | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Koalícia odvolala Michala Šimečku z vedenia parlamentu. Robert Fico hovorí o ďalších krokoch v prípade dotácií | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/WqfpjAr/koalicia-odvolala-michala-simecku-z-vedenia-parlamentu-robert-fico-hovori-o-dalsich-krokoch-v-pripade-dotacii/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-17 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref><ref name="sme-2024" /> V septembri [[2025]] Robert Fico prezentoval ďalšie obvinenia, týkajúce sa konkrétne Projektu Fórum. Združenie podľa neho žiadalo o viacnásobné preplácanie rovnakých faktúr, čo označil za subvenčný podvod, keďže Marta Šimečková mala ako štatutárka podpísať čestné vyhlásenie, že združenie nežiada o dotáciu od iného subjektu. Celková výška dotácií od [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstva spravodlivosti SR]], [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry SR]] a [[Fond na podporu umenia|Fondu na podporu umenia]] mala dosiahnuť hodnotu 130-tisíc eur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jakubjaková | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = SITA | odkaz na autora3 = | titul = Premiér Fico opäť útočil na Šimečkovu rodinu, reagoval aj generálny prokurátor | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/domov/c/premier-fico-opat-utocil-na-simeckovu-rodinu-hovori-o-subvencnom-podvode | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-09-20 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref><ref name="zk-251103">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zelenková | meno = Júlia | priezvisko2 = Makarová | meno2 = Xénia | titul = Šimečkovú vyšetruje úrad, ktorý rieši mafiu. Štát jej faktúry tají | url = https://zastavmekorupciu.sk/kauzy/simeckovu-vysetruje-urad-ktory-riesi-mafiu-stat-jej-faktury-taji/ | vydavateľ = Nadácia Zastavme korupciu | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-11-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref> Šimečkovci sa v reakciách na novinárske otázky ku kauze odvolávali najprv na administratívne chyby a neporiadok v účtovníctve, vo februári 2026 Martin M. Šimečka v rozhovore s [[Monika Tódová|Monikou Tódovou]] argumentoval slabou finančnou gramotnosťou svojej manželky a poukázal na to, že Marta Šimečková sa v Projekte Fórum neobohatila, práve naopak, rozpustila v ňom postupne celé svoje dedičstvo v hodnote prevyšujúcej 200-tisíc eur, v snahe pokryť dlhy resp. úroky z dlhov súvisiacich s projektom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin M. Šimečka: Marta nespochybňuje svoju zodpovednosť, vo fóre utopila celé dedičstvo | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/5155256/martin-m-simecka-marta-nespochybnuje-svoju-zodpovednost-vo-fore-utopila-cele-dedicstvo/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-02-21 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref> V apríli 2026 však Marta Šimečková zverejnila výpisy z bankového účtu, nanovo vyžiadané od banky,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Transparentné Fórum | url = https://www.transparentneforum.online/ | vydavateľ = Marta Šimečková | miesto = | dátum vydania = [2026-04] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = }}</ref> ktorých porovnanie s výpismi pripájanými k žiadostiam o dotácie preukazuje sfalšovanie údajov viacerých prevodov. To mala realizovať jej dlhoročná spolupracovníčka, projektová manažérka Projektu Fórum Andrea Puková, ktorá mala na starosti účtovníctvo aj realizácie bankových operácií.<ref name="n-260429">{{Citácia periodika | priezvisko = Benedikovičová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Koník | meno2 = Juraj | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Šimečková zverejnila výpisy z účtov, odhalili falšovanie prevodov a jej spolupracovníčku Pukovú | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/5304863/simeckova-zverejnila-vypisy-z-uctov-odhalili-falsovanie-prevodov-a-jej-spolupracovnicku-pukovu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-29 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref> Šimečková zároveň priznala, že na účet Andrey Pukovej odchádzali z Projektu Fórum prostriedky aj pre ňu a jej spolupracovníčka za ňu platila aj mnohé úhrady. Túto schému využívala na vyhýbanie sa exekúciám súvisiacim so staršími aktivitami Projektu Fórum<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Turček | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Dokumenty zverejnené Martou Šimečkovou ukazujú, že sa vyhýbala exekúcii | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/zqOdKRi/dokumenty-zverejnene-martou-simeckovou-ukazuju-ze-sa-vyhybala-exekucii/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-30 | dátum prístupu = 2026-05-07}}</ref> (spor s Európskou výkonnou agentúrou pre vzdelávanie a kultúru EACEA, ktorá od združenia vymáha 113-tisíc eur za projekt ''Mirrors of Europe'' realizovaný v rokoch 2010{{--}}2012, ku ktorému sa združeniu nepodarilo získať potrebné spolufinancovanie a namiesto jeho zrušenia a vrátenia európskych prostriedkov sa ho snažilo zrealizovať v menšom rozsahu, čím však porušilo dohodu o grante<ref name="zk-251103" />). Puková sa na otázky ohľadom falšovania dokumentov odmietla vyjadriť s ohľadom na prebiehajúce vyšetrovanie.<ref name="n-260429" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=%C5%A0ime%C4%8Dkov%C3%A1,+Marta&sort=dateNewest&theme=system Zoznam diel Marty Šimečkovej] (+ [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Fri%C5%A1ov%C3%A1,+Marta&sort=dateNewest&theme=system Marta Frišová]) v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice * [https://sita.sk/osobnosti/marta-simeckova/ Spravodajstvo týkajúce sa Marty Šimečkovej] na portáli agentúry SITA * [https://dennikn.sk/4168790/marta-simeckova-desi-ma-ze-sa-hovori-ze-dvakrat-dva-je-pat-a-ludia-tomu-veria/ Marta Šimečková: Desí ma, že sa hovorí, že dva krát dva je päť, a ľudia tomu veria] – rozhovor v ''[[Denník N|Denníku N]]'' (2024) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šimečková, Marta}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí redaktori]] [[Kategória:SME]] [[Kategória:Plagiátorské aféry]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] p0pkhrwm38mfnlw7u2noa695bn68sv2 Diskusia s redaktorom:Lubomir.Lengyel 3 749780 8210768 8210483 2026-05-08T15:41:35Z Lubomir.Lengyel 263145 /* Vylepšenie článku */ odpoveď 8210768 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Safíček}} == Vylepšenie článku == Zdravím! Používajte, prosím, citačnú šablónu vo Vizuálnom editore, nie holé URL.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:35, 7. máj 2026 (UTC) :OK --[[Redaktor:Lubomir.Lengyel|Lubomir.Lengyel]] ([[Diskusia s redaktorom:Lubomir.Lengyel|diskusia]]) 15:41, 8. máj 2026 (UTC) clm2su4fjmt8fzjyqrk6h7t8axc8h1a 8210854 8210768 2026-05-08T18:06:42Z Jetam2 30982 re 8210854 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Safíček}} == Vylepšenie článku == Zdravím! Používajte, prosím, citačnú šablónu vo Vizuálnom editore, nie holé URL.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:35, 7. máj 2026 (UTC) :OK --[[Redaktor:Lubomir.Lengyel|Lubomir.Lengyel]] ([[Diskusia s redaktorom:Lubomir.Lengyel|diskusia]]) 15:41, 8. máj 2026 (UTC) ::Dobrý deň. Článok som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ol%C3%ADvia_Lengyelov%C3%A1&diff=prev&oldid=8210845 dokončil]. Musel som to prejsť referenciu po referencii. Bolo tam viacero problémov typu, ktorý som už spomínal: info v zdroji sa nezhodovalo s info na Wikipédii. Niektoré info ešte treba doložiť. Ak máte zdroje doložte, ak nie, z článku treba info odstrániť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:06, 8. máj 2026 (UTC) hgxn1du8vt0qg56bcrmr8ps10tn4pmi 8210882 8210854 2026-05-08T19:14:01Z Lubomir.Lengyel 263145 /* Vylepšenie článku */ odpoveď 8210882 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Safíček}} == Vylepšenie článku == Zdravím! Používajte, prosím, citačnú šablónu vo Vizuálnom editore, nie holé URL.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:35, 7. máj 2026 (UTC) :OK --[[Redaktor:Lubomir.Lengyel|Lubomir.Lengyel]] ([[Diskusia s redaktorom:Lubomir.Lengyel|diskusia]]) 15:41, 8. máj 2026 (UTC) ::Dobrý deň. Článok som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ol%C3%ADvia_Lengyelov%C3%A1&diff=prev&oldid=8210845 dokončil]. Musel som to prejsť referenciu po referencii. Bolo tam viacero problémov typu, ktorý som už spomínal: info v zdroji sa nezhodovalo s info na Wikipédii. Niektoré info ešte treba doložiť. Ak máte zdroje doložte, ak nie, z článku treba info odstrániť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:06, 8. máj 2026 (UTC) :::dakujem, prejdem to este raz a doplnim --[[Redaktor:Lubomir.Lengyel|Lubomir.Lengyel]] ([[Diskusia s redaktorom:Lubomir.Lengyel|diskusia]]) 19:14, 8. máj 2026 (UTC) diyoz674wrv33n1e0f8n36g5b0j2nhm Olívia Lengyelová 0 749781 8210772 8210480 2026-05-08T15:49:54Z Lubomir.Lengyel 263145 upravene referencie a citacie 8210772 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260507}} {{Infobox Krasokorčuliar | celé meno = Olívia Lengyelová | popis osoby = slovenská krasokorčuliarka | obrázok = [[Súbor:Crystal Skate-1670.jpg|náhľad]] | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | rodné meno = | prezývky = | dátum narodenia = {{dnv|2008|11|24}} | miesto narodenia = [[Košice]], [[Slovensko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | národnosť = [[Slováci|slovenská]] | vzdelanie = | bydlisko = | výška = 172 cm | manžel = | manželka = | deti = | krajina = Slovensko | disciplína = sólové korčuľovanie žien | roky pôsobenia = | partner = | partnerka = | tréner = Sergej Rozanov, Polina Shuboderová | choreograf = | klub = Jumping Joe Bratislava | tím = | trénuje = | celkové skóre = | krátky program = | voľný program = | webstránka = | prehľad medailí = | portál 1 = Slovensko | portál 2 = | portál 3 = }} '''Olívia Lengyelová''' (* 24. novembra 2008, [[Košice]]<ref name="olympic-olivia-lengyelova">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Olívia Lengyelová | url = https://www.olympic.sk/sportovec/olivia-lengyelova | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = }}</ref>) je [[Slovensko|slovenská]] [[krasokorčuľovanie|krasokorčuliarka]] súťažiaca v disciplíne sólové korčuľovanie žien na juniorskej úrovni. Pôsobí v klube Jumping Joe Bratislava a trénuje pod vedením trénerov Sergeja Rozanova a Poliny Shuboderovej v [[Taliansko|Taliansku]]. Je staršou sestrou krasokorčuliarky [[Alica Lengyelová|Alici Lengyelovej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladá Slovenka má na dosah top desiatku na MS. Chce ukázať aj svoju tvorivú stránku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-alica-lengyelolva-kratky-program-reakcie-ms-juniorov-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = sk}}</ref> Je dvojnásobnou majsterkou Slovenska v juniorskej kategórii a členkou A-skupiny reprezentácie Slovenska. == Kariéra == === Sezóna 2022/2023 === V sezóne 2022/2023 sa Lengyelová zúčastnila podujatia juniorskej Grand Prix v talianskom Egne, kde obsadila 15. miesto.<ref>The-sports.org – profil Olívie Lengyelovej, https://www.the-sports.org/olivia-lengyelova-figure-skating-spf755486.html</ref> === Sezóna 2023/2024 === V sezóne 2023/2024 sa umiestnila na 1.mieste [[Crystal Skate Open]] v [[Tallinn|Tallinne]] a na 1.mieste na [[Sofia Trophy]] v [[Sofia|Sofii]] kde získala celkovo 179,64 bodov. V sezóne 2023/2024 sa stala majsterkou Slovenska V sezóne 2023/2024 sa Lengyelová predstavila na juniorských majstrovstvách sveta, kde obsadila 29. miesto.<ref name="sportnet2025">Sportnet.sme.sk, 27. februára 2025, https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-kratky-program-zien-olivia-lengyelova-reakcie-ms-juniorov-2025/</ref> === Sezóna 2024/2025 === V októbri 2024 obsadila 15. miesto na [[Junior Grand Prix|juniorskej Grand Prix]] v čínskom Wu-Si so súhrnnou známkou 142,23 bodu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Mladá Slovenska sa vo veľkej konkurencii nestratila, dosiahla solídny výsledok | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-olivia-lengyelova-skoncila-na-15-mieste-gp-cina-2024/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = sk}}</ref> V januári 2025 reprezentovala Slovensko na zimnom Európskom olympijskom festivale mládeže (EYOF) v [[Bakuriani]], kde obsadila 9. miesto so skóre 151,91 bodu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EYOF 2025: Patrášová so Sklenárikom zaujali v singl mixových štafetách | url = https://www.olympic.sk/clanok/120225-eyof-streda | vydavateľ = www.olympic.sk | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = sk | priezvisko = SOŠV}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bakuriani 2025 {{!}} Slovenský olympijský tím | url = https://www.olympic.sk/podujatie/bakuriani-2025 | vydavateľ = www.olympic.sk | dátum vydania = 2025-02-09 | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = sk | priezvisko = SOŠV}}</ref> Na MS juniorov v maďarskom [[Debrecín|Debrecíne]] v februári 2025 pôvodne nemala štartovať ona, ale jej mladšia sestra Alica. Tá sa však pred šampionátom zranila, a tak nastúpila Olívia. V krátkom programe začala čistým dvojitým axlom, no neustála trojitý lutz a chyby prišli aj v piruetách. Obsadila 40. miesto so skóre 43,32 bodu a do voľných jázd sa neprebojovala, napriek tomu o 1,29 bodu prekonala svoje sezónne maximum.<ref name="tasr_debrecin">TASR / Teraz.sk, 27. februára 2025, https://www.teraz.sk/sport/krasokorculiarka-lengyelova-nepostupi/859933-clanok.html</ref> Lengyelová po šampionáte vyjadrila ambíciu stať sa prvou slovenskou ženou, ktorá predvedie [[trojitý axel]] v súťažnej jazde.<ref name="sportnet2025" /> V sezóne 2024/2025 sa stala druhýkrát majsterkou Slovenska<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majstrovstva SR 2024 | url = https://www.kraso.sk/wp-content/uploads/sutaze/2023_2024/MSR24/CAT002RS.htm | vydavateľ = www.skrz.sk | dátum prístupu = 2026-05-07}}</ref> === Sezóna 2025/2026 === V sezóne získala 1.miesto na Eiscup [[Innsbruck]], 1.miesto na [[Sofia]] Trophy a 1.miesto Na [[Merano]] Ice Trophy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Inside ISU | url = https://www.isu.org/events/merano-ice-trophy-memorial-martina-barricelli-2026/https:/isu.org/ | vydavateľ = Inside ISU | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = en}}</ref> Na juniorskej Grand Prix v Talianskom [[Varese]] obsadila 14.miesto so ziskom 150,87 bodu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doppio trionfo giapponese nell'ISU Grand Prix di pattinaggio a Varese | url = https://www.varesenews.it/2025/09/doppio-trionfo-giapponese-nellisu-grand-prix-di-pattinaggio-a-varese/2335549/ | dátum vydania = 2025-09-08 | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = it | meno = Damiano | priezvisko = Franzetti}}</ref> V sezóne 2025/2026 bola Olívia Lengyelová nominovaná na MS juniorov v estónskom [[Tallinn|Tallinne]] (4. – 7. marca 2026).<ref name="msj2026_nominacia">Sportnet.sme.sk, 3. marca 2026, https://sportnet.sme.sk/spravy/program-vysledky-nominacia-slovensko-ms-juniorov-v-krasokorculovani-2026/</ref> Na šampionáte povzbudzovala z tribúny svoju mladšiu sestru Alicu, ktorá na tomto podujatí debutovala.<ref name="sportnet_alica2026">Sportnet.sme.sk, 5. marca 2026, https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-alica-lengyelolva-kratky-program-reakcie-ms-juniorov-2026/</ref> == Výsledky == {| class="wikitable" |+ Prehľad výsledkov ! Sezóna !! Súťaž !! Miesto !! Skóre |- | 2023/24 || MS juniorov - krátky program || align="center" |29.|| align=center|50,74 |- | 2023/24 || Crystal Skate Open || align="center" |1. || align="center" |142,23 |- | 2023/24 || Sofia Trophy || align="center" |1. || align="center" |179,64 |- | 2023/24 || Majstrovstvá Slovenska || align="center" |1. || align="center" |162,71 |- | 2024/25 || EYOF Bakuriani || align="center" |9. || align="center" |151,91 |- | 2024/25 || JGP Wu-Si || align="center" |15. || align="center" |142,23 |- |2024/25 |MS juniorov Debrecín – krátky program | align="center" |40. | align="center" |43,32 |- |2024/25 |Majstrovstvá Slovenska | align="center" |1. | align="center" |173,85 |- |2025/26 |Eiscup Innsbruck | align="center" |1. | align="center" |156,21 |- |2025/26 |Sofia Trophy | align="center" |1. | align="center" |169,59 |- |2025/26 |Merano Ice Trophy | align="center" |1. | align="center" |171,38 |- |2025/26 |JGP Varese | align="center" |14. | align="center" |150,87 |} == Rodinné väzby == Olívia Lengyelová je staršou sestrou krasokorčuliarky [[Alica Lengyelová|Alici Lengyelovej]] (* 2011). Obe sestry pochádzajú z [[Košice|Košíc]] a spoločne sa pripravujú v talianskej obci Ritten pod vedením trénera Sergeja Rozanova.<ref name="sportnet_alica2026" /> Alica Lengyelová v sezóne 2025/2026 získala striebornú medailu na juniorskej Grand Prix v poľskom Gdansku — historicky prvý cenný kov pre Slovensko v kategórii junioriek — a na MS juniorov 2026 v Tallinne obsadila 15. miesto.<ref name="sportnet_alica_gdansk">Sportnet.sme.sk, 3. októbra 2025, https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-alica-lengyelova-volna-jazda-jgp-gdansk-2025/</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * https://www.olympic.sk/sportovec/olivia-lengyelova – Profil na stránke Slovenského olympijského tímu [[Kategória:Slovenské krasokorčuliarky]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] t5jt3au8qbrq1is99b406kb5jivvsmq 8210845 8210772 2026-05-08T17:56:29Z Jetam2 30982 dozdrojovanie 8210845 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260507}} {{Infobox Krasokorčuliar | celé meno = Olívia Lengyelová | popis osoby = slovenská krasokorčuliarka | obrázok = Crystal Skate-1670.jpg | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | rodné meno = | prezývky = | dátum narodenia = {{dnv|2008|11|24}} | miesto narodenia = [[Košice]], [[Slovensko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | národnosť = [[Slováci|slovenská]] | vzdelanie = | bydlisko = | výška = 172 cm | manžel = | manželka = | deti = | krajina = Slovensko | disciplína = sólové korčuľovanie žien | roky pôsobenia = | partner = | partnerka = | tréner = Sergej Rozanov, Polina Shuboderová | choreograf = | klub = Jumping Joe Bratislava | tím = | trénuje = | celkové skóre = | krátky program = | voľný program = | webstránka = | prehľad medailí = | portál 1 = Slovensko | portál 2 = | portál 3 = }} '''Olívia Lengyelová''' (* [[24. november]] [[2008]], [[Košice]]<ref name="olympic-olivia-lengyelova">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Olívia Lengyelová | url = https://www.olympic.sk/sportovec/olivia-lengyelova | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = }}</ref><ref name="isu-profil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Olivia LENGYELOVA - International Skating Union | url = https://isu-skating.com/figure-skating/skaters/olivia-lengyelova/ | vydavateľ = Medzinárodná korčuliarska únia | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref>) je [[Slovensko|slovenská]] [[krasokorčuľovanie|krasokorčuliarka]] súťažiaca v disciplíne sólové korčuľovanie žien na juniorskej úrovni. Pôsobí v klube Jumping Joe Bratislava a trénuje pod vedením trénerov Sergeja Rozanova a Poliny Shuboderovej.<ref name="isu-profil"/> Je staršou sestrou krasokorčuliarky [[Alica Lengyelová|Alici Lengyelovej]].<ref name="alica">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladá Slovenka má na dosah top desiatku na MS. Chce ukázať aj svoju tvorivú stránku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-alica-lengyelolva-kratky-program-reakcie-ms-juniorov-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = sk}}</ref> Je dvojnásobnou majsterkou Slovenska v juniorskej kategórii a členkou A-skupiny reprezentácie Slovenska. == Kariéra == === Sezóna 2022/2023 === V sezóne 2022/2023 sa Lengyelová zúčastnila podujatia juniorskej Grand Prix v talianskom Egne, kde obsadila 15. miesto.<ref name="the-sports">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Figure Skating - Olivia Lengyelova | url = https://www.the-sports.org/olivia-lengyelova-figure-skating-spf755486.html | vydavateľ = the-sports.org | miesto = Épinal | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> === Sezóna 2023/2024 === V sezóne 2023/2024 sa umiestnila na 1. mieste [[Crystal Skate Open]] v [[Tallinn|Tallinne]] a na 1. mieste na [[Sofia Trophy]] v [[Sofia|Sofii]] kde získala celkovo 179,64 bodov.{{Bez citácie}} V sezóne 2023/2024 sa stala juniorskou majsterkou Slovenska.<ref name="kraso-ms-2024-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majstrovstva SR 2024 | url = https://www.kraso.sk/wp-content/uploads/sutaze/2023_2024/MSR24/CAT002RS.htm | vydavateľ = [[Slovenský krasokorčuliarsky zväz]] | dátum prístupu = 2026-05-07}}</ref> === Sezóna 2024/2025 === V októbri 2024 obsadila 15. miesto na [[Junior Grand Prix|juniorskej Grand Prix]] v čínskom Wu-Si so súhrnnou známkou 142,23 bodu.<ref name="cina-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Mladá Slovenska sa vo veľkej konkurencii nestratila, dosiahla solídny výsledok | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-olivia-lengyelova-skoncila-na-15-mieste-gp-cina-2024/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = sk}}</ref> V januári 2025 reprezentovala Slovensko na zimnom [[Európsky olympijský festival mládeže|Európskom olympijskom festivale mládeže]] (EYOF) v [[Bakuriani]] ([[Gruzínsko]]), kde obsadila 9. miesto so skóre 151,91 bodu.<ref name="olympic-bakuriani-2025-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Bakuriani 2025 | url = https://www.olympic.sk/podujatie/bakuriani-2025 | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> Na MS juniorov v maďarskom [[Debrecín|Debrecíne]] v februári 2025 mala pôvodne súťažiť jej mladšia sestra Alica. Tá sa však pred šampionátom zranila, a tak nastúpila Olívia.<ref name="sportnet2025-ok">{{Citácia periodika | priezvisko = Bőd | meno = Titanilla | autor = | odkaz na autora = | titul = Chce byť prvou Slovenkou, ktorá skočí trojitý axel. Pri kombinácii jej ušla hlava | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-kratky-program-zien-olivia-lengyelova-reakcie-ms-juniorov-2025/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-02-27 | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> V krátkom programe „začala čistým dvojitým axlom, no potom neustála trojitý lutz a pár menších chýb prišlo aj v piruetách“.<ref name="tasr_debrecin-ok">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Krasokorčuliarka Lengyelová nepostúpila do voľných jázd, skončila 40. | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/krasokorculiarka-lengyelova-nepostupi/859933-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-02-27 | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> Obsadila 40. miesto so skóre 43,32 bodu a do voľných jázd sa neprebojovala, napriek tomu o 1,29 bodu prekonala svoje sezónne maximum.<ref name="tasr_debrecin-ok"/> Lengyelová po šampionáte vyjadrila ambíciu stať sa prvou slovenskou ženou, ktorá predvedie [[trojitý axel]] v súťažnej jazde.<ref name="sportnet2025-ok"/> V sezóne 2024/2025 sa tiež stala juniorskou majsterkou Slovenska.<ref name="kraso-ms-2025-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Majstrovstva SR juniorov, žiactva a nádejí 2025 - Juniorky | url = https://www.kraso.sk/wp-content/uploads/sutaze/2024_2025/MSR25/CAT002RS.htm | vydavateľ = [[Slovenský krasokorčuliarsky zväz]] | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> === Sezóna 2025/2026 === Získala 1. miesto na [[Sofia]] Trophy a 1. miesto Na [[Merano]] Ice Trophy.<ref name="isu-results">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Olivia LENGYELOVA | url = https://results.isu.org/bios/isufs00113338.htm | vydavateľ = Medzinárodná korčuliarska únia | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> Na majstrovstvách Slovenska juniorov v roku 2026 získala 2. miesto. Druhá bola Alica Lengyelová.<ref name="ms-2024">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majstrovstva SR 2024 | url = https://www.kraso.sk/wp-content/uploads/sutaze/2023_2024/MSR24/CAT002RS.htm | vydavateľ = www.skrz.sk | dátum prístupu = 2026-05-07}}</ref> == Výsledky == {| class="wikitable" |+ Prehľad výsledkov ! Sezóna !! Súťaž !! Miesto !! Skóre |- | 2023/24 || MS juniorov - krátky program || align="center" |29.|| align=center|50,74 |- | 2023/24 || Crystal Skate Open || align="center" |1. || align="center" |142,23 |- | 2023/24 || Sofia Trophy || align="center" |1. || align="center" |179,64 |- | 2023/24 || Majstrovstvá Slovenska || align="center" |1. || align="center" |162,71 |- | 2024/25 || EYOF Bakuriani || align="center" |9. || align="center" |151,91 |- | 2024/25 || JGP Wu-Si || align="center" |15. || align="center" |142,23 |- |2024/25 |MS juniorov Debrecín – krátky program | align="center" |40. | align="center" |43,32 |- |2024/25 |Majstrovstvá Slovenska juniorov | align="center" |1. | align="center" |173,85 |- |2025/26 |Eiscup Innsbruck | align="center" |1. | align="center" |156,21 |- |2025/26 |Sofia Trophy | align="center" |1. | align="center" |169,59 |- |2025/26 |Merano Ice Trophy | align="center" |1. | align="center" |171,38 |- |2025/26 |JGP Varese | align="center" |14. | align="center" |150,87 |} == Rodinné väzby == Olívia Lengyelová je staršou sestrou krasokorčuliarky [[Alica Lengyelová|Alici Lengyelovej]].<ref name="alica"/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.olympic.sk/sportovec/olivia-lengyelova Olívia Lengyelová] – na webe Slovenského olympijského tímu * [https://isu-skating.com/figure-skating/skaters/olivia-lengyelova Olívia Lengyelová] – na webe Medzinárodnej korčuliarskej únie [[Kategória:Slovenské krasokorčuliarky]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] i3vb2yumgpjviyh8fdq0butjuy58lvz 8210846 8210845 2026-05-08T17:56:50Z Jetam2 30982 /* Sezóna 2025/2026 */ preklep 8210846 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260507}} {{Infobox Krasokorčuliar | celé meno = Olívia Lengyelová | popis osoby = slovenská krasokorčuliarka | obrázok = Crystal Skate-1670.jpg | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | rodné meno = | prezývky = | dátum narodenia = {{dnv|2008|11|24}} | miesto narodenia = [[Košice]], [[Slovensko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | národnosť = [[Slováci|slovenská]] | vzdelanie = | bydlisko = | výška = 172 cm | manžel = | manželka = | deti = | krajina = Slovensko | disciplína = sólové korčuľovanie žien | roky pôsobenia = | partner = | partnerka = | tréner = Sergej Rozanov, Polina Shuboderová | choreograf = | klub = Jumping Joe Bratislava | tím = | trénuje = | celkové skóre = | krátky program = | voľný program = | webstránka = | prehľad medailí = | portál 1 = Slovensko | portál 2 = | portál 3 = }} '''Olívia Lengyelová''' (* [[24. november]] [[2008]], [[Košice]]<ref name="olympic-olivia-lengyelova">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Olívia Lengyelová | url = https://www.olympic.sk/sportovec/olivia-lengyelova | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = }}</ref><ref name="isu-profil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Olivia LENGYELOVA - International Skating Union | url = https://isu-skating.com/figure-skating/skaters/olivia-lengyelova/ | vydavateľ = Medzinárodná korčuliarska únia | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref>) je [[Slovensko|slovenská]] [[krasokorčuľovanie|krasokorčuliarka]] súťažiaca v disciplíne sólové korčuľovanie žien na juniorskej úrovni. Pôsobí v klube Jumping Joe Bratislava a trénuje pod vedením trénerov Sergeja Rozanova a Poliny Shuboderovej.<ref name="isu-profil"/> Je staršou sestrou krasokorčuliarky [[Alica Lengyelová|Alici Lengyelovej]].<ref name="alica">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladá Slovenka má na dosah top desiatku na MS. Chce ukázať aj svoju tvorivú stránku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-alica-lengyelolva-kratky-program-reakcie-ms-juniorov-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = sk}}</ref> Je dvojnásobnou majsterkou Slovenska v juniorskej kategórii a členkou A-skupiny reprezentácie Slovenska. == Kariéra == === Sezóna 2022/2023 === V sezóne 2022/2023 sa Lengyelová zúčastnila podujatia juniorskej Grand Prix v talianskom Egne, kde obsadila 15. miesto.<ref name="the-sports">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Figure Skating - Olivia Lengyelova | url = https://www.the-sports.org/olivia-lengyelova-figure-skating-spf755486.html | vydavateľ = the-sports.org | miesto = Épinal | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> === Sezóna 2023/2024 === V sezóne 2023/2024 sa umiestnila na 1. mieste [[Crystal Skate Open]] v [[Tallinn|Tallinne]] a na 1. mieste na [[Sofia Trophy]] v [[Sofia|Sofii]] kde získala celkovo 179,64 bodov.{{Bez citácie}} V sezóne 2023/2024 sa stala juniorskou majsterkou Slovenska.<ref name="kraso-ms-2024-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majstrovstva SR 2024 | url = https://www.kraso.sk/wp-content/uploads/sutaze/2023_2024/MSR24/CAT002RS.htm | vydavateľ = [[Slovenský krasokorčuliarsky zväz]] | dátum prístupu = 2026-05-07}}</ref> === Sezóna 2024/2025 === V októbri 2024 obsadila 15. miesto na [[Junior Grand Prix|juniorskej Grand Prix]] v čínskom Wu-Si so súhrnnou známkou 142,23 bodu.<ref name="cina-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Mladá Slovenska sa vo veľkej konkurencii nestratila, dosiahla solídny výsledok | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-olivia-lengyelova-skoncila-na-15-mieste-gp-cina-2024/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = sk}}</ref> V januári 2025 reprezentovala Slovensko na zimnom [[Európsky olympijský festival mládeže|Európskom olympijskom festivale mládeže]] (EYOF) v [[Bakuriani]] ([[Gruzínsko]]), kde obsadila 9. miesto so skóre 151,91 bodu.<ref name="olympic-bakuriani-2025-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Bakuriani 2025 | url = https://www.olympic.sk/podujatie/bakuriani-2025 | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> Na MS juniorov v maďarskom [[Debrecín|Debrecíne]] v februári 2025 mala pôvodne súťažiť jej mladšia sestra Alica. Tá sa však pred šampionátom zranila, a tak nastúpila Olívia.<ref name="sportnet2025-ok">{{Citácia periodika | priezvisko = Bőd | meno = Titanilla | autor = | odkaz na autora = | titul = Chce byť prvou Slovenkou, ktorá skočí trojitý axel. Pri kombinácii jej ušla hlava | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-kratky-program-zien-olivia-lengyelova-reakcie-ms-juniorov-2025/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-02-27 | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> V krátkom programe „začala čistým dvojitým axlom, no potom neustála trojitý lutz a pár menších chýb prišlo aj v piruetách“.<ref name="tasr_debrecin-ok">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Krasokorčuliarka Lengyelová nepostúpila do voľných jázd, skončila 40. | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/krasokorculiarka-lengyelova-nepostupi/859933-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-02-27 | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> Obsadila 40. miesto so skóre 43,32 bodu a do voľných jázd sa neprebojovala, napriek tomu o 1,29 bodu prekonala svoje sezónne maximum.<ref name="tasr_debrecin-ok"/> Lengyelová po šampionáte vyjadrila ambíciu stať sa prvou slovenskou ženou, ktorá predvedie [[trojitý axel]] v súťažnej jazde.<ref name="sportnet2025-ok"/> V sezóne 2024/2025 sa tiež stala juniorskou majsterkou Slovenska.<ref name="kraso-ms-2025-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Majstrovstva SR juniorov, žiactva a nádejí 2025 - Juniorky | url = https://www.kraso.sk/wp-content/uploads/sutaze/2024_2025/MSR25/CAT002RS.htm | vydavateľ = [[Slovenský krasokorčuliarsky zväz]] | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> === Sezóna 2025/2026 === Získala 1. miesto na [[Sofia]] Trophy a 1. miesto na [[Merano]] Ice Trophy.<ref name="isu-results">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Olivia LENGYELOVA | url = https://results.isu.org/bios/isufs00113338.htm | vydavateľ = Medzinárodná korčuliarska únia | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> Na majstrovstvách Slovenska juniorov v roku 2026 získala 2. miesto. Druhá bola Alica Lengyelová.<ref name="ms-2024">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majstrovstva SR 2024 | url = https://www.kraso.sk/wp-content/uploads/sutaze/2023_2024/MSR24/CAT002RS.htm | vydavateľ = www.skrz.sk | dátum prístupu = 2026-05-07}}</ref> == Výsledky == {| class="wikitable" |+ Prehľad výsledkov ! Sezóna !! Súťaž !! Miesto !! Skóre |- | 2023/24 || MS juniorov - krátky program || align="center" |29.|| align=center|50,74 |- | 2023/24 || Crystal Skate Open || align="center" |1. || align="center" |142,23 |- | 2023/24 || Sofia Trophy || align="center" |1. || align="center" |179,64 |- | 2023/24 || Majstrovstvá Slovenska || align="center" |1. || align="center" |162,71 |- | 2024/25 || EYOF Bakuriani || align="center" |9. || align="center" |151,91 |- | 2024/25 || JGP Wu-Si || align="center" |15. || align="center" |142,23 |- |2024/25 |MS juniorov Debrecín – krátky program | align="center" |40. | align="center" |43,32 |- |2024/25 |Majstrovstvá Slovenska juniorov | align="center" |1. | align="center" |173,85 |- |2025/26 |Eiscup Innsbruck | align="center" |1. | align="center" |156,21 |- |2025/26 |Sofia Trophy | align="center" |1. | align="center" |169,59 |- |2025/26 |Merano Ice Trophy | align="center" |1. | align="center" |171,38 |- |2025/26 |JGP Varese | align="center" |14. | align="center" |150,87 |} == Rodinné väzby == Olívia Lengyelová je staršou sestrou krasokorčuliarky [[Alica Lengyelová|Alici Lengyelovej]].<ref name="alica"/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.olympic.sk/sportovec/olivia-lengyelova Olívia Lengyelová] – na webe Slovenského olympijského tímu * [https://isu-skating.com/figure-skating/skaters/olivia-lengyelova Olívia Lengyelová] – na webe Medzinárodnej korčuliarskej únie [[Kategória:Slovenské krasokorčuliarky]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] 9qz0nz7oa48qhzpe78ewcwmraugdgna 8210848 8210846 2026-05-08T18:01:44Z Jetam2 30982 tabuľka zarovnaná s článkom 8210848 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260507}} {{Infobox Krasokorčuliar | celé meno = Olívia Lengyelová | popis osoby = slovenská krasokorčuliarka | obrázok = Crystal Skate-1670.jpg | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | rodné meno = | prezývky = | dátum narodenia = {{dnv|2008|11|24}} | miesto narodenia = [[Košice]], [[Slovensko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | národnosť = [[Slováci|slovenská]] | vzdelanie = | bydlisko = | výška = 172 cm | manžel = | manželka = | deti = | krajina = Slovensko | disciplína = sólové korčuľovanie žien | roky pôsobenia = | partner = | partnerka = | tréner = Sergej Rozanov, Polina Shuboderová | choreograf = | klub = Jumping Joe Bratislava | tím = | trénuje = | celkové skóre = | krátky program = | voľný program = | webstránka = | prehľad medailí = | portál 1 = Slovensko | portál 2 = | portál 3 = }} '''Olívia Lengyelová''' (* [[24. november]] [[2008]], [[Košice]]<ref name="olympic-olivia-lengyelova">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Olívia Lengyelová | url = https://www.olympic.sk/sportovec/olivia-lengyelova | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = }}</ref><ref name="isu-profil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Olivia LENGYELOVA - International Skating Union | url = https://isu-skating.com/figure-skating/skaters/olivia-lengyelova/ | vydavateľ = Medzinárodná korčuliarska únia | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref>) je [[Slovensko|slovenská]] [[krasokorčuľovanie|krasokorčuliarka]] súťažiaca v disciplíne sólové korčuľovanie žien na juniorskej úrovni. Pôsobí v klube Jumping Joe Bratislava a trénuje pod vedením trénerov Sergeja Rozanova a Poliny Shuboderovej.<ref name="isu-profil"/> Je staršou sestrou krasokorčuliarky [[Alica Lengyelová|Alici Lengyelovej]].<ref name="alica">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladá Slovenka má na dosah top desiatku na MS. Chce ukázať aj svoju tvorivú stránku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-alica-lengyelolva-kratky-program-reakcie-ms-juniorov-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = sk}}</ref> Je dvojnásobnou majsterkou Slovenska v juniorskej kategórii a členkou A-skupiny reprezentácie Slovenska. == Kariéra == === Sezóna 2022/2023 === V sezóne 2022/2023 sa Lengyelová zúčastnila podujatia juniorskej Grand Prix v talianskom Egne, kde obsadila 15. miesto.<ref name="the-sports">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Figure Skating - Olivia Lengyelova | url = https://www.the-sports.org/olivia-lengyelova-figure-skating-spf755486.html | vydavateľ = the-sports.org | miesto = Épinal | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> === Sezóna 2023/2024 === V sezóne 2023/2024 sa umiestnila na 1. mieste [[Crystal Skate Open]] v [[Tallinn|Tallinne]] a na 1. mieste na [[Sofia Trophy]] v [[Sofia|Sofii]] kde získala celkovo 179,64 bodov.{{Bez citácie}} V sezóne 2023/2024 sa stala juniorskou majsterkou Slovenska.<ref name="kraso-ms-2024-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majstrovstva SR 2024 | url = https://www.kraso.sk/wp-content/uploads/sutaze/2023_2024/MSR24/CAT002RS.htm | vydavateľ = [[Slovenský krasokorčuliarsky zväz]] | dátum prístupu = 2026-05-07}}</ref> === Sezóna 2024/2025 === V októbri 2024 obsadila 15. miesto na [[Junior Grand Prix|juniorskej Grand Prix]] v čínskom Wu-Si so súhrnnou známkou 142,23 bodu.<ref name="cina-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Mladá Slovenska sa vo veľkej konkurencii nestratila, dosiahla solídny výsledok | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-olivia-lengyelova-skoncila-na-15-mieste-gp-cina-2024/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = sk}}</ref> V januári 2025 reprezentovala Slovensko na zimnom [[Európsky olympijský festival mládeže|Európskom olympijskom festivale mládeže]] (EYOF) v [[Bakuriani]] ([[Gruzínsko]]), kde obsadila 9. miesto so skóre 151,91 bodu.<ref name="olympic-bakuriani-2025-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Bakuriani 2025 | url = https://www.olympic.sk/podujatie/bakuriani-2025 | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> Na MS juniorov v maďarskom [[Debrecín|Debrecíne]] v februári 2025 mala pôvodne súťažiť jej mladšia sestra Alica. Tá sa však pred šampionátom zranila, a tak nastúpila Olívia.<ref name="sportnet2025-ok">{{Citácia periodika | priezvisko = Bőd | meno = Titanilla | autor = | odkaz na autora = | titul = Chce byť prvou Slovenkou, ktorá skočí trojitý axel. Pri kombinácii jej ušla hlava | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-kratky-program-zien-olivia-lengyelova-reakcie-ms-juniorov-2025/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-02-27 | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> V krátkom programe „začala čistým dvojitým axlom, no potom neustála trojitý lutz a pár menších chýb prišlo aj v piruetách“.<ref name="tasr_debrecin-ok">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Krasokorčuliarka Lengyelová nepostúpila do voľných jázd, skončila 40. | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/krasokorculiarka-lengyelova-nepostupi/859933-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-02-27 | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> Obsadila 40. miesto so skóre 43,32 bodu a do voľných jázd sa neprebojovala, napriek tomu o 1,29 bodu prekonala svoje sezónne maximum.<ref name="tasr_debrecin-ok"/> Lengyelová po šampionáte vyjadrila ambíciu stať sa prvou slovenskou ženou, ktorá predvedie [[trojitý axel]] v súťažnej jazde.<ref name="sportnet2025-ok"/> V sezóne 2024/2025 sa tiež stala juniorskou majsterkou Slovenska.<ref name="kraso-ms-2025-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Majstrovstva SR juniorov, žiactva a nádejí 2025 - Juniorky | url = https://www.kraso.sk/wp-content/uploads/sutaze/2024_2025/MSR25/CAT002RS.htm | vydavateľ = [[Slovenský krasokorčuliarsky zväz]] | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> === Sezóna 2025/2026 === Získala 1. miesto na [[Sofia]] Trophy a 1. miesto na [[Merano]] Ice Trophy.<ref name="isu-results">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Olivia LENGYELOVA | url = https://results.isu.org/bios/isufs00113338.htm | vydavateľ = Medzinárodná korčuliarska únia | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> Na majstrovstvách Slovenska juniorov v roku 2026 získala 2. miesto. Druhá bola Alica Lengyelová.<ref name="ms-2024">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majstrovstva SR 2024 | url = https://www.kraso.sk/wp-content/uploads/sutaze/2023_2024/MSR24/CAT002RS.htm | vydavateľ = www.skrz.sk | dátum prístupu = 2026-05-07}}</ref> == Výsledky == {| class="wikitable" |+ Prehľad výsledkov ! Sezóna !! Súťaž !! Miesto !! Skóre <!-- |- | 2023/24 || Crystal Skate Open || align="center" |1. || align="center" |142,23 |- | 2023/24 || Sofia Trophy || align="center" |1. || align="center" |179,64 --> |- | 2023/24 || Majstrovstvá Slovenska juniorov || align="center" |1. || align="center" |162,71 |- | 2024/25 || EYOF Bakuriani || align="center" |9. || align="center" |151,91 |- | 2024/25 || JGP Wu-Si || align="center" |15. || align="center" |142,23 |- |2024/25 |MS juniorov Debrecín – krátky program | align="center" |40. | align="center" |43,32 |- |2024/25 |Majstrovstvá Slovenska juniorov | align="center" |1. | align="center" |173,85 |- |2025/26 |Eiscup Innsbruck | align="center" |1. | align="center" |156,21 |- |2025/26 |Sofia Trophy | align="center" |1. | align="center" | |- |2025/26 |Merano Ice Trophy | align="center" |1. | align="center" | |} == Rodinné väzby == Olívia Lengyelová je staršou sestrou krasokorčuliarky [[Alica Lengyelová|Alici Lengyelovej]].<ref name="alica"/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.olympic.sk/sportovec/olivia-lengyelova Olívia Lengyelová] – na webe Slovenského olympijského tímu * [https://isu-skating.com/figure-skating/skaters/olivia-lengyelova Olívia Lengyelová] – na webe Medzinárodnej korčuliarskej únie [[Kategória:Slovenské krasokorčuliarky]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] 1clqx7wrn68r33afvkjhq6qw26jjn0b 8210851 8210848 2026-05-08T18:04:40Z Jetam2 30982 mínus urgent 8210851 wikitext text/x-wiki {{Infobox Krasokorčuliar | celé meno = Olívia Lengyelová | popis osoby = slovenská krasokorčuliarka | obrázok = Crystal Skate-1670.jpg | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | rodné meno = | prezývky = | dátum narodenia = {{dnv|2008|11|24}} | miesto narodenia = [[Košice]], [[Slovensko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | národnosť = [[Slováci|slovenská]] | vzdelanie = | bydlisko = | výška = 172 cm | manžel = | manželka = | deti = | krajina = Slovensko | disciplína = sólové korčuľovanie žien | roky pôsobenia = | partner = | partnerka = | tréner = Sergej Rozanov, Polina Shuboderová | choreograf = | klub = Jumping Joe Bratislava | tím = | trénuje = | celkové skóre = | krátky program = | voľný program = | webstránka = | prehľad medailí = | portál 1 = Slovensko | portál 2 = | portál 3 = }} '''Olívia Lengyelová''' (* [[24. november]] [[2008]], [[Košice]]<ref name="olympic-olivia-lengyelova">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Olívia Lengyelová | url = https://www.olympic.sk/sportovec/olivia-lengyelova | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = }}</ref><ref name="isu-profil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Olivia LENGYELOVA - International Skating Union | url = https://isu-skating.com/figure-skating/skaters/olivia-lengyelova/ | vydavateľ = Medzinárodná korčuliarska únia | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref>) je [[Slovensko|slovenská]] [[krasokorčuľovanie|krasokorčuliarka]] súťažiaca v disciplíne sólové korčuľovanie žien na juniorskej úrovni. Pôsobí v klube Jumping Joe Bratislava a trénuje pod vedením trénerov Sergeja Rozanova a Poliny Shuboderovej.<ref name="isu-profil"/> Je staršou sestrou krasokorčuliarky [[Alica Lengyelová|Alici Lengyelovej]].<ref name="alica">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladá Slovenka má na dosah top desiatku na MS. Chce ukázať aj svoju tvorivú stránku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-alica-lengyelolva-kratky-program-reakcie-ms-juniorov-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = sk}}</ref> Je dvojnásobnou majsterkou Slovenska v juniorskej kategórii a členkou A-skupiny reprezentácie Slovenska. == Kariéra == === Sezóna 2022/2023 === V sezóne 2022/2023 sa Lengyelová zúčastnila podujatia juniorskej Grand Prix v talianskom Egne, kde obsadila 15. miesto.<ref name="the-sports">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Figure Skating - Olivia Lengyelova | url = https://www.the-sports.org/olivia-lengyelova-figure-skating-spf755486.html | vydavateľ = the-sports.org | miesto = Épinal | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> === Sezóna 2023/2024 === V sezóne 2023/2024 sa umiestnila na 1. mieste [[Crystal Skate Open]] v [[Tallinn|Tallinne]] a na 1. mieste na [[Sofia Trophy]] v [[Sofia|Sofii]] kde získala celkovo 179,64 bodov.{{Bez citácie}} V sezóne 2023/2024 sa stala juniorskou majsterkou Slovenska.<ref name="kraso-ms-2024-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majstrovstva SR 2024 | url = https://www.kraso.sk/wp-content/uploads/sutaze/2023_2024/MSR24/CAT002RS.htm | vydavateľ = [[Slovenský krasokorčuliarsky zväz]] | dátum prístupu = 2026-05-07}}</ref> === Sezóna 2024/2025 === V októbri 2024 obsadila 15. miesto na [[Junior Grand Prix|juniorskej Grand Prix]] v čínskom Wu-Si so súhrnnou známkou 142,23 bodu.<ref name="cina-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Mladá Slovenska sa vo veľkej konkurencii nestratila, dosiahla solídny výsledok | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-olivia-lengyelova-skoncila-na-15-mieste-gp-cina-2024/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = sk}}</ref> V januári 2025 reprezentovala Slovensko na zimnom [[Európsky olympijský festival mládeže|Európskom olympijskom festivale mládeže]] (EYOF) v [[Bakuriani]] ([[Gruzínsko]]), kde obsadila 9. miesto so skóre 151,91 bodu.<ref name="olympic-bakuriani-2025-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Bakuriani 2025 | url = https://www.olympic.sk/podujatie/bakuriani-2025 | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> Na MS juniorov v maďarskom [[Debrecín|Debrecíne]] v februári 2025 mala pôvodne súťažiť jej mladšia sestra Alica. Tá sa však pred šampionátom zranila, a tak nastúpila Olívia.<ref name="sportnet2025-ok">{{Citácia periodika | priezvisko = Bőd | meno = Titanilla | autor = | odkaz na autora = | titul = Chce byť prvou Slovenkou, ktorá skočí trojitý axel. Pri kombinácii jej ušla hlava | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-kratky-program-zien-olivia-lengyelova-reakcie-ms-juniorov-2025/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-02-27 | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> V krátkom programe „začala čistým dvojitým axlom, no potom neustála trojitý lutz a pár menších chýb prišlo aj v piruetách“.<ref name="tasr_debrecin-ok">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Krasokorčuliarka Lengyelová nepostúpila do voľných jázd, skončila 40. | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/krasokorculiarka-lengyelova-nepostupi/859933-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-02-27 | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> Obsadila 40. miesto so skóre 43,32 bodu a do voľných jázd sa neprebojovala, napriek tomu o 1,29 bodu prekonala svoje sezónne maximum.<ref name="tasr_debrecin-ok"/> Lengyelová po šampionáte vyjadrila ambíciu stať sa prvou slovenskou ženou, ktorá predvedie [[trojitý axel]] v súťažnej jazde.<ref name="sportnet2025-ok"/> V sezóne 2024/2025 sa tiež stala juniorskou majsterkou Slovenska.<ref name="kraso-ms-2025-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Majstrovstva SR juniorov, žiactva a nádejí 2025 - Juniorky | url = https://www.kraso.sk/wp-content/uploads/sutaze/2024_2025/MSR25/CAT002RS.htm | vydavateľ = [[Slovenský krasokorčuliarsky zväz]] | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> === Sezóna 2025/2026 === Získala 1. miesto na [[Sofia]] Trophy a 1. miesto na [[Merano]] Ice Trophy.<ref name="isu-results">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Olivia LENGYELOVA | url = https://results.isu.org/bios/isufs00113338.htm | vydavateľ = Medzinárodná korčuliarska únia | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> Na majstrovstvách Slovenska juniorov v roku 2026 získala 2. miesto. Druhá bola Alica Lengyelová.<ref name="ms-2024">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majstrovstva SR 2024 | url = https://www.kraso.sk/wp-content/uploads/sutaze/2023_2024/MSR24/CAT002RS.htm | vydavateľ = www.skrz.sk | dátum prístupu = 2026-05-07}}</ref> == Výsledky == {| class="wikitable" |+ Prehľad výsledkov ! Sezóna !! Súťaž !! Miesto !! Skóre <!-- |- | 2023/24 || Crystal Skate Open || align="center" |1. || align="center" |142,23 |- | 2023/24 || Sofia Trophy || align="center" |1. || align="center" |179,64 --> |- | 2023/24 || Majstrovstvá Slovenska juniorov || align="center" |1. || align="center" |162,71 |- | 2024/25 || EYOF Bakuriani || align="center" |9. || align="center" |151,91 |- | 2024/25 || JGP Wu-Si || align="center" |15. || align="center" |142,23 |- |2024/25 |MS juniorov Debrecín – krátky program | align="center" |40. | align="center" |43,32 |- |2024/25 |Majstrovstvá Slovenska juniorov | align="center" |1. | align="center" |173,85 |- |2025/26 |Eiscup Innsbruck | align="center" |1. | align="center" |156,21 |- |2025/26 |Sofia Trophy | align="center" |1. | align="center" | |- |2025/26 |Merano Ice Trophy | align="center" |1. | align="center" | |} == Rodinné väzby == Olívia Lengyelová je staršou sestrou krasokorčuliarky [[Alica Lengyelová|Alici Lengyelovej]].<ref name="alica"/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.olympic.sk/sportovec/olivia-lengyelova Olívia Lengyelová] – na webe Slovenského olympijského tímu * [https://isu-skating.com/figure-skating/skaters/olivia-lengyelova Olívia Lengyelová] – na webe Medzinárodnej korčuliarskej únie [[Kategória:Slovenské krasokorčuliarky]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] 6tgjlcmzp2xz3y2eff3v1en9pwju31w 8210890 8210851 2026-05-08T19:49:29Z Lubomir.Lengyel 263145 doplnene dalsie referencie a vymazane nespravne 8210890 wikitext text/x-wiki {{Infobox Krasokorčuliar | celé meno = Olívia Lengyelová | popis osoby = slovenská krasokorčuliarka | obrázok = Crystal Skate-1670.jpg | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | rodné meno = | prezývky = | dátum narodenia = {{dnv|2008|11|24}} | miesto narodenia = [[Košice]], [[Slovensko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | národnosť = [[Slováci|slovenská]] | vzdelanie = | bydlisko = | výška = 172 cm | manžel = | manželka = | deti = | krajina = Slovensko | disciplína = sólové korčuľovanie žien | roky pôsobenia = | partner = | partnerka = | tréner = Sergej Rozanov, Polina Shuboderová | choreograf = | klub = Jumping Joe Bratislava | tím = | trénuje = | celkové skóre = | krátky program = | voľný program = | webstránka = | prehľad medailí = | portál 1 = Slovensko | portál 2 = | portál 3 = }} '''Olívia Lengyelová''' (* [[24. november]] [[2008]], [[Košice]]<ref name="olympic-olivia-lengyelova">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Olívia Lengyelová | url = https://www.olympic.sk/sportovec/olivia-lengyelova | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = }}</ref><ref name="isu-profil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Olivia LENGYELOVA - International Skating Union | url = https://isu-skating.com/figure-skating/skaters/olivia-lengyelova/ | vydavateľ = Medzinárodná korčuliarska únia | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref>) je [[Slovensko|slovenská]] [[krasokorčuľovanie|krasokorčuliarka]] súťažiaca v disciplíne sólové korčuľovanie žien na juniorskej úrovni. Pôsobí v klube Jumping Joe Bratislava a trénuje pod vedením trénerov Sergeja Rozanova a Poliny Shuboderovej.<ref name="isu-profil"/> Je staršou sestrou krasokorčuliarky [[Alica Lengyelová|Alice Lengyelovej]].<ref name="alica">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladá Slovenka má na dosah top desiatku na MS. Chce ukázať aj svoju tvorivú stránku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-alica-lengyelolva-kratky-program-reakcie-ms-juniorov-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = sk}}</ref> Je dvojnásobnou majsterkou Slovenska v juniorskej kategórii a členkou A-skupiny reprezentácie Slovenska. == Kariéra == === Sezóna 2022/2023 === V sezóne 2022/2023 sa Lengyelová zúčastnila podujatia juniorskej Grand Prix v talianskej Egne, kde obsadila 15. miesto.<ref name="the-sports">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Figure Skating - Olivia Lengyelova | url = https://isu-skating.com/figure-skating/results/isu-jgp-egna-neumarkt-2022/?type=9840058 | vydavateľ = www.isu.org | miesto = Egna | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> === Sezóna 2023/2024 === V sezóne 2023/2024 sa umiestnila na 1. mieste [[Dragon Trophy]] v [[Ľubľana|Ljubljane]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skating Scores: Latest Figure Skating Results, Scores, Rankings & Statistics | url = https://skatingscores.com/2324/dratro/jr/women/results/ | vydavateľ = 198.58.107.246 | dátum prístupu = 2026-05-08}}</ref> a na 1. mieste na [[Skate Helena]] v srbskom [[Belehrad|Belehrade]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BEOGRAD - 17Th EUROPA CUP SKATE HELENA 2024 - JUNIOR WOMEN | url = http://www.europeancriterium.eu/documents/html/1079/CAT004RS.htm | vydavateľ = www.europeancriterium.eu | dátum prístupu = 2026-05-08}}</ref> kde získala celkovo 161,71 bodov. V sezóne 2023/2024 sa stala juniorskou majsterkou Slovenska.<ref name="kraso-ms-2024-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majstrovstva SR 2024 | url = https://www.kraso.sk/wp-content/uploads/sutaze/2023_2024/MSR24/CAT002RS.htm | vydavateľ = [[Slovenský krasokorčuliarsky zväz]] | dátum prístupu = 2026-05-07}}</ref> === Sezóna 2024/2025 === V októbri 2024 obsadila 15. miesto na [[Junior Grand Prix|juniorskej Grand Prix]] v čínskom Wu-Si so súhrnnou známkou 142,23 bodu.<ref name="cina-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Mladá Slovenska sa vo veľkej konkurencii nestratila, dosiahla solídny výsledok | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-olivia-lengyelova-skoncila-na-15-mieste-gp-cina-2024/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = sk}}</ref> V januári 2025 reprezentovala Slovensko na zimnom [[Európsky olympijský festival mládeže|Európskom olympijskom festivale mládeže]] (EYOF) v [[Bakuriani]] ([[Gruzínsko]]), kde obsadila 9. miesto so skóre 151,91 bodu.<ref name="olympic-bakuriani-2025-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Bakuriani 2025 | url = https://www.olympic.sk/podujatie/bakuriani-2025 | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> Na MS juniorov v maďarskom [[Debrecín|Debrecíne]] v februári 2025 mala pôvodne súťažiť jej mladšia sestra Alica. Tá sa však pred šampionátom zranila, a tak nastúpila Olívia.<ref name="sportnet2025-ok">{{Citácia periodika | priezvisko = Bőd | meno = Titanilla | autor = | odkaz na autora = | titul = Chce byť prvou Slovenkou, ktorá skočí trojitý axel. Pri kombinácii jej ušla hlava | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-kratky-program-zien-olivia-lengyelova-reakcie-ms-juniorov-2025/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-02-27 | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> V krátkom programe „začala čistým dvojitým axlom, no potom neustála trojitý lutz a pár menších chýb prišlo aj v piruetách“.<ref name="tasr_debrecin-ok">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Krasokorčuliarka Lengyelová nepostúpila do voľných jázd, skončila 40. | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/krasokorculiarka-lengyelova-nepostupi/859933-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-02-27 | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> Obsadila 40. miesto so skóre 43,32 bodu a do voľných jázd sa neprebojovala, napriek tomu o 1,29 bodu prekonala svoje sezónne maximum.<ref name="tasr_debrecin-ok"/> Lengyelová po šampionáte vyjadrila ambíciu stať sa prvou slovenskou ženou, ktorá predvedie [[trojitý axel]] v súťažnej jazde.<ref name="sportnet2025-ok"/> V sezóne 2024/2025 sa stala dvojnásobnou juniorskou majsterkou Slovenska.<ref name="kraso-ms-2025-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Majstrovstva SR juniorov, žiactva a nádejí 2025 - Juniorky | url = https://www.kraso.sk/wp-content/uploads/sutaze/2024_2025/MSR25/CAT002RS.htm | vydavateľ = [[Slovenský krasokorčuliarsky zväz]] | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> === Sezóna 2025/2026 === Získala 1. miesto na [[Sofia]] Trophy a 1. miesto na [[Merano]] Ice Trophy.<ref name="isu-results">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Olivia LENGYELOVA | url = https://results.isu.org/bios/isufs00113338.htm | vydavateľ = Medzinárodná korčuliarska únia | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> Na majstrovstvách Slovenska juniorov v roku 2026 získala 2. miesto.<ref name="ms-2024">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majstrovstva SR 2026 | url = https://www.kraso.sk/wp-content/uploads/sutaze/2025_2026/MSR26/CAT002RS.htm | vydavateľ = www.skrz.sk | dátum prístupu = 2026-05-07}}</ref> == Výsledky == {| class="wikitable" |+ Prehľad výsledkov ! Sezóna !! Súťaž !! Miesto !! Skóre <!-- |- | 2023/24 || Crystal Skate Open || align="center" |1. || align="center" |142,23 |- | 2023/24 || Sofia Trophy || align="center" |1. || align="center" |179,64 --> |- |2023/24 |Junior Grand Prix Egna | align="center" |15. | align="center" |142,94 |- | 2023/24 || Majstrovstvá Slovenska juniorov || align="center" |1. || align="center" |162,71 |- | 2024/25 || EYOF Bakuriani || align="center" |9. || align="center" |151,91 |- | 2024/25 || JGP Wu-Si || align="center" |15. || align="center" |142,23 |- |2024/25 |MS juniorov Debrecín – krátky program | align="center" |40. | align="center" |43,32 |- |2024/25 |Majstrovstvá Slovenska juniorov | align="center" |1. | align="center" |173,85 |- |2025/26 |Eiscup Innsbruck | align="center" |1. | align="center" |156,21 |- |2025/26 |Sofia Trophy | align="center" |1. | align="center" |169,59 |- |2025/26 |Merano Ice Trophy | align="center" |1. | align="center" |171,38 |} == Rodinné väzby == Olívia Lengyelová je staršou sestrou krasokorčuliarky [[Alica Lengyelová|Alice Lengyelovej]].<ref name="alica"/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.olympic.sk/sportovec/olivia-lengyelova Olívia Lengyelová] – na webe Slovenského olympijského tímu * [https://isu-skating.com/figure-skating/skaters/olivia-lengyelova Olívia Lengyelová] – na webe Medzinárodnej korčuliarskej únie [[Kategória:Slovenské krasokorčuliarky]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] 6vg1igbmi8kcvfyxl2b0e558xry31kp 8210902 8210890 2026-05-08T20:24:13Z Jetam2 30982 menšie úpravy 8210902 wikitext text/x-wiki {{Infobox Krasokorčuliar | celé meno = Olívia Lengyelová | popis osoby = slovenská krasokorčuliarka | obrázok = Crystal Skate-1670.jpg | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | rodné meno = | prezývky = | dátum narodenia = {{dnv|2008|11|24}} | miesto narodenia = [[Košice]], [[Slovensko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | národnosť = [[Slováci|slovenská]] | vzdelanie = | bydlisko = | výška = 172 cm | manžel = | manželka = | deti = | krajina = Slovensko | disciplína = sólové korčuľovanie žien | roky pôsobenia = | partner = | partnerka = | tréner = Sergej Rozanov, Polina Shuboderová | choreograf = | klub = Jumping Joe Bratislava | tím = | trénuje = | celkové skóre = | krátky program = | voľný program = | webstránka = | prehľad medailí = | portál 1 = Slovensko | portál 2 = | portál 3 = }} '''Olívia Lengyelová''' (* [[24. november]] [[2008]], [[Košice]]<ref name="olympic-olivia-lengyelova">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Olívia Lengyelová | url = https://www.olympic.sk/sportovec/olivia-lengyelova | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = }}</ref><ref name="isu-profil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Olivia LENGYELOVA - International Skating Union | url = https://isu-skating.com/figure-skating/skaters/olivia-lengyelova/ | vydavateľ = Medzinárodná korčuliarska únia | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref>) je [[Slovensko|slovenská]] [[krasokorčuľovanie|krasokorčuliarka]] súťažiaca v disciplíne sólové korčuľovanie žien na juniorskej úrovni. Pôsobí v klube Jumping Joe Bratislava a trénuje pod vedením trénerov Sergeja Rozanova a Poliny Shuboderovej.<ref name="isu-profil"/> Je staršou sestrou krasokorčuliarky [[Alica Lengyelová|Alice Lengyelovej]].<ref name="alica">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladá Slovenka má na dosah top desiatku na MS. Chce ukázať aj svoju tvorivú stránku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-alica-lengyelolva-kratky-program-reakcie-ms-juniorov-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = sk}}</ref> Je dvojnásobnou majsterkou Slovenska v juniorskej kategórii a členkou A-skupiny reprezentácie Slovenska. == Kariéra == === Sezóna 2022/2023 === V sezóne 2022/2023 sa Lengyelová zúčastnila podujatia juniorskej Grand Prix v talianskej Egne, kde obsadila 15. miesto.<ref name="the-sports">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Figure Skating - Olivia Lengyelova | url = https://isu-skating.com/figure-skating/results/isu-jgp-egna-neumarkt-2022/?type=9840058 | vydavateľ = www.isu.org | miesto = Egna | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> === Sezóna 2023/2024 === V sezóne 2023/2024 sa umiestnila na 1. mieste [[Dragon Trophy]] v [[Ľubľana|Ljubljane]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skating Scores: Latest Figure Skating Results, Scores, Rankings & Statistics | url = https://skatingscores.com/2324/dratro/jr/women/results/ | vydavateľ = 198.58.107.246 | dátum prístupu = 2026-05-08}}</ref> a na 1. mieste na [[Skate Helena]] v srbskom [[Belehrad|Belehrade]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BEOGRAD - 17Th EUROPA CUP SKATE HELENA 2024 - JUNIOR WOMEN | url = http://www.europeancriterium.eu/documents/html/1079/CAT004RS.htm | vydavateľ = www.europeancriterium.eu | dátum prístupu = 2026-05-08}}</ref> kde získala celkovo 161,71 bodov. V sezóne 2023/2024 sa stala juniorskou majsterkou Slovenska.<ref name="kraso-ms-2024-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majstrovstva SR 2024 | url = https://www.kraso.sk/wp-content/uploads/sutaze/2023_2024/MSR24/CAT002RS.htm | vydavateľ = [[Slovenský krasokorčuliarsky zväz]] | dátum prístupu = 2026-05-07}}</ref> === Sezóna 2024/2025 === V októbri 2024 obsadila 15. miesto na [[Junior Grand Prix|juniorskej Grand Prix]] v čínskom Wu-Si so súhrnnou známkou 142,23 bodu.<ref name="cina-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Mladá Slovenska sa vo veľkej konkurencii nestratila, dosiahla solídny výsledok | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-olivia-lengyelova-skoncila-na-15-mieste-gp-cina-2024/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = sk}}</ref> V januári 2025 reprezentovala Slovensko na zimnom [[Európsky olympijský festival mládeže|Európskom olympijskom festivale mládeže]] (EYOF) v [[Bakuriani]] ([[Gruzínsko]]), kde obsadila 9. miesto so skóre 151,91 bodu.<ref name="olympic-bakuriani-2025-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Bakuriani 2025 | url = https://www.olympic.sk/podujatie/bakuriani-2025 | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> Na MS juniorov v maďarskom [[Debrecín|Debrecíne]] v februári 2025 mala pôvodne súťažiť jej mladšia sestra Alica. Tá sa však pred šampionátom zranila, a tak nastúpila Olívia.<ref name="sportnet2025-ok">{{Citácia periodika | priezvisko = Bőd | meno = Titanilla | autor = | odkaz na autora = | titul = Chce byť prvou Slovenkou, ktorá skočí trojitý axel. Pri kombinácii jej ušla hlava | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-kratky-program-zien-olivia-lengyelova-reakcie-ms-juniorov-2025/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-02-27 | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> V krátkom programe „začala čistým dvojitým axlom, no potom neustála trojitý lutz a pár menších chýb prišlo aj v piruetách“.<ref name="tasr_debrecin-ok">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Krasokorčuliarka Lengyelová nepostúpila do voľných jázd, skončila 40. | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/krasokorculiarka-lengyelova-nepostupi/859933-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-02-27 | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> Obsadila 40. miesto so skóre 43,32 bodu a do voľných jázd sa neprebojovala, napriek tomu o 1,29 bodu prekonala svoje sezónne maximum.<ref name="tasr_debrecin-ok"/> Lengyelová po šampionáte vyjadrila ambíciu stať sa prvou slovenskou ženou, ktorá predvedie [[trojitý axel]] v súťažnej jazde.<ref name="sportnet2025-ok"/> V sezóne 2024/2025 sa stala dvojnásobnou juniorskou majsterkou Slovenska.<ref name="kraso-ms-2025-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Majstrovstva SR juniorov, žiactva a nádejí 2025 - Juniorky | url = https://www.kraso.sk/wp-content/uploads/sutaze/2024_2025/MSR25/CAT002RS.htm | vydavateľ = [[Slovenský krasokorčuliarsky zväz]] | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> === Sezóna 2025/2026 === Získala 1. miesto na [[Sofia]] Trophy a 1. miesto na [[Merano]] Ice Trophy.<ref name="isu-results">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Olivia LENGYELOVA | url = https://results.isu.org/bios/isufs00113338.htm | vydavateľ = Medzinárodná korčuliarska únia | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> Na majstrovstvách Slovenska juniorov v roku 2026 získala 2. miesto.<ref name="kraso-ms-2026-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majstrovstva SR 2026 | url = https://www.kraso.sk/wp-content/uploads/sutaze/2025_2026/MSR26/CAT002RS.htm | vydavateľ = [[Slovenský krasokorčuliarsky zväz]] | dátum prístupu = 2026-05-07}}</ref> == Výsledky == {| class="wikitable" |+ Prehľad výsledkov ! Sezóna !! Súťaž !! Miesto !! Skóre <!-- |- | 2023/24 || Crystal Skate Open || align="center" |1. || align="center" |142,23 |- | 2023/24 || Sofia Trophy || align="center" |1. || align="center" |179,64 --> |- |2023/24 |Junior Grand Prix Egna | align="center" |15. | align="center" |142,94 |- | 2023/24 || Majstrovstvá Slovenska juniorov || align="center" |1. || align="center" |162,71 |- | 2024/25 || EYOF Bakuriani || align="center" |9. || align="center" |151,91 |- | 2024/25 || JGP Wu-Si || align="center" |15. || align="center" |142,23 |- |2024/25 |MS juniorov Debrecín – krátky program | align="center" |40. | align="center" |43,32 |- |2024/25 |Majstrovstvá Slovenska juniorov | align="center" |1. | align="center" |173,85 |- |2025/26 |Eiscup Innsbruck | align="center" |1. | align="center" |156,21 |- |2025/26 |Sofia Trophy | align="center" |1. | align="center" |169,59 |- |2025/26 |Merano Ice Trophy | align="center" |1. | align="center" |171,38 |} == Rodinné väzby == Olívia Lengyelová je staršou sestrou krasokorčuliarky [[Alica Lengyelová|Alice Lengyelovej]].<ref name="alica"/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.olympic.sk/sportovec/olivia-lengyelova Olívia Lengyelová] – na webe Slovenského olympijského tímu * [https://isu-skating.com/figure-skating/skaters/olivia-lengyelova Olívia Lengyelová] – na webe Medzinárodnej korčuliarskej únie [[Kategória:Slovenské krasokorčuliarky]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] jiyfx3kw21shoay644yf0aiw93cbnkl 8211136 8210902 2026-05-09T10:57:51Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Crystal_Skate-1670.jpg bol odstránený, pretože ho Krd na Commons zmazal. 8211136 wikitext text/x-wiki {{Infobox Krasokorčuliar | celé meno = Olívia Lengyelová | popis osoby = slovenská krasokorčuliarka | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | rodné meno = | prezývky = | dátum narodenia = {{dnv|2008|11|24}} | miesto narodenia = [[Košice]], [[Slovensko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | národnosť = [[Slováci|slovenská]] | vzdelanie = | bydlisko = | výška = 172 cm | manžel = | manželka = | deti = | krajina = Slovensko | disciplína = sólové korčuľovanie žien | roky pôsobenia = | partner = | partnerka = | tréner = Sergej Rozanov, Polina Shuboderová | choreograf = | klub = Jumping Joe Bratislava | tím = | trénuje = | celkové skóre = | krátky program = | voľný program = | webstránka = | prehľad medailí = | portál 1 = Slovensko | portál 2 = | portál 3 = }} '''Olívia Lengyelová''' (* [[24. november]] [[2008]], [[Košice]]<ref name="olympic-olivia-lengyelova">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Olívia Lengyelová | url = https://www.olympic.sk/sportovec/olivia-lengyelova | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = }}</ref><ref name="isu-profil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Olivia LENGYELOVA - International Skating Union | url = https://isu-skating.com/figure-skating/skaters/olivia-lengyelova/ | vydavateľ = Medzinárodná korčuliarska únia | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref>) je [[Slovensko|slovenská]] [[krasokorčuľovanie|krasokorčuliarka]] súťažiaca v disciplíne sólové korčuľovanie žien na juniorskej úrovni. Pôsobí v klube Jumping Joe Bratislava a trénuje pod vedením trénerov Sergeja Rozanova a Poliny Shuboderovej.<ref name="isu-profil"/> Je staršou sestrou krasokorčuliarky [[Alica Lengyelová|Alice Lengyelovej]].<ref name="alica">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladá Slovenka má na dosah top desiatku na MS. Chce ukázať aj svoju tvorivú stránku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-alica-lengyelolva-kratky-program-reakcie-ms-juniorov-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = sk}}</ref> Je dvojnásobnou majsterkou Slovenska v juniorskej kategórii a členkou A-skupiny reprezentácie Slovenska. == Kariéra == === Sezóna 2022/2023 === V sezóne 2022/2023 sa Lengyelová zúčastnila podujatia juniorskej Grand Prix v talianskej Egne, kde obsadila 15. miesto.<ref name="the-sports">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Figure Skating - Olivia Lengyelova | url = https://isu-skating.com/figure-skating/results/isu-jgp-egna-neumarkt-2022/?type=9840058 | vydavateľ = www.isu.org | miesto = Egna | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> === Sezóna 2023/2024 === V sezóne 2023/2024 sa umiestnila na 1. mieste [[Dragon Trophy]] v [[Ľubľana|Ljubljane]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skating Scores: Latest Figure Skating Results, Scores, Rankings & Statistics | url = https://skatingscores.com/2324/dratro/jr/women/results/ | vydavateľ = 198.58.107.246 | dátum prístupu = 2026-05-08}}</ref> a na 1. mieste na [[Skate Helena]] v srbskom [[Belehrad|Belehrade]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BEOGRAD - 17Th EUROPA CUP SKATE HELENA 2024 - JUNIOR WOMEN | url = http://www.europeancriterium.eu/documents/html/1079/CAT004RS.htm | vydavateľ = www.europeancriterium.eu | dátum prístupu = 2026-05-08}}</ref> kde získala celkovo 161,71 bodov. V sezóne 2023/2024 sa stala juniorskou majsterkou Slovenska.<ref name="kraso-ms-2024-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majstrovstva SR 2024 | url = https://www.kraso.sk/wp-content/uploads/sutaze/2023_2024/MSR24/CAT002RS.htm | vydavateľ = [[Slovenský krasokorčuliarsky zväz]] | dátum prístupu = 2026-05-07}}</ref> === Sezóna 2024/2025 === V októbri 2024 obsadila 15. miesto na [[Junior Grand Prix|juniorskej Grand Prix]] v čínskom Wu-Si so súhrnnou známkou 142,23 bodu.<ref name="cina-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Mladá Slovenska sa vo veľkej konkurencii nestratila, dosiahla solídny výsledok | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-olivia-lengyelova-skoncila-na-15-mieste-gp-cina-2024/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = sk}}</ref> V januári 2025 reprezentovala Slovensko na zimnom [[Európsky olympijský festival mládeže|Európskom olympijskom festivale mládeže]] (EYOF) v [[Bakuriani]] ([[Gruzínsko]]), kde obsadila 9. miesto so skóre 151,91 bodu.<ref name="olympic-bakuriani-2025-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Bakuriani 2025 | url = https://www.olympic.sk/podujatie/bakuriani-2025 | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> Na MS juniorov v maďarskom [[Debrecín|Debrecíne]] v februári 2025 mala pôvodne súťažiť jej mladšia sestra Alica. Tá sa však pred šampionátom zranila, a tak nastúpila Olívia.<ref name="sportnet2025-ok">{{Citácia periodika | priezvisko = Bőd | meno = Titanilla | autor = | odkaz na autora = | titul = Chce byť prvou Slovenkou, ktorá skočí trojitý axel. Pri kombinácii jej ušla hlava | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-kratky-program-zien-olivia-lengyelova-reakcie-ms-juniorov-2025/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-02-27 | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> V krátkom programe „začala čistým dvojitým axlom, no potom neustála trojitý lutz a pár menších chýb prišlo aj v piruetách“.<ref name="tasr_debrecin-ok">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Krasokorčuliarka Lengyelová nepostúpila do voľných jázd, skončila 40. | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/krasokorculiarka-lengyelova-nepostupi/859933-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-02-27 | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> Obsadila 40. miesto so skóre 43,32 bodu a do voľných jázd sa neprebojovala, napriek tomu o 1,29 bodu prekonala svoje sezónne maximum.<ref name="tasr_debrecin-ok"/> Lengyelová po šampionáte vyjadrila ambíciu stať sa prvou slovenskou ženou, ktorá predvedie [[trojitý axel]] v súťažnej jazde.<ref name="sportnet2025-ok"/> V sezóne 2024/2025 sa stala dvojnásobnou juniorskou majsterkou Slovenska.<ref name="kraso-ms-2025-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Majstrovstva SR juniorov, žiactva a nádejí 2025 - Juniorky | url = https://www.kraso.sk/wp-content/uploads/sutaze/2024_2025/MSR25/CAT002RS.htm | vydavateľ = [[Slovenský krasokorčuliarsky zväz]] | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> === Sezóna 2025/2026 === Získala 1. miesto na [[Sofia]] Trophy a 1. miesto na [[Merano]] Ice Trophy.<ref name="isu-results">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Olivia LENGYELOVA | url = https://results.isu.org/bios/isufs00113338.htm | vydavateľ = Medzinárodná korčuliarska únia | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> Na majstrovstvách Slovenska juniorov v roku 2026 získala 2. miesto.<ref name="kraso-ms-2026-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majstrovstva SR 2026 | url = https://www.kraso.sk/wp-content/uploads/sutaze/2025_2026/MSR26/CAT002RS.htm | vydavateľ = [[Slovenský krasokorčuliarsky zväz]] | dátum prístupu = 2026-05-07}}</ref> == Výsledky == {| class="wikitable" |+ Prehľad výsledkov ! Sezóna !! Súťaž !! Miesto !! Skóre <!-- |- | 2023/24 || Crystal Skate Open || align="center" |1. || align="center" |142,23 |- | 2023/24 || Sofia Trophy || align="center" |1. || align="center" |179,64 --> |- |2023/24 |Junior Grand Prix Egna | align="center" |15. | align="center" |142,94 |- | 2023/24 || Majstrovstvá Slovenska juniorov || align="center" |1. || align="center" |162,71 |- | 2024/25 || EYOF Bakuriani || align="center" |9. || align="center" |151,91 |- | 2024/25 || JGP Wu-Si || align="center" |15. || align="center" |142,23 |- |2024/25 |MS juniorov Debrecín – krátky program | align="center" |40. | align="center" |43,32 |- |2024/25 |Majstrovstvá Slovenska juniorov | align="center" |1. | align="center" |173,85 |- |2025/26 |Eiscup Innsbruck | align="center" |1. | align="center" |156,21 |- |2025/26 |Sofia Trophy | align="center" |1. | align="center" |169,59 |- |2025/26 |Merano Ice Trophy | align="center" |1. | align="center" |171,38 |} == Rodinné väzby == Olívia Lengyelová je staršou sestrou krasokorčuliarky [[Alica Lengyelová|Alice Lengyelovej]].<ref name="alica"/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.olympic.sk/sportovec/olivia-lengyelova Olívia Lengyelová] – na webe Slovenského olympijského tímu * [https://isu-skating.com/figure-skating/skaters/olivia-lengyelova Olívia Lengyelová] – na webe Medzinárodnej korčuliarskej únie [[Kategória:Slovenské krasokorčuliarky]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] gwfnklz3zt448xr93cm61xny7u290su 8211138 8211136 2026-05-09T11:03:07Z Lubomir.Lengyel 263145 Zmenene foto 8211138 wikitext text/x-wiki {{Infobox Krasokorčuliar | celé meno = Olívia Lengyelová | popis osoby = slovenská krasokorčuliarka | obrázok =olivia lengyelova.jpg | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | rodné meno = | prezývky = | dátum narodenia = {{dnv|2008|11|24}} | miesto narodenia = [[Košice]], [[Slovensko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | národnosť = [[Slováci|slovenská]] | vzdelanie = | bydlisko = | výška = 172 cm | manžel = | manželka = | deti = | krajina = Slovensko | disciplína = sólové korčuľovanie žien | roky pôsobenia = | partner = | partnerka = | tréner = Sergej Rozanov, Polina Shuboderová | choreograf = | klub = Jumping Joe Bratislava | tím = | trénuje = | celkové skóre = | krátky program = | voľný program = | webstránka = | prehľad medailí = | portál 1 = Slovensko | portál 2 = | portál 3 = }} '''Olívia Lengyelová''' (* [[24. november]] [[2008]], [[Košice]]<ref name="olympic-olivia-lengyelova">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Olívia Lengyelová | url = https://www.olympic.sk/sportovec/olivia-lengyelova | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = }}</ref><ref name="isu-profil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Olivia LENGYELOVA - International Skating Union | url = https://isu-skating.com/figure-skating/skaters/olivia-lengyelova/ | vydavateľ = Medzinárodná korčuliarska únia | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref>) je [[Slovensko|slovenská]] [[krasokorčuľovanie|krasokorčuliarka]] súťažiaca v disciplíne sólové korčuľovanie žien na juniorskej úrovni. Pôsobí v klube Jumping Joe Bratislava a trénuje pod vedením trénerov Sergeja Rozanova a Poliny Shuboderovej.<ref name="isu-profil"/> Je staršou sestrou krasokorčuliarky [[Alica Lengyelová|Alice Lengyelovej]].<ref name="alica">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladá Slovenka má na dosah top desiatku na MS. Chce ukázať aj svoju tvorivú stránku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-alica-lengyelolva-kratky-program-reakcie-ms-juniorov-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = sk}}</ref> Je dvojnásobnou majsterkou Slovenska v juniorskej kategórii a členkou A-skupiny reprezentácie Slovenska. == Kariéra == === Sezóna 2022/2023 === V sezóne 2022/2023 sa Lengyelová zúčastnila podujatia juniorskej Grand Prix v talianskej Egne, kde obsadila 15. miesto.<ref name="the-sports">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Figure Skating - Olivia Lengyelova | url = https://isu-skating.com/figure-skating/results/isu-jgp-egna-neumarkt-2022/?type=9840058 | vydavateľ = www.isu.org | miesto = Egna | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> === Sezóna 2023/2024 === V sezóne 2023/2024 sa umiestnila na 1. mieste [[Dragon Trophy]] v [[Ľubľana|Ljubljane]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skating Scores: Latest Figure Skating Results, Scores, Rankings & Statistics | url = https://skatingscores.com/2324/dratro/jr/women/results/ | vydavateľ = 198.58.107.246 | dátum prístupu = 2026-05-08}}</ref> a na 1. mieste na [[Skate Helena]] v srbskom [[Belehrad|Belehrade]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BEOGRAD - 17Th EUROPA CUP SKATE HELENA 2024 - JUNIOR WOMEN | url = http://www.europeancriterium.eu/documents/html/1079/CAT004RS.htm | vydavateľ = www.europeancriterium.eu | dátum prístupu = 2026-05-08}}</ref> kde získala celkovo 161,71 bodov. V sezóne 2023/2024 sa stala juniorskou majsterkou Slovenska.<ref name="kraso-ms-2024-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majstrovstva SR 2024 | url = https://www.kraso.sk/wp-content/uploads/sutaze/2023_2024/MSR24/CAT002RS.htm | vydavateľ = [[Slovenský krasokorčuliarsky zväz]] | dátum prístupu = 2026-05-07}}</ref> === Sezóna 2024/2025 === V októbri 2024 obsadila 15. miesto na [[Junior Grand Prix|juniorskej Grand Prix]] v čínskom Wu-Si so súhrnnou známkou 142,23 bodu.<ref name="cina-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Mladá Slovenska sa vo veľkej konkurencii nestratila, dosiahla solídny výsledok | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-olivia-lengyelova-skoncila-na-15-mieste-gp-cina-2024/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = sk}}</ref> V januári 2025 reprezentovala Slovensko na zimnom [[Európsky olympijský festival mládeže|Európskom olympijskom festivale mládeže]] (EYOF) v [[Bakuriani]] ([[Gruzínsko]]), kde obsadila 9. miesto so skóre 151,91 bodu.<ref name="olympic-bakuriani-2025-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Bakuriani 2025 | url = https://www.olympic.sk/podujatie/bakuriani-2025 | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> Na MS juniorov v maďarskom [[Debrecín|Debrecíne]] v februári 2025 mala pôvodne súťažiť jej mladšia sestra Alica. Tá sa však pred šampionátom zranila, a tak nastúpila Olívia.<ref name="sportnet2025-ok">{{Citácia periodika | priezvisko = Bőd | meno = Titanilla | autor = | odkaz na autora = | titul = Chce byť prvou Slovenkou, ktorá skočí trojitý axel. Pri kombinácii jej ušla hlava | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/krasokorculovanie-kratky-program-zien-olivia-lengyelova-reakcie-ms-juniorov-2025/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-02-27 | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> V krátkom programe „začala čistým dvojitým axlom, no potom neustála trojitý lutz a pár menších chýb prišlo aj v piruetách“.<ref name="tasr_debrecin-ok">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Krasokorčuliarka Lengyelová nepostúpila do voľných jázd, skončila 40. | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/krasokorculiarka-lengyelova-nepostupi/859933-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-02-27 | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> Obsadila 40. miesto so skóre 43,32 bodu a do voľných jázd sa neprebojovala, napriek tomu o 1,29 bodu prekonala svoje sezónne maximum.<ref name="tasr_debrecin-ok"/> Lengyelová po šampionáte vyjadrila ambíciu stať sa prvou slovenskou ženou, ktorá predvedie [[trojitý axel]] v súťažnej jazde.<ref name="sportnet2025-ok"/> V sezóne 2024/2025 sa stala dvojnásobnou juniorskou majsterkou Slovenska.<ref name="kraso-ms-2025-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Majstrovstva SR juniorov, žiactva a nádejí 2025 - Juniorky | url = https://www.kraso.sk/wp-content/uploads/sutaze/2024_2025/MSR25/CAT002RS.htm | vydavateľ = [[Slovenský krasokorčuliarsky zväz]] | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> === Sezóna 2025/2026 === Získala 1. miesto na [[Sofia]] Trophy a 1. miesto na [[Merano]] Ice Trophy.<ref name="isu-results">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Olivia LENGYELOVA | url = https://results.isu.org/bios/isufs00113338.htm | vydavateľ = Medzinárodná korčuliarska únia | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> Na majstrovstvách Slovenska juniorov v roku 2026 získala 2. miesto.<ref name="kraso-ms-2026-ok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majstrovstva SR 2026 | url = https://www.kraso.sk/wp-content/uploads/sutaze/2025_2026/MSR26/CAT002RS.htm | vydavateľ = [[Slovenský krasokorčuliarsky zväz]] | dátum prístupu = 2026-05-07}}</ref> == Výsledky == {| class="wikitable" |+ Prehľad výsledkov ! Sezóna !! Súťaž !! Miesto !! Skóre <!-- |- | 2023/24 || Crystal Skate Open || align="center" |1. || align="center" |142,23 |- | 2023/24 || Sofia Trophy || align="center" |1. || align="center" |179,64 --> |- |2023/24 |Junior Grand Prix Egna | align="center" |15. | align="center" |142,94 |- | 2023/24 || Majstrovstvá Slovenska juniorov || align="center" |1. || align="center" |162,71 |- | 2024/25 || EYOF Bakuriani || align="center" |9. || align="center" |151,91 |- | 2024/25 || JGP Wu-Si || align="center" |15. || align="center" |142,23 |- |2024/25 |MS juniorov Debrecín – krátky program | align="center" |40. | align="center" |43,32 |- |2024/25 |Majstrovstvá Slovenska juniorov | align="center" |1. | align="center" |173,85 |- |2025/26 |Eiscup Innsbruck | align="center" |1. | align="center" |156,21 |- |2025/26 |Sofia Trophy | align="center" |1. | align="center" |169,59 |- |2025/26 |Merano Ice Trophy | align="center" |1. | align="center" |171,38 |} == Rodinné väzby == Olívia Lengyelová je staršou sestrou krasokorčuliarky [[Alica Lengyelová|Alice Lengyelovej]].<ref name="alica"/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.olympic.sk/sportovec/olivia-lengyelova Olívia Lengyelová] – na webe Slovenského olympijského tímu * [https://isu-skating.com/figure-skating/skaters/olivia-lengyelova Olívia Lengyelová] – na webe Medzinárodnej korčuliarskej únie [[Kategória:Slovenské krasokorčuliarky]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] 6pmi4a0gm2j7j1lle16v7b542jumodj Diskusia:Olívia Lengyelová 1 749787 8210773 8210494 2026-05-08T15:50:53Z Lubomir.Lengyel 263145 /* doplnená významnosť a odkazy */ odpoveď 8210773 wikitext text/x-wiki == doplnená významnosť a odkazy == Článok spĺňa kritérium notable — existujú minimálne dva nezávislé spoľahlivé zdroje: sportnet.sme.sk a TASR/teraz.sk, oba priamo o Olívii Lengyelovej. --[[Redaktor:Lubomir.Lengyel|Lubomir.Lengyel]] ([[Diskusia s redaktorom:Lubomir.Lengyel|diskusia]]) 07:24, 7. máj 2026 (UTC) :Juniorov tu nevedieme, ani v ostatných športoch tu nemáme články o junioroch. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 08:20, 7. máj 2026 (UTC) ::Clanok bol rozsireny a doplneny. Olivia je reprezentantkou slovenska uz po 3 sezony a od tejto sezony je seniorka. Poprosim o prehodnotenie zmazania --[[Redaktor:Lubomir.Lengyel|Lubomir.Lengyel]] ([[Diskusia s redaktorom:Lubomir.Lengyel|diskusia]]) 20:38, 7. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Lubomir.Lengyel}} Náhodne som otvoril ref. 9 a tá nedokladuje čo tvrdí text.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:23, 7. máj 2026 (UTC) ::::Upraveny odkaz --[[Redaktor:Lubomir.Lengyel|Lubomir.Lengyel]] ([[Diskusia s redaktorom:Lubomir.Lengyel|diskusia]]) 15:50, 8. máj 2026 (UTC) qqrjnvuwtmfczicvvkrewunoq8ppt50 Starodub 0 749788 8210698 8210060 2026-05-08T12:01:43Z Pelex 2483 /* Dejiny */ opr. 8210698 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Starodub | native_name = {{V jazyku|rus|Стародуб}} | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Starodub.png | symbol = Starodub COA (Chernigov Governorate) (1782).png <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_type = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Rusko | country_flag = 1 | state = Centrálny federálny okruh | state_type = Federálny okruh | region = Brianska oblasť | region_type = Oblasť | histregion = | district = [[Starodubský rajón]] | district_type = Rajón | municipality = | municipality_type = <!-- *** Family *** --> | part = | river = [[Babinec (rieka)|Babinec]] <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 180 | lat_d = 52 | lat_m = 35 | lat_s = 00 | lat_NS = S | long_d = 32 | long_m = 46 | long_s = 00 | long_EW = V | coordinates_type = type:city(314742)_region:RU <!-- *** Dimensions *** --> | area = 21.73 <!-- *** Population *** --> | population = 17687 | population_date = 2021 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = 1080 | established_type = Prvá zmienka | mayor = | mayor_type = Primátor | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = UTC +3 | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code_type = | code1 = | code1_type = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha mesta v Rusku | map_locator = Rusko | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Starodub''' ({{V jazyku|rus|Стародуб}}, v minulosti tiež ''Starodub Severskij'') je mesto v [[Brianska oblasť|Brianskej oblasti]] v [[Rusko|Rusku]], správne centrum [[Starodubský rajón|Starodubského rajónu]] (ako správno-územnej jednotky) a Starodubského mestského obvodu (ako samosprávnej jednotky). Má 17 687 obyvateľov (2021).<ref>Itogi Vserossijskoi perepisi naselenia 2020 goda (po sostajaniu na 1 okťabria 2021 goda) / Итоги Всероссийской переписи населения 2020 года (по состоянию на 1 октября 2021 года), rosstat.gov.ru, [https://rosstat.gov.ru/storage/mediabank/tab-5_VPN-2020.xlsx Dostupné online]</ref> == Dejiny == Prvá zmienka o ňom sa nachádza v diele „Poučenie“ [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimira Monomacha]] z roku 1080. Obliehanie Starodubského hradu počas ťaženia Vladimíra Monomacha v roku 1096 na Starodub proti Olegovi Černigovskému, ktorý sa tam ukrýval po vyhnaní z Černigova) trvalo 33 dní. Takéto dlhotrvajúce obliehanie mohla vydržať len mohutná, dobre vybudovaná pevnosť, schopná zabezpečiť zásoby potravín pre mešťanov, posádku a kniežaciu družinu. V minulosti bolo jedným z historických centier Severskej zeme. V 13. storočí, počas nájazdu Mongolov pod vedením [[Batuchán]]a, bolo mesto zničené. Od polovice 14. storočia bolo centrom kniežatstva, striedavo patrilo Litovskému a Ruskému veľkokniežatstvu. V roku 1379 bolo ťažko poškodené vojskami [[Dmitrij (Moskovské kniežatstvo)|Dmitrija Ivanoviča Donského]]. V roku 1503, po víťazstve [[Ivan III.|Ivana III.]] nad Litovčanmi v [[bitka pri Vedroše|bitke pri Vedroše]], sa stal súčasťou ruského štátu. Ako pohraničná pevnosť na juhozápadnom okraji ruského štátu bol Starodub viackrát vystavený útokom poľsko-litovských síl, napríklad v rokoch 1515, 1534 a 1535. V lete roku 1535 počas Starodubskej vojny poľsko-litovské vojsko pod velením hajtmanov Radziwilla a Tarnovského obsadilo a vyplienilo mesto a spálilo hradby, pričom zahynulo asi 13 000 obyvateľov. V roku 1563 sa po prvýkrát v Starodube spomína existencia dvoch pevností, z ktorých väčšia sa nachádzala na ľavom brehu riečky [[Babinec (rieka)|Babinec]] a druhá, menšia („časť predmestia“), v oblasti Zarečje. V roku 1616 Poľsko-litovská únia opäť ovládla mesto a na základe Deulinskej zmluvy si ho ponechala. V roku 1620 udelil kráľ Žigmund III. obyvateľom mestské výsady podľa magdeburského práva a mestu erb, na ktorom bol vyobrazený starý dub s orlím hniezdom. V kráľovskej listine sa o Starodube hovorilo ako o pohraničnom meste, „obkolesenom valmi a… schopnom obrany“. Poľsko využívalo jeho opevnenia na ochranu svojich území pred Ruským štátom. V roku 1633 bol Starodub opäť dobytý ruskou armádou, ale na základe Poljanovského mieru bol vrátený Poľsko-litovskej únii. V roku 1648, počas [[Chmeľnyckého povstanie|povstania B. Chmelnyckého]] proti vláde Poľsko-litovskej republiky, tu dochádzalo k vraždeniu Židov zo strany ukrajinských kozákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ЕЭБЕ / Стародуб - Еврейская энциклопедия Брокгауза и Ефрона. — СПб., 1908—1913. | url = https://ru.wikisource.org/wiki/%D0%95%D0%AD%D0%91%D0%95/%D0%A1%D1%82%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D1%83%D0%B1 | vydavateľ = ru.wikisource.org | miesto = | dátum vydania = 2011-06-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = }}</ref> V 17. storočí bolo mesto administratívnym centrom Starodubského pluku [[Záporožské vojsko|záporožského vojska]] ukrajinských [[Kozáci|kozákov]] vďaka čomu sa v rokoch 1666 až 1686 disponovalo značnou mierou autonómie. Od roku 1802 do roku 1919 bolo okresným mestom [[Černigovská gubernia|Černigovskej gubernie]], neskôr [[Gomeľská gubernia|Gomeľskej]] a [[Brianská gubernia|Brianskej gubernie]]. Po vypuknutí [[Februárová revolúcia (1917)|februárovej revolúcie]] v roku 1917 mesto ovládala ruská [[Dočasná vláda Ruska|Dočasná vláda]]. Mesto patrilo v tej dobe k Černigovskej gubernii, ktorá sa krátko stala súčasťou samostatnej Ukrajinskej ľudovej republiky. V apríli 1918 boli vytlačené nemeckou armádou. V novembri 1918 však mesto obsadili boľševické vojská. Od roku 1929 je centrom rajónu (okresu). Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v priebehu [[Bitka o Smolensk (1941)|bitky pri Smolensku]] bolo mesto 18. augusta 1941 obsadené [[Wehrmacht|nacistickými vojskami]]. Mesto bolo počas bojov a okupácie silne poškodené. V septembri 1941 okupačné orgány za pomoci miestnej pomocnej polície sústredili miestnych Židov zo Starodubu do geta na území sovchozu Belovščina. 24. – 27. februára 1942 boli všetci obyvatelia geta, vrátane detí, zavraždní. 22. septembra 1943 – mesto obsadili jednotky Brianského frontu (348. strelecká divízia generálmajora I. G. Grigorjevského a 250. strelecká divízia plukovníka I. V. Mochina). Od roku 1944 patrí mesto do [[Brianska oblasť|Brianskej oblasti]]. Od roku 2005 tvorilo mesto Starodub mestský obvod. 1. augusta 2020 bol mestský obvod zlúčený so Starodubským municipálnym okresom do Starodubského municipálneho obvodu. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Starodub}} == Zdroj == {{Preklad|ru|Стародуб|151731642}} [[Kategória:Mestá v Rusku]] [[Kategória:Brianska oblasť]] po8hmv19mm9f1yfl95cl8098acni0gv Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TAB1 2 749798 8210700 8210087 2026-05-08T12:14:51Z Gateshebe 193515 8210700 wikitext text/x-wiki <div class="table-responsive"><table class="table table-bordered table-striped mb-0"><tr><th>#</th><th><span class="text-nowrap">Név /</span> Názov</th><th><span class="text-nowrap">Közzététel dátuma /</span> Dátum zverejnenia</th><th><span class="text-nowrap">Közzététel ideje /</span> Čas zverejnenia</th></tr></div> r1qs3brp9yrqypn2h0o31pjiejmtxko 8210795 8210700 2026-05-08T16:20:39Z Gateshebe 193515 8210795 wikitext text/x-wiki <div class="table-responsive" id="{{{1}}}"><table class="table table-bordered table-striped mb-0"><tr><th>#</th><th><span class="text-nowrap">Név /</span> Názov</th><th><span class="text-nowrap">Közzététel dátuma /</span> Dátum zverejnenia</th><th><span class="text-nowrap">Közzététel ideje /</span> Čas zverejnenia</th></tr></div> 5fdftrzeg4sdgf74lb0pgvm8v3nw55o 8210805 8210795 2026-05-08T16:27:19Z Gateshebe 193515 8210805 wikitext text/x-wiki <div class="table-responsive"><table class="table table-bordered table-striped mb-0"><tr><th>#</th><th><span class="text-nowrap">Név /</span> Názov</th><th><span class="text-nowrap">Közzététel dátuma /</span> Dátum zverejnenia</th><th><span class="text-nowrap">Közzététel ideje /</span> Čas zverejnenia</th></tr></div> r1qs3brp9yrqypn2h0o31pjiejmtxko 8210811 8210805 2026-05-08T16:32:21Z Gateshebe 193515 8210811 wikitext text/x-wiki <div class="table-responsive"><table class="table table-bordered table-striped"><tr><th>#</th><th><span class="text-nowrap">Név /</span> Názov</th><th><span class="text-nowrap">Közzététel dátuma /</span> Dátum zverejnenia</th><th><span class="text-nowrap">Közzététel ideje /</span> Čas zverejnenia</th></tr></div> p7etqgfi03e8bkqeegwd77jwmul5yk0 Wikipédia:Stránky na zmazanie/Obchod Joseph 4 749811 8210945 8210316 2026-05-08T22:23:57Z KormiSK 91359 /* Obchod Joseph */ Za 8210945 wikitext text/x-wiki ==[[Obchod Joseph]]== Článok bez základných náležitostí. Otázna významnosť, bez článku na en wiki. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 14:06, 7. máj 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} V tomto stave lepšie zmazať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:12, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Nevhodne spracované. Nevýznamné.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:44, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Bez ladu a skladu :) <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 16:39, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:23, 8. máj 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === 90r7jdznu89yxic7hs1zkcidj1uzo02 Wikipédia:Stránky na zmazanie/ZŠ s MŠ Slovenská Ves 4 749812 8210940 8210311 2026-05-08T22:17:53Z KormiSK 91359 /* ZŠ s MŠ Slovenská Ves */ 8210940 wikitext text/x-wiki ==[[ZŠ s MŠ Slovenská Ves]]== Obecné školy nespĺňajú významnosť. Na wiki sú jedine (tiež otázne) články o školách v mestách. Článok neaktuálny, možno spojiť s článkom o obci, ale v takom stave nepatrí ani tam.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 14:12, 7. máj 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Bez zdroja, otázna významnosť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:45, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Nepreukázaný významnosť, čísla sú potenciálne neaktuálne. Nevidím úplne zmysel ani zachovávať na článku o obci. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:17, 8. máj 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # {{Neutral}} Presunúť do článku o obci. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 16:32, 7. máj 2026 (UTC) # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === 2e5vqqhphbdcqreh7ayi1bv2otzqutq Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná a stredná škola v Kirchdorfe 4 749813 8210941 8210270 2026-05-08T22:18:38Z KormiSK 91359 /* Základná a stredná škola v Kirchdorfe */ 8210941 wikitext text/x-wiki ==[[Základná a stredná škola v Kirchdorfe]]== Nemecká obec s 5000 obyvateľmi. Na [https://de.wikipedia.org/wiki/Kirchdorf_am_Inn_(Landkreis_Rottal-Inn) nemeckej wiki škola spomenutá] jedinou vetou na konci článku. Nevedieme tu ani slovenské obecné školy, nie to ešte nemecké. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 14:18, 7. máj 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Nevýznamné. Nedozdrojované.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:46, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Nevýznamné, navyše celý text je o budove, nie o škole ako takej. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:18, 8. máj 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === gvq3nkddq5pzrz7t2rwj14viin765s9 Wikipédia:Stránky na zmazanie/Vidria 4 749814 8210942 8210591 2026-05-08T22:20:19Z Fillos X. 212061 /* Za */ + 8210942 wikitext text/x-wiki ==[[Vidria]]== Pravdepodobne vymyslený blud. Nič také pravdepodobne neexistuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 14:26, 7. máj 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Bez zdroja, zrejme výmysel.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:46, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 16:43, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Experimenty lze mazat i rychlosmazem. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 17:23, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Podľa návrhu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:20, 8. máj 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === isk2khgk6w7qiqjpx5jmj0n819slhps 8210944 8210942 2026-05-08T22:22:54Z KormiSK 91359 /* Vidria */ 8210944 wikitext text/x-wiki ==[[Vidria]]== Pravdepodobne vymyslený blud. Nič také pravdepodobne neexistuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 14:26, 7. máj 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Bez zdroja, zrejme výmysel.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:46, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 16:43, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Experimenty lze mazat i rychlosmazem. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 17:23, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Podľa návrhu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:20, 8. máj 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === {{ZMAZANÉ}} {{Re|Jetam2|Pe3kZA|OJJ}} Stránku som natvrdo zmazal ako zjavný vandalizmus (WP:KRZ, V3). V tomto prípade myslím, že skutočne nemá zmysel ani hlasovať, takže tu som si dovolil urobiť tento trochu neštandardný krok, pretože ho nepokladám za kontroverzný. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:22, 8. máj 2026 (UTC) m3nuj9sxq0g1cmrncol3aumj4esxkxi 8211149 8210944 2026-05-09T11:18:23Z Jetam2 30982 /* Výsledok hlasovania */ re 8211149 wikitext text/x-wiki ==[[Vidria]]== Pravdepodobne vymyslený blud. Nič také pravdepodobne neexistuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 14:26, 7. máj 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Bez zdroja, zrejme výmysel.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:46, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 16:43, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Experimenty lze mazat i rychlosmazem. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 17:23, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Podľa návrhu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:20, 8. máj 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === {{ZMAZANÉ}} {{Re|Jetam2|Pe3kZA|OJJ}} Stránku som natvrdo zmazal ako zjavný vandalizmus (WP:KRZ, V3). V tomto prípade myslím, že skutočne nemá zmysel ani hlasovať, takže tu som si dovolil urobiť tento trochu neštandardný krok, pretože ho nepokladám za kontroverzný. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:22, 8. máj 2026 (UTC) :{{Re|KormiSK}} Ok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:18, 9. máj 2026 (UTC) cq6bsuy5p21w87lrpgi086dz0arytp5 Nina Pinzarrone 0 749823 8210771 8210520 2026-05-08T15:47:23Z ~2026-27065-36 293875 8210771 wikitext text/x-wiki {{Infobox Krasokorčuliar | celé meno = Nina Pinzarrone | popis osoby = belgická krasokorčuliarka | obrázok = Nina PINZARRONE of Belgium at the 2026 Winter Olympics by YantsImages 01 (cropped).jpg | veľkosť obrázka = | popis obrázka = Pinzarrone na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hrách 2026]] | rodné meno = | prezývky = | dátum narodenia = {{dnv|2006|11|24}} | miesto narodenia = [[Brusel]], [[Belgicko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | národnosť = belgická | vzdelanie = | bydlisko = | výška = 162<ref name="isuresults"/> | manžel = | manželka = | deti = | krajina = Belgicko | disciplína = | roky pôsobenia = | partner = | partnerka = | tréner = | choreograf = | klub = | tím = | trénuje = | celkové skóre = | krátky program = | voľný program = | webstránka = | prehľad medailí = | portál 1 = | portál 2 = | portál 3 = }} '''Nina Pinzarrone''' (* [[24. november]] [[2006]], [[Brusel]]<ref name="isuresults"/><ref name="isu-profil"/>) je belgická [[Krasokorčuľovanie|krasokorčuliarka]]. Zúčastnila sa [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hier 2026 v Miláne a v Cortine d'Ampezzo]]. == Športová činnosť == Korčuľuje od roku 2011. Jej trénerom je Ans Bocklandt.<ref name="isu-profil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nina PINZARRONE - International Skating Union | url = https://isu-skating.com/figure-skating/skaters/nina-pinzarrone/ | vydavateľ = Medzinárodná korčuliarska únia | miesto = Lausanne | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = }}</ref> Najvyšší celkový počet bodov zatiaľ získala na [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 2026|Majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní 2026 v Prahe]].<ref name="isuresults">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nina PINZARRONE | url = https://www.isuresults.com/bios/isufs00110455.htm | vydavateľ = isuresults.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = }}</ref> Získala tam 3. miesto.<ref name="isu-profil"/> Na [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 2025|Majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní 2025 v Bostone]] získala 7. miesto. Na [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 2026|Majstrovstvách Európy 2026]] bola 4. a na [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 2024|ME 2024]] a [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 2025|ME 2025]] obsadila 3. miesto.<ref name="isu-profil"/> Na prvých svojich európskych majstrovstvách v roku 2023 získala 5. miesto.<ref name="isuresults"/> V rokoch 2024, 2025 a 2026 sa stala majsterkou Belgicka.<ref name="isu-profil"/> === Olympijské hry === Na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hrách 2026 v Miláne a v Cortine d'Ampezzo]] získala 13. miesto v súťaži jednotlivcov.<ref name="isu-profil"/> == Galéria == <gallery> Súbor:Nina Pinzarrone 2024 Worlds Short Program 4.jpg|Krátky program na [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 2024|Majstrovstvách sveta 2024]] Súbor:Nina Pinzarrone during her free skate at the 2024 Grand Prix de France.jpg|Počas Grand Prix de France 2024 Súbor:Nina Pinzarrone performing her short program at the 2024 Grand Prix de France.jpg|Krátky program na Grand Prix de France 2024 </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://isu-skating.com/figure-skating/skaters/nina-pinzarrone Nina Pinzarrone] na stránke Medzinárodná korčuliarskej únie * [https://www.olympics.com/en/athletes/nina-pinzarrone Nina Pinzarrone] na stránke Medzinárodného olympijského výboru {{DEFAULTSORT:Pinzarrone, Nina}} [[Kategória:Osobnosti z Bruselu]] [[Kategória:Belgickí olympionici]] [[Kategória:Belgické krasokorčuliarky]] [[Kategória:Krasokorčuliari na Zimných olympijských hrách 2026]] skfr7wulqat2m2v4j31t2yeegs9rcdm 8210813 8210771 2026-05-08T16:37:25Z Jetam2 30982 formulácia 8210813 wikitext text/x-wiki {{Infobox Krasokorčuliar | celé meno = Nina Pinzarrone | popis osoby = belgická krasokorčuliarka | obrázok = Nina PINZARRONE of Belgium at the 2026 Winter Olympics by YantsImages 01 (cropped).jpg | veľkosť obrázka = | popis obrázka = Pinzarrone na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hrách 2026]] | rodné meno = | prezývky = | dátum narodenia = {{dnv|2006|11|24}} | miesto narodenia = [[Brusel]], [[Belgicko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | národnosť = belgická | vzdelanie = | bydlisko = | výška = 162<ref name="isuresults"/> | manžel = | manželka = | deti = | krajina = Belgicko | disciplína = | roky pôsobenia = | partner = | partnerka = | tréner = | choreograf = | klub = | tím = | trénuje = | celkové skóre = | krátky program = | voľný program = | webstránka = | prehľad medailí = | portál 1 = | portál 2 = | portál 3 = }} '''Nina Pinzarrone''' (* [[24. november]] [[2006]], [[Brusel]]<ref name="isuresults"/><ref name="isu-profil"/>) je belgická [[Krasokorčuľovanie|krasokorčuliarka]]. Zúčastnila sa [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hier 2026 v Miláne a v Cortine d'Ampezzo]]. == Športová činnosť == Korčuľuje od roku 2011. Jej trénerom je Ans Bocklandt.<ref name="isu-profil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nina PINZARRONE - International Skating Union | url = https://isu-skating.com/figure-skating/skaters/nina-pinzarrone/ | vydavateľ = Medzinárodná korčuliarska únia | miesto = Lausanne | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = }}</ref> Najvyšší celkový počet bodov zatiaľ získala na [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 2026|Majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní 2026 v Prahe]]<ref name="isuresults">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nina PINZARRONE | url = https://www.isuresults.com/bios/isufs00110455.htm | vydavateľ = isuresults.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = }}</ref> kde získala 3. miesto.<ref name="isu-profil"/> Na [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 2025|Majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní 2025 v Bostone]] získala 7. miesto. Na [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 2026|Majstrovstvách Európy 2026]] bola 4. a na [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 2024|ME 2024]] a [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 2025|ME 2025]] obsadila 3. miesto.<ref name="isu-profil"/> Na prvých svojich európskych majstrovstvách v roku 2023 získala 5. miesto.<ref name="isuresults"/> V rokoch 2024, 2025 a 2026 sa stala majsterkou Belgicka.<ref name="isu-profil"/> === Olympijské hry === Na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hrách 2026 v Miláne a v Cortine d'Ampezzo]] získala 13. miesto v súťaži jednotlivcov.<ref name="isu-profil"/> == Galéria == <gallery> Súbor:Nina Pinzarrone 2024 Worlds Short Program 4.jpg|Krátky program na [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 2024|Majstrovstvách sveta 2024]] Súbor:Nina Pinzarrone during her free skate at the 2024 Grand Prix de France.jpg|Počas Grand Prix de France 2024 Súbor:Nina Pinzarrone performing her short program at the 2024 Grand Prix de France.jpg|Krátky program na Grand Prix de France 2024 </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://isu-skating.com/figure-skating/skaters/nina-pinzarrone Nina Pinzarrone] na stránke Medzinárodná korčuliarskej únie * [https://www.olympics.com/en/athletes/nina-pinzarrone Nina Pinzarrone] na stránke Medzinárodného olympijského výboru {{DEFAULTSORT:Pinzarrone, Nina}} [[Kategória:Osobnosti z Bruselu]] [[Kategória:Belgickí olympionici]] [[Kategória:Belgické krasokorčuliarky]] [[Kategória:Krasokorčuliari na Zimných olympijských hrách 2026]] ed34ukrufi6klhvsi04medktwap56wz Attalos III. 0 749829 8210774 8210575 2026-05-08T15:51:03Z ~2026-27065-36 293875 8210774 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Attalos III. | titul = kráľ [[Pergamon|Pergamonu]] | obrázok = Attalid portrait at the Antikensammlung Berlin.jpg | popis obrázka = Pravdepodobný portrét Attala III. (Antikensammlung, Berlín) | panovanie = [[138 pred Kr.]] – [[133 pred Kr.]] | korunovácia = | pôvodné meno = | obrázok erbu = | ostatné tituly = ''Filométór'' („Milujúci matku“), ''Euergetés'' („Dobrodinec“) | dátum narodenia = asi [[171 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Pergamon]] | dátum úmrtia = [[133 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Pergamon]] | miesto pochovania = | predchodca = [[Attalos II.]] | regent = | nástupca = [[Aristonikos]] (ako Eumenes III.) / [[Staroveký Rím|Rím]] | manžel = | manželka = [[Bereniké (snúbenica Attala III.)|Berenika]] (?) | potomstvo = | dynastia = [[Attalovci]] | otec = [[Eumenes II.]] | matka = [[Stratoniké (manželka Eumena II.)|Stratoniké]] }} '''Attalos III. Filométór Euergetés''' ({{vjz|grc|Ἄτταλος Γ΄ Φιλομήτωρ Εὐεργέτης}}; * asi [[171 pred Kr.]] – † [[133 pred Kr.]]) bol posledný legitímny kráľ [[Pergamon|Pergamonu]] z dynastie [[Attalovci|Attalovcov]], ktorý vládol v rokoch [[138 pred Kr.|138]] až [[133 pred Kr.]] <ref name="Adkins-55">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 55}}</ref> Jeho prídomok ''Filométór'' („Milujúci matku“) vyjadroval nezvyčajne silný vzťah k jeho matke Stratoniké. Hoci jeho vláda trvala len päť rokov, jej koniec znamenal zásadný zlom v dejinách helenizmu a definitívny vzostup rímskej moci v Malej Ázii.<ref name="Kosmetatou-160">{{Citácia knihy | autor = Elizabeth Kosmetatou | kapitola = The Attalids of Pergamon | editor = Andrew Erskine | titul = A Companion to the Hellenistic World | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 2003 | isbn = 1-4051-3278-7 | strany = 160 – 163}}</ref> == Pôvod a mladosť == Attalos III. sa narodil ako syn kráľa [[Eumenes II.|Eumena II.]] a jeho manželky Stratoniky v prostredí pergamenského dvora, ktorý bol v tom čase jedným z najvýznamnejších centier vzdelanosti a umenia v helenistickom svete. Po smrti svojho otca v roku [[158 pred Kr.]] sa ocitol v pozícii následníka trónu, no vzhľadom na jeho nízky vek prevzal moc jeho strýko [[Attalos II.]] Ten sa s Attalovou matkou oženil a mladého princa oficiálne adoptoval, čím mu zabezpečil legitímne nástupníctvo. <ref name="Hansen-1971">{{Citácia knihy | autor = Esther V. Hansen | titul = The Attalids of Pergamon | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = Ithaca | rok = 1971 | isbn = 0-8014-0615-3 | strany = 142}}</ref> Kľúčovým momentom jeho mladosti bola cesta do [[Staroveký Rím|Ríma]] v roku [[153 pred Kr.]], kde bol predstavený [[Senát (staroveký Rím)|Rímskemu senátu]]. Tento akt bol jasným signálom rímskym spojencom, že dynastia Attalovcov je stabilná a že budúci panovník bude pokračovať v pro-rímskej politike. Senátori ho prijali s veľkými poctami, čo potvrdzuje dobový historik [[Polybios]]. <ref>POLYBIOS. ''Histories'', 33,18,1–3.</ref> Pred nástupom na trón bol poverený správou dôležitých kňazských úradov, najmä kňazstva boha [[Dionysos|Dionýza]] (s prívlastkom ''Kathegemón''), ktorý bol považovaný za božského predka dynastie. <ref name="Huttner-18">{{Citácia knihy | autor = Ulrich Huttner | titul = Die politische Rolle der Heraklesgestalt im griechischen Herrschertum | vydavateľ = F. Steiner | miesto = Stuttgart | rok = 1997 | isbn = 3-515-07039-7 | strany = 18}}</ref> == Vláda a vedecké záujmy == Antické pramene (napr. [[Marcus Iunianus Iustinus|Iustinus]]) vykresľujú Attala III. ako izolovaného a podivínskeho panovníka. Po nástupe na trón v roku [[138 pred Kr.]] údajne rozpútal sériu vrážd zameraných na svojich najbližších príbuzných a priateľov, ktorých podozrieval zo smrti svojej matky a snúbenice Bereniky. <ref>IUSTINUS. ''Epitome of Pompeius Trogus'', 36,4,1.</ref> Namiesto štátnických povinností sa Attalos III. intenzívne venoval prírodným vedám. Bol vášnivým botanikom, záhradníkom a toxikológom. V kráľovských záhradách pestoval liečivé, ale najmä prudko jedovaté rastliny (napr. blen, čemerica, mak). <ref>PLUTARCHOS. ''Demetrius'', 20,2.</ref> Skúmal účinky jedov a protijedov, pričom tieto látky údajne testoval na odsúdených väzňoch. Pre svoje odborné znalosti bol lekárom Galénom označovaný ako ''Attalus medicus''. <ref name="Medizin-116">{{Citácia knihy | autor = Wolfgang Wegner | titul = Enzyklopädie Medizingeschichte | vydavateľ = De Gruyter | miesto = Berlin | rok = 2005 | isbn = 3-11-015714-4 | strany = 116}}</ref> Okrem botaniky sa venoval aj modelovaniu z vosku a odlievaniu bronzových sôch. == Testament a odkaz Rímu == Najvýznamnejším činom Attala III. bolo spísanie testamentu, v ktorom v prípade svojej smrti odkázal pergamenské kráľovstvo a kráľovský poklad [[Staroveký Rím|Rímskej republike]]. Toto rozhodnutie bolo v helenistickom svete bezprecedentné. Kráľ pravdepodobne predvídal, že po jeho smrti bez priameho dediča by sa Pergamon stal dejiskom bojov o moc, ktorým sa chcel vyhnúť. <ref name="Hansen-1971-1">{{Citácia knihy | autor = Esther V. Hansen | titul = The Attalids of Pergamon | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = Ithaca | rok = 1971 | isbn = 0-8014-0615-3 | strany = 148-150}}</ref>[[Súbor:Briefe Attalos II und III anagoria.JPG|náhľad|vpravo|Listy kráľov [[Attalos II.|Attala II.]] a [[Attalos III.|Attala III.]] z rokov [[150 pred Kr.|150]] – [[133 pred Kr.]] (nález z [[Pergamon|Pergamonu]]).]] Attalos III. zomrel náhle v roku [[133 pred Kr.]] pravdepodobne na následky úpalu, ktorý dostal pri práci na bronzovom pamätníku pre svoju matku. <ref>IUSTINUS. ''Epitome'', 36,4,4-5.</ref> Po jeho smrti vyvolal tento odkaz v Ríme politickú búrku; tribún [[Tiberius Gracchus]] navrhol použiť kráľovský poklad na financovanie svojej pozemkovej reformy. <ref>PLUTARCHOS. ''Tiberius Gracchus'', 14.</ref> V samotnom Pergamone rímsku nadvládu odmietol [[Aristonikos]] (pravdepodobne nemanželský syn Eumena II.), ktorý vyvolal povstanie ako Eumenes III. Rimania povstanie potlačili v roku [[129 pred Kr.]] a z ríše vytvorili provinciu Ázia. <ref name="Oliva-2001">{{Citácia knihy | autor = Pavel Oliva | titul = Svět helénismu | vydavateľ = Arista | miesto = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-86410-09-9 | strany = 139}}</ref> == Rodokmeň == {{Rodokmeň predkov |1 = '''Attalos III.''' |2 = [[Eumenes II.]] |3 = [[Stratoniké (manželka Eumena II.)|Stratoniké]] |4 = [[Attalos I.]] |5 = [[Apollónis (manželka Attala I.)|Apollónis]] |6 = [[Ariarathes IV.]] |7 = Antiochis |8 = [[Attalos (Pergamon)|Attalos]] |9 = [[Antiochis (dcéra Achaia)|Antiochis]] |10 = |11 = |12 = [[Ariarathes III.]] |13 = Stratoniké |14 = [[Antiochos III.]] |15 = [[Laodiké III.]] }} == Pozri aj == * [[Attalovci]] * [[Pergamon]] == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Pavel Oliva | titul = Svět helénismu | vydavateľ = Arista | miesto = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-86410-09-9}} * {{Citácia knihy | autor = Elizabeth Kosmetatou | titul = A Companion to the Hellenistic World | kapitola = The Attalids of Pergamon | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 2003 | isbn = 1-4051-3278-7}} * {{Citácia knihy | autor = Esther V. Hansen | titul = The Attalids of Pergamon | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = Ithaca | rok = 1971 | isbn = 0-8014-0615-3}} [[Kategória:Attalovci]] [[Kategória:Narodenia v 2. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 133 pred Kr.]] nu8pe8zyw6z2oeupqpbwdgzts1yffyb 8210779 8210774 2026-05-08T15:57:19Z ~2026-27065-36 293875 8210779 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Attalos III. | titul = kráľ [[Pergamon|Pergamonu]] | obrázok = Attalid portrait at the Antikensammlung Berlin.jpg | popis obrázka = Pravdepodobný portrét Attala III. (Antikensammlung, Berlín) | panovanie = [[138 pred Kr.]] – [[133 pred Kr.]] | korunovácia = | pôvodné meno = | obrázok erbu = | ostatné tituly = ''Filométór'' („Milujúci matku“), ''Euergetés'' („Dobrodinec“) | dátum narodenia = asi [[171 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Pergamon]] | dátum úmrtia = [[133 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Pergamon]] | miesto pochovania = | predchodca = [[Attalos II.]] | regent = | nástupca = [[Aristonikos]] (ako Eumenes III.) / [[Staroveký Rím|Rím]] | manžel = | manželka = [[Bereniké (snúbenica Attala III.)|Berenika]] (?) | potomstvo = | dynastia = [[Attalovci]] | otec = [[Eumenes II.]] | matka = [[Stratoniké (manželka Eumena II.)|Stratoniké]] }} '''Attalos III. Filométór Euergetés''' ({{vjz|grc|Ἄτταλος Γ΄ Φιλομήτωρ Εὐεργέτης}}; * asi [[171 pred Kr.]] – † [[133 pred Kr.]]) bol posledný legitímny kráľ [[Pergamon|Pergamonu]] z dynastie [[Attalovci|Attalovcov]], ktorý vládol v rokoch [[138 pred Kr.|138]] až [[133 pred Kr.]] <ref name="Adkins-55">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 55}}</ref> Jeho prídomok ''Filométór'' („Milujúci matku“) vyjadroval nezvyčajne silný vzťah k jeho matke Stratoniké. Hoci jeho vláda trvala len päť rokov, jej koniec znamenal zásadný zlom v dejinách helenizmu a definitívny vzostup rímskej moci v Malej Ázii.<ref name="Kosmetatou-160">{{Citácia knihy | autor = Elizabeth Kosmetatou | kapitola = The Attalids of Pergamon | editor = Andrew Erskine | titul = A Companion to the Hellenistic World | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 2003 | isbn = 1-4051-3278-7 | strany = 160 – 163}}</ref> == Pôvod a mladosť == Attalos III. sa narodil ako syn kráľa [[Eumenes II.|Eumena II.]] a jeho manželky Stratoniky v prostredí pergamenského dvora, ktorý bol v tom čase jedným z najvýznamnejších centier vzdelanosti a umenia v helenistickom svete. Po smrti svojho otca v roku [[158 pred Kr.]] sa ocitol v pozícii následníka trónu, no vzhľadom na jeho nízky vek prevzal moc jeho strýko [[Attalos II.]] Ten sa s Attalovou matkou oženil a mladého princa oficiálne adoptoval, čím mu zabezpečil legitímne nástupníctvo. <ref name="Hansen-1971">{{Citácia knihy | autor = Esther V. Hansen | titul = The Attalids of Pergamon | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = Ithaca | rok = 1971 | isbn = 0-8014-0615-3 | strany = 142}}</ref> Kľúčovým momentom jeho mladosti bola cesta do [[Staroveký Rím|Ríma]] v roku [[153 pred Kr.]], kde bol predstavený [[Senát (staroveký Rím)|Rímskemu senátu]]. Tento akt bol jasným signálom rímskym spojencom, že dynastia Attalovcov je stabilná a že budúci panovník bude pokračovať v pro-rímskej politike. Senátori ho prijali s veľkými poctami, čo potvrdzuje dobový historik [[Polybios]]. <ref>POLYBIOS. ''Histories'', 33,18,1–3.</ref> Pred nástupom na trón bol poverený správou dôležitých kňazských úradov, najmä kňazstva boha [[Dionysos|Dionýza]] (s prívlastkom ''Kathegemón''), ktorý bol považovaný za božského predka dynastie. <ref name="Huttner-18">{{Citácia knihy | autor = Ulrich Huttner | titul = Die politische Rolle der Heraklesgestalt im griechischen Herrschertum | vydavateľ = F. Steiner | miesto = Stuttgart | rok = 1997 | isbn = 3-515-07039-7 | strany = 18}}</ref> == Vláda a vedecké záujmy == Antické pramene (napr. [[Marcus Iunianus Iustinus|Iustinus]]) vykresľujú Attala III. ako izolovaného a podivínskeho panovníka. Po nástupe na trón v roku [[138 pred Kr.]] údajne rozpútal sériu vrážd zameraných na svojich najbližších príbuzných a priateľov, ktorých podozrieval zo smrti svojej matky a snúbenice Bereniky. <ref>IUSTINUS. ''Epitome of Pompeius Trogus'', 36,4,1.</ref> Namiesto štátnických povinností sa Attalos III. intenzívne venoval prírodným vedám. Bol vášnivým botanikom, záhradníkom a toxikológom. V kráľovských záhradách pestoval liečivé, ale najmä prudko jedovaté rastliny (napr. blen, čemerica, mak). <ref>PLUTARCHOS. ''Demetrius'', 20,2.</ref> Skúmal účinky jedov a protijedov, pričom tieto látky údajne testoval na odsúdených väzňoch. Pre svoje odborné znalosti bol lekárom Galénom označovaný ako ''Attalus medicus''. <ref name="Medizin-116">{{Citácia knihy | autor = Wolfgang Wegner | titul = Enzyklopädie Medizingeschichte | vydavateľ = De Gruyter | miesto = Berlin | rok = 2005 | isbn = 3-11-015714-4 | strany = 116}}</ref> Okrem botaniky sa venoval aj modelovaniu z vosku a odlievaniu bronzových sôch. == Testament a odkaz Rímu == Najvýznamnejším činom Attala III. bolo spísanie testamentu, v ktorom v prípade svojej smrti odkázal pergamenské kráľovstvo a kráľovský poklad [[Staroveký Rím|Rímskej republike]]. Toto rozhodnutie bolo v helenistickom svete bezprecedentné. Kráľ pravdepodobne predvídal, že po jeho smrti bez priameho dediča by sa Pergamon stal dejiskom bojov o moc, ktorým sa chcel vyhnúť. <ref name="Hansen-1971-1">{{Citácia knihy | autor = Esther V. Hansen | titul = The Attalids of Pergamon | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = Ithaca | rok = 1971 | isbn = 0-8014-0615-3 | strany = 148-150}}</ref>[[Súbor:Briefe Attalos II und III anagoria.JPG|náhľad|vpravo|Listy kráľov [[Attalos II.|Attala II.]] a [[Attalos III.|Attala III.]] z rokov [[150 pred Kr.|150]] – [[133 pred Kr.]] (nález z [[Pergamon|Pergamonu]]).]] Attalos III. zomrel náhle v roku [[133 pred Kr.]] pravdepodobne na následky úpalu, ktorý dostal pri práci na bronzovom pamätníku pre svoju matku. <ref>IUSTINUS. ''Epitome'', 36,4,4-5.</ref> Po jeho smrti vyvolal tento odkaz v Ríme politickú búrku; tribún [[Tiberius Gracchus]] navrhol použiť kráľovský poklad na financovanie svojej pozemkovej reformy. <ref>PLUTARCHOS. ''Tiberius Gracchus'', 14.</ref> V samotnom Pergamone rímsku nadvládu odmietol [[Aristonikos]] (pravdepodobne nemanželský syn Eumena II.), ktorý vyvolal povstanie ako Eumenes III. Rimania povstanie potlačili v roku [[129 pred Kr.]] a z ríše vytvorili provinciu Ázia. <ref name="Oliva-2001">{{Citácia knihy | autor = Pavel Oliva | titul = Svět helénismu | vydavateľ = Arista | miesto = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-86410-09-9 | strany = 139}}</ref> == Rodokmeň == {{Rodokmeň predkov |1 = '''Attalos III.''' |2 = [[Eumenes II.]] |3 = [[Stratoniké (manželka Eumena II.)|Stratoniké]] |4 = [[Attalos I.]] |5 = [[Apollónis (manželka Attala I.)|Apollónis]] |6 = [[Ariarathes IV.]] |7 = Antiochis |8 = [[Attalos (Pergamon)|Attalos]] |9 = [[Antiochis (dcéra Achaia)|Antiochis]] |10 = |11 = |12 = [[Ariarathes III.]] |13 = Stratoniké |14 = [[Antiochos III.]] |15 = [[Laodiké III.]] }} == Pozri aj == * [[Attalovci]] * [[Pergamon]] == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Pavel Oliva | titul = Svět helénismu | vydavateľ = Arista | miesto = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-86410-09-9}} * {{Citácia knihy | autor = Elizabeth Kosmetatou | titul = A Companion to the Hellenistic World | kapitola = The Attalids of Pergamon | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 2003 | isbn = 1-4051-3278-7}} * {{Citácia knihy | autor = Esther V. Hansen | titul = The Attalids of Pergamon | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = Ithaca | rok = 1971 | isbn = 0-8014-0615-3}} [[Kategória:Králi Pergamonu]] [[Kategória:Attalovci]] [[Kategória:Spisovatelia starovekého Grécka]] [[Kategória:Botanici starovekého Grécka]] [[Kategória:Narodenia v 2. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 133 pred Kr.]] b3ejsd4k5zy5y1qfje2u7kua2inhb2z Porfyrión 0 749831 8210800 8210601 2026-05-08T16:24:55Z ~2026-27065-36 293875 8210800 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Zeus contra Poryphion Pergamonaltar.JPG|náhľad|300px|Súboj Dia (vľavo) proti Porfyriónovi (vpravo) na vlyse [[Pergamský oltár|Pergamského oltára]] (Pergamské múzeum, Berlín).]] '''Porfyrión''' ({{vjz|grc|''Πορφυρίων''}} – ''Porphyrion'', {{v jazyku|lat|''Porphyrion''}}) je v [[Grécka mytológia|gréckej mytológii]] jeden z najmocnejších a najvýznamnejších [[Giganti|Gigantov]]. Podľa väčšiny antických prameňov bol spolu s [[Alkyoneus|Alkyoneom]] vodcom povstania proti olympským bohom, známeho ako [[Gigantomachia]].<ref name="Zamarovský">{{Citácia knihy | autor = Vojtech Zamarovský | titul = Bohovia a hrdinovia antických bájí | id = 66-048-80 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Mladé letá | rok = 1980 | strany = 386-387}}</ref> Meno Porfyrión sa v gréčtine spája s výrazmi znamenajúcimi „tmavočervený“ alebo „purpurový“ (''porphyreos''), čo môže odkazovať na jeho krvavý pôvod alebo kráľovskú hodnosť medzi Gigantmi.<ref name="Mythopedia">{{Citácia knihy | autor = James Hunter | titul = Porphyrion | vydavateľ = Mythopedia | rok = 2023 | url = https://mythopedia.com/topics/porphyrion | jazyk = po anglicky}}</ref> == Pôvod == V otázke jeho pôvodu existuje v antickej tradícii niekoľko verzií: * Podľa [[Hésiodos|Hésiodovej]] ''Teogónie'' sa zrodil z krvi kastrovaného boha neba [[Ouranos|Urana]], ktorá dopadla na matku Zem ([[Gaia (mytológia)|Gaiu]]).<ref>[[Hésiodos]], ''[[Teogónia]]'' 185.</ref> * Iné verzie uvádzajú ako jeho rodičov Gaiu a [[Tartaros|Tartara]].<ref>[[Hyginus]], ''Fabulae'' Preface.</ref> * Rímsky autor [[Hyginus]] ho v predhovore k svojim bájkam radí medzi prvotné personifikované abstrakcie ako syna [[Erebos|Ereba]] (Tmy) a [[Nyx|Noci]].<ref name="Hyginus">Hyginus, ''Fabulae'', prólogo.</ref> == Úloha v Gigantomachii == [[Súbor:Cratère en cloche (CVA 868), ADUT868(04).jpg|náhľad|Atický [[Červenofigúrová keramika|červenofigúrový]] [[kratér]] (cca 480 – 470 pred Kr.) z parížskeho múzea [[Petit Palais]]. Zobrazuje najvyššieho boha [[Zeus|Dia]] (vľavo) útočiaceho bleskom na Giganta Porfyrióna (vpravo), ktorý je identifikovaný nápisom.]] Porfyrión bol pokladaný za kráľa Gigantov, ktorý vynikal nielen silou, ale aj odvahou postaviť sa priamo najvyššiemu z bohov.<ref name="Pindar">[[Pindaros]], ''Pythijské ódy'' VIII, 12–18.</ref> Podľa básnika Claudiana sa v zápale boja pokúsil vytrhnúť zo základov ostrov [[Délos]], aby ho vrhol proti olympským bohom.<ref>Claudianus, ''Gigantomachia'' 114–116.</ref> Rozhodujúci moment jeho pádu opisuje mytograf ''Pseudo-Apollodoros''. Keď Porfyrión v boji zaútočil na bohyňu [[Héra|Héru]], [[Zeus]] v ňom vyvolal neovládateľnú milostnú túžbu. V momente, keď sa Gigant pokúsil bohyňu znásilniť a strhol z nej závoj, Zeus ho zasiahol bleskom. Omráčeného Porfyrióna následne usmrtil šípom [[Herakles]], čím sa naplnila veštba, že Gigantov môžu bohovia poraziť len s pomocou smrteľníka.<ref name="Zamarovský" /><ref name="Adkins">Lesley Adkins, Roy A. Adkins, ''Starověké Řecko'', 2011, s. 345.</ref> Neskorší autor [[Nonnos z Panopolu]] uvádza, že Gaia motivovala Porfyrióna k boju prísľubom, že po víťazstve dostane za manželku bohyňu večnej mladosti [[Hébé]].<ref>Nonnos z Panopolu, ''Dionysiaka'' XLVIII, 6–22.</ref> == Ikonografia a umenie == Postava Porfyrióna je doložená v gréckom výtvarnom umení už od archaického obdobia: * ''Vázové maliarstvo:'' Na [[Čiernofigúrová keramika|čiernofigúrovom]] [[Pyxis (keramika)|pyxide]] zo 6. stor. pred Kr. (Getty Museum) je zobrazený spolu s Enkeladom v boji proti Diovi a Heraklovi. Na neskorších [[Červenofigúrová keramika|červenofigúrových]] vázach je často znázornený v priamom súboji s Diom.<ref name="Beazley">Beazley Archive 10148, 220533.</ref> * ''Pergamský oltár:'' Na východnom vlyse tohto monumentálneho diela z 2. stor. pred Kr. je zachytený vrcholný moment jeho súboja so Diom, čo podčiarkuje jeho postavenie ako hlavného antagonistu olympského poriadku. == Literárne reflexie == Okrem epických diel sa Porfyrión objavuje aj v antickej komédii a lyrike: * [[Aristofanes]] ho spomína vo svojej hre ''Vtáci'', kde pripomína jeho nebezpečnosť pre bohov. * [[Horatius]] vo svojich ''Ódach'' uvádza Porfyrióna ako príklad slepej, surovej sily, ktorá bez rozumu nedokáže zvíťaziť nad múdrym poriadkom zastúpeným bohom Apollónom a Diom.<ref>Horatius, ''Ódy'' III, 4, 49–51.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Giganti]] * [[Gigantomachia]] * [[Zeus]] [[Kategória:Giganti]] [[Kategória:Grécka mytológia]] 9767beisxu758jyljamqfve32pl7g4b 8210977 8210800 2026-05-09T02:37:52Z Luppus 39967 wikilinka 8210977 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Zeus contra Poryphion Pergamonaltar.JPG|náhľad|300px|Súboj Dia (vľavo) proti Porfyriónovi (vpravo) na vlyse [[Pergamský oltár|Pergamského oltára]] (Pergamské múzeum, Berlín).]] '''Porfyrión''' ({{vjz|grc|''Πορφυρίων''}} – ''Porphyrion'', {{v jazyku|lat|''Porphyrion''}}) je v [[Grécka mytológia|gréckej mytológii]] jeden z najmocnejších a najvýznamnejších [[Giganti|Gigantov]]. Podľa väčšiny antických prameňov bol spolu s [[Alkyoneus|Alkyoneom]] vodcom povstania proti olympským bohom, známeho ako [[Gigantomachia]].<ref name="Zamarovský">{{Citácia knihy | autor = Vojtech Zamarovský | titul = Bohovia a hrdinovia antických bájí | id = 66-048-80 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Mladé letá | rok = 1980 | strany = 386-387}}</ref> Meno Porfyrión sa v gréčtine spája s výrazmi znamenajúcimi „tmavočervený“ alebo „purpurový“ (''porphyreos''), čo môže odkazovať na jeho krvavý pôvod alebo kráľovskú hodnosť medzi Gigantmi.<ref name="Mythopedia">{{Citácia knihy | autor = James Hunter | titul = Porphyrion | vydavateľ = Mythopedia | rok = 2023 | url = https://mythopedia.com/topics/porphyrion | jazyk = po anglicky}}</ref> == Pôvod == V otázke jeho pôvodu existuje v antickej tradícii niekoľko verzií: * Podľa [[Hésiodos|Hésiodovej]] ''Teogónie'' sa zrodil z krvi kastrovaného boha neba [[Ouranos|Urana]], ktorá dopadla na matku Zem ([[Gaia (mytológia)|Gaiu]]).<ref>[[Hésiodos]], ''[[Teogónia]]'' 185.</ref> * Iné verzie uvádzajú ako jeho rodičov Gaiu a [[Tartaros (boh)|Tartara]].<ref>[[Hyginus]], ''Fabulae'' Preface.</ref> * Rímsky autor [[Hyginus]] ho v predhovore k svojim bájkam radí medzi prvotné personifikované abstrakcie ako syna [[Erebos|Ereba]] (Tmy) a [[Nyx|Noci]].<ref name="Hyginus">Hyginus, ''Fabulae'', prólogo.</ref> == Úloha v Gigantomachii == [[Súbor:Cratère en cloche (CVA 868), ADUT868(04).jpg|náhľad|Atický [[Červenofigúrová keramika|červenofigúrový]] [[kratér]] (cca 480 – 470 pred Kr.) z parížskeho múzea [[Petit Palais]]. Zobrazuje najvyššieho boha [[Zeus|Dia]] (vľavo) útočiaceho bleskom na Giganta Porfyrióna (vpravo), ktorý je identifikovaný nápisom.]] Porfyrión bol pokladaný za kráľa Gigantov, ktorý vynikal nielen silou, ale aj odvahou postaviť sa priamo najvyššiemu z bohov.<ref name="Pindar">[[Pindaros]], ''Pythijské ódy'' VIII, 12–18.</ref> Podľa básnika Claudiana sa v zápale boja pokúsil vytrhnúť zo základov ostrov [[Délos]], aby ho vrhol proti olympským bohom.<ref>Claudianus, ''Gigantomachia'' 114–116.</ref> Rozhodujúci moment jeho pádu opisuje mytograf ''Pseudo-Apollodoros''. Keď Porfyrión v boji zaútočil na bohyňu [[Héra|Héru]], [[Zeus]] v ňom vyvolal neovládateľnú milostnú túžbu. V momente, keď sa Gigant pokúsil bohyňu znásilniť a strhol z nej závoj, Zeus ho zasiahol bleskom. Omráčeného Porfyrióna následne usmrtil šípom [[Herakles]], čím sa naplnila veštba, že Gigantov môžu bohovia poraziť len s pomocou smrteľníka.<ref name="Zamarovský" /><ref name="Adkins">Lesley Adkins, Roy A. Adkins, ''Starověké Řecko'', 2011, s. 345.</ref> Neskorší autor [[Nonnos z Panopolu]] uvádza, že Gaia motivovala Porfyrióna k boju prísľubom, že po víťazstve dostane za manželku bohyňu večnej mladosti [[Hébé]].<ref>Nonnos z Panopolu, ''Dionysiaka'' XLVIII, 6–22.</ref> == Ikonografia a umenie == Postava Porfyrióna je doložená v gréckom výtvarnom umení už od archaického obdobia: * ''Vázové maliarstvo:'' Na [[Čiernofigúrová keramika|čiernofigúrovom]] [[Pyxis (keramika)|pyxide]] zo 6. stor. pred Kr. (Getty Museum) je zobrazený spolu s Enkeladom v boji proti Diovi a Heraklovi. Na neskorších [[Červenofigúrová keramika|červenofigúrových]] vázach je často znázornený v priamom súboji s Diom.<ref name="Beazley">Beazley Archive 10148, 220533.</ref> * ''Pergamský oltár:'' Na východnom vlyse tohto monumentálneho diela z 2. stor. pred Kr. je zachytený vrcholný moment jeho súboja so Diom, čo podčiarkuje jeho postavenie ako hlavného antagonistu olympského poriadku. == Literárne reflexie == Okrem epických diel sa Porfyrión objavuje aj v antickej komédii a lyrike: * [[Aristofanes]] ho spomína vo svojej hre ''Vtáci'', kde pripomína jeho nebezpečnosť pre bohov. * [[Horatius]] vo svojich ''Ódach'' uvádza Porfyrióna ako príklad slepej, surovej sily, ktorá bez rozumu nedokáže zvíťaziť nad múdrym poriadkom zastúpeným bohom Apollónom a Diom.<ref>Horatius, ''Ódy'' III, 4, 49–51.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Giganti]] * [[Gigantomachia]] * [[Zeus]] [[Kategória:Giganti]] [[Kategória:Grécka mytológia]] 0kchsu8qlpn8snrpiix4scfr58ael9l Július Vanovič 0 749833 8210847 8210669 2026-05-08T18:01:26Z ~2026-27065-36 293875 8210847 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Július Vanovič | Portrét = | Popis osoby = literárny historik, kritik, esejista, publicista a prozaik | Dátum narodenia = {{dn|1935|04|11}} | Miesto narodenia = [[Dražkovce]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|2020|12|25|1935|04|11}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Július Vanovič, Mária Vanovičová | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Zora, rodená Mitaĺová (* 1944) | Deti = Ľubica, vydatá Sajkalová (* 1973{{--}}† 2019), Oľga, vydatá Trcková (* 1976)) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = 1 | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Július Vanovič''' [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[11. apríl]] [[1935]], [[Dražkovce]]{{--}}† [[25. december]] [[2020]], [[Bratislava]]) bol [[Slováci|slovenský]] [[spisovateľ]], [[Literárna kritika|literárny kritik]], [[Esej|esejista]], literárny [[historik]]. == Životopis == Narodil sa v rodine zemana-roľníka Júliusa Vanoviča v [[Dražkovce|Dražkovciach]]. Detstvo až do študentských čias prežil v rodnej obci. Základnú školu navštevoval v rodných [[Dražkovce|Dražkovciach]] a v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]]. Od roku [[1951]] študoval na [[gymnázium|gymnáziu]] v Martine, z politických dôvodov bol už v prvej triede [[1952]] vylúčený z gymnázia, pretože jeho otec bol v roku [[1949]] obžalovaný a odsúdený v politickom [[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom|procese spolu s partizánskym veliteľom Viliamom Žingorom]]. Zamestnal sa ako robotník v tlačiarni [[Neografia]]. Rok pracoval ako knihovník v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]]. Gymnázium dokončil ako externista matúrou v roku [[1955]]. V školskom roku [[1955]]{{--}}[[1956]] začal študovať na [[Vysoká škola pedagogická v Bratislave|Vysokej škole pedagogickej]] v [[Bratislava|Bratislave]], no po zimnom semestri bol z politických dôvodov vylúčený zo štúdia. V roku [[1956]] sa opätovne zamestnal v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]], kde sa uchádzal o externé štúdium na Katedre knihovedy [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulty Univerzity Komenského]], na jeseň [[1956]] nastúpil vojenskú prezenčnú službu a po uvoľnení z armády zo zdravotných dôvodov bol začiatkom roka [[1957]] prijatý po tretí raz do služieb Matice slovenskej. V rokoch [[1953]]{{--}}[[1963]] pomocný robotník, skladník, knihovník. V rokoch [[1963]]{{--}}[[1968]] pôsobil v [[Bratislava|Bratislave]] ako redaktor v ''[[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]'' a neskôr v ''[[Mladá tvorba|Mladej tvorbe]]''. Externe študoval odbor slovenský jazyk na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], ktorú ukončil v roku [[1968]] a získal titul ''absolvent vysokej školy'' (abs.).<ref>https://absolventi.uniba.sk/sk</ref> Od roku [[1969]] bol odborným pracovníkom [[Ústav slovenskej literatúry SAV v Bratislave|Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave]] a v apríli [[1972]] musel ústav opustiť. Prijali ho ako korektora do vydavateľstva [[Slovenský spisovateľ]] kde pôsobil až do roku [[1990]] keď sa vrátil ako vedecký pracovník do Ústavu slovenskej literatúry SAV, kde pôsobil do roku [[2000]]. V roku [[1991]] obnovil vydávanie časopisu ''Tvorba T'' a do roku [[1993]] bol jeho šéfredaktorom. V rokoch [[2000]]{{--}}[[2020]] ho redigoval opäť pod názvom ''[[Tvorba (časopis)|Tvorba]]''.<ref>''Who is Who v Slovenskej republike: dodatkové dielo : životopisná encyklopédia obsahujúca .. 6. vyd.'' Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2009, s.819. Hübners Who is who. ISBN 9783729000858.</ref><ref>GAFRIK, Michal. ''Naplnil svoje túžby. Šesťdesiatka Júliusa Vanoviča.'' Literárny týždenník: časopis Spolku slovenských spisovateľov. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1995, 8(16), p. 5.</ref> == Život a dielo == Život a dielo Júliusa Vanoviča poznamenali tragické rodinné udalosti po nástupe komunistov k moci. Uväznenie otca v roku [[1949]] v rámci zinscenovaného procesu proti partizánskemu veliteľovi [[Viliam Žingor|Viliamovi Žingorovi]] znamenalo vylúčenie mladého Júliusa Vanoviča v roku [[1952]] ako „syna nepriateľa štátu“ z maturitného ročníka gymnázia v Martine. Hoci sa mu neskôr podarilo začať štúdium knihovedy v Bratislave, po prvom semestri ho na politický zásah z rodnej obce opäť vylúčili. Počas politického uvoľnenia vyštudoval slovenčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V roku [[1968]] knižne vydal ''Antidialógy'', súbor rozhovorov so slovenskými spisovateľmi, ktorý otvorene reflektoval stav slovenskej kultúry. Po nástupe normalizácie bola kniha vyradená z knižníc a Vanovič dostal na viac ako 20 rokov úplný zákaz publikovať. Z vedeckého postu v SAV bol odsunutý na okrajové pozície v knižniciach, v ktorých pôsobil len ako odborný pracovník bez možnosti verejne vystupovať. Napriek politickej izolácii neprestal tvoriť. Práce z tohto obdobia (''Kronika nepriznaného času'', ''Listy zo starého dvora'') mohli vyjsť až po roku 1990. Pád totalitného režimu znamenal pre Júliusa Vanoviča obdobie literárnej žatvy. Publikoval texty „zo zásuvky“, a zároveň sa stal jednou z najrešpektovanejších morálnych autorít v slovenskej kultúre. Jeho súpútnici ho nazvali osamelým disidentom, ktorý si zaťato bránil svoju identitu. Jeho tvorbu charakterizuje návrat k etickým hodnotám a hlboký ponor do dejín Martina. Postupne vychádza ''Kniha o starom Martine'', ''Druhá kniha o starom Martine'', ''Tretia kniha o starom Martine'' a cyklus uzatvorila publikácia ''Epilóg starého Martina alebo „Pamäti z mladších rokov života“''. Tlačou postupne vychádzajú ďalšie jeho diela (''Cesta samotárova'' [[1994]], ''Osobnosť Václava Černého'' [[1999]], ''Prozaik proti totalite, Prípad Alfonza Bednára'' [[2003]], ''Heretikon'' [[1999]], eseje: N''ad textom a časom'' [[1993]], ''Znamenia domova'' [[1998]]). Dôležitou súčasťou literárnej tvorby Júliusa Vanoviča bola kritická a kultúrnohistorická publicistika, prezentovaná článkami v odborných časopisoch aj v dennej tlači. Žil v Bratislave kde 25. decembra [[2020]] zomrel. Pochovaný je v rodných Dražkovciach.<ref>KOVAČKA Miloš. ''ČÍTANIE AKO AZYL / ČÍTANIE AKO ÉTOS Čitateľ Július Vanovič alebo Zrod slovenského spisovateľa a literárneho vedca (K sedemdesiatinám)''. Knižnica. Martin: Slovenská národná knižnica, 2005, 6(12), p. 13-19.</ref><ref>CABADAJ, Peter. ''Kronikár nepriznaného času Július Vanovič. 90. výročie narodenia.'' Knižnica 2/2025, s 102-106.</ref> == Knižné publikácie (výber) == * VANOVIČ, Július. Antidialógy so slovenskými spisovateľmi. Bratislava: Slov. spis, 1968. * VANOVIČ, Július. Heretikon. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 2001. ISBN 8022011398. * VANOVIČ, Július. Zápisky z mŕtveho času: antimemoáre. Bratislava: Literárne informačné centrum, c2014. ISBN 9788081190841. * VANOVIČ, Július. Listy zo starého dvora. Dunajská Lužná: MilaniuM, 2012. ISBN 9788089178513. * VANOVIČ, Július. Osobnosť Václava Černého: personalistický portrét. Bratislava: Kalligram, 1999. ISBN 8071492787. * VANOVIČ, Július. Návrat pred odchodom. Bratislava: Vydav. Spolku slov. spis, 1995. Edícia slovenských bestsellerov, zv. 5. ISBN 8088735211. * VANOVIČ, Július. Kniha o starom Martine: Fotogr.z lit.archívu MS v Martine. Bratislava: Tatran, 1990. Korene, zv.29. ISBN 8022201626. * VANOVIČ, Július. Druhá kniha o starom Martine: (1861-1875). Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1993. ISBN 8070902418. * VANOVIČ, Július. Tretia kniha o starom Martine: (1875-1918). Bratislava: Lit. inform. centrum, 1999. ISBN 8088878611. * VANOVIČ, Július. Prozaik proti totalite: prípad Alfonz Bednár. Bratislava: Causa editio, 2003. Litteraria. ISBN 8085533200. * VANOVIČ, Július. Nové antidialógy. Ivanka pri Dunaji: F. R. & G, 2010. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788085508994. * VANOVIČ, Július. Chvála a skepsa: kniha o Alexandrovi Matuškovi. Ivanka pri Dunaji: F. R. & G, 2007. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788085508772. * VANOVIČ, Július. Za kulisy života: existenciály Ingmara Bergmana : [glosy]. Ivanka pri Dunaji: F.R.&G, 2011. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788089499083. * VANOVIČ, Július. Kronika nepriznaného času. Bratislava: Tatran, 2008. Slovenská tvorba, zv. 110. ISBN 9788022205535. == Ocenenia (výber) == * [[1999]] – Cena Literárneho fondu za rok 1999 za Tretiu knihu o starom Martine * [[2000]] – Cena Egona Erwina Kische - kniha Tretia kniha o starom Martine * [[2008]] – Prémia Literárneho fondu za pôvodnú literárnu tvorbu v roku za román Kronika nepriznaného času (2008) * [[2012]] – Cena AOSS (Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska) za rok 2012 za knihu Listy zo starého dvora == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Vanovi%C4%8D+J%C3%BAlius&facet_author=Vanovi%C4%8D,+J%C3%BAlius,+1935-2020&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&theme=snk_clanky Július Vanovič] – články v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vanovič, Július}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí literárni kritici]] [[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Dražkoviec]] potm005mmqubnx43dvg708bhxawxxl6 Bridge From the Future 0 749835 8211066 8210651 2026-05-09T07:57:55Z Fillos X. 212061 Doplnenie informácií a zdrojov. 8211066 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="width:19.5em; background:#FFFFFF; font-size:100%" | colspan="2" align="center" style="font-size:100%" | '''Bridge From the Future''' |- | colspan="2" align="center" style="background:#000347;" | '''[[Jean-Michel Jarre|{{yellow|Koncert Jeana-Michela Jarra}}]]''' |- | colspan="2;" align="center" | [[Súbor:“Bridge from the Future" concert in Bratislava SNP Most, performed by Jean Michel Jarre and Brian May (minutes before the start) 03.jpg|260px]] |- | colspan="2" align="center" style="font-size:85%" | Záber koncertu z [[12. máj|12. mája]] [[2024]]. |- | style="font-size:90%" | '''Dátum konania''' | style="font-size:90%" | [[12. máj]] [[2024]] |- | style="font-size:90%" | {{Nowrap|'''Miesto konania'''}} | style="font-size:90%" | [[Incheba]], [[Bratislava]] |- | style="font-size:90%" | '''Dĺžka''' | style="font-size:90%" | 2 hodiny (začiatok 21:00 hod.) |- | style="font-size:90%" | '''[[Televízia (prenos)|Televízia]]''' | style="font-size:90%" | [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] {{Small|(priamy prenos)}} |- | style="font-size:90%" | '''Účinkujúci''' | style="font-size:90%" | [[Jean-Michel Jarre]] |- | style="font-size:90%" | '''Réžia''' | style="font-size:90%" | [[Peter Núñez]] |- | style="font-size:90%" | '''Rozprávač''' | style="font-size:90%" | [[Roman Bomboš]] |- | style="font-size:90%" | '''Jazyk''' | style="font-size:90%" | [[Angličtina|anglický]], [[slovenčina|slovenský]] |- | colspan="2" style="background:#000347" | |- | colspan="2" align="left" style="font-size:90%" | '''Portály:<br>[[Portál:Hudba|Hudba]]{{·}}[[Portál:Bratislava|Bratislava]]{{·}}[[Portál:Francúzsko|Francúzsko]]''' | |} [[Súbor:Jean Michel a Roman Bomboš.jpg|250px|náhľad|[[Jean-Michel Jarre]] a [[Roman Bomboš]] po koncerte Bridge From The Future.]] '''Bridge From the Future''' alebo '''Jean-Michel Jarre: Most z budúcnosti''' bol [[koncert]] [[Francúzsko|francúzského]] skladateľa [[Jean-Michel Jarre|Jeana-Michela Jarra]], ktorý sa konal [[12. máj|12. mája]] v [[Bratislava|Bratislave]] v areáli [[Incheba|Incheby]]. Išlo o dvojhodinové vystúpenie, ktoré bolo otváracím koncertom festivalu [[Starmus]] v Bratislave. Režíroval ho [[Peter Núñez]] a vysielala ho v priamom prenose televízia [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]. Okrem Jarra bol súčasťou koncertu aj [[Brian May]]. Firma [[ESET]] bola jedným partnerov celého projektu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jean-Michel Jarre - Starmus: Bridge from the Future (2024) — The Movie Database (TMDB) | url = https://www.themoviedb.org/movie/1289782-jean-michel-jarre-starmus-bridge-from-the-future?language=sk-SK | vydavateľ = themoviedb.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Matijek|meno=Peter|autor=|odkaz na autora=|titul=Most z budúcnosti: Legenda cyberhudby Jarre premenuje počas unikátneho koncertu Most SNP|periodikum=Forbes|odkaz na periodikum=|url=https://www.forbes.sk/most-z-buducnosti-legenda-cyberhudby-jarre-premenuje-pocas-unikatneho-koncertu-most-snp/?srsltid=AfmBOooq9VjTJXGiXrdmw1V9-E5GmxnCL85eCvtGu1a0VolN14SRuoEl|issn=|vydavateľ=Barecz & Conrad Media|miesto=Bratislava|dátum=2024-04-11|dátum prístupu=2026-05-08}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR/TERAZ.sk|odkaz na autora=|titul=OBRAZOM: Jean-Michel Jarre odpálil festival Starmus v Bratislave|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/magazin/obrazom-jean-michel-jarre-odpalil-fest/794268-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2024-05-13|dátum prístupu=2026-05-09}}</ref><ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Zdút|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Koncert Jarra a Briana Maya zatvorí Most SNP, na bezplatnej šou s lasermi a dronmi očakávajú desaťtisíce ľudí|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/3978743/koncert-jarra-a-briana-maya-zatvori-most-snp-na-bezplatnej-sou-s-lasermi-a-dronmi-ocakavaju-desattisice-ludi/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-05-08|dátum prístupu=2026-05-09}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Feik | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Legendárny hudobník Jean-Michel Jarre vystúpil na koncerte v Bratislave | url = https://bratislavskykraj.sk/legendarny-hudobnik-jean-michel-jarre-vystupi-v-nedelu-12-maja-v-bratislave/ | vydavateľ = bratislavskykraj.sk | miesto = | dátum vydania = 2024-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> Most [[Slovenské národné povstanie|SNP]] a budova [[Aupark Tower (Bratislava)]] boli ústrednými motívmi koncertu spoločne s areálom Incheby.<ref name=":1" /> Vstup na koncert bol bezplatný a do areálu sa zmestilo 30 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = Veľkolepá šou s legendárnymi hosťami: RTVS odvysiela úvodný koncert festivalu Starmus | url = https://spravy.stvr.sk/2024/05/starmus-v-bratislave-vystupi-jean-michel-jarre/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2024-05-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> == Hudobníci == Zdroj:<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jean-Michel Jarre - STARMUS - BRIDGE FROM THE FUTURE - LIVE FROM BRATISLAVA - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=GzjG95rB96Q&list=RDGzjG95rB96Q&start_radio=1&t=2851s | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2024-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> * [[Jean-Michel Jarre]] (hlavný vystupujúci) * [[Sir]] [[Brian May]] * [[Claude Samard-Polikar]] * [[Adiescar Chase]] * [[Slovenský filharmonický orchester]] == Skladby == Zoznam 20 skladieb v chronologickom poradí:<ref name=":0" /> * The Opening * Epica Oxygene * Oxygene 2 (full version) * Web Spinner * Equinoxe 4 * Equinoxe 7 * Falling Down * Industial Revolution Part 2 * The Architect (J-M Jarre & Jeff Milles) * Zero Gravity (J-M Jarre & E. Froese) * Second Rendez-Vous * New World Symphony Bratislava 2024 ([[Antonín Dvořák]], aranžmány J-M Jarre & B. May) * Azimuth * Exit (J-M Jarre & [[Edward Snowden|E. Snowden]]) * Herbalizer * Oxygene 19 * Glory (J-M Jarre & A. Gonzalez) * Rendez-Vous 4 * Stardust (J-M Jarre & Armin van Buuren) * The Time Machine (feat B. May) == Technika == Do mája 2024 išlo o najväčšie koncertné [[pódium]], aké bolo kedy na [[Slovensko|Slovensku]] postavené:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jean-Michel Jarre announces release of ‘Live in Bratislava’ featuring special guest Sir Brian May | url = https://jeanmicheljarre.com/news/jean-michel-jarre-announces-release-of-live-in-bratislava-featuring-special-guest-sir-brian-may | vydavateľ = jeanmicheljarre.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Angerhausen | meno = Anna | autor = | odkaz na autora = | titul = Jean-Michel Jarre presents Slovakia’s Largest Stage Production at STARMUS Festival | url = https://www.sonymusic.eu/jean-michel-jarre-throws-slovakias-largest-stage-production-at-starmus-festival/ | vydavateľ = sonymusic.eu | miesto = | dátum vydania = 2024-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Úplne zadarmo! Zažite hviezdny koncert fantastického Jean-Michel Jarre a legendárneho gitaristu skupiny Queen Briana Maya v Bratislave | url = https://www.bratislavskyvecernik.sk/2024/05/07/jean-michel-jarre-v-bratislave/ | vydavateľ = bratislavskyvecernik.sk | miesto = | dátum vydania = 2024-05-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> * 400 [[Bezpilotné lietadlo|dronov]] * 1 000 [[Zdroj svetla|svetelných]] zariadení * 21 samostatných [[Luminiscenčná dióda|LED]] obrazoviek * 150 [[Premietací prístroj|projektorov]] * 170 [[Tona|ton]] vybavenia == Galéria == <gallery> Súbor:Jarre Bridge from the Future.jpg Súbor:“Bridge from the Future" concert in Bratislava SNP Most, performed by Jean Michel Jarre and Brian May (Song Oxygène Part 2).jpg Súbor:“Bridge from the Future" concert in Bratislava SNP Most, performed by Jean Michel Jarre and Brian May (Song “Falling Down”).jpg Súbor:Bridge from the Future.jpg Súbor:Jean-Michel Jarre and Adiescar Chase at the Starmus Concert.jpg Súbor:Bridge from the Future 3.jpg Súbor:Bridge from the Future 2.jpg Súbor:Bridge from the Future 4.jpg </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.youtube.com/watch?v=GzjG95rB96Q Oficiálne video] na [[YouTube]] * [https://jeanmicheljarre.com/live/bridge-from-the-future Oficiálny web] * {{Csfd film|id=1511948}} * {{Imdb film|id=32400413}} * [https://www.stvr.sk/televizia/program/21114 ''Bridge From the Future''] na [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]] <!-- * {{Fdb meno|id=}} * {{Kinobox meno|id=}} --> [[Kategória:Jean-Michel Jarre]] [[Kategória:Koncerty]] [[Kategória:2024 na Slovensku]] l5nh18ig0mlevodvst3hzh8n9gblj7q 8211098 8211066 2026-05-09T09:14:31Z ~2026-27065-36 293875 8211098 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="width:19.5em; background:#FFFFFF; font-size:100%" | colspan="2" align="center" style="font-size:100%" | '''Bridge From the Future''' |- | colspan="2" align="center" style="background:#000347;" | '''[[Jean-Michel Jarre|{{yellow|Koncert Jeana-Michela Jarra}}]]''' |- | colspan="2;" align="center" | [[Súbor:“Bridge from the Future" concert in Bratislava SNP Most, performed by Jean Michel Jarre and Brian May (minutes before the start) 03.jpg|260px]] |- | colspan="2" align="center" style="font-size:85%" | Záber koncertu z [[12. máj|12. mája]] [[2024]]. |- | style="font-size:90%" | '''Dátum konania''' | style="font-size:90%" | [[12. máj]] [[2024]] |- | style="font-size:90%" | {{Nowrap|'''Miesto konania'''}} | style="font-size:90%" | [[Incheba]], [[Bratislava]] |- | style="font-size:90%" | '''Dĺžka''' | style="font-size:90%" | 2 hodiny (začiatok 21:00 hod.) |- | style="font-size:90%" | '''[[Televízia (prenos)|Televízia]]''' | style="font-size:90%" | [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] {{Small|(priamy prenos)}} |- | style="font-size:90%" | '''Účinkujúci''' | style="font-size:90%" | [[Jean-Michel Jarre]] |- | style="font-size:90%" | '''Réžia''' | style="font-size:90%" | [[Peter Núñez]] |- | style="font-size:90%" | '''Rozprávač''' | style="font-size:90%" | [[Roman Bomboš]] |- | style="font-size:90%" | '''Jazyk''' | style="font-size:90%" | [[Angličtina|anglický]], [[slovenčina|slovenský]] |- | colspan="2" style="background:#000347" | |- | colspan="2" align="left" style="font-size:90%" | '''Portály:<br>[[Portál:Hudba|Hudba]]{{·}}[[Portál:Bratislava|Bratislava]]{{·}}[[Portál:Francúzsko|Francúzsko]]''' | |} [[Súbor:Jean Michel a Roman Bomboš.jpg|250px|náhľad|[[Jean-Michel Jarre]] a [[Roman Bomboš]] po koncerte Bridge From The Future.]] '''Bridge From the Future''' alebo '''Jean-Michel Jarre: Most z budúcnosti''' bol [[koncert]] [[Francúzsko|francúzského]] skladateľa [[Jean-Michel Jarre|Jeana-Michela Jarra]], ktorý sa konal [[12. máj|12. mája]] v [[Bratislava|Bratislave]] v areáli [[Incheba|Incheby]]. Išlo o dvojhodinové vystúpenie, ktoré bolo otváracím koncertom festivalu [[Starmus]] v Bratislave. Režíroval ho [[Peter Núñez]] a vysielala ho v priamom prenose televízia [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]. Okrem Jarra bol súčasťou koncertu aj [[Brian May]]. Firma [[ESET]] bola jedným partnerov celého projektu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jean-Michel Jarre - Starmus: Bridge from the Future (2024) — The Movie Database (TMDB) | url = https://www.themoviedb.org/movie/1289782-jean-michel-jarre-starmus-bridge-from-the-future?language=sk-SK | vydavateľ = themoviedb.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Matijek|meno=Peter|autor=|odkaz na autora=|titul=Most z budúcnosti: Legenda cyberhudby Jarre premenuje počas unikátneho koncertu Most SNP|periodikum=Forbes|odkaz na periodikum=|url=https://www.forbes.sk/most-z-buducnosti-legenda-cyberhudby-jarre-premenuje-pocas-unikatneho-koncertu-most-snp/?srsltid=AfmBOooq9VjTJXGiXrdmw1V9-E5GmxnCL85eCvtGu1a0VolN14SRuoEl|issn=|vydavateľ=Barecz & Conrad Media|miesto=Bratislava|dátum=2024-04-11|dátum prístupu=2026-05-08}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR/TERAZ.sk|odkaz na autora=|titul=OBRAZOM: Jean-Michel Jarre odpálil festival Starmus v Bratislave|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/magazin/obrazom-jean-michel-jarre-odpalil-fest/794268-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2024-05-13|dátum prístupu=2026-05-09}}</ref><ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Zdút|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Koncert Jarra a Briana Maya zatvorí Most SNP, na bezplatnej šou s lasermi a dronmi očakávajú desaťtisíce ľudí|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/3978743/koncert-jarra-a-briana-maya-zatvori-most-snp-na-bezplatnej-sou-s-lasermi-a-dronmi-ocakavaju-desattisice-ludi/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-05-08|dátum prístupu=2026-05-09}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Feik | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Legendárny hudobník Jean-Michel Jarre vystúpil na koncerte v Bratislave | url = https://bratislavskykraj.sk/legendarny-hudobnik-jean-michel-jarre-vystupi-v-nedelu-12-maja-v-bratislave/ | vydavateľ = bratislavskykraj.sk | miesto = | dátum vydania = 2024-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> Most [[Slovenské národné povstanie|SNP]] a budova [[Aupark Tower (Bratislava)]] boli ústrednými motívmi koncertu spoločne s areálom Incheby.<ref name=":1" /> Vstup na koncert bol bezplatný a do areálu sa zmestilo 30 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = Veľkolepá šou s legendárnymi hosťami: RTVS odvysiela úvodný koncert festivalu Starmus | url = https://spravy.stvr.sk/2024/05/starmus-v-bratislave-vystupi-jean-michel-jarre/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2024-05-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> == Hudobníci == Zdroj:<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jean-Michel Jarre - STARMUS - BRIDGE FROM THE FUTURE - LIVE FROM BRATISLAVA - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=GzjG95rB96Q&list=RDGzjG95rB96Q&start_radio=1&t=2851s | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2024-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> * [[Jean-Michel Jarre]] (hlavný vystupujúci) * [[Sir]] [[Brian May]] * [[Claude Samard-Polikar]] * [[Adiescar Chase]] * [[Slovenský filharmonický orchester]] == Skladby == Zoznam 20 skladieb v chronologickom poradí:<ref name=":0" /> * The Opening * Epica Oxygene * Oxygene 2 (full version) * Web Spinner * Equinoxe 4 * Equinoxe 7 * Falling Down * Industial Revolution Part 2 * The Architect (J-M Jarre & Jeff Milles) * Zero Gravity (J-M Jarre & E. Froese) * Second Rendez-Vous * New World Symphony Bratislava 2024 ([[Antonín Dvořák]], aranžmány J-M Jarre & B. May) * Azimuth * Exit (J-M Jarre & [[Edward Snowden|E. Snowden]]) * Herbalizer * Oxygene 19 * Glory (J-M Jarre & A. Gonzalez) * Rendez-Vous 4 * Stardust (J-M Jarre & Armin van Buuren) * The Time Machine (feat B. May) == Technika == Do mája 2024 išlo o najväčšie koncertné [[pódium]], aké bolo kedy na [[Slovensko|Slovensku]] postavené:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jean-Michel Jarre announces release of ‘Live in Bratislava’ featuring special guest Sir Brian May | url = https://jeanmicheljarre.com/news/jean-michel-jarre-announces-release-of-live-in-bratislava-featuring-special-guest-sir-brian-may | vydavateľ = jeanmicheljarre.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Angerhausen | meno = Anna | autor = | odkaz na autora = | titul = Jean-Michel Jarre presents Slovakia’s Largest Stage Production at STARMUS Festival | url = https://www.sonymusic.eu/jean-michel-jarre-throws-slovakias-largest-stage-production-at-starmus-festival/ | vydavateľ = sonymusic.eu | miesto = | dátum vydania = 2024-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Úplne zadarmo! Zažite hviezdny koncert fantastického Jean-Michel Jarre a legendárneho gitaristu skupiny Queen Briana Maya v Bratislave | url = https://www.bratislavskyvecernik.sk/2024/05/07/jean-michel-jarre-v-bratislave/ | vydavateľ = bratislavskyvecernik.sk | miesto = | dátum vydania = 2024-05-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> * 400 [[Bezpilotné lietadlo|dronov]] * 1 000 [[Zdroj svetla|svetelných]] zariadení * 21 samostatných [[Luminiscenčná dióda|LED]] obrazoviek * 150 [[Premietací prístroj|projektorov]] * 170 [[Tona|ton]] vybavenia == Galéria == <gallery> Súbor:Jarre Bridge from the Future.jpg Súbor:“Bridge from the Future" concert in Bratislava SNP Most, performed by Jean Michel Jarre and Brian May (Song Oxygène Part 2).jpg Súbor:“Bridge from the Future" concert in Bratislava SNP Most, performed by Jean Michel Jarre and Brian May (Song “Falling Down”).jpg Súbor:Bridge from the Future.jpg Súbor:Jean-Michel Jarre and Adiescar Chase at the Starmus Concert.jpg Súbor:Bridge from the Future 3.jpg Súbor:Bridge from the Future 2.jpg Súbor:Bridge from the Future 4.jpg </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.youtube.com/watch?v=GzjG95rB96Q Oficiálne video] na [[YouTube]] * [https://jeanmicheljarre.com/live/bridge-from-the-future Oficiálny web] * {{Csfd film|id=1511948}} * {{Imdb film|id=32400413}} * [https://www.stvr.sk/televizia/program/21114 ''Bridge From the Future''] na [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]] <!-- * {{Fdb meno|id=}} * {{Kinobox meno|id=}} --> [[Kategória:Jean-Michel Jarre]] [[Kategória:Koncerty]] [[Kategória:2024 na Slovensku]] [[Kategória:Podujatia v Bratislave]] hwn9jjr3kwba4vfvwdkjrtcb245d82b Diskusia s redaktorom:~2026-21797-29 3 749841 8210695 2026-05-08T12:00:01Z Pelex 2483 upozornenie 8210695 wikitext text/x-wiki {{exp3|Operácia Overlord}}--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 11:59, 8. máj 2026 (UTC) 82goe0idu8vef0tthbb4uamsdtmbfxe Diskusia s redaktorom:~2026-27936-59 3 749842 8210697 2026-05-08T12:01:09Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8210697 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:01, 8. máj 2026 (UTC) ph1q8shfuofinsffbn0s3rd9ct1vapq Antoine Héron de Villefosse 0 749843 8210712 2026-05-08T12:41:21Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox Spisovateľ | meno = Antoine Héron de Villefosse | popis osoby = francúzsky archeológ a historik umenia | obrázok = Antoine Héron de Villefosse (1845-1919).jpg | popis obrázka = Antoine Héron de Villefosse na fotografii od [[Nadar]]a | rodné meno = Antoine Marie Albert Héron de Villefosse | dátum narodenia = [[8. december]] [[1845]] | miesto narodenia = [[Paríž]], Francúzske kráľovs…“ 8210712 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Antoine Héron de Villefosse | popis osoby = francúzsky archeológ a historik umenia | obrázok = Antoine Héron de Villefosse (1845-1919).jpg | popis obrázka = Antoine Héron de Villefosse na fotografii od [[Nadar]]a | rodné meno = Antoine Marie Albert Héron de Villefosse | dátum narodenia = [[8. december]] [[1845]] | miesto narodenia = [[Paríž]], [[Francúzske kráľovstvo (1830 – 1848)|Francúzsko]] | dátum úmrtia = {{duv|1919|06|15|1845|12|08}} | miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | národnosť = [[Francúzi|francúzska]] | štátna príslušnosť = Francúzsko | alma mater = [[École nationale des chartes]] | zamestnanie = [[Archeológia|archeológ]], [[kurátor]], profesor | rodičia = René Héron de Villefosse a Marie Mathilde de L'Espine | žáner = odborná literatúra | obdobie = [[19. storočie|19.]]/[[20. storočie]] | téma = Latinská epigrafika, antické sochárstvo, archeológia severnej Afriky | portál1 = História | portál2 = Francúzsko }} '''Antoine Héron de Villefosse''' (* [[8. december]] [[1845]], [[Paríž]] – † [[15. jún]] [[1919]], [[Paríž]]) bol [[Francúzi|francúzsky]] [[archeológ]], [[Dejiny umenia|historik umenia]] a popredný odborník na ''latinskú epigrafiku''.<ref name="Arnaud-INHA">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Catherine Arnaud | titul = HÉRON DE VILLEFOSSE, Antoine | url = https://inha.fr | vydavateľ = Institut national d’histoire de l’art | dátum prístupu = 2024-11-21}}</ref> Dlhodobo pôsobil ako hlavný konzervátor v múzeu [[Louvre]], kde sa zaslúžil o rozvoj zbierok gréckeho a rímskeho sochárstva.<ref name="Gran-Aymerich-348">{{Citácia knihy | autor = Ève Gran-Aymerich | titul = Dictionnaire biographique d'archéologie : 1798-1945 | miesto = Paris | vydavateľ = CNRS Éditions | rok = 2001 | isbn = 2-271-05702-7 | strany = 348-350}}</ref><ref name="Cagnat-392">{{Citácia periodika | autor = René Cagnat | titul = Notice sur la vie et les travaux de M. Antoine Héron de Villefosse | periodikum = Comptes rendus des séances de l'Académie des Inscriptions et Belles-Lettres | rok = 1921 | ročník = 65 | strany = 392-395 | url = https://persee.fr}}</ref> == Životopis == Narodil sa v Paríži v rodine Reného Hérona de Villefosse. Študoval na prestížnej [[École nationale des chartes]], ktorú ukončil v roku 1869 obhajobou dizertačnej práce o poľnohospodárstve v regióne [[Brie]] v 13. a 14. storočí.<ref name="BEC-358">{{Citácia periodika | titul = Éloges funèbres académiques: Antoine Héron de Villefosse | periodikum = Bibliothèque de l'École des chartes | rok = 1919 | ročník = 80 | strany = 358-363 | url = http://www.persee.fr/web/revues/home/prescript/article/bec_0373-6237_1919_num_80_1_460745}}</ref> Jeho profesionálna dráha je úzko spätá s múzeom [[Louvre]], kde začínal v roku 1871 ako asistent v oddelení antických starožitností. Počas nepokojov v čase [[Parížska komúna (1871)|Parížskej komúny]] v máji 1871 sa osobne podieľal na záchrane zbierok Louvru pred požiarom, ktorý založili komunardi v susednom paláci [[Palais des Tuileries|Tuileries]].<ref name="Cagnat-388">{{Citácia periodika | autor = René Cagnat | titul = Notice sur la vie et les travaux de M. Antoine Héron de Villefosse | periodikum = Comptes rendus des séances de l'Académie des Inscriptions et Belles-Lettres | rok = 1921 | ročník = 65 | číslo = 4 | strany = 388-410 | url = https://persee.fr}}</ref> V roku 1888 bol vymenovaný za vedúceho konzervátora oddelenia gréckych a rímskych starožitností. Okrem kurátorskej činnosti viedol archeologické výskumy v [[Alžírsko|Alžírsku]], [[Tunisko|Tunisku]] a po celej Európe. Bol riaditeľom štúdií na [[École pratique des hautes études]] a členom viacerých vedeckých inštitúcií, vrátane [[Académie des inscriptions et belles-lettres]] (zvolený v roku 1886) a ''Société nationale des antiquaires de France''.<ref name="Arnaud-INHA" /> == Vedecký prínos == Héron de Villefosse patril k najuznávanejším epigrafikom svojej doby. Jeho kľúčovým dielom je monografia o tzv. '''Poklade z Boscoreale''' (1899), unikátnom súbore 109 rímskych strieborných nádob, ktoré boli objavené pri vykopávkach vily v Boscoreale neďaleko [[Pompeje|Pompejí]].<ref name="Arnaud-INHA" /> Tento poklad vďaka jeho úsiliu a daru baróna [[Edmond James de Rothschild|Edmonda de Rothschilda]] skončil v zbierkach Louvru. Venoval sa tiež interpretácii klasického sochárstva, pričom medzi jeho známe práce patrí štúdia o [[Venuša z Arles|Venuši z Arles]], kde analyzoval jej pôvodnú podobu pred reštaurátorskými zásahmi [[François Girardon|Françoisa Girardona]].<ref name="Dictionary-325">{{Citácia knihy | autor = Jane Turner | titul = The Dictionary of Art | zväzok = 14 | miesto = New York | vydavateľ = Grove | rok = 1996 | isbn = 1-884446-00-0 | strany = 325}}</ref><ref name="Cagnat-388" /> == Výber z publikácií == * ''Rapport sur une mission archéologique en Algérie'' (1875) * ''Le Trésor de Boscoreale'' (1899) * ''Catalogue sommaire des marbres antiques du musée du Louvre'' (1896) == Ocenenia == * [[Čestná légia|Dôstojník Čestnej légie]] (1895) * Dôstojník verejného vzdelávania (''Officier de l'Instruction publique'') == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Louvre]] * [[Archeológia]] * [[Epigrafika]] [[Kategória:Francúzski archeológovia]] [[Kategória:Francúzski historici umenia]] [[Kategória:Narodenia v 1845]] [[Kategória:Úmrtia v 1919]] [[Kategória:Osobnosti z Paríža]] kb938accbh9qg4o2j50u351d9hub3h2 8210841 8210712 2026-05-08T17:46:33Z ~2026-27065-36 293875 8210841 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Antoine Héron de Villefosse | popis osoby = francúzsky archeológ a historik umenia | obrázok = Antoine Héron de Villefosse (1845-1919).jpg | popis obrázka = Antoine Héron de Villefosse na fotografii od [[Nadar]]a | rodné meno = Antoine Marie Albert Héron de Villefosse | dátum narodenia = [[8. december]] [[1845]] | miesto narodenia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = {{duv|1919|06|15|1845|12|08}} | miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | národnosť = [[Francúzi|francúzska]] | štátna príslušnosť = Francúzsko | alma mater = [[École nationale des chartes]] | zamestnanie = [[Archeológia|archeológ]], [[kurátor]], profesor | rodičia = René Héron de Villefosse a Marie Mathilde de L'Espine | žáner = odborná literatúra | obdobie = [[19. storočie|19.]]/[[20. storočie]] | téma = Latinská epigrafika, antické sochárstvo, archeológia severnej Afriky | portál1 = História | portál2 = Francúzsko }} '''Antoine Héron de Villefosse''' (* [[8. december]] [[1845]], [[Paríž]] – † [[15. jún]] [[1919]], Paríž) bol [[Francúzi|francúzsky]] [[archeológ]], [[Dejiny umenia|historik umenia]] a popredný odborník na ''latinskú epigrafiku''.<ref name="Arnaud-INHA">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Catherine Arnaud | titul = HÉRON DE VILLEFOSSE, Antoine | url = https://inha.fr | vydavateľ = Institut national d’histoire de l’art | dátum prístupu = 2024-11-21}}</ref> Dlhodobo pôsobil ako hlavný konzervátor v múzeu [[Louvre]], kde sa zaslúžil o rozvoj zbierok gréckeho a rímskeho sochárstva.<ref name="Gran-Aymerich-348">{{Citácia knihy | autor = Ève Gran-Aymerich | titul = Dictionnaire biographique d'archéologie : 1798-1945 | miesto = Paris | vydavateľ = CNRS Éditions | rok = 2001 | isbn = 2-271-05702-7 | strany = 348-350}}</ref><ref name="Cagnat-392">{{Citácia periodika | autor = René Cagnat | titul = Notice sur la vie et les travaux de M. Antoine Héron de Villefosse | periodikum = Comptes rendus des séances de l'Académie des Inscriptions et Belles-Lettres | rok = 1921 | ročník = 65 | strany = 392-395 | url = https://persee.fr}}</ref> == Životopis == Narodil sa v Paríži v rodine Reného Hérona de Villefosse. Študoval na prestížnej [[École nationale des chartes]], ktorú ukončil v roku 1869 obhajobou dizertačnej práce o poľnohospodárstve v regióne [[Brie]] v 13. a 14. storočí.<ref name="BEC-358">{{Citácia periodika | titul = Éloges funèbres académiques: Antoine Héron de Villefosse | periodikum = Bibliothèque de l'École des chartes | rok = 1919 | ročník = 80 | strany = 358-363 | url = http://www.persee.fr/web/revues/home/prescript/article/bec_0373-6237_1919_num_80_1_460745}}</ref> Jeho profesionálna dráha je úzko spätá s múzeom [[Louvre]], kde začínal v roku 1871 ako asistent v oddelení antických starožitností. Počas nepokojov v čase [[Parížska komúna (1871)|Parížskej komúny]] v máji 1871 sa osobne podieľal na záchrane zbierok Louvru pred požiarom, ktorý založili komunardi v susednom paláci [[Palais des Tuileries|Tuileries]].<ref name="Cagnat-388">{{Citácia periodika | autor = René Cagnat | titul = Notice sur la vie et les travaux de M. Antoine Héron de Villefosse | periodikum = Comptes rendus des séances de l'Académie des Inscriptions et Belles-Lettres | rok = 1921 | ročník = 65 | číslo = 4 | strany = 388-410 | url = https://persee.fr}}</ref> V roku 1888 bol vymenovaný za vedúceho konzervátora oddelenia gréckych a rímskych starožitností. Okrem kurátorskej činnosti viedol archeologické výskumy v [[Alžírsko|Alžírsku]], [[Tunisko|Tunisku]] a po celej Európe. Bol riaditeľom štúdií na [[École pratique des hautes études]] a členom viacerých vedeckých inštitúcií, vrátane [[Académie des inscriptions et belles-lettres]] (zvolený v roku 1886) a ''Société nationale des antiquaires de France''.<ref name="Arnaud-INHA" /> == Vedecký prínos == Héron de Villefosse patril k najuznávanejším epigrafikom svojej doby. Jeho kľúčovým dielom je monografia o tzv. ''Poklade z Boscoreale'' (1899), unikátnom súbore 109 rímskych strieborných nádob, ktoré boli objavené pri vykopávkach vily v Boscoreale neďaleko [[Pompeje|Pompejí]].<ref name="Arnaud-INHA" /> Tento poklad vďaka jeho úsiliu a daru baróna [[Edmond James de Rothschild|Edmonda de Rothschilda]] skončil v zbierkach Louvru. Venoval sa tiež interpretácii klasického sochárstva, pričom medzi jeho známe práce patrí štúdia o [[Venuša z Arles|Venuši z Arles]], kde analyzoval jej pôvodnú podobu pred reštaurátorskými zásahmi [[François Girardon|Françoisa Girardona]].<ref name="Dictionary-325">{{Citácia knihy | autor = Jane Turner | titul = The Dictionary of Art | zväzok = 14 | miesto = New York | vydavateľ = Grove | rok = 1996 | isbn = 1-884446-00-0 | strany = 325}}</ref><ref name="Cagnat-388" /> == Výber z publikácií == * ''Rapport sur une mission archéologique en Algérie'' (1875) * ''Le Trésor de Boscoreale'' (1899) * ''Catalogue sommaire des marbres antiques du musée du Louvre'' (1896) == Ocenenia == * [[Čestná légia|Dôstojník Čestnej légie]] (1895) * Dôstojník verejného vzdelávania (''Officier de l'Instruction publique'') == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Louvre]] * [[Archeológia]] * [[Epigrafika]] {{DEFAULTSORT:Villefosse, Antoine Héron de}} [[Kategória:Francúzski archeológovia]] [[Kategória:Francúzski historici umenia]] [[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]] [[Kategória:Absolventi École nationale des chartes]] [[Kategória:Osobnosti z Paríža]] b2geb0u1uxrat0rlw89fofcdy5wgwaf 8210871 8210841 2026-05-08T18:53:10Z Bakjb 236375 ú 8210871 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Antoine Héron de Villefosse | popis osoby = francúzsky archeológ a historik umenia | obrázok = Antoine Héron de Villefosse (1845-1919).jpg | popis obrázka = | rodné meno = Antoine Marie Albert Héron de Villefosse | dátum narodenia = [[8. december]] [[1845]] | miesto narodenia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = {{duv|1919|06|15|1845|12|08}} | miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | národnosť = [[Francúzi|francúzska]] | štátna príslušnosť = Francúzsko | alma mater = [[École nationale des chartes]] | zamestnanie = [[Archeológia|archeológ]], [[kurátor]], profesor | rodičia = René Héron de Villefosse a Marie Mathilde de L'Espine | žáner = odborná literatúra | obdobie = [[19. storočie|19.]]/[[20. storočie]] | téma = Latinská epigrafika, antické sochárstvo, archeológia severnej Afriky | portál1 = História | portál2 = Francúzsko }} '''Antoine Héron de Villefosse''' (* [[8. december]] [[1845]], [[Paríž]] – † [[15. jún]] [[1919]], Paríž) bol [[Francúzi|francúzsky]] [[archeológ]], [[Dejiny umenia|historik umenia]] a popredný odborník na ''[[Latinská epigrafika|latinskú epigrafiku]]''.<ref name="Arnaud-INHA">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Catherine Arnaud | titul = HÉRON DE VILLEFOSSE, Antoine | url = https://inha.fr | vydavateľ = Institut national d’histoire de l’art | dátum prístupu = 2024-11-21}}</ref> Dlhodobo pôsobil ako hlavný konzervátor v múzeu [[Louvre]], kde sa zaslúžil o rozvoj zbierok gréckeho a rímskeho sochárstva.<ref name="Gran-Aymerich-348">{{Citácia knihy | autor = Ève Gran-Aymerich | titul = Dictionnaire biographique d'archéologie : 1798-1945 | miesto = Paris | vydavateľ = CNRS Éditions | rok = 2001 | isbn = 2-271-05702-7 | strany = 348-350}}</ref><ref name="Cagnat-392">{{Citácia periodika | autor = René Cagnat | titul = Notice sur la vie et les travaux de M. Antoine Héron de Villefosse | periodikum = Comptes rendus des séances de l'Académie des Inscriptions et Belles-Lettres | rok = 1921 | ročník = 65 | strany = 392-395 | url = https://persee.fr}}</ref> == Životopis == Narodil sa v Paríži v rodine Reného Hérona de Villefosse. Študoval na prestížnej [[École nationale des chartes]], ktorú ukončil v roku 1869 obhajobou dizertačnej práce o poľnohospodárstve v regióne [[Brie]] v 13. a 14. storočí.<ref name="BEC-358">{{Citácia periodika | titul = Éloges funèbres académiques: Antoine Héron de Villefosse | periodikum = Bibliothèque de l'École des chartes | rok = 1919 | ročník = 80 | strany = 358-363 | url = http://www.persee.fr/web/revues/home/prescript/article/bec_0373-6237_1919_num_80_1_460745}}</ref> Jeho profesionálna dráha je úzko spätá s múzeom [[Louvre]], kde začínal v roku 1871 ako asistent v oddelení antických starožitností. Počas nepokojov v čase [[Parížska komúna (1871)|Parížskej komúny]] v máji 1871 sa osobne podieľal na záchrane zbierok Louvru pred požiarom, ktorý založili komunardi v susednom paláci [[Palais des Tuileries|Tuileries]].<ref name="Cagnat-388">{{Citácia periodika | autor = René Cagnat | titul = Notice sur la vie et les travaux de M. Antoine Héron de Villefosse | periodikum = Comptes rendus des séances de l'Académie des Inscriptions et Belles-Lettres | rok = 1921 | ročník = 65 | číslo = 4 | strany = 388-410 | url = https://persee.fr}}</ref> V roku 1888 bol vymenovaný za vedúceho konzervátora oddelenia gréckych a rímskych starožitností. Okrem kurátorskej činnosti viedol archeologické výskumy v [[Alžírsko|Alžírsku]], [[Tunisko|Tunisku]] a po celej Európe. Bol riaditeľom štúdií na [[École pratique des hautes études]] a členom viacerých vedeckých inštitúcií, vrátane [[Académie des inscriptions et belles-lettres]] (zvolený v roku 1886) a ''[[Société des antiquaires de France|Société nationale des antiquaires de France]]''.<ref name="Arnaud-INHA" /> == Vedecký prínos == Héron de Villefosse patril k najuznávanejším epigrafikom svojej doby. Jeho kľúčovým dielom je monografia o tzv. ''[[Poklad z Boscoreale|Poklade z Boscoreale]]'' (1899), unikátnom súbore 109 rímskych strieborných nádob, ktoré boli objavené pri vykopávkach vily v [[Boscoreale]] neďaleko [[Pompeje|Pompejí]].<ref name="Arnaud-INHA" /> Tento poklad vďaka jeho úsiliu a daru baróna [[Edmond James de Rothschild|Edmonda de Rothschilda]] skončil v zbierkach Louvru. Venoval sa tiež interpretácii klasického sochárstva, pričom medzi jeho známe práce patrí štúdia o [[Venuša z Arles|Venuši z Arles]], kde analyzoval jej pôvodnú podobu pred reštaurátorskými zásahmi [[François Girardon|Françoisa Girardona]].<ref name="Dictionary-325">{{Citácia knihy | autor = Jane Turner | titul = The Dictionary of Art | zväzok = 14 | miesto = New York | vydavateľ = Grove | rok = 1996 | isbn = 1-884446-00-0 | strany = 325}}</ref><ref name="Cagnat-388" /> == Výber z publikácií == * ''Rapport sur une mission archéologique en Algérie'' (1875) * ''Le Trésor de Boscoreale'' (1899) * ''Catalogue sommaire des marbres antiques du musée du Louvre'' (1896) == Ocenenia == * [[Čestná légia|Dôstojník Čestnej légie]] (1895) * Dôstojník verejného vzdelávania (''Officier de l'Instruction publique'') == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Louvre]] * [[Archeológia]] * [[Epigrafika]] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Villefosse, Antoine Héron de}} [[Kategória:Osobnosti z Paríža]] [[Kategória:Francúzski archeológovia]] [[Kategória:Francúzski historici umenia]] [[Kategória:Absolventi École nationale des chartes]] [[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]] k0lpr9u6nkpusuylnohkqneqrlzh6hu 8210872 8210871 2026-05-08T18:54:46Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Kurátori Louvru]] pomocou použitia HotCat 8210872 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Antoine Héron de Villefosse | popis osoby = francúzsky archeológ a historik umenia | obrázok = Antoine Héron de Villefosse (1845-1919).jpg | popis obrázka = | rodné meno = Antoine Marie Albert Héron de Villefosse | dátum narodenia = [[8. december]] [[1845]] | miesto narodenia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = {{duv|1919|06|15|1845|12|08}} | miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | národnosť = [[Francúzi|francúzska]] | štátna príslušnosť = Francúzsko | alma mater = [[École nationale des chartes]] | zamestnanie = [[Archeológia|archeológ]], [[kurátor]], profesor | rodičia = René Héron de Villefosse a Marie Mathilde de L'Espine | žáner = odborná literatúra | obdobie = [[19. storočie|19.]]/[[20. storočie]] | téma = Latinská epigrafika, antické sochárstvo, archeológia severnej Afriky | portál1 = História | portál2 = Francúzsko }} '''Antoine Héron de Villefosse''' (* [[8. december]] [[1845]], [[Paríž]] – † [[15. jún]] [[1919]], Paríž) bol [[Francúzi|francúzsky]] [[archeológ]], [[Dejiny umenia|historik umenia]] a popredný odborník na ''[[Latinská epigrafika|latinskú epigrafiku]]''.<ref name="Arnaud-INHA">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Catherine Arnaud | titul = HÉRON DE VILLEFOSSE, Antoine | url = https://inha.fr | vydavateľ = Institut national d’histoire de l’art | dátum prístupu = 2024-11-21}}</ref> Dlhodobo pôsobil ako hlavný konzervátor v múzeu [[Louvre]], kde sa zaslúžil o rozvoj zbierok gréckeho a rímskeho sochárstva.<ref name="Gran-Aymerich-348">{{Citácia knihy | autor = Ève Gran-Aymerich | titul = Dictionnaire biographique d'archéologie : 1798-1945 | miesto = Paris | vydavateľ = CNRS Éditions | rok = 2001 | isbn = 2-271-05702-7 | strany = 348-350}}</ref><ref name="Cagnat-392">{{Citácia periodika | autor = René Cagnat | titul = Notice sur la vie et les travaux de M. Antoine Héron de Villefosse | periodikum = Comptes rendus des séances de l'Académie des Inscriptions et Belles-Lettres | rok = 1921 | ročník = 65 | strany = 392-395 | url = https://persee.fr}}</ref> == Životopis == Narodil sa v Paríži v rodine Reného Hérona de Villefosse. Študoval na prestížnej [[École nationale des chartes]], ktorú ukončil v roku 1869 obhajobou dizertačnej práce o poľnohospodárstve v regióne [[Brie]] v 13. a 14. storočí.<ref name="BEC-358">{{Citácia periodika | titul = Éloges funèbres académiques: Antoine Héron de Villefosse | periodikum = Bibliothèque de l'École des chartes | rok = 1919 | ročník = 80 | strany = 358-363 | url = http://www.persee.fr/web/revues/home/prescript/article/bec_0373-6237_1919_num_80_1_460745}}</ref> Jeho profesionálna dráha je úzko spätá s múzeom [[Louvre]], kde začínal v roku 1871 ako asistent v oddelení antických starožitností. Počas nepokojov v čase [[Parížska komúna (1871)|Parížskej komúny]] v máji 1871 sa osobne podieľal na záchrane zbierok Louvru pred požiarom, ktorý založili komunardi v susednom paláci [[Palais des Tuileries|Tuileries]].<ref name="Cagnat-388">{{Citácia periodika | autor = René Cagnat | titul = Notice sur la vie et les travaux de M. Antoine Héron de Villefosse | periodikum = Comptes rendus des séances de l'Académie des Inscriptions et Belles-Lettres | rok = 1921 | ročník = 65 | číslo = 4 | strany = 388-410 | url = https://persee.fr}}</ref> V roku 1888 bol vymenovaný za vedúceho konzervátora oddelenia gréckych a rímskych starožitností. Okrem kurátorskej činnosti viedol archeologické výskumy v [[Alžírsko|Alžírsku]], [[Tunisko|Tunisku]] a po celej Európe. Bol riaditeľom štúdií na [[École pratique des hautes études]] a členom viacerých vedeckých inštitúcií, vrátane [[Académie des inscriptions et belles-lettres]] (zvolený v roku 1886) a ''[[Société des antiquaires de France|Société nationale des antiquaires de France]]''.<ref name="Arnaud-INHA" /> == Vedecký prínos == Héron de Villefosse patril k najuznávanejším epigrafikom svojej doby. Jeho kľúčovým dielom je monografia o tzv. ''[[Poklad z Boscoreale|Poklade z Boscoreale]]'' (1899), unikátnom súbore 109 rímskych strieborných nádob, ktoré boli objavené pri vykopávkach vily v [[Boscoreale]] neďaleko [[Pompeje|Pompejí]].<ref name="Arnaud-INHA" /> Tento poklad vďaka jeho úsiliu a daru baróna [[Edmond James de Rothschild|Edmonda de Rothschilda]] skončil v zbierkach Louvru. Venoval sa tiež interpretácii klasického sochárstva, pričom medzi jeho známe práce patrí štúdia o [[Venuša z Arles|Venuši z Arles]], kde analyzoval jej pôvodnú podobu pred reštaurátorskými zásahmi [[François Girardon|Françoisa Girardona]].<ref name="Dictionary-325">{{Citácia knihy | autor = Jane Turner | titul = The Dictionary of Art | zväzok = 14 | miesto = New York | vydavateľ = Grove | rok = 1996 | isbn = 1-884446-00-0 | strany = 325}}</ref><ref name="Cagnat-388" /> == Výber z publikácií == * ''Rapport sur une mission archéologique en Algérie'' (1875) * ''Le Trésor de Boscoreale'' (1899) * ''Catalogue sommaire des marbres antiques du musée du Louvre'' (1896) == Ocenenia == * [[Čestná légia|Dôstojník Čestnej légie]] (1895) * Dôstojník verejného vzdelávania (''Officier de l'Instruction publique'') == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Louvre]] * [[Archeológia]] * [[Epigrafika]] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Villefosse, Antoine Héron de}} [[Kategória:Osobnosti z Paríža]] [[Kategória:Francúzski archeológovia]] [[Kategória:Francúzski historici umenia]] [[Kategória:Absolventi École nationale des chartes]] [[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]] [[Kategória:Kurátori Louvru]] ii681u4fkysfiltjnt7kj9nqcua0qns Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Články-TITLE 2 749844 8210731 2026-05-08T13:14:24Z Gateshebe 193515 Vytvorená stránka „<div class="d-flex justify-content-center align-items-center flex-wrap gap-3 h5 mb-3"><span class="d-inline-flex align-items-center" style="color: {{#switch:{{{1|}}} | hu = #A21517 | #default = #000 }};"><span class="me-2">[[Súbor:{{#switch:{{{1|}}} | hu = Flag of Hungary.svg | #default = No flag.svg }}|35px]]</span> {{#switch:{{{1|}}} | hu = A magyar Wikipédián | #default = Hiányzik nyelv }}</span><span class="text…“ 8210731 wikitext text/x-wiki <div class="d-flex justify-content-center align-items-center flex-wrap gap-3 h5 mb-3"><span class="d-inline-flex align-items-center" style="color: {{#switch:{{{1|}}} | hu = #A21517 | #default = #000 }};"><span class="me-2">[[Súbor:{{#switch:{{{1|}}} | hu = Flag of Hungary.svg | #default = No flag.svg }}|35px]]</span> {{#switch:{{{1|}}} | hu = A magyar Wikipédián | #default = Hiányzik nyelv }}</span><span class="text-secondary">•</span><span class="d-inline-flex align-items-center" style="color: {{#switch:{{{1|}}} | hu = #2A4493 | #default = #000 }};">{{#switch:{{{1|}}} | hu = Na maďarskej Wikipédii | #default = Chýba jazyk }}<span class="ms-2">[[Súbor:{{#switch:{{{1|}}} | hu = Flag of Hungary.svg | #default = No flag.svg }}|35px]]</span></span></div> irym4t8ia8xckydzybovbjrrerjlvkn 8210741 8210731 2026-05-08T14:01:48Z Gateshebe 193515 8210741 wikitext text/x-wiki <div class="d-flex justify-content-center align-items-center flex-wrap gap-3 h5 mb-3"><span class="d-inline-flex align-items-center" style="color: {{#switch:{{{1|}}} | hu | sk | fr = #A21517 | #default = #000 }};"><span class="me-2">[[Súbor:{{#switch:{{{1|}}} | hu = Flag of Hungary.svg | sk = Flag of Slovakia.svg | fr = Flag of France.svg | #default = No flag.svg }}|35px]]</span> {{#switch:{{{1|}}} | hu = A magyar Wikipédián | sk = A szlovák Wikipédián | fr = A francia Wikipédián | #default = Hiányzik nyelv }}</span><span class="text-secondary">•</span><span class="d-inline-flex align-items-center" style="color: {{#switch:{{{1|}}} | hu | sk | fr = #2A4493 | #default = #000 }};">{{#switch:{{{1|}}} | hu = Na maďarskej Wikipédii | sk = Na slovenskej Wikipédii | fr = Na francúzskej Wikipédii | #default = Chýba jazyk }}<span class="ms-2">[[Súbor:{{#switch:{{{1|}}} | hu = Flag of Hungary.svg | sk = Flag of Slovakia.svg | fr = Flag of France.svg | #default = No flag.svg }}|35px]]</span></span></div> h9sj5p00tv4yc7epnqcsv4rbzfzoy0m 8210752 8210741 2026-05-08T14:51:23Z Gateshebe 193515 8210752 wikitext text/x-wiki <div class="d-flex justify-content-center align-items-center flex-wrap gap-3 h5 mb-3"><span class="d-inline-flex align-items-center" style="color: {{#switch:{{{1|}}} | hu | sk | fr | cz | en = #A21517 | #default = #000 }};"><span class="me-2">[[Súbor:{{#switch:{{{1|}}} | hu = Flag of Hungary.svg | sk = Flag of Slovakia.svg | fr = Flag of France.svg | fr = Flag of Czech Republic.svg | fr = Flag of United Kingdom.svg | #default = No flag.svg }}|35px]]</span> {{#switch:{{{1|}}} | hu = A magyar Wikipédián | sk = A szlovák Wikipédián | fr = A francia Wikipédián | cz = A cseh Wikipédián | en = Az angol Wikipédián | #default = Hiányzik nyelv }}</span><span class="text-secondary">•</span><span class="d-inline-flex align-items-center" style="color: {{#switch:{{{1|}}} | hu | sk | fr | cz | en = #2A4493 | #default = #000 }};">{{#switch:{{{1|}}} | hu = Na maďarskej Wikipédii | sk = Na slovenskej Wikipédii | fr = Na francúzskej Wikipédii | cz = Na českej Wikipédii | en = Na anglickej Wikipédii | #default = Chýba jazyk }}<span class="ms-2">[[Súbor:{{#switch:{{{1|}}} | hu = Flag of Hungary.svg | sk = Flag of Slovakia.svg | fr = Flag of France.svg | fr = Flag of Czech Republic.svg | fr = Flag of United Kingdom.svg | #default = No flag.svg }}|35px]]</span></span></div> db13yird4mgs0jzz0qxr32qbzr8knge 8210753 8210752 2026-05-08T14:52:42Z Gateshebe 193515 8210753 wikitext text/x-wiki <div class="d-flex justify-content-center align-items-center flex-wrap gap-3 h5 mb-3"><span class="d-inline-flex align-items-center" style="color: {{#switch:{{{1|}}} | hu | sk | fr | cz | en = #A21517 | #default = #000 }};"><span class="me-2">[[Súbor:{{#switch:{{{1|}}} | hu = Flag of Hungary.svg | sk = Flag of Slovakia.svg | fr = Flag of France.svg | fr = Flag of Czech Republic.svg | fr = Flag of Great Britain.svg | #default = No flag.svg }}|35px]]</span> {{#switch:{{{1|}}} | hu = A magyar Wikipédián | sk = A szlovák Wikipédián | fr = A francia Wikipédián | cz = A cseh Wikipédián | en = Az angol Wikipédián | #default = Hiányzik nyelv }}</span><span class="text-secondary">•</span><span class="d-inline-flex align-items-center" style="color: {{#switch:{{{1|}}} | hu | sk | fr | cz | en = #2A4493 | #default = #000 }};">{{#switch:{{{1|}}} | hu = Na maďarskej Wikipédii | sk = Na slovenskej Wikipédii | fr = Na francúzskej Wikipédii | cz = Na českej Wikipédii | en = Na anglickej Wikipédii | #default = Chýba jazyk }}<span class="ms-2">[[Súbor:{{#switch:{{{1|}}} | hu = Flag of Hungary.svg | sk = Flag of Slovakia.svg | fr = Flag of France.svg | fr = Flag of Czech Republic.svg | fr = Flag of Great Britain.svg | #default = No flag.svg }}|35px]]</span></span></div> neg1luhvdg7tz38jiu2k1pxhk74tvoc 8210761 8210753 2026-05-08T15:31:23Z Gateshebe 193515 8210761 wikitext text/x-wiki <div class="d-flex justify-content-center align-items-center flex-wrap gap-3 h5 mb-3"><span class="d-inline-flex align-items-center" style="color: {{#switch:{{{1|}}} | hu | sk | fr | cz | en = #A21517 | #default = #000 }};"><span class="me-2">[[Súbor:{{#switch:{{{1|}}} | hu = Flag of Hungary.svg | sk = Flag of Slovakia.svg | fr = Flag of France.svg | cz = Flag of Czech Republic.svg | en = Flag of Great Britain.svg | #default = No flag.svg }}|35px]]</span> {{#switch:{{{1|}}} | hu = A magyar Wikipédián | sk = A szlovák Wikipédián | fr = A francia Wikipédián | cz = A cseh Wikipédián | en = Az angol Wikipédián | #default = Hiányzik nyelv }}</span><span class="text-secondary">•</span><span class="d-inline-flex align-items-center" style="color: {{#switch:{{{1|}}} | hu | sk | fr | cz | en = #2A4493 | #default = #000 }};">{{#switch:{{{1|}}} | hu = Na maďarskej Wikipédii | sk = Na slovenskej Wikipédii | fr = Na francúzskej Wikipédii | cz = Na českej Wikipédii | en = Na anglickej Wikipédii | #default = Chýba jazyk }}<span class="ms-2">[[Súbor:{{#switch:{{{1|}}} | hu = Flag of Hungary.svg | sk = Flag of Slovakia.svg | fr = Flag of France.svg | cz = Flag of Czech Republic.svg | en = Flag of Great Britain.svg | #default = No flag.svg }}|35px]]</span></span></div> 6f0pdnnubq6p2a70sntem9dd4whu1ag 8210803 8210761 2026-05-08T16:27:09Z Gateshebe 193515 8210803 wikitext text/x-wiki <div class="d-flex justify-content-center align-items-center flex-wrap gap-3 h5 mb-3" id="{{{1}}}"><span class="d-inline-flex align-items-center" style="color: {{#switch:{{{1|}}} | hu | sk | fr | cz | en = #A21517 | #default = #000 }};"><span class="me-2">[[Súbor:{{#switch:{{{1|}}} | hu = Flag of Hungary.svg | sk = Flag of Slovakia.svg | fr = Flag of France.svg | cz = Flag of Czech Republic.svg | en = Flag of Great Britain.svg | #default = No flag.svg }}|35px]]</span> {{#switch:{{{1|}}} | hu = A magyar Wikipédián | sk = A szlovák Wikipédián | fr = A francia Wikipédián | cz = A cseh Wikipédián | en = Az angol Wikipédián | #default = Hiányzik nyelv }}</span><span class="text-secondary">•</span><span class="d-inline-flex align-items-center" style="color: {{#switch:{{{1|}}} | hu | sk | fr | cz | en = #2A4493 | #default = #000 }};">{{#switch:{{{1|}}} | hu = Na maďarskej Wikipédii | sk = Na slovenskej Wikipédii | fr = Na francúzskej Wikipédii | cz = Na českej Wikipédii | en = Na anglickej Wikipédii | #default = Chýba jazyk }}<span class="ms-2">[[Súbor:{{#switch:{{{1|}}} | hu = Flag of Hungary.svg | sk = Flag of Slovakia.svg | fr = Flag of France.svg | cz = Flag of Czech Republic.svg | en = Flag of Great Britain.svg | #default = No flag.svg }}|35px]]</span></span></div> c80959uw5snpn6ail2efc3l7j69mtyr Diskusia s redaktorom:~2026-27954-52 3 749845 8210738 2026-05-08T13:27:36Z Teslaton 12161 Upozornenie 8210738 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:27, 8. máj 2026 (UTC) bme2rhs4e6l4bvpbxeucuf8hvond1s0 Diskusia s redaktorom:~2026-27839-79 3 749846 8210739 2026-05-08T13:27:38Z Teslaton 12161 Upozornenie 8210739 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:27, 8. máj 2026 (UTC) bme2rhs4e6l4bvpbxeucuf8hvond1s0 Zebu 0 749847 8210763 2026-05-08T15:33:30Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox živočíchy | Názov = zebu | Obrázok = Bos taurus indicus.jpg | Titulok = Býk zebu s charakteristickým hrbom. | Ríša po slovensky = [[živočíchy]] | Ríša po latinsky = Animalia | Kmeň po slovensky = [[chordáty]] | Kmeň po latinsky = Chordata | Podkmeň po slovensky = [[stavovce]] | Podkmeň po latinsky = Vertebrata | Trieda po slovensky = [[cicavce]] | Trieda po latinsky = Mammalia | Rad po slovensky = [[párnokopytníky]] | Rad po latinsky…“ 8210763 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy | Názov = zebu | Obrázok = Bos taurus indicus.jpg | Titulok = Býk zebu s charakteristickým hrbom. | Ríša po slovensky = [[živočíchy]] | Ríša po latinsky = Animalia | Kmeň po slovensky = [[chordáty]] | Kmeň po latinsky = Chordata | Podkmeň po slovensky = [[stavovce]] | Podkmeň po latinsky = Vertebrata | Trieda po slovensky = [[cicavce]] | Trieda po latinsky = Mammalia | Rad po slovensky = [[párnokopytníky]] | Rad po latinsky = Artiodactyla | Čeľaď po slovensky = [[turovité]] | Čeľaď po latinsky = Bovidae | Podčeľaď po slovensky = [[tury]] | Podčeľaď po latinsky = Bovinae | Rod po slovensky = [[tur (rod)|tur]] | Rod po latinsky = Bos | Druh po slovensky = [[tur domáci]] | Druh po latinsky = B. taurus | Poddruh po slovensky = '''zebu''' | Poddruh po latinsky = Bos taurus indicus | Binomické meno = Bos taurus indicus | Klasifikátor1 = [[Carl von Linné|Linnaeus]] | Dátum1 = 1758 | Synonymá = ''Bos indicus'' }} '''Zebu''' ({{v jazyku|lat|''Bos indicus'' alebo ''Bos taurus indicus''}}) je druh (resp. poddruh) domestikovaného [[tur (rod)|tura]], ktorý pochádza z južnej [[Ázia|Ázie]].<ref name="Chen10">{{Citácia periodika | autor = Chen, S. et al. | titul = Zebu cattle are an exclusive legacy of the South Asia Neolithic | periodikum = Molecular Biology and Evolution | ročník = 27 | číslo = 1 | strany = 1–6 | rok = 2010 | doi = 10.1093/molbev/msp213}}</ref> V literatúre sa označuje aj ako ''indický tur'' alebo ''hrbatý dobytok''. Zebu je vynikajúco prispôsobený životu v [[Tropické podnebie|tropickom podnebí]] a dnes sa chová po celom svete v teplých klimatických pásmach.<ref name="Clutton-Brock-1999">{{Citácia knihy | autor = Juliet Clutton-Brock | titul = A Natural History of Domesticated Mammals | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1999 | isbn = 978-0-521-63495-3 | strany = 90 – 91}}</ref> == Taxonómia a názov == Vedecké meno ''Bos indicus'' zaviedol [[Carl von Linné|Carl Linnaeus]] v roku 1758 (pôvodne pre hrbatý dobytok v Číne). Klasifikácia zebu je v súčasnosti predmetom vedeckých sporov: * Niektorí autori ho považujú za ''samostatný druh'' (''Bos indicus'').<ref name="Clutton-Brock-85">{{Citácia knihy | autor = Juliet Clutton-Brock | titul = A Natural History of Domesticated Mammals | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1999 | isbn = 978-0-521-63495-3 | strany = 85}}</ref> * Iní ho klasifikujú ako ''poddruh'' tura domáceho (''Bos taurus indicus'').<ref name="MSW3">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Peter Grubb | titul = Mammal Species of the World: Subspecies Bos taurus indicus | url = https://bucknell.edu | vydavateľ = Johns Hopkins University Press | rok = 2005}}</ref> * [[American Society of Mammalogists]] ho v súčasnosti radí priamo pod druh ''Bos taurus'', podobne ako africký dobytok Sanga.<ref name="ASM-2021">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mammal Diversity Database: Bos taurus | url = https://www.mammaldiversity.org/explore.html#genus=Bos&species=taurus&id=1006267 | vydavateľ = American Society of Mammalogists | rok = 2021}}</ref> Genetické výskumy naznačujú, že vyhynutý divý [[pratur]] (''Bos primigenius'') sa v minulosti rozdelil na dve línie: líniu bez hrbu (vedúcu k európskemu dobytku) a líniu hrbatú (vedúcu k zebu).<ref name="Utsunomiya19">{{Citácia periodika | autor = Utsunomiya, Y. T. et al. | titul = Genomic clues of the evolutionary history of Bos indicus cattle | periodikum = Animal Genetics | ročník = 50 | číslo = 6 | strany = 557–568 | rok = 2019}}</ref> == Charakteristika a využitie == Zebu sa od európskeho dobytka (taurínneho typu) líši charakteristickým tukovým hrbom na ramenách, veľkým kožným lalokom pod hrdlom a niekedy ovisnutými ušami. Tieto znaky mu pomáhajú lepšie znášať vysoké teploty. Využíva sa na rôzne účely: * ''Pracovné zviera:'' Ako ťažné zviera pri orbe a na jazdenie. * ''Hospodársky úžitok:'' Zdroj mlieka a mäsa (mimo oblastí, kde je posvätný), kože a trusu (používaného ako palivo a hnojivo). * ''Spoločník:'' Niektoré malé plemená, ako napríklad Nadudana (miniatúrny zebu), sa chovajú ako domáce zvieratá.<ref name="Okla-22">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Miniature Zebu Cattle | url = https://breeds.okstate.edu/cattle/miniature-zebu-cattle.html | vydavateľ = Oklahoma State University | rok = 2022}}</ref> V mnohých regiónoch, najmä v Indii, má zebu hlboký '''náboženský význam''' (najmä v hinduizme). == Pôvod == Zebu pochádza z indickej formy [[pratur|pratura]] (''Bos primigenius namadicus''). K jeho domestikácii došlo približne pred 6 000 až 8 000 rokmi, pričom jedným z kľúčových centier bol [[Mehrgarh]] (v dnešnom Pakistane).<ref name="Vuure">{{Citácia knihy | autor = Van Vuure, C. | titul = Retracing the Aurochs: History, Morphology and Ecology of an Extinct Wild Ox | miesto = Sofia | vydavateľ = Pensoft Publishers | rok = 2005 | isbn = 978-954-642-235-4}}</ref><ref name="Gangal-14">{{Citácia periodika | autor = Gangal, K. – Sarson, G. R. – Shukurov, A. | titul = The Near-Eastern Roots of the Neolithic in South Asia | periodikum = PLOS ONE | ročník = 9 | číslo = 5 | rok = 2014 | doi = 10.1371/journal.pone.0095714}}</ref> Za ďalšie centrá domestikácie sa považuje južná India a Gudžarát v západnej Indii.<ref name="Perez-18">{{Citácia periodika | autor = Pérez-Pardal, L. et al. | titul = Legacies of domestication, trade and herder mobility shape extant male zebu cattle diversity in South Asia and Africa | periodikum = Scientific Reports | ročník = 8 | číslo = 1 | rok = 2018 | doi = 10.1038/s41598-018-36444-7}}</ref> Divý predok zebu, indický pratur, vyhynul pravdepodobne počas obdobia [[Indská civilizácia|Indskej kultúry]]. Hlavnými príčinami boli strata prirodzeného prostredia v dôsledku rozširujúceho sa pastierstva a kríženie s domestikovanými zebu.<ref name="Rangarajan-4">{{Citácia knihy | autor = Rangarajan, M. | titul = India's Wildlife History | miesto = Delhi | vydavateľ = Permanent Black | rok = 2001 | isbn = 978-81-7824-140-1 | strany = 4}}</ref> Najmladšie kostrové nálezy indického pratura sú datované do obdobia pred cca 3 800 rokmi, čo z neho robí prvý z troch poddruhov pratura, ktorý vyhynul.<ref name="Turvey-21">{{Citácia periodika | autor = Turvey, S. T. et al. | titul = Late Quaternary megafaunal extinctions in India: How much do we know? | periodikum = Quaternary Science Reviews | ročník = 252 | rok = 2021 | doi = 10.1016/j.quascirev.2020.106740}}</ref> [[Súbor:Clevelandart 1973.160.jpg|náhľad|Býk na pečatidle z obdobia Indskej civilizácie.]] [[Súbor:GODL Rampurva bull in profile.jpg|náhľad|vľavo|Hlavica [[Ašóka|Ašókovho stĺpa]] (3. stor. pred n. l.) s vyobrazením zebu.]] === Rozšírenie do sveta === Archeologické nálezy (vyobrazenia na keramike a skalách) naznačujú, že hrbatý dobytok, pravdepodobne dovezený z Blízkeho východu, bol prítomný v [[Egypt]]e už pred 4 000 rokmi. Do subsaharskej Afriky sa dostal po roku 700 n. l. a do oblasti [[Africký roh|Afrického rohu]] okolo roku 1000 n. l.<ref>{{Citácia periodika | autor = Marshall, F. | titul = Rethinking the Role of Bos indicus in Sub-Sahara Africa | periodikum = Current Anthropology | ročník = 30 | číslo = 2 | strany = 235–240 | rok = 1989}}</ref> === Genetika === Fylogenetická analýza odhalila tri hlavné línie haplotypov [[Chromozóm Y|chromozómu Y]] u zebu: * ''Y3A:'' Najrozšírenejšia a kozmopolitná línia. * ''Y3B:'' Pozorovaná výhradne v západnej Afrike. * ''Y3C:'' Dominantná v južnej a severovýchodnej Indii.<ref name="Perez-18" /> == Charakteristika a fyziológia == [[Súbor:Bos taurus indicus.jpg|náhľad|Býk zebu s typickým hrbom a lalokom.]] [[Súbor:Kankrej 01.JPG|náhľad|vľavo|Samica plemena Kankrej z indického Gudžarátu.]] Zebu, podobne ako africký dobytok Sanga, sa vyznačuje výrazným hrbom na ramenách, veľkým kožným lalokom (''palear'') pod hrdlom a ovisnutými ušami.<ref name="IFIZCI">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Definition: Zebu | url = https://www.ifizci.com/zebu-information-about-the-humped-cattle/ | vydavateľ = IFIZCI | dátum prístupu = 2024-11-21}}</ref> V porovnaní s európskym (taurínnym) dobytkom je zebu vynikajúco prispôsobený horúcemu prostrediu [[Savana|tropických saván]] a [[Step|stép]]. Tieto adaptácie zahŕňajú vyššiu toleranciu voči suchu, extrémnemu teplu a priamemu slnečnému žiareniu.<ref name="Mukasa-Mugerwa-89">{{Citácia knihy | autor = Mukasa-Mugerwa, E. | titul = A Review of a Reproductive Performance of Female Bos Indicus (zebu) Cattle | rok = 1989 | vydavateľ = ILRI | isbn = 978-92-9053-099-2}}</ref> == Správanie a ekológia == Štúdie prirodzeného odstavu teliat ukázali, že hoci kravy zebu odstavujú svoje mláďatá počas dvojtýždňového obdobia, aj po ňom si zachovávajú silné sociálne väzby. Svoje potomstvo uprednostňujú pri vzájomnom čistení srsti (''grooming'') a ako partnerov pri pastve, a to najmenej po dobu 4 až 5 rokov.<ref name="Reinhardt-81">{{Citácia periodika | autor = Reinhardt, V. – Reinhardt, A. | titul = Cohesive relationships in a cattle herd (Bos indicus) | periodikum = Behaviour | ročník = 77 | číslo = 3 | strany = 121–150 | rok = 1981 | doi = 10.1163/156853981X00194}}</ref> === Reprodukcia === Zebu pohlavne dospievajú neskôr ako európsky dobytok; zvyčajne sú schopné prvého pôrodu vo veku približne 29 mesiacov. Predčasná reprodukcia môže viesť k nadmernému stresu organizmu a skráteniu dĺžky života. Gravidita trvá v priemere 285 dní, no jej dĺžka závisí od veku a výživy matky. Pohlavie teľaťa tiež ovplyvňuje dĺžku nosenia – býčky sa zvyčajne rodia o niečo neskôr než jalovičky.<ref name="Mukasa-Mugerwa-89" /> === Zdravie a odolnosť === Hoci je zebu známy svojou vysokou odolnosťou voči vonkajším parazitom (napr. kliešťom), je citlivý na ochorenie [[Nagana|nagana]] (africká trypanozomiáza), pretože nevykazuje tzv. trypanotoleranciu (odolnosť voči bičíkovcom rodu ''Trypanosoma'').<ref name="MacHugh-97">{{Citácia periodika | autor = MacHugh, D. E. | titul = Microsatellite DNA Variation and the evolution, domestication and phylogeography of Taurine and Zebu Cattle | periodikum = Genetics | ročník = 146 | číslo = 3 | strany = 1071–1086 | rok = 1997}}</ref><ref name="Makina-16">{{Citácia periodika | autor = Makina, S. O. et al. | titul = Insight into the genetic composition of South African Sanga cattle | periodikum = Genetics Selection Evolution | ročník = 48 | číslo = 1 | rok = 2016 | doi = 10.1186/s12711-016-0266-1}}</ref> == Plemená a hybridy == [[Súbor:Zébus de Madagascar 02.jpg|náhľad|Trh so zebu na [[Madagaskar]]e.]]Zebu je veľmi rozšírený vo veľkej časti Ázie, vrátane Pakistanu, Indie, [[Nepál]]u, [[Bangladéš]]a a Číny. V Ázii sa európsky (taurínny) dobytok vyskytuje najmä v severných oblastiach, ako sú [[Japonsko]], [[Kórejská republika|Kórea]], severná Čína a [[Mongolsko]]. V rámci Číny sú európske plemená bežnejšie u severných plemien, zatiaľ čo zebu dominuje u južných, pričom v stredných oblastiach sa vyskytujú ich hybridy.<ref name="Cai-2014">{{Citácia periodika | autor = Cai, D. et al. | titul = The origins of Chinese domestic cattle as revealed by ancient DNA analysis | periodikum = Journal of Archaeological Science | ročník = 41 | rok = 2014 | strany = 423–434 | doi = 10.1016/j.jas.2013.09.003}}</ref><ref name="Komosinska-2002">{{Citácia knihy | autor = Komosińska, H. & Podsiadło, E. | titul = Ssaki kopytne: przewodnik | miesto = Warszawa | vydavateľ = Wydaw. Naukowe PWN | rok = 2002 | isbn = 978-83-01-13806-6}}</ref> === Africký pôvod a hybridizácia === Genetici z Medzinárodného inštitútu pre výskum hospodárskych zvierat (ILRI) zistili, že dobytok bol v Afrike domestikovaný nezávisle od domestikácie na Blízkom východe. Dospeli k záveru, že populácie dobytka v južnej Afrike pochádzajú pôvodne z východnej Afriky, a nie z južnej migrácie európskeho dobytka.<ref name="Hanotte-2002">{{Citácia periodika | autor = Hanotte, O. et al. | titul = African Pastoralism: Genetic Imprints of Origins and Migrations | periodikum = Science | ročník = 296 | číslo = 5566 | rok = 2002 | strany = 336–339 | doi = 10.1126/science.1069878}}</ref> Výsledky sú však nejednoznačné v otázke, či k domestikácii došlo skôr v Afrike alebo na Blízkom východe.<ref name="Stokstad-2002">{{Citácia periodika | autor = Stokstad, E. | titul = Early Cowboys Herded Cattle in Africa | periodikum = Science | ročník = 296 | číslo = 5566 | rok = 2002 | strany = 236 | doi = 10.1126/science.236a}}</ref> Plemená typu '''Sanga''' (napr. [[Afrikander]], [[Červený Fulani]], [[Ankole (plemeno)|Ankole]] či [[Boran (plemeno)|Boran]]) vznikli hybridizáciou zebu s pôvodným africkým dobytkom bez hrbu.<ref name="Mwai-2015">{{Citácia periodika | autor = Mwai, O. et al. | titul = African Indigenous Cattle: Unique Genetic Resources in a Rapidly Changing World | periodikum = Asian-Australasian Journal of Animal Sciences | ročník = 28 | číslo = 7 | rok = 2015 | strany = 911–921 | doi = 10.5713/ajas.15.0002R}}</ref> Celkovo je známych približne 75 plemien zebu, ktoré sú takmer rovnomerne rozdelené medzi africké a indické plemená. === Rozšírené plemená === Okrem lokálnych foriem existuje niekoľko plemien zebu, ktoré sú celosvetovo rozšírené vďaka svojej úžitkovosti a odolnosti: * {| class="wikitable mw-collapsible mw-collapsed" style="width:100%" ! style="background:#f2f2f2; text-align:left;" | Zoznam rozšírenejších plemien zebu |- | * [[Gyr]]<ref name="Butler-Gyr">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://butlerfarms.us |titul=Gyr Cattle |vydavateľ=Butler Farms}}</ref> * [[Kankrej]] a [[Guzerát]]<ref name="Okla-Kankrej">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://okstate.edu |titul=Breeds of livestock - Kankrej Cattle |rok=2021}}</ref> * [[Indobrasil]]<ref name="Butler-Indu">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://butlerfarms.us |titul=Indu Brasil Cattle |vydavateľ=Butler Farms}}</ref> * [[Brahman (plemeno)|Brahman]]<ref name="DPI-Brahman">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://nsw.gov.au |titul=Cattle Breeds-Brahman |rok=2024}}</ref> * [[Sibi Bhagnari]]<ref name="RG-Pakistan">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://researchgate.net |titul=Beef breeds of Pakistan}}</ref> * [[Cholistani]]<ref name="Dairy-Cholistani">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://pakdairyinfo.com |titul=Cholistani Cattle}}</ref> * [[Dhanni]]<ref name="Joshi-1953">{{Citácia knihy |autor1=Joshi, N. R. |autor2=Phillips, R. W. |rok=1953 |titul=Zebu Cattle of India and Pakistan |vydavateľ=Food and Agriculture Organisation |miesto=Rome}}</ref> * [[Nelore]] * [[Ongole]]<ref name="Joshi-1953" /> * [[Sahiwal]]<ref name="Joshi-1953" /> * [[Red Sindhi]]<ref name="Joshi-1953" /> * [[Butana a Kenana]]<ref name="Bahbahani-2018">{{Citácia periodika |titul=Signatures of positive selection in African Butana and Kenana dairy zebu cattle |rok=2018 |periodikum=PLOS ONE |ročník=13 |číslo=1}}</ref> * [[Tharparkar]]<ref name="Joshi-1953" /> * [[Kangayam]]<ref name="Joshi-1953" /> |} [[Súbor:Hariana_02.JPG|náhľad|Plemeno Hariana v severnej Indii.]] Iné plemená majú skôr lokálny charakter, ako napríklad [[Hariana]] z Pandžábu<ref name="Porter-245">{{cite book |author=Porter, V. |year=1991 |title=Cattle: A Handbook to the Breeds of the World |location=London |publisher=Helm |strany=245 |isbn=0-8160-2640-8}}</ref> alebo [[Rath]] z Rádžastánu.<ref name="Porter-246">{{cite book |author=Porter, V. |year=1991 |title=Cattle: A Handbook to the Breeds of the World |location=London |publisher=Helm |strany=246 |isbn=0-8160-2640-8}}</ref> Významnú úlohu zohral zebu v [[Brazília|Brazílii]], kde bol importovaný začiatkom 20. storočia. Vďaka schopnosti pásť sa na prirodzených pastvinách a odolnosti voči parazitom bol považovaný za „ekologický“ dobytok.<ref name="Wilcox-218">{{cite book |author=Wilcox, R.W. |chapter=Zebu's Elbows: Cattle Breeding the Environment in Central Brazil |title=Territories, Commodities and Knowledges |rok=2004 |vydavateľ=Institute for the Study of the Americas |isbn=978-1-900039-57-4 |strany=218–246}}</ref> Od 60. rokov 20. storočia sa dominantným plemenom v Brazílii stal [[Nelore]] (potomok plemena Ongole). Dnes tvorí čistokrvný alebo hybridný Nelore viac než 80 % brazílskeho mäsového dobytka (približne 167 miliónov kusov).<ref name="Okla-Nelore">{{Cite web |date=2021 |title=Nelore Cattle |url=https://breeds.okstate.edu/cattle/nelore-cattle.html |vydavateľ=Oklahoma State University}}</ref> == Využitie == [[Súbor:India.Mumbai.04.jpg|náhľad|Zebu ako ťažné zviera v Bombaji (2004).]] [[Súbor:A day in the life of a rural 03.jpg|náhľad|vľavo|Dedinský obyvateľ s ozdobeným býkom počas festivalu Pongal.]] Zebu sa využíva ako ťažné a jazdecké zviera, na produkciu mäsa a mlieka, ale aj pre vedľajšie produkty, ako sú koža, rohovina (na rukoväte nožov) a trus, ktorý slúži ako palivo a hnojivo. Menšie formy, najmä miniatúrne zebu, sa chovajú ako domáci miláčikovia.<ref name="AMZA-2019">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = One of the Oldest Cattle Breeds | url = https://www.amzaonline.org/one-of-the-oldest-cattle-breeds/ | vydavateľ = American Miniature Zebu Association | dátum prístupu = 2024-11-21}}</ref> V Indii sa počet ťažných zvierat v roku 1998 odhadoval na 65,7 milióna kusov.<ref name="Phaniraja-2009">{{Citácia periodika | autor = Phaniraja, K. L. – Panchasara, H. H. | titul = Indian draught animals power | periodikum = Veterinary World | ročník = 2 | číslo = 10 | strany = 404–407 | rok = 2009 | url = https://www.veterinaryworld.org/Vol.2/October/Indian%20Draught%20Animals%20Power.pdf}}</ref> Kravy zebu majú spravidla nižšiu produkciu mlieka a dospievajú neskôr. Produkcia mlieka sa však zvyčajne zvyšuje, ak sa zebu krížia s európskym (taurínnym) dobytkom.<ref name="Mukasa-Mugerwa-1989">{{Citácia knihy | autor = Mukasa-Mugerwa, E. | titul = A Review of a Reproductive Performance of Female Bos Indicus (zebu) Cattle | rok = 1989 | vydavateľ = ILRI | isbn = 978-92-9053-099-2}}</ref> === Regionálne zaujímavosti === Na [[Madagaskar]]e počet zebu prevyšuje počet obyvateľov. Mladí muži tu praktizujú rituálny zápas so zebu zvaný ''tolon'omby'', ktorý je súčasťou rituálov dvorenia.<ref name="Combeau-2011">{{Citácia periodika | autor = Combeau-Mari, E. | titul = Traditional Fighting Practices: The Root and Expression of Malagasy Culture | periodikum = The International Journal of the History of Sport | ročník = 28 | číslo = 12 | strany = 1566–1585 | rok = 2011 | doi = 10.1080/09523367.2011.592749}}</ref> V indickom štáte [[Tamilnádu]] sa zebu využívajú pri tradičnom športe [[jallikattu]]. V roku 1999 vedci z [[Texas A&M University]] úspešne naklonovali prvého zebu.<ref name="BBC-1999">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cloning gives second chance for bull | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/437391.stm | vydavateľ = BBC News | dátum vydania = 1999-09-03 | dátum prístupu = 2024-11-21}}</ref> == Hinduistická tradícia == V [[India|Indii]] je zebu uctievaný v rámci [[Hinduizmus|hinduizmu]]. V historickom [[Védy|védskom náboženstve]] bol symbolom hojnosti.<ref name="Jha-2002">{{Citácia knihy | autor = Jha, D. N. | titul = The myth of the holy cow | miesto = London | vydavateľ = Verso | rok = 2002 | isbn = 978-1-85984-676-6 | strany = 130}}</ref> Podľa eposu ''[[Mahábhárata]]'' sa s nimi má zaobchádzať s rovnakou úctou ako k vlastnej matke.<ref name="Mahabharata-texts">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mahabharata, Book 13, Section LXXVI | url = http://www.sacred-texts.com/hin/m13/m13b041.htm | vydavateľ = Sacred-texts.com | dátum prístupu = 2024-11-21}}</ref> Mlieko a mliečne výrobky hrali kľúčovú úlohu vo védskych rituáloch. V neskoršom období začal v rituálnej očiste hrať významnú úlohu aj trus a moč (''gomutra''), prípadne ich kombinácia s mliečnymi výrobkami známa ako ''panchagavya''.<ref name="Jha-20021">{{Citácia knihy | autor = Jha, D. N. | titul = The myth of the holy cow | rok = 2002 | strany = 130–131}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Tur domáci]] * [[Pratur]] * [[Hinduizmus]] [[Kategória:Turovité]] [[Kategória:Domestikované zvieratá]] chp8vgyp61hv4ttx95wvvs9z604c7bk 8210765 8210763 2026-05-08T15:37:32Z Luppus 39967 8210765 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy | Názov = zebu | Obrázok = Bos taurus indicus.jpg | Titulok = Býk zebu s charakteristickým hrbom. | Ríša po slovensky = [[živočíchy]] | Ríša po latinsky = Animalia | Kmeň po slovensky = [[chordáty]] | Kmeň po latinsky = Chordata | Podkmeň po slovensky = [[stavovce]] | Podkmeň po latinsky = Vertebrata | Trieda po slovensky = [[cicavce]] | Trieda po latinsky = Mammalia | Rad po slovensky = [[párnokopytníky]] | Rad po latinsky = Artiodactyla | Čeľaď po slovensky = [[turovité]] | Čeľaď po latinsky = Bovidae | Podčeľaď po slovensky = [[tury]] | Podčeľaď po latinsky = Bovinae | Rod po slovensky = [[tur (rod)|tur]] | Rod po latinsky = Bos | Druh po slovensky = [[tur domáci]] | Druh po latinsky = B. taurus | Poddruh po slovensky = '''zebu''' | Poddruh po latinsky = Bos taurus indicus | Binomické meno = Bos taurus indicus | Klasifikátor1 = [[Carl von Linné|Linnaeus]] | Dátum1 = 1758 | Synonymá = ''Bos indicus'' }} '''Zebu''' ({{v jazyku|lat|''Bos indicus'' alebo ''Bos taurus indicus''}}) je druh (resp. poddruh) domestikovaného [[tur (rod)|tura]], ktorý pochádza z južnej [[Ázia|Ázie]].<ref name="Chen10">{{Citácia periodika | autor = Chen, S. et al. | titul = Zebu cattle are an exclusive legacy of the South Asia Neolithic | periodikum = Molecular Biology and Evolution | ročník = 27 | číslo = 1 | strany = 1–6 | rok = 2010 | doi = 10.1093/molbev/msp213}}</ref> V literatúre sa označuje aj ako ''indický tur'' alebo ''hrbatý dobytok''. Zebu je vynikajúco prispôsobený životu v [[Tropické podnebie|tropickom podnebí]] a dnes sa chová po celom svete v teplých klimatických pásmach.<ref name="Clutton-Brock-1999">{{Citácia knihy | autor = Juliet Clutton-Brock | titul = A Natural History of Domesticated Mammals | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1999 | isbn = 978-0-521-63495-3 | strany = 90 – 91}}</ref> == Taxonómia a názov == Vedecké meno ''Bos indicus'' zaviedol [[Carl von Linné|Carl Linnaeus]] v roku 1758 (pôvodne pre hrbatý dobytok v Číne). Klasifikácia zebu je v súčasnosti predmetom vedeckých sporov: * Niektorí autori ho považujú za ''samostatný druh'' (''Bos indicus'').<ref name="Clutton-Brock-85">{{Citácia knihy | autor = Juliet Clutton-Brock | titul = A Natural History of Domesticated Mammals | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1999 | isbn = 978-0-521-63495-3 | strany = 85}}</ref> * Iní ho klasifikujú ako ''poddruh'' tura domáceho (''Bos taurus indicus'').<ref name="MSW3">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Peter Grubb | titul = Mammal Species of the World: Subspecies Bos taurus indicus | url = https://bucknell.edu | vydavateľ = Johns Hopkins University Press | rok = 2005}}</ref> * [[American Society of Mammalogists]] ho v súčasnosti radí priamo pod druh ''Bos taurus'', podobne ako africký dobytok Sanga.<ref name="ASM-2021">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mammal Diversity Database: Bos taurus | url = https://www.mammaldiversity.org/explore.html#genus=Bos&species=taurus&id=1006267 | vydavateľ = American Society of Mammalogists | rok = 2021}}</ref> Genetické výskumy naznačujú, že vyhynutý divý [[pratur]] (''Bos primigenius'') sa v minulosti rozdelil na dve línie: líniu bez hrbu (vedúcu k európskemu dobytku) a líniu hrbatú (vedúcu k zebu).<ref name="Utsunomiya19">{{Citácia periodika | autor = Utsunomiya, Y. T. et al. | titul = Genomic clues of the evolutionary history of Bos indicus cattle | periodikum = Animal Genetics | ročník = 50 | číslo = 6 | strany = 557–568 | rok = 2019}}</ref> == Charakteristika a využitie == Zebu sa od európskeho dobytka (taurínneho typu) líši charakteristickým tukovým hrbom na ramenách, veľkým kožným lalokom pod hrdlom a niekedy ovisnutými ušami. Tieto znaky mu pomáhajú lepšie znášať vysoké teploty. Využíva sa na rôzne účely: * ''Pracovné zviera:'' Ako ťažné zviera pri orbe a na jazdenie. * ''Hospodársky úžitok:'' Zdroj mlieka a mäsa (mimo oblastí, kde je posvätný), kože a trusu (používaného ako palivo a hnojivo). * ''Spoločník:'' Niektoré malé plemená, ako napríklad Nadudana (miniatúrny zebu), sa chovajú ako domáce zvieratá.<ref name="Okla-22">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Miniature Zebu Cattle | url = https://breeds.okstate.edu/cattle/miniature-zebu-cattle.html | vydavateľ = Oklahoma State University | rok = 2022}}</ref> V mnohých regiónoch, najmä v Indii, má zebu hlboký '''náboženský význam''' (najmä v hinduizme). == Pôvod == Zebu pochádza z indickej formy [[pratur|pratura]] (''Bos primigenius namadicus''). K jeho domestikácii došlo približne pred 6 000 až 8 000 rokmi, pričom jedným z kľúčových centier bol [[Mehrgarh]] (v dnešnom Pakistane).<ref name="Vuure">{{Citácia knihy | autor = Van Vuure, C. | titul = Retracing the Aurochs: History, Morphology and Ecology of an Extinct Wild Ox | miesto = Sofia | vydavateľ = Pensoft Publishers | rok = 2005 | isbn = 978-954-642-235-4}}</ref><ref name="Gangal-14">{{Citácia periodika | autor = Gangal, K. – Sarson, G. R. – Shukurov, A. | titul = The Near-Eastern Roots of the Neolithic in South Asia | periodikum = PLOS ONE | ročník = 9 | číslo = 5 | rok = 2014 | doi = 10.1371/journal.pone.0095714}}</ref> Za ďalšie centrá domestikácie sa považuje južná India a Gudžarát v západnej Indii.<ref name="Perez-18">{{Citácia periodika | autor = Pérez-Pardal, L. et al. | titul = Legacies of domestication, trade and herder mobility shape extant male zebu cattle diversity in South Asia and Africa | periodikum = Scientific Reports | ročník = 8 | číslo = 1 | rok = 2018 | doi = 10.1038/s41598-018-36444-7}}</ref> Divý predok zebu, indický pratur, vyhynul pravdepodobne počas obdobia [[Indská civilizácia|Indskej kultúry]]. Hlavnými príčinami boli strata prirodzeného prostredia v dôsledku rozširujúceho sa pastierstva a kríženie s domestikovanými zebu.<ref name="Rangarajan-4">{{Citácia knihy | autor = Rangarajan, M. | titul = India's Wildlife History | miesto = Delhi | vydavateľ = Permanent Black | rok = 2001 | isbn = 978-81-7824-140-1 | strany = 4}}</ref> Najmladšie kostrové nálezy indického pratura sú datované do obdobia pred cca 3 800 rokmi, čo z neho robí prvý z troch poddruhov pratura, ktorý vyhynul.<ref name="Turvey-21">{{Citácia periodika | autor = Turvey, S. T. et al. | titul = Late Quaternary megafaunal extinctions in India: How much do we know? | periodikum = Quaternary Science Reviews | ročník = 252 | rok = 2021 | doi = 10.1016/j.quascirev.2020.106740}}</ref> [[Súbor:Clevelandart 1973.160.jpg|náhľad|Býk na pečatidle z obdobia Indskej civilizácie.]] [[Súbor:GODL Rampurva bull in profile.jpg|náhľad|vľavo|Hlavica [[Ašóka|Ašókovho stĺpa]] (3. stor. pred n. l.) s vyobrazením zebu.]] === Rozšírenie do sveta === Archeologické nálezy (vyobrazenia na keramike a skalách) naznačujú, že hrbatý dobytok, pravdepodobne dovezený z Blízkeho východu, bol prítomný v [[Egypt]]e už pred 4 000 rokmi. Do subsaharskej Afriky sa dostal po roku 700 n. l. a do oblasti [[Africký roh|Afrického rohu]] okolo roku 1000 n. l.<ref>{{Citácia periodika | autor = Marshall, F. | titul = Rethinking the Role of Bos indicus in Sub-Sahara Africa | periodikum = Current Anthropology | ročník = 30 | číslo = 2 | strany = 235–240 | rok = 1989}}</ref> === Genetika === Fylogenetická analýza odhalila tri hlavné línie haplotypov [[Chromozóm Y|chromozómu Y]] u zebu: * ''Y3A:'' Najrozšírenejšia a kozmopolitná línia. * ''Y3B:'' Pozorovaná výhradne v západnej Afrike. * ''Y3C:'' Dominantná v južnej a severovýchodnej Indii.<ref name="Perez-18" /> == Charakteristika a fyziológia == [[Súbor:Bos taurus indicus.jpg|náhľad|Býk zebu s typickým hrbom a lalokom.]] [[Súbor:Kankrej 01.JPG|náhľad|vľavo|Samica plemena Kankrej z indického Gudžarátu.]] Zebu, podobne ako africký dobytok Sanga, sa vyznačuje výrazným hrbom na ramenách, veľkým kožným lalokom (''palear'') pod hrdlom a ovisnutými ušami.<ref name="IFIZCI">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Definition: Zebu | url = https://www.ifizci.com/zebu-information-about-the-humped-cattle/ | vydavateľ = IFIZCI | dátum prístupu = 2024-11-21}}</ref> V porovnaní s európskym (taurínnym) dobytkom je zebu vynikajúco prispôsobený horúcemu prostrediu [[Savana|tropických saván]] a [[Step|stép]]. Tieto adaptácie zahŕňajú vyššiu toleranciu voči suchu, extrémnemu teplu a priamemu slnečnému žiareniu.<ref name="Mukasa-Mugerwa-89">{{Citácia knihy | autor = Mukasa-Mugerwa, E. | titul = A Review of a Reproductive Performance of Female Bos Indicus (zebu) Cattle | rok = 1989 | vydavateľ = ILRI | isbn = 978-92-9053-099-2}}</ref> == Správanie a ekológia == Štúdie prirodzeného odstavu teliat ukázali, že hoci kravy zebu odstavujú svoje mláďatá počas dvojtýždňového obdobia, aj po ňom si zachovávajú silné sociálne väzby. Svoje potomstvo uprednostňujú pri vzájomnom čistení srsti (''grooming'') a ako partnerov pri pastve, a to najmenej po dobu 4 až 5 rokov.<ref name="Reinhardt-81">{{Citácia periodika | autor = Reinhardt, V. – Reinhardt, A. | titul = Cohesive relationships in a cattle herd (Bos indicus) | periodikum = Behaviour | ročník = 77 | číslo = 3 | strany = 121–150 | rok = 1981 | doi = 10.1163/156853981X00194}}</ref> === Reprodukcia === Zebu pohlavne dospievajú neskôr ako európsky dobytok; zvyčajne sú schopné prvého pôrodu vo veku približne 29 mesiacov. Predčasná reprodukcia môže viesť k nadmernému stresu organizmu a skráteniu dĺžky života. Gravidita trvá v priemere 285 dní, no jej dĺžka závisí od veku a výživy matky. Pohlavie teľaťa tiež ovplyvňuje dĺžku nosenia – býčky sa zvyčajne rodia o niečo neskôr než jalovičky.<ref name="Mukasa-Mugerwa-89" /> === Zdravie a odolnosť === Hoci je zebu známy svojou vysokou odolnosťou voči vonkajším parazitom (napr. kliešťom), je citlivý na ochorenie [[Nagana|nagana]] (africká trypanozomiáza), pretože nevykazuje tzv. trypanotoleranciu (odolnosť voči bičíkovcom rodu ''Trypanosoma'').<ref name="MacHugh-97">{{Citácia periodika | autor = MacHugh, D. E. | titul = Microsatellite DNA Variation and the evolution, domestication and phylogeography of Taurine and Zebu Cattle | periodikum = Genetics | ročník = 146 | číslo = 3 | strany = 1071–1086 | rok = 1997}}</ref><ref name="Makina-16">{{Citácia periodika | autor = Makina, S. O. et al. | titul = Insight into the genetic composition of South African Sanga cattle | periodikum = Genetics Selection Evolution | ročník = 48 | číslo = 1 | rok = 2016 | doi = 10.1186/s12711-016-0266-1}}</ref> == Plemená a hybridy == [[Súbor:Zébus de Madagascar 02.jpg|náhľad|Trh so zebu na [[Madagaskar]]e.]]Zebu je veľmi rozšírený vo veľkej časti Ázie, vrátane Pakistanu, Indie, [[Nepál]]u, [[Bangladéš]]a a Číny. V Ázii sa európsky (taurínny) dobytok vyskytuje najmä v severných oblastiach, ako sú [[Japonsko]], [[Kórejská republika|Kórea]], severná Čína a [[Mongolsko]]. V rámci Číny sú európske plemená bežnejšie u severných plemien, zatiaľ čo zebu dominuje u južných, pričom v stredných oblastiach sa vyskytujú ich hybridy.<ref name="Cai-2014">{{Citácia periodika | autor = Cai, D. et al. | titul = The origins of Chinese domestic cattle as revealed by ancient DNA analysis | periodikum = Journal of Archaeological Science | ročník = 41 | rok = 2014 | strany = 423–434 | doi = 10.1016/j.jas.2013.09.003}}</ref><ref name="Komosinska-2002">{{Citácia knihy | autor = Komosińska, H. & Podsiadło, E. | titul = Ssaki kopytne: przewodnik | miesto = Warszawa | vydavateľ = Wydaw. Naukowe PWN | rok = 2002 | isbn = 978-83-01-13806-6}}</ref> === Africký pôvod a hybridizácia === Genetici z Medzinárodného inštitútu pre výskum hospodárskych zvierat (ILRI) zistili, že dobytok bol v Afrike domestikovaný nezávisle od domestikácie na Blízkom východe. Dospeli k záveru, že populácie dobytka v južnej Afrike pochádzajú pôvodne z východnej Afriky, a nie z južnej migrácie európskeho dobytka.<ref name="Hanotte-2002">{{Citácia periodika | autor = Hanotte, O. et al. | titul = African Pastoralism: Genetic Imprints of Origins and Migrations | periodikum = Science | ročník = 296 | číslo = 5566 | rok = 2002 | strany = 336–339 | doi = 10.1126/science.1069878}}</ref> Výsledky sú však nejednoznačné v otázke, či k domestikácii došlo skôr v Afrike alebo na Blízkom východe.<ref name="Stokstad-2002">{{Citácia periodika | autor = Stokstad, E. | titul = Early Cowboys Herded Cattle in Africa | periodikum = Science | ročník = 296 | číslo = 5566 | rok = 2002 | strany = 236 | doi = 10.1126/science.236a}}</ref> Plemená typu '''Sanga''' (napr. [[Afrikander]], [[Červený Fulani]], [[Ankole (plemeno)|Ankole]] či [[Boran (plemeno)|Boran]]) vznikli hybridizáciou zebu s pôvodným africkým dobytkom bez hrbu.<ref name="Mwai-2015">{{Citácia periodika | autor = Mwai, O. et al. | titul = African Indigenous Cattle: Unique Genetic Resources in a Rapidly Changing World | periodikum = Asian-Australasian Journal of Animal Sciences | ročník = 28 | číslo = 7 | rok = 2015 | strany = 911–921 | doi = 10.5713/ajas.15.0002R}}</ref> Celkovo je známych približne 75 plemien zebu, ktoré sú takmer rovnomerne rozdelené medzi africké a indické plemená. === Rozšírené plemená === Okrem lokálnych foriem existuje niekoľko plemien zebu, ktoré sú celosvetovo rozšírené vďaka svojej úžitkovosti a odolnosti: * {| class="wikitable mw-collapsible mw-collapsed" style="width:100%" ! style="background:#f2f2f2; text-align:left;" | Zoznam rozšírenejších plemien zebu |- | * [[Gyr]]<ref name="Butler-Gyr">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://butlerfarms.us |titul=Gyr Cattle |vydavateľ=Butler Farms}}</ref> * [[Kankrej]] a [[Guzerát]]<ref name="Okla-Kankrej">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://okstate.edu |titul=Breeds of livestock - Kankrej Cattle |rok=2021}}</ref> * [[Indobrasil]]<ref name="Butler-Indu">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://butlerfarms.us |titul=Indu Brasil Cattle |vydavateľ=Butler Farms}}</ref> * [[Brahman (plemeno)|Brahman]]<ref name="DPI-Brahman">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://nsw.gov.au |titul=Cattle Breeds-Brahman |rok=2024}}</ref> * [[Sibi Bhagnari]]<ref name="RG-Pakistan">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://researchgate.net |titul=Beef breeds of Pakistan}}</ref> * [[Cholistani]]<ref name="Dairy-Cholistani">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://pakdairyinfo.com |titul=Cholistani Cattle}}</ref> * [[Dhanni]]<ref name="Joshi-1953">{{Citácia knihy |autor1=Joshi, N. R. |autor2=Phillips, R. W. |rok=1953 |titul=Zebu Cattle of India and Pakistan |vydavateľ=Food and Agriculture Organisation |miesto=Rome}}</ref> * [[Nelore]] * [[Ongole]]<ref name="Joshi-1953" /> * [[Sahiwal]]<ref name="Joshi-1953" /> * [[Red Sindhi]]<ref name="Joshi-1953" /> * [[Butana a Kenana]]<ref name="Bahbahani-2018">{{Citácia periodika |titul=Signatures of positive selection in African Butana and Kenana dairy zebu cattle |rok=2018 |periodikum=PLOS ONE |ročník=13 |číslo=1}}</ref> * [[Tharparkar]]<ref name="Joshi-1953" /> * [[Kangayam]]<ref name="Joshi-1953" /> |} [[Súbor:Hariana_02.JPG|náhľad|Plemeno Hariana v severnej Indii.]] Iné plemená majú skôr lokálny charakter, ako napríklad [[Hariana]] z Pandžábu<ref name="Porter-245">{{cite book |author=Porter, V. |year=1991 |title=Cattle: A Handbook to the Breeds of the World |location=London |publisher=Helm |strany=245 |isbn=0-8160-2640-8}}</ref> alebo [[Rath]] z Rádžastánu.<ref name="Porter-246">{{cite book |author=Porter, V. |year=1991 |title=Cattle: A Handbook to the Breeds of the World |location=London |publisher=Helm |strany=246 |isbn=0-8160-2640-8}}</ref> Významnú úlohu zohral zebu v [[Brazília|Brazílii]], kde bol importovaný začiatkom 20. storočia. Vďaka schopnosti pásť sa na prirodzených pastvinách a odolnosti voči parazitom bol považovaný za „ekologický“ dobytok.<ref name="Wilcox-218">{{cite book |author=Wilcox, R.W. |chapter=Zebu's Elbows: Cattle Breeding the Environment in Central Brazil |title=Territories, Commodities and Knowledges |rok=2004 |vydavateľ=Institute for the Study of the Americas |isbn=978-1-900039-57-4 |strany=218–246}}</ref> Od 60. rokov 20. storočia sa dominantným plemenom v Brazílii stal [[Nelore]] (potomok plemena Ongole). Dnes tvorí čistokrvný alebo hybridný Nelore viac než 80 % brazílskeho mäsového dobytka (približne 167 miliónov kusov).<ref name="Okla-Nelore">{{Cite web |date=2021 |title=Nelore Cattle |url=https://breeds.okstate.edu/cattle/nelore-cattle.html |vydavateľ=Oklahoma State University}}</ref> == Využitie == [[Súbor:India.Mumbai.04.jpg|náhľad|Zebu ako ťažné zviera v Bombaji (2004).]] [[Súbor:A day in the life of a rural 03.jpg|náhľad|vľavo|Dedinský obyvateľ s ozdobeným býkom počas festivalu Pongal.]] Zebu sa využíva ako ťažné a jazdecké zviera, na produkciu mäsa a mlieka, ale aj pre vedľajšie produkty, ako sú koža, rohovina (na rukoväte nožov) a trus, ktorý slúži ako palivo a hnojivo. Menšie formy, najmä miniatúrne zebu, sa chovajú ako domáci miláčikovia.<ref name="AMZA-2019">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = One of the Oldest Cattle Breeds | url = https://www.amzaonline.org/one-of-the-oldest-cattle-breeds/ | vydavateľ = American Miniature Zebu Association | dátum prístupu = 2024-11-21}}</ref> V Indii sa počet ťažných zvierat v roku 1998 odhadoval na 65,7 milióna kusov.<ref name="Phaniraja-2009">{{Citácia periodika | autor = Phaniraja, K. L. – Panchasara, H. H. | titul = Indian draught animals power | periodikum = Veterinary World | ročník = 2 | číslo = 10 | strany = 404–407 | rok = 2009 | url = https://www.veterinaryworld.org/Vol.2/October/Indian%20Draught%20Animals%20Power.pdf}}</ref> Kravy zebu majú spravidla nižšiu produkciu mlieka a dospievajú neskôr. Produkcia mlieka sa však zvyčajne zvyšuje, ak sa zebu krížia s európskym (taurínnym) dobytkom.<ref name="Mukasa-Mugerwa-1989">{{Citácia knihy | autor = Mukasa-Mugerwa, E. | titul = A Review of a Reproductive Performance of Female Bos Indicus (zebu) Cattle | rok = 1989 | vydavateľ = ILRI | isbn = 978-92-9053-099-2}}</ref> === Regionálne zaujímavosti === Na [[Madagaskar]]e počet zebu prevyšuje počet obyvateľov. Mladí muži tu praktizujú rituálny zápas so zebu zvaný ''tolon'omby'', ktorý je súčasťou rituálov dvorenia.<ref name="Combeau-2011">{{Citácia periodika | autor = Combeau-Mari, E. | titul = Traditional Fighting Practices: The Root and Expression of Malagasy Culture | periodikum = The International Journal of the History of Sport | ročník = 28 | číslo = 12 | strany = 1566–1585 | rok = 2011 | doi = 10.1080/09523367.2011.592749}}</ref> V indickom štáte [[Tamilnádu]] sa zebu využívajú pri tradičnom športe [[jallikattu]]. V roku 1999 vedci z [[Texas A&M University]] úspešne naklonovali prvého zebu.<ref name="BBC-1999">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cloning gives second chance for bull | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/437391.stm | vydavateľ = BBC News | dátum vydania = 1999-09-03 | dátum prístupu = 2024-11-21}}</ref> == Hinduistická tradícia == V [[India|Indii]] je zebu uctievaný v rámci [[Hinduizmus|hinduizmu]]. V historickom [[Védy|védskom náboženstve]] bol symbolom hojnosti.<ref name="Jha-2002">{{Citácia knihy | autor = Jha, D. N. | titul = The myth of the holy cow | miesto = London | vydavateľ = Verso | rok = 2002 | isbn = 978-1-85984-676-6 | strany = 130}}</ref> Podľa eposu ''[[Mahábhárata]]'' sa s nimi má zaobchádzať s rovnakou úctou ako k vlastnej matke.<ref name="Mahabharata-texts">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mahabharata, Book 13, Section LXXVI | url = http://www.sacred-texts.com/hin/m13/m13b041.htm | vydavateľ = Sacred-texts.com | dátum prístupu = 2024-11-21}}</ref> Mlieko a mliečne výrobky hrali kľúčovú úlohu vo védskych rituáloch. V neskoršom období začal v rituálnej očiste hrať významnú úlohu aj trus a moč (''gomutra''), prípadne ich kombinácia s mliečnymi výrobkami známa ako ''panchagavya''.<ref name="Jha-20021">{{Citácia knihy | autor = Jha, D. N. | titul = The myth of the holy cow | rok = 2002 | strany = 130–131}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Tur domáci]] * [[Pratur]] * [[Hinduizmus]] [[Kategória:Turovité]] q3c3ijza124gqzgsykflo227mi3baqj 8210835 8210765 2026-05-08T17:29:32Z ~2026-27065-36 293875 8210835 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy | Názov = zebu | Obrázok = Bos taurus indicus.jpg | Titulok = Býk zebu s charakteristickým hrbom. | Ríša po slovensky = [[živočíchy]] | Ríša po latinsky = Animalia | Kmeň po slovensky = [[chordáty]] | Kmeň po latinsky = Chordata | Podkmeň po slovensky = [[stavovce]] | Podkmeň po latinsky = Vertebrata | Trieda po slovensky = [[cicavce]] | Trieda po latinsky = Mammalia | Rad po slovensky = [[párnokopytníky]] | Rad po latinsky = Artiodactyla | Čeľaď po slovensky = [[turovité]] | Čeľaď po latinsky = Bovidae | Podčeľaď po slovensky = [[tury]] | Podčeľaď po latinsky = Bovinae | Rod po slovensky = [[tur (rod)|tur]] | Rod po latinsky = Bos | Druh po slovensky = [[tur domáci]] | Druh po latinsky = B. taurus | Poddruh po slovensky = '''zebu''' | Poddruh po latinsky = Bos taurus indicus | Binomické meno = Bos taurus indicus | Klasifikátor1 = [[Carl von Linné|Linnaeus]] | Dátum1 = 1758 | Synonymá = ''Bos indicus'' }} '''Zebu''' ({{v jazyku|lat|''Bos indicus'' alebo ''Bos taurus indicus''}}) je druh (resp. poddruh) domestikovaného [[tur (rod)|tura]], ktorý pochádza z južnej [[Ázia|Ázie]].<ref name="Chen10">{{Citácia periodika | autor = Chen, S. et al. | titul = Zebu cattle are an exclusive legacy of the South Asia Neolithic | periodikum = Molecular Biology and Evolution | ročník = 27 | číslo = 1 | strany = 1–6 | rok = 2010 | doi = 10.1093/molbev/msp213}}</ref> V literatúre sa označuje aj ako ''indický tur'' alebo ''hrbatý dobytok''. Zebu je vynikajúco prispôsobený životu v [[Tropické podnebie|tropickom podnebí]] a dnes sa chová po celom svete v teplých klimatických pásmach.<ref name="Clutton-Brock-1999">{{Citácia knihy | autor = Juliet Clutton-Brock | titul = A Natural History of Domesticated Mammals | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1999 | isbn = 978-0-521-63495-3 | strany = 90 – 91}}</ref> == Taxonómia a názov == Vedecké meno ''Bos indicus'' zaviedol [[Carl von Linné|Carl Linnaeus]] v roku 1758 (pôvodne pre hrbatý dobytok v Číne). Klasifikácia zebu je v súčasnosti predmetom vedeckých sporov: * Niektorí autori ho považujú za ''samostatný druh'' (''Bos indicus'').<ref name="Clutton-Brock-85">{{Citácia knihy | autor = Juliet Clutton-Brock | titul = A Natural History of Domesticated Mammals | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1999 | isbn = 978-0-521-63495-3 | strany = 85}}</ref> * Iní ho klasifikujú ako ''poddruh'' tura domáceho (''Bos taurus indicus'').<ref name="MSW3">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Peter Grubb | titul = Mammal Species of the World: Subspecies Bos taurus indicus | url = https://bucknell.edu | vydavateľ = Johns Hopkins University Press | rok = 2005}}</ref> * [[American Society of Mammalogists]] ho v súčasnosti radí priamo pod druh ''Bos taurus'', podobne ako africký dobytok Sanga.<ref name="ASM-2021">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mammal Diversity Database: Bos taurus | url = https://www.mammaldiversity.org/explore.html#genus=Bos&species=taurus&id=1006267 | vydavateľ = American Society of Mammalogists | rok = 2021}}</ref> Genetické výskumy naznačujú, že vyhynutý divý [[pratur]] (''Bos primigenius'') sa v minulosti rozdelil na dve línie: líniu bez hrbu (vedúcu k európskemu dobytku) a líniu hrbatú (vedúcu k zebu).<ref name="Utsunomiya19">{{Citácia periodika | autor = Utsunomiya, Y. T. et al. | titul = Genomic clues of the evolutionary history of Bos indicus cattle | periodikum = Animal Genetics | ročník = 50 | číslo = 6 | strany = 557–568 | rok = 2019}}</ref> == Charakteristika a využitie == Zebu sa od európskeho dobytka (taurínneho typu) líši charakteristickým tukovým hrbom na ramenách, veľkým kožným lalokom pod hrdlom a niekedy ovisnutými ušami. Tieto znaky mu pomáhajú lepšie znášať vysoké teploty. Využíva sa na rôzne účely: * ''Pracovné zviera:'' Ako ťažné zviera pri orbe a na jazdenie. * ''Hospodársky úžitok:'' Zdroj mlieka a mäsa (mimo oblastí, kde je posvätný), kože a trusu (používaného ako palivo a hnojivo). * ''Spoločník:'' Niektoré malé plemená, ako napríklad Nadudana (miniatúrny zebu), sa chovajú ako domáce zvieratá.<ref name="Okla-22">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Miniature Zebu Cattle | url = https://breeds.okstate.edu/cattle/miniature-zebu-cattle.html | vydavateľ = Oklahoma State University | rok = 2022}}</ref> V mnohých regiónoch, najmä v Indii, má zebu hlboký '''náboženský význam''' (najmä v hinduizme). == Pôvod == Zebu pochádza z indickej formy [[pratur|pratura]] (''Bos primigenius namadicus''). K jeho domestikácii došlo približne pred 6 000 až 8 000 rokmi, pričom jedným z kľúčových centier bol [[Mehrgarh]] (v dnešnom Pakistane).<ref name="Vuure">{{Citácia knihy | autor = Van Vuure, C. | titul = Retracing the Aurochs: History, Morphology and Ecology of an Extinct Wild Ox | miesto = Sofia | vydavateľ = Pensoft Publishers | rok = 2005 | isbn = 978-954-642-235-4}}</ref><ref name="Gangal-14">{{Citácia periodika | autor = Gangal, K. – Sarson, G. R. – Shukurov, A. | titul = The Near-Eastern Roots of the Neolithic in South Asia | periodikum = PLOS ONE | ročník = 9 | číslo = 5 | rok = 2014 | doi = 10.1371/journal.pone.0095714}}</ref> Za ďalšie centrá domestikácie sa považuje južná India a Gudžarát v západnej Indii.<ref name="Perez-18">{{Citácia periodika | autor = Pérez-Pardal, L. et al. | titul = Legacies of domestication, trade and herder mobility shape extant male zebu cattle diversity in South Asia and Africa | periodikum = Scientific Reports | ročník = 8 | číslo = 1 | rok = 2018 | doi = 10.1038/s41598-018-36444-7}}</ref> Divý predok zebu, indický pratur, vyhynul pravdepodobne počas obdobia [[Indská civilizácia|Indskej kultúry]]. Hlavnými príčinami boli strata prirodzeného prostredia v dôsledku rozširujúceho sa pastierstva a kríženie s domestikovanými zebu.<ref name="Rangarajan-4">{{Citácia knihy | autor = Rangarajan, M. | titul = India's Wildlife History | miesto = Delhi | vydavateľ = Permanent Black | rok = 2001 | isbn = 978-81-7824-140-1 | strany = 4}}</ref> Najmladšie kostrové nálezy indického pratura sú datované do obdobia pred cca 3 800 rokmi, čo z neho robí prvý z troch poddruhov pratura, ktorý vyhynul.<ref name="Turvey-21">{{Citácia periodika | autor = Turvey, S. T. et al. | titul = Late Quaternary megafaunal extinctions in India: How much do we know? | periodikum = Quaternary Science Reviews | ročník = 252 | rok = 2021 | doi = 10.1016/j.quascirev.2020.106740}}</ref> [[Súbor:Clevelandart 1973.160.jpg|náhľad|Býk na pečatidle z obdobia Indskej civilizácie.]] [[Súbor:GODL Rampurva bull in profile.jpg|náhľad|vľavo|Hlavica [[Ašóka|Ašókovho stĺpa]] (3. stor. pred n. l.) s vyobrazením zebu.]] === Rozšírenie do sveta === Archeologické nálezy (vyobrazenia na keramike a skalách) naznačujú, že hrbatý dobytok, pravdepodobne dovezený z Blízkeho východu, bol prítomný v [[Egypt]]e už pred 4 000 rokmi. Do subsaharskej Afriky sa dostal po roku 700 n. l. a do oblasti [[Africký roh|Afrického rohu]] okolo roku 1000 n. l.<ref>{{Citácia periodika | autor = Marshall, F. | titul = Rethinking the Role of Bos indicus in Sub-Sahara Africa | periodikum = Current Anthropology | ročník = 30 | číslo = 2 | strany = 235–240 | rok = 1989}}</ref> === Genetika === Fylogenetická analýza odhalila tri hlavné línie haplotypov [[Chromozóm Y|chromozómu Y]] u zebu: * ''Y3A:'' Najrozšírenejšia a kozmopolitná línia. * ''Y3B:'' Pozorovaná výhradne v západnej Afrike. * ''Y3C:'' Dominantná v južnej a severovýchodnej Indii.<ref name="Perez-18" /> == Charakteristika a fyziológia == [[Súbor:Bos taurus indicus.jpg|náhľad|Býk zebu s typickým hrbom a lalokom.]] [[Súbor:Kankrej 01.JPG|náhľad|vľavo|Samica plemena Kankrej z indického Gudžarátu.]] Zebu, podobne ako africký dobytok Sanga, sa vyznačuje výrazným hrbom na ramenách, veľkým kožným lalokom (''palear'') pod hrdlom a ovisnutými ušami.<ref name="IFIZCI">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Definition: Zebu | url = https://www.ifizci.com/zebu-information-about-the-humped-cattle/ | vydavateľ = IFIZCI | dátum prístupu = 2024-11-21}}</ref> V porovnaní s európskym (taurínnym) dobytkom je zebu vynikajúco prispôsobený horúcemu prostrediu [[Savana|tropických saván]] a [[Step|stép]]. Tieto adaptácie zahŕňajú vyššiu toleranciu voči suchu, extrémnemu teplu a priamemu slnečnému žiareniu.<ref name="Mukasa-Mugerwa-89">{{Citácia knihy | autor = Mukasa-Mugerwa, E. | titul = A Review of a Reproductive Performance of Female Bos Indicus (zebu) Cattle | rok = 1989 | vydavateľ = ILRI | isbn = 978-92-9053-099-2}}</ref> == Správanie a ekológia == Štúdie prirodzeného odstavu teliat ukázali, že hoci kravy zebu odstavujú svoje mláďatá počas dvojtýždňového obdobia, aj po ňom si zachovávajú silné sociálne väzby. Svoje potomstvo uprednostňujú pri vzájomnom čistení srsti (''grooming'') a ako partnerov pri pastve, a to najmenej po dobu 4 až 5 rokov.<ref name="Reinhardt-81">{{Citácia periodika | autor = Reinhardt, V. – Reinhardt, A. | titul = Cohesive relationships in a cattle herd (Bos indicus) | periodikum = Behaviour | ročník = 77 | číslo = 3 | strany = 121–150 | rok = 1981 | doi = 10.1163/156853981X00194}}</ref> === Reprodukcia === Zebu pohlavne dospievajú neskôr ako európsky dobytok; zvyčajne sú schopné prvého pôrodu vo veku približne 29 mesiacov. Predčasná reprodukcia môže viesť k nadmernému stresu organizmu a skráteniu dĺžky života. Gravidita trvá v priemere 285 dní, no jej dĺžka závisí od veku a výživy matky. Pohlavie teľaťa tiež ovplyvňuje dĺžku nosenia – býčky sa zvyčajne rodia o niečo neskôr než jalovičky.<ref name="Mukasa-Mugerwa-89" /> === Zdravie a odolnosť === Hoci je zebu známy svojou vysokou odolnosťou voči vonkajším parazitom (napr. kliešťom), je citlivý na ochorenie [[Nagana|nagana]] (africká trypanozomiáza), pretože nevykazuje tzv. trypanotoleranciu (odolnosť voči bičíkovcom rodu ''Trypanosoma'').<ref name="MacHugh-97">{{Citácia periodika | autor = MacHugh, D. E. | titul = Microsatellite DNA Variation and the evolution, domestication and phylogeography of Taurine and Zebu Cattle | periodikum = Genetics | ročník = 146 | číslo = 3 | strany = 1071–1086 | rok = 1997}}</ref><ref name="Makina-16">{{Citácia periodika | autor = Makina, S. O. et al. | titul = Insight into the genetic composition of South African Sanga cattle | periodikum = Genetics Selection Evolution | ročník = 48 | číslo = 1 | rok = 2016 | doi = 10.1186/s12711-016-0266-1}}</ref> == Plemená a hybridy == [[Súbor:Zébus de Madagascar 02.jpg|náhľad|Trh so zebu na [[Madagaskar]]e.]]Zebu je veľmi rozšírený vo veľkej časti Ázie, vrátane Pakistanu, Indie, [[Nepál]]u, [[Bangladéš]]a a Číny. V Ázii sa európsky (taurínny) dobytok vyskytuje najmä v severných oblastiach, ako sú [[Japonsko]], [[Kórejská republika|Kórea]], severná Čína a [[Mongolsko]]. V rámci Číny sú európske plemená bežnejšie u severných plemien, zatiaľ čo zebu dominuje u južných, pričom v stredných oblastiach sa vyskytujú ich hybridy.<ref name="Cai-2014">{{Citácia periodika | autor = Cai, D. et al. | titul = The origins of Chinese domestic cattle as revealed by ancient DNA analysis | periodikum = Journal of Archaeological Science | ročník = 41 | rok = 2014 | strany = 423–434 | doi = 10.1016/j.jas.2013.09.003}}</ref><ref name="Komosinska-2002">{{Citácia knihy | autor = Komosińska, H. & Podsiadło, E. | titul = Ssaki kopytne: przewodnik | miesto = Warszawa | vydavateľ = Wydaw. Naukowe PWN | rok = 2002 | isbn = 978-83-01-13806-6}}</ref> === Africký pôvod a hybridizácia === Genetici z Medzinárodného inštitútu pre výskum hospodárskych zvierat (ILRI) zistili, že dobytok bol v Afrike domestikovaný nezávisle od domestikácie na Blízkom východe. Dospeli k záveru, že populácie dobytka v južnej Afrike pochádzajú pôvodne z východnej Afriky, a nie z južnej migrácie európskeho dobytka.<ref name="Hanotte-2002">{{Citácia periodika | autor = Hanotte, O. et al. | titul = African Pastoralism: Genetic Imprints of Origins and Migrations | periodikum = Science | ročník = 296 | číslo = 5566 | rok = 2002 | strany = 336–339 | doi = 10.1126/science.1069878}}</ref> Výsledky sú však nejednoznačné v otázke, či k domestikácii došlo skôr v Afrike alebo na Blízkom východe.<ref name="Stokstad-2002">{{Citácia periodika | autor = Stokstad, E. | titul = Early Cowboys Herded Cattle in Africa | periodikum = Science | ročník = 296 | číslo = 5566 | rok = 2002 | strany = 236 | doi = 10.1126/science.236a}}</ref> Plemená typu '''Sanga''' (napr. [[Afrikander]], [[Červený Fulani]], [[Ankole (plemeno)|Ankole]] či [[Boran (plemeno)|Boran]]) vznikli hybridizáciou zebu s pôvodným africkým dobytkom bez hrbu.<ref name="Mwai-2015">{{Citácia periodika | autor = Mwai, O. et al. | titul = African Indigenous Cattle: Unique Genetic Resources in a Rapidly Changing World | periodikum = Asian-Australasian Journal of Animal Sciences | ročník = 28 | číslo = 7 | rok = 2015 | strany = 911–921 | doi = 10.5713/ajas.15.0002R}}</ref> Celkovo je známych približne 75 plemien zebu, ktoré sú takmer rovnomerne rozdelené medzi africké a indické plemená. === Rozšírené plemená === Okrem lokálnych foriem existuje niekoľko plemien zebu, ktoré sú celosvetovo rozšírené vďaka svojej úžitkovosti a odolnosti: * {| class="wikitable mw-collapsible mw-collapsed" style="width:100%" ! style="background:#f2f2f2; text-align:left;" | Zoznam rozšírenejších plemien zebu |- | * [[Gyr]]<ref name="Butler-Gyr">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://butlerfarms.us |titul=Gyr Cattle |vydavateľ=Butler Farms}}</ref> * [[Kankrej]] a [[Guzerát]]<ref name="Okla-Kankrej">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://okstate.edu |titul=Breeds of livestock - Kankrej Cattle |rok=2021}}</ref> * [[Indobrasil]]<ref name="Butler-Indu">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://butlerfarms.us |titul=Indu Brasil Cattle |vydavateľ=Butler Farms}}</ref> * [[Brahman (plemeno)|Brahman]]<ref name="DPI-Brahman">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://nsw.gov.au |titul=Cattle Breeds-Brahman |rok=2024}}</ref> * [[Sibi Bhagnari]]<ref name="RG-Pakistan">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://researchgate.net |titul=Beef breeds of Pakistan}}</ref> * [[Cholistani]]<ref name="Dairy-Cholistani">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://pakdairyinfo.com |titul=Cholistani Cattle}}</ref> * [[Dhanni]]<ref name="Joshi-1953">{{Citácia knihy |autor1=Joshi, N. R. |autor2=Phillips, R. W. |rok=1953 |titul=Zebu Cattle of India and Pakistan |vydavateľ=Food and Agriculture Organisation |miesto=Rome}}</ref> * [[Nelore]] * [[Ongole]]<ref name="Joshi-1953" /> * [[Sahiwal]]<ref name="Joshi-1953" /> * [[Red Sindhi]]<ref name="Joshi-1953" /> * [[Butana a Kenana]]<ref name="Bahbahani-2018">{{Citácia periodika |titul=Signatures of positive selection in African Butana and Kenana dairy zebu cattle |rok=2018 |periodikum=PLOS ONE |ročník=13 |číslo=1}}</ref> * [[Tharparkar]]<ref name="Joshi-1953" /> * [[Kangayam]]<ref name="Joshi-1953" /> |} [[Súbor:Hariana_02.JPG|náhľad|Plemeno Hariana v severnej Indii.]] Iné plemená majú skôr lokálny charakter, ako napríklad [[Hariana]] z Pandžábu<ref name="Porter-245">{{cite book |author=Porter, V. |year=1991 |title=Cattle: A Handbook to the Breeds of the World |location=London |publisher=Helm |strany=245 |isbn=0-8160-2640-8}}</ref> alebo [[Rath]] z Rádžastánu.<ref name="Porter-246">{{cite book |author=Porter, V. |year=1991 |title=Cattle: A Handbook to the Breeds of the World |location=London |publisher=Helm |strany=246 |isbn=0-8160-2640-8}}</ref> Významnú úlohu zohral zebu v [[Brazília|Brazílii]], kde bol importovaný začiatkom 20. storočia. Vďaka schopnosti pásť sa na prirodzených pastvinách a odolnosti voči parazitom bol považovaný za „ekologický“ dobytok.<ref name="Wilcox-218">{{cite book |author=Wilcox, R.W. |chapter=Zebu's Elbows: Cattle Breeding the Environment in Central Brazil |title=Territories, Commodities and Knowledges |rok=2004 |vydavateľ=Institute for the Study of the Americas |isbn=978-1-900039-57-4 |strany=218–246}}</ref> Od 60. rokov 20. storočia sa dominantným plemenom v Brazílii stal [[Nelore]] (potomok plemena Ongole). Dnes tvorí čistokrvný alebo hybridný Nelore viac než 80 % brazílskeho mäsového dobytka (približne 167 miliónov kusov).<ref name="Okla-Nelore">{{Cite web |date=2021 |title=Nelore Cattle |url=https://breeds.okstate.edu/cattle/nelore-cattle.html |vydavateľ=Oklahoma State University}}</ref> == Využitie == [[Súbor:India.Mumbai.04.jpg|náhľad|Zebu ako ťažné zviera v Bombaji (2004).]] [[Súbor:A day in the life of a rural 03.jpg|náhľad|vľavo|Dedinský obyvateľ s ozdobeným býkom počas festivalu Pongal.]] Zebu sa využíva ako ťažné a jazdecké zviera, na produkciu mäsa a mlieka, ale aj pre vedľajšie produkty, ako sú koža, rohovina (na rukoväte nožov) a trus, ktorý slúži ako palivo a hnojivo. Menšie formy, najmä miniatúrne zebu, sa chovajú ako domáci miláčikovia.<ref name="AMZA-2019">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = One of the Oldest Cattle Breeds | url = https://www.amzaonline.org/one-of-the-oldest-cattle-breeds/ | vydavateľ = American Miniature Zebu Association | dátum prístupu = 2024-11-21}}</ref> V Indii sa počet ťažných zvierat v roku 1998 odhadoval na 65,7 milióna kusov.<ref name="Phaniraja-2009">{{Citácia periodika | autor = Phaniraja, K. L. – Panchasara, H. H. | titul = Indian draught animals power | periodikum = Veterinary World | ročník = 2 | číslo = 10 | strany = 404–407 | rok = 2009 | url = https://www.veterinaryworld.org/Vol.2/October/Indian%20Draught%20Animals%20Power.pdf}}</ref> Kravy zebu majú spravidla nižšiu produkciu mlieka a dospievajú neskôr. Produkcia mlieka sa však zvyčajne zvyšuje, ak sa zebu krížia s európskym (taurínnym) dobytkom.<ref name="Mukasa-Mugerwa-1989">{{Citácia knihy | autor = Mukasa-Mugerwa, E. | titul = A Review of a Reproductive Performance of Female Bos Indicus (zebu) Cattle | rok = 1989 | vydavateľ = ILRI | isbn = 978-92-9053-099-2}}</ref> === Regionálne zaujímavosti === Na [[Madagaskar]]e počet zebu prevyšuje počet obyvateľov. Mladí muži tu praktizujú rituálny zápas so zebu zvaný ''tolon'omby'', ktorý je súčasťou rituálov dvorenia.<ref name="Combeau-2011">{{Citácia periodika | autor = Combeau-Mari, E. | titul = Traditional Fighting Practices: The Root and Expression of Malagasy Culture | periodikum = The International Journal of the History of Sport | ročník = 28 | číslo = 12 | strany = 1566–1585 | rok = 2011 | doi = 10.1080/09523367.2011.592749}}</ref> V indickom štáte [[Tamilnádu]] sa zebu využívajú pri tradičnom športe [[jallikattu]]. V roku 1999 vedci z [[Texas A&M University]] úspešne naklonovali prvého zebu.<ref name="BBC-1999">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cloning gives second chance for bull | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/437391.stm | vydavateľ = BBC News | dátum vydania = 1999-09-03 | dátum prístupu = 2024-11-21}}</ref> == Hinduistická tradícia == V [[India|Indii]] je zebu uctievaný v rámci [[Hinduizmus|hinduizmu]]. V historickom [[Védy|védskom náboženstve]] bol symbolom hojnosti.<ref name="Jha-2002">{{Citácia knihy | autor = Jha, D. N. | titul = The myth of the holy cow | miesto = London | vydavateľ = Verso | rok = 2002 | isbn = 978-1-85984-676-6 | strany = 130}}</ref> Podľa eposu ''[[Mahábhárata]]'' sa s nimi má zaobchádzať s rovnakou úctou ako k vlastnej matke.<ref name="Mahabharata-texts">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mahabharata, Book 13, Section LXXVI | url = http://www.sacred-texts.com/hin/m13/m13b041.htm | vydavateľ = Sacred-texts.com | dátum prístupu = 2024-11-21}}</ref> Mlieko a mliečne výrobky hrali kľúčovú úlohu vo védskych rituáloch. V neskoršom období začal v rituálnej očiste hrať významnú úlohu aj trus a moč (''gomutra''), prípadne ich kombinácia s mliečnymi výrobkami známa ako ''panchagavya''.<ref name="Jha-20021">{{Citácia knihy | autor = Jha, D. N. | titul = The myth of the holy cow | rok = 2002 | strany = 130–131}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Tur domáci]] * [[Pratur]] * [[Hinduizmus]] [[Kategória:Turovité]] [[Kategória:Domáce zvieratá]] ihqygborgjida3gicnr5xbt1ep1ff3t 8210836 8210835 2026-05-08T17:31:02Z ~2026-27065-36 293875 8210836 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy | Názov = zebu | Obrázok = Bos taurus indicus.jpg | Titulok = Býk zebu s charakteristickým hrbom. | Ríša po slovensky = [[živočíchy]] | Ríša po latinsky = Animalia | Kmeň po slovensky = [[chordáty]] | Kmeň po latinsky = Chordata | Podkmeň po slovensky = [[stavovce]] | Podkmeň po latinsky = Vertebrata | Trieda po slovensky = [[cicavce]] | Trieda po latinsky = Mammalia | Rad po slovensky = [[párnokopytníky]] | Rad po latinsky = Artiodactyla | Čeľaď po slovensky = [[turovité]] | Čeľaď po latinsky = Bovidae | Podčeľaď po slovensky = [[tury]] | Podčeľaď po latinsky = Bovinae | Rod po slovensky = [[tur (rod)|tur]] | Rod po latinsky = Bos | Druh po slovensky = [[tur domáci]] | Druh po latinsky = B. taurus | Poddruh po slovensky = '''zebu''' | Poddruh po latinsky = Bos taurus indicus | Binomické meno = Bos taurus indicus | Klasifikátor1 = [[Carl von Linné|Linnaeus]] | Dátum1 = 1758 | Synonymá = ''Bos indicus'' }} '''Zebu''' ({{v jazyku|lat|''Bos indicus'' alebo ''Bos taurus indicus''}}) je druh (resp. poddruh) domestikovaného [[tur (rod)|tura]], ktorý pochádza z južnej [[Ázia|Ázie]].<ref name="Chen10">{{Citácia periodika | autor = Chen, S. et al. | titul = Zebu cattle are an exclusive legacy of the South Asia Neolithic | periodikum = Molecular Biology and Evolution | ročník = 27 | číslo = 1 | strany = 1–6 | rok = 2010 | doi = 10.1093/molbev/msp213}}</ref> V literatúre sa označuje aj ako ''indický tur'' alebo ''hrbatý dobytok''. Zebu je vynikajúco prispôsobený životu v [[Tropické podnebie|tropickom podnebí]] a dnes sa chová po celom svete v teplých klimatických pásmach.<ref name="Clutton-Brock-1999">{{Citácia knihy | autor = Juliet Clutton-Brock | titul = A Natural History of Domesticated Mammals | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1999 | isbn = 978-0-521-63495-3 | strany = 90 – 91}}</ref> == Taxonómia a názov == Vedecké meno ''Bos indicus'' zaviedol [[Carl von Linné|Carl Linnaeus]] v roku 1758 (pôvodne pre hrbatý dobytok v Číne). Klasifikácia zebu je v súčasnosti predmetom vedeckých sporov: * Niektorí autori ho považujú za ''samostatný druh'' (''Bos indicus'').<ref name="Clutton-Brock-85">{{Citácia knihy | autor = Juliet Clutton-Brock | titul = A Natural History of Domesticated Mammals | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1999 | isbn = 978-0-521-63495-3 | strany = 85}}</ref> * Iní ho klasifikujú ako ''poddruh'' tura domáceho (''Bos taurus indicus'').<ref name="MSW3">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Peter Grubb | titul = Mammal Species of the World: Subspecies Bos taurus indicus | url = https://bucknell.edu | vydavateľ = Johns Hopkins University Press | rok = 2005}}</ref> * [[American Society of Mammalogists]] ho v súčasnosti radí priamo pod druh ''Bos taurus'', podobne ako africký dobytok Sanga.<ref name="ASM-2021">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mammal Diversity Database: Bos taurus | url = https://www.mammaldiversity.org/explore.html#genus=Bos&species=taurus&id=1006267 | vydavateľ = American Society of Mammalogists | rok = 2021}}</ref> Genetické výskumy naznačujú, že vyhynutý divý [[pratur]] (''Bos primigenius'') sa v minulosti rozdelil na dve línie: líniu bez hrbu (vedúcu k európskemu dobytku) a líniu hrbatú (vedúcu k zebu).<ref name="Utsunomiya19">{{Citácia periodika | autor = Utsunomiya, Y. T. et al. | titul = Genomic clues of the evolutionary history of Bos indicus cattle | periodikum = Animal Genetics | ročník = 50 | číslo = 6 | strany = 557–568 | rok = 2019}}</ref> == Charakteristika a využitie == Zebu sa od európskeho dobytka (taurínneho typu) líši charakteristickým tukovým hrbom na ramenách, veľkým kožným lalokom pod hrdlom a niekedy ovisnutými ušami. Tieto znaky mu pomáhajú lepšie znášať vysoké teploty. Využíva sa na rôzne účely: * ''Pracovné zviera:'' Ako ťažné zviera pri orbe a na jazdenie. * ''Hospodársky úžitok:'' Zdroj mlieka a mäsa (mimo oblastí, kde je posvätný), kože a trusu (používaného ako palivo a hnojivo). * ''Spoločník:'' Niektoré malé plemená, ako napríklad Nadudana (miniatúrny zebu), sa chovajú ako domáce zvieratá.<ref name="Okla-22">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Miniature Zebu Cattle | url = https://breeds.okstate.edu/cattle/miniature-zebu-cattle.html | vydavateľ = Oklahoma State University | rok = 2022}}</ref> V mnohých regiónoch, najmä v Indii, má zebu hlboký '''náboženský význam''' (najmä v hinduizme). == Pôvod == Zebu pochádza z indickej formy [[pratur|pratura]] (''Bos primigenius namadicus''). K jeho domestikácii došlo približne pred 6 000 až 8 000 rokmi, pričom jedným z kľúčových centier bol [[Mehrgarh]] (v dnešnom Pakistane).<ref name="Vuure">{{Citácia knihy | autor = Van Vuure, C. | titul = Retracing the Aurochs: History, Morphology and Ecology of an Extinct Wild Ox | miesto = Sofia | vydavateľ = Pensoft Publishers | rok = 2005 | isbn = 978-954-642-235-4}}</ref><ref name="Gangal-14">{{Citácia periodika | autor = Gangal, K. – Sarson, G. R. – Shukurov, A. | titul = The Near-Eastern Roots of the Neolithic in South Asia | periodikum = PLOS ONE | ročník = 9 | číslo = 5 | rok = 2014 | doi = 10.1371/journal.pone.0095714}}</ref> Za ďalšie centrá domestikácie sa považuje južná India a Gudžarát v západnej Indii.<ref name="Perez-18">{{Citácia periodika | autor = Pérez-Pardal, L. et al. | titul = Legacies of domestication, trade and herder mobility shape extant male zebu cattle diversity in South Asia and Africa | periodikum = Scientific Reports | ročník = 8 | číslo = 1 | rok = 2018 | doi = 10.1038/s41598-018-36444-7}}</ref> Divý predok zebu, indický pratur, vyhynul pravdepodobne počas obdobia [[Indská civilizácia|Indskej kultúry]]. Hlavnými príčinami boli strata prirodzeného prostredia v dôsledku rozširujúceho sa pastierstva a kríženie s domestikovanými zebu.<ref name="Rangarajan-4">{{Citácia knihy | autor = Rangarajan, M. | titul = India's Wildlife History | miesto = Delhi | vydavateľ = Permanent Black | rok = 2001 | isbn = 978-81-7824-140-1 | strany = 4}}</ref> Najmladšie kostrové nálezy indického pratura sú datované do obdobia pred cca 3 800 rokmi, čo z neho robí prvý z troch poddruhov pratura, ktorý vyhynul.<ref name="Turvey-21">{{Citácia periodika | autor = Turvey, S. T. et al. | titul = Late Quaternary megafaunal extinctions in India: How much do we know? | periodikum = Quaternary Science Reviews | ročník = 252 | rok = 2021 | doi = 10.1016/j.quascirev.2020.106740}}</ref> [[Súbor:Clevelandart 1973.160.jpg|náhľad|Býk na pečatidle z obdobia Indskej civilizácie.]] [[Súbor:GODL Rampurva bull in profile.jpg|náhľad|vľavo|Hlavica [[Ašóka|Ašókovho stĺpa]] (3. stor. pred n. l.) s vyobrazením zebu.]] === Rozšírenie do sveta === Archeologické nálezy (vyobrazenia na keramike a skalách) naznačujú, že hrbatý dobytok, pravdepodobne dovezený z Blízkeho východu, bol prítomný v [[Egypt]]e už pred 4 000 rokmi. Do subsaharskej Afriky sa dostal po roku 700 n. l. a do oblasti [[Africký roh|Afrického rohu]] okolo roku 1000 n. l.<ref>{{Citácia periodika | autor = Marshall, F. | titul = Rethinking the Role of Bos indicus in Sub-Sahara Africa | periodikum = Current Anthropology | ročník = 30 | číslo = 2 | strany = 235–240 | rok = 1989}}</ref> === Genetika === Fylogenetická analýza odhalila tri hlavné línie haplotypov [[Chromozóm Y|chromozómu Y]] u zebu: * ''Y3A:'' Najrozšírenejšia a kozmopolitná línia. * ''Y3B:'' Pozorovaná výhradne v západnej Afrike. * ''Y3C:'' Dominantná v južnej a severovýchodnej Indii.<ref name="Perez-18" /> == Charakteristika a fyziológia == [[Súbor:Bos taurus indicus.jpg|náhľad|Býk zebu s typickým hrbom a lalokom.]] [[Súbor:Kankrej 01.JPG|náhľad|vľavo|Samica plemena Kankrej z indického Gudžarátu.]] Zebu, podobne ako africký dobytok Sanga, sa vyznačuje výrazným hrbom na ramenách, veľkým kožným lalokom (''palear'') pod hrdlom a ovisnutými ušami.<ref name="IFIZCI">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Definition: Zebu | url = https://www.ifizci.com/zebu-information-about-the-humped-cattle/ | vydavateľ = IFIZCI | dátum prístupu = 2024-11-21}}</ref> V porovnaní s európskym (taurínnym) dobytkom je zebu vynikajúco prispôsobený horúcemu prostrediu [[Savana|tropických saván]] a [[Step|stép]]. Tieto adaptácie zahŕňajú vyššiu toleranciu voči suchu, extrémnemu teplu a priamemu slnečnému žiareniu.<ref name="Mukasa-Mugerwa-89">{{Citácia knihy | autor = Mukasa-Mugerwa, E. | titul = A Review of a Reproductive Performance of Female Bos Indicus (zebu) Cattle | rok = 1989 | vydavateľ = ILRI | isbn = 978-92-9053-099-2}}</ref> == Správanie a ekológia == Štúdie prirodzeného odstavu teliat ukázali, že hoci kravy zebu odstavujú svoje mláďatá počas dvojtýždňového obdobia, aj po ňom si zachovávajú silné sociálne väzby. Svoje potomstvo uprednostňujú pri vzájomnom čistení srsti (''grooming'') a ako partnerov pri pastve, a to najmenej po dobu 4 až 5 rokov.<ref name="Reinhardt-81">{{Citácia periodika | autor = Reinhardt, V. – Reinhardt, A. | titul = Cohesive relationships in a cattle herd (Bos indicus) | periodikum = Behaviour | ročník = 77 | číslo = 3 | strany = 121–150 | rok = 1981 | doi = 10.1163/156853981X00194}}</ref> === Reprodukcia === Zebu pohlavne dospievajú neskôr ako európsky dobytok; zvyčajne sú schopné prvého pôrodu vo veku približne 29 mesiacov. Predčasná reprodukcia môže viesť k nadmernému stresu organizmu a skráteniu dĺžky života. Gravidita trvá v priemere 285 dní, no jej dĺžka závisí od veku a výživy matky. Pohlavie teľaťa tiež ovplyvňuje dĺžku nosenia – býčky sa zvyčajne rodia o niečo neskôr než jalovičky.<ref name="Mukasa-Mugerwa-89" /> === Zdravie a odolnosť === Hoci je zebu známy svojou vysokou odolnosťou voči vonkajším parazitom (napr. kliešťom), je citlivý na ochorenie [[Nagana|nagana]] (africká trypanozomiáza), pretože nevykazuje tzv. trypanotoleranciu (odolnosť voči bičíkovcom rodu ''Trypanosoma'').<ref name="MacHugh-97">{{Citácia periodika | autor = MacHugh, D. E. | titul = Microsatellite DNA Variation and the evolution, domestication and phylogeography of Taurine and Zebu Cattle | periodikum = Genetics | ročník = 146 | číslo = 3 | strany = 1071–1086 | rok = 1997}}</ref><ref name="Makina-16">{{Citácia periodika | autor = Makina, S. O. et al. | titul = Insight into the genetic composition of South African Sanga cattle | periodikum = Genetics Selection Evolution | ročník = 48 | číslo = 1 | rok = 2016 | doi = 10.1186/s12711-016-0266-1}}</ref> == Plemená a hybridy == [[Súbor:Zébus de Madagascar 02.jpg|náhľad|Trh so zebu na [[Madagaskar]]e.]]Zebu je veľmi rozšírený vo veľkej časti Ázie, vrátane Pakistanu, Indie, [[Nepál]]u, [[Bangladéš]]a a Číny. V Ázii sa európsky (taurínny) dobytok vyskytuje najmä v severných oblastiach, ako sú [[Japonsko]], [[Kórejská republika|Kórea]], severná Čína a [[Mongolsko]]. V rámci Číny sú európske plemená bežnejšie u severných plemien, zatiaľ čo zebu dominuje u južných, pričom v stredných oblastiach sa vyskytujú ich hybridy.<ref name="Cai-2014">{{Citácia periodika | autor = Cai, D. et al. | titul = The origins of Chinese domestic cattle as revealed by ancient DNA analysis | periodikum = Journal of Archaeological Science | ročník = 41 | rok = 2014 | strany = 423–434 | doi = 10.1016/j.jas.2013.09.003}}</ref><ref name="Komosinska-2002">{{Citácia knihy | autor = Komosińska, H. & Podsiadło, E. | titul = Ssaki kopytne: przewodnik | miesto = Warszawa | vydavateľ = Wydaw. Naukowe PWN | rok = 2002 | isbn = 978-83-01-13806-6}}</ref> === Africký pôvod a hybridizácia === Genetici z Medzinárodného inštitútu pre výskum hospodárskych zvierat (ILRI) zistili, že dobytok bol v Afrike domestikovaný nezávisle od domestikácie na Blízkom východe. Dospeli k záveru, že populácie dobytka v južnej Afrike pochádzajú pôvodne z východnej Afriky, a nie z južnej migrácie európskeho dobytka.<ref name="Hanotte-2002">{{Citácia periodika | autor = Hanotte, O. et al. | titul = African Pastoralism: Genetic Imprints of Origins and Migrations | periodikum = Science | ročník = 296 | číslo = 5566 | rok = 2002 | strany = 336–339 | doi = 10.1126/science.1069878}}</ref> Výsledky sú však nejednoznačné v otázke, či k domestikácii došlo skôr v Afrike alebo na Blízkom východe.<ref name="Stokstad-2002">{{Citácia periodika | autor = Stokstad, E. | titul = Early Cowboys Herded Cattle in Africa | periodikum = Science | ročník = 296 | číslo = 5566 | rok = 2002 | strany = 236 | doi = 10.1126/science.236a}}</ref> Plemená typu '''Sanga''' (napr. [[Afrikander]], [[Červený Fulani]], [[Ankole (plemeno)|Ankole]] či [[Boran (plemeno)|Boran]]) vznikli hybridizáciou zebu s pôvodným africkým dobytkom bez hrbu.<ref name="Mwai-2015">{{Citácia periodika | autor = Mwai, O. et al. | titul = African Indigenous Cattle: Unique Genetic Resources in a Rapidly Changing World | periodikum = Asian-Australasian Journal of Animal Sciences | ročník = 28 | číslo = 7 | rok = 2015 | strany = 911–921 | doi = 10.5713/ajas.15.0002R}}</ref> Celkovo je známych približne 75 plemien zebu, ktoré sú takmer rovnomerne rozdelené medzi africké a indické plemená. === Rozšírené plemená === Okrem lokálnych foriem existuje niekoľko plemien zebu, ktoré sú celosvetovo rozšírené vďaka svojej úžitkovosti a odolnosti: * {| class="wikitable mw-collapsible mw-collapsed" style="width:100%" ! style="background:#f2f2f2; text-align:left;" | Zoznam rozšírenejších plemien zebu |- | * [[Gyr]]<ref name="Butler-Gyr">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://butlerfarms.us |titul=Gyr Cattle |vydavateľ=Butler Farms}}</ref> * [[Kankrej]] a [[Guzerát]]<ref name="Okla-Kankrej">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://okstate.edu |titul=Breeds of livestock - Kankrej Cattle |rok=2021}}</ref> * [[Indobrasil]]<ref name="Butler-Indu">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://butlerfarms.us |titul=Indu Brasil Cattle |vydavateľ=Butler Farms}}</ref> * [[Brahman (plemeno)|Brahman]]<ref name="DPI-Brahman">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://nsw.gov.au |titul=Cattle Breeds-Brahman |rok=2024}}</ref> * [[Sibi Bhagnari]]<ref name="RG-Pakistan">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://researchgate.net |titul=Beef breeds of Pakistan}}</ref> * [[Cholistani]]<ref name="Dairy-Cholistani">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://pakdairyinfo.com |titul=Cholistani Cattle}}</ref> * [[Dhanni]]<ref name="Joshi-1953">{{Citácia knihy |autor1=Joshi, N. R. |autor2=Phillips, R. W. |rok=1953 |titul=Zebu Cattle of India and Pakistan |vydavateľ=Food and Agriculture Organisation |miesto=Rome}}</ref> * [[Nelore]] * [[Ongole]]<ref name="Joshi-1953" /> * [[Sahiwal]]<ref name="Joshi-1953" /> * [[Red Sindhi]]<ref name="Joshi-1953" /> * [[Butana a Kenana]]<ref name="Bahbahani-2018">{{Citácia periodika |titul=Signatures of positive selection in African Butana and Kenana dairy zebu cattle |rok=2018 |periodikum=PLOS ONE |ročník=13 |číslo=1}}</ref> * [[Tharparkar]]<ref name="Joshi-1953" /> * [[Kangayam]]<ref name="Joshi-1953" /> |} [[Súbor:Hariana_02.JPG|náhľad|Plemeno Hariana v severnej Indii.]] Iné plemená majú skôr lokálny charakter, ako napríklad [[Hariana]] z Pandžábu<ref name="Porter-245">{{cite book |author=Porter, V. |year=1991 |title=Cattle: A Handbook to the Breeds of the World |location=London |publisher=Helm |strany=245 |isbn=0-8160-2640-8}}</ref> alebo [[Rath]] z Rádžastánu.<ref name="Porter-246">{{cite book |author=Porter, V. |year=1991 |title=Cattle: A Handbook to the Breeds of the World |location=London |publisher=Helm |strany=246 |isbn=0-8160-2640-8}}</ref> Významnú úlohu zohral zebu v [[Brazília|Brazílii]], kde bol importovaný začiatkom 20. storočia. Vďaka schopnosti pásť sa na prirodzených pastvinách a odolnosti voči parazitom bol považovaný za „ekologický“ dobytok.<ref name="Wilcox-218">{{cite book |author=Wilcox, R.W. |chapter=Zebu's Elbows: Cattle Breeding the Environment in Central Brazil |title=Territories, Commodities and Knowledges |rok=2004 |vydavateľ=Institute for the Study of the Americas |isbn=978-1-900039-57-4 |strany=218–246}}</ref> Od 60. rokov 20. storočia sa dominantným plemenom v Brazílii stal [[Nelore]] (potomok plemena Ongole). Dnes tvorí čistokrvný alebo hybridný Nelore viac než 80 % brazílskeho mäsového dobytka (približne 167 miliónov kusov).<ref name="Okla-Nelore">{{Cite web |date=2021 |title=Nelore Cattle |url=https://breeds.okstate.edu/cattle/nelore-cattle.html |vydavateľ=Oklahoma State University}}</ref> == Využitie == [[Súbor:India.Mumbai.04.jpg|náhľad|Zebu ako ťažné zviera v Bombaji (2004).]] [[Súbor:A day in the life of a rural 03.jpg|náhľad|vľavo|Dedinský obyvateľ s ozdobeným býkom počas festivalu Pongal.]] Zebu sa využíva ako ťažné a jazdecké zviera, na produkciu mäsa a mlieka, ale aj pre vedľajšie produkty, ako sú koža, rohovina (na rukoväte nožov) a trus, ktorý slúži ako palivo a hnojivo. Menšie formy, najmä miniatúrne zebu, sa chovajú ako domáci miláčikovia.<ref name="AMZA-2019">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = One of the Oldest Cattle Breeds | url = https://www.amzaonline.org/one-of-the-oldest-cattle-breeds/ | vydavateľ = American Miniature Zebu Association | dátum prístupu = 2024-11-21}}</ref> V Indii sa počet ťažných zvierat v roku 1998 odhadoval na 65,7 milióna kusov.<ref name="Phaniraja-2009">{{Citácia periodika | autor = Phaniraja, K. L. – Panchasara, H. H. | titul = Indian draught animals power | periodikum = Veterinary World | ročník = 2 | číslo = 10 | strany = 404–407 | rok = 2009 | url = https://www.veterinaryworld.org/Vol.2/October/Indian%20Draught%20Animals%20Power.pdf}}</ref> Kravy zebu majú spravidla nižšiu produkciu mlieka a dospievajú neskôr. Produkcia mlieka sa však zvyčajne zvyšuje, ak sa zebu krížia s európskym (taurínnym) dobytkom.<ref name="Mukasa-Mugerwa-1989">{{Citácia knihy | autor = Mukasa-Mugerwa, E. | titul = A Review of a Reproductive Performance of Female Bos Indicus (zebu) Cattle | rok = 1989 | vydavateľ = ILRI | isbn = 978-92-9053-099-2}}</ref> === Regionálne zaujímavosti === Na [[Madagaskar]]e počet zebu prevyšuje počet obyvateľov. Mladí muži tu praktizujú rituálny zápas so zebu zvaný ''tolon'omby'', ktorý je súčasťou rituálov dvorenia.<ref name="Combeau-2011">{{Citácia periodika | autor = Combeau-Mari, E. | titul = Traditional Fighting Practices: The Root and Expression of Malagasy Culture | periodikum = The International Journal of the History of Sport | ročník = 28 | číslo = 12 | strany = 1566–1585 | rok = 2011 | doi = 10.1080/09523367.2011.592749}}</ref> V indickom štáte [[Tamilnádu]] sa zebu využívajú pri tradičnom športe [[jallikattu]]. V roku 1999 vedci z [[Texas A&M University]] úspešne naklonovali prvého zebu.<ref name="BBC-1999">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cloning gives second chance for bull | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/437391.stm | vydavateľ = BBC News | dátum vydania = 1999-09-03 | dátum prístupu = 2024-11-21}}</ref> == Hinduistická tradícia == V [[India|Indii]] je zebu uctievaný v rámci [[Hinduizmus|hinduizmu]]. V historickom [[Védy|védskom náboženstve]] bol symbolom hojnosti.<ref name="Jha-2002">{{Citácia knihy | autor = Jha, D. N. | titul = The myth of the holy cow | miesto = London | vydavateľ = Verso | rok = 2002 | isbn = 978-1-85984-676-6 | strany = 130}}</ref> Podľa eposu ''[[Mahábhárata]]'' sa s nimi má zaobchádzať s rovnakou úctou ako k vlastnej matke.<ref name="Mahabharata-texts">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mahabharata, Book 13, Section LXXVI | url = http://www.sacred-texts.com/hin/m13/m13b041.htm | vydavateľ = Sacred-texts.com | dátum prístupu = 2024-11-21}}</ref> Mlieko a mliečne výrobky hrali kľúčovú úlohu vo védskych rituáloch. V neskoršom období začal v rituálnej očiste hrať významnú úlohu aj trus a moč (''gomutra''), prípadne ich kombinácia s mliečnymi výrobkami známa ako ''panchagavya''.<ref name="Jha-20021">{{Citácia knihy | autor = Jha, D. N. | titul = The myth of the holy cow | rok = 2002 | strany = 130–131}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Tur domáci]] * [[Pratur]] * [[Hinduizmus]] [[Kategória:Turovité]] [[Kategória:Hospodárske zvieratá]] k0bmtou6ym2cjdcwn4e862iph2mouhk 8210857 8210836 2026-05-08T18:08:58Z Luppus 39967 obrázok 8210857 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy | Názov = zebu | Obrázok = Bos taurus indicus.jpg | Titulok = Býk zebu s charakteristickým hrbom. | Ríša po slovensky = [[živočíchy]] | Ríša po latinsky = Animalia | Kmeň po slovensky = [[chordáty]] | Kmeň po latinsky = Chordata | Podkmeň po slovensky = [[stavovce]] | Podkmeň po latinsky = Vertebrata | Trieda po slovensky = [[cicavce]] | Trieda po latinsky = Mammalia | Rad po slovensky = [[párnokopytníky]] | Rad po latinsky = Artiodactyla | Čeľaď po slovensky = [[turovité]] | Čeľaď po latinsky = Bovidae | Podčeľaď po slovensky = [[tury]] | Podčeľaď po latinsky = Bovinae | Rod po slovensky = [[tur (rod)|tur]] | Rod po latinsky = Bos | Druh po slovensky = [[tur domáci]] | Druh po latinsky = B. taurus | Poddruh po slovensky = '''zebu''' | Poddruh po latinsky = Bos taurus indicus | Binomické meno = Bos taurus indicus | Klasifikátor1 = [[Carl von Linné|Linnaeus]] | Dátum1 = 1758 | Synonymá = ''Bos indicus'' }} '''Zebu''' ({{v jazyku|lat|''Bos indicus'' alebo ''Bos taurus indicus''}}) je druh (resp. poddruh) domestikovaného [[tur (rod)|tura]], ktorý pochádza z južnej [[Ázia|Ázie]].<ref name="Chen10">{{Citácia periodika | autor = Chen, S. et al. | titul = Zebu cattle are an exclusive legacy of the South Asia Neolithic | periodikum = Molecular Biology and Evolution | ročník = 27 | číslo = 1 | strany = 1–6 | rok = 2010 | doi = 10.1093/molbev/msp213}}</ref> V literatúre sa označuje aj ako ''indický tur'' alebo ''hrbatý dobytok''. Zebu je vynikajúco prispôsobený životu v [[Tropické podnebie|tropickom podnebí]] a dnes sa chová po celom svete v teplých klimatických pásmach.<ref name="Clutton-Brock-1999">{{Citácia knihy | autor = Juliet Clutton-Brock | titul = A Natural History of Domesticated Mammals | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1999 | isbn = 978-0-521-63495-3 | strany = 90 – 91}}</ref> == Taxonómia a názov == Vedecké meno ''Bos indicus'' zaviedol [[Carl von Linné|Carl Linnaeus]] v roku 1758 (pôvodne pre hrbatý dobytok v Číne). Klasifikácia zebu je v súčasnosti predmetom vedeckých sporov: * Niektorí autori ho považujú za ''samostatný druh'' (''Bos indicus'').<ref name="Clutton-Brock-85">{{Citácia knihy | autor = Juliet Clutton-Brock | titul = A Natural History of Domesticated Mammals | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1999 | isbn = 978-0-521-63495-3 | strany = 85}}</ref> * Iní ho klasifikujú ako ''poddruh'' tura domáceho (''Bos taurus indicus'').<ref name="MSW3">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Peter Grubb | titul = Mammal Species of the World: Subspecies Bos taurus indicus | url = https://bucknell.edu | vydavateľ = Johns Hopkins University Press | rok = 2005}}</ref> * [[American Society of Mammalogists]] ho v súčasnosti radí priamo pod druh ''Bos taurus'', podobne ako africký dobytok Sanga.<ref name="ASM-2021">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mammal Diversity Database: Bos taurus | url = https://www.mammaldiversity.org/explore.html#genus=Bos&species=taurus&id=1006267 | vydavateľ = American Society of Mammalogists | rok = 2021}}</ref> Genetické výskumy naznačujú, že vyhynutý divý [[pratur]] (''Bos primigenius'') sa v minulosti rozdelil na dve línie: líniu bez hrbu (vedúcu k európskemu dobytku) a líniu hrbatú (vedúcu k zebu).<ref name="Utsunomiya19">{{Citácia periodika | autor = Utsunomiya, Y. T. et al. | titul = Genomic clues of the evolutionary history of Bos indicus cattle | periodikum = Animal Genetics | ročník = 50 | číslo = 6 | strany = 557–568 | rok = 2019}}</ref> == Charakteristika a využitie == Zebu sa od európskeho dobytka (taurínneho typu) líši charakteristickým tukovým hrbom na ramenách, veľkým kožným lalokom pod hrdlom a niekedy ovisnutými ušami. Tieto znaky mu pomáhajú lepšie znášať vysoké teploty. Využíva sa na rôzne účely: * ''Pracovné zviera:'' Ako ťažné zviera pri orbe a na jazdenie. * ''Hospodársky úžitok:'' Zdroj mlieka a mäsa (mimo oblastí, kde je posvätný), kože a trusu (používaného ako palivo a hnojivo). * ''Spoločník:'' Niektoré malé plemená, ako napríklad Nadudana (miniatúrny zebu), sa chovajú ako domáce zvieratá.<ref name="Okla-22">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Miniature Zebu Cattle | url = https://breeds.okstate.edu/cattle/miniature-zebu-cattle.html | vydavateľ = Oklahoma State University | rok = 2022}}</ref> V mnohých regiónoch, najmä v Indii, má zebu hlboký '''náboženský význam''' (najmä v hinduizme). == Pôvod == Zebu pochádza z indickej formy [[pratur|pratura]] (''Bos primigenius namadicus''). K jeho domestikácii došlo približne pred 6 000 až 8 000 rokmi, pričom jedným z kľúčových centier bol [[Mehrgarh]] (v dnešnom Pakistane).<ref name="Vuure">{{Citácia knihy | autor = Van Vuure, C. | titul = Retracing the Aurochs: History, Morphology and Ecology of an Extinct Wild Ox | miesto = Sofia | vydavateľ = Pensoft Publishers | rok = 2005 | isbn = 978-954-642-235-4}}</ref><ref name="Gangal-14">{{Citácia periodika | autor = Gangal, K. – Sarson, G. R. – Shukurov, A. | titul = The Near-Eastern Roots of the Neolithic in South Asia | periodikum = PLOS ONE | ročník = 9 | číslo = 5 | rok = 2014 | doi = 10.1371/journal.pone.0095714}}</ref> Za ďalšie centrá domestikácie sa považuje južná India a Gudžarát v západnej Indii.<ref name="Perez-18">{{Citácia periodika | autor = Pérez-Pardal, L. et al. | titul = Legacies of domestication, trade and herder mobility shape extant male zebu cattle diversity in South Asia and Africa | periodikum = Scientific Reports | ročník = 8 | číslo = 1 | rok = 2018 | doi = 10.1038/s41598-018-36444-7}}</ref> Divý predok zebu, indický pratur, vyhynul pravdepodobne počas obdobia [[Indská civilizácia|Indskej kultúry]]. Hlavnými príčinami boli strata prirodzeného prostredia v dôsledku rozširujúceho sa pastierstva a kríženie s domestikovanými zebu.<ref name="Rangarajan-4">{{Citácia knihy | autor = Rangarajan, M. | titul = India's Wildlife History | miesto = Delhi | vydavateľ = Permanent Black | rok = 2001 | isbn = 978-81-7824-140-1 | strany = 4}}</ref> Najmladšie kostrové nálezy indického pratura sú datované do obdobia pred cca 3 800 rokmi, čo z neho robí prvý z troch poddruhov pratura, ktorý vyhynul.<ref name="Turvey-21">{{Citácia periodika | autor = Turvey, S. T. et al. | titul = Late Quaternary megafaunal extinctions in India: How much do we know? | periodikum = Quaternary Science Reviews | ročník = 252 | rok = 2021 | doi = 10.1016/j.quascirev.2020.106740}}</ref> [[Súbor:Clevelandart 1973.160.jpg|náhľad|Býk na pečatidle z obdobia Indskej civilizácie.]] [[Súbor:GODL Rampurva bull in profile.jpg|náhľad|vľavo|Hlavica [[Ašóka|Ašókovho stĺpa]] (3. stor. pred n. l.) s vyobrazením zebu.]] === Rozšírenie do sveta === Archeologické nálezy (vyobrazenia na keramike a skalách) naznačujú, že hrbatý dobytok, pravdepodobne dovezený z Blízkeho východu, bol prítomný v [[Egypt]]e už pred 4 000 rokmi. Do subsaharskej Afriky sa dostal po roku 700 n. l. a do oblasti [[Africký roh|Afrického rohu]] okolo roku 1000 n. l.<ref>{{Citácia periodika | autor = Marshall, F. | titul = Rethinking the Role of Bos indicus in Sub-Sahara Africa | periodikum = Current Anthropology | ročník = 30 | číslo = 2 | strany = 235–240 | rok = 1989}}</ref> === Genetika === Fylogenetická analýza odhalila tri hlavné línie haplotypov [[Chromozóm Y|chromozómu Y]] u zebu: * ''Y3A:'' Najrozšírenejšia a kozmopolitná línia. * ''Y3B:'' Pozorovaná výhradne v západnej Afrike. * ''Y3C:'' Dominantná v južnej a severovýchodnej Indii.<ref name="Perez-18" /> == Charakteristika a fyziológia == [[Súbor:Kankrej 02.JPG|náhľad|Býk indického plemena Kankrej (Bos indicus) – jedno z najstarších a najsilnejších plemien zebu na svete.]] [[Súbor:Kankrej 01.JPG|náhľad|vľavo|Samica plemena Kankrej z indického Gudžarátu.]] Zebu, podobne ako africký dobytok Sanga, sa vyznačuje výrazným hrbom na ramenách, veľkým kožným lalokom (''palear'') pod hrdlom a ovisnutými ušami.<ref name="IFIZCI">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Definition: Zebu | url = https://www.ifizci.com/zebu-information-about-the-humped-cattle/ | vydavateľ = IFIZCI | dátum prístupu = 2024-11-21}}</ref> V porovnaní s európskym (taurínnym) dobytkom je zebu vynikajúco prispôsobený horúcemu prostrediu [[Savana|tropických saván]] a [[Step|stép]]. Tieto adaptácie zahŕňajú vyššiu toleranciu voči suchu, extrémnemu teplu a priamemu slnečnému žiareniu.<ref name="Mukasa-Mugerwa-89">{{Citácia knihy | autor = Mukasa-Mugerwa, E. | titul = A Review of a Reproductive Performance of Female Bos Indicus (zebu) Cattle | rok = 1989 | vydavateľ = ILRI | isbn = 978-92-9053-099-2}}</ref> == Správanie a ekológia == Štúdie prirodzeného odstavu teliat ukázali, že hoci kravy zebu odstavujú svoje mláďatá počas dvojtýždňového obdobia, aj po ňom si zachovávajú silné sociálne väzby. Svoje potomstvo uprednostňujú pri vzájomnom čistení srsti (''grooming'') a ako partnerov pri pastve, a to najmenej po dobu 4 až 5 rokov.<ref name="Reinhardt-81">{{Citácia periodika | autor = Reinhardt, V. – Reinhardt, A. | titul = Cohesive relationships in a cattle herd (Bos indicus) | periodikum = Behaviour | ročník = 77 | číslo = 3 | strany = 121–150 | rok = 1981 | doi = 10.1163/156853981X00194}}</ref> === Reprodukcia === Zebu pohlavne dospievajú neskôr ako európsky dobytok; zvyčajne sú schopné prvého pôrodu vo veku približne 29 mesiacov. Predčasná reprodukcia môže viesť k nadmernému stresu organizmu a skráteniu dĺžky života. Gravidita trvá v priemere 285 dní, no jej dĺžka závisí od veku a výživy matky. Pohlavie teľaťa tiež ovplyvňuje dĺžku nosenia – býčky sa zvyčajne rodia o niečo neskôr než jalovičky.<ref name="Mukasa-Mugerwa-89" /> === Zdravie a odolnosť === Hoci je zebu známy svojou vysokou odolnosťou voči vonkajším parazitom (napr. kliešťom), je citlivý na ochorenie [[Nagana|nagana]] (africká trypanozomiáza), pretože nevykazuje tzv. trypanotoleranciu (odolnosť voči bičíkovcom rodu ''Trypanosoma'').<ref name="MacHugh-97">{{Citácia periodika | autor = MacHugh, D. E. | titul = Microsatellite DNA Variation and the evolution, domestication and phylogeography of Taurine and Zebu Cattle | periodikum = Genetics | ročník = 146 | číslo = 3 | strany = 1071–1086 | rok = 1997}}</ref><ref name="Makina-16">{{Citácia periodika | autor = Makina, S. O. et al. | titul = Insight into the genetic composition of South African Sanga cattle | periodikum = Genetics Selection Evolution | ročník = 48 | číslo = 1 | rok = 2016 | doi = 10.1186/s12711-016-0266-1}}</ref> == Plemená a hybridy == [[Súbor:Zébus de Madagascar 02.jpg|náhľad|Trh so zebu na [[Madagaskar]]e.]]Zebu je veľmi rozšírený vo veľkej časti Ázie, vrátane Pakistanu, Indie, [[Nepál]]u, [[Bangladéš]]a a Číny. V Ázii sa európsky (taurínny) dobytok vyskytuje najmä v severných oblastiach, ako sú [[Japonsko]], [[Kórejská republika|Kórea]], severná Čína a [[Mongolsko]]. V rámci Číny sú európske plemená bežnejšie u severných plemien, zatiaľ čo zebu dominuje u južných, pričom v stredných oblastiach sa vyskytujú ich hybridy.<ref name="Cai-2014">{{Citácia periodika | autor = Cai, D. et al. | titul = The origins of Chinese domestic cattle as revealed by ancient DNA analysis | periodikum = Journal of Archaeological Science | ročník = 41 | rok = 2014 | strany = 423–434 | doi = 10.1016/j.jas.2013.09.003}}</ref><ref name="Komosinska-2002">{{Citácia knihy | autor = Komosińska, H. & Podsiadło, E. | titul = Ssaki kopytne: przewodnik | miesto = Warszawa | vydavateľ = Wydaw. Naukowe PWN | rok = 2002 | isbn = 978-83-01-13806-6}}</ref> === Africký pôvod a hybridizácia === Genetici z Medzinárodného inštitútu pre výskum hospodárskych zvierat (ILRI) zistili, že dobytok bol v Afrike domestikovaný nezávisle od domestikácie na Blízkom východe. Dospeli k záveru, že populácie dobytka v južnej Afrike pochádzajú pôvodne z východnej Afriky, a nie z južnej migrácie európskeho dobytka.<ref name="Hanotte-2002">{{Citácia periodika | autor = Hanotte, O. et al. | titul = African Pastoralism: Genetic Imprints of Origins and Migrations | periodikum = Science | ročník = 296 | číslo = 5566 | rok = 2002 | strany = 336–339 | doi = 10.1126/science.1069878}}</ref> Výsledky sú však nejednoznačné v otázke, či k domestikácii došlo skôr v Afrike alebo na Blízkom východe.<ref name="Stokstad-2002">{{Citácia periodika | autor = Stokstad, E. | titul = Early Cowboys Herded Cattle in Africa | periodikum = Science | ročník = 296 | číslo = 5566 | rok = 2002 | strany = 236 | doi = 10.1126/science.236a}}</ref> Plemená typu '''Sanga''' (napr. [[Afrikander]], [[Červený Fulani]], [[Ankole (plemeno)|Ankole]] či [[Boran (plemeno)|Boran]]) vznikli hybridizáciou zebu s pôvodným africkým dobytkom bez hrbu.<ref name="Mwai-2015">{{Citácia periodika | autor = Mwai, O. et al. | titul = African Indigenous Cattle: Unique Genetic Resources in a Rapidly Changing World | periodikum = Asian-Australasian Journal of Animal Sciences | ročník = 28 | číslo = 7 | rok = 2015 | strany = 911–921 | doi = 10.5713/ajas.15.0002R}}</ref> Celkovo je známych približne 75 plemien zebu, ktoré sú takmer rovnomerne rozdelené medzi africké a indické plemená. === Rozšírené plemená === Okrem lokálnych foriem existuje niekoľko plemien zebu, ktoré sú celosvetovo rozšírené vďaka svojej úžitkovosti a odolnosti: * {| class="wikitable mw-collapsible mw-collapsed" style="width:100%" ! style="background:#f2f2f2; text-align:left;" | Zoznam rozšírenejších plemien zebu |- | * [[Gyr]]<ref name="Butler-Gyr">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://butlerfarms.us |titul=Gyr Cattle |vydavateľ=Butler Farms}}</ref> * [[Kankrej]] a [[Guzerát]]<ref name="Okla-Kankrej">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://okstate.edu |titul=Breeds of livestock - Kankrej Cattle |rok=2021}}</ref> * [[Indobrasil]]<ref name="Butler-Indu">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://butlerfarms.us |titul=Indu Brasil Cattle |vydavateľ=Butler Farms}}</ref> * [[Brahman (plemeno)|Brahman]]<ref name="DPI-Brahman">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://nsw.gov.au |titul=Cattle Breeds-Brahman |rok=2024}}</ref> * [[Sibi Bhagnari]]<ref name="RG-Pakistan">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://researchgate.net |titul=Beef breeds of Pakistan}}</ref> * [[Cholistani]]<ref name="Dairy-Cholistani">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://pakdairyinfo.com |titul=Cholistani Cattle}}</ref> * [[Dhanni]]<ref name="Joshi-1953">{{Citácia knihy |autor1=Joshi, N. R. |autor2=Phillips, R. W. |rok=1953 |titul=Zebu Cattle of India and Pakistan |vydavateľ=Food and Agriculture Organisation |miesto=Rome}}</ref> * [[Nelore]] * [[Ongole]]<ref name="Joshi-1953" /> * [[Sahiwal]]<ref name="Joshi-1953" /> * [[Red Sindhi]]<ref name="Joshi-1953" /> * [[Butana a Kenana]]<ref name="Bahbahani-2018">{{Citácia periodika |titul=Signatures of positive selection in African Butana and Kenana dairy zebu cattle |rok=2018 |periodikum=PLOS ONE |ročník=13 |číslo=1}}</ref> * [[Tharparkar]]<ref name="Joshi-1953" /> * [[Kangayam]]<ref name="Joshi-1953" /> |} [[Súbor:Hariana_02.JPG|náhľad|Plemeno Hariana v severnej Indii.]] Iné plemená majú skôr lokálny charakter, ako napríklad [[Hariana]] z Pandžábu<ref name="Porter-245">{{cite book |author=Porter, V. |year=1991 |title=Cattle: A Handbook to the Breeds of the World |location=London |publisher=Helm |strany=245 |isbn=0-8160-2640-8}}</ref> alebo [[Rath]] z Rádžastánu.<ref name="Porter-246">{{cite book |author=Porter, V. |year=1991 |title=Cattle: A Handbook to the Breeds of the World |location=London |publisher=Helm |strany=246 |isbn=0-8160-2640-8}}</ref> Významnú úlohu zohral zebu v [[Brazília|Brazílii]], kde bol importovaný začiatkom 20. storočia. Vďaka schopnosti pásť sa na prirodzených pastvinách a odolnosti voči parazitom bol považovaný za „ekologický“ dobytok.<ref name="Wilcox-218">{{cite book |author=Wilcox, R.W. |chapter=Zebu's Elbows: Cattle Breeding the Environment in Central Brazil |title=Territories, Commodities and Knowledges |rok=2004 |vydavateľ=Institute for the Study of the Americas |isbn=978-1-900039-57-4 |strany=218–246}}</ref> Od 60. rokov 20. storočia sa dominantným plemenom v Brazílii stal [[Nelore]] (potomok plemena Ongole). Dnes tvorí čistokrvný alebo hybridný Nelore viac než 80 % brazílskeho mäsového dobytka (približne 167 miliónov kusov).<ref name="Okla-Nelore">{{Cite web |date=2021 |title=Nelore Cattle |url=https://breeds.okstate.edu/cattle/nelore-cattle.html |vydavateľ=Oklahoma State University}}</ref> == Využitie == [[Súbor:India.Mumbai.04.jpg|náhľad|Zebu ako ťažné zviera v Bombaji (2004).]] [[Súbor:A day in the life of a rural 03.jpg|náhľad|vľavo|Dedinský obyvateľ s ozdobeným býkom počas festivalu Pongal.]] Zebu sa využíva ako ťažné a jazdecké zviera, na produkciu mäsa a mlieka, ale aj pre vedľajšie produkty, ako sú koža, rohovina (na rukoväte nožov) a trus, ktorý slúži ako palivo a hnojivo. Menšie formy, najmä miniatúrne zebu, sa chovajú ako domáci miláčikovia.<ref name="AMZA-2019">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = One of the Oldest Cattle Breeds | url = https://www.amzaonline.org/one-of-the-oldest-cattle-breeds/ | vydavateľ = American Miniature Zebu Association | dátum prístupu = 2024-11-21}}</ref> V Indii sa počet ťažných zvierat v roku 1998 odhadoval na 65,7 milióna kusov.<ref name="Phaniraja-2009">{{Citácia periodika | autor = Phaniraja, K. L. – Panchasara, H. H. | titul = Indian draught animals power | periodikum = Veterinary World | ročník = 2 | číslo = 10 | strany = 404–407 | rok = 2009 | url = https://www.veterinaryworld.org/Vol.2/October/Indian%20Draught%20Animals%20Power.pdf}}</ref> Kravy zebu majú spravidla nižšiu produkciu mlieka a dospievajú neskôr. Produkcia mlieka sa však zvyčajne zvyšuje, ak sa zebu krížia s európskym (taurínnym) dobytkom.<ref name="Mukasa-Mugerwa-1989">{{Citácia knihy | autor = Mukasa-Mugerwa, E. | titul = A Review of a Reproductive Performance of Female Bos Indicus (zebu) Cattle | rok = 1989 | vydavateľ = ILRI | isbn = 978-92-9053-099-2}}</ref> === Regionálne zaujímavosti === Na [[Madagaskar]]e počet zebu prevyšuje počet obyvateľov. Mladí muži tu praktizujú rituálny zápas so zebu zvaný ''tolon'omby'', ktorý je súčasťou rituálov dvorenia.<ref name="Combeau-2011">{{Citácia periodika | autor = Combeau-Mari, E. | titul = Traditional Fighting Practices: The Root and Expression of Malagasy Culture | periodikum = The International Journal of the History of Sport | ročník = 28 | číslo = 12 | strany = 1566–1585 | rok = 2011 | doi = 10.1080/09523367.2011.592749}}</ref> V indickom štáte [[Tamilnádu]] sa zebu využívajú pri tradičnom športe [[jallikattu]]. V roku 1999 vedci z [[Texas A&M University]] úspešne naklonovali prvého zebu.<ref name="BBC-1999">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cloning gives second chance for bull | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/437391.stm | vydavateľ = BBC News | dátum vydania = 1999-09-03 | dátum prístupu = 2024-11-21}}</ref> == Hinduistická tradícia == V [[India|Indii]] je zebu uctievaný v rámci [[Hinduizmus|hinduizmu]]. V historickom [[Védy|védskom náboženstve]] bol symbolom hojnosti.<ref name="Jha-2002">{{Citácia knihy | autor = Jha, D. N. | titul = The myth of the holy cow | miesto = London | vydavateľ = Verso | rok = 2002 | isbn = 978-1-85984-676-6 | strany = 130}}</ref> Podľa eposu ''[[Mahábhárata]]'' sa s nimi má zaobchádzať s rovnakou úctou ako k vlastnej matke.<ref name="Mahabharata-texts">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mahabharata, Book 13, Section LXXVI | url = http://www.sacred-texts.com/hin/m13/m13b041.htm | vydavateľ = Sacred-texts.com | dátum prístupu = 2024-11-21}}</ref> Mlieko a mliečne výrobky hrali kľúčovú úlohu vo védskych rituáloch. V neskoršom období začal v rituálnej očiste hrať významnú úlohu aj trus a moč (''gomutra''), prípadne ich kombinácia s mliečnymi výrobkami známa ako ''panchagavya''.<ref name="Jha-20021">{{Citácia knihy | autor = Jha, D. N. | titul = The myth of the holy cow | rok = 2002 | strany = 130–131}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Tur domáci]] * [[Pratur]] * [[Hinduizmus]] [[Kategória:Turovité]] [[Kategória:Hospodárske zvieratá]] 9sfwzvvj75gyaj5o8qodzdv3iofqeso Ius civile 0 749848 8210764 2026-05-08T15:33:59Z Scholastikos 174170 Vytvorená stránka „'''''Ius civile''''' (v preklade: „''civilné právo“'' alebo „''občianske právo“'') je [[Rímske právo|rímskoprávny]] [[Latinčina|latinský]] pojem používaný vo viacerých významoch: spája sa s rímskym právom ako takým („právo rímskych občanov“), rímskym [[Súkromné právo|súkromným právom]], alebo s jeho časťou.<ref name= Beliana>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = ius civile | titul = Encyclopaedia B…“ 8210764 wikitext text/x-wiki '''''Ius civile''''' (v preklade: „''civilné právo“'' alebo „''občianske právo“'') je [[Rímske právo|rímskoprávny]] [[Latinčina|latinský]] pojem používaný vo viacerých významoch: spája sa s rímskym právom ako takým („právo rímskych občanov“), rímskym [[Súkromné právo|súkromným právom]], alebo s jeho časťou.<ref name= Beliana>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = ius civile | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/ius-civile | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 }} </ref><ref name= Babusiaux>{{Citácia knihy | priezvisko = Babusiaux | meno = Ulrike | odkaz na autora = Ulrike Babusiaux | spoluautori = et al. (Hrsg.) | titul = [[Handbuch des Römischen Privatrechts]] | vydavateľ = [[Mohr Siebeck]] | miesto = Tübingen | rok = 2023 | isbn = 978-3-16-152359-5 | isbn2 = 978-3-16-160139-2 | strany = 122 a nasl. | zväzok = I{{--}}III | typ zväzku = Bd. }} </ref> == Významový vývoj == {{Citát v rámčeku| '''Gai. D. 1,1,9''': ''Lebo aké právo každý národ sám sebe ustanovil, to je vlastné právo jeho obce a nazýva sa civilné právo [ius civile], ako právo vlastné len tejto obci. Na proti tomu, čo prirodzený rozum medzi ľuďmi ustanovil, to sa celkom rovnako chráni medzi všetkými ľuďmi: a nazýva sa právo medzi národmi, ako právo, ktoré zachovávajú všetky národy.''|{{Malé|{{Citácia knihy | titul = Corpus Iuris Civilis, Digesta; Tomus I. [D. libri 1{{--}}23, výber] | prekladatelia = [[Peter Blaho|BLAHO, Peter]], |VAŇKOVÁ, Jarmila | vydavateľ = Eurokódex | isbn = 978-80-89363-07-0 | miesto = Bratislava | rok = 2008 | strany = 56 }}}} }} {{Citát v rámčeku| '''Ulp. D. 1,1,1,2''': ''Toto štúdium [práva] má dve základné časti, verejné a súkromné. Verejné právo [ius publicum] sa vzťahuje na úžitok rímskeho štátu, právo súkromné [ius civile] na záujem jednotlivcov: lebo niečo sa týka verejné ho úžitku, niečo súkromného.[...]'' |{{Malé|{{Citácia knihy | titul = Corpus Iuris Civilis, Digesta; Tomus I. [D. libri 1{{--}}23, výber] | prekladatelia = [[Peter Blaho|BLAHO, Peter]], |VAŇKOVÁ, Jarmila | vydavateľ = Eurokódex | isbn = 978-80-89363-07-0 | miesto = Bratislava | rok = 2008 | strany = 53 }}}} }} {{Citát v rámčeku| '''Ulp. D. 1,1,1,2''': [...] ''Súkromné právo sa delí na tri časti, lebo pozostáva z predpisov práva prirodzeného [ius naturale], práva medzi národmi [ius gentium] a práva civilného [ius civile].'' |{{Malé|{{Citácia knihy | titul = Corpus Iuris Civilis, Digesta; Tomus I. [D. libri 1{{--}}23, výber] | prekladatelia = [[Peter Blaho|BLAHO, Peter]], |VAŇKOVÁ, Jarmila | vydavateľ = Eurokódex | isbn = 978-80-89363-07-0 | miesto = Bratislava | rok = 2008 | strany = 53{{--}}54 }}}} }} {{Citát v rámčeku| '''Ulp. D. 1,1,6pr''': [...] ''Civilné právo je to, ktoré sa ani úplne nelíši od prirodzeného práva alebo práva medzi národmi, ani mu vo všetkom neslúži; preto, keď niečo pridáme alebo uberieme spoločnému právu, vytvoríme vlastné, totiž civilné právo.'' |{{Malé|{{Citácia knihy | titul = Corpus Iuris Civilis, Digesta; Tomus I. [D. libri 1{{--}}23, výber] | prekladatelia = [[Peter Blaho|BLAHO, Peter]], |VAŇKOVÁ, Jarmila | vydavateľ = Eurokódex | isbn = 978-80-89363-07-0 | miesto = Bratislava | rok = 2008 | strany = 55 }}}} }} ''Ius civile'' spočiatku predstavovalo najstaršiu a najformálnejšiu časť [[Rímske právo|rímskeho práva]], ktorá zaväzovala iba občanov mesta [[Rím]] (tzv. princíp personality). Odtiaľ (zo slova „''civis''“ alebo „''civitas''“)<ref name="Babusiaux" /> pochádza aj jeho názov. Táto najstaršia, archaická, časť sa nazýva tiež ''[[ius Quiritium]]'', pretože {{V jazyku|lat|''Quirites''}}{{--}}[[Kviriti]] bolo slávnostné oslovenie rímskych občanov. Ako také sa toto civilné právo dávalo do protikladu právu, ktoré mali Rimania spoločné s inými národmi (tzv. ''[[ius gentium]]'') a právnym poriadkom iných štátov. K tejto dvojici neskôr pribudol pojem [[prirodzené právo]] (''ius naturale'').<ref name="Beliana" /><ref name="Babusiaux" /><ref name="Salák" /> Postupne sa z civilného práva terminologicky vyčlenila oblasť práva tvoreného rímskymi úradníkmi{{--}}a osobitne [[prétor]]om, tzv. ''[[ius honorarium]]''. Toto právo však z ''ius civile'' vychádzalo, takže možno hovoriť o vzniku dvoch podkategórií ''ius civile'' ako „práva Rimanov“. Honorárne právo formalistické ''ius civile'' (v užšom zmysle) dopĺňalo a prekonávalo. V čase vlády rímskych cisárov sa však táto rovnomenná podkategória začala zbližovať s právom honorárnym a „právo Rimanov” sa zase začalo zbližovať s ''ius gentium'', takže nakoniec praktický význam týchto rozlíšení sa stieral. Osobitne tomu tak bolo po udelení rímskeho [[Občianstvo|občianstva]] takmer všetkým obyvateľom [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] v roku [[212]]{{--}}[[Constitutio Antoniniana]]. V čase vlády cisára [[Justinián I.|Justiniána]] rozlišovací význam v podstate zanikol. Pojem zároveň stále označoval aj celé rímske právo, teda v istom zmysle aj [[Verejné právo|právo verejné]].<ref name="Beliana" /><ref name="Babusiaux" /><ref name="Salák">{{Citácia knihy | priezvisko = Salák | meno = Pavel jr | titul = Základy římského práva | vydavateľ = [[Masarykova univerzita]] | miesto = Brno | rok = 2024 | isbn = 978-80-280-0612-9 | strany = 19{{--}}20 | edícia = Učebnice Právnické fakulty MU | zväzok edície = 569 }} </ref> == Charakter == Archaické civilné právo upravovalo právny život jednoduchej [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárskej]] spoločnosti založenej na veľmi dominantnej moci otca rodiny (''[[pater familias]]''). Toto právo bolo silne formálne a rituálne, čo viedlo k vzniku mnohých nedostatkov pri presadzovaní spravodlivosti. Stačilo napríklad vyriecť jedno slovo nesprávne a celé konanie stratilo právny význam. Tieto nedostatky boli len postupne prekonávané jednak vývojom civilného práva (typicky prijímaním nových právnych predpisov), ale predovšetkým skrze činnosť rímskych úradníkov, ktorý vytvárali nové procesnoprávne rámce (magistrátne a najmä [[prétorské právo]]), respektíve prostredníctvom interpretácie práva.<ref name="Beliana" /><ref name="Babusiaux" /><ref name="Salák" /> == Pramene == Významnými prameňmi ''ius civile'' boli zákony (osobitne [[Zákon dvanástich tabúľ]]), [[právna obyčaj]] a neskôr aj plebiscity, [[Senatus consultum|uznesenia senátu]], predpisy vydávané cisármi a [[Dobrozdanie|dobrozdania]] autorizovaných právnikov ([[rímska jurisprudencia]]).<ref name="Beliana" /><ref name="Babusiaux" /> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Rímske právo]] [[Kategória:Latinské výrazy]] 02c5iwe9m8dtxxly6xbhssi9asp22ml 8210766 8210764 2026-05-08T15:38:45Z Scholastikos 174170 8210766 wikitext text/x-wiki '''''Ius civile''''' (v preklade: „''civilné právo“'' alebo „''občianske právo“'') je [[Rímske právo|rímskoprávny]] [[Latinčina|latinský]] pojem používaný vo viacerých významoch: spája sa s rímskym právom ako takým („právo rímskych občanov“), rímskym [[Súkromné právo|súkromným právom]], alebo s jeho časťou.<ref name= Beliana>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = ius civile | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/ius-civile | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 }} </ref><ref name= Babusiaux>{{Citácia knihy | priezvisko = Babusiaux | meno = Ulrike | odkaz na autora = Ulrike Babusiaux | spoluautori = et al. (Hrsg.) | titul = [[Handbuch des Römischen Privatrechts]] | vydavateľ = [[Mohr Siebeck]] | miesto = Tübingen | rok = 2023 | isbn = 978-3-16-152359-5 | isbn2 = 978-3-16-160139-2 | strany = 122 a nasl. | zväzok = I{{--}}III | typ zväzku = Bd. }} </ref> == Významový vývoj == {{Citát v rámčeku| '''Gai. D. 1,1,9''': ''Lebo aké právo každý národ sám sebe ustanovil, to je vlastné právo jeho obce a nazýva sa civilné právo [ius civile], ako právo vlastné len tejto obci. Na proti tomu, čo prirodzený rozum medzi ľuďmi ustanovil, to sa celkom rovnako chráni medzi všetkými ľuďmi: a nazýva sa právo medzi národmi, ako právo, ktoré zachovávajú všetky národy.''|{{Malé|{{Citácia knihy | titul = Corpus Iuris Civilis, Digesta; Tomus I. [D. libri 1{{--}}23, výber] | prekladatelia = [[Peter Blaho|BLAHO, Peter]], VAŇKOVÁ, Jarmila | vydavateľ = Eurokódex | isbn = 978-80-89363-07-0 | miesto = Bratislava | rok = 2008 | strany = 56 }}}} }} {{Citát v rámčeku| '''Ulp. D. 1,1,1,2''': ''Toto štúdium [práva] má dve základné časti, verejné a súkromné. Verejné právo [ius publicum] sa vzťahuje na úžitok rímskeho štátu, právo súkromné [ius civile] na záujem jednotlivcov: lebo niečo sa týka verejné ho úžitku, niečo súkromného.[...]'' |{{Malé|{{Citácia knihy | titul = Corpus Iuris Civilis, Digesta; Tomus I. [D. libri 1{{--}}23, výber] | prekladatelia = [[Peter Blaho|BLAHO, Peter]], VAŇKOVÁ, Jarmila | vydavateľ = Eurokódex | isbn = 978-80-89363-07-0 | miesto = Bratislava | rok = 2008 | strany = 53 }}}} }} {{Citát v rámčeku| '''Ulp. D. 1,1,1,2''': [...] ''Súkromné právo sa delí na tri časti, lebo pozostáva z predpisov práva prirodzeného [ius naturale], práva medzi národmi [ius gentium] a práva civilného [ius civile].'' |{{Malé|{{Citácia knihy | titul = Corpus Iuris Civilis, Digesta; Tomus I. [D. libri 1{{--}}23, výber] | prekladatelia = [[Peter Blaho|BLAHO, Peter]], VAŇKOVÁ, Jarmila | vydavateľ = Eurokódex | isbn = 978-80-89363-07-0 | miesto = Bratislava | rok = 2008 | strany = 53{{--}}54 }}}} }} {{Citát v rámčeku| '''Ulp. D. 1,1,6pr''': [...] ''Civilné právo je to, ktoré sa ani úplne nelíši od prirodzeného práva alebo práva medzi národmi, ani mu vo všetkom neslúži; preto, keď niečo pridáme alebo uberieme spoločnému právu, vytvoríme vlastné, totiž civilné právo.'' |{{Malé|{{Citácia knihy | titul = Corpus Iuris Civilis, Digesta; Tomus I. [D. libri 1{{--}}23, výber] | prekladatelia = [[Peter Blaho|BLAHO, Peter]], |VAŇKOVÁ, Jarmila | vydavateľ = Eurokódex | isbn = 978-80-89363-07-0 | miesto = Bratislava | rok = 2008 | strany = 55 }}}} }} ''Ius civile'' spočiatku predstavovalo najstaršiu a najformálnejšiu časť [[Rímske právo|rímskeho práva]], ktorá zaväzovala iba občanov mesta [[Rím]] (tzv. princíp personality). Odtiaľ (zo slova „''civis''“ alebo „''civitas''“)<ref name="Babusiaux" /> pochádza aj jeho názov. Táto najstaršia, archaická, časť sa nazýva tiež ''[[ius Quiritium]]'', pretože {{V jazyku|lat|''Quirites''}}{{--}}[[Kviriti]] bolo slávnostné oslovenie rímskych občanov. Ako také sa toto civilné právo dávalo do protikladu právu, ktoré mali Rimania spoločné s inými národmi (tzv. ''[[ius gentium]]'') a právnym poriadkom iných štátov. K tejto dvojici neskôr pribudol pojem [[prirodzené právo]] (''ius naturale'').<ref name="Beliana" /><ref name="Babusiaux" /><ref name="Salák" /> Postupne sa z civilného práva terminologicky vyčlenila oblasť práva tvoreného rímskymi úradníkmi{{--}}a osobitne [[prétor]]om, tzv. ''[[ius honorarium]]''. Toto právo však z ''ius civile'' vychádzalo, takže možno hovoriť o vzniku dvoch podkategórií ''ius civile'' ako „práva Rimanov“. Honorárne právo formalistické ''ius civile'' (v užšom zmysle) dopĺňalo a prekonávalo. V čase vlády rímskych cisárov sa však táto rovnomenná podkategória začala zbližovať s právom honorárnym a „právo Rimanov” sa zase začalo zbližovať s ''ius gentium'', takže nakoniec praktický význam týchto rozlíšení sa stieral. Osobitne tomu tak bolo po udelení rímskeho [[Občianstvo|občianstva]] takmer všetkým obyvateľom [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] v roku [[212]]{{--}}[[Constitutio Antoniniana]]. V čase vlády cisára [[Justinián I.|Justiniána]] rozlišovací význam v podstate zanikol. Pojem zároveň stále označoval aj celé rímske právo, teda v istom zmysle aj [[Verejné právo|právo verejné]].<ref name="Beliana" /><ref name="Babusiaux" /><ref name="Salák">{{Citácia knihy | priezvisko = Salák | meno = Pavel jr | titul = Základy římského práva | vydavateľ = [[Masarykova univerzita]] | miesto = Brno | rok = 2024 | isbn = 978-80-280-0612-9 | strany = 19{{--}}20 | edícia = Učebnice Právnické fakulty MU | zväzok edície = 569 }} </ref> == Charakter == Archaické civilné právo upravovalo právny život jednoduchej [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárskej]] spoločnosti založenej na veľmi dominantnej moci otca rodiny (''[[pater familias]]''). Toto právo bolo silne formálne a rituálne, čo viedlo k vzniku mnohých nedostatkov pri presadzovaní spravodlivosti. Stačilo napríklad vyriecť jedno slovo nesprávne a celé konanie stratilo právny význam. Tieto nedostatky boli len postupne prekonávané jednak vývojom civilného práva (typicky prijímaním nových právnych predpisov), ale predovšetkým skrze činnosť rímskych úradníkov, ktorý vytvárali nové procesnoprávne rámce (magistrátne a najmä [[prétorské právo]]), respektíve prostredníctvom interpretácie práva.<ref name="Beliana" /><ref name="Babusiaux" /><ref name="Salák" /> == Pramene == Významnými prameňmi ''ius civile'' boli zákony (osobitne [[Zákon dvanástich tabúľ]]), [[právna obyčaj]] a neskôr aj plebiscity, [[Senatus consultum|uznesenia senátu]], predpisy vydávané cisármi a [[Dobrozdanie|dobrozdania]] autorizovaných právnikov ([[rímska jurisprudencia]]).<ref name="Beliana" /><ref name="Babusiaux" /> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Rímske právo]] [[Kategória:Latinské výrazy]] 8paoxzf38iczzt5lacnny6r7cjtozwk 8210767 8210766 2026-05-08T15:39:24Z Scholastikos 174170 8210767 wikitext text/x-wiki '''''Ius civile''''' (v preklade: „''civilné právo“'' alebo „''občianske právo“'') je [[Rímske právo|rímskoprávny]] [[Latinčina|latinský]] pojem používaný vo viacerých významoch: spája sa s rímskym právom ako takým („právo rímskych občanov“), rímskym [[Súkromné právo|súkromným právom]], alebo s jeho časťou.<ref name= Beliana>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = ius civile | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/ius-civile | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 }} </ref><ref name= Babusiaux>{{Citácia knihy | priezvisko = Babusiaux | meno = Ulrike | odkaz na autora = Ulrike Babusiaux | spoluautori = et al. (Hrsg.) | titul = [[Handbuch des Römischen Privatrechts]] | vydavateľ = [[Mohr Siebeck]] | miesto = Tübingen | rok = 2023 | isbn = 978-3-16-152359-5 | isbn2 = 978-3-16-160139-2 | strany = 122 a nasl. | zväzok = I{{--}}III | typ zväzku = Bd. }} </ref> == Významový vývoj == {{Citát v rámčeku| '''Gai. D. 1,1,9''': ''Lebo aké právo každý národ sám sebe ustanovil, to je vlastné právo jeho obce a nazýva sa civilné právo [ius civile], ako právo vlastné len tejto obci. Na proti tomu, čo prirodzený rozum medzi ľuďmi ustanovil, to sa celkom rovnako chráni medzi všetkými ľuďmi: a nazýva sa právo medzi národmi, ako právo, ktoré zachovávajú všetky národy.''|{{Malé|{{Citácia knihy | titul = Corpus Iuris Civilis, Digesta; Tomus I. [D. libri 1{{--}}23, výber] | prekladatelia = [[Peter Blaho|BLAHO, Peter]], VAŇKOVÁ, Jarmila | vydavateľ = Eurokódex | isbn = 978-80-89363-07-0 | miesto = Bratislava | rok = 2008 | strany = 56 }}}} }} {{Citát v rámčeku| '''Ulp. D. 1,1,1,2''': ''Toto štúdium [práva] má dve základné časti, verejné a súkromné. Verejné právo [ius publicum] sa vzťahuje na úžitok rímskeho štátu, právo súkromné [ius civile] na záujem jednotlivcov: lebo niečo sa týka verejné ho úžitku, niečo súkromného.[...]'' |{{Malé|{{Citácia knihy | titul = Corpus Iuris Civilis, Digesta; Tomus I. [D. libri 1{{--}}23, výber] | prekladatelia = [[Peter Blaho|BLAHO, Peter]], VAŇKOVÁ, Jarmila | vydavateľ = Eurokódex | isbn = 978-80-89363-07-0 | miesto = Bratislava | rok = 2008 | strany = 53 }}}} }} {{Citát v rámčeku| '''Ulp. D. 1,1,1,2''': [...] ''Súkromné právo sa delí na tri časti, lebo pozostáva z predpisov práva prirodzeného [ius naturale], práva medzi národmi [ius gentium] a práva civilného [ius civile].'' |{{Malé|{{Citácia knihy | titul = Corpus Iuris Civilis, Digesta; Tomus I. [D. libri 1{{--}}23, výber] | prekladatelia = [[Peter Blaho|BLAHO, Peter]], VAŇKOVÁ, Jarmila | vydavateľ = Eurokódex | isbn = 978-80-89363-07-0 | miesto = Bratislava | rok = 2008 | strany = 53{{--}}54 }}}} }} {{Citát v rámčeku| '''Ulp. D. 1,1,6pr''': [...] ''Civilné právo je to, ktoré sa ani úplne nelíši od prirodzeného práva alebo práva medzi národmi, ani mu vo všetkom neslúži; preto, keď niečo pridáme alebo uberieme spoločnému právu, vytvoríme vlastné, totiž civilné právo.'' |{{Malé|{{Citácia knihy | titul = Corpus Iuris Civilis, Digesta; Tomus I. [D. libri 1{{--}}23, výber] | prekladatelia = [[Peter Blaho|BLAHO, Peter]], VAŇKOVÁ, Jarmila | vydavateľ = Eurokódex | isbn = 978-80-89363-07-0 | miesto = Bratislava | rok = 2008 | strany = 55 }}}} }} ''Ius civile'' spočiatku predstavovalo najstaršiu a najformálnejšiu časť [[Rímske právo|rímskeho práva]], ktorá zaväzovala iba občanov mesta [[Rím]] (tzv. princíp personality). Odtiaľ (zo slova „''civis''“ alebo „''civitas''“)<ref name="Babusiaux" /> pochádza aj jeho názov. Táto najstaršia, archaická, časť sa nazýva tiež ''[[ius Quiritium]]'', pretože {{V jazyku|lat|''Quirites''}}{{--}}[[Kviriti]] bolo slávnostné oslovenie rímskych občanov. Ako také sa toto civilné právo dávalo do protikladu právu, ktoré mali Rimania spoločné s inými národmi (tzv. ''[[ius gentium]]'') a právnym poriadkom iných štátov. K tejto dvojici neskôr pribudol pojem [[prirodzené právo]] (''ius naturale'').<ref name="Beliana" /><ref name="Babusiaux" /><ref name="Salák" /> Postupne sa z civilného práva terminologicky vyčlenila oblasť práva tvoreného rímskymi úradníkmi{{--}}a osobitne [[prétor]]om, tzv. ''[[ius honorarium]]''. Toto právo však z ''ius civile'' vychádzalo, takže možno hovoriť o vzniku dvoch podkategórií ''ius civile'' ako „práva Rimanov“. Honorárne právo formalistické ''ius civile'' (v užšom zmysle) dopĺňalo a prekonávalo. V čase vlády rímskych cisárov sa však táto rovnomenná podkategória začala zbližovať s právom honorárnym a „právo Rimanov” sa zase začalo zbližovať s ''ius gentium'', takže nakoniec praktický význam týchto rozlíšení sa stieral. Osobitne tomu tak bolo po udelení rímskeho [[Občianstvo|občianstva]] takmer všetkým obyvateľom [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] v roku [[212]]{{--}}[[Constitutio Antoniniana]]. V čase vlády cisára [[Justinián I.|Justiniána]] rozlišovací význam v podstate zanikol. Pojem zároveň stále označoval aj celé rímske právo, teda v istom zmysle aj [[Verejné právo|právo verejné]].<ref name="Beliana" /><ref name="Babusiaux" /><ref name="Salák">{{Citácia knihy | priezvisko = Salák | meno = Pavel jr | titul = Základy římského práva | vydavateľ = [[Masarykova univerzita]] | miesto = Brno | rok = 2024 | isbn = 978-80-280-0612-9 | strany = 19{{--}}20 | edícia = Učebnice Právnické fakulty MU | zväzok edície = 569 }} </ref> == Charakter == Archaické civilné právo upravovalo právny život jednoduchej [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárskej]] spoločnosti založenej na veľmi dominantnej moci otca rodiny (''[[pater familias]]''). Toto právo bolo silne formálne a rituálne, čo viedlo k vzniku mnohých nedostatkov pri presadzovaní spravodlivosti. Stačilo napríklad vyriecť jedno slovo nesprávne a celé konanie stratilo právny význam. Tieto nedostatky boli len postupne prekonávané jednak vývojom civilného práva (typicky prijímaním nových právnych predpisov), ale predovšetkým skrze činnosť rímskych úradníkov, ktorý vytvárali nové procesnoprávne rámce (magistrátne a najmä [[prétorské právo]]), respektíve prostredníctvom interpretácie práva.<ref name="Beliana" /><ref name="Babusiaux" /><ref name="Salák" /> == Pramene == Významnými prameňmi ''ius civile'' boli zákony (osobitne [[Zákon dvanástich tabúľ]]), [[právna obyčaj]] a neskôr aj plebiscity, [[Senatus consultum|uznesenia senátu]], predpisy vydávané cisármi a [[Dobrozdanie|dobrozdania]] autorizovaných právnikov ([[rímska jurisprudencia]]).<ref name="Beliana" /><ref name="Babusiaux" /> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Rímske právo]] [[Kategória:Latinské výrazy]] en23mgtrqyf4we1e5g6lmypn1peqmbq Kategória:Úmrtia v 133 pred Kr. 14 749849 8210775 2026-05-08T15:51:55Z ~2026-27065-36 293875 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:133 pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 30. rokoch 2. storočia pred Kr.]]“ 8210775 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:133 pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 30. rokoch 2. storočia pred Kr.]] 4a6c8z58x7hf009eanbnkzu08is8rox Diskusia s redaktorom:~2026-28006-83 3 749850 8210777 2026-05-08T15:54:02Z Scholastikos 174170 /* Ladislav Kušnír */ nová sekcia 8210777 wikitext text/x-wiki == Ladislav Kušnír == Zdravím, článok [[Ladislav Kušnír]] v podobe, akej ste ho zanechali, zostať nemôže. Treba ho „wikifikovať” (pridať wikilinky) a referencie treba vložiť vo forme šablón na konce viet/odsekov, ku ktorým patria. T.j. nie na záver článku. Vraciam preto stránku do predošlej verzie. K svojej verzii sa (na prepracovanie) môžete dostať [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav_Ku%C5%A1n%C3%ADr&action=history cez históriu]: viete si ju otvoriť a prepracovať. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 15:54, 8. máj 2026 (UTC) f5c5mkoaeeel5werngtu816w25r210o Kategória:Králi Pergamonu 14 749851 8210780 2026-05-08T16:01:46Z ~2026-27065-36 293875 Vytvorená stránka „[[Kategória:Králi]] [[Kategória:Attalovci]]“ 8210780 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Králi]] [[Kategória:Attalovci]] q2xtb0ebftmn0b8q1tfajdj1wsxr6w9 8210786 8210780 2026-05-08T16:08:57Z ~2026-27065-36 293875 8210786 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Vládcovia starovekého Grécka]] [[Kategória:Králi]] [[Kategória:Attalovci]] j82o5cnn7hrn5tqaxadhrjk5a3pg9se Kategória:Úmrtia v 263 pred Kr. 14 749852 8210788 2026-05-08T16:11:31Z ~2026-27065-36 293875 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:263 pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 60. rokoch 3. storočia pred Kr.]]“ 8210788 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:263 pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 60. rokoch 3. storočia pred Kr.]] hjoz7utrde4qpayn90sf4aujvwqotyz Kategória:Úmrtia v 158 pred Kr. 14 749853 8210791 2026-05-08T16:15:43Z ~2026-27065-36 293875 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:158 pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 50. rokoch 2. storočia pred Kr.]]“ 8210791 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:158 pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 50. rokoch 2. storočia pred Kr.]] k5qc2hg965zqp606m9m10veags0qjkk Kategória:Úmrtia v 241 pred Kr. 14 749854 8210793 2026-05-08T16:18:52Z ~2026-27065-36 293875 Vytvorená stránka „[[Kategória:241 pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 40. rokoch 3. storočia pred Kr.]]“ 8210793 wikitext text/x-wiki [[Kategória:241 pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 40. rokoch 3. storočia pred Kr.]] 00cvmnfq153qbhlmuwf54i3zvzpw32u Kategória:Giganti 14 749855 8210804 2026-05-08T16:27:15Z ~2026-27065-36 293875 Vytvorená stránka „[[Kategória:Postavy gréckej mytológie]] [[Kategória:Bájne tvory gréckej mytológie]] [[Kategória:Mýtické bytosti]]“ 8210804 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Postavy gréckej mytológie]] [[Kategória:Bájne tvory gréckej mytológie]] [[Kategória:Mýtické bytosti]] 48gnf2kepyed2yfejpe3a5vpdn7hknm Diskusia:Nemecká ríša (1871 – 1945) 1 749856 8210824 2026-05-08T17:20:36Z ~2026-27826-40 294258 /* Podrobnosti o krajine */ nová sekcia 8210824 wikitext text/x-wiki == Podrobnosti o krajine == Nechcem byť panovačný, ale niekto by mohol doplniť vlajku, znak a bližšie podrobnosti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27826-40|&#126;2026-27826-40]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27826-40|diskuse]]) 17:20, 8. máj 2026 (UTC) on34jux5tx4ko4kwsk2uxpxzoex9v7l 8210830 8210824 2026-05-08T17:25:43Z Pe3kZA 39673 /* Podrobnosti o krajine */ odpoveď 8210830 wikitext text/x-wiki == Podrobnosti o krajine == Nechcem byť panovačný, ale niekto by mohol doplniť vlajku, znak a bližšie podrobnosti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27826-40|&#126;2026-27826-40]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27826-40|diskuse]]) 17:20, 8. máj 2026 (UTC) :Máš možnosť. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:25, 8. máj 2026 (UTC) afpyjia688qgetauwcwnifw4ymkkfcq Diskusia s redaktorom:~2026-27943-33 3 749857 8210828 2026-05-08T17:25:05Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8210828 wikitext text/x-wiki {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:24, 8. máj 2026 (UTC) pm9c0eklmf4ca10v72vphg1mwr9etyj Bos indicus 0 749858 8210829 2026-05-08T17:25:40Z ~2026-27065-36 293875 Presmerovanie na [[Zebu]] 8210829 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Zebu]] 121aknqv2tknkojrcezve849fmcmolo Bos taurus indicus 0 749859 8210832 2026-05-08T17:26:59Z ~2026-27065-36 293875 Presmerovanie na [[Zebu]] 8210832 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Zebu]] 121aknqv2tknkojrcezve849fmcmolo B-S 12 Oroszvár 0 749860 8210838 2026-05-08T17:42:14Z TeodS 264951 Nový článok 8210838 wikitext text/x-wiki Bunker B-S 12 Oroszvár bol postavený 16. novembra až 3. decembra [[1933]] firmou Ing. Rudolfa Friča. Posádku tvorilo 10 vojakov. Bunker B-S 12 Oroszvár mal dve poschodia, pričom do spodného poschodia vedie prielez so stúpačkami. V hornom, bojovom poschodí sa pôvodne nachádzalo šesť [[Guľomet|guľometných]] [[Strieľňa|strieľní]], 4 bočné, 1 čelná a jedna kosa (čiže strieľňa, ktorá bola navrhnutá pre šikmú alebo bočnú paľbu z bunkra). Vrámci adaptácie bola strieľňa ,,kosa" upravená na pozorovací priezor.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Peterko | titul = B-S 12 Oroszvár | url = https://www.bunkre.info/bratislavske-opevnenie-b-s-12/ | dátum prístupu = }}</ref> Na spodnom podlaží bol únikový východ, ktorý bol upravený na nasávanie vzduchu. Objekt stál v blízkosti [[Chorvátske rameno|Chorvátskeho ramena]] pri starej ceste na [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovce]] (po maďarsky Oroszvár).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PETRŽALSKÉ BUNKRE 1.časť (B-S 1 až B-S 15) | url = https://www.youtube.com/watch?v=zWgRyEucyL0 | dátum vydania = 2025-01-05 | dátum prístupu = 2026-05-08 | priezvisko = BRATISLAVA A JEJ PREMENY}}</ref> 9y23ri4npk5rw318uu5mu9h7480rv5n 8210839 8210838 2026-05-08T17:43:03Z TeodS 264951 Odsek Referencie 8210839 wikitext text/x-wiki Bunker B-S 12 Oroszvár bol postavený 16. novembra až 3. decembra [[1933]] firmou Ing. Rudolfa Friča. Posádku tvorilo 10 vojakov. Bunker B-S 12 Oroszvár mal dve poschodia, pričom do spodného poschodia vedie prielez so stúpačkami. V hornom, bojovom poschodí sa pôvodne nachádzalo šesť [[Guľomet|guľometných]] [[Strieľňa|strieľní]], 4 bočné, 1 čelná a jedna kosa (čiže strieľňa, ktorá bola navrhnutá pre šikmú alebo bočnú paľbu z bunkra). Vrámci adaptácie bola strieľňa ,,kosa" upravená na pozorovací priezor.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Peterko | titul = B-S 12 Oroszvár | url = https://www.bunkre.info/bratislavske-opevnenie-b-s-12/ | dátum prístupu = }}</ref> Na spodnom podlaží bol únikový východ, ktorý bol upravený na nasávanie vzduchu. Objekt stál v blízkosti [[Chorvátske rameno|Chorvátskeho ramena]] pri starej ceste na [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovce]] (po maďarsky Oroszvár).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PETRŽALSKÉ BUNKRE 1.časť (B-S 1 až B-S 15) | url = https://www.youtube.com/watch?v=zWgRyEucyL0 | dátum vydania = 2025-01-05 | dátum prístupu = 2026-05-08 | priezvisko = BRATISLAVA A JEJ PREMENY}}</ref> == Referencie == 0ljd13zrbc91q3v8cvw7qhezw1m3c4e 8210840 8210839 2026-05-08T17:43:51Z TeodS 264951 Hrubý text 8210840 wikitext text/x-wiki '''Bunker B-S 12 Oroszvár''' bol postavený 16. novembra až 3. decembra [[1933]] firmou Ing. Rudolfa Friča. Posádku tvorilo 10 vojakov. Bunker B-S 12 Oroszvár mal dve poschodia, pričom do spodného poschodia vedie prielez so stúpačkami. V hornom, bojovom poschodí sa pôvodne nachádzalo šesť [[Guľomet|guľometných]] [[Strieľňa|strieľní]], 4 bočné, 1 čelná a jedna kosa (čiže strieľňa, ktorá bola navrhnutá pre šikmú alebo bočnú paľbu z bunkra). Vrámci adaptácie bola strieľňa ,,kosa" upravená na pozorovací priezor.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Peterko | titul = B-S 12 Oroszvár | url = https://www.bunkre.info/bratislavske-opevnenie-b-s-12/ | dátum prístupu = }}</ref> Na spodnom podlaží bol únikový východ, ktorý bol upravený na nasávanie vzduchu. Objekt stál v blízkosti [[Chorvátske rameno|Chorvátskeho ramena]] pri starej ceste na [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovce]] (po maďarsky Oroszvár).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PETRŽALSKÉ BUNKRE 1.časť (B-S 1 až B-S 15) | url = https://www.youtube.com/watch?v=zWgRyEucyL0 | dátum vydania = 2025-01-05 | dátum prístupu = 2026-05-08 | priezvisko = BRATISLAVA A JEJ PREMENY}}</ref> == Referencie == ipryzkgpe6v8rnf7cza8a0nr597iebh 8210842 8210840 2026-05-08T17:47:06Z Pe3kZA 39673 dopl. 8210842 wikitext text/x-wiki '''Bunker B-S 12 Oroszvár''' bol postavený v roku [[1933]] firmou Ing. Rudolfa Friča. Posádku tvorilo 10 vojakov. Bunker B-S 12 Oroszvár mal dve poschodia, pričom do spodného poschodia vedie prielez so stúpačkami. V hornom, bojovom poschodí sa pôvodne nachádzalo šesť [[Guľomet|guľometných]] [[Strieľňa|strieľní]], 4 bočné, 1 čelná a jedna kosa (čiže strieľňa, ktorá bola navrhnutá pre šikmú alebo bočnú paľbu z bunkra). Vrámci adaptácie bola strieľňa ,,kosa" upravená na pozorovací priezor.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Peterko | titul = B-S 12 Oroszvár | url = https://www.bunkre.info/bratislavske-opevnenie-b-s-12/ | dátum prístupu = }}</ref> Na spodnom podlaží bol únikový východ, ktorý bol upravený na nasávanie vzduchu. Objekt stál v blízkosti [[Chorvátske rameno|Chorvátskeho ramena]] pri starej ceste na [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovce]] (po maďarsky Oroszvár).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PETRŽALSKÉ BUNKRE 1.časť (B-S 1 až B-S 15) | url = https://www.youtube.com/watch?v=zWgRyEucyL0 | dátum vydania = 2025-01-05 | dátum prístupu = 2026-05-08 | priezvisko = BRATISLAVA A JEJ PREMENY}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam petržalských bunkrov]] {{Výhonok}} {{Objekty česko-slovenského opevnenia v Bratislave}} [[Kategória:Vojenské stavby na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenské opevnenie]] 26xrrj5qibncjh2svtx7a6m844k8k0c 8210855 8210842 2026-05-08T18:07:21Z Pe3kZA 39673 formulácie 8210855 wikitext text/x-wiki '''Bunker B-S 12 Oroszvár''' je zničený bunker [[Česko-slovenské opevnenie|česko-slovenského opevnenia]] [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalky]], postavený pri [[Bratislava|Bratislave]] v roku [[1933]]. Objekt stál v blízkosti [[Chorvátske rameno|Chorvátskeho ramena]] pri starej ceste na [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovce]] (po maďarsky Oroszvár).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PETRŽALSKÉ BUNKRE 1.časť (B-S 1 až B-S 15) | url = https://www.youtube.com/watch?v=zWgRyEucyL0 | dátum vydania = 2025-01-05 | dátum prístupu = 2026-05-08 | priezvisko = BRATISLAVA A JEJ PREMENY}}</ref> Bol postavený firmou Ing. Rudolfa Friča a posádku tvorilo 10 vojakov. Bunker B-S 12 Oroszvár mal dve poschodia, pričom do spodného poschodia viedol prielez so stúpačkami. V hornom, bojovom poschodí sa pôvodne nachádzalo šesť [[Guľomet|guľometných]] [[Strieľňa|strieľní]], 4 bočné, 1 čelná a jedna kosa (čiže strieľňa, ktorá bola navrhnutá pre šikmú alebo bočnú paľbu z bunkra). V rámci adaptácie bola strieľňa ,,kosa" upravená na pozorovací priezor.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Peterko | titul = B-S 12 Oroszvár | url = https://www.bunkre.info/bratislavske-opevnenie-b-s-12/ | dátum prístupu = }}</ref> Na spodnom podlaží bol únikový východ, ktorý bol upravený na nasávanie vzduchu. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam petržalských bunkrov]] {{Výhonok}} {{Objekty česko-slovenského opevnenia v Bratislave}} [[Kategória:Vojenské stavby na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenské opevnenie]] o47lzkycdl6blv9wqx3dgkjc4ctm55u 8210865 8210855 2026-05-08T18:32:50Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Architektúra z 1933]] pomocou použitia HotCat 8210865 wikitext text/x-wiki '''Bunker B-S 12 Oroszvár''' je zničený bunker [[Česko-slovenské opevnenie|česko-slovenského opevnenia]] [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalky]], postavený pri [[Bratislava|Bratislave]] v roku [[1933]]. Objekt stál v blízkosti [[Chorvátske rameno|Chorvátskeho ramena]] pri starej ceste na [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovce]] (po maďarsky Oroszvár).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PETRŽALSKÉ BUNKRE 1.časť (B-S 1 až B-S 15) | url = https://www.youtube.com/watch?v=zWgRyEucyL0 | dátum vydania = 2025-01-05 | dátum prístupu = 2026-05-08 | priezvisko = BRATISLAVA A JEJ PREMENY}}</ref> Bol postavený firmou Ing. Rudolfa Friča a posádku tvorilo 10 vojakov. Bunker B-S 12 Oroszvár mal dve poschodia, pričom do spodného poschodia viedol prielez so stúpačkami. V hornom, bojovom poschodí sa pôvodne nachádzalo šesť [[Guľomet|guľometných]] [[Strieľňa|strieľní]], 4 bočné, 1 čelná a jedna kosa (čiže strieľňa, ktorá bola navrhnutá pre šikmú alebo bočnú paľbu z bunkra). V rámci adaptácie bola strieľňa ,,kosa" upravená na pozorovací priezor.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Peterko | titul = B-S 12 Oroszvár | url = https://www.bunkre.info/bratislavske-opevnenie-b-s-12/ | dátum prístupu = }}</ref> Na spodnom podlaží bol únikový východ, ktorý bol upravený na nasávanie vzduchu. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam petržalských bunkrov]] {{Výhonok}} {{Objekty česko-slovenského opevnenia v Bratislave}} [[Kategória:Vojenské stavby na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenské opevnenie]] [[Kategória:Architektúra z 1933]] dj8x6a314h1t5objy8fs0kkz0zs82xt Kategória:Kurátori Louvru 14 749861 8210874 2026-05-08T18:56:32Z Bakjb 236375 nová kategória 8210874 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Kurátori|Louvre]] [[Kategória:Musée du Louvre]] ecieseko43x5jsbhc88pihule9sr78b Diskusia s redaktorom:~2026-28019-09 3 749862 8210881 2026-05-08T19:10:29Z Quinlan83 192973 Upozornenie (level 1) 8210881 wikitext text/x-wiki == Máj 2026 == {{Experimenty|Wiki}} [[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 19:10, 8. máj 2026 (UTC) gc88mp9g4yboxex7ranorfcdhlnfwj3 John Chilembwe 0 749863 8210893 2026-05-08T20:04:15Z Jetam2 30982 nový, 1563, 090/100 WD 8210893 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = John Chilembwe | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Afrika | Portál2 = | Portál3 = }} '''John Chilembwe''' (* do roku [[1871]] – † [[3. február]] [[1915]] [[Blantyre]]) bol „[[Malawi|malawijský]] baptistický duchovný, vodca protikoloniálneho povstania v britskej kolónii (protektoráte) [[Ňasko]] (dnes Malawi)“.<ref name="beliana"/> == Životopis == Narodiť sa mal v roku 1871 neďaleko [[Malawi (jazero)|jazera Malawi]]<ref name="lynchburgmuseum"/>, prípadne medzi rokmi 1860 a 1871.<ref name="beliana"/><ref name="britannica"/> V rokoch 1892 až 1895 bol sluhom<ref name="britannica"/> prekladateľom a žiakom misionára [[Joseph Booth|Josepha Bootha]] od ktorého prebral viaceré názory, napr. o rovnosti ľudí rôznych rás.<ref name="beliana"/> Chilembwe sa chcel od bielych učiť. V roku 1897 ho Booth vzal do [[Spojené štáty|Spojených štátov]].<ref name="britannica"/> Od roku 1898 začal študovať na Virginia Theological Seminary (dnes UVirginia University of Lynchburg). Booth chcel vylepšiť Chilembweuve vzdelanie a zároveň od Chilembweho chcel pomoc pri zbieraní peňazí pre svoju misiu.<ref name="beliana"/> V Spojených štátoch Chilembwe pozoroval skúsenosť [[Afroameričania|Afroameričanov]], ktorí neboli spokojní s výsledkami [[Americká občianska vojna|Občianskej vojny]] a emancipácie a ktorým sa dostávalo násilie a perzekúcia.<ref name="lynchburgmuseum"/> V roku 1900 sa vrátil do Ňaska.<ref name="beliana"/><ref name="britannica"/> Založil tam misiu Providence Industrial Mission.<ref name="britannica"/> Chilembwe bol nespokojný ako William Jervis Livingstone, predák na plantáži [[A.L. Bruce Plantation]], kruto pristupoval k africkým pracovníkom. Livingstone im niekoľkokrát zapálil kostol. Po zapálení Chilembweho kostola Chilembwe cítil voči nemu nepriateľstvo.<ref name="lynchburgmuseum"/> Iným dôvodom bolo [[Britské impérium|britské]] využitie vojakov z Ňaska proti [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecku]] vo východnej Afrike začiatkom [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojny]].<ref name="britannica"/> Koncom roka 1914 bol organizátorom ozbrojeného povstania proti kolonizátorom.<ref name="beliana"/> Vedel, že ide o samovražednú misiu.<ref name="lynchburgmuseum"/><ref name="britannica"/> Chilembwe zakázal útočiť na ženy a deti. V útoku na obzvlášť surovú plantáž zabili niekoľko manažérov. Povstanie sa nerozšírilo ďalej.<ref name="britannica"/> Sám sa však nepodieľal na útokoch, zostal sa modliť v Mbombwe. 300 rebelov bolo uväznených, 40 popravených a 30 rebelom sa podarilo utiecť do dnešného [[Mozambik|Mozambiku]]. Chilembwe bol zastrelený pri pokuse o útek.<ref name="lynchburgmuseum"/> Je považovaný za národného hrdinu Malawi<ref name="beliana"/> a jeho portrét je na malawijských bankovkách.<ref name="beliana"/><ref name="lynchburgmuseum"/> Jeho pamätný deň sa slávi 15. januára.<ref name="lynchburgmuseum"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Chilembwe, John | titul =[[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/chilembwe-john | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> <ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = John Chilembwe | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/John-Chilembwe | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> <ref name="lynchburgmuseum">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ackers | meno = Lisa E. | autor = | odkaz na autora = | titul = John Chilembwe, the Lynchburg Student Who Became the Father of Independence of the African Country of Malawi | url = https://lynchburgmuseum.org/2022-8-19-john-chilembwe-the-lynchburg-student-who-became-the-father-of-independence-of-the-african-country-of-malawi/ | vydavateľ = lynchburgmuseum.org | miesto = Lynchburg, VA | dátum vydania = 2022-08-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Chilembwe, John}} [[Kategória:Malawijské osobnosti]] sh5xqo7yg8fog2zap9mcbi896dugglj 8210894 8210893 2026-05-08T20:06:58Z Jetam2 30982 dopl ib 8210894 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = John Chilembwe | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = John Chilembwe (2) (cropped).png | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Chilembwe v roku 1914 | Dátum narodenia = do roku [[1871]] | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = [[3. február]] [[1915]] | Miesto úmrtia = [[Blantyre]] | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = pastor | Aktívne roky = 1900{{--}}1915 | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Afrika | Portál2 = | Portál3 = }} '''John Chilembwe''' (* do roku [[1871]] – † [[3. február]] [[1915]] [[Blantyre]]) bol „[[Malawi|malawijský]] baptistický duchovný, vodca protikoloniálneho povstania v britskej kolónii (protektoráte) [[Ňasko]] (dnes Malawi)“.<ref name="beliana"/> == Životopis == Narodiť sa mal v roku 1871 neďaleko [[Malawi (jazero)|jazera Malawi]]<ref name="lynchburgmuseum"/>, prípadne medzi rokmi 1860 a 1871.<ref name="beliana"/><ref name="britannica"/> V rokoch 1892 až 1895 bol sluhom<ref name="britannica"/> prekladateľom a žiakom misionára [[Joseph Booth|Josepha Bootha]] od ktorého prebral viaceré názory, napr. o rovnosti ľudí rôznych rás.<ref name="beliana"/> Chilembwe sa chcel od bielych učiť. V roku 1897 ho Booth vzal do [[Spojené štáty|Spojených štátov]].<ref name="britannica"/> Od roku 1898 začal študovať na Virginia Theological Seminary (dnes UVirginia University of Lynchburg). Booth chcel vylepšiť Chilembweuve vzdelanie a zároveň od Chilembweho chcel pomoc pri zbieraní peňazí pre svoju misiu.<ref name="beliana"/> V Spojených štátoch Chilembwe pozoroval skúsenosť [[Afroameričania|Afroameričanov]], ktorí neboli spokojní s výsledkami [[Americká občianska vojna|Občianskej vojny]] a emancipácie a ktorým sa dostávalo násilie a perzekúcia.<ref name="lynchburgmuseum"/> V roku 1900 sa vrátil do Ňaska.<ref name="beliana"/><ref name="britannica"/> Založil tam misiu Providence Industrial Mission.<ref name="britannica"/> Chilembwe bol nespokojný ako William Jervis Livingstone, predák na plantáži [[A.L. Bruce Plantation]], kruto pristupoval k africkým pracovníkom. Livingstone im niekoľkokrát zapálil kostol. Po zapálení Chilembweho kostola Chilembwe cítil voči nemu nepriateľstvo.<ref name="lynchburgmuseum"/> Iným dôvodom bolo [[Britské impérium|britské]] využitie vojakov z Ňaska proti [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecku]] vo východnej Afrike začiatkom [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojny]].<ref name="britannica"/> Koncom roka 1914 bol organizátorom ozbrojeného povstania proti kolonizátorom.<ref name="beliana"/> Vedel, že ide o samovražednú misiu.<ref name="lynchburgmuseum"/><ref name="britannica"/> Chilembwe zakázal útočiť na ženy a deti. V útoku na obzvlášť surovú plantáž zabili niekoľko manažérov. Povstanie sa nerozšírilo ďalej.<ref name="britannica"/> Sám sa však nepodieľal na útokoch, zostal sa modliť v Mbombwe. 300 rebelov bolo uväznených, 40 popravených a 30 rebelom sa podarilo utiecť do dnešného [[Mozambik|Mozambiku]]. Chilembwe bol zastrelený pri pokuse o útek.<ref name="lynchburgmuseum"/> Je považovaný za národného hrdinu Malawi<ref name="beliana"/> a jeho portrét je na malawijských bankovkách.<ref name="beliana"/><ref name="lynchburgmuseum"/> Jeho pamätný deň sa slávi 15. januára.<ref name="lynchburgmuseum"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Chilembwe, John | titul =[[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/chilembwe-john | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> <ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = John Chilembwe | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/John-Chilembwe | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> <ref name="lynchburgmuseum">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ackers | meno = Lisa E. | autor = | odkaz na autora = | titul = John Chilembwe, the Lynchburg Student Who Became the Father of Independence of the African Country of Malawi | url = https://lynchburgmuseum.org/2022-8-19-john-chilembwe-the-lynchburg-student-who-became-the-father-of-independence-of-the-african-country-of-malawi/ | vydavateľ = lynchburgmuseum.org | miesto = Lynchburg, VA | dátum vydania = 2022-08-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Chilembwe, John}} [[Kategória:Malawijské osobnosti]] aip43bw3i0whrbc0i1qg3ufo72fqfrw 8210896 8210894 2026-05-08T20:09:23Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Malawijské kresťanské osobnosti]] pomocou použitia HotCat 8210896 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = John Chilembwe | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = John Chilembwe (2) (cropped).png | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Chilembwe v roku 1914 | Dátum narodenia = do roku [[1871]] | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = [[3. február]] [[1915]] | Miesto úmrtia = [[Blantyre]] | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = pastor | Aktívne roky = 1900{{--}}1915 | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Afrika | Portál2 = | Portál3 = }} '''John Chilembwe''' (* do roku [[1871]] – † [[3. február]] [[1915]] [[Blantyre]]) bol „[[Malawi|malawijský]] baptistický duchovný, vodca protikoloniálneho povstania v britskej kolónii (protektoráte) [[Ňasko]] (dnes Malawi)“.<ref name="beliana"/> == Životopis == Narodiť sa mal v roku 1871 neďaleko [[Malawi (jazero)|jazera Malawi]]<ref name="lynchburgmuseum"/>, prípadne medzi rokmi 1860 a 1871.<ref name="beliana"/><ref name="britannica"/> V rokoch 1892 až 1895 bol sluhom<ref name="britannica"/> prekladateľom a žiakom misionára [[Joseph Booth|Josepha Bootha]] od ktorého prebral viaceré názory, napr. o rovnosti ľudí rôznych rás.<ref name="beliana"/> Chilembwe sa chcel od bielych učiť. V roku 1897 ho Booth vzal do [[Spojené štáty|Spojených štátov]].<ref name="britannica"/> Od roku 1898 začal študovať na Virginia Theological Seminary (dnes UVirginia University of Lynchburg). Booth chcel vylepšiť Chilembweuve vzdelanie a zároveň od Chilembweho chcel pomoc pri zbieraní peňazí pre svoju misiu.<ref name="beliana"/> V Spojených štátoch Chilembwe pozoroval skúsenosť [[Afroameričania|Afroameričanov]], ktorí neboli spokojní s výsledkami [[Americká občianska vojna|Občianskej vojny]] a emancipácie a ktorým sa dostávalo násilie a perzekúcia.<ref name="lynchburgmuseum"/> V roku 1900 sa vrátil do Ňaska.<ref name="beliana"/><ref name="britannica"/> Založil tam misiu Providence Industrial Mission.<ref name="britannica"/> Chilembwe bol nespokojný ako William Jervis Livingstone, predák na plantáži [[A.L. Bruce Plantation]], kruto pristupoval k africkým pracovníkom. Livingstone im niekoľkokrát zapálil kostol. Po zapálení Chilembweho kostola Chilembwe cítil voči nemu nepriateľstvo.<ref name="lynchburgmuseum"/> Iným dôvodom bolo [[Britské impérium|britské]] využitie vojakov z Ňaska proti [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecku]] vo východnej Afrike začiatkom [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojny]].<ref name="britannica"/> Koncom roka 1914 bol organizátorom ozbrojeného povstania proti kolonizátorom.<ref name="beliana"/> Vedel, že ide o samovražednú misiu.<ref name="lynchburgmuseum"/><ref name="britannica"/> Chilembwe zakázal útočiť na ženy a deti. V útoku na obzvlášť surovú plantáž zabili niekoľko manažérov. Povstanie sa nerozšírilo ďalej.<ref name="britannica"/> Sám sa však nepodieľal na útokoch, zostal sa modliť v Mbombwe. 300 rebelov bolo uväznených, 40 popravených a 30 rebelom sa podarilo utiecť do dnešného [[Mozambik|Mozambiku]]. Chilembwe bol zastrelený pri pokuse o útek.<ref name="lynchburgmuseum"/> Je považovaný za národného hrdinu Malawi<ref name="beliana"/> a jeho portrét je na malawijských bankovkách.<ref name="beliana"/><ref name="lynchburgmuseum"/> Jeho pamätný deň sa slávi 15. januára.<ref name="lynchburgmuseum"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Chilembwe, John | titul =[[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/chilembwe-john | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> <ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = John Chilembwe | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/John-Chilembwe | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> <ref name="lynchburgmuseum">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ackers | meno = Lisa E. | autor = | odkaz na autora = | titul = John Chilembwe, the Lynchburg Student Who Became the Father of Independence of the African Country of Malawi | url = https://lynchburgmuseum.org/2022-8-19-john-chilembwe-the-lynchburg-student-who-became-the-father-of-independence-of-the-african-country-of-malawi/ | vydavateľ = lynchburgmuseum.org | miesto = Lynchburg, VA | dátum vydania = 2022-08-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Chilembwe, John}} [[Kategória:Malawijské osobnosti]] [[Kategória:Malawijské kresťanské osobnosti]] 68th33off6dfjt2kvusten13m3aece7 8210899 8210896 2026-05-08T20:14:37Z Jetam2 30982 rozšírka 8210899 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = John Chilembwe | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = John Chilembwe (2) (cropped).png | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Chilembwe v roku 1914 | Dátum narodenia = do roku [[1871]] | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = [[3. február]] [[1915]] | Miesto úmrtia = [[Blantyre]] | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = pastor | Aktívne roky = 1900{{--}}1915 | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Afrika | Portál2 = | Portál3 = }} '''John Chilembwe''' (* do roku [[1871]] – † [[3. február]] [[1915]] [[Blantyre]]) bol „[[Malawi|malawijský]] baptistický duchovný, vodca protikoloniálneho povstania v britskej kolónii (protektoráte) [[Ňasko]] (dnes Malawi)“.<ref name="beliana"/> == Životopis == Narodiť sa mal v roku 1871 neďaleko [[Malawi (jazero)|jazera Malawi]]<ref name="lynchburgmuseum"/>, prípadne medzi rokmi 1860 a 1871.<ref name="beliana"/><ref name="britannica"/> V rokoch 1892 až 1895 bol sluhom<ref name="britannica"/> prekladateľom a žiakom misionára [[Joseph Booth|Josepha Bootha]] od ktorého prebral viaceré názory, napr. o rovnosti ľudí rôznych rás.<ref name="beliana"/> Chilembwe sa chcel od bielych učiť. V roku 1897 ho Booth vzal do [[Spojené štáty|Spojených štátov]].<ref name="britannica"/> Od roku 1898 začal študovať na Virginia Theological Seminary (dnes UVirginia University of Lynchburg). Booth chcel vylepšiť Chilembweuve vzdelanie a zároveň od Chilembweho chcel pomoc pri zbieraní peňazí pre svoju misiu.<ref name="beliana"/> V Spojených štátoch Chilembwe pozoroval skúsenosť [[Afroameričania|Afroameričanov]], ktorí neboli spokojní s výsledkami [[Americká občianska vojna|Občianskej vojny]] a emancipácie a ktorým sa dostávalo násilie a perzekúcia.<ref name="lynchburgmuseum"/> V roku 1900 sa vrátil do Ňaska.<ref name="beliana"/><ref name="britannica"/> Založil tam misiu Providence Industrial Mission.<ref name="britannica"/> Tá sa rozrástla na 7 škôl, ktoré mali v roku 1912 1000 žiakov a 800 dospelých poslucháčov. Vyučovali moderné poľnohospodárske metódy.V roku 1913 však vypukol hladomor v ktorom trpelo mnoho farmárov.<ref name="dacb"/> Chilembwe bol nespokojný ako William Jervis Livingstone, predák na plantáži [[A.L. Bruce Plantation]], kruto pristupoval k africkým pracovníkom. Livingstone im niekoľkokrát zapálil kostol. Po zapálení Chilembweho kostola Chilembwe cítil voči nemu nepriateľstvo.<ref name="lynchburgmuseum"/> Iným dôvodom bolo [[Britské impérium|britské]] využitie vojakov z Ňaska proti [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecku]] vo východnej Afrike začiatkom [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojny]].<ref name="britannica"/> V osobnej rovine Chilembwe zápasil so slabnúcim zdravím, finančnými problémami a úmrtím svojej dcéry.<ref name="dacb"/> Koncom roka 1914 bol organizátorom ozbrojeného povstania proti kolonizátorom.<ref name="beliana"/> Vedel, že ide o samovražednú misiu.<ref name="lynchburgmuseum"/><ref name="britannica"/> Chilembwe zakázal útočiť na ženy a deti. V útoku na obzvlášť surovú plantáž zabili niekoľko manažérov. Povstanie sa nerozšírilo ďalej.<ref name="britannica"/> Sám sa však nepodieľal na útokoch, zostal sa modliť v Mbombwe. 300 rebelov bolo uväznených, 40 popravených a 30 rebelom sa podarilo utiecť do dnešného [[Mozambik|Mozambiku]]. Chilembwe bol zastrelený pri pokuse o útek.<ref name="lynchburgmuseum"/> Je považovaný za národného hrdinu Malawi<ref name="beliana"/> a jeho portrét je na malawijských bankovkách.<ref name="beliana"/><ref name="lynchburgmuseum"/> Jeho pamätný deň sa slávi 15. januára.<ref name="lynchburgmuseum"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Chilembwe, John | titul =[[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/chilembwe-john | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> <ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = John Chilembwe | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/John-Chilembwe | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> <ref name="lynchburgmuseum">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ackers | meno = Lisa E. | autor = | odkaz na autora = | titul = John Chilembwe, the Lynchburg Student Who Became the Father of Independence of the African Country of Malawi | url = https://lynchburgmuseum.org/2022-8-19-john-chilembwe-the-lynchburg-student-who-became-the-father-of-independence-of-the-african-country-of-malawi/ | vydavateľ = lynchburgmuseum.org | miesto = Lynchburg, VA | dátum vydania = 2022-08-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> <ref name="dacb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Brockman, Norbert C. | odkaz na autora = | titul = Chilembwe, John (A) | url = https://dacb.org/stories/malawi/chilembwe-john/ | vydavateľ = Dictionary of African Christian Biography | miesto = | dátum vydania = 1860s-1915 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Chilembwe, John}} [[Kategória:Malawijské osobnosti]] [[Kategória:Malawijské kresťanské osobnosti]] 79hf5dvs42pelbyv5coqp64jz3rdenw 8210927 8210899 2026-05-08T21:41:53Z Fillos X. 212061 8210927 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = John Chilembwe | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = John Chilembwe (2) (cropped).png | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Chilembwe v roku 1914 | Dátum narodenia = do roku [[1871]] | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = [[3. február]] [[1915]] | Miesto úmrtia = [[Blantyre]] | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = pastor | Aktívne roky = [[1900]]{{--}}[[1915]] | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''John Chilembwe''' (* do roku [[1871]] – † [[3. február]] [[1915]] [[Blantyre]]) bol „[[Malawi|malawijský]] baptistický duchovný, vodca protikoloniálneho povstania v britskej kolónii (protektoráte) [[Ňasko]] (dnes Malawi)“.<ref name="beliana"/> == Životopis == Narodiť sa mal v roku 1871 neďaleko [[Malawi (jazero)|jazera Malawi]]<ref name="lynchburgmuseum"/>, prípadne medzi rokmi 1860 a 1871.<ref name="beliana"/><ref name="britannica"/> V rokoch 1892 až 1895 bol sluhom<ref name="britannica"/> prekladateľom a žiakom misionára [[Joseph Booth|Josepha Bootha]] od ktorého prebral viaceré názory, napr. o rovnosti ľudí rôznych rás.<ref name="beliana"/> Chilembwe sa chcel od bielych učiť. V roku 1897 ho Booth vzal do [[Spojené štáty|Spojených štátov]].<ref name="britannica"/> Od roku 1898 začal študovať na Virginia Theological Seminary (dnes UVirginia University of Lynchburg). Booth chcel vylepšiť Chilembweuve vzdelanie a zároveň od Chilembweho chcel pomoc pri zbieraní peňazí pre svoju misiu.<ref name="beliana"/> V Spojených štátoch Chilembwe pozoroval skúsenosť [[Afroameričania|Afroameričanov]], ktorí neboli spokojní s výsledkami [[Americká občianska vojna|Občianskej vojny]] a emancipácie a ktorým sa dostávalo násilie a perzekúcia.<ref name="lynchburgmuseum"/> V roku 1900 sa vrátil do Ňaska.<ref name="beliana"/><ref name="britannica"/> Založil tam misiu Providence Industrial Mission.<ref name="britannica"/> Tá sa rozrástla na 7 škôl, ktoré mali v roku 1912 1000 žiakov a 800 dospelých poslucháčov. Vyučovali moderné poľnohospodárske metódy.V roku 1913 však vypukol hladomor v ktorom trpelo mnoho farmárov.<ref name="dacb"/> Chilembwe bol nespokojný ako William Jervis Livingstone, predák na plantáži [[A.L. Bruce Plantation]], kruto pristupoval k africkým pracovníkom. Livingstone im niekoľkokrát zapálil kostol. Po zapálení Chilembweho kostola Chilembwe cítil voči nemu nepriateľstvo.<ref name="lynchburgmuseum"/> Iným dôvodom bolo [[Britské impérium|britské]] využitie vojakov z Ňaska proti [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecku]] vo východnej Afrike začiatkom [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojny]].<ref name="britannica"/> V osobnej rovine Chilembwe zápasil so slabnúcim zdravím, finančnými problémami a úmrtím svojej dcéry.<ref name="dacb"/> Koncom roka 1914 bol organizátorom ozbrojeného povstania proti kolonizátorom.<ref name="beliana"/> Vedel, že ide o samovražednú misiu.<ref name="lynchburgmuseum"/><ref name="britannica"/> Chilembwe zakázal útočiť na ženy a deti. V útoku na obzvlášť surovú plantáž zabili niekoľko manažérov. Povstanie sa nerozšírilo ďalej.<ref name="britannica"/> Sám sa však nepodieľal na útokoch, zostal sa modliť v Mbombwe. 300 rebelov bolo uväznených, 40 popravených a 30 rebelom sa podarilo utiecť do dnešného [[Mozambik|Mozambiku]]. Chilembwe bol zastrelený pri pokuse o útek.<ref name="lynchburgmuseum"/> Je považovaný za národného hrdinu Malawi<ref name="beliana"/> a jeho portrét je na malawijských bankovkách.<ref name="beliana"/><ref name="lynchburgmuseum"/> Jeho pamätný deň sa slávi 15. januára.<ref name="lynchburgmuseum"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Chilembwe, John | titul =[[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/chilembwe-john | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> <ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = John Chilembwe | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/John-Chilembwe | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> <ref name="lynchburgmuseum">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ackers | meno = Lisa E. | autor = | odkaz na autora = | titul = John Chilembwe, the Lynchburg Student Who Became the Father of Independence of the African Country of Malawi | url = https://lynchburgmuseum.org/2022-8-19-john-chilembwe-the-lynchburg-student-who-became-the-father-of-independence-of-the-african-country-of-malawi/ | vydavateľ = lynchburgmuseum.org | miesto = Lynchburg, VA | dátum vydania = 2022-08-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> <ref name="dacb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Brockman, Norbert C. | odkaz na autora = | titul = Chilembwe, John (A) | url = https://dacb.org/stories/malawi/chilembwe-john/ | vydavateľ = Dictionary of African Christian Biography | miesto = | dátum vydania = 1860s-1915 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Chilembwe, John}} [[Kategória:Malawijské osobnosti]] [[Kategória:Malawijské kresťanské osobnosti]] n4va3cnrizw3lmtgdu379mom47wmf1d 8211112 8210927 2026-05-09T09:54:49Z Bakjb 236375 k 8211112 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = John Chilembwe | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = John Chilembwe (2) (cropped).png | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Chilembwe v roku 1914 | Dátum narodenia = do roku [[1871]] | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = [[3. február]] [[1915]] | Miesto úmrtia = [[Blantyre]] | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = pastor | Aktívne roky = [[1900]]{{--}}[[1915]] | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''John Chilembwe''' (* do roku [[1871]] – † [[3. február]] [[1915]] [[Blantyre]]) bol „[[Malawi|malawijský]] baptistický duchovný, vodca protikoloniálneho povstania v britskej kolónii (protektoráte) [[Ňasko]] (dnes Malawi)“.<ref name="beliana"/> == Životopis == Narodiť sa mal v roku 1871 neďaleko [[Malawi (jazero)|jazera Malawi]]<ref name="lynchburgmuseum"/>, prípadne medzi rokmi 1860 a 1871.<ref name="beliana"/><ref name="britannica"/> V rokoch 1892 až 1895 bol sluhom<ref name="britannica"/> prekladateľom a žiakom misionára [[Joseph Booth|Josepha Bootha]] od ktorého prebral viaceré názory, napr. o rovnosti ľudí rôznych rás.<ref name="beliana"/> Chilembwe sa chcel od bielych učiť. V roku 1897 ho Booth vzal do [[Spojené štáty|Spojených štátov]].<ref name="britannica"/> Od roku 1898 začal študovať na Virginia Theological Seminary (dnes UVirginia University of Lynchburg). Booth chcel vylepšiť Chilembweuve vzdelanie a zároveň od Chilembweho chcel pomoc pri zbieraní peňazí pre svoju misiu.<ref name="beliana"/> V Spojených štátoch Chilembwe pozoroval skúsenosť [[Afroameričania|Afroameričanov]], ktorí neboli spokojní s výsledkami [[Americká občianska vojna|Občianskej vojny]] a emancipácie a ktorým sa dostávalo násilie a perzekúcia.<ref name="lynchburgmuseum"/> V roku 1900 sa vrátil do Ňaska.<ref name="beliana"/><ref name="britannica"/> Založil tam misiu Providence Industrial Mission.<ref name="britannica"/> Tá sa rozrástla na 7 škôl, ktoré mali v roku 1912 1000 žiakov a 800 dospelých poslucháčov. Vyučovali moderné poľnohospodárske metódy.V roku 1913 však vypukol hladomor v ktorom trpelo mnoho farmárov.<ref name="dacb"/> Chilembwe bol nespokojný ako William Jervis Livingstone, predák na plantáži [[A.L. Bruce Plantation]], kruto pristupoval k africkým pracovníkom. Livingstone im niekoľkokrát zapálil kostol. Po zapálení Chilembweho kostola Chilembwe cítil voči nemu nepriateľstvo.<ref name="lynchburgmuseum"/> Iným dôvodom bolo [[Britské impérium|britské]] využitie vojakov z Ňaska proti [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecku]] vo východnej Afrike začiatkom [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojny]].<ref name="britannica"/> V osobnej rovine Chilembwe zápasil so slabnúcim zdravím, finančnými problémami a úmrtím svojej dcéry.<ref name="dacb"/> Koncom roka 1914 bol organizátorom ozbrojeného povstania proti kolonizátorom.<ref name="beliana"/> Vedel, že ide o samovražednú misiu.<ref name="lynchburgmuseum"/><ref name="britannica"/> Chilembwe zakázal útočiť na ženy a deti. V útoku na obzvlášť surovú plantáž zabili niekoľko manažérov. Povstanie sa nerozšírilo ďalej.<ref name="britannica"/> Sám sa však nepodieľal na útokoch, zostal sa modliť v Mbombwe. 300 rebelov bolo uväznených, 40 popravených a 30 rebelom sa podarilo utiecť do dnešného [[Mozambik|Mozambiku]]. Chilembwe bol zastrelený pri pokuse o útek.<ref name="lynchburgmuseum"/> Je považovaný za národného hrdinu Malawi<ref name="beliana"/> a jeho portrét je na malawijských bankovkách.<ref name="beliana"/><ref name="lynchburgmuseum"/> Jeho pamätný deň sa slávi 15. januára.<ref name="lynchburgmuseum"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Chilembwe, John | titul =[[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/chilembwe-john | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> <ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = John Chilembwe | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/John-Chilembwe | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> <ref name="lynchburgmuseum">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ackers | meno = Lisa E. | autor = | odkaz na autora = | titul = John Chilembwe, the Lynchburg Student Who Became the Father of Independence of the African Country of Malawi | url = https://lynchburgmuseum.org/2022-8-19-john-chilembwe-the-lynchburg-student-who-became-the-father-of-independence-of-the-african-country-of-malawi/ | vydavateľ = lynchburgmuseum.org | miesto = Lynchburg, VA | dátum vydania = 2022-08-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> <ref name="dacb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Brockman, Norbert C. | odkaz na autora = | titul = Chilembwe, John (A) | url = https://dacb.org/stories/malawi/chilembwe-john/ | vydavateľ = Dictionary of African Christian Biography | miesto = | dátum vydania = 1860s-1915 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-08 | jazyk = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Chilembwe, John}} [[Kategória:Úmrtia 3. februára]] [[Kategória:Úmrtia v 1915]] [[Kategória:Malawijské osobnosti]] [[Kategória:Malawijské kresťanské osobnosti]] g0wskybgn25wo49sv4i0jdzwmwk23a0 Štefan Bátori (palatín) 0 749864 8210907 2026-05-08T20:52:45Z Lorenc111 233642 Založenie stránky 8210907 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | meno = Štefan III. Báthory z Ečedu | rodné meno = Báthori István | obrázok = | popis obrázka = | úrad = [[Palatín (Uhorsko)|Palatín Uhorska]] | obdobie = 1519 – 1523<br>1524 – 1525<br>1526 – 1530 | predchodca = Imrich Peréni | nástupca = Štefan Verbőci | dátum narodenia = cca 1480 | miesto narodenia = | dátum úmrtia = {{dú|1530|5|8}} | miesto úmrtia = [[Devín (hrad)|Devín]], [[Uhorsko]] | miesto pochovania = [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóm sv. Martina]], Bratislava | manželka = Katarína Rozhanovská<br>[[Žofia Mazovská]] | deti = Andrej Báthory<br>Juraj Báthory<br>Anna Báthoryová<br>Stanislav Báthory | rod = [[Bátoryovci]] (Ecsedská línia) | zamestnanie = politik, vojvodca | náboženstvo = [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícke]] | podpis = }} '''Štefan III. Báthory z Ečedu''' (staršie: ''Štefan Bátory''; [[maďarčina|maď.]] ''ecsedi Báthori István''; prezývaný „Sánta“ – Chromý; * cca 1480 – † [[8. máj]] [[1530]], [[Devín (hrad)|Devín]]) bol významný uhorský aristokrat, vojvodca a v troch obdobiach [[Palatín (Uhorsko)|palatín]] Uhorského kráľovstva. == Životopis == Bol synom Andreja Báthoryho a Juliany Rátótiovej. Pochádzal z vplyvnej ecsedskej (ečedskej) línie rodu [[Bátoryovci|Báthory]]. Od roku 1507 bol županom Zalianskej stolice a neskôr temešským županom. V roku 1508 ho kráľ [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav II.]] vymenoval za vychovávateľa svojho syna [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II.]] === Vojenské pôsobenie a konflikty === V roku 1512 viedol úspešné obranné boje proti Osmanom v Krassóvskej stolici. Počas [[Dóžovo povstanie|Dóžovho povstania]] (1514) stál na čele odporu šľachty. Po porážke pri Nagylaku musel utiecť pred povstalcami na hrad Solymos. Neskôr spoločne s [[Ján Zápoľský|Jánom Zápoľským]] rozhodujúcim spôsobom prispel k porážke povstania pri Temešváre a podieľal sa na následných tvrdých trestoch pre vzbúrencov. === Politický vzostup a bitka pri Moháči === V úrade palatína čelil častým útokom nižšej šľachty, ktorá ho obviňovala z korupcie a sprenevery prostriedkov na protitureckú obranu. V osudnom roku [[1526]] sa zúčastnil [[Bitka pri Moháči|bitky pri Moháči]]. Po bitke sa priklonil k habsburskej strane a podporil kandidatúru [[Ferdinand I. (Habsburg)|Ferdinanda I.]] na uhorský trón. Za vernosť mu kráľ daroval strategické majetky, medzi nimi hrad [[Devín (hrad)|Devín]] (kde aj zomrel) a panstvo [[Kőszeg]]. Od roku 1528 pôsobil ako miestodržiteľ Uhorska. Pochovaný je v bratislavskom [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóme sv. Martina]]. == Rodina a potomstvo == Štefan Báthory bol dvakrát ženatý: # Prvou manželkou bola '''Katarína Rozhanovská''' (maď. ''Rozgonyi Katalin''). Ich synmi boli: #* '''Andrej Báthory''' – neskorší krajinský sudca. #* '''Juraj Báthory''' – cez ktorého bol Štefan starým otcom [[Alžbeta Bátoryová|Alžbety Báthoryovej]] (čachtickej panej). # Druhou manželkou bola '''[[Žofia Mazovská]]''' (poľ. ''Zofia mazowiecka''), dcéra poľského kniežaťa Konráda III. Mazovského. Mali deti: #* '''Anna Báthoryová''' #* '''Stanislav Báthory''' == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tarján | meno = Tamás | titul = 1530. május 8. Báthory István nádor halála | url = http://www.rubicon.hu/magyar/oldalak/1530_majus_8_bathory_istvan_nador_halala/ | vydavateľ = Rubicon Online | jazyk = hu}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Életrajzi Lexikon: Báthori István | url = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Lexikonok-magyar-eletrajzi-lexikon-7428D/b-74700/bathori-istvan-74955/ | jazyk = hu}} * C. TÓTH, Norbert. ''Szapolyai János és ecsedi Bátori István viszonya 1526 előtt''. Századok, 2012, roč. 146, č. 2, s. 441–463. == Pozri aj == * [[Bátoryovci]] * [[Zoznam palatínov v Uhorsku]] [[Kategória:Bátoryovci]] [[Kategória:Palatíni (Uhorsko)]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Úmrtia v 1530]] t1qyk0q1ic96w9sdk68ebnahd79yvld 8210911 8210907 2026-05-08T21:00:35Z Lorenc111 233642 doplnenie, Štefan Báthory bol starý otec Alžbety Báthory 8210911 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | meno = Štefan III. Báthory z Ečedu | rodné meno = Báthori István | obrázok = | popis obrázka = | úrad = [[Palatín (Uhorsko)|Palatín Uhorska]] | obdobie = 1519 – 1523<br>1524 – 1525<br>1526 – 1530 | predchodca = Imrich Peréni | nástupca = Štefan Verbőci | dátum narodenia = cca 1480 | miesto narodenia = | dátum úmrtia = {{dú|1530|5|8}} | miesto úmrtia = [[Devín (hrad)|Devín]], [[Uhorsko]] | miesto pochovania = [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóm sv. Martina]], Bratislava | manželka = Katarína Rozhanovská<br>[[Žofia Mazovská]] | deti = Andrej Báthory<br>Juraj Báthory<br>Anna Báthoryová<br>Stanislav Báthory | rod = [[Bátoryovci]] (Ecsedská línia) | zamestnanie = politik, vojvodca | náboženstvo = [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícke]] | podpis = }} '''Štefan III. Báthory z Ečedu''' (staršie: ''Štefan Bátory''; [[maďarčina|maď.]] ''ecsedi Báthori István''; prezývaný „Sánta“ – Chromý; * cca 1480 – † [[8. máj]] [[1530]], [[Devín (hrad)|Devín]]) bol významný uhorský aristokrat, vojvodca a v troch obdobiach [[Palatín (Uhorsko)|palatín]] Uhorského kráľovstva. == Životopis == Bol synom Andreja Báthoryho a Juliany Rátótiovej. Pochádzal z vplyvnej ecsedskej (ečedskej) línie rodu [[Bátoryovci|Báthory]]. Od roku 1507 bol županom Zalianskej stolice a neskôr temešským županom. V roku 1508 ho kráľ [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav II.]] vymenoval za vychovávateľa svojho syna [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II.]] === Vojenské pôsobenie a konflikty === V roku 1512 viedol úspešné obranné boje proti Osmanom v Krassóvskej stolici. Počas [[Dóžovo povstanie|Dóžovho povstania]] (1514) stál na čele odporu šľachty. Po porážke pri Nagylaku musel utiecť pred povstalcami na hrad Solymos. Neskôr spoločne s [[Ján Zápoľský|Jánom Zápoľským]] rozhodujúcim spôsobom prispel k porážke povstania pri Temešváre a podieľal sa na následných tvrdých trestoch pre vzbúrencov. === Politický vzostup a bitka pri Moháči === V úrade palatína čelil častým útokom nižšej šľachty, ktorá ho obviňovala z korupcie a sprenevery prostriedkov na protitureckú obranu. V osudnom roku [[1526]] sa zúčastnil [[Bitka pri Moháči|bitky pri Moháči]]. Po bitke sa priklonil k habsburskej strane a podporil kandidatúru [[Ferdinand I. (Habsburg)|Ferdinanda I.]] na uhorský trón. Za vernosť mu kráľ daroval strategické majetky, medzi nimi hrad [[Devín (hrad)|Devín]] (kde aj zomrel) a panstvo [[Kőszeg]]. Od roku 1528 pôsobil ako miestodržiteľ Uhorska. Pochovaný je v bratislavskom [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóme sv. Martina]]. == Rodina a potomstvo == Štefan Báthory bol dvakrát ženatý: # Prvou manželkou bola '''[[Katarína Rozhanovská]]''' (maď. ''Rozgonyi Katalin''). Ich synmi boli: #* '''Andrej Báthory''' – neskorší krajinský sudca. #* '''Juraj Báthory''' – cez ktorého bol Štefan starým otcom [[Alžbeta Bátoriová|Alžbety Báthoriovej]] (čachtickej panej). # Druhou manželkou bola '''[[Žofia Mazovská]]''' (poľ. ''Zofia mazowiecka''), dcéra poľského kniežaťa Konráda III. Mazovského. Mali deti: #* '''Anna Báthoryová''' #* '''Stanislav Báthory''' == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tarján | meno = Tamás | titul = 1530. május 8. Báthory István nádor halála | url = http://www.rubicon.hu/magyar/oldalak/1530_majus_8_bathory_istvan_nador_halala/ | vydavateľ = Rubicon Online | jazyk = hu}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Életrajzi Lexikon: Báthori István | url = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Lexikonok-magyar-eletrajzi-lexikon-7428D/b-74700/bathori-istvan-74955/ | jazyk = hu}} * C. TÓTH, Norbert. ''Szapolyai János és ecsedi Bátori István viszonya 1526 előtt''. Századok, 2012, roč. 146, č. 2, s. 441–463. == Pozri aj == * [[Bátoryovci|Báthoriovci]] * [[Zoznam palatínov v Uhorsku]] [[Kategória:Bátoryovci]] [[Kategória:Palatíni (Uhorsko)]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Úmrtia v 1530]] 0do0hbnzb1o4z8uy9hg13h9gmtuvrvl 8210993 8210911 2026-05-09T05:00:01Z Lorenc111 233642 Podľa dostupných zdrojov bol ženatý raz 8210993 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | meno = Štefan III. Báthory z Ečedu | rodné meno = Báthori István | obrázok = | popis obrázka = | úrad = [[Palatín (Uhorsko)|Palatín Uhorska]] | obdobie = 1519 – 1523<br>1524 – 1525<br>1526 – 1530 | predchodca = Imrich Peréni | nástupca = Štefan Verbőci | dátum narodenia = cca 1480 | miesto narodenia = | dátum úmrtia = {{dú|1530|5|8}} | miesto úmrtia = [[Devín (hrad)|Devín]], [[Uhorsko]] | miesto pochovania = [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóm sv. Martina]], Bratislava | manželka = Katarína Rozhanovská<br>[[Žofia Mazovská]] | deti = Andrej Báthory<br>Juraj Báthory<br>Anna Báthoryová<br>Stanislav Báthory | rod = [[Bátoryovci]] (Ecsedská línia) | zamestnanie = politik, vojvodca | náboženstvo = [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícke]] | podpis = }} '''Štefan III. Báthory z Ečedu''' (staršie: ''Štefan Bátory''; [[maďarčina|maď.]] ''ecsedi Báthori István''; prezývaný „Sánta“ – Chromý; * cca 1480 – † [[8. máj]] [[1530]], [[Devín (hrad)|Devín]]) bol významný uhorský aristokrat, vojvodca a v troch obdobiach [[Palatín (Uhorsko)|palatín]] Uhorského kráľovstva. == Životopis == Bol synom Andreja Báthoryho a Juliany Rátótiovej. Pochádzal z vplyvnej ecsedskej (ečedskej) línie rodu [[Bátoryovci|Báthory]]. Od roku 1507 bol županom Zalianskej stolice a neskôr temešským županom. V roku 1508 ho kráľ [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav II.]] vymenoval za vychovávateľa svojho syna [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II.]] === Vojenské pôsobenie a konflikty === V roku 1512 viedol úspešné obranné boje proti Osmanom v Krassóvskej stolici. Počas [[Dóžovo povstanie|Dóžovho povstania]] (1514) stál na čele odporu šľachty. Po porážke pri Nagylaku musel utiecť pred povstalcami na hrad Solymos. Neskôr spoločne s [[Ján Zápoľský|Jánom Zápoľským]] rozhodujúcim spôsobom prispel k porážke povstania pri Temešváre a podieľal sa na následných tvrdých trestoch pre vzbúrencov. === Politický vzostup a bitka pri Moháči === V úrade palatína čelil častým útokom nižšej šľachty, ktorá ho obviňovala z korupcie a sprenevery prostriedkov na protitureckú obranu. V osudnom roku [[1526]] sa zúčastnil [[Bitka pri Moháči|bitky pri Moháči]]. Po bitke sa priklonil k habsburskej strane a podporil kandidatúru [[Ferdinand I. (Habsburg)|Ferdinanda I.]] na uhorský trón. Za vernosť mu kráľ daroval strategické majetky, medzi nimi hrad [[Devín (hrad)|Devín]] (kde aj zomrel) a panstvo [[Kőszeg]]. Od roku 1528 pôsobil ako miestodržiteľ Uhorska. Pochovaný je v bratislavskom [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóme sv. Martina]]. == Rodina a potomstvo == Štefan Báthory bol jedenkrát ženatý # Manželkou bola '''[[Žofia Mazovská]]''' (poľ. ''Zofia mazowiecka''), dcéra poľského kniežaťa Konráda III. Mazovského. Mali deti: #* '''Anna Báthoryová''' #* '''Stanislav Báthory''' == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tarján | meno = Tamás | titul = 1530. május 8. Báthory István nádor halála | url = http://www.rubicon.hu/magyar/oldalak/1530_majus_8_bathory_istvan_nador_halala/ | vydavateľ = Rubicon Online | jazyk = hu}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Életrajzi Lexikon: Báthori István | url = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Lexikonok-magyar-eletrajzi-lexikon-7428D/b-74700/bathori-istvan-74955/ | jazyk = hu}} * C. TÓTH, Norbert. ''Szapolyai János és ecsedi Bátori István viszonya 1526 előtt''. Századok, 2012, roč. 146, č. 2, s. 441–463. == Pozri aj == * [[Bátoryovci|Báthoriovci]] * [[Zoznam palatínov v Uhorsku]] [[Kategória:Bátoryovci]] [[Kategória:Palatíni (Uhorsko)]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Úmrtia v 1530]] 1rn13wd8pcntz069tgbpfc7jcgf6zlk 8211015 8210993 2026-05-09T06:56:35Z Scholastikos 174170 UU 8211015 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|2026-05-09}} {{Infobox Politik | meno = Štefan III. Báthory z Ečedu | rodné meno = Báthori István | obrázok = | popis obrázka = | úrad = [[Palatín (Uhorsko)|Palatín Uhorska]] | obdobie = 1519 – 1523<br>1524 – 1525<br>1526 – 1530 | predchodca = Imrich Peréni | nástupca = Štefan Verbőci | dátum narodenia = cca 1480 | miesto narodenia = | dátum úmrtia = {{dú|1530|5|8}} | miesto úmrtia = [[Devín (hrad)|Devín]], [[Uhorsko]] | miesto pochovania = [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóm sv. Martina]], Bratislava | manželka = Katarína Rozhanovská<br>[[Žofia Mazovská]] | deti = Andrej Báthory<br>Juraj Báthory<br>Anna Báthoryová<br>Stanislav Báthory | rod = [[Bátoryovci]] (Ecsedská línia) | zamestnanie = politik, vojvodca | náboženstvo = [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícke]] | podpis = }} '''Štefan III. Báthory z Ečedu''' (staršie: ''Štefan Bátory''; [[maďarčina|maď.]] ''ecsedi Báthori István''; prezývaný „Sánta“ – Chromý; * cca 1480 – † [[8. máj]] [[1530]], [[Devín (hrad)|Devín]]) bol významný uhorský aristokrat, vojvodca a v troch obdobiach [[Palatín (Uhorsko)|palatín]] Uhorského kráľovstva. == Životopis == Bol synom Andreja Báthoryho a Juliany Rátótiovej. Pochádzal z vplyvnej ecsedskej (ečedskej) línie rodu [[Bátoryovci|Báthory]]. Od roku 1507 bol županom Zalianskej stolice a neskôr temešským županom. V roku 1508 ho kráľ [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav II.]] vymenoval za vychovávateľa svojho syna [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II.]] === Vojenské pôsobenie a konflikty === V roku 1512 viedol úspešné obranné boje proti Osmanom v Krassóvskej stolici. Počas [[Dóžovo povstanie|Dóžovho povstania]] (1514) stál na čele odporu šľachty. Po porážke pri Nagylaku musel utiecť pred povstalcami na hrad Solymos. Neskôr spoločne s [[Ján Zápoľský|Jánom Zápoľským]] rozhodujúcim spôsobom prispel k porážke povstania pri Temešváre a podieľal sa na následných tvrdých trestoch pre vzbúrencov. === Politický vzostup a bitka pri Moháči === V úrade palatína čelil častým útokom nižšej šľachty, ktorá ho obviňovala z korupcie a sprenevery prostriedkov na protitureckú obranu. V osudnom roku [[1526]] sa zúčastnil [[Bitka pri Moháči|bitky pri Moháči]]. Po bitke sa priklonil k habsburskej strane a podporil kandidatúru [[Ferdinand I. (Habsburg)|Ferdinanda I.]] na uhorský trón. Za vernosť mu kráľ daroval strategické majetky, medzi nimi hrad [[Devín (hrad)|Devín]] (kde aj zomrel) a panstvo [[Kőszeg]]. Od roku 1528 pôsobil ako miestodržiteľ Uhorska. Pochovaný je v bratislavskom [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóme sv. Martina]]. == Rodina a potomstvo == Štefan Báthory bol jedenkrát ženatý # Manželkou bola '''[[Žofia Mazovská]]''' (poľ. ''Zofia mazowiecka''), dcéra poľského kniežaťa Konráda III. Mazovského. Mali deti: #* '''Anna Báthoryová''' #* '''Stanislav Báthory''' == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tarján | meno = Tamás | titul = 1530. május 8. Báthory István nádor halála | url = http://www.rubicon.hu/magyar/oldalak/1530_majus_8_bathory_istvan_nador_halala/ | vydavateľ = Rubicon Online | jazyk = hu}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Életrajzi Lexikon: Báthori István | url = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Lexikonok-magyar-eletrajzi-lexikon-7428D/b-74700/bathori-istvan-74955/ | jazyk = hu}} * C. TÓTH, Norbert. ''Szapolyai János és ecsedi Bátori István viszonya 1526 előtt''. Századok, 2012, roč. 146, č. 2, s. 441–463. == Pozri aj == * [[Bátoryovci|Báthoriovci]] * [[Zoznam palatínov v Uhorsku]] [[Kategória:Bátoryovci]] [[Kategória:Palatíni (Uhorsko)]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Úmrtia v 1530]] sv97uq8aovi0vdnebg4n4p4kxyg292t 8211105 8211015 2026-05-09T09:49:05Z Bakjb 236375 Bakjb premiestnil stránku [[Štefan Báthory z Ečedu]] na [[Štefan Bátori (palatín)]] 8211015 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|2026-05-09}} {{Infobox Politik | meno = Štefan III. Báthory z Ečedu | rodné meno = Báthori István | obrázok = | popis obrázka = | úrad = [[Palatín (Uhorsko)|Palatín Uhorska]] | obdobie = 1519 – 1523<br>1524 – 1525<br>1526 – 1530 | predchodca = Imrich Peréni | nástupca = Štefan Verbőci | dátum narodenia = cca 1480 | miesto narodenia = | dátum úmrtia = {{dú|1530|5|8}} | miesto úmrtia = [[Devín (hrad)|Devín]], [[Uhorsko]] | miesto pochovania = [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóm sv. Martina]], Bratislava | manželka = Katarína Rozhanovská<br>[[Žofia Mazovská]] | deti = Andrej Báthory<br>Juraj Báthory<br>Anna Báthoryová<br>Stanislav Báthory | rod = [[Bátoryovci]] (Ecsedská línia) | zamestnanie = politik, vojvodca | náboženstvo = [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícke]] | podpis = }} '''Štefan III. Báthory z Ečedu''' (staršie: ''Štefan Bátory''; [[maďarčina|maď.]] ''ecsedi Báthori István''; prezývaný „Sánta“ – Chromý; * cca 1480 – † [[8. máj]] [[1530]], [[Devín (hrad)|Devín]]) bol významný uhorský aristokrat, vojvodca a v troch obdobiach [[Palatín (Uhorsko)|palatín]] Uhorského kráľovstva. == Životopis == Bol synom Andreja Báthoryho a Juliany Rátótiovej. Pochádzal z vplyvnej ecsedskej (ečedskej) línie rodu [[Bátoryovci|Báthory]]. Od roku 1507 bol županom Zalianskej stolice a neskôr temešským županom. V roku 1508 ho kráľ [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav II.]] vymenoval za vychovávateľa svojho syna [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II.]] === Vojenské pôsobenie a konflikty === V roku 1512 viedol úspešné obranné boje proti Osmanom v Krassóvskej stolici. Počas [[Dóžovo povstanie|Dóžovho povstania]] (1514) stál na čele odporu šľachty. Po porážke pri Nagylaku musel utiecť pred povstalcami na hrad Solymos. Neskôr spoločne s [[Ján Zápoľský|Jánom Zápoľským]] rozhodujúcim spôsobom prispel k porážke povstania pri Temešváre a podieľal sa na následných tvrdých trestoch pre vzbúrencov. === Politický vzostup a bitka pri Moháči === V úrade palatína čelil častým útokom nižšej šľachty, ktorá ho obviňovala z korupcie a sprenevery prostriedkov na protitureckú obranu. V osudnom roku [[1526]] sa zúčastnil [[Bitka pri Moháči|bitky pri Moháči]]. Po bitke sa priklonil k habsburskej strane a podporil kandidatúru [[Ferdinand I. (Habsburg)|Ferdinanda I.]] na uhorský trón. Za vernosť mu kráľ daroval strategické majetky, medzi nimi hrad [[Devín (hrad)|Devín]] (kde aj zomrel) a panstvo [[Kőszeg]]. Od roku 1528 pôsobil ako miestodržiteľ Uhorska. Pochovaný je v bratislavskom [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóme sv. Martina]]. == Rodina a potomstvo == Štefan Báthory bol jedenkrát ženatý # Manželkou bola '''[[Žofia Mazovská]]''' (poľ. ''Zofia mazowiecka''), dcéra poľského kniežaťa Konráda III. Mazovského. Mali deti: #* '''Anna Báthoryová''' #* '''Stanislav Báthory''' == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tarján | meno = Tamás | titul = 1530. május 8. Báthory István nádor halála | url = http://www.rubicon.hu/magyar/oldalak/1530_majus_8_bathory_istvan_nador_halala/ | vydavateľ = Rubicon Online | jazyk = hu}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Életrajzi Lexikon: Báthori István | url = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Lexikonok-magyar-eletrajzi-lexikon-7428D/b-74700/bathori-istvan-74955/ | jazyk = hu}} * C. TÓTH, Norbert. ''Szapolyai János és ecsedi Bátori István viszonya 1526 előtt''. Századok, 2012, roč. 146, č. 2, s. 441–463. == Pozri aj == * [[Bátoryovci|Báthoriovci]] * [[Zoznam palatínov v Uhorsku]] [[Kategória:Bátoryovci]] [[Kategória:Palatíni (Uhorsko)]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Úmrtia v 1530]] sv97uq8aovi0vdnebg4n4p4kxyg292t 8211143 8211105 2026-05-09T11:12:42Z ~2026-23096-14 292029 Aktualizácia 8211143 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | meno = Štefan III. Báthory | rodné meno = ecsedi Báthori István | portrét = | popis portrétu = | poradie1 = [[Zoznam palatínov v Uhorsku|Palatín Uhorska]] | obdobie1 = [[1519]] – [[1523]]<br>[[1524]] – [[1525]]<br>[[1526]] – [[1530]] | panovník1 = [[Ľudovít II. (Uhorsko a Čechy)|Ľudovít II. Jagelovský]], [[Ferdinand I. (Habsburg)|Ferdinand I. Habsburský]] | predchodca1 = [[Imrich Perényi]] | nástupca1 = [[Ján VII. Bornemissa]] | funkcia2 = [[Župan (Uhorsko)|Temešský župan]] a hlavný kapitán Dolného Uhorska | obdobie2 = [[1511]] – [[1514]] | dátum narodenia = cca [[1480]] | miesto narodenia = pravdepodobne [[Ečed]] (Uhorsko) | dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|1530|5|8|1480}} | miesto úmrtia = [[Hrad Devín]], [[Uhorsko]] | miesto odpočinku = [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóm sv. Martina]], [[Bratislava]] | vyznanie = rímskokatolícke | manželka = [[Žofia Mazovská]] | deti = Anna, Stanislav | rodičia = Andrej Báthory, Juliana Rátótiová | rod = [[Bátoriovci|Báthoryovci (ečedská línia)]] }}'''Štefan III. Báthory''' (staršie: ''Štefan Bátory''; maď. ''ecsedi Báthori István''; prezývaný ''Sánta'' – Chromý; * cca [[1480]] – † [[8. máj]] [[1530]], [[Hrad Devín|Devín]]) bol významný uhorský aristokrat, štátnik, vojvodca a v troch obdobiach [[Zoznam palatínov v Uhorsku|palatín]] Uhorského kráľovstva. Bol kľúčovou postavou pri prechode uhorského trónu do rúk [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. == Životopis == Pochádzal z vplyvnej ečedskej (''ecsedi'') línie rodu [[Bátoriovci|Báthory]]. Jeho otcom bol Andrej Bátori a matkou Juliana Rátótiová. Od mladosti sa pohyboval v najvyšších politických kruhoch. V roku [[1507]] sa stal županom Zalianskej stolice a neskôr temešským županom. Vďaka svojej lojalite k [[Jagelovci|Jagelovcom]] ho kráľ [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav II.]] v roku [[1508]] vymenoval za vychovávateľa mladého princa Ľudovíta (budúci kráľ [[Ľudovít II. (Uhorsko a Čechy)|Ľudovít II.]]). == Vojenské pôsobenie a konflikty == Ako hlavný kapitán Dolného Uhorska viedol od roku [[1511]] úspešné obranné boje proti expandujúcej [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. Počas [[Dóžovo povstanie|Dóžovho povstania]] v roku [[1514]] stál na čele šľachtického odporu. Po počiatočnej porážke pri Nagylaku bol nútený ustúpiť na hrad Solymos. Spoločne so svojím neskorším rivalom [[Ján Zápoľský|Jánom Zápoľským]] však rozhodujúcim spôsobom prispel k definitívnej porážke povstalcov pri [[Temešvár|Temešváre]]. == Politická kariéra a palatínsky úrad == Úrad palatína zastával celkovo trikrát. Jeho pôsobenie bolo poznačené hlbokou krízou štátnych financií a neustálymi útokmi nižšej šľachty, ktorá ho obviňovala zo sprenevery prostriedkov určených na protitureckú obranu. Zúčastnil sa osudnej [[Bitka pri Moháči|bitky pri Moháči]] (1526), ktorú prežil. V následnom boji o uhorský trón sa postavil proti Jánovi Zápoľskému a stal sa jedným z najvernejších stúpencov '''[[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinanda I. Habsburského]]'''. Vďaka jeho diplomatickému úsiliu a vplyvu získal Ferdinand podporu veľkej časti uhorskej aristokracie. Za vernosť habsburskému dvoru bol kráľom odmenený strategickými majetkami, vrátane hradu [[Hrad Devín|Devín]] a panstva [[Kőszeg]]. Od roku [[1528]] zastával funkciu miestodržiteľa Uhorska. Zomrel na Devíne v roku 1530. Pochovaný je v hrobke pod [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dómom sv. Martina]] v Bratislave. == Rodina a potomstvo == Štefan Báthory bol ženatý s '''[[Žofia Mazovská|Žofiou Mazovskou]]''' (poľ. ''Zofia mazowiecka''), dcérou poľského kniežaťa Konráda III. Ryšavého z dynastie [[Piastovci|Piastovcov]]. Tento sobáš ho rodinne prepojil s poľským kráľovským dvorom [[Žigmund I. Starý|Žigmunda I. Starého]]. Mali dve deti: * Anna Bátoriová * Stanislav Bátori == Pozri aj == * [[Bátoriovci]] * [[Zoznam palatínov v Uhorsku]] * [[Žofia Mazovská]] == Zdroje == * MALINIAK, Pavol. ''Báthoryovci a ich majetky v Liptove''. Banská Bystrica, 2013. * C. TÓTH, Norbert. ''Szapolyai János és ecsedi Bátori István viszonya 1526 előtt''. In: Századok, 2012. * TARJÁN, Tamás. ''1530. május 8. Báthory István nádor halála''. Rubicon Online. [[Kategória:Bátoryovci]] [[Kategória:Palatíni (Uhorsko)]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Úmrtia v 1530]] aoj012967t6hsjkts2vk2gnev2mm6n2 8211147 8211143 2026-05-09T11:17:03Z ~2026-23096-14 292029 /* Zdroje */ 8211147 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | meno = Štefan III. Báthory | rodné meno = ecsedi Báthori István | portrét = | popis portrétu = | poradie1 = [[Zoznam palatínov v Uhorsku|Palatín Uhorska]] | obdobie1 = [[1519]] – [[1523]]<br>[[1524]] – [[1525]]<br>[[1526]] – [[1530]] | panovník1 = [[Ľudovít II. (Uhorsko a Čechy)|Ľudovít II. Jagelovský]], [[Ferdinand I. (Habsburg)|Ferdinand I. Habsburský]] | predchodca1 = [[Imrich Perényi]] | nástupca1 = [[Ján VII. Bornemissa]] | funkcia2 = [[Župan (Uhorsko)|Temešský župan]] a hlavný kapitán Dolného Uhorska | obdobie2 = [[1511]] – [[1514]] | dátum narodenia = cca [[1480]] | miesto narodenia = pravdepodobne [[Ečed]] (Uhorsko) | dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|1530|5|8|1480}} | miesto úmrtia = [[Hrad Devín]], [[Uhorsko]] | miesto odpočinku = [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóm sv. Martina]], [[Bratislava]] | vyznanie = rímskokatolícke | manželka = [[Žofia Mazovská]] | deti = Anna, Stanislav | rodičia = Andrej Báthory, Juliana Rátótiová | rod = [[Bátoriovci|Báthoryovci (ečedská línia)]] }}'''Štefan III. Báthory''' (staršie: ''Štefan Bátory''; maď. ''ecsedi Báthori István''; prezývaný ''Sánta'' – Chromý; * cca [[1480]] – † [[8. máj]] [[1530]], [[Hrad Devín|Devín]]) bol významný uhorský aristokrat, štátnik, vojvodca a v troch obdobiach [[Zoznam palatínov v Uhorsku|palatín]] Uhorského kráľovstva. Bol kľúčovou postavou pri prechode uhorského trónu do rúk [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. == Životopis == Pochádzal z vplyvnej ečedskej (''ecsedi'') línie rodu [[Bátoriovci|Báthory]]. Jeho otcom bol Andrej Bátori a matkou Juliana Rátótiová. Od mladosti sa pohyboval v najvyšších politických kruhoch. V roku [[1507]] sa stal županom Zalianskej stolice a neskôr temešským županom. Vďaka svojej lojalite k [[Jagelovci|Jagelovcom]] ho kráľ [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav II.]] v roku [[1508]] vymenoval za vychovávateľa mladého princa Ľudovíta (budúci kráľ [[Ľudovít II. (Uhorsko a Čechy)|Ľudovít II.]]). == Vojenské pôsobenie a konflikty == Ako hlavný kapitán Dolného Uhorska viedol od roku [[1511]] úspešné obranné boje proti expandujúcej [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. Počas [[Dóžovo povstanie|Dóžovho povstania]] v roku [[1514]] stál na čele šľachtického odporu. Po počiatočnej porážke pri Nagylaku bol nútený ustúpiť na hrad Solymos. Spoločne so svojím neskorším rivalom [[Ján Zápoľský|Jánom Zápoľským]] však rozhodujúcim spôsobom prispel k definitívnej porážke povstalcov pri [[Temešvár|Temešváre]]. == Politická kariéra a palatínsky úrad == Úrad palatína zastával celkovo trikrát. Jeho pôsobenie bolo poznačené hlbokou krízou štátnych financií a neustálymi útokmi nižšej šľachty, ktorá ho obviňovala zo sprenevery prostriedkov určených na protitureckú obranu. Zúčastnil sa osudnej [[Bitka pri Moháči|bitky pri Moháči]] (1526), ktorú prežil. V následnom boji o uhorský trón sa postavil proti Jánovi Zápoľskému a stal sa jedným z najvernejších stúpencov '''[[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinanda I. Habsburského]]'''. Vďaka jeho diplomatickému úsiliu a vplyvu získal Ferdinand podporu veľkej časti uhorskej aristokracie. Za vernosť habsburskému dvoru bol kráľom odmenený strategickými majetkami, vrátane hradu [[Hrad Devín|Devín]] a panstva [[Kőszeg]]. Od roku [[1528]] zastával funkciu miestodržiteľa Uhorska. Zomrel na Devíne v roku 1530. Pochovaný je v hrobke pod [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dómom sv. Martina]] v Bratislave. == Rodina a potomstvo == Štefan Báthory bol ženatý s '''[[Žofia Mazovská|Žofiou Mazovskou]]''' (poľ. ''Zofia mazowiecka''), dcérou poľského kniežaťa Konráda III. Ryšavého z dynastie [[Piastovci|Piastovcov]]. Tento sobáš ho rodinne prepojil s poľským kráľovským dvorom [[Žigmund I. Starý|Žigmunda I. Starého]]. Mali dve deti: * Anna Bátoriová * Stanislav Bátori == Pozri aj == * [[Bátoriovci]] * [[Zoznam palatínov v Uhorsku]] * [[Žofia Mazovská]] == Zdroje == * C. TÓTH, Norbert. ''Szapolyai János és ecsedi Bátori István viszonya 1526 előtt''. In: Századok, 2012. * TARJÁN, Tamás. ''1530. május 8. Báthory István nádor halála''. Rubicon Online. [[Kategória:Bátoryovci]] [[Kategória:Palatíni (Uhorsko)]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Úmrtia v 1530]] 61usgs5xq12j81rdecpxgfz3i8zzv32 Katarína Rozhanovská 0 749865 8210909 2026-05-08T20:54:47Z Lorenc111 233642 Založenie 8210909 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | meno = Katarína Rozhanovská | rodné meno = Rozgonyi Katalin | obrázok = | popis obrázka = | dátum narodenia = | miesto narodenia = | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | miesto pochovania = | manžel = [[Štefan III. Báthory z Ečedu]] | deti = Andrej Báthory<br>Juraj Báthory | rod = [[Rozhanovci]] (Rozgonyi) | náboženstvo = [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícke]] }} '''Katarína Rozhanovská''' (staršie: ''Katarína z Rozhanoviec''; [[maďarčina|maď.]] ''Rozgonyi Katalin'') bola uhorská šľachtičná z vplyvného rodu [[Rozhanovci|Rozhanovcov]] a prvá manželka uhorského palatína [[Štefan III. Báthory z Ečedu|Štefana III. Báthoryho]]. == Pôvod a rodina == Pochádzala z popredného šľachtického rodu Rozhanovcov (Rozgonyi), ktorý patril k najvýznamnejším rodom vtedajšieho Uhorska a vlastnil rozsiahle majetky najmä na východnom Slovensku a v Zadunajsku. Vydala sa za [[Štefan III. Báthory z Ečedu|Štefana III. Báthoryho]] z ečedskej línie rodu [[Bátoryovci|Báthoryovcov]]. Týmto spojením došlo k upevneniu politického a majetkového vplyvu oboch rodov v kritickom období pred [[Bitka pri Moháči|bitkou pri Moháči]]. == Potomstvo == Z manželstva s palatínom Štefanom III. Báthorym sa narodili dvaja synovia, ktorí pokračovali v ečedskej línii rodu: * '''Andrej Báthory''' (András) – neskorší [[krajinský sudca]] (lat. ''iudex curiae regiae''), vplyvný politik a prívrženec Habsburgovcov. * '''Juraj Báthory''' (György) – známy najmä ako otec [[Alžbeta Bátoryová|Alžbety Báthoryovej]] (čachtickej panej). Katarína Rozhanovská bola teda Alžbetinou starou matkou z otcovej strany. == Historický kontext == Po jej smrti sa Štefan III. Báthory oženil druhýkrát s poľskou kňažnou [[Žofia Mazovská|Žofiou Mazovskou]]. V mnohých starších historických prameňoch sa často uvádza len Žofia, no moderná genealógia na základe majetkových listín a rodokmeňov jasne identifikuje Katarínu ako matku starších synov, ktorí zohrali kľúčovú úlohu v rode Báthory. == Pozri aj == * [[Bátoryovci]] * [[Rozhanovci]] * [[Štefan III. Báthory z Ečedu]] == Zdroje == * {{Citácia knihy | priezvisko = Nagy | meno = Iván | titul = Magyarország családai czímerekkel és nemzékrendi táblákkal | rok = 1857 – 1868 | vydavateľ = Pest | jazyk = hu}} * C. TÓTH, Norbert. ''Szapolyai János és ecsedi Bátori István viszonya 1526 előtt''. Századok, 2012. [[Kategória:Bátoryovci]] [[Kategória:Rozhanovci]] [[Kategória:Uhorská šľachta]] jlhjad6scd5tjwjz8bc3wio75sa5ion 8211016 8210909 2026-05-09T06:56:45Z Scholastikos 174170 UU 8211016 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|2026-05-09}} {{Infobox Osobnosť | meno = Katarína Rozhanovská | rodné meno = Rozgonyi Katalin | obrázok = | popis obrázka = | dátum narodenia = | miesto narodenia = | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | miesto pochovania = | manžel = [[Štefan III. Báthory z Ečedu]] | deti = Andrej Báthory<br>Juraj Báthory | rod = [[Rozhanovci]] (Rozgonyi) | náboženstvo = [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícke]] }} '''Katarína Rozhanovská''' (staršie: ''Katarína z Rozhanoviec''; [[maďarčina|maď.]] ''Rozgonyi Katalin'') bola uhorská šľachtičná z vplyvného rodu [[Rozhanovci|Rozhanovcov]] a prvá manželka uhorského palatína [[Štefan III. Báthory z Ečedu|Štefana III. Báthoryho]]. == Pôvod a rodina == Pochádzala z popredného šľachtického rodu Rozhanovcov (Rozgonyi), ktorý patril k najvýznamnejším rodom vtedajšieho Uhorska a vlastnil rozsiahle majetky najmä na východnom Slovensku a v Zadunajsku. Vydala sa za [[Štefan III. Báthory z Ečedu|Štefana III. Báthoryho]] z ečedskej línie rodu [[Bátoryovci|Báthoryovcov]]. Týmto spojením došlo k upevneniu politického a majetkového vplyvu oboch rodov v kritickom období pred [[Bitka pri Moháči|bitkou pri Moháči]]. == Potomstvo == Z manželstva s palatínom Štefanom III. Báthorym sa narodili dvaja synovia, ktorí pokračovali v ečedskej línii rodu: * '''Andrej Báthory''' (András) – neskorší [[krajinský sudca]] (lat. ''iudex curiae regiae''), vplyvný politik a prívrženec Habsburgovcov. * '''Juraj Báthory''' (György) – známy najmä ako otec [[Alžbeta Bátoryová|Alžbety Báthoryovej]] (čachtickej panej). Katarína Rozhanovská bola teda Alžbetinou starou matkou z otcovej strany. == Historický kontext == Po jej smrti sa Štefan III. Báthory oženil druhýkrát s poľskou kňažnou [[Žofia Mazovská|Žofiou Mazovskou]]. V mnohých starších historických prameňoch sa často uvádza len Žofia, no moderná genealógia na základe majetkových listín a rodokmeňov jasne identifikuje Katarínu ako matku starších synov, ktorí zohrali kľúčovú úlohu v rode Báthory. == Pozri aj == * [[Bátoryovci]] * [[Rozhanovci]] * [[Štefan III. Báthory z Ečedu]] == Zdroje == * {{Citácia knihy | priezvisko = Nagy | meno = Iván | titul = Magyarország családai czímerekkel és nemzékrendi táblákkal | rok = 1857 – 1868 | vydavateľ = Pest | jazyk = hu}} * C. TÓTH, Norbert. ''Szapolyai János és ecsedi Bátori István viszonya 1526 előtt''. Századok, 2012. [[Kategória:Bátoryovci]] [[Kategória:Rozhanovci]] [[Kategória:Uhorská šľachta]] m1xtr5hxlcz0pb34264ap55dm7ij4zs 8211018 8211016 2026-05-09T06:57:22Z Lorenc111 233642 Zmena manžela. Katarínin muž bol brat Štefana Báthoryho, Andrej. 8211018 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|2026-05-09}} {{Infobox Osobnosť | meno = Katarína Rozhanovská | rodné meno = Rozgonyi Katalin | obrázok = | popis obrázka = | dátum narodenia = | miesto narodenia = | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | miesto pochovania = | manžel = [[Štefan III. Báthory z Ečedu]] | deti = Andrej Báthory<br>Juraj Báthory | rod = [[Rozhanovci]] (Rozgonyi) | náboženstvo = [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícke]] }} '''Katarína Rozhanovská''' (staršie: ''Katarína z Rozhanoviec''; [[maďarčina|maď.]] ''Rozgonyi Katalin'') bola uhorská šľachtičná z vplyvného rodu [[Rozhanovci|Rozhanovcov]] a prvá manželka Andreja Báthoryho brata uhorského palatína [[Štefan Báthory z Ečedu|Štefana III. Báthoryho]]. == Pôvod a rodina == Pochádzala z popredného šľachtického rodu Rozhanovcov (Rozgonyi), ktorý patril k najvýznamnejším rodom vtedajšieho Uhorska a vlastnil rozsiahle majetky najmä na východnom Slovensku a v Zadunajsku. Vydala sa za Andreja Báthoryho z ečedskej línie rodu [[Bátoryovci|Báthoryovcov]]. Týmto spojením došlo k upevneniu politického a majetkového vplyvu oboch rodov v kritickom období pred [[Bitka pri Moháči|bitkou pri Moháči]]. == Potomstvo == Z manželstva s palatínom Andrejom Báthorym sa narodili dvaja synovia, ktorí pokračovali v ečedskej línii rodu: * '''Andrej Báthory''' (András) – neskorší [[krajinský sudca]] (lat. ''iudex curiae regiae''), vplyvný politik a prívrženec Habsburgovcov. * '''Juraj Báthory''' (György) – známy najmä ako otec [[Alžbeta Bátoriová|Alžbety Báthoryovej]] (čachtickej panej). Katarína Rozhanovská bola teda Alžbetinou starou matkou z otcovej strany. == Pozri aj == * [[Bátoryovci]] * [[Rozhanovci]] * [[Štefan III. Báthory z Ečedu]] == Zdroje == * {{Citácia knihy | priezvisko = Nagy | meno = Iván | titul = Magyarország családai czímerekkel és nemzékrendi táblákkal | rok = 1857 – 1868 | vydavateľ = Pest | jazyk = hu}} * C. TÓTH, Norbert. ''Szapolyai János és ecsedi Bátori István viszonya 1526 előtt''. Századok, 2012. [[Kategória:Bátoryovci]] [[Kategória:Rozhanovci]] [[Kategória:Uhorská šľachta]] 104j72j15sece86d2364otro640rbvv 8211026 8211018 2026-05-09T07:16:42Z Lorenc111 233642 Upresnenie počet detí. Deti sú niekedy nesprávne pripisované aj bratovi Andreja Štefanovi. 8211026 wikitext text/x-wiki {{Biografický portrét|meno=Katarína Rozhanovská|obrázok=|popis=|rodné meno=Katarína z Rozhanoviec (Rozgonyi Katalin)|dátum narodenia=[[1474]]|miesto narodenia=|dátum úmrtia=po [[1533]]|miesto úmrtia=|národnosť=uhorská|povolanie=šľachtičná|otec=|matka=|manžel=Andrej IV. Bátory (sobáš 1492)|partner=|deti=12 detí (vrátane Juraja a Andreja V.)|príbuzní=[[Alžbeta Bátoryová]] (vnučka)|poznámky=Stará matka Alžbety Bátoryovej z otcovej strany}} '''Katarína Rozhanovská''' (staršie: ''Katarína z Rozhanoviec''; maď. ''Rozgonyi Katalin''; * [[1474]] – † po [[1533]]) bola vplyvná uhorská šľachtičná z popredného rodu [[Rozhanovci|Rozhanovcov]]. Jej historický význam spočíva v zabezpečení pokračovania ečedskej línie rodu [[Bátoryovci|Bátoryovcov]]. == Pôvod a rodina == Pochádzala z rodu Rozhanovcov, ktorý patril k najmocnejším šľachtickým domom v Uhorskom kráľovstve. V roku 1492 sa ako 18-ročná vydala za '''Andreja Bátoryho''', čím spojila dva dominantné rody vtedajšej doby. Cez tento zväzok sa stala švagrinou poľskej princeznej [[Žofia Mazovská|Žofie Mazovskej]]. == Dynastický význam == Katarína bola kľúčovou postavou pre prežitie rodu Bátoryovcov. Katarína a Andrej mali spolu 8 až 12 detí (podľa rôznych genealogických prameňov). Jej najvýznamnejším genealogickým odkazom je priama línia k najznámejšej členke rodu: * Cez svojho syna '''Juraja Bátoryho''' (György) bola '''starou matkou [[Alžbeta Bátoryová|Alžbety Bátoryovej]]''' (čachtickej panej). * Jej ďalší syn, Andre Bátory, sa stal krajinským sudcom a oženil sa s poľskou dedičkou [[Anna Bonarová|Annou Bonarovou]]. == Potomstvo == Medzi jej najvýznamnejšie deti patrili: * '''Juraj Bátory''' – otec Alžbety Bátoryovej. * '''Andrej Bátory''' – krajinský sudca, Liptovský župan * '''Klára Bátoryová''' – vydatá za Antona Losonczyho. * '''Mikuláš Bátory''' – člen ečedskej vetvy. == Pozri aj == * [[Bátoryovci]] * [[Rozhanovci]] * [[Alžbeta Bátoryová]] == Zdroje == * NAGY, Iván. ''Magyarország családai czímerekkel és nemzékrendi táblákkal''. Pest: 1857 – 1868. * C. TÓTH, Norbert. ''Szapolyai János és ecsedi Bátori István viszonya 1526 előtt''. Századok, 2012. * Genealogické záznamy rodov Rozgonyi a Báthory. [[Kategória:Bátoryovci]] [[Kategória:Rozhanovci]] [[Kategória:Uhorská šľachta]] gwk8s7imrddsdoaf161o3rbowoc7f92 8211028 8211026 2026-05-09T07:28:34Z Lorenc111 233642 doplnenie faktov o Jurajovi Bátorym. 8211028 wikitext text/x-wiki '''Katarína Rozhanovská''' (staršie: ''Katarína z Rozhanoviec''; maď. ''Rozgonyi Katalin''; * [[1474]] – † po [[1533]]) bola vplyvná uhorská šľachtičná z popredného rodu [[Rozhanovci|Rozhanovcov]]. Jej historický význam spočíva v zabezpečení pokračovania ečedskej línie rodu [[Bátoryovci|Bátoryovcov]]. == Pôvod a rodina == Pochádzala z rodu Rozhanovcov, ktorý patril k najmocnejším šľachtickým domom v Uhorskom kráľovstve. V roku 1492 sa ako 18-ročná vydala za '''Andreja Bátoryho''', čím spojila dva dominantné rody vtedajšej doby. Cez tento zväzok sa stala švagrinou poľskej princeznej [[Žofia Mazovská|Žofie Mazovskej]]. == Dynastický význam == Katarína bola kľúčovou postavou pre prežitie rodu Bátoryovcov. Katarína a Andrej mali spolu 8 až 12 detí (podľa rôznych genealogických prameňov). Jej najvýznamnejším genealogickým odkazom je priama línia k najznámejšej členke rodu: * Cez svojho syna '''Juraja Bátoryho''' (György) bola '''starou matkou [[Alžbeta Bátoriová|Alžbety Bátoriovej]]''' (čachtickej panej). * Jej ďalší syn, Andrej Bátory, sa stal Liptovským županom, neskôr krajinským sudcom a oženil sa s poľskou dedičkou [[Anna Bonarová|Annou Bonarovou]] dcérou Severína Bonara. == Potomstvo == Medzi jej najvýznamnejšie deti patrili: * '''Juraj Bátory''' – manžel Anny Bátory zo Šomlyó a otec Alžbety Bátoryovej. * '''Andrej Bátory''' – krajinský sudca, Liptovský župan * '''Klára Bátoryová''' – vydatá za Antona Losonczyho. * '''Mikuláš Bátory''' – člen ečedskej vetvy. == Pozri aj == * [[Bátoryovci]] * [[Rozhanovci]] * [[Alžbeta Bátoryová]] == Zdroje == * NAGY, Iván. ''Magyarország családai czímerekkel és nemzékrendi táblákkal''. Pest: 1857 – 1868. * C. TÓTH, Norbert. ''Szapolyai János és ecsedi Bátori István viszonya 1526 előtt''. Századok, 2012. * Genealogické záznamy rodov Rozgonyi a Báthory. [[Kategória:Bátoryovci]] [[Kategória:Rozhanovci]] [[Kategória:Uhorská šľachta]] 26zciwi3c0zazmxg9ae1xmyqx3x7myo Kategória:Telenovely z 2024 14 749866 8210925 2026-05-08T21:38:00Z ~2026-27858-30 294279 Vytvorená stránka „[[Kategória:Televízne seriály z roku 2024| ]] [[Kategória:Telenovely podľa roka|2024]]“ 8210925 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Televízne seriály z roku 2024| ]] [[Kategória:Telenovely podľa roka|2024]] c9t8kw9uhlev1nowid4xchhl1prjyvk Diskusia:David Attenborough 1 749867 8210958 2026-05-08T23:43:29Z ~2026-21028-56 291169 /* profil ? */ nová sekcia 8210958 wikitext text/x-wiki == profil ? == má oficiálny profil na niektorej sociálnej sieti ? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-21028-56|&#126;2026-21028-56]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-21028-56|diskuse]]) 23:43, 8. máj 2026 (UTC) eecn62k0ecwgna88ekshdahxb8v00o7 Carey Price 0 749868 8210983 2026-05-09T03:44:15Z Dobrovolnylucifer 186936 Vytvorená stránka „{{Infobox Hokejista|Meno=Carey Price|Štátna príslušnosť=Kanada|Portrét=Carey Price shutout 2011-03-12.JPG|Dátum narodenia={{dnv|1987|8|16}}|Miesto narodenia=[[Anahim Lake]], [[Britská Kolumbia]], [[Kanada]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=|Váha=|Draft=1. kolo, 5. celkovo, 2005{{break}} [[Montreal Canadiens]]|Rok1=2007|Rok2=2022|Bývalé tímy=|Popis=|Tím=|Hral za=''[[NHL]]''{{break}} [[Montreal Canadiens]] (2007-2022){{break}}{{break}} ''…“ 8210983 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Carey Price|Štátna príslušnosť=Kanada|Portrét=Carey Price shutout 2011-03-12.JPG|Dátum narodenia={{dnv|1987|8|16}}|Miesto narodenia=[[Anahim Lake]], [[Britská Kolumbia]], [[Kanada]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=|Váha=|Draft=1. kolo, 5. celkovo, 2005{{break}} [[Montreal Canadiens]]|Rok1=2007|Rok2=2022|Bývalé tímy=|Popis=|Tím=|Hral za=''[[NHL]]''{{break}} [[Montreal Canadiens]] (2007-2022){{break}}{{break}} ''[[AHL]]''{{break}} [[Hamilton Bulldogs]] (2007-2008){{break}} [[Laval Rocket]] (2021){{break}}{{break}}|Sieň slávy rok=|Príbuzenstvo=}} {{Olympijské zlato}} '''Carey Price''' (*16. august, 1987, [[Anahim Lake]], [[Britská Kolumbia]], [[Kanada]]) je kanadský bývalý profesionálny hokejový brankár, ktorý sa preslávil pôsobením v klube [[Montreal Canadiens]] v [[National Hockey League]]. Má bohatú zbierku individuálnych aj tímových úspechov. Sezóna 2014/2015 bola jeho najúspešnejšia keď získal [[Hart Memorial Trophy]] (2015), [[Vezina Trophy]] (2015), [[William M. Jennings Trophy]] (2015), [[Ted Lindsay Award]] (2015). Neskôr v roku 2022 získal aj [[Bill Masterton Memorial Trophy]]. Šesťkrát sa zúčastnil [[NHL All-Star Game]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Carey Price - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/9368/carey-price | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-05-09}}</ref> Jeho najväčším reprezentačných úspechom bolo zlato zo [[Zimné olympijské hry|Zimných olympijských hier]] (2014), kde bol zároveň vyhlásený za najlepšieho brankára turnaja. Podľa portálu nhl.com bol menovaný za 13. najlepšieho brankára histórie [[NHL]]. {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{CAN|lh|1}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Zimné olympijské hry|ZOH]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Zimné olympijské hry 2014|2014]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Svetový pohár v ľadovom hokeji|Svetový pohár]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2016|2016]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvá sveta do 20 rokov]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2007|2007]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvá sveta do 18 rokov]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2005|2005]]</center>|}} {{Infobox koniec}} == Kariéra == Carey Price patril k najvýraznejším kanadským hokejovým talentom už vo svojej juniorskej kariére, ktorú strávil v klube [[Tri-City Americans]] vo [[Western Hockey League]]. Najvýraznejšie sa predstavil v reprezentačnom juniorskom hokeji, kde v roku 2005 získal striebro na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvách sveta do 18 rokov]] a v roku 2007 zlato na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvách sveta do 20 rokov]], kde bol zároveň vyhlásený za najlepšieho brankára a najužitočnejšieho hráča turnaja. Do [[NHL]] bol draftovaný klubom [[Montreal Canadiens]] v roku 2005 hneď v prvom kole ako celkováý 5. výber draftu. [[Súbor:Carey Price (40445196071).jpg|vľavo|náhľad|Price v drese Hamilton Bulldogs]] Svoju profesionálnu hokejovú kariéru začal mimoriadne úspešne, keď po skončení svojej poslednej juniorskej sezóny 2006/2007, v ktorej bol vyhlásený za najlepšieho brankára WHL a najlepšieho brankára CHL, nastúpil do ešte prebiehajúcej sezóny [[American Hockey League]], kde štartoval v dvoch zápasoch základnej časti za [[Hamilton Bulldogs]]. Tí sa kvalifikovali do Play-Off, kde Price svojimi výkonmi získal post jednotky a dominantne priviedol klub k zisku [[Calder Cup|Calder Cupu]]. Za svoje výkony získal ''Jack A Butterfield Trophy'' pre najužitočnejšieho hráča Play-Off. Od sezóny 2007/2008 už nastupoval za prvý tím [[Montreal Canadiens|Montrealu Canadiens]], kde z pozície prvého brankára vytlačil [[Cristobal Huet|Cristobala Hueta]] a v 41 zápasoch si pripísal 92,0% úspešnosť zákrokov. Ako prvý brankár bol vnímaný aj v Play-Off, keď sa s Montrealom dostal do 2. kola. Za svoje výkony bol menovaný do [[NHL All-Rookie tím|NHL All-Rookie tímu]] Po sezóne bol Huet vymenený a Priceovi bol uznaný fixný post jednotkym, pričom tandem vytvoril so slovenským brankárom [[Jaroslav Halák|Jaroslavom Halákom]]. Odborná verejnosť a fanúšikovia ho začali v tomto čase prirovnávať k legendárnemu [[Patrick Roy|Patrickovi Royovi]]. [[Súbor:Carey Price 2011-03-12.JPG|náhľad|Price v roku 2011]] Napriek tomu, že Priceova výkonnosť v základnej časti bola nadpriemerná, v Play-Off nedokázal na svoje výkony nadviazať a v roku 2009 vypadli už v prvom kole. Price si v tomto roku zároveň prvýkrát zahral v [[NHL All-Star Game]]. Zlomovou bola pre Priceovu budúcnosť sezóne 2009/2010, v ktorej veľa priestoru dostával [[Jaroslav Halák]], ktorý ho dokonca v Play-Off vytlačil z bránky a predviedol svoj životný výkon v sériách proti [[Washington Capitals|Washingtonu Capitals]] a [[Pittsburgh Penguins]]. V lete 2010 Priceovi aj Halákovi vypršali kontrakty a pred vedením Montrealu stálo rozhodutie, či si ponechajú Prica alebo Haláka. Oboch zaplatiť nedokázali. Generálny manažér Pierre Gauthier sa rozhodol pre Prica a Halák bol vymenený do [[St. Louis Blues]]. Toto rozhodnutie sa v tom čase stretlo s veľkou nevôľou fanúšikov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Habs trade Halak to Blues for two prospects | url = https://www.sportsnet.ca/hockey/nhl/halak-blues/ | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en}}</ref> Sezóna 2010/2011 bola pre Prica náročná, pretože už nemal spoľahlivého náhradníka, ktorým bol Halák. Do pozície dvojky Montreal získal iba veterána [[Alex Auld|Alexa Aulda]]. Price tak musel čeli väčšiemu zápasovému náporu, s ktorým sa, ale vysporiadal, keď nastúpil v kariérnom maxime zápasov (72) a udržal si až 92,3% úspešnosť zákrokov. Jeho stabilné výkony pokračovali aj v rokoch 2011-2014, počas ktorých sa dvakrát predstavil v [[NHL All-Star Game]]. Stále však jemu aj Montrealu chýbali výraznejšie úspechy v Play-Off. Tandem v tomto čase tvoril s ďalším slovenským brankárom - [[Peter Budaj|Petrom Budajom]]. V roku 2014 bol menovaný spolu s [[Roberto Luongo|Robertom Luongom]] a [[Mike Smith|Mikom Smithom]] do výberu [[Kanada|Kanady]] na [[Zimné olympijské hry 2014|Zimných olympijských hrách 2014]]. Price dostal dôveru trénerov a turnaj odchytal ako jednotka. Nastúpil v 5 zápasoch, udržal 97,2% úspešnosť zákrokov a získal zlatú medailu. Bol zároveň vyhlásený za najlepšieho brankára turnaja. Jeho najúspešnejšou sezónou v kariére bol ročník 2014/2015, v ktorom získal takmer všetky možné ocenenia. V základnej časti bol suverénne najlepším brankárom v lige, keď v 66 zápasoch udržal až 93,3% úspešnosť zákrokov a vyhral 44-krát. Napriek tomu, že v Play-Off Montreal znova vypadol už v 2. kole, Priceove výkony boli tak dominantné, že získal ako jeden z mála brankárov v histórii [[Hart Memorial Trophy]] pre najužitočnejšieho hráča ligy, rovnako ako [[Vezina Trophy]], [[William M. Jennings Trophy]] a [[Ted Lindsay Award]]. Zahral si aj vo svojej štvrtej All-Star Game a bol menovaný do prvého All-Star tímu. Ocenenie získal aj od kanadskej športovej verejnosti, keď bol vyhlásený za kanadského športovca roku 2015. Túto cenu pomenovanú ''Lou Marsh Trophy'' získal ako prvý hokejový brankár v histórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Carey Price wins Canada’s Lou Marsh Trophy | url = https://www.sportsnet.ca/hockey/nhl/lou-marsh-trophy-as-canadas-athlete-of-the-year-2015-montreal-canadiens-goaltender-carey-price/ | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en}}</ref> V sezóne 2015/2016 sa začali u Price prvýkrát objavovať výraznejšie zranenia spodnej časti tela.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Carey Price | url = http://hockeygoalies.org/bio/price.html | vydavateľ = hockeygoalies.org | dátum prístupu = 2026-05-09}}</ref> V ročníku odchytal iba 12 zápasov a post jednotky tak dočasne prevzal mladý nádejný brankár [[Mike Condon]]. Price sa zo zranení dostal a v sezóne 2016/2017 sa vrátil k predošlej výkonnosti a znova si udržal % úspešnosť zákrokov na 92% (92,3) - celkovo sa mu to v kariére podarilo šestkrát. Za výkony bol ocenený nomináciou na [[Vezina Trophy]] a svojou piatou účasťou v All-Star Game, do ktorej nastúpil v pozícii kapitána svojho výberu. V roku 2016 zároveň spolu s [[Corey Crawford|Coreym Crawfordom]] a [[Braden Holtby|Bradenom Holtbym]] reprezentoval [[Kanada|Kanadu]] na [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2016|Svetovom pohári 2016]]. Znova získal dôveru trénerov a ako prvý brankár tímu získal zlato. Nastúpil v 5 zápasoch, v ktorých si udržal 95,7% úspešnosť zákrokov. Od sezóny 2017/2018 sa Priceova výkonnosť začala jemne prepadať. Napriek tomu, že ostával zdravý, kvalita tímu Canadiens sa zhoršila a ani v roku 2018, a ani v roku 2019 sa nedostali do Play-Off. V oboch rokoch bol však menovaný do All-Star Game. V roku 2020 sa Canadiens vrátili do Play-Off, ale znova vypadli v 2. kole a stále čakali na výraznejší úspech. Ten prišiel prekvapivo v roku 2021, v ktorom verejnosť Montrealu nedávala veľké šance. V ročníku, ktorý bol ovplyvnený obmedzeniami kvôli pandémii [[COVID-19]], Price najskôr v základnej časti podal najhroší výkon svojej kariéry, keď udržal iba 90,1% úspešnosť zárkokov. Tímu pomohla najmä prítomnosť náhradníka [[Jake Allen|Jaka Allena]], ktorý napokon odchytal viac zápasov než Price. Prica navyše trápilo zranenie. To sa zmenilo v Play-Off, v ktorom predviedol jeden zo svojich najlepších výkonov kariéry, keď Montreal priviedol do finále, kde podľahli [[Tampa Bay Lightning|Tampe Bay Lightning]]. Price odchyral 22 zápasov a udržal si 92,4% úspešnosť zákrokov. [[Súbor:DSC 2084 (27555994074).jpg|náhľad|Priceov dres v šatni Canadiens]] V lete 2021 Price, sklamaný neúspechom, začal hovoriť o svojom zranení kolena, ktoré sa zhoršovalo a bránilo mu v pokračovaní v kariére. Prešiel mnohými procedúrami a operáciami, ale bez výrazného posunu. V tomto období navyše trpel aj psychickými problémami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Carey Price details debilitating knee injury, grueling rehab as NHL career appears to be over | url = https://ca.sports.yahoo.com/news/canadiens-carey-price-knee-injury-career-update-nhl-201608576.html | vydavateľ = Yahoo Sports | dátum vydania = 2023-11-21 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en-US | meno = Kyle CantlonWriter·5 min | priezvisko = read}}</ref> V sezóne 2021/2022 sa pokúsil o návrat a odchytal svojich posledných 5 zápasov v kariére. Koleno, ktoré nevedel vyliečiť mu však robilo problémy. Vo svojom poslednom zápase proti [[Florida Panthers|Floride Panthers]] zneškodnil 37 striel z 39. Za svoju oddanosť hokeju a snahu o návrat získal [[Bill Masterton Memorial Trophy]]. V roku 2023 definitívne potvrdil predčasný koniec svojej profesionálnej kariéry. Priceov kontrakt platil až do konca sezóny 2025/2026. Práva na neho Canadiens v poslednom roku vymenili do [[San Jose Sharks]]. V ich zostave ale figuroval už iba symbolicky. Carey Price v NHL odchytal 712 zápaosv, z ktorých 361 vyhral. Skrz kariéru si udržal 91,7% úspešnosť zákrokov a 2,51 priemer inkasovaného gólu na zápas. == Súpis úspechov a ocenení == <u>'''NHL'''</u> * [[Hart Memorial Trophy]] (2015) * [[Vezina Trophy]] (2015) * [[Ted Lindsay Award]] (2015) * [[William M. Jennings Trophy]] (2015) * [[Bill Masterton Memorial Trophy]] (2022) * 6x [[NHL All-Star Game|All-Star Game]] (2009, 2011, 2012, 2015, 2017, 2018, 2019) * [[NHL All-Rookie tím|All-Rookie tím]] (2008) * Prvý All-Star tím (2015) '''<u>Reprezentačný hokej</u>''' * striebro na WHC U17 (2004) * striebro na MS U18 (2005) * zlato na MS U20 (2007) * najlepší brankár MS U20 (2007) * najužitočnejší hráč MS U20 (2007) * zlatá medaila ZOH (2014) * najlepší brankár ZOH (2014) * zlatá medaila Svetový pohár (2016) '''<u>AHL</u>''' * [[Calder Cup]] (2007) * ''Jack a Butterfield Trophy'' (2007) - najužitočnej hráč Play-Off '''<u>WHL</u>''' * Najlepší brankár (2007) <u>'''CHL'''</u> * Top Prospects Game (2005) * Najlepší brankár (2007) * Prvý All-Star tím (2007) '''<u>Iné ocenenia</u>''' * ''Lionel Conacher Award'' (2015) - cena pre najlepšieho kanadského mužského športovca * ''Lou Marsh Trophy'' (2015) - cena pre najlepšieho kanadského športovca == Rekordy == * 13. miesto v kariérnej % úspešnosti medzi brankári NHL (91,7) * 5. miesto v kariérnej % úspešnosť medzi kanadskými brankármi v základnej časti NHL (91,7) * 11. miesto v % úspešnosti zákrokov medzi kanadskými brankármi v Play-Off NHL (91,9) * Najviac odchytaných zápasov medzi brankármi [[Montreal Canadiens|Montrealu Canadiens]] (712) * Najviac víťazstiev v základnej časti medzi brankármi Montrealu Canadiens (361) * 4. miesto v kariérnej % úspešnosti v základnej časti medzi brankármi Montrealu Canadiens (91,7) * 3. miesto v počte čistých kont v základnej časti medzi brankármi Montrealu Canadiens (49) * 3. miesto v počte odchytaných zápasov v Play-Off medzi brankármi Montrealu Canadiens (92) * 4. miesto v počte víťazstiev v Play-Off medzi brankármi Montrealu Canadiens (43) * 3. miesto v počte čistých kont v Play-Off medzi brankármi Montrealu Canadiens (8) == Štatistiky v NHL == {| class="wikitable" |+Základná časť !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP !GAA !SV% !SO |- |07-08 |[[Montreal Canadiens|Montréal Canadiens]] |41 |24-12-3 |2.56 |'''.920''' |3 |- |08-09 |Montréal Canadiens |52 |23-16-10 |2.83 |'''.905''' |1 |- |09-10 |Montréal Canadiens |41 |13-20-5 |2.77 |'''.912''' |0 |- |10-11 |Montréal Canadiens |72 |38-28-6 |2.35 |'''.923''' |8 |- |11-12 |Montréal Canadiens |65 |26-28-11 |2.43 |'''.916''' |4 |- |12-13 |Montréal Canadiens |39 |21-13-4 |2.59 |'''.905''' |3 |- |13-14 |Montréal Canadiens |59 |34-20-5 |2.32 |'''.927''' |6 |- |14-15 |Montréal Canadiens |66 |44-16-6 |1.96 |'''.933''' |9 |- |15-16 |Montréal Canadiens |12 |10-2-0 |2.06 |'''.934''' |2 |- |16-17 |Montréal Canadiens |62 |37-20-5 |2.23 |'''.923''' |3 |- |17-18 |Montréal Canadiens |49 |16-26-7 |3.11 |'''.900''' |1 |- |18-19 |Montréal Canadiens |66 |35-24-6 |2.49 |'''.918''' |4 |- |19-20 |Montréal Canadiens |58 |27-25-6 |2.79 |'''.909''' |4 |- |20-21 |Montréal Canadiens |25 |12-7-5 |2.64 |'''.901''' |1 |- |21-22 |Montréal Canadiens |5 |1-4-0 |3.63 |'''.878''' |0 |- | colspan="2" |'''Spolu''' |'''712''' |'''361-261-79''' |'''2.52''' |'''.917''' |'''49''' |} {| class="wikitable" |+Play-Off !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP !GAA !SV% !SO |- |07-08 |Montréal Canadiens |11 |5-6-0 |2.78 |'''.901''' |2 |- |08-09 |Montréal Canadiens |4 |0-4-0 |4.11 |'''.878''' |0 |- |09-10 |Montréal Canadiens |4 |0-1-0 |3.56 |'''.890''' |0 |- |10-11 |Montréal Canadiens |7 |3-4-0 |2.11 |'''.934''' |1 |- |12-13 |Montréal Canadiens |4 |1-2-0 |3.26 |'''.894''' |0 |- |13-14 |Montréal Canadiens |12 |8-4-0 |2.36 |'''.919''' |1 |- |14-15 |Montréal Canadiens |12 |6-6-0 |2.23 |'''.920''' |1 |- |16-17 |Montréal Canadiens |6 |2-4-0 |1.86 |'''.933''' |0 |- |19-20 |Montréal Canadiens |10 |5-5-0 |1.78 |'''.936''' |2 |- |20-21 |Montréal Canadiens |22 |13-9-0 |2.28 |'''.924''' |1 |- | colspan="2" |'''Spolu''' |'''92''' |'''43-45-0''' |'''2.06''' |'''.919''' |'''8''' |} == História zmlúv<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Carey Price Contract, Cap Hit, Salary and Stats {{!}} Puckpedia | url = https://puckpedia.com/player/carey-price | vydavateľ = puckpedia.com | dátum prístupu = 2026-05-09}}</ref> == {| class="wikitable" !Klub !Rok začiatku !Rok konca !CAP HIT* !Typ zmluvy** !Poznámka |- |[[Montreal Canadiens|Montréal Canadiens]] |2007 |2010 |850 000 $ |nováčikovská | |- |Montréal Canadiens |2010 |2012 |2 750 000 $ |jednocestná | |- |Montréal Canadiens |2012 |2018 |6 500 000 $ |jednocestná | |- |Montréal Canadiens | rowspan="2" |2018 | rowspan="2" |2026 | rowspan="2" |10 500 000 $ | rowspan="2" |jednocestná | rowspan="2" |zmluva vymenená do San Jose pred sezónou 2025/2026 |- |[[San Jose Sharks]] |} <nowiki>*</nowiki>ročná výška platu zarátaná do platového stropu na úrovni NHL <nowiki>**</nowiki>jednocestná = bez možnosti preradiť do nižšej ligy, dvojcestná = s možnosťou preradiť do nižšej ligy == Referencie == {{KLÍČŘAZENÍ:Price_Carey}} [[Kategória:Narodenia 16. augusta]] [[Kategória:Narodenia v 1987]] [[Kategória:Kanadskí hokejisti]] [[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Brankári Montreal Canadiens]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Montreal Canadiens]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2014]] [[Kategória:Držitelia Vezina Trophy]] [[Kategória:Držitelia Hart Memorial Trophy]] [[Kategória:Držitelia Bill Masterson Trophy]] [[Kategória:Držitelia Ted Lindsay Award]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] kq49rhzng5d84gv7q5mivvl0a7mtodd 8211086 8210983 2026-05-09T08:34:32Z ~2026-27065-36 293875 8211086 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Carey Price|Štátna príslušnosť=Kanada|Portrét=Carey Price shutout 2011-03-12.JPG|Dátum narodenia={{dnv|1987|8|16}}|Miesto narodenia=[[Anahim Lake]],{{break}}[[Britská Kolumbia]], [[Kanada]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=|Váha=|Draft=1. kolo, 5. celkovo, 2005{{break}}[[Montreal Canadiens]]|Rok1=2007|Rok2=2022|Bývalé tímy=|Popis=|Tím=|Hral za=''[[NHL]]''{{break}}[[Montreal Canadiens]] (2007-2022){{break}}{{break}}''[[AHL]]''{{break}}[[Hamilton Bulldogs]] (2007-2008){{break}}[[Laval Rocket]] (2021){{break}}{{break}}|Sieň slávy rok=|Príbuzenstvo=}} {{Olympijské zlato}} '''Carey Price''' (* [[16. august]] [[1987]], [[Anahim Lake]], [[Britská Kolumbia]], [[Kanada]]) je kanadský bývalý profesionálny hokejový brankár, ktorý sa preslávil pôsobením v klube [[Montreal Canadiens]] v [[National Hockey League]]. Má bohatú zbierku individuálnych aj tímových úspechov. Sezóna 2014/2015 bola jeho najúspešnejšia keď získal [[Hart Memorial Trophy]] (2015), [[Vezina Trophy]] (2015), [[William M. Jennings Trophy]] (2015), [[Ted Lindsay Award]] (2015). Neskôr v roku 2022 získal aj [[Bill Masterton Memorial Trophy]]. Šesťkrát sa zúčastnil [[NHL All-Star Game]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Carey Price - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/9368/carey-price | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-05-09}}</ref> Jeho najväčším reprezentačných úspechom bolo zlato zo [[Zimné olympijské hry|Zimných olympijských hier]] (2014), kde bol zároveň vyhlásený za najlepšieho brankára turnaja. Podľa portálu nhl.com bol menovaný za 13. najlepšieho brankára histórie [[NHL]]. {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{CAN|lh|1}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Zimné olympijské hry|ZOH]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Zimné olympijské hry 2014|2014]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Svetový pohár v ľadovom hokeji|Svetový pohár]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2016|2016]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvá sveta do 20 rokov]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2007|2007]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvá sveta do 18 rokov]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2005|2005]]</center>|}} {{Infobox koniec}} == Kariéra == Carey Price patril k najvýraznejším kanadským hokejovým talentom už vo svojej juniorskej kariére, ktorú strávil v klube [[Tri-City Americans]] vo [[Western Hockey League]]. Najvýraznejšie sa predstavil v reprezentačnom juniorskom hokeji, kde v roku 2005 získal striebro na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvách sveta do 18 rokov]] a v roku 2007 zlato na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvách sveta do 20 rokov]], kde bol zároveň vyhlásený za najlepšieho brankára a najužitočnejšieho hráča turnaja. Do [[NHL]] bol draftovaný klubom [[Montreal Canadiens]] v roku 2005 hneď v prvom kole ako celkováý 5. výber draftu. [[Súbor:Carey Price (40445196071).jpg|vľavo|náhľad|Price v drese Hamilton Bulldogs]] Svoju profesionálnu hokejovú kariéru začal mimoriadne úspešne, keď po skončení svojej poslednej juniorskej sezóny 2006/2007, v ktorej bol vyhlásený za najlepšieho brankára WHL a najlepšieho brankára CHL, nastúpil do ešte prebiehajúcej sezóny [[American Hockey League]], kde štartoval v dvoch zápasoch základnej časti za [[Hamilton Bulldogs]]. Tí sa kvalifikovali do Play-Off, kde Price svojimi výkonmi získal post jednotky a dominantne priviedol klub k zisku [[Calder Cup|Calder Cupu]]. Za svoje výkony získal ''Jack A Butterfield Trophy'' pre najužitočnejšieho hráča Play-Off. Od sezóny 2007/2008 už nastupoval za prvý tím [[Montreal Canadiens|Montrealu Canadiens]], kde z pozície prvého brankára vytlačil [[Cristobal Huet|Cristobala Hueta]] a v 41 zápasoch si pripísal 92,0% úspešnosť zákrokov. Ako prvý brankár bol vnímaný aj v Play-Off, keď sa s Montrealom dostal do 2. kola. Za svoje výkony bol menovaný do [[NHL All-Rookie tím|NHL All-Rookie tímu]] Po sezóne bol Huet vymenený a Priceovi bol uznaný fixný post jednotky, pričom tandem vytvoril so slovenským brankárom [[Jaroslav Halák|Jaroslavom Halákom]]. Odborná verejnosť a fanúšikovia ho začali v tomto čase prirovnávať k legendárnemu [[Patrick Roy|Patrickovi Royovi]]. [[Súbor:Carey Price 2011-03-12.JPG|náhľad|Price v roku 2011]] Napriek tomu, že Priceova výkonnosť v základnej časti bola nadpriemerná, v Play-Off nedokázal na svoje výkony nadviazať a v roku 2009 vypadli už v prvom kole. Price si v tomto roku zároveň prvýkrát zahral v [[NHL All-Star Game]]. Zlomovou bola pre Priceovu budúcnosť sezóne 2009/2010, v ktorej veľa priestoru dostával [[Jaroslav Halák]], ktorý ho dokonca v Play-Off vytlačil z bránky a predviedol svoj životný výkon v sériách proti [[Washington Capitals|Washingtonu Capitals]] a [[Pittsburgh Penguins]]. V lete 2010 Priceovi aj Halákovi vypršali kontrakty a pred vedením Montrealu stálo rozhodutie, či si ponechajú Prica alebo Haláka. Oboch zaplatiť nedokázali. Generálny manažér Pierre Gauthier sa rozhodol pre Prica a Halák bol vymenený do [[St. Louis Blues]]. Toto rozhodnutie sa v tom čase stretlo s veľkou nevôľou fanúšikov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Habs trade Halak to Blues for two prospects | url = https://www.sportsnet.ca/hockey/nhl/halak-blues/ | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en}}</ref> Sezóna 2010/2011 bola pre Prica náročná, pretože už nemal spoľahlivého náhradníka, ktorým bol Halák. Do pozície dvojky Montreal získal iba veterána [[Alex Auld|Alexa Aulda]]. Price tak musel čeli väčšiemu zápasovému náporu, s ktorým sa, ale vysporiadal, keď nastúpil v kariérnom maxime zápasov (72) a udržal si až 92,3% úspešnosť zákrokov. Jeho stabilné výkony pokračovali aj v rokoch 2011-2014, počas ktorých sa dvakrát predstavil v [[NHL All-Star Game]]. Stále však jemu aj Montrealu chýbali výraznejšie úspechy v Play-Off. Tandem v tomto čase tvoril s ďalším slovenským brankárom - [[Peter Budaj|Petrom Budajom]]. V roku 2014 bol menovaný spolu s [[Roberto Luongo|Robertom Luongom]] a [[Mike Smith|Mikom Smithom]] do výberu [[Kanada|Kanady]] na [[Zimné olympijské hry 2014|Zimných olympijských hrách 2014]]. Price dostal dôveru trénerov a turnaj odchytal ako jednotka. Nastúpil v 5 zápasoch, udržal 97,2% úspešnosť zákrokov a získal zlatú medailu. Bol zároveň vyhlásený za najlepšieho brankára turnaja. Jeho najúspešnejšou sezónou v kariére bol ročník 2014/2015, v ktorom získal takmer všetky možné ocenenia. V základnej časti bol suverénne najlepším brankárom v lige, keď v 66 zápasoch udržal až 93,3% úspešnosť zákrokov a vyhral 44-krát. Napriek tomu, že v Play-Off Montreal znova vypadol už v 2. kole, Priceove výkony boli tak dominantné, že získal ako jeden z mála brankárov v histórii [[Hart Memorial Trophy]] pre najužitočnejšieho hráča ligy, rovnako ako [[Vezina Trophy]], [[William M. Jennings Trophy]] a [[Ted Lindsay Award]]. Zahral si aj vo svojej štvrtej All-Star Game a bol menovaný do prvého All-Star tímu. Ocenenie získal aj od kanadskej športovej verejnosti, keď bol vyhlásený za kanadského športovca roku 2015. Túto cenu pomenovanú ''Lou Marsh Trophy'' získal ako prvý hokejový brankár v histórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Carey Price wins Canada’s Lou Marsh Trophy | url = https://www.sportsnet.ca/hockey/nhl/lou-marsh-trophy-as-canadas-athlete-of-the-year-2015-montreal-canadiens-goaltender-carey-price/ | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en}}</ref> V sezóne 2015/2016 sa začali u Price prvýkrát objavovať výraznejšie zranenia spodnej časti tela.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Carey Price | url = http://hockeygoalies.org/bio/price.html | vydavateľ = hockeygoalies.org | dátum prístupu = 2026-05-09}}</ref> V ročníku odchytal iba 12 zápasov a post jednotky tak dočasne prevzal mladý nádejný brankár [[Mike Condon]]. Price sa zo zranení dostal a v sezóne 2016/2017 sa vrátil k predošlej výkonnosti a znova si udržal % úspešnosť zákrokov na 92% (92,3) - celkovo sa mu to v kariére podarilo šestkrát. Za výkony bol ocenený nomináciou na [[Vezina Trophy]] a svojou piatou účasťou v All-Star Game, do ktorej nastúpil v pozícii kapitána svojho výberu. V roku 2016 zároveň spolu s [[Corey Crawford|Coreym Crawfordom]] a [[Braden Holtby|Bradenom Holtbym]] reprezentoval [[Kanada|Kanadu]] na [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2016|Svetovom pohári 2016]]. Znova získal dôveru trénerov a ako prvý brankár tímu získal zlato. Nastúpil v 5 zápasoch, v ktorých si udržal 95,7% úspešnosť zákrokov. Od sezóny 2017/2018 sa Priceova výkonnosť začala jemne prepadať. Napriek tomu, že ostával zdravý, kvalita tímu Canadiens sa zhoršila a ani v roku 2018, a ani v roku 2019 sa nedostali do Play-Off. V oboch rokoch bol však menovaný do All-Star Game. V roku 2020 sa Canadiens vrátili do Play-Off, ale znova vypadli v 2. kole a stále čakali na výraznejší úspech. Ten prišiel prekvapivo v roku 2021, v ktorom verejnosť Montrealu nedávala veľké šance. V ročníku, ktorý bol ovplyvnený obmedzeniami kvôli pandémii [[COVID-19]], Price najskôr v základnej časti podal najhroší výkon svojej kariéry, keď udržal iba 90,1% úspešnosť zárkokov. Tímu pomohla najmä prítomnosť náhradníka [[Jake Allen|Jaka Allena]], ktorý napokon odchytal viac zápasov než Price. Prica navyše trápilo zranenie. To sa zmenilo v Play-Off, v ktorom predviedol jeden zo svojich najlepších výkonov kariéry, keď Montreal priviedol do finále, kde podľahli [[Tampa Bay Lightning|Tampe Bay Lightning]]. Price odchyral 22 zápasov a udržal si 92,4% úspešnosť zákrokov. [[Súbor:DSC 2084 (27555994074).jpg|náhľad|Priceov dres v šatni Canadiens]] V lete 2021 Price, sklamaný neúspechom, začal hovoriť o svojom zranení kolena, ktoré sa zhoršovalo a bránilo mu v pokračovaní v kariére. Prešiel mnohými procedúrami a operáciami, ale bez výrazného posunu. V tomto období navyše trpel aj psychickými problémami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Carey Price details debilitating knee injury, grueling rehab as NHL career appears to be over | url = https://ca.sports.yahoo.com/news/canadiens-carey-price-knee-injury-career-update-nhl-201608576.html | vydavateľ = Yahoo Sports | dátum vydania = 2023-11-21 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en-US | meno = Kyle CantlonWriter·5 min | priezvisko = }}</ref> V sezóne 2021/2022 sa pokúsil o návrat a odchytal svojich posledných 5 zápasov v kariére. Koleno, ktoré nevedel vyliečiť mu však robilo problémy. Vo svojom poslednom zápase proti [[Florida Panthers|Floride Panthers]] zneškodnil 37 striel z 39. Za svoju oddanosť hokeju a snahu o návrat získal [[Bill Masterton Memorial Trophy]]. V roku 2023 definitívne potvrdil predčasný koniec svojej profesionálnej kariéry. Priceov kontrakt platil až do konca sezóny 2025/2026. Práva na neho Canadiens v poslednom roku vymenili do [[San Jose Sharks]]. V ich zostave ale figuroval už iba symbolicky. Carey Price v NHL odchytal 712 zápaosv, z ktorých 361 vyhral. Skrz kariéru si udržal 91,7% úspešnosť zákrokov a 2,51 priemer inkasovaného gólu na zápas. == Súpis úspechov a ocenení == <u>'''NHL'''</u> * [[Hart Memorial Trophy]] (2015) * [[Vezina Trophy]] (2015) * [[Ted Lindsay Award]] (2015) * [[William M. Jennings Trophy]] (2015) * [[Bill Masterton Memorial Trophy]] (2022) * 6x [[NHL All-Star Game|All-Star Game]] (2009, 2011, 2012, 2015, 2017, 2018, 2019) * [[NHL All-Rookie tím|All-Rookie tím]] (2008) * Prvý All-Star tím (2015) '''<u>Reprezentačný hokej</u>''' * striebro na WHC U17 (2004) * striebro na MS U18 (2005) * zlato na MS U20 (2007) * najlepší brankár MS U20 (2007) * najužitočnejší hráč MS U20 (2007) * zlatá medaila ZOH (2014) * najlepší brankár ZOH (2014) * zlatá medaila Svetový pohár (2016) '''<u>AHL</u>''' * [[Calder Cup]] (2007) * ''Jack a Butterfield Trophy'' (2007) - najužitočnej hráč Play-Off '''<u>WHL</u>''' * Najlepší brankár (2007) <u>'''CHL'''</u> * Top Prospects Game (2005) * Najlepší brankár (2007) * Prvý All-Star tím (2007) '''<u>Iné ocenenia</u>''' * ''Lionel Conacher Award'' (2015) - cena pre najlepšieho kanadského mužského športovca * ''Lou Marsh Trophy'' (2015) - cena pre najlepšieho kanadského športovca == Rekordy == * 13. miesto v kariérnej % úspešnosti medzi brankári NHL (91,7) * 5. miesto v kariérnej % úspešnosť medzi kanadskými brankármi v základnej časti NHL (91,7) * 11. miesto v % úspešnosti zákrokov medzi kanadskými brankármi v Play-Off NHL (91,9) * Najviac odchytaných zápasov medzi brankármi [[Montreal Canadiens|Montrealu Canadiens]] (712) * Najviac víťazstiev v základnej časti medzi brankármi Montrealu Canadiens (361) * 4. miesto v kariérnej % úspešnosti v základnej časti medzi brankármi Montrealu Canadiens (91,7) * 3. miesto v počte čistých kont v základnej časti medzi brankármi Montrealu Canadiens (49) * 3. miesto v počte odchytaných zápasov v Play-Off medzi brankármi Montrealu Canadiens (92) * 4. miesto v počte víťazstiev v Play-Off medzi brankármi Montrealu Canadiens (43) * 3. miesto v počte čistých kont v Play-Off medzi brankármi Montrealu Canadiens (8) == Štatistiky v NHL == {| class="wikitable" |+Základná časť !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP !GAA !SV% !SO |- |07-08 |[[Montreal Canadiens|Montréal Canadiens]] |41 |24-12-3 |2.56 |'''.920''' |3 |- |08-09 |Montréal Canadiens |52 |23-16-10 |2.83 |'''.905''' |1 |- |09-10 |Montréal Canadiens |41 |13-20-5 |2.77 |'''.912''' |0 |- |10-11 |Montréal Canadiens |72 |38-28-6 |2.35 |'''.923''' |8 |- |11-12 |Montréal Canadiens |65 |26-28-11 |2.43 |'''.916''' |4 |- |12-13 |Montréal Canadiens |39 |21-13-4 |2.59 |'''.905''' |3 |- |13-14 |Montréal Canadiens |59 |34-20-5 |2.32 |'''.927''' |6 |- |14-15 |Montréal Canadiens |66 |44-16-6 |1.96 |'''.933''' |9 |- |15-16 |Montréal Canadiens |12 |10-2-0 |2.06 |'''.934''' |2 |- |16-17 |Montréal Canadiens |62 |37-20-5 |2.23 |'''.923''' |3 |- |17-18 |Montréal Canadiens |49 |16-26-7 |3.11 |'''.900''' |1 |- |18-19 |Montréal Canadiens |66 |35-24-6 |2.49 |'''.918''' |4 |- |19-20 |Montréal Canadiens |58 |27-25-6 |2.79 |'''.909''' |4 |- |20-21 |Montréal Canadiens |25 |12-7-5 |2.64 |'''.901''' |1 |- |21-22 |Montréal Canadiens |5 |1-4-0 |3.63 |'''.878''' |0 |- | colspan="2" |'''Spolu''' |'''712''' |'''361-261-79''' |'''2.52''' |'''.917''' |'''49''' |} {| class="wikitable" |+Play-Off !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP !GAA !SV% !SO |- |07-08 |Montréal Canadiens |11 |5-6-0 |2.78 |'''.901''' |2 |- |08-09 |Montréal Canadiens |4 |0-4-0 |4.11 |'''.878''' |0 |- |09-10 |Montréal Canadiens |4 |0-1-0 |3.56 |'''.890''' |0 |- |10-11 |Montréal Canadiens |7 |3-4-0 |2.11 |'''.934''' |1 |- |12-13 |Montréal Canadiens |4 |1-2-0 |3.26 |'''.894''' |0 |- |13-14 |Montréal Canadiens |12 |8-4-0 |2.36 |'''.919''' |1 |- |14-15 |Montréal Canadiens |12 |6-6-0 |2.23 |'''.920''' |1 |- |16-17 |Montréal Canadiens |6 |2-4-0 |1.86 |'''.933''' |0 |- |19-20 |Montréal Canadiens |10 |5-5-0 |1.78 |'''.936''' |2 |- |20-21 |Montréal Canadiens |22 |13-9-0 |2.28 |'''.924''' |1 |- | colspan="2" |'''Spolu''' |'''92''' |'''43-45-0''' |'''2.06''' |'''.919''' |'''8''' |} == História zmlúv<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Carey Price Contract, Cap Hit, Salary and Stats {{!}} Puckpedia | url = https://puckpedia.com/player/carey-price | vydavateľ = puckpedia.com | dátum prístupu = 2026-05-09}}</ref> == {| class="wikitable" !Klub !Rok začiatku !Rok konca !CAP HIT* !Typ zmluvy** !Poznámka |- |[[Montreal Canadiens|Montréal Canadiens]] |2007 |2010 |850 000 $ |nováčikovská | |- |Montréal Canadiens |2010 |2012 |2 750 000 $ |jednocestná | |- |Montréal Canadiens |2012 |2018 |6 500 000 $ |jednocestná | |- |Montréal Canadiens | rowspan="2" |2018 | rowspan="2" |2026 | rowspan="2" |10 500 000 $ | rowspan="2" |jednocestná | rowspan="2" |zmluva vymenená do San Jose pred sezónou 2025/2026 |- |[[San Jose Sharks]] |} :<nowiki>*</nowiki>ročná výška platu zarátaná do platového stropu na úrovni NHL :<nowiki>**</nowiki>jednocestná = bez možnosti preradiť do nižšej ligy, dvojcestná = s možnosťou preradiť do nižšej ligy == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{DEFAULTSORT:Price, Carey}} [[Kategória:Osobnosti z Britskej Kolumbie]] [[Kategória:Kanadskí hokejisti]] [[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Kanadskí olympionici]] [[Kategória:Kanadskí olympijskí víťazi]] [[Kategória:Brankári Montreal Canadiens]] [[Kategória:Hráči Hamilton Bulldogs]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Montreal Canadiens]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2014]] [[Kategória:Olympijskí víťazi v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Držitelia Vezina Trophy]] [[Kategória:Držitelia Hart Memorial Trophy]] [[Kategória:Držitelia Bill Masterson Trophy]] [[Kategória:Držitelia Ted Lindsay Award]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] 6776ih15fh938uqjpbxusj6b1mwdyyz Carl Humann 0 749869 8210984 2026-05-09T03:50:58Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Carl Humann | Portrét = Carl Humann - Imagines philologorum.jpg | Veľkosť obrázka = | Popis = nemecký inžinier a archeológ | Dátum narodenia = [[4. január]] [[1839]] | Miesto narodenia = [[Steele (Essen)|Steele]], [[Prusko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1896|4|12|1839|1|4}} | Miesto úmrtia = [[Izmir|Smyrna]], [[Osmanská ríša]] | Podpis = }} '''Carl Humann''' (krstený ako ''Karl''; * [[4. január]] [[1839]], Steele (Essen)…“ 8210984 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Carl Humann | Portrét = Carl Humann - Imagines philologorum.jpg | Veľkosť obrázka = | Popis = nemecký inžinier a archeológ | Dátum narodenia = [[4. január]] [[1839]] | Miesto narodenia = [[Steele (Essen)|Steele]], [[Prusko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1896|4|12|1839|1|4}} | Miesto úmrtia = [[Izmir|Smyrna]], [[Osmanská ríša]] | Podpis = }} '''Carl Humann''' (krstený ako ''Karl''; * [[4. január]] [[1839]], [[Steele (Essen)|Steele]] – † [[12. apríl]] [[1896]], [[Izmir|Smyrna]]) bol nemecký civilný inžinier, architekt a klasický archeológ. Do dejín sa zapísal predovšetkým ako objaviteľ [[Pergamský oltár|Pergamského oltára]], jedného z najvýznamnejších diel helenistického umenia.<ref name="Dörner-87">{{Citácia knihy | autor = Friedrich Karl Dörner | titul = Von Pergamon zum Nemrud Dag: Die Entdeckungen von Carl Humann | miesto = Mainz am Rhein | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 1989 | isbn = 3-8053-0998-8 | strany = 87-90}}</ref> == Životopis == Narodil sa v rodine hostinského Franza Wilhelma Humanna a Márie Cathariny. Po maturite na Kráľovskom gymnáziu v Essene (1859) začal študovať na berlínskej stavebnej akadémii (Bauakademie). V roku 1861 však musel štúdium prerušiť pre podozrenie na [[tuberkulóza|tuberkulózu]]. Na odporúčanie lekárov a na pozvanie svojho staršieho brata Franza, ktorý pracoval ako inžinier na ostrove [[Samos]], odišiel do Stredomoria.<ref name="Marchand-1996">{{Citácia knihy | autor = Suzanne L. Marchand | titul = Down from Olympus: Archaeology and Philhellenism in Germany, 1750-1970 | miesto = Princeton | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 1996 | isbn = 0-691-04393-0 | strany = 92-95}}</ref> === Pôsobenie v Osmanskej ríši === Na Samose sa podieľal na vykopávkach v chráme [[Heraion na Samose|Heraion]]. Neskôr pracoval pre osmanskú vládu ako inžinier a kartograf; v roku 1864 vypracoval mapy [[Palestína|Palestíny]] a neskôr aj Balkánu. Počas zimy 1864/1865 prvýkrát navštívil antický [[Pergamon]] (dnešná Bergama), kde zistil, že miestni obyvatelia pália vzácne mramorové pozostatky v peciach na vápno, čomu sa snažil zabrániť. V rokoch 1867 až 1873 viedol stavbu ciest v Malej Ázii. Od roku 1868 žil priamo v Pergame, kde sa popri inžinierskej činnosti venoval archeologickému prieskumu. Bol v úzkom kontakte s nemeckými odborníkmi, najmä s [[Alexander Conze|Alexandrom Conzem]], riaditeľom berlínskej zbierky antických sochárskych diel.<ref name="Dörner-87"/> === Objav Pergamského oltára === Zlom v jeho kariére nastal v roku 1878, keď vďaka podpore Conzeho a oficiálnemu povoleniu osmanskej strany začal so systematickými vykopávkami na pergamskej akropole. Už 12. septembra 1878 objavil prvé časti vlysu s vyobrazením [[gigantomachia|gigantomachie]]. Vykopávky pokračovali v niekoľkých kampaniach až do roku 1886. Nájdené artefakty boli na základe dohody s Osmanskou ríšou prevezené do [[Berlín]]u, kde sa stali základom zbierok [[Pergamonmuseum|Pergamského múzea]].<ref name="Dörner-1989">{{Citácia knihy | autor = DÖRNER, Friedrich Karl; DÖRNER, Eleonore | titul = Von Pergamon zum Nemrud Dag: Die archäologischen Entdeckungen Carl Humanns | miesto = Mainz am Rhein | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 1989 | isbn = 3-8053-0998-8}}</ref> === Neskoršie výskumy a úmrtie === V roku 1884 bol vymenovaný za riaditeľa oddelenia Kráľovských múzeí v Berlíne, no naďalej žil v Smyrne. Podnikal expedície k hornému [[Eufrat]]u, skúmal [[Hierapolis]], [[Zincirli]] a v rokoch 1891 – 1893 viedol vykopávky v [[Magnésia nad Maiandrom|Magnésii nad Maiandrom]]. Pred smrťou sa podieľal na rakúskych výskumoch v [[Efez]]e a začal prieskum v meste [[Priene]].<ref name="Radt-1988">{{Citácia knihy | autor = Wolfgang Radt | titul = Pergamon. Geschichte und Bauten, Funde und Erforschung einer antiken Metropole | miesto = Köln | vydavateľ = DuMont | rok = 1988 | isbn = 3-7701-1656-9 | strany = 333-339}}</ref> Zomrel v roku 1896 v Smyrne. V roku 1967 boli jeho pozostatky prevezené na pergamskú akropolu, kde je pochovaný v hrobke pod južnou hradbou.<ref name="Marchand-1996"/> == Rodina == V roku 1874 sa oženil s Louise Werwer (1843 – 1928), s ktorou mal štyri deti. Jeho dcéra Maria (1875 – 1970) sa vydala za archeológa [[Friedrich Sarre|Friedricha Sarreho]]. Syn [[Hans Humann]] (1878 – 1933) pôsobil ako námorný dôstojník a diplomat v Istanbule.<ref name="Stupperich-1985">{{Citácia periodika | autor = Reinhard Stupperich | titul = Carl Humann | periodikum = Westfälische Lebensbilder | rok = 1985 | ročník = 13 | strany = 130–155 | url = http://uni-heidelberg.de}}</ref> == Ocenenia a pamiatka == V roku 1890 mu rodné mesto Steele udelilo čestné občianstvo. Pri príležitosti otvorenia prvého Pergamského múzea v Berlíne (1901) bola odhalená jeho portrétna busta od sochára [[Adolf Brütt|Adolfa Prütta]]. V Nemecku nesie jeho meno Gymnázium Carla Humanna (Essen), základná škola v Berlíne a viaceré námestia.<ref name="Stupperich-1985"/> == Výber z diela == * ''Reisen in Kleinasien und Nordsyrien''. Berlin : Reimer, 1890. (spolu s Ottom Puchsteinom) * ''Magnesia am Mäander''. Berlin : Reimer, 1904. == Referencie == <references /> == Literatúra == * DÖRNER, Friedrich Karl. ''Von Pergamon zum Nemrud Dag: Die Entdeckungen von Carl Humann''. Mainz am Rhein : Philipp von Zabern, 1989. ISBN 3-8053-0998-8. * RADT, Wolfgang. ''Pergamon. Geschichte und Bauten, Funde und Erforschung einer antiken Metropole''. Köln : DuMont, 1988. ISBN 3-7701-1656-9. == Pozri aj == * [[Gigantomachia]] == Externé odkazy == {{Commonscat|Carl Humann}} * [https://carl-humann.de Životopis na stránke Carl-Humann-Gymnasium] (po nemecky) [[Kategória:Nemeckí archeológovia]] [[Kategória:Nemeckí architekti]] [[Kategória:Nemeckí inžinieri]] [[Kategória:Narodenia v 1839]] [[Kategória:Úmrtia v 1896]] hwppmhcqy1j801onrcxly3c2jmrtw1y 8211023 8210984 2026-05-09T07:15:17Z ~2026-27065-36 293875 8211023 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Carl Humann | Popis osoby = nemecký inžinier a archeológ | Portrét = Carl Humann - Imagines philologorum.jpg | Dátum narodenia = [[4. január]] [[1839]] | Miesto narodenia = [[Steele (Essen)|Steele]] (dnes [[Essen (Nemecko)|Essen]]), [[Prusko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1896|4|12|1839|1|4}} | Miesto úmrtia = [[Izmir|Smyrna]], [[Osmanská ríša]] | Podpis = }} '''Carl Humann''' (krstený ako ''Karl''; * [[4. január]] [[1839]], [[Steele (Essen)|Steele]] (dnes [[Essen (Nemecko)|Essen]]){{--}}† [[12. apríl]] [[1896]], [[Izmir|Smyrna]]) bol nemecký civilný inžinier, architekt a klasický archeológ. Do dejín sa zapísal predovšetkým ako objaviteľ [[Pergamský oltár|Pergamského oltára]], jedného z najvýznamnejších diel helenistického umenia.<ref name="Dörner-87">{{Citácia knihy | autor = Friedrich Karl Dörner | titul = Von Pergamon zum Nemrud Dag: Die Entdeckungen von Carl Humann | miesto = Mainz am Rhein | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 1989 | isbn = 3-8053-0998-8 | strany = 87-90}}</ref> == Životopis == Narodil sa v rodine hostinského Franza Wilhelma Humanna a Márie Cathariny. Po maturite na Kráľovskom gymnáziu v Essene (1859) začal študovať na berlínskej stavebnej akadémii (Bauakademie). V roku 1861 však musel štúdium prerušiť pre podozrenie na [[tuberkulóza|tuberkulózu]]. Na odporúčanie lekárov a na pozvanie svojho staršieho brata Franza, ktorý pracoval ako inžinier na ostrove [[Samos]], odišiel do Stredomoria.<ref name="Marchand-1996">{{Citácia knihy | autor = Suzanne L. Marchand | titul = Down from Olympus: Archaeology and Philhellenism in Germany, 1750-1970 | miesto = Princeton | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 1996 | isbn = 0-691-04393-0 | strany = 92-95}}</ref> === Pôsobenie v Osmanskej ríši === Na Samose sa podieľal na vykopávkach v chráme [[Heraion na Samose|Heraion]]. Neskôr pracoval pre osmanskú vládu ako inžinier a kartograf; v roku 1864 vypracoval mapy [[Palestína|Palestíny]] a neskôr aj Balkánu. Počas zimy 1864/1865 prvýkrát navštívil antický [[Pergamon]] (dnešná Bergama), kde zistil, že miestni obyvatelia pália vzácne mramorové pozostatky v peciach na vápno, čomu sa snažil zabrániť. V rokoch 1867 až 1873 viedol stavbu ciest v Malej Ázii. Od roku 1868 žil priamo v Pergame, kde sa popri inžinierskej činnosti venoval archeologickému prieskumu. Bol v úzkom kontakte s nemeckými odborníkmi, najmä s [[Alexander Conze|Alexandrom Conzem]], riaditeľom berlínskej zbierky antických sochárskych diel.<ref name="Dörner-87"/> === Objav Pergamského oltára === Zlom v jeho kariére nastal v roku 1878, keď vďaka podpore Conzeho a oficiálnemu povoleniu osmanskej strany začal so systematickými vykopávkami na pergamskej akropole. Už 12. septembra 1878 objavil prvé časti vlysu s vyobrazením [[gigantomachia|gigantomachie]]. Vykopávky pokračovali v niekoľkých kampaniach až do roku 1886. Nájdené artefakty boli na základe dohody s Osmanskou ríšou prevezené do [[Berlín]]u, kde sa stali základom zbierok [[Pergamonmuseum|Pergamského múzea]].<ref name="Dörner-1989">{{Citácia knihy | autor = DÖRNER, Friedrich Karl; DÖRNER, Eleonore | titul = Von Pergamon zum Nemrud Dag: Die archäologischen Entdeckungen Carl Humanns | miesto = Mainz am Rhein | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 1989 | isbn = 3-8053-0998-8}}</ref> === Neskoršie výskumy a úmrtie === V roku 1884 bol vymenovaný za riaditeľa oddelenia Kráľovských múzeí v Berlíne, no naďalej žil v Smyrne. Podnikal expedície k hornému [[Eufrat]]u, skúmal [[Hierapolis]], [[Zincirli]] a v rokoch 1891 – 1893 viedol vykopávky v [[Magnésia nad Maiandrom|Magnésii nad Maiandrom]]. Pred smrťou sa podieľal na rakúskych výskumoch v [[Efez]]e a začal prieskum v meste [[Priene]].<ref name="Radt-1988">{{Citácia knihy | autor = Wolfgang Radt | titul = Pergamon. Geschichte und Bauten, Funde und Erforschung einer antiken Metropole | miesto = Köln | vydavateľ = DuMont | rok = 1988 | isbn = 3-7701-1656-9 | strany = 333-339}}</ref> Zomrel v roku 1896 v Smyrne. V roku 1967 boli jeho pozostatky prevezené na pergamskú akropolu, kde je pochovaný v hrobke pod južnou hradbou.<ref name="Marchand-1996"/> == Rodina == V roku 1874 sa oženil s Louise Werwer (1843 – 1928), s ktorou mal štyri deti. Jeho dcéra Maria (1875 – 1970) sa vydala za archeológa [[Friedrich Sarre|Friedricha Sarreho]]. Syn [[Hans Humann]] (1878 – 1933) pôsobil ako námorný dôstojník a diplomat v Istanbule.<ref name="Stupperich-1985">{{Citácia periodika | autor = Reinhard Stupperich | titul = Carl Humann | periodikum = Westfälische Lebensbilder | rok = 1985 | ročník = 13 | strany = 130–155 | url = http://uni-heidelberg.de}}</ref> == Ocenenia a pamiatka == V roku 1890 mu rodné mesto Steele udelilo čestné občianstvo. Pri príležitosti otvorenia prvého Pergamského múzea v Berlíne (1901) bola odhalená jeho portrétna busta od sochára [[Adolf Brütt|Adolfa Prütta]]. V Nemecku nesie jeho meno Gymnázium Carla Humanna (Essen), základná škola v Berlíne a viaceré námestia.<ref name="Stupperich-1985"/> == Výber z diela == * ''Reisen in Kleinasien und Nordsyrien''. Berlin : Reimer, 1890. (spolu s Ottom Puchsteinom) * ''Magnesia am Mäander''. Berlin : Reimer, 1904. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * DÖRNER, Friedrich Karl. ''Von Pergamon zum Nemrud Dag: Die Entdeckungen von Carl Humann''. Mainz am Rhein : Philipp von Zabern, 1989. ISBN 3-8053-0998-8. * RADT, Wolfgang. ''Pergamon. Geschichte und Bauten, Funde und Erforschung einer antiken Metropole''. Köln : DuMont, 1988. ISBN 3-7701-1656-9. == Iné projekty == {{Projekt}} == Pozri aj == * [[Gigantomachia]] == Externé odkazy == * [https://carl-humann.de Životopis na stránke Carl-Humann-Gymnasium] (po nemecky) {{DEFAULTSORT:Humann, Carl}} [[Kategória:Nemeckí archeológovia]] [[Kategória:Nemeckí objavitelia]] [[Kategória:Nemeckí architekti]] [[Kategória:Nemeckí inžinieri]] [[Kategória:Riaditelia múzeí]] [[Kategória:Členovia Pruskej akadémie vied]] [[Kategória:Osobnosti z Essenu (Nemecko)]] 9oxcsiz8o2d1xgno9z3j47r7g7ho1uu 8211121 8211023 2026-05-09T10:19:42Z ~2026-28195-75 294311 Wl 8211121 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Carl Humann | Popis osoby = nemecký inžinier a archeológ | Portrét = Carl Humann - Imagines philologorum.jpg | Dátum narodenia = [[4. január]] [[1839]] | Miesto narodenia = [[Steele (Essen)|Steele]] (dnes [[Essen (Nemecko)|Essen]]), [[Prusko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1896|4|12|1839|1|4}} | Miesto úmrtia = [[Izmir|Smyrna]], [[Osmanská ríša]] | Podpis = }} '''Carl Humann''' (krstený ako ''Karl''; * [[4. január]] [[1839]], [[Steele (Essen)|Steele]] (dnes [[Essen (Nemecko)|Essen]]){{--}}† [[12. apríl]] [[1896]], [[Izmir|Smyrna]]) bol nemecký civilný inžinier, architekt a klasický archeológ. Do dejín sa zapísal predovšetkým ako objaviteľ [[Pergamský oltár|Pergamského oltára]], jedného z najvýznamnejších diel helenistického umenia.<ref name="Dörner-87">{{Citácia knihy | autor = Friedrich Karl Dörner | titul = Von Pergamon zum Nemrud Dag: Die Entdeckungen von Carl Humann | miesto = Mainz am Rhein | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 1989 | isbn = 3-8053-0998-8 | strany = 87-90}}</ref> == Životopis == Narodil sa v rodine hostinského Franza Wilhelma Humanna a Márie Cathariny. Po maturite na Kráľovskom gymnáziu v Essene (1859) začal študovať na [[Berliner Bauakademie|berlínskej stavebnej akadémii]] (Bauakademie). V roku 1861 však musel štúdium prerušiť pre podozrenie na [[tuberkulóza|tuberkulózu]]. Na odporúčanie lekárov a na pozvanie svojho staršieho brata Franza, ktorý pracoval ako inžinier na ostrove [[Samos]], odišiel do Stredomoria.<ref name="Marchand-1996">{{Citácia knihy | autor = Suzanne L. Marchand | titul = Down from Olympus: Archaeology and Philhellenism in Germany, 1750-1970 | miesto = Princeton | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 1996 | isbn = 0-691-04393-0 | strany = 92-95}}</ref> === Pôsobenie v Osmanskej ríši === Na Samose sa podieľal na vykopávkach v chráme [[Heraion na Samose|Heraion]]. Neskôr pracoval pre osmanskú vládu ako inžinier a kartograf; v roku 1864 vypracoval mapy [[Palestína|Palestíny]] a neskôr aj Balkánu. Počas zimy 1864/1865 prvýkrát navštívil antický [[Pergamon]] (dnešná Bergama), kde zistil, že miestni obyvatelia pália vzácne mramorové pozostatky v peciach na vápno, čomu sa snažil zabrániť. V rokoch 1867 až 1873 viedol stavbu ciest v Malej Ázii. Od roku 1868 žil priamo v Pergame, kde sa popri inžinierskej činnosti venoval archeologickému prieskumu. Bol v úzkom kontakte s nemeckými odborníkmi, najmä s [[Alexander Conze|Alexandrom Conzem]], riaditeľom berlínskej zbierky antických sochárskych diel.<ref name="Dörner-87"/> === Objav Pergamského oltára === Zlom v jeho kariére nastal v roku 1878, keď vďaka podpore Conzeho a oficiálnemu povoleniu osmanskej strany začal so systematickými vykopávkami na pergamskej akropole. Už 12. septembra 1878 objavil prvé časti vlysu s vyobrazením [[gigantomachia|gigantomachie]]. Vykopávky pokračovali v niekoľkých kampaniach až do roku 1886. Nájdené artefakty boli na základe dohody s Osmanskou ríšou prevezené do [[Berlín|Berlína]], kde sa stali základom zbierok [[Pergamonmuseum|Pergamského múzea]].<ref name="Dörner-1989">{{Citácia knihy | autor = DÖRNER, Friedrich Karl; DÖRNER, Eleonore | titul = Von Pergamon zum Nemrud Dag: Die archäologischen Entdeckungen Carl Humanns | miesto = Mainz am Rhein | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 1989 | isbn = 3-8053-0998-8}}</ref> === Neskoršie výskumy a úmrtie === V roku 1884 bol vymenovaný za riaditeľa oddelenia [[Štátne múzeá v Berlíne|Kráľovských múzeí v Berlíne]], no naďalej žil v Smyrne. Podnikal expedície k hornému [[Eufrat]]u, skúmal [[Hierapolis]], [[Zincirli]] a v rokoch 1891 – 1893 viedol vykopávky v [[Magnésia nad Maiandrom|Magnésii nad Maiandrom]]. Pred smrťou sa podieľal na rakúskych výskumoch v [[Efez]]e a začal prieskum v meste [[Priene]].<ref name="Radt-1988">{{Citácia knihy | autor = Wolfgang Radt | titul = Pergamon. Geschichte und Bauten, Funde und Erforschung einer antiken Metropole | miesto = Köln | vydavateľ = DuMont | rok = 1988 | isbn = 3-7701-1656-9 | strany = 333-339}}</ref> Zomrel v roku 1896 v Smyrne. V roku 1967 boli jeho pozostatky prevezené na pergamskú akropolu, kde je pochovaný v hrobke pod južnou hradbou.<ref name="Marchand-1996"/> == Rodina == V roku 1874 sa oženil s Louise Werwer (1843 – 1928), s ktorou mal štyri deti. Jeho dcéra Maria (1875 – 1970) sa vydala za archeológa [[Friedrich Sarre|Friedricha Sarreho]]. Syn [[Hans Humann]] (1878 – 1933) pôsobil ako námorný dôstojník a diplomat v Istanbule.<ref name="Stupperich-1985">{{Citácia periodika | autor = Reinhard Stupperich | titul = Carl Humann | periodikum = Westfälische Lebensbilder | rok = 1985 | ročník = 13 | strany = 130–155 | url = http://uni-heidelberg.de}}</ref> == Ocenenia a pamiatka == V roku 1890 mu rodné mesto Steele udelilo čestné občianstvo. Pri príležitosti otvorenia prvého Pergamského múzea v Berlíne (1901) bola odhalená jeho portrétna busta od sochára [[Adolf Brütt|Adolfa Brütta]]. V Nemecku nesie jeho meno Gymnázium Carla Humanna (Essen), základná škola v Berlíne a viaceré námestia.<ref name="Stupperich-1985"/> == Výber z diela == * ''Reisen in Kleinasien und Nordsyrien''. Berlin : Reimer, 1890. (spolu s Ottom Puchsteinom) * ''Magnesia am Mäander''. Berlin : Reimer, 1904. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * DÖRNER, Friedrich Karl. ''Von Pergamon zum Nemrud Dag: Die Entdeckungen von Carl Humann''. Mainz am Rhein : Philipp von Zabern, 1989. ISBN 3-8053-0998-8. * RADT, Wolfgang. ''Pergamon. Geschichte und Bauten, Funde und Erforschung einer antiken Metropole''. Köln : DuMont, 1988. ISBN 3-7701-1656-9. == Iné projekty == {{Projekt}} == Pozri aj == * [[Gigantomachia]] == Externé odkazy == * [https://carl-humann.de Životopis na stránke Carl-Humann-Gymnasium] (po nemecky) {{DEFAULTSORT:Humann, Carl}} [[Kategória:Nemeckí archeológovia]] [[Kategória:Nemeckí objavitelia]] [[Kategória:Nemeckí architekti]] [[Kategória:Nemeckí inžinieri]] [[Kategória:Riaditelia múzeí]] [[Kategória:Členovia Pruskej akadémie vied]] [[Kategória:Osobnosti z Essenu (Nemecko)]] 8n15m7dzgr8x765tmwmhhdoza6auycq 8211145 8211121 2026-05-09T11:16:39Z Bakjb 236375 K 8211145 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Carl Humann | Popis osoby = nemecký inžinier a archeológ | Portrét = Carl Humann - Imagines philologorum.jpg | Dátum narodenia = [[4. január]] [[1839]] | Miesto narodenia = [[Steele (Essen)|Steele]] (dnes [[Essen (Nemecko)|Essen]]), [[Prusko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1896|4|12|1839|1|4}} | Miesto úmrtia = [[Izmir|Smyrna]], [[Osmanská ríša]] | Podpis = }} '''Carl Humann''' (krstený ako ''Karl''; * [[4. január]] [[1839]], [[Steele (Essen)|Steele]] (dnes [[Essen (Nemecko)|Essen]]){{--}}† [[12. apríl]] [[1896]], [[Izmir|Smyrna]]) bol nemecký civilný inžinier, architekt a klasický archeológ. Do dejín sa zapísal predovšetkým ako objaviteľ [[Pergamský oltár|Pergamského oltára]], jedného z najvýznamnejších diel helenistického umenia.<ref name="Dörner-87">{{Citácia knihy | autor = Friedrich Karl Dörner | titul = Von Pergamon zum Nemrud Dag: Die Entdeckungen von Carl Humann | miesto = Mainz am Rhein | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 1989 | isbn = 3-8053-0998-8 | strany = 87-90}}</ref> == Životopis == Narodil sa v rodine hostinského Franza Wilhelma Humanna a Márie Cathariny. Po maturite na Kráľovskom gymnáziu v Essene (1859) začal študovať na [[Berliner Bauakademie|berlínskej stavebnej akadémii]] (Bauakademie). V roku 1861 však musel štúdium prerušiť pre podozrenie na [[tuberkulóza|tuberkulózu]]. Na odporúčanie lekárov a na pozvanie svojho staršieho brata Franza, ktorý pracoval ako inžinier na ostrove [[Samos]], odišiel do Stredomoria.<ref name="Marchand-1996">{{Citácia knihy | autor = Suzanne L. Marchand | titul = Down from Olympus: Archaeology and Philhellenism in Germany, 1750-1970 | miesto = Princeton | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 1996 | isbn = 0-691-04393-0 | strany = 92-95}}</ref> === Pôsobenie v Osmanskej ríši === Na Samose sa podieľal na vykopávkach v chráme [[Heraion na Samose|Heraion]]. Neskôr pracoval pre osmanskú vládu ako inžinier a kartograf; v roku 1864 vypracoval mapy [[Palestína|Palestíny]] a neskôr aj Balkánu. Počas zimy 1864/1865 prvýkrát navštívil antický [[Pergamon]] (dnešná Bergama), kde zistil, že miestni obyvatelia pália vzácne mramorové pozostatky v peciach na vápno, čomu sa snažil zabrániť. V rokoch 1867 až 1873 viedol stavbu ciest v Malej Ázii. Od roku 1868 žil priamo v Pergame, kde sa popri inžinierskej činnosti venoval archeologickému prieskumu. Bol v úzkom kontakte s nemeckými odborníkmi, najmä s [[Alexander Conze|Alexandrom Conzem]], riaditeľom berlínskej zbierky antických sochárskych diel.<ref name="Dörner-87"/> === Objav Pergamského oltára === Zlom v jeho kariére nastal v roku 1878, keď vďaka podpore Conzeho a oficiálnemu povoleniu osmanskej strany začal so systematickými vykopávkami na pergamskej akropole. Už 12. septembra 1878 objavil prvé časti vlysu s vyobrazením [[gigantomachia|gigantomachie]]. Vykopávky pokračovali v niekoľkých kampaniach až do roku 1886. Nájdené artefakty boli na základe dohody s Osmanskou ríšou prevezené do [[Berlín|Berlína]], kde sa stali základom zbierok [[Pergamonmuseum|Pergamského múzea]].<ref name="Dörner-1989">{{Citácia knihy | autor = DÖRNER, Friedrich Karl; DÖRNER, Eleonore | titul = Von Pergamon zum Nemrud Dag: Die archäologischen Entdeckungen Carl Humanns | miesto = Mainz am Rhein | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 1989 | isbn = 3-8053-0998-8}}</ref> === Neskoršie výskumy a úmrtie === V roku 1884 bol vymenovaný za riaditeľa oddelenia [[Štátne múzeá v Berlíne|Kráľovských múzeí v Berlíne]], no naďalej žil v Smyrne. Podnikal expedície k hornému [[Eufrat]]u, skúmal [[Hierapolis]], [[Zincirli]] a v rokoch 1891 – 1893 viedol vykopávky v [[Magnésia nad Maiandrom|Magnésii nad Maiandrom]]. Pred smrťou sa podieľal na rakúskych výskumoch v [[Efez]]e a začal prieskum v meste [[Priene]].<ref name="Radt-1988">{{Citácia knihy | autor = Wolfgang Radt | titul = Pergamon. Geschichte und Bauten, Funde und Erforschung einer antiken Metropole | miesto = Köln | vydavateľ = DuMont | rok = 1988 | isbn = 3-7701-1656-9 | strany = 333-339}}</ref> Zomrel v roku 1896 v Smyrne. V roku 1967 boli jeho pozostatky prevezené na pergamskú akropolu, kde je pochovaný v hrobke pod južnou hradbou.<ref name="Marchand-1996"/> == Rodina == V roku 1874 sa oženil s Louise Werwer (1843 – 1928), s ktorou mal štyri deti. Jeho dcéra Maria (1875 – 1970) sa vydala za archeológa [[Friedrich Sarre|Friedricha Sarreho]]. Syn [[Hans Humann]] (1878 – 1933) pôsobil ako námorný dôstojník a diplomat v Istanbule.<ref name="Stupperich-1985">{{Citácia periodika | autor = Reinhard Stupperich | titul = Carl Humann | periodikum = Westfälische Lebensbilder | rok = 1985 | ročník = 13 | strany = 130–155 | url = http://uni-heidelberg.de}}</ref> == Ocenenia a pamiatka == V roku 1890 mu rodné mesto Steele udelilo čestné občianstvo. Pri príležitosti otvorenia prvého Pergamského múzea v Berlíne (1901) bola odhalená jeho portrétna busta od sochára [[Adolf Brütt|Adolfa Brütta]]. V Nemecku nesie jeho meno Gymnázium Carla Humanna (Essen), základná škola v Berlíne a viaceré námestia.<ref name="Stupperich-1985"/> == Výber z diela == * ''Reisen in Kleinasien und Nordsyrien''. Berlin : Reimer, 1890. (spolu s Ottom Puchsteinom) * ''Magnesia am Mäander''. Berlin : Reimer, 1904. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * DÖRNER, Friedrich Karl. ''Von Pergamon zum Nemrud Dag: Die Entdeckungen von Carl Humann''. Mainz am Rhein : Philipp von Zabern, 1989. ISBN 3-8053-0998-8. * RADT, Wolfgang. ''Pergamon. Geschichte und Bauten, Funde und Erforschung einer antiken Metropole''. Köln : DuMont, 1988. ISBN 3-7701-1656-9. == Iné projekty == {{Projekt}} == Pozri aj == * [[Gigantomachia]] == Externé odkazy == * [https://carl-humann.de Životopis na stránke Carl-Humann-Gymnasium] (po nemecky) {{DEFAULTSORT:Humann, Carl}} [[Kategória:Osobnosti z Essenu (Nemecko)]] [[Kategória:Nemeckí archeológovia]] [[Kategória:Nemeckí objavitelia]] [[Kategória:Nemeckí architekti]] [[Kategória:Nemeckí inžinieri]] [[Kategória:Riaditelia múzeí]] [[Kategória:Členovia Pruskej akadémie vied]] [[Kategória:Členovia Nemeckého archeologického inštitútu]] j34fcgpe5wltwb84h0mzdc7ttmaz5xg Corey Crawford 0 749870 8210988 2026-05-09T04:50:23Z Dobrovolnylucifer 186936 Vytvorená stránka „{{Infobox Hokejista|Meno=Corey Crawford|Štátna príslušnosť=Kanada|Portrét=Corey Crawford (8397641998).jpg|Dátum narodenia={{dnv|1984|12|31}}|Miesto narodenia=[[Montreal]], [[Quebec]], [[Kanada]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=|Váha=|Draft=2. kolo, 52. celkovo, 2003{{break}} [[Chicago Blackhawks]]|Rok1=2005|Rok2=2020|Bývalé tímy=|Popis=|Tím=|Hral za=''[[NHL]]''{{break}} [[Chicago Blackhawks]] (2006-2020){{break}}{{break}} ''[[AHL]]''{{bre…“ 8210988 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Corey Crawford|Štátna príslušnosť=Kanada|Portrét=Corey Crawford (8397641998).jpg|Dátum narodenia={{dnv|1984|12|31}}|Miesto narodenia=[[Montreal]], [[Quebec]], [[Kanada]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=|Váha=|Draft=2. kolo, 52. celkovo, 2003{{break}} [[Chicago Blackhawks]]|Rok1=2005|Rok2=2020|Bývalé tímy=|Popis=|Tím=|Hral za=''[[NHL]]''{{break}} [[Chicago Blackhawks]] (2006-2020){{break}}{{break}} ''[[AHL]]''{{break}} [[Norfolk Admirals]] (2005-2007){{break}} [[Rockford IceHogs]] (2007-2010){{break}}{{break}}|Sieň slávy rok=|Príbuzenstvo=}} '''Corey Crawford''' (*31. december, 1984, [[Montreal]], [[Quebec]], [[Kanada]]) je kanadský bývalý profesionálny hokejový brankár, ktorý sa preslávil pôsobením v klube [[Chicago Blackhawks]] v [[National Hockey League]]. S tímom získal dvakrát [[Stanleyho pohár]] a bol dvakrát držiteľom [[William M. Jennings Trophy]] pre brankára s najnižším priemerným počtom inkasovaných gólov na zápas. V roku 2016 získal zlato na [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2016|Svetový pohári]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Corey Crawford - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/11347/corey-crawford | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-05-09}}</ref> == Kariéra == Corey Crawford patril k výrazným nádejám kanadského hokeja, keď v roku 2001 bol menovaný za najlepší brankársky prospekt v Quebecu. Svoju juniorskú kariéru strávil v tíme [[Moncton Wildcats]] v [[QMJHL]], kde bol dvakrát menovaný do druhého All-Star tímu (2004, 2005) a získal ocenenie pre najlepšieho defenzívneho hráča ligy. Do [[NHL]] bol v roku 2003 draftovaný klubom [[Chicago Blackhawks]] v 2. kole (celkovo ako 52.). Svoju profesionálnu hokejovú kariéru začal v sezóne 2005/2006, keď nastupoval v [[American Hockey League]] za tím [[Norfolk Admirals]]. V tej istej sezóne nečakane debutoval aj v NHL, keď pri zranení [[Nikolaj Chabibulin|Nikolaja Chabibulina]] bol povolaný ako náhradník [[Adam Munro|Adama Munroa]]. Ten však zápas proti [[Minnesota Wild|Minnesote Wild]] nezvládol a Crawford zastavil zvyšných 7 striel v zápase. Šancu dostal ešte aj v zápase proti [[St. Louis Blues]], ale s Crawfordom Hawks zápas prehrali 5:6.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Corey Crawford | url = https://hockeygoalies.org/bio/crawford.html | vydavateľ = hockeygoalies.org | dátum prístupu = 2026-05-09}}</ref> Roky 2005-2010 strávil prevažne v [[AHL]] s niekoľkými štartami za prvý tím. Novým afilitáom Blackhawks sa stal klub [[Rockford IceHogs]] a Crawford nastupoval ako ich prvý brankár. [[Súbor:Corey Crawford (5442402202).jpg|vľavo|náhľad|Crawford pri rozkorčuľovaní v drese Chicaga]] V roku 2010 [[Chicago Blackhawks]] získalo [[Stanleyho pohár]]. Po sezóne ho však opustili obaja brankári z víazného tímu [[Antti Niemi]] a [[Cristobal Huet]]. Do prvého tímu bol povolaný Crawford, ktorý bol zamýšľaný ako náhradník veterána [[Marty Turco|Martyho Turca]]. Crawford ho však výkonnostne predčil a už v prvej plnej sezóne v NHL si získal post prvého brankára. V 57 zápasoch si udržal 91,7% úspešnosť zákrokov. V Play-Off Blackahwks narazili na [[Vancouver Canucks]], proti ktorým vypadli už v prvom kole. Titul tak neobhájili. Crawford bol po sezóne menovaný do [[NHL All-Rookie tím|NHL All-Rookie tímu]]. Cez leto 2011 s tímu odišiel Marty Turco a Crawford vytvoril tandem s [[Raymond Emery|Raymondom Emerym]]. Crawfordove čísla sa výrazne prepadli a Chicago sa trápilo. Návrat k elite ich však čakal v sezóne 2012/2013, v ktorej s Crawfordom ako prvým brankárom znova získali [[Stanleyho pohár]]. Tento úspech následne zopakovali aj v roku 2015. Pre oba tituly bol Crawford inštrumentálnym prvkom, keď pri prvom trimfe si udržal až 93,2% úspešnosť zákrokov a pri druhom 92,4%. V oboch z týchto sezón získal aj [[William M. Jennings Trophy]]. V roku 2015 sa prvýkrát zúčastnil [[NHL All-Star Game]]. [[Súbor:Corey Crawford (9217014038).jpg|náhľad|Crawford počas osláv zisku Stanleyho poháru]] Aj po zisku druhého [[Stanleyho pohár|Stanleyho poháru]] pokračoval v organizácii Blackhawks ako neohrozená jednotka, ale tím postupne slabol a smeroval k prestavbe. Crawford medzi rokmi 2010-2020 patril k elite NHL, All-Star Game si zahral ešte v roku 2017 a v roku 2016 bol menovaný spolu s [[Carey Price|Careym Priceom]] a [[Mike Smith|Mikom Smithom]] do výberu [[Kanada|Kanady]] na [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2016|Svetový pohár]]. Nastúpil iba do jediného zápasu proti [[Tím Európa (ľadový hokej)|Tímu Európy]] zvyšné odchytal Price, ktorý tím priviedl k zisku zlata. Zápas proti Európe bol Crawfordov jediný reprezentačný zápas v kariére. V posledných sezónach v drese Blackhawks Crawford nastupoval v tandeme s [[Robin Lehner|Robinom Lehnerom]], v ktorom Chicago videlo jeho nástupcu. Napriek tomu, že ich výkony boli štatisticky takmer rovnaké, Chicago sa v lete s Crawfordom rozhodlo nepredĺžiť zmluvu, a tak sa prvýkrát v kariére stal neobmedzeným voľným hráčom. V októbri 2020 ho následne podpísali na dvojročný kontrakt [[New Jersey Devils]]. Kontrakt s Jersey však Crawford nakoniec nenaplnil, keď prekvapivo oznámil pred začiatkom sezóny 2020/2021 koniec profesionálnej hráčskej kariéry. Dôvody nikdy nespresnil, ale indície naznačujú, že išlo o rozhodnutie z osobných a nie zdravotných dôvodov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sbohem Crow. Dvojnásobný vítěz Stanley Cupu přenechal brankoviště Devils mladíkům | url = https://www.idnes.cz/hokej/nhl/corey-crawford-new-jersey-devils-konec-kariery.A210111_124658_nhl_bobo | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2021-01-11 | dátum prístupu = 2026-05-09}}</ref> Corey Crawford, prezývaný "Crow" ("Vrana") odchytal v NHL 488 zápasov, z ktorých vyhral 260 a udržal si 91,8% úspešnosť zárkokov. == Štatistiky v NHL == {| class="wikitable" |+Základná časť !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP !GAA !SV% !SO |- |05-06 |[[Chicago Blackhawks]] |2 |0-0-1 |3.47 |'''.878''' |0 |- |07-08 |Chicago Blackhawks |5 |1-2-0 |2.14 |'''.929''' |1 |- |09-10 |Chicago Blackhawks |1 |0-1-0 |3.04 |'''.914''' |0 |- |10-11 |Chicago Blackhawks |57 |33-18-6 |2.30 |'''.917''' |4 |- |11-12 |Chicago Blackhawks |57 |30-17-7 |2.72 |'''.903''' |0 |- |12-13 |Chicago Blackhawks |30 |19-5-5 |1.94 |'''.926''' |3 |- |13-14 |Chicago Blackhawks |59 |32-16-10 |2.26 |'''.917''' |2 |- |14-15 |Chicago Blackhawks |57 |32-20-5 |2.27 |'''.924''' |2 |- |15-16 |Chicago Blackhawks |58 |35-18-5 |2.37 |'''.924''' |7 |- |16-17 |Chicago Blackhawks |55 |32-18-4 |2.55 |'''.918''' |2 |- |17-18 |Chicago Blackhawks |28 |16-9-2 |2.27 |'''.929''' |2 |- |18-19 |Chicago Blackhawks |39 |14-18-5 |2.93 |'''.908''' |2 |- |19-20 |Chicago Blackhawks |40 |16-20-3 |2.77 |'''.917''' |1 |- | colspan="2" |'''Spolu''' |'''488''' |'''260-162-53''' |'''2.45''' |'''.918''' |'''26''' |} {| class="wikitable" |+Play-Off !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP !GAA !SV% !SO |- |08-09 |Chicago Blackhawks |1 | - |0.00 |'''.857''' |0 |- |10-11 |Chicago Blackhawks |7 |3-4-0 |2.21 |'''.927''' |1 |- |11-12 |Chicago Blackhawks |6 |2-4-0 |2.58 |'''.893''' |0 |- |12-13 |Chicago Blackhawks |23 |16-7-0 |1.84 |'''.932''' |1 |- |13-14 |Chicago Blackhawks |19 |11-8-0 |2.53 |'''.912''' |1 |- |14-15 |Chicago Blackhawks |20 |13-6-0 |2.31 |'''.924''' |2 |- |15-16 |Chicago Blackhawks |7 |3-4-0 |2.55 |'''.907''' |0 |- |16-17 |Chicago Blackhawks |4 |0-4-0 |2.84 |'''.902''' |0 |- |19-20 |Chicago Blackhawks |9 |4-5-0 |3.31 |'''.907''' |0 |- | colspan="2" |'''Spolu''' |'''96''' |'''52-42-0''' |'''2.38''' |'''.918''' |'''5''' |} == História zmlúv == {| class="wikitable" !Klub !Rok začiatku !Rok konca !CAP HIT* !Typ zmluvy** |- |[[Chicago Blackhawks]] |2005 |2008 |675 000 $ |nováčikovská |- |Chicago Blackhawks |2008 |2009 |? $ |dvojcestná |- |Chicago Blackhawks |2009 |2011 |800 000 $ |dvojcestná |- |Chicago Blackhawks |2011 |2014 |2 670 000 $ |jednocestná |- |Chicago Blackhawks |2014 |2020 |6 000 000 $ |jednocestná |- |[[New Jersey Devils]] |2020 |2022 |3 900 000 $ |jednocestná |} <nowiki>*</nowiki>ročná výška platu zarátaná do platového stropu na úrovni NHL <nowiki>**</nowiki>jednocestná = bez možnosti preradiť do nižšej ligy, dvojcestná = s možnosťou preradiť do nižšej ligy == Referencie == {{KLÍČŘAZENÍ:Crawford_Corey}} [[Kategória:Narodenia v 1984]] [[Kategória:Narodenia 31. decembra]] [[Kategória:Kanadskí hokejisti]] [[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Chicago Blackhawks]] [[Kategória:Brankári Chicago Blackhawks]] [[Kategória:Hráči Rockford IceHogs]] [[Kategória:Hráči Norfolk Admirals]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] 89u3ev66qfcohgtnujmv9e47er65abc 8211029 8210988 2026-05-09T07:30:13Z ~2026-27065-36 293875 8211029 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Corey Crawford|Štátna príslušnosť=Kanada|Portrét=Corey Crawford (8397641998).jpg|Dátum narodenia={{dnv|1984|12|31}}|Miesto narodenia=[[Montreal]], [[Quebec]], [[Kanada]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=|Váha=|Draft=2. kolo, 52. celkovo, 2003{{break}} [[Chicago Blackhawks]]|Rok1=2005|Rok2=2020|Bývalé tímy=|Popis=|Tím=|Hral za=''[[NHL]]''{{break}} [[Chicago Blackhawks]] (2006-2020){{break}}{{break}} ''[[AHL]]''{{break}} [[Norfolk Admirals]] (2005-2007){{break}} [[Rockford IceHogs]] (2007-2010){{break}}{{break}}|Sieň slávy rok=|Príbuzenstvo=}} '''Corey Crawford''' (* [[31. december]] [[1984]], [[Montreal]], [[Quebec]], [[Kanada]]) je kanadský bývalý profesionálny hokejový brankár, ktorý sa preslávil pôsobením v klube [[Chicago Blackhawks]] v [[National Hockey League]]. S tímom získal dvakrát [[Stanleyho pohár]] a bol dvakrát držiteľom [[William M. Jennings Trophy]] pre brankára s najnižším priemerným počtom inkasovaných gólov na zápas. V roku 2016 získal zlato na [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2016|Svetový pohári]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Corey Crawford - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/11347/corey-crawford | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-05-09}}</ref> == Kariéra == Corey Crawford patril k výrazným nádejám kanadského hokeja, keď v roku 2001 bol menovaný za najlepší brankársky prospekt v Quebecu. Svoju juniorskú kariéru strávil v tíme [[Moncton Wildcats]] v [[QMJHL]], kde bol dvakrát menovaný do druhého All-Star tímu (2004, 2005) a získal ocenenie pre najlepšieho defenzívneho hráča ligy. Do [[NHL]] bol v roku 2003 draftovaný klubom [[Chicago Blackhawks]] v 2. kole (celkovo ako 52.). Svoju profesionálnu hokejovú kariéru začal v sezóne 2005/2006, keď nastupoval v [[American Hockey League]] za tím [[Norfolk Admirals]]. V tej istej sezóne nečakane debutoval aj v NHL, keď pri zranení [[Nikolaj Chabibulin|Nikolaja Chabibulina]] bol povolaný ako náhradník [[Adam Munro|Adama Munroa]]. Ten však zápas proti [[Minnesota Wild|Minnesote Wild]] nezvládol a Crawford zastavil zvyšných 7 striel v zápase. Šancu dostal ešte aj v zápase proti [[St. Louis Blues]], ale s Crawfordom Hawks zápas prehrali 5:6.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Corey Crawford | url = https://hockeygoalies.org/bio/crawford.html | vydavateľ = hockeygoalies.org | dátum prístupu = 2026-05-09}}</ref> Roky 2005-2010 strávil prevažne v [[AHL]] s niekoľkými štartami za prvý tím. Novým afilitáom Blackhawks sa stal klub [[Rockford IceHogs]] a Crawford nastupoval ako ich prvý brankár. [[Súbor:Corey Crawford (5442402202).jpg|vľavo|náhľad|upright|Crawford pri rozkorčuľovaní v drese Chicaga]] V roku 2010 [[Chicago Blackhawks]] získalo [[Stanleyho pohár]]. Po sezóne ho však opustili obaja brankári z víazného tímu [[Antti Niemi]] a [[Cristobal Huet]]. Do prvého tímu bol povolaný Crawford, ktorý bol zamýšľaný ako náhradník veterána [[Marty Turco|Martyho Turca]]. Crawford ho však výkonnostne predčil a už v prvej plnej sezóne v NHL si získal post prvého brankára. V 57 zápasoch si udržal 91,7% úspešnosť zákrokov. V Play-Off Blackahwks narazili na [[Vancouver Canucks]], proti ktorým vypadli už v prvom kole. Titul tak neobhájili. Crawford bol po sezóne menovaný do [[NHL All-Rookie tím]]u. Cez leto 2011 s tímu odišiel Marty Turco a Crawford vytvoril tandem s [[Raymond Emery|Raymondom Emerym]]. Crawfordove čísla sa výrazne prepadli a Chicago sa trápilo. Návrat k elite ich však čakal v sezóne 2012/2013, v ktorej s Crawfordom ako prvým brankárom znova získali [[Stanleyho pohár]]. Tento úspech následne zopakovali aj v roku 2015. Pre oba tituly bol Crawford inštrumentálnym prvkom, keď pri prvom trimfe si udržal až 93,2% úspešnosť zákrokov a pri druhom 92,4%. V oboch z týchto sezón získal aj [[William M. Jennings Trophy]]. V roku 2015 sa prvýkrát zúčastnil [[NHL All-Star Game]]. [[Súbor:Corey Crawford (9217014038).jpg|náhľad|upright|Crawford počas osláv zisku Stanleyho poháru]] Aj po zisku druhého [[Stanleyho pohár|Stanleyho poháru]] pokračoval v organizácii Blackhawks ako neohrozená jednotka, ale tím postupne slabol a smeroval k prestavbe. Crawford medzi rokmi 2010-2020 patril k elite NHL, All-Star Game si zahral ešte v roku 2017 a v roku 2016 bol menovaný spolu s [[Carey Price|Careym Priceom]] a [[Mike Smith|Mikom Smithom]] do výberu [[Kanada|Kanady]] na [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2016|Svetový pohár]]. Nastúpil iba do jediného zápasu proti [[Tím Európa (ľadový hokej)|Tímu Európy]] zvyšné odchytal Price, ktorý tím priviedol k zisku zlata. Zápas proti Európe bol Crawfordov jediný reprezentačný zápas v kariére. V posledných sezónach v drese Blackhawks Crawford nastupoval v tandeme s [[Robin Lehner|Robinom Lehnerom]], v ktorom Chicago videlo jeho nástupcu. Napriek tomu, že ich výkony boli štatisticky takmer rovnaké, Chicago sa v lete s Crawfordom rozhodlo nepredĺžiť zmluvu, a tak sa prvýkrát v kariére stal neobmedzeným voľným hráčom. V októbri 2020 ho následne podpísali na dvojročný kontrakt [[New Jersey Devils]]. Kontrakt s Jersey však Crawford nakoniec nenaplnil, keď prekvapivo oznámil pred začiatkom sezóny 2020/2021 koniec profesionálnej hráčskej kariéry. Dôvody nikdy nespresnil, ale indície naznačujú, že išlo o rozhodnutie z osobných a nie zdravotných dôvodov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sbohem Crow. Dvojnásobný vítěz Stanley Cupu přenechal brankoviště Devils mladíkům | url = https://www.idnes.cz/hokej/nhl/corey-crawford-new-jersey-devils-konec-kariery.A210111_124658_nhl_bobo | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2021-01-11 | dátum prístupu = 2026-05-09}}</ref> Corey Crawford, prezývaný „Crow“ („Vrana“) odchytal v NHL 488 zápasov, z ktorých vyhral 260 a udržal si 91,8% úspešnosť zákrokov. == Štatistiky v NHL == {| class="wikitable" |+Základná časť !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP !GAA !SV% !SO |- |05-06 |[[Chicago Blackhawks]] |2 |0-0-1 |3.47 |'''.878''' |0 |- |07-08 |Chicago Blackhawks |5 |1-2-0 |2.14 |'''.929''' |1 |- |09-10 |Chicago Blackhawks |1 |0-1-0 |3.04 |'''.914''' |0 |- |10-11 |Chicago Blackhawks |57 |33-18-6 |2.30 |'''.917''' |4 |- |11-12 |Chicago Blackhawks |57 |30-17-7 |2.72 |'''.903''' |0 |- |12-13 |Chicago Blackhawks |30 |19-5-5 |1.94 |'''.926''' |3 |- |13-14 |Chicago Blackhawks |59 |32-16-10 |2.26 |'''.917''' |2 |- |14-15 |Chicago Blackhawks |57 |32-20-5 |2.27 |'''.924''' |2 |- |15-16 |Chicago Blackhawks |58 |35-18-5 |2.37 |'''.924''' |7 |- |16-17 |Chicago Blackhawks |55 |32-18-4 |2.55 |'''.918''' |2 |- |17-18 |Chicago Blackhawks |28 |16-9-2 |2.27 |'''.929''' |2 |- |18-19 |Chicago Blackhawks |39 |14-18-5 |2.93 |'''.908''' |2 |- |19-20 |Chicago Blackhawks |40 |16-20-3 |2.77 |'''.917''' |1 |- | colspan="2" |'''Spolu''' |'''488''' |'''260-162-53''' |'''2.45''' |'''.918''' |'''26''' |} {| class="wikitable" |+Play-Off !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP !GAA !SV% !SO |- |08-09 |Chicago Blackhawks |1 | - |0.00 |'''.857''' |0 |- |10-11 |Chicago Blackhawks |7 |3-4-0 |2.21 |'''.927''' |1 |- |11-12 |Chicago Blackhawks |6 |2-4-0 |2.58 |'''.893''' |0 |- |12-13 |Chicago Blackhawks |23 |16-7-0 |1.84 |'''.932''' |1 |- |13-14 |Chicago Blackhawks |19 |11-8-0 |2.53 |'''.912''' |1 |- |14-15 |Chicago Blackhawks |20 |13-6-0 |2.31 |'''.924''' |2 |- |15-16 |Chicago Blackhawks |7 |3-4-0 |2.55 |'''.907''' |0 |- |16-17 |Chicago Blackhawks |4 |0-4-0 |2.84 |'''.902''' |0 |- |19-20 |Chicago Blackhawks |9 |4-5-0 |3.31 |'''.907''' |0 |- | colspan="2" |'''Spolu''' |'''96''' |'''52-42-0''' |'''2.38''' |'''.918''' |'''5''' |} == História zmlúv == {| class="wikitable" !Klub !Rok začiatku !Rok konca !CAP HIT* !Typ zmluvy** |- |[[Chicago Blackhawks]] |2005 |2008 |675 000 $ |nováčikovská |- |Chicago Blackhawks |2008 |2009 |? $ |dvojcestná |- |Chicago Blackhawks |2009 |2011 |800 000 $ |dvojcestná |- |Chicago Blackhawks |2011 |2014 |2 670 000 $ |jednocestná |- |Chicago Blackhawks |2014 |2020 |6 000 000 $ |jednocestná |- |[[New Jersey Devils]] |2020 |2022 |3 900 000 $ |jednocestná |} :<nowiki>*</nowiki>ročná výška platu zarátaná do platového stropu na úrovni NHL :<nowiki>**</nowiki>jednocestná = bez možnosti preradiť do nižšej ligy, dvojcestná = s možnosťou preradiť do nižšej ligy == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{DEFAULTSORT:Crawford, Corey}} [[Kategória:Kanadskí hokejisti]] [[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Brankári Chicago Blackhawks]] [[Kategória:Hráči Rockford IceHogs]] [[Kategória:Hráči Norfolk Admirals]] [[Kategória:Hráči Moncton Wildcats]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Chicago Blackhawks]] [[Kategória:Víťazi Stanleyho pohára]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] [[Kategória:Osobnosti z Montrealu]] kc797cz5wgmhgxahnz7vrz7viud25z2 Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy 14 749871 8210989 2026-05-09T04:50:43Z Dobrovolnylucifer 186936 Vytvorená stránka „[[Kategória:Trofeje a ocenenia NHL]]“ 8210989 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Trofeje a ocenenia NHL]] hvf7sta4sr5b9iflr7q6gsu0zcmpg8b 8210991 8210989 2026-05-09T04:51:34Z Dobrovolnylucifer 186936 8210991 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Trofeje a ocenenia NHL]] [[Kategória:Brankári v NHL]] fqzk17crenqs3rojk79hq97zjgihlx4 Diskusia:Kobylice 1 749872 8211002 2026-05-09T06:17:57Z Safíček 270527 /* Zmena názvu */ nová sekcia 8211002 wikitext text/x-wiki == Zmena názvu == Bolo by na mieste zmeniť názov na Kobylice (okres Hradec Králové) lebo tých Kovylíc je na Wikipédií množstvo@ --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 06:17, 9. máj 2026 (UTC) gf8zkxz6xbba8txh0wx4bs82euqvfsz 8211003 8211002 2026-05-09T06:18:29Z Safíček 270527 /* Zmena názvu */ odpoveď 8211003 wikitext text/x-wiki == Zmena názvu == Bolo by na mieste zmeniť názov na Kobylice (okres Hradec Králové) lebo tých Kovylíc je na Wikipédií množstvo@ --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 06:17, 9. máj 2026 (UTC) :*Kobylíc --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 06:18, 9. máj 2026 (UTC) 5uaku5p9sroiuo6msqc0tmn7lc095ny Lyonský kanál 0 749873 8211024 2026-05-09T07:15:48Z Pe3kZA 39673 základ 8211024 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Lyonský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | district = [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] | district1 = [[Komárno (okres)|Komárno]] | commune = | municipality = [[Kľúčovec]] | municipality1 = [[Číčov]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = [[Čiližský potok]] | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]], [[Čiližská mokraď]] | source_type = Vznik | source_location = [[Vrbina-Medveďov]], [[Kľúčovec]] | source_elevation = cca 110 | source_lat_d = 47.8016 | source_long_d = 17.7075 | mouth = [[Podunajská rovina]] | mouth_location = Číčovské rybníky, [[Číčov]] | mouth_elevation = cca 110 | mouth_lat_d = 47.7735 | mouth_long_d = 17.7474 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = III. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-155--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Dunaja|Dunaj]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Lyonský kanál'''<ref name=UGK/> je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresov [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] a [[Komárno (okres)|Komárno]]. Napája Číčovské rybníky<ref name=vku/>, má dĺžku približne 5 km a je tokom III. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká na juhu strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], v jej časti [[Čiližská mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | miesto = Bratislava}}</ref>, v lokalite Dlhé diely<ref name=UGK/>, severozápadne od obce [[Čiližská Radvaň]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|110}}<ref name=UGK/> Začína odbočením z [[Vrbina-Medveďov|kanála Vrbina-Medveďov]], odkiaľ lemovaný súvislým pobrežným porastom tečie juhovýchodným smerom lokalitou Lyko<ref name=mcz/> k obci [[Kľúčovec]]. Vedie jej juhozápadným okrajom, oddeľujúc intravilán od areálu družstva a cez Bálintovo pokračuje do oblasti Slivkové<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.789877,17.724005,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref>, kde je pravostranným kanálom prepojený s Číčovským ramenom. Onedlho sa ľavostranne pripája [[Čiližský potok]] a Lyonský kanál vteká do [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy|Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy]].<ref name=Tm/> V močaristej oblasti Veľké rameno sa mierne esovito stáča na juh a vteká do oblasti Lukovec.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Tu poskytuje vodu Číčovským rybníkom, ktoré lemuje a napája zo západnej strany. Západne od obce [[Číčov]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|110}}, zaniká. Nadbytočnú vodu z rybníkov potom odvádza [[Číčovský kanál]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.74762&y=47.77387&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Lyonský kanál vzniká a na hornom toku tečie územím obce [[Kľúčovec]] v okrese [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]], odkiaľ pokračuje do katastra [[Číčov]]a v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=%C4%8C%C3%AD%C4%8Dov&source=osm&id=1015716177&ds=1&x=17.7213769&y=47.7901721&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]] * [[Čiližská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.74762&y=47.77387&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (2. časť)}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Dunajská Streda]] [[Kategória:Číčov]] [[Kategória:Kľúčovec]] ofhzenmtthxht7w2l2o57uk0lwghzc9 Kategória:Nemeckí modeli 14 749874 8211081 2026-05-09T08:26:56Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej kategórie. 8211081 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Male models from Germeny}} [[Kategória:Nemecké osobnosti podľa činnosti|Model]] [[Kategória:Modeli podľa štátu]] rkxvx9mgsjpwpih5znvdqnhpvuzfcnn 8211087 8211081 2026-05-09T08:36:16Z ~2026-27065-36 293875 8211087 wikitext text/x-wiki {{ZL|}}{{Commonscat|Male models from Germeny}} [[Kategória:Nemecké osobnosti podľa činnosti|Model]] [[Kategória:Modeli podľa štátu]] q7btj2nollu5cqsuc3r0sk2h2kakt3z 8211091 8211087 2026-05-09T08:38:27Z Fillos X. 212061 Fillos X. premiestnil stránku [[Kategória:Nemecní modeli]] na [[Kategória:Nemeckí modeli]] 8211087 wikitext text/x-wiki {{ZL|}}{{Commonscat|Male models from Germeny}} [[Kategória:Nemecké osobnosti podľa činnosti|Model]] [[Kategória:Modeli podľa štátu]] q7btj2nollu5cqsuc3r0sk2h2kakt3z 8211093 8211091 2026-05-09T08:38:48Z Fillos X. 212061 8211093 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Male models from Germeny}} [[Kategória:Nemecké osobnosti podľa činnosti|Model]] [[Kategória:Modeli podľa štátu]] rkxvx9mgsjpwpih5znvdqnhpvuzfcnn SŠA 0 749875 8211084 2026-05-09T08:31:46Z ~2026-28027-57 294301 Presmerovanie na [[Spojené štáty]] 8211084 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Spojené štáty]] be6u5usei11u0ijfa9efydwsfnod1f3 Kategória:Bitky Poľska 14 749878 8211113 2026-05-09T09:55:26Z ~2026-27065-36 293875 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Bitky podľa zapojených štátov|Poľsko]] [[Kategória:Dejiny Poľska]]“ 8211113 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Bitky podľa zapojených štátov|Poľsko]] [[Kategória:Dejiny Poľska]] tlf1k66pc9bvmzx9xgb87yhqo5vcc7m Kategória:Bitky Dánska 14 749879 8211152 2026-05-09T11:20:12Z ~2026-27065-36 293875 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Bitky podľa zapojených štátov|Dánsko]] [[Kategória:Dejiny Dánska]]“ 8211152 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Bitky podľa zapojených štátov|Dánsko]] [[Kategória:Dejiny Dánska]] ngkt6e92q4o9z79a27sgps5cde0qqp2 Kategória:Bitky Nórska 14 749880 8211153 2026-05-09T11:21:28Z ~2026-27065-36 293875 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Bitky podľa zapojených štátov|Nórsko]] [[Kategória:Dejiny Nórska]]“ 8211153 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Bitky podľa zapojených štátov|Nórsko]] [[Kategória:Dejiny Nórska]] t4iggh9lichytam7bdqchi4wq3n4kdg